ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

VydávajúPolitickí väzni

Zväz protikomunistického odboja – III. odboj

Obchodná 52811 06 Bratislava

Kto stratil majetok, nestratil veľa.Kto stratil slobodu, stratil mnoho.Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

5roãník 25máj 2015cena 0,90 EUR

Ombudsman svedomia kresťanovAnton âulen nemá ‰tatút

politického väzÀa. No diktatúryproletariátu si uÏil viac neÏdosÈ. Ideológia komunistov bo-la silno zameraná proti nábo-Ïenskému presvedãeniu ºudí.Ale nem˘ºme sa, ani dnes nie jesloboda svedomia zaruãená.Neoliberalizmus vnucuje spo-loãnosti také normy správania,ktoré v niektor˘ch prípadochhrubo odporujú tradiãnému, ãikonzervatívnemu zm˘‰ºaniuobãanov. Napríklad nové dokt-ríny v oblasti ºudsk˘ch právs autoritatívnym presadzova-ním gender ideológie uÏ presa-hujú hranice európskej kultúry.Aj dnes potrebujeme ºudí, ktorísa dokáÏu postaviÈ proti tren-dom odporujúcim ich svedo-miu. Anton âulen (1965) nepo-chybne medzi tak˘ch patrí.

Ste predsedom obãianskehozdruÏenia Aliancie za nedeºu.Znamená to, Ïe ste silne nábo-Ïensky zaloÏen˘m ãlovekom.

Patríte v‰ak do mlad‰ej gene-rácie, takÏe dalo by sa predpo-kladaÈ, Ïe ‰kola z vás urobilapokrokového ãloveka. Predsa satak nestalo?

Nie, v tomto smere som bol vÏdychápan˘ ako revolucionár. Na rozvojmôjho intelektu mala vplyv predo-

v‰etk˘m moja matka a prostrediefary, v ktorom som vyrastal. Odmaliã-ka som mini‰troval.

A kde to bolo?V Brodskom. Narodil som sa

v Skalici, ale pochádzam z Brod-ského.

Pokraãovanie na 10. strane

Druh˘ sprava lineck˘ diecézny biskup Ludwig Schwarz, hovorca rakúskejAliancie za voºnú nedeºu je vzorom aj pre slovenskú alianciu. VznikomEurópskej aliancie za nedeºu sa Európa usiluje o obnovu jej kultúrnychtradícií a posilnenie sociálnej súdrÏnosti spoloãenstva. Foto archív

Včí

sle

Ján KošiarMier v Európe je ibazdanlivý 2Vyhlásenie k Svetovému dňu tlače

3

Otvorený list kardinálovi Vlkovi 7Ján Litecký ŠvedaLiteratúra v časoch neslobody 8

Eva ZelenayováPolitickí väzni patria do politiky 3Z výročných schôdzi 4K dôchodkovému vekusudcov 5

Ľuboslav HromjákSedemdesiat rokov od zatknutia Vojtaššáka 12Ivan MrvaInak o 2. svetovej vojne 13

NÁŠ ROZHOVOR

Ôsmeho alebo deviateho má-ja, záleÏí podºa ktorého ãasu toberieme, sa v Európe skonãiladruhá svetová vojna. Dnes uÏÏiaº, Ïijeme v ãasoch tretej, akoto vlani povedal aj pápeÏ Franti-‰ek. A v na‰om kultúrnom svetesa vyjadrenia pápeÏa neberú naºahkú váhu. IbaÏe ãi chceme, ale-bo nie, sú ºudia, ktorí si vojnu Ïe-lajú. Ide predov‰etk˘m o v˘rob-cov zbraní ovládajúcich politickéelity. Najprv sa mesiace a rokyvedú rokovania o mieri, ale ak tiezlyhajú, elity si uniformy neoble-ãú. Do prv˘ch línií nejdú. NechajúzomieraÈ Ïoldnierov, lebo cit lás-ky k vlasti a povinnosÈ jej obranybol systematicky v mnoh˘ch ‰tá-toch uÏ vo dvoch generáciáchzniãen˘. PápeÏ sv. Ján XXIII. zverejnil 11.

apríla 1963 svoju historickú encyklikuPacem in terris. Jej prvá veta znie: „Po-koj na zemi, po ktorom tak veºmi túÏiliºudia v‰etk˘ch ãias, moÏno nastoliÈa upevniÈ len vtedy, ak sa svedomito za-chováva Bohom stanoven˘ poriadok“.A ako základné podmienky pokoja videl‰tyri konkrétne potreby ºudskéhoducha: pravdu, spravodlivosÈ, láskua slobodu. Je to aÏ tak veºa?

Na konci druhej svetovej vojny smepri‰li o Slovenskú republiku ako nበsa-mostatn˘ ‰tát, preto je nám ÈaÏko osla-vovaÈ to ako víÈazstvo, keì vieme, Ïezakrátko nastúpil komunistick˘ útlaka prenasledovanie. Predsa 8. máj 1945ostáva medzníkom, ktor˘ znamená sta-biln˘ bod pokoja zbraní. No mocn˘mtohto sveta uÏ zaãal byÈ dlhou chvíºou.„V Európe a vo svete vládol skôr ak˘sibezvojnov˘ stav neÏ skutoãn˘ pokoj. Po-lovica európskeho kontinentu sa dostalapod nadvládu marxistickej diktatúry,k˘m druhá polovica sa organizovala doobrany pred t˘mto nebezpeãenstvom“,

napísal sv. pápeÏ Ján Pavol II. v encyklikeCentesimus Annus v roku 1991. Done-dávna zbrane na európskom kontinentemlãali, Ïiaº, dnes uÏ hrozivo dunia.A celkom zblízka, z v˘chodnej Ukrajiny.Pritom národy sveta (teda ich elity, vole-né i nevolené) strácajú moc rozhodovaÈsami nad sebou, vymazáva sa ich histo-rická pamäÈ niãením stároãn˘ch kultúr-nych koreÀov. A to e‰te nehovorímeo situácii v Afrike, odkiaº prichádzajú pomori do Európy tisíce ºudí. âi o hrozbeislamského ‰tátu..., kde „‰ialené pretekyv zbrojení pohlcujú prostriedky potreb-né na rozvoj hospodárstva jednotliv˘chnárodov a pokrok vo vede a technike,ktor˘ by mal prispievaÈ k blahobytu ãlo-veka, sa mení na nástroj vojny. Vedaa technika sa vyuÏívajú na v˘robu ãímdokonalej‰ích a niãivej‰ích zbraní, k˘mod ideológie, ktorá je zvrátením pravejfilozofie, sa Ïiada teoretické zdôvodne-nie novej vojny.“ (CA 18)

Hlavn˘ hrdina Orwellovho románu1984 Winston Smith pracuje na Minis-terstve pravdy. âím sa zaoberá totoministerstvo? Fal‰ovaním dejín. V novej„správnej“ interpretácii Smith prerábalstaré ãlánky v novinách, ktoré potom

nanovo vytlaãil a i‰li do v‰etk˘ch kniÏníc,aby takto opravené informácie spæÀaliaktuálne ideologické potreby vládnúcejstrany Veºkého brata. Takto sa napæÀalihlavné heslá Ïivota spoloãnosti „Ktoovláda prítomnosÈ, ovláda minulosÈ,kto ovláda minulosÈ, ovláda budúc-nosÈ“. „Vojna je mier, sloboda jeotroctvo, a nevedomosÈ je sila“. Îiaº,úplne to vystihuje dne‰n˘ svet 21. storo-ãia. Okrem Orwellovho ministerstvapravdy, ktoré sa programovo zaoberaloklamaním ºudí, v krajine Veºkého bratabolo aj ministerstvo lásky s muãiarÀamipre politick˘ch väzÀov a ministerstvohojnosti zasa povzbudzovalo v‰etk˘chk neustálemu uÈahovaniu si opaskov aÏk hladomoru. A ministerstvo mieruriadilo vojnu...

E‰te v roku 1990 sme si moÏnomysleli, Ïe Orwell vo svojom románeopísal Sovietsky zväz a Ïivot v socialistic-kom tábore pred Novembrom. DneskaÏd˘ vidí, Ïe Orwellov odkaz veruneskonãil a nastavuje zrkadlo aj na‰ejsúãasnosti. A nie je to román, aleskutoãnosÈ. V‰adeprítomn˘ Veºk˘ bratje tu s nami, sleduje nás a radí nám, ãosi máme myslieÈ a hovoriÈ i ako samáme správaÈ. Big brother v podobekamier, mobilného telefónu, internetua sociálnych sietí.

Îiaº, sú skupiny, ktoré neváhajúrie‰iÈ konflikty zbraÀou a usilujú sa prene získaÈ politickú podporu. „LenÏevojna – varoval uÏ sv. pápeÏ Ján XXIII. –sa môÏe skonãiÈ samovraÏdou ºudstvabez víÈazov a porazen˘ch.“ Istá námostáva len nádej, Ïe ak Pána Boha bu-deme uznávaÈ ako najvy‰‰iu autoritu, ajbudúci hroziaci konflikt sa nám môÏevyhnúÈ. Podºa stále platného príslovia:„Kde sa veºkí bijú, malí pod stôl!“Podobne ako druhá svetová vojna, odktorej uÏ pre‰lo 70 rokov.

Ján Ko‰iarduchovn˘ PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja � Šéfredaktorka: Eva Zelenayová � Redakčná rada: Ján Košiar (pred-seda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo a Eva Zelenayová � Adresa redakcie: 811 06 Bratislava, Obchodná 52� Telefón: 02-5263 8156 � Fax: 02-5296 4610 � e-mail: info@pv-zpko.sk www.pv-zpko.sk � IČO: 00679879 � Cena jedného výtlačku: 0,90 EUR � Celo-ročné predplatné: 10 EUR � Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. � Číslo účtu v Sberbank Slovensko:4000128109/3100 � EV: 3851/09 � Tlač: ART&PRESS, s.r.o. � Nevyžiadané rukopisy nevraciame � ISSN: 1338-404X � MATERIÁLY uverejnenév rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov. Nemusia byť totožné so stanoviskom redakcie.

Mier v Európe je iba zdanlivý

Organizácia spojen˘ch národov v roku 1991, azda akooneskoren˘ dar postkomunistick˘m ‰tátom, vyhlásila 3. máj zaSvetov˘ deÀ slobody tlaãe. Po dvadsiatich‰tyroch rokochv‰ak so znepokojením kon‰tatujeme, Ïe priestor na pravdivéa objektívne informácie sa v médiách nebezpeãne zuÏuje a ve-rejnosÈ je médiami viac manipulovaná neÏ informovaná. T˘kasa to nielen súkromn˘ch médií, ale aj verejnoprávnych. Na‰aorganizácia v minulom roku poÏiadala generálneho riaditeºaRTVS v súvislosti s 25. v˘roãím Novembra ‘89 o zrealizovaniediskusn˘ch relácií so ‰ir‰ím obsadením protagonistov. Napriekubezpeãeniu generálneho riaditeºa sa programová skladba ni-ãím nelí‰ila od predchádzajúcich a nezohºadnila pluralitu názo-rov vo vysielaní. V súãasnosti so znepokojením pozorujememasívne ignorovanie niektor˘ch obãianskych aktivít, ako súprotestné zhromaÏdenia proti základniam NATO na Sloven-sku, znemoÏÀovanie plánovan˘ch diskusií redaktorov ãasopisuZem a Vek s verejnosÈou ako aj jednostranné obsadzovaniediskusn˘ch relácií v RTVS. Na nበprotest k extrémisticky nevy-váÏenej relácii Veãera s Havranom z februára t.r. sme dodnesnedostali odpoveì. Îiadame zodpovedné orgány ‰tátu, abysituáciu rie‰ili v zmysle zákonov a demokratick˘ch princípov.Ignorácia plurality názorov a neexistencia slobody tlaãe zname-ná návrat k totalitn˘m praktikám spred novembra 1989.

