OIML R 51-1 EF · OIML R 51-1: 2006 5 Realizované s finannou podporou Európskej únie v rámci...

Realizované s finan�nou podporou Európskej únie v rámci programu Prechodný fond

MEDZINÁRODNÉ OIML R 51-1 ODPORÚ�ANIE Vydanie 2006

Kontrolné váhy s automatickou �innos�ou �as� 1 : Metrologické a technické požiadavky - Skúšky

Medzinárodná organizácia pre legálnu metrológiu

OIML R 51-1: 2006

2


Obsah

Predslov................................................................................................................................................... 4

TERMINOLÓGIA .................................................................................................................................. 5

1 VŠEOBECNE ............................................................................................................................... 19

1.1 Predmet.............................................................................................................................. 19

1.2 Platnos� ............................................................................................................................. 19

1.3 Terminológia ..................................................................................................................... 19

2 METROLOGICKÉ POŽIADAVKY ......................................................................................... 19

2.1 Triedy presnosti ................................................................................................................. 19

2.2 Klasifikácia váh................................................................................................................. 20

2.3 �alšie požiadavky na váhy s deleným rozsahom .............................................................. 21

2.4 Pomocné indika�né zariadenie .......................................................................................... 22

2.5 Najvä�šie dovolené chyby................................................................................................. 22

2.6 Najvä�šie dovolené chyby pre skúšky ovplyv�ujúcich faktorov ...................................... 24

2.7 Meracie jednotky............................................................................................................... 24

2.8 Dovolené rozdiely medzi výsledkami ............................................................................... 25

2.9 Ovplyv�ujúce faktory........................................................................................................ 25

2.10 Stálos� rozsahu .................................................................................................................. 26

2.11 Indikácia alebo tla� na skúšobné ú�ely (automatická prevádzka) ..................................... 27

3 TECHNICKÉ POŽIADAVKY ................................................................................................... 28

3.1 Vhodnos� na použitie ........................................................................................................ 28

3.2 Bezpe�nos� prevádzky ...................................................................................................... 28

3.3 Indikácia výsledkov váženia.............................................................................................. 29

3.4 Digitálne zariadenia na indikáciu, tla� ukladanie do pamäte ............................................ 30

3.5 Nulovacie zariadenia a zariadenie na automatickú korekciu nuly..................................... 31

3.6 Tarovacie zariadenie.......................................................................................................... 33

3.7 Odpo�ítavací tarovník ....................................................................................................... 34

3.8 Výber rozsahu váživosti u viacrozsahových váh............................................................... 35

3.9 Zariadenia na výber (alebo prepínanie) rôznych zariadení na prenos za�aženia a medzi rôznymi odvažovacími zariadeniami ............................................................................................. 35

3.10 Etiketovacie váhy ozna�ujúce hmotnos� a hmotnos� a cenu ............................................ 35

3.11 Popisné zna�enie ............................................................................................................... 36

3.12 Overovacie zna�ky ............................................................................................................ 37

4 POŽIADAVKY NA ELEKTRONICKÉ VÁHY ..................................................................... 38

4.1 Všeobecné požiadavky ...................................................................................................... 38

4.2 Funk�né požiadavky.......................................................................................................... 39

5 METROLOGICKÉ KONTROLY.......................................................................................... 40

OIML R 51-1: 2006

3


5.1 Všeobecne ......................................................................................................................... 40

5.2 Schválenie typu ................................................................................................................. 40

5.3 Prvotné overenie................................................................................................................ 42

5.4 Následná metrologická kontrola............................................................................................ 43

6 SKÚŠOBNÉ METÓDY........................................................................................................... 43

6.1 Automatická prevádzka ..................................................................................................... 43

6.2 Neautomatická (statická) prevádzka.................................................................................. 45

6.3 Stav automatických korek�ných zariadení ........................................................................ 46

6.4 Spôsob prevádzky pri skúškach......................................................................................... 46

6.5 Kontroly a skúšky elektronických váh .............................................................................. 47

PRÍLOHA A.......................................................................................................................................... 48

Skúšobné postupy pri skúškach kontrolných váh s automatickou �innos�ou ....................................... 48

A.1 Kontrola pri skúške typu ................................................................................................... 48

A.2 Kontrola pri prvotnom overení .......................................................................................... 48

A.3 Všeobecné podmienky skúšok .......................................................................................... 48

A.4 Skúšobný program............................................................................................................. 51

A.5 Skúšky metrologických parametrov .................................................................................. 51

A.6 Skúšky ovplyv�ujúcich faktorov a skúšky na rušenie....................................................... 58

A.7 Skúška stálosti rozsahu (6.5.3) .......................................................................................... 78

Zoznam použitej literatúry .................................................................................................................... 81

OIML R 51-1: 2006

4


Predslov

Medzinárodná organizácia pre legálnu metrológiu OIML je celosvetová, medzivládna organizácia, ktorej prvotným cie�om je harmonizácia predpisov a metrologických kontrol realizovaných metrologickými službami jednotlivých štátov, alebo príslušnými organizáciami �lenských štátov OIML. Hlavné kategórie publikácií OIML sú:

Medzinárodné odporú�ania (OIML R), ktoré sú modelovými predpismi na stanovenie metrologických vlastností, ktoré musia vykazova� niektoré meradlá, ako aj na špecifikáciu metód a prostriedkov kontroly ich zhody. �lenské štáty majú implementova� tieto odporú�ania v �o možno najvä�šej miere;

Medzinárodné dokumenty (OIML D) majú informatívny charakter a sú ur�ené na harmonizáciu a skvalitnenie práce v oblasti legálnej metrológie;

Medzinárodné príru�ky (OIML G), ktoré sú v podstate tiež informatívne a ktoré sú ur�ené na poskytnutie usmernení pre aplikáciu niektorých požiadaviek legálnej metrológie; a

Medzinárodné základné publikácie (OIML B), ktoré definujú pravidlá �innosti rôznych štruktúr a systémov OIML.

Návrhy odporú�aní, dokumentov a príru�iek OIML vypracúvajú technické výbory alebo podvýbory, ktoré pozostávajú zo zástupcov �lenských štátov. Na konzulta�nej báze sa zú�ast�ujú aj niektoré medzinárodné a regionálne inštitúcie. Boli uzatvorené dohody o spolupráci medzi OIML a niektorými inštitúciami, ako sú ISO a IEC s cie�om vyhnú� sa protikladným požiadavkám. Preto výrobcovia a používatelia meradiel, skúšobné laboratóriá, at�. môžu sú�asne používa� publikácie OIML a iných inštitúcií.

Medzinárodné odporú�ania, dokumenty, príru�ky a základné publikácie sú publikované v angli�tine (E) a prekladané do francúzštiny (F) a podliehajú periodickým revíziám.

Okrem toho OIML publikuje alebo sa zú�ast�uje na publikácii slovníkov (OIML V) a periodicky poveruje expertov v oblasti legálnej metrológie napísaním správ expertov (OIML E). Správy expertov sú ur�ené na to, aby poskytli informácie a rady, a sú písané výlu�ne z poh�adu ich autorov, bez toho, aby sa zapojili technické výbory alebo podvýbory alebo CIML. Preto nemusia nevyhnutne reprezentova� názory OIML.

Táto publikácia – referencia OIML R 51-1, vydanie 2006 (E) – bola vypracovaná technickým podvýborom TC 9/SC 2 Váhy s automatickou �innos�ou. Jej kone�né zverejnenie schválil Medzinárodný výbor pre legálnu metrológiu v roku 2006 a na formálne posúdenie bude predložená Medzinárodnej konferencii pre legálnu metrológiu v roku 2008.

Publikácie OIML si možno stiahnu� z web stránky OIML v tvare PDF súborov. �alšie informácie o publikáciách OIML možno získa� z ústredia organizácie:

Bureau Internationale de Métrologie Légale 11, rue Turgot – 75009 Paris – France Tel.: +33 (0)1 48 78 12 82 a 42 85 27 11 Fax: +33 (0)1 42 82 17 27 E-mail: [email protected] Internet: www.oiml.org

OIML R 51-1: 2006

5


TERMINOLÓGIA (Termíny a definície)

Terminológia použitá v tomto Odporú�aní je v súlade s terminológiou Medzinárodného slovníka základných a všeobecných termínov v metrológii (VIM) [1], s terminológiou Medzinárodného slovníka termínov v legálnej metrológii (VIML) [2], s Certifika�ným systémom OIML pre meradlá [3] a s Medzinárodným dokumentom OIML Všeobecné požiadavky na elektronické meradlá [4]. Okrem toho sa na ú�ely tohto Odporú�ania používajú aj nasledovné termíny.

T.1 Všeobecné definície

T.1.1 Váhy

Merací prístroj slúžiaci na ur�enie hmotnosti ur�itého množstva materiálu s využitím ú�inku gravitácie na toto za�aženie.

Poznámka: V tomto Odporú�aní „hmotnos� “ (alebo „hodnota hmotnosti“) je prednostne používaná v zmysle „konven�nej hmotnosti“ alebo „konven�nej hodnoty výsledku váženia vo vzduchu“ pod�a OIML R 111 a OIML D 28, zatia� �o „hmotnos� (tiaž)“ je prednostne používaná pre stelesnenie hmotnosti (= materializovaná miera) ktorá je regulovaná z h�adiska fyzikálnych a metrologických charakteristík.

Váhy môžu by� využité na ur�enie iných veli�ín, hodnôt, parametrov a charakteristík.

Pod�a spôsobu �innosti sa váhy klasifikujú ako váhy s automatickou alebo neautomatickou �innos�ou.

T.1.2 Váhy s automatickou �innos�ou

Váhy vážiace bez zásahu operátora pod�a vopred naprogramovaných automatických procesov charakteristických pre dané váhy.

T.1.3 Kontrolné váhy s automatickou �innos�ou

Váhy s automatickou �innos�ou vážiace vopred pripravené diskrétne za�aženia alebo jednotlivé za�aženia vo�ného materiálu.

T.1.3.1 Triediace váhy s automatickou �innos�ou

Kontrolné váhy ktoré rozde�ujú spotrebite�ské balenia rôznej hmotnosti do dvoch alebo viacerých podskupín pod�a hodnoty rozdielu medzi ich hmotnos�ou a menovitým nastavením.

T.1.3.2 Etiketovacie váhy ozna�ujúce hmotnos�

Kontrolné váhy, ktoré ozna�ujú jednotlivé vopred pripravené diskrétne za�aženia (napríklad spotrebite�ské balenia) štítkom s hodnotou hmotnosti.

OIML R 51-1: 2006

6


T.1.3.3 Etiketovacie váhy ozna�ujúce hmotnos� a cenu

Kontrolné váhy, ktoré na základe indikovanej hmotnosti a jednotkovej ceny vypo�ítajú predajnú cenu a ozna�ujú jednotlivé vopred pripravené diskrétne za�aženia (napríklad spotrebite�ské balenia) štítkom s hodnotou hmotnosti, jednotkovou cenou a predajnou cenou.

T.1.3.4 Váhy pripevnené k vozidlu

Kompletné váhy, ktoré sú pevne primontované na vozidlo a ktoré sú navrhnuté na špeciálny ú�el.

Poznámka: Napríklad váhy na váženie odpadu (smetiarske vozidlo) ktoré ur�ujú množstvo vo�ného materiálu vysypaného z kontajneru (naloženého na nosi�i za�aženia) do priestorov vozidla.

T.1.3.5 Váhy za�lenené do vozidla

Váhy, ktorej sú�asti sú sú�asne sú�iastkami vozidla , t. j. sú�iastky vozidla (napríklad páky, k�by a/alebo prevodovky) sú používané váhami.

Poznámka: Napríklad �elný naklada� (vozidlo s �elným naklada�om) ktorý ur�uje množstvo vo�ného materiálu umiestneného v lopate (nosi� za�aženia).

T.1.4 Vo�ný materiál

Materiál, ktorý po�as a/alebo po vážiacom procese nie je zabalený. Materiál môže by� na váženie zhromaž�ovaný na/v nosi�i za�aženia váh (napríklad �elný naklada�) alebo v samostatnom kontajnery (napríklad smetiarske vozidlo).

T.1.5 Klasifikujúce váhy

Váhy ktoré prira�ujú výsledok váženia do vopred ur�eného rozsahu hmotnosti za ú�elom ur�enia tarify alebo poplatku.

Príklady: poštové váhy, váhy na váženie odpadu.

T.1.6 Elektronické váhy

Váhy vybavené elektronickým zariadením.

T.1.7 Referen�né váhy

Váhy používané na ur�enie konven�ne pravej hodnoty hmotnosti skúšobného za�aženia.

Referen�né váhy, používané pri skúškach môžu by�:

� samostatné váhy, alebo

� integrované, ak skúšané váhy umož�ujú statické váženie.

T.1.8 Konven�ne pravá hodnota (veli�iny) [VIM: 1993, 1.20 [1]]

OIML R 51-1: 2006

7


Hodnota priradená konkrétnej veli�ine (hmotnos� telesa) a uznaná na základe konvencie s tým, že má hodnotu neistoty vhodnú pre daný ú�el.

T.1.9 Metrologický orgán

Právnická osoba (t. j. overujúci a/alebo vydávajúci orgán) ur�ený alebo formálne schválený vládou, aby preukazoval, že automatické váhy sp��ajú všetky alebo niektoré špecifické požiadavky tohto Odporú�ania.

T.1.10 Indikácia meradla

Hodnota veli�iny udávaná meradlom.

Poznámka: Termíny „indikácia“, „indikova�“ alebo „indikova�“ zah�ajú zobrazenie a/alebo tla�.

T.1.10.1 Primárne indikácie

Indikácie, signály a symboly, ktoré sú v súlade s týmto Odporú�aním.

T.1.10.2 Sekundárne indikácie

Indikácie, signály a symboly, ktoré nie sú primárnymi indikáciami.

T.1.11 Metrologicky významný

Každé zariadenie, modul, �as�, prvok, funkcia alebo softvér váh, ktorý ovplyv�uje výsledok váženia alebo ktorúko�vek inú primárnu indikáciu je považované za metrologicky významné.

T.2 Konštrukcia

Poznámka: V tomto Odporú�aní sa termín "zariadenie" používa pre ktorúko�vek sú�as� plniacich váh, ktorá akýmko�vek spôsobom vykonáva jednu alebo viac špecifických funkcií, bez oh�adu na fyzikálnu realizáciu, napríklad mechanizmus alebo tla�idlo spúš�ajúce operáciu. Zariadenie môže by� malou alebo vä�šou �as�ou váh.

T.2.1 Nosi� za�aženia

�as� váh ur�ená na prijímanie za�aženia.

T.2.2 Prevodový mechanizmus váh

�as� váh ur�ená na prenos za�ažovacej sily, pôsobiacej na nosi� za�aženia, na odvažovacie zariadenie.

T.2.3 Odvažovacie zariadenie

�as� váh slúžiaca na meranie za�aženia pomocou rovnovážneho zariadenia na vyváženie prenášanej sily, pôsobiacej z prevodového mechanizmu váh, spolu so zariadením na indikáciu alebo tla�.

OIML R 51-1: 2006

8


T.2.4 Dopravník za�aženia

Zariadenie ur�ené na naloženie a zloženie za�ažení na nosi� za�aženia.

T.2.5 Systém dopravy za�aženia

Systém ur�ený na prepravu za�aženia cez nosi� za�aženia.

T.2.6 Indika�né zaradenie (váh)

Zariadenie poskytujúce vizuálnu informáciu o výsledku váženia.

T.2.7 Modul

Identifikovate�ná �as� váh vykonávajúca špecifickú funkciu alebo funkcie, ktorá môže by� samostatne hodnotená pod�a technických a metrologických požiadaviek príslušných Odporú�aní. Pre moduly váh sú ur�ené �iasto�né hranice chýb.

Poznámka: Typické moduly váh s automatickou �innos�ou sú: sníma� za�aženia, indikátor, analógové alebo digitálne zariadenie na spracovanie údajov, po�íta�ový terminál, vážiaci modul, �íslicový displej.

T.2.7.1 Sníma� za�aženia [OIML R 60: 2000 [6]]

Prevodník sily, ktorý po zoh�adnení ú�inku gravita�ného zrýchlenia a vztlaku vzduchu na mieste jeho použitia, meria hmotnos� zmenou meranej veli�iny (hmotnos�) na inú meranú veli�inu (výstup).

T.2.7.2 Indikátor

Elektronické zariadenie váh, ktoré môže vykona� analógovo-digitálnu zmenu výstupného signálu sníma�a za�aženia, údaje �alej spracova� a zobrazi� výsledok váženia v jednotkách hmotnosti.

T.2.7.3 Analógové zariadenie na spracovanie údajov

Elektronické zariadenie váh, ktoré vykonáva analógovo-digitálnu zmenu výstupného signálu sníma�a za�aženia, �alšie spracovanie údajov a cez digitálne rozhranie poskytuje výsledok váženia v digitálnom formáte bez jeho zobrazenia. Môže by� vybavený jedným alebo viacerými tla�idlami (alebo myšou, dotykovým displejom) na ovládanie váh.

T.2.7.4 Digitálne zariadenie na spracovanie údajov

Elektronické zariadenie váh, ktoré vykonáva �alšie spracovanie údajov a cez digitálne rozhranie poskytuje výsledok váženia v digitálnom formáte bez jeho zobrazenia. Môže by� vybavený jedným alebo viacerými tla�idlami (alebo myšou, dotykovým displejom) na ovládanie váh.

T.2.7.5 Vážiaci modul

�as� váh ktorá obsahuje všetky mechanické aj elektronické zariadenia (t. j. nosi� za�aženia, prevodový mechanizmus váh, sníma� za�aženia a analógové zariadenie na spracovanie

OIML R 51-1: 2006

9


údajov), ale nemá prostriedky na zobrazenie výsledku váženia. Môže by� vybavený (digitálnym) zariadením na �alšie spracovanie údajov a zariadením na ovládanie váh.

T.2.7.6 Po�íta�ový terminál

Digitálne zariadenie, ktoré má jedno alebo viac tla�idiel (alebo myš, dotykový displej) na ovládanie váh a ktoré má displej na poskytnutie výsledkov váženia prenesených cez digitálne rozhranie z vážiaceho modulu alebo z analógového zariadenia na spracovanie údajov.

T.2.7.7 Digitálny displej

Je sú�as�ou indikátora alebo po�íta�ového terminálu, alebo je vyhotovený ako samostatný displej (t. j. terminál bez kláves), napríklad na použitie v kombinácii s vážiacim modulom.

T.2.7.8 Softvér

T.2.7.8.1 Právne relevantný parameter

Parameter meradla alebo zariadenia, ktorý definuje alebo vykonáva funkcie, ktoré sú predmetom právnej kontroly.

Právne relevantné parametre sa môžu rozdeli� na: parametre špecifické pre typ a parametre špecifické pre zariadenie.

T.2.7.8.2 Parameter špecifický pre typ

Právne relevantný parameter s hodnotou, ktorá závisí len od typu meradla. Parametre špecifické pre typ sú sú�as�ou právne relevantného softvéru. Tieto parametre sa stanovujú pri skúške typu meradla.

Príklady parametrov špecifických pre typ: parametre používané pri výpo�te hmotnosti, analýzu stability alebo výpo�et ceny a zaokrúh�ovanie, indikácia softvéru.

T.2.7.8.3 Parameter špecifický pre zariadenie

Právne relevantný parameter s hodnotou, ktorá závisí od konkrétneho meradla. Medzi takéto parametre patria kalibra�né parametre (napr. nastavenie alebo korekcie rozsahu) a konfigura�né parametre (napr. horná a dolná medza váživosti, meracie jednotky, a pod.). Tieto parametre sa dajú nastavi� alebo zvoli� len v špeciálnom prevádzkovom režime meradla a dajú sa klasifikova� ako parametre, ktoré je potrebné zabezpe�i� (nemenné) a parametre, ku ktorým má prístup oprávnená osoba (nastavite�né parametre).

T.2.7.8.4 Identifikácia softvéru

Sekvencia od�ítate�ných znakov softvéru, ktoré sú so softvérom neodlu�ite�ne spojené (napr. �íslo verzie, kontrolný sú�et).

T.2.7.8.5 Zariadenie na ukladanie údajov

Vnútorná pamä� váh alebo externé (vynímate�né) zariadenie na ukladanie údajov používané na ukladanie údajov ukon�ených meraní.

OIML R 51-1: 2006

10


T.2.7.8.6 Separácia softvéru

Jednozna�né rozdelenie softvéru na právne relevantný softvér a na právne nerelevantný softvér. Ak separácia softvéru neexistuje, potom sa celý softvér považuje za právne relevantný softvér.

T.2.8 Elektronické �asti

T.2.8.1 Elektronické zariadenie

Zariadenie, ktoré používa elektronické podzostavy a vykonáva špecifickú funkciu.

Elektronické zariadenia sú zvy�ajne vyrobené ako samostatné jednotky a môžu sa skúša� osobitne.

Poznámka: Elektronické zariadenie, ako je definované vyššie, môže by� celé meradlo (napríklad váha na priamy predaj verejnosti), modul (napríklad indikátor, analógové zariadenie na spracovanie údajov, vážiaci modul) alebo periférne zariadenie (napríklad tla�iare�, prídavný displej).

T.2.8.2 Elektronická podzostava

�as� elektronického zariadenia, ktorá používa elektronické prvky a má vlastnú rozoznate�nú funkciu.

Príklady: A/D prevodník, displej.

T.2.8.3 Elektronický prvok

Najmenšia fyzikálna entita využívajúca elektrónovú alebo dierovú vodivos� v polovodi�och, plynoch alebo vo vákuu.

Príklady: elektrónka, tranzistor, integrovaný obvod.

T.2.9 Indika�né zariadenie (váh) �as� vážiaceho zariadenia, ktorá zobrazuje hodnotu výsledku váženia v jednotkách hmotnosti ktorá môže dodato�ne zobrazova�:

� rozdiel medzi hmotnos�ou za�aženia a referen�nou hodnotou;

� priemernú hodnotu a/alebo smerodajná odchýlka postupných vážení.

T.2.9.1 Indika�né zariadenie s odlišným dielikom

�íslicové indika�né zariadenie, ktorého posledné miesto za desatinnou zna�kou je jasne odlíšené od ostatných miest.

T.2.9.2 Indika�né zariadenie na zvýšenie rozlíšenia Zariadenie do�asne meniace dielika, d, na hodnotu menšiu ako overovací dielik, e, po manuálnom povele.

T.2.10 Prídavné zariadenia

T.2.10.1 Nastavovacie zariadenie Zariadenie na nastavenie hraníc hmotnosti podskupín.

OIML R 51-1: 2006

11


T.2.10.2 Menovitý bod nastavenia Hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti, ktorú operátor vopred nastaví pomocou nastavovacieho zariadenia na ur�enie hraníc medzi po sebe nasledujúcimi podskupinami.

T.2.10.3 Rozsah nastavenia Rozsah hodnôt hmotnosti blízkych bodu nastavenia, mimo ktorých môžu by� výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.

T.2.10.4 Po�ítadlo Zariadenie, ktoré po�íta po�et za�ažení naložených na nosi� za�aženia (po�ítadlo pohybu) alebo udávajúce po�et za�ažení v každej podskupine (po�ítadlo rozdelenia).

T.2.10.5 Triediace zariadenie Zariadenie, ktoré automaticky rozde�uje za�aženia do samostatných podskupín.

T.2.10.6 Ustavovacie zariadenie Zariadenie na nastavenie váh do referen�nej polohy.

T.2.10.7 Zariadenie na obmedzenie sklonu Zariadenie zabra�ujúce prevádzke váh pri sklone vä�šom ako vopred ur�ená hodnota.

T.2.10.8 Nulovacie zariadenie Zariadenie na nastavenie nulovej indikácie pri neza�aženom nosi�i za�aženia.

T.2.10.8.1 Neautomatické nulovacie zariadenie Zariadenie na nastavenie nulovej indikácie operátorom.

T.2.10.8.2 Poloautomatické nulovacie zariadenie Zariadenie na automatické nastavenie nulovej indikácie po manuálnom povele.

T.2.10.8.3 Automatické nulovacie zariadenie Zariadenie automatické nastavenie nulovej indikácie bez zásahu operátora.

T.2.10.8.4 Zariadenie na po�iato�né nastavenie nuly Zariadenie na automatické nastavenie nulovej indikácie v �ase, ke� sú plniace váhy zapnuté, a skôr, ako sú pripravené na použitie.

T.2.10.9 Zariadenie na automatickú korekciu nuly Zariadenie na automatické udržiavanie nulovej indikácie v ur�itých hraniciach.

T.2.10.10 Tarovacie zariadenie Zariadenie na nastavenie nulovej indikácie pri za�aženom nosi�i za�aženia:

� bez zmeny rozsahu váživosti pre netto za�aženie (pripo�ítavacie tarovacie zariadenie); alebo

� znižujúce rozsah váživosti pre netto za�aženie (odpo�ítavacie tarovacie zariadenie).

Tarovacie zariadenie môže ma� funkciu ako:

OIML R 51-1: 2006

12


� neautomatické zariadenie (za�aženie je vyvažované operátorom);

� poloautomatické zariadenie (za�aženie je vyvažované automaticky po jednoduchom manuálnom povele);

� automatické zariadenie (za�aženie je vyvažované automaticky bez zásahu operátora).

T.2.10.10.1 Tarovacie vyvažovacie zariadenie Tarovacie zariadenie bez indikácie hodnoty tary (T.3.2.3) pri za�ažení váh.

T.2.10.10.2 Automatické tarovacie zariadenie Tarovacie zariadenie uchovávajúce hodnotu tary (T.3.2.3) schopné ju indikova� alebo tla�i� bez oh�adu na to, �i sú váhy za�ažené alebo nie.

T.2.10.10.3 Odpo�ítavací tarovník Zariadenie na odpo�ítanie hodnoty predvolenej tary (T.3.2.4.1) z brutto (T.3.2.1) alebo netto (T.3.2.2) hodnoty váženia, indikujúce výsledok výpo�tu. Rozsah váživosti pre netto za�aženie je príslušne znížený.

T.2.11 Dynamické nastavenie Nastavenie na elimináciu rozdielu medzi hodnotou statického a dynamického za�aženia.

T.3 Metrologické charakteristiky

T.3.1 Medza váživosti

T.3.1.1 Horná medza váživosti, Max Najvä�šie za�aženie bez hodnoty pripo�ítavacieho tarovníka váh.

T.3.1.2 Dolná medza váživosti, Min Hodnota za�aženia, pod ktorou môžu by� výsledky váženia ovplyvnené zvýšenou relatívnou chybou.

T.3.1.3 Rozsah váživosti Rozsah medzi dolnou a hornou medzou váživosti.

T.3.1.4 Rozsah tarovania, T+, T− Najvä�šia hodnota pripo�ítavacieho alebo odpo�ítavacieho tarovacieho zariadenia váh.

T.3.2 Výsledky váženia

Poznámka: Nasledovné definície platia len pre váhy, ktoré vážia vopred pripravené diskrétne za�aženia (pozri T.1.3) a ak indikácia bola nastavená na nulu pred aplikáciou za�aženia na váhy.

T.3.2.1 Brutto hodnota, G alebo B Indikácia hodnoty hmotnosti za�aženia za�ažujúceho váhy, bez �innosti tarovacieho zariadenia alebo odpo�ítavacieho tarovníka.

T.3.2.2 Netto hodnota, NET alebo N

OIML R 51-1: 2006

13


Indikácia hodnoty hmotnosti za�aženia za�ažujúceho váhy pri pôsobení tarovacieho zariadenia.

T.3.2.3 Hodnota tary, T Hodnoty hmotnosti za�aženia ur�ená automatickým tarovacím zariadením.

