Lesník, časopis zamestnancov štátneho podniku LESY Slovenskej republiky, Banská Bystrica

redakčná rada Ing. Ján Mičovský, CSc., Ing. Jozef Marko, Ing. Lucia Hanková, Ing. Rudolf Bruchánik, PhD., JUDr. Milan Vančo,

predseda redakčnej rady Ing. Jozef Djubek

výkonný redaktor Mgr. Peter Gogola, www.lesy.sk,e-mail: peter.gogola@lesy.sk

rada stálych prispievateľov Ing. Július Burkovský, Jiří Junek, Ing. Radoslav Ľorko, Ing. Igor Viszlai,Ing. Boris Pekarovič, Dáša Pavlovičová,Ing. Jaroslav Kobza, Ing. Jozef Sokol, Jozef Šabo, Ing. Ľuboš Tuľak, Ing. Marcel Fiala, Ing. Ladislav Dochán, Roman Podolinský, Ing. Ján Bulla, Ing. Marek Tabernaus, Ing. Peter Patay, Ing. Ján Vavrek, Dušan Dávid, Ing. Jozef Staško, Rudolf Halák, Ing. Karol Volentier,Martin Matys

grafi cká úpravaMária Gálová, Miloš Sedláček

Národné lesnícke centrum, T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen

náklad: 3000 výtlačkov

foto obálka Jozef MarkoVedúci LS Duchonka Ing. Mikuš (vpravo) s operátorom harvestora p. Vígľašským v prvej prebierke.

adresa redakcie Námestie SNP č.8, 975 66 Banská Bystrica, Tel.: 048/434 42 78, Fax: 048/434 41 91

registráciaMK SR B 13 r. č. 3821/2007zo dňa 1.8.2007

Obsah2 Obsah

3 Novoročný príhovor

Spýtali sme sa...

Téma mesiaca: Lesnícke časopisy

4 Z histórie našich lesníckych časopisov

7 Východoslovenské lesy Časopis pracujúcich podniku Štátne lesy v Košiciach

8 Aktuálna ponuka lesníckych časopisov

10 Zdenka Kramplová - prvá žena v kresle ministra pôdohospodárstva

Nový dekan Lesníckej fakulty

11 Novým generálním ředitelem Lesů České republiky, s. p., se stal lesník z Krkonoš

Zmeny od 1. februára 2008 Vedenie š.p. LESY SR sa stretlo

so zamestnancami GR

12 Decembrové popoludnie pod jedličkou

13 Majstrovstvá sveta drevorubačov budú v Nemecku

Pravidlá pre meranie a triedenie dreva

Mexiko vysadilo v roku 2007 250 miliónov stromov

14 Slovenská lesnícka komora pokračuje v zápase o svoju identitu

Kolektívna zmluva podpísaná

Lesnícke a drevárske múzeum je „naše“

15 Boli sme ako jedna rodina Odborný lesný hospodár na LS Staré Hory

Ján MALA

16 Základom je pracovný lekár Otázniky nad pracovnou zdravotnou

službou

17 Vzájomná propagácia

18 Sedem rokov splneného poslania Pred polstoročím bola zriadená LTŠ

v Lipovciach

Globálne oteplený hlucháň?

19 Náš hosť: švédsky panovník

20 „Všiváci jedni...!“ Na ktorej strane nosíme lesnícke srdce?

22 Chvála jedle a dobrých vzťahov

24 Nový pohľad na plánovanie pestovateľskej činnosti

Vonkajšie meranie sa zjednodušilo

25 Úloha plánovania, kontrolingu a veľké nádeje

27 Dobrý základ pre nasadzovanie moderných technológií

28 Každý problém operatívne riešime

29 Alternatívna metóda HÚL – tvorba LHP na podklade prevádzkovej inventarizácie

31 Ukryté v smrečinách Víkend na lesníckej chate

Rozjímanie s medveďmi Do vašej knižnice

32 Pocta rodákovi

Je prečo!

33 Milovník kráľovskej disciplíny O športovom strelcovi Ing. A. MOLNÁROVI

Borovica limbová Pinus cembra L.

34 Arogancia cyklistov má navrch Memento z turistického chodníka na Lajošku

35 Ide o život!

Lesníci predbehli dobu

Prečo mám rada les

36 Uveríte?

Krížovka

37 Filatelistika

Poľovnícky receptár

38 Pre deti

39 Spoločenská kronika

Kalendár podujatí

Venovanie k jubileu

Životné jubileá

40 V lese zrodené

18

31

Majstrovstvá sveta drevorubačov

Decembrové popoludnie Decembrové popoludnie

Z histórie našich lesníckychZ histórie našich lesníckychZ histórie našich lesníckychZ histórie našich lesníckych

Milovník kráľovskej disciplíny

Lesníci predbehli dobuLesníci predbehli dobu

Poľovnícky receptárPoľovnícky receptárPoľovnícky receptár

Lesník 1–2008 3

novoročný príhovor | anketa

Spýtali sme sa:Čo by ste zavinšovali do nového roku štátnemu podniku LESY SR a slovenským lesníkom?

Anketa

Vážené kolegyne a kolegovia,

na prahu nového roku býva zvykom zaželať si navzájom všet-ko to dobré, čo nás na ceste životom môže postretnúť. Aj ja mám vôľu vinšovať Vám, ale bol by som zlý generálny riaditeľ, keby som Vám sľuboval len svetlé zajtrajšky, prémie, trináste platy a zamestnanecké výhody. Rok, do ktorého sme vstúpili, nebude ľahký. Hynutie smrečín, rozsiahle vetrové a lykožrútové kalamity a s tým súvisiaci stúpajúci objem náhodnej ťažby – to sú prob-lémy, ktoré nám všetkým vtláčajú do tvárí vrásky. Práve preto sme v uplynulom roku prijali strategické rozhodnutie posilniť prevádzku. Rozšírenie počtu lesných správ, organizačné zmeny na ústrediach odštepných závodov, zmeny kompetencií a nasta-venie pozície OLH si v tomto roku vyžiada vyladenie chodu týchto procesov. A čaká nás ešte neľahká úloha reorganizovať ústredie štátneho podniku. Teda úloh viac než dosť. Pri ich plnení musíme mať na zreteli ich hlavný zmysel – čo najlepšie obhospodarovať majetok, zverený štátom do našich rúk. K tomu Vám chcem zaže-lať predovšetkým pevné zdravie, silné odhodlanie a veľa úspechov v pracovnom i osobnom živote.

JOZEF MINĎÁŠ generálny riaditeľ

JÁN SLABÝ, poslanec NR SR, predseda Výboru

pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody

V roku magickej osmičky želám všetkým slovenským lesníkom, aby verše: „pozdravujem vás lesy, hory z tej duše pozdravujem vás“ hovoril nielen básnik, ale všetci občania nášho štátu a ďalej tiež to, aby tieto verše bolo komu a čomu hovoriť. Vinšujem veľa zdravia, spokojnosti a síl, menej veterných kalamít, úspech v boji s lykožrútom. Pevne držím palce, aby sa čo

najviac rozšírili naše „zelené pľúca“, ako výsledok Vašej statočnej práce.

TIBOR LEBOCKÝ, poslanec NR SR,člen Výboru

pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody

Všetkým lesníkom na Slovensku, bez ohľadu na ich pracovné zaradenie, lesníkov na dôchodku nevynímajúc, na prahu nového roku želám, aby sa im začali vytrácať zo života všetky neistoty a pocity nedocenenia ich oddanosti veciam lesníckym, vyplývajúce z aktivít nositeľov ilúzií o „samovývoji lesa“!Prajem im, aby spoločnosť triezvo vyhodnotila a ocenila ich dlhodobý

prínos pre zabezpečenie čistej vody, zdravého vzduchu, živej pôdy, príjemného prostredia na rekreáciu, ale aj ich podiel na ochrane fl óry a fauny slovenskej prírody.Vinšujem im zdravia, šťastia, do plecniaka dosť chlebíka a do brašne dáke groše, aby hore nechýbali a dlho sa z nej radovali.

LÁSZLÓ MIKLÓS, poslanec NR SR, člen Výboru

pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody

Všetkým z úprimného srdca želám predovšetkým šťastlivý nový rok, čistý vzduch, čistú vodu, čistý les a čisté srdcia! LESOM SR, š.p. želám, aby sa im čo najúčinnejšie darilo presviedčať

spoločnosť, že les nie je len producentom dreva, ale má nenahraditeľné celospoločenské funkcie a hodnoty, ktoré sú vo vyčíslení 5 až 6 krát vyššie ako hospodársky význam dreva a o to sa treba tiež významne starať. Lesníkom na všetkých stupňoch, od generálneho riaditeľa až po strážcov želám, aby boli hrdí na to, čo som zaželal vyššie, aby prijímali úlohu strážcov všetkých tých obrovských hodnôt s čistým srdcom a úprimne a aby v tomto duchu sa pokúsili o zmierenie sa s ochrancami prírody, ktorí sledujú výsostne, len a len celospoločenské funkcie lesa. Všetkým želám, aby príslušné rezorty ochranu tohto bohatstva aj príslušne podporovali.

JÁN SLABÝposlanec NR SR, predseda Výboru

pre pôdohospodárstvo,

TIBOR LEBOCKÝposlanec NR SR,člen Výboru

LÁSZLÓ MIKLÓSposlanec NR SR, člen Výboru

pre pôdohospodárstvo,

Lesník 1–2008 3

Lesníckečasopisy

téma mesiaca

Z histórie našich

lesníckych časopisov

Július BURKOVSKÝ

V Uhorsku bol prvým špecializo-vaným periodikom „Mitteilungen des Ungarischen Forstvereines“ (Oznamy uhorského lesníckeho spol-ku) vydávaný Uhorským lesníckym spolkom (Ungarischer Forstverein). Tento spolok s nemeckou rokovacou rečou vznikol v Ostrihome roku 1851. K jeho zakladateľom patril lesmajster Viliam Rowland (1814 – 1888), kto-rý počas svojho pobytu v Bratislave bol aj redaktorom zmieneného ča-sopisu. V roku 1862 Divald Adolf a Wágner Károly založili v Banskej Štiavnici časopis „Erdészeti la-

(Lesnícke stránky), ktorý bol od roku 1864 vestníkom Maďar-ského lesníckeho spolku (Magyar Erdészegylet). V rokoch 1866 - 1867 tento časopis vychádzal pod názvom „Erdészeti és Gazda-sági Lapok“ (Lesnícke a hospo-dárske stránky) a od roku 1868 opäť pod pôvodným názvom „Erdészeti lapok“. V roku 1873 vydavateľské práva časo-pisu odkúpila Krajinská lesníc-ka jednota (Országos Erdészeti egyesület) a vedúcim redakto-rom sa stal jej tajomník Bedö Albert. Odvtedy tento časopis vychádza v Budapešti prak-ticky dodnes s prestávkami v rokoch 1919, 1944 – 1948, 1950 – 1952 pričom v rokoch 1952 – 1990 vychádzal pod

názvom „Az Erdö“ (Ten les) a od roku 1991 sa znovu vrátili k pôvodnému ná-zvu „Erdészeti lapok“. Pravidelným prispievateľom tohto časopisu bol aj vynikajúci uhorský lesník a ochran-ca prírody Karol Kaán (1867 – 1940). Ústredná lesnícka výskumná stanica v Banskej Štiavnici v období rokov 1899 – 1918 vydávala časopis „Erdészeti Kisérletek“ (Lesnícke výskumy). Les-nícka problematika bola zahrnutá aj do ročeniek banskoštiavnickej Baníckej a lesníckej akadémie, Uhorského kar-patského spolku či vtedajších lekárskych a prírodovedeckých spolkov.

V českých zemiach sa lesnícka a poľovnícka problematika spočiat-ku objavovala v časopisoch spoločne s poľnohospodárskou problematikou. Prvým takýmto časopisom bol „Abhan-dlugen die Verbesserung der Lan-dwirtschaft“ (Pojednania o zlepšení poľnohospodárstva), vydávaný C. k. vlas-tenecko – hospodárskou spoločnosťou pre kráľovstvo České v Prahe od roku 1796 do 1806, pokračovateľom boli „Neue Schriften“ (Nové spisy) vychá-dzajúce v rokoch 1825 – 1847. Od roku 1850 vydávali v Prahe „Centralblatt der Land und Forstwirtschaft in Böhmen“ (Ústredný list poľného a lesného hospodárstva v Čechách), ne-skôr premenovaný na „Centralblatt für die gesammte Landeskultur“. Od roku 1851 tento časopis vychádzal aj v českom jazyku ako „Týždenník pre

Časopisy s problemati-kou lesníctva, drevárstva a poľovníctva, týkajúce sa územia Slovenska i Čiech, vydávali spočiatku najmä rôzne stavovské organizá-cie – lesnícke spolky a po roku 1945 už spravidla ria-diace organizácie, vedecké a výskumné ustanovizne. Tieto časopisy vychádzali dlhú dobu v nemeckom ja-zyku, v Uhorsku neskôr aj v maďarskom jazyku a po rozpade Rakúsko – Uhor-ska už aj v českom a slo-venskom jazyku.

Časopis LESNÍK výtlačkom, ktorý prá-ve čítate, vstúpil do svojho deviateho ročníka. Je nástrojom informovanosti pre zamestnancov štátneho podniku LESY SR a zároveň zvestovateľom o dianí v podni-ku i mimo neho. Za uplynulých osem rokov sa vyprofi loval, našiel si svojich čitateľov v radoch zamestnancov i mimo nich a svo-je miesto medzi lesníckymi časopismi. Aj v ére elektronických médií nestrácajú časo-pisy na obľube a čítanosti, i keď je fakt, že zrejme väčšina z nich existuje aj v elektro-nickej podobe, na internete. V januárovej Téme mesiaca sme sa rozhodli poskytnúť Vám pohľad do histórie lesníckych časopi-sov v Rakúsko – Uhorsku, Československu a na Slovensku. Ponúkame Vám aj prehľad súčasnej ponuky lesníckych časopisov na Slovensku a v Čechách. Nevnímame ich totiž ako konkurenciu, ale ako partnerov, od ktorých sa chceme stále učiť, prípadne ich inšpirovať. V novom roku prinášame rozšírený náklad, zvýšený počet strán i nové rubriky. Príjemné čítanie.

Peter GOGOLA

vaným periodikom des Ungarischen Forstvereines“(Oznamy uhorského lesníckeho spol-ku) vydávaný Uhorským lesníckym spolkom (Ungarischer Forstverein). Tento spolok s nemeckou rokovacou rečou vznikol v Ostrihome roku 1851. K jeho zakladateľom patril lesmajster Viliam Rowland (1814 – 1888), kto-rý počas svojho pobytu v Bratislave bol aj redaktorom zmieneného ča-sopisu. V roku 1862 Divald Adolf a Wágner Károly založili v Banskej Štiavnici časopis pok“ (Lesnícke stránky), ktorý bol pok“ (Lesnícke stránky), ktorý bol pok“od roku 1864 vestníkom Maďar-ského lesníckeho spolku (Magyar Erdészegylet). V rokoch 1866 - 1867 tento časopis vychádzal pod názvom sági Lapok“dárske stránky) a od roku 1868 opäť pod pôvodným názvom „Erdészeti lapok“1873 vydavateľské práva časo-pisu odkúpila Krajinská lesníc-ka jednota (Országos Erdészeti egyesület) a vedúcim redakto-rom sa stal jej tajomník Bedö Albert. Odvtedy tento časopis vychádza v Budapešti prak-ticky dodnes s prestávkami v rokoch 1919, 1944 – 1948, 1950 – 1952 pričom v rokoch 1952 – 1990 vychádzal pod

Lesník 1–20084 Lesník 1–2008 5

téma mesiacapoľné, lesné a domáce hospodár-stvo k prospechu stavu roľníckeho“. Od roku 1821 C. k. moravsko – sliezska hospodárska spoločnosť vydávala v Brne „Mittheilungen der k. k. mährisch – schleisischen Gesellschaft zur Beför-derung des Ackerbaues, der Natur und Landeskunde“ (Oznamy C. k. mo-ravsko – sliezskej spoločnosti na podpo-ru roľníctva, a vedy o prírode a krajine). Od roku 1845 chceli zoskupiť lesnícke články do samostatnej lesníckej sekcie (Forstsektion) čo však bolo v roku 1849 prerušené. Pokračovateľom v období rokov 1861 – 1891 bol „Centralblatt für die mährischen Landswirte“ (Ústredný list pre moravských poľno-hospodárov). Prvým výhradne lesníckym a poľovníckym časopisom boli „Forst und Jagdneuigkeiten“ (Lesnícke a poľovnícke novosti), ktoré vychádzali od roku 1825. Česká lesnícka jednota (Böhmischer Forstverein) ustanovená v roku 1848 o rok neskôr začala vydá-vať „Vereinschrift für Forst-, Jagd-, und Natutkunde“ (Spolkové noviny pre lesníctvo, poľovníctvo a prírodné vedy). Moravsko – sliezsky lesnícky spo-lok vydával od roku 1849 v štvrťročných intervaloch „Verhandlungen der For-stwirte für Mähren und Schlesien“ (Pojednania lesníkov pre Moravu a Sliez-sko). Z nemeckých časopisov vychádza-júcich v českých zemiach spomeňme

ešte „Aus den heimischen Wäldern“ (Z domovských lesov), ktorý vydávali od roku 1888 v Znojme a neskôr v Brne pod názvom „Oestereichisches Forst und Jagdblatt“ (Rakúske lesnícke a po-ľovnícke listy), alebo mesačník „Forst und Jagdzeitung“ (lesnícke a poľov-nícke noviny) vydávané v Žatci od roku 1900 nemeckým lesníckym spolkom v Čechách, ktorý neskôr pod názvom „Sudetendeutsche Forst-und Jag-dzeitung“ (Sudetonemecké lesnícke a poľovnícke noviny) vychádzali až do roku 1938 a napokon aj „Forst-, Jagd, und Fischerei Zeitung„ (Lesnícke, po-ľovnícke a rybárske noviny), ktoré od roku 1919 vychádzali v Ústí nad Labem. Prvý český lesnícky časopis vznikol v ro-ku 1872 pod názvom „Háj“, ktorý bol dopĺňaný rôznymi príležitostnými prílo-hami (Náš hospodář, Vychovatelský list, Naše mládež a i.). V ďalšom období bola k „Háju“ pripojená „Lověna“ (1884 – 1901), „Zprávy lesnické, lověcké a rybařské“ (1884 – 1888), „Lesní ob-zor“, „Lesní hajný“, „Z lesů a luhů“ (1895 – 1900). V roku 1895 začal vydávať lesnícke a poľovnícke časopisy kníhku-pec J. Burian v Písku („Listy lesnické“). Od roku 1898 vychádzal poľovnícky časopis „Lovecký obzor“, ktorý sa od roku 1912 stal prílohou populárneho časopisu „Háj“. Od roku 1900 vychá-dzali „České lesnické rozhledy“ a od

roku 1902 časopis pre hájnikov „Lesní stráž“, ktorý v roku 1916 splynul s ča-sopisom „Háj“. Lesnícke ústavy písecké vydávali v rokoch 1907 – 1912 pre lesníc-tvo, lov, rybárstvo a prírodné vedy dvoj-týždenník „Les a lov“.

Po vzniku prvej Československej republiky slovenskí autori spočiatku uverejňovali svoje štúdie a články v čes-kých lesníckych časopisoch. Od roku 1919 začal vychádzať týždenník „Český lesník“, neskôr premenovaný na „Čes-koslovenský lesník“, ktorý bol spol-kovým časopisom Ústrednej jednoty československého lesníctva. Od roku 1922 vychádzal pod názvom „Českoslo-venský les“ a v roku 1939 bol premeno-vaný na „Les“ (od roku 1945 vychádzal ako dvojtýždenník pod pôvodným ná-zvom „Československý les“ až do svojho zániku v roku 1951). V roku 1922 Matica lesnícka začala vydávať mesačník „Lesnická práce“ a od roku 1924 pre-vzala vydávanie populárneho mesační-ka „Háj“ (zastavený bol v roku 1942 a znovu vydávaný v rokoch 1946 - 1950). Na Slovensku od roku 1924 vychádzala „Drevárska revue“, neskôr premeno-vaná na „Slovenské lesné a drevár-ske hospodárstvo“. Spolok revízneho lesného úradníctva vydával v rokoch 1925 – 1938 „Lesnícku tribúnu“. V ro-ku 1927 vyšiel druhý ročník časopisu pre lesné hospodárstvo a jeho zamestnan-

Lesník 1–20084 Lesník 1–2008 5

cov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi nazvaný „Slovenský ochránca lesov“, ktorý po prvom ročníku vydanom ešte v Prahe pod názvom „Věstník – čsl. lesní stráž“, začali vydávať už v Banskej Bystrici (zanikol v roku 1931). V roku 1935 začal vychádzať v Bratislave časo-pis „Les a drevo“ (zanikol v r. 1943). Ústredné združenie majiteľov lesov na Slovensku vydávalo v rokoch 1939 – 1942 „Informačný list“. Poľovníckej problematike sa venoval časopis „Lo-vec“ (1927 – 1945), lesníctvu a drevár-stvu zas časopis „Carpathia“.

Od roku 1945 sa stala „Poľana“ ústredným lesníckym časopisom na Slo-vensku namiesto ktorého od roku 1954 vydávalo Povereníctvo poľnohospodár-stva a lesného hospodárstva, neskôr Ministerstvo lesného a vodného hospo-dárstva (MLVH) časopis „Les“. Mesačník „Lesnická práce“ po zániku Matice lesníckej v roku 1950 prevzalo Lesnické kultúrní ústředí pri ČAZ, ako aj „Les-nický obzor“ od Spolku čs. lesných in-žinierov. Časopis „Lesnická práce“ bol od roku 1953 vydávaný Ministerstvom zemědelství, lesního a vodního hospo-dářství (MZLVH). Toto ministerstvo od roku 1952 vydávalo aj dvojtýždenník „Lesy – dřevo – papír“, a ČSAZV od roku 1955 zborník „Lesníctví“. Od roku 1970 vychádzali „Lesnícke informácie“ a od roku 1976 „Spravodajca MLVH“. Od roku 1955 vychádzal „Lesnícky ča-sopis“, v rokoch 1960 – 1964 „Vedecké

práce VÚLH v B. Štiavnici“ (od roku 1965 vo Zvolene), od roku 1968 „Acta instituti forestalis Zvoleniensis“ a od roku 1969 aj „Lesnícke štúdie“. Vysoká škola lesnícka a drevárska (VŠLD) vydáva-la v rokoch 1957 – 1959 „Zborník VŠLD vo Zvolene“, ktorý sa od roku 1960 zmenil na „Zborník vedeckých prác VŠLD“. Vo Zvolene od roku 1963 vychá-dzal aj „Spravodaj Ústavu pre hospodársku úpravu lesov“ (neskorší Lesoprojekt). Drevárskej problematike sa venoval časopis „Drevo“, ktorý vychádzal od roku 1946 a „Drevársky výskum“ vy-dávaný Štátnym drevárskym výskumným ústavom v Bratisla-ve od roku 1956. Poľovníckou problematikou sa zaoberal časopis „Poľovnícky obzor“ (1946 – 1957), od roku 1949 vychádzajúce „Poľovníctvo a rybárstvo“, a od roku 1971 vydávaný „Poľovnícky zbor-ník“, ku ktorému sa pridružili ník“, ku ktorému sa pridružili ník“od roku 1973 aj „Poľovnícke štúdie“. Na lesnícku históriu sa zameriaval „Zborník lesnícke-ho, drevárskeho a poľovníc-keho múzea“ (Zvolen, Antol). keho múzea“ (Zvolen, Antol). keho múzea“Vychádzalo aj viac rôznych „spra-vodajov“ a niekoľko lesníckych bibliografi ckých časopisov, ktoré vydávala Štátna vedecká knižnica

vo Zvolene, prípadne aj výskumné ústavy. Z podnikových časopisov možno spome-núť napríklad „Lesy Pohronia“ (1950 – 1954), Východoslovenské lesy (1962 - 1995), Severoslovenský LES (do roku 1999) a iné.la v rokoch 1957 – 1959 „Zborník VŠLD

, ku ktorému sa pridružili „Poľovnícke

. Na lesnícku históriu sa „Zborník lesnícke-

ho, drevárskeho a poľovníc- (Zvolen, Antol).

Vychádzalo aj viac rôznych „spra-vodajov“ a niekoľko lesníckych bibliografi ckých časopisov, ktoré vydávala Štátna vedecká knižnica

1999) a iné.

téma mesiaca

Lesník 1–20086 7

téma mesiaca

Časopis pracujúcich podniku Štátne lesy v Košiciach

Časopis Východoslovenské lesy bol viac ako tridsať rokov významným zdrojom informova-nia lesníckej verejnosti. Zámer vydávať časopis bol súčasťou informačnej kampane s vládnym uznesením č. 775/61. Pre pracovníkov v lesnom hospodárstve bol návodom pre zabezpečenie veľkých a náročných úloh v tretej päťročnici. Prvé číslo časopisu vyšlo symbolicky - v apríli 1962, v Mesiaci lesov.

Vtedajší riaditeľ ŠL Košice Karol Roman v úvodníku prvého vydaného čísla časopisu napísal:„Časopis Východoslovenské lesy má slúžiť predovšetkým pracujúcim Východoslovenského

kraja, má byť propagátorom i vychovávateľom. Na stránkach časopisu majú byť vyzdvihovaní najlepší pracovníci, nová tori a zlepšovatelia. Má slúžiť ako masovo - propagačný činiteľ me dzi pracujúcimi lesov. Formou účinnej kritiky a sebakritiky musí odstraňovať všetky nedostatky, ktoré sa v našej práci ešte vyskytujú. Bude obsahovať rôzne dôležité oznamy a informácie, najnovšie poznat ky z lesníckej problematiky, výsledky súťaže a pod. Tento svoj cieľ môže splniť úspešne iba tak, že bude mať široký okruh dopisovateľov priamo z pracovísk. Obraciam sa preto na všetkých, pracovníkov lesného hospodárstva vo Východoslovenskom kraji - na ro botníkov, prevádzkových zamestnancov, aby vhodnými a aktuálnymi príspevkami obohatili úroveň i ob-sah nášho časopisu, ktorý sa takto stane bezprostrednejším, adresnejším, pútavejším, stane sa skutočne našim.

Veľké úlohy, ktoré má lesné hospodárstvo vo Východoslovenskom kraji, rozsiahlosť a roz-ptýlenosť pracovísk už dávno vyžadovali vydávanie takéhoto časopisu.

Verím, že časopis bude úspešne plniť svoju úlohu medzi pracu júcimi v lesnom hospodárstve a ja osobne mu želám práve na začiatku veľa, veľa úspechov.“

Časopis vychádzal 29 rokov pravidelne - ako mesačník. Dokonca od roku 1963 do júna 1967 ako dvojtýždenník. Od roku 1991 do júla 1996, kedy vyšlo posledné číslo, už iba ako občasník.

Pred písaním týchto riadkov som prelistoval všetky ročníky i roky, v ktorých bol vydávaný ako občasník. Podarilo sa mi skom pletizovať aj prvé od začiatku vychádzania (vtedy som bol ešte po slucháčom LF VŠLD Zvolen)... Nechcem byť recenzentom, ale aspoň niekoľ ko hodnotia-cich viet:

V knižnej podobe zviazané sú Východoslovenské lesy ozajstnou kronikou, ktorá dovoľu-je oživiť spomienky na vtedajšiu politicko-spoločenskú situáciu v lesnom hospodárstve nielen Východoslovens kého kraja. Bez predpojatosti možno objektívne, vecne a pravdivo konštatovať, že výzva vtedajšieho riaditeľa podniku SL v Košiciach bola akceptovaná a na tvorbe novín sa podieľalo množstvo pracovníkov rôznych profesií, robotníckych i z radov THP. Ofi ciálna ideoló-gia samozrejme ovplyvňovala obsah jednotlivých čísiel, vtedajšie súťaže o viac druhov titulov, ale prevládali príspevky z pera ozaj stných odborníkov a skúsených praktikov z vonkajšej pre-vádzky, či už z ihličnatej alebo listnatej oblasti podniku. Aj dnes obdivujem kriticky vyjadre-né myšlienky a fakty k nedostatkom, spôsobujúcim problémy nielen pri vtedy požadovanom rovnomernom plnení plánova ných úloh. Do podnikového časopisu pomerne často prispievali hod notnými príspevkami pedagógovia z LF VŠLD, zo SLŠ v Lipovciach, potom v Prešove, zo stredných odborných učilíšť lesníckych. Písalo sa o športových aktivitách na jednotlivých závo-doch, ale aj o kul túrnych podujatiach aj z tých najokrajovejších pracovísk, najviac vzdialených od okresných miest. Príkladná bola stála osobná kroni ka, ktorú si mimoriadne cenili jubilanti pri okrúhlych životných jubileách. Dalo by sa hodnotiť ešte podrobnejšie, ale to nie je účelom týchto riadkov.

