Príloha 2

Bankovní institut vysoká škola Praha

Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Nepomenované zmluvy a ich využitie v praxi

Bakalárska práca

Iveta Čierniková apríl 2014

Príloha 2

Bankovní institut vysoká škola Praha

Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva

Nepomenované zmluvy a ich využitie v praxi

Innominate contracts and its use in practice

Bakalárska práca

Autor: Iveta Čierniková

Právna administratíva v podnikateľskej sfére

Vedúci práce: JUDr. Zlatica Poláček Tureková

Bratislava apríl 2014

Príloha 2

Vyhlásenie

Vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu vypracovala samostatne a s pouţitím odbornej

literatúry uvedenej na konci bakalárskej práce.

Svojím podpisom potvrdzujem, ţe odovzdaná elektronická verzia práce je identická

s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, ţe sa práca bude archivovať

v kniţnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej

databázy elektronických vysokoškolských prác.

Bratislava, apríl 2014 Iveta Čierniková

Príloha 2

Poďakovanie

Dovoľujem si touto cestou vysloviť úprimné poďakovanie svojej vedúcej bakalárskej

práce JUDr. Zlatici Poláček Turekovej za jej ochotu, odbornú pomoc a cenné rady, ktoré

mi poskytla pri jej vypracovaní.

V Bratislave, apríl 2014 Iveta Čierniková

Príloha 2

Anotácia

Čierniková, Iveta: Nepomenované zmluvy a ich využitie v praxi [Bakalárska práca].

Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra

ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva. Vedúci práce: JUDr. Zlatica Poláček

Tureková. Rok obhajoby: 2014, Počet strán: 57

Cieľom práce pod názvom „Nepomenované zmluvy a ich vyuţitie v praxi“

je oboznámenie sa s inštitútmi pomenovaná a nepomenovaná zmluva, ich následná analýza

ako aj skúmanie a hodnotenie efektivity nepomenovaných zmlúv a poukázanie na ich

význam v podnikateľskej praxi.

Bakalárska práca sa skladá z úvodu, troch kapitol a záveru. V úvode predostierame

otázku nepomenovaných zmlúv a zadávame cieľ tejto práce. Prvá kapitola je zameraná

na pojem zmluva a občianskoprávny vzťah i na historický vývoj inštitútu zmluva.

V druhej kapitole vychádzame z teoretického konceptu pomenovaných

a nepomenovaných zmlúv. Rozlišujeme pomenované zmluvy od nepomenovaných

a v stručnosti uvádzame rozdiely medzi inomunátnou, nominátnou či zmiešanou zmluvou.

V poslednej tretej kapitole uvádzame konkrétne príklady vyuţívania inominátov

v podnikateľskej praxi. Záver tejto práce poukazuje na ich význam v podnikateľskej praxi

a hodnotíme v ňom ich efektivitu.

Kľúčové slová: právny úkon, záväzok, inominátna zmluva, občianskoprávny vzťah,

obchodnoprávny vzťah

Príloha 2

Annotation

Čierniková, Iveta: Innominate contracts and its use in practice [Bachelor thesis].

Banking Institute of the University of Prague, Foreign University in Banská Bystrica.

Department of Economy, Valuation, Social Sciences and Law. Thesis supervisor:

JUDr. Zlatica Poláček Tureková. The year of defense: 2014. Number of pages: 57

The aim of the bachelor thesis under the title "Innominate contracts and its use

in practice" is familiarization with the institutes named and unnamed contract, their

subsequent analysis and the exploration and evaluation of the effectiveness unnamed

contracts and remittance their importance in business practice.

Bachelor thesis consists of an introduction, three chapters and a conclusion.

In introduction we are giving the question of the issue unnamed agreements, and specify

the objective of this work. The first chapter focuses on the concept of contract and civil

relationship and the historical development of the Institute's contract. The second chapter

is based on the theoretical concept of named and unnamed contracts. We distinguish

between named and unnamed contract and there are brief mentions differences between

unnamed, named or mixed contract. In the third chapter are specific examples of the use

of innominate contracts in business practice. Finally, this work shows their importance

in business practice and evaluate their performance in it.

Keywords: the legal action, commitment, innominate contract, civil legal relationship,

business relationship

Príloha 2

Obsah

Úvod.....................................................................................................................................10

1 POJEM A PODSTATA ZMLÚV, OBČIANSKOPRÁVNY VZŤAH ...................... 12

1.1 Historický exkurz vzniku zmlúv................................................................................ 12

1.2 Pojem zmluva ............................................................................................................ 15

1.3 Podstata zmlúv ........................................................................................................... 16

1.4 Funkcia zmlúv ........................................................................................................... 16

1.5 Delenie zmlúv ............................................................................................................ 17

1.6 Občianskoprávny vzťah ............................................................................................. 18

1.6.1 Prvky občianskoprávnych vzťahov .................................................................... 19

1.6.2 Delenie občianskoprávnych vzťahov ................................................................. 25

1.6.3 Záväzok ako druh občianskoprávneho vzťahu ................................................... 25

2 POMENOVANÉ A NEPOMENOVANÉ ZMLUVY..............................................27

2.1 Pomenované zmluvy (contractus nominatus).............................................................28

2.2 Zmiešané zmluvy (contractus mixti) ......................................................................... 30

2.3 Nepomenované zmluvy (contractus innominatus) .................................................... 30

2.3.1 Forma inominátnej zmluvy ................................................................................. 34

2.3.2 Obsah a náleţitosti inominátnej zmluvy ............................................................. 34

2.4 Zánik pomenovaných a nepomenovaných zmlúv, zabezpečovacie inštitúty ............34

3 APLIKOVANIE A VYUŽITIE NEPOMENOVANÝCH

ZMLÚV V PODNIKATEĽSKEJ V PRAXI ............................................................... 38

3.1 Návrh, lehota a akceptácia návrhu na uzavretie inominátnej zmluvy ..................... 38

3.2 Vznik a uzatvorenie nepomenovanej zmluvy ............................................................ 40

3.3 Účinnosť a platnosť nepomenovanej zmluvy ............................................................ 42

3.4 Odstúpenie od inominátu ........................................................................................... 43

Príloha 2

9

3.5 Vyuţitie nepomenovaných zmlúv v praxi ................................................................. 44

3.5.1 Nepomenované zmluvy v neziskovom sektore ................................................. 46

3.5.2 Nepomenované zmluvy v podnikateľskej praxi ................................................. 47

Záver ................................................................................................................................... 52

Zoznam pouţitej literatúry......................................................................................... 54

Zoznam pouţtých pránych predpisov ........................................................................53

Internetové zdroje ...................................................................................................... 56

Zoznam pouţitých skratiek ........................................................................................ 57

Zoznam prloh ............................................................................................................. 53

Príloha 2

10

Úvod

Rozhodnutie venovať sa téme Nepomenované zmluvy a ich vyuţitie v praxi, bolo

celkom z jednoduchého dôvodu, a to preto, ţe tento inštitút je dosť poddimenzovaný

jednak v občianskom tak aj v obchodnom právnom systéme.

V skutočnosti téma nepomenovaných zmlúv...je veľmi obsiahla. Netýka sa len

kontrahentov..Slovenskej republiky. Inominátnymi zmluvami sa zaoberá zmluvné právo

na celom svete. Minimálny rozdiel je len v tom, ţe rôzne systémy a zákony dávajú aj rôzne

moţnosti vyuţitia týchto inominátov, zatiaľ čo v odbornej literatúre nie je príliš veľa prác,

ktoré sa nimi zaoberajú. Je teda evidentné, ţe ani v odbornej literatúre a publikáciách

im nie je venovaná dostatočná pozornosť. Stručne je o nich pojednávané iba v rámci

dielčich publikácií činnosti pedagógov a špecializovaných právnikov. Ucelené dielo však

zatiaľ neexistuje a nevzniklo, no aj napriek tomu, inominátne zmluvy sú pojmami, ktoré

môţeme nájsť v mnohých dokumentoch nielen našej krajiny, ale aj v dokumentoch

mnohých iných štátov.

Cieľom tejto práce je oboznámenie sa s inštitútmi pomenovaná a nepomenovaná

zmluva, ich následná analýza ako aj skúmanie a hodnotenie efektivity nepomenovaných

zmlúv a poukázanie na ich význam v podnikateľskej praxi.

Skôr ako sa dostaneme k danej téme, je našou prvoradou povinnosťou čitateľom

priblíţiť a hlavne objasniť čo vlastne inštitút zmluva vo všeobecnosti vyjadruje a aţ potom

poukázať na cieľ tejto práce, výsledkom ktorého je hodnotenie efektivity

nepomenovaných zmlúv a ich dôleţitý a neodmysliteľný význam v praxi.

Predkladaná práca, z dôvodu náročnosti vybratej témy, pozostáva z troch kapitol.

Po stručnom úvode v prvej kapitole vychádzame zo všeobecného pojmu čo zmluva

a občianskoprávny vzťah znamenajú a poukazujeme aj na historický vývoj inštitútu

zmluva. Následne v ďalšej samostatnej kapitole sa budeme snaţiť vyjsť z teoretického

konceptu pomenovaných a nepomenovaných zmlúv. Za nutné sme povaţovali rozlíšiť

pomenované zmluvy od nepomenovaných a v stručnosti uviesť rozdiely medzi

nepomenovanou, pomenovanou či zmiešanou zmluvou.

Hlavnou a podstatnou časťou tejto bakalárskej práce je analýza, skúmanie

a hodnotenie efektivity nepomenovaných zmlúv v praxi, takţe naša pozornosť sa bude

upierať prevaţne týmto smerom.

Príloha 2

11

V poslednej kapitole následne popíšeme teoretické závery na konkrétnych

príkladoch vyuţívaných inominátov. V závere práce sa budeme marginálne..zaoberať

najčastejšie vyuţívanými nepomenovanými zmluvami v praxi a ako príklady nám poslúţia

Rámcové zmluvy či dohody, Sponzorská zmluva, Zmluva o prevode doménového mena,

Zmluva, resp. dohoda o minimálnych štandardoch hráčskych zmlúv a pod.

Pri písaní práce sme..vyuţívali najmä slovenské zdroje v podobe právnických kníh.

Vzhľadom na takmer identickú právnu úpravu danej problematiky nám bola v značnej

miere nápomocná aj česká literatúra. Vyuţívali sme tieţ odbornú periodickú

a neperiodickú tlač ako aj internetové stránky. Našim hlavným zdrojom a samozrejme

aj neodmysliteľnou súčasťou bol Zákon č..40/1964.Zb..Občiansky zákonník v znení

neskorších predpisov.

So zreteľom na štruktúru a pomerne veľký a široký rozsah témy nebolo moţné v tejto

práci do podrobnosti spracovať všetky aspekty, no napriek tomu bolo našou snahou

prehľadným spôsobom podať túto problematiku v nasledujúcich kapitolách.

Predpokladáme, ţe sa nám podarilo zachytiť rozhodujúce momenty uvedenej

problematiky a vytvoriť čo najvýstiţnejší obraz o vyuţití nepomenovaných zmlúv v praxi.

Príloha 2

12

1 POJEM A PODSTATA ZMLÚV,

OBČIANSKOPRÁVNY VZŤAH

Cicero tvrdil, . ţe zmluvné právo . je prirodzené a zmluvy sú základom

kaţdej právnej spoločnosti a je v záujme štátov a spoločnosti, aby tieto kontrakty boli

dodrţiavané ako právna istota spoločnosti (Klíma, 1976, s. 145).

1.1 Historický exkurz vzniku zmlúv

Zmluvy ..ako dôsledok.. spolunaţívania samotného ľudstva v spoločnosti

vznikali uţ od nepamäti, samozrejme, ţe neboli v takej podobe a vyhotovení, v akom

ich poznáme a vnímame v dnešnej dobe.

Uţ..v..starovekej Mezopotánii.,,boli..kúpne zmluvy uzatvárané ako písomné

za prítomnosti troch svedkov a pisára, ale rovnosť občanov sa nevyskytovala aţ do éry

starého Grécka a Ríma. Vzrastajúce právne úkony medzi vrstvami obyvateľstva. boli

problematické, ba..niekedy priam aţ nemoţné. No aj keď úkony boli horizontálne

nevymoţiteľné (ale v rámci tried uţ jestvovali obchody od doby výskytu obchodu

a majetku), aj tak individuálnym triedam bolo dovolené medzi sebou obchodovať

(Klíma,.1976, s..386). V čase, keď bolo vynájdené písmo a právne úkony začali byť

písané, tak zmluvy nadobudli na váţnosti a nabrali zvlášť špecifickú funkciu (Čipkár,

2010, s..88).

V rímskom práve sa pôvodne uznávali len tzv. pomenované zmluvy. Pokiaľ došlo

k uzavretiu inej dohody, ktorá výslovne nefigurovala ako zmluvný typ, nebolo moţné sa na

jej základe domáhať práv. Neskôr sa táto zásada odbúrala a prostredníctvom prétora sa

aj nepomenovaným zmluvám začala poskytovať príslušná ochrana (Klíma, 1976, s..214).

Bezmenné zmluvy, teda zmluvy, ktoré sa nijako nenazývali, nemali ţiadne meno,

len Zmluva a ktoré v súčasnosti nazývame inominátne, či nepomenované,

vznikali plnením jednej strany, keď druhá zo strán uţ plnila. Takéto inominátne kontrakty

boli len postupne, a aj to veľmi neskoro uznané Ius Civile (Čipkár, 2010, s..88) a dôsledne

boli uznané aţ v poklasickom..právnom období.

Existencia..inominátnych..kontraktov v Ríme bola dôsledkom tzv...typovej

viazanosti záväzkového práva a rímski právnici ju nikdy nedokázali prekonať.

Príloha 2

13

Právno-technické..prostriedky typovej viazanosti...boli predovšetkým stipulácie,

prostredníctvom ktorých bolo moţné urobiť akékoľvek atypické plnenie obsahom

(predmetom) kontraktu (http://www.rimske pravo.cz/, 30.11.2013).

Nepomenované zmluvy (contractus innominati) i dohovory (conventiones sine

nomine) boli v justiniánskom práve dohovory zamerané na vzájomné plnenie a vznikali

plnením jednej strany („re"). Prétor v prípadoch, keď jedna zo strán odovzdala dohovorené

plnenie, priznával - ako actio infactum - ţalobu o vrátenie plnenia (z bezdôvodného obo-

hatenia), neskôr sa takéto dohody chápali ako pravé kontrakty, z ktorých po plnení jednou

stranou jej priamo vznikol nárok na protiplnenie a patria do schémy reálnych kontraktov.

Ich zaradenie pod typické kontrakty bolo ťaţké, niekedy priam nemoţné a vytvorila

sa osobitná kategória zmlúv, tzv. nepomenované zmluvy (Klíma, 1976, s. 214).

Kombináciou druhov vzájomných plnení t.j. dare (obstarať vlastníctvo alebo iné

vecné právo) a facere (urobiť akékoľvek iné plnenie) v justiniánskom práve vznikli štyri

kategórie nepomenovaných kontraktov:

- do ut des (protistrana má previesť vlastnícke právo k veci),

- do ut facias (protistrana má vykonať nejakú sluţbu),

- facio ut des (za sluţbu má protistrana dať vec),

- facio utfacias (sluţba sa sluţbu) (Rebro, 2003, s. 158).

Po prijatí štvorčlennej schémy z kaţdého nepomenovaného kontraktu vznikali dve

ţaloby: condictio causa data causa non secuta a actio praescriptis verbis;

prvá na vrátenie daného ob causam, druhá na odškodnenie, na id quod interest.

Justinián k nim pripojil ešte tretiu, tzv. condictio ex mera poenitentia, ktorou ten, kto plnil

za určitým účelom, mohol vţdy vymáhať odovzdané predtým, neţ príjemca protiplnil.

Porovnávajúc pomenované reálne zmluvy s nepomenovanými, ako výrazné rozlíšenie

moţno skonštatovať, ţe pri inominátoch sa odovzdáva za účelom (záväzkom) obdrţať

od príjemcu inú vec či plnenie, a nie vrátenie prijatej veci (Rebro, 2003, s.155).

