RNDr. Miroslav Eliáš

múzejník, historik, spisovateľ

Regionálna bibliografia

RNDr. Miroslav Eliáš

múzejník, historik, spisovateľ

Regionálna bibliografia

Mária Feldinszká

Knižnica A. Bernoláka v Nových Zámkoch, 2013

ISBN 978 – 80 – 970415 – 3 - 3

Obsah

Úvod..........................................................................3 Biografia RNDr. Miroslava Eliáša...............................4 Autorská činnosť.......................................................7

Pamätný spis k dejinám Šurianskeho hradu.................7 Mestské múzeum Šurany..............................................9 Forgáchovci................................................................10 Šuriansky cukrovar.....................................................12

Publikačná činnosť...................................................15 Bibliografia..............................................................16 Použitá literatúra.....................................................20 Záver........................................................................21 Registre Menný register...........................................................22 Geografický register...................................................23 Autorský register........................................................24 Názvový register.........................................................25

Fotografická príloha................................................28

Fotografia na obálke

RNDr. Miroslav Eliáš a Zámeček, významná archeologická

lokalita Slovenská trója (Nitriansky Hrádok)

Úvod

Regionálna bibliografia vydaná pod názvom RNDr. Miroslav Eliáš nám bližšie predstavuje mladého múzejníka, regionálneho historika a autora viacerých publikácií a článkov z oblasti regionálnej histórie, výskumu a bádania. Predstavuje nám jeho diela, ktorých význam spočíva i v tom, že nám približujú dávnu regionálnu históriu a jej postavy, ozrejmujú nepoznané fakty a skutočnosti. Ďalej prináša bibliografiu jeho autorskej tvorby a článkov o ňom nachádzajúcich sa vo fonde Knižnice A. Bernoláka v Nových Zámkoch.

- zostavovateľka –

3

Biografia RNDr. Miroslava Eliáša

Miroslav Eliáš je rodákom zo Šurian. Narodil sa v roku 1982. Žije a pôsobí v Šuranoch.

Po ukončení základnej školy v Šuranoch (1988-1996) absolvoval Stredné odborné učilište v Nových Zámkoch (1996-1999) – odbor kuchár, čašník, kde pokračoval na nadstavbovom štúdiu (1999-2001). Zmaturoval v odbore podnikanie v remeslách a službách. Miroslav Eliáš už od detstva prejavoval záujem o dejiny a jej súčasti. Preto sa po ukončení stredoškolských štúdií prihlásil na Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici – Fakultu prírodných vied a na detašovanej katedre ekomuzeológie v Banskej Štiavnici získal titul Mgr (2001-2006). Neskôr na univerzite si urobil rigoróznu skúšku na tému Environmentálny manažment múzejných zariadení (2009). Získal titul RNDr.

Zamestnal sa v Mestskom kultúrnom stredisku v Šuranoch (2006), kde krátko pôsobil ako kultúrny referent a od roku 2007 ako správca Mestského múzea Šurany. Zaslúžil sa o jeho založenie. Múzeum sídli v Synagóge.

V roku 2010 bol pri zakladaní múzea Forgáchovcov v Kaštieli Jelenci pri Nitre, je garantom

4

a autorom jeho stálej expozície. Je aj autorom návrhu pamätnej tabule Adamovi Forgáchovi, ktorá sa nachádza na Kalvárii v Nových Zámkoch. Bola realizovaná v roku 2011. Navrhol pamätnú tabulu Antona Bernoláka v Šuranoch, ktorá bola odhalená 25.5.2012 vo Farskom kostole sv. Štefana Prvomučeníka v Šuranoch.

Miroslav Eliáš sa aktívne zapája do kultúrno-spoločenského života mesta Šurany. Od roku 2006 je čestným členom Občianskeho združenia Forgach de Ghymes, kde sa stará o uchovávanie a udržiavanie kultúrneho dedičstva. Členom a predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej Šurany je od roku 2009.

