NÁVRH MÚSES na účely pozemkových úprav

(modelové územie obce Podhorany)

Semestrálna práca

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva

Katedra krajinného plánovania a pozemkových úprav

2016

Identifikačné údaje

Zodpovedný riešiteľ projektu MÚSES: Bc. František Cyprich

Katastrálne územie: Mechenice, Sokolníky

Obec: Podhorany

Okres: Nitriansky

Kraj: Nitriansky

Akademický rok: 2015/2016

Kontrola: doc. Ing. Zlatica Muchová, PhD.

OBSAH:

Obsah A) Analytická časť 1 Vymedzenie riešeného územia 2 Prehľad použitých podkladov 3 Prírodné pomery 3.1 Geologické pomery 3.2 Geomorfologické pomery 3.3 Pedologické pomery 3.4 Hydrologické pomery 3.5 Klimatické pomery 3.6 Rastlinstvo

Vymedzenie riešeného územia: Pozícia na Slovensku

B_UM-1: Mapa širších vzťahov

Popis: Podkladom je Basemap – Imagery z ArcMap, kde je pridaná riešená obec a susedné k. ú., ktorých hranice sú z

http://maps.geop.sazp.sk/web/?wicket:bookmarkablePage=:org.geoserver.web.demo.MapPreviewPage

Vymedzenie riešeného územia: Pozícia na Slovensku

Fotodokumentácia

...............

1b

Vymedzenie riešeného územia: Pozícia na Slovensku

3D pohľad na riešené územie

...............

Prehľad použitých podkladov

Mapové podklady: - shp súbory získané z FZKI servera, ktorý ste tam vložila Vy doc. Ing. Zlatica Muchová, PhD.

- BPEJ získané z http://www.podnemapy.sk/bpej/viewer.htm?activelayer=2&layers=001

- Basemap získané z ArcGIS priamo

- http://maps.geop.sazp.sk/web/;jsessionid=C4B047A654F852483B8848ED4550ED98?

wicket:bookmarkablePage=:org.geoserver.web.demo.MapPreviewPage

Územnoplánovacia dokumentácia:

- RÚSES z roku 1993 získaného z úradu v NR

Tematické mapy: - Atlas krajiny SR

Ďalšie dokumenty, projekty:

- učebnice Streďanská a kol., Bonitácia a cena pôdy v pozemkových úpravách, 2013

- učebnica Muchová a kol., MÚSES na účely PÚ, 2013

Platná legislatíva: - Všetka platná legislatíva ku 1.2.2016 k životnému prostrediu

Iné: - http://www.podhorany.sk/-narodne-kulturne-pamiatky

- http://uzemia.enviroportal.sk/

- https://www.biomonitoring.sk/InternalGeoportal/ProtectedSites/ListNationalCategories

- http://www.relaxovat.sk/nitriansky-kraj/search.restaurant.php?mainlocationid=65&text=

zariadenie+alebo+mesto&action=search

- http://sbs.sav.sk/atlas/

Legenda ku geologickej mape B_UM-2: Geologické pomery

Geologické pomery

Podkladom je shp súbor geologicky_podklad získaný z FZKI servera, ktorý ste tam vložila Vy doc. Ing. Zlatica Muchová, PhD.

Autormi mapy geologickej stavby v Atlase Krajiny SR: Anton Biely, Vladimír Bezák, Michal Ečko, Pavel Gross, Michal Kaličiak,

Vlastimil Konečný, Jaroslav Lexa, Ján Mello, Milan Polák, Michal Potfaj, Miloš Rakús, Dionýz Vass, Jozef Vozár a Anna Vozárová

Legenda Mapa geomorfologické jednotky

Geomorfologické pomery

Podkladom je shp súbor geomorfologicke_jednotky získaný z FZKI servera, ktorý ste tam vložila Vy doc. Ing. Zlatica Muchová, PhD.

Autormi mapy geomorfologické jednotky v Atlase Krajiny SR: podľa Mazúr E., Lukniš M., 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava

Digitálny model reliéfu

Podkladom boli vrstevnice vytvorené z georeferencovaných rastrových vrstevníc získaných od Vás doc. Ing. Zlatica Muchová,

PhD. pomocou automatizovanej vektorizácie. Po vektorizácii nasledovalo manuálne spájanie a priraďovanie nadmorských výšok

do atribútovej tabuľky.

DMR bol vytvorený v gride 2m

Digitálny model reliéfu – mapa s legendou

Legenda

Geomorfologické pomery – sklon reliéfu v stupňoch

Sklon reliéfu je vytvorený z DMR

B_UM-3a: Skloň reliéfu v stupňoch

Legenda

Geomorfologické pomery – dĺžka svahu

Najskorej som DMR hydrologicky vyrovanal, potom som zistil smer povrchového odtoku a z toho dĺžku svahu.

B_UM-3b – Dĺžka svahu

1b

Legenda

Geomorfologické pomery – expozícia

Expozícia bola vytvorená z DMR-ka. Je vidieť že prevažná časť územia je orientovaná na sever, čo je zapríčinené pohorím na juhu územia.

Mapa expozície

Pedologické pomery

B_UM-4a: Bonitované pôdno-ekologické jednotky a hlavné pôdne jednotky

Pedologické pomery

B_UM-4a: Legenda

Pedologické pomery

Tabuľková časť

Mapu tvorí 33 BPEJ a miesta, kde nie sú BPEJ ako intravilán, les a vodný tok. Medzi najrozsiahlejšie BPEJ patrí: 0144002, 0139002 a 0144202 a podstatnú časť územia tvorí les a intravilán. Tieto sú zastúpené aby nebola prázdna plocha.