T.3.2.4 �alšie hodnoty váženia

T.3.2.4.1 Hodnota pevnej tary, PT Numerická hodnota predstavujúca reprezentujúca hodnotu hmotnosti vložená do váh. Je to vopred ur�ená hodnota tary, ktorá sa použije pre jedno alebo viac vážení.

Poznámka 1: „Vložená“ zah�a postupy, ako je zadávanie pomocou kláves, vyvolávanie z dátovej pamäte alebo zadanie cez rozhranie.

Poznámka 2: „Vopred ur�ená“ znamená, že hodnota tary je ur�ená raz a použije sa pri �alších váženiach bez ur�enia individuálnych hodnôt tary.

T.3.2.4.2 Vypo�ítaná netto hodnota Hodnota rozdielu medzi brutto alebo netto hodnotou hmotnosti a hodnotou pevnej tary.

T.3.2.4.3 Výsledná hodnota hmotnosti Hodnota hmotnosti ktorá sa dosiahne, ak sú váhy úplne v pokoji, vyvážené a indikácia nie je ovplyvnená rušením.

T.3.2.5 Stabilná rovnováha Stav váh, pri ktorom tla�ené alebo uložené hodnoty váženia neukazujú viac ako dve susedné hodnoty, z ktorých jedna je výsledná hodnota hmotnosti.

T.3.2.6 Kritické body Hodnoty skúšobných za�ažení, pri ktorých sa menia najvä�šie dovolené chyby.

T.3.3 Dieliky stupnice

T.3.3.1 Hodnota dielika, d Hodnota vyjadrená v jednotkách hmotnosti zodpovedajúca:

� rozdielu medzi hodnotami prislúchajúcimi dvom susedným zna�kám stupnice pri analógovej indikácii, alebo

� rozdielu medzi dvomi susednými indikovanými hodnotami pri �íslicovej indikácii.

T.3.3.2 Overovací dielik, e Hodnota, vyjadrená v jednotkách hmotnosti, používaná pri klasifikácii a overovaní váh.

T.3.3.3 Po�et overovacích dielikov (váhy s konštantným overovacím dielikom) Podiel hornej medze váživosti a overovacieho dielika:

n = Max / e

OIML R 51-1: 2006

14


T.3.3.4 Váhy s deleným rozsahom váživosti Váhy, ktoré majú rozsah váživosti rozdelený na podrozsahy, každý s rozdielnou hodnotou dielika, s rozsahom váživosti ur�eným automaticky pod�a aplikovaného za�aženia pri zvyšovaní, ako aj pri znižovaní za�aženia.

T.3.3.5 Viacrozsahové váhy Váhy, ktoré majú dva alebo viac rozsahov váživosti s rozdielnymi hornými medzami váživosti a rozdielnymi hodnotami dielika stupnice pre ten istý nosi� za�aženia, pri�om každý rozsah siaha od nuly po hornú medzu váživosti.

T.3.4 Prevádzkové charakteristiky

T.3.4.1 Rýchlos� prevádzky Po�et za�ažení automaticky odvážených za jednotku �asu.

T.3.4.2 �as nábehu �as medzi okamihom pripojenia váh a okamihom, ke� sú váhy schopné sp��a� na ne kladené požiadavky.

T.3.4.3 Neautomatická (statická) prevádzka Statický režim váženia na skúšobné ú�ely.

T.3.4.4 Automatická prevádzka Váhy vážia bez zásahu operátora pod�a vopred naprogramovaných automatických procesov charakteristických pre dané váhy. V automatickej prevádzke môžu váhy váži� staticky alebo dynamicky.

T.3.4.5 Váhy vážiace staticky Váhy vážia pomocou meracieho systému založenom na stabilnej rovnováhe (T.3.2.5) po�as procesu ur�enia hmotnosti pri�om systém dopravy za�aženia stojí, alebo v prípade kontrolných váh za�lenených do vozidla je nosi� za�aženia stacionárny.

T.3.4.6 Váhy vážiace dynamicky Váhy vážia pomocou meracieho systému založenom na nestabilnej rovnováhe po�as procesu ur�enia hmotnosti pri�om systém dopravy za�aženia je v pohybe (napríklad systém dopravy za�aženia sa hýbe; alebo kontrolné váhy vybavené nosi�om za�aženia po ktorom sa za�aženie šmýka; alebo kontrolné váhy pripevnené k vozidlu alebo za�lenené do vozidla, ak je nosi� za�aženia v pohybe).

T.3.5 Citlivos� Pre danú hodnotu meranej hmotnosti je to podiel zmeny pozorovanej premennej , I, a zodpovedajúcej hodnoty zmeny meranej hmotnosti, M:

k = �I / �M

OIML R 51-1: 2006

15


T.3.6 Opakovate�nos� Schopnos� váh dáva� zhodné výsledky, ke� to isté za�aženie je nieko�ko krát naložené prakticky rovnakým spôsobom na nosi� za�aženia pri dostato�ne konštantných skúšobných podmienkach.

T.3.7 Trvanlivos� Schopnos� váh zachova� svoje funk�né charakteristiky po�as �innosti.

T.4 Indikácie a chyby

T.4.1 Metódy indikácie

T.4.1.1 Analógová indikácia Indikácia umož�ujúca od�íta� rovnovážnu polohu na zlomky hodnoty dielika.

T. 4.1.2 �íslicová indikácia Indikácia, pri ktorej sú zna�ky stupnice zoradené do postupnosti zoradených �íslic; neumož�uje interpoláciu na zlomky hodnoty dielika.

T.4.2 Od�ítanie údaja

T.4.2.1 Od�ítanie jednoduchým prirovnaním Od�ítanie výsledku váženia jednoduchým prirovnaním postupných �íslic udávajúcich výsledok váženia bez potreby výpo�tu.

T.4.2.2 Celková nepresnos� od�ítania Celková nepresnos� od�ítania váh s analógovou indikáciou sa rovná smerodajnej odchýlke tej istej indikácie, ktorej od�ítanie sa vykoná za normálnych podmienok použitia viacerými pozorovate�mi.

Zvy�ajne sa vykoná najmenej desa� od�ítaní výsledku.

T.4.3 Chyby

T.4.3.1 Chyba (indikácie) [VI:1993, 5.20 [1]] Indikácia váh mínus (konven�ne pravá) hodnota hmotnosti.

T.4.3.2 Chyba zaokrúh�ovania �íslicovej indikácie Rozdiel medzi indikáciou a výsledkom, ktorý je možné získa� analógovou indikáciou.

T.4.3.3 Vlastná chyba [VI:1993, 5.24 [1]] Chyba váh ur�ená pri referen�ných podmienkach.

T.4.3.4 Za�iato�ná vlastná chyba Vlastná chyba váh stanovená pred funk�nými skúškami a skúškami trvanlivosti.

T.4.3.5 Priemerná (systematická) chyba, x Priemerná hodnota chyby (indikácie) pre ur�itý po�et po sebe nasledujúcich automatických vážení za�aženia, alebo podobných za�ažení, ktoré prešli cez nosi� za�aženia, matematicky vyjadrená ako:

OIML R 51-1: 2006

16


n

xx

n

ii�

== 1

kde : x = chyba indikácie za�aženia, x = priemer chýb, a n = po�et vážení.

T.4.3.6 Smerodajná odchýlka chyby, s Smerodajná odchýlka chyby (indikácie) pre ur�itý po�et po sebe nasledujúcich automatických vážení za�aženia, alebo podobných za�ažení, ktoré prešli cez nosi� za�aženia, matematicky vyjadrená ako:

1

)(1

2

−

−=�

=

n

xxs

n

ii

T.4.3.7 Najvä�šia dovolená chyba, MPE [VI:1993, 5.21 [1]] Najvä�šia hodnota chyby dovolená špecifikáciou, predpisom at�. pre dané meradlo.

T.4.3.8 Porucha Rozdiel medzi chybou indikácie a vlastnou chybou váh.

Poznámka: V podstate je porucha výsledkom nežiadúcej zmeny dát obsiahnutých v elektronickom prístroji alebo ním prechádzajúcimi.

T.4.3.9 Významná porucha Porucha vä�šia ako overovací dielik, e.

Za významné poruchy sa nepovažujú tieto:

� poruchy, ktoré sú výsledkom sú�asných a vzájomne nezávislých prí�in v samotných váhach alebo v ich kontrolnom zariadení;

� poruchy znemož�ujúce akéko�vek meranie;

� poruchy, ktoré sú také závažné, že si ich nevyhnutne všimnú osoby zainteresované na vážení;

� prechodné poruchy, ktoré sú momentálnymi odchýlkami v indikáciách, ktoré nie je možné interpretova�, uloži� do pamäte alebo odosla� ako výsledok merania.

T.4.3.10 Stálos� rozsahu Schopnos� váh udržiava� rozdiel medzi indikáciou za�aženia na hornej medzi váživosti a indikáciou nuly po�as �innosti v stanovených medziach.

OIML R 51-1: 2006

17


T.5 Vplyvy a referen�né podmienky

T.5.1 Ovplyv�ujúca veli�ina [VI:1993, 2.7 [1]] Veli�ina, ktorá nie je predmetom merania, ale ktorá ovplyv�uje výsledok merania.

T.5.1.1 Ovplyv�ujúci faktor Ovplyv�ujúca veli�ina s hodnotou v rozsahu špecifikovaných menovitých pracovných podmienok váh.

T.5.1.2 Rušenie Ovplyv�ujúca veli�ina, ktorá má hodnotu v hraniciach špecifikovaných v tomto Odporú�aní, ale mimo menovitých pracovných podmienok váh.

T.5.2 Menovité pracovné podmienky [VI:1993, 5.5 [1]] Podmienky použitia, ktoré ur�ujú rozsahy meranej veli�iny a hodnôt ovplyv�ujúcich veli�ín, pre ktoré sa predpokladá, že metrologické charakteristiky ležia v rozsahu najvä�ších dovolených chýb špecifikovaných v tomto Odporú�aní.

T.5.3 Referen�né podmienky [VI:1993, 5.7 [1]] Súbor špecifikovaných hodnôt ovplyv�ujúcich faktorov stanovených na zaistenie platných vzájomných porovnaní výsledkov meraní.

T.6 Skúšky

T.6.1 Prevádzková skúška Skúška vykonávaná na kompletných váhach a s použitím skúšobného za�aženia alebo za�ažení takého druhu, na váženie ktorého sú váhy ur�ené, a pri použití dopravníka za�aženia a systému dopravy za�aženia.

T.6.2 Simula�ná skúška Skúška vykonaná na kompletných váhach alebo na ich �asti, na ktorých sa simuluje niektorá �as� procesu váženia.

T.6.3 Funk�ná skúška Skúška, ktorou sa zis�uje, �i skúšané zariadenie (EUT) sú schopné vykonáva� ich uvažované funkcie.

T.6.4 Skúška stálosti rozsahu Skúška na overenie, �i skúšané váhy sú schopné uchova� si svoje funk�né vlastnosti po�as ich používania.

OIML R 51-1: 2006

18


T.7 Skratky a symboly

Symbol Význam

I Indikácia In n-tá indikácia L Za�aženie ∆L Prídavné za�aženie po nasledovný bod klopenia P I + 0,5 e – ∆ L = Indikácia pred zaokrúhlením (�íslicová indikácia) E I – L alebo P – L = Chyba E0 Chyba pri nulovom za�ažení d Hodnota dielika e Overovací dielik n, ni Po�et overovacích dielikov pi Podiel MPE platnej pre modul váh, ktorý sa skúša samostatne MPE Najvä�šia dovolená chyba MPME Najvä�šia dovolená priemerná (systematická) chyba pre automatickú �innos� MPSD Najvä�šia dovolená smerodajná odchýlka chyby pre automatickú �innos� EUT Skúšané zariadenie sf Významná porucha Max Horná medza váživosti váh Min Dolná medza váživosti váh Max1, Maxi Horná medza váživosti váh, pravidlá pre zna�enie Maxr

Unom Menovité napätie vyzna�ené na váhe Umax Najvä�šia hodnota rozsahu napätia vyzna�ená na váhe Umin Najmenšia hodnota rozsahu napätia vyzna�ená na váhe DC Jednosmerný prúd AC Striedavý prúd T Hodnota tary T+ Najvä�šia hodnota pripo�ítavacieho tarovacieho zariadenia váh T− Najvä�šia hodnota odpo�ítavacieho tarovacieho zariadenia váh G alebo B Brutto hodnota N alebo Net Netto hodnota PT Hodnota pevnej tary

OIML R 51-1: 2006

19


Kontrolné váhy s automatickou �innos�ou �as� 1: Metrologické a technické požiadavky – Skúšky

1 VŠEOBECNE

1.1 Predmet Toto medzinárodné odporú�anie špecifikuje metrologické a technické požiadavky a skúšobné postupy pre kontrolné váhy s automatickou �innos�ou (kontrolné váhy), �alej uvádzaných len ako „váhy“, ktoré podliehajú národnej metrologickej kontrole.

Odporu�enie obsahuje štandardizované požiadavky a skúšobné postupy na jednotné a nadväzné posúdenie metrologických a technických charakteristík. �as� 2 tohto Odporú�ania (R 51-2) poskytuje štandardizovaný Formulár protokolu o skúške.

1.2 Platnos� Toto Odporú�anie platí pre váhy, ktoré automaticky vážia diskrétne za�aženia alebo jednotlivé za�aženia vo�ného materiálu.

1.3 Terminológia Terminológia uvedená v �asti Terminológia je sú�as�ou tohto Odporú�ania.

2 METROLOGICKÉ POŽIADAVKY

2.1 Triedy presnosti Váhy sú v súlade s ich použitím rozdelené do dvoch primárnych kategórií ozna�ených ako:

X alebo Y

Kategória X je pridelená len pre kontrolné váhy používané na kontrolu spotrebite�sky balených výrobkov, ktoré podliehajú požiadavkám OIML R 76 [7].

Kategória Y je pridelená pre všetky ostatné kontrolné váhy, ako sú etiketovacie váhy s vyzna�ením hmotnosti a ceny, poštové a prepravné váhy, ako aj váham vážiacim jednotlivé za�aženia vo�ného materiálu.

Poznámka: Váha môže by� sú�asne klasifikovaná do kategórie X aj kategórie Y, napríklad ak je váha konfigurovaná s dvomi separátnymi režimami prevádzky, ktoré umož�ujú prevádzku bu� ako kontrolné váhy alebo ako etiketovacie váhy s vyzna�ením hmotnosti a ceny.

2.1.1 Kategória X

Primárna kategória je �alej rozdelená do štyroch tried presností:

XI, XII, XIII a XIIII

Triedy presnosti sú doplnené faktorom (x), ktorý stanovuje výrobca. Hodnota koeficienta (x) musí by� 1 × 10k, 2 × 10k alebo 5 × 10k, kde k je celé kladné alebo záporné �íslo, alebo nula.

OIML R 51-1: 2006

20


Použitie tried pre jednotlivé aplikácie môže by� ur�ené národnými požiadavkami.

2.1.2 Kategória Y

Primárna kategória je �alej rozdelená do štyroch tried presností:

Y(I), Y(II), Y(a) a Y(b)

Použitie tried pre jednotlivé aplikácie môže by� ur�ené národnými požiadavkami.

2.2 Klasifikácia váh

2.2.1 Overovací dielik

Overovací dielik a po�et overovacích dielikov vo vz�ahu k triede presnosti sú dané v Tabu�ke 1.

Tabu�ka 1

Po�et overovacích dielikov

n = Max / e Trieda presnosti Overovací dielik, e

Minimum Maximum

XI Y(I) 0,001 g e* 50 000 -

0,001 g e 0,05 g 100 100 000 XII Y(II)

0,1 g e 5 000 100 000

0,1 g e 2 g 100 10 000 XIII Y(a)

5 g e 500 10 000

XIIII Y(b) 5 g e 100 1 000

* Bežne sa z dôvodu neistoty skúšobných za�ažení nedajú uskuto�ni� skúšky a overenie váh s e < 1 mg.

2.2.2 Dolná medza váživosti, Min

Min musí by� špecifikovaná výrobcom.

Pre váhy kategórie Y Min nesmie by� menšie ako:

Trieda Y(I): 100 e

Trieda Y(II): 20 e pre 0,001 g e 0,05 g, a

50 e pre 0,1 g e

Trieda Y(a): 20 e

Trieda Y(b): 10 e

Váhy používané na prira�ovanie (T.1.5), poštové váhy a váhy na váženie odpadu 5 e

OIML R 51-1: 2006

21


2.3 �alšie požiadavky na váhy s deleným rozsahom��

2.3.1 �iasto�ný rozsah váživosti

Každý �iasto�ný rozsah váživosti (index, i = 1, 2 ...) sa definuje pomocou:

� overovacieho dielika ei, ei + 1 > ei;

� hornej medze váživosti Maxi;

� dolnej medze váživosti Mini = Maxi-1 (pre i = 1 je dolná medza váživosti Min1 = Min).

Po�et overovacích dielikov ni sa pre každý rozsah rovná:

ni = Maxi / ei

2.3.2 Trieda presnosti

ei a ni v každom �iasto�nom vážiacom rozsahu musí sp��a� požiadavky uvedené v Tabu�ke 1 pod�a triedy presnosti váh. Min1 musí sp��a� požiadavky uvedené v 2.2.2 pod�a triedy presnosti váh.

2.3.3 Horná medza váživosti �iasto�ných rozsahov váživosti

S výnimkou posledného �iasto�ného rozsahu váživosti musia by� splnené požiadavky uvedené v Tabu�ke 2 pod�a triedy presnosti váh.

Tabu�ka 2

Kategória X XI XII XIII XIIII Kategória Y Y(I) Y(II) Y(a) Y(b)

Maxi / ei � 50 000 � 5 000 � 500 � 50

2.3.4 Váhy s tarovacím zariadením

Požiadavky na rozsahy váh s delený rozsahom platia, �o sa týka netto za�aženia, pre všetky možné hodnoty tary.

2.3.5 Príklad pre váhy s deleným rozsahom

Horná medza váživosti: Max = 2 / 5 / 15 kg trieda Y(a)

Overovací dielik: e = 1 / 2 / 10 g

Váhy majú jedno Max a jeden rozsah váživosti od Min = 20 g do Max = 15 kg. �iasto�né rozsahy váživosti sú:

Min1 = 20 g, Max1 = 2 kg, e1 = 1 g, n1 = 2 000 Min2 = 2 kg, Max2 = 5 kg, e2 = 2 g, n2 = 2 500 Min3 = 5 kg, Max3 = Max = 15 kg, e3 = 10 g, n3 = 1 500

Najvä�šie dovolené chyby pri prvotnom overení (MPE) (pozri 2.5.1.2) v automatickej prevádzke sú:

Pre m = 400 g = 400 e1 MPE = ± 1,0 g Pre m = 1 600 g = 1 600 e1 MPE = ± 1,5 g Pre m = 2 100 g = 1 050 e2 MPE = ± 3,0 g Pre m = 4 250 g = 2 125 e2 MPE = ± 4,0 g Pre m = 5 100 g = 510 e3 MPE = ± 15,0 g

OIML R 51-1: 2006

22


Pre m = 15 000 g = 1 500 e3 MPE = ± 15,0 g

Kedyko�vek je zmena indikácie vplyvom ovplyv�ujúceho faktora limitovaná zlomkom alebo násobkom e, potom pri váhach s deleným rozsahom sa za e pokladá hodnota daná aplikovaným za�ažením, špeciálne pri nulovom za�ažení alebo pri za�ažení blízkom nule e = e1.

2.4 Pomocné indika�né zariadenie Pre váhy vybavené pomocným indika�ným zariadením, ako je napríklad indika�né zariadenie s odlišným dielikom, (Obrázok 1), platí, že toto zariadenie je dovolené len vpravo za desatinnou zna�kou.

Obrázok 1 – Príklady indika�ných zariadení, každé s odlišným dielikom

23,4 5 g

Posledné odlíšené �íslo: 5 d = 0,01 g alebo 0,05 g e = 0,1 g

23,4 8 g

Posledné odlíšené �íslo: 8 d = 0,01 g alebo 0,02 g e = 0,1 g

Pre váhy kategórií Y(a) Y(b) je použitie pomocných indika�ných zariadení obmedzené len na skúšobné ú�ely.

Váhy s deleným rozsahom váživosti nesmú by� vybavené pomocným indika�ným zariadením.

Poznámka: Indika�né zariadenia na zvýšenie rozlíšenia (pozri T.2.9.2 a 3.4.2) nie sú považované za pomocné indika�né zariadenia.

2.5 Najvä�šie dovolené chyby

2.5.1 Automatická prevádzka

2.5.1.1 Váhy kategórie X

Najvä�šia dovolená priemerná (systematická) chyba postupných vážení netto za�aženia, vä�šieho alebo rovného ako je dolná medza váživosti, Min a menšieho alebo rovného ako je horná medza váživosti, Max, musí vyhovova� špecifikácii v Tabu�ke 3.

Tabu�ka 3

Netto za�aženie, m, vyjadrené v overovacích dielikoch, e Najvä�šia dovolená

priemerná chyba váh kategórie X

XI XII XIII XIIII Prvotné overenie

Kontrola v prevádzke

0 < m 50 000 0 < m 5 000 0 < m 500 0 < m 50 ±0,5 e ±1 e

50 000 < m 200 000 5 000 < m 20 000 500 < m 2 000 50 < m 200 ±1 e ±2 e

200 000 < m 20 000 < m 100 000 2 000 < m 10 000 200 < m 1 000 ±1,5 e ±3 e

OIML R 51-1: 2006

23


Najvä�šia dovolená smerodajná odchýlka chyby (náhodná chyba) musí vyhovova� špecifikácii v Tabu�ke 4, násobené triedu ur�ujúcim faktorom (x).

Tabu�ka 4

Najvä�šia dovolená smerodajná odchýlka (ako percento z m alebo v gramoch) pre triedu ur�ujúci faktor, (x) = 1

Hodnota hmotnosti netto za�aženia, m

(g) Prvotné overenie Kontrola v prevádzke

m ≤ 50 0,48 % 0,6 % 50 < m ≤ 100 0,24 g 0,3 g l00 < m ≤ 200 0,24 % 0,3 % 200 < m ≤ 300 0,48 g 0,6 g 300 < m ≤ 500 0,16 % 0,2 %

500 < m ≤ 1000 0,8 g 1,0 g 1 000 < m ≤ 10 000 0,08 % 0,1 % 10 000 < m ≤ 15 000 8 g 10 g

15 000 < m 0,053 % 0,067 %

� Pre triedy XI a XII musí by� (x) menšie ako 1;

� Pre triedu XIII nesmie by� (x) vä�šie ako 1;

� Pre triedu XIIII musí by� (x) vä�šie ako 1.

2.5.1.2 Váhy kategórie Y

Najvä�šia dovolená chyba každého za�aženia vä�šieho alebo rovného ako Min a menšieho alebo rovného ako Max musí v automatickej prevádzke vyhovova� špecifikácii v Tabu�ke 5.

Tabu�ka 5

Za�aženie, m, vyjadrené v overovacích dielikoch, e Najvä�šia dovolená chyba váh kategórie Y*

Y(I) Y(II) Y(a) Y(b) Prvotné overenie


0 < m 50 000 0 < m 5 000 0 < m 500 0 < m 50 ±1 e ±1,5 e

50 000 < m 200 000 5 000 < m 20 000 500 < m 2 000 50 < m 200 ±1,5 e ±2,5 e

200 000 < m 20 000 < m 100 000 2 000 < m 10 000 200 < m 1 000 ±2 e ±3,5 e

* Táto MPE platí pre váhy so zariadením so zariadením na zobrazenie digitálnej indikácie s d 0,2 e. (pozri A.3.9.2.1). Pre váhy bez zariadenia na zobrazenie indikácie s d 0,2 e sa musí použi� postup v A.3.9.2.2.

Ak sa netto hodnota hmotnosti po�íta ako rozdiel dvoch individuálnych vážení, MPE sa použijú len pre:

� tieto individuálne váženia ak sú tla�ené alebo zaznamenané zvláš�; alebo

� netto hodnota hmotnosti ak len netto hodnota hmotnosti je vytla�ená.

2.5.2 Neautomatická (statická) prevádzka

Poznámka: Tento bod sa týka režimu definovaného v T.3.4.3 a preto ho nie je možné použi� pre automatický (statický) režim.

OIML R 51-1: 2006

24


Najvä�šia dovolená chyba váh kategórie X a kategórie Y pre každé za�aženie vä�šie alebo rovné Min a menšie alebo rovné Max v neautomatickej (statickej) prevádzke vyhovova� špecifikácii v Tabu�ke 6.

Tabu�ka 6

Netto za�aženie, m, vyjadrené v overovacích dielikoch, e Najvä�šia dovolená

priemerná chyba váh kategórie X a kategórie Y

XI a Y(I) XII a Y(II) XIII a Y(a) XIIII a Y(b) Prvotné overenie


0 < m 50 000 0 < m 5 000 0 < m 500 0 < m 50 ±0,5 e ±1 e

50 000 < m 200 000 5 000 < m 20 000 500 < m 2 000 50 < m 200 ±1 e ±2 e

200 000 < m 20 000 < m 100 000 2 000 < m 10 000 200 < m 1 000 ±1,5 e ±3 e

2.6 Najvä�šie dovolené chyby pre skúšky ovplyv�ujúcich faktorov

2.6.1 Váhy kategórie X

Pre automatickú prevádzku:

� najvä�šia dovolená priemerná chyba musí vyhovova� špecifikácii v Tabu�ke 3 pre prvotné overenie; a

� najvä�šia dovolená smerodajná odchýlka chyby musí vyhovova� špecifikácii v Tabu�ke 4 pre prvotné overenie, vynásobená triedou ur�ujúcim faktorom (x).

Pre neautomatickú (statickú) prevádzku musia najvä�šie dovolené chyby vyhovova� špecifikácii v Tabu�ke 6 pre prvotné overenie.

2.6.2 Váhy kategórie Y

Pre automatickú prevádzku musia najvä�šie dovolené chyby pre každé za�aženie vyhovova� špecifikácii v Tabu�ke 5 pre prvotné overenie.

Pre neautomatickú (statickú) prevádzku musia najvä�šie dovolené chyby vyhovova� špecifikácii v Tabu�ke 6 pre prvotné overenie.

2.7 Meracie jednotky

Jednotky hmotnosti používané váhami sú:

� metrický karát (ct);

� miligram (mg);

� gram (g);

� kilogram (kg); a

� tona (t).

Poznámka: Metrický karát (1 karát = 0,2 g) sa môže použi� ako meracia jednotka v prípade špeciálnych aplikácií, ako je obchod s drahými kame�mi.

OIML R 51-1: 2006

25


2.8 Dovolené rozdiely medzi výsledkami

2.8.1 Vplyv excentrického za�aženia

Ak je možný excentrický pohyb za�aženia, najvä�šie dovolené chyby uvedené v príslušných �astiach 2.5 nesmú by� prekro�ené pri žiadnom excentrickom nastavení (pozri 6.4.4).

2.8.2 Zhoda medzi indika�ným a tla�iarenským zariadením

Rozdiel vo výsledkoch váženia (T.3.2) toho istého za�aženia poskytnuté ktorýmiko�vek dvomi zariadeniami s rovnakou hodnotou dielika musí by� takýto:

� nula pre digitálne indika�né a tla�iarenské zariadenia;

� nie vä�ší ako absolútna hodnota najvä�šej dovolenej chyby pre automatické váženie pre analógové zariadenia.

2.9 Ovplyv�ujúce faktory

Podmienky skúšok sú uvedené v prílohe A.

