Noc výskumníkov 2018 Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach

OC Optima Košice VEDECKÉ STÁNKY

Zaujímavý svet experimentálnej fyziky RNDr. Róbert Tarasenko, PhD.

Väčšina vedeckých disciplín bojuje s predsudkami širokej verejnosti, ktorá ich považuje za ťažko pochopiteľné a vníma ich ako príliš vzdialené bežnej realite a obyčajnému životu. Aj vedci z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ sa snažia poukázať predovšetkým na fakt, že s výdobytkami fyziky a nanotechnológiami sa stretávame v každodennom živote. Dokážu vám to prostredníctvom viacerých experimentov z oblasti fyziky, nanomateriálov a nanotechnológií. Uvidíte napríklad ukážky magnetickej kvapaliny, overenie supravodivosti v praxi, výrobu nanočastíc zlata, autíčko na vodíkový pohon, výbuch pomocou nanočastíc, zaujímavé elektrické obvody, odhalíte, ako funguje počítačový pevný disk a Vyskúšate si experimenty s kvapalným dusíkom.

Stopy neviditeľného RNDr. Adela Kravčáková, PhD.

Časticové experimenty študujúce štruktúru hmoty prinášajú so sebou vývoj urýchľovačov, detektorov, nových materiálov, IT technológií... Tieto nachádzajú uplatnenie v rôznych oblastiach ľudskej činnosti, napr. v medicíne, priemysle, archeológii, v astrofyzike a mnohých ďalších. Pomocou týchto technológii môžeme „zviditeľniť“ častice, ktoré sú všade okolo nás a využiť ich v prospech človeka.

S ďalekohľadom na cestách doc. RNDr. Rudolf Gális, PhD.

Hlavným cieľom prezentácie je prebudiť záujem mladých ľudí o vedu a ponúknuť im možnosť zaujímavo stráviť svoj voľný čas prostredníctvom jednoduchého, a zároveň pôsobivého experimentu – pozorovania vesmírnych objektov pomocou astronomických ďalekohľadov. Pozorovať budeme objekty dennej a večernej oblohy pomocou astronomických ďalekohľadov, v prípade nepriaznivého počasia bude zabezpečené virtuálne pozorovanie. Ďalšími aktivitami budú krátke astronomické prednášky, premietanie astronomických filmov a prezentácií.

Sociálni inžinieri v nás RNDr. JUDr. Pavol Sokol, PhD.

Najzraniteľnejšou časťou systému, z pohľadu informačnej bezpečnosti, je vždy človek. Útočník môže rôznymi spôsobmi dosiahnuť, aby človek urobil to, čo on chce. Človeka, ktorý využíva rôzne manipulačné techniky voči ľudom, a snaží sa tak získať prístup k informačným systémom, citlivým údajom a pod., nazývame sociálny inžinier. Medzi najznámejšie techniky sociálneho inžinierstva patria phishing, spear phishing, vishing, HOAX a SPAM. Slovo Phishing je odvodené od anglického slova pre rybárčenie. Sociálneho inžiniera si teda môžeme predstaviť aj ako človeka, ktorý sedí za počítačom a rybárči prístupové údaje svojich obetí. V rámci phishingu sa ako nástroj útočníkov využíva práve e-mail. Častokrát ide o podvodné e-maily, ktoré vyzerajú ako keby pochádzali od skutočných spoločností – banky, rôzne inštitúcie a pod. Práve na lepšie rozpoznanie podvodných e-mailov, sme pripravili aplikáciu, ktorá bude formou hry bystriť pozorovacie schopnosti návštevníkov stánku. Lákadlom pre menších návštevníkov bude odhalenie tajomstva šifier, ktoré slúžia k utajeniu textu pred inými osobami.

Sú reakcie mozgu vždy presné? doc. RNDr. Gabriela Andrejková, CSc.

