KŔMNE STRUKOVINY

Rod Pisum L.: Pisum sativum L. - hrach siaty variety: sativum - hrach siaty;

speciosum - hrach siaty pravý, kŕmny resp. peluška; medullare - hrach dreňový;saccharatum - hrach cukrový;

Rod Vicia L.: Vicia sativa - vika siatavariety: pannonica - vika panónska; villosa - vika huňatá; Vicia faba L. - bôb obyčajný (syn. Faba vulgaris) variety: major - bôb záhradný, svinský; eguina - bôb konský; minor - drobnosemenný bôb, holubí;

Čeľaď bôbovité - Fabaceae (predtým syn. Viciacea, Papilionaceae, Leguminoseae).

Rod Lens Adans. Lens culinaris Med. - šošovica jedlá;

Rod Phaseolus L. Phaseolus vulgaris L. - fazuľa záhradná; Phaseolus coccineus L. - fazuľa šarlátová, ohnivá;Phaseolus lunatus L. - fazuľa mesačná;

Rod Glycine L. Glycine max (L.) Merrill - sója fazuľová;

Rod Lupinus L. lupina (vlčí bôb):Lupinus albus L. - lupina biela; L. luteus L. - lupina žltá; L. angustifolius L. - úzkolistá; L. polyphyllus Lindl. - mnoholistá;

Rod Cicer L. Cicer arietinum L. - cícer baraní;

Rod Lathyrus L. - hrachor:Lathyrus sativus L. - hrachor siaty.

Čeľaď bôbovité - Fabaceae

Pestovateľsky významné vlastnosti strukovín

Schopnosť viazať vzdušný dusík prostredníctvom hrčkotvorných baktérií (Rhizóbií), strukoviny fixáciou pokrývajú temer celú potrebu N (85%) a obohacujú o N i pôdu pre následné plodiny

Mohutný koreňový systém (lupina, bôb, vika a hrach), intenzívnejšie prevzdušňovanie pôdy, lepšie vsakovanie zrážkovej vody, zlepšovanie fyzikálneho stavu a štruktúry pôdy.

Pestovateľsky významné vlastnosti strukovín

Vysoká kvalita pozberových zbytkov pozitívny vplyv na obsah a kvalitu humusu v pôde.

Využívanie živín najmä P z menej prístupných foriem a z väčšieho pôdneho profilu, rozširovanie kolobehu živín

Vysoká pred plodinová hodnota (najmä pre obilniny) v osevných postupoch predstavujú kvalitného prerušovača s potrebnými fytosanitárnymi účinkami.

Úrodová nestabilita (výrazný vplyv vonkajších podmienok)

Malá kompenzačná schopnosť - malá auto regulačná schopnosť

Náchylnosť k chorobám a škodcom (straty: vírusové choroby 10-30%, choroby koreňov a stoniek 5-15% a choroby listov 2-8%)

Poliehavosť stoniek niektorých druhov.

Pukavosť strukov a náchylnosť k poškodzovaniu semien pri zbere a pozberovom ošetrení.

Dlhá vegetačná doba (najmä pri lupine a sóji).

Nízka odolnosť voči chladu (najmä fazuľa a sója).

Pomalý počiatočný rast - ľahké zaburinenie porastu na začiatku

Neznášanlivosť k pestovaniu po sebe - u väčšiny strukovín sa prejavuje neznášanlivosť v rámci druhu, medzi druhmi (po sebe sa znášajú len sója, lupina a hrachor).

Pestovateľsky negatívne vlastnosti strukovín

Antinutričné látky strukovín- stachyózy - spôsobujúce plynatosť (najmenej škodlivé)

- glykozidy (napr. peluška) - zlá chuť krmiva a tým nižšie prírastky

- kyanogénne glykozidy (vika) - otravy zvierat

- inhibítory trypsínu - blokujú tráviace enzýmy, redukujú stráviteľnosť a využitie aminokyselín, hypertrofia pankreasu (v sóji 10x viac ako v hrachu a bôbe).

- taníny (bôb, peluška) znižujú kŕmnu hodnotu, stráviteľnosť bielkovín a aminokyselín a príjem šrotu zvieratami,

- alkaloidy - semená lupín,

- hemagluteníny – fazuľa

- saponíny - hemolyzujú erytrocyty, spôsobujú horkú chuť, dráždia sliznicu tráviaceho traktu a môžu narušiť nerv. systém)

- lektíny (aglutinujú erytrocyty) a antivitamíny.