Nemožno nespomenúť, že prvou „dušou“ lesníckym stavom písaného slova bol nezabud-nuteľný Štefan Sahuľ, ktorý od prvého čísla spoľahlivo zabezpečoval vychádzanie všetkých, kto-ré redigoval až po odchod do dôchodku. Neskôr ho nahradil mladší kolega od novinár skeho pera Ladislav Malák. Grafi cký lesk časopisu dotváral skvelý mi kresbami Ing. Emil Duránik ešte pred príchodom na podnik z dnes už bývalého LZ Sečovce. Mnohí stáli dopisovatelia boli aktívni aj 2-3decéniá...

Vydávanie časopisu v podobe občasníka bolo na poradách riaditeľov vtedajších odštepných závodov predmetom rokovania, ako zachrániť aspoň takú formu. Žiaľ, časopis celkom nená-padne v roku 1995 zanikol... Polemizovať o tom po vyše desiatich rokoch prečo - to by bolo mlátením prázdnej slamy.

(redakčne krátené)

Východoslovenské lesyLadislav MAXIM

Podnikový časopis Ing.

Lad

isla

v M

AX

IM

Lesník 1–20086 7

LESČasopis ministerstva pôdohospodárstva SR

Odborný časopis pre lesné hospodárstvo začal vychádzať v roku 1944. Pri jeho zrode stála skupina nadšencov na čele s profesorom Papánkom. Pôvodný názov časopisu znel „Po-ľana“ pod silným vplyvom v tom čase aktívne-ho povstania.

Na názov „LES“ sa premenoval v roku 1954.Vedúci redaktori: Ing. Milan Hirš, Ing. Voj-

tech Richter, Ing. Štefan Chyla, Mgr. Ján FilloOd 1. januára 2008 – ročník 64Až do roku 2003 vychádzal ako mesačník,

po roku 2003 štvrťročne.Pôvodný náklad: od 800 do1500 výtlač-

kov • Počet strán: 24 až 28

SLOVENSKÉ LESOKRUHYČasopis pre lesníkov, lesomajiteľov

a priateľov lesa

Vydavateľ Lesmedium, komanditná spo-ločnosť.

Začal vychádzať od 1. januára 2002

Od 1. januára 2008 – ročník 7Šéfredaktor: Mgr. Ján FilloVychádzal ako dvojmesačníkNáklad: 5000 až 5500 výtlačkovPočet strán: 64 až 80 + odborné prílohyCeloročné predplatné: 228 SkAmbície tvorcov časopisu: byť objektívnym

a nezávislým médiom, priateľom i poradcom lesníkov v štátnych i neštátnych lesov, vlastní-kov lesa i fi rmám poskytujúcim techniku i práce v lesoch. Prinášať informácie, aktuálne novinky, praktické rady a rôzne zaujímavosti z lesníc-keho domáceho i zahraničného sveta, otvárať dialóg na horúce témy, slobodne diskutovať a to všetko v prehľadnej štruktúre pravidelných rubrík, v ktorých si môže nájsť každý to, čo prá-ve potrebuje.

Popri printovom médiu Slovenské lesokru-hy je spoločnosť Lesmedium vydavateľom elek-tronického média www.lesmedium.sk, kde non-stop 24 hodín denne prináša najaktuál-nejšie dianie v lesnom hospodárstve, novinky v legislatíve a poskytuje priestor na otvorenú diskusiu a na reprezentáciu aktivít lesníckych organizácií a fi riem.

LES/SLOVENSKÉ LESOKRUHYČasopis lesníkov, majiteľov

a priateľov lesa

DvojmesačníkOd 1. januára 2006 vychádza na Sloven-

sku v zlúčenej forme časopis LES/Slovenské lesokruhy pod spoločným názvom „Časopis lesníkov, majiteľov a priateľov lesa“.

Vydavateľ: Lesmedium SK, s.r.o. v spolu-práci s Ministerstvom pôdohospodárstva SR

Náklad: 5500 výtlačkovPočet strán: 64 až 80 + odborné prílohyŠéfredaktor: Mgr. Ján FilloAmbície tvorcov časopisu: ... aby časopis v dnešnej podobe dvojme-

sačníka s bohatým obsahom i počtom strán, ako aj s modernou grafi kou splnil predstavy lesníckej verejnosti a aby popri hlavných té-mach zo súčasnej lesníckej politiky, legislatívy, živej publicistiky, či otvorených dialógoch plnil úlohu poradcu vo všetkých lesníckych činnos-tiach a pomáhal orientovať sa na trhu práce a služieb./podrobnejšie – viď. Slovenské lesokruhy, vrá-tane www.lesmedium.sk/

VOJENSKÉ LESY Mesačník zamestnancov Vojenských

lesov a majetkov SR, š.p.

Vychádza od: 1.februára 2007Šéfredaktor: Štefan DrozdNáklad: 500 ks • Počet strán:16 Stále rubriky: Slovo na úvod, Na aktuálnu

tému, Okom fotoobjektívu, Po stopách znakov a erbov, Spoločenská rubrika, Jeden z nás

Ambície tvorcov časopisu: obsahom, výpovednou i argumentačnou hodnotou zverejňovaných materiálov prispieť ku skva-litneniu komunikácie lesníckeho kolektívu VLM s verejnosťou, ale aj vo vnútri podniku, na všetkých úrovniach, nakoľko je tu značný defi cit informácií prispievajúcich k lepšiemu vzťahu verejnosti k slovenskému lesníctvu.

cena: nepredajný

Aktuálna ponuka lesníckych časopisovPeter GOGOLA

LES/SLOVENSKÉ LESOKRUHY

tému, Okom fotoobjektívu, Po stopách znakov a erbov, Spoločenská rubrika, Jeden z nás

výpovednou i argumentačnou hodnotou zverejňovaných materiálov prispieť ku skva-litneniu komunikácie lesníckeho kolektívu VLM s verejnosťou, ale aj vo vnútri podniku, na všetkých úrovniach, nakoľko je tu značný defi cit informácií prispievajúcich k lepšiemu vzťahu verejnosti k slovenskému lesníctvu.

téma mesiaca

VOJENSKÉ LESY

Lesník 1–20088 Lesník 1–2008 9

téma mesiacaTATRY

dvojmesačník

Vychádza od: 1962 Šéfredaktor: Tatiana HoholíkováNáklad: 3500 • Počet strán: 36Stále rubriky: Obdivovali, skúmali a chrá-

nili Tatry, Tatranský kaleidoskop, Ambície tvorcov časopisu: Časopis Tatry

v súčasnosti má u svojho vydavateľa – Štátnych lesov TANAPu pevné miesto v náučno-osvetovej činnosti, je dôležitým informačným prostried-kom, ale svojim spôsobom aj kronikou, ktorá zachytáva všetko podstatné, čo sa v Tatranskom národnom parku odohráva. Je určený milovní-kom prírody, jej ochrany a najmä Tatier.

Cena: V tomto roku sme zvýšili cenu z 25 na 33 Sk. Distribúciu na Slovensku si za-bezpečuje sama redakcia, do zahraničia cez Magnetpress.

LESU ZDARČasopis lesníků a přátel lesa

Vychádza od: 1994Šéfredaktor: Jiří JunekPočet strán: 40/44Stále rubriky: V současnosti časopis zís-

kává novou tématickou a obsahovou koncepci. Stálé rubriky prozatím kromě lesní pedagogiky, nových publikací, informací o nových normách a společenské rubriky nemá.

Ambície tvorcov časopisu: Před deseti lety začínal v časopise vycházet seriál reportáží a rozhovorů Pohraničními lesy Čech a Moravy. Na něj od č. 2/2008 naváže seriál Pohraničními lesy LČR, s. p., po deseti letech.

Důraz bude kladen na vývoj v lesnictví na příslušné lesní správě za zmíněné období, co za tu dobu lesníci LČR za toto období doká-zali v lese a pro les. Před deseti lety také začínal PROGRAM 2000 - program vstřícný veřejnosti. LESU ZDAR bude informovat co v tom kterém regionu lesníci udělali pro veřejnost, jak se vě-nují mládeži, jak spolupracují s ochránci příro-dy a turistickými organizacemi.

Nechybět budou ani rozhovory s významný-mi lesníky a příklady využití dřeva.

Cena: Časopis je neprodejný.

LESNICKÁ PRÁCEČasopis pro lesnickou vědu a praxi

Vychádza od: 1922Šéfredaktor: Ing. Jan PříhodaNáklad: 4000 ks • Počet strán: 72Stále rubriky: Aktuálně, Diskuze, Anketa,

Pěstování lesa, Ochrana lesa, Těžba a doprava

dřeva, Rozhovor, HUL, Reportáž, Společnost a dřevo, Les a veřejnost, Dotace v LH, LOS informuje, Aktuality a zajímavosti, LESNICKÁ PEDAGOGIKA, Lesnická výročí, Listujeme sta-rými ročníky LP, Ceny dříví, Komoditní burzy, Akcie fi rem LDP, Lesnické osobnosti, Recenze knih, Kalendář pořádaných akcí, Představuje-me a inzerce, Contens

Ambície tvorcov časopisu: Být čtiví pro všechny subjekty v LH, omezit monotématická čísla, aktuální rozhovory, být k dispozici vý-robcům a obchodním zástupcům. Maximální přizpůsobivost čtenářům a inzerentům. Aktu-álnost – max. 2-3 týdny zpoždění.

Cena: 690 Kč/rok vč. poštovného

VLSČasopis zaměstnanců Vojenských lesů

a statků ČR, s.p.

Vychádza od: ledna 2006Šéfredaktor: do října 2006 Bc. Jiří Fencl,

od té doby Mgr. Marie VašíčkováNáklad: cca 1350 kusůPočet stránek se mění, od založení se roz-

šiřuje místo 17 na 21 stran, ale mívá jich i 27, plus často i tematické vložené přílohy

Stálé rubriky: Přibývají, v současné době jsou to například Významné stromy, Histo-rie, Diskuze nebo Polemika, Ochrana přírody, Napsali o nás, samozřejmě Zpravodaj a velmi

zdařilá a oblíbená Fotografi e měsíce (což je sou-těž fotoamatérů z řad zaměstnanců VLS). Nikdy nechybí Úvodní slovo vztažené k určitému kon-krétnímu aktuálnímu tématu a hlavní článek, také věnovaný aktuálnímu dění v podniku

Ambície tvorcov časopisu: Časopis měl oslovit od počátku především zaměstnance, dát jim nejnovější informace z podniku, pro-tože mnozí z nich tráví většinu času v lese a na porady chodí málokdy, pokud vůbec. So-učasně přináší informace z oboru lesnictví, ale také ochrany přírody, myslivosti, upozorňuje na chystané akce nebo změnu právních před-pisů, zveřejňuje výsledky různých kontrol atd. Stal se oblíbeným periodikem také mimo pod-nik a lidé si v něm „listují“ na našich webových stránkách. Ambice jsou jediné - aby časopis přinášel stále více informací, které naše za-městnance zajímají a které také ke své práci potřebují a aby byly podávané čtivou a stravi-telnou formou.

Cena: Časopis je neprodejný, což některé lidi, kteří k nám volají a chtěli by ho někde koupit, mrzí

SILVA BOHEMICAMěsíčník o lese a zvěři

Vychádza od: 1992Šéfredaktor: Ing. Robert KlánNáklad: 10 000 • Počet strán: 28Stále rubriky:MĚSÍC - v přírode, v lese i mimo les, v mys-

livosti, počasí LESNICTVÍ A MYSLIVOST V RE-GIONECH ČR, MEZINÁRODNÍ SPOLUPRÁCE, SLOVENSKO AKTUALITY/KRIMI INZERCE + ZE-LENÉ STRÁNKY aktuálneho regiónu DOMÁCÍ AKCE - ZAHRANIČNÍ AKCE

Ambície tvorcov časopisu: V roku 2008 pokračujeme v seriáli „les-

nictví a myslivost v jednotlivých krajích“.Cieľom seriálu je poskytnúť čitateľom uce-

lený súbor informácií o lesníctve a poľovníctve v jednotlivých regiónoch. V roku 2008 sa zame-riame na regióny Vysočina, Juhočeský región, Královohradecký región, Olomoucký región, Juhomoravský región, Praha a Stredočeský región, Zlínsky región, Pardubický, Ústecký, Moravskosliezsky, Plzenský, Karlovarský a Li-berecký. Súčasťou každého čísla je i regionálny adresár inštitúcií a fi riem „Zelené stránky“.

Okrem reportáží a rozhovorov každú časť seriálu dopĺňa množstvo fotografi í. Popri regionálnej tematike samozrejme i naďalej prinášame informácie o aktuálnych témach a zaujímavostiach.

Cena: 24 Kč

dřeva, Rozhovor, HUL, Reportáž, Společnost

zdařilá a oblíbená Fotografi e měsíce (což je sou-těž fotoamatérů z řad zaměstnanců VLS). Nikdy nechybí Úvodní slovo vztažené k určitému kon-krétnímu aktuálnímu tématu a hlavní článek, také věnovaný aktuálnímu dění v podniku

oslovit od počátku především zaměstnance, dát jim nejnovější informace z podniku, pro-tože mnozí z nich tráví většinu času v lese a na porady chodí málokdy, pokud vůbec. So-učasně přináší informace z oboru lesnictví, ale také ochrany přírody, myslivosti, upozorňuje na chystané akce nebo změnu právních před-pisů, zveřejňuje výsledky různých kontrol atd. Stal se oblíbeným periodikem také mimo pod-nik a lidé si v něm „listují“ na našich webových stránkách. Ambice jsou jediné - aby časopis přinášel stále více informací, které naše za-městnance zajímají a které také ke své práci potřebují a aby byly podávané čtivou a stravi-telnou formou.

lidi, kteří k nám volají a chtěli by ho někde koupit, mrzí

VLS

livosti, počasí LESNICTVÍ A MYSLIVOST V RE-GIONECH ČR, MEZINÁRODNÍ SPOLUPRÁCE, SLOVENSKO AKTUALITY/KRIMI INZERCE + ZE-LENÉ STRÁNKY aktuálneho regiónu DOMÁCÍ AKCE - ZAHRANIČNÍ AKCE

nictví a myslivost v jednotlivých krajích“.

lený súbor informácií o lesníctve a poľovníctve

SILVA BOHEMICA

Lesník 1–20088 Lesník 1–2008 9

Zdenka Kramplová – prvá žena v kresle ministra

pôdohospodárstvaNovou ministerkou pôdohospodárstva sa 27. novembra

2007 stala Zdenka Kramplová. Do funkcie ju v tento deň sláv-nostne vymenoval prezident SR Ivan Gašparovič po tom, ako z tohto postu odvolal na návrh predsedu vlády Roberta Fica Miroslava Jureňu.

Ing. Zdenka Kramplová sa narodila 7. augusta 1957 v Krupine. V rokoch 1976-1981 študovala na Poľno-hospodárskej akadémii v Plovdive. Po absolvovaní vysokoškolských štúdií v Bulharsku bola až do roku 1991 odbornou redaktorkou v bratislavskom vydavateľstve Príroda, kde bola dva roky vedúcou redaktorkou. V tomto čase tiež prekladala publikácie a odborné články. Jej prekladateľskú činnosť ohodnotil Slovenský literárny fond v roku 1987 udelením literárnej ceny za preklad knihy. V rokoch 1992 až 1994 bola Zdenka Kramplová na Úrade vlády SR poradkyňou predsedu vlády SR pre oblasť parlamentu, politických strán a ob-

čianskych združení. V rokoch 1994-1997 pôsobila vo funkcii vedúcej Úradu vlády SR. V januári 1997 ju vláda SR vymenovala za vedúcu úradu Minister-stva zahraničných vecí v SR. V období od 11. júna 1997 do 30. septembra 1998 bola ministerkou zahraničných vecí SR. Mimoriadnou a splnomocnenou veľvyslankyňou SR v Kanade bola v období od 6. októbra 1998 do 3. novembra 1998. V rokoch 1999-2006 bola podnikateľkou.

Po predčasných parlamentných voľbách v júni 2006 je poslankyňou NR SR za ĽS-HZDS a členkou Osobitného kontrolného výboru NR SR na kon-trolu činnosti NBÚ, podpredsedníčkou Zahraničného výboru NR SR a náhradníčkou Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení NATO.

„Mám skúsenosť s riadením iného odvetvia, mám určité skúsenosti v oblasti pôdohospodárstva, aj keď som reálne nikdy ne-pracovala v pôdohospodárstve. Minister je ten, kto manažuje rezort a hlavne musí mať politickú podporu,“ uviedla pre médiá Zden-ka Kramplová krátko po vymenovaní do funkcie.

Nová ministerka pôdohospodárstva hovorí plynule anglicky, bulharsky a rusky. Medzi jej záujmy patrí psychológia, politika a literárna čin-nosť. Je vydatá, má dve deti.

predstavujeme

Peter GOGOLA

Nový dekan Lesníckej fakultyNa základe výsledkov volieb, ktoré sa uskutočnili v Aka-

demickom senáte Lesníckej fakulty TU vo Zvolene 19. ok-tóbra 2007, vymenoval rektor Technickej univerzity vo Zvolene prof. Ing. Ján Tuček, CSc. za dekana Lesníckej fakulty prof. Ing. Rudolfa Kropila, CSc., a to s účinnosťou od 1. novembra 2007 na funkčné obdobie štyroch rokov.

Profesor Rudolf Kropil je absolventom odboru lesné inžinierstvo na Lesníckej fa-kulte (LF) Vysokej školy lesníckej a drevárskej (VŠLD) vo Zvolene, na ktorej ukončil štúdium v roku 1987. Po ukončení štúdia pracoval do roku 1989 na Správe Národného parku Nízke Tatry v Banskej Bystrici ako odborný referent. Od roku 1989 do roku 1994 pôsobil na Ka-tedre ochrany lesa a poľovníctva (KOLP) LF VŠLD vo Zvolene ako vedeckovýskumný pra-covník a interný ašpirant, od roku 1994 ako odborný asistent. V roku 1994 obhájil na LF VŠLD kandidátsku dizertačnú prácu a bola mu udelená vedecká hodnosť kandidáta vied vo vednom odbore poľnohospodárska a les-nícka fytopatológia a ochrana rastlín. V roku 1995 absolvoval kurz vysokoškolskej pedago-giky na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. V roku 2002 na Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene obhájil ha-bilitačnú prácu a bol ustanovený do funkcie docenta v odbore aplikovaná zoológia a po-ľovníctvo. V roku 2005 bol prezidentom SR vymenovaný za vysokoškolského profesora pre odbor aplikovaná zoológia a poľovníctvo. Prof. Ing. R. Kropil, CSc. absolvoval kratšie i dlhšie zahraničné študijné pobyty. Dlho-dobé zahraničné odborné stáže absolvoval v roku 1985 na Lesníckom výskumnom ústave v Han. Münden v SRN, v rokoch 1992-1993 na Univerzite v Berne vo Švajčiarsku, v roku 1996 na Univerzite v Kodani v Dánsku a v ro-ku 2001 na Oxfordskej univerzite vo Veľkej Británii. Krátkodobé zahraničné pobyty na univerzitných a výskumných pracoviskách absolvoval v USA, Japonsku, Austrálii, na Novom Zélande a vo väčšine krajín Európ-

skej únie. V rokoch 2003-2006 bol delegá-tom v Programovom výbore 6. rámcového programu pri Európskej komisii v Bruseli pre trvalo udržateľný rozvoj, globálne zmeny a ekosystémy. V rokoch 2001-2007 vykonával funkciu prodekana pre vedeckovýskumnú činnosť Lesníckej fakulty Technickej univerzi-ty vo Zvolene. Od roku 2000 je členom a od roku 2007 predsedom Vedeckej rady LF TU vo Zvolene. Je členom odborových komisií pre doktorandské štúdium vo vedných odboroch pestovanie lesa, ochrana rastlín, aplikovaná zoológia a poľovníctvo. V súčasnosti je zá-stupcom koordinátora výskumnej skupiny Ochrana a manažment zveri v Medzinárod-nej únii lesníckych výskumných organizácií (IUFRO), zakladateľ a delegát v Medzinárod-nej únii biológov zveri, člen Poradného zbo-ru ministra životného prostredia SR, člen Poradného zboru Štátnej ochrany prírody SR a zástupcom vo viacerých radách, komisiách a inštitúciách v oblastiach vysokoškolského vzdelávania a lesníckeho výskumu (Komisia VEGA pre pôdohospodárske, veterinárske a drevárske vedy, Rada pre medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu APVV a iné). Je predsedom redakčnej rady časopisu Acta Facultatis Forestralis, členom redakčných rád niekoľkých medzinárodných a domácich ve-deckých a odborných časopisov (napr. Journal of Forest Science, Buteo a iné). V rámci peda-gogickej činnosti je gestorom predmetov les-nícka zoológia, poľovnícka zoológia, biológia poľovnej zveri a spolugestorom predmetu základy ekológie. Prednášal aj na Univerzite v Berne vo Švajčiarsku, na Pôdohospodárskej univerzite vo Viedni a na Univerzite Mateja

Bela v Banskej Bys-trici. Je garantom bakalárskeho štu-dijného progra-mu aplikovaná zoológia a poľov-

níctvo (AZP) a spolugarantom inžinierskeho a doktorandského študijného programu AZP na LF TU vo Zvolene. Doteraz bol vedúcim 40 diplomových prác a školiteľom dvanástich doktorandov. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa špecializuje na riešenie problematiky apli-kovanej zoológie a ekológie lesa v prepojení na ďalšie lesnícke, poľovnícke, ekologické a environmentálne disciplíny. Je vedúcim via-cerých projektov a ako národný koordinátor riešil desať medzinárodných projektov. Je autorom a spoluautorom viac ako sto vedec-kých a odborných prác, na ktoré zaznamenal takmer 300 ohlasov. Na svetovom kongrese Medzinárodnej únie lesníckych výskumných organizácií (IUFRO) v Kuala Lumpur v Malajzii v roku 2000 prevzal doktorskú cenu a zlatú medailu za významný vedecký prínos vo vý-skume v oblastiach sledovaných IUFRO.

Peter Gašperan, TU Zvolen

Peter GAŠPERAN

Lesník 1–200810 Lesník 1–2008 11

lesnícke spravodajstvo

Jiří JUNEK

predstavujeme

Novým generálním ředitelem Lesů České republiky, s. p.,

se stal lesník z Krkonoš

Na poradě vedoucích pracovníků Lesů České republiky, s. p., 12. prosince 2007 uvedl ministr zemědělství ČR Petr Gandalovič do funkce generálního ředi-tele LČR, s. p., Ing. Jiřího Nováka, do té doby ředitele Krkonošského národního parku. Nový generální ředitel byl vybrán odbornou komisí nejprve z 18 a potom ze 4 uchazečů. Podle ministra zeměděl-ství pan Ing. Jiří Novák nejlépe splnil kri-téria výběrového řízení i jeho představy o šéfovi manažmentu LČR. Upřednost-ňuje decentralizaci části řízení podniku zvýšením kompetencí krajských inspekto-rátů a lesních správ. Ředitelství v Hradci Králové by mělo

a ostatními subjekty na všech úrovních, a výrobu dřeva na pni.

Nový generální ředitel od roku 1983 do roku 1992 pracoval u Východočes-kých státních lesů na Lesním závodě Horní Maršov. Potom do roku 1994 až do 11. 12. 2007 na Správě Krkonošského národního parku ve Vrchlabí. Byl i členem dozorčí rady LČR, má kvalifi kaci odborné-ho lesního hospodáře.

Preferuje šetrné způsoby hospodaření v lesích, pokud možno jejich přirozenou obnovu. Je to vhodný způsob nejen pro les sám, ale i výhodný z ekonomického hlediska. Pracoval sice v ochranářském prostředí, ale není žádný ekologický ex-trémista.

Kromě hospodářské funkce lesa bude podporovat i funkce mimoprodukční. Podle jeho vyjádření obě funkce neod-myslitelně patří spolu. Bude podporovat získávání dotací do reprodukce lesa a je-ho mimoprodukčních funkcí, i Program 2000 – program veřejného zájmu, a bude se snažit jeho realizaci přesunout blíže k lesům a k veřejnosti – na Krajské in-spektoráty LČR.“

Jeho prvními úkoly ve funkci gene-rálního ředitele bude zejména navázat na memorandum mezi MZe a dodavateli prací, a do konce roku 2007 dokončit vý-běrová řízení. Jde mu o zlepšení postave-ní fi rmy v odborné i laické veřejnosti.

Ministr zemědělství Petr Gandalo-vič využil příležitosti, kdy měl možnost hovořit k vedoucím pracovníkům Lesů České republiky a vysvětlil svůj výrok o pronájmu či prodeji státních lesů. Podle jeho názoru stát spravuje velkou výměru lesů i v porovnání s okolními státy. Šlo by jen o malé části, těmto opatřením by předcházela odborná a politická diskuse. V roce 2008 by měl vyjít zákon o lesích ve vlastnictví státu, připravuje se nový lesní zákon. Případné prodeje či pronájmy částí státních lesů by měly být obsaženy v těchto zákonech. V příštích třech letech se však s touto záležitostí neuvažuje.

podnik řídit vr-cholově a me-todicky. Ing. Novák prefe-ruje zlepšení komunikace mezi LČR

Vedenie š.p. LESY SR sa stretlo so zamestnancami GR

Zmeny od 1. februára

2008

Na koncoročnom stretnutí vedenia pod-niku s pracovníkmi generálneho riaditeľstva v Národnom dome v Banskej Bystrici nebola 19. decembra 2007 reč o počtoch a menách zamestnancov, ktorých sa bude organizač-ná zmena ústredia podniku týkať. Gene-rálny riaditeľ doc. RNDr. Ing. Jozef Minďáš, PhD. ale uviedol, že by sa mali uskutočniť k 1. februáru 2008.

„Nie je to pre nás jednoduchý krok, ale všetky analýzy nasvedčujú tomu, že počet pracovníkov na generálnom ria-diteľstve je predimenzovaný. Neostáva nám iné ako nabrať potrebnú odvahu a uskutočniť nepopulárne riešenie so všetkými nepríjemnými sociálnymi dôsledkami, ktorých sme si vedomí,“ povedal J. Minďáš. Cieľom vedenia podniku je podľa jeho slov pracovať s nákladovou stránkou hospodárenia tak, aby sa š.p. LESY SR ekonomicky priblížil štandardne fungu-júcim fi rmám. Nová organizačná štruktúra GR má byť nastavená tak, aby sa hierarchic-ky prispôsobila novej štruktúre odštepných závodov a lesných správ.

Na záver svojho vystúpenia ubezpečil prítomných, že ak bude pripravená defi ni-tívna podoba pripravovanej zmeny, bude ešte raz prerokovaná so Závodným výbo-rom Odborového zväzu Drevo, les a voda. Zároveň deklaroval, že dvere ku nemu má každý zamestnanec otvorené a že sa bude snažiť s každým diskutovať o jeho návrhoch a pripomienkach.

Sprava Ing. Štefánik, Ing. Grolmus, Ing.Djubek, Ing. Minďáš a Bc. Suchanovský

Jozef MARKOJozef MARKO

Zamestnanci GR na stretnutí s vedením

Lesník 1–200810 Lesník 1–2008 11

Peter GOGOLA

lesnícke spravodajstvo

Decembrové popoludnie pod

jedličkou

Lesnícka sekcia Ministerstva pôdo-hospodárstva SR v minulosti pravidelne organizovala predvianočné spoločenské stretnutie pracovníkov sekcie, spravidla spojené s vernisážou prác študentov SOU lesníckeho v Banskej Štiavnici alebo s krstom odborných lesníckych publikácií. Z týchto predvianočných stretnutí vznikla príjemná tradícia. V roku 2006 sa stretnu-tie neuskutočnilo, zrejme kvôli inej, väč-šej akcii, ktorou boli predvianočné trhy na nádvorí ministerstva.