Najvýznamnejšie nepomenované kontrakty boli:

a) Výmena (permutatio) veci za vec (do ut des). Dohoda sa posudzovala podľa

predpisov kúpnej zmluvy bolo si potrebné uvedomiť, ţe výmena sa celkom nekryla

s kúpou. Rozdiel nebol len v tom, ţe pri výmene neprichádzala do úvahy peňaţná

protihodnota, ale aj v tom, ţe pri výmene kaţdá strana mala previesť vlastníctvo

veci (nielen pokojnú drţbu a uţívanie) na druhú stranu a ţe výmena mala reálny,

Príloha 2

14

a nie konsenzuálny charakter. Postupne sa z výmeny priznávalo pre odovzdávateľa

oprávnenie ţiadať od príjemcu plnenia alebo vrátenie prijatého, alebo plnenie

dohovoreného protiplnenia.

b) Starinárska zmluva (contracttis aestimatorius) bola dohoda, ktorej jedna strana

odovzdala druhej strane ocenenú vec – vyhradzujúc si jej vlastníctvo – aby tá vrátila

odovzdávateľovi ocenením určenú cenu, ak sa jej podarí vec predať, ak nie, vrátiť vec

samu. Druhá strana, ktorá prijala vec na predaj, mohla dostať za odmenu rozdiel (plus)

medzi cenou určenou ocenením a cenou, poprípade bolo moţné odmenu dohodnúť

aj inak. Napriek niektorým prvkom kúpy, pracovnej zmluvy a zmluvy o diele alebo

zmluvy z príkazu, sa starinárska zmluva nekryla so ţiadnou z nich. Okrem toho mala

charakter reálneho kontraktu; vlastníkovi patrila actio de aestimato.

c) Pokonávka (transactio) predstavovala neformálnu dohodu, ktorou si strany

robili vzájomné ústupky, a to buď niečo dali alebo niečo zadrţali (aliquo dato, aliquo

retendo), aby sa tak vyhli moţnému sporu alebo aby skončili začatý spor. Dohoda

o právoplatne rozhodnutom spore podľa rímskeho práva sa za pokonávku nemohla

pokladať. Pokonávka mala charakter dohody (pactum) typu „fa-cio ut des". Vyplývala

z pokonávky actio praescriptis verbis na plnenie protistrany.

d) Výprosa (precarium) - pokladala sa za inominát, bola faktickým odovzdaním

veci do odvolateľného poţívania alebo uţívania a znamenala jednostranný záväzok

prekaristu na poţiadanie vrátiť prijatú vec. Povinnosť sa mohla vymôcť pomocou actio

praescriptis verbis.

e) Zriadenie vena odovzdaním (datio dotis causa) - veno sa malo vrátiť za

určitých okolností napríklad v prípade zániku manţelstva).

f) Účelové darovanie (donatio sub modo) bolo moţné vymôcť pomocou

Actio praescriptis verbis.

g) Dohoda, ktorou sa niekomu odovzdával predmet na vyskúšanie či obhliadnutie

(datio ad experiundum, inspiciendum, vendendum) s tým, ţe ho sám prípadne kúpi alebo

predá (Rebro, 2003, s.156).

Príloha 2

15

1.2 Pojem zmluva

Pojmom „zmluva“ ,,,označujeme všetky typy zmlúv obsiahnuté jednak

v Občianskom zákonníku (ďalej len OZ) ako i v Obchodnom zákonníku (ďalej len OBZ),

ale môţeme za ne povaţovať aj tie, ktoré sa nachádzajú v iných občianskoprávnych

predpisoch (Plank et al, 1996, s.,67).

Zmluva je tvorená dvomi spôsobmi a to predovšetkým na základe dohody

účastníkov, ale niekedy je tvorená aj zákonom avšak OZ pouţíva pre zmluvu dva pojmy,

ktorými sú zmluva a dohoda:

a) zmluva . zakladá.. právny vzťah (napríklad nájomca a prenajímateľ)

a v takom prípade prichádza do úvahy to, ţe vznikajú práva a povinnosti

dané zo zákona;

b) dohoda je resp. znamená taký vzťah, ktorého obsahom je len to,

čo účastníci medzi sebou dohodli (to čo je obsahom zmluvy). Dohoda

sú to v podstate také práva a povinnosti, s ktorými strany súhlasili

výslovne (Suchoţa, 2010, s. 48).

Občianske právo preferuje dohodu a tá ma aj prednosť pred tým, čo zákon

ustanovuje (http://www.epi.sk/, 13.02.2014).

Zmluva, ako taká, je povaţovaná za jeden zo základných pilierov súkromného práva,

zvlášť civilného (občianskeho). Je právnym dôvodom vzniku právneho vzťahu a označuje

právne úkony zakladajúce občianskoprávne vzťahy (Suchoţa, 2010, s. 48).

Podľa definície Kačalu v Krátkom slovníku slovenského jazyka, sa za zmluvu

povaţuje „záväzná (písomná).dohoda niekoľkých ľudí (strán).o nejakej veci“ (Kačala,

2004, s. 568).

Blackův..Právnický slovník nám zas ponúka jej právnu definíciu, podľa ktorej

je zmluva „Dohoda medzi dvomi alebo viacerými osobami, ktorá zakladá povinnosť niečo

konať alebo nekonať“ (Black, 1993, s. 305).

V širšom ponímaní pojem zmluva. však sám o sebe znamená vzájomný súhlas

a aj to,. čo sa medzi účastníkmi dohodlo, prípadne samotné dojednanie vo všeobecnom

slova zmysle (Maďar, 1995, s. 991).

Okrem najčastejšieho pojmu zmluva sa nielen v praxi ale aj v právnickej literatúre

moţno stretnúť s pojmami dohovor, konsenzus, konvencia, dohoda či kontrakt.

Výrazy. ako dohoda či. kontrakt .sa zväčša od pojmu zmluva líšia, pretoţe .sa

pouţívajú len pre niektoré typy zmlúv (Fekete, 2007, s. 188).

Príloha 2

16

Pojem kontrakt je úplne identický s pojmom zmluva, ale v slovenčine sa spravidla

pouţíva len v niektorých súvislostiach (obvykle na burze alebo pre väčšie medzinárodné

obchodné zmluvy) (http://www.niton.sk/, 30.11.2013).

V nemalej miere sa stretávame s termínom pakt, ktorý sa však väčšinou pouţíva

pre označenie medzinárodnej zmluvy a v staršom rímskom práve išlo o (len) obligačnú

zmluvu, ktorá nebola urobená v určitej právom predpísanej forme a všeobecne sa uvádza,

ţe zmluva ako právna skutočnosť môţe mať podobu dvojstranného, prípadne

viacstranného právneho úkonu (Suchoţa, 2010, s. 48).

1.3 Podstata zmlúv

Hlavnou podstatou zmlúv je, aby osobitne vyjadrili, čo zodpovedá úmernosti

vzájomných práv a povinností medzi jej účastníkmi, tzn., ţe zmluva vo svojej podstate

je právnym vzťahom, a tým aj vzájomným konsenzom, ktorým si zmluvné strany medzi

sebou zakladajú práva a povinnosti (napríklad z dodávkovej zmluvy má dodávateľ

povinnosť dodať výrobky a odberateľ má povinnosť výrobky prevziať a zaplatiť ich cenu),

a ku vzniku ktorého je potrebné zaistiť zhodný prejav vôle dvoch, troch či viacerých

zmluvných strán právneho úkonu s ohľadom na celý obsah zmluvy (Lazar, 2010, s. 130).

1.4 Funkcia zmlúv

Základnou funkciou zmlúv je zaistiť realizáciu najrôznejších osobných,

hospodárskych a iných potrieb zmluvných strán v súlade s ich individuálnymi súkromnými

záujmami prostredníctvom zmluvných práv a povinností a ich vynucovaním. Táto

spoločenská funkcia zmlúv sa stáva nedeliteľnou súčasťou trhového mechanizmu

a zároveň nevyhnutným nástrojom jeho riadneho fungovania, pričom zvýrazňuje význam

zákonnej úpravy zmluvného záväzkového práva. Ide o právnu úpravu vzniku zmlúv,

stanovenie náleţitostí nevyhnutných pre ich platnosť, zakotvenie jednotlivých zmluvných

typov, ale i o právnu úpravu sankcií, t.j. nepriaznivých právnych následkov pre prípad,

ţe zmluva nebola buď plnená vôbec alebo plnená bola, ale nie náleţite, t.j. riadne a včas

(Knapp, 1995, s. 38).

Príloha 2

17

1.5 Delenie zmlúv

Zmluvy obdobne ako právne úkony, delíme na rôzne druhy, medzi ktoré

začleňujeme: verejnoprávne, medzinárodné a súkromnoprávne; odplatné a bezodplatné;

synalagmatické a asynalagmatické; ďalej na formálne a neformálne; abstraktné a kauzálne;

konsenzuálne, reálne a literárne; zmluvy s účinkami pre tretie osoby alebo v prospech

tretieho; zmluvy na výmenu majetkovej podstaty; zmluvy na uţívanie majetkovej podstaty

a zmluvy nominátne a inominátne (Večeřa et al, 2013, s. 85).

Taktieţ delíme zmluvy z hľadiska počtu strán, resp. podľa toho, koľko prejavov

vôle sa pri ich uzavieraní vyţaduje. Rozlišujeme ich na jednostranné, dvojstranné

a viacstranné.

ad a) Jednostranné zmluvy (unilaterálne) zahŕňajú v sebe jednostranné právne

úkony, spočívajúce vo vyjadrení vôle jednej strany, ktorými môţu byť napríklad závet,

odstúpenie od zmluvy, započítanie, výpoveď a pod. Jedna strana v takejto zmluve

výslovne berie na seba záväzok alebo poskytne nejaké plnenie bez toho, aby recipročne

získala nejaký výslovný záväzok alebo.. prísľub protiplnenia od druhého

(http://www.pravna.szm.com/, 01.12.2013).

ad b) Dvojstranná zmluva (bilaterálna), zvyčajne obsahuje dva zhodné jednostranné

právne úkony, s ktorými sa strany výslovne navzájom zaväzujú (napríklad.. predaj alebo

prenájom). Takéto zmluvy sa označujú aj ako dohody.

Prvým právnym úkonom je.. návrh na uzavretie zmluvy (oferta), znamenajúci prejav

vôle navrhovateľa adresovaný určitej osobe (osobám) a navrhuje dostatočne určitým

spôsobom uzavretie zmluvy s obsahom v nej uvedeným a vôľu byť týmto návrhom

aj viazaný, pokiaľ ho adresát (oblát) .prijme.

Druhým právnym úkonom počas vzniku zmluvy, je prijatie návrhu, teda akceptácia.

Touto akceptáciou adresát dáva najavo navrhovateľovi, ţe prijíma jeho návrh na uzavretie

zmluvy s obsahom, ktorý je v nej uvedený (http://www.epi.sk/, 13.02.2014).

ad c) Viacstranná zmluva (multilaterálna).v praxi znamená viacstranný právny úkon,

ktorý spočíva na vzájomných, obsahovo zhodných oráciách, čo znamená vzťah viacerých

kontraktných strán, s ktorými právo spája vznik, zmenu a zánik záväzkových právnych

Príloha 2

18

vzťahov a prejavy vôle smerujú k dosiahnutiu spoločného dojednaného účelu. Takýto typ

kontraktu je pouţívaný v praxi výnimočne. Sú väčšinou zmluvami viacerých štátov

(http://www.pravna.szm.com/, 01.12.2013).

1.6 Občianskoprávny vzťah

Všetky občianskoprávne vzťahy sú spoločenskými vzťahmi a tieto môţu existovať

len medzi občanmi a inými subjektmi, ak im právo priznáva právnu subjektivitu a z toho

vyplýva, ţe medzi subjektom a vecou ako takou, nemôţe vzniknúť občianskoprávny vzťah

(Plank et al, 1996, s. 67).

Občianskoprávne vzťahy sú druhom právnych úkonov či vzťahov a vznikajú

z právnych skutočností, z ktorých najčastejšie sú právne úkony (najmä zmluvy).

Predstavujú konkrétne právne vzťahy medzi konkrétnymi právnymi subjektmi, ktorých

právna úprava prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti

a nedotknuteľnosti vlastníctva a je vyjadrená predmetom občianskeho práva, pričom

subjekty v nich vystupujú ako nositelia práv a povinností (Cirák, 2009, s. 311).

V právnickej literatúre doteraz neexistuje jednota názorov na predpoklady

a podmienky vzniku, zmeny, či zániku právnych vzťahov (niekedy označovaných ako

štádia rozvoja právneho vzťahu), a z uvedeného dôvodu budeme preto vychádzať

z ustanovenia § 2 ods. 1 OZ na základe ktorého vzťahy medzi účastníkmi vznikajú,

menia sa a zanikajú, hlavne zo skutočností, ktoré sú predvídané právnou normou (Lazar,

2010, s. 99).

Správanie ľudí v ich vzájomných vzťahoch (t.j. právne vzťahy) usmerňuje právo

a tieto spoločenské vzťahy sú upravované a regulované právnymi normami. Medzi zákony

upravujúce občianskoprávne vzťahy patrí napríklad aj Zákon č..182/1993 Z..z.

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Zákon č..514/2003 Z..z. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a pod. (Ficová et al, 2008, s. 382).

V právnej teórii sa zmluvné právne vzťahy zaraďujú medzi záväzkové právne

vzťahy. V zákone (napríklad v OZ) sa zmluvné právne vzťahy označujú termínom

„záväzok“ ale aj pojmom „zmluva“ (http://www.epi.sk/, 13.02.2014).

Na základe právnych úkonov a teda aj na základe právnych skutočností vznikajú,

menia sa a zanikajú právne vzťahy, vrátane tých vzťahov zmluvných (Švestka et al,

2014, s. 399)..

Príloha 2

19

Právnym vzťahom či úkonom vznikajúcim najčastejšie zo zmlúv priraďujeme zväčša

pomenovanie zmluvný vzťah, ktorý môţeme zaradiť tieţ k vzťahom občianskoprávnym.

Teda takýto občianskoprávny vzťah medzi zmluvnými stranami, ktorého obsahom sú

zmluvné práva a povinnosti vzniká na základe viacstranného právneho úkonu

(http://www.najpravo.sk/, 13.02.2014).

Definovanie..zmluvného..vzťahu ako. aj. moderný prazáklad. kontraktov moţno

nájsť uţ bezprostredne v rímskom práve a vzniká medzi účastníkmi zmluvného vzťahu

a to na základe riadne vyplnenej zmluvy a jej podpísaním zo strany oferenta a akceptanta

(Švestka et al, 2014, s. 179). Zmluvný vzťah, pri ktorom vznikajú práva a povinnosti

zo zmluvy, musí mať najmenej dva subjekty t.j. dve zmluvné strany (Lazar, 2010, s. 135).

Keďţe aj zmluvy, sú právnymi úkonmi, je potrebné od nich odlíšiť úkony, ktoré

sa neriadia právnymi ale morálnymi zásadami. Pri inej činnosti ako napríklad tvorivej

duševnej činnosti taktieţ nepôjde o právne úkony. Takéto úkony môţe urobiť aj osoba,

ktorá nemá na právne úkony spôsobilosť (Svoboda et al, 2004, s. 80).

1.6.1 Prvky občianskoprávnych vzťahov

Prvkami občianskoprávnych vzťahov sú:

a) subjekty (účastníci): konkrétni nositelia práv a povinností stanovení normami

občianskeho práva. Radíme sem: fyzické osoby, právnické osoby, štát

(vrátane jeho orgánov) pokiaľ vstupuje do občianskoprávnych vzťahov;

b) predmet (objekt): je právnym vzťahom určené správanie subjektov upínajúce

sa na veci a práva;

c) obsah: sú to konkrétne práva a povinnosti subjektov (http://pravna.szm.com/,

01.12.2013).

ad a).Vo všeobecnosti pod pojmom subjekty práva ako nositelia subjektívnych práv

a povinností rozumieme účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Právnym subjektom

je kaţdá osoba, ktorú právo uznáva za osobu v právnom zmysle slova. Takéto uznanie

sa viaţe na priznanie právnych vlastností, ktoré nazývame jednak spôsobilosť na práva

a povinnosti a jednak spôsobilosť na právne úkony. Účastníci sú tu konkrétni nositelia práv

a povinností ustanovených normami občianskeho práva (Lazar, 2010, s. 141.– 143).

