morfonologické rozdiely

74 | S t r a n a

3 MORFONOLOGICKÉ ROZDIELY

3.1 ALTERNÁCIE

Alternácie sú zmeny hlások pod vplyvom morfém, a to pred gramatickými morfémami (GM),

modifikačnými morfémami (MM) a derivačnými morfémami (DM). Výsledkom zmien sú

alternanty, ktoré sa delia na vokalické a konsonantické, v rámci obidvoch skupín alternanty

s nulou (vznikové typy nula/vokál, nula/konsonant a zánikové typy vokál/nula, konso-

nant/nula). Medzi pomerom vokálov a konsonantov a pomerom vokalických a konsonantic-

kých alternantov je výrazná súvislosť; viac vokálov a vokalických alternácií je v slovenčine,

viac konsonantov a konsonantických alternácií je v poľštine. Súhrnne je v slovenčine najme-

nej konsonantických alternácií zo západoslovanských jazykov, pretože v slovenčine sú osla-

bené pozície pred GM a existuje v nej výrazná tendencia po jednotnom tvarotvornom základe

(Sokolová, 2000).

Alternácie v obidvoch jazykoch možno rozdeliť na:

I. vokalické alternácie: a) kvantitatívne alternácie korelovaných vokálov sú len

v slovenčine, ostatné typy sú v obidvoch jazykoch; b) kvalitatívne alternácie nekorelova-

ných vokálov; c) alternácie s nulou () a d) vokalicko-konsonantické alternácie;

II. konsonantické alternácie: a) alternácie korelovaných konsonantov, b) alternácie nekore-

lovaných konsonantov, c) alternácie konsonantických skupín.

3.1.1 Vokalické alternácie

3.1.1.1 V slovenčine sú základné kvantitatívne vokalické alternácie, pri ktorých krátky

vokál alternuje pravidelne s korelovaným dlhým vokálom alebo diftongom pred gramatický-

mi a modifikačnými morfémami. Korelované alternácie sú pravidelne pred GM v Gpl. všet-

kých substantív v slovenčine V/V‘ (krava kráv, mesto miest, časy čias).

[a/a:] GM – Gpl. feminín a neutier: vrana vrán, báb, vrážd, pást; tango táng, sált

MM – pri transflexnej imperfektivizácii: dotlačiť dotláčať, odrážať, preplácať, dosádzať

[i/i:] GM – Gpl. feminín, neutier: sila síl, líp, žíl, krívd, skríň, dýň, kolegýň; skriptum skrípt, učilíšť

MM – pri imperfektivizácii pred –vať/-ať: využiť využívať, obšívať, míňať, umývať

[u/u:] GM – Gpl. feminín, neutier: ruka rúk, múch, gúľ; puto pút

MM – pri imperfektivizácii pred –ať: zabudnúť zabúdať, doúčať, odpúšťať, prebúdzať, vypúšťať

[a/ a] GM – Gpl. žaba žiab, šiat, tiav, fliaš, čiaš; časy čias

– numerálne tvary pre životné maskulína: desať desiati

MM – pri imperfektivizácii pred –ať: okadiť okiadzať

[e/ e] GM – Gpl. feminín, neutier: žena žien, ciest, viet, briez, dvier; teleso telies; pliec, miest, vriec

– numerálne tvary pre životné maskulína: šesť šiesti, siedmi

MM – pri imperfektivizácii pred –ať: presvedčiť presviedčať, zamieňať, predbiehať, prilietať

[o/ o] GM – Gpl. feminín, neutier: plocha plôch, dobrôt, hôľ, bômb, podôb, kôz, škôl; kolo kôl

– numerálne tvary pre životné maskulína: osem ôsmi

[ / :] GM – Gpl. feminín, neutier: vlna vĺn, vĺh, bĺch, sĺz; jablko jabĺk, sĺnc

MM – pri imperfektivizácii pred –ať: doplniť dopĺňať, spĺňať, prehĺtať, pregĺgať

[ / :] GM – Gpl. feminín, neutier: srna sŕn, čŕt, hŕč; srdce sŕdc, zŕn, pŕs

MM – pri imperfektivizácii pred –ať: dodŕžať, usŕkať, uškŕňať sa, vytŕčať, prehŕňať sa, dotvŕdzať

Alternácie centrálnych vokálov a, i, u sa využívajú v morfologickom systéme pred GM

a MM, ale aj v derivačnom systéme (pred DM: hlávka, žienka, nôžka, rúčka; desiaty, siedmy,

ôsmy) a sú obojsmerné. Slovenčina má korelované kvantitatívne alternácie menej frekvento-

M. Sokolová – M. Vojteková – W. Mirosławska – M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami

75 | S t r a n a

vaných vokalických hlások l/ĺ, r/ŕ, a/ia, e/ie, o/ô29

(vĺn, chĺpok, spĺňať; sŕn, hŕstka, usŕkať;

žiab, desiaty, briadka; žien, kvietok, prienik, siedmy; nôh, nôžka, bôľ, ôsmy).

3.1.1.2 Opačné (inverzné) kvantitatívne vokalické alternanty, pri ktorých dlhý vokál

alternuje s krátkym, sú v slovenčine pred inými gramatickými a modifikačnými morfémami

než pri základných alternáciách. Typ diftong/krátky vokál je pri časovacom vzore niesť (ne-

sie, trasie) a v Gsg. maskulín (dážď dažďa, vietor vetra, stôl stola):

[a:/a] GM – všetky tvary okrem Nsg. niektorých maskulín: dážď dažďa, mrazu; vokatív Pán Pane!

– tvary zámen: náš naším, vaši

– pri konjugácii v prézente: rásť rastie, pásť, klásť

MM – pri imperfektivizácii pred –ovať: zvážiť zvažovať, zabraňovať, prihlasovať, ukazovať

– pri stupňovaní: krátky kratší, krajší

[i:/i] GM – pri konjugácii: ísť, hrýzť (vyhrýzť vyhryzie), l-ové tvary: prísť prišiel, zísť

MM – pri imperfektivizácii pred –ovať: opísať opisovať, rozširovať, znižovať, odlišovať

– pri stupňovaní: nízky nižší, bližší

[u:/u] GM – pri konjugácii: húsť hudie

MM – pri imperfektivizácii pred –ovať: zúžiť zužovať, donucovať, vylučovať

– pri stupňovaní: úzky užší

[ :/ ] GM – konjugácia: tĺcť tlčie a jeho deriváty vytĺcť, dotĺcť

MM – pri imperfektivizácii pred –ovať: predĺžiť predlžovať

[ :/ ] MM – pri imperfektivizácii pred –ovať: dovŕšiť dovršovať, dokrmovať, vyvršovať sa

[ a/a] GM – prézent: triasť trasie, priasť pradie, priať praje, kliať; l-ové tvary: vziať vzal

MM – pri imperfektivizácii pred –ovať: vzdialiť sa vzďaľovať sa, dosahovať, vťahovať

[ e/e] GM – všetky tvary okrem Nsg. maskulín: vietor vetra, chleba

– slovesné tvary vzorov niesť: viezť vezie, viesť/vedie, riecť/rečie,

pliesť/pletie

MM – pri imperfektivizácii pred –ať: zamiesť zametať, vypekať, vytekať, vypletať, vpletať

[ o/o] GM – všetky tvary okrem Nsg: stôl stola, kôň/koňa, kôš/koša, kôl/kola, vôl/vola

– l-ové tvary: môcť mohol, dôjsť/došiel

– tvary zámen: môj moja, moje

Slovenčina má aj inverzné podoby typu ĺ/l, ŕ/r (tĺcť tlčie, sklz, predlžovať; zavŕšiť

završovať, vrt), ia/a, ie/e, ô/o (priať praje, mesačný; strieľať strelec; stôl stolík, drôt

drotovať). Alternácie s periférnymi hláskami é, ó, napr. é/e, o/ó, ó/o sú len pred DM, pri-

čom sa obmedzujú hlavne na adjektívne deriváty internacionalizmov (téma tematický, sóda

sodný).

