2

KURT

TEPPERWEIN

OMLADZUJCE

ODKYSLENIE

Harmonick pomer kyseln a zsad - zklad zdravia organizmu

O knihe Nae telo je naprogramovan na dlhovekos - pribline na 130 rokov. To len n spsob ivota ns nti predasne zostarn alebo ochorie a urchuje nau smr. Podstatou viny chorb je prekyslenie. Neprirodzen stravovacie nvyky spsobuj, e podiel zsad v naom tele je stle prli nzky. Kurt Tepperwein, ktor sa u desaroia zaober prinami chorb, objasuje vo svojej knihe. preo je prekyslenie organizmu tak nebezpen, a rad nm, o meme urobi. aby sme svoje hospodrenie s kyselinami a zsadami op uviedli do harmnie. itatea by to malo podnieti, aby si stanovil vlastn kyselinov potencil a vypracoval si svoj individulny kyselinov profil. Kniha obsahuje mnostvo informci o zdravom stravovan a vhodnom spsobe ivota.

O autorovi Populrny psycholg a lieite prof. dr. Kurt Tepperwein (* 1932) sa u od roku 1973 venuje lieiteskej praxi a skmaniu praprin chorb i ostatnho udskho utrpenia. Od roku 1984 vedie Medzinrodn akadmiu duchovnch vied. Je autorom spenej metdy trningu mentlnych a intuitvnych schopnost, ktor sa medziasom stal pre mnohch ud nepostrdatenou sasou ivota. Roku 1997 bol Kurt Tepperwein, ktorho knihy o ivote a svojpomoci s dostupn v mnohch jazykoch, za svoje dielo vyznamenan. Prvou nemeckou cenou za ezoteriku.

Vetky uvdzan informcie sa opieraj o overen poznatky. Napriek tomu autor ani vydavatestvo nepreberaj zodpovednos za pripadn nespenos odporanch lieebnch postupov a aplikcii. Pri zvanch akostiach sa rozhodne treba obrti na lekra a akceptova jeho

profesionlne stanoven diagnzu i liebu. Prrodnolieitesk zsady treba uplatova v rmci monosti v kadodennom ivote.

Ak nie si ochotn zmeni svoj ivot, niet ti pomoci.

HIPPOKRATES (460 - 377 PRED N. L.)

3

Obsah vod / Najvy as na oistu od kyseliny ................................................................7 1. Preo sme prekyslen ..................................................................................................9

Hlavn priny prekyslenia tela .................................................................................10 Vzivo je pufer aj skladisko kyseln ..........................................................................10 aldok, tvorca kyseln i zsad ..................................................................................11 Krv, vemi pecifick tekutina. .................................................................................12 Odka sa berie toko kyseliny? ..................................................................................12 N imunitn systm ..................................................................................................13

2 Kyselinov test ..........................................................................................................15

es stupov prekyslenia (poda dr. M. Worlitscheka)..............................................16 Nae telo potrebuje zsady ........................................................................................16 Vypracujte si svoj kyselinov profil ..........................................................................17

3. Ako sa sprvne oisti od kyseliny. .........................................................................20

lovek, tvor zsadit .................................................................................................21 inn oista od splodn ............................................................................................22 o robi v aktnych prpadoch? ................................................................................24 Remineralizcia tela ...................................................................................................24 Individulny program oisty od kyseliny ..................................................................24

4. Acidobzick rovnovha vo vive ........................................................................26

Cukor je jed ................................................................................................................26 Kuchynsk so (chlorid sodn) ..................................................................................27 Tao prevania ...........................................................................................................27 Potraviny s prevahou kyseln .....................................................................................27 Potraviny s prevahou zsad a neutrlne .....................................................................28 Ovocie je idelne na zaiatok da ..............................................................................28 Zelenina - prame mladosti .......................................................................................30 Jogurt na dlh ivot ....................................................................................................31 Nepoteujci vvoj pH daovej vody .....................................................................31 Najdleitejie minerlne ltky .................................................................................31 Najdleitejie zsadotvorn stopov prvky a ich psobenie ....................................33

5 Dchanie, pitie a pohyb ...........................................................................................35

Lao-c' a jeho teria dchania (druh vietor) ..........................................................36 Prirodzen pln dchanie ...........................................................................................36 Voda je ivot ..............................................................................................................37 Nezabdajte pi ..........................................................................................................38

4

6 Acidza - masov choroba ......................................................................................39 Vegetatvna acidza ...................................................................................................40 Fajenie - vek problm pri oiste od kyseln .........................................................41 Zhrnutie: Preo je prekyslenie tela tak nebezpen .................................................41 Kedy sa dostav spech? ............................................................................................41 o je choroba? ...........................................................................................................42 o je lieenie? ............................................................................................................44 Oistn krzy ..............................................................................................................46

7. 87 najfrekventovanejch pojmov na tmu prekyslenie ...................................48

AIDS ..........................................................................................................................48 Alergie .......................................................................................................................48 Antikoncepn tabletky .............................................................................................48 Apatia .........................................................................................................................49 Artriosklerza ...........................................................................................................49 Artritda ......................................................................................................................49 Artrza .......................................................................................................................50 Astma .........................................................................................................................50 Bronchitda .................................................................................................................50 Celulitda ....................................................................................................................51 Cukrovka ....................................................................................................................52 revn problmy ........................................................................................................52 Depresie .....................................................................................................................53 Detoxikcia ................................................................................................................53 Dna .............................................................................................................................53 Duevn skleslos ......................................................................................................54 Dvanstnikov vred ...................................................................................................54 Dchacie problmy ....................................................................................................54 Ekzmy ......................................................................................................................54 Endokrinn azy .......................................................................................................54 Hemoroidy .................................................................................................................55 Hladovkov krza .......................................................................................................55 Hnaka .......................................................................................................................55 Horka ......................................................................................................................55 Cholesterol .................................................................................................................55 Chrbtov bolesti .........................................................................................................56 Kby ...........................................................................................................................56 Klimaktrium .............................................................................................................57 Kostra .........................................................................................................................58 Kon choroby ...........................................................................................................58 Krvn tlak ..................................................................................................................58 Matersk znamienka ..................................................................................................59 Migrna a bolesti hlavy ..............................................................................................59 Mtvica .......................................................................................................................59 Mykzy ......................................................................................................................59 Nadvha .....................................................................................................................59 Nladovos .................................................................................................................60 Nvaly horavy ........................................................................................................60 Nechty ........................................................................................................................60 Neplodnos ................................................................................................................60 Nervov systm .........................................................................................................61 Neuralgie ....................................................................................................................61

5

Oblikov choroby .....................................................................................................61 On problmy ...........................................................................................................62 Oslaben vzivo .........................................................................................................62 Osteoporza ...............................................................................................................62 Plenie zhy ...............................................................................................................63 Paradentza ................................................................................................................63 Peeov choroby ......................................................................................................64 Podrdenos .............................................................................................................64 Pohlavn orgny ........................................................................................................64 Polyartritda ...............................................................................................................64 Poruchy koncentrcie .................................................................................................64 Poruchy prekrvenia ....................................................................................................65 Poruchy spnku ..........................................................................................................65 Potencia ......................................................................................................................65 Potenie nh ................................................................................................................65 Prementruan syndrm ...........................................................................................66 Problmy s platnikami .............................................................................................66 Rakovina ....................................................................................................................66 Reuma ........................................................................................................................67 Reumatick postihnutie mkkch tkanv ...................................................................68 Senn ndcha .............................................................................................................68 Sklerza multiplex .....................................................................................................68 Srdcov infarkt ..........................................................................................................68 Starnutie .....................................................................................................................69 Stresov intolerancia ..................................................................................................70 Studen konatiny ......................................................................................................70 Svalov horka .........................................................................................................71 Svaly ..........................................................................................................................71 Syndrm vyhorenia ....................................................................................................71 Tehotenstvo ................................................................................................................71 Telov zpach ............................................................................................................72 Tenisov lake ...........................................................................................................72 Trviace problmy .....................................................................................................72 Uhry ...........................................................................................................................72 nava .........................................................................................................................73 sta ............................................................................................................................73 Vred predkolenia ........................................................................................................73 Vyerpanos ...............................................................................................................73 Vypadvanie vlasov ...................................................................................................73 Zaahnut ui .............................................................................................................74 Zpal aldka .............................................................................................................75 Znen imunita .........................................................................................................75 Zuby ...........................................................................................................................75 aldon problmy ..................................................................................................76 lnkov kamene ......................................................................................................76

6

8 Vitamn C je nepostrdaten (Mal rehabilitcia jednej kyseliny) ..........................................................................77

Vitamn nad vitamny ................................................................................................77 Preslvil sa ako ochranca pred skorbutom .................................................................79 Me predi ivot ...................................................................................................80 Optimlne zsobenie vitamnom C ............................................................................81 Obsah vitamnu C v ovoc a zelenine ........................................................................81 OPC, tajomn sprievodca vitamnu C .......................................................................83

9 Zhrnutie ....................................................................................................................85 Na zver .....................................................................................................................86 Dodatok

Zopr zkladnch biochemickch pojmov 88 Ponuka zsaditch prostriedkov 90

Literatra .................................................................................................................91

7

vod

Najvy as na oistu od kyseliny lovek sa rod s telom naprogramovanm na dlhovekos - pribline na 130 rokov. Od spsobu, ako so svojm telom zaobchdza, zvis, i zostarne v zdrav, alebo ochorie a predasne umrie.

Kad hnev, kad stres, neprimeran strava, kad neprirodzen, ie ivotu nepriatesk sprvanie odpisuje nieo z konta nho ivota, a napokon ostane len mal zlomok pvodnho programu. Tu pramenia priny chorb a utrpenia. Je vak poteujce, e toto dodaton negatvne presmerovanie svojho vvoja meme zvrti. Ak lovek urob osi v zujme toho, aby il o najdlhie, zdrav a vitlny, je to dkaz, e vedel prija dar ivota. Nikdy nie je neskoro plne oceni tento dar a da mu monos, aby sa naplno prejavil. Nevyaduje si to vek silie a v prpade kadho loveka to vedie k poteitenmu vsledku: ovea dlhie ostane mlad a a do vysokho veku si me udra zdravie a vitalitu.

Existuje nespoetne vea chorb, ale len jedna jedin prina: neprirodzen spsob ivota, ktor nerepektuje jeho princpy. Ke lovek nie je zdrav a necti sa dobre, je to signl, e v jeho ivote sa deje nieo nesprvne. S dve zkladn priny neprirodzenho spsobu ivota: nevedomos a nedbalos. Obe s odstrniten. A jedinm innm liekom je poznanie. Mnoh udia vak iba uij nejak prostriedok na potlaenie bolesti, a ke boles zmizne, vsugeruj si, e s zdrav.

Prekyslenie organizmu (acidza) sa dnes poklad za jednu z najnebezpenejch civilizanch chorb, pretoe zdravie bezprostredne zvis od acidobzickej rovnovhy v naom tele. Prekyslenie je zkladom viny chorb, preto dkladn oista od kyseln a optovn doplnenie minerlov s zkladom kadej lieby. Deje sa to predovetkm prostrednctvom prirodzenej vivy, bohatej na zsady. Dnes sa vea hovor o umieran lesov a o kyslch daoch. Ale tie ist kodliviny, pre ktor nm hyn lesy, toia aj na nae zdravie. Najprv zomrie les, potom lovek. Kysl d spsobuje prekyslenie pdy a kyselinotvorn strava zasa prekyslenie udskho organizmu. Toto neprirodzen prekyslenie organizmu loveka vedie oskoro k ochoreniu a k predasnmu starnutiu.

Prv krok k zmene spova v poznan a pochopen tchto faktov. Druh krokom je urobi to, o je NEVYHNUTNE potrebn, ie akceptova vetko prirodzen a eliminova zdraviu neprospen nvyky.

