Nahlas 2-2010

2/2010 príloha pre vedúcich spoločens�ev

ZRELOSŤ+Nahlas

biblické zamyslenia na každý deň

SLOVO NA DNES+

VZŤAH S BOHOM ŤA UROBÍ ŠŤASTNÝM

TÚŽILA SOM PO NIEKOM ALEBO

NIEČOM VIACSVEDECTVO

DRIEMAJÚCI DUCHAKO Z NEHO VON

NÁJDE A NAPLNÍ TVOJE SRDCE

2

NahlasJe našou výsadou prinášať

Božie kráľovstvo

Vďaka Nahlasu môžeš

ty aj ľudia v tvojom okolíčítať články, vďaka ktorým

duchovne ras�eš. A porastú aj ďalší.

Tak si nenechaj Nahlas len pre seba.

Pošli ho ďalej.

ďalším ľuďom.

ďalej >>pošli

PRÍĎ SA MODLIŤ S NAMI

NA STREDUv najbližšej dobe

si vypočuješ vyučovanie

o vzťahocha ich dôležitosti

Staň sa fanúšikom stredy na Facebooku

Naše otvorené modlitebné stretnutiekaždú stredu od 18:30 v istropolise na trnavskom mýte v bratislave

3

úvodník

Nahlasvydáva

Spoločenstvo pri Dóme sv. Mar�na

Sme skupina kresťanov (prevažne katolíkov) z Bra-�slavy. Každému z nás sazmenila viera - stala sa vi-tálna a plná života; niektorí uverili v Boha ako predchá-dzajúci ateis� a sympa�zan-� iných nábožens�ev. Pre-čo? Zažili sme, že s Bohom môžme mať osobný vzťah.

S tým, čo máme, sa chceme podeliť, nechceme si to nechať len pre seba - preto je aj tento časopis, preto sú aj ďalšie naše ak�vity. Idenám najmä o to, aby kres-ťania žili svoju vieru naplno. Tiež o to, aby neveriaci spo-znali Krista a žili život podľa Neho, aby sa na Slovensku žilo podľa Božích princípov a aby na tom všetkom kresťania spolupracovali.

Spoločenstvo pri Dóme sv. Mar�na je tu od začiatku90-tych rokov. Jeho vedú-cim je Mário Tomášik. Spo-ločenstvo má aj svojho kňa-za, ktorým je Jozef Haľko.

Viac na www.mar�ndom.sk.

píše Mário Tomášik, vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina

Zo vzťahu s Bohom

berieš silu

Nikto by si nemal myslieť, že kresťanstvo (respektíve vzťah s Bohom) je

len nejaký prívesok na náš život; nálepka „kresťan“, ktorú si nalepíme.

Namiesto toho by sme mali vidieť tú zázračnú premenu, kedy do nášho

človečenstva (vytvoreného Bohom) vstupuje Duch Svätý a premieňa

nás na nových ľudí, Jeho ľudí, ľudí, ktorí sú novým stvorením a majú

účasť na jeho prirodzenosti, na jeho (vnútornom) živote.

Kresťanstvo nie je niečo vonkajšie, niečo, čo sa dá k nám len tak zave-

siť, či nalepiť. Je to niečo, z čoho žiješ, odkiaľ berieš silu, zmysel života.

Vzťah s Bohom je to, čo ťa robí šťastným a hlavne zachráneným pre

večnosť. Tento vzťah je to najdôležitejšie v tvojom živote a Boh očakáva, že to

budeš nielen vedieť, ale budeš podľa toho aj žiť.

Očakáva, že budeš na Neho myslieť, že si nájdeš na Neho čas, že ho

uprednostníš pred inými.

Že bude prvý, keď budeš chcieť niečo zdieľať zo svojho života, že bude

prvý, keď budeš chcieť niekoho poprosiť o pomoc, že bude prvý počuť

o tvojich starostiach, že bude prvý, keď …

Ak sa sústredíš iba na seba, tak svoj život strácaš, ak sa sústredíš

na Neho, tak svoj život získaš.

Kresťanstvo skutočne funguje, Božia milosť je reálna. Aj ty môžeš byť

premenený.

VIAC O VZŤAHOCH

Toto číslo Nahlasu je zamerané na vzťah s Bohom. Na našich modliteb-ných stretnutiach v tejto dobe prebiehajú vyučovania o vzťahoch a ich dôležitosti. Prvé z nich uverejňujeme v tomto Nahlase, ďalšie si môžeš vypočuť v najbližšie stredy od 18:30 v bratislavskom Istropolise.

4

Nahlas

9 Okienko pre Mariána Lipovského Nič sa nevyrovná Jemu10 Vzťah, ktorý nás urobí šťastnými14 Božie vzťahy v ľudských vzťahoch a v mojej rodine16 Prečo nám to nejde vo vzťahu s Bohom?

34 Driemajúci duch II.37 Svedectvo Prijatie lásky rozvinie ducha

Vydáva

Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina od roku

1997. Vychádza 8-krát do roka spolu s prílo-

hami Slovo nadnes a Zrelosť.

Kontakty do redakcie časopisu Nahlas

Redakcia časopisu Nahlas,

Infocentrum Spoločenstva pri Dóme sv.

Martina, Čajakova 28, 831 01 Bratislava

tel. 02/5557 1397

e-mail: [email protected]

www.nahlas.sk

Kontakty do kancelárie Infocentra

Infocentrum Spoločenstva pri Dóme sv.

Martina, Čajakova 28, 831 01 Bratislava

tel. 02/5557 1397

e-mail: [email protected]

www.martindom.sk

Vedúci redakcie

Andrej Kmeťo

Redakčná rada

Mário Tomášik, Andrej Kmeťo, Martina

Bučeková, Soňa Jančíková

Ďakujeme

Redakcia ďakuje spolupracovníkom,

prispievateľom a podporovateľom.

Grafické spracovanie

Andrej Kmeťo

Foto na obálke

iStockphoto

Tlač zabezpečuje

KOEF, s.r.o.

Registračné číslo Ministerstva kultúry

EV 3085/09

ISSN 1337-9771

Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu

textov zaslaných na uverejnenie v Nahlase.

Všetky autorské neprevzaté príspevky

z tohto časopisu možno ľubovoľne preberať

s uvedením zdroja.

Téma Identita

www.nahlas.sk• prehľad obsahu každého aktuálneho čísla• vybrané články v plnej verzii• informácie o časopise a možnostiach objednania• špeciálne vydanie časopisu v kompletnej verzii navyše v plnofarebnom prevedení

30 Túžila som po niekom alebo niečom viacMôj príbeh s Bohom

38 Tento muž bol šialene zamilovaný do Ježiša

John Paul Mary, známy ako Paddy Kelly z Kelly Family, bol v Bratislave

Práve čítateNahlas 2/2010

Buďme nahlasHovorme o Bohu nahlas

18 Budovanie vzťahu je dôležitejšie ako služba (David R. Sanford)38 Tento muž bol šialene zamilovaný do Ježiša (Paddy Kelly)

Rozhovory, reportáže

Obsah

5

21 Ako sa Pán stará23 Môj byt od Boha30 Túžila som po niekom alebo niečom viac

Obsah

obsah

Svedectvá Pravidelné rubriky 6 Správy28 Správy Horúce miesta pre kresťanov24 Reagujeme Nie! megakasínu40 Hrdinovia viery Hrdinovia na rieke Kwai: V džungli sa naučili odpúšťať44 Kultúra a médiá 46 Spolu tvoríme lepší Nahlas48 Čo - kde - kedy42 Stĺpčeky Jána Buca Extreme51 Vtipy53 Objednávka54 Nestačilo?

8 Téma: Vzťah s Bohom nás urobí šťastnýmiKľúč nášho života je osobný vzťah s našim Stvoriteľom a Záchrancom.

18 Budovanie vzťahu je dôležitejšieRozhovor s Davidom R. Sanfordom

Špeciálne vydaniePrelistujte si celé číslo špeciálneho vydania Nahlasu – príbehy obrátenia, vyučovania, rozhovor, zaujímavosti, zamyslenia a 4x Slovo na dnes.Čítajte na www.nahlas.sk

Výroktohto čísla

Kľúč tvojho a môjho života je osobný vzťah s našim Stvoriteľom a záchrancom Pánom Ježišom Kristom.

Marián Lipovský >>strana 9

Píšte námna [email protected]

Prílohy

Slovo nadnesbiblické zamyslenia na každý deňZrelosťpre vedúcich spoločenstiev a ľudí v duchovnej službe

Budúce číslo

34 Driemajúci duch II.Ako z neho von

Facebook NahlasPridaj sa k skupine Nahlas na Facebooku a prehľad každého Nahlasu uvidíš ako prvý na svete - ešte skôr, než je vytlačený.

Tretí tohtoročný Nahlas vychá-dza v polovici mája. Čerstvé informácie o novom čísle zverej-níme na našom facebookovom profile. Do čítania, priatelia!

6

Nahlas

Najšťastnejší budeme vždy tam, kde je On s nami a my s Ním a kde nás On chce mať.

