Muštová biela odroda - SvaPezinoksvapezinok.sk/files/gallery/20110908120505_prezentacia...odrodou...

Muštová biela odroda

Aurelius

Kríženie: Neuburské x Rizling rýnsky 45/18

Krajina pôvodu: Česká republika, ŠS Veľké Pavlovice a ukončenéna ŠS Perná.

Šľachtiteľ: Ing. Veverka a Ing. Zatloukal.

Úrody: priemerné 10 t/haCukornatosť hrozna: v priemere nad 20 kg/hlObsah kyselín v mušte: v priemere 12 g/l

Odolnosť voči chorobám je priemerná, trpí plesňou sivou (tenkášupka).

Víno je plné, harmonické, s výraznejšími kyselinami typu Rizlingurýnskeho. Vo vôni jemne pripomína odrodu Neuburské (jemne pojuchtovine). Víno je vhodné na výroby akostných vín s prívlastkomna dlhodobejšie zrenie.

ÚKSÚP Bratislava

1

Bouvierovo hrozno

Synonymá: Bouvier, Bouvierrebe ...

Pôvod: rôzne názory, podľa Bláhu ide o náhodnéhokríženca odrôd Burgundské biele x Silvánske zelenév Štajersku. Ďalej sa uvádza, že odrodu rozšírilifrancúzski križiaci na srbsko – rakúsku hranicuv okolí obce Radgona.

Skoršie dozrievajúca cukornatá odroda,Úrody nad 5 t/ha,Cukornatosť nad 20 kg/hl,Kyseliny v mušte 6-7 g/l.

Vína bývajú troche mdlé, ale plné, alkoholické,s jemnou arómou.

Odrodu využívajú šľachtitelia do kríženia, pretožedobre odovzdáva svoje vlastnosti.


ÚKSÚP Bratislava

2

Devín

Kríženie: Tramín červený x Veltlínske červenobiele 15/4Pôvod: Slovenská republika, KVÚVV Bratislava.Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc.

Má menší list, stredný strapec, rastie vzpriamenea nezahusťuje porast.

Je to úrodnejšia odroda, keď dosahuje 10 až 12t/ha. Cukornatosť dosahuje nad 20 kg/hl, ktorá sanajviac akumuluje v neskoršej priaznivej jeseni.Kyseliny v mušte 7-9 g/l.Víno: poskytuje vysoko kvalitné akostné vínas prívlastkom. Víno je jemne korenisté po Tramínečervenom, extraktívne s harmonickými kyselinami.Víno je vhodné na dlhšie zrenie vo fľašiach.


ÚKSÚP Bratislava

3

Dievčie hrozno

Synonymá: Leáňka, Dívčí hrozen, Fehér leányka,Mädchentraube, Mädlein, Feteasca alba a iné.

Pôvod: rôzne názory - rumunská Ampelografia, jejpravlasťou je Moldavsko, rozšírenie do Transylvániea susedných krajín. Podľa ampelografa PálaFeketeho je maďarského pôvodu.

Pestuje sa vo východnej, čiastočne i strednejEurópe (Moldavsko, Zakarpatská Ukrajina,Rumunsko-Ardeal, Maďarsko-Eger,Mátra). U nás sapestuje hlavne v malokarpatskej oblasti (Modra).V Listine registrovaných odrôd je registrovaná odroku 1952.

Má bujný rast, zahusťuje ker. Dozrievajú koncom septembra až začiatkom októbra. Úroda od 4 do 9 t/ha, cukornatosť 17 – 20 kg/hl i viacej, obsah kyselín 6,5 – 7 g/l.Vína sú kvalitné, harmonické, s dobrým buketom, menej plné s pálivou dochuťou.


ÚKSÚP Bratislava

4

Feteasca regala

Synonymá: Pesecká leánka, Királyleanyka,Danesáná, Fetjaska korolevskaja a iné.Pôvod - je to rumunská odroda, vznikla kríženímodrôd Dievčie hrozno a Grasa de Cotnari nazačiatku 20. storočia v obci Danes v Sighisoarskomrajóne. Podľa ruských údajov je to kríženec odrôdDievčie hrozno a Muškát Ottonel. Pod názvomFeteasca regala je rozšírená v Rumunsku. Veľkérozšírenie nemá, pestuje sa v Rumunsku,Moldavsku, na Ukrajine, Maďarsku. U nás je tohlavne v obci Pesek – Šalov pri Želiezovciach.Rastie stredne silne až bujne. V Listineregistrovaných odrôd je registrovaná od roku 1979.Bobule začínajú mäknúť v druhej polovici augusta adozrieva najčastejšie v prvej polovici októbra. Úroda10 – 12 t/ha, cukornatosť 15 – 18 kg/hl, kyselinyv mušte 8 – 12 g/l.Vína sú plné, harmonické, s muškátovou arómou,ktorá pri vyššom obsahu kyselín nehorkne.Vyžaduje veľmi teplú polohu vzhľadom k vyššímúrodám a neskoršiemu dozrievaniu. Vyžadujehlboké, výživné a vododržné pôdy. Neznášadlhotrvajúce sucho.


ÚKSÚP Bratislava

5

Irsai Oliver

Synonymá: ´Irsay Olivér, Muskat Oliver, Zolotistyj rannij a iné.Pôvod: bola vyšľachtená v Maďarsku šľachtiteľomPál Kocsisom v roku 1930 krížením odrôdBratislavské biele a Čabianska perla. Je rozšírenáhlavne v Maďarsku, v menšom rozsahu na Ukrajinea Transylvánii. U nás sa pestuje hlavnev malokarpatskej a južnoslovenskej vinohradníckejoblasti. V Listine registrovaných odrôd jeregistrovaná od roku 1975.

Skorá odroda, zrieť začína už koncom júla adozrieva v prvej polovici augusta. Vhodná doteplejších južných oblastí.Úrody sú stredné, 5 – 9 t/ha, cukornatosť 17 – 20kg/hl, obsah kyselín v mušte 6 – 7 g/l. Odroda samusí skoršie oberať (podtrhnúť) z dôvoduzachovania kyselín v mušte.Vína sú jemné, tenšie, aromatické po muškáte,harmonické - pre výrobu burčiakov a šumivého vínaHubert de Lux..


ÚKSÚP Bratislava

6

Chardonnay

Pôvod: pravdepodobne vznikla voľným kríženímRulandského s odrodou Heunisch. Pestuje sav Alsasku, v Taliansku v okolí St. Michaelu. V Listineregistrovaných odrôd je od roku 1996.

Vo väčšine znakov pripomína Rulandské biele. VoFrancúzsku sa pestovala pod názvom Pinot blancChardonnay. V roku 1896 bola uznaná zasamostatnú odrodu.Ampelograficky sa Chardonny od Rulandskéhobieleho odlišuje otvoreným rapíkovým výrezomv tvare písmena U, jeho ohraničenie tvorí holánervatúra. Ďalšie znaky odlišnosti sú ostrouhlévrcholky lalokov, listová čepeľ je tmavšiaa lesklejšia. Hrozno je často menšie a žltšievyfarbené. Raší o niečo skôr, ale neskoršiedozrieva.Víno je plnšie, harmonické a má vyššiu intenzituaromatických látok. Víno je vhodné na archivovanie,tiež ako barriqe a je základom pre výrobu kvalitnýchšumivých vín.


ÚKSÚP Bratislava

7

Milia

Kríženie: Müller-Thurgau x Tramín červený 65/4Pôvod: KVÚVV BratislavaŠľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc.

Odroda je citlivejšia na sucho a následnépreťaženie, čo spôsobuje kolísanie úrody a horšievyzrievanie dreva.Odroda je stredného vzrastu, list je stredne veľký,trojlaločnatý, s veľmi krátkymi zúbkami. Stopkovývýkrojok je zatvorený, laloky sa silne prekrývajú,strapec je malý, bobuľa malá, krátko elipsovitá,ružovej farby.Úroda 12,0 t/ha, cukornatosť 23,8 kg/hl, obsahkyselín v mušte 6,0 g/l.Vína sú jemné, aromatické, s nižším až nízkymobsahom kyselín. Pri stanovení termínu zberu jepotrebné prihliadať na obsah kyselín. Cukornatosťje pravidelne vysoká, za sledované obdobie všetkymušty spĺňali požiadavku na výrobu akostnýchvýberových vín s prívlastkom.Je vhodná aj do okrajových vinohradníckychrajónov.


ÚKSÚP Bratislava

8

Muškát moravský

Synonymá: MoprKríženie: Muškát Ottonel x Prachtraube 23/33V r. 1993 bol premenovaný na Muškát moravský.List je stredne veľký, päťlaločný, s výraznýmzúbkovatením. Strapec je stredný až veľký, krídlatý.Bobule sú guľaté, zelenožlté a mierne ojínené.Rast je bujný, ker zahusťuje zálistkami.Dozrievanie začína v prvej polovici augusta,dozrieva stredne skoro, v poslednej dekádeseptembra. Dozrieva súčasne s odrodou MüllerThurgau, oproti ktorej má výhodu, že jej hrozná taknehnijú. Zberá sa pri nižšej cukornatosti, preuchovanie kyselín.

Úroda 10-15 t/h, je vysoká, pre aromatické odrodyneobvyklá, pravidelná a vyrovnaná. Obsah cukru 20kg/hl a vyšší, obsah kyselín v mušte 7-8 g/l.Víno je jemného muškátového typu, menej plné,harmonické. Pre harmonickosť v chuti trebasledovať kyseliny.


ÚKSÚP Bratislava

9

Muškát Ottonel

Synonymá: Ottone, Muskat – Ottonel weis, Ottonelmuscotaly, Muscato OttonelPôvod: odrodu vypestoval zo semenáča francúzskyzáhradkár Róbert Moreau z Agers. Predpokladá sa,že jednou z rodičovských odrôd bola Chrupka. Akodruhý rodič, ktorého udáva Galet, je Muscat deSaumur.Je rozšírená vo všetkých vinohradníckych štátochEurópy, ba aj v Anglicku. U nás sa pestuje ojedinele.Do Listiny registrovaných odrôd bola zaregistrovanáv roku 1952.Je stredného až slabého vzrastu. Letorasty sútenké. Odolnosť proti zimným mrazom je dobrá,neznáša však suché zimy.Dozrieva stredne skoro, so začiatkom v auguste, azberá sa koncom septembra.

Úroda je kolísavá a pohybujú sa v rozmedzí 3,5 až14 t/ha, obsah cukru okolo 20 kg/hl i viac, obsahkyselín v mušte 7 – 8 g/l.Odrodové víno sa môže vyrábať ako výberové vínos prívlastkom.


ÚKSÚP Bratislava

10

Müller-Thurgau

Synonymá: Müllerka, Rizvanec, Müller-ThurgauRebe, Rizling x Silvaner, Müller Thurgau bianco ainé.Pôvod: odroda vznikla v Nemecku v r. 1882 vGeisenheime, kde ju zo semena vypestovalšvajčiarsky prof. Dr. H. Müller. V r. 1891 sa prof.Müller presťahoval do Švajčiarska (Wädensvil) apriniesol si 150 semenáčov. Z nich jeho technik H.Schellenberg si všimol najmä semenáč, vedený podč. 58 (kríženie Rizling rýnsky x Silvánske), ktorýmedzi ostatnými vynikla najmä výrazným buketom.Genetickou analýzou bolo zistené, že odroda Müller– Thurgau nemá dedičné vlastnosti odrodySilvánske a preto sa usudzuje, že je semenáčomRizlingu rýnskeho. Vo Švajčiarsku sa odrodaujímala veľmi ťažko, v Nemecku sa začala pestovaťv Bavorsku. V Listine registrovaných odrôd bolaregistrovaná v roku 1941.

Úroda 10 – 15 t/ha, cukornatosť 15 – 20 kg/hl,obsah kyselín v mušte 5,5 – 7 g/l.Víno: aromatické po muškáte, stráca kyseliny.


ÚKSÚP Bratislava

11

Neuburské

Synonymá: Neuburg, Neuburger blanc,, Fehérneuburgi, Neuburger weisser, Neue Rebe a iné.Pôvod: pochádza z Rakúska. Podľa Turkoviča aBláhu ju údajne vyplavil r. 1850 Dunaj na breh vobci Arnsdorf vo Wachau, odkiaľ sa rozšírila dookolitých štátov. Označuje sa ako kríženecBurgundského bieleho so Silvánskym. Jerozšírená najmä v Dolnom Rakúsku a vBurgenlande, nepatrne v Maďarsku, ďalej vrumunskej Transylvánii, v Moldavsku. V Čechách sahodne pestovala na južnej Morave (Hodonínsko,Strážnicko), v súčasnosti sa málo pestuje pre jejnízke úrody z dôvodu opadávania kvietkov. NaSlovenskú sa pestuje veľmi ojedinele. V Listineregistrovaných odrôd bola registrovaná v roku 1941.

Úrody 8 – 9 t/ha, cukornatosť muštu 18 – 20 kg/hl,obsah kyselín v mušte 9 – 11 g/l. Trpí opadávanímkvietkov.Vína sú plné, extraktívne, po juchtovine.


ÚKSÚP Bratislava

12

Noria

Kríženie: Rizling rýnsky x Semillon 23/33Pôvod: odroda Noria bola vyšľachtená na VSVVVeľký Krtíš, pracovisko Opatovská N. Ves, kríženímodrôd Rizling rýnsky a Semillon a do štátnychodrodových skúšok bola vysadená v roku 1995.

Odroda je stredného vzrastu, list je strednýpäťlaločný, s krátkymi zúbkami, stopkový výkrojok jezatvorený, laloky sa mierne prekrývajú. Strapec jemalý. Bobuľa stredná, krátko elipsovitá, žlto zelenejfarby so zvláštnou arómou, pripomínajúcou odroduSemillon.

Noria je muštová biela odroda, dozrievajúcazároveň so štandardnou odrodou Rizling rýnsky. Zpestovateľského hľadiska má oproti štandardnejodrode lepšiu odolnosť voči hubovým chorobám,vyznačuje sa kvalitnými vínami s jemnejšímicharakteristickými kyselinami a buketovými látkami,pripomínajúcimi odrodu Semillon. Víno naarchivovanie.


ÚKSÚP Bratislava

13

Pálava

Kríženie: Tramín červený x Müller-Thurgau.Pôvod: Česká republika, ŠS Veľké Pavlovicea Perná.Šľachtiteľ: Ing. VeverkaV Listine registrovaných odrôd je od r. 1977.Je stredne veľký, väčšinou hladko päťlaločný.Strapec je stredne veľký 100 až 160 mm dlhý,priemerná hmotnosť 169 g.Bobuľa je stredne veľká, priemerne 14 mm dlhá,guľovitá, svetlo červená, so sivým nádychom.Šupka je pevná, dužina šťavnatá, aromatická, svýraznou korenistou tramínovou príchuťou.Rast je stredný až bujný. Dozrievať začína v druhejpolovici augusta, zber je neskorý, v druhej dekádeoktóbra.Úroda 8-11 t/ ha, obsah cukru je 19-21 kg/hl,kyseliny v mušte od 7-11 g/l.Víno, plné, korenisté po tramíne, vhodné na výrobuprívlastkových archívnych vín..


ÚKSÚP Bratislava

14

Rizling rýnsky

Synonymá: Lipka, Weisser Riesling, Rheinriesling,Petit Riesling, Gentil aromatique, Rajnai rizling ainé.Pôvod: nie je presne známy. Pravdepodobnevznikla v Porýni ako semenáč divého viniča Vitisvinifera var. silvestris . Stretávame sa tiež snázorom, že je podobný odrode, ktorú opisujerímsky spisovateľ Plínius (23 – 79 n. l.). V Nemeckuje rozšírený názor, že kráľ Ludwig (843 – 876) hoako prvý nechal vysadiť na brehoch rieky Rýn.Rast je silný. Veľmi dobre odoláva zimným mrazomnajlepšie zo všetkých registrovaných odrôd viniča.Je to neskorá odroda, zrieť začína v tretej dekádeaugusta, dozrieva v 1 – 2 dekáda októbra. Prineskoršom delenom zbere sa dosahuje vynikajúcakvalita rôznych výberových vín.Úroda: nad 10 t/ha, cukornatosť 17 – 20 kg/hl,kyseliny v mušte 10 – 14 g/l. Víno je vysoko kvalitnés buketom po lipe, vhodné na archivovanie.


ÚKSÚP Bratislava

15

Rizling vlašský

Synonymá: Vlašák, Rizling taliansky, Rakúsky rizling,Riesling blanc, Petit riesling, Talianska graševina,Wälschriesling, Olasz rizling, Riesling italico, Klein-riesler a iné.

Pôvod: odroda vznikla pravdepodobne vo Francúzsku,odkiaľ sa podľa Goetheho z Champagne rozšírila najprvdo Heidelbergu. Z Porýnia prenikla v 19 storočí doŠtajerska, Dolného Rakúska a Maďarska. Tiež sastretávame s názorom, že je talianskeho pôvodu, čo jevšak málo pravdepodobné. Názov “vlašský” vznikolúdajne v Nemecku kvôli rozlišovaniu od Rizlingurýnskeho.V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku1941.Úroda 9 – 12 t/ha, cukornatosť 15 – 19 kg/hl, obsahkyselín v mušte 10- 15 g/l.Víno býva svetlejšej farby, s výraznejšími kyselinami,jemne aromatické, menej extraktívne, neutrálnej chutivhodné ako odrodové víno i na sceľovanie.


ÚKSÚP Bratislava

16

Rulandské bieleSynonymá: Burgunda, Pinot blanc, Pinot blancChardonnay, Fehérburgundy, Weisser Burgundera iné.Pôvod: Francúzsko, v Alsasku sa pestuje od 14.storočia. V roku 1894 bol ampelografickou komisioupomenovaný na Burgundské biele. Podľafrancúzskych prameňov vznikol ako púčikovávariácia z Burgundského sivého.Vo Francúzsku sa dlho pokladalo za identické sodrodou Chardonnay pod názvom Pinot blancChardonnay. Až v roku 1896 na vinohradníckomzjazde v Chalon sa Burgundské biele definitívneoddelilo ako samostatná odroda. OdrodaChardonnay sa líši od Burgundského bieleho hlavnetým, že má typický lýrovitý stopkový výkroj,lemovaným žilami. Takýto list sa v rodineburgundských nevyskytuje. Víno odrodyChardonnay je buketnejšie, Burgundské biele jezase úrodnejšie. Odroda Chardonnay je pokladanáza kvalitatívne lepší variant Burgundského bieleho.


ÚKSÚP Bratislava

17

Rulandské šedé

Synonymá: Klevner, Pino seryj, Burgunder grauer, Ruländer, Pinot gris, Szürkebarát, Piros kisburgundi a iné.Pôvod: vzniklo ako púčiková variácia Burgundskéhomodrého, pravlasťou s veľkou pravdepodobnosťouje Burgundsko. Odtiaľto sa rozšírila do celéhoFrancúzska, najmä do oblasti Champagne. Ďalej sarozšírila do Porýnia, kde ju v roku 1711 v istejopustenej záhrade objavil obchodník Johan SegerRuland zo Speyer. Jej názov “Rulandské” jenepochybne odvodený z jeho mena.Prvotriedne vína u nás poskytuje v okolí Radošiny,Nitry a Vrábľov. V Listine registrovaných odrôd je odroku 1941.Rast je stredný až bujný.Úroda 9 – 10 t/ha, cukornatosť nad 20 kg/hl, obsahkyselín v mušte 8 – 9 g/l.Vína sú kvalitné, plné, extraktívne, výberovés prívlastkom na archivovanie.


ÚKSÚP Bratislava

18

Sauvignon

Synonymá: Sauvignon blanc, Sovinjon, MuskatSilvaner, Sauvignon petit, Fehér Sauvinjon, WeisserSauvignon a iné.Pôvod: je neznámeho pôvodu, stáročia sa pestujevo Francúzsku na juhozápadnom pobrežíAtlantického oceánu a v strednom Francúzsku. Už v17. storočí sa opisovali dve formy tejto odrody:Sauvignon žltý (surin) a Sauvignon zelený, ktorý máväčšie strapce. Pestovala sa v zmiešanýchvýsadbách so Semillonom.Rastie vzpriamene s hustým olistením a vytváraveľa zálistkov.Je stredne neskorá odroda (august, september).Úroda cca 8,5 t/ha, na vysokom vedení cca 10 t/ha,cukornatosť cca 19,5 kg/hl, obsah kyselín v mušte11 – 11,5 g/l.Vína sú veľmi akostné, na výrobu akostných víns prívlastkom. Majú špeciálnu arómu po žihľave,alebo po broskyniach, tzv. trávovinka. Viac jecenená broskyňová aróma.


ÚKSÚP Bratislava

19

Silvánske zelené

Synonymá: Cynifándl, Zelený Cinyfál, Cyrifandl,Silvaner, Silvanec zeleni, Zold silvani, GrünerSilvaner, Zierfahndler a iné.

Pôvod: rôzne názory, Bassermann Jordan vyvrátiltvrdenia, že pochádza z Franken (nemeckésynonymá) a tiež, že pochádza z Transylvánie(Silván). V Rumunsku sa spomína až v roku 1870.Všeobecne uznávaný názor je, že odroda Silvánskepochádza z Rakúska, kde sa vyvinula z viniča zVitis vinifera subsp. Silvestris , ktorý rástol v lužnýchlesoch Dunaja.Pestuje sa v malom v malokarpatskejvinohradníckej oblasti (Limbach). V Listineregistrovaných odrôd je registrovaná od roku 1941.Rast je stredný, tvorí veľa zálistkov.Stredne neskorá odroda, úroda 8 – 11 t/ha,cukornatosť 15 – 18 kg/hl, obsah kyselín v mušte 8– 10 g/l.Vína majú neutrálnu chuť, sú harmonické,extraktívne, vhodné na sceľovanie.


ÚKSÚP Bratislava

20

Tramín červený

Synonymá: Tramín, Livora červená, Livora, Rivola,Roter Nürnberger, Piros Tramini, Mala dinka a iné.Pôvod: nie je jasný. Názor, že vznikla z odrody, ktorúPlínius označuje ako Vitis arminaea nemožnodokázať. Iný názor, že jeho pravlasťou je južnéTirolsko, konkrétne obec Tramino. Isté je, že už v 15.storočí sa v Tirolsku ospevuje víno z Traminu.Zaujímavé je, že tu sa odroda zaviedla aleboobnovila až po I. svetovej vojne. V 14. storočí sa vistej francúzskej vinohradníckej listine spomínanázov Savagnin a v 16. storočí sa vo Francúzskuveľmi rozšíril. Po Napoleonovej nadvláde sa jehoplochy podstatne znížili a dnes sa pestuje v oblastiAlsaska. V Listine registrovaných odrôd je od roku1941.

Rastie stredne až bujne. Kry zahusťuje veľké množstvo zálistkov.Vína sú veľmi kvalitné, plné, aromatické, ťažké alkoholické so špecifickou korenistou arómou a chuťou, na výrobu archívnych vín.


ÚKSÚP Bratislava

21

Veltlínske zelené

Synonymá: Muškátel zelený, Ryvolabíla,Bielošpičák, Zold veltelini, Zold muskotály,Weisser Veltliner, Grüner Veltliner, GrünerMuskoteller, a iné.Pôvod: pravdepodobne pochádza z DolnéhoRakúska. Tiež sa uvádza, že pochádza zoseverného Talianska z údolia Valtelino.V Listine registrovaných odrôd je registrovaná odroku 1941.Rast je stredne silný.Začína zrieť v auguste, dozrieva v prvej polovicioktóbra.Úroda býva vysoká 10 – 13 t/ha, cukornatosť 17 –19 kg/hl, obsah kyselín v mušte 8 – 9 g/l.Vína sú harmonické s príjemnou mandľovouarómou a chuťou. Na sprašových pôdach arómamladých vín pripomína arómu Sauvignonu. Vínapodľa obsahu cukru v mušte sú vhodné na výrobuvýberových vín s prívlastkom a archívnych vín.


ÚKSÚP Bratislava

22

Veltlínske červené skoré

Synonymá: Červený cinyfal, Malvazinka, Malvazijakrasnaja, Früher roter Malvasier, Frühroter Veltliner,Piros malvasia a iné.Pôvod: rôzne názory. V diele J. Bauhina, v ktoromsa uvádza ako “ Uvae Rheticea “. Nedá sa všakpovedať, že sa to vzťahuje na túto odrodu. Pulliata,že Veltlinske červené skoré pochádza z talianskehoúdolia Valteline, ale v Taliansku nie je rozšírená. Vokolie rakúskeho mesta Gumpodskirchen, sapestuje a je rozšírená aj v celom Dolnom Rakúsku.V Listine registrovaných odrôd sa registruje od roku1952.Má bujný rast, letorasty sú silné.Začína zrieť v polovici augusta a dozrieva po 20. septembri. Úroda 6 až 10 t/ha, obsah cukru 17 – 19 kg/hl, obsah kyselín v mušte 7,5 – 8,5 g/l.Vína sú plné, menej harmonické pri nižších kyselinách, so sklonom k oxidácii.


ÚKSÚP Bratislava

23

Tokajská odroda

Furmint

Synonymá: Tokaj krupnyj, Grasa de Kotnar,Luttenberger, Weisslauber, Bihari boros, Moslavina,Posip, Sipo, Furmint bianco, Cimigera, Schmiger ainé.Pôvod: nie je známy. Podľa niektorých prameňovprenikol do Maďarska v r 1241 z Talianska z vŕškovFormie a jeho názov údajne pochádza z latinskéhoslova Frumentum, preložené do francúzštiny akoFormint, čo znamená “slamové hrozno”. Podľamaďarských ampelografov Furmint vznikol akosemenáč a najskôr bol rozmnožený v oblastiTokaihegyalja. Iní autori sú toho názoru, že Furmintpochádza z rumunského podhoria Tirnava.U nás sa pestuje vo vinohradníckej oblasti Tokaj navýrobu tokajských vín.Odroda je veľmi úrodná. Úroda by nemalapresiahnuť 7 – 8 t/ha, obsah cukru je približne 20kg/hl a viac, obsah kyselín v mušte 9,5 g/l.Z hrozna sa vyrábajú tokajské vína – samorodné avýbery.

ÚKSÚP Bratislava

1

Tokajská odroda

Lipovina

Synonymá: Lipovina, Gars Levelju, Lindenblättriger,Hachat Lovelin, Feuilles de tilleul, Hárslevelü,Kerekes a iné.Pôvod: pravdepodobne ide o odrodu maďarskéhopôvodu, ktorá vznikla ako náhodný semenáč. VAmpelografii Ruska sa udáva, že jej pravlasťou jeChorvátsko (rajón Lipova) a v 18. storočí bola odtiaľzavlečená do Maďarska, do tokajskej oblasti.U nás sa pestuje vo vinohradníckej oblasti Tokaj navýrobu tokajských vín.Je veľmi úrodná, preto ju treba usmerňovať rezomtak, aby úroda neprevyšovala 8 t/ha. Obsah cukru vdobrých ročníkoch je vysoký. Vyžaduje však dlhú,teplú a slnečnú jeseň, kedy sa vytvárajú cibéby.Vína sú veľmi príjemné, harmonické, plnej chuti shorko mandľovou vôňou. Tvorí jedno zo základnýchvín na výrobu tokajských vín samorodných avýberov.

ÚKSÚP Bratislava

2

Tokajská odroda

Muškát žltý

Synonymá: Muskat belyj, Muskat ljunel, Ladannyj,Chungi, Gelber Muskoteller, Schmeckender,Katzendreckler, Muscat blanc, Muscat de Lunel,Sárga muskotály, Bárzsing, Szagos veirer, Tamiiosárominesca, Joenicá, Bjala tamjanka, Moscatelmenudo bianco, Zoruna, Moscatello bianco a iné.

Pôvod: uvádza sa, že pravlasťou muškátov je Sýria,Egypt alebo Arábia. Tieto odrody sa pestovali skôr,ako sa o nich zmieňuje rímsky spisovateľ Plinius,ktorý uvádza, že na Sicílii sa vyrábalo víno zhrozna, ktoré Gréci nazývali Sticha (mucha),Rimania Apianae. Rímsky spisovateľ Columellaopisuje 3 druhy Apianae. Názov Muscat použil akoprvý Pierre de Crescence v roku 1471. ZásluhouRimanov sa muškáty rozšírili do sveta.U nás sa pestuje iba vo vinohradníckej oblasti Tokajako jedna zo základných odrôd v tejto oblasti navýrobu tokajských vín.

Úroda 5 t/ha pri dosiahnutí vysokého obsahu cukrua výrazného muškátového buketu. Obsah cukru 20kg/hl, v priaznivých ročníkoch až 30 kg/hl. Obsahkyselín v mušte je asi 8,5 g/l.

ÚKSÚP Bratislava

3

Muštová modrá odroda

Alibernet

Synonymá: Odeskij červenyj.Kríženie: Alicante Bouchet x CabernetSauvignon

Pôvod: Ukrajina, odroda vznikla v roku 1950krížením odrôd v Ukrajinskom vedeckom ústavevinohradníctva a vinárstva v Odese. Ako zaujímavýsemenáč bol introdukovaný na Vysokej školezemědelskej do Lednice na Morave (prof. Ing. V.Kraus, CSc).Do Listiny registrovaných odrôd bola registrovaná vroku 1975 ako farbiarka.

Úroda je pravidelná a pohybuje sa medzi 10 – 13t/ha, cukornatosť 14 – 17 kg/hl, obsah kyselín vmušte 11 – 12 g/l.Vína majú vysoký obsah antokyanových farbív (typfarbiarka), sú harmonické, s jemnejšími kyselinami,s kabernetovým buketom. Výslednú kupážovplyvnia kabernetovou príchuťou.

ÚKSÚP Bratislava

1

André

Odroda bola pomenovaná na počesť Ch. K.Andreho (1763 – 1831). Bol to vtedajší sekretárMoravsko-Sliezskej spoločnosti pre zveľadenie orby,prírodoznalectva a vlastivedy, ktorý sa mimoriadnezaslúžil o šľachtenie ovocia a v Brne založil spolokpre šľachtenie ovocia ako prvý na svete, čímpodnietil svetový záujem o vytváranie nových odrôdhybridizáciou.

Kríženie: Frankovka modrá xSvätovavrinecké 16 / 76

Pôvod: Česká republika, ŠS Veľké Pavlovice.

Šľachtiteľ: J. HorákDo Listiny registrovaných odrôd bola registrovaná vroku 1980.Jedna s najúrodnejších odrôd viniča.

Úroda 10 – 15 t/ha, cukornatosť 17 – 20 kg/hl,obsah kyselín v mušte v priemere 10 g/l.

Vína sú pomerne kvalitné, harmonické, trochamenej plné, s dostatočnou červenou farbou. Privysokých úrodách kvalita vína klesá.


ÚKSÚP Bratislava

2

Cabernet Sauvignon

Synonymá: Kabernet-Soviňon, Lafit, Lafet, PetitCabernet, Vidure, Petit Bouchet, Carbouret,Marchoupet, Sauvignon rouge a iné.Pôvod: pochádza z polovice 16. storočia.Kabernety, rozšíril ju kardinál Richelieuprostredníctvom svojho správcu Bretona, a to vjuhozápadnom Francúzsku, v okolí Bordeaux. Tuspolu s Merlotom vytvárajú svetoznáme kvalitnébordeauxské vína. Cabernet Sauvignon tvorí 3/4sortimentu tejto veľkej a chýrnej oblasti – Médocu.V Listine registrovaných odrôd je registrovaný odroku 1980.Zrieť začína koncom augusta, dozrieva neskoršie, v 1. – 2. dekáde októbra. Odroda nie je úrodná. Podľa stupňa selekcie sa úroda pohybuje od 5 do 8 t/ha, cukornatosť 17 – 20 kg/hl, obsah kyselín v mušte 9 – 12 g/l.Vína majú kabernetový buket, ktorý sa zvýrazňuje hlavne u starších ročníkov. Víno je bohaté na tanín, antokyany, a sú s výraznejšími kyselinami.


ÚKSÚP Bratislava

3

Dunaj

Kríženie: (Muškát Bouchet x Oporto) xSvätovavrinecké 6/10

Šľachtiteľ: Ing. Dorota Pospíšilová, CSc.

Pôvod: Slovenská republika, KVÚVV Bratislava

Dunaj je muštová modrá odroda. Odroda pomerneskoro raší, je polo vzpriameného rastu. Je citlivejšiana opŕchanie kvietkov. List je stredne veľký,päťuholníkový. Bobuľa má okrúhly tvar, tenkášupka, farba šupky modro-čierna. Strapec jestrednej veľkosti, stopka krátka, dozrieva koncomseptembra.

Úroda 10 t/ha a viac, cukornatosť hrozna nad 18kg/hl, obsah kyselín v mušte 7 – 9 g/l.Víno je farebne dostatočné (tmavo rubínové),harmonické, chuť plná s jemnými trieslovinami,zamatové.


ÚKSÚP Bratislava

4

Frankovka modráSynonymá: Lampart, Limberger, Noir de Franconie,Crna Frankovka, Frankinja modrá, Kék Frankos,Nagyburgundi, Blaufränkisch, Limberger schwarz, ainé.Pôvod: stará odroda, ktorá je podľa určitýchprameňov nemeckého pôvodu (Franken), odkiaľ saodvodzuje jej názov. Nemecké a francúzskepramene sa prikláňajú k názoru, že jej pravlasťou jeDolné Rakúsko. Podľa názvu Limberg sa jejpripisuje chorvátsky pôvod podľa mesta Lemberg.Roku 1875 určila Medzinárodná ampelografickákomisia v Colmare hlavný názov – Blaufrankisch.U nás - Bratislava-Rača, ktorá sa preslávila už roku1767. Vtedy Račania dostali od Márie Terézie na ňudispozičné právo a predkladala sa ako privilegovanýnápoj na kráľovský dvor. Frankovka má tradíciu aj vSkalici a na Levicku.Úrodu dosahuje 10 – 13 t/ha, cukornatosť 16 – 17,5kg/hl, obsah kyselín v mušte až nad 10 g/l.Vína patria medzi najkvalitnejšie červené vína, majúintenzívnu farbu, sú harmonické, plné, svýraznejšími trieslovinami. Vhodné na výrobuprívlastkových vín.


ÚKSÚP Bratislava

5

Modrý Portugal

Synonymá: Portugal, Portugizel, Ranina, Skorák,Černé rané, Portugais bleu, Portugais de Bingen,Raisin des Roses, Crna Kraljevina, Rana modra,Portugaljka, Oportó, Kék oportó, Kék portugizi,Portjuge,Blauer Portugieser, Oportorebe a iné.

Pôvod: názor Baba a Macha, že túto odrodu zPortugalska do Rakúska preniesol rakúsky vyslanecgróf Fries, nemohli ampelografi potvrdiť. VPortugalsku sa ani v starých výsadbáchnenachádza. Od pradávna sa však pestuje vDolnom Rakúsku a Maďarsku (v okolí Villánya,Egeru, Soprone a Székszárdu. Značnú plochuzaberá v Nemecku.Na Slovensku v malokarpatskej oblasti (Horné aDolné Orešany) a tiež aj v okolí Skalice ako jedna zodrôd na výrobu známeho vína Skalický rubín.

Úrody vysoké, 12 – 14 t/ha, cukornatosť 16 – 17kg/hl, obsah kyselín v mušte 8 – 11 g/l.Vína sú kvalitné, farebne dostatočné, jemnearomatické, menej plné, harmonické ako stolovévíno.


ÚKSÚP Bratislava

6

Neronet

Kríženie: (Svätovavrinecké x Portugalské modré/B3-27/) x Alibernet. Vedená aj pod označením C15.Pôvod: Česká republika, VŠZ Lednica na Morave.Šľachtiteľ: Prof. Ing. V. Kraus, CSc.V Listine registrovaných odrôd je registrovaná odroku 1991.Rast má stredne silný až bujný.Odroda je skoršia, dozrieva na úrovniSvätovavrineckého. Úrodu poskytuje pravidelnémedzi 10 – 13 t/ha, cukornatosť 15 – 16 kg/hl.,obsah kyselín 10 – 12 g/l.Vína sú plné, intenzívnej farby typu farbiarka, vovôni a chuti sú nevýrazné (neutrálne). Využívajú sana úpravu farby červených vín v nepriaznivýchročníkoch a tiež na sceľovanie vín pri výrobeznačkových vín. Pri sceľovaní vzhľadom na svojuneutrálnu vôňu a chuť neovplyvňujú výslednúkupáž.


ÚKSÚP Bratislava

7

Rulandské modré

Synonymá: Rouči modré, Pino čeren, Pinot noir,Pinot fin, Burgundac crni, Modra Klevanjka,Burgundi kék, Kisburgundi, Kék klévner, Kékrulandi, Blauer Spätburgunder, Blauer klevner, Pinotnegru a iné.

Pôvod: veľmi stará odroda, ktorá preslávilafrancúzske Burgundsko vynikajúcimi vínami už v 6.st. Pravlasťou je Burgundsko. Okolo roku 1300 sa oodrodách Pynos zmieňuje básnik EustacheDeschamps. Odrody Pynos sú opísané aj v staromburgundskom spise z roku 1394. Tvorí základ veľkejvinohradníckej oblasti Francúzska – Champagne

Úroda 5 – 10 t/ha, cukornatosť 20 – 22 kg/hl, obsahkyselín v mušte 8 – 12 g/l.

Vína sú akostné, jemné, s jemnýmhorkomandľovým buketom, zamatovo červenés tehlovo červeným odtieňom svetlejšej farby.Kvalitu nadobúda niekoľko ročným vyzrievaním vofľašiach (5 i viac).


ÚKSÚP Bratislava

8

Svätovavrinecké

Synonymá: Svätý Vavrinec, Pinot Saint-Laurent,Swarzer, Blauer Saint Laurent, Lorenztraube, SzentLorincz a iné.Pôvod: nič presné. Podľa Galeta je označenie PinotSaint-Lorent chybné, lebo táto odroda nepatrí doskupiny pinot. Pulliat ju považoval za francúzskuodrodu, ktorú údajne Bronner z Wieslochu priniesoldo Nemecka a pôvodne ju rozmnožil ako stolovúodrodu. Iba neskoršie sa používala na výrobučervených vín.. Bronner ju údajne nazval podľamiesta, v ktorom ju objavil. Je pravdepodobné, žepochádza z Médocu z obce Laurent, alebo z oblastiVar, z obce St. Laurent. Oberlin označuje za jejpravlasť Alsasko, kde ju obyvatelia od nepamätipestovali pod názvom Schwarzer.V Listine registrovaných odrôd je registrovaná odroku 1941.Úroda 9 – 12 t/ha, cukornatosť 17 – 19 kg/hl, obsahkyselín v mušte býva aj nad 10 g/l.Vína - výraznejšie kyseliny a triesloviny, sdostatočným farebným odtieňom.


ÚKSÚP Bratislava

9

Zweigeltrebe

Synonymá: Zweigelt, Zweigelt blau, BlaueZweigeltrebe, Kék Zweigelt szolo a iné.Pôvod: je to rakúska odroda, ktorá vznikla kríženímodrôd Svätovavrinecké x Frankovka modrá. Bolavyšľachtená v Klosterneuburgu. Názov dostala pošľachtiteľovi a prvom riaditeľovi Šľachtiteľskejstanice pre vinič, F. Zweigeltovi, ktorý bol v rokoch1938 až 1945 aj riaditeľom terajšieho Výskumnéhoústavu pre vinohradníctvo a ovocinárstvo vKlosterneuburgu.V Listine registrovaných odrôd je registrovaná odroku 1980.Hrozno dozrieva stredne skoro, koncom septembra.Je veľmi úrodná. Dosahuje pravidelné úrody až cez15 t/ha. Pri optimálnej úrode cca 10 t/ha býva obsahcukru 17,5 kg/hl, obsah kyselín v mušte 8,5 g/l.Vína sú dostatočne farebné, bývajú tvrdšie, kyselinaprevláda nad trieslovinou. Hrozno treba odstrapiť(lahodnejšia chuť).


ÚKSÚP Bratislava

10

Stolová odroda

Ametyst

Kríženie: Aptiš aga x Cardinal


Pôvod: KVÚVV Bratislava

Ametyst je veľkoplodá stredne neskorá stolováodroda vhodná iba do najteplejšíchvinohradníckych rajónov a najlepších polôh kdevhodne vypĺňa medzeru medzi skorými a neskorýmiodrodami. Pri nesplnení týchto požiadaviek sabobule nerovnomerne vyfarbujú a pôsobia dojmomnedozretého hrozna.Strapce sú veľké atraktívne vzhľadom, tvarom aveľkosťou i vyfarbením bobúľ.

ÚKSÚP Bratislava

1

Diamant

Kríženie: Julski biser x Panonia Kincse



List je päťlaločný, stredne až veľký. Strapec je veľkýa riedky. Bobuľa je žltej farby, veľká, oválnas pevnou dužinou. Zreje v prvej polovine septembra.Odroda je úrodná a pre vyššiu kvalitu hrozna jelepšie urobiť redukciu strapcov.

Atraktívna kvalitná odroda vhodná do zahrádok.Dužina je pevná, šťavnatá, harmonickej chuti.Vyhovujú jej teplé a chránené polohy s úrodnoua vododržnou pôdou.

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

2

Dora

Kríženie: Julski biser x Panónia Kincse 13/12.



Dora je stolová biela odroda. Odroda s dobrourodivosťou. V ročníkoch s nepriaznivým počasímv dobe kvitnutia čiastočne opŕchava, čo pri následnomdobrom počasí väčšou veľkosťou bobúľ doháňa. Prinormálnom počasí v čase kvitnutia nespŕchava.Dozrieva koncom augusta. Patrí do skupinyveľkoplodých lebo poskytuje veľmi veľké strapcehrozna (30x14 cm), ktorý je dlhý, kónický, redší.Bobuľa je stredne veľká, okrúhla, symetrická, zelenožltá. Šupka je jemná, dužina mäsovite - rozplývavá,chuť sladká. Vyžaduje chránené teplé polohys dostatkom vlahy, lebo pri dlhotrvajúcich obdobiachsucha trpí.

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

3

Julski biser

Kríženie: Bolgar x (Čabianska perla x Čiljakyrozovyj)

Pôvod: Bulharsko

List je stredný až veľký, troj až päťlaločnatýs otvoreným repíkovým výkrojkom.Strapec je stredne veľký,, stredne zahustený,,válcovito kuželovitého tvaru. Bobuľa je žlto zelená,stredná, elipsovitého tvaru. Dužina je stredne pevná.Vyhovujú jej teplé a chránené stanovištia, vododržnéstredne ťažké pôdy hlinitopiesčité.Výnos je stredný až veľký v priaznivých podmienkachhrozno je atraktívneho vzhľadu.

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

4

Guzaľ Kara

Odroda získaná v r. 1962 zo ZSSR Ing. DorotouPospíšilovou, CSc.

Stolová odroda veľkoplodá, modrá, s neskorou doboudozrievania.

List – čepeľ je veľmi veľká, 3 – 5 laločnatý, výrezplytký. Spodná strana listu slabo ochmýrená.Rapíkový výkrojok zakrytý, skoro bez priesvitu.Bobuľa: veľká až veľmi veľká, oválna, pravidelnái opakvajcovitá, vypuklá, symetrická, modrá. Vrcholpritupený s brázdičkou. Voskový nálet celoplošný,šupka tenká – zrastená s mäsovitou a šťavnatoudužinou. Chuť plná, príjemná – sladkokyslá, miernenatrpklá, bez výraznejšieho bukétu.Rast silný, mrazu odolnosť slabá.V Listine registrovaných odrôd je od roku 1982.Odroda je vysoko úrodná s vysokou tržnouprodukciou.Hrozno nehnije, vydrží dlho na kre a nestráca naakosti.Odporúča sa len do najjužnejších produkčnýchoblastí a chránených polôh.

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

5

Chrupka biela

Synonymá: Ušľachtilé biele, Šasla, Auslender, Strapák,Chasselas doré, Chasselas de Fontainebleau, Sazsla,Gyogyszolo, Fehér gyongyszolo, Gutedel, WeisserGutedel Goldgutedel, Chasselas blanc, Fendant blanc,Marzemina bianca, Šasla belaja, Dinka belaja a iné.S pôvodom Chrupky bielej je úzko spojená existenciavšetkých odrôd a pododrôd sortotypu Chrupiek, ktorévznikli buď vegetatívnym množením (mutácie) Chrupkybielej alebo spontánnym či zámerným generatívnymmnožením.Najstaršie stopy vedú do Egypta, kde 90 kmjuhozápadne od Kaira v oáze Fayum bola objavenádovtedy neznáma Chrupka čierna, z ktorejpravdepodobne vznikli všetky ostatné formy.Ďalej pozri CHČ a CHJ.Chrupky dávajú vysoké úrody 10 – 13 t/ha, CHJ 15 t/ha.Obsah cukru 16 – 18 kg/hl a obsah kyselín v hrozne 7 –7,5 g/l. Bobule majú pevnejšiu šupku, ktoré pri prezretínestrácajú chuť (dlhšie vydržia na kry).

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

6

Chrupka červená

Synonymá: Chrupka červená, Červený ausllender,Ušľachtilé červené, Šasla rozova, Chasselas rouge,Crvena Šasla, Plamenka crvena, Piros chasselas,Piros gyongyszolo, Konigs Gutedel, Gutedel roter,Rote Frauentraube, Chasselas violet, Chasselasrosso, Šasla rozovaja a iné.Pôvod: pozri CHB. Tu bola objavená aj Chrupka biela,ktorá sa v okolí pestuje už 2800 rokov. Z Egypteprenikla do Malej Ázie, kde sa oddávna pestuje vTurecku (okolie Istanbulu). V roku 1523 vraj francúzskydiplomat u sultána Solimana II. priviezol Chrupku bieluz Konstantinopolu do Burgundska. Asi sa vtedyvysadila v obci Chasselas, severozápadne od Maconu,lebo jej pôvod sa často spája s touto obcou. Za inépôvodné miesto Chrupky bielej sa označuje Caborssur Lot, severne od mesta Toulouse.CHČ dozrieva skôr ako CHB a má atraktívne hrozno.Pokračovanie pozri CHB.

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

ÚKSÚP Bratisla

7

Chrupka Jalabertova

Synonymá: Jalabertova.Pôvod: pokračovanie z CHČ. Domienka hovorí, žeFrancois I. alebo Henrich IV. doniesol prúty Šasly zCahorsu do Fontainebleu, z ktorých sa tu vysadilaslávna kráľovská drôtenka. Uvádza sa tiež, že sa vEurópe rozšírila z francúzskej časti Švajčiarska, kde savinič pestuje od čias Júliusa Cézara (1. storočie predn. l.), do Francúzska, odkiaľ ju francúzski kolonistipriviezli. Chrupky sú rozšírené po celom svete. Pestujúsa všade tam, kde možno pestovať vinič. Do ostatnejEurópy pravdepodobne prenikla v 18. storočí zFrancúzska alebo Švajčiarska, súvislé výsadbyvinohradov nad jazerom Léman.Chrupky začínajú zrieť v polovici augusta, dozrievajústredne skoro, po 1. dekáde septembra.Z hrozna Chrupiek (CHB, CHJ) sa dá vyrobiť ibastolové víno , ktoré je lahodné, málo extraktívne,vhodné na sceľovanie.Ďalej pozri Chrupku bielu.

