20152015 • íslo 4

Revue pre knihovníctvo a bibliografiuknižnú kultúruinformačné systémya technológieochranu dokumentovbiografistikuarchív a múzeum knihyknižnej grafikya literárnych pamiatok

Ro ník 16

Katarína MažáriováPeter LibaVladimír PetríkMarína ČarnogurskáLudwig RichterMišo A. KováčGabriela ŽibritováMária ValováAugustín MaťovčíkIveta KilárováDarina JanovskáNikola KianicováOndrej HírešAnna KucianováMichaela JotovováAlžbeta MartinickáNaďa MičákováLucia LichnerováDominika RadičováMonika KaprálikováAgáta KlimekováMarek RímskyAnna HučalováMária RapošováPeter Cabadaj

Na prvej strane obálky portrét Ľudovíta Štúra – olejomaľba od Jozefa Božetecha Klemensa, 1873 (Literárne múzeum SNK). Rok Ľudovíta Štúra v Slovenskej národnej knižnici vyvrcholil usporiadaním vedeckej konferencie k 200. výročiu narodenia Ľ. Štúra, ktorá sa uskutočnila 17. septembra 2015. Súbor vybraných príspevkov z konferencie, ktoré predniesli významní slovenskí i zahraniční vedeckí pracovníci, a ďalšie príspevky venované Ľ. Štúrovi prezentujeme

na s. 6 – 34.

Plné texty digitalizovaných diel v priesto-roch SNK (knihy, noviny, asopisy, lánky, po- h adnice, plagáty, mapy a pod.).

Prístup v priestoroch knižnice aj na vašich zariadeniach cez wi SNK Guest.

Národný projekt Digitálna knižnica a digi-tálny archív sa zameriava na masovú digi- talizáciu knižni ných a archívnych fondov a na ochranu písomného kultúrneho dedi - stva pred nevyhnutnou degradáciou.

Ide o najvä ší projekt digitalizácie písomníc-tva nielen na Slovensku, svojím rozsahom je jedine ný v celej Európe.

Po as projektu sa zdigitalizovalo 1 378 650 slovacikálnych knižni ných objektov, z toho 132 583 kníh, 356 210 ísel novín a asopi- sov, 879 057 lánkov a 10 800 špeciálnych dokumentov, a digitalizácia pokra uje alej.http://dikda.snk.sk

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA

OB

SA

H

číslo 42015

Revue pre knihovníctvo, bibliografiu, knižnú

kultúru, informačné systémy a technológie,

biografistiku, archív a múzeum knihy

a literárnych pamiatok

Vydáva Slovenská národná knižnica v Martine

Evidenčné číslo: EV 3528/09

ISSN: 1335-7026

ISSN: 1336-0965 (online vydanie)

e-mail: kniznica@snk. sk

www. snk. sk

Výkonná redaktorka: PhDr. Eva HATAROVÁ

(eva.hatarova@snk.sk, +421 43/2451 277)

Sekretárka redakcie: Jana NOVOTNÁ

Počítačové spracovanie: Ing. Milan NOVÁK

Návrh zrkadla časopisu: Igor ŠTRBÍK

Technická redakcia: Ing. Milan NOVÁK

Adresa redakcie: Slovenská národná knižnica

Nám. J. C. Hronského 1

036 01 Martin

Tel. : +421 43 / 2451 279, 278

Redakčná rada:

Ing. Silvia STASSELOVÁ

Prof. PhDr. Jela STEINEROVÁ, PhD.

Mgr. Štefan KOLIVOŠKO

Mgr. Peter KLINEC

Doc. PaedDr. Pavol PARENIČKA, CSc.

PhDr. Štefan HANAKOVIČ

Doc. PhDr. Pavol RANKOV, PhD.

Vychádza 4-krát ročne. Celoročné predplatné16 €

+ poštovné. Jednotlivé čísla za rok 2014 si možno

objednať za cenu 4,50 € za jedno číslo + poštov-

né. Rozširuje, predplatné prijíma a objednávky do

zahraničia vybavuje Slovenská národ ná knižnica

v Martine, Nám. J. C. Hronského 1, 036 01 Martin.

Vydala Slovenská ná rodná knižnica, Martin. Im-

primované 18. 12. 2015. Nevyžiadané rukopisy

redakcia nevracia. Uverejnené názory vyjadrujú

stanoviská autorov. Redakcia si vyhradzuje v prí-

pade potreby právo krátenia prí spevkov.

POKYNY PRE AUTOROV PRÍSPEVKOV

Príspevky v rozsahu maximálne 10 normalizo-

vaných strán zasielajte na adresu redakcie e-ma-

ilom alebo na USB-kľúči ako samostatný súbor

Wordu. Obrázky, grafy a tabuľky zasie lajte ako

samostatné obrázkové súbory vo formáte TIF

alebo JPEG s rozlíšením 300 dpi. Používajte font

Arial, Courier alebo Times Roman. V texte možno

vyznačiť rez písma (kurzíva, tučné a pod.), príp.

indexy a exponenty. Upravte text podľa našich

požiadaviek na jeho štruktúru (tabelácia, podraďo-

vanie, odsadzovanie, obrázky, tabuľky a pod.). Au-

torov štúdií žiadame o ich doplnenie abstraktom

a jeho prekladom do angličtiny. V opačnom prípa-

de zhotovíme abstrakt na náklady autora. Za úpl-

ným menom autora uvádzajte kontaktné adresy

pre čitateľov časopisu (adresu súčasného praco-

viska, e-mail, resp. iné). Príspevky do 2 – 3 norma-

lizovaných strán nemusíte za sielať elektronicky.

DIGITALIZÁCIA

Katarína Mažáriová / Slovenská národná knižnica úspešne ukončila

projekt digitalizácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .  3

ROK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA

Rok Ľudovíta Štúra v Slovenskej národnej knižnici (Vedecká konferencia

k 200. výročiu narodenia Ľ. Štúra, 17. september 2015)  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .  6

Peter Liba / Dejinné pôsobenie Ľudovíta Štúra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .  7

Vladimír Petrík / Testament alebo politický triler? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .  8

Marína Čarnogurská / Ľudovít Štúr a Ázia – funkcia „aziatov“ v Štúrovej

obhajobe dejinnej úlohy Slovanov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

Ludwig Richter / Ľudovít Štúr v nemeckých encyklopédiách a slovníkoch . . 13

Mišo A. Kováč / Štúrovské múzeá a expozície  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

Gabriela Žibritová / Ľudovít Štúr a školy, knihy, knižnice  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

Mária Valová / Ľudovít Štúr a Hradec Králové  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27

Augustín Maťovčík / „Taký tvor sa zriedka rodí…“

(Ľudovít Štúr a Adela Ostrolúcka)  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31

KNIŽNIČNÝ SYSTÉM

Iveta Kilárová / Analýza vekovej, kvalifikačnej a mzdovej štruktúry

odborných pracovníkov knižníc SR. Výsledky prieskumu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35

SLUŽBY

Darina Janovská / Služby Slovenskej národnej knižnice v kontexte

služieb národných knižníc . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

Darina Janovská / 17. zasadnutie Národnej komisie pre služby

v Slovenskej pedagogickej knižnici  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50

Nikola Kianicová / Elektronické knihy v SNK a v knižniciach na verejných

a štátnych vysokých školách na Slovensku  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52

OCHRANA DOKUMENTOV

Ondrej Híreš / Mikrobiologická degradácia knižničných a archívnych

materiálov (4. časť). Prevencia výskytu a eliminácia mikrobiologickej

kontaminácie  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56

HUDOBNÉ KNIHOVNÍCTVO

Anna Kucianová / Pramene slovenskej hudby V.  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61

ZO ZAHRANIČIA

Michaela Jotovová / Projekt Americké knižnice 2014 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63

Alžbeta Martinická / Openbare Bibliotheek Amsterdam  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 68

Z KNIŽNÍC

Naďa Mičáková / Prázdninové programy v Podduklianskej knižnici  . . . . . . . . . 71

KNIŽNÁ KULTÚRA

Lucia Lichnerová, Dominika Radičová / Detské časopisy vydávané

na Slovensku v rokoch 1919 – 1938 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73

Monika Kapráliková / Per aspera ad astram. Komorná knižnica

Jána Smreka  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

Agáta Klimeková / Zrod a cesty knihy. Medzinárodná konferencia,

máj 2015  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89

Marek Rímsky / O čom si písali dve protikladné osobnosti

slovenskej vedy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91

Anna Hučalová / Vychádza nejako veľa kníh… …  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93

ARCHÍV

Mária Valová / Básnik Pavol Horov v zbierkach Literárneho archívu SNK  . . . . 95

BIOGRAFISTIKA

Mária Rapošová / Najväčšou hodnotou mu bola rodina

a literárna tvorba  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 102

Peter Cabadaj / Svetloslav Veigl a Slovenská katolícka moderna . . . . . . . . . . . 113

LITERÁRNE MÚZEJNÍCTVO

Mária Rapošová / Podujatia na počesť Františka Hečka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 116

JUBILEÁ

Mišo A. Kováč / Miloš Kovačka jubiluje  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 117

CO

NT

EN

TS

RE

SU

MEMAŽÁRIOVÁ, Katarína. Slovak National Library has successfully

completed the digitization project. In: Knižnica, 2015, vol. 16, no. 4, p. 3.Report focused on completion of national project Digital Library and Digital Archive (DIKDA), solved by Slovak National Library in coopera-tion with Slovak National Archives in 2012 – 2015. Author states that DIKDA project is the largest digitization project of written cultural heritage in Slovakia and for its scope and complexity is considered to be unique in Europe as well as in the world. She specifies missions and importance of the project as well as the issue of making digitized objects available. She also introduces well-eqipped building of Con-servation and Digitization Center of Slovak National Library situated in Vrútky. The attached photographs illustrate the course of the cere-mony of the completion of the project, which was held on 16 Octo-ber in Conservation and Digitization Center. Dozens of invited guests participated on the ceremony including: Marek Maďarič, Minister of Culture, representatives of the SR Ministry of Culture, representatives of the the Managing Authority for OPIS and the Intermediate Body for the cultural resort for OPIS, representatives of Slovak repository institutions, and Nienke van Schaverbeke, the representative of of the European digital library Europeana.

KILÁROVÁ, Iveta. The analysis of age, qualification and wage struc-ture of specialized staff of libraries in Slovak Republic. In: Knižnica, 2015, vol. 16, no. 4, p. 35.Results of nationwide questionnaire survey gathering information about age, qualification and wage structure of librarians from all types of libraries in Slovakia. The survey was implemented and ana-lysed by the library system‘s development department of the Slo-vak National Library in 2014. The author presents basic information about the survey (e.g. users responded to questions via internet; 528 questionnaires were processed) and compares results of the survey with those obtained in 2007. Quantitative data of age, gender, len-gth of practice period, qualification and wage grade classification of specialized staff of academic, scientific, public and special libraries are in the report shown also graphically. She concludes the report by proposing a number of solutions of present situation of libraries in Slovak Republic.

JANOVSKÁ, Darina. Services of Slovak National Library in the context of services of national libraries. In: Knižnica, 2015, vol. 16, no. 4, p. 45.The paper dedicated to issues of national libraries and their positions in various countries. The author defines fundamental services and functions of national libraries and their differences from other major types of libraries. She characterizes in detail services of the Slovak National Library (public accessibility, conditions of membership of the Library, loan services, interlibrary and international interlibrary loan services, copying and scanning services, information retrieval and reference services, virtual reference service Ask a Library, reading rooms services, lectureship services, services for disabled citizens, di-gitization) emphasizing specifications of services provided by other national libraries (e.g. British Library, National Library of France, Royal Library of Belgium, National Library of the Czech Republic, Swiss Na-tional Library, National Library of Luxembourg).

KAPRÁLIKOVÁ, Monika. Per aspera ad astram. Ján Smrek´s Komorná knižnica (Cabinet Library). In: Knižnica, 2015, vol. 16, no. 4, p. 81There are few book editions of which reverberating echoes are still alive for so long in the Slovak culture after their disappearance as Ján Smrek’s Komorná Knižnica (Cabinet Library). Its lasting influence is the result of poet´s comprehensive editorial and artistic concept, that found its followers even after the centralization of the publis-hing industry in 1949. However, only little has been written yet in this regard. Primarily based on archival sources and volumes of Elán, a monthly edited and published by J. Smrek, the artical focuses on edi-tion origins, its concept and changes it experienced through the war years the war years. It shortly describes the impact that the political shift in 1948 had on the editor himself and on its serie nd closures with the last volume published in 1950. Most of presented facts are being published for the very first time.

Translated by Mgr. Juraj Valko

DIGITIZATION

Katarína Mažáriová / Slovak National Library has successfully

completed the digitization project . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

THE ĽUDOVÍT ŠTÚR YEAR

The Ľudovít Štúr Year and Slovak National Library . . . . . . . . . . . . . 6

Peter Liba / Historical activities of Ľudovít Štúr . . . . . . . . . . . . . . . . 7

Vladimír Petrík / A testament or a political thriller? . . . . . . . . . . . . 8

Marína Čarnogurská / Ľudovít Štúr and Asia – a role

of ‘Asians’ in Štúr‘s advocacy of historical mission

of Slavic people . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .11

Ludwig Richter / Ľudovít Štúr in German encyclopedias

and dictionaries  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .13

Mišo A. Kováč / Museums and exposures

of Štúr‘s movement  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .17

Gabriela Žibritová / Ľudovít Štúr and schools,

books and libraries . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .20

Mária Valová / Ľudovít Štúr and Hradec Králové . . . . . . . . . . . . . .27

Augustín Maťovčík / “Such a man is rarely born…”

(Ľudovít Štúr and Adela Ostrolúcka)  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .31

LIBRARY SYSTEM

Iveta Kilárová / The analysis of age, qualification and wage

structure of specialized staff of libraries in Slovak Republic  . . .35

SERVICES

Darina Janovská / Services of Slovak National Library

in the context of services of national libraries  . . . . . . . . . . . . . . . .45

Darina Janovská / 17th plenary of the National

Commission for services . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .50

Nikola Kianicová / Electronic books in Slovak National

Library and academic libraries in Slovakia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .52

PRESERVATION OF DOCUMENTS

Ondrej Híreš / Microbiological degradation of library

and archival materials (part 4)  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .56

MUSIC LIBRARIANSHIP

Anna Kucianová / Slovak music sources V.  . . . . . . . . . . . . . . . . . . .61

FROM ABROAD

Michaela Jotovová / The American Libraries Project 2014  . . . .63

Alžbeta Martinická / Openbare Bibliotheek Amsterdam  . . . . .68

FROM LIBRARIES

Naďa Mičáková / Holiday programs

at the Podduklianske library . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .71

BOOK CULTURE

Lucia Lichnerová, Dominika Radičová / Children‘s

magazines published in Slovakia in 1919 – 1938  . . . . . . . . . . . . .73

Monika Kapráliková / Per aspera ad astram.

Ján Smrek´s Komorná knižnica (Cabinet Library)  . . . . . . . . . . . . .81

Agáta Klimeková / The genesis and development

of the book: International Conference (May 2015) . . . . . . . . . . . .89

Marek Rímsky / Correspondence between two

opposed Slovak scientists  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .91

Anna Hučalová / Too many books have come

out recently…  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .93

ARCHIVES

Mária Valová / Pavol Horov in collections of Literary

Archive of Slovak National Library  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .95

BIOGRAPHY

Mária Rapošová / He most appreciated his family

and writing  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .  102

Peter Cabadaj / Svetoslav Veigl and Slovak

Catholic Moderna . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .  113

LITERARY MUSEOLOGY

Mária Rapošová / Cultural happenings to honor

František Hečko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .  116

JUBILEE

Mišo A. Kováč / To Jubilee of Miloš Kovačka . . . . . . . . . . . . . . . .  117

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

DIGITALIZÁCIA

Tento významný míľnik alebo, ako povedala generálna

riaditeľka SNK Ing. Katarína Krištofová, PhD., „veľký skok

do digitálnej budúcnosti“ prišli do priestorov Konzervač-

ného a digitalizačného centra SNK vo Vrútkach spolu

s národnou knižnicou osláviť minister kultúry Marek Ma-

ďarič, predstavitelia Riadiaceho orgánu OPIS, Sprostred-

kovateľského orgánu rezortu kultúry, Ministerstva kul-

túry SR, slovenských pamäťových a fondových inštitúcií,

Žilinského samosprávneho kraja, turčianskych miest,

ako aj desiatky ďalších pozvaných hostí. Medzinárodný

kontext a význam projektu zdôraznila osobná účasť zá-

stupkyne európskej digitálnej knižnice Europeana Nien-

ke van Schaverbeke, ktorá prišla SNK k tomuto úspechu

zablahoželať až z holandského Haagu.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA ÚSPEŠNE UKONČILA PROJEKT DIGITALIZÁCIE

Mgr. K atar ína Mažáriová

Slovenská národná knižnica (SNK) k 30. septembru 2015 úspešne ukončila národný projekt Digitálna knižnica

a digitálny archív (DIKDA). Ciele stanovené v projekte nielen splnila, ale dokonca prekročila, pretože k uvede-

nému dátumu sa počet zdigitalizovaných objektov oproti plánu zvýšil o 121 938 objektov.

Minister kultúry SR Marek Maďarič a generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová pri príhovore na slávnostnom ukončení národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív

(foto archív SNK)

Zástupkyňa Europeany Nienke van Schaverbeke počas slávnostného príhovoru a pri neformálnom rozhovore s ministrom kultúry SR a generálnou riaditeľkou SNK

(foto archív SNK)

PROJEKT DIKDA

Národný projekt DIKDA predstavuje najväčší projekt di-

gitalizácie písomného kultúrneho dedičstva na Sloven-

sku a svojím rozsahom a komplexnosťou je jedinečný

v kontexte Európy i sveta. Podľa spätnej väzby od lídrov

európskych a svetových knižníc sa stal zdrojom inšpirá-

cie pre mnohé z nich.

Projekt bol spolufi nancovaný z Európskeho fondu

regionálneho rozvoja a zo štátneho rozpočtu SR v rám-

4 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ci Operačného programu Informatizácia spoločnosti

(OPIS), Prioritná os 2 Rozvoj pamäťových a fondových in-

štitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry.

SNK sa stala realizátorkou projektu 7. marca 2012 pod-

písaním zmluvy o poskytnutí nenávratného fi nančné-

ho príspevku vo výške takmer 40 miliónov €. Vecne sa

projekt skončil 30. septembra, jeho trvalá udržateľnosť

je minimálne do roku 2020.

Hlavným cieľom projektu DIKDA bola masová digi-

talizácia 2 527 400 slovacikálnych dokumentov, ako aj

vybudovanie funkčnej infraštruktúry pre Konzervačné

a digitalizačné centrum (KaDC) SNK. V praxi to zname-

nalo zdigitalizovať 1 260 000 knižničných objektov po-

chádzajúcich z depozitov SNK a 1 267 400 archívnych

dokumentov zo Slovenského národného archívu (SNA).

V prípade „infraštruktúry“ išlo o vybudovanie špičkových

špecializovaných pracovísk na digitalizáciu knižničných

dokumentov a na ich chemické ošetrenie a reštaurovanie

(digitalizačné centrum, dátové centrum, konzervačné

centrum so sterilizačnou a deacidifi kačnou jednotkou,

infraštruktúra kontroly kvality digitalizácie a konzervo-

vania, zahŕňajúca laboratóriá papiera, mikrobiologické

laboratóriá a pracoviská opráv a reštau rovania doku-

mentov). S tým súvisela aj modernizácia časti depozitu

sídelnej budovy SNK.

PRIEBEH DIGITALIZÁCIE

Od roku 2013 prebiehala digitalizácia v dvojzmennej

prevádzke, v roku 2015 čiastočne v troch zmenách. „Po-

čas realizácie projektu bolo vytvorených 172 nových pra-

covných miest, pričom na projekte pracovalo 211 z celkovo

takmer 400 zamestnancov SNK. Po skončení projektu u nás

ostalo na trvalo udržateľných pozíciách 72 zamestnancov,

jedno trvalo udržateľné pracovné miesto zostalo zacho-

vané v SNA. V intenzívnej digitalizácii nášho písomného

dedičstva budeme pokračovať ďalších minimálne 5 rokov,“

informovala Katarína Krištofová.

Konečným cieľom knižnice je zdigitalizovať celý

slovacikálny fond, t. j. všetko, čo kedy vyšlo na území

Slovenska v slovenskom jazyku, bolo napísané alebo

preložené slovenskými autormi či sa inak týkalo a týka

dnešného Slovenska.

ŠPIČKOVÁ TECHNOLÓGIA

Na digitalizáciu poslúži rozsiahla moderná technolo-

gická infraštruktúra, ktorú SNK vybudovala z prostried-

kov nenávratného fi nančného príspevku. Národná

knižnica sa tak môže pýšiť novým dátovým centrom

s výkonnou serverovou infraštruktúrou a pracovným

úložiskom dát. Zmodernizovala sa pásková knižnica

a úspešne sa implementoval robustný softvérový sys-

tém digitalizačného workfl ow. Ten riadi a zabezpečuje

všetky procesy v rámci digitalizačnej linky SNK od kom-

plexnej logistiky a sledovania fyzických dokumentov

počas ich transportu, čistenia a konzervačného ošetre-

nia cez samotné skenovanie, spracovanie digitálneho

obrazu, optické rozpoznávanie textu až po produkciu

kompletných štandardizovaných výstupných dátových

balíkov so zložitou štruktúrou.

V zrekonštruovanej budove Konzervačného a digi-

talizačného centra SNK vyrástli v priebehu troch rokov

špičkovo vybavené centrá na digitalizáciu, konzervova-

nie a reštaurovanie fyzických dokumentov. „V budove sú

najmodernejšie pracoviská na čistenie, sterilizáciu, odkys-

ľovanie a reštaurovanie dokumentov, ktoré priamo súvisia

s digitalizáciou. Mikrobiologické laboratóriá a laboratóriá

papiera sú vybavené najmodernejšími chemickými prí-

strojmi. Máme 22 profesionálnych manuálnych, polo- i pl-

noautomatických skenerov, ktoré denne zoskenujú niekoľ-

ko desiatok tisíc strán. Takto získané obrazy dokumentov

prechádzajú softvérovým spracovaním, tzv. postproces-

singom. To znamená k potrebným úpravám obrazu či

optickému rozpoznávaniu textu, ktoré je nevyhnutnosťou

pre tzv. plnotextové vyhľadávanie, ktoré umožňuje nájsť

konkrétne slovo či výraz v digitalizovanom texte,“ dopĺňa

Katarína Krištofová.

OCHRANA FONDOV

V roku 2014 sa začali aj rekonštrukčné práce troch po-

schodí depozitov v sídelnej budove SNK. Koncom mája

2015 už boli moderné kompaktné regály a klimatizova-

né priestory pripravené na to, aby sa znovu začali plniť

knihami a dokumentmi. „Kvôli rekonštrukcii sme museli

vysťahovať 860 tisíc dokumentov, čo predstavuje 450 ton

papiera. Museli sme im nájsť vhodné náhradné priestory

v knižnici i mimo nej, aby sa zlým uskladnením nepoško-

dili,“ vysvetlila generálna riaditeľka SNK. Vysťahovanie

dokumentov a ich neustály obeh v procese digitalizá-

cie boli hlavným dôvodom, prečo SNK musela obme-

dziť výpožičné služby svojim používateľom. Všetko sa

však vrátilo do „normálu“ a od septembra 2015 fungujú

všetky služby SNK poskytované verejnosti opäť naplno.

SPRÍSTUPŇOVANIE ZDIGITALIZOVANÝCH OBJEKTOV

Z podmienok projektu DIKDA vyplýva, že minimálne

30 % digitálnych objektov bude sprístupnených na

Slovensku a v zahraničí v rámci nových knižnično-in-

formačných služieb. Toto bude spĺňať nový portál www.

slovakiana.sk. V závislosti od toho, či ide o autorsky voľ-

né, alebo tzv. obchodne nedostupné dielo (viac ako

95 % zdigitalizovaných objektov), budú môcť používa-

telia získať nespoplatnený alebo symbolicky spoplat-

nený prístup k dokumentom z akéhokoľvek zariadenia

s prístupom na internet. Okrem toho všetky objekty,

bez ohľadu na ich autorskoprávny status, sú používa-

teľom SNK voľne sprístupnené na zariadeniach v jej

priestoroch.

Ten najzaujímavejší zlomok z digitalizovaných objek-

tov zverejňuje SNK už niekoľko rokov na webovej strán-

ke www.dikda.eu. Za relatívne krátky čas sa z nej stala

silná značka, ktorú používajú bežní ľudia, bádatelia

DIG

ITA

LIZ

ÁC

IAK A T A R Í N A M A Ž Á R I O V Á / S L O V E N S K Á N Á R O D N Á K N I Ž N I C A Ú S P E Š N E U K O N Č I L A …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

K A T A R Í N A M A Ž Á R I O V Á / S L O V E N S K Á N Á R O D N Á K N I Ž N I C A Ú S P E Š N E U K O N Č I L A …

i novinári. Webová stránka ponúka seriózne informá-

cie, ale aj „pikošky“ o známych dielach, osobnostiach,

udalostiach a tiež o klenotoch vo fondoch SNK. Vlast-

ným životom „žijú“ na stránke aj pravidelne, každý týž-

deň, zverejňované storočné noviny, ktoré už majú stály

okruh svojich čitateľov.

Slovenská národná knižnica zverejnila na svojej we-

bovej stránke fi lm Z depozitu do depozitu v slovenskej

a anglickej mutácii, ktorý prezentovala počas slávnost-

ného ukončenia projektu. Tento krátky videodokument

ilustruje, čo sa deje s knihou od okamihu jej výberu

z depozitu cez ručné a chemické očistenie, ošetrenie

Minister kultúry SR Marek Maďarič, predstavitelia kultúrnych inštitúcií, zástupcovia samosprávy, ako aj hostia zo zahraničia pri prehliadke jednotlivých pracovísk moderného Konzervačného a digitalizačného

centra SNK vo Vrútkach (foto archív SNK)

v sterilizačnej a deacifi kačnej komore až po samotnú di-

gitalizáciu, aby sa potom vrátila späť na miesto svojho

uloženia:

http://www.snk.sk/sk/54-novinky-2015/906-z-depozitu

-do-depozitu-cesta-knihy-pocas-procesu-digitalizacie.

html

DIG

ITA

LIZ

ÁC

IA

Minister kultúry SR Marek Maďarič a Nienke van Schaverbeke z Europeanypri zápise do kroniky SNK (foto archív SNK)

6 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ROK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA

Na vedeckej konferencii prednies-

li referáty slovenskí i zahraniční

vedeckí pracovníci: Rudolf Chmel:

Fenomén Ľudovít Štúr; Peter Liba:

Dejinné pôsobenie Ľudovíta Štúra;

Ľubomír Kralčák: Jazykovedné die-

lo Ľudovíta Štúra; Daniela Koda-

jová: Kultúrno-historický význam

diela Ľ. Štúra Slovanstvo a svet bu-

dúcnosti; Vladimír Petrík: Na mar-

go Štúrovho spisu Slovanstvo a svet

budúcnosti; Marína Čarnogurská:

Ľudovít Štúr a Ázia – funkcia „azia-

tov“ v Štúrovej obhajobe dejinnej

úlohy Slovanov; Ludwig Richter:

Ľudovít Štúr v nemeckých encyk-

lopédiách a slovníkoch; Michal

Eliáš: Štúrovské cestopisy; Mišo A.

Kováč: Štúrovské múzeá a expozí-

cie; Augustín Maťovčík: Štúrovské

bádania Zdenky Sojkovej. Vedeckú konferenciu otvorila

príhovorom generálna riaditeľka Slovenskej národnej

knižnice Ing. Katarína Krištofová, PhD.

Vážené dámy a páni, vážení domáci i zahraničí účastníci

vedeckej konferencii o Ľudovítovi Štúrovi, milá mládež!

V januári tohto roku v reprezentačných priestoroch Brati-

slavského hradu, za účasti najvyšších predstaviteľov Slo-

venskej republiky, bol slávnostne otvorený Rok Ľudovíta

Štúra pri príležitosti 200. výročia narodenia jednej z naj-

poprednejších osobností moderných slovenských dejín.

V rámci významných podujatí celonárodného charakteru,

organizovaných pod usmernením Ministerstva kultúry,

Slovenskej národnej knižnici pripadla úloha realizovať ve-

deckú konferenciu na tému: „Je odkaz a dielo Ľudovíta Štú-

ra a jeho generácie aktuálny aj pre dnešok?“ Na túto veľmi

aktuálnu otázku hľadali a formulovali odpoveď vedeckí

a odborní pracovníci na viacerých konferenciách, organi-

zovaných na pôde Slovenskej akadémie vied a ďalších in-

štitúcií, ku ktorým sa hlási aj Slovenská národná knižnica.

Slovenská národná knižnica sa už v priebehu celého

roku 2015 aktívne zúčastňuje a podieľa na poznaní a pri-

blížení života a diela Ľudovíta Štúra nielen odbornej, ale aj

širšej kultúrnej verejnosti. Vydali sme

v predstihu Biografi cké kalendárium

a Personálnu bibliografi u Ľudovíta

Štúra (2014); pripravili a prezentovali

sme doma i v zahraničí dve výstavy

o Ľudovítovi Štúrovi (Eisenstadt, Vie-

deň, Hradec Králové); Štúrovu osob-

nosť propagujeme v tlači, rozhlase

a televízii atď. Dnešnú vedeckú kon-

ferenciu, spolu s vernisážou výstavy

„V službe ducha a národa“ a s uve-

dením divadelnej hry Karola Horáka

„Prorok Štúr a jeho tiene…“ v podaní

hercov Slovenského národného di-

vadla, možno pokladať za malé vy-

vrcholenie našich snáh o priblíženie

odkazu Ľudovíta Štúra dnešku.

Keď som sa sama zamýšľala nad

týmto odkazom, zaujala ma Štúrom

zdôrazňovaná kontinuita našich ná-

rodných dejín, ako to stručne formuloval minister kultúry

Marek Maďarič v prejave na otvorení Roka Ľudovíta Štúra

v januári tohto roku (citujem): Ľudovít Štúr „stojí na začiat-

ku našich moderných dejín, ale zároveň sa odvolával na to,

že pokračuje v diele svojich predchodcov…“ V tomto duchu

jedným z najvýznamnejších činov a výdobytkov Ľudovíta

Štúra a jeho generácie bolo uzákonenie a uvedenie novej

slovenskej spisovnej reči.

Odkaz Ľudovíta Štúra nasledujúcim generáciám možno

stručne sformulovať slovami: je to bytostná snaha o po-

vznesenie duchovného a hmotného dobrobytu vlastného

národa. Tejto starostlivosti Štúr obetoval všetky sily v du-

chu zásady: „My chytili sme sa do služby ducha, a preto

prejsť musíme cestu života tŕnistú!“

Verím, že naša vedecká konferencia prispeje k osvetleniu

Štúrovho odkazu dnešným generáciám.

V nasledujúcej časti uvádzame vybrané príspevky z kon-

ferencie (P. Liba, V. Petrík, M. Čarnogurská, L. Richter, M. A.

Kováč) a okrem toho príspevky G. Žibritovej Ľudovít Štúr

a školy, knihy, knižnice, M. Valovej Ľudovít Štúr a Hradec

Králové a A. Maťovčíka Taký tvor sa zriedka rodí…

Bohatý program podujatí k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra (1815 – 1856) vyvrcholil v Slovenskej národ-

nej knižnici 17. septembra 2015 usporiadaním vedeckej konferencie, položením venca štúrovským dejateľom na

Národnom cintoríne, vernisážou výstavy o Ľ. Štúrovi „V službe ducha a národa“ a divadelným predstavením hry

Karola Horáka „Prorok Štúr a jeho tiene…“ v podaní hercov Slovenského národného divadla.

„

„

ROK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICI

(Vedecká konferencia k 200. výročiu narodenia Ľ. Štúra , 17. september 2015)

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Ako žije výnimočný človek minulosti v našej zložitej

prítomnosti, v ktorej sa všetko vníma prostredníctvom

čísel a kvantity? Len v epizódkach, len v príležitostných

spomienkach, len v konštatačných formuláciách učeb-

níc, prehľadov a príručiek? Ako žije v našej prítomnosti

Ľudovít Štúr? Osobnosť zakladajúca naše dejinné pohy-

by, osobnosť rozhodujúca, bojujúca, predvídajúca, ktorá

svoj dejinný údel naplno žila a uskutočnila svoje ľudské,

spoločensko-politické, vedecké, umelecké – i duchovné

poslanie. Je postačujúca pre našu kultúru, naše národné

i ľudské vedomie „forma jeho prítomnosti“ v podobe po-

menovania vedeckej inštitúcie, múzea, vyznamenania

(ceny), príležitostných poštových známok a portrétu na

platidlách či v názvoch súťaží lokálnej kultúry?

Zaiste v našej súčasnosti môžeme evidovať a skusovať

aj pestrú rôznosť aktivít s úsilím popularizovať osobnosť

a dielo Ľudovíta Štúra, ktoré sú však vždy iba výberovým

a čiastkovým úsilím. Na druhej strane sme svedkami

toho, že v pluralitnom kultúrnom, politickom i vedec-

kom vedomí jestvuje a pôsobí rozpornosť v nazeraní

a hodnotení Ľudovíta Štúra. Nie je to nič nové. Spravidla

vždy, keď sa tvorivý subjekt dejín vo svojej jednotnej per-

sonalite premení na objekt užšieho záujmu, redukuje sa

na jednotlivé, čiastkové hodnoty. Pritom sa stráca najmä

jeho novosť a prítomnosť všeobecného dobra, dobový

zreteľ, kontinuitnosť jeho jedinečných činov, programov,

ideí a pod.

Ľudovít Štúr – ako ho poznáme nielen zo všeobecných

dejín – ostáva pre všetkých, ktorí si v úcte a dôvere osvo-

jujú historickú pravdu, zakladateľskou a kľúčovou osob-

nosťou rozvinutých počiatkov našich národných dejín.

Vlastnil charizmu zjednocovateľa duchovných hybných

síl, nekompromisného obhajcu prirodzených práv člo-

veka a národov, realizátora nástrojov na všeobecné

pozdvihnutie ľudu, na uvedomené sebaprekonávanie.

Spájal a odpudzoval – vo svojej dobe, vo vtedajšom ži-

votnom priestore, ale spája a odpudzuje aj dnes, v našej

dobe. Pre jedných bol „tŕňom v oku“ (ako o ňom napísal

Jozef M. Hurban), pre druhých zlý navigátor slovenských

dejín, „vlastizradca“, rozbíjač „československej jednoty“,

„nationalitär“, idealista.

Žiaľ, nemáme hodnotnú komplexnú monografi u o Ľu-

dovítovi Štúrovi a zdá sa, že ju v dohľadnom čase ani

mať nebudeme. Pretože súčasné myslenie o národnej aj

európskej minulosti 19. a 20. storočia často poznačuje

myslenie predpojaté, nesystémové, málodušné, nestále,

málo zakotvené v objektívnej historickej pravde. Spre-

DEJINNÉ PÔSOBENIE ĽUDOVÍTA ŠTÚRA

Prof. PhDr. Peter L iba, DrS c.*

vádzajú ho spravidla kritériá vonkajškové, ideologické

(hungaristické, „čechoslovácke“, marxistické, liberalis-

tické, postmoderné, nacionalistické), ktoré zahmlievajú

skutočnú pravdu. Lebo sa nechce prijať kriteriálny po-

hľad zvnútra celku našich národných dejín. Uplatňujú sa

teda kritériá špecifík a jednotlivostí. Raz je to neznalosť

a metodologická nejednotnosť, inokedy pragmatický

zámer – ideologický, politický, skupinový, subjektívny.

Morálna zakotvenosť každého člena národa vo svojich

dejinách nie je privilégiom iba „veľkých“ národov. U nich

je to samozrejmosťou, o ktorej sa už dávno nediskutuje.

U „malých“ národov je to požiadavka istoty, sebavedo-

mia a morálnej povinnosti.

Čítať minulosť znamená lepšie poznávať seba – v prí-

tomnosti. Poznávať svoju minulosť znamená lepšie

porozumieť súčasnosti a vývinovým trendom (možnos-

tiam) našej spoločnosti. Predsa poznávanie národných

dejín a ich aktérov nie je nijakým únikom z tvrdej rea-

lity dneška, ani pestovaním staromilstva, ani hľadaním

argumentov na ospravedlnenie či vysvetlenie našej čas-

tej nemohúcnosti. Nie je to ani pestovanie vedomia, že

podstatné v našom živote sa už odohralo a my máme

povinnosť iba rozvíjať začaté. Nie je to ani záľuba pes-

tovať a vyhľadávať udalostné či osobné senzácie, zá-

pletky-pletky, drobnosti, pikantérie. Mozaika príbehov

a udalostí ešte netvorí dejiny, najmä ak sa nepostihnú

príčinno-následné väzby, sociálne vzťahy, ústretovo

nosné dobové idey a hnutia, ak sa neuchopí kontinuita

a vývin s jeho pokrokom a retardáciou.

Ústrednou a základnou, celoživotnou otázkou Ľudo-

víta Štúra bola otázka vlastného slovenského národa.

Sám v reportáži Cesta do Lužíc (1839) hovorí o „priro-

dzenej náklonnosti k národu svojmu“ a vyznáva: „Národ

je predmetom mojím, preň majú plynúť všetky hodiny ži-

vota.“ To nie je iba citový, vznetlivý výrok mladosti, ale

životný program. Lebo v tom istom čase poznanie stavu

národného života sa javí ako prekvapujúco zlé. „Sloven-

sko opustené, smutné – slepí ešte po ňom kráčajú.“ Slováci

„zabudli na seba“, „duchovní učitelia driemajú“ alebo sa

obracajú „na inú stranu“, odnárodňujú sa.

Pre Ľudovíta Štúra jestvovanie slovenského národa,

sebauvedomovanie, rozvoj všetkých stránok života – na

princípe prirodzeného sebaurčovania – boli otázkou ži-

vota a smrti. Ak sa nám – dnes po stopäťdesiatich rokoch

– zdá táto otázka anachronická alebo aj nečasová, v ob-

dobí globalizačného prúdu Európy a sveta, potom sme

nijako nepochopili dejiny Európy, ani naše dejiny, lebo

nám chýba zmysel pre komplexnú pravdu, nielen histo-

rickú. Hádam si treba nanovo uvedomiť, že ústrednou

ideou Európy v 19. storočí bola idea prebúdzania, uve-Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra *

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A

8 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

domovania, zjednocovania národov – väčších i menších.

Francúzska revolúcia (1789) neodovzdala národom Eu-

rópy iba zásadu slobody, bratstva a rovnosti, ale aj ideu

jednoty národa a štátu (národné štáty). A napoleonské

vojny predsa posilňovali nádeje národov na oslobo-

denie, rovnosť a zjednotenie (napr. v Nemecku, Poľsku,

Anglicku, Maďarsku, v Čechách, Srbsku, na Slovensku

a i.). Ak v období stredoveku jestvovalo u nás etnické

vedomie národnej (národnostnej) príslušnosti ako pre-

važujúce (princíp jazyka, ľudovej kultúry, územia), v čase

barokového slavizmu a jazykových obrán sa zreteľnejšie

kryštalizuje vedomie jazykovej príbuznosti. A postupne

aj kultúrno-duchovné vedomie, ktoré sa verejne preja-

vilo. Pravda, odlišne v historiografi i (Juraj Sklenár, Juraj

Papánek), v poetických výtvoroch Jána Kollára a Jána

Hollého a vo vedeckej refl exii Pavla J. Šafárika. Zo vše-

obecnej idey slovanstva sa vylupuje reálna idea „sloven-

stva“, vymedzená etnologicky, ale žijúca v konkrétnom

časopriestore Slovenska. Zložitý vývoj „slovenstva“ sa

u Ľudovíta Štúra zauzľoval – i oduzľoval.

Ľudovít Štúr chápe národ – v zmysle heglovskej

koncepcie ducha dejín – ako „sväté duchovné imanie“

a „popierať ho nie je ani čestné, ani nemôže byť nikomu

na osoh“. Toto „duchovné vlastníctvo“ a „imanie ducha“ je

sväté, pretože duch je základom človečenstva. Na inom

mieste ešte dôraznejšie považuje národ za „duchovnú

jednotu“, ktorá sa dá určiť „na základe našej najbližšej pri-

rodzenej pokrvnosti“, v jeho jazyku – v „kmeňovitosti“ ako

„jedného celku“. Národ – ako vidieť ďalej – uchopuje vždy

vo vzťahu k ľudstvu, nezdôrazňuje jeho výlučnosť, ale

osobitosť, teda opäť logický vzťah k jednote ľudstva. Ge-

néza národa vyplýva zvnútra jeho duchovného vývoja.

Pravda, pojem ľudskosti, ktorým operuje, sa v dnešnom

jazyku dá pomenovať kultúrou, humanitou a osobitosť

súvisí so samostatnosťou národa, ktorá je – ako píše –

„údelom ľudstva“. Osobitosť nie je vypínavosť, výlučnosť,

pretože túžba po sebapoznaní a sebapotvrdzovaní je

„túžba najšľachetnejšia“. Národná osobitosť sa však via-

že na vyšší princíp ľudskosti. Zdá sa, že Štúr intuitívne

postrehol chápanie prirodzenej podstaty národa ako

uskutočňovanie možností ľudstva, v ktorom tak človek

(jednotlivec), ako aj národ pôsobia (žijú) ako súčasť cel-

ku. Pre Štúrovo myslenie je príznačné spájať národné ve-

domie s vyšším kultúrnym určením človeka a národa, čo

najlepšie vyjadril v diele Nárečie slovenské alebo potreba

písania v tomto nárečí. „Národná rodina ľudstva“ nie je nič

iné než vývinovo prirodzené právo sebaurčovania a zá-

roveň aj umiestnenia národa – na základe rovnocennosti

– medzi ostatnými národmi. Štúr jasne odlíšil občianstvo

a národnú príslušnosť, a to v rovine štát – národ – jed-

notlivec. Upozornil – intuitívne – na možnosť povyšovať

občianstvo nad národnosť, teda v jazyku jeho doby po-

vyšovať vykonštruovaný „politický národ“ ako mocenskú

jednotku na zakrývanie politickej hegemónie reprezen-

tantov maďarského národného hnutia v Uhorsku.

Každá zakladateľská osobnosť v danom čase a v urče-

nom životnom priestore žije dvojaký život: neopakova-

teľný, skutočný život; druhý život žije vo svojich nasle-

dovníkoch, v ďalších generáciách, pravda, vždy v istých

čiastkach hodnôt a významov, v tých, ktoré sú zakó-

dované v jeho diele, alebo v tých, ktoré sa stali už vše-

obecne prijatou skutočnosťou. Teda naplnili svoj zmysel

v reálnej podobe, ba stali sa už súčasťou širšej národnej

kultúry. Lenže tým sa život a dielo Ľudovíta Štúra nezavŕ-

šili. Každá generácia znovu a znovu číta a spoznáva jeho

diela, každá v ňom nachádza aktuálne hodnoty. Aj preto

Ľudovít Štúr nepatrí do odžitej histórie. On je stále de-

jinné prítomný a pôsobivý – je nehasnúcou stálicou. Nie

je zďaleka, ako vraví Alexander Matuška, „plocha, ktorá

zrkadlí“, on sám rozvíril hladinu podstatných vôd národ-

ného života (vnútorné hľadanie sa), vidiac dopredu a ko-

najúc v záujme budúcnosti.

Štúrov spis Slovanstvo a svet budúcnosti z rokov 1852

– 53, koncipovaný po nemecky, sa len komplikovane

a s veľkým časovým odstupom dostal k slovenskému či-

tateľovi. V roku 1931 vyšiel tlačou nemecký originál (Das

Slawenthum und die Welt der Zukunft), v rokoch 1867

a 1909 ruský preklad, v 30. rokoch ho z ruštiny preložil

Mikuláš Gacek, ale knižne nevyšiel, preklad z nemecké-

ho originálu vyšiel až v roku 1993.

TESTAMENT ALEBO POLITICKÝ TRILER?

PhDr. Vladimír Petr ík , CS c.*

Prednedávnom sa objavil na pultoch kníhkupectiev ďal-

ší slovenský preklad, tentoraz z ruštiny (nešlo o Gacekov

preklad). Podľa druhého ruského vydania ho preložila –

a hneď možno povedať, že s chybami – Helena Tišková.

Štúrov text tu dopĺňajú texty Lamanského, Florinského

a Grota, teda texty spojené s ruským prekladom a jeho

dvoma vydaniami (mimochodom, ruský preklad sa po-

kladá za originál, tak sa uvádza v tiráži). Pripojené texty

troch ruských slavistov sú dosť všeobecné, inštruktívnej-

šie sú ich poznámky pripojené k jednotlivým vydaniam,

sú konkrétne a čiastočne k autorovi aj kritické. Pri dru-Ústav slovenskej literatúry SAV, Bratislava *

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

AV L A D I M Í R P E T R Í K / T E S T A M E N T A L E B O P O L I T I C K Ý T R I L E R ?

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

hom ruskom vydaní sa hovorí aj o Grotových a Florin-

ského úpravách. O aké úpravy išlo, zistilo by sa podrob-

nejším porovnaním. Porovnať treba aj dva slovenské

preklady (Adama Bžocha a Heleny Tiškovej), pozorne

najmä ten, ktorý vyšiel tohto roku.

V Predslove k druhému ruskému vydaniu Slovanstva

a sveta budúcnosti charakterizuje ho Konštantín Jakov-

levič Grot ako „nádherný traktár“, inde o ňom hovorí ako

o „labutej piesni veľkého Slovana“. Všetky pripojené tex-

ty vysoko vyzdvihujú Štúra, jeho aktivity i jeho tvorbu.

Timofej Dmitrijevič Florinskij pokladá Štúra za „dušu“

národného hnutia, za organizátora, ktorý s veľkým

rozumom, talentom a bezhraničnou láskou bojoval za

slobodu Slovákov „perom, živým slovom a zbraňou“. S ob-

divom píše o Štúrovom „úžasnom dare slova“ a spomína

aj jeho „krasorečnenie“, teda krásu jeho živých prejavov.

Ak sa v spomenutých poznámkach objavujú kritické

slová, týkajú sa spresnenia faktov a celkovej koncepcie,

nie jej formulácií, teda štýlu. Aj Jaroslav Vlček hovoril

o Štúrovom „znamenitom rečníckom dare“, ale nielen on.

Rovnako Štefan Krčméry pripomína, že „Štúr dával pred-

nosť voľnému slovu“. Všetci, ktorí si na Štúra spomínali, ho

v tomto smere obdivovali.

Svetozár Hurban Vajanský spojil svoju chválu na vy-

sokú úroveň Štúrovho písania len s dielom Slovanstvo

a svet budúcnosti: „Štúr nebol veľkým spisovateľom: jeho

básne sú bez poézie, jeho próza dosť tvrdá. Kde je najväč-

ším čo spisovateľ, to je Slavianstvo i mir buduščego, ale

tento spis zostal dlho nevydaný a tak nemohol vplývať na

utvorenie novej školy.“

Keď Štúr oslovoval mladých ľudí a získaval ich pre

svoju, teda národnú vec, táto jeho vlastnosť hrala rozho-

dujúcu úlohu. Podarilo sa mu zainteresovať o Slovensko,

o slovenský osud generáciu mladých tak, ako sa to ne-

podarilo nikomu predtým. Ba vlastne, takých pokusov

ani nebolo. Skúsenosť nás učí, že nestačí sformulovať

príťažlivý program, musí stáť za ním živý človek, osob-

nosť, vodca, apoštol (Štúr pripomínal Vajanskému evan-

jeliového Krista), ktorý ten program stelesňuje a vnáša

ho do vnútra ostatných. Krčméry, keď hovorí o Štúrovi,

spomína síce všetky jeho aktivity, no najväčší dôraz kla-

die na „ducha“, hovorí o duchu, ktorý do tých aktivít vlo-

žil Štúr a ten duch pôsobil nielen v jeho prítomnosti, ale

i dlho po jeho smrti a ovplyvňoval ďalšie generácie.

O Štúrových aktivitách je známe všetko. Bojoval (roz-

ličnými zbraňami) za slobodu, národné práva, sociálnu

spravodlivosť a rovnoprávnosť, za nový spisovný jazyk

(ktorý otvoril na Slovensku žriedla tvorivosti dokorán),

za kultúrne povznesenie a dôstojnú existenciu človeka.

Všetky jeho aktivity mierili nielen do súčasnosti, ale aj

do budúcnosti, ba budúcnosť (slobodnejšia a spravodli-

vejšia) bola tým pravým stimulom všetkých týchto akti-

vít. Štúr bojoval (tak, že sa celý tomu boju odovzdal) ako

publicista, vedec, básnik, politik a keď to ináč nešlo, aj so

zbraňou v ruke. Pravda, nešlo to veľmi ani s tou zbraňou,

a tak väčšina toho, za čo sa zasadzoval, ostalo v rovine

túžby či ilúzie. Bolo to trpké vytriezvenie.

Na novú situáciu, teda porevolučnú, odpovedal Štúr

novým programom, do ktorého pojal nielen rodné Slo-

vensko, ale celý slovanský svet. S týmto svetom rátal aj

predtým, ale ináč, len v konkrétnych, najmä revolučných

situáciách, teraz v rámci svojej vízie a naozaj sna. Čo to

bola za vízia, čo to bol za sen, na ktorom znovu stroskotal,

ale sa toho nedožil? O budúcnosti sa nedá hovoriť bez ná-

vratu do minulosti. Štúr sa vrátil až do čias Veľkej Moravy,

ale zároveň sa zainteresoval o minulosť všetkých slovan-

ských kmeňov. Ba keďže svoj spis nazval Slovanstvo a svet

budúcnosti, myslel tým akosi na celok sveta. Tak globálne

uvažoval už od prvých vystúpení. Štúra zaujímala nielen

Európa, ale aj Ázia, povedzme India, Čína, a pochopiteľne

Amerika, predovšetkým Spojené štáty. Ale treba povedať,

že tento univerzalizmus nevzďaľoval ho od domácich po-

merov, skôr im dal novú dimenziu. Európu striktne rozdelil

na dvoje: na Západ, ktorý už zahníva, a na Východ, ktoré-

mu vtlačil pozitívnu pečať slovanský element, ešte stále sa

rozvíjajúci a víťaziaci. Slovania sa veľmi neusilovali o štát,

hovorí Štúr, pretože ten odporoval slovanskej prirodze-

nosti – a nebral do úvahy požiadavky všetkých. Slovanská

prirodzenosť sa začínala rodinou, vyšším celkom bola ob-

čina a ďalším župa. Na týchto úrovniach sa rozhodovalo

spoločne. Patriarchálnosť rodila sociálnu spravodlivosť.

Žiaľbohu, slovanské kmene „vždy proti sebe bojovali“. Na

Západe sa vývoj uberal iným smerom. Spoločnosť sa rých-

lo sociálne rozčlenila. Vznikli privilegované vrstvy a ľud sa

dostal do poddanstva. Štát sa opieral o privilegovaných,

oni rozhodovali o všetkom, teda aj o vývoji. To však neza-

brzdilo rýchly rozvoj, spoločenský, ekonomický, civilizač-

ný, kultúrny.

Pokiaľ ide o politiku, Štúr neverí republike, nedôveruje

totiž ľudu. Nevzdelaní nemôžu zodpovedne rozhodovať.

Pokrok na Západe však viedol k extrémom, k materializ-

mu, ateizmu, liberalizmu, socializmu, komunizmu. (Po-

kiaľ ide o komunizmus, Štúrova predstava je pomerne

presná: „… v každom, akokoľvek usporiadanom komuniz-

me otvára sa nielen perspektíva šedivého života, zbavené-

ho ušľachtilej radosti, ale aj perspektíva najstrašnejšieho

despotizmu.“) Spoločnosť sa takzvane emancipovala,

ľudia sa zriekli náboženstva, prestala platiť morálka, pre-

stali chodiť do kostola a začali chodiť do krčmy. Nik sa už

nechcel obetovať. („Čo sa však dá dosiahnuť bez obete?“,

pýta sa Štúr.) Na tento negatívny vývoj vplývala najprv

reformácia a najmä Veľká francúzska revolúcia. Ľudia sa

nezaoberajú ničím iným len zveľaďovaním verejných

domov a budovaním miest na zábavu. To je Štúrov názor.

„Zábava a pôžitok,“ hovorí Štúr „sú bežné slová dňa.“

Toto presvedčenie o Západe nebolo len Štúrovo, vy-

znávala ho celá generácia, ba aj nasledujúce pokolenie

(Vajanský a ďalší). Západ zavrhol vieru (aj preto, že cirkvi

sklamali), a tým aj ľudskosť. Keďže na Západe sa nedá

hľadať pomoc, treba sa obrátiť na Východ. Tam sídli ná-

rod Slovanov, „národ budúcnosti“.

Aký je tento národ? Nik sa mu nevyrovná „čistotou

mravov a pohostinnosťou“. Zachoval si vieru, lásku k člo-

veku, zmysel pre spravodlivosť. Nemal otrokov, nikoho

nezotročil. Existuje tam poddanstvo (Štúr ho kritizuje),

ale zmierňuje ho „patriarchálna jednota“ (statkári pre-

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A

V L A D I M Í R P E T R Í K / T E S T A M E N T A L E B O P O L I T I C K Ý T R I L E R ?

10 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

púšťajú veľa poddaných z vlastnej vôle a vláda to pod-

poruje). Cár a ľud je jedna duša. Je aj ruská šľachta, ale

má iné poslanie ako na Západe.

Ak veci trochu zjednodušíme, môžeme konštatovať, že

Štúr vo svojich úvahách vychádza prednostne z charak-

teru národov (a na charakter vplýva, podľa neho, najmä

náboženstvo). Spoločenské zriadenie je druhotné a zod-

povedá práve charakteru národa. Ak by sme išli ešte ďa-

lej, dostali by sme sa až k jednotlivcovi a jeho charaktero-

vým vlastnostiam. V ruskom charaktere najviac zavážila

kresťanská viera, ktorej sa Rusi cez pravoslávie stále držia.

Ich zákonom zostáva láska k blížnemu a mravný postoj

k životu. Pravoslávie spája celú spoločnosť od mužíka po

cára a to spojenie je silnejšie ako sociálne rozdiely. Spo-

ločenské zriadenie má síce nedostatky, ale viera, zbož-

nosť, vzájomná ohľaduplnosť ich eliminujú.

Keď Štúr uvažuje o budúcnosti Slovanov (a teda aj

Slovákov), tých gniavených bezohľadnou vládou víťazov,

nastoľuje tri možnosti záchrany a budúceho rozvoja:

slovanskú federáciu, spojenie Slovanov v rámci Rakúska

a spojenie Slovanov s Ruskom. Prvé dve sú iluzórne, ostá-

va len tretia. Aký obsah dáva tomuto počinu? Politicky je

to stále cárizmus, občina, župy, pretože sa to osvedčilo.

Mocným prvkom zjednotenia bude náboženstvo a keď-

že pozitívne výsledky dosiahlo najmä pravoslávie, malo

by sa ono stať všeobecným náboženstvom. Keď sa Štúr

priklonil k pravosláviu, argumentoval aj našou minulos-

ťou, teda Cyrilom a Metodom a celým slávnym obdobím

Veľkej Moravy. Zjednotenie by však bolo nemožné bez

zjednotenia jazyka. Jazykom dorozumenia, ale aj litera-

túry by sa stala pochopiteľne ruština. Návrh na ruštinu

ako literárny jazyk Štúr odôvodnil budúcim vznikom veľ-

kej literatúry, ktorá by bola protiváhou veľkej európskej,

teda západnej literatúry. Pritom akoby pozabudol na

predošlé úsilie voviesť do slovenskej literatúry domáci

jazyk, ktorý bol sám osebe predpokladom vzniku veľkej

literatúry. S náboženstvom, ktoré má ešte hlbšie kore-

ne, sa už vôbec nedá hýbať. Ak, tak iba násilím. Štúrova

idea pripojiť všetkých Slovanov k ruskej ríši bola utópia.

Darmo ju autor podoprel závažnými konkrétnymi ar-

gumentmi a bystrými analýzami, v podstate logickými

(s mnohými sa dá súhlasiť), ktorými sa prezentoval ako

znalec nielen európskej histórie, ale aj politiky. A darmo

sa celý vložil do svojho projektu a prehovoril tu „s neví-

danou úprimnosťou“ a darmo si želal, aby jeho posol-

stvo bolo prijaté tak, ako bolo myslené, teda úprimne

a s porozumením. Západ nepadol, aj keď bol nemravný

a skazený, a Východ nebol taký ideálny, ako ho Štúr videl,

ani taký víťazný, ako si ho želal. Dejiny sa neriadia mrav-

nosťou, ako predpokladal Štúr, no v živote jednotlivca

mravnosť hrá dôležitú úlohu.

Spomenul som, že ruský preklad Štúrovho diela Slo-

vanstvo a svet budúcnosti je dosť husto opoznámkova-

ný. Poznámky čiastočne dopĺňajú Štúrov text, pretože

medzi vznikom rukopisu a prekladmi do ruštiny uply-

nul istý čas, v ktorom sa udiali v Rusku viaceré zmeny

(najväčšou bolo zrušenie nevoľníctva), ďalej spresňujú

Štúrove zistenia či fakty alebo s nimi polemizujú. Na po-

slednú alternatívu uvediem aspoň jeden citát. Štúr od-

mietol Gercenovu kritiku ruského samoderžavia a pra-

voslávia. Bol prekvapený, že Rus ostro kritizoval Rusko.

Prekladateľ Vladimír Ivanovič Lamanskij reagoval na

Štúra takto: „V tomto Štúrovom prekvapení bola vyjadre-

ná chyba v jeho názoroch na Rusko. Hlboko a inštinktívne

ako Slovan a bohato obdarený človek, chápajúci ruský

národ, jeho historické základy a úlohy, Štúr často nevidel

jeho slabosti a nedostatky a ešte menej chápal a nepred-

stavoval si, že tak mnoho zlého a tak málo dobrého prija-

lo od Západu, že skoro všetky temné stránky západného

života, na ktoré Štúr tak výstižne poukazuje, sú viac alebo

menej rozvinuté a v spoločnosti prekážajú samostatnej

slovanskej osvete a vzdelanosti v Rusku.“ Napriek kostr-

batému prekladu je jasné, že Lamanskij vidí toľko nedo-

statkov v Rusku, koľko Štúr registroval na Západe. Rus-

ko sa teda „pozápadňovalo“ a už nebolo také nevinné,

ako ho videl Štúr.

Štúrova idea spojenia všetkých Slovanov pod záštitou

Ruska sa dá ľahko odmietnuť. Vyrástla však z koreňov

slavianofi lstva, ktoré bolo v slovanskom svete akcep-

tované a rozvíjalo sa už dlho pred Štúrom a dlho aj po

ňom. To, čo sa nám zdá takmer absurdné, žilo v povedo-

mí nášho spoločenstva. Štúr to len domyslel. Slovanstvo

a svet budúcnosti je túžbou, o realizovateľnosti ktorej

možno aj on sám v hĺbke duše pochyboval.

Ohlasy na Štúrovo dielo boli aj v minulosti aj neskôr

rozporné; kladné i záporné. (Sústredil ich editor Ru-

dolf Chmel do publikácie Ľudovít Štúr: Dielo, 2007): Pre

prof. Josefa Jiráska, vydavateľa Štúrovho nemeckého

rukopisu, je „Štúrova kniha projevem smělé koncepe poli-

tické, jak uspořádati poměry v Evropě tak, aby byli Slované

politicky svobodni“. Frank Wollman však hovorí, že tento

spis znamená „rozpad pokrokových ideí a vědomí meziná-

rodní skutečnosti sociální, opuštění všech revolučních zá-

sad, pokoření se největší reakci, krátce: zrádu demokracie

a rozumu“. Svatopluk Štúr sa, naopak, domnieva, že „Slo-

vanstvo a svet budúcnosti je veľkolepou korunou Štúrovho

diela, nie azda preto, že by v ňom vôbec nebolo omylov, ale

že tak skvele doplňuje a završuje celé jeho učenie“. Historik

Vladimír Matula nás presviedča, že niet rozdielu medzi

predchádzajúcimi Štúrovými ideami a týmto dielom:

„Štúr podľa nášho názoru vôbec nezradil sám seba a jeho

spis nie je žiadnou jeho ››vlastnou obžalobou‹‹.“ Štúrova

monogramistka Halina Ivaničková považuje Slovanstvo

a svet budúcnosti za „politický horor“. Pre fi lozofa Tibora

Pichlera Štúrov spis „je aj zaujímavým objektom pre štú-

dium rojčivého politického myslenia…“ a toto myslenie

ďalej špecifi kuje ako „slovanofi lský konzervatívny utopiz-

mus“. Štúr je pre Vladimíra Mináča „demokrat s výrazným

sociálnym cítením“ a pre Milana Hodžu je „vždy duchov-

ným aristokratom… konzervatívne založenej povahy“.

Uvedené rozporné stanoviská (dali by sa rozmnožiť)

signalizujú rozpornosť nielen Štúrovho spisu, ale aj roz-

pornosť v ňom samom. A to jednak v názorovej sfére,

jednak v osobných vlastnostiach. Rozpory v uvedených

ohlasoch však vyplývajú aj z toho, na čo sa v nich položil

dôraz. Ak na záchranu Slovákov, tak sú pozitívne, ak na

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

AV L A D I M Í R P E T R Í K / T E S T A M E N T A L E B O P O L I T I C K Ý T R I L E R ?

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

splynutie s cárskym Ruskom, tak sú negatívne. Vnútor-

ný rozpor Štúrovho spisu možno vidieť aj v protiklade

medzi zhromaždenými presvedčujúcimi dôkazmi (his-

torickými a politickými analýzami), ktoré sú síce jed-

nostranné, ale majú realistický charakter, a utopickým,

teda ne zrealizovateľným cieľom; takisto medzi bohatým

výrazom a zjednodušeným uvažovaním.

Ak sa na toto dielo pozrieme z inej perspektívy, mohli

by sme uprednostniť výrazovú stránku pred významo-

vou a posunúť žáner diela smerom k beletrii. Nemuse-

lo by ísť hneď o „politický triler“, ale o čosi blízke eseji

alebo epickému vyprávaniu. Citovaná Vajanského cha-

rakteristika skrýva v sebe aj tento moment. Autor do-

konca hovorí o škole, ktorá by bola vznikla, keby dielo

bolo vyšlo skôr. To znamená, že Štúrov text sa presa-

dzoval (a presadzuje) aj ako umelecký text. Dá sa cítiť

ako umenie. Mimochodom, zo všetkých Štúrových prác

bola práve táto – i napriek oneskorenému vydaniu – či-

tateľsky najfrekventovanejšia. A taká by mohla aj ostať.

Čítajme ju ako vzrušujúcu prózu.

Dnes sa nám zdá už úplne samozrejmé, že máme svoj

vlastný štát so svojou vlastnou vládou, svojím hlavným

mestom, slovenským úradným jazykom, s kultúrnymi

i vedeckými inštitúciami a hlavne s naším rovnopráv-

nym postavením v Európe, tak ako ktorékoľvek iné eu-

rópske národy, v ničom podradnejším, než je postave-

nie Nemcov, Francúzov či Angličanov. Lenže toto všetko

tu mohlo dnes aj nebyť, keby sa v jednej rozhodujúcej

chvíli našich i európskych dejín nebol narodil a potom

žil a v našom prípade konal tak, ako konal, jeden jedi-

ný človek – Ľudovít Štúr. Lebo nikto iný z ostatných vte-

dajších slovenských predstaviteľov jeho generácie na

to, žiaľ, potrebné predpoklady ani silu či intelektuálne

a politické schopnosti nemal a nikto iný by nebol urobil

pre základ uznania existencie Slovenska a slovenských

národných práv v tom čase to, čo urobil Ľudovít Štúr!

A nikto iný by to ani nebol schopný tak perfektne zabez-

pečiť a obhájiť aj pre budúcnosť tak, ako to inicioval on,

a to i napriek tomu, že to všetko vyzeralo v jeho časoch

skoro úplne beznádejne.

Bez Ľudovíta Štúra a celého toho jeho životného úsi-

lia i celého toho jeho sebaobetovania sa pre slovenskú

národnú identitu by sme dnes my všetci boli asi iba jed-

nou časťou národne nevyčleniteľného maďarského vi-

dieka alebo v lepšom prípade možno Masarykom a Šte-

fánikom na povojnovom delení Európy vybojovaného

československého vidieka bez vlastného samostatné-

ho jazyka (pretože bernolákovčina by sa popri češtine

ĽUDOVÍT ŠTÚR A ÁZIA – FUNKCIA „AZIATOV“ V ŠTÚROVEJ OBHAJOBE DEJINNEJ ÚLOHY

SLOVANOV

Marína Čarnogursk á*

nebola presadila ako samostatný jazyk!) a bez vlastnej

štátoprávnej identity, a teda len niečo národne rovna-

ko neidentifi kovateľné ako Morava, potopená dnes už

v mori češstva.

Ako profesionálna orientalistka si však považujem za

povinnosť vyjadriť sa k jeho názorom, ktoré vo svojich

prácach vyslovil na adresu Ázie a „aziatov“ a ktoré by ho

z dnešného pohľadu na svet i z hľadiska ázijských histo-

rických procesov, ktoré svojho času zasiahli aj do našich

dejín, skutočne mohli osobnostne poškodiť a v očiach

ázijských historikov, ba i bežných ľudí z Ázie postaviť

skoro až do pozície „rasistu“.

Už vo svojej fi lozofi ckej práci Pospolitosť a jednotlivosť

Štúr poukazoval na údajne „nízku kultúrnu vyspelosť ná-

rodov v Ázii“. Skreslené informácie o kultúrnej vyspelosti

ázijských ríš však mali v tomto prípade na svedomí skôr

Herder a Hegel než presvedčený heglovec Štúr, a tí ich

zastávali najmä preto, že sa to hodilo, navzdory realite,

do ich vtedajšieho svetonázorového modelu lineárne-

ho vývoja celých svetových dejín s vyvrcholením v naj-

vyššiu kultúrnu vyspelosť ľudstva – prusko-nemeckú

monarchiu.

I keď zo Štúrových prednášok o histórii Slovanov, ktoré

v rokoch 1841 – 1843 predniesol ako Palkovičov námest-

ník na Evanjelickom lýceu v Bratislave, poznáme jeho

názor, že Slovania majú svoj najstarší pôvod v centrálnej

Ázii a potom ďalším postupom neskôr v Indii, odkiaľ sa

podľa neho ich presťahovanie do Európy „pre veľkú ľud-

natosť stať muselo“, nebolo to pre neho dôvodom, aby

ich podobne ako ostatných Európanov nezačal odlišo-

vať z hľadiska ich kultúrnej vyspelosti od „aziatov“ žijú-

cich i naďalej v Ázii.

Bývalá vedúca vedecká pracovníčka * Ústavu orientalistiky SAV, t. č. na dôchodkue-mail: marina.carnogurska@gmail.com

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A

M Á R I A Č A R N O G U R S K Á / Ľ U D O V Í T Š T Ú R A Á Z I A – F U N K C I A „ A Z I A T O V “ …

12 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

V roku 1841, čiže tiež ešte na začiatku svojho pedago-

gického pôsobenia na lýceu, napísal i akoby ódu či bá-

seň v próze svoj spis Starý i nový vek Slovákov, v ktorom

oprávnenosť Slovákov na svoju zem voči omnoho neskôr

do Európy vtrhnúcim „aziatom“ – Hunom, vytvoriacim tu

základ maďarského národa, obhajoval aj vtedajšou ove-

ľa väčšou slovanskou kultúrnou vyspelosťou v porovna-

ní s tými pôvodnými „tulákmi a barbarskými nájazdníkmi“

Hunmi. Domestikovanie a premenu Maďarov z kočovní-

kov na roľníkov zdôvodnil ich stykom v tom čase tu už

s kultúrne vysoko vyspelou ríšou starých Slovanov.

Čo však v Štúrovi už od jeho raných intelektuálnych

zorientovávaní sa myšlienkovo dozrievalo a čo sformu-

loval do slov už vo svojom článku Zásluhy Slovanov o eu-

rópsku civilizáciu, bolo presvedčenie, že nemajú pravdu

tí, čo sa v jeho súčasnosti snažia „dokazovať, že Slovania

nikdy neboli podstatnými stvárňovateľmi duchovného

života Európy a Slovanstvo ani nijakým faktorom moci

a človečenstva“. V tomto prípade argumentoval histo-

rickou skutočnosťou, že „Európa a Ázia podľa rozdielnej

akosti svojich národov a najmä podľa navzájom odlišného

náboženského smeru… dostali sa medzi sebou do boja…

a odvtedy poznali aj Slovania svoje poslanie, totiž pučiacej

civilizácii kresťanského Západu slúžiť ako múr proti ná-

valu východného barbarstva a až posiaľ skoro bojujú bez

ustania krvavé boje s úhlavným nepriateľom kresťanstva.“

Podľa Štúra toto neľahké historické poslanie vytvára-

nia „múru“ na záchranu Európy už v tomto článku vykres-

lil ako ich sebaobetujúce sa čelenie hrôzostrašnosti „azi-

atov“, vtrhnúcich do Európy v podobe mongolskej Zlatej

hordy, ktorá sa v rokoch 1239 – 1241 prehnala východ-

nou a strednou Európou pod vedením Džingischánovho

vnuka Batu chána „vyslaná na podmanenie a vyplienenie

Európy… nič neušlo ostrému meču a krvožízni divodivých

Aziatov…“ atď.

Pravdepodobne práve všetky tieto historické skutoč-

nosti posilnili v Štúrovi presvedčenie postaviť svoju ob-

ranu kultúrnej a civilizačnej rovnoprávnosti Slovákov

a Slovanov s germánskymi či románskymi európskymi

národmi práve na neľahkom historickom fakte zabezpe-

čovania obranného múru na ochranu Európy voči ázij-

ským nájazdom, a tým na nemožnosti pokojného veno-

vania sa Slovanov kultúre a sebavzdelávaniu.

Vyplienenie juhozápadného Slovenska v 13. storočí

Mongolmi (u nás známymi ako Tatári) a potom dlho-

dobé ďalšie vojenské strety Slovákov i Slovanov nielen

s Mongolmi, ale aj s tureckými armádami Osmanskej

ríše po dobytí Konštantinopolu Turkami ponúkali z his-

torického hľadiska veľmi presvedčivý dôkaz o rozdiel-

nosti pokojných podmienok na rozvíjanie vlastnej

vzdelanosti a kultúrnej vyspelosti v západnej Európe,

nevystavenej vďaka všetkým týmto okolnostiam tak ne-

vysloviteľne krutému mongolskému i tureckému plie-

neniu, na rozdiel od východnej Európy, osídlenej v tých

časoch prevažne slovanským obyvateľstvom, ktoré vďa-

ka tomu podmienky na pokojný život nemalo. Tento fakt

ponúkol Štúrovi výborný materiál na obranu Slovanov,

a teda na argumentáciu, prečo existuje rozdiel v kultúr-

nej úrovni a vzdelanosti medzi západnou a východnou

Európou, konkrétne v úrovni Nemcov a Francúzov v po-

rovnaní so Slovákmi či Slovanmi. Už v roku 1846 ho to

motivovalo k napísaniu svojej z určitého hľadiska poly-

historickej práce Život národov, v ktorej chcel práve na

tomto postaviť svoju obhajobu Slovanov. A aby bola tá

obhajoba čo najpresvedčivejšia, vlastne i vďaka tomu,

že v tom čase ešte nemal dostatočne potrebné historic-

ké pramene o tom, kto napríklad tí „Tatári“ v skutočnos ti

boli a o akú (na tie časy v porovnaní s ostatnými armá-

dami sveta) vysoko vyspelú a perfektne zorganizovanú

superarmádu išlo, urobil z nich neskutočne divé, ba až

krvožíznivé zvery. (Nechcem ospravedlňovať ich krutosť,

s ktorou ničili a zrovnávali so zemou prepadnuté územia,

ale z hľadiska vojenskej stratégie to nebola o nič väčšia

krutosť, než s akou „vysoko civilizovaní“ napoleonskí

Francúzi v 19. storočí alebo nacistickí Nemci v 20. sto-

ročí prepadli Rusko a ďalšie krajiny, či tá, s akou kresťan-

ské križiacke vojská plienili a vraždili staroslovanských

„pohanov“ či španielski conquistadori juhoamerických

Indiánov atď. Útočné vojny boli v histórii ľudstva vždy

nesmierne surové a vôbec pri nich nikdy nezáležalo na

kultúrnej vyspelosti útočníka, ale len na jeho útočnej

stratégii, pri ktorej si každú zverskosť dokonca i Európa-

nia a kresťania vedeli vždy dovoliť a ospravedlniť!)

V Živote národov Štúr vychádza z rozdielnosti tzv. his-

torických a nehistorických národov podľa výšky duchov-

ného života jedných a prírodného života tých druhých.

Podľa neho „národy nehistorické sa k vyššiemu oprav-

divému životu ľudskému nevzmohli, ale len v telesnom

zaviazli…“.1 V uznaní tých, ktorí patria medzi historické

národy, mu ako presvedčenému „heglovcovi“ pochopi-

teľne prichádzali do úvahy len Európčania s ich indoeu-

rópskymi historickými koreňmi ako nakoniec jediní no-

sitelia svetovej kultúry. O mnohých z ostatných národov,

najmä ázijských, tu preto píše s obrovským dešpektom,

a tak i napriek tomu, že sa v tejto svojej práci prejavil na

svoju dobu ako pomerne široko rozhľadený polyhistor

ovládajúci množstvo historických údajov, za každú cenu

tu však chce vo svojej stratégii zvýrazniť mimoriadne

ťažké historické podmienky, za ktorých Slovania nemali

čas na pestovanie rovnako vysokého vzdelania a kultúry

ako národy západnej Európy! Pravdepodobne z tohto

dôvodu si dovoľuje dopúšťať sa až zbytočne prehnané-

ho znevažovania a znižovania ľudskosti ázijských náro-

dov, dokonca až do pozície primitívne nízkych surovcov,

blízkych skôr zvieratám než ľuďom. Napríklad tam o nich

píše: „Ako šášky po nivách plahočili sa títo surovci po ná-

rodoch európskych a kde čo mohli, ako dravci z nich hltali.

Tak sa koľko ráz Mongoli a príbuzné im národy vysypali na

Európu, tak Turci vzteklivo na ňu dorážali, rozvaliac sa na

pekných helénskych poliach, na ktorých už pravda, bol vy-

hasol dávny duch helénsky. Po nič inšom nezná spomenúť

história národy tieto ako po pustošení a prelievaní krvi, po

rabovaní krajov a vraždách, po odvádzaní ľudí do rabstva

a vyplňovaní na nich hovädských rozkoší ich pánov.“ (Štúr

mal šťastie, že sa nedožil nemeckých nacistických zver-

stiev na Židoch, Rómoch, komunistoch či iných bezbran-

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

AM Á R I A Č A R N O G U R S K Á / Ľ U D O V Í T Š T Ú R A Á Z I A – F U N K C I A „ A Z I A T O V “ …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

ných ľuďoch, ktorí im padli do rúk počas druhej svetovej

vojny, lebo neviem-neviem, čo by za takých okolností

o vysokej duchovnej vyspelosti Europčíkov bol mohol

napísať! – pozn. autorky).

