HOPE

FOCU

S

ZÁKON LÁSKY

KOŠICE, 15. - 18. JÚL 2011

VIAC INFO NA WWW.ZLET.ZMM.SK

PKatríkDesign

[ 1/2011 ; Príspevok: 1,5€ ] [Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže]

Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskej mládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra • Internet: www.zmm.sk • Kon-takt: Mgr. Monika Zbínová • Telefón: 0911 220 313 • E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Mgr. Monika Zbínová • Redakčná rada: Bc. Peter Katrík, Bc. Mária

Mazúrová, Ján Jakubovič, s. Petra Jedličková, P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM, Mária Berkešová, Ing. Štefan Strieška, Katarína Mazúrová, DiS., Ing. Daniel Hrenák, Zuzana Urbanová, Jana Stanovčáková, Veronika Filová, Mgr. Lucia Kušniráková, Hana Gvozdjáková • ISSN 1336 - 7013 • Registračné číslo: EV 3610/09 • Vytlačila Tlačiareň Kubík, Námestovo • Vyšlo s podporou MŠ SR • IMPRIMATUR: pro-vinciálny predstavený Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti, Bratislava 21. septembra 2007 Č.: 99/2007 • Korektúra: P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov.

04 Život spätý s Kristovým utrpením [ľudia ako my]

07 Boh je spoločenstvo [spiritualita]

10 V odpustenie hriechov [verím v Boha]

14 Mládež s poslaním [misie]

16 ZMM vo svete (I.) [jmv]

18 Hodnotíme: Aký bol rok 2010? [aktuálne]

20 Radosť zo života [rodina]

22 Božie slovo a ja [animátorská duša]

24 Stretká [stretko]

30 Duchovný time manažment [knihy]

32 Hudba je balzam [hudba]

34 Bella [fi lm]

36 Plesy a bály našich predkov [tanec]

38 Slávnosť stvorenia [príbeh]

2 | | 3

2 | | 3

Veľkonočné obdobie nám na stránkach evanjelia prináša veľa stretnutí. Zmŕtvychvstalý Ježiš prichádza k tým, ktorých má rád a na ktorých mu záleží, aby ich posilnil vo viere, aby ich povzbudil a dodal im odvahu. Spomeňme si na stretnutie s učeníkmi na ceste do Emauz, so ženami pri prázdnom hrobe, s apoštolmi za zatvorenými dverami veče-radla, kde prežili zázrak ustanovenia Eucharistie, s Tomášom, o ktorom sa hovorí, že je neveriaci, a predsa nám zanechal najkrajšie a najkratšie vyznanie viery – Pán môj a Boh môj! Všetky tieto Ježišove stretnutia máme „poruke“ preto, aby sme si uvedomili, že aj po svojom zmŕtvychvstaní, keď už má oslávené telo, je nám stále blízko a túži sa s nami stretnúť. Aj keď zvláštnym, mimoriadnym a pre nás nevysvetliteľným spôsobom. Prežívame Rok stretiek, tak sme spolu s vašimi priateľmi z predsedníctva nazvali v ZMM rok 2011. Prečo? Lebo cítime, že tak ako všetci vyššie spomínaní prežívame svoje stra-chy. Bojíme sa venovať čas jeden druhému, bojujeme sami so sebou, aby sme sa premoh-li a našli si čas, pod rúškom našich povinností sme zatlačení do úzadia pasivity, zovšed-nenia, nezáujmu, straty chute niečo robiť... A každý môže v tomto zozname pokračovať podľa toho, čo vidí sám na sebe alebo na spoločenstve mladých ZMM-ákov, v ktorom žije.Čo nám teda tento rok stretiek má ponúknuť? Má skomplikovať náš život, aby sme toho mali ešte viac? Vôbec nie! Chce nás povzbudiť k tomu, aby sme Ježišovi dovolili otvárať nám písma, uveriť tomu, čo sme o ňom počuli, dať nám odvahu vyznávať ho aj pred ľuďmi. Má nám animátorom ponúknuť priestor, aby sme sa dokázali tak ako neveriaci Tomáš presvedčiť, čo všetko v nás je. Zmŕtvychvstalý pozná naše túžby, naše podmienky, naše limity, a predsa nás pozýva – poď a uver tomu, že so mnou to dokážeš a že si pre dnešnú generáciu mladých potrebný a užitočný. Tým, ktorí na stretká chodia, má tento rok poskytnúť pravidelnú a kvalitnejšiu formáciu, aby náš život v ZMM nestál len na mega stretnutiach, ale na tom často skrytom pred ľuďmi, o čom vie len Boh. Nebojte sa! To sú slová nového blahoslaveného Jána Pavla II., ktoré často opakoval. Ne-bojte sa - animátori, deti, mládež, sestry, kňazi - zapojiť do výzvy, ktorú nám ZMM na tento rok ponúka! Vložme svoje sily do budúcnosti. Radi sa stretávajme a pripravujme na našich stretkách atmosféru, ktorá bude pre nás všetkých atraktívna. A tá nespočíva len v našej príprave a účasti, ale v zápale srdca, ktoré bije pre Krista a pre mladých.

P. Tomáš Brezáni, CMnárodný direktor

úvodník

Život spätý s Kristovým utrpením[sr. Anna Prévost, DKL]

Margita RutanMargita Rutan sa narodila 23. apríla 1736 v meste Metz v jednoduchej rodine s pätnásti-mi deťmi. Pod otcovým vedením Margita nadobúdala záujem o matematiku, rysovanie i základy architektúry. Veľmi rýchlo bola schopná viesť účty svojho otca. Poznatky, ktoré Margita nadobudla v mladosti, neskôr využila naplno v dielach, ktoré jej boli zverené.

Vstup do spoločnosti21-ročná Margita vstúpila do seminára Spoločnosti dcér kresťanskej lásky 23. apríla 1757 v materskom dome v Paríži. Po piatich mesiacoch noviciátu bola poslaná do komunity v Pau, kde deväť sestier slúžilo chorým v tamojšej nemocnici, ktorá sa nachádzala vo finančných ťažkostiach. Okrem starostlivosti o chorých zverili sestre Margite vedenie manufaktúry na ľan, v ktorej pra-covali nájdené deti. O desať rokov neskôr bola sestra Margita poslaná do ďalších domov, kde vďaka svojim organizačným a animátorským schopnostiam napravila viaceré záležitosti.

Už skoro 400 rokov sa dcéry kresťanskej lásky usilujú sprítomňovať pokornú a jednoduchú lásku Ježiša Krista k chudobným. Každá dcéra kresťanskej lásky uskutočňuje svoje povolanie osobitným spôsobom, a to podľa svojho tempe-ramentu a zverenej misie, ako i podľa politické-ho a kultúrneho kontextu, v ktorom žije. Svedčí o tom aj život Margity Rutan.

ľudia ako my

4 | | 5

Nemocnica v DaxeNapokon poslali sestru Margitu do novej nemocnice v Daxe, malom meste v Landách, kde študoval i svätý Vincent. Sestra Margita si svojou ohľaduplnosťou, úctou a uznaním vedela získať zamestnancov i obyvateľov mesta. Vďaka obetavosti a láske sestier mali chorí zabezpečenú dobrú starostlivosť. Sestra Margita spolu s administratívnou radou viedla nemocnicu s veľkou rozvahou. Za krátky čas sa jej podarilo vyrovnať veľké dlhy, ktoré zaťažovali rozpočet.

Situácia vo FrancúzskuFrancúzsko však v tej dobe upadalo a kráľ Ľudovít XVI. sa stal terčom útokov a opovr-hovania. V tejto revolučnej atmosfére si parížski vzbúrenci zaobstarali zbrane a 14. júla dobyli kráľovskú väznicu Bastilu. Vypukla francúzska revolúcia, ktorá v celej krajine spôsobila obrovský prevrat. Koncom roku 1790 začali prívrženci revolúcie napádať ka-tolícku cirkev aj v Daxe. Nemocničný kaplán bol vyhnaný a nahradený novoustanoveným duchovným. Ani ses-try neboli ušetrené od revolučných nepokojov. V týchto časoch, kedy sa náboženstvo považovalo za zločin, aj ony sa cítili ohrozené. Nezaoberali sa však politickým zápasom a revolučným vrením v meste, zamerali sa len na službu v nemocnici. 6. apríla 1792 Ústavodarné národné zhromaždenie zrušilo všetky cirkevné a laické zdru-ženia, ako i nosenie ich zaužívaného oblečenia. Onedlho sestra Rutan dostala od matky Deleau obežník, v ktorom písala o blížiacom sa rozpustení Spoločnosti. 3. júna sa sestra Margita dozvedela, že národná garda plánuje násilne vyviesť sestry z nemocnice, a preto sa rozhodla dať do bezpečia všetko, čo bolo pre ne pripravené.

Zrušenie rehoľných kongregáciíDekrétom z 18. augusta 1792 boli zrušené všetky rehoľné kongregácie, vrátane výchov-no-vzdelávacích a nemocničných, ktoré až dovtedy boli čiastočne tolerované. Rehoľné habity boli zakázané. Bol vyhlásený dekrét o zrušení Spoločnosti dcér kresťanskej lásky. Keďže sestry nemohli právne existovať, rozhodli sa, že sa združia do asociácie pod náz-vom Dámy kresťanskej lásky, aby sa mohli legálne venovať chorým. Pod tlakom veľmi vážnych udalostí ohrozujúcich bezpečnosť štátu, Národný konvent nastolil politiku represií. 17. septembra 1793 vstúpil do platnosti Zákon o podozrivých osobách, ktorý nariaďoval udať všetkých nepriateľov republiky, a to aristokratov a katolí-kov, pričom sa usiloval zlikvidovať hlavne kňazov, rehoľníkov a veriacich, pretože všetci boli považovaní za rebelov.

Prenasledovanie Margity RutanSestra Rutan už od júna predchádzajúceho roku cítila, že je upodozrievaná. Striehli na všetko, čo povedala, urobila alebo napísala. 3. októbra 1793 vyšiel nový zákon, ktorý pod trestom nútil všetky ženy rehoľných rádov zložiť prísahu slobody a rovnosti. Sestra Rutan to energicky odmietla. Istý dobre ošetrený vojak chcel po odchode z nemocnice prejaviť sestrám vďačnosť. Zor-ganizoval na ich počesť malý koncert. Po predstavení sestra Rutan ponúkla hudobníkom

4 | | 5

občerstvenie. Krátko na to sa to dozvedel dozorný výbor a zostavil udanie: „Pani Rutan sa svojou občianskou neuvedomelosťou usilovala podplatiť vojakov a oslabiť ich revo-lučného a republikánskeho ducha.“ Bola ihneď zadržaná a 24. decembra 1793 prevezená do väznice v karmelitánskom kláštore. Po zadržaní jej zhabali všetky dokumenty a ná-boženské veci. Obvinili ju, že chcela rozvrátiť armádu republiky a robila protirevolučnú propagandu svojimi „fanatickými pamfletmi“, ako nazvali jej brožúrky s modlitbami. Tieto falošné obvinenia stačili na to, aby sestru Rutan zaradili do kategórie tých, ktorí musia zostať vo väznici.