Príloha 2

20

Skutočnosť, ţe účastníci majú v občianskoprávnych vzťahoch rovné postavenie a ani

jeden z nich nie je inému nadriadený, je charakteristická pre všetky občianskoprávne

vzťahy a znamená, ţe účastníci občianskoprávnych vzťahov sa vyznačujú rovným

postavením. a dispozičnou autonómiou. Toto platí..bez ohľadu na to, kto sú subjektmi

týchto vzťahov (Vojčík, 2010, s. 75).

Subjekt občianskoprávnych vzťahov ako fyzické osoby sú povaţované

za prirodzené osoby, ako ľudské bytosti, bez ohľadu na štátne občianstvo, národnosť,. rasu,

pohlavie a pod.,..teda jednotlivci, ktorými môţu byť aj cudzí štátni občania ale tieţ

i bezdomovci. Najmä tieto fyzické osoby sú rozhodujúcim účastníkom občianskoprávnych

vzťahov ako nositelia uceleného súboru právnej potencie.

Postavenie jednotlivca je dané právnou subjektivitou spočívajúcou v spôsobilosti na práva

a povinnosti, na právne úkony, a v neposlednom rade aj v spôsobilosti na protiprávne

úkony (Lazar, 2010, s. 131).

Spôsobilosť na právne úkony, je spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi

úkonmi nadobúdať práva a povinnosti (povedzme uzatvárať zmluvy), ktorá v zásade

vzniká dosiahnutím plnoletosti, ale, treba ju odlišovať od právnej subjektivity

(spôsobilosti mať práva a povinnosti), ktorá trvá od narodenia aţ do smrti a nemoţno

ju ţiadnym spôsobom odňať alebo obmedziť (Knapp, 1995, s 79).

Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. V zriedkavých prípadoch pred

dovŕšením osemnásteho roku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manţelstva,

a to v prípade maloletého, ktorý je starší ako šestnásť rokov a na uzavretie manţelstva dal

povolenie súd. Maloletí majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ktoré zodpovedajú

svojou povahou primeranej rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku

(http://www.pravna.szm.com/, 01.12.2013).

U osoby plne spôsobilej na právne úkony sa predpokladá určitý stupeň rozumovej

a vôľovej vyspelosti. Je to schopnosť rozpoznávať a uvedomovať si (teda chápať) svoje

konanie a jeho následky, zatiaľ čo vôľová vyspelosť je schopnosť ovládať svoje konanie.

Spôsobilosť na právne úkony podľa OZ, môţe byť rozhodnutím súdu obmedzená,

prípadne úplne vylúčená (Fekete, 2007, s. 59).

„Fyzickým osobám, ktoré boli spôsobilosti na právne úkony zbavené alebo ich

spôsobilosť bola obmedzená, musí súd ustanoviť zákonného zástupcu, ktorým je podľa

ustanovenia § 27 ods. 2 a 3 OZ opatrovník“ (Fekete, 2007, s. 60).

Príloha 2

21

Spôsobilosť na protiprávne úkony, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. deliktuálna

spôsobilosť t.j. spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty

priestupku, znamená spôsobilosť osobne sa zodpovedať za vlastné zavinené protiprávne

konanie. Zakladá sa ním právna zodpovednosť spojená s povinnosťou niesť právne

následky. Na Slovensku sa nadobúda dovŕšením štrnásteho roku fyzickej osoby

(http://www.najpravo.sk/, 13.02.2014).

Protiprávne úkony (zavinené a nezavinené) sú prejavom vôle spôsobilého subjektu

spočívajúce v zavinenom porušení (činnosťou alebo nečinnosťou) príkazu alebo zákazu

stanoveného právnou normou, za ktoré táto právna norma stanovuje sankciu. Predpokladmi

sú spôsobilosť subjektu na protiprávne úkony a zavinenie (tzn. vnútorný psychický vzťah

toho, kto porušuje právo k vlastnému konaniu, ktoré je v rozpore s platným právom,

či záväzkom uskutočneným na základe a v medziach práva, a tieţ jeho protiprávnemu

výsledku. Zavinenie sa prejavuje vo forme priameho a nepriameho úmyslu alebo vedomej

a nevedomej nedbanlivosti) (Brőstl et al, 2007,.s. 89).

Zavinené protiprávne konanie nazývame deliktom (povedzme občianskoprávny,

administratívnoprávny, či trestnoprávny delikt). Formy deliktov sa vzhľadom na mieru

závaţnosti rozdeľujú na trestné činy (zločiny a prečiny) a priestupky, ktoré sú

pre spoločnosť najmenej nebezpečné (http://www.epi.sk/, 13.02.2014). So zavineným

protiprávnym konaním teda s deliktom je spojená subjektívna právna zodpovednosť.

Nezavinené protiprávne konanie (ne-delikt) je predpokladom objektívnej právnej

zodpovednosti (označovanej aj ako absolútnej zodpovednosti, či zodpovednosti

za výsledok)..Takéto úkony sa vyskytujú najmä v odvetviach súkromného práva, v ktorých

sa uplatňuje aj subjektívna zodpovednosť (Prusák, 1999, s. 273) .

Subjekt občianskoprávneho vzťahu ako právnická osoba sa rozumie kaţdý

subjekt, ktorý má spôsobilosť na práva a povinnosti, a pritom nie je fyzickou osobou.

Okrem spôsobilosti na práva a povinnosti majú právnické osoby aj spôsobilosť na právne

úkony, t.j. vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť nadobúdať práva a povinnosti.

Vznik spôsobilosti na právne úkony je u právnickej osoby časovo totoţný so vznikom

spôsobilosti na práva a povinnosti (Lazar, 2010, s. 134).

„Úprava subjektivity právnických osôb v OZ vychádza zo zásady tzv. neobmedzenej

subjektivity, tzn. subjektivity, podľa ktorej právnická osoba môţe robiť akékoľvek úkony.

Tento znak charakterizuje všeobecnú spôsobilosť právnickej osoby na práva a povinnosti

zásadne, nie však bezvýhradne“ (Briestenský et al, 1999, s. 97).. .

Príloha 2

22

„Z chápania právnickej osoby totiţ vyplýva, ţe nemá a nemôţe mať spôsobilosť

na také práva, ktoré podľa ich povahy môţe mať len fyzická osoba (napríklad niektoré

rodinné či osobnostné resp. osobné práva, spôsobilosť byť poručiteľom a pod.)“ (Lazar

et al, 2006, s. 185).

Právny poriadok priznáva určité práva a povinnosti nielen prirodzeným

(t.j..fyzickým) osobám, ale aj vykonštruovaným spoločenským útvarom a na rozdiel

od fyzických osôb ich nazývame právnické osoby. Takéto spoločenské útvary ako celky

sú spôsobilé v medziach ustanovených právnym poriadkom mať práva a povinnosti, tzn.

právnu subjektivitu ako fyzické osoby (Lazar, 2010, s..134).

Podľa Feketeho „právnickú osobu je moţno v tej najvšeobecnejšej rovine vymedziť

ako organizáciu osôb (fyzických alebo právnických) alebo majetku vytvorenú za určitým

účelom, ktorej právo priznáva právnu subjektivitu“ (Fekete, 2007, s. 74).

Právnické osoby sú upravené v §.18 a nasl..Občianskeho zákonníka a delia

sa na zdruţenia fyzických alebo právnických osôb, účelové zdruţenia majetku, jednotky

územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (OZ, 2013).

K právnickým osobám radíme i obchodné spoločnosti a druţstvá; politické strany

a hnutia; cirkevné a náboţenské zdruţenia; občianske zdruţenia a iné subjekty o ktorých

to ustanovuje zákon (sú nimi napríklad právnické osoby súkromného aj verejného

práva, predovšetkým štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie zriaďované

ústrednými orgánmi štátnej správy, burzy, podniky zaloţené obcami a samosprávnymi

krajmi a iné. Taktieţ Rozhlas a televízia Slovenska, Ţeleznice Slovenskej republiky

či verejné zdravotné poisťovne a atď.) (Svoboda et al, 2004, s..52 - 53).

Na svoj vznik právnické osoby súkromného práva potrebujú dve skutočnosti.

Prvou skutočnosťou na zriadenie právnickej osoby je potrená písomná zmluva alebo

zakladateľská zmluva či listina, ktorá sa zapisuje do určitého registra povedzme

do obchodného a druhou je registrácia v príslušnom registri a aţ táto registrácia

je faktom, ktorý spôsobuje vznik právnickej osoby a tým začiatok jej právnej

subjektivity a spôsobilosti na právne úkony (Briestenský et al,, 1999, s.-97).

Právnické osoby pôsobiace v oblasti práva verejného zvyčajne zriaďuje štát

prostredníctvom zákona. V tom prípade, keď tieto vznikli zákonom aj zaniknú zákonom

a tie ktoré vznikli na základe zriadenia a zápisu do príslušného registra, zaniknú zrušením

a výmazom z príslušného registra. Zjednodušene môţeme zánik právnickej osoby

definovať, ţe právnické osoby zanikajú dohodou, uplynutím lehoty alebo splnením účelu,

na ktorý boli zriadené (Briestenský et al, 1999, s.-97).

Príloha 2

23

„Štát“ rozumie sa ním Slovenská republika a ako subjekt právneho vzťahu

Je také usporiadanie ľudskej spoločnosti, v ktorej sa prejavujú všetky atribúty štátu

a povaţuje sa za právnickú osobu, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov ako

je pojednávané v ustanovení § 21 OZ“ (Zákon č..336/2005 Z..z).

Občiansky zákonník vychádza zo zásady, ţe „štát má vţdy právnu subjektivitu, ktorá

je nemenná a nemôţe zaniknúť“ (Fekete, 2007, s. 97). Štátu to vyplýva z jeho univerzálnej

povahy a aj z toho, ţe na obmedzenie jeho spôsobilosti by bolo potrebné zákonné

ustanovenie (Vojčík, 2010, s. 85).

V občianskoprávnych vzťahoch štát vystupuje napríklad pri odškodňovaní osôb

za väzbu a trest, pri náhrade škody za nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo za jeho

nesprávny postup, pri ručení za vklady osôb v peňaţných ústavoch (Jakubovič, 2004, s..23).

V určitých prípadoch OZ upúšťa od princípu rovného právneho postavenia subjektov

občianskoprávnych vzťahov a preferuje štát na úkor iných subjektov. Deje sa tak

povedzme v prípadoch nerastného bohatstva, podzemných vôd, vodných tokov

a prírodných liečivých zdrojov, z dôvodu, ţe na základe §.125 ods..2 OZ môţu byť určité

veci len majetkom štátu (Fekete, 2007, s..98).

ad b) Predmet občianskoprávnych vzťahov resp. otázka predmetu občianskoprávnych

vzťahov..je dodnes sporná a..nie je tu teoretická zhoda v názoroch. O tom, čo je tu

predmetom pojednáva OZ v § 118, kde predmetom sú veci, a pokiaľ to ich povaha

pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom môţu byť tieţ byty alebo

nebytové priestory (Cirák, 2009, s..310).

Predmetom občianskoprávnych vzťahov, sú osobné (osobnostné), osobno-majetkové

a majetkové vzťahy vznikajúce medzi fyzickými osobami, právnickými osobami a štátom

navzájom...Pri.. kvalifikácii týchto vzťahov nesmieme opomenúť,.. ţe.. osobné,

osobno-majetkové a majetkové vzťahy nemoţno posudzovať ako občianskoprávne vzťahy,

pokiaľ nie sú zaloţené na rovnosti svojich účastníkov (Cirák, 2009, s..312).

Predmet členíme na primárny a sekundárny.

Primárny predmet: je ním ľudské správanie určené. obsahom právnych noriem.

Toto správanie je uskutočňované

•. činnosťou subjektu .(subjekt niečo dá,. alebo. niečo iné koná pre iný subjekt),

•. nečinnosťou subjektu .(subjekt niečo strpí alebo sa zdrţí nejakého konania).

Príloha 2

24

Sekundárny.. predmet: .sú ním. veci, práva a iné majetkové hodnoty:

• veci: OZ pojem vec nedefinuje. Právny význam má rozlišovanie vecí

na hnuteľné, nehnuteľné, súčasť veci a príslušenstvo veci (Lazar, 2010, s..165).

Z hľadiska individualizácie ich delíme na zastupiteľné, nezastupiteľné a ďalej na veci

zuţitkovateľné, nezuţitkovateľné, deliteľné, nedeliteľné.

•.práva: .sú spôsobilým predmetom právneho vzťahu, ak to pripúšťa jeho

povaha. Napríklad právo na telesnú neporušiteľnosť alebo právo na ţivot nemôţe byť

predmetom právneho vzťahu, pretoţe nimi sa nedá disponovať, resp. tieto sú vylúčené

z dispozície medzi subjektmi. Ako typické právo, môţe byť predmetom právneho

vzťahu aj pohľadávka, lebo ju moţno previesť na iného.

•.iné .majetkové hodnoty: radíme .k nim. imateriálne. hodnoty

(t.j. nehmotné statky) ktorými podľa Lazara sú:

-.určité stránky ľudskej osobnosti (ţivot, zdravie, podoba, hlas....),

-.na hmotnom substráte zachytené prejavy osobnosti človeka (podobizne...),

-.výsledky tvorivej duševnej činnosti človeka (vynález, autorské dielo...).

Rámcovo moţno zhrnúť, ţe primárnym predmetom občianskoprávnych vzťahov

je správanie ľudí a sekundárnym predmetom sú veci, práva, výsledky tvorivej duševnej

činnosti a hodnota ľudskej osobnosti (Lazar, 2010, s..165).

ad c) Obsahom občianskoprávnych vzťahov sú subjektívne práva a povinnosti, ktoré

sú vţdy konkrétnym právom vyplývajúcimi z objektívneho práva, tzn. jednotlivé práva

a povinnosti subjektov. Právo a povinnosť. jednej strany zodpovedá právu a povinnosti

strany druhej. Obsah právneho vzťahu môţe určiť aj súd, napríklad ak je uzatvorená

zmluva o pôţičke peňaţnej sumy, s tým, ţe nie je dohodnuté, kedy sa peniaze vrátia iba

súd určí kedy bude stanovená doba splatnosti pohľadávky a aţ po jej uplynutí moţno

ţalovať o vrátenie (http://pravna.szm.com/, 01.12.2013).

„Subjektívne právo a subjektívna povinnosť sú vţdy konkrétnym právom

a konkrétnou povinnosťou subjektov občianskeho práva, ktoré vznikajú na základe

objektívneho práva, a to zvyčajne v dôsledku nejakej právnej skutočnosti, ktorá je ich

právnym dôvodom (titulom)“ (Knapp, 1995, s..209).

Príloha 2

25

1.6.2 Delenie občianskoprávnych vzťahov

Obvykle sú občianskoprávne vzťahy rozlišované ako absolútne a relatívne:

ad a). absolútne občianskoprávne vzťahy: sú práva absolútnej povahy. a viaţu

sa na určité predmety týchto vzťahov. Typickým príkladom sú vzťahy vlastnícke,

ak právo vlastníka týkajúce sa predmetu vlastníctva smeruje voči kaţdému..(Vojčík,

2010, s. 85).

ad b). relatívne občianskoprávne vzťahy: sú tie, ktorých obsahom sú práva

a povinnosti relatívnej povahy, pričom vţdy vznikajú aspoň medzi dvoma subjektmi.