Politickí väzni ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

3

Anton âulen v roz-hovore pre Svedectvopovedal, Ïe Cirkev ne-

moÏno oddeliÈ od politiky. CirkevnemôÏe byÈ ºahostajná k tomu, ão sav spoloãnosti deje. A poukazuje na to,Ïe aj JeÏi‰ov proces pred Pilátom Pont-sk˘m bol politick˘m procesom. Napo-kon situácia po druhej svetovej vojne,keì ‰tát si nárokoval kontrolu nadcirkvami, viedla aÏ k vytvoreniu pod-zemnej cirkvi.

Po roku 1989 Katolícka cirkevna Slovensku zjavne spolupracovalas KDH. Celkom pochopiteºne, veì hnu-tie si aj v názve uviedlo, Ïe je kresÈan-sk˘m a demokratick˘m. IbaÏe veºmiskoro sa ukázalo, Ïe plní záujmy kohosiiného, len nie národno‰tátne a svojnázov skôr zneuÏíva na svoje politickéciele, neÏ vyuÏíva v prospech kresÈanov.Aj o tom podáva svedectvo âulen.

Aktuálny predseda PV ZPKO ArpádTarnóczy bol v rokoch 1994-1998

poslancom NR SR a inicioval návrh zá-kona o nemorálnosti a protiprávnostikomunistického systému, ktor˘ potomparlament aj schválil. V ostatn˘ch ro-koch sa predstavitelia PV ZPKO márnepokú‰ajú osloviÈ poslancov parlamentu

s návrhmi, ktoré by boli ist˘m spôso-bom satisfakciou pre politick˘ch väz-Àov, no neúspe‰ne. V susednej âeskejrepublike patrí sesterská organizáciapolitick˘ch väzÀov pod rezort obrany,na Slovensku, hoci uÏ im bol priznan˘‰tatút tretieho odboja, zostávajú podrezortom vnútra. Vytvára to nerovno-právne postavenie medzi t˘mi, ktoríbojovali proti fa‰izmu a t˘mi, ktor˘ savzopreli proti komunizmu. A netrebauÏ ani zdôrazÀovaÈ, Ïe antifa‰isti uÏ odskonãenia vojny dodnes pouÏívajú v˘-hody zo svojho postavenia, k˘m anti-komunisti boli aÏ do roku 1989 prena-sledovanou skupinou obyvateºstva.

Liberálna demokracia, ktorá sa poroku 1989 presadila v na‰om politic-kom systéme, sklamala mnoh˘chobãanov, najmä politick˘ch väzÀov.Nepriniesla solidaritu, mravnú obroduani sociálnu spravodlivosÈ. Skôr na-opak. V ostatn˘ch rokoch aj PV ZPKOpocítili vytesÀovanie svojej organizáciena okraj spoloãnosti ekonomick˘mipákami. Nedostatok finanãn˘ch zdro-jov na ãinnosÈ nevyhnutne viedol k útl-mu organizácie. Obete komunizmut˘m strácajú priestor na prezentáciurepresálií b˘valého reÏimu, ãím sa osla-buje spoloãenské vedomie a presadzu-je sa väã‰ia tolerancia voãi tomutonemorálnemu a protiprávnemu systé-mu. Na nastávajúcom sneme PV ZPKOby mala zaznieÈ v diskusii aj otázka,ako by sa mali ãlenovia PV ZPKO za-pojiÈ do politického Ïivota, aby obetekomunizmu nezostali zabudnuté.

Eva Zelenayová‰éfredakorka

SLOVO SVEDECTVA

Politickí väzni patria do politiky

Vyhlásenie

� LEVOâA - V˘roãná ãlenskáschôdza regionálnej poboãky PV ZPKOLevoãa - Spi‰ská Nová Ves sa uskutoã-nila 26. marca 2015. Ako kon‰tatovalajej predsedníãka Mária Dvorãáková,rok 2014 bol smutn˘m rokom pre or-ganizáciu, lebo ju navÏdy opustili piatiãlenovia. Ich miesto nezostalo prázd-ne, za ãlenov sa prihlásili ich deti. Je toaj zásluhou ãinnosti organizácie, ktorása zameriava na mladú generáciu a or-ganizuje aktivity spojené s besedamia premietaním filmov. Aktívne sa nanich podieºal predseda regionálnejorganizácie v Ko‰iciach ·tefan Novák.„Spätnou väzbou sme zistili, Ïemlad˘m musíme pripomínaÈ totoobdobie.To je jedin˘ spôsob, akopre budúce generácie zanechaÈ po-solstvo odchádzajúcej garnitúrypolitick˘ch väzÀov, ktorá zaÏila to-talitné obdobie 50. rokov“, zdôraz-nila predsedníãka Dvorãáková.

Pre nové volebné obdobie dostalmandát star˘ v˘bor v zloÏení MáriaDvorãáková, AlÏbeta Bileková, MáriaKopaniãáková a Miloslav Adamjak.Jána Liteckého ·vedu povaÏujúãlenovia poboãky za prijateºného kan-didáta na funkciu predsedu PV ZPKO.Schôdza pokraãovala diskusiou, v kto-rej dominovali problémy vyskytujúcesa v ostatnom období.

(md)

� TOPOªâANY - V˘roãná ãlenskáschôdza regionálnych poboãiek PVZPKO v Bánovciach nad Bebravoua v Topoºãanoch sa konala 19. marcav budove topoºãianskeho Obvodnéhoúradu. Schôdza mala ‰tandardn˘priebeh, prítomní sa oboznámili sosprávou o ãinnosti, zvolili funkcionárovdo regionálnych orgánov a delegátomsnemu odporúãali zvoliÈ do funkciepredsedu Jána Liteckého ·vedu a zapodpredsedu Rafaela Rafaja. Naschôdzi prejavili ãlenovia organizácienevôºu nad neprijatím zákona o od-‰kodnení politick˘ch väzÀov Národnouradou SR. Kon‰tatovali, Ïe niektorédôchodky ãlenov sú hlboko pod hra-nicou chudoby, zatiaº ão vy‰etrovate-lia, b˘valí príslu‰níci ·tB, poberajúdôchodky prevy‰ujúce priemerné. TieÏ

vyjadrili zármutok nad v˘sledkomreferenda o rodine. (mt)

� PRIEVIDZA - Na v˘roãnej ãlen-skej schôdzi RO PV ZPKO v Prievidzivolili nového predsedu a hospodára.Doteraj‰í predseda Teodor Streicher sazo zdravotn˘ch dôvodov funkcie vzdal.Nov˘m predsedom sa stal Ing.MartinHagara a hospodárkou Vlasta Ha-garová. Na schôdzi sa zúãastnilo 16ãlenov, ktorá sa uskutoãnila 27. marcav príjemnom prostredí uãÀovskejre‰taurácie. Schôdzu otvoril a viedolM. Hagara. Správu o ãinnosti podalT. Streicher. Hlavné aktivity organizá-cie smerovali do organizovania besiedso ‰tudentmi prievidzského a novácke-ho gymnázia. Na schôdzi ìalej kon‰ta-tovali, Ïe plán ãinnosti na rok 2015 jeskromnej‰í nielen kvôli finanãn˘m pro-striedkom, ale aj kvôli vysokému vekuãlenskej základne. Niektoré predná‰kysa dokonca uskutoãnili v domácomprostredí M. Hagaru. Na schôdzi zvoli-li delegátov snemu a kon‰tatovali, Ïespoloãné chvíle si radi uÏívajú. (mh)

NA AKTUÁLNU TÉMU

4

Svoj postoj k politick˘m väzÀom komunistického reÏimu vyjadrujú funk-cionári mesta v Nitre aj svojou úãasÈou na ich podujatiach. Na snímkezºava primátor mesta Jozef Dvonã a viceprimátor Ján Vanão na v˘roãnejãlenskej schôdzi RO PV ZPKO. Mesto Nitra prispelo aj finanãne na vydáva-nie ãasopisu Svedectvo. Patrí im veºké ìakujeme. (al)

Z výročných členských schôdzí

V Topoºãanoch na v˘roãke za prestret˘m stolom... Foto archív

Foto objektívom z rokovaniav Banskej Bystrici. Foto archív

Regionálna organizácia PV ZPKOv Trenãíne zorganizovala 11.marca pietnu spomienku v trenãian-skom Gymnáziu ª. ·túra jeho b˘val˘m‰tudentom a popraven˘m ãlenom Bie-lej légie Albertovi Púãikovi, AntonoviTunegovi a Eduardovi Tesárovi. Uply-nulo uÏ vy‰e 60 rokov od ich popravy,no stále zostávajú Ïivou spomienkouna bezohºadné politické násilie b˘valé-ho reÏimu. Stali sa hrdinami rodiacehosa protikomunistického odboja na Slo-vensku. Neprispôsobili sa, bojovali zasvoje presvedãenie a za svoje ideály do-kázali obetovaÈ aj vlastn˘ Ïivot. (hs)

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

Uctili si martýrov

List premiérovi SRJanetta Drápelová, dcéra politického väzÀa, poslala

17. marca premiérovi SR Robertovi Ficovi list, v ktoromÏiadala o prijatie právnej úpravy zdanenia dôchodkovb˘val˘ch príslu‰níkov ·tB. V liste uviedla: „Dovoºujem si obrátiÈ sa na Vás za v‰etk˘ch politick˘ch väzÀov

a taktieÏ za vdovy a vdovcov so ÏiadosÈou o ústretovosÈ pri rozhodovanío návrhu ÚPN, ktor˘ sa t˘ka zdanenia dôchodkov b˘val˘ch príslu‰níkov·tB.

Je nepochopiteºné, Ïe tí ktorí muãili, majú dnes vy‰‰ie dôchodky,ako tí, ktorí trpeli za svoj názor a slobodu. BohuÏiaº politick˘ch väzÀova ich pozostal˘ch je uÏ málo a nemajú dôstojnú starobu, akú by sizaslúÏili. Preto by nemalo ísÈ len o symbolické gesto, ale o zv˘‰eniedôchodkov politick˘m väzÀom, vdovám a vdovcom, pretoÏe sa im ÈaÏ-ko Ïije, v plnej v˘‰ke s doplatkom za u‰lé roky. Takisto vdovám, ktoréuzavreli manÏelstvo po návrate z väzenia a rodina bola preukázateºneperzekvovaná a vdova, ktorá bola s manÏelom aÏ do konca Ïivota.Lebo títo ºudia nebojovali len „symbolicky“, ale v boji za demokraciua lep‰í spoloãensko-etick˘ Ïivot poloÏili veºakrát svoje Ïivoty a utrpenia,ktor˘mi pre‰li, si vie len málokto predstaviÈ. Viem o ãom hovorím, keì-Ïe v na‰ej rodine boli politickí väzni, ktorí pre‰li utrpením, mali návrh natrest smrti, boli odsúdení na doÏivotie a vo väzení muãení a vystavovaníoÏarovaniu v uránov˘ch baniach si vytrpeli 14 a 16 rokov. V in˘ch‰tátoch si ich vedia váÏiÈ a náleÏite aj od‰kodniÈ, na rozdiel od nás.

Je zaráÏajúce, Ïe pri schvaºovaní tohto zákona je väã‰ina poslancovproti. Svojim postojom takto nepriamo dávajú najavo súhlas s b˘val˘mreÏimom a nedávajú podporu politick˘m väzÀom, ão by malo byÈsamozrejmosÈou, ale dávajú svojím rozhodovaním do popredia b˘valú·tB.

Verím preto, pán predseda, Ïe Vበpostoj k rie‰eniu zákona budekladn˘, aby títo hrdinovia nemuseli za svoje práva bojovaÈ e‰te ajv dne‰nej dobe, ão by bolo hanbou spoloãnosti a aby sa e‰te vôbecniekto z nich toho doÏil.

