Je mnoho dôvodov, prečo stojí za to verejne pripomí-

nať, že ľudský život pred narode-ním má skutočnú hodnotu. Hoci je taký krehký a  nesebestačný. Tým najdôležitejším je fakt, že najslabší a najbezbrannejší si za-slúžia najväčšiu ochranu. Aj vte-dy, ak ich prítomnosť zaťažuje a vyžaduje si od celej spoločnos-ti zvýšenú solidaritu.

V  našom svete, ktorý mení svoj základný pohľad na člove-ka, je dôvodov ešte viac.

Náznaky budúcnosti, ktoré už vieme čítať, predpovedajú, že chápanie hodnoty ľudského života narazí na novú spoločen-skú fi lozofi u. Bude sa predefi -novávať, akú hodnotu má život nevládneho človeka, život člove-ka s  obmedzenými duševnými schopnosťami, či napríklad len život človeka trpiaceho depre-siou. Bude sa určovať, či im spoločnosť má pomáhať, aby sa takéhoto života vzdali, či ich má k tomu podnecovať a kto o tom bude rozhodovať, ak tak nespra-via sami. Bude sa meniť pohľad na to, či je vhodnejšie pomáhať žiť, alebo pomáhať zomierať.

Vieme, že keď spoločnosť rela-tivizuje hodnotu života vymeno-vávaním podmienok, koho život a za akých podmienok má vlast-ne cenu, neskončí sa to dobre.

Preto v mene celej redakcie konzervatívneho denníka Postoj ďakujem organizátorom aj všet-kým účastníkom pochodu za túto akciu a týmito novinami jej vyjadrujeme našu podporu. 

Prečo to stojí za to

Pred dvomi rokmi to prišlo sčista-jasna. Na-pokon, na mobilizáciu pro life hnutia nebol

nijaký silný vonkajší dôvod. Politicky bola téma dlhodobo zablokovaná. Keď sa v parlamente hla-sovalo o zákaze či výraznom obmedzení potratov, zdvihla ruku maximálne tretina poslancov. Navy-še, v roku 2007 Ústavný súd odmietol sťažnosť, že mimoriadne uvoľnené znenie nášho inter-rupčného zákona nie je v súlade s Ústavou, kto-rá garantuje ochranu života už pred narodením. Argumentácia Ústavného súdu bola pozoruhod-ne lajdácka, no potvrdila, že interrupčný zákon zostane na dlhé roky nedotknutý. A že nenarode-né deti budú do 12 týždňa života naďalej požívať menšiu právnu ochranu než narodené zvieratá, napríklad korytnačka či morské prasa. Napo-

kon prišlo ako náplasť malé víťazstvo proliferov: poslanci v roku 2009 schválili takzvaný informo-vaný súhlas, na základe ktorého by mal lekár po-skytnúť žene pred potratom viaceré informácie, ktoré môžu jej rozhodnutie zmeniť.

Zdalo sa, že po zásadnom rozhodnutí Ústav-ného súdu a symbolickom úspechu pro life hnu-tia bude dlho ticho. Prípadne, že téma potratov bude naďalej živoriť na periférii: v podobe modli-tebných stretnutí desiatok väčšinou starších ľudí, pripnutím bielej stužky na Deň počatého dieťaťa, alebo nanajvýš upúta pozornosť vizuálne agresív-na kampaň Jany Tutkovej.

Ale potom prišiel rok 2013 a s ním začiatok no-vého letopočtu.

Pokračovanie na strane 2

FERO MÚČKAšéfredaktor Postoj.sk

Pochod za život ako malý zázrak

Ešte pred pár rokmi by v to nikto neveril. Téma potratov síce na Slovensku vďaka sieti pro life mimovládok vo Fóre života nezmizla z verejného diskurzu, ale rozhodne nebola masová. To všetko zmenili Košice v roku 2013. A Bratislava v roku 2015 môže opäť potvrdiť, že Slovensko kráča proti európskym trendom.

Noviny pripravili redaktori konzervatívneho denníka Postoj | Pochod za život | 20. september 2015 ZADARMO

www.postoj.skN

OV

INY

PRVÝ NÁRODNÝ POCHOD ZA ŽIVOT SA USKUTOČNIL V SEPTEMBRI 2013, Foto: Anton Frič

MARTIN HANUSPostoj.sk

NOVINY ZA ŽIVOT STRANA: 2

www.postoj.sk

Pokračovanie zo strany 1Prvé veľké povzbudenie priš-

lo z Bratislavy, keď sa 16. marca napriek tuhej zime na Hviezdo-slavovom námestí zhromaždilo asi dve tisíc ľudí. Akciu Bratisla-va za život zorganizovali mladí, vzdelaní katolíci zo Spoločenstva Ladislava Hanusa (SLH) spolu s Fórom života. Hoci si ju mé-diá nevšimli, pretože ich v  tom čase viac zaujímalo stretnutie asi stovky holohlavcov pri hrobe

Jozefa Tisa, bolo zjavné, že hnu-tie pro life získava novú podobu: po prvé, išlo dovtedy o najpočet-nejšie protipotratové zhroma-ždenie v  po novembrových de-jinách (o  tom, koľkonásobne bude tento rekord prekonaný o  šesť mesiacov v  Košiciach, sa nikomu ani nesnívalo), po druhé, tón mu udávali mladí ľu-dia, a po tretie, hoci organizátori aj väčšina účastníkov boli prakti-zujúci katolíci, o potratoch sa ne-hovorilo ako o náboženskej, ale ľudskoprávnej téme, ktorá patrí do stredu spoločnosti.

