mpoiongo B no - SNK...Verdunská bitka. -Frankfurt, 25. mája. Na veľkom hlav nom válečjiom stane...

4
lUnmk XXIX. V Budapešti, v piatok, 20. mája Mb\ Číslo 121. !':•!?<!' lalná cer.a pre t"n ej ý xvk . . ;• torna Na tioi n»ka , . B korín n AtrrC íofcíi . . :E koruny IVa 1 ir.«síio . . 1 koruna. Co outlzozoir.Giia: do Ncmecla . . 12 mariek do Am«iky . . 4 dolláro TELEFON 22—14. Rsdtóci*, TydavateWvO"»( expedlciai BUDAPEŠŤ, VI., Ó-tlTOA *. 12. 8*m la májů zasielať vSef&T dopiíf « pjedpUtky. HebaokOTana listy a bez- menné dopisy noprijímajů ea. Rukopisy sa nevracajú. ©š®8© z a 4 haSšere mimo dňa po nedeli a sviatku výohodla každý deň Hlavný redaktor: Dr ADOLF PECHANY Inserty ratajů sa dla lavnej tarify a platia sa vopred Číslo za 4 haliere Prvé holubice. Ako niekdy Noe po potope svefí vy- pustil z korábu holubice, aby sa pre- svedčil, či sa už upokojil hnev Boží, tak i teraz jednotliví vysokopostavení a zod- povední státnici púšťajú vo svojich osved- čeniach holubice pokoja, aby sa pre- svedčili, či v strašnej borbe ukazuje sa také položenie, z ktorého môže vzkvitnúC zelená ratoliestka pokoja. Slovo pokoj od vypuknutia vojny ako by z pokladu reči bolo vytreté bývalo. O pokoji nikto ne- hovoril a o pokoji počuť nikto 'nechcel. Ale novšie slovo pokoj velmi často za- vanie z úst zodpovedných štátnikov. Po- sledne hovoril o pokoji anglický zahra- ničný minister Grey, vo včerajšom čísle podali sme osvedčenie nemeckého ríšske- ho kancellära. Bethmann-Holiwega pred jedným americkým novinárom čo'odpo- veď na reč Greya a dnes prinášajú tele- grafické zprávy osvedčenie präsidenta Spo- jených Štátov severo-amerických Wilsona, ktoré je odpoveďou na to vyzvanie ná- morníckeho výboru parlamentu Spojených Štátov, aby sa ujal záležitosti pokoja. Wilson ku svojmu osvedčeniu použil ako příležitost slávnosti usporiadané v Charlothe (North Caroline) na pamiatku vyhlásenia americkej neodvislosti pred 141 rokami. Tu Wilson vo svojej reči, pove- danej asi pred stotisíc ľuďmi, vyhlásil, že Spojeným Štátom nadišiel čas, aby boju- júcim európskym štátom ponukly svoje služby ku zpätuvedeniu pokoja. Týmto sa-teda Wilson ponúkol za sprostredko- vateľa pokoja a tak nasleduje otázka, že na jakom základe, jakým spôsobom myslí previesť svoj úmysel. Predseda Spojených Štátov aj na túto otázku dáva odpoveď. Wilson ho- vorí, že vlastne Amerika slúži za príklad európskym štátom, že všetky tie protivy, ktorej povstaly z rôznosti národnostných a politických počhopov a ktoré v Europe zapříčinily svetovú vojnu, možno aj v pokoji vyrovnať,. čo dokazuje aj vývin Ameriky. Ďaiej idúc Wilson poukazuje na to, že sa tieto protivy ani vojnou ne- udivujú, práve preto že ich treba pokoj- nou cestou vybaviť, lebo že keď sa ne- pi iuíelia nevedia premôcť, musia sa o pokoji radiť. Týmto svojím náhľadom Wilson sblí- žil sa ku stanovisku anglického zahra- ničného ministra Greya, ktorý by rád sadnúť k zelenému stolu a diktovať pod- mienky pokoja, lebo silou-mocou nechce veder, že je Belgicko, Poľsko, Srbsko, a Čierna Hora v rukách centrálnych mo- ností a že značné časté Buska, Fran- cúzska, Albánie a novšie už aj z Talian- ska zaujaly čaty centrálnych spojencov. Zdá sa tedy, že Wilson sa informuje len z časopisov stojacich pod vplyvom an- glickej vlády, ktoré zatajujú, alebo keď už nijak nejde, teda zmalicherňujú každý zdar centrálnych mocností a ich spojen- cov a tie najnehanebnejšie klamstvá roz- širujú o vnútorných pomeroch Bakúska, Uhorska a Nemecka. Wilson pri uvažo- vaní svojho osvedčenia tiež nepozrel na mappy, na ktorých by bol videl, čo sa od dvoch rokov na bojišfach stalo, jaké veľké premeny urobila sebaobetavosť a hrdinskosť spojených armád centrálnych mocností. Wilson nevzal do ohľadu vy- hlásenie Bethmann-Holíwega, ktorý rie- kol, že ku pokoju nevedú fŕásy o neme- ckom nadpanstve a tyranstve, znejúce z úst anglických štátnikov, ale vstúpenie na pole skutočnosti, keď sa položenie vezme tak, ako to válečné mappy'ka- zujú. Nemecko sa neuzatvára pred tým cieľom, áby slobodné a rovnoprávne ná- rody obmedzily svoju zbrannú hotovosť a svoje otázne záležitosti aby riešily ce- stou rozhodujúcich súdov, ale si žiada, aby bol pokoj uzavretý na takom základe, ktorý zabezpečí Nemecko proti nápadom so stí my jeho spojených nepriateľov a zabezpečí pokoj Európy. Wilson tedy ani položenie na bojišfach nevzal do/ohľadu, ani osvedčenie nemec- kého ríšskeho kancellára. Kto naše zdary na bojišfach a osvedčenie o náklonnosti ku pokoju nevezme do ohľadu a jeho ná- hľad v podslate je cele rovný náhľadu druhej bojujúcej strany, totižto : začať vy- jednávanie o pokoji tak, ako by sa na bojišfach behom dvoch rokov nič nebolo stalo, u toho sa ukazuje silná předpoja- tost. Předpojatost ale sprostredkovať, po- koj nemôže. Jestli Wilsona v jeho osvedčení neviedly jeho osobné ciele a chce ozaj úprimne a bezžistne pracovať na stvorení európskeho pokoja, akiste bude museť vypustiť novšiu holubicu pokoja, lebo teraz vypustená sotva sa vráti so zelenou ratoliestkou. mpoiongo B non nunc Dosial naše vójská zajaly 24.400 Talianov, uko- řistily 251 kanónov a 101 strojových pušiek. — Ťažké ztráty Angličanov a Francúzov na nápad- nom fronte.'— Nemci pri Verdune dobili dedinu Cumiéres. Taliansku. I na proti Pancierová pevnosť Gasngso- Eonyo v n a š i c h rukách. (Úradná zpráva z talianskeho bojišta vy- daná 24. mája.) Naše čaty od suganského údolia na se- ver vzaly do svojej moci hrebeň vrchu faha- júci sa od Salubia po Burgen (Borgo). Na pohraničnom hrebeni od údolia na juh ne- priateľa odohnali sme s vrchu Kempe!. Ďalej na juh Taliani bránia od Vaľ ď Assy na vý- chod vypínajúce sa výšiny a opevnené úze- mie medzi Asiagom a Arsierom. Pancierová, pevnosť Canipolongo je v našich rukách. Naše čaty bližšie přišly ku Val d'Asse , a údoliu Posiny. Od začiatku útoku zajali sme 24.400 i Talianov, medzi nimi 524 dôstojníkov, ukoristili sme 251 kanónov, 101 stro- jových pušiek 'a 16 prístrojov na hádza- nie mín. -r Na odseku Doberdovskej planiny delo- strelecký boj miestami bol živší. Pri Mon- falcone o d r a z i l i sme jedenútok nepriateľa. bomby na Jedon náš lietací roj hodil stanicu Per la Cärnia. Tak sa zdá, že ked nepriate! vyprázdni jednotlivé, na našom Ú2emí ležiace cbco, jedna časE talianskeho obyvatelstva tiež ide s ním. Ktorí svoju vlast na takýto gpójoL) opustia, tí za svoje pripojenie sa ku hopria- telovi kriminälno-právne budú (ahaní r.a zodpovědnost. Podmaršall Hofer, námestník áéfa generálneho štábu. Sťahovanie sa z Äsiaga. Lugano, 24. mája. Zo zpráv časopisu „Corriere delia Sera" o vojne vysvitá, že zo Sleghenu (Asiago) občianske obyvatelstvo už museli odstranit, poneváč z dialky asi 10 kilometrov pä£ nábojov najväčšieho kaliberu padlo na Sleghen (Asiago) vyraziac obrovské jamy a vyžiadajúc ludské obete. Z tohto opísa- nia hlavne to vysvitá, že jaká silná kanonáda Uviedla útok rakúsko-uhorskej armády; kano - náda každé talianske ochranné dielo zničila. Talianske časopisy o našich sídaroch. Lugano, 24. mája. Taliansky generálny štáb usiluje sa, aby vo svojich zprávách polo- ženie na tyrolskom fronte predstavil nakoIk 0 možno za nie nebezpečné. Obecenstvo však mammm^mmm

