MODERNÉ KONCEPCIE 20.STOROČIA€¦ · Anita HARROW 6. Neverbálna komunikácia 5. Pohybové...

CIELE VYUČOVACIEHO

PROCESU

CIEĽ – ideálna predstava toho, čo sa má v činnosti dosiahnuť

(Pedagogický slovník)

VYMEDZENIE POJMOV

Cieľ výchovy – ideálny typ človeka, ucelená predstava

predpokladaných a žiaducich vlastností človeka, ktoré možno

získať výchovou

- ideálna predstava toho, čo sa má výchovou dosiahnuť

Cieľ výučby – určuje jej účel (zámer) a výstup (výsledok)

- ideálna predstava toho, čo sa má vzdelávaním dosiahnuť

výchovno-vzdelávacie ciele

- antika – kalokagatia

Sústava cieľov je východisková, determinujúca podmienka fungovania

obsahu a procesu vzdelávania (Stračár).

Ciele :

- determinujú výber obsahu, metód, organizačných foriem i materiálnych

prostriedkov výchovy a vzdelávania,

- dodávajú výchove a vzdelávaniu poriadok

- majú opisovať konečný stav, ktorý má byť dosiahnutý

VYMEDZENIE POJMOV

Ideálom vzdelávania by mal byť dobrý, múdry, aktívny, šťastný a

zodpovedný človek.

Ciele výchovy a vzdelávania

Výsledok vzdelávania

- človek:- pripravený na celoživotné vzdelávanie a učenie sa,

- pripravený adaptovať sa v budúcnosti na množstvo

rozličných zmien v spoločnosti,

- pripravený efektívne vykonávať všetky svoje

životné roly,

- formujúci tvorivý štýl života prostredníctvom vnútornej

motivácie, citovej bohatosti, rozvinutých

intelektuálnych schopností, dobrej socializácie a

hodnotovej orientácie

1. Všeobecné ciele výchovy a vzdelávania – ideál

2. Ciele jednotlivých typov škôl

3. Ciele študijných a učebných odborov

4. Ciele vyučovacích predmetov

5. Ciele tematických celkov

6. Ciele vyučovacích hodín (vyučovacích jednotiek)

7. Ciele jednotlivých častí vyučovacích hodín (vyučovacích

situácií)

HIERARCHIA CIEĽOV VÝCHOVY A VZDELÁVANIA

GRAFICKÉ ZNÁZORNENIE ČIASTKOVÝCH A HLAVNÉHO CIEĽA HODINY

Učiteľ má k vyučovacej hodine pristupovať vždy s uvedomovaním a vytyčovaním

čiastkových cieľov, nesústreďovať pozornosť len na výsledný cieľ

hlavný cieľ hodiny

cieľ diagnostikovania mojich vedomostí

cieľ fixácie

cieľ expozície učiva

cieľ preverovania vedomostí

cieľ motivácie

z hľadiska konkrétnosti/abstraktnosti:

1. všeobecné

2. čiastkové (rámcové)

3. špecifické (konkrétne)


1. všeobecné – komplexné, vyjadrenie určitého ideálu výchovy a

vzdelávania, vyjadrenie všeobecných spoločenských požiadaviek

na výchovu a vzdelávanie, sú dané hodnotovou orientáciou

spoločnosti


2. čiastkové (rámcové) – konkretizácia všeobecných cieľov na ciele

určitého typu školy alebo ciele študijného, či učebného

odboru, učebné plány, učebné osnovy pre jednotlivé

predmety

3. špecifické (konkrétne) – jednoznačne definujú stav osobnosti,

správania sa žiaka, ktorý sa má dosiahnuť na konci vyučovacieho

procesu, t.j. čo konkrétne sa má žiak naučiť, čo konkrétne má vedieť,

ktoré vedomosti, zručnosti, návyky, postoje, schopnosti,

kompetencie si má osvojiť, do akej hĺbky, za akých podmienok

konkrétne ciele výučby = učebné požiadavky

časovo-tematické plány, vyučovacie hodiny, konkrétne úlohy

školské dokumenty:

- učebné osnovy,

- vzdelávacie štandardy,

- učebnice

Iba dosiahnuteľné ciele motivujú a posilňujú dôveru žiaka!


Požiadavky:

a) konzistentnosť (súdržnosť) – podriadenosť nižších cieľov

vyšším

b) primeranosť – súlad požiadaviek vyjadrených cieľmi s

možnosťami a schopnosťami žiakov i učiteľov

c) vyjadrenie žiackych výkonov v pojmoch

d) jednoznačnosť

e) presná špecifikácia – čo a na akej úrovni si má žiak osvojiť

f) relatívne krátkodobé

g) kontrolovateľnosť, merateľnosť

h) rešpektovanie taxonómie cieľov vyučovacieho procesu –

existencia viacerých úrovní osvojenia si učiva

i) komplexnosť

Špecifické ciele vyučovacieho procesu

rozdelenie podľa psychických procesov učiacich sa:

kognitívne (poznávacie, vzdelávacie) – zahŕňajú oblasť

vedomostí, intelektuálnych zručností, poznávacích

schopností (vnímanie, pamäť, myslenie,

tvorivosť)

– prevažujú pri vzdelávaní

afektívne (postojové) – zahŕňajú citovú oblasť, oblasť postojov,

hodnotovej orientácie, sociálno-komunikačných

zručností

– výchovné ciele

psychomotorické (výcvikové) – zahŕňajú oblasť motorických

zručností a návykov na účasti psychických

procesov

– dominujú pri praktickom vyučovaní

Ciele vyučovacieho procesu

taxonómia = schéma usporiadania

TAXONÓMIE VZDELÁVACÍCH CIEĽOV

kognitívna oblasť – vedomosti, spôsobilosti,

poznávacie schopnosti (Bloom, Niemierko)

afektívna oblasť – citová oblasť, hodnotová orientácia

(Kratwohl)

psychomotorická oblasť – zručnosti a návyky

(Harrow, Simpson)

pre všetky oblasti - de Block

TAXONÓMIE VZDELÁVACÍCH CIEĽOV

Benjamin Samuel BLOOM:

6. Hodnotiace posúdenie

5. Syntéza

4. Analýza

3. Aplikácia

2. Porozumenie

1. Znalosť (vedomosť) – zapamätanie

TAXONÓMIE VZDELÁVACÍCH CIEĽOV V KOGNITÍVNEJ OBLASTI

hierarchia

1. Znalosť (vedomosť) – zapamätanie

– žiak si vybaví z pamäti alebo znovuspozná konkrétne

poznatky, fakty, pojmy, postupy, zásady, normy,

pravidlá, kritériá, zákony, teórie

– aktívne slovesá: definovať, napísať, spoznať, opakovať,

reprodukovať, doplniť, vymenovať

príklad: Povedzte dátum vzniku SR.


2. Porozumenie

– žiak je schopný porozumieť významu obsahu informácie

sprostredkovanej v slovnej, obrazovej alebo symbolickej podobe

– preklad z jedného jazyka do druhého, alebo do inej terminológie,

vysvetlenie obsahu vlastnými slovami, odlíšenie podstatného

od nepodstatného, predvídanie dôsledkov bezprostredne

vyplývajúcich z daných predpokladov

– interpretovanie, uvádzanie príkladov, zhrnutie, usudzovanie,

porovnávanie, vysvetľovanie

– aktívne slovesá: inak formulovať, ilustrovať, vysvetliť, vyjadriť

vlastnými slovami, vyjadriť inou formou, rozlíšiť

príklad: Uveďte príklad využitia Archimedovho zákona.


3. Aplikácia

– zmysluplné použitie abstrakcií a zovšeobecnení (teórií,

zákonov, princípov, vzťahov, metód, postupov,

pojmov, pravidiel) v konkrétnych situáciách

– realizácia, uplatnenie

– aktívne slovesá: aplikovať, demonštrovať, nakresliť, riešiť,

vypočítať, vyhľadať, vedieť použiť

príklad: Vypočítajte obsah trojuholníka, ak sú dané...


4. Analýza

– rozbor komplexnej informácie (systému, procesu) na prvky

a časti, určenie hierarchie prvkov, princípov, ich

organizácie, určenie vzťahov a interakcie medzi

prvkami

– rozlišovanie, organizovanie, prisudzovanie

– aktívne slovesá: urobiť rozbor, rozčleniť, špecifikovať, určiť,

rozhodnúť, klasifikovať

príklad: Na základe prečítania príspevku v novinách určte

politickú orientáciu autora.


5. Syntéza

– zloženie prvkov a častí do nového celku, ktorým môže byť

správa, plán, postup riešenia

– generovanie, plánovanie, produkovanie

– aktívne slovesá: kategorizovať, kombinovať, modifikovať,

napísať správu, navrhnúť, organizovať, vyvodiť závery,

vytvoriť, skonštruovať, zhrnúť, zovšeobecniť

príklad: Navrhnite postup na riešenie.

Nakreslite plán atypického rodinného domu.


6. Hodnotiace posúdenie

– žiak má posúdiť, či myšlienky, vzťahy, výtvory, metódy

zodpovedajú stanoveným kritériám a normám z

hľadiska presnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti

– kontrola, kritika

– aktívne slovesá: argumentovať, obhájiť, rozhodnúť, oponovať,

porovnať, posúdiť, preveriť, zhodnotiť, zdôvodniť, uviesť

výhody a nevýhody

príklad: Rozhodnite, ktorá z metód je najvhodnejšia na riešenie

daného problému.


REVIDOVANÁ BLOOMOVA TAXONÓMIA

Dimenzia

vedomostí

Dimenzia kognitívnych procesov

1.

Zapamätať si

2.

Porozumieť�3.

Aplikovať�4.

Analyzovať�5.

Hodnotiť�6.

Tvoriť

A.

Faktické

vedomosti

B.

Konceptuálne

vedomosti

C.

Procedurálne

vedomosti

D.

Metakognitívne

vedomosti

Bolesław NIEMIERKO:

4. Aplikácia informácií (použitie poznatkov) v

problémových situáciách – nešpecifický

transfer

3. Aplikácia informácií (použitie poznatkov) v typických

situáciách – riešenie typicky školských úloh –

špecifický transfer

2. Porozumenie informáciám (poznatkom)

1. Zapamätanie informácií (poznatkov)


David Reading KRATWOHL:

5. Začlenenie hodnoty do charakterovej štruktúry

osobnosti

4. Integrovanie hodnoty

3. Oceňovanie hodnoty

2. Reagovanie

1. Prijímanie

TAXONÓMIE CIEĽOV V AFEKTÍVNEJ (POSTOJOVEJ) OBLASTI

1. Prijímanie

- vnímavosť, citlivosť, pozornosť jednotlivca na

určité podnety

- uvedomenie, ochota prijímať, usmernená

výberová pozornosť

príklad:

Žiak si uvedomí, že ľudia v rôznych častiach sveta

uznávajú hodnoty, ktoré sú odlišné od jeho hodnôt.

TAXONÓMIE CIEĽOV V AFEKTÍVNEJ (POSTOJOVEJ) OBLASTI (D.R.KRATWOHL)

2. Reagovanie

- zainteresovanosť, hľadanie určitých podnetov, tzv.

aktívna pozornosť, reakcia na podnety

- súhlas na reagovanie, ochota reagovať, uspokojenie

z reagovania

príklad:

Aj napriek presvedčeniu, že jedlo z niektorých kútov

sveta je odporné, žiak je ochotný ho ochutnať.


3. Oceňovanie hodnoty

- vytvorenie kladného postoja, vyvolanie záujmu,

pociťovanie záväzku, žiak získa presvedčenie,

že činnosť má význam, je dôležitá, dochádza

u neho k vnútornej motivácii k činnosti

- akceptovanie hodnoty, preferovanie hodnoty,

presvedčenie o hodnote

príklad: Žiak si chce písať s niekým zo zahraničia.


4. Integrovanie hodnoty

- začiatok vytvárania osobného hodnotového systému

myšlienkovým spracovaním a uvedomením si

zovšeobecnených a dominantných hodnôt

- konceptualizácia hodnoty, integrovanie hodnôt do

systému

príklad:

Vďaka štúdiu literatúry, účasti na besedách a

korešpondovaniu žiak dokáže obhájiť, zdôvodniť výrok:

„Všetci ľudia sú potrební.“


5. Začlenenie hodnoty do charakterovej štruktúry osobnosti

- hodnotový systém sa pevne včleňuje do charakteru

jednotlivca, človek koná na základe presvedčenia,

jeho slová sú v súlade s činmi, nová hodnota sa stáva

súčasťou jeho svetonázoru, filozofie života

- generalizovaná zameranosť, charakterová vyhranenosť

príklad:

Žiakovo správanie sa voči ľuďom iných rás a národov, jeho

presvedčenie je v súlade so slovami.


Anita HARROW

6. Neverbálna komunikácia

5. Pohybové zručnosti

4. Fyzické (telesné) schopnosti

3. Perceptívne schopnosti

2. Základné pohyby

1. Reflexné pohyby

TAXONÓMIE CIEĽOV V PSYCHOMOTORICKEJ OBLASTI

1. Reflexné pohyby – pohyby vznikajúce neúmyselne, ako

reakcia na niektoré podnety (žmurknutie, prispôsobenie držania

tela)

2. Základné pohyby – vrodené spôsoby pohybov utvárané

kombináciou reflexných pohybov, lokomotorické (týkajúce sa

pohybových orgánov), chôdza, beh, skákanie, tlačenie, ťahanie

3. Perceptívne schopnosti – premena podnetov

prichádzajúcich zo zmyslov na vhodné pohyby schopnosť

rozlišovať-kinesteticky, vizuálne, splnenie ústnych pokynov,

vyhnutie sa letiacej lopte, udržiavanie rovnováhy, preskočenie

povrazu

TAXONÓMIE CIEĽOV V PSYCHOMOTORICKEJ OBLASTI (A.HARROW)

kinestetika = súhrn pocitov, ktorými si uvedomujeme polohu pohybových orgánov v priestore,

vnímanie polohy a pohybu orgánov

4. Fyzické (telesné) schopnosti – základné pohyby a

schopnosti potrebné pre osvojenie náročnejších pohybov (beh na

väčšiu vzdialenosť, zdvíhanie záťaže, dotknutie sa špičiek prstov

na nohe, základné pohyby pri balete, vytrvalosť, sila, pružnosť,

svižnosť

5. Pohybové zručnosti – zložitejšie pohyby vyžadujúce určitý

stupeň výkonnosti (sled pohybov pri športe, tanci, v hudbe,

umení), jednoduché, súčasne vykonávané, komplexné

6. Neverbálna komunikácia – schopnosť komunikovať

prostredníctvom pohybov tela, expresívne pohyby, integračné

pohyby (gestá, výrazy tváre, choreografické tanečné pohyby)

TAXONÓMIE CIEĽOV V PSYCHOMOTORICKEJ OBLASTI (A.HARROW)

Ravindrakumar H. DAVE

5. Automatizácia

4. Koordinácia

3. Spresňovanie

2. Manipulácia (praktické cvičenie)

1. Imitácia (napodobňovanie)


M. SIMPSON

7. Tvorivá činnosť

6. Prispôsobovanie, adaptácia činnosti

5. Komplexná automatická činnosť

4. Mechanická činnosť, zručnosť

3. Napodobňovanie činnosti, riadená činnosť

2. Pripravenosť na činnosť

1. Vnímanie činnosti, zmyslová činnosť


J. H.DE BLOCK

4. Integrácia

3. Aplikácia

2. Porozumenie

1. Znalosť

TAXONÓMIE CIEĽOV PRE VŠETKY OBLASTI

Nedostatky pri vymedzovaní cieľov

- veľmi všeobecné,

- neurčité, pripúšťajú rôznu interpretáciu,

- stotožňované s témou vyučovacej hodiny,

- nahradené opisom plánovanej vyučovacej činnosti

učiteľa.

vhodne formulované ciele

Žiak má vedieť definovať lineárnu rovnicu, pomenovať

jej členy a riešiť rovnice typu „ax + b = 0“

Žiak má v predloženom texte podčiarknuť všetky

podstatné mená a z nich vybrať všetky konkrétne

podstatné mená

Baďuríková, Z. a kol.: Školská pedagogika. Univerzita Komenského v

Bratislave, 256 s., ISBN 80-223-1536-2.

Turek, I.: Didaktika. Bratislava: Iura Edition, 2008, 596s., ISBN 978-80-8078-

198-9

Obdržálek, Z. a kol.: Didaktika pre študentov učiteľstva základnej školy.

Univerzita Komenského v Bratislave, 1.vydanie, 180 s., 2003, ISBN 80-

223-1772-1

Petlák, E.:Všeobecná didaktika. Bratislava, Vydavateľstvo IRIS, 1997, 275 s.,

ISBN 80-88778-49-2.

Kalhous, Z.; Obst, O.: Školní didaktika. Portál, Praha, 2002, 448s., ISBN 80-

7178-253-X.

Použitá a odporúčaná literatúra

MODERNÉ KONCEPCIE 20.STOROČIA€¦ · Anita HARROW 6. Neverbálna komunikácia 5. Pohybové...

Documents

Transcript of MODERNÉ KONCEPCIE 20.STOROČIA€¦ · Anita HARROW 6. Neverbálna komunikácia 5. Pohybové...