Predseda SLH a  organizá-tor bratislavského pochodu Ju-raj Šúst hovorí, prečo to chceli spraviť trochu inak: „Z tradície sa k  tejto téme pristupovalo religióz-ne, čo neoslovovalo ani mnohých katolíkov. Chceli sme to preto spra-viť civilne.“

A  potom prišli Košice: „Pra-covali sme s  viacerými prognóza-mi účasti: tie pesimistické rátali so štyrmi tisíckami účastníkov, rea-listické so siedmymi tisíckami, op-

timistické s  20 tisícmi účastníkmi. Medzi nami bol jeden, čo tvrdil, že príde 50 tisíc ľudí, ja som si však myslel, že mu preskočilo,“ spo-mína s  úsmevom kňaz Dušan Škurla na debaty, ktoré medzi sebou viedli ľudia z  organizač-ného štábu košického Pochodu za život. Skutočná účasť – 70 až 80-tisíc ľudí – predčila očakáva-nia najväčších fantastov. Samo-zrejme, dôvodom takéhoto ma-sového charakteru bola priama záštita zo strany katolíckej cirkvi. Napriek tomu však Košice ne-pripomínali mariánsku procesiu

či púť v  Levoči, ale v mnohom nadviazali na Bratislavu – bolo tu veľa mla dých ľudí a  rodín, hlavný pochod aj viaceré sprie-vodné akcie sa niesli v civilnom duchu, súčasne však bolo jasné, že ide o manifestáciu veriacich.

Oba pochody tiež spájalo to, že vznikli zdola. S nápadom zorganizovať Národný pochod v  Košiciach prišlo združenie Deti svätej Alžbety okolo kňaza Dušana Škurlu, ktoré sa už pár

rokov pokúšalo v  tejto téme zmobilizovať svoje mesto. Or-ganizovalo modlitby pred ne-mocnicami, či mestské pochody so stovkami účastníkov. Nápad celonárodneho pochodu by sa možno nezrodil bez celkom iné-ho košického podujatia, Európ-skeho hlavného mesta kultúry. „Prirodzene sa nám to spojilo, na-pokon Ján Pavol II. ako prvý hovoril o zápase kultúry života s kultúrou smrti.“

Ďalším kľúčovým človekom bol Marek Michalčík, vtedajší podpredseda Fóra života, ktorý

bol hlavným koordinátorom prí-pravného tímu. Obaja so Škur-lom vedeli, že šance na úspech pochodu by zvýšila morálna záštita zo strany cirkvi. Bisku-pi im však vyrazili dych, keď na žiadosť o  morálnu podporu ponúkli, že sa stanú hlavnými organizátormi pochodu. To na jednej strane zaručilo pochodu masívnu účasť, na druhej stra-ne mu prinieslo pečať katolíckej akcie. Michalčík pripúšťa tento problém, no hovorí, že ak chcú proliferi, aby ich počúvala šir-šia spoločnosť, bolo dôležité zmobilizovať vlastné prostredie. „My sme si vôbec neboli istí tým, či téma ochrany života pritiahne do ulíc naše prostredie, sympatizantov Fóra života. Teraz, keďže chceme potvrdiť, že to nie je iba katolícka, ale ľudská hodnota, ideme do ťaž-šieho prostredia, do centra Brati-slavy.“ Michalčík zdôrazňuje, že aj z toho dôvodu chcú teraz or-ganizátori v rámci sobotňajšieho programu venovať viac priestoru diskusiám a  polemikám. „Chce-me sa jednoducho konfrontovať aj s  ľuďmi, ktorí majú iný pohľad,“ približuje nový akcent Marek Michalčík. Zároveň je všetkým jasné, že aj tento pochod budú médiá a  vonkajší svet vnímať ako aktivitu katolíkov – čo napo-kon zodpovedá realite.

Juraj Šúst v  tomto zmysle vlastné pro life hnutie provo-kuje: „Nezdieľam celkom presved-čenie, že naše hnutie má úspech, ak zaujíma len ľudí z  katolíckeho prostredia. To všetko je určite fajn, ale úspech bude, keď si naše ciele osvoja aj ľudia zo sekulárnej spo-ločnosti.“

Pro life hnutie v  spolupráci s  cirkvou ukázalo pred dvomi rokmi obrovskú silu, keď pritiah-lo do ulíc desaťtisíce ľudí. Maso-vosť bude meradlom úspechu aj teraz, najmä po nízkej účasti vo februárovom referende o ro-dine. Pred prolifermi však stojí dlhodobo ešte väčšia výzva: ako dostať svoju tému z námestí do politiky. A ukázať, že Slovensko kráča proti európskym trendom aj zákonmi.

