Časopis Evanjelického a. v. cirkevného zboru Levice

ecavlevice.sk

Zborový list

Ročník XVII.

júl - august 2018

Zborový výlet v Oldřichoviciach

2

Zborový výlet v Oldřichoviciach

3

Myslime počas letných dovo-leniek, prázdnin a prác v záhrad-kách na to, že Pán Boh nemá do-volenku. Pretože ani diabol nemá dovolenku a nezaháľa. Pekne krás-ne nám postupne zaburiňuje pôdu nášho srdca. Preto aj počas letné-ho obdobia musíme byť v strehu a budovať svoj život viery, okopávať ho svojimi modlitbami, prihnojo-vať každodenným pokáním a za-lievať slovom Božím.

Mt 13, 24 – 26Podobné je kráľovstvo nebeské človeku, ktorý zasial svoje semeno na svojom poli. Ale keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď siatina vyrástla, ukázal sa aj kúkoľ.

Modlitba: Pane Bože, my v ieme, že

sme bez Teba slabí. Prosíme Ťa, aby sme si svoj duchovný život chránili, rozvíjali, prehlbovali a upevňovali. Daj Pane, aby nás neobrástla burina hriechu, kto-rá by v nás likvidovala to dob-ré a požehnané ovocie Ducha Svätého. Požehnaj nám aj let-ný čas, aby sme si odpočinuli, načerpali nových síl a duchov-ne sa povzbudzovali. Vkladáme sa do Tvojich milostivých rúk. Amen.

Všetci, ktorí máte zá-hradky, viete ako to v nich funguje. Posadíte zeleni-nu, ale rastie tam aj buri-na, ktorú ste síce nesadili, ale ona tam rastie. Tak ju musíte vyplieť, ale po čase opäť vyrastie. Potom oko-pete celú záhradku a prí-du dažde. Rastie vám vaša zelenina, prináša úrodu, ale opäť sa tam zjaví aj burina. Tú ste opäť nesadili, ale musíte ju vytrhať, inak budete mať s úro-dou problém.

Teraz si predstavte, že nechá-te záhradu samu na seba, napo-spas. Viete, ako by to v nej vyzera-lo o pár týždňov? Mali by ste tam nejakú úrodu? A či naše duše nie sú vzácnejšie ako naše záhrady? Preto sa o svoj duchovný vzťah s pánom Bohom musíme starať, pestovať ho, udržiavať, aby nám srdce nezaburinila pekelná buri-na hriechu.

Foto: pixabay

4

Výlet do Oldřichovíc

Je sobota ráno, 2. 6. 2018 a pred evanjelickým kostolom v Leviciach sa schádzame, aby sme sa vydali na ďalšie spoločné poznávanie cirkev-ných zborov, teraz v Českej repub-like, na Těšínskom Sliezsku.

V modlitbe prosíme Pána Boha, aby nás sprevádzal a ochraňoval na ceste za bratmi a sestrami v ČR, s ktorými veríme, že prežijeme prí-jemné spoločenstvo.

Po prekročení hraníc prichádza-me do mesta Český Těšín, kde nás víta rodák zo Slovenska, pán Mi-lan Pecka. Úsmevne poznamenal, že nás víta v „najväčšom meste“ v Čechách, pretože sa nezmestilo do ČR, lebo je riekou Olše rozdelené na českú a poľskú časť. On spoloč-ne s naším bratom farárom zorga-nizoval a pripravil program nášho stretnutia.

Prvou našou zastávkou bol evanjelický kostol Na Nivách a Dia-konicko - vzdelávacie centrum pas-tora Vladislava Santariusa. Cen-trum bolo otvorené pred tromi rokmi a jeho zakladateľom a ria-diteľom je syn pastora Santariusa, ktorý nás múzeom sprevádzal. Má tri hlavné časti: archív, knižnicu a čitáreň a múzeum protestantiz-mu. Múzeum zaznamenáva histó-riu evanjelickej cirkvi za 100 rokov na Těšínskom Sliezsku. Pre tých, čo sa nezúčastnili výletu, trochu z

histórie: V období protireformácie boli v roku 1654 zatvorené všetky evanjelické kostoly na Sliezsku a evanjelici sa tajne schádzali v le-soch, kde Bohoslužby vykonávali kočovní kazatelia. O sto rokov ne-skôr bol postavený Ježišov kostol, jeden zo šiestich kostolov milosti postavený v Sliezsku, na základe zmluvy medzi Habsburgovcami a švédskym kráľom. Vďaka pokro-kovým kazateľom bol kostol na-vštevovaný veriacimi aj zo 100 km vzdialenosti. Po vydaní toleranč-ného patentu cisárom Jozefom II. v roku 1781 mohli vznikať evan-jelické zbory v obciach a stavať sa evanjelické modlitebne. Ďalším medzníkom bolo obdobie po 1.sve-tovej vojne. Po vzniku českoslo-venského a poľského štátu patril Ježišov kostol poľskej časti mesta Těšín a na Sliezsku neboli evanje-lické kostoly. Po roku 1920 vznikli tri protestantské cirkvi a to Sliez-sky seniorát evanjelický v Poľsku, Českobratská cirkev evanjelická a Nemecká evanjelická cirkev. V roku 1923 vláda Československej republiky uznala ako samostat-nú augsburskú cirkev v Sliezsku. Vďaka neúnavnej službe a prebu-deneckej práce pastora Santariu-sa bol organizovaný duchovný ži-vot na Těšínsku.

Po prehliadnutí si týchto prie-

5

storov sme boli pozvaní na obed. Obedňajšiu prestávku nám pre-dĺžil výdatný dážď (ktorý domá-ci privítali, pretože tu nepršalo už dva mesiace), ktorý osviežil horúci vzduch, ale nám ukrojil z času, ktorý sme mali na prehliad-ku mesta.

Posilnení obedom sme sa vybra-li na spomenutú prehliadku ktorou nás sprevádzal usmiaty brat Pec-ka. Prešli sme mostom cez rieku Olše do poľskej časti mesta Těšín, okolo Studne troch bratov, miesta založenia mesta Těšín a Záhradou dvoch brehov. Tu sme navštívili spomínaný Ježišov kostol, ktorý je najväčší evanjelický kostol nielen v Poľsku, ale aj v strednej Európe. Jeho históriu nám priblížil historik Martin Gábriš, ktorého výklad nám z poľštiny prekladal diakon oldři-chovického zboru Zbyšek Kaleta. Kostol postavili v neskorobaroko-vom štýle, začali ho stavať v roku 1710, pôvodne bez veže. Dĺžka kos-tola je 56 metrov, oltár zobrazujú-ci Svätú večeru má rozmery 17 x 8 metrov, najväčšia píšťala organu má 5 metrov. Kostol pojme 6 500 veriacich a bohoslužieb sa zúčast-ňuje priemerne 600 veriacich. Sú-časťou kostola je aj knižnica, kto-rá eviduje 23 000 položiek a medzi nimi aj prvé vydania diel Martina Luthera.

Na organe nám hymnu Hrad prepevný zahral brat Marian Be-reni a pieseň Smieť žiť pre Krista

sme si spoločne zaspievali v sprie-vode jeho organovej hry.

Ďalším cieľom našej cesty bola obec Oldřichovice na úpätí Javoro-vého, ktorej územie tvorí hlavnú časť Sliezskej cirkvi evanjelickej a. v. Navštívili sme aj Třanovice, kde sme položili venček k pamätníku Juraja Tranovského, ev. farára a tvorcu duchovných piesní a mod-litieb. Jeho najvýznamnejším die-lom je kancionál Cithara sancto-rum, ktorý sa stal prvým tlačeným evanjelickým spevníkom na Slo-vensku.

Potom sme sa príjemne unave-ní z celodenného putovania rozde-lili do rodín, kde nás srdečne pri-jali, pohostili a ubytovali.

Nasledujúci deň sme sa prebu-dili do upršaného rána a naše kro-ky viedli do kostolíka v Oldřicho-viciach. Pôvodne evanjelická škola z roku 1792 prešla rekonštrukciou a poslednými úpravami v r. 2001 – 2004. Dnes poskytuje množstvo priestorov pre bohatú činnosť tohto zboru. Priblížil nám ju pas-tor farnosti Jiří Chodura. Zbor bol založený v roku 1950 a v súčasnos-ti vedie v štatistike 1324 veriacich. Pochválil sa nedeľnou besiedkou (účasť 25 detí), aktivitami mláde-že, dorastu, výukou náboženstva (94 detí). Priemerná účasť na bo-hoslužbách je 178 veriacich. Orga-nizujú biblické hodiny, stretnutia mamičiek s deťmi, manželských párov, dôchodcov, modlitebné sku-

6

Celoslovenská biblická olympiáda

pinky, adventné koncerty, službu starším a nemocným (pastorač-ná služba).

Náš cirkevný zbor domácim pri-blížil brat dozorca Martin Drdoš, kázeň slova Božieho predniesol náš brat farár Martin Riecky, bá-seň predniesla sestra Emília Ma-cáková, svedectvom poslúžila ses-tra katechétka jolana Makovicová a modlitbou ukončila sestra Katarína Riecka. Spoločne spievaná pieseň ukončila toto naše stretnutie.

Prehliadli sme si priestory ce-lého zborového centra a v jedálni

nás čakal chutný obed a občerstve-nie. Potom boli už len rozhovory s domácimi a cesta domov.

Bohatší a vďační za množstvo nových informácií a ukážok sme poďakovali Pánu Bohu za to, že nás sprevádzal na tejto ceste. Organi-zátorom ďakujeme za toto krásne spoločenstvo, našim hostiteľom v Sliezsku za srdečné prijatie, neza-budnuteľné stretnutia, nové pria-teľstvá. Budeme sa tešiť, ak ich budeme môcť privítať aj v našom cirkevnom zbore.

Alžbeta Solmošiová

Dňa 25.5.2018 sa konala v Mar-tine celoslovenská biblická olym-piáda. Zo seniorátneho kola od nás postúpili na celoslovenské kolo Alicka Tóthová zo IV. ZŠ a Ninka Tomová z I. ZŠ. Hoci išli s nimi aj rodičia, išla som ako pedagogic-ký sprievod.

V aule Biblickej školy v Martine privítal všetkých zúčastnených Jo-zef Sopoliga, riaditeľ spojenej školy v Martine. Na úvod sme zaspievali pieseň – Toto je deň. Nasledovala modlitba, po nej biblické zamys-lenie, ktoré mal brat farár Marek Hrivňák zo Súľova – ako Pán Boh dal poznať svoje meno Mojžišovi pri horiacom kríku, Mojžiš. 3 kap. Jeho meno je Hospodin. Zname-ná to SOM, KTORÝ SOM. Zahŕňa

Jeho minulosť, prítomnosť a bu-dúcnosť. Z Jeho mena vyplýva aj prvá Božia vlastnosť – Pán Boh je večný. On bol, je a bude. Pán Boh nemá začiatok ani koniec. Je alfou i omegou. Pán Boh povolal Mojži-ša do služby, aby vyviedol Izrae-litov z Egypta a aby ich doviedol do zasľúbenej krajiny.

