METODICKO-PEDAGOGICKÉ CENTRUM V PREŠOVE

Soňa Slavkayová

PROJEKTOVÁ METÓDA V ŠKOLSKOM KLUBE

- 2005 -

OBSAH

Predhovor .......................................................................................................... 3 Úvod .................................................................................................................. 4 1 Projektová metóda - inovácia vo výchovno-vzdelávacom procese ......... 5 1.1 Z dejín projektovej metódy ............................................................ 5 1.2 Princípy projektovej metódy .......................................................... 6 1.3 Druhy projektov, kroky projektovania ............................................ 7 1.4 Prednosti a úskalia projektovej metódy ........................................ 10 1.5 Projektová metóda vo výtvarnej výchove ..................................... 11 2 Program Krok za krokom nadácie Škola dokorán .................................. 12 2.1 Charakteristika programu Krok za krokom ................................... 12 2.2 Filozofické zdroje programu Krok za krokom ............................... 12 2.3 Ciele, prostriedky a činnostné pojmy

programu Krok za krokom ............................................................ 13 3 Aplikácia projektovej metódy vo výtvarnej zložke

v školskom klube detí ............................................................................. 17 3.1 Výtvarná záujmová činnosť žiakov v školskom klube detí ........... 17 3.2 Využitie projektovej metódy vo výtvarnej záujmovej činnosti

v školskom klube detí v projekte Škola stromu ............................ 18 3.2.1 Realizácia námetov z I. projektového radu

Krása jarných kvetov stromov (návrh na scénu) ............... 23 3.2.2 Realizácia námetu z I. projektového radu

Zvieratká ľúbia stromy (učebná pomôcka) ........................ 24 3.2.3 Realizácia námetu z II. projektového radu

Slniečko (návrh na scénu) ......... ........................................ 26 3.2.4 Realizácia námetu z III. projektového radu

Jesenné hry detí (ilustrácia príbehu) ................................. 28 3.2.5 Realizácia námetu z III. projektového radu

Šarkan (dekoratívna práca, výzdoba školy) ...................... 30 3.2.6 Realizácia námetu z III. projektového radu

Vtáčia búdka (opracovanie dreva, výroba krmidla) ............ 31 3.2.7 Realizácia námetu z III. projektového radu

Čaro jesenných listov (výzdoba triedy) .............................. 31 3.2.8 Realizácia námetu zo IV. projektového radu

Letokruhy - Môj život ako život stromu (výstava) ............... 32 Záver ................................................................................................................ 36 Zoznam bibliografických odkazov ..................................................................... 38

2

Predhovor

Vo svojej práci sa snažím predstaviť projektovú metódu ako jednu z tých metód, ktoré umožňujú prirodzene rozvíjať osobnosť žiakov vo všetkých oblastiach. Výsledný efekt použitia tejto metódy v školskom klube detí ma zaujal natoľko, že sa s ňou chcem podeliť aj s ostatnými kolegami pracujúcimi v oblasti výchovy mimo vyučovania. Práca v školskom klube detí, kde pracujem už niekoľko rokov, môže prostredníctvom tejto metódy plne nadväzovať na vyučovací proces a kvalitatívne i kvantitatívne ho obohacovať.

Základná škola, v ktorej pôsobím ako vychovávateľka školského klubu detí, je zapojená do programu nadácie Škola dokorán, v ktorej sa realizuje program Krok za krokom. To mi poskytuje mnoho príležitostí, presvedčiť sa o nutnosti zmeny v myslení učiteľov, o potrebe využitia nových inovačných metód vo výchove a vzdelávaní. Preto aj hlavnými zdrojmi informácií, s ktorými som pracovala vo svojej záverečnej práci, boli interné materiály nadácie Školy dokorán.

Zorientovať sa v problematike mi nemalou mierou pomohla moja kolegyňa, Mgr. Natália Gaalová, ktorá je lektorkou nadácie Škola dokorán a ktorej chcem aj touto cestou poďakovať. Jej odborná spolupráca bola a naďalej ostáva veľkým prínosom v mojom profesionálnom živote.

Po prvýkrát som sa bližšie s pojmom projektová práca stretla na Okresnom metodickom zasadnutí vychovávateliek, kde nás s touto metódou prostredníctvom tvorivej dielne zoznámila Mgr. Kučinská. Vďaka nej, som sa tejto metóde stále viac venovala a využívala ju vo svojej činnosti. Týmto sa jej chcem poďakovať za pomoc a prospešné rady, ktoré mi veľmi pomohli pri spracovávaní tejto príručky.

3

Úvod

„Učiť znamená viesť od veci známej k veci neznámej. A viesť, znamená činnosť miernu a nie násilnú, plnú lásky a nie nenávisti. Lebo ak niekoho chcem viesť, nenaháňam ho, nestrkám ho, neváľam sa s ním po zemi a netrasiem ním. Vezmem ho jemne za ruku a idem s ním, alebo na voľnej ceste kráčam pred ním a lákam ho, aby išiel za mnou.“ J. A. Komenský

V živote dnešného človeka je riešenie problémov každodennou činnosťou. Dnešná uponáhľaná doba však núti človeka riešiť tieto problémy dynamicky, flexibilne a naviac v časovej tiesni. Na riešenie problému je človek niekedy sám, inokedy je členom kolektívu, ktorý mu pomáha ho riešiť. Naučiť sa umeniu riešiť problémy, sa učíme už od detstva. A práve výchova poskytuje priestor, v ktorom učiteľ, či vychovávateľ môže umelo nastoľovať problém a jeho riešenie zveriť s úplnou vážnosťou do rúk svojim žiakom. Projektová metóda umožňuje v plnom rozsahu veci, zákonitosti a vzťahy rozložiť na drobnú skladačku, v útrobách ktorej žiak nájde možnosti riešenia problému.

To bol aj dôvod, pre ktorý som sa rozhodla napísať záverečnú prácu, na základe ktorej vznikla aj predložená metodická príručka. Cieľom každej edukačnej činnosti by malo byť obohacovanie žiakov o nové skúsenosti, rozvíjanie ich schopností a zručností. Je to proces spoluutvárania človeka, ktorý bude tvoriť v živote zmysluplné veci v prospech celej spoločnosti.

Publikácia vznikla na podnet metodicko-pedagogického centra v Prešove ako námet pre učiteľov a vychovávateľov, ktorí chcú učiť a vzdelávať po novom. Ponúka širokej pedagogickej societe možnosť zapojiť žiaka do procesu sebakreovania, sebarealizácie a sebastrednej komunikácie s okolím. Rola učiteľa sa v projektovej výučbe stáva skutočne inou, učiteľ sa z „dominátora“ stáva facilitátorom, čím sa približuje ku svojim žiakom, vnímajúcim ho skôr ako radcu a priateľa ako svojho priameho nadriadeného. Pritom ale nestráca svoju prirodzenú autoritu, ba naopak, upevňuje si ju.

Čitateľovi prajem veľa hodnotných zážitkov a inšpirujúcich chvíľ strávených pri čítaní mojej publikácie.

autorka

4

1 PROJEKTOVÁ METÓDA - INOVÁCIA VO VÝCHOVNO-VZDELÁVACOM PROCESE

1.1 Z dejín projektovej metódy

Projektová metóda zažila svoju predpremiéru v roku 1908 v Massachusets na vyššej poľnohospodárskej škole. R. W. Stimson tu po prvýkrát použil termín „home project“ pre mimoškolskú činnosť študentov.

Zlatý vek projektovej metódy však otvoril v roku 1918 William Heard Killpatrick, profesor učiteľského kolégia Kolumbijskej univerzity v New Yorku, svojím článkom The Project Metod. S jeho menom je táto metóda spájaná aj naďalej. (Valenta, J. - Kasíková, H. et al., 1993, s. 4)

V sedemdesiatych rokoch si mnohí učitelia u nás začali uvedomovať, že medzi deťmi narastá povrchný vzťah k svetu a ľahostajnosť v medziľudských vzťahoch. Preto sa snažili dotýkať nielen podoby vecí, ale predovšetkým súvislostí, prostredníctvom ktorých by bolo možné okolitému svetu porozumieť a získať k nemu hlbší vzťah. (Roeselová, V., 1997, s. 28)

Títo učitelia ponúkali svojim žiakom také témy, ktoré ich nútili premýšľať, nazerať na tieto témy z viacerých pohľadov. Tým vlastne vznikala vo výtvarnej výchove nová metóda, projektová metóda. Takouto metódou mohli u žiakov rozvíjať ich osobnú aktivitu, myslieť tvorivo a tiež sa voľne vyjadrovať, uvažovať o názoroch druhých, vážiť si postoje, stanoviská, viesť ich k zodpovednosti, vzťahu k iným, k prírode a vôbec k sebe a k životu.

Podľa Věry Roeselovej to boli Hana Dvořáková a Leonid Ochrymčuk, ktorí koncom sedemdesiatych rokov predložili na brnenskej katedre výtvarnej výchovy svojim študentom požiadavku dôsledne koncipovanej výučby. V tej istej dobe dospel Igor Zhoř, ktorý v osemdesiatych rokoch viedol skupinu amatérskych výtvarníkov, k projektovému vyučovaniu. K tvorbe zreťazených úloh dospela tiež Karla Cikánová, ktorá v prostredí základnej školy neriešila veľké celky, ale volila si pre každý školský rok niekoľko nosných výtvarných tém. V Bratislave na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, mladí absolventi strednej výtvarnej školy z ateliéru Rudolfa Filu, prinášali žiakom myšlienky svojho učiteľa. Predovšetkým to boli Ladislav Čarný, Daniel Fisher a Ján Mudroch.

V českých a moravských školách sa učitelia pokúšali námet alebo výtvarný problém rozvíjať v krátkych projektových radoch výtvarnej práce. V tvorbe niektorých pedagógov sa neskôr tieto projektové rady skladali do projektov. Boli to predovšetkým Zdislava Holomíčková, Jan Nevan, Lenka Jeřábková a Jana Ulrichová.

5

Táto projektová metóda, projektové vyučovanie má korene v pedagogike dvadsiatych a tridsiatych rokov. O desiatky rokov neskôr sa projektové vyučovanie objavilo v niektorých západných krajinách, kde stavalo na previazaní rôznych vzdelávacích predmetov vrátane výtvarnej výchovy. (Roeselová, V., 1997, s. 30) 1.2 Princípy projektovej metódy Projektová metóda pracuje podľa Josefa Valentu, Hany Kasíkovej a i. na týchto základných princípoch: 1. Zreteľ k potrebám a záujmom dieťaťa:

Škola, ktorá sa snaží čo najviac priblížiť potrebám a záujmom svojich žiakov, má určitú obdobu projektov vo svojom programe. V nich sa realizuje detská potreba stretávania sa so svetom, potreba nových skúseností, poznatkov a schopností a potreba vlastnej zopdovednosti za prácu.

2. Zreteľ k aktuálnej situácii: Umocňuje ju hlavne princíp „otvorenia školy“ - otvorenie poznania, ľuďom, sebe. Podnety, s ktorými sa pracuje v projektoch sú aktuálne tým, že pracujú v zmysle „teraz a tu“. Prichádzajú z blízkeho i širšieho spoločenského života. Na niektorých školách je zvykom, že do projektu je zapojené širšie okolie, vrátane pomoci s prípravou a materiálovým zabezpečením (rodičia, ale vlastne všetci ľudia, ktorí majú deťom čo povedať).