Strukovina Látky ovplyvňujúce stráviteľnosť

Látky toxické

  Inhibítory trypsínu

Taníny Hemagluteníny Alkaloidy

Vlčí bôb       * * *

Hrach siaty *   *  

Peluška * * *  

Bôb obyčajný

* * * *  

Sója * * *   *  

Fazuľa     * * *  

Spôsob zníženia

zahriatím odstránením osemenia

zahriatím máčaním

Najdôležitejšie antinutričné látky v semenách strukovín

Obsahy antinutričných látok v strukovinách

Bôb - alkaloidy (lupanín, lupinín, lupinotoxín, spartein) chynolyzidínové alkaloidy – vicín, konvicín, anagyrín – teratogénný účinok glykozidy (vernin, lupinoid) lupinosa – poruchy trávenia, dýchania, CNS, srdca Vika – glykozid (vicianín), zápaly žalúdka, čriev, pečene, obličiek (hemoglobínúria u koní)Hrach – najvhodnejší zo strukovínSója - inhibítory pankreatických enzýmov saponíny, fytát, fytoestrogény,

Antinutričné látky strukovín - eliminácia

- obsah antinutričných látok je možné znížiť pred konzumovaním varením (in aktivujú sa lektíny a trypsinové inhibítory )

- pred skrmovaním zvieratami vhodnou úpravou suroviny (zahrievaním, extrúziou, infračerveným žiarením, naparovaním, máčaním, vločkovaním, odstránením osemenia).

-v súčasnosti sú už v krmivárskom priemysle účinne využívané postupy hydrotermického a tlakového ošetrenia strukovín (extrudéry, expandéry), ktoré nie príliš nákladným spôsobom významne znižujú obsah a nepriaznivý vplyv ANL v semene strukovín a súčasne zvyšujú ich nutričnú hodnotu a stráviteľnosť bielkovín.

-zdroj kvalitnej bielkoviny - semená strukovín obsahujú 19-45 % bielkovín (hrach 23%, bôb 28%, lupiny 36-41%, sója 35-45%), minerálnych látok (K, P, Ca, Mg, Fe, Zn, Mn, Cu, Co, J, F, V) vitamínov – skup. B (thiamín, riboflavín, pyrodoxín, kys. listová)

- výroba oleja (sója, podzemnica olejná) v semenách i vysoký obsah oleja (sója 18-22 %, podzemnica až 50 %),

- ako krmoviny (v zelenom stave obsahujú v sušine 9-15 % bielkovín, obsahom živín a dietetickými účinkami patria k najkva- litnejším krmivám), možné pestovanie takmer vo všetkých oblast, - na zrno, - zelené kŕmenie (v čistých i zmiešaných kultúrach, ako hlavné a strniskové plodiny i medziplodiny) - zelené hnojenie.

Využitie strukovín

Vo výžive ľudí sa využívajú najmä hrach, fazuľa, šošovica a sója, bôb SR - cca 1,9 kg na človeka za rok (odporúčaná dávka je 3,5 kg)

Stráviteľnosť niektorých aminokyselín

Lyzín Treonín Metionín M + C Tryptofán

Mäsokostná múčka

72 64 76 62 78

Sójový šrot 89 86 91 87 88

Hrach 83 76 80 75 73

Hrach extrudov. 93 90 86 87 89

Repkový šrot 75 75 87 84 80

Slnečnicový šrot 82 81 92 86 84

Bôb obyčajný – Faba vulgari

Var. bôb svinský (záhradný – potravinárske účely) bôb konský (kŕmne účely – do KZ, úsušky) bôb drobnosemenný

jednoročná strukovina, kolovitý koreň s početnými bočnými, stonka - mohutná, vzpriamená, 0,8 – 1,5 m, ne poliehavá, listy - drobné eliptické, zakončené hrotom, kvet - veľký, biely, hnedá, fialová až čierna škvrna plod –struk 4–20cm, valcovitý, mierne sploštený, 3-8 semien, pri dozrievaní kožovitý semena - rôznej veľkosti, zelenohnedé, čierno fialové až čierne, starnutím strácajú lesk

Kvet bôbu

Bôb obyčajný

Semeno klasických odrôd

Semena bielokvetých odrôd

Fenofáza bôbu

apríl máj jún júl august

Výsev tvorba pra- fáza bielych tvorba

Klíčenie vzchádzanie vých listov púčikov kvitnutie plodov

Agrotechnika

- minimálna teplota klíčenia 2oC, opt. tep. pre rast 25oC, zač. rastu rýchly, kvet 60-70 dní po výseve, - vyššie nároky na vlahu, oblasť repárska a zemiakarská, pôdy s dobrou vodnou kapacitou, ilovitohlinité, nezamokrené, pH - 7- hnojenie P, K, apl. N-depresia rastu, organ. hnoj. neúčel.