Transcript of mpoiongo B no - SNK...Verdunská bitka. -Frankfurt, 25. mája. Na veľkom hlav nom válečjiom stane...

  • lUnmk XXIX. V Budapešti, v piatok, 20. mája Mb\ Číslo 121.

    !':•!?

    ničný minister Grey, vo včerajšom čísle podali sme osvedčenie nemeckého ríšskeho kancellära. Bethmann-Holiwega pred jedným americkým novinárom čo'odpoveď na reč Greya a dnes prinášajú telegrafické zprávy osvedčenie präsidenta Spojených Štátov severo-amerických Wilsona, ktoré je odpoveďou na to vyzvanie námorníckeho výboru parlamentu Spojených Štátov, aby sa ujal záležitosti pokoja.

    Wilson ku svojmu osvedčeniu použil ako příležitost slávnosti usporiadané v Charlothe (North Caroline) na pamiatku vyhlásenia americkej neodvislosti pred 141 rokami. Tu Wilson vo svojej reči, povedanej asi pred stotisíc ľuďmi, vyhlásil, že Spojeným Štátom nadišiel čas, aby bojujúcim európskym štátom ponukly svoje služby ku zpätuvedeniu pokoja. Týmto sa-teda Wilson ponúkol za sprostredkovateľa pokoja a tak nasleduje otázka, že na jakom základe, jakým spôsobom myslí previesť svoj úmysel.

    Predseda Spojených Štátov aj na túto otázku dáva odpoveď. Wilson hovorí, že vlastne Amerika slúži za príklad európskym štátom, že všetky tie protivy, ktorej povstaly z rôznosti národnostných a politických počhopov a ktoré v Europe zapříčinily svetovú vojnu, možno aj v pokoji vyrovnať,. čo dokazuje aj vývin Ameriky. Ďaiej idúc Wilson poukazuje na to, že sa tieto protivy ani vojnou neudivujú, práve preto že ich treba pokojnou cestou vybaviť, lebo že keď sa nepi iuíelia nevedia premôcť, musia sa o pokoji radiť.

    Týmto svojím náhľadom Wilson sblížil sa ku stanovisku anglického zahraničného ministra Greya, ktorý by rád sadnúť k zelenému stolu a diktovať podmienky pokoja, lebo silou-mocou nechce veder, že je Belgicko, Poľsko, Srbsko, a Čierna Hora v rukách centrálnych mo-ností a že značné časté Buska, Francúzska, Albánie a novšie už aj z Talianska zaujaly čaty centrálnych spojencov. Zdá sa tedy, že Wilson sa informuje len z časopisov stojacich pod vplyvom an

    glickej vlády, ktoré zatajujú, alebo keď už nijak nejde, teda zmalicherňujú každý zdar centrálnych mocností a ich spojencov a tie najnehanebnejšie klamstvá rozširujú o vnútorných pomeroch Bakúska, Uhorska a Nemecka. Wilson pri uvažovaní svojho osvedčenia tiež nepozrel na mappy, na ktorých by bol videl, čo sa od dvoch rokov na bojišfach stalo, jaké veľké premeny urobila sebaobetavosť a hrdinskosť spojených armád centrálnych mocností. Wilson nevzal do ohľadu vyhlásenie Bethmann-Holíwega, ktorý riekol, že ku pokoju nevedú fŕásy o nemeckom nadpanstve a tyranstve, znejúce z úst anglických štátnikov, ale vstúpenie na pole skutočnosti, keď sa položenie vezme tak, ako to válečné mappy'ka-zujú. Nemecko sa neuzatvára pred tým cieľom, áby slobodné a rovnoprávne národy obmedzily svoju zbrannú hotovosť a svoje otázne záležitosti aby riešily cestou rozhodujúcich súdov, ale si žiada,

    aby bol pokoj uzavretý na takom základe, ktorý zabezpečí Nemecko proti nápadom so stí my jeho spojených nepriateľov a zabezpečí pokoj Európy.