2.9.1 Teplota

Ak v popisnom zna�ení váh nie sú stanovené osobitné pracovné teploty, potom musia váhy zachováva� svoje metrologické parametre v nasledujúcich hraniciach teplôt:

−10 °C do +40 °C.

2.9.1.2 Osobitné hranice teplôt

Váhy, ktoré majú osobitné hranice teplôt stanovené v popisnom zna�ení, musia vyhovova� v týchto hraniciach metrologickým požiadavkám. Hranice môžu by� zvolené pod�a aplikácie váh.

Rozsahy v týchto hraniciach sa musia rovna� minimálne:

� 5 °C pre váhy tried XI a Y(I); � 15 °C pre váhy tried XII a Y(II); � 30 °C pre váhy všetkých ostatných tried.

2.9.1.3 Ú�inok teploty na indikáciu v neza�aženom stave

Indikácia v nule alebo jej okolí sa nesmi zmeni� o viac ako jeden overovací dielik pri zmene teploty okolia o 1 °C pre váhy tried XI a Y(I) a o 5 °C pre ostatné triedy.

2.9.2 Napájacie napätie

Elektronické váhy musia vyhovova� príslušným metrologickým a technickým požiadavkám, ak sa napätie zdroja líši od menovitého napätia, Unom (ak je na váhach vyzna�ené len jedno napätie), alebo od hodnôt hornej a dolnej hranice rozsahu napätia, Umin a Umax, vyzna�ených na váhach, pri:

� Napätie sie�ového zdroja striedavého prúdu:

OIML R 51-1: 2006

26


- dolná hranica je 0,85 % z Umin, - horná hranica je 110 % z Umax;

� Napätie zdroja jednosmerného prúdu, vrátane nabíjate�ného batériového zdroja napätia, ak sa batéria dá po�as prevádzky váh kompletne nabi�:

- dolná hranica je minimálne prevádzkové napätie, - horná hranica je hodnota 120 % z Umax (v prípade nabíjate�nej batérie je Umax

napätie novej alebo plne nabitej batérie typu špecifikovaného výrobcom);

� Batériový zdroj jednosmerného prúdu, vrátane nenabíjate�ného batériového zdroja a vrátane nabíjate�ného batériového zdroja, ak sa tento nedá nabi� po�as prevádzky váh:

- dolná hranica je minimálne prevádzkové napätie, - horná hranica je Unom;

� 12 V alebo 24 V automobilový batériový zdroj: - dolná hranica je 9 V (pre 12 V batériu) alebo 16 V (pre 24 V batériu), - horná hranica je 16 V (pre 12 V batériu) alebo 32 V (pre 24 V batériu).

Poznámka: Minimálne pracovné napätie je definované ako najmenšie možné pracovné napätie pred automatickým vypnutím.

Váhy napájané z batérie a zo zdroja jednosmerného prúdu musia bu� na�alej správne pracova� alebo neindikova� žiadne výsledky váženia ak je napätie pod výrobcom špecifikovanou hodnotou, pri�om táto hodnota je vä�šia alebo rovná ako minimálne prevádzkové napätie.

2.9.3 Sklon

Váhy, ktoré nie sú ur�ené na fixnú inštaláciu a ktoré nemajú ustavovacie zariadenie a indikátor polohy musia vyhovova� príslušným metrologickým a technickým požiadavkám pri sklone (pozd�žnom a prie�nom) do 5 %, alebo pri sklone do vopred ur�enej hodnoty zvolenej výrobcom, ak sú váhy vybavené zariadením na obmedzenie sklonu ktoré zabra�uje prevádzke váh pri sklone vä�šom ako táto hodnota.

Ustavovacie zariadenie a indikátor polohy musia umožni� nastavenie váh do sklonu 1 % alebo do ur�enej hrani�nej hodnoty sklonu jasným zna�ením na indikátore polohy (napríklad zvonením alebo �itate�ným upozornením poskytnutom váhami na jasne vidite�nom mieste, ktoré upozornia používate�a na indikátor polohy).

Váhy pripevnené k vozidlu a váhy za�lenené do vozidla musia vyhovova� príslušným metrologickým a technickým požiadavkám pri sklone (pozd�žnom a prie�nom) do 10 %, alebo pri sklone do vopred ur�enej menšej hodnoty zvolenej výrobcom, napríklad 3 % ak sú váhy vybavené automatickým zariadením na obmedzenie sklonu ktoré zabra�uje prevádzke váh pri sklone vä�šom ako táto hodnota.

2.10 Stálos� rozsahu

Ak váhy podliehajú skúške stálosti rozsahu špecifikovanej v A.7, absolútna hodnota rozdielu medzi dvomi chybami získanými z ktorýchko�vek dvoch meraní nesmie presiahnu� najvä�šiu chybu rozsahu.

OIML R 51-1: 2006

27


Najvä�šia chyba rozsahu sa rovná polovici najvä�šej dovolenej chyby pre skúšky ovplyv�ujúcich faktorov pre za�aženie blízke hornej medzi váživosti.

2.11 Indikácia alebo tla� na skúšobné ú�ely (automatická prevádzka)

Váhy kategórie X musia by� v súlade s 6.1.8 vybavené praktickými prostriedkami na ur�enie priemernej chyby a smerodajnej odchýlky chyby na dôkaz zhody s Tabu�kami 3 a 4, napríklad indikácie a/alebo výtla�ky hmotnosti (alebo rozdielu medzi hmotnos�ou a menovitým bodom nastavenia).

Poznámka: Triediace zariadenie váh kategórie X musí v bežnej prevádzke pracova� s tou istou alebo menšou hodnotou dielika, d, ktorá bola použitá na ur�enie priemernej chyby a smerodajnej odchýlky chyby pri skúške typu a skúškach pri prvotnom overení.

Váhy kategórie Y musia by� v súlade s 6.1.7.2 vybavené praktickými prostriedkami na ur�enie priemernej chyby a smerodajnej odchýlky chyby na dôkaz zhody s Tabu�kou 5.

OIML R 51-1: 2006

28


3 TECHNICKÉ POŽIADAVKY

3.1 Vhodnos� na použitie Váhy musia by� navrhnuté tak, aby vyhovovali prevádzkovým metódam a za�aženiam, pre ktoré sú ur�ené. Musia ma� primerane pevnú konštrukciu, aby si uchovali svoje metrologické vlastnosti, ke� sú náležite inštalované a používané v prostredí pre ktoré sú ur�ené.

3.2 Bezpe�nos� prevádzky

3.2.1 Zneužitie Váhy nesmú ma� vlastnosti, ktoré umož�ujú ich zneužitie.

3.2.2 Náhodná porucha alebo rozjustovanie Váhy musia by� skonštruované tak, aby ich náhodná porucha alebo rozjustovanie ovládacích prvkov spôsobujúce poruchu správnej �innosti sa nemohli vyskytnú� bez toho, aby ich efekt nebol evidentný.

3.2.3 Dynamické nastavenie Váhy môžu by� vybavené zariadením na dynamické nastavenie, ktoré kompenzuje dynamické vplyvy pohybujúceho sa za�aženia. Toto zariadenie môže pracova� v celom rozsahu váživosti pod�a nastavenej hodnoty hmotnosti za predpokladu, že ak sa zariadenie používa v tomto vážiacom rozsahu a v súlade s pokynmi výrobcu, najvä�šie dovolené chyby nebudú prekro�ené. Po dynamickom nastavení rozsahu váživosti, v ktorom nie sú prekro�ené najvä�šie dovolené chyby, váhy musia automaticky vykona� príslušné úkony pri za�aženiach, ktoré sa dostanú mimo tohto rozsahu; pri takýchto za�aženiach sa tiež musí zablokova� tla� údajov hmotnosti. Váhy s dynamickým nastavením prístupným užívate�ovi (nezabezpe�eným v súlade s 3.2.6) musia ma� zariadenie, ktoré automaticky a neodstránite�ne zaznamená akýko�vek úpravu v dynamickom nastavení, napríklad záznamník udalostí. Váhy musia by� schopné ukáza� zaznamenané údaje.

3.2.4 Ovládacie prvky Ovládacie prvky musia by� konštruované tak, aby sa bežne nemohli dosta� do iných polôh, ako boli navrhnuté, alebo musí by� zabezpe�ené, že v takýchto polohách sa zamedzia všetky indikácie. Tla�idlá musia by� jasne ozna�ené.

3.2.5 Zariadením na obmedzenie sklonu Váhy pripevnené k vozidlu môžu by� vybavené zariadením na obmedzenie sklonu, ktoré zabra�uje prevádzke váh pri sklone vozidla (pozd�žnom a prie�nom) vä�šom ako je vopred ur�ená hodnota nastavená výrobcom.

3.2.6 Zabezpe�enie Prvky, rozhrania, špecifické parametre zariadení a predvolené ovládania, prístup ku ktorým alebo nastavenie ktorých sú zakázané, musia by� zabezpe�ené. Požadované zabezpe�enie môžu špecifikova� národné predpisy. Pre váhy tried XI a Y(I) môže zariadenie na nastavenie citlivosti (alebo rozsahu) zosta� nezabezpe�ené. Musí sa zabráni� vloženiu údajov, ktoré môžu ovplyvni� metrologické vlastnosti váh alebo výsledky váženia, napríklad ochranným rozhraním (4.2.4).

OIML R 51-1: 2006

29


Prvky a predvolené ovládania môžu by� zabezpe�ené heslom alebo podobnými softvérovými prostriedkami za predpokladu, že akýko�vek prístup k zabezpe�eným ovládacím prvkom alebo funkciám sa automaticky stane evidentným, napríklad pomocou automatickej aktualizácie parametra špecifického pre zariadenie, hodnota ktorého bola v súlade s požiadavkami v 3.11.4 v �ase posledného overenia trvanlivo vyzna�ená na váhach. Váhy môžu by� vybavené zariadením na nastavenie rozsahu. Vonkajšie ovplyvnenie tohto zariadenia po jeho zabezpe�ení musí by� prakticky nemožné.

3.2.7 Triediace zariadenie Triediace zariadenie váh kategórie X musí automaticky rozdeli� za�aženia do samostatných podskupín v závislosti na ich hmotnosti.

3.3 Indikácia výsledkov váženia

3.3.1 Kvalita od�ítania Od�ítanie primárnych údajov (pozri T.4.1.1) musí by� spo�ahlivé, �ahké a jednozna�né v podmienkach bežného použitia:

� celková nepresnos� od�ítania analógového indika�ného zariadenia nesmie presiahnu� 0,2 e,

� �íslice, jednotky a ozna�enia tvoriace primárne údaje musia ma� také rozmery, tvar a zrozumite�nos�, aby sa údaj dal dobre od�íta�.

Stupnice, �íslovanie a tla� musia vytvára� znaky, ktorých tvar umož�uje od�ítanie jednoduchým prirovnaním (pozri T.4.2.1).

3.3.2 Spôsob indikácie Výsledky váženia musia obsahova� názvy alebo symboly jednotiek hmotnosti v ktorých sú vyjadrené. Pre každú indikáciu výsledku váženia môže by� použitá len jedna jednotka hmotnosti. Všetky indika�né, tla�iace a automatické tarovacie zariadenia plniacich váh musia ma� pre �ubovo�ný rozsah váživosti rovnakú hodnotu dielika pre �ubovo�né dané za�aženie. �íslicová indikácia musí zobrazova� minimálne jedno �íslo za�ínajúce sa úplne vpravo. Desatinná �as� musí by� oddelená od celo�íselnej desatinnou zna�kou (bodka alebo �iarka) a indikácia musí zobrazova� minimálne jedno �íslo v�avo od zna�ky a všetky �ísla vpravo. Nula môže by� zobrazená jedinou nulou úplne vpravo, bez desatinného znaku. Jednotka hmotnosti sa musí zvoli� tak, aby výsledky váženia nemali viac ako jednu nevýznamnú nulu vpravo. Pre hodnoty s desatinným znakom sú nevýznamné nuly povolené len na tre�om mieste za desatinným znakom. Jednotky hmotnosti môžu by� písané len malými písmenami, ako je to uvedené v 2.7.

3.3.3 Hranice indikácie Kategória Y: Váhy neindikujú, nevytla�ia, neuložia ani neprenesú údaj o hmotnosti za�ažení

vä�ší ako Max + 9 e. Kategória X: Váhy neindikujú, nevytla�ia, neuložia ani neprenesú údaj o hmotnosti za�ažení

vä�ší ako Max + 9 e alebo Max + trojnásobok hodnoty dovolenej smerodajnej odchýlky špecifikovanej v Tabu�ke 4, pod�a toho, ktorá z týchto hodnôt je vä�šia.

OIML R 51-1: 2006

30


3.3.4 Indikácia alebo tla� v bežnej prevádzke V bežnej prevádzke hodnota dielika indikácie alebo tla�e jednotlivých hodnôt hmotností výrobku sa musí rovna� overovaciemu dieliku, e. Hodnota dielika indikácie alebo tla�e priemernej (systematickej) chyby a dovolenej smerodajnej odchýlky chyby (alebo indikácie) postupných automatických vážení za�aženia môže by� menšia ako overovací dielik, e.

3.4 Digitálne zariadenia na indikáciu, tla� ukladanie do pamäte Nasledujúce požiadavky platia spolu s požiadavkami uvedenými v 3.3.1 - 3.3.4.

3.4.1 Stabilná rovnováha (T.3.2.5) Pre váhy vážiace staticky sa rovnováha považuje za stabilnú, ak:

� v prípade tla�e a/alebo ukladania dát, vytla�ené alebo uložené hodnoty hmotnosti neukazujú viac ako dve susedné hodnoty, z ktorých jedna je výsledná hodnota hmotnosti (T.3.2.4.3); a

� v prípade nulovacej alebo tarovacej operácie je dosiahnutá správna �innos� zariadenia v rámci relevantných požiadaviek na presnos� v súlade s 3.4.3 (tla�), 3.5.3 (ovládanie nulovania), 3.5.4 (stabilita automatického nulovania), 3.5.5 (automatická korekcia nuly) a 3.6.7 (automatické tarovanie).

Obidve podmienky musia by� splnené aj za prechodného rušenia rovnováhy. Pre váhy vážiace dynamicky nie sú dané zvláštne kritériá pre stabilnú rovnováhu.

3.4.2 Indika�né zariadenie na zvýšenie rozlíšenia Indika�né zariadenie na zvýšenie rozlíšenia sa nesmie použi� pri váhach s pomocným indika�ným zariadením. Ak sú váhy vybavené indika�ným zariadením na zvýšenie rozlíšenia, indikáciu s hodnotou dielika menšou ako e je možné zobrazova� len:

� po�as stla�enie zvláštneho tla�idla; alebo � po�as doby nepresahujúcej 5 sekúnd po manuálnom príkaze.

V žiadnom prípade nesmie by� umožnená tla�.

3.4.3 Tla�iace zariadenie Tla� musí by� na daný ú�el jasná a stála. Tla�ené znaky musia by� vysoké minimálne 2 mm. Ak sa uskuto��uje tla�, musí by� za hodnotou alebo nad st�pcom hodnôt uvedený názov alebo symbol meracej jednotky. Tla� sa nesmie umožni�, ak kritériá stability (3.4.1) nie sú splnené.

3.4.4 Zariadenie na ukladanie údajov (T.2.7.8.5) Primárne indikácie môžu by� na následné použitie uložené v pamäti váh alebo v externom zariadení na ukladanie údajov (napríklad indikácia, tla�, prenos dát, sú�et a podobne). V tomto prípade musia by� uložené údaje primerane chránené proti úmyselným a neúmyselným zmenám po�as procesu prenosu a/alebo uloženia a musia obsahova� zásadné informácie nevyhnutné na rekonštrukciu predošlých meraní. Ukladanie primárnych indikácií sa nesmie umožni�, ak kritériá stability (3.4.1) nie sú splnené.

OIML R 51-1: 2006

31


3.4.5 Softvér Právne relevantný softvér používaný vo váhach musí by� inštalovaný tak, aby sa bez porušenia plomby nedal nijako upravova�, prípadne aby identifika�ný kód automaticky signalizoval akúko�vek zmenu v tomto softvéri. Právne relevantný softvér musí by� primerane chránený proti úmyselným a neúmyselným zmenám. Dôkaz o zásahu, ako je zmena, presúvanie a obchádzanie právne relevantného softvéru musí by� k dispozícii do následného overenia alebo podobnej oficiálnej kontroly.

Softvér musí by� zabezpe�ený stálou softvérovou identifikáciou (T.2.7.8.4). Táto stála softvérová identifikácia musí by� upravená v prípade každej softvérovej zmeny, ktorá môže ovplyvni� metrologické funkcie váh.

Dokumentácia softvéru dodaného s váhami musí obsahova�:

a) Opis systémového hardvéru, t.j. topologickú blokovú schému, typ po�íta�a, zdrojový kód pre softvérové funkcie, at�. a prostredie právne relevantného softvéru;

b) Opis �ísla verzie softvéru a/alebo identifikácie softvéru ktorý je priradený k metrologicky významným funkciám;

c) Opis významných menu a dialógov; d) Opis prostriedkov na zabezpe�enie softvéru (napr. kontrolné �íslo, znak, kontrolný

re�azec); e) Opis zariadenia na ukladanie údajov; f) Návod na obsluhu.

3.5 Nulovacie zariadenia a zariadenie na automatickú korekciu nuly Váhy musia ma� jedno alebo viac nulovacích zariadení a nesmú ma� viac ako jedno zariadenie na automatickú korekciu nuly. Tieto zariadenia môžu by�:

� neautomatické; � poloautomatické; alebo � neautomatické.

3.5.1 Najvä�ší ú�inok Ú�inok �ubovo�ného nulovacieho zariadenia nesmie zmeni� hornú medzu váživosti váh. Celkový ú�inok nulovacieho zariadenia a zariadenie na automatickú kontrolu nuly nesmie presahova� 4 % a ú�inok zariadenia na za�iato�né nastavenie nuly 20 % hornej medze váživosti. Širší rozsah je pre zariadenie na za�iato�né nastavenie nuly možný, ak skúšky preukážu, že váhy vyhovujú požiadavkám na najvä�šiu dovolenú chybu v 2.5 a 2.6, na dovolené rozdiely v chybách v 2.8 a ovplyv�ujúcim faktorom v 2.9 pre �ubovo�né za�aženie kompenzované týmto zariadením v ur�enom rozsahu.

3.5.2 Presnos� Po nulovaní nesmie ú�inok odchýlky nuly na výsledok váženia presiahnu� 0,25 e.

3.5.3 Ovládanie nulovacieho zariadenia Váhy bez oh�adu na to, �i sú alebo nie sú vybavené zariadením na za�iato�né nastavenie nuly, môžu ma� kombinované poloautomatické nulovacie zariadenie a poloautomatické tarovacie vyvažovacie zariadenie ovládané tým istým tla�idlom. Poloautomatické nulovacie zariadenie môže by� v �innosti len:

� ak sú váhy v stabilnej rovnováhe (3.4.1);

OIML R 51-1: 2006

32


� ak zruší �ubovo�nú predošlú tarovaciu operáciu. Neautomatické a poloautomatické nulovacie zariadenia musia by� po�as automatickej �innosti váh zablokované.

3.5.4 Stabilita automatického nulovacieho zariadenia Automatické nulovacie zariadenie môže by� v �innosti na za�iatku automatického vážiaceho cyklu alebo po programovate�nom �asovom intervale. V certifikáte o schválení typu meradla musí by� uvedený opis �innosti automatického nulovacieho zariadenia. Automatické nulovacie zariadenie by� v �innosti:

� len ak sú splnené kritériá stability (3.4.1); a � dostato�ne �asto na to, aby bolo zabezpe�ené nastavenie nuly v hraniciach do 0,5 e.

Ak je automatické nulovacie zariadenie v �innosti na za�iatku automatického vážiaceho cyklu, nesmie by� možné jeho vyradenie z �innosti alebo jeho nastavenie na �innos� v �asovom intervale. Ak automatické nulovacie zariadenie je v �innosti po programovate�nom �asovom intervale, výrobca musí špecifikova� najvä�ší programovate�ný �asový interval. Najvä�ší programovate�ný �asový interval nesmie by� vä�ší ako hodnota potrebná na zabezpe�enie nastavenia nuly v hraniciach do 0,5 e (pozri A.5.5). Najvä�ší programovate�ný �asový interval pre automatické nastavenie nuly požadovaný vyššie môže znovu za�a� po tarovaní alebo po automatickej korekcii nuly. Konkrétny najvä�ší �asový programovate�ný interval pre automatické nastavenie nuly musí by� ur�ený s prihliadnutím na konkrétne prevádzkové podmienky váh. Automatické nulovacie zariadenie musí bu� automaticky nastavi� nulu po pridelenom �ase alebo musí zastavi� váhy, aby sa mohla vykona� nulovacia operácia alebo bolo poskytnuté upozornenie o oneskorení nulovania.

3.5.5 Zariadenie na automatickú korekciu nuly Zariadenie na automatickú korekciu nuly môže by� v �innosti len ke�:

� indikácia je nulová alebo pri zápornej netto hodnote (T.3.2.2) ekvivalentnej brutto nule;

� ak sú splnené kritériá stability (3.4.1); a � korekcie nepresahujú 0,5 e/sekunda.

Ak sa po tarovacej operácii indikuje nula, zariadenie na automatickú korekciu nuly smie pôsobi� v rozsahu 4 % Max v okolí skuto�nej nulovej hodnoty. Poznámka: Korekcia nuly je funk�ne podobná automatickému nulovaniu. Rozdiely sú

dôležité pri aplikácii požiadaviek pod�a 3.5. Pozrite si T.2.10.8.3 a T.2.10.9. Pre ve�a typov kontrolných váh vybavených automatickým nulovacím zariadením nie je automatická korekcia nuly vhodná. Najvä�šia rýchlos� korekcie použitá pre automatickú korekciu nuly je iná ako pre nulovanie.

� Automatické nulovanie sa aktivuje po ur�itej udalosti, ktorá je sú�as�ou každého automatického vážiaceho cyklu alebo po programovate�nom intervale;

� Korekcia nuly môže by� v �innosti nepretržite (ak sú splnené podmienky v 3.5.5) a preto podlieha najvä�šej rýchlosti korekcie (0,5 e/sekunda), aby sa zamedzilo interakcii s bežným procesom váženia.

OIML R 51-1: 2006

33


3.6 Tarovacie zariadenie

3.6.1 Hodnota dielika Hodnota dielika tarovacieho zariadenia sa musí rovna�, alebo musí by� automaticky zaokrúhlená na hodnotu dielika váh.

3.6.2 Presnos� Tarovacie zariadenie musí umožni� nastavenie indikácie na nulu s odchýlkou nie vä�šou ako 0,25 e. Pre váhy s deleným rozsahom je e nahradené e1.

3.6.3 Pracovný rozsah Tarovacie zariadenie musí by� také, aby sa nemohlo použi� pri jeho nulovom ú�inku alebo pod ním, alebo nad jeho najvä�ší ú�inok.

3.6.4 Vidite�nos� �innosti �innos� tarovacieho zariadenia musí by� váhami vidite�ne indikovaná. V prípade váh s �íslicovou indikáciou sa to musí vykona� ozna�ením indikovanej hodnoty netto (T.3.2.2) znakom „NET“ alebo „N“, a, ak je to aplikovate�né, indikovanú hodnotu tary (T.3.2.3) znakom „T“. Poznámka 1: „NET“ môže by� tiež zobrazené ako „Net“ alebo „net“. Poznámka 2: Ak sú váhy vybavené zariadením, ktoré dovo�uje zobrazenie hodnoty brutto

(T.3.2.1.), ke� je tarovacie zariadenie v �innosti, musí pri zobrazovaní hodnoty brutto zmiznú� symbol „NET“.

Symboly „NET“ a „T“ je povolené nahradi� celými slovami v oficiálnom jazyku krajiny, v ktorej sa váhy používajú.

3.6.5 Odpo�ítavací tarovník Ak použitie odpo�ítavacieho tarovníka nedovo�uje pozna� hodnotu zvyškového rozsahu váživosti, zariadenie musí zabráni� použitiu váh nad hornou medzou váživosti alebo indikova�, že táto medza bola dosiahnutá.

3.6.6 Viacrozsahové váhy Pri viacrozsahových váhach musí by� tarovacia operácia ú�inná aj pri vyšších rozsahoch váživosti, ak je prepnutie na vyšší rozsah váživosti možné pri za�ažených váhach.

3.6.7 Prevádzka tarovacích zariadení Poloautomatické alebo automatické tarovacie zariadenia môžu by� v �innosti len ak sú splnené kritériá stability (3.4.1). Neautomatické alebo poloautomatické tarovacie zariadenia musia by� po�as automatickej �innosti váh zablokované.

3.6.8 Kombinované nulovacie a tarovacie zariadenie Ak sú poloautomatické nulovacie zariadenie a poloautomatické tarovacie vyvažovacie zariadenie ovládané jedným tla�idlom, platí pre �ubovo�né za�aženie 3.5.2 (presnos� nastavenia nuly), a ak je to náležité, 3.6.2 (presnos� nastavenia tary).

3.6.9 Postupné tarovanie

OIML R 51-1: 2006

34


Opakovaná �innos� tarovacieho zariadenia je dovolená. Ak v tom istom �ase je v �innosti viac ako jedno tarovacie zariadenie, hodnoty hmotnosti tary musia by� jasne indikované alebo vytla�ené.

3.6.10 Tla� výsledkov váženia Hodnoty hmotnosti brutto (T.3.2.1) môžu by� vytla�ené bez ozna�enia. Pri ozna�ení symbolom sú dovolené len „G“ alebo „B“. Ak sa tla�ia len hodnoty netto (T.3.2.2) bez zodpovedajúcich hodnôt brutto alebo hodnôt tary, môžu sa tla�i� bez ozna�enia. Symbol pre ozna�enie musí by� „N“. Tieto podmienky platia aj vtedy, ke� sú poloautomatické nulovanie a poloautomatické tarovacie vyvažovanie spustené tým istým tla�idlom. Hodnoty brutto, netto alebo hodnoty tary ur�ené viacrozsahovými váhami alebo váhami s deleným rozsahom nemusia ma� špeciálne ozna�enie pre (�iasto�ný) rozsah váživosti. Ak sa tla�ia netto hodnoty spolu so zodpovedajúcimi hodnotami tary, musia by� netto hodnoty a hodnoty tary identifikované minimálne zodpovedajúcimi symbolmi „N“ a „T“. Dovolené je aj nahradi� symboly G, B, N a T celými slovami v oficiálnom jazyku krajiny, v ktorej sa váhy používajú. Ak sú hodnoty netto a hodnoty tary ur�ené rozdielnymi tarovacími zariadeniami vytla�ené osobitne, musia by� vhodne identifikované.

3.7 Odpo�ítavací tarovník

3.7.1 Hodnota dielika Hodnota dielika odpo�ítavacieho tarovníka, dT, váh kategórie X musí by� menšia alebo rovná overovaciemu dieliku váh, e. Hodnota dielika odpo�ítavacieho tarovníka, dT, váh kategórie Y musí by� menšia alebo automaticky zaokrúhlená na hodnotu dielika váh, d. Pre viacrozsahové váhy sa môže hodnota pevnej tary (T.2.4.1) prenáša� z jedného rozsahu váživosti do druhého s vä�ším overovacím dielikom, ale potom musí by� zaokrúhlená na vä�ší overovací dielik. Pre váhy s deleným rozsahom váživosti musí by� hodnota pevnej tary zadaná s hodnotou najmenšieho overovacieho dielika váh, e1, a najvä�šia hodnota pevnej tary nesmie by� vä�šia ako Max1. Indikovaná alebo vytla�ená vypo�ítaná netto hodnota musí by� zaokrúhlená na hodnotu dielika váh pre tú istú hodnotu netto hmotnosti.