3.1.1.3 Kvalitatívne alternácie sú menej pravidelné než kvantitatívne, ale existujú

v obidvoch jazykoch, napr. –ovať/-uje, -ować/-uje, -ywać/-uje, -iwać/-uje.

a) Najčastejšie kvalitatívne alternácie v slovenčine:

[o/u] GM – tvary pri vzore pracovať: kupovať kupuje, kovať kuje, hotovať hotuje

[o/a] MM – pri imperfektivizácii pred –ovať: vylomiť vylamovať, vyhadzovať, vhadzovať

[ o/a:] MM – pri imperfektivizácii pred –ať: premôcť sa premáhať sa, vymáhať

[ e/a:] MM – pri imperfektivizácii pred –ať: odniesť odnášať, privádzať, prinášať, dovážať

[ a/ e] MM – pri imperfektivizácii pred –vať: dolievať, usmievať sa, zasievať, ohrievať

Z nekorelovaných typov má slovenčina ešte alternácie ä/ia (typ päta piat, piatka, päť

piaty)30

, a/ie (typ doľahnúť doliehať), ale aj ich inverzné podoby ia/ä (typ zmiasť

zmätie, zmätok, zväzovať), ie/a (typ vliecť vlak, liezť prielaz), z jednosmerných typov sú

to zriedkavé alternácie: a/í (líhať), ia/e (viať veje, smiať sa smiech), ia/i (osiať osi-

29 Kvôli prehľadnosti neuvádzame v texte a tabuľkách fonetickú, ale grafickú realizáciu alternácií. 30 Alternácie ä/ia, ia/ä sú pravidelné pred GM aj DM, hoci vzhľadom na nízku frekvenciu hlásky ä sú zriedkavé, pri možnej

výslovnosti ä ako [e] ich možno spájať s typom ia/e.


76 | S t r a n a

vo), ie/o (tiecť tok), u/o (luhať lož), i/o (napiť sa nápoj). Bohatosť alternácií

s diftongom v slovenčine zodpovedá počtu diftongov, ktorý je najvyšší medzi západoslovan-

skými jazykmi, hoci diftong iu sa na alternáciách nezúčastňuje.

b) Kvalitatívne alternácie v poľštine:

[o/u] GM – Gpl. feminín, neutier: głowa głów, dróg, wód, nóg; morze mórz, pole pól, słów

– v alomorfách –ow-/-uj- pri vzore pracować: pracować pracuje, kupuje

– tvary imperatívu: robić rób!, otwórz!

[y/u] GM – v alomorfách –yw-/-uj- pri vzore pracować: pokazywać pokazuje, związywać, przylatywać

[i/u] GM – v alomorfách –iw-/-uj- pri vzore pracować: zyskiwać zyskuje, przesłuchiwać, wyskakiwać

[ẽ/õ] GM – Gpl. feminín, neutier: ręka rąk, święto świąt, cielęta cieląt

[a/e] GM – niektoré tvary s koncovkou –e: sąsiad sąsiedzie!, lato w lecie, wiara o wierze,

gwiazda o gwieździe, miasto w mieście

– adjektívne tvary Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami: biały bieli

(zast.)/biali

– l-ové tvary pre osobné maskulína: on miał oni mieli

MM – pri gradácii: biały bielszy

[o/e] GM – adjektívne tvary Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami: wesoły weseli

– tvary Vsg., Lsg., Npl.: anioł aniele!, o aniele, anieli

MM – pri gradácii: wesoły weselszy

[u/o] GM – všetky tvary substantív okrem Nsg: stół stołu, Bóg Boga, wóz wozu, sól soli,

róg rogu

– všetky prézentné tvary: móc mogę/możesz;

– tvary zámen: twój twojego; twoja, twojej; mój moja

[u/a] MM – pri imperfektivizácii: pomóc pomagać, osłodzić osładzać

[u/e] GM – l-ové tvary pre osobné maskulína: on wiózł oni wieźli

– tvary Vsg., Lsg.: kościół kościele, popiół popiele

[õ/ẽ] GM – všetky tvary okrem Nsg: gołąb gołębia, ząb zęby, mąż mężowie

[e/a] GM – l-ové tvary: mieć miał/miała (ale mieli)

[e/o] GM – tvary 1. os. sg. a 3. os. pl.: nieść niosę, niosą

Špecifickým znakom poľštiny sú alternácie nosoviek ręka rąk, święto świąt; porov.

aj alternácie pred derivačnými morfémami: pięć piąty, dziewięć dziewiąty, dziesięć

dziesiąty, ręka rączka. V lexémach s poľskou dispalatálnou prehláskou e na a, e na o sa

realizujú vokalické alternácie a/e, o/e, e/ó aj konsonantické alternácie: las w lesie, gwiazda

o gwieździe, biały bieli; czarny czerń, żona żeński; sześć szósty, siedem

siódmy; okrem toho je častá alternácia o/ó osiem ósmy.

3.1.1.4 Okrem uvedených alternácií majú obidva jazyka obojsmerné alternácie s nulou:

a) vznikové alternácie (jedlo jedál, tehla tehál; poslať posielať, učiteľka učiteliek;

kvapka kvapôk, čipka čipôčka); b) zánikové alternácie (posol posla, mozog moz-

gový; čakať dočkať sa; vtáčik vtáčka; chrbát chrbta, chrbtový; veniec venca, ko-

niec koncový).

a) Vznikové alternácie v slovenčine zoradené podľa frekvencie výskytu:

/[ e] GM – Gpl. okien, učiteliek, hrdiel, skiel, odoziev, prosieb, modlitieb, Michaloviec, kaderníctiev

MM – pri imperfektivizácii: poslať posielať, zavierať, privierať, podopierať, rozomieľať

/[o] GM – Gpl. látok, fajok, dvojok, vajíčok, kolónok, pacientok, klientok

– konjugácia: klať kole

– vokalizácia prepozícií: vo, so, zo, nado, podo, cezo

/[e] GM – Gpl. vojen, čísel, vajec, výher, krídel

– konjugácia pri brať: žrať žerie, prať, drať, dohnať, postlať, hnať, mlieť

MM – pri imperfektivizácii: pozrieť pozerať, vyberať

/[i] MM – pri imperfektivizácii: zamknúť zamykať, usychať

/[i:] MM – pri imperfektivizácii: upnúť upínať sa, zamkýnať, pohýnať, dotýkať sa, vyzývať


77 | S t r a n a

Zriedkavo je pri vznikových alternáciách á, ô, u, a: v Gpl. jedál, tehál, jutár, slivák, kva-

pôk, jamôk; pri imperfektivizácii: prehnať preháňať, doháňať, vháňať, zakáľať; pri vokali-

zácii prepozície k (ku Katke), pri derivácii: vlhký vlaha.

b) Zánikové alternácie v slovenčine zoradené podľa frekvencie výskytu:

[e]/ GM – všetky tvary okrem Nsg.: pes psa, deň, Peter, sveter, oheň, myseľ, česť, jeden

– všetky typy so sufixmi -áreň, -eň, -ec; -er, -el, -eľ, -ev: liaheň, vrúbeľ

[ e]/ GM – všetky tvary okrem Nsg.: -iec: veniec venca, koniec, čepiec, hrniec

[o]/ GM – všetky tvary okrem Nsg.: posol posla, bubon, Pavol, faloš, uhoľ, kapor

– zakončenia -ok, -or, -ol, -oľ, -og: svedok, všetok, víchor, vietor, voš, lož, mozog

– konjugácia pri vohnať vženie

Zriedkavo zanikajú vokály i, a, á: variantne pri substantívach vtáčik, letáčik, nováčik

(napr. Gsg. vtáčka, letáčka, nováčka)31

; unikátne sú typy: čakať počkať; chrbát chrbta.

Alternácie s nulou sa vyskytujú v morfologickom aj derivačnom systéme.

c) Vznikové alternácie v poľštine:

/[e] GM – Gpl.: gąbka gąbek, matek; okno okien, jabłko jabłek

– konjugácia pri brať: brać bierzesz

– vokalizácia prepozícií: we, ze

MM – pri imperfektivizácii: wybrać wybierać, zabrać zabierać

/[o] GM – konjugácia: brać biorę

DM – pri derivácii: gnać gonić

/[a] GM – konjugácia: trzeć tarł, utrzeć utarty

/[y, i] MM – pri imperfektivizácii: przyzwać przyzywać, zapinać

Tento typ alternácií sprevádza hlavne sonóry (r, l, n, j, v), z iných konsonantov k, c, cz, b,

d, t, zriedkavejšie sz, ż, s, ch.

d) Zánikové alternácie v poľštine:

[e]/ GM – všetky tvary okrem Nsg: pies psa, dzień dnia, sen snu

– všetky typy so sufixom -ec, -ek, -er: kotek kotka, starzec starca, minister ministra

[o]/ GM – všetky tvary okrem Nsg: osioł osła, kozioł kozła

Smer alternácie nie je vždy jednoznačný, diachrónne ide napr. pri type psa o vznikovú al-

ternáciu (genitív nominatív), synchrónne o zánikovú alternáciu (nominatív genitív).

