NNC Cislo 0070-20121010 Kvalitna Tlac

Výrok o dôvere len vo vlastné sfalšova-né štatistiky, ktorý v konečnom dôsledku označuje všetky štatistiky za pochybné, sa pripisuje buď britskému politikovi Winstonovi Churchillovi alebo tiež brit-skému, ale ekonómovi Johnovi Maynar-

dovi Keynesovi. Zrejme ide o "ľudovú múdrosť", ktorá sa medzi ľuďmi traduje od najstarších čias, keď sa ľudia začali do-rozumievať inteligentnou rečou a navzá-jom si odovzdávali informácie, z ktorých chceli, celkom prirodzene, vždy vyjsť oni alebo ich spriaznené osoby čo najlepšie.

Aká je možnosť falšovať štatistické in-formácie dnes? Priamo pred očami máme grécku dlhovú krízu. Gréci by sa pravde-podobne neboli dostali do eurozóny, keby európski úradníci neboli akceptovali ne-pravdivé podklady, ktoré vyrobili grécke ministerstvá a grécka ústredná banka. Dôsledky gréckeho falšovania štatistík sú

nám všetkým dostatočne jasné bez ďal-šieho komentára.

V nedávnych dňoch sa objavili priesku-my verejnej mienky, ktoré hovorili o aktuálnom stave voličských názorov. Vznikajúca strana Daniela Lipšica mala

v jednom z prieskumov okolo 8 %, v ďal-šom niečo vyše 5 % potenciálne získaných hlasov. Niektorí moji priatelia mi poveda-li, že "Lipšic je na tom dobre, lebo je nad 5 %", iní moji priatelia mi zase povedali: "Lipšic je na tom zle, lebo klesol z 8 % na 5 %". Ja si hovorím: asi by som si mal založiť vlastnú agentúru na prieskum ve-rejnej mienky.

Praktické skúsenosti ma vedú k tomu, aby som minimálne rešpektoval citát v nadpise. Budem zrejme veriť len tým prieskumom verejnej mienky, ktoré si ale ZOSTAVÍM, nie SFALŠUJEM, sám.

Jozef Bača

V CENTRE pozornosti:

Anarchia v etike podnikania

Vážení čitatelia, katolícky prímas Anglicka a Walesu,

arcibiskup Vincent Nichols, po stretnutí s manažérmi, ktorí určujú index londýn-skej burzy, povedal, že svet biznisu si za-čína uvedomovať nevýhody etickej anar-chie v podnikaní.

Hovoril o dvojtvárnosti života v práci a doma. V práci nie sú viazaní žiadnymi normami, doma sú to počestní manželia a vzorní otcovia. Uvedomujú si, že dvoja-ký život nie je výhodný ani pre nich, ani pre firmy. Nemajú recept a ani dostatok síl na zmenu. Kríza hodnôt, o ktorej sa dnes hovorí v súvislosti s ekonomickou krízou, ako keby nemala riešenie. Ba naopak, prehlbuje sa aj s prispením stále mohut-nejšieho prenikania biznisu do politiky. Výsledkom sú škandály, spochybňovanie základných princípov riadenia štátu, apa-tia a nezáujem ľudí o veci verejné.

Pozitívom a malou nádejou je, že pa-radoxne z prostredia biznisu zaznieva-jú hlasy k obnove vzťahov a k návratu k základným morálnym zásadám. Hovo-ria, že ak spoločnosť nefunguje, nemôže prosperovať ani podnikateľský sektor, lebo nevie prognózovať jej potreby. Dob-rý biznis je dobrý vtedy, keď je zaruče-ná dlhodobá prosperita a nie okamžitý a častokrát špekulatívny zisk.

A to platí aj v politike. Je to výzva pre KDH. KDH nie je prepojené na podni-kateľskú oligarchiu, naopak, presadzu-je a háji záujmy drobných a stredných a stredne veľkých podnikateľov, ktorí už dnes na Slovensku produkujú 58 % HDP a zamestnávajú 60 % práceschopného obyvateľstva. KDH má nielen právo, ale aj povinnosť hovoriť o morálke a kultúre našej spoločnosti.

Ján Oparty

Ročník 2, Číslo 70, 10. október 2012NOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk noviny o spoločnosti pre všetkých cena tlačených novín 0,40 € s DPH

Pôvodné slovo Sloven z logických a politologických dôvodov používame ekvivalentne so slovom Slovák (viď NOVÉ NOVINY CENTRUM č.9/2011).

"Verím len tým štatistikám, ktoré som si SFALŠOVAL sám"

Matematický most, ktorý je súčasťou areálu anglickej Univezity v Cambridge, kde značný čas strávili Churchill i Keynes, je spojený so zaujímavou historkou: Pôvodne bol skonštruovaný výhradne z dreva, bez použitia jediného klinca či skrutky. Študenti chceli zistiť, ako je to možné, a tak most rozobrali. Keď ho však chceli poskladať naspäť, zistili, že im nedrží a museli ho "zoskrutkovať" železnými skrutkami a maticami... :-) (Foto: Wikimedia.org-Stefane/Steff )

Iste nikto nemôže namietať proti tvrde-niu, že každý by mal dodržiavať zákon. Ak sa však k tomu pripojí, že to platí aj pre nejakú špecifickú spoločenskú skupinu, tak sa nám zároveň podsúva aj tvrdenie, že táto spoločenská skupina má s dodržiava-ním zákona problém. A štatisticky to môže byť aj pravda. Ide však o to, aký politický zámer sa ukrýva za takýmto konštatova-ním. Hľadá ním jeho pôvodca spôsob, ako problém riešiť, alebo chce iba získať hlasy? Z nevinne vysloveného konštatovania, že i Rómovia by mali dodržiavať zákon, totiž až priveľmi trčí politický zámer lacno zís-kať podporu ľudí, čo Rómov nemajú veľmi radi. Nie koncepčná predstava ako problém spolužitia tejto spoločenskej skupiny s väč-šinovou časťou spoločnosti riešiť. Ak by sa súčasná pravica vybrala touto cestou, ne-bola by to dobrá cesta.

Nenávisť je mocný zdroj mobilizácie ľudí. Politika, ktorá sa o ňu opiera, môže byť pre jej nositeľov krátkodobo veľmi úspešná. Môže získať hlasy, strhnúť masy, dotlačiť ľudí, aby vykonali i veci, ktoré by pri rozvážnom posudzovaní nikdy nerobi-li, je mocnou hybnou silou v boji. Nemôže však jedno. Nedokáže poskytnúť zásadné riešenie pre žiaden skutočne jestvujúci spoločenský problém. Povzbudzovanie negatívnych emócií nikdy neslúži ľudu, je výlučne nástrojom upevňovania moci. Každodenná „dvojminútka nenávisti“ v Orwelovom románe „1984“ je skvelou literárnou ukážkou toho, ako systematicky sa roznecovanie nenávisti v ľuďoch stáva mocnou zbraňou manipulátora.

Každá skupina ľudí má i svoje špecific-ké problémy. A vždy sa môže nájsť i čosi, v čom tieto problémy vyvolávajú napätie

s ostatnou spoločnosťou. A nenápad-ne tak prebúdzať vášne na jednej i na druhej strane. Ale vášne tie pôvodné problémy nevyriešia. Hlavne také pro-blémy, čo trvajú dlho a vyplývajú zo životných návykov celých generácií. Napä-tie, ktoré takto vznikalo, sa dá riešiť iba dlhodobo a je pre to potrebné porozume-nie, trpezlivosť a hlboká znalosť. Iba tak sa dá vytvoriť koncepčná politika, ktorá bude situáciu postupne a od základu meniť k lepšiemu.

Rómovia žijú na území dnešného Sloven-ska už stovky rokov. Ak si niekto myslí, že položenie tejto etnickej skupiny a jej vzťahy voči ostatnej spoločnosti sa dajú meniť ľahko a rýchlo a že na to možno vymyslieť nejaký zázračný prútik, tak sa mýli. V minulosti sa už o to pokúšalo via-cero režimov a tieto pokusy neboli úspeš-né. Každý z týchto pokusov, ktorý sa pustil na cestu roznecovania vzájomných vášní, a to sa dalo vždy ľahko, nepochodil. Ak sa aj nejaká zmena vykonala, bola to vždy iba zmena k horšiemu. Postupne zlepšovať položenie Rómov na Slovensku, zlepšovať i naše vzájomné vzťahy v spoločnosti, to sa dá len s veľkým srdcom, jasným dlho-dobým zámerom a neskutočnou trpezli-vosťou. Bude to trvať dlho a nedá sa na tom „vytĺcť“ volebne zaujímavý politický kapitál. Ale iba takáto rozvážna a múdra politika by mohla priniesť úžitok všetkým.