Skr i neskr sa mus kad z ns zapodieva svojm zdravm. m skr s tm zaneme, tm prekvapivejie a asnejie bude to, o meme dosiahnu. Je dleit zaa o najskr. Poda monosti u za mlada. Ale nikdy nie je neskoro: ete aj osemdesiatnik me toti v priebehu niekokch hodn vrazne zlepi svoje zdravie. Kroky k optimlnemu zdraviu s veobecne znme a jednoznane sa ukazuje, e choroba aj predasn starnutie s dsledkom nesprvnych nvykov v ivote. Medicnsky vskum v poslednom ase dospel doslova k revolunm novm poznatkom, ktor viedli k prelomu na ceste k dokonalmu zdraviu a vitalite a do vysokho veku. ijeme v informatickej re, no napriek tomu niektor dleit informcie, asto dokonca aj tie ivotne dleit, s nm neznme.

S etnik a prrodn nrody, v ktorch je plne normlne doi sa vye sto rokov bez chorb. A to je dostaton dkaz, e v zsade to mon je. Pritom je prekvapujce, ak jednoduch kroky a ak krtky as staia na to, aby sa zdravie loveka priam neuveritene zlepilo. Najdleitejm krokom, zkladom kadej lieby a predpokladom vylieenia i zachovania zdravia a do vysokho veku je oista organizmu od prekyslenia a optovn doplnenie minerlov.

Tto poiadavku dokonale vystihuj slov prof. H. Heineho, vedceho Anatomickho a klinickomorfologickho stavu Witten-herdeckej univerzity: Kad chronick choroba sa zana najprv loklnymi a skrytmi acidzami uritho orgnu s prslunmi zpalovmi reakciami, a sa

8

napokon utvor circulus vitiosus (bludn kruh), spojen s oraz menou monosou regulova stav tohto orgnu i celho organizmu pri aktnych prejavoch acidzy.

ancu na vylieenie prina poda prof. Heineho len odbranie chronickej acidzy zvenm rezervy zsad a likvidcia vonch radiklov (najm zeleninou, strukovinami a vitamnom C). Kee in terapie acidzy klasick medicna nepozn, jeho zver znie:

To, o robme kadodenne, uruje, ako a koko budeme i.

9

1 Preo sme prekyslen

ivot ako tak sa zaal v mori a ete aj dnes tvor nae telo z viac ako 70 % voda. Hodnota pH morskej vody je od 8 do 8,5. Nae telo si udruje v krvi hodnotu pH 7,36 a 7,44; vkyvy s len nepatrn. (Pojem kyslelinovo-zsadovej, ie acidobzickej kly pH je vyloen alej. Predbene len toko: kla je 14-stupov; m niie pod hodnotou 7, tm je ltka kyslejia.)

Keby hodnoty pH krvi klesli o len troku niie, museli by sme zomrie. Za n ivot teda meme vai tomu, e vntorn prostredie nho tela je neutrlne, vlastne vemi mierne zsadit.

V prrodnom lieitestve je zkladom kadej lieby prava acidobzickej rovnovhy organizmu. Bez toho neme by inn nijak lieba. Modern odbornci na vivu u dlhie upozoruj na nevyhnutnos rovnovhy v hospodren s kyselinami a zsadami; mnoh to oznauj za zklad zdravia, aj ke nie v kadom prpade to je podloen nezvratnm vedeckm dkazom. Nie vdy je klasick medicna dostatone zameran na acidzu ako prinu chorb, ale poklad ju za poruchu ltkovej premeny (rozhodne ju tm vak nebagatelizuje ). K tomu pristupuje fakt, e v medicne sa stav kyseln v tele obvykle meria z krvi - lene prve krv sa (a na zriedkav vnimky) pomerne striktne udriava v neutrlnom stave.

Uvedomme si desiv skutonos, e vkyv v acidobzickej rovnovhe, dnes takmer ben vec, zabja vetko iv, vrtane udskch buniek.

V procese ltkovej premeny sa v organizme neustle tvoria kyseliny, ako moov, uhliit, mliena, octov, ba aj son (chlorovodkov), ktor ete stupuj stav prekyslenia tela. Kyseliny, ktor sa nespracuj zdravmi oblikami, sa nevylia z tela.

Kyseliny vo veobecnosti psobia niivo. Mu rozora dokonca aj kame alebo kov. Ak sa neneutralizuj zsadami a ostan v tele, nevyhnutne to vedie k rozlinm chorobm.

Sta sa otzke aspo trocha venova a vemi rchlo zistme, ak dleit je acidobzick rovnovha pre nae telo a ako nebezpene, ba priam niivo psob prekyslenie. Hynutie lesov m priamu svislos s prekyslenm pdy v dsledku kyslch daov. Kysl d rozoerie za niekoko rokov stron dmy, take napr. postavy na fasdach dnes u nemaj tvre. Kee kyselina natoko rozoiera dokonca aj kame, ani neprekvapuje, ak vek za predstavuje pre telo. Choroby rozhodne nie s ni nevyhnutn, naopak, prirodzenm stavom je zdravie, ako to i v sasnosti jednoznane dokazuj prslunci dlhoijcich etnk. Choroby si spsobujeme dlhoronm nesprvnym konanm. Zubn kazy aj nespoetn in ochorenia maj jedin dvod: prekyslenie. Aj reumu, dnu, artritdu a oblikov kamene zapriuj kyseliny. Ak si uvedomme, e ni z toho, o nm prroda pvodne ponkla ako potravu, neobsahuje kyseliny, zane nm by jasn, e naa ltkov premena nie je prispsoben na zuitkovanie kyseln. Dokonca aj kyseliny v ovoc sa v procese dozrievania do znanej miery odbravaj. My vak oberme ovocie pred dozretm, aby bolo dlhie predajn, a tm si kodme.

Nae neprirodzen stravovacie nvyky viedli komu, e podiel zsad v naom tele je prakticky neustle prli nzky. Preto je organizmus viny ud prekyslen. K tomu pristupuje vea hnevu a stresu, ktormi si podiel kyseln zvyujeme ete viac. Pokia je telo ete schopn odobera zsady z vlastnch tkanv, ciev a kost, m ak-tak ance neutralizova prebytok kyseln. Tm sa vak zbavuje minerlov; kosti sa stvaj lmavmi a cievy krehkmi. Tieto skutonosti potom ved k infarktu, mtvici alebo osteoporze, ale aj k reume, dne, artrze, deformcim chrbtice at. A viete, e aj vypadvanie vlasov, depresie, ekzmy a zubn kaz s nsledky prekyslenia? Prekyslenie m zrove povzbudiv aj tlmiv inky. lovek sa sprvoti cti pln elnu, onedlho vak ochabne, vemi rchle sa unav a potrebuje dlh odpoinkov fzy.

Prekyslen organizmus neme by zdrav. m vie je jeho zaaenie kyselinami, tm zvanejia je choroba.

10

Okrem toho je lovek vystaven aj nespoetnm toxnom, asto, ia, neznmym. Ide najm o splodiny insekticdov, pesticdov a herbicdov, ale aj mnostva dochucovadiel, konzervanch ltok, potravinovch farbv apod. Neslobodno zabudn ani na chlrovanie pitnej i itkovej vody. Toto vetko spolu na ns zanechva mnostvo stp, zklad neskorch nsledkov, o akch dopredu nememe ma ani len tuenie.

Telo rob, o me, aby sa zbavilo splodn o najmenej drasticky. Preto dleit orgny, najm tie vyie (ako mozog, oi, ui a srdce), len v prpade najvyej ndze pouije ako skldku nezuitkovanch zvykov. O to vnejie treba preto bra prpady onch zkalov alebo vpadkov sluchu. Mtvica a infarkt s najkritickejie, ba neraz aj posledn reakcie prekyslenho tela.

Cesta ku kritickmu stavu sa zana tm, e telo je do nten odbrava uloen cenn minerly, aby mohlo neutralizova zplavu kyseln. V dsledku toho si mus zaklada jednu skldku splodn za druhou - nem toti in monos, ako odsun toko kyseliny. Pritom je nielen ahk vyhn sa takmuto vvoju situcie, ale je v naich silch aj zvrti ho. Za jeden a tri roky sa telo me oisti, skldky nebezpench splodn sa mu rozpusti a vyerpan regulrne zsobrne minerlov sa zasa vrchovato naplnia. Myse me by zasa ist (stav, ktor sme kedysi dvno zaili a na ktor u len letmo spomname) a vntorn krsa loveka op vystpi navonok.

Hlavn priny prekyslenia tela Vo veobecnosti: nesprvna strava (denaturovan potraviny) nesprvne nvyky pri jeden nesprvny spsob ivota A konkrtne: privea bielkovn cukor alkohol nikotn nasten mastn kyseliny toxny v ivotnom prostred pochutiny (presnejie: pochutinov jedy) elektro magnetick smog chemick lieiv hnev a agresia stres a duevn nevyrovnanos

Vzivo je pufer aj skladisko kyseln Kyseliny sa dostvaj najprv do krvi. Ak je vak kapacita krvi ako pufrovej (t. j. acidobzicky vyvenej) zny vyerpan, prebytok kyseliny sa uklad vo vzivch. Vzivov bunky s robustnejie a toxny ich tak ahko nepokodia. Tu sa ukladaj kyseliny dovtedy, km ich obliky nespracuj. Druhm vekm vyluovacm orgnom s pca. Pomocou tchto vyluovacch orgnov sa organizmus poka o najrchlejie zbavi prebytonch kyseln. Prv ne sa kyseliny dostan do mou, musia ich zneutralizova zsady.

Vzivo obopna vetky telov bunky ako ochrann vrstva. Cel zsobovanie buniek, ako aj transportovanie odbranch produktov sa uskutouje cez vzivo. Ale pretoe aj odovzdvanie informci z nervovho systmu bunkm sa me dia len touto cestou, je znane obmedzen ltkov premena. Ke je vzivo preaen, neme u prijma alie dvky kyseln, a tak kyseliny asto zostvaj uloen v kboch, kde spsobuj bolestiv zpaly, diagnostikovan ako dna, reuma alebo polyartritda. Ak nnosy obsahujce kyselinu zniia tkanivo chrupavky, vedie to k artrze.

11

V prekyslenom tkanive sa zhoruje aj tekutos krvi; je to dsledok toho, e erven krvinky strcaj svoju prunos a u nemu v dostatonom pote prechdza vlsonicami, jemnmi krvnmi cievami. To vedie k nedostatonmu kyslkovmu zsobovaniu orgnov a k deficitu kyslka. Kyseliny vak niia natrvalo aj kolagnov vlkna vo vzive, o m za nsledok jeho ochabnutie a predasn starnutie. Organizmus sa poka napravi vzniknut kody organickou bielkovinou fibrnom, ale tm vzivo ete viac strca svoju prunos a jeho lon kapacita sa zniuje. Neme u dostaton plni svoju pufrovaciu (tlmivo-vyrovnvaciu) funkciu a telo predasne starne; vrsky a celulitda s pritom len zaiatkom a viac-menej nevinnm vonkajm prejavom. Kolagnov vlkna vo vzive napchaj, take kad pohyb sa stva bolestivm. Dlhie pretrvvajce prekyslenie vedie k chronickm zpalom a s nimi svisiacim neustlym bolestiam. Ke sa zvyuje nepriechodnos vziva, bunky sa udusia pre nedostaton zsobovanie. Kee z vziva pozostva cel telo, je vlastne cel telo aj postihnut. Prve preto je ivotne dleit telo dkladne oisti od kyseln.

aldok, tvorca kyseln i zsad aldok produkuje kyselinu son (chlorovodkov), takzvan aldon kyselinu, tekutinu s hodnotou pH medzi 2,8 a 1,2. Deje sa to tiepenm kuchynskej soli, prirodzenej sasti naej krvi a tkaniva. Kuchynsk so je jednoduch zlenina sodka a chlru. tiepenie kuchynskej soli sa deje prostrednctvom takzvanch vstelkovch buniek v aldku. Treba na to oxid uhliit a vodu. Pritom sa zli chlr s vodkom na kyselinu son. Sasne zo sodka, vodka, uhlka a kyslka vznik alia zlenina hydrognuhliitan sodn i ntrium bikarbont, veobecne znma zsadit ltka, vyrban aj priemyselne a udovo nazvan sda bikarbna. Z gramu kyseliny so nej vznikne takto 2,3 gramu hydrognuhliitanu sodnho. Krv tto ltku distribuuje do celho tela; neskr v reve neutralizuje aldon kyselinu.