3.1.2 Konsonantické alternácie

Pri konsonantických alternáciách sú rozdiely hlavne v pozíciách pred gramatickou mor-

fémou, pretože v slovenčine na rozdiel od poľštiny neexistujú alternácie v Npl. adjektív (P

wielcy, drodzy – S veľkí, drahí). Rozdiely sú aj v rozsahu alternantov, lebo v Dsg. a Lsg. fe-

minín pred morfémou -e ani pri adverbiách nealternujú v slovenčine konsonanty g, k, h, ch, r

(P o matce, na nodze, dobrze – S o matke, na nohe, dobre). Ani v Npl. maskulín nealternujú v

slovenčine konsonanty g, r (P chirurdzy/chirurgowie, redaktorzy – S chirurgovia, redaktori).

Konsonantické alternácie sú v poľštine častejšie a pravidelnejšie než vokalické alternácie,

realizujú sa pri sonórach, sykavkách, velárach, v poľštine aj pri labiálach a labiodentálach.

3.1.2.1 Pravidelné alternácie korelovaných konsonantov sú v obidvoch jazykoch.

Korelované alternácie l, n v slovenčine sú obojsmerné:

[n/ň] GM – tvary Dsg., Lsg., Npl., (Vsg.) s koncovkami -e, -i: k/o žene [žeňe], páni, občania;

Pán Pane!

– verbálne tvary: stenať stene [sťeňe]; imperatív: vyžeň, vstaň (z 3. os. pl.)

31 V jazykovej praxi sú preferované tvary bez alternácií (vtáčika, letáčika, nováčika).


78 | S t r a n a

MM – pri imperfektivizácii: minúť míňať

– pri gradácii: tesný tesnejší [ťesňejší], nudnejší

[l/ľ] GM – tvary s koncovkami -e, -i: škole [škoľe], generáli [genera:ľi]

– verbálne tvary: robili, piple sa; imperatív: meľ (z 3. os. pl.)

MM – pri gradácii: stálejší, teplejší [ťepľejši:]

[ň/n] GM – tvary substantív s pohyblivým vokálom v sufixoch -ec, -iec: zvonec [zvoňec] zo zvonca,

od konca, tanca, branca, kanca

[ľ/l] GM – tvary substantív s pohyblivým vokálom pri -ec: palec [paľec] z palca

Špecifikom slovenčiny sú alternácie ň/n pri derivácii pred sufixmi -ka, -ský: kuchyňa

kuchynka, kôň konský. Naopak, v poľštine je pred sufixom -ski vždy ń: gdański, poznański,

koński.

Korelované alternácie l, n v poľštine:

[n/ń] GM – tvary Dsg., Lsg., Vsg., Npl.: żona żonie [žoňe], okno oknie [okňe],

Pan Panie! [Paňe], Rosjanin Rosianinie!

– tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami: kochany kochani [koxaňi]

MM – pri gradácii: trudny trudniejszy, cienki cieńszy [ćeňšy]32

[ /l] GM – tvary Dsg., Lsg., Vsg.: kościół [kośću ] kościele [kośćele], światło świetle,

stole, szkole, generale!

MM – pri gradácii: miły milszy, biały bielszy, wesoły [veso y] weselszy [veselšy]

[ /ľ] GM – tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami: ł/l wesoły weseli,

mały mali

V poľštine nie sú alternácie ń/n pri derivácii pred sufixmi -ka, -ski: koń koński, ale ani

pri deklinácii substantív so zakončením -ec, -´ec: od końca (výnimkou je tvar garnca). Pred

derivačnými sufixmi sú alternácie n/ń a ł/l: komin kominiarz, żona żeński; cyniczny

cynicznie; mydło mydlarnia; doskonały doskonalić; doskonały doskonale; miły

milutki, mały maluśki. V poľštine po asibilácii chýbajú korelované alternácie t/ť a d/ď, kto-

ré sú v slovenčine pravidelné a obojsmerné ako pri n/ń:

[t/ť] GM – tvary Dsg., Lsg., Npl., (Vsg.) s -e, -i, -ia: k tete, bratia, piloti, desiati, deviati; Kriste!

– imperatív: nepleť (z 3. os. pl.)

MM – pri gradácii: čistejší, hustejší

[d/ď] GM – tvary Dsg., Lsg., Npl., (Vsg.) s koncovkami -e, -i, -ia: k vláde, sóde, lordi, Židia

– imperatív: veď, zaveď (z 3. os. pl.)

[ť/t] GM – gramatické tvary s pohyblivým vokálom pri -ec: letec [ľeťec] letca, rytca

MM – pri imperfektivizácii: priletieť prilietať, prichytávať

[ď/d] GM – tvary substantív s pohyblivým vokálom: chodec [xoďec] chodca;

[ti:žďeň] týždeň týždňa

Namiesto korelovaných alternácií sú v poľštine pravidelné alternácie d/dź a t/ć33

:

[t/ć] GM – tvary Dsg., Lsg., Vsg., Npl. s koncovkou -e: koryto korycie: lato lecie [ľeće]

– tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami: bogaty bogaci

MM – pri gradácii: gęsty gęściejszy, czysto czyściej

[d/] GM – tvary Dsg., Lsg., Vsg., Npl. s koncovkou -e: ogród w ogrodzie, o wodzie, o błędzie

– tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami: młody młodzi, twardzi

MM – pri gradácii: hardy hardziejszy

[ć/t] GM – gramatické tvary s pohyblivým vokálom: ciąć tnie

MM – pri imperfektivizácii: przylecieć przylatywać

[/d] GM – tvary substantív: dzień dnia; verbálne tvary: jedziecie [jeeće] jadą

32 Porov. aj konsonantické skupiny sn/śň ciasny ciaśniejszy; st/ść turysta o turyście, miasto o mieście. 33 Vzhľadom na komplikované vzťahy medzi grafémou a hláskou (jednej hláske môžu zodpovedať až tri ortografické

realizácie), uvádzame kvôli prehľadnosti pri alternáciách najčastejší vzťah, napr. c/ć. Hláska [ć] môže mať totiž realizáciu: ć,

ci alebo c (robić, ciastko, cicho).


79 | S t r a n a

Pred derivačnými sufixmi sú tiež pravidelné alternácie d/dź a t/ć, ale aj dź/d, ć/t a cj/t:

młody młodzieniec, portret portrecista, brat braciszek; idiota idiocieć; mglisty

mgliście; chodzić chodnik, kocioł kotłownia, ambicja ambitny człowiek [który ma

ambicje], ale aj d/dz sąsiad sąsiedzki.

3.1.2.2 V poľštine sú korelované alternácie sykavých a polozáverových konsonantov pra-

videlnejšie než v slovenčine. Alternácie sykavých a polozáverových konsonantov v slovenčine:

[s/š] GM – tvary vzoru česať: písať píše, kníše, kmáše, opáše, učeše

MM – pri imperfektivizácii: vyniesť vynášať, prednášať, pokúšať, vyhášať, zadúšať

– gradácia: vysoký vyšší

[z/ž] GM – tvary vzorov česať, niesť: kázať káže, reže, dokáže, viaže, rež, uviaž; strežie

MM – pri imperfektivizácii: zviezť zvážať, dorážať

– gradácia: úzky užší, nižší, bližší

[c/č] GM – sporadické tvary vokatívu: otec otče, chlapče

– vzor niesť: vliecť vlečú, oblečú, tečú, pečú, tlčú

[ /] GM – tvary vzoru česať: hádzať hádže, sádže

[sl/šľ] GM – tvary slovesa poslať a jeho derivátov: poslať pošlem, zašlem

[sť/šť] MM – pri imperfektivizácii: spustiť spúšťať, vypúšťať, vpúšťať

[č/c] GM – unikátne sú inverzné typy: česť cti, cťou (e/, s/)

V derivácii sú zhody (S mesačný a P miesięczny) aj rozdiely (S nočný, ale v P nocne kluby).

Alternácie sykavých a polozáverových konsonantov v poľštine:

[s/ś] GM – tvary Dsg., Lsg., Vsg., Npl. s koncovkou -e, -i: kosa kosie, sos sosie, Sas Sasi

– tvary vzoru nieść: niosę niesiesz

– tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami: bosy bosi

[z/ź] GM – tvary Dsg., Lsg., Vsg., Npl. s koncovkou -e, -i: koza kozie, Francuzie!, Francuzi

– tvary vzorov niesť: wiozę wieziesz

[s/ž] MM – gradácia: wąski węższy, bliski/bliższy

[c/ć] GM – vzor robić: stracę stracisz

[ /] GM – vzor widzieć: siedzę siedzisz

[s/š] GM – tvary vzoru pisać: pisze

[z/ž] GM – tvary vzoru pisać: pokazać pokaże

[š/ś] GM – tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami: pieszy piesi, pierwsi

starszy człowiek starsi ludzie

[ž/ź] GM – tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami: duży duzi

Pred derivačnými sufixmi sú alternácie s/ś, z/ź a dz/ż: pies piesio, koza koźlę, brzo-

za brzezina, pieniądz pieniążek.

