Letná skúška správnosti

Vyšla aj Marike Ďuriškovej str. 4

Na Orave dobre, na Orave zdravoAj naposledy v septembri

str. 8-10

My sme Noviny a novinky o živote našej firmy vychádza polročne, číslo 1/2016, ročník: II

Po večierku sa svetlo nezhasínaTri dni pred Štedrým dňom spojili v Reticu príjemné s užitočným. Tradícia rozlúčiť sa s kalendárnym rokom v kruhu firemnej rodiny ostala zachovaná. Každé dva roky je dejiskom vianočnej party kulturák v Malom Záluží, a to z jednoduchého dôvo-du. Pred firemnou bodkou absolvovali aj tentoraz zamestnanci Reticu odborné a bezpečnostné školenia a

do menšieho priestoru by sa nevtesnali dopoludnia školiaci a večer účastníci večierka. Jedných i druhých bolo viac ako stovka.Na rozlúčku s úspešným rokom prišlo komplet vedenie spoloč-nosti, vrátane troch čerstvých dôchodcov Ladislava Slávika, Jiří-ho Bartoša a Branislava Krankusa či najstaršieho spoločníka Petra Novotného. Pozvanie prijali sta-rostovia okolitých obcí, bankári,

úradníci, spolupracovníci, pria-telia firmy. Na prezenčnej listine figurovali aj podpisy pobočiek Reticu, tiež zamestnanci centrá-ly i z výroby a všetkým spoločne pri guláši vinšovalo kvarteto Jaro Slávik – Peter Malák – Peter Bar-toš – Rudolf Opáth.„Na komplexné hodnotenie roka je ešte priskoro, ale v globále možno už teraz povedať, že Retic má za sebou úspešný rok 2015.

pokračovanie na strane 3

PF2016

Novoročný vinšVážení zamestnanci,len nedávno sme sa prehup-li do Nového roku 2016. Za vedenie firmy Retic, s.r.o., ale aj v mene vedenia našich firiem AREA METAL, s.r.o., OR-METAL, s.r.o., R-METAL, s.r.o., a RETIC CZ, s.r.o., vám chceme ešte raz aj touto ces-tou popriať hlavne pevné zdravie, rodinnú pohodu a veľa osobných a pracovných úspechov.Predpokladáme, že rok 2016 bude z nášho pohľadu stabil-ný, veríme, že aj budovateľ-ský a prinesie niekoľko pozi-tívnych zmien do fungovania našich firiem.Jediná vec, ktorá by moh-la toto želanie negatívne ovplyvniť, je prípadná poli-tická nestabilita, ktorá by v prípade rozdúchania vojen-ských konfliktov, či nezvlád-nutia migračnej krízy mohla dramaticky narušiť súčasný pokoj v našom štáte, či v Eu-rópe.Preto si okrem horeuvede-ných želaní treba priať aj veľa múdrych politických rozhodnutí, veľa správnych diplomatických riešení a hlavne veľa zdravého rozu-mu tým, ktorí o osude štátov rozhodujú.

Vedenie firmy

Kufor na cestuAko si žije na penzii najstarší

spoločník?str. 7

Čítanie zo sklenenej guleAko to vyzerá s Reticom v roku

2016?str. 2

Na výstave FOR ARCH sme nesklamaliV septembri 2015 sme sa opäť ako vystavovateľ zúčastnili renomovanej výstavy FOR ARCH 2015 v Prahe. Aj keď prostredie a priebeh sú nám dôverne známe, vždy na výstavu pri-chádzame s určitým napätím a očakávaním. Našim cieľom bola tentoraz nie-len prezentácia štandardných vý-robkov ktoré tvoria základ nášho predaja, ale zamerali sme sa na prezentáciu nových produktov (gabiony, moderné panelové oplotenie, vinohrady). Od nich si sľubujeme a očakávame príchod nových skupín zákazníkov, zace-lenie prípadných slabších stránok

a rovnako zatraktívnenie a zmo-dernizovanie nášho sortimentu. Okrem obchodnej stránky má veľtrh aj dôležitú spoločenskú funkciu, alebo naopak - okrem spoločenskej aj obchodnú funk-ciu? Poradie nech si vyberie kaž-

dý sám, v každom prípade uvoľ-nenejšia atmosféra poskytuje priestor aj na neformálne debaty a priateľské posedenia. Výstava je pozvánkou pre sú-časných či nových obchodných partnerov a tiež príležitosťou ako

sa zviditeľniť pred konečnými zá-kazníkmi. Pre nás v Čechách je to jedna z možností ako sa stretnúť s našimi kolegami a majiteľmi z materského Reticu, ktorí nás neúnavne podporujú, za čo im patrí moje poďakovanie. Chcem podotknúť, že dojmy i referencie z výstavy boli pozitívne hneď po ukončení veľtrhu. Z hľadiska náv-števnosti nášho stánku, príjem-nej atmosféry a aj zákazníckej odozvy išlo o jeden z najlepších ročníkov počas našej sedemroč-nej histórie vystavovania v ČR, či už v Prahe alebo v Brne.

Peter Krankus, riaditeľ pobočky RETIC CZ

Naša firma Retic, s.r.o., je stabilizovaný subjekt, pev-ne zakotvený na domácom a príslušnom zahraničnom trhu. Jej produkty sú známe, bežne používané bez neja-kých módnych výstrelkov či odberateľských nálad. Z tohto ponímania je a aj musí byť náš pohľad na možný vývoj pre-daja v roku 2016 optimistický, ale zároveň realistický.Je samozrejme pravda, že na ob-jem predaja pôsobí viac faktorov ako odberateľský dopyt, cenová vojna, rýchlosť dodávky, úspechy v tendroch a podobne. Ale tak je to vždy. Každý rok nejakých zákazní-kov stratíme (i keď ich je malý po-čet), ale samozrejme, nejakých no-vých vždy aj získame. Isté je, že nie každý chce byť našim zákazníkom – aj z pohľadu určitej odlíšenosti od nás, teda dominantného hráča na trhu. Tento stav rešpektujeme, na-pokon - podobnú politiku uplatňu-jeme aj my na zahraničných trhoch.Za posledné dva roky skupina Re-tic dosiahla obdivuhodné výsledky, či už v celkovom predaji, alebo v získaní nových trhoch v Rakúsku, Maďarsku či v Rumunsku. Podari-lo sa nám upevniť si našu pozíciu lídra na pletivárskom stredoeuróp-skom trhu, a to aj pôsobením na-šich úspešných pobočiek, ktoré sa personálne doplnili a zastabilizovali.

Z pohľadu výrobného a predajného sortimentu sme na trh zaviedli tri, dnes podľa výsledkov predaja, už úspešné produkty - a to MPO (mo-derné panelové oplotenie), vino-hradnícky sortiment a gabióny. Pre tento rok vnímame ďalšie možnosti výrobného rastu zakúpením novej technológie a dostavbou nášho výrobno-skladového areálu. To sú pozitíva, ktoré nám ukazujú opti-mistický pohľad na tento rok.

Sú tu však aj rôzne nášľapné míny, ktoré ako opatrný a tiež skúsený hráč nesmieme zanedbať. A musí-me ich pozorne sledovať. Tri hlav-né teraz pomenujem.V prvom rade sú to možné ne-pokoje v Európe, hlavne z dôvodu migračnej krízy. Títo nepovolaní hostia dokázali už za krátku dobu vyvolať nechutné vášne, zdvihnúť vlnu odporu a zaktivizovať bezpeč-nostné zložky. Vzniká preto veľká obava zo znovuzatvorenia hraníc, zavedenia hraničných kontrol, a

teda zničenia všetkých výdobytkov novej doby. Preto mi pripadá scest-né, keď sa do rozptýlenia migrantov v našej republike miešajú namiesto štátnych orgánov a hlavne samo-správ, kňazi, ako tomu nedávno bolo v našom regióne. Myslím si, že veľkých káuz na riešenie majú v ich „vlastnej kuchyni“ požehnane.Druhou vecou je kríza oceliarskeho segmentu zapríčinená dovozom lac-ných oceľových prebytkov z Číny.

Zdá sa nám, že Európa chce na ňu reagovať. Z prípadného zavedenia cla a skomplikovania obchodu s Čí-nou, ktorá je naším dôležitým ob-chodným partnerom, by nám mohol vzniknúť problém.V neposlednom rade je to príchod automobilky LandRover do Nitry. Určite nie sme proti príchodu také-hoto významného hráča na sloven-ský trh. Ani si nemyslíme, že Slo-vensko ostane ešte viac závisle len na automobilovom segmente. Sme malý štát a nemôžeme byť význam-

AKTUALITY2

ní vo všetkých odvetviach - takže toto je v poriadku. Skôr sa zamýš-ľam - prečo Nitra? Už teraz je tu nedostatok pracovnej sily a zamest-návatelia vedia, že všetci, ktorí pra-covať chceli, už prácu dávno majú. Prísť do rozvinutého západosloven-ského kraja je možno výborné pre investora, nie však pre nás.Tento príchod zapríčiní aj zmenu kultúry života v tomto regióne. Naše polia sa premenia na haly a betónové plochy, cesty nám budú lemovať čiary prichádzajúcich a od-chádzajúcich kamiónov. Vyzerá to tak, že srnku, diviaka či bažanta si pôjdeme pozrieť už len do Bojníc.Ak by boli automobilku umiestnili do Rožňavy, Revúcej či Rimavskej Soboty a naučili tam zároveň pod-statnú časť spoluobčanov aj robiť, povedal by som, že si investor aj úľavu na daniach, štátnu pomoc a tisíce rôznych ústupkov zaslúži. Takto však určite nie.Toľko pracovných miest by vytvorili aj súčasní či menší noví zamestná-vatelia. A pritom by nezapríčinili slo-venskú migračnú vlnu, ktorá logicky musí nastať, ak chcú v LandRoveri začať normálne vyrábať.Napriek týmto faktom verím, že aj rok 2016 bude pre nás úspešný a s prípadnými nástrahami si poradíme. Bude si to však vyžadovať nemalé úsilie, odvahu a veľa dobrých roz-hodnutí. Peter Malák