Ide o dvojstranné, ale môţe ísť aj o viacstranné právne vzťahy. Pri týchto sú známi všetci

účastníci, teda aj pri tých, ktoré vznikajú v oblasti záväzkovo-právnych vzťahov

(dajme tomu v susedských vzťahoch môţe ísť o vzťah medzi škodcom a poškodeným)

(Vojčík, 2010, s..86).

Občianskoprávne vzťahy podľa Kirstovej delíme na:

a) majetkové vzťahy: vzťahy, ktorých predmetom sú predovšetkým vzťahy

vlastnícke, záväzkové, dedičské;

b) právne vzťahy: vzťahy, .ktorých predmetom sú niektoré práva späté

s osobnosťou človeka a jej rozvojom, sú to vzťahy vznikajúce pri ochrane

osobnosti;

c) právne vzťahy: vzťahy, ktorých predmetom sú nehmotné statky ako výsledky

tvorivej duševnej činnosti fyzickej osoby (Kirstová et al, 1996, s..19).

1.6.3 Záväzok ako druh občianskoprávneho vzťahu

Záväzok či záväzkový právny vzťah, v širšom zmysle rozumieme záväzkovoprávny

vzťah ako druh občianskoprávneho vzťahu a v uţšom zmysle ním rozumieme

povinnosť vyplývajúcu z tohto záväzkovoprávneho vzťahu, t.j. záväzkovú povinnosť.

O záväzku ako takom bliţšie pojednáva Obchodný zákonník a to konkrétne vo ôsmej časti

Záväzkové právo (http://www.niton.sk/, 01.12.2013).

Príloha 2

26

Vo všeobecnej podobe OZ v § 488 ho definuje ako právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlţníka a dlţníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Právo veriteľa poţadovať od dlţníka plnenie vyplývajúce zo záväzkového vzťahu

sa označuje ako pohľadávka, povinnosť dlţníka plniť ako dlh alebo záväzok

(http://www.epi.sk/, 13.02.2014).

Príloha 2

27

2 POMENOVANÉ A NEPOMENOVANÉ

ZMLUVY

Historickým vývojom sa vytvorili typy zmlúv, ktoré štandardne a vyváţene

upravujú práva a povinnosti zmluvných strán. Vzhľadom k ich typizovanému obsahu

a označeniu sa nazývajú pomenované zmluvy. Obsiahnuté sú nielen v OZ a v OBZ ale

aj v niektorých ďalších osobitných resp. právnych predpisov zákonoch. OBZ obsahuje

aj vlastnú úprava niektorých zmlúv z OZ.

Kaţdý, kto uzatvára zmluvu a obracia sa k predpísaným (vzorovým) zmluvám, by si

pri jej uzatváraní mal aj uvedomiť jednu podstatnú vec, ţe vzor zmluvy je len návodom

k tomu, ako si môţu zmluvné strany účelovo usporiadať svoje vzájomné vzťahy tak, aby

dohodnutia v zmluve najlepšie vystihli úmysel, ktorý chcú dosiahnuť vybranou zmluvou.

Vlastne takáto vzorová zmluva nám slúţi, ako nejaký návod na pouţitie.

Uzavretiu zmluvy musíme venovať dostatočnú pozornosť, aby obsahovala všetko

čo má a je nutnosťou, aby zmluva a jej obsah bol určitý, jasný a zrozumiteľný,

t.j. aby bolo zrejmé kto komu, kedy, čo a za akých podmienok má plniť.

Pre väčšinu z nás vzory zmlúv sú len akousi predlohou pre členenie jednotlivých záväzkov

či oprávnení a im zodpovedajúce povinnosti zmluvných strán a vyjadrujú, čo by malo byť

pre plánovaný účel v zmluve obsiahnuté a čo zodpovedá buď zákonnej úprave daného

typu zmluvy, pokiaľ je upravená v príslušnom zákonníku alebo čo zodpovedá zvyklostiam

a všeobecným právnym zásadám (Zoufalý, 2007 s. 11).

Pri uzatváraní dohody majme na zreteli i to, ţe mimo vymedzených typov zmlúv

upravených OZ alebo OBZ (zmluva o dielo, kúpna zmluva atď.) môţeme uzavrieť

i zmluvy zmiešané (zmluva o zriadení vecného bremena) a aj také ktoré by sa z hľadiska

obsahu nestotoţňovali a hlavne nevyhovovali našim potrebám a poţiadavkám, existuje tieţ

alternatíva uzavrieť tzv. inominátne zmluvy (Zoufalý, 2007 s. 11). Rozdelenie zmlúv na

zmluvy pomenované, nepomenované a zmiešané je znázornené v schéme 1.

Schéma 1 Rozdelenie zmlúv

Zdroj: Vlastné spracovanie, 08.03.2014 Zmiešané

Nepomenované

ané

Pomenované

ZMLUVY

Príloha 2

28

2.1 Pomenované zmluvy (contractus nominatus)

Pomenované zmluvy sú zmluvy výslovne ako zmluvný typ upravené..v zákone

vymedzujúcom, ktoré podstatné (povinné) náleţitosti daná zmluva musí obsahovať,

aby sa jednalo o príslušný zmluvný typ.. Napríklad nájomná zmluva na byt musí

obsahovať označenie bytu, jeho príslušenstvo, rozsah jeho uţívania a spôsob výpočtu

nájomného a úhrady za plnenia spojené s uţívaním bytu alebo ich výšku a musí byť

prevedená v písomnej forme (Marek, 2006, s..242).

Jednotlivé typy zmlúv sa nerozlišujú podľa toho, ako je zmluva označená

ale dôleţitým rozhodujúcim prvkom je obsah zmluvného dojednania, ktorým sú

vymedzené práva a povinnosti účastníkov. Moţnosť zmluvných strán upraviť obsah

záväzkového vzťahu s odklonom od zákona je obmedzená len vtedy, ak to zakazuje

zákon alebo to vyplýva z povahy ustanovení zákona, ţe sa od nej nemoţno odchýliť

(Marek, 2006, s..242).

Vo svojej ôsmej časti má OZ právnu úpravu klasických zmluvných typov,

vyvinutých z rímskeho práva, najčastejšie pouţívaných v praxi. Táto úprava predstavuje

základ právnej úpravy zmlúv (okrem všeobecnej časti zmluvného práva) a označujú sa ako

pomenované zmluvy. O pomenovaných tu hovoríme preto, ţe kaţdá z nich má svoje

typové označenie (ako kúpna zmluva, darovacia zmluva, nájomná zmluva, zmluva o dielo,

poistná zmluva a pod. (Fekete, 2007, s..188).

Na obchodné záväzkové vzťahy, ktoré sú vymedzené ako záväzkové vzťahy

spravujúce sa OBZ moţno pouţiť jednotlivé typy zmlúv. Ak subjekty obchodného práva,

za ktoré moţno povaţovať fyzické a právnické osoby, ktoré disponujú vlastnosťou

označovanou ako právna subjektivita a OBZ ich definuje v ustanovení §.1 ods. 1, uzavrú

medzi sebou zmluvu, ktorá nie je uvedená v OBZ ako zmluvný typ (povedzme nájomná

zmluva, darovacia zmluva, príkazná zmluva) a je upravená ako zmluvný typ

v OZ, sa spravuje príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v OZ a OBZ (§.261

ods..6 OBZ).

Naopak OZ pripúšťa (§.262 ods. 1 a 2), aby si strany v rámci voľby práva písomne

dohodli aplikáciu OBZ na nimi uzavieranú zmluvu, ktorá je ako tzv. absolútna neobchodná

zmluva a ako zmluvný typ upravená v OZ a pri OBZ však nemoţno vylúčiť aplikáciu OZ

na otázky neupravené v OBZ (§.1 ods. 2 OBZ) (Fekete, 2007, s. 188).

Jednoucho povedané, pomenované zmluvy sú také, ktoré upravuje právny predpis

a nepomenované sú všetky ostatné (Bakeš, 1999, s. 579).

Príloha 2

29

Uţ ako sme spomenuli rozdelenie zmlúv, pochádza z rímskoprávnych prameňov

a to s akými druhmi pomenovaných zmlúv sa v súčasnej praxi stretávame najčastejšie,

sú znázornené v schéme 2. Ich právna úprava, charakteristika i podstatné náleţitosti

sú obsiahnuté v OZ a OBZ.

Schéma 2 Najčastejšie druhy pomenovaných zmlúv v reţime OZ a OBZ

POMENOVANÉ ZMLUVY

V REŽIME OZ

POMENOVANÉ ZMLUVY

V REŽIME OBZ

Kúpna zmluva

Kúpna zmluva

Darovacia zmluva

Zmluva o dielo

Sprostredkovateľská zmluva

Zmluva o nájme dopravného prostriedku

Poistná zmluva

Zmluva o otvorení akreditívu

Zmluva o pôžičke

Zmluva o obchodnom zastúpení

Zmluva o výpožičke

Zmluva o tichom spoločenstve

Nájomná zmluva

Zmluva o úvere

Zmluva o dielo

Zmluva o preprave veci

Zmluva o ubytovaní

Zmluva o predaji podniku

Príkazná zmluva

Zmluva o kúpe prenajatej veci

Zmluva o obstaraní veci

Zmluva o skladovaní

Zmluva o úschove

Mandátna zmluva

Zdroj: Vlastné spracovanie, 08.03.2014

Príloha 2

30

Čo sa týka diferenciácie medzi typom a druhom zmluvy tak za najvhodnejšie

vysvetlenie tohto rozdielu sme vybrali vysvetlenie Bejčeka: “Pod. typy.smluv se vesmes

rozumí abstrahované modely smluvních vztahů, řídící se určitými individualizovanými

pravidly. Jako druhy smluv sa označujú obecnější skupiny smluv (ale také právních úkonů

nebo právních vztahů) tříděné podle různych kritérií, např. podle počtu subjektů – dvou

či vícestranné nebo podle formy-psané, nepsané“ (Bejček et al, 2010, s. 10).

Bejček zmluvný typ povaţuje, a my sa s jeho názorom stotoţňujeme, za akýsi

„abstrahovaný model smluvního vztahu, neboť smlouva se málokdy vyskytuje jako

abstraktní pojem, ale většinou se uplatní v rámci ňekterého standardního smluvního typu

(ovšem abstraktní podobu má právě inominátní smouva)“ (Bejček et al, 2010, s. 10).

2.2 Zmiešané zmluvy (contractus mixti)

U zmiešaných zmlúv i právny základ ich existencie v občianskom práve je daný

§.2 ods..3.OZ. Zmienka o nich sa objavuje aj v §.491 ods..1 OZ, kde je konštatované,

ţe záväzky môţu vznikať aj zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Ohľadne ich právnej úpravy je nutné vychádzať z. ustanovenia..§.491.ods..3.OZ,

upravujúci pravidlo pouţitia právnej úpravy pre prípad, ţe sama zmiešaná zmluva nebude

obsahovať riešenie určitej otázky. V takomto prípade sa pouţije primerané ustanovenie

zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú,..teda aj tu sa pouţije

analogie legis (Večeřa et al, 2013, s..178 ). Vzorom zmluvy o vecnom bremene, v ktorej

sa spája zmluva darovacia a zmluva o zriadení vecného bremena (viďaprílohaa1)

si priblíţime, ako takýto zmiešaný právny úkon môţe vzniknúť...

V obchodnom práve a s ním súvisiacim právnym predpisom nie je právna úprava

zmiešaných zmlúv špeciálne ustanovená. Za zmiešané zmluvy v rámci §.275.Obchodného

zákonníka sú posudzované viaceré zmluvy uzavreté v tom istom rokovaní alebo zahrnuté

do tej istej listiny, kde kaţdá takáto zmluva je posudzovaná samostatne. Ak z tohto druhu

zmlúv vyplýva skutočnosť, ţe sú na seba previazané (závislé) platnosť ktorejkoľvek z nich

je podmienkou platnosti ostatných zmlúv. Taktieţ aj zánik jednej z nich, iným spôsobom

neţ splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie, spôsobuje zánik ostatných

závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami (Handlar, 2003, s..125).

Príloha 2

31

2.3 Nepomenované zmluvy (contractus innominatus)

Inštitút nepomenovaná zmluva (inominátna či zmluva atypická) neznamená to,

ţe zmluva nemá názov, ale iba to, ţe nie je upravená zákonom. Nepomenovaná zmluva

môţe byť nazvaná akokoľvek a tento inštitút poznajú občianske aj obchodné práva a myslí

sa ňou zmluva, ktorá nie je upravená v zákone (napríklad v OZ alebo OBZ) ako jeden

zo zmluvných typov (Marek, 2006, s..404).

Pre všetky súkromnoprávne vzťahy tzn. občianskoprávne a obchodnoprávne platí,

ţe vznikajú na základe určitých právnych skutočností a tie teórie práva, ako teoretická

právna disciplína, ďalej rozdeľuje podľa povahy na skutočnosti subjektívne. a. objektívne.

Pre bliţšie vysvetlenie pojmu inominátna zmluva musíme vychádzať zo skutočností,

ktoré vznikajú na základe prejavu vôle určitého, konkrétneho subjektu. Takýmto prejavom

vôle subjektu „subjektívna právna skutočnosť“ je zmluva (Maďar, 1995, s..991).

Nepomenovaná zmluva má rovnakú záväznosť ako zmluva pomenovaná a záväzky

z nej vyplývajúce sú..vynutiteľné..súdom. V zmysle §.51 OZ sa inominát povaţuje

za platný, ak neodporuje obsahu ani účelu OZ. Obsahu a účelu zákona neodporuje ani

zmluva, ktorou vlastník nehnuteľnosti prenechá svojmu zamestnancovi odchádzajúcemu

do dôchodku a jeho manţelke časť nehnuteľnosti (napríklad bytu) do uţívania na dobu

do ich smrti za stanovených podmienok týkajúcich sa uţívania a platenia úhrady.

Ide o zaopatrovaciu zmluvu (contractus. vitalitius), ktorú moţno uzavrieť ako zmluvu

o zriadení vecného bremena podľa §.151m a nasledujúcich OZ (Fekete, 2007, s..188).

OZ vychádza zo zásady zmluvnej autonómie (§.2.ods..3), čo znamená,

ţe sa ponecháva na zváţenie samotných subjektov, či vôbec a s kým uzavrú zmluvu,

aký bude jej obsah, a aká bude jej forma a tieţ aký typ zmluvy si v konkrétnom

prípade zvolia. Vďaka zmluvnej slobode je moţné uzavrieť i zmluvu, ktorá nie je

v zákone výslovne upravená, teda nepatrí medi zmluvné typy. Takáto zmluva však

nesmie odporovať obsahu či účelu zákona a nazýva sa zmluva nepomenovaná (Fekete,

2007, s..188).

Zmluvná voľnosť je najtypickejšou a esenciálnou zásadou občianskeho práva,

nakoľko vyjadruje významný atribút v rovine záväzkovo-právnych vzťahov ako aj v rámci

zmlúv účastníkov právnych úkonov, v ktorých ţiadny zo subjektov súkromnoprávnych

vzťahov nedisponuje donucovacou mocou voči druhému subjektu (Fekete, .2007, s..189).

Príloha 2

32

Pacta sunt servanda je posledná zásada, o ktorej by sme sa chceli krátko zmieniť.

Táto zásada znamená povinnosť kontrahentov plniť a dodrţovať nepomenovaný záväzok.

Pokiaľ by tomu tak nebolo, mohlo by ísť o podvodný či nejasný právny úkon

(Marek, 2006, s..404).

O inominátnych zmluvách pojednáva aj Obchodný zákonník a to konkrétne

v ustanovení §.269, podľa ktorého „Účastníci môţu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá

nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich

záväzkov, zmluva nie je uzavretá“. Z toho moţno vyvodiť, ţe právny reţim zákonom

nepomenovaných zmlúv sa v našom právnom systéme spravuje tými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy, ktorú sú im

obsahom alebo účelom najbliţšie (§.491.ods..2.a §.853.OZ) .t.j. ustanoveniami

Občianskeho zákonníka ako aj Obchodného zákonníka o daných zmluvných typoch

(Lazar et al, 2006, s..143).