Generálny riaditeľ Lesníckej sekcie Ing. Marian Ondrejčák sa v uplynulom roku rozhodol obnoviť tradíciu pred-vianočných stretnutí. A tak sa v štvrtok 20. decembra na chodbe 6. poschodia v budove MP SR uskutočnila malá, ale milá slávnosť, ktorá bola zároveň krstom dvoch publikácií. Krstenými boli anglická mutácia reprezentatívnej publikácie Lesy Slovenska / Forests on Slovakia (autori J. Novotný, J. Konôpka, J. Minďáš a S. Jen-dek) a druhé vydanie odbornej publikácie Lesné semenárstvo na Slovensku (autori K. Chválová, E. Palátová, J. Hoffmann). Funkcie krstného otca sa ujal štátny ta-jomník MP SR Vladimír Palša, ktorý prie-hrštím jedľového ihličia obe knihy pokrstil a zaželal im mnoho spokojných čitateľov.

Ďalší priebeh spoločenského stretnu-tia mal výsostne predvianočný charak-ter: Ján Mičovský predstavil „jedličku“ – vianočný stromček, na ktorý každý z prítomných mohol „pripnúť“ (vlastne

prilepiť) vianočnú ozdobu – samolepku s vlastnoruč-

ne napísaným želaním. Prvým „zdobiteľom“

jedličky bol ge-nerálny riaditeľ

š.p. LESY SR Jozef Minďáš, po ňom sa pripojili ďalší. K predvianočnej nálade neodmys-liteľne patril punč, ktorý sa nenápad-ne krčil pod „jed-ličkou“ v balíku, previazanom stuž-kou. Prípitok pun-čom bol príjemným zavŕšením ofi ciálnej časti programu. K príjemnej ná-lade prispeli tru-bači zo Strednej lesníckej školy v Liptovskom Hrádku pod ve-dením Edmunda Hatiara a ľudový muzikant a spevák Michal Fiľo, ktorý so svojimi dvomi žiakmi spestril a spríjemnil spoločenské stretnutie hrou na fujare, harmo-niku a spevom ľudových piesní.

Lesník 1–200812 Lesník 1–2008 13

lesnícke spravodajstvo

Mexiko vysadilo v roku 2007 250 miliónov stromov

Mexický prezident Felipe Calderón v decembri minulé-ho roku informoval, že jeho krajina vysadila v roku 2007 takmer 250 miliónov stromov, čo je jedna štvrtina z celko-vého množstva, ktoré si v boji proti klimatickým zmenám stanovil a cieľ Environmentálny program OSN (UNEP).

Dosiahli sme cieľ, ktorý sa zdal byť ťažkým, povedal prezident novinárom, keď zasadil sosnu na pozemku svojej rezidencie v hlavnom meste. Calderón, ktorý sa vo februári pridal k iniciatíve OSN povedal, že jeho vláda investovala do programu zalesňovania 540 miliónov dolárov.

Pravidlá pre meranie a triedenie

dreva

Aktualizované vydanie Doporuče-ných pravidiel pre meranie a triedenie dreva v Českej republike pre rok 2008 podrobne a prehľadne popisuje rozdiely medzi rôznymi spôsobmi merania obje-mu dreva, kvalitatívnymi parametrami jednotlivých sortimentov, rôzne spôsoby preberania guľatiny (hromadné meranie dreva, elektronické meranie, meranie špeciálnymi strojmi). Publikácia v rozsahu 150 strán formátu A5 je doplnená 22 pe-rokresbami a 32 fotografiami značne roz-širuje vydanie z roku 2002.

Príručka sa zaoberá nielen preberaním drevnej hmoty, ale aj kontrolnými mecha-nizmami pri príjme a základmi metrológie elektronických meradiel. V publikácii sú aj tabelárne prehľady kvality a krátky terminologický slovník (v 3 jazykových mutáciách). Obrazová príloha vhodne do-pĺňa technický text a prakticky znázorňu-je spôsoby merania. Doporučené pravidlá pre meranie a triedenie dreva v ČR pre rok 2008 vydalo Nakladateľstvo Lesnícka práca (2007).

Dr. Anton Mrník je redaktorom Stolárskeho magazínu

Peter GOGOLA

Anton MRNÍK

Ján ŠVANČARA

Majstrovstvá sveta drevorubačov budú v Nemecku

Aj v tomto roku sa uskutoční tradič-ná súťaž drevorubačov DŘEVORUBEC 2008. Zmena je v organizátorovi súťaže, ktorým sa stali Vojenské lesy a statky ČR, divízia Mimoň a súťaž sa uskutoční

v termíne od 19. do 21. júna. Podľa predbežných propozícií súťaže bude za SR nominovaných 5 pretekárov na základe dosiahnutých výsledkov v roku 2007 (viď tabuľka) a ďalších 5 súťažiacich sa môže prihlásiť po uhradení štartovného po-platku 1 000 Kč.

Predpokladaná účasť je asi 40 pretekárov, pravidlá súťaže budú s najväčšou prav-depodobnosťou zhodné s pravidlami na MS v Estónsku. Štartovné treba uhradiť do 30. apríla 2008. Ostatné podrobné informácie vrátane vyhotovenia záväznej prihláš-ky budú včas dohodnuté s vybratými súťažiacimi.

V roku 2008 sa okrem tradičného ORAVSKÉHO POHÁRA uskutočnia aj 28. maj-strovstvá sveta drevorubačov. Pôvodne, v Estónsku oznámené miesto konania súťaže Belgicko, sa podľa posledných informácií zmenilo a svetové majstrovstvá sa uskutoč-nia v Nemecku (Naturpark Stromberg-Heuchelberg) neďaleko Norimberku v termí-ne od 2. do 6. októbra. Nominácia pretekárov bude s najväčšou pravdepodobnosťou závislá na dosiahnutých výsledkoch v roku 2007, prípadne aj na výsledkoch súťaže DŘEVORUBEC 2008 podľa záväzného termínu odovzdania prihlášok.

Súťažiacim želáme pevné zdravie, chuť do tréningu a veľa šťastia v samotných pretekoch, aby sa dobré výsledky z minulých rokov stali základom úspechov aj v ro-ku 2008.

Poradie Meno Priezvisko ČR SR SA:

1. Jaroslav Perveka 1 596 1573 3169

2. Jaroslav Kukuc 1 518 1578 3105

3. Peter Brinda 1 540 1505 3045

4. Tomáš Kvasničák 1 436 1488 2924

5. Mikuláš Koľaj 1 489 1308 2797

6. Miloš Machyňák 1 465 1291 2756

7. Mario Mudrák 1 259 1402 2661

8. Patrik Francúz 1258 1328 2586

9. Peter Grofčik 1395 1175 2570

10. Ján Malík 1102 1397 2499

11. Libor Šútovský 1103 1343 2446

12. Miroslav Dolník 1179 1201 2380

13. Ján Medvedzký 1264 1105 2369

14. Ján Hasaj 1200 1024 2224

VÝSLEDKY ZA ROK 2007

Lesník 1–200812 Lesník 1–2008 13

Peter GOGOLA

lesnícke spravodajstvo

Slovenská lesnícka komora pokračuje

v zápase o svoju identitu

V stredu 12. decembra 2007 sa konal v rekreačnom zariadení Odštepného závodu Lesov SR v Čiernom Balogu seminár, organi-zovaný Oblastnou lesníckou komorou Banská Bystrica a štátnym podnikom LESY SR na té-mu „Spolupráca Oblastnej lesníckej komory s lesníckymi inštitúciami”.

Seminára sa zúčastnili zástupcovia pred-stavenstva Slovenskej lesníckej komory a po-predných lesníckych inštitúcií na Slovensku. Podujatie svojím charakterom presiahlo rámec banskobystrického regiónu. Slovenská lesníc-ka komora (SLsK) dlhodobo zápasí napriek svojej opodstatnenosti s problémami v oblasti získania zákonných kompetencií a fi nancova-nia. Na príčine je jednak donedávna takmer žiadna spolupráca komory s najvýznamnejšími slovenskými lesníckymi inštitúciami, nejednot-ný postup všetkých zložiek pri presadzovaní oprávnených záujmov celoeurópsky vysoko uznávaného slovenského lesníctva, ale prav-depodobne aj nedôvera kompetentných orgánov MP SR voči schopnosti komory vy-konávať svoju činnosť v prospech lesníckeho stavu. SLsK predsa nechce a ani nemôže byť konkurenciou, ale významným partnerom vrcholným štátnym inštitúciám, ktorým z pre-svedčenia záleží na ľuďoch, ktorí sa profesi-onálne zaoberajú lesom, jeho udržiavaním, ktoré je v rýchlo sa meniacich globálnych pod-mienkach stále náročnejšie.

Predseda Oblastnej lesníckej komory B. Bystrica, Ing. Jaroslav Šulek vo svojom úvodnom príspevku spomenul spoločne or-ganizované, lesnícky zamerané podujatia v roku 2007 a zadefi noval oblasti problema-tík a možnosti spolupráce komory s dôležitý-mi lesníckymi inštitúciami do budúcnosti.

Profesor Július Novotný, generálny riadi-teľ Národného lesníckeho centra Zvolen uvie-dol, že nastal čas, kedy by sa lesnícka komora mohla a mala stať integrujúcim činiteľom všetkých slovenských lesníkov. Podľa jeho slov si vie predstaviť spôsoby zintenzívnenia pod-pory a spolupráce NLC s lesníckou komorou. Lesnícka komora potrebuje na svoje aktivity väčšie fi nančné zdroje a na to je podľa neho potrebný inovačnejší prístup smerom k člen-skej základni.

Organizačný riaditeľ š.p. LESY SR, Ing. Jo-zef Djubek poukázal na potrebu rozhod-

nejšieho vstupovania lesníckej komory do všetkých oblastí lesníckeho diania na Sloven-sku, aby sa tak stala viditeľnejšou.

Na seminári vystúpil aj predseda Sloven-skej lesníckej komory, Ing. Ján Malko, CSc., ďalej podpredseda Slovenskej lesníckej ko-mory doc. Karol Gubka, zástupca neštátneho sektora - riaditeľ Lesov mesta Brezno s.r.o. Ing. Milan Dolňan, a iní. V diskusii k téme seminára odzneli kritické slová do vlastných radov lesníckej komory, ale tiež napríklad aj smerom k Lesníckej sekcii MP SR, od ktorej lesníci, organizovaní vo svojom stavovskom a profesijnom združení, očakávajú viac ústretovosti pri hľadaní spôsobov vzájomnej komunikácie a spolupráce, a menej hľadania strohých až odmietavých postojov k návrhom a predstavám o postavení a kompetenciách Slovenskej lesníckej komory tak, ako ich majú ostatné komory na Slovensku. Odznelo aj viacero konkrétnych návrhov, ako prispieť k tomu, aby mohla SLsK úspešne obhajovať oprávnené záujmy nielen svojich členov, ale celého lesníckeho stavu; aby dokázala oslo-viť najširšiu lesnícku verejnosť; aby mohla úspešne prezentovať význam práce lesníkov pre verejnosť a aby sa mohla komora stať integrujúcim činiteľom všetkých štátnych i neštátnych lesníkov, vlastníkov a obhospo-darovateľov lesa.

V záverečnom prehlásení zo seminára sa okrem iného uvádza:1. V roku 2007 prišlo k oživeniu spolupráce medzi lesníckou komorou a lesníckymi inšti-túciami.2. V 1. polroku 2008 je akútnou potrebou zorganizovanie jednania pri okrúhlom stole za účasti Slovenskej lesníckej komory a roz-hodujúcich lesníckych inštitúcií Slovenska za účelom posilnenia vedomia potreby vyššej úrovne vzájomnej užitočnosti a zintenzívne-nia ďalšej spolupráce.3. Predstavenstvo Slovenskej lesníckej komory pripraví ideový zámer a organizačné zabezpe-čenie pre uskutočnenie Prvého celoslovenské-ho zhromaždenia lesníkov v r. 2008.

Ing. Jaroslav Šulek Predseda Oblastnej lesníckej komory

Banská BystricaFoto: Boris Pekarovič

Jaroslav ŠULEK

Kolektívna zmluva

podpísaná

V stredu 16. januára 2008 generálny riaditeľ doc. RNDr. Ing. Jozef Minďáš, PhD. a predseda ZZV DLV Bc. František Suchanovský podpísali dohodnutú Kolek-tívnu zmluvu na rok 2008.

„Kolektívne vyjednávanie pre rok 2008 považujem za jedno najťažších od roku1990“ povedal na margo podpisu zmluvy predseda ZZV DLV Bc. František Su-chanovský a dodal: „Dôležité je, aby jed-notlivé časti a články kolektívnej zmluvy boli naplnené. Navýšenie tarifných miezd o 3% však pokryje len predpokladanú in-fl áciu, teda mzdy reálne neporastú“.

Generálny riaditeľ doc. RNDr. Ing. Jo-zef Minďáš vyjadril odlišný názor: „Rast miezd pokladám za dostatočný. Jeho trend musí kopírovať vývoj hospodárenia, nemôžeme pripustiť, aby ohrozil pláno-vaný hospodársky výsledok. Okrem toho priemerná mzda zamestnanca štátneho podniku LESY SR za prvé tri kvartály roku 2007 dosiahla 26 024 Sk, čo je o 5 252 ko-rún viac ako priemerná mzda za rovnaké obdobie v národnom hospodárstve.“

Lesnícke a drevárske

múzeum je „naše“

Peter GOGOLA

Na základe rozhodnutia ministerky pôdohospodárstva SR Zdenky Kramplo-vej o vklade časti majetku štátnej príspev-kovej organizácie Múzeum vo Svätom Antone do štátneho podniku LESY SR a následného rozhodnutia generálneho riaditeľa š.p. LESY SR o organizačnom za-členení Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene do štruktúry organizačných útvarov bolo spomínané múzeum k pr-vému januáru 2008 zaradené ako organi-začná jednotka generálneho riaditeľstva so štatútom strediska.

Vedúca Lesníckeho a drevárskeho múzea Mgr. Ľubica Miľanová k začleneniu do štruktúry generálneho riaditeľstva po-znamenala: „Zamestnanci nášho múzea vítajú túto zmenu, pretože rekonštrukcia budovy akútne vyžaduje dofi nancovanie. Chceme byť dôstojným stánkom historic-kej vedy a zároveň zdrojom informácií o lesníctve pre širokú verejnosť“.

Lesník 1–200814 Lesník 1–2008 15

Boli sme ako jedna rodina

Jozef MARKO

lesnícky portrét

Odborný lesný hospodár na LS Staré Hory Ján MALA

57-ročný Jána Mala pracuje v štátnych lesoch od roku 1970. Rodák z dedinky Rakytovce, ktorá je dnes súčasťou Banskej Bystrice. Svoju profesnú púť začínal v Pliešovciach v novo vznikajúcom Lesníckom učilišti. Po skončení základ-nej vojenskej služby v októbri 1972 nastúpil na LZ Banská Bystrica, polesie Motyčky (terajšia LS Staré Hory) ako prakti-kant, potom bol desať rokov na pozícii lesníka. Ďalších dvad-saťtri rokov pracoval ako ťažbár na Lesnej správe Staré Hory a od roku 2006 je odborným lesným hospodárom na Lesnom obvode Staré Hory. V novej organizačnej štruktúre sa vráti na miesto lesníka, aj keď mu ponúkali, aby zobral miesto ťažbára LS. Odmietol, pretože ako hovorí, má štyri roky do dôchodku a príležitosť treba dať mladším. Ján Mala má vo zvyku povedať priamo to, čo si myslí. Chlapi si ho za to vážia. Skúseností má na rozdávanie a bez problémov vie pomeno-vať veci pravými menami.

LESNÍK MUSÍ POZNAŤ HORU,ZA KTORÚ JE ZODPOVEDNÝ

Pochádza z robotníckej rodiny a rozhod-nutie stať sa lesníkom v ňom dozrelo úplne prirodzene ako v každom dedinskom chlap-covi, ktorý trávil veľa času vonku, v prírode. Po tom, ako nastúpil na Lesný závod Banská Bystrica, dostal sa na Polesie Motyčky, ktoré-mu sa vtedy hovorilo trestný tábor, pretože tam umiestňovali za trest nepohodlných a nepreverených kolegov. Na tie časy však spomína veľmi rád. „Všetko sme robili spo-lu. Neexistovalo povedať nedá sa alebo nechce sa mi. Napríklad pri vyznačovaní sme si vzájomne pomáhali po jednotli-vých úsekoch. Vzali sme farbu a šlo sa. Nebolo toľko papierovania ako dnes. Vzťahy boli skrátka iné a aj robota bola určite jednoduchšia. Viac sme boli v le-se a aj viac kontrol bolo vykonávaných v lese. Nie že by mi kontroly chýbali - to nie, pretože sa hovorí, že kto robí, robí aj chyby a nikto nie je neomylný, ale boli sme tak častejšie v kontakte s kolegami zo závodu a z podniku. Mali sme k sebe bližšie ľudsky i odborne. My z lesníckej prevádzky sme sa mali s kým poradiť priamo v teréne, neboli sme odkázaní len na mailovú poštu. Boli sme ako jed-na veľká rodina. Dnes sa cítime skôr ako siroty, ktoré len dostávajú príkazy zho-ra, ale nemajú možnosť včas sa vyjadriť k ich obsahu,“ porovnáva J. Mala.

Za tie roky veru nikto nepozná hory obhospodarované LS Staré Hory tak ako on. Práve tento aspekt považuje v lesníctve za najdôležitejší – lesník musí dokonale po-znať lesné porasty, za ktoré je zodpovedný. V tejto súvislosti spomína najnovšiu organi-začnú zmenu, ktorá spôsobuje to, čo každá pred ňou. Chlapi, ktorí sa dostanú na nový alebo staronový lesný obvod, znova budú potrebovať aspoň dva roky, kým ho budú mať dôkladne prechodený. Na LS Staré Hory je situácia o to komplikovanejšia, že v roku 2008 prídu taxátori. Ak im pri príprave nové-ho LHP nepomôže človek, ktorý tunajšie po-

rasty pozná najlepšie, ktorý bude s taxátormi chodiť denne do terénu a ktorý je schopný uplatniť predstavy o plánovaných zásahoch v porastoch založené na ich poznaní, tak LHP nebude taký kvalitný, ako by mal byť.

Keď už je reč o predstavách, ktoré v sú-časnosti lesníci uplatňujú v pestovaní a obno-vovaní porastov zaujímam sa o to, ako vníma J. Mala posun v lesníckom myslení. „Viete, keď sme začínali, bolo to iné, pretože všetky práce boli vykonávané vlastnými zamestnancami. Povedzme lanovkári. Keď sa im pokazila lanovka, tak išli robiť pre-rezávku. Operatívne sme ich vedeli pre-sunúť. Prioritné boli vtedy kubíky. Ťažba a zasa ťažba. Niekedy mám pocit, že aj te-raz je to tak. V prvom rade totiž ide o hos-podársky výsledok. Alebo vyťažené drevo. Manipulovali sme ho len na odvozných miestach. Teraz si neviem ani predstaviť, že by to tak ostalo, pretože považujem za rozumné, že je vyťažené drevo v celých dĺžkach odvezené na expedičné sklady a tam manipulované. Vyhovuje to aj lesu a v našich náročných terénoch zvlášť. Tu býva aj meter snehu a niekde na OM by ostalo drevo, tak ako by sme sa k ne-mu dostali? Alebo lepšie povedané, za akú cenu? Časy sa zmenili, lebo kedysi musel odberateľ zobrať čo bolo, teraz my musíme reagovať na požiadavky trhu, na dopyt po konkrétnych sortimentoch.“

BEŽÍME PRED VLAKOM. IDEME NIE-ČO ROBIŤ, ALE NEVIEME TO ROBIŤ

Najväčšie ťažkosti spôsobuje ko-legom v lesníckej prevádzke práca s KRPK a WebLES-om. Kde sú podľa J. Malu príčiny, ktoré spôsobujú problé-my? „Viem, že v tomto smere sme na začiat-ku, ale vadí mi, že na zdokonaľovaní programov sa nero-bí systematicky od začiatku roka. Až

ostalo drevo, tak ako by sme sa k ne-mu dostali? Alebo lepšie povedané, za akú cenu? Časy sa zmenili, lebo kedysi musel odberateľ zobrať čo bolo, teraz my musíme reagovať na požiadavky trhu, na dopyt po konkrétnych sortimentoch.“

BEŽÍME PRED VLAKOM. IDEME NIE-ČO ROBIŤ, ALE NEVIEME TO ROBIŤ

Najväčšie ťažkosti spôsobuje ko-legom v lesníckej prevádzke práca s KRPK a WebLES-om. Kde sú podľa J. Malu príčiny, ktoré spôsobujú problé-

Viem, že v tomto

keď ich začína prevádzka potrebovať, vtedy ich za-čínajú upravovať, ladiť. Potom je to vypínané, prepínané. Čo bolo včera dobre, dnes je zle. Bu-dem konkrétny. Keď som v septembri alebo októb-ri do programu nahadzo-val plochy na prípravu pôdy na umelú obnovu, tak nebolo potrebné roz-lišovať medzi ihličnatými a listnatými drevinami. Keď som to mal hotové,

tak prišiel program, v ktorom bolo po-trebné plochy obnovované listnáčmi a ihličnanmi nahadzovať zvlášť. Alebo predvčerom prišiel mail, podľa ktorého už WebLES počíta automaticky plochy z ťažby, ale predtým to nedokázal. Lenže ja už mám bilanciu na budúci rok hotovú tak, ako sme to rátali v LHKE a prerábať ju už nebudem! Skrátka, ja tomu hovo-rím, že bežíme pred vlakom. Programy a zmeny v nich sú pozadu. Ideme niečo robiť, ale ešte to nevieme robiť... Prečo nebola pilotne vybraná lesná správa, na ktorej by bolo fungovanie celého systému odskúšané? Potom sme sa mali rozhodnúť: berieme alebo neberieme. Ale my sme zobrali, prepáčte, mačku vo vreci. Nemôžem si pomôcť, ale tak to vidím. S kýmkoľvek sa stretnete v les-níckej prevádzky, každý je nespokojný. Dnes musím spraviť päť úkonov, aby som sa dopracoval k tomu, na čo mi predtým stačil jeden. Už pred dvoma – troma rokmi sme boli ubezpečovaní, že to pôjde. Ale stále to nefunguje tak, ako má. Dokedy máme čakať?!“

Na záver sa pýtam J. Malu, čím môžeme zatraktívniť lesnícku profesiu pre mladých. Veková štruktúra pracovníkov nášho štátneho podniku nie je priaznivá, pretože v nej domi-nujú kolegovia s vekom nad 40 – 50 rokov. Máme málo zamestnancov pod vekovou hrani-cou 30 rokov. Čo treba robiť, aby sme doplnili rady o mladých? „Žijeme v takej dobe - pe-niaze sú základ. Mladí dnes žijú inak ako my, čo sme boli v každej voľnej chvíli v ho-re. Veľa sme toho nepotrebovali. Ale sú-časní mladí ľudia majú iné nároky a preto ich môžeme získať iba vtedy, ak ich slušne zaplatíme. A potrebujeme si tiež získať späť spoločenské uznanie a podporu po-litikov. Ak ale nebudeme mať buď vlastné ministerstvo, alebo aspoň spoločné minis-terstvo so životným prostredím, tak stále

budeme v závese niekoho iné-ho. Predtým vodárov, teraz

poľnohospodárov. Lesníc-ke záujmy majú zastupo-vať lesníci, zdôrazňujem

lesníci. Potom bude situácia iná,“ dodáva

J. Mala.

Lesník 1–200814 Lesník 1–2008 15

z praxe

Otázniky nad pracovnou zdravotnou službou

Základom je pracovný lekárJarmila HATALOVÁ

V poslednom čase, predovšetkým prostredníctvom ma-sovo komunikačných prostriedkov sa začala na Slovensku medializovať oblasť pracovnej zdravotnej služby (PZS). Na základe toho, že OZ Trenčín patril medzi prvých realizátorov PZS, a keďže som sa prostredníctvom zamestnávateľa zúčast-nila školenia týkajúceho sa uvedenej oblasti, z dôvodu širšej informovanosti ostatných zamestnancov LESY SR, š.p. Ban-ská Bystrica som sa rozhodla získané informácie uverejniť.

Úvodom je potrebné zdôrazniť, že PZS nie je novým pojmom, aj keď sa nám to na prvý pohľad môže zdať. Iste si spomeniete na bývalých závodových lekárov väčších či menších podnikov, kde špecialisti s atestá-ciou na pracovné lekárstvo zabezpečovali tzv. závodovú pracovnú zdravotnú službu.

PZS do súčasnej podoby priniesol vývoj v súvislosti so vstupom do EÚ, kde je SR povinná plniť záväzky vo vzťahu k Európ-skym spoločenstvám a Európskej únii. Išlo predovšetkým o zapracovanie:• Dohovoru MOP č. 155/1981 • Dohovoru MOP č. 161/1985 o závod-ných zdravotných službách• Smernice Rady č. 89/391/EHS o ochrane, podpore zdravia a bezpečnosti pri práci, ktorá už u nás bola pretransformovaná v zákone č. 124/2006 Z. z.

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci bol doplnený novelou č. 309/2007 Z. z., účinnou od 1. 9. 2007, kde boli doplnené i paragrafy týkajúce sa PZS. Bližšie špecifi kuje hlavne:• pôsobnosť zákona – tento zákon sa vzťa-huje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej i nevý-robnej sféry. Povinnosti ustanovené týmto zákonom sa primerane vzťahujú aj na fyzickú osobu, ktorá podniká a nemusí byť zamestnávateľom, t.j. živnostník,• preventívna a ochranná služba, ktorá je tvorená dvomi paralelne pri sebe existujú-cimi službami:

1) PRACOVNOU ZDRAVOTNOU SLUŽ-BOU (PZS)

2) BEZPEČNOSTNO - TECHNICKOU SLUŽBOU (BTS).

Ide o výkon odborných služieb pre všetkých zamestnancov, pričom zamest-návateľ si môže zabezpečiť tieto služby vlastnými zamestnancami v pracovnom pomere alebo dodávateľským spôsobom,

s fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré podnikajú v týchto oblastiach.

DOTERAZ VYDANÝCH 80 OPRÁVNENÍ

V tejto súvislosti je potrebné pozname-nať, že PZS posudzujú zdravotný stav zamestnancov vo vzťahu k práci, pričom na území SR je 2,2 milióna ekonomicky čin-ného obyvateľstva. Oprávnenie na výkon činnosti PZS vydáva Úrad verejného zdra-votníctva (ÚVZ SR) na základe žiadosti pod-nikateľského subjektu. Novelou k zákonu bol upravený správny poplatok na vydanie oprávnenia výkonu PZS a prestavuje 15 000 Sk. Oprávnenie je platné 5 rokov. Zoznam fi riem, ktoré môžu vykonávať PZS dodáva-teľsky, je prístupný na internetovej stránke www.uvzsr.sk. V prípade, že zamestnávateľ si zabezpečí PZS vlastnými zamestnanca-mi, t.j. v pracovnom pomere, nepotrebuje oprávnenie na výkon PZS, avšak bude pra-videlne kontrolovaný ÚVZ SR.

Doteraz bolo vydaných 80 oprávnení, v tomto členení podľa krajov :

Bratislavský kraj: 21 • Košický kraj: 14 • Trenčiansky kraj: 12 • Prešovský kraj: 10 • Žilinský kraj: 8 • Banskobystrický kraj: 7 • Nitriansky kraj: 6 • Trnavský kraj: 2

Firmy, ktoré sú na internetovej stránke označené modrou farbou sú funkčné, fi r-my označené červenou farbou sú nefunkč-né. Len pre zaujímavosť, doteraz boli dve oprávnenia odobraté, jedno oprávnenie v Trenčianskom kraji a jedno v Banskobys-trickom kraji. Základom PZS je pracovný lekár, ktorý je zároveň vedúcim tímu. Nie je to teda klasický obvodný lekár, ale ide o špecialistu s atestáciou v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo služby zdravia pri práci.

Tím PZS tvoria aj iní odborní lekári – očný lekár, urológ, gynekológ, hygienik a pod.,

asistent – odborník s vysokoškolským vzdelaním v odbore verejného zdravia a hygieny

sestrainý zdravotný personál – psychológ,

rehabilitačný pracovník, ergometrik ďalší zdravotný pracovník - kontro-

la pracovísk, podmienok práce a ostatný personál na výkon admi-

nistratívnych prác.Minimálne zloženie tímu môže

byť 1 lekár a 1 sestra prechodne do 31.12.2011. Podľa doterajších skúseností

odporúčame vybrať si akreditovanú PZS, ktorá má vlastné priestorové, prístrojové a ostatné technické vybavenie z dôvodu pružnosti a uskutočnenia lekárskych pre-hliadok na jednom mieste v určený deň.