3.7.2 Módy �innosti Odpo�ítavací tarovník môže by� v �innosti spolu s jedným alebo viacerými tarovacími zariadeniami, ke�:

� sú zachované požiadavky 3.6.9 (postupné tarovanie); a � ú�inok odpo�ítavacieho tarovníka nemôže by� zmenený alebo zrušený, pokia� je

niektoré tarovacie zariadenie v �innosti. Odpo�ítavacie tarovníky môžu ma� automatickú �innos� len vtedy, ke� hodnota pevnej tary je jasne priradená meranému za�aženiu (napr. �iarovým identifika�ným kódom na kontajnery).

3.7.3 Indikácia �innosti Pre indika�né zariadenie platí pod�a 3.6.4 (vidite�nos� �innosti). Hodnotu pevnej tary musí by� možné indikova� aspo� do�asne. Primerane platí aj 3.6.10 za podmienok:

OIML R 51-1: 2006

35


� ak je vytla�ená vypo�ítaná netto hodnota, musí by� vytla�ená aj hodnota pevnej tary; � hodnoty pevnej tary sú ozna�ené symbolom „PT“; dovolené je aj nahradi� symbolom

„PT“ celými slovami v oficiálnom jazyku krajiny, v ktorej sa váhy používajú.

3.8 Výber rozsahu váživosti u viacrozsahových váh Rozsah, ktorý je aktuálne v �innosti musí by� zrete�ne indikovaný.

3.8.1 Manuálny výber Manuálny výber vážiaceho rozsahu je povolený:

� z menšieho na vä�ší vážiaci rozsah, pri �ubovo�nom za�ažení; � z vä�šieho na menší vážiaci rozsah, ak na nosi�i za�aženia nie je žiadne za�aženie

a indikovaná je nula alebo pri zápornej hodnote netto; tarovacia operácia musí by� automaticky zrušená a nula musí by� automaticky nastavená na ±0,25 e1.

Manuálny výber vážiaceho rozsahu po�as automatickej �innosti nesmie by� umožnený.

3.8.2 Automatický výber Automatická zmena je povolená:

� z menšieho na nasledujúci vä�ší vážiaci rozsah ak za�aženie presahuje najvä�šiu brutto hodnotu hmotnosti rozsahu, ktorý je v �innosti;

� len z vä�šieho na menší vážiaci rozsah, ak na nosi�i za�aženia nie je žiadne za�aženie a indikovaná je nula alebo pri zápornej hodnote netto; tarovacia operácia musí by� automaticky zrušená a nula musí by� automaticky nastavená na ±0,25 e1.

3.9 Zariadenia na výber (alebo prepínanie) rôznych zariadení na prenos za�aženia a medzi rôznymi odvažovacími zariadeniami

3.9.1 Kompenzácia ú�inku neza�aženého stavu Kompenzáciu nerovnakého ú�inku naza�aženého stavu rozli�ných použitých nosi�ov za�aženia a/alebo prevodových mechanizmov váh musí zabezpe�i� výberové zariadenie.

3.9.2 Nulovanie Nulovanie pre �ubovo�nú kombináciu rozli�ných nosi�ov za�aženia a rozli�ných odvažovacích zariadení musí by� bez nejasností a v súlade s požiadavkami v 3.5.

3.9.3 Nemožnos� váženia Váženie nesmie by� umožnené pri �innosti výberových zariadení.

3.9.4 Identifikácia použitých kombinácií Kombinácie použitých nosi�ov za�aženia a odvažovacích zariadení musia by� okamžite identifikovate�né.

3.10 Etiketovacie váhy ozna�ujúce hmotnos� a hmotnos� a cenu Etiketovacie váhy ozna�ujúce hmotnos� a hmotnos� a cenu musia ma� minimálne jedno zariadenie zobrazujúce hodnotu hmotnosti. Do�asne môže by� použité na ú�ely nastavení, ako sú hranice nastavenia hodnôt hmotnosti, jednotková cena, hodnoty pevnej tary a názvy výrobkov. Po�as automatickej �innosti musí by� možné preveri� aktuálne hodnoty jednotkovej ceny a pevnej tary.

OIML R 51-1: 2006

36


3.10.2 Výpo�et ceny Predajná cena musí by� vypo�ítaná a zaokrúhlená na najbližšiu cenovú hodnotu násobením hmotnosti a jednotkovej ceny, ktoré sú indikované alebo vytla�ené váhami. Zariadenie uskuto��ujúce výpo�et sa v každom prípade považuje za �as� váh. Hodnoty dielikov cenovej stupnice, symboly meny a umiestnenie sa musia zhodova� s národnými predpismi uplat�ovanými v obchode. Jednotková cena musí by� v tvare: cena/100 g alebo cena/kg alebo v súlade s národnými predpismi uplat�ovanými v obchode.

3.10.2 Sumarizácia Váhy môžu sumarizova� hodnoty hmotnosti a cenové údaje na jednom alebo viacerých blokoch alebo etikete za predpokladu, že celkové hodnoty sú ozna�ené špeciálnym slovom alebo symbolom. Všetky sumarizácie musia by� algebraickým sú�tom všetkých vytla�ených hodnôt.

3.10.3 Tla� Ak sa tla�ia transakcie výpo�tu ceny vykonané váhami, musia sa vytla�i� údaje o hodnote hmotnosti, jednotkovej cene a predajnej cene. Pred tla�ou môžu by� údaje uložené v pamäti váh. Tie isté údaje sa blok alebo etiketu nesmú tla�i� dvakrát. Tla� pod dolnú medzu váživosti nesmie by� umožnená.

3.11 Popisné zna�enie Váhy a pripojené moduly musia ma� nasledovné zna�enie, menite�né v závislosti od národných predpisov, na všetkých miestach s indika�ným a/alebo tla�iarenským zariadením.

3.11.1 Zna�enie uvedené v plnom znení � meno výrobcu alebo jeho identifika�ná zna�ka � meno dovozcu alebo jeho identifika�ná zna�ka (ak je to aplikovate�né) � výrobné �íslo a typové ozna�enie váh � najvä�šia rýchlos� prevádzky (ak je to aplikovate�né)

v tvare: ...... za�ažení/min alebo kusov/min � najvä�šia rýchlos� systému dopravy za�aženia (ak je to aplikovate�né)

v tvare: ...... m/s alebo m/min � napájacie napätie zdroja prúdu v tvare: ....... V � frekvencia zdroja prúdu v tvare: ...... Hz � pneumatický/hydraulický tlak (ak je to aplikovate�né) v tvare: ...... kPa

� rozsah nastavenia vo vz�ahu k bodu nastavenia (ak je to aplikovate�né)

v tvare: ±...... g alebo % (z hodnoty bodu nastavenia � teplotný rozsah (ak nie je od −10 °C do +40 °C) � identifikácia softvéru (ak je to aplikovate�né)

3.11.2 Zna�enie uvedené v kódoch � zna�ka schváleného typu � vyzna�enie triedy presnosti, napríklad XI(0,5) alebo Y(a)

OIML R 51-1: 2006

37


� hodnota overovacieho dielika v tvare: e = ...... � hodnota dielika v tvare: d = ...... � horná medza váživosti v tvare: Max = ...... � dolná medza váživosti v tvare: Min = ....... � najvä�šia pripo�ítavacia tara v tvare: T = + ...... � najvä�šia odpo�ítavacia tara v tvare: T = – ......

3.11.3 Doplnkové zna�enie V závislosti na špecifikách použitia váh, metrologický orgán vydávajúci certifikát o schválení typu môže v rámci skúšky typu požadova� doplnkové zna�enie (napríklad: zabezpe�ovací kód, dátum výroby). Dodato�né zna�enie (napríklad výrobok) môže by� požadované pri prvotnom overení, aby sa špecifikoval typ balenia a súvisiace podmienky váženia.

3.11.4 Prezentácia popisného zna�enia Popisné zna�enie musí by� trvalé a musí ma� taký tvar a rozmery, aby bolo v bežných podmienkach používania �itate�né. Popisné zna�enie môže by� bu� v štátnom jazyku alebo v tvare adekvátnych, medzinárodne odsúhlasených a publikovaných piktogramov alebo zna�iek. Zna�enie musí by� zoskupené spolu na dobre vidite�nom mieste váh, a to bu� na popisnom štítku alebo na nálepke trvalo prichytenej na váhy, alebo na snímate�nej �asti váh. Ak je zna�enie na popisnom štítku alebo , musí sa da� tento zaplombova�. V prípade štítku alebo nálepky, ktoré sa nezni�ia ak sú odstránené, musí by� možné umiestni� na ne neodstránite�nú kontrolnú zna�ku. Štítok s popisným zna�ením musí by� možné zaplombova� okrem prípadu, ke� jeho odstránenie vedie k jeho zni�eniu. Ak je zna�enie na váhach samotných, nesmie sa da� odstráni� bez zni�enia. Popisné zna�enie môže by� bu� nepretržite alebo na manuálny povel sú�asne zobrazené aj na displeji, ktorý je ovládaný softvérom, pokia�:

� zna�enie: Max ..., Min ..., e, d ak d � e a X(x) alebo Y(y) musí by� zobrazené aspo� na jednom mieste a nepretržite bu� na displeji alebo v jeho blízkosti na vidite�nom mieste, a sú nepretržite a sú�asne zobrazené (alebo sú zobrazené jedno za druhým) na displeji výsledkov váženia pokia� sú váhy zapnuté;

� ostatné zna�enie môže by� zobrazené na manuálny povel; � zna�enie je považované za parameter špecifický pre zariadenie (pozri T.2.7.8.3)

a musí vyhovova� požiadavkám na zabezpe�enie v 3.2.6. Ak sa použije programovate�ný displej, na popisnom štítku umiestnenom na váhach musí by� aspo� nasledujúce zna�enie:

� Max, Min a d musí by� vyzna�ené v blízkosti displeja ak nie sú zobrazené na �om; � zna�ka schváleného typu v súlade s národnými požiadavkami; � meno výrobcu alebo jeho identifika�ná zna�ka/ typ/ výrobné �íslo; � napätie zdroja prúdu; � frekvencia zdroja prúdu; � pneumatický/hydraulický tlak.

3.12 Overovacie zna�ky

3.12.1 Umiestnenie Na váhach sa musí nachádza� miesto na umiestnenie overovacích zna�iek. Toto miesto musí:

OIML R 51-1: 2006

38


� by� také, aby sa �as� váh, na ktorom sa zna�ka nachádza nedala z váh odstráni� bez poškodenia zna�ky;

� umož�ova� jednoduché umiestnenie zna�ky bez toho, aby sa tým zmenili metrologické vlastnosti váh;

� by� vidite�né bez posunutia váh ak sú v prevádzke.

3.12.2 Pripevnenie Váhy, ktoré musia ma� overovaciu zna�ku, musia ma� pre túto zna�ku vyhradenú podložka na mieste v súlade s vyššie uvedeným, ktorá zabezpe�í zachovanie zna�iek. Typ a metóda zabezpe�enia musí by� ur�ená národnými predpismi.

4 POŽIADAVKY NA ELEKTRONICKÉ VÁHY Elektronické váhy musia okrem platných požiadaviek všetkých ostatných kapitol tohto Odporú�ania vyhovova� aj nasledujúcim požiadavkám.

4.1 Všeobecné požiadavky

4.1.1 Menovité pracovné podmienky Elektronické váhy musia by� navrhnuté a vyrobené tak, aby v menovitých pracovných podmienkach neprekro�ili najvä�šie dovolené chyby.

4.1.2 Ovplyv�ujúce faktory Elektronické váhy musia vyhovova� požiadavkám v 2.9 a musia vyhovova� príslušným metrologickým a technickým požiadavkám pri relatívnej vlhkosti vzduchu 85 % a pri hornej hranici teplotného rozsahu. Poznámka: Toto neplatí pre elektronické váhy tried XI a Y(I), a pre váhy tried presností

XII a Y/II) ak e je menší ako 1 g.

4.1.3 Rušenie Elektronické váhy musia by� navrhnuté a vyrobené tak, aby v prípade, že sú vystavené rušeniu, bu�:

a) významná porucha sa neobjavila, t. j. rozdiel medzi indikáciou hodnoty hmotnosti pri rušení a indikáciou bez rušenia (vlastná chyba) nesmie by� vä�ší ako 1 e; alebo

b) významné poruchy sa zistili a reagovalo sa na ne. Indikácia významnej poruchy na displeji sa nesmie mieša� s ostatnými odkazmi objavujúcimi sa na displeji.

Poznámka: Porucha rovná alebo menšia ako hodnota špecifikovanej v T.4.3.9 (1 e) je prípustná bez oh�adu na ve�kos� chyby indikácie.

4.1.4 Trvanlivos� V súlade s daným ú�elom používania váh musia by� trvalo dodržiavané požiadavky v 4.1.1 a 4.1.2.

4.1.5 Hodnotenie zhody Typ elektronických váh sa považuje za vyhovujúci požiadavkám v 4.1.1, 4.1.2 a 4.1.3 vtedy, ke� váhy vyhovejú skúškam špecifikovaným v prílohe A.

4.1.6 Uplatnenie Požiadavky na rušenie v 4.1.3 sa môžu aplikova� samostatne pre:

OIML R 51-1: 2006

39


� každú jednotlivú prí�inu významnej poruchy; a/alebo � každú �as� elektronických váh.

Vo�ba použitia bodu 4.1.3 a) alebo b) sa ponecháva na výrobcu.

4.2 Funk�né požiadavky

4.2.1 Skúška indikácie Ak zlyhanie zobrazovacieho prvku indikátora môže spôsobi� nesprávnu indikáciu hmotnosti, potom váhy majú ma� zariadenie na skúšku displeja ktoré sa automaticky iniciuje pri zapnutí indikácie, napríklad zobrazia sa všetky dôležité znaky indikátora v ich aktívnom aj neaktívnom stave na dostato�ne dlhý �as, aby ich operátor bezproblémovo pozoroval. Toto neplatí pre nesegmentované displeje, u ktorých sú tieto chyby zrejmé, napríklad monitor, maticový displej.

4.2.2 Reakcia na významnú poruchu Ak bola rozpoznaná významná porucha, váhy sa musia bu� automaticky vypnú�, alebo musí by� zabezpe�ená automatická vizuálna alebo akustická signalizácia, ktorá trvá dovtedy, kým užívate� nezasiahne, alebo kým porucha nezanikne.

4.2.3 �as nábehu Po�as �asu nábehu elektronických váh sa nesmie vykonáva� žiadna indikácia alebo prenos výsledkov váženia a automatické operácie musia by� zablokované.

4.2.4 Rozhranie Elektronické váhy môžu by� vybavené rozhraním umož�ujúcim prepojenie váh s externým zariadením a s inými prístrojmi. Rozhranie nesmie umožni� neprípustné ovplyvnenie metrologických funkcií a údajov merania spôsobené externým zariadením (napr. po�íta�), inými pripojenými prístrojmi alebo rušením pôsobiacim na rozhranie. Funkcie ktoré sú vykonávané alebo iniciované cez rozhranie musia sp��a� požiadavky a podmienky kapitoly 3. Poznámka: Rozhranie zah�a všetky mechanické, elektrické a softvérové zariadenia v

komunika�nom mieste medzi váhami, externým zariadením a inými prístrojmi. Cez rozhranie nesmie by� možné zavies� do váh príkazy, softvérové programy alebo údaje ur�ené alebo vhodné na:

� zobrazenie nejasných údajov, ktoré nie sú jasne definované a mohli by by� omylom považované za výsledky váženia;

� skres�ova� zobrazené, prebiehajúce alebo uložené výsledky váženia; � nastavova� váhy alebo meni� �ubovo�ný faktor nastavenia.

Rozhranie, cez ktoré nie je možné vykona� alebo zada� vyššie uvedené funkcie, nemusí by� zabezpe�ené. Ostatné rozhranie musí by� zabezpe�ené v súlade s popisom v 3.2.6. Rozhranie ur�ené na pripojenie externého zariadenia na ktoré sa vz�ahujú požiadavky tohto Odporú�ania musia prenáša� údaje súvisiace s primárnymi indikáciami takým spôsobom, aby externé zariadenie mohlo požiadavky splni�.

OIML R 51-1: 2006

40


5 METROLOGICKÉ KONTROLY

5.1 Všeobecne Metrologické kontroly váh musia, v súlade s národnou legislatívou, pozostáva� z:

� skúšky typu; � prvotného overenia; � následného overenia; � kontroly v prevádzke.

Skúšky vykonávajú metrologické orgány jednotne a tvoria jednotný program. Návod na výkon skúšky typu a prvotného overenia ustanovujú Medzinárodné dokumenty OIML D 19 [8] a D 20 [9].

5.2 Schválenie typu

5.2.1 Dokumentácia Žiados� o schválenie typu musí obsahova� dokumentáciu obsahujúcu:

� metrologické parametre váh; � súhrn špecifikácií váh; � opis funkcie komponentov a zariadení; � nákresy, schémy a všeobecné softvérové informácie (ak je to aplikovate�né)

objas�ujúce konštrukciu a �innos� váh, vrátane blokovacích zariadení; a � dokumenty alebo iný dôkazový materiál o tom, že konštrukcia a vyhotovenie váh

zodpovedajú požiadavkám tohto Odporú�ania. Poznámka: Dodržanie požiadaviek pre ktoré nie sú dostupné skúšky, napríklad operácie

založené na softvéry, môže by� dokázané špeciálnym vyhlásením výrobcu (napríklad pre rozhrania špecifikované v 4.2.4 a pre heslom chránený prístup zamedzujúci neautorizovaný prístup v súlade s 3.2.6).

5.2.2 Všeobecné požiadavky Skúška typu sa vykoná na jednej alebo viacerých, spravidla nie na viac ako troch váhach predstavujúcich konkrétny typ. Ak funkcie váh môžu by� ovplyvnené zvláštnym spôsobom prevádzky alebo zvláštnym spôsobom používania, podmienky ktorých nemôžu by� zopakované iná� ako prevádzkou na mieste inštalácie, potom aspo� jedna váha musí by� kompletne inštalovaná na typickom mieste. Aspo� jedna váha musí by� k dispozícii v stave vhodnom na simula�né skúšky v . Posúdenie váh pozostáva zo skúšok špecifikovaných v 5.2.3.

5.2.3 Skúška typu Skontroluje sa predložená dokumentácia a vykonajú sa skúšky na preverenie, �i váhy zodpovedajú:

� metrologickým požiadavkám uvedeným v kapitole 2, najmä �o sa týka najvä�ších dovolených chýb pod�a 2.5 pri použití skúšobných za�ažení pod�a 6.1.3.1 alebo skúšobných za�ažení špecifikovaných výrobcom;

� technickým požiadavkám uvedeným v kapitole 3; � požiadavkám kapitoly 4 na elektronické váhy, ak je to aplikovate�né.

Metrologický orgán musí:

OIML R 51-1: 2006

41


� vykona� skúšky takým spôsobom, aby nedošlo k neodôvodnenému �erpaniu prostriedkov;

� súhlasi� s použitím výsledkov skúšok na ú�ely prvotného overenia; � skontrolova� �i váhy použité v neautomatickej (statickej) prevádzke pod�a 2.5.2

vyhovujú požiadavkám na skúšky správnosti pod�a OIML R 76-1 [10].

5.2.3.1 Prevádzkové skúšky Skúšky sa musia vykona� nasledovne:

� v súlade s príslušnými popisným zna�ením (3.11); � za bežných podmienok používania, pre ktoré sú váhy ur�ené; a � v súlade s metódami skúšok uvedených v kapitole 6.

Metrologický orgán môže na výkon skúšok požadova� od žiadate�a náležité množstvo za�aženia, zariadenie a personál. Metrologický orgán môže so súhlasom žiadate�a akceptova� skúšobné údaje od iného metrologického orgánu bez opakovania skúšok. Požiadavky na presnos� musia použi� v súlade s príslušnými �as�ami kapitoly 2.

5.2.3.2 Skúšky a kontroly zhody s technickými požiadavkami Musia sa vykona� skúšky a kontroly kompletných váh, aby sa posúdilo dodržanie požiadaviek na bezpe�nos� prevádzky v 3.2.

5.2.3.3 Skúšky na ovplyv�ujúce faktory Ovplyv�ujúce faktory sa musia aplikova� na váhy alebo simulátor pod�a špecifikácií v 6.4.5 a v prílohe A, v súlade s:

� 2.9 pre všetky váhy; a � kapitolou 4 pre elektronické váhy.

5.2.3.4 Rozdelenie chýb Ak sa moduly váh alebo systém skúšajú samostatne, platia nasledujúce požiadavky: Hranice chýb platné pre samostatne skúšané moduly váh sa rovnajú podielu pi najvä�ších dovolených chýb alebo najvä�ších dovolených odchýlok indikácie kompletných váh, špecifikovaných v 2.5. Podiely pre každý modul sa musia vz�ahova� na tú istú triedu presnosti ako pre celé váhy obsahujúce modul. Podiely pi musia sp��a� nasledujúcu rovnicu:

1...23

22

21 ≤+++ ppp

Podiel pi musí by� ur�ený výrobcom modulu váh a musí by� overený príslušnou skúškou, pri �om sa berú do úvahy tieto podmienky:

� pre �isto digitálne zariadenie môžete ma� pi hodnotu 0, � pre vážiace moduly môže ma� pi hodnotu 1, � u všetkých ostatných modulov (vrátane digitálnych sníma�ov za�aženia) pi nesmie

presiahnu� hodnotu 0,8 a nesmie ma� hodnotu menšiu ako 0,3 v prípade, že k danému efektu prispievajú viaceré moduly.

Ak boli metrologické vlastnosti sníma�a za�aženia alebo iného modulu posúdené v súlade s požiadavkami OIML R 60 [6] alebo niektorého aplikovate�ného OIML Odporú�ania, výsledky týchto skúšok sa môžu na základe požiadavky žiadate�a použi� pri skúške typu.

OIML R 51-1: 2006

42


5.2.4 Miesto skúšky Váhy predložené na typovú skúšku môžu by� odskúšané bu�:

� v priestoroch metrologického orgánu, ktorému bola podaná žiados� o typovú skúšku; alebo

� na hociktorom inom vhodnom mieste, na ktorom sa metrologický orgán a žiadate� dohodnú.

5.2.5 Certifikát o schválení typu a stanovenie tried presnosti V certifikáte o schválení typu sa musí uvies� príslušná trieda (triedy) presnosti, X(x) a/alebo Y(y) ur�ená pri skúškach typu a následne sa pri prvotnom overení každej váhy ur�í jej konkrétna trieda presnosti na základe zhody s metrologickými požiadavkami.

5.3 Prvotné overenie

5.3.1 Všeobecné požiadavky Váhy sa musia preskúša� aby sa preverilo �i vyhovujú metrologickým požiadavkám v 2.1 – 2.8, 2.9.3 a 2.10 a technickým požiadavkám v kapitole 3 pre druhy výrobkov na váženie ktorých sú ur�ené pri prevádzke za bežných podmienok používania. Pod podmienkou dodržania podmienok pod�a 6.4.5 môžu by� váhy vážiace staticky skúšané v neautomatickom režime. Skúšky vykonajú príslušné metrologické orgány na mieste na plne skompletizovaných váhach upevnených v polohe, v ktorej sa budú používa�. Váhy musia by� nainštalované tak, aby proces váženia pre ú�ely skúšok bol rovnaký ako pre obchodné ú�ely.

5.3.2 Skúšky Váhy sa musia skúša� v bežnom režime automatickej prevádzky. Skúšky sa musia vykona�:

� v súlade s popisným zna�ení uvedeným v (3.11); � v bežných podmienkach pre ktoré sú váhy ur�ené; � v súlade s metódami skúšok uvedených v 6.1 a použijúc skúšobné za�aženia opísané

v 6.1.3.2. Metrologický orgán môže na výkon skúšok požadova� od žiadate�a náležité množstvo za�aženia, zariadenie a personál. Požiadavky na presnos� sa musia aplikova� v súlade s príslušnými �as�ami 2.5.

5.3.3 Výkon skúšok Metrologický orgán:

� musí vykona� skúšky takým spôsobom, aby nedošlo k neodôvodnenému �erpaniu prostriedkov; a

� môže v odôvodnených prípadoch a záujme toho, aby sa predišlo duplicite skúšok, ktoré už boli vykonané na váhach pri skúške typu pod�a 5.2.3.1, výsledky týchto skúšok použi� pri prvotnom overení.

5.3.4 Ur�enie triedy presnosti

5.3.4.1 Váhy kategórie X Pre váhy kategórie X musí metrologický orgán:

a) aplikova� požiadavky na triedy presnosti pre produkty použité pri skúškach v súlade s príslušnými �as�ami 2.5.1.1 platnými pre prvotné overenie.

OIML R 51-1: 2006

43


b) overi�, že: i) triedy presnosti vyzna�ené v súlade s 3.11 sú zhodné s triedami presnosti

ur�enými pod�a vyššie uvedeného; a ii) ur�ený faktor triedy presnosti (x) vyzna�ený v súlade s 3.11 je vä�ší alebo

rovný faktoru (x) ur�eného pod�a 5.3.4.1 a). Poznámka: Trieda presnosti dosiahnutá pri skúške typu sa nemôže dosiahnu� pri prvotnom

overení, ak sú použité za�aženia výrazne menej stabilné alebo sú iných rozmerov. V tomto prípade sa musí vyzna�i� nižšia trieda presnosti v súlade s 2.5.1.1 alebo 2.5.1.2 a 3.11.2. Ozna�enie vyššou triedou presnosti ako bola trieda dosiahnutá pri skúške typu nie je dovolené.

5.3.4.2 Váhy kategórie Y Pre váhy kategórie X musí metrologický orgán aplikova� požiadavky na triedy presnosti vyzna�ené v súlade s príslušnými �as�ami 2.5.1.2.

5.4 Následná metrologická kontrola

5.4.1 Následné overenie Následné overenie sa musí vykona� v súlade s ustanoveniami 5.3. pre prvotné overenie.

5.4.2 Kontrola v prevádzke Kontrola v prevádzke sa musí vykona� v súlade s ustanoveniami 5.3. pre prvotné overenie s výnimkou, že sa musia použi� najvä�šie dovolené chyby v prevádzke.

6 SKÚŠOBNÉ METÓDY

6.1 Automatická prevádzka

6.1.1 Hodnoty hmotnosti skúšobných za�ažení Musia sa použi� nasledujúce skúšobné za�aženia:

� skúšobné za�aženia blízke Min a Max, � skúšobné za�aženia blízke, ale nie vä�šie ako v dvoch kritických bodoch (T.3.2.6)

medzi Min a Max. Poznámka: Na dosiahnutie najvä�šej rýchlosti prevádzky špecifikovanú pre váhy môže by�

nutné použi� viac ako jedno skúšobné za�aženie v každej zo štyroch vyššie uvedených hodnôt.

6.1.2 Po�et skúšobných vážení Minimálny po�et po sebe nasledujúcich skúšobných vážení použitých na stanovenie priemernej hodnoty chyby a smerodajnej odchýlky chyby pre váhy kategórie X musí vyhovova� špecifikácii v Tabu�ke 7.

OIML R 51-1: 2006

44


Tabu�ka 7

Kategória Za�aženie Po�et skúšobných vážení

m ≤ 1 kg 60

1 kg < m ≤ 10 kg 30

10 kg < m ≤ 20 kg 20 X

20 kg < m 10

Y Minimálne 10 pre každé za�aženie

Poznámka: Pre váhy kategórie Y musí by� po�et skúšobných vážení minimálne desa�, pokia�

v certifikáte typu meradla nie je uvedený špeciálny postup.