Mozog človeka váži 1,2 – 1,4 kg, čo je asi 2% váhy človeka (60 – 70 kg) a tie približne 2 percentá ovládajú celé telo, dávajú podnety k rozprávaniu, analyzujú, čo človek vidí, počuje, dávajú podnet k pohybu, atď. Veľa poznatkov o mozgu a jeho funkciách už bolo odhalených, ale stále je veľa nepreskúmaného. V súčasnosti je už možné skúmať ako pracuje jeden neurón, skúmať jeho potenciál a vysielaný signál, avšak v oblasti skúmania spolupráce rôznych skupín neurónov je stále mnoho neznámeho. Chceme ukázať záujemcom, že pomocou biofeedbacku dokážu ovplyvniť niektoré veci, a tiež ukážeme zvukové efekty, ktoré náš mozog interpretuje inak.

Matematika v experimentoch RNDr. Veronika Halčinová, PhD.

Návštevníkom ponúkneme možnosť nahliadnuť do vnútra matematiky. Predstavíme matematiku takú, akú ju väčšina ľudí nepozná a ukážeme, aká zaujímavá a príťažlivá môže byť. V stánku ponúkneme reálne aj virtuálne (počítačom nasimulované) experimenty, ktoré súvisia so školskou matematikou, ale aj také, o ktorých by si mnohí mysleli, že nemajú s matematikou nič spoločné. Každý, kto bude mať chuť, si ich môže vyskúšať, nevyžadujú žiadny formálny popis, žiadne hlboké znalosti matematiky. Tí, ktorí sa budú chcieť dozvedieť niečo viac, môžu si prečítať o tom, aká matematika s experimentom súvisí, aká je história prezentovaného experimentu, aké sú jeho aplikácie. Záujemcov oboznámime aj s možnosťami štúdia matematiky na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach.

Bunka pod mikroskopom RNDr.Rastislav Jendželovský, PhD.

Poď sa s nami pozrieť očami mikroskopu na svet bunky zblízka! Ukážeme ti, čo sa ukrýva v cibuli, či v tvojich rastlinách z akvária, aké príšery si nažívajú v obyčajnej mláke, prečo sú čučoriedky modré a cibuľa dokonca aj červená, ako vyzerajú bunky v rôznych orgánoch tela alebo ako v laboratóriu “chováme” nádorové bunky. Okrem pozorovania mikroskopom si budeš môcť sám vyskúšať prípravu natívnych preparátov.

Spoznávaj a chráň Mgr. Monika Balogová

Tento stánok poskytne návštevníkom komplexný obraz o vývine bezstavovcov a stavovcov so zameraním na hmyz, obojživelníky a plazy našej fauny a to predovšetkým interaktívnym spôsobom. Účastníci si budú môcť vyskúšať zoradiť jednotlivé vývinové štádia vyššie spomínaných skupín živočíchov. Prostredníctvom binokulárnej lupy sa dostanú do zázračného sveta, kde budú pozorovať inak voľným okom neviditeľné štruktúry tiel živočíchov (krídlo, oko a noha motýľa, zvlečok hada a iné). Pre návštevníkov bude pripravená aj realistická zmenšenina biotopu, pomocou ktorej sa budú môcť oboznámiť s výskytom jednotlivých skupín živočíchov v prírode. Pre odvážlivcov budú pripravené tzv. čierne boxy s prekvapením. Okrem toho si návštevníci tohto stánku budú môcť skúsiť priradiť charakteristické zvuky bežne počuteľné v prírode k jednotlivým druhom žiab a hmyzu. V priebehu celého dňa budú premietané krátke videá a fotografie zobrazujúce význam a podnecujúce ochrane našej fauny so zameraním na vyššie uvedené skupiny živočíchov.

Život na úrovni RNDr. Peter Ľuptáčik, PhD.

