Na XIII. olympijskom kongrese s názvom …...Jozefovi Libovi.Medzi delegátmi zo Slovenska (ale nie...

OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.sk2

Sumár záverov a odporú-čaní XIII. olympijského kon-gresu, ako aj podrobnéspravodajstvo SOV priamoz Kodane je verejnostik dispozícii v sekcii OLYM-PIJSKÝ KONGRES v hornommenu internetovej stránkywww.olympic.sk. Preto sa

na tomto mieste zameriame hlavne na to, čoz kongresu vyplýva pre slovenský šport. Tenmal v Kodani zastúpenie v prezidentovi Slo-venského olympijského výboru Františkovi Chmelárovi a v generálnom sekretárovi SOVJozefovi Libovi. Medzi delegátmi zo Slovenska(ale nie za slovenské športové spolky) boli eštečestný člen MOV Vladimír Černušák a športovýriaditeľ Medzinárodnej basketbalovej federá-cie Ľubomír Kotleba. Autor týchto riadkov bolv Kodani ako akreditovaný novinár.

Kongres mal päť hlavných diskusných tém –Športovci, Olympijské hry, Štruktúra olympij-ského hnutia, Olympizmus a mládež, Digitál-na revolúcia. „Treba zdôrazniť, že závery kon-gresu sa netýkajú len Slovenského olympijské-ho výboru, ale celej našej športovej obce. A keďsa im prizriete poriadne, tak zistíte, že niektorésa SOV týkajú len okrajovo, ale zato športo-vých zväzov výrazne. Ide napríklad o dobréspravovanie športových organizácií, aj o súladich stanov s Olympijskou chartou,“ povedalcelkove na margo záverov kongresu prezidentSOV.

František Chmelár konštatoval, že väčšinazáverov a odporúčaní kongresu má dlhodobýcharakter. „SOV utvoril na ich analýzu a roz-pracovanie na naše podmienky päť pracovnýchkomisií, ktorých závery by sme chceli prezen-tovať na aprílovom valnom zhromaždení SOV.Je však zrejmé, že v niektorých oblastiach bu-deme musieť požiadať o pomoc či radu aj od-borné inštitúcie. Mám na mysli témy, ako tre-bárs starostlivosť o zdravie športovcov, ich prí-pravu na postšportovú kariéru, poistenie prišportovej činnosti, či uplatňovanie výdobytkovdigitálnej revolúcie v dennodennej praxi špor-tových spolkov.“

Prezidentovi SOV je jasné, že aplikácia viace-rých odporúčaní kongresu prekračuje možnos-ti športových spolkov. Ide napríklad o auto-nómnosť a nezávislosť športových organizáciía o rešpektovanie tohto ich statusu vládou, alenajmä o oblasť mládeže. Ak má u nás dôjsťk prelomu v oblasti zmysluplného využívaniavoľného času mladých ľudí, k výraznému ná-rastu ich športových aktivít, k zníženiu obezity

atď., oveľa významnejšiu úlohu než momentál-ne u nás musia zohrávať rodičia, školy, mestái obce a v konečnom dôsledku aj štát.

„Dôsledky negatívneho vývoja v predošlýchrokoch sú čoraz zjavnejšie. Zlý dopad nešpor-

tovania sa znásobuje geometrickým radom. Zoškôl sa nám stále viac vytráca telesná výchovaa šport a mnohí mladí ľudia, ktorých tentotrend pohybovej pasivity zasiahol v čase ichškolského štúdia, dnes nevedú k pohybovýmaktivitám vlastné deti. A navyše, ak dnes pôso-bia vo významných pozíciách, nijako osobneneinklinujú k podpore športových aktivít, k vý-stavbe športovísk, atď. Tým sa situácia ďalejzhoršuje. Treba povedať, že športové spolkyani kluby, ktorých možnosti sú finančne aj per-sonálne limitované, nemôžu zastúpiť a nahra-diť pôsobenie rodiny, školy, komúny a štáty,“hovorí František Chmelár a dodáva: „My všakmusíme vyvíjať osvetové aktivity a bubnovaťna poplach, že tento vývoj škodí celej spoloč-nosti a v konečnom dôsledku priamo či nepria-mo aj ekonomike štátu.“

Smerom dovnútra nášho športového hnutiavidí František Chmelár ako nevyhnutnosť defi-novať dobré spravovanie športových spolkov,ich autonómnosť, etické zásady, dohodnúť sana arbitrážnom mechanizme rozhodovaniašportových sporov, ale aj upraviť stanovy špor-tových spolkov v zhode s Olympijskou chartou.Malo by napríklad dôjsť k odstráneniu našejanomálie, keď športovú a modernú gymnasti-ku, vodný slalom a rýchlostnú kanoistiku, plá-vanie a vodné pólo, resp. krasokorčuľovanie ajshort track zastrešujú u nás vždy po dva samo-statné zväzy, za-tiaľ čo medzinárodne sú za-strešené len jednou federáciou a na olympiádefigurujú tieto príbuzné odvetvia vždy v rámcijedného športu. „Táto slovenská prax je vlast-ne v rozpore s Olympijskou chartou,“ konšta-tuje prezident SOV.

„Ide však aj o celkové riadenie slovenskéhošportu. Musíme sa dohodnúť na zmenách, kto-ré by mu pomohli. Potrebujeme jednoduchšiua prehľadnejšiu štruktúru športu, i jasnejšie de-finovanú zodpovednosť jednotlivých článkov.Jednotná strešná organizácia by vedela účin-nejšie komunikovať so štátom, aj by zaručilavyššiu autonómnosť oblasti športu. Novem-brové študijné cesty do Slovinska i Chorvátska,takisto aj predošlá do Nemecka – na nich smesa podrobne zoznamovali s fungovaním streš-ných organizácií športu v týchto krajinách –nám ukázali aj potrebu utvoriť na Slovenskuregionálne štruktúry športu. Centrálne riade-nie neprináša efekt. Rozvoj športu nie je mož-ný bez regionálnych štruktúr. Tie tu vo funk-čnej podobe nemáme, čo sa tiež významnepodpisuje na znižovaní členskej základne špor-tovcov,“ dodáva na záver František Chmelár.

Text a foto ĽUBOMÍR SOUČEK

Na XIII. olympijskom kongrese s názvom „Olympijské hnutie a spoločnosť“ sa 3. –5. októbra 2009 v Kodani zišlo doteraz najpočetnejšie celosvetové športové fórum.Medzi 1249 delegátmi boli členovia Medzinárodného olympijského výboru (MOV),reprezentanti národných olympijských výborov, medzinárodných športových fede-rácií, ďalších organizácií a inštitúcií uznaných MOV, zástupcovia športovcov, lekárov,trénerov i médií, ale napríklad aj generálny tajomník Organizácie Spojených národovBan Ki-moon, ktorý vystúpil na otvorení. Kongres prijal 66 záverov a odporúčaní. Tiesa vzhľadom na „mnohofarebné“ zloženie jeho delegátov jednoznačne vzťahujúnielen na olympijské hnutie, ale na celý šport.

Olympijský kongres o celom športe

■ Prezident SOV František Chmelár s gene-rálnym sekretárom Jozefom Libom pred veľkým logom XIII. olympijského kongresu.

Dovedna 66 záverov a odporúčaní z XIII. olympijskéhokongresu v Kodani sa vzťahuje na celý šport

Šport môže pomôcť svetu„Ako športová organizácia, založená na hodnotách, nemôžeme zmeniť svet na svoj obraz.

Ale môžeme – a urobíme to – pomôcť, aby sa stal lepším miestom. Máme špeciálnu povin-nosť v mene športovcov a mladých ľudí pretaviť naše hodnoty do praxe – športovcov preto,lebo sú srdcom nášho hnutia a mladých ľudí preto, lebo sú našou budúcnosťou.“ (prezidentMOV Jacques Rogge na otvorení XIII. olympijského kongresu o veľkej zodpovednosti olym-pijského hnutia)

„Šport je celosvetovým fenoménom. Videl som, ako sa mu venujú v krajinách zmietanýchchudobou či poznačených vojnou. Deti si vyrobili loptu z novín či plastových tašiek a naprieknelichotivej situácii sa zabávali. Šport im dáva nádej na lepší život.“ (generálny tajomník Or-ganizácie Spojených národov Ban Ki-moon v úvodnom vystúpení na kongrese)

www.olympic.sk OLYMPIJSKÁ REVUE 3

Pred kodanskými voľbami sa čr-tal jeden z najvyrovnanejších sú-bojov o získanie práva usporiadaťolympijské hry v histórii. Štvoricakandidátov – okrem Ria Chicago(USA), Madrid (Španielsko) a Tokio(Japonsko) – predložila vynikajúce

projekty. Podľa správy hodnotiacej komisie MOVby každé zo štvorice veľkomiest bolo schopné zor-ganizovať hry na vysokej úrovni. „Grády“ kodan-skému vyvrcholeniu viac ako dvojročného kandi-dátskeho procesu dodala osobná prítomnosť po-hlavárov z kandidátskych krajín – prezidenta USABaracka Obamu s manželkou, brazílskeho prezi-denta Lulu da Silvu, španielskeho kráľa Juana Car-losa I. aj premiéra Josého-Luisa Zapatera, i japon-ského premiéra Jukia Hatojamu. Všetko bolo na-chystané na dramatický súboj v Kodani, v ktoromby o dejisku OH 2016 mohol rozhodnúť rozdiellen 2 – 3 hlasov. Pritom sa predpokladal finálovýduel dvoch kandidátov z amerického kontinentu,keďže ten na letnú olympiádu čakal už od Atlanty1996.

Samotný priebeh volieb však šokoval. Rozuzle-nie prišlo síce podľa očakávania až v poslednom,3. kole, ale bolo nečakane jasné. Po tom, čo užv prvom kole azda najviac favorizované Chicagodostalo len 18 hlasov a vypadlo a v druhom kolesa len s 20 hlasmi odporúčalo Tokio, bolo Rio fa-voritom finálového kola. Veď nepísaný kontinen-tálny faktor jasne hovoril v prospech kandidátaz Južnej Ameriky. Finálový výsledok Rio – Madridvšak bol nečakane jasný – 66:32! Takéto presved-čivé víťazstvo sa stalo novým rekordom doteraj-ších volieb dejísk OH.

VÁŠNIVÉ A PÔSOBIVÉ RIOPrečo vyhralo Rio? V prvom rade treba pove-

dať, že dejiskom OH 2016 sa „muselo“ stať mestoz amerického kontinentu. Predsa v Európe sa ko-nali či budú konať OH 2004 a 2012, resp. ZOH2006 a 2014, takže OH 2016 v Madride by boli užpiatymi z posledných siedmich letných či zimnýchhier na európskej pôde. Na ázijskej pôde – v Pe-kingu – sa zase olympiáda konala iba vlani, čoznevýhodňovalo Tokio.

Prečo však uspelo Rio a nie Chicago? Kľúčovýbol fakt, že olympijské hry sa ešte nikdy nekonaliv Južnej Amerike. Na tlačovke po voľbách to pre-zident MOV Jacques Rogge nepriamo potvrdilslovami: „Vybrali sme výbornú ponuku, ktorámala v porovnaní s ďalšími vynikajúcimi projekt-mi aj pridanú hodnotu v podobe možnosti uspo-riadania vôbec prvých olympijských hier v JužnejAmerike.“

Mottom Ria bol „Život s vášňou“ a tento motívsa vinul celou jeho prezentáciou. V tomto duchuvystúpil dokonca aj doyen MOV, 93-ročný JoaoHavelange, ktorý záverečnú prezentáciu Ria predčlenmi MOV „odpálil“ naozaj veľkolepým preslo-vom, zakončeným vetou: „OH 2016 v Riu by boli

krásnym darčekom k mojim stým narodeninám.“Prezident SOV František Chmelár z hľadiska po-strehol: „Podobnú špičkovú prezentáciu ako ma-lo teraz Rio, som doteraz videl len londýnskupred štyrmi rokmi. Ale vtedy žiaril iba SebastianCoe, kým teraz hovorili všetci veľmi dobre.”

Brazílčania prejavili naozaj obrovskú vášeňpre svoj projekt a pre jeho úspech urobili v záku-lisí aj navonok najviac. Naopak, najmä Chicagutakýto „ťah na bránku“ najmä v posledných me-siacoch pred voľbami chýbal. Aj v Kodani sa pre-zentovalo hlavne technokraticky a ako keby po-núkalo výborný obchodný produkt, ale nič viac.Zahrala proti nemu aj silná protiamerická aver-zia v dosť početnej skupine členov MOV a ná-rodných olympijských výborov, ktorá má ekono-mické pozadie.

Na čele výboru kandidatúry Ria stál najpre-svedčivejší z lídrov štyroch kandidátskych miestCarlos Arthur Nuzman, ktorý ako člen MOV využilvšetky povolené možnosti na lobovanie. ÚspechRia vyplynul aj z plnej a jednoznačnej podporyvlády mesta aj štátu Rio a celej krajiny. Tú najprvrozsiahlymi predvolebnými aktivitami v zahraničía potom aj priamo v Kodani korunoval charizma-

tický brazílsky prezident. „Mali sme najsilnejšiumotiváciu vyhrať. Chceli sme to pre našu mládež,ktorú bude olympiáda inšpirovať!,“ povedal povíťazstve prezident Luiz Inácio Lula da Silva.

Rio v Kodani naozaj uchvátilo svojimi odušev-nenými a zapálenými ľuďmi na všetkých úrov-niach. Jeho záverečná prezentácia pred členmiMOV bola excelentná. Brazílčania v nej okrem de-monštrácie naozaj silných emócií a zanietenia preprojekt Ria dokázali aj racionálne vyvracať obavyčlenov MOV zo značných ekonomických a bez-pečnostných rizík. „Pre vás sú to len jedny hryz mnohých, ale pre 190-miliónovú Brazíliu a celúJužnú Ameriku jedinečná šanca. Dajte nám jua buďte si istí, že nebudete sklamaní! Budú to ne-zabudnuteľné hry s vášňou. OH v Riu by svetupriniesli posolstvo, že olympiády patria naozajvšetkým,“ vyzval prezident Lula pri záverečnejprezentácii Ria členov MOV a dodal: „Nastal časpre Brazíliu.“

NAJRIZIKOVEJŠÍ PROJEKTLula má pravdu. Treba však povedať aj to, že

vyhralo mesto, ktoré má spomedzi všetkých šty-roch kandidátskych dnes k dispozícii najmenejhotových stavieb potrebných pre OH a v projekteplánovalo investovať do celkových príprav suve-rénne najviac peňazí. Ako potvrdzujú nasledovnéúdaje, projekt Ria predpokladal vyše dvakrát vyš-šie náklady než ktorýkoľvek iný projekt! Chicago:v rozpočte kalkulovalo výdavky na OH vo výške3,8 miliardy USD a mimo organizácie OH (hlavnena výstavbu všeobecnej infraštruktúry, predov-šetkým dopravnej) 1,03 miliardy, čiže spolu 4,83 mld USD, Tokio: 2,86 + 3,09 = 5,95 mld USD,Madrid: 2,67 + 3,44 = 6,11 mld USD, Rio: 2,82 +11,1 = 13,92 mld USD.

K tomu treba pridať obrovské bezpečnostné ri-ziká Ria de Janeiro, ktoré má povesť jednéhoz najnebezpečnejších miest sveta. Brutálnu ilus-tráciu miestnych pomerov ponúkli udalosti aninie tri týždne po kodanských voľbách, keď pri ob-rovskej prestrelke drogových gangov a policajtovv blízkosti štadióna Maracaná (ten má byť dejis-kom otváracieho aj záverečného ceremoniálu a fi-nále futbalového turnaja OH 2016) zahynulo 32 ľudí a vo vzduchu vybuchol policajný vrtuľník.

Pri sumarizovaní kladov a záporov Ria de Ja-neiro sa žiada zopakovať to, čo sme napísali užpred časom po zvolení ruského Soči za dejiskozimných olympijských hier 2014 – i vo voľbáchOH 2016 vyhral najambicióznejší, ale aj najrizi-kovejší projekt.

ĽUBOMÍR SOUČEK

■ Kodanská radosť delegácie Ria de Janeiro – s brazílskou vlajkou šéf výboru kandidatúry Car-los Arthur Nuzman, vľavo prezident krajiny Luiz Inácio Lula da Silva a vpravo futbalový „kráľ“Pelé. FOTO TASR

AKO PREBIEHALI VOĽBY?1. kolo (94 platných hlasov): Madrid 28,

Rio de Janeiro 26, Tokio 22, Chicago 182. kolo (95): Rio de Janeiro 46, Madrid 29,

Tokio 203. kolo (98): Rio de Janeiro 66, Madrid 32.

OH 2016 sa prvý raz v histórii uskutočniav Južnej Amerike – v brazílskom Riu de Janeiro

Prečo vyhralo Rio?V najsledovanejšej športovej voľbe roka 2009 uspelo 2. októbra na 121. zasadnu-

tí Medzinárodného olympijského výboru (MOV) v dánskej Kodani brazílske Rio deJaneiro. Dvanásťmiliónové veľkomesto s farbistou hornatou scenériou na pobrežíAtlantiku vybrali členovia MOV za usporiadateľa Hier XXXI. olympiády v roku 2016.Projekt „karnevalového“ mesta s mottom „Život s vášňou“ uspel na tretí pokus(predtým Rio neúspešne kandidovalo na roky 2004 a 2012). V Brazílii sa tak dva ro-ky po MS 2014 vo futbale uskutoční aj letná olympiáda!

OLYMPIJSKÁ REVUE4 www.olympic.sk

Voľba Ria de Janeiro za dejisko OH 2016 nebola jedinýmvýznamným rezultátom októbrového 121. zasadnutia Me-dzinárodného olympijského výboru (MOV) v Kodani. Dohistórie sa zapísalo aj schválenie dvoch nových športov do programu OH 2016 a 2020 – golfu a sedmičkovej verzieragby. Na programe OH 2016 v Riu de Janeiro tak budeznovu maximálny prípustný počet 28 športov ako napo-sledy vlani v Pekingu. V Londýne 2012 sa bude súťažiť len

v 26 športoch, pretože bejzbal a softbal na zasadnutí MOV v Singapurev roku 2005 z programu OH vyradili.

Golf a ragby sa pokúšali o návrat do olympijského programu po dlhých ro-koch (v ragby sa pod piatimi kruhmi súťažilo naposledy v roku 1924 v Paríživ pôvodnom, pätnástkovom formáte, a v golfe dokonca ešte v roku 1904v St. Louis) už v Singapure 2005. Vtedy však žiadny z týchto dvoch, ani z ďal-ších piatich športových odvetví, ktoré sa uchádzali o zaradenie do programuOH, nezískal požadovanú dvojtretinovú väčšinu hlasov členov MOV.

V Kodani však bola iná situácia. Jednak sa zmenilo kvórum – stačila užlen nadpolovičná väčšina hlasov, navyše predvýber zo sedmičky kandidu-júcich športov urobila už v auguste exekutíva MOV. A tá vybrala práve golfa sedmičkovú verziu ragby. Ragby uspelo v hlasovaní exekutívy hneď v dru-hom kole, golf až v ďalšej fáze po niekoľkých kolách. „Golf a ragby mali vy-soké hodnotenia vo všetkých 33 kritériách. Majú globálny rozmer, sú roz-šírené v rôznych oblastiach sveta, majú športovcov, ktorí sú ikonami a ichetika zdôrazňuje fair play," zdôvodnil výsledok hlasovania exekutívy MOVv Berlíne prezident MOV Jacques Rogge.

Za zmenených okolností už v Kodani so schválením dvoch nových špor-tov nebol problém. Golf prešiel pomerom hlasov 63:27, ragby dokonca81:8. Pôvodne mali byť oba športy zaradené len na program OH 2016, alenapokon kodanský verdikt platí aj pre OH 2020. Vysvetlenie je logické -o zmenách športov na OH či ZOH sa musí rozhodnúť najneskôr sedem ro-kov pred hrami (vtedy sa aj volí ich dejisko), takže sedem rokov pred OH2020 by ešte nebolo možné vyhodnotiť prínos oboch nových športov preolympijské hry, keďže premiéru absolvujú až neskôr.

Na OH 2016 a 2020 aj golf a ragbyNÁVRATY K 121. ZASADNUTIU MEDZINÁRODNÉHO OLYMPIJSKÉHO VÝBORU V KODANI

Už od konca roku 2001 nesedí v Medzinárod-nom olympijskom výbore Slovák. Vtedy totiž podvadsaťročnom členstve dovŕšil vekový limit 80 rokov Vladimír Černušák. Následne bol sícezvolený za čestného člena MOV, čo mu umožni-lo zostať naďalej v úzkom kontakte s MOV a zú-častňovať sa na jeho zasadnutiach, ale stratilbezprostredný dosah na rozhodnutia, keďže užnemá volebné ani hlasovacie právo.

MOV je v duchu svojej 115-ročnej tradície stá-le samovýberovým orgánom, ktorého členoviareprezentujú MOV v príslušnej krajine – a tedanie krajinu v MOV. Do MOV sa teda nedá nieko-ho priamo delegovať nomináciou príslušnéhonárodného olympijského výboru. Takýto návrhsíce môže prejsť cez nominačnú komisiu, ale nieje to vôbec pravidlom. A v posledných rokoch jetakýto návrh obzvlášť v prípade európskychkandidátov (pokiaľ nespadajú do kvóty 15 zá-stupcov medzinárodných športových federácií)takmer nepriechodný.

Za týchto okolností je zrejmé, že reálnejšiušancu dostať sa do MOV má našinec cez komisiušportovcov MOV. Väčšinu jej členov volia pria-mo na OH či ZOH samotní olympionici, ďalšíchmôže donominovať prezident MOV so zohľad-nením zastúpenia všetkých kontinentov, väčšie-ho množstva športov, aj vyváženosti počtu mu-žov aj žien. Voľba do komisie športovcov MOVpriamo na olympiáde následne automatickyznamená aj zvolenie do samotného MOV.