Pri charakteristike PZS a k predchádza-júcej časti uvedeným informáciám je po-trebné tak upriamiť pozornosť na Vyhlášku MZ SR č. 458/2006 Z. z. o rozsahu a náplni PZS, o zložení tímu a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť, účinnú od 14.7.2006. PZS sú určené dve rovnocenné činnosti:a.) dohľad nad pracovnými podmienkamib.) dohľad nad zdravím zamestnancov v súvislosti s prácou.

Určené činnosti predstavujú napr.:• identifi káciu nebezpečenstiev z chemic-kých, fyzikálnych, biologických a iných fak-torov,• sledovanie expozície zamestnancov zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia,• hodnotenie zdravotných rizík, návrhy na ich zníženie, resp. odstránenie,• dohľad nad stavom pracovného prostre-dia (dispozičné, priestorové, ergometrické riešenie pracoviska, vetranie, vykurovanie, osvetlenie...),• sledovanie a hodnotenie zdravotného stavu zamestnancov- vstupné, periodické, výstupné, preventívne lekárske prehliad-ky,• vykonávanie imunizácie, • organizovanie a zabezpečovanie škole-ní prvej pomoci,• určovanie profesií na účely rekondič-ných pobytov,• poradenstvo a výchova k ochrane zdra-via.

Zo zákonných opatrení, ktoré v roku 2007 nadobudli účinnosť v spojitosti s vý-konom PZS je predovšetkým nový zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji zdravia, ktorý nahradil zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. Každodenná prax pri aplikácii zákona č. 126/2006 Z. z. priniesla potrebu nahrade-nia ho novým zákonom i preto, aby bola zvýšená osobná zodpovednosť každého jednotlivca za ochranu, podporu a roz-voj verejného zdravia spolu s vytváraním a ochranou zdravých životných a pracov-ných podmienok.

Pre zamestnávateľa od 1.9.2007 je dô-ležité to, že musí:• zabezpečiť opatrenia na zníženie expozí-cie zamestnancov faktorov práce a pracov-

MU

Dr.

Guš

tafík

pre

zent

uje

činn

osť

PZS.

Fo

to: I

ng. H

atal

ová

Lesník 1–200816 Lesník 1–2008 17

ného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej na úroveň limitov,• zabezpečiť pre zamestnancov posudzo-vanie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce.

Lekárske prehliadky vo vzťahu k práci vykonávajú lekári PZS a to:a) pred nástupom do práce (vstupná le-kárska prehliadka),b) v súvislosti s výkonom práce (periodic-ká lekárska prehliadka),c) pred zmenou pracovného zaradenia,d) pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov,e) po skončení pracovného pomeru.

Frekvencia prehliadok vo vzťahu k práci je závislá od zaradenia práce do kategórie rizika, pričom: 1. kategória predstavuje minimálne zdra-votné riziko,2. kategória predstavuje únosnú mieru zdravotného rizika3. kategória predstavuje významnú mieru zdravotného rizika4. kategória prestavuje vysokú mieru zdra-votného rizika.

OCENENÝ PRÍSTUP OZ TRENČÍN

Posúdenie miery zdravotného rizika a zaradenie prác do kategórií pomáha vypracovávať zamestnávateľovi taktiež PZS na základe Vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1.10.2007. Návrh na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík, vypracovaný prostredníctvom PZS, je zamestnávateľ povinný do 31.12.2007 zaslať na príslušný RÚVZ. Pri práci zaradenej do 2. kategórie je periodicita prehliadok jedenkrát za tri roky, pri práci zaradenej do 3. a 4. kategó-rie je periodicita jedenkrát za rok. Náklady súvisiace s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu hradí zamestná-vateľ. Lekár PZS všetky výsledky vyšetrení vo vzťahu k práci zaznamenáva do zdra-votnej dokumentácie vedenej u PZS a ná-sledne vypracováva posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti. Uvedený posudok zašle PZS zamestnávate-ľovi a kópiu dostane ošetrujúci (všeobecný) lekár, s ktorým má zamestnanec uzatvore-nú dohodu o poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti.

Odštepný závod Trenčín začal reali-zovať PZS na prelome mesiaca október - november 2006. Uskutočnenou kon-trolou orgánu štátneho odborného do-zoru na úseku hygieny práce koncom roka 2006 v súvislosti s priznávaním choroby z povolania a ďalšou kontro-lou v mesiaci jún 2007 Inšpektorátom práce v Trenčíne, zameranou na dodr-žiavanie predpisov BOZP a nelegálne zamestnávanie, bol nezávisle ocenený prístup vedenia závodu pri zriadení PZS a aplikácií novoprijatých zákonov do praxe, čím neboli voči zamestnáva-teľovi uplatnené sankčné opatrenia. Vedenie OZ Trenčín prizvalo vedenie PZS na spoločné stretnutie so zamest-nancami počas konania Zhromaždenia zamestnancov a Konferencie ZO OZ uskutočnenej dňa 24.4.2007, kde bola prezentovaná činnosť PZS.

Text a foto: Ing. Jarmila Hatalová, personalista OZ Trenčín

spolupráca

V uplynulom roku vznikol zaujímavý nápad na recipročnú propagáciu nášho Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej do-line pri Čiernom Balogu a Lesníckeho múzea v údolí Salajky pri Szilvásvára-de (Maďarsko). Návrh propagačných panelov bol schválený maďarskými kolegami – lesníkmi v rámci našej návštevy Národného parku Bükk v júni 2007 a nič už potom nebrá-nilo výrobe samotných panelov (pútačov).

Jeden z týchto panelov, nabádajúcich k návšteve lesníckeho múzea (Erdészeti Múzeum) pri Szilvásvárade, pozostávajú-ceho z vnútornej expozície umiestnenej v bývalej správcovskej budove priamo v údolí Salajka (Szalajka völgy) a z po-vyše situovanej vonkajšej expozície pod holým nebom, je umiestnený v centrálnej časti Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. Treba poznamenať, že práve toto maďarské lesnícke múzeum pôsobilo veľ-mi inšpiratívne pri tvorbe nášho Lesnícke-ho skanzenu.

Druhý panel, nabádajúci zas k náv-števe Lesníckeho skanzenu na Sloven-sku, odovzdali zástupcovia š. p. LESYna Dni stromu 2007 maďarskému kole-govi – lesníkovi z NP Bükk, ktorý prisľúbil jeho skorú inštaláciu. V súčasnosti je už aj tento panel na vhodnom drevenom nosiči umiestnený pri vstupe do vonkajšej (prírodnej) expozície Lesníckeho múzea v hornej časti údolia Salajka.

Možno povedať, že vzájomné spo-

znávanie, návštevy, výmena odborných informácií, a v neposlednom rade aj vzá-jomná propagácia lesníckych muzeálnych zariadení poukazujú na to, že maďarský a slovenský národ môžu nielen bezprob-lémovo spolunažívať, ale aj obojstranne výhodne spolupracovať.

Július BURKOVSKÝ

Vzájomná propagácia

de (Maďarsko). Návrh propagačných panelov bol schválený maďarskými

Jeden z týchto panelov, nabádajúcich k návšteve lesníckeho múzea (Erdészeti Múzeum) pri Szilvásvárade, pozostávajú-ceho z vnútornej expozície umiestnenej v bývalej správcovskej budove priamo v údolí Salajka (Szalajka völgy) a z po-vyše situovanej vonkajšej expozície pod holým nebom, je umiestnený v centrálnej časti Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. Treba poznamenať, že práve toto maďarské lesnícke múzeum pôsobilo veľ-mi inšpiratívne pri tvorbe nášho Lesnícke-

Druhý panel, nabádajúci zas k náv-števe Lesníckeho skanzenu na Sloven-

LESY SR na Dni stromu 2007 maďarskému kole-govi – lesníkovi z NP Bükk, ktorý prisľúbil jeho skorú inštaláciu. V súčasnosti je už aj tento panel na vhodnom drevenom nosiči umiestnený pri vstupe do vonkajšej (prírodnej) expozície Lesníckeho múzea

Možno povedať, že vzájomné spo-

Lesník 1–200816 Lesník 1–2008 17

Imrich LIPOVSKÝ

z histórie poľovníctvo

Globálne oteplený hlucháň?

Počas rozsiahlej rekonštrukcie rekre-ačnej chaty Sviniarka na OZ Čierny Balog prejavil nevšedný záujem o prácu reme-selníkov mladý kohút hlucháňa.

Od októbra až do doby písania tohto postrehu, sa hneď po príchode pracovní-kov na pracovisko odniekiaľ vynorí a vy-trvalo robí spoločnosť ľuďom. Je možné sa k nemu priblížiť na niekoľko metrov. Odfotografovať ho tiež nie je ani naj-menší problém.

Po pracovnej dobe nechce byť sám a tak si zájde do dvora horárne v blízkosti chaty. Tam ho lesník nakŕmi. Podozrenie, že na lesníkovom dvore sa nachádzajú pekné sliepky, za ktorými hlucháň chodí, je neoprávnené – lesník sliepky nechová.

Zostáva teda niekoľko otázok:- prečo sa takto mladý hlucháň správa?- dokedy sa takto bude správať?- neskončí nakoniec v čeľustiach alebo pazúroch dravca?

Mnoho ľudí s ním už prišlo do kon-taktu. Vďaka vrtochu prírody sú však všetci obohatení o pekný zážitok. Ing. Boris Pekarovič je vedúci obchodu

a logistiky OZ Čierny Balog

hlucháň?Boris PEKAROVIČ

Pred polstoročím bola zriadená LTŠ v Lipovciach

Sedem rokov splneného poslania

Bez minulosti niet prítomnosti. Aj takto by sme mohli na-zvať polstoročie Strednej lesníckej školy (SLŠ) v Prešove. Les-nícka technická škola (LTŠ) v Lipovciach je predchodkyňou SLŠ v Prešove. V živote človeka, spoločnosti, ale aj podniku, závodu, či školy sú obdobia, keď je čas pozastaviť sa, obzrieť na minulé roky. Dôvodom k zastaveniu sa je aj 50. výročie vzniku LTŠ v Lipovciach.

SLŠ v Prešove je už viac ako pol-storočie dielňou, v ktorej sa formujú a vzdelávajú mladí ľudia vedomostne, prakticky i osobnostne. Táto škola má bo-hatú a dávnu históriu. Jej korene siahajú až do roku 1946, keď na základe rozhod-nutia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z 21.12.1945 bola zriadená prvá lesnícka škola na východ-nom Slovensku v Jelšave. SLŠ sa hrdo hlási k tradíciám lesníckych škôl v Jelša-ve, Humennom, Remetských Hámroch a Lipovciach. Len jeden rok mala Vyššia lesnícka škola sídlo v Humennom – v škol-skom roku 1951/1952. Nasledujúci školský rok bol otvorený začiatkom septembra v priestoroch krásneho kaštieľa v Remet-ských Hámroch v okrese Sobrance. Cez polročné prázdniny z 31.1. na 1.2.1956 bol ale celý kaštieľ pohltený plameňmi. Vyše sto žiakov 1. – 4. ročníka bolo pre-miestnených do sesterských škôl v Liptov-skom Hrádku a Banskej Štiavnici.

V školskom roku 1956/1957 boli in-tenzívne hľadané priestory pre lesnícku technickú školu v regióne východného Slovenska. Do úvahy prichádzali kasár-ne v Bardejove, budova ONV v Gelnici a v Lipovciach. Predstavitelia Prešovské-ho kraja sa nechceli vzdať sídla LTŠ. De-fi nitívne rozhodnutie o umiestnení LTŠ padlo na Lipovce v okrese Prešov. LTŠ v Lipovciach zriadili 1.9.1957 a umiest-nili ju v objektoch bývalej Krajskej poli-tickej školy pre funkcionárov národných výborov. Všetky objekty školy a domova mládeže boli umiestnené v zrubových budovách vzdialených asi dva kilometre

od dedín Lipovce a Šindliar. Aj napriek ťažkým podmienkam

LTŠ v Lipovciach splnila svoje poslanie. Záujem o školu bol veľký a každoročne sa hlásilo do prvého ročníka viac uchá-dzačov ako bolo možné prijať. Do školy prichádzali uchádzači z východného Slo-venska a výnimočne aj z ostatných krajov. V roku 1958 bolo rozhodnuté o výstavbe školy v Prešove. Aj keď v Lipovciach boli veľmi dobré podmienky pre praktické vy-učovanie, vzhľadom na perspektívu školy v Prešove bolo zriedené 5.3.1959 Školské polesie Cemjata. V roku 1960 sa začalo s výstavbou školy, domova mládeže, telo-cvične a športového areálu v Prešove.

Nová a radostnejšia história les-níckeho školstva na východnom Slo-vensku sa začala písať otvorením SLŠ v Prešove 3.9.1964. Objekty v Lipov-ciach sú dané do užívania pre Lesníc-ke odborné učilište, ktoré sa 1.9.1967 sťahuje do Bijacoviec. Za obdobie siedmich rokov trvania LTŠ v Lipov-ciach v školských rokoch 1957/58 až 1963/64 absolvovalo školu 180 žia-kov denného štúdia a 76 absolven-tov diaľkového štúdia. Škola takto významne prispela ku zvyšovaniu kvalifi kácie THP v lesnom hospodár-stve Východoslovenského kraja. Ab-solventi boli po stránke teoretickej a praktickej veľmi dobre pripravení. Dôkazom toho bolo ich umiestnenie a uplatnenie v praxi.

Ing. Imrich Lipovský je bývalý riaditeľ LTŠ v Lipovciach

(redakčne krátené)

Lesník 1–200818 Lesník 1–2008 19

Roman ĎURIŠ

poľovníctvo

Náš hosť: švédsky panovník

V októb-ri roku 2006 n a v š t í v i l i O d š t e p n ý závod Levi-

ce dvaja zástup-covia cestovnej kancelárie z Dán-

skeho kráľovstva so úmyslom získať informácie o po-ľovných revíroch a možnostiach ubytovania. Oča-

rujúca príroda v po-ľovníckych revíroch

a vysoká úroveň na-šich ubytovacích za-riadení ich presvedčila

a hneď si objednali dva dni lovu na ba-žantiu zver v poľov-

níckych revíroch Čereš – Želiezovce a Čifáre

– Pata, ktoré sa kona-li vo februári 2007.

Účastníci tejto po-ľovníckej návštevy boli príjemne prekvapení zlietavosťou a vyspelosťou bažantov, ale aj skvelou organizáciou lovu. Tým bol položený základ dobrej spolupráce i do budúcnosti. Táto spo-lupráca sa rozšírila v sezóne 2007/2008 na tri skupiny. Veľkým prekvapením pre nás bola informácia, že účastníkom druhej skupiny bude Jeho veličenstvo švédsky král Carl XVI Gustaf. Z komuni-kácie s dánskou cestovnou kanceláriou Fredensborg Incoming A/S vyplynulo, že Jeho kráľovské veličenstvo nemá žiadne špeciálne požiadavky na jedlá a nápoje.

Švédsky panovník priletel lie-tadlom zo svojej vlasti do rakúskeho Schwechatu, odkiaľ ho previezli do

viedenského prístavu a cestoval loďou do Bratislavy, kde aj prespal so svojimi priateľmi a ochrankou v hoteli Devín. V sobotu 12. januára ráno o siedmej hodine odcestoval na poľovačku do bažantnice Čifáre neďaleko Nitry cca 110 km od Bratislavy. Jeho výsosť za deň ulovila 71 kusov bažantov a ce-lá skupina deviatich strelcov ulovila 575 kusov bažantov. Počas poľovačky po piatom pohone sa konala obed-ňajšia prestávka, kde sa podávalo už tradičné poľovnícke menu – šunkové zvitky, bažantia polievka a a diviak na šampiňónoch s ryžou. Organizátori lovu panovníkovi po obedňajšej pre-stávke predstavili možnosti a spôsoby lovu dravými vtákmi, čo ho nesmierne zaujalo.

Jeho kráľovská výsosť vyjadrila po poľovačke veľkú spokojnosť s úrovňou a priebehom poľovačky, samozrejme nie priamo, ale cez prostredníka tak, ako to predpisuje protokol. Spokoj-nosť švédskeho panovníka je dôkazom vysokej úrovne poľovníctva u štátneho podniku LESY SR a profesionality po-ľovných špecialistov.

Ing. Roman Ďuriš poľovný referent OZ Levice

Lesník 1–200818 Lesník 1–2008 19

ľudia a lesy

Na ktorej strane nosíme lesnícke srdce?

„Všiváci jedni...!“

Múdrosť našej profesie spočíva v čase. Nesvedčí jej chvat ani spoločenské experimenty. Jej zmyslom je trpezlivé hľadanie miery medzi lesom a človekom. Nebojme sa to povedať, nie je v tom nič koristníc-ke. Naopak, je v tom naša lesnícka zodpovednosť za tento svet. Za svet, do ktorého človek už priveľmi zasiahol a kde cesta naspäť – na Zem, kde žije necelá miliarda ľudí obklopených prirodzenými lesmi – už dávno neexistuje.

A hoci nám múdrosť a pokoj času naozaj svedčí, sú chvíle keď je správne narušiť jeho plynutie a vy-sloviť nástojčivé slovo určené všetkým, pre ktorých sú hodnoty lesa určené. Vtedy je dobré mať medzi sebou hlasy, ktoré počuť lepšie ako ostatné. Hlasy z ktorých zaznieva skúsenosť, presved-čivosť a múdrosť. Takým hla-som disponuje aj tento muž. Vstúpil už do toho najlep-šieho veku. Kedysi bol lesní-kom, technikom, riaditeľom, námestníkom ministra, šéfom lesníckej komory. Dnes je pre-dovšetkým sám sebou. Mikuláš MICHELČÍK.

Ján MIČOVSKÝ

Prepáčte, odbočím - nechýbajú nám trocha v dnešnej dobe práve taký-to profesori...?

Veru chýbajú! Dnešná lesnícka generácia lesníckych pedagógov je vynikajúco teore-ticky pripravená, no chýbajú jej lesnícke skúsenosti. Asi aj preto sa lesnícke školstvo pred časom vydalo pomýlenou cestou výchovy samostatných environmentálnych od-borníkov odtrhnutých od lesníckej praxe. Kto je skutočným ochrancom lesa? Ten, ktorý chodí po ňom so zákonom pod pazuchou, alebo ten, kto v ňom hospodári, vychováva ho, ošetruje a zachováva...?! Bez pochopenia zákonitostí lesnej prevádzky je ťažké pripraviť všestranných znalcov lesa. V ponovembrových rokoch sa nedostatok praktického lesníckeho vzdelania prejavil aj v tom, že požiadavky prevádzky tí hore celkom nechápali, a pre-to k nim nedokázali ani zaujať jasné stanovisko. A mnohí vtedajšiu nepre-hľadnú situáciu neuveriteľne zneužili...

???Ale, áno, nebojme sa to povedať! Ponovembrová história lesov nie je

spojená len s naprávaním majetkových krívd, ale aj s veľkým rozkrádaním lesa, hoci aj svojho!

Boli ste v tom období námestníkom ministra...Funkciu prvého námestníka ministra som vtedy prijal po dlhom zvažo-

vaní kvôli tomu, aby som sa pokúsil riešiť hlavný problém doby – zničujúce nepochopenie medzi lesníkmi, ktorí boli označovaní za škodcov lesa, hoci im bolo treba naopak poďakovať za jeho zachovanie a pôvodnými vlastník-mi, ktorí historicky stratili schopnosť porozumieť svojmu lesnému majetku. Myslím, že sa nám to v hektickej dobe z veľkej časti aj podarilo. To, že sa me-dzi reštituentmi objavili aj takí, ktorí v lese videli len peniaze, je fakt, kto-rému asi nebolo možné celkom zabrániť. Napokon politické vyhlásenia ich v tom neraz priam podporovali! A aj svoj postoj k výchove lesných odborní-kov som ako námestník vždy dával jasne najavo - v roku 1992 som vystúpil, hoci neúspešne, voči myšlienke samostatnej environmentálnej fakulty.

Vráťme sa k otcovi....Na Čiernom Váhu bolo v 40 – tych rokoch veľmi veľa holín. Ak sa mal

les dopestovať bolo nevyhnutné znížiť stavy zveri. Zachovali sa mi vtedajšie poľovnícke denníky – každý z lesného personálu strieľal ročne aj 50 kusov. Otec bol veľkým zástancom prirodzenej obnovy lesa a zachovania pôvodné-

ho genofondu drevín. Zlostil sa, že mu vozia cudzí smrekovec, hoci na Čiernom Váhu bol - a dodnes je - nádherný pôvodný. Hovoril plynule štyrmi jazykmi – maďarsky, nemecky, francúzsky a anglicky. Možno

v tom všetkom – vo vzťahu k poľovníctvu, k pestovaniu a ochrane lesa a v jazykovej vybavenosti – treba hľadať príčinu, že v roku 1946 odchádza do Vysokých Tatier. Tam začal na správe v Tatranskej Lomnici ako riaditeľ, čoskoro sa však stáva jedným z iniciátorov vzniku TANAPu. Po dosiahnutí tohto cieľa v roku 1949 a po následnom osamostatnení národného parku v roku 1953 je menovaným jeho prvým riaditeľom. Vo funkcii bol však už

Pán inžinier, stretli sme sa nedáv-no v lesníckej osade na Čiernom Váhu, ktorá bola slávnostne zaradená do siete „významných lesníckych miest“. Spomínali sa tam rody, ktoré sú v slo-venskom lesníckom svete všeobecne známe – Červenkovci, Žihlavníkovci, Michelčíkovci... Trocha zvláštna koncen-trácia na takú malú osadu, nie?

Ani nie. Po stáročia tam žili len tí, ktorí poctivo slúžili lesu, niet divu, že meno a dielo niektorých vstúpilo aj do povedomia širšej lesníckej verejnosti. Hoci ja som sa tam naro-dil – krstili ma v tej lesníckej kaplnke v roku 1942 – náš rod pochádza z Horehronia. Starý otec Ján bol štátnym horárom na Bacúchu, v Kališti a v Priechode. S manželkou, ktorú si zobral ako 16-ročnú, mali spolu 13 detí, po pôrode posledného mu zomrela. Počet detí to nebol na tú dobu až taký neobvyklý, neobvyklé však bolo to, že všetky deti – 10 dievčat a 3 chlapci dosiahli aspoň stredoškol-ské vzdelanie. Chlapci sa stali lesníkmi, jeden z nich bol môj otec Mikuláš. Jeho spolužia-kom bol počas brnenských lesníckych štúdií Hubert Bezačinský, neskorší známy profesor pestovania lesa. V Brne sa otec zoznámil s Bezačinského sestrou, mojou budúcou mamou. Lesu ostali verní aj obidvaja otcovi bratia. Vojto bol zakladateľom klubu farbia-rov na Slovensku, Vlado vedúcim školského lesného polesia v Košiciach a Zvolene.

Meno vášho otca je známe predo-všetkým z rodného listu TANAPu, kde mu patrí prvé miesto...

Otec, ročník 1912, ostal po štúdiách v Čechách, v Hornom Litvínove. V roku 1938 ho však „vrátili“ na Slovensko, asi rovna-ko ako sme to vtedy my urobili s bratmi Čechmi. Dostal sa na Liptovskú Tepličku, po zlúčení troch správ sa stáva správcom na Čiernom Váhu. Mal mimoriadne silný vzťah k aktívnej ochrane lesa, pravdepodobne ho ovplyvnili významní brnenskí profesori Kon-šel a Haša a ďalší. Ešte ako študent pôsobil pol roka na stáži v Rumunsku, kde vypraco-val prácu o stave tamojších lesov. Patril do silnej generácie lesníkov, ktorú reprezento-vali také mená ako Korpeľ, Stolina, či spo-mínaný Bezačinský. Boli to ľudia, ktorí mali veľké praktické skúsenosti a v ich celoživot-

nom diele to bolo aj cítiť...

Mikuláš MICHELČÍK.

Na Čiernom Váhu bolo v 40 – tych rokoch veľmi veľa holín. Ak sa mal les dopestovať bolo nevyhnutné znížiť stavy zveri. Zachovali sa mi vtedajšie poľovnícke denníky – každý z lesného personálu strieľal ročne aj 50 kusov. Otec bol veľkým zástancom prirodzenej obnovy lesa a zachovania pôvodné-

ho genofondu drevín. Zlostil sa, že mu vozia cudzí smrekovec, hoci na Čiernom Váhu bol - a dodnes je - nádherný pôvodný. Hovoril plynule štyrmi jazykmi – maďarsky, nemecky, francúzsky a anglicky. Možno

v tom všetkom – vo vzťahu k poľovníctvu, k pestovaniu a ochrane lesa a v jazykovej vybavenosti – treba hľadať príčinu, že v roku 1946 odchádza do Vysokých Tatier. Tam začal na správe v Tatranskej Lomnici ako riaditeľ, čoskoro sa však stáva jedným z iniciátorov vzniku TANAPu. Po dosiahnutí tohto cieľa v roku 1949 a po následnom osamostatnení národného parku v roku 1953 je menovaným jeho prvým riaditeľom. Vo funkcii bol však už

cítiť...

Lesník 1–200820 Lesník 1–2008 21

ľudia a lesy

Krédo inžiniera Michelčíka je stručné - ak chceme, aby nás spoločnosť rešpektovala, pre-dovšetkým si sami vážme prácu svojich predchodcov. Vie si živo predstaviť, čo by povedal jeho otec, ak by sa dnes vrátil do Ta-tier: „Všiváci jedni, čo ste to tam dopustili!“. Neuspokojuje sa však s touto hypotetickou reak-ciou a snaží sa spolu s kolegami dať svojej nespokojnosti regu-lárnu formu. Založil občianske Združenie lesníkov a ochran-cov prírody Tatier v ktorom sa ako predseda snaží využiť to, čo súčasná legislatíva dáva do rúk mimovládnym organizáci-ám. Vyjadruje sa, píše, reaguje, dôvodí. Argumentov má dosť. Pripomína aj to, že medzi les-níckymi organizáciami vznikli nebývalé bariéry. „Je škoda, že sa nestretávame častejšie. Vo-ľakedy nám závideli našu spo-lupatričnosť, dnes akoby lesníci navzájom stratili svoje adresy. Spolu by sme boli silnejší.“

Lúčili sme sa s informá-ciou o neformálnej lesníckej „rade starších“, ktorá vznikla v Čechách. Nik ju nemenuje, ne-platí ani neodvoláva. Jej členmi sú také osobnosti, že je na jej mienku zvedavý nejeden poli-tik, či zákonodarca. Nezišla by sa podobná aj u nás? Mikulá-ša Michelčíka by v nej lesnícka obec určite uvítala.

pre TANAP vypracovaný jasne hovoril nie o tom, čo sa v Tatrách nesmie, ale o tom, čo sa v záujme ich zachovania musí. A to je principiálny rozdiel oproti dnešnému záko-nu ochrany prírody a krajiny!

Tatranská kalamita sa stala mediál-nou stálicou. Nie je to voči podobným a neraz ešte väčším problémom lesní-kov v ostatných regiónoch trocha ne-spravodlivé?

Nemusíte žiarliť, medializácia Tatier pomôže všetkým lesom, nielen tatranským. Verím, že peripetie tatranskej kalamity sa napokon ukážu ako efektívna cesta k po-znávaniu zákonitostí a významu lesníckej práce verejnosťou. Všestranné funkcie lesa sa musia stať súčasťou ekonomického ohod-notenia prínosu našej práce pre spoločnosť. Keď verejnosť spozná skutočný rozsah a význam mimoprodukčných funkcií lesa a náš podiel na ich zachovaní, bude nám viac rozumieť. Práca s verejnosťou je práca pre budúcnosť našich lesov. Myslím, že to čo robíte v LESOCH SR má zmysel.

len krátko. Vyrobil si veľa nepriateľov, napríklad aj zákazom pastvy vo vy-sokohorskom pásme, no hlavná príčina odchodu spočívala v tom, že od-mietol ponuku nového režimu politicky sa anga-žovať... Na jeho predčas-nej smrti v roku 1966 sa určite podieľa množstvo zimných bivakov v lese a skalách, ale ja si myslím, že aj fakt, že sa s núte-ným odchodom z Tatier nikdy nezmieril...

Po rokoch sa akoby osud pokúsil o reparát - riaditeľom TANAPu sa stáva jeho syn...