Živé organizmy sú všade okolo nás. Nájdeme ich na suchej zemi aj pod zemou. Lietajú vo vzduchu alebo plávajú vo vode. Dokonca žijú aj v našom tele. Mnohé organizmy využívame v náš prospech, pred inými sa snažíme ochrániť, lebo nám škodia. Ak chceme pochopiť ako organizmy fungujú, ako nám môžu byť prospešné, alebo ako nám môžu ublížiť, musíme ich pozorovať nielen na úrovni celých organizmov. Musíme sa ponoriť na úroveň orgánov, tkanív alebo až buniek. Ak chceme pochopiť vzťahy medzi organizmami, musíme ich pozorovať na úrovni vyššej než je jedinec, na úrovni populácií a spoločenstiev. V našom vedeckom stánku spolu odhalíme, ktoré odbory biológie skúmajú organizmy na jednotlivých úrovniach, ako to robia a povieme si, čo vedia zistiť.

Polárny výskum na UPJŠ prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc.

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika sa zapája do štúdia polárnej biológie rastlín na Antarktíde, ako aj Arktíde. Cieľom štúdia je mapovanie rozšírenia rastlín a testovanie vplyvu extrémneho prostredia (chlad, nedostatok vody, UV žiarenie, nedostatok živín) na ich vybrané skupiny. Nemenej dôležitou vedeckou úlohou je štúdium produkcie sekundárnych metabolitov rastlín a štúdium ich biologického a ekologického významu.

Krajina na dotyk doc. RNDr. Michal Gallay, PhD.

Krajinu možno skúmať priamo mapovaním a meraním objektov v nej, alebo modelovaním. Tak možno vopred odhaliť, aký bude mať efekt konkrétna aktivita človeka alebo prírodný jav. Napríklad: čo sa stane s riekou, ak ju prehradíme? Ako sa bude šíriť záplava pri určitej sile dažďa? Kam až dovidíme z veže, ktorú postavíme? Ktoré miesta budú v tieni, ak postavíme budovu? V našom stánku si budete môcť vyskúšať modelovanie týchto scenárov pomocou dotykového geografického informačného systému a zahrať sa tak na plánovačov krajiny.

Budem drahokamom, zmrzlina vyrobená na počkanie RNDr. Miroslava Matiková Maľarová, PhD.

Tekutý dusík je malý zázrak, ktorý nám so svojou teplotou varu -195,8 °C pomôže zabaviť sa pri výrobe zmrzliny na počkanie aj pri vypúšťaní studenej pary z úst. Takisto sa pozrieme aj na zaujímavý fyzikálny jav - tzv. Leidenfrostov efekt a malí výskumníci si otestujú na vlastnej koži či tento efekt funguje.

Medzi hrou a chémiou RNDr. Ján Elečko, PhD.

Chémia to nie sú len nič nehovoriace vzorce a tajomné výpočty. Základné chemické princípy sú v pozadí každého zaujímavého pokusu. A práve takéto experimenty, kedy sa budeme vďaka chémii hrať, chceme predstaviť verejnosti. Pokusy budú využívať rôzne acidobázické indikátory, organické farbivá, fluorescenciu...

Svet ako ho nepoznáme Mgr. Ján Macko, PhD.