Mučenícka smrťBol práve utorok Veľkého týždňa a sestra Rutan bola pripravená ísť v šľapajach trpiaceho Ježiša. Ako On, aj ona vedela, akou smrťou zomrie. Sestra Margita bola obdivuhod-ne pokojná a statočná. Bez najmenšieho prejavu rozochvenia vystúpila na popravisko. Sama si zložila plášť a šatku z hlavy, a keď jej kat chcel strhnúť druhú šatku, ktorú mala previazanú okolo ramien, zabránila mu v tom slovami: „Nechajte ma! Mužská ruka sa ma nikdy nedotkla!“ Potom celkom pokojne pristúpila ku gilotíne. Svoju smrť prijala z lásky k Bohu a svojmu náboženstvu. Kľakla si, naklonila hlavu a spokojne prijala posled-ný úder. Utrpenie a smrť sestry Margity Rutan nám pripomína všetkých mužov a ženy, ktorí v minulosti boli a ešte aj dnes sú obeťami rôznych foriem fanatizmu. Poznačená a zranená zlom, no zapálená vierou Cirkvi nám pripomína, že máme „dopĺňať na našom tele to, čo chýba utrpeniu Krista pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1,24).

6 | | 7

Boh je spoločenstvo[sr. Petra Jedličková, DKL]

Boh je láskaPán Ježiš nás celý svoj pozemský život učil a vysvetľoval nám, kto je Boh, ako vyzerá, ako koná, ako sa správa... Potom nám ho aj definoval: Boh je Láska. Ale ako je to možné? Na lásku predsa treba aspoň dvoch. A potom nám to vysvetlil, ako je to možné: Boh je troji-ca – je to spoločenstvo osôb, ktoré sa navzájom dokonale milujú. Ježiš nám teda povedal, že Boh je spoločenstvo, že Boh nie je osamelý aj napriek tomu, že je jeden. Ježiš nám povedal, že Boh je rodina. Boh nie je izolovaný, nie je nespoločenský. Boh je ten, ktorý vytvára vzťahy. Boh je ten, ktorý miluje. Ježiš hovoril o Bohu ako o spoločenstve vzťahov. A keďže každý jeden z nás bez výnimky je stvorený na Boží obraz, je povolaný byť súčas-ťou spoločenstva, vyrastať a formovať sa v spoločenstve, vytvárať vzťahy lásky a prijatia... Ježiš si počas svojho života veľmi zakladal na tom, aby ľudia tvorili stále a permanentné spoločenstvá. On dával ľudí dohromady. Nielen rozvadených a navzájom odcudzených, ale aj tých, ktorí mali už aký-taký vzťah jeden s druhým. Chcel, aby ich vzťah bol ešte hlbší, zmysluplnejší a trvalejší. Preto zakladal spoločenstvá apoštolov, učeníkov... Nikde v evanjeliách nenájdeme zmienku o tom, že by Ježiš podporoval snahu nejakého človeka

Drahí mladí priatelia! Keďže sme začali nový rok, aj téma sprirituality bude iná. Dokončili sme cestu spoznávania života a diela sv. Lujzy de Marillac a keďže rok 2011 je v ZMM vyhlá-sený ako Rok stretiek, rada by som sa spolu s vami trochu zamyslela nad témou spoločen-stvo, vzťahy v ňom, konflikty, komunikácia a pod. Tak sa do toho spolu pustime!

spiritualita

6 | | 7

o rast jeho blízkosti k Bohu iba na individuálnej rovine. Vzťahy, ktoré si mali ľudia budo-vať na základe Ježišovho pozvania už tu na zemi – akokoľvek nedokonalé – mali potom dosiahnuť svoju dokonalosť vo večnosti. A k tomuto sme pozvaní aj my vo svojich spoločenstvách – vytvárať a budovať vzťahy podľa obrazu Najsvätejšej Trojice. Ježiš nám prisľúbil, že nám v tom bude pomáhať. On túži, aby sme rástli neustále vo vzájomnej láske v našich spoločenstvách, aby sme si boli vzájomne oporou, pomocou, posilou a aby sme si pomáhali na ceste k Bohu. On je pri nás, aby uzdravoval a kriesil k životu naše vzťahy. Konflikty, nedokonalosti či egoizmus nie sú prekážkou, ak máme ochotu meniť sa, ak máme túžbu začínať stále nanovo, opäť a opäť odpúšťať...

Aby ste sa navzájom milovali...Ježiš sa nám prihovára na jednom mieste v Jánovom evanjeliu takto: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa navzájom milovali. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13,34-35).Láska, o ktorej tu hovorí, je úplne iná: je to láska medzi tými, ktorí sa rozhodli stať sa jeho učeníkmi a vytvoriť komunitu. Teda nesústreďuje sa na lásku svojich učeníkov ku každému, k svetu, k tým mimo. Ale na lásku medzi nimi navzájom. Skúsme pouvažovať o tom, čo mal Ježiš na mysli. Prečo potreboval hovoriť o tomto type lásky ako o čomsi oddelenom? Prečo ju jednoducho nezobral ako súčasť jeho ostatných rečí o láske? A prečo potreboval o tejto láske hovoriť vo svojej poslednej reči pred svojou smrťou?Aj keď láska ku všetkým ľuďom nie je ľahká - a Ježišovo prikázanie milovať všetkých je naozaj revolučné, pretože je vo svete neustále čímsi novým - táto láska nie je základnou láskou, o ktorej Ježiš prišiel učiť. Základná láska je láska medzi tými, ktorí sa ho rozhodli nasledovať. A aj keď to znie ako paradox, pretože sa to zdá byť veľmi sebecké, je to naozaj tak a má to svoju logiku.

Nemožná láska?Myslím, že ani v našej dobe - tak ako koniec koncov v každej - nechýba názor, že láska nie je možná. O láske sa dá hovoriť, ale opravdivá láska nie je žiteľná, hovoria ľudia. V histórii sveta bolo treba vždy ľudí v rozličných oblastiach, ktorí skeptikom vysvetľova-li, že isté veci sú uskutočniteľné. My sa dnes tešíme z mnohých objavov a vynálezov a mnohé kedysi nemožné veci používame v každodennom živote. No na to, aby sa tak stalo, bolo treba niekoho, kto najprv prišiel s myšlienkou, a potom sám na sebe alebo na niekom ochotnom dokázal, že tá či oná myšlienka je uskutočniteľná. Len si spomeňme na priekopníkov rozličného druhu: na Lindbergha, ktorý preletel ako prvý Atlantický oceán, na tých, ktorí vyliezli ako prví na Mont Everest, na tých, ktorí objavili severný alebo južný pól. Na tých, ktorí objavili elektriku, parný pohon, mikrovlnku... Podobne je to aj s láskou. Ľudia vždy, v každej dobe túžili žiť v spoločenstve či v spoločnosti, kde by sa ľudia navzájom ctili, boli by si oporou, tolerovali by sa, záležalo by im na sebe na-vzájom... Takéto komunity sa zakladali a rozpadali. Mnohí z nich odchádzali znechutení s tým, že to nie je možné. Idealizmus chvíľu trvá, no neskôr to vyprchá a je po všetkom.

8 | | 9

Preto ohľadom trvalého spolužitia ľudí v jednej komunite panuje veľká skepsa. No Ježiš práve na tom nástojí. Svojím učeníkom v svojej rozlúčkovej reči hovorí, že majú utvárať presne takéto spoločentsvá, ktoré by boli spoločenstvami svedectva pred svetom, že je možné žiť vzájomnú lásku. Toto vyhlásenie či výzvu im adresoval po tom, čo im poumýval nohy. Keď to urobil, po-vedal im, že aj oni si majú navzájom nohy umývať. Myslel to, samozrejme, obrazne: chcel im v tomto geste dať najavo, čo je dôležité robiť, aby to fungovalo. Umývanie nôh bola v Ježišovej dobe činnosť vyhradená otrokom. Ježiš sa k nej znížil. Niektorí to nemohli zniesť. No Ježiš ich presvedčil. Lebo nie je čnosťou len dávať, ale aj prijímať. Pochopili. V tomto geste máme teda naznačené pravidlo, či lepšie – tajomstvo fungovania komunity: vzájomná služba: dávaná, ale aj prijímaná. A to v rozličných podobách. Prečo to bolo treba? Je faktom, že základnou myšlienkou Ježišových kázní bolo Božie kráľovstvo. Ježiš prišiel, aby nastolil Božie kráľovstvo. Nie však - ako sa niektorí domnie-vajú - „záhrobné“; t. j. až tam, na druhej strane, po smrti... Prišiel ho založiť už tu. Svet to potreboval. Preto teda vyzval svojich nasledovníkov, aby začali to kráľovstvo žiť. Preto sa kresťanské komunity už od samého začiatku stali miestami, ktoré ľudí inšpirovali a priťahovali. A preto sa kresťanstvo tak rýchlo šírilo. A preto sa niekedy šírilo tak pomaly alebo vôbec, ak vzájomná slúžiaca láska chýbala. Barometrom bola práve vzájomná lás-ka vo vnútri komunít.

Božie kráľovstvo v našich spoločenstváchPreto otázka pre nás je, či som členom spoločenstva, kde panuje takáto láska. Máme stretká, spoločentsvá ZMM... Mali by to byť miesta, kde by malo byť viditeľné, ako sa máme navzájom radi. Takéto spoločenstvá sú potom prorocké; t. j. svetu hovoria, že láska je možná. A priťahujú. Myslím, že mnohé naše spoločenstvá nie sú také. Jednak preto, lebo láska nie je naším cieľom. Potom preto, lebo sa nesústreďujeme na službu: dávanú a prijímanú. Tiež preto, lebo nie sme tam sami sebou. Dosť často predstierame, že sme niečím, čím nie sme. Dosť často aj preto, lebo nedovolíme iným byť tým, čím sú... Ježišov ideál bude naplnený len vtedy, keď podstatou života našich spoločenstiev bude vzájomná služba. A preto bude vždy, počas celých dejín nevyhnutné čítať toto evanjelium, kde je poukázané na posledný odkaz nášho Majstra. Vždy, keď budeme stáť nad troskami skrachovaných spoločenstiev, aby sme boli schopní prísť na to, prečo sa tak stalo: neprišlo k láske, ktorá je službou. Je tu však varovanie: nemožno hľadať na zemi kompletný raj. Spoločenstvo utvorené podľa Kristových slov bude vždy spoločenstvom zápasu o ideál. Bude tomu tak preto, lebo pokiaľ žijeme tu na svete, bude medzi nami a v nás hriech. Ten spôsobuje, že často - a to až neuveriteľne paradoxne - budujeme ideál, a zrazu to, čo sme tak pracne vybudo-vali, sme schopní v momente zničiť: stačí jedno gesto nelásky, jeden skutok hriechu. Tak to je. Sme na ceste. A preto neidealizujme príliš. Božie kráľovstvo - ako hovoria teológo-via - je už tu, no nie je tu ešte. Je tu čiastočne, no nie úplne. Úplne bude realizované až vo večnosti, kde už nebude hriechu... Nech nás Boží Duch dnes vedie k prevereniu si života v spoločentsvách, do ktorých patríme.