Inverzné alternácie sykavých a polozáverových konsonantov v poľštine:

[ć/c] GM – tvary substantíva so sufixom -ec: ojciec ojca

GM – tvary vzoru widzieć: lecieć lecę

MM – nedokonavé tvary verb: wrócić wracać

[/ ] GM – tvary 1. os. sg. vzoru widzieć: siedzieć siedzę, widzę

MM – nedokonavé tvary verb: osłodzić osładzać

[ś/s] GM – tvary 1. os. sg. vzoru nieść: nieść niosę

[ź/z] GM – tvary 1. os. sg. vzoru nieść: wieźć wiozę

[/] GM – tvary vzoru robić, widzieć: jeździć ja jeżdżę, oni jeżdżą; jeżdżono

[ć/č] GM – tvary vokatívu: ojciec ojcze

[ś/š] GM – tvary vzorov robić, widzieć: musieć muszę, kosić koszę

[ź/ž] GM – tvary vzoru robić: wozić wożę

Pred derivačnými sufixmi sú zriedkavo alternácie ź/z: gryźć gryzoń; pri tvaroch sub-

stantív so sufixom -ec k alternácii nedochádza: bodziec bodźca.


80 | S t r a n a

3.1.2.3 V poľštine sú korelované alternácie labiál a labiodentál a velár, ktoré absentujú

v slovenčine.

Alternácie labiál a labiodentál v poľštine:

[b/b´] GM – tvary Dsg., Lsg., Vsg. -e: chleb chlebie, ząb zębie, Arabie

– tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami -i: gruby grubi, słabi

– slovesné aspektové tvary: wybrać wybierać, zabrać zabierać

[f/f´] GM – tvary Dsg., Lsg. -e: żyrafa żyrafie

[m/m´] GM – tvary Dsg., Lsg. -e: dama damie

– tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami -i: niemy niemi

– tvary verb: kłamać kłamię

MM – gradácia: uprzejmy uprzejmiejszy

[sm/śm´] GM – tvary Dsg., Lsg. -e: pismo piśmie

[p/p´] GM – tvary Dsg., Vsg., Npl. -e, -i: łapa łapie, mapie; chłop chłopie!, chłopi

– tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami -i: ślepy ślepi

[v/v´] GM – tvary Gsg., Dsg., Lsg., Vsg. -e: Wrocław z Wrocławia, głowie, trawie, pawie!

– tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami -i: zdrowy zdrowi

Pred derivačnými sufixmi sú alternácie [f/f´, m/m´, v/v´, p/p´] zriedkavo: żyrafa żyra-

fiątko, słoma słomianka, zdrowy zdrowie, małpa małpiątko.

Korelované alternácie velár v poľštine:

[g/g´] GM – tvary Isg., Npl.: Bóg Bogiem, waga wagi

– tvary adjektív: długa długie

[x/x´] MM – nedokonavé tvary verb: zakochać się zakochiwać się

[k/k´] GM – tvary Isg., Gpl., Npl.: Polak Polakiem, z człowiekiem, rokiem; do okien; lek leki

Pred derivačnými sufixmi je alternácia [g/g´]: bagno bagienny a [x/x´]: monarcha

monarchini.

Inverzné alternácie labiál a labiodentál v poľštine:

[b´/b] GM – tvary imperatívu: robić rób!

– tvary substantív s pohyblivým vokálom: hołubiec hołubca

[f´/f] GM – tvary imperatívu: trafić traf!

– tvary substantív s pohyblivým vokálom: hufiec hufca

[m´/m] GM – tvary s pohyblivým vokálom: Niemiec Niemcy, samiec samca

[p´/p] GM – tvary substantív: pies psa, chłopiec chłopca, kopiec kopca, głupiec głupcy

– tvary imperatívu: zaczepić się zaczep się!

[v´/v] GM – tvary s pohyblivým vokálom: wdowiec wdowca, sportowiec sportowca, krawcy

– tvary imperatívu: skrzywić skrzyw!, zabarwić zabarw!

Pred derivačnými sufixmi sú alternácie [p´/p, v´/v, b´/b, f´/f]: głupi głupota, mówić

mówca, mównica, krawiec krawcowa, źrebię źrebak, trafić trafny.

Inverzné alternácie korelovaných velár v poľštine:

[g´/g] GM – tvary substantív: nogi nóg, rogi róg, ogień ognia

[k´/k] GM – tvary substantív: łokieć łokcia; ręki rąk, fiakier fiakra

Pred derivačnými sufixmi sú alternácie [g´/g, k´/k]: chirurgia chirurg, długi dłu-

gość; wysoki wysokość.

3.1.2.4 Nekorelované alternácie velár:

Alternácie nekorelovaných velárnych konsonantov v slovenčine:

[h/ž] GM – vokatív: Boh Bože

– slovesá typu brať a česať: hnať ženie, vyženie, luže


81 | S t r a n a

[x/š] GM – pôvodne duálové tvary: ucho uši, ušiam

– slovesá typu česať: brechať breše, napáše

[k/č] GM – tvary substantív: oko oči, očami, človeče

– slovesá typu česať: plakať plače, skáče

[x/s] GM – Npl. maskulín: Čech Česi [česi], divosi, slabosi, mnísi, belosi, černosi, ženísi

[k/c] GM – Npl. maskulín: vojak vojaci, pracovníci, všetci

Inverzné alternácie velár v slovenčine:

[č/k] MM – pri imperfektivizácii: skočiť skákať, podskakovať

[ž/h] MM – pri imperfektivizácii pred -ov: doslúžiť dosluhovať

[c/h] GM – tvary préterita pri môcť a jeho derivátoch: mohol, pomohol, zmohol sa

MM – pri imperfektivizácii: pomôcť pomáhať, vzmáhať sa, vymáhať

[c/k] GM – tvary préterita vzoru niesť: piecť piekol, riekol, vliekol, obliekol, tĺkol, tiekol, zriekol sa

MM – pri imperfektivizácii: vytiecť vytekať, pretekať, vypekať, stĺkať, obliekať, vyvliekať sa

[z/h] GM – tvary préterita pri slovese striezť: striehol

Alternácie velárnych konsonantov v poľštine:

[g/ž] GM – vokatív: Bóg Boże!

– slovesá typu pomóc: pomogę pomożesz

MM – gradácia: długi dłuższy

[x/š] GM – pôvodne duálové tvary: ucho uszy

– tvary Dsg., Lsg.: mucha musze

[k/č] GM – pôvodne duálové tvary substantív: oko oczy

– tvary vzoru nieść: tłukę tłuczesz

– slovesá typu pisać: płakać płacze, skacze

[g/ ] GM – tvary Dsg., Lsg., Npl.: noga nodze, drodze, koledze; koledzy, chirurdzy – tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami: drogi drodzy, ubodzy

[x/ś] GM – Npl. maskulín: Czech Czesi [čeśi], pastuch pastusi

– tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami: cichy cisi

[k/c] GM – tvary Dsg., Lsg., Npl.: matka matce, Słowak Słowacy, wojacy, pracownicy, wszyscy,

– tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami: wielki wielcy

Pred derivačnými sufixmi sú alternácie g/ż, ch/sz, k/cz: kolega koleżanka, ubogi

zubożyć, noga nożny, brzuch brzuszysko, brzuch brzuszek, ucho uszko, ślimak

ślimaczy, bąk bączek, ręka rączka, chłopak chłopaczysko.

Inverzné alternácie velár v poľštine:

[č/k´] MM – pri imperfektivizácii: wyskoczyć wyskakiwać

[č/k] MM – pri imperfektivizácii: skoczyć skakać

[ž/g´] MM – pri imperfektivizácii pred -iw-: dosłużyć dosługiwać

[c/k] GM – tvary vzoru nieść: tłuc tłukę

[c/g] GM – v tvaroch verba móc mogę a v tvaroch jeho derivátov: pomogła/pomogę

MM – pri imperfektivizácii: pomóc pomagać

3.1.2.5 Špecifické konsonantické alternácie v poľštine:

[r/ž] GM – tvary Dsg., Lsg., Vsg., Npl. s koncovkou -e, -y: kura kurze, siostrze; o aktorze;

profesor profesorze!; redaktorzy

– tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami: chory chorzy, starzy, dobrzy

– tvary vzoru brać: biorę bierzesz

MM – pri gradácii pred -ejszy: ostry ostrzejszy

DM – mądry mędrzec, siostra siostrzyczka

[ž/r] GM – tvary okrem Nsg.: starzec starca


82 | S t r a n a

3.2 PREHĽAD TVAROV S ALTERNÁCIAMI

a) Substantívne tvary

V Npl. životných maskulín pred -i, -ia alternujú konsonanty d, l, n, t, k, ch v slovenčine,

v poľštine alternujú konsonanty b, d, p, ch, g, k, n, r, t, z; sn/śń, st/ść. Vo Vsg. životných mas-

kulín pred -e alternujú v poľštine konsonanty b, d, p, ch, g, k, n, r, t, z; sn/śń, st/ść.