Na začiatku si jednoduchým experimentom ukážeme, že aj látky, ktoré považujeme za veľmi podobné, je možné veľmi jednoducho rozlíšiť. Uvidíme, že zmesi rovnakých látok môžu mať rôzne sfarbenie, zamrazíme zázračnú vodu bez mrazu a uvidíme aj dúhu na mliečnom jazierku. Tiež sa presvedčíme, že aj poloprázdny pohár je stále plný. Modrá banka Glukóza (hroznový cukor) v zásaditom prostredí ja oxidovaná kyslíkom zo vzduchu. Počas oxidácie glukózy kyslíkom rozpusteným v roztoku prebieha redukcia metylénovej modrej na metylénovú bielu. Opakované zafarbenie roztoku je možné vyvolať pretrepaním fľaše, čím sa dosiahne oxidácia glukózy. Proces je podmienený iba prítomnosťou kyslíka. Návštevník môže pri pretrepaní fľaše sledovať farebnú zmenu. Horúci ľad Rozpúšťanie je často sprevádzané uvoľňovaním alebo spotrebovávaním tepla. Z hľadiska rozpustnosti a tepelného prejavu je veľmi zaujímavou látkou octan sodný. Ochladením nasýteného roztoku získame nestabilnú kvapalinu, ktorá po iniciácií veľmi rýchlo kryštalizuje – „mrzne“. Pri tomto „mrznutí“ sa uvoľní značné množstvo tepla. Návštevník môže vyvolať „mrznutie ľadu“. Domáci pH indikátor Červená kapusta obsahuje látky zvané antokyaníny. Tieto látky spôsobujú, že roztok červenej kapusty pri pH 0 – 6 má farbu rôznych odtieňov červenej, okolo pH 6 je fialový, pri pH 7 modrú, pri pH 7 – 10 rôzne odtiene modrej, pH 10 – 12 zelenú a nad 12 postupne blednúca olivovo zelená až do žltej. Návštevník môže pridať indikátor do vopred pripravených roztokov a sledovať farebnú zmenu. Dúhové mlieko Mlieko je tekutina, ktorá obsahuje rôzne typy molekúl, vrátane vody, tukov, bielkovín, vitamínov a minerálov. Po pridaní saponátu, sa okrem iného zníži povrchové napätie tekutiny, takže farba sa môže ľahšie pohybovať po hladine. Reakciou saponátu a tukov vznikajú micely. Keď sa formujú, vytláčajú pigmenty vo farbive. Návštevník môže naniesť vatovou tyčinkou saponát na hladinu mlieka. Rozlíšenie hroznového a trstinového cukru Pri vare glukózy (hroznový cukor) – redukujúceho sacharidu s Fehlingovým činidlom sa vylúči žltočervená zrazenina a súčasne sa mení modré sfarbenie roztoku do zelena, zeleno-žlta až žlto-zelena, približne podľa obsahu glukózy. Týmto spôsobom sa jednoducho dajú rozlíšiť glukóza (hroznový cukor) a sacharóza (bežne dostupný repný alebo trstinový cukor), ktorá nevytvára žltočervené sfarbenie.

Ako v sebe objaviť vedca doc. RNDr. Marián Kireš, PhD. a kol.

Zaujímajú vás veci okolo seba? Ako a prečo fungujú, aká podstata je v nich ukrytá? Kladiete si otázky a snažíte sa hľadať odpovede na ne? Pozývame vás odhaľovať podstatu netradičných javov cez interaktívne experimenty. Zistíte, ako funguje bezdrôtové nabíjanie mobilu, aký motor poháňa malú loďku, prečo levituje zotrvačník, prečo LED zmenila svoju farbu a pod. Odpovede na otázky skúsime spoločne vytvoriť jednoduchým a zrozumiteľným jazykom. Iste vznikne aj mnoho nových otázok, možno v sebe objavíte vedca.

Noc výskumníkov 2018 Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach

OC Optima Košice

PREDNÁŠKY

Mimozemšťan medzi nami 16:00

doc. RNDr. Peter Pristaš, CSc. Existencia života mimo našej Zeme je otázka, ktorá zaujíma ľudstvo už dlhé roky a vzbudzuje rozsiahle a občas aj vášnivé diskusie. Život, tak ako ho poznáme na Zemi je významne limitovaný vonkajšími podmienkami a vyskytuje sa len v relatívne úzkom rozsahu teploty, tlaku, obsahu kyslíka a iných ekologických faktorov (napr. radiácia). Naše poznatky o živote na Zemi ovplyvnili aj náš názor na možnosť existencie života mimo Zeme a techniky jeho hľadania. Rozširujúce sa poznatky o mikrobióme Zeme však ukázali, že naša Zem je hostiteľom organizmov, ktoré sa vymykajú našim doterajším predstavám o živote. Aj na našej Zemi sa našli na prvý pohľad „nepozemské“ organizmy, nepodobné klasickým formám života na Zemi. V rámci prednášky budú diskutované možnosti existencia života mimo Zeme vo svetle najnovších poznatkov biológie extrémofilných organizmov.