8 | | 9

V odpustenie hriechov[P. Tomáš Brezáni, CM]

Boh nezabudne na svoj ľudNa zodpovedanie týchto otázok je nevyhnutné hneď na úvod povedať, že „pamäť“ Boha nie je ničím iným ako menom pre jeho lásku a jeho vernosť. Boh nezabudne na svoj ľud, pretože si ho vyvolil voľbou večnej lásky a uzavrel zmluvu jeho večnej vernosti. Akokoľ-vek sa Izrael vzdialil od neho, akokoľvek sa ktokoľvek z nás, vyvolených a milovaných v Ježišovi Kristovi vzdiali a zabudne na odpoveď vďačnosti, ktorá sa na tento dar lásky vždy očakáva, Boh je verný a nikdy nezabudne na svoje stvorenia: „Sion povedal – Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol. Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla ja nezabudnem na teba“ (Iz 49,14–15). Boh si nás vryl do svojich dlaní (Iz 49,16), a preto nech spravíme čokoľvek, nemôže sa z nás rozladiť. Jeho „pamäť“ nežnosti a odpustenia zahaľuje celé naše bytie, je ako lono, v ktorom si môže naše srdce v pokoji odpočinúť. Táto „pamäť“ sa rozširuje, aby mohla objať aj náš hriech. Tým, že nám odpúšťa, Boh neruší vážnosť a súdržnosť nášho činu, ale ho berie na seba a rešpektuje. Preto je dôle-žité, aby na jeho ponuku odpustenia odpovedala postupná premena nášho srdca. Boh

V čom spočíva odpustenie hriechov? Je to len ich čisté a jednoduché vymazanie? Alebo Boh pokračuje v pripomínaní si našich hriechov?

verím v Boha

10 | | 11

„nepreskakuje“ ponad človeka, ale ho hľadá, miluje a odpúšťa mu v tej najhlbšej slobode. Boh neodpúšťa len nejaký skutok, Boh odpúšťa človeku, ktorý sa v tom skutku vyjadril so všetkou svojou zodpovednosťou a celým svojim srdcom. Potom je pravdivou a krásne žiariacou slávnosť odpustenia: „Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo ho-dujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa“ (Lk 15,22-24). Spomienka na hriech je obsiahnutá v radosti z opäť nájdenej jednoty, v láske Otca, ktorý nikdy nezabúda na svoje stvorenie, ani v čase bláznivého vzdialenia sa od Neho, v dôs-tojnosti obrátenia strateného syna, ktorý sa vracia do otcovského domu nie akoby sa nič nestalo, ale v hlbokom uvedomení si prejavu nekonečnej bezplatnosti lásky, na ktorú odpovedá vďačnostou na celý život. „Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu – Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov“ (Lk 15,18–19).

Pamäť láskyNezabudnúť teda neodporuje odpusteniu: kto pravdivo odpustí, nezabúda, ale prijíma úplne iným spôsobom minulosť, a to pamäťou lásky. Tak nám odpúšťa aj Boh. Nezbúra, nezničí našu minulosť, aj keď je plná nevernosti a biedy, ale ju prijme v pokoji svojho srdca, aby bol celý náš život opäť uzmierený a mohli sme prežívať slávu Božej lásky. Av-šak ani hriešnik, ktorému bolo odpustené, by nemal zabudnúť. Pamäť našich neverností nemá byť v nás mučením bez nádeje, ako ju prežíva človek, čo nepozná odpustenie. Ale má sa stať stále hlbším vedomím veľkosti získaného daru, a pokornou a zodpovednou potrebou odpovedať na tak veľkú lásku so srdcom nadchnutým a verným. A vedomie zla urobeného druhým svojim vlastným hriechom, ktoré nám pripomína naša pamäť, bude podnetom prežiť zvyšok svojich dní tak, aby sme nimi všetkým vyrozprávali zázraky, ktoré v nás urobil Boh, a tak uhasili nepriateľstvá a spriadali zväzky pokoja. Odpustenie a pamäť zostávajú spojené – spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. Toto odpustenie je dané od Boha, pre jeho vôľu, ktorú predstavil v tajomstve Vtelenia a v úlohe, ktorú Ježiš zveril apoštolom a neustále pokračuje vďaka Cirkvi vo sviatosti zmierenia. Človek ostáva zasiahnutý konkrétnosťou a vážnosťou svojho hriechu, no v tom istom čase je zmierený s Otcom a so spoločenstvom spásy, teda s Cirkvou. Aby sme pochopili veľkosť tohto postoja odpustenia, je potrebné sa pýtať, čo je to hriech a akú má silu v živote a pre život ľudí.

Rozbitý neláskou človekaKeď sa hovorí o hriechu, tak v súvislosti s osobným vzťahom medzi živým Bohom a živým človekom, ktorý je nalomený, ba dokonca úplne rozbitý neláskou človeka. Tento vzťah je niečo úplne iné ako len nejaká okrajová záležitosť. Na ňom stojí hodnovernosť života, cesta uskutočnenia alebo odcudzenia ľudskej osoby. Keď sa hovorí o hriechu, predsa ide aj o naplnenie alebo neúspech ľudskej existencie, o príbeh lásky, ale aj bolesti človeka. Iba ten, kto má silný zmysel pre dôstojnosť človeka pred Bohom môže vní-mať, aká veľká je tragédia hriechu a ako strata zmyslu pre hriech v hĺbke srdca človeka znamená aj stratu zmyslu pre všetko, čo je skutočne ľudské. Ale nie je to len vo vzťahu k človeku, kde sa dá zmerať vážnosť odmietnutia lásky, čo vytvára hriešny stav. Hriech

10 | | 11

totiž zasahuje oba póly každého vzťahu, aj vzťahu s Bohom. Boh nie je ľahostajný voči hriechu. Voči človeku hriešnikovi neodpovedá apatický nebeský panovník, alebo ľahos-tajný právnik, ktorý meria dobro a zlo. Boh kresťanov, ako nám ho opisuje napríklad podobenstvo o márnotratnom synovi, je otec, ktorý čaká návrat svojho stvorenia, plný nádeje a túžby, a ktorý pripravuje oslavu plný radosti, keď sa jeho syn vráti. Táto nádej a táto radosť otca z podobenstva nám pripomínajú, že náš Boh „trpí“ pre hriech sveta, pre náš osobný hriech, pre odmietnutie každého z nás. Ale tiež sa „teší“ v hodine nášho zmierenia sa s ním. Jeho utrpenie iste nie ako naše úbohé ľudské a pasívne utrpenie. Boh „trpí“ aktívne, slobodne sa pre to rozhodol vtedy, keď stvoril človeka ako slobodnú bytosť, schopnú odmietnuť. A tak „utrpenie“ Boha nie je nič iné ako ďalšie meno pre jeho lásku, pre ktorú nie je len nečinný divák v dejinách sveta, ale posiela na svet svojho Syna: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby neza-hynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3,16). „Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?“ (Rim 8,32). Preto sa vážnosť hriechu hodnotí podľa hĺbky odrazu v srdci trojediného Boha. Čím hlbšie je odmietnutie, o to väčšia sa zdá priepasť spôsobená Božej láske, ktorú nám odhalil Ježišov kríž.

Ťažký a ľahký hriechNa rozlíšenie tejto rôznej intenzity odmietnutia lásky môžu byť použité kategórie „ťažký hriech“ a „ľahký hriech“. Vykladané vo svetle osobného vzťahu medzi Bohom a člove-kom majú veľmi silný význam. Ťažký je ten hriech, to odmietnutie Boha, ktoré v človeku zabíja lásku, kvôli intenzite vedomia, slobody a vážnosti celej veci. Dôstojnosť živého človeka pred živým Bohom je taká veľká, že je možné tak veľké odmietnutie, aj keď za cenu nekonečného zármutku a bolesti. Viac prispôsobený ťažkostiam našich dní je

12 | | 13

ľahký hriech, ktorý hovorí o neprestajnej možnosti tých malých a každodenných „NIE“, ktoré sme stále pokúšaní povedať láske Boha. Svedčí teda o našej nepretržitej slabosti a o nikdy neprekonanej potrebe dovolávať sa pre nás samých vernosti živého Boha, ako sily a záruky našej vernosti.

Cirkev nežná a vytrvaláRozlišovanie vážnosti hriechu vyžaduje pozorné počúvanie životných skutočností ľudí, ich vnútorných procesov, ich napredovania ku zrelosti a povedomia zodpovednosti. Toto všetko sa vyžaduje nie preto, aby sa popierala dramatická skutočnosť hriechu, ale preto, aby sme ju solídne a v celku porozumeli, v jedinom pravom horizonte, v ktorom sa odohráva, a to je vzťah lásky medzi človekom a Bohom a ľuďmi medzi sebou navzájom. Preto je Cirkev pozorná na ohlasovanie evanjelia a hlása ho aj vtedy, keď je jeho pravda v ohrození. Účelom tohto ohlasovania nie je súdiť, to patrí len Bohu, pred ktorým máme svoje svedomie. Cieľom je obnoviť v človeku povedomie hriechu, pripomenúť mu zod-povednosť pred Bohom a sprevádzať ho na jeho ceste kajúcnosti a vnútorného pokoja, ktoré dokážu otvoriť aj tie najzatvrdlivejšie srdcia, čo sa uzavreli oslobodzujúcej skúse-nosti Božieho odpustenia. Teda nie Cirkev bojazlivá a odriekajúca, ale Cirkev, ktorá je Matkou, nežná a vytrvalá. Tá, ktorá ohlasuje tajomstvo hriechu, ale aj milosť zmierenia a odpustenia a dbá o človeka, ktorému slúži.

Otec milosrdenstva, ktorý s nádejou plnou lásky očakávaš návrat strateného syna,

daruj nám vždy znova a znova radosť z toho, že môžme zakúsiť radosť odpustenia. Privítaj nás v pokoji tvojho Ducha,

ktorý jediný nás môže oslobodiťa zmieriť aj s našou minulosťou. Urob nás svedkami odpustenia,

ktoré si nám odhalil v tvojom Synovi ukrižovanom pre nás, aby sme mohli druhým slovom a životom potvrdiť,

aké je krásne zažiť Tvoje odpustenie a začať v Tebe nový život lásky.

Aby sme si uvedomili, aký je hriech, z ktorého k tebe prichádzame

a aká pamäť tvojho srdca, ktoré vie oslobodiť a pretvoriť,

aby sme ti vzdávali vďaky a dokázali pochopiť a prijať

každého nášho spoločníka na ceste životom. Amen.