1b

BPEJ Číselník vlastností (kódy) BPEJ Výmera BPEJ

BPEJ Číselník vlastností (kódy) BPEJ Výmera BPEJ

T HPJ S+E K+H Z ha % T HPJ S+E K+H Z ha %

0102002 01 02 0 0

2 67,62 7,41 0165442 01 65 4 4

2 19,62 2,15 S=0,1 E=0 K=0 H=0 S=3 E=1,2 K=2 H=1

0103003 01 03 0 0

3 0,90 0,10 0180682 01 80 6 8

2 10,29 1,13 S=0,1 E=0 K=0 H=0 S=4 E=1,2 K=2,3 H=0,1,2

0112003 01 12 0 0

3 3,05 0,33 0180782 01 80 7 8

2 5,31 0,58 S=0,1 E=0 K=0 H=0 S=4 E=3 K=2,3 H=0,1,2

0113004 01 13 0 0

4 0,60 0,07 0187422 01 87 4 2

2 7,60 0,83 S=0,1 E=0 K=0 H=0 S=3 E=1,2 K=2 H=0

0139002 01 39

0 0

2 138,87 15,21 0200892 02 00

8 9

2 31,01 3,40 S=0,1 E=0 K=0 H=0 S=6 E=1,2 K=0,1,2,3 H=0,1,2

0144002 01 44 0 0

2 149,57 16,38 0248002 02 48 0 0

2 10,16 1,11 S=0,1 E=0 K=0 H=0 S=0,1 E=0 K=0 H=0

0144202 01 44 2 0

2 95,20 10,43 0248202 02 48 2 0

2 28,03 3,07 S=2 E=1,2 K=0 H=0 S=2 E=1,2 K=0 H=0

0144402 01 44 4 0

2 24,82 2,72 0248402 02 48 4 0

2 46,75 5,12 S=3 E=1,2 K=0 H=0 S=3 E=1,2 K=0 H=0

0144502 01 44 5 0

2 10,54 1,15 0248502 02 48 5 0

2 14,74 1,61 S=3 E=3 K=0 H=0 S=3 E=3 K=0 H=0

0145002 01 45 0 0

2 48,97 5,36 0265212 02 65 2 1

2 1,66 0,18 S=0,1 E=0 K=0 H=0 S=2 E=1,2 K=1 H=1

0145202 01 45 2 0

2 56,73 6,21 0265412 02 65 4 1

2 11,09 1,21 S=2 E=1,2 K=0 H=0 S=3 E=1,2 K=1 H=1

0145402 01 45 4 0

2 6,90 0,76 0287212 02 87 2 1

2 6,25 0,68 S=3 E=1,2 K=0 H=0 S=2 E=1,2 K=1 H=1

0152402 01 52 4 0

2 20,37 2,23 0287412 02 87 4 1

2 14,10 1,54 S=3 E=1,2 K=0 H=0 S=3 E=1,2 K=1 H=1

0154672 01 54 6 7

2 4,49 0,49 0287432 02 87 4 3

2 5,95 0,65 S=4 E=1,2 K=0,1 H=0,1,2 S=3 E=1,2 K=1 H=1

0160242 01 60 2 4

2 13,18 1,44 0290462 02 90 4 6

2 4,79 0,52 S=2 E=1,2 K=2 H=1 S=3 E=1,2 K=2,3 H=2

0160412 01 60 4 1

2 1,12 0,12 0292682 02 92 6 8

2 32,98 3,61 S=3 E=1,2 K=1 H=1 S=4 E=1,2 K=2,3 H=0,1,2

0160442 01 60 4 4

2 19,63 2,15 Spolu 912,89 100,00

S=3 E=1,2 K=2 H=1

Hydrologické pomery

Povrchové vody:

Na podklade Atlasu krajiny SR mapovej kompozície z časti Prvotná krajinná štruktúra – vodstvo, ktorou sú autormi:

Peter Malík, Jaromír Švasta, Ján Jetel, Vladimír Hanzel, Matej Gadeon, Svetozár Scherer a Marián Fendek. Pretekajú

skúmanými katastrálnymi územiami dva potoky: Hunták, ktorý tečie od východu na západ a vlieva sa do rieky Nitra v

k. ú. Ľudovítová, a Dobrotka, ktorá vyzerá, že začína práve v obci Podhorany a vlieva sa do rieky Nitra v meste Nitra v

blízkosti potoku Jelšina.

Podzemné vody

Zo oficiálnej stránky obce je zrejmé, že v obci Podhorany vyviera takzvaná „Horná studňa“, teda nejaký prameň, ktorý

je pitný a prístupný verejnosti. Žiaľ pomocou terénneho prieskumu som ho nenašiel a poloha mi nie je známa. Zdrojom

tejto informácie: http://www.podhorany.sk/index.php?id=5&gi=23

Klimatické pomery

Na podklade Atlasu krajiny SR mapovej kompozície z časti Prvotná krajinná štruktúra – ovzdušie, ktorou sú autormi:

Milan Lapin, Pavel Faško, Marián Melo, Pavel Šťastný a Ján Tomlain. Som zistil tieto údaje: Obec Podhorany patrí do

okrsku, ktorý je teplý, mierne suchý až suchý s miernou zimou, pričom najbližšia meteorologická stanica sa nachádza v