Ak telu chbaj zsady, tiepi viac kuchynskej soli a svoje ivotne potrebn zsady si vytvra touto cestou. Tm vak zrove vznik aj viac aldonej kyseliny, ktor sa vzpt stva prebytonou a spsobuje plenie zhy. Ke lovek v tejto situcii nieo zje, plenie zhy vinou ustpi, lebo aldon kyselina sa zluuje s potravou. Lene sasne s tm sa utvor alia aldon kyselina. Tak sa z privekho mnostva kyseliny tvor ete viac kyseliny. Ke aldok kyselinu u nezvlda, vyli jej as do dvanstnika. Tm sa sce v aldku zni koncentrcia kyseliny, ale to vedie k optovnmu vystupovaniu jej produkcie, na o me dvanstnik reagova vredmi.

Dostatok zsad je preto nesmierne, ba priam ivotne dleit. Zsady maj dvojak lohu. Po prv, znan mnostvo z nich potrebuj pomocn trviace orgny, pee, lnk, podaldkov aza (pankreas) na tvorbu trviacich tiav. Ide pribline o pol litra lnkovej tekutiny (le), asi liter sekrtu podaldkovej azy a asi tri litre sliznicovej vlhkosti riev, produkovanej revnmi liazkami. A po druh, je tu ete dleitejia loha zsad - oistenie tela od kyseliny, predovetkm od usadenn vo vzivovom tkanive. Ak je zsad nedostatok, je odbravanie kyseln iba iaston a organizmus mus skr i neskr ochorie. Kee zsady sa stle spotrebvaj, musia sa telu neustle v dostatonom mnostve dodva. Deje sa to prevane zsaditou stravou a potravinovmi doplnkami. Ak sa v tejto situcii uvaj lieky, ktor brzdia tvorbu kyseln, zastav alebo redukuje sa tm v aldku tvorba kyseliny, a tm, samozrejme, aj dleit tvorba zsad. Vznik bludn kruh.

Plenie zhy je teda vdy volanm aldka po chbajcich zsadch, a ani nie tak po zabrzden tvorby kyseliny. Zven mnostvo kyseln pri plen zhy psob leptavo na citliv paerk, ktor sa asom tak oslab, e na om me vznikn rakovina. Ani obliky nie s schopn vyrovna sa s presilou kyseln, a tak prichdza aj v tejto oblasti k ochoreniam. Nsledky prekyslenia bvaj mnohorak, neraz a katastroflne, ale d sa im ahko preds, ke lovek spozn svislosti.

12

Krv, vemi pecifick tekutina Hovor sa, e krv je sdlom due, a preto ke niekto vykrvca, dua jeho telo opust. Krv je vak aj nam orgnom na prenos a prvod ivn a stavebnch ltok, ktor telo neustle potrebuje, ako aj na odvdzanie nezuitkovatench splodn ltkovej premeny. Krv nm najlepie doklad, ak dleit je pre telo mierna zsaditos - rozptie jej pH je len nepatrn, od 7,36 do 7,44; jej kyslos je absoltne neprpustn, smrten by mohol by u aj pokles na neutrlnu hodnotu 7 (ale rovnako aj zvenie zsaditosti na 7,6). Ak sa viae privea kyseliny na erven krvinky, nemu tieto u prijma dostaton mnostvo kyslka, a tak telo trp jeho nedostatkom, aj ke pca mu ho poskytuj dos. Okrem toho sa pri vyej koncentrcii kyseliny zniuje prunos ervench krviniek, dokonca nastva a aksi ich kyselinov stuhnutos (hust krv), v dsledku ktorej nemu u krvinky prechdza jemnmi vlsonicami a upchvaj ich. Aj tm vznik nedostaton zsobovanie niektorch orgnov krvou, o me by aj smrten. Pre krv je teda dostatok zsad nevyhnutnos, lebo inak neme plni svoju ivotne dleit funkciu.

Odkia sa berie toko kyseliny? Preo je acidza (prevaha kyseln) v organizme omnoho pravdepodobnejia ako alkalza (prevaha zsad)? Nu preto, lebo kyseliny si vytvra telo sasti samo (sta vari pripomen aldon kyselinu), zsady vak meme vlune prijma (prevane potravou) a neustle sa spotrebvaj. Okrem toho poskytujeme telu primlo prleitost na to, aby sa oistilo od kyseln prirodzenm spsobom, pretoe primlo pijeme a nedostatone sa pohybujeme. Preto sa vemi mlo kyseliny vydcha pcami. A navye: aj nedostatok kyslka vedie k tvorbe alch kyseln. Telo si tvor kyseliny aj v dsledku chronickho nedostatku vitamnov a stopovch prvkov, pretoe niektor procesy ltkovej premeny neme dotiahnu do konca. To sa stva vtedy, ke jeme v nevhodnom ase, ke jedlo nedostatone poujeme alebo ke jeme prli nhlivo. V takchto prpadoch sa me aj zsadit potrava premeni na dodvateku kyseliny (v dietolgii tomu hovoria paradoxn zsadit efekt). Vek lohu hr pritom momentlna situcia v trviacom systme. Ak je preaen, napoly strven surov strava v reve skvas a stane sa kyselinotvornou.

Vedie to k rozmanitm akostiam. lovek sa cti ochabnut, je chronicky unaven, zotavuje sa len vemi pomaly a nedostatone, pociuje naptie, bolesti hlavy a chrbta. Pokoka m sklon k ekzmom, nos a oi s podrden a objavuj sa najrozmanitejie nevysvetliten bolesti. Tm telo signalizuje, e u nezvlda prlev kyseln a e srne potrebuje pomoc. Ak sa nepodar oisti organizmus od splodn a od kyseliny v ase medzi dvoma jedlami a v priebehu noci, vo vzive pribda kyselina, a sa napokon z latentnej acidzy vyvinie aktna. Ak nenastane zmena, me to ma vne, niekedy a smrten nsledky.

Preto sa mus od zkladu zmeni celkov prostredie organizmu. To zna, e organizmus sa mus dodatone pravidelne oisova od kyseliny. Ako sa telo zbavuje zae, telesn funkcie sa upravuj a loklne akosti aj prznaky chorb merne tomu mizn.

U Hippokrates (5. stor. pred n.l.) povedal.: "Spomedzi vetkch zlenn najkodlivejie na nae telesn sily psobia kyseliny. "

Prostredie me vykazova dve anomlne odchlky nedostatok alebo nadbytok uritch ltok. Jedno aj druh me nasta sasne, lebo nedostatok jednch je podmienen prebytkom druhch. Ak je prostredie niem nedostatone zsoben, bunky dostvaj primlo ivotne dleitch ivn, ie vitamnov, minerlov a stopovch prvkov. m v je nedostatok, tm menej s bunky schopn spa komplex svojich funkci. Ak nedostatok pretrvva alebo prekro urit mieru, bunky zomieraj.

To ist nastane, ke je prostredie organizmu zaplaven kodlivmi ltkami. Prvod kyslka a

13

ivn je obmedzen, odvdzanie splodinovch produktov z buniek viazne, a napokon sa bunky zadusia vlastnm odpadom. Spoiatku spsobuje preaenie funkn poruchy a zpaly, ale napokon vedie (a to sa ani nemus negatvne psobenie vystupova!) k znieniu tkaniva. Jedinou innou pomocou je dkladn a pravideln oista tela od kyseln.

Po prekyslen organizmu, trvajcom neraz aj desiatky rokov, u nesta iba preorientova vivu na zsadotvorn potraviny, ako je ovocie, zelenina a zemiaky. Telu treba dlh as poskytova ete aj potravinov doplnky a nimi suplova chbajce minerlne ltky.

Aj hlbok dchanie oisuje telo od kyseln. Rovnako aj dkladn uvanie a dobr premieanie potravy slinami zvyuj jej zsaditos. Vina kyseln vznik z potravy, najm z prlinho mnostva bielkovn. Konzumovanie stravy chudobnej na bielkoviny vo vyom veku m zreten vplyv na predlenie ivota. Na vyplavenie nestrvench zvykov potravy a kyseln z riev, buniek at. potrebujeme kadodenn prlev zsad, najlepie hne rno (pozri 3. kapitolu).

Acidza tela je zkladn predpoklad vzniku rakoviny, ktor principilne potrebuje prekyslen prostredie. Ani artrza nie je priamym dsledkom veku (hoci vo veobecnost ju takto chpeme); v starom veku sa astejie vyskytuje iba preto, lebo z chrupaviek, tejto zsobrne zsad, si prekyslen telo u oderpalo nenosn mnostvo zsad a stle v tom pokrauje. A tak to, o zostane, je aksi krytalick brska, ktor spsobuje opotrebovanie kbov.

Dkladn oistenie od kyseln vedie aj k duevnej a telesnej pohode. Na oistenie pokoky je vhodn pribline dvojhodinov celotelov zsadit kpe (s hodnotu pH asi 8,5). Zchvatom migrny a symptmom sennej ndchy sa d vyhn, ke lovek preventvne uije u pri prvch nznakoch (ie ete pred plnm prepuknutm) kopcovit ajov lyiku sdy bikarbny rozpustenej v pohri s teplou a horcou vodou (nie minerlnou).

Pri kadom oisten od prekyslenia treba dba na dostatok tekutn, aby sa rozpusten kyseliny mali m vyplavi. Ak si mo udriava kysl hodnoty aj po uit zsaditho prostriedku, zna to, e uit mnostvo nebolo dostaujce.

Optovn nastolenie acidobzickej rovnovhy me by rozhodujcim krokom k zdraviu a vitalite, a tm aj k radosti zo ivota. Acidobzick rovnovha je toti zkladom vetkch funkci v celom organizme. S rastcim zneistenm organizmu ltkovmi splodinami sa zsobovanie jednotlivch buniek stva oraz am a organizmus sa s tm sna vyrovna tak, e zvi tlak krvi, m sa poka poradi si s niou priechodnosou ciev. Ke sa uije liek na hypertenziu, tlak sa sce momentlne uprav, no pomery v cievach sa ete zhoria.

Prekyslenie je aj jednou z vekch bzd v profesionlnej karire, lebo nm sa zniuje vytrvalos, stres sa nim nekompenzuje a vzrast agresivita. Prekyslen lovek je hyperaktvny, neme sa upokoji, neustle je rozbehnut, preaen a vystresovan. To vetko ustpi, len o sa telu inne pome zodpovedajcim pravidelnm prlevom zsad.

N imunitn systm Najvia as nho imunitnho systmu sa nachdza v revch, a preto je uzdravenie reva tak dleit a tak inn. Aj preto, lebo prekyslenie a zneistenie riev splodinovmi produktmi ochromuje n imunitn systm, sme nchylnej aj na tak infekcie, s akmi sa nenaruen imunitn systm ahko vyrovnva. Teda nie vrusy a baktrie spsobuj nae ochorenie, ale neschopnos nho imunitnho systmu vyrovna sa s nimi. To ist napokon plat aj o rakovinovch bunkch, ktor vznikaj kadodenne v naom tele a ktorm sa me dari len v kyslom prostred.

Aj lovek s permanentne zlou nladou, negatvnym myslenm a pesimistickm ivotnm postojom si oslabuje imunitn systm. V jeho organizme prevauje kysl prostredie, ktor kod kadej bunke. Kad negatvna mylienka zhoruje funknos nho imunitnho systmu. Aj vtedy, ke sa lovek nti urobi nieo, o v hbke due odmieta, ke sa za niem prli enie alebo si pre nieo rob prehnan starosti, zaauje si svoj imunitn systm. Kad hnev, aj ten najmen, negatvne psob na imunitn systm, a tm na celkov zdravotn stav loveka.

14

Zhrnutie: Prekyslenie a jeho nsledky

Neznalos potrieb vlastnho tela a jednoduchch spsobov sebapomoci mva takto nsledky:

nesprvna viva nedostaton preutie potravy prevaha kodlivho nad prospenm hnev, strach, stres a psychick akosti naruenie revnej flry kvasenie v tenkom reve, hubov ochorenia hrubho reva, plynatos. Toto vetko vedie k trvalmu prekysleniu tela, ktor je potom nten tvori kysl soli. Tie sa zasa v tele ukladaj ako splodinov skldky. A nsledky s u chorobn:

poleptanie liaz a orgnov a nsledn funkn poruchy zpcha alebo hnaka vntorn i vonkajie hubov ochorenia depresia, psychick poruchy, podrdenos, agresivita, nedostaton stresov tolerancia at. - a po bezndej poruchy uenia a pamti, roztritos chbajca rados zo ivota, pokles aktivity a vkonnosti pridruen choroby, odkzanos na opateru a predasn smr.

