Číslo 7. Spolok sv. Vojtecha - digicontent.snk.sk · Číslo 7. V Prešporku, dňa 11.. februára...

4
Číslo 7. V Prešporku, dňa 11.. februára 1916. Ročník 7. Konečne po opätovnom durení došly mi podielové knižky spolku sv. Vojtecha, pre ktoré som si dosiaľ musel chodievať do Pb. ku jednatelovi. Trovy tohto chodenia mimo časumeškania a unúvania, boly väčšie nežli trovy poštové; a okrem toho minuly ma •obtížnosti a mrzutosti i oštary s tým spo- jené. Z tohto je zrejmé, že spolok má stáť vždy v bezprostrednej spojitosti s jeho uda- nú, ktorým činom sa aj s istotou dozvie, či daktorý člen ešte žije, alebo nie, aby tak mohol byť vedený v počte živých alebo mŕtvych, a účastným byť buďto jedných alebo druhých výhod: kníh, alebo modlitby, obety a milosti zádušnej. Pútnik sv. Vojtěšský je zrkadlom spolku. Z neho vidno zretedelne, koľko má spolok pracovníkov, akým smerom sa pokračuje, či rastie lebo klesá, a tak kde treba dvíhať lebo hatať, radiť lebo podopierať, tešiť sa lebo žialiť. Potešiteľným je to, že behom minulého 1914—1915. roku vzrástol počet údov o 638. Tento počet je veľmi významným dô- kazom osvetových spôsobností nášho ná- roda slovenského, obzvláště keď povážime, že je ťažká vojna, že sa to stalo z čistého vnútorného vnuknutia, temer bez všetkého zovnútorného pričinenia alebožto agitácie. Keby sa za pristupovanie do spolku len koľ- ko toľko pôsobilo, mohol by ten počet de- saťnásobne väčší byť. Lebo to len ten vie posúdiť, kto ľud náš pozná a medzi neň do chrámu Božieho chodieva. Nech tam očuje vlúdne slovo od svojho milovaného kňaza za oferu na tento lebo onen Bohu mi- cieľ, to sa hrnie ľud svojimi mozolami podopreť dobrú vec; a za hriech by si po- kladal každý človek neprispeť svojou akou takou maličkou obetou. Nech by sa takto ozvaly otcovské slová našich kňazov a na- pomenuly veriacich, aby sa dali zapísať do spolku, z ktorého dostanú ročite krásny a užitočný kalendár a mimo toho ešte 2—3 knižky, aj písmo sväté, to by ste mali vi- deť, ako by sa hrnul ľud do sakristie, alebo ku stolíku tým cieľom pred oltár postave- nému a dajúc sa zapisovať, skladal by ochotne svoje členovské patričnosti. Kto to neverí, nech oprobuje a zkúsi, že mám pravdu. Takto by sme sa rozmnožili poč- tom. Ale nie len to, lež rozmnožili by sme sa aj mravne. Lebo ktokoľvek by sa dal zapísať do tohto mravného telesa, ten by bol tým zachránený pred úpadom mravným, lebo, odhliadnuc od toho, žeby už to povedomie, že je údom spolku, kde tisíce bdia nad ním, modlia sa zaňho, tak za živa ako i po smrti, vzbudilo v ňom hrdosť a povedomie zá- družnosti, spolupatričnosti, pokory a stydli- vosti pred zlým a pohoršujúcim životom, pokleskami mravnosti sa protiviacimi, vedel by, že sú oči opreté naňho, odsudzujúc jeho plané skutky, kdežto sa mu za dobré do- stane uznania, pochvaly a zádružnej záštity v čas potreby so strany spoluúdov v neo- čakávanom súžení, tiesni a v nenadálých úzkosťách či duševných lebo potrebách hmotných, telesných, kde si zastanú všetci za jedného a jedon za všetkých. Takýto cit spoluvedomia je tak obodrujúci, že sa mu pod mravným mimovoľným nátlakom nik sprotiviť nevládze. Tomuto všeobecnému dobrému duchu sprotiviť sa, je do prosta nemožno. Pravda, že je tu treba mať ducha vzá- jomnosti a n e k o n e č n e j láskyk ľu- du n á š m u s l o v e n s k é m u , nanaj- vyšspanílomyseľnému, zakto- r ý ž i ť a m r e ť j e hodno. Lenže ta- kýchto činiteľov obetovavých treba vy- chovať tým, čo sú ducha šľachetného a pre- dovšetkým kňazom. Pútnik sv. Vojtěšský t r. 1915. ukazuje v tomto ohľade postup- výborný vzdor vojne, z r. 1916 ale už menší. Lebo kým roku 1913—1914 v čas pokoja pristúpilo 3275 nových údov (4- 269), to v čas vojny 1914—1915. roku pribudlo len 632, teda jedna pätina počtu doby pokojnej, ale predsa pribudlo, lebo odomrelo len 318, a tak teda temer o pravú polovicu vzrástol spolok. Naše starosti roz- množily sa ovšem päťnásobne a naše ztráty vo vojne dľa toho vyrátané budú teda ob- nášať volaco.vyše jednej pätiny celého náš- ho počtu sústavného; následkom čoho by nám z našich 3 millionov duší celonárod- ných ubudlo vojnou 600krát tisíc duší. Len- že pravda, samých mužských členov náro- da, dľa čoho pripadne po vojne na každú mužskú osobu 6 ženských osôb. Toto sú sí- ce smutné výhľady; však ale, poneváč mravnosť ľudská u Slovákov závisí od j zdržanlivosti ženských, a poctivosti, stydli- j vosti a hanblivosti ženských, aj pri spolku našom prevládajú ženskí údovia, teda, keď pri rast údov týmto postupom pôjde, tak i mravnosťľudu nášho slovenského neupadne | a povedomie národné vzrastie. Lebo sa na- j še ženské pohlavie vôbec rozhodnejšie pri- j dŕža slovenčiny, nežli mužské, a má aj o j mnoho vyššie národné sebevedomie nežli I mužskí. Ba aj pýchy národnej má viacej, ! bo je na svoju krásu telesnú, bystrosť du- ševnú, súcosť a pilnosť o mnoho hrdšie a na svoj krásny kroj a piesne národné márno- myseľnejšie, nie chlipné ale ctižádostivé a preto vzdorovitejšie a udatnejšie. Voči na- ším ženským neopováží sa nik špintať na našu slovenčinu, bo by mu ony hneď vy- škriabaly nehanebné okále. • (Dokončenie nasleduje.) 6u Zo severného hojišťa. Úradná zpráva so dňa 6. februára. Včerajší deň na všetkých bojišťach uplynul bez zvláštnejšej udalosti. Podmaršall Hôfer„ Úradná zpráva so dňa 7. februára. Položenie všade je nezmenené. Podmaršall Hôfer. Úradná zpráva so dňa 8. februára. Včera bola na celej severovýchodnej fron- te živšia delostrelecká činnosť, podporovaná jasnejším počasím. Severozápadne Tarnopolu s znovu napadli Rusi v noci zo včerajška na dnešek jednu našu v predu posunutú opevnenú pozíciu pe- choty. Podarilo sa im prechodne vniknúť, boli však po krátkom čase opäť vyhnaní. Podmaršall Hôfer. Nemecká úradná zpráva so dňa 6. februára. Na východnom bojišti významnej udalosti sa nestalo. Hlavné vodcovstvo. Nemecká úradná zpráva so dňa 7. februára. Rusi nezdáme napadli na východnom bre- hu Sčary pozdĺž železnice Baranoviče—Lja- hoviče v noci na 6. februára vyrvanú im po- zíciu ruskej poľnej patroly. Nepriateľ s citeľ- nými ztrátami bol prinútený utiahnuť sa. Od Vidzy na juhozápad jedon ruský lietací stroj, ktorého riaditeľ zablúdil, neurazené sa nám dostal do rúk. Hlavné vodcovstvo. Balkánske bojiště. Nemecká úradná zpráva so dňa 5. a 6. fe- bruára. Na balkánskom bojišti významnej udalosti sa nestalo. Hlavné vodcovstvo. Bulhari zaujali Elbassan. Genf, 8. februára. Lyonský časopis „Nou- velliste" oznamuje z Athén: Dľa zpráv pri- chodiacich z albánskej hranice, bulharské vojská obsadily Elbassan. Taliani a Srbi cúvli do Sire. Svetová vojna. Spolok sv. Vojtecha