To však bolo oveľa neskôr. Študoval som v Banskej Štiavnici a boli to krásne časy. Myslím, že lesnícke cítenie i väčšinu vedomostí mi dala práve stredná lesnícka škola. Jej sila bola v praktickom vyučovaní, keď sa týždne teórie striedali s týždňami praxe. Po skončení zvolenskej fakulty v roku 1965 som začínal ako lesník. To bolo dôležité – skúsenosť z práce s robot-níkmi je pre lesníka nenahraditeľná a som presvedčený, že práve takto by mal začínať každý, kto chce rozumieť lesu a ľuďom, ktorí mu slúžia. Násled-ne som prešiel mnohými miestami i funkciami – bol som technikom DMS v Mošovciach, mechanizátorom na Kriváni, plánovačom v Lučenci, námest-níkom i riaditeľom Ústavu pre výchovu a vzdelávanie lesníckych pracov-níkov vo Zvolene. Medzi tým som absolvoval i dvojročný študijný pobyt v mlyňanskom arboréte, no neúspešne. Mal som tam v roku 1970 podpísať čosi nepekné voči dvom odborníkom – radšej som odišiel....

Tú tvrdú hlavu máte asi v rodine dedičnú...Asi. V časoch šéfovania v ŠL TANAPu som zvádzal boje s rezortom ži-

votného prostredia aj s mimovládkami, ktoré postupne získali škodlivé právomoci a veľkou mierou prispeli k tomu, že tatranské smrečiny už ne-zvratne odídu, a to nielen z podhoria, kde ich zachytila nebývalá víchrica, ale aj z horného pásma, kde mohli ostať. Je pre les len dobre, že pôsobenie týchto združení konečne dostáva primeraný rozsah. Nech kontrolujú, no nech lesníkom neprekážajú pri práci. Tú musíme vedieť vykonávať s rozu-mom a citom aj v časoch neprajných. Kedysi som v TANAPe vydal vo veci spracovania kalamity príkazný list podľa lesného zákona. Minister Miklos síce zareagoval, že je to v rozpore so zákonom o ochrane prírody, ale to bolo všetko a môj príkaz sa splnil. Naozaj musíme niekedy vedieť, na ktorej strane nosíme lesnícke srdce. Tvrdohlavosť som potreboval aj v časoch, keď som v mene lesníckej komory, ako jej predseda, úspešne zabránil prevodu lesnej pôdy štátu na Slovenský pozemkový fond. Boli to ťažké rozhovory s ministrom Bacom, ktorému slúži ku cti, že mi to vtedy „nezrátal“ a svo-ju pozíciu nezneužil. To urobil oveľa neskôr až minister Simon, ktorý ma z funkcie riaditeľa ŠL TANAPu odvolal bez udania dôvodu. Dôvod však bol – nezmieril som sa s rozdelením TANAPu na správu štátnych lesov a správu národného parku. Vždy som poukazoval na to, že to bola obrovská hlúposť, ktorá nemá žiadne opodstatnenie. Rovnako, ako nemalo opodstatnenie bezhlavé vyhlasovanie národných parkov ministrom Miklosom.

Hovoríte o zodpovednosti mimovládok za dnešný úhyn smre-čín. O ich neprimerane vysokom zastúpení sme však vedeli aj sami. Nemali sme byť pri premene tatranského drevinového zloženia sami aktívnejší?

Neudržateľnosť drevinového zloženia s výrazným zastúpením smreka sme poznali a ešte do veľkej kalamity sme ho postupne znížili o 13%. Azda nám mala byť viac nápomocná aj legislatíva – obmedzenie výchovných ťa-žieb kvôli kalamite lesom nepomohlo. A orgány štátnej správy na úseku LH mali vo vzťahu k zákonu o ochrane prírody preukázať viacej razantnosti, veď nás k spracovaniu kalamity zaväzuje predovšetkým lesný zákon. Výrok jedného z iniciátorov rozdelenia TANAPu - že píla do národného parku ne-patrí je obrazom totálnej lesníckej a ochranárskej dezorientácie. Možno je chyba aj v tom, že nám stále chýba zákon o štátnej službe, ktorý by chránil horára konajúceho v prospech lesa. Program starostlivosti, ktorý sme mali

Ján Michelčík

Mikuláš Michelčík st.

Zalesňovanie na Čiernom Váhu

Výplata na Čiernom Váhu

Lesník 1–200820 Lesník 1–2008 21

Ing. Ivan Solej

Správca Ing. Solej pri mohutnej jedliSprávca Ing. Solej pri mohutnej jedli

Chvála jedle a dobrých vzťahov

Jozef MARKO

Seriál reportáží z odštepných závodov v Lesníku po dva a pol roku skončil, ale začína nový. Jeho ambíciou je priblížiť čitateľom nášho časopisu ešte hlbšie a dôkladnejšie radosti i starosti kolegov z lesníckej prevádzky v rôznych častiach Slovenska. Začíname na Severovýchode pri hraniciach s Poľ-skom, v malom mestečku, v ktorom neďaleko železničnej stanice upozorňuje okoloidúcich časť mohutného kmeňa stromu s tabuľou a nápisom LESNÁ SPRÁVA MEDZILABORCE na to, že práve v tejto budove sídlia miestni štátni lesníci.

Vedúci LS Ing. Ivan Solej si spomína, že raritný strom s výrazným nádorom ob-javil iba zopár desiatok metrov od miesta smrteľného úrazu 29-ročného lesného robotníka. Bolo to v roku 1999 a na po-česť tejto obeti lesa dal premiestniť pô-sobivý výtvor prírody pred lesnú správu. Odvtedy žiadneho chlapa pracujúceho pre štátne lesy na teritóriu tejto lesnej správy nezabilo. Bodaj by to tak ostalo navždy. V tejto súvislosti nie je určite bez zaujímavosti, že Ing. Solej je tunajším správcom od roku 1992 a na lesnej správe vo Warhol City - ako sa Medzilaborciam zvykne hovoriť - strávil čerstvý päťdesiat-nik úctyhodných 26 rokov. Prešiel okrem pestovateľa LS všetkými pozíciami, takže ako hovorí, darmo ho bude niekto pre-sviedčať, že je niečo inak, ako to funguje v praxi. V súčasnosti je navyše poslancom Prešovského samosprávneho kraja. „Bez toho, aby som sa mohol spoľahnúť na svojich najbližších kolegov – pes-tovateľku Aničku Drančákovú a ťaž-bára Dušana Gramatu, by to bolo ťažko zvládnuteľné. Ale poznáme sa už roky a myslím, že sme tu dobrý ko-lektív, ktorý sa nezožiera pre malič-kosti. Platí to aj v prípade rozdelenia kompetencií medzi OLH a lesníkov v doterajšej organizačnej štruktúre. Na našej správe neboli medzi nimi vážnejšie problémy. Nestretol som sa s tým, že by sa odborní lesní hos-podári nad lesníkov vyvyšovali alebo niečo podobné. Napriek tomu musím

povedať, že takéto rozdelenie zodpovednosti za pestovnú čin-nosť pre OLH a za ťažbovú pre lesníka sa mi od začiatku nepo-zdávalo,“ vysvetľuje Ing. Solej.

ING. SOLEJ: „ZVLÁDNEME TO“Plynule sa dostávame k ho-

rúcej téme organizačných zmien, platných na úrovni lesných správ a odštepných závodov od 1. ja-nuára tohto roka. V čase mojej

návštevy je pred vianočnými a no-voročnými sviatkami a spoločne so správcom a technikmi LS diskutuje-me, ako sa zmeny dotknú kolegov v Medzilaborciach. Dozvedám sa, že z ústredia odíde jeden pracovník a jeho agendu týkajúcu sa bezpeč-nosti práce, protipožiarnej ochra-

ny a iných povinností si rozdelia ostávajúci dvaja technici – pestovateľka a ťažbár. Cel-kový počet pracovníkov LS Medzilaborce klesne z 12 na 10 s tým, že dvaja kolegovia už majú zabezpečené nové pôsobisko. No-vých sedem lesných obvodov zaberie rozlo-hu 6 000 hektárov. Pýtam sa, či za takýchto podmienok budú stíhať medzilaboreckí lesníci plniť všetky pracovné povinnosti. „V rokoch 1998 až 1999 sme obhos-podarovali až 8 000 hektárov a stihli sme všetko, čo bolo treba. Nemám obavy aj preto, že naše lesné celky sú pohromade, takže so sprístupnením porastov nie sú vážnejšie problémy. Je ešte otvorená otázka druhého osob-ného auta pre správu, ktoré by sme potrebovali,“ odpovedá Ing. Solej. Takže personálne bezbolestná zmena. Možno aj preto, že tunajší kolektív bol včas omla-dený a podľa slov správcu je v súčasnosti jeho veková štruktúra optimálna. Navyše v tunajšom regióne, v ktorom sú miestni obyvatelia oddávna bytostne spätí s lesmi a s prácou v lese, nepociťujú štátni lesníci nezáujem o lesnícku profesiu.

Bolestnejšie však vnímajú tunajší technici prácu s KRPK. Tak trochu podpi-chovačne kladiem otázku, či si problémy nevyrábajú sčasti tým, že ešte neovládajú program tak, ako by si to prax vyžadovala. „Problém v práci s KRPK nie je v jeho ovládaní, ale po technickej stránke je to časovo obtiažne, pretože program je pomalý a často vypadáva aj po celé hodiny. Preto plánovanie pro-jektov býva zdĺhavé. Výstupy z KRPK sú postačujúce. Čo sa týka práce vo WebLESe, žiadalo by sa zdokonaliť a sprehľadniť zostavy, v ktorých chý-bajú niektoré kompletné údaje zhr-nuté „v kocke“ (napríklad v zostave 526 nie sú plochy na zalesnenie, tiež nie sú rozlíšené ťažbové plochy po DO, CR, ai.). Pri plánovaní pestovnej činnosti sme usmerňovaní modelový-mi nákladmi pestovnej činnosti, ktoré každý rok aktualizujeme,“ konkretizu-je svoje výhrady Ing. Drančáková.

reportáž z LS Dnes z LS MedzilaborceMedzilaborce

Pán Gramata a Ing. Drančáková

Lesník 1–200822 Lesník 1–2008 23

reportáž z OZ

Prácu s KRPK a WebLES-om aj podľa miestnych lesníkov ešte stále a výrazne komplikujú technické problémy. Ak chcú v systéme pracovať plynule, musia sa do neho pripájať po večeroch a cez víkendy. Spracovávanie natipovaných údajov trvá podľa nich príliš dlho, pri počítači trávia zbytočne celé hodiny. Život im strpčujú po-čas uzávierok odstávky programov a fakt, že pracovať v KRPK môžu na správe len v jednom počítači. „KRPK má svoje vý-hody, pretože viaceré výstupy z neho sú kvalitné, ale používané modely sú stanovené tak, že výstupy nezodpo-vedajú realite. Kolegovia z prevádz-ky nerozumejú, načo priemerkovali porasty... V porovnaní s pestovnou je plánovanie ťažbovej činnosti v KRPK ešte prácnejšie. S LHKE sa nám pra-covalo lepšie a neostáva nám iné ako veriť, že sa aj so súčasnými progra-mami dostaneme na požadovanú úro-veň,“ dodáva D. Gramata.

ZVEĽAĎUJÚ INTERIÉR I EXTERIÉR SPRÁVY

Zhodujeme sa na tom, že pre lepšie zvládnutie nových programov mala byť väčšia pozornosť venovaná školeniam pracovníkov lesných správ. D. Gramata bol síce na dvoch školeniach, ale nedo-stal všetky informácie o funkcionalite programov, Ing. Drančáková dokonca neabsolvovala ani jedno školenie. Ale aby sme nehovorili len o starostiach s implementáciou nového informačného systému, debatujeme aj o ďalších aspek-toch života tunajších lesníkov. Z ich slov vyplýva, že sa neustále snažia zlepšovať si pracovné prostredie. Ing. Solej mi ukazu-je zrekonštruované priestory na poschodí budovy lesnej správy, v ktorej bol ešte do-nedávna neobsadený služobný byt a dnes jednotlivé miestnosti slúžia lesníkom ako kancelárie. Tí tak budú mať pokoj na kancelársku robotu, ktorej sa jedno-ducho vyhnúť nedá. Lesníci z Medzila-boriec však chcú dať do poriadku nielen interiér, ale aj exteriér správy. V priebehu roku 2008 plánujú zatepliť budovu a dať jej nový šat. Správca nosí v hlave aj úpra-vy v bezprostrednom okolí správy tak, aby k altánku pribudli ďalšie prvky, ktoré spríjemnia celkový dojem návštevníkov a obchodných partnerov.

Pýchou tunajších lesníkov sú Palotské

jedliny. Rovnomenná národná prírodná rezervácia na teritóriu CHKO Východné Karpaty má rozlohu 157 hektárov, ale génová základňa kvalitných jedľových po-rastov sa rozprestiera až na 472 hektároch. Mám možnosť presvedčiť sa, že tu rastú skutočne krásne exempláre jedle. Ing. So-lej hovorí, že lesníci v tomto priestore ne-majú problémy s ochrancami prírody. Až na výnimky – diskusie s ľuďmi, ktorí sa za nich radi vydávajú. Spomína na stretnutie s náčelníkom Lesoochranárskeho zoskupe-nia VLK Ing. Lukáčom. „Vyčítal nám, že odlesňujeme veľké plochy a spôsobu-jeme tak eróziu pôdy a následné po-vodne. Keď som mu ale pripomenul, že ničivú povodeň v roku 2005 má na svedomí voda, ktorá sa valila z husto zalesnených lesných komplexov, tak ostal na mňa hľadieť, ako... Jednodu-cho, s niektorými ľuďmi je ťažká reč.“

V teréne hovoríme aj o ďalších špecifi-kách fungovania lesníkov v tomto regióne. Pochvaľujú si, že nemusia zápasiť s kalami-tou. Ročná náhodná ťažba predstavuje len 500 – 600 m³, pričom ročný objem ťažby je na úrovni 20 000 m³. Na druhej strane sa musia hlavne na Lesnom celku Krásny Brod stále pasovať s prestarnutými porast-mi a ich prevodmi a premenami. Nadmor-ská výška obhospodarovaného územia nie je vysoká (najvyšší kopec na okolí nazva-ný Paseky má približne 900 m n. m.), ale prácu lesníkom výrazne sťažujú severne orientované, príkre a hlboké strže bystrín a potokov, do ktorých sa slnečné lúče do-stanú iba zriedka. Podmáčané pôdy v dô-sledku silnej zrážkovej činnosti majú tiež vplyv na kvalitu dreva. Listnáče potom na-vonok vyzerajú dobre, ale skryté vady sa podpíšu pod speňaženie produkcie z nich. V týchto podmienkach majú zelenú hlav-ne lanovky a koníky. Správca hovorí, že ešte jedna lanovka by sa im veru zišla.

Ale taký je lesnícky život. Stále je čo riešiť. Pred vianočnými a novo-ročnými sviatkami je ale ten správny čas zastaviť sa. A ešte viac utužiť ko-lektív. Hovoriť aj o inom ako o práci, povinnostiach a problémoch. Na LS sa na takéto stretnutie pri dobrom guľáši chystajú. Vlastne ako každý rok o tomto čase. Iste aj preto to v pracovných a medziľudských vzťa-hoch klape tak ako má.

Budova LS Medzilaborce Jedli sa na východnom Slovensku darí

Pohľad do porastu palotských jedlín

Pohľad do koruny majestátnej jedle v Palotských jedlinách

reportáž z LS

Lesník 1–200822 Lesník 1–2008 23

zaujme Vás Nový informačný systém

Chceme alebo nechceme prehľadný systém pláno-vania? Odmietajú niektorí kolegovia nový informačný systém iba preto, že doká-že poukázať na nedostatky a chyby v plánovaní v lesníc-kej prevádzke? Prečo niekto-rí topmanažéri odštepných závodov nemajú záujem vyu-žívať manažérsky informačný systém, disponujúci obrov-ským množstvom užitočných informácií, ktoré je teraz možné veľmi rýchlo spraco-vať? Aj takéto otázky si kla-dú pracovníci, ktorí sa snažia sfunkčniť nový informačný systém tak, aby bol prínosom pre celý podnik, pre každého jeho zamestnanca.

Niekoľkokrát sa na strán-kach Lesníka objavila otvore-ná kritika nedostatkov a chýb v procese implementácie nového informačného systé-mu z úst kolegov z lesníckej prevádzky. Naším cieľom ne-bolo rovnako ako v prípade otázok z úvodu tohto článku, spochybniť profesionalitu kolegov prichádzajúcich do kontaktu s touto problema-tikou. V Lesníku sa chceme tejto mimoriadnej závažnej a dôležitej téme venovať naďalej práve preto, aby sme prispeli k vzájomnému pochopeniu implementáto-rov a užívateľov, aby sa ich pohľady a prístup k procesu implementácie nového in-formačného systému zblížili. Je totiž zrejmé, že niet cesty späť. Že sa musíme všetci sna-žiť čo najskôr ísť rovnakým smerom. Pritom sa vzájomne počúvať a aktívne zlepšovať, čo je potrebné zlepšiť.

Aj dnešný blok článkov má prispieť k zorientovaniu sa v zložitej problematike a k vysvetleniu súvislostí. Podľa nášho názoru stojí za to pozorne si prečítať jednotlivé príspevky. Ing. Rudolf Bruchá-nik, PhD. píše o práci s KRPK v pestovnej činnosti, Ing. Alexander Šagát o práci s týmto softwarom v ťažbovej činnos-ti, Ing. Dana Kráľová MBA o plánovaní a kontrolingu v novom IS, Ing. Michal Jačanin o integrácii externých systémov do IS LESY SR a Bc. Andrej Melicher o systémovej a technickej infraštruktúre nového IS.

Nový pohľad na plánovanie pestovateľskej

činnostiRudolf BRUCHÁNIK

Alexander ŠAGÁT

Najväčšou devízou KRPK je, že priniesol nový pohľad na plánovanie pestovateľ-skej činnosti. Ešte pred pár rokmi sa totiž pestovateľské projekty zostavovali viac--menej rutinne preberaním rozsahu prác z predchádza-júcich rokov a priraďovaním spriemerovaných nákladov k jednotlivým výkonom. Plá-novanie v KRPK dnes vytvára objektívnu platformu pre ná-počet nákladov a umožňuje pre každý porast zvlášť zadať parametre prírodných a te-rénnych podmienok.

Samozrejme za predpokladu, že tieto sú zhod-notené terén-nym posúdením a nie od kance-lárskeho stola. Údaje o priemer-ných nákladoch na podvýkonoch sú tak porov-n á v a c o u bázou k na-vrhovaným cenám dodá-vateľov prác a základom rozhodovania pri výberových konaniach. Myslím, že z tohto uhla pohľadu by sa na zavedenie KRPK mali pozrieť všetci tí, ktorí o jeho účelnosti ešte stále pochybujú. Samozrej-me, prístup k novému softvéru je i odra-zom jeho komfortu a s tým bolo v roku 2006 problémov naozaj dosť.

V nasledujúcom roku sa preto na stretnutí s užívateľmi pomenovali všetky nedostatky a konštruktívne pripo-mienky sa následne zapracovali do novej verzie programu. Jej hlavnou fi lozofi ou je možnosť hromadného zadávania úda-jov pre súbory porastov s podobnými činiteľmi normy a ich ďalšie hromadné úpravy. Tým sa plánovanie značne zjed-nodušilo, časovo výrazne skrátilo a von-kajšia prevádzka mohla byť v podstate spokojná. Že tak tomu nebolo ani v roku 2007, ide skôr na vrub chronickým ťaž-kostiam so sieťovým pripojením, ktoré zatienili skvalitnenie softvéru a spôsobili pretrvávajúcu nespokojnosť. Zostáva ve-riť, že v roku 2008 sa tieto problémy ko-

nečne vyriešia a funkčnosť KRPK nebude týmto spôsobom obmedzovaná.

K posledným vylepšeniam, ktoré práve prebiehajú, patrí možnosť hro-madného zadávania výsledkov výbero-vých konaní a niekoľko ďalších menších úprav. Myslím, že vonkajšia prevádzka si už plánovanie v KRPK v podstate osvo-jila a v budúcnosti bude širšie využívať možnosti programu – na porovnávanie plánu so skutočnosťou, na analýzy vývoja nákladovosti a objemu jednotlivých vý-konov a tým na efektívne manažovanie pestovateľskej činnosti.

Ing. Rudolf Bruchánik, PhD. je pestovateľom š.p. LESY SR

Ing. Rudolf Bruchánik,PhD

Samozrejme za predpokladu, že tieto sú zhod-notené terén-nym posúdením a nie od kance-lárskeho stola. Údaje o priemer-ných nákladoch na podvýkonoch

Vonkajšie meranie sa

zjednodušilo

Postup vonkajšieho mera-nia a šetrenia ťažbového prv-ku v roku 2007 na rok 2008 bol zjednodušený a nie je tak prácny ako v predchádzajú-com roku. Myslím, že najväč-ším zjednodušením je zníženie počtu šetrených vzorníkov a spôsobu výberu vzorníkov v prvku. Upustilo sa od vy-počítavania percent podľa počtu stromov a hrúbkových stupňov. Pracovník lesníckej prevádzky si môže vzorníky vybrať na základe podmien-ky, že musia byť zastúpené v celom rozsahu hrúbkových stupňov, hlavne však v hrúb-kových stupňoch s najväčšou početnosťou. Ďalej je možné pracovať s náhradnou drevi-nou pri drevinách, ktoré majú nižšie zastúpenia ako 10% z vyznačených stromov. Tam sa použijú vzorníky z náhrad-nej dreviny.

V pracovnom postupe (Verzia 2) platnom od 1.4.2007 je uvedených šesť bodov, kedy sa vzorníky nezisťujú. Pre prehľadnosť ich uvádzam:1. V prípade, že nenájdeme dostatočný po-čet vhodných vzorníkov pre drevinu. Napr. je vyznačených päť stromov, z ktorých je každý tvarovo iný alebo má iné vady.2. Vo výchovnej úmyselnej ťažbe (VÚ) do 50 r. 3. Vo výchovnej úmyselnej ťažbe (VÚ) nad 50 r. po zadaní priemerkovacieho zápisníka a po zmene SM na HT-ST. Zá-pisník použijeme na zápis výšok zme-raných na stromoch v takom počte, ako je uvedené v stati „Počet vzorníkov a ich vyhľadávanie“.

Lesník 1–200824 Lesník 1–2008 25

zaujme Vás

4. V obnovnej úmyselnej ťažbe (OÚ) v porastoch hraba, cera, agáta a poras-ty, v ktorých celá hmota bude použitá na výrobu biomasy, s podmienkou ako v bode 3. 5. U drevín zastúpených v poraste do 10 % použijeme v KRPK spôsob výpočtu HT-ST, ak dimenziami a kvalitou nezod-povedá kvalitatívnym triedam sortimen-tov I, II, IIIA, IIIB. V OÚ a VÚ nad 50 r. vyplníme priemerkovací zápisník tak ako je uvedené.6. V kalamitách. Kalamita sa vedie v evi-dencii vyznačených stromov určených na výrub, tak ak u VÚ do 50 r. Porasty je možné združiť do fi ktívneho porastu, kde sa uvedie priemerná hrúbka, priemerná výška a kvalita dreviny (zlomy, hmyz - 3, suchár a pod.) v percentách, odhadova-né množstvo v m3. Triedenie je potrebné minimálne na prebierky do 50 rokov, nad 50 rokov a rubné porasty. Sortimentuje-me podľa HT-ST.

Myslím, že týmito pravidlami sa pred-sa len oproti roku 2006 vonkajšie mera-nie v niečom zjednodušilo a nie je také náročné. Treba tiež povedať, že v pred-minulom roku mnoho ľudí nevedelo, čo od nich vyžadujeme. Po školeniach, ktoré prebehli na jar minulého roka sa to zmenilo a mnohé už bolo spresnené a pochopené.

Nedá my však poukázať na to, čo odporcovia tohto nového spôsobu zis-ťovania napádajú. Je to zdĺhavé zis-ťovanie vád. Podľa nich bola metóda zatrieďovania stromov do kategórii A,B,C a D rýchlejšia. To bolo podľa môjho ná-zoru možné iba tak, že stromy sa zatrie-ďovali podľa odhadu, pretože nemôže byť rýchlejšie zhodnotenie (zaradenie do sortimentov) všetkých stromov (napr. 150 ks), ako popísanie viditeľného šabló-novitého zaradenia vád napríklad na 40--tich stromoch...

Prácou navyše pri sortimentácii

dreva na stojato je meranie výšok, ktoré sme do vla-ňajšieho roka ne-poznali. Doteraz sme výšky prebe-rali z LHP. Odbor-níci však potvrdia, že objem dreva je najviac závislý práve na výške stromu. Nechcem tvrdiť, že výšky v LHP sú nespráv-ne. Ale väčšinou vykonávame vý-bery či už v OÚ ťaž-

be, tak samozrejme aj v prebierkach, kde sa nedá paušalizovať priemerná výška porastu z LHP. Takže ak chceme mať správne určený objem, je nutné si výšky vyznačenej ťažby spresniť.

Ďalej treba hovoriť o správnosti vý-počtu objemu. Tu možno súhlasiť s tým, že to bude dlhodobejšia úloha, ktorá nás čaká. Program KRPK umožňuje pou-žívanie sortimentačných modelov a tým aj výpočet objemu pre akúkoľvek malú oblasť našich lesov. Našou predstavou je postupne vypracovať jednotlivé sorti-mentačné modely a tiež tabuľky aspoň na jednotlivé OZ, prípadne stanovené lesné časti. To však nie je lacná, ani krát-kodobá záležitosť.

Doposiaľ používame prebraté sorti-mentačné modely z Čiech. Či sú správne a použiteľné aj pre naše podmienky je diskutabilné a nemáme ich za jeden rok overené. Dôvodom je, že prvý rok sme tieto modely používali chaoticky. Nie tak ako v roku 2007, kedy nám v Čechách z našich podkladov vypracovali takzvané „doporučené sortimentačné modely“ pre jednotlivé OZ. Tu by sa mala overiť mož-nosť používania týchto modelov, prípad-né ich prehodnotenie.

Rád by som na tomto mieste požiadal o zapojenie sa OZ, konkrétne ťažbárov a logistikov, aby sa iniciatívne zapojili do problematiky spresňovania objemov a sortimentácie na svojich OZ a pomohli vytipovať čo najpresnejšie, doteraz pou-žívané modely pre jednotlivé OZ.

Na záver ešte niekoľko štatistic-kých čísel. Ide o podiel sortimentov zo sortimentácie, ktorá vyšla z KRPK v roku 2007 a zatiaľ dielčie výsledky z roku 2008 (ešte nie sú uzatvorené plány), s porovnaním na skutočné dodávky v roku 2006.

Treba zdôrazniť, že v poraste zis-ťujeme sortimenty, ktoré môžeme

vyrobiť z jednotlivých stromov, a nie tie, ktoré sme schopní predať.

A ešte jedna zaujímavá informá-cia. Dodávateľ KRPK zriadil diskusné fórum http://portal.foresta.cz/forum/, ktoré môžu všetci záujemcovia vyu-žiť na výmenu skúseností a získanie fundovaných odpovedí od odborní-kov zo spoločnosti Foresta SG.

Ing. Alexander Šagát je ťažbárom š.p. LESY SR

Dana KRÁĽOVÁ

Porovnanie podielu plánu a skutočnosti sortimentácie v KRPK v %

sortimentlistnaté ihličnaté

plán KRPK skut.dod. plán KRPK skut.dod.OZ X 2007 2008 2006 2007 2008 2006I.-II. 2,38 2,20 0,82 2,86 7,00 0,54III. 38,78 44,69 43,41 47,76 54,74 71,89V. 51,60 47,91 49,40 42,75 31,04 23,33

OZ Y 2007 2008 2006 2007 2008 2006I.-II. 5,42 12,15 0,01 0,97 6,77 0,01III. 58,02 43,82 43,06 70,45 53,30 59,20V. 30,51 39,73 47,96 27,01 31,57 32,80

Ing. Šagát za pracovným stolom

Úloha plánovania, kontrolingu

a veľké nádeje

Z teoretických konceptov vyplýva a prax fi riem to potvrdzuje, že plánova-nie je základom pre výkon ďalších funkcií riadenia. Je úzko spojené s koordináciou činností skupín a jednotlivcov, s ich mo-tiváciou. Osobitne treba zvýrazniť vzťah medzi plánovaním a kontrolou.