6.1.3 Druhy skúšobných za�ažení

6.1.3.1 Skúška typu Musí sa použi� skúšobné za�aženie zodpovedajúce nasledujúcim podmienkam:

� vhodné rozmery; � konštantná hmotnos�; � pevný, nehygroskopický, neelektrostatický, nemagnetický materiál; � eliminácia styku kov - kov.

6.1.3.2 Prvotné overenie, následné overenie a kontrola v prevádzke Skúšobné za�aženie musí by� takého druhu, ako je výrobok, na váženie ktorého sú váhy ur�ené.

6.1.4 Podmienky skúšok Systém dopravy za�aženia sa musí nastavi� na maximálnu rýchlos�, a ak ju nastavuje operátor, aj na rýchlos� približne v polovici nastavite�ného rozsahu. Ak rýchlos� súvisí s konkrétnym produktom, rýchlos� sa musí nastavi� na predvolenú hodnotu rýchlosti tohto produktu. Na za�iatku každej skúšky s daným za�ažením sa musia váhy vynulova�.

6.1.5 Referen�né váhy Na ú�ely skúšky musia by� k dispozícii referen�né váhy (vyhovujúce požiadavkám v 6.1.5.1) na ur�enie konven�ne pravej hodnoty hmotnosti skúšobných za�ažení. Referen�né váhy môžu by� samostatné váhy (váhy iné ako skúšané váhy), alebo integrované váhy.

6.1.5.1 Presnos� referen�ných váh Referen�né váhy, samostatné aj integrované, musia zaru�i� ur�enie konven�ne pravej hodnoty hmotnosti každého skúšobného za�aženie s presnos�ou aspo� jednej tretiny menšej hodnoty príslušnej najvä�šej dovolenej chyby pre automatické váženie pod�a Tabu�ky 3 a 4 pre váhy kategórie X, a jednej tretiny príslušnej najvä�šej dovolenej chyby pod�a Tabu�ky 5 pre váhy kategórie Y.

6.1.6 Konven�ne pravá hodnota hmotnosti skúšobného za�aženia Konven�ne pravá hodnota hmotnosti každého skúšobného za�aženia musí by� ur�ená vhodnými samostatnými alebo integrovanými váhami pod�a 6.1.5.1.

OIML R 51-1: 2006

45


6.1.7 Individuálne chyby váženia

6.1.7.1 Kategória X Individuálna chyba váženia je rozdiel medzi konven�ne pravou hodnotou hmotnosti skúšobného za�aženia pod�a 6.1.6 a indikovanou alebo vytla�enou hodnotou hmotnosti, pozorovanou alebo zaznamenanou (pozri 6.1.8).

6.1.7.2 Kategória Y Individuálna chyba váženia je rozdiel medzi konven�ne pravou hodnotou hmotnosti skúšobného za�aženia pod�a 6.1.6 a indikovanou alebo vytla�enou hodnotou hmotnosti, pozorovanou alebo zaznamenanou. Na elimináciu chyby zaokrúh�ovania po�as skúšok sa musí použi� bu�:

� hodnota dielika, d, musí by� 0,2 e (pozri A.3.9.2.1); � hmotnos� skúšobného za�aženia musí by� zvolená postupom pod�a A.3.9.2.2.

Poznámka: Ak sa použije postupom pod�a A.3.9.2.2, nie je možné zaznamena� jednotlivé chyby. Preto je posta�ujúce zaznamena�, �i váhy sú alebo nie sú v hraniciach najvä�ších dovolených chýb pod�a Tabu�ky 5.

6.1.8 Indikovaná hmotnos� váh kategórie X Pre váhy kategórie X, indikácie a/alebo tla� hodnôt hmotnosti (alebo rozdielov medzi hodnotami hmotnosti a a menovitým bodom nastavenia) musia by� zabezpe�ené pre každé za�aženie, aby sa ur�ila priemerná chyba a smerodajná odchýlka chyby pre každú skúšku. Pre tento ú�el nesmie by� hodnota dielika, d, vä�šia ako príslušná hrani�ná hodnota z Tabu�ky 4 vynásobená triedu ur�ujúcim faktorom (x). So súhlasom metrologického orgánu môžu by� použité iné praktické prostriedky na dôkaz zhody s Tabu�kami 3 a 4. Napríklad, ak skúšané váhy majú k dispozícii vhodné príslušenstvo na priamy výkon týchto výpo�tov, toto sa môže použi� za predpokladu, že pred použitím bola skontrolovaná jeho presnos�. V tomto prípade nie je povinný záznam jednotlivých hodnôt hmotnosti. Nie sú predpísané požiadavky na špecifickú metódu preverenia výpo�tov váh, nako�ko tieto závisia od príslušného návrhu, ktorý sa skúša. Avšak každá použitá metóda musí preukáza�, že vypo�ítava správne chyby v súlade so špecifikáciou v 6.1.7.1, používa správne vz�ahy v súlade so špecifikáciou v T.4.3.5 a T.4.3.6 a musí obsahova� ur�ité kontroly pomocou závaží. Podrobnosti použitej metódy musia by� uvedené na vhodnom mieste v správe o skúške typu.

6.2 Neautomatická (statická) prevádzka

6.2.1 Overovacie etalóny Chyba použitého etalónového skúšobného závažia nesmie by� vä�šia ako jedna tretina najvä�šej dovolenej chyby za�aženia špecifikovaná v Tabu�ke 6.

6.2.2 Hodnoty hmotnosti skúšobných za�ažení Skúšobné za�aženia sa musia aplikova� pod�a špecifikácie každej jednotlivej skúšky v Prílohe A.

6.2.3 Po�et vážení Po�et skúšobných vážení pri každom skúšobnom za�ažení môže by� jedna.

6.2.4 Indikácia skúšobných hmotností Pre neautomatickú (statickú) prevádzku musia by� váhy vybavené:

OIML R 51-1: 2006

46


� statickou „živou“ indikáciou váženia; alebo � simuláciou vážiaceho cyklu priebežne aktualizovanou indikáciou hmotnosti.

Na ur�enie individuálnych chýb hodnota dielika, d, musí by� 0,2 e alebo sa musí použi� postup pod�a A.3.10.2.

6.3 Stav automatických korek�ných zariadení Stav dynamického nastavenia a automatických nulovacích zariadení musí by� pod�a špecifikácie každej jednotlivej skúšky v Prílohe A.

6.4 Spôsob prevádzky pri skúškach

6.4.1 Skúšky stálosti rozsahu (6.5.3) Pri skúškach stálosti rozsahu sa váhy musia skúša� v neautomatickej (statickej) prevádzke. Musí sa použi� jedno statické skúšobné za�aženie blízke hornej medzi váživosti.

6.4.2 Skúšky na rušenie Pri skúškach na rušenie sa váhy musia skúša� v neautomatickej (statickej) prevádzke. Každá skúška sa musí vykona� jedným malým za�ažením.

6.4.3 Skúšky nábehu Skúška nábehu sa musí vykona� v neautomatickej (statickej) prevádzke. Musí sa použi� jedno statické skúšobné za�aženie blízke hornej medzi váživosti.

6.4.4 Excentricita U váh vážiacich dynamicky v automatickej prevádzke sa ú�inok excentrického za�aženia musí ur�i� po�as automatickej �innosti. Použije sa skúšobné za�aženie hodnoty 1/3 Max (zvä�šenú o hodnotu pripo�ítavacieho tarovníka, ak je to aplikovate�né) umiestnené na �asti systému dopravy za�aženia v polovici medzi stredom a zadnou �as�ou a opakovane tým istým za�ažením umiestneným v polovici medzi stredom a prednou �as�ou systému dopravy za�aženia. U váh vážiacich staticky v automatickej prevádzke sa ú�inok excentrického za�aženia musí ur�i� po�as neautomatickej (statickej) prevádzky. Použije sa skúšobné za�aženie hodnoty 1/3 Max (zvä�šenú o hodnotu pripo�ítavacieho tarovníka, ak je to aplikovate�né) umiestnené v strede (A.5.7.2) a v každej štvrtine �asti systému dopravy za�aženia. Váhy so systémom dopravy za�aženia, ktorý má n bodov podopretia, pre n > 4 sa aplikuje podiel 1/(n – 1) Max (zvä�šený o hodnotu pripo�ítavacieho tarovníka, ak je to aplikovate�né) v každom mieste podopretia.

6.4.5 Skúšky ovplyv�ujúcich faktorov Mód �innosti požadovaný pre skúšky pri ovplyv�ujúcich faktoroch sa zvolí nasledovne. Všetky váhy ur�ené na váženie vo�ného materiálu sa môžu skúša� v neautomatickej (statickej) prevádzke. Všetky skúšky so za�ažením vä�ším alebo rovným 20 kg sa môžu vykona� v neautomatickej (statickej) prevádzke. Pre váhy vážiace vopred pripravené diskrétne za�aženia dynamicky musí by� mód �innosti pri skúškach ovplyv�ujúcich faktoroch taký, ako je špecifikovaný pre každú jednotlivú skúšku v Prílohe A.

OIML R 51-1: 2006

47


Pre váhy vážiace vopred pripravené diskrétne za�aženia staticky môže by� mód �innosti pri skúškach ovplyv�ujúcich faktoroch taký, ako je špecifikovaný pre každú jednotlivú skúšku v Prílohe A alebo o �om môže by� rozhodnuté postupom pod�a 6.4.5.1.

6.4.5.1 Alternatíva pre neautomatické (statické) skúšky Ako alternatívu automatického váženia pri skúškach pri ovplyv�ujúcich faktoroch možno použi� neautomatickú (statickú) prevádzku za nasledujúcich predpokladov:

� váhy vážia staticky v bežnej prevádzke; � skúška pod�a 6.4.5.2 preukázala, že v bežnej prevádzke náhodné chyby nie sú

významné; a � ak sa zvolili skúšky v neautomatickej (statickej) prevádzke, musia sa použi� pri

skúškach všetkých ovplyv�ujúcich faktorov a táto skuto�nos� sa zaznamenaná v skúšobnej správe.

6.4.5.2 Stanovenie náhodných chýb pri váhach vážiacich staticky Na ur�enie, �i je možné na skúšky pri ovplyv�ujúcich faktoroch použi� statické za�aženie, musí sa pred skúškami typu vykona� nasledujúca skúška: váhy vykonajú automatické skúšobné váženia pod�a 6.1 pri bežných prevádzkových podmienkach pre hodnoty za�aženia rovné Min a Max a pri maximálnej a polovi�nej rýchlosti dopravy za�aženia. Statické za�aženie pri skúške pri ovplyv�ujúcich faktoroch je možné použi� v prípadoch, ak výsledky týchto skúšok preukážu, že pre jednotlivé skúšobné za�aženia nie sú rozdiely medzi výsledkami viacerých vážení toho istého za�aženia vä�šie, ako je najvä�šia dovolená chyba váh pre toto za�aženie, uvedená v tabu�ke 6 pre prvotné overenie.

6.5 Kontroly a skúšky elektronických váh Kontroly a skúšky elektronických váh sú ur�ené na overenie ich zhody s príslušnými požiadavkami tohto Odporú�ania, predovšetkým s požiadavkami kapitoly 4.

6.5.1 Kontrola Vykoná sa kontrola váh aby sa posúdil ich celkový návrh a vyhotovenie.

6.5.2 Skúšky funk�nosti Elektronické váhy alebo elektronické zariadenie musia by� odskúšané postupmi uvedenými v prílohe A, aby sa zistila ich správna �innos�. Skúšky sa vykonávajú na celých váhach okrem prípadov, ke� rozmery a/alebo usporiadanie váh neumož�uje skúša� ich ako celok. V takýchto prípadoch sa odskúšajú jednotlivé elektronické zariadenia, kde je to možné ako simulované váhy obsahujúce všetky elektronické prvky systému, ktoré môžu ovplyvni� výsledok váženia.. Okrem toho sa �innos� váh skontroluje na kompletne funk�nom celku. Susceptibilita, ktorá by mohla by� dôsledkom použitia elektronického rozhrania na prepojenie s �alším zariadením sa musí pri skúškach simulova�.

6.5.3 Skúšky stálosti rozsahu Skúšky stálosti rozsahu sa musia vykona� pod�a popisu v A.7 a pod�a požiadaviek uvedených v 2.10.

OIML R 51-1: 2006

48


PRÍLOHA A (záväzná)

Skúšobné postupy pri skúškach kontrolných váh s automatickou �innos�ou

A.1 Kontrola pri skúške typu

A.1.1 Dokumentácia (5.2.1) Skontrolujte predloženú dokumentáciu, vrátane potrebných fotografií, nákresov, všeobecných softwarových informácií, príslušných technických opisov hlavných sú�astí váh, zariadení a podobne, �i je dostato�ná a správna. Posú�te prevádzkovú príru�ku.

A.1.2 Porovnanie konštrukcie s dokumentáciou Skontrolujte jednotlivé zariadenia váh, aby ste zistili zhodu s dokumentáciou.

A.1.3 Metrologické požiadavky Poznamenajte si metrologické parametre váh pod�a kontrolného zoznamu vo Formulári protokolu o skúške, OIML R 51-2.

A.1.4 Technické požiadavky (3) Skontrolujte zhodu váh s technickými požiadavkami pod�a kontrolného zoznamu vo Formulári protokolu o skúške, OIML R 51-2.

A.1.5 Funk�né požiadavky (4.2) Skontrolujte zhodu váh s funk�nými požiadavkami pod�a kontrolného zoznamu vo Formulári protokolu o skúške, OIML R 51-2.

A.2 Kontrola pri prvotnom overení

A.2.1 Porovnanie konštrukcie s dokumentáciou Skontrolujte váhy, aby ste zistili zhodu so schváleným typom.

A.2.2 Popisné zna�enie (3.11) Skontrolujte popisné zna�enie pod�a kontrolného zoznamu vo Formulári protokolu o skúške, OIML R 51-2.

A.3 Všeobecné podmienky skúšok

A.3.1 Zdroj napätia Zapnite skúšané zariadenie (EUT) sa na �as rovný alebo dlhší ako je �asu nábehu váh stanovený výrobcom a po�as skúšky ho ponechajte zapnuté.

A.3.2 Nulovanie Nastavte EUT pred každou skúškou pod�a možnosti �o najpresnejšie na nulu a po�as skúšky nastavenie neme�te, s výnimkou nastavenia po indikácii významnej poruchy. Stav automatických nulovacích zariadení je špecifikovaný pre každú skúšku.

OIML R 51-1: 2006

49


A.3.3 Dynamické nastavenie Pred za�iatkom skúšok sa musí vykona� dynamické nastavenie pod�a návodu výrobcu. Pred za�iatkom skúšok ovplyv�ujúcich veli�ín sa môže zopakova� dynamické nastavenie pre každú hodnotu za�aženia, následne sa už nemôže opakovane vykona�. Dynamické nastavenie sa nemôže opakovane vykona� po�as skúšok na rušenie okrem prípadu, ak sa vyskytne významná porucha. Ak je proces dynamického nastavenia sú�as�ou kalibra�ného postupu celého vážiaceho rozsahu, potom sa dynamické nastavenie nesmie opakova� pred skúškami s rôznymi hodnotami za�aženia.

A.3.4 Statické skúšobné za�aženie Pre skúšky ovplyv�ujúcich faktorov pod�a A.6.2 prístrojov navrhnutých na váženie vo�ného materiálu sa musí použi� statické skúšobné za�aženie. Prístroje vážiace staticky, kde sú splnené požiadavky v 6.4.5 (vrátane skúšok vykonaných pred za�iatkom skúšok pod�a A.6.2) sa volite�ne môže použi� statické skúšobné za�aženie.

A.3.5 Teplota S výnimkou teplotných skúšok (A.6.2.1) a vlhkostných skúšok (A.6.2.3) sa skúšky musia vykonáva� pri stabilnej teplote okolitého prostredia, zvy�ajne pri bežnej teplote. Teplota sa považuje za stabilnú, ak rozdiel medzi extrémnymi hodnotami zaznamenanými po�as skúšky nie je vä�ší ako jedna pätina teplotného rozsahu váh, pri�om nesmie by� vä�ší ako 5 °C, a rýchlos� zmeny teploty nepresiahne 5 °C za hodinu. S váhami sa musí zaobchádza� tak, aby na nich nekondenzovala voda.

A.3.6 Relaxácia Po každej skúške poskytnite váham dostato�ne dlhý �as na relaxáciu.

A.3.7 Predza�aženie Pred každou skúškou správnosti (váženia) sa musia váhy raz za�aži� na Max, okrem skúšok pod�a A.5.2 (nábeh) a A.6.2.2 (ú�inok teploty v neza�aženom stave).

A.3.8 Viacrozsahové váhy V zásade sa má každý rozsah skúša� ako samostatná váha.

A.3.9 Vyhodnotenie chyby pri automatickej �innosti

A.3.9.1 Kategória X Pre váhy kategórie X, indikácie a/alebo tla� hodnôt hmotnosti (alebo rozdielov medzi hodnotami hmotnosti a a menovitým bodom nastavenia) musia by� zabezpe�ené pre každé za�aženie, aby sa ur�ila priemerná chyba a smerodajná odchýlka chyby. S hodnotou dielika, d, sa musia vypo�íta� MPME a MPSD pre po�et individuálnych za�ažení pod�a 6.1.8. Pod�a 6.1.8 so súhlasom metrologického orgánu môžu by� použité iné praktické prostriedky na dôkaz zhody s Tabu�kami 3 a 4.

A.3.9.2 Kategória Y

A.3.9.2.1 Indikácia s dielikom menším alebo rovným ako 0,2 e Ak majú váhy s digitálnou indikáciou zariadenie na zobrazenie indikácie s dielikom d 0,2 e, na ur�enie chyby sa musí použi� toto zariadenie. Ak sa zariadenie použije, musí sa to uvies� v Skúšobnej Správe.

OIML R 51-1: 2006

50


A.3.9.2.2 Indikácia s dielikom vä�ším ako 0,2 e Chyba zaokrúh�ovania obsiahnutá v každej �íslicovej indikácii sa musí eliminova� ak hodnota dielika, d, je vä�šia ako 0,2 e. Toto sa môže uskuto�ni� jednou z nasledujúcich metód: a) Ak je to možné, zvolí sa hmotnos� skúšobného eliminujúca chybu zaokrúh�ovania:

� ak je najvä�šia dovolená chyba = 1,5 e (alebo 0,5 e, 2,5 e at�.) musí sa zvoli� hodnota hmotnosti skúšobného za�aženia �o najbližšie k celej hodnote dielika;

� ak je najvä�šia dovolená chyba = 1,0 e (alebo 2,0 e, 3,0 e at�.) musí sa zvoli� hodnota hmotnosti skúšobného za�aženia �o najbližšie k celej hodnote dielika plus (alebo mínus) 0,5 e.

alebo: b) Ak sa a) nedá použi�, chyba zaokrúh�ovania sa musí bra� do úvahy pripo�ítaním

dodato�ných 0,5 e k najvä�ším dovoleným chybám špecifikovaným v Tabu�ke 5.

A.3.10 Vyhodnotenie chyby pri neautomatickej (statickej) �innosti

A.3.10.1 Indikácia s dielikom menším alebo rovným ako 0,2 e Ak majú váhy s digitálnou indikáciou zariadenie na zobrazenie indikácie s dielikom d 0,2 e, na ur�enie chyby sa môže použi� toto zariadenie. Ak sa zariadenie použije, musí sa to uvies� v Skúšobnej Správe.

A.3.10.2 Použitie etalónových závaží na ur�enie chyby zaokrúhlenia

A.3.10.2.1 Všeobecná metóda na ur�enie chyby indikácie pred zaokrúhlením Na ur�enie indikácie váh pred zaokrúhlením sa môžu pri váhach s �íslicovou indikáciou s hodnotou dielika stupnice, e, použi� na interpoláciu medzi dielikmi stupnice body klopenia, a to nasledovne. Pri ur�itom za�ažení, L, sa zapíše indikovaná hodnota, I. Potom sa na váhy postupne nakladajú závažia s hodnotou napríklad 0,1 e dovtedy, kým sa indikácia váh nezvýši jednozna�ne o jeden dielik stupnice (I + e). Prídavné za�aženie, ∆L, pridané na nosi� za�aženia dáva indikáciu, P, pred zaokrúhlením pod�a vzorca:

P = I + 0,5 d – ∆L Chyba pred zaokrúhlením je:

E = P – L = I + 0,5 d – ∆L – L Príklad: Váhy s hodnotou dielika e = 5 g sa za�ažia hodnotou 1 kg, pri�om indikujú 1000 g.

Po postupnom prikladaní závaží s hodnotou 0,5 g sa pri prídavnom za�ažení 1,5 g zmení indikácia z 1000 g na 1005 g. Po doplnení do hore uvedenej rovnice dostaneme:

P = (1 000 + 2,5 – 1,5) g = 1 001 g Teda sa skuto�ná indikácia pred zaokrúhlením sa rovná 1001g a chyba pred zaokrúhlením je:

E = (1 001 – 1 000) g = +1g

OIML R 51-1: 2006

51


A.3.10.2.2 Korekcia chyby nuly Metódou opísanou v A.3.10.2.1 sa zistí chyba pri nulovom za�ažení, E0, a chyba pri za�ažení L, E. Korigovaná chyba pred zaokrúhlením, Ec, je:

Ec = E – E0

Príklad: Ak chyba vypo�ítaná pri nulovom za�ažení pre príklad pod�a A.3.10.2.1 bola:

E0 = + 0,5 g, korigovaná chyba je:

Ec = +1 – (+0,5) = + 0,5 g.

A.4 Skúšobný program

A.4.1 Skúška typu (5.2.3) Pri skúške typu sa vykonajú spravidla skúšky uvedené A.1 a A.5 až A.7, použijú sa skúšobné metódy uvedené v kapitole 6.

A.4.2 Prvotné overenie (5.3) Pri prvotnom overení sa musia vykona� skúšky uvedené A.2 a A.5 s výnimkou A.5.2 (nábeh) a A.5.4.2 (rozsah nulovania). Druh použitého skúšobného za�aženia musí vyhovova� 6.1.3.2.

A.5 Skúšky metrologických parametrov

A.5.1 Všeobecne

A.5.1.1 Štandardné prevádzkové skúšky automatickej prevádzky (5.2.3.1) Postup skúšok musí by� nasledovný:

1) Uve�te do chodu automatický vážiaci systém, vrátane (ak je EUT inštalované na mieste použitia) ostatného zariadenia, ktoré je bežne v prevádzke ke� sa váhy používajú.

2) Nastavte systém dopravy za�aženia na maximálnu rýchlos� prevádzky (6.1.4). 3) Okrem prípadov kde je to uvedené iná�, zvo�te štyri skúšobné za�aženia, ktoré

musia obsahova� hodnoty blízke Min a Max a hodnoty blízke, ale nie vä�šie ako v dvoch kritických bodoch (T.3.2.6) medzi Min a Max (6.1.1). Viac ako jedno skúšobné za�aženie môže by� pre každú vyššie uvedenú hodnotu za�aženia z dôvodu dosiahnutia maximálnej rýchlosti prevádzky. Odvážte skúšobné za�aženia na referen�ných váhach špecifikovaných v 6.1.5.1 aby ste ur�ili konven�ne pravú hodnotu za�aženia ako je to špecifikované v 6.1.6.

4) Po�et skúšobných vážení každého za�aženia závisí na hmotnosti skúšobného za�aženia, ako je to špecifikované v 6.1.2.

5) Umožnite špecifikovaný po�et automatického váženia skúšobných za�ažení a zaznamenajte každú indikáciu. Ur�ite individuálne chyby váženia v súlade s:

� 6.1.7.1 u váh kategórie X; � 6.1.7.2 u váh kategórie Y.

6) Pre váhy kategórie X ur�ite priemernú chybu (T.4.3.5) a smerodajnú odchýlku chyby (T.4.3.6) v súlade s 6.1.8, pre váhy kategórie Y ur�ite individuálne chyby.

OIML R 51-1: 2006

52


Štandardná prevádzková skúška sa používa pre rôzne skúšky: � dynamické nastavenie; � excentricita dynamicky vážiacich váh; � stacionárne teploty; � vplyv teploty na indikáciu v neza�aženom stave; � zmeny napätia; � prevádzkové skúšky.

A.5.1.2 Skúšky váženia neautomatickej (statickej) prevádzky Po�as skúšok ovplyv�ujúcich faktorov (A.6.2) sa musia vykona� nasledujúce skúšky váženia v neautomatickej (statickej) prevádzke ako alternatíva k automatickej prevádzke, s podmienkou dodržania podmienok pod�a 6.4.5. Nakladajte závažia od nuly do Max vrátane a tak isto ich zložte až na nulu. Pri ur�ovaní vlastnej chyby sa musí zvoli� minimálne desa� rôznych skúšobných za�ažení, pre iné skúšky váženia minimálne pä�. Zvolené skúšobné za�aženia musia obsahova� Min a Max a hodnoty blízke, ale nepresahujúce hodnoty pri ktorých sa mení najvä�šia dovolená chyba. Je nutné poznamena�, že pri nakladaní a odoberaní závaží sa za�aženie musí zvyšova� a znižova� postupne. Ak sú váhy vybavené automatickým nulovacím zariadením alebo zariadením na automatickú korekciu nuly, tieto môžu by� po�as skúšok v prevádzke, okrem teplotných skúšok. Chyba v nule sa potom ur�í a súlade s A.3.10.2.1.

A.5.1.3 Dodato�né skúšky váženia U váh vybavených zariadením na po�iato�né nastavenie nuly s rozsahom vä�ším ako 20 % z Max sa musia vykona� dodato�né skúšky váženia, pri�om ako nulový bod sa použije horná hranica rozsahu.

A.5.2 Nábeh (4.2.3) Táto skúška má preveri�, že metrologické parametre sú k dispozícii okamžite po zapnutí. Ú�elom tejto skúšky je skontrolova�, �i je bezprostredne po zapnutí prístroja automatická �innos� váh zablokovaná až kým nie je dosiahnutá stabilná indikácia a preveri�, že chyby v nule a chyby rozsahu (4.3.3) vyhovujú požiadavkám po�as prvých 30 minút prevádzky. Zariadenie na automatickú korekciu nuly a automatické nulovacie zariadenie musia by� vyradené z �innosti, pokia� nastavenie nuly nie je sú�as�ou každého automatického vážiaceho cyklu. V tomto prípade musí by� táto funkcia aktivovaná alebo simulovaná ako sú�as� skúšky. Na preverenie toho, že metrologické parametre vyhovujú špecifikovaným požiadavkám po�as prvých 30 minút prevádzky sa môžu použi� aj iné skúšobné metódy.

1) Pred skúškou odpojte váhy aspo� na 8 hodín od zdroja prúdu. 2) Váhy znovu pripojte na zdroj, zapnite, pri tom pozorujte indikátor za�aženia. 3) Skontrolujte, �i nie je možné za�a� automatické váženie skôr, ako sa indikátor

stabilizuje (4.2.4). 4) Hne� po stabilizácii indikácie váhy vynulujte, ak sa tak nestane automaticky. 5) Metódou pod�a A.3.10.2.1 ur�ite chybu v nule, ozna�te ju ako E01 (chyba

po�iato�ného nulovania) a po opakovaní tohto kroku ur�ite chybu v nule E0 (chyba nulovania).

6) Váhy za�ažte statickým za�ažením blízkym Max. Ur�ite chybu metódou pod�a A.3.10.2.1 a A.3.10.2.2.