Ľavičiari sa po niekoľkých nie príliš šťastných výrokoch daktorých pravico-vých politikov teraz škodoradostne pohor-šujú. Akoby práve ľavica bola stelesnením tolerancie a budovania dobrých vzťahov v spoločnosti. Pravica by mala oveľa viac zdôrazňovať, že práve vtedy, keď vládla

ona, po tom ako porazila mečiarizmus, vtedy keď sa jej podarilo slovenskou spo-ločnosťou pohnúť, keď sme nielen chytili utekajúci európsky vlak, ale keď sa poda-rilo rozhýbať podnikavosť a aktivitu de-saťtisícov ľudí, tak práve vtedy sa zjavil ľúty ľavičiar a nasadil osvedčenú zbraň: „Aha, akí zbohatlíci, len sa pozri, aký si ty biedny, a oni žijú z toho, čo by mohlo byť tvoje!“ Ľavica systematicky rozneco-vala v ľude závisť, vlastnú sestru nenávisti. Všetkých napchala do jedného vreca: tých, čo nepoznali chvíľku voľna, riskovali, statočne pracovali a napokon čosi vytvo-rili, ako aj tých, čo naozaj kradli. Toto je slovenská ľavica. Nehľadá skutočný súcit s tými, ktorým nepraje šťastie. Operuje s nenávisťou ako hlavnou politickou zbra-ňou. Rafinovane a brutálne.

V tom bola pravica zatiaľ poctivejšia. Vo svojich najlepších chvíľach si nepomáha-la barličkami ľudovej nenávisti. Budova-la novú spoločnosť a vďaka jej politike v našej vlasti vznikla stredná trieda pod-nikavých a nezávislých ľudí. To je veľké bohatstvo, ktoré nám nepadlo z neba. Je výsledkom konštruktívnej, cieľavedomej a dobrej politiky pravice na Slovensku.

K takejto politike by sa mali pravicové strany vrátiť. Nemali by sa púšťať na vratkú cestu roznecovania vášní. Nechajme popu-lizmus tým, čo hrajú iba na seba. Pravici by malo ísť o viac. Niekomu ide iba o hlasy. Ambíciou pravice by malo byť meniť svet. Aspoň ten náš, slovenský. Lebo keď to ne-bude robiť pravica, nebude to tu robiť nikto.

POLITOLÓGIA

NeNávisťou NemožNo vyriešiť žiadeN problém

NOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk

10. október 2012Strana 2

aNi rómsky...


Vážení čitatelia, volám sa Peter Si-vák a dnes sa vám po prvýkrát pri-hováram prostredníctvom rubriky „Postrehy bez CENZÚRY“. Som veľmi vďačný vydavateľovi média „NOVÉ NOVINY CENTRUM“ za to, že mi poskytol túto možnosť. Vždy je dosť ťažké vybrať si ná-met na svoj prvý článok. Ja som sa rozhodol porozprávať svoj vlastný príbeh a takýmto spôsobom sa pred-staviť.

Ešte v auguste tohto roku som sa zaregistroval ako bloger na www.blog.sme.sk. Na blogu sa mi poda-rilo zverejniť len dva príspevky, nakoľko len dve hodiny po zverej-není príspevku „Zapchajte deťom uši, prichádza Lipšic!“, mi redak-cia SME nielenže vymazala moje články, ale mi aj zablokovala prístup k môjmu kontu. Ako je jasné z ná-zvu článku – bol o Danielovi Lipši-covi, presnejšie, obsahoval jeho kritiku. Na samotný príspevok si čitatelia môžu spraviť názor sami, nachádza sa na www.lip-sic.blogspot.sk, ako aj moje os-tatné príspevky.

24. septembra som adresoval vydavateľstvu Petit Press, a. s. a denníku SME otvorený list (www.lipsic.blogspot.sk), v kto-rom som žiadal, aby mi bolo vy-svetlené, prečo som bol vystave-ný cenzúrovému zásahu. Žiadna odpoveď.

Preto som sa rozhodol napísať pod názvom „Politická cenzúra na Slovensku?!“ širší list (www.lipsic.blogspot.sk) a poslať ho na čo najviac adresátov. Medzi adresátmi boli poslanci NR SR, mimovlád-

ne organizácie, resp. iní. Na tento list už ľudia reagovali. Bolo vidno, že téma rezonuje. Prostredníctvom Facebooku som obdržal množstvo správ a odkazov so slovami podpory.

A práve toto ma motivovalo k môj-mu, zatiaľ poslednému, príspevku na www.lipsic.blogspot.sk – VÝZVA – Povedzme „NIE“ cenzúre na Slo-vensku!. Motivovalo ma k tomu jed-no. Možno všetky moje príspevky neznamenajú nič, som len sám. Ale ak sa ku mne pripoja viacerí, tak náš hlas bude ďaleko viac počuť.

Nedal som sa demotivovať len z jedného dôvodu. Nikto mi dote-raz nevysvetlil, čím je Daniel Lip-šic taký výnimočný, že ho väčšina médií stráži ako „oko v hlave“. Od-mietam brať vážne jeho mediálnu prezentáciu, ktorá je nám všetkým podsúvaná. Keď na blogoch preuká-žem, že Lipšic klame, tak som vysta-

vený cenzúre. A nielen ja. Z blogov poznám ďalších viacerých autorov, ktorí boli cenzurovaní, keď písali

o Lipšicovi, a pritom ich príspevky boli plné závažných faktov. Prečo je to tak? Existuje tu nejaká objednáv-ka alebo scenár, podľa ktorého sa má Lipšic dostať k moci??? Netvrdím, len sa pýtam. Nakoľko je mi veľmi divné, že keď sa poukazuje na pre-šľapy Lipšica, tak to väčšina médií obíde mlčaním. Pokiaľ sa poukáže

na prešľap ktoréhokoľvek iné-ho politika a je jedno, či je to Ján Figeľ, Robert Fico, Miku-láš Dzurinda, skrátka, ktorý-koľvek iný politik než Lipšic, tak sú toho plné noviny! To je prinajmenšom čudné...

Preto si vážim spoluprácu s vydavateľom „NOVÉ NO-VINY CENTRUM“, ktorý nie je zaradený do scenára „bu-dovania svetlých zajtrajškov Slovenska“. Hovorím, chvála Bohu! Moje postrehy v tejto rubrike budú naozaj bez cen-zúry. Samozrejme, uvítam aj Vaše podnety, názory a postre-

hy. Verím, že na stránkach tohto mé-dia spoločne vytvoríme Hyde park slobody slova.

SPOLOČNOSŤ10. október 2012

Strana 3

Postrehy bez CENZÚRY

Peter Sivák


Na sve-te je príliš veľa tajnos-tí. Radi by sme vedeli, kto zabil Keneddyov-cov, čo bolo v pozadí 11. septembra, čo sa deje

v Quantaname, aké sú hrozby atómo-vých konfliktov, kto bol za atentátom na Jána Pavla II., čo sa deje v Afganistane, aká je situácia bánk a Medzinárodného menového fondu. Talianov zaujíma, kto zavraždil A. Mora, Nemci majú nevy-jasnenú vraždu z 30.11.1989, autora myš-lienky zjednotenia západnej a východnej ekonomiky, riaditeľa Deutsche Bank A. Herrhausena, nás dráždia privatizačné tajomstvá. Ak občan nepozná pravdu, akceptuje mýty a klebety.

Od 28.11.2010 správy na www.wikile-aks.org ukazujú, že:

- Politici si budú mu-sieť dávať pozor na tajné rozhodnutia, ktorých pre-zradenie môže znamenať koniec ich kariéry.

- Správy diplomatov majú často malú infor-mačnú hodnotu na úrovni špekulácií médií.

- Ľudia v styku s dip-lomatmi budú opatrnej-ší, ich mená a správy sa môžu dostať do titulkov. Ak niekto vyzradí pria-teľa, viac sa od neho nič nedozvie.

- Všetko tajné sa môže zajtra verejne vykričať zo striech. Ľudia, ktorí majú niečo za ušami, si môžu byť istí, že raz sa ich činy zverejnia.

- Sila médií a peňazí stále viac ovplyv-ňuje politiku. Novinári musia písať pro-fesionálne a pravdivo, aj vtedy sa ich moc bude snažiť zdiskreditovať, ako šéfa Wikileaks J. Assangea, ktorého

Time deklaroval za Osobnosť roka 2010.Americké reporty sú prísne „clasif-

fied“, sú zakryptované najmodernejší-mi metódami. Keď idete na ambasádu USA v Ríme, policajti aj diplomatické auto odspodu prezerajú zrkadlami. Pri vstupe na recepciu otvárajú bonboniéry a presvecujú koňaky. Aj tak z tajných sejfov USA zmizlo 251 287 diploma-tických depeší. Z nich 40 % sú dôverné (D), 6 % tajné (T), nevedno koľko prísne tajné (PT).