Ani my tu nemáme trvalé miesto. Žijeme v tejto časnosti, ale máme pred sebou cieľ, za kto-rým ideme – nebesá. Po biblic-kom zamyslení sme zaspievali ešte jednu pieseň – Ty mi dávaš nohy jeleníc. Potom už boli žiaci rozdelení do tried podľa kategórie. Keď sme sa pýtali našich žiačok, ale aj iných, aké boli testy, odpo-vedali– ťažké. Hlavne tretia časť,

7

sestra seniorka, ktorá nám udeli-la aj požehnanie na cestu.

Aj touto cestou ďakujeme našim žiačkam za vynikajúce výsledky na celoslovenskej biblickej olym-piáde. Prajeme im naďalej múd-rosť a hojné Božie požehnanie.

Zborová katechétka Jolana Makovicová

keď mali písať biblické verše. Po-vzbudzovali sme naše dievčatá, že už dostať sa na celoslovenské kolo je víťazstvo.

Potom nasledoval v školskej je-dálni chutný obed. O 14.00 hod. bolo vyhlásenie výsledkov. , Skôr ako sestra seniorka Katarína Hu-dáková z Liptovského Ondreja vyhlásila výsledky, povzbudila žiakov. Všetci ste prví, lebo na ce-loslovenské kolo sa dostali len tí, ktorí boli prví v seniorátnom kole. Niektorí však vedeli toho o niečo viac. Boli sme milo prekvapení, keď vyhlásila, že v 1. kategórii sa na 1. mieste umiestnila naša Alic-ka Tóthová. Ďalšie milé prekvape-nie bolo v 2. kategórii na 3. mieste bola naša Ninka Tomová. Úprim-ne sme sa tešili z výsledkov našich žiačok. Záverečnú modlitbu mala

Mariánske dogmy (1. časť)

ÚvodTéma týkajúca sa panny Márie,

Ježišovej pozemskej matky, je veľ-mi citlivou témou a rozhodol som sa k nej pristúpiť s najväčšou poko-rou a úctou, ako sa len dá. Priviedlo ma k tomu niekoľko faktorov.

V roku 2017 oslavovali mno-hí kresťania okrúhle sté výročie zjavenia sa panny Márie vo Fati-me. Celý rok prebiehali v médiách relácie zamerané na mariánsku úctu. Na jeseň roku 2017 sa pro-

fesor Krempaský v televíznej re-lácii Orientácie snažil vysvetliť na základe fyzikálnych zákonov, ako panna Mária nadväzuje rozhovor so všetkými pozemšťanmi. Na zá-ver svojho vstupu povedal: „A toto je dobrý tromf pre luteránov, aby vedeli, ako panna Mária komuni-kuje s týmto svetom.“ Pána pro-fesora si osobne veľmi vážim, ale my luteráni neriešime otázku, ako panna Mária komunikuje s týmto svetom. Otázka znie trochu inak:

8

„Môže panna Mária vôbec komu-nikovať s týmto svetom?“

Cirkevná história nám k tejto téme na Slovensku podáva smut-né svedectvo. Počas krvavej reka-tolizácie Uhorska v 17. storočí sa snažili uhorskí králi so silnou pod-porou Habsburgovcov premeniť krajinu na Regnum Marianum – Mariánske kráľovstvo. Dialo sa to násilným a krvavým vyničením všetkých protestantov (luteránov a kalvínov), odobratím ich kostolov, vyhnaním protestantských kňazov z krajiny a popravou mnohých pro-testantov. Vrchol dosiahla rekato-lizácia za cisára Leopolda II, ktorý menoval na čelo rekatolizácie ar-cibiskupa vo Viedenskom novom meste, kardinála Leopolda Koloni-ča, ktorý vyhlásil: „Urobím Uhor-sko otrokom, žobrákom a napo-kon katolíckym.“ Rovnako cisár a uhorský kráľ Ferdinand III. pove-dal: „Radšej sa vzdám žezla, ko-runy, života a zdravia. Radšej by som videl, ako zavraždia mojich synov, než by som povolil vyko-návanie augsburského vyznania vo svojej krajine.“ Evanjelici boli počas 17. a 18. storočia vylúčení z cechov, pretože odmietali skladať prísahu na pannu Máriu.

Veľmi zaujímavé k tejto téme sú aj literárne diela. S celým ma-riánskym kultom sa krásne vyrov-nala aj spisovateľka Kristína Royo-vá vo svojom diele Moc svetla. Dej románu sa odohráva v Poľsku na

prelome 19. a 20. storočia, kde ľu-dia, žijúci v obci Záborie, poznajú pravdu, odlúčia sa od Ríma a sta-nú sa evanjelikmi. Ich kňaza Lu-bošínskeho odsúdia doživotne do väzenia, jeho manželku umiestnia doživotne v kláštore. Dej príbehu sa v spomenutom diele odohrá-va pár desaťročí po týchto uda-lostiach, kedy v podobe mladého katolíckeho kňaza Konráda Hri-čovského vstúpi medzi nich oheň Božieho Ducha. On sám najskôr musí prebojovať veľmi ťažkú cestu od Ríma až ku Kristovi, od modiel až k Božiemu Duchu. Nakoniec na základe štúdia Písma Svätého káže biblické posolstvo o panne Márii a stavia sa proti jej zbožsteniu. Pre-žije vo svojom živote veľa trpkos-ti. Vlastná cirkev sa ho vzdá a on preskúšaný v peci utrpenia sa sta-ne evanjelickým kňazom v Záborí, kde pokračuje v diele duchovnej obnovy po vzore svojho predchod-cu kňaza Lubošínskeho.

Keby sme sa pozreli do refor-mačných spisov 16. storočia, zistili by sme s prekvapením, že sa pan-ne Márii a tematike s ňou spojenej skoro vôbec nevenujú. Pretože dve dôležité mariánske dogmy boli po-stupne prijaté až v nasledujúcich storočiach ako reakcia na luterán-sku a kalvínsku reformáciu.

K tejto téme teda pristupujem s veľkou bázňou a pokorou, na-koľko sa len dá. Vážim si každého človeka a verím, že Pán Boh má

9

Karol Marx a Slováci

svojich verných nasledovníkov v každej kresťanskej cirkvi. Mnohí ľudia sa ma však na túto tému ne-závisle sami od seba pýtajú už dlhé mesiace a svojím spôsobom ma podnietili k tomu, aby som sa na mariánske dogmy pozrel vo svet-le Písma svätého. Pretože Pán Je-žiš sám povedal: Vy poznáte prav-du a pravda Vás oslobodí. (J 8,32) A na inom mieste hovorí: Ja som pravda i cesta, i život. Nik nepri-chádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. (J 14,6)

Tento seriál bude rozdelený na tri kapitoly. V prvej kapitole si všimneme, či popri Svätej Troji-ci existuje v nebesiach miesto pre pannu Máriu. V druhej kapitole sa pozrieme na to, čo hovorí panna Mária sama o sebe. Ako pomôcku použijeme časti výkladu Dr. Marti-na Luthera k Máriinmu chválospe-vu (Magnificat). V tretej kapitole uvidíme, ako mariánske dogmy vznikali, vyvíjali sa a čo vlastne hovoria.

(pokračovanie na budúce)Martin Riecky

V novembri roku 1847 zasa-dal v Bratislave Uhorský snem. Po krvavej revolúcii vo Viedni z 13. marca a nekrvavej v Pešti sa nálada na sneme vyhrocovala. V priebehu niekoľkých dní snem prijal zákony, ktoré zrušili dovte-dajší feudálny poriadok. Odstrá-nené boli urbárske povinnosti, cirkevný desiatok a zemepanské súdy. Všetci obyvatelia Uhorska sa formálne stali občanmi s rov-nakými právami a povinnosťami. Táto predstava vydesila v prvom rade majetných feudálov. Na zá-klade marcových zákonov začali vznikať po obciach a mestách ná-rodné gardy.

Dňa 10. mája 1848 zvolal Ján Francisci R imavský (rodák z

Hnúšte) a Štefan Marko Daxner (rodák z Tisovca) národnú po-radu do Liptovského Mikuláša, kde zostavili Žiadosti slovenské-ho národa. Chceli dosiahnuť rov-noprávnosť Slovákov s ostatnými národmi v Uhorsku, samostatný slovenský snem, používanie slo-venčiny v úradoch, slobodu tlače. Uhorská (maďarská) vláda vydala však na popredných predstavite-ľov slovenského národného hnu-tia Hurbana, Hodžu a Štúra za-tykač. Tí medzitým odcestovali na všeslovanský zjazd do Prahy a 16. septembra 1848 ustanovili vo Viedni Slovenskú národnú radu. Po týchto udalostiach prekročili s dobrovoľníckym zborom hranice Uhorska a na Myjave vypovedali

10

poslušnosť peštianskej vláde.Vodcovia Slovenskej národ-

nej rady organ izoval i ľudo -vé zhromaždenia. Po zhromaž-dení v Martine 10. marca 1849 predložila slovenská delegácia 20. marca 1849 cisárovi Františko-vi Jozefovi I. takzvaný Slovenský prosbopis. Dňa 14. apríla vyhlá-sil v Debrecíne Lajoš Košút detro-nizáciu Habsburgovcov a nezá-vislosť. Dňa 13. augusta 1849 boli maďarské vojská spojenými sila-mi cisárskych a ruských oddielov porazené, 1. novembra 1849 boli zrušené revolučné zákony z mar-ca 1848 a hneď na to zavedená vo-jenská diktatúra generála Hayna. Uhorsko bolo rozdelené na päť vo-jenských dištriktov, v rámci kto-rých pôsobila ako podriadená aj

civilná správa. Podľa Karola Marxa je život boj

o existenciu. Dejiny sú dejinami hospodárskych zápasov, výroby a rozdelenia. Hospodárska štruktú-ra je podkladom každej štruktúry spoločenského života, hlavne po-litiky. Karol Marx sa v roku 1848 postavil proti Slovákom a ostat-ným národnostiam v Uhorsku. Podľa jeho názorov mohli uhorské národnosti poďakovať Maďarom za to, že vôbec žijú. Podľa Marxa boli národnosti v Uhorsku nižší-mi rodmi, ktoré nič nevytvori-li, ale vždy sa uchyľovali k abso-lutizmu.

