1

Mikroorganizmy žijúce s človekom

BAKTÉRIE

- sú jednobunkové organizmy, rozmnožujú sa delením

a) rozkladné baktérie – rozkladajú organické látky na anorganické látky, žijú napr. v hrubom čreve človeka

b) mliečne baktérie – spôsobujú kvasenie mlieka, využívajú sa pri výrobe mliečnych výrobkov: jogurtov,

syrov, tvarohu, ...

c) kvasné baktérie – spôsobujú kvasenie ovocia, využívajú sa napr. pri výrobe octu

d) hľuzkové baktérie – spolunažívajú na koreňoch bôbovitých rastlín

- viažu dusík zo vzduchu, obohacujú pôdu o dusíkaté látky

e) parazitické baktérie – spôsobujú nákazlivé choroby napr. tuberkulóza, týfus

PLESNE a) papleseň štetkovitá – tvorí zelené povlaky napr. na zaváraninách, ovocí, chlebe, pečive

- používa sa na výrobu penicilínu (objaviteľ Alexander Fleming)

b) pleseň hlavičkatá – vytvára biele povlaky na pokazených potravinách

KVASINKY

- sú jednobunkové huby, rozmnožujú sa pučaním

- rozkladajú cukor na alkohol a oxid uhličitý

- používajú sa: a) ako droždie (kvasnice) na kysnutie cesta

b) pri výrobe piva a vína (kvasinka pivná, kvasinka vínna)

Rastliny pestované v záhradách

Cibuľová zelenina: cibuľa, cesnak, (pažítka, pór)

Hlúbová zelenina: kapusta, kel, kaleráb, karfiol, (brokolica)

Koreňová zelenina: mrkva, petržlen, (zeler)

Plodová zelenina: rajčiak, paprika, (uhorka)

Strukoviny: fazuľa, hrach, (šošovica, sója)

Význam zeleniny vo výžive človeka:

Zelenina obsahuje: vitamíny, bielkoviny, vlákninu, minerálne látky.

Niektoré druhy majú liečivé účinky (napr. cibuľa, cesnak).

Ovocné rastliny

Ovocné stromy a kry sa pestujú v sadoch a v ovocných záhradách.

Ovocné stromy

1.) plody malvice majú: jabloň, hruška

2.) plody kôstkovice majú: marhuľa, broskyňa, slivka, čerešňa, (višňa)

Ovocné kry: egreš, ríbezľa – majú plody bobule

Ovocné byliny: jahoda

Šľachtením sa získavajú nové odrody ovocných rastlín.

Význam ovocia pre zdravie človeka:

- obsahuje: vitamíny, minerálne látky, vlákninu

- niektoré má liečivé účinky

2

Včelárstvo, rybárstvo a rybnikárstvo

Včelárstvo sa zaoberá chovom včiel, výrobou medu a vosku.

Včela medonosná

- chová sa v úľoch

- včely žijú v spoločenstve

Skupiny včelieho spoločenstva:

1.) plodná samička = matka – kladie oplodnené vajíčka do buniek plástu

2.) neplodné samičky = robotnice – vytvárajú plásty z vosku; starajú sa o larvy, kŕmia ich; zbierajú peľ

a nektár; tvoria med a vosk.

3.) samčeky = trúdy – oplodňujú matku

Včelí roj je strapcovitý útvar, ktorý vytvoria robotnice okolo matky po vyletení z úľa napr. na konári

stromu.

Vývin včely:

oplodnené vajíčko → larva → kukla → dospelý jedinec

Význam včiel:

1.) opeľujú kvety

2.) včelie produkty: med, vosk, propolis, materská kašička, peľ, včelí jed

Rybnikárstvo sa zaoberá chovom rýb v rybníkoch. Najčastejšie sa chovajú kapor a pstruh.

Rybárstvo sa zaoberá vysádzaním rýb do riek, ochranou rýb a rybolovom.