15

2 Kyselinov test

Stanovenie obsahu kyseliny na zklade hodnoty pH v krvi neprina v medicne uspokojiv vsledky, lebo telo si kyselinu tak starostlivo rozlo, e odchlky od normlu nie s v hodnotch krvi preukzaten, priom vak tkanivo me by zrove znane prekyslen. Len titrciou (kvantitatvnou chemickou analzou) sa d exaktne uri intra- a extrabunkov situcia, ale je to metda nron a nkladn. Zato vak urenie hodnoty pH v moi takmer exaktne odzrkaduje stav organizmu, priom tto metda je jednoduch a lacn.

Idelna biologick acidobzick hodnota tkaniva je pH 7,4 a 7,5, ben hodnota je, ia, asto okolo 5,5. To zna, e acidza (prekyslenie) sa stala u viny ud pravidlom.

V dsledku oisty od kyseliny v priebehu noci bva rann mo najkyslej. Preto prve tento mo treba kontrolova. Pri hodnote pH pod 7 sa telo mus odbremeni od prebytku kyseln dodatonm prsunom zsad. Ak dleit je pre telo zsadit hodnota pH 7,4, je zrejm aj z faktu, e krv si tto hodnotu udriava (ako sme spomenuli u na s. 14) a e jej prekyslenie by viedlo k okamitej smrti. Zdrav dojat, iven materskm mliekom, maj dokonca aj hodnotu mou zsadit (pH od 8 do 8,5).

Na pravideln kontrolu stavu kyseliny v tele treba odpora ako indiktor pH lakmusov papier s priloenou farebnou klou, mierkou na presn acidobzick zhodnotenie reakcie (nemus s o cel klu 1 - 14, sta len relny sek, zato vak aj s desatinami). Niekedy sa papieriky daj aj rozpoli, take s jednm balenm si lovek me urobi slun mnostvo testov. lovek by ma testovacie papieriky stle pripraven v kpeni a vo WC, dokonca pH hodnoty by si mal kontrolova aj na cestch. Len o pH mou klesne pod hodnotu 7, treba ui kopcovit lyiku zsaditej zmesi (pozri 3. kapitolu). Telo to ocen. m zsaditejie sa lovek stravuje, v tm menej miere mus takto dodatone pomha svojmu telu.

Aj slinov test poskytuje spoahliv hodnoty. Hodnota pH sln je asi 7,1 a Vrazn odchlka po jedle tie sved o prekyslen.

Teraz sa v niektorch uebniciach uvdza hodnota mou pH 5,5 ako normlna, a pritom je u priam katastroflna. Napriek tomu nejde o zavdzajci daj, lebo katastrofick stav nm u naozaj medziasom zaal pripada ako osi plne normlne. Je to vak stav povliv a nie je v poriadku ani jeho akceptovanie.

Odpora sa mera si hodnotu pH viackrt za de pri moen, lebo v priebehu da sa prejavuj zreten vkyvy. Rann mo je vinou kysl, lebo telo m tendenciu cez noc vyli nadbyton kyseliny. Prlev zsad bva najvy okolo piatej popoludn. Ak to nie je tak, je najvy as telu pomc. Stanovte si optimlne mnostvo prostriedku na oistu od kyseliny (porovnaj 3. kap.) poda hodnoty pH v rannom moi skobnou metdou (meranm pH vzorky pred a po uit zsaditho prostriedku) - a km neodhadnete dvku, po ktorej bude aj rann mo vykazova hodnotu pH 7 (pravdae, nie pri zablokovan vyluovania kyseln).

Dkladn poutie a premieanie so slinami vemi prispievaj k alkalizcii (zsaditosti) trvenej potravy. Vina kyseln vznik z naej stravy. Najm bielkoviny sa menia ltkovou premenou na kyseliny (a vina ud je bielkovinami nadzsoben). To predstavuje pre telo za navye. Naopak, viva chudobn na bielkoviny, najm v starom veku, sa prejavuje blahodarne. Bielkovina je dleit stavebn kame organizmu, v detstve a mladosti vemi potrebn, neskr u menej a menej. A ke u sa bielkoviny konzumuj, treba dba na ich kvalitu - mali by obsahova o najviac esencilnych aminokyseln.

16

es stupov prekyslenia (poda dr. M. Worlitscheka) 1. Idelny stav Optimlna rovnovha kyseln a zsad, telo disponuje dostatkom pufrovacch ltok na vyrovnanie kadho prlevu kyseln i zsad. 2. Skryt prekyslenie Latentn acidza. Krv m sce v dsledku svojej vekej samoregulanej schopnosti ete dobr pH hodnoty, ale v splodinch ostatnch orgnov u prevauje odpad kyselinov.

Experti v tomto tdiu objavia vinou u pacienta ist chorobn prznaky, aj ke sa tento ete necti vyslovene chor. Takto pacienti sa vinou aluj na nevysvetliten navu, zpchu a bolesti aldka. 3. Prechodn prekyslenie Aktna acidza. Rozumie sa tm kysl odklon od acidobzickej rovnovhy. Me s aj o prejav infeknho ochorenia. Infekcia toti nti telo na tak protiopatrenia, ako je horka, zpcha, zpaly, zven vyluovanie mou. V shrne ide o pochody, ktor maj za nsledok kysl reakcie ltkovej premeny alebo ich zosiluj. Po prekonan choroby sa ltkov premena op normalizuje - ak je k dispozcii dostaton rezerva zsad. Pri nedostatku zsad pretrvva sklon k nvratu acidzy a s tm spojen chorobn odpovede tela v podobe spomnanch kyslch protiopatren. 4. Chronick prekyslenie Chronick acidza. Tto forma sa prejavuje asto a drastickm klinickm obrazom choroby, neraz pripisovanej neznmym prinm (napr. pri reume). 5. Miestne prekyslenie Loklna acidza. Ide o tak stavy, ako srdcov infarkt, mozgov prhoda. Prinou mu by poruchy prekrvenia v dsledku vysokej zravosti krvi (kyselinovej stuhnutosti ervench krviniek), artriosklerzy, zvenia fibrinognu, zloky, ktor ovplyvuje tvorbu krvnch zrazenn. Alebo me s o nedostatok kyslka spsoben klesajcou tekutosou krvi. V najhorom prpade sa cieva tak upch, e as srdcovho svalu alebo mozgu sa plne uzavrie od prvodu kyslka; tkanivo sa udus a odumiera.

6. Kyselinov smr Nezvratn kyselinov katastrofa me ma mnoho podb - od zlyhania obliiek cez smrten infarkt a rakovinu a po diabetick kmu.

Nae telo potrebuje zsady Nae telo si sce tvor z materilu dodanho vivou svoje zsady, ale neme si ich utvori samo. S kyselinami je to naopak, tie si telo produkuje v procese ltkovej premeny. Navye, kyseliny vznikaj vtedy, ke lovek privea alebo prirchlo jedva, pretoe tm dochdza ku kvaseniu v aldono-revnom trakte. Nemali by sme podceova ani mnostvo kyseliny, ktor prijmame v npojoch obsahujcich kyselinu uhliit - aj to vedie ku kyselinovej zai. Ani stresov stavy nie s prehliadnuten: aktivizuj cel ltkov premenu, a tak aj kyseliny sa produkuj vo zvenej miere. Spojenie tvri sa kyslo m teda v sebe celkom relne kontatovanie. inok kyseln zvis jednak od ich mnostva, a jednak od ich koncentrcie. Ako sme u spomenuli, hodnota pH krvi nesmie klesn pod 7 (kyslos) ani stpnu nad 7,6 (zsaditos). Hodnoty mimo tchto hranc mu vies a k smrti. To zna, e telo mus neutralizova tak nadbyton kyseliny, ako aj nadbyton zsady (ale to bva potrebn len vnimone). Ak sa to ned dosiahnu stravou, je organizmus nten na zabezpeenie vlastnho preitia odobra

17

minerlne ltky svojim cievam, kostiam a inm orgnom. To vetko sa vak deje s niivmi nsledkami. Napriek tomu vak organizmus kon elne - akoby rtal so ancou, e neskr sa dosiahne harmnia v pomere kyseln a zsad. Nejde teda len o oistu tela od kyseliny, ale ete dleitejie je nasledovn dodanie minerlov (remineralizcia). Pri oiste od kyseliny ide o preitie tela, pri optovnom dodan minerlov ete o viac: o zdrav ivot.

Pri prekyslen tela sa svaly stvaj citlivmi na tlak. Normlne mono svaly stlai a na kos bez toho, e by to bolelo. Aj takto je mon odhadn stupe kyslosti tela, avak spoahlivejie je pravideln meranie pH mou. Dokonca aj predlen prechdzka na erstvom vzduchu me niekedy hodnotu pH znova znormalizova bez toho, e by lovek nieo uil. Takto natankovan kyslk posta na neutralizciu kyseln nachdzajcich sa v krvnom obehu.

Koncentrcia kyseliny vo svalovine spsobuje navu, preto s prekyslen udia aj bez fyzickej nmahy vdy unaven, zle spia a ve mi ako sa zotavuj. To vetko zmizne, len o m telo znova k dispozcii dostatok zsad.

Ke m lovek napriek kyselinotvornej strave rann mo v hodnote pH 7 alebo viac, treba predpoklada zablokovan vyluovanie kyseliny. (Ako sa o tom dozvieme? Nu, trochu sa treba aj pozna, kad predsa sm vie, ako pri stravovan zhreil.) Tu je potrebn rchla pomoc. Telu treba dodva v priebehu niekokch dn kad rno kopcovit ajov lyiku zsaditej zmesi. Pribline po tdni blokda ustpi, viazan kyselina sa rozpust a hodnoty kyseliny v moi stpnu, lebo telo sa konene zane odbremeova. Aj napriek dostatonmu prjmu zsad (ie v situcii, ke by mal by organizmus v poriadku) me hodnota pH nhle klesn na 5,5. Tento nhly prlev vonch kyseln v tele bva prejavom toho, e sa rozpa alia skldka toxickho odpadu. Nenechajte sa tm preto vyvies z miery a bezpodmienene v odbravan kyseln pokraujte, inak by toti muselo telo vetok odpad, ktor sa u zaal uvoova, zasa odprata nazad na skldku.

Aby sa telo vyrovnalo s kyselinovou zaou, pouva ako zsobnk kyseliny vzivo. Zrove sa poka znovu odbra kyseliny pomocou rozlinch kyselinovch ventilov. Jednm z nich s pca. lovek sa vdychom zbavuje kyseliny uhliitej, a to prostrednctvom oxidu uhliitho. m hlbie dchame, tm vie je mnostvo kyseliny, ktorej sa zbavme pcami. alm kyselinovm ventilom s obliky. To sa vak tka len kyseln rozpustnch vo vode, na o

treba dostatok tekutn, preto je pri oistnom procese tak dleit pi denne aspo 2 a 3 litre. Preo na tom tak zle, ukazuje nasledujci prklad:

Mal reze obsahuje asi 5 gramov kyseliny moovej. Na zriedenie a likvidciu jednho gramu kyseliny moovej potrebuje telo 6 a 8 litrov vody. Ovea skr, ne sa telo zbav kyseliny moovej nadobudnutej rezom, pravdepodobne lovek u zje al reze, take telo nedostalo nijak ancu vrti sa do acidobzickej rovnovhy.

Aj pokoka a sliznice s ventily kyseliny. Ak sa vak vyluovanie kyseliny privemi zvi, pokoka sa stva podrdenou a mu sa tvori ekzmy. Pravidelnm kefovanm pokoky sa tie me vrazne zvi vyluovanie kyseln. Ventilom kyseln bva aj konenk. Ak sa privea kyseliny dostane do reva, toto ju odmieta prija a zbavuje sa jej najkratou cestou (to je prpad hnaky po nezrelom kyslom ovoc). alm mechanizmom na odvdzanie kyseln je zvracanie.