Z knihy Bruno Forte: Piccola introduzione alla fede

12 | | 13

Mládež s poslaním[Mária Berkešová]

YWAM (Youth With A Mission – Mládež s poslaním)Je to medzinárodné dobrovoľnícke hnutie kresťanov z rôznych kútov sveta, ktorého hlavným cieľom je prinášať Ježiša chudobným a opusteným ľuďom po celom svete. Keď v roku 1960 YWAM vznikol, snažil sa poskytnúť najmä mladým ľuďom príležitosť uká-zať Ježišovu lásku celému svetu. Hoci sa aj dnes naďalej zameriava hlavne na mládež, má členov (známych ako „YWAM-áci“) takmer v každom veku. Mnohé z krátkodobých programov, ktoré prezentoval, prerástli do dlhodobých a ovplyvnili tak životy celých národov... YWAM má necentralizovanú štruktúru, ktorá podporuje nové vízie a hľadá nové spôsoby ako meniť životy prostredníctvom školenia, ako prinášať posolstvo evan-jelia a ako sa starať o tých, ktorí to potrebujú. V súčasnosti pôsobí na viac ako 1000 miestach, vo viac ako 180 krajinách a má viac ako 18 000 členov po celom svete.

Kerygma Teams a DTSJedna z mnohých vetiev Mládeže s poslaním (YWAM) sa nazýva Kerygma Teams. Ke-rygma znamená hlásanie radostnej zvesti Ježiša Krista. Jedným z najdôležitejších pro-

Milí misionárski nadšenci! Som veľmi rada, že vás môžem aj naďalej informovať o tom, čo sa deje v misijnom svete. V nasledujúcich číslach Lúčov som sa rozhodla predstaviť vám niekoľko organizácií, ktoré poskytujú misijné výjazdy, misijné školenia a tábory, pri ktorých nadobud-nete nielen teoretické vedomosti, ale i prax v teréne. A to sa takému správnemu misionárovi určite môže zísť.

misie

14 | | 15

jektov, ktoré Kerygma Teams ponúka, je Škola učeníctva (DTS). Ide o veľmi kvalitný, platený 7-mesačný kurz, v ktorom sa počúvajú, diskutujú a následne aplikujú intenzívne a praktické učenia vyučované medzinárodnými prednášajúcimi. Program pozostáva z prednášok na danú tému, modlitby, práce v skupinách, praktickej činnosti. Témy, kto-ré sa rozoberajú počas prednáškového obdobia, sú napr. Dôvera Bohu, Božie otcovské srdce, Dary Ducha Svätého, Modlitba a prosby, Duchovný boj, Evanjelium a misie, Nájsť svoje vlastné volanie a pod. Škola učenia je rovnako pre katolíkov ako i protestantov. Súčasťou výučby je aj „Prehliadka dedičstva“ – dvojtýždňový výlet, počas ktorého účast-níci navštívia miesta v Európe, kde sa písala história kresťanstva. Po tom, ako účastník absolvuje teoretickú časť, má možnosť vycestovať do inej ľubovoľnej krajiny na misie na 12 týždňov, kde sa naučí a prakticky si vyskúša všetko, čo sa naučil a zažil v škole. Taktiež môže aktívne spolupracovať s YWAM v danej krajine, viesť školu učeníctva a pod.

Z listu slovenskej dobrovoľníčky Márie Kuriakovej, ktorá absolvovala Školu učeníctva:„Praktickou časťou Školy učeníctva je misijný výjazd a tím, ktorého som bola súčasťou, šiel práve do Mozambiku. Tu sme pôsobili v hlavnom meste Maputo a jeho okolí. Spolupra-covali sme s mnohými zbormi, cirkvami a farnosťami v rôznych denomináciách, pretože naša škola bola ekumenická. Počas výjazdu ma táto práca veľmi nadchla a v Maputo som našla mnoho nových priateľov. Keď sme sa vrátili, veľa som sa modlila, čo ďalej. Pretože vo mne stále pretrvával „misijný pocit”, ale ešte som si ním nebola 100% istá, urobila som rozhodnutie, že sa pripojím k nejakému stálemu misijnému tímu (nielen na krátkodobý výjazd) aspoň na 1 rok, aby som zakúsila skutočný misionársky život so všetkými následka-mi, dúfajúc, že táto skúsenosť mi pomôže rozoznať, či je to naozaj Boh, kto má volá, alebo len moje nadšenie. Vďaka jednému môjmu priateľovi som sa skontaktovala s vedúcou tímu YWAM, práve začínali s novým misijným projektom v Maputo od marca 2009. Podmien-kou na prijatie medzi „kmeňových“ pracovníkov bol záväzok minimálne na 2 roky. Ďalším špecifikom je, že všetci pracovníci YWAMu sú dobrovoľníci a teda si všetky náklady hradia sami. Získanie finančných podporovateľov na túto cestu bolo istým spôsobom potvrdením, že Boh je v tomto rozhodnutí so mnou. Hlavným poslaním ekumenickej kresťanskej or-ganizácie YWAM je „To Know God And Make Him Known“ (Poznať Boha a umožniť ostatným, aby Ho spoznali). Víziou nášho tímu YWAM Maputo je ovplyvniť všetky sféry spoločnosti cez vzdelávanie a formáciu prostredníctvom rôznych tréningových kurzov a na-šich životov v miestnej komunite. Náš projekt, ktorý začal v marci 2009, teda tvoria rôzne menšie krátkodobé i dlhodobé projekty. Momentálne prebieha už druhá DTS (Discipleship Training School = Škola učeníctva), na ktorej máme 9 študentov z Mozambiku, Brazílie a Rwandy. Prijímame rôzne medzinárodné tímy i jednotlivcov, ktoré tu prichádzajú na svoje evanjelizačné a dobrovoľnícke výjazdy a s nimi vedieme rôzne menšie služby – modlitba za chorých v nemocnici, praktická pomoc v nemocnici, návšteva väzenia, pomoc chudob-ným, programy na školách, evanjelizácia na uliciach, povzbudenie miestnych spoločenstiev veriacich a pod.“

Ak vás táto organizácia zaujala, najbližší kurz sa začína 12. septembra 2011 v Banskej Bystrici. Všetky ostatné informácie nájdete na stránke www.ywam.sk.

14 | | 15

16 | | 17

ZMM vo svete (I.)[Katarína Mazúrová]

VMY Grécko, AténySpoločne vo viere, spoločne v nádeji, spoločne v láske ku Kristovi, to je refrén ich ofi-ciálnej hymny, ktorú zložil aktuálny predseda pri príležitosti prvého výročia existencie VMY Grécko. Tieto inšpirujúce slová zachytávajú celú existenciu združenia v Grécku. Vzniklo 28. októbra 2009 a aktuálni členovia pozostávajú z filipínskej mládeže, ktorá momentálne žije v hlavnom meste Grécka, v Aténach pod duchovným vedením sestry Emmy Rivero, DKL. VMY Grécko organizuje viaceré aktivity, ako napr.:

• modlitebné stretnutia v skupine – organizuje sa za pomoci dospelého vedúceho, evanjelizácia, ktorá sa uskutočňuje z domu do domu, každú nedeľu vždy v dome jedného z členov, kde sa modlia ruženec a skúmajú Sväté písmo.

• mesačné stretnutia VMY skupiny – je to celodenná aktivita, ktorá sa uskutočňu-je každú štvrtú nedeľu v mesiaci. Všetci členovia sa stretnú ako rodina v jednote a modlitbe, navzájom zdieľajú hlboké diskusie na rozličné témy a starosti mladých a skupinové dynamiky o vincentskej a mariánskej spiritualite. Tento rok je venovaný zvlášť vincentskej spiritualite.

Počas tohto ročníka Lúčov vám budem postup-ne predstavovať niektoré skupiny JMV vo svete. Verím, že vás ich charizma a aktivity, ktoré sú v každej krajine síce podobné, ale aj tak rôzne, inšpirujú a povzbudia.

jmv

16 | | 17

• účasť na sviatostiach, liturgických a preliturgických slávnostiach a iných nábo-ženských festivaloch, ktoré organizuje diecéza, kde sa zúčastňujú mladí v spevác-kom zbore, hrajú na hudobných nástrojoch, slúžia ako miništranti, čítajú komentáre a čítania.

Ďalej sa VMY Grécko zapája do apoštolátu Vincentskej rodiny v službe dôchodcom v domove „Kalos Samaritis (Dobrý Samaritán)“ v Pefki. Tiež sa zúčastňujú na každoroč-nej slávnosti sviatku Zázračnej medaily a rozdávajú jedlo a darčeky, prinášajú úsmevy na tvárach dôchodcov počas hudobných a tanečných predstavení. Pripravujú sa aj na Stretnutie vincentskej mládeže a Svetové dni mládeže 2011 v Mad-ride. Od júna 2010 organizujú „Bazár Dobrý skutok“ ktorý má za úlohu vyzbierať fi-nančné prostriedky, ktoré pomôžu mladým zúčastniť sa na spomínaných stretnutiach. Počas bazáru, ktorý sa uskutočňuje každú druhú nedeľu v mesiaci, sa predávajú všetky možné veci na predaj, ako napr. jedlo, nápoje a iné občerstvenie, náboženské predmety, oblečenie a doplnky. Naviac tiež zorganizovali vianočné koledovanie a upratovanie po-čas vianočných prázdnin, aby vyzbierali peniaze a mohli sa zúčastniť týchto stretnutí.

JMV Indonézia, JakartaZdruženie v Indonézii existuje jedine v hlavnom meste. Členovia sú väčšinou mla-dí študenti medicíny, keďže zdravotná sta-rostlivosť je jednou z hlavných aktivít JMV a DKL v Indonézii. Ale sú medzi nimi aj mladí z farností. Mladí organizujú pravi-delné aktivity mesačne a príležitostné ak-tivity ročne. Pravidelné aktivity zahŕňajú zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie detí. V rámci zdravotnej starostlivosti majú svoju vlast-

nú nemocnicu – Klinik Bintang Laut (Klinika Morská Hviezdica), v ktorej poskytujú zá-kladnú lekársku starostlivosť. Prichádza tam veľa chudobných ľudí, pretože má relatívne nízke ceny. Klinika je otvorená len utorky a piatky kvôli obmedzeným zdrojom. Aj nap-riek tomu sa plánuje, aby bola otvorená od pondelka do piatku a chcú sa začať venovať aj zubnej starostlivosti. Ďalšie zdravotné služby sa poskytujú týždenne v Papanggo (pod dialničným nadchodom) a mesačne v Poncol (chatrčová oblasť v Jakarte). Jednou z ďalších hlavných aktivít je predškolské a prvostupňové vzdelávanie detí. Mladí im poskytujú dodatočné hodiny, ktoré sa uskutočňujú po skončení školských hodín. Majú viacero miest týchto aktivít: Cilincing, Papanggo, a Poncol. Každé z týchto miest má svoj vlastný rozvrh. Tento rok zorganizovali dve príležitostné akcie – charitný večierok a duchovná obnova. Tiež zrealizovali bazár, kde v rámci samofinancovania lacno predávali oblečenie.

Zdroj: www.secretariadojmv.org

JMV Indonézia, Jakarta

18 | | 19

Hodnotíme: Aký bol rok 2010?[Štefan Strieška]

Pamätám si, že keď som takto pred rokom písal článok o roku 2009, mal som okolo seba kopu papierov, tabuliek a správ z podujatí. Tentokrát to skúsim bez nich. Ani nie tak z lenivosti, veď by mi stačilo otvoriť jeden dokument – výročnú správu, ale skôr preto, že si aj bez papierov spomínam na množstvo zaujímavých a pritom úplne rôznorodých akcií.