Transcript of Číslo 7. Spolok sv. Vojtecha - digicontent.snk.sk · Číslo 7. V Prešporku, dňa 11.. februára...

Page 1: Číslo 7. Spolok sv. Vojtecha - digicontent.snk.sk · Číslo 7. V Prešporku, dňa 11.. februára 1916. Ročník 7. Konečne po opätovnom durení došly mi podielové knižky spolku

Číslo 7. V Prešporku, dňa 11.. februára 1916. Ročník 7.

Konečne po opätovnom durení došly mi podielové knižky spolku sv. Vojtecha, pre ktoré som si dosiaľ musel chodievať do Pb. ku jednatelovi. Trovy tohto chodenia mimo časumeškania a unúvania, boly väčšie nežli trovy poštové; a okrem toho minuly ma •obtížnosti a mrzutosti i oštary s tým spo­jené. Z tohto je zrejmé, že spolok má stáť vždy v bezprostrednej spojitosti s jeho uda­nú, ktorým činom sa aj s istotou dozvie, či daktorý člen ešte žije, alebo nie, aby tak mohol byť vedený v počte živých alebo mŕtvych, a účastným byť buďto jedných alebo druhých výhod: kníh, alebo modlitby, obety a milosti zádušnej.

Pútnik sv. Vojtěšský je zrkadlom spolku. Z neho vidno zretedelne, koľko má spolok pracovníkov, akým smerom sa pokračuje, či rastie lebo klesá, a tak kde treba dvíhať lebo hatať, radiť lebo podopierať, tešiť sa lebo žialiť.

Potešiteľným je to, že behom minulého 1914—1915. roku vzrástol počet údov o 638. Tento počet je veľmi významným dô­kazom osvetových spôsobností nášho ná­roda slovenského, obzvláště keď povážime, že je ťažká vojna, že sa to stalo z čistého vnútorného vnuknutia, temer bez všetkého zovnútorného pričinenia alebožto agitácie. Keby sa za pristupovanie do spolku len koľ­ko toľko pôsobilo, mohol by ten počet de­saťnásobne väčší byť. Lebo to len ten vie posúdiť, kto ľud náš pozná a medzi neň do chrámu Božieho chodieva. Nech tam očuje vlúdne slovo od svojho m i l o v a n é h o kňaza za oferu na tento lebo onen Bohu mi­lý cieľ, to sa hrnie ľud svojimi mozolami podopreť dobrú vec; a za hriech by si po­kladal každý človek neprispeť svojou akou takou maličkou obetou. Nech by sa takto ozvaly otcovské slová našich kňazov a na­pomenuly veriacich, aby sa dali zapísať do spolku, z ktorého dostanú ročite krásny a užitočný kalendár a mimo toho ešte 2—3 knižky, aj písmo sväté, to by ste mali vi-deť, ako by sa hrnul ľud do sakristie, alebo ku stolíku tým cieľom pred oltár postave­nému a dajúc sa zapisovať, skladal by ochotne svoje členovské patričnosti. Kto to neverí, nech oprobuje a zkúsi, že mám pravdu. Takto by sme sa rozmnožili poč­tom.

Ale nie len to, lež rozmnožili by sme sa aj mravne. Lebo ktokoľvek by sa dal zapísať do tohto mravného telesa, ten by bol tým zachránený pred úpadom mravným, lebo,

odhliadnuc od toho, žeby už to povedomie, že je údom spolku, kde tisíce bdia nad ním, modlia sa zaňho, tak za živa ako i po smrti, vzbudilo v ňom hrdosť a povedomie zá-družnosti, spolupatričnosti, pokory a stydli­vosti pred zlým a pohoršujúcim životom, pokleskami mravnosti sa protiviacimi, vedel by, že sú oči opreté naňho, odsudzujúc jeho plané skutky, kdežto sa mu za dobré do­stane uznania, pochvaly a zádružnej záštity v čas potreby so strany spoluúdov v neo­čakávanom súžení, tiesni a v nenadálých úzkosťách či duševných lebo potrebách hmotných, telesných, kde si zastanú všetci za jedného a jedon za všetkých. Takýto cit spoluvedomia je tak obodrujúci, že sa mu pod mravným mimovoľným nátlakom nik sprotiviť nevládze. Tomuto všeobecnému dobrému duchu sprotiviť sa, je do prosta nemožno.

Pravda, že je tu treba mať ducha vzá­jomnosti a n e k o n e č n e j l á s k y k ľu­d u n á š m u s l o v e n s k é m u , n a n a j -v y š s p a n í l o m y s e ľ n é m u , z a k t o -r ý ž i ť a m r e ť j e h o d n o . Lenže ta­kýchto činiteľov obetovavých treba vy­chovať tým, čo sú ducha šľachetného a pre­dovšetkým kňazom. Pútnik sv. Vojtěšský t r. 1915. ukazuje v tomto ohľade postup-výborný vzdor vojne, z r. 1916 ale už menší. Lebo kým roku 1913—1914 v čas pokoja pristúpilo 3275 nových údov (4-269), to v čas vojny 1914—1915. roku pribudlo len 632, teda jedna pätina počtu doby pokojnej, ale predsa pribudlo, lebo odomrelo len 318, a tak teda temer o pravú polovicu vzrástol spolok. Naše starosti roz­množily sa ovšem päťnásobne a naše ztráty vo vojne dľa toho vyrátané budú teda ob­nášať volaco.vyše jednej pätiny celého náš­ho počtu sústavného; následkom čoho by nám z našich 3 millionov duší celonárod­ných ubudlo vojnou 600krát tisíc duší. Len­že pravda, samých mužských členov náro­da, dľa čoho pripadne po vojne na každú mužskú osobu 6 ženských osôb. Toto sú sí­ce smutné výhľady; však ale, poneváč mravnosť ľudská u Slovákov závisí od j zdržanlivosti ženských, a poctivosti, stydli- j vosti a hanblivosti ženských, aj pri spolku našom prevládajú ženskí údovia, teda, keď pri rast údov týmto postupom pôjde, tak i mravnosťľudu nášho slovenského neupadne | a povedomie národné vzrastie. Lebo sa na- j še ženské pohlavie vôbec rozhodnejšie pri- j dŕža slovenčiny, nežli mužské, a má aj o j mnoho vyššie národné sebevedomie nežli I mužskí. Ba aj pýchy národnej má viacej, !

bo je na svoju krásu telesnú, bystrosť du­ševnú, súcosť a pilnosť o mnoho hrdšie a na svoj krásny kroj a piesne národné márno-myseľnejšie, nie chlipné ale ctižádostivé a preto vzdorovitejšie a udatnejšie. Voči na­ším ženským neopováží sa nik špintať na našu slovenčinu, bo by mu ony hneď vy-škriabaly nehanebné okále. •

(Dokončenie nasleduje.)