3. Interdisciplinarita: Namiesto izolovaných poznatkov a zručností, ktoré so sebou často nesie predmetové vyučovanie, ponúkajú projekty celistvé poznanie. V projekte sa môžu vzájomne prepojiť a vzájomne obohatiť tie disciplíny, ktoré boli tradične považované za oddelené, sebe vzdialené.

4. Sebaregulácia pri učení: Projekt je predovšetkým podnikom žiakov, ako hovorí S. Vrána, a to aj vtedy, ak s ním prichádza do vyučovania učiteľ. Učiteľská rola sa v projektovom vyučovaní mení z role riadiacej na konzultačnú, riadiace aktivity sa presúvajú na žiaka samotného. Projekty ponúkajú celkom prirodzene možnosť učiť sa učiť, koniec koncov sa dá tiež realizovať projekt zameraný na vlastné učenie - Ako viesť svoje učenie.

5. Orientácia na produkt: Projekt mieri čo najviac k životu, kde práca, činnosť prináša tiež produkt a potvrdzuje tak zmysel učenia. Preto projektové vyučovanie vyžaduje tiež dokumentáciu projektu a výsledkov učenia, ich prezentáciu pre školu i mimo školy (nástenky, projektové mapy, foto a video dokumentácie, vyrobené predmety a pod.).

6

6. Skupinová realizácia Sociálna psychológia 2. polovice 20. storočia potvrdila význam sociálneho učenia a učenia v skupine, a to tak pri rozvoji sociálnych vlastností jedinca, tak vo výkonnosti detí v zmysluplnej tímovej práci.

7. Spoločenská relevantnosť Projektové vyučovanie môže byť jedným z mostov prepojujúcich školy so životom obce i širšej verejnosti. (Valenta. J., - Kasíková. H., et al. 1993, s. 9)

1.3 Druhy projektov, kroky projektovania

V úvode tejto časti sa vrátim k Williamovi Heard Killpatrickovi, s menom ktorého je v roku 1918 spájaný zlatý vek projektovej metódy. Ako vlastne on sám definuje projektovú metódu? „Projekt je celkom určite a jasne navrhnutá úloha, ktorú môžeme predložiť žiakom tak, aby sa mu zdala životne dôležitá tým, že sa blíži skutočnej činnosti ľudí v živote“, hovorí sám Killpatrick a ukazuje prakticky na utilitárny charakter projektu.

Iný Američan J. F. Hosic dosť zovšeobecňuje obsah pojmu, keď tvrdí: „Výraz projektová metóda môžeme použiť v učení vtedy, keď indivíduum či skupina pojme zámer, ktorého uskutočnenie navodzuje zmeny v jeho (ich) vedomostiach, zručnostiach, zvykoch či vzťahoch.“

Tretia definícia uvádzaná českým profesorom R. Žantom zase tvrdí: „Projekt je účelne organizovaný súhrn myšlienok zoskupených okolo dôležitého strediska praktických vedomostí, smerujúcich k určitému cieľu.“ (Valenta, J. - Kasíková, H., et al., 1993, s. 4) Ak zhrnieme, čo predstavuje projektová metóda podľa predošlých definícií, tak táto metóda navodzuje: - cielenú učebnú činnosť, premyslenú a organizovanú, - vyhovuje potrebám a záujmom žiakov, ale tiež pedagogickému organizovaniu

učiteľa prípadne oboch, - činnosť koncentrovanú okolo určitej základnej idey, - navodzuje činnosť zameranú prakticky a smerujúcu k použiteľnosti v živote, - činnosť prinášajúcu zmeny v celku osobnosti žiaka, zvlášť cestou skúseností, - činnosť, za ktorú žiak (žiaci) preberá (preberajú) zodpovednosť. (Valenta, J. - Kasíková, H., et al., 1993, s. 5)

Pre projektovú metódu je teda najtypickejšie riešenie problému, s ktorým sa žiaci musia vysporiadať, pomocou rôznych poznávacích aktivít. Tie môžu mať rôznu podobu, napr. heuristickú, experimentálnu, manuálnu atď. Tento problém môžeme nastoľovať vo forme jednej alebo viacerých otázok.

Problém je tu miestom zhustenia, koncentrácie učiva, ktoré bude osvojené prostredníctvom projektovej metódy. Tento základný problém však musí byť

7

obklopený čiastkovými problémami - krokmi, ktoré dávajú predpoklad na vyriešenie tohto základného problému. Preto môžeme projektovú metódu chápať aj ako problémovú metódu. Druhy projektov Sám Killpatrick rozlišuje projekty podľa účelu takto: 1. Projekt, ktorý sa snaží - „to embody some idea or plan in external form“ - teda

vteliť myšlienku či plán do vnútornej formy. 2. Projekt zameriavajúci sa k estetickej skutočnosti (napr. pantomimizácia

obrazu). 3. Projekt usilujúci sa - „to solve some problem“ - čiže rozriešiť problém. 4. Projekt vedúci k získaniu zručnosti (napr. klásť otázky). J. F. Hosic rozlišuje projekty takto: 1. problémové, 2. konštruktívne, 3. hodnotiace, 4. drilové.

Ďalej môžeme podľa Josefa Valentu, Hany Kasíkovej a i., rozlišovať projekty podľa navrhovateľov, podľa miesta realizácie, podľa počtu žiakov zapojených do projektu, podľa množstva času stráveného nad projektom, podľa veľkosti projektu a pod. Podľa navrhovateľov: - spontánne - teda žiacke, detské, vyrastajúce z potrieb a záujmov detí, - umelo pripravené a vnesené do práce učiteľom, vychovávateľom, lektorom, - a medzityp vychádzajúci z pozície jednej, ale pozíciou druhou výrazne

korigovaný . Podľa miesta realizácie projektu ich môžeme deliť na: - školské - prebiehajú vo výchovnej inštitúcii v rámci času k tomu určenému, - domáce - teda opak predchádzajúceho, - a opäť spojené, pretože typy projektov môžu na seba dobre nadväzovať. Podľa počtu žiakov: - projekty individuálne, - projekty kolektívne, ktoré môžu byť: - skupinové, - triedne, - ročníkové , - viacročníkové, - celoškolské,

- a opäť hybrid umožňujúci spojiť spoločné aktivity s individuálnymi.

Podľa množstva času: krátke projekty a dlhé projekty.

8

Delenie podľa veľkosti: - projekty tzv. malé, - projekty veľké. Ďalej môžu byť projekty organizované: - v rámci jedného predmetu, - v rámci príbuzných predmetov, - mimo výučby predmetov, - namiesto výučby predmetov (Valenta, J. - Kasíková, H, et al., 1993, s. 5). Hlavné kroky projektovania Podľa Killpatricka sú štyri:

a) zámer, b) plán, c) realizácia, d) hodnotenie.

ZÁMER Pri zámere rozlišujeme dve roviny: 1. samotný podnet, ktorý hrá špecifickú úlohu pri spontánnych projektoch (nálada,

náhoda, záujem, špecifická motivácia atď.) a inú úlohu pri učiteľských projektoch (ujasnenie cieľov, znalosť detí, pedagogickú situáciu atď.),

2. formuláciu východiska, jadra problému, teda „o čo vlastne pôjde“. PLÁNOVANIE

Plánovanie znamená vytýčenie základných otázok či tém, určenie typu činnosti a prostriedkov vzťahujúcich sa k odpovediam na otázky, či k práci na témach, rozdelenie rolí a úloh skupinám či jednotlivcom, vytvorenie časového rozvrhu atď. Plánovať by mali predovšetkým deti, učiteľ však sleduje, či plány zodpovedajú ich možnostiam, ukazujú cestu k novým problémom a projektom, motivujú a podnecujú záujem, tesne súvisia so životnou praxou (sú realistické), dávajú deťom užitočné vedomosti, zručnosti, návyky, či podnecujú rozvoj osobnosti, sú výchovné z hľadiska mravného a občiansko-sociálneho. REALIZÁCIA

Učiteľ je skôr v pozadí, ale podľa potreby môže hrať i rolu vodcu, organizátora, predsedu, hovorcu, sudcu, radcu, autority, prostredníka, spolupracovníka, examinátora, kritika či podnecovateľa.

9

HODNOTENIE Pri hodnotení prebieha detské oceňovanie celej akcie, všetkých jej etáp,

hľadanie ďalších variantov riešení či postupov atď. Rovnocenne sa tu samozrejme uplatňuje hodnotenie zo strany učiteľa. (Valenta, J. - Kasíková, H., et al., 1993, s. 6) 1.4 Prednosti a úskalia projektovej metódy Prednosti: Jednak sú to tie, ktoré vyplývajú zo samotnej podstaty projektu: - má motivačnú silu, - projektová metóda je blízka logike života, - zamestnáva a formuje celú osobnosť, - umožňuje kvalitatívnu diferenciáciu (podľa sklonov, záujmov dieťaťa atď.)

a individualizáciu vo vyučovaní (demokratizuje), - učí spolupracovať, - učí diskutovať a formulovať názory, - učí riešiť problémy, - učí tvoriť, podnecuje intuíciu a fantáziu, - učí hľadať informácie, - má mravnú dimenziu (vnútornú disciplínu, zodpovednosť, toleranciu, etiku

vedúceho a vedeného). Úskalia: - všetko musí byť premyslene organizované a riadené (celková liberalizácia ruší

zmysel projektu), - učiteľ musí citlivo odhadnúť mieru voľnosti a mieru zodpovednosti detí, - nemôžeme zabudnúť na vnútorné systémy, ktoré tvoria poznatky jednotlivých

vied, podľa toho musí tiež učiteľ či vychovávateľ odhadnúť mieru využitia projektu vo výučbe či vo výchovných zamestnaniach aj ich obsah vzhľadom k systematike učiva,

- je nutné sa vyrovnávať s tým, že logika životnej praxe či situácie, či mnohostrannosť javov, nerešpektuje zásadu postupnosti vyučovania poznatkov (napr. od najľahšieho k ťažšiemu atď.), zásadu primeranosti, vyrovnávať sa s tým, že javy sú vyňaté z kontextu vednej sústavy,

- je nutné mať možnosť voľne nakladať s časom pre vyučovanie, - vo výhode bude učiteľ, ktorý je dobrý organizátor a citlivý diagnostik a dobrý

znalec učiva a pedagogiky (Valenta, J. - Kasíková, H., et al. 1993, s. 7).

10

1.5 Projektová metóda vo výtvarnej výchove

Tak ako vo všetkých ostatných predmetoch, aj vo výtvarnej výchove možno projektovú metódu využívať, nakoľko žiakom umožňuje mnohostrannejšie vnímať okolitý svet a tak žiaci nevidia zjednodušený obraz skutočnosti. Tieto výtvarné projekty sledujú viac než jednu možnosť stvárnenia myšlienky, námetu alebo problému a ponúkajú možnosť zvolenú tému široko vyčerpať. Pochopenie témy ústi do mnohých výtvarných aktivít, ktoré rozvíjajú základné myšlienky. Čím je riešenie témy prehľadnejšie, tým sú jej myšlienky zrozumiteľnejšie. Tieto myšlienky sa rozvíjajú výtvarnými prostriedkami, ktoré sa spájajú s prežitými aktivitami a prenášajú ich do výtvarného umenia.

Podľa Věry Roeselovej, výtvarný projekt musí rešpektovať rad metodických otázok. Tie sa uplatňujú v niekoľkých významných fázach, radoch - pri príprave projektu, v jeho priebehu a závere.