Jubilejný rokMinulý rok sme si pripomenuli 350 rokov od smrti sv. Vincenta a sv. Lujzy a väčšina akcií, ktoré sme organizovali, bolo „poznačených“ práve týmto jubileom. Hneď na za-čiatok to bola napr. púť Vincentskej rodiny na Staré Hory, na ktorej organizácii sme sa spolupodieľali. Dvojdňové stretnutie všetkých vetiev Vincentskej rodiny bolo miestom, kde každý od každého mohol načerpať niečo zo spoločnej vincentskej charizmy a tiež si uvedomiť, aká veľká a rôznorodá je naša rodina. Bohatý duchovný program k tomu vynikajúco napomáhal. Ďalšou aktivitou, ktorou sme si toto jubileum pripomenuli, boli Vincentské dni. V kaž-dej časti Slovenska bol jeden deň a jedno miesto, kam sme mohli prísť a dozvedieť sa, kto

V poslednom čísle minulého ročníka nášho ča-sopisu Lúče som písal o tom, čomu chceme ve-novať rok 2011 – našim stretkám. Dúfam pre-to, že nebude prekážať, ak sa naopak v prvom čísle tohto ročníka Lúčov pozriem trochu do mi-nulosti a pospomínam, čomu sme sa v našom združení venovali v roku 2010.

aktuálne

18 | | 19

to vlastne sv. Vincent a sv. Lujza boli, ako a v akej dobe žili a aký odkaz nám zanechali. Pri rôznych aktivitách sme sa aj my mohli zamyslieť, čo z ich života sa nám najviac páči-lo, v čom by sme sa chceli nechať inšpirovať. A poslednou akciou priamo venovanou tomuto veľkému výročiu bola púť do Paríža k ostatkom sv. Vincenta a sv. Lujzy. A, samozrejme, keďže je to tam všetko pekne spolu, aj na miesto zrodu nášho Združenia, do kaplnky na Rue du Bac. Cestou účastníci navštívili aj mnoho iných krásnych miest a poklonili sa ostatkom mnohých iných svätých - neču-do, keď z Francúzska pochádza toľko veľkých svätcov. Rue du Bac je ale určite miestom, kam by sa chcel každý ešte vrátiť.

V minulom roku tiež pokračovali animakurzy pre našich súčasných a aj budúcich ani-mátorov a tiež Animazlet v Tatranskej Lesnej. Animátori sa tu veľa naučili z rôznych oblastí animátorského života, čo určite vo svojom ďalšom pôsobení využijú aj v praxi. A isto už aj využili - pri letných táboroch, ktoré sme organizovali pre deti a mládež, ale hlavne na stretkách počas celého roka, každý vo svojom spoločenstve. Mimochodom, teším sa, že sa rozvíjajú aktivity v rámci roku stretiek, o ktorom som trochu písal v minulom čísle. Na našom webe sa každý mesiac objavuje Stretko mesiaca, na ktorého tvorbe sa niektorí z vás aj aktívne podieľajú a ďalší tie nápady skúšajú v praxi. Tiež som si na stránke všimol článok o stretkových aktivitách a bazári stretiek mladých z OS Humenné. Držím im palce, nech im ich plány vyjdú.Aby som sa ale vrátil k našim minuloročným aktivitám, poprvýkrát sme zorganizovali aj stretnutie rodín, ktoré nejakým spôsobom pochádzajú z nášho združenia. Bol to pekný víkend, kde sa rodičia mohli dozvedieť niečo nové o témach, ktoré ich zaujímajú, poroz-právať sa medzi sebou a aj si trocha oddýchnuť, lebo o ich malé ratolesti sa starali naši animátori.

No a pre úplnosť spomeniem aj zahraničné podujatia, na ktorých sa niektorí z nás zú-častnili. Napríklad to bolo stretnutie mariánskej mládeže z Čiech a Moravy vo Vranove u Brna, alebo podobné stretnutie mladých z Ukrajiny a Bieloruska v Ukrajinskom Sinjaku. Tiež sme sa zúčastnili na konferenciách o vincentskej charizme na Morave a v Slovinsku. No a, samozrejme, konalo sa Generálne zhromaždenie JMV v portugalskom Lisabone. Na všetkých týchto stretnutiach účastníci zo Slovenska prezentovali svoje skúsenosti s prácou s deťmi a mládežou v našom združení a niektoré naše zaujímavé aktivity. Na Slovensko sa zase na druhej strane vrátili obohatení o nové nápady a skúsenosti a tiež o nové zážitky a nových priateľov.Pravdepodobne som nespomenul všetky aktivity v našom združení. Minulý rok bol na ne opäť veľmi bohatý. Keď som si to ale tak v duchu zhrnul, tak jubilejný rok smrti sv. Vincenta a sv. Lujzy rezonoval vo veľkej väčšine z nich. A tak je tu otázka: Nechceli by sme v spoznávaní sv. Vincenta, ktorý našiel Ježiša v chudobných a opustených, pokra-čovať aj naďalej? Nechceli by sme prehĺbiť vincentskú charizmu v našom združení, v našich spoločenstvách? Nechceli by sme sa na našich stretkách rozprávať a vzdelávať sa aj v tejto oblasti? Napíšte nám do redakcie, alebo do odkazovača na www.zmm.sk svoj názor, svoje nápady alebo postrehy. Ďakujem.

Radosť zo života[Lucia Kušniráková]

Keď som doma prezerala svoju knižnicu, našla som v nej útlu knižočku od známeho poľského autora, kňaza Jozefa Augustyna, SJ, s názvom „Ako milovať deti? 12 pravidiel rodičovskej lásky“ (2010). A keďže som už aj ja matkou, táto kniha ma veľmi zaujala aj ako poradcu pri výchove detí. Preto sa chcem s vami podeliť o zopár jeho myšlienok z jeho pastoračných skúseností. Autor v nej píše nasledovné:„Aby rodičia mohli dieťaťu odovzdať chuť, krásu a radosť zo života, sami ich najprv musia zakúsiť. Podstatou otcovstva a materstva je vydávanie svedectva o tom, že ľudský život predstavuje najväčšiu hodnotu na zemi. Zdroj života dieťaťa je láska rodičov. Zrelí rodičia začínajú život nového človeka zo vzájomnej lásky k sebe a k novej bytosti, ktorú chcú priviesť na svet. Je to ich vedomé a dobrovoľné rozhodnutie. Ľudský život je milosť a veľký dar od Boha. Dieťa sa teší zo života, keď je svedkom lásky otca a matky. Keď sa rodičia milujú, vytvárajú si navzájom pocit bezpečia, sú k sebe žičliví a vnímaví, nemusia dieťa presviedčať o tom, že ľudský život je dobrý a krásny. Ono o tom vie, lebo dostalo podiel na radosti, ktorou sa rodičia navzájom obdarúvajú. Na druhej strane, ak rodičia žijú vo vzájomnom konflikte, správajú sa k sebe násilne, navzájom sa podceňujú alebo

Podstatou otcovstva a materstva je vydávanie svedectva o tom, že ľudský život predstavuje najväčšiu hodnotu na zemi.

rodina

20 | | 21

ponižujú, dieťa prežíva znechutenie, neprajnosť a vzájomnú ľútosť rodičov. S takýmto stavom sa zvyčajne spája smútok a depresívnosť. Pri príprave na manželstvo a rodičovstvo by si mladí ľudia mali klásť otázku, či vedia, z čoho pramení skutočná radosť zo života, či ju prežívajú a či sa o ňu dokážu vzájomne deliť, aby v budúcnosti ich deti mohli mať na nej účasť. Neraz si myslíme, že zo života je možné sa tešiť len vtedy, keď sme zdraví a bohatí, keď žneme úspechy a uznanie. Že toto je jediný recept na šťastie. Je však falošný a zvodný, a preto je tak veľa ľudí smutných a sklamaných zo života. Tieto stavy znechutenia, apatie a depresie v dnešnom svete sú spo-jené s nesprávne pochopenými očakávaniami od života. Úlohou rodiny je teda naučiť deti vážiť si vlastný život, aktívne sa doň zapojiť, rozvíjať ho, aby mohli prežívať zmysel, cieľ a skutočnú radosť.“

Jn 15,13: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“William Vander Haven: „Radosť nie je neprítomnosť starostí, ale prítomnosť Ježiša Krista.“Edith Steinová: „Ak svoj život vložíme celkom do Božích rúk, môžeme dôverovať, že z nás niečo urobí.“

Prajem vám, milí ZMM-áci, veľa radosti zo života, veľa chuti do života a veľa pozitív-nych životných skúseností, ktoré vám vyprosujem v modlitbách prostredníctvom Panny Márie a Ježiša Krista. A na záver krátky vinš: „Radujte sa ó kresťania, v srdciach Vašich plesajte! Z mŕtvych povstal náš Spasiteľ, Aleluja spievajte!“

20 | | 21

Božie slovo a ja[Jana Stanovčáková]

Raz som chcela vystúpiť na povalu po dôležitú vec. Keď som videla ten starý rebrík, pre-budil sa vo mne strach. Bol taký starý a nalomený, že som nemala odvahu vystúpiť. Ale nakoniec som to prekonala a vystúpila som. Na povale som okrem mojej veci, kvôli kto-rej som tam šla, objavila aj starú skrinku s tajomnými zásuvkami. Na každom šuflíku bol vyrytý nápis NIEČO PRE TVOJU DUŠU. A ja som neváhala, pootvorila prvú zásuvku, v ktorej bolo niečo, čo obohatilo mňa a môj duchovný život. Ak aj ty potrebuješ osvieženie a vylepšenie svojho duchovného života, tieto stránky patria určite tebe.

1. zásuvka – Božie slovo a ja„Ticho je to, čo potrebuješ, ak sa chceš stretnúť s Tým, ktorý ťa povolal k životu.“

Pomôcky: pár listov papiera, pero, Sväté písmo, sviečkaMiesto: tvoja komôrka, a možno aj tá tvoja povala, kde vystúpiš, aby si našiel tichoČas: trvať to bude cca 15 min., ale ak máš chuť rozvinúť svoj osobný vzťah s Bohom, tak aj viac

„Ticho je to, čo potrebuješ, ak sa chceš stretnúť s Tým, ktorý ťa povolal k životu.“

animátorská duša

22 | | 23

Na papier si napíš: 1. zásuvka mojej duše – Božie slovo a ja. • prežehnaj sa znakom kríža• vo Svätom písme si vyhľadaj a prečítaj Jn 21,15-19• napíš si na papier prvé tri otázky Ježiša k Petrovi, ale Petrovo meno nahraď svojím• skús úprimne odpovedať na tieto otázky, ako to cítiš• nakresli si malé ovečky v košiari s menami svojich detí v ZMM a každý nasledujúci

deň sa pomodli 3x Zdravas za jednu ovečku z košiara.

Pane Ježišu, vyzval si ma ísť za Tebou a po-veril si ma dôležitou úlohou - byť animáto-rom. Pásť baránky, ale aj ovce nie je ľahké.