Ako je to v našom podniku? LESY SR, š.p. vykazuje značnú odchýlku do-siahnutého hospodárskeho výsledku od plánovaného. Samozrejme, že uvedená skutočnosť je ovplyvnená aj špecifi kami lesného hospodárstva, podmienkami, ktoré boli v roku 2007 vytvorené pri vy-pracovaní návrhu plánu nákladov v KRPK a SAP, ale v nemalej miere aj prístupom kompetentných zamestnancov k návrhu výrobno-fi nančného plánu. Vierohod-ná predpoveď budúcich realizovaných tržieb je základným vstupom celého procesu rozpočtovania a nasledujúcich kontrolných a plánovacích procedúr. Je pravda, že sa jedná o proces veľmi zlo-žitý a ťažký, ktorý pracuje s konceptom rizika a neistoty. Pri vypracovaní plánu výnosov sa však musíme snažiť o to, aby sme uvedené skutočnosti eliminovali na minimum.

Priznám sa, že do oblasti vy-pracovania plánu nákladov lesníc-kych činností prostredníctvom SW nástroja KRPK, my – zamestnanci

Ing. Dana Kráľová, MBA

Na úvod môjho príspevku si dovolím trochu teórie, ktorou by som chcela upozorniť na postave-nie - úlohu procesu plá-novania a kontrolingu vo firmách. Aktívne plánovanie a moni-torovanie výkonnosti organizácie je príkla-dom informačných a znalostných to-kov, ktoré umož-ňujú podstatne zvýšiť výkonnosť organizácie ria-dením kontextu pre roz-h o d o -v a n i e , (Hujňák P., Žur-nál Per Partes, 2002).

Lesník 1–200824 Lesník 1–2008 25

zaujme VásOdboru usmerňovania ekonomiky generálneho riaditeľstva vkladáme veľké nádeje. Ide totiž o nástroj, ktorý umožňuje na základe výrob-ných podmienok, technológií, no-riem spotreby času vypracovať plán nákladov. Sú to prvky, ktoré účelným využívaním znížia odchýlku skutočných a plánovaných nákladov. Prax roku 2007 svedčí o tom, že nie všetkým OZ sa podarilo postaviť reálny prvý návrh plánu v oblasti nákladov plánovaných v KRPK, aj z tohto dôvodu sme museli vypracovať ďalšie dve verzie plánu. V ná-kladoch na výrobu dreva po OM podnik dosiahol v období I.-XI. 2007 odchýlku skutočnosti od poslednej verzie plánu vo výške 7,7 Sk/m3. Oproti tomu v celkových nákladoch ťažbovej činnosti na m3 ťažby dreva dosahujeme nasledovné výsledky: plán 788,64 Sk/m3, skutočnosť 754,35 Sk/m3, rozdiel 34,29 Sk/m3. Z uvedeného vyplýva jednoznačné nadhodnotenie ná-kladov, ktoré nie sú plánované v KRPK.

Čo sa doteraz podarilo zrealizo-vať v oblasti plánovania v procese implementácie IS?

V oblasti plánovania a kontrolingu sme implementovali v priebehu roka tri moduly:

Foresta KRPK – nástroj na plánova-nie a kontroling objemu výroby, nákla-dov a výnosov lesníckych činností,

SAP CO (Controlling) – nástroj na plánovanie a kontroling nákladov a výnosov všetkých výkonov, a taktiež kontroling objemu výroby.

SAP BW (Business Warehouse) – umožňuje prezentovať výsledky analýz formou výkazov, tabuliek a grafov .

Uvedené moduly boli nastavené prostredníctvom tímov zamestnancov z úrovne OZ a GR. Vychádzajúc z popisu procesu plánovania a kontrolingu, bolo nutné vo vzťahu ku požiadavkám na in-tegráciu, špecifikovať z pohľadu systému SAP nielen oblasť integrácie v rámci jed-notlivých modulov systému SAP, ale veľmi dôležitá bola oblasť integrácie na exter-ný systém KRPK a WebLES. Je potrebné zdôrazniť, že v roku 2006 bol krátky čas na nastavenie cieľových konceptov. Nebol priestor na skúšobnú prevádzku modulu KRPK, a prenos plánovaných dát do SAP CO. V roku 2007 sa rea-lizovalo súčasne prvýkrát vypraco-vanie plánu v KRPK a zároveň sme „dolaďovali“ aj postupy plánovania. Nedivím sa vonkajšej prevádzke, že boli „znechutení“ metodickými pokynmi, ktoré sme im pomerne často zasielali. Taktiež bol malý ča-sový priestor na zaškolenie funkcií na OZ, ktoré kompetenčne taktiež zodpovedajú za výsledky návrhu plánu v KRPK. Uvedené skutočnosti negatívne vplývali na vierohodnosť prvého návrhu výrobno-finančného plánu pre rok 2007.

PROBLÉMY AVIZOVANÉ LESNÍCKOU PREVÁDZKOU

Zo strany vonkajšej prevádzky a ústredí OZ bola vznesená kritika

na proces plánovania v roku 2007. Na uvedenú kritiku sme reagovali tým, že sme požiadali OZ o vypracovanie SWOT analýzy IS KRPK, v ktorej boli identifikované silné a slabé stránky:

Silné stránky: • Napr. zjednotenie pravidiel metodiky plánovacej činnosti od úrovne lesných správ, plánovanie má priamu väzbu na LHP, väzba na normy spotreby času - ukazovateľ spotreby práce a finančnej nákladovosti, plánovanie „zdola - na-hor“, výstupy návrhu plánu sú podkla-dom pre výberové konania, podkladom pre nastavenie vnútropodnikových vzťa-hov voči ZLT, KRPK je nástroj na kvanti-fikáciu nákladov na základe výsledkov výberových konaní.

Slabé stránky:• Napr. v KRPK sa plán navrhuje v šty-roch projektoch, z čoho vyplýva ne-prehľadnosť, časovo náročný spôsob vypracovania plánu, neprehľadná a časo-vo náročná kontrola naplánovaných dát, zlé sieťové pripojenie, pomalé spracova-nie dát a tvorba výkazov, nedostatočné zaškolenie používateľov.

Generálne riaditeľstvo reagovalo na výsledky SWOT analýzy menovaním tímu zamestnancov z úrovne OZ a GR. Tím navrhol úpravu postupov plánovania v KRPK, ktorou boli eliminované niekto-ré identifikované slabé stránky, hlavným cieľom bolo znížiť časovú náročnosť a zvýšiť prehľadnosť plánovaných dát.

Ako to bolo pri vypracovaní pr-vého návrhu plánu na rok 2008?

Pri vypracovaní návrhu plánu na rok 2008 len polovica OZ navrhla plán ná-kladov, ktorý korešponduje s vývojom nákladov dosiahnutých v roku 2007. Ak berieme uvedené kritérium relevantné na posúdenie reálnosti plánu nákladov, môžeme povedať, že sme sa zlepšili v po-rovnaní s výsledkami prvého návrhu plá-nu na rok 2007. Mnohé OZ odôvodňujú výrazný medziročný nárast plánu nákla-dov v súvislosti so zmenou technológií výroby dreva po OM.

Bude tomu nasvedčovať aj skutoč-nosť? Musíme však konštatovať, že aj pri vypracovaní návrhu plánu na rok 2008 boli opakujúce sa problémy v oblasti in-formačných technológií a rýchlosti spra-covania dát, odstávka serverov z dôvodu nepostačujúcich kapacít.

KONTROLA VÝSLEDKOV PODNIKANIA

Úspešná implementácia cieľov a roz-hodnutí podniku, môže byť dosiahnutá v tom prípade, keď je organizácia schop-ná nielen rozvrhnúť, ale aj kontrolovať svoje zdroje a ich výkon v súlade so sta-novenými cieľmi. Jedným zo zámerov implementácie nového IS v LESY SR, š. p. je získať pomocou kvalitných kontrolin-gových SW nástrojov aktuálne a jed-noznačné údaje a informácie o činnosti firmy. Nástrojom k naplneniu tohto cieľa je modul SAP BW – dátový sklad, ktorý je nadstavbou nad ostatnými modulmi IS SAP. Prostredie pre tvorbu a vykoná-vanie výkazov je postavené na báze MS

Excel, ktorá je veľmi blízka používateľom a nenáročná na postup práce. SAP BW slúži na kontrolu plánu a odchýlok sku-točnosti, umožňuje taktiež samostatne vykonať kontrolu návrhu plánu obje-mu výroby a nákladov exportovaných z KRPK.

Rozsah údajov a ukazovateľov – systém výkazníctva v podniku, bol nastavený tímom zamestnancov OZ a GR a bol taktiež zadefinovaný v cieľovom koncepte. Uvedomujeme si, že informácie musia byť filtrova-né vo vzťahu k jednotlivým orga-nizačným jednotkám a funkčným pozíciám. Cieľom implementácie nového IS nemá byť zahrnúť firmu množstvom nevyužívaných infor-mácií, ale je veľmi dôležité stanoviť rozsah a druh informácií so zreteľom na účel, ktorému majú slúžiť.

Z tohto dôvodu vnímame proces manažovania informácií v SAP BW ako permanentný. • Nastavené výkazy sú usporiadané prostredníctvom „Stromu výkazov“ do jednotlivých úrovní, ktoré boli vytvorené vo väzbe na činnosti a procesy podniku.• „Strom výkazov“ v celom rozsahu bol sprístupnený manažmentu GR a OZ, ur-čeným funkciám GR, referentom pre plán a kontroling OZ, hlavnému účtovníkovi a správcovi IS, zadanie prístupov ďalším funkciám bude vykonávané na základe schválenia vedenia LESY SR, š.p.• Prostredníctvom rolí a oprávnení na-stavujeme prístup jednotlivých funkč-ných pozícií OZ len k určitej úrovni výkazov, vo väzbe na rozsah kompeten-cií. • Informácie delíme na manažérske a operatívne. Manažérske informácie sú spracované formou „pracovných máp“, to znamená, že výkaz sa po vykonaní zobrazí v stanovenej štruktúre bez mož-nosti ďalšieho filtrovania. Operatívne informácie môžu používatelia získať vykonaním výkazov, s ktorými môžu pracovať pomocou filtrov a tak získavať detailnejšie dáta.• Na základe licencií môžu systém SAP BW využívať zamestnanci GR a OZ. Rea-govali sme na túto skutočnosť pokynom, podľa ktorého vedúci úseku ekonomiky OZ zabezpečia zriadenie a prevádzku „Stromu výkazov BW“ na serveri OZ, zadefinujú rozsah výkazov, ktoré budú touto formou sprístupnené všetkým za-mestnancom ústredia OZ. Pre zamest-nancov LS nie sú výkazy ukladané týmto spôsobom prístupné, preto referent pre plán OZ alebo správca IS vytvára taktiež v stanovenom rozsahu výkazy a zasiela ich e-mail poštou jednotlivým LS.

IS KRPK je nástrojom, ktorý má slúžiť pre analýzu dát a informácií na úrovni LS. Výstupné zostavy sa začali nastavo-vať v II. polroku 2007 a stále sa dola-ďujú prenosy dát SAP a KRPK. V tomto prípade musíme konštatovať, že KRPK zatiaľ neposkytuje vierohodné informá-cie ohľadne dát skutočnosti. Je to úloha, ktorú riešime tímovo v spolupráci s kon-zultantmi KRPK a SAP.

Lesník 1–200826 Lesník 1–2008 27

zaujme VásVÝHODY SÚČASNÉHO STAVU

V POROVNANÍ S PREDCHÁDZAJÚCIM

V procese plánovania a kontrolingu sa implementáciou nového IS:• Zjednotilo prostredie vypracova-nia plánov.• Dosiahlo prepojenie jednotlivých čiastkových plánov exportom dát od výrobných projektov až po fi nančný plán. • Zjednotila sa štruktúra plánu so štruktúrou skutočnosti.• Dosiahlo sa automatické napoje-nie výkazov na dátovú základňu.• Výkazy sú usporiadané do pre-hľadnej formy a štruktúry v SAP BW a SAP CO. • Výkazy v SAP BW sú sprístupňova-né podľa kompetencií.• Dosiahla sa časová úspora pri ana-lýzach, (napr. v SAP BW je nastavený výkaz „Prehľad vybraných ukazova-teľov – PVU“, ktorého zostavenie v pôvodnom IS bolo časovo nároč-né).

Čo je nevyhnutné uskutočniť, aby bolo možné povedať „hotovo“?

Aj keď sme v rámci implementácie odviedli kus práce, nemôžeme pove-dať „hotovo“ skončili sme, ale postavili sme základ a ten musíme zdokonaľovať, a preto stoja pred nami nasledovné úlo-hy:– znižovať prácnosť postupov plánovania v KRPK,– zosúladiť prenos dát skutočnosti SAP a KRPK,– nastavenie plánovacích výkazov v SAP CO, tak aby boli všetky plánovacie výka-zy v jednom module a bolo zabezpe-čený vzájomný prenos identických dát a znížila sa časová náročnosť kontroly plánu, – nastaviť ďalšie výkazy v SAP BW, ktoré znížia prácnosť pri vypracovaní komplex-ného rozboru, – realizovať školenia používateľov pláno-vacích a kontrolingových SW nástrojov, – zlepšiť sieťové pripojenie.

Implementácia nového sys-tému plánovania a kontrolingu, založená len na informačných tech-nológiách, by bola pre podnik nepo-stačujúca. Je potrebné previazať ju so znalosťami zamestnancov fi rmy, ktoré sú vzájomnou interakciou skúseností, vzťahov a hodnôt. Je potrebné pokračovať v komunikácii so zamestnancami ústredia OZ a LS a zdokonaľovať postupy plánovania a kontrolingu formou tímovej práce a znižovať časovú náročnosť.

Chcem upozorniť na potrebu re-álne postavených plánov, pretože umožňujú využiť zdroje podniku úče-lovo a riadene v rámci jednotlivých organizačných jednotiek. Zamyslime sa nad problémom každý z pohľadu svojich kompetencií v oblasti pláno-vania a snažme sa ho odstrániť.

Ing. Dana Kráľová, MBA je vedúca Odboru usmerňovania ekonomiky

š.p. LESY SR

Dobrý základ pre nasadzovanie moderných technológií

Úlohou zabezpečiť proces integrácie ex-terných systémov v ERP š.p. LESY SR bol poverený realizačný tím pre Integráciu. Cieľom tímu bolo zabezpečiť integráciu informačného systému SAP smerom k externým systémom, využívaným v rámci IS LESY SR.

Za týmto účelom bolo potrebné ana-lyzovať väzby na nasledujúce systémy: • WebLes (LHKE-VYR) – Lesná hospo-dárska kniha a evidencia + lesná výroba a mzdy• Systém pre Spracovanie drevnej hmoty - SDH• POZEMKÁR – evidencia pozemkov a nehnuteľností• PaMR Prometeus/W – personálne a mzdové riadenie• Vnútropodniková banka Derby• Dochádzkový a prístupový systém• Poštový systém• Rezervačný systém obsadzovania chát• Externý systém skladuV minulosti bola riešená otázka integrácie prevažne spôsobom point-to-point, teda prepojením medzi jednotlivými systéma-mi. Po čase vznikol v organizácii zložitý diagram, ktorý nebol jednotne adminis-trovaný a najmä každá zmena v jednom zo systémov vyvolala množstvo ďalších zmien v ostatných pripojených systémoch.

Z uvedeného dôvodu bola prijatá predstava SAP-u o modernom prístu-pe k integrácii schématicky znázorne-ná na obr.1, kde medzi jednotlivými systémami bola vsunutá integračná platforma, v ponímaní produktu SAP NetWeaver Exchange Infrastructure (SAP NW XI). To znamená, že systémy nekomunikujú medzi sebou priamo, ale sprostredkovane. Výhodou takéto rie-šenia je napr. jednotná administrácia a monitoring. Taktiež zmena jedného komponentu nemusí vyvolať zmenu v ostatných systémoch, zmeny väč-šinou je možné jednotne vyriešiť

na strane integračnej platformy SAP NW XI.

Celkom bolo navrhnutých 25 preno-sových správ pre jednotlivé externé systé-my z toho 12 pre aktualizáciu číselníkov a 13 pre pohybové dáta.

Prínosy takéhoto riešenia sú:• auditovateľnosť prenosu všetkých úda-jov, vymieňaných medzi systémom SAP a jeho okolím ako aj v rámci IS LESY SR• možnosti automatizovanej komuniká-cie typu systém - systém (A2A) a tým aj in-tegrácie procesov v rámci podniku, ktoré sú podporovaných rôznymi aplikáciami• minimalizovanie rizika chybovosti vply-vom ľudského faktora pri prenose údajov• pripravenosť na integráciu systémov tretích strán (partnerov) typu B2B.• jednotný vstup dát z externých systé-mov do dátového skladu (SAP NW BI)• nie je potrebné robiť pre všetky exter-né systémy konektor na SAP NW XI• integračnú platformu SAP NW XI neza-ťažujú dáta pre reporting• vstup dát pre dátový sklad si riadi ob-sluha SAP NW BI.

Uvedený systém nie je určený pre koncových používateľov, beží na pozadí a nevyžaduje zásah obsluhy. Do rutinnej prevádzky bol nasadený spolu so systémom SAP. V súčasnosti nám ostáva doladiť štyri prenosové správy s modulmi Doprava a WebLes. Verím, že integračná platforma SAP NW XI vytvorila dobrý základ pre na-sadzovanie moderných technológií do IS LESY SR.

Ing. Michal Jačanin, vedúci pracoviska OIT Košice

Michal JAČANIN

Obr. 1

Ing. Michal Jačanin

nasadzovanie moderných

Úlohou zabezpečiť proces integrácie ex-terných systémov v ERP š.p. LESY SR bol

JAČANIN

Lesník 1–200826 Lesník 1–2008 27

Každý problém operatívne

riešime

Nielen ja osobne, ale aj ostatní systémoví progra-mátori a technici, dostali za úlohu pripraviť infraštruk-túru pre nasadenie nové-ho IS. Základným prvkom, s ktorým sa bolo treba vy-sporiadať, bolo súbežné nasadenie ekonomického IS SAP a lesníckeho IS (KRPK a WebLes), aj keď samotný KRPK mal čiastočne náskok a technológia, ktorú pou-žíva bola rovnaká ako pri IS Softip HR. Menej hladký bol proces implementácie IS WebLes – treba povedať, že išlo o novú technologickú platformu nielen pre nás, pracovníkov š. p. LESY SR, ale aj pre dodávateľa.

Výhody sú ale zrejmé: ide o centrali-zované riešenie s jednou farmou aplikač-ných serverov a centrálnou databázou. Pri požiadavke na úpravu funkcionality alebo obsahu teda nie je nutné distribu-ovať aktualizácie na všetky organizačné jednotky. Samozrejme, takéto riešenie prináša aj úskalia a riziká – úzke hrdlo sa v doterajšej prevádzke niekoľkokrát prejavilo, najmä pri uzávierkových ter-mínoch. Chápem, že kolegovia na OZ a LS majú pocit, že sa tieto technické problémy neriešia včas, ale musím pri-pomenúť, že každý problém s výkonom a dostupnosťou aplikácií operatívne

Andrej MELICHER

zaujme Vás

Nové servery WebLES-u, ktoré pomôžu zvýšiť výkon programu

riešime s dodávateľom a na základe jed-notlivých parametrov hľadáme vhodný kompromis tak, aby bolo zaťaženie čo najefektívnejšie rozložené na aplikač-nú aj databázovú časť, pričom berieme ohľad na minimalizáciu nákladov na ná-kup nových zariadení.

Ako bolo uvedené, z doterajších monitorovaní a analyzovaní problémov s výkonom a dostupnosťou (čo sa týka technologického riešenia) boli identifiko-vané kroky, ktoré majú výrazne pomôcť k hladkému fungovaniu všetkých súčastí IS. Pre zvýšenie výkonu databázo-vých serverov bola už na jeseň 2007 vykonaná migrácia na 64bitovú ver-ziu, v týchto týždňoch (január 2008) prebieha rozšírenie aplikačných ser-verov pre WebLes o výkonné stro-je, rovnako fungujúce na 64bitovej platforme. Tento krok odbremení aj doterajšie terminálové servery, ktoré budú tým pádom môcť celý svoj výkon používať na chod apli-kácie KRPK. Napriek tomu si nemyslím, že v tejto oblasti niekedy nastane chvíľa, kedy by si ktokoľvek zainteresovaný mo-hol povedať „hotovo!“ pretože svet (pre-dovšetkým) informačných technológií je veľmi dynamický a aj keby sa nemenili odborné požiadavky na aplikácie, tech-nologicky už teraz klopú na dvere nové generácie operačných systémov Win-dows Server 2008, správy databázy SQL, Citrixu aj platformy .NET - teda všetkých technológii, na ktorých je KRPK a WebLes postavený.

Bc. Andrej Melicher je systémový programátor na GR š.p. LESY SR

Bc. M

elic

her

pri s

erve

roch

pre

KRP

R a

Web

LES

Lesník 1–200828 Lesník 1–2008 29

Peter ZIMA

Alternatívna metóda HÚL – tvorba LHP na podklade prevádzkovej inventarizácie

V dňoch 9. – 11. októbra 2007 sa uskutočnil v Českých Žleboch na Šumave odborný seminár s cieľom oboznámenia sa s filozofiou, metodikou a podrobnosťami tvorby LHP na podklade prevádzkovej inventarizácie.

Na seminári sa zúčastnila aj skupina zo Slovenska, zložená zo zástupcov Ministerstva pôdo-hospodárstva SR, Národného lesníckeho centra – Ústavu lesných zdrojov a informatiky a Vý-skumného ústavu, Štátnej ochrany prírody SR a Lesov SR š.p.- GR Banská Bystrica.

V rámci cyklu prednášok a vonkajšej exkurzie boli účastníci oboznámení s novou metódou tvorby LHP, ktorá reaguje na neustále vzrastajúce a meniace sa nároky spoločnosti na úžitky lesa a intenzitu ich využívania a na zákonitú následnú zmenu starostlivosti o les, a to smerom k bohatšej druhovej a vekovej skladbe lesných porastov a prírode bližšiemu, trvale udržateľné-mu spôsobu ich obhospodarovania.

ALTERNATÍVNA METÓDA LHP

Nová metóda bola zavedená na im-pulz ministerstva ŽP ČR a metodiku vypracoval Výskumný ústav lesných eko-systémov – IFER.

Nová metóda tvorby LHP nemá na-hradiť klasickú metódu tvorby LHP, ale má byť jej alternatívou tam, kde cieľom obhospodarovania lesa je les s bohatou štruktúrou s uplatňovaním zásad ekolo-gicky citlivejších pestebných a obnovných postupov, postavených na užšej súčinnos-ti s prírodnými procesmi.

Klasická hospodárska úprava lesov je založená na systéme vekových tried a jej cieľom je dosiahnutie maximálneho, trva-lého a vyrovnaného výnosu z lesa a to-muto cieľu je prispôsobený celý plánovací systém (priestorová úprava, časová úpra-va a ťažbová úprava).

Nová metóda je založená na poznaní, že uplatňovnie princípov prírode blízke-ho hospodárenia nie je možné dosiahnuť podľa modelu normálneho lesa vekových tried. Nové prístupy a chápanie významu lesa zásadne menia a ovplyvňujú pred-stavy o ďaľšom vývoji druhovej a vekovej skladby lesných porastov. Tým sa menia aj podmienky a požiadavky na hospodársku

úpravu, uplatňovanú v takýchto lesoch a ovplyvňujú aj doterajší spôsob zisťova-nia a uplatňovania taxačných veličín v le-soch s bohatou štruktúrou. Medzi tieto veličiny patrí najmä stredný vek porastu, ktorý sa bude s narastajúcim rozrôznením porastu čím ďalej ťažšie zisťovať a úmer-ne s tým sa bude strácať jeho význam, ako pre opis, tak aj pre plánovanie hos-podárskych opatrení. Z toho dôvodu ne-bude vek určujúci pre ťažbovú úpravu ani priestorovú úpravu a následkom vylúče-nia tejto taxačnej veličiny bude zákonite zánik časovej upravy lesa.

Realizácia uvedených zmien je dlhodo-bá záležitosť spojená s postupnou preme-nou súčasných lesných porastov na lesné ekosystémy s prirodzenejšou druhovou skladbou a pestrou horizontálnou a ver-tikálnou štruktúrou. Následkom je roz-pustenie klasickej vekovej štruktúry lesa a k dopestovaniu prírode blízkych, zmie-šaných a rôznovekých porastov s bohatou štruktúrou. Kľúčovú úlohu v tomto procese zmeny konceptu lesného hospodárstva hrá hospodárska úprava lesa ako najdôležitejší nástroj taktiky lesného hospodára.

Na základe skúseností z Nemecka v ČR použili metódu hospodárskej úpravy lesov, ktorá k zisteniu stavu lesa, zásob a prírastku používa princíp kontrolných metód. V súčasnom poňatí kontrolných metód je celoplošné zisťovanie nahra-dené štatistickým výberovým zisťovaním na určitom počte inventarizačných plôch, rozptýlených na sledovanom území. Toto štatistické výberové zisťovanie s cieľom podchytiť stav lesa v zariaďovanom území sa nazýva „prevádzková inventarizácia“.

Prevádzková inventarizácia poskytuje presné údaje o inventarizačných plochách a tieto údaje, pri správnom usporiadaní výberu, štatisticky reprezentujú sledova-né územie.

Metóda tvorby LHP na základe pre-vádzkovej inventarizácie opúšťa model ronorodého lesa vekových tried a je prispôsobená pre tvorbu LHP v lesoch s velkou druhovou a priestorovou diver-zitou. Podľa Ing. Zatloukala(IFER) je táto metóda plne využiteľná aj v lesoch, ktoré z lesa vekových tried k bohato štrukturo-vanému lesu ešte len smerujú.

NOVÉ JEDNOTKY PRE ZISŤOVANIE STAVU LESA A PLÁNOVANIE

S novou metódou tvorby LHP úzko súvisí aj uplatnenie nového prístupu pre rámcové plánovanie, zisťovanie stavu lesa a podrobné plánovanie a to vytvorenie nových jednotiek, ktorými sú typy vývoja lesa (TVL).

TVL nahrádza tradične používané hospodárske súbory (HS), ktoré vznik-li agregáciou typologických jednotiek na základe podobnosti hospodárenia v nich.

TVL vznikli agregáciou typologických jednotiek, na základe analýzy stanovišt-ných pomerov, s podobnou potenciálnou prirodzenou drevinovou skladbou a s tým súvisiacim vývojovým cyklom prírodného lesa záverečného typu.

Pri tejto agregácii je snaha v čo naj-

Cieľový typ porastu

zo zahraničia

Typ porastu prechodný

1. časť

Lesník 1–200828 Lesník 1–2008 29

väčšej miere zosúladiť TVL s biotopmi Natury 2000.

Podobnosť hospodárskych opatrení v rámci jednotlivých TVL nie je primárna, ale vyplýva z nej až druhorade.

TVL sa dá považovať za moderný ná-stroj HÚL k dosiahnutiu cielového stavu lesa pri rešpektovaní jeho polyfunkč-nosti.

TVL sú základnými jednotkami rámco-vého plánovania, pre ktoré sa vyhotovujú smernice hospodárenia. Ak sa v rámci jedného TVL nachádzajú rôzne funkčné požiadavky, tak sa vyhotovia samostat-ne rámcové smernice pre TVL pre každé funkčné zameranie. Pri ťažbovej úprave slúži TVL ako základná jednotka pre urče-nie ťažbových možností v rámci LHC.

Pri rozdelení lesa je TVL taktiež zá-kladnou jednotkou mapovania a pôvod-né jednotky rozdelenia lesa (oddelenie a dielec) plnia len funkciu orientačnú.

Súčasný stav porastov zohľadňuje metóda tvorby LHP na podklade prevádz-kovej inventarizácie pomocou typov po-rastov (TP), ktoré sú vyjadrením relatívnej vzdialenosti súčasných porastov na tra-jektórii od súčasného k cieľovému stavu.

Základné členenie TP je na porasty cieľové, prechodné a vzdialené.

Kritériá hodnotenia porastov sa môžu výrazne odlišovať podľa rozdieľne defi novaných cieľov hospodárenia. Zatiaľ čo v chránených územiach to bude cieľom stanovený prírode blízky les, v hospodár-skych lesoch to môže byť cieľová pro-dukcia, alebo cieľová dimenzia. V takom prípade les v chránenom území, ktorý sotva spĺňa kritériá pre porast prechod-ného typu, môže byť v hospodárskych lesoch charakterizovaný ako cieľový.

Pre potreby podrobného plánova-nia hospodárskych opatrení sa vylišujú ešte segmenty typu porastu (STP), ktoré predstavujú také časti TP, ktoré sa podľa porastovej výstavby, štruktúry, prípadne rastového štádia, úrovne predchádza-

júceho hospodárenia, kva-litatívnych znakov a pod. odlišujú od susedných seg-mentov a ktoré sa budú po určitú dobu rovnako, alebo podobne obhospodarovať.