    Wilson tedy ani položenie na bojišfach nevzal do/ohľadu, ani osvedčenie nemeckého ríšskeho kancellára. Kto naše zdary na bojišfach a osvedčenie o náklonnosti ku pokoju nevezme do ohľadu a jeho náhľad v podslate je cele rovný náhľadu druhej bojujúcej strany, totižto : začať vyjednávanie o pokoji tak, ako by sa na bojišfach behom dvoch rokov nič nebolo stalo, u toho sa ukazuje silná předpojatost. Předpojatost ale sprostredkovať, pokoj nemôže. Jestli Wilsona v jeho osvedčení neviedly jeho osobné ciele a chce ozaj úprimne a bezžistne pracovať na stvorení európskeho pokoja, akiste bude museť vypustiť novšiu holubicu pokoja, lebo teraz vypustená sotva sa vráti so zelenou ratoliestkou.

    v» mpoiongo B n o n nunc Dosial naše vójská zajaly 24.400 Talianov, ukořistily 251 kanónov a 101 strojových pušiek. — Ťažké ztráty Angličanov a Francúzov na nápadnom fronte.'— Nemci pri Verdune dobili dedinu

    Cumiéres. Taliansku. I na proti

    P a n c i e r o v á p e v n o s ť Gasngso-Eonyo v n a š i c h r u k á c h . (Úradná zpráva z talianskeho bojišta vy

    daná 24. mája.) Naše čaty od suganského údolia na se

    ver vzaly do svojej moci hrebeň vrchu faha-júci sa od Salubia po Burgen (Borgo). Na pohraničnom hrebeni od údolia na juh nepriateľa odohnali sme s vrchu Kempe!. Ďalej na juh Taliani bránia od Vaľ ď Assy na východ vypínajúce sa výšiny a opevnené územie medzi Asiagom a Arsierom.

    Pancierová, pevnosť Canipolongo je v našich rukách.

    Naše čaty bližšie přišly ku Val d'Asse , a údoliu Posiny.

    Od začiatku útoku zajali sme 24.400 i Talianov, medzi nimi 524 dôstojníkov, ukoristili sme 251 kanónov, 101 strojových pušiek 'a 16 prístrojov na hádzanie mín. -r

    Na odseku Doberdovskej planiny delostrelecký boj miestami bol živší. Pri Mon-falcone o d r a z i l i s m e j e d e n ú t o k n e p r i a t e ľ a .

    bomby na Jedon náš lietací roj hodil stanicu Per la Cärnia.

    Tak sa zdá, že ked nepriate! vyprázdni jednotlivé, na našom Ú2emí ležiace cbco, jedna časE talianskeho obyvatelstva tiež ide s ním. Ktorí svoju vlast na takýto gpójoL) opustia, tí za svoje pripojenie sa ku hopria-telovi kriminälno-právne budú (ahaní r.a zodpovědnost.

    Podmaršall Hofer, námestník áéfa generálneho štábu.

    Sťahovanie sa z Äsiaga. Lugano, 24. mája. Zo zpráv časopisu

    „Corriere delia Sera" o vojne vysvitá, že zo Sleghenu (Asiago) občianske obyvatelstvo už museli odstranit, poneváč z dialky asi 10 kilometrov pä£ nábojov najväčšieho kaliberu padlo na Sleghen (Asiago) vyraziac obrovské jamy a vyžiadajúc ludské obete. Z tohto opísania hlavne to vysvitá, že jaká silná kanonáda Uviedla útok rakúsko-uhorskej armády; kanonáda každé talianske ochranné dielo zničila.

    Talianske časopisy o našich sídaroch. Lugano, 24. mája. Taliansky generálny

    štáb usiluje sa, aby vo svojich zprávách položenie na tyrolskom fronte predstavil nakoIk0 možno za nie nebezpečné. Obecenstvo však

    mammm^mmm

  • SLOVENSKÉ HOVÍME 20. mája' iiílO.

    napriek tomu začíná poznávat skutočnosť. Aj z jednoduchého pomenovania rakúsko-uhorskými vojskami zaujatých posicií sa dozvie, že na vrchoch medzi riekami Ľtsch (Adige) a Brenta po-stavené pevnostné diela rakúsko-uhorské vojská už přelomily a sú blízko ku tomu, aby sa spustily na vŕškovatý leraj pri Arsiere á Asiage. Vojenský spolupracovník časopisu „Seeplo" sa už velmi obáva pre to oznámenie Cadornovoj zprávy, že útpk rakúsko-uhorských vojsk začal sa už i na x>ravom brehu rieky Etsch.

    Koln, 25. mája. „Corriere delia Sera" oznamuje, že od počiatku vojny bezpochybne nastal najťažší okamih. Je reč o jednom znaj-pradšígh útokov, ktorý európska vojna priniesla. Zúri strašná bitka, nepriateľské delostrelectvo vyvinuje obrovskú silu, vrchy sú plné rakúsko-uhorskými vojskami, ktoré sa s každej strany útokom blížia a všetko strhnú sebou.

    Miláno, 24. mája. V súvise g napredovaním rakúsko-uhorskej armády ku Asiagu „Corriere delia Sera" uznáva, 2e voči prevažnej sile rakúsko-uhorského delostrelectva zodpovedný útok nemožno napochytre započať. Preto Talianom nepozostáva iná, ako to, aby c ú vi t zo strelnej diafky a aby nepriateľa prinútili jeho silu v inom smere qdtjsknút.

    Lugano, 25. mája. „SecolQ" Z príležitosti výročitého dňa odkázania vojny monarchii tvrdí, 2e centrálne mocnosti behom niekoľko rokov boly by vraj odkázaly vojnu Taliansku, keby ich Taliansko nebolo v tom predbehlo. Taliansko voči Rakúsko-Uhorsku musí zápasiť s veľkými territoriälnymi ťažkosťami, ale vývin udalostí pokojne a s vytrvalosťou prevádza. Teraz r a k ú s k b-u h o r s k á o f f e n s í-va v y ž a d u j e p e v n o s t a c h l a d -n ó k r v n o s ť . Každý Talian musí -stáť hotový k najväčšej obeti, aby nepriateľ bol zpät zahnaný. Víťazstvo 'Talianska je isté (?).