Analógia. zákona sa v tomto prípade vzťahuje nielen na normy OZ, ale aj na všetky

normy občianskeho práva, ktoré upravujú občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším

obsahom (analogia..legis). Prednosť má však dohoda účastníkov o rozsahu práv

a povinností a atypickú zmluvu môţe tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov

pomenovaných,..hybridných zmlúv a iných záväzkov, súčasne určujúc aj aplikáciu

ustanovení OZ, prípadne iných občianskoprávnych noriem (Vojčík, 2010, s..185).

Obchodné a občianske právo však reguluje len zmluvy, ktoré sú právnym úkonom.

Právny úkon, je prejavom vôle, ktorý má svoje vlastné pojmové znaky a náleţitosti, ktoré

sú určené pre jeho existenciu a v občianskoprávnych vzťahoch ich zmluvné strany

či subjekty môţu uzavrieť akúkoľvek zmluvu a to aj takú, ktorá nie je osobitne upravená

(Eliáš, 1995, s..12). Znamená to, ţe títo kontrahenti (subjekty) sa nemusia obmedzovať

len na uzavieranie typických zmlúv, ale môţu uzavrieť aj takú, ktorá najviac vyhovuje ich

poţiadavkám vzájomných vzťahov, avšak za dodrţania podmienky, ţe takáto zmluva

nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona (Marek, 2006, s..404).

Zmluvná strana, v právnickej reči paciscent, je osoba (ale i .skupina osôb), ktorá

s druhou alebo s druhými osobami či skupinami uzatvára, prípadne len mieni uzavrieť

kontrakt, teda zmluvu (Lazar et al, 2006, s..143).

Subjekty právnych vzťahov nie sú len jeho účastníci, ale subjektmi môţu byť

aj iní moţní účastníci. Laicky môţeme vyjadriť, ţe zmluvnými stranami v právnom

zmysle sú osoby, ktoré majú právnu subjektivitu, teda spôsobilosť mať subjektívne práva

Príloha 2

33

a povinnosti. Kaţdá zmluvná strana môţe mať jeden alebo viac zmluvných subjektov

(Švestka et al, 2014, s. 170).

Pri uzatváraní inominátnych zmlúv delíme subjekty na fyzické osoby, právnické

osoby, či organizácie a štát, teda tak, ako sa delia v občianskoprávnych vzťahoch,

o ktorých uţ bolo pojednávané v predchádzajúcej samostatnej podkapitole

1.6.1 tejto práce.

Druhy inominátnych zmlúv uzatváraných v reţime Občianskeho a Obchodného

zákonníka, ktoré sú v praxi najčastejšie vyuţívané si v skratke priblíţime schémou 3.

O jednotlivých druhoch nepomenovaných zmlúv (napr. o zmluve sponzoringovej

či o zmluve o prevode doménového mena) s poukazom na ich efektívnosť a vyuţitie

v praxi bude pojednávané v samostatnej podkapitole 3.5.

Schéma 3 Najčastejšie druhy nepomenovaných zmlúv v reţime OZ a OBZ

NEPOMENOVANÉ ZMLUVY

V REŽIME OZ

NEPOMENOVANÉ ZMLUVY

V REŽIME OBZ

Zmluva o zabezpečení kultúrneho vystúpenia

Zmluva o prevode doménového mena

Zmluva o zaopatrení

Dealerská zmluva

Zmluva o prevzatí dlhu

Rámcová zmluva

Zmluva o poskytovaní sociálnej služby

Faktoringová zmluva

Zmluva o poskytovaní lekárskej starostlivosti

Forfatingová zmluva

Zmluva o poskytnutí dotácie

Franchisingová zmluva

Zmluva o výkon odpornej zdravotníckej praxe

Manažérska zmluva

Zmluva o spracovaní mzdovej agendy

Zmluva o reklame

Zmluva o správe budovy

Leasingová zmluva

Zdroj: vlastné spracovanie, 08.03.2014

Príloha 2

34

Zmluvu,.. ktorá.. obsahuje.. nielen prvky.. nepomenovanej.. zmluvy ..ale i čiastočne.

prvky pomenovanej, je potrebné označiť za čiastočne nepomenovanú. Za takú zmluvu

je potrebné označiť. povedzme zmluvu o finančnom leasingu, ktorá sleduje prevod

vlastníckeho práva k predmetu leasingu. Táto zmluva obsahuje prvky nájomnej zmluvy

a kúpnej zmluvy, ale súčasne aj zmluvné elementy, ktoré nie sú upravené pri ţiadnom

zmluvnom type (napríklad rôzne finančné plnenia) (Fekete, 2007, s..188).

2.3.1 Forma inominátnej zmluvy

V spôsobe formy inominátnej zmluvy, tu moţno konštatovať, ţe pokiaľ ide

o formu, môţe byť rôzne uzavretá a to tak ústne ako aj písomne. Zákon sa pochopiteľne

o forme inominátu nezmieňuje. Podmienka písomnej formy musí byť či uţ v reţime

občianskeho alebo obchodného práva dodrţaná, ak to stanovuje zákon, alebo. pokiaľ jedna

zo strán prejaví vôľu zmluvu v písomnej forme (Bejček et al, 2010, s..65).

O tom,.. ţe písomne uzavretá dohoda sa môţe zmeniť alebo zrušiť iba písomne

je pojednávané v §.40 ods..2 OZ. Zatiaľ čo §.272 ods..2 OBZ ustanovuje, ţe ak písomne

uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, ţe sa môţe meniť alebo zrušiť iba dohodou strán

v písomnej forme, môţe sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne, no ak takéto

ustanovenie neobsahuje môţe sa meniť aj ústne (Bejček et al, 2010, s. 65).

Pre tento typ zmlúv Občiansky zákonník ako aj Obchodný zákonní nepredpisuje

obligatórne písomnú formu, teda písomná forma nie je podmienkou platnosti tohto druhu

zmlúv (Bejček et al, 2010, s. 65).

Pokiaľ nepôjde o beţné záleţitosti tak uzavretie zmluvy v písomnej forme sa môţe

doporučiť aj pre prípady, kedy písomnú formu zákon nepredpisuje (Marek, 2006, s. 405).

2.3.2 Obsah a náležitosti inominátnej zmluvy

Obsah zmluvy je najdôleţitejším znakom nepomenovaných zmlúv, avšak je tu

potrebné.. uviesť, ţe pojem obsah inominátnej zmluvy nie je totoţný s obsahom

inominátneho záväzku, ktorým sú vzájomné práva a povinnosti, zatiaľ čo u inominátov

je obsahom ich určenie (Handlar,.2003, s..166). Obsah..je tvorený výlučne dohodou

zmluvných strán tak, ţe obsah záväzku bude dostatočne určený...To, aby obsah zmluvy,

ako aj zmluva samotná, bol určitý, jasný a zrozumiteľný, t.j. aby bolo zrejmé kto komu,

čo, kedy, a za akých podmienok má plniť, je nutné za kaţdej okolnosti a v kaţdom

Príloha 2

35

prípade. Pri inominátoch je dôleţité to, aby si strany z hľadiska právnej istoty správne

a dôsledne sformulovali ich vzájomné práva ako aj povinnosti (Zoufalý, 2007 s..11).

Na to aby sa zmluva resp. právny úkon mohol povaţovať za platný a spôsobil ţelané

následky, musí spĺňať kritériá, ktoré právny poriadok ustanovuje ako podmienky platnosti,

obvykle označované ako náleţitosti právnych úkonov. Právom poţadované náleţitosti

právnych úkonov.sa týkajú hlavných prvkov právneho úkonu a to subjektu, predmetu, vôle

a prejavu (Lazar et al, 2006, s. 143).

Základnými náleţitosťami vôle sú jej sloboda a váţnosť. Úkon sa musí vykonávať

bez omylu a pokiaľ má byť právny úkon platný, musí sa urobiť aj slobodne a váţne, inak

je neplatný o čom pojednáva aj §.37 OZ (Lazar, 2010, s. 125).

Vonkajšiu manifestáciu vôle, ktorú moţno prejaviť akýmkoľvek spôsobom,

vyjadrujeme pojmom náleţitosť prejavu. Ak má byť vôľa právne relevantná, musí byť

prejavená navonok. Prejav musí byť daný zrozumiteľne, určite, a ak to zákon vyţaduje,

musí byť urobený v predpísanej forme (Briestenský et al, 1999, s. 42).

Ostatné prvky právneho úkonu ako je napríklad subjekt a predmet, či náleţitosti

pomeru vôle, o ktorých sa z dôvodu rozsiahlosti témy v tejto práci nebudeme zmieňovať,

vo svojich publikáciách bliţšie špecifikujú napríklad Lazar a Vojčík.

2.4 Zánik pomenovaných a nepomenovaných zmlúv,

zabezpečovacie inštitúty

V súvislosti. so zánikom zmlúv sa v zákone pouţívajú slovné spojenia „odstúpiť

od zmluvy“, „zrušiť zmluvu“, „vypovedať zmluvu“, pričom často dochádza k mylnému

presvedčeniu, ţe ide o spôsoby zániku zmluvy ako právneho úkonu. Z uvedeného však

vyplýva, ţe právny úkon, či konanie, nemôţe ako také zaniknúť, zaniknúť môţe len

existujúci právny vzťah, teda záväzok, ktorý sa niekedy označuje pojmom „zmluva“

(http://www.pravna.szm.com/, 01.12.2013).

Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OZ sa odstúpením zmluva od začiatku zrušuje,

čo podľa nás znamená, ţe na zmluvu od ktorej niekto platne odstúpil, treba nazerať tak,

akoby nikdy nebola uzavretá alebo, akoby nedošlo k právnemu úkonu a právny vzťah

ani nikdy nevznikol (OZ, 2013).

Príloha 2

36

Zánik zmluvného právneho vzťahu resp. zánik zmlúv sa môţe udiať viacerými

spôsobmi. Medzi najčastejšie spôsoby ich zániku sú zaraďované uplynutie doby na ktorú

bola zmluva uzavretá alebo jej splnenie. Zmluvné strany však môţu zmluvu

ukončiť tieţ i dohodou, výpoveďou prípadne odstúpením (http://www.epi.sk/,13.02.2014).

Odstúpenie od zmluvy a vypovedanie zmluvy sú dva rôzne pojmy medzi ktorými je

rozdiel v tom, ţe pri odstúpení od zmluvy sa táto od začiatku zrušuje, ak nie je právnym

predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak (napr. ak účastník uzavrel zmluvu

v tiesni). No pri vypovedaní zmluvy sa zmluva nezrušuje od začiatku, ale končí sa

uplynutím výpovednej doby, ktorá bola dohodnutá v zmluve, alebo ktorá bola daná

konkrétnym zákonom (Fiala et al, 2003, s. 193). O odstúpení od inominátnej zmluvy

je bliţšie pojednávané v podkapitole 3.4

Výpoveď zmluvy znamená aj podľa Rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa

18.11.2012 sp. zn. 37 Cdo 4469/2011 jeden zo spôsobov zániku zmluvy.

Tento zánik sa vzťahuje ako na občianskoprávne tak aj na obchodnoprávne záväzky

v prípade, ak je zmluva dojednaná na dobu neurčitú. Predmetný rozsudok je k nahliadnutiu

na web stránke https://e-justice.europa.eu/content_member_state_case_law-13-cz-sk.do.

V praxi sa tieţ dosť často moţno stretnúť s nesprávnym výkladom pojmu, ktorý

sa týka vypovedania nepomenovanej zmluvy. O tom, ţe v prípadoch, keď si kontrahenti

dojednajú inominátnu zmluvu uzatvorenú podľa OBZ, s dostatočne určeným predmetom

záväzku zmluvných strán a tento dodatočne určený predmet má povahu nepretrţitej

resp. opakujúcej sa činnosti, takúto zmluvu je moţno vypovedať podľa § 582 ods. 1 OZ

(Fekete, 2007, s. 839).. To, ţe takáto nepomenovaná zmluva s opakujúcim sa, resp.

nepretrţitým plnením uzatvorená na dobu neurčitú je vypovedateľná, potvrdil aj Najvyšší

súd SR Rozsudkom zo dňa 22.2.2010, sp. zn. 29 Cdo 1581/2009, ktorého presné znenie

nájdeme na webovej stránke http://www.judikaty.info/najvyssi-sud-sr-jaspi/rozsudky-

najvyssieho-sudu/.

Občiansky zákonník v ustanovení § 489. pojednáva o tom, ţe „Záväzky vznikajú

z právnych úkonov, najmä zo zmlúv...“ (o záväzku ako takom bolo pojednávané

v samostatnej podkapitole 1.6.2 a následne bola o ňom zmienka aj v podkapitole 2.1 tejto

práce) a na zabezpečenie splnenia takýchto záväzkov či plnenia zo zmlúv sa v praxi

uplatňujú zabezpečovacie inštitúty, ktoré voči dlţníkovi pôsobia preventívne a okrem toho

majú zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu (Ficová et al, 2008, s. 296).

Príloha 2

37

Funkcia zabezpečovacia spočíva vo väčšej istote veriteľa, ţe jeho záväzok bude

riadne a včas uhradený a funkcia uhradzovacia zas v moţnosti veriteľa uspokojiť

sa zo zabezpečenia v prípade, ţe jeho pohľadávka nie je riadne a včas splatená.

Spravidla platí, ţe zabezpečovacie prostriedky vznikajú ako vedľajší záväzok k hlavnému

záväzku, ktorý zabezpečujú a majú preto akcesorickú povahu (Jakubovič, 2004, 172).

„Základnú úpravu zabezpečenia záväzkov obsahuje Občiansky zákonník. Na úpravu

Občianskeho zákonníka nadväzuje špeciálna úprava zabezpečenia záväzkov v Obchodnom

zákonníku, ktorá ju rozvíja ale i dopĺňa pre potreby podnikania" (Fekete, 2007, s. 196).

Občiansky zákonník zakotvuje nasledovné zabezpečovacie inštitúty: zádrţné právo,

dohoda o zráţkach zo mzdy a iných príjmoch, zabezpečenie záväzkov prevodom práva,

zabezpečenie záväzkov postúpením pohľadávky, zábezpeka. Sú prakticky pouţiteľné i pre

zabezpečenie obchodných záväzkových vzťahov (Ficová et al, 2008, s. 296).

Zabezpečovacími inštitútmi ktorých základná právna úprava je uvedená

v OZ a doplnená alebo modifikovaná v OBZ sú: záloţné právo, zmluvná pokuta.

Právna úprava niektorých zabezpečovacích inštitútov je obsiahnutá tak v OZ

ako i v OBZ, ale pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov je úprava z Občianskeho

zákonníka vylúčená, lebo ich úprava je komplexná v OBZ a takýmto zabezpečovacím

inštitútom je ručenie (Švestka, 2014, s. 273).

Zabezpečovacím inštitútom, ktorý je výlučne upravený v Obchodnom zákonníku

a je aplikovateľný aj na zabezpečenie záväzkov, ktoré sa neriadia úpravou OBZ je banková

záruka (Jakubovič, 2004, s. 173).

Príloha 2

38

3 APLIKOVANIE A VYUŽITIE

NEPOMENOVANÝCH ZMLÚV

V PODNIKATEĽSKEJ V PRAXI

Táto časť predkladanej práce sa zaoberá vznikom inominátu od jeho návrhovej

časti na uzatvorenie (oferta), cez jej prijatie (akceptacia), účinnosť či platnosť aţ

po odstúpenie od zmluvy t.j. aplikovaním teoretických poznatkov o nepomenovaných

zmluvách z predchádzajúcich kapitol. Vybranými vzormi nepomenovaných zmlúv

si priblíţime ich efektivitu v praxi.

Vzhľadom na štruktúru a rozsah tejto práce je na mieste uviesť aspoň najzákladnejšie

rysy teórie kontraktu, ktoré platia nielen pre nepomenované zmluvy, ale univerzálne pre

celú oblasť zmluvného práva.