6u Zo severného hojišťa.

Úradná zpráva so dňa 6. februára. Včerajší deň na všetkých bojišťach uplynul

bez zvláštnejšej udalosti. Podmaršall Hôfer„

Úradná zpráva so dňa 7. februára. Položenie všade je nezmenené.

Podmaršall Hôfer.

Úradná zpráva so dňa 8. februára. Včera bola na celej severovýchodnej fron­

te živšia delostrelecká činnosť, podporovaná jasnejším počasím.

Severozápadne Tarnopolu s znovu napadli Rusi v noci zo včerajška na dnešek jednu našu v predu posunutú opevnenú pozíciu pe­choty. Podarilo sa im prechodne vniknúť, boli však po krátkom čase opäť vyhnaní.

Podmaršall Hôfer.

Nemecká úradná zpráva so dňa 6. februára. Na východnom bojišti významnej udalosti

sa nestalo. Hlavné vodcovstvo.

Nemecká úradná zpráva so dňa 7. februára. Rusi nezdáme napadli na východnom bre­

hu Sčary pozdĺž železnice Baranoviče—Lja-hoviče v noci na 6. februára vyrvanú im po­zíciu ruskej poľnej patroly. Nepriateľ s citeľ­nými ztrátami bol prinútený utiahnuť sa. Od Vidzy na juhozápad jedon ruský lietací stroj, ktorého riaditeľ zablúdil, neurazené sa nám dostal do rúk.

Hlavné vodcovstvo.

Balkánske bojiště. Nemecká úradná zpráva so dňa 5. a 6. fe­

bruára. Na balkánskom bojišti významnej udalosti

sa nestalo. Hlavné vodcovstvo.

Bulhari zaujali Elbassan. Genf, 8. februára. Lyonský časopis „Nou-

velliste" oznamuje z Athén: Dľa zpráv pri-chodiacich z albánskej hranice, bulharské vojská obsadily Elbassan. Taliani a Srbi cúvli do Sire.

Svetová vojna.

Spolok sv. Vojtecha

Page 2: Číslo 7. Spolok sv. Vojtecha - digicontent.snk.sk · Číslo 7. V Prešporku, dňa 11.. februára 1916. Ročník 7. Konečne po opätovnom durení došly mi podielové knižky spolku

Strana 2. S L O V E N S K É L U E > O V É N 0 V T N Y Číslo 7.

Talianske bojiště. radná zpráva so dňa 8. februára.

Žiadne zvláštne udalosti. Podmaršall Hôíer.

Ztráty Talianov. Berlín, 7. februára. „Neue Ziiricher Zei-

tung" oznamuje: Súhrnná ztráta Talianov v okrúhlom počte činí 750.000 ľudí, medzi ni­mi 250.000 mrtvých.-

Bojiště tiemecko-francúzske. Nemecká úradná zpráva so dňa 6. februára. Tie menšie anglické oddelenia, ktoré sa

pokusily napred vytrhnúť od Messimesu na juhozápad a od kanála La Bassée na juh, sme odbili. Výbuchy Francúzov pri Berry au Bac, na výšine Combres a v Bois de Prétre previedly sa bez zvláštneho výsledku.

Pri Bapaume prinútili sme sletef jeden an­glický biplan. V ňom sediacich sme zajali.

Hlavné vodcovstve.

Nemecká úradná zpráva so dňa 7. februára. Medzi kanálom La Bassée a Arrasom, ako

aj od Somme na. juh prudké delostrelecké boje. Na mesto Lens nepriateľ v posledné dni opäť prudko pálil. V Argonnách Fran­cúzi na výšine 225 (La Fille Morte), od La Chalade na severovýchod urobili výbuchy a obsadili výbuchom spôsobenú jamu, ale na­ším protiútokom naskutku sme ich odohnali odtiaľ.

Hlavné vodcovstvo.

Bejlšfe twiE&fl-áigliB&o-FfisI! Turecká úradná zpráva so dňa 4. februára. M e z o p o t á m s k y f r o n t : Nepriateľ s

jednou čiastkou svojich válečných síl usilo­val sa napredovať, ale sme ho protiútokom odbili a prinútili utiahnuť sa do jeho starých pozícií.

K a u k a z s k ý f r o n t : Na rozličných odsekoch neprestajne trvajú srážky predných stráž a miestne boje.

Hlavný stán.

Turecká úradná zpráva so dňa 5. februára. M e z o p o t á m s k y f r o n t : Pri Felahii

menšia vzájomná palba delostrelectva a pe­choty. Pri Kut-el-Ämare niet zmeny.

D a r d a n e l l s k ý f r o n t : Dňa 3. fe­bruára jeden nepriateľský križiak a jedna ne­priateľská torpédová loď z otvoreného mora pred vchodom do morskej úžiny vystřelily niekoľko granátov proti Tekeburnu a Sed il Bahru a potom odplavaly.

Z ostatných frontoch niet čo dôležitejšieho oznámiť.

Hlavný stán.

Turecká úradná zpráva so dňa 6. februára. M e z o p o t á m s k y f r o n t : Niet zmeny. K a u k a z s k ý f r o n t : Nepriateľské úto­

ky proti našim predným pozíciám na rozlič­ných odsekoch sme odrazili.

D a r d a n e l l s k ý f r o n t : Poručíkom Kronhausom riadená naša válečná vzducho­loď začala prenasledovať jedon anglický bi­plan a strelila naň tak, že biplan medzi Im-brosom a Kabatepe padol do mora. Dva kri-žiaky pálily proti okoliu Tekeburnu a Sed il Bahru, ale následkom protipalby našich ana-tolských batterií po tridsiatich výstreloch odplavaly. Dňa 3. februára dve nepriateľské válečné lode od záliva Čandarli na juh a na sever na odseku Bergama na dve pobrežné obce štyridsaťkrát vystřelily bez toho, aby boly zapříčinily škodu.

Hlavný stán.

Chýry. 'ražské arcibiskupstvo. Ako je už známe,

kardinál Skrbenský prejde za arcipastiera do Olomúca. Na stolec arcibiskupský v Prahe spomína sa čo kandidát brnenský biskup gróf H u y n. Z kruhu českého kňažstva vy-groi n u

šiel teraz pozoruhodný článok, v ktorom české kňažstvo žiada si za arcipastiera na

j pražský stolec kňaza českého a označuje priamo vysokodôstojného pána opáta stra­hovského M e t ó d a Z a v o r a l a . Sme zve­daví, ako bude jednať vysoká hierarchia?!

Noví kanonici. Jeho veličenstvo kráľ v ostrihomskej arcikapituli vysväteného bisku­pa a kanonika dra Ludvika R a j n e r a vy­menoval za veľpŕepošta, trnavského kanoni-ka-farára dra Ignáca H a 1 m o s a a levické-

• ho prepoštá-farára Ladislava B á t h y h o za kanonikov.