- obsahuje horčiny, alkaloidy, glykozidy – inhibítory trávenia

Bob obyčajný využitie:

• výroba teplovzdušných úsuškov zber 100 - 120 dní po zasiatí, struky sú už vytvorené,

• výroba siláže - všetky struky sú v zelenej zrelosti,

• GPS - zber vo fáze žltej zrelosti (semena sa polia, tretina až polovina strukov je čierno sfarbená, spodné listy zaschnuté), pri zbere sušina 32 %, zavädnúť na 40 % suš.,

• skrmovanie na zeleno - zber od fázy kvitnutia do nasadenia 1. struku, 60 - 90 dní po zasiatí, kvôli obsiahnutým antinutričným látkam (horká chuť)

• pestovanie v zmeskách (kukurica, slnečnica, mätonoh), produkcia 35 – 45t/ha

• zelené hnojenie

GPS

Miešanka s ďatelinou lúčnou

Hrach siaty – Pisum sativum

hrach siaty – roľný (peluška) ssp. arvensehrach siaty – záhradný ssp. hortense

Hrach siaty – Pisum sativum

hrach siaty – roľný (peluška) ssp. arvensehrach siaty – záhradný ssp. hortense

- jednoročná strukovina, jarná, prípadne prezimujúca, - teplota pod -6oC poškodzuje, - kvet –biely, nažltlý (záhradný), pestrofarebný (peluška) - stonka políhavá, dutá, na priereze okrúhla – ťažší zber, - plod – struk, 3-10 semien - náročný na vlahu, fosfor, ochranu proti škodcom- darí sa mu v podhorských oblastiach,Využitie - v miešanke bôb, vika, hrach 1:1:1,- v kombinácií s ovsom alebo kukuricou- zber na zeleno - začiatok kvitnutia 60-80 dní od sejby, 30-40 t/ha - na siláž – vo voskovo mliečnej zrelosti, sušina 30%

Hrach siaty

Hrach siaty - záhradný

Hrach siaty roľný (peluška)

Fenofáza hrachu

apríl máj jún júl

Výsev vzchádzanie fáza bielych tvorba žltá plná

Klíčenie vetvenie púčikov kvitnutie plodov zrelosť zrelosť

Vika – Vicia

siata – Vicia sativa huňatá – Vicia villosa, panonská –Vicia pannonica Jednoročné krmoviny

Vika siata – jarná, sejba skoro na jarstonka jemne chlpatá, výška 0,5 – 1 m, listy širšie, kvety ružové, biele a červenofialové. semeno najväčšie – 5mm, farba žltohnedá, alkaloid vicianin na zeleno - 80 dní po sejbe, pri 50% zakvitnutí porastu obsahuje horčiny - prechod do mlieka,

Vika siata

huňatá – Vicia villosa, panonská –Vicia pannonica

Vika huňata – vyšší vzrast – 1,5 m, stonka silne chlpatá, list úzky, kopiovity, súkvetie – dlhý strapec, fialový kvet, semeno malé, AgrotechnikaPríprava pôdy ako pod obilniny, vápnenie, požiadavky na K, P, Ozimná vika výsev v septembri Hospodárske využitiena zelené kŕmenie nebo na silážovanie v miešankách s podpornou plodinou (obilniny). ozimná vika súčasť - landsberskej zmesky (vika,mätonoh, inkarnát)Produkcia - siata a panonská 15 - 20 t/ha, huňatá je 20-30 t/ha

Vika huňatá

Lupina – vlčí bôb Lupinus sp.Bôb úzkolistý, žltý, biely

Jednoročná, veľkosemenná rastlina, stonka vzpriamená, chlpatá, kvet – strapec, pomerne hlboké korene, listy dlaňovitéPestovanie na zrno - repná a zemiakarská oblasť, Po ozimnej repke na zelené kŕmenieAgrotechnikaV počiatočnej fáze kyslé pôdy, neskôr prechod k neutrálnej, hnojenie P, K, neznáša vápnikSejba - marec–apríl, strnisková medziplodina po oziminách na zrno, pestovanie na zeleno pred kvitnutím 70-80 dní po sejbe, priaznivo na dojivosť a obsah tuku v mlieku, v kombinácií s kukuricou na silážV sústave zeleného hnojenia – 10-24t/ha

Lupina žltá Lupina biela

Lupina – modrá, uzkolistá

Lupina biela Lupina žltá

Lupina – vlčí bôb Lupinus sp.