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

8

Negra

Kríženie: Aptiš aga x Cardinal 6/9



Negra je modrá, stolová veľkoplodá odroda, náročnáale veľmi atraktívna , vhodná len do najteplejšíchpolôh bez výskytu silných zimných mrazov a dohlbokých a výživných pôd. Pri nerovnomernomrozložení zrážok prichádza k praskaniu bobúľ. Patrído skupiny poloskorých odrôd.

Odroda je silného vzrastu, list je stredne veľkýsedemlaločnatý, so stredne dlhými zúbkami.Stopkový výkrojok je otvorený. Strapec je stredný,až veľký, s veľkými, modrými bobuľami vajcovitéhotvaru s muškátovou príchuťou.

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

9

Olšava

Kríženie: Kossuth Lájos x Boskolena pod číselnýmoznačením 39 / 28

Šľachtiteľ: Ing. Václav Křivánek

Pôvod: Česká republika (Morava), ŠS Polešovice

V Listine registrovaných odrôd je registrovaná od roku1988.

List je stredne veľký až veľký, tvar čepele obličkovitý.Strapec je veľký, riedky so stredne dlhou stopkou.Bobuľa je veľká, guľatá, neutrálnej chuti. Dužina máchrupkavú konzistenciu. Farba bobuli je červenofialová.Rast je slabý až stredne bujný so vzpriamenými až polovzpriamenými letorastami.Odroda je ešte pomerne málo rozšírená ako na Moravetak na Slovensku.Je vhodná pre záhradkárov v okrajových severnejšíchoblastiach. Obsah cukru 14 – 16 kg/hl, obsah kyselín 9– 11 g/l. Neštandardné hrozno sa môže lisovať na víno.

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

10

Onyx

Kríženie: Dunavski misket x Beauty seedless22/26


Pôvod: VÚVV Bratislava

Onyx je stolová veľkoplodá modrá odroda, patrí doskupiny stredne skoro dozrievajúcich odrôd,dosahuje pravidelné, vysoké úrody, vhodne vypĺňamedzeru medzi skorými a neskorými odrodami.

Odroda je stredného vzrastu, list je malýsedemlaločnatý, s krátkymi zúbkami. Stopkovývýkrojok je zatvorený. Strapec je stredne veľký,hustý, s veľkými modrými bobuľami dlhéhoelipsovitého tvaru. Vyžaduje hlbšie, vlahou aživinami dobre zásobené pôdy.

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

11

Opál

Kríženie: Ceaus roz x Julsky biser 29/8


Pôvod: Slovenská republika, KVÚVV Bratislava.

Odroda pomerne skoro raší, má polovzpriamený rast.Listová čepeľ je päťuholníkovitá, farba dospelého listuje svetlo zelená.Farba bobule zeleno žltá bledá. hrúbka šupky tenká.Tvar bobule obrátenovajcovitý. Strapec býva veľmiveľký stredne hustý.Hrozno pomerne skoro dozrieva.Odroda je málo opŕchava, hrozno je vzhľadné. Chuťje neutrálna s harmonickými kyselinami. Opáldosahuje vysokú tržnú produkciu (70%).

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

12

Panónia Kincse

Kríženie: Kráľovna vinohradov x Cegléd szépe,šľachtiteľ Poczik Ferenc v r. 1942. Prvý na ňuupozornil Javosch Gyula a rozšírila sa pod názvomPannónia kincse.

Pôvod: Maďarsko

V Listine registrovaných odrôd je registrovaná odroku 1980.

Strapec je veľký, riedky s jedným alebo dvomikrídlami. Stopka je stredne dlhá. Bobuľa je veľká,elipsovitá, žlto zelenej farby. Šupka je pevnázrastená s tuhou dužinou. Chuť je nevýrazná.Rast je stredne bujný až bujný s polo vzpriamenýmiletorastami. Zreje v prvej polovine septembra.Úroda býva stredná až vysoká. Chuť hrozna jesladká, s harmonickými kyselinami, veľmi vzhľadné,veľkoplodé. Hrozno má dobrú transportabilnosť,môže sa kompotovať i voľne uskladňovať.

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

13

Pastel

Kríženie: Katta Kurgan x Chibrid bessemen V-625/20



Pastel je stolová veľkoplodá odroda, patrí do skupinyneskorých odrôd, dozrieva v prvej dekády októbra.Preto patrí len do najlepších vinohradníckych rajónov anajlepších polôh. Vyžaduje hlboké, priepustné, teplé avododržné pôdy, zásobené živinami a vlahou. Za týchtopodmienok vytvára odroda veľmi atraktívne strapce,vyznačujúce sa veľkosťou bobúľ a ich vyfarbením.Je veľmi silného vzrastu, list je stredne veľkýsedemlaločnatý, so stredne dlhými zúbkami. Stopkovývýkrojok je zatvorený, laloky sa prekrývajú. Strapec jeveľký, s veľkými obrátenovajcovitými bobuľami žltozelenej farby s rúžovými líčkami.

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

14

Rubanka

Kríženie: Julski biser x Panónia kincse



Rubanka je veľkoplodá stredne skorá stolováodroda. Vyznačuje sa predovšetkým vysokouúrodnosťou a odolnosťou voči zimným mrazom.Pri vysokom zaťažení krov dochádza k tvorbemenších bobúľ a redších strapcov.Chuť je nevýrazná, ale harmonická.. Zpestovateľského hľadiska je vhodná do všetkýchvinohradníckych rajónov, okrem okrajových polôh.Odroda je stredného vzrastu, list je stredne veľkýsedemlaločnatý, so stredne dlhými zúbkami.Stopkový výkrojok je veľmi otvorený. Strapec jestredný, so strednými žlto – zelenými bobuľami.

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

15

Vitra

Kríženie: Pobeda x Košutovo

Šľachtiteľ: Ing. Václav Křivánek

Pôvod: Česká republika (Morava), ŠS Polešovice.

V Listine registrovaných odrôd je registrovaná odroku 1993. Bola registrovaná ako skleníkováodroda.

List je stredne veľký až veľký, tvar čepele srdcovitý.Strapec je veľký, stredne hustý so stredne dlhoustopkou. Bobuľa je veľká, oválna. Dužina je pevná,šťavnatá bez zvláštnych aromatických látok,príjemnej chuti. Farba bobule červenofialová, pripestovaní vonku červená..Rast je stredne bujný s polo vzpriamenýmiletorastami.Zber vo vonkajších podmienkach začína v poloviciseptembra, v studenom skleníku koncom júla ažzač. augusta, vo vykurovanom skleníku v polovicimája.

Stolová odroda

ÚKSÚP Bratislava

16

Muštová biela odroda - SvaPezinoksvapezinok.sk/files/gallery/20110908120505_prezentacia...odrodou...

Documents

Transcript of Muštová biela odroda - SvaPezinoksvapezinok.sk/files/gallery/20110908120505_prezentacia...odrodou...