3.1 Návrh, lehota a akceptácia návrhu na uzatvorenie

inominátnej zmluvy

Najčastejším dôvodom vzniku či uţ občianskoprávnych alebo obchodnozáväzkových

vzťahov je zmluva. Inominát vzniká v dvoch fázach, ktorými sú návrh na uzavretie zmluvy

(oferta) a prijatie návrhu (akceptatio).druhou stranou. Je zrejmé, ţe návrh a prijatie sú síce

najčastejším spôsobom procesu uzavretia zmluvy, ale rozhodne nemoţno kontraktačný

proces obmedziť na sekvenciu týchto jednostranných právnych úkonov. Prakticky

dochádza k uzatváraniu zmlúv medzi zmluvnými stranami tým, ţe sa dohodne uzatvorenie

zmluvy a jej aspoň predbeţný obsah a následne sa zmluva vyhotoví, strany sa dohodnú na

jej definitívnom znení a zmluva sa podpíše. Dohodnutie.. uzatvorenie zmluvy

a predbeţného obsahu sa môţe uskutočniť telefonickým aj osobným kontaktom. Návrh

by v takomto prípade mal byť natoľko určitý, aby k jeho prijatiu stačilo samotné áno

(Hulmák, 2008, s. 50, s. 125).

Podľa ustanovení OZ však návrh na uzatvorenie zmluvy môţe byť

osobe adresovaný ale aj písomne. Tento návrh musí byť dostatočne určitý a musí

byť z neho zrejmá vôľa navrhovateľa uzavrieť zmluvu (http://www.epi.sk/,13.02.2014).

Návrh pôsobí od doby, keď ho osoba, ktorej je určený a aj keď je neodvolateľný, môţe

ho navrhovateľ zrušiť, ak dôjde osobe, ktorej je určený skôr alebo aspoň súčasne

Príloha 2

39

s návrhom. Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môţe byť návrh odvolaný, ak odvolanie

dôjde osobe, ktorej je určené skôr, neţ táto osoba odoslala prijatie návrhu ..(Illašová,

2011, s. 151).

Občiansky zákonník. v. §.43b podrobne ustanovuje začiatok plynutia lehoty

.na prijatie návrhu. „Ponukou je navrhovateľ viazaný počas lehoty ním určenej

navrhovateľom alebo dohodnutej adresátom. Lehota určená v telegrame začína plynúť,

keď je telegram podaný na odoslanie. Lehota určená v liste začína plynúť od dátumu

uvedeného v liste, ak nie je uvedený, potom od dátumu uvedeného na obálke. Lehota

určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisom alebo inými prostriedkami umoţňujúcimi

okamţité oznámenie začína plynúť od okamihu, kedy návrh dôjde osobe, ktorej je určený“

(Lazar et al, 2006, s..111).

Márnym. uplynutím lehoty určenej navrhovateľom alebo márnym uplynutím

primeranej lehoty, s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť

prostriedkov pouţitých na zaslanie návrhu, návrh zaniká a navrhovateľ nie je ďalej viazaný

svojím prejavom vôle. Zákon priamo ustanovuje, ţe ak z obsahu nevyplýva niečo iné,

ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď (Lazar et al, 2006, s..122). Ústny návrh zaniká, ak

sa neprijal ihneď, ibaţe z jeho obsahu vyplýva niečo iné (OZ,.2013).

Akceptácia (prijatie) návrhu znamená včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej

bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého moţno vyvodiť jej súhlas.

Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom

návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie moţno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi

najneskôr súčasne s prijatím. Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia,

ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený,

a to ústne alebo odoslaním správy. Uskutočnenie prijatia návrhu sa môţe vykonať

akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ si návrh zmluvy alebo zákon neustanovujú určitú formu

(Lazar et al, 2006, s..122). ..Ak z listu či inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu,

vyplýva, ţe boli odoslané za takých okolností, ţe by došli navrhovateľovi včas, ak by ich

preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia,

ibaţe navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený,

ţe povaţuje návrh za zaniknutý, alebo jej .v tomto zmysle odošle správu. V prípade,

ţe návrh je určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva, ţe úmyslom

navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy,

je zmluva uzavretá, keď všetky tieto osoby návrh prijmú. Zmluva je uzavretá tým

okamihom, ak prijatie návrhu na jej uzavretie nadobúda účinnosť (Hulmák,.2008, s..83).

Príloha 2

40

Mlčanie i nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, obsahujúce

dodatky, výhrady, obmedzenia či iné zmeny, je odmietnutím návrhu a povaţuje sa za nový

návrh. Prijatím návrhu. je.. odpoveď, vymedzujúca obsah navrhovanej zmluvy

(http://www.najpravo.sk/, 13.02.2014).

3.2 Vznik a uzatvorenie nepomenovanej zmluvy

V praxi sa neraz stretávame so skutočnosťou, ţe tá strana zmluvného vzťahu, ktorá

je silnejšia, sa snaţí do spoločnej zmluvy pretransformovať dojednania takého charakteru,

ktoré presvedčeniu prípadne zásade vyváţenosti nezodpovedajú, priam by sa dalo povedať,

v nemalej miere im aj niekedy odporujú. V niektorých prípadoch tejto snahy alebo

snaţeniu sa silnejšej strany, odporujú právne predpisy vydané na ochranu slabších.

V prípade, ak niet takejto úpravy, je jednak vecou ekonomického uvaţovania druhého

kontrahenta, či s daným partnerom je jeho korporácia prospešná a jednak aj vecou

vhodného uzatvárania kontraktu, ktorým by bolo moţné stlmiť nepriaznivé účinky

takýchto neosoţných ustanovení (Zoufalý, 2007 s..11).

Okamih vzniku nepomenovanej zmluvy nastáva dohodou strán o tom, čo má byť

jej obsahom, s ktorým právo ako následok spája vznik právneho vzťahu (Suchoţa, 2010,

s. 48) tzn., ţe vznikne aţ na základe dohody účastníkov o jej podstatných náleţitostiach

t.j. o právach a povinnostiach, ktoré sú dôleţité z hľadiska prejavu ich vôle, a títo zároveň

musia prejaviť vôľu, ţe proces vzniku zmluvy je tým ukončený. Musí byť zjavné, či došlo

k dohode o všetkých podstatných častiach zmluvy (essentialia...negotii), alebo

ţe o zostávajúcich častiach zmluvy sa uskutočnia ďalšie rokovania, alebo či zostávajúca

časť zmluvy bude určená inak (napríklad súdom). V kaţdom prípade musí byť jasné, či ide

o nepomenovanú zmluvu alebo len o akúsi prípravnú zmluvu (prípravné práce vedúce

k vzniku nepomenovanej zmluvy). To má význam nielen z hľadiska posúdenia vzniku

inominátu, ale aj z hľadiska určenia jej neplatnosti (neplatnosť zmluvy ako celku alebo jej

časti) pre obchádzanie zákona, simuláciu alebo disimuláciu (Fekete, 2007, s..188).

Pri vzniku nepomenovanej zmluvy, tak ako aj zmluvy typovej je predpokladom

včasné prijatie ponuky v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Ak došlo k zhode

vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe riadneho a včasného

prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, je zmluva uzavretá. Nahradiť vôľu (zmluvný prejav)

subjektu právoplatným rozsudkom súdu ukladajúcim vyhlásenie vôle je moţné,

len ak tento subjekt mal povinnosť určitú vôľu prejaviť (Zoufalý, 2007 s. 111).

Príloha 2

41

Doménou súkromného práva je moţnosť uzatvorenie inominátu, avšak ale nejde

vylúčiť aj dosahy do práva verejného V prípade, ak účastníci kontraktu zamýšľajú

uzavrieť inominát, musia mať stále na mysli základnú premisiu, ktorou podľa § 43 OZ

je, ţe „Účastníci zmluvy sú povinní dbať na to, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov

odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov“ (Zoufalý, 2007 s. 11).

Toto ustanovenie OZ má prevenčnú povahu a vyjadruje starú rímsku zásadu „clara pacta,

boni amici“. Je to skutočne tak, ţe jasné zmluvy robia dobrých priateľov a ak si partneri

vstupujúci do spolupráce na začiatku zreteľne pomenujú svoje očakávania, práva

a povinnosti, ich spolupráca je schopná odolať aj moţným nástrahám a nečakaným

komplikáciám. Dobrá zmluva dokáţe pomenovať riziká a stanoviť zásady pre riešenie

problémov (htpp//www.epi.sk, 13.02.2014).

Moţnosť uzavrieť zmluvu, ktorá nie je výslovne upravená ako zmluvný typ, majú aj

účastníci. obchodnoprávnych vzťahov. Nepomenované obchodné zmluvy sa riadia

predovšetkým úpravou obsiahnutou v zmluve. Pokiaľ zmluva určité otázky nerieši tak sa

zmluvné strany riadia všeobecnou úpravou danou pre obchodno-záväzkové vzťahy,

a to hlavne ustanovením §.269 ods. 2 OBZ (Fekete, 2007, s. 189).

Schémy 3 a 4 popisujú spôsoby uzavierania nepomenovaných zmlúv z hľadiska

subjektov a právneho prepisu, t.j. z hľadiska OZ a OBZ.

Schéma 3 Spôsoby uzavierania nepomenovaných zmlúv podľa OZ

ÁNO

NIE

ÁNO

Zdroj: vlastné spracovanie, 08.03.2014

Občiansky zákonník

§ 51 + § 491 ods. 1

podnikateľ - podnikateľ

podnikateľ -nepodnikateľ

nepodnikateľ -nepodnikateľ

Príloha 2

42

Schéma 4 Spôsoby uzavierania nepomenovaných zmlúv podľa OBZ

ÁNO

ÁNO

ÁNO

Zdroj: vlastné spracovanie, 08.03.2014

Na to,. aby bola nepomenovaná zmluva uzavretá, je potrebné dohodnúť medzi

zmluvnými stranami aspoň dostatočné určenie predmetu zmluvy (záväzkovo-právneho

vzťahu), ktorý je podmienkou platného uzavretia takejto zmluvy; inak obchodná zmluva

nevznikne. Uzatvorenie takejto zmluvy je aktuálne vtedy, ak zmluvný vzťah nie je

podriaditeľný..ani pod zmluvné typy OBZ. ani OZ. OBZ je umoţnené, aby si zmluvné

strany dohodli, ţe určitá nepodstatná časť zmluvy bude medzi zmluvnými stranami

dohodnutá dodatočne po jej uzatvorení. Zmluvné strany si ďalej môţu určiť, ţe ak

k dohode o tejto nepodstatnej časti nedôjde, platí zmluva naďalej v dohodnutom rozsahu

(Vojčík, 2010, s. 187).

3.3 Účinnosť a platnosť nepomenovanej zmluvy

Nasledujúce dva pojmy „účinnosť a platnosť“ sú často v praxi zamieňané.

Od vzniku zmluvy je potrebné odlišovať účinnosť zmluvy, ktorá nemusí nastať v tom

istom okamihu ako jej platnosť (Cirák et al, 1997, s..30).

Účinnosť znamená skutočnosť, ţe zmluva začala spôsobovať zamýšľané právne

účinky (následky), teda, ţe sa moţno i úspešne domáhať plnenia vyplývajúceho

zo zmluvy. Zmluvné strany si v zmluve môţu určiť napríklad aj to, ţe zmluva je účinná

od určitého dňa, alebo, ţe je účinná uţ podpisom zmluvy a pod. Ide tu o účinnosť právneho

úkonu, ktorú definujeme ako stav, keď nastávajú účinky právneho úkonu, ktoré s týmto

prejavom vôle spája právny poriadok (Cirák, 2009, s..199).

Obchodný zákonník

§ 269 ods. 2

podnikateľ - podnikateľ

podnikateľ -nepodnikateľ

nepodnikateľ -nepodnikateľ

Príloha 2

43

Vznik a účinnosť zmluvy nastávajú prevaţne súčasne. Avšak vyskytujú sa i prípady,

kedy účinnosť nastáva aţ po vzniku zmluvy, t.j. zmluva síce vznikne, no nestáva

sa účinnou. Kde zákon k zmluve vyţaduje aj rozhodnutie príslušného orgánu, tak v tých

prípadoch účinnosť zmluvy, na rozdiel od jej vzniku, nastane aţ dňom, keď kladné

rozhodnutie tohto orgánu nadobudlo právoplatnosť (Fiala et al,.2003, s..193).

Účinnosť právneho úkonu je podmienená jeho platnosťou, no a samozrejme

neplatnosť vylučuje účinnosť. Hoci neplatný právny úkon nemôţe byť účinný, tak platný

právny úkon nemusí byť účinný automaticky. Jeho účinnosť môţe nastať i neskôr ako jeho

platnosť, pričom platnosť nemôţe nikdy predchádzať účinnosti (Cirák et al,.1997, s..30).

Platnosť zmluvy, nastáva okamihom, keď zmluva obsahuje všetky náleţitosti, ktoré

pre ňu predpisuje právny poriadok (povedzme označenie zmluvných strán, predmet

zmluvy), spravidla je zavŕšená podpísaním zmluvy všetkými zmluvnými stranami

(s uvedením dátumu a miesta podpisu) (Cirák et al, 1997,.s. 30).

3.4 Odstúpenie od inominátnej zmluvy

Podľa §.48 ods..2 OZ sa odstúpením zmluva od začiatku zrušuje,. čo podľa nás

znamená, ţe zmluvu od ktorej niekto platne odstúpil treba chápať tak, akoby nikdy nebola

uzavretá (akoby nedošlo k právnemu úkonu a nevznikol právny vzťah).

Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny. úkon účastníka zmluvy,

ktorým prejavuje vôľu zmluvu zrušiť. Keďţe ide o jednostranný úkon, súhlas druhej strany

nie je potrebný. Stačí, ak sa odstúpenie od zmluvy dostane do dispozičnej sféry adresáta.

Spravidla ide o podmienky účinnosti zmluvy, ktoré moţno splniť bez vôle niektorej

zmluvnej strany (môţe ísť o schválenie úkonu príslušným orgánom - §.28, §.47 OZ alebo

zverejnenie zmluvy a pod.) (Fiala et al,.2003, s.a193).

Podľa súdnej praxe, odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti.

Práve naopak, subjekt, ktorý od zmluvy odstúpil tým neporušil ţiadnu zmluvnú povinnosť,

len vykonal svoje právo vyplývajúce zo zmluvy alebo zo zákona. Zároveň, odstúpenie

od zmluvy je právom oprávneného, nie jeho povinnosťou (Svoboda et al, 2004, s..380).

Kontrahenti sú viazaní kontraktom, ale odstúpiť od tohto kontraktu môţu len

z dôvodov, ktoré sú zákonom ustanovené alebo na základe vzájomnej dohody.

Pri odstúpení ..od kontraktu sa tento úkon ruší od začiatku, pokiaľ právny predpis

neustanovuje inak, alebo ak sa účastníci nedohodli inak (Briestenský et al, 1999, s..96).

Príloha 2

44

Vo svojej podstate je odstúpenie od zmluvy inštitútom. sankčným, eventuálne

je chápané. ako sankčné opatrenie v prípade neplnenia povinností zmluvných strán.

Väčšinou pripadá do úvahy, ak sa niektorá zo strán spreneverila zmluve. Tento inštitút

je aj výnimkou, ktorá prelamuje zásadu pacta sund servanda, teda zo zásady záväznosti

zmlúv. V prípade odstúpenia od zmluvy platí zväčša princíp, ţe odstúpiť má právo ten,

kto bol spreneverením zmluvy dotknutý (Fiala et al, 2003, s. 193).

Základné podmienky tohto inštitútu sú upravené v OZ, a to konkrétne v ustanovení

§ 48 a § 49. Kým ustanovenie § 49 OZ upravuje prípady zmluvy uzavretej v tiesni

za nápadne nevýhodných podmienok, podľa ustanovenia § 48 OZ, účastník môţe

od zmluvy odstúpiť iba ak je to v OZ alebo v inom zákone ustanovené, alebo ak je to

účastníkmi zmluvy dohodnuté, pričom to obsah a povaha zmluvy pripúšťa a v prípade,

ak je jednostranné odstúpenie od zmluvy obsahom zmluvnej dohody, zmluvné strany

si môţu pre prípad tohto úkonu dojednať tzv. „odstupné“ (http://www.najpravo.sk/,

13.02.2014).