Význam rýb:

Rybacie mäso obsahuje bielkoviny, vitamíny A a D, je ľahko stráviteľné.

Chovateľsky významné vtáky

Chovateľsky významné vtáky = hydina

- poskytujú: mäso, vajcia, masť, perie

Hrabavá hydina

Kura domáca: mäso, vajcia

Morka domáca: mäso

Vodná hydina

Kačica domáca: mäso, masť

Hus domáca: mäso, masť, perie

Pohlavná dvojtvarosť = odlišnosť samčeka od samičky vonkajšími znakmi.

napr. kohút a sliepka

samica samec mláďa

kura domáca sliepka kohút kurča

morka domáca morka moriak

kačica domáca kačica káčer káča

hus domáca hus gunár húsa

3

Blízki spoločníci človeka

Pes domáci

- má pretiahnutú lebku

- má nevtiahnuteľné pazúry

- má výborný čuch a sluch

- loví honom = korisť naháňa, až kým ju neuštve

Človek využíva psov na rozličné účely:

- spoločenské psy

- lovecké psy

- služobné psy

- pracovné psy

Mačka domáca

- má okrúhlu lebku

- má vtiahnuteľné pazúry

- má výborný zrak a sluch

- loví skokom = striehne na korisť a potom skočí

V domácnosti sa chovajú aj:

- akváriové rybičky

- morča

- škrečok

- andulka (papagájec vlnkovaný)

- kanárik

Chovateľsky významné cicavce Králik domáci

samec samica mláďa

Sviňa domáca kanec prasnica odstavča

Tur domáci býk krava teľa

Koza domáca cap koza kozľa

Ovca domáca baran ovca jahňa

Kôň domáci žrebec kobyla žriebä

Sviňa domáca sa chová ako ošípaná.

Tur domáci sa chová ako hovädzí dobytok.

Vôl = býk, ktorému boli odstránené pohlavné žľazy

Jalovica = krava, ktorá ešte nemala mláďa

Význam chovu chovateľsky významných cicavcov: (dopísať z učebnice)

Nežiaduce živočíchy v domácnosti a pre človeka

Parazit je organizmus, ktorý odoberá živiny z tela iného organizmu – hostiteľa.

Parazity odoberajú hostiteľovi potravu, vylučujú doň jedovaté látky, prenášajú pôvodcov nákazlivých

chorôb, znepríjemňujú mu život.

Vnútorný parazit žije vo vnútri tela hostiteľa.

- pásomnica

- hlísta

- mrľa – žije v hrubom čreve človeka

žijú v tenkom čreve človeka

4

Vonkajší parazit žije na povrchu tela hostiteľa.

- voš

- ploštica

- blcha – živí sa krvou človeka alebo iných cicavcov (pes, mačka)

- moľa – jej larvy znehodnocujú oblečenie

- šváb

- múčiar

- mucha

Zásady ochrany pred vnútornými parazitmi:

(odpísať jednotlivé body z učebnice str. 33)

Nežiaduce cicavce v okolí ľudských obydlí

Hlodavce - majú hlodavé zuby, ktoré im neustále dorastajú a musia si ich obrusovať hlodaním.

Patria sem:

- Myš domová

- Potkan hnedý

Nebezpečenstvo výskytu myší a potkanov v domácnosti - prenášajú nákazlivé choroby!

Spôsoby ochrany pred myšami a potkanmi:

a) biologická ochrana – pes, mačka, dravce, sovy ...

b) mechanická ochrana – pasce

c) chemická ochrana - deratizácia = ničenie hlodavcov chemickými prípravkami

Živočíchy v okolí ľudských sídiel

Bezstavovce žijúce v záhrade alebo sade:

- Slimák záhradný – živí sa rastlinnou potravou

- Mlynárik kapustový – jeho larvy (húsenice) požierajú listy hlúbovej zeleniny

- Obaľovač jablčný - jeho larvy (húsenice) zapríčiňujú „červivosť“ jabĺk

- Osa útočná – poškodzuje ovocie, vyhryzie doň jamky

- Vošky

- Vlnačka krvavá

Spevavé vtáky v okolí domácností:

- Sýkorka belasá, sýkorka bielolíca

- Lastovička domová

- Belorítka domová

- Pipíška chochlatá

- Škorec obyčajný

- Drozd čierny

- Vrabec domový – živí sa rastlinnou potravou aj hmyzom

- Hrdlička záhradná

- Holub domáci

- Stehlík pestrý

Cicavce v okolí ľudských obydlí:

živia sa krvou človeka

znehodnocujú potraviny

vyciciavajú rastlinné šťavy z listov a mladých konárikov,

ktoré potom schnú

živia sa hmyzom

živia sa hmyzom aj rastlinnou potravou

živia sa rastlinnou potravou

5

- Krt podzemný

- Jež bledý

Rastlinná a živočíšna bunka

Bunka je najmenšia stavebná časť všetkých organizmov (okrem vírusov).

Časti rastlinnej bunky:

1.) bunková stena

2.) cytoplazmatická blana *

3.) cytoplazma *

4.) jadro *

5.) vakuoly

6.) chloroplasty

7.) mitochondrie *

Časti živočíšnej bunky:

(označené hviezdičkou)

!!! Živočíšna bunka NEMÁ!!!:

1.) bunkovú stenu

2.) chloroplasty

3.) vakuoly

Význam (funkcia) jednotlivých orgánčekov = organel bunky:

učebnica str. 42 tabuľka – opísať

Vírusy a baktérie

Vírusy - sú najjednoduchšie organizmy na Zemi

- sú nebunkové organizmy – ich telo nemá bunkovú stavbu

- stavba tela vírusu: bielkovinový obal a dedičná informácia

- sú vnútrobunkové parazity – žijú a rozmnožujú sa len vtedy, keď sa dostanú do bunky iného

organizmu

- spôsobujú nákazlivé (infekčné) ochorenia: napr. chrípka, žltačka (zápal mozgových blán, detská

obrna, kiahne, osýpky, AIDS, ...)

Baktérie - sú jednobunkové organizmy

- rozmnožujú sa delením

- stavba bunky baktérie:

1.) bunková stena

2.) cytoplazmatická blana

3.) cytoplazma

- baktérie nemajú jadro! iba vlákno s dedičnou hmotou

- parazitické baktérie spôsobujú nákazlivé ochorenia: napr. angína (zápal stredného ucha, zápal

priedušiek, zápal pľúc, tuberkulóza, tetanus, týfus, salmonelóza, ...)

Predchádzanie (prevencia) šíreniu bakteriálnych a vírusových ochorení:

1.) očkovanie!

2.) dodržiavanie hygieny

3.) správna životospráva

živia sa hmyzom

6

4.) pohyb na čerstvom vzduchu

Jednobunkové organizmy

Jednobunkové organizmy – ich telo tvorí len jedna bunka, ktorá vykonáva všetky životné funkcie -

pohybuje sa, dýcha, prijíma potravu, vylučuje odpadové látky, rozmnožuje sa.

Medzi jednobunkové organizmy patria:

1.) BAKTÉRIE

2.) KVASINKY – jednobunkové huby

3.) JEDNOBUNKOVÉ RASTLINY = RIASY:

a) drobnozrnko

Časti tela:

*Bunková stena

*Cytoplazmatická blana (membrána)

*Cytoplazma

*Jadro

*Chloroplast

b) červenoočko – pohybuje sa bičíkom

c) chlorela

4.) JEDNOBUNKOVÉ ŽIVOČÍCHY = PRVOKY:

a) črievička – pohybuje sa brvami

Časti tela – organely:

*Brvy

*Cytoplazmatická blana (membrána)

*Cytoplazma

*Veľké jadro

*Malé jadro

*Bunkové ústočká

*Potravová vakuola

*Stiahnuteľná vakuola

Rozmnožuje sa delením alebo spájaním.

b) meňavka – pohybuje sa panôžkami

Mnohobunkové organizmy

Mnohobunkové organizmy – ich telo tvorí veľké množstvo buniek.