Pokus o čítanie zo sklenenej gule

AKTUALITY 3

Korene siahajú až do antického Ríma

Tento článok poskytuje po-znatky, že už za čias antického Ríma sa v stavebníctve okrem iného uplatnila aj stavba múru ako prvku ohradenia danej par-cely. Ponúka tiež informácie, že korene Reticu, presnejšie jeho názvu, sú spojené s týmto obdobím.Množstvo kameňolomov v Antickom Ríme bolo hlavným zdrojom kameňa, teda materiálu pre v stavebníctvo. V nich bol kameň ťažený, opracováva-ný a vyvážaný. Ťažený bol kvádrový kameň určený na stavbu budov a okrem iného aj kusový kameň urče-ný pre murivo.Samotné murivo je pevná staveb-ná štruktúra, ktorá vznikla spoje-

ním materiálu ako napríklad kameň (žula, vápenec, pieskovec alebo mra-mor), ďalej hlina, tehla, drevo spo-lu s už vtedy známou maltou alebo iným spojivom. Samotný materiál a hlavne jeho spracovanie charakteri-zuje stavebný sloh danej doby. Po 2. storočí p. n. l. Rimania vynašli liate murivo, teda betón vyrobený z tufu a sopečného popola zmie-šaného s vodou, vápnom a pieskom alebo iným drobným kamenivom. Betón sa využíval pri type muriva opus caementicium - rímske liate murivo (obr.1). Ďalšími typmi muri-va sú opus craticium, opus incertum, opus quadratum, opus testaceum, opus spicatum a ďalšie zložitejšie typy (obr. 2).Avšak pre tento článok práve v tých-to novinách je zaujímavý tzv. sieťový typ muriva (obr.3, obr.4). Ide o malé

pravidelné štvorcové bloky umiest-nené uhlopriečne a vytvárajúce tvar diamantového vzoru. Tento typ muri-va má sklon k tvoreniu trhlín, pretože jeho usadenie a špáry nie sú viazané na žiadnu stranu. Preto je častokrát doplnený o iný materiál, a to hlavne kvôli spevneniu okrajov stavieb. Ten-

to typ muriva sa využíval od štvrtiny 2. storočia p. n. l. do 1. storočia n. l. Názov v latinčine OPUS RETICULA-TUM prezrádza, prečo nás toto an-tické murivo zaujíma. Práve latinský názov v sebe skrýva názov firmy Re-tic s.r.o. Je to náhoda? Keď sa spý-tate majiteľov firmy, od čoho pochá-dza názov firmy, odpoveď znie: od

Oznam Vážení zamestnanci, oznamujeme Vám, že pri-chádza k predaju firem-ných rekreačných chát, ktoré vlastní Retic, s.r.o., na Oravskej priehrade. Z tohto dôvodu nebude mož-né v roku 2016 si rekreačné chaty prenajať.Zároveň Vás chceme infor-movať, že zo sociálneho fondu budeme preplácať výšku 20 eur/rok (doteraz 15 eur), ktorú môžete vy-užiť na prípadnú návštevu kina, divadla, plavárne a podobne.

Vedenie firmy

Po večierku sa svetlo nezhasínadokončenie zo strany 1.

Tak sme to skonštatovali aj na bilančnom stretnutí so zá-stupcami pobočiek, ktoré sa uskutočnilo deň pred týmto večierkom. Dnes sme sem však neprišli mudrovať, ale zabaviť sa,“ uzavrel vážne reči jeden zo šéfov Jaro Slávik.Medzitým sa na parkete sfor-movalo „tvrdé jadro“, kto-ré diktovalo tanečné tempo i výber skladieb dídžejovi. Pri Sladkom mámení od Heleny Vondráčkovej si hostia pochutili na pečenom prasiatku, ďalší jej hit naštartoval pohárom vína

skutočne Dlouhou noc. Hoci sa v ten večer márne hľadala Mandolína, hit Adama Ďuricu rozpoznali všetci a stotožnili sa aj s IMT Smile a ich Najkrajšími Vianocami. V kurze boli tiež re-peťácke hity, ľudovky, „lepáky“, či tvrdší rock. Raz darmo, Retic sa vie zabaviť pri každom žánri.Na akciách Reticu vždy platí, že posledný odchádzajúci vždy zhasne svetlo. Záhadou ostáva, kto tak urobil po poslednom vianočnom večierku. Zlé jazy-ky tvrdia, že nikto. Vraj načo svietiť aj v sále, keď už je von-ku svetlo...

OBR.2: Spomínané typy antického muriva

(alebo tnto typ usporiadania, podľa toho ako Vám budú obrázky vyhovovať do textu)

OBR.3: Opus reticulatum

Názov v latinčine OPUS RETICULATUM prezrádza, prečo nás toto antické

murivo zaujíma. Práve latinský názov v sebe skrýva názov firmy Retic s.r.o. Je to

náhoda? Keď sa spýtate majiteľov firmy, od čoho pochádza názov firmy,

odpoveď znie: od sietnice oka. V latinčine nesie názov RETINA. K názvu firmy,

ako už tušíte, z lekárskeho hľadiska prispel pán Dr. Prievozník. Dôvodom bolo

usporiadanie sietnice oka do tvaru siete pozorovateľné pod mikroskopom. Teda

sietnica má podobný tvar ako základné štvorhranné pletivo, ktoré firma vyrába.

Avšak tento článok prináša novú informáciu, že názov firmy Retic s.r.o.,

môžeme odvodiť od typu muriva opus reticulatum. Jednak v sebe ukrýva

presný názov firmy, má tvar štvorhranného pletiva preneseného do kamennej

steny, a po tretie ide o konštrukčný typ využívaný v stavebníctve podobne ako

pletivo, pričom sietnica je pojem z medicínskej terminológie.

Odvodenie názvu firmy už nezmeníme ani 23 rokov po založení. Čo ale môžeme

spresniť, je pôvod koreňa slova retic z hľadiska stavebníctva, a predovšetkým

z hľadiska architektúry v odbore dejín výtvarného umenia.

Petra Maláková

OBR.1: Opus caementicium

sietnice oka. V latinčine nesie názov RETINA. K názvu firmy, ako už tuší-te, z lekárskeho hľadiska prispel pán Dr. Prievozník. Dôvodom bolo uspo-riadanie sietnice oka do tvaru siete pozorovateľné pod mikroskopom. Teda sietnica má podobný tvar ako základné štvorhranné pletivo, ktoré firma vyrába.

Avšak tento článok prináša novú informáciu, že názov firmy Retic s.r.o., môžeme odvodiť od typu mu-riva opus reticulatum. Jednak v sebe ukrýva presný názov firmy, má tvar štvorhranného pletiva preneseného do kamennej steny, a po tretie ide o konštrukčný typ využívaný v staveb-níctve podobne ako pletivo, pričom sietnica je pojem z medicínskej ter-minológie. Odvodenie názvu firmy už nezmení-me ani 23 rokov po založení. Čo ale môžeme spresniť, je pôvod koreňa slova retic z hľadiska stavebníctva, a predovšetkým z hľadiska architektú-ry v odbore dejín výtvarného ume-nia. Petra Maláková

OBR.2: Spomínané typy antického muriva

(alebo tnto typ usporiadania, podľa toho ako Vám budú obrázky vyhovovať do textu)

OBR.3: Opus reticulatum

OBR.4: Opus reticulatum: Hadrianova vila, Tivoli, Taliansko

Letná skúška správnostiŽeny, čo dnes nosia naše firemné tričko, možno zrátať na prstoch oboch rúk. No a na tie, čo stáli pri štarte Reticu, pokojne stačí aj jedna. Do druhej kategórie sa radí aj personalistka a mzdár-ka Mária-Marika Ďurišková. Skromná, nenápadná, no ve-ledôležitá osôbka pre hlavný stan Reticu i jeho pobočkové satelity. Už vyše dvadsať jeden rokov...„Základy zo mzdárskej praxe som dostala po skončení strednej ekonomickej školy v Pozemných stavbách, no v roku 1994 som po materskej dovolenke ostala bez zamestnania. Vtedy ma oslovila Denisa Plesníková, či by som v lete nešla vypomôcť so mzdami a pa-piermi do Reticu. Ten sa práve roz-pínal a menil vo veľký závod. Tým pádom aj roboty s ekonomickými podkladmi a personalistikou bolo na jedného človeka až-až,“ spomí-na na retikáčske začiatky Marika.Letnú „skúšku správnosti“ zvládla Marika s prehľadom, nuž jej v ok-tóbri 1994 ponúklo vedenie firmy oficiálne zamestnanie. Lenže asi to tak malo byť, že sa čerstvá pra-covníčka po niekoľkých týždňoch od nástupu opäť porúčala – na materskú... „Život prináša aj také-to dary, no dodnes si veľmi vážim prístup vedenia firmy. Nezlomili na do mnou!!! palicu, hoci mohli prijať nového človeka. Bolo to o dôvere. Počas materskej dovolenky som na diaľku firme vypomáhala a násled-ne som sa do Reticu vrátila.“Pracovať s hlavou plnou čísiel u lídra stredoeurópskeho trhu v ple-

tivárskom segmente nie je žiadna „brnkačka“. Chce to hlavne dávku zodpovednosti, trpezlivosti, pe-dantnosti, ale aj odbornej spôso-bilosti. Ľudovo napísané, stále sa posúvať dopredu minimálne rovna-kou rýchlosťou ako sa menia legis-latíva a ekonomické normy. „Je to mravčia práca. S číslami v hlave, s kalkulačkou v ruke. Už sa ma neraz pýtali, čo na tejto robote vidím... Nemám inú odpoveď než tú, že ma to baví. A nie je to len o sedení na stoličke za počítačom a za haldami papierov, šanónov. Sú to tiež škole-nia, prezentácie, odborné seminá-re, debaty, konzultácie, ktoré treba absolvovať, aby sme v tejto oblasti vo firme nezaspali,“ vysvetľuje Ma-rika.Zároveň dodáva, že na nával práce, hektické ekonomické dni ako sú ko-niec mesiaca či roka si zvykla. „Chce to dobrú logistiku, dobre si nastaviť systém práce. Myslím, že toto u nás funguje. Aj preto, že máme dobrú vedúcu a dôveru od vedenia. Keď sa tak spätne obzriem o dvadsať jeden rokov dozadu, zdá sa mi to trochu neuveriteľné. Jednak pri po-hľade na dnešnú dobu, kde ľudia menia zamestnanie každý mesiac. A tiež preto, že sa z malej firmy vy-tvoril obrovský kolos, dobre namas-tený stroj, ktorý ide plnou parou dopredu. Teším sa z toho a vážim si byť súčasťou tohto tímu.“Doma v Šuriankach Marika necháva kalkulačku položenú pred vchodo-vými dverami. Tvrdí, že kým príde z roboty, snaží sa všetky čísla nechať vyfučať z hlavy. „Oddych je najlep-ší liek a medzi moje záľuby patrí hudba, knihy, turistika, záhrada a