Čo dokážu kvantové počítače 17:00

doc. RNDr. Gabriel Semanišin, PhD. Kvantové počítače sú novým a výnimočne výkonným typom výpočtového stroja, ktorý je založený na využívaní základných princípov kvantovej fyziky. Tento nový prístup umožňuje dizajnovanie úplne nových typov algoritmov a oveľa komplexnejšie spracovanie informácií. Kvantové počítače sú prísľubom pre riešenie mnohých zložitých výpočtových problémov a zásadne tiež menia kryptografické postupy. Niektoré z nich budú predstavené v rámci prednášky.

NANO S.M.A.R.T. budúcnosť? 17:30

doc. RNDr. Adriana Zeleňáková, PhD.

Svet bez turbulentných strašidiel 18:00

RNDr. Tomáš Lučivjanský, PhD. Krv v žilách, vzduch v pľúcach, let lietadlom, komínový efekt - to je len niekoľko málo príkladov, v ktorých hlavnú rolu hraje prúdenie tekutín. Jeho rôzne prejavy do značnej miery (ne)vedome ovplyvňuje naše životy, a aby sme ho mohli nejako rozumne využiť, musíme mu najprv porozumieť. V prednáške si opíšeme, aké rôznorodé správanie prúdenie tekutín môže mať. Podrobnejšie sa pozrieme na problém turbulencie a objasníme si jej nielen neblahé prejavy.

Noc výskumníkov 2018 Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach

OC – MAX Poprad VEDECKÉ STÁNKY

Nadchnite sa pre prírodné vedy RNDr. Martin Vavra, PhD. a kol.

Jednoduchým pokusom si ukážeme, že aj v čistej vode sa nachádza kyslík, ktorý je nevyhnutný pre život pod vodou. Navyše, pomocou tajného atramentu si dokážeme, že najvzácnejšia tekutina - voda, sa vo veľkej miere nachádza aj vo vzduchu. Úplným odstránením vody z kresbysi obrázok vyvoláme a vyvolaný obrázok nám po chvíli opäť zmizne. A nielen to, neviditeľnými vodovými farbamisi každý bude môcť namaľovať svoj vlastný obrázok, ktorý po vysušení vyvoláme inou neviditeľnou farbou. Tieto obrázky nám už ale ostanú nastálo a nezmiznú.

Mozog a hippokampus v procese pamäte a učenia RNDr. Terézia Kisková, phD.

Mozog hrá v učení veľkú úlohu. Čo je však hippokampus? A akú úlohu má pri učení? Ide o mozgovú štruktúru, ktorá je zodpovedná za ukladanie pamäťových stôp, ktorú si pozriete pod mikroskopom, ohmatáte, a na vlastnje koži zažijete, ako jednoducho si môžete veci zapamätať. Okrem toho si zacvičíme cvičenia na fitnes mozgu.

pult 2 x 1 m

pult 1 x 1 m

obyčajný stôl

priestor pri stole

Euro-infostánok 2x

EURAXESS

inovujme.sk

(Heglasová)

Environmentálny dom (Szingovská)

Termovízia v stavebníctve (Markovič) Adaptívne lanové konštrukcie (Mandula)Ako si vymodelovať krajinu (Solár)

Krajina na dotyk (Gallay)

Mapujeme svet (Blišťan)

Vyrobené z materiálov (Múdra)

Priemyselná automatizácia v praxi (Hruboš) Aplikácie a autotronike a mechanotronike (Hock)