Pri príprave výtvarného projektu, musíme mať na zreteli vek žiakov, ich záujmy, rozumové možnosti a výtvarné schopnosti. Aby sa mohli žiaci aktívne zapájať do projektu od samého začiatku, učiteľ ich musí od samého začiatku zoznamovať so svojimi zámermi. Poskytuje možnosť nielen zvoliť si výtvarný motív alebo spôsob prejavu aký im vyhovuje, ale predovšetkým aktívne vstupovať do výučby, odkrývať podnety, súvislosti či zaujímavé myšlienky a svojimi nápadmi iniciovať nové objavy. Počas realizácie projektu učiteľ prispôsobuje svoj postup ich záujmom, úvahám a výtvarným zámerom. Prenecháva žiakom iniciatívu a spolu s nimi objavuje a necháva sa prekvapiť (Roeselová,V., 1997, s. 34).

Ďalej uvádza, že rozsah výtvarného projektu nie je podstatný. Nejde v ňom o počet krokov alebo čiastkových častí, ale o spôsob pedagogického prístupu k látke, o schopnosť objaviť dostatočne zaujímavú myšlienku, ktorú je možné viacerými spôsobmi transponovať. O schopnosť odkrývať stále nové pohľady, spájať ich s hlbšími väzbami, podložiť ich vážnymi úvahami. Preto niektorí učitelia riešia výtvarné projekty v niekoľkomesačných celkoch a iní si z jednej témy urobia náplň ročnej alebo i viacročnej práce.

Nie je prázdnym heslom, že projektové metódy obohacujú detské výtvarné myslenie. K tomu však môže dôjsť len vtedy, ak sa stretávajú nad riešením výtvarného celku spoločne s učiteľom i jeho žiaci (Roeselová, V., 1997, s. 35).

11

2 PROGRAM KROK ZA KROKOM NADÁCIE ŠKOLA DOKORÁN

2.1 Charakteristika programu Krok za krokom

„Čo dnes dokáže dieťa v spolupráci s druhými, dokáže zajtra samo.“

Vygotskij

Program Krok za krokom je medzinárodný projekt, ktorý sa realizuje od roku 1994 v dvadsiatich štyroch krajinách sveta. Vznikol na podnet Open Society Institute v New Yorku a bol vypracovaný organizáciou Children´s Resources International Inc. vo Washingtone. Je to projekt orientujúci učiteľov materských škôl a 1. stupňa základnej školy na využitie pedagogického prístupu zameraného na rozvoj osobnosti dieťaťa vo svojej pedagogickej praxi. Vychádza z myšlienok humanistickej pedagogiky, že každé dieťa má svoje individuálne potreby a osobitosti a škola by mala vytvárať také podmienky, aby sa v tomto zmysle mohlo plnohodnotne rozvíjať. Každá zo zúčastnených krajín si projekt prispôsobila svojim vlastným vnútorným podmienkam a potrebám. Ako to vyplýva aj z jeho názvu, je to projekt otvorený a umožňuje jeho realizátorom, aby ho zavádzali postupne, krok za krokom - Step by Step.

Na Slovensku realizuje program nadácia Škola dokorán Žiar nad Hronom, ako experimentálne overovanie metód a foriem práce v materských školách a na 1. stupni základnej školy. Overovanie, známe pod názvom Projekt Škola dokorán, sa realizuje so súhlasom Ministerstva školstva Slovenskej republiky, pod gestorstvom Katedry pedagogiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pozitívne výsledky overovania umožňujú, aby ho v rámci platných pedagogických dokumentov uplatňovali učitelia i mimo overovacieho projektu. (Program Krok za krokom pre 1. stupeň, Nadácia Škola dokorán Žiar nad Hronom. 1999) 2.2 Filozofické zdroje programu Krok za krokom

Pedagogicko-inovačný program Krok za krokom využíva mnohé z toho, čím obohatili ľudské poznanie tieto osobnosti: Abraham Harold Maslow, Howard Gardner, Daniel Goleman a Mihaly Csikszentmihaly. Abraham Harold Maslow - je reprezentantom holistickej, čiže celostnej orientácie v psychológii. Jeho teória ľudskej motivácie patrí do zlatého fondu humanistickej psychológie.

12

Maslowova hierarchia potrieb. Holizmus tvrdí, že organizmus sa správa ako jednotný celok a nie ako séria

od seba oddelených častí. Preto akákoľvek zmena v jednej jeho časti, ovplyvní celok. Maslow sa zaraďuje medzi tých, ktorých mená sú spájané s humanistickým hnutím v psychológii. Vyrastal v USA ako syn ruských emigrantov. Po štúdiu psychológie začal pôsobiť na Univerzite vo Visconsine. Svoju kariéru zavŕšil ako interný pracovník Laughlinovej nadácie. Bol plodným autorom a učiteľom. Howard Gardner - je naším súčasníkom, ktorý hoci nie je učiteľom, výrazne ovplyvnil modernú výchovno-vyučovaciu prax posledného desaťročia. Je na celom svete známy ako autor myšlienky mnohostranných typov inteligencie. Je profesorom Harvardovej univerzity a vedie výskumy na Boston Veteran´s Administration Medical Center a Boston University School of Medicine v oblasti neurológie. Na Harvard Graduate School of Education pôsobí ako vedúca osobnosť známeho „Harvard Project Zero“, zameraného na skúmanie a porozumenie toho, čo je učenie, myslenie a tvorivosť. V roku 1985 vydal knihu, v ktorej opísal svoju teóriu mnohostranných typov inteligencie, ktorá v mnohom revolučne zmenila pohľad na človeka a na jeho psychické kapacity. Gardner definuje inteligenciu ako veličinu, ktorá poukazuje na ľudskú schopnosť riešiť problémy a vytvárať produkty oceňované jednou, prípadne i viacerými kultúrami. Zároveň hovorí o tom, že každá takáto schopnosť, považovaná za prejav inteligencie, musí mať svoju reprezentáciu v niektorej časti mozgu. Daniel Goleman - je odborníkom v oblasti psychológie a funkcie ľudského mozgu. Vyučoval na Harvardovej univerzite a je bývalým šéfredaktorom časopisu Psychology Today. Vydal niekoľko kníh, z ktorých najväčšiu popularitu získala kniha Emočná inteligencia. Mihaly Csikszentmihaly (Mihaj Čiksentmihaji) - je bývalý vedúci katedry psychológie na univerzite v Chicagu, ktorý sa zaoberá výskumom, týkajúcim sa oblasti optimálneho prežívania a ľudského šťastia. (Program Krok za krokom, Nadácia Škola dokorán Žiar nad Hronom, 1999) 2.3 Ciele, prostriedky a činnostné pojmy

programu Krok za krokom

Cieľom programu je to, aby boli žiaci v priebehu výchovno-vyučovacieho procesu sústavne podnecovaní k aktívnosti, samostatnosti, tvorivosti a zodpovednosti, učili sa kriticky a tvorivo myslieť, rýchlo a účinne riešiť problémy, byť flexibilní a rozhľadení, byť cieľavedomí a vytrvalí, kooperovať a pracovať v tíme a byť schopní sebamotivácie k celoživotnému vzdelávaniu.

K tomu, aby sa tieto ciele dosiahli, vytvárajú učitelia vo svojich triedach primerané pedagogické prostredie, ktoré charakterizuje:

13

a) Usporiadanie triedy: trieda je usporiadaná tak, aby sa v nej žiaci cítili bezpečne, dokázali sa s istotou orientovať, mali priestor na sebarealizáciu a cítili osobnú zainteresovanosť na jeho vytváraní (vytváranie centier učenia, oddychu a pod.).

b) Pozitívna sociálna klíma a učebná atmosféra: rovnako ako svojmu fyzickému prostrediu, vytvárajú žiaci svoj pozitívny vzťah k spolužiakom a k učiteľovi, ktorý adekvátnymi metódami a formami práce vytvára triedne spoločenstvo spoločne sa učiacich jedincov.

c) Spolupráca s rodinou a rodinnými príslušníkmi: rodičia, starí rodičia a ostatní rodinní príslušníci sú aktívnou súčasťou triedneho spoločenstva a ako pomocní učitelia majú možnosť priamej účasti na výchovno-vzdelávacom procese.

d) Individuálny prístup: učiteľ rešpektuje, že každé dieťa má svoje osobitosti, individuálny štýl učenia a spracovávania informácie, čomu prispôsobuje metódy a formy práce.

e) Autentické učenie: vyučovací proces je vedený s dôrazom na zmysluplné využitie učebnej látky, na prepojenosť školy s reálnym životom a na aktívnu účasť žiakov v procese učenia, kde zohrávajú rôzne role - mysliteľ, riešiteľ problému, zapisovateľ a pozorovateľ, poslucháč, komunikátor, organizátor, partner, priateľ.

f) Autentické hodnotenie: má za cieľ poznať žiakov takých, akí skutočne sú, v autentických situáciách a prostredníctvom rozmanitých hodnotiacich techník ich učiť sebahodnoteniu. (Program Krok za krokom, Nadácia Škola dokorán Žiar nad Hronom, 1999).

Činnostné pojmy programu Krok za krokom

Aby sa učitelia dokázali jasne orientovať v spleti požiadaviek a princípov vyučovania vedeného v zmysle pedagogického prístupu orientovaného na rozvoj osobnosti dieťaťa, realizuje sa na báze štyroch činnostných pojmov: 1. Spoločenstvo 2. Starostlivosť 3. Komunikácia 4. Vzťahy 1. Spoločenstvo

Budovanie spoločenstva predstavuje dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Každá trieda predstavuje potencionálne spoločenstvo ľudí, ktorí sa spoločne učia, sú voči sebe ohľaduplní a vážia si jeden druhého. Členovia spoločenstva sú zainteresovaní nielen na vzdelávaní, ale riešia spoločne vzniknuté problémy, diskutujú na rôzne témy a prehodnocujú nové

14

myšlienky a návrhy. Spolupracujú na projektoch, ktoré vychádzajú zo záujmov kolektívu triedy a pomáhajú vytvárať spojenia medzi nimi. Žiaci sa stávajú postupne aktívnymi a zodpovednými členmi spoločenstva triedy, cítia sa potrební, užitoční a dostáva sa im ocenenia a vďaky za ich činnosť. Vždy majú možnosť vyjadriť svoj názor. Poznávajú názory svojich spolužiakov, svoje schopnosti a schopnosti ostatných v triede. Učiteľ pristupuje ku každému žiakovi individuálne, sleduje a zaznamenáva jeho výsledky. Budovanie spoločenstva posilňuje deľba práce pri vykonávaní každodenných povinností v triede, pomoc pri spoločných činnostiach (triedne výlety, oslavy a pod.). Keď skupina žiakov a dospelých (učitelia, rodičia) pracuje a hrá sa spoločne, vytvára sa triedne spoločenstvo.

2. Starostlivosť Starostlivosť predstavuje nosný prvok, prostredníctvom ktorého sa žiaci učia vážiť si seba a iných tak, ako to vidia u učiteľov a iných dospelých vo svojom okolí. Prežitím pocitu úspechu v každodenných činnostiach sa u nich rozvíja silný, pozitívny pocit sebauvedomenia. Dospelí sú pre deti najsilnejším vzorom. Ak prejavujú dostatočný záujem o dieťa, sú pre neho príkladom zodpovedného prístupu, ktorý napodobňuje, keď sa učí starať sa o seba, rastliny, zvieratká a o svoje okolie. Je preto dôležité, aby i obsah učiva bol realizovaný tak, aby rozvíjal charakterové vlastnosti podporujúce zodpovednosť a citlivosť jedinca starajúceho sa o svoje najbližšie okolie.