Narukovanie 43—45 a 48—SGročných. V smysle nariadenia honvédskeho ministra v rokoch 1870., 1871. a 1872. narodení uhorskí štátni občania, ktorí na prehliadkach land-šturmistov boli uznaní za súcich ku zbrannej službe pri landšturme, nakoľko sú dľa mena nie oslobodení, povinní sú narukovať k ak­tívnej službe 28. februára r. 1916. a v rokoch 1865., 1866. a 1867. narodení a na prehliad­kach landšturmistov ku zbrannej službe pri landšturme za súcich uznaní uhorskí štátni občania, nakoľko sú dľa mena nie oslobodení, povinní sú narukovať k aktívnej službe 3.mar­ca r. 1916. a síce ku tomu vojenskému veli­teľstvu, ktoré na obdržanom certifikáte majú označené. — Tí v rokoch 1870., 1871., 1872. a v nasledujúcich rokoch narodení, ktorí následkom dobrovoľného-prihlásenia sa ale­bo jako jednoroční dobrovoľníci do 28. fe­bruára r. 1916 budú odobratí k honvédstvu alebo k spoločnej armáde, povinní sú naru" kovať 28. februára r. 1916. a v rokoch 1865., 1866., 1867., 1868. a 1869. narodení a násled-

j kom dobrovoľného prihlásenia do 3. marca • r. 1916. budú odobratí dňa 3. marca r. 1916. :' sú povinní narukovať. Ktorých v cudzozem­

skú uznali za súcich k zbrannej službe pri landšturme a ktorí sa v rokoch 1865., 1866., 1867. a 1868. narodili, majú narukovať 28. februára r. 1916. a tí, ktorých v cudzozem­skú assenťovali a v rokoch 1869., 1870., 1871., 1872., 1873. a 1874. sa narodili, majú naruko-

! vať 29. februára r. 1916. <

Kto môže pýtať urlaub na tri mesiace? I Honvédsky minister splnomocnil veliteľstva i honvédskych okresov, že zo záujmu verejné-i ho hospodárstva v istých pádoch samostat­

ným poľným hospodárom, veľkostatkárom, jednotlivým úradníkom poľnohospodárskych spolkov, ku poľnohospodárskym cieľom po-

: trebným kováčom a kolárom, vodcom práce, ; lesným gazdom, vyrábateľom dreva a ich ! obchodným správcom, dozorcom, strojní­

kom, ďalej mlynárom, rybárom, debnárom, pivovarčím a tým, ktorí ukladajú odvodňo­vacie rúry, na vopred ustálený čas, ale naj­viac na tri mesiace môžu dať urlaub. Prosby 0 urlaub cestou hlavných županov treba pre­dostrel

Najdrahšie mäso na svete. Roku 1871 za j obleženia Paríža, bol tu ohromný nedostatok

potravin, ba i krutý hlad. Dľa ceníka tehdaj-šej poprednej firmy lahôdkárskej v Paríži, Royal, stál 1 kg. mäsa slonového dľa našich peňazí 20 kor.; medvedieho 16 kor.; mača­cieho 15 kor.; psího 3 kor. 50 hal; koňského 20 kor.; konservovaného mäsa 72 kor.; šun­ky 90 kor.; špeku 88 kor.; hus 171 kor.; kura 70 kor.; králik 60 kor.; vajce 2 kor. 75 hal. Hrôza!

Vojaci pozor! Vši vyhubíme dľa „Časopisu českých lekárov" najlepšie terpentinovým olejom. Najlepšie" je použiť oleja čistého, kto­rý odporne nepáchne a kožu nedráždi. — Miesta hmyzom napadnuté zaviažu sa hadrou do oleja namočenou. Toto nech sa učiní na noc. Do rána olej, zničí nielen vši, ale i hnidy. 1 odev hmyzom napadnutý možno olejom vy­čistiť, lebo olej nečiní škvŕn a jestli ich učiní

' okamžite, rýchlo sa vyparia a škvrny zmi-• znú. Aj proti inému hmyzu je vraj dobrým.

Fronta Kaukázsko-Mezopotámska. Táto fronta upútala v poslednom čase na seba po-

; zornosť. Rusom podarilo sa presilou odraziť Turkov k Erzerumu v Arménii. Iná ruská ar­máda postupuje Persiou k Bagdadu, aby sa tu spojila s vojskami anglickými, stojacími južne od Bagdadu. Turci postavili v čelo svo­jich vojsk tam operujúcich nemeckého mar-šalla Qoltza pašu.

Dobročinnosť Spišiakov v Amerike. Spi­šiaci vo Philadelphii utvorili Karpatský po­mocný výbor k-válečnému spomoženiu Spi­šiakov starej vlasti. Tento výbor uhorsko-rakúskemu konzulátu odovzdal v mesiaci júni 170, v auguste 90, v novembri 60 dollá-rov. Do Kežmarka doteraz poslali z Ameriky na dobročinné válečné ciele 2000 korún.

Miesto mužov ženy. Na nádraží v Přerove je zaměstnáno vyše 300 žien. Tieto sú nielen v kancelláriach, lež zastávajú službu so zá­stavkou v ruke a s píšťalkou vonku zastá­vajúc výhybkárov. Práca im veľmi dobre neide, 6 ich už bolo poraněno pri šibovaní.

Válečné boty. Kúpenie podošví je dnes spo­jené z takými výlohami, že chudobnejší ľudia si ich pomaly nebudú môcť zaopatriť. Tým sú ovšem postižené najviac deti. Vo Viedni je stá a stá školných detí, ktoré nemajú žiadnej obuvi, takže nemôžu navštivovať po celé týždne školu. Nával chudobných v centrále viedenskej pre boty stúpil na takú výšku, že dosavadně zásoby nevystačia ani na dva týždne, neprídu-li čo najskôr väčšie dary staršej obnosenej obuvi. Aby sa tomuto ne­dostatku čelilo, objednala centrála boty s po-došvami drevenými, takzvané boty válečné,, ktoré sa budú teraz detom rozdávať.

Poľovka do árendy. Obec dúbravská (st. prešporská), uvádza týmto vznámosť, že dňa 16. februára o 2. hodine popoľudní bude dá­vať do árendy honbu, poľovku cestou verej­nej licitácie. Licitácia odbývať sa bude na obecnom dome.

Nemal odvahy. Dľa slov francúzskeho za­jatého učiteľa „Internationale Rundschau" rozpráva: Prišiel som k podzemnej stráži, ktorá nebola ďaleko od nepriateľskej pozície. Dvaja vojaci shováŕali sa celkom ticho, ale rozčuleno. Mohol som rozumieť len úryvky ich rozhovtvu. „Zabi ho", hovoril prvý. —• „Nemám odvahy", odpovedal druhý; „je sta­rý a iste má ženu a deti. Urob to ty, ja k to­mu nemám srdca." — Prišiel som k nim bliž­šie a spýtal som sa, o čom sa dohadujú. Ho­voria mi: „Niekoľko krokov od nás je Nemec a iste nazdáva sa, že naša pozícia je opuste­ná. Bezpečne si štiepa triesky za drôteným plotom. Mohli by sme ho ľahko zastreliť, ale nemáme odvahy — má ženu a deti." — Ja im poviem: „Ale veď je vec jasná. Ak ho dnes nezastrelíte vy, zajtra zastrelí on vás." — „To je pravda", prisvedčili mi, ale nemôžeme sa odhodlať. Je nám to ako vražda. Probujte vy. Pripravil som sa. Mieril a dívaľsom sa na nepriateľa, zabraného do svojej roboty. Ale po pár sekundách odvrátil som sa od ne­ho. „Nejde. Nemám ani ja odvahy." — Dívali sme sa ďalej na Nemca zo svojej bezpečnej skrýše, kýmkoľvek nesobral svoje triesky a nezmizol pod zemou.