V Dsg./Lsg. pred -e alternujú len v slovenčine konsonanty d, l, n, t, v poľštine alternujú kore-

lované konsonanty pravidelne: [b/b´, f/f´, g/g´, h/h´, x/x´, k/k´, /l, m/m´, n/ń, p/p´, r/ž, s/ś,

v/v´, ks/kś, z/ź, s /śl, sn/śń, st/ść]. V Isg. maskulín a neutier alternujú pred -em veláry g, k

v poľštine. V Gpl. alternujú pred nulovou koncovkou všetky korelované vokály v slovenčine

– krátky vokál alternuje s dlhým vokálom, v poľštine alternuje o/ó a nosovka ę s nosovkou ą.

V Gpl. v obidvoch jazykoch pred nulovou koncovkou sa vkladajú hlásky, napr. S matiek –

P matek, porov. aj P płótno płócien – S plátno pláten. Tvary bez vokálov okrem Nsg. sú

pri substantívach so zakončením -ek, -ok, -ec/-´ec, -er, -oł/-ol: P ojciec ojca; osioł osły –

S otec otca, koniec konca, orol orla, minister ministra.

b) Adjektívne tvary

Tvary adjektív v Npl. v kongruencii s osobnými maskulínami majú alternácie [b/b´, f/f´,

g/ , x/ś, k/c, /ľ, m/m´, n/ń, p/p´, r/ž, s/ś, š/ś, t/ć, ž/ź, v/v´, s /śľ, st/ść] len v poľštine: słaby

słabi, niemy niemi, nowy nowi, głuchy głusi, bosy bosi, słabszy słabsi, praco-

wity pracowici, duży duzi, ślepy ślepi, stary starzy, niedorosły niedorośli, tłus-

ty tłuści. V komparatíve adjektív a adverbií pred sufixom -ejszy/-ejší, -ej sú alternácie

v obidvoch jazykoch, v slovenčine sa alternácie týkajú len konsonantov d, l, n, t (čistejší);

v poľštine nie sú v alternáciach obmedzenia: gęsty gęściejszy, czysto czyściej, trudniej-

szy, łatwiejszy.

c) Verbálne tvary

S viacerými konsonantmi alternujú v poľštine konsonanty z/ź/ż (wóz wozić wożę),

s/ś/sz (kosa kosić koszę), c/ć/cz (stracę stracisz, uciec ucieczka). S jedným varian-

tom alternujú konsonanty dz/dź (chodzę chodzisz), dż/dź (jeżdżę jeździsz). V prézente pri

vzoroch s tematickou submorfou e alternujú v poľštine konsonanty: niesie niosą, jechać

jadę jedzie jadą, pomóc pomogę pomożesz pomogą, móc mogę, możesz,

upomnieć się upomnę się, porov. aj imperatív: zrobić zrobią zrób!.

Alternácie prebiehajú aj pod vplyvom modifikačných morfém (sufixov), predovšetkým

pri tvorení nedokonavých slovies od dokonavých. Sú to:

a) vznikové alternácie v obidvoch jazykoch: P przysłać przysyłać, przyzwać przyzy-

wać; S poslať posielať, zapnúť zapínať;

b) kvalitatívne alternácie v obidvoch jazykoch: P pomóc pomagać, siedzieć siadać,

lecieć latać, wyrobić wyrabiać, powtórzyć powtarzać, wymieść wymiatać;

S pomôcť pomáhať, wyrobiť wyrábať;

c) kvantitatívne alternácie v slovenčine: vrátiť vracať.

Alternácie prebiehajú aj pod vplyvom derivačných morfém (sufixov) v obidvoch jazy-

koch, napr. pri tvorbe deminutív: P paznokieć paznokietek, zdanie zdanko; S noha

nôžka, ruka rúčka; pri tvorbe desubstantívnych adjektív: sąsiad sąsiedzki, pan pań-

ski, glina gliniany, pieniądz pieniężny, Gdańsk gdański, Włochy włoski.


83 | S t r a n a

3.2.1 Prehľad tvarov s vokalickými alternáciami

Vokalické alternácie v slovenčine Vokalické alternácie v poľštine

Pred GM:

(1) Tvary maskulín okrem Nsg. a Asg.:

a) á/a, ie/e, ô/o hlavne pred znelými konsonantmi:

mráz mrazu,

chlieb chleba, chleby, vetry,

stôl stola, stole, stoly;

b) zánik vokálov e, o je pravidelný v sufixoch -ok,

-ec (-iec), -er, -or, -áreň: svedok svedka, otec

otca, koniec konca, sveter svetra, vietor

vetra, cukráreň cukrárne. Unikátne: česť

cti, cťou.

(2) Tvary Gpl. feminín a neutier:

a) kvantitatívne alternácie V/V´: krava kráv, ruka

rúk, noha nôh, kniha kníh, žena žien;

b) vznikové alternácie /ie: sestra sestier, fajka

fajok, jedlo jedál, lietadlo lietadiel.

(3) Verbálne tvary:

a) prézent pri vzore niesť (kvantitatívne alternácie:

ie/e, á/a, ia/a, ĺ/l, ia/ä): niesť nesiem, nesený,

rásť rastiem, triasť trasiem, tĺcť tlčiem,

miasť mätie;

b) vznikové alternácie pri vzore brať (/e): brať

beriem.

(4) Pri adjektívach sú zriedkavé kvantitatívne al-

ternácie: rád rada rado.

(5) Pronominálne tvary (kvantitatívna alternácia:

á/a, ô/o): náš naša naše, môj moja

moje.

Pred MM:

(6) Komparatívne a superlatívne tvary adjektív:

krátky kratší, úzky užší, nízky nižší.

(7) Nedokonavé slovesá tvorené od dokonavých:

a) kvalitatívne a kvantitatívne alternácie: dokázať

dokazovať, vrátiť vracať, vytiecť vytekať,

zastúpiť zastupovať; otvoriť otvárať; vyro-

biť vyrábať, pomôcť pomáhať;

b) vznikové alternácie: vybrať vyberať, poslať

posielať, zamknúť zamykať.

Pred DM:

(8) Pri deminutívach sú kvantitatívne alternácie:

hlas hlások, vlak vláčik, hlava hlávka,

ruka rúčka, noha nôžka, znamenie zna-

mienko, koleno kolienko.

Pred GM:

(1) Tvary maskulín a feminín okrem Nsg. a Asg.:

a) kvalitatívne alternácie o/ó, ę/ą, a/e, o/e hlavne pred

znelými konsonantmi: mróz mrozu, stół stołu,

wóz wozu, sól soli,

gołąb gołębia, ząb zęby,

sąsiad sąsiedzie, lato w lecie, anioł aniele;

b) zánik vokálov e, o je pravidelný v zakončení -ek, -ec

(-´ec), -er; -oł: ojciec ojca, koniec końca, kotek

kotka, minister ministra, pies psa; osioł

osły.

(2) Tvary Gpl. feminín a neutier:

a) kvalitatívne alternácie o/ó, ę/ą,: głowa głów, droga

dróg, morze mórz; ręka rąk, święto

świąt;

b) vznikové alternácie /e: gąbka gąbek, matek,

okno okien, jabłko jabłek.


a) prézent pri niesť (e/o, e/a, u/o, a/e, o/u): niesie

niosą, jedzie jadą; móc mogę możesz; l-ové

particípium: oni jedli one jadły, leżał leżeli;

imperatív: robisz rób! pomóż! włóż!; będziesz

bądź!;

b) vznikové alternácie pri brať (/o, /e): brać

biorę, bierzesz, oni biorą.

(4) Pri adjektívach sú zriedkavé alternácie o/e, a/e:

wesoły weseli, biały bieli.

(5) Pronominálne tvary (u/o): mój moja, twój

twoja.

Pred MM:

(6) Komparatívne a superlatívne tvary adjektív:

wesoły weselszy, biały bielszy.

(7) Nedokonavé slovesá tvorené od dokonavých:

a) kvalitatívne: osłodzić osładzać, wyrobić wyra-

biać, wrócić wracać, powtórzyć powtarzać,

pomóc pomagać, wymieść wymiatać;

b) vznikové alternácie: wybrać wybierać, zabrać

zabierać, przysłać przysyłać, przyzwać przyzy-

wać.