Vypracujte si svoj kyselinov profil

Kee sa zaaenie kyselinou v priebehu da men, je dobr vec vyhotovi si svoj individulny kyselinov profil. To sa d urobi len pravidelnmi meraniami, najlepie pri kadom moen. Pritom si zistte svoje vrcholn hodnoty kyseliny (dleit s najm rann a veern); rann mo by ste mali poklada za zkladn daj a tak dlho oisova telo od kyseliny, a nameran pH prestane vykazova kyslos.

Keby lovek konzumoval len erstv ovocie a zeleninu a keby nepil alkohol ani kvu, pravdepodobne by si nemusel pre mon prekyslenie robi starosti. Kto sa vak stravuje normlne, teda konzumuje mso, cukor a mne jedl, kvu a alkohol, pravdepodobne je u

18

dvno prekyslen a jeho telo potrebuje pomoc. Aj to, ak je lovek po jedle unaven, sved o kyselinotvornom stravovan. Aj obvykl sladk dezert po jedle zvyuje hladinu kyseliny v tele. Zaznamenajte si do nasledujcej tabuky svoje acidobzick hodnoty. Predovetkm vak prichdza k vraznmu prekysleniu tela vtedy, ak sa konzumuj bielkoviny, teda mso, ryby, hydina, vajcia a mliene vrobky spolu s uhohydrtmi (sacharidmi), ako s zemiaky, rya, cestoviny alebo chlieb. Teraz asi poviete: "Ale to je predsa plne normlne." Mte sce pln pravdu, lene "normlne" nezna zrove aj sprvne. Bielkoviny toti potrebuj na strvenie kyselinu a pri nzkej hladine kyseliny s nestrviten. Na druhej strane uhohydrty potrebuj pri trven zsady. Zsady a kyseliny sa vak navzjom eliminuj, trvenie sa zhoria cel organizmus je vystaven silnej zai. Nie div, e sa tm lovek unav.

Pri nedostatku zsad organizmus vdne, pretoe nem vhodn podmienky na ivot. Pritom prekyslenie psob detruktvne nielen na zdravotn stav tela, ale aj na nladu. Jeho nsledkom me by strata radosti zo ivota, prerastajca a do depresie. To sa dv krtkom ase odstrni - len o sa v organizme znovu nastol prirodzen, ie mierne zsadit stav.

19

20

3 Ako sa sprvne oisti od kyseliny

Organick minerly s zkladom nho zdravia a krsy. Preto organizmus nevyhnutne potrebuje ma svoje sklady minerlnych ltok pln. Je to zkladn podmienka zdravho ivota. Kadodenn prlev kyseln, podmienen naou stravou, npojmi s oxidom uhliitm, ale aj nam kadodennm hnevom, stresom, starosami a strachom, vedie k tomu, e tieto dleit sklady minerlnych ltok na neutralizovanie kyseln sa vyprzduj. Sklady minerlnych ltok sa nachdzaj v koi, vo vlasoch a v pokoke hlavy, v zuboch a nechtoch, v kostiach a kboch, ako aj v ilch. Pri dennom dostatku zsad je zruka, e tieto sklady ostan pln alebo sa stihn ihne znovu naplni. Starodvnym osvedenm npojom na oistenie od kyseliny je zemiakov voda. Vyluovanie kyseliny sa podpor ajmi: lucernovm (ide o pecilnu odrodu lucerny siatej, Medicago sativa, nazvan alfa-alfa), indinskym (tzv. lapacho), praslikovm alebo vhodnou pecilnou zmesou (pozri poznmku na konci knihy). Nemalo by sa zabda na to, e vdatn prechdzka v prrode (najm tzv. power walking) zretene zlep situciu - lovek vydcha viac kyseliny. Dostaton zsobovanie kyslkom je najdleitej predpoklad npravy, lebo pri nedostatku kyslka vznikaj v tele anaerbne ostroveky, ktor podporuj choroby.

Po prekyslen trvajcom cel desaroia potrebuje telo urit as zsady navye. Originlny recept vskumnka v oblasti kyseln Sandera (doplnen uhliitanom horenatm) znie:

Zsadit zmes (recept) fosforenan sodn 10,0 uhliitan draseln 10,0 uhliitan vpenat 100,0 hydrognuhliitan sodn 80,0 uhliitan horenat 50,0

Dajte si to namiea vo svojej lekrni, najlepie hne 500 gramov. V lekrach ponkaj aj rozmanit hotov zmesi zsad. Pritom s pomery komponentov v zmesi mimoriadne dleit, lebo len tak sa zabezpe, aby sa minerly uvali naozaj optimlne. Vpnik (kalcium) si naprklad vyaduje kombinciu s fosforom a s aspo polovinm mnostvom horka (magnzia). Vo fyziologicky innej zmesi s obsiahnut jednotliv ltky v optimlnom mnostve a pomere.

Poda ajurvdskej medicny treba dba na to, aby sa prostriedok na oistenie od prekyslenia neuval v ase od 10,00 do 14,00 hodn a po 22,00. Okrem zmes minerlnych ltok existuj aj rastlinn prpravky. Zsadito psobia na telo tieto: - tabletky s riasou spirulina - pe z kvetov - vhonky lucerny Medicago sativa (alfa-alfa) - vaok zo zelenho jamea - obiln klky.

Ete lepie psob Royal Plus (pozri poznmku na konci knihy), aj na oistu od kyseliny, obsahujci ltky, ktorm dverovali u nski cisri. Tento aj obsahuje vetko, o lovek potrebuje na to, aby inne pomohol svojmu telu a spoahlivo ho oistil od kyseliny. Pite z neho pravidelne trikrt denne jednu lku; prv lku, ak je to mon, u rno nalano, a zaijete tak dobr pocit, e sa ho u nikdy nebudete chcie zriec. Skutonos, e vm tento aj ete aj predi ivot a mnoh choroby vbec nedostanete, je bonus navye. V aktnom prpade sa me bez zavhania ui 8 a 10 gramov zmesi zsad, ak je mon, vo vlanej vode, lebo takto zmes najrchlejie psob.

Neberte vak zsadit prostriedky v minerlnej vode s obsahom kyseliny uhliitej. lebo as zsad by sa tm zneutralizovala.

21

T, o podstpili oistu od kyseliny, hovoria asto o neakanom a citenom zlepen. Tlak v hlave a zvraty, ktor loveka trpili aj cel roky, definitvne zmizn u po niekokch doch. Myslenie sa stva jasnejm, pam sa me asto vrazne zlepi, takisto za niekoko dn. Namiesto depresi nastupuje uvonen veselos. Pohyby sa stan zasa ahmi, vonejmi, istejmi, lovek zane lepie vyzera a cti sa o cel roky mlad. Nevyrovnan a hateriv udia prevaj pri oisten od kyseliny asto v priebehu 2-3 dn neuveriten zmenu nlady a pretrvva v nich pocit harmnie. lovek zbaven prekyslenia vrazne lepie zna aj opaovanie, lebo ustpi precitlivenos na ultrafialov svetlo. Dkladn oista od kyseliny vedie k duevnej a telesnej pohode - a lovek pochop, e toto je vlastne jeho prirodzen stav. Aj ke sa lovek liei pod lekrskym dozorom, oista od kyseliny je najdleitejou podmienkou vylieenia. Pretoe len v dobrom prostred mu prosperova zdrav bunky.

Kto dosiahne acidobzick rovnovhu, cti sa ako znovuzroden. Je to zdravotn prevencia, ku ktorej sa kad me dopracova takmer zadarmo. inok sa ete zvi, ak sa zsadit zmes pred vypitm mintu poriadne potriasa, prpadne ju mono i pomixova. alie zvenie inku mono dosiahnu rozpustenm zsaditej zmesi v horcej vode, predtm

desa mint povarenej. Poda ajurvdy m tto voda schopnos prenikn do najjemnejch oblast tela a preisti ich. A do poludnia pracuj vyluovacie orgny na pln obrtky, preto by mal lovek v priebehu predpoludnia vypi za liter zsaditej tekutiny na inn podporu vyplavovania kyseliny.

lovek, tvor zsadit S hodnotou pH krvi 7,36 a 7,44 je lovek celkom jednoznane zsaditou bytosou. Pritom je pravdepodobn, e pvodn stav predstavovala hodnota ete zsaditejia. V naej dnenej prrode je najvm problmom prekyslenie pdy a vd kyslm daom. V moriach zomieraj ryby pri hodnote pH 5, lebo kyslos znamen smr. o vak znamen hodnota pH? kla pH siaha od 1 do 14, priom 7 je neutrlna hodnota. To zna, e pri pH 7 je vo vodnom roztoku rovnak mnostvo pozitvne nabitch inov vodka ako negatvne nabitch inov OH. Sila kyseliny je zvisl od koncentrcie inov vodka (iny H+). Silu zsad uruje koncentrcia hydroxidovch inov (iny OH-). Voda je neutrlna, ak obsahuje rovnak mnostvo vodkovch aj hydroxidovch inov. Stupne kly s logaritmick, to znamen, e pri hodnote pH 5 ide o desansobne silnejiu koncentrciu kyseliny ako pri hodnote pH 6.

Acidobzick rovnovha v tele je vemi ovplyvnen mnostvom vznikajcich kyseln, najm kyseln obsahujcich dusk, ktor vznikaj pri odbravan bielkovn. Tak vznik mo a kyselina moov. Ale aj in, nmu telu cudzie kyseliny prijman v strave, naprklad toxny vznikajce pri kvasen a hubov jedy z riev, zaauj organizmus. Minerly potrebn na neutralizciu tchto kyseln a toxnov si organizmus zadovauje odbravanm minerlnych ltok z vlastnch dleitch zsobrn. A kyseliny, ktor sa tmito ltkami neutralizuj, podporuj potom zananie tchto zsobrn. Ich zkladom s nestrven zvyky potravy, no aj in nezuitkovaten odpadov ltky, skrtka: splodiny. Nsledkom je predasn starnutie tela.

Tak prichdza k typickej kombincii zdanlivo vzjomne nesvisiacich symptmov, priom jeden symptm vznik z prekyslenia, druh z uskladnench ltok. Me s napr. o takto kombincie symptmov: vypadvanie vlasov a srdcov infarkt; mozgov prhoda, osteoporza a reuma; slabinov prietr a zelen zkal; kov ily a celulitda. Vo vetkch tchto prpadoch ide na jednej strane o sprievodn javy odbrania zsob minerlnych ltok a na druhej strane o ukladanie vzniknutch splodn. Tieto symptmy sa, ia, diagnostikuj aj lieia zva oddelene, pritom vak maj t ist zkladn prinu a mali by sa liei len vo vzjomnom prepojen. Dsledkom acidzy bva dnes vemi asto kandidza, ochorenie zaraovan medzi mykzy a spsoben kvasinkou Candida albicans. Tm vznikaj alie toxny z ltkovej premeny, ktor zaauj a pokodzuj predovetkm pee a mozgov bunky.

Potraviny v civilizane vyspelch krajinch u neobsahuj iaduci nadbytok minerlnych ltok, ktormi by sa mohli kyseliny neutralizova prirodzenm spsobom. Preto s potrebn potravinov

22

doplnky. S nepostrdaten predovetkm na neutralizciu vznikajcej kyseliny moovej pri konzumcii ivonych bielkovn. Stres, hluk, hnev, strach a pocity viny ved v organizme ku vzniku kyseliny sonej. To me zaprini gastritdu (zpal aldonej sliznice), dokonca i aldon vredy. K tomu vetkmu pristupuje ete mnostvo kyseliny octovej z nadmernej konzumcie sladkost a preaenie kyselinou mlienou pri telesnej nmahe. Cenou za pitok z bravovho msa a mnohch druhov syra je tvorba a ukladanie kyseliny srovej, o vedie k astm chrbticovm problmom, najm k mknutiu, ba neraz aj k vysunutiu medzistavcovch platniiek.

Kyseliny rozhodne nie s vdy len kodliv, lebo telo ich aj potrebuje. S pre nevyhnutn na spaovacie procesy a na zskavanie energie. Kee vdy a vo vetkom je podstatn miera, hovorme v prpade zdravho loveka o acidobzickej rovnovhe. kodlivmi sa stvaj kyseliny len pri nadbytku a v dsledku s nm svisiacej disharmnie v hospodren s kyselinami a zsadami.