7

téma / okienko

pre Mariána LipovskéhoOkienko

Keď už bolo jasné, že našu ro-dinku Pán Boh volá presťahovať sa z Prešova do Kráľovej Lehoty, z útulného mesta do nádher-nej, ale od všetkého vzdialenej krajiny, veľakrát som sa pýtal: „Čo ak by raz služba MPK ako Campfest, Timothy, alebo semi-náre na Ranči v Kráľovej Lehote skončila a my by sme ostali v tomto kraji ako sám vojak v poli? Vážne to Pane chceš? Chceš, aby sme žili tak ďaleko od „normálneho“ života?“ Odpoveď bola jednoduchá, a pritom hlboká. Taká samo-zrejmá, a pritom tak ľahko na to stále a stále zabúdam. Je jasné, že robiť službu pre Pána je o. k. Makať na Jeho diele je o. k. Cho-diť do Jeho chrámu je o. k. Byť na kresťanských akciách, alebo tam dokonca pomáhať je o. k. Robiť charitu, sociálnu prácu, trpieť pre Neho, obetovať svoj čas a peniaze Jemu, je o. k. Ale nikdy sa nič nevyrovná Jemu! Životu v Jeho prítomnosti, v Jeho blízkosti. Byť s Ním celý deň, celým srdcom. Životu, kde môžeš spokojne vyznať, že On je tvojím najlepším priateľom. Kde mu môžeš jednoznačne vyznávať, že nič iné, akokoľ-vek vznešené, nemôže zaplniť Jeho miesto v tvojom živote.Keby tu v Kráľovej Lehote všetko skončilo a aj keby som už nič nemohol robiť, aj tak by najšťastnejšou vecou v celom vesmíre bolo byť s Pánom Ježi-

šom, mojím Záchrancom a Vy-kupiteľom. Prechádzať sa Ním, rozprávať sa a počúvať Jeho Slovo. Prihovárať za ľudí, za celé Slovensko so všetkými potreba-mi. Veď najšťastnejší budeme vždy tam, kde je On s nami a my s Ním a kde nás On chce mať.Kľúč tvojho a môjho života je osobný vzťah s našim Stvori-teľom a záchrancom Pánom Ježišom Kristom. A potom následné ovocie tohto vzťahu s Bohom bude kráčať v tes-nom závese za nami a po-žehná mnohých okolo nás. Žalm 42, 2: „Ako jeleň dych-tí po bystrej vode, tak moja duša, po Tebe, Bože!“

Marián Lipovskýfoto: SXC

Kľúč tvojho a môjho života je osobný vzťah s našim Stvoriteľom a záchrancom Pánom Ježišom Kristom.

Nič sa nevyrovná Jemu

Nemusíte sa snažiťčítať ťažko viditeľný text na tejto strane.Viac si totiž prečítate v novom Nahlase.

8

Nahlas

Vzťahy sú veľmi dôležité pre

náš život. V nich získavame

najviac požehnania, aj

najviac ťažkostí. Najdôleži-

tejšou vecou nášho života

je mať vzťah s Bohom.

To nás urobí šťastnými

a pomôže nám mať lepšie

vzťahy aj s ľuďmi okolo nás.

Zdrojom všetkých vzťahov je Boh

On je zdrojom všetkého dob-rého. Boh je jeden a je v troch osobách. Svätá trojica je plná vzá-jomnej lásky, jednoty, spoločného prežívania, vzájomnej úcty a tiež plná vzťahov. V nej je úplná jed-nota, úplná láska a sú v nej vzťahy medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Je to vzor všetkých vzťa-hov a pravda o najsvätejšej Trojici je základná pravda celého kresťan-

stva. Z nej vychádzajú všetky ďal-šie pravdy a z tohto vzťahu vychá-dzajú všetky vzťahy. My môžeme mať vzťahy, pretože Boh je vzťah.

Tak, ako sa všetky tri osoby Tro-jice nedajú pochopiť a vystihnúť oddelene od seba, tak aj nás je ťažké pochopiť, kto sme, čo žijeme a ako premýšľame, ak by sme pre-strihli úplne všetky vzťahy okolo nás. Človek je tvor vzťahov, preto-že je na Boží obraz. Je jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel kvôli

Vzťah, ktorý nás urobí šťastnými

9

téma

nemu samému. Ostatné stvorenie Boh chcel, aby slúžilo človeku, ale človeka chcel kvôli nemu samému. O ničom inom Boh nepovedal, že by ho chcel stvoriť na svoj obraz. Človek dostáva základne atribúty osoby, ktoré sa odvodzujú od Boha, a to je napríklad rozum, slobodná vôľa a budovanie vzťa-hov. Ale aby sa človek stal takým, akým ho plánoval Boh, potrebuje uveriť v Ježiša a prijať ho do svojho života. Až človek, ktorý prijme

do samoty s pocitmi, že aj tak mi nikto nerozumie, aj tak ma nikto nemá rád a keby ostatní vedeli, kto som, tak by sa ku mne lepšie správali. To nie je celkom Boží zámer. Boží zámer je, že človek potrebuje ostatných a bytostne potrebuje vzťahy. Sme tak stvo-rení, lebo sme stvorení na obraz najsvätejšej Trojice, ktorá je vzťah. Preto človek bytostne potrebuje vzťahy a preto je dobré, keď ich vie budovať a vie do nich vkročiť. Boh nás chce naučiť, ako budovať vzťahy, lebo On je prameň vzťahov.

Najväčším šťastím je poznať Boha

Človek má zdravé vzťahy iba vtedy, keď na prvé miesto položí vzťah s Bohom. Sme ľudia vzťahov a potrebujeme vzťahy, ale najdô-ležitejší vzťah, ktorý musíme mať, je vzťah s Bohom. Človek je totiž tvor náboženský a je jediný tvor, ktorý je schopný prijať Boha a mať s Ním vzťah. Boh ho tak vytvoril,

Boží zámer je, že človek potrebuje ostatných a bytostne potrebuje vzťahy.

Ježiša, ktorý si nielen uvedomí, že Ježiš existuje, ale k Nemu aj priľne a začne s Ním byť blízko, sa stáva človekom, akého Boh plánuje. Jeho túžba je, aby človek bol nielen duša a telo, ale aby v ňom prebýva-la Božia milosť, Božia prítomnosť, aby v ňom prebýval Duch Svätý.

Nie je dobre byť človeku samému

V Písme nájdeme, ako si Boh akoby sám pre seba povie, že nie je dobre človeku byť samému. Rád by som na tento verš upriamil pozornosť. Neznamená to, že celý život musíme byť s niekým a keď sme päť minút sami, je to zle. Kaž-

dý z nás potrebuje byť aj chvíľku sám a mať čas pre seba, oddýchnuť si od ostatných. Ale človek ostat-ných potrebuje. Dokonca aj mnísi, ktorí žili v samote, sa po určitom čase vracali k ostatným. Nazývali to „test lásky“, aby vedeli, či ich samota s Bohom premieňa. Je ľahké hovoriť, že milujem Boha, keď som sám a nenarazím na ostatných, ktorí mi možno „lezú na nervy“, nevedia ma pochopiť, alebo ktorých by som radšej nevi-del. Ale človek je tvor vzťahov a nie je dobré mu byť samému. Na to by sme mali pamätať, keď sa niekedy snažíme v sebaľútosti utiahnuť

aby ho človek hľadal a aby ho bol schopný prijať. Človek má tiež túžbu po šťastí. Každý z nás chce byť šťastný a hľadá šťastie. Len málokto pochopí, že najväčším šťastím pre nás je Boh. Pretože keď nás Boh tak stvoril, aby sme ho boli schopní spoznať a prijať a tak sa naplno stali ľuďmi, tak naším najväčším šťastím je, že Boha spoznáme a prijmeme.

Všetko ostatné je dočasné. Na-príklad z nejakej veci, po ktorej túžime a krvopotne pracujeme na tom, aby sme ju získali, po pár mesiacoch už nemáme takú radosť a šťastie z nej nie je trvalé. Nadše-

Vzťah, ktorý nás urobí šťastnýmiNemusíte sa snažiťčítať ťažko viditeľný text na tejto strane.

Viac si totiž prečítate v novom Nahlase.

10

Nahlas

vo vzť ahus Bohom?

Investícia do vzťahuPre dnešnú dobu je typická pre

instantnosť. Som žena a rada va-rím. Ale čo sa týka polievok, radšej si kupujem instantnú, pretože sa mi nechce vynaložiť viac času pri príprave „skutočnej“ polievky. Instantnú stačí len zaliať horúcou vodou a môžem jesť. Nie som obmedzovaná časom a veľa sa pri jej príprave nenarobím. Na prvý pohľad nie je vidieť rozdiel medzi instantnou a „skutočnou“. Rozdiel zistím, až keď ich ochutnám a zis-tím, že „skutočná“ polievka je pred-sa len o čosi lepšia a chutnejšia. Nie je taká umelá. A teraz si to skúsme premietnuť do vzťahu s Bohom.

Ako isto vieme, do hocijakého vzťahu potrebujeme investovať čas, aby fungoval. Aj do vzťahu s Bohom. A priznajme si, že viacerí

Prečo nám

z nás máme s tým problém. Problém s časom sa potom prenáša aj do iných oblastí nášho života. Nemáme už čas toľko sa modliť, stretnúť sa s niekým, nestíhame v práci, ne-máme čas na svoju manželku, deti, nemáme čas sa venovať svojim blíz-kym, rodine, priateľom a podobne.

Postupne sa začnú narúšať vzťahy nielen na pracovisku, ale aj v rodine. Namiesto skutočného života žijeme umelo. Sme vystavení stresu, tlaku, pretože každý od nás niečo chce, nejakú pomoc či prácu, a tak do nášho života vstu-puje omnoho viac výhovoriek, než napr. že už sa nestíhame ani len modliť a byť s Pánom 10 minút.

Niečo sa akoby vytratilo zo vzťa-hu s Bohom. Už to nie je také, ako keď sa nás prvý raz dotkol. Znovu sa stáva pre nás kýmsi neznámym.

Keby sa nás niekto spýtal na Boha, niečo by sme vedeli zo seba vysúkať – je náš Pán, záchranca, spasiteľ, radca, pevná istota... A všetko si vieme odôvodniť, vyhovoriť sa. Namiesto toho, aby sme si našli čas na modlitbu, radšej sa chceme dobre vyspať, lebo byť v práci una-vení nie je nič príjemné a spánok je predsa dôležitý. Cez deň sa musíme venovať ľuďom a práci, večer pri-chádzame domov, a to sa musíme venovať rodine či priateľom, sem--tam nejakým našim záľubám no a večer, keď sme už veľmi unavení, povieme Bohu iba nejakú strelnú modlitbu a líhame si do postele.