Miroslav Eliáš sa od roku 1996 aktívne začal venovať modelovaniu. Modeluje historické objekty a pamiatky, z nich mnohé už neexistujú. Jeho modely - makety sú ich vernou kópiou. Vyrába ich prevažne z kartónového papiera a dreva. Vystavuje. Naposledy sme sa s jeho maketami historických objektov mohli stretnúť na najväčšej výstave viac ako 100 modelov hradov, zámkov, kaštieľov a prvkov ľudovej architektúry Miniatúry Slovenska konanej v Galérii Mlyny Nitra 17.2.-4.3.2012. Na výstave mal vystavených viac ako 10 modelov. Jeho práce sa nachádzajú v depozite viacerých múzeí po celom Slovensku.

5

Vytvorené makety (výber): 1. Rekonštruovaný barokový kláštor Mariánska Čeľaď (Veľké Lovce) 2. Banskoštiavnický starý zámok 3. Šurany zo 17. storočia 4. Šuriansky hrad, 1999 5. Pevnosť Nové Zámky

6

Autorská činnosť

Miroslav Eliáš má za sebou pozoruhodnú autorskú činnosť. Vo svojich vydaných publikáciách zúročil nadobudnuté vedomosti zo štúdia a praxe. Ako muzeológ mal blízko k archívnym prameňom, ktoré dokumentujú nálezy a objavy šurianskeho regiónu, jeho dejiny. Zistil, že niektoré významné historické obdobia, objekty z regionálnej histórie Šurian by si zaslúžili svoju pamätnicu. Zrejme preto sa rozhodol o nich napísať. Aby tieto diela vznikli musel vykonať rozsiahlu výskumnú a bádateľskú činnosť, overiť množstvo faktov a zozbierať množstvo informácií, ktoré potom zapracoval do vzniknutých monografií.

Jeho prvá publikácia Pamätný spis k dejinám Šurianskeho hradu pojednáva o viac ako tristo ročnej histórii už neexistujúceho hradu, ktorý tu bol od konca 14. storočia a bol zničený posledným povstaním okolo roku 1710. Kniha vyšla v roku 2006 a jej druhé vydanie v roku 2009. Autor v nej na 96 stranách ozrejmil vznik, úlohu a popis hradov. Podrobne porozprával o vzniku a rozširovaní Šurianskeho hradu, popísal historické obdobia (vládu Žigmunda Luxemburského, Habsburgovcov), predstavil jednotlivých majiteľov panstva Šurany (Stiborovcov, Orságovcov, Štefa Ilešháziho,

7

Bosniakovcov) veliteľov hradu (Ladislava Zenasa, Štefana Dersffyho, Šimona Forgácha), osmansko-tureckú expanziu, protiturecký odboj, osmansko-tureckú nadvládu, obdobie najväčších stavovských protihabsburských povstaní a nakoniec aj zánik a stav šurianskeho panstva. Obsah textu doplnil o obrázky, fotografie, mapy a iné zachované dokumenty z daného obdobia. Dnes je Šuriansky Podzámeček – miesto hradu zastavaná plocha. Výskumu Šurianskeho hradu sa Miroslav Eliáš venuje naďalej, spracováva archeologické nálezy a pripravuje aj novú knihu.

K Šurianskemu hradu patrilo ešte niekoľko dedín,

spolu patrilo k hradu 49 a pol port, 66 a pol polovičných port, tri tretinové a štvrtinová porta. 81 bolo želiarov a štyria boli poddaní, ktorí si začali stavať nové domy. Daň pre hrad činila do roka len 50 zlatých a 32 denárov, 67 vajec, 9 a pol hrudiek syra, 41 kapúnov, 32 sliepok, 54 koláčov, 8 holubov, 37 vozov sena, 2100 meríc pšenice, 2100 meríc raže a 4500 meríc ovca. K majetku hradu patrili tri vinohrady, na ktorých sa urodilo sto okovou vína (v Šalgove).