Pochod za život ako malý zázrak

POCHODY ZA ŽIVOT SPÁJA AJ TO, ŽE VZNIKLI ZDOLA,Foto: Anton Frič

NOVINY ZA ŽIVOT

www.postoj.sk

STRANA: 3

Medzi dôležitými médiami nenájdete žiadne, kto-

ré by sa otvorene postavilo za ochranu ľudského života od jeho vzniku. Skôr naopak. Košický pochod, na ktorý prišlo sedem-desiattisíc ľudí, ktorý prebehol v pokojnej, až slávnostnej atmo-sfére, na ktorom sa zúčastnili celé rodiny a kde sa dali narátať tisícky kočíkov, bol v  komentá-roch mienkotvorných denníkov označovaný ako nenávistný, ne-priateľský či plný extrémistov.

Podobný, jednostranný pre-tlak možno vidieť aj pri iných, dôležitých témach. Nie je to tým, že by tu vôbec neboli dobrí no-vinári, ktorí by rozmýšľali inak, než je v médiách štandardom. Napríklad, pred štyri rokmi sa viacerí z  nich dali dohromady a prišli s  iniciatívou Novinári za život. Chceli tak dať vedieť, že aj vo veľkých mienkotvorných no-vinách sú novinári, ktorí veria, že ľudský život si zaslúži ochra-nu od svojho vzniku. K ich výzve sa pridalo niekoľko tisíc ľudí.

Viacerí z nich sa v tejto dôle-žitej téme angažovali aj ďalšími spôsobmi. Svojou čiastkou pri-

speli tiež pri organizácii Košic-kého pochodu a rozhodli sa tiež podporiť Bratislavský pochod za život. Urobili to tým, čo vedia naj-lepšie: pomohli organizátorom s  diskusiami v  rámci programu a  prišli s  myšlienkou pochodo-vých novín, ktoré držíte v ruke.

Nejde o žiadnych hurá nad-šencov. Väčšinou majú viac než desaťročné žurnalistické skúse nosti, v  redakciách zastá-vali dôležité posty, boli ocenení mnohými novinárskymi cena-mi. No boli rozptýlení vo viace-rých redak ciách, a preto ich hlas často zanikal.

TAK VZNIKOL NÁPADJe možné mať na Slovensku

den ník, ktorý sa bude kvalitne venovať politike, ekonomike, kul túre, spoločenským otázkam a  zároveň nebude pohŕdať ľuď-mi, ktorí cítia, že život má cenu od svojho začiatku? Táto myšlien ka vznikla práve v kruhu tých novi-nárov, ktorí zorganizovali projekt Novinári za život a rozhodli sa, že to skúsia. Že sa pokúsime o kvalit-ný denník, ktorý bude jednostran-nosť v médiách vyvažovať.

Tak vznikol projekt konzerva-tívneho denníka Postoj, ktorý sa začal formovať toto leto. Dnes ho tvorí šesť skúsených noviná-rov na plný úväzok, z ktorých pia-ti boli viacnásobne nominovaní alebo získali novinárske ceny. Ide o  mená ako Imro Gazda, Jozef Majchrák, Martin Hanus, Jaro Daniška či Palo Rábara. Išli do toho, hoci vedia, že to bude oveľa ťažšie, ako zostať v  zabe-haných médiách. Už od začiatku spolupracujeme s viacerými štu-dentmi žurnalistiky. Cieľom totiž nie je len vytvoriť konzervatívny denník, ale aj pomôcť tomu, aby tu vznikala generácia mladých novinárov s podobnými hodno-tami. Dostať sa na prax do za-behaných, veľkých novín, je pre nich často problém.

Je zrejmé, že ide o  odváž-nu myšlienku. Mediálny trh je náročný, o  čitateľa a  inzerciu sa bojuje všetkými metódami. Výsledkom je bulvarizácia, po-vrchne spracované témy a zjed-nodušené videnie sveta.

Napriek tomu sme presved-čení, že náš pokus môže byť úspešný. Na Slovensku je stále

dosť ľudí, ktorí rozmýšľajú po-dobne ako my.

SPOLU TO PÔJDEAby to celé fungovalo, potre-

bujeme ešte niečo. Vás. Staňte sa súčasťou tohto odvážneho, ale potrebného projektu a pod-porte ho. Najviac nám pomôže, ak si na našu podporu zriadite trvalý príkaz, hoci len na pár eur mesačne. Prípadne, ak vám to možnosti dovoľujú, podporte nás aj vyššou sumou. Staňte sa súčasťou nášho klubu, v  kto-rom chystáme zaujímavé akcie a stretnutia so zaujímavými ľuď-mi pre našich podporovateľov. Ak ste podnikateľ, môžete u nás inzerovať. Napríklad preto, že medzi našimi čitateľmi nájdete takisto nadpriemerne vzdela-ných ľudí, nadpriemerne často sú to otcovia či matky viacpočet-ných rodín. Po dlhých rokoch tu konečne vzniká projekt, o  kto-rom sa toľko hovorilo, no zatiaľ ho nik nespustil. Pretože, ako sa sami presviedčame, ide nao-zaj o náročnú vec. Ale s vami sa to určite podarí. Všetkým, ktorí stoja pri nás, ďakujeme.

Aj Slovensko môže mať konzervatívny denník

Na Slovensku nie je žiadny denník, ktorý by si vážil ľudský život od jeho začiatku. Je možné to zmeniť.

FERO MÚČKAšéfredaktor Postoj.sk

Staňte sa súčasťou odvážnej myšlienky konzervatívneho denníka

www.postoj.skNaše číslo účtu je: 2943460300/1100

Aj malý pravidelný mesačný príspevok pomôže ku kvalitnej žurnalistike.