Nitre vzdialenej 9 km južne od záujmového územia. Priemerná ročná teplota vzduchu v 1/3 východnej časti záujmového

územia je 8 – 9 °C a v ostatnej časti sa pohybuje medzi 9 – 10 °C. V severozápadnej polovici územia sú tieto

klimatické znaky: január nad -3 °C, letné dni nad 50, Iz = -20 až - 40, pričom v juhovýchodnej polovici územia sú

klimatické znaky: január nad -3 °C, letné dni nad 50, Iz = 0 až -20. Priemerné ročné sumy globálneho žiarenia sa

pohybujú v severozápadnej polovici na hodnotách 1 100 až 1 150 kWh.m-2 a v juhovýchodnej polovici na hodnotách

1 200 až 1 250 kWh.m-2. Priemerná ročná teplota aktívneho povrchu pôdy je zaznamenaná v rozmedzí 10 – 12 °C. Za

rok v priemere naprší od 550 – 600 mm zrážok

Legenda Klimatický región z BPEJ

Klimatické pomery

Klimatický región sú prvé dve čísla z BPEJ to je aj zobrazené na uvedenej mape.

Autormi mapy klimatických oblastí v Atlase Krajiny SR: Milan Lapin, Pavel Faško, Marián Melo, Pavel Šťastný, Ján Tomlain.

Legenda

Rastlinstvo

Podkladom je shp súbor potenc_veg1 získaný z FZKI servera, ktorý ste tam vložila Vy doc. Ing. Zlatica Muchová, PhD.

Autor mapy geomorfologické jednotky v Atlase Krajiny SR: Štefan Maglocký

B_UM-6: Potenciálna prirodzená vegetácia

4 Využitie pozemkov 4.1 Súčasné využitie pozemkov 4.1.1 Prvky poľnohospodárskej pôdy 4.1.2 Prvky lesnej pôdy 4.1.3 Prvky nepoľnohospodárskej a nelesnej pôdy 4.2 Biotická charakteristika vybraných prvkov súčasného využitia pozemkov 4.2.1 Reálna vegetácia 4.2.2 Biotopy 4.2.3 Vybraná charakteristika živočíšstva

Súčasné využitie pozemkov Mapa súčasného využívania územia

Súčasné využitie pozemkov Mapa súčasného využívania územia - legenda

Súčasné využitie pozemkov Mapa súčasného využívania územia - tabuľka

1b

Druh pozemku výmera [m2] Podiel z k. ú. [%]

Orná pôda (2) 6802655,85 38,44

0210001 z (2)

pozemky, na ktorých sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina, iné záhradné plodiny - veľkobloková orná pôda 6330782,40 93,06

0210002 z (2)

pozemky, na ktorých sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina, iné záhradné plodiny - malobloková orná pôda – pásové polia 465536,22 6,84

0210006 z (2)

pozemky dočasne nevyužívané na rastlinnú výrobu - dočasne nevyužívaná orná pôda 6337,23 0,09

Záhrada (5) 137076,66 0,77

0510002 z (5)

pozemky prevažne v záhradkárskych osadách, na ktorých sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny - záhradkárske osady bez objektov 134760,42 98,31

0510003 z (5)

pozemky prevažne v záhradkárskych osadách, na ktorých sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny - záhradkárske osady s objektmi 2316,24 1,69

Trvalý trávny porast (7) 1149058,94 6,49

0710000 z (7)

pozemky lúk a pasienkov trvalo porastené trávami - pozemky susediace s cestou, na ktorých je trvalý trávny porast 151191,09 13,16

0710004 z (7)

pozemky lúk a pasienkov trvalo porastené trávami - extenzívne využívané lúky 424340,64 36,93

0710015 z (7)

pozemky lúk a pasienkov trvalo porastené trávami - opustené lúky a pasienky (zaburinené) 573527,21 49,91

Lesný pozemok (10) 7975808,35 45,07

1020036 z (10)

pozemky porastené lesnými drevinami, ktoré slúžia na plnenie funkcií lesov - monokultúry pôvodných lesných drevín – iných drevín 7915129,88 99,24

1020039 z (10)

pozemky, na ktorých boli lesné porasty dočasne odstránené s cieľom obnoviť ich alebo zriadiť lesnú škôlku - lesné porasty dočasné odstránené – rúbanisko 44677,02 0,56

1026002 z (10)

pozemky, na ktorých je budova, ale nie sú vyňaté z lesného pôdneho fondu pozemky, na ktorých je spevnená lesná cesta, ale nie sú vyňaté z lesnej pôdy - spevnená lesná cesta na lesnom pozemku 16001,45 0,20

Vodná plocha (11) 74875,20 0,42

1111006 z (11)

vodný tok (prirodzený – rieky, potoky, umelý – prieplav, kanál, náhon, odpadový kanál, vodná nádrž umelá, vodná nádrž prirodzená a iné) - kanál so zarasteným korytom 58349,16 77,93

1113006 z (11)

stojaté sústredenie vody (jazero, močiar, odkryté podzemné vody – štrkovisko, bagrovisko, bagrovisko vzniknuté banskou činnosťou a iné) - odstavené rameno (mŕtve rameno) 16526,04 22,07