    Angl ický časopis o nás. Amsterdam, 25. mája. Londýnsky „Daily

    Mail* v úvodníku s 22. mája píše: Dnes sem přišlé chýry dokazujú, že Ra

    kúšania a Uhria, ktorí — ako to niekoľko našich falošných prorokov rozprávalo — sú udajne vysilení, na taliansky front takou .prudkosťou a rozhorčenostou útočia, ako to Nemci pri Ver-dune urobili. Nepriateľ dosial na šesť mil postúpil na fronte asi desať míľ dlhom, ale pri takejto vojne na vrchovatom, neschodnom území pre nášho spojenca je ťažkou vecou, aby na jednom bode koncentroval obrovské množstvo delostrelectva a pechoty a kým bude môcť napred priviesť reservu, medzi časom môže sa stať potrebným, aby cúvol. Práve tú istú taktiku sledovali aj Nemci v prvej dobe verdunskej bitky.

    Zo západného bojišťa. ^ozlaorčené boje na okolí

    Wertíuna. Hlavný válečný stán nemecký 24. mája

    o západnom bojišti vydal nasledovnú úradnú zprávu :

    Od Givenchy na juhozápad nepatrné anglické sily viackrát napadly naše nové posicie. Len po jednom mužovi vniklo do posicií a aj títo padli v boji z blízka. Ostatne všetky ú toky pri veľmi veľkých ztra-tácli Angličanov sme odrazili, taktiež menšie oddelenia pri Hulluchu a Blairville.

    Od Nouvrona na juhovýchod, od Moulin sour Touvenlu na severozápad a na okolí od Prunay na sever s l a b é f r a n c ú z s k e p o k u s y o ú t o k s a z m a ř i l y .

    Na ľavo od Maasu palbou pechoty a strojových pušiek ľahkým spôsobom sme odrazili na juhozápadnom úbočí Mort Homme výpad Francúzov.

    Thúringské čaty bezprostredne pri Maase ležiacu obec Cumiéres útokom dobily. Dosiaľ sme zajali vyše 300 Francúzov, medzi nimi 8 dôstojníkov.

    Od rieky na východ, na okolí Douau-monta nepriateľ zopakoval svoje prudké útoky. V našej paľbe utrpel vai'mi ťažké z t ráty . Naše hrdinské pluky priechodne utratené územia . takmer bez výnimky zpät zadovážily a medzi tým z a j a l y v y š e 500 m u ž o v . Zápas z oboch strán pri hodení do boja veľmi silného delostrelectva ešte trvá.

    Verdunská bi tka. -Frankfurt, 25. mája. Na veľkom hlav

    nom válečjiom stane meškajúci osobitý spravodajca TFrankfurter Zeitung*-u v dlhšej refe-ráde zmieňuje sa o skutočnosti, že boj pri Ver-duqe už štvrť roka trvá a žo behpm tohto času Francúzi tam dve pätiny celej svojej armády postavili do boja. Svet sa dakedy bude čudovať, ked pomery síl dvoch nepriateľov číselne budú stáť předním. Už sanegalski a marokkánski vojaci museli nahradiť zmenšené čaty bielych. Černochov a bielych spolu ženu do ohňa, do vražedlnej palby nemeckých batterií a všetky znaky na to poukazujú, že francúzske čaty i napriek brutálnemu trestnému rozkazu Baree-lairesa vdačnejšie idú do nemeckého zajatia. V každom čase síce boli takí, ktorí prebehli k nepriateľovi, ale tá nová skutočnosť, že sa už celé skupiny rozhodnú ku tomu, ľudí skutočne môže pohnúť k rozmýšľaniu.

    Žiadosť francúzskych socialistov, Viedeň, 25. mája. Dľa švajčiarskych ča

    sopisov vo francúzskom parlamente 80 socialistov vyzvalo vládu, aby v parlamente predostrela verejnosti nové podmienky pokoja so strany Francúzska.

    Vyššia snemovňa pri jala zákon o zbrannej moci.

    Londýn, 24. mája,., (Reuíer.) Vyššia snemovňa návrh zákona o vojenskej službe v tretom čítaní prijala.

    Položenie na ruskom a balkánskom bojišti.

    Mestůar Rusov. (Úradná zpráva generálneho štábu rakú

    sko-uhorskej armády vydaná 24. mája.) Ruské a juhovýchodné bojiště: Niet

    významnejšej udalosti. Podmaršall Hôfer,

    námestník šéfa generálneho štábu.

    Hlavný válečný stán nemecký 24. mája vydal nasledovnú úradnú zprávu:

    ' Východné bojiště: Na okolí Pulkarnu (od Rigy na juhovýchod) nemecké čaty o d o-h n a l y R u s o v z jednej medzi čiarami dvoch stránok ležiacej 'zákopy. 68 Rusov sme zajali. Z ostatných frontov niet čo zvláštnejšieho oznámiť.

    Balkánske bojiště : Položenie je nezmenené.

    Vyprázdnená g r é c k a obec. Paríž, 24. mája. Havasova ageneia ozna

    muje zo Salónik, že Gréci vyprázdnili obec Poroy, ktorú obsadily štvordohodové vojská.

    Vojna na mori. Americká nota Anglicka.

    Washington, 24. mája. (Bezdrôtový te-legramm zasfupiteľa Woiffovej agencie.) Novú notu Ameriky, litorá je novým ohradzovaním sa proti miešaniu sa do práv americkej pošty, včera predostreli predsedovi Wilsonovi a pravdepodobne dnes ju pošlú do Londýna. Notu vo

    všeobecnosti vypracovali v zahraničnom úrade. Wilson zo svojej strany niekoľko viet doloží k note. Nota dľa chýru odhradzuje sa zvláště proti tomu vojenskému pokračovaniu, že do anglických prístavov vozia listy, tam vyhľadajú zo Spojených Štátov poslané a do Spojených Štátov adressované listy a zadržia ich. Nota Spojených Štátov jasne vyhlási, že Spojené Štáty nesúhlasia v pokračovaní tejto politiky, proti ktorej už i zaujaly stanovisko.

    Londýn, 24. mája. „Morning Post" oznamuje z Washingtona : Americkému veľvyslancovi v Londýne odpqyeď na poslednú anglickú notu poiilú telegraficky. Americká vláda y note postaví sa na to stanovisko, že zadržanie a zhabanie neutrálnych poštových zásielok protiví sa pravidlám ľudského práva a v tejto otázke osobité ustáleným poriadkom. Amerikáni sú rozhorčení predovšetkým pre ten anglický zvyk, že poštu oďvážajúaz lodí po otvorenom mori plávajúcich, ak tÄo lode neprídu do anglicKého prastavu. Nota toto pokračovanie vyhlasuje za skutok moci, ktorý ničím nemožno ospravedlniť. Týmto zmaria všetek neutrálny obchod, ktorý sa nekoná s prispením Anglicka.