Je preto priam až zarážajúce, že marxizmus ako ideológia sa pl-ných 40 rokov preferoval na na-šom Slovensku.

Martin Riecky

Výroky doktora Martina Luthera• Keby na celom svete žili iba praví kresťania, teda praví veriaci, nebo-lo by potrebné žiadne knieža, kráľ, pán, meč a právo. Načo by im aj bol, ak majú v srdci Ducha Svätého, ktorý ich vyučuje a pôsobí, že nikomu nepre-ukazujú zlo, každého milujú, od kaž-dého radi znášajú krivdu a dokonca aj smrť? Kde ľudia strpia všetky kriv-dy a konajú iba právo, tam nie sú nut-né žiadne hádky, spory, súdy, sudco-via, trest, právo, ani meč.• Prostredníctvom viery si u Boha oslobodený od všetkého, ale u ľudí si prostredníctvom lásky služob-

níkom všetkých.• Máme iba toľko, koľko veríme a dú-fame.• Na viere záleží všetko, na nej sto-jí celý kresťanský život.• Kresťanský život neznamená byť zbožným, ale stávať sa zbožným. Ne-znamená byť zdravým, ale udržovať sa, nebyť, ale stávať sa, nie pokoj, ale cvičenie. Ešte takými nie sme, ale raz budeme. Ešte to nie je dokonané, ale je to v chode a v behu. Nie je to koniec, ale cesta. Zatiaľ ešte všetko nežiari, ne-leskne sa, ale všetko sa zlepšuje.

11

Rozhovor s Jolanou Makovicovou

Na úvod, mohli by ste pove-dať niečo o sebe – kto ste, koľko máte rokov, aké máte zamest-nanie a čo robievate vo voľnom čase... Jednoducho, predstavte sa našim čitateľom.

Volám sa Jolana Makovicová, som v seniorskom veku. Pracujem ako zborová katechétka. Vyuču-jem náboženskú výchovu na troch základný školách v Leviciach. Ži-jem sama, ale nie som osamelá. Som vďačná Pánu Bohu za svoju duchovnú rodinu. Dal mi bratov a sestry, s ktorými trávim aj svoj voľný čas. Zúčastňujeme sa spolu na rôznych zborových aktivitách, spoločenského ,kultúrneho a po-znávacieho charakteru.

Už dlhú dobu pôsobíte ako ka-techétka. Prečo ste sa rozhodli venovať sa práve deťom a mlá-deži a z čoho máte najväčšiu ra-dosť v rámci tohto svojho pôso-benia?

Práca s deťmi poznačila celý môj život. Začínala som ako pô-rodná asistentka. Bola to pekná, ale náročná a zodpovedná práca. Pomáhala som pri príchode nové-ho života na svet. Keď sa pozriem spätne na svoj život, obdivujem

môjho Pána za to, ako si ma pri-pravoval aj na duchovnú prácu medzi deťmi. Najväčšiu radosť mi spôsobuje to, keď vidím ako Duch Boží zobúdza detské srdiečka k du-chovnému životu.

Určite máte mnoho zážitkov a skúseností. Zažili ste aj neja-kú humornú situáciu, o ktorú by ste sa chceli podeliť s čitateľ-mi Siloe?

Áno, mám, zažijem s nimi hu-morné, ale i vážne situácie. Jedna z humorných sa mi prihodila na hodine náboženstva na 1. stupni. Úvod hodiny venujem zvyčajne opakovaniu z predchádzajúceho učiva. Na moju otázku z opakova-nia sa zdvihlo mnoho rúk. Všimla som si jednu žiačku, ktorá v aktivi-te všetkých predbiehala. Ruku dví-hala najvyššie, vstávala zo stolič-ky, tak som ju vyvolala. Ona na môj údiv odpovedala? „Pani katechét-ka, máte pekné hodinky.“ Nevedela som ako mám v prvej chvíli reago-vať. Dusila som v sebe smiech.

Stretli ste sa aj s nejakými problémami či ťažkosťami?

Ako v každej práci, i v tejto sú problémy. Dobre je, keď sa riešia, lebo to posúva veci vpred. Najväč-

12

ší problém vidím v spolupráci s vedením niektorých základných škôl. Náboženskej výchove nepri-pisujú rovnaký status ako k iným predmetom. Ďalším problémom sú niektoré rodiny nepraktizujúce svoju vieru aktívne doma.

Tvrdí sa, že každý človek má určitú mieru zodpovednosti za to, aké dary, talenty mu boli ude-lené. Čiže očakáva sa od neho, že ich využije a zúročí. Kedy a pri akej príležitosti ste si uvedo-mili, čomu sa chcete venovať, a povedali si, že nastal čas otvo-riť sa okoliu? Bol to ten princíp vnútorného povolania, keď Boh osloví človeka, resp. povie mu, kam má ísť?

Dosť dlho som žila bez Boha. Zvrat v mojom rozmýšľaní o Bohu nastal začiatkom deväťdesiatych rokov. Stalo sa to na základe živého svedectva, ktoré ma postupne pri-viedlo do osobného vzťahu s Kris-tom. Čítaním Božieho slova, mod-litbou, ma Pán Ježiš začal viesť v osobnom i pracovnom živote. Uká-zal mi aj smerovanie k povolaniu, ktoré vložil do mňa On sám. Od detstva som chcela byť učiteľkou, ale pod vplyvom mojej mamičky, ktorá bola zdravotníčka, som aj ja začala pracovať v zdravotníctve. Verím, že keď Pán Boh niekomu niečo zverí, tak ho k tomu aj vy-strojí všetkým potrebným. Mod-lievam sa a prosím za to, čo mi v tejto práci chýba.

Vráťme sa trochu späť do mi-

nulosti. Odkiaľ pochádzate, kde ste vyrastali a kam ste chodili do školy?

Narodila som sa v Leviciach, kde som aj vyrástla, a tu aj žijem. Po základnej škole som začala štu-dovať na Strednej zdravotníckej škole v Nitre – odbor pôrodná ses-tra. Po ukončení školy som začala v tomto odbore pracovať. V čase, keď som sa stala kresťankou, ma Pán Boh nasmeroval ísť študovať popri zamestnaní na Evanjelickú bohosloveckú fakultu do Bratislavy – odbor učiteľstvo. Verím, že to bol Boží zámer s mojím životom.

Boli vaši rodičia aktívnymi kresťanmi? A ako sa to prejavo-valo vo vašej domácnosti?

Moji rodičia žili nábožensky v zmiešanom manželstve. Ocko bol evanjelik, mamička katolíčka. To ovplyvnilo aj duchovný život na-šej rodiny. Aktívne kresťanstvo sa u nás nepraktizovalo.

Kto je pre vás teraz príkladom vyznávania viery a prečo?

Keď ma pán Ježiš našiel, bolo to cez Jeho Slovo. Božie slovo sa mi stalo veľmi drahým. Denne si ho čí-tam – vedie ma, povzbudzuje, vyu-čuje a napomína. Práve z jeho slo-va ma povzbudzuje život apoštola Pavla, ktorého na jeho ceste zasta-vil sám Pán Ježiš. Pripomína mi to moje osobné stretnutie s Pánom Je-žišom. Keby mi niekto pred rokmi povedal, že budem nasledovníkom Pána Ježiša a milovať Ho, tak mu neuverím.

13

Čo pre vás znamená mať vzťah s Bohom?

Je to najdôležitejšia vec v mo-jom živote. Mať nenarušený vzťah s Ním. Pán Ježiš sa stal súčasťou môjho života. S Ním riešim všetko – starosti, problémy i radosti.

Máte aj nejaké zážitky a skú-seností, ktoré otestovali vašu vieru?

Každý deň prežívam niečo s mo-jím Pánom. Mám skúsenosť, ako sa o mňa stará. Predsa však v mojom živote bol čas, kedy bola moja viera testovaná až na základ. Pred vyše ôsmimi rokmi mi diagnostikovali onkologické ochorenie, podstúpi-la som operačný zákrok a násled-ne liečbu. V tomto prípade mi dal Pán Ježiš obrovskú milosť a poko-ru dôverovať mu a prijať danú sku-točnosť. Po piatich rokoch otestoval moju vieru. Znovu mi diagnostiko-vali onkologické ochorenie krvi. Myslela som si, že Pán ma ide od-volať z tejto časnosti. Tu som sa z jeho milosti vedela poddať Jeho vôli. Po dlhotrvajúcej liečbe ma pán Ježiš uzdravil, za čo som Mu nesmierne vďačná.

Máte nejaké motto, krédo, ci-tát z Biblie, ktorým sa riadite?

Určite, je ich viacej. Počas tých ťažkých okolností môjho života mi Pán Ježiš pripomínal, že milujúcim Boha, všetky veci slúžia na dobro. (Rim. 8,28) Bez lásky k Pánovi Je-žišovi by som neobstála v mojich skúškach viery.

Po čom túžite a za čo ste vďač-

ná v rámci svojho súkromného života i života v cirkevnom zbo-re?

V tomto období uzdravenia som sa často modlila za to, aby som bola dobrým nástrojom v ru-kách Pána Ježiša. Túžim po tom, aby môj život svedčil o láske Kris-tovej všetkým.

Boli ste zvolená za presbyter-ku, aké boli vaše očakávania, čo sa týka tejto funkcie, a čo všet-ko na vás čakalo pri nástupe na tento post?

Od roku 2003 som presbyter-kou v našom cirkevnom zbore, s ročnou prestávkou v roku 2013. Mojou túžbou bolo byť aktívnou členkou presbyterstva. Nechce-la som byť nikdy členkou „len do počtu.“ S odstupom času, ako pô-sobím v tejto funkcii, môžem po-vedať, že pracujem na tom, aby sa táto predstava naplnila. Konkrét-ne od roku 2004 vediem SEŽ, pri rôznych zborových príležitostiach a aktivitách pomáham organizač-ne zabezpečiť ich priebeh. S deť-mi, ktoré navštevujú náboženskú výchovu, pripravujem kultúrny program k niektorým sviatkom a príležitostiam.

Je niečo, čo by ste chceli odká-zať členom cirkevného zboru?

Mojim bratom a sestrám prajem požehnanie v ich osobnom vzťahu s Pánom Ježišom. Je to to, čo je naj-vzácnejšie aj pre mňa.