OIML R 51-1: 2006

53


7) Preverte, �i: � chyba indikácie nuly, E01, nie je vä�šia ako 0,25 e (3.5.2); � chyba rozsahu nie je vä�šia ako najvä�šia dovolená chyba špecifikovaná

v Tabu�ke 6 pre prvotné overenie. 8) Kroky 5) a 6) zopakujte po 5, 15 a 30 minútach 9) Po každom �asovom intervale preverte, �i:

� zmena v chybe nuly, E0 - E01 nie je vä�šia ako 0,25 e x pi; � chyba rozsahu nie je vä�šia ako najvä�šia dovolená chyba špecifikovaná

v Tabu�ke 6 pre prvotné overenie.

A.5.3 Rozsah dynamického nastavenia (3.2.3)

A.5.3.1 Rozsah Ak je zariadenie na dynamické nastavenie špecifikované v obmedzenom rozsahu (alebo rozsahoch), potom štandardná skúška váženia sa musí vykona� pri hodnotách za�aženia blízkym hraniciam rozsahu pri minimálne jednu z menovitých hodnôt špecifikovaných v A.5.1.1.

A.5.3.2 Blokovanie presiahnutia rozsahu Ak je zariadenie na dynamické nastavenie Ak je zariadenie na dynamické nastavenie špecifikované v obmedzenom rozsahu (alebo rozsahoch), potom sa musí preveri�, že je zabránené prevádzke a tla�i mimo špecifikovaného rozsahu, a to skúšaním odváženia za�ažení tesne mimo rozsahu.

A.5.4 Nulovanie (3.5)

A.5.4.1 Módy nulovania Pri skúške automatického nulovacieho zariadenia je nevyhnutné dovoli� váham prevádzku cez príslušnú �as� automatického cyklu a potom ich pred skúškami zastavi�. Rozsah a presnos� nulovania sa skúša aplikovaním nižšie špecifikovaného za�aženia na nosi� za�aženia v neautomatickej (statickej) prevádzke po tom, ako boli váhy zastavené.

A.5.4.2 Rozsah nulovania

A.5.4.2.1 Za�iato�né nulovanie a) Kladný rozsah:

Pri prázdnom nosi�i za�aženia vynulujte váhy. Na nosi� za�aženia sa naložte skúšobné za�aženie, váhy vypnite a opä� zapnite. Tento postup opakujte dovtedy, kým po naložení za�aženia na nosi� za�aženia, po opakovanom vypnutí a zapnutí sa váhy nedajú vynulova�. Najvä�šie za�aženie, pri ktorom sa váhy ešte vynulujú, zodpovedá kladnej �asti za�iato�ného nulovacieho rozsahu.

b) Záporný rozsah: 1) Z nosi�a za�aženia odstrá�te akéko�vek za�aženie a váhy sa vynulujte. Potom, ak je to

možné, odstrá�te z nosi�a za�aženia všetky nepodstatné sú�asti. Ak je teraz možné opakovaným vypnutím a zapnutím vynulova� váhy, tak hmotnos� nepodstatných sú�astí zodpovedá zápornej �asti za�iato�ného nulovacieho rozsahu.

2) Ak váhy bez nepodstatných sú�astí nemožno vynulova�, tak na ktorúko�vek aktívnu �as� váh nakladajte závažia dovtedy, kým nebudú indikova� nulu.

OIML R 51-1: 2006

54


3) Potom odoberajte závažie, pri�om po každom jednom odobratom závaží váhy vypnite a zapnite. Najvä�šie za�aženie, ktoré po odobratí závaží pri vypnutí a zapnutí dovo�uje nulovanie váh je záporná �as� za�iato�ného nulovacieho rozsahu.

4) Alternatívne, ak sa záporná �as� za�iato�ného nulovacieho rozsahu nedá odskúša� odstránením �astí, váhy môžu by� do�asne najustova� skúšobným za�ažením aplikovaným pred krokom 3) vyššie. (Skúšobné za�aženie použité pri do�asnej justáži má by� vä�šie, ako je dovolená záporná �as� za�iato�ného nulovacieho rozsahu, �o sa dá vypo�íta� z výsledku skúšky kladnej �asti).

5) Ak sa záporná �as� za�iato�ného nulovacieho rozsahu nedá týmito metódami odskúša�, potom sa do úvahy berie len kladná �as� za�iato�ného nulovacieho rozsahu.

6) Po uvedených skúškach sa váhy znovu skompletizujú a najustujú na bežné používanie.

Rozsah za�iato�ného nulovania je sú�et jeho kladnej a zápornej �asti.

A.5.4.2.2 Neautomatické a poloautomatické nulovanie Táto skúška sa vykoná rovnakým spôsobom, ako v bode A.5.4.2.1 okrem toho, že sa namiesto vypínania a zapínania váh sa použije nulovacie zariadenie.

A.5.4.2.3 Automatické nulovanie Odstrá�te nepodstatné �asti nosi�a za�aženia alebo najustujte váhy pod�a A.5.4.2.1 a nakladajte závažia na aktívne �asti váh dovtedy, kým váhy nebudú indikova� nulu. Potom odoberajte malé hodnoty závaží a po každom odobratí umožnite váham vykona� príslušnú �as� automatického cyklu aby ste zistili, �i sa váhy automaticky vynulujú. Najvä�šie za�aženie ktoré ja možno odobra� a váhy sa ešte automaticky vynulujú je nulovací rozsah.

A.5.4.3 Presnos� nulovania Presnos� nulovania sa musí skúša� v neautomatickej (statickej) prevádzke zvyšovaním za�aženia malými závažiami, ako je to uvedené nižšie.

1) Váhy vynulujte a potom zablokujte nulovacie funkcie. Ak sú váhy vybavené zariadením na automatickú korekciu nuly, musí by� indikácia privedená mimo rozsahu korekcie nuly (napr. za�ažením 10 e).

2) Na nosi� za�aženia nakladajte za�aženie. Zvyšujte každé po sebe nasledujúce za�aženie o malú hodnotu ( 0,2 e) aby ste ur�ili za�aženie pri ktorom sa indikácia zmení z nuly o jeden dielik nad nulou (alebo z jedného dielika stupnice na nasledujúci vyšší, ak bolo použité za�aženie 10 e na zablokovanie korekcie nuly).

3) Postupom pod�a A.3.10.2.1 vypo�ítajte chybu v nule.

Poznámka: Z praktických dôvodov môže by� nemožné ur�i� presnos� automatického nulovacieho zariadenia postupom uvedeným vyššie. Avšak funk�nos� zariadenia musí by� pred prevádzkovými skúškami skontrolovaná aplikovaním za�aženia v rámci rozsahu nulovania na statické �asti nosi�a za�aženia. Ú�inok automatického nulovacieho zariadenia a jeho presnos� teda budú preukázané pri štandardnej prevádzkovej skúške pod�a A.5.1.1.

A.5.5 Stabilita nulovania a frekvencia automatického nulovania (3.5.4) Táto skúška sa používa pre váhy s programovate�ným automatickým nulovaním a nemusí by� vykonaná u váh, ktoré vykonávajú automatické nulovanie ako sú�as� každého automatického vážiaceho cyklu.

OIML R 51-1: 2006

55


Na preverenie toho, že automatické nulovacie zariadenie pracuje dostato�ne �asto aby zabezpe�ilo chybu nuly menšiu ako 0,5 e, použite nasledujúcu metódu: Ur�ite najvä�ší dovolený �asový interval výberom menšej z dvoch nasledujúcich hodnôt:

� najvä�ší �asový interval špecifikovaný výrobcom v súlade s 3.5.4; � tri minúty (váhy tried XI a Y(I)) alebo 15 minút (všetky ostatné triedy),

vydelené maximálnou zmenou nuly v zlomkoch e ur�ených z A.6.2.2. Napríklad maximálna zmena nuly = 0,33 e na 5 ºC (váha triedy Y(a)), 15 minút / 0,33 = 45 minút (0,75 hodiny).

a) Umožnite váham automatické vynulovanie. b) Po intervale blízkom najvä�šiemu dovolený �asový interval nulovania ur�enom

pod�a 1) ale pred �alším automatickým nulovaním vykonajte skúšku A.5.3.4 (presnos� nulovania).

c) Kroky 2) a 3) sa musia tiež vykona� okamžite ke� sú váhy po zapnutí pripravené k prevádzke, t. j. okamžite po bežnom �ase nábehu.

Poznámka: Hodnota 3 alebo 15 minút v 1) je ur�ená nasledujúcimi výpo�tami: a) Najvä�šia dovolená zmena stálej okolitej teploty je 5 ºC za hodinu. b) 3.5.2 udáva najvä�šiu dovolenú chybu nulovania: Ezsmax 0,25 e

3.5.5 udáva najvä�šiu dovolenú chybu kontroly nuly: Ezcmax 0,5 e z toho vyplýva najvä�šia dovolená zmena nuly: Ezcmax − Ezsmax= 0,25 e Pre váhy tried XI a Y(I): A.6.2.2 požaduje najvä�šia dovolená zmena nuly: zmax na 1 ºC e s 5 ºC za hodinu pre stálu okolitú teplotu (a): zmax za 0,2 h e s najvä�šou dovolenou zmenou nuly (b): zmax za 3 minúty 0,25 e Pre všetky ostatné váhy: A.6.2.2 požaduje najvä�šia dovolená zmena nuly: zmax na 5 ºC e s 5 ºC za hodinu pre stálu okolitú teplotu (a): zmax za hodinu e s najvä�šou dovolenou zmenou nuly (b): zmax za 15 minút 0,25 e

A.5.6 Tara (3.6) Musia sa skúša� bežné metódy nastavenia tary. Môžu sa použi� aj iné vhodné metódy na preverenie požiadaviek v 3.6. V prípade statickej tary umiestnite za�aženie tary na nosi� za�aženia a umožnite výkon tarovacej funkcie (presná metóda je uvedená v pokynoch od výrobcu). V prípade dynamickej tary nechajte za�aženie, ktoré má by� vytarované prejs� cez nosi� za�aženia aby ste umožnili výkon tarovacej funkcie (presná metóda je uvedená v pokynoch od výrobcu).

A.5.6.1 Skúška váženia

A.5.6.1.1 Automatická prevádzka Skúška sa musí vykona� v automatickej prevádzke. Nulovacie funkcie musia by� v prevádzke. Prevádzkové skúšky (v súlade s A.5.1.1) musia by� vykonané s minimálne dvomi rôznymi hodnotami tary. Musia sa zvoli� minimálne dve hodnoty skúšobných za�ažení, jedna blízka Min a jedna blízka najvä�šiemu možnému netto za�aženiu. Ak je váha vybavená pripo�ítavacím tarovacím zariadením, jedna zo skúšok váženia musí by� vykonaná s hodnotou tary blízkou k najvä�šiemu ú�inku pripo�ítavacej tary.

OIML R 51-1: 2006

56


A.5.6.1.2 Neautomatická (statická) prevádzka Skúšky váženia (nakladanie a skladanie závažia pod�a A.5.1.2) sa musí vykona� s minimálne dvomi rozdielnymi hodnotami tary. Musí sa zvoli� minimálne stup�ov za�aženia. Za�aženia musia obsahova� hodnotu blízku Min, hodnoty v ktorých sa mení MPE a hodnotu blízku najvä�šiemu možnému netto za�aženiu. Ak je váha vybavená pripo�ítavacím tarovacím zariadením, jedna zo skúšok váženia musí by� vykonaná s hodnotou tary blízkou k najvä�šiemu ú�inku pripo�ítavacej tary.

A.5.6.2 Presnos� tarovania Presnos� tarovacieho zariadenia sa musí ur�i� spôsobom podobným skúške (presnos� nulovania) opísanej v A.5.4.3 s indikáciou nastavenou na nulu tarovacím zariadením.

A.5.6.2.1 Statická tara Umožnite �innos� tarovacieho zariadenia, potom použitím závaží na body klopenia zvyšujte za�aženie tary pokia� sa indikácia s istotou nezmení o jeden dielik. Metódou pod�a A.3.10.2.1 preverte, �i je presnos� tarovania lepšia ako ± 0,25 e s odchýlkou nie vä�šou ako ± 0,25 e.

A.5.6.2.2 Dynamická tara Umožnite �innos� tarovacieho zariadenia, zastavte váhy a ur�ite presnos� pod�a A.5.6.2.1 alebo, ak je táto metóda nepraktická, dynamické tarovanie musí by� odskúšané pri prevádzkových skúškach pod�a A.5.6.1, aby ste preverili �i je hodnota netto za�aženia je v hraniciach MPE.

A.5.7 Excentricita (2.8.1 a 6.4.4)

A.5.7.1 Skúšky excentricity váh vážiacich dynamicky Váhy musia by� v podmienkach bežnej prevádzky. Skúška sa musí vykona� po�as automatickej prevádzky. Funkcie automatického nulovania a automatickej korekcie nuly musia by� v �innosti. Dynamické nastavenie sa môže vykona� pred použitím každého nového skúšobného za�aženia. Aplikujte za�aženie rovné 1/3 Max (zvä�šenú o hodnotu pripo�ítavacieho tarovníka, ak je to aplikovate�né) na nosi� za�aženia, pri�om za�aženie umiestnite do stredu každého z nasledujúcich pásiem:

� Pásmo 1 je od stredu nosi�a za�aženia k jednému okraju systému dopravy za�aženia; � Pásmo 2 je od stredu nosi�a za�aženia k opa�nému okraju systému dopravy za�aženia.

Za�aženie sa premiestni cez nosi� za�aženia to�kokrát, aby po�et premiestnení vyhovoval špecifikácii (6.1.2). Chyby nesmú presiahnu� príslušné najvä�šie dovolené chyby pre skúšky ovplyv�ujúcich faktorov.

A.5.7.2 Skúšky excentricity váh vážiacich staticky Naložte za�aženie rovné 1/3 Max (zvä�šenú o hodnotu pripo�ítavacieho tarovníka, ak je to aplikovate�né) na každú štvrtinu stacionárneho systému dopravy za�aženia. Váhy so systémom dopravy za�aženia, ktorý má n bodov podopretia, pre n > 4 sa aplikuje podiel 1/(n – 1) Max (zvä�šený o hodnotu pripo�ítavacieho tarovníka, ak je to aplikovate�né) v každom mieste podopretia. Za�aženie sa naloží do stredu každej štvrtiny ak sa použije jedno závažie, ale ak sa použije viac malých závaží, rozloží sa rovnomerne po celej štvrtine. Chyby nesmú presiahnu� príslušné najvä�šie dovolené chyby pre skúšky ovplyv�ujúcich faktorov.

OIML R 51-1: 2006

57


A.5.8 Alternatívne prevádzkové rýchlosti (6.1.4) Skúšobná postup musí by� nasledovný. Uve�te do chodu automatický vážiaci systém, vrátane ostatného zariadenia, ktoré je bežne v prevádzke ke� sa váhy používajú. Skúšky sa musia vykona� po�as automatickej prevádzky. Nulovacie funkcie musia by� v �innosti. Dynamické nastavenie sa môže vykona� pred použitím každého nového skúšobného za�aženia. Zvolia sa dve hodnoty za�aženia, jedna hodnota je blízka k Min a druhá hodnota blízka k Max. Pre každú z hore uvedených hodnôt sa použije jedno skúšobné za�aženie. Po�et skúšobných vážení závisí od hmotnosti skúšobného za�aženia (6.1.2). Systém dopravy za�aženia sa musí nastavi� na maximálnu prevádzkovú rýchlos� a na rýchlos� približne v polovici pracovného rozsahu rýchlosti (6.1.4). Ak majú váhy špecifikované rôzne horné medze váživosti pre rôzne prevádzkové rýchlosti, potom každú rýchlos� je potrebné odskúša� skúšobným za�ažením o správnej hmotnosti. V tomto prípade sa nemusia opätovne skúša� hodnoty minimálneho a kritického za�aženia pri každej rýchlosti. Za�aženie sa premiestni cez nosi� za�aženia ur�ený po�et krát a výsledky sa zaznamenajú. Najvä�šie dovolené chyby musia zodpoveda� špecifikácii v 2.5.1.

A.5.9 Skúška stability rovnováhy (3.4.1) Tejto skúške podliehajú len váhy vážiace staticky. Skontrolujte, �i v dokumentácii výrobcu sú dostato�ne detailne popísané nasledovné funkcie stabilnej rovnováhy:

� základný princíp, �innos� a kritériá stabilnej rovnováhy; � všetky nastavite�né a nenastavite�né parametre funkcie stabilnej rovnováhy (�asový

interval, po�et vážiacich cyklov, at�.); � zabezpe�enie parametrov; � definovanie najkritickejšieho nastavenia stabilnej rovnováhy.

Naložte za�aženie do 50 % Max alebo do za�aženie v rozsahu prevádzky významnej funkcie. Manuálne porušte rovnováhu jedným samostatným zásahom a �o najskôr zadajte povel na tla�, uloženie do pamäte alebo inú funkciu. V prípade uskuto�nenia tla�e alebo uloženia do pamäte, od�ítajte indikovanú hodnotu pä� sekúnd po tla�i. Stabilná rovnováha sa považuje za dosiahnutú, ak sú indikované najviac dve susedné hodnoty, z ktorých jedna je výsledná vytla�ená hodnota hmotnosti (T.3.2.4.3). V prípade nulovania alebo tarovania skontrolujte presnos� pod�a A.5.4.3 a A.5.5.2. Skúšky vykonajte pä� krát. Skontrolujte �i za podmienky neustáleho rušenia rovnováhy nie je možné vykona� funkcie vyžadujúce stabilnú rovnováhu, napr. tla�, ukladanie alebo nulovanie.

A.5.10 Zhoda medzi indika�ným a tla�iarenským zariadeniami (2.8.2) Po�as skúšok preverte, �i rozdiel medzi ktorýmiko�vek dvomi indika�nými zariadeniami s rovnakou hodnotou dielika, pri rovnakom za�ažení, je nasledovný:

� nula pre digitálne indika�né a tla�iarenské zariadenia; � nie vä�ší ako najvä�šia dovolená chyba pre analógové zariadenia.

A.5.11 Zabezpe�enie sú�astí a ovládacích prvkov (3.2.6) Preverte, že nie je možné neoprávnené nastavenie alebo zmena prvkov, rozhraní, softvérových zariadení a vopred nastavených ovládacích prvkov bez toho, aby akýko�vek vstup sa automaticky stal evidentným.

OIML R 51-1: 2006

58


A.6 Skúšky ovplyv�ujúcich faktorov a skúšky na rušenie�

A.6.1 Podmienky skúšok �alšie návody na požiadavky skúšok metrologických charakteristík pri ovplyv�ujúcich faktoroch a rušení sú uvedené v príslušných referen�ných normách, uvedených pre každú skúšku, a v Medzinárodnom Dokumente OIML D 11 [4].

A.6.1.1 Všeobecné požiadavky Ú�elom skúšok ovplyv�ujúcich faktorov a skúšok na rušenie je potvrdi�, že elektronické váhy môžu v špecifikovaných podmienkach a v špecifikovanom prostredí pracova� správne. Pri každej skúške, v prípade potreby, sú ur�ené referen�né podmienky pri ktorých sa ur�ila vlastná chyba váh. V súlade s 6.4.5 sa skúšky ovplyv�ujúcich faktorov vykonajú na kompletných váhach a v bežnej prevádzke. Ak nie je možné vykona� skúšky ovplyv�ujúcich faktorov na plne prevádzkyschopných váhach v bežnom prevádzkovom stave (t. j. ak rozmer a/alebo konfigurácia váh neumož�uje ich skúšanie ako celku), skúšky ovplyv�ujúcich faktorov sa vykonajú v simulovanej prevádzke. Ak simulovaná prevádzka nie je možná, váhy sa na ovplyv�ujúce faktory skúšajú za statických podmienok pod�a 6.4.5.1. Rušenie musí by� na váhy aplikované za statických podmienok. Ak váhy nie je možné vystavi� rušeniu za statických podmienok, potom je povolená simulovaná prevádzka. Dovolené ú�inky rušenia za týchto podmienok sú pre každú skúšku špecifikované v A.6.3. Po�as vyhodnocovania ú�inku jedného ovplyv�ujúceho faktora musia by� všetky ostatné ovplyv�ujúce faktory udržiavané na relatívne konštantných hodnotách blízkych hodnotám bežným. Ak sa jednotlivé �asti váh skúšajú samostatne, chyby sa musia rozdeli� pod�a 5.2.3.4. Prevádzkový stav váh alebo simulátora sa musí zaznamena� pri každej skúške. Ak sú váhy zapojené v inej ako bežnej konfigurácii, postup musí by� vzájomne dohodnutý medzi metrologickým orgánom a žiadate�om.

A.6.1.2 Požiadavky na simulátor

A.6.1.2.1 Všeobecne Kde je to dovolené, simulátor použitý na skúšky ovplyv�ujúcich faktorov a skúškach na rušenie má obsahova� všetky elektronické zariadenia vážiaceho systému.

A.6.1.2.2 Simulátor váženia Simulátor má obsahova� aj sníma� za�aženia a prostriedky na aplikáciu skúšobných za�ažení. Ak to nie je možné, napr. u váh s ve�kou váživos�ou ako sú váhy pripevnené k vozidlu, potom je možné použi� simulátor sníma�a za�aženia alebo rozhranie sníma�a za�aženia môže by� tak upravené, aby obsahovalo faktor odstup�ovania, ktorý poskytuje navrhovaný výstup pri malých skúšobných za�aženiach. Simulátor musí by� spôsobilý poskytnú� minimálny výstupný signál, µV/d (minimálne výstupné napätie na dielik). Opakovate�nos� a stálos� simulátora sníma�a za�aženia má umožni� ur�enie funk�nosti váh prinajmenšom s takou presnos�ou, ako ke� sa váhy skúšajú závažiami.

OIML R 51-1: 2006

59


A.6.1.2.3 Dokumentácia Simulátory musia by� hardvérovo a funk�ne definované v súvislosti so skúšanými váhami a v súvislosti s ostatnou dokumentáciou potrebnou pre zabezpe�enie opakovate�nosti skúšobných podmienok. Tieto informácie musia by� pripojené ku skúšobnej správe alebo pomocou nej musia da� zisti�.

A.6.2 Skúšky ovplyv�ujúcich faktorov (2.9)

Preh�ad skúšok

Skúška Platná podmienka §

Konštantné teploty MPE* A.6.2.1

Vplyv teploty na indikáciu pri nulovom za�ažení MPE A.6.2.2

Vlhké teplo, stacionárny stav MPE A.6.2.3

Zmeny napájacieho napätia sie�ového zdroja striedavého prúdu MPE A.6.2.4 Zmeny napájacieho napätia jednosmerného zdroja, vrátane nabíjate�ného batériového zdroja napätia, ak sa batéria dá po�as prevádzky váh kompletne nabi�

MPE A.6.2.5

Zmeny napájacieho napätia batérie, nenabíjate�ný batériový zdroj a nabíjate�ný batériový zdroj, ak sa tento nedá nabi� po�as prevádzky váh

MPE A.6.2.6

Zmeny napájacieho napätia 12 V alebo 24 V automobilový batériový zdroj MPE A.6.2.7

Sklon MPE A.6.2.8

* najvä�šie dovolené chyby ako sú špecifikované v 2.6

A.6.2.1 Konštantné teploty (2.9.1) Skúšky pri konštantných teplotách sa vykonávajú pod�a základnej normy IEC Publication 60068-2-1 [11], 60068-2-2 [12] a 60068-3-1 [13] a pod�a Tabu�ky 8.

Tabu�ka 8

Jav prostredia Špecifikácia skúšky Skúšobné zapojenie

Referen�ná teplota 20 °C špecifikovaná horná hranica na 2 hodiny IEC 60068-2-2 špecifikovaná dolná hranica na 2 hodiny IEC 60068-2-1 Teplota 5 °C, ak je v hraniciach teplotného rozsahu IEC 60068-3-1

Konštantná teplota

Referen�ná teplota 20 °C Poznámka: Použite IEC 60068-3-1 pre základné informácie.

�alšie informácie ku skúšobným postupom pod�a IEC:

OIML R 51-1: 2006

60


Cie� skúšky: Preveri� zhodu s ustanoveniami bodu 4.1.1 v podmienkach suchého tepla (bez kondenzácie) a chladu. Po�as skúšky možno vykona� aj skúšku uvedenú v A.6.2.2.

Stru�ný opis skúšobného postupu: Príprava: 16 hodín Stav EUT: EUT pripojené k zdroju napätia a zapnuté (poloha „on“)

na �as rovný alebo vä�ší ako �as nábehu špecifikovanom výrobcom. Zdroj napätia je „on“ po�as celej skúšky. �innos� automatického nulovacieho zariadenia a zariadenia na automatickú korekciu nuly musí by� ako v bežnej prevádzke.

Stabilizácia: 2 hodiny pri každej teplote za stavu „vo�ného vzduchu“. Stav „vo�ný vzduch“ znamená minimálnu cirkuláciu vzduchu tak, aby sa teplota udržiavala na ustálenej úrovni.

Teplota: Ako je špecifikovaná v 2.9.1. Sled teplôt: a) Referen�ná teplota (bežne 20 °C, ale pre váhy tried XI

a Y(I) priemerná hodnota špecifikovaných hraníc teploty),

b) Špecifikovaná horná hranica teploty, c) Špecifikovaná dolná hranica teploty, d) Teplota 5 °C, ak je v hraniciach teplotného rozsahu, a e) Referen�ná teplota.

Barometrický tlak: Zmeny v barometrickom tlaku sa musia bra� do úvahy u váh tried XI a Y(I).

Po�et skúšobných cyklov: Aspo� jeden cyklus. Skúška správnosti (váženia): Po stabilizácii pri referen�nej teplote a opä� pri každej

špecifikovanej teplote vykonajte skúšku váženia v automatickom režime pri maximálnej rýchlosti prevádzky (pozrite A.5.1.1) s výnimkou pod�a 6.4.5, použite skúšobné za�aženia a skúšobné váženia pod�a 6.1.1 a 6.1.2. (Pre neautomatické (statické) skúšky pozrite A.5.1.2). Zaznamenajte:

a) dátum a �as, b) teplotu, c) relatívnu vlhkos� vzduchu, d) skúšobné za�aženie, e) indikácie, f) chyby, g) funk�nos�. Najvä�šie prípustné zmeny: Všetky funkcie majú prebieha� tak, ako sú navrhnuté.

Všetky indikácie musia by� v hraniciach najvä�ších dovolených chýb špecifikovaných v 2.6.

A.6.2.2 Vplyv teploty na indikáciu pri nulovom za�ažení (2.9.1.3) V sú�asnosti nie sú k dispozícii odkazy na medzinárodné normy. Preto sa táto skúška má vykona� tak, ako je to uvedené nižšie. Táto skúška sa nemusí vykona� na váhach, ktoré majú automatické nulovanie ako sú�as� každého vážiaceho cyklu.

OIML R 51-1: 2006

61


Váhy sa nastavia na nulu a potom sa zmení teplota na predpísanú najvyššiu, najnižšiu a na 5 °C. Po stabilizácii sa ur�í chyba pri nulovej indikácii. Vypo�íta sa zmena nulovej indikácie na 1 °C (váhy tried XI a Y(I)) alebo na 5 °C (ostatné váhy). Zmeny týchto chýb na 1 °C (váhy tried XI a Y(I)) alebo na 5 °C (ostatné váhy) sa vypo�ítajú pre každé dve susediace teploty použité pri tejto skúške. Túto skúšku možno vykona� spolu s teplotnou skúškou (A.6.2.1). Okrem toho sa bezprostredne pred zmenou teploty a po dvojhodinovej stabilizácii váh na danej teplote vypo�ítajú chyby v nule. Poznámka: Pred týmito meraniami nie je prípustné predza�aženie. Ak sú váhy vybavené zariadením na automatické nulovanie alebo automatickú korekciu nuly, tieto musia by� tieto vypnuté. Najvä�šie prípustné zmeny: Zmena nulovej indikácie sa nesmie meni� o viac ako je

jeden overovací dielik rozdiel teplôt o 1 °C (váhy tried XI a Y(I)) alebo na 5 °C (ostatné váhy).