Od obvinenia Štúra po týchto jeho slovách z rasiz-

mu ho ospravedlňuje záver tejto práce, a teda dôvod,

prečo to všetko až takto strašne protiľudsky na adresu

ázijských národov skoncipoval. Viedla ho k tomu totiž

snaha v politickom usporiadaní Rakúsko-Uhorska za

každú cenu obhájiť historický význam Slovanov i Slová-

kov a ich rovnaké právo v tých časoch na dôstojný život

v habsburskej ríši, aký v nej mali Rakúšania či Nemci.

To, čo si Štúr kládol za svoju politickú povinnosť v ob-

rane Slovenska i takýmito slovami plnil a v celej tej ne-

ľahkej situácii, v ktorej sa vo svojom profesionálnom, ale

i osobnom živote nachádzal, ho nemožno preto obvi-

ňovať z úmyselne rasistického pohľadu na Áziu a „aziat-

stvo“. A z tohto hľadiska by sa na to takto mali pozerať

a ospravedlniť ho aj všetci dnešní či budúci ázijskí od-

borníci, ktorým sa z nejakého dôvodu tieto jeho práce

dostanú do rúk.

Som presvedčená, že keby žil Štúr dnes a keby mal

k dispozícii všetky tie poznatky a pramene, ktoré máme

o Ázii a jej národoch my, určite by sa až k takým názorom

neznížil. (Ale na druhej strane ešte aj dnes sme dokon-

ca i my konfrontovaní s neľahkou situáciou nás a našich

východoeurópskych krajín v úlohe „obranného múru“

Európy, tentoraz v prípade dnešnej, už do miliónov

presahujúcej ázijskej utečeneckej vlny, ktorá už začína

naháňať strach aj doteraz veľkoryso sa tváriacim zápa-

doeurópskym krajinám!) Aby sme však my dnes mohli

už za oveľa lepších podmienok, než mal on, v pokoji

riešiť všetky tieto problémy a rovnoprávne vyžadovať

aj od západných krajín ochranu kultúrnej celistvosti Eu-

rópy, bolo potrebné, aby nám on práve vtedy všetkými

svojimi činmi i obhajobami zabezpečil predpoklady na

dosiahnutie našej budúcej európskej rovnoprávnosti

a suverenity. A on sa pritom osobne nijakej neľudskosti

voči žiadnym ľuďom nedopustil. Takže nech ho to ospra-

vedlňuje i pri voľbe tých mnohých veľmi silných slov,

ktoré občas na obranu Slovenska a Slovanov sa vtedy

rozhodol či vlastne bol prinútený použiť.

POZNÁMKA

ŠTÚR, Ľ. Život národov. In: 1 Dielo v piatich zväzkoch, 2. diel, s. 179.

Cieľom tohto príspevku je evidovať a bližšie charakte-

rizovať heslá o Ľudovítovi Štúrovi, ktoré boli uverejne-

né v slovníkoch a príručkách v nemeckom jazykovom

priestore za posledných 135 rokov, a tým zároveň doplniť

zodpovedajúce údaje v doterajších dvoch slovenských

bibliografi ách o Štúrovi (Ján Vladimír Ormis: Bibliografi a

Ľudovíta Štúra, 1958; Augustín Maťovčík, Ľudmila Šim-

ková: Ľudovít Štúr. Biografi cké kalendárium a Personálna

bibliografi a,2014). Výsledkom tohto heuristického báda-

nia je objavenie 55 hesiel o Ľudovítovi Štúrovi.

Prvé heslo o Ľudovítovi Štúrovi napísal Rakúšan Con-

stant von Wurzbach a uverejnil ho v roku 1880 vo svojom

monumentálnom diele Biografi cký lexikón Rakúskeho

cisárstva [Biographisches Lexikon des Kaiserthums Oester-

reich].1 V tomto hesle obšírne opisuje životnú dráhu

Štúra, stupne jeho vzdelávania i vývoj jeho národného

uvedomenia, vyzdvihujúc vplyv nemeckých učiteľov

ĽUDOVÍT ŠTÚR V NEMECKÝCH ENCYKLOPÉDIÁCH A SLOVNÍKOCH

(Heslá o Ľudovítovi Štúrovi v biografi ckých, encyklopedických a v literárnych lexikónoch

Nemecka, Rakúska a Švajčiarska v rokoch 1880 – 2015)

Prof. PhDr. Ludwig R ichter, DrS c.*

Vedecký pracovník, Berlíne *e-mail: ProfRichterL@aol.com

na formovanie jeho osobnosti (na gymnáziu v Győri

L. Petz, na bratislavskom lýceu J. G. Schröer a na univer-

zite v Halle historici R. Röpell, H. Leo, M. W. Dunker, fi -

lozofi J. Schaller a J. E. Erdmann, jazykovedec A. F. Pott).

Podrobne informuje o pôsobení Štúra na lýceu v Brati-

slave, o jeho veľkej obľúbenosti u študentov a o útokoch,

ktoré viedli k jeho prepusteniu a protestnému odchodu

slovenských študentov z Bratislavy do Levoče. S veľkým

pochopením zobrazuje Štúrov boj proti maďarizácii

a za národné práva Slovákov, pričom poukazuje na jeho

články v novinách Augsburger Allgemeine Zeitung, na

jeho dva národno-obranné spisy, napísané v nemčine

a publikované v roku 1843 v Lipsku a v roku 1845 vo

Viedni, i na jeho prejavy v uhorskom sneme. Kladne hod-

notí Štúrovu ortografi u (Orthographie) samostatnej slo-

venskej spisovnej reči a jej výklad v dielach Nárečie slo-

venské alebo potreba písania v tomto nárečí a Náuka reči

slovenskej, ako aj odhodlanosť Štúra, nedbajúceho na

prudké útoky proti novej spisovnej slovenčine; v porov-

naní s češtinou ju Wurzbach charakterizuje takto: „Kým

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A

L U D W I G R I C H T E R / Ľ U D O V Í T Š T Ú R V N E M E C K Ý C H E N C Y K L O P É D I Á C H A S L O V N Í K O C H

14 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

v češtine boli syntax, tvorenie slov, ba aj poetika a rétorika

už úplne popretkávané nemeckými prvkami, slovenčina sa

prezentovala, pri všetkej svojej drsnosti, zároveň vo svojej

starobylej a svojráznej rýdzosti a živelnej sile.“2 Význam

Slovenských národných novín s literárnou prílohou Orol

tatranský, ktoré založil Štúr, nevidí len v rozširovaní spi-

sovnej slovenčiny, ale aj v pozdvihnutí spoločenského

života Slovákov. Politicky oceňuje Štúrovu tendenciu

dohodnúť sa s cisárom v otázke postavenia Slovákov

v Uhorsku a v tejto súvislosti spomína jeho účasť na

rôznych iniciatívach či aktivitách – od petícií až po orga-

nizovanie slovenských dobrovoľníkov proti „insurekcii“.

Wurzbach je priam fascinovaný osobnosťou Štúra: „On

bol priateľom ľudu v najkrajšom zmysle slova, ktorý – šťast-

ný iba vo svojich ideách – išiel čistý životom ako málokto.

Často nedocenený, prenasledovaný, zostal vždy priamy,

úprimný, ušľachtilý, čestný, sebestačný a v nešťastí mužne

silný.“3

Wurzbachov obraz mal nepochybne rozhodujúci vplyv

na zaradenie Štúra do veľkých nemeckých encyklopédií

F. A. Brockhausa, J. Meyera a B. Herdera na rozhraní 19.

a 20. storočia a stal sa pre nich, so zreteľom na uvedené

biografi cké fakty, hlavným, i keď nie jediným prameňom,

z ktorého čerpali. Podľa úzu týchto slovníkov sú však

heslá o Štúrovi oveľa kratšie a majú podobnú štruktúru

ako heslá v dnešných encyklopedických slovníkoch.

Heslo o Štúrovi v 13. vydaní Brockhausovho konver-

začného lexikónu [Brockhaus‘ Conversations-Lexikon]4

z roku 1886 je na prvý pohľad veľmi výstižné a až pri

pozornejšom čítaní sa odkrýva jeho negatívny podtext.

Autorom hesla je český slavista a žurnalista Josef Kará-

sek, zodpovedný v tomto slovníku za slovanské litera-

túry, ktorý opisuje Štúra ako „slovanského spisovateľa

v Uhorsku“, nie ako slovenského spisovateľa, vedome

vynechajúc v názve Slovenských národných novín adjek-

tív národný. Tým vzbudil v nemeckom prostredí dojem,

že v prípade slovenskej literárnej tvorby ide iba o regio-

nálnu záležitosť a skôr o slovesnosť než o literatúru. Táto

ideová pozícia pretrvávala u českých literárnych histo-

rikov až do konca 30. rokov 20. storočia, prirodzene, aj

s negatívnymi dôsledkami na vnímanie slovenskej lite-

ratúry v Nemecku. Niet divu, že heslo o Štúrovi vypadlo

na celé štyri desaťročia z ďalších vydaní Brockhausovho

konverzačného lexikónu.

O tri roky neskôr vyšlo heslo o Štúrovi aj vo 4. vydaní

Meyerovho konverzačného lexikónu [Meyers Konversa-

tions-Lexikon].5 V hesle sú uvedené biografi cké i ďalšie

vecné údaje, ktoré nemecký adresát už väčšinou poznal

z Wurzbachovho i Karáskovho textu. Autor čerpal zrej-

me iba z týchto dvoch prameňov; prevzal z nich nielen

ojedinelé slová, ale aj krátke pasáže viet. Karáskov ne-

gativizmus je mu však cudzí. Objektívne opisuje Štúra

ako slovenského spisovateľa a patriota, správne uvádza

Štúrove Slovenské národné noviny, nezmieňuje sa však

o jeho lingvistických dielach. Kladne hodnotí Štúrov

zápas za práva slovenského národa, a tým aj boj proti

maďarizácii. Štúrov spis Das Slawenthum und die Welt

der Zukunft [Slovanstvo a svet budúcnosti] pokladá za

vý klad jeho teórie panslavizmu.

Do Herderovho konverzačného lexikónu [Herders Kon-

versations-Lexikon]6 bolo heslo o Štúrovi zaradené až

v roku 1907, teda v čase, keď už v Brockhausovej encyk-

lopédii nebolo. V porovnaní s predchádzajúcimi heslami

je toto heslo kratšie a neprináša nijaké nové informácie.

Nesprávne sú údaje, že miestom úmrtia Štúra je Praha

a že Štúr vydal časopis Slowakische Nachrichten.

O ďalších heslách v encyklopedických lexikónoch uvá-

dzame iba niekoľko súhrnných údajov: vo veľkých

i v menších edíciách pod variabilnými názvami uverej-

nil Brockhaus (1934 – 2006) desať hesiel, Meyer (1897

– 1991) dvanásť hesiel, Herder (1935 – 1968) štyri heslá,

Knaur (1934 – 1975) šesť hesiel a Duden (1967) a Fischer

(1985) po jednom hesle.

Vo všetkých týchto lexikónoch fi guruje Štúr ako zakla-

dateľ spisovnej slovenčiny, vo väčšine z nich aj ako zá-

stanca národných práv Slovákov v Uhorsku, v prejavoch

a spisoch proti maďarizácii i ako prívrženec panslavizmu,

ojedinele aj ako veliteľ Slovenského povstania, častej-

šie ako zberateľ a vydavateľ slovanskej ľudovej poézie

a napokon ako autor vlasteneckých básní. Obraz Štúra

je v heslách teda celkom komplexný.

Treba však povedať, že čas knižne vydaných encyklo-

pedických lexikónov, ktoré mali v 19. a 20. storočí per-

manentnú konjunktúru, sa od začiatku internetového

veku nenávratne končí: Brockhaus, Meyer a Herder už

zanikli, lebo odbyt lexikónov na knižnom trhu čoraz

viac klesá. Brockhaus stroskotal aj pri pokuse pokračo-

vať iba v online edíciách, lebo bežný užívateľ internetu

nie je ochotný za túto službu platiť, ak mu ju bezplatne

poskytuje Wikipédia. Jej nemecká verzia, odlišná od slo-

venskej, obsahuje už aj početné informácie o slovenskej

literatúre, a teda aj o Štúrovi. Heslo o ňom zachytáva

podľa záväznej schémy základné údaje o živote a tvor-

be Štúra, ktoré sú v nemeckom jazykovom priestore

známe už zo spomínaných encyklopedických lexikónov,

no ešte stále v ňom chýba konkrétnejšia charakteristika

a literárno-historické hodnotenie jeho diela. Cenné sú

údaje o textoch dostupných v online edíciách.

Heslá o Ľudovítovi Štúrovi sa nachádzajú aj vo viacerých

lexikónoch svetovej literatúry, ktoré boli vydané v druhej

polovici 20. storočia. Samozrejme, heslá v nich sa zásad-

nejšie neodlišujú od encyklopedických hesiel, keďže sú

tiež zamerané predovšetkým na životné osudy dejateľa.

V rakúskom trojzväzkovom lexikóne Svetová literatúra

[Die Weltliteratur] z roku 1954 prof. Repp príliš paušálne

konštatuje, že Štúr stojí „pod silným vplyvom nemeckého

romantizmu a ruského panslavizmu“,7 že jeho význam

spočíva predovšetkým v zavedení a zdôvodnení spisov-

nej slovenčiny, ale zároveň dodáva, že ide len o dovŕše-

nie predchádzajúcich snáh Antona Bernoláka, o „krok,

ktorý na jednej strane zjednotil Slovákov, ale na druhej

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

AL U D W I G R I C H T E R / Ľ U D O V Í T Š T Ú R V N E M E C K Ý C H E N C Y K L O P É D I Á C H A S L O V N Í K O C H

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

strane ich oddelil od Čechov“ a ktorý vyvolal protesty na

českej strane, zhrnuté v spise Hlasové o potřebě jednoty

spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846).

V Lexikóne svetovej literatúry [Lexikon der Weltlitera-

tur] z roku 1963, ktorý obsahuje asi 1 500 hesiel spiso-

vateľov z 90 národných literatúr celého sveta, sa nachá-

dza medzi desiatimi slovenskými spisovateľmi aj heslo

o Štúrovi. Napísala ho Anneliese Rösicke Gladrow, vtedy

ešte mladá asistentka, neskôr profesorka na Humbold-

tovej univerzite v Berlíne, ktorá charakterizuje Štúra síce

tiež veľmi všeobecne ako „vedúcu literárnu a politickú

osobnosť Slovenska v prvej polovici 19. storočia“ a ako

spisovateľa, ktorý „vytvoril základy pre samostatný kul-

túrny rozvoj slovenského národa“,8 ale zároveň objasňuje

nemeckému adresátovi jeho výnimočnú úlohu v slo-

venských dejinách. Ako prvá vo vtedajších lexikóno-

vých heslách poukázala nielen na založenie a teoretické

zdôvodnenie spisovnej slovenčiny, ale aj na formovanie

romantickej básnickej školy, nazvanej štúrovská škola.

Napokon upozorňuje na to, že Štúrov spis O národných

povestiach a piesňach plemien slovanských nie je iba an-

tológiou, ale aj výkladom jeho estetických názorov in-

špirovaných Herderom a Heglom.

Odkaz na Štúrov literárny koncept sa nachádza i v ďal-

šom v Lexikóne svetovej literatúry [Lexikon der Weltlite-

ratur], ktorý vyšiel v roku 1960 v Stuttgarte. Ide o bio-

grafi cko-bibliografi cký príručný slovník, ktorý obsahuje

popri opisných textových pasážach aj obšírnejšie biblio-

grafi cké údaje. Citujem: „Vo svojich lyrických a epických

básňach je Štúr romantický eklektik, ktorý odmieta byro-

nizmus a nadväzuje na ľudovú slovesnosť.“

Uvedený výrok inherentne relativizovala profesorka sla-

vistiky na univerzite v Lipsku Ilse Seehase v trojzväzko-

vom Lexikóne cudzojazyčných spisovateľov od začiatkov

až po prítomnosť [Lexikon fremdsprachiger Schriftsteller

von den Anfängen bis zur Gegenwart]. Vo svojom hesle

o Štúrovi zdôrazňuje, že cieľavedome rozvíjal estetický

program štúrovcov, ku ktorému patrilo aj nadväzovanie

na ľudovú slovesnosť.

Charakter lexikónu svetovej literatúry má aj trojzväzkový

slovník Der Literatur-Brockhaus z roku 1988,9 ktorý síce

čerpá z bázy 18. a čiastočne už aj z 19. vydania encyklo-

pédie Der große Brockhaus,10 ale predstavuje podstatne

rozšírené samostatné dielo. Slovenskú literatúru tu za-

stupuje 81 spisovateľov, čo je oveľa viac ako v spomí-

nanej encyklopédii. Zásluhu na tom má český emigrant

Antonín Měšťan, vtedajší profesor slavistiky na univerzi-

te vo Freiburgu, ktorý bol konzultantom pre českú a slo-

venskú literatúru i autorom niektorých hesiel. V prípade

Štúra sa však nedajú zistiť nové informácie a v ďalšom

vydaní slovníka pod názvom Brockhaus Literatur už Štúr

nie je zastúpený.

V druhej polovici 80. rokov 20. storočia vyšiel v Nemec-

kej spolkovej republike ešte päťzväzkový Harenber-

gov lexikón svetovej literatúry (Harenbergs Lexikon der

Weltliteratur), prvé vydanie sine loco a sine anno, druhé

vydanie v roku 1989 v Dortmunde, ďalšie vydania pod

týmto názvom a v tej istej podobe znovu v rokoch 1992

a 1995.11 Lexikón obsahuje iba päť hesiel slovenských

spisovateľov, a to o Jánovi Kollárovi, Martinovi Kukučí-

novi, Ladislavovi Mňačkovi, Ľudovítovi Štúrovi a Domi-

nikovi Tatarkovi. Heslo o Štúrovi napísala česká slavistka

a bohemistka Veronika Ambros, v rokoch 1981 – 1988

vedecká asistentka na Freie Universität v západnom

Berlíne, od roku 1989 profesorka na univerzite v Toronte

a tiež autorka monografi e o Pavlovi Kohoutovi.12 Píše, že

diela štúrovcov (ich mená uviedla čiastočne v nespráv-

nej ortografi i) tvorili tradíciu modernej slovenskej lite-

ratúry, čo je všeobecne známe, ale v diele, kde sa pod-

ľa starého, vlastne už prekonaného spôsobu ešte stále

traktuje „československá literatúra“ a nesmierne prefe-

rujú českí autori.

Až celé storočie po Wurzbachovi, v roku 1981, sa znovu

nachádza heslo o Štúrovi v Biografi ckom lexikóne k de-

jinám juhovýchodnej Európy [Biographisches Lexikon

zur Geschichte Südosteuropas].13 Lexikón obsahuje 1 500

hesiel významných osobností uvedeného regiónu od

antiky až do konca druhej svetovej vojny vrátane pred-

staviteľov vedy a kultúry, ak ovplyvnili historický vývoj

príslušných národov. Jeho autor Milan Stanislav Ďurica,

ktorý žil v tom čase v Taliansku, sa neobmedzuje iba na

podanie základných údajov o živote a tvorbe Štúra, ale

pokúša sa aj o vymedzenie jeho zásluh na formovaní slo-

venského národa. Konštatuje, že „Štúr do roku 1842 ako

väčšina evanjelických Slovákov holdoval jazykovo-politic-

kému »čechoslovakizmu«. Vlastným tvorivým rozvíjaním

Heglovej fi lozofi e dejín, ako aj konkrétnymi politickými

skúsenosťami dospel k názoru, že Slováci tvoria osobit-

ný, samostatný národ, ktorý musí svoje prirodzené práva

presadiť, resp. si ich vydobyť späť a brániť. A pretože jazyk

pokladal za podstatný znak národa, rozhodol sa kultúr-

ne osamostatniť Slovákov ustanovením spoločného spi-

sovného jazyka.“14 Ďurica zdôrazňuje aj Štúrov boj proti

maďarizácii, ktorý viedol na troch „frontoch“: udržiaval

kontakty s predstaviteľmi iných slovanských národov

monarchie, písal protestné spisy v nemčine, informujú-

ce európsku verejnosť o vtedajšej spoločenskej situácii

v Uhorsku, a napokon sa aktívne zúčastňoval na slo-

venskom revolučnom hnutí, od zhromaždenia v Liptov-

skom Mikuláši v marci 1848, kde boli sformulované Žia-

dosti slovenského národa cez Slovanský zjazd v Prahe až

po Slovenské povstanie a založenie Slovenskej národnej

rady. „Jeho politická činnosť v predmarcovom období dá

sa označiť ako demokratická v liberálno-reformistickom

zmysle. Štúr bol za technický a hospodársky pokrok a za

sociálnu spravodlivosť predovšetkým so zreteľom na »proti

duchu ľudskosti« feudálne porobené slovenské roľníctvo.“15

V bibliografi ckej časti hesla Ďurica ignoruje výskum

o Štúrovi v povojnovom Československu, ale zároveň

upozorňuje, že stále ešte nevyšiel slovenský preklad Štú-

rovho nemeckého spisu Das Slawentum und die Welt der

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A

L U D W I G R I C H T E R / Ľ U D O V Í T Š T Ú R V N E M E C K Ý C H E N C Y K L O P É D I Á C H A S L O V N Í K O C H

16 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Zukunft, keďže preklad Mikuláša Gaceka pripravovaný

Maticou slovenskou bol zošrotovaný. Ako vieme, takýto

preklad od Adama Bžochu vyšiel v roku 1993.

Istým prekvapením je skutočnosť, že Štúr má heslo aj

v lexikóne Biografi a k svetovej histórii [Biographien zur

Weltgeschichte], ktorý vyšiel v roku 1989 v Berlíne a do

ktorého je zaradených asi 1 500 osobností zo všetkých

kontinentov sveta od roku 500 až do súčasnosti (zásad-

ne bez žijúcich osôb). V krátkej biografi ckej črte Alfred

Anderle, profesor na univerzite v Halle, charakterizuje

Štúra ako slovenského politika, básnika a fi lozofa, ako

ideológa slovenského národného hnutia, pričom ne-

zdôrazňuje iba jeho národnú angažovanosť, ale upo-

zorňuje aj na premeny v jeho politických predstavách,

na jeho dočasný príklon k austroslavizmu a na jeho

blízkosť k panslavizmu v 50. rokoch 19. storočia. Zdô-

razňuje, že Štúrov program mal objektívne občiansko-

demokratický charakter: „Likvidácia feudalizmu, poskyt-

nutie demokratických slobôd, vytvorenie podmienok na

sociálno-ekonomický pokrok a rozvoj národnej kultúry

v rámci Uhorského kráľovstva.“16 Tento lexikón, spracova-

ný historikmi bývalej Nemeckej demokratickej republiky

(NDR), vyšiel v roku 1989 ako autentická dotlač (teda aj

s nezmeneným heslom o Štúrovi) ešte raz v Kolíne nad

Rýnom vo vydavateľstve Pahl-Rugenstein Verlag, ktoré

bolo so zreteľom na svoj ľavicový ideový profi l a blízkosť

ku Komunistickej strane Nemecka fi nančne podporova-

né z vtedajšej NDR.17

Heslo o Štúrovi je zaradené aj do Biografi ckého lexi-

kónu k svetovým dejinám [Biographisches Lexikon zur

Weltgeschichte], ktorý vyšiel v roku 2001 v renovovanom

vydavateľstve Peter Lang.18

Napokon Štúr má svoje heslo aj v Rakúskom biografi c-

kom lexikóne 1815 – 1950 [Österreichisches Biographis-

ches Lexikon 1815 – 1950], ktorý vydala Rakúska akadé-

mia vied (knižne je dostupný zatiaľ v 14 zväzkoch a aj

online). Ide o nadnárodný lexikón, ktorý zachytáva

významné osobnosti z rôznych oblastí spoločenského

a duchovného života, z vedy, kultúry i literatúry, ak sa

narodili v Rakúsko-uhorskej monarchii, tam žili a pôso-

bili a v období medzi rokmi 1815 a 1950 zomreli. V tom-

to monumentálnom diele majú oprávnené miesto teda

aj slovenskí reprezentanti vrátane Ľudovíta Štúra. Hoci

lexikón nadväzuje priamo na Wurzbachov pendant, aj

v ňom pokračuje, jednotlivé personálne heslá tu majú

zásadne inú štruktúru. U Wurzbacha prevláda subjek-

tívny prístup, v „akademickom“ lexikóne je zjavné úsilie

o väčšie objektivizovanie jednotlivých biografi í. Heslo

o Štúrovi napísané levočským archivárom a kunsthisto-

rikom Ivanom Chalupeckým19 je hutné a veľmi informa-

tívne, obsahuje početné relevantné fakty z biografi e Štú-

ra a jeho politickej i literárnej činnosti. Najväčší význam

Štúra vidí aj on v kodifi kácii spisovnej slovenčiny. Pri

charakterizácii Štúrovej ideologickej pozície zdôrazňuje

menej jeho tvorivé nadviazanie na súdobé dejinno-fi lo-

zofi cké koncepcie ako jeho závislosť od nich, nediferen-

cujúc medzi Štúrovým postojom pred revolúciou a po

nej: „Pod vplyvom Kollára, Šafárika a Dobrovského pro-

pagoval panslavizmus. Filozofi ou Hegla a Herdera dospel

k presvedčeniu, že budúcnosť Európy by patrila Slovanom

pod vedením Ruska a ortodoxie.“20 Okrem toho vyzdvihu-

je kolísavé reálno-politické konanie Štúra, jeho účasť na

niektorých petíciách cisárovi, kritiku monarchie i aus-

troslavizmu na Slovanskom zjazde v Prahe a napokon

jeho boj proti Maďarom v revolúcii. Keďže Chalupecký

nespomína Slovenské povstanie ani Štúrov dôsledný

protifeudálny postoj v prejavoch na uhorskom sneme,

na nemeckého adresáta, ktorý bližšie nepozná historic-

ké súvislosti, môže pôsobiť Štúr skôr ako konzervatívny

národovec než pokrokový tribún ľudu. Snaha o objekti-

vizáciu historického profi lu „čiastočne mystifi kovaného“

Štúra viedla de facto k spochybňovaniu kanonizované-

ho obrazu.

Okrem tohto knižne aj online dostupného lexikónu

pripravuje Rakúska akadémia vied ešte ďalšiu, iba on-

line dostupnú edíciu pod názvom Rakúsky biografi cký

lexikón od roku 1815 [Österreichisches Biographisches

Lexikon ab 1815], označenú ako druhé vydanie predchá-

dzajúceho diela. Popri doplnkoch k jestvujúcim heslám

má obsahovať aj nové heslá o tých osobnostiach, ktoré

zomreli v období od roku 1950 do roku 2005, čím by sa

zvýšil aj počet slovenských tvorcov zaradených do diela.

Na záver upozorňujeme na spoločný internetový portál

biografi ckých lexikónov Nemecka, Rakúska a Švajčiar-

ska, voľne a bezplatne dostupný na webovej stránke

http:www.biographie-portal.eu, kde si možno stiahnuť

aj Chalupeckého heslo o Štúrovi.

POZNÁMKY

Wurzbach, Constant von. 1 Biographisches Lexikon des Kaiserthums

Oesterreich, enthaltend die Lebensskizzen der denkwürdigen Perso-

nen, welche seit 1750 in den österreichischen Kronländern geboren

wurden, oder darin gelebt und gewirkt haben. Vierzigster Theil. Wien:

Druck und Verlag der k.k. Hof- und Staatsdruckerei 1880, s. 218 –

223. Slovník je dostupný aj online.

Ibidem, s.221. Citát v origináli: „2 Denn war die čechische Syntax, Wort-

bildung, ja selbst die čechische Rhetorik und Poetik bereits ganz und

gar von deutschen Elementen durchdrungen, so stellte sich die slova-

kische Mundart, wenngleich in ihrer Rauhigkeit, doch aber wieder in

ihrer altertümlichen, eigenartigen, urwüchsigen Reinheit und Natur-

kraft dar.“

Ibidem, s. 222 – 223.3

Brockhaus‘ Conversations-Lexikon4 . Dreizehnte vollständig umgear-

beitete Aufl age. Fünfzehnter Band. Leipzig 1886, s. 328.

Meyers Konversations-lexikon5 . Vierte Aufl age. ünfzehnter Band,

Leipzig und Wien: Verlag des Bibliographischen Instituts 1889,

s. 405; online dostupné: http:// www.retrobibliothek.de/retrobib/

seite.html

Herders Konversations-Lexikon6 . Dritte Aufl age. Achter Band. Frei-

burg im Breisgau; Herdersche Verlagshandlung 1907, s. 262.

Die Weltliteratur. Biographisches, literarhistorisches und bibliogra-7

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

AL U D W I G R I C H T E R / Ľ U D O V Í T Š T Ú R V N E M E C K Ý C H E N C Y K L O P É D I Á C H A S L O V N Í K O C H

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

phisches Lexikon in Übersichten und Stichwörtern. Herausgegeben

von E. Frauwallner, H. Giebisch und E. Heinzel. Wien: Verlag Brüder

Hollinek 1951 (1. Band: A – G, 644 strán), 1953 (2. Band: G – O, s. 645

– 1 284), 1954 (3. Band O – Z, s. 1 285 – 2 119).

Lexikon der Weltliteratur. Fremdsprachige Schriftsteller und anonyme 8

Werke von den Anfängen bis zur Gegenwart. Hrsg. von Gerhard Ste-

iner unter Mitarbeit zahlreicher Fachwissenschaftler. Weimar: Volk-

sverlag 1963, 812 strán.

Der Literatur-Brockhaus9 . Herausgegeben und bearbeitet von Wer-

ner Habicht, Wolf-Dieter Lange und der Brockhaus-Redaktion.

Mannheim: F. A. Brockhaus 1988, Erster Band A – Ft, 720 strán, Zwe-

iter Band Fu – Of, 736 strán, Dritter Band Og – Zz, 728 strán.

Der große Brockhaus10 . 18., völlig neu bearbeitete Aufl age, Bd. 1 – 12.

Wiesbaden: Brockhaus 1977 – 1981; Brockhaus-Enzyklopedie. 19.,

völlig neu bearbeitete Aufl age, Bd. 1 – 28, Mannheim 1986 – 1995.

Harenberg Lexikon der Weltliteratur. Autoren, Werke, Begriff e11 . Bd. 1 – 5.

Dortmund: Harenberg Lexikon-Verlag 1989 (2. Aufl age); Gütersloh:

Bertelsmann 1992 (Sonderausgabe); Dortmund: Harenberg Lexi-

kon-Verlag 1995.

Ambros, Veronika. 12 Pavel Kohout und die Metamorphosen des sozialis-

tischen Realismus. New York, Bern, Berlin, Frankfurt/M., Paris, Wien,

1993, 190 s.

Biographisches Lexikon zur Geschichte Südosteuropas13 . Bd. 4, Mün-

chen 1981, s. 217 – 219.

Ibidem, s.218. Citát v origináli: „14 Durch eigene schöpferische Wei-

terentwicklung der Hegelschen Geschichtsphilosophie sowie durch

konkrete politische Erfahrungen kam er zur Einsicht, daß die Slowa-

ken eine besondere, eigenständige Nation bilden, die ihre natürlichen

Rechte zu behaupten bzw. zurückzuerobern und zu verteidigen hat.

Und da die Sprache für ihn als der entscheidende Ausdruck des Wesens

einer Nation galt, entschloß er sich, die Slowaken durch die Einführung

einergemeinsamen Schriftsprache kulturell zu verselbständigen.“

Ibidem. Citát v origináli: „15 Seine politische Tätigkeit in der Vormärzzeit

kann man als demokratisch im liberal-.reformistischem Sinne bezeich-

nen. Št. war für den technisch-wirtschaftlichen Fortschritt und die so-

ziale Gerechtigkeit vor allem in bezug auf das ‚gegen den Geist der

Menschlichkeit‘ feudal verknechtete slowakische Bauerntum.“

Biographien zur Weltgeschichte16 . Lexikon. Herausgeber: Heinz Till-

mann (Leiter). Berlin: Deutscher Verlag der Wissenschaften 1989,

s. 536. Citát v origináli: „Liquidierung des Feudalismus, Gewährung

demokratischer Freiheiten, Schaff ung der Bedingungen für den sozia-

lökonomischen Fortschritt und die Entwicklung der nationalen Kultur

im Rahmen des ungarischen Königreichs.“

Biographien zur Weltgeschichte. Lexikon. Herausgeber: Heinz Till-17

mann (Leiter). Kôln: Pahl-Rugenstein 1989, s. 536.

Biographisches Lexikon zur Weltgeschichte18 . Vom Mittelalter bis zur

Gegenwart. Herausgegeben von Otfried Dankelmann (Leiter).

Frankfurt am Main, Berlin, Bern, Bruxelles, New York, Oxford, Wien:

Peter Lang, 2001, s. 1 197.

Österreichisches Biographisches Lexikon 1815 – 195019 . Herausgege-

ben von der Österreichischen Akademie der Wissenschaften. 63.

Lieferung. Wien: OAW 2012, s. 9 – 10.

Ibidem, s. 10. Citát v origináli: „20 Unter dem Einfl uß von Ján Kollár, Pavel

Josef Šafařík und Josef Dobrovský propagierte er den Panslawismus.

Durch die Phil. Hegels und Herders gelangte er zur Überzeugung, dass

die Zukunft Europas den Slawen unter der Führung Rußlands und der

Orthodoxie gehöre.“

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A

ŠTÚROVSKÉ MÚZEÁ A EXPOZÍCIE

M išo A. Kováč*

Slovenská národná knižnica, Martin *

Pri poznávaní a hodnotení štúrovských múzeí a expo-

zícií, vzhľadom na spôsob ich predstavenia – ostenziou,

ukazovaním, je dôležité vedieť, ako pôsobia na vedomie

prijímateľa. So snahou o istú príťažlivosť čiže estetickú

výpoveď pri podaní poznatkov. V našom prípade o Štú-

rovi a štúrovcoch. Môže to navodiť aj otázku, aký zmysel

má zaoberanie sa druho- až treťostupňovým spôsobom

komunikovania poznatkov, ktoré neprispievajú k obja-

vovaniu nových skutočností. Veď je len výsledkom úsilí

literárnovedných, historických a kulturologických po-

stupov. Takýto pohľad je však zjednodušený. Už príprava

expozícií je objavovaním prameňov a zástupných dolo-

žení sledovaných skutočností.

Expozície nie sú jediný funkčný zreteľ múzea (na roz-

diel od literárnych pamätníkov a pamätných izieb, kde

sú určujúcim princípom), naopak, sú výsledným produk-

tom poznávacej a zbierkotvornej činnosti. Tým sa stáva-

jú, najmä personálne profi lované múzeá, aj centrami

výskumu a prezentovania konkrétnych osôb, ich života

a diela. Múzeá venované Štúrovi a štúrovcom to jasne

a vecne potvrdzujú.

Výsledná podoba expozícií je aj osobitým historickým

usústavnením vývoja poznávania sledovaného javu, nie-

len sprístupnením poznatkov o tomto jave. Pravda, vzťa-

huje sa to na expozície, ktoré si stanovia takúto úlohu.

Patria k nim aj hlavné štúrovské múzejné ustanovizne.

Expozície sú trvácnym komunikovaním takto nado-

budnutých hodnôt (popri pomníkoch a tabuliach) spra-

vidla v miestnych podmienkach, kým všetky ostatné

zverejnenia sú zväčša príležitostné. Nemôžeme však

obísť ani porovnanie odborných publikácií s expozícia-

mi. Kým odbornú knihu prečítajú desiatky, možno aj

stovky záujemcov, expozície majú tisícky, ba až desať-

tisíce návštevníkov ročne. A práve to má veľký význam,

lebo trvalo ovplyvňujú povedomie o našich kľúčových

osobnostiach. Osobitne sa to týka štúrovských expozícií.

M I Š O A . K O V Á Č / Š T Ú R O V S K É M Ú Z E Á A E X P O Z Í C I E

18 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A Patria prevažne k literárnym zariadeniam, ale vzťahujú

sa na viaceré odbory – históriu, etnografi u, regionalisti-

ku, biografi stiku, vojenstvo.

Nemusíme sa presviedčať, že Ľudovít Štúr a štúrovci (po

bernolákovcoch usilujúcich sa po prvý raz obsiahnuť

a zasiahnuť vzdelancov Slovenska) pohli vedomím Slo-

vákov v širších súvislostiach sebauvedomovania a boja

za národné záujmy, od Bratislavy až po Košice. Refl ektujú

to aj štúrovské expozície, ktoré sa nachádzajú po celom

Slovensku a ktoré na rozličných úrovniach sprístupňujú

Štúra a štúrovcov alebo ich spoločné činy a diela. Ide

o najpočetnejší výskyt takto zameraných expozícií v sie-

ti slovenských múzeí a pamätných domov a izieb. Hoci

majú rozdielne podoby, všetky dokumentujú prínos

Štúra a štúrovcov v zjednocovaní Slovákov spoločným ja-

zykom, literárnou tvorbou, politickými i vojenskými sna-

hami, zakladaním spoločenstiev a ustanovizní, od spo-

ločnej školskej prípravy až po „rozpŕchnutie sa“ do miest

a krajov Slovenska, kde sa zrodili alebo kde pôsobili.

Pamätnú izbu venovanú Ľudovítovi Štúrovi v Modre

sprístupnili v roku 1956 v dome, kde Ľudovít Štúr zomrel.

Samostatné Múzeum Ľudovíta Štúra bolo otvorené 29.

októbra 1965. (Má aj profi ly Jozefa Miloslava Hurbana

a Janka Kalinčiaka.) Podobne sa zrodila expozícia v rod-

nom dome Štúra v Uhrovci. Prvá – modranská expozícia

s dôrazom na dielo, druhá – uhrovská evokujúca prostre-

die rodiska. Stalo sa tak na základe vtedajšej Literárno-

múzejnej komisie, ktorá pôsobila od roku 1962 pri Matici

slovenskej ako národnej knižnici. Komisia bola priesto-

rom na spoločné demokratické riešenia literárnomúzej-

ných otázok a koordinovala zakladanie literárnych múzeí

a pamätných izieb, ktoré v tom čase pribúdali po celom

Slovensku. Väčšina zariadení vznikla v druhej polovici 60.

rokov a existujú dodnes (zanikli len dve pamätné izby).

Zástoj štúrovcov v národnej literatúre a spoločenskom

hnutí sprístupňujú viaceré múzeá regionálneho a miest-

neho charakteru, ku ktorým patrí Múzeum Janka Kráľa

v Liptovskom Mikuláši a Múzeum Andreja Sládkoviča

v Krupine. Priraďujú sa k nim aj literárne pamätníky a pa-

mätné izby Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom, Micha-

la Miloslava Hodžu v Rakši, Samuela Jurkoviča v Sobotiš-

ti, Sama Chalupku v Hornej Lehote, Pavla Dobšinského

v Slavošovciach (Janko Kráľ mal takého zariadenie aj

v Zlatých Moravciach, ale nepretrvalo), Andreja Slád-

koviča v Hrochoti, Sama Tomášika v Chyžnom a Jonáša

Záborského v Záborí a Župčanoch.

Štúrovi a jeho rodine patrí expozícia Múzea Samuela

Štúra (otca a brata), Jozefa Ľudovíta v Lubine, štúrov-

ským vzťahom v Zemianskom Podhradí a Adele Ostro-

lúckej v Ostrej lúke.

Osobitým zreteľom v pôsobení štúrovcov sa venujú

špecializované expozície Tatrína a Slovenských žiadostí

v Liptovskom Mikuláši a pamätná izba Tatrína v Čachti-

ciach (jestvoval aj Štúrov zrub na Kohlwalde pri Levoči).

Významné postavenie v slovenskom múzejníctve má

Múzeum Slovenských národných rád v Myjave, veno-

vané revolučnému vystúpeniu štúrovcov. Jeho dôsled-

ky, cez osud popraveného dobrovoľníka v meruôsmom

roku, sprístupňuje aj pamätná izba Juraja Langsfelda

v Sučanoch.

Zrod múzeí a pamätných izieb v 60. rokoch minulého

storočia, venovaných osobitne štúrovcom, možno cha-

rakterizovať ako spontánny ľudový „príhlas“ k čelným

presadzovateľom Slovákov, v priaznivých podmienkach

istého politického uvoľnenia v uvedenom období (čiže

aj ako stopu vedomého protestu proti novotnovskému

potláčaniu slovenských národných orgánov, od Slo-

venskej národnej rady počnúc, ktorú zakladali štúrovci).

Zachovanie a opatera týchto zariadení zasa svedčí o tr-

valom vzťahu k hodnotám súvisiacim s kultúrou a ná-

rodným životom.

Prirodzene, Štúra a štúrovcov refl ektujú aj celonárodné

a špeciálne múzeá vo svojich expozíciách, od historic-

kých expozícií Slovenského národného múzea v Brati-

slave a národopisnej expozície Slovenského národného

múzea v Martine až po celú množinu regionálnych a od-

borných múzeí. Sledujú najmä súvislosti so Slovenským

povstaním v meruôsmych rokoch (Banské múzeum

v Štiavnici, Kysucké múzeum Čadci, Východoslovenské

múzeum Košice, Múzeum mincí a medailí Kremnici, mú-

zeá v Prešove a Trenčíne, Vojenské múzeum Piešťany

a Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene). Viacerým

štúrovcom sa venuje Literárno-hudobné múzeum pri

Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici (Jánovi a Sa-

movi Chalupkovi, Andrejovi Sládkovičovi a Jánovi Bot-

tovi).

Najkomplexnejšie predstavenie štúrovcov sprístupňuje

Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice v časti

Romantizmus, otvorené v auguste 1992. Spolu so Slo-

venským národným múzeom a jeho Múzeom Ľudovíta

Štúra v Modre (ktoré pôsobilo dlhší čas aj v kontexte

SNK) pripravujú príležitostné výstavy o Ľudovítovi Štú-

rovi, prevažne putujúce, a teda prestupujúce miesta ich

pôsobenia.

K tým najvýznamnejším patrí výstava Slovenského

národného múzea na Bratislavskom hrade pod názvom

Ľudovít Štúr (1815 – 1856). Reformátor slovenskej spo-

ločnosti, ako aj výstava V službe ducha a národa, ktorú

v súčasnosti sprístupňuje Slovenská národná knižnica

v Martine. Má putovať nielen po slovenských mestách,

ale aj do slovenských kultúrnych stredísk v okolitých kra-

jinách.

Početné štúrovské múzeá, pamätné domy a izby a ich

expozície svedčia nielen o mimoriadnom význame Štú-

ra a štúrovského hnutia pre naše národné dejiny, ale aj

o uvedomovaní si tohto zástoja vyjadreného trvalejšími

postupmi. Nielen príležitostnými podujatiami. A svedčia

aj o rozmanitom členení, aké nemajú historické osob-

nosti a tvorcovia literatúry a umenia v iných oblastiach.

Iste, aj pri štúrovcoch sa často opakujú tie isté rozmno-

M I Š O A . K O V Á Č / Š T Ú R O V S K É M Ú Z E Á A E X P O Z Í C I E

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

Aženia dochovaných pamiatok, ale zväčša sa už dopĺňajú

aj miestnymi prameňmi a vecnými pamiatkami z obce

či kraja, v ktorom sa nachádzajú. Deje sa tak dokonca aj

na výstavách. Napríklad vo vidieckej galérii v turčianskej

dedine Podhradie na výstave Regrúti o účasti jej obča-

nov vo vojnách objavili vyše dvadsať dobrovoľníkov

v radoch hurbanovských bojovníkoch v meruôsmych

rokoch 19. storočia. V prípade Štúra sa do pozornosti

dostávajú aj jeho otec a brat a jeho priateľské vzťahy

(Adela Ostrolúcka), rovnako ako jeho tvoriví súputníci

či popravený dobrovoľník v Slovenskom povstaní Jur-

ko Langsfeld. Zdôrazňujú sa miesta a vystúpenia Štúra

a štúrovcov, a to nielen v Bratislave a na Devíne, ale aj

v Čadci, Levoči, Štiavnici, Košiciach a pod.

K tým najvecnejšie doloženým historickým udalostiam,

súvisiacim so snahami o inštitucionalizáciu slovenskej

otázky, patrí expozícia Tatrína v Liptovskom Mikuláši

a Slovenských národných rád v Myjave. To všetko sved-

čí o prirodzenej vážnosti Štúra a jeho druhov v týchto

prostrediach a aj o spôsobe, akým sa pripomína ich zápas,

čo však neznamená, že sa plne vyčerpali a že ich úroveň

netreba ďalej kultivovať, a tým aj rozširovať. Treba hľadať

čo najvhodnejší výraz, aby každá mala svoju individuál-

nu domináciu a zároveň sa vzájomne dopĺňali.

O expozíciách sa obrazne hovorí, že sú „zamrznutými in-

scenáciami“. Tie, ktoré majú scénografi cké riešenie, pri-

bližujú sa divadlu naozaj, pretože rekonštruujú to, na čo

odkazujú. Ak hodnotíme expozície venované sprístup-

ňovaniu života a diela Ľudovíta Štúra a jeho druhov, kto-

rých podľa neho nazývame štúrovcami, zjednotených

jazykom i poetikou romantizmu školou a revolučnými

vystúpeniami, nemôžeme zamlčať, že nie každá z expo-

zícií má rovnakú hodnotu. Mnohé, najmä pamätné domy

len reprodukujú v iných zariadeniach sústredené zbierky

jednoduchým výstavným čiže plošným spôsobom. Via-

ceré už dlhým účinkovaním „nešumia“ len papierom, ale

aj zošúverením, nuž zasluhujú si obnovu. Pravda, mnohí

medzitým odišli, tí, ktorí sa o ne starali.

Za pozornosť a opateru treba poďakovať tým, ktoré sa

usilujú udržiavať ich na úrovni. A naďalej sú výzvou z ich

predstavenia hodnôt si všímať a navštevovať ich.

LITERATÚRA

ĎURECH, Karol [Mišo A. Kováč]. Rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci.

Sprievodca po literárnej expozícii. Topoľčany, ONV, 1977, 44 s.

SEDLÁK, Imrich. Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre. Sprievodca po expozí-

cii. Modra, Múzeum Ľudovíta Štúra, 1978, 48 s.

Modra Ľudovíta Štúra. Sprievodca po pamätných miestach Ľudovíta

Štúra v Modre. Spracovala Oľga Pavúková. Modra, Múzeum Ľ. Štúra,

1983, 96 s.

SEDLÁK, Imrich. Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre. Udalosti a osobnosti

literárnej expozície. Modra, Múzeum Ľudovíta Štúra, 1983, 240 s.

Rodný dom Ľudovíta Štúra. Literárna expozícia v Uhrovci. Zostavili Mária

Piačková, Viera Mikušová, Anton Krumpár. Topoľčany, 1987, 32 s.

Ľudovít Štúr: Život a dielo 1815 – 1856 (výstava). Univerzitná knižnica,

1995, 10 s.

PINKA, Ján Mieroslav. Štúrov Zvolen. Zvolen, 2006, 120 s.

Nové kontexty života a diela Ľudovíta Štúra. Zborník z vedeckého semi-

nára konaného v dňoch 28. a 29. októbra 2010 v Modre. Modranská

muzeálna spoločnosť. Modra 2012, 256 s.

KODAJOVÁ, Daniela. Posmrtný život Ľudovíta Štúra. In: Nové kon-

texty života a diela Ľudovíta Štúra. Zborník z vedeckého seminára

konaného v dňoch 28. a 29. októbra 2010 v Modre. Modranská mu-

zeálna spoločnosť. Modra 2012, s. 222 – 243.

MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr život a pamätné miesta. Osob-

nosti Slovenska.

DAJAMA 2014, 80 s.

MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr. Sprievodca po expozícii. Ľudovít

Štúr – od štúdia k činom. Slovenské národné múzeum – Múzeum

Ľudovíta Štúra v Modre, 2009, 152 s.

MAŤOVČÍK, Augustín. Ľudovít Štúr. Kalendárium života diela 1815 –

1856. Námestovo – Martin, 2014, 198 s.

Ľudovít Štúr (Biografi cké kalendárium a Personálna bibliografi a). Spra-

covali Augustín Maťovčík a Ľudmila Šimková. Martin: Slovenská

národná knižnica, 2014, 216 s.

KOMORA, Pavol. Ľudovít Štúr (1815 – 1856). Reformátor slovenskej spo-

ločnosti. Katalóg výstavy. Bratislava 2015, 199 s.

MAŤOVČÍK, Augustín, CHMEL, Rudolf. V službe ducha a národa [In the

service of the spirit and the nation]. Katalóg putovnej výstavy. Martin

2015, 33 s.

BOKES, František. Štúrovská jubilejná výstava v Bratislave. In: Naša

veda. 1956, roč. 3, č. 6, s. 284.

KOSTICKÝ, Bohuš. K výstavám o Ľudovítovi Štúrovi. In: Múzeum. 1966,

roč. 11, č. 1, s. 32 – 34.

STOJÁK, Ján. Veľký buditeľ. O Múzeu Ľ. Štúra v Modre. In: Hlas ľudu na

dni oddychu. 29. 1. 1970, roč. 16, č. 24, s. 5.

JÁNSKY, Ladislav. Po stopách Ľudovíta Štúra. In: Slovensko. 1980, roč.

4, s. 10, s. 6 – 7.

KOVÁČ, Mišo A. Literárnomúzejná konkretizácia diel štúrovskej gene-

rácie. In: Literárnomúzejný letopis 14, Martin 1980, s. 190 – 198.

PETROVSKÝ, Karol. Pocta velikánovi. Výstava v UK Bratislava. In: Slo-

venská republika. 10. 5. 1995, roč. 2, č. 107, s. 3 – 7.

PETRÍKOVÁ, Oľga. Vzácne akvizície. (K výstave Ľ. Šúra). In: Literárny týž-

denník. 1996, roč. 9, č. 10, s. 14.

KOVÁČ, Mišo A. Štúrovské expozície na Slovensku. In: Knižnica. 2006,

roč. 7, č. 2, s. 55 – 58.

MAŤOVČÍK, Augustín. Modra v Štúrovskom znamení. In: Slovenské ná-

rodné noviny. 2006, roč. 17 (21), č. 3, s. 5.

BEŇOVSKÝ, Jozef. Výstava o Ľudovítovi Štúrovi a štúrovcoch. In: Pieš-

ťanský týždeň. 2012, roč. 22, č. 31, s. 10.

HREHORČÁKOVÁ, Ľudmila. Zachráňme ruiny Kohlwaldu aj svoju his-

torickú pamäť. In: Podtatranský kuriér. 30. 10. 2012, roč. 2, č. 44, s. 5.

M I Š O A . K O V Á Č / Š T Ú R O V S K É M Ú Z E Á A E X P O Z Í C I E

20 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A ĽUDOVÍT ŠTÚR A ŠKOLY, KNIHY, KNIŽNICE

Doc. PhDr. G abriela Žibritová, PhD.*

e-mail: zibritova@hotmail.com *

Činnosť Ľudovíta Štúra bola neobyčajne mnohostranná.

Bol nielen politikom, jazykovedcom, básnikom, spisova-

teľom, pedagógom, redaktorom, autorom vedeckých

diel, ale aj iniciátorom a organizátorom mnohých akti-

vít vo verejnom živote. Podľa A. Matušku (1981, s. 15)

„Štúr… pripravil pre svoj ľudový národ pokrokový program

sociálno-kultúrny.“ Realizácia programu by nebola bý-

vala možná bez spolupracovníkov, vedel ich nadchnúť

a zapojiť do práce. Ľ. Štúr a štúrovci neboli inštitúciou,

boli spoločenstvom – často ich označujú ako družinu.

„Čo i neúplný a nedokonalý, no jednako štúrovci prví tvoria

orchester.“ (Matuška,1981, s. 12)

Vo veľmi hektickej a vzrušujúcej dobe konali štúrovci

v rámci jedného programu, ktorého kontúry boli často

iba naznačené, ale jeho časti zaujímavým spôsobom za-

padali do seba. Dôležitou zložkou vtedajšieho sociálno-

vzdelávacieho programu boli spolky miernosti a nedeľ-

né školy spolu s knižnicami. Ich zriaďovanie a pôsobenie

sa realizovalo nielen vďaka známym spolupracovníkom

Ľ. Štúra, ale aj zásluhou ďalších početných nadšencov.

Mnohí z tých, ktorí pôsobili v rôznych kútoch Slovenska,

zostávajú pre nás doteraz neznámi.

Knižnice nedeľných škôl predstavovali malé, ale dôle-

žité ohnivko v činnosti štúrovcov ako súčasť aktivít vzde-

lávacieho a osvetového charakteru. Pri ich zakladaní

a fungovaní zohrali významnú úlohu Slovenské národné

noviny, ktoré vychádzali od 1. augusta 1845 do 9. júna

1848.

NA ČO MOHLI ŠTÚROVCI NADVIAZAŤ?

Knižnice neboli v dobovom Uhorsku neznáme. Vzácne

knižné zbierky vlastnili cirkevné inštitúcie, knižnice boli

na školách (dobre budované knižnice s dávnou tradíciou

boli predovšetkým na evanjelických lýceách) i na farách,

veľké knižnice mali niektoré šľachtické rodiny vo svojich

sídlach na Slovensku a knižnice vlastnili aj mešťania.

Na konci 18. a začiatku 19. storočia vznikali učené spo-

ločnosti a vzdelávacie spolky, ktoré mali väčšinou aj svo-

je knižnice. Všetky tieto knižnice charakterizovala istá

uzavretosť, t. j. boli prístupné vzdelaným používateľom,

ktorí sa podieľali aj na ich budovaní.

Aké názory panovali v súvislosti so „vzdelávaním

ľudu“, osvetlí možno nasledujúci príklad: Ján Feješ (1764

– 1832), vedúca osobnosť známej Malohontskej učenej

spoločnosti, pravdepodobne prvý „riaditeľ knižnice“ na

území Slovenska, ktorý sa podpisoval ako „Bibliothecae

director“, vo svojom spise De utilitate publicarum Biblio-

thecarum pro illis… [O užitočnosti verejných knižníc…],

uverejnenom v roku 1809, uvažuje o tom, kto nemôže

využívať verejné knižnice. Podľa neho sú to tí, ktorým

prozreteľnosť určila, aby sa „opierali o dobývanie zeme“,

a takto zamestnaný roľník nemá čas na využívanie kniž-

nice. Podľa tohto autora roľníci môžu čítať z veľkej knihy

prírody a môžu sa z nej naučiť viac ako z najrozsiahlej-

ších papierových kníh. (Žibritová, 1996, s. 256)

Napriek tomu, že Feješ študoval v zahraničí, bol osvie-

tenským vzdelancom, plodným autorom, píšucim v šty-

roch jazykoch vrátane slovenčiny, vedúcou osobnosťou

Malohontskej učenej spoločnosti, organizátorom a pod-

porovateľom knižnice, že uznával potrebu a užitočnosť

verejných knižníc, ba dokonca konštatoval, že nechce

uprieť vidiečanom lásku ku knihám a knižniciam, pred-

stava roľníka ako čitateľa knižnice bola pre neho nepri-

jateľná.

KONTAKTY ĽUDOVÍTA ŠTÚRA A ŠTÚROVCOV S KNIŽNICAMI

Ľudovít Štúr a štúrovci sa počas štúdia v zahraničí dosta-

li do kontaktu s vybudovaným a fungujúcim systémom

knižníc, oboznámili sa s európskymi názormi na vzdelá-

vanie širokých vrstiev a nepochybne pri svojom štúdiu

knižnice využívali. Do Uhorska sa vracali s poznatkom,

že knižnica je užitočná inštitúcia, ktorá má byť súčasťou

systému vzdelávania.

Na bratislavskom lýceu, ktoré bolo jedným z hlavných

miest pôsobenia Štúra a jeho žiakov i neskorších spolu-

pracovníkov, bola k dispozícii dobre vybudovaná lyceál-

na knižnica; podobne to bolo na lýceách v Kežmarku,

Prešove a v Banskej Štiavnici.

Na bratislavskom lýceu sa začala tvoriť aj nová knižnica.

Jej dejiny kvalifi kovane a detailne spracovala Mária Vyví-

jalová v úvodnej štúdii k publikovanému katalógu kniž-

nice. Podľa nej „základy knižnice pri Ústave spojenom s Ka-

tedrou reči a literatúry česko-slovenskej na bratislavskom

lýceu sa utvorili v druhej polovici roku 1827…; myšlienka

na založenie Knižnice Slovanského ústavu sa zrodila medzi

poslucháčmi teológie slovenského pôvodu“ (Vyvíjalová,

1972, s. 15). Stanovy boli ešte v latinčine. Autorka konšta-

tuje, že knižnica mala viacero názvov, ale najustálenejší

bol názov Knižnica Slovanského ústavu v Bratislave.

Štúr sa výrazne angažoval v činnosti ústavu aj kniž-

nice. V roku 1842 vypracoval osnovu, ktorá sa mala stať

základným kameňom pri dobudovaní ústavu – Sousta-

vu Oustavu Slovenského…, v ktorom okrem mnohých

problémov týkajúcich sa ústavu riešil aj vzťah ústavu

a knižnice. Spis sa týka kompetenčných otázok, spôso-

bu usporiadania knižnice, knižničného poriadku, úloh

a disciplíny funkcionárov a čitateľov. Jeho podrobnú in-

terpretáciu nájdeme u M. Vyvíjalovej (1972, s. 47 – 51).

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

APri ostatných lýceách vznikali tiež rôzne spoločnosti

a krúžky, ich členovia si často budovali aj knižnice. Ich

pôsobenie je dostatočne opísané v odbornej literatúre.

Veľmi dôležitá je skutočnosť, že študenti fi nančne pri-

spievali na nákup kníh a spravovali knižné zbierky. Absol-

venti opúšťali lýceá s vedomím, že knižnice sú význam-

nou súčasťou vzdelávacích inštitúcií, o ich budovanie

sa však treba usilovať a neraz na ne aj fi nančne prispieť.

Pre ďalší vzdelanostný rozvoj Slovákov to bol zásadný

poznatok. Mnohí z nich po skončení štúdia odchádzali

„do bohom zabudnutých dedín“, kde pôsobili ako učite-

lia či kňazi a inšpirovaní ovzduším bratislavského lýcea,

ale i svojimi vlastnými „čitateľskými“ skúsenosťami tu za-

kladali čitateľské spolky a spolkové knižnice, aby aspoň

takouto drobnou prácou prekonávali nevzdelanosť vte-

dajšej slovenskej spoločnosti. Osudy knižníc pri lýceách

a rôznych spolkoch sa po revolúcii 1848 vyvíjali rôzne.

O čítaní v ľudových vrstvách v prvej polovici 19. sto-

ročia máme málo správ, niekde nájdeme správy o sub-

skripciách, v korešpondencii sa objavujú správy o ro-

zosielaní kníh na predaj, málo informácií je v literatúre.

Najvýraznejším činom v tejto oblasti bol vznik Slovenskej

požičovacej bibliotéky, ktorú založil v roku 1829 v Liptov-

skom Mikuláši Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Jej čin-

nosť je spracovaná v odbornej literatúre a dokazuje, že

naozaj mala slúžiť čitateľom z ľudu. Činnosť bibliotéky

však trvala len do roku 1843 a navyše bola teritoriálne

obmedzená.

NEDEĽNÉ ŠKOLY A ICH KNIŽNICE

Kodifi kácia spisovnej slovenčiny patrí k najčastejšie spo-

mínaným udalostiam v dejinách Slovákov (1843). Menej

pozornosti sa už venovalo otázke, ako „dostať“ kodifi ko-

vaný jazyk k jeho potenciálnym používateľom. Štúrovci

nedisponovali žiadnym aparátom na presadenie kodifi -

kovanej slovenčiny. Štúr roky bojoval o možnosť vydá-

vať noviny a rozhodol sa vydávať ich v slovenčine. Tento

významný krok výrazne prispel k rozšíreniu štúrovskej

slovenčiny.

Štúrovci – i keď romantici – boli v hodnotení potrieb

ľudu veľmi realistickí, čo malo korene čiastočne aj v ich

sociálnom pôvode.1 Vyrastali v prostredí, v ktorom mali

blízko k jednoduchému ľudu, poznali ho a poznali aj

prostredie, v ktorom žil. Veľmi dobre teda vedeli iden-

tifi kovať aj dva hlavné problémy, ktoré ho ničili – alko-

holizmus a nevzdelanosť idúce ruka v ruke, a rozhodli sa

bojovať proti obidvom neduhom. Na jednej strane spol-

kami miernosti, ktoré boli namierené proti alkoholizmu,

na druhej strane nedeľnými školami, ktoré mali za úlohu

zvyšovať vzdelanostnú úroveň aj prostredníctvom kníh

a čítania.

Štúrovci boli nútení realizovať svoje zámery v prostre-

dí, kde neexistovala nijaká inštitucionálna báza vzdelá-

vania ľudu mimo škôl a už vonkoncom nie spoločenská

a „duchovná“ atmosféra pre vzdelávanie. Školský systém

dostatočné vzdelanie nezabezpečoval. Mnohí navštevo-

vali školy „dve zimy“.

Dôvodov bolo veľa a sú dostatočne známe. Vládna moc

si v meniacej sa situácii prvej polovice 19. storočia uve-

domovala nízku úroveň vzdelanosti v Uhorsku, a tak

nedeľné školy vznikali na základe nariadenia Uhorskej

kráľovskej rady z roku 1845.

Vzdelávanie bolo Štúrovou „večnou“ témou. Vo svojej

reči na sneme 21. decembra 1847, týkajúcej sa urbárske-

ho odkúpenia, povedal: „My chceme vzdelanosť v krajine

rozširovať a celkom po práve a pravde to žiadame…“ (Štúr,

1848)

Skúsenosti z Európy, Čiech i Rakúska ukazovali, že ne-

deľné školy boli pomerne účinnou formou vzdelávania

a štúrovcom boli známe. Spájali sa často so spolkami

miernosti, nazývanými aj spolkami střízlivosti, striezlivosti.

Prvé spolky miernosti i nedeľné školy vznikali už

v predštúrovskom období. Spomíname ich spolu, pre-

tože v reálnej praxi vznikali súčasne alebo postupne.

Otázkou bolo, ako v Uhorsku takúto formu vzdelávania

presadiť, dostať do života, rozšíriť medzi ľuďmi.

Veľkú organizátorskú funkciu pritom zohrali už spo-

mínané Slovenské národné noviny (ďalej SNN). Obsah aj

charakter príspevkov sa počas ich „života“ menil, v pr-

vom období sa však s veľkým nasadením venovali práve

otázkam škôl a vzdelanosti.

Dôkazom toho, aký veľký význam pripisoval Štúr vý-

chove a aké formy vzdelávania považoval za prijateľné,

sú jeho články uverejnené v prvých číslach SNN. Hneď

v roku 1845 písal o vyučovaní ľudu, o nedeľných školách

a spolkoch miernosti.

V SNN č. 5 – 6 (15. a 19. august 1845) píše o tom, že

ak sa bude vzdelávanie vzmáhať, zemské panstvá tým

môžu len získať, lebo namiesto surových, neohrabaných

poddaných, dostanú vzdelaných. Nedeľné školy a s nimi

spojené knižnice prinášajú veľký, nezmerateľný úžitok,

ľud sa vzdeláva, od surovosti, neohrabanosti upúšťa, na

hrubé neprístojnosti zabúda, umravňuje sa a zlepšuje

a namiesto toho, aby nadarmo alebo bezbožne mrhal

čas, privyká na dobré, užitočné práce.

Veľmi podrobne píše i o knižniciach nedeľných škôl.

Predstavení nedeľnej školy by spravovali aj knižnicu, ur-

čovali by, aké knihy sa majú kúpiť, a zaobstarávali by ich.

Knihy by sa kupovali z príspevkov poslucháčov, ktoré by

museli byť veľmi malé, keď by bol fond väčší, vyberalo

by sa len za požičanie a z toho by sa kupovali knihy. Účty

by viedol zámožnejší a statočný obyvateľ obce, ktorého

by si zvolili samotní členovia a predkladali by sa verej-

ne. Knihy by sa mohli darovať pod podmienkou, aby sa

hneď, ako knižnica z nejakého dôvodu zanikne, vrátili

samotnému spisovateľovi alebo inej vážnej osobe, ale-

bo jednému, na to určenému ústavu, ktorý by potom tie

knihy s rovnakým cieľom a za rovnakých podmienok po-

slal na iné miesto. „Na ten účel by v našich novinách mohli

predstavení oznámiť založenie každej nedeľnej školy, ak je

spojená aj s knižnicou, aby štedrí dobrodinci vedeli, kam

a komu by mali poslať svoje knihy, venované na všeobecný

úžitok. Spomenuté oznámenia vydavateľstvo novín vďač-

ne na svetlo vydá.“ Mohlo by sa potom v novinách ozna-

movať aj poistenie prijatých kníh pre prípad nejakých

G A B R I E L A Ž I B R I T O V Á / Ľ U D O V Í T Š T Ú R A Š K O L Y , K N I H Y , K N I Ž N I C E

22 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A prekážok, a tak ostatným dať vedieť o činnosti jednot-

livých knižníc.

Samotní spisovatelia by takéto knižnice podľa mož-

nosti podporili vlastnými knihami, pretože tým by ich

knihy oveľa skôr dosiahli žiadaný účinok a pôsobili by

na veľký počet ľudí. Je to akási podrobná – dnešným

termínom by sme povedali – metodika organizácie

práce v knižniciach pri nedeľných školách. Nuž, Štúrova

predstava o tom, že by slovenskí spisovatelia, často sami

veľmi chudobní, boriaci sa s ťažkosťami pri predaji svo-

jich diel, mohli svoje knihy posielať ako dar, bola veľmi

idealistická…

Druhá časť Štúrovho príspevku o nedeľných školách

v 6. čísle SNN z roku 1845 (s. 2) sa končí zvolaním, že „veľ-

ký, nezmerný je úžitok nedeľných škôl a s nimi spojených

knihoven!“.

V Ohlase o ďalšom vychádzaní SNN a Orla Tatranského

na konci ročníka 1845 Štúr píše, že sa nezaoberali poli-

tickými otázkami, lebo to považovali za predčasné, ale

„hľadeli sme radšej prípravy urobiť k tomu, aby o politických

otázkach, keď bude treba, s úžitkom sme hovoriť mohli…

u nás sa musí stavať od spodku…“. Toto konštatovanie je

vyjadrením Štúrovej presnej znalosti situácie slovenské-

ho národa a jasne z neho vyplýva, prečo venovali štú-

rovci i samotný Štúr takú pozornosť vzdelávaniu tých

najmenej vzdelaných.

Rozpracovať uvedenú problematiku dostal zrej-

me za úlohu Jozef Miloslav Hurban, autor spisu Slovo

o Spolkoch miernosti a školách nedeľných (Banská Bystri-

ca, 1846).2 Spis nie je neznámy, vo svojich prácach o deji-

nách osvety a dejinách knižníc ho – čiastočne – analyzo-

val Štefan Pasiar (1977). Jeho detailnejšia analýza môže

byť zaujímavá.

Prvá časť 76-stranového spisu je venovaná spolkom

miernosti, ktoré mali byť hlavnou metódou a účinným

nástrojom boja proti alkoholizmu. Hurban tu veľmi

expresívne vykresľuje hrozné účinky a dôsledky „bes-

nej vody“, ilustrujúc svoje tvrdenia mnohými príkladmi.

Nedeľné školy sa majú stať kvetom a ovocím spolkov

miestnosti, hneď za nimi pôjde nedeľné a sviatočné vy-

učovanie a školy. Určením nedeľných škôl je „zahradiť tú

medzeru, ktorá bola doteraz otvorená v duchovnom živote

medzi ľudom“ (s. 37). Spája spolky miernosti a nedeľné

školy argumentujúc, že zatiaľ čo ľudia dovtedy v nedeľu

pili a bili sa, odteraz sa budú učiť. Išlo o akési „doškoľova-

nie“ – v tom čase to bol termín samozrejme neznámy.

Štúrovci zakladali nedeľné školy dvojakého stupňa:

na jednom učili čítať a písať dospelých, ktorí čítať a pí-

sať nevedeli, na druhom učili vyšším známostiam. Niž-

ší stupeň mal odstrániť negramotnosť, vyšší pestovať

národný jazyk, vyučovanie vyšších počtov, prírodných

vied a základov hospodárstva. Podľa Hurbana sa v nich

mohla vyučovať aj pomoc pri pestovaní pšenice, reme-

selnej výrobe, obchodovaní, bolo možné naučiť sa nové

metódy. Podrobnejšie opisuje i potrebu spájať sily pri

obchodovaní (s. 40). Aj Štúr zdôrazňoval nielen potrebu

vyučovania známostí historických, mravoučných, ale aj

prírodných a technických. Hurban uvádza i niektoré spi-

sy, ktoré by sa mali čítať, hospodárske aj cestopisné, ale

uvedomuje si, že nie je veľmi čo odporúčať v slovenčine,

a preto odporúča najmä knihy a časopisy v „nárečí čes-

kom“. Večným problémom boli peniaze a Hurban si v sú-

vislosti s fi nancovaním a podporovaním nedeľných škôl

povzdychol, že „ľud dá skôr na zábavu a na knižku dať je

aj tomu najbohatšiemu sedliakovi (jestli že nie je z tých, čo

okúsili niečo z osvety duchovnej) najťažšia vec. V mesteč-

kách sa skôr na knihovňu pár zlatých zoženie“ (s. 45). Nuž,

nedeľné školy a ich knižnice sa nezakladali v ideálnych

podmienkach…

V druhej časti spisu sa Hurban venuje nedeľnej škole

v Brezovej, ktorú zakladal spolu s K. Sucháčom v roku

1842. Škola bola akoby „modelová“, mala svoj zákon

a mala aj svoju knižnicu. A práve v tejto druhej časti,

zrejme vychádzajúc zo stanov i skúseností brezovskej

knižnice nedeľnej školy, Hurban píše „Knihovňa je základ

nedeľnej školy… Knihovňa nech je ako matka, ktorá bude

zaopatrovať dietky svoje pokrmami a nápojmi…“ (Hurban,

1846, s. 64). Ďalej nájdeme v niekoľkých bodoch stano-

vy knižnice, kde sú sformulované základné prevádzkové

otázky: čo robí knihovník – stará sa, „aby knihovna zrost

brala“, je uvedené, ako sa platí, že čítať môžu i tí, ktorí

nie sú členmi. Podstatné je, že knihy si členovia kupujú

alebo ich môžu dostať od darcov. Táto povinnosť vychá-

dzala z veľmi realistického videnia – neexistovala totiž

nijaká inštitúcia, ktorá by bola mohla fi nancovať nákup

kníh do knižnice. Od členov (zapísaných do knižnice) sa

vyžadovala dosť veľká zainteresovanosť, keď sa predpo-

kladala ich fi nančná participácia. Hurbanov jazyk je jed-

noduchý, používa dosť príkladov, povzbudzuje.3

SPRÁVY O NEDEĽNÝCH ŠKOLÁCH A SPOLKOCH MIERNOSTI

Štúrova výzva týkajúca sa oznamovania padla na úrod-

nú pôdu. V SNN nachádzame desiatky správ z rôznych

častí slovenského územia o založených nedeľných ško-

lách, ku ktorým sa pripájajú správy o zakladaní a fungo-

vaní spolkov miernosti, ako aj príspevky o škodlivosti pi-

tia pálenky a hrozných následkoch alkoholizmu. Spolky

miernosti podporovali cirkevné autority obidvoch kon-

fesií, vstupovalo sa do nich ofi ciálne, podpisom, zakla-

dali ich najmä kňazi.

Z početných príspevkov si predstavíme aspoň niekto-

ré z nich. V SNN v č. 15 z roku 1845 je správa z Važca. Ľud

každú nedeľu po nešporách ide do školy, kde im pán Fe-

rienčík noviny čítava, ak treba pripojí aj vysvetlenie, no-

viny sa údom páčia, je to zrozumiteľnejšie, ako po česky.

Tešia sa, že dostanú glóbus, aby mohli vidieť, o čom číta-

jú. V tom istom čísle je správa Benjamina Reisza z Báčky,

že v Petrovci založili u Slovákov „knihoveň“ pre nedeľnú

školu, inšpirovali sa zo Slovenska. K pozitívnym správam

o zakladaní uvedených spolkov sa povzbudzujúco pri-

dáva Štúrov úvodník v 23. čísle SNN z roku 1845 o do-

mácom živote, podľa ktorého keď chce byť človek člove-

kom, vzdelávať a rozviť sa musí. V č. 28 SNN z roku 1845

je správa, že v Ratkovej knihovňa „pred drahným časom“

G A B R I E L A Ž I B R I T O V Á / Ľ U D O V Í T Š T Ú R A Š K O L Y , K N I H Y , K N I Ž N I C E

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

Auž bola založená, má 300 kusov kníh, zložených v kosto-

le. V Zemianskom Podhradí sú dva stupne nedeľnej školy,

vo vyššom stupni sa učia niečo aj z fyziky, škola je plná

a čítajú noviny (SNN, 1845, č. 36).

Ako sme už uviedli, v Ohlase o ďalšom vychádzaní

SNN a Orla Tatranského na konci ročníka 1845 Štúr píše,

že sa nezaoberali politickými otázkami, ale „hľadeli sme

radšej prípravy urobiť k tomu, aby o politických otázkach,

keď bude treba, s úžitkom sme hovoriť mohli“. A toto kon-

štatovanie je mimoriadne dôležité. „Politický“ národ

bolo potrebné najskôr vychovať.

V roku 1846 bolo uverejnených takisto veľa správ, naj-

mä o spolkoch striedmosti. Z Tekovskej stolice píše P. Hý-

roš, že nedeľnú školu založili podľa návodu SNN (1846,

č. 42). V č. 69 SNN nájdeme poznámku správcu, že ne-

môžu uverejniť všetky správy jednotlivo, a preto iba vy-

menováva prispievateľov. V ďalších číslach však predsa

len nájdeme konkrétne správy.

Vo Sv. Petre na Liptove je spolok miernosti i nedeľná

škola, návšteva školy je veľmi silná, mladí ľudia sa aj

v týždni k vyučovaniu schádzajú (SNN, 1846, č. 73). V Slo-

venskej Ľupči budú hrať divadlo a z výnosu budú kupo-

vať slovenské knihy vydané Tatrínom, aby sa „slovenská

obecná knihovna založiť mohla“ a slúžila k vzdelávaniu

(SNN, 1846, č. 80). V Hronci farár založil slovenskú kni-

hoveň, za svoje ju dopĺňa (SNN, 1846, č. 115). Pri takých-

to správach je v dolnej časti strany SNN zvolanie Sláva

Vám!…

V č. 147 SNN z roku 1846 (s. 4) Ladislav Bogdányi, do-

zorca baní v Panskej Doline, píše, že muži čítajú SNN, ale

ženy im v tom bránia a autor správy sa obracia k ženám

s otázkou, či im je milšie, keď sú muži v krčme? Nuž, číta-

niu sa kládli naozaj vážne prekážky…

V roku 1847 boli uverejnené správy o založení ne-

deľnej školy a knižnice v Banskej Štiavnici a Stredných

Plachtinciach, kde pôsobil farár Godra a čítali sa tam

SNN. Postupne však pribúdali iné starosti.

Zakladanie spolkov miernosti a nedeľných škôl nebo-

lo bez problémov – ozývali sa aj kritické hlasy. Spolky

miernosti so stovkami členov neboli často udržateľné,

pretože vrchnosť, ktorá vlastnila pálenice, mala záujem

na ich fungovaní a krčmári chceli tiež zarábať. Na knižni-

ce nedeľných škôl sa ťažko získavali peniaze, vydávanie

kníh v slovenčine viazlo.

Ako sa ďalej vyvíjali osudy nedeľných škôl a ich knižníc,

vieme iba približne.