Najbohatšia strukovina na bielkovinyPrítomnosť alkaloidov – horká chuť, šľachtenie sladkých odrôd (do 0,22g/kg)Toxické alkaloidy – lupanín, lupin, lupinotoxín,.. glykozidy – vernin a lupinoidLupinóza – akútna – tráviace poruchy, poruchy dýchania, poškodenie CNS a poruchy srdcovej činn. chronická – poškodenie pečene, ikterus, zápaly žalúdka a čriev, krče, zmeny na kožiZniženie toxicity – varenie, extrakcia, namáčanie a vylúhovanie

U dojníc zhoršenie senzor. vlastnosti mliekaU nosníc – vajcia – horkú chuť

Šošovica

Šošovica jedlá – Lens esculenta

Semeno veľmi výživné, chutné, kvalitnejšie ako hrach, bohaté na bielkoviny, popoloviny

Kvôli nárokom na pôdno-klimatické podmienky pestovaná iba na juhu Slovenska, plytko koreniaca, pH pôdy – 7-7,5

Odrody malosemenné – ťažšie hlinité pôdy

veľkosemenné – ľahšie piesčité pôdy

Sója fazuľová - Glycine max

- jednoročná rastlina, hlavný kolovitý koreň nie hlboký, bohatá sieť postranných koreňov, do hĺbky až 2 m,- na koreňoch sa tvoria hľúzky, činnosť symbiotických baktérií Bradyrhizobium japonicum,- byľ - silná, zložená z 10-15 článkov, dĺžky 0,3-1,2 m, - kvetenstvo - strapec s 5-10 drobnými kvietkami, bielej, ružovej až fialovej farby, kvitne odspodu do vrcholu rastliny a od stredu k postranným vetvám, kvitne tri týždne i viac. - plody – struky, 1-4 semená, žlté, hnedé, šedé, zelené, čierne alebo mramorované, guľaté, elipsovité alebo podlhovasté

Sója

Sója

Struk sóje

- teplomilná rastlina, klíčenie pri minimálnej teplote 6-7oC, optimálna 15-20oC,- proti jarným mrazíkom sú mladé rastliny odolnejšie ako kukurica a fazuľa (znesú mrazíky -2 až -4 oC),- pôdy vyžaduje hlboké, priepustné, štruktúrne, biologicky aktívne, zásobené humusom, Ca a ostatnými živinami, hlinité, ílovito-hlinité a piesočnato-hlinité, pH 6,5-7

Agrotechnika - hlboká jesenná orba, teple pôdy, sejba koniec apríla až jún- miesto okopávania chemická ochrana- monokultúra – vysoký obsah vlákniny, menej chutná, preto v miešankách s kuk., cirokom, slnečnicou- zelená hmota – 25-30t/ha, zrno 0,8-3 t/ha

Antinutričné látky

•Trypsín inhibítor a lektín aglutinujúci červené krvinky

• Fytoestrogény – genistein, diadzein, coumesterol

• Stachyóza a rafinóza – črevné ťažkosti

• Fytát - nedostatok využiteľnej formy

vápnika a horčíka

• Alergény – bielkoviny v sóji, reakcia s

protilátkami citlivých jedincov

Využitie semena sóje na kŕmne účely

- Celé semena – najväčšia energetická hodnota, 20% tuku, skrmovanie – pokrutiny, extrahovaný šrot- Bielkoviny – vysoká biologická hodnota (lyzín, valín, treonín – na 80% rozpustné vo vode) - Príprava sójového mlieka – 24 hod namáčanie vo vode, odstránenie šupiek, varenie vodou 1:9, scediť, ochladiť - Skrmovanie – zásadne po tepelnom opracovaní, 2% inhibítorov trypsínu (Kumitzov;Bowman-Birkov), saponiny – viac škodlivé pre chladnokrvné živ. - ryby- Dávky - dojnice max. 1kg, hydina 15%, ošípané 10%