3. Komunikácia Kľúčom k vyjadreniu svojich myšlienok a k úspešnému zapojeniu sa do života v demokratickej spoločnosti je komunikácia. Žiaci majú možnosť naučiť sa individuálne pristupovať k učeniu a ku sprostredkovaniu myšlienok pomocou rôznych jazykových a komunikačných prostriedkov, striedaním a osvojovaním si rozličných písomných foriem vo všetkých vyučovacích predmetoch. Keď majú rozvinutú zručnosť vhodne komunikovať, sú schopní vyjadrovať vlastné názory a myšlienky. Pomocou komunikácie žiaci zisťujú a chápu názory iných ľudí, ako aj rozmanité spoločenské formy myslenia a kultúry. Učiteľ si musí uvedomiť, že jeho žiaci potrebujú určitý čas, kým sa naučia vyjadrovať svoje pocity primeraným spôsobom. Učiteľ vystupuje ako vzor. Učí žiakov riešiť konflikty a nedorozumenia vhodným výberom jazykových prostriedkov. Schopnosť správne komunikovať je nástrojom riešenia sporov a budovania spoločenstva. Primeraný spôsob sprostredkovania informácií na druhej strane zabezpečuje to, že žiaci sa vždy učia obsah učiva s porozumením.

15

4. Vzťahy Vzťahy vyjadrujú a popisujú schopnosť spájať vedomosti s novými poznatkami a systematicky vytvárať empatický pohľad na svet. Pre žiakov mladšieho školského veku je prirodzené aktívne získavať nové poznatky. Žiaci nachádzajú prekvapivé, až zábavné asociácie a dokážu aplikovať nové poznatky a známe situácie. Na základe pochopených súvislostí vyjadrujú vzťahy, a tým sa buduje rebríček informačných štruktúr. Počas školského roka sú žiaci vedení k sledovaniu podobnosti medzi rôznymi javmi, ľuďmi, zvieratami. Pomocou učiteľa sa učia rozlišovať spojitosti, ktoré existujú v rôznych kultúrach a jazykoch. Jednou z vyučovacích metód, ktorá využíva spájanie poznatkov je realizácia projektov. (Program Krok za krokom, Nadácia škola dokorán, Žiar nad Hronom, 1999)

16

3 APLIKÁCIA PROJEKTOVEJ METÓDY VO VÝTVARNEJ ZLOŽKE V ŠKOLSKOM KLUBE DETÍ

„Sme stvorení pre iných. Predovšetkým pre tých, na úsmevoch

a dobrote ktorých naše šťastie závisí. Tiež pre nespočetné množstvo neznámych duší, s ktorých osudom sme spojení putom vzájomného

porozumenia. Veľakrát za deň sa presviedčam, ako veľmi môj vonkajší a vnútorný svet závisí na spolupráci s mojimi žijúcimi aj zosnulými druhmi a aké úsilie musím vynaložiť, aby som im

vrátil to, čo som od nich dostal.“ Albert Einstein

3.1 Výtvarná záujmová činnosť žiakov

v školskom klube detí Obsah výtvarnej záujmovej činnosti v školskom klube, kde sama pracujem, určuje tá skutočnosť, že nadväzuje na školské vyučovanie a tiež jej špecifiká v oblasti výchovy mimo vyučovania. Taktiež je potrebné rešpektovať vek žiakov, ktorý je v zmiešaných oddeleniach školského klubu detí rôzny, v súvislosti s tým aj rôzna úroveň schopností a vedomostí žiakov a v neposlednom rade aj rôznorodý záujem žiakov.

V Metodických statiach o výchovno-vzdelávacej práci v školskej družine Václav Bláha s kol. uvádza tri oblasti výtvarnej záujmovej činnosti, ktoré tvoria jej obsah: 1. oblasť - výtvarné osvojovanie skutočnosti - sem patria tematické práce,

výtvarné osvojovanie prírody a výtvarné osvojovanie vecí, 2. oblasť - práce s výtvarnými prostriedkami spojené s experimentovaním

zvládnutie farby ako výrazového prostriedku, dekoratívne práce, modelovanie a organizácia priestoru, výtvarné práce s materiálom,

3. oblasť - estetický vzťah k životnému prostrediu - zameriava sa na poznávanie a chápanie výtvarného umenia, okruhy, ktoré sa orientujú na rozvíjanie estetického vzťahu k prírode, spoločnosti a ľudským výtvorom.

Spôsoby práce sú skôr dialógom medzi vychovávateľkou a žiakmi. Hlavnou formou a metódou pôsobenia, prelínajúcou sa všetkými tematickými celkami, je hra. Ťažisko metód je prevažne v praktickej činnosti s materiálom, ktorá prebúdza a aktivizuje fantáziu, prináša emocionálne zážitky. Účelom nového chápania

17

obsahu a metód práce je maximálna aktivizácia a rozvíjanie tvorivých schopností žiakov. (Bláha, V., et al., 1989, s. 197)

Podľa môjho názoru, sa projektová metóda javí tou najlepšou metódou pre rozvíjanie tvorivých schopností žiakov. Vyžaduje si síce veľa času na prípravu, organizáciu i realizáciu, ale jej výsledky sú už pri realizácii projektu zreteľne badateľné. Žiaci sa zdokokonaľujú nielen vo výtvarných zručnostiach, ale rozvíjajú i ostatné zručnosti a schopnosti, ako vyjadrovať vlastný názor, schopnosť rozhodovať sa, hľadať správne riešenia, byť zodpovedným a trpezlivým. Ďalej aktívne pomáha nadväzovať na projektovú prácu realizovanú v rámci vyučovania na 1. stupni v podmienkach Programu Krok za krokom, v ktorom je práve projektová práca často používanou metódou. 3.2 Využitie projektovej metódy vo výtvarnej záujmovej

činnosti v školskom klube detí v projekte Škola stromu Projekt ŠKOLA STROMU

Tento projekt patrí podľa Killpatricka k takému projektu, ktorý sa usiluje rozriešiť problém, vedie k získaniu určitej zručnosti a vedomostiam a zameriava sa aj na estetickú skutočnosť. Podľa kritéria navrhovateľa - je tento projekt umelo vytvorený a vnesený do práce vychovávateľkou. Podľa miesta realizácie, prebiehal kombinovane, teda i vo výchovnej inštitúcii - v školskom klube detí - i v domácom prostredí. Tento projekt je kolektívny i individuálny zároveň, pretože niektoré časti projektu realizovali žiaci spoločne, niektoré individuálne. Podľa dĺžky času stráveného nad projektom, to bol dlhší projekt, pretože trval päť mesiacov (apríl, máj, jún, september, október). Nadväzoval na poznatky a staval na vedomostiach žiakov získaných z predmetov prvouka, čítanie, písanie, pracovné vyučovanie a výtvarná výchova. Najskôr som si projekt rozčlenila na štyri hlavné kroky:

- zámer, - plánovanie, - realizácia, - hodnotenie.

18

Grafické znázornenie projektu ŠKOLA STROMU

RADY PROJEKTU

I. RAD II. RAD III. RAD IV. RAD Jarné stromy Dar Slnka stromom Jesenné hry detí Oddych stromov (Dekor. práca, návrh na scénu) (Hra s farbou, výstava) (Tem. práca, ilustrácia) (Maľba, kalendár) Krása jarných kvetov stromov Slniečko Šarkan Letokruhy (Dekor. práca, návrh na scénu) (Dekor. práca, návrh na scénu) (Dekor. práca, výzdoba školy) (Kresba tušom,

výstava) Jarné nálady pučiacich stromov Energia Slnka v strome Vtáčia búdka Vianočný strom (Hra s farbou, pozvánka na koncert) (Otláčanie rúk, plagát) (Priest. práca, krmidlo) (Dekor. práca,

návrh na scénu vian. besiedky)

Zvieratká ľúbia stromy Farebné teplo Slnka Čaro jesenných listov Čaro zimného (Koláž, učebná pomôcka) (Hra s teplými farbami) (Kombinovaná technika, stromu

výzdoba triedy v jeseni) (Odkrývacia technika, zimná pohľadnica)

Domáce zvieratká (Kresba, maľba, leporelo) Spolunažívanie zvierat a stromu (Koláž, kniha pre deti)

19

ZÁMER V tejto časti projektu som najskôr žiakov motivovala. Formou rozhovoru

so žiakmi na koberci v triede, sme rozprávali o spolunažívaní prírody a ľudí. Na príklade stromu, života zvierat v prírode, ich vzájomného prepojenia, závislosti a potreby, sme hovorili o nutnosti ochrany prírody, od ktorej závisí život ľudí. Ďalej som na príklade spolunažívania žiakov v triede, rozprávala o spolunažívaní v prírode. Teda, že každý živočích či rastlina v prírode vie krásne žiť v symbióze s ostatnými druhmi. Tu sa mi naskytol priestor na rozšírenie rozhovoru o pojem tolerancia, či opak, intolerancia vo vzťahoch medzi ľuďmi navzájom, i vzťah ľudí k prírode. Dotkli sme sa okrajovo medziľudských vzťahov, ale aj necitlivého prístupu ľudí k prírode i následkov z toho plynúcich. Snažila som sa viesť žiakov k tomu, aby sa sami rozhovorili o tom, aké poučenie by si ľudia mali zobrať z prírody. Apelovala som na to, že to budú oni, ktorí nám o pár rokov budú zazlievať, ako sme sa dnes správali k prírode a aké dedičstvo sme im zanechali v podobe znečisteného ovzdušia, vyrúbaných lesov, vykynožených zvierat a pod. Nech sú aj oni sami iniciátormi projektov, ktoré budú mať za cieľ naučiť ľudí žiť v symbióze s prírodou, aby aj oni aktívne pomáhali chrániť životné prostredie. To však predpokladá, že budú o prírode vedieť čo najviac. A práve to bol môj zámer, prečo som sa rozhodla pracovať na projekte, ktorý som nazvala ŠKOLA STROMU.

Vzhľadom na to, že som ho začínala realizovať v apríli, kedy sú stromy nádherne rozkvitnuté, ďalej som žiakov motivovala jarnou vychádzkou do blízkeho okolia školy. Tam sme mali výbornú príležitosť sledovať stromy, nádhernú farbu kvetov na stromoch, porovnávali sme rôznu farbu kvetov, ale aj celkový vzhľad stromov, tiež sme pozorovali život prebúdzajúceho sa hmyzu, včielok, vtáčikov i počasie, ktoré vplýva na rast stromov, život zvierat a človeka, sledovali sme spolunažívanie stromu a zvierat v okolí stromu, ukázali sme si, čo s čím súvisí a vysvetľovala som im prečo. PLÁNOVANIE Vytýčila som si niekoľko základných otázok, ktoré budú nosnými témami tohto projektu: - ako rastie strom, ktoré sú časti stromu, ako sa strom mení počas roka, aké sú

základné životné podmienky stromu, aké stromy poznáme, ako vyzerá strom vo vnútri, aké zvieratká žijú v blízkosti stromu, ako spolunažívajú, čo nám strom dáva a ako stromy a zvieratká chránime a pomáhame im.