Za pochopenie a pomoc, ktorú dúfam vynaloÏíte pri rie‰ení tohtozákona Vám vopred ìakujem, prajem Vám veºa zdravia a úspechov.“

Vyhlásenie PV ZPKOk dôchodkovému veku sudcov

Politickí väzni, odsúdení na dlhé rokydo komunistick˘ch väzení a lágrov, soznepokojením a nevôºou sledujú úsilieãasti sudcovskej obce podkopaÈ a torpé-dovaÈ snahy prezidenta SR, aby sudcoviaodchádzali do dôchodku v 65 rokoch, akoto odporúãa aj Ústava SR. Politickí väzninemôÏu prijaÈ ich chytrácke vyhlásenia,Ïe odvolanie pre dosiahnutie veku je vovzÈahu k funkcii sudcu nedôstojné ba aÏneúctivé a poniÏujúce.

DiskutovaÈ o predæÏení veku na od-chod do dôchodku sa dá v dlhodobo fun-gujúcej demokratickej spoloãnosti, no nievtedy, keì e‰te stále máme sudcov, ktorísíce súdili podºa zákona, no ten im pripra-vili komunisti pre svoje neºudské ciele.Kde bola vtedy ich dôstojnosÈ a sebaúcta,keì posielali do väzenia nevinn˘ch ºudí?Kde bolo ich svedomie, keì zavrhli stáro-ãia platné etické zákony Európy? A nebolaj pobyt vo väzení pre nevinného ãlovekanedôstojn˘ ba aÏ neúctiv˘ a poniÏujúci?E‰te si dobre pamätáme, Ïe sudcovia bolijedn˘m z pilierov fungovania zloãinecké-ho totalitného reÏimu, o ãom priamo sved-ãia stovky a tisícky rehabilitaãn˘ch rozsud-kov vydané po roku 1990. Preto v plnejmiere podporujeme iniciatívu prezidentaSR, aby po veku uvedenom v ústave boliodvolaní v‰etci sudcovia a aby bola zru‰e-ná aj funkcia sudcu s „preru‰en˘m“ v˘ko-nom funkcie. Predsedníctvo PV ZPKO

� Úãastníci pietnej spomienky.Foto archív

� Na‰a organizácia vás od-porúãala NR SR na schválenieza ãlenku Dozornej rady ÚPN.Iste by to neurobila, kebynebola presvedãená o va‰ejbezúhonnosti a odbornejkompetentnosti na túto funk-ciu. Napokon vy‰e desaÈrokov ste zastávali funkciuekonómky ÚPN, ale to akosinestaãilo poslancovi AlojzoviHlinovi, ktor˘ sa v rozpravepred hlasovaním o vás hrubovyjadroval. Dotklo sa vás to?

- Dotklo. Nerozumiem tomu, akomôÏe pán poslanec verejne uráÏaÈniekoho, koho vôbec nepoznáa o kom má len jednostranné a ne-pravdivé informácie. Pán poslanec Hli-na nevie niã o mojej práci v ÚPN, anio mojej minulosti a minulosti mojej ro-diny. Pochádzam z katolíckej rodiny,bola som najmlad‰ia z piatich deti,otec bol robotník a matka domáca.Starala sa o nás a popritom robilagazdinú na fare aÏ do roku 1971. Naj-star‰í brat chcel ísÈ po maturite ‰tudo-vaÈ na bohosloveckú fakultu, no nebolprijat˘. Sestre oznámili, Ïe na ich vyso-kej ‰kole môÏu ‰tudovaÈ len tí, ktorímajú rodiãov v strane. Dvaja star‰íbratia sa mohli prihlásiÈ len do uãÀo-

viek. A ja, ako posledná zo súroden-cov, som sa nedostala na strednúodbornú ‰kolu ekonomickú „pre ne-dostatok miesta“. Preto som i‰la naSV· s maturitou a uspokojila som sas t˘m, Ïe nebudem môcÈ ‰tudovaÈodbor, ktor˘ som si vybrala. Napriektomu som sa sama vzdelávala, abysom mohla vykonávaÈ prácu, ktorá mabavila.

Do ÚPN somnastúpila v au-guste 2003 lenna odbornú v˘po-moc. Bez akej-koºvek odmeny,preto, aby sa roz-behla ãinnosÈústavu, ktor˘ za-ãal svoju existen-ciu v zmysle zákona od mája 2003.A zaãali prijímaÈ zamestnancov napreberanie dokumentov z archívov SISa MV SR. Ja som okamÏite zaãala vy-konávaÈ ekonomickú ãinnosÈ a s t˘msúvisiace práce. Bolo potrebné urobiÈrozpoãet a predloÏiÈ ho vláde, ktorávyãlenila prostriedky zo svojej rezervyv zmysle predloÏeného rozpoãtu. Pri-praviÈ verejné obstarávanie zariadenia,v˘poãtovej techniky a v‰etkého ostat-ného potrebného na ãinnosÈ a chodin‰titúcie. Po mesiaci mi predseda

Správnej rady ÚPN Ján Lango‰ ponú-kol pracovné miesto vedúcej eko-nomiky a správy. Moje vymenovanieschválila správna rada. Zrejme preto,Ïe bola s mojou prácou spokojnáa nemala Ïiadne námietky. ZdôrazÀu-jem, Ïe po tragickej smrti Jána Lango-‰a ma správna rada poverila zastupo-vaním ‰tatutára ÚPN v plnom rozsahuaÏ do zvolenia nového predsedusprávnej rady. Funkciu vedúcej odde-lenia ekonomiky a správy som vy-konávala jedenásÈ a pol roka. Bezproblémov a nedostatkov, ão dokazu-jú vonkaj‰ie i vnútorné kontroly.

MôÏem zodpovedne povedaÈ, Ïemoja rodina sa po revolúcii nikdy nes-ÈaÏovala, Ïeby v minulom reÏime trpe-la a mala existenãné problémy a nená-rokovala si od‰kodné ani morálnezadosÈuãinenie. Svoju kariéru som sinepostavila na zásluhách, ale na tvrdejpráci.

Dôrazne sa ohradzujem voãi ta-kémuto vyjadreniu poslanca, ktor˘ sinedal nijakú námahu, aby si pri získa-vaní „informácií“ vypoãul aj druhústranu predt˘m, ako ju bude uráÏaÈnepravdiv˘mi tvrdeniami. TaktieÏchcem pripomenúÈ, Ïe regionálnapoboãka PV ZPKO v Pezinku by maurãite nenavrhla za kandidátku doorgánu ÚPN, ak by nebola presvedãe-ná o mojej bezúhonnosti a odborn˘chkvalitách. Samozrejme, Ïe o tom, aképríkoria preÏívala moja rodina v dobeneslobody organizácia veºmi dobrevedela. (ez)

NA AKTUÁLNU TÉMU

6

� Predsedníctvo PV ZPKO pripo-mína, Ïe 10. júna 2015 sa v Îilineuskutoãní 12. snem PV ZPKO.

� Finanãné prostriedky na rok2015 pridelilo Predsedníctvo PV ZPKOjednotliv˘m poboãkám na návrh pod-predsedníãky PV ZPKO Anny Fodorovej.TieÏ rozhodlo, Ïe do 1.7.2015 dostanúpoboãky polovicu prostriedkov a posneme organizácie sa rozdelí zvy‰okrovnak˘m kºúãom. Pritom sa zohºadniai finanãne nároãnej‰ie aktivity.

� Regionálna organizácia v Ko-‰iciach tradiãne organizuje náv‰te-

vu Jáchymova poãas pietnej spo-mienky na väzÀov komunistickéhoreÏimu. Predsedníctvo rozhodlo, Ïena kaÏdého úãastníka vyãlení 100eur. Prostriedky by mali pokryÈubytovanie, cestovné a vence.

� Predsedníãka regionálnej poboã-ky PV ZPKO Levoãa - Spi‰ská Nová VesMária Dvorãáková pripomenula, Ïe po-boãka pripravuje spomienkove stretnu-tie v Bijacovciach, pri príleÏitosti v˘roãianarodenia Pavla Kalinaja, popravenéhov politick˘ch procesoch minuléhoreÏimu.

� Ján Kovaãovsk˘ informovalo stave rukopisu knihy o histórii or-ganizácie politick˘ch väzÀov auto-ra Róberta Letza, ktorá by mala byÈk dispozícii koncom apríla. Jednéholektora knihy navrhnú PV ZPKOa druhého autor publikácie.

� Najneskôr do snemu (10. júna2015 v Îiline) poskytnú jednotlivé organi-zácie návrh osláv a spomienkov˘ch najv˘-znamnej‰ích podujatí, ktoré budú zarade-né do centrálneho kalendára. Prípadneìal‰ie návrhy aktivít, na ktoré budepotrebné zabezpeãiÈ finanãné prostriedky.

AKTIVITY PREDSEDNÍCTVA PV ZPKO

SPÝTALI SME SA

Terézie Holecovejčlenky Dozornej rady Ústavu pamäti národa

Prekvapila nás Va‰a obhajoba odvolaného slovenské-ho arcibiskupa J. E. Róberta Bezáka na Vami vyÏiadanejaudiencii u pápeÏa Franti‰ka 10. apríla 2015, ako aj Vá‰nedávny rozhovor v televízii Noe. Rozhodli ste sa tak ponáv‰teve ist˘ch informátorov zo Slovenska, stúpencovodvolaného arcibiskupa a to bez toho, aby ste váÏneposúdili aspoÀ známe v˘hrady voãi arcibiskupovi.

Róbert Bezák bol predsa odvolan˘ na základe v˘sledkuapo‰tolskej vizitácie Vá‰ho spolubrata biskupa Mons. JánaBaxanta, ktor˘ si iste nezaÈaÏil svedomie nejak˘mi v˘-myslami. Urãite uviedol fakty a nie „fámy“, ako ste ich Vynazvali.

Eminencia, svojim konaním ste sa verejne zamie‰ali dojurisdikcie samostatnej cirkevnej provincie zvrchovanejSlovenskej republiky, ãím ste prekroãili svoje právomoci.Od roku 1993 ãeská strana nemá absolútne Ïiadne právozasahovaÈ ani do politick˘ch, ani do cirkevn˘ch otázokslovenského národa. Zasahovanie, akého ste sa Vy dopus-tili, je nielen protiprávne, ale zhor‰uje aj vzÈahy medziãesk˘m a slovensk˘m národom.

Dôvody odvolania arcibiskupa R. Bezáka sú uverejne-né aj v knihe P. ·ebastiána Labu SJ, Róbert Bezák – Pravdao odvolanom arcibiskupovi. Urãite ju máte, veì autor Vámposlal pracovnú verziu a kniha vy‰la v Prahe v Ottovomnakladateºstve. âi snáì v˘roky arcibiskupa: Cirkev je tota-litná; Cirkev nekoná v duchu lásky; Celá Cirkev je skorum-povaná a mnoho ìal‰ích, patria do úst biskupa? Alebovyhodenie z ubytovania zaslúÏil˘ch star˘ch biskupov nadôchodku Mons. ·tefana Vrableca a Mons. Dominika Tót-ha patrí medzi skutky milosrdenstva? âi osoãovanie a kri-minalizovanie svojho predchodcu je láskou k blíÏnemu?

Vierouãné bludy, ako: „Boh pohoìák“ secundum Bezák –to sme predsa videli v‰etci. MôÏe takto verejne rozprávaÈjeden katolícky biskup? A mohli by sme e‰te pokraãovaÈ.

Vedeli ste o tom a napriek tomu to teraz zºahãu-jete. Konanie arcibiskupa Bezáka spôsobilo rozbíja-nie jednoty v Katolíckej cirkvi na Slovensku, ãov tomto prípade hraniãí so schizmou. Vy ste s tak˘mkonaním arcibiskupa spokojn˘. My nie.