NOVINY ZA ŽIVOT STRANA: 4

www.postoj.sk

Mnohé ženy po potrate trpia

Vo vašej Poradni Alexis sa venujete ženám, ktoré zva-žujú potrat, aj ženám, ktoré majú skúsenosť s  potratom, spontánnym alebo umelým. Kto rých je viac?

Väčšinou sa nám ozývajú ženy, ktoré sa rozhodujú pre potrat alebo by si dieťa vyslove-ne chceli nechať, no majú pocit, že na to nemajú podmienky. Na-príklad pre nedostatok peňazí alebo pre odmietnutie zo strany partnera. Vtedy hľadajú pomoc, aby nemuseli ísť na interrupciu. Ozývajú sa aj ženy po potrate, spontánnom aj umelom.

Čo konkrétne chcú od vás ženy, ktoré potrat ako riešenie už zavrhli alebo ho ešte zvažu-jú?

Hľadajú radu, napríklad aké fi nancie môžu dostať od štátu alebo sa pýtajú na adopciu, lebo už sa rozhodli, že dieťa si nene-chajú. Potom máme dievčatá, čo majú 16, 17 rokov, sú neplá-novane tehotné, tie si bábätko často chcú nechať, ale niektoré sa aj pýtajú na interrupciu a na to, či sa bude dať zatajiť pred ro-dičmi. Reakcie rodičov a toho, či dokončia školu, sa boja najviac.

Niekedy sa stane, že sa žena ozve s tým, aby sme jej poradili, kam má ísť na interrupciu. Na takéto ženy môžeme ešte vplý-vať. Nemôžeme ich presviedčať, ale poskytnúť informácie, argu-menty.

Povedzme si príklad: obráti sa na vás mladá žena, ktorá je v  ťažkej situácii a pod tlakom okolia zvažuje aj potrat. Fakt, že sa obrátila na vás, je signá-lom, že si chce dieťa skôr ne-

chať. Aká informácia či forma pomoci z  vašej strany môže pre ňu najviac zavážiť?

Ukazuje sa, že takýmto že-nám najviac pomôže povzbu-denie, že to zvládnu. Samozrej-me, potom máme aj konkrétne rady, napríklad, že existuje možnosť individuálneho štu-dijného plánu a  teda že škola sa dá dokončiť, že otec dieťa-ťa je povinný naň prispievať aj v  prípade, že nechce, aby sa narodilo, že existujú možnosti núdzového bývania, ak ju rodi-čia vyhadzujú z domu a ďalšie. Povieme im tiež, že môžeme pomôcť materiálnou pomocou od našich darcov. Objasníme aj iné možnosti – adopciu, pes-túnsku starostlivosť a  podob-ne. Poskytneme aj iné informá-cie podľa konkrétnej situácie danej ženy. Keď sa dozvedia tieto informácie, často zvážia, že sa to s dieťaťom predsa len bude dať zvládnuť. Tieto ženy dostávajú zo svojho okolia veľ-mi rozličné rady. Keď sa ozvú nám, dostanú aj odbornejšie informácie. Teda niekedy ich stačí iba trochu poštuchnúť správnym smerom.

Denník N pred časom vy-zdvihol štúdiu z  Kalifornskej univerzity, podľa ktorej asi 95 percent žien po potrate pokla-dalo zákrok za správne roz-hodnutie a netrápi ich.

Ten článok som čítala a mám k nemu viacero výhrad, rovna-ko ako ku spomínanej štúdii. V  článku boli vety ako: „Po ur-čitej dobe  sa ženy s  potratom dokázali vyrovnať, takže ich už po emocionálnej stránke toľ-

ko netrápil.“ Alebo: „Postupne u nich došlo k nárastu sebaúcty a životnej spokojnosti a poklesu symptómov spojených s úzkos-ťou či s depresiou.“

Z toho vyplýva, že na začiat-ku sa ženy trápili, ibaže sa to po-stupne lepšilo. Vôbec sa v spo-mínanej štúdii neriešilo, prečo sa to lepšilo, či nevyhľadali te-rapeutické programy, ktoré sa zameriavajú na popotratový syndróm alebo či nešli k  psy-chiatrovi. Tá štúdia práveže do-kázala, že na začiatku ženy trpe-li. Ďalší problém tejto štúdie bol s výberom vzorky.

V čom?Z  oslovených žien ani nie

40 percent súhlasilo, že do vý-skumu pôjdu. Už na začiatku je to teda skreslené, lebo skôr sa prihlásia tie ženy, ktoré nema-jú problém hovoriť o  tom, čo

prežili. Skôr to odmietnu ženy, ktoré sa v  tom nechcú hrabať. Druhá vec je, že aj počas vý-skumu asi tretina žien z neho odstúpila napriek tomu, že boli peniazmi motivované vypĺňať každého pol roka dotazníky. Takže tie ženy, ktoré im zosta-li na konci, boli práve tie, kto-ré sú takpovediac psychicky najzdravšie. Vyvodzovať z nich závery pre celú populáciu teda nie je objektívne. Výskum teda nič defi nitívne nedokázal, tak ako ktorýkoľvek iný pred ním. A obávam sa, že práve také štú-die a články, ako bol v denníku N, môže u  žien prehĺbiť pocit izolácie, ktorý som spomínala. Povedia si, že keď sa po potra-te trápia, sú so svojimi pocitmi celkom mimo. Celý rozhovor nájdete na postoj.sk

PETRA HERETOVÁ, Foto: Pavol Rábara

MARTIN HANUS, PAVOL RÁBARAPostoj.sk

Pracuje ako psychologička v Poradni Alexis, kde pomáha ženám, ktoré zvažujú potrat, a venuje sa aj ženám, ktoré majú za sebou spontánny alebo umelý potrat. Nechápe, ako môže niekto spochybňovať traumy žien po potrate. Petra Heretová.

