2. PREDPISY, DOKUMENTY, KOMENTÁRE • PRÍPRAVA PLÁNU ODBERU VZORKY TUHÝCH ODPADOV M. Laubertová, J. Trpčevská, J. Pirošková • MÁME NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH Kolektív • SEPAROVANÝ ZBER PLASTOV A NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH h. prof. Ing. František Mátel, CSc. • KRITIKA NOVÉHO ZÁKONA O ODPADOCH Kolektív • ZBERNE SUROVÍN V ČESKU OBCHÁDZAJÚ ZÁKAZ PLATIŤ ZA KOVOŠROT V HOTOVOSTI Kolektív • NEOPRÁVNENÉ NAKLADANIE Z ODPADMI BUDE TRESTNÉ, AJ KEĎ NEBUDE ÚMYSELNÉ Kolektív • OBEHOVÉ HOSPODÁRSTVO JE NAĎALEJ HORÚCOU TÉMOU V EURÓPSKOM PARLAMENTE

Mgr. Peter Jančovič, PhD., Mgr. Marek Valko • PODĽA SPRÁVY O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ SA V EÚ ZLEPŠUJE NAKLADANIE S ODPADMI Kolektív • EURÓPSKA ENERGETICKÁ ÚNIA JE ÚZKO PREVIAZANÁ S KLIMATICKÝMI CIEĽMI EÚ Kolektív • NEUHRADENÉ POPLATKY ZA KOMUNÁLNY ODPAD CHÝBAJÚ V ROZPOČTOCH NAŠICH MIEST A OBCÍ Kolektív • METODIKA PRE TVORBU STRATEGICKÝCH HLUKOVÝCH MÁP Z CESTNEJ DOPRAVY SR Ing. Tomáš Pavlík • PROTESTY OBČANOV PROTI VÝSTAVBE MALEJ VODNEJ ELEKTRÁRNE V NOVÝCH ZÁMKOCH Kolektív

1. MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODŇOVANIE

• FYTOSANÁCIA KONTAMINOVANÉHO PROSTREDIA Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD., Prof. Ing. Miroslava Kačániová, PhD., Ing. Katarína Rovná, PhD.

• Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA Kolektív • ROZPORUPLNÉ NÁZORY NA PROJEKT SPRACOVANIA ELEKTROODPADU PLAZMOVÝMI PROCESMI VO VRANOVE Kolektív • VYRÁBANÉ BIOPALIVO BUDE FIRMA BEPORAD V KOSTOLNEJ SPAĽOVAŤ VO VLASTNEJ ELEKTRÁRNI Kolektív • PROJEKT ZÁVODU NA ZHODNOCOVANIE PLASTOV V ZLATÝCH MORAVCIACH NAVZDORY PROTESTOM POKRAČUJE Kolektív • ENVI-PAK PODPOROU TRIEDENÉHO ZBERU V ROKU 2014 ZAMEDZIL VZNIKU VIAC AKO 56 TISÍC TON SKLENÍKOVÝCH PLYNOV Mgr. Jana Gemeranová • ODKANALIZOVANIE SLOVENSKÝCH MIEST A OBCÍ Kolektív • DOTACI 400 000 KORUN Z FONDU ASEKOL MOHOU ZÍSKAT PROJEKTY ZAMĚŘENÉ NA RECYKLACI A SBĚR ELEKTRA Šimon Slavík

3. SPEKTRUM • ENVI-PAK JE PARTNEROM EDUKATÍVNYCH PROJEKTOV Mgr. Jana Gemeranová • EKOPROJEKTY PRE ŽIAKOV A ŠTUDENTOV Kolektív • POZVÁNKA NA 5. ROČNÍK VEDECKEJ KONFERENCIE S MEDZINÁRODNOU ÚČASŤOU INVITATION Bc. Eva Homžová • SVETOVÝ DEŇ VODY Kolektív • HODINA ZEME NA SLOVENSKU Kolektív • POZVÁNKA NA MEDZINÁRODNÚ KONFERENCIU „TECHNIKA OCHRANY PROSTREDIA – TOP 2015“

Miroslav Horvát • 22. ROČNÍK KONFERENCIE PACKAGING WASTE AND SUSTAINABILITY FORUM 2015 V ZNAMENÍ CIRCULAR ECONOMY RNDr. Alexandra Grgulová • PROJEKT OBNOVY PASTVY NA DEVÍNSKEJ KOBYLE SA UKÁZAL AKO ŽIVOTASCHOPNÝ Kolektív • PROJEKT REVITALIZÁCIE DEVÍNSKEHO RAMENA - UŽ O PÁR TÝŽDŇOV V ŇOM BUDE PRÚDIŤ VODA

Kolektív • PLOŠNÁ VÝMERA PRALESOV NA SLOVENSKU NEUSTÁLE KLESÁ Kolektív • VTÁKMI ROKA 2015 SÚ VRABEC DOMOVÝ A VRABEC POĽNÝ Kolektív

ODPADY

è. 4/2015 Roèník XV.

Vážení itatelia!

V prvej asti štvrtého ísla pätnásteho ro níka asopisu Odpady (Minimalizácia, zhodnocovanie a zneškod ovanie) sa venujeme fytosanácii ako metóde istenia pôd kontamino-vaných ažkými kovmi, v pravidelných rubrikách prinášame informácie z odpadového hospodárstva slovenských miest a obcí, resp. informujeme o príprave a priebehu odkanalizovania našich obcí a budovania istiarní odpadových vôd. Zárove itate ov oboznamujeme s konkrétnymi projektami zameranými

na zneškodnenie, zhodnotenie a recykláciu odpadov. V tejto súvislosti je zaujímavé, že temer každý projekt sa stretáva s odmietavými reakciami obyvate stva, ktoré sa obáva negatív-nych dôsledkov na životné prostredie. Miestne samosprávy sú pod tlakom ob anov - teda voli ov nútení investície odmieta , hoci asto ide o „hladové doliny“ s vysokou nezamestnanos-ou. Na záver upozor ujeme na vysokú dotáciu, ktorú môžu eské subjekty získa z fondu ASEKOL na projekty zamerané

na zber a recykláciu elektroodpadu.

V druhej asti sa zaoberáme najmä reakciami na nový zá-kon o odpadoch, ktorý 17. marca schválila NR SR. Z h adiska „odpadárov“ je zaujímavý aj návrh novelizácie Trestného zákona, pod a ktorého bude neoprávnené nakladanie s od-padmi trestné aj v prípade, že pôjde o neúmyselné konanie. Publikujeme aj metodiku pre tvorbu strategických hlukových máp, pretože hluk je v podstate tiež odpad – neželaný produkt udskej innosti, ktorý znehodnocuje životné prostredie a

ohrozuje zdravie obyvate stva.

V tretej asti asopisu informujeme o pripravovaných, pre-biehajúcich i ukon ených projektoch, sú ažiach, seminároch a podujatiach venovaných „odpadárskej“ alebo environmen-tálnej problematike.

Každému novému predplatite ovi, ktorý si asopis Od-pady objedná u vydavate a (teda nie cez sprostredkovate a) v 2. štvr roku 2015 (nesmie ís o zrušenie a znovuobjednanie asopisu), zaru ujeme na rok 2015 (prípadne za rok 2014,

ak si asopis objedná spätne) 25% z avu z predplatného.

S odoberaním asopisu sú spojené aj alšie výhody: • z avy z ceny reklamy a inzercie • 50% z ava na odborné publikácie a beletriu vydavate stva (na základe aršíka bodových známok v hodnote 100 €) • lenstvo v klube predplatite ov odborných asopisov s alšími výhodami.

Vydavate stvo

V prípade záujmu o predplatenie èasopisu vyplòte v objednávke èíslo, od ktorého budete èasopis odobera , ako aj rok (môžete aj spätne) a objednávku pošlite (alebo odfaxujte) na našu adresu. Na základe objednávky Vám vystavíme faktúru (daòový doklad). Ak už èasopis odoberáte, nevypåòajte túto objednávku. Vaša objednávka sa automaticky predlžuje aj na ïalší rok.

ZÁVÄZNÁ OBJEDNÁVKAZáväzne si objednávam vo firme Ing. Miroslav Mraèko, EPOS, Peènianska 6, 851 01 Bratislava, IÈO: 11791519, živ.r. 105-7706 èasopis „Odpady (Minima-lizácia, zhodnocovanie a zneškodòovanie)“ poèínajúc è. 201 (môžete aj spätne) v poète ks (vypísa napr. èíslo 2, ak chcete èasopis odobera v dvoch exemplároch). Vyhlasujeme, že v tomto prípade ide o nový odber èasopisu a uplatòujeme si 25 % z¾avu.

Dodacie podmienky: V roku 2015 vyjde 12 èísel (48 strán/èíslo) a predplatné je 49,98 + 20 % DPH. Novému predplatite¾ovi, ktorý si v 2. štvr roku 2015 èasopis objedná priamo u vydavate¾a, teda nie cez sprostredkovate¾a, poskytneme 25 % z¾avu z predplatného na rok 2015 (resp. aj za rok 2014, ak si èasopis objedná spätne), takže zaplatí len 37,49 + 20 % DPH. Musí ís o nový odber èasopisu, teda nie o jeho zrušenie a znovuobjednanie. Ak predplatite¾ nezruší objednávku èasopisu najneskôr po dodaní 1. èísla ïalšieho roèníka (jeho vrátením do 14 dní), považuje sa objednávka za platnú aj na ïalší rok. Ak èasopis nebude objednaný od 1. èísla (ale napr. od tretieho), predplatné sa pomerne zníži.

Predplatite¾:

IÈO:

IÈ DPH:

Tel./fax: Dátum: Podpis a peèiatka

Registrujúci orgán: Ministerstvo kultúry SR Evidenèné èíslo: 1044/08ISSN: 1335-7808Vydavate¾: Ing. Miroslav Mraèko, EPOS, Peènianska 6,

851 01 BratislavaIÈO: 11791519Tlaè a distribúcia: Ing. Miroslav Mraèko, EPOS Peènianska 6, 851 01 Bratislava Živnostenský register: 105-7706Redakèná rada: Ing. M. Lukáè, predseda, Ing. J. Liška, Ing. V. Radúch, Ing. P. Galloviè, Ing. E. Galoviè, CSc.,

Ing. M. Lacuška, CSc., RNDr. O. Hornák, RNDr. E. Gregušová, Ing. A. Krištínová, prof. RNDr. J. Høebíèek, CSc., Ing. V. Medlen, Ing. I. Bágel, doc. Ing. ¼. Šooš, PhD., prof. Ing. E. Chmielewská, CSc., doc. Ing. G. Èík, Ing. B. Jelenèík, ArtD., JUDr. Božena Gašparíková, CSc., doc. Ing. Katarína Dercová, PhD., Dipl. Mgmt, prof. Ing. Tomáš Havlík, DrSc.

Šéfredaktor: Ing. Miroslav MraèkoRedakcia: Peènianska 6, 851 01 Bratislava, tel./fax: 02/6345 4262, 6241 2357

e-mail: epos@epos.sk, www.epos.skInzertné zastúpenie: Vydavate¾stvo EPOS, s.r.o., Vajanského 14,

034 01 Ružomberok tel./fax: 02/6241 2357Objednávky Ing. Miroslav Mraèko, EPOS,na predplatné Peènianska 6, 851 01 Bratislava prijíma: tel./fax: 02/ 6345 4262, 6241 2357 044/4326 112, 4320 570 e-mail: epos@epos.sk, mackova.epos@stonline.sk,

Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doruèovate¾ Slovenskej pošty. Objednávky do zahranièia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlaèe, Uzbecká 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk

Predajòa: Peènianska 6, Bratislava, tel./fax: 02/6345 4262, 6241 2357 e-mail epos@epos.sk Vajanského 14, 034 01, Ružomberok; tel./fax: 044/4326 112, 4321 016, 4320 570 Odporúèaná cena: 4,85 (s DPH 20 %)Rozširuje: Vydavate¾, kníhkupectvá, Slovenská pošta, a. s. Dátum vydania: 26. 3. 2015 (zadané do tlaèe) Publikovanie èlánkov z èasopisu ODPADY v iných èasopisoch je v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) autorského zákona è. 618/2003 Z. z. bez súhlasu autora zakázané! Za obsahovú stránku príspevkov ruèia autori. Vydané v Slovenskej republike.

MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODÒOVANIE

Kniha 4-2015.indb 2 27.3.2015 9:31:00

Technické riešenia pre odpadové hospodárstvo

www.inecs.sk

RUNI lisy na odvodnenie

odpadov a zhutňovanie penových plastov

LANDIArezacie čerpadlá a hygienizátory

WELGER rýchle a bezpečné

rolovacie lisy

WEIMAdrviče na odpady

a výrobu alternatívnych

palív

Spolupráca, konzultácie a poradenstvo

Technické riešenia pre spracovanie odpadových materiálov

Dodávky zariadení a strojov na spracovanie odpadov

INECS_inzercia_ODPADY_A4-final.indd 1 9/9/2013 2:44:59 PM

REDOX s. r. o. , A. S. Jegorova 2, 984 01 Lučenec, Tel.: 047 4512723, 4512724Tel./fax: 047 4334006, Mobil: 0907 346784, E-mail: redox@redox.sk

www.redox.sk

Štýlové a všestranné FAUN vozidlo je vhodné na zvoz všetkých frakcií odpadu. K dispozícii je nadstavba stabilnejkonštrukcie s profilom rebier alebo bez. VARIOPRESS je k dispozícii s nadstavbou 7 m³ až 30 m³. FAUN zhutňovací systém meria kontinuálne pomocou prevodníka tlaku tlak zhutnenia nosnej a lisovacej platne. Priprekročení nastavenej hodnoty tlaku sa aktivuje výtlačný štít a kontrolovane sa vráti späť, čo zaručuje stále rovnakézhutnenie odpadu pri každej nakládke. Okrem toho sa dajú pomocou meracieho prevodníka kontrolovať a ovládaťšetrné pohyby nakladacieho mechanizmu. Zabráni sa tým mechanickému preťaženiu zhutňovacieho zariadenia apredíde sa tak jeho poškodeniu.Pomocou osvedčenej kinematiky, vysokovýkonného kladkového systému a nakladacej vane pracuje VARIOPRESSrýchlo a precízne. S 20 sekundovým časovým cyklom dosahuje vysoký nakladací výkon.

V A R I O P R E S S

Kniha 4-2015.indb 1 27.3.2015 9:31:00

EKOLOGIE & BEZPEČNOST

Odpady 9 reklamy.indd 1 3.9.2014 10:37

A5, mäkká väzba, 368 strán, cena: 7,95 € s DPH

A5, mäkká väzba, 320 strán, cena: 7,50 € s DPH

A5, mäkká väzba, 176 strán, cena: 4,50 € s DPH

Každoročne vydávame veľmi úspešné príručky pre podnikateľov, poradcov, ekonómov a účtovníkov, ktoré obsahujú všetky všeobecnezáväzné predpisy (zákon o účtovníctve a príslušné opatrenia MF SR) v aktuálnom znení, ako aj meto-dické predpisy Ministerstva financií SR. Keďže jednoduché účtovníctvo podnikateľov je výrazne daňovo orientované, je súčasťou publikácie „Jednoduché účtovníctvo podnikateľov pre rok 2015“ aj zákon o dani z príjmov, ktorý bol koncom roka 2014 zásadne novelizovaný, preto v príručke zverejnňujeme aj aktualizovanú dôvodovú správu k novele.

OBJEDNÁVKY: (tel./fax): 02/63454262, 044/4320570, 044/4326112 email: epos@epos.sk

Kniha 4-2015.indb 3 27.3.2015 9:31:00

1. MINIMALIZÁCIA, ZHODNOCOVANIE A ZNEŠKODÒOVANIE

• FYTOSANÁCIA KONTAMINOVANÉHO PROSTREDIA ........................................................................................................................... 5 Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD., Prof. Ing. Miroslava Kaèániová, PhD., Ing. Katarína Rovná, PhD. • Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA ......................................................................................................................... 6 Kolektív • ROZPORUPLNÉ NÁZORY NA PROJEKT SPRACOVANIA ELEKTROODPADU PLAZMOVÝMI

PROCESMI VO VRANOVE .............................................................................................................................. ..............................................9 Kolektív • VYRÁBANÉ BIOPALIVO BUDE FIRMA BEPORAD V KOSTOLNEJ SPA¼OVA VO VLASTNEJ

ELEKTRÁRNI .............................................................................................................................. ..................................................................10 Kolektív • PROJEKT ZÁVODU NA ZHODNOCOVANIE PLASTOV V ZLATÝCH MORAVCIACH NAVZDORY

PROTESTOM POKRAÈUJE .............................................................................................................................. .........................................11 Kolektív • ENVI-PAK PODPOROU TRIEDENÉHO ZBERU V ROKU 2014 ZAMEDZIL VZNIKU VIAC AKO

56 TISÍC TON SKLENÍKOVÝCH PLYNOV .............................................................................................................................. .................11 Mgr. Jana Gemeranová • ODKANALIZOVANIE SLOVENSKÝCH MIEST A OBCÍ .........................................................................................................................12 Kolektív • DOTACI 400 000 KORUN Z FONDU ASEKOL MOHOU ZÍSKAT PROJEKTY ZAMÌØENÉ NA

RECYKLACI A SBÌR ELEKTRA .............................................................................................................................. ..................................14 Šimon Slavík

2. PREDPISY, DOKUMENTY, KOMENTÁRE

• PRÍPRAVA PLÁNU ODBERU VZORKY TUHÝCH ODPADOV ..............................................................................................................15 M. Laubertová, J. Trpèevská, J. Pirošková • MÁME NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH .............................................................................................................................. ....................... 20

Kolektív • SEPAROVANÝ ZBER PLASTOV A NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH .....................................................................................................21

h. prof. Ing. František Mátel, CSc. • KRITIKA NOVÉHO ZÁKONA O ODPADOCH .............................................................................................................................. ........... 22

Kolektív • ZBERNE SUROVÍN V ÈESKU OBCHÁDZAJÚ ZÁKAZ PLATI ZA KOVOŠROT V HOTOVOSTI ................................................. 23

Kolektív • NEOPRÁVNENÉ NAKLADANIE Z ODPADMI BUDE TRESTNÉ, AJ KEÏ NEBUDE ÚMYSELNÉ ............................................... 24

Kolektív • OBEHOVÉ HOSPODÁRSTVO JE NAÏALEJ HORÚCOU TÉMOU V EURÓPSKOM PARLAMENTE .......................................... 25

Mgr. Peter Janèoviè, PhD., Mgr. Marek Valko • POD¼A SPRÁVY O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ SA V EÚ ZLEPŠUJE NAKLADANIE S ODPADMI ................................................ 26 Kolektív • EURÓPSKA ENERGETICKÁ ÚNIA JE ÚZKO PREVIAZANÁ S KLIMATICKÝMI CIE¼MI EÚ ........................................................27 Kolektív • NEUHRADENÉ POPLATKY ZA KOMUNÁLNY ODPAD CHÝBAJÚ V ROZPOÈTOCH NAŠICH

MIEST A OBCÍ .............................................................................................................................. ............................................................... 28 Kolektív • METODIKA PRE TVORBU STRATEGICKÝCH HLUKOVÝCH MÁP Z CESTNEJ DOPRAVY SR ................................................. 30 Ing. Tomáš Pavlík • PROTESTY OBÈANOV PROTI VÝSTAVBE MALEJ VODNEJ ELEKTRÁRNE V NOVÝCH ZÁMKOCH ....................................... 35 Kolektív

3. SPEKTRUM

• ENVI-PAK JE PARTNEROM EDUKATÍVNYCH PROJEKTOV ............................................................................................................. 36 Mgr. Jana Gemeranová • EKOPROJEKTY PRE ŽIAKOV A ŠTUDENTOV .............................................................................................................................. ....... 38 Kolektív • POZVÁNKA NA 5. ROÈNÍK VEDECKEJ KONFERENCIE S MEDZINÁRODNOU ÚÈAS OU INVITATION .............................. 40 Bc. Eva Homzová • SVETOVÝ DEÒ VODY .............................................................................................................................. ................................................... 42 Kolektív • HODINA ZEME NA SLOVENSKU .............................................................................................................................. ............................... 43 Kolektív • POZVÁNKA NA MEDZINÁRODNÚ KONFERENCIU „TECHNIKA OCHRANY PROSTREDIA – TOP 2015“ ............................ 44 Miroslav Horvát • 22. ROÈNÍK KONFERENCIE PACKAGING WASTE AND SUSTAINABILITY FORUM 2015 V ZNAMENÍ

CIRCULAR ECONOMY .............................................................................................................................. ................................................ 44 RNDr. Alexandra Grgulová • PROJEKT OBNOVY PASTVY NA DEVÍNSKEJ KOBYLE SA UKÁZAL AKO ŽIVOTASCHOPNÝ .................................................. 46 Kolektív • PROJEKT REVITALIZÁCIE DEVÍNSKEHO RAMENA - UŽ O PÁR TÝŽDÒOV V ÒOM BUDE PRÚDI VODA .......................... 46 Kolektív • PLOŠNÁ VÝMERA PRALESOV NA SLOVENSKU NEUSTÁLE KLESÁ ..............................................................................................47 Kolektív • VTÁKMI ROKA 2015 SÚ VRABEC DOMOVÝ A VRABEC PO¼NÝ .................................................................................................... 48 Kolektív

OBSAH

Zaciatok.indd 4 30.3.2015 8:12:57

5

Fytosanácia kontaminovaného prostredia

FYTOSANÁCIA KONTAMINOVANÉHO PROSTREDIA

Ing. et Ing. Marián Sudzina, PhD., Prof. Ing. Miroslava Kaèániová, PhD., Ing. Katarína Rovná, PhD, SPU v Nitre

Využívanie rastlinných organizmov na èistenie pôd zneèiste-ných rôznymi anorganickými i organickými látkami patrí medzi fytosanaèné metódy. V podstate ide o využitie schopnosti nie-ktorých rastlín „odèleni “ (rozloži ) nežiaduce toxické látky z problémového, teda kontaminovaného média. Vo väzbe rast-liny – kontaminanty hrá rozhodujúcu úlohu koreòová sústava, ktorá dokáže kontaminanty efektívne odstráni až z håbky 5 m (diferencované pod¾a dåžky koreòov).

V súèasnosti je hlavným problémom kontaminácia pôd ažký-mi kovmi, najmä chrómom, meïou, ale i zinkom, kadmiom a olovom a fytosanácia patrí medzi metódy, ktorý tento problém dokážu efgektívne rieši , a to nielen èo sa týka úrovne dekon-taminácie, ale aj z h¾adiska finanènej a energetickej nároè-nosti.

V nasledujúcej schéme sú znázornené formy, ktorými v proce-se fytosanácie dochádza k dekontaminácii pôdy.

Schéma 1: Formy pôsobenia rastlín v procese fytosanácie

Využitie rastlín v procese fytosanácie

akumulácia stabilizáciaextrakciadegradácia

V procese fytoakumulácie a fytoextrakcie korene extrahujú kontaminanty z pôdy a uskladòujú ich (predovšetkým kovy) do nadzemných èastí rastliny, èo najbežnejší spôsob dekontami-nácie.

Pri fytosanácii sa však využívajú aj ïalšie procesy:

fytovolatizácia,

biosanácia,

rizofiltrácia,

fytotransformácia,

fytodegradácia,

fytostabilizácia,

evapotrancipirácia.

Nevýhodou fytosanácie je, že je limitovaná håbkou koreòových systémov aplikovaných rastlín. K ïalším patrí, že možnos jej aplikácie závisí od prírodných podmienok v zneèistenej loka-lite, ktoré musia vyhovova konkrétnej rastline (svetlo, vlhkos , teplo, zloženie pôdy) a nutnos likvidova nadzemné èasti rastlín, ktoré sú kontaminované ažkými kovmi zo zneèistenej pôdy.

Estetický efekt (zelený porast)

Väèšinou pozitívna odozva zo strany verejnosti pri jej

uplatòovaní v kontaminovanom

prostredí

Možnos degradácie

toxických látok v rizosfére

Výhody (efekty) fytosanácie environmentálnych zá aží

Technologická prijate¾nos vo vz ahu k zložkám životného

prostredia

Pomerne nízka finanèná a

energetická nároènos

Schopnos (niekedy) úplnej degradácie

kontaminantov

Minimálne znehodnocovania okolia

sanovaných lokalít

Široká škála a pomerne dostupný sortiment použite¾ných

rýchlorastúcich a hlbokokoreniacich rastlín

Schéma 2: Výhody (efekty) fytosanácie environmentálnych zá aží

Kniha 4-2015.indb 5 27.3.2015 9:31:03

6

ODPADY È. 4/2015

V súèasnosti sa skúmajú možnosti využitia rýchlorastúcich drevín, ktoré popri schopnsoti akumulácie kontaminantov

produkujú dostatok drevnej hmoty, aby mohla by energeticky zhodnotená pri výrobe tepla a elektrickej energie.

Schéma 3: Preh¾ad akumulaèných schopností rýchlorastúcich rastlín vo vz ahu k ažkým kovom

Amaranthu

Hordeum

Helianthus tuberosus

Miscanthus giganteus Reyonutria

Preh¾ad akumulaèných schopností vybraných rýchlorastúcich rastlín vo vz ahu

k ažkým kovom

Z KOMUNÁLNEHO ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA

Kolektív

1. V STROPKOVE FINALIZUJÚ PROJEKT SEPAROVANIA ODPADU ZA VIAC

AKO 795 000 EUR

Spoloènos Služby mesta Stropkov v marci finalizuje projekt s názvom Separovaný zber a zberný dvor vyseparovaných odpadov pre mesto Stropkov a 24 obcí, na základe ktorého spoloènosti pridelili z Operaèného programu Životné prostredie ešte v roku 2010 viac ako 795 000 eur. Projekt by mal by už uzavretý – na konci marca prebiehali tréningy kompostovania.

Ako informoval Jozef Hricišin zo spoloènosti Služby Stropkov, okrem toho, že sa opravil a zmodernizoval zberný dvor i me-chanizmy, s ktorými spoloènos pracuje, do každého domu sa

nakúpili vrecia na separovanie odpadov za viac ako 46 000 eur, a tiež 2660 malých kompostérov za viac ako 133 000 eur. V mesiacoch február a marec preto prebiehali priame ukážky použitia kompostérov a ukážky spôsobu ukladania jed-notlivých biologicky rozložite¾ných odpadov do kompostérov tak, aby sa dosiahlo vytvorenie kompostu.

Najviac prostriedkov z projektu sa však vynaložilo na jeho sta-vebnú èas , teda na opravu existujúceho zberného dvora, kto-rá sa dokonèila ešte v roku 2011 a celkové náklady presiahli 312 000 eur.

„Vybudovalo sa nové oplotenie areálu a jeho osvetlenie, spevnené plochy a vnútroareálové komunikácie, ktoré boli odvodnené cez lapaèe ropných látok, aby nedošlo k po-škodeniu životného prostredia. Postavil sa prístrešok pre staré autá a pneumatiky, zabezpeèili sa ve¾kokapacitné kontajnery na separovaný zber jednotlivých druhov ïalších odpadov a skladovacie priestory na vyseparované odpady. Podnik Služba má k dispozícii a využíva zberný dvor odpa-dov na európskej úrovni, ktorý slúži pre potreby nakladania s odpadmi produkovanými na území mesta Stropkov a ïal-ších 24 obcí z okresu Stropkov,“ uviedol Hricišin.

Okrem toho sa nakúpili aj štiepkovaè a drviè biologicky rozlo-žite¾ných odpadov, UNC, malé nákladné auto a väèšie auto s hydraulickou rukou. Na záver boli nakúpené zberné kontajne-ry príslušných farieb a do jednotlivých domácností v lokalitách komplexnej bytovej výstavby (v bytovkách) sú postupne dis-tribuované obaly na zber biologicky rozložite¾ných odpadov.

Kniha 4-2015.indb 6 27.3.2015 9:31:03

7

Z komunálneho odpadového hospodárstva

Spoloènos Služby Stropkov participovala na projekte aj 5-% spoluúèas ou, èo predstavovalo takmer 40 000 eur.

2. RIMAVSKÁ SOBOTA CHCE VYVÁŽA ODPAD AJ Z ÏALŠÍCH OBCÍ

Mesto Rimavská Sobota od 1. júla 2012 zabezpeèuje zber a vývoz tuhého komunálneho odpadu (TKO) samo prostredníc-tvom svojej rozpoètovej organizácie Technické služby mesta (TSM). Tie túto èinnos prebrali od spoloènosti Brantner Ge-mer, s. r. o., s ktorou mesto nepredåžilo zmluvu. Pod¾a pri-mátora Jozefa Šimka šlo o správny krok, vïaka ktorému sa v rozpoète podarilo ušetri znaèné finanèné prostriedky.

V súèasnosti TSM vyvážajú odpad okrem Rimavskej Soboty aj z dvoch neïalekých dedín. „Z Ve¾kého Blhu vyvážame už vyše roka, od 1. januára 2014, a od 1. januára tohto roku realizujeme vývoz aj z obce Ožïany. Chceme sa však zú-èastni sú aže o zber a vývoz TKO aj v ïalších obciach,“ prezradil Šimko. Ako ïalej uviedol, v blízkej dobe plánujú kúpu tretieho zberového vozidla, keïže vzh¾adom na množstvo od-padu už doterajšie dve autá nepostaèujú.

Primátor bol pod¾a vlastných slov za nákup prvých dvoch áut kritizovaný, ich ekonomický prínos však považuje za jed-noznaèný. „V období medzi júlom 2010 až júnom 2012, keï smeti vyvážala spoloènos Brantner, predstavovali náklady na zber a vývoz TKO takmer 1,7 milióna eur. Avšak od júla 2012 do júna 2014, keï sme už vývoz zabezpeèovali sami, poklesli na necelých 800 000 eur. Za dva roky tak tieto autá mestu ušetrili zhruba 900 000 eur a ušetrená suma neustále narastá,“ konštatoval Šimko. Ako dodal, ojazdené vozidlá kúpili v Nemecku za zhruba 20 000 eur, èo považuje za skutoène výhodnú cenu.

Zber a vývoz TKO z ïalších obcí je pod¾a neho výhodný aj z finanèného h¾adiska. „Vïaka tomu sa zvyšuje ziskovos , a to napriek tomu, že predchádzajúce mestské zastupite¾stvo zní-žilo cenu za vývoz TKO zo 17 na 13 eur, hoci ja som navrhoval 15 eur,“ vysvetlil primátor. Ako ïalej spomenul, aj táto suma však staèí na to, aby mesto na svojom území nemuselo zber TKO dotova z rozpoètu. „Navyše, z miest, ktoré sú ve¾kos ou po-rovnate¾né s Rimavskou Sobotou, sme suverénne najlacnejší vïaka tomu, že vývoz robíme my sami,“ zakonèil primátor.

3. TRENÈÍN CHCE ZAKÚPI PRE KOMPOSTOVISKO TRAKTOR ZA TAKMER 100 000 EUR

Mesto Trenèín plánuje nákup techniky používanej pri pre-vádzke kompostoviska. Zámer vyhlási verejné obstarávanie schválilo trenèianske Mestské zastupite¾stvo, výzvu na pred-kladanie ponúk zverejnilo mesto vo vestníku Úradu pre verej-né obstarávanie (ÚVO).

Ako informovala hovorkyòa Trenèína Erika Ságová, v súèas-nosti používaná technika je zastaraná a nevyhovuje požiadav-kám pri prevádzkovaní kompostoviska.

„Pôjde o nákup traktora s nadstavbou – èelný nakladaè, náves a štiepkovaè, s predpokladanou hodnotou zákazky maximálne 97 913 eur bez DPH,“ uviedla Ságová.

Ako dodala, zámer vyhlási verejné obstarávanie musí by prerokovaný mestským zastupite¾stvom pred oficiálnym ozná-mením vyhlásenia verejného obstarávania v zmysle zákona o verejnom obstarávaní.

„Výsledkom by mala by kúpna zmluva, ktorá nadobudne úèinnos , ak Environmentálny fond uzavrie s mestom Tren-èín zmluvu o poskytnutí podpory formou dotácie (95 %). Spoluúèas mesta na financovaní projektu vo výške 5 % bude krytá rozpoètom. Žiados o dotáciu sme už podali, èakáme, èi bude úspešná,“ konštatovala trenèianska hovor-kyòa.

Pod¾a vestníka Úradu pre verejné obstarávanie je lehota na predkladanie ponúk najneskôr do 20. marca do 10.00 hodi-ny. Kritériom vyhodnotenia je najnižšia cena, pri výberovom konaní použijú elektronickú aukciu.

Trenèiansky policajný vyšetrovate¾ obvinil 48-roèného muža z okresu Trenèín z preèinu krádeže spáchaného v štádiu poku-su. Kradol železný šrot.

Ako informoval krajský policajný hovorca z Trenèína Pavol Kud-lièka, obvinený ešte 27. februára ukradol z neoploteného po-zemku v Trenèíne – Zamarovciach 910 kilogramov vo¾ne polo-ženého železného šrotu, ktorý predal v zberných surovinách.

„O deò neskôr ukradol na rovnakom mieste 680 kilogra-mov železného odpadu a 2. marca chcel ukradnú ïalších viac ako 300 kilogramov železa. Po naložení do dodávky ho zadržala policajná hliadka,“ uviedol Kudlièka s tým, že pri krádeži mu pomáhali ïalší dvaja muži.

Majite¾ovi spôsobil obvinený škodu takmer za 300 eur, v prí-pade dokázania viny mu hrozí až dvojroèné väzenie.

4. SEPARÁCIU ODPADOV V ŠALI KOMPLIKUJE ZNEÈIS OVANIE KONTAJNEROV KLASICKÝM

ODPADOM

Obyvatelia Šale vyprodukovali v minulom roku 12 568 ton ko-munálneho odpadu. V porovnaní s predchádzajúcim rokom pokleslo množstvo vyprodukovaného odpadu o takmer 500 ton. Najväèší objem odpadov tvoril zmesový odpad.

Na skládku bolo uložených 8777 ton zmesového odpadu vrá-tane objemného a ulièného odpadu. Zvyšok tvoril biologicky

Kniha 4-2015.indb 7 27.3.2015 9:31:04

8

ODPADY È. 4/2015

rozložite¾ný odpad a separáty. Úbytok na celkovo vyproduko-vanom odpade sa prejavil aj poklesom separovaného odpadu.

„Kým v roku 2013 v rámci separácie vzniklo 699 ton sepa-rovaného odpadu, vlani to bolo 580 ton. Najèastejšie sa separuje sklo, kovy, papier a plasty,“ informovala Edita Ha-ládiková z referátu životného prostredia na Mestskom úrade v Šali.

Problémom separácie je neustále zneèis ovanie kontajnerov urèených pre klasický komunálny odpad. Takéto kontajnery musia by následne vyvezené ako obyèajný komunálny odpad. V záujme zefektívnenia separácie pristúpilo mesto k viacerým opatreniam.

„Zmenil sa deò vývozu separátov na sídliskách aj v rodin-ných domoch zo soboty na utorok. Zároveò sa pri každom zbere separátov vyhotovuje zoznam stanovíš kontajnerov, kde pre zneèistenie nebolo možné separáty pozbiera . Následne vykonávame kontrolu a až potom je možné tieto zneèistené kontajnery na separáty vysypa ako zmesový odpad,“ uviedla Haládiková.

Pre ve¾ký poèet zneèistených kontajnerov na separáty pra-covníci firmy, ktorá zabezpeèuje vývoz odpadu, priamo na stanovišti preberajú obsah zneèistených kontajnerov. „Po ta-komto dodatoènom separovaní zostávajú iba dva kontajne-ry na papier a dva kontajnery na plasty týždenne, ktoré je potrebné vyviez ako zmesový odpad. V meste je celkovo 87 kontajnerov na papier a 92 kontajnerov na plasty. Sklo sa takýmto spôsobom z bezpeènostných dôvodov dosepa-rováva nemôže, preto zneèisteného skla zaznamenávame pri každom vývoze viac, zhruba 13 až 17 z celkového poètu 78 kontajnerov,“ skonštatovala Haládiková.

5. V BOLEŠOVE ZAÈALI STAVA CESTU KU SKLÁDKE LUŠTEK

Spoloènos Marius Pedersen v marci zaèala s výstavbou 3,5-kilometrovej prístupovej cesty v katastri obce Bolešov v Ilavskom okrese, ktorá vedie ku skládke komunálneho odpa-du Luštek. Dokonèi by ju mali o pä mesiacov a celková in-vestícia predstavuje asi 550 000 eur.

Ako informoval technický riadite¾ spoloènosti Marius Peder-sen Slavomír Faško, cesta je súèas ou konceptu rozširovania skládky Luštek.

„Na základe požiadavky mesta Dubnica nad Váhom a obce Bolešov bolo treba vybudova novú prístupovú cestu, aby sme obišli zastavané územia. Cesta bude dvojpruhová, ur-èená je pre nákladné vozidlá,“ skonštatoval Faško s tým, že denná vy aženos bude maximálne 20 vozidiel, èo bola pod-mienka obce Bolešov.

Starosta Bolešova Martin Rác víta, že nákladné automobily s odpadom už nebudú jazdi cez zastavané boèné ulièky v obci, katastru obce sa však doprava nevyhne. „Mám zmiešané pocity. Cesta, ktorá spája Bolešov a Dubnicu nad Váhom, bola naplánovaná už možno 40 rokov a stava sa zaèala až teraz. Je možno trošku na škodu, že je to v súvislosti so skládkou,“ doplnil starosta.

Ako dodal, obec Bolešov bude ma desa percentný benefit z poplatku, ktorý odvádza prevádzkovate¾ skládky samospráve, na ktorej území je skládka. Dúfa, že vo finanènom vyjadrení to bude 40 000 až 50 000 eur roène.

Na neúnosnú situáciu, ktorú spôsobovali vozidlá s komunál-nym odpadom v Bolešove, poukázali jej obyvatelia v auguste 2009, keï na 40 minút úplne zablokovali miestnu komuni-káciu na Ulici k Váhu. Nákladné automobily jazdiace po úz-kej zastavanej ulici strpèovali život obyvate¾om, s ažovali si na prašnos , praskanie múrov rodinných domov a obávali sa o bezpeènos svojich detí. Protestom si Bolešovèania vydobyli presmerovanie dopravy na inú trasu, ktorá však bola o nieko¾-ko kilometrov dlhšia.

6. KOMÁRNO ZREALIZUJE V TOMTO ROKU DVA PROJEKTY ELIMINÁCIE ENVIROZÁ AŽÍ

Na území mesta Komárno sa budú v tomto roku realizova dva významné projekty na odstránenie environmentálnej zá aže prostredia za tri miliónov eur, ktoré poskytli európske fondy a Ministerstvo životného prostredia SR.

„Prvý projekt sa týka odstránenia environmentálnej zá aže v komáròanskej pevnosti, konkrétne na šiestich miestach, kde sa zistilo zneèistenie spôsobené ropnými produktmi a polycyklickými aromatickými látkami,“ konštatoval hovorca mesta Komárno Róbert Králik s tým, že najväèšia miera zne-èistenia je v oblasti „munièáku“, kde malo vojsko zriadenú prá-èovòu. Ako uviedol, zneèistená je nielen pôda, ale aj podzem-né vody. Sanácia sa bude prevádza tak, že sa odvezie pôda až z håbky troch metrov. Kontaminovanú zeminu zneškodnia v Sládkovièove a nahradí sa èistou pôdou.

„Podzemné vody po vyèistení vrátia odborníci spä do pôdy. Zistené látky sú nebezpeèné na prostredie, ale nie sú oznaèené ako karcinogénne,“ tvrdia odborníci.

Práce sa zaèali 23. marca. „Týždeò sa odstraòovala a od-vážala kontaminovaná pôda v objeme asi 5000 kubických metrov. Následne sa zaène aj sanácia spodných vôd, tá bude trva šes mesiacov a ukonèená by mala by do kon-ca septembra 2015,“ ozrejmil hovorca. Projekt sa skonèí 15.

Kniha 4-2015.indb 8 27.3.2015 9:31:04

9

Rozporuplné názory na projekt spracovania elektroodpadu plazmovými...

novembra. „Odvážanie pôdy sa bude realizova prevažne vo veèerných alebo noèných hodinách tak, aby to premáv-ku v meste ovplyvnilo len minimálne. Súèas ou prác bude aj odstránenie pozostatkov zvalených budov pevnosti a betónových rámp, èím sa upraví a skrášli celkový vzh¾ad a dojem lokality.“

Druhý projekt sa týka sanácie skládky tzv. Madzagos, ktorá sa nachádza ved¾a príjazdovej cesty v smere z Hurbanova. „Ide o nelegálnu skládku odpadu. Tu bola taktiež zistená prítomnos nebezpeèných látok. Sanova sa bude plocha približne 20 000 štvorcových metrov a približne 40.000 kubických metrov odpadu,“ uviedol Králik s tým, že odpad bude od ažený a triedený. Ukonèenie prác sa plánuje na polo-vicu novembra. V súèasnosti sa realizuje aj prieskum skládky v mestskej èasti Harèáš. V prípade zistenia nevhodných látok bude skládka zaradená do nasledujúcich environmentálnych projektov.

7. ODSTRÁNENIE HAUSBÓTOV V JAROVECKOM RAMENE UROBÍ VIAC ŠKODY AKO OSOHU

Ak by hausbóty z Jaroveckého ramena Dunaja chceli odstrá-ni , mohlo by to spôsobi výraznejšie negatívne dosahy na prí-rodu ako ich zotrvanie. Aj to si myslí Okresný úrad Bratislava o domoch na vode, ktoré na ramene vznikajú èasto na èier-no. Jeho odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom odbornom stanovisku tvrdí, že hausbóty nemajú na chránené územie výraznejší negatívny vplyv.

O stanovisko úrad ešte vlani požiadalo obèianske združenie Hausbót, ktoré tvoria vlastníci a prevádzkovatelia plávajúcich zariadení v Jaroveckom ramene. Združenie hovorí o umiest-není 226 hausbótov, ktoré sú už takmer všetky realizované. Lokalita je pritom súèas ou Chráneného vtáèieho územia Du-najské luhy a platí v nej prvý stupeò územnej ochrany.

Pod¾a úradu však umiestnenie hausbótov „nebude ma pravdepodobne vplyv“ na predmet ochrany územia Natura 2000. „Likvidácia a poškodenie biotopov druhov, ktoré sú predmetom ochrany chráneného vtáèieho územia na plo-che asi 10 ha, predstavuje 0,06 percenta jeho plochy,“ ar-gumentuje okresný úrad. Úbytok hniezdiacich, zimujúcich a migrujúcich druhov je tiež pod¾a neho malý a hausbóty pod¾a úradu nepredstavujú ani zásah do jadrových území hniezdenia chránených druhov.

Treba však pravidelne odváža odpad, vybavi hausbóty sep-tikmi, parkova len na okraji spevnenej cesty, nie v tráve, odstráni nelegálne prístupové cesty, sedenia mimo plochy

hausbótov èi ohniská i všetky vysadené nepôvodné druhy dre-vín a rastlín. To zase káže Štátna ochrana prírody SR.

„Umiestnenie 226 hausbótov nebude ma zásadný nega-tívny vplyv na územie Natura 2000 a pri dodržaní stanove-ných podmienok úrad takúto èinnos nepovažuje za zásah, ktorý môže spôsobi podstatné zmeny v biologickej rozma-nitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov,“ tvrdí okresný úrad v závere svojho odborného stanoviska z januára tohto roku.

8. RUŽINOVÈANIA SA MOHLI OPÄ BEZPLATNE ZBAVI STAREJ CHLADNIÈKY ÈI FÉNU

Obyvatelia v bratislavskom Ružinove sa mohli opä zadarmo zbavi starej chladnièky, televízora èi nefunkèného fénu. Sta-èilo, ak sa do 18. marca prihlásili na ružinovskom miestnom úrade. Staré spotrebièe totiž nemožno hádza do kontajnerov na zmiešaný odpad.

Obyvate¾om bezplatne odviezli starý spotrebiè spred domu, kde bývajú. Zber sa uskutoènil v sobotu 21. marca. „Vyzbie-rané spotrebièe tak neskonèia na skládkach, ale putujú na ekologickú recykláciu,“ uviedla ružinovská hovorkyòa Miro-slava Štrosová.

Ružinovèania sa mohli prihlási emailom na adresu zber@ru-zinov.sk alebo telefonicky na èíslo 02/48 28 44 54. Nahlá-sili kontaktné údaje, adresu a druh spotrebièov, ktoré treba odviez . „V deò odvozu bolo potrebné zabezpeèi vstup do vchodu, spotrebièe sa totiž nesmú vyklada bez dozoru na ulicu,“ dodala Štrosová.

V Ružinove sa zber robí dvakrát roène a vždy sa pod¾a hovor-kyne vyzbierajú tony a stovky starých spotrebièov.

Zdroj: TASR

ROZPORUPLNÉ NÁZORY NA PROJEKT SPRACOVANIA ELEKTROODPADU PLAZMOVÝMI PROCESMI VO VRANOVE

Kolektív

Zástancov, ale aj svojich odporcov má nová investícia, ktorá smeruje do mesta Vranov nad Top¾ou. Súkromná firma plánuje v priemyselnom parku Ferovo spracováva elektroodpad špe-ciálnymi plazmovými procesmi.

Nespokojní Vranovèania sa v tejto súvislosti obávajú nebezpeè-nej spa¾ovne. Investor však hovorí: „Nemáme najmenšiu po-chybnos o tom, že by sme v prípade Vranova nesplnili aké-ko¾vek normy. Náš projekt so žiadnou spa¾ovòou neráta.“

Kniha 4-2015.indb 9 27.3.2015 9:31:05

10

ODPADY È. 4/2015

Vranovské Mestské zastupite¾stvo (MsZ) schválilo v polovici minulého roka podmienky prenájmu pozemkov spoloènosti Plasma Energy v priemyselnom Ferove, ktoré èaká dlhé roky na prvého investora. Banskobystrická firma tam chce posta-vi prevádzku spracujúcu elektroodpad napríklad z nepotreb-ných poèítaèov, telefónov prípadne motorových vozidiel.

„Máme záujem hlavne o kovy, akými sú meï èi cín. V prípa-de automobilov chceme spracováva iba ich káblové zväz-ky,“ zdôraznil zástupca investora Milan Hnáta.

Plánovanou investíciou sa v rámci procesu EIA aktuálne za-oberá Ministerstvo životného prostredia SR. Svoj nesúhlas s projektom vyjadrili na poslednom rokovaní MsZ viacerí jeho nováèikovia, ktorí zaò vlani nehlasovali. Opierajú sa o reakcie nespokojných Vranovèanov, ako aj negatívne stanovisko k za-mýš¾anej investícii zo strany regionálnych hygienikov.

Na margo toho zorganizoval investor vo Vranove odborný se-minár (v marci), aby technológiu zhodnocovania elektroodpa-du cez plazmové splyòovanie detailne vysvetlil.

„Proces pozostáva zo zahriatia odseparovaných èastí pôvod-ného elektroodpadu na teplotu nieko¾ko tisíc stupòov. V jadre

plazmového oblúka je v reaktore teplota až 10.000 stupòov Celzia. Vznikajú pri nej tri zložky materiálov – kovová zliatina, syntézny plyn a pecná troska. Kovové odliatky a troska sú ur-èené na ïalšie spracovanie a syntézny plyn sa po preèistení zhodnotí na elektrickú energiu,“ informoval Hnáta.

Uvedený proces prebieha pod¾a jeho slov v dusíkovej atmo-sfére bez prítomnosti kyslíka. „Preto tu neprichádza k hore-niu, a preto sa v žiadnom prípade nedá hovori o spa¾ovaní alebo dokonca o spa¾ovni. Táto technológia je odporúèaná usmerneniami Európskej komisie ako vhodná na zhodno-covanie odpadov,“ reagoval zástupca investora na kritické hlasy poslancov obávajúcich sa nového zdroja zneèistenia.

Firma s¾ubuje v prípade realizácie projektu on-line monitoring emisií, ktoré bude produkova výroba. „Už teraz môžem ga-rantova , že všetko, èo by mohlo ís do ovzdušia, bude na úrovni nula celá nieèo, bude to na hranici merate¾nosti. V nieko¾kých rodinných domoch, kde spa¾ujú uhlie alebo drevo, vygenerujú podstatne viac škodlivín, ako vygeneru-jeme my za celý rok,“ tvrdí Hnáta.

„Nedôverujem takýmto projektom. Neverím, že nemajú žiad-ne úèinky na zdravie obèanov. Ozaj nám to pre tých 12 pra-covných miest nestojí za to,“ konštatoval poslanec MsZ Jozef Baran (Smer-SD). Prekáža mu blízkos zámeru s obytnou zónou, ako aj to, že by mohol v budúcnosti odradi od investovania vo Vranove ïalších záujemcov. V tejto súvislosti chce iniciova ukon-èenie spolupráce medzi mestom a spoloènos ou Plasma Energy.

„Osobne mám iný názor, neobávam sa negatív v súvislosti s týmto projektom. V Prahe takáto prevádzka funguje v šir-šom centre mesta, majú ju aj v po¾skom Rzeszówe,“ uviedol poslanec ¼ubomír Pidaný (nezávislý). „Z technického h¾adis-ka táto technológia sama o sebe, ak bude všetko dodrža-né, by nemala by hrozbou,“ domnieva sa Vranovèan Andrej Sabolèák, úèastník nedávneho seminára, ktorý má dlhoroèné skúsenosti s prácou v oblasti energetiky.

Zdroj: TASR

VYRÁBANÉ BIOPALIVO BUDE FIRMA BEPORAD V KOSTOLNEJ SPA¼OVA VO VLASTNEJ ELEKTRÁRNI

Kolektív

V Kostolnej Vsi v okrese Prievidza by sa mohla ešte tento rok zaèa výroba biopaliva v novej elektrárni. Vyplýva to zo zámeru firmy Beporad, s. r. o. so sídlom v obci, ktorý predložila na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Celkové náklady na projekt by mali dosiahnu 12,9 milióna eur.

Úèelom navrhovanej èinnosti je vybudovanie zariadenia na zber a zhodnocovanie drevných a rastlinných odpadov zhut-òovaním, peletovaním a briketovaním s cie¾om získa vhodné biopalivo na energetické využitie vo vlastnej elektrárni, ako aj palivo na komerèné využitie.

„Vybudovaním zariadenia na spracovanie ostatných odpa-dov sa sleduje cie¾ znižovania množstva odpadov, ktoré sú zneškodòované skládkovaním, prièom sa poèíta aj s úpra-vou zhromažïovaných odpadov, a to triedením a drvením

odpadov pred ich ïalším nakladaním. Súèas ou èinnosti bude zvoz vyseparovaných komunálnych odpadov z obcí a priemyselných odpadov z podnikov v okrese Prievidza,“ zdôvodnila firma vo svojom zámere.

Zariadenie na výrobu biopaliva by bolo súèas ou bývalého po¾nohospodárskeho objektu a spracovávalo by 20 000 ton odpadu roène, prièom jeho dodávate¾om by mali by zmluv-ne dohodnuté spoloènosti a obce. Elektráreò s výkonom 3,5 megawattov by mala ma celoroènú nepretržitú prevádzku a roène by vyrobila 29 000 megawatthodín elektriny.

Prevádzku by chcela spoloènos zaèa v apríli tohto roka. Pre svoj zámer potrebuje dovedna 12 zamestnancov, ktorí by pra-covali pri zariadení a v elektrárni.

Zdroj: TASR

Kniha 4-2015.indb 10 27.3.2015 9:31:05

11

ENVI-PAK podporou triedeného zberu v roku 2014 zamedzil vzniku...

PROJEKT ZÁVODU NA ZHODNOCOVANIE PLASTOV V ZLATÝCH MORAVCIACH NAVZDORY PROTESTOM POKRAÈUJE

Kolektív

Projekt výstavby závodu na zhodnocovanie plastov v priemy-selnom parku v Zlatých Moravciach pokraèuje napriek odporu obyvate¾ov i vedenia mesta. Petíciu proti výstavbe závodu pod-písalo vyše 11 000 obyvate¾ov Zlatých Moraviec a blízkeho okolia.

Primátorka Serafína Ostrihoòová na februárovom stretnutí zá-stupcov mesta so zástupcami investora zdôraznila, že „vytrie-dený zmesový odpad z Talianska a celej Európskej únie sa bude do Zlatých Moraviec dováža len cez jej màtvolu“.

Aktivisti sú presvedèení o negatívnych dosahoch závodu na ži-votné prostredie i zdravie obyvate¾ov. „Èlenovia obèianskeho združenia Život pre Moravecko chcú využi všetky zákonné možnosti proti schváleniu a následnej realizácii závodu v meste“, konštatuje Marta Balážová, mestská poslankyòa a predsedníèka obèianskeho združenia.

Konate¾ investora WFF Drevotes, spol. s r.o. Alojz Senárik ho-vorí o dezinformaènej kampani a neštandardnom správaní sa vedenia mesta.

„Zmenou územného plánu chcelo mesto vytvori zelenú zónu uprostred priemyselného parku, v ktorom firmy pro-dukujú zdraviu škodlivý odpad. Spodné vody sú tu zamore-né trichlóretylénom po Calexe, èo je precedens, z ktorého sa smeje celé Slovensko,“ skonštatoval Senárik. Presvied-èa, že závod nebude ma žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie ani zdravie obyvate¾stva a na realizácii zámeru trvá. O výstavbe tak rozhodnú štátne inštitúcie. Projekt je v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Investor má záujem postavi v Zlatých Moravciach prevádzku zaoberajúcu sa energetickým zhodnocovaním plastov. Roène plánuje spracova vyše 95 000 ton odpadu. Vstupnou surovi-nou je vytriedený plast zbavený PVC v množstve 65 % a zmes papiera a dreva v množstve 35 %. Pod¾a projektovej doku-mentácie by mal by plastový odpad dovážaný z Talianska. Pod¾a Senárika však investor uvažuje o zmene vstupnej suro-viny a namiesto vytriedeného zmesového odpadu z Talianska plánuje využíva komunálny odpad z okolitých skládok.

Šes samostatných prevádzkových jednotiek by malo pod¾a projektovej dokumentácie tvori nový energetický zdroj s cel-kovým výkonom 24 megawattov, pod¾a Senárika však bude výkon predstavova 8 až 16 megawattov. Prevádzková jednot-ka bude rozdelená na skladové priestory spojené s úpravou vstupného materiálu, priestory pre technológiu termického rozkladu vstupného materiálu (technológia depolymerizácie) a priestory pre energetické centrum (centrum kogenerácie). Každá prevádzková jednotka by mala by prevádzkovaná sa-mostatným užívate¾om. Predpokladané investièné náklady na technologický celok sú vyèíslené na 72 až 90 miliónov eur. Investori plánujú vytvori spolu 96 pracovných miest.

Zdroj: TASR

ENVI-PAK PODPOROU TRIEDENÉHO ZBERU ZAMEDZIL V ROKU 2014 VZNIKU VIAC AKO 56 TISÍC TON SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

Jana Gemeranová

Vïaka triedenému zberu odpadov z obalov, ktorý podporil ENVI-PAK v roku 2014, bolo usporených viac ako 56 tisíc ton skleníkových plynov. Úspora pred-stavuje množstvo skleníkových plynov, ktoré by vyprodukovalo 5 osobných au-

tomobilov pri ceste okolo sveta.

ENVI-PAK každoroène vypoèítava úsporu skleníkových plynov v rámci sumarizácie roèných výsledkov triedeného zberu a prí-pravy Hlásenia o obaloch a o plnení záväzných limitov zhodno-covania a recyklácie odpadov z obalov.

Na výpoèet úspory skleníkových plynov za rok 2014 bola prvýkrát použitá metodika vyvinutá spoloènos ou BIO

Kniha 4-2015.indb 11 27.3.2015 9:31:05

12

ODPADY È. 4/2015

by Deloitte pre 25 európskych oprávnených organizácií združených v asociácii PRO EUROPE. ENVI-PAK sa na vý-voji tejto metodiky aktívne podie¾al a je jedinou oprávnenou organizáciou na Slovensku akreditovanou na jej používanie.

„Sme ve¾mi radi, že systematický prístup ENVI-PAK prináša svoje ovocie. Navyše, takáto úspora skleníkových plynov nám dáva nádej, že pri podobnom prístupe viacerých za-interesovaných subjektov sa nám podarí dosiahnu naozaj zásadný pokrok v ochrane životného prostredia,“ povedala Hana Nováková, generálna riadite¾ka ENVI-PAK.

Oprávnenú organizáciu ENVI-PAK založili priemysel-né spoloènosti, aby prostredníctvom nej podporili za-

vedenie a zdokonalenie triedeného zberu odpadu v slovenských obciach a mestách. Priemysel založil túto organizáciu za úèelom kontinuálneho plnenia záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z európskych smerníc. Tieto záväzky boli následne prenesené do národnej legis-latívy týkajúcej sa obalov a odpadov z obalov. Na splnenie týchto záväzkov zhromažïuje oprávnená organizácia EN-VI-PAK finanèné prostriedky od podnikate¾ov, ktorí balia a/alebo plnia svoje výrobky do obalov, dovozcov už naplne-ných obalov a tých, ktorí uvádzajú na trh prázdne obaly pre koneèných spotrebite¾ov. Z vyzbieraných prostriedkov EN-VI-PAK priamo finanène podporuje triedený zber komunál-nych odpadov z obalov v slovenských mestách a obciach.

ODKANALIZOVANIE SLOVENSKÝCH MIEST A OBCÍ

Kolektív

1. VÝCHODOSLOVENSKÁ VODÁRENSKÁ SPOLOÈNOS PRIPRAVILA 12 PROJEKTOV

ZA TAKMER 114 MILIÓNOV EUR

Východoslovenská vodárenská spoloènos (VVS), a. s., pri-pravila 12 nových projektov s financovaním z eurofondov v celkovej sume 113,9 milióna eur. Hlavným projektom je inten-zifikácia a modernizácia najväèšej úpravne vody na Sloven-sku, ktorá sa nachádza v Stakèíne (okr. Snina). Náklady naò predstavujú 24,6 milióna eur. Informovalo o tom dnes vedenie VVS.

„Hodnota týchto projektov na programové obdobie 2014 - 2020 predstavuje 113 921 674 eur, èiže je to naozaj ob-rovská suma. Pokia¾ sa nám to podarí realizova , myslím si, že opä uspokojíme mnoho obèanov v našom regióne,“ uviedol k zámerom investièný riadite¾ VVS Róbert Hézsely.

Projekty týkajúce sa kanalizácie a èistiarní odpadových vôd zahàòajú oblasti Ve¾ké a Malé Trakany, Èierna nad Tisou, Krá¾ovský Chlmec, Malcov, Lenartov, Drienov, Šarišské Boh-danovce, Nová Polhora, Trhovište, Bánovce nad Ondavou, Moravany, Streda nad Bodrogom, Rožòava, Medzilaborce,

Rochovce, Èierna Lehota a Slavošovce. Ïalším projektom je dobudovanie vodovodu Valaliky-Geèa.

2. DOFINANCOVANIE ÈOV V HRONSKOM BEÒADIKU

V Hronskom Beòadiku obecní poslanci menili tento týždeò rozpoèet obce na rok 2015 pre dofinancovanie èistièky od-padových vôd (ÈOV) k polyfunkènému domu. Ako vysvetlil starosta ¼ubomír Krovina, 10 000 eur, ktoré sú na tento úèel urèené, majú v rezervnom fonde. „Zmena rozpoètu ide na technické vybavenie všetkých nájomných bytov,“ vysvetlil.

Nájomné byty v polyfunkènom dome vznikli prestavbou bý-valého zdravotného centra. „Je tam 21 bytových jednotiek, ktoré máme naplnené,“ vysvetlil s tým, že okrem nich sa tam nachádza aj ambulancia zubného lekára, kaderníctvo a masérstvo. Od mája tohto roka by tam mala by aj predajòa textilu.

Snahou starostu je dotiahnu do objektu aj všeobecného le-kára. V prípade zriadenia ambulancie, by tu totiž mohla vznik-nú aj lekáreò. „Sú to ve¾ké priestory a naši ¾udia musia za zdravotnou starostlivos ou dochádza ,“ skonštatoval s tým, že najmä pre starších obèanov by to bola ve¾ká pomoc.

3. PROJEKT SPLAŠKOVEJ KANALIZÁCIE V ROTNALE

Výstavba splaškovej kanalizácie v Tornali by mohla zaèa v apríli 2016 a trva by mala asi dva roky. Informácie o pripra-venosti tejto investiènej akcie s názvom Kanalizácia a ÈOV Torna¾a prezentovali na februárovom zasadnutí mestského zastupite¾stva (MsZ) primátorka mesta Anna Szögedi a riadite¾ investièného odboru Stredoslovenskej vodárenskej spoloè-nosti Marek Žabka.

Mesto už v minulosti malo pripravený projekt na výstavbu ka-nalizácie. Vypracovaný bol v roku 2006 a zahàòal aj niektoré susedné obce. „Na základe zmeny zákona a neskoršieho

Kniha 4-2015.indb 12 27.3.2015 9:31:06

13

Odkanalizovanie slovenských miest a obcí

nezáujmu týchto obcí sme však pristúpili k zmene rozsahu celej projektovej dokumentácie,“ uviedla primátorka. Nový projekt kanalizácie sa tak týka len samotného mesta Torna¾a a jeho dvoch mestských èastí, Králik a Staròa. „Tretiu mestskú èas , Behynce, v rámci tohto projektu odkanalizova nemô-žeme. Nachádza sa totiž ïalej ako 500 metrov od zástavby mesta a v zmysle platných zákonov ju teda nemožno zahr-nú do projektu,“ vysvetlila Szögedi.

Zmenil sa aj investor, pôvodný projekt od mesta prebrala Stre-doslovenská vodárenská spoloènos Banská Bystrica. „Tento projekt sme posúdili z h¾adiska technického, finanèného i z h¾adiska oprávnenosti nákladov, ktoré môžu ís cez fondy. Na základe toho a po konzultácii so zástupcami mesta sme ho prepracovali,“ uviedol Žabka. Pod¾a jeho slov sa zmeny týkajú hlavne skrátenia dåžky kanalizaènej siete a úpravy pa-rametrov èistièky odpadových vôd, ktorá bola naprojektovaná nesprávne. „Urobil sa nový rozpoèet a momentálne sme v štádiu zaèatia verejného obstarávania. Predpokladám, že do jedného mesiaca vyjde vo vestníku verejno-obchodná sú až na uvedenú investiènú akciu,“ konštatoval na MsZ riadite¾.

Projekt je už pozemkovo vyrovnaný vïaka uzneseniam, ktoré torna¾skí poslanci schválili na ostatnom rokovaní a investor sa v nasledujúcich mesiacoch plánuje uchádza o financie. „Vý-zva na ministerstve životného prostredia by mala by zverej-nená v apríli až máji a v tomto èasovom horizonte chceme poda aj žiados ,“ povedal Žabka. Ako dodal, do konca roka 2015 by malo by jasné, èi akcia na ministerstve životného prostredia bude kladne posúdená po finanènej a technickej stránke, alebo èi voèi nej budú nejaké námietky. Ak všetko pôjde dobre, s výstavbou by sa pod¾a riadite¾a mohlo zaèa v apríli budúceho roka, konkrétny termín však bude závisie aj od priebehu verejného obstarávania. „To však niekedy na Slovensku trvá abnormálne dlho,“ poznamenal.

Kanalizaèný systém v Tornali má mera približne 13,6 kilomet-ra, predpokladané náklady èinia necelých 12 miliónov eur. Torna¾a však projekt nemusí spolufinancova nijakou èiastkou. „Mestu nevzniknú v súvislosti s týmto projektom žiadne fi-nanèné výdavky, plnú finanènú spoluúèas vo výške pä až 15 percent bude ma vodárenská spoloènos ,“ informoval Žabka. Od mesta chcú pod¾a jeho vyjadrenia len spoluprácu pri informovaní obèanov.

Prínos takejto formy spolupráce ocenila aj primátorka. „Pre nás ako akcionára vodárenskej spoloènosti je ve¾mi výhod-né, že spoluúèas a aj náklady navyše hradí ona ako in-vestor,“ zdôraznila Szögedi.

4. KANALIZÁCIU V LIPTOVSKÝCH SLIAÈOCH DOKONÈIA V JÚLI

Takmer pred rokom zaèatý rozsiahly a nákladný projekt bu-dovania chýbajúcej kanalizácie v najväèšej obci liptovského regiónu s takmer štyrmi tisícmi obyvate¾ov by mal by hotový do konca júla tohto roka. Obec chce dovtedy súbežne stihnú aj rekonštrukciu cestných komunikácií.

„Hoci je to ve¾ké dielo, mnohokilometrová sie položeného potrubia, stavebné práce sa uskutoèòujú pod¾a pôvodného

harmonogramu. Vyzerá to optimisticky, že všetko sa stihne vybudova naèas tak, ako bolo naplánované a Liptovské Sliaèe budú ma koneène kanalizáciu,“ uviedol starosta Mi-lan Friè.

Zároveò zdôraznil, že vybudovanie kanalizácie bude pre ïalší rozvoj najväèšej liptovskej obce ve¾mi dôležitým krokom. „Ve¾-ká vïaka patrí všetkým našim obyvate¾om za trpezlivos a tolerovanie nevyhnutného stavebného ruchu, ktorý sa stal u nás v tomto období doèasnou súèas ou každodenného života,“ skonštatoval Friè.

„Aj preto kladieme ve¾ký dôraz na to, aby sa podarilo èo najskôr opravi a vynovi povrchy všetkých ciest vedúcich našou obcou. V tejto súvislosti musím oceni ve¾kú ústre-tovos vedenia Žilinského samosprávneho kraja a Vodáren-skej spoloènosti Ružomberok,“ dodal nový starosta Liptov-ských Sliaèov.

5. K NOVEJ KANALIZÁCII V MALACKÁCH SA NEPRIPOJILO 223 DOMÁCNOSTÍ

K novovybudovanej sieti verejnej kanalizácie v Malackách sa ku koncu januára tohto roka stále nepripojilo 233 domácnos-tí. Pracovníci Mestského úradu (MsÚ) budú v priebehu febru-ára osobne zis ova , preèo sa tak nestalo.

Ako pripomína mesto na webovej stránke, prostredníctvom europrojektu Záhorie, Malacky - odkanalizovanie sa od júna 2012 do augusta 2013 vybudovalo 16 kilometrov novej ka-nalizaènej siete, ktorá zvýšila úroveò napojenia obyvate¾stva na verejnú kanalizáciu v Malackách na 96 percent. Po sko-laudovaní v januári 2014 mali vlastníci domov a pozemkov pri novovybudovanej kanalizácii rok na to, aby sa k sieti pripojili.

„Z 968 vybudovaných kanalizaèných prípojok v rámci pro-jektu sa do 31. januára pripojilo, alebo požiadalo o pripojenie 735 domácností, 233 však stále túto svoju povinnos nespl-nilo,“ informovala Anna Ševerová, vedúca oddelenia územného rozvoja a životného prostredia MsÚ v Malackách. Oznámila, že vo februári budú tieto domácnosti navštevova pracovníci MsÚ a v prípade, že sa nebudú môc preukáza zmluvou alebo re-levantným vysvetlením, preèo sa tak nestalo, budú predvolaní na úradné konanie. „Obèanom vytýèime náhradný, no už po-sledný a záväzný termín pripojenia,“ zdôraznila Ševerová. Ak sa nepripoja ani v náhradnom termíne, záležitos ou sa bude za-obera Okresný úrad v Malackách. Ten môže uloži za nepripo-

Kniha 4-2015.indb 13 27.3.2015 9:31:06

14

ODPADY È. 4/2015

jenie, ktoré bude porušením všeobecne záväzného nariadenia mesta, pokutu vo výške 829,85 eura.

Povinnos pripoji sa k verejnej kanalizácii majú pod¾a zákona všetci majitelia nehnute¾ností okrem tých, ktorí majú vlastné, domové èistiarne odpadových vôd.

Investièné náklady na projekt pod názvom Záhorie, Malacky – odkanalizovanie predstavovali 14,5 milióna eur. Až 85 percent nákladov bolo uhradených prostredníctvom eurofondov, de-sa percent zaplatil štát a piatimi percentami sa na financovaní podie¾alo mesto.

Malacky v júni 2014 požiadali Ministerstvo životného prostre-dia (MŽP) SR o ïalšiu dotáciu v rámci projektu Záhorie, Ma-lacky odkanalizovanie - predåženie trás kanalizácie. Vybudova by sa malo v tomto prípade 100 nových domových prípojok. Úroveò napojenia obyvate¾stva na verejnú kanalizaènú sie by sa zvýšila na 97,7 percenta.

6. ÈISTIAREÒ ODPADOVÝCH VÔD V LEHOTE POD VTÁÈNIKOM ÈAKÁ ROZSIAHLA REKONŠTRUKCIA

Èistiareò odpadových vôd (ÈOV) v Lehote pod Vtáènikom (okres Prievidza) èaká rekonštrukcia za takmer 4 milióny eur.

Vyplýva to zo zámeru Stredoslovenskej vodárenskej spoloè-nosti (STVS), a. s., ktorá ho predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie.

Cie¾om rekonštrukcie a intenzifikácie ÈOV pre aglomeráciu Lehota pod Vtáènikom je dosiahnutie limitov zvyškového zne-èistenia odpadových vôd vypúš aných do Lehotského potoka v zmysle nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd.

Celkové orientaèné náklady na pripravovanú výstavbu pred-stavujú 3 967 608,36 eura s daòou z pridanej hodnoty a STVS ju bude realizova z fondov Európskej únie.

Zaèatie výstavby závisí od termínu získania financií. V prípa-de, že rozhodnutie nadobudne právoplatnos a STVS uzav-rie zmluvu s dodávate¾om prác do júna tohto roka, s rekon-štrukciou chce zaèa v júli, dokonèi by ju mala v januári 2017. Návrh poèíta aj so skúšobnou prevádzkou ÈOV, a to v trvaní jedného roka.

ÈOV zaèala s prevádzkou v 80. rokoch minulého storoèia. Je umiestnená v blízkosti Lehotského potoka v katastrálnom úze-mí Lehoty pod Vtáènikom ako samostatný areál bez okolitej zástavby.

Zdroj: TASR

DOTACI 400 000 KORUN Z FONDU ASEKOL MOHOU ZÍSKAT PROJEKTY ZAMÌØENÉ NA RECYKLACI A SBÌR ELEKTRA

Šimon Slavík

Kolektivní systém ASEKOL vyhlásil již osmý roèník granto-vého øízení Fondu ASEKOL. O podporu ve formì grantu až do

výše 400 tisíc korun se mohou ucházet obce, nevládní nezis-kové organizace, výzkumné èi akademické týmy a provozova-telé sbìrných dvorù, a to do 31. bøezna 2015. Rozdìlovat se budou dotace v celkové hodnotì 2 milionù korun. Novì byly letos granty rozšíøeny o program zamìøený na výzkum materi-álového složení drobných elektrozaøízení ve zpìtném odbìru. Celkem již Fond ASEKOL podpoøil 288 projektù, mezi které rozdìlil témìø 17 milionù korun.

Fond ASEKOL rozdìlí dotace v celkové hodnotì 2 milionù ko-run ve ètyøech tematických okruzích. Uchazeèi mohou v rámci ètyø programù pøedkládat návrhy zamìøené napøíklad na zlep-šení dostupnosti míst zpìtného odbìru elektrozaøízení pro obèany, na vzdìlání a osvìtu v oblasti problematiky recyklace vysloužilých elektrospotøebièù, zkvalitnìní stávajících míst od-bìru, nebo na výzkum materiálù elektra. „Návrhùm na zlep-šení kvality recyklace elektra se nekladou žádné hranice, jde hlavnì o pøispìní k dlouhodobému cíli Fondu ASEKOL, kterým je ochrana životního prostøedí,“ øíká Martina Ïaïová, manažerka komunikace spoleènosti ASEKOL.

Letos mohou žadatelé vyplnìné pøihlášky, které jsou k dispo-zici v pøíslušném formuláøi na www.asekol.cz v sekci Obce a sbìr a záložce Fond ASEKOL, posílat nejpozdìji do 31. bøezna. Uchazeèi o grant zde naleznou také podrobné pod-mínky celé akce. Jakmile budou správnì vyplnìné pøihlášky vyhodnoceny, v kvìtnu bude vybráno až 50 projektù pro fi-nanèní nebo materiálovou podporu. „Konkrétní darovací smlouvy budou s úspìšnými autory zajímavých projektù uzavírány již od konce kvìtna do èervna. Oèekáváme, že podpoøené nápady pak budou realizovány nejpozdìji do prosince roku 2015,“ øíká Ïaïová.

Fond ASEKOL navazuje na sedmiletou tradici, bìhem níž pod-poøil 288 projektù, mezi které rozdìlil témìø 17 milionù korun. „Každoroènì se ukazuje, že Fond ASEKOL pomáhá reali-zovat velké množství prospìšných a záslužných projektù, které pomáhají hlavnì s kvalitou sbìru a tøídìní elektrood-

Kniha 4-2015.indb 14 27.3.2015 9:31:06

15

Príprava plánu odberu vzorky tuhých odpadov

padu v malých obcích, kde na to bohužel není dostatek prostøedkù. Vìøíme, že i letos se najdou desítky zajímavých projektù, jejichž realizaci napomùžeme,“ øíká Ïaïová.

ASEKOL a.s., je nezisková spoleènost, která od roku 2005 provozuje kolektivní systém zpìtného odbìru elektrozaøí-zení. Na základì zápisu vedeného u Ministerstva životní-ho prostøedí ÈR zajiš uje zpìtný odbìr elektrozaøízení ve všech oblastech ASEKOL má uzavøeny smlouvy o zøízení míst zpìtného odbìru s více než 4 250 mìsty a obcemi a 2 600 opravnami a prodejnami elektro. Další tisíce sbìr-ných míst vznikly díky vývoji a instalaci rùzných druhù kon-tejnerù na drobná elektrozaøízení. Provozovaných více než 16 000 sbìrných míst zajiš uje spoleènosti ASEKOL nejhust-

ší sbìrnou sí vysloužilých elektrozaøízení ze všech kolektiv-ních systémù v ÈR i v Evropì. V roce 2014 vybral ASEKOL od každého obèana ÈR prùmìrnì 1,62 kg elektroodpadu.

Fond ASEKOL byl založen v únoru 2008 kolektivním systé-mem ASEKOL. Dùvodem bylo zejména zlepšení podmínek zpìtného odbìru elektroodpadu. Žadateli o pøíspìvek na svùj projekt se mohou stát obce, svazky obcí, kraje a také nevládní neziskové organizace èi provozovatelé sbìrných dvorù. Grant však za urèitých podmínek mùže získat témìø každý, kdo není spjat s chodem Fondu ASEKOL a rozhodo-váním o udìlení pøíspìvkù. Bìhem sedmi roèníkù granto-vého øízení bylo ocenìno 288 subjektù, mezi nìž ASEKOL rozdìlil témìø 17 000 000 korun

Vypsané programy Náplò programù

Intenzita Cílem je vytvoøit nebo zvýšit poèet sbìrných míst v konkrétní lokalitì, popøípadì i zlepšit jejich dostupnost.

Rekonstrukce Je zamìøena na kvalitu sbìrných míst z hlediska zvýšení kapacity, jejich rekonstrukce nebo zlepšení vybavení.

Osvìta Je zamìøena na vzdìlání a osvìtu v oblasti problematiky zpìtného odbìru a recyklace elektrozaøízení.

Výzkum Cílem je podpoøit výzkumné projekty v oblasti problematiky zpìtného odbìru a recyklace elektrozaøízení.

PRÍPRAVA PLÁNU ODBERU VZORKY TUHÝCH ODPADOV

M. Laubertová, J. Trpèevská, J. Pirošková*

ÚVOD

Vzorkovanie v priemysle je základnou súèas ou kontroly vý-robného procesu. Zoh¾adòuje vzorkovanie vstupných surovín, medziproduktov, výsledného produktu, ako aj ved¾ajších pro-duktov a odpadov. Tieto materiály sú rôzneho pôvodu, rôzne-ho zloženia, rôznej objemovej ve¾kosti, homogenity a hetero-genity.

K analytickému skúšaniu však nemožno použi všetok mate-riál, iba urèitú èas tohto celku. Táto èas celku, ktorú nazý-vame vzorka, by mala by odobraná kvalifikovane, a to tak, aby získaná vzorka bola reprezentatívna a mala nezmenenú výpovednú hodnotu a informáciu.

Z takejto vzorky sa prevedie požadovaná analýza, zisti sa ob-sah jej zložiek, ktoré sú predmetom záujmu pre odberate¾a alebo spotrebite¾a. Ide najmä o chemický rozbor, granulomet-rický rozbor, urèenie mineralogického zloženia, stanovenie vlhkosti alebo prevedenie mechanických skúšok. Obe strany majú záujem získa spo¾ahlivý výsledok, ale súèasne majú zá-ujem na ekonomickom, hospodárnom nakladaní s tovarom.

Doterajšia prax ukázala a potvrdila, že nie je možné odobe-ra vzorku z celku daného materiálu bez uváženia a úplne ná-hodne, lebo väèšina materiálov vykazuje spravidla urèitú he-

terogenitu. Význam vzorkovania je jednoznaèný. Ak skúšaný materiál nereprezentuje pôvodný celok materiálu, nemožno tvrdi , že analytický výsledok charakterizuje pôvodný materiál bez oh¾adu na to, aká dobrá je analytická metóda ani ako spo-¾ahlivo je analytická metóda vykonaná.

Cie¾om tohto príspevku je informova o význame programu skúšania pri vzorkovaní tuhých odpadov.

1. VZORKOVANIE TUHÝCH ODPADOV

Pod¾a pôvodu sa odpady špecifikujú na:

– komunálne,

– priemyselné,

– odpady z ažby surovín,

– lesnícke a po¾nohospodárske,

– odpady z energetiky,

– kaly z èistiarní mestských a priemyselných odpadových vôd,

– odpady z úpravy vody a sedimenty,

– rádioaktívne odpady.

* Technická univerzita v Košiciach, Hutnícka fakulta, Katedra neželezných kovov a spracovania odpadov, Letná 9, Košice, Slovakia, e-mail: martina.laubertova@tuke.sk

Kniha 4-2015.indb 15 27.3.2015 9:31:06

16

ODPADY È. 4/2015

Nakladanie s tuhými odpadmi je závislé na konkrétnych vlast-nostiach jednotlivých druhov odpadov. Pri získavaní informácií o vlastnostiach odpadu patrí k najdôležitejším fázam proces vzorkovania.

Tuhé odpady sa vyznaèujú znaènou rôznorodos ou vlastnos-ti a rôznymi podmienkami technického uloženia. Z tohto dô-vodu je dôležité prispôsobi základné zásady vzorkovania pri príprave programu skúšania, pri vytváraní plánu vzorkovania, pri realizácií odberu a úprave vzorky tak, aby výsledky vzorko-vania spåòali definované ciele v požadovanej kvalite.

Tuhé odpady sú svojim zložením ve¾mi rôznorodé a predsta-vujú èasto významný environmentálny problém. Tuhé odpady sú produkované priemyslom, po¾nohospodárstvom, ale i do-mácnos ami. Tuhé odpady vznikajú pri ažbe a spracovaní ne-rastných surovín, pri budovaní sídiel a dopravných spojení èi pri zhromažïovaní odpadov z domácností. Priemyselné tuhé odpady sú trosky, stery, úlety, popol, popolèek, kaly, filtraèné koláèe, okuje a pod.).

Priemyselné odpady majú odlišné špecifické vlastnosti ako domový (komunálny) odpad, napr. väèšiu homogenitu. Zmie¬-šaním rôznych odpadov, èi už u producentov odpadu, na úlo-žiskách, alebo pri doprave na skládku, však môžu vzniknú aj heterogénne zmesi. Pri odbere vzoriek je to potrebné zoh¾ad-ni .

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky pod¾a § 68 ods. 3 písmeno l) zákona è. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovilo jednot-né metódy analytickej kontroly odpadov vo Vestníku MŽP SR Roè. X 2002 èiastka 3A. Jednotné metódy analytickej kon-troly odpadov (JMAKO) sú urèené ako metodická pomôcka k príprave a realizácií odberu vzoriek pre spracovanie základné-ho popisu odpadu, pre hodnotenie nebezpeèných vlastnosti odpadu, pri vzorkovaní pre charakterizáciu a kontrolu odpadu pôvodcovi a príjemcovi odpadu do svojho vlastníctva.

Zásady odberu vzoriek odpadov pre analýzu odpadov upravu-je JMAKO è.10 Odber vzoriek odpadov:

– stanovuje hlavné zásady odberu vzoriek odpadov pre úèely analytickej kontroly odpadov.

– urèuje odber vzoriek odpadov pri ich vzniku, naklada-ní alebo doprave alebo prechodnom uskladnení u pô-vodcu, prevádzkovate¾a zariadenia na zneškodòovanie, spracovanie, úprave alebo recyklácii odpa¬du

– základným predpokladom pre úspešné vykonanie ana-lytickej kontroly - hodnotenia odpadov je správnym spô-sobom odobratá vzorka (STN 65 0511 Vzorkovanie zrni-tých hmôt).

Vzorkovanie vyžaduje zvláštne skúsenosti a musí by vykoná-vané kvalifikovaným vzorkárom s dostatoènou praxou.

2. PRÍPRAVA PROGRAMU SKÚŠANIA

Odber vzoriek musí prebieha pod¾a vopred vypracovaného programu skúšania, ktorý definuje norma STN EN 14 899. Táto európska norma špecifikuje procesné kroky, ktoré sa vykoná-vajú pri príprave a použití plánu odberu vzorky. Program skúša-

nia v sebe zahròuje celkový postup vzorkovania od prvého kro-ku, v ktorom sú definované ciele programu až do posledného kroku, v ktorom sú porovnávané dosiahnuté výsledky s cie¾mi.

Podstatou programu skúšania je 7 nasledujúcich krokov:

1. Definuje sa plán odberu vzorky.

2. Vzorka sa odoberie v súlade s plánom odberu vzorky.

3. Vzorka sa dopraví do laboratória.

4. Pripraví sa skúšobná vzorka.

5. Predúpraví sa vzorka v laboratóriu.

6. Prevedenie sa skúška – analýza.

7. Vyhodnotí sa výstup z analýzy a vypracuje sa závereèný protokol o skúške.

2.1. PRÍPRAVA PLÁNU ODBERU VZORKY

Odber vzoriek musí prebieha pod¾a vopred vypracovaného plánu vzorkovania, ktorý pod¾a slovenskej technickej normy STN EN 14 899 a STN 01 5110 opisuje metódu odberu la-boratórnej vzorky potrebnej na splnenie cie¾ov skúšobného programu. Na obrázku 1 sú znázornené súvislosti medzi zák-ladnými krokmi plánu odberu vzorky.

Obr. 1: Súvislosti medzi základnými krokmi plánu odberu vzorky

V rámci plánu odberu vzorky je definovaných nasledovných 8 prvkov:

Kniha 4-2015.indb 16 27.3.2015 9:31:06

17

Príprava plánu odberu vzorky tuhých odpadov

2.1.1. Urèenie zainteresovaných strán

Pred prípravou programu skúšania manažér projektu musí identifikova zainteresované strany (vzorkár, analytik, zákaz-ník, prevádzkovate¾ a pôvodca odpadu), ktoré musia spoloène prediskutova a odsúhlasi ciele a rozsah programu skúšania.

2.1.2. Urèia sa ciele a definujú sa technické zámery

Ciele môžu pomôc definova požiadavky na spo¾ahlivos vzor-kovania, t.j. metódu a schému vzorkovania a celkové náklady.

Pri tvorbe plánu vzorkovania odpadu sú dôležité následné údaje: typ vzorkovaného odpadu, dostupnos odpadu a roz-sah, koncentraèná úroveò sledovaných ukazovate¾ov.

Aby program skúšania vyhovoval zadávate¾ovi a pre ïalšie zúèastnené strany musí by jasne stanovený cie¾ programu skúšania. Cie¾ programu skúšania sa môže èiastoène alebo úplne sklada z požiadaviek medzinárodných, národných, re-gionálnych alebo miestnych právnych predpisov, ale na ich definovaní sa môže podie¾a aj pôvodca odpadu.

Príklady možných cie¾ov programu skúšania odpadov:

• Spracovanie základného popisu odpadu.

• Porovnanie kvality skúšaného odpadu s limitami defino-vanými v právnych predpisoch.

• Kontrola kvality odpadu pri zmene vlastníctva odpadu.

• Urèenie možnosti druhotného využitia odpadu.

• Stanovenie vylúhovate¾nosti alebo celkového zloženia odpadu.

• Zhodnotenie zdravotného rizika a rizika voèi životnému prostrediu, ktoré odpad môže spôsobi .

• Získanie údajov pre zhodnotenie nebezpeèných vlast-nosti odpadu.

• Vymedzenie opatrení, ktoré je treba vykona pre ulože-nie odpadu na skládku.

Je dôležité, aby sa zúèastnené strany dohodli na koneènom cieli programu skúšania.

2.1.3. Stanoví sa všeobecná úroveò skúšobnej požia-davky s odvolaním sa na ciele

Urèia sa skúšky základnej charakterizácie, overovacie skúšky a skúšky overenia na mieste.

2.1.4. Urèia sa zložky, ktoré sa skúšajú

Zložky, ktoré majú by testované budú závisie od cie¾ov plánu odberu vzoriek. Môžu sa urèi fyzikálne skúšky (napr. rozdele-nie ve¾kosti èastíc), chemické (pH, špecifické prvky) a / alebo biologické parametre v závislosti na povahe východiskového materiálu, urèené na koneèné použitie (t.j. likvidáciu alebo recykláciu). Ak cie¾om odberu vzoriek je urèi klasifikáciu ne-bezpeèného odpadu, zistí sa prítomnos koncentrácie nebez-peèných látok v odpade.

2.1.5. Preskúmajú sa základné informácie o odpade

Definuje sa miesto vzniku, proces tvorby, variabilita procesu, charakteristiky odpadu.

Ak ho možno zisti , vhodný je aj všeobecný opis okolnosti, pri ktorých materiál vznikal, t.j. primárny proces.

2.1.6. Urèia sa zdravotné a bezpeènostné opatrenia

Zdravie a bezpeènos by mali ma najvyššiu prioritu. Pri návr-hu plánu odberu vzoriek má prevádzkovate¾ skládky povinnos zabezpeèi starostlivos o zdravie a bezpeènos svojich spo-lupracovníkov. Na pracovisku musia by dodržané pravidlá a bezpeènostné postupy.

2.1.7. Vyberie sa postup odberu vzorky pravdepodob-nostný, alebo s úsudkom( kritický)

Výber a použitie kritérií na odber vzoriek, model odberu vzor-ky, miesto, ve¾kos vzorky, požiadavka na spo¾ahlivos výsled-ku. Urèí sa poèet dielèich vzoriek tvoriaci súhrnnú vzorku, zvo-lí sa vzorkovaè, typ a ve¾kos vzorkovníc.

Rozlišujú sa dve zásadne odlišné metódy vzorkovania:

– pravdepodobnostné a

– vzorkovanie s úsudkom.

Pri pravdepodobnostnom vzorkovaní má každá jednotlivá èas odpadu rovnakú pravdepodobnos , že bude odobraná ako vzorka. Pri kritickom vzorkovaní (vzorkovanie s úsudkom) nemusí by urèitá èas súboru do vzorkovania zahrnutá. Dô-sledkom je, že výsledok získaný pri kritickom vzorkovaní nikdy nemôže by celkom reprezentatívny pre celý súbor s výnimkou homogénneho odpadu.

Minimálny poèet potrebných vzoriek závisí od strednej ve¾ko-sti zrna odpadu a od celkového posudzovaného množstva. Minimálny poèet jednotlivých odobratých dielèich vzoriek sa urèí na základe tabu¾ky è. 1 pod¾a JMAKO.

Minimálna hmotnos jednotlivej dielèej vzorky je závislá od ob-jemu, prípadne hmotnosti najväèšieho zrna odpadu, z ktorého sú vzorky odoberané, a približne sa dá vypoèíta pod¾a nasle-dujúceho vzorca (1):

G = 0,06 . d (1)

kde:

G - je minimálna hmotnos jednotlivej vzorky, v kg

d - je maximálny priemer jednotlivého zrna odpadu, v mm.

2.1.8. Urèí sa najvhodnejšia technika odberu vzorky uvedená v požiadavkách odberu

Použitie zariadení na odber vzoriek (vzorkovaèov) jednotlivých druhou odpadov je dané výluène skupenstvom odpadov. Pre každý druh materiálu je v jednotlivých slovenských technic-kých normách predpísaná sada vhodných vzorkovaèov s presným popisom a vhodnou oblas ou ich použitia.

Kniha 4-2015.indb 17 27.3.2015 9:31:06

18

ODPADY È. 4/2015

Odobraté množstvo sypkých a zrnitých odpadov sa za úèelom prípravy laboratórnej vzorky upravuje týmito ope¬ráciami:

• zmenšovanie ve¾kosti èastíc (drvenie alebo mletie),

• homogenizácia,

• delenie.

Na manuálne zmenšovanie èastíc sa používajú trecie misky alebo mažiare, ktorých výhodou je možnos jednostupòového zmenšenia ve¾kosti èastíc ve¾mi rôznorodej zrnitosti na pomer-ne jednotný rozmer. Nedostatkom tejto metódy je fyzická ná-maha a možnos úletu jemných èastíc.

Na mechanické zmenšovanie èastíc sa používajú drvièe (pre rozmer èastíc 100 mm až 300 mm) a mlyny pre jemné vý-sledné zrnitosti. Homogenizáciu malých množstiev vzorky je možné vykonáva ruène, pri väèších množstvách vzorky sa po-užívajú laboratórne miešaèky rôznej konštrukcie.

Závereènou operáciou je rozde¾ovanie vzorky na menšie èas-tí, na èo sa obvykle používa delenie kvartovaním (pri celkovom množstve vzorky maximálne nieko¾ko desiatok kg). Rozdele-nie laboratórnej vzorky na vzorku skúšobnú (analytickú), re-zervnú a prípadne rozhodujúcu je mimoriadne dôležité a musí byt vykonané tak, aby poèas procesu rozde¾ovania laboratór-nej vzorky nevznikla možnos rozdielov sledovaných vlastností medzi jednotlivými vzorkami.

Ve¾kos jednotlivých vzoriek (skúšobnej, rezervnej a rozhodu-júcej) je jednoznaène daná množstvom vzorky odpadu potreb-ným pre vykonanie všetkých potrebných skúšok a stanovení. Každá z týchto vzoriek musí obsahova štvornásobné množ-stvo materiálu, ktoré je potrebné pre vykonanie všetkých po-žadovaných skúšok a stanovení.

Minimálna ve¾kos jednej vzorky (s výnimkou prípadov, keï ve¾ké kusy odpadu vyžadujú väèšiu ve¾kos ) je:

• homogénny odpad 1000 g alebo 1000 ml

• heterogénny odpad 1000 g alebo 1000 ml.

Každá odobratá vzorka odpadu musí byt oznaèená tak, aby nemohli vzniknú prípadné neskoršie pochybnosti o jej pôvo-de, a aby ju bolo možné kedyko¾vek jednoznaène identifiko-va . Každú odobratú vzorku je potrebné jednoznaène oznaèi etiketou. Na overenie pôvodu odobratých vzoriek odpadov je vhodné ich zapeèatenie, aby sa v prípadných neskorších spo-roch predišlo pochybnostiam o ich pravosti.

Vzorky sa uschovávajú v riadne zabezpeèených priestoroch, kde sú vytvorené vhodné podmienky pre ich skladovanie (tep-lota, vlhkos vzduchu a pod.). Vzorky, najmä rozhodujúce a

rezervné, musia by spo¾ahlivo zaistené pred neoprávnenou manipuláciou – hlavne z dôvodu, aby pri neskorších sporoch nemohlo vzniknú podozrenie z neoprávnenej manipulácie so vzorkami. V prípade možnosti výskytu neskorších arbitrážnych sporov je potrebné uschovávanie rozhodujúcich vzoriek pri skla-dovacích podmienkach minimálne 12 mesiacov od dòa ich od-beru. O odbere vzoriek je potrebné vypracova protokol (obr. 2)

ZÁVER

Vzorkovanie nie je ani akéko¾vek odobranie vzorky, ani iba odobranie nejakej vzorky. Vzorkovanie je úèelu podriadený, cielene vypracovaný postup – schéma vychádzajúca a reš-pektujúca právne podklady, obecné zásady prírodných vied a pravdepodobnostný základ rozdelenia vlastnosti materiálu.

Plán vzorkovania je vytvorený na základe znalosti vlastností posudzovaného hromadného materiálu získaných poèas or-ganizovaného experimentálneho vzorkovania.

Normatívne riešenia ponúkajú doporuèené postupy vzorko-vania, ich koneèná forma a rozsah sú predmetom odberate¾-sko-dodávate¾ských dohôd a zmlúv. Len v zmluvnej forme sa stávajú normatívne predpisy právne záväzné.

Poïakovanie:

Táto práca vznikla v rámci riešenia grantu VEGA MŠ SR 1/0293/14 a VEGA MŠ SR 1/0425/14 za ich finanènej pod-pory. Tento príspevok vznikol vïaka podpore v rámci ope-raèného programu Výskum a vývoj pre projekt: Univerzitný vedecký park TECHNICOM pre inovaèné aplikácie s pod-porou znalostných technológií, kód ITMS: 26220220182, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionál-neho rozvoja.

Literatúra:

[1] Vorlíèek, J.: Vzorkovaní-zásady, postupy, normy, Sbor-ník referátov zo seminára Vzorkovaní odpadu a život-ního prostøedí, 21.4.1993, 99-113

[2] Odbìry vzorkù, Sborník pøednášek z kurzu 2. uprave-né a doplnìné vydání, Èeský Tìšín 2006, ISBN: 80-86380-33-5

[3] Miller, H.: Sampling of heterogeneous bottom ash from municipal waste-incineration plants Chemomet-

Tabu¾ka 1: Minimálny poèet odobratých vzoriek v závislosti od zrnitosti a množstva posudzovaného materiálu

Ve¾kos zrna

Minimálny poèet jednotlivých dielèích vzoriek

z pohyblivého odpadu zo stojaceho odpaduz dopravného prostriedku

na skládkach

> 20 mm< 20 mm

< 50 t > 50 t 3 na vozidlo < 50 50 - 150 t > 150 t5 1 / 10 t 5

31 / 10 t3 / 50 t

1583 3 / 50 t

Kniha 4-2015.indb 18 27.3.2015 9:31:06

19

Príprava plánu odberu vzorky tuhých odpadov

Obrázok 2: Protokol o odber vzorky odpadu

PROTOKOL O ODBERE VZORKY ODPADU

íslo protokolu: ozna enie vzorky:

Dôvod odberu vzorky:

ÚDAJE O ODBERE VZORKY

dátum: as:

adresa: Popis miesta odberu:

po asie: teplota:

Odber vykonal: Pri odbere prítomný (meno telefón podpis):

SPÔSOB ODBERU VZORKY metóda vzorkovania Popis vzorkovacieho zariadenia a pomôcok pri odbere:

ÚDAJE O VZORKE Pôvod odpadu

Popis vzniku odpadu: (zariadenia, technológie postupu pri ktorom odpad vznikol)

Druh odpadu

kód:

Nakladanie s odpadom pred odberom: (pôvodný stav, úprava, pôvodné miesto, premiestnenie)

kategória:

Identifikácia pôvodcu odpadu Identifikácia vlastníka odpadu Obchodné meno: Obchodné meno: I O: tel. I O: tel:

adresa: adresa: Zodpovedný zástupca: Zodpovedný zástupca:

Popis odpadu Zmyslové posúdenie Množstvo odobranej vzorky:

celkové množstvo odpadu: vzh ad:

Zápach:

spôsob vzorky po odbere:

popis spôsobu zhromaž ovania a skladovania:

ALŠIE ÚDAJE: vzorkovnice (druh, po et, uzáver, ozna enie…): HDPE pytle

Predpokladané nebezpe né vlastnosti:

Spôsob dopravy vzorky do laboratória:

Meno: Obchodné meno:

adresa: I O: tel. ,fax.:

tel.: adresa:

Požadované laboratórne stanovenie: Potvrdenie laboratória o prevzatí.: .

prevzal: D a: íslo protokolu o analýze:

rics and Intelligent Laboratory Systems 74 (2004) 171– 176

[4] Havlik T.: Vzorkovanie tuhých materiálov. Emilena Ko-šice, 2006, str. 219

[5] STN 01 5111,Vzorkovanie sypkých a zrnitých materiá-lov

[6] STN 01 5110: 1975, Vzorkovanie materiálov. Základné ustanovenia

[7] STN 65 0511: 1952, Vzorkovanie zrnitých hmôt

[8] STN EN 14735:2006, Charakterizácia odpadov. Prí-prava vzoriek odpadov na ekotoxikologické skúšky

[9] STN EN 12920: 2006, Charakterizácia odpadov. Me-

todika na stanovenie vylúhovate¾nosti odpadov pri špecifikovaných podmienkach (Konsolidovaný text).

[10] STN EN 14899: 2006, Charakterizácia odpadov. Od-ber vzoriek odpadových materiálov. Rámec prípravy a použitia plánu odberu vzorky

[11] Jednotné metódy analytickej kontroly odpadov (JMA-KO). Vestník MŽP SR Roè. X 2002 èiastka 3A.

[12] Iordanopoulos-Kisser, M.: Testing programe for cha-racterization of waste – owerview of european stan-dardsfor sampling, sample preparation and analysis of waste. Dostupné na internete: <http://www.srcosmos.gr/srcosmos/showpub.aspx?aa=14179>, [cit. 16. feb-ruár 2015]

Kniha 4-2015.indb 19 27.3.2015 9:31:06

20

ODPADY È. 4/2015

MÁME NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH

Kolektív

Na Slovensku konèí na rozdiel od krajín západnej Európy väè-šina odpadu stále na skládkach, zmeni to má nový zákon o odpadoch, ktorý 17. marca 79 hlasmi schválili poslanci Ná-rodnej rady SR. Právna norma prichádza po 13 rokoch. Slo-vákov má nauèi separova a recyklova , Slovensko posunú k modernej, èistejšej Európe. Roène totiž konèí na skládkach 75 percent z asi 1,7 milióna ton komunálneho odpadu.

Zámer nastavi úplne nové pravidlá v tejto oblasti priniesol odpor z mnohých strán. K návrhu zákona prišlo v rámci me-dzirezortného pripomienkového konania 2665 pripomienok. Minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) vlani v au-guste legislatívny proces prerušil a zákon poslal na posúdenie Európskej komisii, prièom Brusel návrh zákona odobril.

Okolo 300 ïalších pozmeòujúcich návrhov predložili poslanci v parlamente. Išlo najmä o precizujúce úpravy, ktoré nemenili filozofiu legislatívneho rámca. Opozícia však poukazovala, že poèet zmien je ove¾a vyšší ako poèet paragrafov nového záko-na. Na tento problém poukázal obštrukciou aj poslanec Alojz Hlina (nezaradený), ktorý chcel o viacerých zmenách hlasova jednotlivo, èo by natiahlo èas hlasovania na desiatky minút.

Zákon sa nestretol u všetkých zainteresovaných s pozitívnou odozvou. Predstavitelia IT Asociácie Slovenska a najväèšia kolektívna organizácia na zhodnocovanie elektroodpadov na Slovensku SEWA vyzvali na stiahnutie návrhu a jeho prepra-covanie. Predložený návrh je pod¾a nich nato¾ko nekvalitne pripravený, že prináša riziko monopolizácie systému, kliente-lizmu a korupcie. Na riziká monopolizácie trhu viackrát upo-zoròoval aj europoslanec a šéf SaS Richard Sulík.

Problém mali aj samosprávy, minister Žiga preto predložil návrh zákona na vládu s rozporom. So znením nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré má výhrady najmä k tomu, aby boli mestá a obce aj naïalej zodpovedné za èierne skládky na ich území. ZMOS neúspešne žiadal pre-nies zodpovednos na majite¾ov pozemkov.

Naopak, za zákon sa postavili výrobcovia znaèkových výrob-kov, ktorí chcú transparentnejšie podmienky v systéme odpa-dového hospodárstva. Odïa¾ovanie nevyhnutných zmien by

nápravu prostredia odpadového hospodárstva vraj len predra-žovalo.

Nový zákon prináša výrazné zmeny do fungovania odpadové-ho hospodárstva na Slovensku. Ruší sa napríklad Recyklaèný fond a platenie recyklaèných poplatkov výrobcami a dovozca-mi. Zavádza sa princíp ich rozšírenej zodpovednosti – za výro-bok majú by zodpovední od jeho uvedenia na trh až po jeho likvidáciu. O vytriedený a vyseparovaný odpad sa majú po no-vom stara výrobcovia prostredníctvom organizácií zodpoved-nosti výrobcov (OZV). Má sa tým od¾ahèi obciam a mestám, ktoré majú teraz na starosti všetok komunálny odpad. ¼udia by mali plati iba za odpad, ktorý nevytriedia a nevyseparujú. Niekde môžu pod¾a ministerstva poplatky klesnú .

Ministerstvo má po novom ude¾ova autorizáciu organizáciám zodpovednosti výrobcov. Ïalšou výraznou zmenou je sprís-nenie podmienok a kontroly výkupu kovového odpadu od fy-zických osôb. Zberne surovín nebudú môc plati v hotovosti, vykúpený kov musia ma sedem dní na sklade, výkup budú povinne kontrolova kamery.

Zákon prináša aj zákaz uklada na skládky vytriedené zložky komunálneho odpadu a vytriedený biologicky rozložite¾ný od-pad. Poslanci však odobrili pozmeòujúci návrh Richarda Raši-ho (Smer-SD), že odpad, ako staré plachty èi plienky, možno skládkova naïalej. Pri likvidácii èiernych skládok má dosta väèšie kompetencie polícia. Má sa vybudova informaèný sys-tém, ktorý zmapuje toky odpadov.

Mestá a obce by mali v tomto roku dosta milióny eur na boj s èiernymi skládkami. Ministerstvo životného prostredia chce na tento úèel využi desa miliónov eur z likvidácie Recyklaè-ného fondu, ktorú so sebou prináša nový zákon o odpadoch.

Minister by chcel za tieto peniaze vyèisti krajinu do takej mie-ry, ako sa bude da . Ako však upozornil poslanec Národnej rady SR Zsolt Simon (Most-Híd), nebude to staèi .

Právna norma má do praxe vstúpi neskôr, až od januára 2016, aby všetci mali dostatok èasu na prípravu a pripravili si zmluvy.

Zdroj: TASR

Kniha 4-2015.indb 20 27.3.2015 9:31:07

21

Separovaný zber plastov a nový zákon o odpadoch

SEPAROVANÝ ZBER PLASTOV A NOVÝ ZÁKON O ODPADOCH

h. prof. Ing. František Mátel, CSc.

ÚVOD

Nový zákon o odpadoch, ktorý 17. marca 2015 schválila NR SR, má pod¾a jeho tvorcov ambície by moderným európskym zákonom. Jeho realizácia v praxi má prinies ve¾a zmien.

Zákon zavádza viaceré novinky a môže by finanène zaujíma-vý i pre obèanov, ktorí (za urèitých predpokladov) môžu plati menšie poplatky za komunálny odpad. Obèan bude totiž plati len za nevyseparovaný odpad, teda èím lepšie a kvalitnejšie bude separova , tým menej (teoreticky) za odpad zaplatí.

Že by sa koneène podarilo v prospech radových obèanov na-plni to¾kokrát proklamované heslo: „Èo je ekologické, to je i ekonomické“? Teoreticky áno, ale prakticky...

1. ZÁKON PONUKY A DOPYTU

Nový zákon o odpadoch zavádza nový fenomén „Odpad je tovar“. Úèastníci „odpadového príbehu“, teda obce, zbero-vé firmy, organizácie zodpovedných výrobcov (OZV), sa teda budú musie asi správa trhovo – pod¾a zákona ponuky a do-pytu. Obce a mestá budú ponúka tovar (odpad) a OZV na strane dopytu sa pod¾a nového zákona budú stara o vytriede-ný (vyseparovaný) odpad a zabezpeèova jeho zhodnotenie.

Dnes je zrejmé, že ponuka bude asi výrazne prevyšova dopyt. A dopyt bude urèova nielen kvantitatívne objemy budúcich odberov, ale i kvalitatívne parametre vyseparovaného odpadu (zložky a frakcie, ktoré budú predmetom triedenia a separácie) – teda tovaru, ktorý bude predmetom obchodného vz ahu.

Obce budú ma v zmysle zákona o odpadoch pri uzatvára-ní zmlúv „vo¾nú ruku“. To znamená, že budú môc uzatvori zmluvu èo najvýhodnejšiu pre obèanov, ktorá umožní znižova poplatky za komunálny odpad. V ideálnom prípade, teda ak obec bude všetok odpad separova a vyseparované zložky (frakcie) sa jej podarí preda , by obèan nemal plati vôbec.

Je jasné, že takýto ideálny (teoretický) stav v praxi nikdy ne-nastane, lebo zákony trhu sú nemilosrdné. Aj keï budú ob-èania poctivo separova , o niektoré zložky vyseparovaného odpadu nebude na trhu záujem, takže skonèia na skládke. Obèan za ne zaplatí v poplatku za komunálny odpad a obec (v koneènom dôsledku obèan) navyše znáša náklady neproduk-tívne vynaložené na ich separáciu...

2. VÄZBY A VZÁJOMNÉ VZ AHY OZV A RECYKLAÈNÉHO PRIEMYSLU

V novom zákone o odpadoch nie sú celkom jasné väzby a vzájomné vz ahy OZV a tzv. recyklaèného priemyslu.

Aj OZV sa budú správa trhovo – budú h¾ada , ako ekonomic-ky èo najvýhodnejšie umiestni odpad, ktorý odoberú od obcí. Nemusia oslovi len domácich recyklátorov a zhodnotite¾ov, ale aj zahranièné firmy a vyseparovaný odpad vyviez do zahra-nièia, v krajnom prípade môže skonèi na niektorej skládke.

Zodpovední, ekologicky cítiaci obèania a obce na zaèiatku toho trhového re azca napokon zistia, že napriek ponuke kva-litného tovaru (vyseparovaného odpadu) majú len minimálne možnosti, ako ovplyvni objemy a sortiment vykupovaných frakcií (zložiek() separovaného odpadu. OZV budú síce zo zá-kona povinne postara sa o vytriedený a vyseparovaný odpad, ale je pravdepodobne, že pod¾a svojich odbytových možností a predpokladov budú urèova , èo a ako sa má separova .

3. PROBLÉM ZMESOVÝCH PLASTOV

V tomto smere môže vzniknú zaujímavá situácia v prípade plastov. I dnes sa plasty separujú – máme žlté zberné nádoby, ale i vrecia na PET f¾aše. Podiel plastovej frakcie v komunál-nom odpade sa pohybuje v rozsahu cca 10 až 12 hmotnost-ných %, podiel PET obalov v plastovej frakci sa dosahuje cca 12 až 15 hmotnostných %.

No pod zberom PET obalov sa èasto skrýva „separovaný zber plastov“. I kompetetným však nezriedka uniká, že „plasty“ nie sú len PET, ale že ide o širokú škálu rôznych materiálov, kto-rých fyzikálno-mechanické a chemické parametre sú nato¾ko odlišné, že ak sa zmiešajú, väèšinou nie sú spracovate¾né (re-cyklácia tzv. „zmesových plastov“ prichádza do úvahy len v prípade vymedzeného materiálového zloženia).

Je otázne, ako sa budú tieto rôznorodé plasty pod¾a nového zákona a pod¾a požiadaviek OZV separova . Výrobca èi dovoz-ca PET obalov asi nebude ma ve¾ký záujem o ostatné plasty, resp. o odpad, ktorý obsahujú. Ani výrobca a dovozca PE fó-liových obalov a fóliových materiálov sa asi nebude dobrovo¾-ne stara o iné plasty. V súèasnosti nie je ešte známa štruktúra OZV, ale skúsenosti s oprávnenými organizáciami (vzniknutý-mi na základe zákona o obaloch) vyvolávajú urèité obavy, že ani OZV nebudú v prípade plastov „širokospektrálne“.

Kniha 4-2015.indb 21 27.3.2015 9:31:10

22

ODPADY È. 4/2015

Je len ažko predstavite¾né, že by obèania jednotlivé druhy plastov separovali (osobitne PET, fólie, ostatné plasty), takže pravdepodobne zostane len jedna žltá zberná nádoba.

Ale èo ak o takúto zmes plastov nebude záujem?

Napriek poctivej snahe obèanov o kvalitnú separáciu sa im poplatky neznížia, lebo zákon ponuky a dopytu je už raz taký...

ZÁVER

Budúcnos ukáže, ako sa nový zákon o odpadoch uplatní v odpadovom hospodárstve. Možno prax vyrieši nastolené otáz-ky, no mnohé pripomienky obcí a odbornej verejnosti zostali nezodpovedané aj po prijatí zákona.

Napríklad zákon zakazuje uklada na skládky vytriedené zlož-ky komunálneho odpadu. Ale èo s nimi, ak ich nikto nebude

chcie zmluvne kontrahova ? Napokon, na skládku ich nemusí vyviez obec, ale napríklad OZV. Logicky dospejeme k zása-de, že separova sa má len to, èo sa dá zhodnoti èi re-cyklova , a nie to, èo skonèí na skládke.

OZV majú povinnos postara sa o vytriedený a vyseparova-ný odpad, ale èo sa bude triedi a separova urèia pod¾a toho, aké frakcie sa im podarí umiestni na trhu – u recyklátorov a zhodnotite¾ov, a to domácich i zahranièných.

Ak nebudú ma garantovaný odbyt, pravdepodobne neuza-tvoria s obcou zmluvu na separáciu a triedenie danej zložky komunálneho odpadu. A to sa bude týka i (alebo hlavne) plas-tov.

A obèan, i napriek ekologickému povedomiu a snahe o dô-slednú separáciu komunálneho odpadu, zaò (možno) nebude plati menej, ale viac...

KRITIKA NOVÉHO ZÁKONA O ODPADOCH

Kolektív

1. ASOCIÁCIA PODNIKATE¼OV V ODPADOVOM HOSPODÁRSTVE KRITIZUJE NOVÝ ZÁKON

Zákon o odpadoch, ktorý 17.3. schválila Národná rada (NR) SR, na tlaèovej konferencii v Bratislave kritizovala Asociácia podnikate¾ov v odpadovom hospodárstve (APOH). Zákonu vy-èíta najmä zmluvy, ktoré firmy budú môc uzavrie s obcami a mestami maximálne na pä rokov, rozširovanie zodpovednosti na dovozcov a výrobcov a s tým spojené vytváranie nových organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), ktorým licenciu bude vydáva Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

„Organizácie zodpovednosti výrobcov dostanú neskutoènú moc pri rozhodovaní o nakladaní s druhotnými surovinami. Obávame sa, že vznikne monopol a budú ma priestor na manipuláciu s trhom. Úzka èas ¾udí, ktorí ich budú ovláda , bude diktova podmienky. Bojíme sa, nielen spracovatelia, ale aj zberové spoloènosti, že niekto bude narába s trhom a bude to ma za následok postupnú likvidáciu recyklaèné-ho priemyslu na Slovensku,“ povedal dnes prezident APOH

Peter Krasnec. Pod¾a jeho odhadu sa to dotkne približne 2000 až 2500 pracovných miest.

Rozširovanie zodpovednosti výrobcov a dovozcov sa transfor-movalo zo smernice Európskej únie. Asociácia to považuje za neš astné riešenie.

„Európska smernica o odpadoch, ale aj o obaloch dekla-ruje túto rozšírenú zodpovednos . Znamená to, že výrobca a dovozca, ktorý dodáva akéko¾vek výrobky na trh, nielen obaly, ale aj pneumatiky, autobatérie a podobne, je povinný sa postara o celý re azec – od uvedenia výrobku na trh až po recykláciu odpadu,“ povedal Krasnec. Na Slovensku sa pod¾a neho vytvoril navyše nový model „made in Slovakia“ s tým, že OZV dostanú v tejto oblasti monopolné postavenie.

Pokia¾ ide o uzatváranie zmlúv maximálne na pä roèné obdo-bie, pripomenul, že len odpisová hranica niektorých zariade-ní, ako sú haly a lisy, je viac ako pä rokov.

„Takéto zmluvy sú aj v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, lebo niektoré sú uzavreté aj na 15 až 20 ro-kov,“ upozornil Krasnec. Pod¾a neho to spôsobí zastavenie investícií do odpadového priemyslu. „Nikto nebude inves-tova do ažkých zariadení, do lisov, hál a podobne, keï vie, že odpisová hranica je minimálne šes , 10, 20 rokov, a firma bude musie ma zmluvu s mestom alebo obcou len na pä rokov,“ konštatoval. Pokia¾ by sa mali dlhodobé zmluvy kráti dodatkami, došlo by pod¾a neho k retroaktivite právnej normy. Takto pod¾a Krasneca hrozí, že firmy budú žalova štát za ujdený zisk a zmarené investície, ktoré do podnikov dote-raz vložili.

Asociácia zákonu vyèíta aj nedostatoèné riešenie likvidácie stavebného odpadu a tiež ustanovenia, pod¾a ktorých by sa za dovoz odpadu neplatilo v hotovosti, ale na úèet. Tým stratia možnos privyrobi si sociálne odkázaní ¾udia.

Zákon o odpadoch sa tvoril dva roky, MŽP na to vytvorilo ko-

Kniha 4-2015.indb 22 27.3.2015 9:31:10

23

Zberne surovín v Èesku obchádzajú zákaz plati za kovošrot v hotovosti

misiu. Napriek tomu, že asociácia reprezentuje, ako konšta-toval jej prezident, asi 80 až 90 % firiem, ktoré podnikajú v odpadovom hospodárstve, jej èlenovia k tvorbe zákona prizva-ní neboli. Pripomenul tiež, že v rámci medzirezortného pripo-mienkového konania dostal zákon nieko¾ko tisíc pripomienok, ešte viac ako za bývalej vlády. Napriek tomu aj napriek pripo-mienkam Európskej komisie bol posunutý do parlamentu a je už po prvom èítaní.

2. ENVIROREZORT ODMIETA KRITIKU ZÁKONA O ODPADOCH, V OBCIACH PODPORÍ SEPARÁCIU

Rezort životného prostredia odmieta kritiku, ktorej na tlaèo-vej konferencii v Bratislave podrobila nový zákon o odpadoch Asociácia podnikate¾ov v odpadovom hospodárstve (APOH). Zákonu vyèíta najmä zmluvy, ktoré firmy budú môc uzavrie s obcami a mestami maximálne na pä rokov, rozširovanie zod-povednosti na dovozcov a výrobcov a s tým spojené vytváranie nových organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), ktorým li-cenciu bude vydáva Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

Cie¾om nového zákona o odpadoch je pod¾a MŽP zavies transparentnos vz ahov a nasmerova Slovensko k moderným európskym krajinám, ktoré podobný systém používajú.

„Slovensko sa musí odkloni od skládkovania a viac odpad recyklova a separova , pretože je v tejto oblasti na chvoste európskych krajín. V súèasnosti až tri štvrtiny odpadu kon-èia na skládkach,“ povedal hovorca rezortu Maroš Stano. Pripomenul tiež, že na príprave nového zákona sa podie¾ali najvýznamnejšie subjekty odpadového hospodárstva zdru-žené v priemyselných zväzoch, samosprávy, ale aj odborníci akademickej obce.

„Ministerstvo životného prostredia nesúhlasí s argumentmi recyklaèných spoloèností, ktoré plnia len servisnú - dopln-kovú funkciu a svoje kapacity vybudovali z prostriedkov Re-cyklaèného fondu,“ povedal Stano. Nový zákon pod¾a neho zavádza štandardný európsky systém na princípe priamej fi-nanènej zodpovednosti výrobcov a dovozcov.

Pod¾a MŽP práve výrobca je ten subjekt, ktorý musí nies zod-povednos vrátane finanènej za výrobky a odpady z nich, a to prostredníctvom nastavenia zmluvných vz ahov s jednotlivými subjektmi, ako sú obce, zberové spoloènosti, spracovatelia a recyklátori.

„Spracovatelia a recyklátori nie sú nosite¾mi zodpovednos-ti za výrobky uvádzané na trh, ich èinnos je èisto podni-kate¾sky zameraná a ich prvoradým záujmom je získanie vstupnej suroviny do ich zariadenia. Preto nie je na mieste názor, že spracovatelia sú tie subjekty, ktoré majú by zod-povedné za nakladanie s odpadom z výrobkov,“ zdôraznil Stano. Podotkol, že už pri novelizácii zákona v minulosti sa argumentovalo možným vývozom odpadu ako druhotnej su-roviny a istá skupina podnikate¾ov nahlas avizovala možný ne-gatívny dopad na slovenských recyklátorov. „Niè z toho sa nepotvrdilo,“ konštatoval.

Rôzne vyhlásenia o zániku pracovných miest vníma rezort skôr ako snahu chráni ekonomické záujmy urèitých skupín. „Žiadny zánik pracovných miest nepredpokladáme. Práve naopak, nový zákon môže nové pracovné miesta prinies . Podpora separovaného zberu by totiž mala významne zvý-ši úroveò recyklácie a prinies viac suroviny na spracova-nie – teda ešte viac pracovných príležitostí,“ konštatoval hovorca MŽP.

Ministerstvo nevidí dôvod ani na vznik monopolu OZV. Stano poukázal na množstvo zákonných bariér, aby takáto situácia nenastala. „Od zaèiatku úzko komunikujeme s Protimono-polným úradom. Všetky súèasné zmluvy s existujúcimi OZV totiž po novom budú nevyužite¾né a stratia opodstatnenie. Obce tak budú ma slobodnú vo¾bu uzatvori novú zmluvu na základe najvýhodnejšej ponuky pre obèanov, èo môže vies k nižším poplatkom pre obèanov. Okrem toho môžu obce po roku zmluvu vypoveda bez udania dôvodu a siah-nu po výhodnejšej ponuke,“ povedal.

Zámerom ustanovenia, ktoré umožní odplatu za vykúpený kovový odpad len bezhotovostne - prevodom na úèet alebo poštovou poukážkou, je zabezpeèi identifikovate¾nos osôb, ktoré kovový odpad do výkupne prinesú. Má sa tak pod¾a MŽP zabráni kriminalite, krádežiam kanálových poklopov, odkva-pových rín, èi medených káblov na železnici. Rezort sa preto nedomnieva, že by bezhotovostná forma odplaty mala demo-tivova obèanov zbiera kovový odpad. Pôvodne chcel výkup kovov zakáza úplne, napokon však vyšiel v ústrety predstavi-te¾om priemyslu, a len sprísnil podmienky.

„Upozoròujeme, že podobné zmeny, teda bezhotovostný výkup druhotných surovín zavádza v súèasnosti Èeská re-publika z tých istých dôvodov ako SR,“ dodal Stano.

Zdroj: TASR

ZBERNE SUROVÍN V ÈESKU OBCHÁDZAJÚ ZÁKAZ PLATI ZA KOVOŠROT V HOTOVOSTI

Kolektív

Od 1. marca je v Èesku nezákonný výkup kovov v zberniach surovín od fyzických osôb platbami v hotovosti.

Zmenu priniesla nová vyhláška, ktorú podpísal minister život-ného prostredia Richard Brabec. Dôvod je jednoduchý - má sa zabráni krádežiam kovov a rozvoju tohto druhu kriminality.

Zberne za dodaný kov vyplácajú fyzické osoby bezhotovost-ným prevodom na bankový úèet alebo poštovou poukážkou.

Ministerstvo pripravuje vytvorenie tímu na znižovanie krimi-nality spojenej s výkupom kovov. Pracovne ho nazvali „Malá Kobra“. V hre je aj sprísnenie podmienok na vydávanie licen-

Kniha 4-2015.indb 23 27.3.2015 9:31:10

24

ODPADY È. 4/2015

cií zberniam a následné obnovovanie povolení na èinnos všetkým jestvujúcim zberniam surovín. Prísnejšie podmienky by pod¾a ministerstva mohli obsahova napríklad povinné za-vedenie kamerového systému v nich.

Majitelia zberní surovín v Èesku prišli na spôsob ako obchá-dza vyhlášku, pod¾a ktorej nesmú za kovový šrot vypláca pe-niaze dodávate¾om na ruku.

Inšpekcia životného prostredia zistila, že ich majitelia vypisujú za dodaný kovový šrot zmenky, ktoré ihneï preplácajú.

Stalo sa to v zberniach v okrese Most a v stredných Èechách. Obchádzanie zákona o odpadoch rieši právne oddelenie Èes-kej inšpekcie životného prostredia.

Vyhláška, ktorá platí od prvého marca, že zberne nesmú vy-pláca peniaze v hotovosti, však niè nehovorí o tom, akým spôsobom majú za odpad plati . A napriek tomu, že majite¾om zberní hrozí za porušenia zákazu hotovostných platieb v správ-nom konaní pokuta až 1 milión Kè (36 619 eur), zberniam, ktoré vyplácajú peniaze prostredníctvom zmeniek, zatia¾ údaj-ne niè nehrozí.

Lukáš Kùs z inšpekcie životného prostredia vyjadril presved-èenie, že sa správne konanie napokon zaène aj proti nim.

Ministerstvo životného prostredia už pracuje na zmene záko-na o odpadoch. Priamo stanoví, že úhrada za odpad sa bude realizova len z úètu na úèet alebo poštovou poukážkou.

Nové pravidlá by mali zaèa plati už od konca leta tohto roku.

Napriek nedostatkom vyhlášky v zberni v Postpoloprtoch za-brala. Jej vedúci Pavel Rùžièka potvrdil, že od zaèiatku mesia-ca sa výkup kovového šrotu znížil o 80 %. O miesto prišli dvaja z jej štyroch zamestnancov.

Èeské denníky a portály v minulých mesiacoch a rokoch èasto informovali o krádežiach kovov z budov, železných krytov na cestách i ko¾ajníc a funkèných medených káblov na železnici. Zlodeji spôsobovali súkromným osobám, štátnym i súkrom-ným firmám roène škody za desiatky miliónov korún.

Inšpektori 11. marca skontrolovali v Èesku 201 zberní a pro-ti 101 z nich sa zrejme zaène trestné konanie. Najèastejšou chybou bolo, že vykupovali materiál, ktorého výkup je zaká-zaný.

Zdroj: TASR

NEOPRÁVNENÉ NAKLADANIE Z ODPADMI BUDE TRESTNÉ, AJ KEÏ NEBUDE ÚMYSELNÉ

Kolektív

Slovensko sprísòuje trestné právo v súvislosti s ochranou životného prostredia. Pri niektorých trestných èinoch v tejto oblasti by už v budúcnosti nemalo by potrebné preukazova úmysel. Vyplýva to zo zmien v Trestnom zákone, ktoré 4. mar-ca schválila vláda.

Návrh predložilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré sa novelou trestného kódexu snaží odstráni viacero transpozièných de-ficitov voèi Európskej únii. Slovensko, okrem iného, nespráv-ne prebralo smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného prá-va z roku 2008.

Na nedostatky Európska komisia upozornila na jeseò 2013. Úmysel by v budúcnosti nemalo by potrebné preukazova pri trestných èinoch týkajúcich sa neoprávneného nakladania s odpadmi a pri trestnom èine porušovania ochrany rastlín a ži-voèíchov. Do oboch paragrafov novela vsúva ustanovenie o nedbanlivostnej forme ich spáchania.

Po novom tak bude hrozi trest odòatia slobody až na dva roky každému, kto nakladá, èo aj z nedbanlivosti s odpadmi v malom rozsahu (266 eur) v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Generálna prokuratúra (GP) v pripomienkovom konaní proti tomu protestovala. Upozornila, že sa takto do kategórie pre-èinov dostanú aj nedbanlivostné delikty, ktoré sa v súèasnosti postihujú ako priestupky, èo je pod¾a GP dostatoèné. Rezort spravodlivosti pripomienku neuznal, prièom dôvodil práve identifikovaným transpozièným deficitom.

Kniha 4-2015.indb 24 27.3.2015 9:31:10

25

Obehové hospodárstvo je naïalej horúcou témou v Európskom parlamente

Novela spresnila, že pri trestnom èine neoprávneného nakla-dania s odpadmi a pri trestnom èine porušovania ochrany vôd a ovzdušia sa bude postihova nielen hrozba alebo spôsobe-nie škody na životnom prostredí, ale aj vážne ohrozenie ¾udí na zdraví a živote.

Zavádza tiež nový trestný èin neoprávnenej výroby a naklada-nia s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu. Tu aj pri nedban-livostnom konaní hrozia páchate¾om, ktorí vyrobia, vyvezú ale-bo uvedú do obehu látku poškodzujúcu ozónovú vrstvu, tresty odòatia slobody od šes mesiacov až do osem rokov.

Smernicu v minulosti Európska únia prijala pre znepokojenie z narastajúceho poètu deliktov proti životnému prostrediu a

ich dôsledkov, ktoré presahovali hranice dotknutých štátov. Slovensko trestné paragrafy ochraòujúce životné prostredie zatia¾ využíva v malom rozsahu.

Za uplynulý rok polícia neobjasnila žiaden trestný èin neopráv-neného vypúš ania zneèis ujúcich látok èi porušovania ochra-ny vôd a ovzdušia.

Z policajných štatistík vyplýva, že objasnila dva prípady týka-júce sa ohrozenia a poškodenia životného prostredia a desa prípadov neoprávneného nakladania s odpadmi. Èo sa týka trestného èinu porušovania ochrany rastlín a živoèíchov, polí-cia vlani objasnila 75 prípadov.

Zdroj: TASR

OBEHOVÉ HOSPODÁRSTVO JE NAÏALEJ HORÚCOU TÉMOU V EURÓPSKOM PARLAMENTE

Mgr. Peter Janèoviè, PhD., Mgr. Marek Valko, ENVI – PAK, a.s.

Balíèek obehového hospodárstva (circular economy pac-kage – ïalej CEP) je i naïalej intenzívne diskutovanou témou v riadiacich európskych štruktúrach.

Na konferencii o obehovom hospodárstve, ktorá sa konala v Bruseli 5. marca tohto roku, komisár pre životné prostredie Karmenu Vella predstavil prístup Komisie k prijatiu CEP. Vella zdôraznil, že postoj Komisie bude obsahova dve zložky. Prvá zložka do znaènej miery nastaví nové ciele pre nakladanie s odpadmi, prièom Vella prítomných uistil, že Komisia bude aj naïalej udržiava úroveò cie¾ov recyklácie. Druhou zložkou bude plán obehového hospodárstva, ktorý sa zameria na dva aspekty:

• fáza výroby a použitie materiálov skôr, než sa stanú od-padom

• rozvoj trhu pre recyklované výrobky.

K. Vella sa vyjadril aj k ambíciám navrhovaného obehového hospodárstva. Pod¾a jeho slov Komisia v súèasnosti h¾adá všetky najvhodnejšie opatrenia a zároveò zis uje, ako môžu by použité, vylepšené alebo doplnené, prièom sa snaží nájs synergiu a odstráni možné prekážky medzi nimi. Zároveò dodal, že vývoj obehového hospodárstva spadá výluène do oblasti pôsobnosti Európskeho fondu pre strategické investí-cie, ktorý Komisia navrhla v rámci svojho nového investièného zámeru.

Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie 9. mar-ca zorganizoval diskusiu s prvým viceprezidentom Komisie – Fransom Timmermansom, ktorý sa vo svojom úvodnom preja-ve venoval zlepšeniu právnej úpravy, udržate¾nému rozvoju a zopakoval, že Komisia má záujem prija a presadi nový CEP.

Táto diskusia priniesla zo strany poslancov Európskeho parla-mentu viaceré otázky. Europoslancov zaujímalo, èi bude ná-vrh nového CEP dostatoène ambiciózny, ako aj to, èi sa stihne balíèek prija do konca roka 2015. Jedna z otázok poslancov bola smerovaná tiež na to, ako plánuje Komisia zabezpeèi mieru recyklácie v èlenských krajinách. Pod¾a Timmermansa je dôležité prija balíèek týkajúci sa nielen odpadu, ale celého obehového hospodárstva. Ïalej dodal, že je nevyhnutné, aby èlenské krajiny EÚ prijali opatrenia smerujúce k udržate¾nému rozvoju. Poznamenal, že hlavným cie¾om Komisie bude prípra-va nového balíèka do konca roka 2015, prièom urobí všetko pre to, aby boli projekty obsiahnuté v balíèku podporené aj v rámci investièného plánu Komisie.

Zástupcovia priemyslu, mimovládnych organizácií a samo-správ v súvislosti s prijatím CEP zaslali predsedovi Komisie J. C. Junckerovi list, v ktorom vyjadrili svoje stanovisko o imple-mentácii obehového hospodárstva v Európe. Poukázali v òom na význam, ktorý má obehové hospodárstvo pre vytváranie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v Európe a

Kniha 4-2015.indb 25 27.3.2015 9:31:12

26

ODPADY È. 4/2015

zdôraznili dôležitú úlohu právnych predpisov v oblasti odpa-dového hospodárstva.

K problematike obehového hospodárstva deklarovalo svoj postoj aj združenie EXPRA (Extended Producer Responsibi-lity Alliance), ktoré vyzvalo politikov na ochranu a posilnenie k¾úèovej úlohy, ktorú musí zohráva rozšírená zodpoved-nos výrobcov (ïalej RZV) pri prechode na obehové hos-podárstvo. Pod¾a OECD je RZV súèas ou politiky životného prostredia zameranej na rozšírenie zodpovednosti výrobcu za výrobok v rámci jeho životného cyklu aj na fázu po jeho spot-rebovaní. Združenie EXPRA zároveò dodalo, že táto definícia

OECD by mala by adekvátne ukotvená aj v európskom práve životného prostredia.

Princíp RZV by mal by do odpadovej legislatívy EÚ implemento-vaný prostredníctvom silných a jasných minimálnych požiadaviek pre schémy RZV. Pod¾a EXPRA by nové ciele v oblasti odpado-vého hospodárstva mali by založené na spo¾ahlivých štatistic-kých údajoch a udržiava súèasné miery recyklácie. Združenie taktiež zdôraznilo, že tvorbu politík by v rámci cie¾ov odpadového hospodárstva mala podporova kvantitatívna analýza nákladov a výnosov ako aj zlepšenie ochrany životného prostredia.

Taktiež European Environmental Bureau (EEB) nedávno zve-rejnil dokument, obsahujúci nápady a infografiku znázoròu-júcu, èo by mal návrh obehového hospodárstva obsahova . EEB tiež vyzýva Komisiu, aby posilnila ciele v oblasti odpado-vého hospodárstva a vypracovala ïalšie opatrenia zamerané na predchádzanie vzniku odpadu, jeho opätovné použitie a na politiku výroby.

Dokument s názvom „Balíèek obehového hospodárstva 2.0: Nápady ako uzavrie kruh“ navrhuje nasledujúce prístupy k novému CEP:

1. Trvácnos a opravite¾nos výrobkov

2. Posilnenie strany dopytu

3. Vylepšenie dizajnu výrobkov

4. Zmena hierarchie nakladania s odpadmi

POD¼A SPRÁVY O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ SA V EÚ ZLEPŠUJE NAKLADANIE S ODPADMI

Kolektív

Koordinovaná politika EÚ v oblasti životného prostredia prinies-la obèanom v posledných piatich rokoch znaèné výhody. Vyplý-va to zo správy Európskej komisie (EK) zverejnenej 3. marca.

Správa „Životné prostredie v Európe – stav a výh¾ad na rok 2015“ naznaèila, že Európania si užívajú èistejší vzduch a vodu, na skládky posielajú menej odpadu a viac recyklujú, pri-èom politika v oblasti životného prostredia je hnacou silou za-mestnanosti a rastu. V správe sa však upozoròuje aj na to, že pri súèasnej úrovni ambícií environmentálnych a s nimi súvisia-cich politík nie je možné dosiahnu dlhodobý cie¾ EÚ, na ktorý sa zameriava všeobecný environmentálny akèný program.

Správa vypracovaná Európskou environmentálnou agentúrou (EEA) je komplexným posúdením životného prostredia v Eu-rópe, ktoré obsahuje údaje na svetovej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni jednotlivých krajín, a tiež porovnania medzi jednotlivými krajinami.

Obsahuje aj výh¾ad na ïalších pä rokov a na obdobie prekra-èujúce tento horizont a vysiela jasné varovanie pred rizikami zhoršovania stavu životného prostredia a z neho vyplývajúcich vplyvov na blahobyt a prosperitu ¾udstva.

„Správu o stave životného prostredia na rok 2015 považu-jem za ‚štartovaciu èiaru‘ svojho mandátu. Správa ukazuje, že politika EÚ v oblasti životného prostredia prináša úžitok.

Prispieva aj k vytváraniu pracovných miest a dramatický rast zelenej ekonomiky, dokonca aj poèas najhorších rokov recesie, je dobrým signálom pre konkurencieschopnos Európy,“ konštatoval eurokomisár pre životné prostredie, ná-morné záležitosti a rybárstvo Karmenu Vella.

Kniha 4-2015.indb 26 27.3.2015 9:31:19

27

Európska energetická únia je úzko previazaná s klimatickými cie¾mi EÚ

Komisár dodal, že prioritou v tejto oblasti sú inovaèné investície. Pod¾a jeho slov dlhodobé investície, ktoré EÚ uskutoèòuje v sú-èasnosti, majú vies k tomu, aby Európania v roku 2050 žili dob-re a rešpektovali pritom možnosti, ktoré ponúka naša planéta.

V rokoch 2000 až 2011 prekroèil rast ekologických odvetví v EÚ 50 percent, èím sa stali jedným z mála sektorov, ktoré aj napriek kríze zažívali neprestajný rozkvet. Správa EK dospela k záveru, že sa zlepšuje nakladanie s odpadom, hoci k obe-hovému hospodárstvu ešte v Európe vedie dlhá cesta, keïže príliš ve¾ké množstvo odpadu sa umiestòuje pod zem a nevyu-žíva sa potenciál recyklácie a energetického zhodnocovania.

Negatívnym zistením je skutoènos , že Európa nezabránila úbyt-ku biodiverzity, keïže biotopy pre živoèíchy a rastliny neprestá-vajú miznú . Naïalej je ohrozená najmä morská biodiverzita.

Výsledky, ktoré priniesla politika v oblasti ochrany klímy, sa prejavili v poklese emisií skleníkových plynov o 19 percent od roku 1990, prièom hospodárstvo EÚ narástlo o 45 percent. Ciele v oblasti obnovite¾ných zdrojov a energetickej úèinnosti na rok 2020 sú na dosah.

Zo správy tiež vyplýva, že vzduch, ktorý dýchame dnes, je èistejší než v uplynulých desa roèiach. Emisie mnohých lá-tok zneèis ujúcich ovzdušie, ako sú oxid sirièitý (SO

2) a oxidy

dusíka (NOx), v posledných desa roèiach znaène klesli v dô-

sledku právnych predpisov EÚ v oblasti kvality ovzdušia. Na-priek tomu však zlá kvalita ovzdušia aj naïalej zostáva hlavnou environmentálnou príèinou predèasných úmrtí v Európskej únii.

Zdroj: TASR

EURÓPSKA ENERGETICKÁ ÚNIA JE ÚZKO PREVIAZANÁ S KLIMATICKÝMI CIE¼MI EÚ

Kolektív

Európska komisia (EK) dòa 25. febru-ára oficiálne predstavila plán európskej energetickej únie, ktorý má v exekutíve EÚ na starosti slovenský eurokomisár Maroš Šefèoviè a tiež dokument urèu-

júci priority EÚ v oblasti klimatickej politiky. Organizácia Gre-enpeace vyjadrila obavy, èi ciele energetickej únie nebudú na úkor klimatických výziev, pred ktorými stojí Európa.

„Greenpeace a ïalšie ekologické združenia sa nemusia ni-èoho obáva ,“ uviedol v tejto súvislosti podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefèoviè.

„Pristúpili sme ku konceptu energetickej únie založenom na piatich dimenziách, prièom tri z nich úzko súvisia s kli-matickými cie¾mi,“ zdôraznil Šefèoviè o dokumente, ktorý oficiálne predstaví v stredu (25. 2.). Spresnil, že ide o de-karbonizáciu európskej ekonomiky, zvýšenie energetickej efektívnosti a podporu pre vedu a výskum orientovaný na uplatòovanie technológií prospešných pre boj s klimatickými zmenami.

Šefèoviè pripomenul, že dobrou správou pre Greenpeace musí by to, že klimatické ciele sa stávajú integrálnou súèas-ou energetickej únie v duchu záverov summitu EÚ z októbra

2014, na ktorom sa premiéri a prezidenti èlenských krajín do-hodli na cie¾och v oblasti klimatickej politiky.

„Ide tu naozaj o integrovaný prístup ako k energetike, tak aj ku klimatickým zmenám a takisto aj k iným oblastiam, kde energia zohráva dôležitú úlohu, ako je napríklad doprava,“ skonštatoval Šefèoviè.

Greenpeace v správe pre médiá upozornila, že dokument, ktorý predstavil eurokomisár pre klímu a energie Arias Caòete, odštartuje diskusiu o stratégii, ktorú chce EÚ presadzova po-èas globálnej klimatickej konferencii v Paríži v novembri tohto roku, a preto by klimatické otázky mali by aj ústrednou témou konceptu energetickej únie.

EÚ by chcela v Paríži navrhnú medzinárodné záväzky na zní-ženie emisií uhlíka a finanèné záväzky vyplývajúce z novej do-hody o klíme. To si však vyžaduje jednotu èlenských krajín EÚ, prièom Greenpeace upozornila, že medzi èlenmi únie existujú rozpory napríklad v pokraèovaní dotácií pre uho¾nú ekonomiku.

Pod¾a údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Eu-rópa musí investova vyše 1,93 biliónov eur do roku 2050, aby nahradila starnúce elektrárne a zaistila výstavbu nových výrob-ných kapacít pri prechodu na ekonomiku šetrnú k životnému prostrediu. Greenpeace sa obáva, že koncept energetickej únie bude obsahova rozpory, ktoré v koneènom dôsledku zvýšia náklady na investície, najmä pri snahách niektorých štátov udrža financovanie fosílnych palív, ako je uhlie v domá-com energetickom systéme.

„Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker uvie-dol, že hlavným cie¾om energetickej únie je vytvori z Euró-py lídra v boji proti klimatickým zmenám. To sa môže sta len v prípade, že komisia integruje ciele v oblasti klímy do všetkých politík a klimatické opatrenia sa stanú stredobo-dom energetickej únie,“ uviedla Greenpeace v správe pre médiá. Pod¾a tejto ekologickej organizácie cie¾ EÚ zníži emi-sie oxidu uhlièitého o 80 až 95 percent do roku 2050 bude možný len s vylúèením uhlia a prechodom na efektívny ener-getický systém založený na obnovite¾ných zdrojoch energie.

Európska environmentálna agentúra (EEA) 3. marca uvied-la, že 28 èlenských štátov Európskej únie musí vyvinú väè-šie úsilie, aby splnilo svoje dlhodobé ciele v oblastiach, ako je znižovanie emisií skleníkových plynov. Informovala o tom agentúra AP.

EEA vo svojej správe, ktorú vydáva každých pä rokov, kon-štatovala, že úroveò ambícií EÚ „nemusí by dostatoèná na dosiahnutie európskych dlhodobých environmentálnych cie¾ov“.

Kniha 4-2015.indb 27 27.3.2015 9:31:25

28

ODPADY È. 4/2015

„Plánované znižovania emisií skleníkových plynov nie sú dostatoèné na to, aby EÚ mohla nastúpi na cestu splnenia svojho plánu do roku 2050,“ uviedla EEA. Pod¾a agentúry sa zdravotné vplyvy klimatickej zmeny na 500 miliónov obyvate-¾ov EÚ zrejme zhoršia.

EEA však v správe tiež píše, že politika EÚ už vo viacerých èastiach Európy dosiahla taký dobrý stav, aký panoval pred zaèiatkom industrializácie.

Zdroj: TASR

NEUHRADENÉ POPLATKY ZA KOMUNÁLNY ODPAD CHÝBAJÚ V ROZPOÈTOCH NAŠICH MIEST A OBCÍ

Kolektív

1. KTO V HRIÒOVEJ NEZAPLATIL ZA DOM ÈI ODPAD, NÁJDE SA NA

INTERNETE

Mená právnických a fyzických osôb, ktoré k 31. decembru 2014 nemajú v Hriòovej v okrese Detva zaplatené dane za nehnute¾-

nosti a za odvoz odpadu, zverejnili aktuálne na internete. Ta-kýto zoznam sa v meste dostal na verejnos prvý raz. Pred tromi rokmi už síce podobný zoznam zverejnený bol, týkal sa však poplatku za psa. Vtedy však samospráva zvolila opaèný postup a na stránke uviedla tých, ktorí si platobnú povinnos voèi mestu splnili.

„Vtedy sme zverejnili mená tých, ktorí poplatky zaplatili. Su-sed tak mohol skontrolova suseda, èi naozaj za psa platí. Tento spôsob sa nám pri tomto poplatku osvedèil,“ povedal primátor Stanislav Horník.

Na zozname neplatièov sa aktuálne ocitli štyri právnické sub-jekty s celkovou dlžobnou èiastkou viac ako 11 000 eur. Do-hromady 39 fyzických osôb dlhuje mestu takmer 15 800 eur. Všetko sú to subjekty, ktorých dlh presahuje 1660, respektíve 166 eur. Zákon totiž mestám neumožòuje zverejni mená ne-platièov, ktorých dlh je nižší ako uvedené sumy.

Pod¾a Horníka ide už o ve¾ké dlžné sumy, ktoré mestu v po-kladni chýbajú. „Ak sa platobné povinnosti firiem i fyzických osôb voèi mestu nezlepšia, k zverejòovaniu zoznamu dlžní-kov pristúpime aj o rok,“ dodal.

2. STAROSTA TRNAVEJ HORY CHCE PONÚKNU DLŽNÍKOM MOŽNOS ODPRACOVA SI DLH

Obyvatelia obce Trnavá Hora v okrese Žiar nad Hronom, ktorí majú voèi obci podlžnosti, si budú môc svoje záväzky aj od-pracova . Takúto možnos im chce ponúknu starosta Pavel Kravec, ktorý chce po svojom nástupe do funkcie zefektívni aj vymáhanie poh¾adávok od dlžníkov.

Pod¾a nedávno zverejnených údajov eviduje obec v súèasnos-ti 61 poh¾adávok voèi fyzickým osobám a jednej právnickej osobe vo forme neuhradených poplatkov za dane z nehnute¾-nosti, poplatku za psa, likvidáciu komunálneho odpadu a za odber vody v celkovej výške 4920,93 eur.

Úspešnos vymáhania týchto poh¾adávok bola pod¾a nového starostu v minulých rokoch nízka a tak sa rozhodol, že prob-lém bude rieši iným spôsobom.

„Tých ¾udí voláme, spisujeme s nimi zmluvy, rozkladáme im tie splátky na úplne minimálne, pokia¾ sa dá, lebo mnohí to platia len zo svojich sociálnych dávok. To znamená aj po pä eur, ale ide o to, aby pravidelne platili,“ poznamenal v tejto súvislosti.

Starosta chce tiež ponúknu dlžníkom možnos dlh si odpra-cova . „Normálne by si dlh odpracoval na nejakých verej-ných prácach. Dostal by zato legálne odmenu, ale òou by vlastne hneï aj splatil ten svoj dlh,“ dodal s tým, že budúc-nos ukáže, èi bude takáto možnos pre týchto ¾udí zaujímavá, alebo nie.

Ak sa obci podarí zníži do konca roka výšku týchto poh¾adá-vok o 50 percent, budú to považova za úspech. Ku koncu roka tiež pod¾a starostu zrejme zverejnia na internete mená tých, ktorých nepresvedèia, aby si svoje dlžoby splácali.

3. PRIEVIDZI CHÝBA V POKLADNICI 780 000 EUR NEUHRADENÝCH POPLATKOV ZA KOMUNÁLNY

ODPAD

Podobne ako v minulých rokoch, aj v tomto sa prievidzská rad-nica rozhodla zverejni zoznam svojich dlžníkov. K 31. decem-bru 2014 mesto vykazuje daòové nedoplatky v súhrnnej výške 1 756 420 eur.

„Z celkovej dlžnej sumy má daò z nehnute¾nosti 51,3-per-centný podiel a poplatok za komunálne odpady a drobné

Kniha 4-2015.indb 28 27.3.2015 9:31:26

29

Neuhradené poplatky za komunálny odpad chýbajú v rozpoètoch...

stavebné odpady 44,4-percentný podiel. Najvyšší poèet daòových dlžníkov neuhradilo poplatku za komunálne od-pady a drobné stavebné odpady dlhujú temer 780 000 eur,“ spresnil hovorca mesta Michal Ïureje.

Dlžníkom s najväèším evidovaným nedoplatkom je prievidzská spoloènos zaoberajúca sa spracovaním mäsových výrobkov. Firma, ktorá je už nieko¾ko rokov v konkurze, dlhuje radnici na dani z nehnute¾nosti 181 837,62 eura.

Zoznam samospráva publikovala na svojej internetovej strán-ke už po štvrtý raz. „Vïaka tomuto kroku sa nám vrátili do mestskej kasy poèas predchádzajúcich rokov desiatky tisíc eur,“ poznamenal Ïureje.

V zozname sú zverejnení tí dlžníci, u ktorých úhrnná výška daòových nedoplatkov presiahla v prípade právnických osôb 1600 eur, podnikate¾ov 160 eur a rovnakú sumu v prípade fyzických osôb. Mesto môže zo zákona zoznamy zverejni na svojom webovom sídle do 30. júna.

4. V MYJAVE DLHUJÚ ZA KOMUNÁLNY ODPAD

17 816 EUR

Mesto Myjava vymohlo v minulom roku prostredníctvom exekúcií dlhy v hodnote 20.371 eur. Napriek tomu sa poh¾adávky

mesta na daniach a poplatkoch zvýšili na viac ako dvojnáso-bok.

Ako informoval hovorca Myjavy Marek Hrin, celková suma, ktorú dlžili obyvatelia a firmy mestu na daniach a poplatkoch, dosiahla ku koncu roka 2014 sumu 84 551 eur. V porovnaní s rokom 2013 vzrástla o 52 959 eur.

„Najviac dlžili subjekty na daniach z nehnute¾ností, mesto eviduje poh¾adávky vo výške 65.113 eur. Za komunálny od-pad evidujeme nedoplatky vo výške 17 816 eur, za psa dl-žia Myjavèania mestu 1622 eur,“ priblížil Hrin.

Ako dodal, mesto každoroène zasiela výzvy na úhradu da-òových nedoplatkov, zverejòuje výzvy na webe, v mestskom rozhlase, mestskej televízii. „Ak ani to nepomôže, musí sa-mospráva pristupova aj k exekúciám a pri vyšších sumách mesto zriaïuje záložné právo na majetok vo vlastníctve daòového dlžníka. Správca dane tiež môže vyrubi úrok z omeškania z dlžnej sumy,“ uzavrel myjavský hovorca.

5. BOJNICE EVIDUJÚ NEDOPLATKY NA MIESTNYCH DANIACH A POPLATKOCH VO VÝŠKE

TAKMER 30 000 EUR

Takmer 30 000 eur dlhujú fyzické a právnické osoby mes-tu Bojnice na miestnych daniach a poplatku za komunálny odpad. Vyplýva to zo štatistiky k 31. decembru 2014, ktorú bojnický mestský úrad zverejnil na oficiálnej webovej stránke mesta.

„Mesto v súlade so zákonom zverejòuje zoznam dlžníkov, u ktorých úhrnná výška daòových nedoplatkov presiahla u fyzických osôb 160 eur a u právnických osôb 1600 eur,“ ozrejmila vedúca finanèného oddelenia Mestského úradu v Bojniciach Beáta Popelková.

Pri fyzických osobách eviduje úrad nedoplatky na dani z nehnute¾nosti a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v súhrnnej výške 5166,35 eura. Pri právnických osobách je to 24 008,85 eura, prièom dlžné sumy sú rovnako na dani z nehnute¾nosti a poplatku za ko-munálny odpad.

6. V KRUPINE ZVEREJNILI ZOZNAM NEPLATIÈOV

K zverejneniu zoznamu neplatièov, ktorí dlhujú mestskej sa-mospráve miestne dane a poplatky za komunálny odpad a drobné stavebné odpady, pristúpili v týchto dòoch v Krupine. Fyzické a právnické osoby tam ku koncu minulého roku neza-platili zákonom stanovené platby vo výške takmer 80.000 eur.

„Pod¾a zákona zverejnili len neplatièov, ktorí ako fyzické osoby dlhujú sumu nad 160 eur a firmy s dlhom nad 1600 eur,“ povedal hovorca Mestského úradu v Krupine Adrián Špánik.

Pod¾a zoznamu si svoju povinnos , ktorú voèi mestu k 31. decembru 2014 malo, nesplnilo sedem právnických osôb. Ich celkový nedoplatok predstavuje viac ako 43 028 eur. Fy-zických osôb - neplatièov je na zozname 80. Dohromady sú mestu dlžní takmer 36 393 eur.

Zoznam neplatièov zverejnilo mesto Krupina na internete opä-tovne. Prvý raz to bolo v roku 2011.

„Rozhodli sme sa zverejni tento zoznam po vzore iných miest, v ktorých to malo pozitívny efekt a samosprávam to prinieslo zníženie nedoplatkov, prièom kladne to hodnotili aj tamojší obèania,“ uviedol hovorca.

Zdroj: TASR

Kniha 4-2015.indb 29 27.3.2015 9:31:26

30

ODPADY È. 4/2015

METODIKA PRE TVORBU STRATEGICKÝCH HLUKOVÝCH MÁP Z CESTNEJ DOPRAVY SR

Ing. Tomáš Pavlik

Abstrakt: Hluk je jedným z vážnych ekologických problé-mov a faktorov, ktoré ohrozujú zdravie. Vonkajší a vnútor-ný hluk, hluènos alebo ticho je aktuálnou témou. Èlánok prezentuje poh¾ad na oblas strategických hlukových máp v cestnej doprave. Popisuje francúzsku metodiku NMPB–Routes 96, ktorá bola doporuèená Národnou radou SR ako hlavná metodika pre výpoèet zá aže hlukom a tvorbu stra-tegických hlukových máp z cestnej dopravy.

K¾úèové slová: hluk, cestná doprava, hlukové mapy, meto-dika NMPB Route 96

1. ÚVOD

Hluk je akustické vlnenie, ktoré sa šíri prostredím a prenáša energiu. Nachádza sa všade v prirodzenom životnom prostre-dí a jeho škodlivos závisí od faktorov ako sú intenzita, trvanie, frekvencia prerušovania, impulzívnosti, jeho neoèakávania, drsnosti a pod. Tento hluk je potrebné sledova a eliminova , v opaènom prípade má na èloveka v mnohých prípadoch ve¾mi nepriaznivý vplyv.

Hluèné prostredie pôsobí na sluchový orgán èloveka, ktorý sa môže v dôsledku dlhodobého vystavenia oslabova èi po-škodzova . Ide o nenávratné poškodenie sluchového orgánu èloveka, a v osobitných prípadoch aj o stratu neodmyslite¾ne dôležitého zmyslu – sluchu.

Je potrebné podotknú , že negatívny vplyv hluku na èloveka sa netýka len samotného poškodenia sluchu ale aj mnohých iných zdravotných faktorov ako je psychika èloveka, neurove-getaèná sústava èloveka a pod. Akustická energia môže do-konca spôsobi rezonanciu èastí tela èloveka, ktorý je hluku vystavený, prièom dochádza až k rozkmitaniu cievnej sústavy.

Zmyslom príspevku je priblíženie analýzy hlukového mapo-vania z cestnej dopravy na území SR, pre ktorú naša krajina používa francúzsky štandard NMBP Route 96 s urèitými modi-fikáciami, ako sú referenèné èasové obdobia a i.

2. STRATEGICKÉ HLUKOVÉ MAPY

Cie¾om strategických hlukových máp je zisti a popísa hluko-vú situáciu v prostredí okolo výrazných zdrojov hluku (napr. z dopravy, priemyslu ...) a urèi , èi boli prekroèené akèné hodnoty. Pri tvorbe strategických hlukových máp sa používajú matematické modely a výstupom je odhadovaný poèet bytov, domov, ¾udí, ktorí sú vystavovaní nadmernému hluku.

Strategické hlukové mapy sa vypracúvajú pre všetky aglome-rácie, väèšie pozemné komunikácie, väèšie železnièné dráhy a pre väèšie letiská a využívajú sa ako podklad na vypracova-

nie akèných plánov, ako zdroj informácií pre verejnos a na zis ovanie údajov, ktoré sa poskytujú Európskej komisii.

Akèné plány sa vypracúvajú pre všetky aglomerácie, väèšie pozemné komunikácie, väèšie železnièné dráhy a pre väè-šie letiská a sú zamerané na riešenie problémov súvisiacich s hlukom vo vonkajšom prostredí vrátane znižovania hluku a ochrany tichých oblastí.

Strategické hlukové mapy a akèné plány sa preskúmavajú, a ak je to potrebné, upravujú najmenej raz za pä rokov a vždy, ak dôjde k podstatným zmenám na území z h¾adiska hluku.

Úlohou strategických hlukových štúdií nie je nahradi hluko-vé štúdie požadované pri stavebnom procese ale pomôc pri strategických rozhodnutiach ako sú odklon dopravy, organizá-cia dopravy, tvorba územných plánov a pod. Mali by prebudi záujem verejnosti o riešenie problémov v oblasti hluku a práve riešením týchto problémov by sa malo zakomponova do akè-ných plánov, ktoré nadväzujú na strategické hlukové mapy [4].

3. POPIS METODIKY

Ide o metódu s francúzskym štandardom XP S 31-133, ktorá sa používa na výpoèet hluku z cestnej premávky. Francúzska výpoètová metóda je rozdelená do dvoch krokov (obr. 1):

4. ROZDELENIE DO SEKCIÍ A ÈASOVÝCH OBDOBÍ

Aby sme získali model cesty, je potrebné ju najprv rozdeli do sekcií s oh¾adom na dopravné charakteristiky. Tieto charakte-ristiky nie sú stále a len málo obmien sa uskutoèní v rovnakom èase v priebehu dòa.

Cesta so svetelnou križovatkou bude rozdelená do štyroch špecifických sekcií:

– prúd proti semaforu, segment kde rýchlos je stála,

– približovanie k semaforu, segment kde vozidlá brzdia,

– opúš anie semaforu, segment kde vozidlá zrých¾ujú,

– prúd v smere semaforu, segment kde rýchlos vozidiel je taktiež stála.

Pri každej zo sekcií, musia by dopravné charakteristiky dané aspoò v jednom z troch referenèných období (deò, veèer, noc). Ak sa poèas týchto období charakteristiky prive¾mi odli-šujú, musíme ich rozdeli na základné obdobia:

– deò 6:00 – 18:00 h,

– veèer 18:00 – 22:00 h,

– noc 22:00 – 6:00 h.

* Ústav podnikania a manažmentu, Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií, Technická univerzita v Košiciach, Park Komenského 19, Košice, Slovenská republika, e-mail: tomas.pavlik@tuke.sk

Kniha 4-2015.indb 30 27.3.2015 9:31:27

31

Metodika pre tvorbu strategických hlukových máp z cestnej dopravy SR

Obr. 1: Bloková schéma pod¾a francúzskej výpoètovej metódy

Obmena by sa mala aplikova výhradne na poèet vozidiel pre-chádzajúcich na trase posudzovaného úseku. Nie je potrebné rozde¾ovanie na základné obdobia a do úvahy bude vzatý cel-kový poèet vozidiel [5].

5. EMISIA

Dopravné emisie musia by stanovené prinajmenšom pre kaž-dé referenèné obdobie (deò, veèer a noc) na základe prie-merných hodnôt dopravných charakteristík.

– Ak dopravné charakteristiky sú stále (konštantné) po-èas týchto období, emisia sa vypoèíta pod¾a priemer-ných dopravných podmienok.

Kniha 4-2015.indb 31 27.3.2015 9:31:27

32

ODPADY È. 4/2015

– Ak dopravné charakteristiky kolísajú poèas týchto ob-dobí, musí by aplikovaný najlepší èasový interval s rovnakými dopravnými charakteristikami (t.j. rovnaký typ premávky, rovnaké zloženie dopravy a nepatrný rýchlostný rozdiel týkajúci sa požadovanej presnosti). Pre každú periódu (èasové obdobie) sa vypoèíta emisia hluku pod¾a všeobecnej metódy. V tomto prípade prie-merná hladina hluku sa stanoví po tom, èo sa aplikujú opravy povrchu ciest.

Nasledujúci vzorec (1) bol odvodený z výpoètu „schémy 4.2 z Guide du bruit“, kde parametre E

0 a „a“ sú zobrazené v ta-

bu¾kách 1 a 2 v súlade s dopravnými charakteristikami a kde

v0 = 20 km/h. Ståpec 10km/h zobrazuje odchýlku hlukovej

emisie pre jedno vozidlo zo zmenou rýchlosti 10 km/h.

00

+ lgv

E E av (1)

E – emisie,

E0 – referenèná emisia,

a – zložka vzdialenosti,

v – rýchlos ,

v0 – referenèná rýchlos [5].

Tab. 1: Urèenie emisie pod¾a jednotlivých faktorov

Emisia E Stanovené pod¾a nomogramu 4.2 z „Guide du bruit“ alebo z navrhnutého vzorca hore. Ten zobrazuje emisie stanovené na každé auto.

Druh vozidla Lv ¼ahké vozidlá Hmotnos < 3,5 t

Hv ažké vozidlá Hmotnos 3,5 t

Priemerná rýchlos Lv (20 – 130 km/h) Urèené hodnotou (V50

), resp. odhadnuté z rýchlostných limitov a správania šoféra. Posledný faktor je asi naj¾ahší a najpohodlnejší.

Hv (20 – 100 km/h)

Sklon vozovky Dole Sklon cesty > 2% nadol

Hore Sklon cesty > 2% nahorRovno Sklon cesty 2%

Druh premávky Nepretržite pohyblivá dia¾nicamedzimestská cestamestská dia¾nicahlavná cesta v meste

Nepretržite impulzná cesta v centre mestahlavná cesta blízko frekventovanejvypravenie alebo zapojenie cesty s poèetnými prejazdmi, parkoviskami, prechodmi pre chodcov, spojenie zo sídliskom

Impulzná zrýchlená dia¾nica za križovatkouvjazd na dia¾nicucolná stanica

Impulzná spomalená dia¾nica pred križovatkouvýchod z dia¾niceprístup colnice

Tab. 2: Koeficienty pre ¾ahké vozidlá

¼ahké vozidláDruh premávky Sklon vozovky v E0 a 10km/h

Nepretržite pohyblivá

Rovný alebo dolnýv < 44 29.4 0 0

v 44 22.0 21.6 + 1.9

Hornýv < 43 37.0 -10.0 - 0.9

43 v < 80 32.1 4.8 + 0.4v 80 22.0 21.6 + 1.9

Kniha 4-2015.indb 32 27.3.2015 9:31:27

33

Metodika pre tvorbu strategických hlukových máp z cestnej dopravy SR

Impulzná zrýchlená

Rovný

v < 50 37.0 -10.0 - 0.950 v < 64 33.0 0 0

v 64 22.0 21.6 +1.9

Hornýv < 32 37.0 -10.0 - 0.9v 32 34.0 5.2 +0.5

Dolnýv < 40 34.0 -9.3 - 0.8

40 v < 53 31.2 0 0v 53 22.0 21.6 +1.9

Nepretržite impulzná

Rovný alebo dolnýv < 40 34.0 -9.3 - 0.8

40 v < 53 31.2 0 0v 53 22.0 21.6 +1.9

Hornýv < 43 37.0 -10.0 - 0.9

43 v < 80 32.1 4.8 +0.4v 80 22.0 21.6 +1.9

Impulzná spomalená

Rovný

v < 60 29.4 0 060 v < 100 13.0 34.3 +2.3

v 100 22.0 21.6 +1.9

Hornýv < 40 34.0 -9.3 - 0.8

40 v < 53 31.2 0 0v 53 22.0 21.6 +1.9

Dolnýv < 60 27.4 0 0v 60 11.3 33.8 +3.0

Tab. 3: Koeficienty pre ažké vozidlá

ažké vozidlá

Druh premávky Sklon vozovky v E0 a 10km/h

Nepretržite pohyblivá

Rovný alebo dolnýv < 51 47.0 - 10.3 - 0.9

51 v < 70 42.8 0 0v 70 32.3 19.4 + 1.7

Hornýv < 63 48.0 - 10.4 - 0.9

63 v < 70 42.8 0 0v 70 32.3 19.4 + 1.7

Impulzná zrýchlená

Rovný alebo dolnýv < 51 47.0 - 10.3 - 0.9

51 v < 70 42.8 0 0v 70 32.3 19.4 + 1.7

Hornýv < 63 48.0 - 10.4 - 0.9

63 v < 70 42.8 0 0v 70 32.3 19.4 + 1.7

Nepretržite impulzná

Rovný alebo dolnýv < 51 47.0 - 10.3 - 0.9

51 v < 70 42.8 0 0v 70 32.3 19.4 + 1.7

Hornýv < 63 48.0 - 10.4 - 0.9

63 v < 70 42.8 0 0v 70 32.3 19.4 + 1.7

Impulzná spomalená

Rovnýv < 65 36.0 3.9 + 0.3v 65 16.7 41.7 + 3.6

Hornýv < 65 41.0 0 0v 65 27.9 25.7 + 2.2

Dolnýv < 51 47.0 - 10.3 - 0.9

51 v < 70 42.8 0 0v 70 32.3 19.4 + 1.7

Kniha 4-2015.indb 33 27.3.2015 9:31:27

34

ODPADY È. 4/2015

6. HLADINA ZVUKU PRE ZÁKLADNÚ PERIÓDU

V tab. 4 je zobrazený vzorec pre výpoèet hladiny zvuku na meter komunikácie pre každú základnú periódu „k“, prièom sa zoh¾adòuje dopravná zá až „Q“.

Tab. 4: Hladina zvuku na m komunikácie pre každú základnú periódu k (LAw/m,k) [5]

Hladina zvuku na meter komunikácie pre každú

základnú periódu k

Dopravná zá až Q Poèet vozidiel ( ažkých a ¾ahkých) poèas uvažovanej periódy (doporuèená perióda alebo základná perióda v prípade premenlivých dopravných charakteristík)

7. PRIEMERNÁ HLADINA ZVUKU V ZÁVISLOSTI OD POVRCHU VOZOVKY

Parameter - povrchová úprava vozovky, je posledný chronologický výpoèet, ktorý môže závisie od rýchlosti vozidla, teda od dopravných podmienok. Priemerná hladina zvuku môže by urèená v nasledovnej faze (tab. 5) [5].

Tab. 5: Priemerná hladina zvuku na meter komunikácie upravená pod¾a povrchu vozovky (LAw/m, ) [5]

Priemerná hladina zvuku na meter komunikácie upravená s oh¾adom na povrch cesty – premenné dopravné

podmienky poèas doporuèenej periódy

(k > 1)Hladina zvuku na meter komunikácie upravená v oh¾ade na povrch cesty – rovnaké dopravné podmienky poèas

doporuèenej periódy

Úpravy pre povrch vozovky

Kategória povrchu vozovky Úprava sily zvuku

Pórovitý povrch0 – 60 km/h

61 – 80 km/h

81 – 130 km/h

- 1 dB - 2 dB - 3 dB

Hladký asfalt (betón alebo liaty asfalt) 0 dB

Cementový betón a zvrásnený asfalt + 2 dB

Dlažobný kameò + 3 dB

Dåžka elementárnej periódy hkDåžka uvažovanej elementárnej periódy, vyjadrená

v hodinách

Dåžka doporuèenej periódy hpDåžka uvažovanej doporuèenej periódy (deò, veèer alebo

noc) vyjadrená v hodinách

8. HLADINA ZVUKU ELEMENTÁRNEHO ZDROJA

Elementárne zdroje „i“ vyvodené z rozdelenia každej sekcie do bodových zdrojov „i“ pre úèely výpoètu [5].

Tab. 6: Hladina zvuku elementárneho zdroja „i“

Hladina zvuku elementárneho zdroja i v danom oktávovom

pásme jDåžka elementárnej zdrojovej

línie LiDåžka elementárnej zdrojovej línie vyplývajúca z èlenenia, zvyèajne pre výpoèet

Spektrálna hodnota pre oktávové pásmo j

R(j)

j 1 2 3 4 5 6 Normalizované A - váhové pásmo

spektra dopravného hluku vypoèítané

z tretieho oktávového spektra ISO 1793-3

Oktávové pásmo (Hz)

125 250 500 1000 2000 4000

Hodnota R(j) v dB(A)

-14.5 -10.2 -7.2 -3.9 -6.4 -11.4

/ . , , , ,10lg 10lgAw m k lv k lv k hv k hv kL E Q E Q

/ ,

10/ . 10lg 10 .

Aw m kL

kAw m

k p

hL

h

/ , /Aw m Aw mL L

/ , 20 10lgAwi Aw m iL L l R j

Kniha 4-2015.indb 34 27.3.2015 9:31:27

35

Protesty obèanov proti výstavbe malej vodnej elektrárne v Nových Zámkoch

9. ZÁVER

Èlánok sa venuje analýze metodiky pre tvorbu strategických hlukových máp z cestnej dopravy na území SR, pre ktoré sa používa francúzsky štandard NMBP Route 96 XP S 31-133. Približuje problematiku strategického hlukového mapovania a vysvet¾uje jeho potrebu a zmysel. Opiera sa o aspekty legis-latívy, v tomto prípade ide o Smernicu 2002/49/EC Európ-skeho parlamentu a Rady o posudzovaní a riadení environ-mentálneho hluku a Vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR è. 549/2007, ktorá sa vz ahuje na hluk, infrazvuk a vibrácie. Vyhláška 549/2007 presne urèuje hodnoty, ktoré sú povole-né pre vonkajšie i vnútorné prostredie, ale v tomto prípade nás zaujíma vonkajšie prostredie.

Následne príspevok poskytuje teoreticky spracovanú analýzu metodiky, prièom analýza podáva hlavné body a štruktúru po-stupu pre výpoèet a tvorbu strategických hlukových máp ako nutnú podmienku pre pochopenie fungovania metodiky.

Použitá literatúra:

[1] CIELE STRATEGICKÝCH HLUKOVÝCH MÁP; Dostup-né na: <http://www.bratislava.sk/VismoOnline_Ac-tionScripts/File.aspx?id_org=700000&id_dokumen-ty=11016603>

[2] HEIDEBRUNN, F.: Noise of road transport infrastructu-re. PDF dokument

PROTESTY OBÈANOV PROTI VÝSTAVBE MALEJ VODNEJ ELEKTRÁRNE V NOVÝCH ZÁMKOCH

Kolektív

Primátor Nových Zámkov Otokar Klein sa spolu so skupinou aktivistov vo štvrtok 19. marca podveèer postavil pred bagre na Zú-gove a bránil výstavbe malej vodnej elektrár-ne.

„Obèania ma upozornili, že výstavba sa za-èala, ja som o nej nemal žiadne informácie. Postavili sme sa pred bagre, zatia¾ sa nám podarilo práce pozastavi .

ažko poveda , dokedy,“ skonštatoval Klein. Pod¾a jeho slov bude požadova , aby investor predložil všetky potrebné povo-lenia pre výstavbu. „Nie o všetkých rozhoduje mesto. Ak je všetko v súlade so zákonom, nevieme to ovplyvni , no ak nie, sme pripravení bráni Zúgov,“ tvrdil primátor.

Pozemné práce na výstavbe malej vodnej elektrárne v novo-zámockej prímestskej èasti Zúgov však pokraèovali aj poèas víkendu. Súèasne s prácami pokraèovali aj protesty obèanov proti výstavbe. Prvé práce súvisiace s výstavbou sa zaèali vo štvrtok 19. marca. Primátor Otokar Klein síce sa spolu s ïal-šími aktivistami zabránil pokraèovaniu prác, no v noèných ho-dinách investor stavbu oplotil a v piatok 20. marca pokraèoval v prácach.

Primátor vyzval obèanov mesta, aby prišli k Zúgovu a spoloè-ne zabránili plánovanej výstavbe.

Zástupca investora Miloš Višòovský skonštatoval, že zvažuje právne kroky, pretože vedenie mesta ohrozuje výstavbu, ktorá je legálna a riadne schválená.

Klein požiadal, aby investor predložil všetky potrebné povole-nia pre výstavbu a mesto urobí právnu analýzu dokumentácie. Viceprimátor Lukáš Štefánik povedal, že mesto v súèasnosti analyzuje vzniknutú situáciu. Zároveò potvrdil, že pod¾a pred-bežných zistení sú všetky povolenia investora v poriadku.

Malá vodná elektráreò by mala vzniknú na rieke Nitra v prí-rodnej rezervácii Zúgov. Prímestská èas na okraji Nových Zámkov je známa svojimi vodnými kaskádami. Pre obyvate¾ov mesta je Zúgov miestom relaxu a odpoèinku. Poslanci minulé-ho mestského zastupite¾stva schválili zmenu územného plánu, ktorá umožòuje na Zúgove postavi malú vodnú elektráreò. S týmto zámerom nesúhlasia obèania, ktorí sa zhromažïujú na hrádzi a protestujú proti výstavbe. Nieko¾ko z nich prekroèilo oplotený areál so zámerom zabráni stavebným prácam. Po-riadok na mieste zabezpeèuje mestská polícia. Ïalšia skupina Novozámèanov s transparentmi protestovala proti výstavbe na Hlavnom námestí. Vyše 2000 ¾udí podpísalo petíciu, ktorou žiadajú Ministerstvo životného prostredia SR o prešetrenie vý-stavby v chránenej lokalite.

Zdroj: TASR

Kniha 4-2015.indb 35 27.3.2015 9:31:27

36

ODPADY È. 4/2015

ENVI-PAK JE PARTNEROM EDUKATÍVNYCH PROJEKTOV

Mgr. Jana Gemeranová, Project&PR Manager ENVI-PAK

PRÍÏTE DO DETSKÉHO MÚZEA NA VÝSTAVU

ENVI-PAK si v tomto roku pripomína Sveto-vý deò vody (22.3.) a Hodinu Zeme (23.3.) v pozícii hlavného partnera dlhodobej edu-

katívnej výstavy s názvom Trvalé bydlisko - Zem a Voda je život, ktorú môžete navštívi od 23. 3. do 30. 10. 2015 v Det-skom múzeu na Múzejnej ulici v Bratislave. Prístupná je denne od 10.00 do 18:00 hodiny mimo pondelka.

Pre rodiny s de mi èi školské skupiny poskytuje priestor inšpi-rujúci k vzdelávaniu. Cie¾om výstavy je návštevníkom hravými a zážitkovými metódami v interaktívnom prostredí priblíži udrža-te¾nos rozvoja spoloènosti po stránke ekologickej, technicko--ekonomickej a sociálnej.

Výstava je tematicky rozdelená na 2 èasti. Prvá je venovaná zberu, triedeniu a zhodnocovaniu odpadu, druhá poukazuje na význam vody pre život na Zemi. Poèas prehliadky expozície Trvalé bydlisko – Zem si deti otestujú vedomosti o odpade, zoznámia sa s významom ochrannej známky ZELENÝ BOD na obaloch výrobkov a pokúsia sa vlastným umom zmenši sklád-ky odpadu. Zistia, že s trochou úsilia by sme dokázali znova použi a recyklova viac ako 70 % odpadu na skládkach, kde sa nachádzajú také vzácne suroviny, ako sú sklo, kov alebo pa-

pier. Expozícia prezrádza, ako a o ko¾ko by sa znížila potreba nových prírodných zdrojov, ak by sme ich vedeli opätovne pou-ži , a o ko¾ko by sa znížili naše environmentálne, ekonomické a zdravotné problémy. Na ploche 120 m2 budú ma deti možnos zahra si aj špeciálnu hru, ktorej princíp je založený na interak-tívnom premietaní animácií na topografický model krajiny.

Na približne rovnakej ploche je 2. èas výstavy „Voda je život“, ktorá de om objasní otázky, preèo by sme mali vodou šetri , ktoré rastliny a živoèíchy majú vo vode svoj domov, aký vplyv majú na vodu klimatické zmeny, aké množstvo zdrojov pitnej vody na Zemi máme alebo kedy dochádza k povodniam.

Pozvánka na výstavu mala taký úspech, že ešte pred ver-nisážou bola výstava obsadená na 2 mesiace dopredu. Ak ju teda školské skupiny chcú vidie , treba sa èo najskôr informova v detskom múzeu na vo¾ný termín.

AJ PAPIER MÁ SVOJ PRÍBEH

V priebehu celého februára sa návštevníci bratislavského ná-kupného centra AVION mohli zoznámi s Príbehom papiera, jeho históriou, súèasnos ou a využitím ako materiálu. Spo-loènos ENVI-PAK bola partnerom tejto pútavej a podnetnej výstavy, ktorá prilákala viac ako 20 tisíc obdivovate¾ov papie-rových exponátov a tematických tvorivých dielní.

Kniha 4-2015.indb 36 27.3.2015 9:31:28

37

ENVI-PAK je partnerom edukatívnych projektov

Výstava bola èlenená na 3 základné èasti:

– edukaènú o zbere, triedení a recyklácii papiera,

– ukážky súèasných výrobkov z papiera (kufre, nábytok, bicykel, motorka, osobný automobil, robot, makety sta-vieb) a

– kreatívne dielne.

Deti si tu mohli vyskúša svoju zruènos a fantáziu pri stavaní modelov z kartónu, vlnitej lepenky èi klasického papiera. Zá-kladné školy sú ažili o hodnotné ceny od ENVI-PAK a ïalších partnerov výstavy.

Kreatívne dielne boli po celý èas vedené vyškolenou osobou. Autorská výstava agentúry Ideapark mala evidentný úspech a tešila sa ve¾kému záujmu organizovaných skupín, médií aj ná-hodných návštevníkov nákupného centra, èo dokazuje vysoká návštevnos podujatia.

ENVI-PAK PODPORIL VYDANIE PUBLIKÁCIE ZELENÁ KANCELÁRIA

ENVI-PAK v rámci svojich environmentálnych aktivít ako jeden z krstných rodièov finanène podporil vydanie publikácie Ze-lená kancelária. Krst sa konal vo februári v hoteli Lindner v Bratislave za úèasti takmer stovky hostí, zástupcov firiem, ministerstiev, mimovládnych organizácií a médií.

Na podujatí boli prítomní aj ïalší vzácni hostia ako Helfried Carl, rakúsky ve¾vyslanec, Iveta Plšeková, námestníèka bra-tislavského primátora, Ingrid Konrad, hlavná architektka Bra-tislavy. Plaketu „Najzelenšia mestská èas Bratislavy“ prebral starosta mestskej èasti Bratislavy - Ružinov Dušan Pekár.

Publikácia ZELENÁ KANCELÁRIA sa na sto stranách venuje téme, ako vo firmách zlepšova vz ah k životnému prostrediu a zároveò znižova prevádzkové náklady, ponúka aj návod ako šetri energie, vodu a papier v budovách a kanceláriách. Èi-tate¾ sa dozvie o zelených informaèných technológiách, ako znižova množstvo odpadu, udržiava dopravu a ekologicky upratova .

Personalisti a špecialisti internej komunikácie si v nej nájdu tipy, ako motivova zamestnancov k optimálnemu používaniu zdrojov firmy a našej planéty. Kniha je urèená aj profesioná-

lom, ktorí majú na starosti správu budov èi vozového parku, ale aj oddeleniam nákupu, ktorým ponúka preh¾ad jednotli-vých environmentálnych znaèiek a certifikátov, ktoré im pomô-žu pri nastavovaní kritérií „zeleného“ obstarávania.

Vydavate¾mi publikácie sú obèianske združenie EKOrast a Slovenská rada pre zelené budovy. Cyklokuriéri Švihaj Šu-haj ju doruèili do takmer 500 firiem. Vo¾ne prístupná je aj na web stránke ENVI-PAK, www.envipak.sk v sekcii Materiály na stiahnutie.

FESTIVAL HORSKÉHO FILMU HORY A MESTO

V polovici marca sa v multiplexe Cinema City v bratislavskom Auparku uskutoènil pä dòový filmový festival horského filmu a dobrodružstva Hory a mesto 2015. ENVI-PAK bol aj v tom-to roku jeho hlavným partnerom. Naše aktivity sme, ako zvy-èajne, venovali edukácii o správnom triedení a zhodnocovaní odpadu.

Filmový festival priniesol školám aj verejnosti množstvo zaují-mavej filmovej produkcie zo Slovenska aj zo zahranièia v troch kinosálach. Sprievodný program tvorili náuèný festivalový chodník, festivalový minive¾trh, výstava tematických fotografií, ale aj adrenalínové inštalácie, ktoré úèastníkom ponúkli mož-nos vyskúša si svoje sily na lezeckých pretekoch.

ENVI-PAK ocenil malými suvenírmi všetky deti za záujem a chu dozvedie sa nieèo nové a maskot ZELENÝ BOD odo-vzdal na hlavnom pódiu pekné ceny de om, ktoré o triedení odpadu vedeli najviac.

ŽIACI Z DEVÍNSKEJ NOVEJ VSI SI PRECVIÈILI VEDOMOSTI AKO TRIEDI

V prvom štvr roku sme v rámci našej edukatívnej èinnosti na-vštívili aj základnú školu I. Bukovèana v Devínskej Novej Vsi. Preverili sme si vedomosti šiestakov a siedmakov o význame triedenia odpadu pre èloveka a životné prostredie a poroz-právali o význame triedenia a recyklácie odpadu. Väèšina z prítomných školákov vedela, do akého kontajnera aký odpad patrí, a v domácnosti odpad dôkladne alebo menej prísne trie-

Kniha 4-2015.indb 37 27.3.2015 9:31:30

38

ODPADY È. 4/2015

dila. V menšine boli tí, ktorí nepovažujú triedenie odpadu za dôležité a nikto ich k tomu nevedie.

Preto sme sa ich pozornos snažili zauja takými informáciami, ako je èas rozkladu rôznych druhov odpadov v prírode a jeho vplyvu na prírodu alebo, èo všetko sa dá vyrobi z vytriedené-ho odpadu a ko¾ko energie sa pri tom ušetrí.

Práve v lokalite Devínskej Novej Vsi v súèasnosti prebieha lik-vidácia jednej z najväèších environmentálnych zá aží na Slo-vensku – ropného odpadu (gudrónov) z priemyselnej výroby, ktorý zaèali odváža z tejto atraktívnej bratislavskej mestskej èasti na likvidáciu. Snáï sa mladí ¾udia aj pod vplyvom tejto reality zaènú viac zaujíma a stara o svoje okolie a sami sa stanú príkladom v triedení odpadu.

EKOPROJEKTY PRE ŽIAKOV A ŠTUDENTOV

Kolektív

1. PROJEKT CHAIN REACTION MENÍ ŽIAKOV ZŠ A SŠ SO ZÁUJMOM

O PRÍRODNÉ VEDY

Pätica nových škôl - gymnázií vo Vranove nad Top¾ou, v Novej Bani, Detve a Banskej Bystrici - sa tento rok zapojila do pro-jektu Chain Reaction (Re azová reakcia), ktorý na Slovensku už druhý rok mení žiakov základnej aj strednej školy so záuj-mom o prírodné vedy.

Projekt financuje Európska komisia v rámci Siedmeho rámco-vého programu pre výskum, technický rozvoj a demonštraèné èinnosti. Funguje od roku 2013 v 12 krajinách. Na Slovensku beží vïaka dlhoroènej spolupráci Sheffield Hallam University (SHU) s Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katedrou fyziky Fakulty prírodných vied (FPV).

Návrhy zaujímavých bádate¾ských aktivít pre žiakov vznikli v Sheffielde, kde sú lídrom v invenènej výuèbe. Pedagógovia Katedry fyziky FPV UMB v Banskej Bystrici pripravili dve nové témy, ktoré rozširujú doterajšiu ponuku.

Žiaci budú môc pripravi konferenciu o ozóne alebo skúma , aké rastliny sú najvhodnejšie pre pestovanie v mimozemských podmienkach, napríklad pri dlhom kozmickom lete.

Chain Reaction poèas svojho trvania osloví 180 škôl, 360 uèite¾ov fyziky a ïalších prírodovedných predmetov a takmer 11 000 žiakov.

„V projekte sa riešia celospoloèenské témy s potenciálom zauja bežných žiakov, ktorí sú vnímaví. V prvom roku si na-príklad mohli vybra , èi budú h¾ada ekologické svietenie, snaži sa nasýti svet, zostroja prenosnú vodnú elektráreò, pripravia webovú stránku o vesmíre, alebo budú skúma , ako možno zabráni asteroidom, aby znièili Zem. Ide nao-zaj o problémy viacerých vedných disciplín, ktorými sa za-oberajú vedecké tímy sveta“, uviedla koordinátorka projektu Chain Reaction na Slovensku Janka Raganová.

Žiaci pracujú podobne ako vedci. Analyzujú problém, kladú výskumné otázky, pripravujú experimenty, formulujú a komuni-kujú závery, ku ktorým prišli.

2.SAŽP A ENVIROREZORT ZNOVA ODŠTARTOVALI EKOKONCERTY PRE DETI

Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) a Minister-stvo životného prostredia SR v marci odštartovali v Banskej Bystrici Eco Mobility Tour, ktorej cie¾om je nenásilnou zábav-nou formou zvýši environmentálne povedomie detí a priblíži problematiku mobility v mestách.

Kniha 4-2015.indb 38 27.3.2015 9:31:32

39

Ekoprojekty pre žiakov a študentov

SAŽP plánuje v tomto roku zorganizova 30 výchovných eko-koncertov po celom Slovensku, na ktorých speváci Thomas Puskailer a Martin Madej ukážu de om, akým spôsobom obme-dzi zneèis ovanie ovzdušia v meste a podporova udržate¾né formy dopravy, ako je chôdza, cyklistika a mestská hromadná doprava. Súèas ou ekokoncertov je bohatý interaktívny program s krátkymi odkazmi známych osobností šoubiznisu, ako sú na-príklad Adela Banášová, Sajfa a Nela Pocisková. Program je doplnený pesnièkami, sú ažami a hovoreným slovom.

Vlani absolvovali Thomas Puskailer a Martin Madej s Eco Mo-bility Tour v Banskej Bystrici dva koncerty v Základnej škole na Moskovskej ulici a tiež v škole vo Zvolene.

3. ŽIVÁ UÈEBNICA V SEBE SPÁJA FANTASY PRÍBEHY SO ŽIACKYM UÈIVOM

V Banskej Štiavnici pokrstili prvú Živú uèebnicu na Sloven-sku, ktorá v sebe spája fantasy príbeh spolu so žiackym uèi-vom. Kniha Legendy Zlatého mesta, ako sa uèebnica volá, je súèas ou projektu Banská Štiavnica - živá uèebnica príbeho-vého vzdelávania, ktorý získal podporu z Blokového grantu pre mimovládne organizácie a podporu partnerstiev švajèiarsko--slovenskej spolupráce.

Ako informovala Eva Šèepková z nadácie Ekopolis, projekt realizuje od mája 2014 do februára 2015 DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie. „Autorom knihy je známy slovenský fantasy spisovate¾, rodák z Banskej Štiavnice, Juraj Èerve-nák. Knihu ilustroval Riki Watzka,“ uviedla.

Ako ïalej vysvetlila, fantasy príbehy z rôznych období histórie Banskej Štiavnice sú urèené špeciálne pre detského èitate¾a a sú v nich zakomponované uèebné osnovy pre žiakov 6. roè-níka. Na motívy príbehov vznikli vzdelávacie programy pre deti s prvkami LARP hier (z angl. termínu Live Action Role-Playing).

Organizácia Daphne - Inštitút aplikovanej ekológie v spoluprá-ci so švajèiarskym partnerom – neziskovou organizáciou Ve-rein true move pripravila v Banskej Štiavnici nový a jedineèný systém vzdelávania príbehom - príbehové vzdelávanie.

„Tento systém vzdelávania príbehom zahàòa tri jednodòové a tri pobytové vzdelávacie programy. V rámci vzdelávacie-ho programu, ktorý bude realizovaný v Banskej Štiavnici,

budú samotní žiaci aktérmi príbehu a prostredníctvom dob-rodružstva, zážitku a osobnej skúsenosti získajú vedomosti obsiahnuté tiež v štátnom vzdelávacom programe,“ dodala Šèepková.

4. STROMÈEKY SI VLASTNORUÈNE VYSADIA DETI ZO 144 ZÁKLADNÝCH ŠKÔL

Spoloèný projekt podniku Lesy SR, Banská Bystrica, a ob-èianskeho združenia Mladý záchranár „Zasadil som strom“ prilákal tento tok po vlaòajšej premiére žiakov 144 základných škôl (ZŠ) na Slovensku. Ako prví v roku 2015 dostanú mož-nos zasadi si vlastnoruène nieko¾ko stromèekov žiaci ZŠ vo Víg¾aši v okrese Zvolen. Prvá výsadba stromèekov sa uskutoè-ní v stredu (25. 3.) o 8.00 h pri ZŠ Víg¾aš.

„Cie¾om viacroèného celoslovenského projektu je umožni všetkým de om, aby si mohli zasadi nieko¾ko sadenièiek stromov a prostredníctvom osobného zážitku tak získa bližší vz ah k prírode,“ informoval hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek.

„Je to úžasný úspech,“ komentoval množstvo škôl zapoje-ných do projektu predseda združenia Mladý záchranár Samu-el Hruškovic. Predbežný záujem bol ešte o dve desiatky škôl väèší. „Chceme, aby deti prežíva viac èasu v prírode a me-nej pri televízoroch a poèítaèoch,“ dodal Hruškovic.

Projekt sa však neobmedzuje iba na lesné pozemky, pod¾a možností uvažuje aj o výsadbe ovocných èi okrasných stromov.

„Tam, kde podnik Lesy SR nemá vhodné pozemky s pláno-vanou výsadbou, sa partneri pokúsia zapoji do výsadby aj iných obhospodarovate¾ov lesa alebo i majite¾ov nelesných pozemkov s okrasnými èi ovocnými drevinami,“ povedal Rezek.

Prvými školami, ktoré sa k projektu v minulom roku pripojili, boli ZŠ v Divíne v okrese Luèenec a ZŠ v Blatnici pri Turèian-skych Tepliciach, kde projekt oficiálne otvorili.

Lesy SR sú obhospodarovate¾om takmer polovice lesných po-zemkov na Slovensku. V rámci projektu zabezpeèujú vhodné pozemky urèené na výsadbu stromov, sadenièky a náradie, obèianske združenie zasa jeho koordináciu s ostatnými inšti-túciami a školami.

Zdroj: TASR

Kniha 4-2015.indb 39 27.3.2015 9:31:36

40

ODPADY È. 4/2015

POZVÁNKA NA 5. ROÈNÍK KONFERENCIE INVITATION

Bc. Eva Homsová

v spolupráci s organizáciami:In cooperation with:

Ministerstvo životného prostredia SRMinistry of Environment of the Slovak Republic

Ministerstvo životního prostředí ČRMinistry of Environment Czech Republic

Košický samosprávny kraj Košice Self−Governing Region

Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakultaTechnical university of Košice, Faculty of CivilEngineering

Vysoká škola báňská – Technická univerzita OstravaVŠB – Technical University of Ostrava

15.–17. apríl 201515th–17th April 2015Vysoké Tatry/High Tatras

Štrbské Pleso – Hotel TOLIAR***

Slovensko/Slovakia

5. ŽIVOTNÉ PROSTREDIE – PROBLÉMYA MOŽNOSTI RIEŠENIA

5th ENVIRONMENT – PROBLEMS

AND POSSIBLE SOLUTIONS

POZVÁNKA na 5. ročník vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou

INVITATIONfor 5th scientific conference with international participation

Mediálni partneri / Media partners :

ODPADY

Kniha 4-2015.indb 40 27.3.2015 9:31:36

41

Pozvánka na 5. roèník konferencie Invitation

CIEĽ A ZAMERANIE / PURPOSE AND SCOPE

Cieľom konferencie je priblížiť problémy a riešenia v oblasti životného prostredia a nakladania s odpadmi.

Súčasťou konferencie je i prezentácia firiem a organizácií pôsobiacich v oblasti environmentálneho inžinierstva. Konferencia je určená širokej odbornej verej−

nosti, pracovníkom orgánov štátnej správy, výstavby a správy životného prostredia, pracovníkom samospráv, pracovníkom v oblasti odpadového hospodárstva,

pracovníkom výskumu, dodávateľom zariadení, projekciám v daných oblastiach a ďalším odborníkom.

The aim of the conference is to present problems and solutions in the field of the environment and waste disposal.

The part of the conference is the presentation of companies and organizations involved in the field of environmental engineering. Conference is aimed at a wide

professional public, the institutions of government, construction and environment, municipalities workers, workers in the field of waste processing, environmen−

tal equipment suppliers, workers in research and education, designs in these areas and other professionals.

HLAVNÉ TÉMY KONFERENCIE / MAIN TOPICS OF THE CONFERENCE

• Problémy životného prostredia priemyselnej a urbanizovanej krajiny

• Súčasný stav v legislatíve odpadového hospodárstva, ochrany zložiek ŽP

• Čistenie odpadových vôd

• Nové technológie spracovania odpadov a degradácie

kontaminovaných látok

• Materiálové a energetické zhodnocovanie odpadov

• Nakladanie s biologicky rozložiteľným odpadom

• Zneškodňovanie odpadov

• Priemyselné havárie

• Staré environmentálne záťaže

• Sanácia a rekultivácia

• Environmentálny manažment

• Posudzovanie vplyvov na životné prostredie

• Environmental problems of the industrial and urbanized countries

• The current state of legislation in waste management, protection

of the environmental components

• Waste water treatment

• New technologies in waste treatment and degradation of contaminated

substances

• Material and energy recovery of waste

• The management of biodegradable waste

• Waste disposal

• Industrial accidents

• Old environmental burdens

• Restoration and rehabilitation

• Environmental management

• Environmental Impact Assessment

ELSEWA, s.r.o., Ružová č.33, 040 11 Košice−Západ, Slovak Republic

Tel/Fax: +421 55 6420 838, E−mail: elsewa@netkosice.sk, Web: www.elsewa.sk

ORGANIZAČNÝ GARANT / ORGANISING GUARANTEE

INFORMÁCIA O PRIPRAVOVANÝCH AKCIÁCH / INFORMATION ABOUT FOLLOVING EVENTS

• Jún 2015 – jedinečná odborná konferencia s medzinárodnou účasťouJun 2015 – Special conference with international participation

15. MANAŽMENT MIEST A OBCÍ – PRÁVNE ASPEKTY SÚVISIACESO SPOLOČENSKÝMI, DOMÁCIMI A VOĽNE ŽIJUCÍMI ŽIVOČÍCHMI

15. MANAGEMENT OF LOCAL COMUNITIES – LEGAL ASPECT RELATEDTO COMPANION ANIMALS, GAME AND WILD LIFE

• Október 2015 – odborná konferencia s medzinárodnou účasťouOctober 2015 – special conference with international participation

XVII.MANAŽMENT BEZPEČNOSTI A KVALITY POTRAVINÁRSKYCHVÝROBKOV (poľnohospodárstvo – obchod – služby)

17th FOOD PRODUCTS SAFETY AND QUALITY MANAGEMENTagriculture – commerce – services)

• November 2015 – odborná konferencia s medzinárodnou účasťouNovember 2015 – special conference with international participation

13. LAWA – ZDRAVOTNO−TECHNICKÉ STAVBY – MALÉ VODNÉ DIELA –KRAJINA A VODA

13. LAWA – Sanitary constructions – Small waterworks – Landscape and Water management TEŠÍME SA NA VAŠU ÚČASŤ !

MEDZINÁRODNÝ PROGRAMOVÝ VÝBOR / PROGRAMME COMMITTEE

prof. RNDr. BÁLINTOVÁ Magdaléna, PhD. TU v Košiciach, Stavebná fakulta, SR

prof. Ing. DIRNER Vojtech, CSc. VŠB TU v Ostrave, ČR

Dr. inž. GALAŚ Slavka Akademia Górniczo−Hutnicza, Kraków, PL

Ing. KOVACS Oliver Košický samosprávny kraj, SR

Mgr. NÉKYOVÁ Jana SITA Slovensko, s.r.o., Banská Bystrica,SR

RNDr. NIŽŇANSKÝ Gabriel Ministerstvo životného prostredia SR

Ing. POLAČEKOVÁ Marta ODPAD SERVIS, Košice, SR

prof. RNDr. ŠTEVULOVÁ Nadežda, PhD. TU v Košiciach, Stavebná fakulta, SR

doc. Ing. VÁCLAVÍK Vojtech, PhD. VŠB TU v Ostrave, ČR

doc. Ing. ZELEŇÁKOVÁ Martina, PhD. TU v Košiciach, Stavebná fakulta, SR

Kniha 4-2015.indb 41 27.3.2015 9:31:36

42

ODPADY È. 4/2015

SVETOVÝ DEÒ VODY

Kolektív

1. K AKCIÁM SVETOVÉHO DÒA VODY SA PRIPOJIL AJ BANSKOBYSTRICKÝ RÚVZ

K osvetovým akciám Svetového dòa vody, ktorý sme si pripomenuli v nede-

¾u 22. marca, sa ako každoroène pripojil aj banskobystrický Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ).

„V pondelok 23. marca 2015 mali obèania možnos zdar-ma využi konzultaèné služby zamerané na kvalitu pitnej vody v okresoch Banská Bystrica a Brezno, dostali odpo-vede na otázky o rozsahu, poèetnosti a kritériách kontroly kvality pitnej vody, o ochrane vodných zdrojov, zdravotnej bezpeènosti pitnej vody a jej význame pre zdravie ¾udí,“ in-formovala Mária Tolnayová z RÚVZ v Banskej Bystrici.

Ako ïalej uviedla, obyvatelia Banskobystrického kraja mohli využi aj bezplatné vyšetrenie vody z individuálnych súkrom-ných vodných zdrojov v ukazovate¾och dusiènany a dusitany. Vzorku bolo potrebné odobra v deò vyšetrenia (23. marca) do èistej, vypláchnutej plastovej f¾aše v množstve pol litra a prinies od 8.00 do 14.00 h na RÚVZ v Banskej Bystrici.

Tohtoroènou témou Svetového dòa vody je Voda a udrža-te¾ný rozvoj. Téma zdôrazòuje prepojenie vody so všetkými oblas ami života. „Voda je podstatou udržate¾ného rozvoja. Vodné zdroje umožòujú podchyti zníženie chudoby, eko-nomický rast a environmentálnu udržate¾nos . Tento deò si svet pripomína každoroène 22. marca už od roku 1993, keï ho po prvýkrát vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN,“ dodala Kvetoslava Koppová, hlavná odborníèka hlavného hygienika SR v odbore hygieny životného prostredia, vedú-ca Odboru Oddelenia hygieny životného prostredia zdravia RÚVZ Banská Bystrica.

2. V BRATISLAVE OSLÁVILI DEÒ VODY AQUAFESTOM

Príchod jari i Svetový deò vody oslávili v Bratislave Aquafestom. Prvý takýto festival v hlavnom meste ponúkol ochutnávku vôd, odborné prednášky, filmy a návštevníci sa dozvedeli i to, èi je ich voda zo studne v poriadku. Aquafest sa konal v sobotu 21. marca.

„Aquafest je venovaný vode, jej ochrane a všetkému, èo s òou súvisí. Odzneli na òom odborné prednášky a prezen-tácie, predstavili sa vzdelávacie a ekologické aktivity a pre-mietli sa filmy z nedávno ukonèeného festivalu horských filmov a dobrodružstva Hory a mesto,“ informoval Alexan-der Buzinkay, hovorca Bratislavskej vodárenskej spoloènos (BVS), ktorá festival organizuje.

Na Aquafeste sa hovorilo i o obnove vodných biotopov Podu-najska, neznámom živote v našich riekach, ochrane Žitného ostrova èi vzácnych vodách Slovenska.

„Prebehla aj ochutnávka vôd, tradièné testovanie vzoriek vody z domácich studní, ale aj rôzne aktivity pre deti,“ do-dal hovorca. Návštevníkom Aquafestu bola k dispozícii i nová interaktívna expozícia múzea a Vodárenská záhrada.

Podujatie prebiehalo v sobotu od 10.00 do 16.00 h vo Vodá-renskom múzeu na Devínskej ceste v Bratislave.

3. ŽIACI ZŠ J. A. KOMENSKÉHO SI PRIPOMENULI SVETOVÝ DEÒ VODY

Svetový deò vody si pripomenuli žiaci Základnej školy (ZŠ) J. A. Komenského v Revúcej mnohými aktivitami, ktoré boli nejakým spôsobom spojené práve s touto nenahradite¾nou tekutinou. Ako informoval uèite¾ a jeden z organizátorov Ivan Pipasík, oficiálnym dátumom Svetového dòa vody je 22. ma-rec, ten však tohto roku pripadol na nede¾u, takže v ZŠ toto podujatie zorganizovali v predstihu už 19. marca.

„Tento projektový deò sme nazvali Modrým dòom, všetci sme teda prišli do školy v modrom, prípadne aspoò èas ob-leèenia sme mali modrej farby,“ uviedol Pipasík. Ako ïalej do-dal, program tohto dòa sa u jednotlivých tried líšil. „Žiaci prvé-ho stupòa pod vedením svojich triednych uèite¾ov poèúvali piesne èi rozprávky, v ktorých sa spomína voda a zhotovovali tiež plagáty a výkresy s vodnou tematikou,“ priblížil.

Žiaci druhého stupòa mali nároènejší program. „Šiesty roèník sa zúèastnil na exkurzii v èistièke odpadových vôd, 8. A trie-da pripravila tzv. vodný bar a ochutnávku minerálok pre celú školu, 8. B zase uskutoènila monitoring našich riek a vyèisti-la studnièku neïaleko školy,“ vymenoval jednotlivé aktivity or-ganizátor. Ako dodal, žiaci ïalších tried sa stretli s pracovníkom mestského úradu, ktorý má na starosti vodné hospodárstvo a so zamestnankyòou lesného závodu. Tá ich informovala o ko-lobehu vody v prírode, jej význame a možnostiach jej ochrany.

Súèas ou Modrého dòa v ZŠ boli aj rôzne sú aže. „Bolo to napríklad prenášanie vody na lyžièke, lovenie umelých ry-biek alebo hasenie. V tomto prípade, samozrejme, išlo len o fikciu, v rámci ktorej si družstvá starších žiakov vyskúša-li prácu s malým hasiacim prístrojom, ktorým museli trafi cie¾,“ vysvetlil Pipasík.

Zdroj: TASR

Kniha 4-2015.indb 42 27.3.2015 9:31:36

43

Hodina Zeme na Slovensku

HODINA ZEME NA SLOVENSKU

Kolektív

1. SLOVENSKO SA OPÄ ZAPOJÍ DO HODINY ZEME – SYMBOLICKY ZHASNE

OSVETLENIE

Slovensko sa už po šiestykrát zapojí do najväèšieho celosvetového ekologické-ho projektu Hodina Zeme, ktorý organi-

zuje Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Už túto sobo-tu (28. marca) sa od 20.30 do 21.30 h symbolicky zhasne osvetlenie v mestách a obciach. Na hodinu sa v tme ocitnú aj pamiatky a iné budovy.

„Zhasínanie osvetlenia na jednu hodinu je len symbolom, poèas Hodiny Zeme môže každý podpori ekologické pro-jekty z celého sveta a urobi tak pre našu planétu ove¾a viac,“ vysvetlil Merc. WWF pripravil napríklad projekty na po-moc de om na Filipínach, èi slonom a tigrom v Indonézii. „Je možné podpori aj prvý Earth Hour Forest na svete, teda les Hodiny Zeme, o ktorého vysadenie sa prièinil projekt v minulom roku,“ doplnil Jaroslav Merc zo Slovenského zvä-zu astronómov, ktorý je odborným garantom a koordinátorom Hodiny Zeme na Slovensku.

Pozitívny postoj k ochrane planéty symbolickým zhasínaním osvetlenia prezentujú mnohé ve¾ké svetové metropoly a pa-miatky. Patrí medzi ne napríklad parížska Eiffelova veža, socha Krista Spasite¾a v Brazílii èi pyramídy v Gíze. Nezaostáva ani Slovensko. „Úèas v tomto roèníku projektu už pris¾úbilo nieko¾ko miest a obcí, pridajú sa aj významné pamiatky, napríklad Spišský hrad, Hrad Stará ¼ubovòa èi Bojnický zá-mok. Úèas potvrdzujú aj rôzne organizácie a školy,“ uvie-dol Merc.

Slovensko sa do projektu Hodina Zeme zapája od roku 2010, zastrešuje ho Sekcia ochrany pred svetelným zneèistením Slovenskej astronomickej spoloènosti pri Slovenskej aka-démii vied a Slovenský zväz astronómov. Myšlienku Hodiny Zeme podporujú aj významné osobnosti, nechýba medzi nimi prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella, spisovate¾ Boris Filan èi predseda SAV Pavol Šajgalík.

2. ÈAS BANSKEJ BYSTRICE SA NA HODINU PONORÍ DO TMY

Aj Banská Bystrica sa v sobotu (28.3.) ponorí na 60 minút do tmy. Podporí tak celosvetovú ekologickú akciu Hodina Zeme. Od 20.30 h do 21.30 h bude vypnuté verejné osvetlenie na ceste I/66 na Stavebnej ulici, v úseku od Kauflandu po kri-žovatku miestnej èasti Majer a èiastoène osvetlenie na Ho-dinovej veži na Námestí SNP. Informovala o tom hovorkyòa banskobystrického primátora Zdenka Sekerešová.

„Úsek cesty, kde bude vypnuté verejné osvetlenie, nekrižu-jú chodníky, preto je znížené riziko ohrozenia zdravia a ma-jetku chodcov,“ uviedla Renáta Hláèiková, vedúca oddelenia

údržby miestnych komunikácií a inžinierskych sietí magistrátu.

Vlani sa mesto pod Urpínom zapojilo do projektu vypnutím osvetlenia na Námestí SNP, na Námestí Štefana Moysesa, v Kapitulskej ulici, na Ulici Jána Cikkera, Hornej striebornej a v Dolnej ulici.

„Tento rok sme sa rozhodli podpori Hodinu Zeme èias-toèným vypnutím osvetlenia na Hodinovej veži na Námes-tí SNP,“ doplnila Karin Graciasová Šikulová, vedúca odboru propagácie.

Cie¾om projektu je upozorni na existenciu problémov, ako sú globálne otep¾ovanie, klimatické zmeny èi zneèis ovanie na-šej planéty. V minulom roku sa do neho zapojilo 162 krajín. Slovensko podporilo akciu vypnutím osvetlenia v 36 mestách a obciach.

3. OBÈANIA BÁNOVIEC POÈAS HODINY ZEME BUDÚ MÔC VYRÁBA AJ ELEKTRINU

Už po piaty raz sa 28. marca obyvatelia Bánoviec nad Bebra-vou a okolia zapoja do medzinárodnej kampane Hodina Zeme. Pri tejto príležitosti pripravili obèianske združenie Špor-tovo-herný a outdoorový klub (ŠHOK), bánovské mestské kul-túrne stredisko a Základná umelecká škola (ZUŠ) Dezidera Kardoša pestrý program.

„Hodina Zeme zaène verejným dobrovo¾níckym zberom odpadu na sídlisku Dubnièka, záujemcovia sa stretnú o 10.00 h pred Mládežníckym centrom ŠHOK. Od 19.00 h sa v priestoroch Kostola Najsvätejšej trojice uskutoèní orga-nový koncert pod názvom Pôstne zamyslenie, ktorý orga-nizuje ZUŠ Dezidera Kardoša. Miestni umelci poèas neho odohrajú výber z duchovnej tvorby P. J. Bajana a W. A. Mo-zarta,“ uviedol Ondrej Kubala zo ŠHOK-u.

Ako pokraèoval, kultúrny program bude sústredený na Ná-mestí ¼. Štúra, ktoré je hlavným dejiskom podujatia. „Zaène o 20.30 h zhasnutím osvetlenia námestia so symbolickým odèítavaním posledných sekúnd. Nasledova budú ofici-álne príhovory, bubenícky koncert Bánovèana Patrika Pi-kuláka, taneèné vystúpenie Aurora dance studio, gitarový koncert Tomáša Krišáka zo Starej ¼ubovne a Ma a Gajdoša z Bánoviec, bubenícka šou Tambores z Nitry a ohòová šou Black fire z Bojníc,“ priblížil.

Kniha 4-2015.indb 43 27.3.2015 9:31:36

44

ODPADY È. 4/2015

Ako novinku pripravili organizátori aj rôzne sprievodné akti-vity, a to poèas programu na námestí od 19.00 h do 21.30 h. „Návštevníci si budú môc na stacionárnych bicykloch vyskúša , aké ažké je vyrába svetelnú energiu. Tiež si pozrie výzdobu námestia lampiónmi, ktoré pripravia zák-ladné školy v rámci sú aže o návštevu hvezdárne v Malých Bieliciach, a prezentáciu pripravovanej modernizácie verej-

ného osvetlenia. Chýba nebude ani obèerstvenie v podo-be èaju, vareného vína a zdravých koláèikov,“ dodal Kubala.

Hodina Zeme patrí medzi najväèšie celosvetové akcie so za-pojením širokej verejnosti, spolupatriènos vyjadruje každo-roène zhasnutím svetiel viac ako miliarda ¾udí.

Zdroj: TASR

POZVÁNKA NA MEDZINÁRODNÚ KONFERENCIU „TECHNIKA OCHRANY PROSTREDIA – TOP 2015“

Miroslav Horvát

XXI. roèník medzinárodnej konferencie „Technika ochrany prostredia – TOP“ bude výnimoènou príležitos ou, na ktorej budú experti na environmentálnu problematiku hodnoti po-krok dosiahnutý za ostatných 20 rokov v ochrane životného prostredia, prezentova nové vedecké poznatky základného a aplikovaného výskumu a zároveò diskutova o budúcich tren-doch v odpadovom hospodárstve.

Termín: 23. - 25. jún 2015

Miesto konania: Hotel Senec v Senci

Konferencia je zameraná na tematické okruhy:

1. Technika a využívanie zdrojov obnovite¾ných foriem energie:

– zdroje obnovite¾ných foriem energie,

– alternatívna energetika z aspektu ochrany životného prostredia,

– ochrana zložiek životného prostredia pri získavaní energie.

2. Technický a technologický pokrok pri nakladaní s od-padmi:

– aktuálny stav a oèakávané trendy v danej oblasti (ko-modity Recyklaèného fondu, mechanicko-biologická úprava odpadov, termická úprava odpadov),

– environmentálne technológie (znižovanie množstva technologických odpadov).

Dôležité dátumy:

– do 30. 3. 2015 zašlite abstrakt prednášky

– do 6. 4. 2015 akceptácia prednášky s návodom na vy-pracovanie

Prihlasovanie a ïalšie informácie na:

http://top.sjf.stuba.sk (email: top@sjf.stuba.sk)

22.ROÈNÍK KONFERENCIE PACKAGING WASTE AND SUSTAINABILITY FORUM 2015 V ZNAMENÍ CIRCULAR ECONOMY

RNDr. Alexandra Grgulová

ÚVOD

Už tradiène sa v Bruseli konala konferencia Packaging Waste and Sustainability Forum 2015, kde sa stretávajú zástupco-via Európskej komisie, organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), zberové spoloènosti, spracovatelia, mimovládne or-ganizácie, asociácie èi iné inštitúcie z odpadového hospo-dárstva. 22. roèník sa niesol hlavne v znamení „Obehového

hospodárstva“ (Circular Economy) a „Rozšírenej zodpoved-nosti výrobcov (RZV).

1. SEMINÁR K ROZŠÍRENEJ ZODPOVEDNOSTI VÝROBCU

Na prvom dni – tzv. „EPR Toolkit Seminar“ sa stretli zástup-

Kniha 4-2015.indb 44 27.3.2015 9:31:37

45

22. roèník konferencie Packaging Waste and Sustainability forum 2015

covia viacerých organizácií zodpovednosti výrobcov, ako aj výrobcovia sami, aby diskutovali o možnostiach dosiahnutia harmonizácie pravidiel pre RZV èi nastavení transparentnosti v RZV.

2. OBEHOVÉ HOSPODÁRSTVO

Druhý deò bol zameraný na „Obehové hospodárstvo“ a na jednotlivé kroky na jeho dosiahnutie. Diskutujúci sa zhodli na potrebe

– vytvorenia lepšej, zjednotenej definície RZV, ako aj

– vytvorenia jednotnej metódy výpoètu recyklaèných cie-¾ov.

Zástupca Coca-Cola Enterprises prezentoval názor, že RZV by mala by založená na spravodlivej hospodárskej sú-aži s definovanými právami a zodpovednos ami jednotlivých

úèastníkov trhu a stanovením minimálnych požiadaviek pre OZV.

Zástupca EEB (European Environmental Bureau) vyjadril potrebu:

– stanovenia nových cie¾ov pre recykláciu a

– presunu k vyšším èastiam odpadovej pyramídy.

Za ve¾mi dôležitý nástroj na u¾ahèenie recyklácie považuje eco-design, a to pri aplikácii pravidla: „Èím ¾ahšie recyk-lovate¾né, tým menší poplatok“. Taktiež spomenul potre-bu zmenšenia rozdielov medzi jednotlivými èlenskými štátmi (v správnej implementácii európskych zákonov do národnej legislatívy, v podpore separovaného zberu, nových technoló-gii,...) a navrhol naviazanie recyklaèných cie¾ov na množstvo vyprodukovaného odpadu: „Èím viac odpadu, tým vyššie ciele, èím menej odpadu, tým nižšie ciele“.

Zástupca EK (Karl Falkenberg) potvrdil potrebu investícii do krajín, kde prevláda skládkovanie odpadu, zároveò však pou-kázal aj na potrebu zosúladi prijímané návrhy èi opatrenia s ekonomickými možnos ami krajín a nestanovova si ne-dosiahnute¾né ciele.

Realistický prístup podporil aj zástupca CEPI (Confedera-tion of European Paper Industry). Predstavite¾ FEVE (EU Federation for Container Glass) zas poukázal na dôležitos trvácnosti výrobkov, ako aj kvalitnej recyklácie.

Virginia Janssens (EUROPEN) sa venovala problematike návrhu nového balíèka obehového hospodárstva. Pod¾a nej je dôležité najprv si stanovi „štartovaciu líniu“ a jednotnú metodiku a až potom urèi ciele. Základné požiadavky musia by stanovené na úrovni EÚ, aby sa zabránilo rozdrobeniu EÚ trhu. Dôležité je aj urèenie minimálnych požiadaviek pre RZV. Nie je možné aplikova „one size fits all“ riešenie, ale pri urèitých druhoch odpadu je nutné prikloni sa (napríklad) k energetickému zhodnoteniu, ak recyklácia nie je efektívna.

Poh¾ad èlenského štátu prezentoval zástupca Malty, ktorý za dôležité faktory urèil eco-design, spotrebu materiálov, podpo-ru separovaného zberu a recyklácie. Obehové hospodárstvo by pod¾a neho malo vychádza z miestnych podmienok jed-notlivých štátov.

Zástupcovia z Rumunska (OZV Eco-Rom) a Grécka (Helle-nic Recycling Agency) popísali systém fungovania RZV v ich krajinách, založený na konkurencii jednotlivých OZV.

3. ŠTÚDIA O ROZŠÍRENEJ ZODPOVEDNOSTI VÝROBCU

Poèas tretieho dòa zástupca Nedvang-u (OZV Holandsko) odprezentoval ich poh¾ad na rôzne aplikácie RZV v jednotli-vých èlenských štátoch. Zastáva názor, že „one size fits all“ riešenie nie je možné, nako¾ko každá krajina má svoje špecifi-ká a iné historické zázemie, minimálne požiadavky by ale mali by stanovené na úrovni EÚ.

Mathiew Hestin, zástupca BIO Intelligence Service, pred-stavil štúdiu „Development of Guidance on Extended Produ-cer Responsibility (EPR)“. Štúdia je zameraná na šes oblastí (odpady z obalov, elektroodpady, použité batérie a akumuláto-ry, použité oleje, vozidlá a papier) a na rôzne aplikácie RZV týchto oblastí v niektorých èlenských štátoch. Na záver predstavuje 8 princípov/odporúèaní, ktoré by (pod¾a autorov) zabezpeèili lepšie fungovanie EÚ trhu. Odpoveï na otázku, èi je lepšie riešenie RZV prostredníctvom monopolu alebo sú a-že medzi OZV, nevyriešili.

ZÁVER

Diskutujúci sa poèas konferencie zhodli na potrebe vytvore-nia nových jasnejších pravidiel a jednotných definícií, na potrebe zoh¾adnenia miestnych podmienok jednotlivých krajín a na podpore recyklovate¾nosti výrobkov (eco-design). V priebehu roku 2015 má Európska Komisia vypracova nový návrh balíèka „Obehové hospodárstvo“, ktorý by mal v sebe zahàòa aj vyššie uvedené opatrenia.

Na najbližšom Packaging Waste and Sustainability Fóre 2016 si teda úèastníci budú môc porovna , ako terajšie vízie koreš-pondujú s predstavami EK, resp. ako sú aplikované v legisla-tíve a praxi.

Kniha 4-2015.indb 45 27.3.2015 9:31:37

46

ODPADY È. 4/2015

PROJEKT OBNOVY PASTVY NA DEVÍNSKEJ KOBYLE SA UKÁZAL AKO ŽIVOTASCHOPNÝ

Kolektív

Jedno z dvoch stád hospodárskych zvierat, ktoré spásajú chránené lokality na území hlavného mesta, strávilo zimu pria-mo v teréne. Bratislavské regionálne ochranárske združenie nestiahlo 30 kôz z Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.

Najchladnejšie mesiace roka zvieratá dokázali preži v otvore-nom prístrešku priamo vo Weitovom lome. Druhá sezóna ob-novenej pastvy sa tak vïaka tomu mohla na južných svahoch masívu zaèa už koncom februára.

„Do druhej bratislavskej lokality, ktorou je Národná prírod-ná rezervácia Šúr, sa zmiešané stádo kôz a oviec dostane opä až v najbližších dòoch. Poèas zimy boli totiž ustajne-né,“ priblížila manažérka projektu Michaela Bartíková.

Pod¾a nej preèkali kozy zimu na Devínskej Kobyle bez ujmy. Výhodou z jej poh¾adu bolo, že nemuseli absolvova stresujúci presun. „Väèší problém mali so zimovaním pastieri, ktorí v lokalite spolu so zvieratami bývajú,“ vysvetlila ochranárka s tým, že si museli zabezpeèi vykurovanie v maringotke, ktorú majú na mieste k dispozícii.

Obèianske združenie, ktoré projekt obnovenej pastvy realizu-je v rámci programu Life Natura 2000, už vlani ohlásilo, že chce dosta hospodárske zvieratá aj do ïalších dvoch lokalít v Bratislave – do Podunajských Biskupíc a Devína. Rozšírenie projektu nakoniec odsunulo na tento rok.

Bartíková spresnila, že stále nemajú pohromade všetky po-trebné povolenia. Bližšie k výsledku sú pod¾a jej slov v prípade chránenej lokality Biskupické luhy. V združení však stále veria, že sa im podarí obnovi pastvu aj v lokalite Merice na okraji Devína.

Tradiènú pastvu dostala v minulosti zo svahov Devínskej Koby-ly obava ochranárov o vzácny biotop. Väèšou hrozbou sa však neskôr ukázalo jeho zarastanie náletovými drevinami. Úlohou zvierat je zlepši podmienky pre ohrozené druhy motý¾ov a vzácne druhy rastlín, ako sú hlaváèiky, orchidey, kosatce èi poniklece.

V Šúrskom lese spása tamojšie slané pôdy, porastené špeci-fickými druhmi rastlín, stádo oviec a kôz. Na oboch lokalitách majú zvieratá vybudované prístrešky. Spolu s nimi tu poèas sezóny žijú aj pastieri. Pre svahy Devínskej Kobyly ochranári vybrali iba kozy pre to, lebo sa dokážu pohybova aj v strmom teréne a spása kríky.

Zdroj: TASR

PROJEKT REVITALIZÁCIE DEVÍNSKEHO RAMENA – UŽ O PÁR TÝŽDÒOV V ÒOM BUDE PRÚDI VODA

Kolektív

Devínske rameno v Bratislave po takmer 50 rokoch opä ožíva. Ochranári v spolupráci s minister-stvom životného prostredia, vodo-hospodármi a viacerými odborníkmi ho po rokoch príprav a dvoch me-siacoch realizácie prác revitalizovali

a prepojili s hlavným tokom Dunaja. Už o pár týždòov, keï hladina rieky stúpne, v òom bude opä prúdi voda.

Zaèiatok Devínskeho ramena je v blízkosti sútoku rieky Du-naja a Moravy. Hoci obmýva Slovanský ostrov, voda sa sem za posledné roky dostáva len zriedka, aj to len pri vysokej hladi-ne Dunaja. V ramene totiž bola doteraz väèšinou stojatá voda alebo bolo úplne suché. Od februára preto zaèali ochranári

spolu s vodohospodármi pracova na navrátení vody do jeho koryta. Po dvoch mesiacoch sa im to už takmer podarilo.

„Robia sa už len terénne úpravy. Odstránili sme lokálne ka-menné opevnenie na vtoku a výtoku a prehåbili sme konce ramena, ktoré boli zanesené,“ priblížil Tomáš Kušík, pred-seda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ), ktoré sa na revitalizácii ramena spolupodie¾alo.

Pod¾a Kušíka by koryto ramena mala voda z Dunaja zalia už o nieko¾ko týždòov, keï stúpne jeho hladina. „Voda tu bude preteka a nebudú sa v òom uklada usadeniny. Rameno nebude tiež vysycha a prehrieva sa,“ vysvetlil. Pocíti by to mali aj obyvatelia bratislavskej mestskej èasti Devín, a to naj-mä úbytkom komárov. Ochranári tvrdia, že v stojatej a prehria-tej vode sa komárom darí, v teèúcej vode je ich zas radikálne

Kniha 4-2015.indb 46 27.3.2015 9:31:37

47

Plošná výmera prarlesov na Slovensku neustále klesá

menej. Má to pomôc aj rybám, ktoré ramená riek vyh¾adávajú na rozmnožovanie. Teèúca voda v koryte zvýši tiež zásobova-nie lužných lesov vodou a živinami. „Je to aj protipovodòová ochrana, pretože sa má zlepši prietok v tejto lokalite,“ vy-svetlil Kušík.

Ministra životného prostredia Petra Žigu, ktorý si dnes pozrel finálne úpravy v ramene, teší, že aj tento projekt je výsledkom dobrej spolupráce rezortu životného prostredia s tretím sekto-rom. Ako povedal, „vraciame vodu aj do tohto ramena Dunaja, ktorá tu znova vleje život“.

Starostka Devína ¼ubica Kolková už nieko¾ko rokov pozoro-vala, ako voda zo Slovanského ostrova ustupuje. „Teraz sa to zmení a opä sa dostane voda do ostrova, ktorý je v najvyš-šom stupni ochrany,“ uviedla. Takto revitalizova by sa pod¾a nej mali aj ramená v okolí ostrova Siho .

Ochranári aj vodohospodári avizujú, že v podobných projek-toch budú pokraèova . „Chceme tak urobi vo viacerých lo-kalitách, a to napríklad v oblasti Gabèíkova,“ spresnil Kušík. Doteraz sa BROZ podie¾alo na revitalizácii Medveïovského ramena èi ramien v okolí Dunajskej Stredy a Komárna.

Marián Supek, generálny riadite¾ Slovenského vodohospo-dárskeho podniku, avizoval, že toto nie je ich posledná akti-vita. „Chceme takýchto stavieb realizova viacej, nakoniec

sa nachádzajú aj vo Vodnom pláne Slovenska, ktorý by mal by bilancovaný do konca roka. V rámci neho chceme od-stráni viacero migraèných bariér a spravi niektoré ïalšie opatrenia,“ dodal.

Projekt revitalizácie Devínskeho ramena stal 150.000 eur a bol financovaný z fondov Európskej únie, programu Life a roz-poètu ministerstva životného prostredia.

Zdroj: TASR

PLOŠNÁ VÝMERA PRALESOV NA SLOVENSKU NEUSTÁLE KLESÁ

Kolektív

Pralesy zaberajú na Slovensku plochu 10 483 hektárov (ha), èo je necelé pol percento zo slovenských lesov. Uviedlo to obèianske združenie (OZ) Prales na základe nieko¾koroèného mapovania slovenských lesov.

Zástupcovia OZ Prales upozoròujú, že zistená plocha pralesov je podstatne menšia, ako uvádza Národný lesnícky program, pod¾a ktorého je na území SR 24 000 ha pralesov.

Podpredseda OZ Juraj Vysoký skonštatoval, že výmera pra-lesov na Slovensku naïalej klesá a štát nedokáže zabezpeèi ich úèinnú ochranu. „A to ani v národných parkoch a v lo-kalite svetového prírodného dedièstva aj napriek medziná-

rodnému záväzku, ktorým sa Slovensko zaviazalo chráni pralesy,“ uviedol Vysoký s odvolaním sa na Karpatský doho-vor a Protokol o trvalo udržate¾nom obhospodarovaní lesov z roku 2013. „Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorej cie¾om je okrem iného identifikova a chráni prírodné lesy, najmä pralesy na území Karpát a to prostredníctvom vyhlasovania chránených území dostatoènej ve¾kosti a v dostatoènom poète,“ spresnil Vysoký.

Èlen OZ Marián Jasík informoval, že z celkovej výmery pra-lesov je primerane chránených len 68 percent, zvyšných 32 percent nie je chránených vôbec alebo je chránených nedo-statoène. Reálne pod¾a neho hrozí, že sa v nich môže legálne naplánova a realizova ažba dreva. Priznal, že vïaka iniciatí-ve a krokom vedenia rezortu životného prostredia zaznamenali v posledných dvoch rokoch aktivisti zásahy do pralesov iba výnimoène. Vyzýva však k systémovému riešeniu.

„Jednoznaène vidíme, že jedinou efektívnou ochranou pra-lesov je ochrana v najprísnejšom režime ochrany, v prírod-ných rezerváciách. Národný park negarantuje zachovanie pralesov, veï až 105 ha pralesov bolo vy ažených práve na ich území,“ zdôvodnil Jasík.

„Ministerstvo životného prostredia h¾adá vždy v konkrét-nych prípadoch riešenie na to, aby plocha identifikovaných pralesov naïalej neubúdala,“ uviedol v tejto súvislosti ho-vorca envirorezortu Maroš Stano. Upozornil však na problém identifikácie samotných pralesov. „Prípadné kritériá dávajú

Kniha 4-2015.indb 47 27.3.2015 9:31:37

48

ODPADY È. 4/2015

ve¾ký priestor na subjektívne hodnotenie mapovate¾a, èo môže neskôr vyvola spory a ani odborníci nemajú jednot-ný názor,“ vysvetlil. V súèasnosti sa preto pod¾a jeho slov pri-pravuje všeobecne akceptovaná metodika na mapovanie pra-lesov, ktorou sa jednotlivé lokality budú postupne verifikova .

Stano poukázal aj na skutoènos , že dosiahnutie akéhoko¾vek riešenia pri dôslednejšej ochrane pralesov je možné po do-hode s rezortom pôdohospodárstva a dotknutými vlastníkmi. „Momentálne sa preto pripravuje stretnutie oboch minister-stiev na úrovni štátnych tajomníkov, kde sa budú lokality, ktoré ešte nie sú v najprísnejšom stupni ochrany rieši indi-viduálne,“ informoval.

Hovorca MŽP sa vyjadril aj k problému pri zabezpeèení ochra-ny lokalít pralesov zaradených do svetového prírodného de-dièstva pod názvom Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka“. Aktivisti štátu vyèítajú, že dodnes nie sú jasné hranice, ktoré lesy boli vlastne do svetového dedièstva zara-dené. „To spôsobuje ich nedostatoènú ochranu a plánova-nie ažby dreva,“ zdôraznil Marián Jasík z OZ Prales. Stano v reakcii uviedol, že ide o historický problém ešte z roku 2006 a ministerstvo v tomto prípade koná. „Rezort intenzívne rokuje s vlastníkmi, správcami a samosprávami v dotknutých loka-litách a takisto komunikuje aj s orgánmi UNESCO s cie¾om dohodnú najsprávnejší postup nápravy vzniknutej situá-cie,“ priblížil hovorca envirorezortu.

Zdroj: TASR

Kolektív

VTÁKMI ROKA 2015 SÚ VRABEC DOMOVÝ A VRABEC PO¼NÝ

Tento rok sa z poh¾adu ornitológov po-nesie v znamení vrabca domového a vrabca po¾ného, ktorí sa stali Vtákmi roka 2015. Cie¾om kampane je upo-zorni , že oba druhy ubúdajú. „Úbytok populácie súvisí s mnohými faktormi,

medzi inými najmä intenzifikácia a chemizácia v po¾nohos-podárstve, úbytok hmyzu ako potravy, úbytok hniezdnych možností èi zníženie úživnosti, najmä vidieckej krajiny, v dôsledku zániku hospodárskych dvorov,“ uviedol Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoloènosti (SOS)/BirdLife Slo-vensko.

Mestské populácie vrabca ohrozuje i zatep¾ovanie a rekon-štrukcie panelových domov, keïže obývajú ich dutiny. „K pretrvávajúcej hrozbe patrí aj nastavenie Spoloènej po¾no-hospodárskej politiky EÚ. Intenzifikácia pestovania energe-tických plodín v sprievode s chemizáciou vedie k zhoršo-vaniu stavu životného prostredia nielen vrabcov. Hrozbou je aj necitlivé využívanie drevnej biomasy najmä v nížinatej krajine, keï sú odstraòované stromy s dutinami, v ktorých hniezdia vrabce,“ povedal Jozef Ridzoò zo SOS/BirdLife Slo-vensko.

Vrabec domový aj vrabec po¾ný predstavujú bežné druhy vtá-kov a oba patria ku koloritu tradiènej vidieckej krajiny. Kým vrabec domový patrí k druhom, ktoré hniezdia a žijú v bez-prostrednej blízkosti èloveka, na hospodárskych dvoroch èi

priamo v dutých èastiach domov a krov, vrabec po¾ný sa po-èas hniezdenia zväèša èloveku vyhýba. Vrabce po¾né hniezdia v otvorenej nížinatej krajine, ale poèas zimy s ob¾ubou navšte-vujú v kàd¾och aj obývanú krajinu s dostatkom potravy.

Pomoc vrabcom je pod¾a ornitológov ve¾mi jednoduchá. V zimnom období uvítajú vrabce prikrmovanie, ideálne pšeni-cou. Obom vrabèím druhom je možné vyklada vtáèie búdky, èi už v okolí domov, na záhradách pre vrabce domové, ale aj vo vo¾nej krajine pre vrabce po¾né.

Zdroj: TASR

Kniha 4-2015.indb 48 27.3.2015 9:31:38

POĽOVNÉ PSYPOĽOVNÉ PSY (FORMÁT A4, TVRDÁ VÄZBA, 256 STRÁN, 19,90 €)V plnofarebnej publikácii (vo veľkom formáte) autor popisuje históriu vzniku (resp. šlachtenia) a platné štandardy všetkých plemien poľovných psov, ktoré uznáva (prípadne ktoré sú v súčasnosti v schvalovacom procese) Medzinárodná kynologická federácia alebo Americký (či Anglický) Kennel Club.

NOVINKA

210x297 NOVINKA 2014b.indd 1 3.11.2014 14:44

Zapojte sa do projektu prostredníctvom web stránky www.zodpovednaspolocnost.sk

Informujte sa u manažéra projektu na adrese pr@envipak.sk alebo telefonicky na +421 2 333 227 50

ENVI-PAK, a.s., Galvaniho 7/B, 821 04 Bratislavawww.envipak.sk, www.zelenybod.sk

Triedime odpad, chránime životné prostredie

MEDZINÁRODNÝ PROJEKT SPOLOČNOSTI

CIEĽOM PROJEKTUje vzdelávať a informovať zamestnancov organizá-cií, študentov a občanov miest a obcí o správnom zaobchádzaní s odpadom a tým podporovať činnosti v oblasti triedenia odpadu a ochrane životného pro-stredia.

PROJEKT JE ZAMERANÝna zvýšenie vedomostí, zručností a návykov v trie-dením odpadu, na zodpo-vednejšie spotrebiteľské správanie a prístup k pro-strediu, v ktorom žijeme.

ÚSPEŠNÝ ÚČASTNÍK PROJEKTU ZÍSKACertifi kát informujúci o jeho environmentálnej zodpovednosti, informač-né a prezentačné mate-riály, bude propagovaný na web stránke projektu a ďalšie benefi ty.

Triedime odpad, chránime životné prostredie!Triedime odpad, chránime životné prostredie!

zodpovedný

MEDZINÁRODNÝ PROJEKT SPOLOČNOSTI

NEVHADZUJTE:mokrý alebo znečistený papier, asfaltový a dechtový papier, použité plienky a hygienické potreby.

DO MODROU FARBOU OZNAČENÝCH KONTAJNEROV SA VHADZUJÚ:papierové obaly, krabice, kartóny, noviny, časopisy, kancelársky papier, reklamné letáky a pod.

NÁPOJOVÉ KARTÓNY:v prípade, že vo vašej obci sa tieto obaly zbie-rajú, odhadzujte ich do kontajnerov alebo ige-litových vriec na to určených. Nápojové kartó-ny je potrebné pred ich vyhodením vypláchnuť a zmenšiť ich objem napr. zošliapnutím.

DO ŽLTOU FARBOU OZNAČENÝCH KONTAJNEROV PATRIA: PET fľaše od nápojov (ich objem je potrebné najskôr znížiť napr. zošliapnutím, stlačením), kelímky, vrecká, fólie, PLASTOVÉ OBALY zo šampónov, saponátov, tekutých mydiel, aviváže, destilovanej vody, náplní do ostrekovačov, plastové obaly z potravín.

NEPATRIA SEM:novodurové rúrky, obaly od nebezpečných látok, ako napr. motorových olejov, chemikálií, farieb a pod.

DO ČERVENOU FARBOU OZNAČENÝCH KONTAJNEROV PATRIA:kovové obaly, konzervy, kovové výrobky a súčiastky, alobal, nápojové plechovky. Kovové obaly a kovy je taktiež možné odniesť do zberní kovov, príp. do zberných dvorov.

NEPATRIA SEM:kovové obaly kombinované s iným obalom, napr. obaly od zubnej pasty, kovové obaly od farieb a riedidiel.

SME ZODPOVEDNÍ ...

TRIEDIME ODPAD

DO ZELENOU FARBOU OZNAČENÝCH KONTAJNEROV SA VHADZUJÚ:nevratné obaly zo skla od nápojov, sklenené nádoby, tabuľové sklo, sklenené črepy a pod.

NEVHADZUJTE:keramiku, porcelán, autosklo, zrkadlá,TV obrazovky a pod.

www.zodpovednaspolocnost.sk www.envipak.sk

Sme zapojení do medzinárodného projektu ZODPOVEDNÁ SPOLOČNOSŤ. Sme radi, že lepšie informovaní môžeme správne triediť odpad, šetriť prírodné zdroje a prispieť ku krajšiemu okoliu a zdravšiemu životnému prostrediu.

10 ČASOPISOVsa môže zmeniť na krabicu na TV

Z 30-TICH PET FLIAŠmôže byť fl eecová bunda

5 POHÁROVstačí na výrobu vázy

ZO 670 HLINÍKOVÝCHPLECHOVIEKsa môže stať rám na bicykel

Z 2 NÁPOJOVÝCH KARTÓNOVsa dá vyrobiť 1m2 kuchynských utierok

www.zelenybod.sk

PATRIA SEM:nápojové kartóny od mliečnych výrobkov, džúsov a iných nápojov.