Eminencia, povedali ste, Ïe prijatím arcibiskupa Róber-ta Bezáka na audiencii ho Svät˘ Otec morálne rehabilito-val. Je to veºk˘ omyl. Bol to pápeÏ, ktor˘ ho vymenoval zaarcibiskupa a pápeÏ mal plné právo z tejto funkcie ho ajodvolaÈ. Na tom v Katolíckej cirkvi nikto nemá právo nieãomeniÈ. KaÏd˘ pápeÏ prijíma rôznych politikov i du-chovn˘ch, ktor˘ch automaticky, z ich morálnych zlyhaní,nerehabilituje. Svät˘ Otec vyzval arcibiskupa na pokánie.On sa v‰ak viac venoval médiám, ktoré zneuÏívali jehokauzu proti Cirkvi. Odvolávate sa na milosrdenstvo Sv.Otca. Kladieme otázku, ãi je toho hoden ãlovek, ktor˘odmieta svoju sebareflexiu?

S hlbokou úctouSignatári - ãlenovia kresÈansk˘ch obãianskych zdruÏe-

ní: Július Binder, Eva Bobková, Jozef Darmo, Milanëurica, Augustín M. Húska, Zita IÏdinská, Ábel Kráº,Ferdinand Klinda, Zora Kosiba, Ján Ko‰iar, TeodorKriÏka, Ján Liteck˘ ·veda, Eva Litecká ·vedová, Ladi-slav Lysák, Stanislav Májek, Anton Malack˘, EmíliaMalacká, Patrícia Porubská, Jozef Rácz, Mária Rapo-‰ová, Ivan Reguli, Jozef Rydlo, Ján Smolec, ·tefanSoták, Elena ·ebová, Marián ·uran, Arpád Tarnóczy,Rudolf Zelenay, Eva Zelenayová.

Gratulácia jubilantovi

V domove dôchodcov v Dubnicinad Váhom nav‰tívili svojho ãlenaJozefa Nemlahu funkcionárky re-gionálnej organizácie PV ZPKO v Tren-ãíne Hedviga Slivková a HelenaHo‰táková.

Pripojili sa k veºkému mnoÏstvugratulantov k jeho Ïivotnému jubileu90 rokov. Ku gratulantom sa pripájaaj redakcia Svedectvo. (zl)

NA AKTUÁLNU TÉMU

7

OTVORENÝ LISTkardinálovi Miloslavovi Vlkovi

Vzhºadom na to, ão sa momentálne dejev Európe, neza‰kodí predstaviÈ knihu, ktorúnapísal francúzsky spisovateº Jean Raspail: Tá-bor svät˘ch, ktorá prv˘krát vy‰la v roku 1973.Odvtedy sa jej uÏ predali 2 milióny v˘tlaãkov.Tento kniÏn˘ kútik bude trochu netradiãn˘,pretoÏe bude o knihe, ktorá sa dá kúpiÈ aj

u nás, aspoÀ v ãeskom preklade. Ale ako kúpiÈ! V regálochkníhkupectiev ju nenájdete, môÏete si ju objednaÈ ibav zásielkovom obchode, tak ako niektoré iné knihy, na ktorésúãasná politická korektnosÈ uvalila anatému.

T˘m pádom sa ocitla vo veºmi pestrej spoloãnosti, nievÏdy najpríjemnej‰ej. Ale ani takéto spôsoby nijako nezniÏujúúroveÀ tohto titulu. Knihy, ktorá po celom svete vyvolala vá‰-nivé diskusie, ale aj uznanie mnoh˘ch prominentn˘ch osob-ností. PretoÏe ide o mimoriadne silnú literatúru. Literatúruz rodu t˘ch, ktoré umeleck˘mi prostriedkami nastoºujú ozajst-né problémy a hovoria o nich naplno. Teda nieão, ãomu smeu nás po roku 1945 odvykli. Ak necháme bokom poéziu, kto-rá má trochu iné zákony a môÏe obãas vydaÈ svoje plody ajv totalitne zoskrutkovanej spoloãnosti, na prózu to neplatí.Tá môÏe byÈ silná a tvorivá iba vtedy, keì môÏe v‰etkoslobodne pomenovaÈ a nekriviÈ svoju v˘poveì propagandoualebo oportunistick˘m lavírovaním. Veì preão je Dostojevskijzaujímav˘ aj po viac ako sto rokoch?

Za veºmi zaujímavú vec na na‰ej próze povaÏujem aj to,Ïe ani po roku 1989 sa nedokázala oslobodiÈ od strnuléhoslovníka ãi od neuchopenia ozajstnej témy. ·tyridsaÈroãné‰kolenie, ako sa dá mohutne písaÈ o niãom, evidentne zane-chalo svoje stopy. A tak tu stále máme iba prvoplánové poli-tické prekáraãky, ãi prázdne ‰tylistické cviãenia. Ako kebynám politika uÏ naãisto pomútila rozum. A tí najslab‰í pocho-pili slobodu tak, Ïe nás môÏu donekoneãna zasypávaÈ nezmy-selnou vulgárnosÈou ãi patologickou morbídnosÈou. LenÏivého ãloveka ãi Ïeravej témy sa nikde nedopátrame. Potomneãudo, Ïe v sídle organizácie Slovensk˘ spisovateº sa predãasom usídlila ve‰tiareÀ. VáÏne, neÏartujem. MoÏno v snahe,aby ºuìom aspoÀ tak po svojom povedali nieão vágne a ne-urãité z ich Ïivota, keì uÏ spisovatelia to nerobia. No a právev prípade knihy Tábor svät˘ch máme príklad toho, ako mávyzeraÈ ozajstná literatúra bez servítky. TakÏe je nám hneì ajjasné, preão tak˘ pokútny predaj.

Jean Raspail, roãník 1925, hovorí o sebe, Ïe je spisovateº,románopisec, dobrodruh, katolík, monarchista a vizionár. Tú-to knihu, plnú symbolov, ale aj slobody napísal, ako uviedolv rozhovore pre ãasopis Sezession, „ako v jednom tvorivomopojení: kniha sa napísala v podstate sama.“ Raspail napísalviacero románov, ktoré sa tematicky dot˘kajú dne‰n˘ch pro-blémov (Ja, Antoine de Tounens, krẠPatagónie; Sire; Sedemjazdcov; Hurá Zara; ...), no práve tento je na tému, ktorejpálãivosÈ pociÈujeme hlavne v t˘chto dÀoch: masové prisÈa-hovalectvo. Kniha – dystópia v najlep‰om orwellovskom

duchu – hovorí o tom, ako milióny Indov zaplavia Európu.Pripomínam, Ïe kniha vy‰la uÏ v roku 1973! No silná nie je lentémou, veì tú majú aj novinové ãlánky, ale hlavne umeleck˘mstvárnením a siln˘m, pritom brilantn˘m jazykom. Na margosvojich kníh hovorí, Ïe je uÏ osemnásÈ storoãí Francúzom a tú-to svoju identitu chce aj naìalej zachovaÈ. To súãasné nariade-né zboÏÀovanie iného oznaãuje v spomínanom rozhovore, Ïeje to „moc falo‰n˘ch ideí, ktoré sú roz‰irované vládnucimsystémom vzdelávania a médiami a ich moc sa zdá byÈ bez-hraniãná“. Poznáme to aj my z ná‰ho okolia: tí najprázdnej‰íºudia vyhºadávajú tie najpestrej‰ie a najkrikºavej‰ie veci, abyzahnali svoju prázdnotu, ktorú ale nikdy a niãím nevedia na-plniÈ. Pre najnov‰ie francúzske vydanie pripravil aj nov˘predhovor s veºavravnou orwellovskou alúziou „Big Other“.

Mimochodom, keì ãítam váÏnej‰ie veci, tak sedímv kresle s ceruzkou v ruke. Beletriu mám zasa na noãnom sto-líku a tú si ãítam, keì si ºahnem spaÈ. Neplatí to v‰ak pre tútoknihu, ktorú mimoriadne neodporúãam ãítaÈ pred spaním,pretoÏe vás môÏe tak rozru‰iÈ, Ïe e‰te niekoºko hodín sabudete bez spánku metaÈ v posteli. Toto zvykne robiÈ lenveºká literatúra.

P.S. Názov Tábor svät˘ch je citácia z Apokalypsy sv. Jána.

Ján Liteck˘ ·veda

RECENZIA

8

Jean Raspail: Tábor svätých

Literatúra v časoch neslobody

Zápas o pamäÈ jed-notlivcov a národa. Nastole sa mi zhromaÏdiloniekoºko pozoruhod-n˘ch kníh, kúpen˘ch,darovan˘ch, objaven˘choneskorene v kniÏni-

ciach, ale aj od redakcií, vydavateºova autorov. MoÏno v‰etky by si zaslúÏili,aby sa im venovalo viac pozornosti,lebo sú zvyãajne schované pod záºahoupriemern˘ch a komerãne orientova-n˘ch titulov. V kníhkupectvách i mé-diách. Koho v‰ak uprednostniÈ? Predo-v‰etk˘m t˘ch, ktor˘ch nespravodlivézákony minulého reÏimu neraz posie-lali priamo za mreÏe. Za principiálnepolitické postoje. Stali sa politick˘miväzÀami, ktor˘m sa aÏ po dlh˘ch ro-koch odpú‰Èali vymyslené viny, ale nikuÏ nemohol nahradiÈ ich stratené rokya neraz i Ïivoty.

O Antonovi Seme‰ovi sa uÏ voSvedectve písalo. Nielen ako o kºúãovejosobnosti, ktorá mala mimoriadne zá-sluhy na tom, aby aj na Slovensku bolivytlaãené, distribuované a ãítané mno-hé samizdatové knihy vychádzajúce doroku 1989. Seme‰ jedno zo svojichkºúãov˘ch posolstiev intelektuálnehoa klasicky vzdelaného misionára zhrnuldo knihy Nie sme tu od vãera (2014).MoÏno ju zaradiÈ do okruhu viacer˘chdiskutovan˘ch titulov, ktoré chcú formovaÈ politické a kultúrne elityk „dôstojnosti a sebaúcte.“ A tu je ka-tegorick˘: „Potom si nás budú váÏiÈ ajdruhí. Dovtedy nie!“ ZdôrazÀuje, ÏebudúcnosÈ nemoÏno formovaÈ bezpamäte, citujúc pritom Cassiodora: „Jehanebné byÈ cudzincom vo svojej vlas-ti.“ Knihu venuje pamiatke svojichzrejm˘ch, ale donedávna zámernenepripomínan˘ch veºk˘ch uãiteºov,historikov, zároveÀ rodoºubov a kÀa-zov: J. Papánka, S. Timona, F. V. Sasin-ka, J. ·pirku, ·. ·málika, J. Kútnikaa M. Lacka SJ.