V záujme obrany detí. Prešporský mešťa­nosta vo veľkej sieni stoličného domu svolal poradu, ktorá sa zaoberala s otázkou obrany detí. Ministerský radca dr. Pavel Ruf fy povedal reč, ktorá upútala pozornosť poslu­cháčov. Rozvinoval, že mestá v záležitosti obrany detí musia hrať prvý zástoj. V kaž­dom väčšom meste treba založiť útulňu pre deti. Vývodiace kruhy Prešporka v záujme postavenia útulne pre detí v súcom čase za­vedú "pohyb.

Dvaadvadsať synov má na vojne. Zpo-medzi nemeckých otcov Ferdinand Englin-ski, ktorý je krajčírskym majstrom v kúpe­ľoch Ahlbeck na ostrove Rugen, dal najviac synov svetovej-vojne. Englinski má 32 die-tok a z 'týchto 22 synov bojuje vo vojne na rozličných frontoch. Z 22 synov dosiaľ ani jedon nebol ani ranený, ani neochorel.

Oheň. V H o r n ý c h O r e š a n o c h , (st. prešporská) u Hoblíkov vypukol oheň. Doma okrem dvoch malých detí nebolo nikoho. Keď mať dobehla, dom už stál v plameňoch. Matka vbehla do domu, vzala deti a vyniesla ich šťastlivo cez plamene. Deti zachránila ale sama popálila sa natoľko, že na štvrtý deň v špitali v Trnave umrela.

600 nových millionároy. Behom války ztra­tili tisícové život, zdravie alebo majetok, ale tiež tisícové rýchlo a ľahko zbohatli. Počet tých, ktorí v Rakúsku získali behom války milliony, odhaduje sa na 600. Medzi týmito

Page 3: Číslo 7. Spolok sv. Vojtecha - digicontent.snk.sk · Číslo 7. V Prešporku, dňa 11.. februára 1916. Ročník 7. Konečne po opätovnom durení došly mi podielové knižky spolku

Číslo 7.

novými millionármi neni ani jediný roľník, dělník alebo remeselník.

Odcestovanie missie ruského Červeného kríža. Z Viedne oznamujú, že missia ruského Červeného kríža, ktorá pod vedením kňažny Jasvill za viac týždňov navštevovala tábory ruských zajatcov v Rakúsku a Uhorsku, od­cestovala do Kopenhágy.

Verké nešťastie na Dunaji v Budapešti. V Budíne nahrnulo sa mnoho rudu na propeller, šrámky sa zlomily a ľudia padaly do vody. Dosial našli 6 utopených.

Elektrická dráha Viedeň—Prešporok bola -» medzi staniciami Maria Ellend a Petronell na

viacerých miestach tak poškodená, že bola premávka celkom zastavená. Škodu zapríči­nila víchrica. Vlaky dňa 5. februára chodily z Viedne len do Regelsbrunnu. Dňa 6. februá­ra odpoludnia mala byť celá premávka opäť obnovená.

( Rôzne zprávy. Nemecké vzducholode na­padly dvakrát Paríž a hlavné priemyslové strediska anglické a spôsobilý mnoho škody. Aj ľudské životy boly zničené. — Ruský spi­sovateľ Menšikov vyhlásil, že dľa názoru vo­jenských auktorít bude konec války toho ro­ku v lete. —̂ Rumunsko kupuje v Rusku kone pre vojsko. — Ruský ministerský predseda Goremskym odstúpil a jeho nástupcom sa stal člen ríšskej rady Sturmer. Smer ruskej politiky sa nezmení. — V Atlantickom oceáne potopila nemecká válečná loď 7. anglických lodí. — Turecký následník trónu Jussuf Izze-din spáchal sebevraždu. Mal 59 rokov. — V prístave Archangelsku zamrzlo 50 ruských a anglických lodí.

Až na „srnu." I.

Bože daj šťastie! Daj Bože dobré zdravie! odpovedala Ka-

tuša Jurča Jukáčového na moje pozdravenie, krútiac sa v príklete kolo ohniska.

Odpustia, že nás v takom poriadku nájdu, bola som obracať na poli, teraz zase musím obed variť, samí sme dvaja, človek ani ne­má kedy popratať, ak sa patrí — vyhovárala sa ďalej.

To už tak býva. Dakedy i moje knižky sa mi práve tak rozliezu, ale potom tiež usilu­jem sa poukladať si ich, ako i vy svoje grát-ky. — Katuša zatiaľ pilno upratovala svoje domáce veci.

Ale nech že sa páči ďalej, pán veľkomožný, nech sebe sadnú — volala ma do príkletu a podávala stoličku.

Ďakujem, rád postojím, dosť sa doma na­krčím.

No, nechwsa len páči, potom by sme ani ne­vedeli, že u nás boli, i tak neprídu do nás, iba čo dneska nedohovorila a .pozrela zveda­vo na mňa.

Rád idem medzi ľudí, ale keď niet na toľko času, žeby človek všade pochodil.

Pravda, tiež majú všeličoho dosť na hlave, ej majú, i pri gazdovstve, i v knihe, i písania dosť, i s ľudmi, ej tak je to, tak; ,

Sadnul som si. Veru tak, každý musí mať dačo na hlave.

Huncút, kto nemá starostí, ani práce! odpo­vedal som.

Môj starý išiel kosiť, už čo chvíľa príde — pokračovala Katuša po malej prestávke.

Veď práve i jeho som prišiel pozreť, bo som. počul, že sa mu čosi nedobrého stalo.

Ej, veru stalo, pán veľkomožný, aj sa mu stalo — začala s boľasťou lamentovať Katu­ša. A keby to len raz, keby to prvý raz, ale už i predtým, šesť rokov tomu bude, ztratil bol celých sto korún. A dávnejšie tiež 40 ko­rún, A teraz to/ké peniaze Však počuli o tom?

No, veď to už tu každý vie. On len z domu naberie peniazí, potom len

za pálenkou, bo on už bez nej nebude, on už bez nej nemôže byť a keď už ňou hlavu ošia­li, ľahko sa ztratí, alebo mu poberú, keď hla­va šialená, či on tam zná, ako kde vloží, ale-

>bo čo s ním robia?! A on nedbá. Ale ja . . . ja sa natrápim pri ňom a všetko nadarmo. Cím raz, väčšia bieda na nás, čím ďalej tým horšie. Teraz ani len soli nemáme za čo kú­piť, nieto ešte múky. Ale on sa tam nestará.

SL@VENSK£ RUDOVE NOVINY

Ale ja už tretí deň dobre sa nezaplačiem, dobre sa mi čo nestane od žiaľu. A ku tomu som ešte taká chorá, nemôžem chodiť, čosi sa mi stalo v nohy, a on len furt na mňa, že sa mi neehce robiť. Bože, ja to už neprežijem -̂ - skoro nariekala Katuša.

No, a nebol hľadať tie peniaze? pýtal som sa jej.