3.5 Využitie nepomenovaných zmlúv v praxi

Ďalším. hlavným artribútom predkladanej práce je aplikovanie a vyuţitie

inominátnych zmlúv v podnikateľskej praxi...

S prihliadnutím na obmedzenosť rozsahu práce sa prostredníctvom vybraných

inominátov a ich vzorov, či judikátov v tejto záverečnej podkapitole zmienime len

o niektorých najčastejšie sa vyskytujúcich nepomenovaných zmluvách a poukáţeme

na ich efektivitu a vyuţitie v podnikateľskej praxi...

Či sa jedná o občianskoprávne alebo obchodnoprávne záväzkové vzťahy, vytvorili

sa rôzne nepomenované zmluvy, ktoré majú značné zastúpenie v neziskových alebo

ziskových sférach, teda aj v rôznych oblastiach. Schéma 5 znázorňuje oblasti v ktorých

je kategória nepomenovaných zmlúv pouţívaná najčastejšie.

V súčasnosti do kategórie inominátov patrí aj dojednanie o výhrade lepšieho kupca

alebo práva spätného predaja ale i zmluva o opcii. Súdna prax za nepomenovanú zmluvu

uznala napríklad aj dohodu o opatrovaní druhovo určených vecí, zmluvu o dojednaní

prenajímateľa a nájomcu o istote (kaucii) zabezpečujúcej zaplatenie nájomného, zmluvu

o rekonštrukcii domu, v ktorej je dohoda o cene odloţená do budúcnosti. Za inominát

moţno povaţovať i zmluvu o podomovom predaji (Fekete, 2007, s. 188).

Príloha 2

45

Schéma 5 Vyuţitie nepomenovaný zmlúv podľa OZ a OBZ v jednotlivých oblastiach

020406080

100

Využitie nepomenovaných zmlúv v jednotlivých oblastiach

Zmluvy podľa OZ Zmluvy podľa OBZ

Zdroj: vlastné spracovanie, 08.03.2014

Nepomenovanú zmluvu môţu navzájom medzi sebou uzatvárať i fyzické osoby

podľa § 51 OZ napríklad ako zmluvu poskytnutí výučby, či zmluvu o prevzatí dlhu. Avšak

nie je vylúčené, ţe fyzická osoba nemôţe uzavrieť inominátnu zmluvu s právnickou

osobou podľa § 269 ods. 2 OBZ. Vhodným príkladom kontraktu je leasingová zmluva.

Formou inominátu môţu byť uzatvorené i zmluvy v sociálnej oblasti a to tak zmluvy

o zaopatrení osoby ako i zmluvy o poskytovaní sociálnej sluţby napríklad zariadenie pre

seniorov či domov sociálnych sluţieb (Illášová, 2011, s. 244).

V odvetí zdravotníctva sú nepomenované zmluvy uzatvárané zväčša ako zmluvy

o poskytovaní lekárskej prípadne zdravotnej starostlivosti.

Neopomenuteľnou oblasťou uplatnenia nepomenovaných zmlúv je i oblasť školstva.

Tu ich poznáme v prevaţnej miere ako zmluvy o obsahu štúdia, ktoré sa spravidla

spravujú ustanoveniami OZ a musia byť uzatvorené medzi jednotlivými študentmi

a príslušnou fakultou. V danej oblasti moţno uzatvoriť aj zmluvy o spolupráci v odbornej

študentskej praxi medzi školou a pracoviskom praxe; zmluvy o spolupráci v odbornej

študentskej praxi medzi praktikantmi a pracoviskom; dohody o zameraní a cieľoch praxe

ale i zmluvy či dohody o vykonaní práce resp. o pracovnej činnosti pedagógov.

Vhodný príklad pouţitie nepomenovaných zmlúv v oblasti školstva sú aj rámcové dohody

napríklad na dodanie tovaru, avšak tieto sú prevaţne uzatvárané podľa OBZ.

Príloha 2

46

V nezanedbateľnej miere sú inomináty uplatňované i v oblasti športu, najmä

ako hráčske zmluvy. Napríklad nepomenovanú zmluvu, prvú svojho druhu na úrovni

európsko-únijnej legislatívy, podpísali zástupcovia UEFA, EPFL, ECA a FIFPro Division

Europe. Zmluva obsahuje minimálne štandardy hráčskych zmlúv, ktoré by mali chrániť

rovnako hráčov ako aj kluby. Vzor hráčskej zmluvy podľa daných kritérií sa nachádza

v prílohe 2.

3.5.1 Nepomenované zmluvy v neziskovom sektore

Najčastejšie uzatváranými nepomenovanými zmluvami v neziskovom sektore

sú zmluva o sponzoringu či zmluva o reklame.

Práve termín „neziskový sektor“ nie je doposiaľ presne definovaný.

Sektor zdôrazňuje aspekt, ţe jeho cieľom (na rozdiel od komerčných a ziskových

organizácií) nie je vytvárať zisk a rozdeľovať ho medzi vlastníkov. Súčasťou neziskového

sektoru pôsobiaceho v rámci systému národného hospodárstva sú nadácie a nadačné

fondy (nadačné subjekty). Neziskový sektor sa na Slovensku začal rozvíjať po roku 1989,

t.j. po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky.

ad a) Zmluva o sponzoringu, nie je vymedzená ako samostatný druh zmluvy ani

v OZ ani v OBZ a samotná definícia sponzoringu alebo sponzorstva ako takého

v slovenskej právnej legislatíve absentuje. Pri uzatváraní sponzorskej zmluvy vyuţívajú

zmluvné strany moţnosti uzatvorenia tzv. nepomenovanej zmluvy v zmysle ustanovenia

§ 51 OZ a § 269 ods. 2 OBZ.

Sponzorovanie ako druh činnosti, je definované len v § 38 ods. 1 Zákona o vysielaní

a retransmisii nasledovne: “sponzorovanie na účely tohto zákona je plnenie určené na

priame alebo nepriame financovanie programu, programovej sluţby alebo audiovizuálnej

mediálnej sluţby na poţiadanie s cieľom propagovať názov alebo obchodné meno,

ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej osoby alebo fyzickej

osoby, ktorá také plnenie poskytla” (ZVR, 2013).

ad b) Zmluva o reklame, nie je zvlášť upravená v platnom slovenskom právnom

poriadku. Pri kontraktácii zmluvné strany vyuţívajú moţnosti uzatvorenia

tzv. zmluvy nepomenovanej podľa ustanovenia § 51 OZ prípadne § 269 ods. 2 OBZ,

Príloha 2

47

pričom právne povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú v predmetnej zmluve výslovne

upravené, sa riadia príslušnými ustanoveniami OZ a OBZ a ďalších všeobecne záväzných

predpisov.

Reklama podľa Zákona o reklame a to konkrétne podľa §.2 ods..1 písm..a)

je definovaná ako „prezentácia produktov v kaţdej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu“,

pričom osoba, ktorá reklamu šíri, je šíriteľom reklamy a podľa tohto zákona je ňou

„fyzická alebo právnická osoba, ktorá reklamu šíri v rámci svojej podnikateľskej činnosti“.

Aby reklama bola reklamou, musí spĺňať nasledujúce tri základné predpoklady: musí

ísť o verejné oznámenie; musí byť v súlade s pravidlami hospodárskej súťaţe a dobrými

mravmi súťaţe a nesmie byť klamlivá a skrytá.

3.5.2 Nepomenované zmluvy v podnikateľskej praxi

Podnikateľské subjekty (t.j. organizácie ziskového sektora) majú ako prevaţujúcu

činnosť, kvôli ktorej boli zriadené, dosahovať zisk, avšak môţu sponzorovať i neziskový

sektor, pokiaľ na to majú dosť prostriedkov a nevedie to k ich bankrotu.

Uţ samotný názov tejto podkapitoly hovorí o tom, ţe v nej upriamime svoju

pozornosť na vyuţitie a efektivitu nepomenovaných zmlúv v podnikateľskej praxi.

Z dôvodu obmedzeného rozsahu práce sa v stručnosti zmienime len o zmluve leasingovej,

rámcovej dohode ako aj o zmluve o prevode doménového mena. Okrem nich si len

okrajovo spomenieme manaţérsku zmluvu na výkon funkcie a zmluvu franchisingovú.

ad a) Leasingové zmluvy zastávajú prvenstvo nepomenovaných zmlúv

v slovenskom právnom poriadku. Predmetná zmluva je dokument, ktorý podpisuje

nájomca s leasingovou spoločnosťou. V súčasnosti sa kontraktácia leasingu vykonáva

prevaţne realizáciou ustanovenia §.269 ods..2 OBZ, tzn. ako zmluva nepomenovaná.

V situácii keď je jeden z účastníkov zmluvy fyzická osoba, môţu sa dohodnúť

písomnou dohodou, ţe sa ich záväzkový vzťah bude spravovať §.51 OZ. Pri jej uzatváraní

však musí ísť vţdy o prejav vôle strán, ţe tieto chcú uzavrieť nepomenovanú zmluvu.

Takýto postup uznáva aj súdna prax. Ak by išlo o pouţitie nájomnej zmluvy pri uzavretí

leasingovej zmluvy s pouţitím odchylnej právnej úpravy, súd by mohol v súdnom konaní

vyhlásiť takto uzatvorené kontrakty za neplatný právny úkon.

Príloha 2

48

Z právneho hľadiska takáto zmluva upravuje vzťahy medzi nájomcom

a leasingovou spoločnosťou, definuje vzájomné práva a povinnosti a na jej základe získava

nájomca právo na uţívania predmetu leasingu a platí za to leasingovej spoločnosti nájomné.

Pod pojmom leasing sa v Slovenskej republiky rozumie právny vzťah medzi dvomi

subjektmi, v rámci ktorého je za konkrétne stanovenú odplatu v prospech vlastníka veci,

umoţnené uţívanie konkrétne určenej veci leasingovým nájomcom a zároveň je určené,

ako bude naloţené vecou po skončení zmluvou určenej doby trvania leasing.

Nielen v slovenskej, ale aj v medzinárodnej praxi sa môţeme stretnúť s dvomi

základnými formami leasingu, a to leasing finančný a operatívny.. Delenie leasingu

na finančný a operatívny má výhody ako pre prenajímateľov tak aj pre poskytovateľov.

Obsah zmluvy môţe byť tvorený odkazom na obchodné podmienky v zmysle ustanovení

§.273.OBZ. Nesmie však odporovať kogentným ustanoveniam platného právneho

poriadku. Ak tomu tak nie je, tak vo vzťahu k obsahu leasingovej zmluvy pôsobia

všeobecné záväzné pravidlá súkromného práva iba podporne.

ad b) Rámcové zmluvy a dohody nie sú osobitne upravené v ţiadnom

právnom predpise, čiţe nie je ich moţné zaradiť pod ţiaden zmluvný typ. Jedná sa teda

o zmluvy nepomenované, ktoré budú vo svojej podstate vţdy podriadené OBZ,

no následné čiastkové zmluvy uţ môţu byť jednotlivými zmluvnými typmi alebo znovu

zmluvy nepomenované. Vo všeobecnosti je rámcová dohoda tradične najpouţívanejšou

zmluvou tam, kde bude nasledovať druhá etapa konania, počas ktorej budú stanovené

podmienky, ktoré neboli upravené v dohode medzi zmluvnými stranami.

Avšak na zabezpečenie lepších podmienok je zvyčajne výhodnejšie mať záväznejšie

podmienky, teda rámcové zmluvy.

Rámcová zmluva je súčasťou určitého súboru zmlúv, ktorý nemusí byť z hľadiska

typu zmlúv rovnorodý a pre ostatné zmluvy tvoriace určitý súbor zmlúv má zásadný

význam v tom zmysle, ţe sčasti určuje podmienky týchto zmlúv. Podmienky dohodnuté

v rámcovej zmluve sú spravidla súčasťou ostatných čiastkových zmlúv tvoriacich

jeden súbor.

Typickým znakom rámcovej zmluvy je, ţe na základe samotnej zmluvy nedochádza

k poskytnutiu plnenia ani jednou zo zmluvných strán. K realizácii dochádza aţ pri uzavretí

následnej čiastkovej zmluvy.

Príloha 2

49

Predmetné zmluvy sú obzvlášť vyuţívané v procese Verejného obstarávania

a poznáme ich najmä ako: rámcová dohoda na dodanie tovaru uzatvorená s jedným alebo

viacerými dodávateľmi, rámcová zmluva o poskytovaní sluţieb, rámcová zmluva

obchodnej spolupráci, rámcová zmluva o prístupe a distribúcii, rámcová zmluva o dielo

a ďalšie.

V nemalej miere môţe byť rámcová zmluva nápomocná i pri predaji podniku

a to predovšetkým pri transakcii zamestnancov od pôvodného zamestnávateľa k novému.

Takýto vzor rámcovej zmluvy znázorňuje príloha 3.

ad c) Zmluva o prevode doménového mena (viď príloha 4) ako aj samotná oblasť

doménových mien nie je v platnom slovenskom právnom poriadku špecificky upravená.

Doménové meno nie je predmetom špecifických subjektívnych práv absolútnej povahy,

avšak môţe byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako tzv. iná majetková hodnota

o čom pojednáva ustanovenie § 118 ods. 1 OZ.

Komplexnú definíciu doménových mien publikoval slovenský autor profesor

Vojčík, ktorý uvádza: „Doménové meno pozostáva z textového reťazca s príponou „SK“

alebo s inou príponou. Pouţívajú sa iba písmená bez diakritiky, čísla a znaky.

Textový reťazec musí mať najmenej dva znaky. Doménové mená majú svoj význam najmä

v prostredí internetu a slúţia na označovanie subjektov, ich produktov a sluţieb“.

Pravidlá registrácie a pouţívania domény pre SR stanovuje subjekt SK-NIC (Vojčík,

2012, s. 396).

Ustanovenia OBZ sa na zmluvu pouţijú vtedy, pokiaľ sú splnené podmienky

predpísané v § 261 OBZ, tzn. najmä vtedy, ak je zmluva uzatváraná medzi podnikateľmi

a pri jej uzatváraní je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, ţe sa týka ich

podnikateľskej činnosti.

Ohľadne sporov prevodu doménového mena sú známe aj prípady z judikatúry,

napríklad, keď Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodoval sporný prevod doménového

mena na ţalobcu na podklade odstraňovacieho nároku a ako súd odvolací rozsudok

okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým bol odporca zaviazaný previesť

doménové meno na danú spoločnosť podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetný právoplatný Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici spisovej značky

41Cob/179/2010 zo dňa 09.11.2011 si môţeme vyhľadať na nasledujúcej webovej stránke

http://blog.eisionline.org/2012/08/09/ks-banska-bystrica-prevod-domeny-na-zalobcu/.

Príloha 2

50

Za potrebné tieţ pokladáme uviesť aj opačný príklad, kedy sa dovolací súd

z dôvodov uvedených v rozsudku nestotoţňuje s právnym názorom odvolacieho súdu

rovnako ako aj s právnym názorom súdu prvého stupňa. Z pohľadu dovolacieho

súdu ani súd prvého stupňa, ani odvolací súd neposúdil vec správne podľa právnych

predpisov Českej republiky a prevod domény ako deliktný nárok Najvyšší súd Českej

republiky Rozsudkom spisovej značky 23Cdo 3407/2010 zo dňa 19.04.2013 odmietol.

Závery ako aj obsah predmetného rozsudku sú k nahliadnutiu na webovej stránke

http://blog.eisionline.org/2012/07/18/najvyssi-sud-cr-odmietol-prevod-domeny-ako-narok-

deliktny/.

ad d) V podnikateľskej praxi sa v posledných rokoch značne rozšíril pojem

„manaţérska zmluva“. Je pouţívaný pre rôzne druhy a typy zmlúv, ktorých účelom je

upraviť iba výkon istých riadiacich činností.