Viac-menej predpokladáme, že ich zriaďovanie sa pre-

rušilo v revolučných rokoch a v druhej polovici 19. storo-

čia sa spolkový život už vyvíjal inak.

Pri presadení slovenčiny a ďalších ideí Ľ. Štúra a jeho

družiny zohralo zakladanie nedeľných škôl väčšiu úlohu,

ako by sa na prvý pohľad zdalo. Z mnohých nedeľných

škôl posielali správy, že čítajú SNN a debatujú o prečí-

tanom. Tak sa oboznamovali so slovenčinou v podobe,

v akej vychádzali SNN. Čiže vydávanie novín a ich číta-

nie v nedeľných školách, prípadne v krúžkoch – okrem

prvotného významu týchto škôl, a tým bolo zvyšovanie

vzdelanosti – sa stalo prostriedkom šírenia kodifi kova-

nej podoby slovenského jazyka nielen medzi vzdelan-

cami, ale v najširších vrstvách obyvateľov. Na druhej

strane sa aj prostredníctvom SNN myšlienka o nedeľ-

ných školách šírila v širokých vrstvách spoločnosti, me-

dzi ľuďmi, ktorí dovtedy nemali prístup ani k učeniu ani

tlačenému slovu.

Život knižníc, vzdelávacích a čitateľských spolkov, ne-

deľných škôl bol pravdepodobne pestrejší, ako ho po-

známe.4

VYDÁVANIE A DISTRIBÚCIA KNÍH

Naplniť knižnice nedeľných škôl slovenskými knihami

nebolo jednoduché. Knihy v slovenčine (berieme do

úvahy všetky formy slovenčiny a češtiny, v ktorých sa

v tom čase tlačilo) síce vychádzali, ale prevažnú časť

tvorila náboženská literatúra. Obsahová skladba vydá-

vaných kníh tak zďaleka nespĺňala požiadavky kladené

štúrovcami na ich vzdelávaciu funkciu. Zaoberali sa aj

myšlienkou na založenie národnej tlačiarne, no tá sa ne-

realizovala. Tlačenie nebolo problémom, tlačiari v Uhor-

sku, najmä bratislavskí, pracovali bez konfesionálneho,

politického a jazykového obmedzenia. Problémom

však bolo vydávanie, fi nancovanie, hľadanie a sem-tam

i nájdenie mecenášov, následná distribúcia a predaj

vytlačených kníh. Na aké ťažkosti narážalo vydávanie

a najmä vydávanie kníh „pre ľud“, poukazuje pomerne

dlhý citát z pera Jonáša Záborského, najznámejšieho

Štúrovho kritika, ktorý opisuje stretnutie so Štúrom

v Halle (pravdepodobne v roku 1839) takto: „Štúr už vte-

dy mal tie isté zásady, ktoré potom rozširoval po Sloven-

sku. Hlavná z nich bola tá, že nutno pôsobiť na masy ľudu

a skrze ľud zachvátiť odrodilé duchovenstvo a nenapravi-

teľné zemianstvo… Bol on už vtedy demagóg s najhlbšou

nenávisťou oproti zemianstvu v srdci. Preto o spisbe mal

ten pochop, že sa má písať pre ľud, nehľadiac na to, že ľud

tento čítať nič nechce a grajciara na knižku nedá.“ (Zábor-

ský, 1955, s. 318)

Distribúcia a čítanie samotných SNN na území Sloven-

ska nebolo jednoduché. Ján Francisci v nedatovanom

liste (pravdepodobne február – marec 1847) Štúrovi,

ktorý sa zachoval v koncepte, píše: „Ešte o čítaňú novín,

čo Vám ako redaktorovi prirodzene do očí padnúť muselo,

dakolko slov. Zákon sa napísal, žeby každý 6-tý výtisk drža-

li a to sa neplní – prečo? Pre tú jednoduchú príčinu, že naši

ludia peniaze nemajú. My sme sa tu sami neznali zobrať

na jeden jediný exemp. do počiatku novembra – a potom

sme nepredplatili i preto, že už pozde bolo, i preto, že sme

sa báli, že na druhý pol rok zas nebudeme môcť zozbierať

peniaze. Ľahko je to zákony diktovať z izby, ale ich je ťažko

plniť, keď niet k tomu prostriedkov.“ (Listy Jána Francisci-

ho. 1… 1990, s. 176).

Francisci písal list v čase, keď bol na prešovskom ko-

légiu juristom a hlavným správcom Jednoty mládeže

slovenskej. Podľa vysvetliviek M. Eliáša (Listy Jána Fran-

cisciho. 1… 1990, s. 259) na Všeobecnom zasadnutí Jed-

noty v Banskej Štiavnici 5. augusta sa dohodli, že Jed-

noty budú objednávať aspoň na každých šiestich členov

G A B R I E L A Ž I B R I T O V Á / Ľ U D O V Í T Š T Ú R A Š K O L Y , K N I H Y , K N I Ž N I C E

24 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A jeden výtlačok SNN. Francisciho list dokumentuje, že

v Prešove to nebolo možné. V ďalšej časti listu Francisci

žiada Štúra: „Ani podľa Prešporku druhých nemerajte…“

Práve knižnice nedeľných škôl, resp. akési „kolektívne

čítanie“, o ktorom sa zmieňujú spomínané správy v SNN,

zabezpečili väčšie rozšírenie novín, než bolo 400 ich

predplatiteľov. Nakoniec SNN ukončili vydávanie práve

pre nedostatok peňazí na kauciu.

V roku 1944 vyšla útla knižka M. Mosendzovej – Pa-

pánkovej o čitateľských pomeroch v rokoch 1783 – 1848,

v ktorej autorka analyzuje najmä subskripcie na diela

vytlačené v slovenčine. Subskribentov rozdelila na so-

ciálne skupiny. V uvedenom období možno nájsť me-

dzi nimi iba troch sedliakov, ktorí si objednali Kollárove

Spievanky, a 34 tých, ktorí si objednali v roku 1805 Posty-

lu Domovní (Mosendzová – Papánková, 1944, s. 36 – 37).

Podľa zistení M. Mikušovej (2005, s. 13) štúrovci svoje

vlastné diela tlačili s podporou predplatiteľov, podporo-

vateľov, spolkov, resp. sa za ne niekto zaručil.

SPOLOK TATRÍN

V takejto atmosfére, napriek všetkým predpokladaným

ťažkostiam, vznikol z vôle vedúcich osobností spolok

Tatrín. J. M. Hurban o tom píše: „Zišli sme sa u mňa v Hlbo-

kom Hodža a Štúr a ustálili sme činnosť i bez novín zahájiť

zriadením spolku pre vydávanie kníh k vzdelávaniu náro-

da smerujúcich.“ (Hurban, 1955, s. 63)

Ustanovujúce zhromaždenie Tatrína sa konalo v au-

guste 1844 v Liptovskom Mikuláši. Spolok nebol nikdy

povolený, nikdy zakázaný a zanikol v revolučnom roku

1848.

Spolku Tatrín sa venovala veľká pozornosť a je o ňom

rozsiahla odborná literatúra. „Spolok mal združovať

a zjednocovať milovníkov národa a života slovenského

a pomáhať jeho literárnej a priemyselnej vzdelanosti. Cie-

le spolku sa mali dosahovať vydávaním a rozširovaním

lacných školských kníh, kníh poučných a zábavných pre

obecný ľud, vedeckých a beletristických pre vyššie sloven-

ské obecenstvo a to v spisovnej slovenčine – vylúčili sa kni-

hy náboženského a politického charakteru.“ (Liba, 1970,

s. 17) Označujú ho aj ako „celonárodný kultúrny spolok“

(Pasiar, 1975, s. 115).

Úlohou spolku bolo prostredníctvom vydavateľskej

činnosti pomáhať ustáleniu spisovného jazyka a pod-

porovať vzdelávanie národne uvedomelých študentov.

Aj keď sa jeho ciele nenaplnili, otázkam vzdelávania

venoval sústavnú pozornosť. Napríklad na „sednici“ Tat-

rína v Martine, kde Štúra zastupoval Hurban, sa hovorilo

o spisovnej slovenčine, rozširovaní kníh, podporovaní

slovenských študentov i o vrchnostenskom schválení

Tatrína (Hurban, 1983, s. 528).

Štúr navrhoval zriadiť strediská na šírenie kníh a tlače,

okrem toho navrhoval, aby slovenské verejné knižnice

zadarmo dostali exemplár z každej knihy, ktorú vydal

Tatrín (Pasiar, 1975, s. 118). Návrh sa nestihol realizovať,

v dejinách slovenského knihovníctva však ide o akýsi

prvý náznak povinného výtlačku.

NÁVRH NA KNÍHKUPECTVÁ

Distribúcia a predaj kníh, najmä slovenských autorov,

boli vždy ťažkým orieškom. Vo veľkých mestách (napr.

v Bratislave) pôsobili známi a slávni kníhkupci, ktorí

udržiavali kontakty so svetom, ale predať knihu na slo-

venskom vidieku nebolo jednoduché. Knihy predávali

priamo tlačiari, kníhkupci a predávali sa cez učiteľov

aj farárov.

Korešpondencia štúrovcov – inak fascinujúci obraz

o ich živote, činnosti a problémoch – je plná správ o po-

sielaní kníh, novín, časopisov a často i zúfalého urgova-

nia peňazí za dodané exempláre. Oravský kňaz Ctiboh

Zoch ponúka v Orlovi Tatranskom (1846, č. 22), že bude

na Orave predávať slovenské knihy, ktoré mu ponúknu,

bez akéhokoľvek zisku, lebo chce, aby sa knihy dostali

k ľuďom. Podobných snáh bolo viac. Štúr jasne videl, že

nestačí vydávať, treba sa postarať aj o predaj kníh. V roku

1846 (č. 86) priniesli SNN príspevok o kníhkupectve, kde

sa píše, že treba, aby „kníhkupectvo od dobrovoľníctva vy-

stúpalo a do obchodu prechádzalo“. Vo väčších mestách

by sa mali zakladať kníhkupectvá, ale reakciu na článok

nepoznáme, k zmene spôsobu distribúcie dochádzalo

len postupne.5

ALMANACH NITRA

Almanach Nitra je výsledkom aktivít štúrovcov a dejiny

literatúry sa mu dostatočne venovali v rôznych súvislos-

tiach.

Všimnime si tentoraz typografi cký aspekt. Knihy v slo-

venčine sa od roku 1581 (napr. Bardejovský katechizmus)

tlačili rôznymi variantmi fraktúry. Takéto texty sa však

často ťažko čítali a vyžadovali si nielen znalosť jazyka,

ale aj určitý cvik, znalosť použitého písma. Európska

typografi a v prvej polovici 19. storočia prechádzala

podstatnými zmenami a štúrovci si tieto skutočnosti

uvedomovali.

Prvý ročník almanachu Nitra vyšiel v roku 1842 a vy-

tlačila ho Šmidova tlačiareň v Bratislave. Tlačiareň zalo-

žená v roku 1833 Antonom Šmidom z Rakúska mala už

litografi u, vlastnú písmolejáreň a po modernizácii v roku

1847 zaviedla ako prvá tlačiareň v Bratislave parný po-

hon strojov. (Breza, 1997, s. 42)

Práce na tlači almanachu zrejme nepostupovali dob-

re, pretože J. Francisci 18. marca 1842 H. Škultétymu

píše: „Novoročenka Nitra se jěště posud netiskne, Šmídt se

vymlouvá na litery, že prý musí nové lit od toho ale času je

mohl jíž i pětkrát ulit…“, ďalej Francisci lamentačným tó-

nom pokračuje, že keď človek nemá nič vlastného, musí

byť spokojný s tým, čo cudzinec dopraje, to je smutný

osud, že i napriek usilovnosti, ochote sa „nedaří práce

naše jakbychom sobě práli a jakbychom chcěli“ a želá

si, aby už len Belopotocký výsadu dostal, aby sa práce

„podle vlastní vůli uspořadovati mohli“. (Listy Jána Fran-

cisciho. 1. 1990, s. 34) Ide zrejme o Belopotockého sna-

hu založiť tlačiareň, čo sa mu však nepodarilo, a tak sa

Francisciho želanie nenaplnilo.

G A B R I E L A Ž I B R I T O V Á / Ľ U D O V Í T Š T Ú R A Š K O L Y , K N I H Y , K N I Ž N I C E

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A

V ČOM JE VÝZNAM ŠTÚROVCOV – TENTORAZ PRI ZAKLADANÍ KNIŽNÍC?

Vyšli sme z Alexandra Matušku, podľa ktorého Ľ. Štúr

„pripravil pre svoj ľudový národ pokrokový program sociál-

no-kultúrny“. Na základe prameňov môžeme konštato-

vať, že prostriedkom na jeho realizovanie bolo vzdelá-

vanie. Aby bolo možné vzdelávať, zakladali sa školy, aby

bolo možné učiť sa a čítať, budovali sa pri nich knižnice.

A aby bolo čo čítať, vytvoril sa spolok Tatrín a jeho vyda-

vateľský program.

Štúrovci prví na Slovensku iniciovali zakladanie kniž-

níc, ktoré možno nazvať ľudovými a verejnými. Mohol

do nich chodiť každý, ale musel sa na ich spravovaní

a fi nancovaní podieľať. Všetky tieto aktivity boli spoje-

né s uzákonením spisovnej slovenčiny – tvorila ich bázu

– a s upevňovaním jej postavenia. Až fascinuje obdivu-

hodná logická prepojenosť aktivít štúrovcov v oblasti

knižnej kultúry. V pozadí tejto koncepcie stojí činnosť

Ľ. Štúra. Podstatné je, že všetky tieto aktivity mali zvlášt-

nym spôsobom politický podtón – pripraviť vzdelanú

vrstvu obyvateľov, ktorí by boli schopní chápať a reali-

zovať, resp. podporovať politický program.

Nebolo im cudzie zberateľstvo, v prípade knižníc ho

však nepovažovali za prvoradý cieľ. Nepredložili žiadny

návrh na univerzálnu knižnicu, nepropagovali žiadny

idealistický megaprojekt, ktorý nemal v tom čase reál-

nu šancu na realizáciu. Keď Ján Ondruš venoval svoju

knižnicu Tatrínu (SNN, 1846, č. 124), Tatrín rozhodol o jej

rozpredaní.

Knižnice sa im vždy spájali so vzdelávaním, v prípade

lýceí i nedeľných škôl, nikdy neboli samoúčelné. A. Ma-

tuška (1981, s. 41) píše: „Štúr, sám nie knihomoľ, nechce

národ knihomoľov, nechce aby národ čítal, keď ho ››dobrá

vôľa nadíde‹‹, chce, aby lepšie žil.“

SNN zohrali významnú úlohu v procese zakladania

spolkov miernosti, nedeľných škôl a ich knižníc. Rozširo-

vali znalosti o uvedených spolkoch, priniesli pokyny na

ich zakladanie i spravovanie. Uvedené spolky a knižnice

boli na druhej strane centrami šírenia kodifi kovanej slo-

venčiny.

Aj v dejinách je vždy všetko o ľuďoch a v ľuďoch. Ľ. Štúr

a štúrovci patrili k tým najobdivuhodnejším. Nedeľné

školy a ich knižnice možno nepatria ku kľúčovým činom

štúrovcov, sú však významnou tehličkou v celkovej stav-

be konštrukcie vzdelaného slovenského národa.

ZÁVER

Výskum o aktivitách štúrovcov v oblasti vzdelávania

a knižníc nemožno považovať za ukončený. Najmä v re-

giónoch, v zápisniciach, korešpondencii, mestských

kronikách, prípadne v zachovaných torzách knižníc sú

iste ešte ukryté fakty a údaje, o ktorých nevieme. Mož-

no sa nájdu aj skromné knižočky z fondov spomínaných

knižníc.

Súčasne s almanachom Nitra vydával Juraj Palkovič

v češtine nepravidelne časopis Tatranka, ktorý vychádzal

do roku 1847. Tlačili ho v Bratislave fraktúrou Belnayho

dediči, aj ten istý A. Šmíd, ktorý tlačil aj Nitru.

Zjavne výber písma nebol vecou tlačiara, ale vecou

vydavateľa, zadávateľa alebo objednávateľa tlače. Pri

almanachu Nitra zvolil Hurban modernejší prístup pri

výbere písma.

G A B R I E L A Ž I B R I T O V Á / Ľ U D O V Í T Š T Ú R A Š K O L Y , K N I H Y , K N I Ž N I C E

26 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A POZNÁMKY

Ján Hučko sa v monografi i z roku 1974 zaoberá sociálnym zložením 1

a pôvodom štúrovcov. Nájdeme v nej mnoho zaujímavých štatistík

dokazujúcich, že väčšina štúrovcov mala nezemiansky pôvod, po-

chádzali väčšinou z rodín farárov, učiteľov, v mnohých prípadoch

i remeselníkov, veľmi zriedkavo roľníkov. Už na začiatku národné-

ho obrodenia (v rokoch 1780 – 1820) – teda v generácii, z ktorej

vyšli štúrovci – z 266 príslušníkov literárne a umelecky činnej vlas-

teneckej inteligencie bolo 83 % nezemanov. (Hučko, 1974, s. 23).

V školskom roku 1830/31, keď na bratislavskom lýceu študovalo

jadro štúrovskej inteligencie, klesol počet zemianskych synov na

12 % z celkového počtu študujúcich a aj v nasledujúcich rokoch

tu študovali prevažne nezemania. Na iných lýceách bola podobná

situácia, hoci sú isté odlišnosti v porovnaní s bratislavským lýceom.

(Hučko, 1974, s. 28) Monografi a poskytuje mnohé ďalšie údaje

o pôvode, rodinách, prostredí a opisuje aj metódy, akými sa tieto

údaje získali. Možno povedať, že sú presvedčivé.

V SNN 1846, č. 26, s. 8 je avízo o vyjdení Hurbanovho 2 Slova

o spolkoch…

V SNN 1846, č. 88 píše Ján Kadavý, že nedeľná škola v Pešti fi nanco-3

vala vydanie Hurbanovho Slova… a prosí vlastencov, aby im s roz-

predávaním knihy pomohli.

Dokumentuje to i podrobný prehľad aktivít z pera G. Fráka (1996) 4

píšuceho o týchto aktivitách v Gemeri a Malohonte, ktoré sa viažu

k štúrovskému i po štúrovskému obdobiu.

Štúrov článok podobne rozoberá Daniel Husárik: Štúrov koncept 5

kníhkupectva a verejnej knižnice. In: Literárny týždenník, 6. mája

2015, s. 7, bez uvedenia prameňa. Píše aj o verejných knižniciach,

bez toho, aby si všimol, že Štúr píše v SNN o knižniciach nedeľných

škôl.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BREZA, V. 1997. Tlačiarne na Slovensku. 1477 – 1990. Bratislava, 1997.

FANČOVIČOVÁ, A. 2001. Činnosť Spoločnosti československej na

Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. In: Rozpravy k slovenským

dejinám. Zborník príspevkov k nedožitému 75. výročiu narodenia Pav-

la Horvátha. Bratislava : Slovak Academic Press, 2001.

FERIENČIKOVÁ, A. 1972. Knižnica Slovanského ústavu v Bratislave. Bra-

tislava: Univerzitná knižnica, 1972.

FRÁK, G. 1996. Historické knižnice v Gemeri-Malohonte. Prehľad do

roku 1918. In: Kniha ´93 – ´94. Zborník o problémoch a dejinách kniž-

nej kultúry. Martin: Matica slovenská, 1996, s.143 – 153.

FRANCISCI, J. 1955. Vlastný životopis. In: Súčasníci o Ľudovítovi Štúrovi.

Rozpomienky, správy a svedectvá. 1955. Zost. Ján V. Ormis. Bratisla-

va: SVKL, 1955, s. 127 – 142.

HUČKO, J. 1974. Sociálne zloženie a pôvod slovenskej obrodenskej inteli-

gencie. Bratislava: SAV, 1974.

HURBAN, J. M. 1846. Slovo o Spolkách Mjernosti a Školách Ňeďelních.

B. Bistrica: Filip Machold, 1846.

HURBAN, J. M. 1955. Ľudovít Štúr. In: Súčasníci o Ľudovítovi Štúrovi.

Rozpomienky, správy a svedectvá. 1955. Zost. Ján V. Ormis. Bratisla-

va: SVKL, 1955, s. 7 – 105.

HURBAN, J. M. 1983. Dielo II. Bratislava: Tatran, 1983.

HUSÁRIK, D. 2015. Štúrov koncept kníhkupectva a verejnej knižnice.

In: Literárny týždenník, 6. mája 2015, s. 7,

KALINČIAK, J. 1955. Vlastný životopis. In: Súčasníci o Ľudovítovi Štúrovi.

Rozpomienky, správy a svedectvá. 1955. Zost. Ján V. Ormis. Bratislava

: SVKL, 1955, s. 143 – 148.

LIBA, P. 1970. Čítanie starých otcov. Martin: Matica slovenská, 1970.

Listy Jána Francisciho.1. (1840 – 1850). 1990. Pripravil M. Eliáš. Martin:

Matica slovenská 1990.

Listy Sama Bohdana Hroboňa. 1991. Pripravil E. Hleba. Martin: Matica

slovenská, 1991.

MATUŠKA, A. 1981. Štúrovci. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1981.

MIKUŠOVÁ, M. 2005. Vydávanie a distribúcia štúrovských tlačí. In:

Knižnica, 2005, č.8, s. 10 – 13.

MOSENDZOVÁ – PAPÁNKOVÁ, M. 1944. Čitateľské pomery na Sloven-

sku v rokoch 1783 – 1848. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 1944.

PASIAR, Š. – PAŠKA, P. 1964. Osveta na Slovensku. Jej vznik, počiatky

a vývoj. Bratislava: Osveta, 1964.

PASIAR, Š. 1975. Dejiny výchovy dospelých na Slovensku. Bratislava:

Obzor, 1975.

PASIAR, Š. 1977. Dejiny knižníc na Slovensku. Bratislava: SPN, 1977.

Slovenskje národnje novini (1. august 1845 – 9. jún 1848)

Súčasníci o Ľudovítovi Štúrovi. Rozpomienky, správy a svedectvá. 1955.

Zost. Ján V. Ormis. Bratislava: SVKL, 1955.

ŠTÚR, Ľ. 1848. Snemovná reč Ludevíta Štúra, vislanca mesta Zvole-

na, v záležitosti urbárskeho odkúpeňja. Slov. Nár. Novini, IV, č. 252,

1848.

VYVÍJALOVÁ, M. 1972. Dejiny Knižnice Slovanského ústavu v Brati-

slave. (Katedra reči a literatúry česko-slovanskej). In: Knižnica Slo-

vanského ústavu v Bratislave. Bratislava: Univerzitná knižnica, 1972,

s. 15 – 73.

ZÁBORSKÝ, J. 1955. Vlastný životopis. In: Súčasníci o Ľudovítovi Štúrovi.

Rozpomienky, správy a svedectvá. 1955. Zost. Ján V. Ormis. Bratisla-

va: SVKL, 1955, 318 – 322.

ŽIBRITOVÁ, G., et al. 1996. K počiatkom knihovníckej teórie na Slo-

vensku. In: Kniha ´93- ´94. Zborník o problémoch a dejinách knižnej

kultúry. Martin: Matica slovenská, 1996, s. 252 – 261.

ŽIBRITOVÁ, G. 2006. Štúrovci a knižnice. In: Knižnica, 2006, roč. 7, č. 9,

s. 49 – 54.

Príspevok bol v skrátenej podobe prednesený na konferencii Ľudovít

Štúr s knihami a v knihách 19. novembra 2015 v Univerzitnej knižnici

v Bratislave.

G A B R I E L A Ž I B R I T O V Á / Ľ U D O V Í T Š T Ú R A Š K O L Y , K N I H Y , K N I Ž N I C E

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra

sa na celom Slovensku, ale aj v zahraničí konajú rôzne

odborné podujatia a slávnosti. V časopisoch a médiách

môžeme častejšie sledovať informácie i novinky o tomto

vzácnom národnom dejateľovi, spisovateľovi a politiko-

vi. Tento príspevok prináša nové poznatky o udalostiach,

ktoré sa týkajú pobytu Ľudovíta Štúra v Hradci Králové

a jeho vzťahov k rodine významného českého nakla-

dateľa, kníhtlačiara a kníhkupca Jana Pospíšila a ktoré

sme získali tohto roku v hradeckom Muzeu východních

Čech.

Hradec Králové patrí k významným českým mestám

s bohatou históriou. Najstaršie privilégium mesta po-

chádza z roku 1225 od panovníka Přemysla Otakara I.

Prívlastok Králové získalo mesto začiatkom 14. storočia

a bolo častým venom českých kráľovien. V 15. storočí sa

stalo centrom východočeského husitstva a počas husit-

ských bojov, ale i ďalších vojen bolo značne zničené. Zo

strategických dôvodov sa mesto stalo koncom 18. storo-

čia vojenskou pevnosťou.

V polovici 19. storočia vládol v Hradci čulý kultúrny

a spoločenský život a mesto sa stalo významným cen-

trom českého vlasteneckého, buditeľského a kultúrneho

života. Vznik latinských škôl a gymnázia je spätý so zalo-

žením pražskej univerzity; pôsobilo tu mnoho význam-

ných profesorov a mnohí absolventi sa stali vynikajúcimi

osobnosťami českej vedy a kultúry.

K významným postavám českých kultúrnych dejín ne-

pochybne patril nakladateľ, kníhtlačiar a kníhkupec Jan

Hostivít Pospíšil, s ktorým sa kontaktovali aj slovenskí

národní buditelia – Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr,

Samo Bohdan Hroboň a ďalší.

Nakladateľ Jan Pospíšil sa narodil 30. mája 1785 v Kut-

nej Hore v chudobnej rodine. Vďaka sobášu s Kateřinou

Ptačovskou si z peňazí, ktoré im poskytol jej otec, kú-

pil v roku 1808 malú tlačiareň v Hradci Králové. Tlačia-

reň pod jeho vedením prosperovala a v 20. rokoch 19.

storočia sa mu podarilo založiť pobočku v Prahe, ktorú

neskôr (1842) odovzdal najstaršiemu synovi Jaroslavovi.

V 30. rokoch začal vydávať časopis Květy, veľmi popu-

lárny v Čechách i na Slovensku. V Hradci sa zoznámil

s miestnymi obrodencami a profesormi gymnázia Vác-

lavom Klimentom Klicperom, Josefom Chmelom i s Jo-

sefom Liboslavom Zieglerom, ktorý pôsobil v kňazskom

seminári.

ĽUDOVÍT ŠTÚR A HRADEC KRÁLOVÉ

Mgr. Mária Valová*

Slovenská národná knižnica, Martin *e-mail: maria.valova@snk.sk

Jan Pospíšil vybudoval sieť vlastných kníhkupectiev, a to

nielen v Čechách, vo Viedni a v Pešti, ale aj v Banskej Bys-

trici, Liptovskom Mikuláši a v Košiciach.

Podobizeň Jana Hostivíta Pospíšila. Dagerotyp (originál uchovaný v Muzeu

východních Čech v Hradci Králové, sign. FK 07-00001)

Podobizeň Jana Hostivíta Pospíšila

Pospíšilovci mali štrnásť detí, medzi nimi bola dcéra

Marie, ktorá výrazne zasiahla do života Ľudovíta Štúra.

A nielen jeho, ešte predtým, ako ju spoznal Štúr, očarila

Jozefa Miloslava Hurbana, keď v roku 1839 zavítal k Po-

spíšilovcom. Hurbanovo očarenie touto dievčinou po-

tvrdzuje aj báseň, ktorú jej zložil počas svojho pobytu

u Josefa Vladimíra Pelikána v Týništi nad Orlicí na druhý

deň po rozlúčke s rodinou Pospíšilovcov.

Po Hurbanovi sa v roku 1840 zastavil v Hradci Králové

aj Ľudovít Štúr, ktorý sa vracal zo štúdií v Halle. Najprv

pobudol v Prahe, odkiaľ cestoval obvyklou trasou cez

Hradec, aby tu doručil balíček od priateľa Jaroslava Po-

spíšila jeho otcovi Janovi Hostivítovi. Tu hodlal len pre-

spať z 11. na 12. septembra 1840 v hostinci, ale ráno ho

zastihlo pozvanie Kateřiny Pospíšilovej, ktoré nemohol

odmietnuť. Jej manžel Jan – nie nadarmo prezývaný Hos-

tivít (prezývku získal za svoju pohostinnosť od profesora

Zieglera) – poskytol Ľudovítovi ubytovanie vo svojom

dome a prehovoril ho, aby sa s ním zúčastnil na tradičnej

slávnosti georgín, tzv. jiřinkových slávnostiach, ktoré sa

konali 14. septembra 1840 v Skalici nad Úpou. Na dru-

hý deň po návrate zo Skalice sa chcel Ľudovít vrátiť na

Slovensko, ale v rannom zhone si pri páde zo schodov

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A

28 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

vážne poranil pravú ruku a musel zostať v Hradci. Jeho

citlivou a starostlivou ošetrovateľkou sa stala Marie Po-

spíšilová, ktorá Ľudovíta upútala už pri ich prvom stret-

nutí. O jeho citoch sa dozvedáme z korešpondencie so

spomínaným Jaroslavom Pospíšilom, bratom Marie, kto-

rému písal o svojom úraze a o veľkej pomoci, ktorú mu

v dome Pospíšilovcov poskytli. Po návrate na Slovensko

mu 6. novembra 1840 napísal: „Hradec Váš mě náramně

ranil. Rána na pravici se již snad brzo zhojí, ale ona do srdce,

již mi zadala, hojíc onu, milostná opatrovnice má, jest hlu-

boká, nevyhojitelná. Kdož by mi byl předpovídal, že v Hrad-

ci padnu do bolů lásky, jímž sem pečlivě vyhýbal, abych tím

neodvisleji, tím samostatněji pracovati a pro jednu oulohu

pojíté všecky síly vynaložiti mohl?“1 K listu pripojil báseň

Vzpomenutí venovanú Marii, ktorú Jaroslav Pospíšil uve-

rejnil v časopise Květy už 19. novembra 1840.

Hoci vzťah medzi Štúrom a Mariou vyzeral nádejne,

trval krátko. Ľudovít ho uzavrel básňou Rozžehnání, kto-

rú poslal 28. februára 1841 v liste jej bratovi spolu s tý-

mito vetami: „Budete-li psát do Hradce, vzkažte velectěné

rodině Vaší mé úcty a pozdravení. Vzkažte je rovně Marii,

Marii! Představte Jí smysl básně mé s upřímnou bratrskou

radou, zapomenouti na syna Tater. Já Jí nechci více psáti:

zastupte Vy, drahý Jaroslave, místo mé…“2

Aké rozporuplné pocity musel Ľudovít Štúr v tomto

období prežívať, si môžeme iba domyslieť. Známe sú

jeho názory, že ľúbostné a manželské vzťahy sú len pre-

kážkou v oddanej národnej práci. Ľudovít sa rozhodol

pre vlasteneckú prácu a zostal navždy slobodný. Marie sa

v roku 1845 vydala za miestneho lekára Petra Zeiskeho,

s ktorým mala šestnásť detí, a ich manželstvo bolo údaj-

ne veľmi šťastné a vydarené…

Spomienkou na ľúbostné vzplanutie zostal portrét

Marie Pospíšilovej, ktorý je uchovaný v Muzeu východ-

ních Čech v Hradci Králové.

Spôsob jeho získania nie je známy, pravdepodobne bol

múzeu darovaný alebo odovzdaný potomkami rodiny

Pospíšilovcov. Autor obrazu, známy maliar Jozef Bože-

tech Klemens (1817 – 1883), ho namaľoval v roku 1840.

Existuje domnienka, že portrét bol vyhotovený ako dar-

ček Štúrovi. Na obraze vidieť viaceré zaujímavé symbo-

lické prvky, o ktorých sa môžu dozvedieť aj návštevníci

Múzea Ľudovíta Štúra v Modre, kde je vystavená jeho

kópia. Napríklad postava Marie je na obraze mierne oto-

čená vľavo a výrazné nasmerovanie obidvoch rúk naľa-

vo ľahko umožňovali primaľovať tam aj mladého Štúra.

Zaujímal by tak pozíciu po pravej ruke ženy, ako to bolo

pri párových portrétoch bežné. „… Klemens bol hĺbavým

maliarom, ktorý do svojich portrétov vkladal motívy sym-

bolických významov…“3 Nech už bol portrét vyhotovený

pre Štúra alebo nie, obraz je vzácnou pamiatkou a spo-

mienkou na jeho veľkú lásku.

Štúrove styky s rodinou Pospíšilovcov nezostali ne-

povšimnuté. K najnovším poznatkom patrí zamýšľané

vyhotovenie pamätných tabúľ Janovi Pospíšilovi a Ľu-

dovítovi Štúrovi v roku 1936. V Literárním archivu v Mu-

zeu východních Čech sa nachádzajú cenné dokumenty

k tejto významnej udalosti, a to v dvoch zložkách z ro-

kov 1936 a 1937. Z nich sa dozvedáme, že Mestská rada

v Hradci Králové hodlala v roku 1936 osadiť na budove

domu Jana Pospíšila č. 22 na Veľkom námestí pamätné

tabule venované obidvom národovcom.

Z listu (Literární archiv LI/LA-4461) adresovaného 22.

júla 1936 majiteľke domu Růžene Pospíšilovej sa dozve-

dáme: „… Reliefy mají býti umístěny nad postranními okny,

v rozměru asi 70 × 120 cm a budou skutečnou ozdobou

domu, jehož hodnotu zvýší. Jeden relief znázorní Pospíšila

u tiskařského lisu, druhý píšícího Štura.“

Pamätné tabule mali prispieť k oslavám, ktoré sa

konali v roku 1936 v Prahe pri príležitosti 100. výročia

vychádzky štúrovcov na Devín. Autorom tabúľ mal byť

významný český sochár Josef Škoda (1901 – 1949), ktorý

vytvoril viaceré monumentálne diela v Hradci Králové

i v ďalších českých mestách. V Hradci sa nachádza po-

mník so sochou Jana Ladislava Pospíšila (1933), kníhkup-

ca a zástupcu primátora, príbuzného Jana Hostivíta Po-

spíšila, ktorý sa výrazne zaslúžil o zborenie hradeckých

hradieb koncom 19. storočia, zaujímavé súsošie Soutok

Labe a Orlice v Jiráskových sadech (1934), pomník českej

spisovateľky Boženy Němcovej (1940) a iné.

V zbierke múzea je uchovaný list Josefa Škodu (Li-

terární archiv LI/LA-4460) zo 14. apríla 1936, v ktorom

predkladá návrhy pamätných tabúľ s prihliadnutím na

neporušenie pôvodnej fasády budovy. Ako prvé rieše-

nie ponúka bronzové tabule nad oknami (vo veľkosti asi

120 cm) – na jednom reliéfe by bol Jan Pospíšil pri tlačia-

renskom lise a na druhom píšuci Ľudovít Štúr: „… a to

písmem dodržujícím oblouk středního okna“. Ako druhé

riešenie ponúkol sochár „bronzový relief vyplňující oblouk

nad středním oknem se symboly spisovatelství a tiskařství,

který spojuje obě bronzové desky s textem, ve dvojím mož-

ném umístění“. List obsahuje aj kresby obidvoch zamýš-

ľaných riešení reliéfov.

Portrét Marie Pospíšilovej od maliara Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1840 (reprodukcia z originálneho

obrazu uchovaného v Muzeu východních Čech v Hradci Králové, inventárne číslo VU/04-185)

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

AM Á R I A V A L O V Á / Ľ U D O V Í T Š T Ú R A H R A D E C K R Á L O V É

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Na zadnej strane listu je vyjadrenie: „Usnesením Městské

rady v Hradci Králové ze dne 4. května 1936 bylo schvále-

no první řešení Vašeho návrhu na pamětní desky Ludevíta

Štura a Jana Hostivíta Pospíšila na domě č. 22 na Velkém

náměstí v Hradci Králové…“

Ďalší list (Literární archiv LI/LA-4461), napísaný strojopi-

som a adresovaný sochárovi Josefovi Škodovi, podpísal

vtedajší starosta mesta Josef Václav Bohuslav Pilnáček.

Kópia listu bola zaslaná členovi mestskej umeleckej

komisie Josefovi Tichému, ktorý mal dodať texty k re-

liéfom.

Ďalšia korešpondencia obsahovala listy týkajúce sa

honoráru pre sochára i spomínaný list majiteľke domu,

kde mali byť tabule osadené. V liste (Literární archiv LI/

LA-4455) z 25. februára 1936, ktorý bol adresovaný praž-

skému výboru Československej jednoty, sa okrem iného

uvádza: „… Protože však chceme poříditi desky umělecky

cenné, bronzové s plastickou výzdobou, nemůžeme Vám

zaručiti, že budou zasazeny v jarních měsících letošního

roku…“ Hradeckému sochárovi museli poskytnúť dosta-

tok času na vyhotovenie tabúľ. Pôvodne mali byť tabule

vyhotovené v roku 1936.

Z ďalších listov sa dozvedáme o úsporných riešeniach

súvisiacich s vyhotovením pamätníka: „Usnesení umělec-

ké komise ze dne 22. června 1937: Navrhuje se deska obdél-

ná nad středním oknem prvního patra pouze s textem bez

reliefu.“ (Literární archiv LI/LA-4464).

Žiaľ, pre politické udalosti v roku 1938 bolo vyhotove-

nie pamätných tabúľ v Hradci Králové zrušené. Záležitosť

ukončil svojím podpisom spomínaný starosta Pilnáček

8. decembra 1938 na listine uchovanej pod signatúrou

Literární archiv LI/LA-4464: „Založit. Vzhledem k prove-

denému dualismu ČSR se Šturova deska již dělat nebude,

nýbrž jen deska Pospíšilova (zatím odložit).“ Nakoniec sa

nerealizovala ani Pospíšilova tabuľa.

Pristavíme sa ešte pri pražských slávnostiach 100. výro-

čia vychádzky štúrovcov na Devín v roku 1936, o ktorých

sa nám podarilo získať tiež niekoľko nových poznatkov.

Z korešpondencie uchovanej v druhej zložke Muzea vý-

chodních Čech vieme, že slávnosť sa konala v 23. – 26.

apríla 1936 a začala sa slávnostným zasadnutím na Sta-

romestskej radnici. Pri tejto príležitosti sa na Slovanskom

ostrove, pamätnom mieste konania Slovanského zjazdu

v roku 1848, uskutočnilo aj odhalenie pamätnej tabule

Ľudovítovi Štúrovi, ktorej autorom bol sochár Jozef Po-

spíšil (1897 – 1976). Na odhalení sa zúčastnili významné

české i slovenské osobnosti kultúrneho a politického

života.

Literárny archív Slovenskej národnej knižnice ucho-

váva malú zbierku fotografi í, na ktorých môžeme vidieť

primátora Prahy Karla Baxu, ktorý pamätnú tabuľu od-

halil, predsedu vlády Milana Hodžu počas prejavu, ako

aj mládež v ľudových odevoch a početných účastníkov

slávnosti. Pamätnú tabuľu môžeme i dnes vidieť na bu-

dove novorenesančného paláca Žofín v Prahe, jedného

z najvýznamnejších kultúrnych a spoločenských centier

Prahy. Na tabuli s reliéfnym portrétom Ľudovíta Štúra je

obsiahly text: „Na tomto ostrove bol r. 1848 pamätný Slo-

vanský zjazd, na ktorom Ľudovít Štúr, zástupca Slovákov,

manifestoval za slovanskú spolupatričnosť. Tu povedal tie-

to historické slová: ››Náš cieľ mal by byť zachovať Rakúsku

ríšu? Náš cieľ je zachovať seba, nás. Najprv musíme slúžiť Zadná strana listu s odpoveďou Mestského úradu

(listina LI/LA-4460)Zadná strana listu s odpoveďou Mestského úradu

Predná strana listu sochára Josefa Škodu adresovaného Mestskému úradu v Hradci Králové v apríli 1936 (zo zbie-

rok Muzea východních Čech v Hradci Králové (listina LI/LA-4460)

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A

M Á R I A V A L O V Á / Ľ U D O V Í T Š T Ú R A H R A D E C K R Á L O V É

30 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

sebe, potom iným. Dosiaľ Rakúsko stálo a my sme hynu-

li. Čo by nám povedal svet, keby sme nestáli o nič iné ako

o zachovanie Rakúska? Pádom Rakúska nepadáme my‹‹.

Štúr už pripravoval, čo sa vykonalo až svetovou vojnou.

Na večnú pamäť venovaly Slovanskej Prahe z príležitosti

osláv 100. výročia Štúrovho vystúpenia spolky slovenské-

ho študentstva v Prahe: Detvan, Považan a Janoškov kruh

s Československou jednotou a ústredným štúrovým jub. vý-

borom v Bánovciach r. 1936.“

Vyhotovenie spomínaných pamätných tabúľ v Hradci

Králové bolo inšpirované práve týmito oslavami a vieme,

že ešte počas ich prípravy prebiehala pomerne čulá ko-

rešpondencia medzi Prahou a Hradcom Králové, čo do-

kumentujú listy v Muzeu východních Čech.

V liste (Literární archiv LI/LA-4448) zo 4. februára 1936,

ktorý bol písaný z Kancelárie ústredného výboru Česko-

slovenskej jednoty a adresovaný Mestskej rade v Hradci

Králové, sa píše:

„Jménem kulturní a propagační komise Českosloven-

ské jednoty v Praze dovolujeme si požádati tamní Měst-

skou řadu v Hradci Králové o uspořádání Štúrových oslav

a zasazení pamětní desky slovenskému buditeli Ludovítu

Štúrovi… Československá jednota v Praze projektuje na

duben a květen oslavy stého výročí vystoupení Ludovíta

Štúra, jeho výletu na Děvín, pobytu v Praze, ovšem i také

pobytu u knihtiskaře Pospíšila v Hradci Králové. A ďalej sa

uvádza: „Takovéto oslavy v českých zemích budou pouze

dvě: vedle Prahy pouze v Hradci Králové.“ Zároveň ich

v liste prosia, aby obnovili miestny odbor Českosloven-

skej jednoty v Hradci Králové, ako to bolo v období pred

vojnou.

Založením miestneho odboru bol poverený Rudolf

Kalhous z pražského prípravného výboru. Prípravný vý-

bor žiadal o podporu v Hradci Kralové priamo starostu

Pilnáčka: „Slovutný pane starosto, dovolujeme si Vás úctivě

požádati, abyste převzal předsednictví obnoveného míst-

ního odboru Československé jednoty v Hradci Králové …

V obou městech chceme uspořádati české projevy pro Lu-

dovíta Štúra a vedle Prahy má to býti Váš Hradec Králové,

ktorý se má státi mistem takového velikého českosloven-

ského projevu…“ (Literární archiv LI/LA-4451).

V korešpondencii sa nachádza aj list (Literární archiv

LI-LA-4453), z ktorého sa dozvedáme, že obnovený

miestny výbor v Hradci sa zapojil do príprav týchto

osláv: „Bude tu zasazena pamětní deska slovenskému bu-

diteli a tvůrci spisovné slovenštiny Ludovítu Štúrovi, který

sem v létech čtyřicátych minulého století také do našeho

města zavítal… Hradec Králové z mysli slovenského budi-

tele nikdy nevymizel i když potom Slováci se literárně osa-

mostatnili. Ale kulturní a národní jednotu Slováků s Čechy

zdůraznil potom Štúr i na shromáždění na Slovanském

ostrově v Praze.“

V ďalšom liste (Literární archiv LI/LA-4450) z 18.

februá ra adresovanom starostovi Pilnáčkovi a riaditeľ-

stvu Masarykovej ľudovej školy v Hradci Králové sú in-

formácie o pripravovanej prednáške na tému Účasť Sliez-

ska, Slovenska a Podkarpatskej Rusi v čsl. národnom živote,

ktorá mala byť ideovou náplňou pripravovaných osláv

v obidvoch mestách. V Hradci odznela pravdepodobne

12. marca 1936 v Masarykovej ľudovej škole spoločne

s „predporadou“ o Štúrových oslavách.

Z korešpondencie vidíme, že obidve mestá sa na osla-

vy usilovne pripravovali. Pražské oslavy prebehli s pom-

pou, žiaľ, v Hradci Králové sa v tom čase zamýšľané vyho-

tovenie pamätných tabúľ neuskutočnilo.

Pamätná tabuľa Ľudovíta Štúra v Hradci Králové bola na-

koniec odhalená, ale až oveľa neskôr, v roku 2006 a za

iných okolností. Podnet na jej vyhotovenie dala Obec

Slovákov v Hradci Králové a inšpiráciou bola už spomí-

naná Štúrova osudová láska k Marii Pospíšilovej. Tabuľa,

ktorej autorom je súčasný sochár Pavel Doskočil, rodák

z Hradca Králové, bola slávnostne odhalená na Pospí-

šilovom dome na Veľkom námestí v Hradci Králové 15.

septembra 2006.

Pamätná tabuľa Ľudovíta Štúra na Pospíšilovom dome v Hradci Králové (foto Mária valovíá)

Pamätná tabuľa Ľudovíta Štúra na Pospíšilovom dome

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A

Na slávnosti sa zúčastnili viacerí významní predstavi-

telia mesta a pracovníci Slovenskej národnej knižnice.

Slávnostný prejav predniesol primátor mesta Otakar

Divíšek, ktorý zároveň pamätnú tabuľu odhalil slovami:

„Myslím, že deska bude dobře připomínat pobyt Ľudovíta

Štúra v Hradci Králové a jeho vztah k našemu městu.“4 Na

slávnosti ďalej prehovoril hajtman Královohradeckého

kraja Pavel Bradík, Ján Čabrák priniesol pozdrav starost-

ky a obyvateľov Štúrovej rodnej obce Uhrovec a za Slo-

venskú národnú knižnicu vystúpil s prejavom Augustín

Maťovčík. Na fotografi ách, ktoré archív získal z Muzea

východních Čech, môžeme vidieť herca Juraja Sarvaša

počas prednesu Štúrových básní a úryvkov z korešpon-

dencie Marie Pospíšilovej, ako aj členov fujarového tria

Javorová húžva z Banskej Bystrice. Fotografi e vyhotovila

Jaroslava Pospíšilová z historického oddelenia Muzea

východních Čech. Podarilo sa nám získať ich reproduk-

cie, ktoré sa stanú súčasťou zbierky Literárneho archívu

Slovenskej národnej knižnice. Zároveň sme zbierku obo-

hatili reprodukciami portrétov Jana Pospíšila, fotografi a-

mi jeho domu z obdobia okolo roku 1900 i zo súčasnosti,

ako aj fotografi ami viacerých pamätihodností Hradca

Králové.

M Á R I A V A L O V Á / Ľ U D O V Í T Š T Ú R A H R A D E C K R Á L O V É

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Osobnosť Ľudovíta Štúra si zasluhuje našu stálu pozor-

nosť a ďalšie bádanie. Informácie o pripravovaných pa-

mätných tabuliach v Hradci Králové sú pre nás novinkou

a pevne veríme, že ešte objavíme aj viac nových poznat-

kov o človeku, ktorý „svojou inteligenciou, intuíciou i mys-

lením predbehol svoju dobu“.5

POZNÁMKY

Listy Ľ. Štúra I. Bratislava 1954, s. 194.1

Cit. 1, s. 2132

SRŠEŇ, Lubomír: 3 Čeští vlastenci na portrétech Jozefa Božetěcha Kle-

mense (Nově objevená díla). In: Sborník Národního muzea v Praze,

Řada A – Historie, roč. LVIII, č. 2 – 4, 2004, s. 49.

ČERNÝ, Martin.4 Ľudovít Štúr se vrátil do Hradce. In: Hradecké noviny,

roč. 15, č. 217, 16. – 17. 9. 2006, s. 7.

MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. 5 Ľudovít Štúr. Sprievodca po expozícii Ľudo-

vít Štúr – od štúdia k činom. Modra: Múzeum Ľudovíta Štúra, 2009,

s. 5.

LITERATÚRA

Korešpondencia týkajúca sa zamýšľaných vyhotovení pamätných ta-

búľ Ľ. Štúra a J. Pospíšila v Hradci Králové v rámci osláv 100. výročia

výstupu štúrovcov na Devín uchovaná v Múzeu východných Čiech

v Hradci Králové (listy LI/LA-4448-4458 a LI/LA-4460-4464).

MAŤOVČÍK, Augustín: Ľudovít Štúr. Kalendárium života a diela 1815 –

1856. Martin: Slovenská národná knižnica a Informačné centrum

Námestovo, a. s., 2014, 197 s.

MIHALKOVIČOVÁ, Beáta. Ľudovít Štúr. Sprievodca po expozícii Ľudo-

vít Štúr – od štúdia k činom. Modra: Múzeum Ľudovíta Štúra, 2009,

151 s.

SRŠEŇ, Lubomír. Čeští vlastenci na portrétech Jozefa Božetěcha Kle-

mense (Nově objevená díla). In: Sborník Národního muzea v Praze,

Řada A – Historie, roč. LVIII, č. 2 – 4, 2004, 80 s.

https://www.lfhk.cuni.cz/Fakulta/O-fakulte/Historie/historie_50vyro-

ci.aspx/

h t t p s : / / c s . w i k i p e d i a . o r g / w i k i / J a n _ H o s t i v % C 3 % A D t _ Po -

sp%C3%AD%C5%A1il

Náhľady našich romantických spisovateľov na lásku, ľú-

bostné i manželské vzťahy bývajú častými otázkami na

tohtoročných literárnych besedách o Ľudovítovi Štúrovi,

prebiehajúcich v aktuálnom Roku Ľudovíta Štúra. Z pra-

meňov a literatúry sú všeobecne známe Štúrove rigo-

rózne zásady a názory na ľúbostné a manželské vzťahy

a zväzky, ktorým sa všemožne vyhýbal, aby sa mohol

nehatene venovať národnej práci. Ako vieme, aj napriek

prísnym zásadám, tento „prvý mládenec slovenský“ –

ako ho charakterizoval Jozef Miloslav M. Hurban – sám

upadol do osídiel lásky. Prvý raz ho Amorov šíp citeľne

zasiahol v roku 1840, keď sa pri návrate zo štúdií v Halle

zastavil v spriatelenej rodine Pospíšilovcov v Hradci Krá-

lové. Tu sa zaľúbil do očarujúcej devy Márie Pospíšilovej,

ktorá ho ošetrovala po zranení ruky pri páde zo schodov.

Druhý raz to bolo takmer na konci Štúrovej životnej púte,

keď sa na prelome 40. a 50. rokov 19. storočia rozvíjal

jeho ľúbostný vzťah s Adelou Ostrolúckou. Obidvom de-

vám venoval básnické vyznania.

O vzťahu Ľudovíta Štúra s Adelou Ostrolúckou sa za-

chovalo málo dokumentov a hodnoverných údajov, na

základe ktorých Ľudo Zúbek stvárnil ich príbeh v romá-

„TAKÝ TVOR SA ZRIEDKA RODÍ…“(Ľudovít Štúr a Adela Ostrolúcka)

Doc. PhDr. Augustín Maťovčík , DrS c.*

Slovenská národná knižnica, Martin *e-mail: augustin.matovcik@snk.sk

ne Jar Adely Ostrolúckej, vydanom vo viacerých edíciách.

Reálne fakty o tomto vzťahu sú prosté.

Adela Ostrolúcka (nar. 31. marca 1824 na Ostrej Lúke)

pochádzala zo šľachtického rodu Ostrolúckych, ktorá žila

na rodovom majetku v Ostrej Lúke a od roku 1851 sa zdr-

žiavala vo Viedni. Pri návštevách strýka Gustáva Ostrolúc-

keho v Zemianskom Podhradí, kde bol ev. duchovným

Ľudovítov brat Samuel Štúr, v apríli 1846 sa Adela prvý

raz stretla s Ľudovítom. Adelin otec Mikuláš Ostrolúc-

ky, predseda kráľovskej súdnej tabule a vládny komisár

Zvolenskej stolice, totiž podporoval Štúra pri jeho voľbe

za poslanca Uhorského snemu za mesto Zvolen v roku

1847. Za takýchto okolností sa naskytla príležitosť na

stretnutia Adely s Ľudovítom v Zemianskom Podhradí,

prechodne v Trnave a v Bratislave, neskôr v revolučných

rokoch 1848 – 1849 a po ich prehrmení vo Viedni. Adela

bola nielen krásna, ale aj rozhľadená mladá dáma, ovlá-

dala niekoľko cudzích rečí, mala znalosti zo súdobej li-

teratúry i fi lozofi e a venovala sa aj hudbe. Je prirodzené,

že pri stretnutiach a rozhovoroch mali o čom debatovať.

Ľudovít, pobadajúc jej záujmy a nadanie, podnietil v nej

interes o slovenské národné veci, o reč a literatúru, a tak

sa na jeho podnet učila po slovensky i po poľsky. Štúr za-

písal vo Viedni 22. apríla 1852 do pamätníka Adely Ostro-

lúckej poľské verše. Ich vzájomná náklonnosť a vzťah po-

stupne prerástli do lásky (Letopis Živeny, 1928).

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A

A U G U S T Í N M A Ť O V Č Í K / „ T A K Ý T V O R S A Z R I E D K A R O D Í “ …

32 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Keďže sa nezachovalo veľa dokumentov o ich vzťa-

hu (chýba korešpondencia medzi Ľudovítom Štúrom

a Adelou Ostrolúckou), tým cennejší je nateraz jediný

známy, nemecky písaný list Adely, ktorý poslala z Trnavy

3. marca 1850 svojmu strýkovi Gustávovi Ostrolúckemu

do Zemianskeho Podhradia prostredníctvom Ľudovíta

Štúra, zdržiavajúceho sa práve v Trnave. List je uložený

v Slovenskom národnom archíve v Bratislave (fond Rod

Príleský-Ostrolúcky); pôvodinu publikovala Zdenka Soj-

ková v časopise Slovenská literatúra v roku 1960.

Text listu v slovenskom preklade znie:

„Trnava, 3. marca 1850. Neskoro večer.

Milý dobrý strýko! Doručiteľ týchto riadkov Vám podrobne

vylíči, ako smutne dopadla naša inštalácia v Trnave, – úbo-

hú matku ešte stále veľmi bolí ruka a lekár dáva málo nádeje,

že by sa v krátkom čase celkom uzdravila; pri tom všetkom

je však skutočným šťastím, že ten strašný pád nemal horšie

následky a musíme naozaj ďakovať Bohu, že nás uchránil

pred väčším nešťastím. Chcela som Vám v tieto dni, milý

strýko, napísať poriadne dlhý podrobný list a vyžalovať

Vám všetko svoje trápenie, keďže viem, akú »vrúcnu účasť

máte na našom blahu a žiali«. Dnes neskoro večer nás pre-

kvapila nečakaná návšteva pána Štúra, ktorý sa ponúkol,

že Vám vezme náš lístok; keďže však odchádza už zavčas

ráno, je žiaľ čas na dlhšiu epištolu príliš krátky a musím sa

teraz uspokojiť s tým, aby som Vám niekoľkými slovami po-

vedala: s akou nevýslovnou vďačnosťou a túžbou myslíme

všetci na Vás, najlepší strýko, a na toľkú milosť a dobrotu,

ktorú ste nám prejavili. Takého pokojného bezstarostného

života ako v milom Podhradí sa nám vari už nikdy nedosta-

ne! Len čo sme opustili jeho krásny chotár, už nás postihlo

nové nešťastie! Ľahko si viete predstaviť, aké trápne je pre

úbohú matku pri jej činnosti, stáť tu taká úplne bezmocná

a musieť sa obmedziť na služby druhých. Kiežby jej Boh dal

trpezlivosti – všetko ešte môže byť dobré.

Ostatne tu je ešte všetko v najväčšom zmätku – žiadne

schôdze – žiadne potvrdenie prísediacich, ktorí od nudy

takmer hynú a kvôli zábave striedavo bežia do Viedne, aby

sa tam navzájom udávali – menovite excelujú v takých li-

terárnych prácach Jablanczy a Csiba. Toni Luka sa až teraz

odtiaľ vrátil po vykonanej práci. Minulý štvrtok boli viacerí

páni v Zavare u Juraja Majláta na obede, ktorý spolu s ro-

dinou, celkom proti svojmu zvyku, bol taký priateľský a ve-

selý, že páni sa vrátili domov celí rozveselení, – otcovi však

jeho dobrá nálada, žiaľ, nevydržala dlho, lebo to bolo toho

istého dňa o desiatej večer, keď sa dobrá matka zrútila ho-

reznak na nešťastných schodoch! – Ako v Hradišti, tak aj tu

sú dobrí Friedrichovci našou jedinou útechou – bez nich by

som bola naozaj úplne zúfalá a nebola by som si v prvom

ľaku z nešťastia vedela pomôcť; – ale tí dobráci už skoro

ráno prišli ku nám, priviedli so sebou svojho šikovného

domáceho lekára, vlastnoručne nasadili chorej pijavice,

zaobstarali nám ľad a všetko, čo sme potrebovali – a teraz

nás chodia každý deň navštevovať. Ináč sme ešte nevideli

nikoho z trnavského sveta, a teda ani o nich nič nevieme,

ibaže z najlepších prameňov počúvame, že milá Trnava je

Kocúrkovo, akému niet páru, – ba tu sme si do písmena

potvrdili aj pravdivosť Ocskayovského výroku: že tu každi

Portrét Ľudovíta Štúra z roku 1849(zo zbierok LA SNK)

Portrét Adely Ostrolúckej od Jána Vidékyho(zo zbierok LA SNK)

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

AA U G U S T Í N M A Ť O V Č Í K / „ T A K Ý T V O R S A Z R I E D K A R O D Í “ …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

vje, čo si jedou, – lebo keď sme si na druhý deň po našom

príchode dali priniesť tri porcie ryže, vyčítali trpko páni

v Orle – hoteli trnavskej apelácie, nášmu otcovi to, že sme

uchmatli všetku ryžu a advokát chcel na nás dokonca po-

dať žalobu, že kvôli nám dostal len polovičnú porciu. Toto

je najnovší žart dočasného vrchného súdu – je to výbuch

zúfalosti, ktorá sa všetkých zmocnila kvôli trnavskému po-

bytu. Ocskay je najzúrivejší zo všetkých a teraz odišiel do

Pešti vyfučať sa. Otec cestoval včera do Bratislavy a vráti

sa až pozajtra – pretože tu, ako vraví, mu rastú už rohy. –

Dúfam, že zajtra predsa len uvidím niečo z tunajšieho pek-

ného sveta, lebo chcem ísť skoro ráno spolu s Friedrichov-

cami na veľký trh, aby som urobila niekoľko nevyhnutných

nákupov – prečo som donútená ukončiť svoj list ešte dnes.

– Takmer by som Vám bola zabudla povedať, že sme mali

dnes aj zaujímavú dámsku návštevu, ktorá nám zároveň

dala príležitosť podstúpiť rozhodnú bitku, ktorú som ja

z mojej strany šťastne vyhrala. Bola to totiž zlopovestná

košútovkyňa Majorova Frässová, ktorá hneď pri svojej pr-

vej návšteve, ktorou poslúžila matke, napadla hrdinu Jela-

čića, vládu a našich Slovanov so všetkou zúrivosťou, – ja

som však statočne odrazila útok s nasadeným bajonetom.

Musím končiť, lebo je už polnoc – vlastne práve bije jede-

násť – hoci by som Vám mala toho ešte toľko napísať. Uká-

zali sme p. Štúrovi celý náš byt a podrobne sme mu všetko

rozpovedali, aby Vám to znova prerozprával – len ak zno-

va všetko nezabudne – ale orol sa bude zrejme len málo

zaujímať o bývanie a život lastovičiek – tak nabudúce si

dovolím poslať Vám poštou, milý strýko, poriadne dlhý list

– Vy si spomeniete predsa na Vami dané slovo a moje riad-

ky nepostihne osud všetkých ostatných Vám zaslaných lis-

tov, však? Tiež dúfame, že nás skoro poctíte svojou odpo-

veďou. List, ktorý ste poslali matke, bol od Krčika – škoda,

že ste ho neotvorili, obsahuje celý bulletin o Gejzovej ceste

do Ďarmôt. – Teraz sa porúčam do milosti. Pozdravujte

všetko svoje služobníctvo, ktorého ochota nám ostane

vo vďačnej pamäti. Farárovcom prosím odovzdajte žela-

nie všetkého najkrajšieho. Rovnako aj Rázgovcom; malú

Lujzu sme kvôli matkinmu nešťastiu ešte nemohli navští-

viť – len čo však pôjdeme von, malú si pozrieme. Ešte Vám

musím povedať, že Friedrichovci sú dnes večer na večier-

ku u G. Potoreczaya – tak predsa len večierok v Trnave!

– Matka Vás dáva, milý strýko, srdečne bozkávať. Ja vám

bozkávam ruky a ostávam v najvyššej úcte Vaša vďačná,

oddaná neter Adela.

Vami oznámené správy nás veľmi potešili a zaujali – pro-

síme, aby ste nám ich písali aj naďalej. Predovšetkým sme

zvedaví na postup v literárnych prácach a ich výsledky.

Navštívite nás skoro, však?“

List Adely Ostrolúckej strýkovi Gustávovi poskytuje

trocha hlbší pohľad do vzťahu Ľudovíta Štúra k rodine

Ostrolúckych, svedčí o bližšom priateľstve, vďaka kto-

rému si mohol dovoliť navštíviť rodinu v trnavskom

prostredí v neskorom večernom čase. List je dokladom

o veľkej dôvere, keď po ňom Adela poslala list strýko-

vi Gustávovi do Zemianskeho Podhradia 3. marca 1850,

poznamenávajúc, že snáď nezabudne všetko porozprá-

vať, lebo „orol sa bude zrejme len málo zaujímať o bývanie

a život lastovičiek“. List súčasne pomáha nahliadnuť aj

do ustrojenia či charakteru mladej devy, zaujímajúcej sa

o spoločenský či zábavný život v meste, čo dokresľuje

kontúry jej hmlistého obrazu.

Prvá strana listu Adely Ostrolúckej strýkovi Gustávovi Ostrolúckemu, Trnava 3. marca 1850

(zo zbierok SNA)

Prvá strana listu Adely Ostrolúckej strýkovi Gustávovi

Žiaľ, rozvíjajúci sa vzťah medzi Adelou a Ľudovítom

nečakane prerušila predčasná smrť Adely Ostrolúckej,

ktorá zomrela vo Viedli 18. marca 1853, teda v čase, keď

Ľudovít Štúr žil v Modre, kde sa staral o výchovu sirôt po

zomrelom bratovi Karolovi. O tom, ako sa Adelino úmr-

tie dotklo Ľudovíta, napísal v liste J. M. Hurbanovi 18.

apríla 1853: „Pravdivo si posúdil tú, ktorá plná lásky k nám

nás opustila, a srdce moje už i tak na všetky strany rozkrvá-

cané odchodom svojím mocne ranila. Bol to zvláštny tvor,

viac duch ako telo, vzdelanosti a šľachetnosti neobyčajnej,

a lásky k nám, ako i z jej písomných pamätníkov vidno,

najvrelejšej. Taký tvor sa riedko rodí, a ešte redšie vychová,

určený viac Bohu ako svetu. Tak vidíš, jeden po druhom sa

odberajú z našich drahých, a nádeje naše hynú jedna po

druhej. Veru, nehodná je tá naša čiastka zemská, ako naj-

pravdivejšie hovoríš, aby sme si málo len na nej zakladali:

klame a hynie všetko…“

Ľudovít Štúr venoval Adele verše:

„Uvädnul si prenáhlo, kvet

ty, pekný kvet Hrona,

v duši tej svet opúšťala

v láske, viere k svojim stála,

zbožná Antigona.“

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

A

A U G U S T Í N M A Ť O V Č Í K / „ T A K Ý T V O R S A Z R I E D K A R O D Í “ …

34 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Je obdivuhodné, že aj v týchto chvíľach našiel v sebe

dosť duchovných síl a venoval sa okrem denných sta-

rostí aj literárnej práci. V roku 1853 vydal svoje básnic-

ké plody Spevy a piesne, rozpravu O národných piesňach

a povestiach plemien slovanských a dokončil spis Slovan-

stvo a svet budúcnosti s nereálnou víziou zjednotenia

Slovanov pod záštitou cárskeho Ruska, ktorého vydania

sa už nedožil. Po nešťastnom postrelení v modranskom

chotári pred Vianocami v roku 1855 Ľudovít Štúr zomrel

v Modre 12. januára 1856, zanechajúc nám odkaz v spo-

mínanom liste J. M. Hurbanovi z 18. apríla 1853: „My

chytili sme sa do služby ducha, a preto musíme prejsť cestu

života trnistú!“

RO

K Ľ

UD

OV

ÍTA

ŠT

ÚR

AA U G U S T Í N M A Ť O V Č Í K / „ T A K Ý T V O R S A Z R I E D K A R O D Í “ …

ROK ĽUDOVÍTA ŠTÚRA V SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICI – ZÁBERY Z VYBRANÝCH PODUJATÍ (foto Dana Vojtková)

Smrť Adely Ostrolúckej zastihla Ľudovíta Štúra vo veľmi

zložitom a mimoriadne ťažkom osobnom i spoločen-

skom rozpoložení.

V porevolučných rokoch bachovského absolutizmu,

v ktorom sa nijako nenaplnili nádeje Slovákov, ba sám

žil v modranskom prostredí pod policajným dozorom,

na jeho plecia i ubolené srdce dopadala rana za ranou:

13. marca 1851 umrel v Modre Ľudovítov brat Karol,

zanechajúc po sebe sedem sirôt; 27. júla 1851 zomrel

v Uhrovci Ľudovítov otec Samuel; 25. augusta 1853 zo-

mrela v Trenčíne Ľudovítova matka Anna, rod. Michalco-

vá. Zdá sa, že to bolo najdramatickejšie obdobie Štúrov-

ho života.

Medzinárodnú vedeckú konferenciu k 200. výročiu narodenia Ľudovíta Štúra za účasti renomovaných vedcov a odborníkov, ktorú zorganizovala Slovenská národná knižnica, otvorila gene-

rálna riaditeľka SNK Ing. Katarína Krištofová, PhD.

Príhovor doc. Augustína Maťovčíka, riaditeľa Odboru správy a výskumu pôvodných prameňov SNK, za predsedníckym sto-lom doc. Rudolf Chmel z Karlovej univerzity v Prahe a prof. Ľu-

bomír Kralčák z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Augustín Maťovčík pri prezentácii publikácie Biografi cké kalen-dárium a Personálna bibliografi a Ľ. Štúra

Vernisáž výstavy Jar slovenského národa 10. marca 2015 v priestoroch Slovenskej národnej knižnice .

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

KNIŽNIČNÝ SYSTÉM

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O PRIESKUME

Knihovnícka profesia prechádza v súvislosti so zavádza-

ním informačných technológií a s exponenciálnym ná-

rastom objemu spracovávaných informácií významnými

zmenami, ktoré sa týkajú tak obsahu, ako aj náročnosti

činností vykonávaných v knižniciach. Úmerne s tým sa

zvyšujú nároky kladené na kvalifi káciu a kompetentnosť

vykonávateľov týchto činností.

Čiastkové prieskumy pracovníkov verejných knižníc,

ktoré uskutočnilo v rokoch 1997 a 2002 Koordinačné

centrum knižníc a Odbor pre knižničný systém SR v Slo-

venskej národnej knižnici, potvrdili relatívne vysoký

priemerný vek pracovníkov verejných knižníc (45 rokov)

a ich nízke platové ohodnotenie.

V roku 2014 (október, november) prebehol už druhý

raz celoslovenský dotazníkový prieskum knihovníkov

vo všetkých typoch knižníc SR, ktorý realizovalo Odde-

lenie pre rozvoj knižničného systému odboru Služby

Slovenskej národnej knižnice. Jeho výsledky mali slúžiť

na analýzu vekovej, kvalifi kačnej a mzdovej štruktúry

knihovníkov.

Tento prieskum nadviazal na analogický dotazníkový

prieskum odborných pracovníkov knižníc v roku 2007

(október, november), ktorý uskutočnil Odbor pre knižnič-

ný systém SR v Slovenskej národnej knižnici vo všetkých

typoch knižníc. Kým v roku 2007 sa prieskum realizoval

prostredníctvom tabuľkového dotazníka v programe Ex-

cel, v roku 2014 respondenti vyplňovali otvorené otázky

v e-dotazníku na internete.

Cieľom prieskumu bolo zmonitorovať a analyzovať sú-

časný stav vekovej a kvalifi kačnej štruktúry knihovníkov,

ale aj ich ohodnotenie a zaraďovanie do platových tried.

Opakovaný prieskum okrem toho umožnil porovnávať

zistené fakty a na základe porovnávacej analýzy vyhod-

notiť trendy vývoja v tejto oblasti.

Údaje získané v rámci prieskumu sú aj podkladom na

koncipovanie celoživotného vzdelávania knihovníkov,

pretože príprava národného systému ďalšieho vzdelá-

vania pracovníkov knižníc si vyžaduje informácie o fy-

zických osobách bez ohľadu na rozsah ich pracovného

úväzku. Pre fyzické osoby – pracovníkov vykonávajúcich

ANALÝZA VEKOVEJ, KVALIFIKAČNEJ A MZDOVEJ ŠTRUKTÚRY ODBORNÝCH PRACOVNÍKOV

KNIŽNÍC SR

Výsledky prieskumu

PhDr. Iveta Ki lárová, CS c.*

knihovnícke činnosti je potrebné pripraviť rôzne formy

ďalšieho vzdelávania podľa ich kvalifi kácie, veku a kon-

krétnych činností.

Získané informácie možno využiť aj pri ďalších perso-

nálnych analýzach a plánovaní odborného vzdelávania

pracovníkov v rezorte kultúry.

Celkovo bolo v databáze 606 online dotazníkov, ale po

odstránení duplicitných a nulových dotazníkov zo stag-

nujúcich knižníc bolo spracovaných 528 dotazníkov.

Žiaľ, nie všetky údaje boli vo všetkých dotazníkoch kniž-

níc uvedené, preto nebol počet odpovedí za všetkých

pracovníkov kompletný, no aj tak sme získali viac pod-

kladov než v roku 2007. Oceňujeme predovšetkým to,

že e-dotazníky vyplnili všetky vedecké knižnice, regio-

nálne knižnice s krajskou pôsobnosťou a regionálne

knižnice.

Prieskum potvrdil skutočnosti zistené v prieskume

v roku 2007.

Vo všetkých typoch knižníc pretrváva silná femini-

zácia, dokonca vo verejných knižniciach, ktoré sa do

prieskumu zapojili, stúpla z 93,1 % na 93,6 %, t. j. 6,4 %

mužov v roku 2014. Napriek tomu sme v niektorých ty-

poch knižníc zaznamenali nárast podielu mužov – v aka-

demických knižniciach zo 6,2 % na 9,1 % a vo vedeckých

knižniciach zo 16,7 % až na 22,3 % (v roku 2014 sa do

prieskumu zapojili všetky vedecké knižnice, v roku 2007

len 5). Výsledky vedeckých knižníc však ovplyvnila v roku

2014 Slovenská národná knižnica, kde z 278 odborných

pracovníkov vykonávajúcich knihovnícke činnosti tvorili

muži 25 %.

Kým v roku 2007 sa do prieskumu zapojilo len 47 špe-

ciálnych knižníc so 63 pracovníkmi, z ktorých muži pred-

stavovali 30,2 %, v roku 2014 sa zapojilo 94 špeciálnych

knižníc so 117 odbornými pracovníkmi, pričom muži

tvorili 27,4 %.

Najvyšší podiel mužov zaznamenali v roku 2014 v sie-

ti knižníc Zboru väzenskej a justičnej stráže, vo vedec-

kých knižniciach a v sieti technických knižníc. Ako sme

už uviedli, najnižšie zastúpenie majú muži vo verejných

knižniciach.

Údaje o respondentoch prieskumu v roku 2014 sumari-

zuje tabuľka 1 a ilustrujú grafy 1, 2, 3.Slovenská národná knižnica, Martin *e-mail: iveta.kilarova@snk.sk

36 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Verejné knižnice

RKK RK MsK OcK PZ OcK NPZ Spolu

Počet knižníc 8 29 87 66 187 377

Počet odborných pracovníkov

233 450 300 67 197 1 247

Počet žien 214 91,8 %

416 92,4 %

28193,7 %

6698,5 %

19096,4 %

1 167 93,6 %

Počet mužov 19 8,2 %

347,6 %

196,3 %

11,5 %

73,6 %

806,4 %

Tabuľka 1 Respondenti prieskumu – počet knižníc jednotlivých typov, počet odborných pracovníkov spolu a zastúpenie odborných pracovníkov podľa pohlavia v roku 2014

Špeciálne knižnice

lekárske technické ZVJS vojenské iné špeciálne Spolu

Počet knižníc 28 18 34 11 3 94

Počet odborných pracovníkov

30 18 43 12 14 117

Počet žien 27 90 %

1477,8 %

2148,8 %

1191,7 %

1285,7 %

8572,6 %

Počet mužov 310 %

422,2 %

2251,2 %

18,3 %

214,3 %

3227,4 %

Vedecké knižnice Akademické knižnice Školské knižnice Spolu

Počet knižníc 9 28 20 57

Počet odborných pracovníkov

683 355 27 1 065

Počet žien 531 77,7 %

32390,9 %

2488,9 %

878 82,4 %

Počet mužov 15222,3 %

249,1 %

311,1 %

17917,6 %

Skratky: RKK – regionálne knižnice s krajskou pôsobnosťou, RK – regionálne knižnice, MsK – mestské knižnice, OcK PZ – obec-né knižnice s profesionálnym zamestnancom, OcK NPZ – obecné knižnice s neprofesionálnym zamestnancom, ZVJS – zbor väzenskej a justičnej stráže

0

50

100

150

200

akademickévedecké školské špeciálne RKK RK MsK OcK PZ OcK NPZ

187

0

66

147

87

53

2929

8 8

94

47

20

0

2828

95

Graf 1 Prehľad jednotlivých typov knižníc – respondentov v rokoch 2007 a 2014

2007 2014

KN

IŽN

IČN

Ý S

YS

TÉ

MI V E T A K I L Á R O V Á / A N A L Ý Z A V E K O V E J , K V A L I F I K A Č N E J A M Z D O V E J Š T R U K T Ú R Y …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA A DĹŽKA PRAXE ODBORNÝCH PRACOVNÍKOV KNIŽNÍC SR

Prieskum ukázal, že v knižniciach SR je vysoký priemer-

ný vek odborných pracovníkov – 47 rokov (rovnako ako

v roku 2007). V niektorých knižniciach je priemerný vek

vyše 50 rokov a len ojedinele zaznamenávame aj prie-

merný vek nad 40 rokov. Vysoký vekový priemer – nad

50 rokov – sa zistil v školských, regionálnych a obecných

knižniciach a tiež v niektorých vedeckých a špeciálnych

knižniciach.

Najnižší priemerný vek odborných pracovníkov bol

v roku 2014 v sieti vedeckých knižníc a v regionálnych

knižniciach s krajskou pôsobnosťou – 43,52 roka. V obi-

dvoch typoch knižníc bol pokles priemerného veku

zapríčinený celkovo nižším priemerným vekom mužov.

Vďaka priemernému veku mužov – 40,17 roka – zazna-

menala pokles priemerného veku aj sieť akademických

knižníc – zo 47,1 v roku 2007 na 44,42 v roku 2014.