samozrejme rodina. S deťmi Tomá-šom (25) i Michaelou (20) prežíva-me vysokoškolské dobrodružstvo, hoci syn ho už má zdarne za sebou. A keďže od nás je to do Nitry len na skok, rodinná súdržnosť veľmi neutrpela.“ Na ďalšie životné posla-nie, prípadnú úlohy babky, sa ešte nechystá. „Čože? Na to dúfam ešte mám čas, aj keď to nie je v mojej moci. Nech najskôr doštudujú, za-radia sa do života...“Počas nedávnych najkrajších sviat-kov roka Marika nezaháľala. „Pre-čítala som šesť kníh, mojimi ob-ľúbenými autorkami sú Steellová, Vasiľková, aj Evita. Najlepšie si od-dýchnem pri romantike, ženských románoch, aj s trochou detektívnej zápletky. Hudba? Asi všetky žánre, najmenej vážna hudba, hoci klasi-ku od Beethovena, Bacha, Smeta-nu či Dvořáka spoznám po prvých tónoch... Keď som bola mladšia, vo vibramkách som prešla väčšinu turistických trás vo vysokých i Níz-kych Tatrách, aj niečo v Jeseníkoch. Turistiku mám rada dodnes, najmä prechádzky po okolí,“ doplnila dl-horočná mzdárka a personalistka Reticu, ktorá tým pádom dôverne pozná osadenstvo celej firmy, vrá-tane pobočiek.Na záver ešte jedna kontrolná otáz-ka: O Marike je známe, že si zvlášť dá záležať na vzhľade osemárovej rodinnej záhrady i kvalite produk-tov v nej dorobených. „Pestujeme všetky druhy zeleniny, kvety, jaho-dy, dobre rodia aj ovocné stromy. Sem-tam niečo z úrody vezmem aj do roboty. A či máme záhradu oplo-tenú plotom od správneho výrob-cu? Máme - od Reticu.“

AKO ICH NEPOZNÁTE4

● Retic s.r.o., aj so svojimi satelitmi aktuálne zamest-náva v trvalom pracovnom pomere 103 ľudí, z toho 91 mužov a 12 žien. Rozmeň-me si tieto počty na drobné. V centrále pracuje dovedna 75 ľudí, z nich je jedenásť žien. V jednotlivých poboč-kách je rozloženie zamest-nancov nasledovné - AREA METAL 6 osôb, OR-METAL 7 osôb, R-METAL 6 osôb (všetko muži). Najpočet-nejšou pobočkou je RETIC CZ s 9 zamestnancami a medzi nimi figuruje aj jed-na žena.

● Retic je síce slovenská firma s čisto slovenskými vlastníc-kymi koreňmi, no OR-METAL zamestnáva od 10.11.2010 Poliaka Stanislawa Knapczyka. Od 4.2. toho istého roku pra-cuje v Reticu aj Srb Miloš Jan-juševič, ktorý však 31.1.2016 u nás končí pracovný pomer. Keď už sme načreli do týchto šta-tistík, najsilnejšie národnostné zastúpenie okrem slovenského tvorí partia zamestnancov v RE-TIC-CZ. Okrem šéfa Petra Kran-kusa ju tvoria ôsmi Česi.

VIETE, ŽE...?

Ing. Branislav Boor (25)- V AREA METAL od 11.6.2015, s l o b o d -ný, bytom Nové Sady, v zde l an i e : Trenčianska u n i v e r z i t a

Alexandra Dubčeka v Trenčíne- doteraz zástupca obchodného riaditeľa, od 1.1.2016 obchod-ný riaditeľ Area Metal, s.r.o.

Mário Godár (44)- V Reticu od 1.7.2003, že-

natý, by-tom Zbehy, v zde l an i e : m e c h a n i k elektrotech-nických za-riadení – Vráble- doteraz p r a c o v n í k

vo výrobe pletiva, od 1.1.2016 údržbár.

NOVÉ PRACOVNÉ

POZÍCIE

AKO ICH NEPOZNÁTE 5

Jednotka nielen

za volantomMiesto úplne prvého šoféra OR-METAL mu už história ne-vezme. Písal sa rok 2005, keď šéf jednej z pobočiek Reticu Milan Tomovčík hľadal súceho chlapa na zdvojenú robotu. Okrem šoféra potreboval aj skladníka. A Jozef Kupčulák (52) ponúknutú príležitosť využil.„K pletivárskej robote som mal vtedy ďaleko, som totiž strojár. Predtým som robil na družstve, chvíľu som bol aj bez roboty. Ale ak sa chce a máte okolo seba ľudí, čo vás potiahnu, priučiť sa dá všetkém. To je aj môj prípad,“ komentuje rozhodnutie spred vyše desiatich rokov výborný muzikant

a dodáva. „Ono sa to nezdá, ale za tých vyše desať rokov sme s firem-ným autom najazdili do štyristotisíc kilometrov. A to iba tu na okolí, po dvesto kilometrovej kružnici vráta-ne Poľska.“Jozef Kupčulák pochádza z Hruští-na a keď sa tam spýtate na jeho meno, takmer každému zapne sig-nálka: muzikant zo Sondy! O jeho kvalitách sa mohli presvedčiť aj hostia na septembrovom stretnutí na Orave, vďaka hudobnej skupi-ne Sonda gradovala zábava vždy až do skorého rána. „Hráme spo-lu už 35 rokov, hlavne rock a pop. Či sme na Orave známi - to nech posúdia iní. Myslím si, že staršie ročníky na nás nezabudli. Ešte do-

nedávna sme hrávali každú sobo-tu, na zábavách, rodinných udalos-tiach, jubileách, firemných akciách. Teraz, počas plesovej sezóny bude viac pokoja, beztak je to náročné na čas aj energiu,“ hodnotí aktu-álne vyhliadky uznávaný saxofonis-ta, ktorému nie je cudzia ani basa, veľká basa, klarinet. „Za toľké roky mala Sonda zopár prestávok, aj sa pomenili hudobní-ci, ale ja s bratom sme jej ostali verní. Odkiaľže máme hudobné vlohy? Asi od mamy.“Voľného času je u Kupčulákovcov stále málo, ale hlava rodiny si ob-čas dopraje i ďalšiu záľubu: stroje. Ako ryba vo vode sa cíti v dielni, kde vdychuje život komponentom

áut, motoriek aj traktorov, čo sú už na odstrel. Majstruje, montuje, re-paruje a náramne ho to baví. Vraj už vyskladal traktor, aj motorku – čo vyzerá ako fungl nová.Čo by to bolo za Oravca, kedy ne-bol hríbar. „Ja som taký zvláštny druh hubára, čo huby miluje zbie-rať, no konzumovať ich nemusí. Minulú sezónu sme si veľa rados-ti neužili, bola to bieda, ale chla-pi od nás, ozajstní machri, vždy nazbierali plnú tašku. Máme svoje špeciálne miesta, tie sa neprezrá-dzajú, ale Orava je taká veľká, že každý niečo nájde.“ Aj medveďa? „Také dramatické to nie je, hoci aj oni tu majú svoje teritóriá,“ dodal Jozef Kupčulák.

Vtedy, v dvadsaťstupňovom mrazeKeď hubárska sezóna žičí, o najväčších úlovkoch sa často dozvedáme v bulváru či televíznych správ. Taká bola aj predminulá, no Ondrej Re-šutík, neodmysliteľná súčasť Reticu, nestál o publicitu. „Chodievam na huby na tradičné miesta – Radošina, Bojná, háje okolo Galanovej. A vždy, aj keď je v lese chudoba, niečo nájdem. Asi platí, že jeden neúspech nao-zajstného hubára neodradí,“ myslí si 53-ročný pracovník vo výrobe, ktorý dohliada na natáčanie drôtu. „Práve pri Galanovej som v roku 2014 našiel rekordný úlovok, no nebol to dubák, ale vatovec. Mal vyše šesť kilogramov, priblížil sa k najväčším slovenským v sezóne a mal som čo robiť, aby som ho do-niesol domov. Bol krásny bielučký, výstavný kus. Vyše polovicu som porozdával známym, susedom a tri dni sme mali doma hubárske menu. Do mrazničky sa ten druh

huby nedáva, po čase to už nie je ono,“ dodáva Ondrej Rešutík.Spolu s Andreou Novotnou je druhým najstarším pracovníkom Reticu a dobre si pamätá na ne-ľahké začiatky. „Dnes je to roz-právka, nie ako vtedy začiatkom roka 1993. Začínali sme v priesto-roch veľkých ako obývačka, to bol sklad, predajňa, kancelária, všet-ko. V zbrojnici, ktorú sme najskôr vysťahovali a potom prerobili na prvú výrobnú minihalu, to už bolo lepšie, zmestil sa tam aj prvý stroj na pletivo. Ale sklady sme mali všade po okolí vonku a veru behať trebárs v Čabe s vysokozdvižným vozíkom ešte za tmy a v dvadsať-stupňovom mraze... A to sme už boli radi, že nejaký vozík máme, pretože v prvopočiatkoch sme na-kladali a vykladali pletivo ručne. Teraz máme vo výrobe veľký kom-fort, aj sklad je pod jednou spo-ločnou strechou. Všetko v teple, v suchu, môžeme sa presúvať v

papučiach,“ porovnáva nenápad-ný chlap z Malého Zálužia, ktorý v Reticu skoro desať rokov praco-val ako vedúci autodopravy. Až do roku 2000. „Musel som zmeniť pracovnú po-zíciu, zo zdravotných dôvodov. Mňa totiž do Reticu zlanárili kon-com roku 1992 od rybárov. V Ma-lom Záluží je veľký rybník, známa chovná stanica a ja som sa o to

dlho staral. Veľa času som trávil vo vode, v gumákoch a po čase, keď už som bol v Reticu, sa ozvali nachladnuté nohy. Lekári mi neod-porúčali sedavé zamestnanie, byť za volantom. A tak ma presunuli k natáčaniu drôtov, kde som síce stále na nohách, ale chodiť mi vadí menej,“ vysvetľuje Ondro.Kvôli zdravotným problémom sa musel vzdať jednej zo svojich váš-ní – rybárčenia. Bolo mu to ľúto, ale zdravie je prednejšie. „Ondro je super chlapík, okrem toho, že bol skvelý rybár a v tomto fachu sa veru vyznal, bol členom našej mládežníckej partie. Aká to bola? Klasická dedinská chlapčenská. Chodili sme spolu na zábavy, na výlety, stanovačky, na brigády. Keď sa rodila myšlienka Reticu, znova sme ho prizvali, aby pomo-hol. Vedeli sme, že na neho sa dá spoľahnúť a sme radi, že to platí aj teraz, po takmer štvrťstoročí „ poznamenal Peter Malák.