Naznačuješ mi, že som veľmi dôležitý pre túto prácu pastiera. Tak ako pastier musí po-znať cestu do košiara, aj ja ako animátor musím tiež poznať ces-tu do neba.

Pane Ježišu, ďakujem Ti za dnešný deň, ktorý si mi daroval, aj za čas stretnutia sa s Tebou. Každá chvíľa, ktorú prežívam spolu s Tebou, je vzácna, vďaka, že si pri mne a že ma prijí-maš takého, aký som. Prosím Ťa, požehnaj dni, ktoré sú predo mnou.

Tu sú ďalšie citáty na modlitbu a aktivita pre teba:

Jn 19,23: nakresli si šatku na papier, rozdeľ ju na štyri časti a napíš na každú časť jeden nedostatok (ktorým ubližuješ Bohu a blížnym) a hneď pod to opak toho. V nasledujú-cich dňoch, keď budeš napádaný hriechom, rozhodni sa pre dobro, ktoré si napísal.

Jn 8,12-16: do tmy izby zapáľ sviecu a prečítaj si nasledujúcu stať. Skús vniesť do svojho vnútra trocha svetla a preskúmaj sa, v čom nie si spravodlivý, pravdivý, úprimný, koho si dnes neprávom odsúdil a ohováral...

No a na ďalšie stretnutia ti nechávam voľnú ruku.

Prajem ti príjemné dni s Ježišom. Už teraz sa teším ako odhalíme tajomstvo druhej zá-suvky.

22 | | 23

[Téma] Je človek v živote sám alebo nie je?[Cieľ] Ukázať mladým, že nikdy nie sú sami.[Pomôcky] príbeh, projektor & notebook, kňaz a Sviatosť oltárna

[Úvod] Modlitba desiatku sv. ruženca (Ktorý nám zoslal Ducha Svätého alebo Ktorý bol pre nás ukrižovaný). Privítanie mladých. Načrtnutie témy: Každý z nás má obdobia keď je šťastný, inokedy je smutný, cíti sa sám, opustene. Nič sa nám nedarí, nevieme sa na ni-koho usmiať. Prežívame každodenné kríže a pýtame sa možno, prečo práve ja? Nevieme nájsť morálnu oporu nikde a v nikom.

[Otázky] Cítili ste sa niekedy opustení? Mali ste niekedy problém a nikto vám s ním ne-vedel pomôcť? Nenašli ste tú pravú osobu, ktorej by ste sa zverili? Diskusia.

[Rozvedenie témy] Pozvoľné ukončenie témy so záverom, že každý človek má nejaké kríže, cíti sa smutný, opustený, aj keď okolo nás prejde veľa ľudí, sú tak blízko, ale zároveň aj ďaleko.

[Príbeh] Triedna učiteľka rozprávala svojim žiakom na hodine o manželoch, ktorí mali už tri deti a čakali ďalšie. Lenže toto tehotenstvo bolo podľa doktorov veľmi rizikové a navyše dieťa sa mohlo narodiť s vrodenou indispozíciou. Doktori presviedčali mamičku, aby išla na potrat a myslela na ich tri deti a na seba, veď to nemusí prežiť. Aj manžel jej povedal, aby radšej išla na potrat, aby sa jej niečo nestalo. Túto ženu okolie absolútne nepodržalo, nemala sa o koho oprieť ani zo svojich blízkych.

[Otázka] Čo by ste robili na mieste tejto ženy, išli by ste na potrat? Akoby ste sa zachovali ako manžel? Túto otázku takisto položila učiteľka svojim žiakom, viacerí sa nevedeli rozhodnúť a triedna učiteľka si vypočula všelijaké názory. Potom dopovedala príbeh. Tá žena nešla na potrat, dieťa si nechala. Bolo to dievčatko. Ona aj s dieťatkom boli úplne zdraví. Doktori sa čudovali a neverili vlastným očiam. Otec s deťmi sa veľmi tešili. Po-tom prišlo odhalenie. Učiteľka prezradila jeden dôležitý fakt. „Tým dievčatkom som bola ja.“ Trieda stíchla a mnohí sa hanbili.

Bola táto žena sama aj napriek tomu, že ju všetci nahovárali na vraždu? Všetci pokladali za šialenstvo nechať si to dieťa. Ona aj napriek tomu vytrvala a nedala si vziať ten krásny dar - dieťa. Ale napriek tomu, že ju všetci opustili, tak nebola sama. Možno sa cítila sama, ale sama nebola. Kto bol pri nej? (Boh) Stojí Boh pri nás v našich ťažkostiach, pomáha nám? Cítim jeho posilu? Je pre mňa oporou? Boh nám pomáha, aj keď to často krát ne-vnímame, či už cez priateľov, okolnosti, rodinu... Jeho apoštoli opustili na Olivovej hore, na krížovej ceste.

(Ne)Opustený /14 - 17 rokov/autor: Michal Šutka

24 | | 25

[Zamyslenie, prezentácia] Vhodné by bolo aj pustenie prezentácie v kostole, pri Svia-tosti oltárnej, kde by mali hneď mladí možnosť stretnúť sa osobne s Bohom a načerpať posilu. Nechať mladých trochu pouvažovať nad tým, čo práve videli a počuli, spýtať sa na ich názory a pocity. Rozprávať sa s nimi o tom.

[Záver] Zhodnotenie toho, čo sme si povedali. Na záver krátka modlitba, poďakovanie za kríž, za Božiu lásku, poprosenie o pomoc.

24 | | 25

Krížová cesta /9 - 12 rokov

[Úvodná modlitba] (3x Zdravas Mária, 1x Otče náš, 1x Sláva Otcu, + spievaná modlitba k anjelovi strážnemu + modlitba vlastnými slovami – vďaka za svoje povolanie, za to, kým, čím sme...)

[Pieseň] Hymna Anjelského spolku + pieseň „Kríž je znakom spásy...” + ukazovačky podľa výberu detí...

[Téma] Vysvetliť deťom, čo je to krížová cesta. Potom predstavenie každého zastavenia – povedať v krátkosti, čo všetko prežíval Pán Ježiš na každom zastavení. Rozviť diskusiu.

[Aktivita] Rozdeliť deti do skupín, rozdať im obrázky, názvy a citáty zo zastavení. Dať im to správne uložiť. Potom rozdám každej skupine papier, aby znázornili krížovú cestu, ako chcú, či nejakým zastavením, alebo znázorniť, ako Pán Ježiš trpel. Na záver aktivi-ty zhodnotiť a predstaviť každý obrázok (prípadne sa o tom porozprávať, ak budú deti chcieť).

[Otázky] Kto má rád Pána Ježiša? Prečo trpel? Prečo mu ubližujeme? Prečo robíme zle? Prečo nepomáhame, neposlúchame? Čo všetko by sme mali spraviť preto, aby nám všet-ko to zlé odpustil? Chceme sa dostať do neba?Usmerniť deti k tomu, aby sa naučili hovoriť prepáč, a aby si uvedomili, že majú všetko to zlé, čo spravia, oľutovať...

[Aktivita] Rozdať malé papieriky, a dať na jednu stranu napísať deťom (prípadne nakres-liť) niečo zlé, čo spravili, komu ublížili a ako, v čom neposlúchali... Na druhú stranu, čo by chceli pre Pána Ježiša urobiť, aby mal z nich radosť. Všetko spoločne pripnúť na vopred pripravený kríž (drevený alebo polystyrénový) A ako ďalšie na budúce stretko zobrať tento kríž, prejsť ci celú krížovú cestu s tým, že pri každom zastavení sa budú deti s nesením tohoto kríža striedať. Bude to na znak toho, že chcú spolu s Pánom Ježišom niesť ťarchu svojich vlastných hriechov. Ukázať mu, že nás to mrzí, že musel podstúpiť toľko pre každého z nás.

[Záver] Ukončenie modlitbou a záverečnou piesňou.

26 | | 27

Manipulácia /od 15 rokov/autor: Eva Juskaničová

[Úvod] Na úvod je vhodné napríklad zahrať nasledujúci rozhovor:

- Ahoj, máš v sobotu voľno?- Áno, zatiaľ som nič neplánoval...- No to je výborné, to by si ma mohol hodiť na letisko!- No, čo ja viem – kedy vlastne odlietaš?- 7:30.- Tak skoro? - Ale, to mi predsa nemôžeš urobiť, nelietam do New Yorku každý deň. Vieš, že nemám auto. Ako to mám inak stihnúť?- No dobre. Tak kedy mám po teba prísť?- O 5:30- O pol šiestej ráno???- Ty si teda! Vieš, že na letisku musíš byť skôr kvôli všelijakým vybavovačkám. A to máš ešte šťastie, niektoré spoločnosti vyžadujú, aby si bol na letisku aj tri hodiny pred odletom. Takže o pol šiestej, hej? Díky, máš to u mňa!

[Definícia] „Manipulovať znamená využívať nevedomosť, neistotu, dobromyseľnosť, na-ivitu, strach, slušnosť a ďalšie city a vlastnosti ľudí k uskutočňovaniu vlastných, spravidla skrytých záujmov a cieľov. Tie môžu byť nevinné a malicherné, rovnako však môže ísť aj o úplné podmanenie človeka a celých národov“ (PhDr. J. Ružička).

[Otázka] Ako rozpoznáme, že sa nás niekto snaží manipulovať? Aké sú znaky manipu-latívneho správania?Určite nájdeme niektoré z týchto znakov:• vyvolávanie pocitu viny („Ako to mám stihnúť, keď neprídeš?“)• prenášanie zodpovednosti na druhých• nevyjadrenie jasnej žiadosti („Máš v sobotu voľno?“)• vyhýbavé odpovede• odbiehanie od témy• zneužívanie morálnych zásad druhých vo svoj prospech• podnecovanie nepokoja a podozrievavosti• prekrúcanie výrokov druhých vo svoj prospech

[Otázka] Prečo teda manipulácii podľahneme?• nevieme sa jej brániť• nevieme o tom, že sme manipulovaní• chceme, aby nás niekto manipuloval (a život sa nám zdá bezpečnejší, lebo nemusíme

sami robiť rozhodnutia)

26 | | 27

28 | | 29

[Otázka] Ako sa teda manipulácii brániť?• ísť po ceste dozrievania a snažiť sa o celistvosť (poznať samého seba, svoje dobré

vlastnosti a dary, ale aj svoje chyby a nedostatky)• zbaviť sa závislosti• žiadať jasnú komunikáciu, nebáť sa povedať, že nerozumiem• uvedomiť si: mám právo zmeniť názor, robiť chyby• vedieť asertívne obhájiť svoj názor, ale nevnucovať ho (dokážem to napr. štúdiom)• technika „pokazenej platne“

[Príklad]- Dobrý deň, nechcete sa nechať poistiť?- Ďakujeme, už sme poistení a nechceme meniť poisťovňu.- Ale toto poistenie je oveľa výhodnejšie!- Ďakujeme, už sme poistení a nechceme meniť poisťovňu.- Možno by ste si aspoň radi vypočuli informáciu, aby ste potom mohli o tom porozmýšľať...- Ďakujeme, už sme poistení a nechceme meniť poisťovňu.- Dám vám aspoň svoju vizitku a môžeme sa dohodnúť na neskôr...- Ďakujeme, už sme poistení a nechceme meniť poisťovňu.