Nárast zaznamenali v sieti regionálnych knižníc –

v priemere zo 46,84 na 47,24 roka, pričom pokles

priemerného veku zaznamenali regionálne knižnice

v sídlach s 20 000 obyvateľmi – zo 47,46 na 46,88, ako aj

regionálne knižnice v sídlach so 40 000 – 60 000 obyva-

teľmi, kde bol pokles ešte výraznejší – zo 47,77 na 44,91

roka, opäť vďaka nízkemu priemernému veku mužov

(36,75 roka). Nárast priemerného veku zaznamenali aj

v sieti mestských knižníc – na 48,2 roka. Ešte vyšší prie-

merný vek sa v roku 2014 zistil v obecných profesionál-

nych knižniciach, kde dosahoval až 50,76 roka. Najvyšší

priemerný vek bol v roku 2014 v sieti školských knižníc,

ktoré sa do prieskumu zapojili – 20 knižníc s 27 knihov-

níkmi a s priemerným vekom 52,53 roka. Údaje o prie-

mernom veku ilustruje graf 4.

0

100

200

300

400

500

ženyženy muži muži

2007 2014

245

482

208

147

0 11 31 7 00

214

416

281

66

190

1934

19 1 7

Graf 2 Rozdelenie odborných pracovníkov verejných knižníc podľa pohlavia v rokoch 2007 a 2014

RKK RK MsK OcK PZ OcK NPZ

32

0

100

200

300

400

500

600

145

334

44 29 22 19

531

323

85

152

24

ženy ženymuži muži2007 2014

vedecké akademické špeciálne

Graf 3 Rozdelenie odborných pracovníkov vedeckých, akademických a špeciálnych knižníc podľa pohlavia v rokoch 2007 a 2014 K

NIŽ

NIČ

NÝ

SY

ST

ÉM

I V E T A K I L Á R O V Á / A N A L Ý Z A V E K O V E J , K V A L I F I K A Č N E J A M Z D O V E J Š T R U K T Ú R Y …

38 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Čo sa týka dĺžky knihovníckej praxe, prieskum ukázal,

že prax nad 10 rokov mali v roku 2014 približne dve tre-

tiny odborných pracovníkov. Na jednej strane to zname-

ná stabilné a skúsené pracovné kolektívy, ale na druhej

strane nedostatočné obnovovanie kolektívov mladými

pracovníkmi. Toto konštatovanie potvrdzuje dlhodobo

nízky podiel pracovníkov vo veku do 30 rokov.

Rovnako nepriaznivý je pomer medzi vekovou skupi-

nou pracovníkov vo veku do 30 rokov a medzi vekovou

skupinou pracovníkov nad 50 rokov. Starnutie pracov-

ných kolektívov slovenských knižníc, nízky podiel mla-

dých pracovníkov a ich fl uktuácia do iných zamestnaní

sú vážnym problémom, ktorý ohrozuje plnenie nároč-

ných úloh knihovníckej profesie.

VEDECKÉ KNIŽNICE

Vo vedeckých knižniciach sa v roku 2014 zvýšil podiel

odborných pracovníkov vo veku do 30 rokov na 20,2 %

(2007 – 14,94 %), podiel pracovníkov nad 60 rokov na

10 % (2007 – 1,72 %) a podiel pracovníkov vo veku do 40

rokov na 39,7 % (2007 – 36,2 %). Podiel pracovníkov vo

veku 51 – 60 rokov klesol na 29,9 % (2007 – 33,91 %);

(graf 5).

S nárastom podielu mladých pracovníkov do 30 rokov

sa zvýšil podiel pracovníkov s praxou do 1 roka na 11 %

(2007 – 7,47 %) a s praxou do 3 rokov na 14,6 % (2007

– 6,32 %), t. j. štvrtina pracovníkov vedeckých knižníc

mala prax do 3 rokov (2007 – 13,8 %). Zároveň sme zistili

pokles podielu pracovníkov s praxou od 3 do 10 rokov

na 15,7 % (2007 – 20,12 %). Celkovo sa podiel stabil-

ných pracovníkov s praxou nad 10 rokov vo vedeckých

knižniciach znížil na 58,7 % (2007 – 66,1 %). Prax od 10

do 20 rokov malo 24,3 % pracovníkov (2007 – 26,44 %),

prax do 20 rokov malo spolu 65,6 % pracovníkov (2007

– 60,35 %) a prax nad 20 rokov malo 34,4 % pracovníkov

(2007 – 39,65 %); (graf 6, 7).

40

44

48

52

56

RKK RK

vede

cké

akad

emic

ké

špec

iáln

e

leká

rske

tech

nick

é

ZVJS

voje

nské

iné

špec

.

MsK

škol

ské

OcK

PZ

OcK

NPZ

43,8 44,445,1

52,5

45,0

46,6

41,2

46,8

49,0

43,5

47,248,2

50,8

48,4

Graf 4 Vekový priemer odborných pracovníkov jednotlivých typov knižníc v rokoch 2007 a 2014; údaje sú uvedené len za rok 2014

2007 2014

do 30 31 – 40 41 – 50 51 – 60 61 – 65 nad 66

204; 29,9 %

60; 8,8 %8; 1,2 %

138; 20,2 %

133; 19,5 %

140; 20,5 %

Graf 5 Rozdelenie odborných pracovníkov vedeckých knižníc podľa veku v roku 2014 K

NIŽ

NIČ

NÝ

SY

ST

ÉM

I V E T A K I L Á R O V Á / A N A L Ý Z A V E K O V E J , K V A L I F I K A Č N E J A M Z D O V E J Š T R U K T Ú R Y …

13

75

Graf 6 Odborní pracovníci vedeckých knižníc podľa dĺžky praxe v rokoch 2007 a 2014

0

50

100

150

200

250

do 1 1 – 3 10 – 203 – 10 nad 20

2007 2014

11

100

35

107

46

166

69

235

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

AKADEMICKÉ KNIŽNICE

V akademických knižniciach sa zvýšil podiel pracovní-

kov do 30 rokov na 10 % (2007 – 8,4 %); vek nad 60 rokov

malo 8,9 % pracovníkov (2007 – 3,65 %), vek do 40 rokov

17,1 % pracovníkov (2007 – 29,7 %), vek 41 – 50 rokov

25,7 % pracovníkov (2007 – 32,86 %) a vek 51 – 60 rokov

38,3 % pracovníkov (2007 – 33,7 %); (graf 8).

ŠPECIÁLNE KNIŽNICE

Rozdelenie pracovníkov jednotlivých sietí špeciálnych

knižníc podľa veku a dĺžky praxe nie je možné pre níz-

ky počet pracovníkov v jednotlivých sieťach a neúplné

údaje.

VEREJNÉ KNIŽNICE

Regionálne knižnice s krajskou pôsobnosťou

Čo sa týka vekového zloženia pracovníkov regionálnych

knižníc s krajskou pôsobnosťou, v roku 2014 sme zistili

vyšší podiel mladých odborných pracovníkov do 30 ro-

kov – 11,8 % (2007 – 7 %), vo veku 31 – 40 rokov 16,6 %

pracovníkov (2007 – 16,4 % ), vo veku 41 – 50 rokov

25,8 % pracovníkov (2007 – 31,3 %) a vo veku nad 60 ro-

kov 3,5 % pracovníkov (2007 – 2,7 %). Najviac pracovní-

kov bolo vo veku 51 – 60 rokov – 42,4 % (2007 – 42,6 %);

(graf 11).

do 1 1 – 3 3 – 10 10 – 20 nad 20

166; 24,3 %

235; 34,4 %

75; 11,0 %

100; 14,6 %

107; 15,7 %

Graf 7 Rozdelenie odborných pracovníkov vedeckých knižníc podľa dĺžky praxe v roku 2014

do 30 31 – 40 41 – 50 51 – 60 61 – 65 nad 66

130; 38,3 %

26; 7,7 %4; 1,2 %

34; 10,0 %

58; 17,1 %

87; 25,7 %

Graf 8 Rozdelenie odborných pracovníkov akademických knižníc podľa veku v roku 2014

Čo sa týka dĺžky odbornej praxe, prax do 1 roka malo

4,1 % pracovníkov akademických knižníc (2007 – 6,74

%), prax do 3 rokov 8,3 % pracovníkov (2007 – 9,27 %)

a prax od 3 do 10 rokov 21,6 % pracovníkov (2007 –

17,42 %). Celkovo malo prax do 10 rokov 34 % pracovní-

kov (2007 – 33,43 %). To znamená, že dve tretiny odbor-

ných pracovníkov akademických knižníc sú dlhodobo

stabilní s praxou nad 10 rokov. Prax nad 20 rokov malo

38,5 % odborných pracovníkov (2007 – 42,14 %); (graf

9, 10).

0

20

40

60

80

100

120

140

160

do 1 1 – 3 10 – 203 – 10 nad 20

2007 2014

Graf 9 Odborní pracovníci akademických knižníc podľa dĺžky praxe v rokoch 2007 a 2014

2414

3328

62

73

8793

150

130

do 1 1 – 3 3 – 10 10 – 20 nad 20

93; 27,5 %

130; 38,5 %

14; 4,1 %

28; 8,3 %

73; 21,6 %

Graf 10 Rozdelenie odborných pracovníkov akademických knižníc podľa dĺžky praxe v roku 2014 K

NIŽ

NIČ

NÝ

SY

ST

ÉM

I V E T A K I L Á R O V Á / A N A L Ý Z A V E K O V E J , K V A L I F I K A Č N E J A M Z D O V E J Š T R U K T Ú R Y …

40 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Prax do 1 roka malo 6,1 % pracovníkov (2007 – 5,9 %),

prax od 1 do 3 rokov takisto 6,1 % pracovníkov (2007 –

3,5 %) a prax od 3 do 10 rokov 17 % pracovníkov (2007 –

11,3 %). Celkovo malo prax do 10 rokov 29,2 % pracovní-

kov (2007 – 20,7 %). Prax od 10 do 20 rokov malo 27,9 %

pracovníkov (2007 – 21,5 %) a prax nad 20 rokov 42,8 %

pracovníkov (2007 – 57,8 %). To znamená, že v regionál-

nych knižniciach s krajskou pôsobnosťou bolo 70,7 %

stabilných odborných pracovníkov (2007 – 79,3 %) s pra-

xou nad 10 rokov, čo predstavuje viac ako dve tretiny

pracovníkov.

V roku 2014 sme zaznamenali v knižniciach pozitív-

ny nárast podielu mladých odborných pracovníkov do

30 rokov takmer o 5 % a súčasne nárast podielu odbor-

ných pracovníkov s praxou od 3 do 10 rokov na 17 %

(2007 – 11,3 %).

V prípade mladých pracovníkov však hrozí riziko, že

po získaní trojročnej praxe si nájdu inú, lepšie platenú

prácu mimo knihovníctva, preto oceňujeme nárast po-

dielu mladých pracovníkov s praxou od 3 do 10 rokov

(graf 12, 13).

Regionálne knižnice

Podiel odborných pracovníkov do 30 rokov sa zvýšil na

9,1 % (2007 – 6,4 %), vek 31 – 40 rokov malo 15,1 % pra-

covníkov (2007 – 16,37 %), 41 – 50 rokov 23,1 % (2007

– 33,7 %), 51 – 60 rokov 45,6 % (2007 – 40,7 %) a nad 60

rokov 7,1 % pracovníkov (2007 – 3,1 %); (graf 14, 15).

do 30 31 – 40 41 – 50 51 – 60 61 – 65 nad 66

59; 25,8 %

8; 3,5 %27; 11,8 %

97; 42,4 %

Graf 11 Rozdelenie odborných pracovníkov regionálnych knižníc s krajskou pôsobnosťou podľa veku v roku 2014

38; 16,6 %

0

20

40

60

80

100

120

140

160

do 1 1 – 3 10 – 203 – 10 nad 20

2007 2014

Graf 12 Odborní pracovníci regionálnych knižníc s krajskou pôsobnosťou podľa dĺžky praxe v rokoch 2007 a 2014

15 149

14

29

39

5564

148

98

98; 42,8 %

do 1 1 – 3 3 – 10 10 – 20 nad 20

64; 27,9 %

14; 6,1 %

Graf 13 Rozdelenie odborných pracovníkov regionálnych knižníc s krajskou pôsobnosťou podľa dĺžky praxe v roku 2014

39; 17,0 %

14; 6,1 %

do 30 31 – 40 41 – 50 51 – 60 61 – 65 nad 66

104; 23,1 %

205; 45,6 %

28; 6,2 % 4; 0,9 %41; 9,1 %

Graf 15 Rozdelenie odborných pracovníkov regionálnych knižníc podľa veku v roku 2014

68; 15,1 %

do 20 000

50

48

46

44

44,4

49,3 2007 2014

Graf 14 Vekový priemer odborných pracovníkov regionálnych knižníc v sídlach podľa počtu obyvateľov v rokoch 2007 a 2014

40 000 – 60 00020 000 – 40 000 nad 60 000

46,9

47,547,8

44,9

47,7

49,2

KN

IŽN

IČN

Ý S

YS

TÉ

MI V E T A K I L Á R O V Á / A N A L Ý Z A V E K O V E J , K V A L I F I K A Č N E J A M Z D O V E J Š T R U K T Ú R Y …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Prax do 1 roka malo 4,1 % pracovníkov regionálnych

knižníc (2007 – 3,5 %), prax od 1 do 3 rokov 5,3 % pracov-

níkov (2007 – 3,3 %), prax od 3 do 10 rokov 18,2 % pra-

covníkov (2007 – 8,19 %), prax od 10 do 20 rokov 12,75 %

pracovníkov (2007 – 20,66 %) a prax nad 20 rokov 59,8 %

pracovníkov (64,33 %). To znamená, že regionálne kniž-

nice mali až 72,55 % stabilných odborných pracovníkov

s praxou nad 10 rokov (graf 16, 17).

pracovníkov (2007 – 20,58 %) a prax nad 20 rokov malo

41,2 % pracovníkov (2007 – 59,81 %). Celkovo malo prax

nad 10 rokov 63,5 % pracovníkov mestských knižníc

(graf 19).

2007 2014 330

0

50

100

150

200

250

300

350

do 1 1 – 3 10 – 203 – 10 nad 20

Graf 16 Odborní pracovníci regionálnych knižníc podľa dĺžky praxe v rokoch 2007 a 2014

18 17 17 2242

76

106

52

248

do 1 1 – 3 3 – 10 10 – 20 nad 20

52; 12,8 %

248; 59,8 %

22; 5,3 %

Graf 17 Rozdelenie odborných pracovníkov regionálnych knižníc podľa dĺžky praxe v roku 2014

76; 18,2 %

17; 4,1 %

Mestské knižnice

V mestských knižniciach sme vo veku do 30 rokov za-

znamenali 7,8 % odborných pracovníkov (2007 – 2,34

%), vo veku 31 – 40 rokov 14,7 % pracovníkov (16,82 %),

vo veku 41 – 50 rokov 23,9 % pracovníkov (2007 – 36,45

%), vo veku 51 – 60 rokov 45,4 % pracovníkov (2007 –

43,93 %) a vo veku nad 60 rokov 8,1 % pracovníkov (2007

– 0,47 %); (graf 18).

Prax do 1 roka malo 7,1 % pracovníkov mestských

knižníc (2007 – 0,48 %), prax od 1 do 3 rokov 12,2 %

pracovníkov (2007 – 5,74 %), od 3 do 10 rokov 17,2 %

pracovníkov (2007 – 13,4 %), od 10 do 20 rokov 22, 3 %

KVALIFIKAČNÁ A MZDOVÁ ŠTRUKTÚRA ODBORNÝCH PRACOVNÍKOV KNIŽNÍC SR

V kvalifi kačnej štruktúre pracovníkov knižníc sme zazna-

menali nárast podielu VŠ vzdelaných pracovníkov. Vo

vedeckých a v akademických knižniciach tvorili viac ako

polovicu všetkých odborných pracovníkov. SŠ knihov-

nícke vzdelanie mala vo vedeckých knižniciach osmina,

v akademických knižniciach štvrtina, v špeciálnych kniž-

niciach šestina a vo verejných knižniciach polovica pra-

covníkov (v rokoch 2007 – dve tretiny).

V knižniciach SR bol podiel pracovníkov s VŠ knihov-

níckym vzdelaním (od Bc. po PhD.) v roku 2014 vyšší ako

v roku 2007. Vo vedeckých knižniciach to bolo 25,1 %

(2007 – 15,6 %), v akademických knižniciach 21,1 %

(2007 – 14,3 % ), v špeciálnych knižniciach 7,9 %, v re-

do 30 31 – 40 41 – 50 51 – 60 61 – 65 nad 66

70; 23,9 %

133; 45,4 %

18; 6,1 % 6; 2 %23; 7,8 %

Graf 18 Rozdelenie odborných pracovníkov mestských knižníc podľa veku v roku 2014

43; 14,7 %

do 1 1 – 3 3 – 10 10 – 20 nad 20

66; 22,3 %

122; 41,2 %

36; 12,2 %

Graf 19 Rozdelenie odborných pracovníkov mestských knižníc podľa dĺžky praxe v roku 2014

51; 17,2 %

21; 7,1 %

KN

IŽN

IČN

Ý S

YS

TÉ

M

I V E T A K I L Á R O V Á / A N A L Ý Z A V E K O V E J , K V A L I F I K A Č N E J A M Z D O V E J Š T R U K T Ú R Y …

42 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

gionálnych knižniciach s krajskou pôsobnosťou 15,4 %

(2007 – 9,8 %), v regionálnych knižniciach 11 % (2007

– 8 %) a v mestských knižniciach 7 % pracovníkov (2007

– 5,6 %); pracovníci obecných profesionálnych knižníc

neuviedli vysokoškolské knihovnícke vzdelanie. Zároveň

však vo všetkých typoch knižníc vykonávalo odborné

knihovnícke činnosti viac pracovníkov s iným než kni-

hovníckym VŠ vzdelaním. Vo vedeckých knižniciach to

bolo 31 % pracovníkov (2007 – 27,6 %), v akademických

knižniciach 31,6 % pracovníkov (2007 – 19 %) a v regio-

nálnych knižniciach s krajskou pôsobnosťou 28,6 % pra-

covníkov (2007 – 11,5 %).

Celkovo môžeme konštatovať, že vysokoškolské vzde-

lanie malo vo vedeckých, v akademických a špeciálnych

knižniciach viac ako 50 % pracovníkov. Vo verejných

knižniciach mali viac než dve tretiny pracovníkov (2007

– tri štvrtiny) iba stredoškolské vzdelanie (graf 20, 21, 22,

23, 24, 25, 26).

154; 22,4 %

182; 26,5 %

13; 1,9 %

Graf 20 Kvalifi kačná štruktúra knihovníkov vedeckých knižníc v roku 2014

92; 13,4 %

6; 0,9 %14; 2,0 %

41; 6,0 %145; 21,1 %

25; 3,6 %14; 2,0 %

SŠ bez mat. ÚSO knih. ÚSO neknih. gymn. Bc. knih. Bc. neknih. VŠ 2. st. knih. VŠ 2. st. neknih.

PhD. knih. PhD. neknih.

60; 16,9 %

89; 25,1 %

1; 0,3 %

Graf 21 Kvalifi kačná štruktúra knihovníkov akademických knižníc v roku 2014

92; 25,9 %

6; 1,7 %

3; 0,8 %

12; 3,4 %

67; 18,9 %

17; 4,8 %5; 1,4 %

3; 0,8 %

ZŠ SŠ bez mat. ÚSO knih. ÚSO neknih. gymn. Bc. knih. Bc. neknih. VŠ 2. st. knih. VŠ 2. st. neknih.

PhD. knih. PhD. neknih.

95; 41,9 %

55; 24,2 %

5; 2,2 %

Graf 22 Kvalifi kačná štruktúra knihovníkov regionálnych knižnícs krajskou pôsobnosťou v roku 2014

2; 0,9 %2; 0,9 %

25; 11,0 %

32; 14,1 %

8; 3,5 %3; 1,3 %

SŠ bez mat. ÚSO knih. ÚSO neknih. gymn. Bc. knih. Bc. neknih. VŠ 2. st. knih.

VŠ 2. st. neknih. PhD. neknih.

21; 26,9 %

Graf 23 Kvalifi kačná štruktúra knihovníkov regionálnych knižnícv sídlach do 20 000 obyvateľov v roku 2014

26; 33,3 %

18; 23,1 %

3; 3,8 %

1; 1,3 %

ÚSO knih. ÚSO neknih. gymn. Bc. knih. Bc. neknih. VŠ 2. st. knih. VŠ 2. st. neknih.

4; 5,1 %

5; 6,4 %

120; 49,6 %

41; 16,9 %

5; 2,1 %

Graf 24 Kvalifi kačná štruktúra knihovníkov regionálnych knižníc v sídlach s počtom 20 000 – 40 000 obyvateľov v roku 2014

1; 0,4 %1; 0,4 %

15; 6,2 %

6; 2,5 %

17; 7,0 %

SŠ bez mat. ÚSO knih. ÚSO neknih. gymn. Bc. knih. Bc. neknih. VŠ 2. st. knih.

VŠ 2. st. neknih. PhD. neknih.

36; 14,9 %

KN

IŽN

IČN

Ý S

YS

TÉ

MI V E T A K I L Á R O V Á / A N A L Ý Z A V E K O V E J , K V A L I F I K A Č N E J A M Z D O V E J Š T R U K T Ú R Y …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Kvalifi kačnej štruktúre zodpovedalo aj zaradenie pra-

covníkov knižníc do platových tried. Prevládalo zarade-

nie do 8. platovej triedy. Musíme však povedať, že celko-

vo bolo platové ohodnotenie pracovníkov knižníc veľmi

nízke, a to nielen so zreteľom na ich vzdelanie, ale aj na

vysoký vekový priemer odborných pracovníkov.

Vo vedeckých knižniciach malo vysokoškolské vzdela-

nie 56 % odborných pracovníkov, ale až 48 % odborných

pracovníkov bolo zaradených len po 8. triedu. V aka-

demických knižniciach malo vysokoškolské vzdelanie

52,7 % odborných pracovníkov, ale zaradenie do 10. trie-

dy a vyššie mala len tretina pracovníkov. V regionálnych

knižniciach s krajskou pôsobnosťou bolo len 15 % pra-

covníkov zaradených do 10. triedy (niektorí aj do vyššej

triedy), do 9. triedy bolo zaradených 18 % pracovníkov

a ostatní boli v 8. platovej triede a nižšie, čo je pri cca

44 % pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním, ktorí

v nich pracujú, veľmi slabé ohodnotenie (graf 27, 28, 29,

30, 31, 32, 33).

10; 13,3 %

Graf 25 Kvalifi kačná štruktúra knihovníkov regionálnych knižníc v sídlach s počtom 40 000 – 60 000 obyvateľov v roku 2014

39; 52,0 %3; 4,0 %

12; 16,0 %

2; 2,7 %

7; 9,3 %

2; 2,7 %

ÚSO knih. ÚSO neknih. gymn. Bc. knih. Bc. neknih. VŠ 2. st. knih.

VŠ 2. st. neknih.

8; 13,1 %

Graf 26 Kvalifi kačná štruktúra knihovníkov regionálnych knižníc v sídlach s počtom obyvateľov nad 60 000 v roku 2014

27; 44,3 %

3; 4,9 %

13; 21,3 %

1; 1,6 %

2; 3,3 %4; 6,6 %

SŠ bez mat. ÚSO knih. ÚSO neknih. gymn. Bc. knih. VŠ 2. st. knih. VŠ 2. st. neknih.

PhD. neknih.

3; 4,9 %

44; 6 %

Graf 27 Zaradenie knihovníkov vedeckých knižníc do platových tried v roku 2014

39; 6 %

33; 5 %

7; 1 %

10; 2 %

4 5 6 7 8 9 10 11 12 13

15; 2 %

99; 14 %

254; 37 %

60; 9 %

119; 18 %

3; 1 %

Graf 28 Zaradenie knihovníkov akademických knižníc do platových tried v roku 2014

5; 2 %

37; 11 %

6; 2 %

1; 0 %

4 5 6 7 8 9 10 11 12 13

2; 1 %

73; 22 %

139; 42 %

36; 11 %

29; 9 %

5; 2 %

Graf 29 Zaradenie knihovníkov regionálnych knižníc s krajskou pôsobnosťou do platových tried v roku 2014

5; 2 %4; 2 %

1; 0 %

4 5 6 7 8 9 10 11 12

144; 64 %

2; 1 %2; 1 %

24; 10 %

42; 18 %

KN

IŽN

IČN

Ý S

YS

TÉ

M

I V E T A K I L Á R O V Á / A N A L Ý Z A V E K O V E J , K V A L I F I K A Č N E J A M Z D O V E J Š T R U K T Ú R Y …

44 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ZÁVER

So zreteľom na existujúcu vekovú, kvalifi kačnú a mzdo-

vú štruktúru odborných pracovníkov knižníc SR predkla-

dáme tieto návrhy na riešenie:

Získať pre výkon knihovníckej profesie aj mužov a mladých ľudí, zlepšiť informovanosť a propagovať

rôzne knihovnícke činnosti v médiách a v rámci infor-

mačnej výchovy na stredných a vysokých školách.

Iniciovať legislatívne opatrenia na zlepšenie fi nančnej motivácie všetkých pracovníkov knižníc vrátane vyš-

šieho nástupného platu pre absolventov vysokých

škôl, osobitne motivovať absolventov knihovníckeho

stredoškolského a vysokoškolského štúdia.

Motivovať študentov knihovníckeho štúdia pre prácu v knižnici zavedením povinnej praxe v knižniciach.

Dodržiavať zaradenie pracovníkov do platových tried v súlade s Katalógom pracovných činností a s dosiah-

nutým vzdelaním.

Zabezpečiť systematické ďalšie vzdelávanie pracovní- kov knižníc s následným zvýšením fi nančného ohod-

notenia.

Zabezpečiť špecializované inovačné kurzy pre pra- covníkov s praxou viac ako 10 rokov s možnosťou

profesijného rastu.

Vytvoriť podmienky na zvyšovanie jazykových kom- petencií a počítačových zručností.

Do knižničných aktivít a činností zapájať dobrovoľní- kov, predovšetkým z radov seniorov a nezamestna-

ných.

Zlepšovať spoločenský status a prestíž knihovníckej profesie.

5; 7 %

Graf 30 Zaradenie knihovníkov regionálnych knižníc do platových tried v sídlach do 20 000 obyvateľov v roku 2014

5; 7 % 1; 1 %

5 7 8 9 10 11

43; 56 %

8; 11 %

14; 18 %

22; 10 %

Graf 31 Zaradenie knihovníkov regionálnych knižníc do platových tried v sídlach 20 000 – 40 000 obyvateľov v roku 2014

11; 5 %1; 1 %

140; 63 %

2; 1 %

36; 16 %

4 6 7 8 9 10 11

10; 4 %

6; 8 %

Graf 32 Zaradenie knihovníkov regionálnych knižníc do platových tried v sídlach 40 000 – 60 000 obyvateľov v roku 2014

2; 3 %

1; 1 %

49; 67 %

13; 18 %

2; 3 %

7 8 9 10 11 12

2; 5 %

Graf 33 Zaradenie knihovníkov regionálnych knižníc do platových tried v sídlach nad 60 000 obyvateľov v roku 2014

1; 2 %

1; 2 %

22; 51 %

5; 12 %

1; 2 %

6 8 9 10 11 12 13

11; 26 %

KN

IŽN

IČN

Ý S

YS

TÉ

MI V E T A K I L Á R O V Á / A N A L Ý Z A V E K O V E J , K V A L I F I K A Č N E J A M Z D O V E J Š T R U K T Ú R Y …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

SLUŽBYSLUŽBY SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICE V KONTEXTE SLUŽIEB NÁRODNÝCH KNIŽNÍC

PhDr. Darina Janovsk á*

VÝCHODISKÁ

Na defi novanie národnej knižnice, jej funkcií a služieb

existuje v odbornej literatúre množstvo defi nícií deter-

minovaných skutočnosťou, že národné knižnice sa od-

lišujú svojím pôvodom, veľkosťou, funkciami vyplývajú-

cimi z potrieb príslušnej krajiny, ako aj statusom, ktorý

v nej majú z hľadiska vzťahu k ostatným knižniciam da-

nej krajiny. V každej krajine sa síce odlišujú od ostatných

knižníc, no zároveň sa i v jednotlivých krajinách vzájom-

ne odlišujú svojím poslaním, funkciami a službami. Pod-

ľa charakteru knižničných fondov ich možno rozdeliť do

dvoch skupín.

Patrimoniálny typ – ich fondy tvorí iba národná li-

terárna produkcia, t. j. prostredníctvom povinného

výtlačku alebo inými metódami budujú národný doku-

mentový fond na rôznych nosičoch, pričom uplatňujú

zásadu jeho úplnosti a časovej neohraničenosti získa-

vania, ochrany a uchovávania. Tomu sú prispôsobené

i služby verejnosti zamerané na poskytovanie dokumen-

tov, informácií a elektronických informačných zdrojov

(EIZ), viazaných na príslušnú krajinu. Typickým predsta-

viteľom takejto národnej knižnice je Švajčiarska národná

knižnica (Bibliothèque nationale suisse).

Encyklopedický typ – okrem národnej literárnej pro-

dukcie na rôznych nosičoch budujú aj rozsiahle fondy

zahraničnej literatúry bez väzby na príslušnú krajinu,

umožňujú prístup k EIZ z rôznych vedných oblastí a i.

Do tejto skupiny patria aj tri najväčšie národné knižnice

sveta – Kongresová knižnica (Library of Congress), Fran-

cúzska národná knižnica (Bibliothèque nationale de Fran-

ce) a Britská knižnica (British Library) vrátane Slovenskej

národnej knižnice (ďalej SNK).

Pri službách národných knižníc je dôležité defi novať:

otvorenosť knižnice verejnosti, podmienky vstupu verejnosti, služby verejnosti, služby za úhradu.

OTVORENOSŤ VEREJNOSTI

Veľké národné knižnice boli až donedávna považova-

né za knižnice „poslednej inštancie“ (dernier ressort), t. j.

ich služby mohli využiť najmä používatelia, ktorí hľadali

presné a špeciálne informácie, nenájditeľné inde, hlavne

Slovenská národná knižnica – odbor Služby, Martin *e-mail: darina.janovska@snk.sk

vedci, vysokoškolskí pedagógovia a pod. Pod vplyvom

kritiky verejnosti, najmä študentov, sa národné knižni-

ce v poslednom čase otvorili aj pre širšiu verejnosť. Táto

skutočnosť je markantná napríklad v Britskej knižnici

(otvorenej verejnosti v roku 1997), ktorá ponúka svojim

používateľom v študovniach 1 200 miest na sedenie.

Navyše tu bolo zriadené Centrum priemyselných infor-

mácií a intelektuálneho vlastníctva (2006), ktoré venuje

osobitnú pozornosť riaditeľom podnikov a manažérom

poskytovaním informácií na rôznych nosičoch s cieľom

umožniť rozvoj ich aktivít. Táto služba by mohla byť po-

rovnateľná so službami SNK, ktoré realizovala v rámci

projektu Informácie a inovácie prostredníctvom KIS NA-

VIGA. Žiaľ, po skončení projektu v roku 2013 sa v nákupe

nových EIZ nepokračovalo.

Francúzska národná knižnica vyriešila tento problém

tým, že sa rozdelila na vedeckú knižnicu, prístupnú iba

akreditovaným používateľom hľadajúcim informácie,

ktoré nemôže poskytnúť žiadna iná knižnica, a na kniž-

nicu prístupnú pre širokú verejnosť.

SNK pôsobila od začiatku ako knižnica otvorená pre

všetkých občanov SR, zahraničných štátnych príslušní-

kov, knižnice SR a zahraničné knižnice, ak spĺňali pod-

mienky uvedené v knižničnom a výpožičnom poriadku

SNK. V tomto trende bude pokračovať. Všetkým regis-

trovaným používateľom sa poskytujú rovnaké služby,

t. j. na rozdiel od veľkých národných knižníc SNK nemá

diferencované priestory a služby napríklad pre vedec-

kých pracovníkov a bežných používateľov.

OTVÁRACIE HODINY

Otváracie hodiny ovplyvňujú návštevnosť knižnice, pre-

to musia zodpovedať požiadavkám používateľov. Veľké

národné knižnice, ktoré pôsobia v hlavných mestách

s veľkým počtom obyvateľov, majú pri rešpektovaní

tejto požiadavky ťažisko otváracích hodín v čase, keď

sú ľudia doma z práce a zo školy, t. j. sú otvorené najmä

po obede, do večerných hodín, cez víkend a často i v ne-

deľu. Menšie knižnice (napr. Belgická národná knižnica)

majú pre jednotlivé študovne a služby rôzne otváracie

hodiny, najviac však do 19. h a v sobotu do 17. h.

Súčasné otváracie hodiny SNK pokladáme za vyho-

vujúce, pretože umožňujú používateľom navštíviť SNK

i v popoludňajších hodinách, po skončení práce alebo

školy a takisto v sobotu. Problémom je pondelok, keď

sú otváracie hodiny totožné so sobotou. Vzhľadom na to,

že zamestnanci pracujúci v sobotu musia mať pondelok

voľný, iné riešenie momentálne nie je možné.

46 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

PODMIENKY VSTUPU

Národné knižnice poskytujú služby registrovaným čita-

teľom od 16 rokov, niektoré od 18 rokov (napr. Národná

knižnica ČR v Prahe). V mnohých je registrácia za čitateľa

bezplatná (Švajčiarsko, Belgicko, Luxembursko).

SNK poskytuje svoje služby občanom SR od 16 rokov,

ktorí sú držiteľmi platného občianskeho preukazu, zahra-

ničným štátnym príslušníkom, knižniciam SR i zahranič-

ným knižniciam. Všetkým registrovaným používateľom

sa vydáva čitateľský preukaz SNK, pričom používatelia

môžu požiadať o registráciu aj formou predregistrácie,

ktorú umožňuje online katalóg CHAMO.

Národné knižnice vydávajú čitateľské preukazy s foto-

grafi ou čitateľa (v tom prípade sa používa príslušné tech-

nické vybavenie). SNK vydáva čitateľské preukazy s fo-

tografi ou knižnice a identifi kačným kódom používateľa

(čiarovým kódom), ktorých výrobu zabezpečuje externá

fi rma, ručne sa dopisuje meno.

SLUŽBY

SNK poskytuje verejnosti všetky knižnično-informač-

né služby (KIS), ktoré určuje zákon o knižniciach. Tieto

služby sú porovnateľné so službami národných knižníc.

Rozdiel je v skutočnosti, že pracoviská služieb nemajú

k dispozícii nástroje nevyhnutné pre bezproblémové

poskytovanie služieb (súborný katalóg knižníc SR, mo-

derné technické vybavenie).

CHARAKTERISTIKA SLUŽIEB SNK

Knižnično-informačné služby sú v súčasnosti v SNK kon-

centrované do jedného organizačného útvaru – odboru

Služby s troma oddeleniami (Oddelenie analógových

služieb, Oddelenie digitálnych služieb, Oddelenie štu-

dovní), čím sa odstránila ich dezintegrácia do viacerých

organizačných útvarov. Výpožičný pult, študovne a ďal-

šie pracoviská služieb sa nachádzajú v jednom spoloč-

nom priestore na prvom poschodí, čo je pre používate-

ľov výhodné najmä z hľadiska nadväznosti jednotlivých

služieb: dokumenty uvedené v rešerši získanej na rešer-

šnom pracovisku si idú požičať na pracovisko výpožič-

ných služieb, medziknižničnej výpožičnej služby alebo

do študovne; k dispozícii majú aj kopírovacie pracovisko

a pod., t. j. všetky pracoviská majú pohromade.

Chýba pracovisko (miesto) prvého kontaktu s po-

užívateľom, bežné vo všetkých národných knižniciach.

Podmienky prvého kontaktu sú determinované konfi -

guráciou miest a architektonickým riešením. Pracovisko

prvého kontaktu sa v knižniciach nachádza hneď pri

vstupe používateľa do knižnice a je spojené so zápisom

používateľa za čitateľa knižnice, s poskytnutím poraden-

ských služieb o fungovaní knižnice a v niektorých knižni-

ciach i s vracaním výpožičiek za podmienky, že čitateľ už

nemá záujem o ďalšie služby. Súčasné architektonické

riešenie vestibulu SNK však vytvorenie miesta prvého

kontaktu neumožňuje (naše pokusy v tomto smere sa

ukázali ako neadekvátne).

Pracovisko služieb má z hľadiska ľudských zdrojov

dostatočný počet zamestnancov. Všetci pracujú v dvoj-

zmennej prevádzke a podľa harmonogramu i v sobotu.

SNK poskytuje služby:

vyžadujúce registráciu za používateľa SNK (výpožič- né služby, medziknižničné výpožičné služby a me-

dzinárodné medziknižničné výpožičné služby, služby

študovní, služby Digitálnej knižnice SNK),

nevyžadujúce registráciu za používateľa SNK (konzul- tačné a poradenské služby, rešeršné služby, referenč-

né služby, služby zamerané na prístup do EIZ, kopíro-

vacie a skenovacie služby, lektorské služby).

VÝPOŽIČNÉ SLUŽBY

Výpožičné služby sa poskytujú na rôznych pracovis-

kách:

v požičovni – výpožičné služby printových dokumen- tov z depozitu SNK pre individuálnych používateľov

(absenčné i prezenčné), medziknižničné výpožičné

služby, medzinárodné medziknižničné výpožičné

služby a pre potreby ďalších služieb, najmä kopírova-

cích, skenovacích, ale i rešeršných a reprografi ckých),

v univerzálnej študovni – prezenčné výpožičky kníh a periodík z fondu študovne,

v multimediálnej študovni – výpožičky CD na pre- zenčné štúdium, výpožičky elektronických čítacích

zariadení (čítačiek) s digitálnymi dokumentmi, ktoré

sú z hľadiska autorského práva voľné,

v študovni mikrofi lmov – prezenčné výpožičky mik- rofi lmov.

Žiadny dostupný dokument nezakazuje národným kniž-

niciam poskytovať absenčné výpožičné služby. Niekto-

ré národné knižnice (Francúzska) ich neposkytujú, iné

(Britská, Švajčiarska, Belgická, ČR a ďalšie) za určitých

podmienok áno; napr. Švajčiarska národná knižnica ab-

senčne požičiava dokumenty vydané za posledných 50

rokov, Národná knižnica ČR pre absenčné výpožičky ku-

puje ďalší výtlačok atď. Vo všeobecnosti platí, že ak má

národná knižnica viac povinných výtlačkov, jeden poži-

čiava absenčne.

Keďže SNK má dva povinné výtlačky a veľká časť slo-

vacikálnych dokumentov bola zdigitalizovaná v rámci

projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA), pri-

čom v rámci udržateľnosti projektu sa v digitalizácii bude

pokračovať s cieľom zdigitalizovať celý slovacikálny fond

SNK, za optimálne riešenie považujeme druhý povinný

výtlačok (signatúra D1) umiestniť do univerzálnej štu-

dovne. Ak sa pri budovaní fondu univerzálnej študov-

ne bude striktne dodržiavať zásada, že by tam mali byť

Pondelok 8,00 – 14,45 h

Utorok – piatok 9,00 – 19,30 h

Sobota 8,00 – 14,45 h

Otváracie hodiny v SNKS

LUŽ

BY

D A R I N A J A N O V S K Á / S L U Ž B Y S L O V E N S K E J N Á R O D N E J K N I Ž N I C E V K O N T E X T E …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

len najnovšie dokumenty, nie staršie ako 20 rokov, resp.

dokumenty najviac žiadané čitateľmi, bude tam možné

umiestniť celú súčasnú vydavateľskú produkciu odbor-

nej a vedeckej literatúry pri uplatnení zásady pre dopl-

ňovanie fondu študovní – nový výtlačok dať výmenou za

iný. Výsledkom bude postupné znižovanie počtu (a po-

treby) absenčných výpožičiek printových dokumentov.

MEDZIKNIŽNIČNÉ VÝPOŽIČNÉ SLUŽBY

Medziknižničné výpožičné služby (MVS) sa riešia v ná-

rodných knižniciach rôzne. Ak knižnica neposkytuje svo-

jim čitateľom absenčné výpožičky, neposkytuje ich ani

v rámci MVS, ale v oblasti MVS pôsobí ako koordinátor

alebo sprostredkovateľ služby (žiadanku MVS posiela do

inej zistenej knižnice v rámci krajiny), prípadne oznámi

žiadajúcej knižnici lokáciu dokumentu. Všade sa však

uplatňuje zásada, že národná knižnica by mala byť po-

žiadaná o výpožičku MVS ako posledná, pretože online

katalógy umožňujú zistiť lokáciu požadovaného doku-

mentu v iných knižniciach. V SNK to tak nie je – SNK býva

zvyčajne požiadaná o výpožičku MVS ako prvá knižnica,

čo má niekoľko dôvodov:

mnoho knižníc neposkytuje MVS zo svojich fondov, nie je k dispozícii súborný katalóg krajiny s údajmi o lokácii dokumentov v knižniciach,

SNK vybavuje požiadavky na výpožičku MVS okam- žite.

SNK vystupuje v MVS najmä ako požiadaná knižnica

(poskytuje výpožičky a v súlade so zákonom o ochrane

autorských práv i kópie dokumentov alebo ich častí)

a v menšej miere ako žiadajúca knižnica (pre svojich po-

užívateľov žiada z fondov iných knižníc SR dokumenty,

ktoré sa vo fonde SNK nenachádzajú, t. j. zväčša doku-

menty zahraničnej proveniencie).

Problémom MVS na Slovensku je absencia súborného

katalógu, ktorý by umožňoval zistenie lokácie požado-

vaných dokumentov v slovenských knižniciach a pod-

mienky jeho poskytovania. Túto funkciu zatiaľ plní len

portál Slovenská knižnica s knižnicami používajúcimi

KIS VIRTUA. Pozitívne možno hodnotiť súborný katalóg

periodík, bolo by však potrebné, aby doň prispievali

všetky knižnice budujúce fondy periodík a aby knižni-

ce oznamovali aj vyradenie periodík zo svojich fondov.

Spôsoby sprístupňovania digitálneho obsahu vytvore-

ného v rámci projektu DIKDA však v blízkej budúcnos-

ti MVS podstatne ovplyvní a zmení. SNK ako národné

centrum pre MVS na Slovensku teda čaká dôležitá úloha

– príprava metodického pokynu na poskytovanie MVS

v digitálnom veku.

MEDZINÁRODNÉ MEDZIKNIŽNIČNÉ

VÝPOŽIČNÉ SLUŽBY

Poskytovanie alebo sprostredkovanie medzinárodných

medziknižničných výpožičných služieb (MMVS) patrí

medzi základné úlohy každej národnej knižnice, ktoré

zároveň plnia funkciu národného centra pre MMVS (na

Slovensku plní túto funkciu Univerzitná knižnica v Bra-

tislave).

V oblasti MMVS nie sú v SNK oproti iným národným

knižniciam žiadne rozdiely, okrem skutočnosti, že v naj-

väčších národných knižniciach sa zväčša na účely MMVS

používa osobitný fond budovaný z multiplikátov.

Absenčné výpožičky dokumentov vlastným čitateľom

knižnice a výpožičky MVS sa pokladajú za rovnocenné

služby. Ak knižnica absenčné výpožičky neposkytuje,

tak v oblasti MMVS funguje ako sprostredkovateľ alebo

má zriadené osobitné pracovisko pre MMVS. Typickým

príkladom je Francúzska národná knižnica, ktorá po-

skytuje tieto služby prostredníctvom Národného centra

výpožičiek (Centre national de prêt), ktoré vytvára fond

multiplikátov francúzskej literárnej produkcie; od roku

1998 je začlenené do národnej knižnice ako jedno z pra-

covísk poskytujúcich services à distance (služby na diaľ-

ku). Dokumenty sú začlenené do súborného katalógu

prístupného online, ktorý je východiskom pre poskyto-

vanie MVS a MMVS v krajine.

SNK realizuje MMVS zo zahraničných knižníc nielen

pre vlastných čitateľov, ale aj pre iné slovenské knižni-

ce (podľa zásad MMVS – SNK pre knižnice stredného

a východného Slovenska, Univerzitná knižnica v Brati-

slave pre knižnice západného Slovenska a Bratislavy).

Partnermi SNK v MMVS sú väčšinou národné knižnice,

ale súčasný trend po decentralizácii MMVS umožňuje

poslať žiadanku MMVS aj do inej veľkej knižnice krajiny.

Národná knižnica často pôsobí ako sprostredkovateľ,

t. j. žiadanka MMVS je síce odoslaná do národnej kniž-

nice, výpožička však príde z úplne inej knižnice (v škan-

dinávskych krajinách dokonca aj z knižnice iného škan-

dinávskeho štátu). Vymenovanie činností v MMVS, kde

SNK vystupuje voči zahraničnej knižnici ako žiadajúca

knižnica, je preto veľmi všeobecné; niektoré knižnice

totiž pred výpožičkou často vyžadujú najskôr vyplnenie

a odoslanie formulára s akceptovaním výšky poplatku,

prípadne formulár IFLA vrátia s inštrukciami, ako ďalej

postupovať a pod.

V MMVS sa neposkytujú len výpožičky, ale aj kópie

článkov. I pri požiadavkách na kópie článkov SNK vyba-

vuje požiadavky nielen vlastných používateľov, ale aj po-

užívateľov slovenských knižníc. Trendom sú požiadavky

na kópie, preto sa táto služba často nazýva služba typu

delivery.

KOPÍROVACIE SLUŽBY

Kým v národných knižniciach je pracovisko kopírova-

cích služieb zväčša samostatným pracoviskom v rámci

organizačných útvarov knižnice, v SNK je začlenené do

odboru Služby, kde sa kopírovacie služby (zhotovovanie

papierových kópií) poskytujú na dvoch pracoviskách:

na pracovisku kopírovacích služieb, ktoré je v súčas- nosti organizačne začlenené do Oddelenia digitál-

nych služieb,

v študovniach (v univerzálnej študovni – z dokumen- tov nachádzajúcich sa v študovni, maximálne 10 strán,

v študovni mikrofi lmov – z vystavených mikrofi lmov).

SLU

ŽB

Y

D A R I N A J A N O V S K Á / S L U Ž B Y S L O V E N S K E J N Á R O D N E J K N I Ž N I C E V K O N T E X T E …

48 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Na kopírovacom pracovisku pôsobiacom v Oddelení

digitálnych služieb sa kópie zhotovujú pre individuál-

nych používateľov SNK, ktorí si daný dokument vypoži-

čajú na pracovisku výpožičných služieb, odnesú ho na

kopírovanie a prídu uhradiť poplatok, pre návštevníkov

študovní z dokumentov vo fonde univerzálnej študov-

ne presahujúcich 10 strán, používateľov SNK na základe

printovej a elektronickej objednávky (web formulára),

ktoré sa tlačia, vybavujú, fakturujú a expedujú v Odde-

lení analógových služieb, zamestnancov SNK na pracov-

né účely a pre potreby MVS. Pri kopírovacích službách

sa rešpektuje zákon o ochrane autorských práv a kópie

sa zhotovujú za úhradu (okrem kópií pre zamestnancov

SNK na pracovné účely). V súlade so sprístupňovaním

digitálneho obsahu sa zmení aj charakter kopírovacích

služieb SNK.

SKENOVACIE SLUŽBY

Skenovacie služby sa takisto poskytujú na viacerých

pracoviskách: na pracovisku organizačne začlenenom

do Oddelenia digitálnych služieb, kde sa digitálne kó-

pie zhotovujú z dokumentov, ktoré ešte neprešli pro-

cesom digitalizácie v rámci projektu DIKDA, a to pre

rovnakých používateľov ako v prípade kopírovacích

služieb; na pracovisku MVS (zhotovovanie digitálnych

kópií menšieho rozsahu) na základe požiadaviek kniž-

níc; v študovni mikrofi lmov (zhotovovanie digitálnych

kópií z mikrofi lmov).

Služby skenovacieho pracoviska sa poskytujú za úhra-

du v závislosti od počtu strán a rozsahu DPI a taktiež sa

pri nich rešpektuje zákon o ochrane autorských práv. Po

sprístupnení dokumentov Digitálnej knižnice SNK sa

skenovacie služby budú poskytovať iba z dokumentov,

ktoré na digitalizácii ešte len čakajú, a zo zahraničných

dokumentov vo fondoch SNK.

REŠERŠNÉ SLUŽBY

Rešeršné služby rôzneho rozsahu a zamerania poskytujú

národné knižnice buď v rámci referenčných služieb, ale-

bo pri dohodnutej návšteve žiadateľa v knižnici. V takom

prípade sa rešerš zhotovuje v prítomnosti zamestnanca

knižnice.

V odbore Služby sú rešeršné služby vyčlenené ako

samostatná služba. Poskytujú sa v Oddelení digitálnych

služieb na základe ústnych, telefonických, printových

a elektronických požiadaviek (web formulára) používa-

teľov buď v prítomnosti žiadateľa (rešerše na počkanie),

alebo na základe objednávok bez prítomnosti používa-

teľa (čakacia doba je 4 – 8 týždňov). Rešerše sa odosie-

lajú e-mailom, málokedy bežnou poštou, zhotovujú sa

z EIZ (online katalógov, licencovaných i voľne dostup-

ných databáz), zriedkavo z printových dokumentov (iba

pri kombinovaných rešeršiach).

Pri zhotovovaní rešerší sa z hľadiska zamestnancov

uplatňuje snaha o špecializáciu. Je tu viditeľné i satu-

rovanie služieb akademických knižníc, ktoré rešerše na

základe objednávky svojim používateľom zväčša nepo-

skytujú a vyžadujú od nich, aby sa obrátili na SNK. Re-

šeršné služby zamerané na zhotovovanie jednorazových

rešerší možno rozšíriť o opakované rešerše (služba SDI)

na základe zmluvy so žiadateľom (jednotlivcom alebo

organizáciou).

Súčasťou pracoviska sú úkony súvisiace s národnou

licenciou na prístup k EIZ pre slovenské knižnice (v sú-

časnosti databázy EBSCO) a poskytovanie vzdialeného

prístupu k licencovaným EIZ.

REFERENČNÉ SLUŽBY

Referenčné služby, pôvodne nazývané bibliografi cko-

informačné služby (BIS), sú zamerané na poskytovanie

bibliografi ckých, faktografi ckých a ďalších druhov infor-

mácií, na konzultácie pri výbere literatúry a pod. Názov

referenčné služby sa používa od 90. rokov 20. storočia

v súlade s pomenovaním týchto služieb v iných krajinách.

V národných knižniciach sú veľmi frekventované, často

sú diferencované podľa tematického zamerania fondov

a ich poskytovanie sa koncentruje hlavne v študovniach

zameraných na príslušný typ alebo odbor literatúry.

Referenčné služby SNK predstavujú široké spektrum

služieb poskytovaných na rôznych pracoviskách odboru.

Ide o služby:

poskytované na základe písomných požiadaviek po- užívateľov dochádzajúcich bežnou poštou,

poskytované elektronicky na základe otázok alebo požiadaviek používateľov, ktoré prichádzajú na ad-

resy:

– okis@snk.sk (táto adresa je na čitateľskom preuka-

ze) – otázky tematicky súvisia výpožičným proce-

som, najmä s požiadavkami na predĺženie výpožič-

nej lehoty, s otváracími hodinami SNK a predajom

kníh vydaných v SNK,

– spytajtesakniznice@snk.sk (adresa je na hlavnej

webovej stránke SNK, v kontaktoch) – otázky sú

zamerané na fondy a služby SNK, ale aj na konkrét-

ne témy; služba je veľmi frekventovaná (každý deň

príde najmenej päť otázok).

SLUŽBY PORTÁLU SPÝTAJTE SA KNIŽNICE

Celonárodný portál Spýtajte sa knižnice slúži na koope-

ratívne poskytovanie referenčných služieb slovenskými

knižnicami, t. j. používateľ si môže vybrať podľa mesta

(sídla) alebo tematiky knižnicu, ktorej položí otázku na

webovom formulári a dostane odpoveď do vopred ur-

čeného časového limitu. Používateľ môže otázku položiť

elektronicky (e-mailom), prostredníctvom VOIP alebo

online chat. Z otázok a odpovedí sa buduje archív prí-

stupný pre verejnosť. Služba sa poskytuje aj v anglickom

jazyku, po kliknutí na Ask a library, kde je taktiež pomer-

ne frekventovaná; otázky prichádzajú zo všetkých konti-

nentov. Podobnú službu poskytuje v súčasnosti väčšina

národných knižníc (Ask a your library alebo Ask a your

librarian).

SLU

ŽB

YD A R I N A J A N O V S K Á / S L U Ž B Y S L O V E N S K E J N Á R O D N E J K N I Ž N I C E V K O N T E X T E …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

SLUŽBY ŠTUDOVNÍ

V národných knižniciach sa nachádzajú rôzne typy štu-

dovní v závislosti od veľkosti knižnice, počtu používate-

ľov a pod.

V SNK pôsobia tri študovne v odbore Služby (univer-

zálna študovňa, multimediálna študovňa a študovňa

mikrofi lmov), ďalšie dve študovne (študovňu Literárne-

ho archívu SNK a študovňu Národného biografi ckého

ústavu SNK) spravujú iné odbory národnej knižnice.

Študovne odboru Služby poskytujú služby porovna-

teľné so službami študovní iných národných knižníc.

(Činnosť a služby týchto študovní budú súčasťou iného

príspevku.)

SLU

ŽB

Y

LEKTORSKÉ SLUŽBY

Tieto služby poskytuje každá národná knižnica pod rôz-

nymi názvami, väčšinou vo vyhradených dňoch a hodi-

nách.

V SNK sú lektorské služby zamerané na poskytovanie

výkladov o poslaní a službách SNK kolektívnym návštev-

níkom SNK, najmä školským exkurziám. Často sú spoje-

né s informačnou výchovou.

SLUŽBY PRE ZDRAVOTNE ZNEVÝHODNENÝCH

OBČANOV

Ide o jednu zo základných funkcií národných knižníc.

Na Slovensku však služby poskytované nevidiacim

a slabozrakým občanom plne saturuje Slovenská kniž-

nica pre nevidiacich M. Hrebendu v Levoči, preto sú

v SNK požiadavky na knihy v Braillovom písme zried-

kavé a návštevy nevidiacich používateľov len ojedine-

lé. Služby pre používateľov s iným druhom postihnutia

(hluchonemým, vozičkárom) sa poskytujú štandard-

ným spôsobom ako ostatným používateľom, pričom sa

samozrejme berie do úvahy charakter postihnutia.

DIGITALIZÁCIA

Národné knižnice sa digitalizácii a online sprístupne-

niu kultúrneho dedičstva venujú od druhej polovice 90.

rokov 20. storočia. Súčasťou kultúrneho a vedeckého

dedičstva sa tak stávajú aj digitálne dokumenty, a to

digitalizované (pôvodne analógové, textové, obrazové,

zvukové a audiovizuálne dokumenty), rovnako ako do-

kumenty publikované iba v digitálnej podobe (e-born

digital). Na ich uchovávanie a sprístupňovanie sa v ná-

rodných knižniciach vytvárajú osobitné legislatívne, or-

ganizačné, technické a ďalšie predpoklady. Digitalizácia

a sprístupnenie digitálnych dokumentov na webe sa

prejavili znížením požiadaviek na tradičné knižničné

služby a zmenami v organizačnej štruktúre národných

knižníc. Digitalizácia teda zasiahla všetky činnosti národ-

ných knižníc, počnúc akvizíciou až po sprístupňovanie.

Aktivity súvisiace s digitalizáciou sú tak rozdelené medzi

rôzne služby (vrátane služieb súvisiacich s doplňovaním

fondov, budovaním zbierok a prípravou zamestnancov),

pričom tento vývoj sa považuje za nevyhnutný.

S vplyvom digitalizácie na charakter služieb sa musí

vyrovnať aj SNK. Používatelia budú môcť v priestoroch

SNK pristupovať k plným textom všetkých typov doku-

mentov, ktoré si budú môcť v súlade s autorským záko-

nom v priestoroch SNK aj vytlačiť. Prevratný spôsob sprí-

stupnenia digitalizovaných dokumentov predstavuje

prístup prostredníctvom portálu Slovakiana, vyvinuté-

ho v rámci národného projektu Národného osvetového

centra CAIR (Centrálna aplikačná infraštruktúra a regis-

tratúra). Sprístupňovanie digitálneho obsahu bude zna-

menať zmenu v podstate všetkých služieb SNK.

Multimediálna študovňa SNK(foto Dana Vojtková)

Univerzálna študovňa SNK(foto Dana Vojtková)

D A R I N A J A N O V S K Á / S L U Ž B Y S L O V E N S K E J N Á R O D N E J K N I Ž N I C E V K O N T E X T E …

50 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Národná komisia pre služby vznikla 30. novembra 2000,

krátko po defi novaní Slovenskej národnej knižnice (ďa-

lej SNK) zákonom č. 183/2000 o knižniciach, ako poradný

orgán riaditeľa SNK pre všetky otázky súvisiace s organi-

záciou, metodikou a rozvojom knižnično-informačných

služieb. Cieľ, zameranie a členstvo sú vyjadrené v štatúte

komisie, podľa ktorého sú jej členmi vedúci útvarov slu-

žieb vedeckých a verejných knižníc s krajskou pôsobnos-

ťou menovaných riaditeľom príslušnej knižnice; časom

sa počet jej členov rozšíril aj o zástupcov akademických

knižníc. Členovia komisie sa každý rok stretávajú v inej

knižnici s cieľom oboznámiť sa s jej službami a navzájom

sa inšpirovať.

Tohtoročné 17. zasadnutie komisie sa konalo 3. – 4. júna

2015 v Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave, kde

ho organizačne pripravila Mgr. Janette Gulčíková. No-

vými členkami komisie sa stali Mgr. Katarína Matúško-

vá, riaditeľka Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity

v Ružomberku, a Bc. Andrea Kráľovičová, vedúca oddele-

nia knižnično-informačných služieb Knižnice P. O. Hviez-

doslava v Prešove (nahradila Mgr. Andreu Dohovičovú,

ktorá ukončila pracovný pomer v uvedenej knižnici).

Ako každý rok i tentoraz bol úvodný blok venovaný hos-

titeľskej knižnici, ktorú predstavil jej riaditeľ PhDr. Vla-

dimír Grigar. Po jeho vystúpení mali členovia komisie

možnosť oboznámiť sa s priestormi Slovenskej peda-

gogickej knižnice a s jej službami, historickými fondmi

i s výsledkami ich digitalizácie.

Za Slovenskú pedagogickú knižnicu vystúpila aj

Mgr. Rozália Cenigová, ústredná metodička pre školské

knižnice, s príspevkom Integrácia školských a verejných

knižníc na Slovensku, v ktorom zhrnula prvé poznatky

a skúsenosti s integráciou v tejto oblasti, získané na zá-

klade dotazníkového prieskumu zameraného na výho-

dy a nevýhody integrácie.

Program prvého dňa zasadnutia komisie bol tematic-

ky zameraný na problematiku digitálnych služieb, elek-

tronických služieb a vzdelávania.

Blok digitalizácie bol uvedený príspevkom Digitalizácia

v SNK a sprístupňovanie digitálnych dokumentov, v kto-

rom PhDr. Darina Janovská, riaditeľka odboru Služby

SNK, predstavila národný projekt Digitálna knižnica

a digitálny archív (DIKDA), jeho tri hlavné a dve pod-

porné zložky a informovala o spôsobe sprístupňovania

digitálnych dokumentov po ukončení projektu 30. sep-

tembra 2015. Cieľom projektu bola masová digitalizá-

cia knižničných a archívnych fondov a fyzická ochrana

písomného kultúrneho dedičstva pred degradáciou,

vytvorenie platformy pre modernú a efektívnu prácu

s digitálnymi a konzervačnými technológiami a online

sprístupnenie digitálnych dokumentov širokej verej-

nosti. Všetky výsledky masovej digitalizácie, t. j. viac než

sto tisíc monografi í, 350 000 čísel periodík, 10 000 špe-

ciálnych dokumentov a 800 000 článkov zo zborníkov

a odborných periodík budú plne k dispozícii používate-

ľom v priestoroch SNK, čo významným spôsobom zme-

ní charakter knižnično-informačných služieb národnej

knižnice. Zároveň však bude väčšina z nich dostupná

verejnosti aj online prostredníctvom portálu Slovakiana,

budovanom v Národnom osvetovom centre ako výsle-

dok národného projektu CAIR (Centrálna aplikačná in-

fraštruktúra a registratúra), a to na základe hromadnej

licenčnej zmluvy s autorskou spoločnosťou LITA pre ob-

lasť tzv. obchodne nedostupných diel. Na základe tejto

licenčnej zmluvy tak budú môcť byť online sprístupne-

né aj autorsky chránené diela, ktoré už nie sú dostup-

né v primárnych distribučných kanáloch. Túto proble-

matiku podrobne objasnil v príspevku Sprístupňovanie

osirelých a obchodne nedostupných diel Mgr. Juraj Valko,

pracovník odboru Národná bibliografi a SNK. PhDr. Šte-

fánia Petercová v príspevku Digitalizácia v ŠVK Košice

a jej prínos pre knižničné služby predstavila zameranie

digitalizácie v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach (na

obálky a obsahy kníh v online katalógu knižnice, histo-

rické fondy, periodiká 19. a prvej polovice 20. storočia,

gramoplatne, staré tlače a náhrady dokumentov), uká-

zala realizáciu prístupu k zdigitalizovaným dokumen-

tom, poukázala na problémy (autorský zákon, nedosta-

tok personálu a vhodnej techniky) a nakoniec zhrnula

výhody digitalizácie pre knižničné služby. Mgr. Peter

Jahnátek z odboru Služby SNK v príspevku Prehľad di-

gitálnych služieb slovenských vedeckých a akademických

knižníc a prehľad poplatkov za digitálne služby zhrnul

informácie uvedené na portáli InfoLib. Prítomní konšta-

tovali, že tieto informácie nie sú dostatočné, keďže sa

pravidelne neaktualizujú.

Blok venovaný elektronickým informačným zdrojom

uviedla Mgr. Zuzana Prachárová, vedúca oddelenia di-

gitálnych služieb odboru Služby SNK príspevkom Výsled-

ky využívania databáz EBSCO vo vedeckých, akademic-

kých a verejných knižniciach. Na základe štatistiky, ktorú

mesačne poskytuje spoločnosť EBSCO Publishing, po-

SLU

ŽB

Y 17. ZASADNUTIE NÁRODNEJ KOMISIE PRE SLUŽBY V SLOVENSKEJ PEDAGOGICKEJ KNIŽNICI

PhDr. Darina Janovsk á

Slovenská národná knižnica – odbor Služby, Martin *e-mail: darina.janovska@snk.sk

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

ukázala na nedostatočné využívanie databáz EBSCO vo

verejných knižniciach. Poukázala tiež na absenciu infor-

mácií o tejto službe na webových stránkach niektorých

knižníc. V ďalšom príspevku Využitie QR kódu v knižni-

ciach informovala o význame QR kódu, o jeho uplatnení

v rôznych oblastiach a o jeho uplatnení v knižniciach.

V bloku venovanom vzdelávaniu vystúpila Mgr. Eva Hol-

lá, metodička pre vzdelávacie služby odboru Služby SNK

s príspevkom Vzdelávacia aktivita SNK. Knihovnícke zá-

klady pre znalostnú spoločnosť. Predstavila v ňom vzdelá-

vací program SNK akreditovaný Ministerstvom školstva,

vedy, výskumu a športu SR na roky 2015 – 2020 a jeho

dve formy – prezenčnú a dištančnú, realizovanú online

s e-learningovou podporou v troch moduloch: Úvod do

všeobecného knihovníctva, Knihovník verejnej knižnice

a Knihovník akademickej knižnice. Program je určený pre

zamestnancov všetkých typov knižníc s neknihovníc-

kym stredoškolským vzdelaním s maturitou alebo s vy-

sokoškolským vzdelaním neknihovníckeho typu a pre

osoby, resp. nezamestnaných občanov so záujmom

o prácu v knižnici.

Druhý deň zasadnutia komisie sa začal príspevkom No-

vinky a problémy z pohľadu SNK. Dr. Janovská v ňom in-

formovala o najdôležitejších úlohách z Plánu hlavných

úloh SNK na rok 2015 súvisiacich s knižnično-informač-

nými službami, o príprave zavedenia medzinárodného

štandardného identifi kátora pre knižnice ISIL v knižnič-

nom systéme SR, o znovuotvorení výpožičných služieb

SNK od 1. septembra 2015 a o pripravovanej revízii kniž-

ničných fondov SNK.

Ing. Alžbeta Martinická, vedúca Oddelenia analógo-

vých služieb odboru Služby SNK, v príspevku Aktualizá-

cia zásad MVS predstavila návrhy na aktualizáciu týchto

zásad v zmysle požiadaviek, ktoré vyplynuli z výsledkov

prieskumu organizovaného SNK v roku 2014.

Predsedníčka Spolku slovenských knihovníkov a kniž-

níc Ing. Silvia Stasselová v príspevkoch Význam medzi-

národnej spolupráce knihovníckych združení na pôde IFLA

a v krajinách V4+ a Úspešné príklady z histórie a súčasnosti

Spolku slovenských knihovníkov a knižníc dokumentova-

la priamy vplyv československého knihovníctva na vznik

IFLA, keďže impulzom na založenie tejto medzinárodnej

organizácie boli závery z Medzinárodného kongresu kni-

hovníkov a priateľov kníh v Prahe, ktorý sa konal v roku

1926 za účasti 700 delegátov z Československa a s po-

četnou účasťou knihovníkov zo zahraničia. Osobitne vy-

zdvihla priamu angažovanosť československého knihov-

níctva pri organizovaní jediného doterajšieho Svetového

kongresu IFLA na území Československa v roku 1978 vo

Vysokých Tatrách. Apelovala na knihovníkov zo Sloven-

ska i z ostatných krajín strednej a východnej Európy, aby

sa snažili viac angažovať a organizovať na pôde IFLA –

tak, ako to bolo pred zmenou spoločenských pomerov

v roku 1989, keď tieto krajiny dosahovali oveľa väčšie

úspechy v zastúpení v orgánoch IFLA, zrejme aj vďaka

väčšej organizovanosti a informovanosti medzi sebou.

Členmi Národnej komisie pre služby sú aj reprezentan-

ti Národnej knižnice ČR v Prahe a Národnej technickej

knižnice v Prahe, ktorých informácie sú vždy veľmi zaují-

mavé a inšpiratívne. Mgr. Alena Chodounská v príspev-

ku Dizajn služieb NTK predstavila publikáciu Libdesign:

35 metod pro lepší služby, informovala o východiskách

pre dizajn služieb Národnej technickej knižnice (napr.

štatistiky, poznanie zákazníkov, dotazy, web a i.) a po-

dala prehľad vylepšení v oblasti služieb v roku 2015.

Ing. Petra Procházková v príspevku Novinky ve službách

integrované Národní technické knihovny a Vysoké školy

chemickotechnologické poskytla prítomným množstvo

zaujímavých informácií napríklad o registrácií zákazní-

kov mladších ako 18 rokov, o navýšení počtu študijných

miest v knižnici, o výpožičnom poriadku, o možnosti

platby kartou a najmä o začatí skúmania spätnej väzby

medzi knižnicami a zákazníkmi. Knižnica teda striktne

používa namiesto termínu čitateľ alebo používateľ ter-

mín zákazník. Prehľad Aktuality v Národnej knižnici ČR

a v českom knihovníctve podala riaditeľka odboru služieb

PhDr. Jana Huňová.

Po každom bloku, resp. príspevku nasledovala boha-

tá diskusia, v ktorej sa prítomní dotkli aj problematiky

ochrany pracovníkov služieb pred agresívnymi používa-

teľmi a návštevníkmi knižníc, najmä v súvislosti s vraž-

dou pracovníčky výpožičných služieb v knižnici v Horní

Bříze 27. mája 2015.

Závery zo 17. zasadnutia Národnej komisie pre služby:

Pre SNK 1. Aktualizovať zásady MVS v zmysle nového zákona

o knižniciach č. 126/2015.

2. Po vyriešení sprístupňovania digitálnych dokumen-

tov cez portál Slovakiana zabezpečiť informácie

pre knižnice.

Pre knižnice 3. Pravidelne aktualizovať údaje vystavené na portáli

InfoLib.

4. Evidovať informácie o násilí a neprispôsobivých po-

užívateľoch v knižniciach.

Úlohou členov Národnej komisie pre služby je aplikácia

získaných informácií a záverov nielen vo vlastných kniž-

niciach, ale i v knižniciach v ich metodickej pôsobnosti.

SLU

ŽB

Y

D A R I N A J A N O V S K Á / 1 7 . Z A S A D N U T I E N Á R O D N E J K O M I S I E P R E S L U Ž B Y V S P K

52 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Najväčšiu časť návštevníkov knižníc tvoria mladí ľudia

a študenti, ktorí knižnicu využívajú pri svojom štúdiu

a vzdelávaní. Aj z tohto dôvodu sú základnou témou

nášho príspevku elektronické knihy (alebo e-knihy), kto-

ré ponúka svojim čitateľom nielen Slovenská národná

knižnica (SNK), ale ktoré sú k dispozícii aj v ďalších štát-

nych a verejných vysokoškolských knižniciach na Slo-

vensku.

Podľa Oxford Dictionaries elektronická kniha je digi-

tálna verzia klasickej vytlačenej knihy, ktorá sa môže čí-

tať na počítači alebo na špeciálnom čítacom zariadení.

Elektronickou knihou však môže byť aj kniha, ktorá bola

vytvorená priamo v počítači a nemá printovú verziu.

Elektronické knihy sa objavili začiatkom 70. rokov 20.

storočia, keď sa Michael Hart nadchol pre šírenie elek-

tronického textu medzi širokú verejnosť a spustil projekt

Guttenberg. Prvou knihou v elektronickej podobe sa

stala Deklarácia nezávislosti Spojených štátov, ktorú Hart

prepísal do počítača a poslal ju svojim kolegom po sieti.

Cieľom projektu je digitalizovať a šíriť voľne dostupné

knihy v elektronickej podobe.

Knihovníci už pochopili, že elektronické knihy sú reali-

tou v dnešnom svete a že oproti tlačeným knihám majú

veľa výhod: sú jednoduchšie na navigáciu a hľadanie,

obsahujú hypertextové odkazy prepájané s inými doku-

mentmi a sú dostupné kedykoľvek a kdekoľvek.

Elektronické knihy pomáhajú riešiť aj niektoré problé-

my knižníc, pretože sa neopotrebúvajú, nepoškodzujú

a nie je potrebné budovať depozity na ich archivovanie.

Nevýhodou elektronického obsahu je potreba špecifi c-

kého technického zariadenia a jeho závislosť od elektric-

kej energie.

ZARIADENIA NA PREZERANIE E-KNÍH

Elektronické knihy si možno prezerať a čítať na počítači,

notebooku, tablete i mobilnom telefóne. Aby sa však

mohli takéto knihy na uvedených zariadeniach čítať, je

potrebné nainštalovať do nich softvér, ktorý podporuje

formáty e-kníh. Pre počítače či notebooky je to program

Adobe Digital Editions, pri mobilných telefónoch sa naj-

viac využíva program Bluefi re Reader.

Mnohí si elektronickú knihu zamieňajú s elektronic-

kou čítačkou e-kníh, na ktorej sa knihy v digitálnej forme

čítajú. Čítačka e-kníh je prenosné zariadenie určené na

čítanie elektronických kníh. Čítačky sú špecifi cké tým, že

obsahujú akýsi elektronický inkoust (e-ink). Tento e-ink

je spojením predností počítača a vlastností knihy. Dis-

pleje čítačiek získali podobu vytlačeného papiera, sú

čiernobiele a umožňujú tak dlhodobé čítanie bez pocitu

únavy očí.

SPRÍSTUPŇOVANIE E-KNÍH V SNK

V roku 2012 bol spustený národný projekt Digitálna

knižnica a digitálny archív (DIKDA), ktorý sa zameriava

na masovú digitalizáciu knižničných a archívnych fon-

dov. Hlavným cieľom projektu je zdigitalizovať viac

ako 2,5 mil. objektov s tým, že minimálne 30 % zdi-

gitalizovaných objektov bude voľne dostupných pre

verejnosť. Niektoré dokumenty, ktoré nespadajú pod

autorský zákon, sa dajú prezerať odkiaľkoľvek s pripo-

jením na internet. Tieto dokumenty si možno sťahovať

do formátu .pdf.

Ďalšie zdigitalizované knihy, ktoré nespadajú pod au-

torský zákon a sú voľne šíriteľné, si môžu čitatelia SNK

prezerať v multimediálnej študovni, prípadne si môžu

požičať čítacie zariadenie. Knižnica disponuje elektro-

nickými čítačkami e-kníh SONY PRS-T2 (5 ks), ktoré si

môže čitateľ požičať aj absenčne po uhradení kaucie vo

výške 20€. Na túto elektronickú čítačku personál knižni-

ce nahrá digitálne dokumenty, ktorých obsah predsta-

vuje z hľadiska autorského práva voľné dielo.

V rámci projektu DIKDA sa digitalizujú aj knihy, ktoré

ešte stále spadajú pod autorský zákon, a v elektronickej

forme si ich môže čitateľ prezerať prezenčne v priesto-

roch knižnice.

Množstvo knižníc poskytuje svojim čitateľom prístup

do online databáz e-kníh a vo svojom fonde archivu-

jú na CD/DVD nosičoch knihy v elektronickej podobe.

V priestoroch SNK sa nachádza multimediálna študov-

ňa, v ktorej sa čitateľom sprístupňujú elektronické do-

kumenty. Takéto dokumenty tvoria samostatné prílohy

ku knihám, prílohy k periodikám, periodiká z oblasti vý-

počtovej techniky, ale aj samotné knihy v elektronickej

podobe.

Multimediálna študovňa obsahuje dva počítače, na

ktorých si čitateľ môže obsah elektronických dokumen-

tov prezerať priamo v študovni. V online katalógu SNK

sú elektronické knihy označené v poli „Lokácia“ – Martin

– Slov. nár. kniž. – Multimed. št.

SLU

ŽB

Y ELEKTRONICKÉ KNIHY V SNK A V KNIŽNICIACH NA VEREJNÝCH A ŠTÁTNYCH VYSOKÝCH ŠKOLÁCH

NA SLOVENSKU

Mgr. N ikola Kianicová*

Slovenská národná knižnica, Martin *e-mail: nikola.kianicova@snk.sk

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

DATABÁZY ELEKTRONICKÝCH INFORMAČNÝCH ZDROJOV

V portfóliu databáz má čitateľ prístup k elektronickým

knihám buď v rámci knižnice, alebo si môže tieto data-

bázy prezerať z domu na základe vzdialeného prístupu,

ktorý knižnica svojim čitateľom ponúka zdarma. Data-

bázy umožňujú sťahovanie celých kníh alebo ich častí,

krátkodobé výpožičky a pod. Prístup k e-knihám má

knižnica v rámci týchto databáz:

EBSCO eBooks – je najviac využívanou databázou

v rámci elektronických informačných zdrojov (EIZ).