AKO ICH NEPOZNÁTE6

Rok 2015 bol naozaj plodný...Pred štyrmi rokmi sme do dôchodku vyprevadili prvého spo-ločníka Petra Novotného, v roku 2015 ďalších troch J. Bartoš – B. Krankus – L. Slávik. Na oplátku sa rodina Reticu za ostatných 365 dní rozšírila o nových členov a okrem imidžu si tak vylepšila tiež vekový priemer.O posledný prírastok sa postarala Jan-ka Novotná, dcéra profesijne najstar-šej pracovníčky firmy Andrey a vnučka

najstaršieho spoločníka Petra Novotné-ho, ktorá prišla na svet presne 5. no-vembra 2015. Aj v rodine Laca Slávika, druhého naj-staršieho spoločníka firmy a čerstvého dôchodcu mali dôvod na radosť. O kontinuálne striedanie stráží sa posta-ral jeho syn Martin s manželkou, kto-rým sa 28.4.2015 narodila dcéra Nelka. Dedovi Lacovi tak dali pekný darček na cestu do dôchodku... Nevedno, či sa deti všetkých spoloč-

níkov dohodli, ale krstiny v roku 2015 boli aj u Bartošovcov a Krankusovcov. Výkonnému riaditeľovi Reticu Petrovi Bartošovi sa 4. septembra narodil syn Peter. Ďalší Peter- tentoraz šéf RETIC CZ, prežil vari najkrajší máj v živote, keď sa spolu s dedom Slavom a celou rodinou tešil z príchodu syna Robina (29.5.2015).Keďže sa štyri rodiny spoločníkov roz-hodli urobiť radikálny rez – generačnú výmenu stráži – aktuálne sa vynára

otázka, či v nastúpenom kurze mienia pokračovať Malákovci aj u Jara Slávi-ka. Presnejšie, či sa aj títo dvaja lídri nechystajú do dôchodku, aby sa mohli plne venovať funkcii starých otcov. Vek i deti na to majú... Ale toto je skôr otázka na mladých – Miša Slávika, Peťu či Maťu Malákovú...Aby bol výpočet prírastkov v roku 2015 v Reticu úplný, nemožno zabudnúť na Lin-du Hrašnovú, dcéru šéfa AREA METAL, ktorá sa narodila 12. marca 2015.

Nezlomil by ho ani Jožo RážKtože by v Reticu a jeho satelitoch nepoznal Roberta Fábryho? Nielen ako spoľah-livého pracanta a odborníka vo svojom fachu, ale záro-veň aj skvelého zabávača. S gitarou v ruke. Málokto však vie, že pre „Kola“ je začí-najúci rok 2016 tak trochu prelomový. Už v marci totiž oslávi Abrahámoviny a o dva mesiace neskôr zasa okrúhle dvadsiate výročie príchodu do firmy. Teda – dvojnásob-ný dôvod na debatu.„S tou mojou prezývkou Kolo sa to vlečie už od detstva. Doma mi ako malému chlapcovi hovorili Robečko, potom Kolečko a keď to kolečko vyrástlo, stalo sa z neho Kolo,“ matne si spomína na pôvod prezývky. Na prvý kontakt s gitarou si však Robo pamätá celkom presne. „Ono ma to drap-lo v trinástich, a poriadne. Na struny som brnkal každú voľnú chvíľu a keďže som nemal hu-dobný hluch, začal som si k tomu aj pospevovať. Mojím favoritom bol, je a zostane Jarek Nohavica, to je prosto pán muzikant.“Ak by ste chceli s Robom Fábrym súperiť v znalosti repertoáru tej-to country/folkovej ikony, dôsled-ne sa pripravte. „Má tisíce piesní, ktoré mi imponujú, vo všetkých je niečo originálne, nezabudnu-teľné. Poznám všetky naspamäť, každá má myšlienku, cit, šťavu. Najkrajšia? Ťažko povedať, aby som ostatné neurazil. Možno le-gendárna Kometa, asi preto, že na mojej dvanástke (rozumej

dvanásťstrunovej gitare) vyznie táto balada nekonečne. Hrať na šesťstrunovke je zážitok, brnkať na dvanástke je pôžitok, to mi verte.“„Kolo“ nepatrí medzi muzikantov, ktorí si potrpia na svetlá reflek-torov, natrieskané sály, návaly fanúšikov. Zalieča sa mu skôr komorné prostredie, v partii gita-ristov a pri dobrom pivku. V mi-nulosti mal viacero ponúk od hu-dobných skupín, všetky odmietol. Po vlastnej kapele tiež netúžil. V tomto regióne s epicentrom Nové Sady je to trošku paradox, veď práve odtiaľto vyleteli do hu-dobného sveta skupiny Gladiá-tor, Horkýže slíže alebo Desmod „Som taký samorast, nepotrebu-jem slávu. Rád hrám pre seba, najbližších a kamarátov. A mohol by prísť s ponukou aj Jožo Ráž z Elánu, pekne sa poďakujem...“ Ponuke Petra Maláka a Jara Slá-vika sa podľa Roba odolať nedá. Už neraz vytvorili v komornom prostredí na firemných akciách

nezabudnuteľné trio, kde prvý to rozbalí za bubnami a druhý hrá majstrovsky na lyžičkách. A ako im to spolu s Kolom ladí...Do Reticu nastúpil Robo v máji 1996 na pozíciu pletivár štvor-

hranného pletiva. O štyri roky neskôr sa stal vedúci údržby. Na otázku, či je to viac funkcia alebo viac robota, pohotovo a vtipne zareaguje: „Je to funkcia spojená

s oveľa väčším množstvom robo-ty. V praxi to znamená, že ak sa niečo vo výrobe so strojmi udeje, som prvý na linke. Je to jednodu-ché, bez strojov nemožno výrob-ky vyrábať, ponúkať, predávať, ani konkurovať. A prevádzkova-nie, kontroly, opravy, nastavenia strojov je moja hlavná pracovná náplň. Nie to však len o práci, ale aj o partii. Tu v Reticu sme fakt všetci ako jedna rodina. Keď tre-ba makať, ideme na sto percent, ak je priestor na zábavu, nech sa páči... Hlavne preto som v tejto firme vydržal dvadsať rokov a neláka ma to inde,“ doplnil hlav-ný údržbár firmy.Aký špeciálny vinš si „Kolo“ pri-pravil k blížiacej sa päťdesiatke? „Zdravie, šťastie, pohodu v práci

i súkromí. Nech mi to na tej dva-nástke stále dobre brnká, nech ma má kto počúvať. A kto ma počúvať nechce, to je jeho prob-lém... :-)

Robo „Kolo“ Fábry bude mať v tomto roku ruku hore dvakrát

Keď ho pred viac ako štyrmi rokmi, presne 1. júla 2011, odprevádzal do dôchodku celý Retic, necítil nostalgiu. Skôr úľavu a dobrý pocit. Hovoril si vtedy – stačilo a stálo to za to. Dnes, s odstupom času najstarší spoločník vážnej pletivárskej firmy k rozlúčke s nadsádzkou dodáva: „Prvý je vždy len jeden. Niekto to mu-sel naštartovať a tiež ukázať, že je čas na striedanie stráží.“Peter Novotný (67) nestratil ani štipku z jeho úprimného humoru, skromnosti, pokory i noblesy. Ako

si žije na dôchodku? Sníva sa mu aj o Reticu? O čom ešte sníva? Aj toto prezradí návšteva u profesijne najstaršieho retikáča v Nových Sa-doch.„Bolo to také milé a symbolické. S robotou som sa rozlúčil tam, kde sme s ňou začínali, v Perlovom dome. Prišlo veľa ľudí, veď vždy je to predsa o ľuďoch. Na ces-tu do dôchodku som dostal veľký kufor. Najprv som si myslel – čo sa tí zbláznili? Už sa ma zbavili a ešte ma chcú aj vysťahovať? V tom kufri bolo všetko, na čo som nemal do-vtedy čas. Remeselné, údržbárske, opravárske, záhradnícke a ešte ne-viem aké náčinie. Bol to darček nie do sekretára, ale do dielne. Darček, ktorému nedovolím zapadnúť pra-chom. Dodnes si ho strážim ako oko v hlave. Tí naši chalani ma s tým kufrom vlastne poslali z jednej roboty hneď do druhej...“ – zaspo-mínal si na odchod do dôchodku veľký športový fanúšik Peter Novot-ný, aby sa vrátil k značke Retic.„Posledné mesiace to už nebolo ono. Nie po pracovnej stránke. Úlo-ha kontaktéra v parádne rozbeh-nutom tíme ma bavila ako nikdy. Skôr to zdravie haprovalo... Kĺby neposlúchali, pridali sa ďalšie ne-plechy, prišli operácie, nútený od-dych doma a to človeku na pohode nepridá. Telo už nevedelo odovzdať to, čo by chcela hlava. Vyše dvad-sať rokov v jednom kolotoči urobí svoje. Ale som šťastný, že sme ho napriek boľačkám, stresu, aj ne-zdarom rozkrútili do dnešnej podo-by. A šliape ako hodinky,“ priznal Peter Novotný.Dôchodcovský kufor si hneď na druhý deň preniesol z Perlovho