Stav EUT: Váhy pripojené k zdroju napätia a zapnuté na �as rovný alebo vä�ší ako �as nábehu špecifikovanom výrobcom. Váhy sú zapnuté po�as celej skúšky.

Barometrický tlak: Zmeny v barometrickom tlaku sa musia bra� do úvahy u váh tried XI a Y(I).

A.6.2.3 Vlhké teplo, stacionárny stav – bez kondenzácie (4.1.2) Tieto skúšky sa nevykonávajú u váh tried XI a Y(I), alebo u váh tried XII a Y(II) s e menším ako 1 gram. Skúšky pri predpísaných konštantných teplotách sa vykonávajú pod�a základnej normy IEC Publication 60068-2-78 [14] a IEC Publication 60068-3-4 [15] a pod�a Tabu�ky 9.

Tabu�ka 9


Vlhké teplo, stacionárny stav

Teplota na hornej hranici teplotného rozsahu a relatívna vlhkos� 85 % po�as 48 hodín

IEC 60068-2-78 IEC 60068-3-4

Poznámka: Pre �alšie informácie použite IEC 60068-3-4 ako návod na skúšky na vlhké teplo.

�alšie informácie ku skúšobným postupom pod�a IEC: Cie� skúšky: Preveri� zhodu s ustanoveniami bodu 4.1.1 v podmienkach

vysokej vlhkosti a konštantnej teplote. Stru�ný opis skúšobného postupu: Pä� rôznych za�ažení (A.5.1.2) v neautomatickej

(statickej) prevádzke u váh vážiacich staticky alebo dynamicky nezávisle od 6.4.5.

Príprava: Nevyžaduje sa Stav EUT: EUT pripojené k zdroju napätia a zapnuté (poloha „on“)

na �as rovný alebo vä�ší ako �as nábehu špecifikovanom výrobcom. Zdroj napätia je „on“ po�as celej skúšky. �innos� automatického nulovacieho zariadenia a zariadenia na automatickú korekciu nuly musí by� ako v bežnej prevádzke.

OIML R 51-1: 2006

62


Manipulácia s EUT musí by� taká, aby na nich nekondenzovala voda.

Stabilizácia: 3 hodiny pri referen�nej teplote a 50 % vlhkosti vzduchu. 2 dni na hornej hranici teplotného rozsahu špecifikovanej v 2.9.1.

Teplota: Referen�ná teplota (20 °C alebo priemerná hodnota teplotného rozsahu vždy ke� 20 °C je mimo tento rozsah) a horná hranica teplotného rozsahu špecifikovanej v 2.9.1.

48 hodinové poradie a) Referen�ná teplota 20 °C a vlhkos� 50 %, teplota/vlhkos�: b) Horná hranica teplotného rozsahu a vlhkos� 85%,

c) Referen�ná teplota 20 °C a vlhkos� 50%. Barometrický tlak: Zmeny v barometrickom tlaku sa musia bra� do úvahy u

váh tried XI a Y(I). Po�et skúšobných cyklov: Aspo� jeden cyklus. Skúška správnosti (váženia): Po stabilizácii EUT pri referen�nej teplote a vlhkosti 50 %

naložte minimálne pä� rôznych skúšobných za�ažení alebo simulovaných za�ažení zvolených pod�a 6.1.1 a vykonajte skúšku neautomatickej (statickej) prevádzky pod�a A.5.1.2. Zapíšte tieto údaje:

a) dátum a �as, b) teplota, c) relatívna vlhkos� vzduchu, d) napájacie napätie, e) skúšobné za�aženie, f) indikácie, g) chyby h) funk�nos�.

Po stabilizácii EUT pri hornej hranici teplotného rozsahu a vlhkosti 85 % vykonajte skúšky váženia A.5.1.2 a zaznamenajte údaje uvedené vyššie.

Po stabilizácii EUT pri referen�nej teplote a vlhkosti 50 % vykonajte skúšky váženia A.5.1.2 a zaznamenajte údaje uvedené vyššie.

Umožnite EUT relaxáciu pre výkonom akejko�vek �alšej skúšky.

Najvä�šie prípustné zmeny: Všetky funkcie majú prebieha� tak, ako sú navrhnuté. Všetky indikácie musia by� v hraniciach najvä�ších dovolených chýb špecifikovaných v 2.6.

A.6.2.4 Zmeny napájacieho napätia sie�ového zdroja striedavého prúdu (2.9.2, 4.2.5) Skúšky zmeny napätia zdroja striedavého prúdu sa vykonávajú pod�a základnej normy IEC Publication 61000-2-1[16], 61000-4-1[17], 61000-4-11[19] a pod�a Tabu�ky 10.

OIML R 51-1: 2006

63


Tabu�ka 10


Unom Horná hranica: 110 % Umax Dolná hranica: 85 % Umin

Zmeny napätia zdroja striedavého

prúdu Unom

IEC 61000-2-1 IEC 61000-4-1

IEC 61000-4-11

Poznámka: V prípade napätia trojfázovej siete, zmeny napätia sa musia aplikova� postupne na každú fázu.


zmien napájacieho napätia sie�ového zdroja striedavého prúdu.

Stru�ný opis skúšky: Príprava: Nepožaduje sa. Stav EUT EUT pripojené k zdroju napätia a zapnuté (poloha „on“)

na �as rovný alebo vä�ší ako �as nábehu špecifikovanom výrobcom. Zdroj napätia je „on“ po�as celej skúšky. Pred skúškou váhy nastavte �o najpresnejšie na nulu a po�as skúšky nastavenie neme�te.

Po�et skúšobných cyklov: Aspo� jeden cyklus. Skúška správnosti (váženia): Váhy sa musia skúša� s jedným skúšobným za�ažením

zvoleným pod�a 6.1.1 v kritickej hodnote. Skúška sa vykoná v automatickej prevádzke (A.5.1.1), prípadne v neautomatickej (statickej) prevádzke (A.5.1.2) ak je tak špecifikované v 6.5.4, v tomto prípade sa zvolí skúšobné za�aženie rovné alebo blízke Min a skúšobné za�aženie medzi ½ Max a Max. Zmeny v barometrickom tlaku sa musia bra� do úvahy.

Stabilizujte EUT pri menovitom napätí a zaznamenajte nasledovné údaje bez za�aženia a s jedným za�ažením alebo simulovaným za�ažením: a) dátum a �as, b) teplota,

c) relatívna vlhkos� vzduchu, d) napájacie napätie, e) skúšobné za�aženie, f) indikácie, g) chyby h) funk�nos�.

Opakujte skúšku pre každé jedno napätie ur�ené v IEC 61000-4-1, �as� 5 (treba dba� na to, že v niektorých prípadoch sa skúšobné váženie musí zopakova� na oboch koncoch rozsahu napätia) a indikácie zapíšte.

Najvä�šie prípustné zmeny: Všetky funkcie musia prebieha� tak, ako sú navrhnuté. Všetky chyby musia by� v hraniciach najvä�ších dovolených chýb špecifikovaných v 2.6.

OIML R 51-1: 2006

64


A.6.2.5 Zmeny napájacieho napätia jednosmerného zdroja (2.9.2, 4.2.5, 4.2.6) Váhy napájané zo zdroja jednosmerného prúdu, vrátane nabíjate�ného batériového zdroja, ak sa batéria dá po�as prevádzky váh kompletne nabi� musia vyhovie� skúškam v A.6.2 s výnimkou A.6.2.4, ktorá sa má nahradi� skúškou pod�a základnej normy IEC Publication 60654-2 [18] a pod�a Tabu�ky 11.

Tabu�ka 11


Unom Horná hranica: 120 % Umax Dolná hranica: Najmenšie prevádzkové

napätie (pozri 2.9.2)

Zmeny napätia zdroja

jednosmerného prúdu

Unom

IEC 60654-2

Poznámka: Ak je rozsah napätia vyzna�ený, ako Unom použite priemernú hodnotu �alšie informácie ku skúšobným postupom pod�a IEC: Cie� skúšky: Preveri� zhodu s ustanoveniami bodu 4.1.1 v podmienkach

zmien napájacieho napätia zdroja jednosmerného prúdu vrátane nabíjate�ného batériového zdroja, ak sa batéria dá po�as prevádzky váh kompletne nabi�.

Stru�ný opis skúšky: Skúška pozostáva z vystavenia špecifikovaným podmienkam napájacieho napätia na �as dostato�ný na dosiahnutie teplotnej stability a na vykonanie požadovaných meraní.

Príprava: Nepožaduje sa. Stav EUT EUT pripojené k zdroju napätia a zapnuté (poloha „on“)

na �as rovný alebo vä�ší ako �as nábehu špecifikovanom výrobcom. Pred skúškou váhy nastavte �o najpresnejšie na nulu.


zvoleným pod�a 6.1.1 v kritickej hodnote. Skúška sa vykoná v automatickej prevádzke (A.5.1.1), prípadne v neautomatickej (statickej) prevádzke (A.5.1.2). Zmeny v barometrickom tlaku sa musia bra� do úvahy.


c) relatívna vlhkos� vzduchu, d) napájacie napätie, e) skúšobné za�aženie, f) indikácie, g) chyby h) funk�nos�.

Opakujte skúšku pri 120 % Umax, potom pri minimálnom prevádzkovom napätí definovanom v 2.9.2 a potom znovu

OIML R 51-1: 2006

65


pri 120 % Unom a zapíšte vyššie uvedené indikácie pri každej hodnote napätia.


A.6.2.6 Zmeny napätia nenabíjate�nej batérie (sie� nie je pripojená) vrátane nabíjate�ného batériového zdroja, ak sa tento nadá nabi� po�as prevádzky váh (2.9.2, 4.2.6) Váhy napájané z batérie musia vyhovie� skúškam v A.6.2 s výnimkou A.6.2.4, A.6.2.5 a A.6.2.7 ktorá sa má nahradi� skúškou v Tabu�ke 12.

Tabu�ka 12


Unom Najmenšie prevádzkové napätie (pozri 2.9.2)

Zmeny napätia plne nabitej batérie (DC)

Unom

Pre túto skúšku nie je odkaz na

normy Poznámka: Ak je rozsah napätia vyzna�ený, ako Unom použite priemernú hodnotu


zmien nízkeho napájacieho napätia nenabíjate�nej batérie ako zdroja napätia (DC) vrátane nabíjate�ného batériového zdroja, ak sa batéria nedá po�as prevádzky váh kompletne nabi�.

Stru�ný opis skúšky: Skúška pozostáva z vystavenia špecifikovaným podmienkam batérie na �as dostato�ný na dosiahnutie teplotnej stability a na vykonanie požadovaných meraní.

Príprava: Nepožaduje sa. Stav EUT Váhy pripojené k batérii a zapnuté na �as rovný alebo

vä�ší ako �as nábehu špecifikovanom výrobcom. Pred skúškou váhy nastavte �o najpresnejšie na nulu




c) relatívna vlhkos� vzduchu, d) napájacie napätie, e) skúšobné za�aženie, f) indikácie, g) chyby

OIML R 51-1: 2006

66


h) funk�nos�. Znížte napätie dodávané EUT pokia� váhy prestanú správne fungova� pod�a špecifikácií a metrologických požiadaviek a zapíšte indikácie. Od�ítanie znovu zopakujte pri Unom.


A.6.2.7 Zmeny napätia 12 V alebo 24 V automobilovej batérie (2.9.2, 4.2.6) Váhy napájané z 12 V alebo 24 V automobilovej batérie musia vyhovie� skúškam v A.6.2 s výnimkou A.6.2.4 a A.6.2.5, ktoré sa majú nahradi� nasledujúcou skúškou pod�a ISO 16750-2 [25] a pod�a Tabu�ky 13.

Tabu�ka 13

Špecifikácia skúšky Jav prostredia

Unom Horná hranica Dolná hranica

Skúšobné zapojenie

12 V 16 V 9 V Zmeny napätia 12 V alebo 24 V automobilovej

batérie 24 V 32 V 16 V ISO 16750-2

Poznámka: Menovité napätie, Unom , elektrických systémov cestných vozidiel je zvy�ajne 12 V alebo 24 V. Ale skuto�né napätie na kontaktoch batérií môže by� zna�ne odlišné.


zmien napätia 12 V alebo 24 V batérie cestného vozidla. Stru�ný opis skúšky: Skúška pozostáva z vystavenia špecifikovaným

podmienkam batérie na �as dostato�ný na dosiahnutie teplotnej stability a na vykonanie požadovaných meraní.

Príprava: Nepožaduje sa. Stav EUT Váhy pripojené k batérii a zapnuté na �as rovný alebo

vä�ší ako �as nábehu špecifikovanom výrobcom. Pred skúškou váhy nastavte �o najpresnejšie na nulu




c) relatívna vlhkos� vzduchu, d) napájacie napätie, e) skúšobné za�aženie, f) indikácie,

OIML R 51-1: 2006

67


g) chyby h) funk�nos�.

Znížte napätie dodávané EUT pokia� váhy prestanú správne fungova� pod�a špecifikácií a metrologických požiadaviek a zapíšte indikácie. Od�ítanie znovu zopakujte pri Unom.


A.6.2.8 Sklon (2.9.3) V sú�asnosti nie sú k dispozícii odkazy na medzinárodné normy. Preto sa táto skúška má vykona� tak, ako je to uvedené nižšie. Poznámka: Táto skúška sa vykonáva len na váhach, ktoré nie sú nastálo inštalované. Táto

skúška sa nemusí vykona� na prenosných váhach vybavených indikátorom sklonu, ak sa sklon váh môže nastavi� s presnos�ou 1 % a menej.

Váhy ktoré nie sú ur�ené na inštaláciu do pevnej polohy a ktoré nemajú ustavovacie zariadenie a indikátor polohy, alebo váhy pripevnené k vozidlu a váhy za�lenené do vozidla sa musia skúša� takto: Informácie o skúške: Cie� skúšky: Preveri� zhodu s ustanoveniami bodu 2.9.3. Stru�ný opis skúšky: Príprava: Nepožaduje sa. Stav EUT: Zdroj napätia „on“ na �as rovný alebo vä�ší ako �as

nábehu špecifikovanom výrobcom. Zdroj napätia je „on“ po�as celej skúšky. Váhy pripojené k zdroju napätia a zapnuté na �as rovný alebo vä�ší ako �as nábehu špecifikovanom výrobcom. Váhy sú zapnuté po�as celej skúšky. �innos� automatického nulovacieho zariadenia a zariadenia na automatickú korekciu nuly musí by� ako v bežnej prevádzke. Automatické nulovacie zariadenie a zariadenie na automatickú korekciu nuly musia by� v �innosti.

Po�et skúšobných cyklov: Aspo� jeden cyklus. Náro�nos� skúšky: Prevádzkové skúšky so za�ažením blízkym Min a Max pri

5 % sklone. Váhy pripevnené k vozidlu a váhy za�lenené do vozidla sa skúšajú pri 10 % sklone, alebo pri redukovanej hodnote špecifikovanej výrobcom, ak sú váhy vybavené zariadením na obmedzenie sklonu. Ak je to aplikovate�né, musí sa vykona� skúška zariadenia na obmedzenie sklonu.

Skúška správnosti (váženia): Skúška pozostáva z prevádzkových skúšok opísaných v 5.2.3.1 (ale len s použitím skúšobných za�ažení blízkych Min a Max) v každej z nasledovných polôh. Skúšky sa musia vykona� po�as automatickej prevádzky okrem prípadov špecifikovaných v 6.4.5. Pred prevádzkovou skúškou vynulujte váhy v každej novej polohe: a) referen�ná poloha, b) t % pozd�žne dopredu,

OIML R 51-1: 2006

68


c) t % pozd�žne dozadu, d) t % prie�ne dopredu e) t % prie�ne dozadu f) referen�ná poloha. Kde: t % = hodnota sklonu špecifikovaná v „Náro�nosti skúšky“ vyššie.

Zaznamenajte: a) dátum a �as, b) teplota, c) relatívna vlhkos� vzduchu, d) napájacie napätie, e) skúšobné za�aženie, f) indikácie, g) chyby h) funk�nos�. Najvä�šie prípustné zmeny: Všetky funkcie musia prebieha� tak, ako sú navrhnuté.

Všetky chyby musia by� v hraniciach najvä�ších dovolených chýb špecifikovaných v 2.6.

A.6.3 Skúšky na rušenie (pod�a 4.1.3)

Preh�ad skúšok

Skúška Platná podmienka §

Krátkodobý pokles napätia sie�ového zdroja striedavého prúdu sf* A.6.3.1 Rýchle zmeny polarity na sie�ovom vedení a vstupných/ výstupných okruhoch a komunika�nom vedení sf A.6.3.2

Elektrické impulzy na sie�ovom vedení a vstupných / výstupných okruhoch a komunika�nom vedení sf A.6.3.3

Elektrostatický výboj sf A.6.3.4

Odolnos� vo�i elektromagnetickým poliam sf A.6.3.5 Elektrické prechodové vedenie k váham napájaným z 12V alebo 24 V vozidlovej batérie sf A.6.3.6

*sf: hodnota významnej poruchy (t. j. 1 e uvedené v T.4.3.9)

Pred každou skúškou sa musí nastavi� chyba zaokrúh�ovania nastavi� �o možno najbližšie na nulu. Ak majú váhy (alebo simulátor) rozhranie, jeho prepojenie s �alším zariadením sa musí pri skúškach simulova�. Na tento ú�el sa musí ku každému typu rozhrania pripoji� bu� vhodné periférne zariadenie alebo kábel d�žky 3 m, ktoré simulujú impedanciu rozhrania pripojeného zariadenia.

OIML R 51-1: 2006

69


A.6.3.1 Krátkodobý pokles napätia sie�ového zdroja striedavého prúdu Skúšky krátkodobých poklesov elektrického prúdu (poklesy napätia a krátke prerušenia) sa vykonávajú pod�a základnej normy IEC Publication 61000-4-11 [19] a pod�a tabu�ky 14.

Tabu�ka 14

Špecifikácia skúšky Jav prostredia Skúška Redukcia

amplitúdy na: Trvanie /

po�et cyklov

Skúšobné zapojenie

Skúška a 0 % 0,5 Skúška b 0 % 1 Skúška c 40 % 10 Skúška d 70 % 25 Skúška e 80 % 250

Poklesy napätia a

krátke prerušenia

Krátke prerušenie 0 % 250

IEC 61000-4-11

Poznámka: Použije sa skúšobný generátor vhodný na zníženie amplitúdy jedného alebo viacerých polcyklov (pri nulovom prieseku) napätia zdroja striedavého prúdu na ur�itý �as. Skúšobný generátor sa pred pripojením na skúšané váhy musí najustova�. Poklesy sie�ového napätia sa opakujú 10 krát v intervaloch minimálne 10 sekúnd.


krátkodobého výpadku napätia a jeho poklesu, pri�om sa sleduje indikácia malého statického skúšobného za�aženia.

Stru�ný opis skúšky: Príprava: Nepožaduje sa. Stav EUT: EUT pripojené k zdroju napätia a zapnuté (poloha „on“)

na �as rovný alebo vä�ší ako �as nábehu špecifikovanom výrobcom. Zdroj napätia je „on“ po�as celej skúšky. Pred skúškou nastavte EUT prakticky na nulu. Nulovacie funkcie musia by� vypnuté. Po�as skúšky nastavenie neme�te, s výnimkou nastavenia po indikácii významnej poruchy.

Po�et skúšobných cyklov: Aspo� jeden cyklus. Skúška správnosti (váženia): Váhy sa skúšajú jedným malým skúšobným za�ažením.

Stabilizujte všetky faktory v menovitých referen�ných podmienkach. Aplikujte skúšobné za�aženie alebo simulované za�aženie a zaznamenajte:


V súlade so špecifikáciou skúšky v Tabu�ke 14 prerušte napájanie na zodpovedajúce trvanie/po�et cyklov a vykonajte skúšku pod�a IEC 61000-4-11, �as� 8.2.1.

OIML R 51-1: 2006

70


Po�as prerušenia pozorujte vplyv prerušenia na EUT a zapíšte príslušné údaje.

Najvä�šie prípustné zmeny: Rozdiel medzi indikáciou hmotnosti zaprí�inenou rušením a indikáciou bez rušenia nesmie bu� prekro�i� 1 e, alebo EUT musí významnú poruchu zisti� a reagova� na �u.

A.6.3.2 Elektrické impulzy (skúšky rýchlej zmeny polarity) na sie�ovom vedení a vstupných/ výstupných okruhoch a komunika�nom vedení

Skúšky na elektrické impulzy (skúšky rýchlej zmeny polarity) sa vykonávajú pod�a základnej normy IEC Publication 61000-4-4 [20], a to minimálne 1 minútu s kladnou polaritou a 1 minútu so zápornou polaritou a pod�a Tabuliek 15 (porty signálnych a kontrolných vedení) a 16 (elektrické porty vstupu a výstupu AC a DC).

Tabu�ka 15

Jav prostredia Špecifikácia skúšky Skúšobné zapojenie Režim rýchleho prechodu 0,5 kV (špi�ka)

5/50 ns T1/Th 5 kHz frekvencia opakovania

IEC 61000-4-4

Poznámka: Použite�né len pre porty a rozhrania, ktorých celková d�žka môže pod�a špecifikácie výrobcu presiahnu� 3 m.

Tabu�ka 16

Jav prostredia Špecifikácia skúšky Norma pre skúšobné zapojenie

Režim rýchleho prechodu 1 kV (špi�ka) 5/50 ns T1/Th 5 kHz frekvencia opakovania

IEC 61000-4-4

Poznámka: Elektrické porty DC, nepoužite�né pre zariadenia napájané z batérie, ktoré po�as používania nemožno pripoji� na sie�ové napätie.


pôsobenia rýchlej zmeny polarity samostatne na sie�ové napätie a prípadné vstupné a výstupné okruhy a komunika�né vedenie, pri�om sa sleduje indikácia jedného statického skúšobného za�aženia.

Stru�ný opis skúšky: Trvanie skúšky nesmie by� kratšie ako 1 minúta pri každej amplitúde a polarite. Zavádzací obvod na sieti musí ma� blokovacie filtre na zabránenie rozptylu energie v sieti. Na zavedenie impulzov do vstupného/výstupného spojovacieho vedenia sa použije svorka kapacitnej väzby pod�a špecifikácie v referen�nej norme.

Príprava: Nepožaduje sa. Stav EUT: Skúšobný generátor musí by� pred pripojením k EUT

overený. EUT pripojené k zdroju napätia a zapnuté (poloha „on“)

na �as rovný alebo vä�ší ako �as nábehu špecifikovanom výrobcom. Zdroj napätia je „on“ po�as celej skúšky. Pred

OIML R 51-1: 2006

71


skúškou nastavte EUT prakticky na nulu. Nulovacie funkcie musia by� vypnuté. Po�as skúšky nastavenie neme�te, s výnimkou nastavenia po indikácii významnej poruchy.

Po�et skúšobných cyklov: Aspo� jeden cyklus. Skúška správnosti (váženia): EUT sa musí skúša� jedným malým statickým skúšobným

za�ažením. Zmeny v barometrickom tlaku sa musia bra� do úvahy. Pred každou skúškou stabilizujte EUT v konštantných podmienkach prostredia. Aplikujte jedno za�aženie alebo simulované za�aženie a zaznamenajte:

a) dátum a �as, b) teplota, c) relatívna vlhkos� vzduchu, d) napájacie napätie, e) skúšobné za�aženie, f) indikácie, g) chyby h) funk�nos�. Najvä�šie prípustné zmeny: Rozdiel medzi indikáciou hmotnosti zaprí�inenou rušením

a indikáciou bez rušenia nesmie bu� prekro�i� 1 e, alebo EUT musí významnú poruchu zisti� a reagova� na �u.

A.6.3.3 Elektrické impulzy na sie�ovom vedení, na vstupných / výstupných okruhoch a na komunika�ných (signálnych) linkách

Skúška na elektrické impulzy sa vykoná pod�a IEC Publication 61000-4-5 [21] a pod�a Tabu�ky 17.

Tabu�ka 17


Impulzy na sie�ovom vedení a

vstupných a výstupných okruhoch a

komunika�ných linkách

0,5 kV (špi�ka) vedenie na vedenie 1,0 kV vedenie - zem a) 3 kladné a 3 záporné impulzy aplikované

synchrónne s AC zdrojovým napätím v uhloch 0°, 90°, 180° a 270°.

b) 3 kladné a 3 záporné impulzy aplikované na prívodné vedenie DC, na vstupné a výstupné okruhy a na komunika�né vedenie.

IEC 61000-4-5

Poznámka: Tieto skúšky sa vykonávajú len vtedy, ak sa na základe typickej inštalácie predpokladá riziko významného vplyvu týchto impulzov. Toto je obzvláš� dôležité v prípadoch vonkajšej inštalácie a/alebo vnútorné inštalácie s pripojením na dlhé komunika�né a signálne vedenia (vedenie dlhšie ako 30 m alebo vedenie �iasto�ne alebo kompletne inštalované mimo budov bez oh�adu na jeho d�žku.) Skúšajú sa napájacie vedenia, komunika�né, riadiace a signálne linky. Platí aj pre váhy napájané jednosmerným prúdom, ak zdrojom napätia je obvod (sie�) jednosmerného prúdu.

�alšie informácie ku skúšobným postupom pod�a IEC:

OIML R 51-1: 2006

72


Cie� skúšky: Preveri� zhodu s ustanoveniami bodu 4.1.3 v podmienkach pôsobenia elektrických impulzov samostatne na vodi�e sie�ového napätia a prípadné vstupné a výstupné okruhy a komunika�né vedenie, pri�om sa sleduje indikácia jedného statického skúšobného za�aženia.

Stru�ný opis skúšky: Skúška pozostáva z vystavenia impulzom ktorých �as, šírka pulzu, hodnoty špi�iek výstupného napätia/prúdu pri vysokých/nízkych impedan�ných za�aženiach a minimálny �asový interval medzi dvomi po sebe nasledujúcimi pulzmi sú definované v IEC 61000-4-5.

Príprava: Nepožaduje sa. Stav EUT: Skúšobný generátor musí by� pred pripojením k EUT







A.6.3.4 Elektrostatický výboj Skúšky na elektrostatický výboj sa vykonávajú pod�a základnej normy IEC Publication 61000-4-2 [22] a pod�a Tabu�ky 18.

OIML R 51-1: 2006

73


Tabu�ka 18


Skúšobné napätie Úrovne1

kontaktný výboj 6 kV Elektrostatický

výboj atmosférický výboj 8 kV

IEC 61000-4-2

Poznámka 1: V tomto prípade „úrove�“ znamená, že skúška sa môže vykona� na úrovniach uvedených v tabu�ke, ale aj na nižších úrovniach špecifikovaných v IEC 61000-4-2.

Poznámka 2: Poznámka: 6 kV kontaktný výboj sa aplikuje na vodivé prístupné �asti. Na kovové kontakty napr. batérií alebo zásuviek sa táto požiadavka nevz�ahuje.