Kee najv podiel kyseln prijmame v strave, treba si prve na toto mimoriadne dva pozor. Cukor nm sce ivot osladzuje, ale rob telo dos kyslm. Ne mono odpora ani asto vychvaovan ovocn ocot. Dodva sce telu chbajce iny draslka (tm sa u osb, ktor trpia jeho nedostatkom, dostane draslk a sodk do sprvneho pomeru), ale tak ako v prpade kadej kyslej potraviny uber sa tm telu vpnik a zhoruje sa osteoporza.

Lepie je poui jemnejie psobiaci preisujci aj, ktor zdravm spsobom spsobuje to ist (o vlastne vedeli u nai star rodiia). A samozrejme, kad by si mal njs cestu k strave s prebytkom minerlnych ltok, aby telo u nebolo nten vykrda samo seba. Takto strava vedie k zvideniahodn mu celoivotnmu zdraviu, ku krsnemu telu, organizmu bez toxickho zaaenia, k stlemu pocitu pohody a naplujcej radosti zo ivota.

inn oista od splodn Pod splodinami myslme nestrven zvyky potravy a odpad z ltkovej premeny. Profesor Pirlet, odbornk na fyzioterapiu, ktor psobil na univerzite vo Frankfurte, definoval charakter tohto odpadu takto: kvara je odpadov produkt pri spaovan uhlia. Struska z vysokch peci je zasa splodinou pri taven eleznej rudy. S nevekou nadsdzkou s msi obdobnm zvyky nestrvenej potravy v tele. S to medziprodukty a vsledn odpadov produkty ltkovej premeny, ktor je potrebn vyli. Pri ich bakterilnom rozklade vznikaj vysokotoxick ltky, ktorch splodiny mu prejs do buniek, peene, krvi, nervov, imunitnho aj reproduknho systmu. Ltky dodan telu prli bohatou potravou sa musia takisto niekde uskladni, take sa zane zana vzivo. Nezuitkovatenmi splodinami sa telo zana zana u v ranom detstve a je to pred prpravn tdium artrzy. Tri kroky oisty od splodn Je teda nesporne jasn, e dkladn oistenie tela od splodn ltkovej premeny a remineralizcia s zkladom zdravia a nevyhnutnm predpokladom spechu kadej terapie. Naou daou za civilizciu je aj to, e sme vetci viac i menej zanesen tmto odpadom. Prekyslenie koren v astom konzumovan msa, pit kvy (vek producent kyseliny), npojov typu kokakoly a malinoviek, ako aj v prehnanej konzumcii bielej mky a cukru. Pred sto rokmi sa ete cukor predval v lekrach a ako jed pre nae telo ta naozaj aj patr. Prekyslenie sa zosiluje kvasenm a hubovmi infekciami, spsobenmi jednak zlou skladbou stravy, a jednak naruenou revnou flrou, priom nezanedbatenmi potencujcimi faktormi rozvoja tchto chorobnch procesov s aj hnev, strach, hluk, stres, sklamania a preaenos.

inn oista od nestrvench zvykov prebieha v troch zkladnch fzach: Rozpustenie nestrvench zvykov v tele pecilnym ajom na tento el. Tm sa kyseliny viazan na minerlne ltky uvonia z vzieb a je mon vyli ich. Dkladn neutralizcia aktivovanch kyseln prlevom zsad prostrednctvom vysokej ponuky minerlnych ltok a stopovch prvkov. Ned sa to dosiahnu len zsaditou stravou, tak vysok

23

mnostvo zsad mu telu doda iba vhodn vivov doplnky. Dsledn vylenie takto neutralizovanch kyseln. Na to je nevyhnutn vea pi, najm aje a zeleni nov avy, ale aj dobr, kyselinami nekontaminovan neutrlnu vodu. K tomu by malo pristpi aj odvedenie kyseln zsaditmi kpemi trvajcimi 2 a 3 hodiny a praktizovanmi dva-tri razy tdenne, alej pomocou istiacich tiav, naprklad z artioky, ppavy a pestreca marinskeho. Uiton je aj vydrhnutie tela zsaditm roztokom, kpele rk a ramien, kpele nh a zbaly, zsadit vplachy a kolonoterapia, teda vetko, o posiluje vyluovacie orgny - pee, rev a obliky, lebo tie toho musia pri oiste vykona nesmierne vea. Ani jeden z tchto troch krokov nesta sm osebe, a vetky tri spolu s zrukou spechu. Mono zaa poslednm krokom - odvedenm kyseln, rozpustench aj novovznikajcich. Tm sa zabezpe, aby telo disponovalo na rozpanie nezuitkovatench splodn o najvou monou zsobnou kapacitou a ani na okamih nebolo preaen mnostvom vznikajcej kyseliny. Potom prde druh krok - prlev zsad do tela, take je k dispozcii naozaj dostatok minerlnych ltok a stopovch prvkov na neutralizciu. A nakoniec pri tomto postupe nasleduje rozpustenie viazanch kyseln, ktor s ako nestrven zvyky uloen v mnohch skldkach nebezpenho odpadu v tele. Pri jednom aj druhom postupe sa nakoniec objav pocit pohody; krajie sa u telo odvai nevie. Sprvnou nslednosou tchto krokov sa eliminuj krov krzy, spsoben nporom i nedostatkom nieoho. A predde sa prejavom prvotnho zhorenia choroby. Vetky krzov prejavy lieby s iba z neznalosti vznikajce reakcie tela na prli radiklny prv krok i na nedotiahnut druh a tret krok. Teraz ete raz uvediem ltky s vysokm obsahom zsad: ovocie, zelenina, zeleninov avy, aje, alty. A k nim musia pristpi aj neltkov faktory: elimincia hnevu, odbranie strachu, vyhbanie sa stresu a dostatok slnenho psobenia, erstvho vzduchu i vonch chv. lovek m vo svojich rukch vyuitie blahodarnho inku oisty od prekyslenia a k k trvalej acidobzickej rovnovhe. Len tak sa bude cti dobre. zdravo a dlh roky si bude mc naozaj uva ivot.

Samozrejme, nesta dodra niekoko tdov zsaditej vivy a po oiste sa zaa sprva rovnako ako predtm. Dleit je principilna zmena stravovacch nvykov, lebo len tak sa stane zsadit strava pre loveka samozrejmosou. A len ak ju lovek trvalo dodriava, me s o skuton npravu. Treba preto zaa a krok za krokom postupova takmi zmenami, ktor loveku padn najahie. U ma to bolo napr. rozhodnutie, e rno budem jedva len ovocie, o som potom bez akhokovek sebapremhania vedel dodra, ba dokzal som si z toho vypestova nvyk. alm rozumnm krokom by malo by pravidelne viac pi, lebo oista tela od ltkovch splodn nie je mon bez dostatonho mnostva tekutiny. Kad by mal objavi svoje vlastn postupy a potom si vetky jednotliv kroky zautomatizova. To zna: prijat zsadu treba dodriava za kadch okolnost.

Okrem toho vemi pomha vlastnorun mas brucha. Znamen to raz za de si celou silou vymasrova vetky oblasti brucha a uvoni najm tuhie miesta. Zlep sa tm krvn obeh, take aj oblasti zanesen nezuitkovatenmi splodinami sa prekrvia zsaditou krvou a vyistia. Touto masou sa, samozrejme, vyprzdnia preplnen sklady kyseln. Preto treba ui aj zsadit doplnok vivy, aby bol k dispozcii dostatok zsad na neutralizciu vetkch uvonench kyseln. Omladzovac kpe alou vekou pomocou pri oiste od nezuitkovanho odpadu s celotelov zsadit kpele vo vode s hodnotou pH asi 8,5. Tto zsaditos sa ahko dosiahne niekokmi lyicami sdy bikarbny. Vemi dleit je trvanie kpea, lebo naozaj psobi zane a pribline po hodine. Poda monosti by mal kpe trva 2 a 3 hodiny, a to poas hlavnej fzy oisty. A malo by sa to dia dva a trikrt tdenne. Ale aj po oiste ostvaj kpele dobrodenm pre telo a mono ich len

24

odpora. Aby lovek vydral v kpeli o najdlhie, nemala by by voda vo vani prli tepl, aby sa zbytone nezaaoval krvn obeh, teda mala by ma asi 35, maximlne 38C. Na alie zosilnenie inku sa me do kpea aj v jeho priebehu prida zsadit zmes minerlnych ltok (porovnaj zaiatok tejto kapitoly), aby sa telo pri kpan nielen zbavilo prekyslenia, ale aby sa mu aj dodali nov minerlne ltky. Aj zsadit vplachy zintenzvuj oistu tela. Na jeden vplach treba 3 gramy sdy bikarbny a roztok by mal psobi tak dlho, ako je to len mon. M to t vhodu, e sa uskuton nielen radiklna oista, ale revo sa zrove aj zregeneruje. Npomocn me by aj nvteva sauny, samozrejme, s podmienkou, e lovek vdatne pije a uije aj dostatok zsad.

o robi v aktnych prpadoch? Kritick stav nsledkom prekyslenia, naprklad srdcov infarkt alebo mtvica, prichdza zriedka bez ohlsenia. Moja babika hovorievala: Pred prchodom brky zva zahrm. Takmto zahrmenm mu by bolesti v hrudnku, zvraty alebo obmedzen pohyblivos. Teraz by som chcel zopakova svoju radu na prv pomoc pri aktnych nepoznanch stavoch: treba okamite vypi 8 a 10 gramov sdy bikarbny (predpokladme, e aj tak ju kad m doma), rozpustench v dostatonom mnostve vody. Dostaton mnostvo znamen: toko vody, aby sa vetko bezo zvyku rozpustilo. Najrchlejie psob tento roztok, ke je voda zohriata na telov teplotu a ke sa vypije na przdny aldok. Vysok ndzov dvka je dleit preto, aby malo telo k dispozcii okamit prlev zsad a aby sa o najrchlejie dosiahlo zriedenie krvi. Samozrejme, je rozumn vyrozumie svojho lekra, v aktnom prpade pohotovostnho, ale asto s dleit pre zchranu ivota prve minty do jeho prchodu (pravda, ak nejde o prv epizdu aktneho alebo zchvatovitho stavu, pacient by si mal vedie poradi kvalifikovanejie). Pri neidentifikovanom aktnom stave me niekedy pomc aj natretie celch postihnutch ast vodou s rozpustenou sdou bikarbnou, aby ju absorbovala aj pokoka. Jednorazov predvkovanie neme kodi, ale nedostaton dvka nemus pomc.

Km prde lekr, me by zchvat u takmer prekonan. Ale aj ke katastrofu mono odvrti, je rozumn ete raz a dvakrt v ten ist de vypi asi 5 gramov sdy bikarbny rozpustenej vo vode, aby malo telo naozaj dostatok zsad k dispozcii. Prlev zsad vy vbi toti alie kyseliny z ich losk a aj ony sa bud musie neutralizova.

Remineralizcia tela Hoci je prekyslenie tela obrovskou zaou, jeho nsledok v podobe trvalej demineralizcie (straty minerlnych ltok) je ete hor. Pociuje ho cel telo, ohrozen je fungovanie vetkch orgnov a ani endokrinn azy nemu dostatone vykonva svoju funkciu. Tlak krvi sa dostva mimo normy, zuby s ohrozen kazom, vo zvenej miere vypadvaj vlasy, kosti a kby s vemi oslaben. Prichdza k aktnym a napokon k chronickm zpalom kbov a k obvanej osteoporze, ie k odvpneniu kost, take aj pri miernej zai mu hrozi zlomeniny.

Oista organizmu od kyseln je preto len prv krok k jeho uzdraveniu. Druhm krokom je remineralizcia - optovn doplnenie zsob minerlnych ltok v tele.

Neraz je nedostatok minerlov tak vek, e nastolenie optovnej acidobzickej rovnovhy je aj po remineralizcii nemon - jednoducho, zsady stle chbaj. Tu je telo odkzan na zsadit doplnky (pozri zaiatok kap. 3), potravinov i preparty.