SNK zakúpila 416 elektronických kníh EBSCO a na zá-

klade toho má sprístupnenú aj kolekciu eBook open

source – Publicly Accessible Titles, ktorá aktuálne ob-

sahuje 3 456 titulov. Pri e-knihách EBSCO je možnosť

krátkodobých výpožičiek, tzn. že knižnica má zakúpe-

né e-knihy, kde pri každej knihe je jedna licencia na

jej požičanie. e-Books možno čítať priamo cez okno

internetového prehliadača alebo si ich možno sťaho-

vať do počítača či iných mobilných zariadení. Čitateľ si

teda môže danú e-knihu čítať aj vtedy, keď nie je pri-

pojený na internet. Sťahovať si ich možno po prihlá-

sení na osobnú schránku My EBSCOhost, ktorá je pre

každého zadarmo. Dĺžka výpožičky je 1 – 7 dní a po

uplynutí tohto času softvér zabezpečí, aby sa e-kniha

automaticky vrátila a bola k dispozícií ďalšiemu záu-

jemcovi. Pokiaľ si chce čitateľ e-knihu na počítači len

prezerať, nemusí si ju stiahnuť, ale je tu možnosť si ju

prezerať priamo z internetového prehliadača.

ScienceDirect (vydavateľstvo Elsevier) – patrí k vý-

znamným plnotextovým vedeckým databázam.

Sprístupňuje články a elektronické knihy indexova-

né po jednotlivých kapitolách.

Springer Link – sprostredkováva prístup k plným

textom vedeckých časopisov, knižných edícií, kníh

a referenčných diel z oblasti vedy, techniky a medicí-

ny, vydávaných vydavateľstvom Springer a dcérskymi

spoločnosťami.

Wiley Online Library – databáza je významnou ko-

lekciou elektronických časopisov a kníh. Do kategórie

kníh patria monografi e, príručky aj slovníky.

ĎALŠIE DATABÁZY EIZ ZAKÚPENÉ VYSOKÝMI ŠKOLAMI NA SLOVENSKU

Elektronické knihy poskytuje množstvo databáz, my

však uvedieme iba tie, ktoré majú zakúpené knižnice vy-

sokých škôl na Slovensku:

Ebrary Academic Complete (vydavateľstvo ProQuest)

– kolekcia odborných elektronických kníh z rôznych

oblastí produkcie významných vydavateľov vrátane

univerzitných a akademických vydavateľstiev (napr.

Oxford University Press, Cambridge University Press,

Harward University Press, Yale University Press, John

Wiley & Sons, Springer, Kluwer a i.).

Oxford Scholarship Online – kolekcie elektronic-

kých kníh od významných autorov z oblasti podni-

kania, manažmentu, fi nancií a ekonomiky (znalostný

manažment, ľudské zdroje, informačné technológie,

inovácie, politická ekonómia, medzinárodný obchod,

makro a mikroekonómia a i.).

Knovel Library – projekt NIZPEZ – elektronická ko-

lekcia interaktívnych plnotextových referenčných prí-

ručiek a databáz z oblasti prírodných vied, techniky,

strojárstva, farmácie, potravinárstva, zdravia, hygieny

a dopravných stavieb. Rešeršná technológia je kon-

cipovaná tak, aby uspokojila všetky úrovne užívateľ-

ských potrieb.

CRCnetBASE – sprístupňuje online knihy a príručky

z rôznych technických odborov publikované vydava-

teľstvom CRC Press, ako aj vydavateľstvami Auerbach

a Chapman & Hall.

E-reading – ponúka legálne a cenovo výhodné e-kni-

hy, ktoré sú k dispozícii vo formátoch pdf a ePub. Pro-

jekt eReading, ktorý vznikol v roku 2010, chce najmä

českému a slovenskému čitateľovi ponúknuť to, čo

čitatelia v USA a vo Veľkej Británii už niekoľko rokov

s obľubou využívajú.

Gale Virtual Reference Library: Art – umenovedne

zameraná kolekcia referenčných prác (elektronické

knihy) od renomovaných vydavateľstiev na platforme

Gale Virtual Reference Library ponúka novú podobu

užívateľského viacjazyčného rozhrania pre elektro-

nické knihy najmä v oblasti migrácie a organizácie

dokumentov.

CENGAGE Learning – databáza ponúka plnotexto-

vé informácie z 1841 titulov e-kníh v html alebo pdf

formáte z oblasti umenia, biografi e, obchodu, výuky

a zamestnania, histórie, informatiky, legislatívy, litera-

túry, medicíny, a iné. Tituly sprístupnených monogra-

fi í sú z renomovaných vydavateľstiev Thomsom Gale,

Macmillan, K. G. Saur, Cambridge University Press,

McGraw-Hill Professional, Elsevier a i.

E-KNIHY NA VEREJNÝCH A ŠTÁTNYCH VYSOKÝCH ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU

Vzhľadom na to, že služby knižníc využívajú vo veľkej

miere predovšetkým študenti, v nasledujúcej časti uvá-

dzame prehľad knižníc verejných a štátnych vysokých

škôl na Slovensku s informáciami o využívaní elektronic-

kých kníh.

Údaje o knižniciach verejných a štátnych vysokých

škôl sme získali z dotazníka, ktorý jednotlivé knižnice

vypĺňali v čase od 19. júna 2015 do 1. júla 2015.

STRUČNÝ PREHĽAD POSKYTOVANIA E-KNÍH VO VYSO-KOŠKOLSKÝCH KNIŽNICIACH NA SLOVENSKU

Slovenská poľnohospodárska knižnica pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre

Knižnica zatiaľ sprístupňuje iba vlastnú produkciu

univerzity. Sú to prevažne plné texty príspevkov

v zborníkoch. V najbližšej budúcnosti plánujú sprí-

stupňovať nielen vedecký akademický, ale aj vzde-

SLU

ŽB

Y

N I K O L A K I A N I C O V Á / E L E K T R O N I C K É K N I H Y V S N K A V K N I Ž N I C I A C H N A V E R E J N Ý C H A Š T Á T N Y C H …

54 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

lávací akademický obsah. Všetko sa rieši v spoluprá-

ci s Vydavateľstvom SPU. Ďalej plánujú spoluprácu

s niektorým z integrátorov/predajcov elektronického

odborného obsahu. Na prezeranie e-kníh sú v kniž-

nici k dispozícii počítače a tiež čítačky e-kníh Kindle

(9 kusov). Knižnica zatiaľ nemá doriešené ich posky-

tovanie pre používateľov. Knižnica nemá zakúpené

knihy prostredníctvom EIZ.

Technická univerzita v Košiciach – Univerzitná knižnica

Knižnica nevyplnila online dotazník. Informácia z we-

bovej stránky knižnice: Knižnica má digitálnu knižni-

cu, v rámci ktorej má zakúpené EIZ – databázy, ktoré

umožňujú prístup k úplným textom článkov z me-

dzinárodných vedeckých časopisov a zborníkov re-

nomovaných vydavateľstiev, online knihy a príručky,

citačné indexy a pod.

Univerzita J. Selyeho v Komárne – Univerzitná knižnica

Knižnica nevyplnila online dotazník. Informácia z we-

bovej stránky knižnice: Knižnica má prístup k EIZ do

databázy SpringerLink a do portálu Scientia.

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre – Univerzitná knižnica

Knižnica nevyplnila online dotazník. Informácia z we-

bovej stránky knižnice: V rámci digitálnej knižnice

sprístupňujú elektronické knihy z matematiky; sú tu

knihy z vlastnej produkcie univerzity, ale aj z iných

vydavateľstiev. Knižnica má zakúpený prístup k li-

cencovaným databázam Knovel Library, SpringerLink

a CENGAGE Learning.

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach – Univerzitná knižnica

Knižnica poskytuje elektronické knihy pre svojich

čitateľov prostredníctvom EIZ databáz, konkrétne

databázy E-reading; knižnica má aj e-knihy z inter-

netového kníhkupectva Martinus. Knižnica vlastní

okrem počítačov aj čítačky kníh (3× Prestigio Nobile

PER 5162BEN; 1× Prestigio Libretto PER 5162WEN; 5×

Amazon Kindle 4; 1× jetBook mini eReader). Čítačky

požičiavajú čitateľom na 2 týždne, používateľ si tam

môže stiahnuť ľubovoľný obsah, no pri vrátení musí

tento obsah vymazať.

Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave – Akademická knižnica

Knižnica nevyplnila online dotazník. Informácia z we-

bovej stránky knižnice: Prístup k licencovaným zdro-

jom je zabezpečený len prostredníctvom počítačov

zapojených do lokálnej siete školy. Knižnica má zakú-

pené e-knihy prostredníctvom databáz SpringerLink

a Gale Virtual Reference Library: Art (viac ako 150

zväzkov kníh).

Slovenská ekonomická knižnica Ekonomickej univerzity v Bratislave

Knižnica má zakúpené elektronické knihy z databáz

Ebrary Academic Complete a Oxford Scholarship On-

line. Vo svojich priestoroch má počítače na prezera-

nie e-kníh.

Prešovská univerzita v Prešove – Univerzitná knižnica

Knižnica má vlastné digitálne dokumenty, ktoré vydá-

va univerzita cez knižnicu. V súčasnosti majú 450 elek-

tronických publikácií (zborníky, vysokoškolské učebné

texty, monografi e vo forme CD/DVD). Knihy zakúpené

prostredníctvom EIZ nemajú. Knižnica vlastní počíta-

če na prezeranie e-kníh, elektronické čítačky nemajú.

Slovenská technická univerzita v Bratislave – knižnica

Knižnica má zakúpené e-knihy prostredníctvom da-

tabáz Knovel Library a CRCnetBASE. Vlastní počítače

na prezeranie e-kníh, elektronické čítačky nemajú.

Technická univerzita vo Zvolene – Slovenská lesnícka a drevárska knižnica

Knižnica ma zakúpené e-knihy prostredníctvom da-

tabázy ScienceDirect a vlastní aj e-knihy vo forme

CD/DVD. Čitateľ si obsah týchto kníh môže prezerať

na počítačoch v knižnici, elektronickými čítačkami

knižnica nedisponuje.

Trnavská univerzita v Trnave – Univerzitná knižnica Knižnica nevyplnila online dotazník. Informácia z we-

bovej stránky knižnice: Knižnica poskytuje elektronic-

ké knihy svojim čitateľom prostredníctvom EIZ data-

báz, konkrétne databázy Ebrary Academic Complete,

Knovel Library, ScienceDirect, SpringerLink a Wiley

Online Library.

Univerzita Komenského v Bratislave – Akademická knižnica

Knižnica ma zakúpené e-knihy prostredníctvom

databáz EBSCO eBooks, Wiley Online Library a Ebra-

ry Academic Complete. Čitateľ si obsah týchto kníh

môže prezerať na počítačoch a knižnica vlastní aj

2 tablety určené na prezeranie e-kníh. Elektronickými

čítačkami knižnica nedisponuje.

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici – Univerzitná knižnica

Knižnica má zakúpené e-knihy prostredníctvom da-

tabáz SpringerLink; ScienceDirect a majú aj dočasný

prístup k trom kolekciám v rámci databázy Ebrary

Academic Complete. Knižnica má okrem počítačov

aj čítačky e-kníh (2× Prestigio, 1× Kindle) a prostred-

níctvom nich poskytuje používateľom tituly zo svojho

fondu, o ktoré mali najväčší záujem. Autormi publiká-

cií sú pracovníci univerzity, ktorí s ich umiestnením na

čítačkách súhlasili. Na čítačkách Prestigio je umiest-

nený Zlatý fond denníka SME (čítačky boli s týmito

titulmi dodané).

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave – Univerzitná knižnica

Od 1. júna 2015 knižnica vlastní STORAGE server na

zálohovanie a sprístupňovanie kníh vydaných na uni-

verzite, ktoré budú sprístupňované prostredníctvom

online katalógu formou open access. Knižnica ma

okrem toho zakúpené aj e-knihy prostredníctvom

databázy Knovel Library. Čitateľ si obsah týchto kníh

môže prezerať na počítačoch v knižnici, elektronický-

mi čítačkami knižnica nedisponuje.

SLU

ŽB

YN I K O L A K I A N I C O V Á / E L E K T R O N I C K É K N I H Y V S N K A V K N I Ž N I C I A C H N A V E R E J N Ý C H A Š T Á T N Y C H …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Vysoká škola múzických umení v Bratislave – knižnica

Knižnica má zakúpené e-knihy prostredníctvom da-

tabázy Springer Link. Vlastní počítače na prezeranie

e-kníh, elektronickými čítačkami nedisponuje.

Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši –

Akademická knižnica

Knižnica má elektronické knihy vo forme CD/DVD,

ktoré si čitatelia môžu prezerať na počítačoch v kniž-

nici; elektronickými čítačkami nedisponuje. Knižnica

nemá zakúpené knihy prostredníctvom EIZ.

Akadémia Policajného zboru v Bratislave – knižnica

Knižnica nevyplnila online dotazník. Na webovej strán-

ke knižnice nie je žiadna zmienka o elektronických

knihách.

Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave – Univerzitná knižnica

Knižnica má elektronické knihy vo forme CD/DVD; sú

to mnohé učebnice a skriptá, ktoré vydáva univerzita.

Tieto knihy si čitatelia môžu prezerať na počítačoch

v knižnici; elektronickými čítačkami nedisponuje.

Knižnica nemá zakúpené knihy prostredníctvom EIZ.

Z údajov, ktoré knižnice uviedli v dotazníku, sme zistili,

že na Slovensku je päť knižníc, ktoré nemajú vo svojom

fonde nijaké elektronické knihy. Sú to Akadémia umení

v Banskej Bystrici – Akademická knižnica, Univerzita ve-

terinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach – knižnica,

Žilinská univerzita v Žiline – Univerzitná knižnica, Tren-

čianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne – Uni-

verzitná knižnica a Katolícka univerzita v Ružomberku

– Univerzitná knižnica.

ZÁVER

Elektronické knihy sú hlavnou diskutovanou témou

v knižniciach na celom svete a zaznamenávajú exponen-

ciálny nárast v popularite. V súčasnosti sa dostávajú do

popredia oproti printovým knihám a dokonca sa často

objavujú názory, že jednoduchý prístup k elektronickým

knihám bude znamenať koniec knižníc. Prax však ukazu-

je, že aj v oblasti elektronických kníh majú knižnice svoje

miesto a že už knihy v tejto forme využívajú.

Budúcnosť knižníc však spočíva práve v poskytovaní

elektronických dokumentov, pretože súčasná mladá ge-

nerácia s obľubou využíva mobilné zariadenia na preze-

ranie a čítanie takýchto dokumentov.

Elektronické dokumenty sa stávajú dôležitou súčasťou

fondu knižnice. Knižnice by mali zároveň plniť úlohu pri

vzdelávaní v tejto oblasti a slúžiť ako poradenské a kon-

zultačné miesto, kde používatelia získajú informácie

o rôznych zdrojoch elektronických kníh a možnostiach

ich prehliadania.

POUŽITÁ LITERATÚRA

HAWKINS, D. T. 2000. Electronic Books. In Online. ISSN 0146-5422,

2000, č. 5, s. 18-29.

ORAVOVÁ, M. – FILIPOVÁ, G. 2012. E-knihy aneb první pomoc pro

začátečníky. Ostrava : Moravskoslezská vědecká knihovna, 2012,

26 s. ISBN 978-80-7054-142-5.

Projekt: Albertina icome Bratislava: ebrary Academic Complete [online].

2015 [cit. 2015-07-08]. Dostupný na: http://www.aib.sk/produkty

/724-ebrary-academic-complete/

Projekt: EBSCO Support: eBooks v rozhraní EBSCOhost [online]. 2015

[cit. 2015-06-25]. Dostupný z na: http://support.ebsco.com/trai

ning/lang/sk/sk.php

Projekt: Národný informačný systém podpory výskumu a vývoja na

Slovensku: Knovel manuál [online]. 2015 [cit. 2015-07-08]. Dostup-

ný na: http://nispez.cvtisr.sk/userfi les/fi le/Aktivita%201.1/manua

ly_EIZ/KNOVEL_fi nal.pdf

Projekt: Oxford Dictionaries: e-book [online]. 2015 [cit. 2015-06-20].

Dostupný na: http://www.oxforddictionaries.com/defi nition/

english/e-book

STAIGER, J. 2012. How E-books Are Used. In: Reference. ISSN 1094-9054,

2012, č. 4, s. 355 – 365.

SLU

ŽB

Y

N I K O L A K I A N I C O V Á / E L E K T R O N I C K É K N I H Y V S N K A V K N I Ž N I C I A C H N A V E R E J N Ý C H A Š T Á T N Y C H …

ZÁSTUPCOVIA PARTNERSKÝCH MIEST MESTA MARTIN NA NÁVŠTEVE

V SLOVENSKEJ NÁRODNEJ KNIŽNICI

Dňa 13. novembra navštívili Slovenskú národnú knižnicu zástupcovia partnerských miest mesta Martin. Viac

ako 50 zástupcov zo srbského Báčšskeho Petrovca, z českého Jičína, poľského Kalisza, maďarskej Békéscsaby

a holandského Hoogeveenu pobudlo v priestoroch národnej knižnice vyše hodiny.

Pre každú skupinku bola pripravená prehliadka najvzácnejších dokumentov z ich krajiny – Amsterdamské

tlače 16. storočia, tlače z Antverp a veduty holandských miest a Krakova, herbár z 15. storočia s poznámkami

v srbčine a samozrejme najvzácnejšie slovaciká pre maďarských Slovákov. V Literárnom archíve SNK si zasa

prezreli Martin na historických fotografi ách a rôzne rukopisy s nadväznosťou na jednotlivé krajiny. Pre nás bolo

potešiteľné, že Holanďania sa zaujímali aj o „naše digitalizovanie dokumentov“, teda o národný projekt Digitál-

na knižnica a digitálny archív, o ktorom sa dozvedeli na internete.

Upravené podľa tlačovej správy SNK

56 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

OCHRANA DOKUMENTOVMIKROBIOLOGICKÁ DEGRADÁCIA KNIŽNIČNÝCH

A ARCHÍVNYCH MATERIÁLOVPrevencia výskytu a eliminácia mikrobiologickej kontaminácie

4. ČASŤ

I ng. Ondrej H íreš*

Slovenská národná knižnica, *Ochrana fondov – Výskum a vývoj, Martine-mail: ondrej.hires@snk.sk

ÚVOD

Problematike mikrobiologickej kontaminácie objektov

kultúrneho dedičstva sa začala venovať pozornosť len

v posledných rokoch aj napriek tomu, že mikroorganiz-

my sa považujú za najnebezpečnejší biologický faktor,

ktorý môže za priaznivých podmienok spôsobiť úplnú

degradáciu objektov kultúrneho dedičstva.

V príspevkoch venovaných mikrobiologickej degradá-

cii knižničných a archívnych materiálov, ktoré sme uve-

rejnili v troch predchádzajúcich číslach nášho časopisu,

sme sa postupne zaoberali mikroorganizmami v prostre-

dí knižníc a archívov (Knižnica, 2015, č. 1), prejavmi mik-

robiologickej kontaminácie knižničných a archívnych

materiálov (Knižnica, 2015, č. 2) a metódami detekcie

a identifi kácie mikrobiologickej kontaminácie (Knižnica,

2015, č. 3). V tejto časti sa budeme venovať prevencii

výskytu, resp. rozvoja mikrobiologickej kontaminácie

a metódam jej eliminácie, najmä vybraným metódam

dezinfekcii a sterilizácii.

PREVENCIA VÝSKYTU MIKROBIOLOGICKEJ KONTAMINÁCIE

Hneď na začiatku treba zdôrazniť, že biologické poškode-

nie dokumentov je dôsledkom nedostatočnej preventív-

nej starostlivosti a zlých podmienok v miestach uloženia

dokumentov, prípadne výsledkom pôsobenia živelných

pohrôm. Preto je pri prevencii biologickej kontaminácie,

resp. pri prevencii poškodenia dokumentov vplyvom

biologických činiteľov dôležité dodržiavať nasledujúce

podmienky preventívnej starostlivosti a zabezpečiť:

vyhovujúci stavebno-technický stav miesta uloženia, vhodné miesto uloženia dokumentov mimo dosahu

zdrojov znečistenia,

zamedzenie vstupu kontaminácie do miesta uloženia, pravidelnú údržbu a dodržiavanie poriadku a čistoty, dodržiavanie, kontrolovanie a monitorovanie atmo- sféry v mieste uloženia,

pravidelné kontroly a monitorovanie stavu prítomnej mikrofl óry.

Vyhovujúci stavebno-technický stav a vhodné miesto

uloženia dokumentov mimo dosahu zdrojov znečiste-

nia sú elementárne preventívne zásady, ktoré zaručujú

primerané podmienky v miestach uloženia dokumentov

(depozitároch) a ktoré treba dodržiavať najmä pri výbe-

re nového miesta uloženia. No aj v prípade, že už miesto

uloženia dokumentov existuje, je potrebné v dostupnej

miere zabezpečiť jeho vyhovujúci technický stav, t. j. za-

medziť presakovanie vody a prístup vlhkosti, zabrániť

prenikaniu hmyzu a hlodavcov a obmedziť vnikanie pra-

chu, peľu a iného vzdušného znečistenia.

Nevhodné uloženie dokumentov(foto Ondrej Híreš)

Ďalšou podmienkou pri prevencii vzniku a následkov

biologickej kontaminácie je zamedzenie vstupu tejto

kontaminácie do miest uloženia dokumentov. Rozu-

mieme tým dodržiavanie systému, ktorý zabráni vstupu

kontaminovaného dokumentu do priestorov ulože-

nia celého fondu, resp. zbierky, t. j. určitú „karanténnu

miestnosť“, do ktorej sa dokumenty umiestnia ešte

predtým, ako budú presunuté na miesto svojho trvalé-

ho uloženia. Vzťahuje sa to predovšetkým na dokumen-

ty, ktoré boli zapožičané na výstavné, bádateľské alebo

študijné účely. V tejto miestnosti sa má urobiť prieskum

výskytu biologickej kontaminácie a základné ošetrenie

dokumentu (mechanické čistenie a dezinfekcia) a až

následne by sa mal dokument vrátiť na miesto svojho

uloženia.

Veľmi často sa podceňuje význam jednoduchej, rutin-

nej údržby a pravidelného čistenia zbierok a fondov,

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 57K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

a to aj napriek známemu faktu, že vrstvy prachu na do-

kumentoch obsahujú veľké množstvo fungálnych spór

a baktérií, ktoré zároveň slúžia ako zdroj živín pre tieto

organizmy. Je vhodné, ak sa zbierky pravidelne mecha-

nicky čistia pomocou špecializovaných vysávačov s HEPA

fi ltrom, samozrejme, pri dodržiavaní všetkých zásad bez-

pečnosti práce pracovníkov (ochranný odev, ochranné

rukavice, ochranné rúško).

Asi najvýznamnejším faktorom, ktorý vplýva na rozvoj

mikrobiologickej kontaminácie, sú nevhodné podmien-

ky v mieste uloženia dokumentov – najmä teplota a re-

latívna vlhkosť. Odporúčané podmienky na dlhodobé

uskladnenie a archiváciu dokumentov sú dané normou

ISO 11799 Informatika a dokumentácia – Požiadavky na

uloženie dokumentov pre archívne a knižničné materiály,

kde v prílohe B Klimatické údaje pre uloženie archívnych

a knižničných materiálov sú uvedené hodnoty teploty

a relatívnej vlhkosti. Pre väčšinu materiálov sa odporúča

skladovacia teplota 18 – 20 °C a relatívna vlhkosť 30 –

55 %. V súčasnosti sa začína pri skladovaní dokumentov

častejšie využívať aj ventilácia vzduchu, nízka teplota

alebo znížená koncentrácia kyslíka v prostredí. Ventilácia

vzduchu sa ukazuje ako vhodná metóda na zabránenie

rastu mikroorganizmov v kontaminovanom prostredí

i na kontaminovaných predmetoch. Posledné výskumy

ukázali, že rast baktérií a húb sa zastaví, ak sú vystavené

neintenzívnej, ale konštantnej ventilácii. Minimálna vý-

mena vzduchu za hodinu, potrebná na minimalizovanie

kolísania relatívnej vlhkosti ovzdušia a poklesu mikro-

biálneho rastu v prostredí i na zbierkových predmetoch,

závisí od rýchlosti prúdenia ventilujúceho vzduchu, tep-

loty, veľkosti miestnosti a typu predmetu. Ak sa udržiava

potrebná rýchlosť ventilácie, mikroorganizmy v ovzdu-

ší zostávajú inaktívne aj pri vysokej relatívnej vlhkosti

vzduchu (80 %).

Rovnako dôležité je monitorovanie podmienok

v mieste uloženia dokumentov. Takmer všetky archívy,

knižnice a múzeá monitorujú podmienky modernými

dataloggermi alebo jednoduchými teplomermi a vlh-

komermi. Hoci udržujú svoje podmienky na úrovni od-

porúčaných hodnôt, aktivita prítomných mikroorganiz-

mov sa v niektorých prípadoch aj napriek tomu môže

zvýšiť. Viacerí autori upozorňujú, že monitorovanie

klimatických podmienok v depozitoch či expozíciách

je nedostatočné, pokiaľ sa robí iba jedným prístrojom

umiestneným v strede miestnosti. Pre rozvoj mikroor-

ganizmov sú totiž dôležité mikroklimatické podmienky

v ich najtesnejšom okolí. Klimatické podmienky sa pri-

tom môžu odlišovať aj v rámci jednej miestnosti (napr.

vplyvom prúdov vzduchu od dverí, okien či ventilácie

alebo vplyvom otáčania slnka a striedania dňa a noci).

Na podmienky v mieste uloženia dokumentov pôsobí

tiež konštrukcia samotnej budovy a jej orientácia. Na-

vyše k fungálnemu rastu dochádza zväčša v miestach

so zníženou aeráciou (prúdením vzduchu) alebo v blíz-

kosti stien, ktoré majú nižšiu teplotu, ako je rosný bod,

keď dochádza ku kondenzácii vodných pár a lokálne tak

vznikajú miesta s vyššou relatívnou vlhkosťou.

Pravidelné kontroly a monitorovanie stavu mikrofl ó-

ry by mali patriť medzi základné preventívne opatrenia

v rámci ochrany knižničných a archívnych (ale aj iných

zbierkových) objektov. Druhové určenie mikroorganiz-

mov v danom prostredí umožňuje posúdiť mieru nebez-

pečenstva nielen pre človeka, ale aj pre uložený archívny

materiál. Pri nepredvídaných haváriách (záplavy, zateče-

nie budov, lokálne zvýšenie vlhkosti) môže poznanie

mikrobiálneho osídlenia prostredia prispieť k operatív-

nemu riešeniu vzniknutej situácie.

Osobitnú pozornosť treba venovať prevencii mikro-

biologickej kontaminácie pri živelných pohromách, a to

najmä pri hroziacom poškodení vodou počas záplav,

ale aj počas protipožiarnych zásahov, ktoré môžu spô-

sobiť niekedy väčšie škody ako samotný požiar. Preto

treba mať vypracované záväzné pokyny a postupy, ako

predchádzať takýmto situáciám, resp. čo robiť, ak už ha-

varijné situácie vznikli. Vypracovaniu pokynov a postu-

pov by mal predchádzať podrobný prieskum s analýzou

rizík a so špecifi kovaním možných zdrojov poškodenia

v mieste uloženia dokumentov i v priľahlom okolí. Pred-

pokladom úspešného zvládnutia kritických situácií je

dobrá pripravenosť na takéto situácie. Podrobne a dô-

kladne spracovaný dokument by mal obsahovať všetky

kroky, ktoré zabránia vzniku paniky a zaručia rýchle roz-

hodovanie, smerujúce k zníženiu rozsahu poškodenia

a samozrejme aj k zníženiu nákladov spojených s likvi-

dáciou následkov poškodenia.

OC

HR

AN

A D

OK

UM

EN

TO

V

O N D R E J H Í R E Š / M I K R O B I O L O G I C K Á D E G R A D Á C I A K N I Ž N I Č N Ý C H A A R C H Í V N Y C H M A T E R I Á L O V

Ručné mechanické čistenie dokumentov(foto Ondrej Híreš)

ELIMINÁCIA MIKROBIOLOGICKEJ KONTAMINÁCIE

K rozvoju mikrobiologickej kontaminácie môže dôjsť

vplyvom rôznych faktorov, či už zanedbaním preventív-

nej starostlivosti, zlých podmienok skladovania alebo

vplyvom živelných pohrôm. Keďže aktívna mikrofl óra

predstavuje pre materiál, ale aj pre ľudí vážne riziko,

ku každému problému treba pristupovať zodpovedne

a systematicky s cieľom zabrániť ďalšiemu poškodeniu

a zachrániť tak hodnoty, ktoré daný postihnutý objekt

predstavuje.

58 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Zvýšená aktivita mikroorganizmov prakticky vždy sig-

nalizuje zvýšenie obsahu vody v prostredí, a preto musí

eliminácia mikrobiologickej kontaminácie prebiehať

v troch krokoch:

určenie pôvodu zvýšeného obsahu vody a zamedze- nie jej ďalšieho vplyvu na materiál,

odstránenie vody v materiáli, odstránenie mikrobiologickej kontaminácie pomo- cou určitého antimikrobiálneho zásahu.

Ihneď po zaregistrovaní zvýšenej aktivity mikroorganiz-

mov v mieste uloženia dokumentov alebo na samotných

objektoch (viditeľné kolónie mikroorganizmov, farebné

zmeny materiálu, neprirodzený zápach) je potrebné po-

súdiť rozsah škôd, identifi kovať zasiahnuté objekty a ná-

sledne izolovať a presunúť takéto objekty z kontamino-

vaného prostredia do iných, bezpečných skladovacích

priestorov. Je nevyhnutné konať rýchlo, ale premyslene!

Pri presune sa kontaminácia nesmie rozšíriť do nekon-

taminovaných priestorov, resp. na iné nekontaminova-

né objekty. Kontaminované predmety treba presunúť

do „karanténnej miestnosti“ s vhodnými podmienkami

(relatívna vlhkosť 30 – 40 %), kde budú primerane ošet-

rené. Manipulácia s kontaminovanými, resp. s vlhkými

objektmi musí byť mimoriadne šetrná, pretože takéto

objekty sú veľmi krehké a môžu sa ľahko poškodiť.

Podľa množstva objektov v kontaminovanom priesto-

re a rozsahu kontaminácie je potrebné rozhodnúť, koľko

objektov sa bude musieť presunúť. Nesmieme zabúdať,

že aj dokument, ktorý nemá navonok znaky mikrobio-

logickej kontaminácie, ale bol v blízkosti kontaminova-

ných materiálov, môže byť a pravdepodobne aj je kon-

taminovaný. Pri veľkom rozsahu kontaminácie v mieste

uloženia je vhodné izolovať všetky objekty v zasiahnutej

oblasti. Ak to nie je možné, treba izolovať aspoň viditeľ-

ne kontaminované objekty a objekty v ich okolí a celý

zasiahnutý priestor monitorovať. V tomto prípade je ne-

vyhnutné zistiť pôvod zvýšenia obsahu vody, odstrániť

ju a podmienky, najmä vlhkosť dostupnými metódami

znížiť na bezpečnú úroveň (relatívna vlhkosť 30 – 40 %).

Ak sa mikrobiologická kontaminácia identifi kovala

v priestore uloženia dokumentov (napr. na stene), ale

samotné objekty nie sú zasiahnuté a monitorovaním sa

nezistila zvýšená vlhkosť vzduchu, nie je potrebné ob-

jekty presúvať na iné, bezpečné miesto. Treba však určiť

príčinu lokálneho zvýšenia vlhkosti, odstrániť ju a objek-

ty v takto zasiahnutom priestore monitorovať.

Po izolácii kontaminovaných, zväčša vlhkých objektov

je nevyhnutné zamedziť ďalšie pôsobenie vody na ma-

teriál a objekty stabilizovať dovtedy, kým nebudú ošet-

rené. Stabilizácia je potrebná najmä vtedy, keď nemožno

pristúpiť ihneď k ďalšiemu ošetreniu kontaminovaných

objektov, pričom nevyhnutnosť stabilizácie rastie s poč-

tom zasiahnutých objektov.

Stabilizácia sa uskutočňuje najčastejšie zmrazovaním,

ktoré prispieva k stabilizovaniu fyzického stavu a elimi-

nuje riziko mikrobiologickej kontaminácie. Nezáleží na

druhu mrazničky, za ideálnu sa však pokladá teplota

v rozmedzí –20 až –30 °C. Odporúčajú sa nižšie teploty,

pri ktorých prebieha zmrazovanie rýchlejšie, čím sa vy-

tvárajú menšie ľadové kryštály, ktoré majú menší nega-

tívny vplyv na vlákna celulózy. Pokiaľ sa objekty nedajú

stabilizovať zmrazením alebo aspoň chladením, musí sa

ihneď pristúpiť k ich vysušeniu. Akýkoľvek zásah však

predstavuje pre objekt potenciálne riziko, a preto ho

možno vykonať až po konzultácii s odborníkmi na re-

štaurovanie a konzervovanie.

Ďalším krokom pri eliminácii mikrobiologickej konta-

minácie je odstránenie nadbytočného obsahu vody,

ktoré sa uskutočňuje rôznymi metódami sušenia. Naj-

staršou metódou je sušenie vzduchom, počas ktorého

sa objekty prirodzene sušia pri regulovanej atmosfére

(teplota 21 °C a relatívna vlhkosť max. 60 %) za dosta-

točnej cirkulácie vzduchu. Táto metóda je vhodná pri

menšom množstve dokumentov, keď sú iba vlhké, resp.

keď neexistuje iné spoľahlivé riešenie. Za najúspešnejšiu

metódu sa pokladá sušenie vákuovým vymrazovaním

(lyofi lizáciou), t. j. sušenie pri nízkom tlaku a teplotách

pod bodom mrazu. Ďalšími metódami sú odvlhčovanie

a vákuové sušenie.

Posledným krokom pri eliminácii mikrobiologickej

kontaminácie je samotné odstránenie mikrobiologickej

kontaminácie účinkom vybraného antimikrobiálneho

zásahu. Na likvidáciu mikrobiologickej kontaminácie sa

používajú rôzne metódy (čistenie, dekontaminácia, dez-

infekcia, sterilizácia), ktorých spoločným cieľom je nielen

znížiť biologickú aktivitu mikroorganizmov (odstránenie

alebo usmrtenie), ale aj odstrániť hmyz, vírusy a všetky

ich vývojové štádiá. Uvedené metódy sa odlišujú podľa

toho, do akej miery elimináciu mikrobiologickej kon-

taminácie zaručujú. Ako mieru možno použiť v tomto

prípade hodnotu SAL (angl. Sterility Assurance Level) –

úroveň sterilizačnej účinnosti, ktorá vyjadruje pravde-

podobnosť prežitia jedného mikroorganizmu z milióna.

Napríklad pre sterilizáciu a dezinfekciu platí SAL = 10-6

(t. j. prežije jeden z milióna); pri SAL > 10-6 ide o proces

dezinfekcie, pri SAL < 10-6 o proces sterilizácie.

Všeobecne platí, že metódy dezinfekcie sa využí-

vajú ako preventívne metódy a naopak, sterilizácia sa

pokladá za aktívny nápravný prostriedok pri eliminácii

mikrobiologickej a inej biologickej kontaminácie. Steri-

lizácia je proces, ktorý usmrcuje všetky životaschopné

mikroorganizmy (vegetatívne formy baktérií, bakteriál-

ne spóry, mikroskopické huby a ich spóry) a inaktivuje

vírusy. Dezinfekcia je proces, pri ktorom sa usmrcujú len

patogénne, prípadne aj iné nežiaduce mikroorganizmy.

Dekontaminácia je súbor opatrení, ktorých cieľom je

odstrániť, usmrtiť alebo inaktivovať mikroorganizmy,

usmrtiť a odstrániť epidemiologicky dôležité článko-

nožce a hmyz a v neposlednom rade odstrániť živočí-

chy, najmä hlodavce.

DEZINFEKCIA

Na dosiahnutie požadovaného a potrebného dezinfekč-

ného účinku na mikroorganizmy sa používajú rôzne fy-

OC

HR

AN

A D

OK

UM

EN

TO

VO N D R E J H Í R E Š / M I K R O B I O L O G I C K Á D E G R A D Á C I A K N I Ž N I Č N Ý C H A A R C H Í V N Y C H M A T E R I Á L O V

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

zikálne a chemické metódy, prípadne ich kombinácia.

Podľa stupňa účinnosti môže byť pôsobenie týchto me-

tód statické, ktoré je reverzibilné (zabráni sa rozmnožo-

vaniu mikroorganizmu), a cídne, ktoré je ireverzibilné

(nastáva usmrtenie mikroorganizmu).

Na dezinfekciu v prostredí knižníc, archívov a múzeí sa

používajú predovšetkým chemické metódy. Existuje re-

latívne široký výber chemických látok a postupov vhod-

ných a používaných na dezinfekciu v rôznych oblastiach

života. Používajú sa alkoholy (etanol, propylalkohol),

aldehydy, fenoly, kyseliny, estery, amidy, karbamáty, di-

benzamidy, heterocyklické zlúčeniny, halogénové zlúče-

niny (chlórnany, chlóramíny, jód a jeho zlúčeniny), povr-

chovo aktívne látky, organokovové zlúčeniny, oxidačné

látky (peroxid vodíka, manganistan draselný), zlúčeniny

kovov (zlúčeniny ortuti a striebra) a pod. Použitie týchto

látok v oblasti ochrany objektov kultúrneho dedičstva je

však značne limitované, pretože existuje len veľmi ob-

medzený výskum kompatibility danej dezinfekčnej látky

s historickým materiálom (pigmentom, papierom, kovmi

a pod.). Takisto existuje len veľmi málo štúdií, ktoré by

sa zaoberali dlhodobým vplyvom uvedených chemic-

kých látok na vlastnosti dezinfi kovaného materiálu. Vo

väčšom rozsahu sa využívajú pary formaldehydu, ktoré

majú až sterilizačný účinok, ďalej kvartérne amóniové

soli s optimálnou dĺžkou reťazca (Ajatin, Septonex), izo-

tiazolíny, ktoré majú podľa štúdií navyše aj preventívny

účinok, a v neposlednom rade etanol a pary n-butanolu,

ktoré zaručujú po 48-hodinovom pôsobení pri teplote

25 °C devitalizáciu všetkých mikroorganizmov vrátane

ich spór.

Pri dezinfekcii si treba uvedomiť, že v mnohých prí-

padoch je predmet kontaminovaný zmesou mikroor-

ganizmov s rôznym stupňom odolnosti proti použitej

dezinfekčnej látke. Niektoré postupy dezinfekcie môžu

byť pri určitých druhoch mikroorganizmov úplne ne-

účinné. Preto je jasné, že použitie určitej dezinfekčnej

látky vytvára selektívny tlak na prítomné mikroorganiz-

my a v najhoršom prípade môžu ich najodolnejšie druhy

na ošetrovanom predmete prežiť. Takéto mikroorganiz-

my si vytvoria rezistenciu proti danej dezinfekčnej látke

a následne môžu byť pre daný predmet ešte nebezpeč-

nejšie ako pôvodná mikrofl óra.

Stupeň citlivosti na dezinfekčné prostriedky veľmi zá-

visí od vývojového štádia alebo formy mikroorganizmu,

na ktorý sa dezinfekcia aplikuje. Vegetatívne formy sú vo

všeobecnosti oveľa citlivejšie, naopak, spóry sú často re-

latívne odolné.

STERILIZÁCIA

Existujú viaceré druhy sterilizácie, ktoré sa vo veľkej mie-

re využívajú v potravinárskom priemysle alebo v medicí-

ne, no na sterilizáciu zbierkových predmetov sú nevhod-

né. Ide najmä o metódy parnej sterilizácie a sterilizácie

teplým vzduchom, ktoré majú na väčšinu zbierkových

predmetov nezvratné negatívne účinky. Na sterilizáciu

objektov kultúrneho dedičstva sa používajú výhradne

metódy nízkoteplotnej sterilizácie. Všeobecne môžeme

metódy sterilizácie rozdeliť do troch skupín:

fyzikálne metódy, ktoré využívajú pôsobenie teploty, tlaku alebo žiarenia,

chemické metódy, ktoré využívajú sterilizačný účinok chemických látok,

fyzikálno-chemické metódy, ktoré sú kombináciou dvoch predchádzajúcich metód (napr. sterilizácia

účinkom plazmy).

Z fyzikálnych metód sa využíva len sterilizácia žiarením

alebo tiež radiačná sterilizácia. Využívajú sa viaceré dru-

hy žiarenia – elektromagnetické (RTG žiarenie, gama žia-

renie, UV žiarenie) alebo korpuskulárne (beta žiarenie).

Radiačná sterilizácia je zväčša doménou priemyselnej

sterilizácie, no niektoré metódy sa používajú aj v oblasti

sterilizácie zbierkových objektov. Letálny účinok radiač-

nej sterilizácie spočíva v deštrukčnom účinku žiarenia

na molekuly mikrobiálnej DNA alebo RNA. Gama a beta

žiarenie spôsobujú ionizáciu molekúl a tvorbu voľných

radikálov, ktoré majú za následok deštrukciu nukleo-

vých kyselín, a tým devitalizáciu všetkých živých orga-

nizmov. Pôsobením UV žiarenie dochádza k poškodeniu

nukleových kyselín, tvorbe pyrimidínových dimérov,

a tým k znemožneniu replikácie genetickej informácie

a množeniu mikroorganizmov.

UV žiarenie je druh elektromagnetického žiarenia

v roz sahu vlnových dĺžok od 100 do 400 nm. Optimálna

vlnová dĺžka pre sterilizáciu je zhruba 260 nm. UV žiare-

nie má oveľa nižšiu energiu i slabú prenikavosť, a preto

sa uplatňuje najmä pri sterilizácii vzduchu a sterilizácii

povrchov a vody. Na vegetatívne formy mikroorganiz-

mov má cídne účinky až po cca 30 s a len pri priamom

dopade. Na spóry baktérií a húb je účinok slabší. Akákoľ-

vek nečistota (prach) alebo iné tienenie priameho dopa-

du lúčov UV žiarenia znižuje účinnosť sterilizácie. Malé

dávky UV žiarenia môžu spôsobiť vytvorenie kmeňov

mikroorganizmov rezistentných na antibiotiká, preto

treba zvoliť dostatočne účinnú dávku žiarenia.

Beta žiarenie je korpuskulárne žiarenie, je to teda čas-

ticový tok elektrónov s vysokou energiou, vyžiarených

z lineárneho urýchľovača elektrónov.

Gama žiarenie je elektromagnetické žiarenie často de-

fi nované ako žiarenie s energiou fotónov nad 10 keV. Ste-

rilizácia knižných dokumentov a archiválií gama žiarením

môže mať podľa niekoľkých štúdií negatívny vplyv na

vlastnosti samotného papiera. Vysoké sterilizačné dáv-

ky žiarenia môžu spôsobiť depolymerizáciu prítomnej

celulózy, čo má za následok krehnutie a celkovo stratu

pôvodných mechanických (nižšia odolnosť proti prehý-

baniu a pretrhnutiu) a optických vlastností (žltnutie).

Druhú skupinu sterilizačných metód tvoria chemické

metódy. Prvotným dôvodom používania chemickej

sterilizácie je potreba sterilizovať termolabilný materiál

(teplotná odolnosť pod 121 °C), t. j. najmä biologický

materiál, elektronika, viaceré polyméry a taktiež objekty

kultúrneho dedičstva.

OC

HR

AN

A D

OK

UM

EN

TO

V

O N D R E J H Í R E Š / M I K R O B I O L O G I C K Á D E G R A D Á C I A K N I Ž N I Č N Ý C H A A R C H Í V N Y C H M A T E R I Á L O V

60 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Základným princípom chemickej sterilizácie je nezvrat-

ná zmena štruktúry alebo zloženia mikrobiálnej bunky,

prípadne jej časti vplyvom sterilizačnej látky. Chemické

metódy umožňujú na jednej strane sterilizovať termola-

bilný materiál, na druhej strane sa pri nich zvyšuje po-

tenciálne riziko chemickej interakcie medzi sterilizova-

ným materiálom a sterilantom.

Všeobecne môžeme metódy chemickej sterilizácie

rozdeliť na sterilizáciu kvapalným sterilantom (napr.

peroxidom vodíka, kyselinou peroctovou a i.) a na ste-

rilizáciu plynným sterilantom (napr. formaldehydová

sterilizácia, etylénoxidová sterilizácia a i.). Práve metódy

sterilizácie plynným sterilantom sa využívajú aj ako me-

tódy masovej (hromadnej) sterilizácie.

čený. Treba si však uvedomiť, že ak sa objekty vrátia späť

do pôvodných podmienok, teda tam, kde kontaminácia

vznikla, proces sa bude opakovať a objekty sa opätovne

a ešte rýchlejšie kontaminujú. Preto je nevyhnutné do-

držiavať podmienky preventívnej starostlivosti a pred-

chádzať tak rozvoju mikrobiologickej kontaminácie ob-

jektov kultúrneho dedičstva.

LITERATÚRA

ALLSOPP, D., SEAL, K. a GAYLARDE, C. 2004. Introduction to biodete-

rio ration. Cambridge Univ Press. 2004.

CAMUFFO, D. 1998. Microclimate for Cultural Heritage. Amsterdam:

Elsevier, 1998.

DIAZ-HERRAIZ, M., a iní. 2013. The actinobacterial colonization of Et-

ruscan paintings. 2013.

ĎUROVIČ, M., a iní. 2002. Restaurování a konzervování archiválií

a knih. Paseka. 2002, s. 143 – 145, s. 170 – 180.

FERIANC, P. a PANGALLO, D. 2005. Faktory ovplyvňujúce rast a roz-

množovanie mikroorganizmov v uzavretých priestoroch. Knižnica.

2005, 6(3), s. 10 – 13.

HUBÁČEK, Zdeněk ml. 2012. Moderní metody sterilizace objektů kultur-

ního dědictví. 2012.

KATUŠČÁK, S., a iní. 2009. Záchrana, stabilizácia a konzervovanie tra-

dičných nosičov informácií v Slovenskej republike (KNIHA SK). 2009.

MAKOVÁ, A. 2005. Poškodenie archívnych a knižničných dokumentov

vplyvom mikroorganizmov. Knižnica. 2005, 6(3).

POLO, A., a iní. 2010. Feasibility of removing surface deposits on stone

using biological and chemical remediation methods. Microb Ecol.

2010, 60, s. 1 – 14.

SKORKOVSKÝ, B. a kol. 1981. Mikroorganizmy jako původci degradace

archiválií. Praha: Tisková, ediční a propagační služba MH, 1981.

SRIDHAR RAO, P. N. 2008. Sterilization and Disinfection. Karnataka: JJM

Medical College, 2008.

STERFLINGER, K. 2010. Fungi: Their role in deterioration of cultural he-

ritage. Fungal biology reviews. 2010, 24, s. 47 – 55.

STERFLINGER, K. a PIŃAR, G. 2013. Microbial deterioration of cultural

heritage and Works of art – tilting at windmills? Applied Microbiolo-

gy and Biotechnology. 2013, 97.

ŠTEFKOVIČOVÁ, Mária et al. 2007. Dezinfekcia a sterilizácia – teória

a prax II. Žilina: Vrana, 2007.

OC

HR

AN

A D

OK

UM

EN

TO

VO N D R E J H Í R E Š / M I K R O B I O L O G I C K Á D E G R A D Á C I A K N I Ž N I Č N Ý C H A A R C H Í V N Y C H M A T E R I Á L O V

Etylénoxidová sterilizačná jednotka v Konzervačnom a digitalizačnom centre SNK vo Vrútkach

(foto Ondrej Híreš)

Každá metóda dezinfekcie a sterilizácie má svoje výho-

dy aj nevýhody, a tak by sa mal výber konkrétneho an-

timikrobiálneho zásahu opierať o dôslednú analýzu, aby

sa zabránilo, resp. minimalizovalo poškodenie vplyvom

zvoleného zásahu.

Po odstránení či usmrtení mikrobiologickej kontami-

nácie nasledujú spravidla procesy čistenia a reštauro-

vania, ktoré v prijateľnej a dostupnej miere prinavrátia

poškodeným objektom ich umeleckú hodnotu. Tým je

proces eliminácie mikrobiologickej kontaminácie ukon-

PROJEKT DIGITÁLNA KNIŽNICA A DIGITÁLNY ARCHÍV NA KONGRESE ITAPA 2015

Medzinárodný kongres ITAPA (Informačné technológie a verejná správa) je od roku 2002 najväčším a najvýznam-

nejším podujatím na Slovensku, ktoré sa zaoberá informatizáciou verejnej správy (eGovernment). Každoročne ho

navštívi viac ako 600 delegátov. Slovenská národná knižnica sa na kongrese prezentovala národným projektom

Digitálna knižnica digitálny archív. Kongres sa koná pod záštitou najvyšších štátnych predstaviteľov a vyznačuje

sa vysokou účasťou a kvalitným programom. Tohtoročný kongres otvoril prezident SR A. Kiska, ktorého zaujala

téma digitalizácie verejnej a štátnej správy. Minister kultúry M. Maďarič predstavil novinky v oblasti digitalizácie

rezortu kultúry. Do tejto sféry sa zaradil aj náš projekt digitalizácie kultúrneho dedičstva. Účastníci kongresu sa

teda mohli presvedčiť, v akej špičkovej digitálnej kvalite sa uchovávajú kultúrne pamiatky pre ďalšie generácie.

Upravené podľa tlačovej správy SNK

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Cyklické hudobné konferencie organizované Sloven-

skou národnou skupinou Medzinárodného združenia

hudobných knižníc, archívov a dokumentačných centier

(International Association of Music Libraries, Archives and

Documentation Centres, IAML) sa konajú pravidelne kaž-

dý rok v inom meste a v inej inštitúcii, ktorá sa zaoberá aj

hudobnými aktivitami.

V dňoch 22. – 23. septembra 2015 sa v Slovenskej

knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči usku-

točnila už 5. konferencia hudobných knihovníkov, ar-

chivárov a múzejníkov pod názvom Pramene slovenskej

hudby V. 1. Písomné hudobné pramene 16. – 18. storočia

na Slovensku. 2. Služby pre osoby so zdravotným postihnu-

tím, Autorský zákon a Metodika spracovania hudobných

dokumentov, Virtuálna národná fonotéka.

Hlavnými organizátormi tohtoročnej konferencie boli

Slovenská národná skupina IAML (ďalej SNS IAML) a Slo-

venská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Le-

voči (ďalej SKN). Na podujatí sa zúčastnili odborníci zo

Slovenska i z Čiech.

Pred konferenciou sa uskutočnilo plenárne zasadnu-

tie SNS IAML, na ktorom boli zhodnotené aktivity za rok

2014 a stanovené úlohy na rok 2015. V tomto roku sa

zástupcovia SNS IAML z fi nančných dôvodov nezúčast-

nili na Výročnej medzinárodnej konferencii IAML v New

Yorku, informácie o tomto významnom podujatí však

prítomným poskytla Mgr. Zoja Seyčková z Inštitútu Bo-

huslava Martinů v Prahe, ktorá sa na ňom zúčastnila spo-

ločne s Mgr. Zuzanou Petráškovou z Národnej knižnice

ČR a s pracovníčkou z Mestskej knižnice v Prahe.

Plenárne zasadnutie sa zaoberalo aktuálnymi problé-

mami, ako aj zmenami, ktoré sa udiali v roku 2014 v tejto

nevládnej organizácii. Sekretariát SNS IAML už nefungu-

je v Slovenskej národnej knižnici, ale jeho centrála má

sídlo na adrese prezidenta SNS IAML PhDr. Anny Kucia-

novej, PhD. (Kuzmányho 8, 036 01 Martin). Predsedníčka

SNS IAML je individuálnym členom SNS IAML a IAML.

Webová stránka SNS IAML bola presunutá zo stránky

SNK na stránku SKN. Pri tejto príležitosti im chceme po-

ďakovať za aktivity v tejto oblasti, za pomoc pri organi-

zovaní konferencie a za vytvorenie príjemného prostre-

dia na rokovanie obidvoch podujatí.

Na plenárnom zasadnutí prebehli aj voľby do pred-

sedníctva SNS IAML, keďže predsedníčka PhDr. Anna

Kucianová, PhD., a tajomníčka PaedDr. Martina Božeko-

vá už nemôžu ďalej vykonávať svoje funkcie. Členstvo

v predsedníctve zanechali aj Ing. Mária Potočárová-Ry-

baričová, ktorá už nepracuje v Ústave hudobnej vedy

SAV, a Mgr. Viera Baničová, ktorá odišla na dôchodok.

HUDOBNÉ KNIHOVNÍCTVOPRAMENE SLOVENSKEJ HUDBY V.

PhDr. Anna Kucianová, PhD.*

* Slovenská národná knižnica, Slovenská národná skupina IAML, Martin

e-mail: anna.kucianova@snk.sk

Členkami nového predsedníctva SNS IAML sa stali

PhDr. Anna Žilková, PhD., z Hudobného centra v Brati-

slave, Ľudmila Katová z Verejnej knižnice Jána Bocatia

v Košiciach, Mgr. Magdaléna Kapala z Ústavu hudob-

nej vedy SAV v Bratislave, PhDr. Edita Bugalová, PhD.,

a Mgr. Miriam Das Lehotská zo SNM – Hudobného mú-

zea v Bratislave.

Plenárne zasadnutie poverilo doterajšiu predsedníčku

Annu Kucianovú, aby viedla SNS IAML dovtedy, kým sa

nezabezpečí nové sídlo SNS IAML a zvolí nový predseda

združenia. Malo by sa to uskutočniť do konca roka 2015

aj s odovzdaním celej agendy novému predsedovi SNS

IAML a do nového sídla centrály.

Po plenárnom zasadnutí pokračovala konferencia

podľa stanoveného programu prednáškami.

Prvý tematický blok pod názvom Písomné hudob-

né pramene 16. – 18. storočia na Slovensku moderovala

prof. PhDr. Marta Hulková, PhD., z Katedry muzikoló-

gie FFUK v Bratislave. S úvodnou prednáškou vystúpi-

la Mgr. Katarína Burgrová, PhD., z Katedry hudobnej

a výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty PU, v ktorej

priblížila edíciu hudobných prameňov zo Spiša Musica

Scepusii Veteris. PhDr. Zlatica Kendrová, PhD., zo SNM –

Hudobného múzea v Bratislave predstavila vo svojom

príspevku Fontes Musicae Profanae v zrkadlení hudby na

Spiši: marginálie k výstave v Ľubovnianskom múzeu na

Hrade v Starej Ľubovni, ktorá sa konala v apríli – septem-

bri 2015.

Mgr. Vladimír Král a Mgr. Peter Martinček, doktorandi

na Katedre muzikológie Filozofi ckej fakulty UK v Brati-

slave, sa vo svojom príspevku venovali tvorbe databázy

viachlasnej hudby zo 16. a 17. storočia. Svetskú hudbu

16. – 18. storočia v písomných hudobných prameňoch Li-

terárneho archívu SNK priblížil Mgr. Marcel Jánošík z Lite-

rárneho archívu Slovenskej národnej knižnice.

Ďalší príspevok patril Mgr. Michalovi Hottmarovi, PhD.,

z Katedry hudby Fakulty humanitných vied ŽU, ktorý sa

zaoberal dielom Johna Dowlanda v lutnovej tlači Jeana

Baptistu Besarda Thesaurus harmonicus 1603 ako súčasti

Levočskej zbierky hudobnín.

Ďalšie dva príspevky doktorandiek z Katedry muziko-

lógie Filozofi ckej fakulty UK na podujatí neodzneli, budú

však zverejnené v elektronickom zborníku z konferencie.

Ide o príspevok Mgr. Magdalény Stýblovej Svetská tvorba

18. storočia vo fonde hudobnín Diecézneho archívu v Nitre

a príspevok Mgr. Veroniky Madarász Tanečná hudba

v zborníku Eleonóry Susanny Lanyiovej z roku 1729.

S posledným príspevkom v rámci prvého tematického

bloku vystúpil Mgr. Vladimír Tomko zo Základnej ume-

leckej školy v Levoči, v ktorom zaujímavo prezentoval

Pestrý zborník levočský. Venoval sa však aj problematike

pôsobenia hudby na deti, mládež a dospelých, súčasné-

62 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

mu stavu využívania hudby a celkovému vývoju kultúry,

hlavne hudby v Slovenskej republike.

Posledná časť odborného programu prvého dňa konfe-

rencie patrila dvom prednáškam zo širšie koncipovaného

druhého tematického bloku pod názvom Služby pre oso-

by so zdravotným postihnutím, Autorský zákon a Metodika

spracovania hudobných dokumentov, Virtuálna národná

fonotéka. Doc. Mgr. art. Karol Medňanský, PhD., z Katedry

hudby Inštitútu hudobného a výtvarného umenia Filo-

zofi ckej fakulty PU sa vo svojom príspevku zaoberal in-

tegráciou nevidiaceho študenta do edukačného procesu

prípravy učiteľa hudby. V rámci tohto príspevku priblíži-

la svoje skúsenosti s integráciou nevidiaca absolventka

prešovskej Katedry hudby Mgr. Viera Petrovčinová, ktorá

pôsobí ako učiteľka hudby v Humennom.

O službách a aktivitách zameraných na znevýhodne-

ných používateľov hovorila v príspevku Žijú medzi nami

(o práci s hendikepovanými čitateľmi) Benjamína Jakubá-

čová z Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave.

Na záver prvého dňa konferencie pripravili organizá-

tori pre účastníkov spoločenský večer so zaujímavým

programom, v ktorom vystúpil s netradičnými hudobný-

mi nástrojmi Peter Marcinko z Levoče, povolaním policajt.

Išlo o rôzne druhy tradičných i netradičných píšťal, dva

druhy gájd a špeciálny strunový nástroj vlastnej výroby.

Po tomto kultúrnom zážitku nasledovalo spoločenské

posedenie, na ktorom prítomní neformálne diskutovali

o otázkach spracovania, využívania a prezentovania hud-

by a hudobných dokumentov, o vyučovaní hudby a pod.

Druhý deň moderovala PhDr. Anna Kucianová, PhD.

S prednáškou Notopis v Braillovom písme ako pomôcku

pre hudobno-umelecké vzdelávanie zrakovo postihnutých

vystúpil nevidiaci učiteľ Peter Kolesár zo Základnej ume-

leckej školy v Levoči a Spojenej školy internátnej v Levoči,

ktorý predstavil účastníkom zápis hudobných diel v Brail-

lovom písme a zápis jednotlivých nôt a skladieb, pričom

ukázal, akú vynikajúcu pamäť musia mať nevidiaci pri

zapisovaní a produkovaní hudobných diel.

Po prednáške nasledovala prehliadka hostiteľskej kniž-

nice. Jej riaditeľ Ing. František Hasaj a ďalší pracovníci

knižnice predstavili návštevníkom jednotlivé činnosti,

ako aj špecifi ká práce s hendikepovanými občanmi.

Plánovaný príspevok Používanie audiovizuálnych diel

v knižnici, venovaný problematike nového autorského

zákona, ktorý bude platiť od 1. januára 2016, neodznel

a nebude zverejnený. Pokúsime sa prezentovať uvede-

nú problematiku v budúcom roku.

V ďalšom príspevku sa PhDr. Anna Kucianová, PhD.,

zaoberala metodikou spracovania hudobných doku-

mentov vo formáte MARC 21, verziou V 2.1, upravenou

a doplnenou verziou V 1.1, ktorá by mala vyjsť do konca

roka 2015 v SNK v tlačenej podobe. Verzia V 1.1 je k dis-

pozícii v elektronickej podobe v pdf formáte na webovej

stránke SNK a vyšla v roku 2014.

Záver odborného programu patril kolegom z Čiech

PhDr. Ive Horovej z Prahy a Filipovi Šírovi z Brna, ktorí

vo svojom príspevku Virtuální národní fonotéka – jeden

portál, dvě země, společné řešení priblížili český portál

pre zvukové dokumenty Virtuální národní fonotéku

(VNF), prevádzkovanú Moravskou zemskou knižnicou

v Brne. Charakterizovali jej obsah, hlavné funkcie a prí-

nosy (napr. odkazy priamo na digitalizované nahrávky

či do e-shopov), poukázali na unikátnosť tohto elek-

tronického informačného zdroja a jeho nezastupiteľnú

úlohu pri príprave koncepcie ochrany, sprístupňovania

a digitalizácie zvukového dedičstva Českej republiky

a opísali aktivity Moravskej zemskej knižnice, ktorá sa

z prevádzkovateľa projektu postupne stala koordiná-

torom a metodikom pre celú problematiku zvukových

dokumentov na národnej úrovni. Zdôraznili tiež záujem

o spoluprácu so Slovenskom, keďže mnohé zvukové

dokumenty z minulého obdobia sa navzájom prelínajú

a boli vydané pôvodne v bývalom Československu.

Podujatie uzavrela záverečná diskusia o prezentova-

ných témach, ale aj o ďalších problémoch a aktivitách

v oblasti hudobného knihovníctva.

Budúca konferencia hudobných knihovníkov, archi-

várov a múzejníkov, teda už 6. ročník, sa uskutoční 7. –

8. septembra 2016 na Univerzite Konštantína Filozofa

v Nitre.

HU

DO

BN

É K

NIH

OV

NÍC

TV

OA N N A K U C I A N O V Á / P R A M E N E S L O V E N S K E J H U D B Y V .

POTULKY V ŽILINSKOM REGIÓNE

Tohtoročné stretnutie členov Seniorklubu Spolku slovenských knihovníkov a knižníc (SSKK) sa konalo v Žilin-

skom regióne. Hostiteľom a zároveň spoluorganizátorom podujatia, na ktorom sa zúčastnilo 41 knihovníkov – se-

niorov, bola Krajská knižnica v Žiline. Pre účastníkov stretnutia pripravila nielen prehliadku svojej knižnice, ale aj

návštevu Rajeckej doliny, kúpeľného mesta Rajecké Teplice a rázovitej obce Čičmany. Pri tejto príležitosti si mohli

prezrieť aj Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej, ktorý vytvoril vytvoril rezbár Jozef Pekara. Seniori nevynechali

ani „výstup“ na Frivaldskú Kalváriu v Rajeckej Lesnej. Zvyšok dňa patril družnému posedeniu v Penzióne u Hro-

madov. Druhý deň bol venovaný prehliadke pamätihodností mesta Žiliny.

K úspešnému priebehu podujatia prispeli jeho dobrou organizáciou pracovníčky Krajskej knižnice v Žiline Na-

taša Lajdová a Ivana Uríková, ako aj Anna Kucianová zo Slovenskej národnej knižnice. Samozrejme, poďakovanie

patrí riaditeľke Krajskej knižnice v Žiline Mgr. Kataríne Šušoliakovej za jej ústretovosť a ochotu pri organizovaní

ďalšieho úspešného stretnutia knihovníkov – seniorov zo všetkých krajov Slovenska.

Marta Weissová

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

ZO ZAHRANIČIAPROJEKT AMERICKÉ KNIŽNICE 2014

Mgr. M ichaela Jotovová*

Krajská knižnica v Žiline *e-mail: jotovova@krajskakniznicazilina.sk

Projekt Americké knižnice (American libraries) určený

pre knihovníkov z celého sveta je súčasťou výmenné-

ho programu International Visitor Leadership Program,

ktorý pripravuje Ministerstvo zahraničných vecí Spoje-

ných štátov amerických (US Department of State). Cieľom

multiregionálneho programu je predstaviť účastníkom

vybrané knižnice v Spojených štátoch amerických, kde

majú možnosť spoznať rôznorodosť knižnično-infor-

mačných služieb, vplyv nových informačných technoló-

gií na rýchlo sa meniace služby v knižniciach, dôležitosť

komunitnej spolupráce v amerických knižniciach, ako aj

stratégie zamerané na skvalitňovanie knižnično-infor-

mačných služieb.

Účastníkov programu navrhujú zahraničné ambasá-

dy jednotlivých krajín a Ministerstvo zahraničných vecí

Spojených štátov amerických schvaľuje ich nominácie.

V období od 16. júna do 4. júla 2014 som sa zúčastnila

na tomto programe spolu so 17 účastníkmi zo 16 krajín

sveta, pričom sme navštívili päť miest USA – Washington

D. C., Syracuse, Little Rock, Las Vegas a Chicago.

History, Onondaga County Public Library, State Univer-

sity of New York Health Sciences Library, Bird Library,

Liverpool Public Library, Arkansas State Library, The Hil-

lary Rodham Clinton‘s Library, Max Milam Library, The

William J. Clinton Presidential Center and Park, Chicago

Public Library, Joe and Rika Mansueto Library a New-

berry Library.

Okrem knižníc sme sa mali možnosť oboznámiť sa aj

s úlohami štatistických a výskumných centier vo vzťahu

ku knižniciam v USA.

Našou prvou zastávkou bol Washington D. C., kde

sme navštívili výskumný tím v rámci Pew Research

Center. Cieľom tohto výskumného centra je informovať

verejnosť o udalostiach, postojoch a trendoch, ktoré

formujú Ameriku a vôbec celý svet, a to prostredníc-

tvom demografi ckých výskumov, obsahových analýz

a prieskumov o názoroch a postojoch verejnosti k rôz-

nym témam. O výsledkoch informujú na svojej webovej

stránke. Nesnažia sa robiť nijaké politické ani strategické

závery. O knižniciach a jej používateľoch vedú celoná-

rodné prieskumy v rámci projektu Pew Research Center´s

Internet and American Life Project. Hlavnou úlohou tohto

projektu je skúmať, ako Američania využívajú internet

a ako tieto aktivity ovplyvňujú ich život.

Pew Research Center vykonáva svoje prieskumy

v anglickom alebo španielskom jazyku prostredníctvom

pevnej linky alebo mobilných telefónov.

Vo Washingtone D. C. nám predstavili aj Asociáciu

vedeckých knižníc (Association of Research Libraries,

ARL), neziskovú členskú organizáciu, ktorá funguje už

viac ako 80 rokov. Pozostáva zo 125 výskumných kniž-

níc v USA a Kanade a reprezentuje univerzity, federálne

knižnice, verejné a špeciálne knižnice. Je súčasťou alian-

cie s rôznymi knižničnými organizáciami a spoločne sa

venujú témam, ktoré sa týkajú knižníc a ich používate-

ľov (napr. autorské práva a pod.). ARL v minulosti viedla,

spolufi nancovala a prispela k viacerým národným a me-

dzinárodným aktivitám zameraným na ochranu doku-

mentov, autorských práv, otvoreného prístupu a pod.

V jednotlivých štátoch USA existujú neziskové kni-

hovnícke združenia, tzv. Library associations, ktoré pod-

porujú verejné knižnice zabezpečovaním dobrovoľníkov,

získavaním fi nančných prostriedkov (fundraising) a ob-

hajobu verejných knižníc. V súčasnosti sú aktuálne výzvy,

aby knižnice pracovali s minimom fi nančných prostried-

kov a s nižším počtom zamestnancov v krátkom časo-

vom horizonte. Obhajoba knižnice znamená proces,

ktorým si knižnica dokáže získať fi nančné prostriedky

do svojho rozpočtu a zabezpečiť zdroje na ďalší rozvoj.

Práve podpora zo strany týchto organizácií je dôležitá,

pretože pomáhajú pri zabezpečovaní programov a slu-

žieb, ktoré ponúkajú knižnice svojim používateľom.

Spoločná fotka účastníkov projektu American libraries 2014(foto Michaela Jotovová)

Spoločná fotka účastníkov projektu American libraries 2014

V Spojených štátoch je okolo 119 729 knižníc, ktoré

môžu byť verejné, akademické, školské, špeciálne, vlád-

ne, vedecké a pod.

Knižnice v USA majú vyvinutý efektívny model vzá-

jomnej spolupráce pri spoločnom zdieľaní knižničných

katalógov a medziknižničnej služby, umožňujú používa-

teľom prístup k materiálom v digitálnej forme a zabez-

pečujú tiež kooperatívny prístup k predplateným online

databázam.

V rámci projektu American libraries sme navštívili via-

ceré verejné, štátne aj univerzitné knižnice: The Library

of Congress, Joseph‘s F. Cullman 3rd Library of Natural

64 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

V rámci projektu American libraries sme navštívili aj

Illinoiskú knihovnícku asociáciu (Illinois Library Asso-

ciation, ILA) v Chicagu v štáte Illinois, ktorá usmerňuje

a podporuje rozvoj knižníc tak, aby rozvíjali služby po-

skytované svojim používateľom a zvyšovali ich úroveň.

Združenie má na starosti aj legislatívne otázky, ktoré sa

týkajú knižníc, a jeho členovia spolupracujú s právnikmi.

ILA má stálych zamestnancov a približne 3 000 členov,

ktorí si platia členské príspevky. Členovia sa zúčastňujú

na rôznych konferenciách a výstavách a kupujú si pub-

likácie, ktoré asociáca vydáva. Týmto spôsobom získa-

va združenie fi nančné prostriedky do svojho rozpočtu.

Okrem právnych záležitostí zabezpečuje fundraising

a vydávanie rôznych publikácií, medzi ktorými nájdeme

štandardy pre verejné knižnice, právne a fi nančné prí-

ručky a pod.

Združenie tiež propaguje a vyhlasuje program letné-

ho čítania detí pre verejné knižnice Summer reading

program for children. Okrem vyhlásenia hlavnej témy

programu zabezpečuje aj výrobu rôznych reklamných

predmetov, hračiek, plagátov a pod., ktoré s témou

súvisia. Ak majú členské knižnice záujem a aj fi nančné

prostriedky, môžu si ich zakúpiť a použiť vo svojom let-

nom programe čítania.

Vrcholným predstaviteľom všetkých knihovníckych

združení a knižníc v jednotlivých štátoch USA je Ame-

rická asociácia knižníc (American Library Association,

ALA), najstaršia, najväčšia a najvplyvnejšia knihovnícka

asociácia na svete, ktorá poskytuje informácie z oblasti

knihovníctva nielen svojim členom, ale aj knihovníkom

a používateľom knižníc v zahraničí, a to už od svojho

vzniku v roku 1876 vo Filadelfi i. ALA združuje knižnice,

informačné centrá, katedry knihovníctva, knihovníkov,

ako aj odborných pracovníkov knižníc a informačných

špecialistov a vyvíja významné aktivity v oblasti skva-

litňovania knižnično-informačných služieb, odborného

vzdelávania knihovníkov, fi nancovania knižníc a presa-

dzovania záujmov knižníc, ktoré svojím významom čas-

to presahujú hranice USA.

Americká asociácia knižníc je hlavným organizátorom

výročnej konferencie ALA Annual Conference, ktorá je ur-

čená najmä pre knihovnícku komunitu. V roku 2014 sa

konala v Las Vegas. V rámci projektu American Libraries

sme sa zúčastnili aj na tomto významnom svetovom

podujatí, na ktorom sa každoročne stretáva približne

25 000 knihovníkov, vydavateľov, autorov, pedagógov

a odborníkov na vzdelávanie.

V rámci projektu sme ďalej navštívili Školu informač-

ných štúdií Syrakúzskej univerzity (School of Informa-

tion Studies of Syracuse University, iSchool) v meste Sy-

racuse v štáte New York, ktorá bola ohodnotená v roku

2013 ako 4. najlepšia škola v USA so zameraním na kniž-

nično-informačné štúdium. Jej absolventi môžu dosiah-

nuť titul magister v knižnično-informačnej vede. Okrem

knižníc sa môžu uplatniť v akademických inštitúciách, vo

vládnych agentúrach alebo v kultúrnych zariadeniach.

Štúdium prebieha aj vo forme e-learningu. Program je

akreditovaný Americkou asociáciou knižníc.

Americké verejné knižnice majú veľmi silnú pozíciu vo

svojich komunitách. Až 99,5 % verejných knižníc ponú-

ka programy zamerané na celoživotné vzdelávanie, pri-

bližne 98 % knižníc organizuje letné programy na pod-

poru čítania a až 80 % knižníc ponúka programy, ktoré

pomáhajú používateľom pri vyplňovaní žiadostí alebo

profesijných životopisov do nového zamestnania, ale aj

pri získavaní zručností na pohovory so zamestnávateľ-

mi. Takmer 75 % amerických verejných knižníc ponúka

svojim používateľom pomoc pri vyplňovaní vládnych

online formulárov.

Záber z konferencie ALA 2014 v Las Vegas(foto Michaela Jotovová)

Záber z konferencie ALA 2014 v Las Vegas

AMERICKÉ VEREJNÉ KNIŽNICE A KOMUNITY

Americké knižnice neustále rozvíjajú svoje služby v sú-

lade s meniacimi sa potrebami používateľov a s ich oča-

kávaniami.

Samoobslužné zariadenie na sťahovanie a rezerváciu e-kníh(foto Michaela Jotovová)

Samoobslužné zariadenie na sťahovanie a rezerváciu e-kníh

Podľa výsledkov celonárodného prieskumu, ktorý vie-

dol výskumný tím Pew Research Center’s Internet and

American Life Project na vzorke respondentov vo veku

18 a viac rokov, väčšina Američanov verí, že knižnice sú

pre komunity veľmi dôležité. Výsledky prieskumu ďalej

ukázali, že zvyky Američanov v čítaní sa menia, čo sú-

visí zrejme so skutočnosťou, že polovica z nich vlastní

tablet alebo čítačku e-kníh. Hoci je e-čítanie na vzostu-

ZO

ZA

HR

AN

IČIA

M I C H A E L A J O T O V O V Á / P R O J E K T A M E R I C K É K N I Ž N I C E 2 0 1 4

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

pe, tlačená kniha zostáva medzi Američanmi aj naďalej

najpopulárnejšia.

Americké knižnice refl ektujú nové trendy a okrem

klasických, tradičných printových kníh požičiavajú

absenčne DVD, CD i spoločenské hry. Používateľom

ponúkajú tiež e-knihy, e-časopisy, audioknihy, hudbu,

tablety, elektronické čítačky a rôzne digitálne služby zo

svojich webových katalógov.

AMERICKÉ VEREJNÉ KNIŽNICE A DIGITÁLNE TECHNOLÓGIE

Zo všetkých amerických verejných knižníc až 97,5 % po-

skytuje bezplatný wifi internetový prístup a 98 % orga-

nizuje školenia zamerané na nové digitálne technoló-

gie. V niektorých knižniciach USA fungujú tzv. učebné

laboratóriá (Learning Labs), kde sa stretávajú používa-

telia, aby sa naučili používať moderné technológie.

Z navštívených knižníc si bližšie predstavíme dve ve-

rejné knižnice, ktoré ponúkajú používateľom zaujímavé

služby zamerané na digitálne technológie, a to Chicag-

skú verejnú knižnicu (Chicago Public Library) v štáte Illi-

nois a Liverpoolskú verejnú knižnicu (Liverpool Public

Library) v štáte New York.

Čo sa týka Learning Labs, pre nás bola veľmi pod-

netná a inšpiratívna práve návšteva Chicagskej verej-

nej knižnice, ktorá je so svojimi 70 pobočkami štvrtou

najväčšou knižnicou v USA. V roku 2013 sa stala prvou

mestskou knižnicou, ktorá otvorila inovatívne labora-

tórium (Innovation Lab) a v rámci neho tzv. Maker Lab,

kde sa ľudia učia používať nové technológie a zariade-

nia (napr. 3D tlačiarne, 3D softvérové laserové rezačky,

frézky, vinylové rezačky a pod.).

Zaujímavé služby v tejto oblasti poskytuje aj Liver-

poolská verejná knižnica, ktorá sa snaží uspokojiť me-

niace sa komunitné potreby neustálym poskytovaním

nových služieb so zameraním na inovácie v oblasti

digitálnych technológií. Používateľom sa požičiavajú

absenčne čítačky e-kníh a poskytuje prístup k online

e-knihám, ktoré sú súčasťou fondu knižnice. Použí-

vatelia využívajú služby technologických zariadení

Kodak photo scanner station a Apples and Oranges

MediaBanks.