Na Viasat history som videl film o vzniku fotografie 9-ročného viet-namského dievčatka Kim Phuc, dnes ženy žijúcej v Kanade. Fotograf Nick Út 8.6.1972 nasnímal bombardovanie juhovietnamskej dediny lietadlami juž-ného Vietnamu americkým napalmom. Nahé popálené dievča s vojakmi v po-zadí zúfalo uteká po ceste. Fotku vtedy odmietli americké médiá, ktoré nemohli publikovať nahé telo. 12.6.1972 ju uve-rejnili hlavné svetové denníky, čím pod-statne zmenili verejnú mienku na vojnu

vo Vietname. Najmä v televízii a na internete pa-

dajú všetky hranice a tabu témy. Kvôli zisku prestali byť tajnosti v oblasti sexu, násilia, drog, akčné a porno - filmy ohlu-pujú ľudí, stále sa posúva hranicami do-voleného. Ak to politici nevedia či nech-

cú regulovať - však máme demokraciu a slobodu slova - potom nech sa nečudu-jú, že aj v politike sa hranice tajnosti posunuli a že daňových poplatníkov zaujíma, na čo vláda míňa ich peniaze.

Veľvyslanci a diplomati píšu o poli-tických, kultúrnych a hospodárskych akciách, o stretnutiach s domácimi po-litikmi, aj analýzy, zápisy z rozhovo-rov, podklady pre rokovania, aj dôverné a tajné informácie, ktoré môžu ovplyv-niť vzťahy štátov a rozhodnutia vlády. Veľvyslanci rozhodujú o tom, akého typu bude vyslaná správa a komu bude určená. Správy môžu byť poslané tele-gramom v reči otvorenej, ale aj zašifro-vané s charakterom D, T alebo PT, ktoré sú určené iba úzkemu okruhu ľudí.

Na záver ešte uvediem veselý dip-lomatický príklad. Pred rokovaním našich reprezentantov sa pripravujú podklady, v ktorých sa charakterizujú partneri a navrhujú sa námety na rozho-vor. Pred návštevou prezidenta M. Ko-váča u Jána Pavla II. v r. 1993 v podkla-

doch MZV SR bolo toto: „V 50. a 60. rokoch sa Va-tikán sústredil na finanč-né operácie v USA, jeho ekonomika sa špecializuje na valutové špekulácie. Výhodné lavírovanie me-dzi Wall Street a eurodo-lármi... robí z Vatikánu nepríjemného konkurenta svetovým finančníkom... Nové prístupy v politike Vatikánu nemenia pod-statu jeho klerikalizmu. Najmä za pontifikátu Jána Pavla II. sa Vatikán snaží o upevnenie mocenských pozícií a ideologického vplyvu Cirkvi... Jeho ide-

ovo-diverznú činnosť koordinuje NATO s USA... K tomu používajú ... aparát duchovných a laických hnutí, z ktorých niektoré pôsobia ilegálne v tzv. tajnej cirkvi.“

Našťastie, prezident tieto informácie pri rozhovore s pápežom nepoužil!


Strana 4

Jozef Mikloško, poslanec NR SR za KDH

Včerajšie prísne tajné je dnes v titulkoch

NOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk SPOLOČNOSŤ


„Pred desiatimi rokmi by sme si ani nepo-mysleli, že bude potrebné zorganizovať ta-kýto seminár,“ povzdychol si Jan Olbrycht, europoslanec a podpredseda skupiny Európ-skej ľudovej strany v Európskom parlamente, keď pred týždňom otváral v Bruseli seminár zameraný na posúdenie súčasnej situácie kresťanov a náboženskej slobody v Európe. „Žiadna forma diskriminácie nie je prípust-ná. Diskriminačné konanie je proti samotnej podstate základov Európskej únie. V Európe však existuje niekoľko nebezpečných dis-kriminačných prúdov proti kresťanom, proti ktorým by sme mali vystúpiť spoločne a dôrazne. Naviac by sme mali preskúmať, ako by nám tieto prípady mohli pomôcť, keď niektoré naj-horšie priestupky by mohli zvýšiť povedomie spoločnosti o tomto probléme a zintenzívniť snahy proti diskriminácii kresťanov, ktorí sa v Európe stále viac cítia byť menšinou,“ po-vedal Jan Olbrycht.

Seminár usporiadali dve skupiny Európske-ho parlamentu, a to skupina Európskej ľudo-vej strany (EPP Group) a skupina Európ-skych konzervatívcov a reformistov (ECR Group) spoločne s Komisiou biskupských konferencií Európskeho spoločenstva (CO-MECE). Na seminári zazneli závažné infor-mácie o konkrétnych prípadoch diskriminá-cie kresťanov v európskych krajinách kvôli ich viere. John Deighan, zastupujúci Škótsku biskupskú konferenciu, zdôraznil špecific-kú situáciu v Spojenom Kráľovstve, hlavne diskrimináciu voči katolíckym agentúram venujúcim sa adopcii. Desať z jedenástich takýchto organizácií v Spojenom Kráľov-stve muselo svoju činnosť ukončiť, pretože nemohli súhlasiť s adopciou detí ho-mosexuálnym párom. Tak isto upozornil na konkrét-ne prípady, kedy kresťania v Spojenom Kráľovstve prišli o prácu iba kvôli no-seniu retiazky s krížom.

Na viacero prípadov dis-kriminácie upozornil aj Dr. Martin Kugler, zakladateľ občianske-ho združenia „Dohľad nad netoleranciou a diskrimináciou voči kresťanom v Euró-pe“ (Observatory on Intolerance and Discri-mination against Christians in Europe). Táto organizácia dlhodobo monitoruje prípady diskriminácie kresťanov v Európe a vydáva o týchto zisteniach výročné správy (dajú sa

nájsť na stránke www.intoleranceagainst-christians.eu). „Vo viacerých krajinách ši-roko koncipované antidiskriminačné zákony a veľmi neobmedzene vykladané ustanovenia o šírení nenávisti vedú k stále väčšiemu počtu súdnych konaní s kresťanmi, najmä s kazateľ-mi a kresťanskými poskytovateľmi služieb,“ zdôraznil Martin Kugler.

Europoslanec Konrad Szymanski (ECR Group) vo svojom vystúpení povedal: „V Eu-rópe náruživo hovoríme o potrebe dodržia-vania rovnosti a ľudských práv na celom

svete. To je pozitívne, ale to neznamená, že naša vlastná liberálna demokracia sa nemô-že vyvinúť do systému, ktorý toleruje diskri-mináciu. V určitých krajinách ochrana práv sexuálnych minorít spôsobuje obmedzenie kritiky a slobody prejavu. Tak isto je ohroze-ná sloboda svedomia, obzvlášť u pracovníkov v medicíne.”

Účastníci seminára sa zhodli na tom, že Európsky parlament a ďalšie európske inšti-túcie by mali venovať pozornosť horeuve-deným problémom a prejaviť politickú vôľu na prijatie opatrení zamedzujúcich diskri-minačné aktivity proti kresťanom. Sloboda náboženstva musí byť zaručená nielen pre minoritné náboženstvá, ale paradoxne tak isto aj pre kresťanov.

A ako je to s diskrimináciou kresťanov na Slovensku? Zatiaľ situácia nie je až taká alarmujúca ako v západných krajinách. Ale… Prvý krok na ceste bol už urobený. Vláda

Roberta Fica schválila minulý týž-deň zriadenie Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, tran-srodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) pri Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menši-ny a rodovú rovnosť. Že to ešte nič neznamená?

Zhodou okolností presne v ten istý deň ako v Bruseli sa konal aj na pôde KDH

v Bratislave seminár s názvom "Odpovede kresťanskej politiky na tému homosexuality". Dôsled-ky presadzovania manželstiev osôb rovnakého pohlavia do legislatívy štátu na ňom zhrnula Mag. Dr. Gud-run Kugler, manželka Dr. Martina Kuglera a jeho spolupracovníčka na

projekte monitorovania prípadov diskri-minácie kresťanov. Z poznatkov získaných vlastným výskumom načrtla ďalšie kroky, o ktoré sa budú po schválení výboru LGB-TI aktivisti u nás usilovať: 1. zapracovanie agendy do školských osnov, 2. manželstvo osôb rovnakého pohlavia, 3. adopcia detí, 4. legislatíva proti nenávistným výrokom (tzv. hate crimes), 5. antidiskriminačná legislatíva – pre sektor tovaru a služieb.