Bol, ale kdeže pôjde, keď hlava obláznená, rozum potratený, či on zná kde, alebo kto, alebo u koho, kde pôjde?

Katušin muž medzi tým prichádzal z kose­nia domov, so smútkom, s utrápenou ale ako­si s ľahostajnou tvárou. Cez otvorené dvere pozrel, do príkleta, príduc dnu,, kosu zavesil na klin do špary medzi dva dreva zabitý, ťažko oddýchnúc od únavy, alebo snáď v po­vedomí nad nehodou, ktorá sa mu stala. „Ví­tajú u nás!" pozdravoval ma.

Ďakujem za privítanie! Jurčo učinil pár razy nekoľko krokov po

príklete. „2e raz , nás prišli už navštíviť," hovoril ďalej neistým hlasom.

Prišiel som vás pozreť, či by ste mi nepo­žičali peniazí, bo som počul, že máte mnoho.

Veď tak! Nech len robia smiech zo mňa, bo ľudia sa mi už dosť nenaposmievajú... Ej, mám ja peniazí! .... Kde tam už moje penia­ze, aj kde?!

Treba ich hľadať! proboval som ho tešiť. Hop, už ja té nikdy nenájdem, ani neuvi­

dím. Tady tak! ozvala sa Katuša, borták nezná

peniazom spôsobu, ta ich tratí, alebo dá sebe ukradnúť. Keby ja všade chodila s ním, to by bolo, ale že nevládzem, to len posmech a bieda za ním. Predtým som vždy išla s ním na každý jarmak, keď už i on išiel, to sa ani neopil, bo som sa mu nedala, a peniaze som ja vzala ku sebe, keď sme mali dačo kúpiť, alebo sme predali, to ich nepotratil. Teraz ne­vládzem ísť, a dosť sa mu naprikazujem, ale ma neslúcha.

No, a jako že ťa mám slúchať, keď som ich ani nepřepil, ani do vody ich nehodil, ani pi­jany som nebol — ozval sa Jurčo. — Čo že som tam vypil dva deci.

A či ja tam bola pri tebe, koľko si vypil — zase na to Katuša.

No, keď neveríš, sa ti len prisahať nebu­dem.

Ja znám, že by si hotový bol i prisahať sa — horšila sa Katuša.

No, a koľko že ste to tých peniazí ztratili, a či vám ich to ukradli? pýtal som sa ho ja.

Ukradli, ukradli, kde by som tam ztratil. Veď som ich porachoval, i dobre odložil. Ale či sa človek spozdal. Nikdy by človek ne­myslel, že je svet taký, ej taký planý. Veď keby som bol pijaný býval, to by mohli po­vedať, bol pijaný, nevedel o svete, to potra­til, alebo mu ukradli, ale som nebol pijaný, a predsa, vidia, také nešťastie sa mi stalo . . .

No, už ste len museli byť podnapitý! No, nech mi uveria, pán veľkomožný, že

nie. Môžu sa i Janka Chlebákového opýtať, i on im povie, že nie.

Radšie sa nepýtam. Ale predsa, koľko vám to chybí?

Ze koľko? Veď to snadno porachovať. Z domu som vzal 80 korún, kravu som predal za 508 korún, potom kúpil som býčka, veď znajú toho, veď ho videli, za 56 korún. Ešte rychtář mi povedal: Ej, bude že z neho bu-jáček.

Čo bude, to bude, čo Pán Boh dá, to bude — reku. Tak teda 80 korún z domu, za kra­vu som dostal 508, za býčka som dal 56 a ostatné mi ktosi ukradol. To už raz akési ne­šťastie príde na človeka, či človek z toho môže? — opravňoval sa Jurčo.

A prečo druhému neukradnú? Prečo hen pánu veľkomožnému neukradnú a neukradli? A netreba sa opiť a treba vedeť, kde peniaze vložiť — čítala mu na rozum Katuša. — Pre­čo si ich pánu veľkomožnému nedal schovať, to by si ich mal, a nešťastie nebolo by prišlo na teba — hnala vrch ešte vždy naňho ďalej.

No, už len maj ty pravdu — odvetil jej omrzle Jurčo, cítiac, že ona má pravdu.

Škoda peniazí, Jurčo! preriekol som. Veru škoda, akožeby škoda nebolo, a to

toľkých peniazí... dosvedčoval Jurčo.

Strana 3.

Ale ešte jedno, musím ísť, nemám teraz ča­su dlho sa baviť, povedzte úprimne, kto je vina, že ich nemáte, ale úprimne!...

Jurčo stál, váhal, asi čo má povedať. Po­zrel na mňa skúmavým okom, ako by sa chcel presvedčiť, či mu uverím, alebo nie.

Kto?..,.' Moj rozum! vyznal konečne po dlhšom mlčaní.

A pálenka! Pravda, že i pálenka, bo keby nie pálenka,

by ľudia mali i lepší rozum i lepší by pozor dali na seba. I pálenka... pravda, že i ona, — opakoval Jurčo kajúcím hlasom.

S Bohom, Jurčo! Nechže idú s Pánom Bohom, nech! Dobre sa majte gazdina* odpusťte mu, že

vás priviedol o kravičku. Už sa pokájal. Už pálenke dá pokoj.

Hej, dá, pán veľkomožný, ani keby dušu ztratil, ani vtedy by nepopustil od nej.

No len breš, už sa len vybreš — zadrel do nej Jurčo.

Ach, len taký nie je zlý — tíšil som ja. Ej, koľko on už premárnil, poutrácal a

nedbá! Len by si toľko nefrfľala, a nefrfľala —

okrikoval Katušu Jurčo. Nech idú s Bohom a ďakujeme za navští­

venie — vďačil sa mne, odchádzajúcemu. Ale, Jurčo, viete čo? Pálenke po pysku, a

nie človekovi do úst. Nech idú s Bohom! privolávala ešte s po-

ľahobou Katuša. ^Pokračovanie nasleduje.)

PadlH a ranení. InSanterie - Regiment Nr. 71 z Trenčína. Po­

lanský Alexander 1 z., Polenik Pavel 3 z., Poljak Ján 5, Polka Imrich 1, Pomajba Georg 3 z., Pongrác Mi­chal 1 z., Ponis Adam 5 z„ Porayec Ján 16, Posedi Andrej (Bottornya) 16, Potůček Karol 10 z., Prekop-Štefanik Vincenc 1, Príložný Matej 13, Profusek Franc 10 z., Proseňák Reníus 15, Pugezik Anton 4, Pur Jú­lius 3 z., Pusztay Ludvik 2 mrtvý, Pútala Georg 10 z., Rác Baltazár 10 z., Rác Koloman 15 mrtvý. Rác Šte­fan 1 z., Rakovan Vavřinec 16, Rakus Georg 10 z., Rapcsány Michal 2, Rechtori Qustav 5 z., Reich Ml-