Technika „otvorených dverí“ - reakcia, ktorá sa neočakáva – napr. namiesto vyprovoko-vania hádky rýchle a krátke ospravedlnenie a prechod ku konštruktívnej komunikácii)

[Príklad]- Haló, rozprávam sa s XY?- Áno- Tak vážený kolega, ako si to predstavujete – neviete, že ku každému vyplnenému tlačivu je potrebné priložiť fotokópiu rodného listu a občianskeho preukazu? To si myslíte, že to budeme robiť za vás? - Prepáčte, som tu ešte len mesiac a dosť toho ešte neviem. Vravíte, že je potrebné pridať fotokópiu rodného listu a občianskeho preukazu?- Áno.- Ďakujem, že ste ma informovali.

Na záver si môžu účastníci vyskúšať zvládať manipulatívne správanie. Jeden z dvojice si vylosuje lístok s témou a manipulatívne napísaným začiatkom rozhovoru. Začne rozho-vor s druhým z dvojice a po jeho skončení spolu so skupinou hodnotia, ako mu to šlo, kde sa prípadne urobili chyby a pod.

Príklady zvládnutého manipulatívneho správania:

M – manipulátorZMS – zvládnuté manipulatívne správanie

[Príbeh] Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, v údolí, bolo raz jedno malé mestečko, v tom mestečku žil jeden ujo pekár. Volal sa pán Žemlička. Raz ráno, keď vonku strašne pršalo, sa pánovi Žemličkovi nechcelo vstávať. Zazvonil budík, strašne hrmotal, no ujo pekár nevstal. Iba sa trošku zobudil, buchol po budíku, a spal ďalej. Zaspal. Nešiel do svojej práce a celé mestečko bolo bez chleba. Čo to spôsobilo?

[Otázky] Akí boli tí ľudia? Boli hladní? Ako sa správali? Čo museli urobiť? Je dôležité, aby pán Žemlička vstal ráno a išiel do práce? Prečo? Má ujo pekár dôležitú úlohu v mes-tečku? Akú? Prečo? Majú aj iní ľudia nejakú dôležitú úlohu? Kto? Akú? A čo my?

Počas rozprávania staviam domček (stavbu) – z kameňov, z krabičiek. Po odpovedaní na poslednú z otázok poukázať na stavbu, ktorú som postavila, na každú jednu časť. Upozorniť deti, že každý jeden článok stavby predstavuje každého jedného z nás. Všetci sme dôležití, keby že tam nie sme, tak celá stavba spadne. Keby niekto vyberie iba jeden článok, stavba sa zrúti (názorne ukázať, nech si to skúsia). Upriamiť ich na to, že aj oni sú dôležitými súčasťami tohto sveta, svojej rodiny, triedy, spoločenstva...Povedať im, že každý jeden z nich je dôležitý, a má dôležitú úlohu, či je to na stretku, doma, v škole, v práci, všade... Všetky úlohy, ktoré máme, a ktoré dostávame, či už od svojich rodičov, od pani učiteľky, každá jedna z nich je dôležitá, a preto je potrebné si tieto úlohy plniť, aby sa nám nestalo niečo také ako ujovi pekárovi, ktorý zaspal.

[Príklad] Keby si animátor nesplnil svoju úlohu, keby že sa stane, že ráno tiež zaspí, a nepríde na stretko. Čo by sa stalo?

[Zhrnutie] Každý je povolaný k tomu, aby si všetky úlohy, ktoré dostal, a má, splnil a nebral to na ľahkú váhu. Je to naozaj dôležité, treba vždy myslieť na dôsledky, keď niečo nespravím...

[Kreslenie] Nakresliť svoje úlohy, ktoré mám (aspoň jednu).

Povolanie človeka /9 - 12 rokov

28 | | 29

M: To od teba vôbec nie je pekné – si taký sebec! ZMS: To si myslíš ty. Teda, ako som vravel, o šiestej už mám program.

M: Teda vy potrebujete ísť k lekárovi! Môžete mi povedať, prečo tam musíte ísť práve teraz?ZMS: Ak dovolíte, nechal by som si to radšej pre seba. Môžem si to nechať pre seba, však?

Duchovný time manažment[Daniel Hrenák]

Anselm Grűn je známym kresťanským autorom. Je benediktínskym mníchom, má dok-torát z teológie a práve jeho inteligencia a schopnosť prerozjímať podstatné udalosti ži-vota je cítiť zo všetkých jeho kníh. Nie všetky sú ale vhodné na cestu autobusom do práce alebo do školy, pretože si vyžadujú pozornejšie čítanie.

Táto kniha však nie je čisto jeho dielom. Spoluautorom je Friedrich Assländer, autor nie-koľkých publikácií zameraných na manažment. Najskôr pracoval ako manažér vo viace-rých veľkých firmách, v súčasnosti sa zameriava na školenie ľudí, ktorí sú zodpovední za riadenie firiem a ich oddelení.

Títo dvaja autori, kde jeden do knihy prináša pasáže zamerané na aplikáciu time manaž-mentu v živote a cvičenia, metódy a postrehy pre lepšie zvládnutie povinností a druhý obohacuje knihu objasňovaním úlohy času v živote človeka z duchovného (spirituálne-ho) pohľadu, prinášajú nový pohľad na riadenie vlastných činností, efektivitu práce a života samého.

Friedrich Assländer, Anselm Grűn: Time management jako duchovní úkol

knihy

30 | | 31

Ak vám niečo hovoria metódy GTD (Getting things done), Pomodoro alebo metódy prezentované v knihe 7 návykov skutočne efektívnych ľudí, potom ste aspoň troška zabŕd-li do rozšírených rád, ako zvládať efektívne využívanie času.„Výzvou nie je time manažment, ale manažment seba samého.“ Práve to robí túto knihu takou výnimočnou. Nezameriava sa iba na efektivitu v profe-sionálnom a osobnom živote, pretože i keď všetko navonok funguje, v duši môže byť neporiadok.

Rozšírené metódy time manažmentu upozorňujú, že je dôležité mať vytvorený rebríček hodnôt. Konkrétne, ako radí David Allen, autor metódy GTD, je dobré mať vytýčené ciele pre rôzne časové obdobia.Začína sa najvzdialenejšími časovými horizontmi. Ako si predstavujem seba povedzme o 30 rokov. Postupne sa dostávam v plánovaní z rokov na mesiace, týždne a dni. Tým, že autori v tejto knihe pridávajú k životu nielen osobný a profesionálny, ale i duchovný rozmer, získava i samotný time manažment odlišnú podstatu. Je výrazný rozdiel v plá-novaní pracovných činností v horizonte rokov a horizonte večnosti. Pre mňa osobne to bol úplne odlišný pohľad na celkovú oblasť managementu.Výsledkom aplikácie hociktorej metódy má byť usporiadanie činností počas dňa tak, aby mal človek dostatok času i na odpočinok a nedošlo uňho k preťaženiu a vyhoreniu. Rady v tejto knihe odporúčajú začleniť zvolnenie tempa a vytváranie prestávok ako rituálov počas dňa. Nemajú byť teda výsledkom, ale spôsobom, ako nakladať s časom. Vychá-dzajú z pravidiel benediktínskeho rádu, ktorý má deň členený podľa jednotlivých častí breviára a celý deň sa rozdeľuje na prácu a oslavu Boha modlitbou.

Keďže Friedrich Assländer sa zameriava na školenie manažérov a ľudí, ktorí denne pri-chádzajú do kontaktu so zákazníkmi, v závere uvádza zopár postrehov k tejto téme. Napríklad ani každodenný telefonický kontakt v práci by nemal byť braný ako „bežný“. Ak chceme mať z neho čo najviac, treba sa naň aspoň chvíľku pripraviť. Podobne radí pristupovať k všetkým „bežným“ ve-ciam.Podstatné na knihe je, že ju nemusia čítať iba ľudia, ktorí majú problémy s efektivitou a nie sú zahltení povin-nosťami 25 hodín denne. Rovnako to nie je kniha zameraná výhradne na kresťanov. Hoci sú obaja autori hlbo-ko veriaci, nebránia sa využívať pou-čenia a príbehy iných náboženstiev.

Dve najkrajšie myšlienky, ktoré si z knihy vyberám sú: „Cieľom je cesta“ a „Podstatný je vždy iba jeden krok - ten nasledujúci“.

30 | | 31

Ak chceme mať z neho čo najviac, treba sa naň aspoň chvíľku pripraviť. Podobne radí

čítať iba ľudia, ktorí majú problémy

Hudba je balzam[Zuzana Urbanová]

Dnes som sa rozhodla siahnuť v gospelovej tvorbe o niečo hlbšie a vytiahla som starší album. Konkrétne album jednej ružomberskej kapely z roku 2005. Ak aj vy máte radi príjemnú harmonickú hudbu, predstavujem vám kapelu Mimicry a ich posledný album „Balzam“.Ružomberok a prvý deň roku 1997. Práve takto jednoducho sa začali písať dejiny kapely, keď sa na pódiu spolu objavilo to najčistejšie folkové duo. Nikto však netušil, že im hud-ba tak popletie hlavy a vďaka tomu tu dnes máme 6-člennú posádku „Mimicier“. Na otázku, čo znamená ten zvláštny názov, odpovedajú, že je to výrobné tajomstvo. Vraj tajuplný názov pôsobí ako lákadlo pre fanúšikov. Z úsmevom však dodávajú, že názov mimicry pochádza z anglického slova mimicry (mimika). Niekoľko rokov sa formovali, pribúdali noví ľudia, až kým nevzniklo dnešné zoskupenie kapely: Katka Barancová, Martin Hasák, Milan Hatala, Marek Hrdinský, Marcelka La-koštíková a Michal Šimko.Netrvalo dlho a svetlo uzrel prvý album Obrázky (2000). Prešlo 5 rokov... Členovia, ako sami o sebe hovoria, sú vyzretejší, starší a každý má už svoj vlastný život. Ale niečo ich

Mimicry - Balzamhudba

32 | | 33

spája a práve hudba im pomáha „sfúknuť prach zo starých pút“. A vďaka tejto túžbe byť si stále blízki vznikol album Balzam (2005).

Album Balzam nechal vo mne po prvom počutí zvláštne pocity. Zmes folku, bluesu, popu a jazzu v kombinácii s Marcelkinými textami pôsobí veľmi príjemne. Na albume sa nachádza 13 piesní, na ktorých sa podieľalo 13 hudobníkov. 6 členov kapely, producent a Mimicry si prizvali aj 6 hostí. Flautou obohatila album Silvia Michalidesová (autorka projektu „Veľkí herci spievajú malým deťom“, 3plus1...), saxofónom Majo Garbera (Gapa Band, IMT Smile), pozvanie prijal aj Robo Rist (hral v kapele Jany Kirschner, dnes Ac-cidents Happen) so svojimi biciami a Paľo Jeňo (Wedding Band) s trúbkou. Na albume môžete započuť aj ústnu harmoniku, tú ovláda Ondro Tkáč a posledným šiestym hos-ťom je, pre mňa trochu nečakane, Lasky (Para).