Pripravila: A. Medzihradská

14

Dňa 16. marca tohto roku sme si pripomenuli 190. výročie naro-denia evanjelického farára, roz-právkara, prekladateľa a redakto-ra Pavla Emanuela Dobšinského. V našich cirkevných zboroch spolu s manželom slúžime už štrnásty rok. V Drienčanoch, kde aj bývame, sa nám v roku 2014 podarilo zriadiť Múzeum slovenskej rozprávky. Ch-cem vám preto aspoň sčasti priblí-žiť Dobšinského nielen ako zbera-teľa rozprávok, ako to počúvame z každej strany, ale ako evanjelické-ho farára, ktorý žil a tvoril v neľah-kých revolučných rokoch. Človeka, ktorý zápasil s vlastnou chudobou už od detstva, a tiež chorobou, kto-rá trápila jeho i najbližších, no na-priek tomu sa na drienčanskej fare vždy niečo našlo pod zub aj pre si-roty z Drienčan. Popri tom tvoril a staral sa o ľud jemu zverený.

Narodil sa vo Veľkých Slavošov-ciach dňa 16. marca 1828 rodičom Pavlovi Dobšinskému a Zuzane Ju-liane, rodenej Pauerovej, ako prvo-rodený z deviatich detí. Jeho otec Pavel Dobšinský, narodený 11. 9. 1798 v gemerskej dedinke Turčok, pod vrchom Železník, bol traumati-zovaný zlými sociálnymi pomermi,

Život a dielo P. E. Dobšinského (1. časť)

v ktorých žil so svojou početnou rodinou. Hoci bol vzdelaný, neraz cítil nedostatok. A tak robí všetko preto, aby bolo vzdelanie celoživot-nou hodnotou aj pre jeho deti.

Po skončení filozoficko-teologic-kého štúdia na katedre reči a lite-ratúry československej na lýceu v Bratislave po dobu jedného roka pôsobil ako vychovávateľ v Ratko-vej. Mal sa stať farárom v Nandra-ži, v blízkosti svojho rodiska, no nestalo sa tak. Preto mu neostáva-lo nič iné ako prijať miesto učiteľa vo Veľkých Slavošovciach. Ale asi to tak malo byť, čoho dôkazom je aj fakt, že sa dňa 18. októbra 1826 oženil s dcérou slavošovského fa-rára Jána Pauera. Dobšinský čakal dlhých 8 rokov, kým si ho v Dlhej Vsi, vtedajšom Hosúsove, zvolili za svojho farára. Počas rokov čakania sa narodili prví dvaja synovia. Pa-vel Emanuel a Ján Viliam. Prvoro-denému Pavlovi boli krstnými ro-dičmi Karol a Johana Györkiovci, majitelia slavošovských papierní. Zápis v matrike narodených potvr-dzuje, že plné znenie mena nášho najvýznamnejšieho rozprávkara je Pavel Emanuel a nie Pavol, ako sa dodnes v učebniciach literatú-

15

ry nesprávne traduje. Evanjelická transkripcia a vlastnoručné podpi-sy však hovoria jasne.

Ako trojročný odchádza s ro-dičmi do Dlhej Vsi a o dva roky ne-skôr sa sťahuje s rodičmi do Sirku, to znamená, že Slavošovce i Dlhú Ves môže poznať len z rozprávania svojich rodičov. Dôkazom toho je aj tá skutočnosť, že ako 18-ročný študent levočského lýcea v roku 1846 napísal cestopis Púť po otči-ne, v ktorom nespomína ani Sla-vošovce, ani Dlhú Ves, zato o Sir-ku hovorí ako o svojej „dedinke rodnej“. Pavel Dobšinský spomína na svojho otca takto: „Môj apovka boli naozaj veselý chlap a sirkov-skí farníci ich mali radi, lebo sa ve-deli zabávať, tancovať a spievať na krstinách, svadbách, (ba dokonca aj na karoch, čo mamulienku veľ-mi hnevalo), ako keby boli jeden z nich. Rád zdôrazňovali, že sú sy-nom prostého garbiara a kožkára Pavla z Dobšinej, ktorý však na to-varišskej vandrovke po takmer ce-lej rakúsko-uhorskej monarchii na-toľko zmúdrel, že dal svojho syna, čiže môjho apovku, študovať až do Prešporku! Aj zo mňa bude cirkev-ný učiteľ, ba ak budem usilovný, možno i kazateľ Božieho slova, len nesmiem fňukať!“

Roky 1833 – 1837 Dobšinský vyrastá v Sirku spo-

lu so svojimi rovesníkmi. Chce sa stať zbojníckym kapitánom, a tak napriek varovaniu lezie na vyso-

kú jabloň a po páde utrpí otvore-nú zlomeninu holennej kosti, ktorá ho pri každej zmene počasia bude trápiť po celý život.

V roku 1837 ho otec ako 9-roč-ného vykladá na voz, aby ho po prvýkrát odviezol z domu na štú-diá na latinskom gymnáziu s vy-učovacím jazykom maďarským v Rožňave. Pre výborné výsledky a talent na cudzie jazyky bol prijatý na gymnázium v Miškovci. Vďaka tomuto štúdiu nemal s maďarčinou žiadne problémy, pretože tento ja-zyk excelentne ovládal. A to nielen hovorovým slovom, ale tiež jeho spisovný variant. Počas štúdia v Rožňave a Miškovci spomína na to, ako sa mu často posmievali a buchnátovali ho. Nadávali mu, že je sprostý slovenský drevorubač ... buta Tót!

A jeho otec, vyštudovaný pe-dagóg s pedagogickou rozvahou mu hovorí:

„Zasa ma budú biť, apovka,“ fňukal som.

„Aj mňa bili!“ odkrojili si apov-ka zo slaninky a ponúkli ma. „Bili ma tí hlúpejší a silnejší!“

„Znovu sa mi budú posmievať, že som sprostý slovenský drevo-rubač...buta Tót! Ako v Rožňave a Miškovci!“ zavrtel som odmietavo hlavou a nezobral som si slaninky, hoci sa mi už zbiehali slinky. „Pre-čo sa na nás maďaróni osopujú tým hanebným butatótovaním?!“

„Aj mne sa posmievali,“ prežú-

16

vali apovka pokojne slaninku. „Aj ma urážali, no ja som sa nedal! Ani ty sa nedáš! Just sa budeš dobre učiť! Veď si hlava otvorená!“

„Tak prečo ma bili v Rožňave i Miškovci... po tej mojej otvorenej hlave, apovka? Len za to, že som hovoril po slovensky? Dennoden-ne na mňa vykrikovali, že som bu-tatót. Ešte aj tí, čo mali slovenské mená! Všetci, čo sa donedávna vo-lali Jesenský alebo Kováč, no zra-zu si za menom začali písať úr... Jesensky úr, Kovács úr! I pre tých som bol sprostý slovenský drevo-rubač! Ničovatý butatót!“

„Prestaň, synku!“ zahriakli ma rázne apovka. „Veď nadávali sebe, na seba pľuli, na svojich rodičov... na svoje mamky a staré mamky!“

„Po ústach ma plieskali, až mi krv tiekla, buchnátovali ma – tu máš, ty sprostý drevorubač zo Sir-ku, ty panslávsky butatót!“ fňu-kám ďalej.

„A čo! Aj mňa bili, ale hoci som krv vyronil, slzu som nepustil!“ dupli nohou apovka. „Aspoň si sa zocelil, zahartoval ako ten chudob-ných rodičov syn v rozprávke... A teraz sa ti prichodí učiť, Paľko... Na levočskom lýceu sa budeš vzdelá-vať nielen po slovensky, synček môj, ale aj po maďarsky!“

„To veru nebudem!“ skríkol som, až sa koník strhol a vyľaka-ne zastrihal ušami.

„A veru budeš, Paulus!“ po-hrozili mi apovka svojou valaštič-kou.

„Budeš vedieť lepšie mondoko-vať ako rodení Maďari, lebo máš talent na jazyky! Naučíš sa aj po nemecky, grécky, latinsky, ba i po hebrejsky! Synku, keď budeš veľa vedieť, nebudeš sa hanbiť za svoj materinský jazyk! Lebo zistíš, že čo sa dá povedať vo všetkých jazykoch sveta, dá sa povedať aj po sloven-sky! Čím viac si na chrbát naložíš, tým ľahšie sa ti neskôr bude krá-čať... Po maďarsky už i tak dobre vieš, veď len preto sme ťa dali do Rožňavy a Miškovca!... No tak, daj si už konečne kúsok slaniny!“

Dychtivo som sa zahryzol do slaninky a voňavého chlebíka, za-tiaľ čo apovka doniesli ďalšiu put-ňu vody pre koňa. Usmiali sa na mňa:

„Bili ťa, ale naučil si sa! Aj si zmúdrel, aj si zosilnel... Ako vra-vím: Keď si v levočskom lýceu osvo-jíš nemčinu, hebrejčinu, gréčtinu i latinčinu... keď budeš, synku, veľa vedieť, nebudeš sa hanbiť za svoj národ ani za mamulienku, čo ťa naučili materinský jazyk... Ba ani za apovku, čo ťa naučili aj kliať... psst! Ale tie škaredé slová si šetri! Uč sa pilne, budeš pekne rozprá-vať! O tom, čo vieš... Lebo to ti nik nezoberie, čo máš v hlave! No čo je, Paulus, zasa smoklíš? Ešte chvíľu a začnem i ja... Utri si slzy, Paulus Emanuel,...“

(Z knihy „Rozprávkar a roz-právnica“, str. 19 – 23)

(Pokračovanie na budúce)Terézia Gabčanová

17

Seniorátne stretnutie SEŽ

V nedeľu 27. 5. 2018 sa konalo seniorátne stretnutie SEŽ v Ko-márne. Aj z nášho cirkevného zbo-ru, ale aj s iných zborov v seniorá-te, sa zišli ženy v hojnom počte.

Domáca sestra farárka Kačico-vá srdečne privítala všetkých zú-častnených. Naše stretnutie sme začali modlitbou so sestrou farár-kou Moncoľovou. Ako na stretnutí SEŽ v Leviciach aj v Komárne bola hosťkou sestra Rút Krajčiová, kto-rá si pre nás pripravila prednášku na tému – Šťastná napriek okol-nostiam. Teraz prišla aj so svojou dcérou Miriam, ktorá nám zaspie-vala svoju vlastnú pieseň Pozna-ná. Vybrala ju na toto stretnutie žien, lebo sme výnimočné a mi-lované Pánom Bohom, ktorý má pre nás pripraveného viac, ako si vieme predstaviť. Sprevádzala sa aj hrou na husliach.