Individulny program oisty od kyseliny Pravidelne si kontrolova hodnoty pH (pozri s. 10). Jes stravu bohat na zsadit potraviny. Dopoludnia konzumova len ovocie.

25

Pi dostaton mnostvo tekutn. Pi kvalitn, nim ne znehodnoten vodu, teda aj vodu bez oxidu uhliitho (bez bubliniek). Konzumova o najviac biopotravn a o najerstvejie produkty. Neprijma potravou privea bielkovn, cukru a soli. Vyli toxny prijman z pochutn (alkohol, nikotn at.). Vyhba sa hnevu a stresu alebo sa od nich odui. Denne uva zsadotvorn potravinov doplnky so stopovmi prvkami. Aplikova si dobr prostriedok na oistu od kyseliny a na remineralizciu. Dva si zsadit kpele tak asto, ako je to len mon. Jes v pokoji a jedlo dkladne pou. Nejedva neskoro veer. Raz za de si doii prlev zsad, ktor vedie k hodnote pH 7,5. Kadodenne ma dostatok pohybu, potrebnho na prjem kyslka a na oistu od prekyslenia cez pca. Prirodzene a zhlboka dcha. Jes mlo msa alebo ho celkom vyli. Prleitostne sa posti. Pravidelne pi npoj na oistu od kyseliny a na remineralizciu (napr. aj Royal Plus; pozri pozn. na konci knihy). Konzumova zsadit rastlinn prpravky, ako riasu spirulinu, pe z kvetov alebo klky. Jes vea zemiakov. Pouva koreniny namiesto soli. Ma v aute, doma i na pracovisku ioniztor ovzduia - istiku vzduchu, produkujcu vitlne iny aktvneho kyslka (Vital-Iongenerator; pozri poznmku na konci knihy). Dba na potreby svojho tela, lovek ho m len jedno.

26

4 Acidobzick rovnovha vo vive

Je okujce, ako mlo ud si uvedomuje, e prekyslenie tela vznik prevane nesprvnou vivou. Nae stravovacie nvyky podstatne ovplyvuj zdravie nho tela. Tka sa to pomerov v trviacom systme a krvnho obehu, ale aj lymfy a tkaniva - a po jednotliv bunky. Dokonca aj na nae sprvanie a nae medziudsk vzahy maj znan vplyv nae stravovacie nvyky. Lebo ke sa stravujeme prevane kyslo, prichdza astejie aj ku kyslm psychickm reakcim, ako je hnev, agresia, stres at. Aj spsob nho myslenia, jasnos vedomia a nae rozhodnutia determinuje naa viva.

Je preto ivotne dleit, aby sme sa stravovali poda monosti optimlne. Pri 70-gramovom podiele protenov v kadodennej strave vznik zodpovedajce mnostvo kyseln, ktor mus telo neutralizova pomocou zsad. Ak vak nie s k dispozcii zsady alebo ak ich nie je dos, ostane denne v tele zvyok kyseliny, ktor si mus organizmus niekde uloi. asom tto skldka predstavuje aj niekoko kl, ktor zhoruj nae zdravie a zbytone zvyuj nau hmotnos. Aj n imunitn systm, ktor do znanej miery zvis od fungovania riev, sa tm zhor, a napokon zane by celkom nefunkn.

Uvedomme si ete raz, e vivu pre svoj organizmus si zabezpeujeme nie tm, o zjeme, ale len tm, o z toho urob nae trvenie. Ak je revo ist a schopn innosti, sme zdrav a astn. So svojimi sasnmi stravovacmi nvykmi vak ijeme v pravom zmysle slova ivotunebezpene .

Nae hlavn chyby vo vive

y Jeme privea nevhodnch jedl a primlo prirodzenej stravy. y Jeme priasto, privea a prirchlo. y Jeme prli ak potraviny, prli neskoro a privea bielkovn. y Pijeme primlo a nerobme nijak hladovkov prestvky, ktor boli napr. pre praloveka plne prirodzene (ve nie vdy naiel presne o 12,30 nieo na jedenie).

Cukor je jed

Cukor je obsiahnut takmer vo vetkch potravinch a tvor asi 50 % sacharidov (uhohydrtov), ktor prijmame v potrave. Privek mnostvo cukru vak spsobuje navu a vyvedie z rovnovhy imunitn systm. m viac sladkho zjeme, tm menej jeme zdravej stravy, a preto sme nedostatone zsoben vitamnmi a minerlnymi ltkami. To, e cukor kod zubom, je u dnes veobecne znme. Cukor sce ivot osladzuje, ale telo okysuje. Okrem toho je aj zlodejom vitamnu Bl, lebo hoci tento vitamn sm neobsahuje, nevyhnutne ho potrebuje na biochemick proces transformcie. V Nemecku dokonca dolo k prpadu, ke sd v istom rozsudku kontatoval, e cukor bol pouit ako zmern kodlivina.

Prrodn cukor z cukrovej trstiny obsahuje vysok podiel ivotne dleitch stopovch prvkov, minerlnych ltok a vitamnov. N repn cukor to vetko stratil rafinovanm a okrem toho je ete zaaen aj bielenm. Biely cukor ochromuje revn peristaltiku a vemi zaauje imunitn systm. Ni zubn sklovinu a pripravuje pdu baktrim. Ale negatvne vplva aj na intelekt, o nebva okamite badaten, lebo inteligenciu kompenzujeme vzdelanosou. Keby sa v sasnosti rozhodovalo o uveden cukru do predaja, rozhodne by ako potravina nedostal licenciu. Je to siln jed a patr do lekrne. Oslabuje mozog a men sprvanie.

Predovetkm jednoduch cukor m prlin nroky na podaldkov azu, lebo ju nti produkova nadbytok inzulnu, enzmu potrebnho na optovn pokles hladiny cukru v krvi.

27

Pokles hladiny cukru v krvi vak prebdza v loveku neuspokojiten hlad, take vzpt siahne op po nieom sladkom, a tm vznik bludn kruh.

Kedykovek si dopustme, aby o tom, o zjeme, rozhodovali len nae chky, pchame pomal samovradu. Samovradu noom a vidlikou. Sprvne potraviny ns vak mu 'neraz uzdravi. Vyhnime sa vak potravinm, ktor nm vyslovene nechutia alebo zjavne nerobia dobre, nech u maj akkovek prednosti. Lebo telo je najspoahlivej expert na vivu a jeho rady treba bezpodmienene poslchnu.

Kuchynsk so (chlorid sodn) udsk organizmus je odkzan na kuchynsk so a potrebuje jej denne asi 3 gramy. My vak prijmame v potrave denne asi 15 gramov soli, a tm si znane zaaujeme telo. Vina ud si to vbec neuvedomuje. Privea soli me loveka aj zabi, lebo existuje priame spojenie medzi soou a vysokm dakom, faktorom, ktor si lovek asto zva vma a vtedy, ke zana by neskoro. Privea soli spsobuje aj navu, nladovos a podrdenos; so sa usadzuje v oblikch a pokodzuje ich. Ak obliky funguj nedostatone, stpa krvn tlak. Treba preto vade, kde je to mon, nahradi so bylinkami a ne drdivm korenm.

Tao prevania Nemci maj vstin porekadlo "Gut gekaut ist halb verdaut" (dobre preut je odpoly strven). Ale o je to vlastne dkladn poutie? Optimlne pred trvenie sprvnym prevanm podporuje najaiu prcu aldka a riev. Problmy pri trven zmizn po niekokch doch, ak lovek naozaj dsledne a dkladne preva. Odbornci na vivu odporaj preu kad ksok 32-krt. Namiesto potania mono vak jednoducho preva tak dlho, km sa potrava nestane tekutou. Tm sa zabezpe optimlne vyuitie ivotne dleitch vitamnov a ivn a imunitn systm sa citene posiln.

Okrem toho je dkladn prevanie absoltne spoahlivou metdou, ako rchle a zdravo schudn a dosiahnut idelnu hmotnos si udra aj do budcna. lovek sa potom nesta udova, ako mlo jedla mu vlastne sta, aby bol sty; pri rchlom hltan jedla vak dostva telo nesprvnu informciu. Dkladn prevanie me by spoiatku spojen s nezvyklou svalovou horkou netrnovanch uvacch svalov. T zmizne vemi rchle, ale pozitvny efekt dobrho preutia pretrv. Dkladn pomal prevanie vytvra aj predpoklady harmonickho duevnho stavu a pozitvne men zkladn postoj k jedeniu.

Pri dkladnom uvan sa jedenie stva priam meditatvnym zitkom a hlt po hlte takmer drogou astia, lebo v mozgu sa tm produkuje hormn astia srotonn. Okrem toho iba dkladnm poutm me jedlo naplno rozvin cel svoju chu a lovek ho labuncky vychutn. Potreba kvalitnej a energeticky hodnotnej potravy sa v loveku fixuje a jeho organizmus sa nau neprijma potravinov odpad, na ktor bol predtm navyknut.

Potraviny s prevahou kyseln Najfrekventovanejie potraviny s prebytkom kyseliny: anoviky, araidy, avokdo, baant, biele vno, bik, bravov kolienko, bravov kotle ty (rebierka), broskyne (zavran), cukor, cukrky, ereovica, ierny aj, okolda, diviaina, ementl (45 % tukov v suine), farka, fil zo zuba, frikadely, gorgonzola, halibut, hovdz jazyk, husacina, husacia pee, jahacina, jazyk, kandizovan ovocie, kapor, kar, bravov peen, keup, klobsa, kokosov tuk, kokosov orech, koak, krokety (vypran), krvavnika, kuriatka (huby), langusta, losos, maggi korenie, majonza, makrela, malinovka, marcipn, maslov keksy, mso, mas, mastn mso (najm bravov), medovnk, moriak, morsk losos, morsk rak, mule, nugt, obliky, ostrie, ovocn vno, prky,

28

parmsk unka, pee, peen klobsa, peen hovdzina, peeov knedliky, peeov patta, peen ryba, pivo (svetl i ierne), tun plesov syry (topen), poovncka salma, pomfritky, praclk, pstruh, raie mso, remulda, rostbf, rampstek, rybacie tyinky, salmy, sardely, sardinky, sekt, slanina, sle, so, surov unka, syry (tunejie: den, topen, plesov), tureck med, oovka, uka, unkov ntierka, treska, tresia pee, trstinov cukor, tuniak, tvarohov kol (lineck), hor, vajcov likr, vna (najm dezertn), whisky, zajac, zkusky, zavin, zemiakov lupienky.

Potraviny s prevahou zsad a neutrlne Najdostupnejie zsadit a neutrlne potraviny: anans, artioky, baklany, bambusov vhonky, banny, brokolica, broskyne (erstv), bylinkov aj, camembert (30 % tuku v suine), cesnak, cibua, citrny, cmar, cukina, cukrov kukurica, cvikla, aj, erene, ernice, uoriedky, ditna so, ditny margarn, ditny olej, dule, endvia, fazuka (zelen), fenikel, grepov ava, huzovky, hovdzie pltky, hrok (zelen), hruky, husacie prsia, chlieb (celozrnn - penin alebo ran, ierny ran a grahamov), jablk, jablkov pyr, jablkov kol (z kysnutho cesta), jahody, jogurt, kalerb, kapusta (biela, erven i kysl), karfiol, kel kuerav, kondenzovan mlieko, kpor, krupica, kukurica, kuracina peen i varen, kvasnice, kysl smotana, kysl mlieko, adov alt, anov semeno, maliny, margarn (stuen pokrmov tuk), marhule, minerlka (bez oxidu uhliitho), mirabelky, mlieko (1,5 a 3,5 % tuku), moracie mso, nektrinky, odtunen mlieko, orechy, koreov polievkov zelenina, pomaran, pomaranov ava, petrlen, pltkov syr, platesa, pr, rakytnkov ava, rajiaky, rajiakov ava, ran mka (typ 997), rekovka, rezance, rbezle, ruikov kel, rya (natur), slnenicov olej, sjov klky, srnie stehno, pky, parga, pent, pent so smotanou, ava z kyslej kapusty, treska kvrnit, tvaroh (netun), uhorky (octov nakladan), vodov meln, zelen aj, zeler, zemiakov polievka, zemiakov knedle, zemiaky.