Zastavaná plocha a nádvoria (13) 1161587,34 6,52

1310402 z (13)

pozemky, na ktorých je dvor - dvor zatrávnený 792086,20 68,19

1330101 z (13)

pozemky, na ktorých sú postavené inžinierske stavby – železničné, lanové a iné dráhy (železničné trate, vlečky, výhybky, zariadenia na osvetlenie, na signalizáciu, visuté nadzemné, podzemné dráhy, objekty ombinovanej dopravy a iné) - železničné trate 34293,08 2,95

1332101 z (13)

pozemky, na ktorých sú postavené inžinierske stavby - cestné, miestne a účelové komunikácie a ich súčasti okrem diaľnic a rýchlostných ciest (cesty a miestne komunikácie, mosty, nadjazdy, tunely, podzemné dráhy, chodníky, nekryté parkoviská a iné) - cesta I., II. a

III. triedy 104847,27 9,03

1332105 z (13)

pozemky, na ktorých sú postavené inžinierske stavby - cestné, miestne a účelové komunikácie a ich súčasti okrem diaľnic a rýchlostných ciest (cesty a miestne komunikácie, mosty, nadjazdy, tunely, podzemné dráhy, chodníky, nekryté parkoviská a iné) - poľná cesta

spevnená 31627,86 2,72

1360002 z (13)

pozemky, na ktorých sú postavené bytové budovy označené súpisným číslom pozemky, na ktorých sú postavené budovy bez označenia súpisným číslom - rodinná zástavba 100028,11 8,61

1360300 z (13)

pozemky, na ktorých sú postavené nebytové budovy označené súpisným číslom pozemky, na ktorých sú postavené ostatné inžinierske stavby - priemyselné objekty 91213,31 7,85

1360302 z (13)

pozemky, na ktorých sú postavené nebytové budovy označené súpisným číslom pozemky, na ktorých sú postavené ostatné inžinierske stavby - nebytová zástavba – iná (mimo intravilánu) 7491,51 0,64

Ostatná plocha (14) 396184,04 2,24

1442006 z (14)

pozemky, ktoré slúžia ako účelová ochranná poľnohospodárska a ekologická zeleň protieróznych opatrení a opatrení na zabezpečenie ekologickej stability územia (vetrolamy – nízka a vysoká zeleň, zatrávnené plochy) - nelesná drevinová vegetácia prirodzeného

charakteru – fragmenty lesných ekosystémov 386557,62 97,57

1450003 z (14)

pozemky, ktoré slúžia na športové a rekreačné účely (športové ihriská, golfové ihriská, štadióny, kúpaliská, bazény a iné) - ihrisko (futbalové, golfové a iné), štadión 6754,44 1,70

1460001 z (14)

pozemky, ktoré slúžia ako cintorín, urnový háj - cintorín 2871,98 0,73

Biotopy S najväčšou pravdepodobnosťou výskytu sa nachádzajú nasledovné biotopy: Pi Piesky a pionierske porasty:

Pi4 Pionierske spoločenstvá plytkých silikátových pôd:

• Asociácia: Veronico vernae-Poetum bulbosae, zväz: Arabidopsion thalianae, trieda: Sedo-Scleranthetea

Pi5 Pionierske porasty zväzu Alysso-Sedion albi na plytkých karbonátových a bázických substrátoch:

• Asociácia: Jovibarbo-Sedetum albi, zväz: Alysso alyssoidis-Sedion albi, Trieda: Sedo-Scleranthetea

Kr Krovinové a kríčkové biotopy:

Kr1 Vresoviská:

• Asociácia: Genisto pilosae-Callunetum, zväz: Genistion, trieda: Nardo-Callunetea Tr Teplo a suchomilné travinno-bylinné porasty:

Tr1 Suchomilné travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte:

Tr1a Festucion valesiacae:

Asociácia: Festuco valesiacae-Stipetum capillatae, zväz: Festucion valesiacae, trieda: Festuco-Brometea Zväz: Festucion valesiacae, trieda:

Festuco-Brometea Tr5a Bromo pannonici-Festucion pallentis:

• Asociácia: Poo badensis-Festucetum pallentis, zväz: Bromo pannonici-Festucion pallentis, trieda: Festuco-Brometea

Tr6 Teplomilné lemy:

• Zväz: Geranion sanguinei, trieda: Trifolio-Geranietea Sk Skalné a sutinové biotopy:

Sk5 Nespevnené silikátové sutiny v kolínnom stupni:

• Asociácia: Senecio-Galeopsietum ladani, zväz: Galeopsion segetum, trieda: Thlaspietea rotundifolii Ls Lesy:

Ls2 Dubovo-hrabové lesy:

Ls2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské

Zväz: Carpinion, trieda: Querco-Fagetea LS3 Dubové a zmiešané dubové lesy

Ls3.1 Teplomilné submediteránne dubové lesy

Zväz: Quercion pubescenti-petraeae, trieda: Querco-Fagetea Asociácia: Pruno mahaleb-Quercetum pubescentis, zväz: Quercion

pubescenti-petraeae, trieda: Querco-Fagetea Ls3.5 Sucho a kyslomilné dubové lesy

Asociácia: Genisto pilosae-Quercetum petraeae, zväz: Genisto germanicae-Quercion, trieda: Quercetea robori-petraeae Ls4 Lipovo-javorové

sutinové lesy

Zväz: Tilio-Acerion, trieda: Querco-Fagetea Ls5 Bukové a zmiešané bukové lesy

Ls5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy

• Asociácia: Carici pilosae-Fagetum, podzväz: Eu-Fagenion, trieda: Querco-Fagetea X Ruderálne biotopy