Na úvod sestra Rút povedala niečo o sebe. Pán jej dal tú mi-losť, že celá jej rodina patrí Jemu. Dvadsať rokov vedie Aglow na Slo-vensku. Nekladie dôraz na žiadnu denomináciu. Sme tu, aby sme sa povzbudzovali, aby sme si každý večer upratali vo svojom vnútri. Chodí aj do väzníc, kde sa tešia na stretnutia. Aj tam sa rozlieva Bo-žia milosť. Dostala list od dvoch žien, ktoré opustia väzenie ako slobodné v Pánovi. Lebo náš Pán

neláme palicu nad nikým, je dar-com nových začiatkov a dáva nám každé ráno novú milosť. Sme po-volané žiť šťastným životom. Čo je šťastie? Šťastie je spojené s rados-ťou a nie so smútkom, ale s cieľom byť užitočným. Šťastie nás kresťa-niek spočíva v tom, že sme sa sta-li milované Pánom Ježišom. Ako občania nebies by sme mali mať bumášku (potvrdenie), že sme ob-čanmi nebeského kráľovstva. Kto nenávidí naše šťastie? Diabol, kto-rý nám závidí, ktorý útočí na našu identitu, aby sme zapochybovali. Chce našu pozornosť obrátiť na naše problémy.

Rút spomenula, že do jej sku-piny prišla jedna tradičná kres-ťanka, ktorá ako nevidiaca vy-študovala konzervatórium. Rút sa modlila „Pane Ty si uzdravoval“, a kládla si otázku, čo odpovie slepej sestre, keď sa jej opýta, prečo nevi-dí. No sestra pocítila v srdci niečo zvláštne, prosila o odpustenie a o to, aby sa jej Pán dal poznať. Po-vedala, že je šťastná, že vidí Pána Ježiša, cíti Ho a vidí duchovným zrakom. Teraz už má vnúčatá, kto-ré tiež nasledujú Pána. Pozvať do svojho života Pána Ježiša je naj-väčším šťastím.

Rút čítala aj „royovky“(knihy sestier Royových). Ich šťastím bolo tiež žiť v blízkom vzťahu s Pánom

18

Ježišom. On sa k nim priznával a požehnal ich.

Stali sme sa účastníkmi Božích tajomstiev a preto patríme k naj-šťastnejším ľuďom. Rút hovorila, že si nezaslúžila milosť. Do istého času si robila, čo chcela. Teraz je Pán jej kompasom.

Sme šťastní, že sme spasení. Pán Boh prostredníctvom nás chce robiť iných ľudí šťastných. Cvičme si myseľ, aby sme neboli zlostné. Božie slovo je návodom na naše šťastie – blahoslavený je šťastný, čiže plný radosti a pokoja. V Lis-toch Filipanom apoštol Pavol ho-vorí, že mu nebolo vždy do smie-chu, keď mal okovy. Radí však ustavične sa radovať v Pánovi.

Radosť treba mať preto, že mô-žeme všetky starosti odovzdať svojmu Pánovi – budeme mať Boží pokoj.

V Jakubovom liste hovorí: „Maj-te radosť, keď prídu skúšky.“

Keď sme opustené, Pán má na to dôvod. Osvedčuje sa tým naša viera, vytrvalosť, radosť, pokoj aj či nás problém nepovalil. Nebude-me sa hnevať, lebo Pán Boh nám pomôže. Naše ústa nám však doká-žu zničiť šťastie vtedy, keď povie-me niečo, čo potom ľutujem. Aj v Petrovom liste sa píše: „Keď chceš vidieť dobrý deň šťastný, drž jazyk od ľstivých rečí“. Máme vyznávať svoje problémy. Jazyk je malý úd, ale zapáli veľkú horu.

V liste Rimanom. 12 kap. sa

píše: „Obnovujme svoju myseľ, aby sme sa modlili k Duchu Svätému za to, v čom sme Ho zarmútili. Je Božou vôľou, aby náš duch oživil našu schopnosť, že môžeme šťastie rozdávať iným, cvičiť si myseľ v dobrých postojoch. Keď je v našich srdciach živý Pán Ježiš, máme tú silu, aby sme šťastne mohli prísť do radosti Pánovej.

Aj bezbožný človek môže byť šťastný a môže sa mu dariť. Bez-božní sú ako plevy, ale spravodli-vý bude prinášať ovocie. Byť odra-zom Božej slávy dobra, to je naše poslanie. Ako matka, stará mat-ka, aby som bola odrazom Božej slávy.

Ako budovať šťastie?1. Potrebujem byť vďačná. Náš

Pán má rád, keď sme mu vďační.2. Odpustenie – 77 x 7 x 7 od-

púšťať. Pane odpustím, lebo Ty ma k tomu vedieš. Odpustenie je veľ-mi dôležité. Chcem byť víťazom v odpustení. Je to boj tomu zlému, ktorý nám to pripomína.

3.Buďme tvorcami pokoja. Riešme veci v pokoji aj keď ma upozornia, že nie som pokojná. Moja rétorika je hlasnejšia, lebo som bývalá učiteľka. Keď hlasno hovorím, lepšie ma počujú. Naj-mä však nekontrolujme iných, ale seba. Deti treba kontrolovať do is-tého veku. Potom prestrihnúť pu-počnú šnúru. Do istého veku sme zodpovední za svoje deti. Každý nech si to zodpovie pred Pánom.

19

4. Naše slová majú moc. Keď sa za niekoho modlíme a vidíme, že sa nemení, povedzme, daj mu silu Pane preniesť sa aj nad týmito sla-bosťami. Povieme – on sa nikdy nezmení. My to znegujeme, a to je práca zlého. Je to nepriateľ Boží aj náš, ktorý chce, aby sme boli smut-ní s dlhými tvárami. Už to musím sám nejako dobojovať. Povedz mu – ty mi nebudeš kaziť moju radosť. Mnohokrát sme smutné, keď si nie-čo naplánujeme a zmení sa to. Aj mne včera dcéra povedala, že ne-jde so mnou do Komárna. Ja som sa rozprávala s Pánom a dal mi verš – milujúcim Boha všetko slúži na dobré. A moja dcéra je tu dnes so mnou. Dôverujem svojmu Pá-novi, ja Mu to zložím. Tí, ktorí Ťa milujú, majú právo odovzdať svo-je problémy. Poznám ľudí, ktorí sú na lôžku, keď ich navštívim, odí-dem od nich povzbudená.

Pán Ježiš je našou radosťou. To svetlo je tu. Keď vychádza nad člo-vekom Hospodinova sláva, je to úžasné.

Sme tu preto, aby sme boli zo-budení, aby sme sa nepridávali k reptajúcim. Napr. mám obyčajný učiteľský dôchodok, nepridávam sa k reptajúcim. Rút hovorila, že je šťastná – 6 rokov sa modlí s ve-riacimi poslancami. Spomeňme si aj na nich. Naša krajina chce byť liberálna. Chce, aby sa celý ná-rod obrátil k Pánu Bohu, aby sa robili správne rozhodnutia, aby

sme polievali semená a aby Pán dával vzrast.

Zaspievali sme pieseň – Šťast-ný, šťastný je ten ľud, ktorý Ježi-ša má.

Po tejto prednáške ma vyzva-la sestra farárka Moncoľová, aby som informovala sestry o Európ-skej ekumenickej konferencii, kto-rá sa konala v apríli v Bratislave. Zúčastnila som sa nej s Valikou Haščákovou a aj so sestrou Rút.

Rút nás informovala aj o chvá-lach. Jej syn ako prvý s modliteb-nou skupinkou evanjelizoval a zložil prvý spevník chvál. Mali transparent s nápisom Modlitby a chvály. Čakali, že na prvý kon-cert príde do kultúrneho domu Is-tropolis aspoň 100 ľudí. Prišlo 600 ľudí. Aj brat farár Riecky z Levíc chodil na tieto chvály.

Svoju prednášku ukončila Rút príkladom o soli. Keď sa na niečo naviaže, nebude to už soľ. Máme používať duchovnú výzbroj proti duchovným mocnostiam. My sme povolané do tohto boja.

Sestra farárka Moncoľová mala záverečnú modlitbu a udelila nám požehnanie. Miriamka nám ešte zaspievala jednu z jej piesní. Mohli sme si zakúpiť aj CD s jej piesňami. Domáca sestra farárka Kačicová na záver povedala: „Ďakujeme vzác-nym hosťom, ktorí nám mali čo odovzdať.“ Pozvala nás všetkých k občerstveniu, ktoré pripravili pre nás domáce sestry.

20

MODLITEBNÉ OKIENKO – júl - august 2018

Ďakujem sestre Rút za túto prednášku, ktorá mi dala veľa povzbudenia. Ďakujem predo-všetkým môjmu Pánovi a Spasi-teľovi, že je súčasťou aj môjho ži-vota. Často prosím v modlitbách, aby som mohla byť ešte užitočná v Jeho službe, za to, že sa toľkokrát už oslávil v mojom živote. Touto

cestou vás chcem povzbudiť, že keď prežijete niečo s Pánom, nie je to šťastie alebo náhoda. Podeľ-te sa s nami na službách Božích a vydajte o tom svoje svedectvo. Je to pre nás všetkých povzbudenie, že pán Ježiš rovnako koná dnes ako kedysi. Len Jemu patrí všet-ka chvála a sláva!

za SEŽ Jolana Makovicová

27. týždeňModlíme sa za spolubratov

a spolusestry v zbore. „Vyznávajte si teda navzájom

hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého.“ (Jakub 5:16).

Pane Ježiši, Ty, ktorý si pretrpel smrť na kríži, ktorý si nás zmieril s Otcom nebeským, ktorý si tu od vekov až na veky, prosím, odpusť mi každú neprávosť, všetko zlo, ktoré mám vo svojom srdci. Ďaku-jem Ti za spolubratov a spoluses-try, ktorých mi posielaš do cesty, aby ma napomínali, aby so mnou zdieľali všetko zlé i dobré, čo sa udeje v mojom živote. Prosím, daj, aby ich srdcia boli naplnené múdrosťou, láskou a vierou v Teba trojjediného Boha, aby si vedeli navzájom odpúšťať, poradiť, aby sa riadili Tvojím duchom, ktorý bude viesť ich aj moje myšlienky,

slová i skutky. Ty si naším Pánom na veky. Amen

28. týždeňModlime sa za múdrosť a vie-

ru - vládnúcich v krajine a za vrchnosť našej ev.a.v.