Koľkí z nás majú podobný prí-beh? Keď sme vo svojom živote uprednostnili niečo iné ako Boha. Ako potom môžeme očakávať zmenu? Možno si aj uvedomíme,

to nejde

Aj vy ste si už položili túto alebo podobnú otázku: „Prečo mi škrípe môj vzťah s Bohom? Prečo už tak Boha vo svojom živote necítim? Veď sa tak snažím.“

11

že by sme mali mať vzťah s Bohom, aj sa o to pokúsime, len to akosi nejde... lebo to chceme hneď.

Vzťah s Bohom nie je jed-norazová záležitosť.

Robíme skutočne niečo pre zmenu?

Predstavme si, že by sme chceli vidieť výhľad z nejakého štítu na krajinu. Čo by sme pre to museli urobiť? Máme 2 možnosti. Prvá je rýchla možnosť – dopravíme sa tam nejakou lanovkou. Pri tejto možnos-ti je dobré to, že na ten štít sa do-staneme v pomerne krátkom čase. Máme väčší záber zhora, ale veľmi sa pri tom nenarobíme. Pomalšia možnosť je, že sa vydáme na cestu na štít. Vieme, že to čosi stojí. Stojí to únavu, pot, vyčerpanosť, trvá to i hodiny, kým sa tam dostaneme.

Ale keď sa dostaneme na vrchol, tak si v duchu povieme, že to stálo za to!

Čo robíme v našom duchovnom živote? Akú možnosť si volíme? Keďže žijeme v rýchlej dobe, chce-me to hneď, chceme aby nám Boh odpovedal na naše modlitby, aby sa rýchlo diali nejaké znamenia a zázraky. Nechceme už vyčkávať, lebo tým „strácame čas.“ „Veď Boh ku nám aj tak nehovorí,“ a prijímame do svojho života klamstvo. Tak sa snažíme hľadať nejaké iné alternatívy, urýchľovače, ako počuť Boha a dúfame, že cez nejaký seminár sa to napraví.

Chcem nám položiť otázku: Ro-bíme skutočne niečo pre to, aby sa zmenilo? Koľko času venujeme vzťa-hu s Ním? Prosím, len si to nevy-svetľujme tým, že Boh je s nami celý deň... a veď toto je náš vzťah. Áno, Boh je s nami celý deň, ale potom musíme počuť, ako ku nám hovorí.

Pred istým časom som začala posilňovať. Baví ma chodiť do fitnescentra, ale viete čo som pocho-pila? Bez potu to nepôjde. Bez potu nespálim kalórie a nedosiahnem požadovaný efekt. A ešte jedna vec. Do fitnescentra nestačí ísť raz za rokči za mesiac. Ak chcem mať vyfor-movanú postavu, musím chodiť častejšie a potrebujem disciplínu.

Prekážky vzťahu s BohomNiekedy máme veľa „ľudských“

prekážok, ktoré nám bránia ísť do hlbšie do vzťahu s Bohom. Naprí-klad prekážky týkajúce sa našich „nevypočutých“ modlitieb. Keď sme v kútiku nášho srdca po niečom túžili, ale po čase sme si vydeduko-vali, že Boh nám to aj tak nedá, veď už sa toľko modlíme a nič sa nedeje. Z Boha sme si urobili obchod, alebo akýsi automat na modlitbu. Vhodí-me mincu – modlitbu, a očakávame, že vypadne to, po čom sme túžili.

Niekedy nám vo vzťahu s Bohom bráni i sklamanie z Neho. Často mu

téma

kladieme otázku: „Bože, prečo si to dopustil, prečo mám taký hrozný a ťažký život, prečo sa neviem za-mestnať, prečo nemám partnera / partnerku, prečo nezarábam viac, prečo padám stále v tých istých hrie-choch?“ Samé prečo. Obviňujeme Boha za náš život, za to, že sa ne-máme dobre, že On je zodpovedný. A tak sa radšej bez Boha zaobídeme.

Prekážok, ktoré nám bránia mať vzťah s Bohom, je určite viac. Prečo nám teda škrípe vzťah s Bohom, respektíve prečo ho nemáme?

Lebo Boha skutočne nepoznáme. Nevieme, čo môžeme od Neho očakávať. Nevieme, že mu môžeme povedať čokoľvek – o našich prob-lémoch, snoch a túžbach, o našich nedostatkoch, o veciach, ktoré sa už dlhší čas nepohli, o radostiach, o tom, ako by sme chceli ísť ďalej...

Nevieme, že keď urobíme ne-jakú hlúposť, že môžeme ísť za Ním, a pred Ním sa vyplakať.

Je možné mať vzťah s BohomMožno sme takto žili doteraz.

Možno sme mali s Bohom vlažný vzťah a možno sme s Ním nemali žiadny vzťah a možno nám to takto vyhovovalo. Neviem. Ale viem jednu vec, že Boh s nami počíta. Aj keď sme takí „nijakí“, On je tu stále pre nás. A možno nás to už dlhšie štve, že kríva náš vzťah a nevieme čo s tým. V prvom rade nám chcem povedať, že je mož-né mať vzťah s Bohom. Nie je to náš osud – že aj napriek všetkým tým veciam nebudeme mať vzťah s Bohom. Lebo často nás od vzťa-hu vzďaľujú naše výhovorky.

Skúsme opustiť cestu výho-voriek a skratiek, ako rýchlo dosiahnuť vzťah s Bohom. Stačí, ak budeme úprimne Boha hľadať každý deň a On sa nám dá nájsť.

Martina Bučekováfoto: SXC

vo vzť ahus Bohom?


12

Nahlas

Ako Boh vstúpil do vášho života? Ako sa začal váš vzťah s Ním?

Bol som dieťaťom kazateľa. Bol som veľmi malý a nepamätám si to presne, ale môj otec niekde kázal. Keď som sa vrátil domov – mohol som mať asi šesť rokov – ma mama ukladala do postele a prikrývala perinou, keď som jej povedal: „Ja nechcem ísť do pekla. Radšej by som šiel do neba.“ A tam, pri mojej posteli, som vtedy povedal, že chcem, aby Ježiš vstúpil do môjho srdca.

Mali ste šesť rokov?Áno, mal som šesť, ale uvedomo-

val som si, že toto je to, čo naozaj chcem. Pretože celá rodina sme slúžili a boli sme kresťanmi, všetci prijali Ježiša oveľa skôr. Môj brat

DAVID R. SANFORD s manželkou Karene sa už niekoľko rokov venujú predmanžel-skému a manželskému poradenstvu. Pracuje pre New Hope Interna-tional a do Bratislavy prišiel pred niekoľkými týždňami s vnučkou vyučovať víkendový seminár o predmanžel-skom poradenstve. Spý-tali sme sa na jeho vzťah s Bohom, jeho službu a rady do manželstva.

DAVID SANFORD S VNUČKOU POČAS NÁVŠTEVY SLOVENSKA

mal o takmer 20 rokov viac, než ja. Ja som sa k nim vtedy pripojil. Neskôr prišli obdobia, keď som znovu potvrdil to, čo som pochopil a urobil vtedy, keď som mal šesť. Dnes už viem viac. Ale vždy hovo-rím, že také bolo moje rozhodnutie.Všetko sa to začalo na kolenách s mojou mamou, keď som mal šesť.

Kedy ste sa rozhodli začať robiť tieto semináre?

Budovanie vzťahu je dôležitejšie ako služba

13

YY

YYYrozhovor

Budovanie vzťahu je dôležitejšie ako služba

nalo to rásť. Okolnosti si niečo také ako predmanželskú prípravu, ako aj službu manželom vyžado-vali. V období, keď som učil, veľa som načúval študentom. Naozaj je veľmi veľa mladých párov po celom svete, s ktorými sme prišli do kontaktu a pomohli sme im. Začali sme pracovať pre mladé dvojice, pretože som nechcel, aby si nemuseli prejsť mnohými ťažkými skúsenosťami, ktorými sme si pre-

sme cítili tlak a napätie a duchovne náročné prostredie. Moja manželka pracovala ako pôrodná asistentka. Občas pracovala 30 dní v mesiaci po domoch, často tam bola celú noc. Ja som taktiež celé dni pra-coval. Popri všetkej tej činnosti a práci začal náš vzťah čoskoro ochabovať. Robili sme tak veľa vecí, že jedného dňa sa na mňa manžel-ka pozrela a povedala: „Ja už ani neviem, kto si. Ak sa niečo nestane, opustím ťa.” Jednoducho medzi nami už nebola láska, akoby sme z nej vyrástli, pretože sme vôbec nevenovali čas rozvíjaniu nášho vzťahu. Na nejaký čas som sa po-tom vrátil do USA. Trvalo to asi dva roky a v okamihu, keď sme sa dostali von z toho prostredia, mimo všetkých tých stresov, začali sme sa viac sústreďovať jeden na druhého. Vtedy sme začali znovu budovať náš vzťah. Niekedy v týchto mo-mentoch boli položené základy pre rozvoj celej našej služby pomoci a poradenstva mladým párom. Čo je dôležité, aby muž, pastor, niekto stojaci vo vedúcej pozícii, robil pre fungovanie svojej rodi-ny? Na čo by si mal dávať pozor vo vzťahu k svojej rodine a man-želstvu, aby mohli fungovať?