Pred DM:

(8) Pri deminutívach nie sú časté vokalické alternácie:

głowa główka, ręka rączka.


84 | S t r a n a

(9) Desubstantívne adjektíva majú kvantitatívne

alternácie: dážď dažďový, dráma dramatic-

ký, pozícia pozičný, téma tematický, sóda

sodný, kôň konský.

(10) Desubstantívne verbá: kráľ kraľovať, stôl

stolovať, drôt drotovať.

(11) Deverbatívne substantíva: rásť rast, piecť

pekár, spievať spev, vŕtať vrt, vstúpiť

vstup, vplývať vplyv, opierať sa operadlo,

uviesť úvod. Pravidelné sú alternácie v prefi-

xoch substantív odvodených od predponových

slovies: naraziť náraz, dokázať dôkaz, vy-

stúpiť výstup.

(12) Desubstantívne substantíva okrem deminutív:

špión špionáž, psychológ psychologička.

(13) Numerálne deriváty: desať desiaty, sedem

siedmy, osem ôsmy.

(14) Iné deriváty: späť spiatky.

9) Desubstantívne adjektíva majú kvalitatívne alterná-

cie: żona żeński, sąsiad sąsiedzki, lato letni.

(10) Desubstantívne verbá nemajú systémové voka-

lické alternácie.

(11) Deverbatívne substantíva nemajú systémové

vokalické alternácie.

(12) Desubstantívne substantíva okrem deminutív

nemajú vokalické alternácie.

(13) Numerálne deriváty: pięć piąty, sześć szós-

ty, siedem siódmy, osiem ósmy, dziewięć

dziewiąty, dziesięć dziesiąty.

(14) Iné deriváty: czarny czerń.

3.2.2 Prehľad tvarov s konsonatickými alternáciami

Slovenčina Poľština

Pred GM:

(1) Tvary Npl. životných maskulín (alter-

nujú len d, l, n t; k, ch): Slovák Slová-

ci, Čech Česi, pán páni, lord

lordi, študent študenti, kapitán ka-

pitáni, generál generáli; výnimočne

v starých duálových formách: uši, oči.

(2) Tvary Vsg. životných maskulín len

reziduálne: Bože!, otče!, chlapče!, pa-

ne!, Kriste!.

(3) Tvary Dsg. feminín vzoru žena (alter-

nujú len d, l, n t): žena žene, vláda

vláde, teta tete) a Lsg. všetkých ro-

dov (alternujú len d, l, n t): škola v

škole, stan v stane, mesto v meste.

(4) V Isg. konsonanty nealternujú.

(5) Pred vkladnými ie, e v Gpl. feminín

a neutier alternujú d, l, n, t: lietadlo

lietadiel, panna panien, študentka

študentiek.

Pred GM:

(1) Tvary Npl. životných maskulín: sąsiad sąsiedzi, chłop

chłopi, Czech Czesi, pastuch pastusi, kolega ko-

ledzy, chirurg chirurdzy, Słowak Słowacy, redaktor

redaktorzy, turysta turyści, student studenci, Francuz

Francuzi; výnimočne v starých duálových formách: uszy,

oczy.

(2) Tvary Vsg. životných maskulín: sąsiad sąsiedzie!, Bóg

Boże!, człowiek człowiecze!, osioł ośle!, Rosjanin

Rosianinie!, chłop chłopie!, profesor profesorze!, pies

psie!, docent docencie!, student studencie!, bracie!.

(3) Tvary Dsg./Lsg. substantív (alternujú všetky typy): chleb

o chlebie, ząb zębie, ogród w ogrodzie, woda wo-

dzie, żyrafa o żyrafie, noga nodze, kolega koledze,

mucha musze, matka matce, kościół w kościele,

światło świetle, dama o damie, pismo piśmie, żona

o żonie, okno oknie, wiosna wiośnie, łapa o łapie,

mapa o mapie; kura o kurze, kasa w kasie, kosa

o kosie, sos w sosie, koryto o korycie, lato w lecie,

turysta o turyście, miasto o mieście, pasta paście,

głowa o głowie, trawa o trawie, koza o kozie; tvary

Gsg. Wrocław z Wrocławia.

(4) Tvary v Isg. maskulín majú alternácie velár g, k: bóg

z bogiem, człowiek z człowiekiem, z rokiem.

(5) Pred vkladným e v Gpl. neutier alternujú d, l, n, t, g, k: okno

okien, płótno płócien.


85 | S t r a n a

(6) Tvary po zániku vokálov ie, e v sufi-

xoch -ek, -ec (-iec), -er: otec otca,

koniec konca, palec palca.

(7) Konsonanty v slovenčine nealternujú

pred koncovkou Npl. adjektív.


a) prézent pri vzore česať, brať, niesť: ma-

zať maže, hádzať hádže, plakať

plače, brechať breše, luhať luže,

vládať vládze, buchotať buchoce,

poslať pošle; hnať ženie; piecť

pečie piekol pečený; hniesť hne-

tie hnietol; uviesť uvedie uveď

uviedol; môcť môže mohol;

b) v imperatíve s nulovou koncovkou alter-

nujú d, l, n, t, ď: vedú veď, melú

meľ, vstanú vstaň, pletú pleť, je-

dia jedz.

Pred MM:

(9) Nedokonavé verbá tvorené od dokona-

vých: minúť míňať, vyniesť vyná-

šať, podskočiť podskakovať; doslúžiť

dosluhovať, vytiecť vytekať, po-

môcť pomáhať; vrátiť vracať, vy-

jesť vyjedať, vyhladiť vyhládzať,

spustiť spúšťať.

(10) Komparatív adjektív s kmeňom

zakončeným na l, n, t, z: stály stálej-

ší, nudný nudnejší, čistý čistejší,

nízky nižší.

Pred DM:

(11) Pri deminutívach sú alternácie: chla-

pec chlapček, ruka rúčka, noha

nôžka, ucho uško, prst prštek;

charakteristické sú alternácie: kuchyňa

kuchynka, kolegyňa kolegynka.

(12) Desubstantívne adjektíva majú alter-

nácie pred sufixom -í a -ský: blcha

blší, buldog buldodží; charakteristic-

ké sú alternácie: kôň konský, Plzeň

plzenský.

(13) Deadjektívne a desubstantívne ver-

bá odvodené sufixom -iť/-ieť: odblaniť,

spomaliť, osprostieť, omladiť, kupčiť,

leňošiť, ožobráčiť, zamúčiť, obnažiť sa,

prinožiť, dražieť.

(6) Tvary po zániku vokálu e v zakončení -ek, -ec (-´ec), -er,

-oł: ojciec ojca, dzień dnia, pies psa; osioł osły,

orzeł orła.

(7) V Npl. adjektív (pre životné maskulína) sú pravidelné alter-

nácie konsonantov pred -i: gruby grubi, ubogi ubodzy,

wielki wielcy, wesoły weseli, niemy niemi, pełny

pełni, ślepy ślepi, stary starzy, bosy bosi, pracowity

pracowici, bogaci, zdrowy zdrowi, duży duzi; po-

rov. aj pronominálne tvary: wszyscy.


a) prézent pri vzoroch s tematickou submorfou e, i: niesie

niosą, jechać jadę jedzie jadą, pomóc pomogę

pomożesz pomogą: móc mogę możesz, tłuc tłukę

tłuczesz tłuką, biorę bierzesz, wieźć wiozę wie-

ziesz, upomnieć się upomnę się, kłamać kłamię; wozić

wożę; kosić koszę; lecieć lecę; stracę stracisz,

siedzieć siedzę, musieć muszę, jeździć ja jeżdżę, oni

jeżdżą; jeżdżono; posłać poślesz;

b) v imperatíve s nulovou koncovkou alternujú bi/b, pi/p, wi/w:

robić rób, zaczepić zaczep, przejawić przejaw.

Pred MM:

(9) Nedokonavé verbá tvorené od dokonavých: wybrać wy-

bierać, zabrać zabierać, osłodzić osładzać, pomóc

pomagać, wyrobić wyrabiać, wrócić wracać, powtórzyć

powtarzać, wymieść wymiatać.

(10) Komparatív adjektív s kmeňom zakončeným na ł, n, r, t,

w: biały bielszy, wspaniały wspanialszy, trudny

trudniejszy, ostry ostrzejszy, gęsty gęściejszy, czysty

czyściejszy, łatwy łatwiejszy.

Pred DM:

(11) Pri deminutívach sú alternácie: owca owieczka, kolacja

kolacyjka, żyrafa żyrafiątko, bąk bączek, rączka,

paznokieć paznokietek, zdanie zdanko, brzuch br-

zuszek, ucho uszko, ptak ptaszek, pieniądz pieniążek,

gęś gąska, grosz grosik.