Slovenský olympijský výbor sa v minulostitouto cestou neúspešne pokúšal do MOV do-

stať hokejistu Petra Šťastného (kandidoval vovoľbách počas ZOH 1998), plavkyňu MartinuMoravcovú (na OH 2000 aj 2008) a tenistku Ka-rinu Habšudovú (na OH 2004). Ani jeden nedo-padol vo voľbách zle (dostali stovky hlasov), alevo veľmi tvrdej konkurencii športových es, na-vyše neraz z krajín s oveľa početnejšími výpra-vami, sa Slovák ani raz do obmedzenej kvóty vo-liteľných miest nedostal.

Teraz na ZOH vo Vancouvri bude do komisiešportovcov MOV kandidovať hokejista MiroslavŠatan – najlepší strelec ZOH 1994, kapitán slo-venského tímu majstrov sveta 2002 a vlaňajšívíťaz Stanley Cupu. Jeho súpermi vo vancouver-ských voľbách budú bežkyňa na lyžiach PetraMajdičová (Slovin.), hokejová brankárka AngelaRuggierová (USA), zjazdár Antoine Deneriaz(Fr.), akrobatická lyžiarka Jacqui Cooperová(Aus.), krasokorčuliarka Elena Gedevanišvilio-vá (Gruz.), bežec na lyžiach Churelbaatar Kaš-Erdene (Mong.) , bobista Adam Pengilly (V. Brit.)a rýchlokorčuliar Ippolito Sanfratello (Tal.). Mi-rovými vážnymi súpermi sú nepochybne prvíštyria, z ktorých Majdičová je súčasnou hviez-dou svojho športu a ďalší traja sa môžu pochvá-liť zlatou olympijskou medailou. Zvolení budúvo Vancouvri len dvaja s najvyšším počtom hla-sov. Členmi MOV sa stanú na osem rokov.

Šatan má zrejme lepšiu šancu na zvolenie doMOV, než ktorýkoľvek z jeho slovenských pred-chodcov. Prečo? Konkurencia je slabšia nežv predošlých prípadoch. Spomedzi hokejistovnemá vo voľbách žiadneho súpera. Kanada, Rus-

ko, Fínsko, Nemecko aj Česko už zastúpeniev komisii športovcov MOV majú, takže nemohlipostaviť svojho kandidáta. Z ďalších hokejovýchveľmocí Švédsko nepostavilo nikoho a USA že-nu. Keďže každý olympionik môže dať svoj hlaslen dvom športovcom, pričom nemôžu byť z to-ho istého športu, Miro by okrem hlasov vyše 70 členov slovenskej výpravy mohol získať ajmnožstvo hokejových hlasov zo zahraničia. Akdobre „zalobuje“ u svojich kamarátov z krajín,ktoré sú zimnými športovými veľmocami, po-kojne môže získať dosť hlasov aj od ďalších čle-nov ich výprav. Samozrejme, výrazne môže vosvoj prospech zabojovať výbornými výkonmi naolympijskom ľade.

Dostane sa Miroslav Šatan ako druhý Slovákv histórii do Medzinárodného olympijského vý-boru? Pripravil ĽUBOMÍR SOUČEK

V Kodani sa odohralo aj znovu-zvolenie Belgičana Jacqua Rogge-ho (na snímke TASR) za preziden-ta MOV na ďalšie štyri roky. Bolo bezproblémové. S tým, ako 67-ročný trojnásobný olympionikv jachtingu a bývalý popredný or-topéd z Gentu od svojho prvéhozvolenia v Moskve v roku 2001 viedol v prvom osemročnom funkč-nom období svetové olympijskéhnutie, totiž vládne v MOV vcelkuspokojnosť. Nemá v MOV silnéhooponenta, takže vo voľbách nemalani protikandidáta. Napriek návrhu

z pléna na aklamačnú voľbu Rogge sám požiadal o tajnú voľbu, v ktorej do-stal jednoznačnú podporu – pomerom hlasov 88:1. Roggeho druhý man-dát podľa Olympijskej charty mohol byť už len štvorročný, takže vypršív roku 2013. V najvyššej funkcii by tak mal prežiť ZOH 2010 vo Vancouvrii OH 2012 v Londýne a v rovnakých rokoch aj premiéry letných, resp. zim-ných OH mládeže (OHM) v Singapure, resp. v Innsbrucku.

Za Roggeho pôsobenia na čele MOV ďalej rástla ekonomická silaMOV. Vďaka pokračujúcemu úspechu marketingu MOV narástli finan-čné rezervy MOV za osem rokov štvornásobne. Profitovali z toho najmäorganizačné výbory OH a ZOH, ale aj medzinárodné športové federácie,národné olympijské výbory a celosvetové programy Olympijskej solida-rity MOV. Napriek uvedenému Belgičan po znovuzvolení vyhlásil: „Mu-síme urobiť oveľa viac. Musíme zanechať dlhotrvajúce dedičstvo premládež sveta.“ Narážal tým najmä na využitie potenciálu olympijskýchhier mládeže, ktoré sú hlavne jeho dielom. Ako ďalšiu úlohu zdôraznilvodcovstvo MOV v boji proti dopingu. Avizoval však napríklad aj to, žeMOV ustanoví novú nezávislú monitorovaciu organizáciu na boj protineregulárnemu stávkovaniu a manipulácii výsledkov.

Môže sa Slovák dostať do MOV?Najreálnejšiu šancu ponúka vancouverská kandidatúraMiroslava Šatana do komisie športovcov MOV

■ Miroslav Šatan.FOTO ŠTARTFOTO/JÁN SÚKUP

Rogge znovu prezidentom MOV

Na začiatku bola Biela kniha o športe. Po vyšepätnásťročných konzultáciách so športovými orga-nizáciami ju Európska komisia prijala 11. júla 2007za éry slovenského komisára Jána Figeľa, ktorý za-strešoval aj oblasť športu.

Kniha uznala špecifickú povahu športu, ale práv-ny rámec jeho podpory poskytla Európskej únii ažLisabonská zmluva, na ktorej sa hlavy 27 štátov do-hodli 19. októbra 2007. Pravda, len v obmedzenejmiere, pretože šport ako súčasť národnej identitybol a ostal primárne v právomoci členských krajín.

ŠPORT MÁ VYŠŠIE POSLANIEReformná zmluva, ktorá nahradila odmietnutú

európsku ústavu, priznáva športu sociálny a vý-chovný vplyv a potvrdzuje rešpektovanie jeho štruktúr založených najmä na dobrovoľníckej čin-nosti. Napokon sa podarilo zvrátiť extrémny názor,že šport nie je nič iné ako bežná zisková ekonomic-ká aktivita. Dlhoročný lobing zabral a v šiestomčlánku prvej hlavy Lisabonskej zmluvy sa šport do-stal na jednu úroveň so vzdelávaním a mládežou.

„S Európskou úniou sme napokon dospeli k zho-de, že šport treba podporovať, a nie ho limitovaťpredpismi,“ s potešením konštatoval írsky prezi-dent Európskych olympijských výborov Patrick Hic-key. Pred časom inicioval zrod komisie EOV prestyk s Európskou úniou, ktorej členom sa stal ajprezident Slovenského olympijského výboru Fran-tišek Chmelár.

VÝCHODISKO? AGENTÚRAŠport stál dosiaľ v ofsajde z hľadiska priamych

možností využiť eurofondy. Existovali nepriame možnosti prostredníctvom

projektov v oblasti cestovného ruchu, regionálne-ho rozvoja a vzdelávania, ale tie slovenský športnevyužíval.

„Rakúšania postavili za pomoci eurofondov varidvadsať golfových ihrísk, ale neviem ani o jedinomna Slovensku. Nepočul som ani o žiadnom regio-nálnom športovisku,“ konštatuje František Chme-lár. „Bratislavské Národné športové centrum sícevypracovalo niekoľko vzdelávacích projektov, noani jeden nemal takú úroveň, aby ho ministerstvoškolstva mohlo posunúť do Bruselu.“

Šéf SOV si myslí, že Slovensko nebolo a nie je pri-pravené na to, aby sa aktívne a účinne uchádzaloo financie z eurofondov.

„Významnú podporu z európskych fondov môžešport čakať až po roku 2013, ale na to sa treba pri-praviť,“ vraví prezident SOV. „Zdá sa mi potrebnéiniciovať vznik agentúry, ktorá by pre slovenskýšport na profesionálnej úrovni pripravovala pro-jekty pre Brusel.“

SME V JEDINOM PROJEKTEZatiaľ sa rozdeľovali len „drobné“. Európska ko-

misia vlani podporila sumou 4 milióny eur prvých18 športových projektov na obdobie do roku 2012,ktoré vybrala z 207 návrhov. Podmienkou bolo, abykaždý zahŕňal najmenej štyri členské krajiny EÚ.

Absolútnu nepripravenosť Slovenska potvrdzujefakt, že naša krajina sa vyskytla v jednom-jedinom:v projekte, ktorý predložila univerzita v severofín-skom Rovaniemi – medzi ôsmich partnerov záme-ru na prípravu zimných športovcov na kariéru poskončení aktívnej činnosti zaradila aj bratislavskúFakultu telesnej výchovy a športu UK.

Česi figurujú v štyroch zo schválených projektov,Slovinci dokonca v piatich.

MAŤ V BRUSELIČLOVEKA

Všetky schválenéprojekty predložili „sta-

ré“ členské krajiny EÚ. V bruselskej byrokracii vediachodiť.

Národné olympijské výbory Nemecka, Rakúskaa Francúzska si už dávnejšie zriadili v centrále Eu-rópskej únie kanceláriu, ktorej šéfuje Folker Hell-mund. Neskôr sa k nim pridali Európske olympijskévýbory, ENGSO – združenie mimovládnych európ-skych športových organizácií (jeho členom je aj Slo-venské združenie telesnej kultúry), ba napríklad ajMedzinárodná futbalová federácia (FIFA). Na réžiuúradu s názvom EOC – EU Office, ktorý riadi správ-na rada na čele s prezidentom EOV Patrickom Hic-keyom, sa dnes skladá 19 športových organizácií.A vypláca sa im to.

„Ak chceme ovplyvňovať názory na šport v eu-rópskom parlamente, mať dosť informácií, abysme sa vedeli brániť prijatiu zákonov, ktoré námmôžu zviazať ruky, skrátka spoluvytvárať európ-sku politiku, nemáme inú možnosť, ako byť prizdroji informácií,“ myslí si Chmelár. „Olympijskévýbory stredoeurópskych a balkánskych krajín sapreto dohodli, že do bruselského úradu EOV no-minujú svojho zástupcu. Rozhodnutie, kto ním bu-de, padne počas zimnej olympiády vo Vancouvri.Potrebujeme ho.“ Folker Hellmund na bratislav-skom mítingu NOV z 12 krajín v januári 2010 tvrdil,že kapacita jeho úradu rozšírenie umožňuje.

Európska komisia sľúbila pravidelne zvolávaťŠportové fórum EÚ. Prvé sa uskutočnilo 26. – 27.novembra 2008 vo francúzskom Biarritzi (s násled-ným mítingom ministrov športu). Zúčastnilo sa naňom 160 reprezentantov svetových, európskycha národných športových organizácií. S druhým saráta 19. – 20. apríla tohto roku v Madride.

MARIÁN ŠIMO■ Slovák Ján Figeľ (vpravo), do vlaňajška komisár Európskej komisie zastrešujúci aj šport,

spolu s prezidentom MOV Jacquom Roggem. FOTO EK


Aj športu sa otvoria eurofondyPrijatie Lisabonskej zmluvy otvára prístup športu k fondom Európskej únie, no nebude to tak skoro

Európa má namiesto ústavy zmluvu. Na základe domicilu svojho zrodu dostalaprívlastok Lisabonská. V jej texte sa napokon objavil aj šport. Dokonca v takej po-dobe, aká uspokojila aj vrchnosť športového sveta. Po tom, čo v decembri 2009vstúpila do platnosti, ba už predtým, sa rozohral zápas o to, aby šport mohol čonajskôr a čo v najširšej miere čerpať na svoj rozvoj financie z eurofondov.

ČO JE V LISABONSKEJ ZMLUVE■ Hlava I.

Článok 6Únia má právomoc vykonávať činnosti na

podporu, koordináciu alebo doplnenie čin-nosti členských štátov. Týmito činnosťamina európskej úrovni sú:

(...) e/ vzdelávanie, odborné vzdelávanie,mládež a šport.

■ Hlava XII.Článok 165

1. (...) Únia prispieva k podpore európ-skych záležitostí týkajúcich sa športu, pričomzohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako ajjeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.

2. Činnosť Únie sa zameriava na: (...) – rozvoj európskeho rozmeru v športe

podporovaním spravodlivosti a otvorenostipri športových súťažiach a spolupráce medzisubjektmi zodpovednými za šport, ako ajochranou fyzickej a morálnej integrity špor-tovcov, najmä mladých športovcov.

3. Únia a členské štáty podporujú v oblas-ti vzdelávania a športu spoluprácu s tretímikrajinami a príslušnými medzinárodnými or-ganizáciami, najmä s Radou Európy.

4. S cieľom prispieť k dosiahnutiu uvede-ných v tomto článku:

– Európsky parlament a Rada v súlade s le-gislatívnym postupom a po porade s Hospo-dárskym a sociálnym výborom a Výboromregiónov prijmú podporné opatrenia bez to-ho, aby harmonizovali zákony a iné predpisyčlenských štátov.

8 OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.sk

NAŠE ÚČASTNÍCKE REKORDY UŽ PREDŠTARTOM – PRIBUDNÚ ĎALŠIE?

„Naša vancouverskávýprava bude najpočet-nejšia i ,najženskejšia‘v doterajšej histórii našejúčasti na ZOH. Bodaj bybola aj najúspešnejšia!,“zaželal si po zverejnenínominácie 14. januáraprezident Slovenského

olympijského výboru František Chmelár.Slovenská výprava vo Vancouvri svojou veľ-

kosťou prevýši nielen všetky doterajšie naše vý-pravy na ZOH, ale s jedinou výnimkou (OH2000 v Sydney) aj všetky na OH! Počet žien (32)je dokonca vôbec najvyšší v histórii sloven-ských olympijských účastí. Takže už vyše dvatýždne pred začiatkom hier môžeme evidovaťslovenské historické rekordy. Ďalší – v počteolympijských účastí športovca – bude na ZOH2010 vyrovnaný. Bežec na lyžiach Ivan Bátoryaj biatlonistka Martina Halinárová sa svojímpiatym štartom pod piatimi kruhmi dotiahnuna sánkarku Máriu Jasenčákovú a plavkyňuMartinu Moravcovú.

Bodaj by našinci vo Vancouvri prekonali ajturínske maximum doterajšej účasti výpravysamostatného Slovenska na ZOH! Striebrosnoubordistu Radoslava Žideka v spojení s pia-tymi miestami družstva hokejistov a biatlonis-tu Mareka Matiaška na ZOH 2006 znamenalonáš zimný vrchol v ére účasti výprav Slovenskejrepubliky. Pravda, treba pripomenúť, že v éreČesko-Slovenska sa Slovák – krasokorčuliarOndrej Nepela - radoval aj z olympijského zla-ta. Jeho víťazný kúsok zo Sappora 1972 zatiaľžiadny iný našinec na ZOH nezopakoval...

OLYMPIJSKÁ ROZLÚČKA SKVELEJHOKEJOVEJ GENERÁCIE

Na koho sa vo Vancouvri a v horskom stre-disku Whistler sústredí najväčšia pozornosťSlovenska? Pochopiteľne, v prvom rade na vý-kony našich hokejistov. Hokej vždy vedel zahý-bať Slovenskom a na olympiáde v kolíske tohtošportu – Kanade – to v tamojšej elektrizujúcejatmosfére môže platiť dvojnásobne.

Do výberu trénera tímu majstrov sveta 2002Jána Filca sa dostali všetky najväčšie hrajúcehviezdy nášho hokeja posledných desiatich ro-kov a bývalá superhviezda Peter Bondra (eštena ZOH 2006 dal štyri góly) je generálnym ma-nažérom tímu. Pravda, jedným dychom trebafanúšikovský optimizmus skrotiť poznámkou,že kariéra viacerých našich elitných hráčov (voveku 35 rokov a viac) sa pomaly chýli ku koncu.Vekový priemer našich hokejových es je vysoký

a najlepšie roky kariéry majú už viacerí objek-tívne za sebou. Vysoká je však aj motivácia sil-nej pomaly odchádzajúcej generácie, pre ktorútieto hry budú s vysokou pravdepodobnosťourozlúčkou s reprezentáciou. Kľúčové bude, čivšetci utvoria naozaj kompaktný a súdržný tím,ktorého členovia budú ochotní vydať zo sebana ľade všetko.

Kapitánom slovenského tímu bude vlaňajšínajlepší obranca NHL Zdeno Chára, ktorý nie-len vďaka svojej výške patrí k najrešpektovanej-ším hráčom na svete. Ďalšou tradičnou a efek-

tívnou oporou zadných radov je Ľubomír Viš-ňovský. V bránke zrejme bude jednotkou Jaro-slav Halák, ktorý na prelome rokov predviedolv NHL viacero skvelých výkonov. V útoku celúNHL v tejto sezóne privádzal do úžasu blesku-

rýchly a technicky brilantnýMarián Gáborík a po zrane-ní sa znovu do veľkej formydostáva najlepší slovenskýhokejista predošlých sezónMarián Hossa. V tíme budúaj ozajstné ikony slovenské-ho hokeja, ktoré zažiarili užna ZOH 1994 v Lillehamme-ri – Miroslav Šatan a Žig-mund Pálffy (pred 16 rokminajlepší strelec, resp. najpro-duktívnejší hráč olympijské-ho turnaja), ako aj ďalší elit-ní a vždy spoľahliví veterániPavol Demitra a Jozef Stüm-pel.

Slovenský hokejový tímna ZOH bude mať veľkú si-lu. Ale objektívne – najmäKanada a Rusko, ale aj Švéd-sko, Česko, Fínsko a mladýtím USA majú vo svojomstrede viac hráčov, ktorípráve v súčasnosti prežívajúvynikajúce roky svojej karié-ry. Na ľade však budú roz-hodujúce momentálne vý-kony. Hneď na úvod turnajanašich hokejistov čakajú Če-si, ktorým majú čo vracať –napríklad štvrťfinálovú pre-hru z Turína 2006... Držmenašim palce! Aj obhajobaturínskeho piateho miestaby bola veľkým úspechom.

Do Vancouvru najväčšia zimná výpravaNajväčšími tromfami Slovenska na ZOH 2010 biatlonistka Kuzminová, bežkyňa na lyžiach Procházková a hokejisti

Historický postup družstva hokejistiek spôsobil, že na XXI. zimných olympijskýchhrách v kanadskom Vancouvri (12. – 28. februára) nás bude reprezentovať doteraznajpočetnejšia zimná výprava. Dovedna 73 slovenských športovcov (41 mužov a 32žien) by sa malo predstaviť v olympijských súťažiach. Výpravu povedie rovnakoako pred štyrmi rokmi v Turíne viceprezident SOV pre zimné športy Igor Nemeček,jeho zástupcami budú Janka Gantnerová a Roman Buček. Členovia výpravy zložia užzajtra slávnostný sľub do rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča.

Počet športovcov v slovenských olympijských výpravách● ZOH 1994 LILLEHAMMER: 42 športovcov (34 mužov, 8 žien)● OH 1996 ATLANTA: 71 športovcov (58+13)● ZOH 1998 NAGANO: 39 športovcov (31+ 8), ďalších osem nesúťažilo● OH 2000 SYDNEY: 108 športovcov (81+27), ďalší štyria nesúťažili● ZOH 2002 SALT LAKE CITY: 49 športovcov (37+12), ďalší dvaja nesúťažili● OH 2004 ATÉNY: 64 športovcov (48+16), ďalší jeden bol pre doping z OH vylúčený● ZOH 2006 TURÍN: 58 športovcov (46+12), ďalší jeden nesúťažil● OH 2008 PEKING: 57 športovcov (36+21), ďalší jeden nesúťažil● ZOH 2010 VANCOUVER: 73 športovcov (41+32)

Naši športovci na ZOH 2010● Vo Vancouvri: 45 – ľadový hokej 44

(23+21 hokejistiek), krasokorčuľovanie 1(0+1).

● Vo Whistleri: 28 – biatlon 10 (5+5),beh na lyžiach 5 (4+1), sánkovanie 5 (3+2),boby 4 (4+0), zjazdové lyžovanie 3 (1+2),skoky na lyžiach 1 (1+0)

■ Takýto pohľad by sme radi videli vo Vancouvri čo najčastejšie.Na snímke radosť hokejového tria (zľava) Marián Hossa, MariánGáborík a Pavol Demitra. FOTO TASR

9OLYMPIJSKÁ REVUEwww.olympic.sk

INDIVIDUÁLNE ESÁ: KUZMINOVÁ,PROCHÁZKOVÁ, MOŽNO ZUZULOVÁ

Individuálne tromfy výpravy budeme maťnajmä medzi ženami. Ten azda najväčší v biat-lone. Vlaňajšia vicemajsterka sveta AnastasiaKuzminová už viackrát dokázala, že patrí medzisvetovú špičku. Biatlon je síce nevyspytateľný,ale jej výhodou je, že šancu uspieť má vo viace-rých disciplínach. Pravda, je hendikepovaná sil-vestrovským zranením, pri ktorom si zlomiladve záprstné kostičky. Ale rodáčka z Ruska jeveľká bojovníčka, ktorá pre svoju novú vlasť tú-ži vybojovať olympijskú medailu.