Pred niekoľkými týždňami prebehla média-mi správa, že vláda Françoisa Hollanda – veľkého vzoru Roberta Fica, pripravuje nové zákony týkajúce sa homosexuálnych man-želstiev, v ktorých nebude žiadna tolerancia odmietania z dôvodov týkajúcich sa svedo-mia alebo náboženských námietok. Podľa ministerky spravodlivosti Christiane Taubi-rovej návrh legalizuje manželstvá rovnakého pohlavia, možnosť adopcie detí homosexuál-nymi manželmi, a zároveň im priznáva väč-šinu zákonných práv a povinností spojených s manželstvom. Nesúhlas s homosexuálnymi manželstvami sa bude posudzovať ako nezná-šanlivostný trestný čin. Starostovia tak budú musieť zosobášiť osoby rovnakého pohlavia, aj keď sa to bude priečiť ich svedomiu. „Sme v štáte, kde vládne zákon. Občiansky zákon-ník bude zmenený a bude zaväzovať každého, vrátane starostov,“ potvrdila ministerka.

Diskriminácia kresťanov v EurópeJán Žatko

Foto: archív autora

NOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk SPOLOČNOSŤ


V polovici júna r. 2006, na samom konci funkč-ného obdobia druhej Dzu-

rindovej vlády, predložil vtedajší minister zdravotníctva R. Zajac na pripomien-kové konanie návrh nového nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti po-skytovateľov zdravotnej starostlivosti. A aj napriek tomu, že po parlamentných voľbách v uvedenom roku došlo k zásad-nej zmene vládnucej garnitúry a k moci sa dostala koalícia na čele s dominantným Smerom, navrhovaná koncepcia, hlavne v oblasti poskytovania špecializovanej am-bulantnej starostlivosti, platí s malými ob-menami až dodnes.

V krátkosti si ju dovolím načrtnúť. Pod-ľa Health Policy Institute je minimálna sieť definovaná ako najväčšie prípust-né oko siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, garantujúce efektívnu dostupnosť, sústav-nosť a odbornosť poskytovania zdra-votnej starostlivosti. Ide o dôležitý nástroj zdravotníckej poli-tiky štátu, ktorý má zabezpečiť bezpečné fungovanie solidárne-ho systému verejného zdravotného poistenia. Charakterizujú ju dva základné parametre, a tým je geografická dostupnosť a kapacit-ná priepustnosť. Prvý parameter asi netreba bližšie vysvetľovať, ten druhý vyjadruje maximálnu kapacitu poskytovateľa poskytnúť zdravotnú sta-rostlivosť v určitom časovom úseku určité-mu počtu pacientov. Pre úplnosť treba po-vedať, že spomenuté nariadenie sa netýka poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, ktorých počet bol do konca roku 2001 regu-lovaný len tzv. demografickými kritériami, čo v praxi znamenalo, že minimálna vzdia-

lenosť medzi dvoma lekárňami nemohla byť menšia ako 500 metrov a počet obyva-teľov pripadajúcich na jednu verejnú leká-reň nemal klesnúť pod 5000. Tieto kritériá boli Protimonopolným úradom SR zrušené.

Aká je realita dnes, viac ako šesť rokov odvtedy, čo návrh o minimálnej sieti uzrel svetlo sveta? Stav, ktorý bol definovaný ako minimálny, sa vďaka aktívnemu vplyvu zdravotných poisťovní zakon-zervoval na tejto - minimálnej úrovni. Je prakticky nemožné, aby poskytovateľ špecializovanej zdravotnej starostlivosti v ktoromkoľvek regióne Slovenska zís-kal limity od poisťovní nad rámec mi-nimálnej siete. V programovom vyhlásení súčasnej vlády sa píše, že vláda podporí op-timalizáciu siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s dôrazom na zabránenie ne-kontrolovateľného rastu najmä v špecializo-vanej ambulantnej starostlivosti. Tomuto sa celkom trefne hovorí vykopávanie otvore-ných dverí, pretože túto úlohu „strážneho psa“ už roky veľmi dôsledne plní najmä

Všeobecná zdravotná poisťovňa. Pri rea-lizácii vládneho návrhu jednej zdravotnej poisťovne sa toho v tejto oblasti asi príliš veľa nezmení. Bohužiaľ.

Ak sa ako priaznivci pravicových a kon-zervatívnych hodnôt zhodneme na tom, že konkurencia v akejkoľvek oblasti ľud-ského života je nevyhnutným predpo-kladom progresu, potom v súčasnosti sú

lekári špecialisti z tohto procesu vyňatí. Nejde ani tak o to, že by z uvedeného dô-vodu dochádzalo k ich odbornej stagnácii, to určite nie, veď lekári, ako aj ďalší zdra-votnícki pracovníci sú nútení vzdelávať sa celoživotne, dokonca inštitucionálne. Prob-lém skôr vidím v tom, čomu psychológovia hovoria sociálna komunikácia. Keď v ča-kárni k psychiatrovi či urológovi už ráno sedí štyridsať až päťdesiat pacientov, je prakticky nemožné, aby medzi vyšetrujú-cim a vyšetrovaným mohol prebehnúť ne-jaký dlhší dôvernejší rozhovor, ktorý sám o sebe má nezanedbateľný terapeutický po-tenciál. Deficit takejto komunikácie je po-tom kompenzovaný možno až nadmernou a niekedy zbytočnou preskripciou liekov. Je síce pravda, že lekár lieči a liek uzdravuje, ale aj v tomto prípade ako v mnohých iných platí, že všetkého veľa škodí. Nejde pritom len o nejakú bezobsažnú floskulu, pretože je dokázané, že pri užívaní väčšieho počtu farmák, čo je hlavne u starších pacientov bežné, sa nedá zabrániť tomu, aby medzi

nimi nedochádzalo aj k negatívnym interak-ciám, čo samo o sebe môže mať za následok niekedy až dramatické zhoršenie zdravotného stavu.

Keďže už aj Aristo-teles tvrdil, že zdra-vie je najdôležitejšou kvalitou tela a keďže v dnešnej dobe už do-kážeme veľmi exaktne kvantifikovať aj jeho ekonomickú hodno-tu, je nevyhnutné všetkými dostupný-mi prostriedkami

zabezpečiť, aby zdravotný stav oby-vateľstva bol čo najkvalitnejší. Jednou z ciest je aj optimálna – nie minimálna dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti. O tej budeme môcť hovoriť až vtedy, keď v takom odbore, ako je napr. kardiológia, bude zdravotnú starostlivosť poskytovať aspoň o 50 % viac lekárov.

Pokračovanie na strane č. 7.

Minimálna sieťJán Krupa

Nemocnica - Kramáre, Bratislava (www.sk.wikipedia.org)


Deti sa budú hrať v kalužiach, dôchodcovia budú musieť míňať desiatky eur za taxíky, aby sa dostali k svojmu lekárovi na periférii. Aj takto môže vyzerať budúcnosť Starého Mesta, keď zastupiteľstvo zostane aj naďalej ľahostajné voči sociálnym potrebám Staro-mešťanov.

Za posledných 15 rokov bolo presťahova-ných alebo zrušených 7 z 10 zdravotníckych zariadení v Starom Meste: ● Nemocnica na Bezručovej ulici,● ORL klinika na Zochovej ulici,● Gynekologická klinika a pôrodnica na Šu-

lekovej ulici,● Gynekologická klinika a pôrodnica na Zo-

chovej ulici,● Klinika hematológie a transfuziológie na

Partizánskej ulici,● Gynekologické pracovisko a pôrodnica

Koch na Partizánskej ulici (znovuotvorená),● Ortopedická a Urologická klinika na Hl-

bokej ulici.Zatiaľ čo kliniky plastickej chirurgie rastú

ako huby po daždi, našim starším spoluobča-nom a takisto našim najmenším chýba mo-derná poliklinika s dostatočnou kapacitou a zastúpením všetkých podstatných medi-cínskych odborností v rámci ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Po prípadnom pre-sťahovaní nemocnice z Mickiewiczovej ulice bude ústavná zdravotná starostlivosť riešená úplne mimo územia Starého Mesta. Nemoc-

nica na Mickiewiczovej je v dezolátnom stave a akútne hrozí, že v dohľadnom čase nebude na území Starého Mesta ani jedna nemocnica s lôžkovou starostlivosťou a jediná dosluhujú-ca poliklinika.