Ovocie je idelne na zaiatok da Vo veobecnosti je ovocie vemi dleit pre zsadit vivu a v idelnom prpade by sa kad de malo konzumova ako prv jedlo. je to prjemn, zaktivizuje to chuov pohriky, ale predovetkm: loveku to poskytne zvideniahodn kondciu a vitalitu.

Jednm z najchutnejch druhov ovocia je anans. Jeho enzmy s dleit a lieiv, konkrtne: enzm bromeln strvi odumret tkanivo bez toho, aby zaaoval zdrav tkanivo, a tak pomha telu udrova sa v acidobzickej rovnovhe a zdravo chudn. je to preto, lebo anans je zsadit a harmonizujco psob na nae hospodrenie s kyselinami i zsadami.

Aj jablk s zsadit a zdrav, mali by sa jes neopan a aj s jadrovnkom. istia telo a prirodzenm spsobom zniuj hladinu cholesterolu. Ale ani hruky neradno podceova. Psobia oisujco, maj mierne prehav inok a obsahuj dleit minerlne ltky. Mimoriadne si treba vi marhule. Maj vysok obsah minerlov a s to multivitamnov bonbny. Suen marhule bvaj na trhu cel zimu a mali by patri ku kadodennej strave. Neslobodno zabudn na jahody; osobne ich pokladm za najchutnejie domce ovocie a v sezne ich zjem denne pol kila a kilo.

Neprekonaten o do obsahu minerlnych ltok s vak datle a figy a mono ich treba rozhodne odpora. Aj preto, lebo sa dobre skladuj. Pre ma je nepostrdaten aj mango. Toto lahodn tropick ovocie nielene vemi chut, ale zmieruje aj mnoh zae v tele.

29

Ak zsadit je vaa strava?

Potravina Zsaditos Potravina Zsaditos banny +++++ kel kuerav +++ biela fazua erstv +++ kel hlvkov a ruikov +++ brokolica +++ kivi ++++ cesnak ++++ marhule +++++ cibua +++ mrkva ++++ cvikla ++++ papja +++++ uoriedky +++ patka, petrlen +++++ grep +++++ paprika ++++ hrok zelen +++ pomarane +++++ huby ++ rekovka ++++ jablk, hruky ++++ rbezle a jahody ++++ jogurt, kefr +++ srvtka, cmar ++ kapusta hlvkov biela +++ pent +++++ karfiol +++ tekvica +++++ zelen aj ++++ zemiaky +++++

Najrchlejie psobiace ovocie pri prekyslen je vak vodov meln, preto treba maximlne vyui jeho seznu. U hodinu po konzumcii melna sa hodnota pH v tele neuveritene uprav. Najlepie je s nim ho nekombinova, lebo u do 20 mint je v reve, kde zbavuje telo kyseliny a oisuje ho.

Nezabudnite na maliny a uoriedky. Nielene maj asn armu a lahodne chutia, ale aj istia krv i rev a maj prevahu zsad. Ke je as eren, mali by ste ich zaradi do svojho jedlneho lstka, najlepie ako sas chutnch ovocnch raajok, lebo s tm pravm prameom mladosti pre ltkov premenu a trvenie: nielene maj vysok podiel zsad, no obsahuj aj vemi vea prrodnho zinku, ktor je nepostrdaten pre vyluovanie kyseln oblikami. A samozrejme, v jedlnom lstku dity na oistu od kyseliny nesm chba pomarane. Rovnako aj broskyne; trojdov broskyov dita je vemi prospen.

Ak mte problmy s trvenm, je prve slivka tm pravm zzranm prostriedkom, lebo spoahlivo pomha zbavi sa toho, o telo u nepotrebuje. Aj mandle a lieskovce maj vysok podiel minerlov. A ke mte prleitos dosta sa k papji, mali by ste to vyui. Je to mimoriadne lahodn ovocie, ktor pomha telu rozmanitmi spsobmi.

Ak chcete oklama starobu, vedzte, e ovocie je chutnm a lacnm prameom mladosti v kadom veku. Ovocie a ltky v om obsiahnut

Druh ovocia kJ / kcal V1knina Vitamn C Karotn Vitamn B Vpnik Draslk (100 g) (g) (mg) (g) (mg) (mg) (mg)

anans 235 / 56 1,4 19 60 0,1 16 173 banny 386 / 92 3,1 12 230 0,3 9 390 broskyne 176 / 42 1,7 10 440 0,6 8 205 erene 265 / 63 1.9 15 100 0,1 17 230 uoriedky 155 / 37 4,9 22 130 0,5 10 65 egree 164 / 39 3,0 35 210 0,4 29 200 grepy 168 / 40 0,6 44 15 0,3 18 180 hrozno 294 / 70 1,6 4 27 0,1 18 190 hruky 231 / 55 2,8 5 32 0,4 10 125 jablk 231 / 55 2,3 12 47 0,5 7 144 jahody 139 / 33 2,0 64 49 0,1 26 150 kivi 223 / 53 3,9 7 370 0,5 38 300 maliny 151 / 36 4,7 25 80 0,5 40 170 marhule 189 / 45 2,0 9 1790 0,5 16 278 pomarane 181 / 43 2,2 50 90 0,2 42 180 slivky 210 / 50 1,7 5 210 0,8 14 220 vodov meln 155 / 37 0,3 6 200 0,1 10 158

30

Bann, ovocie mudrcov Nijak in ovocie sa neme preukza takou vyvenou bilanciou ivn ako bann. Harmonizuje srdcov rytmus a upravuje hladinu cukru v krvi. Priaznivo psob na vedomie, vaka omu ho nazvaj aj ovocm mudrcov. Okrem toho dvha hladinu srotonnu, o sa pozitvne odra na nlade. je ahko strviten, preto sa vemi odpora aj deom, poskytuje ahko vyuiten zsady a netunie sa z neho. Obsahuje aj vemi dleit kyselinu listov, ktor o. i. spomauje postup Alzheimerovej choroby. Aj v tehotenstve je kyselina listov vemi dleit, lebo vtedy sa v organizme eny neraz prejavuje jej nedostatok.

Prroda ho produkuje vo vkusnom a hygienickom balen. lovek by si mal doii 1 a 2 banny denne.

Je to jeden z najlepch prrodnch liekov na aldok a chut vynikajco aj peen. tyri-p bannov krtko zapeench v panvici predstavuje kompletn chutn jedlo. Ak to nepoznte, nieo ste zmekali. Hrozno, elixr ivota Je plne jedno, i je biele, alebo erven. Hrozno je vynikajca potravina, kee hroznov cukor prechdza bez obchdzok priamo do krvi. Stimuluje nervy a je nepostrdatenm prostriedkom zsaditej vivy: Vemi sa odpora aj hroznov ava. U desadov kra so avou z ervenho hrozna vrazne zni zravos krvi, 2-3 pohrmi avy z ervenho hrozna denne sa lovek dokonale ochrni pred srdcovm infarktom. je dos pravdepodobn, e ava z ervenho hrozna predi ivot a pome uchova zdravie i vitalitu a do vysokho veku.

Zelenina - prame mladosti Zelen zelenina, surov aj varen, patr k potravinm najbohatm na minerlne ltky, a preto obsahuje mnoho hodnotnch zsad, ktor udsk telo potrebuje, neraz priam srne. Porcia zeleniny denne je preto nepostrdaten pre vivu bohat na zsady.

V surovom stave je vemi chutn mrkva. A t, ktor si obbili surov kalerb, tie to chytili za sprvny koniec. Vysok obsah minerlnych ltok maj oovica, pr a tekvica. Vemi sa odpora aj cvikla. Najvy obsah minerlnych ltok vak maj pent a petrlen. Najrchlejie oistn psobenie lovek pocti pri pargli.

Mimoriadne cenn s olivy, lebo s vemi bohat na biodraslk. Preto treba pouva o najviac olivovho oleja, najlepie tzv. panenskho (lisovanho za studena a z prvho vlisu). Ak sa olivy a olivov olej stan kadodennou sasou stravy, vemi to loveku prospeje. Zemiak, asn huza Zemiaky s v zsaditej strave nepostrdaten a predstavuj idelnu potravinu pre vetkch, ktor s prekyslen - a to je vina ud. Zemiaky sa v aldku viau na kyseliny, a tm pomhaj pri zpaloch aldonej sliznice (gastritde) a pri aldonch vredoch. Ich vyhranen zsadit psobenie vak prospieva celmu organizmu. Okrem toho posiluje tto asn huza nervov systm, a tm zniuje nchylnos na stres. Cesnak, idelny regultor liaz Cesnak si v mnohch kultrach via ako jedno z najzzranejch prrodnch lieiv, hoci ete stle sa presne nezistilo, ktor substancia v om m tieto lieiv inky. Ist je, e je idelnym regultorom liaz

31

a vzhadom na rozsah jeho inkov ho treba poklada za skuton tonikum. Mimoriadne intenzvne a bez vedajch inkov je jeho psobenie na koronrne cievy a na znenie krvnho tlaku. Pravda, treba si odmyslie jeho zpach. Je vea dvodov, aby sme viac vyuili v kuchyni asn psobenie cesnaku. Koreniny doku hotov zzraky Aj koreniny maj siln zsadit psobenie, podmienen vysokm podielom minerlnych ltok. Obzvl treba pritom zdrazni koricu, bobkov list, biele korenie, kpor, majorn, rascu a cibuu. A nad vetkm stoj ierna rasca. Ako dokazuj rozprvania hadsov (arabsk prbehy o ivote proroka Mohameda), u pred pol druha tiscrom hlsal Mohamed, e ierna rasca liei kad chorobu. Ale aj modern medicna dospieva k poznaniu, e ierna rasca (Nigella sativa) je schopn normalizova a optimalizova naruen imunitn systm. Olej z iernej rasce obsahuje hodnotn viacnsobn nenasten kyseliny, ktor s pre telo nepostrdaten. Sotva sa d nejakm inm prostriedkom jednoduchie a innejie pomc telu, aby ete lepie plnilo cel komplex svojich loh. Psobenie rasce sa ve mi rchle odraz v zvenom pocite pohody.

Jogurt na dlh ivot Jogurt zaujma medzi potravinami ve mi zvltne miesto. Nielene odstrauje choroboplodn zrodky, ktor s prinou revnch a aldonch problmov, ale brzd aj tvorbu ndorov, a tm chrni pred rakovinou. Je vemi bohat na vpnik, prvok potrebn na tvorbu kost a na ich posilnenie, o je vemi dleit najm v starobe.

Jogurt je jednou zo zkladnch potravn dlhoijcich nrodov a mal by patri aj k uprednostovanm a pravidelne konzumovanm potravinm. Telo sa za to odva.

Nepoteujci vvoj pH daovej vody Spsob ivota i exploatcia prrodnch zdrojov v priemyselne vyspelch krajinch maj za nsledok latentn prekyslenie pdy. Podiel kyseln je vemi vysok takmer vo vetkom. Jednm z prejavov veobecnho prekyslenia s tzv. kysl dade.

Vvoj hodnoty pH v daovej vode

Rok 1965 1970 1984 1995 Hodnota pH 5,2 4,4 4,1 4,0

Aj ke sa stravujeme prevane ovocm, altmi a zeleninou, v idelnom prpade dokonca z ekologickch fariem, je vetko vystaven psobeniu kyslho daa. V jeho dsledku sa stle viac zniuje aj obsah minerlnych ltok v rastlinch zaradench do naej stravy. A tak ns ani t najprirodzenejia strava neuchrni pred tm, m trpia in iv bytosti. Stromy a ryby ij prirodzenejie ako my a aj tak zomieraj. A predsa s dnes obeami. My si do istej miery pomc vieme, a preto musme tieto nedostatky vyrovnva zsaditou stravou a zsaditmi vivovmi doplnkami. To stromy a zvierat, ia, nemu.

Najdleitejie minerlne ltky Pri minerlnych ltkach a stopovch prvkoch ide o anorganick prvky, ktor sce samy nedodvaj nijak energiu, rozhodujco sa vak podieaj na vetkch ivotnch procesoch v udskom tele. Telo ich neme produkova, a preto sa musia dodva v dostatonom mnostve v kadodennej potrave, kee ich organizmus neustle strca potom, moom a stolicou. Rozliujeme pritom

32

makroprvky, ktorc