    Londýn, 24. mája. Reutarova kanceíľária oznamuje z Yvashingtona: Predseda \Vilson včara skončil notu, ktorú v záležitosti pošty pošlú Anglicku a poslal ju štátnemu departa-mfintu. Očakáva sa, že štátny sekretár notu dnes podpíše a jej osnovu naskutku odtelegrafujú do Londýna.

    Potopené lode. Londýn, 24. mája. Ageneia Lloyds ozna

    muje : Britský parník „Rhenass" potopili. Taliansku plachtovú locí .Fabricotti* na Stredozemnom mori potopili.

    Londýn, 24. mája. Reuterov'ej agencii oznamujú z Paríža : Francúzsku trojsfažúovú lod .Mysotis" rakúsko-uhorská podmorská loď potopila. Mužstvo zachránili.

    Vojna Turecka. Turecké úradná zprávy.

    Hlavný válečný stán turecký 28. mája vydal nasledovnú úradnú zprávu:

    Z rozličných frontov neprišlo zprávj o významnej udalosti.

    Koncentrovanie angl ických čiat v •" Egypte .

    Lugano, 24. mája. Dľa rímskych súkromných telegrammov tamojšie časopisy oznamujú, že na západnom fronte Lgypta koncentrovali 80.000 hláv počitujúce anglické čaty pod veliteľstvom generála Mahona.

    Mrtví a ranení. Vasko Adalbert kadet 71. pp. 6, Adam-

    koviô Štefan (Nagýudvar) 12. pp. 6 z., Andreas Micbal (Malacká) 90. pp. 1. náhr. kômp. z., Bábos Ján (Vághosszufalu) 12. pp. 10 z., Balaj Michal (Barátszabadi) 71. pp. pridelený 77. pp. 12 f, Baráth Ján (Kiszelfalu) 26. pp. 11 z., Baráth Michal (Kiszelfalu) 26. pp. 11 z., Bartek Pius (Facskó) 71. pp. 2, Bartik Juraj (Széna-vár) 26. pp. 4 z., Bebčák Blažej (Turzófälva) 71. pp. 16, Bellanyi Tomáš (Nagyherestyén) 26. pp. 4 z., Berger Jozef (Trenesénrákó) 71. pp. 15, Bezo Jozef (Zayugróe) 71. pp. 15, Bizony Imrich (Farkasudvar) 14. jb. 3, Blahulják Pavel (Rabcsiea) 71. pp. 16, Bobek Ján (Hegyeshely) 45. pp. náhr. bat. z., Bodony Alexander (Nagy-saľló) 26. pp. 6 z.. Brlás Štefan (Felsôdácsó-lám) 26. pp. 12 z., Bugala Pavel 71. pp. 5, Chalúpka Felix (IJjbeszteree) 71. pp. 13, Chovanec Ján 71. pp. 7, Chovanec Ján (Pámica) 45. pp. náhr. bat. z., Čapica Kalina Ján (Puhó) 71. pp. 10 t , Császár Peter (Babindál) 31. pp. 4. nábr% kômp. f, Černak Štefan (Lutilla) 26. pp. f, Cerny Juraj 71. pp. 6, Čierny Filip (Lutilla) 26. pp. 10 z.. Cillo Andrej 71. pp. pri plukovnom štábe, Cimko Ján (Rádóc) 26.' pp. 8 z., Ciglány Štefan (Magaslak) 26. pp. 11 z., Daniel Ján (Kormosó) 26. pp, U z., Danis An-

    mmmmmm^amm^BĚB

    file:///Vilson

  • o mája 1! S L W E K S K E NO¥IWY

    ej (Berencs) 12. pp. 7 z., Deutsch Abrahám (Ko.mjál) 12. pp. 7 z-, Dinga Karol (Vágsellye) 12. pp. 8 z. (zomrel v Rusku), Doboš Bene-dikt (Zobordaráas) ia. PP- 4 ?•> Dobrovocky Imrich (Úrmény) 12. pp. 2 z., Doletina Gašpar (FelsCapáti) 26. pp. í) z., Dolinsky Juraj (Szé-navár) 26. pp. 2 z., Dijahik Franc (Sempte) TI. pp. lil f, Dreyeňák Jáp (Vitanova) 45. pp. jeaíir, bataiiion z., Drozd Ján (Vár-aeska) 12. pp. 1 z., Dubek Adalbert (Pusztaszentkereszt) 26. pp. 4 z., Duchon Andrej (Sárqs) 89. pp. 6 f, Duška Tomáš (Malacká) 90. pp. 1. náhr. komp. z., Důtka Alojz (Podyilk) 45. pp. náhr. bat. z., Fa-bus Matej (Felsfíszernye) 71. pp. pridelený 77. pp. 5; Fantas Anton (Barslédee) 2tí. pp. 8 z., Feranee. Albin TI. pp. 5, Filip Martin (Repistye) 2tí. pp. 12 z,, Firak Jpzef (Álsozsadány) 26. pp. 9 z., Frinda Ladislay (Vághosszúfalu) 12. pp. 1 z., Friedrich Jozet (Nagyszombat) 90. pp. 3. náhr. komp. z., Gabriel Martin (Nyitranémeti) 12. pp. 2 z., Gábris Štefan (Tótmegyer) 12. pp. 1 z.y Gagyor Jozef (Tesmag, Hpnt) 76. pp. f, Gflzdik Martin (Hladovka) 71. pp. 5, Gažo Pavel (Felsôdacsóläm) 26. pp. 11 z., Ga-žovič Jozef (Nagyszombat) 90. pp. 1. náhr. komp. z., Gergely Jozef (Alsódiós) 90, pp. 1. náhr. komp. z. _ _ _ ^ _

    Predseda Spojených Štátov o pokoji. Berlin, 25. mája. Ňew-yorkský zprávo-

    dajea WolŮovej kancellárie oznamuje bezdrôtovým telegrammom:

    Předseda Wilson v sobotu v Charlotte (North Caroline) z príležitosti 141. výročitého dna vyhlásenia neodvislosti štátu Mecklenburg (North Caroline) p r e d 100.000 I u d m i povedal reč, v ktorej medzi iným rozvinul nasle? dovné:

    P r e S p o j e n é Š t á t y n a s t a l č a s , a b y s v o j e s l u ž b y p o n u k l y ku z; p ä t u v e d e n i u p o k o j a me-ď z i e u r ó p s k y m i v o j n u v e d ú c i m i š t á t m i . Poukážuc na pôvod vzrastu Spojených Štátov Wilson prízvukoval, že sa krajina v skutočnosti nie z južnej skupiny anglických krajín a z Nového Anglicka utvorila, lež že charakteristickou čiastkou, prameň pôvodu Ameriky boly prostredné štáty, New-Pensylvánia a New-Jersey, v ktorých od počiatku bola miešanina rozličných plemien, tento charakteristický znak Spojených Štátov. Ľudia, ktorí pôvodne sem prišli a ktorí sa odtedy sem prisťahovali, ohľadom krvi, tradicií a zkušeností sa velmi líšili, ale väeteia rovnako boli preniknutí náruživcsfou za ľudskú slobodu. Amerika, ktorá bola stápacím téglom najrozdielnejších živlov, vždy a vždy kysla. Uprostred tohto kysnutia, patrne vtedy, ked krísa tohto kysnutia dosiahla svojho vrchola, zastihla nás velká katastrofa svetovej vojny. V tejto sa potom deje to isté, čo sa v Amerike dialo, zápas národných základných pochopov, národných tradícií, národnej politiky a politických systémov. E u r ó p a z a p l i e t l a s a d o v o j n y , m y s a a l e — hovoril Wilson — p r i d ŕ ž a m e p o k o j a , a b y s m e v i d e l i , č o s a m ô ž e v y v i n ú ť z t ý c h t o v e c í , k e d p r í d u d o v r i a c e h o s t y k u j e d n a s druh o u . To čo vidíte diať sa na tamtej strane, je obrovským processom, ktorým boj živlov dla riadenia Božieho môže byť zmenený v postavenie živlov jednoho k druhému a v ich spoluúčinkovanie.

    Lebo je zaujímavou okolnosťou, že válečné operácie nepostupujú.-Tieto vriace protivy, ktoré sa stýkajú, neukazujú postup jednej proti druhej.

    K e d s a n e v l á d z e t e p r e m ô c ť , t a k s a m u s í t e r a d i ť/ Tu v Amerike sme vám chceli postaviť príklad, ako možno svet na základe slobody, spoluúčinkovania a pokoja spojiť. S touto velkou zkúsenostou, cez ktorú sme prešli, Amerika stala sa takrečeno prorockým vzorom ľudského pokolenia.

    Čo chcete začať so svojou mocou ? V násilie ju chcete zmeniť, a či v pokoj ku zachráneniu spoločnosti?

    Wilson takto skončil svoju reč : S radostnu by som sa oddal myšlienke, aby duch tejto hodiny vyjadrený bol v tom našom predstavení, že my posvätný symbol rozvahy, slávy ústupnosti a spravodlivého rozsudku postavíme

    svetu a takto upamälúvame svet na tieto slová, svätého Písma: Po víchrici, zemetrasení a požiari prichádza tichý a sladký hlas ľudskosti.

    Neapecfciá mienka p WU«!>novej r-eči. Berlin, 25. mája.. Na reč Wilsona ..Lor

    kalanzeíger" poznamenáva : Wilson najsamprv nepodvratne musí dokázať, že v jeho politických náhľadoch nastaja. základná, vnútorná zmena jestli chce, aby sme verili v jeho nežnom slove ľudskosti. Dňa 5. mája Amerike poslaná nemecká nota poukazuje na prostriedky, ktorými toto môže dokázať. Nota ho vyzýva, aby držanie v úctivosti medzinárodného práva od naši ch nepriateľov njelen žiadal, lež i previedol. Len keď sa mu to podarí, dokáže pred celým svetom, že z jednej strany voči každému vojnu vedúcemu štátu je jednako nestranný, z druhej sírany že sa na ťažkú, aíe vďačnú úlohu sprostredkovania pokoja môže podujať s výhľadom na zdar. Časopis konečne vyzýva Wilsona, aby vzhľadom na reči Poineeréa a Greya prípravné práce zvláště v Paríži a Londýne započal, aby odstránil prekážky, ktoré stoja v ceste splneniu jeho žiadosti.

    Berlinské Časopisy o osvedčení Bethmann-Hollwega.

    Berlin, 24. mája. Ranné časopisy obšírne sa zaoberajú s vyhláseniami ríšskeho kancellára pred americkým novipárom VVie-gandom a prízvukujú, že Bethmann-Rollweg aj teraz pokojné ciele Nemecka postavil voči bojovným cieľom našich nepriateľov.

    „Vossische Zeitung" píše: Ťažište vyhlásení ríšskeho kancellára leží v tom vyzvaní, ktoré upravuje na vojnu vedúce štáty, aby sa postavily na stanovisko skutočnosti. Padnutie Lútticha ako tak bolo možno tajit za pár týždňov, padnutie Dardanell tiež obdivuhodnou pokojnosfou štyriadvedsiatimi hodinami vopred oznamovali, ale válečné položenie konečne predsa, lea nemožno odchylne od skutočného položenia a v protivé s každou pravdou zatajovať. Anglicko tento raz nahuc-kaním národov jedného proti druhému výnimočne spravilo zlý obehcd, preto robí teraz pokus o huckanie spojeneckého štátu proti pruskému ľudu a pruskej v'áde. Na tomto poli pre Greya nerastie mnoho vavrínov. Nech sa radšej postaví na stanovisko skutočnosti, ako to ríšsky kancellár žiada. (

    „Germania" píše: Naši nepriatelia ešte nechcú uznať skutočné válečné položenie, ale An-glickosa môže naučiť od svojich spojencov, že preťahovanie uznania válečného položenia na žiadon pád im nemôže priniesť výhodu lež len samú škodu. Ochota ríšskeho kancellára, aby sa hrozné prelievanie krvi braním do ohľadu skutočného stavu zakončilo, obsahuje to vážne upozornenie našim nepriateľom, aby nenapiužili strunu, lež aby použili príležitosť, kým nebude pozde.

    CHÝRNÍK. Budapest, 25. mája.

    P o č a s i e máme v Budapešti jasné a lavné. — Po krajine panovalo premenlivé počasie. Na početných stranách bola búrka a dažde, miestami aj ladovec. Tem peratúra poskočila. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá lavné počasie, miestami dážd, búrku.

    Zmena adressy. Často sa stáva, že si predplatitelia žiadajú, aby im vydavatelstvo .Slovenské Noviny" na inú adressu posielalo. Vydavateľstvo týmto žiadostam svedomité vyhovie a urobí všetko možné, aby predplatitelia náš časopis aj na novom mieste ich zdržovania sa punktovne dostávali. Jestli sa však pri rozposielaní časopisu tu i tu prihodí opozdenie, to pripísať treba hlavne tomu, že patričný predplatiteľ vydavateľstvu nesděli l svojudosavádnu adressu. V tomto páde vydavateľstvo cieľom správnej evidencie prv, než by zasielalo časopis na novú adressu, zpomedzi vyše 20.000 adries musí vyhľadať, na aký čas sú predplatené a kam boly dotiaľ posielané Slov. Noviny, aby časopis nechodil na dve adressy, alebo aby vôbec neprestal chodiť patričnému predplatiteľovi. Aby sme tomuto mnoho času A veľkú prácu vyžadujúcemu pokračovaniu a prípadným premeškaniam a omylom vyhii, prosíme pri zmene adressy vždy sdslit aj d o s a v á d n u a d r e s s u .