, kuláš (Alsóterény) 14, Reichert Artur jedn. dobr. 15, Reksa Lukáč 5 z., Rendek Štefan 5 z., Ribansky Šte­fan 10 z., Ribar Ján 13 mrtýv, Ridzi Tobiáš 12, Rippel Štefan oddelenie so strojovými puškami 2, Rizmann Ján 4 z., Roman Andrej 5 z., Roth Július 5 z., Rusňak Jozef 10 z., Ruža Tomáš 5, Saffer Franc 6, Sagat Ján 10 z., Salamon Koloman 15, Samaj Ján 3 z., Sáros Martin 1 z., Sas Qejza dr. jednor. dobrovolník tit. cugsfírer 13, Šatka Lukáč 5 z., Sbani Ján (Filóc) 14, Scheibiszter Michal 15, Schiff Alexander 5 z., Schiffer Ján 10 z., Schlé Qustav 3 z., Schwarcz Šalamún 5 z., Sedlaček Anton pri plukovnom štábe, Šedo Demeter 10 z., Selinga Iilip 1 z., Ševčik Ján 3 z., Sidló Ján 4 z., Šiko Štefan 5 z., Šimačik Jozef 5 z., Šimička Vavři­nec 1 z., Šimko Jozef 10 z., Šimkovič Pavel 1 z., Šimo Andrej 3, Šimo Ján 3 z., Šimon Karol 6, Šindel Jozef 10 z., Sinka Štefan (Nagyrippény) 16, Sinszky Vincenc 15, Šistik Andrej 10 z., Skovajsa Štefan 3 z., Škultety Michal 10 z., Škvarka Martin 12 z., Slánka Ján 13, Šmacho Andrej 2, Smigan Jozef 10 z., Sôrôs Ján 5 z., Soška Jozef 10 z., Spanyik Andrej 3 z., Spirka Adam 1, Spiro Artur jedn. dobrovolník tit. cugsfírer 15, Sproncz Jakub 1 z., Šrámek Rudolf (Tótmegyer) 16, Steiner Ferdinand 3 z., Stetiar Pavel 1 z., Stevul'ák Ján 2, Stiller Artur 4 mrtvý, Stranyak Štefan 13, Strapko Ján 10 z., Stranszky Jozef 5 z., Štrba Ján 5 z., Striček Ján 10 z., Strkač Georg 10, Strpka Ján 5 z., Sulek Jozef 1 z.

(Pokračovanie nasleduje.)

13. honvédsky regiment z Prešporku. Blaszbalg Pa­vel zástavník 11, Csizmazia Ladislav poručík (Lrsek-ujvár) 9, Lippert Zoltán zástavník, Mathus Adalbert zástavník, Rozgonyi Ladislav zástavník, Skriba Jú­lius zástavník, Szabó Ernest zástavník 10, Akay Šte­fan 9, Aksz Matej 9, Andor Michal 9, Andrusch Štefan 5, Aszton Svetozár 6, Att (prípadne Ax) Pavel 12, Augustovič Július (Cseszte) 3 z., Babiak Karol 11, Baisa Ján 11, Balogh Benjamin 5, Balvany Vendelín 6, Bárány Štefan 12, Bartaloš Štefan (Felsónyárasd) 9. ranený a zajatý, Bartisal Jozef 11, Bartoš Jozef 7, Bass Heinrich (Kismácséd) 3. náhr. kômp. z., (totož­nost presne n(e ustálená); Batculik Štefan 9, Bednár Peter^9 mrtvý, Bědo Ján 9, Belanský Štefan 5, Bě­lány Štefan 9, Belusky Michal 9, Benedik Alexander 9, Benkó Jozef (Egyházhely) 1. náhr. komp. z., Berta Mikuláš 12 mrtvý, Bittner Lampert 8, Bleich Martin 8, Bokoll Štefan 11, Bokros Andrej 12, Borbély Jozef 12 mrtvý, Borsódi Martin 12 mrtvý, Branyik Alexan­der 12, Bugar Ferdinand 8, Bukovsky Peter 6 mrtvý, Chano Eliáš 11, Chpati Dominik 12, Chrápán Ján 11, Csader Ján 9, Csapka Andrej 5, Csefunda Anton 10, Csehi Jozef 7, Csepka Franc 11 mrtvý, Čermák Ján 11, Čermák Karol 9, Čermák Franc 7, Černáski Andrej Csibri Vendel 12, Csicsko Samuel 10 mrtvý, Čičula Štefan 11, Csirák Franc 12 mrtvý, Csók Matej 9, Csômôr Ignác 11, Czagány Štefan 9 mrtvý, Czinega Sylvester 7, Cvikk Franc 9, Darás Franc 12, Danihel Michal 9, Danik Štefan 10, Danorák Ján 9, Datáč Šte­fan 10, Dobreschenszky Ladislav 10, Dombbvič Jozef 12, Domonkos Jozef 7, Dornik Ján 9, Dost Franc 6,

Page 4: Číslo 7. Spolok sv. Vojtecha - digicontent.snk.sk · Číslo 7. V Prešporku, dňa 11.. februára 1916. Ročník 7. Konečne po opätovnom durení došly mi podielové knižky spolku

Strana 4. L L O V E N S K É L U D O V É N O V I N Y . Číslo 7.

Drahoš Ján (Nagylévárd) 6, Druksita Matej 12, Dubán Štefan 7, Duda Ján 11, Dudás Andrei 11, Dujszil Ka­rol 9, Duray Alojz 6, Durák Jozef (Ducó) 2. náhr. kômp. z., Dvoran Ján (Nagymagasfalu) 11 z., Dvorsky Pavel 11, Fabián Karol 8 mrtvý, Fajnor Peter (Gidra-fa) 2. náhr. kômp. z. (otožnosf presne nie ustálená), Farkas Ján 8, Fekete Július 10, Fekete Ludvik 7, Fet­ter Juraj 10, Filipowecz Ernest (Majtény) 1. náhr. kômp. z., Filko Andrej 10, Fink Franc 6, Fitcek Matej 11, Fleicshhaker Michal 12, Fleischmann Július (Baka), Fleischmann Simon 11, Fodor Jozef (Nagysúr) 1. náhr. kômp. z., Freiberger Berthold 6, Frisch Karol (Vág-szered) z., Frischlovics Leonard (Ňagyrŕiagasíalu) 11 z., Qábor Imrich 1, Galbas Michal 10, Qazdik Gašpar 6, Gazsó Jozef (Rózsavôlgy) 2. náhr. kômp. z., Gelbka (prípadne Gelbta) Andrej 6, Gelinger Štefan 11, Ger-denič Ján 10, Giser Juraj 8 mrtvý, Globik Andrej 6, Góczy Jozef (Pozsonyl 1. náhr. kômp. z., Gogos Vasil 9, Greiner Karol 3. nánr. kômp. z., Groos Eugen jed­noročný dobrovoľník kaprál 6, Gruber Eliáš 7, Grún-feld Samuel 10, Grendl Július 8, Gubis Adalbert 9, Gu-rány Andrej 6, Gyerát Michal 8, Gyôkeres Imrich 7, Hába Adalbert 6, Habsula Franc 5 mrtvý, Haflik Mi­chal 8 mrtvý, Hafner Juraj 7, Hagai Andrej 11, Hajós Jozef 10, Hajschin Ján 9, Haladó Ján 12, Hamar Fer­dinand pri bataillonovom štábe, Hanuska Štefan 9, Hazucha Štefan 11, Hegedus Ján 9, Heisz Ján 12 mrtvý, Heribán Pavel 9 mrtyý, Heteker Štefan 10, Hilkó Karol 9, Hindák Cprian 8 mrtvý, ľlirsch Felix 9 mrtvý, Hlásny Ján (Szomolány) 1. náhr. kômp. z., Hogerl Juraj 6, Holczapfel Jozef 9 mrtvý, Hollák Pa­vel 10, Holub Michal 7, Homlok Štefan 9, Hornaček Štefan 6 mrtvý, Hornaček Štefan 6, Horňák Michal 12, Horvát Andrej 1, Horváth Franc 6, Horváth Šte­fan 9, Horváth Štefan 11, Horváth Ján 10, Horváth Jozef 12, Horváth Jozef (Doborgáz) 1. náhr. kômp. z., Horváth Ludvik 12, Horváth Marek 12 mrtvý, Hor­váth I. Július 12, Horváth I. Ludvik 12, Hracho Michal 12, Hraško Dominik 9, Huber Izidor 6, Hujna Ján 6 mrtvý, Hus Franc 12, Inhosborka (?) Andrei pri plu-kovnom štábe, Ivan Tomáš 9, Jaderka Andrej pri plu-Jakobek Ján 9, Jakubec Štefan 12, Jangl Jozef 10, Ja-nisch Juraj 6, Janik Ján 6 mrtvý, Janko Alexander. Matej (Modor) 2. náhr. kômp. z., Jankovič Franc 12, Jankovič Franc (Malacká) 8 z. (totožnosť presne nie ustálená), Janotka Ján (Laksárujfalu) 9 z., Jeršik Šte­fan 6.