domu o ulicu ďalej. Domov. A zod-povedne študoval každý kompo-nent, čo mu do neho parťáci z firmy naložili. „Musím sa pochváliť, že za tie štyri roky, čo som na dôchodku, mám ešte menej času ako pred-

tým. Využívam všetko náčinie, od nožníc na pletivo, cez záhradnícke, pílky, kladivo, vodováhu. Je zo mňa taký kutil. Okolo rodinného domu s obrovskou záhradou a malým hos-podárstvom sa vždy čosi nájde na majstrovanie. Chce to mať režim, program a ten dodržiavať.“A čím sa aktuálne môže pochváliť remeselník, záhradkár, chovateľ, stavbár a kutil Novotný? V prvom rade dal do poriadku záhradu a z ovocného sadu pozbieral minulý rok pozoruhodnú úrodu. „Mám 70 ovocných stromov, zo štvrtiny jab-

lone a tie urodili 25 prepraviek krás-nych jabĺčok. Darilo sa aj hruškám a broskyniam, vyšlo z toho 120 lit-rov kvasu a 8 litrov kvalitného pále-ného. Pekne urodili aj slivky, ringlo-ty, nektarinky, marhule, ríbezle, aj z toho čosi napálim. A zabudol som samozrejme spomenúť sto koreňov vinohradu. Ako dôchodca som popri

sliepkach začal chovať aj zajačiky, mám ich už zo dvadsať a stále sa rozrastajú. Jednu zajačicu chcem posunúť Peťovi Malákovi, nech aj oni majú radosť, minule si ju bol obzrieť,“ pripomenul hrdý dedko

štyroch vnúčat, ktoré s ním trávia väčšinu času práve okolo domu. „Vnúčence sú moja ďalšia záľuba. Keď prídu na návštevu a som rád, že chodia často, už ma ťahajú do kurína po vajíčka, pozrieť zajačikov. Trávim s nimi veľa času, hráme sa, oddychujme spolu, pozeráme telku, hovorím im rozprávky. Ani som ne-tušil, ako ma to baví.“Svet Petra Novotného sa netočí len okolo vlastného domu v Nových Sadoch. U susedov v Malom Záluží postavil syn a s čím môže - a sily mu dovolia - pomáha. Aj dcéra An-

drea s rodinou, tiež retikáčka, by chcela bývať vo vlastnom a bližšie k rodičovskému domu... „Ja mám o zábavu postarané. Komu mám po-máhať, keď nie vlastným? Pýtate sa na zájazdy, výlety, kúpanie... A kde by som na to vzal čas? Kúpať som sa bol v minulom roku dva razy – v Poľnom Kesove a v Podhájskej.

Zato na nákupy chodíme s man-želkou aj tri razy do týždňa, je to taký relax. Aj keď priznávam, že pre manželku väčší.“Na najstaršieho, síce už vyslúžilého spoločníka Reticu vo firme nezabú-dajú. „Sú to makači, dobrí chalani. A majú dobrú zálohu, ktorá, zdá sa, bravúrne zvláda aj odchod ďalších skúsených kozákov – Laca Slávi-ka, Jura Bartoša a Slava Krankusa. Nech im to len vydrží. Vždy ma po-hladí na duši, keď o Reticu počujem chvály. Som s ním, aj keď tam už nie som. Aj keď sa mi o firme ne-sníva ako kedysi.“

Ak to Petrovi zdravie dovolí, nechý-ba sa žiadnej spoločenskej, špor-tovej akcii organizovanej firmou. Tradičné stretnutie na Orave síce vynechal, retikáčsku rozlúčku s kalendárnym rokom nie. „Sála v Malom Záluží bola plná. Okrem za-mestnancov aj kopa priateľov, zná-mych, spolupracovníkov, partnerov z tohto regiónu. Takých, s ktorými som ešte aj ja komunikoval, rie-šil operatívu na úradoch, v štátnej správe, v obciach. Prehodiť s kaž-dým z nich slovo-dve, pospomínať – aj to ma vrátilo na chvíľu späť.“

Na prahu každého nového roka má prvý mušketier Reticu Peter No-votný rovnaké želanie. „Nech sme všetci zdraví, plní síl. Nech máme pohodu, radosť a veľa energie ro-biť to, čo nás baví. A nech máme okolo seba ľudí, o ktorých sa možno oprieť. To želám všetkým, známym aj neznámym.“

NA NÁVŠTEVE 7

Kufor na cestu

Ako si užíva dôchodok najstarší spoločník Reticu Peter Novotný?

Na dopravnom dispečingu v Námestove v tú stredu drnčali telefóny ostošesť. Predmetom horúcich liniek boli otázky od domácich - prečo sa menia pôvodné ešpézetky? Ledva si Sloven-sko zvyklo na NO, už sa to zasa mení. V meste a okolí je vraj neuveriteľná hustota áut s novými ešpézetkami - NR...Majiteľ Ranča u Edyho si na šéfov Reticu vždy pripraví úvodnú „prú-povídku“ a tí mu ju hneď začer-stva odhalia. Inak tomu nebolo ani v stredu 9. septembra 2015, keď kolóny aut z Reticu takmer paralyzovali Námestovo :-). Začína sa trojdňové Stretnutie partnerov a priateľov firmy Retic – tradičná a originálna mega par-ty najlepších pletivárov v stred-nej Európe.Do 22. hodiny chýbalo vari desať minút, keď predseda kontrolnej

a mandátovej komisie Reticu Laco Slávik predstúpil pred vede-nie firmy s obálkou v ruke: „Chla-pi, je to v pohode, môžeme spie-vať ďalej. Oficiálne vyhlasujem

tohtoročné stretnutie partnerov a priateľov za uznášaniaschop-né. Z 243 pozvaných sa oficiál-ne zaprezentovalo 196 s hlasom rozhodujúcim, traja s hlasom za-

chrípnutým a dvaja bez hlasu, čo spolu predstavuje 82,71%. Pará-da, nie?!“V tom čase gradoval koncert sku-piny Desmod a tých takmer 83% hlasov bolo počuť možno aj v Poľsku. Zlatí slávici, už so zele-nými retikáčskymi klobúkmi na hlavách a nesmrteľnými hitmi sa drali z pódia dobrú polhodinu. No stále boli len na začiatku cesty, lebo fanúšikom nestačilo. „A pri-dajte ešte túto, chalani...“Kým Desmod mal všetky neofi-ciality pred sebou, veľká rodina Reticu už čo-to stihla. Na úvod programu sa na parkovisku vy-skladala farebná mozaika aut aj z Čiech, Maďarska, Poľska, Ru-munska, Nemecka, Rakúska a Chorvátska.Príchod hostí do útrob ranču plus ubytovanie sprevádzal privítací štamperlík slivovice (jeden, slo-vom štyri). Od šiestej večer na-sledovalo oficiálne privítanie a

REPORTÁŽ8

Na Orave dobre, na Orave zdravo

REPORTÁŽ 9

slávnostný prípitok - so šampan-ským. Niť debát, oficialít, zozna-movačiek a zvítaní načal spomí-naný Desmod. Preťal to revival Michal David v podaní Jana Svo-bodu a všetko dorazila Sonda. Domáca hudobná skupina, pri ktorej sa mnohým zastavil čas.

Do štvrtkového rána.Zopakujme si na moment základy pivárskej abecedy: Viete, ako sa chodí na pivo vo Vi-etname? Na bicykli.Na Sibíri? Na chvíľu. Na Luníku IX? Na sekeru. V KĽDR? Naposledy.

A viete, ako sa chodí na pivo na Orave? Loďou...

Tá s vlajkou Reticu vplávala na oravskú priehradu vo štvrtok 10. septembra presne o 11. hodine a kým prišla na rad prvá zastávka s prívlastkom pivná, zábavu namo-tával aj šoumen Martin Jakubec. U Skočíkovcov sa vetrom ošľaha-né osadenstvo lode zasa schuti naobedovalo, medzitým zodpo-vedne dodržiavalo pitný režim a pred večerom kapitán znova pris-tál u Edyho. Večer neopakovateľný Vašo Pa-tejdl s jedným z najlepších gi-

taristov na Slovensku s Jurajom Burianom. Skvelá hudba, výbor-ná partia, voľná zábava. A znova Sonda s Jožkom Kupčulákom, gi-taristom a saxofonistom skupiny a zamestnancom OR-Metalu, až do rána. V neoficiálnej časti troj-dňového programu mu na gitare skvele sekundoval aj Kolo Robo Fábry z materského Reticu.„S Reticom je na Orave vždy dob-re, aj zdravo – len škoda, že tak krátko“ - konštatovali v piatok pri rozlúčkových raňajkách niektorí vytrvalci. Čo na to šéfovci z Reticu – pridá-te ešte deň?!