Logistika a doprava (Bindzár)Stavba očami 3D skenera (Tkáč)

obyčajný stôl

pult 2 x 1 m

pult 1 x 1 m

Budem drakom -zmrzlina vyrobená na počkanie (Maľarová)

Nerastné bohatstvo Slovenska (Ivaničová)

Šutrárium – čarovný svet kameňov (Ivaničová)

Voda v pôde (Pavelková)

Vákuové dobrodružstvá (Gabáni)

Supravodivosť a nízke teploty (Vargaeštoková)

Mechanochémiaokolo nás (Ivaničová)

Baktérie v životnom prostredí –pomáhajú, či nie? (Ivaničová)

S ďalekohľadom na cestách (Gális)

Manipuluj s mikroskopickými objektmi (Tomori)

Čarovná chémia (Uhrínová)

Zaujímavý svet experimentálnej fyziky (Tarasenko)

Vyrob si žabí sliz (Švarcbergerová)

Kozmické observatórium extrémneho vesmíru (Bobík)

Čarovný svet magnetov (Mitróová)

Tajomný svet neurónov (Gálik)

Sú reakcie mozgu vždy presné? (Andrejková)

Stopy neviditeľného (Kravčáková)

Ako v sebe objaviť vedca (Kíreš)

Svet ako ho nepoznáme (Macko)

Medzi hrou a chémiou (Elečko)

Senzory pod drobnohľadom (Vehec)

Svet pod mikroskopom (Hrubovčáková)

Životný cyklus materiálov (Oráč)

Spoznaj motor planéty (Jacko)

Čo nám tečie z kohútika?(Sasáková)

priestor pri stole 1x1 m

pult 2 x 1 m

pult 1 x 1 m

obyčajný stôl

priestor pri stole

alltoys

Život a cestovanie vo vesmíre (Plichtová)

Robot – Tvoj kamarát (Ďurovský)Ako išlo vajíčko na vandrovku (Šefčíková)

prečo nie sme všetci rovnakí? (Csanády)

Utajený život v pôde (Papajová)

Budúcnosť ochrany pred kliešťami (Kuchta)

Obrovský nafukovací model hrubého čreva (Hertelyová)

Ľudská slza ako umenie (Tomečková)

DNA a my (Holečková)

Život na úrovni (Ľuptáčik)

Bunka pod mikroskopom (Jendželovský)

Keď baktérie pomáhajú (Maďar)

Máte problémové zviera (Kottferová)

Skutočný magický svet parazitov (Kočišová)

Život v bachore (Szabóová)

Chcete vedieť čo jete? (Mačanga)

Zrod lieku z liečivej rastliny (Wolaschka)

Tajomný svet rastlín (Fridmanová)

Polárny výskum na UPJŠ v Košiciach (Bačkor)

Spoznávaj a chráň (Balogová)

Objav s nami Ekológiu (Endrizalová)

Osudové osmičky v našej pamäti (Ďurkovská)

História ukrytá v zemi (Hreha)

Laboratórium čítania (Regec)

Mesto a jeho príbehy (Bojková)

Naša Európska únia v ktorej žijeme (Fečko)

Ekonóm je v každom z nás (Naščáková)

Matematika v experimentoch (Halčinová)

Človek-Právo-Digitálny svet (Treščáková)

Sociálni inžinieri v nás (Sokol)

Peniaze ako dobrý sluha (Siničáková)

Veľký brat sa pozerá (Hricová)

Od nápadu k patentu (Bocková)

BILLA

Hľadaj priateľské laktobacily (Ambro)

Kreatívna škola pipetovania (Hertelyová)

Športuj zdravo, cíť sa skvelo (Cimboláková)

model hrubého čreva

Plazy máme radi...(Petrila)

Krása akvaristiky (Petrila)

Spoznávajme a chráňme našu avifaunu (Korytár)

Laboratórium Dr. Skúmavku (Veselková)