(Pokračovanie nasleduje.)

iilíi Kíií'.'ííoriíujern w rozoslané najnovší $ °b-* lirae senníky v barvách umelecký dfa ori­ginálu malebne prevedené najstaršej od ÍQQ rokov osvedčenej továrni c k. dvorného #oďavateľs cirkev, paramentov, náčinia a mipoioíf Jozef* Neškaidla w jtôlonéra e. 86 ns.d Orlici, £«chy.

Cenník tento na, žísáosí pošleme SraS-! iánxma & tranfcó.

e V©

Amerikánska Úsporná fcJVa. vcfffiť V0ä«vá, výdatná jireá. Z kg. vrectíiXo ns próba K '12- , '/a kg.

najtajnejšieho čaju za K 2.40 írísňko IÍÄ doblericľ tiež aj 50 kusov rozličuýth pekných pokladníc len K 1*—

sasitsia

A.SchapírAy Tiszabogdány (Mára-maros m.), č. 258 tfývoii kávy a č.aj*s

MALÝ OZNAMOVATEĽ. Kto gofrehijs dobrí topásfey £ a

s nech sa ob-firmu :

Teodor Herkeíy v Dolnom Kubíne. (Alšékubín Árva- m.) Cena dfa terajšej drahoty nänerfa.

Mám na predaj kožu na obuv a vrchy hotové. Nagy Jozefova, Modor, Súkenícka n. č. 7.

Náhrada za masť. Rlbkkovú jablkovú marmeládu zasiela dobierkou od 5 kz. vyšej, 1 kg. po 2 kor., 100 kg. tabulových kis-lých jablk 40 kor. Rudolf Detony, (Skalica) Szakolca, Nyitratnegye.

;pfílÉIII=lllslllSIH=lllsm3EIII^ Paramenty, Kostolné zástavy,

Oííäme plachty nové, ako aj na opravenie, prevezme:

l í í i Výroba fôklad) pre kostiimy a umelecko­

priemyselné výšivky

„K rýchlemu gerlinčanovi" Prešporok, Drevená «1. (Holzgasse) Nr. 9.

Predkresby, puktácie a iné vždy k dostaniu. Dámy, vyučenejšie ako aj počiatočmíčky,

môžu tu vycvičenie dosiahnuť.

~Jli~IU~U!~M~H.E!if~Sli~ÍI!~:

i tis predaj wozisfanxy i umelého vosku. Som ochotný jedno kilo ume-i Iého vosku zahandlovaf za 5 kilo súšu. Od \ včelárov kúpim alebo zahandlujem čistý | vosk. I Bližšie vysvetlenie obdrží každý v Sereď-i skej Ľudovej Banke v Trnave, Hrubá ulica, ! číslo 35.

Následkom veľkého- nedostatku materiálu, bude o tovar velká núdza! Radím Vám, ako úprimný priateľ, kto mienite, si objednajte nemeškajte a hned pište si o vzorky ktoré zdarma a ico obdržíte

Zbytky už nemám ! Zbožie bude čím tfalef tým drahšie a preto

radím Vám aby ste po obdržaní vzoriek hned objednali..

Cena na vzorkách rozumie sa za 1 meter. Nenútim však žiadneho ale chcem Vám poc­tivé v dnešnej dobe poslúžiť.

Slušne upozorňujem našich staršíeh od­berateľov, že za cenu doterajšiu s tovarom poslúžiť nemôžem. — Píšte si o vzorky.

Kto nebude spokojný so zásielkami, prosím zašlite zpäť, obnos celý vrátim.

Ľudevít Lepš e. so

racná tkalcovna Nový Hrádek n/Metují (Cechy),

najlepší prostriedok je

Ninkotírín. Výborný liek Je to 1 skacboviteným, zmi­

zeným a sodraným koňom. Lieči tiež mnohé nemoce hovädzieho dobytku a hydu. 2\0pn hospodár nebude bez neho, keď ho vyaMsi, lebo pár halierov za „NINKOTIRIN" vyda­ných doženie a zachová viac 100 korún. Do­stať u firmy

lozef Kuhala, obchodník Verfoó, Nyítra megye.

1 kg. K í.40. Najlepšie Je 5 kg. naraz ob-fednaf.

&?&;U anntft M'äm ma-win t

Sereďská iĽutiová banka uč. sp. ¥ Ssredl & Jej filiálka v Trnave na Doftiej hrubej tii. L 35. ktoré banky platia čistých 4% s daňou (porciou)

4%\ interesov sú najistejšie banky, pre vklada­teľov preto, lebo sú založené na širokých vrstvách nášho rolnic­kého ľudu. Tieto banky prevád­zajú všetky, možné obchody, za­mieňajú cudzie peniaze, majú to­varové oddelenie všetkých hospo-

® dárskych strojov, lacno a vý­hodne poskytujú pôžičky áve-ruschopnýrn občanom.

Kto potrebuje na kápu, tm •stavbu atď, pôžičku, alebo kto má usporené groše, nech sa rozpomenie na katolícky slo­venský peňažný ústav a nech vyhľadá

úč. spoí. v Seretíl a jej filiálkti v Trnave Dolné hrubá

ulica číslo 35 které banky Vás ochotne obsiážia.

TW ~% m proti škole Filiálka v Šaštíne číslo 27 pri mýte

a Expozitúry v Prešporku, Vysoká u. 3. a v Prešporskej Bystrici. ! # ' $ ! $ % tMn m^'4% $m%n ísSlailll UBÍIES nWm s n a i i Ä t e , s platia 3d iSsi

I 9

2 Zaebarajú s i so všetkými bankovými obchodmi. Solídna a sluine

obslúžia vždy a v každom prípade. m

Bratia, sestry Slov&d, potíp®ru|te svojské banky na Záhorí! mĚmĚUĚámaĚĚMm

Ma]ltef a vydavateľ: Nakladatelský, knfhtlačlarsky a kníhkupecký spolok, účastinárska spoločnosf v Prešoorku. Vodpovedný redaktor Ferko Sky č á k, kraj. vyslanec. Tlač Páztnányevei literárne) ÚčastlnneJ Spoločnosti v Prešporku.