Z pohľadu služobníka pracujúce-ho v službe, by predovšetkým mal

Takmer hneď, ako som začal učiť na univerzite, som sa stretával s množstvom mladých ľudí počas ich štúdia. Učil som medzikultúrnu komunikáciu a misie. Brávali sme so sebou mnoho párov, mladých ľudí, študentov, po celom svete a dávali sme im zakúsiť celosvetový kontext Cirkvi. A potom prišli za mnou a spýtali sa, či ich zosobášim. Hovoril som im moje skúsenosti z práce v rámci medzinárodnej

služby, opisoval som im mnoho ťažkostí, ktoré to prináša vo vzťahu i v manželstve. Keď som videl, že nejaká dvojica sa chce brať, zále-žalo mi, aby si uvedomovali, na akú cestu sa chystajú vykročiť, aby boli pripravení na dobré i zlé. A tak som im hovorieval: „ Zosobášil by som vás, ale predtým je dôležité rozprávať sa o tom nejakú dobu.“ Tam niekde sa začal rozvíjať môj program, pretože v tom čase, v se-demdesiatych rokoch, nič také ne-existovalo. V rámci škôl ani v rámci Cirkvi nefungovalo nič také. Vy ste prvý začali s takouto for-mou predmanželských príprav?

Z istého uhlu pohľadu som bol prvý a nemal som odkiaľ čerpať. Postupne sa začali objavovať po-znatky v oblasti psychológie alebo sociológie a ponúkali informácie, ktoré som používal. Postupne som si dával dokopy podklady, len pre moju vlastnú potrebu. Robím to tak doteraz. Pri týchto prácach a knihách som strávil veľa času. Postupne sa veci rozvíjali a začí-

šli my v rámci intenzívnej služby. Jednoducho sme chceli, aby mohli vidieť a pochopiť, o čom je život, aby sme ich mohli vopred varovať.

Aké je vaše manželstvo?V manželstve sú rôzne obdobia.

Bolo to naozaj pekné, keď sme začínali, potom sme šli na vyso-kú školu. Ja sám som bol naivný a len ťažko som rozumel túžbam a predstavám mojej manželky.

Brali ste sa až potom, ako zača-la vaša služba poradenstva?

Nie, všetko naše poradenstvo vzišlo z našich vlastných skúsenos-tí, ktorými sme si prešli najmä po-čas služby v Južnej Amerike, preto-že služba prináša stres a napätie aj do manželského vzťahu. Jednodu-cho povedané, chceli sme pomáhať iným ľuďom. Keď sme šli do Južnej Ameriky ako mladá rodina s ma-lým synom, boli tam rodiny a ich ťažkosti, služba a jej ťažkosti. Žili sme na mieste, kde sa nikto nestal veriacim, pretože sociálna situácia bola veľmi komplikovaná. A tak

Robili sme tak veľa vecí, že jedného dňa sa na mňa manželka pozrela a povedala: „Ja už ani neviem, kto si. Ak sa niečo nestane, opustím ťa.”


14

Nahlas

Deväť rokov som bývala na in-ternáte a ďalších desať v podnájme. Jedno aj druhé som mala veľmi rada, asi to mám z domu, lebo milujem, keď je nás veľa a vždy je tam niekto. Samozrejme, niekedy som snívala o svojom vlastnom, ale... nemala som dosť financií a úveru som saveľmi bála. Tak veľmi, že zakaždým, keď som sa premohla a začala poze-rať inzeráty, pri predstave toľkých peňazí na úver mi prišlo tak zle, že ďalšie mesiace som sa snažila na

to ani nemyslieť. Zobrať úver mi pripadalo ako otroctvo – že potom trebárs kvôli účtom nebudem mať odvahu, aby som dala výpoveď.

V skutočnosti to bolo aj o niečom inom: o tom, ako ma formoval a formuje dodnes Boh. V podnájme som sa naučila viac dôverovať iným a viac sa zdieľať. Som otvorenejšia a pohodovejšia. Ten čas bol potrebný a ja som to tam mala naozaj obzvlášť rada. Páči sa mi postoj viacerých

biblických postáv, ktorým Boh pove-dal, aby niekam išli a oni nič nerieši-li, len to spravili. Túžila som byť taká i ja. Takže hneď na začiatku môjho života s Bohom som „uzatvorila do-hodu“, že chcem byť tam, kde to po-vie On. Aj keď to bude ťažké, chcem sa tomu podriadiť, čo sa týka býva-nia aj práce. Zväčša raz ročne prišlo obdobie, keď som to prehodnoco-vala a vyslovene hľadala, či to ešte stále platí. Platilo – aj keď niekedy bolo veľmi ťažké ostať napr. v práci.

Môj byt od Boha Kúpa bytu je pre mladých v dnešnej dobe dosť ťažká. Niektorí majú šťastie, že ich v tom môžu finančne podporovať ich rodičia. Ja mám šťastie, že môžem byť naplno závislá na Bohu.

15

svedectvo

rýchlo sme sa dohodli, ale kvôli mojim rodinným ťažkostiam sa to všetko posunulo o rok. V tom čase dozrelo vo mne pre-svedčenie, že ten byt má patriť mne, že je to môj byt od Boha.

S pomocou finančného poradcu(Bohu vďaka aj za to!) sa začalo vybavovanie. Už mi schválili aj hypotéku, a vtedy zrazu z čistého neba som sa dozvedela, že nedosta-nem úver zo stavebnej sporiteľne, lebo som bola ručiteľkou niekoho v rodine, kto nie celkom pravidelne splácal splátky. Ku mne sa to nikdy nedostalo, dovtedy to dotyčný vždy zaplatil, teda ja som si svoje povinnosti spĺňala. Pravidlo je ale pravidlo. Zostatková hodnota tam bola čosi 200 €, tak som to ja sama ako ručiteľka zaplatila, prosila som ich, aby preverili, ako platím ja svoje účty, poistenia, telefón, hocičo, aj za posledných 10 rokov. Nechceli mi dať výnimku. V ten týždeň operovali aj moju sestru na rakovinu, tak som kmitala z jedné-ho miesta na druhé a nemala som odvahu povedať predávajúcim, že neviem, čo bude a ako. Mala som pocit, že je to ako pri pôrode, keď už nemôžete spraviť ani cisársky rez, lebo už je to tak ďaleko, že treba porodiť prirodzenou cestou. Bola som neskutočne vystresova-ná. Môj šéf mi ponúkol, že naša firma sa za mňa zaručí – ani tonechceli, mala som čakať takmer rok. V tom všetkom som ale v hĺb-ke srdca mala pokoj, lebo mi to Pán zasľúbil a ja som nechápala, ako je to všetko možné, veď to má byť tak, ako to povedal On. Tak čo je toto všetko? Niečo som si nahovárala? Čo mám povedať pre-dávajúcim? Ale hlavne čo bude so sestrou, prečo to všetko a naraz?

Neviem, na čo to všetko bolo, ale celkom som dokázala stáť

na Božom slove v tých dňoch. Dookola som si opakovala, že to On povedal, tak to aj bude. Ten najväčší stres trval týždeň a potom ma môj finančný poradca infor-moval, že v softvéri už stojí, že úver dostanem a že ani on nevie, ako je to možné. Niekto to musel odsúhlasiť, ale nikto nevie kto.

Takto som sa stala hrdou maji-teľkou jednoizbového bytu a úveru. Od prvého dňa sa tam cítim úplne doma, akoby som tam bývala od-jakživa. Vymýšľam, na akú farbu vymaľovať steny a ako si to zariadiť.

Viem (lebo Pán povedal), že ten-to rok má byť o mojich vzťahoch.

Postupne, ako rástla moja dôvera v Boha a prehlboval sa náš vzťah, som sa začala čoraz častejšie modlievať sa aj za býva-nie. Za dva roky Boh – to jedine On môže dokázať – úplne zmi-zol môj strach z úveru. Dodnes nechápem, ako je to možné.

Zakaždým, keď som sa za to modlila, vždy mi prišiel na um jeden byt. Verte mi, skúšala som aj iné „predstavy“, ale nič. Dosť

Neviem, na čo to všetko bolo, ale cel-kom som dokázala stáť na Božom slove v tých dňoch.

Sestra chodí na chemoterapiu a zakaždým prespí u mňa, a tak máme dlhé nočné rozhovory, veľa sa nasmejeme. Jedna z mojich najlepších kamarátok mala u mňa rozlúčku so slobodou – to bola akože kolaudácia bytu. Dievčina, ktorú duchovne doprevádzam, bola prvou, ktorá prespala na no-vom gauči. Ten byt je síce na moje meno, ale v skutočnosti patrí Bohu, ja ho iba spravujem, s úverom je to tiež tak. Nemám telku, snažím sa byť viac s Ním a ľuďmi, ktorí sú okolo mňa. Je to takto dobre. Som Bohu veľmi vďačná a nechá-pem, ako je toto vôbec možné.

Júliafoto: SXC

Môj byt od Boha Kúpa bytu je pre mladých v dnešnej dobe dosť ťažká. Niektorí majú šťastie, že ich v tom môžu finančne podporovať ich rodičia. Ja mám šťastie, že môžem byť naplno závislá na Bohu.

16

Nahlas

Pomaly, potichu a nenápadne – také je pôsobenie zla. Nastavu-je ti svoju dlaň, na ktorej ponúka svetskú všehochuť, či už peniaze a prepych, zábavu od výmyslu, a hlavne slobodu. Sladkými rečami si ťa kupuje, pretože ťa potrebuje. Keď ťa má v hrsti, keď

NIE! megakasínu

ťa úplne pohltí, už ťa viac nepo-trebuje. Odkopne ťa a nechá ťa tak. Pretože toto maskované zlo ťa vlastne o pravú slobodu obra-lo, stal si sa jeho otrokom a si na ňom úplne závislý. Často si ani neuvedomuješ, do akých sietí si sa lapil, zo začiatku si spokojný,

V posledných mesiacoch prebieha na Slovensku diskusia o plánovej výstavbe komplexu na okraji Bra�-slavy, ktorého súčasťou má byť aj kasíno. Práve pro� kasínu sa zdvihla vlna protestov a pe�cia s podpo-rou ZKSM a Fórum kresťanských inš�túcií, ktorého súčasťou je aj naše spoločenstvo. Pozývame aj vás

z celého Slovenska do pe�cie a vytrvalých modli�eb pro� tomuto projektu. Prečítajte si dôvody, prečo.