Kodak photo scanner station je samoobslužná ske-

nerová stanica, prostredníctvom ktorej vedia používa-

telia rýchlo a ľahko skenovať staré fotografi e rodinných

príslušníkov alebo jednostranné dokumenty a následne

si ich uložiť na svoje externé zariadenie (USB, CD).

Apples and Oranges MediaBanks sú zariadenia, do

ktorých knihovníci ukladajú väčšinu aktuálne zakúpe-

ných DVD a CD s fi lmami, hudbou a videohrami. Obsah

určený deťom je v zariadení pod názvom Apples a pre

dospelých pod názvom Oranges. Ide o samoobslužné

zariadenia, takže používatelia si sami sťahujú ich obsah

do svojej čítačky alebo mobilného zariadenia, prípadne

si robia rezervácie, ak je žiadaný zdroj požičaný iným po-

užívateľom.

MakerLab v Chicago Public library(foto Michaela Jotovová)

MakerLab v Chicago Public library

Knižnica okrem toho organizuje rôzne semináre, aby

používateľov naučila pracovať s týmito technológiami.

Od vzniku oddelenia sa všetky jeho služby poskytujú

zadarmo, a to vďaka fi nančnej podpore grantovej agen-

túry Institute Museum and Library Services (IMLS). Ak sú

používatelia oddelenia registrovanými používateľmi

chicagskej knižnice, majú možnosť stiahnuť si príslušný

softvér do svojho počítača a používať ho.

Samoobslužné zariadenie Apples na požičiavanie DVD a CD s hudbou, fi lmami a hrami (foto Michaela Jotovová)

Samoobslužné zariadenie Apples na požičiavanie DVD a CD

DETSKÉ KNIŽNICE

Americkí knihovníci sú veľmi originálni aj v poskytovaní

nových služieb pre detských používateľov. V štáte Ar-

kansas v meste Little Rock sme navštívili knižnicu Hillary

Rodham Clinton Children’s Library and Learning Center,

ktorá nesie meno svojej zakladateľky Hillary Rodham

Clinton, manželky bývalého amerického prezidenta Billa

Clintona. Otvorili ju v júli 2013.

Knižnica ponúka svojim používateľom vo veku do 15

rokov viac ako 21 000 printových kníh a e-kníh, DVD

a CD. V knižnici sa okrem hlavnej miestnosti, v ktorej sú

umiestnené regály s printovými knihami, DVD a CD, na-

chádzajú tieto priestory:

počítačová miestnosť so 14 počítačmi, kuchyňa, v kto- rej sa konajú workshopy zamerané na varenie jedál zo

ZO

ZA

HR

AN

IČIA

M I C H A E L A J O T O V O V Á / P R O J E K T A M E R I C K É K N I Ž N I C E 2 0 1 4

66 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

surovín, ktoré si používatelia vypestovali záhrade pri

knižnici,

veľký areál vhodný na rôzne aktivity, miestnosti určené na individuálne alebo skupinové štúdium,

divadelná miestnosť, spoločenské miestnosti.

Za knižnicou sa nachádza skleník a záhrada, kde sa deti

učia pestovať zdravé potraviny a plodiny, z ktorých si po-

tom v knižničnej kuchyni pripravujú počas workshopov

s knihovníkmi alebo inými odbornými zamestnancami

rôzne jedlá.

Celý areál v okolí knižnice odráža topografi u pôvod-

ných arkansaských ekosystémov, všade sú vysadené

stromy z rôznych oblastí štátu Arkansas, či už z vysokých

hôr alebo mokradí. Chodník, ktorý vedie okolo stromov

a ostatných rastlín a plodín, umožňuje návštevníkom

vzdelávať sa, pretože pri každej rastline je uvedený jej

názov. Vo vonkajšom areáli knižnice je amfi teáter, ktorý

sa využíva počas outdoorových programov a pozorova-

ní prírody.

Ďalším známym združením, ktoré sa angažuje v tejto ob-

lasti, je Illinois Reading Enrichment and Development (iRE-

AD). Program iREAD vznikol v roku 1981 a realizuje sa

nielen v štáte Illinois, ale aj v ďalších štátoch USA. iREAD

funguje pod záštitou Illinoiskej knihovníckej asociácie,

ktorá ponúka knižničným pracovníkom kvalitné zdroje

a výrobky s nízkymi nákladmi, aby propagovali a podpo-

rovali čitateľskú gramotnosť a celoživotné vzdelávanie.

Program „je šitý na mieru“ vidieckym aj mestským kniž-

niciam a jeho cieľovou skupinou sú deti predškolského

a školského veku do 8 rokov. Materiál, ktorý program po-

skytuje, je vhodný pre deti i pre dospelých (knihovníkov,

rodičov, učiteľov, a pod.) a umožňuje pripraviť aktivity,

zoznamy odporúčaných kníh, výrobky, grafi cky dobre

pripravené plagáty od popredných ilustrátorov, reklam-

né pútače, motivačné pomôcky a pod. iREAD vyhlásil na

rok 2015 tému Read to Rhytm.

SLUŽBY PRE MLÁDEŽ V AMERICKÝCH VEREJNÝCH KNIŽNICIACH

V poslednom období sa americké knižnice zameriava-

jú na mladých ľudí (tínedžeri, adolescenti) prostred-

níctvom modelu uceleného učenia. Ide o vzdelávaciu

metódu, ktorá zohľadňuje záujmy študentov a spája

ich so vzdelávacími osnovami. Študenti, ktorí získavajú

poznatky nielen v škole, tak môžu byť lepšie pripravení

na svoje budúce povolanie. Model uceleného učenia sa

uplatňuje v knižniciach v rámci projektu Learning Labs

(výučbové laboratóriá), ktorý sponzoruje Institut Mu-

seum and Library Services a MacArthur Foundation.

Čo sa týka poskytovania moderných služieb mladým

ľuďom, medzi americkými knižnicami zaujíma popred-

né miesto Chicagská verejná knižnica. V roku 2009 tu

otvorili oddelenie YOUmedia, ktoré je súčasťou projektu

Learning Labs.

Hillary Rodham Clinton Children’s Library and Learning Center v meste Little Rock (foto Michaela Jotovová)

Hillary Rodham Clinton Children’s Library and Learning Center

CELONÁRODNÉ PROGRAMY NA PODPORU ČÍTANIA DETÍ A MLÁDEŽE

POČAS LETNÝCH PRÁZDNIN

História letných programov na podporu čítania detí

a mládeže v amerických knižniciach siaha až do roku

1890. V tomto období začali knižnice motivovať k čítaniu

počas letných prázdnin najmä deti z miest, ktoré nemu-

seli pomáhať pri prácach na farmách.

Knižnice začali postupne vytvárať u detí návyk, aby

pravidelne navštevovali knižnice. Knižnice si volia tému

programu letného čítania buď individuálne, alebo ju

vyhlási štátna knižnica. Okrem toho môžu použiť témy,

ktoré každoročne navrhujú špeciálne združenia. Jed-

ným z nich je Collaborative Summer Library Program

(CSLP), čo je združenie štátov, ktoré vzájomne spolupra-

cujú pri príprave tém, reklamných materiálov a rôznych

predmetov súvisiacich s letným programom čítania detí,

mládeže, ale i dospelých.

YOUmedia – oddelenie pre tínedžerov(foto Michaela Jotovová)

YOUmedia – oddelenie pre tínedžerov

YOUmedia je školiace centrum pre používateľov vo veku

od 12 do 18 rokov. Tínedžeri sa tu môžu stretávať, roz-

právať, používať digitálne technológie a nahrávať vlast-

né pesničky a podcasty v nahrávacom štúdiu, ktoré je

súčasťou oddelenia. Okrem toho sa môžu zúčastňovať

ZO

ZA

HR

AN

IČIA

M I C H A E L A J O T O V O V Á / P R O J E K T A M E R I C K É K N I Ž N I C E 2 0 1 4

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

na rôznych workshopoch, ktoré organizujú zamestnanci

oddelenia a ktoré majú pestrý obsah (napr. blogy, di-

gitálna hudba, digitálne video, grafi cký dizajn, výroba

časopisov, práca s fotografi ami, videohrami, iMovie). Po-

užívatelia sa tu môžu naučiť pracovať aj s 3D tlačiarňami,

vinylovými rezačkami, tabletmi a pod.

VIDIECKE A MALÉ KNIŽNICE PONÚKAJÚ DÔLEŽITÉ SLUŽBY A ZDROJE

V rámci projektu American libraries sme navštívili aj

vidiecku Knižnicu Maxa Milama (Max Milam Library)

v mestečku Perryville v štáte Arkansas. Zistili sme, že

vidiecke alebo malé verejné knižnice v USA poskytujú

používateľom dôležité služby a informačné zdroje, aby

dokázali uspokojiť potreby miestnej komunity. Podľa

ofi ciálnych štatistík z Institute of Museum and Library

Services vidiecke a malé knižnice tvoria 80,5 % všetkých

verejných knižníc v USA.

Vidiecke a malé knižnice umožňujú svojim používate-

ľom prístup k elektronickým a digitálnym službám. Mno-

hí navštevujú v knižniciach oddelenia genealógie, kde

pátrajú po svojich predkoch.

Knihovníci organizujú pre ľudí z vidieka aj rôzne kul-

túrne programy alebo workshopy, ktoré sú zamerané

na vzdelávanie technického charakteru, na práce v zá-

hrade a pod. Pritom vždy rešpektujú potreby miestnych

ľudí.

ODDELENIA GENEALÓGIE VO VEREJNÝCH KNIŽNICIACH

Výskumníci, ale aj bežní občania, ktorí majú záujem pát-

rať po svojich predkoch a rodinnej histórii, môžu svoj

prieskum robiť vo vedeckých knižniciach, ako aj v miest-

nej verejnej knižnici.

V niektorých verejných knižniciach USA sú vytvorené

oddelenia genealógie, v ktorých pracujú skúsení kni-

hovníci a tí pomáhajú používateľom pri vyhľadávaní

informácií v rôznych dokumentoch, knihách, miestnych

ročenkách, časopisoch, mapách, mikrofi lmoch, mikrofi -

šoch atď.

Navštívili sme tiež odborné knižnice, ktoré ponúka-

jú výskumníkom priestory na genealogické štúdium,

a to Kongresovú knižnicu (The Library of Congress) vo

Washingtone D. C. a Newberry Library v Chicagu.

Kongresová knižnica je najväčšia knižnica na svete

s viac ako 130 mil. dokumentov. Jej fond obsahuje vyše

29 mil. kníh a ďalších printových materiálov, 2,7 mil. na-

hrávok, 12 mil. fotografi í, 4,8 mil. máp, 5 mil. hudobných

zdrojov a 58 mil. rukopisov.

Do fondu knižnice pribúda denne približne 10 000

knižničných zdrojov. Väčšina z nich musí prejsť proce-

som registrácie autorských práv. V knižnici sídli aj kan-

celária autorských práv v USA.

Newberry Library v Chicagu zbiera genealogické

a miestne historické materiály od roku 1887. Je v nej špe-

cializované oddelenie Genealogy and Local History desk,

v ktorom skúsení zamestnanci pomáhajú záujemcom

vyhľadávať, resp. zorientovať sa v rozsiahlych zbierkach

rodinných histórií, v záznamoch zo sčítaní ľudu, záve-

toch, menných zoznamoch vojakov, v rôznych práv-

nych dokumentoch, v daňových záznamoch atď.

ZÁVER

Americké knižnice sa snažia prispôsobovať meniacim

potrebám svojich používateľov a poskytujú im prístup

k rôznym knižničným zdrojom, od tlačených kníh cez

e-knihy, tablety a pod. až po hudobné nástroje či rybár-

ske udice a náradie (tie požičiavajú napríklad v Max Mi-

lam Library v štáte Arkansas).

Mnohí Američania sa chcú dobrovoľne angažovať vo

verejných knižniciach. V takom prípade sa prihlásia do

dobrovoľníckych skupín, ktoré podporujú knižnice buď

fi nančne, alebo pravidelne pomáhajú pri rôznych čin-

nostiach a aktivitách v knižnici.

Niektoré verejné knižnice v USA poskytujú svoje služ-

by používateľom i počas víkendov a sú otvorené do 17.

hodiny.

Moja účasť na programe American libraries mi pomohla

vytvoriť si názor na to, ako funguje systém knižníc v USA

a ako knihovníkov a knižnice vnímajú americkí občania.

Na základe viacerých rozhovorov s americkými knihov-

níkmi, ale aj s ľuďmi z iných profesií som získala pozna-

tok, že ten, kto vyštuduje v USA knižnično-informačnú

vedu, je považovaný v očiach verejnosti za vzdelaného

a váženého človeka.

ZDROJE

PUBLIC LIBRARIES [online]. American library association. [cit: 2015-10-

-05]. Dostupné na: http://www.ala.org/news/state-americas-libra

ries-report-2015/public-libraries

BERTIN, S. A History of Youth Summer Reading Programs in Public

Libraries. A Master’s Paper for the M.S. in L.S degree. [online]. Máj

2004. [cit: 2015-10-10]. Dostupné na: http://www.ala.org/tools/lib

factsheets/alalibraryfactsheet17#lists

READ TO RYTHM. [online]. [cit: 2015-10-08]. Dostupné na:

http://www.ireadprogram.org/index.php?option=com_content&

view=article&id=3& Itemid=106

ISSUES AND TRENDS. [online]. American library association. [cit: 2015-

-10-08].

Dostupné na: http://www.ala.org/news/state-americas-libraries-re

port-2015/issues-and-trends

GUYMON, D. YOUmedia Library Invites Teens to Hang Out, Mess Around,

and Geek Out

[online]. 19 Máj 2014. [cit: 2015-19-05]. Dostupné na:

http://gettingsmart.com/2014/05/youmedia-library-invites-teens

-hang-mess-around-geek/

ZO

ZA

HR

AN

IČIA

M I C H A E L A J O T O V O V Á / P R O J E K T A M E R I C K É K N I Ž N I C E 2 0 1 4

68 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

OPENBARE BIBLIOTHEEK AMSTERDAM

I ng. Alžbeta Mar t inick á*

Vo februári tohto roku som mala príležitosť v rámci slu-

žobnej cesty navštíviť Verejnú knižnicu v Amsterdame

(Openbare Bibliotheek Amsterdam, OBA), ktorá je so

svojou rozlohou viac ako 28 000 m2 najväčšou verejnou

knižnicou v Európe.

Už z diaľky je budova knižnice neprehliadnuteľná

a zaujme svojím netypickým tvarom. Autorom projek-

tu je známy holandský architekt Jo Coenen. Ide o jednu

z najekologickejších stavieb, v ktorej sa prostredníctvom

zrezaných rohov využíva denné svetlo veľmi efektívne.

Realizácia projektu stála Holandsko viac ako 80 mil €.

Návšteva verejnej knižnice v Amsterdame

Slovenská národná knižnica, Martin *e-mail: alzbeta.martinicka@snk.sk

môžu zatiaľ vyhľadávať literatúru, počúvať hudbu alebo

čítať dennú tlač. Svoje deti si však môžu „skontrolovať“

pohľadom zhora, pretože priestor je otvorený a na det-

ské oddelenie je krásny výhľad z vyšších poschodí.

Budova Openbare Bibliotheek Amsterdam(foto Alžbeta Martinická)

Budova Openbare Bibliotheek Amsterdam

Pohľad do interiéru knižnice (foto Alžbeta Martinická)Pohľad do interiéru knižnice (foto Alžbeta Martinická)

Oddelenie pre deti (foto Alžbeta Martinická)Oddelenie pre deti (foto Alžbeta Martinická)

Ďalšie poschodia sú rozdelené podľa typu sprístupňo-

vaných dokumentov. Druhé poschodie je vyhradené

pre beletriu a periodickú tlač. Používatelia majú všade

voľný prístup a dokumenty si môžu sami vyberať z po-

Knižnica bola otvorená 7. júla 2007 (070707). Svoje služ-

by poskytuje na siedmich poschodiach. V podzemí sú

parkovacie miesta nielen pre autá (1 200 miest), ale aj

pre bicykle (2 000 miest). V súčasnosti má knižnica 200

zamestnancov. Do všetkých priestorov knižnice je za-

bezpečený bezbariérový prístup.

Na prvom poschodí sa nachádza oddelenie pre deti,

kde je vytvorený priestor nielen na čítanie, ale aj na tvo-

rivé dielne, oddychovanie a objavovanie. Deti si tu môžu

nájsť svoje miesto ukryté medzi poličkami s knihami

alebo v otvorenom priestore. Sú tu pod dohľadom za-

mestnancov knižnice, čo je výhodou pre rodičov, ktorí si

ZO

ZA

HR

AN

IČIA

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 69K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

líc a regálov. Dokonca ani my sme nepotrebovali žiadny

preukaz či povolenie na vstup. Knižnica je veľmi dobre

zabezpečená, zamestnanci bezpečnostnej služby sú na

každom poschodí aj pri vstupe. Bezpečnostné brány

upozornia na pokus vyniesť akýkoľvek dokument mimo

knižnice, pretože všetky typy dokumentov sú chránené

prostredníctvom RFID čipov.

V oddelení beletrie je zaujímavé radenie a označenie

kníh na jednotlivých poličkách. Knihy sú radené podľa

autora a etikety na knihách veľmi prehľadným spôso-

bom informujú o žánri, pod ktorý dielo spadá (detektív-

ny, romantický, kriminálny, sci-fi a pod.)

Medzi CD a DVD nosičmi sme našli hudbu z rôznych

hudobných žánrov (vážna hudba, rock, pop music, hip-

hop). Okrem týchto hudobných nosičov majú používa-

telia k dispozícii aj partitúry, ktoré si môžu vybrať z poli-

čiek, prezrieť aj vypožičať.

V každom voľnom priestore oddelenia, a nielen tohto,

sú miesta na sedenie, oddych a štúdium.

Jedna z rádiostaníc sídliacich v knižnici (foto Alžbeta Martinická)

Fond hudobného oddelenia (foto Alžbeta Martinická)Fond hudobného oddelenia (foto Alžbeta Martinická)Oddelenie beletrie (foto Alžbeta Martinická)Oddelenie beletrie (foto Alžbeta Martinická)

Pri odbornej literatúre sú dokumenty na policiach zora-

dené a rozdelené podľa Medzinárodného desatinného

triedenia.

Hudobné oddelenie sa rozkladá na celom jednom po-

schodí. Používatelia majú k dispozícii zariadenia so slú-

chadlami, na ktorých si môžu vypočuť nahrávky z CD

alebo DVD nosičov.

Na tom istom poschodí sa nachádza aj jedna z rádiosta-

níc sídliacich priamo v knižnici – AmsterdamFM. Druhá

rádiostanica – OBA Live – sa nachádza na štvrtom po-

schodí.

Okrem rádiostaníc v knižnici majú používateli k dispo-

zícii modernú priestrannú konferenčnú miestnosť, vý-

stavné priestory a múzeum zamerané na históriu kniž-

nice a knihovníctva.

Jedna z rádiostaníc sídliacich v knižniciHudobné oddelenie knižnice – zariadenia so slúchadlami (foto Alžbeta Martinická)

Celkový priestor siedmich poschodí je veľmi účelne

delený na jednotlivé „oddelenia“. Nenachádzajú sa tu

žiadne steny alebo múry, všetko je rozdelené policami,

poličkami, pracovnými miestami, miestami na sedenie

a vkusnými pultmi, za ktorými sú pripravení odpovedať

na otázky používateľov príjemní, usmiati knihovníci vo

vkusných rovnošatách. Veľmi zaujímavo je riešené osvet-

ZO

ZA

HR

AN

IČIA

A L Ž B E T A M A R T I N I C K Á / O P E N B A R E B I B L I O T H E E K A M S T E R D A M

70 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

lenie priestorov knižnice. Lampy a svetlo nie sú umiest-

nené hore, ale po bokoch alebo tesne nad regálmi a po-

ličkami s dokumentmi, takže aj vo veľkom priestore sa

cíti návštevník veľmi príjemne.

Knižnica ponúka 1 200 miest na sedenie, či už pre

jednotlivcov alebo skupiny, 600 miest s počítačmi pri-

pojenými na internet, 110 terminálov na vyhľadávanie

v katalógu knižnice, 50 multimediálnych miest (PC za-

riadenie so slúchadlami) a 11 pracovných staníc, kde sú

k dispozícii kopírovacie a skenovacie zariadenia a tla-

čiarne. Ročne navštívi knižnicu viac ako 2,5 miliónov po-

užívateľov a návštevníkov.

Ak chcú mať študujúci alebo bádatelia svoje súkromie,

môžu využiť miesta v akýchsi „domčekoch“, ktoré im

umožňujú vo veľkom otvorenom priestore trošku sa

uzavrieť pred svetom. V čase našej návštevy boli všetky

„domčeky“ obsadené.

v strednom veku až po seniorov. Posedávali na vyhra-

dených miestach alebo sa prechádzali po jednotlivých

oddeleniach knižnice.

K príjemnej atmosfére knižnice určite prispieva aj re-

štaurácia, ktorá sa nachádza na najvyššom poschodí.

Okrem vynikajúcej kávy a rôznych nápojov si tu náv-

števníci môžu vybrať z bohatej ponuky čerstvého ovocia,

zákuskov a koláčikov, slaného i sladkého pečiva, rôznych

druhov morských živočíchov, šalátov alebo aj teplých je-

dál. Cez sklené steny sme si mohli prezrieť okolie knižni-

ce na všetky svetové strany.

Čo ma naozaj veľmi milo prekvapilo, bola vysoká náv-

števnosť knižnice. Napriek tomu, že vonku vládlo prí-

jemné slnečné počasie, knižnica, ako som už spomínala,

bola plná používateľov. Z vystúpení kolegýň, ktoré mali

možnosť navštíviť knižnice v zahraničí, vieme, že v iných

krajinách sa vnímajú knižnice inak ako na Slovensku. My

akosi nevieme tráviť v knižnici svoj voľný čas, nevieme

v nej oddychovať. Zvyčajne ju navštevujeme iba vtedy,

keď potrebujeme získať literatúru pre seba, kamaráta či

pre príbuzného. Na druhej strane je pravda, že mnohé

naše knižnice ani nie sú vybavené pohodlným a mo-

derným sedením, kde by sa používatelia cítili príjemne

a odkiaľ by sa neponáhľali domov. Možno vychováva-

me mladú generáciu, ktorá nenachádza v priestoroch

knižníc zázemie na štúdium, pre ktorú knižnica nie je

miestom stretávania s priateľmi alebo získavania kvalit-

ných odborných informácií.

Je tu viacero otázok, na ktoré si môžeme odpovedať

len na základe vlastných skúseností. Samozrejme, v na-

šich podmienkach zohráva dôležitú úlohu aj fi nančná

stránka. Mnohí knihovníci musia zastávať niekoľko funk-

cií v jednej osobe, a tak im niekedy ani neostáva priestor

na dostatočnú komunikáciu s čitateľom či na zvyšovanie

úrovne poskytovaných služieb.

Som však presvedčená, že väčšina našich knihovníčok

a knihovníkov pristupuje k používateľom a návštevní-

kom knižníc aj napriek zložitej fi nančnej situácii zodpo-

vedne a so snahou čo najlepšie uspokojiť ich požiadavky.

Vážime si každého čitateľa, používateľa aj návštevníka,

veď sme tu hlavne pre nich.

Zdroj

http://www.oba.nl

„Domčeky“ pre študujúcich a bádateľov(foto Alžbeta Martinická)

Domčeky“ pre študujúcich a bádateľov

Na moje prekvapenie bola knižnica v nedeľu popoludní

plná. Videli sme tu všetky „kategórie“ používateľov – od

detských čitateľov cez študujúcu mládež, používateľov

ZO

ZA

HR

AN

IČIA

A L Ž B E T A M A R T I N I C K Á / O P E N B A R E B I B L I O T H E E K A M S T E R D A M

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 71K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Každý rok sa koncom júna chodbami všetkých škôl roz-

lieha veselý smiech a vrava a z úst detí zaznieva čoraz

častejšie slovo prázdniny. Veď kto by sa netešil po ce-

loročnom úsilí v škole na dvojmesačný oddych? Leto,

prázdniny – čas oddychu, pohody a relaxu, ktorý prežíva

každý po svojom, inak deti, inak dospelí. Keďže tento čas

sa dá využiť nielen na leňošenie, ale aj na rôzne užitočné

aktivity, v Podduklianskej knižnici organizujeme už nie-

koľko rokov prázdninové stretnutia detí.

Všetko sa začalo v roku 1995, keď sa v Podduklianskej

knižnici vo Svidníku počas Európskeho roku ochrany prí-

rody – ENCY 1995 uskutočnilo celotýždenné po dujatie

pre deti nazvané Prírodou za poznaním (v rámci Progra-

mu ochrany a podpory mládeže v SR a s poskytnutím

štátnej dotácie vo výške 1 000 Sk). Keďže cieľom pod-

ujatia bolo informovať mladú generáciu o stave príro-

dy a životného prostredia v okrese Svidník, nechýbalo

stretnutie s ochrancom prírody, poznávanie liečivých

rastlín i zoznamovanie sa s literatúrou o prírode a život-

nom prostredí. Pre deti bol pripravený pestrý program

– navštívili bibliobusy knižnice, ZOO park v Stropkove,

Mestskú knižnicu v Stropkove, kúpalisko vo Svidníku,

ale aj svidnícku pekáreň, kde mohli pozorovať, ako sa

pripravuje a spracováva cesto, ako sa pečú rožky, chlieb,

koláče či vianočky a ako sa chlebík a iné výrobky nakla-

dajú do pekárenských áut, ktoré ich potom rozvážajú do

predajní. Nakoniec si všetci svorne pochutili na čerstvo

upečených rožkoch.

Vo hvezdárni v Roztokoch, kde deti strávili nielen deň,

ale aj noc, si vypočuli zaujímavé informácie o jednotli-

vých planétach a boli nadšení pohyblivou kupolou, kto-

rá sa otáča okolo svojej osi s obrovským ďalekohľadom,

ktorým mohli pozorovať nočnú oblohu. Okrem toho sa

zúčastnili na rôznych súťažiach, lúštili krížovky a hlavola-

my, ale najviac sa im páčila záverečná diskotéka, na kto-

rej sa do sýtosti vytancovali a vyšantili. Na tomto prvom

podujatí sa zúčastnilo 20 detí vo veku od 8 do 14 rokov.

Keďže sa stretlo s priaznivým ohlasom, rozhodli sme sa

pokračovať v prázdninových stretnutiach aj v nasledujú-

cich rokoch. Samozrejme, každý rok malo podujatie iné

zameranie a iný názov.

V druhom ročníku týždenného letného tábora pod

názvom Kľúč k poznaniu sme pripravili pre deti (podľa

slniečka pripnutého na tričku, na ktorom mali napísané

svoje meno, sa volali aj „slniečkové deti“) rôzne súťaž-

né hry v prírode a návštevy svidníckej tlačiarne, fi tnes

Z KNIŽNÍCPRÁZDNINOVÉ PROGRAMY V PODDUKLIANSKEJ KNIŽNICI

Nadežda M ičáková*

Podduklianska knižnica vo Svidníku *e-mail: nada.micakova@seznam.cz

centra, Galérie Dezidera Millyho, Štátneho okresného

archívu vo Svidníku a gréckokatolíckeho kostola. Absol-

vovali aj výlet do Bardejovských kúpeľov, kde si prezreli

Múzeum ľudovej architektúry v prírode (skanzen), areál

kúpeľov a ochutnali bardejovské minerálne vody. Zaují-

mavá bola beseda s členom turistického klubu Beskyd

Jánom Brudňákom, ktorý deťom porozprával o svojich

zážitkoch z turistických ciest doma i za hranicami našej

vlasti. Mimoriadny úspech mal Literárny karneval, po-

čas ktorého pred deťmi defi lovali hrdinovia z rozprávok

a dobrodružných románov (napr. Gašparko, Pipi Dlhá

Pančucha, Červená čiapočka a i.). V speve na playback

mala najväčší úspech pieseň Dievča z Tokia a Coco Jam-

boo. Tento tábor bol naozaj kľúčom k poznaniu – deti zís-

kali veľa poznatkov, spoznali krásy svojho mesta i okolia,

nadviazali nové priateľstva a strávili krásne chvíle s pes-

ničkami pri táboráku v sprievode gitary.

Chvíle pri táboráku s pesničkami – rok 1997(foto Nadežda Mičáková)

V roku 1997 sa uskutočnil tretí ročník týždenného let-

ného tábora, tentoraz pod názvom V krajine rozprávky.

Program pre 20 detí vo veku od 8 do 12 rokov pripra-

vený pracovníčkami knižnice bol naozaj pútavý. Okrem

rôznych súťaží zahŕňal návštevu Meteorologickej stani-

ce v Stropkove, prehliadku zoologickej záhrady v Strop-

kove i návštevu Múzea moderného umenia rodiny

Warholovcov v Medzilaborciach. Medzi deti zavítala aj

redaktorka Národnostno-etnického vysielania Sloven-

ského rozhlasu v Prešove, ktorá ich v krátkosti obozná-

mila s prácou v štúdiu. Keďže tábor mal v názve slovo

rozprávka, deti sa mohli oboznámiť formou hovorenej

bibliografi e s novými rozprávkovými knihami.

Ďalší rok sa v letnom tábore pod názvom Zvedavými

očami deti stretávalo 20 detí v čase od 8. do 16. hodi-

ny. V tomto čase mali možnosť vyskúšať si rôzne súťa-

že (napr. Slávici v knižnici, Giraltovce očami deti – súťaž

72 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

v kreslení, Môj otec – literárna práca, Zahrajme sa v prí-

rode), oboznámiť sa s pôvodnou slovenskou tvorbou

prostredníctvom hovorenej bibliografi e, zdokonaliť sa

vo vyhľadávaní v elektronickom katalógu, počúvať hud-

bu v hudobnom oddelení, zúčastniť sa na besede o mes-

te Svidník a so sprievodcom z Klubu slovenských turistov

Beskyd navštíviť rovňanský chotár.

tovovali postavičky zo známych rozprávok, ba aj scénu

k týmto rozprávkam a nakoniec si s týmito postavičkami

zahrali divadielko.

Medzi deťmi sa našli aj malé šikovné kuchárky, ktoré

podľa kuchárskej knihy pripravili pre všetkých sladké

pochúťky (včielky, piškótové tortičky, kokosové guľky,

mafi ny a iné dobroty).

Návšteva rovňanského chotára – rok 1998(foto Nadežda Mičáková)

Piaty ročník letného tábora pod názvom Stretnutie

v Juniorklube (1999) prebiehal vo forme jednodňových

stretnutí v čase od 8. do 16. hodiny. Program pripravený

pre deti bol opäť pestrý a zaujímavý (súťaž v speve, zho-

tovovanie menoviek, vyrábanie obrázkov zo slaného

cesta, rôzne športové hry a súťaže a pod.).

V kráľovstve kníh – pod týmto názvom sa konal v roku

2000 šiesty ročník letného tábora, počas ktorého nav-

štívili deti drevený kostolík v Ladomirovej, boli sa po-

zrieť na zvieratká v ZOO v Stropkove, kde sa tí odvážnej-

ší posadili na chrbát poníka a absolvovali na ňom krátku

jazdu, no neodolali ani cukrárni a vo fi tnes centre si za-

hrali stolný tenis; okrem toho súťažili v speve a vyrábali

drobnosti z lyka (chobotničky), ale aj z cesta.

Ďalší letný tábor pod názvom Svet okolo nás (2001) bol

výnimočne „babincom“, pretože sa do neho neprihlásil

ani jeden chlapec. Hneď prvý deň si dievčatá vyskúša-

li surfovanie po internete a zacvičili si vo fi tnes centre,

druhý deň vymenili mesto Svidník za mesto Bardejov,

kde navštívili knižnicu a Prírodné múzeum, tretí deň sa

učili orientovať v náučnej literatúre v knižnici a neskôr sa

v prírode venovali pohybovým hrám a súťažiam, štvrtý

deň vyrábali suveníry do svojich detských izieb (kytičky

kvetov z krepového papiera) a posledný deň patril mes-

tu Giraltovce, kde si prezreli pamiatky mesta a navštívili

Centrum voľného času.

Vždy v posledný deň týždňových letných táborov bolo

pre deti pripravené sladké prekvapenie – torta s nápi-

som Letný tábor, na ktorej si deti schuti zamaškrtili.

Od roku 2002 až doteraz prebiehajú prázdninové

podujatia pod názvom Zahrajme sa spolu. Počas dvoch

prázdninových mesiacov sa deti stretávali v knižnici

každú stredu, kde bol pre ne pripravený bohatý a pes-

trý program – súťažili v hádankách, kreslili, v prírode si

vyskúšali športové zdatnosti, v tvorivých dielňach si zho-

Šikovné kuchárky pripravujú sladké pochúťky – rok 2009(foto Nadežda Mičáková)

Svoju zručnosť preukázali deti aj pri vystrihovaní rôz-

nych obrázkov podľa predlohy, robili origami a rôzne

veci z papiera i zo slaného cesta.

Deti so svojimi výtvormi z papiera – rok 2012(foto Nadežda Mičáková)

Deti so svojimi výtvormi z papiera – rok 2012

Jedna streda bola venovaná zábavnému učeniu, keď sa

deti mohli pohrať so slovami tak, že vymýšľali príbehy na

vopred zadané slová.

A samozrejme, čítalo sa – čítali deti aj knihovníčky,

čítali sa knihy plné dobrodružstiev, napätia, ale i knihy

rozprávkové, v ktorých sa striedalo dobro a zlo, a ako to

už v rozprávkach býva, vždy zvíťazilo dobro.

O stretnutia v knižnici mali záujem deti nielen zo Svid-

níka, ale aj z okolitých dedín a z ďalších miest Slovenska,

ktoré tu boli na prázdninách u starých rodičov.

Čo dodať na záver? Snáď len toľko, že deti boli spokoj-

né, mali možnosť užiť si zábavu, získať nové poznatky,

spoznať zaujímavé veci… Veríme, že v nasledujúcich

rokoch ich budeme častejšie stretávať v knižnici ako na-

šich čitateľov.

Z K

NIŽ

NÍC

N A D E Ž D A M I Č Á K O V Á / P R Á Z D N I N O V É P R O G R A M Y …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 73K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

KNIŽNÁ KULTÚRADETSKÉ ČASOPISY VYDÁVANÉ NA SLOVENSKU V ROKOCH 1919 – 19381

Mgr. Lucia L ichnerová, PhD. , Bc. Dominik a R adičová*

Katedra knižničnej a informačnej vedy Filozofi ckej fakulty UK, Bratislava *e-mail: lucia.lichnerova@uniba.sk; radicovadominika@gmail.com

ÚVOD

Vznik Československej republiky v roku 1918 priniesol

Slovákom viacero pozitívnych zmien – oslobodenie

spod maďarského útlaku, možnosť národného a kul-

túrneho rozvoja, slobodu tlače, ale predovšetkým reor-

ganizáciu školstva, ktoré bolo vo veľmi zložitej situácii.

Hlavným problémom školstva na Slovensku bol jednak

nedostatok slovenských učiteľov, jednak nedostatok

slovenských učebníc na základných školách. Ich absen-

ciu neraz nahradzovali práve detské časopisy.

Tento príspevok vychádza z analýzy detských časo-

pisov vydávaných na Slovensku v rokoch 1919 – 1938.

Na základe metódy de visu identifi kuje vydavateľské

zámery a bariéry súvisiace s ich vznikom, obsahovým

zameraním i so zánikom. Chronologický kontext refl ek-

tuje prirodzený celospoločenský vývoj v krajine v medzi-

vojnovom období, rozvoj kníhtlačiarskej produkcie, slo-

bodu tlače, ako aj existenciu bibliografi e,2 registrujúcu

jednotlivé časopisy z rokov 1919 –1938.

Hoci dostupná bibliografi a eviduje nielen detské časo-

pisy, ale aj noviny, je evidentné, že táto kategorizácia je

odvodená skôr z názvov periodík (napr. Kleine Pressbur-

ger Zeitung a pod.), resp. zo skutočnosti, že detské časo-

pisy vychádzali ako príloha novín.

Podľa súčasne platných defi nícií časopis je „periodic-

ká publikácia, ktorá vychádza v pravidelných týždenných

až polročných intervaloch, t. j. aspoň dvakrát ročne, obsa-

huje príspevky viacerých autorov a má vopred vymedzený

program i špecifi cké zameranie“3 a noviny sú „periodické

publikácie tlačené na špecifi ckom papieri, pod rovnakým

názvom, v typickej úprave, vychádzajúce denne a obsahu-

júce informácie z politických, hospodárskych, kultúrnych,

športových a iných udalostí, ktoré sa odohrali doma alebo

v zahraničí.“4 Na základe uvedených defi nícií môžeme

konštatovať, že skutočné detské noviny v rokoch 1919

– 1938 nevychádzali a detské periodiká tohto obdobia

patrili medzi časopisy.

SPOLOČENSKO-POLITICKÝ KONTEXT VYDÁVANIA DETSKÝCH ČASOPISOV

Po vzniku Československej republiky sa na území Sloven-

ska nielenže nenachádzala ani jedna slovenská vysoká

a stredná škola, ale nemalou prekážkou sa v niektorých

oblastiach, predovšetkým na východe Slovenska, stalo

aj nahradzovanie zatvorených maďarských škôl školami

slovenskými: „Nielen to, že tu boli všetky školy maďarské

počnúc od materskej školy (opatrovne) až po najvyššiu

školu (právnickú akadémiu), ale že sa ich pôsobením vy-

tvorilo v Košiciach a v ich okolí naskrz i v najslovenskejších

obciach také ovzdušie a následkom utvrdzovania ma-

ďarskej všenárodnej ideológie taká mentalita, že ani len

pomyslieť by nebolo možné bývalo na prípadnú možnosť

inojazyčného vyučovania, než maďarského, na prípadné

uplatnenie prirodzeného práva menšiny (ačkoľvek väčšiny,

dľa maďarskej ideológie: národnosti), – to všetko bolo po

prevrate takou skutočnosťou, ktorá stavala našu správu

školskú pred veľmi ťažké a zdanlivo neprekonateľné úlohy,

ktorých riešenie vyžadovalo stupňovanú opatrnosť, ener-

giu a – hlavne múdrosť.“5

Ďalším problémom bol nedostatok slovenských pe-

dagógov, ktorý sa riešil povolávaním českých učiteľov

na územie Slovenska, pretože štátne orgány nedôvero-

vali maďarským učiteľom a ich znalosti slovenského ja-

zyka.6 V roku 1922 bolo na území Slovenska až dvakrát

viac českých ako slovenských stredoškolských učiteľov.

Hoci českí pedagógovia prichádzali na územie Sloven-

ska s dobrým úmyslom pomôcť Slovákom, ich príchod

a práca vyvolávali u slovenských pedagógov neraz pocit

krivdy.7 Veľmi často sa totiž stávalo, že voľné učiteľské

miesta prednostne dostávali českí pedagógovia.

Rovnakým problémom bola absencia slovenských

učebníc, ktorá sa riešila podobne ako nedostatok peda-

gógov, t. j. používaním českých kníh a pomôcok. Chýba-

nie učebníc bolo zapríčinené aj nariadením Ministerstva

školstva a národnej osvety (MšaNO) z roku 1919,8 na zá-

klade ktorého museli byť zo škôl vyradené všetky učeb-

nice vydané mimo Československa. Hoci nedostatok

učebníc v slovenskom jazyku mohol byť dostatočným

stimulom pre slovenských pedagógov a vydavateľov,

ich snahy sa nerealizovali, pretože učebnice naďalej pre-

chádzali zdĺhavým procesom prekladu z českého alebo

maďarského jazyka.

Význam slovenských učebníc pre rozvoj slovenského

školstva si uvedomovalo aj MšaNO, o čom svedčí jeho

vyjadrenie z roku 1919: „Věcí nad jiné důležitou je opa-

třiti slovenské školy slovenskými knihami. Do jejich žá-

kovských i učitelských knižnic, přecpaných maďarskými

knihami v nádherných vazbách, musí co nejdříve přijíti

vybrané knihy slovenské. Učitel Čech, podobně jako učitel

Slovák musí poznati slovenskou literaturu, má-li se přiblí-

žiti duši slovenského dítěte. A slovenské dítě jedine sloven-

skou četbou v duchu národním může se utvrditi v národ-

ním vědomí.“9

74 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Aj keď primárnou úlohou slovenských pedagógov bolo

podieľať sa na tvorbe slovenských učebníc a na prekla-

doch maďarských alebo českých učebníc do slovenské-

ho jazyka, ich úsilie sa neprejavovalo konkrétnymi vý-

sledkami. Podľa Bojkovej10 sa v prvých rokoch po vzniku

republiky objavovali slovenské učebnice len zriedkavo.

Práve tu možno hľadať priestor na vznik detských pe-

riodík, ktoré chronologický odstup medzi prekladom,

povolením a vydaním slovenských učebníc suplovali do

tej miery, že neslúžili iba na pobavenie, ale aj na vzde-

lávacie účely. Takéto poslanie detských časopisov bolo

zjavné nielen z ich obsahu a vydavateľských zámerov, ale

v mnohých prípadoch aj zo samotného názvu periodika,

ktorý túto skutočnosť zdôrazňoval (napr. časopis Novin-

ky pre slovenské deti mal vo svojom podtitule formuláciu,

že ide o „zábavno-poučný časopis pre ľud. školy.“11).

Obsahová náplň detských periodík do istej miery

odrážala štruktúru povinných predmetov na obecných

školách. Podľa §1 Malého školského zákona12 boli medzi

povinné predmety zaradené „náboženstvo, občianska

náuka a výchova, čítanie a písanie, vyučovací jazyk, počty

s náukou o geometrických tvaroch, prírodopis, prírodospyt,

zemepis a dejepis so zreteľom na domovinu a vlasť, kresle-

nie, spev, ručné práce a telesná výchova“. Osobitné posta-

venie mala v zákone jazyková otázka: „Na občianskych

školách s iným vyučovacím jazykom ako československý

jazyk nech sa žiactvu dá príležitosť naučiť sa českosloven-

ský jazyk. Rozhodnutím Ministerstva školstva a národnej

osvety môže sa ustanoviť vyučovanie československého

jazyka pre tú ktorú školu za povinné.“ Oblasti povinného

vzdelávania sa preto celkom logicky infi ltrovali aj do ob-

sahu detských periodík. Ich odbyt sa zabezpečoval :

využívaním časopisu v škole, ktorá bola zároveň jeho vydavateľom,

odoberaním časopisu, ktoré iniciovala škola, priamou alebo sekundárnou kúpou (kúpou iného pe- riodika, ktorého prílohou bol detský časopis).

VÝCHODISKÁ

Prvý detský časopis vyšiel v novembri 1919 pod názvom

Oriešok a vydával sa až do roku 1929. V rokoch 1919 –

1938 vychádzalo ešte ďalších 36 detských časopisov,

ktoré tvorili významnú časť literatúry pre deti v tomto

období. Priemerne vychádzalo 7 časopisov ročne, kým

z poézie to boli len 3 – 4 tituly ročne. V rovnakom počte

ako časopisy vychádzali divadelné hry pre deti (7 titulov)

a vedúce postavenie mala detská próza, pretože vychá-

dzalo až 15 titulov za rok.13

Vrchol svojej produkcie zaznamenali detské časopisy

v roku 1933, keď vyšlo až 11 titulov. Mohlo to súvisieť aj

s tým, že v 30. rokoch zaznamenala ľudová slovesnosť

najvyššiu umeleckú úroveň.

Frekvencia vydávania detských periodík v období pr-

vej Československej republike bola rozmanitá – 23 časo-

pisov vychádzalo s mesačnou periodicitou, 4 časopisy

s dvojtýždennou periodicitou, 9 časopisov s týždennou

periodicitou a 2 časopisy vychádzali nepravidelne.

Časopisy boli určené detským čitateľom všetkých veko-

vých kategórií – od predškolského veku cez mladší škol-

ský vek až po starší školský vek. So zreteľom na dobové

okolnosti a suplovanie školských učebníc v slovenskom

jazyku najväčšie zastúpenie mali slovenské časopisy (29

titulov); 5 periodík vychádzalo pre maďarskú menšinu

a 3 pre nemeckú menšinu žijúcu na našom území.

Keďže v uvedenom období neexistovali jednotné ty-

pografi cké pravidlá úpravy časopisov, detské periodiká

mali rôzne formáty, rôzny rozsah, rôzne číslovanie roční-

kov a čísel i ďalšiu typografi ckú úpravu.

Nie všetky detské periodiká vychádzali ako samostat-

né tlače; niektoré boli prílohou novín a časopisov alebo

vychádzali ako samostatná rubrika. Išlo o periodiká pre

dospelých, z ktorých sa po doplnení detskými prílohami

stali plnohodnotné časopisy pre celú rodinu. Noviny pre

dospelých s detskou prílohou sa začali vo väčšom množ-

stve vydávať až po roku 1935, dovtedy mali prakticky

nulovú produkciu. Niektoré z nich mali veľmi krátku ži-

votnosť, iné pokračovali vo vydávaní aj po roku 1938.

OKOLNOSTI VYDÁVANIA DETSKÝCH PERIODÍK

REDAKTORI

Vydávanie detských periodík bolo v kompetencii via-

cerých profesií. Okrem profesie tlačiara a vydavateľa

vystupovalo do popredia povolanie redaktora, ktorý zo-

hrával dôležitú úlohu pri plnení primárnych vydavateľ-

ských zámerov. Zaujíma nás najmä tá časť profesionál-

nej práce redaktora, ktorá súvisela s tvorbou úvodného

slova, t. j. textu, ktorý mal čitateľov motivovať ku kúpe

časopisu a vysvetľovať vydavateľské zámery. Redaktor

mal teda podstatnú úlohu pri ovplyvňovaní čitateľského

publika a propagovaní periodika. V mnohých prípadoch

bol do tejto úlohy osobne zaangažovaný predovšetkým

preto, že sám bol zároveň vydavateľom alebo majiteľom

časopisu. Časté to bolo najmä u súkromných vydavate-

ľov, medzi ktorých patrili Karol Kunschke, Ján Grünwald,

Mária L. Dúbravcová, Milan Hanko, Géza Borka, Pavel

Gallo, Viktor Sekey a Ján Brezina.

Chronológia vydávania detských časopisov na Slovensku v rokoch 1919 – 1938

0

2

4

6

8

10

12

19

19

19

20

19

21

19

22

19

23

19

24

19

25

19

26

19

27

19

28

19

29

19

30

19

31

19

32

19

33

19

34

19

35

19

36

19

37

19

38

počet detských časopisov

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

AL U C I A L I C H N E R O V Á , D O M I N I K A R A D I Č O V Á / D E T S K É Č A S O P I S Y V Y D Á V A N É N A S L O V E N S K U …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Okrem personálnej únie v podobe vydavateľsko-redak-

torskej práce vykonávanej jednou osobou sa stretáva-

me aj s prípadmi, keď redaktor ponúkal svoje služby

viacerým vydavateľom a podieľal sa na zostavovaní nie-

koľkých detských časopisov. K takýmto profesionálnym

redaktorom patrili napríklad Milan Hanko, Ján Brezina,

Július Celder a Eugen Engyeli.

Osobitný prípad predstavovali časopisy, ktoré na prvý

pohľad prácu redaktorov nevyužívali, keďže táto infor-

mácia nebola v časopise uvedená. Môžeme však pred-

pokladať, že aj tieto periodiká mali svojich redaktorov,

lebo jednotlivé čísla časopisu musel niekto zostaviť a re-

dakčne spracovať. K takýmto periodikám patrili časopisy

Kis magyarok lapja, Oriešky, My z Ružomberka, Prameň

a Nezábudky saleziánskych chovancov v Trnave.

Nemenej významnú úlohu mal redaktor pri komuni-

kácii s autormi, výbere textov a ich usporiadaní v časo-

pise, čím významne ovplyvňoval smerovanie periodika

v súlade s plánovanými zámermi. Väčšina redaktorov

mala stály pracovný pomer v jednom vydavateľstve,

hoci v niektorých prípadoch sme zaznamenali aj výme-

nu hlavného redaktora. Dôvody však nemusíme hľadať

v nespokojnosti vydavateľa s redaktorskou prácou, ale

zvyčajne sa to stávalo po presťahovaní vydavateľstva do

iného mesta alebo vtedy, keď už časopis vychádzal dlhé

roky a náhrada redaktora pre pokročilý vek bola priro-

dzená (napr. vydavateľský a kníhkupecký účastinársky

spolok Tranoscius využíval do roku 1936 redaktorské

služby Júliusa Celdera, neskôr ho nahradil Ján Brezina).

V niektorých detských časopisoch pracoval iba jeden

redaktor, iné využívali prácu hlavného redaktora a ďal-

ších zodpovedných redaktorov.

VYDAVATELIA

Na vydávaní detských časopisov participovalo pomer-

ne veľa vydavateľstiev. Niektoré vydávali viac detských

periodík, až 28 z nich však vydávalo iba jeden detský

časopis, pričom mnohé vydavateľstvá vydávali aj iné ča-

sopisy a noviny.

Všeobecne možno povedať, že na vzniku detských

periodík sa fi nančne podieľali štátne vydavateľstvá,

súkromné podniky a osoby, cirkevné inštitúcie (rády,

spolky, úrady), vzdelávacie inštitúcie (školy a krúžky)

a záujmové združenia.

Charakter vydavateľstva do značnej miery determi-

noval aj obsahové zameranie časopisu, hoci to tak vždy

nebolo (napr. časopis Detský kútik, ktorý vychádzal ako

rubrika v Slovenskom družstevníkovi, neobsahoval nijaké

informácie o činnosti záujmového združenia – Ústredné-

ho sväzu československých družstevníkov v Prahe, ktorý

bol jeho vydavateľom).

Vo väčšine prípadov charakter vydavateľstva význam-

ne ovplyvnil obsahové smerovanie detského časopisu.

Periodiká vydávané cirkevnými inštitúciami v sebe jed-

noznačne niesli vydavateľský zámer upevňovať vieru

detského čitateľa. Obzvlášť sa to prejavilo v detských ča-

sopisoch Pre naše deti (Ev. a. v. biskupský úrad v Prešove),

Jednota (Jednota Orla) a Posol dietok (spolok Tranoscius),

v ktorých prevažovali náboženské príspevky (napr. žalmy,

pastierske listy, príspevky o Bohu a pod.). Ostatné ná-

božensky orientované periodiká – Detský kútik (Spolok

Tranoscius), Priateľ dietok (Správa rádu františkánskeho

na Slovensku), Orlík (Zemský sekretariát Orla) a Srdiečko

(Ústredná Karita na Slovensku) – obsahovali okrem ná-

boženských článkov aj inak zamerané príspevky (národ-

nostné, zábavné či vzdelávacie).

V súlade s vydavateľskými zámermi fungovali aj časo-

pisy vychádzajúce s fi nančnou podporou vzdelávacích

inštitúcií na Slovensku. Patrili sem nielen jednotlivé školy

(Rímsko-katolícka dievčenská meštianska a ľudová škola

v Ružomberku, Učiteľstvo okresu prievidzského, Uč. sbor

štátneho ústavu hluchonemých v Jelšave), ale dokonca

aj záujmový krúžok (Samovzdelávací krúžok pri št. mešt.

školách v Michalovciach). Detské časopisy vydávané tý-

mito vydavateľstvami vychádzali primárne ako interné

časopisy jednotlivých škôl a obsahovali vzdelávacie prí-

spevky s rôznym zameraním. Časopis Na hornej Nitre si

ako vlastivedný časopis kládol za cieľ informovať žiakov

o svojom okolí a domovine a časopis Pod Muráňom sa

používal ako náhrada školských učebníc. Zaujímavým

spôsobom bol koncipovaný časopis My z Ružomberka,

ktorý sa snažil o úzky kontakt s čitateľmi ich aktívnym

zapájaním do autorskej práce – okrem iného ho totiž

tvorili aj žiacke príspevky.

Československý Červený kríž

bez uvedenia vydava-teľa

štátne nakladateľstvo

spolok Tranoscius

Matica slovenská

ostatné vydavateľ-stvá

28 vydavatelstiev)

1

Počet detských periodík vydávaných jednotlivými vydavateľstvamina Slovensku v rokoch 1919 – 1938

3

32

2

2

KNÍHTLAČIARNE

Na tlači detských periodík sa v rokoch 1919 – 1938 po-

dieľalo 36 kníhtlačiarní. Spolupráca vydavateľstiev s tla-

čiarňami sa realizovala zväčša na geografi ckom princípe:

až 19 vydavateľov si nechávalo tlačiť detské periodiká

u tlačiara, ktorý sídlil v tom istom meste, ďalších 6 vy-

davateľstiev využívalo spočiatku tiež služby lokálneho

tlačiara, až neskôr spolupracovali so vzdialenejšími tla-

čiarňami. Iba 5 vydavateľov si dávalo tlačiť detské perio-

diká mimo mesta, v ktorom sídlili. Ojedinelé neboli ani

prípady personálnej vydavateľsko-kníhtlačiarskej únie,

keď boli kníhtlačiarne zároveň aj vydavateľstvami, čím

mohli dostatočne ovplyvňovať zameranie časopisu.

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

A

L U C I A L I C H N E R O V Á , D O M I N I K A R A D I Č O V Á / D E T S K É Č A S O P I S Y V Y D Á V A N É N A S L O V E N S K U …

76 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Detské periodiká tlačili menšie súkromné tlačiarne,14

väčšie priemyselné tlačiarne15 a štátne kníhtlačiarne.16

Na tlači detských časopisov sa najviac podieľala kníhtla-

čiareň Františka Klimeša v Liptovskom Mikuláši, ktorú si

prenajali bratia Rázusovci, a ružomberský kníhtlačiar Ján

Párička. Obidve kníhtlačiarne tlačili po 3 detské periodi-

ká. Po 2 periodiká tlačili kníhtlačiarne Spolok sv. Vojtecha,

Arpád Kósch, František Urbánek, Ján Trnovský, Kníhtla-

čiarsky účastinársky spolok, kníhtlačiarne Andrej, Únia,

Slovenská grafi ka a K. F. Wigand. Zvyšných 27 kníhtlačiar-

ní tlačilo iba jedno detské periodikum.

Geografi cký horizont tlačiarní tvorila Bratislava, v kto-

rej sa tlačilo až 10 časopisov, 4 periodiká tlačili tlačiarne

v Ružomberku. Stávalo sa aj to, že jednotlivé čísla pe-

riodika sa tlačili u rôznych tlačiarov a v rôznych mestách.

Mnohé, najmä školské časopisy (Prameň, Žiačik a pod.),

sa spočiatku tlačili cyklostylom, až neskôr pristúpili vy-

davatelia na ofi ciálnu tlač vo vybranej kníhtlačiarni.

VYDAVATEĽSKÉ ZÁMERY

Konfrontácia zamerania vydavateľstiev s obsahom jed-

notlivých detských časopisov odkrýva celú spleť vyda-

vateľských zámerov a bariér, s ktorými museli vtedajší

vydavatelia detských periodík zápasiť. Z tohto hľadiska

sú pre nás reprezentatívnou vzorkou najmä prvé a po-

sledné čísla periodík, obsahujúce úvodníky, predhovory,

poštu, upozornenia, odkazy z redakcie a administrácie

časopisu, ktoré v mnohých prípadoch jasne prezentovali

vydavateľský zámer alebo vydavateľské problémy. Hoci

väčšina detských časopisov vznikla s cieľom suplovať

chýbajúce slovenské učebnice, niektoré vychádzali aj

z iných dôvodov. Všeobecne môžeme medzi primárne

vydavateľské motivácie zaradiť:

suplovanie učebníc v slovenských školách, náboženské vydavateľské motivácie, národné vydavateľské motivácie, podporu Československého červeného kríža.

Zo sekundárnym zámerov, ktoré plnili časopisy, môže-

me uviesť predovšetkým podporu čítania u najchudob-

nejších detí, zbieranie a zaznamenávanie ľudovej sloves-

nosti, zapájanie detí do diania v škole a zabavenie detí.

Najsilnejšou vydavateľskou motiváciou bol nedostatok

učebných pomôcok v slovenských školách, na základe

čoho vznikli časopisy ako napríklad Novinky pre sloven-

ské deti, Prameň, Žiačik a Pod Muráňom. Časopis Pod

Muráňom patril medzi špecifi cké vzdelávacie časopisy,

pretože sa orientoval na hluchonemé deti a jeho vyda-

vateľom bol Učbársky sbor štátneho ústavu pre vzdelá-

vanie hluchonemých detí v Jelšave. Išlo o interný časopis,

ktorý sa vydavateľ rozhodol „vydávať pre žiakov tohto

ústavu“. Okrem toho, že mal poskytovať informácie

o samotnom ústave, o jeho výsledkoch a práci, mal byť

aj „doplnením školského vyučovania najmä teraz, keď niet

ešte dosť tlačených kníh pre slovenských hluchonemých

žiakov“.17

Časopisy Žiačik (1931 – 1934) a Prameň (1936 – 1937)

vychádzali tiež ako školské časopisy – Žiačik mal slú-

žiť na podporu čítania novín a časopisov u detí a časo-

pis Prameň mal informovať o udalostiach zo školského

a širšieho prostredia a zároveň prinášať deťom zábavu.

V obidvoch prípadoch sa vydavatelia snažili motivovať

k písaniu príspevkov aj samotných žiakov: „V škole sa učí-

te rôznym vedomostiam. Ale nielen škola poučuje pre život.

Aj čítanie kníh a časopisov poučuje. Vy však málo novín čí-

tate. Preto sme sa pre Vás rozhodli vydávať časopis. Bude to

síce ťažká práca, no my dúfame, že vy nás budete v nej vše-

možne podporovať. Ako? Tak, keď nám zašlete nejaký prí-

spevok, keď si časopis predplatíte a aj známemu ho budete

odporúčať.“18 „Časopis Prameň chce sa stať vaším priateľom,

radcom, pomocníkom, učiteľom. Zoznámi vás s udalosťa-

mi, ktoré sú pre nás dôležité a ktoré sa dejú ďaleko od vás

alebo vo vašom prostredí. Chceme, aby ste i vy doň prispie-

vali. Bude vaším prameňom jak zábavy, tak poučenia.“19

Pre nedostatok slovenských učebníc v ľudových

a meštianskych školách začal v roku 1919 vychádzať aj

detský časopis Novinky pre slovenské deti (1919, 1923 –

1925). Spočiatku mal časopis úspech, no len čo začali

slovenské učebnice pribúdať, vydavateľ Pavol Gallo jeho

vydávanie prerušil. Obnovil ho až v roku 1923 s novým

vydavateľským zámerom: „Po piatich rokoch zasielame

Vám časopis znova a keď vyhotovený je v novom rúchu

i cieľ ma vytknutý iný: zábavným spôsobom doplniť a ob-

čerstviť látku všetkých predmetov škôl ľudových, so zvlášt-

nou pozornosťou na občiansku náuku a výchovu, ručné

práce výchovné, spev a kreslenie. Cieľ tento uskutočníme

len vtedy, keď časopis v každej škole ako len možno rozší-

rime a cennými príspevkami úroveň obsahovej časti zaistí-

me. Veríme, pekný príklad bude mať ochotných stúpencov,

a preto srdečne zveme všetkých, ktorí sú presvedčení, že

intenzívnou výchovou a výučbou sa najlepšie zavďačíme

našej drahej oslobodenej vlasti.“20 Zámery časopisu vyda-

vateľstvo demonštrovalo v rubrikách Zábavné hry, O člo-

veku (tipy, ako poskytnúť prvú pomoc), Zo starých čias

(osobnosti z histórie), Hádanky, Chyrník (napr. zbierky

Čs. Červeného kríža, zbierky na školské knižnice a pod.)

a Odkazy redakcie.

Druhou najčastejšou vydavateľskou motiváciou boli

nábožensky orientované ciele, ktoré mali deti už od út-

leho veku pripravovať na život vo viere a na „bohumilé

skutky“. Takéto zameranie mali periodiká evanjelickej aj

katolíckej cirkvi. K najznámejším patrili časopisy Priateľ

dietok, Srdiečko, Detský kútik a Jednota, ktorého cieľom

bolo zjednotiť katolícke žiactvo.

Národne orientované časopisy mali u detí prebúdzať

národnú hrdosť a ochotu bojovať za slovenský národ.

Patrili k nim časopisy Slovenské jaro, Na hornej Nitre a No-

vinky z bradlanského kraja, ktoré svoj obsah upravovali

tak, aby mládež vyrastala v duchu svornosti a vzájom-

nosti Československej republiky.

Časopisy orientované na podporu Československé-

ho Červeného kríža reprezentovali dve periodiká – Včel-

ka a vestník dorastu Červeného kríža Naša práca. Tieto

časopisy sa zameriavali nielen na hľadanie detských dob-

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

AL U C I A L I C H N E R O V Á , D O M I N I K A R A D I Č O V Á / D E T S K É Č A S O P I S Y V Y D Á V A N É N A S L O V E N S K U …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

rovoľníkov Červeného kríža, ale aj na jeho fi nančnú pod-

poru a odovzdávanie zisku z ich kultúrnych podujatí.

Nemalá skupina detských časopisov vznikala z veľko-

rysých cieľov a pri ich vydávaní nebolo rozhodujúce ko-

merčné hľadisko. Sem môžeme zaradiť najmä časopisy

vydávané školami, ktoré mali úzke inštitucionálne čita-

teľské pokrytie a slúžili na podporu čítania detí alebo ako

náhrada slovenských učebníc na konkrétnej škole. V ča-

sopise Prameň, ktorý vydával Samovzdelávací krúžok pri

št. mešt. školách v Michalovciach, sa v úvode uvádzalo,

že časopis „nie je určený pre verejnosť, ale je iba výlučne ča-

sopisom žiakov našej školy“.21 Aj časopis Žiačik22 v úvode

uvádzal: „I to je vám iste známe, že každý časopis stojí pe-

niaze. A preto ani náš »žiačik« nebude zadarmo. Jedno číslo

bude stáť 20 halierov. Predplatné použijeme na zakúpenie

papiera, teda osoh z toho žiaden mať nebudeme.“

Na druhej strane niektoré väčšie profesionálne vyda-

vateľstvá neskrývali komerčné ciele a v snahe zabezpe-

čiť dostatočný odbyt a fi nančnú prosperitu uverejňovali

v detskom časopise aj reklamy. Z 37 detských periodík

obsahovalo reklamu 12 časopisov. Išlo prevažne o cie-

lené reklamy zamerané na knihy pre detského čitateľa

(napr. časopis Oriešky obsahoval reklamu na obrázkové

slovenské povesti pre deti), na ďalšie knihy z toho istého

vydavateľstva (časopis Priateľ dietok, vydávaný Spolkom

sv. Vojtecha, obsahoval reklamu na iné knihy pochá-

dzajúce z tohto vydavateľstva), na literatúru tematicky

súvisiacu so zameraním vydavateľstva (časopis Detský

kútik, ktorý vydával evanjelický spolok Tranoscius, ob-

sahoval pravidelnú reklamu na bibliu alebo evanjelický

kalendár) alebo na knihy rôznych autorov (napr. časopis

Zornička obsahoval pravidelne reklamu na knihy Jozefa

G. Tajovského, časopis Novinky z bradlanského kraja na

knihy Júliusa Bodnára a pod.).

V snahe zachovať existenciu časopisu museli niektoré

vydavateľstvá siahnuť aj po komerčnej reklame. Išlo

spravidla o reklamy zamerané na služby. V časopise No-

vinky pre slovenské deti bola reklama na banky, v perio-

diku Prameň sa zasa objavila reklama na drogériu, kino,

kníhkupectvo i obuv, čím vydavateľstvo bezpochyby

získavalo fi nančné prostriedky potrebné na vydávanie

časopisu tlačeného spočiatku cyklostylom a neskôr

v komerčnej tlačiarni.

Ďalšie fi nančné prostriedky získavali vydavateľstvá

z darov a predplatného, ktoré malo rôznu výšku. Najlac-

nejším detským periodikom bol časopis Prameň, ktoré-

ho predplatné bolo len vo výške 30 halierov. Najdrahšie

boli detské časopisy, ktoré vychádzali ako príloha novín

pre dospelých; ich mesačné predplatné sa pohybovalo

okolo 26 Kčs. Niektoré časopisy ponúkali predplatné aj

do Ameriky (napr. Oriešky). Príjemným prekvapením bol

časopis Orlík, ktorého predplatné sa z pôvodnej sumy

7,50 Kčs znížilo na 5 Kčs, čím sa vydavateľ snažil zvýšiť

počet predplatiteľov.

Prvé čísla detských časopisov sa zvykli rozposielať

priamo do škôl, čím si vydavatelia zabezpečovali odbe-

rateľov, hoci riskovali, že za tieto čísla zaplatené nedosta-

nú. V Prímluve časopisu Novinky pre slovenské deti redak-

tor, majiteľ a zároveň vydavateľ Pavel Gallo píše: „Časopis

zasielať budeme hromadne na školy. Prvé číslo v pomere

počtu žiakov ta, odkiaľ sme dostali prihlášky a kde tušíme,

že nájdeme pilných rozsievačov. Prvým číslom prinášame

veľkú obeť zvlášť, keď cena každého čísla je ustálená len na

70 halierov. Ak nám chcete prácu i výdavky obľahčiť, tak

posbierajte predplatné za všetkých 7 čísel razom, kde je to

ak nemožné, uspokojíme sa, keď nám obnosy mesačne bu-

dete zasielať. Samo sebou sa rozumie, že jestli predplatky

nebudú riadne doposielané, tak i tlačiareň upustí od idea-

lizmu, akým sa tejto veci zaujala - januárové číslo zašleme

len ta, odkiaľ sme dostali predplatné.“23

Niektoré periodiká motivovali svojich odberateľov

tým, že pokiaľ získajú ďalších predplatiteľov, dostanú

zľavy alebo dokonca časopis zadarmo. V časopise Novin-

ky pre slovenské deti sa napríklad uvádzalo: „Kto sosbiera

desať predplatiteľov, dostane časopis zdarma; prihláste sa

teda žiaci majetnejších rodičov u chudobných spolužiakov,

aby i títo mohli mať časopis.“24

Nepretržitý záujem o detský časopis sa vydavateľstvá

usilovali dosiahnuť aj motivovaním čitateľov. Prejavo-

valo sa vo výzvach na zasielanie kresieb, článkov, dob-

rých slohových prác, vyhlasovaním súťaží, udeľovaním

odmien25 a v neposlednom rade aj udržiavaním nepretr-

žitého kontaktu s redakciou, ktorá sa deťom prihovárala

priateľským tónom v podobe „uja redaktora“, „otecka“

alebo „tety Márie“. Informovala deti o tom, čo sa udialo

počas prázdnin alebo ich vyzývala na zaslanie listov, čím

prejavovala svoj záujem o deti a zároveň získavala dôle-

žitú spätnú väzbu. V časopise Novinky pre slovenské deti

„ujo redaktor“ vyzýval deti, aby napísali listy, v ktorých

opíšu „nielen to, čo ste zažili cez sviatky, ako sa vám novin-

ky páčili, čo vás v nich najlepšie zabavilo, ale i čo dobrého Komerčná reklama v časopise

Novinky pre slovenské detiKomerčná reklama v časopise

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

A

L U C I A L I C H N E R O V Á , D O M I N I K A R A D I Č O V Á / D E T S K É Č A S O P I S Y V Y D Á V A N É N A S L O V E N S K U …

78 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ste voči biednym vykonali. Potom vám napíšeme, ktoré do-

pisy boli najlepšie…“26

Autorská spolupráca bola motivovaná nielen odmena-

mi, ale aj menovitým poďakovaním za príspevky v ďal-

ších číslach časopisov. Obzvlášť motivačne mohla na

žiakov pôsobiť výzva periodika Žiačik, ktorého redakcia

sa rozhodla vydať zbierku žiackych prác (básničky, slo-

hové práce a pod.) so zdôraznením, nech sú „príspevky

vlastné, nie opísané.“27. Periodikum Slovenské jaro malo

dokonca samostatnú rubriku pod názvom Príspevky

mládeže a motivovalo deti k autorskej činnosti tým, že

v nej budú uverejňované všetky „pekné dopisy a práce“.28

Niektoré detské periodiká aktivovali svojich čitateľov ku

kúpe aj vlastnou reklamou na časopis. Časopis Novinky

pre slovenské deti29 ju uverejnil napríklad vo forme moti-

vačnej básničky.

beratelia. Závisí menovite na tých, ktorí nám ešte za tento

ročník dlhujú, je ich ešte mnoho, vyše polovice odberateľov

si dosiaľ svoju podlžnosť za Žiačika nevyrovnalo. Uznajte,

že takto sa pracovať – ani pri najlepšej vôli – nedá. … My

nemáme veru žiadnych fondov ani mecenášov, ktorí by

nás podporovali.“31

S fi nančnými ťažkosťami zápasil aj časopis Jednota, kto-

rý vychádzal len vďaka podpore fi riem inzerujúcich v ča-

sopise. Aj preto sa zmenila cena časopisu z pôvodných

30 na 50 halierov. Príčinou zániku časopisu Pod Muráňom

boli tiež fi nančné problémy, keďže časopis bol fi nanco-

vaný iba z darov.

Väčšina časopisov mala napriek fi nančným ťažkos-

tiam po celý čas svojho vychádzania ustálenú hodnotu

predplatného, no našli sa aj výnimky, keď bolo jediným

riešením udržania časopisu zvýšenie jeho ceny: časopis

Szivárány zvýšil predplatné zo 7 Kčs na 10 Kčs a časopis

Slovenské jaro z 2 Kčs na 6 Kčs, ktorý toto zvýšenie odô-

vodňoval nákladmi spojenými s rozšírením počtu strán.

Ďalším problémom bola distribúcia periodík, ktoré

vydavatelia posielali do všetkých okolitých škôl. Ak si

prvé a druhé číslo časopisu školy ponechali, vydavatelia

to brali ako automatický súhlas s odoberaním periodika.

Takto fungoval napríklad časopis Novinôčky, ktorý uve-

rejnil v 3. čísle takýto oznam: „Kto prvé a druhé číslo si za-

držal, považuje sa za predplatiteľa, prosíme ho teda veľmi

pekne, aby predplatné čím skoršie zaslal.“32 Tento oznam

bol uverejnený takmer v každom nasledujúcom čísle.

Keďže školy aj naďalej časopis odoberali, ale neuhrádza-

li predplatné, periodikum zaniklo.

Rovnaký problém s predplatným mali časopisy Detský

kútik a Posol dietok, ktoré útočili na dlžníkov prostredníc-

tvom Božích prikázaní: „Ktoré je siedme Božie prikázanie?

Nepokradneš! Máme sa Pána Boha báť a máme ho milovať,

aby sme nebrali blížnemu svojmu peňazí a nijakého majet-

ku! Majetkom tvojím blížnych je aj Posol. Ak ho teda odo-

beráš a neplatíš zaň, prestupuješ siedme Božie prikázanie.

A preto pamätaj: NEPOKRADNEŠ!“33

V tejto súvislosti vysoko hodnotíme nekomerčné sprá-

vanie vydavateľstiev, ktoré svoje detské periodiká vydá-

vali s cieľom dostať ich medzi najchudobnejšie deti,

a tak im stanovili nízke predplatné. Patrili k nim periodi-

ká Srdiečko s predplatným 2 Kčs, Posol dietok s dobrovoľ-

ným predplatným a Novinôčky s predplatným 6 Kčs.

Aj časopis Slovenské kvety sa spočiatku posielal chu-

dobným zadarmo, ale neskôr bola táto iniciatíva zrušená

práve pre veľké fi nančné ťažkosti vydavateľa. Existenciu

časopisu predlžovali dobrovoľné dary a peniaze, ktoré

sa podarilo vyzbierať najčastejšie na svadbách. Tí, čo za

časopis nezaplatili, boli dokonca súdne stíhaní a pokiaľ

chcel čitateľ prestať s odoberaním časopisu, musel si za

seba najprv nájsť náhradu.

Vydavatelia zápasili aj s rôznymi technickými prekáž-

kami, ktoré spôsobovali, že niektoré čísla vychádzali

oneskorene alebo nevyšli vôbec. V časopise Novinky pre

slovenské deti sa napríklad uvádzalo, že „pre technické

ťažkosti, s ktorým sme nepočítali, číslo vyšlo oneskorene,

čo ráčte láskave odpustiť“.34 S rovnakým problémom sa

Motivačná básnička ku kúpe časopisu Novinky pre slovenské deti

VYDAVATEĽSKÉ BARIÉRY

Najväčšou a najčastejšou bariérou, s ktorou sa vydavate-

lia detských periodík stretávali, boli fi nančné problémy

zapríčinené neplatením predplatného. To bol aj dôvod

zániku viacerých periodík už po niekoľkých rokoch. Re-

daktorka časopisu Novinôčky píše: „S Božou pomocou

začínam II. ročník. Chcela som ho zväčšiť, ale fi nančné

prostriedky nedovoľujú, lebo sú školy, ktoré objedna-

li… a predplatné ešte ani teraz som od nich nedostala…,

mlčali ako ryba vo vode.“30

Mnohé periodiká neustále žiadali o vyrovnanie podlž-

nosti a zdôrazňovali, že časopis si musia udržať samot-

ní odberatelia, ako to uvádzal napríklad časopis Žiačik:

„Naše ďalšie jestvovanie závisí na Vás – milí čitatelia a od-

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

AL U C I A L I C H N E R O V Á , D O M I N I K A R A D I Č O V Á / D E T S K É Č A S O P I S Y V Y D Á V A N É N A S L O V E N S K U …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 79K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

musel vyrovnávať časopis Slovenské jaro: „Pre neprekona-

teľné prekážky tlačiarne nebolo možné dvojčíslo 3-4 včas

vypraviť, žiadame preto za lásk. Omluvenie.“35

Medzi technické prekážky môžeme zaradiť aj onesko-

rené dodávanie textov alebo obrázkov do redakcie, ako

to dokumentuje vysvetlenie v časopise Novinky pre slo-

venské deti, kde vydavateľ ospravedlňuje jeho oneskore-

né vydanie a distribúciu takto: „Časopis mal byť už pred

týždňom rozposlaný, ale obrázky došly neskoro.“36

ZÁVER

Vydávanie detských časopisov na Slovensku v rokoch

1919 – 1938 bolo výrazne determinované politickou

situáciou v prvej Československej republike, ktorá sa

spájala s optimistickými nádejami, súvisiacimi s oslo-

bodením spod maďarského útlaku. Na druhej strane

tento optimizmus narážal na veľké problémy najmä

v oblasti školstva, ktoré zápasilo nielen s nedostatkom

stredných a vysokých škôl na Slovensku, ale aj s absen-

ciou slovenských učiteľov a učebníc v slovenských ško-

lách. A práve nedostatok slovenských učebníc vytvoril

veľkorysý priestor pre vydavateľov detských časopisov,

ktorí nimi učebnice vo významnej miere nahradzovali.

Okrem tohto hlavného zámeru však sledovali vydavate-

lia detských periodík aj ďalšie motivácie – náboženské

a národné ciele, podporu Československého Červeného

kríža, podporu čítania u chudobných detí, zaznamená-

vanie ľudovej slovesnosti, zapájanie detí do diania v ško-

le, zabavenie detí a pod.

Väčšina detských časopisov nevychádzala z komerč-

ných dôvodov,37 čo sa prejavovalo aj na výške predplat-

ného, ktoré bolo v mnohých prípadoch len symbolické.