REPORTÁŽ10

Myšlienka dnes už legendárnej Oravy, každoročného stretnutia obchodných partnerov a pria-teľov našej firmy, sa zrodila pred dvadsiatimi rokmi. Nenápadne a skromne. Vtedy sme tu kúpili dve firemné chaty a my, aj zamest-nanci Reticu sme sem počas roka, aj na konci prázdnin, chodievali na rekreáciu, za oddychom. Boli to také klasické dovolenky aj s rodinami v príjemnom prostredí. K tomu výlety do prírody spojené s turistikou, hubárčením, rybačkou, lyžovačkou, opekačkou a sa-mozrejme dobrou zábavou. Lenže retikáčska rodina sa rozrastala, chaty už kapacitne nestačili, bolo nás stále viac a Orava ostala stále v kurze.Tak sme vymysleli, že Oravu ponechá-me, len ju z konca prázdnin termíno-vo trochu posunieme dopredu. A ešte jedna zmena: skôr rodinné stretnutie zmeníme na firemné. Napokon, naši dlhoroční obchodní partneri - naši priatelia medzičasom dobre spoznali cestu na naše firemné chaty.Voľba stretnutia väčšieho rozsahu pad-la v roku 2007 na Edyho ranč a urobili sme dobre. Úplne ideálny pľac na zhru-ba dvestovku hostí, ktorých sme pre-miérovo pozývali. Štýlové priestory pre vonkajšiu zábavu i interiérový posed, výborná obsluha, personál, catering, služby, dostatok ubytovacích kapacít, parkovacích miest... A tomu atrakcie, ktoré len Oravská priehrada ponúka – vyhliadková plavba loďou so šťavna-

tými zastávkami. Keď sa k tomu pridá koncert dobrej hudobnej skupiny, spe-váka, zabávač, zábavný moderátor, sve-telná šou... na tri dni akurát tak dosť.Premiéru spred deviatich rokov Ranč u Edyho ustál a naši hostia, ktorých pri-šlo do dvesto, si zvykli. Drvivá väčšina z nich odvtedy chodí pravidelne, druhý septembrový týždeň v roku majú pevne rezervovaný pre Retic. Dovolenky, pora-dy, služobky – to všetko ide u nich bo-kom, lebo retic. Títo naši priatelia sadnú do aut a hoci mnohí z nich merajú stov-ky kilometrov spoza hraníc, na úvodný welcome drink sú v cieli. U nás v Reticu, na Orave. Mať dobrých priateľov je ešte viac ako dobrý biznis.Viete, čo je zaujímavé? Dobrých deväťdesiat percent pozvaných hostí sa z roka na rok nemení. Dobre vedia, čo ich čaká. Dopredu vedia i to, že na orav-skej priehrade okrem tých troch lodných zastávok – u Edyho, v Prístave a v pen-zióne Skočíková - nič viac nevymyslíme. A predsa prídu. To je dobré znamenie.Možno sme počas tých deviatich rokov aj koketovali s myšlienkou presunúť stretnutie priateľov z Oravy niekde inde. Lenže kde? Za Edyho sme dosiaľ nenašli životaschopnú alternatívu. A aj návraty do dôverne známeho prostredia majú svoje čaro. Bermudský oravský trojuhol-ník Edy - Prístav – Skočíková totiž stále „ponúka aj nástrahy“, no z retikáčskej rodiny sa v ňom ešte nik nestratil... :-)Priatelia, aj tento rok sa na vás tešíme na Orave, presne 7.- 9. septembra 2016.

Jaro Slávik

Bermudský trojuholník

Dovolenka na plný úväzokAký to paradox! Je najčerstvej-šou mamičkou v Reticu a záro-veň jej patrí titul – profesijne najstarší zamestnanec firmy. Pýtate sa – ako je to možné? V Reticu je možné všetko, a pritom Andrea Novotná (42) rozhodne nepatrí do starého železa. Stretli sme sa tri dni pred minulo-ročnými Vianocami na tradičnom fi-remnom večierku. Medzi svojich pri-

šla po prvý raz od pôrodu, odvtedy, čo sa jej v novembri narodila dcérka Janka. „ S mnohými zamestnancami sa počas roka ani nevidíme, takže je to dobrá príležitosť stretnúť sa, pozdraviť a popriať si všetko dob-ré. Hlavne s tými staršími, čo si v Reticu podobne ako ja veľa pamäta-jú,“ konštatuje žena, ktorá stála pri úplných základoch firmy. „Nastúpila som presne 15. decembra 1992 ako predavačka a predávala som via-

nočné stromčeky. Boli to smreky z Oravy, minulo sa ich možno osem, neviem presne. Ešte predtým, ako sme v priestoroch začali ponúkať vlastné pletivo, obchodovali sme aj s takým, ktoré sme výhodne kúpili a potom predali. Pamätám si naprí-klad, ako konatelia vlastnoručne prekladali vagón rabicového pletiva ďalej, lebo smerovalo k zákazníko-vi.“Andrea Novotná začínala síce ako predavačka, ale onedlho už mala pod palcom všetky skladové záso-by, ich presnú evidenciu a pohyb a kompletný prehľad o vyrábanom tovare. Aby sme boli presní, toto pracovné zaradenie má momentálne len na papieri, pretože je na dovo-lenke, odkiaľ poslala aj pohľadnico-vý pozdrav. „Ono sa to nie náhodou volá materská dovolenka. Pre mňa je to neskutočná a vítaná zmena, taká dlhodobá pracovná dovolenka. Konečne objavujem nové obzory a každá matka dobre vie, o čom hovo-rím. Pred štyrmi rokmi sa nám na-rodil syn Lukáš, teraz Janka a je to neuveriteľný pocit. Materstvo si fakt

užívam, sú to najkrajšie starosti na svete. „Že to celé možno dlhšie trvalo? My ženy predsa máme vysnívaného princa na bielom koni...“ Návrat do firmy z materskej dovo-lenky nechce uponáhľať. „Priznám sa, že nad tým som ešte neroz-mýšľala. Všetko chce svoj čas a momentálne ma na plný úväzok zamestnávajú moje deti a rodina,“ dodala Andrea Novotná.

AKO ICH NEPOZNÁTE 11

Prevážal Mažár národný poklad?V prvom čísle našich firemných novín sme vám predstavili trojicu „cestovateľov“, ktorí sa vďaka podpore hádzanej zo strany Reticu a úspechov slo-venskej reprezentácie dostali naprieč Európou. K spomien-kam Laca Slávika zo Švédska, Denisy Plesníkovej z Chorvát-ska a Srbska či Milana Tomov-číka na smolný zápas s Bielo-ruskom pridávame ešte jeden neeurópsky postreh. Je z pera šéfa logistiky Reticu, Miroslava Mažára (na foto v strede) a tiež má svoje čaro.„Cestovať v roku 2011 na kvalifikač-ný zápas slovenských hádzanárov Izrael - Slovensko bola pre mňa exo-tika. Turistická, aj hádzanárska. O vý-kononsti i ambíciách našej hádzanej som mal vcelku dobrý prehľad, no tá izraelská bola pre mňa záhada. Pred zápasom sa nakopilo očakávanie aj napätie, veď sa nehralo o fazuľky. Naši chalani potrebovali vyhrať kvôli postupu na majstrovstvá Európy, do-máci zasa pôsobili dosť sebavedomo. Vôbec to nevyzeralo, že nám dajú ví-

ťazstvo len tak bez boja. Trošku som bol prekvapený z haly, nachádzala sa v pokojnej štvrti a vládla tam komorná atmosféra - nie ako u nás. Nahlas na zápase fandila len slovenská enkláva, zo dvadsať fanúšikov z celkovej tisícky. Na-pokon to vypálilo skvele – vyhrali sme a čakala nás veru dlhá noc a radostná. Postup sme si užívali spo-lu s celým reprezentačným tímom na spoločnej večeri na centrálnej telavivskej pláži. Vydržali sme tam takmer až do svitania, v júni je v Izraeli teplo aj v noci.V Izraeli som predtým nikdy nebol a bola to aj moja prvá cesta lietadlom vôbec. Z lietania mám patričný reš-pekt. Tak si asi viete predstaviť, ako som túto atrakciu prežíval. A ešte k tomu čakanie a prísne kontroly pri návrate domov... Colníci nás na le-tisku spovedali, kontrolovali a pre-vetrávali dobré dve hodiny - akoby som prevážali izraelský národný po-klad. Až potom som sa dozvedel, že je to tam bežná rutina pri každom pasažierovi odchádzajúcom z kra-jiny...“

DEVÄŤDESIATKA12

Na oslave deväťdesiatky

Odborné školenie na záhadnej adrese

Možno sa podľa tém v aktuál-nom čísle našich novín zdá, že sa v Reticu viac oslavuje ako pracuje. Hospodárske výsled-ky firmy ale hovoria jasnou rečou. Jasné je aj to, že pri takom kolose zamestnancov je firemných inšpirácií až-až a každá oslava je výnimočná, jedinečná.Šéfstvo firmy predčasom oprášilo a zrenovovalo Perlov dom a urobilo z neho oficiálnu obradnú sieň. Akúsi

živú kroniku. Navyše stanovilo aj deň v týždni určený na spoločen-ské podujatia - stal sa ním magic-ký štvrtok. Ten minuloročný z 12. novembra mal špeciálny náboj. Oslavovala sa tu totiž deväťdesiat-ka, patrila hneď trom jubilantom – Jánovi Zimovi, Petrovi Bartošovi a Daliborovi Gregušovi a asistova-lo jej asi päťdesiat hostí. Viacerí z nich sa možno čudovali, odkiaľ ta-

kéto ročníky retikáči vyhrabali...„Keď nedávno, krátko po sebe dovŕšili päťdesiatku Peter Malák s Jarom Slávikom, chceli sme im vy-strojiť oslavu storočnice. Neprešlo to. Sto rokov sa vraj už neoslavuje, iba dožíva. My sme však na našu oslavu dostali súhlas s odkazom, že traja tridsiatnici si z nej budú viac pamätať ako dvaja päťdesiatnici,“ zavtipkoval tretí muž a oslávenec

Peter Bartoš. Novembrovú deväť-desiatku z roku 2015 si zapamätali všetci, a to z viacerých dôvodov. Po prvé: oslávenci sa počas nej zaobišli bez obsluhy. Vidieť troch chlapov ako namiesto ruky hore ponúkajú, usádzajú, odkladajú ta-niere, dopĺňajú sortiment na stoly, umývajú riady... bol zážitok. Aj pre rodinných príslušníkov oslávencov, ktorí o týchto čašníckych kvalitách možno ani netušili... :-)Po druhé: oslávenci dostali veľmi praktické a pamätné dary. Od ve-denia firmy hodnotné obrazy, od kolegov zlaté retiazky na ruku a od celého osadentva poukazy. Na trojdňové školenie o legislatívnych zmenách a novelách v účtovníctve. Trojica oslávencov sa totiž doslo-va „vyžíva“ v ekonomike a robia si zálusk na funkciu vedúceho eko-nóma... Poukazy však mali jedinú chybičku krásy. Záhadnú adresu. Miestom konania, kam bolo potreb-né potvrdiť účasť, mal byť známy nočný zábavný podnik na nitrian-skej adrese. Do dnešného dňa nik z obdarovaných radšej účasť na tom-to „odbornom školení“ nepotvrdil. A urobil dobre, veď v nemenovanom najtklube by sa asi čudovali, keďže tam poskytujú školenia iného dru-hu...Po tretie: keďže sa počas oslavy záhadne stratil vypínač od hudob-nej aparatúry, muzika v Perlovom dome vyhrávala až do štvrtej ráno a strážili ju desiati statoční vytrval-ci. :-)Nuž, milí naši oslávenci. Nech kaž-dého z vás zdravie, šťastie, poho-da a veľa tvorivých síl sprevádzajú dlhé roky. Minimálne do tej deväť-desiatky. Živijó a na zdravie!