Odmietame megakasíno, pridajte sa!

šťastný, usvedčuješ sa denne o tom, aký si slobodný. Môžeš si robiť, čo chceš. Čo tam Boh, vo svete je predsa toľko zábavy. Ne-pokradneš, cti otca svojho, nebu-deš mať iných bohov, sväť svia-točný deň, ... – to sa dnes nenosí. Dnes je predsa vyspelá doba...

17

reagujeme

Dnešný svet je skutočne plný nástrah, o ktorých sa nám často ani nesníva. Dnešní mladí ľudia sú chytaní do sietí zla, majú to ťažké orientovať sa. Rýchly život ich ženie stále vpred s ponukami driema-júceho a striehnuceho zla.

Aj „športovo-rekreačný“ komplex Metropolis je jednou z takých driemajúcich sopiek zla. Nedostatok informácií o hazarde, o ľuďoch postihnu-tých gamblerstvom, závislých na automatoch žijúcich vo virtuálnom svete kasín a au-tomatov tejto pripravovanej investícii len nahráva do karát. Navyše reklama na benefitydotvára obraz niečoho, čo veľa ešte ľudí stále nechápe.

Preto vznikol aj petičný výbor, ktorý chce investíciu megaka-sína (pretože investorovi ide hlavne o zisk z hazardu, ostatné ponúkané „aktivity“ sú len mas-kou), najväčšieho svojho druhu v Európe, zastaviť. Keď sme po-čuli prvé šumy o tejto nebezpeč-nej investícii, spojili nás názory, ktoré sa dajú vyjadriť jediným slovom: NIE! megakasínu. Máme deti, na ktorých nám záleží. Máme povinnosť vychovávať ich v láske, pretože sme ich dostali od Boha a musíme ich vo svete nástrah aj usmerňovať a ochra-ňovať. Chceme im preto pripra-viť takú budúcnosť, aby si nemu-seli raz v živote vyberať menšie zlo. Ktorý milujúci rodič podá svojmu dieťaťu hada, keď si pýta chlieb? Ktorý rodič povie, keď sa jeho dieťa stane závislým: „Ja som to nevedel, nepredpokladal som, dal som ti predsa všetko, celé dni som predsa pracoval, aby si sa mal raz dobre a ako mi mohlo toto uniknúť?“ Koľko

1. Negatívny vplyv na rodinuKasína fungujú najmä v noci.

Napr. muž, ktorý pracuje v noci v kasíne, nie je so svojou man-želkou, ona spí v noci, on spí cez deň, málo sú spolu a veľmi málo času má na svoje deti. Vytvára to ideálne podmienky pre možnosť nevery. Deti z takýchto rodinných prostredí sa stávajú často proble-matickými v učení i v správaní. 2. Vplyv na hospodárstvo

Ľudia s vysokoškolským vzde-laním podliehajú lákadlu poku-šenia vysokých platov v kasíne a opúšťajú svoje profesie. Dochádza k úniku mozgov z iných odvetí hospodárstva do hazardného priemyslu a pokles intelektu-álneho potenciálu krajiny. 3. Dampingové ceny

Reštaurácie, ktoré patria ku kasínam, dokážu ponúkať aj dumpingové ceny, takto vážne

10 dôvodov povedať NIE!

mladých sa dnes lieči z rôznych závislostí a koľko ich závislos-tiam už podľahlo? Neberme preto na ľahkú váhu ďalšie zlo, ktoré nás chce pohltiť, oklamať.

V poslednej dobe mi rezonuje v hlave reakcia na článok o filmeMetropolis: ak sa tu postaví kom-plex megakasína, ktoré jediné má zatiaľ investor zazmluvnené (a to amerického prevádzkovate-ľa kasín Harah´s Entertainment), vznikne tu „štát v štáte“, doslova a do písmena. Poznatky slovin-ského kňaza, ktorý absolvoval pred pár dňami u nás prednášky na tému: „Prečo Slovinci odmietli megakasíno“, hovoria samé za seba. Jeho skúsenosti ako pred-sedu občianskeho združenia, ktoré bojovalo tri roky všetkými možnými prostriedkami proti výstavbe, totiž nenechávajú na pokoji nikoho, komu leží na srdci budúcnosť tohto štátu, našich detí, a ďalších generácií, ktoré raz vymenia nás, prevezmú štafetu.

Viac o aktivitách nášho petič-ného výboru na našej doméne www.peticia.sk/megakasino

Eleonóra Macková, členka petičného výboru

foto: www.skyscrapercity.com, SXC

Skúsenosť občianskeho aktivistu Bogdana Vidmara z občianskeho združenia Koordinácia za obme-dzenie hazardu s kampaňou proti výstavbe podobného kasína v slovinskej Novej Gorici


18

Nahlas

Túžila som po niekom alebo niečom viac

Katarína

Pochádzam z Čadce. Stala

sa zo mňa zdra-votná sestra

a práca ma pri-viedla do Brati-slavy. Svoj život si neviem pred-staviť bez Boha, „sestričkovskej“

roboty, bez hôr, možností

poznávať nové a bez ľudí .

19

svedectvo

Vyrastala som v tradičnej ka-tolíckej rodine. Do kostola som musela chodiť každú nedeľu. Vtedy mi to nehovorilo nič. Vždy som tam videla ľudí dvoch tvárí a kňaza pred oltárom, ktorý sa im snaží niečo povedať. Ak sa náhodou stalo, že som zaspala a na omšu neprišla, potom nastala doma tichá domácnosť zo strany mojej mamy. Asi to vo mne spôso-bilo niekedy malý, niekedy veľký vzdor proti viere a chodeniu do kostola. A to, že som musela ísť na cirkevnú strednú školu (lebo bola bližšie a nemusela som na intrák), o tom ani nehovorím. Prišli hádky s mamou, blicova-nie, flákanie sa a nakoniec môjodchod pracovať do Bratislavy.

Pamätám si, ako som veľakrát rozmýšľala, či je viera len o tomto – modliť sa ráno a večer, chodiť do kostola, niekedy dodržiavať pôst a navonok sa tváriť zbožne a dob-re. Zmysel som v tom nikde nevi-dela. Ale niekde vnútri seba som cítila, že v tom bude niečo viac. Spomínala som na duchovné cvi-čenia zo strednej. Dávala som si otázku: „Prečo tam bolo tak dob-re?“ Ako to, že som z nich vždy odchádzala iná a tešila som sa vždy na ďalšie? Veď ja som takéto akcie nemala rada. (Ešte, že sme

ich mali na škole povinné.) Čo tam bolo iné? Niekde vo mne sa ozýva-la túžba po niečom alebo niekom, koho som dovtedy nepoznala.

Keď som prišla do Bratislavy, bola som sama. Pomaly ma to za-čalo lákať do kostola. Hľadala som si skupinku ľudí, s ktorými by som sa stretávala a šla cestou viery. Ale stalo sa, že som žiadne stretko ne-našla. Viem, možno si myslíte, že nie je možné v Bratislave stretko nenájsť... Ale verte, že je. Ja som toho živý príklad. Ostala som sama. Našla som si inú partiu, ktorej prioritou nebol Boh, boli to flámy, alkohol, cigarety a muži.Chvíle strávené v kostole vymenilo dospávanie po flámoch. Pomalysom na túžbu po Bohu zabúdala. Miesto v srdci, ktoré malo patriť Jemu, som zaplnila túžbou po vzťahu. Táto túžba bola tak silná, že ani manželský zväzok, alebo priateľ kolegyne nebol vtedy pre mňa prekážkou, hranice čistoty som posúvala, ako sa len dalo... No a takto to so mnou šlo niekoľko rokov. Vzťahy v práci, ale i v súk-romí sa mi rozpadali, domov som chodievala čoraz menej... Asi by to trvalo až dodnes, keby Pán v mojom živote nebol zasiahol.

Začiatok môjho obrátenia na-stal v jednej mojej nočnej zmene (pracujem ako zdravotná sestra). Bola už pokročilá hodina a ja som sedela za stolom a strihala kartičky na nástenku. Vtom prišla za mnou doktorka, ktorá slúžila. Vraj nemôže spať. Z ničoho nič sa ma opýtala, či nechcem stretko. V tej chvíli vo mne zarezonovala niekdajšia túžba po niečom alebo niekom viac. Pamätám sa, že som na ňu nechápavo pozrela a mysľou mi prebehlo: „Kde si bola, keď som stretko hľadala, prečo sa ma na to pýtaš až teraz! Chcem to ešte

Veľakrát som roz-mýšľala, či je viera len o tomto – modliť sa, chodiť do kostola a navonok sa tváriť zbožne a dobre. Zmysel som v tom nikde nevidela.

Chvíle strávené v kostole vymenilo dospávanie po flámoch.

stále? A ak chcem, môžem mať stretko po tom všetko, čo som už mala za sebou?“ Moja odpoveď bola áno. To bol začiatok mojej cesty za Pánom. Dostala som sa do skvelého stretka, odkiaľ ma vyslali na kurz základov kresťana. Tu som začala Boha spoznávať úplne inak – osobne. Naučila som sa s Ním rozprávať, diskutovať, radiť sa. Začala som pociťovať, že to, po čom som kedysi túžila, sa pomaly napĺňalo. Môj život sa začal meniť. Bol zrazu iný. Bol v ňom Boh so svojou láskou a odpustením, s otvoreným ná-ručím a srdcom ochotným prijať ma a milovať takú, aká som. Už

žiadna minulosť nebola pre-kážkou medzi nami. Očistil ma a pomaly uzdravoval a uzdravuje moje zranenia. Zrazu som ne-potrebovala mať okolo seba veľa mužov, nepotrebovala som na seba upozorňovať. Stačilo mi byť s Pánom a prežívať jeho lásku. Vzťahy v práci i v rodine sa akoby zázrakom otočili na dobrú stranu. Zrazu som mala mnoho skvelých priateľov a už som nebola sama.

Ale ak si myslíte, že už bolo všetko o.k., tak sa mýlite. Stále vo mne pretrvával pocit neznámej ťažoby, ktorý mi bránil posunúť sa ešte ďalej. Stále som narážala na niečo, čo ma nepustilo ďalej. Snažila som zistiť, čo to je, ale, žiaľ, bezúspešne. Až raz som si vypočula prednášku o odpustení. V nej sa hovorilo, že sa dá hnevať

Túžila som po niekom alebo niečom viac

Viac si prečítate v novom Nahlase.

20

Nahlas

Driemajúci

skutočne žiť a konať v Ježišovi?

duch II.

Prečo niektorí ľudia prijmú Ducha Svätého,ale napriek tomu nedokážu

prebudeného osobného ducha.Keď prichádza dieťa na svet, po-

trebuje prítomnosť otca a matky. Už v matkinom tele cíti vo svojom osobnom duchu prítomnosť otca. Keď sa potom narodí, potrebuje oveľa viac ako len svoju matku.

Keď v noci plače, potrebuje, aby ho aj otec nosil na rukách a kolísal, alebo aby mu prebalil plienky. Keď otec drží svoje dieťa, duch (najhlbšie vnútro) dieťaťa

sa stretne s duchom (najhlbším vnútrom) otca, prebudí sa a učí sa, ako sa môže stretnúť aj s iný-mi ľuďmi vo svojom živote.

Mamy nám vo vnútri svojho tela dávajú naše telo a dávajú nám stravu z materinských pŕs. Keď matka kojí svoje dieťa, preteká z matky do dieťaťa oveľa viac, ako len mlieko. Jej duch nasýti ducha dieťaťa. Otec je prvým, s kým sa má dieťa stretnúť. Podľa toho, do

PREČO MAJÚ ĽUDIA DRIEMAJÚCEHO DUCHA?

Človek je jediným tvorom zo všetkého stvorenia, ktorý sa nestá-va vlastným druhom (človekom), keď nie je vychovávaný ľuďmi. Nestávame sa ľuďmi jednodu-cho len inštinktom. Musíme byť vychovávaní ako ľudia. Potrebu-jeme pocítiť lásku a byť telesne spojení s ľuďmi, aby sme mali

21

iden�ta

akej miery otec miluje a venuje sa mu, bude duch dieťaťa prebudený a naučí sa správne vykonávať všetky funkcie (viac k tomu sme písali v Nahlase 8/2009, s.34-35). Len matky nemôžu v plnom rozsahu prebudiť ducha dieťaťa. Táto úloha patrí otcom.

„A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vycho-vávajte ich prísne a napomí-najte ich v Pánovi.“ (Ef 6,4)

„Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, skôr než príde Pánov deň, veľký a hrozný. On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k ich otcom, aby som neprišiel a neudrel zem kliatbou.“ (Mal 3,23-24)

Deti potrebujú otcovo srdce, aby sa prebudil ich osobný duch. Nehovorí sa tu o rozume otcov, ale o ich srdci. To, že sa otec dotýka dieťaťa je dôležitejšie, ako všetko ostatné na to, aby sa duch dieťaťa prebudil. Keď sme to nedostali, niektorá časť nášho ducha môže zostať neprebudená. Preto ľudia, ktorí mali dobrých otcov, sú pre-budení vo svojom osobnom du-

chu, hoci nepozna-jú Pána Ježiša. Na-proti tomu existujú ľudia, ktorí prijali

Pána Ježiša ako Pána, ale nemajú prebudeného osobného ducha preto, že sa ich otcovia nedotýkali.

Všimnime si však históriu posledných rokov. Vytratila sa dôležitosť toho, čo je úloha ot-cov v rodine. Veľmi málo otcov pochopilo, že to najdôležitejšie, čo môžu pre svoje deti urobiť, je telesne sa im venovať prvých šesť rokov života. Preto nedokážu ľudia udržiavať úprimné, priame vzťahy a počet rozvodov stúpa. Deti (mládež) nemajú svedomie, a to preto, lebo nemali otcov, ktorí by ich milovali. Ich duch drieme. Manželia nedokážu spolu skutoč-ne komunikovať, míňajú sa. To, čo robia pre toho druhého, ho v sku-točnosti nepoteší a neuspokojuje. V Písme sa o tom píše takto:

„Vedz, že v posledných dňoch na-stanú nebezpečné časy. Ľudia budú totiž sebeckí, chamtiví, chvastaví, pyšní, rúhaví, neposlušní voči rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, suroví, bez lásky k dobru, zradní, bezhlaví, nadutí, milujúci viac rozkoše ako Boha; budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať... (2 Tim 3,1-5)

Stretli sme mnohých kresťa-nov, ktorí síce majú vzťah k Biblii a mocným kázaniam, ale to nutne neznamená, že mali aj osobný vzťah k Pánovi Ježišovi. Stretli sme mnohých kresťanov vo veľ-kých tradičných cirkvách, ktorý majú vzťah k liturgii, ale nikdy nedošli k osobnému vzťahu k Je-žišovi. Nachádzame mnohých kresťanov v letničných zboroch, ktorí majú svoje vlastné formy zbožnosti, ale nikdy nedospeli až do skutočne živého, vrúcneho vzťahu k Pánovi Ježišovi Kristovi.

Keby sa teraz každý z vás, či-tateľov, zamyslel, či má nejaký zo symptómov driemajúceho

Najdôležitej-šie, čo môžu otcovia pre svoje deti uro-biť, je venovať sa im. Deti potrebujú ot-covo srdce, aby sa prebudil ich osobný duch.

ale napriek tomu nedokážu


22

Nahlas

Prišla som do petržalského kostola sv. Rodiny. Mala som zmiešané pocity, na jednej strane som bola plná očakávania, na druhej strane som si pomyslela, že je dosť možné, že ľudia prišli kvôli zvučnému menu a ja som sa prišla v prvom rade baviť. A bola som zvedavá, čo sa stalo s tým chlapom zo skupiny, ktorej piesne som ako dieťa spievala a ktorá v našej rodine mala čestné miesto.

Stoličky boli obsadené, tak som si našla miesto na poschodí, na zemi úplne pri zábradlí a čakala som, že čo to bude za show. Do-predu prišiel jednoduchý chudý muž a povedal: „Volám sa Paddy Kelly. Kedysi som hrával v skupine Kelly Family, ale dnes mám pre vás odkaz. Boh nás ľúbi. Boh je láska.“

To, ako sa tam Paddy ukázal, čo hovoril a ako to hovoril, len potvrdzovalo fakt, že tento muž bol totálne šialene zamilovaný do Ježiša a plný vášne pre to, aby aj druhí ľudia mohli zažiť to isté.

Potom povedal, že sa ideme modliť ruženec. „O nie,“ hovorím si. Vôbec som nemala náladu na dlhé odriekanie desiatkov, prepáčte, ja som chcela hudbu a príbeh, nie zaspať pri ružen-ci. Lenže on vzal gitaru a začal spievať nejaký úžasný song, kde

sa nikto nemohol ubrániť smie-chu! Uau, vravím si. A potom na kolená, trikrát zdravas a potom ďalší super song! Tak to už áno!

Paddy hovoril o tom, ako mal všetko a napriek tomu mal

v srdci dieru. Ako sa chcel zabiť, lebo nemohol nájsť odpoveď na svojich 5 otázok: Kto som? Čo je zmyslom môjho života? Kam pôjdem, keď zomriem? Odkiaľ som prišiel? Kto je Boh? Ako stál v tom okne, počul hlas, ktorý mu povedal: „Vydrž, vydrž, neskáč!“ Nebol to len hlas, bola to prítom-

TENTO MUŽ BOL ŠIALENE ZAMILOVANÝ DO JEŽIŠA

Paddy hovoril o tom, ako mal všetko a napriek tomu mal v srdci dieru.

Brat John Paul Mary, pred vstupom do rehole známy ako PADDY KELLY z Kelly Family, hovoril v Bratislave o svojom obrátení


23

reportáž / reklama

O

OPrivat Mikuláš

ubytovanie v priestoroch rodinného domu počas celého roka v mestskej časti Liptovského Mikuláša - Okoličnom

horské bicykle a kolobežky * mini ihrisko, hojdačky * gril * priestor pre posedenie * parkovisko * 5 minút pešo od domu tenisové kurty, futbalové ihrisko a fitness centrum

Jedinečný LiptovLiptovská Mara (6km) * termálne kúpaliská v Liptovskom Jáne (6km) a Bešenovej (18km) *

Aquapark Tatralandia (5km) * rafting * turistika * cykloturistika * jaskyne * kultúrno-historické pamiatky * Múzeum liptovskej dediny * lyžiarske strediská

Príjemná dovolenka na Liptove

www.privatmikulas.ske-mail: [email protected]

tel.: 044 552 24 40 / 0902 89 23 91 / 0902 18 06 63

nosť, nie niečoho, ale niekoho. V tom momente vedel, že toto je Boh.

A tiež hovoril aj o tom, ako si ho Boh našiel a stal sa mníchom.

Potom nás Paddy vyzval, aby sme sa všetci modlili za tých, čo majú samovražedné myš-lienky. Tak sme si všetci kľakli. Bol to zvláštny moment.

Pomedzi svoj príbeh spieval Paddy skvelé piesne, nepamä-tám si názvy, iba to, že som neveriacky a s úžasom krútila hlavou, a že sa ma Boh dotýkal.

Bol tam ešte jeden moment, ktorý ma dostal. Jeden pán pri-niesol jahniatko. Paddy si ho vzal do náručia a povedal: „Pozrite na toto jahniatko, každý by sa ho chcel dotknúť, že? Ježiš prišiel k nám ako toto jahniatko, ale my sme ho nepohladkali, ani sme sa ho nedotkli. My sme ho zabili.“

Bol to silný moment, lebo všetci sme sa na to jahniatko pozerali, všetci sme ho videli. A on to otočil veľmi jednoducho na Ježiša.

Potom ešte mala nasle-dovať omša a adorácia, ale to som už musela ísť.

Jedno ale viem, že v ten ve-čer sa ma Boh znova zvláštne dotkol a neodišla som úplne rovnaká, aká som prišla.

Kejtyfoto: www.youtube.com, www.

wrzuta.pl, www.blog.cz

TENTO MUŽ BOL ŠIALENE ZAMILOVANÝ DO JEŽIŠABrat John Paul Mary, pred vstupom do rehole známy ako PADDY KELLY z Kelly Family, hovoril v Bratislave o svojom obrátení


24

Nahlas

HRDINOVIA VIERY

V DŽUNGLI SA NAUČILI ODPÚŠŤAŤ

Hrdinovia na rieke Kwai

Píše sa február roku 1942. Na pobreží Thajska boli zajaté spoje-necké vojská škótskeho pluku Argyll a odvedené do tábora Changi. Tam boli v skutočnosti pre japonských dozorcov obrovským bremenom. Strava bola minimálna a mizerná, neboli lieky ani miesto pre chorých. Japonsko dospelo k rozhodnutiu, že treba obnoviť plány pôvodne britskej vlády v Barme a postaviť železnicu medzi Thajskom a Barmou. Zdatní zajatci boli odvedení do zajateckého tábora Kanchanaburi v thajských horách určeného na výstavbu želez-nice. Cieľom bolo postaviť železnicu za 18 mesiacov, neskôr dobu skrátili na 1 rok, a to za akúkoľvek cenu. A to sa ja stalo – každý podval stál život jedného človeka. Spočiatku sa chlapi ako-tak držali, avšak desaťhodinové úmorné roboty na železnici 7 dní v týždni pod hrozbami streľby z guľo-metu a pod pálivým slnkom, mizerná strava, zranenia, malária, nedostatok liekov, bitka hlava-nehlava z akých-koľvek príčin čoskoro otupili odhod-lanie zajatcov udržať si vlastnú dôs-

Kam nakoniec smeruje nenávisť? Aká je cena milo-srdenstva? Kto je môj blížny? Koľkokrát mám odpustiť svojmu bratovi? Čo znamená milovať svojich nepriateľov? Čo môže človek ponúknuť na výmenu za svoju dušu?To sú otázky, s ktorými sa stretol v zajateckom tábore kapitán Ernest Gordon a odpovede na ne zmenili navždy jeho život.

Scéna z filmu To End All Wars: Bu-dovanie železnice smrti počas druhej svetovej vojny medzi Thajskom a Barmou

25

hrdinovia viery

tojnosť. Zajatci v Európe boli aspoň v kultúre im pochopiteľnej, ale tu to bolo úplne iné, zajatci si museli ctiť tých, ktorí ich zajali. Tábor ani nebol príliš strážený, keďže okolo bola nepreniknuteľná džungľa, takže útek ani veľmi nepripadal do úvahy. Keďže boli zajatí, mysleli si, že prehrali vojnu – nemali ani kontakt s okoli-tým svetom. Žili v tom, že tak, ako to je teraz, to bude až do konca ich života. Z chlapov sa stávali divosi...

Ako to už v takýchto vyhrotených situáciách býva, človek sa začína obracať na najvyššiu inštanciu, kto-rou je Boh... Väčšinou protestantskí zajatci sa začali zúčastňovať tajných

nočných bohoslužieb, plakali pred Bohom. A keďže sa „nič“ nedialo, začal si každý z nich hľadať vlastný spôsob prežitia... Mnoho chlapov bolo ochotných urobiť čokoľvek, aby prežili. Každý tu hral sám za seba

alebo čosi ako hru „niečo za niečo“. A mnoho ich išlo na vlastnú päsť. Prežije len ten najzdatnejší a najsil-nejší – platil tvrdý zákon džungle. Udavačstvo, podrazy, krádeže osobných vecí a pamiatok, nenávisť, upodozrievanie... Počas celého tohto zúfalstva a zverstva sa vynára na po-vrch otázka, kam až je človek ochot-ný zájsť, kým stratí svoju dôstojnosť? A ako hlboko dokáže klesnúť, aby bol schopný prežiť? Tvrdé poznanie, ktoré si však mnohí zapamätali je, že nemôžeš prežiť sám. Musíš k niečomu patriť. Niečomu veriť.

Ako zázrakom sa týmto všetkým nedali ubiť dvaja poddôstojníci Mil-ler (prostestant) a Moore (katolík) a rozhodli sa, že pomôžu týmto chlapom v neľudských podmienkach nájsť zmysel života. Keď sa kapitán Gordon pod tlakom chorôb, únavy a hladu zrútil, začali sa o neho starať. Nedalo sa nevidieť, že majú niečo, čo iní nemajú , čo im pomáha prežiť. Lásku k Bohu a bratom. Tá spôso-bila, že sa z nich nestali krvilačné šelmy, ale že napriek všadeprítomnej smrti boli prameňom života. Začali s Gordonom lúskať otázku zmyslu ži-vota práve v tomto pekle... Odpoveď Millera vyslovená s detskou dôverou je odzbrojujúca: „Ja to neviem, ale Boh to vie. A raz to pochopíme aj my. Dovtedy musíme žiť a dúfať a veriť, že život je silnejší ako smrť. Život nám dal Boh. Od Neho sme ho dostali, a keď nám ho dal, musí ma určite nejaký zmysel... Boh je nám omnoho bližšie, než si myslíme. Stará anglic-ká báseň hovorí: ‚Hľadal som svoju dušu, a nepodarilo sa mi ju nájsť. Hľa-dal som svojho Boha, a neohlásil a mi. Hľadal som svojho brata, a v ňom som našiel všetko.‘“ Od tej chvíle sa niečo začalo meniť. Keďže Gordon bol človek učený, viedol debaty o zmysle života, dobre a zle, živote po smrti. Chlapi začali spolu čítať evanjelium a pri týchto debatách sa im začal javiť

Človek dokáže zniesť neuveriteľnú mieru utrpenia, keď má nádej... a keď ju stratí, tak najpravdepo-dobnejšie zomrie.

Scéna z filmuMost na rieke Kwai: Kapitán Gordon pred mostom na Kwai


26

Nahlas

STĹPČEKY

JÁNA BUCANa začiatku júla bude v Poprade

veľké Celoslovenské stretnutie animátorov a aktívnych mladých – EXTREME (viac na www.kbs.mladez.sk). Keď pripravovali zodpo-vední ľudia video uputávku na túto akciu, tak prišli za mnou a pýtali sa, čo je pre mňa extrém. Najprv som odpovedal z pohľadu normálneho bežného života a potom, keď sa

opýtali na extrém v duchovnom pohľade, tak zo mňa vyletelo, že je to: „SMRŤ”. Napadla mi radikálnosť výroku Pána Ježiša: „Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho.” (Lk 17,33)

Stratiť život dnes, v tejto dobe? Asi to nie je niečo úplne bežné. Alebo? Cez víkend som mal jednu duchovnú obnovu a mali sme sv.omšu v kaplnke domu, kde žije 30 rehoľných sestier. Zväčša sú to staršie sestričky. Keď som ich videl, ako prišli na sv.omšu o barličkách, krívkajúc, na vozíčku, niektoré si na závoj a uši pod ním nasadili slúcha-dlá, aby niečo počuli. Bol som nad-šený. To je sila. Toľké roky dávali svoj život na oltár obete. Mnohé ako mladé povedali Bohu „áno” a do-dnes mu to opakujú. Niektorí by povedali, že stratili život. Hej. Strati-li, ale vlastne získali. A toto je niečo. Páčilo sa mi to a bol som povzbu-dený pokračovať v učení zomierať.

Víkend pred tým som bol v Kňazskom seminári v Badíne. Medzi chlapcami pripravujúcimi sa na život kňazov bol jeden, ktorý sa vymykal spomedzi ostatných. Nebolo to váhou, ani výškou. Bol starší. Má 47 rokov a je druhák. Po skončení obnovy sme pár minút rozprávali. Máme spoločného známeho. Jedného bezdomovca.

On mi spomenul, že tento bývalý bezdomovec chodieval k nemu do herne a barov, ktoré vlastnil, po cigarety. Bolo pre mňa zaujímavé počúvať v krátkosti jeho svedectvo o tom, ako keď mal možno v očiach sveta všetko, prišiel na to, že možno má „všetko”, ale nemá naplnenie, šťastie, vnútorný pokoj. Hľadal a na-šiel. Je brat Pio u premonštrátov a túži byť kňazom. Blázon? Určite v očiach niektorých. A v Ježišových?

Sv. Pavol napísal v liste Galaťa-nom: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.” (Gal 2,20) Raz by som to chcel tiež tak povedať. Už nežijem ja, ale… Je to ťažké? Je to EXTREM? Je to smrť? JE. Ale oplatí sa.

Čo žiješ ty? Je viditeľné v Tvojom živote smerovanie? Zomieranie?

Pane, ty vieš kto sme a čo žijeme. Prosíme o pomoc. Daj nám silu byť tvojími. Nech ti patria naše srdcia dnes, zajtra a stále. Amen.