(12) Desubstantívne adjektíva majú alternácie: sąsiad są-

siedzki, noga nożny, pan pański, glina gliniany, pie-

niądz pieniężny, Gdańsk gdański, Włochy włoski,

róg bezrogi.

V poľštine nealternuje pred sufixom -ski konsonant ń: koński,

wiedeński, poznański.

(13) Deadjektívne a desubstantívne verbá odvodené sufixom

-ić/-yć, -eć: młody odmłodzić; ubogi zubożyć, szklić,

kupczyć; mądry zmądrzeć.


86 | S t r a n a

(14) Deverbatívne substantíva: piecť

pekár, uviesť úvod, potešiť pote-

cha.

(15) Desubstantívne substantíva okrem

deminutív so sufixmi -an, -ka: Čína

Číňan, Prievidza Prievidžan, Chile

Chiľan, Kanada Kanaďan, Malta

Malťan, Praha Pražan, Košice

Košičan, Čech Češka, žiak žiačka.

(16) Iné deriváty, napr. adverbiá odvodené

sufixom -e od adjektív s kmeňom za-

končeným na t, d, n, l: pekný pekne,

späť spiatky.

(14) Deverbatívne substantíva: uciec ucieczka, wrzeszczeć

wrzask, krzyczeć krzyk, grozić groza, ruszać ruch,

chodzić chód, lecieć lot.

(15) Desubstantívne substantíva okrem deminutív: sąd

sędzia, szach szachista, ziemia czarnoziem, lampa

lampiarnia, słoma słomianka, piwo piwiarnia, miasto

mieszczanin, demokracja demokrata, Słowacja

Słowak, Szwecja Szwed, Litwa Litwin.

(16) Iné deriváty, napr. adverbiá odvodené sufixom -e dobry

dobrze; deadjektívne substantíva: głupi głupstwo, tłusty

tłuszcz, brat bractwo, czarny czerń; unikátne: cześć

czci.

Konsonantické alternácie sú v poľštine častejšie a pravidelnejšie než vokalické. V poľšti-

ne alternujú aj konsonanty b, p, m, w, f, g, k, ch so svojimi mäkkými pendantmi [b´, p´, m´, v´,

f´, g´, k´, x´] (chleb o chlebie, łapa o łapie, dama o damie, trawa o trawie, żyrafa

o żyrafie, bóg z bogiem, człowiek z człowiekiem, słuchać wysłuchiwać).

Ostatné konsonanty majú podobné alternácie ako v slovenčine, ale navyše d alternuje

s konsonantom dź (ogród w ogrodzie), dz (sąsiad sąsiedzki) aj zd s żdż (gwizdać

gwiżdże), t alternuje s ć (koryto o korycie) aj s hláskou c (strata stracę), g alternuje s ż

(bóg boże) aj s konsonantom dz (noga nodze), k s konsonantom cz (oko oczy), aj s c

(matka matce), ch alternuje so sz (mucha musze) aj so ś (pastuch pastusi).

Celkovo je v slovenčine najmenej hláskových alternácií zo západoslovanských jazykov,

pretože sú v nej oslabené pozície pred gramatickými morfami, kde je výrazná tendencia po

jednotnom tvarotvornom základe; pokiaľ však ide o počet alternantov, slovenčina sa od poľ-

štiny mimoriadne neodlišuje, pretože pred derivačnou morfémou sa aj v slovenčine realizujú

alternácie systémovo. Slovenčina má najvyšší počet vokalických alternácií spomedzi západo-

slovanských jazykov. V poľštine je najvyšší počet konsonantických alternácií a malý počet

vokalických alternantov.

ÚLOHY K 3. LEKCII

1. Od uvedených feminín tvorte datív a lokál singuláru:

P

szansa, gwiazda, głowa, ręka, łza, pszczoła, mucha, kolęda, mapa, łupina, matka, kobra,

grzywa, aula, bitwa, noga, broda, nuda, bruzda, ćma, komora, garderoba, gra, księga, miara,

miotła, niewiasta, męka, koza, sobota, rola, sosna, sól, marchew, kądziel

S

šanca, hviezda, hlava, ruka, slza, včela, mucha, koleda, mapa, lupina, matka, kobra, hriva,

aula, bitva, noha, brada, nuda, brázda, tma, komora, garderóba, hra, hniha, miera, metla, ne-

vesta, muka, koza, sobota, rola, sosna, soľ, mrkva, kúdeľ


87 | S t r a n a

2. Od uvedených maskulín a neutier tvorte Lsg.:

P

kolega, starosta, łotr, admirał, cygan, Adam, Adrian, anioł, Arab, biskup, błazen, Francuz,

gazda, majster, Paweł, sąsiad; bóbr, kormoran, pies, lew, osioł, drozd, orzeł; świat, atom,

nerw, klub, rozkaz, sad, relief, bęben, bunkier, dąb, kocioł, las; błoto, miasto, awizo, mięso,

okno, koło, ciało, wiadro, arcydzieło, cło, dziąsło, domino, gniazdo, jarzmo, rzemiosło, płót-

no, słowo, żelazo, światło

S

kolega, starosta, lotor, admirál, cigán, Adam, Adrián, aniel, Arab, biskup, blázon, Francúz,

gazda, majster, Pavol, sused; bobor, kormorán, pes, lev, osol, drozd, orol; svet, atóm, nerv,

klub, rozkaz, sad, reliéf, bubon, bunker, dub, kotol, les; blato, mesto, avízo, mäso, okno, kolo,

telo, vedro, arcidielo, clo, ďasno, domino, hniezdo, jarmo, remeslo, plátno, slovo, železo,

svetlo

3. Nasledujúce spojenia a slová dajte do Npl.:

S

chudý Švéd, veselý študent, bohatý Čech, vysoký Slovák, drahý priateľ, dobrý psychológ,

starý rektor, múdry profesor, mladý Talian, hluchý pán, slabý chlapec, slepý muž, nemý vojak

(žoldnier), malý Číňan, bosý žobrák, tichý žiak, lysý manžel, prostý človek, zlý hosť, veľký

technik

P

chudy Szwed, wesoły student, bogaty Czech, wysoki Słowak, drogi przyjaciel, dobry psycho-

log, stary rektor, mądry profesor, młody Włoch, głuchy pan, słaby chlopiec, ślepy mężczyzna,

niemy żołnierz, mały Chińczyk, bosy żebrak, cichy uczeń, łysy mąż, prosty człowiek, zły

gość, wielki technik

4. Utvorte komparatív od nasledujúcich adjektív a vysvetlite zmeny pri tvorení týchto

tvarov a pri tvorení od nich odvodených vlastnostných adverbií:

S

tenký, milý, dlhý, ostrý, horúci, zdvorilý, lacný, blízky, hustý, tesný, dospelý, biely, veselý,

úzky, temný, rozumný, zelený, jasný, čistý, bystrý, smelý, srdečný, ľahký, svätý, pracovitý,

častý, svieži, múdry, tlstý, teplý, hrdý, hlboký

P

cienki, miły, długi, ostry, gorący, uprzejmy, tani (lacný), bliski, gęsty, ciasny (tesný), dorosły

(dospelý), biały, wesoły, wąski (úzky), ciemny, rozumny, zielony, jasny, czysty, bystry, śmia-

ły, serdeczny, lekki, święty, pracowity, częsty, świeży, mądry, tłusty, ciepły, hardy, głęboki

5. Od feminín a neutier tvorte Gpl.:

S

hlava, ruka, doska, knižka, zápalka, brada, škola, kniha, ryba, lúka, rola, ovca, vrana, žaba,

krava, žena, váha, mucha, sila, opera, klinika, jama, diera, miera, karavána; pľúca, leto, echo,

ložisko, okno, vedro, svetlo, čielko, rameno, teľa, mäso, mesto, miesto, meno, dielo

P

głowa, ręka, deska, książka, zapałka, broda, szkoła, księga, ryba, łąka, rola, owca, wrona, ża-

ba, krowa, żona, waga, mucha, siła, opera, klinika, jama, dziura, miara, karawana; płuco, lato,


88 | S t r a n a

echo, łożysko, okno, wiadro, światło, czółko, ramię, cielę, mięso, miasto, miejsce, imię,

dzieło

6. Porovnajte v tvaroch dané jazykové zmeny:

P

a) zánikové alternácie vokál/

koniec – końca, ojciec – ojca, figiel – figla, pies – psa, palec – palca, len – lnu, osioł – osła,

kozioł – kozła, kocioł – kotła, węgiel – węgla, diabeł – diabła, węzeł – węzła, dzień – dnia,

worek – worka, sen – snu, chłopiec – chłopca, kotek – kotka, bez – bzu, kopiec – kopca; wieś