Potom som si navrhla a rozplánovala jednotlivé projektové rady, ich názvy, použité techniky a stanovila som si, čo bude výsledným produktom jednotlivých námetov. Potom som si rozplánovala jednotlivé úlohy a činnosti podľa ročných období (jar, leto, jeseň), diferencovala som jednotlivé úlohy a problémy podľa veku

20

(na jar - prváci a tretiaci, tí istí žiaci v jeseni ako druháci a štrvtáci), poprosila o pomoc rodičov, kolegov a informovala som sa o materiálovom zabezpečení. REALIZÁCIA Projekt pod názvom ŠKOLA STROMU má štyri projektové rady (podľa grafického znázornenia zo strany 19). Niektoré námety z jednotlivých projektových radov som realizovala a zahrnula do svojej záverečnej práce a niektoré predkladám v grafickom znázornení len ako námety, ktoré budem v budúcnosti ešte len realizovať. Tieto projektové rady sa viažu k ročným obdobiam, a preto som si ich pracovne nazvala jarná časť a jesenná časť. V jarnej časti som z I. a II. projektového radu realizovala tieto námety: I. rad: Jarné stromy - návrh na scénu - Dekoratívna práca

Krása jarných kvetov - návrh na scénu - Dekoratívna práca Zvieratká ľúbia stromy - učebná pomôcka - Koláž

II. rad: Slniečko - návrh na scénu - Dekoratívna práca V jesennej časti som z III. a IV. radu realizovala tieto námety: III. rad: Jesenné hry detí - ilustrácia - Tematické práce Šarkan - jesenná výzdoba interiéru školy - Dekoratívna práca Vtáčia búdka - montáž kŕmidla - Priestorová práca

Čaro jesenných listov - jesenná výzdoba triedy - Kombinovaná technika

IV. rad: Letokruhy - výstavka - Kresba tušom HODNOTENIE

Výsledkami tohto projektu ŠKOLA STROMU sú výsledné produkty, ktoré slúžili ako návrhy na scénu benefičného koncertu, učebná pomôcka, ktorú môžu využiť na hodinách prvouky, či prírodovedy, ďalej práce, ktoré zdobili interiér školy v jesennom období, práce na nástenku triedy, výzdobu interiéru triedy a pod. Veľmi kladne a motivujúco pôsobilo to, že tieto produkty mohli žiaci vidieť v škole, mohli sa nimi pochváliť.

Mňa, ako vychovávateľku, však tešilo nielen to. Žiaci získali nové poznatky, spoznali určité vzťahy, súvislosti, prišli na riešenie problémov, naučili sa vyjadrovať, klásť otázky, rešpektovali názory iných, získali zručnosť vo výtvarných činnostiach atď.

21

Ako som už vyššie uviedla, projekt som si rozdelila na jarnú a jesennú časť. Preto v ďalšej časti svojej záverečnej práce rozoberám podrobnejšie realizáciu jednotlivých námetov, kde popisujem úlohy, výchovné možnosti, použitú výtvarnú techniku, postup, motiváciu, estetické informácie, výtvarno-technické pokyny pre prácu atď. Jarná časť projektu (I. a II. projektový rad) Po vychádzke do jarnej prírody, kde sme pozorovali stromy, zvieratká, ľudí i počasie, sme v triede na koberci v kruhu rozprávali o tom, čo sme videli na vychádzke.

V ďalšej časti som so žiakmi pracovala metódou hádzania kocky (cubing), ktorá umožňuje pozrieť sa na tému z rôznych hľadísk, teda pohľad na strom z viacerých pohľadov. Priebieh: Na obyčajnej kocke s číslami, som k číslam 1 - 6, priradila tieto pokyny: 1 - opíš (farby, tvary, rozmery, spomienky), 2 - spoj - teda asociuj (k akým myšlienkam ťa vedie, čo ti prichádza na um

v spojení so stromom), 3 - rozlož - teda analyzuj (z čoho sa skladá), 4 - použi - teda aplikuj (čo sa s ním dá robiť), 5 - dokáž - teda argumentuj (zaujmi k stromu nejaké stanovisko, uveď dôvody

rozumné i hlúpe). Potom vždy jeden žiak samostatne na dané číslo odpovedal. Pretože

väčšina žiakov v školskom klube, s ktorými som projekt realizovala, bola v tom čase žiakmi 1. ročníka, bolo potrebné, aby som im prispôsobila otázky, napr. aké je to veľké, akú to má farbu, čo to môže robiť, čo je na tom dobré a čo zlé, odkiaľ sa to vzalo, čomu sa to podobá, z čoho sa to skladá, kde to býva, kde ho môžeme nájsť, čo si počneme bez toho. (Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, 2001)

Pomocou tejto metódy sú žiaci nútení využívať poznatky hlavne z prvouky a prírodovedy (časti stromu, obyvatelia stromu, výrobky z dreva), ale taktiež sa prejavilo estetické cítenie žiakov. Napríklad: - Pri odpovediach na číslo 1 - opíš, žiaci ihneď používali pojmy u prvákov už

osvojené ako: veľký, malý, vysoký, nízky, hrubý, tenký, používanie farieb, tvarov.

- Pri odpovediach na číslo 2 - porovnaj, viac sa prikláňali k tomu, čím sa daný strom líši od ostatných, ako na čo sa podobá. Väčšinou porovnávali listnaté stromy s ihličnatými a tretiaci aj s kríkmi.

- Pri odpovediach na číslo 3 - spoj, strom najčastejšie spájali s vtáčikmi, tieňom, lesom, menej už s oddychom, dovolenkou, výrobkami z dreva.

22

- Pri odpovediach na číslo 4 - rozlož, žiaci bez menších problémov vedeli pomenovať jednotlivé časti stromu. Pri opakovanom padnutí štvorky, už všetci nahlas opakovali tieto časti, aj keď odpoveď bola určená iba jednému žiakovi. Tým si však tento poznatok zapamätali oveľa ľahšie, ako memorovaním doma pri príprave na vyučovanie.

- Pri odpovediach na číslo 5 - použi, tu najčastejšie odpovedali, že zo stromu je drevo a z dreva je nábytok.

- Pri odpovediach na číslo 6 - dokáž, sa žiaci naozaj ťažšie vyjadrovali, pretože vo veku 6 - 7 rokov ešte nedokážu zaujať nejaké stanovisko. Tu som im pomohla tým, že toto stanovisko som zaujala ja a oni ho mali obhájiť (napr. Stromy sú len listnaté. Stromy nemajú plody.). Potom už argumentáciu, dokazovanie, zvládali oveľa ľahšie. Napríklad: Na tvrdenie, že stromy nemajú žiadne plody, okamžite menovali - jabĺčko, hruška a pod.

Vzhľadom na to, že v rámci aktivity našej školy, sme pripravovali v tom čase

benefičný koncert, navrhla som žiakom tretieho ročníka, aby vymysleli niečo, čo by bolo vhodné použiť ako rekvizity na scénu. Myslím, že ani netrvalo dlho a žiaci prišli s návrhom, vyhotoviť jarné stromy. Neskôr k nim, po konzultácii s realizačným tímom benefičného koncertu, pribudlo aj slniečko. 3.2.1 Realizácia námetov z I. projektového radu

Krása jarných kvetov stromov (návrh na scénu) (Pozri príloha A.1.1, A.1.2, A.1.3) Téma: Dekoratívne práce Ročník: prvý a štvrtý Úloha a výchovné možnosti: pozorovať, výtvarne vnímať a analyzovať biologickú stavbu stromu, listov, kvetov, vytvárať estetický vzťah k prírode, rozvíjať fantáziu, environmentálna výchova. Technika: strihanie, skladanie krepového papiera Postup: 1. Vysvetlenie úlohy

Motivácia: motivovanie vyplýva zo samotnej realizácie projektu, pripraviť scénu k benefičnému koncertu, formou rozhovoru o strome - strom ako telo (kmeň), ktorý sa člení na údy (konáre), ktoré sa ďalej členia na tenšie halúzky a na nich rastú listy, kvety. Upozornenie žiakov na stavbu stromu ako celku - v akej výške sa strom vetví, ukázať hlavné konáre, vedľajšie, pozorovať tvar koruny, kvetov, listov.

23

Estetické informácie: poukázať na zaujímavé tvary vetiev, zákonitosti rastu stromu, popísať jemnosť kvetov, lupienkov, lístkov. Výtvarnotechnické pokyny pre prácu: poukázať na primeranú veľkosť kvietkov, lístkov, pevnosť zväzovania s drôtom, rozmiestnenie v korune stromov.

2. Spoločná práca žiakov Vysvetliť postup výroby lístka, kvietka, predviesť ukážku postupu i hotového výrobku, sledovať kvalitu práce žiakov, pomáhať pri riešení problémov, dodržiavať bezpečnosť pri práci s nožnicami a s drôtom, sledovať a pomáhať pri inštalácii výrobkov.

3. Hodnotenie Prácu hodnotíme kolektívne, zohľadním tvorivosť, nápaditosť, zjednodušenie postupov, originálnosť, deľbu práce i atmosféru pri spoločnej práci. Počas práce hodnotím splnenie jednotlivých čiastkových úkonov. Nakoľko práca má vzhľadom na väčší rozsah dlhodobejší charakter, hodnotím celkový vzhľad, ale aj prácu jednotlivcov i kolektívu počas každého dňa, kedy sme na realizácii námetu pracovali. Oboznámila som žiakov s tým, že hodnotiť ich prácu bude celá škola i verejnosť, ktorá príde na benefičný koncert a uvidia scénu.

Nakoniec musím podotknúť, že pri spracovaní tohto námetu bola potrebná spolupráca s rodičom - lesníkom, ktorý nám zadovážil suché stromy a konáre, neskôr nám ich kvôli stabilite osadil do nádob so štrkom a zalial sádrou. Takto pripravené nádoby so stromami a kríkom, som potom vložila do vriec a obviazala motúzom. Až potom mohli žiaci zdobiť stromy vyrobenými kvetmi a listami. 3.2.2 Realizácia námetu z I. projektového radu

Zvieratká ľúbia stromy (učebná pomôcka) (Pozri príloha A.1.4) Téma: Výtvarné osvojovanie prírody Ročník: prvý Úloha a výchovné možnosti: získať širšie vedomosti o strome, poznať voľne žijúce zvieratá, poznať rozdiel medzi domácimi a voľne žijúcimi zvieratkami, vedieť začleniť zvieratká do okolia stromu, poukázať na schopnosť zvierat spolunažívať, tolerovať sa navzájom, využívať časopisy, encyklopédie, počítač v triede, postupne sa naučiť s nimi pracovať, vytvárať estetický vzťah k prírode, environmentálna výchova. Technika: Koláž Postup: 1. Vysvetlenie úlohy

24

Motivácia: motivácia prebehla už pri plánovaní projektu, vychádzkou do prírody, pozorovaním stromu, zvierat na jar. Formou rozhovoru som naviedla žiakov k tomu, aby rozprávali o strome, jeho častiach, životných podmienkach, zvieratkách a spolunažívaní medzi sebou v okolí stromu. Využila som na to aj počítač, ktorý máme v triede, na ktorom žiaci v programe „Slniečko“ - CD, začleňovali voľne žijúce zvieratá, domáce, tuzemské a exotické. V programe „Encarta World Atlas“ - CD a „Explorapedia Nature“ - CD, vyhľadávali zvieratká žijúce u nás, v okolitých, ale aj exotických krajinách, ktoré žiaci poznajú iba z televízie, encyklopédií, či ZOO. Estetické informácie: umiestnenie veľkého stromu na plochu baliaceho papiera, veľkosť, farba, tvar stromu, vyhľadávanie a vystrihovanie voľne žijúcich zvieratiek v časopisoch v pomernej veľkosti k stromu a ich umiestňovanie, nalepovanie k stromu v popredí, či v pozadí, na strom, pred strom, do trávy a pod., využitie medzipredmetových vzťahov (prvouka, slovenský jazyk, čítanie, matematika), ochrana živočíchov a stromov ako súčasti prírody, environmentálna výchova, pozorovať krásu jednotlivých zvieratiek. Výtvarno-technické pokyny pre prácu: upriamiť pozornosť žiakov na to, aby ich skupinová práca nemala živelný charakter, aby si prácu po dohode rozumne rozdelili (vtáky, chrobáky, veľké cicavce, malé cicavce, plazy, kvietky ...), k jarnému stromu na záver domaľovať pozadie (oblohu, slnko) a tam využiť miešanie farieb, poučiť žiakov o tom, ako maľovať veľké plochy, vysvetliť ťahy štetcom.