PREVÁDZKOVÁ INVENTA-RIZÁCIA

Súčasný stav lesa sa po-sudzuje pomocou štatistickej prevádzkovej inventarizácie. Rozdiel medzi národnou a prevádzkovou inventari-záciou je v tom, že národná inventarizácia sa vyhotovuje pre administratívnu jednotku – štát, zatiaľ čo prevádzková inventarizácia sa vyhotovuje pre potreby vlastníka, resp. obhospodarovateľa.

Podstatou prevádzkovej invetarizácie je štatistické výberové šetrenie vykoná-vané na sieti trvalých inventarizačných plôch. Cieľom je poskytnúť spoľahlivé, objektívne a reprodukovateľné údaje o vybraných zložkách lesného ekosysté-mu s dôrazom na stromový inventár. Až po vzájomnom porovnaní dvoch po sebe nasledujúcich inventarizačných šetrení na trvalých inventarizačných plochách (pri opakovaných obnovách LHP) poskytne prevádzková inventarizácia dôležité in-formácie o vývoji lesa a o zmenách jed-notlivých charakteristík. Hodnota údajov,

získaných pri prevádzkovej inventarizácii, narastá úmerne so vzrastajúcim počtom opakovaných šetrení.

Šetrenie v sieti trvalých inventari-začných plôch je zamerané na získanie informácií štatistického charakteru, ktoré reprezentujú územie, pre ktoré sa pre-vádzková inventarizácia vykonáva, ako aj pre dielčie vyhodnocované jednotky, kto-rými sú typ vývoja les, typ porastu a jeho segmenty.

Po skončení šetrenia na všetkých inventarizačných plochách sa dáta pre-vádzkovej inventarizácie vyhodnotia na úrovni zariaďovaného územia a na defi -novaných vyhodnocovaných jednotkách (TVL, PT a jeho segmenty).

Typ porastu vzdialený

Smernice hospodárenia

zo zahraničia

Inventarizačná sieť

Lesník 1–200830 Lesník 1–2008 31

Lucia HANKOVÁ

Samotné šetrenie prebieha na sieti trvalých kruhových plôch (s tromi sústred-nými inventarizačnými kruhmi) spravi-dla o veľkosti 500 m2 (polomer kruhu r=12,62 m) umiestnených v priesečníkoch inventarizačnej siete.

Pri generovaní inventarizačnej sie-te sa aplikujú princípy stratifi kovaného štatistického výberu. Vopred defi novaný cieľový počet inventarizačných plôch sa medzi vyhodnocovacie jednotky rozde-ľujú neproporcionálne tak, aby bola do-siahnutá presnosť 5-10% pre zariaďované územie a 10-15% presnosť na úrovni TVL a TP. Podkladom pre stratifi káciu je exis-tujúca mapa TVL, čo je v skutočnoti rekla-sifi kovaná typologická mapa.

V prvom kroku sa vygeneruje tzv. kostrová sieť (250x250 m) a táto sa pod-ľa potreby zahustí zo siete doplnkovej (125x125 m) tak, aby boli optimálne za-stúpené všetky vyhodnocované jednotky. Pozícia inventarizačnej plôch je v teréne určená známymi geografi ckými súrad-nicami jej stredu. Všetky inventarizačné plochy sú zakladané ako trvalé a preto sú v teréne stabilizované.

Údaje zisťované pri prevádzkovej in-ventarizácii sa členia na základné – jed-notným spôsobom zisťované na všetkých územiach, zariaďovaných metódou pre-vádzkovej inventarizácie, a na voliteľné – vopred nadefi nované podľa potrieb pred obnovou LHP. Metodiku prevádzkovej inventarizácie je preto potrebné chápať ako modulárny systém, ktorý umožňuje ľubovoľne rozšíriť základný súbor zisťo-vaných informácií o informácie doda-točné a poprípade aj zvýšiť požadovanú presnosť jednotlivých veličín. Flexibilita celého systému spočíva v možnosti ope-ratívne upravovať počet inventarizačných plôch v závislosti na požadovanej pres-nosti zisťovaných údajov a aj na fi nanč-ných možnostiach projektu.

Rozsah sledovaných parametrov sa pohybuje okolo 70tich popisných či me-raných informácií. Dvojčlenná terénna skupina v priemere spracuje v teréne 5-7 plôch za jeden deň.

Pre zber dát v teréne, ktorý je plno digitalizovaný, sa používa zostava prístro-jov – monopod, ktorý kombinuje lasero-vý diaľkomer a výškomer, elektronický kompas, GPS, elektronickú priemerku a terénny počítač vybavený sftwareom Fied-Map, ktorý podporuje prenos dát z ostatných prístrojov a zaisťuje ich ukla-danie do databázy.

Ing. Peter Zima je špecialista Odboru lesníckej politiky a certifi kácie, GR š.p. LESY SR

Inventarizačná plocha

(dokončenie v Lesníku č.2)

Víkend na lesníckej chate

Ukryté v smrečinách

Pri návšteve chát Tichá I. a Tichá II. Vás privíta pokoj a krásne prostredie. Pokiaľ ide o vybavenie chát, nijako nezaostáva za atraktivitami okolia, ideálnym pre ľudí, ktorí sa potrebujú schovať pred civilizáciou a zároveň ju mať poruke. Obidve sú drevené s počtom lôžok šesť až osem a veľkou spoločenskou miestnosťou a kuchynkou. Hneď vedľa chaty Tichá I. je altánok s drevenými lavicami a ohniskom, kde si hostia môžu na-variť guláš a posedieť pritom na čerstvom vzduchu. V chate Tichá II. je v spoločenskej miestnosti navyše kozub a malá sauna. Na okolí si na svoje prídu hubári aj bylinkárky. Hoci sú chatky ukryté v smrečine, do Oščadnice, kde si môžete posedieť v reštauráciách je to len pár minút.

Tip na výlet: Lyžovačka v stredisku Snow Paradise Veľká Rača. Vrchol Veľkej Rače, pre tých menej zdatných aj za pomoci la-novky. Milovníkom kultúry a histórie od-porúčame navštíviť kaštieľ v Radoli, kaštieľ v Oščadnici a Kysucké múzeum v Čadci. Pre ľudí zaujímajúcich sa o folklór možno odporučiť Kysucký skanzen na Vychylov-ke s jedinečnou úvraťovou železničkou, akú nenájdete nikde inde. Pre tých, čo sa zaujímajú o prírodné krásy, budeme mať azda najväčšiu ponuku – Vychylovské ská-lie a Vychylovské prahy, tajomné kamenné gule v Čadci Milošovej – Megoňkách a Klo-kočovskom skálí, prírodný ropný prameň v Korni, chýrne „vajcovky“ (mineralizo-vané sírovodíkové pramene) v Ochodnici a Čadci – Bukove. A pre veriacich je povin-nosťou návšteva pútnického miesta na ho-re Živčáková s liečivými prameňmi.

Objednávky pobytov: LESY SR, š. p. Banská Bystrica, Odštepný závod Čadca, www.lesy.sk, 041/430 85 11, 0918 335 790.

lesy pre oddych

Do vašej knižnice

Rozjímanie s medveďmi

Miroslav Saniga: ROZJÍMANIE S MEDVEĎMI / EKOLOGICKÉ REMINISCENCIEPrvé vydanie. Vydala a vytlačila VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave v roku 2007 ako svoju 3663. publikáciu. 144 strán

Peter GOGOLA

Chaty Tichá I. a II

Ďalšia, v poradí už trinásta kniha z pera prírodovedca Miroslava Sanigu (1964) prináša sviežim, čítavým štýlom zachytené príbehy, opisujúce stretnu-tia s medveďom. Niektoré autentické, niektoré prerozprávané udalosti spája pointa: v kontakte s medveďom je na-mieste rešpekt a opatrnosť, nie však strach. Miroslav Saniga je zdatný roz-právač, ktorý okrem svojho literárneho talentu vložil do publikácie svoje pre-svedčenie, že kniha o prírode nemá byť suchopárna, mentorujúca a odbornými termínmi hmýriaca sa, ale zrozumiteľná, príťažlivá a lákavá – najmä pre mládež. Okrem krátkych príbehov publikácia obsahuje podrobné, praxou preverené zásady správania sa v prípade stretnutia sa s medveďom.

Grafi cké spracovanie, ako u viacerých Sanigových publikácií, kombinuje jeho kresby a fotografi e (niekoľkými prispel Zdeno Vlach). Vo všeobecnosti dobrý do-jem z grafi ky trochu kazí nie celkom ostrý záber mladého medveďa – stromolezca na obálke publikácie. Isteže, priblíženie zoomom je asi jediný spôsob, ako foto-grafovať medveďa v prírode, ak fotograf nepatrí do kategórie hazardérov, a preto je istá miera zrnitosti záberu pochopiteľ-ná. To je asi jediná kritická pripomienka k inak veľmi zaujímavej knihe, ktorá bez-pochyby nájde svojich čitateľov v radoch milovníkov prírody. Aj preto ju vrelo od-porúčam do vašej knižnice.

Lesník 1–200830 Lesník 1–2008 31

Ján MIČOVSKÝ

Pocta rodákovi

Prof. Ing. Dr.h.c. Miroslav STOLINA, DrSc. (1923 – 2004), patrí do panteónu našich lesníckych osobností. V nedeľu 13. januára 2008, presne v deň nedožitých 85 rokov, si svojho veľkého rodáka pripo-menuli občania Sobraniec. Úvodom do pamätného dňa bol spomienkový obrad v miestnom kostole, na ktorom bolo meno profesora skloňované predstaviteľmi cirkvi i lesov s úctou a vďakou. Následne sa hos-tia, medzi ktorými nechýbali profesorovi príbuzní, kolegovia a žiaci, zišli v kultúrnom dome na slávnostnom stretnutí. Otvoril ho osobnou spomienkou primátor mesta, lesný inžinier Štefan STAŠKO. Životné a pracovné osudy praktického lesníka a excelentného špecialistu ochrany lesov podrobne popísal jeho niekdajší diplomant a dlhoročný osob-ný priateľ Ladislav MAXIM. Na svojho brata si zaspomínal lekár Ján STOLINA, ktorého životnou záľubou je fotografovanie chrá-nených rastlín. V mene LESOV SR sa prítom-ným prihovoril Ján MIČOVSKÝ.

Súčasťou stretnutia bolo aj predsta-venie knihy SPOMIENKA NA VEĽKÉHO RODÁKA, ktorú s podporou Košického samosprávneho kraja vydalo mesto Sob-rance. Autorovi knihy, nášmu kolegovi

a známemu znalcovi stromov Ladislavovi Maximovi, patrí aj na tomto mieste oso-bitná vďaka za neúnavnú propagáciu les-níckych hodnôt Zemplína.

Slávnostný deň sa zaradil do série počinov sobraneckých lesníkov, ktorými verejnosti úspešne pripomínajú dary lesa i význam našej práce v ňom. Miroslav STO-LINA, veľký skromný človek, ktorého uče-nie o odolnostnom potenciáli lesa sa stalo súčasťou európskych lesníckych učebníc, si úctu rodákov, lesníkov i celej spoločnosti nepochybne zaslúži.

Žarnovica je z hľadiska lesníckej histórie zau-jímavým miestom. Na brehu Hrona sa tu kedysi nachádzala pltnícka stanica V miestnom kaštieli sídlilo jedno z významných riaditeľstiev Českoslo-venských štátnych lesov a majetkov. Šéfoval mu excelentný lesohospodár Samuel KRIŠKA. A neza-budnuteľnú kapitolu tomuto kraju po desaťročia

vpisovala lesná železnica. Je dobre, že si historickú hodnotu svojho regiónu kolegovia zo Žarnovice uve-

domujú. Potvrdzuje to i nadšenie, s ktorým sa pustili do budovania Lesníckeho ná-učného chodníka „Klačianskou dolinou“. Tento turistický, ale zároveň aj cyklistický a lyžiarsky chodník, sleduje trať bývalej lesnej železničky, ktorá smerovala zo Žarno-vice až pod Vtáčnik. Na elegantných paneloch, ktoré sú spoločným dielom Odštepné-ho závodu, Mikroregiónu Klačianska dolina a Matice Slovenskej sa zjavuje množstvo zaujímavých informácií i vzácnych dobových fotografi í zo života železnice. Chodník bude v tomto roku doplnený o niektoré lesnícke reálie a slávnostne otvorený počas aprílových Lesníckych dní.

O dobrej regionálnej spolupráci a úprimnom vzťahu k vlastnej histórii svedčí aj milá slávnosť, ktorá sa odohrala v sobotu 19. januára 2008 v kultúrnom dome v Hra-bičove. Bola tu predstavená kniha Tomáša Haviara PRÍBEH ŽELEZNIČKY SPOD VTÁČ-NIKA. Dielo, ktoré vydala Matica Slovenská, poteší predovšetkým „fajnšmekrov“, ale zaujme i tých, ktorí sa lesníckej histórii venujú len občas. Zelenou vetvičkou a slovami dobropriania ho na cestu k čitateľovi vypravili okrem prvého podpredse-du Matice Slovenskej Miroslava Bielika a domáceho starostu Jána Repiského aj naši kolegovia - riaditeľ OZ Žarnovica Milan PACHER a Ivan BRAŠEŇ, ktorý je aj auto-rom časti knihy venovanej lesnému hospodárstvu. Na ich konto, na konto závodu i podniku vyslovili prítomní nejedno slovo uznania. Vďaka. Utvrdili nás v poznaní, že máme česť byť nositeľmi profesie, na ktorú je prečo byť hrdý.

Je prečo!Ján MIČOVSKÝ

Významné lesnícke miesto v Sobranciach

lesnícke spravodajstvo

Lesník 1–200832 Lesník 1–2008 33

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stro-

my extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy

extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra

Stromyextra

Ak si niektorý strom na Slovensku zaslúži prívlastok „extra“, tak to môže byť bez konku-rencie fantastický exemplár borovice limbovej, ktorý objavil pri svojich nespočetných pochôdz-kach počas stanovištného prieskumu v oblasti JZ svahov Kriváňa vo Vysokých Tatrách v roku 1985 Jozef Schönsgibl, typológ z hrádockého pracoviska Lesoprojektu Zvolen. Následne vyko-nal merania, ktoré ohromili! Ide o jednoznačne najstarší strom na Slovensku. Keď tento náš Ma-tuzalem začal rásť, ľudská história zaznamenala na Slovensku koniec Samovej ríše, vládu Avarov a prvopočiatky Veľkej Moravy, čiže ide o roky 700-800. Je priam neuveriteľné, že tento strom prežil všetky nástrahy prírody a v nadmorskej výške 1610 m unikal aj pozornosti človeka. Výsledky merania poskytnuté p. Schönsgiblom, ktoré uverejňujem s jeho povolením sú nasle-dovné: výška 17,5 m, obvod kmeňa pri päte 440 cm, prsný obvod 300 cm, priemer 95,54 cm. Vek viac ako 1200 rokov! Vek bol vypočítaný po spriemerovaní vývrtov susedných vývratov a výsledkov dendrochronologického posúdenia vzoriek vývratu, pracovníkmi Arboréta Mlyňany v roku 1986. Kmeň, ktorý bol podrobený ana-lýze, mal obvod v prsnej výške 261 cm, priemer 83,12 cm a jeho vek bol určený podľa ústnej in-formácie na 800 až 900 rokov. Uvedený fakt na-svedčuje tomu, že takýchto stromov je v Tatrách viac a doterajšie tvrdenia, že tatranské limby sa nedožívajú vyššieho veku ako 400-500 rokov (Jamnický 1964) tento objav vyvracia.

Z diaľky je rekordná limba nenápadná, no v jej blízkosti, pri pohľade na kmeň so zbrázde-nou kôrou a na spleť koreňových nábehov, do ktorých sa vpísali veky, si človek uvedomí pred akým úžasným živým organizmom stojí.

Veľkolepej kráse týchto stromov zložil pri tejto príležitosti svoj hold aj poet Ivan Laučík, a to v básni „Limby“, ktorá bola uverejnená v roku 1988 v zbierke Na prahu počuteľnosti. Krásnym bohato ilustrovaným dielkom „Príbeh limby“, priblížil ten istý strom v roku 2001 aj Ing. Vladivoj Vančura, pričom jeho život porov-nal s ľudskými dejinami.

Ing. Ondrej Makara, OZ Liptovský Hrádok

Ondrej MAKARA

Borovica limbová

Pinus cembra L.

nelesnícky

O športovom strelcovi Ing. A. MOLNÁROVI

Milovník kráľovskej disciplíny

lužiaka z vysokej školy. V júni 1998 zazvonil telefón a na druhom konci sa mi ozval kamarát Ing. Róbert Sivčák, ktorý si spomenul, že raz som sa mu zdôveril so svojim záujmom o športovú strieľbu. Ponúkol mi na predaj svoju športovú brokovnicu ČZ. Netrvalo dlho so svojim záujmom o športovú strieľbu. Ponúkol mi na predaj svoju športovú brokovnicu ČZ. Netrvalo dlho so svojim záujmom o športovú strieľbu. Ponúkol mi

a o pár dní som túto zbraň, ktorá mimochodom bola „zabehávaná“ a používaná výnimočným a ešte stále aktívnym strelcom Ing. Miroslavom Sivčákom, Róber-

tovým otcom, mal zapísanú vo svojom zbrojnom preukaze.“ Takto spomína na to, ako sa dostal k svojmu koníčku – športovej streľbe, Ing. Anton Molnár, ťažbár OZ Palárikovo.

V súčasnosti strieľa v rámci poľovníckej športovej streľby všetky disciplíny. Guľové, resp. malokalibrovkové na stojace a pohyblivé terče, ale najmä brokové, ktoré sa strieľajú ako súčasť rôznych viacbojov. Pokiaľ môže, nenechá si ujsť žiadny desaťboj, ktorý považuje za kráľovskú disciplínu. Kráľovskú preto, že je najnáročnejšia a vyžaduje si všestranne orientovaného strelca, s dobrými fyzickými a psychickými predpoklad-mi, schopného úspešne odstrieľať desať disciplín v priebehu dvoch dní za každého počasia a za niekedy nepredvídaných okolností. „V posled-ných rokoch zásluhou niekoľkých nadšen-cov zo Skalice, Trnovca nad Váhom a Trnavy a možno aj z iných, mne zatiaľ nie známych oblastí Slovenska, sa dostáva do povedo-mia broková disciplína nazývaná „parkúr“. Právom je medzi strelcami nazývaná aj „golfom“ medzi streleckými disciplínami. Aj u mňa si parkúr získal sympatie a patrí spolu s desaťbojom k tej disciplíne, ktorú strieľam najradšej. Ide v podstate o streľ-bu na terče, ktoré najvernejšie vystihujú poľovanie na jednotlivé druhy malej zve-ri. Jednak veľkosťou terčov, ale aj rôznym smerom, uhlom, vzdialenosťou, rýchlosťou ich pohybu, samotným prostredím, v ktorom sa na tieto terče strieľa. V Európe a vo svete sa parkúr strieľa pod ang-lickým názvom Spor-ting – u nás poľovnícky parkúr a Compak Sporting – compak parkúr už niekoľko desaťročí, u našich západných susedov v Českej republike niečo vyše 10 rokov,“ hovorí Ing. Molnár.

Vlastní zbraň, ktorou podľa vlastných slov môže pomerne spoľahlivo podávať uspokojivé výsledky vo všetkých disciplínach. Je to broková kozlica Beretta 686E v kalibri 12, v prevede-ní sporting, s možnosťou výmeny zahrdlenia hlavní, zmeny poradia výstrelu z hlavní, výško-vého nastavenia chrbta pažby a výmeny botky pažby. Pre streľbu guľových disciplín používa guľovnicu ČZ 527 v prevedení Varmint v ka-libri .223 Rem. a optiku Meopta triedy 3000 v parametroch 3-12x56. Osvedčená a spoľahli-vá malokalibrovka ZKM 452 s optikou Tactical 3-9x42 ho sprevádza na pretekoch v streľbe na redukované terče.

Svoje strelecké úspechy vzhľadom na to, že nie je špecialistom na žiadnu streleckú dis-ciplínu a jeho strelecká kariéra trvá necelých desať rokov, hodnotí ako skromné. Iste, sú aj lepší strelci, ale Ing. Molnár sa rozhodne má čím pochváliť. Posúďte sami. Na majstrovstvách Slovenského poľovníckeho zväzu a Memoriáli Slamkovcov v poľovníckom desaťboji sa umiest-nil v posledných rokoch na „bodovaných“ miestach. V parkúrových súťažiach doma i v za-

hraničí dosiahol v roku 2007 zopár popred-ných umiestnení a úspešnosť zásahov v tejto disciplíne si udržiaval na úrovni 73%, čo je pre začínajúceho parkúrového strelca dobrá vizit-ka. Zvíťazil v pretekoch o pohár Generálneho riaditeľa š.p. LESY SR v rokoch 2001 a 2006 ako jeden z členov družstva OZ Palárikovo. Na 2. mieste skončil v kategórii jednotlivcov v historicky prvých pretekoch lesníkov š. p. LESY SR na novovybudovanej podnikovej strel-nici v Zámutove v roku 2002, kde mu prvenstvo odletelo s posledným terčom na batérii.

A takto sa vyznáva z pocitov, ktoré v ňom jeho záľuba vyvoláva: „Streľba na terče pred-stavuje v mojom prípade istý relax. Beriem ju v prvom rade ako zábavu pre vlastné potešenie a prípadne aj potešenie tých, čo mi držia palce. Pri sústredení sa na streľbu a počas streľby samotnej človek zabúda na všedné problémy, ktoré život prináša a cíti sa od nich odľahčený. Celkom otvorene po-viem, že sa počas streleckej sezóny teším na každý víkend, kedy sa stretnem so svoji-mi súpermi a kamarátmi zároveň, aby sme si okrem streľby a súťaženia aj zavtipko-vali, častokrát jeden z druhého, prípadne

si niekedy vyliali dušu nad niektorými pra-covnými problémami a nezmyselnými javmi, ktorých sme dennoden-ne svedkami. Pri ces-

tách na jednotlivé súťaže a pobytoch na nich, či už doma, ale najmä v zahraničí, člo-vek spozná nových ľudí, často aj ich osudy a takisto miesta, ktoré boli doteraz pre mňa neznámymi. V podstate to považujem za istú príležitosť obohatiť sám seba.“

Pekne povedané. Zaujímavé sú aj ďalšie slová Ing. Molnára: „Privítal by som, a určite v tomto nie som spomedzi zamestnancov podniku sám, keby zo strany zamestnávate-ľa boli možnosti ako významnejšie podpo-riť a motivovať našu streleckú činnosť, pri ktorej reprezentujeme aj LESY SR, š. p. A to nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí. V roku 2006 naša fi rma podporila účasť re-prezentantov Slovenska na majstrovstvách Európy v poľovníckej streľbe. Šiesti zo sied-mich boli a stále sú jej zamestnancami. Aj v roku 2008 sa u našich severných susedov v Katowiciach budú konať spomínané ME. Pevne veríme, že nás opäť istým spôsobom na tomto podujatí náš zamestnávateľ bude môcť podporiť.“ Držíme palce. Možno aj tento článok v Lesníku prispeje k tomu, že ľudia ako Ing. Molnár získajú podporu, akú si za svoje výkony zaslúžia. Už teraz však môžeme sľúbiť, že v našom podnikovom časopise určite dáme postupne a radi priestor aj ďalším výborným strelcom z radov zamestnancov.

Ing. Molnár sa pripravuje na výstrel

O športovom strelcovi Ing. A. MOLNÁROVI

Milovník kráľovskej disciplíny

„Vlastne to má na svedomí jeden tele-fonát od môjho spo-lužiaka z vysokej školy. V júni 1998 zazvonil telefón a na druhom konci sa mi ozval kamarát Ing. Róbert Sivčák, ktorý si spomenul, že raz som sa mu zdôveril so svojim záujmom o športovú strieľbu. Ponúkol mi na predaj svoju športovú brokovnicu ČZ. Netrvalo dlho so svojim záujmom o športovú strieľbu. Ponúkol mi na predaj svoju športovú brokovnicu ČZ. Netrvalo dlho so svojim záujmom o športovú strieľbu. Ponúkol mi

„Počas streleckej sezóny sa teším na každý víkend“

Jozef MARKO

Lesník 1–200832 Lesník 1–2008 33

Ladislav MALÁK

z pošty

Memento z turistického chodníka na Lajošku

Arogancia cyklistov má navrch

S mojou „vibramkovou“ kama-rátkou Ľudkou dlho nezabudneme na šokujúce okamžiky na turistic-kom chodníku na trase Zlatoidan-ské sedlo – Opátka, vo východnej časti Volovských vrchov z leta 2007: krátko na to, ako sa popri nás veľ-kou rýchlosťou prehnal cykloturista, pričom sme sa mu len-len že vyhli, sme za zákrutou začuli silné buch-nutie a vzápätí hlasné stonanie. Keď sme pribehli k cyklistovi, ktorý padol zrejme po šmyku na mokrých kameňoch, zakrvavený, stonajúc, sa už zviechal zo zeme. Tentoraz si to odniesla „len“ vykĺbená ruka v lak-ti, ktorú mu Ľudka šikovne napravi-la a pár odrenín na rukách a tvári. Šokovalo nás, že cyklista nemal pril-bu! Keby bol spadol o meter-dva nižšie, kde na kraji chodníka trčali zo zeme väčšie kamene, mohla to byť preň posledná jazda...

Keďže podobné situácie ako pravidelní turisti zažívame veľmi často a na chodníkoch a lesných cestách sme už v neustálom strese, kedy sa znenazdajky opäť prirúti ďalší cyklista či celá skupina, veľmi sme privítali sprísnenie podmienok pobytu cykloturistov po sloven-ských horách. Bolo to už veľmi po-trebné. Lebo cykloturistov neustále pribúda. A pribúda aj ich agresivity a bezohľadného správania k slab-ším – peším turistom. No aj k lesu, prírode. A čoho ubúda, tak to je pohoda a pôžitok, ktorý máme pri pobyte v prírode my, vibramkári.

„Už to nie je, ako za našich mladších čias, už to nie je ono! Už sa musíme neustále báť a byť v strehu. Keby aspoň zazvonili...!“, konštatoval trpko a rozhorčene v lete 2006 jeden z najznámejších a najstarších košických turistov,

86-ročný Dr. Gottfried Fiedler, keď sme ho s jeho manželkou Evou stretli na známej trase Jahodná – Lajoška – Kojšovská hoľa, iba pár kilometrov od obľúbeného cieľa ich túr – chaty Lajoška.

Tému o problémoch s cyklotu-ristami sme vtedy nedokončili, my s Ľudkou sme zostali okolo chodní-ka zbierať maliny. A, žiaľ, už sa tak nikdy nestane. Košická turistická legenda, Dr. Fiedler, v jeseni toho istého roku zomrel. Na infarkt. Je však priam neuveriteľné, smutné, no aj krásne zároveň, že skonal práve na svojom najobľúbenejšom turistickom chodníku, azda iba kilometer od chaty Lajoška, po ktorom s manželkou Evou kráčali plných 63 (!) rokov. Zomrel tam, kde si to vždy želal – v náručí jeho milovanej prírody.

Pán Fiedler nám už nestihol porozprávať o nešťastí, ktoré sa stalo pred časom práve na turis-tickom chodníku v úseku Jahodná – Lajoška, približne 2 km od mies-ta, kde sám skonal. Urobila to jeho manželka, pani Eva Fiedlerová: „My s manželom sme pri tom ne-boli, no naši košickí turistickí kama-ráti nám o tom, čo a ako sa stalo, opakovane rozprávali. Cykloturista, ktorý chcel vo veľkej rýchlosti obísť na ceste veľkú mláku, zrazil pešieho turistu tak vážne, že ten namieste zomrel. Príbuzní tam potom osadili drevený krížik a my turisti ho opat-rujeme, a hoci nevieme o koho ide, vždy tam kladieme kytičku... A v tej chvíli si na tomto smutnom mieste vždy želáme, aby bolo výstrahou pre všetkých, ktorí sa v prírode správajú egoisticky, necitlivo, aro-gantne...“

Foto: autor

List bol adresovaný RNDr. Andrejovi Stollmannovi.Farkas Lajos je manželom vnučky najmladšej dcéryKarola Kaána - Alžbety.