Zápas o pamäÈ jednotlivcov a náro-da akoby sa stal jedn˘m z kºúãov˘chkonfliktn˘ch bodov na‰ej súãasnejspoloãnosti. Do tohto zápasu vstupujeaj Matú‰ Kuãera v polemicky nazvanej

knihe Dejiny sa pí‰u pre jestvujúcugeneráciu (2014). Ale aj ìal‰í, ktorí navlastnej koÏi zaÏili pookupaãnú norma-lizáciu v sedemdesiatych a osemdesia-tych rokoch, priãom s obdivom vzhlia-dali k veºk˘m osobnostiam svetovejkultúry a preto aj náleÏito kriticky k do-bovej súãasnosti ako Július Vanoviãv Zápiskoch z m⁄tveho ãasu a Antime-moároch, LIC, ãi iní, ako Laco Szalay :K˘m mi pamäÈ e‰te slúÏi, Hlbiny,odhodlan˘ podpísaÈ sa pod Chartu 77,av‰ak odradzovan˘ realisticky uvaÏujú-cim satirikom, neskôr politick˘m väz-Àom Jánom Kalinom: „Máte malé die-Èa, musíte sa staraÈ o rodinu. My smetu na periférii, tu to nie je ako v Prahe,tam sú diplomatické misie, o podpiso-vateºov sa zaujímajú ambasády, majúpublicitu. Tu po nikom ani pes ne‰tek-ne, nech by bol vystaven˘ akejkoºvekrepresii. Ani ja to nepodpí‰em.“

Koneãne sa dostáva aj na kritickú,ale objektívnu anal˘zu kºúãov˘chosobností literatúry a spoloãnosti, kto-r˘ch poãiatoãná naivná viera v usku-toãÀovanie komunistick˘ch ideálov od‰tyridsiatych a päÈdesiatych rokov, bolaporiadne otrasená. Minimálne od oku-pácie v roku 1968. Zásadne na to od-povedá úplne vytesnená monografiaJána Vi‰Àovského Îivot a dielo Domini-ka Tatarku, ktorá príznaãne vy‰la ibav náklade 100 kusov (2009). Ale ajdlho oãakávan˘ titul Pavla Matejoviãa:Vladimír Mináã a podoby literárneho

diskurzu druhej polovice 20. storoãia.Je to príspevok aj k prv˘m hlb‰ím pole-mikám k ìal‰ím osobnostiam, akoLadislav Novomesk˘ alebo LadislavMÀaãko, ktorí ani na sklonku Ïivotaplne nedospeli ku korekcii svojich ºavi-ãiarskych ideálov. Na rozdiel od ichtvrd˘ch i mäk‰ích oponentov, dlhoz „okraja spoloãnosti“, ktor˘ch storoã-nice sme nedávno oslavovali s veºkounev‰ímavosÈou, ba aÏ kultúrnou aro-ganciou. âi sú to Mikulበ·princ,Janko Silan, Paºo Oliva, Augustín Baníka ìal‰í, na ktor˘ch monografie tieÏnetrpezlivo ãakáme. E‰teÏe prvou veº-kou náplasÈou je tu kniha rozhovorovAntona BaláÏa s politick˘m väzÀomRudolfom Dobiá‰om Vynes na svetlodÀa príbehy dlhej noci, mimochodomzakladateºom a prv˘m ‰éfredaktoromSvedectva. Dobiበpodáva v kniÏkezdrvujúce a faktické svedectvá individu-álnych, skupinov˘ch aj rodinn˘ch tra-gick˘ch osudov svojich spoluväzÀova bratov. Lebo aj on dlhoroãne fáraloÏarovan˘ jáchymovskou „rudenkou“a preto oprávnene sa p˘ta v zbierkeMedzi trávou a vetrom pri odchodejedného z nich: „Kam odchádzate, já-chymovskí / chlapci? / Rudenku hºadaÈ,fáraÈ do bane? / Po toºk˘ch rokocha po takej pláci / byÈ zase na dne a zasna rane? / ...Povedzte, prosím, jáchy-movskí / chlapci: / Keì odídete, ktonám zostane?“

Viliam Jablonick˘

KULTÚRA

9

Zápas o pamäť v knihách

Pozývací list číslo dvaKritici slovenskej a českej výzvy svetovým lídrom tvrdia, že ide o pozývací list číslo dva, veľmi podobný tomu

z roku 1968. Rozdiel vidia iba v tom, že v roku 1968 verejnosť nepoznala mená signatárov listu, ktorým pozýva-telia žiadali Moskvu o vojenský zásah proti tzv. kontrarevolúcii vo vtedajšom Česko-Slovensku. V súčasnosti sasignatári výzvy vôbec netaja tým, že sa podpísali pod list, ktorým apelujú na svetových lídrov, že „už dávno na-stal čas na poskytnutie účinnej a rozsiahlej vojenskej a ekonomickej pomoci napadnutej Ukrajine“. Natexte listu sa zhodlo 130 slovenských a českých osobností, ktoré ho odovzdali kľúčovým ambasádam, tvrdítýždenník .týždeň.

Je nepochopiteľné, že osobnosti sa prepožičali na čin, ktorým vyzývajú svetových lídrov do vojny proti Rusku.Kritici označili signatárov za vlastizradcov, rovnako ako tých z roku 1968. Na zozname sa nachádzajú o.i. mená:Anton Srholec, Štefan Hríb, Michal Havran, Fedor Gál, Pavol Demeš, Michal Hvorecký, Rudolf Chmel,Tomáš Janovic, Ivan Kamenec, Katarína Zavacká, Eugen Korda, Miroslav Kusý, Štefan Markuš,Grigorij Mesežnikov, Juraj Mesík, Daniel Pastirčák, Juraj Stern, Zuzana Szatmáryová, SoňaSzomolányiová, Ján Štrasser, Ivan Štrpka, Peter Zajac, Dušan Trančík, Ľubica Trubíniová, LuciaPiussi, Robert Roth, Rudolf Sikora, László Öllös, Kálmán Petöcz.

Dokonãenie z 1. stranyZ jednoduchej roºníckej rodiny.

Prvé perzekúcie som zaÏil po roku1968, kedy bola moja matka obvine-ná z toho, Ïe vypisovala a vylepovalaplagáty po dedine proti vstupu cu-dzích vojsk do âesko-Slovenska. Alepodobné problémy mal aj otec, lebojeho otec odmietal vstúpiÈ do druÏ-stva. Dokonca celú na‰u rodinu malideportovaÈ do ãeského pohraniãia,kde mali klãovaÈ lesy. Na‰Èastie k to-mu nedo‰lo. Chápal som to akoveºkú nespravodlivosÈ a dodnes vomne zostal pocit krivdy zo zápasus komunizmom.

Vravíte, Ïe vás formovaloprostredie fary. V ãom?

Na fare sa stretávali mnohí kÀaziaj disidenti. âi som chcel alebo nie,zúãastÀoval som sa na ich rozhovo-roch a bavilo ma to. Otec stále poãú-val Hlas Ameriky, Slobodnú Európu,Vatikán a o tom rozprávali aj na fare.V‰etko to boli kÀazi, ktor˘ch zaují-mala Cirkev, ale aj politika, lebo to saoddeliÈ nedá. Dnes sa kÀazi vôbecpolitike nevenujú, myslia si, Ïe dôle-Ïitá je len pastorácia. Ale keì od-deºujeme Cirkev od politiky, tak tonáboÏenstvo nevyuãujeme dobré.Preão zomrel JeÏi‰ Kristus? Práve pre-to, Ïe sa mie‰al do politiky. Jeho pro-ces bol politick˘. Veì ho súdil kráºHerodes, zástupca Rímskej rí‰e. Pon-tius Pilatus bol generálnym prokurá-torom. JeÏi‰a súdila najvy‰‰ia veºradaa chápala ho ako politického nepria-teºa. Zomrel za svoj národ. Mne boloodmaliãka v‰tepované, aby som savedel brániÈ, brániÈ svoje vierovyzna-nie. V tom bola moja matka veºkábojovníãka. Asi som to po nej zdedil.

Proti komu ste sa muselibrániÈ?

V ‰kole vedeli, Ïe som mini‰tranta robili si zo mÀa preto posmech.Uãiteº, keì vo‰iel do triedy, prvé ãourobil zaãal sa preÏehnávaÈ. Pritomhºadel striedavo do neba a na mÀaa u‰k⁄Àal sa.

V triede nebolo viac chlapcov– mini‰trantov?

Boli, ale väã‰inou len krátko. Ja

mini‰trujem dodnes. A ja som nielen-Ïe mini‰troval, ale som sa snaÏil vieruaj ÏiÈ. TakÏe spoãiatku si moje oko-lie zo mÀa robilo srandu, ale keìspoluÏiaci videli, Ïe to myslím váÏne,tak aj oni ma povzbudzovali. A keìuãitelia i‰li proti mne, hovorili mi,aby som na to ka‰ºal. Akceptovali maako veriaceho ãloveka. A myslím si,Ïe to je veºmi dôleÏité v Ïivote.Podobne som to mal aj na strednej‰kole a neskôr aj v zamestnaní.

Ako ste sa bránili?Nebol som ãlovek, ktor˘ by si

nechal na seba kydaÈ a nechal sazosmie‰ÀovaÈ. Keì mi niekto nieãopovedal, tak som sa snaÏil argumen-tovaÈ a paradoxne dochádzalo k aké-musi vyuãovaniu náboÏenstva.

âiÏe najväã‰í problém z ãiassocializmu u vás bol, Ïe ste ne-mohli slobodne prejavovaÈ svojuvieru?

Osobne som s t˘m problém ne-mal. Samozrejme, Ïe vÏdy sa nejak˘na‰iel. Brodské je pohraniãná obeca minul˘ reÏim mal pre ‰koly vymys-len˘ program, v ktorom Ïiaci nacvi-ãovali hºadanie a nahlásenie naru‰i-teºa hraníc. Robilo sa to tak, Ïe vÏdyv nedeºu, tri aÏ ‰tyrikrát do roka, ria-diteºka ‰koly zavolala pohraniãnústráÏ, v rozhlase zahrali dohodnutúpesniãku a deti sa rozbehli naháÀaÈprezleãeného pohraniãiara za naru‰i-teºa hraníc. Toto bolo akoÏe povinné

a s t˘m som mal akoÏe problém, le-bo ja som chodil v nedeºu do kosto-la. Ale moja mama povedala, Ïe jenedeºa a niã nie je povinné, Ïe tamnemusím chodiÈ. „My máme nedeºua pôjdeme do kostola“, a bolo vyba-vené. Samozrejme, Ïe som to pove-dal aj medzi spoluÏiakmi. Spoãiatkuboli vystra‰ení, báli sa, ãi z toho ne-budem maÈ dvojku z chovania. Rekuza ão, Ïe som nebol v nedeºu v ‰ko-le? Jednoducho od maliãka som bolobhajcom svojho svedomia.

âo ste ‰tudovali na strednej‰kole?

Strojárinu v ZVL Skalica. A nemali ste problémy?Vyhodili ma odtiaº kvôli kríÏiku.

Jedného dÀa nám pri‰li predná‰aÈo Darwinovej teórii evolúcie. Ako saãlovek vyvinul z opice. Nezabudli pri-pomenúÈ, Ïe dnes uÏ iba staré babkyveria v Boha, Ïe Katolícka Cirkev jezaostalá, na ústupe, Ïe je len otáz-kou niekoºk˘ch rokov kedy cirkevúplne zanikne. No a nakoniec nás vy-zvali, aby sme poloÏili otázky, ak sachceme nieão op˘taÈ. Málokedy siniekto trúfol. A môj triedny zaãal zo-zadu kriãaÈ: „âulen, no teraz sa nie-ão op˘taj, ão sa hanbí‰ za to, Ïe sikatolík?“ Tak som im poloÏil zopárotázok a nakoniec som ich tak zdep-tal, Ïe odi‰li z predná‰ky a celá trie-da ich vysmiala. Samozrejme, Ïe mariaditeº zavolal na koberec a do-hováral mi, Ïe také veci rozprávaÈnemôÏem, ale svoje som si obhájil.Potom, v treÈom roãníku, sme naobãianskej v˘chove preberali vzÈahCirkvi a spoloãnosti a uãiteºka mavyvolala odpovedaÈ. Postavil som saku katedre a povedal som, Ïe od-mietam odpovedaÈ, lebo toto sanezluãuje s mojím náboÏensk˘mpresvedãením. Rozplakala sa a u‰laz triedy. Nasledovala hodina s tried-nym uãiteºom, ktor˘ sa hneì do mÀapustil: „No, âulen, ão si to zasavyviedol? Preão si bol drz˘?“ Chcelsom mu to vysvetliÈ, ale on zbadal namojom svetri kríÏik, nuÏ ma vyzval:„No, âulen, postav sa. Buì okamÏitedበten kríÏik zo svetra dolu alebo sa

NÁŠ ROZHOVOR

10

Ombudsman svedomia kresťanov

Anton âulen Foto archív

zbaº a odchod domov.“ A ja somodi‰iel.

âo ste urobili?Odi‰iel som. Oãakával som v‰ak,

Ïe mi kÀazi nejako pomôÏu. No vy-svetlili mi, Ïe keby to urobil farárz Brodského, tak ho suspendujúa obec zostane bez kÀaza. Ale dostalsom dobrú radu. Choì do ‰kolya povedz, Ïe sa podrobuje‰ násiliu.

Aj ste to urobili?Po niekoºk˘ch dÀoch, keì som

pri‰iel do uãili‰Èa, tak súdruh uãiteºnormálne ãakal v ‰atni, a keì mazbadal hneì sa sp˘tal, âulen, kdemበkríÏik? Hovorím nemám. Preão?A ja som povedal - súdruh uãiteº, jasa podrobujem vá‰mu násiliu. Bolatam kopa chalanov, ãakali, ão sabude diaÈ, a on sa zahanbene a bezslova otoãil a odi‰iel preã.

A nechali vás do‰tudovaÈ?Nechali. Nejak˘ ãas som potom

robil v Nafte Gbely, tam boli tieÏaféry a potom som i‰iel na vojnu.

A tie aféry boli kvôli vá‰munáboÏenskému presvedãeniu?

Aj. No predov‰etk˘m sompodporil prevrat a heslá, ktoré boliv Bratislave som maºoval na nádrÏev Nafte Gbely. Riaditeº chodil zamnou na pracovisko, uÏ sa báli.Potom boli voºby a navrhli ma zakandidáta na predsedu odborovejorganizácie. Samozrejme, Ïe somnepre‰iel, veì tí boº‰evici tam bolidobre zabarikádovaní, to sa nedalopreraziÈ a ono to neskôr aj bolo cítiÈ.UÏ o pol roka po revolúcii tam zno-va ‰afárili. No a ja som sa oÏenila odi‰iel do Bratislavy. A medzit˘msom bol e‰te na vojne.

A o tom ste napísali knihu. âovás k tomu priviedlo?

Keì som sa nasÈahoval do Brati-slavy, zoznámil som sa SilvomKrãmérym, Vladom Juklom aj s To-nom Seleck˘m. Dlhé roky som bolpravou rukou Silva Krãméryho,ktorého pochovali skôr, neÏ zomrel.

Ako to súvisí s kniÏkou?Krãméry pri‰iel s mnoh˘mi inicia-

tívami, ktoré kresÈanské organizácievrátane KDH odbojkotovali a napo-kon aj Konferencia biskupov Sloven-ska. Napríklad bojovali sme za zrov-noprávnenie cirkevn˘ch a ‰tátnych

‰kôl, za voºnú nedeºu, v˘hradusvedomia, za postavenie pamätníkapatrónom Európy, za kresÈanské od-bory alebo za sociálny program KDH.Niã z toho nepre‰lo, hoci na podporuza rovnoprávne financovania cirkev-ného ‰kolstva sme vyzbierali 220 tisícpodpisov. Dokonca keì sme v roku2004 chceli publikovaÈ v˘zvu narie‰enie zlej sociálnej situácie obãa-nov Slovenska, KDH sa postaviloproti Krãmérymu. A krátko na to nav˘chode Slovenska zaãali rómskesociálne nepokoje.

Stále sme sa nedostali kukniÏke.

Zrejme som jedin˘ ãlovek, ktor˘na vojne odmietol plniÈ nezmyselnérozkazy. Keì som o tom hovoril,biskup BaláÏ, Krãméry i Jukl boli na-d‰ení a nabádali ma, aby som o tomnapísal kniÏku.

Vás kvôli kresÈansk˘m odbo-rom vyhodili zo zamestnaniav SPP. Teraz uãíte náboÏenstvo.Nie je to málo pre takého aktív-neho ãloveka, ak˘m ste?

Je to zaujímavá práca, evanjelizu-jem lebo uãím náboÏenstvo na ‰ty-roch ‰kolách. Celá moja doteraj‰iaãinnosÈ spoãívala v tom, Ïe som ºudíuãil náboÏenstvo. A to bolo úÏasné,lebo kresÈanstvo nikto nikomu ne-bral, len ho bolo treba ÏiÈ. Keì sompotom poãúval, keby v‰etci boli akoTono, cítil som isté zadosÈuãinenie.

A nevolali vás do KDH?Nie, dokonca ja som si podal

prihlá‰ku do KDH, ale mi ju zamietli.Vraj som persona non grata. PremÀa je to ãesÈ. Asi by som veºarozm˘‰ºal, keby ma oslovili.

Ste v‰ak predsedom obãian-skeho zdruÏenia Aliancia za rodi-nu. Kedy a preão ste ju zaloÏili?

ZaloÏili sme ju s Petrom Novove-sk˘m v roku 2009 na popud Rakús-ka. Biskup Ludwig Schwarz zaloÏilnieão podobné v Rakúsku tri rokypredt˘m. My sme s touto my‰lienkoupri‰li (v NKOS) uÏ v roku 2002. Vtedynás podporoval vtedaj‰í predsedaKBS biskup Rudolf BaláÏ. Odporúãalnám osloviÈ Fórum kresÈansk˘ch in-‰titúcií (FKI) aj evanjelickú cirkev(ECAV), aby sa aj oni zapojili do ini-ciatívy. KresÈanské spolky to odmietli.Di‰tancovalo sa aj KDH. Dnes smev návrhu na ochranu nedele osamo-tení, ale podporuje nás KOZ SR.TakÏe kresÈanské spolky sa postaviliproti desatoru.

AngaÏujete sa aj politicky?Nie. V roku 2013 som prijal po-

nuku kandidovaÈ za MagnificatSlovakia na post predsedu VUC. Aletam i‰lo skôr o reklamu strane.Vedeli sme, Ïe to asi neprejde.

Ale na Slovensku je priestorpre národno-kresÈanskú stranu.

Taká tu skutoãne veºmi ch˘ba.Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

Druh˘ sprava Anton âulen, predseda o. z. Aliancie za nedeºu, na rokova-ní vo Viedni so sesterskou organizáciou. Foto archív A. âulena

K prvému zatknutiu spi‰ského bis-kupa Jána Vojta‰‰áka do‰lo e‰te predskonãením druhej svetovej vojny, 5.mája 1945. V tom ãase Slovensko ob-sadzovali vojská âervenej armády.K prv˘m stretom biskupa Jána Vojta‰-‰áka s nastupujúcim ºudovo-demokra-tick˘m reÏimom v âesko-Slovenskudo‰lo bezprostredne potom, ão vojskáâervenej armády 25. januára 1945obsadili Spi‰ské Podhradie. V nasledu-júcich dÀoch ho neãakane nav‰tívilãlen Predsedníctva Slovenskej národ-nej rady Vavro ·robár, ktor˘ muv zmysle zákona ã. 5/1944/Zb. SNRoznámil, Ïe cirkevné ‰kolstvo pre‰lopod gesciu ‰tátu. Biskup Ján Vojta‰‰ák,ktor˘ starostlivo dbal o rozvoj cirkev-ného slovenského ‰kolstva, nemohols t˘m súhlasiÈ a poãas tejto neãakanejnáv‰tevy mu dal pocítiÈ, Ïe je na bis-kupskom úrade neÏiadúcou osobou.Toto stretnutie sa podpísalo na uÏ ajtak nie priaznivom postoji novej poli-tickej elity v âesko-Slovensku voãisilnému vlastencovi a Svätej stolici ver-nému biskupovi Jánovi Vojta‰‰ákovi.

Biskup Vojta‰‰ák zmaril aktivituKomunistickej strany Slovenska, ktoráuÏ poãas Slovenského národného po-vstania podnikla pokus o získanie kléruna svoju stranu prostredníctvom tzv.Slovanského katolíckeho v˘boru. Tvo-rili ho najmä kÀazi a minoriti zo Spi‰-ského ·tvrtka, medzi ktor˘mi vynikalJozef Fiala – Udavsk˘ a Vincent ·inko-viã – Petrovsk˘. Za hlavn˘ch iniciátorovpovaÏoval biskup Ján Vojta‰‰ák Gustá-va Husáka a Jozefa Straku, ktor˘ stál ajza vypracovaním vládneho návrhupredloÏeného Svätej stolici. V Àom za-znela poÏiadavka na odvolanie niekoº-k˘ch slovensk˘ch biskupov, medzi nimiaj pre komunizmus najnebezpeãnej‰ie-ho biskupa Jána Vojta‰‰áka. Hocipredstaviteºom Slovanského katolícke-ho v˘boru sa v marci 1945 podarilozískaÈ od biskupov Pavla Gojdiãa a Jo-zefa âárskeho súhlas na vykonávanieãinnosti, ostatní slovenskí biskupi sapostavili proti. Najrozhodnej‰ie protiSlovanskému katolíckemu v˘boru po-stupoval práve biskup Ján Vojta‰‰ák,ktor˘ zaãiatkom apríla 1945 vyzval

ãlenov Slovanského katolíckeho v˘bo-ru, aby mu oznámili, kto ich poverilvytvorením v˘boru, a ktorá cirkevnáautorita im na takúto ãinnosÈ udelilapovolenie a schválila stanovy. Násled-kom tejto v˘zvy vystúpilo z v˘boru via-cero kÀazov, nielen Spi‰skej diecézy.

Tieto a podobné aktivity biskupaJána Vojta‰‰áka viedli SNR k presved-ãeniu o potrebe jeho okamÏitého od-stavenia z úradu spi‰ského biskupa.Predsedníctvo SNR teda 16. marca1945 rozhodlo o násilnej izolácii JánaVojta‰‰áka v b˘valom letnom sídlespi‰sk˘ch biskupov v Spi‰skom ·tiavni-ku. Osobitn˘ posol doruãil 23. marca1945 biskupovi Vojta‰‰ákovi prípis Po-vereníctva vnútra v Ko‰iciach, ktor˘obsahoval v˘zvu Slovenskej národnejrady, aby z dôvodov ‰tátnej bezpeã-nosti a konsolidácie pomerov do t˘Ïd-Àa opustil biskupské sídlo v Spi‰skomPodhradí a aÏ do vydania ìal‰ích poky-nov sa zdrÏiaval v klá‰tore v Spi‰skom·tiavniku. Biskup Vojta‰‰ák to razant-ne odmietol. Na v˘zvu odpovedal li-stom z 28. marca 1945, v ktoromuviedol, Ïe si nie je vedom˘, Ïebyohrozoval ‰tátnu bezpeãnosÈ svojímzdrÏiavaním sa v sídle Spi‰ského bis-kupstva a oznaãil tento zákrok za „ne-odôvodnen˘ útok na osobnú sloboducirkevného predstaveného biskupstvaspi‰ského.“ ·tátne orgány reagovalina protest biskupa vydaním nariadenia

na jeho internovanie. Nariadenievykonali ‰tátne orgány 5. mája 1945za asistencie katolíckeho kÀaza JozefaStraku, ktorému biskup Vojta‰‰ákihneì oznámil, Ïe ipso facto je exko-munikovan˘.

Predsedníctvo SNR zdôvodÀovalo,Ïe takto koná v úsilí o záchranu bisku-pa, ktor˘ je prudkej povahy a otvoreneútoãí voãi nov˘m politick˘m pomeromna Slovensku. No i voãi Sovietskemuzväzu a partizánom, ktor˘ch oznaãujeza banditov A mohlo by sa staÈ, Ïevzhºadom na zhovievavosÈ SNR voãipostojom biskupa by sa sami partizánimohli v zlosti postaviÈ proti nemu. Toby vrhalo na SNR odium nepria-teºského postoja voãi cirkevn˘m osob-nostiam.

Biskup Ján Vojta‰‰ák bol 16. júla1945 v Spi‰skom ·tiavniku ·tátnoubezpeãnosÈou zaisten˘ a prevezen˘ doväznice Krajského súdu v Bratislave.Krátko po uväznení polícia vykonalana biskupskom úrade v Spi‰skom Pod-hradí domovú prehliadku, priãom zha-bala osem spisov t˘kajúcich sa cirkev-ného ‰kolstva s cieºom vykon‰truovaÈobvinenie. K vy‰etrovaniu biskupa Voj-ta‰‰áka v‰ak nedo‰lo, pretoÏe prezhor‰ené zdravie bol 2. augusta 1945prevezen˘ do ·tátnej nemocnice v Bra-tislave kde bol aÏ do 8. septembra.

Snahy ãeskoslovenskej vlády o nad-viazanie diplomatick˘ch vzÈahov soSvätou stolicou a vnútropolitick˘ v˘vojznaãne ovplyvnili ìal‰í osud spi‰skéhobiskupa Jána Vojta‰‰áka. Nebolov záujme ani jednej z politick˘ch stránznepriateliÈ si katolíkov, ktor˘ch hlasyv súvislosti s blíÏiacimi sa parlamentn˘-mi voºbami v roku 1946 boli dôleÏité.Preto 28. novembra 1945 biskupa Voj-ta‰‰áka prepustili na slobodu. Av‰akiba do ãasu, pretoÏe po nástupe ko-munistického reÏimu vo februári 1948sa zaãal pripravovaÈ omnoho tvrd‰í zá-sah proti katolíckej hierarchii na Slo-vensku. Ten vyústil do monsterprocesus tromi slovensk˘mi biskupmi, v kto-rom 73-roãn˘ biskup Ján Vojta‰‰ákbol odsúden˘ na 25 rokov väzenia.

HEDr. ªuboslav Hromják, PhD

ZAZNAMENALI SME

12

Sedemdesiat rokov od zatknutia Jána Vojtaššáka

ªuboslav Hromják Foto Ladislav Lesay

Na sovietskom veliteºstve v Berlíne,v prítomnosti zástupcov protihitlerovskejkoalície, neskoro veãer 8. mája 1945 vedú-ci nemeckej vojenskej delegácie mar‰al Kei-tel podpísal bezpodmieneãnú kapituláciu.Od 23. hodiny stredoeurópskeho ãasu pre-stali branné sily Nemecka klásÈ aktívny od-

por a vydali sa na milosÈ a nemilosÈ svojim protivníkom. Druhá svetová vojna bola najväã‰ím vojnov˘m kon-

fliktom uplynulého storoãia. Zúãastnilo sa jej 60 ‰tátovvrátane v‰etk˘ch svetov˘ch mocností, do zbrane bolopovolan˘ch vy‰e 110 miliónov muÏov aj Ïien. Celkov˘poãet obetí sa odhaduje na 65 miliónov, z nich asi po-lovica boli civilisti. Najväã‰ie straty utrpel Sovietskyzväz – 27 miliónov (13 miliónov vojakov a 14 miliónovcivilistov), âína 13 miliónov a Nemecko 6,5 milióna,z toho asi poldruha milióna civilistov. Vojna spôsobilaobrovské materiálne ‰kody a e‰te väã‰ie ºudské tragé-die. Zvrhnutím atómov˘ch bômb na Hiro‰imu a Naga-saki v auguste 1945 ºudstvo vstúpilo, bohuÏiaº, ºavounohou do atómového veku, keì sa nesmierna sila ukry-tá v atómovom jadre najprv vyuÏila na zabíjanie a de-mon‰tráciu sily. Koniec vojny paradoxne vyústil donovej vojny, akú ºudstvo doposiaº nepoznalo, do vojnystudenej, do bipolárneho sveta a rozdelenej Európy.

E‰te aj so sedemdesiatroãn˘m odstupom sa dejiny 2.svetovej vojny interpretujú z pozície jej víÈazov. Zabudnimena stále Ïivú vojnovú propagandu a pozrime sa nezaslepe-n˘mi oãami na udalosti predchádzajúce jej vzniku. Seme-no budúceho konfliktu, ktoré vyklíãilo o dve desaÈroãia ne-skôr, bolo zasiate uÏ vo Versailles v roku 1919 drastick˘mipodmienkami mierovej zmluvy nalinkovan˘mi porazenémuNemecku. Aj keì väã‰ina ºudí mala e‰te v Ïivej pamätihrôzy 1. svetovej vojny, od polovice tridsiatych rokov bolozrejmé, Ïe svet ãaká nov˘ a väã‰í konflikt. MussolinihoÈaÏenie do Etiópie, obãianska vojna v ·panielsku, japonskáagresia proti âíne a bezmocnosÈ Spoloãnosti národovsignalizovali, Ïe nastávajúce obdobie bude pre ºudstvokritické.

V priebehu niekoºk˘ch rokov Hitlerovej diktatúry do-posiaº hospodársky rozvrátené Nemecko podivuhodnezosilnelo a jeho vodca uÏ prestal skr˘vaÈ svoj cieº zjednotiÈv‰etk˘ch Nemcov v jednom ‰tátnom zväzku aj na úkorzmeny hraníc. V marci 1938 pri‰lo na rad Rakúsko, v ok-tóbri ãeské Sudety a aj slovenská PetrÏalka s Devínom. Uká-zalo sa, Ïe nacistické Nemecko nie je pri demolácii Versaill-ského systému v Európe osamotené. Rovnaké ciele si sta-novilo aj Taliansko i nበsused Maìarsko. Zabratie juÏnéhoSlovenska Maìarmi bolo ìal‰ím dôsledkom európskejkrízy. Na svoje si pri‰li aj Poliaci, v tej dobe e‰te spojenciHitlera a v slepej honbe ‰íriÈ sa na úkor susedov, odkrojiliúzemie z ãeského Sliezska a aj zo Slovenska.

Po vzniku Slovenského ‰tátu a okupácii âiech a Mo-ravy v marci 1939 Veºká Británia a Francúzsko medov˘mimotúzmi o moÏnej úprave hraníc na úkor Nemecka získaliPoºsko na svoju stranu. Poliaci dokonca ãiastoãne mobilizo-vali svoju armádu a zmrazili kontakty s Nemeckom. Hitlernastolil otázku pozemného koridoru do V˘chodného Prus-ka a poÏadoval, aby Poliaci súhlasili s pripojením slobodné-ho mesta GdaÀsk k Nemecku. V prípade ústretovosti bolochotn˘ garantovaÈ poºské hranice na dobu 25 rokov,k ãomu sa neodhodlala Ïiadna vláda weimarského demo-kratického Nemecka.

Zákulisná diplomacia v‰ak hnala Poºsko do konfrontá-cie. Británia a Francúzsko, hoci doposiaº spojeneckúzmluvu s Var‰avou nemali, boli zrazu ochotné garantovaÈpoºské hranice aj za cenu vojny. Len niekoºko mesiacovpredt˘m, v prípade spojeneckého âesko-Slovenska, postu-povali úplne protichodne a dokonca pohrozili Prahe vojen-sk˘m zásahom ak sa nepodvolí mníchovskému diktátu.V niektor˘ch poºsk˘ch oblastiach, kde Ïila poãetná nemec-ká men‰ina vypukli etnické vá‰ne a vy‰e 80 tisíc Nemcovhºadalo útoãisko na pôde Nemecka. Ich smutn˘ osudposkytol bohat˘ materiál Göebbelsovej propagandistickejma‰inérii. VzÈahy Nemecka a Poºska, pred niekoºk˘mi me-siacmi e‰te idylické, sa r˘chlo zhor‰ovali.

Hitler si uvedomoval, Ïe proti poºsko-britsko-francúz-skej koalícii bez spojenca nemá ‰ancu. Aj on otoãil kormid-lo svojej zahraniãnej politiky a so Sovietskym zväzom, do-posiaº hlavn˘m ideologick˘m protivníkom, podpísal zmluvuo neútoãení. Cel˘ obsah paktu aj s tajn˘m dodatkom, kto-r˘m si obe diktatúry rozdelili územie Poºska, bol prostred-níctvom amerického agenta na nemeckom veºvyslanectvev Moskve takmer okamÏite známy aj prezidentovi Roose-veltovi. Hoci poãas augustovej krízy viackrát demon‰trovalsvoju starosÈ o Poºsko, túto kºúãovú informáciu do Var‰a-vy neposunul. Potreboval tento star˘ li‰iak, aby v Európevypukla vojna? Ak by Poliaci vedeli, Ïe im hrozí invázia ajz v˘chodu, iste by sa snaÏili o diplomatické rie‰enie. Akopotvrdzujú niektoré pramene ani Hitler ho celkom neod-mietal. Nestalo sa, 1. septembra 1939 Nemecko vtrhlo doPoºska a o tri dni Veºká Británia a Francúzsko vypovedaliBerlínu vojnu. O dva t˘Ïdne âervená armáda zaãala svojpostup na západ a zastavila sa na demarkaãnej ãiare do-hodnutej s Nemeckom. Británia a Francúzsko na poru‰enieúzemnej integrity Poºska v˘chodn˘m susedom nereagovalivypovedaním vojny Sovietskemu zväzu, dokonca s Mosk-vou ani nepreru‰ili diplomatické styky. Politika dvojakéhometra slávila úspech. A tak si Stalin mohol spokojne mäd-liÈ ruky. Prvá ãasÈ pokru s Európou mu vy‰la na sto percent.Hlavné mocnosti starého kontinentu sa ocitli vo vojnovomkonflikte a on vedel, Ïe z toho bude maÈ len osoh.

Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc.autor je historik

ZAZNAMENALI SME

13

Inak o 2. svetovej vojne

3. mája 1945 Sovietska armáda 4. a 2. Ukrajinského fronturozdrvila posledné nemecké vojenské jednotky na území Slovenskav Bielych Karpatoch a v Javorníkoch. T˘m sa skonãila druhá svetovávojna na Slovensku. Spolu so Sovietskou armádou vtiahli na Sloven-sko aj osobitné jednotky NKVD, ktoré robili oãisÈovacie akcie protiznámym nekomunistick˘m verejn˘m ãiniteºom aj v mal˘ch dedinách.Nevinné osoby bez akéhokoºvek súdneho pokraãovania väznili, sú-streìovali v improvizovan˘ch táboroch, a potom veºkú ãasÈ z nichnásilne odvliekli do Ruska. Od októbra 1944 do júna 1945 taktodeportovali do Ruska 7500 slovensk˘ch obãanov.

4. mája 1919 pri návrate lietadlom z Talianska zahynul francúz-sky brigádny generál a slovensk˘ ãlen vedúceho triumvirátu ãeskéhoa slovenského odboja v zahraniãí Dr. Milan Rastislav ·tefánik.

5. mája 1945 SNR rozhodnutím ã. 1224/945-prez. vydalazatykaã na 68-roãného spi‰ského biskupa Jána Vojta‰‰áka.

8. mája 1945 vláda SR v exile v rakúskom Kremsmünsteri pod-písala dokument, ktor˘m sa bezv˘hradne podrobila veliteºovi 20.korpusu 3. americkej armády generálovi Waltonovi H. Walkerovi.

10. – 11 mája 1848 z iniciatívy ·tefana M. Daxnera sa zi‰laporada slovensk˘ch národovcov v Liptovskom Sv. Mikulá‰i, na ktorejzostavili Îiadosti slovenského národa. V ‰trnástich bodoch obsaho-vali program slovenského národno-revoluãného hnutia. Jeho obsahpredstavuje dôleÏit˘ dokument o ‰tátoprávnych poÏiadavkáchSlovákov.

11. mája 1944 vymenoval pápeÏ Pius XII. nitrianskeho biskupaDr. Karola KmeÈka za arcibiskupa. Bol to prv˘ slovensk˘ arcibiskupod ãias sv. Metoda.

13. mája 2004 zomrel v Bratislave Jozef Tomá‰ek, zakladajúciãlen KPVS.

16. mája 1949 dvadsaÈjeden príslu‰níkov polície obsadilo Sale-ziánsky ústav v Michalovciach a ich vedúci oznámil riaditeºovi prof.·tefanovi Faberovi SDB, Ïe je zbaven˘ svojich funkcií predstavenéhosaleziánskeho ústavu a správcu priºahlej farnosti. Musí ihneì opustiÈtúto budovu aj so svojimi spolupracovníkmi. Fabera odporovalpoukázaním na nezákonnosÈ ich postupu, ale márne. Obyvateºstvosa hrozivo zhromaÏdilo pri kostole a na dvore ústavu, takÏe saleziánimuseli ºudí presviedãaÈ, aby ich nebránili. Báli sa totiÏ krviprelievania.V‰etk˘ch rehoºníkov odviezli a eskortovali s ozbrojenou stráÏou aÏdo ·a‰tína.