2. Skupinová práca žiakov Predkresliť žiakom na baliaci papier veľký strom, pomôcť žiakom pri maľovaní stromu a pozadia vodovými farbami, sledovať prácu žiakov pri maľovaní pozadia, miešaní farieb, ťahoch štetcom, viesť žiakov k správnemu používaniu plochých štetcov a maľovaniu veľkých plôch, sledovať rozdelenie úloh pri práci, pri lepení obrázkov zvierat, pomôcť správne umiestniť obrázok, dbať o estetický vzhľad práce, dodržiavať bezpečnosť pri práci s nožnicami.

3. Hodnotenie Prácu sme hodnotili kolektívne. Každý žiak si môže vyhľadať obrázok zvieratka, ktoré do koláže nalepil, môže vysvetliť, prečo je umiestnené práve tam. Zhodnotili sme, ako sa žiakom pracovalo v jednotlivých skupinách. Dala som im otázku, čo by zmenili a prečo, keby mohli túto úlohu robiť ešte raz.

25

3.2.3 Realizácia námetu z II. projektového radu Slniečko (návrh na scénu)

(Pozri príloha A.1.5, A.2.1, A.2.2)

V tejto časti projektu som zadala žiakom tretieho ročníka riešenie problému: Ako zhotoviť veľké slniečko použiteľné ako rekvizitu na scénu na benefičný koncert. Pri riešení tohto problému pracovali spoločne a diskutovali medzi sebou, aké by bolo najvhodnejšie riešenie. Pri riešení spoločne dospeli k tomu, že si musia napísať, aké kritériá musí ich výrobok spĺňať a podľa toho potom postupovať. Stanovili si takéto kritériá: musí visieť, musí byť veľké, musí byť žiarivé, žlté, jasnej farby, aby ho bolo dobre vidieť aj z väčšej diaľky, musí byť usmiate, veselé, pekné, nesmie byť príliš ťažké, musí byť z ľahkého materiálu, nesmie spadnúť, musí sa dať ľahko primontovať, niečo, na čom bude visieť, musí byť pevné, ale aj neviditeľné, nesmie sa otáčať. V tejto fáze som im navrhla, aby si najskôr obzreli priestory v Dome kultúry, kde sa koncert mal konať a na tom mieste sa informovali, ako sa takéto rekvizity inštalujú pred predstaveniami. Ak si to zistia, či už jednotlivo, skupinovo alebo s rodičmi, nech si doma pripravia na papier náčrt, plán, ako by sa to dalo realizovať tak, aby to spĺňalo všetky kritériá, ktoré si určili. Dostali na to niekoľko dní čas a počas nich si navzájom vymieňali nové poznatky a názory na daný problém.

So žiakmi prvého ročníka som zatiaľ riešila iný problém. Ich úlohou bolo zistiť: Aký vplyv má slniečko na strom. Pri riešení oboch týchto problémov som použila metódu brainstormingu Alexa F. Osborna. (Združenie Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, 2001)

„Základné znaky tejto metódy hovoria, že na daný problém sa má produkovať čo najviac najrozmanitejších a najoriginálnejších nápadov.“

V prvej fáze „fáze produkovania nápadov“, žiadame od detí čo najviac nápadov, riešení na daný problém a zakazujeme kritiku, hodnotenie, posmešky, iróniu, akékoľvek náznaky hodnotenia. Snažíme sa vytvoriť klímu a atmosféru neohrozujúcu, uvoľnenú, ktorá podmieňuje slobodnú tvorbu nápadov, toleruje aj neobvyklé, bláznivé, fantastické nápady, lebo práve tie môžu byť základom neobvyklých a dobrých riešení. Nápady sa odporúča písať na veľký papier, aby všetci účastníci neustále mali pred očami všetky doterajšie návrhy, nápady. V žiadnom prípade sa nesmie písať, kto návrh povedal. Nejde o ľudí, ale o nápady, návrhy.

V prvej fáze - produkcii - nevyžadujeme a zabraňujeme tomu, aby jednotlivci vysvetľovali, zdôvodňovali svoje nápady, jednoducho sa v skratke zapíšu ako téza, nápad.

26

V druhej fáze prichádza hodnotenie. Je to rozprava o tom, ako by sa dal nápad uskutočniť a nehľadajú sa dôvody, prečo by sa riešenie nedalo uskutočniť. V tejto fáze nastupuje metodológia hodnotiaceho myslenia, dokazovania, práca s kritériami a ich váhami, odporúča sa konzekvenčná analýza, t. j. preberanie dôsledkov, čo sa stane, ak …, keď …“

Keď som sa riadila týmito pokymni a realizovala som túto metódu, bola som milo prekvapená, aké rôzne nápady a návrhy mali žiaci prvého ročníka na riešenie otázky „Ako vplýva slnko na strom“. Tu je niekoľko z nich: nerástol by, zahynul by, odpadol by, nekvitol by, nemal by púčiky, nemal by svetlo, teplo, nežili by na ňom zvieratká, prehnil by a potom spadol, nenarástlo by na ňom ovocie, nemal by konáre, nemal by kvety, neboli by na ňom mravčeky.

Potom som prvákov formou rozhovoru oboznámila so základnými podmienkami života stromu ako je svetlo, teplo, voda, pôda, živiny. Spoločne sme to porovnávali s človekom. Kládla som otázky: Čo sú základné podmienky života človeka, čo sa stane, ak jedna z nich chýba a pod. Téma: Dekoratívne práce Ročník: tretí a prvý Úlohy a výchovné možnosti: Výtvarne vnímať tvar slnka, vysvetliť žiakom, že takýto tvar slniečka má detský, rozprávkový charakter, že v skutočnosti detaily ako oči, nos, ústa, naozajstné slnko nemá. Výtvarne vnímať aj farby a estetický vzhľad práce. Technika: mozaika z farebného papiera skrčeného do tvaru gulôčky Postup: 1. Vysvetlenie úlohy

Motivácia: vyplynula zo samotnej realizácie projektu - slnko a jeho vplyv na život stromu, ale aj všetkého živého na Zemi. Taktiež realizácia scény na benefičný koncert, kde slnko bude jeho súčasťou. Estetické informácie: poukázať na celkový vzhľad práce, vysvetliť žiakom nutnosť farebnej živosti i farebného kontrastu. Výtvarno-technické pokyny pre prácu: vysvetliť žiakom, že na príprave slniečka musia postupovať spoločne, nutná je spolupráca, ďalej, že veľkosť guľôčok z krepového papiera musí byť rovnaká, nalepovanie guľôčok musí byť tesne pri sebe, aby neboli medzery a nepresvital polystyrén, prípadne drôt, dodržiavať bezpečnosť pri práci s drôtom a nožnicami.

2. Spoločná práca žiakov Sledovať kvalitu práce žiakov, pomáhať pri práci, koordinovať jednotlivé pracovné postupy, dôsledne dbať o to, aby výplň slniečka bola dôkladne vyplnená guľôčkovou mozaikou bez medzier, pri obväzovaní lúčov slniečka z drôtov, dbať o to, aby jednotlivé lúče si boli podobné.

27

3. Hodnotenie Prácu hodnotíme opäť kolektívne, rozoberieme postupne ešte raz každý z krokov a presvedčíme sa, či sme si kritériá, ktoré si žiaci stanovili, aj splnili. Hodnotíme spoluprácu žiakov, rozdeľovanie úloh pri práci i celkový vzhľad. Našu prácu, tak ako aj stromy s kvietkami, budú hodnotiť žiaci a pedagógovia školy i verejnosť, ako rekvizitu na scéne na benefičnom koncerte.

Na záver musím uviesť, že pri tejto realizácii bola nutná spolupráca s inými pedagógmi školy, pani učiteľkou vyučujúcou technické práce (úprava polystyrénu, nastrihanie hrubšieho drôtu), učiteľkami výtvarnej výchovy na 1. stupni, realizačným tímom benefičného koncertu i vedením školy.

V jesennej časti projektu som pracovala s tými istými žiakmi, tentoraz ako druháci a štvrtáci. Opäť som žiakov motivovala vychádzkou do jesennej prírody, kde sme pozorovali ten istý strom. Všímali sme si zmeny, ktoré prebehli od jari, menovali sme typické znaky jesene, nazbierali sme suché lístie, pozorovali vtáky a drobný hmyz i prácu ľudí v záhradách na jeseň. V triede na koberci, sme si v kruhu zopakovali vedomosti o strome z predchádzajúceho školského roka. Zistila som, že vedomosti žiakov sú trvalé, spomínali na príležitosti pri ktorých sa dozvedeli niečo nové. Preto som sa rozhodla v projekte pokračovať aj v jeseni. 3.2.4 Realizácia námetu z III. projektového radu

Jesenné hry detí (ilustrácia príbehu) (Pozri príloha A.1.6) Téma: Tematické práce - ilustrácia príbehu Ročník: druhý a štvrtý Úloha a výchovné možnosti: rozvíjať u žiakov predstavivosť, fantáziu, tvorivosť, vystihnutie situácie. Technika: kreslenie farbičkami, maľba suchým pastelom Postup: 1. Vysvetlenie úlohy

Motivácia: motiváciou bol vyrozprávaný príbeh, ktorý si žiaci vypočuli a mali ho ilustrovať. Zároveň vo svojej kresbe alebo maľbe mali vystihnúť riešenie problému, ako dostať šarkana dole zo stromu. V krátkosti uvádzam príbeh:

Bola jeseň. Vietor fúkal. Na lúke rástli stromy. Deti sa vybrali púšťať šarkany. Všetky šarkany boli pekné, aj dobre lietali. Potom však prišiel chlapec s veľkým šarkanom. Vyletel mu oveľa, oveľa vyššie než ostatným deťom. Chlapec sa začal chvastať. Keď to počul vietor, prestal fúkať. A čo sa nestalo? Šarkany deťom popadali na zem. Ale chlapcov šarkan dopadol na

28

jeden osamotene stojaci strom. Čo teraz? Ako ho dostane dolu? Čo ostatné deti? Čo urobia? Veru, pretože sa chvastal, nechali ho so svojím problémom samého. Pomôžete mu vy, deti? A ako?