Preklad listu: Budapešť 5.9.2007

Veľavážený pane,s vďakou som prijal list z 28.8.2007 odoslaný z Pécsu a samozrejme aj priložený lesnícky

časopis LESNÍK. Vyjadrujem radosť z toho, že následné generácie lesníkov tak dôkladne ve-dia podať životopis nášho predka. Prosím príležitostne tlmočiť vďaku pánovi Burkovskému za to, že sa tak precízne zaoberal v tomto časopise spomienkami na Karola Kaána.

Opätovne píšem, že pri návšteve Budapešti platí srdečné pozvanie na návštevu s bližšou možnosťou výmeny dokumentov.

Tu bolo veľa zaujímavých podujatí z príležitosti 140. výročia narodenia Karola Kaána a to na rôznych lesníckych strediskách v krajine, z ktorých niektoré obrázky prikladám. Putovná výstava bude defi nitívne uložená v budove Lesníckeho informačného strediska (Budakészi út 91).

Priložené fotografi e prijmi-te s priateľskou úctou

S pozdravom Farkas Lajos , Správca Kaánovho archívu

Na tomto mieste, na chodníku medzi Jahodnou a Kojšovskou hoľou zahynul pred časom košický turista,

ktorého zrazil cyklista.

Uprostred prírody Volovských vrchov, na chodníku neďaleko známej chaty Lajoška, zomrel v jeseni 2006

na infarkt Dr. Gottfried Fiedler, 86-ročná legenda košických turistov. Aj on mal voči rastúcej arogancii

cykloturistov veľké výhrady.

Lesník 1–200834 Lesník 1–2008 35

názory, postoje, komentáre

Koncom starého roka zarezonovala v masmédiách správa, že Vláda SR bude v novom roku 2008 venovať väčšiu pozornosť zvyšovaniu národného povedomia a vlaste-nectva Slovákov, dôkladnejšiemu poznaniu našich dejín a významných osobností, ktoré ich ovplyvňovali a usmerňovali. Myslím, že je to úplne v poriadku. Niekto múdry už dávno pred nami povedal, že bez poznania histórie nie je možné pochopiť súčasnosť a vyhnúť sa chybám v budúcnosti. Slováci v poznaní svojej minulosti zaostávajú. Historici, učitelia a politici majú na svedomí hendikep, ktorí by sme mali vo vlastnom záujme postupne zmazať. Nenadarmo cudzinci spoznajúc men-talitu Slovákov hovoria, že nám chýba viac sebavedomia a hrdosti. Prečo asi...?

V tejto súvislosti však treba s patričnou dávkou zdravej hrdosti povedať, že lesníci na Slovensku vlastne predbehli dobu. Už roky si programovo uctievajú významnú lesnícku osobnosť Jozefa Dekreta Matejovie. Postup-ne kolegovia na viacerých odštepných závo-doch š.p. LESY SR zisťujú, že v ich regiónoch pôsobili ďalšie lesnícke autority a že význam ich práce a pôsobenia v lese a pre les prekro-čil hranice chotára. Štátni lesníci z Revúcej

sprístupnil i d ô s t o j n ý m s p ô s o b o m k o l e g o m i verejnosti o s o b n o s ť a významné činy Ľudoví-ta Greinera.

Námestovskí lesníci v roku 2008 zorganizujú viacero akcií, ktorými oživia lesnícky odkaz Wiliama Rowlanda, vpísaný do pamätných kameňov a do lesných porastov bývalého roz-siahleho Oravského komposesorátu. Nedáv-no nás na generálnom riaditeľstve upozornil na pamätník významného lesmajstra na Ky-suciach, v súčasnosti zarastený a zabudnutý v poraste na teritóriu Lesnej správy Makov, vedúci ekonomiky OZ Čadca Ing. Ján Ďurec. Takže sa nám rysuje ďalšia príležitosť spoznať a pripomenúť si zatiaľ opomenutú lesnícku autoritu. Cez jej činy a skúsenosti znova po-vedať verejnosti, že lesníci na Slovensku majú bohatú a slávnu históriu, ktorú si vážia a sna-žia sa na ňu nadviazať vlastnou prácou.

A nebudú klamať. Toto oprašovanie histó-rie totiž vôbec nie je samoúčelné. V lesníckej prevádzke sa stretávam s tým, že kolegovia sa skutočne zaujímajú o to, čo ich predchodcovia v hospodárení v lesoch dokázali. Keď sú navy-še metodicky vhodne usmerňovaní kolegom z Odboru práce s verejnosťou Ing. Mičovským a majú aj podporu vedenia podniku, vyjadrenú vyčlenením potrebných fi nančných prostried-kov na tento účel a osobnou účasťou predsta-viteľov podniku na slávnostných podujatiach venovaných veľkým osobnostiam lesníckej his-tórie, tak potom možno pokojne povedať, že lesníci nielenže predbehli dobu, ale ostávajú v poznávaní dejín na špici diania. Je dôležité, aby im to vydržalo. O tom, prečo je to dôležité, azda dnes už nikto nepochybuje.

Už pridlho sledujem debaty o cyklistoch a motorkároch v lese. Nikto žiaľ nepomyslel na dôsledky povolení cyklotrás. Alebo zabud-li? Dávno je za nami čas, keď sa v duchu hesla „Všetko pre pracujúceho človeka“ budovali aj rôzne športoviská pre motorkárov i cyklis-tov-za obrovské peniaze. Okrem lesníkov si nikto les nevšímal.

Dnes „hurá-systém“ spôsobil, že ľud sa vrhá do hôr! No nie za oddychom. Volám to adrenalínové šialenstvo. Preto dvíham varovne ruku a bubnujem na poplach STOP! Spočítaj-me si, koľko ťažkých úrazov sa stalo cyklistom i motorkárom na lesných cestách, keď nedbali varovných nápisov-Pozor ťažba dreva. Iba niektoré spomeniem: Odfrknutý kameň od zablatených kolies lesného stroja, priamo do tváre cyklistu. Motorkár napichnutý na dre-ve trčiacom z voza. Cyklista zranený drevom spadnutým z vlečky traktora, ktorý obiehal. A príklad nedávny, cyklista zranený konármi padajúceho stromu. Drzo sa spustil okolo vý-stražnej tabule k miestu ťažby stromov! Ne-mám čas vyratúvať všetky tragédie. Lesné cesty slúžia lesným mechanizmom a návštevníci lesa si musia nutne uvedomiť, čo im tu hrozí. Od medializácie cyklistického šialenstva ľudia ako-by zdiveli. Tak o čom to je. Prosím o prepáče-nie u tých ozajstných milovníkov prírody, ktorí, hoci i na bicykli idú do lesa a vedia sa múdro správať, lesu neubližujú.

Slovensko má 2891 obcí. Možno sa i do konca tohto roku osamostatnia ďalšie. V mi-nulosti mala každá obec 2-3 hájnikov. Väčšie obce i viacerých. A dnes má naše ubolené Slovensko iba 608 strážcov profesionálov!

V minulosti sa rodičia svojim synom vyhrá-žali asi takto. „ Počkaj pôjdeš na vojenčinu, tam ťa naučia poriadku!“ – A z vojenčiny sa vrátili krotkí, poriadkumilovní, hotoví chla-pi! A dnes? Mladíci s mobilmi na ušiach učia rodičov o demokracii. A aby boli in-idú sa do lesov vyblázniť na motorkách i bicykloch. A že je les chrám, hádam pre básnikov...? Kolesami zbytočne znivočené mladé poras-ty. Zabité i poranené zvieratá, vystresovaní lesníci, ochrancovia prírody, poľovníci. Kam až musíme klesnúť a čo všetko stratíme, až niekto zavelí dosť?

Veď i toho zbytočne rozmliaždeného tvorčeka na lesnej ceste nám musí byť ľúto. Les plný revu motoriek nie je mojim lesom.

Keď som sa narodil, pri krste, keď mi pán farár lial svätenú vodu na hlavu- vraj som mrnčal a krútil hlavou. Pán farár vraj pošep-kal vetu. A čo ty budeš červený? No dedko richtár vraj povedal: nie zelený! Hoci o zele-ných vtedy nik nechyroval.

A dnes? Za všetko moje snaženie pre ochranu prírody mi anonym na telefóne prisľúbil, že ma obesia za nohy do mrave-niska! Nuž taký som ja, ale odmenu si asi v tom lesníckom nebi preberiem. A les mám prenesmierne rád. Tisíce stromčekov sú mo-jim vysvedčením. No najviac ma teší, že som spoznal desiatky lesníkov, ktorí zasvätili lesu i život. Ja sa však mnohým nevyrovnám. A tie mravce? Nevidel som mravčekov hore pup-kom ležať na mravenisku. Stále majú robotu. A preto mám just lesy rád.

Glosa

Poznámka

Ide o život!

Lesníci predbehli dobu

Alfonz LIŠKA

Jozef MARKO

Prečo mámrada les

Monika Hilmerováherečka

Od detstva som trávila dovolenky na našej chalupe v dedinke na strednom Slo-vensku v Slovenskom Rudohorí. Dodnes sa tu cítim ako doma, tento kraj je mi veľmi blízky. Už ako dieťa som tu zažívala úžas-nú slobodu, lebo dedinou vtedy po ceste okrem kráv, či koňa s vozom neprešlo takmer žiadne auto, takže som sa mohla celý deň bez dozoru hrať a túlať po ho-rách, zbierať maliny, čučoriedky a o hríby sa potkýnať na každom kroku. Stále tam mám svoje obľúbené chodníčky a miesta, poobjavované zákutia a skaly, na ktoré mám už vžitý spôsob, ako sa najistejšie vy-šplhám hore, kde sa usadím a pozorujem okolie. A už zakrátko na takých miestach zo mňa opadne stres z mesta a uponáhľa-ného pracovného tempa.

Je nádhera pozorovať les, všetky tie rastliny a živočíchy. Som šťastná, že som mohla párkrát zažiť ešte za brieždenia pochôdzku lesom a obdivovať jelene a la-ne s mláďatami. Dokonca som toto leto ráno ešte za tmy číhala aj na medveďa na mieste, kde ho nedávno ľudia videli. Ale okrem mačky sa ku mne nič nepriblížilo a aj tá ma vystrašila tak, že som sa už sama medveďa hľadať nevybrala.

Keď som v hore, nič mi nechýba, čas sa zastaví a v myšlienkach sa prestanem zaoberať nepodstatnými vecami. Lesy ma nabíjajú energiou okamžite. Preto aj keď som v Bratislave, kde žijem, veľmi rada si zájdem do Karpát a hneď mám krajší deň.

Monika Hilmerová

rada les

Lesník 1–200834 Lesník 1–2008 35

krížovka| humor„Horárske salónky“ sa sta-

li hitom uplynulých vianočných sviatkov. Nápad sa zrodil začiat-kom decembra v hlave manželky vedúceho Lesnej správy v Hornej Dolnej, pani Alžbety M.: „Deti nám už odrástli, poženili sa a od-sťahovali, takže klasické salónky už u nás nikto neje. Ani Brokovi neja-ko zvlášť nechutia a môj muž má zo sladkostí najradšej Demänovku.

Tak som si povedala, ozdobím stromček šnicľami. Tým získalo čaro Via-noc ozajstnú vôňu i chuť. Na Štefana bol stromček už obratý...“

rubriku pripravuje: Ferko Tárajko

Uveríte?

Technická univerzita v nemenova-nom slovenskom meste. Drevárska fakul-ta. I. ročník.

Prebieha písomná skúška. Dozorujúci asistent sedí za katedrou a číta noviny. Študenti píšu test. Asistent sa začítal, no potom si spomenul, že je v práci a tak zlo-žil noviny. Učebňou zaznie rýchly šuchot schovávaných ťahákov.

Technická univerzita v nemenova-nom slovenskom meste. Drevárska fakul-ta. III. ročník.

Prebieha písomná skúška. Dozorujúci asistent sedí za katedrou a číta noviny. Študenti píšu test. Asistent sa začítal, no potom si spomenul, že je v práci a tak zložil noviny. Nikto si ho nevšíma...- Kche...kche... - zakašle asistent. Učeb-ňou zaznie pomalý nespokojný šuchot schovávaných ťahákov.

Technická univerzita v nemenova-nom slovenskom meste. Drevárska fakul-ta. V. ročník.

Prebieha písomná skúška. Dozo-rujúci asistent sedí za katedrou a číta noviny. Študenti píšu test. Asistent sa začítal, no potom si spomenul, že je v práci a tak zložil noviny. Nikto si ho nevšíma... Asistent obráti zúrivý pohľad na nezakryte opisujúcich študentov. Nikto si ho nevšíma... Až po hodnej chví-li sa zo zadnej lavice ozve nespokojne:- Kche...kche...

Asistent zdrapne noviny a rýchlo sa pustí do čítania.

„Ako dopadlo včerajšie hľadanie hríbov, pán horár?“ zaujímali sa chlapi v krčme a horár na to odvetil:. „Ani sa nepýtajte, hodinu sme hľadali hríby a po-tom tri hodiny stratený mobil“.

Náhodný turista sa veľmi preľakol keď na neho začal zúrivo brechať horárov pes a preto ho horár takto ukľudňoval: „Ne-bojte sa, či neviete, že pes ktorý brechá nehryzie?“. „Ja to viem, ale či to vie aj ten váš pes?“ zapochyboval turista.

Starý horár sediaci na priedomí so záujmom pozoroval okoloidúce sporo oblečené mladé devy a takto si vzdychol: „Bože, keď si mi už vzal schopnosť, prečo si mi nevzal aj chuť?“

Duchaplnú debatu v krčme o novo-dobých neduhoch, ktoré sužujú ľudstvo uzatvoril horár takto: „Lepšie je s Parkin-sonom vyliať pár kvapiek ako s Alzheime-rom zabudnúť vypiť!“.

Tajnička krížovky z decembrového vydania Lesníka znie: „Tušil som to a tak som do batoha pribalil salámu, chlieb a slivo-vicu“. Z úspešných lúštiteľov sme tentokrát vyžrebovali Ľudmilu Čopovú z Kysaku. Víťazke posielame kuchársku knihu. K výhre jej blahoželáme a prajeme príjemné chvíle pri čítaní i varení.

redakcia

bojte sa, či neviete, že pes ktorý brechá nehryzie?“. „Ja to viem, ale či to vie aj ten váš pes?“ zapochyboval turista.

záujmom pozoroval okoloidúce sporo oblečené mladé devy a takto si vzdychol: „Bože, keď si mi už vzal schopnosť, prečo si mi nevzal aj chuť?“

dobých neduhoch, ktoré sužujú ľudstvo uzatvoril horár takto: „Lepšie je s Parkin-sonom vyliať pár kvapiek ako s Alzheime-rom zabudnúť vypiť!“.

Lesník 1–200836 Lesník 1–2008 37

hobby

FilatelistikaFilatelistika

RUBRIKU PRIPRAVUJE Prof. Ing. LADISLAV PAULE, PhD.

Poľovníctvo v umení

Posledné pokračovanie seriálu o známkach s poľovníckou témati-kou venujeme Poľovníctvu v ume-ní. Nie je to náhodou, že najkrajšie sme si ponechali na koniec.

Prvé výtvarné diela s tématikou lovu nachádzame v mnohých jas-kyniach (Altamira, Lascoux, Niaux a i.). Nie je jasné, či ich naši pred-kovia považovali za umenie, alebo len za dokumenty o živote zvierat a zdroji vlastnej obživy. Tématika lovu sa objavuje vo výtvarných dielach (maľby sochárske diela, mince, plakety) od stredoveku a niektoré patria dodnes k skvos-tom (napr. Dürerov Zajac, alebo Hollarove grafi ky). Na mnohých zo starších výtvarných diel sa ob-javili zátišia s ulovenou zverou, neskôr sa na plátna dostali motívy z lovov alebo ilustrácie zo života poľovnej zveri.

Do tejto kategórie by sme mali zahrnúť aj známky, ktoré nepria-mo zobrazujú poľovnícke motívy v umení – v hudbe a literatúre.

DIVÁ KAČICA S JABLKAMI

Suroviny:kačica, soľ, 500g jabĺk

Postup:Kačicu umyjeme, očistíme,

osolíme zvnútra i zvonku. Malé, zdravé jablká umyjeme, napl-níme nimi kačicu a zašijeme ju. Kačicu položíme na pekáč, pod-lejeme ju vodou a pečieme do zlatista, potom obrátime na dru-hú stranu a opäť pečieme do zlatista. Mastné časti prepichne-me vidličkou, aby sa masť lepšie vypiekla. Počas pečenia kačicu podlievame vypečeným tukom, pričom vypečený tuk zbierame, aby sa zbytočne neprepaľo-val. Upečenú kačicu rozdelíme na porcie a obložíme jablkami.

Odporúčaná príloha:

opečené zemiaky.

Poľovníckyreceptár

Lesník 1–200836 Lesník 1–2008 37

pre deti

Ahoj kamaráti,pošlite mi správneodpovede. Jedného

riešiteľa odmením darčekom.

1. HádankyV povetrí lieta,na zemi ho je,na strom si sadá,ale vták nie je.Čo je to?

Za správne odpovede pošlem jednému z vás odmenu – hlavolam Múdry povrázok.

Ahoj a dovidenia nabudúce!

Vaša veverička Ryška

(sneh) (pec)

2. VystrihovačkaDokresli snehuliakovi všetko, čo potrebuje. Na obrázku máš nápovedu, aby si na nič nezabudol. Vyfarbi, vystrihni a prilep mrkvu – nos, hrniec, nezabudni na oči a gombíky z uhlíkov a konár do ruky.

3. BludiskoPomôž Brokovi nájsť cestu ku kosti.

V kúte stáva - teplo dáva.V zime každýrád ju máva.Čo je to?

Lesník 1–200838 Lesník 1–2008 39

spoločenská kronika

Životnéjubileá

JANUÁR 2008

50 rokov

Ing. Majerník Marián, nar. 3. 1. 1958, vedúci LS, LS Moravský Sv. Ján – OZ Šaštín Latinák Štefan, nar. 3. 1. 1958, referent dopravy a mechanizácie – OZ Beňuš Gočal Dušan, nar. 26. 1. 1958, vedúci PDV Zákamenné, SPDV – GR BB Ing. Čavojský Ján, nar. 6. 1. 1958, vedúci odb. marketingu a CRM – GR BB Ing. Kútny Pavel, nar. 7. 1. 1958, vedúci odb. obchodu a logistiky – GR BB

60 rokov

Medlen Jozef, nar. 5. 1. 1948, dispečer dopravy dreva – OZ Šaštín Paulen Jozef, nar. 13. 1. 1948, vedúci LO, LS Skýcov – OZ Topoľčianky Búlava Štefan, nar. 31. 1. 1948, vedúci LO, LS Liptovská Teplička – OZ Liptovský Hrádok Kubala Vladimír, nar. 16. 1. 1948, vedúci LO, LS Žiar nad Hronom – OZ Žarnovica Zatorch Ján, nar.24. 1. 1948, vedúci LO, LS Nižná Slaná – OZ RožňavaAndor Pavol, nar. 30. 1. 1948, vedúci LO, LS Svinica – OZ Košice

Odchod do predčasného starobného dôchodku

Ing. Okenica Jozef, nar. 11. 4. 1946, hlavný logistik – OZ Šaštín Búzek Vít, nar. 30. 8. 1946, VOR – BOZP, PO, OaO – OZ Šaštín Pajger Štefan, nar. 30. 3. 1950, technik, LS Píla – OZ SmoleniceAnna Badurová, nar. 29. 4. 1951, fakturantka – OZ ČadcaIng. Raček Ján, nar. 31. 8. 1946, OLH, LS Stará Bystrica – OZ Čadca Rábik Pavol, nar. 27. 10. 1946, pestovateľ – OZ ČadcaLabuda Tibor, nar. 12. 8. 1947, technik, LS Makov – OZ Čadca Ing. Hlaváč Ján, nar. 9. 7. 1947, personalista – OZ Rožňava

Odchod do starobného dôchodku

Dufeková Milka, nar. 22. 6. 1950, mzdová účtovníčka – OZ Šaštín

Kalendár podujatí17. – 20. januárPoľovníctvo a oddych15. medzinárodná špecializovaná výstavaVýstavné a kongresové centrum Incheba, Bratislava

30. januárOdovzdanie certifi kátov odštepným závodom regiónu ZápadOZ Palárikovo

1. februárSpoločenský večer š. p. LESY SRDivadlo J. G. Tajovského, Zvolen

Začiatkom roku 2008 sa doží-va v plnom zdraví významného a pekného jubilea 90 – tich rokov Ing. Jozef SLIVKA, bývalý pra-covník štátneho podniku, Výcho-doslovenské lesy Košice.

Narodil sa v Letanovciach, okres Spišská Nová Ves dňa

4.2.1918. Po ukončení gymnázia v roku 1939 sa zapísal na Vysokú školu

technickú, odbor lesného inžinierstva v Bratislave, ktorú končil v roku 1944.

Po absolvovaní bol zamestnaný u Nitrianske-ho biskupstva na lesnej správe. Pri tomto zamest-návateľovi vydržal jeden

rok a v roku 1945 prijal zamestnanie na Riadi-

teľstve štátnych lesov v Solivare, kde bol poverený zriadením vnútor-nej správy všetkých lesov v okrese Prešov.

Po šesť mesačnej vojenskej službe bol kon-com roku 1946 poverený vedúcim Lesnej správy Slanec. Treba pripomenúť, že v tej dobe, LS Sla-nec dostala ako prvá v rámci lesného hospodár-stva ČSR za pôsobnosti jubilanta v roku 1947 putovnú červenú zástavu za dosiahnuté hospo-dárske výsledky.

Po organizačných zmenách v štátnej orga-nizácii lesného hospodárstva v roku 1948 zastá-val v ťažbovom závode Slanec funkciu riaditeľa a neskôr hlavného inžiniera.

V roku 1952 boli na východnom Slovensku a vytvorené dve krajské správy lesov KSL Košice a KSL Prešov (Solivar). V tomto organizačnom členení jubilant zastával funkciu hlavného inži-niera v organizačnej zložke Východoslovenský lesný priemysel, národný podnik Košice, ktorá riadila ťažbovú činnosť.

Na základe vládneho nariadenia 2/1956 Zb. z 20.1.1956 boli 1.1.1956 zriadené krajské správy lesov zlúčením pestovných a ťažbových národných podnikov, podľa krajského členenia. V tomto období jubilant ostal hlavným inžinie-rom novovzniknutej KSL Košice.

V roku 1960 došlo z dôvodu organizačnej zmeny k zlúčeniu KSL Košice a KSL Prešov a vy-tvorili sa Východoslovenské štátne lesy Košice so sídlom Košiciach, kde zastával funkciu výrobno--technického námestníka až do dôchodku v roku 1980.

Po odchode do dôchodku sa zamestnal vo Výskumnom ústave lesného hospodárstva vo Zvolene, Výskumná stanica Košice kde zotrval až do roku 1990.

Pre mladšiu generáciu kolegov je potrebné podotknúť, že na Slovensku, je Ing. Jozef Slivka, toho času najstarší nám známy žijúci výrobno--technický námestník štátneho podniku.

Ing. Jozef Slivka počas aktívneho zamestna-nia vykonával aj mimopracovné funkcie. V ro-koch 1960 až 1980 bol členom skúšobnej komisie pre záverečné skúšky na lesníckej fakulte VŠLD vo Zvolene. Bol členom: edičnej a propagačnej rady pri MLaVH SR, rady časopisov LES a Lesnícky časopis, vedeckej rady Výskumného ústavu lesné-ho hospodárstva. V roku 1962 bol menovaný ako zástupca Čsl. zamestnávateľov na dvojtýždňovej konferencii Medzinárodného úradu práce pre lesné a drevárske hospodárstvo v Ženeve.

Výpočet mimopracovnej činnosti môžeme uzavrieť tým, že cca 30 rokov pravidelne prispie-val do lesníckej odbornej aj regionálnej tlači, ako aj v podnikových novinách Východoslovenské lesy publikoval svoje dlhoročné poznatky a skú-senosti získané praxou lesníc-kej prevádzke.

Záverom môžeme po-znamenať, že neprestal sa zaujímať o dianie v rezorte, ktorému zasvätil celý život a pri pravidelných návšte-vách OZ Košice, aktívne diskutuje o problémoch sú-časného LH.

Prajeme jubilantovi, aby ostal stále taký vitálny ako ho poznáme a nenavštevova-li choroby ale len dobrá nála-da a entuziazmus do ďalších dní života.

Začiatkom roku 2008 sa doží-va v plnom zdraví významného a pekného jubilea 90 – tich rokovIng. Jozef covník štátneho podniku, Výcho-doslovenské lesy Košice.

Narodil sa v Letanovciach, okres Spišská Nová Ves dňa

4.2.1918. Po ukončení gymnázia v roku 1939 sa zapísal na Vysokú školu

technickú, odbor lesného inžinierstva v Bratislave, ktorú končil v roku 1944.

zamestnaný u Nitrianske-ho biskupstva na lesnej správe. Pri tomto zamest-návateľovi vydržal jeden

rok a v roku 1945 prijal zamestnanie na Riadi-

teľstve štátnych lesov

Ing. Helena Turská

Ing. Jozef Slivka

Foto, ktoré zachytáva p. Fekiača pri obhliadke semenných sadov, ktorých obhospodarovanie bolo jeho srdcovou záležitosťou.

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že 4.12.2007 sme sa naposledy rozlúčili vo veku nedožitých 55 rokov s priateľom, kolegom, vedúcim Školkárskeho strediska Kraje Petrom FEKIAČOM.

Celý svoj život prežil a venoval sa lesným škôlkam v oblasti Hriňovej a Poľany.

V našich srdciach ostane navždy spomien-ka na tohto skvelého človeka, lesníka telom i dušou.

Česť jeho pamiatke!Kolegovia a priatelia OZ Semenoles Liptovský Hrádok

Venovanie k jubileu

Ing. Ivan Timko, riaditeľ OZ Košice

Ivan TIMKO

Lesník 1–200838 Lesník 1–2008 39

V lese zrodené

Čaro historického sídla LESOV SR dotvárajú kul-túrne podujatia, ktoré sa občas uskutočňujú pod jeho klenbami. Jedno z nich otvoril v predvianočný týždeň generálny riaditeľ Jozef MINĎÁŠ týmito slovami: „Stáva sa tradíciou, že v našej budove predsta-vujeme tvorbu kolegov inšpirovanú lesom. Po maliaroch a rezbároch budeme dnes účastníkmi prezentácie ďalších prejavov ich umeleckého cítenia. Zoznámime sa s knižným spracovaním životných príbehov jedného z najznámejších les-níkov a staneme sa svedkami vernisáže výstavy s tajomným názvom O čom stromy mlčia...“

Tým známym lesníkom je Benjamín STRMEŇ, kto-rý dostal do vienka mimoriadnu vitalitu. Sled jeho ži-votných príbehov – od záchrany v kolíske z pamätnej lavíny v roku 1924, cez Povstanie, poctivú lesnícku službu až po jedinečné športové úspechy – pútavo knižne spracoval jeho dlhoročný priateľ a lesník Jo-zef BACÚR. Knihu s názvom HORÁR SPOD KRÍŽNEJ, ktorej vydanie podporil náš podnik, pokrstili kolego-via lyžiarskym voskom a ihličím. „Niektorí hovoria, že ste sa znovu narodili nie dva, ale až trikrát – prvýkrát v lavíne, druhý, keď vás ten Nemec netrafi l a po tretíkrát – keď ste namiesto bežiek vyskúšali zjazdovky...“ - opáčil s humorom prvý z kmotrov, Peter SLOBODNÍK. „Beňo, boli ste nám vždy vzorom a ja vám chcem aj tu za vašu sta-točnú prácu poďakovať“ - úprimne sa vyznal Milan LONGAUER, dlhoročný Strmeňov kolega.

V nasledovnej časti predstavil svoje dielo Miroslav TONHAUZER. Ba ani nie svoje, pretože - ako sám povedal - on len trpezlivo nachádza to, čo vytvorila Príroda. O tom, že sa na svet koreňových samorastov vie pozerať naozaj objavne, sa môže na prvom poschodí bystrickej budovy presvedčiť po niekoľko najbližších týždňov každý jej návštevník. Za ne-zištnú ochotu podeliť sa o krásu ne-obvyklých tvarov lesa patrí básnikovi zo Žiliny úprimná vďaka.

Dva príbehy. Obidva spája les. A naša schopnosť pozrieť sa na jeho rozmanitosť i na ľudí, ktorí mu slúžia, aj takýmto zaujímavým spôsobom.

Ján MIČOVSKÝ

V lese zrodenéV lese zrodené