Preferuje sa skúšobná metóda kontaktného výboja. Na každú dostupnú kovovú �as� krytu musí by� aplikovaných 20 výbojov (10 s kladnou a 10 so zápornou polaritou). �asový interval medzi jednotlivými výbojmi musí by� aspo� 10 sekúnd. Ak ide o nevodivý kryt, pôsobia výboje na horizontálne a vertikálne spojovacie platne, ako je to špecifikované v IEC 61000-4-2. Ak nie je možné aplikova� kontaktné výboje, použijú sa atmosférické. Skúšky pri iných (nižších) napätiach, než aké sú uvedené v Tabu�ke 18 sa nevyžadujú. �alšie informácie ku skúšobným postupom pod�a IEC: Cie� skúšky: Preveri� zhodu s ustanoveniami bodu 4.1.3 v podmienkach

pôsobenia elektrostatických výbojov, pri�om sa sleduje indikácia jedného malého statického skúšobného za�aženia.

Stru�ný opis skúšky: Príprava: Nepožaduje sa. Stav EUT: Skúšobný generátor musí by� pred pripojením k EUT





a) dátum a �as, b) teplota, c) relatívna vlhkos� vzduchu, d) napájacie napätie, e) skúšobné za�aženie, f) indikácie, g) chyby

OIML R 51-1: 2006

74


h) funk�nos�. Najvä�šie prípustné zmeny: Rozdiel medzi indikáciou hmotnosti zaprí�inenou rušením


A.6.3.5 Imunita vo�i elektromagnetickým poliam

A.6.3.5.1 Imunita vo�i vyžarovaným elektromagnetickým poliam Skúška odolnosti vo�i vyžarovaným vysokofrekven�ným elektromagnetickým poliam sa vykoná pod�a IEC Publication 61000-4-3 [23] a pod�a Tabu�ky 19. Nemodulovaný nosi� skúšobného signálu je nastavený na indikovanú skúšobnú hodnotu. Na výkon skúšok je nosi� okrem toho modulovaný ako to je špecifikované.

Tabu�ka 19

Špecifikácia skúšky

Jav prostredia Frekven�ný rozsah (MHz)

Sila po�a (V/m) Skúšobné zapojenie

80 až 20001 26 až 802

Vyžarované elektromagnetické

pole 1400 až 2000

10 IEC 61000-4-3

Modulácia 80 % AM, 1 kHz sínusová vlna Poznámka 1: IEC 61000-4-3 špecifikuje len úrove� nad 80 MHz. Pre frekvencie v nižšom rozsahu sa odporú�ajú skúšobné metóda pre vedené vysokofrekven�né rušenie (A.6.3.4.2). Poznámka 2: Ak EUT nemá sie�ové alebo iné vstupné/výstupné porty, takže sa skúška pod�a A.6.3.4.2 nedá vykona�, je spodnou hranicou pre skúšku na vyžarovanie 26 MHz.


pôsobenia špecifikovaného vyžiareného elektromagnetického po�a, pri�om sa sleduje indikácia jedného malého statického skúšobného za�aženia.






OIML R 51-1: 2006

75




A.6.3.5.2 Imunita vo�i vedeným elektromagnetickým poliam Skúška odolnosti vo�i vedeným vysokofrekven�ným elektromagnetickým poliam sa vykoná pod�a IEC Publication 61000-4-6 [24] a pod�a Tabu�ky 20. Nemodulovaný nosi� skúšobného signálu je nastavený na indikovanú skúšobnú hodnotu. Na výkon skúšok je nosi� okrem toho modulovaný ako to je špecifikované.

Tabu�ka 20

Špecifikácia skúšky

Jav prostredia Frekven�ný rozsah (MHz)

Vysokofrekven�ná amplitúda (50 �) V

(e.m.f) Skúšobné zapojenie

Vedené elektromagnetické pole

0,15 až 80 10 V IEC 61000-4-6

Modulácia 80 % AM, 1 kHz sínusová vlna Poznámka: Táto skúška sa nevykoná na EUT, ktoré nemajú port sie�ového zdroja alebo iný

vstupný port.

Musia sa použi� vhodné zariadenia na prepojenie a rozpojenie rušiaceho signálu (cez celý rozsah frekvencií, s definovanou impedanciou na porte EUT) na rôzne vodiace káble pripojené k EUT. �alšie informácie ku skúšobným postupom pod�a IEC: Cie� skúšky: Preveri� zhodu s ustanoveniami bodu 4.1.3 v podmienkach

pôsobenia špecifikovaného vedeného elektromagnetického po�a, pri�om sa sleduje indikácia jedného malého statického skúšobného za�aženia.




Po�et skúšobných cyklov: Aspo� jeden cyklus.

OIML R 51-1: 2006

76


Skúška správnosti (váženia): EUT sa musí skúša� jedným malým statickým skúšobným za�ažením. Zmeny v barometrickom tlaku sa musia bra� do úvahy. Pred každou skúškou stabilizujte EUT v konštantných podmienkach prostredia. Aplikujte jedno za�aženie alebo simulované za�aženie a zaznamenajte:



A.6.3.6 Elektrická prechodová vodivos� váh napájaných z automobilovej batérie

A.6.3.6.1 Vodivos� v napájacom vedení 12 V alebo 24 V batérií cestných vozidiel Pre tieto skúšky pozrite detaily v ISO 7637-2 [26] v tabu�ke 21.

Tabu�ka 21

Doplnkové informácie k skúšobným postupom pod�a ISO Platné normy: ISO 7637-2 § 5.6.2: skúšobný impulz 2a + b, § 5.6.3: skúšobný impulz 3a + 3b, § 5.6.4: skúšobný impulz 4.

Cie� skúšky: Preveri� zhodu s podmienkami v bode 4.1.3 v nasledovných podmienkach pri sú�asnej kontrole indikácie hmotnosti jedného malého statického za�aženia: � prechodové stavy spôsobené náhlym prerušením prúdu v zariadení

paralelne pripojenom na skúšané zariadenie vystavené induktancii vedenia (impulz 2a);


Skúšobný impulz Impulzné napätie, Us

Unom = 12 V Unom = 24 V 2a +50 V +50 V 2b1 +10 V +20 V 3a −150 V −200 V 3b +100 V +200 V

Vodivos� na 12 V alebo 24 V

napájacom vedení

4 −7 V −16 V

ISO 7637-2

Poznámka 1: Skúšobný impulz 2b sa aplikuje ak sú váhy spojené s batériou cez hlavný (zapa�ovací) spína� auta, t. j. výrobca nešpecifikoval že váha sa má pripoji� priamo(alebo svojim vlastným hlavným spína�om) na batériu.

OIML R 51-1: 2006

77


� prechodové stavy motorov na jednosmerný prúd pracujúcich ako generátory po vypnutí zapa�ovania (impulz 2b);

� prechodové stavy prívodného vedenia, ktoré sa vyskytujú ako výsledok procesov zapa�ovania (impulzy 3a a 3b);

� poklesy napätia spôsobené napájaním vnútorných okruhov štartovacieho motora (impulz 4).

Stru�ný opis skúšky: Príprava: Nepožaduje sa. Stav EUT: EUT pripojené k zdroju napätia a zapnuté (poloha „on“)


Stabilizácia: Pred každou skúškou stabilizujte EUT v konštantných podmienkach prostredia.

Skúška správnosti (váženia): Skúška pozostáva z vystavenia EUT pôsobeniu rušenia (na zdroji napätia skratom na napájacom vedení) sily a charakteru špecifikovanými v Tabu�ke 21. Zmeny v barometrickom tlaku sa musia bra� do úvahy. Pri statickom za�ažení zaznamenajte:


Zopakujte skúšobné váženia pri definovaných napätiach a zaznamenajte indikácie.


A.6.3.6.2 Elektrická prechodová vodivos� cez iné ako napájacie vedenia Pre tieto skúšky pozrite detaily v ISO 7637-3 [27] v Tabu�ke 22.

Tabu�ka 22


Skúšobný impulz Impulzné napätie, Us

Unom = 12 V Unom = 24 V a −60 V −80 V

Elektrická prechodová vodivos� cez iné ako zdrojové

vedenia b +40 V +80 V

ISO 7637-3

OIML R 51-1: 2006

78


Doplnkové informácie k skúšobným postupom pod�a ISO: Platné normy: ISO 7637-3, § 4.5: Skúšobné impulzy a a b Cie� skúšky: Preveri� zhodu s podmienkami v bode 4.1.3 v prechodových

podmienkach ktoré sa vyskytnú na iných vedeniach ako dôsledok procesu prepínania.

Skúška sa vykoná len s jedným malým skúšobným za�ažením. Stru�ný opis skúšky: Príprava: Nepožaduje sa. Stav EUT: EUT pripojené k zdroju napätia a zapnuté (poloha „on“)


Stabilizácia: Pred každou skúškou stabilizujte EUT v konštantných podmienkach prostredia.

Skúška správnosti (váženia): Skúška pozostáva z vystavenia EUT pôsobeniu rušenia (špi�ky napätia kapacitne a induktívne viazané cez vedenia iné ako napájacie) sily a charakteru špecifikovanými v Tabu�ke 22. Zmeny v barometrickom tlaku sa musia bra� do úvahy. Pri statickom za�ažení zaznamenajte:


Zopakujte skúšobné váženia pri definovaných napätiach a zaznamenajte indikácie.


Poznámka: Váhy musia vyhovova� požiadavkám v 4.1.3 v akomko�vek type vozidla.

A.7 Skúška stálosti rozsahu (6.5.3) Táto skúška sa nevykonáva u váh tried XI a Y(I).

Skúšobná metóda: Stálos� rozsahu. Predmet skúšky: Preveri� zhodu s ustanoveniami bodu 6.5.3 po funk�ných

skúškach vykonaných na EUT. Odkaz na normu: V sú�asnosti nie sú odkazy na medzinárodné normy. Skúšobný postup v skratke: Skúška sa skladá z pozorovania zmeny chyby EUT pri

dostato�ne konštantných podmienkach prostredia (primerane konštantné podmienky v bežnom laboratórnom prostredí) v rôznych �asových intervaloch: pred funk�nými skúškami EUT, po�as nich a po nich. Ak majú

OIML R 51-1: 2006

79


váhy zabudované automatické zariadenie na justáž rozsahu, toto zariadenie musí by� po�as tejto skúšky aktivované pred každým meraním, aby sa posúdila jeho stálos� a jeho predpokladané použitie.

Funk�né skúšky musia obsahova� teplotnú skúšku, a ak je to možné, aj skúšku na vlhké teplo. Vykona� sa môžu aj iné funk�né skúšky uvedené v tejto Prílohe.

EUT sa musí dvakrát, minimálne na 8 hodín po�as skúšok odpoji� od sie�ového zdroja prúdu alebo od batérií. Po�et odpojení možno zvýši�, ak to špecifikuje výrobca, alebo na základe posúdenia schva�ujúceho orgánu, ak neexistuje takáto špecifikácia.

Pri vykonávaní tejto skúšky je potrebné dodrža� návod na používanie váh dodaný výrobcom.

EUT sa po zapnutí stabilizuje za dostato�ne konštantných podmienok minimálne 5 hodín, a minimálne 16 hodín po skúške na vlhké teplo.

Náro�nos� skúšky: �as trvania skúšky: 28 dní alebo �as, ktorý je potrebný na vykonanie funk�ných skúšok pod�a toho, ktorý je kratší.

�as, t, medzi skúškami: 0,5 t 10 (v d�och). Merania majú by� rovnomerne rozložené cez celé trvanie skúšok.

Skúšobné za�aženie: statické skúšobné za�aženie blízke hornej medzi váživosti, Max; po�as celého trvania skúšok sa musia používa� tie isté závažia.

Najvä�šie prípustné zmeny: Všetky funkcie musia pracova� správne. Zmeny v indikáciách skúšobných za�ažení nesmú

prekro�i� 1/2 absolútnej hodnoty MPE špecifikovanej v Tabu�ke 6 pre skúšobné za�aženie použité pre každé z n vykonaných skúšok.

Po�et skúšok, n: n � 8. Ak rozdiely vo výsledkoch skúšok vykazujú trend, t. j. chyby narastajú alebo sa zmenšujú, vykonajte dodato�né skúšky kým sa tento trend odstráni, obráti alebo chyba prekro�í najvä�šiu prípustnú zmenu.

Príprava: Nepožaduje sa. Skúšobné vybavenie: Overené etalóny hmotnosti. Stav EUT: EUT pripojené k zdroju napätia a zapnuté (poloha „on“)

na �as rovný alebo vä�ší ako �as nábehu špecifikovanom výrobcom. Pred skúškou váhy nastavte �o najpresnejšie na nulu. Zariadenie na automatickú korekciu nuly musí by� po�as skúšky vyradené z �innosti (ak EUT je ním vybavené).

Sled skúšok: Všetky faktory stabilizujte pri referen�ných podmienkach. Zmeny v barometrickom tlaku sa musia bra� do úvahy.

Naložte skúšobné za�aženie (alebo simulované za�aženie) a zaznamenajte tieto údaje:

a) dátum a �as, b) teplota, c) barometrický tlak, d) relatívna vlhkos� vzduchu, e) skúšobné za�aženie,

OIML R 51-1: 2006

80


f) indikácia, g) chyby, h) funk�nos�, i) zmeny miesta výkonu skúšok.

Pri prvom meraní okamžite štyrikrát zopakujte nulovanie a za�aženie, aby ste ur�ili priemernú hodnotu chyby. Pri �alších meraniach vykonajte meranie len raz, okrem prípadu, ke� bu� výsledok leží mimo ur�ených tolerancií, alebo rozpätie pre pä� od�ítaní za�iato�ného merania bolo vä�šie ako 0,1 e. Umožnite EUT úplnú relaxáciu pred �alšími skúškami.

OIML R 51-1: 2006

81


Zoznam použitej literatúry Nižšie sú uvedené referencie na Publikácie Medzinárodnej elektrotechnickej komisie (IEC), Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) a OIML, na ktoré sú odkazy v tomto Odporú�aní.

Odkaz Normy a referen�né dokumenty Opis [1] Medzinárodný slovník základných

a všeobecných termínov v metrológii (VIM) (1993)

Slovník spracovaný spolo�nou pracovnou skupinou odborníkov menovaných BIPM, IEC, EFCC, ISO, IUPAC, IUPAP a OIML.

[2] Medzinárodný slovník termínov v legálnej metrológii, BIML, Paríž (2000)

Slovník obsahuje len termíny používané v legálnej metrológii. Tieto termíny sa týkajú len �inností služieb legálnej metrológie, relevantných dokumentov ako aj ostatných problematík spojených s touto �innos�ou. Slovník obsahuje aj niektoré termíny všeobecného charakteru spracované VIM.

[3] OIML B3 (2003) Certifika�ný systém OIML pre meradlá (pôvodne OIML P1)

Obsahuje pravidlá pre vydávanie, registráciu a používanie OIML certifikátov zhody.

[4] OIIML D 11 (2004) Všeobecné požiadavky na elektronické zariadenia

Obsahuje všeobecné požiadavky na elektronické zariadenia.

[5] OIML R 111 (2004) Závažia tried E1, E2, F1, F2, M1, M1-2, M2, M2-3 a M3

Obsahuje hlavné fyzikálne charakteristiky a metrologické požiadavky na závažia používané na overovanie váh a závaží nižšej triedy.

[6] OIML R 60 (2000) Metrologické predpisy pre sníma�e za�aženia

Uvádza hlavné statické charakteristiky a postupy pri statickom vyhodnocovaní postupov pre sníma�e za�aženia používané na vyhodnocovanie hmotnosti.

[7] OIML R 87 (2004) Množstvo produktu v spotrebite�skom balení

Poskytuje požiadavky legálnej metrológie pre spotrebite�ské balenia ozna�ené ur�enými menovitými množstvami hmotnosti, objemu, d�žky, plochy alebo po�tu, a plán odoberania vzoriek pre použite metrologickými orgánmi pri preverovaní množstva produktu v spotrebite�skom balení.

[8] OIML D 19 (1988) Skúšky typu a schválenie typu

Poskytuje návody, postupy a uvádza faktory ovplyv�ujúce skúšky typu a schválenie typu.

[9] OIML D 20 (1988) Prvotné a následné overovanie meradiel a postupy

Obsahuje návod, postupy a faktory pri výbere medzi alternatívnymi prístupmi k overovaniu a postupy, ktoré sa pri overovaní musia dodrža�.

[10] OIML R 76-1 Váhy s neautomatickou �innos�ou. Vydanie 2006

Uvádza hlavné fyzikálne charakteristiky a metrologické požiadavky na overovanie váh s neautomatickou �innos�ou.

[11] IEC 60068-2-1 (1990-05) so zmenami 1 (1993-02) a 2 (1994-06) Environmentálne skúšky, �as� 2: Skúšky, Skúška A: Chlad

Týka sa skúšok na chlad na skúšaných zariadeniach odvádzajúcich aj neodvádzajúcich teplo.

[12] IEC 60068-2-2 (1974-01) so zmenami 1 (1993-02) a 2 (1994-05) Environmentálne skúšky, �as� 2: Skúšky, Skúška B: Suché teplo

Obsahuje skúšku Ba: suché teplo pre vzorky neodvádzajúce teplo s náhlou zmenou teploty; skúšku Bb na suché teplo pre vzorku neodvádzajúce teplo a s postupnou zmenou teploty; skúšku Bc suché teplo pre vzorky odvádzajúce teplo s náhlou zmenou teploty; skúšku Bd suché teplo pre vzorky odvádzajúce teplo s postupnou zmenou teploty. Opätovné vydanie z r. 1987 obsahuje IEC �. 62-2-2A.

OIML R 51-1: 2006

82


[13] IEC 60068-3-1(1974-01) + Doplnok A (1978-01): Environmentálne skúšky, �as� 3: Základné informácie, �as� 1: Skúšky na chlad a suché teplo

Základné informácie ku skúškam: A: Chlad (IEC 68-2-1) a B: Suché teplo (IEC 68-2-2). Obsahuje doplnky k vplyvu ve�kosti priestoru na povrchovú teplotu vzorky bez pôsobenia nútenej cirkulácie vzduchu, prúdenia vzduchu na podmienky v miestnosti a na povrchovú teplotu skúšobných vzoriek, vplyv rozmerov koncoviek drôtových vedení a materiálu na povrchovú teplotu komponentov; meranie teploty, rýchlosti prúdenia vzduchu, indexu emisií. Doplnok A - obsahuje �alšie informácie pre prípady, ak sa po�as skúšky nepodarilo dosiahnu� tepelnú stabilitu.

[14] IEC 60068-2-78 (2001-08) Environmentálne skúšky – �as� 2-78: Skúšky Cab: Vlhké teplo, stabilný stav (IEC 60068-2-78 nahrádza tieto zrušené normy: IEC 60068-2-3, skúška Ca a IEC 60068-2-56, skúška Cb)

skúšobná metóda na stanovenie vhodnosti elektrotechnických produktov, komponentov alebo zriadení na ich prepravu, skladovanie a používanie v podmienkach vysokej vlhkosti. Skúška je ur�ená hlavne na umožnenie sledovania vplyvu vysokej vlhkosti a konštantnej teploty bez kondenzácie na skúšané vzorky po�as ur�itej doby. Táto skúška dáva možnos� aplikácie viacerých stup�ov tvrdosti pri pôsobení vysokej teploty, vysokej vlhkosti a po�as stanoveného trvania skúšky. Skúška sa dá použi� na zariadenia uvo��ujúce aj neuvo��ujúce teplo, na malé zariadenia alebo komponenty, ako aj na ve�ké zariadenia so zložitým prepojením na externé skúšobné zariadenie a na zariadenia, ktoré si vyžadujú taký �as nábehu, ktorý zabráni predhriatu a umožní udrža� špecifikované podmienky na �as inštalácie.

[15] IEC 60068-3-4 (2001-08) Environmentálne skúšky – �as� 3-4: Podporná dokumentácia a manuál – Skúšky na vlhké teplo

Poskytuje potrebné informácie na prípravu relevantných špecifikácií, ako sú normy pre jednotlivé komponenty alebo zariadenie tak, aby bolo možné zvoli� si vhodné skúšky a ich úrove� náro�nosti pre konkrétne výrobky a v niektorých prípadoch špecifikuje aj spôsob aplikácie. Cie�om skúšok na vlhké teplo je zisti� schopnos� výrobkov odoláva� pôsobeniu prostredia s vysokou relatívnou vlhkos�ou �i už s výskytom kondenzácie alebo bez nej a to so zvláštnym zrete�om na výkyvy elektrických a mechanických charakteristík. Skúšky na vlhké teplo sa môžu použi� aj na kontrolu odolnosti skúšanej vzorky vo�i korozívnym vplyvom.

[16] IE3C 61000-2-1 (1990-05) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 2: Prostredie, Sekcia 1

Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 2: Prostredie, Sekcia 1: Opis prostredia - elektromagnetické prostredie pre nízkofrekven�né sprievodné rušenie a signalizácie vo verejných systémoch zásobovania energiou.

[17] IE3C 61000-4-1 (2000-04) Základná publikácia k elektromagnetickej kompatibilite (EMC) �as� 4: Skúšobné a meracie techniky, Sekcia 1: Preh�ad radu publikácií IEC 61000-4

Pomôcka pre užívate�ov a výrobcov elektrických a elektronických zariadení pri aplikácii noriem EMC v rámci radu publikácií IEC 61000-4 zameraných na skúšobné a meracie technicky. Poskytuje všeobecné odporú�ania týkajúce sa výberu vhodných skúšok.

OIML R 51-1: 2006

83


[18] IEC 60654-2 (1979-01) so zmenou 1 (1992-09) Prevádzkové podmienky pre meranie priemyselných procesov a riadiace zariadenia – �as� 2: Elektrická energia

Uvádza medzné hodnoty pre elektrickú energiu preberanú z domácich a zahrani�ných systémov na meranie a kontrolu priemyselných procesov, alebo �astí týchto systémov.

[19] IEC 61000-4-11 (2004-03) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 4-11: Skúšky imunity vo�i poklesom napätia, krátkym výpadkom, výkyvom napätia

Definuje skúšobné metódy na zistenie odolnosti vo�i uvedeným vplyvom a rozsah odporú�aných skúšobných stup�ov pre elektrické a elektronické zariadenia pripojené na nízkonapä�ový zdroj pri zis�ovaní ich odolnosti vo�i poklesom napätia, krátkym výpadkom prúdu a kolísaniu napätia. Táto norma platí pre elektrické a elektronické zariadenia s predpísaným vstupným prúdom neprekra�ujúcim 16 A na fázu pre zapojenie do 50 Hz alebo 60 Hz sietí striedavého prúdu. Neplatí pre elektrické alebo elektronické zariadenia zapojené do 400 Hz siete striedavého prúdu. Skúškami pre tieto siete sa bude zaobera� �alšia norma IEC. Ú�elom tejto normy je vytvori� spolo�ný referen�ný materiál na posúdenie odolnosti elektrických a elektronických zariadení vystavených poklesom napätia, krátkodobému prerušeniu prúdu a kolísaniu napätia. Tento materiál má štatút Základnej publikácie o elektromagnetickej kompatibilite v súlade s príru�kou IEC Guide 107.

[20] IEC 61000-4-4 (2004-07) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) �as� 4-4: Skúšobné a meracie techniky – Skúšky vo�i rýchlym zmenám polarity a vysokofrekven�ným impulzom

Vypracovanie všeobecného a reprodukovate�ného referen�ného materiálu na vyhodnocovanie odolnosti elektrických a elektronických zariadení vystavených vplyvu rýchlych zmien polarity a vysokofrekven�ným impulzom na zdrojových, signálnych, riadiacich a uzem�ujúcich portoch. Skúšobná metóda dokumentovaná v tejto �asti IEC 61000-4 opisuje ucelenú metódu na posúdenie odolnosti zariadenia alebo systému definovaného javu. Norma definuje:

• tvar vlny skúšobného napätia, • rozsah skúšobných úrovní, • skúšobné zariadenie, • overovacie postupy skúšobného zariadenia, • stanovenie skúšky, • skúšobný postup.

Norma obsahuje špecifikácie pre laboratórne skúšky a pre skúšky po uvedení zariadenia do prevádzky.

[21] IEC 61000-4-5 (2001-04) konsolidované vydanie 1.1 (vrátane Zmeny 1 a Korekcie 1) Elektromagnetická kompatibilita – �as� 4-5: Skúšobné a meracie postupy – Skúška na odolnosti vo�i elektrickým rázovým impulzom

Materiál sa týka požiadaviek na odolnos� zariadení, skúšobných metód a rozsahu odporú�aných úrovní skúšok odolnosti zariadenia vo�i jednosmerným impulzom spôsobeným prepätím z prechodových javov. V materiáli je definovaných viac skúšobných úrovní pod�a rôznych environmentálnych a montážnych podmienok. Je všeobecným referen�ným materiálom na posúdenie funk�nosti zariadenia vystaveného silnému rušeniu a sie�ových a spojovacích vedeniach.

[22] IEC 61000-4-2 (1995-01) so Zmenou 1 (1998-01) a Zmenou 2 (2000-11), konsolidované vydanie: IEC 61000-4-2 (2001-04), vydanie 1.2 Základná EMC publikácia Elektromagnetická kompatibilita (EMC) – �as� 4: Techniky skúšania a merania Sekcia 2: Skúška odolnosti vo�i elektrostatickému výboju. Základná EMC publikácia.

OIML R 51-1: 2006

84


[23] IEC 61000-4-3 Konsolidované vydanie 2.1 (vrátane zmeny 1) (2002-09) Elektromagnetická kompatibilita (EMC) – �as� 4 Techniky skúšania a merania Sekcia 3: Skúška odolnosti vo�i vyžarovaným vysokofrekven�ným a elektromagnetickým poliam

[24] IEC 61000-4-6 am2 (2006-05) Elektromagnetická kompatibilita (EMC), �as� 4-6 Techniky skúšania a merania – Sekcia 6: Skúška odolnosti vo�i rušeniu vysokofrekven�nými poliami

Táto �as� IEC 61000-4 sa týka požiadaviek na odolnos� elektrických a elektronických zariadení vo�i elektromagnetickému rušenie spôsobenému ú�elovými vysokofrekven�nými (RF) vysiela�mi vo frekven�nom rozsahu od 9 kHz do 80 MHz. Vylú�ené sú zariadenia, ktoré nemajú aspo� jeden vodivý kábel (sie�ový zdroj signálne vedenie alebo uzemnenie), ktoré môže previaza� zariadenie s rušivými poliami. Jej hlavným cie�om je poskytnú� všeobecné základné odkazy na všetky výbory IEC pre jednotlivé produkty. Tieto výbory (alebo užívatelia a výrobcovia zariadení) sú zodpovedné za vhodný výber skúšky a stup�a jej náro�nosti pre dané zariadenie. Toto druhé vydanie ruší a nahrádza prvé vydanie publikovaní v 1996 a jeho dodatok 1 (2000) a znamená technickú revíziu.

[25] ISO 16750-2 (2003) Cestné vozidlá – environmentálne podmienky a skúšky elektrických a elektronických zariadení – �as� 2: Elektrické za�aženie.

[26] ISO 76337-2 (2004) Cestné vozidlá – Elektrické rušenie spôsobené vedením a väzbami – �as� 2: Elektrické prechodové vedenie len na prívodných - zdrojových kábloch.

[27] ISO 7637-3 (1995) s opravou 1 (1995) Cestné vozidlá - Elektrické rušenie spôsobené vedením a väzbami – �as� 3: Osobné automobily a �ahké nákladné vozidlá s nominálnym 12 V zdrojovým napätím a nákladné vozidlá s 24 V zdrojovým napätím – prenos elektrických prechodových javov kapacitnou a induk�nou väzbou cez vedenie (okrem napájacieho).

OIML R 51-1 EF · OIML R 51-1: 2006 5 Realizované s finannou podporou Európskej únie v rámci...

Documents

Transcript of OIML R 51-1 EF · OIML R 51-1: 2006 5 Realizované s finannou podporou Európskej únie v rámci...