X5 Úhory a extenzívne obhospodarované polia

Zväz: Caucalidion lappulae, trieda: Stellarietea mediae Zväz: Veronico-Euphorbion, trieda: Stellarietea mediae X9 Porasty nepôvodných drevín

• Zväz: Chelidonio-Robinion, trieda: Robinietea

5 Pozitívne prvky v krajine 5.1 Územná ochrana prírody a ochrana drevín 5.2 Chránené druhy, genofondové lokality a významné biotopy 5.3 Priemet existujúcej dokumentácie územného systému ekologickej stability 5.5 Chránené pamiatkové územia 5.6 Ekologicky významné krajinné prvky bez právnej ochrany 5.7 Kultúrnohistoricky a krajinársky významné prvky a štruktúry bez právnej ochrany

• národný park a jeho ochranné pásmo (TANAP, OP a pod.) • chránená krajinná oblasť a jej ochranné pásmo (CHKO) • chránený areál a jeho ochranné pásmo (CHA, OP) • národná prírodná rezervácia, prírodná rezervácia a jej ochranné pásmo (NPR, PR, OP) • národná prírodná pamiatka, prírodná pamiatka a jej ochranné pásmo (NPP, PP, OP) • chránený krajinný prvok (CHKP) • súkromné chránené územie a jeho ochranné pásma (SCHÚ, OP), • chránený strom a jeho ochranné pásma (CHS), • európska sústava chránených území NATURA 2000 (chránené vtáčie územie, územie

európskeho významu), • územie podľa ďalších medzinárodných dohovorov (ramsarské lokality, biosférické

rezervácie, lokality svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a iné), • navrhované vyhlásenie časti prírody za chránenú podľa zákona č. 543/2002 Z. z.

Územná ochrana prírody a ochrana drevín

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Mapa chránených území v modelovom území a blízkom okolí

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Mapa chránených území v modelovom území a blízkom okolí - LEGENDA

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Stručný popis chránených území zasahujúcich priamo do vášho územia a v širšom okolí do vzdušnej vzdialenosti 50 km od centra územia

2b

Chránené stromy Dub cerový je v k. ú. Hrušovany v správe CHKO Ponitrie a v druhom stupni ochranného pásma. Dôvod ochrany: Estetická, vedecko-výskumná, náučná a kultúrno-výchovná hodnota. Lipa v Dolných Štitároch je v k. ú. Dolné Štitáre v správe CHKO Ponitrie a v druhom stupni ochranného pásma. Dôvod ochrany: Významný exemplár z hľadiska historického a krajinárskeho, ktoré je potrebné evidovať a chrániť.

Maloplošné chránené územia Arborétum Mlyňany Slovenskej akadémie vied je chránený areál v obci Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou v okrese Zlaté Moravce. Má rozlohu 67 ha, a za chránený areál bol vyhlásený v roku 1951. Beladický park má plochu 6,6 ha a je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál. Dnes je tam až 90 taxónov drevín. Zaujímavá je „beladická lipa“ so zvláštnym habitom, ktorá je stará okolo 300 rokov. Belanov kút je prírodná pamiatka o výmere 2,72 ha. Ochrana mŕtveho ramena Nitry s brehovými porastami a s výskytom viacerých chránených druhov rastlín a živočíchov. Jeden z posledných zachovaných zvyškov prirodzených biotypov rieky Nitra. Bábsky les je národná prírodná rezervácia o výmere 30,4 ha a je od roku 1966 chránená. Nájdeme tu bukové dúbravy s drieňom a hrabovo-javorové porasty v úrodnej poľnohospodárskej krajine. Bábsky park je chránený areál na ploche 4,22 ha a vyhlásený bol v roku 1982. Slúži na ochranu historického parku v okolí miestneho kaštiela. Hajnonovoveský park je chránený celok o výmere 117,076 m2 vyhlásený v roku 1984 za chránený areál. Hornolefantovský park je chránený celok o výmere 32,200 m2 vyhlásený v roku 1982 za chránený areál.

Územná ochrana prírody a ochrana drevín

2b

Hrdovická je od roku 1982 národná prírodná rezervácia o výmere 30,03 ha, ktorá sa nachádza v pohorí Tribeč, neďaleko obce Nitrianska Streda. Predmetom ochrany tejto rezervácie je krajinársky mimoriadne hodnotný ostrý skalnatý hrebeň i tunajšie vzácne rastlinné a živočíšne spoločenstvá kyslých skalných stepí a lesostepí. Huntácka dolina je od roku 2000 vyhlásený za chránený areál o výmere 8,74 ha. Areál je určený na ochranu ojedinelého geomorfologického fenoménu v južnej časti pohoria Tribeč - fluviálne modelovaná časť doliny odráža zmeny a podmienky evolúcie stredohorského reliéfu. Jelenská gaštanica je od roku 1952 vyhlásený a roku 1982 novelizovaný na chránený areál o rozlohe 38 000 m2. Slúži na ochranu zachovalého starého lesného porastu gaštana jedlého v Tríbeči, dôležitého z vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Klasovský park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 39 900 m2. Slúži na ochranu historického parku vo voľnokrajinárskej úprave pri kaštieli v Klasove. Jeden z najstarších agátov (Robinia pseudoacacia L.) na území bývalého Rakúsko-Uhorska. Kostolianske lúky je od roku 2000 vyhlásený za chránený areál o výmere 42 019 m2. Slúži na zabezpečenie ochrany kriticky ohrozených druhov rastlín. Zriedkavý biotop, lesostepná vegetácia s veľkou biodiverzitou a výskytom xerotermných taxónov, ako aj druhov z čeľade Orchidaceae. Kovarská hôrka je od roku 1993 vyhlásený za prírodnú rezerváciu o výmere 44 000 m2. CHÚ patrí k územiam s ojedinelým zložením vegetácie atlantického charakteru. Hojný výskyt hrdobárky páchnucej (Teucrium scorodonia, v SR len v tejto časti Tribča). Biocenózy na chudobnom kyslom kremencovom podklade. Kynecký park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 14 900 m2. Lapášsky park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 21 900 m2. Slúži na ochranu historického parku v okolí kúrie za obcou Lapáš pri družstevnej pivnici. Plocha parku bola značne zredukovaná výsadbou ovocného sadu. Park má pestrú dendrologickú skladbu, pozoruhodná je 150-ročná lipa. Lupka je od roku 1952 vyhlásený a novelizovaná 1986 za prírodnú rezerváciu o výmere 207 300 m2. Slúži na ochranu xerotermných spoločenstiev s výskytom chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a živočíchov, dôležitých z vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Malantský park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 67,800 m2. Mojmírovský park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 33,993 m2. Močenský Park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 58 700 m2. Slúži na ochranu parku.

Územná ochrana prírody a ochrana drevín

2b

Nitriansky dolomitový útvar je od roku 1982 vyhlásený za prírodnú pamiatku o výmere 12 599 m2. Lokalita predstavuje vhodný objekt pre štúdium geologickej stavby Tribeča, významný estetický prvok a zaujímavý prvok životného prostredia mesta Nitra. Novoveský park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 65 900 m2. Historický park v obci Nová Ves nad Žitavou, na ktorého území ležia 2 kaštiele. Celkovo tu rastie až 99 druhov drevín, niektoré sú vzácne. Park má veľkú biol., architekt. i estetickú hodnotu. Park Janka Kráľa v ZM je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 12,900 m2. Park pri hrobke Migazziovcov je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 3,200 m2. Park pri liečebnom ústave H.Lefantovce má výmeru32 ha. Pustochotársky park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 72,500 m2. Rumanovský park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 29 700m2. Slúži na ochranu historického parku pri kaštieli na návrší v strede obce Rumanová. Už len v náznakoch sú zachovalé časti pravidelnej parkovej úpravy so vždyzelenými druhmi drevín, zvyšok parku má voľnú kompozíciu. Vzácny je jedinec tamaryšky francúzskej. Sedliská je od roku 1974 vyhlásený a 1988 novelizovaný na prírodnú rezerváciu o výmere 58 539m2. Slúži na ochranu xerotermných porastov stepného charakteru s bohatým výskytom poniklecov (Pulsatilla pratensis subsp. nigricans, P. vulgaris ssp. grandis) v sprievode ďalších významných teplomilných druhov živoč. a rastlín na vedeckovýsk. a kult.-náučné ciele. Solčiansky háj je od roku 1984 vyhlásený a 1988 novelizovaný na prírodnú rezerváciu o výmere 70 700m2. Slúži na ochranu geomorfologicky, biologicky i krajinársky významného priestoru pohoria Tríbeč so zachovalými prirodzenými dúbravami, lesostepnými i skalnými spoločenstvami na kyslom podklade na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Tajniansky park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 101,900 m2. Topoľčianska zubria zvernica je od roku 1964 vyhlásený za chránený areál o výmere 140,16 ha. Je umelo vytvorené prostredie. Účelom je ochrana zubra hrivnatého pôvodne najväčšieho cicavca Európy, biologicky a edukačný význam. Topoľčiansky park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 103 300 m2. Mimoriadne cenný hist. park na okraji obce Topoľčianky pri kaštieli. Voľne prechádza do les. porastov pohoria Tribeč. Jeden z najväčších najstarších v SR - niekt. jedince pochádzajú z r. 1800-1810. Celkovo je tu zastúpených vyše 300 taxónov drevín.

Územná ochrana prírody a ochrana drevín

2b

Veľkozálužský park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 96,300 m2. Zoborská lesostep je od roku 1952 vyhlásený a 1986 novelizovaný na prírodnú rezerváciu o výmere 230 800 m2. Slúži na ochranu teplomilných skalných, stepných a lesostepných spoločenstiev Tribeča, dôležitých z vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Čermiansky močiar je od roku 1988 vyhlásený za prírodnú pamiatku o výmere 54 457 m2. PP je vyhlásená na ochranu močaristého, ekologicky a edukačne významného biotopu v juhovýchodnej časti Bojnianskej pahorkatiny s výskytom chránených druhov živočíchov, dôležitého z vedeckovýskumného, náučného a kultúrno-výchovného hľadiska. Šuriansky park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 9 500 m2. Slúži na ochranu historického parku v obci Šurianky, ktorý sa nachádza v strede obce za kaštieľom. Je dendrologicky cenný, rastie v ňom 33 druhov drevín, z ktorých mnohé sú cudzokrajné. Žibrica je od roku 1954 vyhlásený a 2006 novelizovaný na prírodnú pamiatku o výmere 686 053 m2. Účelom vyhlásenia CHÚ a jeho zón je zabezpečenie ochrany stepných, lesostepných a lesných spoločenstiev rastlín a živočíchov, biotopov národného i európskeho významu. Žitavský park je od roku 1982 vyhlásený za chránený areál o výmere 44 900 m2. Slúži na ochranu historického parku v obci Žitavce v okolí kaštieľa. Vstupná časť je riešená pravidelnou úpravou, zvyšok voľnokrajinársky. V parku rastie 13 druhov cudzokrajných drevín.