NOVINY ZA ŽIVOT

www.postoj.sk

STRANA: 5

Som proti potratom, lebo som liberál

Prečo prídete podporiť toh-toročný Národný pochod za život?

Vychádza to z môjho presved-čenia. V skutočnosti som ozajst-ný liberál, ktorý na piedestál kla-die slobodu jednotlivca, pričom právo na život je jej základným predpokladom.

Byť pro life liberálom je však veľmi zriedkavá kombinácia.

Viem, sám nerozumiem liberá-lom, ktorí uznávajú práva jednot-livca len za obmedzených pod-mienok. Pre mňa je evidentné, že život človeka vzniká počatím a tre-ba ho chrániť tým intenzívnejšie, čím je bezbrannejší. Dnes hľadíme na Spartu, kde zhadzovali malé deti zo skaly, ako na barbarskú civilizáciu, nikto by neobhajoval ako legitímne zabiť dvojročné die-ťa. Myslím si, že tak, ako sa dnes pozeráme na Spartu, budú raz ge-

nerácie našich detí a vnukov hľa-dieť na nás za to, že zabíjame deti pred narodením. Podľa mňa je to rovnako barbarské ako predtým, len vtedy oberali o život dvojročné deti, dnes sa to robí s 12-týždňo-vými nenarodenými deťmi.

Vy teda vôbec neodvodzuje-te vaše presvedčenie od nábo-ženstva?

Nie, ochrana života človeka nie je otázkou viery, ale morálky.

Tento názor ste zastávali vždy alebo ste k nemu dospeli postupne?

Asi vždy, vyrastal som v ma-tematickom prostredí, kde sa cibrila logika. Tá je pre mňa jed-noduchá: či ma nejaký terorista zabije dnes alebo by ma zhodili zo skaly ako dvojročného chlap-ca, alebo by sa moja mama roz-hodla, že si ma nechá vziať v pr-vom, druhom, treťom mesiaci,

bolo by po mne a nemohol by som teraz žiť môj život.

Vo verejnom priestore tak-mer niet liberálov či nekato-líkov, ktorí by sa vyjadrovali v tejto téme ako vy, celé pro life hnutie je postavené na ka-tolíkoch. Ako si to vysvetľujete?

Nemám na to dobrú odpo-veď, zdá sa mi, že je to len zvyk. Ľudia sú zaneprázdnení svojimi životmi, preto im uniká, čo zlé sa deje navôkol nich, tak ako mno-hým v  Sparte unikalo, že zha-dzovanie malých detí zo skaly je vlastne neprijateľný zločin. Som si však istý, že sa to musí zmeniť. Veď ešte nedávno v USA zabíja-li deti minútu pred narodením, úplne desivými praktikami, ktoré si radšej netreba predstavovať.

Kritici vyčítajú Národnému pochodu, že upína pozornosť na témy a problémy, ktoré nie sú pre dnešnú spoločnosť naj-dôležitejšie, napríklad korup-cia. Kde pre vás stoja potraty v  hierarchii problémov našej spoločnosti?

(Ticho.) Pre mňa osobne je to jeden z absolútne najväčších problémov. Keby som mal zlatú rybku a mohol by som si vybrať tri veci, kde by som mohol okam-žite pomôcť, toto by bola bez váhania jedna z  troch takýchto vecí. Určite je pre mňa vyššia ako korupcia či zdravotníctvo.

Prečo?Pretože najväčšiu ochranu si

zasluhujú tí ľudia, ktorí sú najviac zraniteľní. Keď sa človek narodí, má aké-také vzdelanie a rodinu, už má šancu zabojovať za svoj život. Keď sa niekto narodí do

zúfalých podmienok, napríklad v chudobnej rodine s otcom alko-holikom, civilizovaná spoločnosť by takto ohrozenému bezbran-nému dieťaťu mala poskytnúť ochranu a  podporu. No a  deti pred narodením sú pre mňa z tohto hľadiska extrémom, pre-tože si nemôžu nijako pomôcť, nemôžu urobiť ani mäkké f. Sú prototypom zraniteľnosti, preto sú pre mňa na najvyššej priečke našej zodpovednosti ich chrániť.

Osobná otázka: o tejto téme hovoríte s väčším oduševnením než mnohí odporcovia potra-tov. Nemali ste sám medzi blíz-kymi v okolí takúto skúsenosť, ktorá vás v  rozmýšľaní o  tejto téme tak ovplyvnila?

Našťastie som nemal takú-to skúsenosť. Ale podľa mňa tento problém ani nevyžaduje veľkú mieru empatie. Nemusím ísť do Afriky, aby som si vedel predstaviť, čo to je, keď sa mat-ke narodí dieťa v tých najhorších podmienkach a  potom zomrie. Viem, mnohí ľudia sú dnes zážit-koví, ich životné postoje formu-jú zážitky, a po návšteve Afriky chcú zachraňovať celú Afriku. V tomto som skôr analytický typ, tiež ma tieto veci trápia, aj ako rodina posielame do Afriky pe-niaze. Lenže rovnako nechcem vidieť video, ktoré ukazuje zabi-tie dieťaťa krátko pred narode-ním, len si na to pomyslím, a  je mi na zvracanie. Neprežil som to, ale nepreženiem, ak poviem, že myslím na to možno každú druhú noc, keď idem spať. Celý rozhovor nájdete na postoj.sk

Bol manažér a konzultant pre topmanažment v bankovníctve, založil projekt Teach for Slovakia, ktorým chce zmeniť naše školstvo. Ak má povedať, čo ho najviac trápi, začne hovoriť o osude nenarodených detí. Stanislav Boledovič.

MARTIN HANUSPostoj.sk

STANISLAV BOLEDOVIČ, Foto: Daniela Matejovičová

NOVINY ZA ŽIVOT STRANA: 6

www.postoj.sk

Čo má priniesť tejto krajine Národný pochod za život?

Máme odvážnu víziu a  po-chod je jedným z krokov, ako ju dosiahnuť.

Aká je to vízia? Snívame o  Slovensku, kde

si vážime každého človeka, aj mamu a  jej nenarodené die-ťa. Naše zákony chránia život a  dôstojnosť každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. Podporujú rodinu založenú manželstvom muža a ženy. Sní-vame o Slovensku, kde sa ľudia tešia z detí a túžia po nich.

To je zrejme beh na dlhé trate…

Áno a pochod je jednou ob-čerstvovacou zastávkou na tejto ceste.

Čo chce konkrétne priniesť tohtoročný pochod?

Tento rok chceme hovoriť najmä o pomoci tehotným ma-mičkám v  ťažkostiach a  ich ro-dinám. Na Slovensku máme via-cero kvalitných projektov, ktoré pomáhajú tehotným mamič-kám. Chceme ich ľuďom pred-staviť, aby sa informácie šírili ďalej. Chceme tiež, aby účastní-ci pochodu začali tieto projekty pravidelne podporovať.

Čiže sa snažíte apelovať do vnútra pro life hnutia?

Najmä, ale nie len. Uvedomu-jeme si obrovský potenciál na zlepšenie stavu. Túžime po tom, aby na Slovensku vznikol naozaj funkčný systém pomoci tehot-ným mamičkám a  ich rodinám. Minulý rok bolo na Slovensku pri umelom potrate usmrtených 7 500 detí. To nie je len číslo, to je 7 500 osudov mladých žien, ich detí a rodín. Je tu stále toľko žien, ktoré zostanú bez pomo-ci! A  to je výzva predovšetkým na nás. Chceli by sme inšpiro-vať ľudí k tomu, aby sami začali pomáhať a  tiež tvorivo hľadali cesty, ako sa to dá robiť.

Oslovíte aj politikov? Niektoré zmeny môžu spra-

viť len politici, preto sa prirodze-ne obraciame aj na nich. Prichá-dzame s návrhmi, ktoré by mali byť politicky priechodné. Týkajú sa nielen ochrany života, ale aj pomoci tehotným mamičkám a  zlepšenia rodinnej politiky. Zmeny k  lepšiemu sú možné, čo sme videli na zavedení infor-movaného súhlasu v roku 2009, ako aj na zmene Ústavy.

Prečo má pochod motto „Radosť zo života“?

V odmietnutí počatého živo-ta zo strany matky, ale aj spo-ločnosti, je skrytý veľký pesimiz-mus, neistota a smútok. Jednou z  ciest, ako predchádzať tragé-dii potratu, je zbaviť sa skryté-ho strachu zo života, z  dieťaťa a  materstva. Preto sme tento rok vybrali heslo „radosť zo ži-vota“, ktorá je v kontraste s oba-vou zo života. Veď byť „za život“ znamená mať pozitívny postoj k  vlastnému životu aj robiť ra-dostnejší život druhým.

Má zmysel pochodovať v uliciach?

Forma pochodu, teda verej-nej manifestácie, je veľmi dô-ležitá. Politickým elitám dáva najavo, že na tejto téme ľuďom záleží a že nie je iba vyfabulova-ná úzkou záujmovou skupinou. Zámerne tiež prichádzame do centra hlavného mesta, lebo sme presvedčení, že táto téma patrí do centra záujmu spoloč-nosti, nie na jeho perifériu. Po-chod je najčastejším nástrojom na vyjadrenie požiadaviek pro life hnutia všade na svete. Týmto sa chceme aj formou pridať k ce-losvetovému hnutiu za život.

www.veraicon.euwww.sprievodcavrime.sk

vitajte v ríme

Snívame o krajine, kde sa ľudia tešia z detíPAVOL RÁBARAPostoj.sk

MAREK MICHALČÍK, Foto: Archív

Čo môže dať Slovensku Národný pochod za život? Prečo sa nestačí obracať len na politikov? Má zmysel ísť do ulíc? Odpovedá jeden z hlavných organizátorov pochodu Marek Michalčík.