Len niektoré detské časopisy, vychádzajúce ako príloha

časopisov alebo novín, sa vydávali primárne z komerč-

ných pohnútok. Ušľachtilé vydavateľské motivácie často

narážali na bariéry, ktoré výrazne ovplyvňovali rozsah

časopisu či pravidelnosť jeho vydávania a v niektorých

prípadoch dokonca spôsobili jeho zánik. Mnohí vyda-

vatelia časopisov sa snažili nízke predplatné „dohnať“

uverejňovaním komerčných reklám, ktoré mali pokryť

náklady na ich vydávanie. Popri fi nančných problémoch

zápasili vydavatelia aj s technickými a distribučnými pre-

kážkami.

BIBLIOGRAFIA DETSKÝCH ČASOPISOV VYDÁVANÝCH NA SLOVEN-

SKU V ROKOCH 1919 – 193838 (usporiadané podľa názvu abecedne)

Az én lapom. – Roč. 1, č. 6 (1931) – roč. 2, č. 14 (1932). – Košice: [Magda

Mihály], 1931 – 932. – 2 zv.

Detský hlas. – Roč. 1, č. 1 (1938) – roč.1, č. 52 (1938). – Bratislava: Kni-

hospol, 1938. – 1 zv.

Detský kútik. – Roč. 1, č. 1 (1927) – roč. 1, č. 6 (1927). – Liptovský Miku-

láš: Tranoscius, 1927. – 1 zv.

Detský kútik slovenského družstevníka. – Roč. 4, č. 6 (1925) – roč. 14, č.

12 (1938). – [Praha]: Ústredný sväz Československých družstevníkov

v Prahe, 1925 – 1938. – 11 zv.

Der Kleine Grenzbote. – Roč. 1, č. 1 (1935) – roč. 4, č. 40 (1938). – Brati-

slava: Grenzbote, 1935 – 1938. – 4 zv.

Gyermekvilág. – Roč. 1, č. 1 (1920) – roč. 1, č. 15 (1920). – Bratislava:

[s. n], 1920. – 1 zv.

Jednota. – Roč. 1, č. 1 (1934) – roč. 1, č. 6 (1934). – Bardejov: Jednota

Orla, 1934. – 1 zv.

Kis Magyarok Lapja. – Roč. 1, č. 1 (1935) – roč. 4, č. 43 (1938). – [Praha]:

Pragay Magyar Hirlap Lapkiadóvállat Szövetkezet, 1935 – 1938. –

4 zv.

Kleine Pressburger Zeitung. – Roč. 1, č. 1 (1936) – roč. 3, č. 41 (1938). –

Ostrava: Karol Kunschke, 1936 – 1938. – 3 zv.

Meine erste Zeitung. – Roč. 1, č. 1 (1926) – roč. 2, č. 47 (1927). – Bratisla-

va: Grenzbote Zeitungsverlag und Druckerei, 1926 – 1927. – 2 zv.

My z Ružomberka. – Roč. 1, č. 1 (1936) – roč. 2, č. 10 (1937). – Ružombe-

rok: Rímsko katolícka dievčenská meštianska a ľudová škola, 1936

– 1937. – 2 zv.

Na hornej Nitre. – Roč. 1, č. 1 (1926) – roč. 1, č. 6 (1936). – Prievidza:

Učiteľstvo okresu Prievidzkého, 1926. – 1 zv.

Naša práca. – Roč. 1, č. 1 (1928/29) – roč. 2, č. 10 (1929/30). – [Praha]:

Dorastový odbor Československého Červeného kríža, 1928 – 1930.

– 2 zv.

Nedeľa deťom. – Roč. 1, č. 1 (1931) – roč. 2, č. 52 (1932). – Žilina: [Ján

Grünwald], 1931 – 1932. – 2 zv.

Nezábudky saleziánskych chovancov v Trnave. – Roč. 1, č. 1 (1937/38) –

roč. 1, č. 5 (1937/38). – [Trnava : s. n.], 1937 – 1938. – 1 zv.

Novinky pre slovenské deti. – Roč. 1, č. 1 (1919) – roč. 3, č. 6 (1924/25). –

[Prešov]: Pavel Gallo, 1919 – 1925. – 3 zv.

Novinky z bradlanského kraja. – Roč. 1, č. 1 (1924/1925) – roč. 3, č. 10

(1926/1927). – Nové mesto nad Váhom: Daniel Pažický, 1924 – 1927.

– 3 zv.

Novinôčky. – Roč. 1, č. 1 (1931/32) – roč. 2, č. 10 (1932/33). – Košice:

Mária L. Dúbravcová, 1931/1933. – 2 zv.

Novosti deťom. – Roč. 1, č. 1 (1938) – roč. 1, č. 7 (1938). – Košice: Milan

Hanko, 1938. – 1 zv.

Oriešky. – Roč. 1, č. 1 (1919/20) – roč. 10, č. 10 (1928/29). – Ružombe-

rok: Ján Párička, 1919 – 1929. – 10 zv.

Orlík. – Roč. 1, č. 1 (1923) – roč. 12, č. 10 (1933/34). – Trnava: Zemský

sekretariát Orla, 1923 – 1934. – 12 zv.

Osička. – Roč. 1, č. 1 (1933) – roč. 1, č. 4 (1933). – Bratislava: Slovák,

1938. – 1 zv.

Pod Muráňom. – Roč. 1, č. 1 (1925) – roč. 1, č. 6 (1925). – Jelšava: Úč.

sbor Štátneho ústavu hluchonemých, 1925. – 1 zv.

Posol dietok. – Roč. 2, č. 1 (1927/28) – roč. 12, č. 10 (1938). – [Liptovský

Mikuláš: Kníhkupecký a vydavateľský úč. spol. Tranoscius], 1927 –

1938. – 11 zv.

Prameň. – Roč. 1, č. 1 (1936/37) – roč. 1, č. 10 (1936/37). – [Trnava: Fran-

tišek Urbánek], 1936 – 1937. – 1 zv.

Priateľ dietok. – Roč. 1, č. 1 (1925/26) – roč. 13, č. 19 (1937/38). – Brati-

slava: Správa rádu františkánov na Slovensku, 1925 – 1938. – 13 zv.

Pre naše deti. – Roč. 1, č. 1 (1936) – roč. 3, č. 11 (1938). – [Prešov: Ev.

a biskupský úrad], 1936 – 1938. – 3 zv.

Slovenské kvety. – Roč. 1, č. 1 (1924) – roč. 11, č. 10 (1934). – [Bratislava:

Unia], 1924 – 1934. – 11 zv.

Slniečko. – Roč. 1, č. 1 (1927/28) – roč. 11, č. 10 (1937/38). – Martin:

Matica slovenská, 1927 – 1938. – 11 zv.

Slovenské jaro. – Roč. 1, č. 1 (1919) – roč. 3, č. 1 (1921). – [Modra: s.n.],

1919 – 1921. – 3 zv.

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

A

L U C I A L I C H N E R O V Á , D O M I N I K A R A D I Č O V Á / D E T S K É Č A S O P I S Y V Y D Á V A N É N A S L O V E N S K U …

80 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Srdiečko. – Roč. 1, č. 1 (1933) – roč. 6, č. 10 (1937/38). – Bratislava:

[Ústredná Karita na Slovensku], 1933 – 1938. – 6 zv.

Szivárány. – Roč. 1, č. 1 (1929/30) – roč. 8, č. 10 (1936/37). – [Bratislava]:

Štátne nakladateľstvo, 1929 – 1937. – 8 zv.

Tanulók Lapja. – Roč. 1, č. 1 (1923) – roč. 1, č. 2 (1923). – [Prešov: Arpád

Koós Könyvnymdája], 1923. – 1 zv.

Úsmev. – Roč. 1, č. 1 (1929/30) – roč. 2, č. 10 (1930/31). – Bratislava:

Štátne nakladateľstvo, 1929 – 1931. – 2 zv.

Včelka. – Roč. 1, č. 1 (1925/26) – roč. 2, č. 10 (1926/27). – Martin: Česko-

slovenský Červený kríž, 1925 – 1927. – 2 zv.

Zornička : novinky pre naše dietky. – Roč. 7, č. 1 (1920) – roč. 9, č. 10

(1922). – Bratislava: Viktor Sekey, 1920 – 1922. – 3 zv.

Žiačik. – Roč. 1, č. 1 (1931) – roč. 4, č. 10 (1933/34). – Žaškov: Ján Brezi-

na, 1931 – 1934. – 4 zv.

POZNÁMKY

Príspevok vznikol na základe bakalárskej práce: RADIČOVÁ, Domi-1

nika. Vydávanie slovenských a inorečových novín a časopisov pre deti

na Slovensku v období 1919 – 1938 [bakalárska práca]. Školiteľ: Lucia

LICHNEROVÁ. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. Filo-

zofi cká fakulta, 2015.

KIPSOVÁ, M. et al. 2 Bibliografi a slovenských a inorečových novín a ča-

sopisov z rokov 1919 – 1938. Martin: Matica slovenská, 1968. Zv. II.

Séria B. Periodiká.

Predpis č. 456/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výsku-3

mu a športu Slovenskej republiky o centrálnom registri evidencie pub-

likačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti.

Dostupný tiež na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-456#p5

MATUŠÍK, Z. Noviny. In: 4 Česká terminologická databáze z oblasti kni-

hovnictví a informační vedy (TDKIV) [online]. Praha: Národná knihov-

na ČR, 2014 [cit. 2014-10-20]. Dostupné na: http://aleph.nkp.cz/F/?-

func=direct&doc_number=000001006&local_base=KTD

Jubilejný almanach mesta Košíc a východného Slovenska 1918 – 19285 .

Košice: Výbor pre oslavy desiateho výročia ČSR, 1928, s. 145.

MATULA, P. Existenčné podmienky českých a slovenských stredo-6

školských profesorov na Slovensku v rokoch 1918 – 1938. Človek

a spoločnosť [online]. Košice: Spoločenskovedný ústav SAV, 1998,

1(3), [cit. 2014-10-20]. ISSN 1335-3608.

Dostupné na: http://www.saske.sk/cas/archiv/3-98/

MATULA, P., ref. 6.7

Nariadenie MŠaNO z 18. decembra 1919 č. 55900.8

BOJKOVÁ, A. Primárne problémy transformácie stredných a odbor-9

ných škôl na Slovensku po roku 1918 s dôrazom na školstvo v Koši-

ciach. Človek a spoločnosť [online]. Košice: Spoločenskovedný ústav

SAV, 2012, 15(2) [cit. 2014-10-20]. ISSN 1335-3608.

Dostupné na: http://www.saske.sk/cas/zoznam-rocnikov/2012/2/

5976/

BOJKOVÁ, A., ref. 9.10

Novinky pre slovenské deti11 . Roč. 1, č. 1 (1919) – roč. 3, č. 6 (1924 – 25).

[Prešov]: Pavel Gallo, 1919 – 1925.

Zákon č. 226/1922 Zb., ktorým sa menia a doplňujú zákony o obec-12

ných a občianskych školách (tzv. Malý školský zákon).

Údaj spracovaný na základe: KIPSOVÁ et al., ref. 2 a SLIACKY, O. 13 Bib-

liografi a slovenskej literatúry pre deti a mládež 1918 – 1944. Bratisla-

va: Mladé letá, 1970.

F. Klimeš, Vojtech Weisz, Izrael Jakubovič, Neumann, Ján Trnovský, 14

František Urbánek, G. a E. Bežo, Arpád Kósch, Karol Angermayer,

Adolf Ferenc, Ján Párička, Heinrich Mercy nyomdája, Blayer, Kalmán

Metlesich könyvnyomdája, Daniel Pažický, Adalbertinum.

Knihospol, Bratstvo, Athenaeum Kassai könyvnyomda, Concordia, 15

Slovenská kníht. novina, Slovenská grafi a, Tlačový podnik Andrej,

Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, Únia, kníht. Spolku sv. Voj-

techa, Lev – kníht. a naklad. spolok, úč. spol., Jednota, K. F. Wigand,

Typosa.

Kníht. Slovenskej krajiny a Štátna kníhtlačiareň.16

Informácia prebratá z úvodu 1. čísla periodika 17 Pod Muráňom. 1925,

roč. 1, č. 1 – roč. 1, č. 6. Jelšava: Úč. sbor Štátneho ústavu hluchone-

mých, 1925 – 1930.

Žiačik18 . Roč. 1, č. 1 (1931) – roč. 4, č. 10 (1933 – 34). Žaškov: Ján Bre-

zina, 1931 – 1934.

Prameň19 . Roč. 1, č. 1 (1936 – 37) – roč. 1, č. 10 (1936 – 37). [Trnava:

František Urbánek], 1936 – 1937.

Novinky20 , ref. 10.

Informácia prebratá z úvodu 1. čísla periodika 21 Prameň, ref. 19.

Informácia prebratá z úvodu 1. čísla periodika 22 Žiačik, ref. 18.

Informácia prebratá z predhovoru 1. čísla periodika 23 Novinky,

ref. 10.

Novinky24 , ref. 10.

Napríklad časopis 25 Žiačik, ref. 18 udeľoval odmeny v podobe knižiek.

Novinky26 , ref. 10.

Žiačik27 , ref. 18.

Slovenské jaro28 . Roč. 1, č. 1 (1919) – roč. 3, č. 1 (1921). [Modra], 1919

– 1921.

Novinky29 , ref. 10.

Novinôčky30 . Roč. 1, č. 1 (1931 – 32)-roč. 2, č. 10 (1932 – 33). Košice:

Mária L. Dúbravcová, 1931 – 1933.

Žiačik31 , ref. 18.

Novinôčky32 , ref. 30.

Detský kútik33 . Roč. 1, č. 1 (1927) – roč. 1, č. 6 (1927). Liptovský Miku-

láš: Tranoscius, 1927.

Novinky34 , ref. 10.

Slovenské35 , ref. 28.

Novinky36 , ref. 10.

Väčšinu časopisov vydávali inštitucionálne vydavateľstvá, ktoré 37

tvorili samotné školy, krúžky alebo iné nekomerčné inštitúcie; výš-

ku predplatného stanovovali len do takej miery, aby pokryli základ-

né náklady na vznik periodika.

Spracované podľa KIPSOVÁ, ref. 2.38

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

BOJKOVÁ, A. Primárne problémy transformácie stredných a odbor-

ných škôl na Slovensku po roku 1918 s dôrazom na školstvo v Koši-

ciach. Človek a spoločnosť [online]. Košice: Spoločenskovedný ústav

SAV, 2012, 15(2) [cit. 2014-10-20]. ISSN 1335-3608. Dostupné na:

http://www.saske.sk/cas/zoznam-rocnikov/2012/2/5976/

Detský kútik. Roč. 1, č. 1 (1927) – roč. 1, č. 6 (1927). Liptovský Mikuláš:

Tranoscius, 1927.

Jubilejný almanach mesta Košíc a východného Slovenska 1918 – 1928.

Košice: Výbor pre oslavy desiateho výročia ČSR, 1928.

KIPSOVÁ, M. et al. Bibliografi a slovenských a inorečových novín a časo-

pisov z rokov 1919–1938. Martin: Matica slovenská, 1968. Zv. II. Séria

B. Periodiká.

MATULA, P. Existenčné podmienky českých a slovenských stredoškol-

ských profesorov na Slovensku v rokoch 1918 – 1938. Človek a spo-

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

AL U C I A L I C H N E R O V Á , D O M I N I K A R A D I Č O V Á / D E T S K É Č A S O P I S Y V Y D Á V A N É N A S L O V E N S K U …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

ločnosť [online]. Košice: Spoločenskovedný ústav SAV, 1998, 1(3),

[cit. 2014-10-20]. ISSN 1335-3608. Dostupné na: http://www.saske.

sk/cas/archiv/3-98/

MATUŠÍK, Z. Noviny. In: Česká terminologická databáza z oblasti kni-

hovníctvi a informační vedy (TDKIV) [online]. Praha: Národná kni-

hovna ČR, 2014 [cit. 2014-10-20]. Dostupné na: http://aleph.nkp.

cz/F/?func=direct&doc_number=000001006&local_base=KTD

Nariadenie MŠaNO z 18. decembra 1919 č. 55900.

Novinky pre slovenské deti. Roč. 1, č. 1 (1919) – roč. 3, č. 6 (1924 – 25).

[Prešov]: Pavel Gallo, 1919 – 1925.

Novinôčky. Roč. 1, č. 1 (1931 – 32) – roč. 2, č. 10 (1932 – 33). Košice:

Mária L. Dúbravcová, 1931 – 1933.

Prameň. Roč. 1, č. 1 ( 1936 – 37) – roč. 1, č. 10 (1936 – 37). [Trnava:

František Urbánek], 1936 – 1937.

Predpis č. 456/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu

a športu Slovenskej republiky o centrálnom registri evidencie publi-

kačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti. Do-

stupné tiež na: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2012-456#p5

Pod Muráňom. 1925, roč. 1, č. 1 – roč. 1, č. 6. Jelšava: Úč. Sbor Štátneho

ústavu hluchonemých, 1925 – 1930.

RADIČOVÁ, Dominika. Vydávanie slovenských a inorečových novín a ča-

sopisov pre deti na Slovensku v období 1919 – 1938 [bakalárska prá-

ca]. Školiteľ: Lucia LICHNEROVÁ. Bratislava: Univerzita Komenského

v Bratislave. Filozofi cká fakulta, 2015.

SLIACKY, O. Bibliografi a slovenskej literatúry pre deti a mládež 1918 –

1944. Bratislava: Mladé letá, 1970.

Slovenské jaro. Roč. 1, č. 1 (1919) – roč. 3, č. 1 (1921). [Modra], 1919 –

1921.

Zákon č. 226/1922 Z. z. ktorým sa menia a doplňujú zákony o obec-

ných a občianskych školách (Malý školský zákon).

Žiačik. Roč. 1, č. 1 (1931) – roč. 4, č. 10 (1933 – 34). Žaškov: Ján Brezina,

1931 – 1934.

PER ASPERA AD ASTRAM

Mgr. Monik a K aprál iková, PhD.*

e-mail: m.kapralikova@gmail.com *

Máloktorá knižná séria rezonovala v dejinách slovenskej

knižnej kultúry tak dlho aj po svojom zániku ako Komor-

ná knižnica Jána Smreka. V jej rezonovaní sa zrkadlil celý

editorský a umelecký koncept, ktorý i po centralizácii

knižného trhu v roku 1949 našiel svojich nasledovníkov.

Či už išlo o Komornú knižnicu Elánu, ktorá po prechode do

Slovenského spisovateľa vychádzala ešte za redigovania

Jána Smreka a pripomínala existenciu zaniknutého ča-

sopisu i nakladateľstva aspoň v názve alebo série, ktoré

si neskôr jej názov rôzne prepožičiavali a citovali (Nová

komorná knižnica, Komorná knižnica Jána Smreka).

Smrek začal vydávať edíciu v januári 1941 a jeho pô-

vodným zámerom, ako sa o tom zmieňuje vo svojom

časopise, bolo vytvoriť kabinetnú knižnicu pre vybera-

né, intímne publikum: „Takéto práce netlačievajú sa vo

veľkom náklade, ale vydať ich treba, lebo majú umeleckú

a kultúrnu cenu.“ A hoci nebola značená ako bibliofi lská

séria, jej úpravou chcel redaktor vyhovieť i vkusu biblio-

fi lov. „Chceme robiť knižky, ktoré sa svojou eleganciou vy-

rovnajú bibliofílii, ale nie sú preťažené parádou, a sú preto

i vkusnejšie, i lacnejšie.(…) Čistá, vyslovená bibliofília, to

je obyčajne knižka do vitríny. Viac pre oko, ako pre srdce.

Naša komorná knižnica má byť i pre oko, i pre srdce. Vydá-

vame ju pre radosť a nie pre obchod.“1

Komorná knižnica prezentovala bibliofi lské a polobib-

liofi lské vydania vybraných diel z domácej i zo svetovej

literatúry a J. Smrek ňou koncepčne nadviazal na elitnú

edíciu Slovenská tvorba, ktorú rozbehol ešte u naklada-

Komorná knižnica Jána Smreka

teľa L. Mazáča. Aj v Komornej knižnici vychádzali zväzky

s číslovanými exemplármi a podpísané autormi. Len vý-

nimočne, ak sa mu nepodarilo zohnať faksimile podpisu

autora, exempláre podpisovali prekladatelia. Na rozdiel

od Slovenskej tvorby tu teda vychádzali i preklady.

Názov série vyplýval z jej „komorného“ rozsahu, ktorý

ani v prípade prózy neprekročil 180 strán.2 Vychádzala

na ručnom alebo japonskom papieri, tzv. similijapane

a zo začiatku aj v „komorných“ bibliofi lských nákladoch

300 – 360 kusov. Vo vreckovom formáte oktáv ju, po-

dobne ako Elán, tlačila bratislavská tlačiareň Universum,

sídliaca na Jaskovom rade. Zväzky vychádzali brožova-

né, no už od druhého ich redaktor ponúkal za príplatok

aj v elegantnej semišovej väzbe. Celú agendu vydáva-

nia série zabezpečoval len s pomocou manželky Blan-

ky. S ekonomickou administráciou im až od roku 1944

pomáhal mladý študent Jozef Hajdušek, ktorý do roku

1948 pracoval ako administrátor a pomocný redaktor

vydavateľstva. O tom, že Smrekovci viedli agendu na-

ozaj pedantne, svedčia podrobné kalkulácie nákladov

tlače jednotlivých zväzkov, autorské zmluvy či adresár

kníhtlačiarov a kníhkupcov, zachované v Smrekovom

fonde v Literárnom archíve Slovenskej národnej knižni-

ce v Martine.

Na úspešné rozbehnutie série potreboval redaktor

podľa vlastných prepočtov zohnať 300 abonentov. No

ešte aj pol roka po spustení edície ich mal prihlásených

len 150. Nepomáhala o 20 % znížená dobierková cena

ani ďalšie výhody, ktoré priebežne avizoval v Eláne. Či-

tateľská verejnosť sa o edíciu začala zaujímať postupne

prostredníctvom kníhkupcov. So štvrtým zväzkom sa

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

A

M O N I K A K A P R Á L I K O V Á / P E R A S P E R A A D A S T R A M …

82 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

náklad zdvojnásobil a počet výtlačkov začal narastať

úmerne s poradovým číslom zväzku. Na začiatku roku

1944 v nej vychádzala poézia už v náklade 1 500 a pró-

za v náklade 2 000 výtlačkov, o rok neskôr sa náklady

dokonca zdvojnásobili. K zvýšeniu nákladu redaktora

neviedol len rastúci čitateľský záujem, ale aj zvýšenie

cien v tlačiarňach, na ktoré sa v roku 1942 ponosoval

i v Eláne. Tlač v menších nákladoch sa začala predražo-

vať a hoci zvýšením nákladu strácala edícia jeden z atri-

bútov bibliofílie, redaktorovi sa rozhodnutie vyplatilo.

Práve vďaka úspešnému predaju knižnice sa podarilo

stabilizovať Elán, ktorý sa pre platobnú nedisciplinova-

nosť predplatiteľov,3 nedostatok inzerentov a stratu pat-

róna začal ocitať vo fi nančných problémoch. Prepojenie

časopisu s edíciou bolo veľmi úzke, hoci knižnica túto

skutočnosť ešte priamo nerefl ektovala vo svojom názve.

Bolo to zároveň jediné periodikum, ktoré sériu systema-

ticky propagovalo. Najčastejšie v rubrike Prehľad, kde

každý mesiac vychádzal aktuálny zoznam jej zväzkov,

s informáciou o cene a výzvou na abonentstvo. Niekedy

sa tu Smrek priznával k ťažkostiam, pre ktoré sa expe-

dícia niektorých zväzkov oneskorovala. Väčšinou sa však

k tomu uchýlil až vtedy, keď išlo o zdržanie veľké. Inak či-

tateľa s problémami vydavateľstva nezaťažoval. Druhým

spôsobom prezentácie Komornej knižnice boli recenzie

uverejňované v Eláne v rubrike Knihy alebo na hlavných

stranách časopisu, najmä v prípade prekladov. V iných

periodikách bola séria prítomná len prostredníctvom

príležitostných recenzií, platenú inzerciu nikdy nemala.

nia autorských práv zahraničných autorov, potrebného

materiálu a zdržania tlače nedarilo. Vydávanie sa často

odkladalo, menilo sa poradie zväzkov a v niektorých prí-

padoch od neho nakoniec ustúpil.

PRVÝ A TAKMER POSLEDNÝ

Prvým zväzkom knižnice, ktorý vyšiel v januári 1941

v skúšobnom náklade 300 kusov, bola Poničanova cyklic-

ká báseň Divný Janko. Báseň vznikla na jeseň roku 1940,

keď hladinu záujmu verejnosti rozvírila správa o údajnom

nájdení hrobu Janka Kráľa a pripravovanom prevezení

jeho ostatkov zo Zlatých Moraviec na martinský cintorín.

Reakciou Poničana, navrátivšieho sa práve z ilavského vä-

zenia, bola poéma, ktorou chcel „vyrvať Janka Kráľa a jeho

tvorbu z nepovolaných rúk“.5 Smrek ju hneď celú uverejnil

vo svojom časopise a pridal k nej aj Mudrochov expre-

sívny imaginatívny portrét J. Kráľa. Podobizeň básnika,

ktorému po líci stekali veľké čierne slzy, rovnako ako Po-

ničanovo dielo stáli v opozícii proti ofi ciálne budované-

mu obrazu revolučného básnika a jeho prepojeniu s reži-

mom. Jej zaradenie ako prvého zväzku rozbiehajúcej sa

Komornej knižnice preto nebolo náhodné. Bezprostred-

ne po vyjdení sa útla zbierka s Mudrochovým akvarelom

na obálke stala nielen prvým, ale takmer aj posledným

zväzkom série. Štátne zastupiteľstvo v Bratislave celý jej

náklad zhabalo a obvinenie z poburovania s možným

trestom vo výške niekoľkomesačnej až niekoľkoročnej

väzby hrozilo autorovi i vydavateľovi.

Ján Smrek pri podpisovaní svojich kníh v kníhkupectve Slovenskej ligy 10. decembra 1940

(foto zo zbierok LA SNK)

Ján Smrek pri podpisovaní svojich kníh v kníhkupectve

Pod grafi ckú úpravu zväzkov sa zo začiatku podpisoval

Juraj Stanko. Časom z tiráže jeho meno vypadlo a na-

hradilo ho meno hlavného redaktora alebo sa neuvá-

dzalo žiadne, čo prakticky znamenalo to isté. Smrek tak

popri agende zodpovedného a výkonného redaktora

prevzal na seba aj funkciu technického redaktora. Hoci

mal s redaktorstvom knižných edícií dlhoročné skúse-

nosti, vojnové pomery často testovali jeho odhodlanie,

fl exibilnosť i fi nančné možnosti. Zo svojich pôvodných

zámerov vydávať „jeden alebo i dva zväzky“4 mesačne

musel nakoniec zľaviť na jeden zväzok za dva mesiace.

Ani to sa mu pre zdĺhavosť a komplikovanosť získava-

Mudrochov portrét J. Kráľa (olej) na obálke prvé ho zväz ku Komornej knižnice, ktorý sa stal takmer

po sledným zväzkom edície. Jediná obálka k pôvod-nému dielu, ktorá nevznikla priamo na Smrekovu

objednávku (archív K. Gočála)

Mudrochov portrét J Kráľa (olej) na obálke prvého

Na súde sa poéma ocitla kvôli dvom pasážam. Prvá sa na-

chádzala na pätnástej strane a sporným výrokom podľa

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

AM O N I K A K A P R Á L I K O V Á / P E R A S P E R A A D A S T R A M …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

vyšetrujúceho sudcu malo byť dvojvetie: „Vešajte pánov!

Páľte kaštiele…,“ ktorým sa autor i jeho vydavateľ údajne

dopúšťali trestného činu poburovania. Druhým proble-

matickým miestom bola pasáž na strane 25, kde Janko

Kráľ vyzýval drevorubačov: „Nuž, tak sa dajte dokopy a ste

pánmi sveta.“ Podľa vzneseného obvinenia sa tým Poni-

čan i Smrek mali dopustiť prečinu výzvy k trestnému činu.

Krajský súd v Bratislave, ku ktorému sa nakoniec kauza

dostala vo svojom rozhodnutí z 10. marca 1941, potvr-

dil stanovisko vyšetrujúceho sudcu o naplnení skutko-

vej podstaty prečinu výzvy k trestnému činu. Uznal síce

literárno-umeleckú hodnotu textu i historickosť námetu,

ale v odôvodnení uviedol, že „revolučný námet pri obecne

známej tendencii autora a najmä vytlačenej závadnej čiasti

nápadnými zväčšenými literami musí byť literárne nekri-

tickým čitateľom považovaný za tendenčný“.6 Potvrdil tak

vlastné zhabanie zbierky a „vo verejnom záujme“ nariadil

jej zničenie. Čo však nepotvrdil, bolo naplnenie skutko-

vej podstaty trestného činu poburovania, pretože išlo

o „básnický obraz, ktorý sleduje cieľ charakterizovať básne

spisovateľa Janka Kráľa“.7 Autor i vydavateľ sa síce zbavili

obvinenia, no nezostal im ľahostajný ani ďalší osud kniž-

ky. Sformulovali a podali odvolanie na Hlavný súd v Bra-

tislave, ktorý pravdepodobne na samotný zásah ministra

vnútra Alexandra Macha nakoniec zbierku uvoľnil.8 Podľa

ofi ciálneho rozsudku z 22. marca 1941 Hlavný súd v Bra-

tislave prihliadol na vysvetlenie autora básne a uznal, že

„treba na báseň hľadieť ako na báseň majúcu vzťah k uda-

lostiam minulým /1848/. Nemožno ju preto aplikovať na

pomery prítomné a tým menej možno vytrhnúť jednu časť,

ktorá organicky súvisí s celou básňou a túto vytrhnutú časť

samo o sebe inkriminovať“. Poprel tiež oprávnenosť hod-

notenia básnickej zbierky z trestnoprávneho hľadiska

i posudzovanie obecne známej tendencie literárnych diel

autora prvým súdom, ktorý mal podľa uznesenia Hlavné-

ho súdu „rozhodovať len o inkriminovanej časti súvisle s ce-

lým obsahom básne“.9 Dôležitú rolu pri odvolacom súde

zohral fakt, že zväzok sa objavil na začiatku roku 1941,

teda ešte pred nemeckým vyhlásením vojny Sovietske-

mu zväzu. Je možné, že neskôr by autorovi i vydavateľovi

skomplikovala život oveľa viac.

Úradné zabavenie tejto len 27-stranovej zbierky výraz-

ne napomohlo jej ďalšiemu predaju. Len do konca roku

1945 vyšla v ďalších štyroch vydaniach, z toho v posled-

nom už v náklade 1 000 kusov. Verejnosť však o vznik-

nutých prekážkach vedela len prostredníctvom ústneho

šírenia. Ani v Eláne sa Smrek o dôvodoch niekoľkomesač-

ného zdržania jej expedovania nezmieňoval. V marco-

vom čísle 1941 krátko vysvetlil, že sa „vyskytli prekážky“,

s ktorými „nerátali“, no ďalej ich nešpecifi koval. Na celom

prípade Divného Janka bola paradoxná skutočnosť, že

báseň vyšla celá len dva mesiace predtým v Eláne, kde si

ju mohlo prečítať vtedajších viac ako dva a pol tisíc čita-

teľov. Medzi nimi i pracovníci Prezídia policajného zboru,

ktorým redaktor zasielal povinné výtlačky. Cenzúra si ju

však všimla až po jej knižnom vydaní. Zhabaných 300

exemplárov sa až do vyriešenia kauzy nachádzalo uscho-

vaných v skrini Policajného riaditeľstva v Bratislave.

PER ASPERA AD ASTRAM

Po nečakanom zdržaní prvého zväzku Komornej knižni-

ce malo ďalšie vydávanie prebiehať podľa pôvodného

plánu, ale jednoduchú cestu na svet nemali ani ďalšie

zväzky. V ich prípade už nešlo o politické či právne pre-

kážky, ale o logistické problémy. Ako druhý zväzok kniž-

nice vydal Smrek v máji 1941 zbierku Andreja Žarnova

Mŕtvy, ktorú básnik napísal pod dojmom smrti svojho

syna. Tento zväzok sa síce oneskoril len o dva mesiace,

no pod jeho meškanie sa podpísal faktor, ktorý neprestal

redaktora sužovať do konca vojny – nedostatok kvalit-

ného papiera. Smrek o probléme informoval aj čitateľov

Elánu, kde píše: „Musíme si najprv zaistiť primeraný druh

a primerané množstvo papiera.“10 Malé množstvo vzácne-

ho talianskeho ručného papiera, ktoré našiel v skladoch,

použil na exempláre pre odberateľov. Pre ostatných vy-

šla Žarnovova zbierka na similijapane. Pri treťom zväzku

sa mu však taliansky ručný papier nepodarilo zohnať už

ani pre nich a výber z básní Endre Adyho pod názvom

V mladých srdciach vyšiel v septembri 1941 s podpisom

prekladateľa Emila Boleslava Lukáča na žltkavom simili-

japane pre všetkých odberateľov rovnako.

Problém s nedostatkom papiera začal od tretieho

zväzku zásadne ovplyvňovať celkovú kontinuitu edí-

cie. Ak nechcel redaktor zľaviť z nastavených štandar-

dov, musel začať riešiť problém s papierom z vonkaj-

ších zdrojov. Vhodné druhy našiel počas cesty do Ríma

v decembri 1941, odkiaľ si ich aj priamo objednal. Pre

vydavateľstvo to znamenalo rozšírenie administratívy,

pretože akúkoľvek ofi ciálnu komunikáciu so zahraničím

vybavovalo Ministerstvo zahraničných vecí. Dodacie le-

hoty sa predlžovali a požadované množstvá neboli vždy

prístupné. Ešte tri mesiace po návrate z rímskej cesty sa

posťažoval čitateľom: „Koncom marca nám oznámili, že

papier je konečne poslaný, ale len malá časť množstva

nami žiadaného. To sú teda ďalšie komplikácie. Ťažko

dnes robiť trochu bibliofi lsky vystrojené knižky. Ale ešte sa

pokúsime.“11 V Smrekovej pozostalosti sa síce nezacho-

vala žiadna korešpondencia týkajúca sa problémov so

zháňaním papiera ani žiadna jeho objednávka, nachá-

dza sa v nej však výzva ministerstva z 9. apríla 1942 na

zaplatenie poplatku 360 Ks za doručenie balíka kuriérom

z Ríma do Bratislavy.12 V telegrame sa nepíše, čo balík

obsahoval, no hneď v aprílovom čísle sa v Prehľade obja-

vuje zmienka, že vydavateľstvo konečne dostalo kvalit-

ný papier a ďalšie zväzky Komornej knižnice budú môcť

vychádzať riadnym tempom.

Po deviatich mesiacoch zháňania a čakania na papier

sa v apríli 1942 konečne zdalo, že edícia bude nasledo-

vať avizovaným „riadnym tempom“. No aj tri prekladové

zväzky si na vydanie napokon museli počkať. Štvrtý, Gi-

deov malý román Pastorálna symfónia vyšiel po viac ako

ročnej prestávke v novembri 1942 a Hugových Géniov

expedovalo nakladateľstvo na vianočný trh. Výber Pa-

piniho Esejí o umení však vyšiel až v apríli 1943. Tentoraz

bol dôvod celkom prozaický a súkromný – zodpoved-

ný redaktor sa na prelome rokov 1942/1943 s rodinou

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

A

M O N I K A K A P R Á L I K O V Á / P E R A S P E R A A D A S T R A M …

84 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

presťahoval z Vlčkovej ulice 50 na Blahovu 14 a zmena

bydliska priniesla i komplikované sťahovanie vydava-

teľstva. Popri regulárnej práci kultúrneho referenta na

Úrade propagandy a redigovaní a zalamovaní časopisu

Smrekovi na jazykové korektúry preložených textov, gra-

fi ckú úpravu a administratívne záležitosti edície už nezo-

stávali sily. Dopriať si nevyhnutný čas na fi nálnu úpravu

Papiniho esejí sa redaktorovi ale vyplatilo. Kolektívny

preklad a grafi cká úprava šiesteho zväzku získali obdiv

samotného autora. V liste redaktorovi z 21. júna 1943

píše: „Drahý Smrek, práve som obdržal Váš list z 20. mája

a kópiu prekladu mojich textov o Umení (Essaye o Umení).

Edícia je veľmi pekná a som potešený, že časť z mojej tvorby

je známa vo Vašej Vlasti.“13

Papini spolu s Gideom boli de facto jediní zo žijúcich

autorov, ktorých preklady vyšli v rámci vojnových zväz-

kov série. Redaktor pri výbere textov zvyčajne upred-

nostňoval diela, ktoré už nepodliehali ochrane autor-

ských práv. Zo zahraničných autorov mal na začiatku

v pláne vydať Paula Verlaina, Jamesa Joycea a Miguela

Unamuna, no medzi šiestimi dielami zadanými do tla-

če počas vojny nakoniec fi guruje len meno Unamuna.

Preklad jeho malého románu Nada menos que todo un

hombre nečakane spôsobil Smrekovi asi najväčšie prob-

lémy.

velas ejempláres, poťažme román Nada menos que todo

un hombre“ je až zo 17. mája 1943.15 Ani tu sa problémy

s uvedením titulu neskončili. Do prekladu novely sa po

získaní originálu pustil Miloš Ruppeldt, ktorý však 18.

novembra 1943 zomrel a začatého prekladu sa napokon

musel ujať Jozef Felix. Kniha, ktorá bola od konca roku

1941 v Eláne pravidelne avizovaná ako najbližší zväzok

série, vyšla po prekonaní všetkých prekážok až v októbri

1945 ako 12. zväzok Komornej knižnice pod slovenským

titulom To je chlap!.

Posledným problémom, s ktorým musel redaktor po-

čas vojnových rokov zápasiť, bolo zadováženie dostatku

kože na väzby. Edíciu chcel pôvodne vydávať len brožo-

vanú, no na žiadosť odberateľov začal od druhého zväz-

ku ponúkať i elegantnú semišovú väzbu. Jednotlivé vy-

dania zároveň dôkladne farebne odlišoval. Podobne ako

v prípade papiera predvojnové zásoby semišovej kože

sa minuli už koncom roku 1942. Riešenie našiel v zado-

vážení kože velúrovej, no keďže tá podliehala regulácii,

musel o jej prídel požiadať Najvyšší úrad pre zásobova-

nie. V pozostalosti sa zachovala jeho žiadosť o viac ako

1 000 stôp zo začiatku decembra 1942. Aby podporil

svoju žiadosť, dodal, že sa nepoužíva na šitie topánok.

Úrad rozhodol na konci januára 1943 a povolil mu nákup

1 000 stôp a 300 do rezervy. Zaujímavé je, že toto redak-

tor podstupoval len kvôli 60 až 80 abonentom, ktorí sa

mu na odber viazaných zväzkov prihlásili.

Velúrové väzby ho prinútil vymeniť za plátené až ne-

dostatok akejkoľvek kože tesne po vojne. Smrekovi zá-

ležalo na kvalite prezentácie slovenskej kultúry aj vo

vojnových časoch a z kvalitatívnych kritérií zľavoval až

po tom, ako sa presvedčil, že iné riešenie neexistuje. Pre-

to z plánovaných 24 zväzkov, ktoré by vyšli, ak by edícia

vychádzala podľa pôvodného plánu, nakoniec do konca

vojny vyšlo len 12 zväzkov. Neboli to však len kvalitatív-

ne nároky na papier či väzbu, veľmi veľký dôraz kládol

Smrek aj na vizuálnu podobu série.

List Miguela Unamuna Milošovi Ruppeldtovi z 27. júla 1929, v ktorom súhlasí s prekladom akéhokoľvek svojho diela do slo-venčiny. Faksimile listu spolu s portrétom spisovateľa zaradil

Smrek do 12. zväzku Komornej knižnice To je chlap!(archív autorky)

List Miguela Unamuna Milošovi Ruppeldtovi z 27 júla 1929

Pri vydaní Unamunovej novely sa Smrek spoliehal na

súhlas s prekladom akejkoľvek z autorových kníh do slo-

venčiny, ktorý Španiel vyjadril v súkromnom liste z 27.

júla 1929 prof. Milošovi Ruppeldtovi.14 Pravdepodob-

ne to bol práve Ruppeldt, ktorý pri príležitosti piateho

výročia úmrtia autora navrhol pre knižnicu jeho krátku

novelu o vášni a žiarlivosti z roku 1920. Rozsahom úpl-

ne vyhovovala edícii a zámer vydať ju redaktor avizoval

už v októbrovom Eláne roku 1941. Nečakané problémy

s titulom pravdepodobne spôsobilo znovupotvrdenie

autorských práv u Unamunových dedičov a zadováže-

nie titulu v origináli. Telegram Ministerstva zahraničných

vecí, ktoré v Smrekovom mene zaslalo Jánovi Orsághovi

do Madridu so žiadosťou, aby redaktorovi kúpil „Tres no-Žiadosť Jána Smreka o prídel velúrovej kože na väzby pre

Komornú knižnicu (zo zbierok LA SNK)Žiadosť Jána Smreka o prídel velúrovej kože na väzby pre

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

AM O N I K A K A P R Á L I K O V Á / P E R A S P E R A A D A S T R A M …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

SPOLUPRÁCA S VÝTVARNÍKMI

Spolupráca J. Smreka s výtvarníkmi bola legendárna už

počas jeho pobytu v Prahe a inak to nebolo ani počas

vojnových rokov. Strany Elánu veľkoryso prezentovali

tvorbu staršej i mladšej generácie výtvarníkov, pričom

na spoluprácu pri vydaniach Komornej knižnice si z nich

prizval Jána Mudrocha, Vincenta Hložníka a netypicky

i sochára Jozefa Kostku. Bola to práve grafi cká úprava

kníh, ktorou Smrek zachovával bibliofi lskú kvalitu série

i po zvýšení jej nákladu. Návrhy obálok a ilustrácie, naj-

častejšie pre zväzky s pôvodnou slovenskou tvorbou,

tvorili umelci priamo na jeho objednávku. Do tvorivé-

ho procesu pritom Smrek aktívne vstupoval s vlastnými

návrhmi, debatoval s umelcom o možných spôsoboch

grafi ckej úpravy. Samotnú realizáciu už ale ponechával

na výtvarníka a jeho umeleckú licenciu. Veľakrát bol

umelec s takto vzniknutým dielom natoľko spokojný,

že zadávateľovi k nemu predal len reprodukčné práva.

Inak si vydavateľ mohol vždy uplatniť právo prednostnej

kúpy. Obálky zahraničných autorov sprevádzali zvyčajne

reprodukcie umeleckých diel z danej proveniencie. Naj-

produktívnejším spolupracovníkom Komornej knižnice

bol Vincent Hložník.

Hložníkove prvé návrhy pre Komornú knižnicu – 7. zväzok Ave Eva (archív K. Gočála)

Hložníkove prvé návrhy pre Komornnú knižnicu – 7 zväzok Ave Evan

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

A

M O N I K A K A P R Á L I K O V Á / P E R A S P E R A A D A S T R A M …

86 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Smrek sa poznal s Hložníkom ešte z Prahy, kde mu vý-

tvarník v roku 1937 ako osemnásťročný poslucháč Ume-

leckej priemyslovky ponúkal svoje diela pre Mazáčovo

vydavateľstvo. Redaktor mu síce spoluprácu vtedy ne-

ponúkol, no hneď po skončení štúdií mu na začiatku

roku 1942 venoval prezentačný priestor v Eláne. Vtedy

už dvadsaťdvaročnému Hložníkovi umelecky dôveroval

a dva mesiace pred jeho májovým debutom v Bratislave

mu uverejnil reprodukcie až siedmich prác. Odtiaľ bol už

len krok k tomu, aby výtvarníka prizval na spoluprácu

na Komornej knižnici. Prvým zväzkom, pre ktorý Hlož-

ník navrhol obálku, bol v poradí siedmy zväzok série Ave

Eva (1943). Kostrovu zbierku básní, ktorá vyšla predtým

na pokračovanie aj v časopise, sprevádzalo 13 z 19 pô-

vodne zaslaných Hložníkových kresieb, čím sa prvý raz

v edícii objavili ilustrácie priamo v texte. So 7. zväzkom

bola edícia dostatočne fi nančne stabilizovaná na to, aby

mohla spĺňať i ďalšie kritérium krásnej knihy.

V začatej spolupráci pokračoval Hložník na ďalších

troch zväzkoch. K ôsmemu, ktorým bol Chrobákov Drak

sa vracia (1943), nakreslil obálku a tri ilustrácie a k devia-

temu, prekladu Havrana od E. A. Poea (1944), vytvoril

obálku a jedenásť ilustrácií. Je zaujímavé, že pre svoju

vlastnú zbierku básní Hostina (1944), ktorá vyšla ako

desiaty zväzok série, sa Smrek rozhodol spolupracovať

so sochárom J. Kostkom. Je možné, že Hložník bol v tom

čase pracovne vyťažený, a tak jeho vlastná zbierka básní

vyšla i bez ilustrácií. Hneď v nasledujúcom jedenástom

zväzku, ktorým bol Beniakov Igric (1944), už mladý vý-

tvarník opäť fi guroval ako ilustrátor. Spolupráca Hložník

– Smrek začala prinášať prvé úspechy i v čitateľských an-

ketách. V ankete Národných novín o najúspešnejšiu alebo

najhodnotnejšiu knihu roka, realizovanú medzi čitateľmi

začiatkom decembra 1943, najviac priaznivých ohlasov

získali práve Chrobákov román Drak sa vracia a Kostrova

Ave Eva. Medzi prekladovými knihami bodovala Gideova

novela Pastorálna symfónia. Potešený redaktor sa pode-

lil o úspechy aj s čitateľmi Elánu: „Verejnosť sama uznala,

že toto bolo hlasovanie vážne i spravodlivé a potom bol

o tieto knihy taký záujem, že v januári sa začína tlačiť ich II.

vydanie.“16 Ale najlepším zväzkom knižnice, ktorý vzišiel

zo spolupráce Smreka s Hložníkom, bol Havran. Priznáva

to i samotný výtvarník v liste Smrekovi z 27. júla 1943:

„Sám cítim, že kresby sú lepšie než všetko, čo som doteraz

v ilustrácii urobil. Úfam, že použijete všetky.“17 Z grafi ckých

prípravných prác na Havranovi sa zachovali dva listy

Hložníka Smrekovi, ktoré vzácne, hoci nepriamo (Smre-

kove odpovede sa nezachovali), dokumentujú spôsob

jeho komunikácie s výtvarníkom počas procesu tvorby.

Potrét výtvarníka Vincenta Hložníka, spolupracujúce-ho na vydaniach Komornej knižnice z neskorších rokov

(archív I. Čieteka)

Potrét výtvarníka Vincenta Hložníka spolupracujúce-

List Vincenta Hložníka Jánovi Smrekovi s návrhom lámania strán, ktoré dokumentujú ich komunikáciu počas prípravných

prác na Havranovi (zo zbierok LA SNK)

List Vincenta Hložníka Jánovi Smrekovi s návrhom lámania

Z grafi ckej stránky predstavoval zväzok výnimku, pretože

Smrek k prekladovým dielam bežne ilustrácie ani obálku

domácemu umelcovi nezadával. Aj preto konečný výsle-

dok výnimočne signoval výtvarník. V prípade Havrana

však môžeme hovoriť o najviac prepracovanom zväzku

knižnice vôbec. Redaktor ho podľa vzoru Mazáčových

obchodných stratégií pripravoval špeciálne na vianočný

trh a k Royovmu prekladu zaradil úvodnú štúdiu Mila-

na Pišúta o význame umeleckej skladby. Zväzok navyše

doplnil o Poevu esej Filozofi a básnickej skladby. Pôvodný

zámer sa nepodarilo naplniť pre mimoriadne preťaženie

tlačiarne a Havran nakoniec vyšiel až v januári 1943. Po-

sledným vojnovým zväzkom Komornej knižnice, ktorý

však vyšiel až po skončení vojny, bol už spomínaný Una-

munov To je chlap!.

ZABUDNUTÁ SÉRIA

Málokto vie, že Smrek uvažoval a dokonca podnikol

kroky na založenie druhej, objemnejšej série Komornej

knižnice. Jej prvým zväzkom mal byť Papiniho Život Kris-

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

AM O N I K A K A P R Á L I K O V Á / P E R A S P E R A A D A S T R A M …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 87K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

ta, ktorého práva na vydanie i osobné venovanie autora

si priniesol zo svojej rímskej cesty v roku 1941. Možnosť

vydať ju mu taliansky teoretik kultúry pripomenul v liste

z 2. júna 1943: „Bol by som šťastný, keby sa mohla vydať vo

Vašom jazyku ešte Storia di Cristo (podčiarknuté Papinim –

M. K.) a Uomo Finito. Pre Storiu schvaľujem výber preklada-

teľa, Mikuláša Pažítku, ktorého som spoznal spolu s Vami.“

Prípravné práce sa museli naplno rozbehnúť, pretože

Život Krista ako jej prvý zväzok propagovali posledné tri

čísla 14. ročníka časopisu. Hoci časť prvej kapitoly z Pa-

piniho knihy pod názvom Veľké narodenie Smrek uverej-

nil v talianskom dvojčísle Elánu v preklade Jozefa Kapalu,

preklad kompletného diela zveril na základe odobrenia

talianskeho autora Mikulášovi Pažítkovi. Prvý dvojdielny

zväzok sa mal v rozsahu takmer 600 strán a s cenou 130

alebo 140 Ks za diel expedovať už v auguste 1944.18 Plán

bol pre zmenu pomerov i Smrekovej situácie po povstaní

odsunutý a práva na vydanie Života Krista musel redaktor

postúpiť Spolku svätého Vojtecha, ktorý sa medzitým do-

hodol s Papinim a v roku 1946 dielo aj vydal. Nevyšiel ani

druhý plánovaný zväzok, Cervantesov Don Quijote a na

plán vydávať ďalšiu sériu sa časom zabudlo.

EPILÓG

K vydávaniu Komornej knižnice sa Smrek vrátil opäť po

skončení vojny. Od jesene 1945 do konca roku 1946 vy-

šlo v sérii šesť zväzkov,19 nasledujúci rok, pravdepodob-

ne pre zadlženosť vydavateľstva, však stála. Po získaní

subvencií na vyplatenie dlhu časopisu z Povereníctva

informácií20 sa redaktorovi podarilo v roku 1948 vydať

ešte Villonov Malý testament, ktorý bol ako osemnásty

zväzok zároveň posledným zväzkom série, vydaným

pod hlavičkou vydavateľstva Elán.

Dňa 24. marca 1949 Národné zhromaždenie Českoslo-

venskej republiky schválilo Zákon o vydávaní a rozširova-

ní kníh, hudobnín a iných neperiodických publikácií, ktorý

vošiel do platnosti na začiatku apríla a ktorého imple-

mentáciou sa knižný trh postupne zoštátňoval a centra-

lizoval. Vydavateľstvo Elán muselo zaniknúť, jeho edíciu

sa však podarilo zachovať a zatiaľ bez väčších koncepč-

ných zmien previesť do vydavateľstva Pravda, ktoré

prostredníctvom svojich kníhkupeckých fi liálok zabez-

pečovalo od roku 1946 distribúciu série.21 Jedinú drob-

nú zmenu zaznamenal názov edície, ktorý už zahŕňal

referenciu na zaniknuté nakladateľstvo. Názov Komorná

knižnica Elánu si séria ponechala, i keď v roku 1950 ofi ci-

álne prešla pod novozaložené vydavateľstvo Slovenský

spisovateľ, kde stihlo vyjsť ešte ďalších šesť zväzkov.22

V pozmenenej edičnej typizácii ju stále redigoval Smrek,

no výber titulov už podliehal edičnej rade. Ani to ale ne-

trvalo dlho. Smrek sa musel defi nitívne stiahnuť z verej-

ného života a s posledným zväzkom, ktorým boli v roku

1950 vydané Petrohradské novely, edícia zanikla.

Návrh obálky F. Kudláča k 16. zväzku Komornej knižnice Presila smútku – portrét básnika Jána Kostru

(perokresba) (archív I. Čieteka)

Návrh obálky F Kudláča k 16 zväzku Komornej knižnice

Portrét básnika nedlho predtým, ako sa musel stiahnuť z verejného života (foto zo zbierok LA SNK)

Portrét básnika nedlho predtým ako sa musel stiahnuť

Po istej normalizácii pomerov a opätovnej akceptácii

J. Smreka režimom koncom 50. rokov, vyšla odmlčanému

básnikovi pri príležitosti jeho šesťdesiatych narodenín

zbierka Obraz sveta. V roku 1958 v Slovenskom spisovate-

ľovi otvárala novozaloženú edíciu Nová komorná knižni-

ca.23 Jej zodpovedným redaktorom bol niekdajší prispie-

vateľ Elánu Štefan Žáry, ktorý básnika prizval k redakčnej

spolupráci a po rokoch si na ňu zaspomínal: „Redakčnú

spoluprácu bral zodpovedne. Podľa dohovoru každú stredu

okolo desiatej sa ustanovil do redakcie s rukopismi, kres-

bami či korektúrami Novej komornej knižnice, nešetriac

nápadmi a mnohými užitočnými návrhmi.“24 Edícia bola

úspešná a do roku 1967 v nej vyšlo 59 titulov pôvodnej

i prekladovej literatúry. Poslednou reminiscenciou edície

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

A

M O N I K A K A P R Á L I K O V Á / P E R A S P E R A A D A S T R A M …

88 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

bola v deväťdesiatych rokoch založná Komorná knižnica

Jána Smreka, ktorá vychádzala vo Vydavateľstve Spolku

slovenských spisovateľov a redigoval ju Jaroslav Rezník.

Súdne rozhodnutie vo veci zhabania vytlačenej básnickej zbierky 9

„Divný Janko“. LA SNK, f. Ján Čietek-Smrek, sign 181 DC 10.

Hľadali sme… 10 Elán, 1941, roč. 11, č. 7, s. 14.

V Komornej knižnici… 11 Elán, 1942, roč. 12, č. 7, s. 11.

LA SNK, f. Ján Čietek-Smrek, sign 181 AN 15.12

LA SNK, f. Ján Čietek-Smrek, sign 181 AT 20.13

LA SNK, f. Miloš Ruppeldt, sign. 18 A 173. Faksimile listu neskôr za-14

radil Smrek aj do fi nálnej podoby zväzku.

LA SNK, f. Ján Čietek-Smrek, sign 181 AN 15.15

Drak sa vracia16 a Ave Eva v novom vydaní. Elán, 1943, roč. 14, č. 4,

s. 11.

LA SNK, f. Ján Čietek-Smrek, sign 181 F 6.17

Komorná knižnica. 18 Elán, roč. 14, 1944, č. 10, s. 11.

Zväzky: 13. Smrek, Ján: 19 Studňa (1945), 14. Matuška, Alexander: Pro-

fi ly (1946), 15. Vercors: Mlčanie mora (1946), 16. Kostra, Ján: Presila

smútku (1946), 17. Tolstoj, Lev Nikolajevič: Kozáci (1946).

Dozvedáme sa to z poďakovania, ktoré v mene Vydavateľstva Elán 20

povereníctvu adresoval J. Smrek 18. marca 1948. Podľa: LA SNK,

f. Ján Čietek-Smrek, sign 181 AZ 16.

V roku 1949 tu vyšli Puškinove 21 Tri malé tragédie (zv. 19) a Villonov

Veľký testament (zv. 20).

Zväzky: 21. Votruba, František: 22 Literárne štúdie I, 22. Votruba, Fran-

tišek: Literárne štúdie II., 23. Matuška, Alexander: Nové profi ly,

24. Balzac, Honoré de: Neznáme veľdielo, 25. Endre, Ady: Básne,

26. Gogoľ, Nikolaj Vasilievič: Petrohradské novely.

Čitateľ môže naraziť na nezrovnalosť týkajúcu sa časového vy-23

medzenia začiatku série, pretože druhý zväzok, Bodenek, Ján:

Na starom grunte, je v tiráži a v katalógoch knižníc uvádzaný

s rokom vydania 1957.

ŽÁRY, Štefan. 24 Rande s básnikmi. Bratislava: Slovenský spisovateľ,

1988, s. 100.

POUŽITÁ LITERATÚRA

ŽÁRY, Štefan. Rande s básnikmi. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1988,

246 s.

Elán : Mesačník pre literatúru a umenie. Zodp. Red. Ján Čietek – Smrek.

Bratislava: Elán, 1939 – 1947.

PRAMENE

Literárny archív SNK, fond Ján Čietek-Smrek (1898 – 1982), sign. 181.

Literárny archív SNK, fond Miloš Ruppeldt (1881 – 1943), sign. 18.

Logotyp vydavateľstva, suplujúci i edičnú značku, ktorú Komorná knižnica samostatne nikdy nemala – kedysi

a v dnešnej obnovenej podobe (archív autorky)

Dnes spomienku na vydavateľstvo a edíciu udržuje spi-

sovateľov syn Ivan Čietek, ktorý na báze občianskeho

združenia obnovil vydavateľstvo Elán. Hoci tu vychádza-

jú len príležitostné zväzky, edičná a vydavateľská znač-

ka v podobe rýchlonohého severského jeleňa (fr. grand

cerd du Nord = elán) tak zostáva stále živá.

POZNÁMKY

Hľadali sme… 1 Elán, 1941, roč. 11, č. 7, s. 14.

Paradoxne sa najobjemnejšími zväzkami knižnice napokon stali 2

Smrekove vojnové básnické zbierky Hostina (1944) a Studňa (1945).

Inak sa zväzky pohybovali v rozsahu do 100 strán v prípade poézie

a 75 – 180 strán v prípade prózy.

Podľa údajov z aprílovej rubriky Prehľad činil neuhradený dlh odbe-3

rateľov na predplatnom na začiatku roku 1941 už 30 000 Ks.

Tristo gurmánov. 4 Elán, 1941, roč. 11, č. 6, s. 14.

PONIČAN, Ján. Poplach pre Divného Janka. 5 Práca, 15. 4. 1972, s. 7.

Súdne rozhodnutie vo veci zhabania vytlačenej básnickej zbierky 6

„Divný Janko“. LA SNK, f. Ján Čietek-Smrek, sign 181 DC 10.

Tamtiež.7

Poznámka je dopísaná zrejme Poničanovou rukou i na rozsudku 8

Hlavného súdu, ktorý sa zachoval v Smrekovej pozostalosti.

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

AM O N I K A K A P R Á L I K O V Á / P E R A S P E R A A D A S T R A M …

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

ZROD A CESTY KNIHY

PhDr. Agáta Kl imeková, PhD.*

Slovenská národná knižnica – odbor Národná bibliografi a, Martin *e-mail: agata.klimekova@snk.sk

Knižná kultúra tvorí neoddeliteľnú súčasť duchovných

i kultúrnych dejínj ľudstva. Výskumu dejín knižnej kultú-

ry sa v stredoeurópskom priestore intenzívne venuje od

19. storočia, napriek tomu sú ešte aj dnes mnohé oblasti

spojené s dejinami knihy (napr. vydavateľské aspekty,

distribúcia a recepcia kníh, mecenát, knižná výzdoba,

osudy knižničných zbierok a pod.) neprebádané a po-

skytujú priestor na ďalší výskum, na odhalenie nových

informácií a súvislostí a získavanie ucelenejšieho obrazu

o knihe ako prostriedku kultivácie človeka alebo preme-

ny spoločnosti na kultúrne spoločenstvo.

V Oddelení spracovania starých tlačí odboru Národná

bibliografi a Slovenskej národnej knižnice sa venuje vý-

skumu dejín knižnej kultúry zvýšená pozornosť a z tohto

dôvodu sa každoročne organizujú podujatia venované

úlohám, cieľom a výsledkom výskumu v tejto oblasti.

Jedným z takýchto podujatí bola medzinárodná konfe-

rencia Zrod a cesty knihy, ktorú zorganizovala Slovenská

národná knižnica v dňoch 5. – 7. mája 2015 v priestoroch

Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice. Kon-

ferenciu pozdravila a otvorila generálna riaditeľka Slo-

venskej národnej knižnice Ing. Katarína Krištofová, PhD.

Medzinárodná konferencia, máj 2015

ry od 13. až do 20. storočia, poznatky o nových trendoch

a perspektívach v oblasti výskumu knihy, knihovníctva,

kníhtlačiarskej a distribučnej činnosti, knižnej výzdoby

a dejín literatúry a mapovali pramene k dejinám knižnej

kultúry alebo osudy jednotlivých významných tlačí či

knižničných zbierok z celého stredoeurópskeho priesto-

ru. Prihlásené príspevky boli obsahovo a rámcovo rozde-

lené do niekoľkých väčších tematických celkov.

Prvý deň rokovania, ktorý sa niesol v znamení témy

Knižná kultúra 16. storočia, odznelo sedem podnetných

príspevkov. Michaela Sibylová prezentovala výsledky

svojho zaujímavého výskumu, v ktorom sa zamerala na

astronomické tabuľky, označované ako „hviezdne tabuľ-

ky“ či „efemeridy“. Tieto tabuľky slúžili aj ako denníky, do

ktorých si majitelia zaznamenávali svoje poznámky. Ana-

lýzou takéhoto denníka mohla autorka spätne rekon-

štruovať osudy lekára Wolfganga Müllera z Jáchymova,

ktorý pôsobil aj na Slovensku. Andrej Szeghy predstavil

účastníkom konferencie doteraz neznámu tlač z fondov

Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, ktorá je ojedine-

lá svojím výskytom i obsahom. Ide o tlač zo 16. storočia,

tzv. Weinrechnung, ktorá prináša prevodné miery vína,

obilia a pod. a je cenným prameňom metrológie Štras-

burgu. Angela Škovierová nám vo svojom príspevku

priblížila podiel dvoch významných Slovákov – kníhtla-

čiara N. B. Štetinu a popredného vzdelanca svojej doby,

autora uhorskej kroniky Jána z Turca – na šírení kultúry

a vzdelania v Čechách a na Morave začiatkom 16. storo-

čia. V ďalšom príspevku Farkas Gábor Farkas predstavil

originálny výskum osudov Koperníkovho prelomového

diela De revolutionibus orbium coelestium a recepciu jeho

heliocentrického modelu v dejinách čitateľstva.

Zaujímavé zbierky tlačí 16. storočia sa ukrývajú vo fon-

doch Čaplovičovej knižnice v Dolnom Kubíne a Lyceál-

nej knižnice v Kežmarku. Podrobnejšiu analýzu týchto

fondov priniesli autori troch štúdií – Zdenka Porubči-

nová, ktorá sa venovala výskumu exlibrisov a supralib-

rosov v tlačiach 16. storočia v Čaplovičovej knižnici, Má-

ria Pitáková, ktorá analyzovala fond Lyceálnej knižnice

v Kežmarku z hľadiska zastúpenia právnickej literatúry

16. storočia vo fonde tejto knižnice, a Peter Krajčír, kto-

rý sa vo svojej inšpiratívnej a nadčasovej štúdii venoval

problematike propagandy v období reformácie a proti-

reformácie, formám, metódam a spôsobom rozširovania

a propagovania nových myšlienkových prúdov a analý-

ze konkrétnych propagandistických tlačí zo 16. storočia,

zachovaných v Lyceálnej knižnici v Kežmarku.

Bohatý program druhého rokovacieho dňa bol rozde-

lený do štyroch tematických blokov. Prvý z nich – Ces-

Generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová počas otváracieho príhovoru (foto Radoslav Ondrašovič)

Počas trojdňového rokovania prezentovali odborníci

z pamäťových inštitúcií Maďarska, Česka, Poľska, Srbska

a Slovenska najnovšie výsledky svojich bádaní v oblasti

dejín knižnej kultúry v 32 odborných štúdiách. Rokova-

cím jazykom konferencie bola slovenčina a angličtina

a všetky prednesené príspevky boli simultánne tlmo-

čené zo slovenčiny do angličtiny a naopak. Rezultátom

konferencie bude lektorovaný zborník Kniha 2015.

Štúdie, ktoré odzneli počas rokovania, priniesli výsled-

ky súčasného stavu bádania v oblasti dejín knižnej kultú-

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

A

90 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ty knihy – otvorila Olga Granasztói, ktorá sa vo svojom

príspevku venovala problematike dovozu zakázaných

francúzskych kníh do Bratislavy. Poukázala na kontak-

ty vydavateľstva Societé Typographique de Neuchatel

s bratislavskými kníhkupcami a predstavila ponuku vy-

davateľstva a odberateľské zázemie francúzskych kníh.

Osudom knižnice ostrihomského arcibiskupa a kardi-

nála Petra Pázmáňa sa zaoberala štúdia Márie Horváth,

v ktorej predstavila výsledky svojho výskumu pri rekon-

štrukcii knižnice, rozptýlenej do fondov viacerých pamä-

ťových inštitúcií. Pokusom o rekonštrukciu knižničných

fondov bola analýza Jindry Pavelkovej dvoch knižnič-

ných zbierok zo zrušených kláštorov cisterciánok na Mo-

rave, na základe zachovaných súpisov kníh z roku 1782.

Do obdobia novších dejín spadali štúdie Jána Goliána

o osude monografi e Karola Antona Medveckého o Det-

ve a Rolanda Valka o knihe Gustáva Husáka a jej vplyve

na súdobú historiografi u.

V ďalšom tematickom bloku pod názvom Knižná kul-

túra stredoveku odzneli príspevky Gabriela Hunčagu

o troch kazateľských pomôckach predstaveného reho-

le dominikánov Humberta z Romans z druhej polovice

13. storočia a Ľubomíra Jankoviča o dvoch vzácnych

grafi ckých listoch nemeckého grafi ka a zlatníka Israhe-

la von Meckenema, ktoré sú zachované v zbierke inku-

nábul Slovenskej národnej knižnice. Autor posledného

príspevku tohto tematického bloku Jakub Wysmulek

sa venoval výskumu stredovekej knihy ako média urče-

ného na šírenie kultúry a vzdelania, ale i moci a prestíže.

V stredoveku bola kniha jedným z najcennejších darov

a jej darovanie nieslo hlboký symbolický odkaz, zdôraz-

ňujúci spoločenský, ako aj politický status darujúceho

a obdarovaného.

Štvrtý tematický blok Knižná kultúra 18. a 19. storočia

prezentovali štúdie Zaynab Dalloul o vzácnej knižnej

zbierke grófa Alexandra Aponiho, ktorý bol jedným z naj-

významnejších bibliofi lov svojej doby a v jeho knižnici

sa uchovali výnimočné diela európskeho písomníctva,

Csilly Bíró o literárnej tvorbe jezuitského fi lozofa a te-

ológa, profesora Trnavskej univerzity Juraja Rajčániho,

ako aj príspevky Jany Pácalovej o slovenských poves-

tiach Jána Francisciho a Lenky Riškovej, ktorá priblížila

básnické zbierky Bohuslava Tablica a Juraja Palkoviča,

považované za prvé zbierky poézie svetského charakte-

ru v dejinách slovenskej literatúry. Tento tematický blok

uzavrela štúdia Aleksandry Vranes a Ljiljany Markovic,

venovaná problematike knižnej produkcie osvetového

charakteru pre potreby obyvateľov Srbska v 19. storočí.

Autorky v nej priblížili sieť vydavateľov a kníhkupcov,

ktorí sa podieľali na príprave a šírení spisby osvetového

charakteru pre obyčajných ľudí.

Druhý deň konferencie zavŕšili príspevky v rámci tema-

tického bloku Kníhtlačiari a knižný trh, v ktorých sa pozor-

nosť autorov upriamila na výskum dejín kníhtlačiarskej

a vydavateľskej činnosti. Petr Píša nás oboznámil s dis-

tribučnými sieťami, kníhkupcami a ostatnými protago-

nistami knižného trhu v Čechách v rokoch 1749 – 1848,

Marián Naster priniesol prehľad židovských kníhtlačia-

rov v Nitre v priebehu 19. a prvej polovice 20. storočia,

a to na základe publikovaných bibliografi í a biografi ckej

literatúry. Mnohých prítomných zaujal príspevok Petra

Jana Vinša o pražskej jidiš kníhtlači v európskom kon-

texte. Vydavateľskú činnosť Spolku sv. Vojtecha, ktorý

patril od roku 1870 medzi najvýznamnejších vydavate-

ľov katolíckej náboženskej spisby, analyzoval príspevok

Zuzany Lopatkovej.

Dôležitým zdrojom relevantných informácií o spolo-

čenskom dianí, historických udalostiach, vzdelávaní,

dejinách knižnej kultúry a pod. sú samotné typogra-

fi cké médiá rôzneho charakteru, ktorým bol venovaný

úvodný blok záverečného dňa konferencie pod názvom

Pramene k dejinám knižnej kultúry. Zaujímavú analýzu

predchodcov dnešných periodických tlačí, ktoré vychá-

dzali v rokoch 1515 – 1652 na nemeckom teritóriu pod

názvom Newe Zeitungen, prezentovali Lucia Lichnerová

a Marta Špániová. Autorky identifi kovali takmer 90 za-

chovaných vydaní prinášajúcich informácie o historic-

kých udalostiach v Uhorsku a venovali sa nielen rozboru

ich obsahového zamerania, ale aj vydavateľskému a dis-

tribučnému pozadiu. Bohatý zdroj informácií rôzneho

charakteru ponúkajú aj knižné kalendáre, ktorým bol ve-

novaný príspevok Lívie Kurucovej a Bronislavy Svobo-

dovej. Autorky sa vo svojom výskume zamerali na oblasť

kníhtlačiarstva na stránkach kalendárov z 19. a zo začiat-

ku 20. storočia, ktoré im poskytli bohatý informačný ma-

teriál o rozvoji kníhtlačiarstva u nás. Súčasťou jezuitské-

ho vzdelávacieho procesu boli v 18. storočí aj divadelné

školské predstavenia, ktoré sledovali rozvoj výrečnosti

a istoty pri spoločenskom vystupovaní, pomáhali ľahšie

si osvojiť latinčinu a cibrili pamäť študentov. Tieto hry

slúžili aj na šírenie katolíckej viery a významnú úlohu zo-

hrali v protireformácii. Výskumu jezuitských divadelných

programov z vydavateľskej produkcie Akademickej tla-

čiarne v Trnave sa vo svojom príspevku venovala Eszter

Kovács, ktorá analyzovala a porovnávala dve divadelné

hry napísané čiastočne v češtine. Výskumu výročných

školských správ ako ďalšieho pramenného materiálu

k výskumu spoločenských a kultúrnych dejín sa dlhodo-

bo venuje Kamila Fircáková, ktorá vo svojom príspevku

prezentovala informačný potenciál výročných školských

správ v oblasti rozvoja vzdelávania dievčat na prelome

19. a 20. storočia u nás. Tento tematický blok ukončil prí-

spevok Rastislava Moldu o dejinách Modranského gym-

názia, Slovanského ústavu pri ňom a o knižnici ústavu.

Autor sa pokúsil na základe archívneho výskumu rekon-

štruovať fond knižnice a poukázal na dôležitosť sloven-

ských národných tlačí v období, keď tlačené slovo bolo

takmer jediným médiom šírenia informácií.

V poslednom bloku tohtoročnej konferencie nazvanom

Teória a súčasný stav knižničných fondov odznel príspe-

vok Angely Kurucovej, v ktorom sumarizovala pra-

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

AA G Á T A K L I M E K O V Á / Z R O D A C E S T Y K N I H Y

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

mene k dejinám knižnice bývalej Právnickej akadémie

v Košiciach na základe vlastného výskumu v archívoch

a knižniciach v konfrontácii so staršou literatúrou. Zaují-

mavý bol aj posledný príspevok autorskej trojice Ljiljana

Markovic, Aleksandar Petrovic a Milica Jelic Mariokov

o systéme knižníc v Japonsku a sieti akademických kniž-

níc a prezentácia jednej z najväčších knižníc Japonska

– Musashino Art University Library, v ktorej sa spojila fu-

turistická architektúra s modernou koncepciou knižnice.

Mnohé príspevky, ktoré odzneli na tohtoročnej medzi-

národnej konferencii, priniesli okrem nových, doteraz

neznámych poznatkov a súvislostí z dejín knižnej kul-

túry nielen na Slovensku, ale aj v celom stredoeuróp-

skom priestore syntézu už známych a novozískaných

informácií.

Zároveň poukázali na viaceré problémy výskumu v tej-

to oblasti a ponúkli i podnety a odporúčania pre ďalší

vývoj a smerovanie výskumu dejín knižnej kultúry.

O ČOM SI PÍSALI DVE PROTIKLADNÉ OSOBNOSTI SLOVENSKEJ VEDY

PhDr. Marek R ímsk y*

e-mail: marek.rimsky@gmail.com *

Edícia korešpondencie môže na prvý pohľad pôsobiť

ako jednoduchý spôsob grafomanov niečo publikovať.

Osobná skúsenosť zostavovateľa takéhoto typu diela

však takmer vždy svedčí o opaku. Musí sa popasovať

s problémom uloženia listov v rôznych archívoch, resp.

v iných pamäťových inštitúciách, teda s ťažkosťami pri

heuristike hlavného prameňa svojho diela, s neraz neči-

tateľným písmom pisateľov korešpondencie, s pochope-

ním obdobia, v ktorom sú listy písané a ktoré si vyžaduje

množstvo prečítanej odbornej literatúry. Najviac času

pri tejto práci zaberie získavanie informácií pre kvalitný

poznámkový aparát, umožňujúci čitateľovi pohodlne

prijímať text a ponoriť sa do kontextu doby a okolností.

S tým všetkým sa určite stretol Libor Bernát s kolektívom

svojich spolupracovníkov, ktorý tvorili Vladimír Michalič-

ka a prepisovatelia listov Dagmar Rusková a Bystrík Šra-

mel, pri realizácii svojho posledného publikačného po-

činu, ktorým je korešpondencia Jána Kvačalu s Jozefom

Škultétym. Kvačalovu korešpondenciu s rôznymi osob-

nosťami (V. Novotný, J. Krumpholc) Bernát uverejňoval

už skôr vo viacerých periodikách (napr. internetový ča-

sopis Múzea školstva a pedagogiky Historicko-pedago-

gické fórum alebo Studia Comeniana et historica). Rozsah

jeho komunikácie so Škultétym mu však umožnil vydať

monografi cky zameranú publikáciu, ktorou chcel autor-

ský kolektív zároveň verejnosti pripomenúť 80. výročie

od úmrtia Jána Kvačalu.

Kniha je rozdelená na úvod, edičnú poznámku, vlast-

nú edíciu listov, registre a zoznamy. V úvode sa suma-

BERNÁT Libor a kol. Korešpondencia Jána Kvačalu

s Jozefom Škultétym. Bratislava: Eko-konzult, 2015.

205 s. ISBN 978-80-8079-207-7.

rizuje autorovo poznanie z doteraz preštudovaného

materiálu o slovenskom komeniológovi s poznámkou,

že kým Škultétymu venujú pozornosť literárni historici

i historici už desaťročia, o druhom z pisateľov listov to

nie je možné tvrdiť. Dokonca ani v prácach o Škultétym,

rozoberajúcich jeho dielo, nedostal vzťah s Kvačalom

veľa priestoru, preto sa Bernát v úvode takmer výlučne

zameriava na Kvačalov život a prácu. Vždy sa však snaží

pri opisovaní rôznych životných situácií udržiavať spoji-

tosť so Škultétym a poukazovať na ich vzájomný vzťah

aj na základe štúdia korešpondencie alebo ostatných

osobných záznamov iných osobností. Autor sa teda ne-

obmedzoval iba na ich vzájomnú komunikáciu, ale infor-

mácie čerpal aj z mnohých iných zdrojov a pri biografi c-

kom profi le nepoužil zaužívanú životopisnú schému.