Rímskym 13:1-2 nám hovorí, že: „Každá duša buď poddaná nadriadeným vrchnostiam. Lebo nieto vrchnosti, iba ak od Boha; a tie, čo sú, sú zriadené Bohom. Kto sa teda protiví vrchnosti, Bo-žiemu zriadeniu sa protiví; a tí, čo sa protivia, priťahujú si súd.“ (Rímskym 13:1-2)

Milý náš Pane Ježiši, ktorý si nám daroval mier v krajine, pro-síme Ťa za spravodlivé a múdre riešenia problémov, za ktoré je zodpovedná vláda, ktorú sme si zvolili. Prosíme o Božiu ochranu, o duchovné vedenie ich myšlie-nok, slov i skutkov, aby všetko, o čom rozhodnú, čo vykonajú, bolo

21

v prospech krajiny a ľudí. Prosí-me o múdre riešenie konfliktov,o viac predstavených, ktorý by uznali Božiu zvrchovanosť, boli vedení Duchom svätým a Jemu sa podriadili nielen slovami, ale aj činmi. Prosíme o vedenie Tvo-jou pravicou aj nás, keď si zvo-líme predstavených našej ev. a. v. cirkvi, aby to boli ľudia, ktorí sa budú usilovať o rozkvet našej cirkvi a nebudú konfliktní, zištní a nebudú hľadieť na svoj prospech, ale na Tvoje kráľovstvo. Takú im lásku daj, ktorá Teba miluje, ve-die všetkých, ktorých si im dal do Tvojho kráľovstva. AMEN

29. týždeňModlime sa za mier v kraji-

nách ohrozovaných vojnou a za krajiny, v ktorých ešte nie je kresťanstvo rozšírené.

„Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Nie ako svet dáva, vám ja dávam.“ (Ján 14,27)

Ďakujeme Ti, drahý Otče ne-beský, že môžeme žiť v krajine, ktorá má slobodu prejavu, slobo-du v uctievaní Teba ako nášho Kráľa a Spasiteľa. S pokorným srdcom Ti prednášame prosby za všetkých trpiacich, ktorí strácajú domov, ktorí si zúfajú, lebo ich prenasledujú vojny, hlad, neistota. Prosíme, Ty sa im ukáž a vzbuď v nich vieru, hlavne tam, kde Ťa ešte nepoznajú, nevedia o tvojej existencii, ukáž im svoju moc, svo-

ju lásku a privoď im pokoj do ich sŕdc, aby Ti odovzdali svoje životy a nikdy viac Ťa už neopustili. Buď Ti chvála náš Otče, naveky vzdá-vaná. Amen

30. týždeňModlíme sa za ľudí, ktorí

hľadajú Boha a sú na širokej ceste.

„Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mno-hí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú..“ (Matúš 7:13)

Pane, pomôž nám, aby sme odo-lali vábeniam širokej a pohodlnej cesty sebectva, pýchy, nadutos-ti. Veď Ty sám vravíš: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje Ma.“ Pane Ježiši, kto by za Tebou nechcel ísť? Prosím, pomôž nám všetkým, aby sme všetky príko-ria, nespravodlivosti, ktoré nás stretnú, dokázali pretrpieť s Te-bou a z lásky k Tebe. Veď i Ty si bol nespravodlivo posudzovaný, prenasledovaný a odsúdený. A my sme sa rozhodli nasledovať Ťa. Daj prosím, aby sme mali vždy dob-rý vzťah k ľuďom okolo seba, aby sme im ukázali príklad, daj nám odvahu, aby sme sa k Tebe doká-zali hlásiť aj v ťažkých situáciách a niesli kríž s Tebou. Daj nám silu, aby sme vždy vstali po pádoch,

22

aby sme úprimne a riadne vyznali svoje hriechy, aby sme svojím prí-kladom ukázali, že máme v srdci Teba, ktorý Si, žiješ a kraľuješ po všetky veky vekov. AMEN

31. týždeňProsíme za chudobných a

biednych ľudí v našej krajine, aby si nezúfali vo svojej chudo-be.

„Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou pred-kladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srd-cia a vaše mysle v Kristovi Ježi-šovi.“ (Filipským 4, 6-7).

Dobrý Bože, daroval si mi dnešný deň, iný, ako ten včeraj-ší, iný, ako bude zajtra. Ďakujem Ti zaň a prosím: Daj mi oči, aby som vnímala aj neviditeľnú krá-su. Daj mi sluch, aby som počula aj nevyslovené slová. Daj mi chápa-vú myseľ, aby som vedela pomôcť utrápeným. Daj mi ruky, aby som hladila tváre ubiedených. Daj mi nohy, aby ma viedli cestou spásy. Daj mi silu, aby som si zachova-la čistú dušu, nezatemnenú hrie-chom. Daj mi schopnosť rozdávať úsmev tým, ktorí sa už zabudli smiať. Daj mi pevné plecia, aby som statočne niesla svoj kríž. Vlož mi do úst slová, ktorými budem ohlasovať Tvoje meno pred ľuď-mi, ktorí neveria v Teba. Pomôž

mi milovať; pomôž mi stať sa dnes lepším človekom. Amen.

32. týždeňĎakujme za dary, ktoré sa

nám denno-denne dostávajú, za živobytie.

„Každý dobrý údel, každý do-konalý dar je zhora, zostupuje od Otca svetiel, u ktorého niet preme-ny ani tieňa zmeny.“ (Jakub 1:17)

Ďakujeme Ti, Pane Ježiši, za každú príležitosť, ktorej sa nám dostáva, za príležitosť chváliť Ťa spevom, ktorý využívame na Tvoju oslavu, za možnosť prijí-mať Tvoje dary telesné i duchovné. Prosíme o dary Ducha aj naďalej a do Tvojej milosti sa porúčame so všetkým, čo máme, aj s našimi rodinami a blížnymi. Ty sám nám žehnaj, aby sme nestrádali ani po telesnej stránke a raz nás voveď do svojho večného domova. AMEN

33. týždeňProsme za spravodlivú vládu

v našej krajine, za ministrov, vrchnosť, predsedu vlády, pre-zidenta.

„Keď je mnoho spravodlivých, teší sa národ, keď však panuje bezbožný, ľud vzdychá.“ (Prí-slovia 29, 2)

Chválime a velebíme Teba, náš drahý Pane Ježišu za to, že sa nás ujímaš, že nám posielaš vládcov a vrchnosť, ktorí často rozhodujú za nás, za našu krajinu. Prosíme

23

Ťa, aby si ich obdaril múdrosťou, poslal im pri všetkých rozhodnu-tiach svojho svätého Ducha, aby rozhodovali nie vo svoj prospech, ale v prospech ľudu tak, ako to má byť podľa Tvojich prikázaní. Pro-síme, Ty ich požehnaj a daruj im pravú vieru, aby raz, keď budú stáť pred Tvojou tvárou, mohli byť naším Spasiteľom obhájení pred Tvojou svätosťou ako bezúhonní a spravodliví. AMEN

34. týždeňModlime sa za zachovanie

krás našej krajiny, za jej ochranu pred spustošením, za priaznivé počasie, za zmýšľanie každého jedného z nás, aby sme si kraji-nu nezmyselne nedevastovali. Prejavme vďaku za krásny kus zeme, ktorej sa nám dostalo.

„Potom Hospodin Boh vysadil na východe záhradu v Édene a postavil tam človeka, ktorého utvoril..“ (Genezis 2:8 )

Tebe, iba Tebe náš Pane, patrí česť a vďaka neskonalá! Skláňame sa pred Tvojím Majestátom do pra-chu zeme prosíme o odpustenie, že často konáme svoju vôľu, nepočú-vame a nevnímame, čo nám ho-voríš, málo prosíme o Tvoje rady a rozhodnutia v našom živote. Ďa-kujeme Ti z celého srdca, že si nám daroval nádhernú krajinu, kde nechýbajú hory, rieky, priezrač-né nivy, lúky, pastviny, prame-ne, o ktoré sa staráš, zosielaš bla-

hodarný dážď keď je to potrebné. Často sa stáva, že si tieto Tvoje dary nevážime, nevidíme ich krá-su a sme zaneprázdnení starosťa-mi tohto sveta, preto Ťa prosíme o čisté srdcia, aby sme neničili ne-zmyselne toto bohatstvo, ktoré je rajom na zemi. Ty si darcom všet-kého dobrého, za čo ti patrí naša vrúcna vďaka a chvála. Nedovoľ nám na to zabúdať. AMEN

35. týždeňProsme za bázeň nášho slo-

venského národa voči Nebeské-mu Otcovi, za skromnosť, lásku a vieru, za odstránenie pýchy, povýšenosti, lakomstva, za od-stránenie alkoholizmu a iných neduhov.

„Blahoslavený človek, ktorý nechodí podľa rady bezbožní-kov, na ceste hriešnikov nestojí a v kruhu posmievačov nesedí, ale v zákone Hospodinovom má záľubu, o Jeho zákone rozjíma dňom – nocou. Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo načas dáva ovocie a jeho lístie nevädne. A všetko, čo robí, sa vydarí.“ (Žalm 1, 1-3)

Chválime a velebíme Tvoje presväté meno nad všetky mená. Nech Ti znie vďaka z našich úst naveky. Sme iba maličké tvory, ktoré majú v sebe od základu zlo, s ktorým sa spája pýcha, pový-šeneckosť, lakomstvo, často ne-vieme, čo robiť a ako sa správať.

24

Často sa Ti spreneverujeme nie-len skutkami, ale aj myšlienka-mi a slovami, preto Ťa prosíme o trpezlivosť, ale hlavne odpusti nám všetky previnenia, aby sme sa mohli na Teba obracať s prosba-mi o našich blízkych, ale aj o na-

šich priateľov i nepriateľov a pro-siť za ich uzdravenie. Prosiť za ich obrátenie, za odstránenie z ich ži-votov všetkého zla, ktoré ničí ich telo i dušu. Prosíme, požehnaj ich životy buď ich silou, láskou a po-kojom. AMEN

Je jednou z najvýznam-nejších pred-staviteliek slo-venskej poézie 20. storočia. Jej dielo bolo preložené do 9 cudzích jazy-kov. Narodila sa 28. augusta 1908 v Blatnici v rodine obchodní-ka – šafraníka, ktorý často odchá-dzal na dlhodobé obchodné cesty do predrevolučného Ruska, najmä do Kadanky. Prvé dva roky ľudo-vej školy vychodila v Martine, ďal-šie dva v Starej Pazove v Srbsku, kam si ju po matkinej predčasnej smrti zobrala na výchovu učiteľ-ka Oľga Textorisová, matkina pria-teľka, tiež rodáčka z Blatnice. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa však vrátila domov a vo vzdelávaní po-kračovala na Slovensku. Najskôr štyri roky v Martine a potom dva roky v Bratislave. Tu prestúpila na obchodnú školu, ktorú ukon-

Máša (Mária) Haľamová

čila maturitou. Po nej odišla pra-covať ako úradníčka do Nového Smokovca vo Vysokých Tatrách. Slovenské veľhory sa jej potom stali osudom. Vydala sa tu za le-kára Jána Pullmana a s výnim-kou ročného pobytu v Paríži, kde študovala francúzštinu, vo Vyso-kých Tatrách prežila tridsať rokov až do mužovej predčasnej smrti. Bola tiež vynikajúcou lyžiarkou a na majstrovstvách sveta na Štrb-skom Plese v roku 1935 bola naj-mladšou rozhodkyňou.