Na albume sa nachádza aj multimediálna časť s videoklipmi k piesňam „Horúčka“ a „Tanec medzi tónmi“. Ďalej na albume môžete nájsť fotky členov a ich jednotlivé profily.Poslednou vecou je booklet, ktorý je veľmi jednoduchý, a ktorý má na svedomí Michaela Čopíková. Biely s obrázkom krému, ktorý má na každej strane inú farbu.Túto recenziu by som zakončila citátom z ich albumu: „Stále je nádej, že hrá sa nie pre peniaze, nie pre prestíž, nie pre uznanie už uznávaných muzikantov, nie pre naplnenie ambícií, nie pre vlastnú ješitnosť, nie pre čokoľvek... ale pre vnútornú radosť, úprimnosť a zvláštnu túžbu darovať, ktorá ženie človeka k výšinám. Hudba je nad všetkým. Hudba je balzam.“

32 | | 33

Bella[Veronika Filová]

Režisér Alejandro Gomez Monteverde v roku 2006 spracoval romantickú drámu so skvelým námetom - Bella. Film sa odohráva v New Yorku a odzrkadľuje život dvoch ľudí - Niny a Josého, ktorí žijú v uponáhľanom svete veľkého mesta.

Nina pracuje v reštaurácii, avšak po častejších neskorých príchodoch ju šéf reštaurácie vyhadzuje. José, šéfov brat, kedysi hrával futbal a dnes je šéfkuchárom v bratovej reštau-rácii. Keď videl, že Ninu vyhodil, rozhodol sa ísť za ňou. Spoločne strávia nejaký čas, po-čas ktorého sa spoznajú a dozvedia sa podrobnosti o svojich životoch. José zistí, že Nina čaká dieťa. Nina je nešťastná a chce ísť na potrat, pretože nechce mať dieťa a prizerať sa, ako s ňou trpí. José už urobil vo svojom živote nejaké chyby, ktoré ho zasiahli, ale dnes veľmi túži po dieťati. Stretli sa teda dva rôzne pohľady na vec. Myslíte, že José nakoniec Ninu odhovorí od potratu?

Na Slovensko prišiel tento film len nedávno. Premiéru mal v piatok 25. marca - na Deň počatého dieťaťa. Myslím, že o príchode filmu na Slovensko bolo dostatočné info, preto-

V dnešnej uponáhľanej dobe je veľmi ťažké nájsť si čas, nachvíľu sa zastaviť, úplne vypnúť a možno trošku popremýšľať nad hodnotami života. Ak si nájdete troška času a prečítate si môj článok, budem sa vás snažiť inšpirovať k tomu, aby ste na pár minút vypadli z tohto sveta a prežili príbeh iných ľudí.

fi lm

34 | | 35

že film odporúčali aj kňazi vo farnostiach a bol súčasťou kampane 25. marec - Deň po-čatého dieťaťa. Ja som film videla a určite ho všetkým odporúčam! Vyznačuje sa dobrou hudbou, fajn hercami a hlavne nádherným príbehom o hodnote ľudského života. Možno nemá perfektné spracovanie a niekomu možno bude vadiť prudký prestrih udalostí po pár rokoch na konci filmu, no myslím si, že námet je tak silný, že aj takéto chybičky sa dajú úplne prehliadnuť. Určite je to príbeh, ktorý stojí za to, aby ste si ho pozreli od za-čiatku až do konca.

Mne osobne sa na filme najviac páčila postava Josého. Aj keď má problémy so svojou minulosťou, stále sa zaujíma o ľudí okolo seba a pre Ninu je skutočným priateľom, ktorý ju dokáže vypočuť a podržať. Nikdy ju k ničomu nenúti, iba stojí po jej boku a vytvára jej rodinné prostredie.

Tiež by som chcela zvýrazniť jednu myšlienku z filmu, ktorá sa mi veľmi páčila: „Ak chceš Boha rozosmiať, povedz mu svoje plány.“

Filmu by som teda dala desať bodov z desiatich. A ak by oslovil čo i len jedného človeka a zachránil by čo i len jeden jediný život, tak naozaj stálo za to natočiť ho, pretože ľudský život v akejkoľvek podobe má naozaj nevyčísliteľnú hodnotu.

34 | | 35

Plesy a bály našich predkov[Hana Gvozdjáková]

Možno pre niekoho absolútne nezaujímavá vec, pre niekoho zas nočná mora, no pre niekoho môže tanec predstavovať životodarnú silu, spôsob vyjadrenia toho najintímnej-šieho ja, vrchol vlastnej umeleckej tvorby. Našli ste sa v niektorej z týchto skupín? Ak nie, hlavu hore, v tejto rubrike vás nebudem nútiť krepčiť pri počítaní raz-dva-tri-dva-dva-tri... Práve naopak, spoločne nazrieme do rôznych zákutí tohto „hýbača kostí“ a možno nakoniec zistíte, akí riadni „danceri“ vo vás driemali a čo všetko ste o tanci (ne)vedeli ;).

V mojom prvom príspevku sa budem venovať fenoménu, ktorý bol ešte nedávno súčas-ťou života mnohých z nás – a to plesom. Táto spoločenská udalosť (významná asi najmä pre nás dievčatá, veď ktorá z nás by nechcela byť „kráľovnou večera“ či víťazkou ankety o „parketovú levicu“) má svoje korene v ďalekej minulosti.

Myšlienka prvých plesov sa zrodila ešte v 15. – 16. storočí práve na francúzskom kráľov-skom dvore, kde mala podobu rôznych dvorských plesov a bálov, ktoré boli určené len pre ľudí s modrou krvou.

Tanec... aké jednoduché slovo! A pritom čo všet-ko sa za ním skrýva...

tanec

36 | | 37

Plesy alebo bály boli odlišné od tých, ktorých sa zúčastňujeme my teraz. Určite sa ne-mohlo stať, že by na ples išli dievčatá bez tanečného partnera, ako je to teraz dosť bežné. V minulosti boli plesy pre mladé dámy i spôsobom uvedenia do spoločnosti. Debu-tantky, ako sa tieto dievčatá označovali, sa stávali ženami a vďaka „matke plesu“ (žene z významnej a bohatej rodiny), ktorá ich oboznámila s pravidlami spoločnosti dospelých, sa zmenilo i nazeranie mužov na tieto dámy, menila sa ich komunikácia, obliekanie a správanie.

Ďalším obrovským rozdielom bola hudba. Povedzme si úprimne, určite na pódiu nestál žiadny dídžej a nepúšťal piesne do reproduktorov... Veru nie, vtedy sa tancovalo na živú hudbu, to znamená, že vždy tam boli nejakí (živí) ujovia a tety s hudobnými nástrojmi, ktorí svojím hudobným prejavom zabávali pospolitý ľud alebo ľudí z vyššej spoločnosti po celú noc.

Rozdiel bol i v tancovaní. Tance mali svoju postupnosť a tancovali sa práve tie, ktoré sú medzi nami mladými už pomenej známe. K najčastejším a najobľúbenejším na Sloven-sku patrila štvorylka, viedenský valčík, polonéza, mazúrka, polka a neskôr tango. Avšak, je potrebné podotknúť, že tieto tance sa vyskytovali skôr na plesoch pre ľudí z vyšších spoločenských kruhov. Pre bežných ľudí sa organizovali skôr dedinské zábavy spojené s promenádou masiek po dedine, doprevádzané ľudovou hudbou.

Posuňme sa v čase trochu dopredu. Až do 19. storočia boli spoločenské podujatia ako bály záležitosťou vyhraneného okruhu vyvolených. Práve v tomto období dochádza k uvoľneniu pravidiel, kto všetko sa plesu mohol zúčastniť.

A nielen to! Plesy začali organizovať aj rôzne charitatívne organizácie, spolky a zdru-ženia, továrne a národnostné menšiny – čím sa stal bál taktiež dostupnejším. Pre zau-jímavosť uvediem, že na začiatku 20. storočia bol v Bratislave najnavštevovanejším ples práčok, ktorý sa prvýkrát konal v roku 1759.

Možno by vás zaujímalo, ako to bolo s teraz tak obľúbenými tombolami. Tie sa na bá-loch v minulosti v programe vôbec nenachádzali. V podstate sa na plesoch len krepčilo a debatovalo, ale hlavne si každý dával pozor, aby si nespôsobil nejaké faux-pas, veď účastníci museli dodržiavať prísne pravidlá plesovej etikety. V 19. storočí sa objavujú na plesoch bazáre, kde sa predávali napríklad cukrovinky alebo galantérny tovar, určite však nie vlečka hnoja – teraz stála súčasť tombol.

Plesy sú dnes považované za veľmi obľúbenú formu zábavy, stretnutia so známymi a možno pre niektorých získavaním prestíže či najľahším spôsobom, ako sa dostať na ti-tulky bulvárov.

Ak ste tento rok z nejakého dôvodu ples nestihli, nezúfajte, v čase voľna si prejdite zopár krokov, aby ste na budúcoročnom plese boli hviezdou parketu práve vy ;).

36 | | 37

Slávnosť stvorenia[Vladimíra Martvoňová]

Keď sa skončilo stvorenie, Boh vyhlásil, že siedmy deň bude jeho sviatkom. Všetky stvo-renia začali hľadať tú najkrajšiu vec a chceli ju darovať Bohu. Veveričky priniesli orechy a oriešky, zajačiky zasa mrkvu a sladké korene, ovečky pri-niesli mäkkú a teplú vlnu a kravičky smotanové mlieko. Zbory anjelov spievali Bohu nádhernú serenádu.

Človek čakal, kým príde na neho rad a rozmýšľal: ,,A čo môžem Bohu darovať ja? Kvety majú vôňu, včely med.... a ja?“ Všetky stvorenia prichádzali pred Boha a predkladali mu svoje dary. Prišiel rad na človeka. A on urobil to, čo si nedovolilo žiadne zviera. Rozbehol sa k Bohu, posadil sa mu na kolená, objal ho a povedal: ,,Milujem ťa!“

Božia tvár sa rozžiarila a všetci pochopili, že človek daroval Bohu najkrajší dar.

Ako to bolo naozaj pri stvorení sveta...

príbeh

38 | | 39

Pozývame vás na najväčšiu celoslovenskú akciu ZMM, ktorá sa uskutoční v dňoch 15. - 18. júla v Školskom inter-náte v Košiciach. V programe vystúpia ako hostia: Vladimír Krčméry, Pavol Danko, Andrej Kačmár, sr. Apa Milovičová, či skupina eSPé. Sv. omšu na záver stretnutia bude celeb-rovať košický arcibiskup Mons. Bernard Bober.

Cena už od 25 €! Registráciu a ďalšie informácie nájdete na špeciálnej webovej stránke www.zlet.zmm.sk.

zlet 2011KOŠICE15. - 18. júl 2011

38 | | 39

HOPE

FOCU

S

ZÁKON LÁSKY

KOŠICE, 15. - 18. JÚL 2011

VIAC INFO NA WWW.ZLET.ZMM.SK

PKatríkDesign

[ 1/2011 ; Príspevok: 1,5€ ] [Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže]