Dvojdyšníky Staopkatoplutvovce Lúčoplutvovce – Chrupkokostnaté Kostnaté

Charakteristika Dvojdyšníky majú okrem žiaber aj jednoduché

pľúca na dýchanie vzduchu.Môžu žiť v močiaroch s nepriaznivými kyslíkovými podmienkami a dokážu prežiť aj mimo vody. Africký bahník západoafrický (Protopterus annectens) sa v období sucha zatvára do bahnistého kokónu na dne vyschnutého jazera a čaká, kým sa jazero opäť naplní

Bahník západoafrický (Protopterus annectens) je asi 5 centimetrová ryba. Dá sa ľahko pomýliť s bahníkom východoafrickým. Bahník je veľký obranca svojho potomstva. Napadne aj väčšieho predátora ako je on sám. V období sucha sa zatvára do bahnistého kokónu na dne vyschnutého jazera a čaká, kým sa jazero opäť naplní.

Stopkatoplutvé (Crossopterygii) majú kosti lopatkového a panvového pásma uložené vo vlastnej svalovine a sú schopné podopierať telo. Sú základom budúcich končatín. Stopkatoplutvovce sú predkovia všetkých štvornohých stavovcov. Majú svaly v plutvách.

Latiméria divná (Latimeria chalumnae) je jediným dnes žijúcim

druhom tejto podtriedy rýb. Vedci sa dlho domnievali, že táto skupina rýb vyhynula pred 70 mil rokov. V roku 1938 však takúto rybu ulovili pri Madagaskare. Latiméria dosahuje dĺžku 1,9 m. V súčasnosti je predmetom intenzívneho bádania, ako aj bohatým zdrojom prekvapujúcich objavov. Latiméria divná (Latimeria chalumnae) je jediným dnes žijúcim druhom tejto podtriedy rýb.

Chrupkokostnaté ryby (Chondrostei) sa vo fylogenéze nachádzajú niekde medzi drsnokožcami, ktoré majú chrupkovitú kostru, a kostnatými rybami.

Najpočetnejším rodom sú jesetery. Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedti) dosahuje dĺžku 2,3 m. Žije v Kaspickom a Čiernom mori. Je to cenná, hospodársky významná ryba. Patrí medzi najčastejšie lovené jesetery.

Ďalším zástupcom je vyza veľká (Huso huso), najväčšia z jeseterovitých rýb, ktorá môže dosiahnuť dĺžku až 5 m. Vyza žije v Kaspickom, Čiernom a Azovskom mori, často sa vyskytuje i v dolnom toku Volgy, na Morave a Váhu. Má krátky trojuholníkový rypáčik, ploché fúzy

ZnakyVäčšinou majú prieduch Čeľuste sú zavesené veľmi zvláštnym spôsobom Recentné druhy majú chrupavkovitú kostru. Chvostová plutva je heterocerkná. Množstvo šupín je malé. Inak ale ide o zoskupenie pomerne rôznorodých skupín rýb.Chrbtové štíty, ktoré sú zvýšené len v strede.

Je to počtom najväčšia skupina stavovcov. Variabilita rýb je veľmi veľká, existujú druhy dravé (karnivorné), všežravé, bylinožravé (herbivorné), aj parazitické.

Podobne ako ostatné ryby majú aj kostnaté ryby žiabre, ako aj plutvy , ktoré im umožňujú ovládať svoj pohyb. Plynový mechúr, ak ho majú, je naplnený plynom a pomocou neho regulujú svoj vztlak a udržiavajú ho v úzkom rozpätí.

Kostra kostnatých rýb sa skladá z lebky, chrbtice a plutiev. Žiabre sú párové a umiestnené v zadnej časti hlavy. Na rozdiel od drsnokožcov je žiabrový otvor prekrytý kosteným viečkom (skrelou - operculum). Väčšina rýb má ľahké, pružné cykloidné alebo ktenoidné šupiny (squame), na ktorých je spravidla tenká vrstva kože vylučujúca sliz určený predovšetkým na odpudzovanie parazitov a choroboplodných organizmov. Niektoré druhy nemajú vôbec šupiny alebo majú veľké ochranné platne.

Charakteristickým znakom rýb sú plutvy, ktoré im umožňujú pohyb.

rady: Slede – Sleď, Sardinka,Šprot, Losos Tresky – Treska Úhory – Muréna Ostrieže – Makrela, Tuniak Ihly – Ihla morská, Koníček morský Platesy – Platesa Štvorzubce - Štvorzubec

Sardinka

Makrela

Muréna

Losos

Platesa

ŠprotŠtvorzubec

Pterois pestrý Amphiprion

Epinephelus Muréna

Ryby, väčšinou morské majú značný význam pre výživu ľudstva. Tvoria približne 15% živočíšnej potravy.

Ryby sú pre športových rybárov nielen mäsom ale aj zdrojom oddychu a relaxacie.