V súčasnosti zostávajú na území Starého Mesta len 3 zdravotnícke zariadenia a aj ich osoh je obmedzený:● Poliklinika na Mýtnej ulici,● Onkologický ústav Sv. Alžbety na Heydu-

kovej ulici (špecializované pracovisko),● Nemocnica Milosrdní bratia, ktorá je

k dispozícii pre spádový rajón pacientov mimo Starého Mesta.

Súčasné vedenie mesta svojím laxným prí-stupom neurobilo nič preto, aby bojovalo za zachovanie zdravotníckych zariadení v našom okolí, a zabezpečilo tak našim spoluobčanom potrebnú sociálnu vybavenosť. Pritom práve starostlivosť o sociálne potreby občanov je základnou úlohou každej miestnej samosprá-vy. Ako jedna z mestských častí sa môžeme pochváliť, že prostredníctvom rozpočtovej organizácie Seniorcentrum Staré Mesto zabezpečuje prevádzku domova dôchodcov (zariadenia pre seniorov), zariadení opatrova-teľskej služby (ďalej len ZOS), denného staci-onára a terénnu opatrovateľskú službu.

V rámci sociálnej činnosti a sociálnej komi-sie sa zameriavame na znevýhodnené skupiny obyvateľov a pomoc s ich neľahkým osudom.

Pokračovanie na strane č. 8.


Strana 7

Seniori a rodiny – robíme pre nich maximum?

Pokračovanie zo strany č. 6.Počet ochorení a úmrtí na kardiovasku-lárne ochorenia je totiž tak alarmujúci, že aktuálny počet odborníkov v tejto oblasti je rozhodne nepostačujúci. Nie-ktoré ďalšie medicínske odbory sú na tom veľmi podobne.

Na záver, keďže ja sám dlhodobo pôsobím v oblasti poskytovania le-kárenskej starostlivosti a mám s ňou teda z tohto dôvodu bohaté skúsenos-ti, rád by som pár slov venoval práve jej. V kontraste s tým, čo bolo pre-zentované v predchádzajúcom texte, je konkurencia medzi lekárňami v dnešnej dobe možno až preexpo-novaná. Rozhodne to však nie je na škodu pacienta. Práve naopak. Po-skytovať dnes lekárenskú starostlivosť nekvalitne, neodborne či bez záujmu o pacienta je prakticky nereálne a pre takú lekáreň by to znamenalo vážne existenčné problémy. Čo sa týka kon-tinuálneho vzdelávania farmaceutov, je tak rozsiahle, že okrem odbornej prob-lematiky zahŕňa aj oblasť psychológie, ekonomiky, počítačových zručností či legislatívy. O bezproblémovej geogra-fickej dostupnosti – hlavne v mestách, asi nikoho presviedčať netreba. Ver-nostné systémy sú v tomto prípade len čerešničkou na torte. Nie je preto asi prekvapením, že podľa viacerých re-alizovaných prieskumov vychádza-jú lekárnici už dlhší čas ako jedna z najdôveryhodnejších profesijných skupín. Tým, samozrejme, nechcem tvrdiť, že v tejto oblasti problémy ne-existujú. Určite áno. Riešia sa však flexibilne a hlavne v prospech pacien-ta, priamoúmerne tlaku, ktorý vyvíja možno až príliš tvrdé konkurenčné prostredie.

A na úplný záver už len jedna po-známka. Zdravotníctvo je bez akých-koľvek pochybností mimoriadne ťaž-ký rezort, s ktorým má KDH už svoje skúsenosti. Mali by sme mu preto už dnes, aj keď z pozície opozičnej stra-ny, venovať maximálnu pozornosť. Vybudovanie fungujúceho tímu odbor-ne erudovaných a morálne bezúhon-ných ľudí je nevyhnutnou podmienkou na to, aby sme v budúcnosti, ak by sa história zopakovala, mohli so všetkou vážnosťou prevziať jeho vedenie.

Ján Krupa

pixmac.sk


Partnerská organizácia Katedry talian-skeho jazyka a literatúry – Centrum štúdií Giacoma Leopardiho v Recanati blízko talianskej Ancony usporiadala konferen-ciu „Giacomo Leopardi a preklad. Teória a prax“, na ktorú pozvala aj zástupkyňu z Katolíckej univerzity v Ružomberku a vedúcu Centra Giacoma Leopardiho pri Katedre talianskeho jazyka, doc. PhDr. Dagmar Sabolovú-Princic, PhD.

Mestečko Recanati je vzdialené len pár kilometrov od Loreta, kam v 13. storočí križiaci preniesli dom Panny Márie z Na-zaretu a dodnes je druhým najvýznam-nejším pútnickým miestom v Taliansku. V jeho blízkosti, v mestečku Recanati, vzniklo sídlo rodiny Leopardiovcov, z kto-rej pochádza významný romantický bás-nik a mysliteľ Giacomo Leopardi.

Vedecká konferencia sa kona-la pod záštitou Ministerstva kul-túry Talianska a zúčastnili sa na nej vedci a pedagógovia, ktorí sa venujú výskumu a prekladu die-la Giacoma Leopardiho. Okrem talianskych odborníkov sa na nej zúčastnili odborníci z Francúzska (Jean-Charles Vegliante), z Ne-mecka (Sebastian Neumaister), zo Španiel-ska (Maria De Las Nieves Muniz Muniz), z Katolíckej univerzity v švajčiarskom Fri-burgu (Christian Gentelli) či z univerzity vo švajčiarskom Zurichu (Tatjana Crivelli).

Na záver k okrúhlemu stolu, kde bol pred-stavený preklad Leopardiho intelektuál-neho zápisníka do angličtiny, ktorý vychá-dza v týchto dňoch v USA, bola pozvaná zástupkyňa KU v Ružomberku, Dagmar

Sabolová-Princic, ktorá predstavila preklad Leopardiho zápisníka do slovenčiny, ako aj projekt prekladu Malých morálnych dielok a jeho divadelné predstavenie, ktoré bude pripravovať so študentmi. Dohoda medzi KU a Centrom Leopardiho štúdií umož-ňuje našim študentom pobyty v Recanati, kde môžu využívať bohatú špecializovanú knižnicu a konzultácie s odborníkmi.

Dagmar Sabolová-Princic


Strana 8

Zo života Katedry talianskeho jazyka a literatúry na PF KU v Ružomberku

Pokra-čovanie zo strany č. 7.

V ď a k a vlastnej ro-dine viem, čo znamená s ú d r ž n o s ť a spolupat-ričnosť. Ta-kisto viem, čo znamená

pomoc a starostlivosť o starších.Preto sa snažíme zavádzať služby, a to

nielen pre seniorov, ktoré zlepšia kvalitu ich života. Podarilo sa nám zriadiť prepravnú službu, ktorú môžu využívať Staromešťa-nia na lekárske vyšetrenie a najviac dvakrát mesačne na spoločenské podujatia organi-zované mestskou časťou.

Ďalej sa snažíme o zriadenie oddychových zón, ako sú parky (ktorých v našej mestskej časti veľa nemáme), detské ihriská (ich revi-talizácia) a centrum pre školopovinné deti, kde sa vytvorí priestor pre príjemné chvíle voľna. Iniciatíva mestskej časti by mala sme-rovať aj k zatraktívneniu Starého Mesta pre život mladých rodín a ich pritiahnutiu. Avšak aj tu je problém, pretože táto skupina nie je

v popredí záujmu pani starostky, miestneho úradu a ani niektorých poslancov miestneho zastupiteľstva, aj keď predvolebné sľuby boli iné. V Starom Meste majú dnes prednosť turisti a podnikatelia. Plytvanie peniazmi na miestnom úrade nikomu nevadí, pokiaľ nejaké sú, tak nech sa minú. Tak to vyzerá, keď sme zaplatili za ďalšiu webovú stránku pre kultúru Starého Mesta (neviem potom, načo máme oficiálnu stránku a v časti kultú-ra nie sú žiadne informácie), keď sme zapla-tili jednému predstaviteľovi miestneho úradu na kultúre ubytovanie pre jeho návštevu atď. Miesto toho, aby sme sa venovali miestnej kultúre, niektorí predstavitelia samosprá-vy si myslia, že musíme robiť svetovú kul-túru, čo je ale mylné. Na to tu máme štát, prípadne mesto. A čo robíme pre Staromeš-ťanov? Človek je až zhrozený, keď si na in-ternete pozerá faktúry, za čo všetko miestny úrad platí, a keď si predstavím, na čo by sa dali tieto peniaze použiť.