Metódou brainstormingu sme spoločne hľadali možnosti riešenia tohto problému. Tu je niekoľko žiackych návrhov: zapnúť ventilátor, doniesť rebrík, hádzať kamene a palice, vyliezť na strom, triasť stromom, balvanom zvaliť strom, vyletieť balónom, vyskočiť trampolínou, vyletieť na metle, zoskočiť z lietadla na padáku, zavolať na pomoc obra, poprosiť vietor o pomoc, zavolať žirafu, priniesť opicu … Estetické informácie: rozvíjať u žiakov predstavivosť a tvorivú fantáziu, prehlbovať citovejší vzťah k prírodnej a spoločenskej skutočnosti, k činnostiam ľudí, k hodnotám, formovať výtvarnou činnosťou charakterové vlastnosti žiakov, ich mravné konanie, učiť žiakov zvládať základné kompozičné princípy a zákonitosti, objavovať a rozvíjať estetické podnety a pocity, pestovať schopnosť priestorového videnia, učiť chápať perspektívu. Výtvarno-technické pokyny pre prácu: žiaci pracujú samostatne, upozorniť ich na to, aby z hotovej práce bolo jasné riešenie problému, vysvetliť žiakom postup pri zobrazení stromu, môžu si pomôcť pohľadom na svoju ruku (kmeň, konáre), prípadne si ju môžu aj obkresliť a potom domaľovať vedľajšie konáre a tenké halúzky, poučiť žiakov o zobrazovaní priestoru (čo je v popredí, čo v pozadí), pri kresbe alebo maľbe dodržiavať proporcie ľudského tela (dĺžka rúk …), snažiť sa vystihnúť pohyb postáv, dbať o to, aby kresba alebo maľba mala určitú dynamičnosť.

2. Individuálna práca žiakov Sledovať individuálnu prácu žiakov, sledovať vhodné rozmiestnenie prvkov na ploche, farebné odlíšenie popredia od pozadia, sledovať postup pri stvárňovaní stromu, postáv, venovať sa individuálne výtvarne menej zdatným žiakom.

3. Samostatná práca žiakov Žiaci pracujú na výtvarnom spracovaní témy samostatne, pomáhať žiakom výtvarne menej zdatným.

4. Hodnotenie Formou besedy sme hodnotili vyjadrenie danej témy, výtvarné riešenie problému, rozmiestnenie obrazových prvkov a pôsobivosť práce.

29

3.2.5 Realizácia námetu z III. projektového radu Šarkan (dekoratívna práca, výzdoba školy)

(Pozri príloha A.1.7) Téma: Dekoratívne práce Ročník: druhý a štvrtý Technika: Maľba, konštrukcia Úloha a výchovné možnosti: úlohou je zhotoviť konštrukciu väčšieho šarkana a potom ho vymaľovať temperovými alebo vodovými farbami. Pri tejto práci pomáhali rodičia, ktorí zhotovovali konštrukciu šarkana, napínali papier, upevňovali špagát. Ďalej pomáhali žiakom pri výtvarnom spracovaní šarkana. Žiaci pracovali v troch skupinách.

V programe Škola dokorán je spolupráca s rodinou hlavným princípom, a preto si často pozývam rodičov, starých rodičov na aktivity v triede. Rodičia majú možnosť vidieť žiakov pri práci v ich prirodzenom prostredí, žiaci vidia rodičov pri práci, v tomto prípade pri konštrukcii šarkana. Postup: 1. Vysvetlenie úlohy

Motivácia: motivovala som žiakov prečítaným príbehom o chlapcovi a šarkanovi. Potom som navrhla žiakom i rodičom žiakov, aby si vyskúšali urobiť si veľkého šarkana v triede. Estetické informácie: poukázať na zaujímavé tvary šarkanov, na ich tradíciu (v Japonsku) a rôznorodosť farieb. Výtvarno-technické pokyny pre prácu: klásť dôraz na funkčnosť, schopnosť lietať, rodičov poučiť, aby najskôr žiakom vysvetlili ako budú postupovať a prečo.

2. Spoločná práca žiakov a rodičov V prvej časti - konštrukcii - žiaci rodičom pomáhajú pri jej zhotovovaní, sledujú prácu rodičov. V druhej časti pracujú viac žiaci. Podľa predkresleného návrhu, šarkana vymaľujú vodovými alebo temperovými farbami.

3. Hodnotenie Prácu hodnotíme spoločne. Žiaci s rodičmi si potom na školskom dvore mali možnosť vyskúšať schopnosť šarkanov lietať.

30

3.2.6 Realizácia námetu z III. projektového radu Vtáčia búdka (opracovanie dreva, výroba krmidla)

(Pozri príloha A.1.8) Téma: Priestorové práce Ročník: druhý a štvrtý Úloha a výchovné možnosti: pri realizovaní tejto úlohy, mali žiaci možnosť vidieť výrobu vtáčej búdky z dreva. Jeden z rodičov má svoju drevársku dielňu, a tak som ho poprosila, aby pre očami detí zhotovil v triede vtáčiu búdku. Úlohou žiakov bolo zoznámiť sa s pracovným postupom, materiálom, náradím a nástrojmi, poznávať ich funkciu. Nezanedbateľná je tu aj možnosť environmentálnej výchovy i výchovy k budúcemu povolaniu. Postup: 1. Vysvetlenie úlohy

Motivácia: v úvode projektu sme hovorili o strome. S predstavou stromu sa žiakom najčastejšie vybavia vtáčiky, ich ochrana a pomoc hlavne v zime. Estetické informácie: poukázať na rôzne tvary vtáčich búdok, vysvetliť nutnosť farebnej nenápadnosti, použitie nezávadných náterov. Výtvarno-technické pokyny pre prácu: počas práce rodič žiakom vysvetlil všetky technické údaje, použitie nástrojov, ich funkciu a ostatné technické záležitosti.

2. Spoločná práca rodiča a žiakov V tejto úlohe žiaci nepracovali samostatne ani v skupinách, iba sa oboznamovali s prácou, nástrojmi, náradím. V závere práce, pri lakovaní už žiaci mohli rodičovi aj pomáhať. Nakoniec im dovolil odkladať pracovné nástroje a náradie, pritom sa ich snažili správne pomenovať a určiť ich funkciu.

3. Hodnotenie Žiaci hodnotili výrobok, jeho funkčnosť, estetické kritériá, samotnú prácu rodiča. V samom závere práce žiaci prejavili mimoriadny záujem o profesiu stolára. Tu vznikol priestor pre výchovu k budúcemu povolaniu hlavne u chlapcov.

3.2.7 Realizácia námetu z III. projektového radu

Čaro jesenných listov (výzdoba triedy) (Pozri príloha A.1.9)

Téma: Výtvarné osvojovanie skutočnosti Ročník: štvrtý Technika: kombinovaná technika (kresba a vyšívanie)

31

Úloha a výchovné možnosti: úlohou žiakov je vystrihnúť z tvrdého papiera tvar jesenného listu, fúkacími fixkami vyfarbiť, farbičkami nakresliť žilnatinu listov a potom po obvode vyšiť vratným stehom. Vnímať stavbu listov, tvary, farby, rozvíjať tak schopnosti pri objavovaní bohatosti tvarov, farieb, environmentálna výchova. Postup: 1. Vysvetlenie úlohy

Motivácia: Žiakov som motivovala básničkou o strome v jeseni. Strom

Strom sa ohňom odel. Kamže zeleň podel? Jeseň mu ju vzala - A červeň mu dala.

Potom sme si na koberci v kruhu zhrnuli poznatky o živote stromu, o zmenách, ktorými prechádza počas ročných období, ktoré sme mali možnosť pozorovať na vychádzke. Nakoniec žiaci priamo pozorovali jesenné listy v triede. Estetické informácie: poukázať na rôzne tvary, veľkosť, farby, prelínanie farieb, žilnatosť listov a pod. Výtvarno-technické pokyny pre prácu: klásť dôraz na primeranú veľkosť listov, používanie fúkacích fixiek rôznych farieb, aby sme docielili prelínanie farieb, vysvetliť techniku vyšívania vratným stehom, dbať o bezpečnosť pri práci s nožnicami a ihlou.

2. Samostatná práca žiakov Sledovať individuálnu prácu žiakov, sledovať napodobnenie morfologickej stavby listov, žilnatiny, používanie farieb jesene, sledovať prácu zvolenou technikou.

3. Hodnotenie Práce hodnotíme kolektívne, zohľadňujeme nápaditosť, tvorivosť, originálnosť, estetické vykonanie práce. V rámci environmentálnej výchovy poukážeme na ekologickú situáciu životného prostredia.

3.2.8 Realizácia námetu zo IV. projektového radu

Letokruhy - Môj život ako život stromu (výstava) (Pozri príloha A.1.10, A.2.3, A.2.4) Téma: Výtvarné osvojovanie prírody Ročník: štvrtý Technika: Kresba tušom

32

Úloha a výchovné možnosti: úlohou žiakov počas samostatnej práce bolo nájsť paralelu medzi letokruhmi stromu a životom človeka. Tie potom preniesť do svojho života a nakresliť ich a popísať. Žiaci sa naučia pozorovať rez stromu, pomenovať jednotlivé jeho časti (borka, lyko, kambium, jadrové drevo, belové drevo, stržeň). Postup: 1. Vysvetlenie úlohy

Motivácia: Žiakom som doniesla priečny rez stromu, ktorým som vzbudila záujem. Ďalej som postupovala podľa publikácie, ktorú som dostala na Okresnom zasadnutí Metodického združenia v Spišskej Novej Vsi dňa 26. 10. 2000. Na tomto zasadnutí vychovávateliek, pripravilo pre nás tunajšie Stredisko environmentálnej výchovy rôzne aktivity z publikácie pod názvom „Ja a príroda“ - program environmentálnej výchovy. V závere tohto školenia, som dostala certifikát, ktorý ma oprávňuje vykonávať aktivity so žiakmi z tejto publikácie. Na strane 103 som našla zaujímavú aktivitu, ktorú som zakomponovala do tohto projektu - História v dreve. Pracovala som podľa pokynov autorov publikácie a žiakov, tak ako nám autori sľúbili, táto úloha veľmi zaujala. Žiakov som motivovala pozorovaním priečneho rezu stromu. Potom som im zadala problém. Nájsť spojitosť medzi pojmami: letokruhy - človek. Žiaci pracovali spoločne. Nechala som ich vyslovovať názory bez toho, aby som nejako korigovala ich úvahy. Nakoniec siahli po encyklopédii a onedlho našli správne riešenie. Ich odpoveď, rsp. riešenie znelo nasledovne: Toľko, koľko má strom letokruhov, toľko má rokov. Aj človek svoj život meria na roky. Potom som im vysvetlila, že z letokruhov sa môžeme dozvedieť oveľa viac o strome. Napr. o podnebí alebo o počasí v okolí stromu (sucho, oheň, povodeň) počas jeho rastu, poškodenie koreňov, choroby, poškodenie hmyzom alebo strata konára. A tak sme postupne našli paralelu medzi životom stromu a svojím životom. Cieľom tejto úlohy je skúmať, pozorovať, určovať vzťahy, interpretovať informácie, vytvoriť časovú čiaru ľudského života, postrehnúť životný cyklus - narodenie, dozrievanie, zrelosť, starnutie, smrť. Estetické informácie: vnímať jemnosť letokruhov, ich pravidelnosť, dotykom vnímať kôru stromu, tvar, farbu, hrboľatosť, hladkosť a slovne ju vyjadriť. Výtvarno-technické pokyny pre prácu: rozvrhnúť na bielom papierovom tanieri s hrboľatým okrajom jednotlivé časti kresby (jadro, letokruhy, kôru), vysvetliť žiakom ako postupovať pri práci s tušom a drievkom, vysvetliť postup pri používaní štítkov pri popisovaní vlastných významných životných udalostí.