    Arciknieža F r a n o Salvátor v Piešťanoch. Arciknieža Franc Salvátor, generálny inšpektor zdravotníckeho opatrovania v krajine 80. mája príde do Piešťan ku slávnosti otvorenia tam založenej válečnej nemocnice „Pro Patria". Táto nemocnica bude jednou z naj-vacšính zdravotníckych ustanovizieň v krajine, nakoľko pre 30C0 chorých vojakov jo v nej miesta. Do Pieštan vtedy piíde i kráľovský kommissár predseda Spolku uhorského Červeného kríža gróf Andrej Csekonics, ktorý arciknieža Franca Salvátora už na ceste na jednej stanici privíta a odprevadí do Piešťan. Arciknieža po piešťanskej slávnosti navštívi viac nemocníc a zotavovacích miest na Horniakoch.

    Sjoarť A r t u r a Gorgeiho. Telesné pozostatky generála Artura Gorgeiho v Národnom Museume, vavřínovými a palmovými stromami a iným južným rastlinstvom ozdobenej dvorane ležia v rakvi na skvostnom sarkofágu gréckeho štýlu. Na rakvi sú vence rodiny. Pod rakvou vystretá je medail'ou hrdinstva vyznačená 48-nická zástava, pri nej klobúk generála z r. 1848. a jedon jazdecký meč tiež z x. 1848. Pri katafalku sú Gorgeiho medaille hrdinstva I. a II. triedy. Schody katafalku pokrýva množstvo vencov príbuzných, vlády, hlavného mesta Budapešti a ctiteľov zosnulého. V zatemnenej miestností pri štyroch uhloch katafalku v mohutných amforách blčia plamene vínnej silice. V stredu na poludnie otvorili brány Národného Museuma a do 7. hodiny večer veľmi mnohí obzreli si rakev Gorgeiho. Pohrab bude cms, vo štvrtok popoludní. Medzi prípisami sústrasti, ktoré dostáva rodina zosnulého, je i list ministerského predsedu grófa Stefana Tiszu, ktorý medzi iným píše, že Gorgei bol veľký tak v hodine činu, jak za dlhé desaťročia útrap, ktoré so šľachetnou hrdosťou prenášal; keď videl že ďalší boj nemá cieľa, bez váhania prevzal celú ťarchu zakončenia boja a trpezlivo znášal kliatby a zášt zavedeného národa. V slávnych, ducha povznášajúcich dňoch terajšej svetovej vojny stupňovanou sliou cítime, kolko vzácnych síl bolo zmrhaných v bojoch minulosti a vzdávame vďaku Božskej Prozřetelnosti a všetkým, ktorí uhorský národ urobili účastným požehnaní stáleho pokoja medzi kráľom a národom. Tento pokoj Gorgei vítal s celou vrúcnosťou svojej silnej duše a ked sa i nemohol zúčastniť práce, ktorá sa na základe vyrovnania započala, Božská Prozreteľnosť mu dovolila dožiť rozptýlenia sa zaznávania jeho osoby a víťazstvo pravdy.

    Š tvr tá válečná pôžička. Na upisova cie miesta štvrtej válečnej pôžičky v posledné dni došlo také množstvo úpisov od jednotlivcov, sporiteľní zbojišta, že úradníci patričných bánk ani prácou vo dne v noci neboli ešte vstavé všetko spracovať a takto konečný výsledok štvrtej válečnej pôžičky ešteneni ustálený. S prácou sú ešte ani teraz nie hotoví, ale toľkd~je už isté, že s obnosom, upísaným na terajšiu pôžičku, výsledok všetkých štyroch uhorských válečných pôžičiek prevyšuje 6 mil-liardov korún. Na dosavadně válečné pôžičky v Rakúsku a u nás upísali blízo 20 milliardov korún, čo je jasným dôkazom hospodárskej sily našej monarchie. Na štvrtú válečnú pôžičku medzi inými ešte upísali: Pokladnica rím.-kat cirkvi v Bobrovci v st. liptovskej 6200 (Da všetky pôžičky 41.600), Prešporská Všeobecná sporiteľňa uč. spol. jedon million, Krajinský spořitelny a úverový ústav učiteľov s novším úpisom 423.500, Ústredná pokladnica hlavného mesta Budapešti zo sirotských peňazí 105.000, Správa panstva kniežaťa Ódescalciho v Ilonde 500.000, Ján Okolicsányi v Okoličnom v st. liptovskej 100.000, mesto Koložvár 500.000, základiny hlavného mesla Budapešti 500.000, sirotská vrchnosť stolice Hajdu 100.000, Ernest Gyorgy v Prešove 100.000, Sporiteľňa v Nových Zámkoch novších 100.000, Krajinská pensijná základina obecních a okolnýeh lekárov 100.000, Jozef Torok 100 000, Morská plavebná účast, spol. „Atlantica* 500.000, Prešporská Banka úô. spol. 200.000, Gazdovská a priemyselnú banka v Bánovciach v st. trenčianskej 100.000, Dielňa na čukoládu a na cukríky úč. spol. v Trnave 110.000, mesto Pécs jedon million, v rreste Temesváre na štvrtú pôžičku upísali vyše 40 millionov, Novo-peštianska obchodná a priemyselná banka 50.000 korún atd.

    I

  • Zkáza masta Rimini. Z Zurichu oznamujú, žo mesto Rimini zemetrasenia takmer celkom spustošilo. Chrám Collonella sa srótil, Teatro Mossino, budova präfektúry a mestský dom sú na srútenie a museli ich zavreť. Veími mnoho domov leží v rumoch, vyše 1000 domov je velmi porvjehané. Zemetrasenie v Rimini spôsobilo velký strach. Ľudia na uliciach plakali a modlili sa, ženské volaly, že je toťo trest za mnohé prelievanie krvi. Zemetrasenie aj na okolí Rimini narobilo mnoho škody.

    Obchod koží s vlnou. Vláda vydala nariadenie pofahujúce sa na obchod, na vyrobenie a na prevážanie koží s YIÍIOU. DIÄ nariadenia takéto kože len s dovolením ministra obchodu a za podmienok ustálených slobodná do obchodu uviesť. Ku prevážaniu koží s vlnou treba certifikát.

    Povodeň pozdĺž dolného toku Dunaja. Z Bukurešti oznamujú, že sa Dunaj pozdĺž svojho dolného toku rozvodňuje. Na okolí Tutče viac obcí je pod vodou, siatiny sú zaplavené a premávka len na člnkoch je možná. Vonkajš e Caste mesta Tulče sú tiež zaliate vedou a chudobní obyvatelia týchto častí mesta museli sa vysfahovaf zo svojich bytov. Vláda nariadila povodňou navštívených ľudí z okolia dolného toku Dunaja odviezf do dedín iných stolíc.

    L a c n á bravčovina. Z Miškovca oznamujú, ?.e mešfanosta výboru pre verojné stravovanie mestá oznámil, že mesto má 762 ošípaných, ktoré začiatkom júna začnú ktaf. Kilo graihm bravčoviny bude za 4 koruny 80 halierov a túto cenu toho roku nezdvihnú.

    Foklad n a dne mora. Z Amsterdamu oznamujú, že parník „Batavier", ktorý chodil medzi Rotterdamom a Londýnom, 13. mája na ceste do Londýna narazil na míau a utonul. N$ lodi bolo zlatých peňazí v hodnote 884.000 holiandských zlatých, ktoré Hollandská banka poslala Anglickej banke.

    Kto vie niečo o Šándorovi K o r d o s, ktorý slúžil pri 32. jágerskom bataillone, v novembri roku 1014. dostal sa do ruského zaja

    tia, najprv bol v Simbirsku, potom v Moskve v nemecnici, žatým v Bozarni Karabulak (Saratovská gub) a od 15. marca r. 1915. nedal o sebe znaf, nech to láskavé sdelí jeho utrápenej matke na adressu: Kordos Anna, Né-metiipese, Liptómegye. Za ustávame vďačne zaplatí.

    J e d e n i e je pôžitkom, k e J máme appelít. Bohužiaľ sú . India, ktori nikdy nemajú appelíí. Takíto Iudia jedia lon s nevolou, zle zažívajú, sú stálo mdlí, nevolní ii nespokojní. Majú často bolesti v žalúdku, kŕče, ho-lúčku a ncrvosilu, mdlobu ako aj iné prínady, súvisiace s trovením žalúdka. Ako nepočetné poctakovaeie Jisty do!ia?.ujú, dajú ea lielo chorobné prípady velmi lahkó odstranit, jestli silnú švédsku tinktúru (tinclura tvedioa) ai ži vol non essenciou alebo batsamom menovaní uží-lamo. Napomáha, appelft a trovenie, čisti, utišuje bolesti, i.ánoiiiáha zámenu látok, zväčšuje vzdorovaciu schopnosť čr.ovta íalúdna, obživuje obeh krvi a chráni zažívacie ú•itľiľje pred škodlivými vplyvami. Tento starý osvedčený domáci prostriedok nemal by ani v jednom dóme chybět. Utijadsajime .'! vefké tlaša za íi korún, alebo 12 malých lu-iek Jranko za .4 koruny u lekárnika K. V. ťellera, S.ubioa, Ca.alrála č. 21. (Záhrebská stolica).

    ZO SÚDNEJ SIENE.. — Odsúdení fabr ikant i strojov. Pred

    pár robami velmi mnohí oznámili firmu na stroje „F. KáĽai a Spoločník." Clenami firmy boli Ferdinand Kállai a tohto synovia Viktor a Steían a s nimi spolu aj agent Július Trebitsch sa dosial na lavicu obžalovaných. Obžalovaní pochodili celú krajinu, gazdom na zmenky predávali stroje, ktoré však v mnohých pádoch neposlali, ale na zmenky vyzdvihli peniaze. Ročný obrat firmy obnášal polmilliona korún. Ked bolo y.io s nimi, dvaja synovia KáUaiho otvorili nový obchod, do ktorého previezli hotové stroje z otcovskej iabriky. Najväčšmi bol oškodený pra-yotrtr dr Eugen Horty, ktorý Kállaiovcom požičal £00.000 korún. Súdna stolica otca odsúdila na šest rokov do trestnice a na 100 korún peňažnej pokuty, Viktora Kállaiho na poltrela roka a na 100 korún peňažnej pokuty, Stefana Kállaiho na, poldruha roka a agenta Trebitscha na 10

    mesiacov do žalára. Kráľ. tabula Trebitschov trest zdvihla na jeden rok žalára. Starý Kállai if.edzi časom vo väzení zomrel. Král. kúria v utorok a stredu sa zaoberala so záležitostou a trest Viktora Kállaiho a Júliusa Trebitscha potvrdila. Záležitost Stefana Kállaiho, ktorý koná vojenskú službu, kráľ. kúria len po vojne bude pojednávat.

    — Liferanti, ktorí nelifrujú. Obchodníci Béla a Edvard Schônfeld podujali sa na lifrovanie 700 metr. centov fazule pre armádu, ale vojenský hlavný podujimatel Ernest Zahler, ktorý so Schonfeldovcí uzavrel smluvu, darmo súril lifrovanie, fazulu nemohol dostat. Na jeho oznámenie proti Schonfeldovcom a proti pra-votárovi drovi Ludvíkovi Zakárovi, ktorý smluvu písal, bolo zavedené pokračovanie. Súdna stolica Bélu Schonfelda a Edvarda SehíJnlelda odsúdila každého na 8 mesiacov do žalára a na 2000 korún peňažnej pokuty, advokáta Za-ltúra však oslobodi'a zped obžaloby.

    Zodnovednv rednktor : Karol Csecsotka.

    o SO''percentov lacnejšia ! Araeŕik-inskä domáca káva, veľmi' voňavá, výdatná a úsporná. 5 kilové vrece na pEŕb'ú ,s;o!u s cukrom ku'

    tomu potrebným ;:a IL 2%'.— na dobierku lifŕuje:

    Ä, SAPIRÄ,; vývoz kávy Tiszžäfeogdáiiy ô. 22S.

    Pre : maďarško-nei rešpondenriu, pre mauarsKo-

    .sloyenskú korrespoudencin prijme "sa zkúsená pisári.a so zřetelným písmom a dobrými referenciami. Trváce po-s'avenie v jednej rrra'ej obci Horvntska. Otľerty s odpisom svedoetiev, fotografiou á udaním nárokov treba poslať na E. V. Fet-

    lera, Zagreb, Jurjevska í l , &.

    f~\4-l r> X r T 7 bradovico na • tvári a na rukách, \J (^otoai JÉ.