Mis ijný Inform átor

1

PRÁCA A ODDYCH

Milí čitate lia. Eš te s tále s m e tak v le tnom období

a v čas e dovole nie k , š k ols k ých práz dnin. Ak s a pre nás s k ončili,

tak z as e na ne s pom ínam e . Odych , čas uvoľne nia a nače rpania

nových s íl m á vždy z m ys e l, le n vo vz ťah u k ľuds k e j práci. Práca je

ne vyh nutná pre k aždéh o je dnéh o z nás ... Nie le n tá práca

dos pe lých a pe vne us ade ných v pracovnom pom e re . Prácou je aj

tá s e z ónna, z a k torou prich ádz ajú m noh í (z o Slove ns k a) práve

s e m do h os podárs k y vys pe le jš ích k rajín. Prácou je aj vš e tk o to čo

robí žiak , š tude nt, aby dok ončil s voju e tapu form ácie a vz de lania.

A ne m ožno poch ybovať, ak ou dôle žitou je navonok drobná práca

v dom ácnos ti, pri udržiavaní dôs tojnéh o pros tre dia a podm ie nok

pre náš s k rytý, os obný život. Pre to by s om tu te raz ve noval

nie k oľk o m yš lie nok o z m ys le ľuds k e j práce .

Ž ivotná h is tória k aždéh o člove k a je v z načne j m ie re

h is tóriou práce , k torú vyk onáva. Ťažk os ti, ale bo trápe nia v š k ole ,

z odpove dnos ť v povolaní, k e ď s m e už dos pe lí, poh ľad na h odiny,

odpor voči ponde ľňajš ie m u ránu, s k lam anie z níz k e h o pos tave nia,

ťarch a ve ľk e j z odpove dnos ti, únava z práce v dom ácnos ti. No

prich ádz a aj rados ť z toh o, že ovládam e s voju š pe cializ áciu

a dos távam e dobrú m z du. A v poz adí s tojí ve dom ie , že tým

tvorím e čos i h m otné. Svojou prácou v š k ole , v z am e s tnaní

a v rodine vytváram e čos i, čo by tu ináč ne bolo; s polupracuje m e

vo ve ľk om ce lk u, k torý ne pre s tajne udržuje ľuds k ý život,

roz m nožuje š ťas tie a us iluje s a pre dís ť h roz bám . V úradoch

a továrňach , š k olách a dom ácnos tiach , ne m ocniciach a na ulici.

Ľuds k á s poločnos ť je je dinou grandióz nou organiz áciou práce ,

aby s a z o s ve ta s talo čoraz le pš ie obývate ľné m ie s to.

Rados tný výh ľad.

Sú ch víle v naš om živote , pok ojná h odink a rodičov s doras tajúcim i

de ťm i, k e ď m už dok ončil dôle žitú prácu; k e dy s i odraz u jas ne

uve dom ím e v ak e j ve ľk e j m ie re je naš a práca s poluprácou na

tom to s ve te : čiže na s vorite ľs k om die le Božom . Tak to fak tick y

objavím e to prvé, čo nám ch ce pove dať k re s ťans k é pos ols tvo

o práci. Boh s ve t ne s tvoril; Boh s ve t tvorí; a činí to aj ce z nás . Nie

je s právne pove dať, že le s je Božím die lom , ale m e s to nie . Me s to

je v určitom z m ys le e š te viac Božím die lom , le bo v ňom s a vyjadril

najvyš š í Boží tvor, člove k . Č o člove k vyrába, je s tvore nie Božie .

Kre s ťan na to ne m us í s tále m ys lie ť, ale je to poz adie is toty, že

v povolaní a v rodine pracuje m e v z m ys le Božie h o plánu.

Kre s ťans k ý poh ľad m ôže objaviť v práci aj druh ú

h odnotu: práca ľudí z je dnocuje . Tým , že pracuje m e s polu s iným i,

roz víja s a s tyk a s olidarita m e dz i ľuďm i ce lk om os obitným

s pôs obom , v k aždom z am e s tnaní inak š ie . Fak t, že m už a že na

pracujú s polu pre rodinu, m á tie ž ce lk om určitú rolu v je dnote te jto

m ale j s poločnos ti. Práca ľudí z je dnocuje aj pre to, le bo s a k oná pre

iných . Muž pracuje pre s voju že nu a naopak , pe k ár, pre ve ľa

gaz dinie k , arch ite k t a m urár pre budúcich obyvate ľov., prís tavný

robotník , pre m noh ých ne z nám ych . Ce lá naš a s poločnos ť je

s ys tém s lužie b, na k torom m ám e účas ť . Č as to vôbe c ne vie m e ,

pre k oh o pracuje m e , az da nás to ani ve ľm i ne z aujím a. Naprie k

tom u, a čas to m ocne jš ie ak o s i uve dom uje m e , vz budz uje to v nás

pocit s olidarity, k torý je ak oby poz adím náš h o života. K e by s m e s a

raz dom a z as tavili, vš im li s i ok ná, vz ali do rúk pre dm e ty a m ys le li

na tých , čo na tom pracovali od ch víle , k e ď e š te te nto m ate riál

le žal v z e m i, ale bo bol inde , pre d naš im z rak om by povs tala

„arm áda ne z nám ych “. Aj najm e nš í pre dm e t: k nih a, h odiny,

obs ah uje prácu ľudí – bratov a s e s tie r, nie k e dy z dvoch , troch

k ontine ntov. De s aťtis íce s polupracovali na naš om z ariade ní.

A naš a vlas tná práca je tie ž tak m e r prís pe vk om k životu tis ícov.

Ľuds k á práca je tie ž vždy prís pe vk om k životu tis ícov. Ľus k á práca

je k us ľuds k e j je dnoty a s polupatričnos ti.

Kre s ťans k é pos ols tvo nám h ovorí e š te o tre te j h odnote

práce : v práci s a otvára k re s ťanovi náde je plný výh ľad na ve čnos ť .

Vďak a naš e j práci s a iní ľudia m ôžu s tať viace j ľuďm i, a te da

m ôžu viace j m ilovať vo s vojom živote . Toto roz vinutie naš e j lás k y

s i odnáš am e s o s e bou do ve čnos ti.

Tak to práca na tom to s ve te m á s voje pok račovanie v novom

s tvore ní. A k to vie , či po vz k rie s e ní tie l ne bude nový s ve t nos iť aj –

obnove né – s topy toh o najle pš ie h o, čo dne s produk uje ľuds k á

práca. Naš a práca... m á h odnotu aj pre ve čnos ť!

Vyk úpe nia z jarm a.

Tým s m e vš ak e š te ne s pom e nuli vš e tk o, čo m ôže

POZ OR Súťaž!!!

Napíš te nám s voj názor na k torýk oľve k

článok z toh oto čís la MI, zodpove dzte

s právne na naš u otázk u a vyh rajte s lo-

ve ns k é h udobné CD. Viac s a dozvie te na

s trane č. 3

(pok račovanie na s trane č. 3)

Drah í ve riaci ne zabudnite ! Už o pár dní!

Ce los love ns k á národná

PÚŤ DO EINSIEDELN

Ku cti Panny Márie

Se de m bole s tne j

s a k oná 9 . s e pte m bra 2007 (ne de ľa)

Program je nás le dovný:

Od 9 .30 h od m ožnos ť prijať s viatos ť zm ie re nia

(s pove ď); v k aplne pre s pove danie –vch od ce z

bránu s nápis om Gym názium .

Od 12.00 h od z h rom ažde nie s a pre d Bazilik ou

pre s lávnos tný vch od proce s iou;

O 12.15 h od s lávnos tná s v. om š a, ce le bruje Vdp.

Ote c Opát Bronis lav Ignác KRAMÁR, OPrae m .

Približne o 13.45 h od – s poločný obe d

v Re š taurácii St. Ge org

Ak o to tradične býva, pros ím e tých , k torí m ajú

m ožnos ť oboh atiť s prie vod ľudovým i k rojm i, aby

ich použili h lavne počas s láve nia s v. om š e .

2

PROSEBNÁ

MODLITBA

Ke ď s i člove k nie čo že lá, patrí to k je h o prirodz e nos ti, že

o to nie k oh o požiada. Tu ne m ys lím e na pre dm e ty, k toré s i m ôže

k úpiť, s k ôr m ys lím e na pom oc tam , k de je h o s ily ne s tačia. Tak to,

k e ď ch ce nie čo dos iah nuť od inéh o člove k a, tak pros í.

K e ď s a nad tým viac z am ys lím e , z is tím e , že (pros e bná) m odlitba

je v člove k u z ak ódovaná. Pros í od člove k a a pros í aj od Boh a.

Le nže m e dz i tým ito dvom i pros bam i je roz die l. Č love k u m us íš

pre s ne vys ve tliť o čo ide a v čom tú pom oc potre buje š . S Pánom

Boh om je to je dnoduch š ie , le bo on poz ná tvoju pros bu s k ôr, ne ž ju

vys lovíš . Ale je to naoz aj je dnoduch š ie ?

Boh a totiž pros ím e ináč. Najprv s a nad tým z am ýš ľam e . Potom

dávam e vš e tk o do Je h o rúk , k e ď vidím e , že je to nad naš e s ily. Ale

nie tak , že „Pane , Bože , pros ím ťa, vyrie š to z a m ňa, le bo ja to

ne dok áže m .“ Boh nie je autom at, do k toréh o vh odím m odlitbičk u

a potom výjde odtiaľ rie š e nie . Správny pos toj je te n, že najprv

uvažuje m nad tým , čo m ôže m urobiť ja s ám ?

Správne pros ím e vte dy, k e ď

s m e s i vopre d, s vojou

vie rou, s vojim i životným i

pos tojm i a m e dz iľuds k ým i

vz ťah m i položili z ák lady pre

naš e pros by. Te nto vz ťah

dôve ry buduje m e na

z ák lade ve dom os tí o Boh u

a je h o k onaní vo s ve te a pre

ľudí. Inak s m e ak oby z a

h radbam i s vätyne , v k tore j

pre býva vš e m oh úci Boh .

Eš te nie čo: k e ď pros ím e člove k a, pros ím e le n toh o, k u k torém u

m ám e dôve ru. K e ď vš ak pros ím e Boh a – a to ne robím e z rie dk a –

tak naš a dôve ra v ne h o po k ažde j pros be ras tie . Ne bojm e s a

pros iť! Nak onie c s ám Je žiš nás povz budz oval k tom u, aby s m e

pros ili (Mt 7,7). Ne m ys lim e s i, že „Boh je ďale k o a aj tak nás

ne počuje ...“

To nie je tak . Boh je vš ade . Je h o s vätý Duch je prítom ný v ce lom

s ve te , ba, v ce lom ve s m íre , e š te viac: v k aždom člove k u. Ve ď s m e

Je h o de ti a On je náš Ote c. Iným i s lovam i: On nie je ďale k o, je

ce lk om blíz k o, je v nás .

Mnoh í s a s ťažuijú, že Boh ich ne vypočul. Ani tak nie , ak

s a utie k ajú k Matk e Bože j ale bo iném u s vätcovi. To je ne s právne

ch ápanie . Boh vždy vypočuje , ale nie vždy tak , ak o s i to m y

pre ds tavuje m e . Č iže k e ď Boh a pros ím , tak by s om k tom u m al

dodať aj to: „Nie ak o ja ch ce m , ale ak o Ty ch ce š “. Te nto prík lad

m ám e od Je žiš a: „Abba, Otče ! Te be je vš e tk o m ožné. Ve z m i odo

m ňa te nto k alich . No nie čo ja ch ce m , ale čo ty.“ (M k 14,36). Ba

e š te pre dtým , k e ď nás naučil pros e bnú m odlitbu Otče náš , vložil

tam aj ve tu: „Buď vôľa tvoja, ak o na ne bi TAK AJ NA Z EMI“, te da

m e dz i nam i, v naš om živote .

V Me xik u žila je dna nábožná že na a m ala le n je dnéh o

s yna. Syn bol na je dno ok o s le pý. Vš e tk y de ti s a m u vys m ie vali

a ch lape c pre to ve ľm i trpe l. A m atk a trpe la s ním . Nak onie c s a

roz h odla, že ve z m e s yna s o s e bou na púť do Guadalupe , le bo

počula, že tam s a už s tali aj z áz rak y na príh ovor Matk y Bože j. Po

s väte j om š i s a ch lape c ak os i na ch víľu s tratil v m nožs tve ľudí z

doh ľadu, le n z raz u počuje , ak o ch lape c plače a k ričí od bole s ti.

De ti s a tam h rali s rak e tam i a je dna vybuch la tak ne š ťas tne , že

ch lape c s tratil aj druh é ok o. K e ď h o le k ár oš e tril, vrátili s a dom ov.

Matk a na údiv vš e tk ých ľudí ďak ovala Boh u z a te nto z áz rak . Pýtali

s a: „Ale ak ý z áz rak ? Ve ď s tratil aj druh é ok o?!“ Matk a na to

pove dala. „Te raz bude ch odiť do s le pe ck e j š k oly a tam s ú vš e tci

rovnak í. A de ti s a m u už ne vys m ie vajú. Boh vie , čo bolo pre nás

le pš ie .“

(Eva Ple š k ová)

Čo je to k apitalizm us ?

Nie je je dnoduch é poch opiť pre čo, ale s lovo

k apitaliz m us je tak m e r vždy a vš ade vys lovované s pos m e ch om ,

z vláš ť m e dz i ve riacim i. K e ď s a povie , že je nie čo k apitalis tick é,

z nam e ná to ce lú ve c ods údiť be z ďalš e j dis k us ie , ak o k e by toto

pom e novanie s am o odpove dalo na vš e tk y prípadné otáz k y.

Pove dz m e , že ve rím e , že na s ve te e xis tujú le n dva s ys tém y

organiz ujúce e k onom ick é s ily v s poločnos ti: k apitaliz m us a

s ocializ m us . Z o s k ús e nos ti, z dá s a, ne m ôže byť m e dz i tým ito

s ys tém am i o rivalite ani re či. Socializ m us bola dlh á a s tras tiplná

ce s ta pre k aždú k rajinu, k torá s i te nto s ys tém vys k úš ala. Naopak ,

k apitaliz m us vytvoril blah obyt v s úlade s ľuds k ým i právam i.

A pre ds a to nie je to, na čo ľudia m ys lia, k e ď pos m e š ne

vys lovujú s lovo k apitaliz m us . Majú s k ôr nam ys li s ys tém

s poločnos ti, k torý je ve de ní obrovs k ým k apitálom (roz um e j, z a

vš e tk ým s ú pe niaz e ) k ne z m ys e lném u k onz um iz m u. Tak ýto

s ys tém by bol s k utočne s urový, úboh ý a prie čiaci s a vš e tk ým

ide álom , ale to le n vte dy ak by tak éto vide nie k apitaliz m u bolo

s právne .

Priz návam , že s ys tém ak ý s om práve popís al, je z lým s ys tém om .

Ba čo viac, s úh las ím , že tak ýto s ys tém je ne vh odný, odporujúci

vš e tk ým ide álom . Ale le n ťažk o s i vie m s pojiť tak ýto s ys tém s o

s lovom k apitaliz m us , k toré je čas to používané na oz nače nie

e k onom ick éh o s ys tém u voľnéh o trh u.

Slovo „k apitaliz m us “ v s e be s k utočne uk rýva ak ýs i

m ýtus . V s ys tém e voľnéh o trh u ne m ajú k apitalis ti žiadnu m ožnos ť

ovplyvňovať čoh o a k oľk o s a bude vyrábať . H lavným fak torom ,

k torý určuje čoh o a k oľk o s a bude vyrábať je s potre bite ľ, z ák az ník .

Sú to práve s potre bite lia, k torí odm ie ňajú ale bo tre s tajú

roz h odnutia k apitalis tov. Ak poz náte nie k oh o, k to podnik á, určite

vie te , že s potre bite ľ je vždy na prvom m ie s te (náš z ák az ník , náš

pán). Na druh om m ie s te s ú vždy z am e s tnanci, k torí um ožňujú a

priam o s a podie ľajú na výrobe , či pos k ytovaní s lužie b. Kapitalis ta

(ale bo podnik ate ľ, ak ch ce te ), k torý s i s ám užíva prvé ovocie

s vojh o podnik ania s a na trh u ne udrží ve ľm i dlh o. Z o s k ús e nos ti

vie m e , že roz h odnutia podnik ate ľov, k torí s ú dlh odobo ús pe š ní,

vych ádz ajú v ús tre ty pre dovš e tk ým tým druh ým .

Možnože je problém om s k utočne výraz „k apitaliz m us “.

Možno by s m e s a m ali radš e j z am e rať na iný te rm ín, k torý by

pre s ne jš ie a jas ne jš ie vyjadroval to, čo ch ce m e opís ať, naprík lad

te rm íny ak o „s lobodný trh “, ale bo „voľná trh ová e k onom ik a“. Ale

ani tie to výraz y naplno ne vys tih ujú plnos ť e k onom ick e j ak tivity

člove k a v s poločnos ti. Opis ujú le n to, čo naz ývam e „pe ňažnou

vým e nou“.

Ale výraz „pe ňažná vým e na“ tie ž opis uje le n čas ť

e k onom ick ých ak tivít. Staros tlivos ť a riade nie dom ácnos ti je

e k onom ick ou ak tivitou, a pre ds a s i v rám ci dom ácnos ti z vyčajne

ne vyžaduje pe ňažnú vým e nu. Po ce lom s ve te žijú ch arity z

prís pe vk ov ľudí, k torí z a s voje pe niaz e ne dos távajú žiade n tovar,

ale bo s lužby. Tak is to s ú ve ľk é firm y m ie s tom , k de pe ňažná

vým e na nie je z ák ladným z m ys lom s polupráce . Spolupracuje m e

na z ák lade potrie b a túžob. Ne m alo by byť te da naš e s právanie ,

k toré ne s úvis í s pe ňažnou vým e nou, tak is to z ah rnuté do de finície

pojm u „e k onom ick á ak tivita“? Ce lk om určite ! Ek onom ik a to nie je

le n pe ňažná burz a, ce nné papie re , s k upovanie s poločnos tí, a

obrovs k é och odné re ťaz ce . Sú to tie ž k os toly, pas toračné ce ntrá,

dom ácnos ti, s poloče ns tvá, občians k e z druže nia, ch arity, útulk y

pre be z dom ovcov, vývarovne a m noh é dalš ie dobrovoľné ak tivity.

Toto vš e tk o je s účas ťou k apitalis tick éh o z riade nia,

k apitaliz m u. Ale ove ľa dôle žite jš ie je to, že s ú s účas ťou

s poloče ns k éh o s ys tém u, k torý re š pe k tuje s úk rom né vlas tníctvo,

ľuds k é práva a s lobodu vo vytváraní s poloče ns tie v. Ne s m ie m e byť

v tých to otáz k ach príliš úz k oprs í. Ek onom ik a z ah ŕňa ce lé

s pe k trum ľuds k ých činnos tí. Práve pre to je ve ľk ou ch ybou h ovoriť

poh ŕdavo o tom , čo je v s k utočnos ti le n odraz om obojs tranne

výh odne j vým e ny a dobrovoľných ak tivít ľudí v s poločnos ti.

Pre ne ch ajm e te da výraz „k apitaliz m us “ napos pas je h o k ritik om a

nah raďm e h o nie čím , čo dok onale jš ie vys tih uje re alitu, o k tore j

h ovorím e : s lobodná vôľa.

3

(pok račovanie z o s trany č. 1)

e vanje liové pos ols tvo pove dať o ľuds k e j práci. Tri pe rs pe k tívy,

k toré s m e uvie dli, m ali v s e be nie čo pote š ujúce . Ove ľa vš e dne jš ia

a obvyk le jš ia je vš ak čas to pre k aždéh o ťarch a práce , nám ah a,

únava, ne s loboda, ne dos tatok poch ope nia, ne ús pe ch . Kre s ťan

be z ťažk os ti uz ná, že v dôs le dk u ne dok onalos ti toh to s ve ta vo

vývoji, práca je ťarch ou (túto ne dok onalos ť robí h rie ch e š te ťažš ou

a z árove ň s a s táva príčinou utrpe nia). Ak o h ovorí Pís m o „V pote

s voje j tváre , bude š je dávať s voj ch lie b“ (Gn3,19 ). Práca m ôže byť

tvrdá, nudná, ťaživá, vnútorne ubíjajúca, m ôže robiť člove k a

tvrdým , plodí ne s váry, m ôže h o vyciciavať, ods udz ovať, m rz ačiť;

a to vždy novým i s pôs obm i! Ak o k aždá ve ľk á ľuds k á h odnota,

potre buje aj práca s voje vyk úpe nie .

Kre s ťans k é pos ols tvo vydáva s ve de ctvo o tom to

vyk úpe ní. Vidí h o v troch s k utočnos tiach , k de s k ryte pôs obí naš

Stvorite ľ a Vyk upite ľ. Sú to: ras túce ovládanie prirodz e ných

m ožnos tí, ras túca je dnota a vz k rie s e nie náš h o Pána ce z utrpe nie .

Áno, najprv s a naš a práca h um aniz uje vďak a m ožnos tiam , k toré

Boh vk ladá do s tvore nia a k toré člove k objavuje . Ras t blah obytu,

poh odlia a te ch nick e j z ručnos ti, naz ývaný h um aniz áciou práce , je

s k utočným vyk úpe ním . Boh s tojí na s trane rados tí z o života,

z dravia a odľah če nia bre m ie n. Vidno to aj z Je žiš ových z áz rak ov:

Je žiš uz dravuje , be z práce nas ycuje z ás tup na púš ti, na je h o

s lovo apoš toli m ajú ľah k ý rybolov. Ke ď te ch nik a m ôže prinie s ť

vylie če nie , potravu, odpočinok , je to v z h ode s Božím že laním .

Eš te bližš ie pri ce s te k re s ťans k éh o pos ols tva je vyk úpe nie práce

lás k ou, k torá robí ťažk é ľah k ým . Lás k a k rodine , k am aráds tvo

a s olidárnos ť v povolaní, na pracovis k u, z odpove dnos ť a och ota

s lúžiť v s poloče ns tve pre k toré pracuje m e .

S tém ou práce je úz k o s poje ná aj otáz k a „vlatne nia na z e m i“ a

„pom oc v potre be “, k toré s ú vlas tne požiadavk am i s pravodlivos ti.

K tom uto s a e š te dos tane m e . Te raz le n z dôraz ním e , že

požiadavk a dobrotivos ti a lás k y, k torú nám jas ne k ladie

e vanje lium , nie je nijak ou s e ntim e ntálnou úloh ou. Je j cie ľom nie je

h lás ať, že s a ne s lobodno z družovať do s k upín, k toré doz e rajú

a bojujú z a väčš iu s pravodlivos ť, z a os lobode nie s pod ne z ák onne j

m oci. Tre ba ju ch ápať v tom to z m ys le tak v rodine ak o aj na

pracovis k u a vôbe c v s poločnos ti: lás k a a dobrota s ú vyk úpe ním

práce . V rodine vďak a vz ájom ném u poch ope niu a obe tavos ti. Na

pracovis k u vďak a poctivos ti a s údržnos ti. Vo ve ľk e j ľuds k e j

s poločnos ti tým , že aj naprie k z áujm ovým k onflik tom , vidím e

v k aždom vždy člove k a. Nijak éh o člove k a a nijak ú s k upinu

ne s lobodno odpís ať a vyh lás iť z a ve čitéh o ne priate ľa. Evanje lium

to m ys lí vrch olne vážne , k e ď h ovorí, že je dinou ce s tou, k torá

m ôže os lobodiť naš e s polunažívanie a naš u s poluprácu na te jto

z e m i, nie je ne návis ť, ale lás k a, k torá nik oh o ne vylučuje . Je to

dlh odobá úloh a. Každý člove k a k aždá s k upina, m ôže vš ak pri ne j

s polupracovať be z s e ntim e ntality, z a to tým s e rióz ne jš ie . A m ôže

m ať aj náde j, že e š te uz rie m e , ak o z toh o čos i vyras tá v naš e j

s poločnos ti. Vyk úpe nie napre duje .

Kre s ťans k é pos ols tvo nám h ovorí e š te

o tre te j h odnote práce : v práci s a otvára

k re s ťanovi náde je plný výh ľad na

ve čnos ť . Vďak a naš e j práci s a iní ľudia

m ôžu s tať viace j ľuďm i, a te da m ôžu vi-

ace j m ilovať vo s vojom živote . Toto

rozvinutie naš e j lás k y s i odnáš am e s o

s e bou do ve čnos ti.

SÚŤAŽ Č ITATEĽOV MI

Milí čitate lia Mis ijnéh o Inform átora. Te ntok rát s m e pre vás pri-

pravili m alú čiate ľs k ú s úťaž, v k tore j m ôže te vyh rať h udobné CD

z nám e h o s love ns k éh o s pe vák a/s pe váčk y. Pravidlá s ú je dnoduch -

é: s tačí ak nám do re dak cie MI napíš e te váš náz or na k torýk oľve k

článok uve re jne ný v tom to čís le MI a s právne z odpovie te s úťažnú

otáz k u. Správne odpove de budú z arade nú do žre bovania o h udob-

né CD. A tu je už s pom ínaná s úťažná otáz k a:

Vo s ve te s love ns k e j m ode rne j h udby, je dna ve ľm i (naoz aj ve ľm i)

z nám a os obnos ť s pie va pie s e ň nas le dujúce h o te xtu. Nak oľk o je

te xt ve ľm i k rás ny a duch ovne boh atý, uvádz am e h o ce lý –

ne s k ráte ný:

Pros ba.

Môj s e n bol tak k rás ny

bol to m alý príbe h .

Z die včaťa je že na,

aj k e ď opus te ná.

Sk úš aná životom ,

žila s i po s vojom .

A m ys le li s i tajne ,

že je to tak s právne .

Pros ím Pane Bože ,

Ty počuje š m ôj h las .

Ja k aždý de ň ťa volám ,

odpus ť ne s úď m a.

Pros ím Pane Bože ,

tak odpus ť ne s úď m a.

Ja k aždý de ň ťa volám ,

počuje š m ôj h las .

Tak ve ľa dní už pre š lo,

cítila s om s trach .

Počuje š m a lás k a

dých aj z a m ňa včas .

Boh nám s tvoril ne bo,

aj s lnk o nám s vie ti.

Ponúk ol nám pe k lo,

pre to s m e tak h rie š ny.

Ja pros ím Pane Bože ,

ty počuje š m ôj h las .

Ja k aždý de ň ťa volám ,

Odpus ť ne s úď nás .

Tak pros ím Pane Bože ,

ty počuje š m ôj h las ,

ja k aždý de ň ťa volám ,

odpus ť ne s úď nás .

Vaš ou úloh ou je napís ať :

1. m e no s pe vák a/s pe váčk y

2. autora te xtu

3. autora h udby

Pripom ínam e , inte rprétom (-tk ou) je VEĽMI Z NÁMA OSOBNOSŤ

s love ns k e j populárne j h udby. Výh e rcovi doručím e (poš tou, ale bo

os obne ) je dnu CD platňu s pie s ňam i s pom ínane j um e le ck e j

os obnos ti. Odpove ď na naš u otáz k u m ôže te z as ie lať na adre s u

SKM v Z ürich u, ale bo na e -m ailovú adre s u

m is ijny.inform ator@ blue w in.ch Te š ím e s a na vaš e príps pe vk y a

s právnu odpove ď na s úťažnú otáz k u.

Ote c Františ e k – v s polupráci s re dak ciou MI

Oba s pôs oby vyk úpe nia, k toré s m e uvie dli, uk az ujú člove k a pri práci. Č o vš ak h ovorí e vanje lium tým , čo e š te ne m ajú nijak ú

účas ť na blah obyte a na ľuds k e jš ích podm ie nk ach ? Ne m á e vanje lium nijak é pos ols tvo pre tých , k torých pok rok je pom alý, pom ale jš í ak o

dĺžk a je dnéh o ľuds k éh o života; pre tých k torých práca je ne z dravá a duš e vne ubíjajúca; k torým s a ich životné die lo ne darí? Mus ia s a títo

ne š ťas tníci pote š ovať budúcnos ťou, k tore j s a ne dožijú? V m arxiz m e je to fak tick y je diný výh ľad v tak ých to ok olnos tiach . Môže to byť

s k utočne určitý výh ľad, najm ä pre dobrých ľudí. No je to príliš m álo, pre tože to z nam e ná, že je dnotlivý člove k nie je dôle žitý; te n m ôže

prípadne žiť be z ce nným životom , ide vš ak o ce lok , o ľuds tvo.

Naproti k re s ťans k á vie ra s íce vie , že s k utočne ide o ľuds tvo, pritom vš ak ne s lobodno z ane dbávať nijak éh o je dnotlivca. Ve rí, že aj

život, k torý s a v očiach ľudí ne vydaril, m á vlas tnú os obnú h odnotu, je v tom rados ť a pok oj. Ve rí totiž, že náš Pán ce z z ah ube nie

a ne ús pe ch priš ie l k životu, pre s e ba a pre os tatných . Pre to m á dôve ru, že ani ľuds k ý ne ús pe ch , aj k e ď nás pre m áh a, nie je v Pánovi be z

náde je . Kríž v naš e j iz be m á os obitný výz nam pre naš u prácu.

Táto vie ra vo vyk upujúci k ríž ne m á um e nš iť naš u túžbu po vyk úpe ní práce pom ocou m ožných náprav. Najm ä vte dy nie , k e ď ide

o os ud iných . Pre tože až tie to tri ve ci s polu: pok rok , vz ájom ná dobrota a vie ra v Je žiš ovo vz k rie s e nie z ne ús pe ch u vytvárajú k re s ťans k é

vyk úpe nie naš e j poz e m s k e j práce .

4

NOVÝ BISKUP PRE

CH URSKÚ DIECÉZ U

V piatok , 6. júla bol v Ch ure z vole ný dote rajš í ge ne rálny

vik ár, Dr. Vitus H uonde r, z a ch urs k éh o bis k upa. Pápe ž Be ne dik t

XVI. voľbu de ň na to potvrdil a vym e noval Vitus a H uonde ra z a

ch urs k éh o bis k upa. Náš m u novém u ch urs k ém u bis k upovi, Dr.

Vitus ovi H ue onde rovi, že lám e ve ľa š ťas tia a h ojnos ť Božie h o

pože h nania pri vyk onávaní je h o vys ok éh o úradu.

Krátk y životopis otca bis k upa H uonde ra

Vitus H uonde r s a narodil 21. apríla 19 42 v obci Trun

(GR). Tam a tie ž v Th alw ile (Z H ) s trávil s voje de ts tvo a m lados ť . V

rok och 19 58-19 63 navš te voval gym náz ium k láš torne j š k oly v

Dis e ntis . Potom š tudoval do rok u 19 71 filoz ofiu a te ológiu v

Eins ie de lne , Rím e a Fribourgu. Počas š túdia s a dlh ý čas ve noval

práci s m láde žou. V rok u 19 71 bol na fare v Th alw ile vys väte ný

bis k upom Dr. Joh anne s om Vonde rach om z a k ňaz a. Po

prom óciách v rok u 19 73 až do rok u 19 76 pôs obil ak o as is te nt na

unve rz ite vo Fribourgu a ak o doce nt v obore „Starý z ak on“ na

te ologick e j unive rz ite v Ch ure (TH C).

Potom nas le dovalo 12 rok ov duš pas tie rs k e j činnos ti na

farách v K ilch be rgu (Z H ), Sach s e ln (OW ) a Egg (Z H ). Po obh áje ní

h abilitačne j práce vo Fribourgu h o bis k up W ofgang H aas v rok u

19 9 0 vym e noval z a ge ne rálne h o vik ára pre Graubünde n, Glarus a

Lich te nš te ins k o a povolal h o v e š te v tom is tom rok u do k apituly. V

rok och 19 9 3-19 9 8 vyk onával Vitus H uonde r vo Fribourgu a v

Ch ure roz ličné učite ľs k é práce v obore „Liturgick é ve dy“. Na

opak ované pros by doch ove ns tva h o v rok u 19 9 8 bis k up Am édée

Grab vym e noval z a ge ne rálne h o vik ára pre Graubünde n a z a

„Mode rator Curiae “. Te nto úrad vyk onával až do z vole nia z a

novéh o ch urs k éh o bis k upa.

Je m oje z am e s tnam ie aj povolaním , ale bo naopak ... ?

S tém ou „práca“ úz k o s úvis í aj poje m povolania,

z am e s tnania a aj k re s ťans k éh o pos lania. V nábože ns k om

s lovník u, ak povie m e že nie k to „m á povolanie “ m ys lím e čas to na

voľbu k re s ťana žiť život z as väte ný Boh u v k ňaz s k om , ale bo

re h oľnom s tave . A je to aj výs tižné, le bo tak éto životné

nas m e rovanie je naoz aj nie čo výnim očné. Č love k k torý ch ce s lúžiť

die lu, na k toré h o Boh povolal, ide naoz aj z a „volaním Božím ...“

v tom pravom a úz k om z m ys le s lova. Tre ba s i vš ak dobre

uve dom iť, že ve riaci k re s ťan je už od k rs tu povolaný ís ť z a

Kris tom . Už s am otné s lovo „povolanie “ pre dpok ladá, že člove k je

nie k ým „volaný, poz vaný, priťah ovaný...“ Tak is to je tre ba

z dôraz niť, že povolanie , v tom h lbok om z m ys le s lova dáva

a odm ie ňa s ám Boh . Z am e s tnanie , na roz die l od toh o dáva

a odm ie ňa s poločnos ť – te da le n ľuds k á us tanoviz e ň. Je pravda,

že povolanie a z am e s tnanie m ôžu a podľa m ožnos ti by m ali

s plývať, ale bo s i byť as poň blíz k e .

V s lobodne j s poločnos ti, v k tore j žije m e , pre vláda k re s ťans k á

k ultúra a naš ťas tie s a re š pe k tujú e š te m noh é de dičs tvá naš e j

vie ry. V tak e jto s poločnos ti, ak je nie k to povolaný z a k ňaz a,

re h oľník a, m ních a m ôže v tom to s tave vyk onávať aj s voje

z am e s tnanie . Aj civilná s poločnos ť re š pe k tuje napr. úrad k ňaz a,

duch ovnéh o, farára.... a ak o tak ých ich aj re š pe k tuje a h onoruje .

De jiny potvrdz ujú, že tak tom u ne m us í vždy byť, ani

form álne , ani vs k utočnos ti. Stačí s a vrátiť do čias totalitnéh o

re žim u v bývalom Č e s k os love ns k u. Mnoh í k ňaz i, re h oľníci,

re h oľné s e s try, boli núte ní, ne z ve re jniť s voje s k utočné povolanie

v Cirk vi. V s poločnos ti boli núte ný pracovať tak , ak o vš e tci laici

v čis to civilnom povolaní. Potom vš ak vo z vyš nom a voľnom čas e

vyk onávali vš e tk o, čo vyžadovalo od nich š pe ciálne povolanie .

Aj dne s je s tvujú a e š te vz nik ajú v Cirvi tak z vané

s e k ulárne ins titúty. Sú to h nutia, z os k upe nia, k de m uži či že ny, žijú

s voj Boh u z as väte ný s tav (v s k utk u z h odný s re h oľným ale bo

k ňaz k ým z as väte ním ), ale be z e tik e ty. To v s k utočnos ti z nam e ná,

že s a navonok s vojím oble če ním a civilným z am e s tnaním

prak tick y ne líš ia od ve riacich laik ov. No z árove ň s vojím

s ve de ctvom h lbok e j vie ry, s ve dom ite j práce , a plne ním s i s vojich

os obných z áväz k ov vyk upite ľs k éh o povolania, plnia aj ich h lbok é

pos lanie pre budovanie Božie h o k ráľovs tva. Krás nym prík ladom je

aj s vätý Pavol apoš tol. Je h o pôvodným civilným z am e s tnaním –

profe s iou, bolo tk anie ne pre m ok avéh o plátna na s tany a š iatre .No

je h o výs os tným povolaním bola s lužba Božie m u Slovu – te da

h lás aniu Blah oz ve s ti Kris tove j. On s ám vo s vojich lis toch

podčiark uje , že s i na s voje živobytie z arábal prácou s vojich rúk

„aby nik om u ne bol na ťarch u“. Dok onca vo s voje j s ve ts k e j profe s ii

s poz náva aj novoobráte ných k re s ťanov, m anže ls k ý pár, Pris cilu

a Ak vila, k torí s a živili tou is tou prácou – boli (ak o s v. Pavol) tk áči.

Eš te by s om rád dodal na adre s u m noh ých naš ich

h orlivých a živo ve riacich k re s ťanov. Väčš ina s i volí život

v m anže ls tve . Majú aj oni os obitné k re s ťans k é povolanie ? Tre ba

je dnoz načne podčiark nuť že áno. A m ožno h o dos tali aj

v m im oriadnom s tupni! Rád by s om ich povz budil, aby s i

uve dom ili, že aj u nich z am e s tnanie a Božie povolanie m ôžu ís ť

rôz nym i ce s tam i. Už z m oci k rs tu m ajú účas ť na vš e obe cnom

úrade Kris ta Pas tie ra, Kňaz a a Prorok a.

Tre ba vš ak s k úm ať aj to, ak é dary (ch aryz m y) Duch Svätý

k aždém u je dném u ude lil, aby tak vš e tci m oh li byť plne užitoční pre

Cirk e v vš e obe cnú, m ie s tnu a pre ľuds tvo ak o tak é.

Ote c Františ e k .

Je m oje zam e s tnanie aj povolaním ,

ale bo naopak ... ?

5

NA Z AMYSLENIE

Milí čitate lia, m ožno s i e š te nie k torí z vás pam ätajú

duch ovnú obnovu, k torú pre nás v Z urich u pripravila SKM v

Z urich u a k torú nám pre dnáš al ote c Gabo Maník SDB z Bratis lavy.

Určite s i s pom ínate na žltý dáždnik , ak o s ym bol rados ti, a na

toh toročné h e s lo s ale z iáns k e j rodiny: “Ne ch ajm e s a vie s ť Božou

lás k ou k životu”. Dne s vám v MI prináš am e k rátk e z am ys le nie

k toré toto h e s lo ďale j roz víja.

Drah í priate lia, dne s by s m e Vám ch ce li priblížiť, ak ým

s pôs obom bol Don Bos co och rancom a podporovate ľom života.

Don Bos co, naz vaný Cirk vou „Ote c a Učite ľ m láde že “ je

prík ladom učite ľa - k ňaz a, k torý s a úplne obe tuje dobru m ladých

a roz voju ich os obnos tí. Pre ve ntívny s ys tém , k torý vytvoril

a používal vo vých ove m ladých m á ch arak te r prave j duch ovne j

s k ús e nos ti, vyjadrujúce j s a v s lobodne darovane j lás k e . Táto lás k a

poch ádz a z dobroty Boh a, k torý nás om ilos ťuje s vojou

proz re te ľnos ťou, s pre vádz a nás s vojou prítom nos ťou

a z ach raňuje nás darovaním s vojh o vlas tnéh o života. Je h o život

ne bol le n vyjadre ním živéh o te m pe ram e ntu, ale pravým

„z as väte ním “, ve dom ou a dobrovoľnou m is iou, k tore j pravým

z m ys lom bola s pás a m ladých ľudí.

Te raz bude m e h ovoriť o je dnom podobe ns tve drah om

Donovi Bos covi a s ale z iáns k e j tradícii : Tu je Tvoje pole : tak ak o

roľník aj vych ovávate ľ k ultivuje = z uš ľach ťuje život. Se n, k torý m al

Don Bos co ak o 9 -ročný s a pok ladá z a z ák lad Sale z iáns k e j

pre ve ntívne j činnos ti a je vyjadre ním je h o h lbok e j s pirituality. Naš a

poz ornos ť s a upriam uje na m om e nt, k e ď Madona je m ne ve z m e z a

ruk u m aléh o ch lapca, us trách anéh o z o z vie rat napĺňajúcich dvor

a uis ťuje h o s m ate rs k ou lás k avos ťou : „Tu je Tvoje pole , tu

m us íš pracovať .“

Mlados ť je úrodné pole čak ajúce na m údre h o roľník a

s ch opnéh o z úrodniť h o a pom ôcť doz re tiu ovocia. Me dz i poľom

a roľník om s a vytvára is tá z m luva z alože ná na re š pe k te , dôve re

a lás k e , dôve rné a h lbok é priate ľs tvo, k toré je prís ľubom plodnos ti

aj do budúcnos ti. My s ale z iáni s polupracovníci s m e tie ž roľník m i,

k torý m ajú v s e be túžbu z uš ľach ťovať život, tam k de s m e . Me dz i

m ladým i, v práci, vo s voje j poče tne j rodine , vo s vojom de nnom

utrpe ní, je dnoduch o k aždý na s vojom poli. Aj nás Mária

povz budz uje : Tu je Tvoje pole . Te nto s ilný a výs tižný obraz bol

používaný aj nas le dovník m i Don Bos ca. Don Filip Rinaldi, píš e :

„Don Bos co bol pre s ve dče ný, že žne m e to čo z as ie vam e . Vo

vých ove je de n s e je s lovom , poh ľadom , ge s tom , činom či

s právaním . Vš e tk o, čo robím e v prítom nos ti m ladých je z as iatym

s e m ie nk om . Mlados ť je pane ns k ou pôdou, citlivou na tú

najm e nš iu s topu, aj tú, k torá z m iz ne . Pre to bol Don Bos co

pre s ve dče ný, že m us ím e s iať iba to, čo by m oh li m ladí ľudia žať,

to z čoh o bude dobré ovocie . Pane ns k á pôda je s ilná a úrodná a

potre buje dobré s e m ie nk a.“

Z as ie vam e de nne m alé s e m ie nk a s vojim i s lovam i, ge s tam i,

s právaním . Naš i adre s áti citlivo vním ajú čo a ak o dávam e . Č o je

z as iate s poz nám e po ovocí.

Obráťm e naš u poz ornos ť z poľa na roľník a, k torý s a m á o ne h o

s tarať . Podľa Don Bos ca, ús pe ch vých ovy ve ľm i z ále ží na

s ch opnos ti roľník a, k torý m us í ve die ť, k e dy z as adiť a ak o pe s tovať

je m né výh onk y s m údros ťou a s taros tlivos ťou.

V životopis ných pam ätiach nájde m e : „My, drah í priate lia, s m e tie ž

z áh radník m i dorábajúcim i Pánovi víno. Ak ch ce m e aby naš a práca

prináš ala ovocie , m us ím e s a ve ľm i dobre s tarať o m ladé

s trom če k y, k toré m ám e z uš ľach ťovať . Nane š ťas tie , naprie k ve ľk e j

s taros tlivos ti a s nah e , š te p m ôže us ch núť a ras tlink u s tratím e , ale

ak je naš a s taros tlivos ť s právna, väčš inu čas u bude s trom če k

rás ť . Ak ne ras tie , z áh radník je aj tak odm e ne ný rovnak o, le bo je

dobrým člove k om . Mys lite s tále na to že váš ne a m om e ntálne

im pulz y s ú nanič, čo je potre bné je ne och ve jná trpe z livos ť –

s tálos ť, ve rnos ť, ús ilie .“ (MB XII 457)

Tajom s tvo vych ovávate ľa, k torý vie ak o pe s tovať život

m ladéh o člove k a, je vo vých ovnom um e ní : ve die ť ak o roz dávať

ge s tá lás k y, k toré s ýtia a oživujú vnútro člove k a a ch rániť h o pre d

ponižovaním . Ž iadne ge s to či s lovo ne s m ie uk áz ať aroganciu,

povýš e nos ť ale bo nás ilie , pre tože tie patria do s féry z la a pos lanie

vych ovávate ľa je oproti tom u v podpore života a ras tu. V oratóriu

život bol podporovaný pre dovš e tk ým vých ovnou lás k ou s výlučne

ľuds k ým i vlas tnos ťam i – tie m ate rs k é s ú m ie rnos ť, trpe z livos ť,

ne h a, priate ľs tvo, dôve ra a tie pre javy , k toré m ôže te z ažiť iba od

vych ovávate ľov s otcovs k ým s rdcom .

Tí, k torí vlas tnia z áh radk y určite dobre ch ápu tie to s lová

- z ačína obdobie , k e dy doz rie va prvé ovocie a vie m e k oľk o ús ilia

nás s tojí aby s m e plody vype s tovali a z árove ň ak ú ve ľk ú rados ť

nám úroda prináš a. A v duch ovne j, či vých ovne j oblas ti podobne –

k ultivovať, š ľach tiť životy iných nás s tojí ne m alú nám ah u, je j

výs le dok je čas to ne is tý..... ale odm e na od Pána is tá....

Don Bos co pok ladá m ladých ľudí z a z ás obník y s k rytých z drojov

a boh ats tva, tak ak o s e m ie nk o, k toré v s e be ne s ie vš e tk o

ne vyh nutné pre vz nik ras tliny a doz re tie ovocia. Naš ou úloh ou je

pom ôcť m ladým roz poz nať tie to s k ryté z droje , pos ilniť vie ru,

pos m e liť vôľu a túžbu z m e niť život nam ie s to vz dania s a

(k apitulácie ).

H ľadajm e s voje z droje a pom áh ajm e aj m ladým , k torý

bývajú čas to s labí, opus te ný, ne is tý..... nach ádz ať ich vnútorné

boh ats tvo a z droje , k toré m ôžu ich život pre búdz ať a pos unúť h o

ďale j.

Otáz k y k s ile nciu :

1.Kde je m oje pole ? Ak o s a oň s tarám ?

2.Kom u vďačím z a z as iatie s e m ie nk a Don Bos cove j ce s ty vo

m ne ? Ak é s om dne s ponúk ol s e m ie nk o s vojm u poľu?

3.Poďak uje m Pánovi z a ovocie ale aj plánk y ?

4.Č o urobím aby s om dne s pos unul s voj život a život s vojich

adre s átov o k ús ok ďale j ?

5. Ak ým s pôs obom vyk onávam s voje apoš tols k é povolanie v s lov-

e ns k e j k atolíck e j m is ii. Vie m dávať, ale bo iba príjm am ?

Milí čitate lia, ve rím e že dne š né z am ys le nie nám vš e tk ým pom ôže

na ce s te k s vätos ti a plnos ti života.

(Z droj: w w w .acs s lovak ia.s k )

Z as ie vam e de nne m alé s e m ie nk a

s vojim i s lovam i, ge s tam i,

s právaním .

Naš i adre s áti citlivo vním ajú čo

a ak o dávam e . Č o je z as iate

s poz nám e po ovocí.

6

UDIALO SA NA

SLOVENSKU

Rím s k ok atolíck a farnos ť De tva v m e ne k om unity s e s tie r

bos ých k arm e litánok poz ýva ve re jnos ť na návš te vu novéh o

k arm e litáns k e h o k láš tora Božie h o m ilos rde ns tva v De tve , k torý

bude po je h o pože h naní 28. júla 2007 k lauz úrou navždy uz avre tý

pre ve re jnos ť .

Dni otvore ných dve rí novos tavby v m e s ts k e j čas ti Dolink y s a

us k utočnia 21. – 22.júla 2007 v čas e od 13:00 – 18:00 h od. Počas

nich bude v k láš tore aj ch aritatívna burz a obnos e néh o š ats tva z

Francúz s k a.

Kláš tor s k aplnk ou a ok olitou z áh radou pože h ná 28. júla o 10:00

h od. die céz ny bis k up Rudolf Baláž. Vz ácnym i h os ťam i s lávnos ti

bude apoš tols k ý nuncius na Slove ns k u H e nryk Józ e f Now ack i a

pre ds tavite lia k arm e litáns k e j m užs k e j a že ns k e j ve tvy z Poľs k a a

Slove ns k a. Na s lávnos tne j s väte j om š i s a ok re m ve riacich z

Rím s k ok atolíck e j farnos ti De tva z účas tnia aj ve riaci a priate lia

s e s tie r k arm e litánok z k oš ick e j farnos ti, odk iaľ s e s try prídu.

Po pože h naní novéh o k láš tora pre k onte m platívne s e s try z Rádu

bos ých k arm e litánok Pre blah os lave ne j Panny Márie z H ory

Karm e l už bude m ôcť ve re jnos ť vs tupovať le n do vyh rade ných

prie s torov k láš tornéh o k om ple xu. V tých to čas tiach s a nach ádz ajú

aj h os ťovs k é iz by pre návš te vník ov. Ve re jnos ť s a bude m ôcť

z účas tňovať na s poločných m odlitbách a s vätých om š iach vo

vyh rade ne j čas ti k aplnk y, k torá je na to pris pôs obe ná s tavbou v

tvare pís m e na L.

Novopos tave ný k láš tor je už druh ým dom om te jto že ns k e j

k onte m platívne j re h ole na Slove ns k u. Prvá k om unita s e s tie r

k arm e litánok z ačala pôs obiť od rok u 19 9 5 v Koš iciach . Po náras te

počtu s e s tie r v k oš ick e j k om unite , a po doh ovore s

bans k obys trick ým die céz nym bis k upom Rudolfom Balážom , prídu

s e s try s vojou duch ovnou podporou pôs obiť aj na s tre dné

Slove ns k o – do De tvy. V novopos tave nom k láš tore v De tve bude

pôs obiť 11 re h oľníčok .

Z droj: TKKBS

Do De tvy prich ádzajú pôs obiť

k lauzúrne s e s try k arm e litánk y

Milí ve riaci, v dňoch 11. – 16. júna t. r. s m e m y bis k upi

Slove ns k a vyk onali návš te vu Rím a z vanú ad lim ina apos tolorum ,

čiže návš te vu pri h roboch apoš tolov. O te jto návš te ve vás ch ce m e

inform ovať . Od rok u 19 9 0, te da po z ís k aní s lobody, to bola už

tre tia návš te va. Prvá v rok u 19 9 2, druh á v rok u 19 9 8, obidve z a

života pápe ža Jána Pavla II.

Návš te vy ad lim ina apos tolorum m ajú s voje biblick é a te ologick é

z dôvodne nie . Už s v. Pavol s i pok ladal z a povinnos ť navš tíviť s v.

Pe tra, prvéh o pápe ža, aby vo s vojom apoš tols k om účink ovaní

k onal v je dnote s o z ás tupcom Je žiš a Kris ta. V Lis te Galaťanom

píš e : „Po troch rok och s om š ie l do Je ruz ale m a, aby s om vide l

Kéfas a, a z os tal s om uňh o pätnás ť dní... Potom po š trnás tich

rok och s om z nova š ie l... do Je ruz ale m a... a pre dložil s om

e vanje lium , k toré h lás am m e dz i poh anm i;... či ne be žím ale bo či

s om ne be žal nadarm o!“ (1, 18; 2, 1-2).

Aj bis k upi, ak o nás tupcovia apoš tolov, navš te vujú podľa

cirk e vných pre dpis ov k aždých päť rok ov nás tupcu s v. Pe tra,

rím s k e h o bis k upa, aby z važovali, či e vanje lium , k toré v s vojich

die céz ach h lás ajú, je pravé.

Milí ve riaci, návš te ve ad lim ina pre dch ádz a pís om ná

s práva, k torú podávajú die céz ni bis k upi Svätém u Otcovi o s tave

s vojich die céz . Podáva s a š e s ť m e s iacov pre d návš te vou

a obs ah uje inform ácie o pas toračnom a adm inis tratívnom

s pravovaní. Tvorí podk lad na s tre tnutie bis k upov s o Svätým

Otcom a je aj vých odis k om pre rok ovanie a roz h ovory na

je dnotlivých úradoch Rím s k e j k úrie . Spom e nie m le n nie k toré

te m atick é ok ruh y: organiz ácia die céz y, bis k ups k á s lužba, liturgick ý

a s viatos tný život, k atolíck a vých ova, k ate ch éz a, Služba a život

k léru, inš titúty z as väte néh o života, m is ijná s polupráca, laici,

e k um e niz m us , pas torácia rodín, ch arita, k ultúra, m as m édia,

s ociálna s pravodlivos ť, m igranti, e k onom ik a.

Návš te va ad lim ina m á tri pods tatné čas ti:

Prvou bola púť k h robom s v. apoš tolov Pe tra a Pavla. Tam

v Baz ilik e s v. Pe tra a v Baz ilik e s v. Pavla s m e s lávili s väté om š e .

Podľa tradície vyk onali s m e aj púť do Baz ilik y Panny Márie Väčš e j

a do Baz ilik y s v. Jána v Late ráne .

Druh ou bolo s tre tnutie k aždéh o die céz ne h o bis k upa s pom ocným ,

re s p. pom ocným i bis k upm i s o Svätým Otcom – bol to os obný

roz h ovor. V z áve re návš te vy nás Svätý Ote c prijal aj s poločne

a v os obitnom príh ovore ve noval poz ornos ť ce los love ns k ým

cirk e vným z ále žitos tiam .

Z je h o príh ovoru cituje m h lavné nám e ty:

Boh até de dičs tvo k atolíck e j tradície na Slove ns k u je v s účas nos ti

vys tave né ne be z pe če ns tvu; nah lodáva h o k vas k onz um iz m u

a h e doniz m u, laiciz m u a re lativiz m u...

Tre ba ve novať ve ľk ú poz ornos ť a s taros tlivos ť pas torácii m ladých ,

ak o na úrovni š k ols k e j, tak aj na úrovni fars k e j.

Slove ns k o z ačína pociťovať k ríz u m anže ls tva a rode nia de tí;

odk ladá s a m anže ls tvo a s ú pok us y z nižovať vážnos ť h odnoty

m anže ls tva; ve die s a s ys te m atick ý útok na m anže ls tvo a rodinu.

Pre to tre ba z inte nz ívniť m odlitbu, pok račovať v ús ilí o podporu

rodín a če liť prítom ným výz vam . Tre ba dobre roz vinúť s viatos tnú

pas toráciu, k torá je s poje ná s rodinou: m anže ls tvo, k rs t de tí, prvé

s väté prijím anie a birm ovanie .

Dôle žitá je pas torácia duch ovných povolaní. Po rok u 19 9 0 bol

s ilný roz k ve t povolaní, avš ak táto jar ne trvala dlh o – nas tal ich

vidite ľný pok le s . Form ácia m iniš trantov v tom to s m e re je dobrou

ce s tou. A povolania, prirodz e ne , z ávis ia od duch ovnéh o života

rodín.

Tre ťou čas ťou boli naš e návš te vy na roz ličných dik as tériach

Rím s k e j k úrie , čiže na roz ličných úradoch , k toré z pove re nia

Svätéh o Otca riadia unive rz álnu Cirk e v vo z ve re ných oblas tiach .

Spom e nie m le n nie k toré: Kongre gácia pre bis k upov, pre k auz y

s vätých , pre k atolíck u vých ovu, pre k lérus a pre náuk u vie ry...

Tak tie ž Pápe žs k á rada na podporu je dnoty k re s ťanov, pre

s poloče ns k é k om unik ačné pros trie dk y, pre apoš tolát z dravotník ov,

pre s pravodlivos ť a pok oj...; a napok on aj Apoš tols k á s ignatúra.

H lbok ým duch ovným z ážitk om bola pre vš e tk ých z účas tne ných

bis k upov, k ňaz ov a laik ov m odlitba pri h robe s v. Cyrila v Baz ilik e

s v. Kle m e nta.

Nak onie c s m e s voj pobyt v Rím e a návš te vu ad lim ina z ak ončili

s v. om š ou v ne de ľu 17. júna v Pápe žs k om s love ns k om k olégiu s v.

Cyrila a Me toda.

Milí ve riaci, pri návš te ve ad lim ina s a k aždý die céz ny bis k up,

h lava partik ulárne j cirk vi s tre tol s rím s k ym bis k upom , h lavou ce le j

unive rz álne j Cirk vi, a s polu s m e h ovorili o vás , naš ich ve riacich ,

k torí s te nám z ve re ní. Tak to s a upe vňuje je dnota v rôz nos ti

a pre javuje s a vz ájom ná k ole giálna priaz e ň – pos ilňuje s a

vz ájom ná brats k á lás k a.

Návš te va ad lim ina upe vňuje z väz k y h ie rarch ick éh o

s poloče ns tva a z výrazňuje k atolicitu Cirk vi i je dnotu k olégia

bis k upov. Die céz ni bis k upi uz návajú prve ns tvo úradu rím s k e h o

bis k upa a rím s k y bis k up, Svätý Ote c, z as re š pe k tuje je dnotlivých

bis k upov ak o vlas tných pas tie rov s vojich die céz a čle nov k olégia

bis k upov.

Milí ve riaci, počas naš e j návš te vy ad lim ina pote š ili s m e s a

prítom nos ťou viace rých s k upín pútnik ov na ge ne rálne j audie ncii

s o Sv. Otcom v s tre du 13. júna na Nám e s tí s v. Pe tra. Rovnak o

nás pote š ila účas ť pútnik ov na liturgick ých , e uch aris tick ých

s láve niach v š tyroch h lavných rím s k ych baz ilik ách a v Baz ilik e s v.

Kle m e nta. Ďak uje m e vám z a s poloče ns tvo a z a vaš e m odlitby z a

nás . Naš a i vaš a prítom nos ť v Rím e m ala pre dovš e tk ým cirk e vný,

duch ovný ch arak te r a obs ah . Ale vo ve ľk e j m ie re pris pe la aj

k re pre z e ntácii, k z vidite ľne niu Slove ns k a. Ve riacim , pútnik om

i účas tník om iných národov prítom ných na Svätope te rs k om

nám e s tí s m e pouk áz ali na e xis te nciu Slove ns k a a s love ns k éh o

národa v s rdci Európy, upros tre d rodiny e uróps k ych národov či

Európs k e j únie .

(pok račovanie na s trane 7)

7

(pok račovanie z o s trany 6)

Vš e tci tam prítom ní, ale aj inde ne ch be rú na ve dom ie

naš u s love ns k ú e xis te nciu a prítom nos ť a ne ch s i ju ne m ýlia

s nie k ým iným . Sm e pre s ve dče ní, že je to dobrý prís pe vok nás

k atolík ov k pre z e ntácii Slove ns k a, pre dovš e tk ým v Európe , ale aj

inde vo s ve te . I m y bis k upi s m e s a vám odvďačili – m odlili s m e s a

z a vás . Pri h roboch apoš tolov s m e pros ili pre vás o dar úprim ne j

a h lbok e j vie ry, ve rnos ti Cirk vi a úcty k Svätém u Otcovi.

Ne ch dá Pán Boh , aby táto návš te va prinie s la trvalé a boh até

duch ovné ovocie tak vám ve riacim , naš ím die céz am a farnos tiam ,

ak o aj náš m u národu a ce lém u Slove ns k u.

V Kris tu Pánovi

vaš i bis k upi

Z droj: w w w .k bs .s k

ODPORÚČ AME VÁM

KAŽ DÝ MUŽ BOL RAZ CH LAPCOM. A k aždý m alý

ch lape c m á s ny, ve ľk é s ny: o tom , že bude h rdinom , pre m ôže

z ločincov, vyk oná odvážne s k utk y a z ach ráni oh roz e nú k rás k u. Aj

k aždé m alé die vča m á s voje s ny: že ju z ach ráni je j princ a vtiah ne

ju do ve ľk éh o dobrodružs tva, že bude k rás k ou.

Ale čo s a s tane s tým ito s nam i, k e ď vyras tie m e ? Vs túpte do

väčš iny k os tolov, roz h liadnite s a a opýtajte s a s e ba s am ých : Ak ý

je k re s ťans k ý m už? Ne počúvajte , čo vám budú h ovoriť, poz rite s a

na to, čo tam uvidíte . Väčš ina k re s ťans k ých m užov je ...

z nude ných .

Joh n Eldre dge v k nih e Divok ý v s rdci vyz ýva m užov k

obnove ich m užs k éh o s rdca, s tvore néh o na obraz váš nivéh o

Boh a. A poz ýva že ny k tom u, aby objavili tajom s tvo m užs k e j duš e

a te š ili s a z o s ily a divok os ti, k torú m uži prináš ajú tom uto s ve tu.

Nie je dôle žitý k ritik ; nie je dôle žitý te n, k to pouk az uje na to, ak o

s ilný m už padá ale bo ak o by m oh ol s voje činy vyk onať le pš ie .

Uz nanie patrí člove k u v aréne , k toréh o tvár je z aš pine ná prach om ,

potom a k rvou, k torý urputne z ápas í… k torý vie , čo je nadš e nie a

oddanos ť, a k toréh o život s a s travuje pre ve c, k torá je toh o h odná.

Ktorý, k e ď s a vš e tk o podarí, napok on z ak ús i víťaz s tvo a dos iah ne

ve ľk ý ús pe ch . Ak z lyh á, tak práve pre to, že s a odvážne pok úš al

bojovať, ne m ôže m e h o z aradiť m e dz i tie us trách ané a plach é

duš e , k toré nik dy ne z ak ús ili ani víťaz s tvo, ani porážk u....

K one čne s om obk lope ný divočinou. Vie tor v k orunách

borovíc z a m ojím ch rbtom h učí ak o oce án. Je h o náraz y s a valia z

m odre j obloh y nado m nou a roz bíjajú s a na h re be ni k ončiara, na

k torý s om práve vylie z ol k de s i v Saw atch Range v s tre dnom

Colorade . V k rajine podo m nou s a na m íle roz pre s tie ra m ore

paliny. H oci Z ane Gre y ju z ve čnil ak o purpurovú k rajinu, v

s k utočnos ti je väčš inu rok a s k ôr s trie broš e dá. Môže š po ne j jaz diť

ce lé dni na k oni be z toh o, že by s i s tre tol čo le n je dnu živú duš u.

Dne s s om s e m priš ie l pe š o. H oci toto popoludnie s vie ti s lnk o, tu

pri k ontine ntálnom roz vodí te plota ne vys túpi nad nulu. A k e ďže

s om s a pri výs tupe s potil, te raz s a ce lý tras ie m od ch ladu. Je už

ne s k orý ok tóbe r a blíži s a z im a. Poh orie San Juan v diaľk e ,

tak m e r s to m íľ na juh o-juh oz ápad, je už pok ryté s ne h om .

Moje džíns y s ú e š te s tále nas iak nuté pre nik avou vôňou š alvie .

Pre čis ťuje m i to h lavu, k e ďže lapám po dych u. Je tu rie dk y

vz duch , ve ď s om vo výš k e tritis íc m e trov nad m orom . Mus ím s i

z novu odpočinúť, h oci vie m , že k aždá pre s távk a z väčš uje

vz diale nos ť m e dz i m nou a m ojou k oris ťou. Pre ds a le n výh oda

bola vždy na je j s trane . Aj k e ď s om dne s ráno naš ie l če rs tvé,

párh odinové s topy, ne m ám ve ľk ú náde j. Sam e c los a dok áže z a

te n čas pre k onať m noh o m íľ pah ork atou k rajinou, z vláš ť ak je

rane ný ale bo k e ď pre d nie k ým ute k á.

W apiti, ak o ich naz vali Indiáni, patria m e dz i najplach š ie z vie ratá,

k toré s m e v Am e rik e ne vyh ubili. Sú k ráľm i duch ov v te jto h ornate j

oblas ti, opatrne jš ie a os tražite jš ie ak o je le ň a ťažš ie s a dajú

s topovať . Ž ijú vys ok o v h orách a z a de ň dok ážu pre js ť viac ak o

h ocijak á iná z ve r. Z vláš ť s am ce ak oby m ali vyvinutý š ie s ty z m ys e l,

k torým vycítia prítom nos ť člove k a. Nie k oľk ok rát s om s a k nim

dos tal bližš ie , avš ak v ok am ih u boli pre č, z m iz li potich u v

os ik ovom le s ík u, tak om h us tom , že by s te s i m ys le li, že ce z e ň

ne pre jde ani z ajac.

Ale nie vždy to bolo tak . Ce lé s táročia žili los y na prériách , k de v

obrovs k ých s tádach s pás ali š ťavnatú trávu. K e ď Mariw e th e r Le w is

na jar rok u 1805 pre ch ádz al touto k rajinou pri h ľadaní ce s ty na

s e ve roz ápad USA, natrafil na voľne s a popás ajúce tis ícové črie dy

los ov. Občas s a z ve davé z vie ratá priblížili k ne m u tak , že s a ich

m oh ol dotk núť palicou. Ale k oncom 19 . s toročia e xpanz ia

obyvate ľs tva na z ápad vytlačila los y do vyš š ích oblas tí Sk alis tých

h ôr. A te raz unik ajú, s k rývajú s a pri h raniciach le s a ak oby boli

z ločincam i, až dovte dy, k ým ne napadne ťažk ý s ne h , k torý ich v

z im e prinúti z ís ť nižš ie . K e by s te ich te raz h ľadali, tak by to bolo

podľa ich pravidie l, bola by to ne s m ie rne nam áh avá nah áňačk a

ďale k o z a h ranicam i civiliz ácie .

A pre to s om s e m priš ie l.

Pre to tu e š te s tále s e dím a ne ch ávam s taréh o s am ca unik núť .

Vidíte , m oje h ľadanie m á v s k utočnos ti m álo s poločnéh o s los om .

Ve de l s om to s k ôr, ak o s om s e m priš ie l. V te jto divočine h ľadám

nie čo iné. H ľadám e š te plach š iu k oris ť ... nie čo, čo s a dá nájs ť iba

v h lbine divočiny.

H ľadám s voje s rdce .

Eva bola s tvore ná v bujne j nádh e re z áh rady Ede nu. Ale Adam ,

k e ď s i dobre pam ätáte , bol s tvore ný m im o z áh rady, v divočine . V

opis e naš ich z ačiatk ov v druh e j k apitole Knih y Ge ne z is je to jas né:

m už s a narodil vonk u, v ne s k rote ne j čas ti s tvore ns tva. Až ne s k ôr

h o Boh pre nie s ol do Ede nu. Odvte dy ch lapci ne nach ádz ajú s voj

dom ov vo vnútri, v byte . A m uži odvte dy m ajú ne nás ytnú túžbu

objavovať . Túžim e vrátiť s a; vte dy väčš ina z nás ožíva. Ak o to

pove dal už Joh n Muir: „Ke ď m už prich ádz a do h ôr, prich ádz a

dom ov.“ Jadro m užs k éh o s rdca je ne s k rote né, a to je dobre . „V

k ance lárii s a nudím ,“ tvrdí je dna re k lam a. „Aj v taxík u. Ani ulica m a

ne nadch ne .“ Súh las ím . A ak ý je z áve r re k lam y? „Nik dy ne pre s taň

objavovať .“

Mužom s tačí m alý im pulz . Prich ádz a prirodz e ne ak o vrode ná

lás k a k ce s tovaniu. Marco Polo s a rok u 1260 vybral h ľadať a

objavovať Č ínu. A rok u 19 67, k e ď s om m al s e de m rok ov, us ilovali

s m e s a s polu s priate ľom Danym W ils onom pre k opať Z e m rovno

na naš om dvore . Vz dali s m e s a už po dvoch m e troch , ale bola z

toh o dobrá pe vnos ť . H anibal pre š ie l ce z Alpy; a v živote ch lapca

príde de ň, k e ď prvýk rát pre jde ce z ce s tu a tak vs túpi do

s poločnos ti ve ľk ých objavite ľov.

Joh n Eldre dge , Divok ý v s rdci

Milí čitate lia, prináš am e vám úryvok z k nih y Joh na Eldre dge a,

Divok ý v s rdci. Knih u vydali na Slove ns k u Re de m ptoris ti - Slovo

m e dz i nam i v rok u 2005. Knih u vám vre lo odporúčam e , najm ä ak

m áte dom a ch lapcov, ale bo m ladých m užov. Viac o te jto k nih e náj-

de te aj na inte rne te : h ttp://w w w .cs s r.s k /calvary/divok y/inde x.h tm l

8

MISIJNÉ

OZ NAMY

Z ürich : Každú ne de ľu o 9 .30 h od; v Krypte k os tola Lie bfraue n;

W e inbe rgs tr. 34 (vch od do Krypty – pod ve žou). Po s v. om š i je

s tre tnutie s poloče ns tva pri obče rs tve ní v s ále fars k éh o dom u.

Bas e l: Každú druh ú a š tvrtú ne de ľu v m e s iaci o 18.00 h od;

v k os tole Alle rh e ilige n, Ne ubads tr.9 5; (z as távk a e le k tričk y č. 8

„Laupe nring“) Stre tnutie s k ňaz om je m ožné už od 17 h od.

Park ovanie autom nie je problém . Výnim k a bude 9 . s e pte m be r

2007, k e dy je Mariáns k a púť do Eins ie de ln a pre to v te nto de ň s v.

om š a v Bas e l ne bude .

Ne de ľa, 12. augus t 2007 o 18:00

Ne de ľa, 26. augus t 2007 o 18:00

Ne de ľa, 09 . s e pte m be r – NEBUDE SV. OMŠA – KONÁ SA PÚŤ

DO EINSIEDELN

Ne de ľa, 23. s e pte m be r 2007 o 18:00

Ne de ľa, 14. ok tóbe r 2007 o 18:00

Ne de ľa, 28. ok tóbe r 2007 o 18:00

Ne de ľa, 11. nove m be r 2007 o 18:00

Ne de ľa, 25. nove m be r 2007 o 18:00

Ne de ľa, 09 . de ce m be r 2007 o 18:00

Ne de ľa, 23. de ce m be r 2007 o 18:00

Luze rn: Každú prvú a tre tiu ne de ľu o 17.30 h od. V Kape ll St.

Pe te r, Kape llplatz 1 – pri vyús te ní h is torick éh o dre ve néh o m os tu,

z o že le z nične j s tanice (as i 10 m inút pe š o.)

Ne de ľa, 19 . augus t 2007 o 17:30

Ne de ľa, 2. s e pte m be r 2007 o 17:30

Ne de ľa, 16. s e pte m be r 2007 o 17:30

Ne de ľa, 7. ok tóbe r 2007 o 17:30

Ne de ľa, 21. ok tóbe r 2007 o 17:30

Ne de ľa, 4. nove m be r 2007 o 17:30

Ne de ľa, 18. nove m be r 2007 o 17:30

Ne de ľa, 2. de ce m be r 2007 o 17:30

Ne de ľa, 16. de ce m be r 2007 o 17:30

Be rn: Každú druh ú a š tvrtú s obotu o 17.30 h od. Krypte k os tola

Dre ifaltigk e itk irch e , Taube ns tr. 12 . (Z h l. že le z nične j s tanice as i 10

m inút pe š o.) Od 9 . júna s a budú s love ns k é s v. om š e k vôli

s tave bným prácam v baz ilik e Dre ifaltigk e itk irch e k onať v k aplnk e

Francúz s k e j farnos ti na Re im ats tras s e 20. Je to v tom is tom

obje k te .

Sobota, 25. augus t 2007 o 17:30

Sobota, 8. s e pte m be r 2007 _ NEBUDE SV. OMŠA (Nas le dujúci

de ň je ce lonárodná púť do Eins ie de ln)

Sobota, 22. s e pte m be r 2007 o 17:30

Sobota, 13. ok tóbe r 2007 o 17:30

Sobota, 27. ok tóbe r 2007 o 17:30

Sobota, 10. nove m be r 2007 o 17:30

Sobota, 24. nove m be r 2007 o 17:30

Sobota, 08. de ce m bra 2007 o 17:30

Sobota, 22. de ce m be r 2007 o 17:30

Ž e ne va: Každú prvú s obotu v m e s iaci o 16.00 h od; v k aplnk e

k os tola Sainte Th e rès e ; 14 Ave nue Pe s ch ie r. Po s v. om š i býva

s tre tnutie s poloče ns tva pri obče rs tve ní, vo fars k e j budove .

Laus anne : Každú tre tiu s obotu v m e s iaci o 16.00 h od; v Ch ape lle

du Se rvan, 12, ch e m in Euge ne Gras s e t. (Kaplnk a je blíz k o h l.

Ž e le z nične j s tanice – as i 10 m inut pe š o). Po s v. om š i s a

s poloče ns tvo z väčš a s tre tne na k rátk om pos e de ní v blíz k e j

re š taurácii.

Z ürich : Každú s tre du o 20.00 h od, Sv. om š a s pre vádz aná

m láde žníck ym s pe váck ym z borom . V k os tole s v. Jána Bos k a

(Talians k a Mis ia), Fe lds tr. 109 . – Z h l. Ž e le z nične j s tanice s a dá

prís ť trole jbus om č.31. Je to piata z as távk a (s m e r Sch lie re n) .

„Bae ck e ranlage “. S autom je m ožné park ovať na fars k om dvore .

Po s v. om š i je vždy s tre tnutie ve riacich , v prie s toroch

s ale z iáns k e h o oratória, pod k os tolom .

Z ürich : Každý prvý piatok v m e s iaci o 20.00 h od – s v. om š a

s k rátk ou pok lonou Najs v. Sviatos ti oltárne j. V Krypte k os tola

Lie bfraue n (W e inbe rgs tr. 34). Spove ď je m ožná pol h odiny pre

z ačiatk om s v. om š e , ale bo po ne j.

Z ürich : Každý piatok o 20.00 h od. Na Fe lds tr. 109 – Talians k a

Mis ia ( s vínim k ou „prvých piatk ov“) s a s ch ádz a Modlite bno –

Biblick ý k rúžok . Stre tnutie je vo fars k e j budove v je dne j z uče bní

pre k ate ch éz u.

Príprava na s viatos ti a iné pas toračné s lužby

Ak nie k to z ve riacich žiada k rs t die ťaťa, náuk u pre d uz avre tím

k re s ťans k éh o s obáš a (z ápis nicu pre k re s ťans k ý s obáš ), ale bo

iné s viatos ti ( s potre bnou prípravou) tre ba s i doh odnúť s tre tnutie

s duch ovným s právcom SKM.

Adre s a: Re v. Františ e k Polák , Slove ns k á Katolíck a Mis ia,

Braue rs tr. 9 9 ; 8004 Z ürich ;

T/F: 044 241 55 22, m ôžte s a s pojiť s duš pas tie rom aj ce z e

–m ail: adre s a frantis e k @ h is pe e d.ch

Pre h ľadné inform ácie o nábože ns k ých podujatiach prináš a aj

čas opis Slove ns k é Z ve s ti.

Vš e tk y oznam y a najče rs tve jš ie s právy o dianí

v SKM nájde te na w e bove j s tránk e

w w w .s lovaci.ch pod titulom „pre ve riacich “

ale bo Slove ns k á Katolíck a Mis ia – Oznam y .

Mis ijný Inform átor, Tlačový orgán Slove ns k e j

k atolíck e j m is ie vo Švajčiars k u. Z odpove dný

re dak tor: Dalibor Kálna. Prípadné návrh y,

pripom ie nk y ale bo opravy oh lás te pros ím na te l.

čís le 079 /819 3634, ale bo na e -m ailove j adre s e :

m is ijny.inform ator@ blue w in.ch

Program s v. om š í

(druh ý polrok 2007)

Pravide lné s love ns k é boh os lužby

a nábože ns k é s tre tnutia v týždni