Územia európskeho významu Bačove slaniská inak nazývané Juhásove slance sú od roku 2012 vyhlásené za chránený areál o výmere 418 435 m2. Účelom vyhlásenia chráneného areálu je zabezpečenie ochrany zachovalých biotopov európskeho významu: Vnútrozemské slaniská a slané lúky (1340) a Panónske slané stepi a slaniská (1530). Dvorčiansky les je územie o výmere 146,84 ha. Areál sa nachádza v nížinných prírode v bezprostrednej blízkosti mesta Nitra, v pôvodnom zátopovej oblasti Nitra rieky. Je pokrytá listnatého tvrdého lužného lesa. Gýmeš je zrúcanina hradu na strmom kremencovom kopci Dúň (514 m n. m.) na južnom svahu pohoria Tribeč, zhruba 5 km na sever od obce Jelenec. Zrúcanina je výraznou dominantou širokého okolia. Gýmeš je jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáchovcov Hôrky o tomto nič netuším Kostolianske lúky sú od roku 2000 vyhlásené za chránený areál o výmere 42 019 m2. CHA je vyhlásený z dôvodu zabezpečenia ochrany kriticky ohrozených druhov rastlín. Zriedkavý biotop, lesostepná vegetácia s veľkou biodiverzitou a výskytom xerotermných taxónov, ako aj druhov z čeľade Orchidaceae.

Územná ochrana prírody a ochrana drevín

2b

Sedliská sú popísané v MCHÚ. Síky majú výmeru 32,75 ha. Predmetom ochrany sú: Vnútrozemské slaniská a slané lúky, Nížinné a podhorské kosné lúky. Vinodolský háj má výmeru 21,76 ha. Predmetom ochrany sú: Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek, Karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy. Zoborské vrchy tvoria najjužnejší výbežok pohoria Tribeč. Patria do CHKO Ponitrie

Chránené vtáčie územia Tríbeč má výmeru 24 540ha. Charakteristika : Jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie orola kráľovského (Aquila heliaca) je Tríbeč. Tvoria ho hlavne listnaté lesy. Pravidelne tu hniezdi výr skalný (Bubo bubo), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), včelár lesný (Pernis apivorus), ako ostatné lesné druhy vtákov. nCHVÚ sa čiastočne prekrýva s CHKO Ponitrie.

Velkoplošné chránené územia

CHKO Ponitrie pod týmto názvom existuje od roku 1985 na rozlohe 37 665 ha. Hlavným predmetom ochrany sú súvislé lesné porasty, ktoré sú v južnej časti CHKO veľmi bohaté na teplomilné dreviny. Cenným prvkom krajiny sú aj lokality s výskytom stepnej a lesostepnej flóry a fauny. Rastie tu viac ako 1200 druhov vyšších rastlín, zo živočíchov tu bolo zistených viac ako 5500 druhov. A práve pre tieto neoceniteľné prírodné hodnoty bola podstatná časť územia CHKO Ponitrie zaradená do zoznamu navrhovaných území európskeho významu, ktoré sú súčasťou budovanej súvislej európskej siete chránených území NATURA 2000.

Územná ochrana prírody a ochrana drevín Fotodokumentácia – vaše fotografie, dátum fotenia a miesto uveďte ku každej fotografii

2b

Lipa v Dolných Štitároch Arborétum Mlyňany

Žibrica Zoborské vrchy

Priemet existujúcej dokumentácie územného systému ekologickej stability Výrez z RÚSES dokumentácie riešeného územia a širšieho okolia

Citácia dokumentácie RÚSES: Z ľava:

Mapa č. 6 Návrh ÚSES M. 1:50 000

Mapa č. 2 Súčasná krajinná štruktúra M. 1:50 000

Mapa č. 3 Stresové faktory M. 1:50 000

Stručný popis pamiatkových lokalít zasahujúcich priamo do vášho územia

Chránené pamiatkové územia

1b

Národná kultúrna pamiatka – zaniknutý kostol sv. Michala ÚZPF 1523/O v k.ú. Sokolníky Predmetná NKP je pozostatkom pravdepodobne významného objektu, ktorý bol vybudovaný v 11. storočí po prechode účastníkov 1. križiackej výpravy v auguste 1096. Zdroje: http://www.podhorany.sk/-narodne-kulturne-pamiatky A terénny prieskum 31.5.2016

Kultúrnohistoricky a krajinársky významné prvky a štruktúry bez právnej ochrany

Obnovený železničný most: Získal pamätnú tabuľu, ktorá bola osadená pri príležitosti 70. výročia

oslobodenia obce Sovietskou armádou dňa 29.3.1945. Je to

spomienka na železničný most zničený ustupujúcim nemeckým

vojskom dňa 27.3.1945.

Božia muka:

Nachádza sa neďaleko železničného mosta. Je u nej krásny solitér

v príjemnom prostredí.

1b

Kultúrnohistoricky a krajinársky významné prvky a štruktúry bez právnej ochrany

Socha sv. Urbana patróna vinohradníkov a viníc: Bola postavená 27.5.2001 miestnymi vinármi. Je v príjemnom

prostredí, ľudia sa o ňu starajú. Na zámienku k návšteve je vhodná.