Pamätník na Štrbskom plese

25

Potom odišla do Martina, kde dva roky pracovala ako redak-torka vo vydavateľstve Osveta a odtiaľ do Bratislavy, kde praco-vala ako redaktorka vo vydavateľ-stve Mladé letá až do odchodu do dôchodku. Zomrela v Bratislave 17. júla 1995, pochovali ju na Ná-rodnom cintoríne v Martine.

Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha Pevného. Žalm 51, 12

Čisté srdce – kľúč na pochope-nie osobnosti, života, diela Maše Haľamovej. Časový odstup nič ne-uberie z ich veľkej ceny. Kancionál sa jej ticho prihovorí, ožije matki-ným hlasom, spevom, modlitba-mi. Najošúchanejšie strany hovo-ria najživšie – tam sú tie piesne, ktoré dobrú matku viedli celý ži-vot. „Kdo jen na Boha se spoléhá ...“- pieseň o bezhraničnej dôvere v nebeského Otca. Pieseň, ktorá dáva človeku silu niesť i najťažšie bremená. Poetka stratila matku v mladučkom veku, ale to čisté srdce, ktoré jej milovaná matka vštepila v duchu nábožnosti vie tak mocne prežívať veľkú radosť, veľký žiaľ.

Ja stretla stom sa s dušou mojej matky!Raz náhodou, keď staré žalmysamoty stesk do ruky dal mia žltá stuha ukázala riadkypoznačené trasúcou sa rukou ...

Tieto krásne verše sú jej vyzna-ním nad veľkou stratou matky, ale smrť ju hrôzou nedesila. Otvorená brána večnosti vtlačila zomiera-júcej tichý úsmev na pery:

Odišla s tvárou krásnou,usmievavou, bez tieňa smrti na zamknutých perách.Pokorná cesta života,pokorná v smrti dverách.

Podobný žiaľ prežívala aj po smrti milovaného manžela, ale ona kráčala po vrcholoch a nové vyššie ju ešte čakali. To krásne, čisté srdce, ktoré dozrelo, sa ob-zrelo späť, hodnotilo a zazname-nalo bilanciu:

Myslím si, že nič nebolo márnea že sa môžem poďakovať životu.I za to ťažké – o ktoré je nás viac.

Ľ. Jancíková vybrala z internetu a z pohrebnej kázne ev. a. v. farára

Jána Grešu pri odprevádzaní M. Haľamovej do večnosti.

Hrob umelkyne na Martinskom cin-toríne

26

Maroško

U Stračkov je iné. Ak sa ta príde osu-šiť, starý otec ho lapí za ucho a do-vedie k stolu. Najprv vraj musí byť exámen…— A vieš sa modliť? — pýta sa ho, keď on ako obecný hlásnik je v ne-deľu i dozorcom mostičianskych fa-ganov, či nerobia nezbedu za kázne v kostole.— Modlievaš sa, ha?— Modlievam, starý otec, modlievam, — osŕka Maroš.— Čo?— No Otčenáš… odťahuje sa chlapec od neho.— Povedz ho!Maroš odrecituje Otčenáš.— A viac nič? — nie je ešte starý otec spokojný.— Verím v Boha… — zašomre de-likvent.— Povedz ho! Odrecituje i to.— A viac nič?— Desatoro Božích prikázaní!— Povedz ich!Čo má Maroš robiť? Starý otec, ak mu pustí ucho, chytí ho za šticu. Nuž re-cituje a recituje až po ten posledný amen.— Dobre, — pochváli ho otec. — Ale na Vianoce vinšovať vieš?— Neviem.— Tak sa musíš naučiť. To stojí za to, — vysvetľuje mu. — Kde zavinšuješ, dajú ti grajciar i groš, možno i šes-ták. A na koláče si musíš vziať po-riadnu šatku.— Ja unesiem, — chlapí sa Maroš.— To viem! Len či si i zaslúžiš? Poď — vezme si ho medzi kolená k stolu. — Naučím ťa pekný vinš. Hovor za mnou: Vinšujem vám Vianoce…

…Vinšujem vám Vianoce……aby ste mali štyri ovce……a tie štyri ovce štyri barany……to je kŕdeľ neslýchaný!

S takým krátkym vinšom je Maroš raz—dva hotový. Starý otec má ra-dosť. Nakrája slaniny. Vezme i fľaš-ku hriatej z almárie a častuje svojho žiaka, ako myslí — najlepšie.— Na, zajedz si, aby si bol silný! V jeseni istého dňa ženie mamka Ma-roša hneď zrána poriadne sa umyť, učesať a obliecť do nových šiat. — No poď! Ideme! Maroš vie — idú na zápis do školy. Aj je rád — bude ako staršie deti. Ale mu je aj akosi nijako. Cíti, čosi veľkého sa deje v tom jeho slobodnom živote. Už nebude môcť, kedy sa mu zachce, zabehnúť na Váh alebo k za-jacom. Do školy sa musí chodiť, a to deň po deň… — A ty do ktorej pôjdeš? — spýta sa Maroša akýsi pansky pri-strojený väčší chlapec.— Do prvej! — zašomre mu nesmelo, obzerajúc si ho od hlavy po päty.— Ku slečinke! — doloží mamka.— Jaj, slečinčiatko! Slečinčiatko! — počne sa mu potvora chlapec hneď vy-smievať. — — Poď! Čo ťa po ňom?Maroš ide, ale dlho gáni za provokujú-cim, akoby si ho chcel zapamätať.

27

V škole ich prijme príjemná počerná dáma. Prihovorí sa chlapcom, potom sadne ku stolíku a píše, čo jej pove-dia. — Nuž ako zapíšeme chlapca, — všimne si Maroš, že je o ňom reč, — Koza či Plajbás?— Hádam už len Koza. — To sú tá sle-činka, čo vás budú učiť, — vysvetľu-jú žiakom mamky. — A len ich dobre prísno, slečinka! Lebo je to divé ani z hory. Vážnu zmenu poznať najmä na Maroškovi. Tabuľka a grifeľ. Šlabi-kár, ihla — í, uško — ú, očko — ó, faj-ka — f, gajdy — g… Počína ho baviť a ide mu to ako po masle. Je dosť pres-ný. — Maroš, ty by si bol dobrý žiak, — chváli ho slečinka, keď čítajú ra-dom pri stolíku, — len keby si si nos lepšie utieral! Nemáš šatôčky?— To majú len páni, — f ľochne na dvoch—troch lepšie oblečených chlapcov v prvej lavici.— Páni, akí páni? — mrzí sa slečna. — To má mať každý čistotný človek, vie-te deti? Nie smrkať, siakať a čo všetko, ale šatôčku si vziať, takto hľa, — uka-zuje názorne učiteľka, vychováva-júc z tej diviny kultúrnych ľudí. — No a ty, Maroš, pozri, — ukáže mu na rukávy.Čo on môže za to, že je nie pán, a slzy sa mu tisnú do očú. Sedí si s Janom Červeňom, to je dobrý kamarát. Ma-roško hľadí nielen na slečinku, ale i na celú triedu s istým rešpektom. Vidí, ako sa deti delia podľa toho, odkiaľ sú, i čie sú, ale trieda je trieda, správa sa celkom utiahnuto. Nevadí sa, ani nebije, hoci sily má. Na zimu dosta-ne čižmičky i kožuštek. Za sáru str-čí peračník, okrúhly, s lilavým krúž-kom na konci, čapurdu — baranicu na hlavu, ešte i kožuštek a už aj ide. Maroš je dosť utiahnutý, a myslia si o ňom, je len taký ťuťmák. Hneď ho buchne ten — hneď onen. Keď však on neostane dlžen, je krik.

— Koza—boza rohatá, mé! — zaškrie raz doň Ivan Kloška, jeden z panských chlapcov. Hegne do neho a je na zemi. Ivan sa rozpleští ako žaba, až sa skú-ri prach.— Keď som koza, nech som koza! — zgáni víťaz a nadurený ide pokojne do svojej lavice. Istého rána príde do školy neskoršie. Ostatní sú už sko-ro všetci spolu. Maroša už na chod-be zarazí, v triede je ticho. Ako však otvorí dvere a ako ho zazrú, povstane hluk. — Budeš — dostávať! Jój—jój—jój“! Nie si je vedomý nijakej viny. S nikým sa nebil, nikomu nič nespra-vil. Nezaplače. Len hľadí pred seba, mračno hľadí, potom si podoprie hla-vu rukami z oboch strán.Otvorí dvere slečinka a nastane ti-cho.— Čo sa stalo? — vezme do ruky trs-tenicu. — Čo je zasa? — zahľadí sa na triedu prísnym zrakom.— Maroš Kozovie strelil včera Hanke Pištákovie mendelku do ucha, — žalu-jú dievčatá. — Museli ísť s ňou mam-ka i k doktorovi — vybrať tú men-delku.— Akú mendelku? — pocíti už Maroš prísny pohľad na sebe.Také jadierko zo svätojánskeho chle-bíčka! Také maličké!— Kde si, Pištáková? — ide slečin-ka medzi lavice, kde vstane drobné počerné dievčatko a počne plakať. — Je to pravda? Boli ste s mamkou u doktora?— Áno!— A kto ti to strelil? Kedy?— Včera, keď sme šli zo školy.— Ale kto ti to spravil?— Ja neviem!— Maroš, Maroš jej to, pani slečin-ka, — počuť chlapcov i dievčatá. — On mal takú cievku, strieľal hrachom i do nás.— Tak čo je to, Maroš? — dôjde te-