2. Samostatná práca žiakov Sledovať žiakov pri práci s tušom a drievkom, sledovať vystihnutie letokruhov svojho života na papierovom tanieri, sledovať umiestnenie jednotlivých zobrazovaných častí na ploche (kôra, letokruhy, jadro), pomôcť žiakom nájsť

33

medzníky v ich živote a zaznačiť ich štítkami do svojich letokruhov (narodenie, prvý zúbok, prvý krôčik, vstup do škôlky, úraz, nástup do školy, prvé sväté prijímanie, noví kamaráti, presťahovanie, prírastok do rodiny, úmrtie v rodine, zaujímavé cesty a podobne).

3. Hodnotenie Žiaci hodnotia svoju prácu individuálne, oboznamujú ostatných s pocitmi, ktoré mali pri vyznačovaní ich jednotlivých významných udalostí v živote. Väčšinou to brali ako pripomenutie si milých udalostí vo svojom živote, na ktoré už časom aj zabudli.

HODNOTENIE

Na záver by som chcela celkovo zhodnotiť projekt ŠKOLA STROMU, a to z dvoch aspektov:

- pohľadu žiakov, - a z pohľadu môjho ako vychovávateľky.

Žiakov tento projekt zaujal hlavne svojou šírkou. Každý žiak si v ňom našiel takú aktivitu, činnosť, ktorá ho najviac zaujala, ktorá mu najviac vyhovovala a uspokojovala ho. Žiaci s riadiacimi schopnosťami sa mohli prejaviť v práci v skupinách. Tým, ktorým sa lepšie pracuje individuálne, aj tí sa mohli realizovať v aktivitách určených pre jednotlivcov. No dokázali byť aj členmi tímu, ktorý je zodpovedný za vyriešenie problému, za zhotovenie produktu atď. Žiaci s riadiacimi schopnosťami sa učili počúvať názory iných, prípadne argumentovať tak, aby členov svojho tímu presvedčili o správnosti svojho riešenia, názoru. Žiaci s tendenciou podriaďovať sa, zase naopak, boli oporou prirodzeným vodcom v skupinách.

Kolektív žiakov sa tešil na rozlúštenie ďalšieho problému, bolo u nich vidieť prirodzenú túžbu po nepoznanom, neznámom. Pracovali s nadšením, elánom, pomáhali si navzájom, naučili sa riešiť konflikty pokojnou cestou, aj keď tu vidím ešte rezervy vo svojej práci. Naučiť ich pokojne vypočuť názor druhého, nechať ho dopovedať, nebyť zbrklým, prípadne neurážať, neposmievať sa, či dokonca nenadávať si, to si hádam bude vyžadovať dlhodobejšie výchovné pôsobenie, a to nielen výchovných a vzdelávacích inštitúcií, ale aj rodiny. Možno si v budúcnosti naplánujem realizáciu takého projektu, ktorý bude zoširoka rozoberať tému medziľudských vzťahov a pod.

Žiaci pracovali nad realizáciou jednotlivých námetov s nadšením, elánom, pretože mali pocit, že súvisí s realitou bežného života a ľahko sa s projektom stotožnili. Vedeli, že ich práca bude ocenená pochvalou a uznaním okolia. To bol pre nich asi najväčší motivujúci činiteľ. Pre mňa osobne bolo najjasnejším ukazovateľom toho, že sa im projekt páči to, že sa im počas práce nechcelo odísť zo školského klubu domov, do krúžkov

34

a podobne. Dokonca povedali rodičom, ktorí po nich prišli, aby sa vrátili neskôr. To bol zas pre mňa veľký motivujúci prvok. Vedomie, že práca deti zaujala, že som ju navrhla a naplánovala tak, že s výsledkom sú spokojní žiaci, rodičia, ale aj ja sama, ma v činnosti povzbudzovalo. Projektová práca realizovaná vo výtvarnej záujmovej činnosti v školskom klube bola pre žiakov i pre mňa zaujímavou skúsenosťou. Snažila som sa klásť dôraz na estetické cítenie žiakov, na vnímanie tvarov, farieb, línií, a to nielen zrakom, či hmatom, ale aj dušou. Odmenou nám boli výsledné produkty, ktoré potešili nielen nás, ale aj širšie okolie. Počas realizácie projektu si žiaci osvojili niektoré nové, pre nich ešte neznáme techniky, naučili sa pracovať s rôznymi materiálmi, získali zručnosti a hlavne posmelili sa vo svojom „výtvarnom sebavedomí“. Zo začiatku si po zadaní úlohy niektorí žiaci najprv povedali: „Ja to neviem“. Presvedčiť ich, aby si verili, aby skúšali, aby ich neúspech neodrádzal od výtvarnej činnosti, aj to bol môj zámer. Tento projekt ma presvedčil o tom, že ani v školských kluboch detí, kde hlavná časť práce prebieha v popoludňajších hodinách, kde pracujem už so žiakmi unavenými z dopoludňajšieho vyučovania, kde je potrebné prispôsobovať sa popoludňajším aktivitám niektorých žiakov, kde mám žiakov z viacerých tried a ročníkov, že ani v školských kluboch nemôžem nevyužívať nové, inovačné metódy vo výchove. Práve naopak, takouto tvorivou, hravou a nenásilnou formou, dokážem pritiahnuť žiakov do školského klubu, spestriť im trávenie voľného času, ale aj poučiť ich, rozširovať ich vedomostný obzor, zručnosti v jednotlivých činnostiach, naučiť ich slušnému správaniu sa, pracovať v tíme, viesť i podriaďovať sa, riešiť problémy, hľadať správne riešenia mnohými spôsobmi, byť vytrvalý, nevzdávať sa pri neúspechu. Projektová práca, a to nielen vo výtvarnej výchove, má svoje určité čaro, má hmatateľné i nehmatateľné výsledky, ale vyžaduje si zo strany učiteľa či vychovávateľa určité organizačné schopnosti, určitú liberalizáciu vo vedení svojich žiakov, flexibilitu, kreativitu a v neposlednej miere aj prostredie, v ktorom sa ako pedagogický pracovník môže plne realizovať. Takéto prostredie sa mi ponúka vo forme programu Krok za krokom nadácie Škola dokorán v základnej škole, kde pôsobím.

35

Záver Projekt splnil moje očakávania, nakoľko žiakov zaujal, rozvíjal ich tvorivé schopnosti, naučil ich riešiť problém, hľadať súvislosti, vzťahy, aktivizoval fantáziu, priniesol emocionálne zážitky, rozvíjal u žiakov výtvarné zručnosti, rozširoval a upevňoval vedomosti, uspokojoval ma aj po profesionálnej stránke a bol aj spoločensky prospešný. Vo výtvarnej činnosti zasahoval do viacerých oblastí výtvarnej záujmovej činnosti v školskom klube detí, poskytoval možnosť využiť množstvo výtvarných techník, s ktorými sa mohli počas projektu oboznámiť, či zdokonaliť. Počas realizácie projektu sa mi naozaj potvrdilo tvrdenie, že projekt zamestnáva a formuje celú osobnosť žiakov, učí spolupracovať, tvoriť, podnecovať fantáziu, učí vyhľadávať informácie a narábať s nimi. Pri práci učil žiakov vnútornej disciplíne, zodpovednosti za svoju prácu, učil tolerancii voči názoru iných, rozvíjal schopnosti riadiť i podriaďovať sa, nútil využívať poznatky z viacerých predmetov, viedol k ochrane prírody, aj profesijnej orientácii.

A čo naviac, výsledky tejto projektovej práce zdobili interiér školy a žiaci tak mali možnosť byť hrdí na výsledky svojej práce, čo ich kladne motivuje do ďalšej činnosti. V nemalej miere sa mi tento projekt darilo realizovať aj vďaka programu Krok za krokom, v ktorom je prirodzené pracovať v tíme, v pozitívnej atmosfére, plne využívať usporiadanie triedy, jej variabilitu, centrá učenia, dostupnosť pomôcok, materiálu, encyklopédií, časopisov, počítača, spoluprácu s rodinnými príslušníkmi ako aktívnou súčasťou triedy, spoluprácu s ostatnými učiteľmi a vedením školy i verejným inštitúciami. Motivácia môjho rozhodnutia sa pre túto tému záverečnej práce vyplýva z možnosti pracovať na základnej škole, ktorá mi poskytuje priestor realizovať projektovú metódu v podmienkach Školy dokorán. Práve tento typ školy - Škola dokorán - dáva priestor na praktizovanie tejto metódy vo výchovno-vyučovacom procese oveľa častejšie, ľahšie a prirodzenejšie. Tak môže učiteľ alebo vychovávateľ najlepšie rozvíjať u svojich žiakov celú jeho osobnosť, naučiť ich spolupracovať s inými, riešiť konkrétne problémy, s ktorými sa ako dospelí určite v živote stretnú. Mojou obľúbenou činnosťou v školskom klube detí je práve výtvarná záujmová činnosť, preto som sa rozhodla projektovú metódu použiť obzvlášť v tejto oblasti. Táto činnosť má široký záber, žiaci majú možnosť výsledok svojej práce vidieť v krátkom čase.

Je zaujímavé pozorovať žiakov pri výtvarnej činnosti, ich výtvarné vyjadrenie pocitov, nálad, ich bohatú fantáziu, nadšenie a radosť z výsledkov práce.

36

Do mojej práce som zahrnula len jeden, aj keď dlhodobý projekt, v podobe nápadov na realizáciu ôsmich námetov na prácu. Dúfam, že tým prispejem k rozšíreniu obzoru ostatných kolegýň a kolegov pôsobiacich v celej edukačnej realite, nielen vo výchove mimo vyučovania.

37

Zoznam bibliografických odkazov BLÁHA, V. a kol.: Metodické state o výchovno-vzdelávacej práci v školskej družine II. Bratislava,1989. ISBN 80-08-00040-6 CZIKSZENTMIHALYI, M.: O štěstí a smyslu života. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1996. (Interné materiály Nadácie Škola dokorán) HOWARD, J. P.: Příručka pro uživatele mozgu. Praha: Portál, 1998. (Interné materiály Nadácie Škola dokorán) NADÁCIA ŠKOLA DOKORÁN. Program Krok za Krokom pre 1. stupeň základnej školy, Žiar nad Hronom, 1999. NADÁCIA ŠKOLA DOKORÁN. Náčrt pedagogicko inovačného programu Krok za krokom. Žiar nad Hronom, 1999. ROESELOVÁ, V.: Řady a projekty ve výtvarné výchově. Praha: Sarah, 1997. ISBN 80-902267-2-8 VALENTA, J. - KASÍKOVÁ, H. et al.: Pohledy. Projektová metoda ve škole a za školou. Praha: Ipos artama, 1993. ZDRUŽENIE ORAVA PRE DEMOKRACIU VO VZDELÁVANÍ. 2001. Stratégie kritického myslenia I. časť. 11. - 14. 10. 2001. Spišská Nová Ves. Bratislava, 2001. (Interné materiály Nadácie Škola dokorán)

38

Názov : Projektová metóda v školskom klube Autor : Mgr. Soňa Slavkayová Recenzenti : PaedDr. Eva Vincejová PhDr. Jozef Stanislav Jazyková úprava : PhDr. Zora Mihoková Vydavateľ : Metodicko-pedagogické centrum v Prešove Za vydanie zodpovedá : PaedDr. Ivan Pavlov, PhD. riaditeľ MPC Obal a väzba : ROKUS s. r. o. Náklad : 200 ks Rok vydania : 2005 1. vydanie N e p r e d a j n é ! Určené pre vzdelávacie potreby pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení východného Slovenska.

ISBN 80-8045-367-5

39

40