Vyhliadková veža na Hôrke: Vyhliadková veža je postavená na rovnakom mieste ako pôvodná

veža v rokoch 1940 – 1960. Bola postavená na podnet miestnych

občanov. Do užívania bola uvedená dňa 24.9.2011.

Z veže je vidieť desiatky kilometrov do všetkých strán.

1b

6 Negatívne javy v krajine 6.1 Prírodné stresové javy a procesy 6.2 Sekundárne stresové zdroje a ich ochranné pásma 6.3 Sekundárne stresové javy a procesy

Mapa vodnej erózie na podklade BPEJ s legendou

Negatívne javy v krajine

Mapa veternej erózie z podkladov BPEJ s legendou

Negatívne javy v krajine

Mapa ekologickej stability územia s legendou

Ekologická stabilita územia 1b

Výpočet ekologickej stability územia

Ekologická stabilita územia

Stupeň Slovná charakteristika stupňa

ekologickej stability Opis prvkov využitia pozemkov

5 veľmi veľký význam krajinné prvky s prirodzenou a prírode blízkou vegetáciou – prírodné lesy, prirodzené travinno-bylinné spoločenstvá, mokrade, rašeliniská, vodné toky a plochy s prirodzeným dnom aj brehmi a s charakteristickými vodnými a pobrežnými spoločenstvami a i.

4 veľký význam krajinné prvky s poloprirodzenou a prírode blízkou vegetáciou, lesy, lúky s prevahou prirodzene rastúcich druhov, prirodzené vodné plochy a i.

3 stredný význam krajinné prvky s antropicky podmienenou vegetáciou s prírodnými prvkami, napr. zatrávnené a extenzívne využívané sady a i.

2 malý význam krajinné prvky s antropicky podmienenou vegetáciou synantropného charakteru, napr. intenzívne využívané sady, vinice, rekultivované lúky a i.

1 veľmi malý význam napr. intenzívne využívané, plošne rozsiahle bloky ornej pôdy a i. 0 bez významu napr. zastavané plochy a komunikácie a i.

5 4 3

2 1 0

KES

p p pPÚ

p p p

Stupne ekologickej stability – prehľad zaradenia prvkov využitia pozemkov

Na účely pozemkových úprav sa určí rámcový stupeň ekologickej stability územia, ktorý vyjadruje mieru odchýlenia aktuálnych spoločenstiev od prírodného stavu. Koeficient ekologickej stability (KES) sa stanoví podľa vzorca, vyjadrujúceho stupeň antropogénneho ovplyvnenia z hľadiska ekologickej stability:

kde: PÚKES - koeficient ekologickej stability územia na účely pozemkových úprav P5 - výmera prvkov využitia krajiny zaradená do 5 stupňa [ha] P4 - výmera prvkov využitia krajiny zaradená do 4 stupňa [ha] P3 - výmera prvkov využitia krajiny zaradená do 3 stupňa [ha] P2 - výmera prvkov využitia krajiny zaradená do 2 stupňa [ha] P1 - výmera prvkov využitia krajiny zaradená do 1 stupňa [ha] P0 - výmera prvkov využitia krajiny zaradená do 0 stupňa [ha]

KES výmera v ha

0 - bez významu 39,23

889,64 1 - veľmi nízky 712,52

2 – nízky 137,89

3 - stredne vysoký 48,27

880,09 4 – vysoký 830,17

5 - veľmi vysoký 1,65

880,09

889,64

0,989265

KES

KES

PÚ

PÚ

Vyšla mi hodnota 0,959265 čo predstavuje krajinu so strednou ekologickou stabilitou

Fotodokumentácia zaslaná počas semestra

Snežienky – prvá fotografia fotená 20.2.2016 – neviem ktorú fotku som poslal

odstránenie prestarnutej sprievodnej vegetácie – sprievodná vegetácia tu bola celý čas čo si pamätám. Dôvod je asi obnova tohto porastu fotené 20.2.2016

Takmer celoročne trvajúci úkaz na poli, kde z odvodňovacieho kanála priteká voda, niekoľko rokov s tým poľnohospodári nič nerobia asi vytvárajú močiar. Fotené 20.2.2016

Fotodokumentácia zaslaná počas semestra

Pásavka zemiaková – škodcovia fotené 4.4.2016

Zariadenie na elektrických stĺpoch určené na ochranu vtákov fotené 15.3.2016

Na fotke je vidieť upravené koryto rieky Myjava v obci Turá Lúka. Koryto je upravené nielen v intraviláne, kde bola zhotovená fotka ale aj v extraviláne, kde sa nedalo z bezpečnostných dôvodov zaparkovať. Fotené 16.3.2016

Zásady odovzdania elaborátu

Prezentáciu mi odovzdáte do 1.7.2016 na CD, na ktorom bude napišané Meno, Priezvisko a Názov katastrálneho územia. Každý deň oneskorenia bude sankciovaný znížením známky z konečného hodnotenia. Štruktúra CD bude nasledovná: Priezvisko_názov_k_u.pptx Adresár BPEJ bude obsahovať: BPEJ.shp , dbf, prj, sbx, shx (aby bolo možné príslušný shp otvoriť) Adresár VRSTEVNICE bude obsahovať: Všetky shp, dbf, prj, sbx, shx (súroby vami opravených vrstevníc v pôvodných názvoch) Adresár SVK bude obsahovať: SVK_nazov_k_u.shp , dbf, prj, sbx, shx (aby bolo možné príslušný shp otvoriť)