Na svoj prvý študijný ti-tul trpezlivo čaká, no tých športových už pozbieral ako starý kozák. Študent záverečného bakalárskeho ročníka STU v Bratislave so zameraním na technológiu a manažment stavieb a pra-covník pobočky Area metal, zatiaľ na dohodu, je športo-vou hviezdou Reticu. Okrem toho, že vyhral premiérový ročník firemného tenisového turnaja RETIC CUP, okrem toho, že hrá aj 2. stolnote-nisovú ligu v Čabe, v zime sa venuje ľadovému hokeju, inokedy zasa hokejbalu, jeho srdcovkou sú minikáry. Dvoj-násobný slovenský šampión a vicemajster Európy v tejto športovej disciplíne Lukáš Mareček (23).„Minikáry sú špecifickou kategó-riou, ktorá je súčasťou Slovenskej asociácie motoristického športu na Slovensku (SAMŠ), a to tým, že je jediná bezmotorová. Na jednej strane je to výhoda, možno sa im venovať už od detstva – a to je aj môj prípad, no zároveň je to šport náročný na logistiku. Presnejšie na tréningové podmienky, ktoré si aktuálne vyžadujú uzavretie cestných komunikácií, čiže obme-dzenie dopravy. A to je prakticky nemožné. Trénujem teda priamo na pretekoch, ktorých je v sezóne v rámci Slovenského pohára dva-násť a z nich sa ráta osem najlep-ších výkonov. A tiež žijem z natré-novaného z minulosti,“ vysvetľuje Lukáš, ktorý v roku 2015 obhájil prvenstvo v Slovenskom pohári a znovu sa stal majstrom Slovenska v kategórii M5. Toto ocenenie mu odovzda-

li na centrálnom vyhodnotení asociácie „Majstri volantu“. Žiada sa doplniť, že úplne prvú repub-likovú medailu získal Mareček už ako jedenásťročný v roku 2003 najmladšej kategórii M 1 - mala strieborný lesk. Následne v mlá-dežníckych kategóriách stál až sedemkrát na stupni víťazov. Na prvé zlato z majstrovstiev Sloven-

ska si však musel počkať až ako dospelák v roku 2014 a kategórii M5. „Tomuto športu sa venujem viac ako štrnásť rokov a že som pri ňom ostal, je predovšetkým zá-sluha mojich rodičov. Oni sú moji sponzori, podporovatelia i naj-väčší fanúšikovia. Minikáru, kto-rú mi vyrobili na začiatku kariéry na mieru v Česku, stála vtedy vyše 53 000 českých korún, mám

dodnes. Okrem výmeny jedno-duchých komponentov nepotre-bovala dosiaľ žiadnu vážnejšiu opravu. Moje pretekárske náklady teda súvisia s dopravou, s presu-nom na preteky v rámci Sloven-ska, Česka, ubytovaním a stravou. Beztak to nie je lacná zábavka.“Ako sme spomínali, slovenský šampionát má každoročne dva-

násť pretekov a niektoré dejiská nájdete na okolí. „Napríklad u su-sedov v Nových Sadoch, alebo v Tepličkách pri Hlohovci. Musia to byť lokality, kde je kopcovitý re-liéf. Každý z pretekárov jazdí sa-mostatne z kopca, rozhoduje naj-rýchlejší čas. Podobný systém je aj na pretekoch Európskeho po-hára, len tie preteky sú dovedna tri a najhorší čas v jednom z nich sa neráta. V roku 2010 sa mi v

ŠPORTUJEME 13

Študent ovešaný medailami

kategórii M4 podarilo uchmatnúť striebro, o dva roky neskôr zasa bronz,“ vyratúva plejádu úspe-chov Lukáš.V nasledujúcich týždňoch sa chce sústrediť predovšetkým na úspeš-né ukončenie bakalárskeho štúdia na STU. Ako blízko má staveb-níctvo - jeho študijné zameranie k pletivárskemu priemyslu? „Nie sú to úplne identické oblasti, ale prelínajú sa. Navyše študujem manažment a ten je v každom segmente dôležitý. Mám v pláne pokračovať k štúdiu ďalej, titul in-žiniera ma láka, no práca skladní-ka v Area Metal mi pomáha nabrať praktické skúsenosti a ako študen-tovi si privyrobiť. Za tie vyše tri roky som sa dosť naučil.“

Naši oslávenci

Aj v prvom polroku 2016 bu-deme stískať pravicu našim zamestnancom pri príležitosti ich okrúhlych životných jubi-leí. K štvorici mužov sa ten-toraz pridala aj jedna žena, v pláne sú aj dvoje Abrahámo-viny, tu je prehľad jubileí:

• 40 •Matulník Radoslav 17.3.1976Žákovič Marek 4.5.1976

• 50 •Fábry Róbert 5.3.1966Mareček Igor 9.6.1966

• 60 •Tóthová Helena 26.6.1956 Našim oslávencom srdečne bla-hoželáme, prajeme im všetko len to najlepšie, predovšetkým pevné zdravie, veľa šťastia, ra-dosti a pohody v súkromnom i pracovnom živote.

POMÁHAME14

Víta vás naša „DOMOVINKA“!Občianske združenie „DOMO-VINKA“ vzniklo v roku 2007 ako dobrovoľné združenie fyzických osôb. Založili ho spo-lumajitelia firmy Retic, s.r.o., a sídlo má v Nových Sadoch 384 (Perlov dom). Preziden-tom Občianskeho združenia „DOMOVINKA“ je Ing. Ladislav Slávik.

Retic, s.r.o., si plne uvedomuje, že jeho poslaním sú nielen výroba, predaj, zamestnávanie či rozvoj, ale aj potreba byť inak zodpovedný voči svojmu okoliu, verejnoprospeš-ným organizáciám a ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc, či darcov-stvo iných.Z tohto dôvodu vzniklo občianske združenie „DOMOVINKA“, pros-tredníctvom ktorého sa dajú tieto myšlienky plniť. „DOMOVINKA“ od svojho vzniku v zmysle cieľov pod-porovala a podporuje organizácie a osoby, ktoré takúto pomoc potre-bujú. Ide hlavne o pomoc pre zdra-votne postihnutých, pomoc a prí-spevky pre školy a materské školy. Taktiež prispieva na vydávanie pub-likácii o obciach, o organizáciách, o spolkoch z regiónu (Malé Zálužie,

Nové Sady, Šurianky) či o význam-ných osobnostiach (M.R.Štefánik). Pomáha aj organizáciám ako sú Unicef, Domov sociálnych služieb Hrabiny v Novej Bani, kde je Cen-trum pre zdravotne znevýhodne-ných občanov a mnohým ďalším.„DOMOVINKA“ je vlastníkom špor-tového tenisového areálu v Nových Sadoch, kde možno športovými i

spoločenskými aktivitami prispieť k naplneniu cieľov združenia. Do športového areálu je možné umiestniť reklamnú plachtu, za ktorú sú adekvátne poskytnuté voľné hráčske vstupenky a iné vý-hody.„DOMOVINKA“ je prijímateľom 2% zo zaplatenej dane z príjmu fyzických a právnických osôb. Na jej činnosť môžete prispieť pri podávaní daňového priznania, a to vyplnením týchto kontaktných údajov:IČO: 42 04 14 57Právna forma: Občianske združenieObchodné meno: Občianske združenie „DOMOVINKA“Sídlo: Nové Sady 384, 951 24

Predmet činnosti „DOMOVINKA“:- ochrana a podpora zdravia, prevencia, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb- podpora a rozvoj telesnej kultúry- poskytovanie sociálnej pomoci- zachovanie kultúrnych hodnôt- podpora vzdelávania- ochrana ľudských práv- ochrana životného prostredia- veda a výskum

Na krku má len štyridsiatku a právom patrí medzi piliere vý-roby uzlového pletiva. V Reticu ho považujú za spoľahlivého, skúseného a zodpovedného výrobára, ktorý má prirodzený rešpekt. „No keď to hovoria iní, tak možno na tom čosi prav-dy bude. Samozrejme, že ma takéto hodnotenie práce teší,“ konštatuje Radovan Matulník, ktorý vo firme pracuje viac ako 21 rokov.„Na smene sme naozaj dobrá partia, vzájomne sa dopĺňame. Ak vznikne problém, ak sa pletivo začne kaziť, snažíme sa to riešiť chladnou hlavou, hoci niekedy je to na nervy. Táto práca je náročná fyzicky aj psychic-ky, ale je to aj o zvyku. Dnes by som nemenil partiu, ani robotu, ktorá je v porovnaní s okolitými firmami aj nadštandardne ohodnotená,“ pri-pomína pletivár, ktorý do Reticu na-stúpil hneď po skončení školy a po vojenčine.

Rado Matulník nie je len dobrý pra-cant, ale aj chlap s netradičnou zá-ľubou. Už vyše pätnásť rokov sa venuje zberateľskej vášni doplnkov, čo patria k dobrému pivu. Výsledkom je samostatný kút v podobe stavanej skrine v rodinnom dome v Nových Sadoch, kde má v šanónoch precíz-ne uložených vyše 5000 podpivníkov a 17 000 etikiet. Slušná zbiera, čo poviete?! „Musím sa priznať, že som vášnivý pivár. Rád testujem nové značky, nové chute a módne trendy tohto moku. A preto je asi prirodze-

né, že mi prischla táto záľuba. Vždy som si po novej degustácii zobral alebo vypýtal nový suvenír a zbierka sa začala pomaly rozrastať. Všetky exponáty majú slove miesto, sú ulo-žené podľa geografického pôvodu tak, aby ich čas ani prostredie nepo-škodili. Sú teda v suchu a v obaloch a nemám problém s rýchlym vyhľa-daním etikiet či podpivníkov. Táto záľuba je však náročná na čas.“Vášnivý zberateľ tvrdí, že zbohatnúť sa z nej nedá. A ani to nie je jeho cieľom. „Je to skôr o srdiečku. Mo-

mentálne sa veľmi teším, že vznikajú nové minipivovary, takže mám stále nové inšpirácie. Pravidelne chodie-vam aj na zberateľské výmenné bur-zy, ktoré sú raz do roka v Nitre alebo dvojdňové v Martine. Vždy obohatia moju zbierku o nové exponáty,“ vy-svetľuje Rado.A ktoré z nich si najviac cení? „Ťažko povedať. Mám etikety a podpivníky z celého sveta, aj exotiku z Malajzie, Hawaia, Japonska, Číny, Austrálie, no podstatnú časť zbierky tvorí Česko, Nemecko, Rakúsko a Slovensko –

teda pivné veľmoci.“ Medzi tými TOP možno nájsť aj etikety budějovické-ho Budvaru ešte spred II. svetovej vojny, ktoré patria v Radovej zbierke medzi najstaršie a majú aj najväčšiu hodnotu. Akú? „Nikdy som neriešil, že by som mohol vzácnu etiketu spe-ňažiť. Navyše, tú budějovickú etike-tu som dostal ako dar.“Ak teda chcete fundovane debatovať na pive aj o pive, v Radovi máte o spoločníka postarané. A isto sa niečo užitočné dozviete.

NAŠA HVIEZDA 15

S Radom na pive o pive

Škoda... Slovenskí hádzanári aj s logom Reticu na dresoch sa naisto nepredstavia na sveto-vom šampionáte v roku 2017 vo Francúzsku. Rozhodla o tom už predkvalifikácia, keď v súperení štyroch tímov skončili zverenci trénera Liptáka druhí a postup do baráže im uchmat-la Bosna a Hercegovina.Práve vzájomný zápas Slovensko – Bosna a Hercegovina vo vypre-danej hlohovskej športovej hale a výbornej atmosfére (13. januára 2016) vyznel v prospech Balkáncov (26:24), aj keď na postup bola po-trebná minimálne štvorgólová vý-

hra. Hoci to pred záverom prvého polčasu vyzeralo, že manko 25:29 z prvého duelu zmažú aj vďaka pod-pore skvelého publika, zázraky sa napokon nediali. Nevadí, Retic je sponzorom i fanúšikom dobrej há-dzanej nielen vtedy, keď sa všetko vydarí. O ďalší postup, tentoraz na európsky šampionát 2018 zabojujú Liptákovci od októbra.No oveľa skôr, počas hádzanárskej jari, bude zasa hlohovská SPORTA súperiť o prienik do TOP štvorky hádzanárskej extraligy, a tým aj o možnosť zabojovať o majstrovský titul. Zatiaľ to má dobre našliapnu-té...

Stopka do baráže

RETIC MIX16

Tak to je Amerika!Tento výraz trochu v nás zľudo-vel. Používali sme ho často, keď nám bolo niekde super alebo sme zažili niečo výnimočné. Za-čali sme ho používať počúvajúc príbehy tých, ktorým sa americký sen dokonale splnil. Takých však bolo veľmi málo.

Ale príbehy ľudí, ktorým sa žilo ťažko, živili sa umývaním riadu a záchodov, robili bielych otrokov, neboli zaujíma-vé.Vytvorili sme si z Ameriky modlu. Bola pre nás symbolom bohatstva, práva, slobody, demokracie i luxusu. Na-šťastie len bola. Tento samozvaný svetový policajt, ktorý si myslí, že môže všetko a všade, je najväčším rozduchávačom svetových nepokojov vo všetkých oblastiach. Či už hovorí-me o politike, ekonomike, alebo aj o športe.Bývalý americký šéf rozviedky Michael Flynn povedal: „Likvidácia Saddáma Husajna v roku 2003 v Iraku ako aj zvrhnutie Kaddáfiho v Líbyi boli ob-rovskou chybou. Za toto budeme ešte kruto platiť.“ Ak by za toto platila len Amerika, tak by mi to bolo jedno. Pla-tíme však za to skôr my, Európania, pretože sme sa k nej pridali, slepo

Každý polrok sa toho na tom našom Sloven-sku udeje až-až. Keď k aktuálnemu dianiu primiešame ingrediencie z nedávnej minu-losti i to, čo máme práve na jazyku, môže to byť podklad na celkom zaujímavý guláš.Ak dovolíte, budeme vám takýto guláš ponúkať pravidelne a v netradičnej podobe – na papieri. Nevylučujeme, že bude aj štip-ľavý, ako názov tejto rubriky. No a druhý gu-láš je pripravený...

jej prikyvovali a hájili jej ekonomické záujmy.Bývalý (všimnite si znova slovo býva-lý... Tí súčasní sa ospravedlnia, až keď vo funkciách nebudú.) britský premiér Tony Blair sa ospravedlnil za napad-nutie Iraku a Líbye. Neviem, či by teraz stačilo Francúzom, Španielom či Rusom, ak by im teroristi odkázali - prepáčte. Asi nie.Preto tu máme svetový požiar, do kto-rého sa ešte pridalo zase len ame-rické pôsobenie v Sýrii a na Ukrajine. A nielen tam. Ale zase, tak ako vždy, len spoza ich zatvorených hraníc, spo-za plota, od chrbta.To je ich pôsobenie. Poslať stíhačky, zbombardovať a z monitorov pozerať, čo to spôsobilo. Majú to v krvi, veď tak urobili niekoľkokrát, vrátane Hirošimy a Nagasaki, kde si potrebovali už po vojne odskúšať jadrové bomby.Nedávno (3.10.2015) zbombardovali aj nemocnicu Lekári bez hraníc v Af-ganistane. Zahynulo 30 obetí a vyše 40 ľudí bolo zranených. Tento zločin vysvetlili - vraj, prepáčte, netrafili sme. Tí, ktorí majú takú techniku, čo vám s ňou prečítajú z úst, či bloček z Metra, vraj netrafili... Viete si pred-staviť, že by takto „netrafili“ Rusi? To by bolo zase neskutočne veľa nových moralistov, sankcionárov, poučovate-ľov, či antirusov.Ako by povedal Satinský „Šľak ma ide trafiť“, keď v novinách napísali, že

americkí vojaci ponúkajú pomoc vy-školiť ukrajinských vojakov v boji proti ruskému agresorovi. Oni, ktorí v živote normálne nebojovali - pardon, raz, vo Vietname, chcú školiť ukra-jinských vojakov. Oni, ktorí majú len dvoch ozajstných pozemných vojakov - Ramba a Terminátora, sa zasa raz ustanovili do pozície učiteľa a školi-teľa.Jedno im však treba uznať: vedia nás tak ohlúpnuť, že im veríme. Pristupu-jeme na ich hru, dokonale nás ovládli. Jediná odpoveď, prečo je to tak je, že ich silná ekonomika z nás dokáže uro-biť maximálnych hlupákov.Ich pokrytectvo nemá hranice - zaká-zali nám napríklad trest smrti. Oni ho však vo viacerých štátoch majú dovo-lený. Kričia: nestavajte ploty, otvorte utečencom hranice. Pritom od pádu dvojičiek (kde mimochodom zahynulo veľa neinformovaných ľudí) majú hra-nice zablokované, že tadiaľ neprejde ani myš a sami majú 5-metrový plot s Mexikom! Kážu nám: nedopujte - pritom po ich ihriskách sa na americ-kom futbale premávajú Shreckovia,

ktorí majú krk širší ako hlavu. Apelujú: buďte zásadoví! Spolu vylúčili ruskú atletiku z medzinárodných účastí pre utajovaný doping. Vlastnú cyklistickú federáciu za utajovaný škandál sto-ročia v prípade Lance Armstronga, či atletickú za megaškandál Bena Johnsona nevylúčili...Ani tieto skutočnosti ale niektorým Slovákom neotvoria oči. Moderátor Sajfa sa skoro roztiekol, keď hovo-ril, ako mu v Amerike bolo výborne. Len škoda, že tam neostal... Poslanec a predseda zahranično-politického výboru Šebej (ktorý má inak krásne krvavé oči, keď hovorí o Rusoch), je ich dokonalý obhajca a nevie mu kon-kurovať žiadna renomovaná právnická agentúra... Žiaľ, je tu kopa ri.olízačov, ktorí sú skrz peniaze schopní zapre-dať svoj názor, či krajinu.Ale je tu aj kopa iných ľudí, schop-ných rozmeniť si tieto informácie na drobné. Schopných neveriť tlačovej propagande, používať svoju hlavu a mať vlastný názor. S nimi si teda mô-žeme smelo povedať: Tak toto je tá Amerika!

Štipľavý guláš dnes varí

Peter Malák

Zamestnanecké interné noviny vydáva RETIC, s.r.o., redakčná rada: my všetci, použité foto: Jaroslav Slávik, Augustín Margetín,

Radovan Stoklasa, archív RETIC, zamestnanci a MAYNET. Editovanie, grafika, tlač: XXL Design, náklad: 500 ks,

redakčná uzávierka: 20.1.2016Vaše príspevky, podnety, námety či pripomienky posielajte do re-

dakcie, kontakt: redakcia@mysmeretic.sk, prípadne retic@retic.sk. Najbližšie číslo vyjde v júli 2016.

My sme

TOP KALENDÁR 2016Tu je šestica najvýznam-nejších dátumov, výstav a podujatí, ktoré čakajú

Retic v roku 2016

✓ 27-30.1.2016 Hungexpo- Szolészet és Pincés-zet 2016, Budapešť- poľnohos-podárska a vinárska výstava ✓ 28.–31. 1. 2016Bauen & Energie Wien 2016- Viedeň, stavebná výstava

✓ 4-8.4.2016Wire Dusseldorf – Dusseldorf, najväčšia drotárska výstava v Európe ✓ 6-9.4.2016Coneco- Racioenergia 2016, Bratislava,✓ 7-9.9.2016Stretnutie partnerov a priateľov Retic 2016, Orava - Námestovo ✓ 20-24.9.2016FOR ARCH 2016, Praha