Ján Bucfoto: Flickr

EXTREME

PLASTOVÉ OKNÁ za veľkoobchodné ceny

www.Vinstav.Sk

Čo žiješ ty? Je viditeľné v Tvojom živote smerovanie?

INZERCIA

VINSTAV

Bezpečnostné dvere od 385 €

Interiérové dvere od 111 €

Zasklievanie balkónov od 650 €

Rekonštrukcie bytov

Námestie Hraničiarov 10, 851 03 Bratislava, tel.: 0903 243 859, mail: [email protected]

27

stĺpčeky Jána Buca / v�py

Objednajte si ich u nás vrátane príloh Slovo na dnes a Zrelosť - každý za cenu 1,66 € vrátane poštovného.Ozvite sa mailom na nahlas@mar�ndom.sk alebotelefonicky na 02/5557 1397.

Chýbajú vámstaršie čísla?

Zažili ste, ako Boh koná vo vašom živote?

Vtipy :-)

Dajte nám o tom vedieť!Napíšte svedectvo a povzbuďte ostat-ných čitateľov!Svedectvá posielajte mailom na nahlas@mar�ndom.sk alebo poštouna adresu: Infocentrum, redakcia Nahlas, Čajakova 28, 831 01 Bra�slava.

Mladá žena nastúpi do taxíka a vraví: „Do pôrodnice, prosím.” Taxikár poriadne dupne na plyn a žena na to: „Nemusíte sa ponáhľať, ja tam len pracujem.”

Na Záhorí v miestnom rozhlase upozorňujú obyvateľov na miestnu slávnosť. „Občaná očúvajte. Ak bé pršať, oslava nebé. Ak nebé pršať, oslava bé. Opakujem. Ak bé, tak nebé, ak nebé, tak bé.

Záhorak hovorí svojej žene:„Idem kúpiť prasa, narobíme hurky a klobásy. A vzápätí synovi vypáli také zaucho, že sa posadí. Žena na neho kričí: Čo si sa zbláz-nil? Čo ho biješ? Čo ti urobil? A muž hovorí: „Už ho vidím jak to žere bez chleba!“

Čo je to výmena názorov? To je, keď ideš za šéfom so svojim názorom a odchádzaš s jeho.

Zamestnanec vyčíta svojmu šéfovi: „Prepáčte, ale mám nízky plat!“ „Prepáčim.“

Príde podnapitý študent na skúš-ku z chémie. Vytiahne si otázku:Rozdelenie sacharidov. Sad-ne si a napíše: „Kryštáľový a práškový“ aodovzdá vyučujúcej profe-

sorke. Tá mu na to povie:„Keď napíšete ešte jedno blbšie rozdelenie, tak dostanete skúšku.Študent si sadne a napíše: „Vanilkový a škoricový“.

Colník sa pýta vodiča autobusu:- Cigarety, alkohol, drogy?- Kávu prosím.

V blázinci: - Počujte, prečo vy všetkým hovoríte, že ste Napoleon Bonaparte a mne tvrdíte, že ste Ľudovít XVI? - Viete pán doktor, vás si predsa nedovolím klamať.

Móricko dostane v škole päťku. Rodičia zúria. - Vieš, že za toto je bitka? - Viem, môžeme ísť hneď, poznám učiteľovu adresu.

Muž prichádza nadránom domov, keď tu zrazu „TRESK“, obrovská rana do hlavy. Preberie sa a vidí manželku, ako stojí nad ním s valčekom v ruke a plače. „Prepáč drahý! Ja som zabudla, že tento týždeň robíš nočné.“

„Prosím si sto guličiek naftalínu! Vari máte toľko molí?“ „Nie. Mám len jednu, ale nemôžem ju trafiť...“

Viete, ako spoznáte, že je zima? Muchy začnú lietať v teplákoch.

Nahlas 5/2009• Kampaň pre Ježiša• Autorita a uzdravenie vzťahu k autoritám• rozhovor s T. Sedláčkom• Výhody štedros�

Nahlas 6/2009• Čo Duch Svätý koná v dnešných časoch• Orientácia na výkon• rozhovor s Petrom Hockenom• Stále ešte horíš pre Boha?


28

Nahlas

Bra�slavaBistro ParisienNákupné centrum DanubiaPanónska cesta

Máte �p na ďalšie miesto, kde by ste kúpili Nahlas?Dajte nám to vedieť! Píšte na nahlas@mar�ndom.sk alebosa ozvite na 02/ 5557 1397.

Podporujte NahlasAko na to:

• modlite sa za Nahlas, aby prinášal životPočas Kampane pre Ježiša a iných evanjelizačných výjazdov oslovíme stovky ľudí, ktorým ponúkneme Nahlas. Je to fantas�cký spôsob, abysa ich mohol Boh dotknúť a vy im to môžete vymodliť. • posielajte nám svedectváVeľakrát počujeme životné príbehy a svedectvá ľudí, ktorým Boh v živote urobil dobré veci. Ak ste zažili Božie konanie vo vašom živote, dajte nám o tom vedieť, aby bola Božia dobrota viditeľná.• ponúknite Nahlas ďalšímAj vy môžete prinášať ľuďom život tým, že im ponúknete Nahlas. Vaši známi tak budú môcť čítať o Bohu a Božích veciach. Objednajte pre nich Nahlas ako darček a my im ho budeme pravidelne posielať. • vieme využiť vaše talentyNahlas potrebuje ľudí, ktorí majú chuť napísať reportáž, postreh, zamyslenie, ktorí sú ochotní prepisovať texty, na-hrávky, prekladať, jazykovo korigovať texty, fo�ť alebo nám chcú poskytnúťfotografie do fotobanky.• finančná podporaPríspevok na Nahlas nepokrýva platy zamestnancov ani náklady redakcie. Preto, ak sa vám časopis páči, bude-me veľmi radi, ak prispejete na jeho ďalší rozvoj. V každom prípade vám ďakujeme za vašu doterajšiu podporu a priazeň. Zvlášť ďakujeme tým, ktorí posielajú viac ako je ročný príspevok - aj kvôli vám Nahlas existuje a na-preduje.Ak chcete podporiť Nahlas, využite účet: 2661475133/1100. Ak chcete podporiť prácu Infocentra, evan-jelizačné výjazdy či „Kampaň pre Ježiša“, pošlite príspevok na účet: 2661475002/1100 (pre „Kampaň“ pripíšte variabilný symbol 999).

Bra�slavaStredy - stretnu�a Spoločenstvapri Dóme sv. Mar�na / Istro-polis, každú stredu od 18:30Dobrá kniha /Hviezdoslavovo nám. 22Lúč / Križkova 1Lúč / Námes�e SNP 11Fran�šek / Fran�škánska 2Jonatán / Legionárska 2

TrnavaDobrá kniha / Štefánikova 44Nitra Lúč / Farská 20Nová Dubnicana otvorených stretnu�ach spolo-čenstva Eliáš, info: www.elijah.sk, 0911 250 559 / saleziánske strediskoŽilinaLúč / Mariánske nám. 23Na stretnu�ach Spoločenstva NovýJeruzalem / Kláštor kapucínov, Jezuitská 6, streda od 17:30Mar�nLúč / M.R.Štefánika 26

Bra�slavaČajovnička Simeon Čajakova 28

Bra�slavaUniverzitné pastoračné centrum Staré Grunty 36 (Mlynská dolina)

Čítajte NahlasVychutnajte si svoj obľúbený časopis aj tu:

Nakupujte NahlasČasopis Nahlas si môžete zakúpiť tu:

29

buďte Nahlas / objednávka

Objednávka časopisu Nahlas

Objednávku pošlite na adresu: Infocentrum Spoločenstva pri Dóme sv. Mar�na,Redakcia Nahlas, Čajakova 28, 831 01 Bra�slava 37. Nezabudnite priložiť potvrdenieo zaplatení príspevku.

nový objednávateľ pokračujúci objednávateľ

Objednajte si časopis Nahlas

Príspevok uhraďte na číslo účtu: 2661475133/1100, názov účtu: Infocentrum (SWIFT: TATR SK BX - pre zahraničných objednávateľov). UPOZORNENIE: Do databázy vás môžme zaradiť, až keď od vás obdržíme doklad o zaplatení príspevku (ústrižok šeku, výpis transakcie z internetbankingu,...).

mailom

na nahlas@mar�ndom.skUveďte svoje meno, adresu, obdobie, na ktoré si časopis objednávate a priložte výpis transakcie z internetbankingu

telefonicky

na čísle 02/5557 1397 a pošlite nám potvrdenie o zaplatení príspevku

a@poštou

vyplňte objednávku a pošlite na našu adresu spolu s potvredním o zaplatení príspevku

r

Meno:

Ulica a číslo:

Obec / Mesto: PSČ:

E-mail: Telefón:

Časopis dodávajte na adresu (ak je táto adresa odlišná od vyššie uvedenej):

Záväzne si objednávam časopis Nahlas: 8 čísel (celý rok) - príspevok 13,28 € / 400 Sk 4 čísla (pol roka) - príspevok 6,64 € / 200 Sk Počet výtlačkov: ks Nahlasu

na celý rok

8 čísel príspevok 13,28 € / 400 Sk

na pol roka

4 čísla príspevok 6,64 € / 200 Sk

Dolný KubínNa stretnu�ach spoločenstvakaždú prvú stredu / Ak�vcentrum, Nemocničná 2RužomberokCaritas / Majere 5Banská BystricaRosa / Lazovná 1ZvolenLúč / Nám. SNP 68PrešovFran�šek / Fran�škánske nám. 2KošiceDobrá kniha / Hlavná 89

PrešovMost Café Škultétyho 3

RužomberokUniverzitné pastoračné centrum Hrabovská cesta 1

Nahlas 2-2010

Documents

Transcript of Nahlas 2-2010