PribliÏne v tom istom ãase podobne likvidovali ìal‰ie tri sa-leziánske diela v Îiline, v Trnave a v Komárne. To bola prvá násilnáa protiprávna akcia komunistického reÏimu proti katolíckej reholi.Postupne t˘m ist˘m spôsobom likvidovali ìal‰ích 24 klá‰torov in˘chrehoºn˘ch spoloãností.

17. mája 1968 sovietsky ministersk˘ predseda A. Kosygin, mi-nister obrany mar‰al Georgij M. Greãko, mar‰al Kiril S. Moskalenkoa mar‰al Ivan S. Konev nav‰tívili Prahu. A. Dubãek a O. âerník na-vrhli sovietskym predstaviteºom, aby sa plánované ‰tábne cviãenievojsk Var‰avskej zmluvy v júni konalo na území âSSR. Sovieti návrhprijali, ale bez oznámenia zmenili termín a so svojimi vojensk˘mijednotkami vstúpili na územie âSSR uÏ koncom mája.

20. mája 1950 v Prahe zriadili ministerstvo národnej bezpeã-nosti, ktoré viedol najprv Ladislav Kopfiiva a od 23. 1. 1952 K. Bací-lek. Toto ministerstvo sa stalo v˘konn˘m orgánom nekontrolo-vateºného bezprávia a teroru proti v‰etk˘m „nepriateºom“ totalitnejKomunistickej strany v celej âSR.

21. mája 2004 zomrel v RuÏomberku predseda okresnej orga-nizácie PV ZPKO Pavol BrodÀansk˘.

24. mája 1918 pri‰iel do Ameriky predseda âesko-Slovenskejnárodnej rady profesor TomበG. Masaryk a vo svojom prejave k Slo-vákom v Pittsburghu vyhlásil: „Bude slobodné âesko a bude slobod-né Slovensko. Na Slovensku politické vedenie, ‰koly, súdnictvoa v‰etko iné bude slovenské, v âechách ãeské.“ Na základe tohtovyhlásenia predstavitelia slovensk˘ch a ãesk˘ch spolkov, aj prof. T. G.Masaryk, 30. mája podpísali âesko-Slovenskú dohodu.

25. mája 1991 pápeÏ Ján Pavol II. poctil sídelného biskupav Nitre Mons. Jána Chryzostoma Korca hodnosÈou kardinála. Je toprv˘ biskup na území Slovenska, ktorému Svätá stolica udelila tentonajvy‰‰í stupeÀ cirkevn˘ch hodností. Do tejto vysokej funkcie medzinajbliωích poradcov pápeÏa bol slávnostne in‰talovan˘ v Ríme 28.júna.

Máj 1947 - v tomto ãase bolo na Slovensku e‰te stále deväÈpracovn˘ch táborov, v ktor˘ch Ïivorilo vy‰e 900 osôb. Ku koncu rokasa ich stav zv˘‰il na 1387.

Máj 1972 - skupina katolíckych laikov v Bratislave zaloÏila tajnévydavateºstvo Samizdat, ktoré vydávalo náboÏenskú literatúru pretajné krúÏky laikov a kÀazov, neskôr aj ‰tvrÈroãník RadosÈ a nádej(RAN). Vydavateºstvo pôsobilo aÏ do roku 1990.

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

TROCHU HUMORU

� Úradné hodiny v kancelárii Predsedníctva PV ZPKO v Bratislave na Obchodnej ulici ã. 52 sú v pondeloka v stredu od 9.00 hod. do 13.00 hod. UpozorÀujeme na‰ich ãlenov, Ïe mimo úradn˘ch hodín sa telefonicky ne-dovolajú do kancelárie Predsedníctva PV ZPKO. (r)

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sympatizanti, priatelia. Na‰a organizácia dlhodo-

bo zápasí s ne‰tandardnou situáciou, keì pripravuje plány svojej ãinnosti bezkrytia finanãn˘mi prostriedkami. Nedostatok peÀazí nás núti obrátiÈ sa na Váss v˘zvou o pomoc. Vydávanie Svedectva nie je ìalej moÏné zabezpeãiÈz prostriedkov ‰tátnej dotácie, preto sa obraciame na Vás s prosbou, vyhºadaÈvo Va‰om okolí potenciálnych sponzorov ná‰ho ãasopisu. Ak nebude vy-chádzaÈ, akoby sme stratili nástroj prezentácie vlastného jestvovania. Azda ne-prajníci by sa tomu aj pote‰ili. Veríme v‰ak, Ïe sa nájdu podporovatelia ideálov,za ktoré sme trpeli, a ktoré hodláme aj naìalej chrániÈ a obhajovaÈ. Záujemco-via o pomoc pre na‰e Svedectvo môÏu poslaÈ svoj príspevok na ãíslo úãtu:4000128109/3100, ‰pecifick˘ symbol: 1212, alebo sa kontaktujte na tel.ãíslach 0905 737 790 a 0902 199 429. Darcom úprimne ìakujeme.

Vedenie PV ZPKO a ãasopisu Svedectvo

STALO SA

Babka napomína vnuka:- Vnúãik môj, keì k˘cha‰, zakry

si ústa dlaÀou!- Ale babka, mne zuby nevyletia!

Ide policajt cez les a náhodousi v‰imne odstavené auto, zakriãí:

- Je tu majiteº vozidla so znaãkouBA 72-38???

- Anoooo, tu som!!- A papiere máte?- Nie, staãia mi lopúchy.

V máji si pripomíname Ïivotnéjubileá t˘chto na‰ich ãlenov a priaz-nivcov.Jubilantka Anna Jadrná z Madunícoslávila svoje 80-te narodeniny 26. apríla2015.

45 rokovNovák Richard, Pezinok 31.5.1970

50 rokovâajkoviãová Oºga, Nitra 16.5.1965

55 rokovHagara Vladimír, Ing.,Prievidza

17.5.196075 rokov

Solár Ladislav, Bratislava 14.5.1940Ballová Ema, Nitra 20.5.1940Lukáãová Jolana, Michalovce

24.5.1940Letrichová Anna, Krásna Hôrka

18.5.1940Szatmáryová Îofia, Spi‰ské Vlachy

12.5.1940Kri‰tovãíková Mária, Bratislava

6.5.194080 rokov

OstroÏlíková Oºga,Uºany nad Îitavou2.5.1935

Moravãíková Anna, Slovenská ªupãa8.5.1935

·lepecká Anna, Záhor 10.5.193581 rokov

Maková Anna, Heºpa 22.5.1934Mikulová Katarína, PhDr.,Bratislava

31.5.1934

Lichmanegerová Irena, ·irkovce9.5.1934

Karel Jozef, Bratislava 1.5.193482 rokov

·ranková Irena, Veºk˘ Lapበ8.5.1933BoÏíková ·tefánia, Nitra 21.5.1933

83 rokovJozef Cahel, PovaÏská Bystrica

18.5.1932Uhrík Marian, Brusno 1.5.1932

84 rokovTabaãár Ján, Trenãianske Teplice

9.5.1931Bartoviãová Margita, ·urany 30.5.1931

86 rokovViera Chylová, Banská Bystrica

24.5.1929Vyskoãilová Eugénia, Bratislava

5.5.192987 rokov

Behún Ján, Humenné 26.5.1928Salvianová Magdaléna, Trnava

17.5.1928Zacharová BoÏena, Bratislava 19.5.1928

88 rokovMi‰eje Rudolf, Bo‰any 28.5.1927

89 rokov·korvaga Jozef, Holíã 16.5.1926

91 rokovMagursk˘ Vojtech, MUDr.,Martin

14.5.192495 rokov

Vígºa‰ská Anna, Lutila 3.5.1920Jubilantom srdeãne blahoÏeláme.

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

PRIPOMÍNAME SI PRISPELI NA ČINNOSŤ

OpravaMargita Pleceníková, ãlenka v˘bo-

ru regionálnej poboãky PV ZPKO v Mi-chalovciach nás upozornila na chybnéuvedenie mien v ãlánkoch t˘kajúcichsa ich organizácie, ale aj nesprávnemeno predsedu poboãky. Dosiaº nímje Ing. Miroslav Pleceník a pani Margi-ta sa nevolá Preceníková ale Pleceníko-vá. Za chyby sa ospravedlÀujeme.

Redakcia

Korecová Mária, Nitra 20 EURSarva‰ Miroslav, Nitra 20 EURSobotová Mária, Nitra 7 EURâervenková Mária, Nitra 10 EURPla‰tiaková Mária, Nitra 10 EURMada Milan, DráÏovce – Nitra 10 EURHurban Ján, Malacky 8 EURHatala ªubo, Prievidzda 38 EURNiÏÀansk˘ Juraj, Vrbové 5 EURKurtová Margita, Trnava 8 EURSalviányová Magdaléna, Trnava 10 EURMarget˘niová Oºga, Hlohovec 20 EURJadrná Anna, Madunice 2 EURGajdo‰ Michal, Hlohovec 12 EURHorváthová Mária, KriÏovany 20 EURHalásová Mária, Hlohovec 8 EURSarva‰ Franti‰ek, Pie‰Èany 8 EURLuchová Eva, Pie‰Èany 6 EURStraková Melánia, Pie‰Èany 9 EURGromanováí Katarína, Trnava 10 EURHorváth Jozef, Hlohovec 16 EURëureková Beata, ·paãince 8 EURHenrietta – direct marketing, s.r.o-R.Gregu‰, Bratislava 220 EURKovaãovsk˘ Ján, JUDr.Ing., ·enkvice 18 EURVirãík ªudovít, Vysoká nad Uhom 26 EURTomko ·tefan, Michalovce 18 EURBednáriková Mária, Trenãín 16 EURGallo Jozef, Trenãín 3 EURJanãová Eva, Trenãín 3 EURKulí‰ek Ján, Trenãín 12 EUR·andorfi Pavol, Trenãianska Teplá 11 EURWeberová Emília, Trenãín 20 EUROndrejka Jozef, Ing., Malacky 8 EURBrodÀansk˘ Ján, Ko‰ice 10 EURMaskaº Radoslav, Ko‰ice 6 EURHalková Helena, Banská Bystrica 20 EURBrÀák Peter, JUDr, Bratislava 50 EUR·ustek Michal, Îarnovica 10 EURMesto Nitra (na vydávanie ãasopisuSVEDECTVO) 400 EUR

Darcom vyslovujeme úprimné poìakovanie.

✞ Vo veku 88 rokov, 17 marca2015, zomrela Otília MOLNÁROVA,rod. Frãová, dlhoroãná ãlenka Mestskejpoboãky PV ZPKO Bratislava. Poslednározlúãka sa konala 20. marca 2015v dome smútku v Senci. Telesné po-zostatky boli po obrade prevezené nakremáciu.

✞ Vo veku 86 rokov, v apríli 2015,zomrela Anna OVEâKOVÁ, ãlenkaregionálnej poboãky PV ZPKO v Hu-mennom. Posledná rozlúãka sa konala10. apríla 2015 na mestskom cintoríne.

✞ Vo veku 83 rokov, 10. apríla2015, zomrel Pavol GLADIS. Po-chovan˘ bol na mestskom cintorínev Humennom.

✞ Vo veku 87 rokov, 17. apríla2015, zomrel Ján BEHÚN. Pochovan˘bol 20. apríla 2015 na mestskom cinto-ríne v Humennom. Rozlúãky sa zúãast-nila predsedníãka regionálnej poboãkypani ·afráneková.

✞ Vo veku nedoÏit˘ch 79 rokov,17. apríla 2015, zomrelMilan JANâOVIâ. Po-sledná rozlúãka sa konala24. apríla 2015 v rímsko-katolíckom kostole v Ore-

chovom. ✞ Vo veku 86 rokov, 18. marca

2015, zomrel Jozef KRAJ≈ÁK. Posled-ná rozlúãka sa konala 21. marca 2015v kostole sv. Kataríny vo Veºkej Lomnici.

Pozostalým prejavujeme úprimnú sústrasť.

ROZLÚČILI SME SA

AUTENTICKÝ DOKUMENT

16