Senior ako odberateľ sociálnych služieb má svoje potreby, pocity i názory, ktoré je dobré poznať. Zariadenia sa stávajú pre se-niorov akýmsi druhým domovom, v ktorom žijú rok - dva, v mnohých prípadoch oveľa dlhšie, a preto by sa vedenie mestskej čas-ti malo zaujímať a poznať názory svojich klientov, napr. na samotné zariadenie, či

a čo sa im tam páči, či sa im páči okolie, či sú spokojní so starostlivosťou, ktorá im je poskytovaná, a taktiež majú právo navrh-núť zmeny, ktoré by viedli k ich ešte väčšej spokojnosti.

O to viac ma však mrzí, že najmä v so-ciálnej sfére nám opakovane a napriek jednomyseľným záverom komisie, poli-tické či iné zámery istých predstaviteľov Starého Mesta, konkrétne pani starostky a jej poradného zboru, sťažujú prácu a naše odporúčania a zámery sú skresľo-vané, čo je podľa môjho názoru a názoru aj ostatných členov komisie v neprospech občana. Nejde pritom len o už spomínanú prepravnú službu či Zariadenie pre senio-rov, ale o celkovú koncepciu, smerovanie a personálnu politiku na Sociálnom odde-lení. Dlhoroční zamestnanci Seniorcentra pod súčasným vedením dávajú výpovede, padajú trestné oznámenia, sťažnosti na Mi-nisterstvo práce a na inšpektorát práce a do-konca sa už hovorí aj o tzv. mobbingu... Tu si treba uvedomiť, či toto je to, čo chceme pre nášho občana a pre Staré Mesto?!

Staré Mesto musí zostať miestom pre život, kde budú mať Staromešťania vždy prednosť pred turistami a záujmami deve-loperov a podnikateľov.

Mário Ležovič

Mário LežovičPoslanec za KDH BA - Staré Mes-to a predseda sociálnej komisie

Foto: archív autora

Základným typom archi-t ek ton ickej d i s p o z í c i e chrámov je pozdĺžna ba-zilika. Ide o priestrannú stavbu, kto-rá je zväčša

stĺpmi vnútorne delená na hlavnú loď ukončenú apsidou (polkruhový pôdo-rys v závere oltára), ktorá je zastrope-ná polkupolou zvanou koncha, a na nižšie bočné lode. Niekde je doplnená o transept (priečnu loď pred apsidou, čím vzniká krížový pôdorys). Hlavná loď bazilík bývala prekrytá dreveným trámovým stropom, nad užšími boč-nými loďami sa vyskytuje i klenba. Okrem toho vzniká aj centrálny dis-pozičný typ (kupola nad osemuhol-níkovým, kruhovým alebo krížovým pôdorysom), napr. chrám San Vitale v Ravene, ale i samostatne stojace baptistériá (krstiteľnice), mauzóleá (monumentálne hrobky, resp. náhrob-né stavby) a zvonice.

Pre ranokresťanskú architektú-

ru 4. až 7. storočia je typická jed-n o d u c h o s ť von k ajš ích tvarov. O to viac vyni-ká vnútorná m oz a i ková výzdoba zo-brazujúca Je-žiša Krista, Pannu Máriu, apoštolov a výjavy zo života ďalších svätcov, napr. bazilika San Apollinare in Classe v Ravene. Sochárske umenie sa zväčša uplatňuje len na kamenných sargofágoch.

Vďaka úsiliu mníšskych rádov sa tiež rozširuje miniatúrna knižná maľba, ktorá slúžila na ilustrácie pri ručnom prepisovaní staro i novozákonných textov na rovné listy spájané do kníh – kódexov. Okrem toho sa v kláštoroch opisovali aj knihy z oblasti medicíny,

všeobecných dejín a filozofie, vrátane diel z antiky. Tým vznikajú knižnice, čo má priaznivý vplyv na postupné zakladanie škôl i nemocníc. Najroz-šírenejším sa stáva rád benediktínov. Nazývajú sa tak podľa sv. Benedikta z Nursie, ktorý v r. 529 založil kláštor Monte Cassino v strednom Taliansku. Tento kláštor je centrom pre stovky be-nediktínskych kláštorov po celej Euró-pe aj v neskorších storočiach (vrátane opátstiev v Hronskom sv. Beňadiku, na Skalke pri Trenčíne atď.).

Ešte koncom 6. stor. pápež Gregor I. Veľký zavádza jednotnú liturgiu, chrá-mový (gregoriánsky) spev a reformuje kalendár, ktorým sa riadime dodnes – tzv. gregoriánsky kalendár.

Ranokresťanská kultúra svojimi no-vými myšlienkami a umením spolu s prevzatím kladných prvkov grécko--rímskej antiky vytvorili základ, bez ktorých si neskoršiu európsku civi-lizáciu nemožno predstaviť. Na túto kultúru nadväzuje (resp. býva pova-žované v počiatkoch aj za jej súčasť) byzantské umenie, o ktorom si povie-me v budúcom pokračovaní.

Pokračovanie v budúcom vydaní.


Strana 9

ArchitektúrA v dejinách ľudstvA xix. NOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk

Ranokresťanská kultúra (1. – 7. storočie)

Anton Šumichrast

Opátstvo Monte Cassino. (Foto: www.sk.wikipedia.org)

Bazilika San Apollinare in Classe v Ravene

HISTÓRIA - ZAUJÍMAVOSTI

Šabľa pre vyšších dôstojníkov

Ak v prípade pušky bola identifikácia jed-noduchšia, pri určovaní šable bolo potrebné zvá-žiť, resp. vybrať spome-dzi viacerých alternatív. Pri výbere pušky sme

vylúčili civilné, a teda aj poľovnícke zbrane. Pri uvažovaní o šabli bolo potrebné postupovať síce selektívnym spôsobom, ale špecifickejšie, ako tomu bolo pri puške.

V dobrovoľníckych zboroch šabľa nebola výsa-dou iba dôstojníkov. Šabľu si prinášali do jedno-tiek i vojaci. Boli to staré zbrane z čias vojenských ťažení ich otcov a dedov. Dôstojníci zasa nosili ša-ble vojenské, tzv. vzoro-vé, modelové, z ktorých najnovšie boli typy z roku 1837. Tieto šable svojím tvarom pripomínali pruské šable, z ktorých boli odvodené.

Ak sme sa v prípade pušky priklonili ako k východiskovému modelu k rakúskym va-riantom M - 1798 a M - 1828, táto voľba bola podložená jednoznačnými argument-mi, ktoré sme uviedli na príslušnom mieste. Šabľa má v Uhorsku dávnu tradíciu. Kým v krajinách na západ od nášho územia pre-vládal ako hlavná chladná zbraň meč a neskôr vojenský jazdecký kord, Poľsko, Uhorsko a kraji-ny ďalej na juhovýchod používali ako svoju hlav-nú zbraň - šabľu. Práve z tejto uhorskej tradície bolo iste správne vychádzať i pri našom výbere. Obídeme rakúske vzory, ktoré iba napodobňovali modely šablí nemeckých štátov. Sústredíme sa na uhorskú doménu, ktorá je nám najbližšia a ktorej sme boli historickou súčasťou. Práve tu môžeme nájsť vhodný východiskový typ šable.

Ďalší krok, ktorý bolo potrebné urobiť a zú-žiť tak výsledný výber, bolo ohraničenie daného obdobia. Vylúčili sme šable zavedené tesne pred rokom 1848 a, samozrejme, po ňom. Vieme, že slovenskí vojaci boli vyhľadávaní a verbovali ich za vojakov skoro vo všetkých stoliciach na území Slovenska (Horného Uhorska). Vynikli nielen v pechotných armádnych útvaroch, ale aj ako

husári a tiež v iných vojenských zosku-peniach. My však vzhľadom k zamera-niu našej historickej jednotky zostaneme pri pešom druhu vojsk. Samotná Čestná stráž prezidenta SR je orientovaná ako pešia vojenská jednotka (napriek para-doxne navrhnutej husárskej uniforme), práve preto bola pre mužstvo (vojakov a poddôstojníkov) navrhnutá puška pre pecho-tu. Podobne sa postupovalo aj pri šabli. Nášmu účelu najlepšie vyhovuje uhorská šabľa pre pe-chotu M - 1811. Práve tento typ šable, pravdaže okrem prevahy rakúskych šablí M - 1837 (pre-vzaté pruské modely), sa vyskytuje na dobových rytinách. Je uhorskej proveniencie. Používali ju

tiež slovenskí vojaci zadelení v pe-šom vojsku, ale aj husári a vieme, že sa vyskytovala i v dobrovoľ-níckych zboroch. V jej prospech svedčí tiež stavba tejto zbrane. Má totiž tradičný uhorský historický tvar, ktorý sa stáročia nemenil. Kla-

sická, jednoduchá priečka so spodným záštitným oblúkom a širokou, zahnutou čepeľou s obojstran-ným žliabkom. Túto šabľu bolo potrebné upraviť a prispôso-biť účelu, na ktorý má slúžiť podobne,