– wsi, marchew – marchwi, konew – konwi

b) vznikové alternácie /vokál

matka – matek, kotwa – kotew, deska – desek, perła – pereł, sanki – sanek, wanna – wanien,

sosna – sosen, wojna – wojen, bitwa – bitew/bitw, pensja – pensyjka, aluzja – aluzyjka, porcja

– porcyjka, wiśnia – wisien, studnia – studzien; okno – okien, okno – okienko, okienko –

okienek, wiadro – wiader, jabłko – jabłek, mydło – mydeł, mydło – mydełko, źródło – źródeł-

ko, jajko – jajek, bagno – bagien, sukno – sukien

7. Ako sa nazývajú jazykové zmeny v nasledujúcich dvojiciach a čo ich vyvoláva?

P

on zrobił – oni zrobili, kończył – kończyli, potwierdził – potwierdzili, kąpał – kąpali, drzemał

– drzemali, golił – golili, gwizdał – gwizdali, wiał – wiali/wieli, dostał – dostali, wyśmiał –

wyśmiali/wyśmieli, wybrał – wybrali, wypił – wypili, ukradł – ukradli, pojechał – pojechali,

zapachniał – zapachnieli, namalował – namalowali, woził – wozili

8. Sledujte alternácie v konjugácii slovies:

P

płacić: płacę, płacisz, płacą, płacił; siedzieć: siedzę, siedzisz, siedzą, siedział; musieć: muszę,

musisz, muszą, musiał; upomnieć się: upomnę się, upomnisz się, upomną się, upomniał się;

gryźć: gryzę, gryziesz, gryzą, gryzł; wziąć: wezmę, weźmiesz, wezmą, wziął; znaleźć: znaj-

dę, znajdziesz, znajdą, znalazł; móc: mogę, możesz, mogą, mógł; brać: biorę, bierzesz, biorą,

brał; nieść: niosę, niesiesz, niosą, niósł; pachnieć: pachnę, pachniesz, pachną, pachniał;

chudnąć: chudnę, chudniesz, chudną, chudł; widzieć: widzę, widzisz, widzą, widział; prosić:

proszę, prosisz, proszą, prosił; jeździć: jeżdżę, jeździsz, jeżdżą, jeździł; wieźć: wiozę, wie-

ziesz, wiozą, wiózł; wozić: wożę, wozisz, wożą, woził; spać: śpię, śpisz, śpią, spał; płakać:

płaczę, płaczesz, płaczą, płakał; chcieć: chcę, chcesz, chcą, chciał; kąpać: kąpię, kąpiesz,

kąpią, kąpał

S

vziať: vezmem, vezmeš, vezmú, vzal; nájsť: nájdem, nájdeš, najdú, našiel; môcť: môžem,

môžeš, môžu, mohol; obliecť: oblečiem, oblečieš, oblečú, obliekol; rásť: rastiem, rastieš,

rastú, rástol; viezť: veziem, vezieš, vezú, viezol; voziť: vozím, vozíš, vozia, vozil; plakať:

plačem, plačeš, plačú, plakal; brechať: brešem, brešeš, brešú, brechal

9. Sledujte pravidelnú alternáciu -ov/-uj- v konjugácii slovies:

P

potrzebować: potrzebuje – potrzebował; dyskutować: dyskutuje – dyskutował; żartować: żar-

tuje – żartował; planować: planuje – planował; malować: maluje – malował; teoretyzować:


89 | S t r a n a

teoretyzuje – teoretyzował; telefonować: telefonuje – telefonował; szpiegować: szpieguje –

szpiegował; sondować: sonduje – sondował; nawigować: nawiguje – nawigował; pracować:

pracuje – pracował; regenerować: regeneruje – regenerował; rekapitulować: rekapituluje –

rekapitulował

S

potrebovať: potrebuje – potreboval; diskutovať: diskutuje – diskutoval; žartovať: žartuje –

žartoval; plánovať: plánuje – plánoval; maľovať: maľuje – maľoval; teoretizovať: teoretizuje

– teoretizoval; telefonovať: telefonuje – telefonoval; špehovať: špehuje – špehoval; sondovať:

sonduje – sondoval; navigovať: naviguje – navigoval; pracovať: pracuje – pracoval; regene-

rovať: regeneruje – regeneroval; rekapitulovať: rekapituluje – rekapituloval

10. Sledujte alternácie, ktoré vyvoláva kongruenčná morféma i:

P

on jadł – oni jedli, niósł – nieśli, miał – mieli, mdlał – mdleli, sunął – sunęli, chudł – chudli,

chciał – chcieli, kaszlał – kaszleli, pachniał – pachnieli, żął – żęli, wiódł – wiedli, płynął –

płynęli, mógł – mogli, plótł – pletli, wiózł – wieźli, widział – widzieli, umiał – umieli, jadł –

jedli, klął – klęli, lazł – leźli, musiał – musieli, siadł – siedli, znalazł – znaleźli, wziął – wzięli,

wyniósł – wynieśli, ugryzł – ugryźli, zawiódł – zawiedli, zawiózł – zawieźli

11. Od uvedených feminín tvorte datív a lokál singuláru:

S

úloha, povaha, snaha, dráha, kniha, nástraha, obloha, obsluha, odvaha, poloha, blcha, mucha,

macocha, pančucha, strecha, aktovka, búdka, čítanka, bunka, čiarka, čiastka, klinika, lichôtka,

uhorka, Oľga, tajga, muška, komora, dcéra, miera, nevera, pedikúra, sféra, diera, éra, cholera,

kariéra, karikatúra, chudera, faktúra, hora, katedra, lastúra, fakulta, teta, hmota, chata, lopata,

koruna, pena, hodina, bystrina, malina, jahoda, nehoda, balada, metóda, obluda, hruda, Mek-

ka, jama, dáma, fáma, sadzba, chodba, choroba, huba, chalupa, atrapa, strofa, žirafa, harfa,

katastrofa, nymfa, vdova, cieva, krava, výstava, únava

12. Od adjektív utvorte komparatív a superlatív a vysvetlite zmeny pri ich tvorení a pri

tvorení od nich odvodených vlastnostných adverbií:

S

suchý, tichý, vážny, spokojný, ťažký, bledý, hladký, dlhý, sladký, určitý, široký, prudký, stro-

hý, úzky, tmavý, mäkký, hlboký, láskavý, zrejmý, tupý, plachý, múdry, dobrý, mladý, tenký,

veľký, pekný, náhly, ostrý, horký, nízky, ľahký, britký, blízky, priateľský, otrocký, krátky,

známy; ľahko, lacno, dobre, vysoko, nízko, zdravo, príjemne, málo, mnoho, zle

13. Nasledujúce spojenia a slová dajte do nominatívu a lokálu plurálu:

S

a) úbohý mladík, anglický lord, arabský žrebec, slovenský politik, hluchý dedko, múdry

študent, plachý srnec, starý dôchodca, mladý muž, veľký vedec, bezmocný zajatec, boha-

tý obchodník, častý hosť, čestný muž, dobrý otecko, dávnoveký jašter, mamkin miláčik,

antický boh, sadistický vrah

b) sestrin kamarát, tetin manžel, nevestin brat, hladný žobrák, ťažký pacient, dlhý had, ex-

pert, prezident, postrelený bažant, ochotný sused, slon, dekan, Turek, žiak, kamzík


90 | S t r a n a

c) plaz, odumierajúci koral, lev, ženích, leňoch, mních, autor, minister, rektor, káčer, kaná-

rik, kalich, Čech, černoch, povzdych, výsluch, neúspech, poťah, postreh, výťah, sluha,

záťah, svah, katalóg, patológ, článok, mostík, darebák, koňak, členok, lejak, rozpaky,

dobrovoľník, kilometer, liter, lakeť, semester, bicykel, kufor, register

14. Všímajte si, v ktorých prípadoch dochádza pred sufixom -in v slovenčine

k alternáciám:

S

lekárkin zákaz, ženino správanie, tetin otec, macochine výčitky, sestrin manžel, Oľgina kniha,

Miladine fotografie, babkin dom, autorkin zámer, Eliškino dieťa, herečkin výkon, odosiela-

teľkina adresa, matkina láska, vychovávateľkine schopnosti, Janine obrazy

15. Od feminín a neutier tvorte Gpl.:

S

sila, rúra, brána, diera, gesto, dielo, miesto, miera, žena, žila, opera, chata, obluda, nehoda,

karavána, klinika, kniha, divadlo, pravidlo, dievča, leto, meno, búda, čiara, bieda, jama, lipa

morfonologické rozdiely

Documents

Transcript of morfonologické rozdiely