Stavba tela mnohobunkového organizmu:

A) Mnohobunkový živočích:

7

BUNKA

TKANIVO !!! (napr. nervové, svalové, kostné, krycie, ...)

ORGÁN (napr. mozog, žalúdok, pľúca, oblička, srdce, ...)

SÚSTAVA ORGÁNOV (napr. nervová s., tráviaca s., dýchacia s., vylučovacia s., ...)

ORGANIZMUS - živočích (napr. nezmar, dážďovka, sýkorka, pes, ...)

B) Mnohobunková rastlina:

BUNKA

PLETIVO !!! (napr. krycie, vodivé, delivé, zásobné)

ORGÁN (napr. koreň, stonka, list, kvet, plod, semeno)

ORGANIZMUS - rastlina (napr. papraď, javor, púpava, ...)

Tkanivo je skupina živočíšnych! buniek, ktoré majú rovnaký tvar a rovnakú funkciu. Pletivo je skupina rastlinných! buniek, ktoré majú rovnaký tvar a rovnakú funkciu.

Stavba tela nekvitnúcich rastlín

Stavba tela machu:

- pakorienok

- pabyľka

- palístky

- stopka

- výtrusnica s výtrusmi

Stavba tela paprade:

- koreň

- podzemok (podzemná stonka)

- listy - sú lievikovite usporiadané. Na spodnej strane listov sú výtrusnice s výtrusmi, mladé listy sú

špirálovite stočené.

Machy a paprade sa rozmnožujú výtrusmi.

Stavba tela kvitnúcich rastlín

Kvitnúca rastlina:

- koreň

- stonka

- listy

- kvety

8

- plody so semenami

Koreň

Stavba koreňa:

- pokožka

- dužina

- cievne zväzky

- koreňové vlásky

Význam koreňa:

1.) upevňuje rastlinu v pôde

2.) prijíma vodu s rozpustenými anorganickými látkami

3.) niektoré rastliny sa ním nepohlavne rozmnožujú

Typy koreňov:

- zväzkovitý koreň

- hlavný koreň s bočnými koreňmi

Stonka

Stonka drevín

Dreviny majú drevnatú stonku.

Stonku dreviny tvoria:

- kmeň - koruna - tvoria ju konáre

Vnútorná stavba:

- kôra

- lyko

- drevo

Letokruhy – prírastky bledého (jar) a tmavého (leto) dreva. Podľa nich sa určuje vek stromu.

Púčiky – vrcholové

- bočné: listové, kvetné, zmiešané

Stonka bylín

Byliny majú dužinatú stonku.

Vnútorná stavba:

- pokožka

- dužina

- cievne zväzky

Cievny zväzok:

- lyková časť

- drevná časť

Cez cievne zväzky prúdia rozpustené látky z koreňa do listov a z listov do koreňa.

9

Drevná časť – drevo – anorganické látky z koreňa do listov

Lyková časť – lyko – organické látky z listov do koreňa

Význam stonky:

1.) vyrastajú z nej listy, kvety, plody so semenami

2.) prúdia v nej rozpustené látky dvoma smermi

3.) spája koreň a listy

4.) niektoré rastliny sa ňou nepohlavne rozmnožujú

Typy dužinatých stoniek:

- byľ – olistená stonka

- steblo – dutá, článkovaná, spevnená kolienkami

- stvol – neolistená stonka, s prízemnou ružicou listov

- podzemok – podzemná stonka

List

Vonkajšia stavba listu:

- stopka

- čepeľ

- žilnatina

Vnútorná stavba listu:

- pokožka

- bunky listu (dužina)

- cievne zväzky

- prieduchy

Význam prieduchov:

- prijímanie oxidu uhličitého a kyslíka

- vylučovanie oxidu uhličitého a kyslíka

- vyparovanie nadbytočnej vody

FOTOSYNTÉZA je premena anorganických látok – oxidu uhličitého a vody na organické látky – cukry,

pričom sa do ovzdušia uvoľňuje kyslík.

Prebieha v chloroplastoch listov pôsobením slnečnej energie.

oxid uhličitý + voda → cukor + kyslík

DÝCHANIE - rastlina prijíma (zo vzduchu) kyslík a vylučuje (do vzduchu) oxid uhličitý a vodu (= vodnú

paru).

Význam listu:

- prijímanie živín (oxidu uhličitého) zo vzduchu

- dýchanie (prijímanie kyslíka zo vzduchu)

- prebieha v nich fotosyntéza

- vytvárajú sa v nich organické látky

- vyparovanie nadbytočnej vody

- niektoré rastliny sa nimi nepohlavne rozmnožujú

Rastlina prijíma Rastlina vylučuje do ovzdušia

Fotosyntéza oxid uhličitý, voda kyslík

Dýchanie kyslík oxid uhličitý, voda

10

Listy:

- jednoduché

- zložené

Postavenie listov na stonke:

- striedavé

- protistojné

- praslenové

- prízemná ružica listov

Kvet

Stavba kvetu:

1.) kvetný obal

2.) rozmnožovacie orgány

Kvetný obal:

1.) okvetie alebo

2.) kalich a koruna

Rozmnožovacie orgány:

1.) tyčinka – samčí rozmnožovací orgán – sú v nej peľové zrnká

2.) piestik – samičí rozmnožovací orgán – sú v ňom vajíčka

Opelenie je prenesenie peľových zrniek z tyčiniek na piestik.

Oplodnenie je splynutie samčej pohlavnej bunky – peľového zrnka so samičou pohlavnou bunkou –

vajíčkom.

Po oplodnení vznikne:

1.) z piestika plod

2.) z oplodneného vajíčka semeno

Časti tyčinky:

- peľnica

- nitka

Časti piestika:

- blizna

- čnelka

- semenník

Súkvetie je skupina viacerých kvetov vyrastajúcich na jednej spoločnej stonke.

Typy súkvetí:

- strapec

- okolík

- klas

- jahňada

- hlávka

- úbor

Plod a semeno

Stavba plodu:

1.) oplodie

11

2.) semeno

Dužinatý plod - má dužinaté oplodie

napr. kôstkovica, malvica, bobuľa

Suchý plod – má suché oplodie

Suché pukavé plody:

a) tobolka

b) struk

c) šešuľa

Suché nepukavé plody:

a) zrno

b) oriešok

c) nažka

Stavba semena:

1.) osemenie (šupka)

2.) klíčne listy

3.) zárodok: základ koreňa, základ stonky, základ listov

Význam plodu a semena:

- v plodoch sú uložené semená

- semenami sa rastliny rozmnožujú

- mnohé plody a semená sú potravou pre živočíchy a človeka

Rastlinné telo ako celok

Vyživovacie orgány rastliny:

- koreň

- stonka

- listy

Rozmnožovacie orgány rastliny:

- kvety

- plody

- semená

Rastlina prijíma živiny:

a) listami - oxid uhličitý zo vzduchu

b) koreňom - minerálne látky z pôdy

Rastlina dýcha (= prijíma kyslík a vylučuje oxid uhličitý) listami.

Rastlina prijíma vodu koreňom.

Rastlina vyparuje nadbytočnú vodu listami.

Orgány, cez ktoré prúdia látky v rastline: koreň → stonka → listy

12

Huby s plodnicou

Stavba tela huby s plodnicou:

Na spodnej strane klobúka sú lupene alebo rúrky.

Na lupeňoch a v rúrkach sú výtrusnice s výtrusmi.

Huby, ktoré majú výtrusnice na lupeňoch:

- pečiarka ovčia - jedlá

- muchotrávka zelená - jedovatá

- muchotrávka červená - jedovatá

- bedľa vysoká - jedlá

- plávka zelená - jedlá

- rýdzik kravský – nejedlá

- hodvábnica veľká – jedovatá

- pečiarka poľná – jedlá

- tanečnica poľná - jedlá

Huby, ktoré majú výtrusnice v rúrkach:

- hríb dubový - jedlá

- masliak obyčajný - jedlá

- kozák brezový – jedlá

- hríb satanský – jedovatá

Iné huby a lišajníky

KVASINKY

- jednobunkové huby

- rozmnožujú sa pučaním

Stavba tela kvasinky:

- bunková stena

- cytoplazmatická blana

- cytoplazma

- jadro

- vakuola

- mitochondrie

13

Patria sem:

- kvasinka pivná

- kvasinka vínna

PLESNE

- mnohobunkové huby bez plodníc

- rozmnožujú sa výtrusmi

Stavba tela plesne:

- podhubie

- výtrusnica s výtrusmi

Patria sem:

- pleseň hlavičkatá

- papleseň štetkovitá

LIŠAJNÍKY (= spolužitie dvoch organizmov – huby s riasou)

Stavba tela:

- hubové vlákna

- jednobunkové zelené riasy

Rozmnožujú sa odlomenými časťami tela, ktoré dorastajú.

Patria sem:

- diskovka bublinatá

- diskovník múrový

- zemepisník mapovitý

- dutohlávka sobia

Drobné vodné živočíchy –

PŔHLIVCE

Nezmar hnedý

Stavba tela:

- nožný disk – prichytenie sa o podklad (rastliny, kamene)

- vonkajšia vrstva buniek – tvorí povrch tela

- vnútorná vrstva buniek – vystiela tráviacu dutinu

- ústny a vyvrhovací otvor – prijímanie potravy a vylučovanie nestrávených zvyškov

- tráviaca dutina - trávenie (rozkladanie) potravy

- ramená – posúvanie potravy do ústneho otvoru

- pŕhlivé bunky – omráčenie alebo usmrtenie koristi

- púčik – nepohlavné rozmnožovanie

Dýcha celým povrchom tela.

Nervová sústava je rozptýlená – nervové bunky sú rovnomerne rozptýlené po celom tele medzi obidvoma

vrstvami buniek.

Rozmnožovanie:

a) v lete nepohlavne – pučaním

b) na jeseň pohlavne – splynutím samčej pohlavnej bunky – spermie so samičou pohlavnou bunkou –

vajíčkom

14

Je obojpohlavný živočích – jeden jedinec tvorí samčie aj samičie pohlavné bunky.

Regenerácia - schopnosť obnovovať poškodené alebo stratené časti tela.

Povrch tela: vonkajšia vrstva buniek

Oporná sústava: –––––––

Pohybová sústava: svalové bunky

Dýchacia sústava: dýcha celým povrchom tela

Tráviaca sústava: ústny a vyvrhovací otvor, tráviaca dutina

Vylučovacia sústava: ústny a vyvrhovací otvor

Obehová sústava: –––––––––

Nervová sústava: rozptýlená

Zmyslové orgány: –––––––––

Rozmnožovanie:

a) nepohlavné – pučanie

b) pohlavné

- je obojpohlavný živočích

Vývin: priamy (oplodnené vajíčko → malý nezmar)

Vnútorné parazity –

PLOSKAVCE a HLÍSTOVCE

PLOSKAVCE

* Pásomnica dlhá

- žije v tenkom čreve človeka

- potravu prijíma celým povrchom tela

- je obojpohlavný živočích

Stavba tela:

- hlavička s prísavkami

- články

Vývin pásomnice: (str. 80 obr. 241!!!!!)

vajíčko → larva → uhor → dospelý jedinec

Medzihostiteľ pásomnice – ošípané alebo hovädzí dobytok

Hostiteľ pásomnice - človek

Možnosť nákazy pásomnicou:

- nedostatočne tepelne upraveným bravčovým alebo hovädzím mäsom

HLÍSTOVCE

* Hlísta detská (škrkavka)

- žije v tenkom čreve človeka

- prijímanie potravy: ústny otvor → tráviaca rúra → análny otvor

- má oddelené pohlavie – samček a samička

- pohlavná dvojtvarosť- odlišnosť samčeka od samičky

Vývin hlísty: (str. 81 obr. 245!!!!!)

vajíčko → larva → dospelý jedinec

15

Možnosť nákazy hlístou:

- neumytou zeleninou alebo ovocím

* Mrľa ľudská

- žije v hrubom čreve človeka

- má oddelené pohlavie

- samička v noci kladie vajíčka v okolí konečníka, čo spôsobuje svrbenie

Živočíchy so schránkou -

MÄKKÝŠE

ULITNÍKY

- schránka - ulita

Slimák záhradný

Stavba tela:

1.) Hlava: - ústny otvor

- oči na dlhších tykadlách

- kratšie tykadlá – na hmat a čuch

2.) Svalnatá noha

3.) Vnútornostný vak – sú v ňom uložené vnútorné orgány

4.) Ulita – na vnútornej strane ulity je plášť

Povrch tela: pokožka, ktorá vylučuje hlien

Pohybová sústava: svalnatá noha

Dýchacia sústava: pľúcny vak

Tráviaca sústava: ústny otvor, drsný jazýček, črevo, pečeň, análny otvor

Vylučovacia sústava: vylučovací kanálik

Obehová sústava:

- je otvorená – telová tekutina sa v tele voľne rozlieva!

- tvoria ju: srdce, cievy, telová tekutina

Nervová sústava: tvoria ju nervové uzliny

Zmyslové orgány: oči, tykadlá

Rozmnožovanie:

- rozmnožuje sa pohlavne

- je obojpohlavný živočích

- má obojpohlavnú žľazu – tvoria sa v nej vajíčka aj spermie

- párenie! – slimáky si vymieňajú spermie

Vývin: priamy (oplodnené vajíčko → malý slimák)

LASTÚRNIKY

- schránka – dve lastúry

Škľabka veľká

Stavba tela:

1.) Svalnatá noha

2.) Vnútornostný vak

3.) dve lastúry - na vnútornej strane lastúr je plášť

Pohybová sústava: svalnatá noha

Dýchacia sústava: žiabre

16

Tráviaca sústava: prijímací otvor, ústny otvor, tráviaca rúra, vyvrhovací otvor

Obehová sústava: je otvorená

Nervová sústava: tvoria ju nervové uzliny

Vývin: nepriamy (oplodnené vajíčko → larva → dospelý jedinec)

Živočíchy s obrúčkami –

OBRÚČKAVCE

- ich telo tvoria články = obrúčky

Dážďovka zemná

Stavba tela:

1.) články = obrúčky, na každom článku má 4 páry štetiniek

2.) opasok – v prednej časti tela; vylučuje sliz, ktorým sú obalené oplodnené vajíčka

Povrch tela: pokožka, ktorá vylučuje sliz

Pohyb. s.: svaly a štetinky; pohybuje sa sťahovaním a uvoľňovaním svalov

Dých. s.: dýcha celým povrchom tela

Tráv. s.: tráviaca rúra - ústny otvor, črevo, análny otvor

Vyluč. s.: vylučovacie kanáliky v tvare lievikov

Obeh. s.: zatvorená! – krv prúdi len v uzavretých cievach - chrbtovej a brušnej

Nerv. s.: rebríčková! - nervové uzliny spojené nervovými vláknami, ktoré pripomínajú rebrík

Rozmnož.:

- rozmnožuje sa pohlavne

- je obojpohlavný živočích

- párenie! – vymieňajú si spermie

Vývin: priamy (oplodnené vajíčko → malá dážďovka)

Živočíchy s článkovaným telom –

ČLÁNKONOŽCE

- telo aj končatiny majú zložené z článkov

Článkonožce sa delia na tri skupiny:

1.) pavúkovce

2.) kôrovce

3.) hmyz

Pavúkovce

Križiak obyčajný

Stavba tela:

1.) hlavohruď: - osem očí

- klepietka – je v nich jedová žľaza

- hmatadlá

- štyri páry končatín

2.) bruško – na konci sú snovacie bradavice

Dých. s.: pľúcne vačky!

Tráv. s.: tráviaca rúra – ústny otvor, črevo, análny otvor

Obeh. s.: otvorená!; má rúrkovité srdce

Nerv. s.: rebríčková

17

Rozmnož.:

- rozmnožuje sa pohlavne

- má oddelené pohlavie

Vývin: priamy (oplodnené vajíčko → malý pavúk)

Križiak má mimotelové trávenie! = do siete chytí hmyz. Usmrtí ho jedom z jedovej žľazy. Obalí ho

pavučinou. Vpustí do neho tráviace šťavy, ktoré rozložia obsah tela hmyzu. Rozložený obsah tela vycicia.

Kôrovce

Rak riečny

Stavba tela:

1.) hlavohruď: - ústny otvor

- oči

- dlhšie tykadlá – na hmat

- kratšie tykadlá – na čuch

- 1. pár končatín = klepetá – na lovenie potravy a na obranu

- 2., 3., 4. a 5. pár končatín – na pohyb

2.) bruško – na konci je chvostová plutvička – na pohyb dozadu

Povrch tela: pancier – tvorí vonkajšiu kostru; počas rastu ho zvlieka

Pohyb. s.: svaly upínajúce sa na vonkajšiu kostru

Dých. s.: žiabre!

Tráv. s.: tráviaca rúra: ústny otvor, (žalúdok, pečeň), črevo, análny otvor

Obeh. s.: otvorená

Nerv. s.: rebríčková

Rozmnož.:

- rozmnožuje sa pohlavne

- má oddelené pohlavie

Vývin: priamy (oplodnené vajíčko → malý rak)

Hmyz

Koník čiarkovaný

Stavba tela:

1.) Hlava: - ústne orgány

- 1 pár tykadiel

- zložené oči

2.) Hruď: - 2 páry krídel

- 3 páry končatín

3.) Bruško

Povrch tela: pokožka spevnená chitínom – tvorí vonkajšiu kostru

Pohyb. s.: svaly upínajúce sa na vonkajšiu kostru

Dých. s.: vzdušnice!

Tráv. s.: tráviaca rúra – ústny otvor, žalúdok, črevo, análny otvor

Vyluč. s.: vejárovité trubičky

Obeh. s.: otvorená; má trubicovité srdce

Nerv. s.: rebríčková

Rozmnož.:

- rozmnožuje sa pohlavne

- má oddelené pohlavie

18

Vývin:

- nepriamy s neúplnou premenou: oplodnené vajíčko → larva → dospelý jedinec

(napr. koník, vážka)

- nepriamy s úplnou premenou: oplodnené vajíčko → larva → kukla → dospelý jedinec

(napr. motýle, včely ...)

Ústne orgány hmyzu: (str. 89 obr. 272!)

1.) hryzavé (chrúst)

2.) lízavé (včela)

3.) bodavo-cicavé (komár)

4.) cicavé (motýľ)

Končatiny hmyzu: (str. 89 obr. 273!)

1.) skákanie – tretí najsilnejší pár končatín (koník)

2.) lezenie po hladkých plochách – priľnavé vankúšiky (mucha)

3.) prichytávanie sa vo vlasoch – zahnuté pazúriky (voš)

4.) zber peľu – chĺpky a košíčky (včela)