(Výňatok z knihy Pamätný spis k dejinám Šurianskeho hradu. Hrad sídlom preddunajského kapitanátu. S. 20-31. Uvedený výňatok sa nachádza na s. 32)

8

Mestské kultúrne stredisko, Mestské múzeum Šurany v roku 2010 vydalo knihu o Mestskom múzeu v Šuranoch, ktorá je sprievodcom po zbierkových fondoch múzea a zborník príspevkov. Jej zostavovateľom je Miroslav Eliáš. Ako i názov napovedá autor v knihe predstavil túto významnú kultúrno-vzdelávaciu inštitúciu, ktorej základnou úlohou je uchovávať pre budúce generácie zbierkové predmety, vzdelávať a slúžiť spoločnosti. Priblížil históriu jej vzniku, význam vzniku, zbierkový fond múzea, ktorý tvorí fond archeológie, histórie, etnografie-národopisu, fotografií a knižničných dokumentov. Spracoval do nej chronologický súpis podujatí múzea za roky 2005 až 2009, konaných v priestoroch Synagógy, popis Zvonice z Nitrian-skeho Hrádku, Hodinového stroja zo šurianskeho kostola a iných prác. Knihu doplnil o pramene, spomienky a obrazové prílohy dokumentujúce rôzne obdobia z histórie Šurian.

Slávnostné otvorenie stálej expozície sa uskutočnilo

21. septembra 2007, v čase tradičného šurianskeho jarmoku. Tým sa naplnil aj polstoročný sen spisovateľa Laca Zrubca, ktorý mal na otvorení prejav. Starodávne šurianske piesne si všetci zúčastnení vypočuli v podaní Šurianskych tamburášov. Stála expozícia predstavuje chronologicky dejiny mesta od praveku po 20. storočie. MMŠ bolo do registra múzeí a galérií na Ministerstve kultúry SR zaregistrované 26. novembra 2007. V januári 2010 sa MMŠ stalo členom Zväzu múzeí na Slovensku. Do

9

otvorenia, k 30. 9. 2007, malo múzeum takmer 35 darcov a 181 vlastných zbierkových predmetov. Archeologické predmety z lokality Zámeček – Slovenská Trója v počte 220 kusov sú trvalou výpožičkou z Archeologického ústavu SAV Nitra, 7 predmetov je zapožičaných z Múzea Jána Thaina Nové Zámky. V Ponitrianskom múzeu v Nitre nám vyhotovili kópiu hlineného hrnca a 117 kópií mincí z pokladu guartingov – štvrťdenárov zo zač. 15. storočia z Kostolného Seku. Poklad sa nachádza v zbierkach spomenutého múzea.

(Výňatok z knihy Mestské múzeum Šurany. Mestské múzeum Šurany včera a dnes. S. 9-18. Uvedený výňatok sa nachádza na s. 12)

Miroslav Eliáš sa prostredníctvom štúdia dejín múzejnej kultúry dostal aj k otázkam rodovej šľachty. Rod Forgáchovcov ho zaujal až tak, že výskum tohto rodu sa stal predmetom nielen jeho diplomovej práce, ale i knihy, ktorá vyšla pod názvom Forgáchovci a podnázvom Šľachtický rod z Gýmeša. Vyšla v roku 2010 na 215 stranách, je bohato ilustrovaná. Nájdeme v nej asi 220 obrázkov: portrétov osôb, listín, erbov, pamiatok, rodokmeň Forgáchovcov. Zapracoval do nej podrobnú históriu jedného z najstarších uhorských šľachtických rodov – Forgáchovcov. Dozvieme sa všetko o ich pôvode, dejinách rodu, mieste výskytu a živote jednotlivých príslušníkov. Nájdeme v nej podrobný rodokmeň Forgáchovcov, popis ich erbu. Dočítame sa o ich

10

00

majetkoch, panstvách na Slovensku. Podrobne je popísané panstvo Gýmeš (Jelenec), hrad Gýmeš,

ktorý bol najstarším rodovým sídlom. Mali ho vo vlastníctve od polovice 13. storočia s malými prestávkami až do 2. svetovej vojny. Opisuje kaštieľ v Jelenci, rodovú zbierku obrazov, zbierku poľovníckych trofejí Karola Forgácha, Jelenskú gaštanicu – chránený areál, Jelenskú zvernicu a poľovný revír, na ktorom gróf Karol III. Forgách choval muflóna hôrneho. V knihe je zmienka o Lesnom úrade Karola Forgácha v Gýmeši, panstve v Komjaticiach, ktoré bolo súčasťou gýmešského panstva, panstve Halíč, panstve Slanec, majetku Nižná Kamenica, majetku a kaštieli v Mándoku (Maďarsko), Kostole sv. Petra a Pavla v Komjaticiach, kde nájdeme hrobku grófa Františka IX. Forgácha a iných kultúrno-historických pamiatkach na Slovensku (Veľké Zálužie, Čachtice, Halíč, Hertník, Slanec) a v Maďarsku (Gomba) viažúcich sa k Rodu Forgáchovcov. Forgáchovci v Halíči a na okolitých majetkoch založili manufaktúry a podieľali sa na rozvoji obchodu a podnikania. Známi sú aj pestovaním zberateľstva, hlavne poľovníckych trofejí, umeleckých predmetov a budovaním knižníc. Kniha informuje o vzniku Občianske združenie Forgach de Ghymes založeného v roku 2005 a otvorení Múzea rodu Forgách v Kaštieli v Jelenci v roku 2009.

Žofia Forgáchová okolo 1568 – 1590

11

Dcéra Šimona I. Forgácha sa v Hertníku 15. novembra 1585 vydala za Juraja Turzu, neskoršieho palatína. Bola jeho prvou manželkou. Ich manželstvo trvalo 5 rokov, pretože Žofia pri pôrode tretieho dieťaťa v roku 1590 zomrela. Traduje sa, že jej smrť spôsobil šok, keď sa dozvedela falošnú správu o manželovej smrti na bojisku. Z tej doby sa zachoval písomný záznam...

(Výňatok z knihy Forgáchovci. Rod Forgáchovcov a jeho predstavitelia. S. 9-88. Uvedený výňatok sa nachádza na s. 25).

Pri príležitosti 160. výročia založenia Šurianskeho cukrovaru, v roku 2012 vychádza pod názvom Šuriansky cukrovar 1852-2000 ďalšia jeho kniha. Kniha vyšla na 160 stranách, dopĺňa ju rozsiahla obrazová príloha na 57 stranách, dokumentuje 148 ročnú existenciu cukrovaru. Kniha vznikala na základe historicko-archívneho výskumu a zo spomienok bývalých pracovníkov. Bývalý cukrovar si túto knihu určite zaslúžil, veď patril od založenia až do konca medzi najdôležitejšie priemyselné podniky na našom území, vystriedalo sa v ňom veľké množstvo pracovníkov, z ktorých tu poniektorí aj zahynuli. Autor na začiatku priblížil krátke dejiny európskeho a slovenského cukrovarníctva a cez ne sa dostal k dejinám šurianskeho cukrovaru. Priblížil nám okolnosti založenia cukrovaru, vyzdvihol jeho význam a roky budovania. Prostredníctvom tabuliek môžeme získať

12

informácie o počte zamestnancov za jednotlivé roky, ich mzde, množstve spracovanej repy v tonách, vyrobeného cukru v tonách, strojoch, podnikateľských aktivitách... atď. Opísal zmeny, ktoré v cukrovare nastali počas druhej svetovej vojny, obdobie povojnových rokov, kedy nastáva nová epocha - prebehla rozsiahla rekonštrukcia, až sa dostal k dátumu 1.1.1969, kedy sa Šuriansky cukrovar stal národným podnikom, Šurany, a ďalším dátumom: v roku 1986 sa zmenil názov na Šuriansky cukrovar a mlyn, koncerný podnik, v roku 1992 sa transformoval na akciovú spoločnosť Priblížil nám jednotlivých riaditeľov podniku a ich zásluhy, vyznamenaných pracovníkov. Ďalej popísal priebeh kampaní za roky 1972-1998, štrajky robotníkov, dopady hospodárskej krízy, vytvorené robotnícke spoločenstvá, spolky a organizácie a ostatný podnikový život. Monografia o Šurianskom cukrovare by bez histórie o založení cukrovarskej železnice nebola úplná. Vďaka nej mohol cukrovar už od roku 1874 exportovať svoje produkty aj do vzdialenejších krajín. Samozrejme železnica sa ďalej rozširovala a budovala. Jej význam pre potreby cukrovaru bol veľký. Podal obraz o ďalších súčastiach cukrovaru ako: cukrovarská tehelňa, cukrovarský obilný mlyn, paprikový mlyn, Výskumné pracovisko repárstva v Čikoch, Závodná učňovská škola. Záver knihy patril personáliám.

13

Prirodzený hospodársko-priemyselný vývoj v Európe poznamenal aj Šuriansky cukrovar. Európske globalizačné trendy spôsobili koncentráciu výrobných kapacít, pričom nie všetky cukrovary na Slovensku zodpovedali svojou výrobnou kapacitou a štandardom európskemu priemeru. Z toho dôvodu bol zahraničný investor nútený ukončiť prevádzku aj nášho cukrovaru a tak na Slovensku zostali fungovať iba dva cukrovary. Treba si pritom uvedomiť, že pokým šuriansky cukrovar ku koncu svojej existencie vyrobil priemerne ročne 20-tisíc ton cukru, cukrovar v Trenčianskej Teplej vyrobí v súčasnosti priemerne 80-tisíc ton cukru ročne.

(Výňatok z knihy Šuriansky cukrovar 1852 - 2000. Povojnové roky až k zániku cukrovaru. S. 42-94. Uvedený výňatok sa nachádza na s. 91).

14

Publikačná činnosť

Medzi významné aktivity Miroslava Eliáša patrí aj jeho publikačná činnosť. Píše do odborných a regionálnych novín a časopisov, najmä do Historickej revue, Múzeum, MY - Našich novostí a na http://www.zitava.sk/miroslav-elias. V článkoch píše o histórii, regionálnej histórii, ozrejmuje rôzne poznatky, výskumy. Stará sa tiež o propagáciu činnosti múzea, kultúrno-spoločenských aktivít rôznych organizácií a spoločností, ktorých je členom alebo s nimi spolupracuje. Bol hosťom viacerých samostatných rozhlasových relácií.

15

Bibliografia

KNIHY 1. Eliáš, Miroslav. Pamätný spis k dejinám Šurianskeho hradu. - 1. vyd. - Šurany : Mestské kultúrne stredisko, 2006. - 96 s. - ISBN 80-969477-9-6. 2. Eliáš, Miroslav. Pamätný spis k dejinám Šurianskeho hradu. - 2. vyd. - Šurany : Mestské kultúrne stredisko, 2009. - 96 s. - ISBN 978-80-970269-4-3. 3. Eliáš, Miroslav. Mestské múzeum Šurany : sprievodca po zbierkových fondoch múzea a zborník príspevkov. Fotografi Miroslav Eliáš, Miroslav Majerčík. - Šurany : Mestské kultúrne stredisko, 2010. - 89 s. : 2 str. far. príloh. - ISBN 978-80-970481-6-7. 4. Eliáš, Miroslav. Forgáchovci - šľachtický rod z Gýmeša. - 1. vyd. - Trenčín : Občianske združenie Forgach de Ghymes, 2010. - 216 s. - ISBN 978-80-970635-1-1. 5. Eliáš, Miroslav. Šuriansky cukrovar 1852-2000. Fotografie a repro: autor, fotoarchív Mestského múzea Šurany, archív Dezidera Németha, SDTB, bildarchív Zucker-Muzeum, Berlín; grafická úprava: Peter Téglás, Viktor Śulák; jazyková korektúra: Mgr. Martina Lobotková; recenzia: PhDr. Ľudovít Hallon, CSc., Mgr. Miroslav Sabol, PhD. –1. vyd. – Šurany : Mestské kultúrne stredisko, 2012. – 160 s. : 57 s. obr. príloh. – ISBN 978-80-971106-0-4.

16

ČLÁNKY 6. Eliáš, Miroslav. Výpravy v znamení polmesiaca. In: Historická revue [R] : Časopis o dejinách spoločnosti. - ISSN 1335-6550. - Roč. 13, č. 2 (2002), s. 12-14. 7. Eliáš, Miroslav. Bosniakovci verní panovníkovi a Bohu. In: Historická revue [R] : Časopis o dejinách spoločnosti. - ISSN 1335-6550. - Roč. 3, č. 3 (2003), s. 10 a 11. 8. Eliáš, Miroslav. Po guartingoch je to už druhý historický poklad. Foto: (ME). In: Nitrianske noviny = Naše novosti : MY. - ISSN 1335-8375. - Roč. 49/17, č. 22 (2009), s.14. 9. Eliáš, Miroslav. Symbol cukrovaru sa dostal aj do znaku slovenského gymnázia. In: MY = Nitrianske noviny (Nové Zámky-Šurany-Komárno-Štúrovo) : Naše novosti. – ISSN 1335-8375. - Roč. 52/21 [120], č. 4 (2012), s. 8. Zobrazenie: logo cukrovaru 10. Eliáš, Miroslav. V synagóge pripravujú Kultúrny večierok. In: MY = Nitrianske noviny (Nové Zámky-Šurany-Komárno-Štúrovo) : Naše novosti. – ISSN 1335-8375. - Roč. 52/21 [20], č. 6 (2012), s. 6. K článku je pripojená biografická informácia ThDr. Karol Markovič. 11. Eliáš, Miroslav. Anton Bernolák kázal aj v šurianskom kostole. In: MY = Nitrianske noviny (Nové Zámky-Šurany-Komárno-Štúrovo) : Naše novosti. – ISSN1335-8375. –- Roč. 52/21 [20], č. 23 (2012), s. 6. 12.

17

Kozlíková, Renáta. Vydajú štúdiu o šurianskom hrade? .In: Naše novosti : Týždenník pre okresy Nové Zámky, Komárno a Levice. - ISSN 2448/2000. - Roč. 45/14, č. 18 (2005), s. 5. 13. Šurany [R] : staré Šurany ako na dlani. In: MY : Krajské Nitrianske noviny - Regionálny týždenník. - ISSN 2448/2000. - - Roč. 16, č. 34 (2007), s. 6. 14. Objavil ho náhodný staviteľ : poklad z Kostolného Seku / www.surany.sk. In: Chýrnik = Hírnök : Noviny občanov okresu Nové Zámky : Az Érsekújvári járás lakóinak újságja. - Roč. 7, č. 12 (2010), s. 4. 15. Antoni, Miroslav. Na založení múzea Forgáchovcov v Jelenci sa podieľali aj Šuranci. In: Nitrianske noviny = Naše novosti : MY. - ISSN 1335-8375. - Roč. 49/17, č. 43 (2009), s. 14. K článku je pripojená informácia : Forgáchovci v našom regióne. 16. Cukrovar sa publikácie nedožil. In: MY = Nitrianske noviny (Nové Zámky-Šurany-Komárno-Štúrovo) : Naše novosti. – ISSN 1335-8375. - Roč. 52/21 [20], č. 43 (2012), s. 6. Obsahuje informáciu o prezentácii publikácie Šuriansky cukrovar od autora Miroslava Eliáša a jej obsahu 17. Antoni, Miroslav. Na rádiu Slovensko čítal Bernoláka. In: MY = Nitrianske noviny (Nové Zámky-Šurany-Komárno-Štúrovo) : Naše novosti. – ISSN 1335-8375. - Roč. 52/21 [20], č. 33 (2012), s. 7. Obsahuje informáciu o živej diskusnej relácie verejnoprávneho rozhlasu, ktorej hosťom bol Miroslav

18

Eliáš, správca Mestského múzea Šurany a témou história Šurian a regiónu

ŠPECIÁLNE TLAČE 18. Eliáš, Miroslav. Zámeček [informačný spravodajca] : slovenská Trója : archeologická lokalita : Šurany : Nitriansky Hrádok. 2010. - [1. vyd.]. - Šurany : Mestské kultúrne stredisko, 2010. - 1 zložený list : Fareb., fotogr., obr. 19. Eliáš, Miroslav. Forgáchovci [pozvánka] : šľachtický rod z Gýmeša : od autora Miroslava Eliáša : uvedenie a prezentácia knihy : 19. marca 2011 o 14. hod. : Kaštieľ Jelenec, sídlo Múzea rodu Forgách. - [1. vyd.]. - Jelenec : Forgach de Ghymes, občianske združenie, 2011. - 1 s. : fareb., fotogr. Zobrazenie: titulný list knihy Forgáchovci, strany z knihy.

POZNÁMKA 1/Bibliografia je zostavená z knižničného fondu

Knižnice A. Bernoláka v Nových Zámkoch

19

POUŽITÁ LITERATÚRA

1. Eliáš, Miroslav. Pamätný spis k dejinám Šurianskeho hradu. - 2. vyd. - Šurany : Mestské kultúrne stredisko, 2009. - 96 s. - ISBN 978-80-970269-4-3. 2. Eliáš, Miroslav. Mestské múzeum Šurany: sprievodca po zbierkových fondoch múzea a zborník - Šurany : Mestské kultúrne stredisko, 2010. - 89 s. : 2 str. far. príloh. - ISBN 978-80-970481-6-7. 3. Eliáš, Miroslav. Forgáchovci - šľachtický rod z Gýmeša - 1. vyd. - Trenčín : Občianske združenie Forgach de Ghymes, 2010. - 216 s. - ISBN 978-80-970635-1-1. 4. Eliáš, Miroslav. Šuriansky cukrovar 1852-2000. – 1. vyd. – Šurany : Mestské kultúrne stredisko, 2012. – 160 s. : 57 s. obr. príloh. – ISBN 978-80-971106-0-4. 5. Kartotéka osobností Okresu Nové Zámky. Knižnica A. Bernoláka v Nových Zámkoch – úsek bibliografie a regionalistiky. Eliáš, Miroslav (1982).

20

Záver Zámerom regionálnej bibliografie vydanej pod názvom RNDr. Miroslav Eliáš bolo vyzdvihnúť osobnosť mladého, ambiciózneho a aktívneho múzejníka, historika, spisovateľa, publicistu a predstaviť jeho bohatú autorskú činnosť.

Tvorba Miroslava Eliáša si celkom iste zaslúžila túto pozornosť. Priniesla bohaté informácie a poznatky z oblasti histórie, regionálnych dejín, rodovej šľachty, pôsobenia a činnosti organizácií a spoloč-ností. Oslovila záujemcov o históriu, regionálne dejiny a širokú čitateľskú verejnosť.

Aby tieto diela vznikli musel vyvinúť značné úsilie, neúnavne vyhľadávať informácie, skúmať a bádať, overovať fakty a hlavne všetko napísať.

- zostavovateľka –

21

Menný register

B Bernolák, Anton s. 5 Bosniakovci s. 8

D Dersffy, Štefan s. 8

E Eliáš, Miroslav RNDr. s. 3, 4-6, 7-14, 15, 16-19, 20, 21, 28

F Forgách, Adam s. 5 Forgách, František s. 11 Forgách, Karol s. 11 Forgách, Šimon s. 8, 11 Forgáchová, Žofia s. 11 Forgáchovci s. 10, 11, 12

H Habsburgovci s. 7

I Ilešházi, Štefan s. 7

O Országhovci s. 7

S Stiborovci s. 7 Z Zenas, Ladislav s. 8 Zrubec, Laco s. 9

22

Ž Žigmund Luxemburský s. 7

Geografický register

B Banská Bystrica s. 4 Banská Štiavnica s. 4, 5

Č Čachtice s. 11 Čiky s. 13

G Gomba (Maďarsko) s. 11 Gýmeš p. Jelenec

H Halíč s. 11 Hertník s. 12

J Jelenec s. 5, 10, 11

K Komjatice s. 11

M Mándok (Maďarsko) s. 11

N Nitra s.5, 10 Nitriansky Hrádok s. 9 Nižná Kamenica s. 11

23

Nové Zámky s. 3, 4, 5, 6, 10 S Slanec s. 11

Š Šurany s. 4, 5, 6, 7, 8, 10, 13

T Trenčianska Teplá s. 13

V Veľké Lovce s. 6

Autorský register

A Antoni, Miroslav s. 18 [15, 17]

E Eliáš, Miroslav s. 7-14, 16, 17, 18, 19

F Feldinszká, Mária s. 3, 4-6, 7-14, 15, 16-19, 21, 28

H Hallon, Ľudovít s. 16 [5]

K Kozlíková, Renáta s. 18 [12]

L Lobotková, Martina s. 16 [5]

M Majerčík, Miroslav s. 16 [3]

24

N Németh, Dezider s. 16 [5] S Sabol, Miroslav s. 16 [5]

Š Šulák, Viktor s. 16 [5]

T Téglás, Peter s. 16 [5]

Názvový register

A Anton Bernolák kázal aj v šurianskom kostole s. 17 [11]

B Bosniakovci verní panovníkovi a Bohu s. 17 [7]

C Cukrovar sa publikácie nedožil s. 18 [16]

F Forgáchovci - šľachtický rod z Gýmeša s. 10, 16 [4], 19 [19], 20 [23]

K Kartotéka osobností Okresu Nové Zámky s 20 [5]

M Mestské múzeum Šurany: sprievodca po zbierkových fondoch múzea a zborník príspevkov s. 9, 16 [3], s. 20 [22]

N

25

Na založení múzea Forgáchovcov v Jelenci sa podieľali aj Šuranci s. 18 [15]

O Objavil ho náhodný staviteľ : poklad z Kostolného Seku.. s. 18 [14]

P Pamätný spis k dejinám Šurianskeho hradu s. 7, 16 [1, 2], 20 [1, 2] Po guartingoch je to už druhý historický poklad s. 17 [8]

S Symbol cukrovaru sa dostal aj do znaku slovenského gymnázia s. 17 [9]

Š Šurany: staré Šurany ako na dlani s. 18 [13] Šuriansky cukrovar 1852-2000 s. 12, 16 [5], 20 [4]

V V synagóge pripravujú Kultúrny večierok s. 17 [10] Vydajú štúdiu o šurianskom hrade? s. 18 [12] Výpravy v znamení polmesiaca s. 17 [6]

Z Zámeček [informačný spravodajca] : slovenská Trója : archeologická lokalita : Šurany : Nitriansky Hrádok s. 19 [18]

26

RNDr. Miroslav Eliáš muzeológ, historik, spisovateľ Regionálna bibliografia Zostavila: Mária Feldinszká Zodpovedný redaktor: Mgr. Ľubica Červená Foto a grafická úprava: Mária Feldinszká Vydavateľ:

Knižnica A. Bernoláka v Nových Zámkoch, 2013 Náklad: 10 ks ISBN 978 – 80 – 970415 – 3 - 3

Fotografická príloha

1/ Titulný list knihy RNDr. Miroslava Eliáša Pamätný spis k dejinám Šurianskeho hradu 2/ Titulný list knihy RNDr. Miroslava Eliáša

Mestské múzeum Šurany. Sprievodca po zbierkových fondoch múzea a zborník príspevkov

3/ Titulný list knihy RNDr. Miroslava Eliáša Forgáchovci. Šľachtický rod z Gýmeša

4/ Titulný list knihy RNDr. Miroslava Eliáša Šuriansky cukrovar 1852-2000

5-8/ Makety historických objektov

28

. Fotografická príloha 1 Fotografická príloha 2

Fotografická príloha 3 . ... Fotografická príloha 4

Fotografická príloha 5

Fotografická príloha 7

Fotografická príloha 8

ISBN 978 – 80 – 970415 – 3 – 3