Manaţérska zmluva na výkon funkcie ako samostatný zmluvný typ neexistuje. Môţe

byť uzatvorená v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 OBZ ako zmluva nepomenovaná.

Takýto typ zmluvy sa najčastejšie uzatvára v nadväznosti na vymenovanie

napr. do funkcie generálneho riaditeľa podniku. Vzor manaţérskej zmluvy na výkon

funkcie predsedu predstavenstva tvorí príloha 5.

Zmluva nespôsobuje vznik pracovného pomeru, ale u osôb vymenovaných

do funkcie, a teda aj u členov štatutárnych orgánov stanovuje dôleţité podmienky výkonu

či riadenia práce. Manaţérska zmluva na výkon funkcie ako taká, je len doplňujúci

charakter k aktu vymenovania do funkcie.

Na uzatváranie takých zmlúv existovali v praxi rôzne názory. Za dva hlavné smery

moţno povaţovať výkon funkcie napr. konateľa spoločnosti na základe manaţérskej

zmluvy o výkone funkcie, poprípade mandátnej zmluvy a výkon funkcie konateľa

spoločnosti na základe pracovnej zmluvy.

Túto premisiu.. judikatúra uţ potvrdzuje dlhodobo a súdy opakovane upozorňujú

na.. skutočnosť, ţe činnosť konateľa, alebo akéhokoľvek štatutárneho orgánu

sa v pracovnom pomere nemôţe vykonávať, pretoţe medzi konateľom a spoločnosťou

ide o obchodno-právny vzťah, ktorý sa riadi ustanoveniami OBZ.

V Slovenskej republike tento názor na právne postavenie a činnosť konateľa

bol po prvýkrát potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 26.11.1997

pod sp..zn..5.Cdo.92/97, ktorý môţeme nájsť na stránke http://www.judikaty.info/sk/search

/?q=Cdo+92%2 F97 &db=nssr&sort=dateasc.

Príloha 2

51

ad e) Franchisingovú. zmluvu poznáme ako .veľmi zloţitý typ zmluvy

zasahujúcu do viacerých právnych oblastí. Takáto zmluva v sebe zahŕňa predovšetkým

prvky licenčnej zmluvy, nájomnej zmluvy prípadne zmluvy o obchodnom zastúpení.

Tento typ zmluvy súčasné pozitívne právo neupravuje a nemoţno ju zaradiť pod ţiaden

zmluvný typ. Svoje právne vyjadrenie nachádza v ustanovení §.269 ods. 2 OBZ.

Franchising znamená zmluvnú dohodu medzi výrobcom alebo poskytovateľom

(franchisor) a nezávislým podnikateľom či prijímateľom (franchisant), ktorý za priamu

alebo nepriamu odplatu získa moţnosť vyuţívať súbor práv priemyselného a duševného

vlastníctva s cieľom výroby alebo marketingu určitého druhu tovaru, sluţieb či technológií.

Teda franchisant odkúpi práva poskytovať rovnaké sluţby alebo predávať rovnaké

výrobky, pouţívať know-how a značku ako franchisor. Zmluvnými stranami „franchisi“

sú spravidla podnikateľské subjekty a na ich záväzkový vzťah je potrebné aplikovať

ustanovenia §.261 ods. 1 OBZ.

Príloha 2

52

Záver

Nosnou časťou tejto bakalárskej práce bola analýza, skúmanie a hodnotenie

efektivity nepomenovaných zmlúv a poukázanie na ich význam v podnikateľskej praxi.

Vychádzajúc z teoretických poznatkov analýzou a stručnou charakteristikou jednotlivých

nepomenovaných zmlúv, sme sa snaţili aspoň v skratke vyzdvihnúť ich efektivitu,

ako aj vyuţitie v praxi.

Téma inominátnych zmlúv sa dá chápať z dvoch hľadísk, a to z hľadiska

teoretického a praktického. V bakalárskej práci sme sa venovali nielen teoretickému

pohľadu, ale aj vyuţitiu inominátnych zmlúv v praxi.

Moţnosť „vykonštruovať. či. vymyslieť“ si zmluvu sa v právnom poriadku vyvíjala

uţ od staroveku, a z toho dôvodu sme povaţovali za dôleţité zahrnúť do našej práce

historický exkurz vzniku a vývoja inštitútu zmluva.

Aby bolo moţné pochopiť podstatu nepomenovaných zmlúv, bolo z nášho pohľadu

potrebné vysvetliť pojem zmluva a občianskoprávny vzťah ako taký a následne vymedziť

druhy zmlúv a teoreticky ich rozčleniť na: typové, ktoré sú upravené v zákone ako

samostatný typ; zmiešané zmluvy, ktoré v sebe zahŕňajú prvky rôznych typových ale

i nepomenovaných zmlúv a nakoniec zmluvy nepomenované, ktorých právnu úpravu

nepozná ţiaden právny predpis. Charakteristiku a rozdiel medzi nimi sme v stručnosti

uviedli v druhej kapitole.

V tretej kapitole analýzou, skúmaním a hodnotením efektivity nepomenovaných

zmlúv v praxi sme dospeli k záveru, ţe tieto inštitúty majú značné a neodmysliteľné

zastúpenie v našej spoločnosti.

Inominátna zmluva je záleţitosťou veľmi premenlivou a je pochopiteľné,

ţe dokonalú inominátnu zmluvu ani nie je moţné uzatvoriť. Vţdy záleţí len na

konkrétnom prípade, stupni podnikateľského rizika a istote, ktorú poţaduje tá-ktorá strana.

Pri uzatváraní takéhoto typu zmluvy je potreba detailne vyriešiť všetky aspekty

zmluvného vzťahu, medzi ktoré radíme napríklad označenie zmluvných strán, ako aj

dostatočné vymedzenie predmetu zmluvy.

Okrem toho by v takejto zmluve nemali absentovať zabezpečovacie inštitúty,

ktorých je jednak v OZ ako aj v OBZ celá rada. Pouţitie zabezpečovacích inštitútov

v nepomenovaných zmluvách nie je prejavom nedôvery medzi jednotlivými kontrahentmi,

ale je to vyjadrenie podnikateľskej profesionality, dôveryhodnosti .a v nemalej miere

aj zodpovednosti zmluvných strán.

Príloha 2

53

Inominátne zmluvy majú široký záber v rôznych oblastiach a sférach spoločnosti

a pre rôznorodosť foriem ich vyuţitia v podnikateľskej praxi najschodnejším riešením,

čo sa týka „otázky právnej úpravy“ týchto zmlúv, by bolo vhodné ponechať moţnosť

pre uzatvorenie zmluvy netypickej, nepomenovanej, ktorá sa nedá subsumovať

ani pod jeden zmluvný typ.....

V súčasnom období prebiehajú práce na rekodifikácii súkromného práva

v súvislosti s prípravou nového Občianskeho zákonníka. Legislatívna rada vlády privítala

navrhovanú integrovanú podobu OZ a osobitne pozitívne prijala a vyzdvihla jednotné

koncepčné riešenie záväzkového práva v pripravovanom kódexe.

Pokiaľ ide o všeobecnú časť záväzkového práva, sa stotoţňujeme s týmto jednotným

riešením pretoţe takéto riešenie sprehľadní právnu úpravu jednotlivých zmlúv vrátane

ich zabezpečenia. Takýto postup, bude prínosom k prehľadnosti a zrozumiteľnosti

právnej úpravy záväzkového práva ako celku. Je moţné s určitosťou povedať,

ţe zjednotením týchto inštitútov typických pre obidve tieto právne odvetia, sa predíde

aj nejasnostiam v aplikačnej praxi.

V rámci týchto prebiehajúcich prác rekodifikácie súkromného práva by sme

v oblasti záväzkového práva navrhovali, aby legislatíva na tento významný inštitút

nepomenovaných zmlúv upriamila svoju pozornosť tak, aby bol vytvorený akýsi

predbeţný popis či vzor, ako by si mali účastníci upraviť všetky oblasti takejto zákonom

neupravenej zmluvy do detailov, pretoţe zmluvné strany nevedia pri prípadnom spore,

ako postupovať pri zmluvne neupravenej oblasti.

Príloha 2

54

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

BAKEŠ, M. 1999. Veľký domáci právnik. Praha: Reader´s Digest Výběr, 1999. 744 s.

ISBN 80-86196-04-6.

BEJČEK, J. et al. 2010. Obchodní závazky, 5. vydání. Praha: C.H. Beck, 2010. 593 s.

ISBN 978-80-0740-033-70.

BLACK, H. C. 1993. Blackův právnický slovník. preklad Balaš, V. et al. 6. vydání.

Praha: Victoria Publishing, 1993. 705 s. ISBN 80-856-052-36.

BRIESTENSKÝ, L. et al. 1999. Právo pre každého I., Občianske právo.

Bratislava: Jaspis pre Open Society Foundation, 1999. 48 s. ISBN 80-85576-22-8.

BRŐSTL, A. et al. 2002. Teória práva. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika,

2002. 94 s. ISBN 80-223-0351-8.

CIRÁK, J. et al. 1997. Občianske právo. Bratislava: Inštitút pre verejnú správu,

1997. 43 s. ISBN 80-85327-32-5.

CIRÁK, J. 2009. Občianske právo, Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2009. 359 s.

ISBN 978-80-89122-51-6.

ČIPKÁR, J. 2010. Etika a právo. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2010.

385 s. ISBN 80-7097-561-7.

ELIÁŠ, K. 1995. Občanský zákoník, Velký akademický komentář, 2. svazek.

Praha: Linde Praha a.s., 1995. 405 s. ISBN 978-80-7201-687-7.

FEKETE, I. 2007. Občiansky zákonník, Komentár. Bratislava: Epos, 2007. 1063 s.

ISBN 978-80-8057-688-2.

FIALA, J. et al. 2003. Občanské právo hmotné, 3. vydání, Brno: Masarykova

univerzita a nakladatelství Doplněk, 2003. 496 s. ISBN 80-7239-111-9

FICOVÁ, S. et al. 2008. Občianske právo procesné, 2. aktuálne a rozšírené

vydanie, Učebnica Právnickej fakulty. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity

Komenského v Bratislave, 2008. 467 s. ISBN 978-80-7160-256-9.

HANDLAR, J. 2003. Zánik závazku dohodou v občanském a obchodním právu,

1. vydání. Praha: C.H. Beck, 2003. 184 s. ISBN 978-80-7400-184-0.

HULMÁK, M. 2008. Uzavírání smluv v civilním právu. Praha: C.H.Beck, 2008, 203 s.

ISBN 978-80-7400-062-1.

ILLAŠOVÁ, M. 2011. Vzory zmlúv a podaní pre občanov. Bratislava: Nová Práca,

2011. 624 s. ISBN 978-80-8935-024-7.

JAKUBOVIČ, D. 2004. Záväzkové vzťahy a zabezpečovacie právne inštitúty

v obchodnom práve. Bratislava: VEDA, 2004. 221 s. ISBN 80-224-08-00.

Príloha 2

55

KAČALA, J. 2004. Krátky slovník slovenského jazyka. 4. Doplnené a upravené

vydanie. Bratislava: Veda, 2004. 985 s. ISBN 80-224-0750-X.

KIRSTOVÁ, K. et al. 1996. Základy súkromného práva. Košice: Univerzita Pavla

Jozefa Šafárika, 1996. 329 s. ISBN 80-7097-344-7.

KLÍMA, J.1976. Lidé Mezopotámi. Praha: Orbis, 1976. 334 s. ISBN 601-22857.

KNAPP, V. 1995. Človek, občan a právo, ročník 131. Bratislava: Právnik, 1995.

LAZAR, J. et al. 2006. Občianske právo hmotné. 1. a 2. zväzok. Bratislava: Iura Edition,

2006. 1248 s. ISBN 80-8078-084-6.

LAZAR, J. 2010. Občianske právo hmotné. 1. a 2. zväzok. Bratislava: Iura Edition, 2010.

1263 s. ISBN 978-80-8078-346-4.

MAĎAR, Z. 1995. Slovník českého práva I a II. díl 1. vydání Praha, 1995. 1842 s. ISBN

80-7201-377-7.

MAREK, K. 2006. Smluvní obchodní právo. Brno: Masarykova univerzita, 2006. 336 s.

ISBN 978 -80 -210 -4619-1.

PLANK, K. et al. 1996. Občianske právo 1. zväzok. Bratislava: Iura Edition, 1996.

1000 s. ISBN 80-8871-507-5, s. 67.

PRUSÁK, J. 1999. Teória práva, Bratislava: Právnická fakulta Univerzity

Komenského v Bratislave, 1999. 286 s. ISBN 80-7160-113-6.

REBRO, K. 2003. Rímske právo. Bratislava: Iura Edition, 2003. 497 s.

ISBN 80-8904-753-X.

SUCHOŢA, J. 2010. Obchodné právo. Bratislava: Iura Edition, 2010.

1032 s. ISBN 978-80-8078-290-0.

SVOBODA, J. et al. 2004. Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace

predpisy. Vydavateľstvo: Eurounion, 2004. 1345 s. ISBN 80-8898–464-5.

ŠVESTKA, J. et al. 2014. Občanský zákoník, Komentář, Svazek I. Praha: Wolters Kluwer

ČR, 2014. 1736 s. ISBN 978-80-7478-370-8.

VEČEŘA, M. et al. 2013. Teória práva, Ţilina: Eurokódex, 2013. 359 s. ISBN

978-80-8115-500-10

VOJČÍK, P. 2010. Občianske právo hmotné I. Košice: Univerzita Pavla Jozefa

Šafárika, 2010. 334 s. ISBN 80-7097-816-0.

ZOUFALÝ, V. 2007. Velká kniha smlouvnich vzorů, Praha: C.H. Beck, 2007.

1311 s. ISBN 978-80-7179-613-8.

Príloha 2

56

Zoznam použitých právnych predpisov

Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov

Záko č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník v znení neskorších predpisov

Zákon č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád v znení neskorších predpisov

Zákon č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník v znení neskorších predpisov

Zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov

Zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame v znení neskorších predpisov

Zákon č. 336/2005 Z.z. zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z.z.

o cenných papieroch a investičných sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Internetové zdroje

<http://www.rimskepravo.cz/clanky/vyznam-rimskeho-prava.html/>, 30.11.2013

<http://pravna.szm.com/firstaid/rady-a-vzory.html/>, 01.12.2013

<http://www.niton.sk/ pravnaporada.sk/archive/index.php/t-67145.html/>, 30.11.2013

<http://www.najpravo.sk/>, 13.02.2014

<http://www.epi.sk/>, 13.02.2014

<http://www.podnikajte.sk/pravo-a-legislativa/c/443/category//>, 14.02.2014

Príloha 2

57

Zoznam použitých skratiek

OBZ Obchodný zákonník

OSP Občiansky súdny poriadok

OZ Občiansky zákonník

SR Slovenská republika

ČR Česká republika

Z. z. Zbierka zákonov

Zb. Zbierka

ZR Zákon o reklame

ZVR Zákon o vysielaní a retransmisii

atď. a tak ďalej

č. číslo

napr. napríklad

nasl. nasledujúce

ods. odstavec

písm. písmeno

pod. podobne

s. strana

t.j. to je

tzn. to znamená

tzv. tak zvaný

ECA Asociácia európskych klubov

EPFL Asociácia európskych profesionálnych líg

FIFPro Medzinárodná federácia futbalových profesionálov

UEFA .Únia európskych futbalových zväzov

Príloha 2

58

Zoznam príloh

Príloha 1 Zmluva o zriadení vecného bremena (vzor)

Príloha 2 Hráčska zmluva (vzor)

Príloha 3 Rámcová zmluva o prevode zamestnancov (vzor)

Príloha 4 Zmluva o prevode doménového mena (vzor)

Príloha 5 Manaţérska zmluva (vzor)