NOVINY ZA ŽIVOT

www.postoj.sk

STRANA: 7

Potrat bol u nás legalizova-ný v roku 1958 z nariade-

nia Sovietskeho zväzu. Za prvý rok sa spravilo 12 383 umelých potratov, už o  tri roky to bol dvojnásobok. Legalizácia potra-tov ovplyvnila správanie ľudí, ktorí si na potrat začali rýchlo zvykať.

ČO DOKÁŽE ZÁKONDlhodobý trend nárastu po-

tratov trval až do roku 1989. Bol prerušený len v  dvoch prí-padoch. Zavedením poplatku za umelý potrat a zriadením inter-rupčných komisií v  roku 1963. Pokles nastal aj v  sedemdesia-tych rokoch, kedy sa rodili „Hu-sákove deti“ a  pravdepodobne súvisel s  vtedajšou aktívnou pro-rodinnou politikou štátu. Od polovice 70-tych rokov kriv-ka opäť stúpa.

Prudký nárast potratov pri-šiel v roku 1987 s prijatím „mo-derného“ zákona o  umelom prerušení tehotenstva. Ten platí až dodnes. Zrušili sa interrupč-né komisie, žena mohla ísť na potrat z  akéhokoľvek dôvodu. Liberálnejšia úprava znamena-la medziročný nárast potratov o  20 %. Najviac sa ich spravilo v roku 1988, takmer 50-tisíc.

Od roku 1989 nastúpil cel-kom nový trend poklesu potra-tovosti. Potratová legislatíva sa výraznejšie nemenila, zásadne sa však zmenila spoločenská klí-ma. Začalo sa diskutovať, ľudia postupne prestali potrat pova-žovať za bežnú vec a  začali ho vnímať ako problém.

JE ČAS NA LEGISLATÍVNE ZMENY

Legislatíva významne ovplyv-ňuje počet umelých potratov. Len štvrtina Slovákov schvaľu-

je súčasný stav, aby bol umelý potrat dovolený z  akýchkoľvek dôvodov (FOCUS, 2011). 53 % opýtaných si myslí, že by mal byť potrat dovolený len z veľmi váž-nych dôvodov, 16 % zo žiadnych dôvodov, 7 % nevie. Až 69 % ob-čanov je teda viac pro life, ako súčasná legislatíva.

Na veľké zmeny, zdá sa, ešte nedozrel čas. Treba sa sústrediť-na menšie zmeny, politicky prie-chodné. Skúsenosti už máme, napríklad, keď sa v  roku 2009 prijala nová úprava informova-ného súhlasu pred potratom, za-viedla sa 48-hodinová lehota na premyslenie a zvýšila sa hranica rodičovského súhlasu zo 16 na 18 rokov veku dievčaťa.

Informovaný súhlas je stále nedostatočný. Veľa žien nevie o abortívnych účinkoch tzv. „nú-dzovej antikoncepcie“, mali by na ne byť férovo upozornené. Chýba nám ochrana nenaro-deného dieťaťa pred potratom z dôvodu jeho pohlavia. Otcovia nemajú zabezpečené právo na informáciu o nenarodenom die-ťati a podobne.

Treba zlepšiť systém pomoci te hotným matkám ohrozených umelým potratom. Tu je stále veľký priestor pre pro life hnutie i štát.

A  napokon, je potrebné na-štartovať skutočnú rodinnú po-litiku, aby ľudia zakladali stabilné rodiny, boli ochotní  prijať deti a aby deti mohli vyrastať s ma-mou aj  otcom. Viaceré zmeny majú šancu na úspech. Treba podporiť politikov, ktorí ich chcú presadiť.

KDE JE NAJVIAC POTRATOV?V roku 2014 sa na Slovensku

spravilo 7 501 bežných umelých potratov (viac ako 20 za deň).

Z desiatich tehotenstiev v prie-mere jedno skončí spontánnym potratom, jedno umelým potra-tom a osem narodením dieťaťa.

Najviac chodili na potrat ženy s dvomi deťmi (30,6 %), prevaž-ne tridsiatničky. Potom ženy bez dieťaťa (27,0 %), hlavne vo veku 15 až 24 rokov a ženy s jedným dieťaťom (25,2 %). Z pohľadu ro-dinného stavu chodili na potrat najviac slobodné ženy (48,8 %).

Pozoruhodné sú výrazné re-gionálne rozdiely v potratovosti. Najviac potratov je v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji, najme-nej v Žilinskom a Prešovskom.

Regionálne rozdiely vidieť naj-viac na úrovni okresov. Rekordne najvyššia potratovosť je v okrese Levice, nasledujú okresy Rož-ňava, Zvolen, Rimavská Sobota, Púchov, Lučenec, Dunajská Stre-da, Bratislava V, Revúca, Liptov-ský Mikuláš, Skalica a  Žiar nad Hronom. Práve v problémových okresoch je potrebné venovať čo najviac úsilia pomoci tehotným matkám, aby sa rozhodli pre ži-vot svojho dieťaťa. * Do počtu umelých potratov nie sú za-

hrnuté úmrtia v dôsledku abortívnych prípravkov, antikoncepcie a manipulá-cií počas umelého oplodnenia.

Aké zákony, toľko potratovKeď sa pozrieme na vývoj potratovosti na Slovensku, zistíme, že krivka je poriadne kľukatá. Výrazne ju ovplyvňujú práve zmeny legislatívy. Je čas, aby sa naša legislatíva začala meniť k lepšiemu.