ako tomu bolo pri puške, bodáku či patróntaške. Rozmery šable boli prispôsobené telesným pro-

porciám vojakov vyberaných do Čestnej stráže prezidenta SR. Zahnutá čepeľ má obojstranný široký žliabok, ktorý slúži na odľahčenie zbra-ne. Čepeľ je ukončená horným, tzv. nožovým hrotom. Na ľavej strane čepele pod záštitou je označenie výrobcu. Pod tým je vyrazený rok za-vedenia do výzbroje (M - 2009). Na pravej strane čepele pod záštitou je vojenská preberacia značka v podobe dvoch skrížených mečov spolu s označením krajiny "SK". Pod tým je vy-razené poradové číslo zbrane v jednotke (001-027), podľa počtu vyrobených kusov. Celá kovová garnitúra - zá-štita, chrbát rukoväti s gom-

bíkom je mosadzná, pozlátená 24 karátovým zlatom. Rukoväť je odliatok z umelej hmoty po-tiahnutý kožou vo farbe slono-vej kosti, v ktorej rebrovaní je stočený ozdobný zlatený mosadzný drôt. Pošva šable je drevená, potiahnutá tmavohnedou ko-žou. Obe objímky so závesnými krúžkami a dol-ná objímka s ostrohou sú mosadzné, pozlátené. Slovenský štátny znak v štítku záštity a trojica lipových listov s plodom na opačnom štítku sú striebrené. Podobne aj ozdobné prvky na objím-kach v podobe trojíc lipových listov s plodom. Bola zvolená drevená pošva, ktorá - potiahnutá kožou, je efektnejšia a v zimnom období na do-tyk teplejšia. V mieste, kde sa čepeľ stretáva so záštitou, je umiestnený červený filc, ktorý elimi-nuje náraz ústia pošvy na záštitu. Súčasťou je aj kožený šabľový remeň bielej farby s mosadznou pozlátenou prackou, s nerovnako dlhými remen-cami, na ktorých je šabľa zavesená.

Tieto návrhy boli vypracované v priebehu roka 2002 a v ďalšom období postupne upravované na základe konzultácií s veliteľmi a dôstojníkmi Čestnej stráže prezidenta SR. Zároveň prebieha-li konzultácie s odborníkmi na historické strelné a chladné zbrane a ich súčasti na Slovensku aj v Čechách (zástupcovia Vojenského historic-kého ústavu, odborník na historické zbrane a súdny znalec Mgr. P. Habáň - Bratislava, K. Morávek - Praha), ako aj s prof. Dr. Jozefom Novákom, heraldikom a genealógom, ohľadom tvaru a umiestnenia štátnych znakov na puške, šabli a patróntaške.

Po schválení výtvarných návrhov prezidentom SR a MO SR boli vyhotovené konštrukčné výkresy, na zá-klade ktorých boli jednotlivé súčasti výzbroje vyrobené. O výrobcovi a výrobe si po-vieme v nasledujúcej časti.

Ako sa tvorili dejiny...


Juraj Hradský, FINS, výtvarník, publicista


Šabla M - 2009, rukoväť

ČESTNÁ STRÁŽ PREZIDENTA SLOVENSKEJ REPUBLIKYHISTÓRIA, VÝZBROJ A PRÍSLUŠENSTVO IV.

Šabľa pre dôstojníkov Čestnej stráže prezidenta SR, M - 2009

Ústie pošvy

Ostroha pošvy

Šabľa so šabľovou taškou

Šabla M - 2009, svetlá a tmavšia koža

Šabľa vyšší dôstojníci 2, model 2009,

výtvarný návrh

NOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk HISTÓRIA


V slovenských dejinách sa teda začala epocha spolužitia so starými Maďarmi po roku 1030 a na jej samom začiatku mož-no bola svadba (Margity?) dcéry Mojmíra II. a Zoltána, Arpádovho syna. Stalo sa tak po vcelku slávnom období vlastnej rozsiah-lej stredoeurópskej ríše, svojím teritoriál-nym rozložením v zásade zhodnej s Uhor-skom 19. storočia. Z 888 rokov spoločnej slovensko-maďarskej štátnosti je obdo-bie do roku 1791, teda 719 rokov, obdo-bím nerušeného spolunažívania v duchu napomenutia kráľa Štefana svojmu synovi Imrichovi o prospešnosti viacjazyčnosti v kráľovstve, „veď kráľovstvo jedného jazy-ka ... je slabé a krehké“ (Richard Marsina, Legendy stredovekého Slovenska: ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov. Budmerice. Rak, 1997, s. 30). Mnohí, najmä jeho arpádovskí nasledovní-ci sa tým riadili. „Nadvlády maďarskej ... nebolo do 18. storočia, pretože tiež nebolo

povedomia maďarského,“ myslia si Antonín Mach a František Hrn-číř (Obrázkové dějiny národa čes-koslovenského. Praha, 1924, s. 56).

Uhorskí králi vlastne ani neve-deli po maďarsky. Vie o tom svoje F. Sasinek: „Ačkoľvek dejepisne zistené je len o kráľovi Žigmundo-vi, že okrem iných jazykov hovoril i kumánsky (maďarsky), a o krá-ľovi Matejovi, že znal i maďarsky, predsa tento nemal dvor maďarský, ale český; vydal nielen veľký počet lis-tín českých, ale i listinu glagolskú. Dosť sa Fraknói (maďarský historik) nachodil po archívoch domácich a zahraničných, ale nikde nenašiel ani riadočka maďarského po kráľovi Matejovi.“

Zvyšných 70, najmä však posledných 50 rokov (po rakúsko-maďarskom vyrov-naní v roku 1867), bolo poznamenaných neúprosným úsilím maďarských „špi-

čiek“, niekedy sprevádzaným aj streľbou do nevinných de-dinčanov (Černová v r. 1907), premeniť Uhorsko na Magy-arország. Toto nadľudské úsi-lie bolo napokon korunované úspechom, pravda, v zmenše-nej, „csonka“, podobe. Uhor-sko ako mnohojazyčný štát prežilo viac ako deväť desatín svojej existencie pokojne a za-niklo až vtedy, keď nastali roky „zjednocovania“ jazyka, a to bez ohľadu na prostriedky. Stredoeurópska veľmoc s hlav-ným mestom Viedňou zanikla po tom, čo prestala byť jej zjed-nocovacím prvkom latinčina.

Uhorsko žilo zo svojich veľ-komoravských koreňov rovna-ko ako Česko či Poľsko, čo tieto štáty spájalo po celý stredovek. Nie, štát pri horách (u hôr) sa jednoducho neprepadol do pe-kiel ani po tom, keď zaklopali

na jeho dvere maďarské kočovné kmene z ďalekej Ázie.

Štefan bol za uhorského kráľa koru-novaný 25. decembra 1000 („svätošte-fanskou“ korunou boli však korunovaní až králi po roku 1074, maďarskí historici pripúšťajú, že „svätoštefanskou“ ju menu-jú len preto, že „chce tak ľud“?!) a stal sa „svätým“ čoskoro po svojej smrti (umrel 15. augusta 1038) za šírenie kresťanstva „medzi Maďarmi“ napriek tomu, že v ni-čom nezaostával za vtedajšími ešte značne pohanskými zvykmi: keď na následky zra-nenia pri poľovačke zahynul 2. septembra 1031 jeho syn Imrich, nechal oslepiť synov-ca Vazula, údelné knieža v Nitre.

Do roku 1301 sa striedali panovníci z rodu Aprádovcov, po ženskej línii vý-znamne pomiešanom slovanskou a byzant-skou krvou, pričom až do 12. storočia (do roku 1105 za kráľa Kolomana) mohla viesť Nitra ako údelné kniežatstvo pomerne nezávislú politiku, vrátane razby vlast-ných mincí, a jej kniežatá boli korunované vlastnou korunou. Posledným nitrianskym kniežaťom bol Almoš († 1129), ktorého dal brat, kráľ Koloman (1070 – 1116), vedno s jeho maloletým synom Belom, oslepiť a uväzniť. Hrôza dejín: už tretie a štvrté oslepenie po Rastislavovi a Vazulovi. Belo sa napriek tomu stal v roku 1131 kráľom ako Belo II. (1110 – 1141).

Pokračovanie. Marián Čičavský

Komu to vládli arpádovci?