Bežkyňa na lyžiach Alena Procházková predrokom vo Whistleri triumfovala v predolympij-skej generálke v šprinte. To už samo osebe na-značuje, že by mohla mať tie najvyššie ambície.Podporila ich viacerými poprednými umieste-niami na najkratšej trati aj v olympijskej zime.Pravda, šprint je zradný, plný pádov a kolízií.Treba v ňom mať aj kus šťastia, pretože na ná-pravu pokazeného nebýva dosť času.

Za normálnych okolností by medzi adeptka-mi na popredné umiestenie bola aj slalomárkaVeronika Zuzulová, pred dvoma rokmi v kon-cosezónnom svetovom rebríčku tretia. Prežívavšak už druhú smoliarsku zimu. V jej úvode siporanila koleno a aj keď sa zo zranenia vystrá-bila pomerne rýchlo, v pretekoch Svetovéhopohára dokončila do našej uzávierky len dvaslalomy (oba na 15. mieste). Fyzicky a technickymá na špičkový výsledok, ale je otázne, ako saséria neúspechov podpíše na jej psychike, keďpo rebríčkovom páde navyše nastúpi s pomer-ne vysokým štartovým číslom. Ale slalom vždypredstavuje lotériu, v ktorej je možné všeličo.Na olympiádach obzvlášť.

VÝPRAVA ROZDELENÁ NA DVE SAMOSTATNÉ ČASTI

Výkonný výbor Slovenského olympijskéhovýboru schválil nomináciu na ZOH 14. januára.„Okolo nominácie športovcov veľká diskusianebola. Viac sme debatovali o návrhoch na no-mináciu ich sprievodu. Tam boli požiadavky

vyššie ako možnosti a pristúpili sme k redukciiniektorých realizačných tímov,“ komentovalna tlačovke schvaľovací proces prezident SOVFrantišek Chmelár. Ďalej povedal, že tesne preddnešným 38. valným zhromaždením VV SOVvýkonný výbor SOV schváli nomináciu ďalšíchšportovcov, ktorí k tomuto termínu splnia takkvalifikačné kritériá medzinárodných športo-vých federácií, ako aj nominačné kritériá Slo-venského olympijského výboru. To sa v medzi-období podarilo štvorbobom aj dvojbobom,preto do celkového počtu členov výpravy ráta-me aj štvoricu bobistov.

Po dnešnej uzávierke slovenskej nominácieby do výpravy ešte teoreticky mohol pribudnúťsnoubordista Radoslav Židek (strieborný me-dailista zo ZOH 2006 sa po vynechanej pre-došlej zime, keď podstúpil tri operácie kolena,aj v olympijskej sezóne na svahoch trápil)a skeletonista Matúš Školník (ak mu ako dru-hému náhradníkovi ponúkne Medzinárodnáfederácia bobov a skeletonu miestenku), alevyzerá to nepravdepodobne. Definitívny zoz-

nam nominovaných členov výpravy musia zá-stupcovia SOV predložiť na akreditačnom mí-tingu priamo vo Vancouvri 31. januára.

Vzhľadom na to, že horský región Whistlerje od metropoly provincie Britská KolumbiaVancouvru vzdialený až 125 km, slovenská vý-prava na ZOH 2010 bude striktne rozdelená nadve časti. V olympijskej dedine vo Vancouvribudú bývať hokejisti, hokejistky a krasokorču-liarka (spolu 45 športovcov) a v olympijskej de-dine vo Whistleri biatlonisti, lyžiari, sánkaria bobisti (spolu 28 športovcov).

Vzájomné povzbudzovanie našich športov-cov z oboch „koncov“ tak bude logicky obme-dzené, pretože obojsmerný prepravný čas saodhaduje zhruba na päť hodín... Hokejisti a kra-sokorčuliarka sa do hôr dostanú až po skončenísvojho účinkovania (ak to vôbec stihnú) a ajšportovci z Whistleru na tom budú podobne.Ešteže v provincii Britská Kolumbia žije niekoľ-ko tisícok Slovákov, takže povzbudzovaniaz hľadiska sa naši športovci určite dočkajú.

ĽUBOMÍR SOUČEK

V piatok 15. januára po-krstili olympijskú poštovúznámku s vyobrazenímštvorbovov a kolekciu slo-venských euromincí k ZOH 2010. Poštovú známku v nominál-nej hodnote 1 euro a mincový komplet s ôsmimi mincami (2 a 1 euro, 50, 20, 10, 5, 2 a 1 cent) s osobitným žetónom po-krstili kockami ľadu a pohárikom šampanského vedúci olym-pijskej výpravy SR pre Vancouver 2010 Igor Nemeček, vedúciodboru POFIS Slovenskej pošty, a.s. Martin Vančo, vedúci mar-ketingového oddelenia Mincovne Kremnica, š.p., Jaroslav Set-nický a autor známky Peter Uchnár.

Slovenská pošta vydáva známky s olympijskou tematikouku všetkým zimným aj letným olympijským hrám od roku1994, keď samostatné Slovensko prvý raz štartovalo pod pia-timi kruhmi na ZOH v Lillehammeri. Na známke k ZOH vo Van-couvri sú zobrazené štvorboby pri štarte, na obálke prvéhodňa sú štvorboby v rýchlej jazde. Na pamätnej pečiatke sú za-se štvorboby pri štarte.

Olympijskú kolekciu slovenských mincí vydala MincovňaKremnica tretí raz – predtým k ZOH 2006 a k OH 2008. V po-radí tretia kolekcia je špecifická tým, po prvý raz obsahujemince eurozóny, čím je veľmi atraktívna aj pre zahraničnýchzberateľov. Kolekciu vydali v náklade 25 000 kusov, ďalších5000 vyrobili vo vysokej kvalite vyhotovenia.

Krst známky k ZOH 2010 aj kolekcie mincí

■ Mincový komplet „pokrstený“ kockami ľadu. FOTO ĽUBOMÍR SOUČEK

■ Víťazka vlaňajšej predo-lympijskej generálky v šprintebežkýň na lyžiach vo WhistleriAlena Procházková. FOTO TASR


Podľa písmen abecedy sme pre AnastasiuKuzminovú vybrali slová, vyjadrujúce určité pojmy a ona rozprávala, čo v nej evokujú.

● BIATLON: „Keď to ide nohami, nepodarí sastrelecky. Keď sa dobre strelecky pripravím, niečo chýba nohám. Nie vždy sa podarí zvlád-nuť oboje. Biatlonista musí byť veľký profesio-nál, alebo veľmi šťastný človek, aby mu to vyšloa ešte aj hviezdy mu musia byť naklonené. Ta-ký je biatlon, ktorý milujem.“

● CESTOVNÝ PAS: „Vybavovanie nového,slovenského pasu, to boli nervy a vyžadovalo sito veľa času. Ale keď ho mám v ruke, má svojuhodnotu, pretože je to cestovný pas krajiny Eu-rópskej únie. Nepotrebujem takmer nikde ví-zum a už sa ničoho nebojím.“

● DOMOV: „To je miesto, kam sa chce človekvždy vrátiť. Dobre vie, že ho tam čakajú ľudia,ktorých má rád on a naopak. Nie je to len rodi-na a príbuzní, ale aj známi a kamaráti.“

● INTERNET: „To je zá-vislosť. Keď si na interne-te idem niečo nájsť,okrem vecí, ktoré trebavybaviť, vždy objavímešte niečo navyše.“

● JELISEJ: „Syn, radosťmôjho života.“

● LYŽA: „To, čo veziek víťazstvu.“

● MANŽEL: „Pomoc-ník vo všetkom.“

● MÓDA: „Taká vec,ktorá sa veľmi rýchlomení. Nemyslím si, žekaždá žena musí byť zá-vislá na móde. Každá byju mala sledovať svojímpocitom. Hlavné je, abyžena našla v sebe har-

móniu aj pri obliekaní. Módu vymýšľajú ľudiazo šoubiznisu.“

● NÁBOJ: „To, čo chýba niekedy na víťazstvo.Niekedy je slepý.“

● NERVY: „To je to, čo treba ovládnuť nastrelnici, aby sa dali dosiahnuť v biatlone dobrévýsledky. Niekedy sú také preteky, v ktorýchnevie športovec zvládnuť svoje nervy, a pretoneukáže to, na čo má. V súkromí som pokojnýčlovek a málokedy ma niečo rozčúli.“

■ Anastasia Kuzmi-nová na trati pretekovs hromadným štartomna MS 2009 v Pjong-čangu a jej striebornáradosť v cieli (hore).

ANASTASIA KUZMINOVÁNarodila sa 28. augusta 1984 v ruskom

meste Ťumen ako Šipulinová. Športovať za-čala ako päťročná. Behala na lyžiach, jej ro-dičia boli majstri Sovietskeho zväzu v bežec-kom lyžovaní i biatlone. Anastasia sa dostalado mládežníckej ruskej biatlonovej zborneja dosiahla vynikajúce výsledky: bola junior-ská a kadetská majsterka sveta v štafetách(2005 a 2003), dvakrát strieborná na kadet-ských MS 2003, strieborná v štafetách naMSJ 2004, bronzová v šprinte na MSJ 2005,juniorská majsterka Európy 2005 v stíhacíchpretekoch, juniorská majsterka Európy 2004v štafetách. Na ľadovci Dachstein sa počassústredenia ruskej reprezentácie spoznalas bežcom na lyžiach Danielom Kuzminom,Rusom s izraelským pasom, za ktorého savydala v roku 2007 a v decembri toho rokasa presťahovala za ním do Banskej Bystrice.Od apríla 2007 je mama syna Jeliseja. Jejuvoľnenie z Ruskej biatlonovej únie (RBU)pre Slovenský zväz biatlonu podpísal vtedaj-ší prezident RBU Alexander Tichonov 28. apríla 2008 v rakúskom Anife. V decem-bri 2008 získala slovenské občianstvo. Prvýraz reprezentovala Slovensko 19. decembra2008 vo Val Martelle v pretekoch Pohára IBUna 7,5 km (11. miesto). O deň neskôr nastú-pila v Hochfilzene na beh na 7,5 km, čo bolajej premiéra za Slovensko v SP (36. miesto).Vo februári 2009 získala striebro v pretekochs hromadným štartom na MS v Pjongčangu.O týždeň neskôr sa stala v Ufe dvojnásob-nou majsterkou Európy. V tejto sezóne bolatretia na decembrových pretekoch SP v behuna 15 km v Pokljuke.

Striebru chýbajú zlato a bronzLúskanie abecedy života a športu s vicemajsterkou sveta z roku 2009, biatlonistkou ANASTASIOU KUZMINOVOU

Bola to šťastná zhoda aj neuveriteľných životných okolností, že sa z Anastasie Kuz-minovej stala v decembri 2008 slovenská biatlonistka. Vydala sa za izraelského ob-čana Daniela Kuzmina, pôvodom Rusa, ktorý žil a žije, zhodou okolností, v BanskejBystrici. Anastasia prerušila sľubnú juniorskú kariéru v kombinéze ruskej zbornej. Nanávrat do nej po narodení synčeka Jeliseja – v júni 2007 – neboli vhodné okolnos-ti. Preto sa uchádzala o slovenské občianstvo. Hneď po jeho získaní v decembri 2008sa zaradila do slovenského biatlonového tímu a na majstrovstvách sveta 2009 v ju-hokórejskom Pjongčangu získala striebro v behu s hromadným štartom. K nemupridala zakrátko v ruskej Ufe dva tituly majsterky Európy do 26 rokov.


● ODDYCH: „Dovolenka na jar, alebo skôrv júni, keď sme s rodinkou na Kamčatke. Bezoddychu sa nedajú dokázať veľké veci. Všetciho potrebujeme, bez neho sa nedá zregenero-vať.“

● PUŠKA: „Druhá najdôležitejšia vec v bi-atlone – prvá sú lyže. Puška – kamarátka, kto-rá je síce ťažká na chrbte počas súťaže, omínana ňom, ťažká je niekedy aj v roztrasenýchrukách pred terčmi, ale mám ju rada. Bojímsa o ňu, aby sa mi nestratila. Treba sa s ňouporozprávať, aby bola ku mne dobrá, poslú-chala ma, keď treba. V tejto olympijskej zimenosím ľahšiu pušku na chrbte, lebo mám nanej novú pažbu. Rýchlo som si na ňu zvykla.Cítim, že je časť zo mňa. Rada sa s ňou roz-právam.“

● REČ: „Ešte neviem veľmi dobre po sloven-sky, ale už mi viac prichádzajú na um slovenskéako ruské slovíčka. Keď sa zhovárame s manže-lom, ľahšie mi je vysvetliť mu niečo po sloven-sky.“

● RUSKO: „Veľký štát, pre mňa najväčší nacelom svete. V mojom srdci je z neho najviacmôj rodný kraj.“

● SANITRA: „Prezident Slovenského zväzubiatlonu. Človek, s ktorým sa mi zatiaľ dobrepracuje v streľbe, čo sa týka psychickej prípravyna ňu.“

● SNEH: „Niekedy chýba, to je zlé, niekedyje ho veľa, a to je ešte horšie. Sneh je to, bez čo-ho nemôže byť biatlon v zime.“

● SLOVENSKO: „Krásna krajina, veľa kopcova veľa dobrých ľudí. Nové miesto v mojom ži-vote, kde žijem s mojou rodinou. Už som sa na-učila slovenskú hymnu. Je oveľa ľahšia a kratšiaako ruská. “

● STRIEBRO: „Zatiaľ to je moje najvyššie biatlonové ocenenie, medaila z majstrovstievsveta. Budem však pokračovať v úsilí získať ďal-šie cenné kovy. Môjmu striebru chýbajú dvajasusedia do vitríny, zlato a bronz.“

● TRÉNING: „Najdôležitejšia vec prípravypred sezónou. Ale vlastne aj preteky sú tiežako tréning na hlavné preteky tejto zimy, kto-ré budú na olympiáde. Každé preteky možnobrať ako tréning. Záleží však na tom, aký mátecieľ, čo chcete natrénovať v daných prete-koch.“

● ŤUMEN: „Mesto s miliónom ľudí. Mesto,v ktorom som sa narodila a rástla.“

● VARENIE: „Jedna z mojich najobľúbenej-ších činností. Rada varím boršč, všeobecne rada

polievky. Doma máme radi pelmene – teda pi-rohy s mäsom. Rada pripravujem buchtičkys horúcou čokoládou.“

● VANCOUVER: „Počas predolympijskej ge-nerálky som z dejiska februárových zimnýcholympijských hier videla len veľké letisko. Pria-mo do mesta sme sa zatiaľ nedostali. A eštesme dlho stáli v zápche vo Vancouvri, keď smeminulý marec cestovali na Svetový pohár doWhistleru.“

IVOR LEHOŤANFOTO TASR

■ Anastasia Kuzminová so synčekom Jeli-sejom a s korunou najlepšej biatlonistky Slo-venska v sezóne 2008/09.

Silvestrovská zlomenina

Vlaňajší Silvester bol pre Anastasiu Kuz-minovú smoliarsky. V rakúskom Obertillia-chu, kde práve končila na sústredení tré-ning, si pri páde v zjazde zlomila dve zá-prstné kostičky na ľavej ruke. Následnepodstúpila v rakúskom Lienzi v plnej nar-kóze operáciu, pri ktorej jej zlomené kos-tičky spojili titanovými platničkami. Takžena záver abecedného spovedania sa logic-ky ponúkalo slovo zranenie.

● ZRANENIE. „To je pre športovca veľmiťažká udalosť v jeho kariére. Viem to čer-stvo z vlastnej skúsenosti. Po novoročnejoperácii jednej zlomenej a jednej nalome-nej záprstnej kostičky v ľavej ruke som saani nechcela pozrieť na to boľavé miesto.Po silvestrovskom páde počas tréningu sami hneď premietalo v hlave, čo je v mojomsúťažnom programe ohrozené, okamžitesom si pomyslela, na čo používam ľavú ru-ku. V živote športovca sa však treba vyrov-nať aj so zranením. Myslím si, že v sebemám silu na to, aby som aj túto traumuzvládla a vrátila sa do dobrej formy. Chce tozaťať zuby a bojovať.“


Hokejisti sa určite neurazia, ale najcennejšie„klenoty“ v roku osláv osemdesiatin slovenskéhohokeja pridali do jeho šperkovnice paradoxneslovenské hokejové reprezentantky. Každá z nichby si zaslúžila obrovskú kyticu svojich obľúbe-ných kvetov, pretože samy obdarúvali športovúverejnosť výkonmi a výsledkami, ktoré priam šo-kovali celý hokejový svet. Ten sotva vie, že slo-venským dievčatám, ženám, učarovalo naháňa-nie puku medzi mantinelmi ani nie pred dvad-siatimi rokmi, presnejšie koncom roka 1991. A realita po sezóne 2008/2009: hokejistky Slo-venska budú účastníčkami zimných olympij-ských hier 2010 vo Vancouvri a ďalší rok absol-vujú premiéru v najvyššej svetovej kategórii maj-strovstiev sveta!

Slovenské hokejistky šokovali v predošlej se-zóne hokejový svet hneď trikrát – po „povinnom“triumfe na predolympijskej kvalifikácii v Lotyš-sku (v troch zápasoch mali skóre 105:2!) postúpilido olympijskej kvalifikácie. V nej ako outsidera najhoršie nasadené družstvo dokázali zvíťaziť

a postúpili na ZOH 2010 v kanadskom Vancouv-ri! Následne na svetovom šampionáte I. divízie sivybojovali účasť v elitnej kategórii MS!

Dvojnásobný prienik medzi ženskú hokejovúelitu stihli zverenkyne trénera Miroslava Karafiá-ta a jeho spolupracovníkov, medzi nimi neúnav-nej manažérky Ľubomíry Kožanovej za jedinú se-zónu. Pritom ešte v roku 2008 hrali len v tretejnajvyššej kategórii MS žien... Nie náhodou označilmesačník Medzinárodnej hokejovej federácie IIHFIce Times výsledky slovenských hokejových re-prezentantiek v ročníku 2008/2009 za zázrak.

NAJVÄČŠIE PREKVAPENIE „Slovenky šokovali hokejový svet – postúpili

na olympiádu“, „Radosť slovenských hokejistiek– budú hrať na ZOH 2010“ alebo „Z Bad Tölzu doVancouvru Slovenky bez straty kvetinky!“ – ta-kéto a podobné titulky oznamovali svetu spanilújazdu Sloveniek v novembri 2008 na ľade v ne-meckom Bad Tölzi. Jej výsledkom bol historickýpostup na ZOH 2010. Autori nezabudli pripome-

núť, že „v neuveriteľnej kvalifikácii“ Slovenky, se-demnáste vo svetovom rebríčku IIHF, predstihlirankingovo oveľa vyššie postavené družstvá Ne-mecka (7.), Kazachstanu (10.) aj Francúzska (11.).„To samo osebe je neuveriteľný čin. Ktosi zabu-dol povedať, že Slovenky vstupovali do kvalifi-kácie ako veľký outsider, ale teraz postupujú naolympiádu ako najväčšie prekvapenie ženskéhohokeja! Áno, bol to nezabudnuteľný výlet preSlovenky, aj keď je to len začiatok ich olympijskejcesty.“

„Priznám sa, že keď sme s dievčatami sedelipo zápase olympijskej kvalifikácie v nemeckomBad Tölzi po druhom víťaznom zápase a bolo jas-né, že máme na dosah historický úspech, dievča-tá tam spomenuli aj paralelu s filmovou komé-diou Kokosy na snehu o jamajských bobistoch,“

Hokejové popolušky smerujú do VancouvruKeby nebol zo súčasnosti, mohol by príbeh o slovenských hokejistkách a ich

„zázračnej ceste“ na zimné olympijské hry do Vancouvru vyjsť v knižnej podobe akorozprávka. Prečo rozprávka? Lebo v nich sa stávajú zázraky! A slovenské hokejistkysa o taký malý hokejový zázrak pričinili svojimi výkonmi na ľade.

Zaujímavosti o slovenskomženskom hokeji

■ Historická premiéra ženského ľadovéhohokeja na Slovensku bola 28. novembra 1991v Žiline. Domáce hokejistky zdolali HŠ SlovanBratislava 8:0 a o deň neskôr v odvete 10:1

■ Prvé medzištátne stretnutia absolvovalislovenské hokejistky v Česku 13. a 14. novem-bra 1993 proti domácej reprezentácii s výsled-kami 4:1 a 2:4. Odveta sa hrala 25. a 26. marca1994 v Prievidzi s výsledkami 2:5 a 3:2.

■ Premiéra hokejistiek SR na turnaji B-ka-tegórie ME v marci 1995 v Dánsku – 4. miesto

■ Po troch tretích miestach v II. divízii MSprišlo v júli 2005 ku kľúčovému kroku - k zalo-ženiu centra reprezentácie žien v Bratislavepod hlavičkou HC Slovan Bratislava. Pri zrodemyšlienky stál prezident SZĽH Juraj Široký. Vy-typované hráčky sa presťahovali do Bratislavya zapojili sa do každodennej sústredenej špor-tovej prípravy.

■ V roku 2008 slovenské hokejistky vyhraliturnaj II. divízie MS v Pchjongjangu (KĽDR), ajkvalifikačný turnaj na ZOH 2010, ktorý sa hralv Bad Tölzi.

■ V roku 2009 hokejistky SR vyhrali turnaj I. divízie MS v Grazi a postúpili do elitnej kate-górie.

Ženský olympijský turnajOsmička družstiev na ZOH vo Vancouvri bu-

de rozdelená do dvoch základných skupín,z ktorých ďalej postúpia prvé dve do semifinále.Na zvyšné tímy čakajú súboje o 5. – 8. miesto.Slovenky sa predstavia v základnej A-skupinespolu s Kanadou (úvodný zápas proti domáce-mu tímu odohrajú 13. februára v 18-tisícovomdomovskom stánku tímu NHL Vancovru Ca-nucks – v Canada Hockey Place, kde inak budúhrať muži), Švédskom a Švajčiarskom.

Zloženie základných skupín hokejového tur-naja žien na ZOH 2010 – A-skupina: Kanada,Švédsko, Švajčiarsko, Slovensko, B-skupina:USA, Fínsko, Rusko, Čína.

■ Program tímu hokejistiek SR v základnejA-skupine – sobota 13. februára: Kanada –Slovensko (17.00 h miestneho času, t. j. v ne-deľu 14. 2. o 1.00 h SEČ), pondelok 15. febru-ára: Švédsko – Slovensko (19.00, t. j. v utorok16. februára o 4.00 h SEČ), streda 17. februá-ra: Slovensko – Švajčiarsko (19.00 h, t. j. voštvrtok 18. 2. o 4.00 h SEČ).

Ženský hokejový turnaj ZOH 2010 bude prvý raz so slovenskou účasťou

ŠPORT EXTRA – OLYMPIJSKÁ REVUE, príloha Slovenského olympijského výboru v spolupráci so Slovenskouolympijskou marketingovou, a. s. Vydáva Šport press, s. r. o., Ilkovičova 34, 842 28 Bratislava. Riaditeľ: Mgr. MARIANZIMA. Šéfredaktor: ZDENO SIMONIDES. Zostavovateľ: ĽUBOMÍR SOUČEK. Editor: MILAN VRANKA. Grafická úprava:RICHARD PETRAKOVIČ. Obálka a vnútorný layout: ARTWELL DESIGN. Jazykový redaktor: JURAJ PODOLAN. Tlač:MERKANTIL, s. r. o, Trenčín. Uzávierka 1. čísla 2009: 18. januára 2010. Samostatne nepredajné.

zaspomínal si na historický úspech tréner našejreprezentácie tréner Miroslav Karafiát.

Prezident SZĽH Juraj Široký v príhovore na za-sadnutí rady SZĽH v roku 2009 konštatoval, ženajväčšou pýchou slovenského hokeja v posled-nej predolympijskej sezóne bolo reprezentačnédružstvo žien. „Cesta systematickej práce, naktorú sme sa vydali pred štyrmi rokmi na bázesústredenia najlepších slovenských hráčok podhlavičkou výcvikového centra HC Slovan ženyv Bratislave, nám priniesla neuveriteľne bohatúúrodu v podobe historického postupu na ZOH2010 a postupu medzi absolútnu svetovú špičkuna majstrovstvách sveta v roku 2011. Ak by smesa na výsledky našich žien pozreli rečou čísel,zistíme, že z dvadsiatich zápasov v sezóne2008/2009 vyhrali zverenkyne trénera Karafiá-ta sedemnásť a dokázali sa zapísať aj do Guin-nessovej knihy rekordov, keď v prvej fáze olym-pijskej kvalifikácie deklasovali hráčky Bulharska82:0. Úspechom na ženskom ľade bolo aj získa-nie organizácie majstrovstiev sveta junioriek do18 rokov, ktoré usporiadame u nás v apríli2010.“ PETER DOBIAŠ

(v texte boli použité pasáže z knihy „80 rokovslovenského hokeja“)

Značka Zlatý bažant,ktorá je súčasťou jed-nej z najväčších pivo-varníckych skupín nasvete Heineken N. V.,je novým hlavnýmpartnerom Slovenské-

ho olympijského výboru v olympij-skom cykle 2009 – 2012. Zlatý bažanta SOV oznámili partnerstvo pod spo-ločnou myšlienkou „ReprezentujemeSlovensko” pri príležitosti podpisuzmluvy na tlačovej konferencii v Origi-

nálnom pube Svet na Gorkého ulici 8. októbra v Bratislave. Zároveň pred-stavitelia spoločnosti prezentovali Zla-tý bonus vo výške 33 300 EUR (vyše mi-lióna korún), ktorý značka Zlatý bažantnad rámec hlavného partnerstva vypí-sala osobitne pre slovenských víťazovna ZOH 2010 vo Vancouvri, resp. naOH 2012 v Londýne. V prípade, že byna jednej či druhej olympiáde získalozlatú medailu viac našich športovcov,Zlatý bonus si medzi sebou rozdeliarovnomerným dielom. (sou)

■ So šekom na Zlatý bonus zľava hokejistky Zuzana Moravčíková, JanaKapustová, prezident SOV František Chmelár, strelci Danka Barteková, JozefGönci a generálna riaditeľka spoločnosti Heineken Slovensko, a. s.DoorPlantengová. FOTO ŠTARTFOTO/JÁN SÚKUP

Značka Zlatý bažant novýmhlavným partnerom SOV

Zápis do Guinnessovej knihy rekordovVíťazstvo Sloveniek 82:0 nad Bulharskom na pred-

olympijskej kvalifikácii v lotyšskej Liepaji zaujalo aj zo-stavovateľov Guinnessovej knihy svetových rekordov. Naoficiálnom medzinárodnom hokejovom stretnutí sa totiždovtedy a ani odvtedy taký výrazný výsledok nezrodil!Kapitánka reprezentácie Zuzana Moravčíková si na „guinnessovský“ zápas spomenula takto: „Stretnutiemalo spád a góly pribúdali rekordne rýchlo. Niekedy sommala pocit, že som ešte nestihla ísť vystriedať a už padolďalší gól...“

Výsledok hovorí za všetko. Pre zaujímavosť – v 5:44min. bolo 10:0, 10:48 min. 20:0, 18:49 min. 30:0, 28:12min. 40:0, 36:21 min. 50:0, 43:06 min. 60:0, 52:10 min.70:0, 58:44 min. 80:0! To už nebola ani hra mačky s my-šou... Na góloch sa podieľalo 14 hráčok, najviac ich na-súkali Janka Čulíková (na fotografii Jána Súkupa) 10a Veličková 9. Naše, samozrejme, potrestali aj všetkých

sedem vylúčení Bulhariek, navyše dva góly v závere dosiahli z trestných strieľaní a tri do opustenej bránky. Desať sekúnd pred koncom inkasovali tresty do konca zápasu naša Džur-ňáková a Bulharka Lisičková. Stalo sa tak po ostrom zákroku Bulharky na Országhovú. Bran-kárka Kvaková nemala v stretnutí ani jeden zásah...

Na 38. valnom zhromaždení Slovenského olympijského vý-boru, ktoré sa koná práve dnes, okrem definitívneho schváleniazloženia Slovenskej výpravy na ZOH 2010 aj odovzdajú výročnéocenenia SOV a množstvo vyznamenaní SOV. Dvom vyzname-naným – PAVLOVI HANDZOVI aj MARTE HÁJKOVEJ – boli Zlatékruhy SOV odovzdané už v predstihu pri príležitosti osláv 50. vý-ročia telovýchovného lekárstva na Slovensku). Zverejňujemeprehľad všetkých výročných ocenení SOV za rok 2009 a trochstupňov vyznamenaní, ktoré dnes odovzdajú na 38. VZ SOV.

VÝROČNÉ OCENENIA SOV 2009■ TROFEJ SOV (ocenenie inštitúcie za aktuálny prínos v pro-

pagácii olympijského hnutia a prehlbovaní jeho vplyvu na športa kultúru) – FAKULTA TELESNEJ VÝCHOVY A ŠPORTU UK BRATI-SLAVA

■ CENA VLADIMÍRA ČERNUŠÁKA (ocenenie za propagáciua šírenie olympijských myšlienok najmä v pedagogickom pro-cese) – OTTO KRAJŇÁK

■ CENA RADOVANA KAUFMANA (za celoživotné pôsobe-nie v súlade s princípmi humanizmu) – in memoriam JÚLIUSKOZMA

■ CENA MATYLDY PÁLFYOVEJ (ocenenie ženy za športovévýsledky, aktivitu v športe a v olympijskom hnutí) – ANNAPASIAROVÁ

■ CENA PAVLA SCHMIDTA (ocenenie za výkon roka v olym-pijskej disciplíne) – FUTBALISTI SLOVENSKA

■ CENA ONDREJA NEPELU (ocenenie pre mladého športovca,u ktorého sa výrazne prejavila športová perspektíva) – MATEJBEŇUŠ

■ CENA JANKA ZACHARU (ocenenie trénera mládeže, ktorýdlhodobo aj aktuálne dosahuje prenikavé výsledky) – VINCENTKEKELI

■ CENA MIRA PROCHÁZKU (ocenenie za celoživotnú propa-gáciu športu a olympizmu prostriedkami literatúry a publicisti-ky) – MARIÁN ŠIMO

■ CENA LADISLAVA CHUDÍKA (ocenenie za dramatické diela,propagujúce šport a olympizmus) – STANISLAV ŠTEPKA

VYZNAMENANIA SOV■ ZLATÉ KRUHY SOV: JÁN MITOŠINKA■ STRIEBORNÉ KRUHY SOV: ĽUDOVÍT KILÁR■ BRONZOVÉ KRUHY SOV: DÁŠA BAJOVÁ, STANISLAV DUT-

KA, VLASTA FIALOVÁ, DUŠAN JURSÍK, VILIAM LENDEL, JÁNMAGDOŠKO, MICHAL MIHÁL, ŠTEFAN PIPA, FRANTIŠEK RÉVESZ,JURAJ SINAY, ALEXANDER SLAFKOVSKÝ


16

Ako prvý slovenský lyžiar sa na olympiáde vý-raznejšie presadil bežec Lukáš Michalák ešte naposledných predvojnových ZOH. V Ga-Pa 1936bol členom piatej štafety ČSR a na 18 km skončildesiaty. Tieto jeho výsledky ostali dlho nepreko-nané. Umiestenie v prvej desiatke individuálnejlyžiarskej súťaže je dodnes pre Slovensko sviat-kom, veď v histórii ich evidujeme len trinásť.A z umiestenia v prvej šestke tímovej súťaže sadoteraz tešilo len osem Slovákov.

Najúspešnejšiu bilanciu má už spomínaná je-diná slovenská lyžiarska medailistka zo ZOHGabriela Soukalová-Svobodová-Sekajová (nar.27. februára 1953 v Kremnici). Pravda, treba po-vedať, že všetky jej najlepšie umiestenia po-chádzajú z pretekov štafiet na 4x5 km – sólovosa zďaleka tak nepresadila. Na ZOH bola najprvv Innsbrucku 1976 členkou šiestej, potom v LakePlacide 1980 štvrtej a napokon v Sarajeve druhejnajlepšej štafety vedno so Švubovou i s hviezda-mi Jeriovou a Paulů. Už na MS 1974 vo Faluneešte ako Sekajová bola členkou bronzovej štafe-ty, takže je aj vôbec prvou slovenskou lyžiarskoumedailistkou zo svetového šampionátu. „Prvýúspech prišiel rýchlo a ľahko. Vtedy som tréno-vala málo a zdalo sa mi, že všetko pôjde samo.Lenže potom som veľa rokov márne čakala naniečo podobné. Trénovala som stále viac a viac,ale mojím maximom za tie roky bolo jedno dru-hé miesto v pretekoch SP. Pri tréningovej drinema držala už len myšlienka na olympiádu v Sa-rajeve. Tam som sa po desiatich rokoch znovudočkala veľkej medaily. Bol to najsilnejší zážitokv mojej kariére,“ vyznala sa po rokoch. Mimo-chodom, dnes je v českom Jablonci trénerkou biatlonu...

Individuálne sa na ZOH zo Slovákov najviac

presadili dvaja zjazdári. Janka Gantnerová-Šol-týsová si v zjazde v Sarajeve vyjazdila piate mies-to. Ďalšia pretekárka z veľmi silného tímu slo-venského trénera Pavla Šťastného Olga Charvá-tová tam získala dokonca bronz. Ešte lepšiu for-mu mala Janka v Lake Placide 1980, ale po pre-došlých dvoch pódiových umiesteniach v prete-koch SP skončila na ZOH „len“ desiata. „V týchpretekoch zohrával veľkú úlohu meniaci sa vie-tor. Mňa zabrzdil na rovine, kde som v porovna-ní so súperkami veľmi stratila,“ ľutuje dodnes.

Rovnako piaty, ale v kombinácii, skončil v Cal-gary 1988 zjazdár Peter Jurko. V Calgary sa na-šim mladým zjazdárom vôbec mimoriadne dari-lo – v kombinácii bol ôsmy Adrián Bíreš a medziženami šiesta Lucia Medzihradská. Tá v zjazdedokonca útočila na medailu. Na poslednommedzičase bola štvrtá a namerali jej tam najvyš-šiu momentálnu rýchlosť, ale na poslednom sko-ku ju rozhodilo a po chybe klesla až na desiatemiesto.

Z posledného obdobia sú najlepšími výsledka-mi dve ôsme miesta z Turína 2006. Na tratiachv Pragelate skončil Martin Bajčičák v skiatloneôsmy a rovnaké umiestenie dosiahol aj v tímo-vom šprinte spolu s Ivanom Bátorym. Ten si naZOH 2010 pripíše už piaty olympijský štart, čímvyrovná slovenské historické maximá sánkarkyMárie Jasenčákovej a plavkyne Martiny Morav-covej.

Aby sme boli úplní, musíme pripomenúť aj tré-nerský podiel Slováka Jána Tánczosa na bronzedružstva skokanov ČSFR na lyžiach v Albertville1992. Dvaja členovia družstva (Jiří Parma a Fran-tišek Jež) navyše v tom čase pôsobili v ASVŠ Duk-la Banská Bystrica.

ĽUBOMÍR SOUČEK

OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.sk

■ Gabriela Svobodová-Sekajová (dnes Soukalová - druhá zľava) s olympijským striebrom zoSarajeva 1984 v spoločnosti kolegýň zo štafety Jeriovej, Paulů a Švubovej. FOTO ARCHÍV

Medaila len zo štafetySlovenské lyžovanie má veľkú tradíciu, ale zatiaľ len jeden náš lyžiar (ak nerátame

turínske striebro Žideka v snoubordingu, ktorý je na ZOH síce súčasťou lyžovania,ale predsa len je to čosi iné) má v zbierke olympijskú medailu. V Česku pôsobiacarodáčka z Kremnice Gabriela Svobodová-Sekajová (dnes sa volá Soukalová) v Sara-jeve 1984 prispela k striebru štafety ČSSR na 4x5 km. Napriek tomu Slováci napísa-li pod piatimi kruhmi niekoľko pekných lyžiarskych kapitol.

LYŽIARSKE VRCHOLY NA ZOH

KOLEKTÍVNE:STRIEBRO:

GABRIELA SVOBODOVÁ-SEKAJOVÁ – beh,štafeta na 4x5 km (Sarajevo 1984)

4. MIESTO:GABRIELA SVOBODOVÁ-SEKAJOVÁ – beh,

štafeta na 4x5 km (Lake Placid 1980)5. MIESTO:

LUKÁŠ MICHALÁK – beh, štafeta na 4x10 km (Ga-Pa 1936)

6. MIESTO:GABRIELA SVOBODOVÁ-SEKAJOVÁ, ANNA

PASIAROVÁ – beh, štafeta na 4x5 km (Inns-bruck 1976)

JÁN KLIMKO, LADISLAV PATRÁŠ – severskákombinácia, družstvá (Calgary 1988)

JOZEF KOVAŘÍK – severská kombinácia,družstvá (Albertville 1992)

ALŽBETA HAVRANČÍKOVÁ, ĽUBOMÍRABALÁŽOVÁ – beh, štafeta na 4x5 km (Albert-ville 1992)

INDIVIDUÁLNE:5. MIESTO:

JANKA GANTNEROVÁ-ŠOLTÝSOVÁ – zjaz-dové, zjazd (Sarajevo 1984)

PETER JURKO – zjazdové, kombinácia (Cal-gary 1988)

6. MIESTO:LUCIA MEDZIHRADSKÁ – zjazdové, kombi-

nácia (Calgary 1988)8. MIESTO:

ADRIÁN BÍREŠ – zjazdové, kombinácia(Calgary 1988)

ALŽBETA HAVRANČÍKOVÁ, beh, 15 km voľne (Lillehammer 1994)

MARTIN BAJČIČÁK – beh, skiatlon (Turín2006)

MARTIN BAJČIČÁK, IVAN BÁTORY – beh, tí-mový šprint (Turín 2006)

9. MIESTO:DAGMAR KUZMANOVÁ – zjazdové, slalom

(Innsbruck 1976)DAGMAR KUZMANOVÁ – zjazdové, obrov-

ský slalom (Innsbruck 1976)10. MIESTO:

LUKÁŠ MICHALÁK – beh, 18 km (Ga-Pa1936)

JANKA ŠOLTÝSOVÁ – zjazdové, zjazd (La-ke Placid 1980)

LUCIA MEDZIHRADSKÁ – zjazdové, zjazd(Calgary 1988)

JAROSLAVA BUKVAJOVÁ – beh, 15 km kla-sicky (Nagano 1998)

ŠTYRI ÚČASTI NA ZOHALŽBETA HAVRANČÍKOVÁ – beh 1988/92/

94/98IVAN BÁTORY – beh 1994/98/2002/06

TRI ÚČASTI NA ZOHGABRIELA SVOBODOVÁ-SEKAJOVÁ – beh

1976/80/84JANKA GANTNEROVÁ-ŠOLTÝSOVÁ – zjaz-

dové 1976/80/84ĽUBOMÍRA BALÁŽOVÁ – beh 1988/92/94LUCIA MEDZIHRADSKÁ – zjazdové 1988/

92/94JAROSLAVA BUKVAJOVÁ – beh 1994/98/

2002MARTIN BAJČIĆÁK – beh 1998/2002/06

ZIMNÉ OLYMPIJSKÉ VRCHOLY SLOVÁKOV PRED ZOH 2010: LYŽOVANIE


Silná generácia na čele s triom Martina Hali-nárová-Schwarzbacherová-Jašicová, Soňa Mi-hoková a Anna Murínová, doplneným v Naga-ne 1998 o Tatianu Kutlíkovú a neskôr v Salt La-ke City 2002 o Marcelu Pavkovčekovú, „štekli-la“ v olympijských súťažiach medaily. To isté sav Turíne 2006 nečakane darilo aj Marekovi Ma-tiaškovi.

Už v Lillehammeri 1994 pozoruhodný výkonpredviedla Martina Jašicová, ktorá na 15 kmtrati skončila šiesta. Len jeden podarený zásahterčíka naviac jej chýbal na to, aby získala his-torickú prvú olympijskú medailu pre samostat-né Slovensko. Azda najpamätnejšie však zostá-vajú prvé dva úseky štafety v Nagane, po kto-rých Slovenky viedli. Tatiana Kutlíková sa všakna treťom úseku v súboji s terčíkmi v polohepostojačky vytrápila a musela absolvovať dvatrestné okruhy. Tým Slovensko vycúvalo z me-dailových pozícii a skončilo štvrté. Rovnako ajSoňa Mihoková v pretekoch na 7,5 km. Nabronz jej chýbalo necelých desať sekúnd.

Bývalý reprezentačný tréner žien, dnes šéf biatlonového zväzu Juraj Sanitra však doteraztvrdí, že najbližšie mala slovenská štafetak medaile na ZOH v Salt Lake City 2002. Tampre zmenu zaváhala na strelnici Pavkovčekováa musela absolvovať trestný okruh. Štafeta na-pokon skončila piata.

Vďaka tejto generácii sa slovenský biatlonpostaral v Lillehammeri (spoločne s družstvomhokejistov, ktoré tiež skončilo šieste), Nagane ajv Salt Lake City o najlepšie výsledky celej slo-venskej výpravy. Okrem toho Jašicová získalav Lillehammeri historicky prvý slovenský olym-pijský bod na ZOH. Pod tromi menami sa rode-ná Oravčanka dovedna šesťkrát prebila do prvejdesiatky výsledkovej listiny, čo sa na zimnýcholympijských hrách doteraz nepodarilo žiadne-

mu inému Slovákovi. Okrem toho na tratiachvo Whistleri bude vo februári 2010 štartovať užna svojej piatej olympiáde, čím vyrovná abso-lútny slovenský rekord v počte účastí na ZOH.Mihoková a Murínová boli v prvej desiatke šty-rikrát – trikrát v štafete a raz v pamätných na-ganských pretekoch na 7,5 km, kde sa všetkytri naše esá zmestili na horné priečky (4. Miho-ková, 7. Schwarzbacherová, 9. Murínová). Tentokúsok nemá v histórii slovenského športu ob-dobu.

Popri ženských biatlonových zápisoch do kro-ník sa pod vlajkou s piatimi kruhmi blysli aj dva-ja muži s malokalibrovkami na chrbte: MarekMatiaško a Peter Zelinka. Zelinka, rodák z Čas-tej, ktorého talent podchytili v Dukle BanskáBystrica, bol najlepším slovenským biatlonis-tom vo federálnej ére. Šieste miesto v behu na10 km v Lake Placide 1980 a podiel na rovna-kom umiestnení československej štafety v Sa-rajeve 1984 ho dlho držali na výslní hitparádyúspechov – až pokým sa neblysol Marek Ma-tiaško. Ten ťahal tŕň z päty slovenskému biatlo-nu na olympiáde v Turíne 2006, keď senzačnestrieľal a bežal na 20 km a skončil piaty, s čímnikto nepočítal.

Hodno pripomenúť, že historicky prvý Slovák,ktorý štartoval na ZOH, bol rodák z Važca JánHúska v Sappore 1972. Nová generácia Slová-kov sa začala presadzovať výraznejšie až predolympiádou v Turíne. Tam sa prvý raz v históriihier predstavila aj mužská štafeta spod Tatier.

Na olympijských úspechoch – keď hovorímeo umiestnení v prvej desiatke – sa podieľali akotréneri Ladislav Mundil, Zelinkov kouč, ďalej Ju-raj Sanitra, Roman Schwarzbacher, Milan Gaš-perčík a Gustáv Schlank. IVOR LEHOŤAN

FOTO ŠTARTFOTO/JÁN SÚKUP, PETER POSPÍŠIL

■ Martina Jašicová, šiesta v Lillehammeri1994 na 15 km.

■ Soňa Mihoková, štvrtá v Nagane 1998na 7,5 km (a štvrtá aj so štafetou).

■ Marek Matiaško, piaty v Turíne 2006 na20 km.

Medailové štekleniaZIMNÉ OLYMPIJSKÉ VRCHOLY SLOVÁKOV PRED ZOH 2010: BIATLON

Slovenský biatlon má zo zimných olympiád v ére našej štátnej samostatnosti spo-medzi športových odvetví najsilnejšie zážitky. Na všetkých štyroch siahali naši re-prezentanti v tomto športe (v prvých troch prípadoch ženy, v tom poslednom muž)na olympijské kovy a na všetkých dosiahli aspoň v jednej disciplíne umiesteniev prvej šestke (v Nagane 1998 dokonca dve štvrté miesta).

BIATLONOVÉ VRCHOLY NA ZOH

KOLEKTÍVNE4. MIESTO

MARTINA SCHWARZBACHEROVÁ, ANNAMURÍNOVÁ, TATIANA KUTLÍKOVÁ, SOŇAMIHOKOVÁ – štafeta na 4x7,5 km (Nagano1998)

5. MIESTOMARTINA JAŠICOVÁ, ANNA MURÍNOVÁ,

MARCELA PAVKOVČEKOVÁ, SOŇA MIHOKO-VÁ – štafeta na 4x7,5 km (Salt Lake City2002)

6. MIESTOPETER ZELINKA – štafeta na 4x7,5 km (Sa-

rajevo 1984)10. MIESTO

ANNA MURÍNOVÁ, MARCELA PAVKOVČE-KOVÁ, MARTINA HALINÁROVÁ, SOŇAMIHOKOVÁ – štafeta na 4x6 km, (Turín2006)

INDIVIDUÁLNE4. MIESTO

SOŇA MIHOKOVÁ – 7,5 km (Nagano 1998)5. MIESTO

MAREK MATIAŠKO – 20 km (Turín 2006)6. MIESTO

MARTINA JAŠICOVÁ – 15 km (Lillehammer1994)

PETER ZELINKA – 10 km (Lake Placid 1980)7. MIESTO

MARTINA SCHWARZBACHEROVÁ – 7,5 km(Nagano 1998)

9. MIESTOANNA MURÍNOVÁ – 7,5 km (Nagano 1998)MARTINA JAŠICOVÁ – 15 km (Salt Lake Ci-

ty 2002)

ŠTYRI ÚČASTI NA ZOHMARTINA JAŠICOVÁ – SCHWARZBACHE-

ROVÁ – HALINÁROVÁ – 1994/1998/2002/2006 SOŇA MIHOKOVÁ - 1994/1998/2002/2006

TRI ÚČASTI NA ZOHANNA MURÍNOVÁ - 1998/2002/2006 TATIANA KUTLÍKOVÁ – 1994 (ako bežkyňa

na lyžiach), 1998 a 2002 (ako biatlonistka)


SÁNKOVANIE: VRCHOLOM DVE DEVIATE MIESTA

Súčasná generálna sekretárka Slovenskéhozväu sánkarov Mária Jasenčáková (nar. 21.10. 1957 v Poprade) nebude chýbať ani voVancouvri – samozrejme, už nie ako prete-kárka. Od roku 2006 je členkou exekutívyMedzinárodnej sánkarskej federácie (FIL),takže na ZOH 2010 bude z tohto titulu. Jejzvolenie do FIL odráža medzinárodné uzna-nie ženy, ktorej reprezentačná kariéra trvaladvadsať rokov. Treba však pripomenúť, ženajväčšie úspechy v toboganoch dosiahla mi-mo olympiád. Dvakrát sa radovala z víťazstvav pretekoch Svetového pohára (ako dodnes

jediná sánkarka zo Slovenska) a na ME 1984skončila štvrtá.

Pod piatimi kruhmi debutovala Jasenčáko-vá v Lake Placide 1980. Tam dosiahla aj svojnajlepší olympijský výsledok 9. miesto. Ďalšieštarty absolvovala na ZOH 1984 v Sarajeve(12. miesto), 1992 v Albertville (20. miesto),1994 v Lillehammeri (15. miesto) a 1998 v Na-gane (15. miesto). A to ešte vynechala Calgary1988! Pravda, na predošlej olympiáde v Kana-de chýbala nie z vlastnej vôle. Nepohodla savtedy s českými funkcionármi vo vedení zväzua aj keď v pretekoch SP 1987 v Sarajeve skon-čila druhá, na olympiádu do Calgary ju nepus-tili.

Jasenčákovej deviate miesto z Lake Placiduje aj najlepším slovenským sánkarským vý-sledkom v histórii ZOH. Vyrovnať sa ho poda-rilo až dvojici Ľubomír Mick – Walter Marx ml.v Salt Lake City 2002. Uvedená dvojica si pripí-sala dva olympijské štarty (pred štyrmi rokmibol Marx dokonca vlajkonosičom slovenskej

výpravy). Rovnako ako títo dvaja, aj JaroslavSlávik (bronzový medailista z ME 2004 v Ober-hofe) a Veronika Sabolová štartovali na ZOHv Salt Lake City aj v Turíne, ale nedosiahli vý-raznejší výsledok. Ostatní naši sánkarski olym-pionici sa na hrách zúčastnili len raz. Kým Sa-bolová bude jazdiť aj na ZOH 2010, ani jedenz tria chlapov už nesúťaží. Mick však budevšetko dianie okolo whistlerského toboganuintenzívne sledovať ako reprezentačný tréner.

Je zaujímavé zmieniť sa aj o rodákovi zoSpišskej Novej Vsi Miroslavovi Zajoncovi, ktorýpo emigrácii reprezentoval v Calgary 1988USA v dvojici s Nardiellom. Na olympiáde síceneuspel (11. miesto), ale zato sa v roku 1983vo farbách Kanady stal majstrom sveta!

BOBY: EXOTIKA ZO SLOVENSKA ZVÁŽNELA

Slovák si mohol olympijskú premiéru v bo-boch odkrútiť už v St. Moritzi 1948. Pôvodnesa tam síce plánovala len účasť dvojbobu ČSR,ale keď sa na mieste naskytla možnosť výhod-nej kúpy štvorbobu, hľadali sa ďalší dvaja „dopartie“. Okrem lyžiara Zajíčka voľba padla ajna vyše stokilového hokejového rozhodcu Voj-techa Okoličányho, ktorý v štvorboboch odjaz-dil tréningy. Medzinárodná hokejová federá-cia mu však ako oficiálne nominovanému roz-hodcovi napokon štart zakázala.

Aj ozajstná slovenská bobová premiéra naZOH o vyše polstoročie neskôr mala príchuťexotiky. Slovenská cesta za bobovým snom satotiž začala v roku 1998 doslova „na kolene“.Okrajovo pripomínala tú svetoznámu filmovújamajskú (Kokosy na snehu).

„Motorom“ snáh oživiť na Slovensku šport,ktorého beztak skromná tradícia bola v našich

končinách už strašne vzdialená, sa stal bývalývzpierač Milan Jagnešák. Prvé „rozumy“ o tom,ako to v toboganoch vlastne chodí, získaval odsánkarky Jasenčákovej. Postupne sa mu poda-rilo „zblbnúť“ partiu ďalších ľudí – z nej to do-dnes v ľadovom koryte ťahá s Róbertom Kres-ťankom (z našich bobistov len oni dvaja majúna konte štarty na dvoch ZOH). Výsledok? Slo-váci sa senzačne prebojovali do Salt Lake City2002! V súťaži dvojbobov si Jagnešák s Kres-ťankom vyjazdili 32. miesto, v štvorbobochv partii s finančníkom Braňom Prieložnýma s atletickým olympionikom zo Sydney 2000Mariánom Vanderkom 24. miesto. Mimocho-dom, Vanderka sa stal prvým a zatiaľ jedinýmSlovákom, ktorý štartoval na OH i ZOH.

V Turíne 2006 si slovenskí bobisti olympij-skú účasť zopakovali. Už s výsledkami o niečolepšími. Milan Jagnešák v dvojbobe s Vikto-rom Rajekom obsadil 25. miesto, štvorbob Jag-nešák, Benda, Rajek, Kresťanko skončil na 20. mieste. Vo Vancouvri 2010 napíšu bobistiuž tretí diel svojej olympijskej účasti. Tomu byv roku 1998 neveril nikto... Pritom o miestov kvartete pre ZOH sa usilujú aj vzpieračskýexmajster sveta i Európy Martin Tešoviča olympionik v atletike Marcel Lopuchovský!Po exotických začiatkoch sa boby u nás stali„vážnym“ športom.

SHORT TRACK: LEN SYMBOLICKÁ ÚČASŤ

V short tracku, čiže v rýchlokorčuľovaní nakrátkej dráhe, je výpočet slovenských vrcholovtotožný s doterajšou účasťou našincov (resp.našinca) na hrách – teda veľmi skromný. Až sažiada povedať symbolický. Pod piatimi kruh-mi sa v tomto mladom športovom odvetví to-tiž predstavil zatiaľ len Slovák – Matúš Užák.Súčasný tréner reprezentácie štartoval na ZOH2002 i 2006, pričom jeho maximom bolo tu-rínske 29. miesto na 1000 m. Pri ďalších pia-tich súťažných vystúpeniach sa mu už ani raznepodarilo postúpiť z rozjázd. Pokus kvalifiko-vať sa na ZOH 2010 nevyšiel žiadnemu z jehonástupcov, takže v tomto športe Slovensko voVancouvri nebude mať zastúpenie.

ĽUBOMÍR SOUČEK

ZIMNÉ OLYMPIJSKÉ VRCHOLY SLOVÁKOV PRED ZOH 2010: SANE, BOBY, SHORT TRACK

Historický rekord JasenčákovejNa záver nášho seriálu, mapujúceho pred februárovými zimnými olympijskými

hrami vo Vancouvri vrcholy účasti Slovákov na doterajších ZOH, sme si nechali tak-povediac menšie športy – boby, sánkovanie a short track. V nich síce Slovákom vý-razný úspech zatiaľ chýba a pravdupovediac, v boboch a v short tracku aj dlhšia tra-dícia, ale v sánkovaní sa zrodil jeden slovenský historický rekord. Mária Jasenčáko-vá sa v období rokov 1980 – 1998 zúčastnila dovedna na piatich ZOH! Tento náš„olympijský rekord“ až v Pekingu 2008 vyrovnala plavkyňa Martina Moravcová.Zo zimných športovcov by sa to teraz vo Vancouvri malo podariť bežcovi na lyžiachIvanovi Bátorymu a biatlonistke Martine Halinárovej. Päť olympijských účastí – to jenaozaj obdivuhodné.

Majkiných päť olympiád„Našťastie, v mojom prípade sa spojilo

viacero priaznivých okolností. ZOH v LakePlacide i v Sarajeve som absolvovala v ob-dobí, keď som sa venovala vlastne len štú-diu a športu, životné starosti ma netrápili.Po neúčasti v Calgary som predpokladala,že štart v Albertville 1992 bude mojouolympijskou rozlúčkou. Ale vznik samo-statnej Slovenskej republiky mi vdýcholnovú motiváciu. Tá ma doviedla do Lille-hammeru. A potom, hoci som už mala poštyridsiatke, ma zase veľmi motivovalo Na-gano. V Japonsku som nikdy predtým ne-bola a veľmi som ho chcela navštíviť. Navy-še som si uvedomila, že piatou účasťoumôžem utvoriť historický slovenský rekord.Tak som potiahla ešte štyri roky, hoci somuž musela trénovať popri zamestnaní,“ su-marizuje päťnásobná olympionička v sán-kovaní „Majka“ Jasenčáková.

■ Mária Jasenčáková na svojej piatej olympiáde.FOTO ŠTARTFOTO

Táto família s kežmarským domicilom jefenoménom. V zjazdovom lyžovaní téma Šoltý-sovcov málokoho necháva chladným. Názory naniektorých jej členov sú značne rôznorodé. Dru-hej podobne úspešnej rodiny v slovenskom lyžo-vaní však proste niet.

LÍNIA MICHALA ŠOLTÝSAŠoltýsovci, pokiaľ hovoríme o najstaršej gene-

rácii lyžiarov, sú gorali. Táto etnografická skupi-na, žijúca na česko-poľsko-slovenskom pome-dzí, vyrastala v drsnom prostredí horskýcha podhorských regiónov. Na Slovensku žijúcigorali majú silné národné povedomie, tvrdéhlavy a neboja sa hádam ničoho. Šoltýsovci maliokrem toho aj slušný majetok – chotár, prasce,ovce i jalovice. Podľa niekdajšej terminológieboli kulaci.

Otec troch bratov Ján (Johann) Šoltýs maldoma viacero párov lyží od známeho výrobcuPalenčára. So synmi na nich chodil napríklad ajna poľovačky. Ale keď chceli lyžovať sami, muse-li najprv ísť do kostola, pretože rodina bolaveľmi nábožensky založená. „Na behy som bolpríliš výbušný a silný, pretože som vláčil drevoz lesa. Zjazdovky mi sedeli viac,“ vracia sa dodávnej minulosti najstarší z lyžiarskej dynastie,77-ročný Michal Šoltýs.

Keď sa stal dorasteneckým majstrom ČSR,v rámci vojenčiny sa chcel dostať do Armádnehotelovýchovného klubu v Prahe. Ako kulakovhosyna ho tam však nechceli zobrať. „Vtedy sompoprosil slávneho Emila Zátopka, aby mi pomo-hol. A on ma tam pretlačil,“ spomína s dodat-kom, že na vojenčine strašne drel. Jeho vzormiboli olympionici Luboš Brchel a Vladimír Kraj-ňák. Dotiahol to k trom titulom majstra ČSR,k víťazstvu na výborne obsadenom MemoriáliBronislawa Czecha v Zakopanom i k celkovému

triumfu v seriáli putovných pohárov na Sloven-sku (Veľká cena Demänovských jaskýň, Veľkácena Slovenska a Veľká cena Fatry).

Napriek jeho drine sa v Encyklopédii lyžovanianedočítate, že by Michal Šoltýs niekedy štarto-val na vrcholnom podujatí. „Bol som až natroch, ale ani raz som nesúťažil,“ prekvapuje.Potom vysvetľuje: „Na MS 1954 v Aare som naúvodný obrovský slalom mal nastúpiť s číslomjeden. Lenže súčasťou slávnostného otvoreniaMS bola návšteva kostola. Našej výprave juvedenie v duchu komunistickej ideológie zaká-zalo, tak som sa ako veriaci zaradil k poľskej.Samozrejme, prasklo to a mňa preradili medzináhradníkov. Mal som štartovať aj na ZOH1956 v Cortine d’Ampezzo a na MS 1958 v Bad-gasteine. V oboch prípadoch som sa však pria-mo v dejisku zranil v tréningu ešte pred prvýmštartom. Bol som blbec, príliš som riskoval.“

Najťažšie zranenie utrpel Michal Šoltýs predMS 1962 v Chamonix. Na kvalifikačných prete-koch v zjazde na Skalnatom Plese mal ťažký pád,ktorý si odniesli dolámané rebrá a ruky, aj chrb-tica. Pol roka sa vylizoval z následkov, ale ešte savrátil. V roku 1965 presedlal na trénerstvo svo-jich detí. Trénerskú „jednotku“ získal poprizamestnaní. „Stále som sa vzdelával. Vďakadobrej znalosti nemčiny som pravidelne študo-val rakúsky časopis Schi im Welt. Veľmi veľasom sa naučil o psychológii. Z nej som malv škole jednotku. Fakt som dobrý psychológa motivátor. Ale naučil som sa aj robiť špičkovýservis lyží,“ hovorí muž, ktorý bol dlhé roky ajtechnickým delegátom FIS.

V rokoch 1958 – 71 bol Michal Šoltýs chatá-rom na Chate pri Zelenom Plese, v čom muvýdatne pomáhala manželka poľského pôvoduApolonia, ktorá má tiež obchodného ducha.Potom postupne viedol hotely Ždiaranka v Ždia-

ri, Štart v Kežmarku (spolu 20 rokov) a FIS na Štrbskom Plese. V oblasti cestovného ruchupôsobí najstarší zo Šoltýsovcov dodnes. Od roku1993 je riaditeľom hotela Club v Kežmarku,ktorý vlastnia jeho dcéra s manželom.

Michal Šoltýs vyryl výraznú brázdu aj akofunkcionár. Bol členom Ústredného výboru Čes-

koslovenského zväzu telesnej výchovy, niekoľkorokov šéfom slovenského zjazdového lyžovania.Pomáhal organizovať Veľkú cenu Slovenska voVysokých Tatrách v období, keď bola viackrátsúčasťou seriálu Svetového pohára. A z jeho ini-ciatívy vzniklo v roku 1974 lyžiarske gymnáziumv Kežmarku (oficiálne Internátna športová školapri Gymnáziu P. O. Hviezdoslava), čo bol revo-lučný počin a predobraz neskorších športovýchškôl. S odvážnym nápadom našiel podporu vovedení slovenskej telovýchovy, aj na minister-stve školstva. Vďaka tomu mohli do Kežmarkustiahnuť lyžiarske talenty z celého Slovenska.Ich „internátom“ sa stal hotel Štart, ktorémusám šéfoval a ktorý vlastnila rovnomenná telo-výchovná jednota na čele s Michalovým bratomAntonom Šoltýsom.

„Robil som hrdo aj s láskou a vždy som malveľké plány,“ hovorí o tejto kapitole života seba-vedome. „Keby sme mali na Slovensku lyžiarskepodmienky porovnateľné s Rakúšanmi, bili bysme ich. Ja som mal na to hlavu.“

MICHAL MLADŠÍ A HVIEZDA RODINY JANA

Obe deti hlavy rodiny – Michal Šoltýs mladšíaj Jana – sa tiež upísali zjazdovému lyžovaniu.Počas víkendov a prázdnin pobývali u rodičov naChate pri Zelenom Plese, cez týždeň zase bývaliu babky v Kežmarku, kde chodili do školy. Dobráfinančná situácia rodiny významne činnejv cestovnom ruchu umožňovala, aby mladí Šol-týsovci mali lepšie lyže, či kvalitnejšie tréningo-vé podmienky ako väčšina ostatných pretekárovu nás. Michal Šoltýs pritom vždy vedel využiťsvoje bohaté kontakty, aby deťom zabezpečillen to najlepšie.

Netají sa, že v mnohom mu pomohol niekdaj-

OLYMPIJSKÁ REVUE www.olympic.sk22

■ Michal Šoltýs

ŠOLTÝSOVCI-GANTNEROVCI (zjazdové lyžovanie)SLOVENSKÉ ŠPORTOVÉ DYNASTIE

Koreň ctižiadostivých tatranských goralovDve línie, tri generácie, deväť reprezentantov (osem v zjazdovom lyžovaní a jeden

v príbuznom skialpinizme), z toho traja olympionici – to je stručný sumár najpočet-nejšej trojgeneračne úspešnej športovej dynastie Slovenska. Základom dynastie súŠoltýsovci, ale časť rodiny nesie meno po manželovi jej najslávnejšej členky – JanyGantnerovej-Šoltýsovej.

■ Michal Šol-týs ako tréners dcérou Janou.

23

ší najvyšší predstaviteľ telovýchovy v ČSSR Anto-nín Himl, ktorý bol od roku 1972 šestnásť rokovpredsedom ÚV ČSZTV. „Himl ma mal ráda vybavoval mi povolenia, aby som s deťmimohol trénovať na ľadovcoch v Alpách aj mimoreprezentačných výjazdov,“ priznáva a dodáva:„Pre lyžiarsky úspech sme spravili maximum.Žiadne dovolenky pri mori sme nepoznali, lenlyžiarske.“ Dcéra Jana prezrádza, že v roku 1979jej otec cez Himla na súkromný pas a za peniazefirmy Kästle vybavil výjazd na predolympijskúgenerálku v Lake Placide, kam ju nechceli pustiťčeskí zväzoví funkcionári...

Otec-tréner na prípravu mimo zimy vždy vyu-žíval aj miesta, kde sa vo Vysokých Tatrách dlhodržal sneh. Tam s deťmi trénoval do úmoru.„Veľká zmrzlá dolina – to bol náš domáci ľado-vec. V prvých rokoch sme tam cez leto strávili ajštyridsať dní. Kým tam nepostavili prenosnévleky, poriadne sme sa do kopca našliapali – tobol zase náš kondičný tréning. Jesennú prípravuna snehu sme začínali v Belianskych Tatrách,kde napadol nový sneh raz už 17. septembra.Na ľadovec sme sa prvý raz dostali, až keď smesa prebojovali do juniorskej reprezentácie,“spomína Michal Šoltýs mladší.

Šoltýs senior priznáva, že niekedy chcel oddetí na svahu priveľa a strhal ich. „Raz som ichvyhnal v zlom počasí trénovať aj na Štedrý deň,aby naplnili tréningový plán. A výsledok? Obajaskončili so sadrou. Aj keď manželka pripravilafantastickú večeru, mojou vinou to boli veľmismutné Vianoce,“ sype si popol na hlavu. Otco-vo pôsobenie však dobre vyvažovala mama,ktorá deti podľa ich slov vo všetkom podporova-la. Kým otec v škole „žehlil“ ich časté absencie,mama (vzdelaním učiteľka) im pomáhala dohá-ňať učivo. „Vždy stála pri nás, aj keď pre verej-nosť nebola viditeľná,“ s vďakou hovorí Jana.„Ako sa hovorí – strážila rodinný krb,“ dodávajej brat.

Michal Šoltýs mladší (1956) ako 17-ročnýskončil v obrovskom slalome na juniorských MEv Jasnej deviaty. V ďalších dvoch sezónach štar-toval v slalome aj v zjazde i na pretekoch Sveto-vého pohára. Keď však začal študovať medicínu,v mančafte s takými borcami ako Sochor,Zeman či Heczko sa už neudržal. „Tréningy sanedali poriadne skĺbiť s náročným štúdiom,“vysvetľuje. V čs. farbách jazdil naposledy na Sve-tovej zimnej univerziáde 1979. Od skončeniaštúdia pracuje ako chirurg, v súčasnosti v Lip-tovskom Mikuláši.

Práve v roku 1979 už začala naplno svietiť hviezda jeho sestry Jany Šoltýsovej (1959). Prav-

da, ona zažiarila už v pätnástich, keď získala tritituly na majstrovstvách ČSSR žien! O rok v sla-lome SP v Cortine d’Ampezzo hneď na úvodsezóny skončila šiesta a následne len ako 16-ročná absolvovala v Innsbrucku olympiádu.Jej otec pred sezónou prevzal vedenie reprezen-tačného tímu po vynútenom odchode dvojiceZacharides – Egyházy. „Odborne som sa na tocítil, veď som už mal trénerskú ,jednotku‘ alešéfoval som vtedy dvom hotelom, takže somváhal. Napokon som to kvôli vlastnej dcérezobral,“ spomína Michal Šoltýs. V príprave naZOH 1976 viedol štyri Slovenky, do Innsbruckuvšak napokon cestovali len dve – okrem JanyDagmar Kuzmanová.

Podľa brata mala Jana viac talentu a v žen-skom lyžovaní nebola taká konkurencia, aj pretodosiahla podstatne viac. V jej prípade sa všakvhodne spojilo všetko – prirodzené podmienky,plná podpora v rodine, materiálne zázemie,

www.olympic.sk

■ Michal Šoltýs ml. (vpravo) s BohumíromZemanom na juniorských ME 1974 v Jasnej.

OLYMPIJSKÁ REVUE

Rodostrom dynastiePRVÁ GENERÁCIA

MICHAL ŠOLTÝS st. (1932) – Najstaršíz trojice bratov, ktorí sa pretekársky veno-vali zjazdovému lyžovaniu. Bývalý čs. repre-zentant, trojnásobný majster ČSR. Neskôrtréner svojich detí Michala ml. a Jany. Nie-koľko rokov bol šéfom slovenského zjazdo-vého lyžovania. Bol iniciátorom založeniaLyžiarskeho gymnázia v Kežmarku.

ANTON ŠOLTÝS (1937) – Mladší brat Mi-chala. Bývalý čs. reprezentant, deväťnásob-ný majster ČSR/ČSSR, účastník ZOH 1964.Neskôr tréner svojich detí Petra a Zuzany.Bol dlhé roky predsedom TJ Štart Kežmarok.

FRANTIŠEK ŠOLTÝS (1948) – Najmladšíz bratov súťažil na svahoch len do začiatkuvysokoškolského štúdia.

DRUHÁ GENERÁCIAMICHAL ŠOLTÝS ml. (1956) – Syn Michala

Šoltýsa st. Bývalý čs. reprezentant v zjazdo-vom lyžovaní, 9. v obrovskom slalome naME juniorov 1974 v Jasnej. Jazdil aj pretekySvetového pohára (SP).

JANKA GANTNEROVÁ-ŠOLTÝSOVÁ (1959)– Dcéra Michala Šoltýsa st. Bývalá čs. repre-zentantka v zjazdovom lyžovaní, šesťnásob-ná majsterka ČSSR. Trojnásobná účastníčkaZOH (1976 – 1984) i MS, celková víťazka Eu-rópskeho pohára 1976 v slalome, juniorskámajsterka Európy 1977 v obrovskom slalo-me, víťazka Svetovej zimnej univerziády1983 v zjazde. Prvá zjazdárka z VýchodnejEurópy, ktorá vyhrala preteky SP (v decem-bri 1980 zjazd v Altenmarkte). Na ZOH 1984v Sarajeve bola piata a na ZOH 1980 v LakePlacide desiata v zjazde. V súčasnosti je pre-zidentkou Slovenskej lyžiarskej asociáciea členkou alpskej komisie FIS.

PETER ŠOLTÝS (1963) – Syn Antona Šoltý-sa. Bývalý čs. reprezentant v zjazdovom ly-žovaní, ktorý do emigrácie v roku 1986 jaz-dil aj preteky SP. V kombinácii skončil v SPtrikrát v top 10.

ZUZANA ŠOLTÝSOVÁ (1971) – Dcéra PetraŠoltýsa. Jej zjazdárska kariéra sa skončilav žiackom veku po ťažkom zranení.

JURAJ GANTNER (1958) – Manžel JankyŠoltýsovej. Bývalý čs. reprezentant v skial-pinizme, neskôr bol šéfom komisie skialpi-nizmu v Slovenskom horolezeckom spolkuJAMES. Trénersky sa venuje svojim dcéramPetre a Jane.

TRETIA GENERÁCIAIVAN ŠOLTÝS (1979) – Syn Michala Šoltý-

sa ml. Bývalý slovenský reprezentant v zjaz-dovom lyžovaní, jazdil aj preteky SP.

MICHAELA ŠOLTÝSOVÁ (1983) – DcéraMichala Šoltýsa ml. Pretekársky lyžovala do15 rokov.

PETRA GANTNEROVÁ (1986) – Dcéra Jan-ky Gantnerovej-Šoltýsovej a Juraja Gantne-ra. Slovenská reprezentantka v zjazdovomlyžovaní, na Svetovej zimnej univerziáde2009 štvrtá v kombinácii a siedma v slalo-me.

JANA GANTNEROVÁ (1989) – Dcéra JankyGantnerovej-Šoltýsovej a Juraja Gantnera.Reprezentantka Slovenska v zjazdovom ly-žovaní, štvornásobná majsterka SR. Viackrátbodovala v slalomoch EP, na MS junioriek2008 v slalome skončila šiesta. Jazdí pretekySP, štartovala na ZOH 2006 a na MS 2009.

MARK A PAULINA ŠOLTÝSOVCI (1996,1998) – Deti Petra Šoltýsa. Obe lyžujú.

24

odborné vedenie, silný vzťah, talent, aj neod-mysliteľná veľká šoltýsovská ctižiadosť. Otec juvypiplal až na reprezentačnú úroveň, ale onavyrástla vyššie, než ktokoľvek z našich hôr predňou.

Jana Šoltýsová (dnes Gantnerová) priznáva,že pri ich otcovi deti asi inú voľbu ako lyžovanienemali. Detstvo prežité neraz v krušných pome-roch na horskej chate ich zocelilo. Keď dal otecasi kilometer od chaty postaviť vlek, už boli cestyna tréningy jednoduchšie. Na snežnom skútri saprvý raz vyviezla na tréningový kopec v 10 ro-koch. „Pravda, otec dobre vedel, že v okolí chatytréningové možnosti nie sú ideálne. V ďalšíchrokoch nám vybavoval tréningy kde-kadea vždy sa vedel dohodnúť, aby nám vyšli v ústre-ty. Všade mal otvorené dvere,“ spomína.

Keď sa Jany pýtam, v čom bol otec ako tréneršpička, hovorí: „Výborne ovládal teóriu zjazdár-skej prípravy a bol ohromný psychológ. Vedelz nás dostať maximum.“ A v čom mal trénerskénedostatky? „Špeciálnu prípravu už v detskomveku uprednostňoval pred všeobecnou. Aj vďakatomu som sa v lyžovaní síce presadila veľmi rých-lo, ale bola som príliš ,tvrdá, čo sa zrejme podpí-salo na niektorých mojich zraneniach. Na rozdieltrebárs od Olgy Charvátovej som totiž za sebounemala gymnastickú prípravu.“

Sumár Janiných najvýznamnejších úspechovnájdete v tabuľke rodostromu rodiny. Za všetkystačí vypichnúť, že v pretekoch Svetového pohá-ra trikrát skončila na stupňoch víťaziek (1-1-1)a dovedna 28-krát v prvej desiatke. Štyrikrát saumiestila v top 10 celkového hodnotenia zjazdu.Do týchto výšin prenikla od nás už len Zuzulová.„Mala som obrovský cit pre lyže a podložku, ajskvelý sklz. Začínala som so slalomom, potomnasledoval ,obrák, ale najväčšie úspechy somdosiahla v zjazde. Naň som si neskôr mohla trúf-nuť vďaka výbornej kondícii – i napriek tomu, žetúto disciplínu sme trénovali len na pretekoch,“zamýšľa sa nad tým, prečo sa stala prvou sveto-vou zjazdárkou zo Slovenska. Ale jednýmdychom dodáva, že mohla dosiahnuť oveľa viac,keby nebolo dvoch ťažkých zranení – v Hausev roku 1981 a v Mt. St. Anne po olympiáde 1984v Sarajeve. „Oba pády prišli po hlúpych chybách,keď som zaplatila za chvíľkovú nepozornosť,“priznáva.

Najväčšie úspechy dosiahla Jana Gantnerová-Šoltýsová v sezónach 1978/79 – 1983/84 podvedením legendárneho trénera Pavla Šťastného,ktorý so ženským tímom začal forsírovať u násdovtedy nevídane tvrdú letnú prípravu. „Malisme šťastie na takého špičkového trénera a onzase mal šťastie, že dostal do rúk taký ,materiál‘ako Olgu Charvátovú či mňa,“ konštatujes odstupom rokov Jana. Jej otec však aj v éreŠťastného bol stále v pozadí ako jej radca a vše-

stranný podporovateľ.Napríklad vo vzťahochs firmou Kästle využilvšetky svoje taktickéťahy, aby jeho dcéradostala čo najlepšielyže.

„Viaceré pretekárkysme mali servismanovzo Západného Nemec-ka, preto sme malizákaz hovoriť s nimi.Na otca sa však tenzákaz nevzťahoval.Nosil do firmy Kästleaj môjmu servismano-vi krištáľ aj fľašea vždy vybavil, čo sadalo. Pred mojím his-torickým víťazstvomv zjazde SP v Alten-markte zariadil, že

som dostala jedny zo špičkových lyží NemkyIrene Eppleovej. Keďže firmám bola nanič rekla-ma v socialistických štátoch, kde sa ich lyženepredávali, bez jeho zaangažovanosti by somsa k špičkovým lyžiam proste nedostala,“ vy-svetľuje Jana a dodáva: „Škoda, že na olympiá-de 1980, keď som dostala od firmy kvalitné lyže,ma na rovine spomalil silný protivietor. Tamsom mala na veľký výsledok, ale skončila somlen desiata. V Sarajeve 1984 zase už lyže značkyKästle nepatrili k špičke. O to hodnotnejšie bolomoje piate miesto.“

IVAN, JANA A PETRAV čase, keď Michal Šoltýs mladší končil karié-

ru, jeho manželka – bývalá volejbalová juniorskámajsterka Slovenska – priviedla na svet synaIvana Šoltýsa (1979). Aj ten to dotiahol do repre-zentácie, ale už slovenskej, ktorú vtedy tvorilisamí holobriadkovia. Ivan tiež okúsil aj pretekySvetového pohára, ale jeho kariéra sa skončilauž v 19 rokoch. Pri autohavárii utrpel poraneniechrbtice a keď sa po ňom skúšal vrátiť na lyže,musel sa podrobiť akútnej operácii platničiek.Vyštudoval ekonómiu a dnes sa venuje tuninguáut. Ešte kratšie trvala zjazdárska kariéra jehosestry Michaely Šoltýsovej, ktorá skončila s lyžo-vaním ako 15-ročná. Podľa otcovho vzoru vyštu-dovala medicínu.

Naopak, Janine deti – dcéry Petra a Jana –lyžujú dodnes. Ich tréningy vedie Janin manžela ich otec, bývalý skialpinista Juraj Gantner.Mimochodom, ten od roku 1985 až dodnes cha-

tárči na Chate pri Zelenom plese, kde vyrastalaJana. „Mal k lyžovaniu blízko, ale až niekedyv roku 1993 definitívne a naplno pochopil, že sapriženil do vyslovene lyžiarskej rodiny a čo toznamená, keď lyžovanie ,robí‘ rodinu. Akoabsolvent FTVŠ, aj keď učiteľského smeru, sazačal venovať trénovaniu dcér. A za pochodu sispravil trénerskú jednotku,“ prezrádza Jana.S dodatkom, že deťom sa snažia utvoriť čo naj-lepšie podmienky. „Investície do detí sa vrátia,“vraví. Financie na to majú. Z inžinierky ekonó-mie a exposlankyne parlamentu Jany sa stalaúspešná podnikateľka. Šikovná hotelierka osemrokov spoluvlastnila a s úspechom viedla Grand-hotel Praha v Tatranskej Lomnici. Teraz je riadi-teľkou Hotela Bellevue v Starom Smokovcia s manželom vlastnia hotel Club v Kežmarku.Okrem toho od vlaňajška šéfuje slovenskémulyžovaniu a dlhé roky má významné postaveniev Medzinárodnej lyžiarskej federácii (FIS).

Aj Petra Gantnerová (1986) to dotiahla do slo-venskej reprezentácie a štartovala na Svetovejzimnej univerziáde 2009 v Charpine. Ešte lepšievýsledky má na konte Jana Gantnerová mladšia(1989), ktorá je v posledných rokoch slovenskouženskou „dvojkou“ za Zuzulovou. Rovnako akomama už v 16 rokoch štartovala na ZOH (v Turí-ne 2006). V roku 2008 bola v slalome šiesta najuniorských MS vo Formigale a medzi špičku sapresadila aj v Európskom pohári. V máji tohoistého roku si však vinou hlúpej chyby potrhala

OLYMPIJSKÁ REVUE

■ Rodina Gantnerovcov v gala - s manželmi Janou a Jurajom dcéry Jana (vľavo) a Petra.

www.olympic.skwww.olympic.sk

■ Jana Gantnerová-Šoltýsová na stupni víťa-ziek zjazdu SP v Pianca-valle spoločne so Švajčiar-kou Nadigovou.

■ Ivan Šoltýs

25

kolenné väzy, čo ju podľa mamy výkonnostnevrátilo o dva roky späť. „Pred touto zimou všakuž prípravu absolvovala v poriadku a verím, žeukáže, čo v nej je a že je už vyspelá pretekárka.Na šport má lepšie mentálne predpoklady akoPetra. Podobne ako jej bratanec Ivan je Jankaživel, neriadená strela. To má po mne. Naopak,Peťa je po manželovi Jurajovi. A podobne akomôj brat Michal a jeho dcéra Miška je menej priebojná. Bola vzorné dieťa, ale chýbala jej Jan-kina dravosť a bojovnosť. Takisto ako môj bratnad vecami príliš premýšľa, zatiaľ čo Janka skáčedo všetkého po hlave,“ hovorí Jana Gantnerována adresu dcér.

LÍNIA ANTONA ŠOLTÝSAProstredný z trojice bratov Anton Šoltýs (roč-

ník 1937, najmladší František sa narodil až o 11rokov neskôr) na svahoch staršieho Michala pre-výšil. Získal dovedna deväť titulov majstra Čes-koslovenska (štyri v obrovskom slalome, tri v sla-lome a dva v kombinácii). Viac titulov majúz našincov na konte len Pažout a Jurko. Je zapí-saný v listine víťazov Veľkej ceny Slovenskai Veľkej ceny Demänovských jaskýň a ako prvýz dynastie štartoval na zimnej olympiáde.V Innsbrucku 1964 skončil v obrovskom slalomena 48. mieste. „Je paradoxné, že v slalome sombol síce lepší ako v ,obráku‘ ale úspechov somv ňom získal podstatne menej. Často som totižvypadával. Ale keď som nespadol a mal somformu, v slalome som bol schopný súperiť aj sosvetovou špičkou,“ spomína.

Anton Šoltýs začal vážne lyžovať ako desať-ročný – pod vplyvom staršieho brata i množstvaďalších Kežmarčanov. Na vrchol športovej karié-ry sa dostal po vojenčine v Dukle Liberec (1958-59) ako člen TJ Jednota Kežmarok. Trénoval ajpopri zamestnaní revízneho technika v Okres-nom stavebnom podniku Kežmarok. V zime mutotiž riaditeľ OSP, známy hokejista Šterbák,dával v práci vždy voľno na tréningy. Väčšinoutrénoval u olympionika Daniela Šlachtu, ktorýbol náčelníkom lanoviek v Jasnej.

„Mal som veľký motív – chcel som byť najlep-ší v Československu. Už v zime 1959/60, keď

som získal tri tituly majstra ČSR,som mal takú výkonnosť, aby somštartoval na olympiáde. Lenžev Prahe už dávnejšie rozhodli, žena ZOH v Squaw Valley sa budúz lyžiarov pripravovať len klasici.Česi po-riadnych zjazdárov tomčase nemali a keďže peňazí bolomálo, Praha odsunula sloven-ských na vedľajšiu koľaj. Hoci somsa vždy cítil ako federalista, totomusím povedať. Podobnú negatí-vnu skúsenosť s českými funkcio-nármi mali slovenskí zjazdári ajv ďalších rokoch,“ hovorí.

Najmä na základe výsledkovAntona Šoltýsa v Prahe rozhodli,že na ZOH 1964 v Innsbrucku sabudú pripravovať aj zjazdári. Ontam však napokon nebol nomino-vaný! „Nemal som poriadnuvýkonnosť. V tej zime bolo domaveľmi málo snehu a von násnepustili,“ vysvetľuje. Do Inns-brucku ho povolali až dodatočne,keď sa nominovaný český prete-kár Miroslav Brůna zranil v úvod-nom olympijskom zjazde. „Došlima vyvolať z kina, aby som sazbalil a išiel hneď na olympiádu.Ale za veľa to nestálo. V slalomesom vypadol a obrovský slalomsom zajazdil zle.“

Po olympiáde Anton Šoltýs ako27-ročný s pretekárskym lyžova-ním skončil. Vtedy už mal rodinu

s ročným synčekom Petrom a musel sa starať,aby mali z čoho žiť. Po roku 1968 prešiel praco-vať do Tatranského podniku miestneho prie-myslu (TPMP), kde bol vedúcim na úseku elekt-ro. „Keď som prestal lyžovať, za-umienil som si,že mojim nástupcom utvorím lepšie podmien-ky. Ponoril som sa do toho až fanaticky. Dvad-saťosem rokov som bol predsedom TJ Štart Kež-marok. Postavili sme hotel Štart, zasnežili smedva svahy v jeho blízkosti a postavili sme ajnové stredisko Jezersko. S Ivanom Sutórisom,šéfom záujmového združenia lanoviek a vlekovLavex, sme prišli s nápadomv licencii francúzskej firmy Poma-galski vyrábať v TPMP Kežmaroklyžiarske vleky a sedačky Tatrapo-ma. Podarilo sa nám presadiť tútomodernú výrobu, ktorá rozvojlyžovania na Slovensku za krátkyčas posunula veľmi dopredu,“hovorí s hrdosťou dnes 72-ročnýchlap. S trpkosťou však dodáva, žemnohé z toho, čo urobil, v novejdobe zničili privatizátori...

PETER: Z REPREZENTANTAEMIGRANT

Anton Šoltýs sa venoval aj tré-nerskej práci. K lyžovaniu v duchurodinnej tradície priviedol synaPetra aj dcéru Zuzanu, ale viedolcelú plejádu ďalších kvalitnýchzjazdárov. „Chcel som im dať to,čo som sám nemal,“ vysvetľujea dodáva: „Ja som vlastne nikdynemal trénera v klasickom poní-maní. V Kežmarku sme sa s ďalší-mi zjazdármi pri tréningoch,ťahali’ navzájom, ale nikto oveľaskúsenejší nám nedával rozumy.Mladým som chcel toto všetkovynahradiť. Za desať rokov somnevynechal jediný tréning!“

Zo zverencov Antona Šoltýsa tolyžiarsky najvyššie dotiahol práve

jeho syn Peter Šoltýs (1963). Jazdil aj pretekySvetového pohára a trikrát sa v nich v kombiná-cii dostal do prvej desiatky. Z toho dvakrát naslávnom Hahnenkamme v Kitzbüheli, kde štar-toval aj jeho otec! „Peter mal fantastický slalo-mový oblúk – krátky a výbušný. Bol veľmi talen-tovaný. Hoci jazdil najmä točivé disciplíny, bezšpeciálneho tréningu na predolympijských pre-tekoch v zjazde v Sarajeve ako 19-ročný zdolalväčšinu kvalitných Rakúšanov. Doplatil však nato, že keď nastúpila éra kĺbových tyčí, v ČSSRneboli k dispozícii. Ťažko sa potom dalo držaťkrok so zahraničnými pretekármi, pritom jehotechnike jazdy by tieto tyče vyhovovali. Aj toprispelo k jeho odchodu do cudziny,“ spomínaotec.

V roku 1986 Peter Šoltýs ako študent 4. roční-ka medicíny v Bratislave (tento odbor si vybralpodľa príkladu svojej mamy, primárky na inter-ne) emigroval. Podľa otca to zapríčinil súbeh via-cerých vecí. Nemožnosť trénovať v kĺbových tyči-ach, zlá atmosféra v reprezentačnom tíme, ajfakt, že mal priateľku Kristinu zo ZápadnéhoNemecka. Príklad mu ukázali predošlé emigráciejeho reprezentačných kolegov I. Pacáka, Pocho-bradského a Žallmana. Na novom aute rodičovodišiel trénovať na ľadovec v Alpách a už sanevrátil. Auto rodičom doviezla naspäť reprezen-tantka Monika Hojstričová. On už o mesiac malsvadbu. S otcom sa znovu uvidel až po roku...

Medicínu absolvoval Peter Šoltýs vo Frankfur-te n/M. Uznali mu síce len jeden ročník štúdia,ale zvládol to. Dnes má prax privátneho ortopé-da v Ohringene pri Stuttgarte. V rakúskomSchrunse si kúpil apartmán, ktorý s rodinoukaždú chvíľu využíva na lyžovanie. V jeho sto-pách idú 13-ročný syn Mark aj 11-ročná dcéraPaulína. Sám Peter sa zúčastňuje na svetovýchšampionátoch lekárov. V súbojoch s podstatnemladšími súpermi, ktorí tiež jazdili SP, sa už stalmajstrom sveta! Vášnivo sa venuje aj cyklistike.Žiaľ, zjazdárska kariéra jeho sestry Zuzany Šoltý-sovej (1971) sa skončila už v žiackom veku, keďna pretekoch v Závažnej Porube utrpela po pádeuž v cieli viaceré vážne zranenia.

ĽUBOMÍR SOUČEKFOTO ARCHÍV AUTORA,

ARCHÍV J. G., PETER POSPÍŠIL

OLYMPIJSKÁ REVUEwww.olympic.sk

■ Anton Šoltýs

■ Peter Šoltýs

26 OLYMPIJSKÁ REVUE

Ďalšie z tradičných stretnutí slo-venských olympionikov minulostis podporou Doprastavu, a. s., sauskutočnilo v posledný októbrovýdeň v Dome športu v Bratislave.Slovenský olympijský výbor (SOV)a Slovenská asociácia olympioni-kov (SAO) naň pozvali olympioni-

kov – seniorov, teda tých, čo už prekročili hrani-cu 60 rokov. „História a tradície sú veľmi dôleži-té. Vy ste niečo začali, my pokračujeme. Urobí-me všetko pre to, aby ste mali dostatok nasle-dovníkov,“ prihovoril sa im na úvod prezidentSOV František Chmelár. Predseda SOA, olympij-ský víťaz z Montrealu 1976 v cyklistickom šprin-te Anton Tkáč doplnil, že toto stretnutie olym-pionikov je od vzniku SAO už v poradí ôsmea plánuje sa v tejto tradícii ďalej pokračovať.

Olympionikov – seniorov sa zišlo dovednatakmer tridsať, medzi nimi aj olympijskí medai-listi Ján Zachara (zlato – box, Helsinki 1952) Karol Divín (striebro – krasokorčuľovanie,Squaw Valley 1960), Anton Urban, Ľudovít Cvet-ler (striebro – futbal, Tokio 1964), Vincent Lafko(striebro – hádzaná, Mníchov 1972), Eva Šura-nová (bronz – atletika, Mníchov 1972) i Pavol

Svitana, ktorý bol síce tretím brankárom strie-borného tímu čs. hokejistov v Innsbrucku 1976,ale oficiálnu medailu nedostal. Veslársky olym-pionik pôvodom zo Žiliny František Reich (účast-

ník OH 1952 v Helsinkách a 1956 v Melbourne)v deň stretnutia oslavoval 80. narodeniny, takžesi vypočul neformálne „Živió“ z úst všetkých prí-tomných. (sou)

V Bratislave sa neformálne stretli slovenskí olympionici – seniori

www.olympic.sk

VÝZNAMNÉ SLOVENSKÉ OLYMPIJSKÉ UDALOSTI

Víťazmi tradičnej vedomostnej súťaže vysokoškolákov o olympizme,ktorá sa uskutočnila 16. a 17. novembra v rámci osláv Medzinárodnéhodňa študentov v Banskej Bystrici, sa stali študenti Univerzity Konštantína

Filozofa (UKF) z Nitry pred družstvami Fakulty športu Prešovskej univerzity (FŠ PU) Prešova prvým družstvom Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského (FTVŠ UK)Bratislava. Obsahovú stránku súťaže pripravila komisia olympijskej výchovy Slovenskejolympijskej akadémie (SOA) a organizačne samotnú súťaž Katedra telesnej výchovya športu Fakulty humanitných vied Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici.

Na súťaži sa tohto roku zúčastnilo desať družstiev zo slovenských vysokých škôl, z tohoaž štyri z bratislavskej FTVŠ UK. Všetky tri témy vedomostnej súťaže mali nepriamy súviss faktom, že blížiace sa XXI. zimné olympijské hry sa uskutočnia v kanadskom Vancouvri.Prvou témou boli ZOH na americkom kontinente, druhou Československí športovci na OHa ZOH na americkom kontinente a treťou Kanada a jej provincia Britská Kolumbia. Rov-naké témy mali aj základné školy, ktorých celoslovenské finále bolo už v júni v Šahách.

Vedomostná súťaž vysokoškolákov v Banskej Bystrici pozostávala z písomného testua z troch kôl ústnych odpovedí. Študent preukázali veľmi dobrú úroveň pripravenosti. Ichvedomosti hodnotila trojčlenná porota. Jej predsedom bol podpredseda SOA profesor JánGrexa, členkami docentka Nadežda Vladovičová a predsedníčka komisie olympijskéhodedičstva SOA Pavlína Baloghová. Výsledky finálovej časti vedomostnej súťaže: 1. UKF Nit-ra, 2. FŠ PU Prešov, 3. FTVŠ UK Bratislava 1, 4. Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice, 5. FMFIUK Bratislava, 6. FTVŠ UK Bratislava 2, 7. FTVŠ UK Bratislava 3, 8. FTVŠ UK Bratislava 4, 9.AOS MRŠ Liptovský Mikuláš, 10. FHV UMB Banská Bystrica. Okrem vedomostnej súťaže sav Banskej Bystrici v duchu antického ideálu kalokagatie uskutočnil aj turnaj v športovej hreringo a v súťažiach v netradičných športových disciplínach. V športovej časti najlepšieuspeli študenti FŠ PU Prešov pred družstvami UKF Nitra a FTVŠ UK Bratislava 2. (beb)

■ Spoločná fotografia účastníkov stretnutia. FOTO ŠTARTFOTO/JÁN SÚKUP

Vo veku nedožitých 59 rokov zomrel 2. no-vembra 2009 v Bratislave prof. PaedDr. RomanMoravec, PhD. – olympionik, bývalý držiteľ čes-koslovenského rekordu v skoku do výšky, vy-sokoškolský pedagóg i športový vedec. Narodilsa v Bratislave 30. decembra 1950. Do svojejsmrti pôsobil viac než tri roky ako vedúci Ka-tedry športovej kinantropológie FTVŠ UK v Bra-tislave. V minulosti bol kratší čas zástupcom riaditeľa Výskumného ústavu telesnej kultúryFTVŠ a potom s prestávkami dovedna takmerdesať rokov prodekanom FTVŠ UK pre vedec-

kovýskumnú činnosť a zahraničné styky. V roku1994 sa stal docentom v odbore teória vyučo-vania telesnej výchovy a v roku 2002 bol vyme-novaný za profesora v odbore športová kinan-tropológia. Rozsiahla bola jeho publikačná čin-nosť, v ktorej sa zaoberal najmä testovaním,telesným rozvojom a pohybovou výkonnosťou.

Ako športovec sa Roman Moravec výraznepresadil v skoku do výšky. Ako prvý čs. atlétprekonal v roku 1971 výšku 220 cm. Utvoril dvačs. rekordy a dovedna sedemkrát zlepšil slo-venský rekord – od 212 do 220 cm. Získal spolu

päť titulov majstra ČSSR. V roku 1972 sa zú-častnil na olympijských hrách v Mníchove, kdevýkonom 212 cm obsadil 20. miesto. Trikrátštartoval na majstrovstvách Európy pod holýmnebom a viackrát v hale. V roku 1972 na halo-vých ME v Grenobli skončil ôsmy. Medzi jehonajväčšie športové úspechy patrilo 3. miesto naSvetovej univerziáde 1973. V rokoch 1971 až1978 reprezentoval v 16 medzištátnych stret-nutiach. Za vynikajúce výkony v skokanskomsektore mu v roku 1969 udelili titul majsteršportu. (fse)

Viac informácií na www.olympic.sk

Zomrel olympionik a univerzitný profesor Roman Moravec

Za najlepších organizátorov Olympijského dňa (OD)2009 v regiónoch Slovenska boli vyhodnotené olympijskékluby Liptovský Mikuláš, Spišská Nová Ves a Žilina, ktorézískali finančnú prémiu vo výške 663 EUR pre každý z uve-dených klubov. Výsledky súťaže olympijských klubovschválil 10. októbra v Spišskej Novej Vsi výkonný výborich združenia, ktoré je organizačnou zložkou Slovenskéhoolympijského výboru.

Súťaž olympijských klubov bola v minulosti známa akoSúťaž Zentivy. Uvedená farmaceutická spoločnosť pravi-delne oceňovala troch najlepších organizátorov BehuOlympijského dňa (tohto roku Medzinárodný olympijskývýbor zmenil názov podujatia na Olympijský deň) finan-čnou prémiou, aj svojimi produktmi. Vzhľadom na zmenyv spoločnosti Zentiva – má nového majiteľa, ktorý už ne-chcel pokračovať v tomto projekte – sa SOV rozhodol vla-ni podporiť uvedenú súťaž z vlastných zdrojov.

Na valnom zhromaždení Združenia olympijských klu-bov SR v Šahách koncom novembra prezident SOV Fran-tišek Chmelár privítal ako sedemnásteho člena rodinyolympijských klubov na Slovensku OK Turiec na čele Ru-dolfom Honnerom.

Najlepšie OK L. Mikuláš, Sp. N. Ves a Žilina

Vedomostnú súťaž VŠ o olympizme vyhrali študenti UKF z Nitry

OLYMPIJSKÁ REVUE 27www.olympic.sk

Na pôde Slovenského olympijské-ho výboru 14. októbra úvodným ka-riérnym seminárom úspešne odštar-toval spoločný program SOV a per-sonálnej spoločnosti Adecco Slova-kia, zameraný na zlepšenie civilnéhouplatnenia športovcov po skončeníaktívnej športovej činnosti na Slo-vensku. Spolu viac ako 20 účastníkov

z rôznych športových odvetví i vekových kategórií (naj-mä športovci v juniorskom veku, ale aj úspešný olym-pionik v športovej streľbe a predseda komisie športov-cov SOV Jozef Gönci, kapitánka ženského hokejovéhodružstva Zuzana Moravčíková, bývalá najúspešnejšiaslovenská reprezentantka v modernej gymnastike Iva-na Motolíková, či olympionik v rýchlostnej kanoistikeJuraj Kadnár) malo možnosť získať nové poznatky, kto-ré im môžu pomôcť pri rozvoji profesionálnej kariérya zároveň zvýšiť ich šance uspieť na trhu práce.

Už aj na Slovensku týmto odštartovala národná ver-zia IOC Athlete Career Program (ACP), čo je spoločnýprogram Medzinárodného olympijského výborua nadnárodnej spoločnosti pre kariéru a služby Adecco,ktorý sa realizuje už v 24 krajinách sveta. Hrá význam-nú úlohu pri zodpovedaní otázok týkajúcich sa pra-

covného uplatnenia, počnúc tvorbou profesionálnychživotopisov, kompletnou pripravenosťou na bežnépracovné interview, až po úspešné predstavenie kan-didáta budúcemu zamestnávateľovi. „Chceme rozvi-núť vaše zručnosti a znalosti, ako upútať potenciálne-ho zamestnávateľa a zosúladiť vaše predstavy s je-ho,“ motivovala účastníkov vo svojom úvodnom slovenajvyššia predstaviteľka spoločnosti Adecco SlovakiaBruna Beata Jakub.

Účastníci seminára získali v neformálnej atmosféredôležité informácie, ktoré ich môžu viesť na ceste k zís-kaniu zaujímavého zamestnania – počnúc sebahod-notením a stanovením profesionálneho cieľa, cez rea-lizáciu vlastnej komunikačnej stratégie, náležitú prí-pravu na pracovný pohovor a utváranie i využívaniesvojej siete kontaktov (networking). Hádam najviacu športovcov zarezonovala – aj vzhľadom na minimumskúsenosti s touto oblasťou – téma zostavenia životo-pisu. Dozvedeli sa napríklad, ako predstaviť potenciál-nemu zamestnávateľovi svoje športové pozadie a vy-zdvihnúť svoje prednosti, či ako sa pripraviť na pracov-ný pohovor – akým témam sa vyhnúť, ako vyjednávaťo platových podmienkach, atď. Takisto dostali upozor-nenia, akých najčastejších chýb sa v rôznych fázach do-púšťajú uchádzači o zamestnanie. (pek)



Spišská Nová Ves v znamení fair playSpišská Nová Ves hostila 11. októbra tri významné podujatia v duchu fair

play zároveň – seminár a konferenciu Klubu fair play SOV, ako aj odovzdá-vanie výročných ocenení klubu.

Národná ambasádorka pre šport, toleranciu a fair play Rady Európy, záro-veň členka výkonného výboru Európskeho hnutia fair play, Katarína Ráczováv úvodnom referáte seminára Obsahové a štrukturálne rozšírenie činnostiKFP SOV prezentovala rozmanité aktivity klubu aj jej samotnej na poli pro-pagácie príkladných športových činov najmä medzi mládežou. Pritom rozmertýchto aktivít je podstatne širší, napríklad projekt „Nič nie je nemožné“ sa za-meral na integráciu zdravých a sluchovo postihnutých detí prostredníctvomšportu. Ďalšie projekty sú zamerané zase na boj proti rasizmu a xenofóbii, čina pomoc deťom v biednych častiach sveta. Do tejto kategórie patrí aj ok-tóbrový mládežnícky futbalový turnaj priateľstva a tolerancie, proti rasizmu,ktorý sa už siedmy raz uskutočnil v Bratislave. K. Ráczová pripomenula aj se-minár „Športuj, hraj a povzbudzuj čestne“, ktorý sa s veľkou účasťou zástup-cov rozmanitých športových subjektov uskutočnil v októbri 2008.

KFP SOV už viackrát prevzal patronát nad rôznymi podujatiami mládeže,na ktorých sa vďaka tomu vyhlasuje súťaž fair play – hlavne nad futbalovýmiturnajmi, ale aj nad niektorými turnajmi v stolnom tenise, šerme, či nad me-dzinárodnou olympiádou detí a mládeže Kalokagatia. Katarína Ráczová na-vrhla, aby v budúcnosti na mládežníckych podujatiach kapitáni jednotlivýchdružstiev pred začiatkom zápolenia podpísali vyhlásenie fair play, aj aby sa natakýchto podujatiach zaviedla tzv. zelená karta, ktorou by rozhodcovia počasšportového zápolenia mohli oceniť príkladné správanie nielen hráčov, ale ajtrénerov, rodičov či publika. Podobná prax sa už uplatňuje napríklad vo Fín-sku, Dánsku či v Rakúsku. Vyslovila aj ambíciu, aby sa logo KFP SOV – päťusmievajúcich sa slniečok – pravidelne objavovalo na mládežníckych športo-vých podujatiach, organizovaných alebo zastrešovaných SOV, Ministerstvom

školstva SR, alebo Slovenskou asociáciou športu na školách. Chcela by docie-liť aj to, aby toto logo bolo na oblečeniach rozhodcov aj kapitánov jednotli-vých tímov na uvedených podujatiach.

V zastúpení regionálnych olympijských klubov (OK SR) vystúpil predsedaOlympijského klubu Liptova Milan Fronko, ktorý je zástupcom OK SR vo ve-dení KFP SOV. Hneď na úvod vyzval zástupcov klubov k užšej spolupráci s Klu-bom fair play SOV. Zmienil, že niektoré kluby pracujú v tejto oblasti syste-maticky a vo svojom výbore majú človeka, zodpovedného za túto oblasť, aleiné sú pasívne. „Na poslednom zasadnutí vedenia KFP SOV sme preberali ná-vrhy na ocenenia. Zo šestnástich olympijských klubov prišli dohromady lentri návrhy. Nechce sa mi veriť, že by sme nenašli viac vhodných ľudí na oce-nenie za ich príkladné pôsobenie. Musíme si ich viac všímať!,“ povedal a do-dal, že s pomocou OK je potrebné vyzdvihnúť príkladné činy aj výchovnývplyv viacerých ľudí v regiónoch, ktorých príkladné konanie si za celé rokynikto poriadne nevšimol.

Popoludní po prijatí u primátora mesta Jána Volného pokračoval programkonferenciou Klubu fair play SOV a odovzdaním ocenení KFP SOV.

■ Prehľad ocenených: ČESTNÉ UZNANIE – Za príkladný čin v duchu fairplay: MATÚŠ PUTNOCKÝ (futbalista MFK Košice) – počas zápasu svojou du-chaprítomnosťou zachránil život spoluhráčovi Kolbasovi. Za celoživotnépôsobenie v duchu fair play: TIBOR VASIĽKO (basketbalový tréner), JURAJHANULAY (jazdecký tréner a funkcionár), MILAN MIKUŠ (bývalý hádzanár,tréner, metodik a pedagóg), TIBOR SÝKORA (bývalý reprezentant a funkcionárvo vodnom slalome). DIPLOM – Za príkladný čin v duchu fair play: JAROSLAVKMIŤ (hokejista HC Košice), MIROSLAV ĎURÁK (hokejista HK 36 Skalica),ONDREJ DOBROTA (žiacky futbalista z Banskej Bystrice), LUKÁŠ ŠTEIS (žiackyšermiar z Bratislavy). Za celoživotné pôsobenie v duchu fair play: JÁN TÓTH(športový kynológ). (sou)

SOV vydal zborníkŠport a umenie 2009Slovenský olympijský výbor v novembri

vydal zborník Šport a umenie 2009. V pl-nofarebnom zborníku na 52 stranách for-mátu A4 sa čitateľ môže zoznámiť s naj-lepšími prácami, ktoré boli ocenenév dvoch vlaňajších umeleckých súťa-žiach, zastrešovaných Slovenským olym-pijským výborom. Ide o výtvarnú súťažkresleného humoru s názvom Šport (vždy)zvíťazí!? a o národné kolo literárnej súťažeMedzinárodného olympijského výboruOlympijský šport a literatúra. Zatiaľ čo li-terárna súťaž bola určená len pre detia mládež, do súťaže kresleného humorusa zapojili aj profesionálni výtvarníci. Ve-rejnosť si zborník vo formáte PDF môže stiahnuť zo stránky www.olympic.sk, kdeje umiestnený v sekcii Publikácie.

Odštartoval kariérny program pre športovcov na Slovensku

■ Prezident SOV František Chmelár ďakuje za dar MOV pre SOV –vozidlo Mercedes Sprinter. V strede Dieter Kühnle, vpravo AndrejGlatz. FOTO ŠTARTFOTO/JAKUB SÚKUP

OLYMPIJSKÁ REVUE28

Prvé tri interaktívnevzdelávacie semináre

Komisia vzdelávania Slo-venskej olympijskej akadé-mie (SOA) zorganizovala v ok-tóbri a v novembri prvé tri in-teraktívne semináre s podpo-rou Ministerstva školstva SRv rámci vzdelávacieho progra-

mu „Organizátor športového podujatia“.Ich cieľom je dosiahnuť priority Slovenskejrepubliky v oblasti výchovy a vzdelávaniav športe, ktoré boli zadefinované počas slo-vinského a francúzskeho predsedníctva Eu-rópskej únie v roku 2008, a to: podpora duál-nej kariéry športovcov a podpora neformál-neho vzdelávania v oblasti športového ma-nažmentu a organizácie športových podujatína Slovensku.

Vzdelávací program „Organizátor športo-vého podujatia“ pozostáva zo 7 vzdelávacíchmodulov: 1) Úvod do manažmentu organi-zácie športového podujatia (seminár sauskutočnil 22. októbra), 2) Komunikačnézručnosti (12. novembra), 3) Manažment ľud-ských zdrojov, rozhodovanie, plánovaniešportových podujatí (20. novembra), 4) Bu-dovanie tímu, tímová spolupráca, 5) Finan-čný a projektový manažment športových po-dujatí, 6) Základy marketingu v športe, 7) Zá-klady práva v športe (moduly 4 – 7 sú pláno-vané na rok 2010). Každý modul predstavujeucelenú a obsahovo nezávislú vzdelávaciujednotku, ktorú je možné po úspešnom ab-solvovaní využiť aj samostatne, napríklad prizvyšovaní kvalifikácie športových odborní-kov, ako systém doškolenia, alebo v transpa-rentnom prechode medzi jednotlivými vzde-lávacími programami celoživotného vzdelá-vania s porovnateľným obsahom vzdeláva-nia. Po skončení každého vzdelávacieho mo-dulu dostanú frekventanti certifikát o absol-vovaní vzdelávacej aktivity. (mal)

SOV dostal od MOV do daru Mercedes Sprinter

www.olympic.sk



Slovenský olympijský výbor (SOV) dostal 14. decembra s niekoľkodňo-vým predstihom symbolický vianočný darček – prevzal si do užívania vo-zidlo Mercedes Sprinter 315 CDI. Kľúče od deväťmiestneho mikrobusuv striebornej farbe si od generálneho riaditeľa Mercedesu-Benz Slovakia, s. r. o., Andreja Glatza za prítomnosti zástupcu materskej firmy DaimlerAG Dietera Kühnleho prevzal prezident SOV František Chmelár. SOV získalautomobil Mercedes Sprinter do daru na základe dlhodobej spolupráceMedzinárodného olympijského výboru (MOV) s automobilkou MercedesAG v Stuttgarte a vďaka podporným programom Olympijskej solidarityMOV pre národné olympijské výbory na celom svete. Prezident SOV v krát-kom príhovore uviedol, že už 108 národných výborov výborov sveta sa te-ší z daru v podobe mikrobusu Mercedes Sprinter.

Nový mikrobus bude slúžiť aj pre potreby slovenských športovýchzväzov. Aj predchádzajúce podobné vozidlo staršieho typu SOV pravidelnepožičiaval zväzom na zabezpečenie prípravy. „Staré auto, čo sme maliv minulosti, sme darovali centru olympijskej prípravy na gymnáziuv Podbrezovej a momentálne sme boli bez takéhoto vozidla. Preto smeveľmi radi, že ho máme. Už pri využívaní toho starého sa ukázalo, že je toužitočné, najmä pre menšie skupiny športovcov - biatlonistov, bobistov, čisánkarov, ktorí ho dosť hojne využívali. Podobne to bude aj teraz. Nedá-me ho nikomu konkrétnemu, budeme ho využívať ako doteraz, budev našom vlastníctve a podľa potreby ho budeme požičiavať,“ uviedol Fran-tišek Chmelár. (sou)

V piatok 4. decembra sa na tradičnom pred-vianočnom stretnutí v Radošinskom naivnomdivadle zišla slovenská olympijská rodina. Čle-novia Slovenského olympijského výboru, zá-stupcovia partnerov i spolupracovníkov SOVa ďalší hostia si v príjemnej atmosfére pozrelinajnovšie divadelné predstavenie Radošincovs názvom „Mám okno“. Predchádzalo mu oce-nenie najúspešnejších účastníkov dvoch ume-leckých súťaží roka 2009, ktoré zastrešovalSOV – národného kola literárnej súťaže Me-dzinárodného olympijského výboru pre mlá-dež Olympijský šport a literatúra a výtvarnejsúťaže kresleného humoru Šport (vždy) zvíťa-zí?!, na ktorej sa zúčastnili popri amatérochz radov detí aj profesionálni výtvarníci.

Medzinárodné stretnutie zberateľovBratislavský Dom športu bol 21. novembra

dejiskom 2. bratislavského medzinárodnéhovýmenného stretnutia zberateľov olympijskeja športovej symboliky. Na podujatí, ktoré zor-ganizovala Slovenská spoločnosť olympijskeja športovej symboliky, sa zúčastnili zberatelianajmä olympijských a športových odznakov,ale aj známok z Čiech, Maďarska, Rumunska,Poľska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Slo-venska. Svoje exponáty vystavovalo a vymie-ňalo 35 zberateľov. Na stretnutie zavítala tak-mer stovka záujemcov, ktorých hobby súolympijské memorabílie. Väčšina z nich od-chádzala so zaujímavými „úlovkami“ do svo-jich zbierok a na druhý deň niektorí z nich sme-rovali na „odznakovú burzu“ do Prahy. (zk)

V Dome športu v Bratislavesa 21. novembra zišlo 46 čle-nov (z celkového počtu 66)a šesť hostí na 15. valnomzhromaždení Slovenskej spo-

ločnosti olympijskej a športovej filatelie (SSOŠF).Vzhľadom na okrúhle 15-ročné jubileum Spo-ločnosti malo toto valné zhromaždenie v prvejčasti slávnostný charakter (dlhoroční členoviaSSOŠF boli ocenení za úspešnú vystavovateľskúčinnosť a prácu pre Spoločnosť), ale napokon pri-jalo závažné rozhodnutia smerom do budúc-nosti. Na zasadnutí sa zúčastnil aj prezident Slo-venského olympijského výboru (SOV) FrantišekChmelár. V pracovnej časti 15. valného zhro-maždenia sa rozhodovalo o ďalšej činnosti Slo-venskej spoločnosti olympijskej a športovej fila-telie. Išlo hlavne o to, či by SSOŠF mala naďalejzostať samostatným právnym subjektom, ktorýje aj jej členom SOV (v pléne SOV roky SSOŠF za-stupoval jej predseda Peter Osuský), alebo či bysa mala po rokoch znovu vrátiť „pod krídla“ SOV

ako jeho organizačná zložka bez právnej subjek-tivity. V diskusii odzneli na túto tému rôzne ná-zory, ale napokon 39 zo 43 hlasujúcich členov(dvaja boli proti a dvaja sa zdržali hlasovania)odhlasovalo, že SSOŠF sa po rokoch samostat-ného pôsobenia vzdá právnej subjektivity a sta-ne sa organizačnou zložkou SOV. K podobnémurozhodnutiu prikročilo vo februári 2009 aj Zdru-ženie olympijských klubov SR (ZOK SR). Po tomtovýznamnom rozhodnutí členovia schválili Šta-tút Slovenskej spoločnosti olympijskej a športo-vej filatelie a zvolili nové vedenie SSOŠF. Za sta-ronového predsedu Spoločnosti bol zvolený Pe-ter Osuský, tajomníkom zostal Ervín Smažák. Dovýboru SSOŠF boli zvolení Peter Hložka a MárianLinder, za ďalšieho člena výkonný výbor SOV de-legoval Máriu Mračnovú. Spoločnosť v krátkomčase ukončí svoju činnosť v podobe občianskehozdruženia a pretransformuje sa na organizačnúzložku SOV. V rovnakom postavení sú v súčas-nosti ZOK SR, Slovenská olympijská akadémia ajKlub fair play SOV. (sma)

SSOŠF sa stane organizačnou zložkou SOV

Predvianočné stretnutie v RND

OLYMPIJSKÁ REVUE 29www.olympic.sk

Trojnásobní olympijskí víťazi vo vodnom slalo-me, deblkanoisti Peter a Pavol Hochschornerovci,sa prvý raz stali víťazmi tradičnej ankety Klubušportových redaktorov Slovenského syndikátunovinárov o najúspešnejších športovcov Sloven-ska OVB Športovec roka 2009. Premiérové víťaz-stvo v novinárskej ankete po šiestich predchá-dzajúcich umiesteniach na pomyselnom stupnivíťazov (štyrikrát boli druhí a dvakrát tretí) si vy-bojovali najmä vďaka „double“, keď sa v roku2009 stali majstrami sveta aj Európy v C2. Navy-še na MS pridali zlato aj v hliadke 3xC2 a vo Sve-tovom pohári obsadili celkove 2. miesto.

Bratislavské dvojičky Hochschornerovci malipredtým v ankete najbližšie k víťazstvu vlani, keďich od vodáckeho kolegu, štvornásobného Špor-tovca roka Michala Martikána, po treťom olym-pijskom triumfe delilo len 11 bodov. Prvý raz ma-li víťazstvo na dosah už po premiérovom ziskuolympijského zlata v roku 2000 – vtedy podľahli plavkyni Martine Moravcovej len o 20 bodov. Práve rekordná šesťnásobná víťazkanovinárskej ankety a päťnásobná olympioničkaMoravcová (v priamom prenose STV o. i. zvesto-vala, že je tehotná a v júni očakáva narodenie prvého potomka) oznámila verejnosti 16. de-cembra z bratislavského divadla Aréna mená ví-ťazov ankety za rok 2009 medzi jednotlivcami.

Hochschornerovci triumfovali jasne, s násko-kom 286 bodov pred hokejistom Zdenom Chá-rom. Toho na „striebornú“ priečku vyniesli vyni-kajúce výkony v zámorskej NHL, kde vlani získalNorrisovu trofej pre najlepšieho obrancu súťaže.Premiérovo sa stal aj najlepším hokejistom Slo-venska v ankete Zlatý puk 2009. Na tretej priečkeskončila bronzová medailistka v hode kladivomz MS v Berlíne i zo Svetového atletického finálev Solúne Martina Hrašnová, ktorá je tiež tehotnáa narodenie prvého dieťaťa očakáva v júli. Maj-ster Európy a vicemajster sveta v C1, ako aj členzlatej hliadky 3xC1 na MS Michal Martikán sa donajlepšej desiatky dostal už pätnásty raz v sérii (!)– tentoraz skončil štvrtý. Piate miesto obsadilavicemajsterka sveta a dvojnásobná majsterka Eu-rópy v biatlone Anastastia Kuzminová, ktorá bu-de jedným z našich najhorúcejších želiezok naZOH vo Vancouvri.

Medzi kolektívmi v ankete jasne, s nebývalýmnáskokom 222 bodov, triumfoval tím futbalistovSlovenska, ktorý vybojoval historický postup naMS 2010 v JAR. Aj medzi jednotlivcami však ten-to úspech výrazne zarezonoval – Marek Hamšík

skončil šiesty a najlepší strelec družstva StanislavŠesták ôsmy. Tenistka Dominika Cibulková naj-mä zásluhou postupu do semifinále grandsla-mového turnaja Roland Garros v Paríži obsadilasiedme miesto, ale spoločne s Dominikom Hrba-tým sa vďaka triumfu v Hopmanovom poháriv Perthe (čo sú neoficiálne majstrovstvá sveta miešaných družstiev) objavila vysoko aj medzikolektívmi – na druhom mieste.

Jeden z dvoch vlaňajších slovenských majstrovsveta v olympijských disciplínach, strelec – tra-pista Marián Kovačócy skončil deviaty a najpro-duktívnejší slovenský hokejista v NHL v posled-ných sezónach, finalista Stanley Cupu 2009 Ma-rián Hossa desiaty. Zoznam laureátov ako tretínajúspešnejší kolektív dopĺňajú hádzanári Slo-venska, ktorí pri svojej premiérovej účasti na sve-tovom šampionáte obsadili 10. miesto.

Bratia Hochschornerovcia futbalisti Slovenska

VÝSLEDKY ANKETY KŠR SSN OVB

ŠPORTOVEC ROKA 2009Jednotlivci:

1. Pavol a Peter HOCHSCHORNEROVCI, vodný slalom 972

2. Zdeno CHÁRA, ľadový hokej 6863. Martina HRAŠNOVÁ, atletika 6384. Michal MARTIKÁN, vodný slalom 5275. Anastasia KUZMINOVÁ, biatlon 4946. Marek HAMŠÍK, futbal 4667. Dominika CIBULKOVÁ, tenis 3948. Stanislav ŠESTÁK, futbal 3219. Marián KOVAČÓCY,

športová streľba 31710. Marián HOSSA, ľadový hokej 228

Kolektívy:1. FUTBALISTI SLOVENSKA 3472. MIEŠANÉ TENISOVÉ DRUŽSTVO

(Cibulková-Hrbatý) 1253. HÁDZANÁRI SLOVENSKA 62

Tesne pred koncom roka vydal Slovenský olympij-ský výbor publikáciu o najstaršom žijúcom sloven-skom olympijskom víťazovi Jankovi Zacharovi. Svie-žu knižku o 81-ročnom boxerskom šampiónovi z OH1952 v Helsinkách s názvom Zlatá za život napísaldlhoročný popredný slovenský športový publicistaMarián Šimo. Už samotný názov zvýrazňuje fakt, žeJanko Zachara svojou skromnosťou, ľudskou slušnos-ťou a príkladným celoživotným pôsobením – vrátanedlhoročnej práce s boxerskou mládežou – patrí k naj-sympatickejším osobnostiam slovenského športu.

Prezident SOV František Chmelár v predslovek publikácii napísal: „Dosiahnuť olympijské víťazstvo

a zároveň prežiť vyše osemdesiat rokov jednoduché-ho, skromného, poctivého, činorodého a napriekvšetkému krásneho života, to nie je len tak. To si člo-vek musí zaslúžiť. To je majstrovstvo cennejšie akozlato, to je výnimočnosť a dokonalosť hodná nasle-dovania. Škoda, že to už nie je možné, ale chcel bysom byť ako Janko Zachara.“

Kniha Zlatá za život o Jankovi Zacharovi bude sláv-nostne pokrstená na 38. valnom zhromaždení Slo-venského olympijského výboru 26. januára v hoteliHoliday Inn v Bratislave. Jej elektronická verzia budepo vydaní dostupná na internetovej stránkewww.olympic.sk v sekcii Publikácie.

SOV vydal publikáciu Zlatá za život o olympijskom šampiónovi Jankovi Zacharovi

■ Najúspešnejší športovci Sloven-ska 2009: Pavol (vľavo) a PeterHochschornerovci. FOTO TASR

Príbeh víťazov zvečnený v knihe Zátoka šampiónovPríbeh trojnásobných olympijských víťazov vo vodnom slalome bratov Petra a Pavla Hoch-

schornerovcov je zvečnený v knihe Antona Zerera Zátoka šampiónov, ktorú pokrstili 16. októbrav Lodenici Univerzity Komenského pri Karloveskom ramene v Bratislave. Krst bol spojený aj s mierne oneskorenou gratuláciou dvojičkám k ich septembrovým 30. narodeninám. V knihe saokrem ústredného príbehu Hochschornerovcov odvíjajú aj ďalšie príbehy z prostredia vodákov oddunajského ramena pri bratislavskej Botanickej záhrade, odkiaľ vzišlo viacero olympionikov.

OLYMPIJSKÁ REVUE30

MUDr. Michael Guhr sa narodil 17. marca1873 vo Veľkom Slavkove ako prvé dieťa v rodinegazdu Michaela Guhra st. a jeho manželky Julia-ny, rod. Loischovej. Mal štyri sestry. Gymnáziumnavštevoval v Kežmarku a Rimavskej Sobote,štúdium medicíny absolvoval na lekárskej fakul-te v Budapešti, Viedni a Berlíne. Už ako študentsa zúčastňoval na výstavbe osady Weszterheim,ktorú pri lúke Polianka nad Gerlachovom reali-zoval jeho otec so švagrami. Po krátkom lekár-skom pôsobení v posádkovej nemocnici vo Vied-ni a neskôr v Brehove (dnes súčasť ZakarpatskejUkrajiny) sa natrvalo usadil v Tatranskej Polian-ke.

V kúpeľnom dome, ktorý dal Michael Guhrv Tatranskej Polianke postaviť, od roku 1907 pre-vádzkoval sanatórium na klimatickú liečbu pľúc-nych chorôb a Basedowovu chorobu. V 20. ro-koch klimatické sanatórium rozšíril o ďalšie dvebudovy, čím sa Tatranská Polianka stala po No-vom Smokovci (Sanatórium Dr. Szontagha) dru-hou najvýznamnejšou špecializovanou liečeb-nou osadou vo Vysokých Tatrách. Guhr sa tešilv odborných kruhoch veľkému uznaniu a bol reš-pektovaným členom mnohých medzinárodnýchlekárskych spoločností.

LYŽOVANIE SÚČASŤOU LIEČEBNÝCH PROCEDÚR

Ako osobnosť s rozsiahlymi domácimi i zahra-ničnými odbornými a spoločenskými kontaktmisa Michael Guhr významne angažoval v rozvojišportu vo Vysokých Tatrách. Od mladosti bol ak-tívnym lyžiarom i horolezcom a neúnavným pro-pagátorom športu. S lyžami sa zoznámil počasštudijného pobytu vo švajčiarskom Davose v ro-ku 1901. Po otvorení sanatória dokonca zaradillyžovanie pacientov do liečebných procedúr, k čo-mu využíval aj služby vyškoleného lyžiarskehoinštruktora.

V lyžovaní sa Guhr zdokonalil najmä pri svo-jich pobytoch v Nórsku a v rakúskom Lilienfelde.V roku 1911 ako predseda lyžiarskeho oddieluBudapeštianskych akademikov patril k hlavným

organizátorom prvých lyžiarskych pretekov voVysokých Tatrách. Zároveň sa zaradil k zaklada-teľom prvých lyžiarskych organizácií v Uhorskua neskôr v ČSR. V blízkosti sanatória iniciovalv roku 1912 postavenie prvého stáleho skokan-ského mostíka pod Žltou stenou vo Velickej doli-ne vo Vysokých Tatrách. V roku 1924 dal v areálikúpeľov vybudovať modernejší drevený mostíks kritickým bodom 24 m, klzisko, aj bobovúa sánkarskú dráhu. Vedľa mostíka dal postaviťlyžiarsku zrubovú chatu, ktorá slúžila návštevní-kom od roku 1926.

V roku 1912 Guhr inicioval ustanovenie dob-rovoľnej organizácie na poskytovanie záchranyhorolezcom a turistom – Tatranského záchran-ného zboru. Sám sa na záchranných akciách čas-to zúčastňoval. Podporil zrod najvýznamnejšiehoodborného časopisu pre turistov v Uhorsku Turis-taság és Alpinizmus (Turistika a alpinizmus), fi-nančne sa podieľal na vydaní trojzväzkovej en-cyklopédie A Magas Tátra, dovtedy jedinej prí-ručky o Tatrách (1914). Počas prvej svetovej voj-ny v rokoch 1914 – 1915 organizoval vojenskélyžiarske kurzy. Od roku 1917 bol podpredsedomKarpatského turistického spolku – Karpathenve-rein a od roku 1920 až do svojej smrti jeho pred-sedom.

V roku 1921 bol Guhr zvolený za podpredseduHlavného výboru nemeckých spolkov zimnýchšportov v ČSR – HDW (Hauptverband der deu-tschen Wintersportvereine). Práve na základe je-ho diplomackých schopností a dobrých kontak-tov s významnými politickými predstaviteľmi sapodarilo normalizovať vzťahy spolku s novo-vzniknutou Československou republikou. Začiat-kom 20. rokov Guhr významnou mierou prispelaj k normalizácii vzťahov s Klubom českosloven-ských turistov (KČST) po problémoch okolo nás-tupníckych práv v oblasti Vysokých Tatier.

PRVÝ ZO SLOVENSKA NA ZOHZ Guhrovho pôsobenia v športe medzi najvý-

znamnejšie počiny nesporne patrí jeho účasť naI. zimných olympijských hrách 1924 v Chamo-

nix. Na zimnej olym-piáde bol ako prvýčlovek zo Slovenskavôbec. Ako českoslo-venský delegát, za-stupujúci minoritnúskupinu v ČSR sú-stredenú v nemec-kom športovomspolku HDW, sa zú-častnil ako hosť naVIII. kongrese Medzi-národnej lyžiarskej

komisie (ISC). Napriek protestom jedného zo zá-stupcov Svazu lyžařů republiky ČeskoslovenskéDr. Synáčka sa za podpory Josefa Rösslera –Ořovského, vedúceho výpravy československýcholympionikov a člena ISC, Guhr aktívne zapojildo procesu transformovania komisie na Medzi-národnú lyžiarsku federáciu (FIS).

Ako jediný zástupca z ČSR bol Michael Guhrjedným z 33 účastníkov zakladajúceho kongresuMedzinárodnej asociácie športovej medicíny(AIMS) počas II. zimných olympijských hier 1928v St. Moritzi. Bol aj členom delegácií na viace-rých lyžiarskych kongresoch.

OTVORENIA CHATY NESÚCEJ JEHOMENO SA NEDOŽIL

V roku 1927 odkúpil Guhr pozemky na Hre-bienku, ktoré venoval Karpathenvereinu. Spoloktam na jeho podnet vybudoval drevenú chatu,ktorej cieľom bolo slúžiť najmä pre potreby mlá-deže. Slávnostného otvorenia chaty, ktorá nieslajeho meno (dnes Bílikova chata) sa Michael Guhrnedožil. Zomrel na otravu krvi 23. augusta 1933v Spišskej Sobote vo veku 60 rokov. Pochovaný jevo Veľkom Slavkove.

Od roku 2002 začala TJ Tatran Gerlachov or-ganizovať pod názvom Memoriál Dr. MichalaGuhra preteky na kolieskových lyžiach. V roku1934 zriadili v múzeu v Poprade s podporouGuhrovej rodiny izbu s jeho rozsiahlou, najmäšportovou pozostalosťou. Po vojne sa však zbierka roztratila a už nenašla. V novembri 2009sa podarilo SZTK – Múzeu telesnej kultúry v SRzískať do zbierky jej nepatrnú časť. Vďaka tejtoakvizícii múzeum pripravilo výstavu s názvomZ Vysokých Tatier do Chamonix – príbeh MUDr.Michaela Guhra. Bude sprístupnená začiatkomfebruára 2010 v priestoroch MTK – Stálej expozí-cii lyžovania na Slovensku v Kremnici.

ZDENKA LETENAYOVÁ, riaditeľkaSZTK – Múzea telesnej kultúry v SR

Foto z pozostalosti MUDr. Michaela Guhra

Prvý zo Slovenska na zimnej olympiádeZ Vysokých Tatier do Chamonix 1924 – príbeh MUDr. Michaela Guhra

www.olympic.sk

Stredná generácia spája osadu Tatranská Polianka najmä s učebnicovým textomveršov z obdobia českého poetizmu „Zde leží Jiří Wolker, básník, jenž miloval světa pro spravedlnost jeho šel se bít...“. Verše sú umiestnené na jeho hrobe. Wolker epi-taf napísal 36 dní pred smrťou v budove Tivoli v izbe č. 33 v sanatóriu Dr. Guhrav Tatranskej Polianke, kde sa v roku 1923 liečil na tuberkulózu. Staršia generácia simožno matne spomenie na samotnú existenciu chýrneho Guhrovho sanatória.Hodno však pripomenúť, že osoba významného lekára Michaela Guhra bola veľmidôležitá pre slovenský šport.

■ Michael Guhrso skupinou účast-níkov počas lyžiar-skych pretekov(1923).

■ Michael Guhr na civilnejfotografii (1930).

Použitá literatúra: Bobrík, Miroslav: Mi-chael Guhr, priekopník zo Spiša. In: Historickárevue. roč.X, č. 7, Bratislava 1999, Klapač, Jan:Josef Rőssler – Ořovský, Olympijská knihovnič-ka ČOV. zv. 25, Praha 2001, Šulc, Ivan: UhorskýKarpatský spolok a Karpathenverein na Slo-vensku, UPJŠ Košice 2004, časopis Zimní spor-ty, Praha 1924.

Na XIII. olympijskom kongrese s názvom …...Jozefovi Libovi.Medzi delegátmi zo Slovenska (ale nie...

Documents

Transcript of Na XIII. olympijskom kongrese s názvom …...Jozefovi Libovi.Medzi delegátmi zo Slovenska (ale nie...