PATRIK DANIŠKApredseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku (HFI)

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

1958

1958 – prvý zákon o UPT

1960

1962

1964

1966

1968

1970

1972

1974

1976

1978

1980

1982

1984

1986

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

2004

2006

2008

2010

2012

2014

1963 – komisie, poplatky 1989 – pád totality

1987 – druhý zákon o UPT

0 – 3,4

3,5 – 4,9

5,0 – 5,9 8,0 +

6,0 – 7,9

POČET POTRATOV NA 1 000 ŽIEN V REPRODUKČNOM VEKU V OKRESOCH SR, Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií

VÝVOJ POČTU UMELÝCH POTRATOV V SR ZA ROKY 1958 – 2014 Zdroj: Národné centrum zdravotníckych informácií

NOVINY ZA ŽIVOT STRANA: 8

Viac hodnotných článkov o ochrane života, rodine a iných dôležitých témach si môžete prečítať v novom konzervatívnom denníku Postoj na www.postoj.sk

Chcete pomôcť zachrániť ľudský život? Nemusí to byť až také ťažké. Niekedy stačí povedať tie správne slová alebo dať kontakt na správnu organizáciu. Na Slovensku pôsobí viacero organizácií, ktoré pomáhajú tehotným matkám v ťažkej situácii. Niektoré z nich uvádzame nižšie. Pomôžte šíriť informácie o týchto projektoch vo vašom okolí. Pomôžte im túto dôležitú prácu robiť čo najlepšie a začnite ich fi nančne podporovať. Vaša pomoc zachraňuje životy.

Ako môžeme pomôcť?

Noviny pripravili redaktori konzervatívneho denníka Postoj. Redakcia Postoj, Pražská 11, 811 04 Bratislava, www.postoj.sk, redakcia@postoj.sk

Konzeratvíny denník môžete podporiť darom na č. účtu: 2943460300/1100, vs. 20Noviny vyšli s podporou:

PORADŇA ALEXISPoradňa Alexis je určená že-nám, dievčatám a všetkým, ktorí: –  uvažujú o umelom potrate, –  trápi tehotenstvo, na ktoré

neboli pripravení,–  trápia nejasné výsledky vyšet-

rení v tehotenstve,–  trápia rodinné a vzťahové prob-

lémy po zistení tehotenstva,–  prekonali umelý alebo spon-

tánny potrat.

Kontakt:0911 350 200, 0917 350 200, poradna@alexisporadna.skwww.alexisporadna.skČíslo účtu:5063819577/0900

ÁNO PRE ŽIVOT N.O.Áno pre život n.o. ponúka po-moc dievčatám, ženám a mat-kám s deťmi, ktoré sa nachá-dzajú v krízových životných situáciách: –  kvôli tehotenstvu ostali bez

partnera a podpory rodiny–  nemali dostatok fi nančných

prostriedkov a bývanie–  sú obeťami domáceho násilia.

Kontakt:Bezplatná LINKA POMOCInon-stop: 0800 12 00 24apz@nextra.skwww.anoprezivot.sk

Číslo účtu:0421339803/0900

RÁCHELINA VINICAPre ľudí trpiacich následkami pot ratu, ktorý natrvalo pozna-čí život matky, otca, príbuzných i lekárov, ponúkame víkendový prog ram Ráchelina vinica, zame-raný na emocionálne, duševné i duchovné uzdravenie. V progra-me sa stretávame s deštrukciou osobností po potrate, preto, ak sa rozhoduješ o potrate, určite si zvoľ život. Ráchel je projekt Die-cézneho pastoračného centra pre rodinu BB diecézy.Kontakt:0911 911 794rachel@rodinabb.skrachel.rodinabb.skČíslo účtu: 2629779487/1100variabilný symbol: 111

ZACHRÁŇME ŽIVOTYJe systém fi nančnej pomoci na záchranu počatého dieťaťa a pomoci jeho matke. Činnosť realizuje v spolupráci s 26 orga-nizáciami a krízovými centrami, ktoré odborne pracujú s tehot-nými ženami, matkami s deťmi v núdzi po celom Slovensku. Projekt je aj darcovským systé-mom pre tých, ktorí chcú fi nanč-ne pomáhať matkám v núdzi. Projekt realizuje Fórum života.

Kontakt:0911 756 026, info@zachranmezivoty.skwww.zachranmezivoty.skČíslo účtu:0424246346/0900

Podpor Národný pochod za životSTAŇTE SA SPOLUTVORCOM NÁRODNÉHO POCHODU ZA ŽIVOT, VAŠA PODPORA JE KĽÚČOVÁ. AKO POMÔCŤ?

pošlite ľubovoľnú sumu na účet verejnej zbierky 351 220 9151/0200 zašlite SMS v tvare DMS POCHOD (DMS medzera POCHOD) na číslo 877 kúpte si tričká, píšťalky, odznačiky cez VER.SK

Verejná zbierka bola zapísaná do registra verejných zbierok Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod číslom 000-2015-015384. Trvanie je od 22. 5. 2015 do 31. 10. 2015. Darcovská SMS správa je spoplatnená sumou 2 €. Viac informácií o mechanizme DMS, ktorý prevádzkuje Fórum donorov, nájdete na www.donorsforum.sk.

Program pochodu nájdete na stránke

www.pochodzaživot.sk.