Historický znak Uhorska. (Foto: www.sk.wikipedia.org)

Socha sv. Štefana, uhorského kráľa, v Budapešti. (Foto: www.sk.wikipedia.org)

MARKETINGNOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk


Z A S T Ú P E N I E E U R Ó P S K E J K O M I S I E N A S L O V E N S K U

INFORMAČNÁ KANCELÁRIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU NA SLOVENSKU a

Z D R U Ž E N I E K R E SŤA N S K Ý C H S E N I O R O V S L O V E N S K A

U S P O R I A D A J Ú A P O Z Ý V A J Ú N A CELOŠTÁTNY SEMINÁR

Aktívne starnutie a kríza Európy Bratislava, 18. - 19. 10. 2012 Hotel Echo, Prešovská 39, Bratislava

PROGRAM

18. október 2012 (štvrtok): 18:00 – 20:00 Panelová diskusia spojená s večerou (Moderátori: Ivan Šimko, Ján Holčík, Jozef Mikloško) 19. október 2012 (piatok):

9:00 – 9:30 Registrácia , Otvorenie seminára 9:30 – 10:45 vystúpenia prednášajúcich (Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR; Róbert Hajšel, riaditeľ Informačnej

kancelárie Európskeho parlamentu v SR; Jozef Mikloško, predseda Združenia kresťanských seniorov a poslanec NR SR; Ján Figeľ, predseda KDH a podpredseda NR SR; Anna Záborská, poslankyňa Európskeho parlamentu; Miroslav Mikolášik, poslanec Európskeho parlamentu)

10:45 – 11:15 Diskusia, Prestávka – občerstvenie 11:15 – 12:30 vystúpenia prednášajúcich (Ľuboš Jurík – Tvorivosťou proti starnutiu, spisovateľ ; Miloš Moravčík – Kríza v Európe, podpredseda KDH pre verejné financie; Ján Holčík – Morálka a etika v podnikaní, exminister vlády SR;

Ivan Šimko – Politika a etika, hodnoty alebo záujmy? exminister vlády SR; Anton Hykisch – Strieborná ekonomika, spisovateľ) 12:30 – 14:00 Diskusia; Obed

14:00 – 15:30 vystúpenia prednášajúcich (Branislav Škripek – Život biblických postáv – ako žili, starli, umierali..., poslanec NR SR; Jozef Mikloško ml. – Úloha starých rodičov pri záchrane rodiny, predseda spoločnosti Úsmev ako dar; Miloš Nemeček – Solidarita a spolupráca generácií, vedúci pracovnej skupiny Výboru pre seniorov pre tvorbu NPAS; Ivan Plander – Môj život s počítačmi, akademik – vysokoškolský pedagóg; Vladimír Brežný – Úskalia a šance starnutia, medzinárodný poradca, tréner; Ľubo Olach – So športom a perom k dlhému veku, riaditeľ Aurum, básnik)

15:30 – 15:45 Občerstvenie 15:45 – 16:15 Záverečná diskusia 16:15 Záver seminára (Dionýz Hochel, Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku)

Prihlášky na seminár zašlite do 15. 10. 2012 na [email protected] Náklady za konferenciu hradí organizátor.



Aj v čase rastúcich úrokových sadzieb nájdeme pre Vás najoptimálnejšiu hypo-téku. Stačí jedno stretnutie s nami a získate prehľad o úverových produktoch viacerých bánk. Ako licencovaný partner všetkých hypotekárnych bánk v SR poskytujeme náš hypotekárny a úverový servis fyzickým osobám BEZPLATNE.

Hypotekárna poradňa Auxerre finančné služby

BEZPLATNE

PONÚKA KOMPLEXNÉ HYPOTEKÁRNE A ÚVEROVÉ PORADENSTVO

tel. č.: 0905 953 886 I www.auxerre.sk I [email protected]

A4_Auxerre_final.indd 3 9/4/12 10:52 AM

BRATISLAVAUbytovanie v centre za ľudové ceny!

Kúpeľná ulicaNapr. 1-izbový apartmán, od 40 €, každá ďalšia osoba +10 €, parkovanie pred apartmánom 0,70 €/hod., mimo prac. hodín a cez víkendy zadarmo.

Kontakt: www.bratislava-travel.sk tel. 0911 458 458

Možnosť predplatenia PAPIEROVÉHO vydania

nášho týždenníka NOVÉ NOVINY CENTRUM

1. Predplatné na rok 2013:

Ročné predplatné: 21,- eurna účet vydavateľa - OSTRAŽICA s.r.o.: 401 222 1108 / 7500 (ČSOB)(v prípade potreby IBAN formát čísla účtu: SK 23 7500 0000 0040 1222 1108)konštantný symbol: 8variabilný symbol: 2013

Do správy pre prijímateľa uveďte MENO a PRIEZVISKO, svoju adresu, prosím, zašlite e-mailom na:

[email protected]

alebo poštou na adresu:

NOVÉ NOVINY CENTRUM OSTRAŽICA s. r. o.Strakova 5811 01 Bratislava

2. Predplatné na rok 2012:

V prípade záujmu o predplatné na aktuálny rok 2012 zaplaťte, prosím, predplatné vo výš-ke 40 centov za každý týždeň do konca roka.

Ďakujeme za Vašu dôveru a podporu!



SSSS

ssssssss

ssssssss

rozmýšľAte nAd kúpou príveSného vozíKa?

Tak neváhajte a príďte do predajne ADAL Bratislava, s. r. o. na Račianskej ulici č. 184 v Bratislave a určite si vyberiete!

Prívesy skladom a okamžite k odberu.

Ponúkame široký výber vozíkov zn. Pongratz najvyššej kvality...

LPA GPA PHL

A ďalšie typy: 3 SKS 3-stranný sklápač, L-AT 400 T-K autotrasportéry, L-PAT, Typová rada FPA, GPA a LPA

www.adalbratislava.com Račianska 184/B, 831 54 Bratislava t. č: 0948 471 172, 02/381 012 83

OsemsmerovkaNaša vďaka za osemsmerovku patrí Mgr. Marekovi Patakymu z Bardejova.V prípade záujmu o overenie tajničky Vám ju zašleme na základe Vašej e-mailovej žiadosti na adresu redakcie, t.j.: [email protected].

Z R A D A K P E B A N I L Y B Ď S

M A I V L I U A Y A V T E V J Ľ E

T Š T I C O P B L N N Á B E U L A

Í A Ž A H T N A E E Á K K D H C O

Ž O J P R S L Č M R T N A O I I Z

S O Ť O O E U E J I Á A A N E Á Š

V S V T M C C I T V A CH A B M O B

K A O O Y N A E B I A T U O Y A SJ I L P C A Í M L N S B K K Č O CH

H A O E T I L K V I Á K O A I L D

K I N I C E E Ť E C N V O L I Č I

K A L I CH Y B T O A Á A O E Z O P

H E P O S T E L E Č A A B D A V S

Tajničku osemsmerovky tvorí 52 nevyškrtaných písmen.

Legenda: BAČA, BANÁNY, BANKA, BYLINA, CELINA, CEMENT, CESTO, ELITA, ERATA, EZOP, HROMY, CHLIEB, JAVOR, KALICHY, KALOMEL, KÁVA, KOVÁČ, KUCHÁR, LEBKA, LETISKO, NÁVOD, ODEVY, OVOCIE, PALETA, PAMIATKA, POCIT, POSTELE, POTOPA, SIETE, SINAJ, SĽUDA, STANICA, SVADBA, TAJOMNÍK, VALEC, VETVA, VINICA, VOJACI, VOLIČI, ZÁMOK, ZLOBA, ZRADA, ŽATVA.

RELAX A ZÁBAVANOVÉ NOVINY CENTRUMwww.novenovinycentrum.sk


AFORIZMUS

Si múdry, ak uveríš len polovicu toho, čo počuješ. Si geniálny, ak vieš ktorú.

Žiaden ekonomický experiment nie je úplne

zbytočný. Vždy sa dá použiť ako negatívny príklad.

NOVÉ NOVINY CENTRUM

- noviny o spoločnosti pre všetkých

Vydáva OSTRAŽICA s. r. o. IČO: 36 701 106. Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Strakova 5, 811 01 Bratislava.

EČ EPT MK SR: EV 4676/12, ISSN 1338-5453. Celkové číslo vydania 0070. Vychádza týždenne v elektronickej aj printovej podobe.

Nové noviny CENTRUM si v prípade záujmu môžete objednať telefonicky alebo e-mailom (viď kontakt šéfredaktora).

Šéfredaktor: Jozef Bača, tel. 0907 711 117, e-mail: [email protected], redaktorka: Anetta Gnidová.

Názory prispievateľov článkov nemusia nutne zodpovedať názorom redakcie.

NNC Cislo 0070-20121010 Kvalitna Tlac

Documents

Transcript of NNC Cislo 0070-20121010 Kvalitna Tlac