28

raz už rad na delikventa. — Čo si to urobil?— Ja som neurobil, — A kto?— Neviem! Ja som ani nemal svätoján-skeho chleba, ani mendelky.— Tak teda neklam! — okríkne ho sle-činka, ktorá nemôže inak pri toľkých svedkoch. — Kde máš tú cievku?— Tu, — vyťahuje Maroš z vrecka cel-kom tenkú cievočku, čo spravil ešte v lete z chabzdy, že mu bude na píšťal-ku. — Tu je! — I podá ju červený po uši slečinke. V očiach sa mu zatmie. Triedu už ani nevidí. Počuje ostrý hlas učiteľky a nevie, ako sa dosta-ne von z lavice, len keď mu trsteni-ca búcha po kožuchu, ani čoby ko-berce prášil.Bolieť to ani nebolí, veď má kožuch. Ale tá hanba, a pre nič! Prejme ho žiaľ. Tak trpko zaplače, až slečinke ovisne ruka a nechá ho. Príde jej na myseľ, však Maroš Kozovie nevyparatil do-siaľ nič zlé a je z prvých žiakov. Ale keď celá trieda hovorí. Spravodlivosť musí byť i v škole!Mamka doma hneď všetko zvie od Zuzky Lalovie, čo sa stalo. A že Maroš ostal i zavretý. Keď príde domov smut-ný, s červenými očami — i počne ho hrešiť. Keď však vidí, ako ho zas myká bolestný nárek. — Si to ty vykonal? — spýta sa syna celkom krotko.— Nie—e—é, — fiká chlapec. — Ja by vám povedal. Ja som strieľal hra-chom. To vykonal druhý, a poveda-li na mňa…— Jaj—jaj, chlapča, — poľutuje ho mať. — Ty budeš akési nešťastné v živote. Ale nič. Len sa neboj! — posmelí ho. — A drž sa, veď ti to zacelie.Slečinka si všíma od tých čias Maroša viac. Vidí, je to poriadny, snaživý žiak a je k nemu dobrá. A on skoro zabud-ne buchot do kožucha, ale triede to už nezabudne. Zato on do školy chodí

rád. Učí sa pilne. Len keď už príde jar a zazelenie sa popri Váhu, bol by rád, keby bol škole koniec. Raz popoludní ide sám záhumním V omladnutých korunách spievajú si lahodne vtáči-ky. Nemožno sa nezapočúvať. Maroš kráča, obzerajúc sa sem i ta, neskor-šie než inokedy. Už si myslí, bude ne-skoro. Ale zajačiky musel opatriť, aby mu ich čosi nepodrhlo ako tie prvé. Z čoho potom dá Zuzke Lalovie, ako jej sľúbil? A z čoho predá, odloží a kúpi roľu a kone, aby otec nemusel do garbiarne?— A kam ty ideš? — vyruší ho zrazu známy hlas. Keď sa prizrie, vidí — pod vŕbou si sedí Jano Červeň. Plátennú kapsu, akú dostal už i Maroš, má tam kdesi v tráve pohodenú. Vyberá mla-dé prútiky a špidliká nožíkom. — V škole niet nikoho. Ja som bol!— Naozaj si bol? — zadíva sa naňho Maroš, či ho neklame. — Naozaj?— Akože! Bol som, — prisviedča Jano. — I zabožím sa ti na to, ak chceš.— Tak povedz, — na mojdušu!— No, na mojdušu! — dotvrdí kama-rát, hľadiac celkom poctivo. — Nechoď ani ty! Nakrútime si píšťaľ a budeme sa baviť, hej?— Hej! — uspoľahne sa Maroško.Tak to i spravia. Ani nezbadajú, ako ujde čas.Odrazu však, keď fabriky zatrúbia, vyruší ich krik, smiech. Cestou popri vyhni idú z mesta do Mostíc pekne v rade, ako obyčajne — slečinčiatka.— Tí! — zmrzne Maroš, zblednúc celý, — škola bola, — pozrie na Jana, zbierajúceho už tiež svoju kapsu zo zeme. — A ty si sa i zabožil! — vyči-tuje mu.— No, ja som sa na pravdu, — bráni sa Červeň. — Keď som ja bol v ško-le, nebolo tam nikoho, tak som sa i zobral.Maroš cíti, to bude celkom zle. Ide do-

29

P O Z V Á N K ASrdečne Vás pozývame na Zborový deň.

Čaká Vás vodný futbal, športové disciplíny, guláš a kopec zábavy s priateľmi.

Kedy? Dňa 1.7.2018 (nedeľa) po službách Božích, ktoré sa konajú o 10.00 hod.

Počas služieb Božích vystúpia žiaci náboženskej výchovy a po vystúpení bude odovzdávanie vysvedčení.

Miesto: areál zborového centra

Evanjelickej cirkvi a. v. Levice

Zúčastniť sa môže každý vo veku od 0-99 rokov.

Nezabudni si pribaliť plavky, náhradné oblečenie

a uterák !!!

mov záhumním, ale len po dvor. Tak už iste mamka vie o všetkom. Čo už len teraz robiť?Podíva sa škárou na uličku, a keď vidí, deti idú od mamky, vie, koľko bilo. Za-vrie sa do tmavej rezajne.Takto sa i zmrkne a príde večer. Ak by sem niekto nakukol, vtiahne sa chla-pec pod šúpy, čo stoja v kúte hore kon-com. Položí si plátennú kapsičku pod hlavu a utrápený zaspí.— Jaj, Maroško môj, Maroško môj, kde si, kde? — počuje naraz krik a pretiera si oči. Všetko mu príde znova na my-seľ a ani necekne. Robí sa, že spí. Ale počuje všetko. — Jaj, Maroško môj, kde si sa mi podel?— Maroš, Maroš! — ozve sa i otcov hlas vo dvore i kdesi na záhumní. — Hybaj domov, nič sa ti nestane!Napokon sa otvoria dvere i na rezaj-

ni. Chlapcovi zastane dych a srdce mu bije ako zvon.— Tu musí byť kdesi! — No, veď je i tu, — podrží svetlo i pod šúpy. — Vi-díš ho?— Spí! Chudák, bojí sa! — povie mať, ohliadnuc sa na muža, či sa mu ťaž-ká ruka netrasie. Ale nie! Vidieť, on mu takto málokedy povie slova, ale ho má rád. — Maroško, Maroško—ó, vstaň!— Čo nejdeš domov spať? — to je všet-ko, čo mu povie otec prísnym hlasom. — Už je noc.— Ja som chcel ísť! — túli sa chlapec k materi. — Ale Jano sa zabožil, že je nie nikto v škole.— Nemáš počúvať na Jana, — povie mu zas mať. — O všetkom sa máš pre-svedčiť sám. Rozumieš?

Úryvky vyberá Ľ. Jancíková

30

Životného jubilea sa dožívajú

Evanjelické služby Božie v médiách počas mesiaca JÚL - AUGUST

Zo zborových matrík

Informačný spravodaj Cirkevného zboru Evanjelicekj cirkvi a.v. na Slovensku Levice. Vydané len pre vnútrozborovú potrebu • Časopis Siloe pripravuje redakčná rada. Grafická úprava a tlač: SB PRESS s.r.o. Tlmače. Svoje príspevky môžete zasielať na e-mail: levice@ecav.sk. Kontakt na pána farára: Martin Riecky 0918/ 828 115

Bratia a sestry, vieme o neuverejnení niekto-rých jubilantov v našom zborovom časopise. No v takom prípade nemáme vašu evidenčnú kartu, a preto sme vám nevedeli aspoň takto zagratulovať a poslať pohľadnicu. Preto bu-deme radi, ak nás na to upozorníte, aby sa to už nabudúce nestalo. Evidenčnú kartu si mô-žete prevziať u sestry pokladníčky.

Krsty:10. júna:

Miroslav Zbranek, Oliver Kosztolányi,

17. júna: Liana Borbély, 24. júna: Hana Gáliková

Pohreby: Júlia Vrábelová,

65 rokov, 22. júna, Levice

Ján Pristyák, 85. rokov, 26. júna, Levice

Júl 2018Diošiová Olívia 20

Simonuttiová Katarína 30Marfőldi Erik 40

Hladík Oldrich Ing. 60Králik Dušan 75

Chmurná Viera RNDr. 80Belfiová Alžbeta 85Pomothy Ernest 85

August 2018Holečková Jana 40

Račková Darina PhDr. 40Cintulová Elena Mgr. 70Kováč Vladimír Mgr. 70

Domonji-Turan Marisa 70Valachová Zlatica 75

Horňáková Ružena 80Trčková Alžbeta 80

Slovenský rozhlas: Rádio Slovensko a Regina – spravidla každú 4. nedeľu v mesiaci o 9:05 hod. 6. júla – Sviatok Cyrila a Metoda – Branč (MYS)22. júla – Kokava nad Rimavicou (RIS)26. augusta – Trebišov (ŠZS)

Martin Rázus Hôrne prameneMy musíme byť čistíjak pramene,jak čerstvé pramene,čo spod brál vrú kdes v našich horácha žblnkocú si vážne o ďalekých moriachv mach mäkunký a v papraď vpravené,v ich zrkadle zrieť rána ohňom svitaťa na dne štrk – i drobunký štrk sčítať,kým sladne v ústach mok , čo z hĺb sa prýšti...my musíme byť čistí – čistí,bez podlých vášní – čiernej nenávisti,bo beda vodám, kde sa kal ten vmyje,a beda rodu tomu – prebeda,ak sviežu krv mu jedom podjedátúh malichernosť a hriech ambície,zvúc plameň v oči – na tvár nestydnú,z nej uhádnuť hneď, za čím duša piští...My musíme byť čistí – čistí – čistí,jak pramene,jak čerstvé pramene,im neľzä povrch zhyzdiť prachom – trusom,Tak! Ináč od nás odvrátia sa s hnusoma letá tok náš skálím prikydnú...

31

Zborový výlet v Oldřichoviciach

32

SLUŽBY BOŽIE JÚL - AUGUST 2018

1. 7. 5. nedeľa po Svätej Trojici – záver školského rokuTéma: ZBOROVÝ DEŇ10.00 Hlavné služby Božie , Levice

8. 7. Sviatok Cyrila a Metoda – Sviatok Jána HusaTéma: Pravda vyslobodzuje8.30 Služby Božie v Horši10.00 Hlavné služby Božie s prisluhovaním Večere Pánovej, Levice14.00 Domov dôchodcov Fénix

15.7. 7. nedeľa po Svätej TrojiciTéma: Božie požehnanie zachraňuje8.30 Služby Božie v Tlmačoch – Lipníku (centrum voľného času)10.00 Hlavné služby Božie, Levice

22. 7. 8. nedeľa po Svätej TrojiciTéma: Výstraha pred zvodmi10.00 Hlavné služby Božie, Levice

29. 7. 9. nedeľa po Svätej TrojiciTéma: Prezieravá múdrosť30.30 Služby Božie v Horši10.00 Hlavné služby Božie, Levice

5. 8. 10. nedeľa po Svätej TrojiciTéma: Neprijatá milosť Božia8.30 Služby Božie v Tlmačoch – Lipníku (centrum voľného času)10.00 Hlavné služby Božie s prisluhovaním Večere Pánovej, Levice14.00 Domov dôchodcov Fénix

12. 8. 11. nedeľa po Svätej TrojiciTéma: Pýcha a pokánie8.30 Služby Božie v Horši10.00 Hlavné služby Božie, Levice

19. 8. 12. nedeľa po Svätej TrojiciTéma: Boží dar reči8.30 Služby Božie v Tlmačoch – Lipníku (centrum voľného času)10.00 Hlavné služby Božie, Levice

26. 8. 13. nedeľa po Svätej TrojiciTéma: Môj blížny8.30 Služby Božie v Horši10.00 Hlavné služby Božie, Levice