Bernát zdôrazňuje, že Kvačala a Škultéty boli dve pro-

tikladné osobnosti. Prvý z menovaných sa narodil v Báč-

skom Petrovci v roku 1862, v Srbsku vychodil aj ľudovú

školu, pokračoval na gymnáziu v Sarvaši a na Slovensko

sa dostal počas štúdia na bratislavskom lýceu. Teológiu

a fi lozofi u absolvoval na univerzite v Lipsku. Svoj pracov-

ný život spojil na dlhé obdobie s univerzitou vo vtedy

ruskom Jurieve, dnes v estónskom meste Tartu, v čase

Kvačalovho pôsobenia známom aj v nemeckej podobe

Dorpat, kde žilo početné nemecké obyvateľstvo. S ním

súvisela snaha rektora univerzity Antona Semionoviča

Budiloviča po roku 1880 žiadosťami o vyučujúcich posil-

niť slovanský vplyv na škole. Vtedy Škultéty odporučil aj

Kvačalu, no do kontaktu, i keď nie priameho a nie priaz-

nivého, sa dostali už skôr. Škultéty ho totiž pre recenziu

diela J. Vlčka v Budapesti Szemle, pod ktorú sa podpísal

ako Kvacsala János, považoval za maďaróna.

Skutočný kontakt, tentoraz vzájomný a písomný, sa

začal po nástupe Kvačalu na evanjelickú teologickú

fakultu v Dorpate na miesto profesora cirkevných de-

jín v roku 1893. V tom istom čase prevzal Škultéty po

Vajanskom redakciu Slovenských pohľadov, do ktorých

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

A

M A R E K R Í M S K Y / O Č O M S I P Í S A L I D V E P R O T I K L A D N É O S O B N O S T I S L O V E N S K E J V E D Y

92 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

prispieval aj Kvačala. Aj prvý dochovaný list pisateľa

Kvačalu (mladšieho) a adresáta Škultétyho z edície je

z tohto obdobia, z roku 1894. Skoršie písomné styky nie

sú nateraz známe. Starší z vedcov teda recenzoval prí-

spevky toho mladšieho a sprostredkovával mu kontakt

s vlasťou. Prvá svetová vojna prerušila akékoľvek spoje-

nie. Kvačala ostal na univerzite ako jediný z profesorské-

ho zboru, pretože nemeckí pedagógovia odišli. Aj táto

skutočnosť mu umožnila zastávať v rokoch 1916 – 1918

post dekana. Po brest-litovskom mieri Dorpat obsadili

Nemci, univerzita bola evakuovaná a Rusi a neskôr ani

Sovieti ju už na svojom území neobnovili. Kvačala odišiel

do Voroneže, kde získal prácu knihovníka gubernského

múzea. Po dvoch rokoch od skončenia vojny sa vrátil do

Báčskeho Petrovca. S jeho skúsenosťami a erudíciou sa

rátalo pri vytváraní evanjelickej teologickej fakulty v Bra-

tislave v roku 1919 a rovnako pri utváraní profesorského

zboru na novozakladanej Univerzite Komenského, sám

si však vybral post riaditeľa (správcu) múzea Muzeálnej

slovenskej spoločnosti v Martine, kde ho presadil Škul-

téty. S jeho prácou však mnohí matičiari neboli spokojní,

vyčítali mu málo vykonanej práce na inventarizácii fon-

dov. Aj v tomto prípade v prospech Kvačalu interveno-

val Škultéty, ktorý vyzdvihoval jeho vzťah k Slovensku

a slovenčine. Zdôrazňoval, že Kvačala šíri dobré meno

Slovenska v celom svete a aj napriek znalostiam mno-

hých cudzích jazykov, do ktorých sa navyše jeho knihy

prekladajú, ostal verný svojmu rodnému jazyku.

Zvrat v ich vzťahu nastal v roku 1921, keď si Kvačala, už

ako vymenovaný člen profesorského zboru na Univer-

zite Komenského, odmietol prevziať menovací dekrét.

Škultéty tušil, že za tým môže byť Kvačalova orientácia

na Rusko, kde dlhší čas žil, a ktorá sa mohla stať prekáž-

kou pri prijímaní myšlienok a celkovej atmosféry čecho-

slovakizmu prevládajúcej na bratislavskej univerzite. Po

ďalšej kritike správcu múzea, ktorý mal, podľa viacerých,

nerealizovateľné plány a neadekvátne výkony v múzeu,

bol Škultéty nútený správcu odvolať. Kvačala sa obha-

joval povinnosťami prednášajúceho na bratislavskej

teologickej fakulte, personálnym poddimenzovaním

múzea a prácou na diele o Komenskom, dokonca sa od-

vážil na svojho niekdajšieho ochrancu podať sťažnosť

a apel na jeho odvolanie. Zároveň predstavil svoje plány

s prebudovaním muzeálnej spoločnosti na akadémiu

podľa zahraničných vzorov. Napriek tomu, že mal bo-

haté skúsenosti s podobnými inštitúciami, pretože ich

kvôli svojmu štúdiu často navštevoval, neuvedomoval

si slovenskú realitu. Prestal publikovať v „martinských“

časopisoch a naopak, začal sa ostro kriticky vyjadrovať

na adresu Matice slovenskej i svojho predchádzajúceho

zamestnávateľa. Týmto zistením Bernát vyvracia tvrde-

nia niektorých historikov, že napriek vysokému vekové-

mu rozdielu J. Škultéty nikdy s nikým nemal konfl ikty

a nedorozumenia. Pre Škultétyho bolo malým zadosť-

učinením Kvačalovo odvolanie z postu dekana teolo-

gickej fakulty v roku 1927 pre nezhody s kolegami, teda,

že v Martine neboli jediní, ktorým sa nepozdávala jeho

problémová povaha. Z dvojice vedcov sa iba starší z nich

dokázal povzniesť nad spor a Kvačalovi poslal blahože-

lanie k jeho 70. narodeninám. Kvačala sa odmlčal úplne.

Prvá časť edičnej poznámky, ktorá nasleduje po úvo-

de, ju svojím obsahom nepripomína. Je to skôr kritika

obsahu listov a pokojne mohla byť súčasťou úvodu.

Bernát tu napríklad spomína, že Kvačalu a Škultétyho

spájala národná otázka, postoj k hlasistom, k historikovi

V. Chaloupeckému či k spôsobu, akým chápe slovenský

národ A. Pražák. Z obsahovej analýzy listov tiež vyplýva,

že iba minimum priestoru a celkom výnimočne ho ve-

novali osobnému životu alebo slovám o svojich blízkych.

Listy nám umožňujú domnievať sa, že ich vzťah bol iba

pracovný, kolegiálny až chladný. Emócie a empatiu pre-

javoval iba Škultéty.

Až druhá časť má skutočný charakter edičnej poznám-

ky, v ktorej sa vysvetľuje, prečo sa v niektorých odpisoch

použila autentická transkripcia aj s chybami, vymenú-

vajú sa bohemizmy, rusizmy a skratky v korešpondencii,

zdôrazňuje sa Kvačalov ťažko čitateľný rukopis, ktorý

spôsoboval editorom problémy.

Samotná edícia listov obsahuje 196 korešpondenč-

ných jednotiek z rokov 1893 – 1932 (69 listov, 87 koreš-

pondenčných lístkov, 39 pohľadníc, 1 vizitka), z ktorých

188 adresoval Kvačala Škultétymu a 8 jednotiek Škultéty

Kvačalovi. Prvý list z roku 1893 poslal Škultétymu otec

Jána Kvačalu. Publikovanie je vypracované veľmi precíz-

ne a dôsledne. Každá korešpondenčná jednotka, radená

chronologicky, má svoje poradové číslo, vlastný poznám-

kový aparát vždy sa začínajúci poznámkou číslo 1 a pod

textom korešpondenčnej jednotky je kurzívou uvedené

uloženie prameňa, jeho signatúra, označenie originality,

druh jednotky (list, korešpondenčný lístok a pod.), druh

použitej písacej potreby (väčšinou pero) a rozsah strán.

Keďže na niektorých jednotkách chýba dátum čiastočne

alebo úplne, popis jednotiek dopĺňa dátum doplnený

editorom podľa kontextu.

Za edíciou listov nasleduje v prehľadnej tabuľke zo-

znam pub likovaných dokumentov, zoznam skratiek,

skratky predpisovateľov, menný a miestny register, zo-

znam prameňov a literatúry.

Publikáciu vhodne dopĺňa obrazová príloha, nielen

v samostatnej časti na konci knihy, s ukážkami rukopisov

alebo miest, kde autori listov pôsobili.

Korešpondencia patrí medzi tie druhy historických

prameňov, ktoré nám vo väčšej miere umožňujú nazrieť

do vnútorného sveta osobnosti pisateľa listov, ilustruje

obraz sveta, v ktorom skúmaná osobnosť žila. Vhod-

ne dopĺňa biografi cký výskum, dokonca v niektorých

prípadoch sa stáva jeho jediným prameňom (osobné

fondy sa niekedy zničia, úmyselne i neúmyselne, alebo

sa stratia, no listy jeho pôvodcu sa môžu zachrániť vo

fonde adresáta). Je vysoko pravdepodobné, že historici

a budúci historici pri výskume osobností dnes žijúcich

alebo tých nasledujúcich, budú o tento prameň čiastoč-

ne alebo úplne ochudobnení pre formu, ktorou sa dnes

korešpondenčný styk uskutočňuje. Listy v klasickej for-

me, podobne ako „papierové“ knihy, budú čochvíľa už

iba minulosťou.

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

AM A R E K R Í M S K Y / O Č O M S I P Í S A L I D V E P R O T I K L A D N É O S O B N O S T I S L O V E N S K E J V E D Y

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 93K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

VYCHÁDZA NEJAKO VEĽA KNÍH…

Mgr. Anna Hučalová*

Slovenská národná knižnica, Martin *e-mail: anna.hucalova@snk.sk

Koľko kníh ste prečítali za posledný rok? Prečítali ste

aspoň jednu knihu v cudzom jazyku? Ako často čítate

knihy? Koľko minút denne sa venujete čítaniu? Kde ale-

bo ako nakupujete knihy? Na aký účel knihy kupujete?

Dokážete si predstaviť, že by ste knihy čítali len v elek-

tronickej podobe? Takéto a mnohé ďalšie otázky tvorili

súčasť dotazníka, na základe ktorého sa uskutočnil v po-

radí už tretí štatistický prieskum čitateľov a čítania v Čes-

kej republike.

Výskum, ktorému sa začal venovať v roku 2007 Ústav

pro českou literaturu Akademie věd ČR, prebiehal v spo-

lupráci s Národní knihovnou ČR a s fi nančnou podpo-

rou Ministerstva kultury ČR. Je založený na pravidelnom

štatistickom prieskume čitateľov a čítania v ČR. Uskutoč-

ňuje sa na reprezentatívnej vzorke 1 500 respondentov,

obyvateľov ČR, ktorí sú starší ako 15 rokov. Sledovanými

znakmi sú pohlavie, vek, ekonomická aktivita, vzdelanie

a kraj. Prieskumy sa realizovali formou dotazníka v inter-

vale troch rokov (2007, 2010, 2013). Väčšina otázok do-

tazníkov zostávala rovnakých (kvôli porovnaniu), približ-

ne štvrtina otázok sa menila, čím sa zamerala na jednu

špecifi ckú časť čitateľskej kultúry: 2007 – knižnice, 2010 –

beletria, 2013 – knižný trh. Výsledky prieskumu boli pub-

likované v troch monografi ách, ktoré vydalo v spoluprá-

ci s Národní knihovnou ČR nakladateľstvo Host vždy rok

po jeho uskutočnení. V roku 2008 vyšla monografi a pod

názvom Čteme? Obyvatelé České republiky a jejich vztah

ke knize, nasledovala monografi a Čtenáři a internauti.

Obyvatelé České republiky a jejich vztah ke čtení (2010)

a zatiaľ posledná je monografi a s názvom Překnížkováno.

Co čteme a kupujeme (2013). Ňou sa uzatvára jedna fáza

výskumu. Hlavný riešiteľ projektu a autor monografi í Jiří

Trávníček poznamenáva, že vzhľadom na nie príliš rýchly

vývoj kultúry sa ďalší štatistický výskum bude opakovať

až o päť rokov (s. 9).

Knihu Překnížkováno. Co čteme a kupujeme tvorí päť častí

– Rámce, Čtení a veřejné knihovny, Nabývaní knih a knižní

trh, Čas a Hodnoty. Každá časť je rozdelená na niekoľko

kapitol a na ich konci je vždy krátke zhrnutie.

„Překnížkováno“ sa zameriava predovšetkým na čitate-

ľov, čítanie a knižný trh v ČR, ale v úvodnej kapitole Kniž-

Trávníček, Jiří. Překnížkováno. Co čteme a kupu-

jeme. Brno: Host, Národní knihovna, 2014. 190 s.

ISBN 978-80-7491-256-3. ISBN 978-80-7050-637-0.

ní trh v globální perspektivě (svět, Evropa, sousedé) podáva

autor aj stručný prehľad o súčasnom stave knižného trhu

za hranicami Česka. Informácie čerpal prevažne z úda-

jov Medzinárodnej asociácie nakladateľov (International

Publishers Association) (13). Poukázal na to, že výrazným

javom súčasného knižného trhu je integrácia naklada-

teľstiev do väčších celkov, ktorá v ďalšej fáze prekračuje

hranicu čisto knižného sveta, čím vznikajú veľké konglo-

meráty nakladateľsko-mediálne, tzv. Media and Content

Industries (MCI). Tieto konglomeráty skupujú mnohé

nakladateľstvá a do istej miery postupne menia spôsob

ich fungovania v štýle nazvanom businesslike. Upúšťa sa

tak od modelu, že najpredávanejšie knihy zarábajú na

tie menej predajné, a prechádza sa na model, že každá

kniha si na seba musí zarobiť viac-menej sama (s. 15). Ku

globalizácii knižného trhu dochádza nielen na úrovni

vlastníckej štruktúry nakladateľstiev a predajcov, ale aj

obehu jednotlivých titulov. Sprievodným javom týchto

procesov sú tzv. globálne bestsellery, t. j. tituly, ktoré sa

vo veľmi krátkom čase darí preložiť do mnohých jazykov

a ktoré dosahujú predaj v miliónoch (s. 16).

Ďalším trendom knižného trhu je expanzia hlavného

globalizačného jazyka – angličtiny. V jednotlivých ne-

anglicky hovoriacich krajinách preklady z tohto jazyka

neustále pribúdajú (napr. v Nemecku tvoria preklady

z angličtiny v poslednom čase okolo dvoch tretín pre-

kladov, kým v USA a vo Veľkej Británii predstavuje podiel

prekladov zo všetkých jazykov dlhodobo len 2 – 3 %).

V tejto súvislosti sa hovorí o tzv. agresívnej markentingi-

zácii, „mcdonaldizácii“ knižného trhu či dokonca o akejsi

cenzúre.

Trávníček považuje za veľký problém súčasného kniž-

ného trhu pirátstvo. Stúpenci voľného internetu vyhla-

sujú, že právo na informáciu a jej voľné šírenie má každý

a že model autorského práva, ktorý sa rozvinul v 19. sto-

ročí, sa už prežil (s. 17).

Po načrtnutí niektorých trendov na svetovom kniž-

nom trhu sa autor v krátkosti zmieňuje o jeho situácii

v Európe, Európskej únii a v susedných štátoch – Ne-

mecku, Poľsku, Rakúsku a Slovensku. Dozvedáme sa, že

slovenský knižný trh musel prejsť po roku 1989 rovna-

kými transformačnými procesmi a často veľmi podob-

nými problémami ako trh český (pokles kvality prekladu,

nadprodukcia, odliv záujmu o domácu beletriu, vysoký

rabat pre predajcov a distribútorov, zlá platobná morál-

ka). Medzi českým a slovenským trhom vládne značná

asymetria: počet českých kníh prúdiacich na Slovensko

je mnohonásobne vyšší ako obrátene – české knihy tvo-

ria na Slovensku až 30 % všetkých predávaných titulov

(s. 22). Na rozdiel od situácie v ČR je však na Slovensku

o niečo viac prepracovaný systém dotácií a grantov. Na

94 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

začiatku 21. storočia sa slovenský trh stabilizoval, ale

mierne klesá počet tých, ktorí si za rok kúpia aspoň jed-

nu knihu – v posledných rokoch je ich okolo 40 % (s. 23).

Situáciou na súčasnom českom knižnom trhu sa autor

zaoberá v 2. kapitole s názvom Současný český knižní trh.

Vychádza zo štyroch hľadísk – hľadiska posunu, štruk-

túry, medzinárodného hľadiska a historického hľadiska.

Kapitolu doplnil pohľadmi aktérov a znalcov českého

knižného trhu, ktorí hodnotia jeho súčasné prednosti

a nedostatky a vyjadrujú očakávania súvisiace s jeho

ďalším vývojom.

V 3. kapitole pod názvom Zázemí (čtení a jak k němu

přistupovat) autor informuje o prekážkach, námietkach

i o možnom skreslení výskumu čítania a vysvetľuje zá-

kladné pojmy, s ktorými sa v štúdii pracuje.

Konkrétnym výsledkom prieskumu sa autor venuje

v častiach Čtení a veřejné knihovny, Nabývaní knih a kniž-

ní trh, Čas a Hodnoty. Kapitoly jednotlivých častí majú

rovnakú štruktúru; na začiatku sú opísané východiská

a predpoklady výskumu, ďalej sa uvádzajú samotné

údaje, nasleduje výklad/interpretácia a kapitolu uzatvá-

ra stručné zhrnutie.

Výsledky prieskumu ilustruje množstvo tabuliek a gra-

fov. Z jeho výsledkov okrem iného vyplýva, že 84 %

obyvateľov ČR nad 15 rokov prečíta za rok aspoň jednu

knihu (s. 47). Českí čitatelia prečítajú za rok v priemere

13,2 knihy, ale veľmi vysoké je percento tzv. vášnivých

čitateľov, ktorí prečítajú ročne až 50 a viac kníh (5,6 % ),

hoci v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nastal ich

mierny pokles zhruba o 1 % (s. 56).

Čitatelia najčastejšie siahnu po knihe niekoľkokrát

za týždeň (21 %), denne si prečíta knihu 12 % obyvate-

ľov. Čítanie kníh im denne zaberie priemerne 33 minút.

Najfrekventovanejším cudzím jazykom je angličtina

(9,8 %), za ňou nasleduje slovenčina (6,7 %, s. 57) Oča-

kávaný nárast čítania v angličtine nenastal a v porovna-

ní s prieskumom z roku 2007 sa zistil dokonca mierny

pokles (10,2 %, s. 58).

Typickým českým čitateľom je žena, skôr vysokoškol-

sky vzdelaná, na hranici seniorského veku, ktorá býva

prevažne vo väčšom meste a zarába nadpriemerne.

Prekvapujúcim zistením je nárast nesúhlasu respon-

dentov s predstavou, že by sa v budúcnosti čítali kni-

hy iba v elektronickej podobe. V roku 2010 nesúhlasilo

s možnosťou čítania v elektronickej podobe 79 % re-

spondentov, kým v prieskume z roku 2013 ich počet

dosiahol až 87 %.

Spomedzi množstva poznatkov spomenieme ešte as-

poň jeden: registruje sa pomerne výrazný prepad v náv-

števnosti knižníc, pričom najväčší úbytok nastal vo veku

15 – 24 rokov. Najčastejšími návštevníkmi knižníc sú naj-

mladší a najstarší.

V kapitole Kvalitativní část (výpovědi a postoje) sa dostá-

vajú k slovu respondenti, ktorí dostali možnosť voľne sa

vyjadriť ku všetkému, čo súvisí s čítaním nad rámec do-

tazníka (s. 135). Pri každej vyjadrenej výpovedi je uvede-

né pohlavie respondenta a veková kategória.

V závere autor sumarizuje najdôležitejšie výsledky

prieskumu s dôrazom na základný poznatok, ktorý pri-

niesol výskum z roku 2013 – je „překnížkováno“: vychá-

dza nejako veľa kníh. Slovami ľudí, ktorí knihy nekupujú:

„Na trhu je príliš veľký počet kníh, takže sa v nich nevyznám.“

(s. 156)

Na posledných stranách knihy nájdeme zoznam lite-

ratúry, z ktorej autor cituje a na ktorú sa odkazuje, ako

aj zoznam literatúry necitovanej, ďalej zoznam tabuliek

a grafov, zhrnutie v angličtine a v prílohe samotný do-

tazník, ktorí respondenti vypĺňali.

Preknížkovano nie je kniha, ktorá by bez zjavných argu-

mentov vypovedala o stave čítania, čitateľskej kultúre

a knižnom trhu v ČR. Tvrdenia sú založené na výsledkoch

výskumu, hoci – ako píše Jiří Trávníček – štatistický prí-

stup k čitateľom a čítaniu má svoje obmedzenia aj riziká,

ale v mnohých ohľadoch sa nedá ničím iným zastúpiť

(s. 44). A aj keď do výskumu neboli zaradené audiokni-

hy, publikácia je veľkým prínosom pre knihovnícku obec

i pre bežného čitateľa, ktorý by si rád zmapoval čitateľ-

skú kultúru v ČR a súčasne sa dozvedel o jej vývoji od

roku 2007, keďže publikácia prináša porovnanie údajov

zo všetkých troch výskumov (s. 47).

A N N A H U Č A L O V Á / V Y C H Á D Z A N E J A K O V E Ľ A K N Í H …

KN

IŽN

Á K

ULT

ÚR

A

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 95K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

ARCHÍVBÁSNIK PAVOL HOROV V ZBIERKACH

LITERÁRNEHO ARCHÍVU SNK

Mgr. Mária Valová*

Slovenská národná knižnica, Martin *e-mail: maria.valova@snk.sk

Na literárnej scéne sa v druhej polovici 30. rokov 20. sto-

ročia sformovalo avantgardné umelecké hnutie – nad-

realizmus, ktorého jadro tvorila tzv. silná sedmička bás-

nikov – Ján Brezina, Pavol Bunčák, Rudolf Fabry, Július

Lenko, Ján Rak, Vladimír Reisel a Štefan Žáry.

Prvky nadrealizmu sa objavovali aj v tvorbe Pavla Ho-

rova (vl. menom Horovčáka), ktorý patril k popredným

predstaviteľom modernej slovenskej poézie 20. storočia.

Vo svojich prvých básňach vyjadroval protest proti agre-

sii a vojne, neskôr sa stal hlavnou témou v jeho tvorbe

rodný Zemplín. Básnické dielo Horova vždy priťahova-

lo záujem literárnych vedcov i čitateľov. „Horov vo svojej

poézii hľadal odpovede na mnohé osobné i nadosobné

otázky, no zároveň v nej znepokojujúce otázky kládol sebe,

slovenskej poézii a spoločnosti.“1

V Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice

(ďalej LA SNK) sa nachádza pomerne rozsiahly osobný

rukopisný fond, ako aj bohatá zbierka fotografi í tohto

významného básnika a prekladateľa, ktorého 100. výro-

čie narodenia sme si pripomenuli v minulom roku a 40

rokov od jeho úmrtia v septembri tohto roku.

ŽIVOT A TVORBA

Pavol Horov sa narodil 25. mája 1914 v Bánovciach nad

Ondavou, obci ležiacej uprostred Východoslovenskej

nížiny na Zemplíne. Svetlo sveta uzrel v rodine chudob-

ného roľníka Pavla Horovčáka a matky Márie, rod. But-

kovej, ako druhé dieťa po sedemročnej sestre Márii. Keď

mal jeden rok, otec zahynul v prvej svetovej vojne. Otca

tak poznal len z fotografi í a z rozprávania iných, čo ne-

pochybne ovplyvnilo jeho život i tvorbu. Ostala mu len

matka, ktorá mu bola v ťažkých časoch veľkou oporou:

„… Ja vidím tvoje ruky, dva sláky, vata z kameňov, dva sláky,

ktoré hrali najkrajšie melódie na husliach rozštiepaných pri

Piave. Ostatne, kto ti povie, ktorý front sa spíjal krvou otca.

Raz bude pavúk samotár snuť priadze biele z priepastí dúhových piť nápoj závratu

Budeme si spomínať na domov na nedelena zamat očí matkiných

na ihry zaviate prachom na detstvá neveseléktoré sa nenavrátia …

(úryvok z básne Spomienky z básnickej zbierkyZradné vody spodné)

Dva tvoje sláky lkajú bolestné melódie pod zatvoreným ok-

nom. A cítim tvoje srdce. Koľkokrát praskal jeho hromozvod

pod bleskmi noci bez spánku, keď už nebolo chleba…“

Už ako malý chlapec sa Pavol dobre učil a rád čítal kni-

hy, ale o štúdiu mohol ako chudobný syn vojnovej vdo-

vy len snívať. Vďaka matkinej obetavosti sa však jeho sen

stal skutočnosťou. Matkini bratia pravidelne prispievali

na Pavlove štúdium na gymnáziu, a tak jej splatili čiast-

ku, ktorú mala dostať ako dedičstvo po rodičoch. Neskôr

mladý Horov študoval na učiteľskej akadémii v Brati-

slave, ktorú ukončil v roku 1935. Spočiatku sa venoval

učiteľskej práci na školách v Čani a Michalovciach, kde

vyučoval slovenčinu, dejepis a zemepis. Po oslobode-

ní v roku 1945 nastúpil do Československého rozhlasu

v Košiciach, kde pôsobil najprv ako vedúci slovesného

odboru a v rokoch 1948 – 1951 ako jeho riaditeľ.

V roku 1951 sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval

vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ ako šéfredaktor

a neskôr riaditeľ. Bol aj tajomníkom Zväzu slovenských

spisovateľov a pracovníkom Slovenského ústredia kniž-

nej kultúry. Od roku 1964 sa venoval iba literatúre.

P. Horov debutoval básnickou zbierkou Zradné vody

spodné v roku 1940. Jeho básnické nadanie sa však za-

čalo prejavovať už takmer o desaťročie skôr v micha-

lovskom samovzdelávacom krúžku Jonáša Záborského.

O svojich začiatkoch samotný básnik hovorí: „K poézii

dostal som sa zaiste tak, že som pre tento druh ľudskej čin-

nosti mal akési duševné predpoklady, ktoré rozvíja škola,

stretávanie sa s knižkami veršov, kdesi v kvarte a či v kvinte

nesmelé pokusy a napokon, pravdaže, aj študentské časo-

pisy.“2 Prvé verše publikoval v časopise Lúč v roku 1931,

kde mu vyšla báseň Zmätok. Napísal ju pod pseudony-

mom Urban Horov (narodil sa na Urbana), ale používal aj

ďalšie pseudonymy – Ján Onda, Peha, Péhá, Urban Čák.

Neskôr mu básne vychádzali v pražskom Studentskom

časopise a vo Svojeti, od roku 1936 publikoval v Eláne

a Slovenských smeroch. Jeho tvorbu výrazne ovplyvnila

poézia Laca Novomeského a česká moderná poézia, naj-

96 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

mä Jiřího Wolkra. Debutoval už spomínanou básnickou

zbierkou Zradné vody spodné (1940), v ktorej upozornil

na nebezpečenstvo fašizmu. Kritika prijala dielo ako

zrelý umelecký čin, ovplyvnený poetizmom i nadrealiz-

mom. Zbierka získala v tom istom roku druhú cenu od

vydavateľstva Tranoscius.

V podobnom duchu sa niesli básne v druhej zbierke

Nioba matka naša (1942), v ktorej Horov ešte vystupňo-

val odpor proti vojne a zintenzívnil vzťah k osudom tr-

piaceho ľudstva. Použil tu obraz z gréckej mytológie v zo-

sobnení matky Nioby, ktorá zošalela nad vraždou svojich

synov: „Jak žena pracujúca k pôrodu. Vy, noci bez spánku.

Kľúč škŕka, hrob sa otvára. Vidíš tú šialenú černošku? Kto

má ešte odvahu čítať písmo jej očí a chutnať slané mandle

sĺz. Ach, kto má odvahu na zemi, ktorá sa chveje jak žena

pracujúca k pôrodu. A vrieska, Nioba s horiacim vlasom šia-

lenstva. Jej oči, jej užasnuté oči, plné ostrého piesku, piesok

zúfalstva…“ Za tretiu zbierku Návraty (1944), v ktorej vy-

jadril lásku k matke a svoj vzťah k rodnému kraju, získal

v roku 1945 vianočnú cenu Matice slovenskej. V ďalšej

básnickej zbierke Defi lé (1947) sa vrátil k problematike

vojny. Vnútorný život človeka a nový spoločenský systém

predstavil v zbierkach Moje poludnie (1952) a Slnce nad

nami (1954), ktoré boli napísané v duchu socialistickej

angažovanej lyriky. V zbierke Vysoké letné nebe (1960) sa

nadchýnal prírodnou krásou i prostým ľudom rodného

Zemplína a básnickou skladbou Balada o sne (1960) vzdal

úctu východoslovenskej obci Tokajík vypálenej nacista-

mi. Rodnému kraju sa venoval aj v zbierke Zemplínske

variácie (1964): „Ach, ešte k vám sa vracať, vy, moje valaly

a vidieť vás zas strácať sa do dialí…“ V zbierke Koráby z Ja-

nova (1966) zachytáva dojmy z Talianska, ale zamýšľa sa

tu aj nad vlastným životom a tvorbou básnikov, ktorí

najvýraznejšie ovplyvnili jeho poéziu – nad tvorbou Jána

Smreka a Laca Novomeského. Novomeskému dokonca

venoval zbierku Ponorná rieka (1972). Po smrti mu vyšli

ešte zbierky Asonancie (1976) a Z posledných (1977).

Pavol Horov bol významným prekladateľom, prekladal

z tureckej, bulharskej, poľskej, lužickosrbskej a z perzskej

poézie. Za preklady z bulharčiny bol v roku 1966 vyzna-

menaný bulharským Radom Cyrila a Metoda I. stupňa.

Menej známy je fakt, že písal aj prózu a fejtóny.

Okrem spomínaných ocenení získal v roku 1973 titul

Národný umelec a v roku 1976 Cenu Jána Hollého in me-

moriam za preklady.

Pavol Horov zomrel 29. septembra 1975 v Bratislave,

kde je aj pochovaný.

FOTOGRAFICKÁ ZBIERKA PAVLA HOROVA V LITERÁRNOM ARCHÍVE SNK

Zbierka fotografi í Pavla Horova patrí k rozsiahlejším

zbierkam LA SNK. Katalogizovaný obrazový materiál so

signatúrou SH 27 predstavuje 157 fotografi í a v nespra-

covanom stave je 68 fotografi í. Prevažnú časť fotografi í

získal archív kúpou od vdovy po básnikovi v roku 1976.

Prehliadku fotografi í zo zbierky Pavla Horova začne-

me už tradične – portrétmi, ktoré zachytávajú básnika

v mladšom i staršom veku. Snáď najznámejšiu podobi-

zeň zakúpil archív od bývalej Československej tlačovej

kancelárie z Bratislavy (ČSTK). Jeden exemplár uchova-

ný na tvrdom kartóne získal ako dar od Slovenskej kni-

hy z Martina v roku 1955. Ďalší portrét môžeme vidieť

na záložke do knihy, ktorú spolu s krátkym životopisom

vydal Slovenský spisovateľ v Bratislave. Text na záložke

zároveň prezentuje dve básnikove diela Moje poludnie

a Slnce nad nami.

Zaujímavá je karikatúra básnika od vynikajúceho vý-

tvarníka a karikaturistu Milana Vavra, vydaná ako po-

hľadnica pri príležitosti 15. výročia založenia vydavateľ-

stva Slovenský spisovateľ v roku 1965. Pavol Horov tu

vedie na povrázku okrídleného koňa Pegasa – symbol

poézie a básnikov.

Portrét básnika z mladších rokov zakúpil archív od

ČSTK Bratislava v roku 1973. K vzácnym patrí podobi-

zeň, ktorú vyhotovil známy bratislavský fotograf Anton

Šmotlák v roku 1967. V zbierke sú dva exempláre zakú-

pené v rokoch 1968 a 1969. Tu môžeme spomenúť aj

peknú momentku, na ktorej Šmotlák zachytil Pavla Ho-

rova s dcérou Evou Pálfyovou na výlete na hrad Devín

v roku 1965.

Bohatú kolekciu tvoria portréty Pavla Horova počas

oddychu. Snímky zachytávajú usmiateho básnika v reš-

taurácii i na potulkách v prírode, alebo s vážnym výra-

zom v tvári počas rozhovoru či zaujatého čítaním novín.

Žiaľ, autorov mnohých týchto snímok nepoznáme, sú

však výrazným obohatením archívnej zbierky.

Ďalej sú uchované momentky od bratislavského foto-

grafa Martina Dúbravku z roku 1975. Sú to vzácne foto-

grafi e, pretože práve v tomto roku básnik skonal.

Pavol Horov počas oddychu v parku Domova sloven-ských spisovateľov v Budmericiach okolo roku 1956

(zo zbierok LA SNK)

Pavol Horov počas oddychu v parku Domova sloven-

AR

CH

ÍVM Á R I A V A L O V Á / B Á S N I K P A V O L H O R O V V Z B I E R K A C H L I T E R Á R N E H O A R C H Í V U S N K

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 97K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Ako sme uviedli, Pavol Horov pochádzal zo Zemplína

a rodný kraj často a rád navštevoval: „… A keď sa vracia-

me po rokoch do rodného kraja, zdá sa, že sa čosi …, že zís-

kavame najväčšie ľudské hodnoty.“ 3 Na fotografi ách ho

môžeme vidieť ako študenta na prázdninách v záhrade

pri dome v Bánovciach nad Ondavou.

Menšiu zbierku tvoria fotografi e Horova z liečebných

pobytov. Na snímke (asi z roku 1954) je vo Vysokých Tat-

rách, neskôr sa liečil v sanatóriu v Bratislave (leto 1971),

čo dokumentujú dve fotografi e.

Kolekciu portrétov ukončíme fotografi ami, ktoré sú

zatiaľ v nespracovanej zbierke. Hodnotná je napríklad

podobizeň, ktorú vyhotovila bratislavská fotografka Zla-

tica Repová z bývalej ČSTK v roku 1971.

va s učiteľmi a účastníkmi vojenského kurzu v Michalov-

ciach v roku 1941.

Podobizeň Pavla Horova z roku 1971. Fotografka Zlatica Repová, ČSTK, Bratislava (zo zbierok LA SNK)

Podobizeň Pavla Horova z roku 1971 Fotografka Zlatica

Nemenej cenná je snímka básnika zachyteného vo svo-

jej pracovni v Bratislave, ktorú vyhotovila fotografka

ČSTK Magda Borodáčová v roku 1973.

Študentské časy dokumentuje maturitné tablo abitu-

rientov Československého reálneho gymnázia v Micha-

lovciach zo školského roku 1933/34. Len pripomíname,

že toto gymnázium patrí k najstarším (vzniklo v roku

1922) a v súčasnosti aj k najväčším štvorročným gym-

náziám na východe Slovenska. Počas svojho pôsobenia

viackrát zmenilo svoj názov a od 25. novembra 1980 ne-

sie názov Gymnázium Pavla Horova.

Osobitnú skupinu tvoria pracovné fotografi e Pavla

Horova. Na početných snímkach ho môžeme vidieť

v časoch, keď pôsobil ako učiteľ. Na jednej z nich je pred

budovou školy v Čani, na ďalšej s kolegami a so žiakmi

Štátnej ľudovej školy v Michalovciach (v školskom roku

1938/39) a na ďalšej s pedagógmi a so žiakmi meštian-

skej školy v Michalovciach, kde učil v rokoch 1940 – 1944.

Jednu z fotografi í vyhotovil Ľudovít Ilčík z Michaloviec.

Na ďalšej snímke od tohto fotografa vidíme Pavla Horo-

Pavol Horov pred školou v Čani v roku 1935 (foto zbierok LA SNK)

Menšiu kolekciu tvoria fotografi e Horova z obdobia, keď

bol riaditeľom Československého rozhlasu v Košiciach.

Za zmienku stojí snímka s básnikom Jurajom Padom,

ktorý bol v rokoch 1948 – 1956 tajomníkom literárneho

oddelenia v redakcii Československého rozhlasu v Koši-

ciach, a s redaktorom Jánom Vrábeľom, ktorý tu začínal

v roku 1945 svoju novinársku dráhu.

Skupinku pracovných fotografi í môžeme uzavrieť

snímkou z besedy spisovateľov v redakcii vydavateľstva

Slovenský spisovateľ v Bratislave, na ktorej sa Horov zú-

častnil spoločne so Štefanom Žárym. Horov bol riadite-

ľom tohto známeho vydavateľstva v rokoch 1954 – 1963.

Žáry tu pôsobil ako šéfredaktor v rokoch 1952 – 1966

Pavol Horov (stojaci 3. zľava) s pedagógmi Štátnej meštianskej školy v Michalovciach, asi v roku 1942 (zo zbierok LA SNK)

AR

CH

ÍV

M Á R I A V A L O V Á / B Á S N I K P A V O L H O R O V V Z B I E R K A C H L I T E R Á R N E H O A R C H Í V U S N K

98 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

a po Pavlovi Horovi aj ako riaditeľ (po nástupe tzv. nor-

malizácie v roku 1970 musel z tohto postu odísť). V zbier-

ke sa nachádzajú aj ďalšie fotografi e z besied, na ktorých

sa Horov aktívne zúčastňoval.

Rodinné fotografi e nemajú v zbierke Pavla Horova veľ-

ké zastúpenie. V mladších rokoch ho môžeme vidieť na

snímke s bratrancom Pavlom Horovčákom a priateľmi

v roku 1932.

Pavol Horov bol ženatý s učiteľkou Máriou Hanákovou,

dcérou železničného zamestnanca v Spišskej Novej Vsi,

pôvodom z Vratimova pri Ostrave. Pavol sa s ňou zozná-

mil počas svojho učiteľského pôsobenia v Čani v roku

1935 a o dva roky neskôr (27. decembra 1937) uzavreli

manželstvo. Po viedenskej arbitráži (1938) a násilnom

pripojení Košíc, a tým aj Čane k horthyovskému Maďar-

sku, žil Horov s manželkou nejaký čas u jej rodičov v Spiš-

skej Novej Vsi, odkiaľ sa presťahovali do Michaloviec. Tu

sa im v roku 1941 narodila dcéra Eva. V ťažkom období

druhej svetovej vojny pri nútenej evakuácii Michaloviec

(1944) gestapo určilo rodine Horova nové miesto po-

bytu v malej dedinke pri Bardejove. Horov však odišiel

s rodinou do Mošoviec v Turci, kde žili do apríla 1945.

V marci tohto roku sa im narodil syn Vladimír.

Z neveľkého počtu rodinných fotografi í spomenieme

aspoň niektoré. Pod signatúrou SH 27/49 je uchovaná

fotografi a Horova s manželkou Máriou a kolegami zo

školy v Čani v roku 1937. Vzácna snímka pochádza od

neznámeho fotografa, na ktorej je básnik s rodinou

v budmerickom parku v lete 1958. Je známe, že v Do-

move slovenských spisovateľov v Budmericiach trávili

spisovatelia pracovné i oddychové chvíle. Dokumentujú

to i ďalšie fotografi e, na ktorých je Horov spoločne s vý-

znamnými básnikmi a spisovateľmi. Fotografi e boli za-

kúpené od Karola Izakoviča z Bratislavy v roku 1968.

lovciach v rokoch 1942 – 1943, na výlete v roku 1957 ale-

bo na Devíne v roku 1965.

Pavol Horov s dcérou Evou Pálfyovou na Devíne v roku 1965. Fotograf: Anton Šmotlák, Bratislava

(zo zbierok LA SNK)

Pavol Horov s rodinou v parku Domova slo-venských spisovateľov v Budmericiach

(zo zbierok LA SNK)

Pavol Horov s rodinou v parku Domova slo-

Rodinné fotografi e dopĺňajú aj milé snímky básnika

s dcérkou Evou na sánkovačke počas oddychu v Micha-

Fotografi cká zbierka nám dokumentuje aj bohatý spo-

ločenský život Pavla Horova. Vzácne sú fotografi e z jeho

vystúpenia na Slovesnej jari v Martine 25. apríla 1974,

ktoré zvečnil matičný fotograf Filip Lašut. Na fotografi i

Horov číta zo svojho súborného básnického diela V če-

rení času, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Slovenský spiso-

vateľ v roku 1973. Na ďalšej fotografi i ho môžeme vidieť

spoločne s básnikom Vojtechom Mihálikom a moderá-

torkou Adelou Strakovou. Pod signatúrou SH 27/139 je

uchovaný záber na Pavla Horova pri čítaní svojich básní

na autorskom večere v roku 1966.

Pavol Horov počas vystúpenia na Slovesnej jari v Martine 25. apríla 1974. Fotograf: Filip Lašut

Martin (zo zbierok LA SNK)

Pavol Horov počas vystúpenia na Slovesnej jari

Hodnotné sú snímky, ktoré zachytávajú okrem Pavla Ho-

rova aj ďalších slovenských básnikov. Na jednej z nich je

AR

CH

ÍVM Á R I A V A L O V Á / B Á S N I K P A V O L H O R O V V Z B I E R K A C H L I T E R Á R N E H O A R C H Í V U S N K

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 99K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Horov s Andrejom Plávkom, Vojtechom Mihálikom a Cti-

borom Štítnickým počas oddychu na Sliači v roku 1955.

môžeme vidieť s bulharským básnikom Dimitarom Pan-

telejevom v prímorskom bulharskom letovisku Balčik. Za

zmienku stoja fotografi e zo zájazdu členov Zväzu sloven-

ských spisovateľov po mestách Sovietskeho zväzu v roku

1956. Tieto fotografi e sa nachádzajú aj v nespracovanej

zbierke a mnohé sú v zbierke Karola Izakoviča, ktorý je

na fotografi ách s Pavlom Horovom a s ďalšími účastník-

mi – s Ivanom Kupcom, Vladimírom Reiselom, Vojtechom

Mihálikom, Jurajom Špitzerom, Ctiborom Štítnickým, Mi-

lanom Ferkom a i. Na fotografi ách ich môžeme vidieť vo

viacerých mestách (Izmail, Odesa, Soči).

V nespracovanej zbierke je aj ďalšia snímka z návštevy

Sovietskeho zväzu (pravdepodobne v roku 1956 alebo

1957), na ktorej je Horov s českými spisovateľmi a bás-

nikmi – s Janom Nohom, Vilémom Závadom, Františkom

Branislavom, Vítězslavom Nezvalom a so slovenským li-

terárnym vedcom a kritikom Alexandrom Matuškom.

V roku 1956 navštívila česko-slovenská delegácia aj

Poľsko, čo dokumentuje fotografi a, na ktorej je P. Horov

s českým básnikom Františkom Branislavom a s poľským

básnikom, prozaikom a prekladateľom Stanislawom Ry-

szardom Dobrowolskim.

Pavol Horov so spisovateľmi počas oddychu na Sliači v roku 1955, zľava Vojtech Mihálik, Ctibor Štítnický, Andrej Plávka

a Pavol Horov (zo zbierok LA SNK)

P l H i t ľ i č dd h Sli či k

Na ďalších fotografi ách môžeme vidieť Horova opäť

v spoločnosti Andreja Plávku, Ctibora Štítnického, Pavla

Bunčáka a Viktora Egriho na Oravskej priehrade. Známy

bratislavský fotograf Anton Šmotlák vyhotovil snímku

Horova s Vojtechom Mihálikom a priateľom na posedení

pri poháriku vína. Posedenie na Zemplínskej Šírave v au-

guste 1968 nám zachytáva záber, na ktorom je Horov

s pedagógom a publicistom Ernestom Sirochmanom.

Kolekciu spoločenských fotografi í dopĺňajú zábery

z oslavy 60. narodenín Pavla Horova, ktoré v roku 1974

vyhotovil fotograf Ján Blaščík z Bratislavy. Ofi ciálnu

oslavu životného jubilea zachytilo aj obrazové spravo-

dajstvo ČSTK na viacerých fotografi ách z 24. mája 1974.

Dozvedáme sa z nich, že oslávencovi prečítal pozdravný

list známy spisovateľ Rudo Moric a vinšovali mu básnik

Andrej Plávka, dramatik Ján Solovič, ale aj literárny histo-

rik Libor Knězek, o ktorom je známe, že sa venoval aj fo-

tografovaniu a archív sa môže pochváliť viacerými jeho

fotografi ami.

Ďalšie fotografi e by sme pokojne mohli zaradiť aj

k pracovným – ide o fotografi e z mnohých spoločen-

ských a pracovných podujatí, na ktorých sa Pavol Horov

zúčastňoval. Zaujímavé sú snímky, ktoré ho zobrazujú so

spisovateľom Ctiborom Štítnickým počas autogramiády

na pedagogickom gymnáziu v Bratislave či počas roz-

hovoru s básnikom, esejistom a prekladateľom Ivanom

Kupcom, ktorý bol v rokoch 1955 – 1970 šéfredakto-

rom vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Ďalej môžeme

spomenúť fotografi u zo stretnutia s bulharskými spiso-

vateľmi na Zväze slovenských spisovateľov v Bratislave,

ktorú archív zakúpil od ČSTK v roku 1976. Medzi vzácne

momenty patrí aj privítanie Pavla Horova a Vladimíra Mi-

náča, popredného predstaviteľa povojnovej slovenskej

prózy, na kultúrnom večierku v Astorke v Bratislave.

Zaujímavé sú fotografi e zo zájazdov a z pracovných

stretnutí v zahraničí. Viac ráz navštívil Bulharsko, býva-

lý Sovietsky zväz i Poľsko. Na fotografi i z roku 1949 ho

Pavol Horov (prvý sprava ) s Františkom Branislavom (prvý zľa-va) a so Stanisławom R. Dobrowolskim počas návštevy Poľska

v roku 1956 (zo zbierok LA SNK)

Pavol Horov (prvý sprava ) s Františkom Branislavom (prvý zľa-

Medzi zaujímavé fotografi e patrí snímka so signatúrou

SH 27/114, na ktorej je delegácia slovenských a českých

spisovateľov na návšteve Sovietskeho zväzu (rok nie je

uvedený). Na nej môžeme vidieť okrem Horova Jána So-

loviča, Vítězslava Nezvala, Františka Branislava, Viléma Zá-

vadu a Jána Otčenáška. Horov sa spolu s členmi vtedajšej

vládnej delegácie zúčastnil aj na Dňoch československej

kultúry na Ukrajine (pravdepodobne v roku 1969).

Z ateliéru Československého kultúrneho strediska

v Sofi i pochádza fotografi a, na ktorej sú členovia Zväzu

slovenských spisovateľov a Zväzu bulharských spisova-

teľov na letisku v Sofi i 28. októbra 1969. Obidve strany

sa zúčastnili na slávnostnom podpísaní dohody o spo-

lupráci medzi spisovateľskými zväzmi. Za slovenskú časť

sa na podujatí zúčastnili okrem Horova, Andrej Plávka,

Vojtech Mihálik a Vladimír Žabkay, vtedajší veľvyslanec

v Bulharsku Václav David a iní.

V roku 1970 sa uskutočnilo zasadnutie porady zväzov

spisovateľov bývalého socialistického bloku v Buku-

AR

CH

ÍV

M Á R I A V A L O V Á / B Á S N I K P A V O L H O R O V V Z B I E R K A C H L I T E R Á R N E H O A R C H Í V U S N K

100 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

rešti. Na fotografi ách Iona Micleu z Bukurešti môžeme

vidieť Pavla Horova, Vladimíra Mináča, Andreja Plávku,

Vladimíra Žabkaya, Libora Knězeka, Vincenta Šabíka,

maďarského básnika a esejistu Istvána Simona, rumun-

ského básnika a spisovateľa Virgila Teodorescu, nemec-

kého spisovateľa Maxa Waltera Schulza a i. Na jednej

zo snímok je aj vtedajší rumunský prezident Nicolae

Ceauşescu. Na fotografi ách z berlínskeho ateliéru Pavol

Horov a generálny tajomník Zväzu spisovateľov bývalej

Nemeckej demokratickej republiky p. Heninnger podpi-

sujú dohodu o spolupráci (v roku 1970).

Na záver môžeme spomenúť spoločenské fotografi e,

ktoré nachádzame v zbierkach iných osobností. Za všet-

ky uvedieme fotografi u zo zbierky Františka Hečka (SH

9/192), ktorá dokumentuje účasť Pavla Horova na zjazde

česko-slovenských spisovateľov. Na fotografi i sú okrem

nich Dominik Tatarka, Ctibor Štítnický, Ján Kostra, Marie

Majerová, Jan Drda, Václav Řezáč a Milan Lajčiak.

Samostatnú kategóriu tvoria fotografi e z rôznych sláv-

nostných podujatí. Snímky z roku 1962 zaznamenávajú

pravdepodobne prvé udelenie cien vydavateľstva Slo-

venský spisovateľ. Na fotografi ách je Pavol Horov spo-

ločne s básnikom Vojtechom Mihálikom, so spisovateľmi

Štefanom Žárym a Romanom Kaliským a i. Len dodáva-

me, že vydavateľstvo Slovenský spisovateľ patrí k najstar-

ším na Slovensku (bolo založené v roku 1951) a je jedným

z najznámejších slovenských knižných vydavateľstiev.

Fotograf A. Prokeš z ČSTK zachytil udelenie Radu Cy-

rila a Metoda I. stupňa, o ktorom sme sa v príspevku už

zmienili. Na fotografi i preberá Pavol Horov vyznamena-

nie od Angela Bečvarova, generálneho konzula Bulhar-

skej ľudovej republiky v Bratislave v roku 1966.

poľskou, ktorá preložila do slovenčiny vyše 60 diel vý-

znamných bulharských spisovateľov. Na tomto mieste

môžeme spomenúť fotografi e zo zbierky Milana Ferka,

ktorému bolo v roku 1969 udelené vyznamenanie Radu

Cyrila a Metoda II. stupňa a na ktorom sa zúčastnil aj Pa-

vol Horov.

V zbierke sú uložené i viaceré fotografi e zo slávnostné-

ho udeľovania titulov Zaslúžilý umelec (1964) a Národný

umelec. Za zmienku stojí snímka zo slávnostného ude-

lenia titulu Národný umelec v roku 1973, na ktorej sú

okrem Pavla Horova a maliara Júliusa Nemčíka aj básnici

Andrej Plávka, Ján Kostra, spisovateľ Jozef Kot, minister

kultúry Miroslav Válek a ďalší vtedajší politici.

Samostatnú skupinu tvoria fotografi e z rôznych spo-

mienkových podujatí na počesť básnika, ktorý zomrel

náhle na srdcový infarkt v roku 1975. V doteraz nespraco-

vanej zbierke nachádzame početné fotografi e z pohrebu

Pavla Horova. Snímky a úmrtné oznámenie dokumentu-

jú, že jeho telesné pozostatky boli vystavené 3. októbra

1975 v Koncertnej sieni Slovenskej fi lharmónie v Bratisla-

ve a posledná rozlúčka sa konala v bratislavskom krema-

tóriu. Sú tu aj fotografi e náhrobného pomníka v areáli ur-

nového hája pri krematóriu v bratislavskom Lamači, ktoré

vyhotovila bratislavská fotografka Ľudmila Mišurová.

K spomienkovým podujatiam patrí vedecká konferen-

cia o živote a diele básnika, ktorá sa konala 24. – 25. mája

1984 v Michalovciach pri príležitosti 70. výročia jeho

nedožitých narodenín. Matičný fotograf Jozef Mičieta

vyhotovil sériu fotografi í, z ktorých sa dozvedáme, že sa

na nej zúčastnili mnohé významné osobnosti literárneho

a kultúrneho života – Vladimír Mináč, Karol Rosenbaum,

Pavel Plutko, Ivan Plintovič, Michal Chuda, Vladimír Petrík,

Jozef Hvišč, Zdeno Kasáč, Imrich Sedlák, Michal Eliáš, Mi-

chal Kováč a iní. V rámci tohto podujatia Okresná knižnica

a Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach vydali pub-

likáciu Naliehavý hlas života s podtitulom Výber z publicis-

tiky Pavla Horova, ktorú zostavil Ernest Sirochman, jeden

z najväčších znalcov Horovovho života a diela.

Zatiaľ neskatalogizované sú snímky zo slávnostného

otvorenia Múzea Pavla Horova v Bánovciach nad Onda-

vou 22. mája 1987, na ktorom sa okrem iných zúčastnila

aj básnikova dcéra Eva Pálfyová. Fotografi e vyhotovil

vrútocký fotograf Filip Lašut. Ako sprievodca po expo-

zícii vyšla publikácia Imricha Sedláka Literárne múzeum

Pavla Horova v Bánovciach nad Ondavou s podtitulom

Národný umelec Pavol Horov a jeho rodáci v literárnomú-

zejnej prezentácii. Expozícia múzea je umiestnená v bu-

dove bývalej základnej školy a dokumentuje básnika

ako človeka, jeho literárne dielo a aktivity na Zemplíne.

Fotografi ckú zbierku dopĺňajú snímky pamätného po-

mníka s bustou Pavla Horova, umiestneného pred budo-

vou gymnázia v Michalovciach, ktoré archív získal kúpou

od Jána Sinčáka z Michaloviec v roku 1983. Autorom bus-

ty je sochár Arpád Račko, ktorý žil a tvoril v Košiciach. Na

diele sa architektonicky podieľal aj Pavol Merjavý, rodák

z Humenného (pôsobí a tvorí tiež v Košiciach). Slávnost-

né odhalenie pomníka za účasti delegácie, ktorú viedol

Štefan Žáry, sa uskutočnilo 26. októbra 1982.

Pavol Horov preberá vyznamenanie Rad Cyrila a Metoda I. stupňa od bulharského generálneho konzula 24. mája

1966. Fotograf: A. Prokeš, ČSTK Bratislava (zo zbierok LA SNK)

Na ďalšej snímke je Pavol Horov spoločne s ocenenou

učiteľkou, redaktorkou a prekladateľkou Máriou To-

AR

CH

ÍVM Á R I A V A L O V Á / B Á S N I K P A V O L H O R O V V Z B I E R K A C H L I T E R Á R N E H O A R C H Í V U S N K

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Ako ukázal tento príspevok, obrazová galéria Pavla Horo-

va je skutočne rozsiahla a obsahovo rôznorodá. Napriek

tomu túto zbierku radi obohatíme, pretože v nej chýba-

jú napríklad fotografi e pamätných miest a podujatí, ale

aj rodinné fotografi e a pod.

Záver venujeme slovám básnika, ktoré vyslovil v roz-

hovore s Marcelou Zábojníkovou v roku 1973. Na otázku,

s akými pocitmi prijal titul Národný umelec, odpovedal:

„Pocit zodpovednosti za všetko, čo som doteraz v slovenskej

literatúre urobil, i za to, čo urobiť ešte stihnem, je neodmys-

liteľným východiskom mojej práce. Treba sa konečne zbaviť

romantickej predstavy o umení ako o čomsi, čo prichádza

»zhora«, samo od seba, alebo z nejakého »vyššieho« popu-

du. Je to práca ako každá iná, i keď samozrejme má svoje

špecifi cké zvláštnosti. Nedá sa napríklad robiť na rozkaz,

na okamžitú objednávku atď. A treba sa jej venovať celý, so

zanietením i s pocitom zodpovednosti pred celou spoloč-

nosťou.“4

POZNÁMKY

JURČO, Ján. 1 Básnik Pavol Horov. Bratislava: Tatran, 1986, s. 6.

Kontrasty čerenia. Výber z prozaickej tvorby Pavla Horova2 . Zost. Er-

nest Sirochman. I. vyd. Michalovce: Renoma, 2014, s. 196.

Cit. 2, s. 247.3

Cit. 2, s. 227.4

LITERATÚRA

Biografi cký lexikón Slovenska. III. G – H. Zost. Augustín Maťovčík a kol.

Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografi cký ústav,

2007, s. 575 – 576. ISBN 978-80-89023-96-7

Dejiny slovenskej literatúry II. Zost. Imrich Sedlák a kolektív. Martin:

Matica slovenská. Bratislava: Literárne a informačné centrum, 2009,

786 s. ISBN 978-80-7090-945-4 (2. zväzok).

HOROV, Pavol. Poézia. Zost. Ján Zambor. Bratislava: Slovenský Tatran

2004, 477 s. ISBN 80-222-0521-4.

JURČO, Ján. Básnik Pavol Horov. Bratislava: Tatran, 1986, 264 s.

Kontrasty čerenia. Výber z prozaickej tvorby Pavla Horova. Zost. Ernest

Sirochman. I. vyd. Michalovce: Renoma, 2014, 287 s.

ISBN 978-80-89591-12-1.

http://www.devinskainak.s k/clanok/nazvy-ulic-v-devinskej-novej

-vsi-pavol-horov/

http://www.banovcenadondavou.sk/noviny/Banovske_noviny_2009.

pdf

http://www.geocaching.com/geocache/GC3E690_gymnazium-pav

la-horova-gph?guid=e4eed55a-0e3c-4524-a239-57ff 76fdd9e0

AR

CH

ÍV

M Á R I A V A L O V Á / B Á S N I K P A V O L H O R O V V Z B I E R K A C H L I T E R Á R N E H O A R C H Í V U S N K

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ KNIŽNICA VSTÚPILA NA VEĽTRHU

BIBLIOTÉKA 2015 DO DIGITÁLNEJ ÉRY

O vstupe Slovenskej národnej knižnice do digitálnej éry sa mohli dozvedieť aj návštevníci 23. medziná-

rodného knižného veľtrhu Bibliotéka, a to počas diskusie, ktorú moderoval spisovateľ a publicista Michal

Hvorecký. Pri tejto príležitosti si mohli prezrieť Najkrajšiu knihu Slovenska za rok 2014 Inkunábuly – ume-

nie európskych knižných tvorcov 15. storočia v zbierke Slovenskej národnej knižnice.

V prvej časti diskusie sa návštevníci veľtrhu dozvedeli viac o starých tlačiach. Riaditeľka Odboru národ-

ná bibliografi a SNK PhDr. Agáta Klimeková, PhD., a vedecko-výskumný pracovník oddelenia spracovania

starých tlačí Národnej bibliografi e SNK PhDr. Ľubomír Jankovič, CSc., ktorý knihu zostavil, predstavili aj

publikáciu Katechizmus Leonarda Stöckela a jeho teologicko-fi lozofi cký odkaz

Aké dokumenty sa digitalizujú? Ako zachraňuje SNK poškodené výtlačky? Ako vlastne prebieha sa-

motná digitalizácia a kde a ako skončí všetok obsah? Kde sa dajú zdigitalizované objekty nájsť? Toto

boli najpodstatnejšie otázky druhej časti diskusie, na ktoré tím SNK odpovedal v súvislosti s ukonče-

ním národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív. Súčasťou prezentácie SNK bol aj vide-

odokument Z depozitu do depozitu, ktorý približuje cestu knihy od okamihu, ako ju „niekto“ vyberie

z depozitu, cez jej očistenie, reštaurovanie, odkyslenie papier, vlastnú digitalizáciu až po jej opätovné

uloženie do regálu. Na veľtrhu mala Slovenská národná knižnica svoj prezentačný stánok v Uličke Voj-

techa Zamarovského.

Medzinárodný knižný veľtrh Bibliotéka je pre knižnice a vydavateľstvá dôležitou formou prezentácie. Naj-

mä v predvianočnom období sa stáva aj dobrým marketingovým nástrojom – podľa hodnotenia médií,

odbornej verejnosti a zúčastnených vystavovateľov je to najprestížnejšie podujatie na slovenskom kniž-

nom trhu. Potvrdzuje to aj skladba vystavovateľov a zábavno-náučný sprievodný program.

Upravené podľa tlačovej správy SNK

102 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

BIOGRAFISTIKANAJVÄČŠOU HODNOTOU MU BOLA RODINA A LITERÁRNA TVORBA

(Spomienka na Františka Hečka pri príležitosti jeho dvoch jubileí)

Na svet prišiel 10. júna 1905 v chudobnej vinohradníckej

rodine v dedine trnavského okresu Suchá nad Parnou.

Otec bol vinohradníkom a cukrovarníckym robotníkom,

matka slúžkou. Rástla ako sirota, preto ju začas živila

dedina, pokým si nevládala zarábať na seba ako slúžka.

Františkov otec sa s ňou oženil proti vôli svojich rodičov,

ktorí z urazenosti a panovačnosti tak strpčovali mladým

život, že tí sa rozhodli osamostatniť a odsťahovali sa do

blízkej osady Vlčia Dolina. Všetko, čo si nadobudli, získali

len vlastnou prácou. Z peňazí, ktoré zarobila Františkova

matka ešte ako slúžka, zložili prvú časť peňazí za kúpu

domu vo Vlčej Doline, ako aj za kúpu dvoch vinohrádkov

– takých malých, že ich žena s deťmi stíhala obrobiť aj bez

manžela. Na zaplatenie ostatnej sumy si museli požičať

peniaze z banky. Pre nedostatok vlastných rolí a pre dlžo-

by v banke sa Františkov otec často prenajímal do služieb

iným majiteľom vinohradov a cez zimu chodieval praco-

vať do trnavského cukrovaru.

Manželom Hečkovcom sa narodilo osem detí. Dve

z nich umreli. Syn František bol najstarším. Upracovanú

matku si veľmi vážil a neskôr ju zvečnil vo viacerých lite-

rárnych spomienkach. Napríklad v básni Sedembolestná:

V priebehu tohto roka – pri príležitosti 110. výročia narodenia a 55. výročia úmrtia spisovateľa Františka Heč-

ka – pripomínala Slovenská národná knižnica v Martine túto osobnosť viacerými kultúrnymi programami pre

študentov i pre dospelých v Literárnom múzeu, pietnou spomienkou na Národnom cintoríne, hraným predsta-

vením „Niesť syna na krídlach našich“ a publikovaním biografi ckého príspevku v časopise Knižnica.

Tri podoby Františka Hečka (foto zo zbierok LA SNK)

Šla žena mladá

strniskom vyprahnutým

a za ňou, nohy ráňajúc,

šlo sedem pukov

hladnej lásky,

zbierajúc klásky –

Ret suchý

matičky mojej

sedembolestnej

v tom sparne letiaceho času

o pomoc volá

z chalupy v horách…

Zo súrodencov sa okrem Františka dostali k umelecké-

mu slovu ešte traja ďalší, ktorí sa naučili cudzie jazyky

a stali sa prekladateľmi: Blahoslav, Víťazoslav a sestra Ru-

žena. Víťazoslavovi sa okrem toho darilo aj ako básnikovi.

Tvrdý život ich všetkých učil od detstva pracovitosti, hú-

ževnatosti, samostatnosti a láske k čomusi, čo vraj bolo

nad holou materiálnosťou života, ako spomínal sám

František.

Otec Ján písal tridsaťosem rokov rodinnú kroniku. Bez

nej by syn nebol vedel, čo sa dialo v rodine a dedine, kým

prišiel na svet, ani kým žil po internátoch. Z kroniky sa

dozvedel aj o živote vinohradníkov v Suchej nad Par-

nou. Po otcovi sa i sám snažil zapisovať dôležité udalosti

a vlastné komentáre na ne. Bol vytrvalý, „kroniku“ písal

až do konca života, s prestávkami pre naliehavé riešenie

rodinných a pracovných ťažkostí. Posledný záznam uro-

bil desať dní pred smrťou. Časť týchto záznamov vydala

po smrti obidvoch rodičov dcéra Magdaléna Hečková,

vyd. Hajnošová, u vydavateľa Marenčina v roku 2011 pod

názvom Denníky 1938 – 1960. Podľa nich, ale aj podľa ma-

teriálov v Literárnom archíve SNK a podľa informácií dcé-

ry spisovateľa bol vypracovaný tento príspevok.

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 103K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

POČIATKY LITERÁRNEHO TVORENIA

Keď vypukla prvá svetová vojna, otec Ján Hečko mu-

sel narukovať. Najstarší syn František nahrádzal otca

v dome aj vo vinohrade tak, ako vládal. Pretože už chodil

do školy a pretože matka nemala dosť času písať mužovi,

neraz pripadla táto úloha synovi. Ako dospelý spomínal

na to s humorom:

„Literárne tvoriť som začal roku 1915 ako 10-ročný. Otec

bol na vojne a ja som mu skoro každý deň napísal kartu.

Najprv som používal formu zaužívanú v našom kraji od ne-

pamäti: Nastotisíckrát Vás pozdravujeme, ja František, čo

túto kartu píšem, aj mamenka, aj Magdalénka, aj Mariša,

aj Martinko, aj Viktorko. My sme, chvalabohu, všetci zdraví

a zdravia aj Vám vinšujeme. Tak už Vám nemáme čo písať,

a preto Vás ešte raz nastotisíckrát pozdravujeme a prajeme

stáleho zdravia, šťastia a po smrti kráľovstvo nebeské.“

Čoskoro sa mu vraj „táto nereálnosť v písaní si s otcom

zhnusila“. Zdravý rozum a vycibrenejší štýl ho prinútili

vymeniť literárnu formu, a to bol vraj asi jeho prvý krok

k spisovateľstvu. Hľa, ako o dva roky vyspel v literárnom

majstrovstve:

„Drahomilovaný tatenko, dávam Vám na vedomie, že

nám skapala tá koza. Mamenka ju priviazali k hrantu, lebo

sa vždy zahnusila. Zadrhla sa skôr, ako bolo treba.

Mamenka v kopačkách prestydli. Nedali si povedať, len

s veľkou motykou sa mordovali. Celú ich, chuderu, skrútilo

ako lazara. Ale ináč sú zdravá. Len keď sa zohnú, nemôžu

sa narovnať a keď sa narovnajú, nemôžu sa zohnúť. Aj som

musel sľúbiť, že Vám to nenapíšem. Tak, aby ste sa nepo-

mýlili a nenapísali, že som Vám to napísal, lebo budem

mať vytriasačky.“

Pretože chudobné deti z mnohodetných rodín čakal

väčšinou biedny osud rodičov, usilovali sa mladí manže-

lia Hečkovci zo všetkých síl investovať, čo len mohli, do

lepšej budúcnosti svojich detí cez vzdelanie, a to aj na-

priek hypotekárnej ťarche na ich majetku. Preto poslali

hneď prvého, najstaršieho, na štúdiá a uvažovali o zabez-

pečení vzdelania aj ďalším deťom. Pomocou štipendií

absolvoval František viaceré školy poľnohospodárskeho

zamerania, ktoré boli od rodiska ďaleko, preto musel žiť

na internátoch. O svojich kontaktoch s blízkymi napísal:

„Sedem rokov života som prežil v internátoch. S ostatným

svetom som sa stýkal a dorozumieval listami. Moja matka

mi posielala listy nie v obálkach, ale v balíkoch. Najprv po-

písala čisté okraje novín, do ktorých zavinula vypraté koše-

le. To boli verše! Potom využila biele miesto na korčiškách

od soli a cukru, ktoré naplnila posúchmi. To boli rozprávky!

A naostatok pokryla vlastným písmom aj spodok papiera

na balenie. To boli romány! Bola sirotou a chovala ju dedi-

na. Pracovať a rada mať nevedela inak, len – veľmi!

Umierala sedem dlhých a strašných rokov (na tuberku-

lózu*). Keby som nebol mal ju, nebol by som sa stal spiso-

vateľom.“

Nielen matka a otec, ale i „babenka“ ovplyvnila Fran-

tiškov vzťah k písanému slovu:

„Keď som začal chodiť do školy, žila ešte moja prababička.

Ona bola hotová kronika. Stala sa mojou prvou učiteľkou

dejepisu a prvou profesorkou literatúry. Durila ma do číta-

nia, najmä novín, lebo ukrutne bola zvedavá, čo sa deje vo

svete. Rozbesnila sa totiž 1. svetová vojna.

Myslím, že prapôvod môjho spisovateľstva je u prababič-

ky. Napokon som ju zvečnil v románe Červené víno. Jej som

skoro nič románové nepridal a máločo životného ubral.

Bola jednoducho hotovým literárnym typom.“

Rodný dom Františka Hečka(foto zo zbierok LA SNK)

František Hečko ako najstarší syn s rodičmi a so súrodencami (foto zo zbierok LA SNK)František Hečko ako najstarší syn s rodičmi

VERŠOVANIE POČAS ŠTÚDIÍ

V Suchej nad Parnou navštevoval František štyri roční-

ky rímskokatolíckej maďarskej školy (1911 – 1916). Ne-

skôr sa mu podarilo získať štipendiá na ďalšie štúdium.

V rokoch 1917 – 1921 absolvoval meštianku a vinársko-

ovocinársky kurz v Bratislave, v rokoch 1922 – 1926 na-

vštevoval Štátnu vyššiu hospodársku školu v Košiciach,

ktorú zakončil maturitou. Vtedy ho už začalo veľmi ťahať

k básnictvu.

M Á R I A R A P O Š O V Á / N A J V Ä Č Š O U H O D N O T O U M U B O L A R O D I N A A L I T E R Á R N A T V O R B A

BIO

GR

AF

IST

IKA

104 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

„Myslím, že každý mladý človek, najmä študent, skladá ver-

še, i keď ich nekladie na papier. Mladosť je priam nabitá

poéziou. V tom zázračnom veku začal som písať verše i ja.

Vynašiel som si pseudonym Rastislav Zvončiansky. Moje

verše vychádzali v študentskom časopise Mladé prúdy

v Bratislave. Študoval som vtedy na Vyššej roľníckej škole

v Košiciach. Priznám sa – pachtil som po sláve. Ale to sa mi

nevyplatilo. Pokým ma hodnotili len spolužiaci, nemal som

nijakú príčinu rmútiť sa – i to bola sláva. Zarmútil ma však

profesor, ktorého som mal akosi najradšej, keď sa o mne vy-

jadril posmešne: Ten František Hečko nemá dosť na tom, že

rračkuje, on chce byť literátom!“ Okrem toho ako študent

publikoval v časopise pre stredoškolákov Svojeť, kde bol

neskôr, v rokoch 1930 – 1931 aj redaktorom.

František Hečko ako maturant v roku 1926 (foto zo zbierok LA SNK)

LÁSKA NA PRVÝ POHĽAD

V Košiciach na internáte sa zahľadel do peknej, drobnej,

o tri roky mladšej študentky Márie Jančovej, pochádza-

júcej z Oravy. Aj ona doňho. Bolo to v roku 1926, v kto-

rom František zmaturoval a odišiel z Košíc. Po mnohých

rokoch Mária už ako manželka Františka Hečka spomí-

nala, ako prvý raz uvidela svojho milého, i to, aké túžby

ju odvtedy prenasledovali:

„Keď som mala sedemnásť rokov, išla som raz večer od

lihôčanskej pani učiteľky domov.“ (pozn. autorky: Slovo

lihôčanskej znamená dolnolehotskej. Rodnú dedinu

Márie Jančovej Dolnú Lehotu volali totiž miestni obyva-

telia Lihôtka. Dnes je súčasťou Oravského Podzámku.)

„A videla som nad Kýčerou padať hviezdu. Vtedy som bola

ešte veľmi detská a v okamihu som si pomyslela, že čo si

zažiadam, splní sa mi. A vtedy som si žiadala vidieť kohosi,

kto mi udrel prvým videním v predsieni košického interná-

tu pečať do srdca – a márne som sa snažila vymazať ju od-

tiaľ… Keby mi bol vtedy niekto povedal, že ten ktosi bude

raz mojím mužom, všetky bolesti a smútky bola by som po-

chovala a zasmiala sa tým najšťastnejším šťastím…“

Mária Jančová ako 18-ročná (foto z rodinného albumu Magdalény Hajnošovej)

ODLÚČENIE

V rokoch 1926 – 1928, kým ešte študovala v Košiciach,

slúžil František ako vojak jazdeckého pluku v Nových

Zámkoch. Potom sa zamestnal v trnavskom okrese v Ko-

šolnej ako adjunkt na veľkostatku. Krátko pobudol aj

v Bratislave na Právnickej fakulte, ale štúdium zanechal.

V rokoch 1928 – 1929 si zvyšoval vzdelanie v jednoroč-

nom poľnohospodárskom družstevníckom kurze pri Mi-

nisterstve poľnohospodárstva v Prahe, počas ktorého sa

stal aj členom akademického spolku Detvan. Po kurze ho

v roku 1929 prijali do zamestnania v ústredí Úverových

družstiev v Bratislave. Na fotografi i má ako jediný zo

spolupracovníkov oblečenú slovenskú vyšívanú košeľu.

Svedčí to o jeho vlastenectve i o tom, že sa nehanbil za

František Hečko počas vojenskej služby v roku 1928(foto zo zbierok LA SNK)

M Á R I A R A P O Š O V Á / N A J V Ä Č Š O U H O D N O T O U M U B O L A R O D I N A A L I T E R Á R N A T V O R B A

BIO

GR

AF

IST

IKA

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 105K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

svoju spolupatričnosť s dedinou, hoci sa stal úradníkom

v hlavnom meste a všetci ostatní kolegovia – aj z dedín –

sa obliekali do „panských“ šiat.

OPÄTOVNÉ STRETNUTIE

Mária maturovala v Košiciach až dva roky po Františkovi

(1928). Z Košíc sa prihlásila do Bratislavy na Filozofi ckú

fakultu Univerzity Komenského, kde v rokoch 1928 –

1929 absolvovala dva semestre. Potom sa prihlásila na

Učiteľský ústav do jednoročného externého kurzu s ma-

turitou.

František sa s ňou stretol v Bratislave až v roku 1930,

keď už mal trvalé zamestnanie a ona sa pripravovala

na povolanie učiteľky. V ich vtedajších rozhovoroch si

pravdepodobne ujasňovali svoje cesty a vlastné život-

né poslania. František to naznačil v jednej básni, ktorú

vydal v roku 1930 v Slovenskom denníku. Báseň nazval

Pieseň o návrate a do podnázvu napísal venovanie Márii

Jančovej.

Tá báseň naznačuje, že v ich osudoch bolo veľa spo-

ločného a že si vo svojich životných fi lozofi ách veľmi

dobre rozumeli. František Hečko (druhý sprava) ako revízor so spolupracovník-

mi v Bratislave v roku 1930 (foto zo zbierok LA SNK)František Hečko (druhý sprava) ako revízor so spolupracovník-

Zapredal som sa mestuv pohanskom kostole,

pomýlil som si cestu,čo vedie na pole.

Tu mesto spité dymom,tu cudzie hranice,

tu opíjam sa vínomz kamennej pivnice.

Nač hľadíš za hranice,keď bijú hodiny?Ty vĺča bledolíce

z drevenej dediny?

Poď, nesmieš vykrvácaťna cudzom oltári,poď, žatva má sa začaťv trnavskom chotári.

Sme biedni robotníci,sedliaci bez poľaa špatní boľševiciidúci z kostola.

Na asfaltovú doskuzhoď sen i s túžbamia rozhryz moju láskuvlčími zubami.

A tak už čoskoro predstavil svoju milú rodičom a súro-

dencom doma vo Vlčej Doline. Navštívil aj rodinu svo-

jej nastávajúcej na Orave. Obidve rodinné stretnutia

dokumentujú spoločné rodinné fotografi e s mladými

snúbencami.

Mladý pár v kroji v roku 1931 (foto z rodinné-ho albumu Magdalény Hajnošovej)

Mladý pár v kroji v roku 1931 (foto z rodinné-Snúbenci na návšteve u rodičov a súrodencov vo Vlčej Doline (foto zo zbierok LA SNK)

M Á R I A R A P O Š O V Á / N A J V Ä Č Š O U H O D N O T O U M U B O L A R O D I N A A L I T E R Á R N A T V O R B A

BIO

GR

AF

IST

IKA

106 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

BÁSNENIE POPRI ŠTÚDIU A ZAMESTNANÍ

Charakter zamestnania Františka Hečka sa časom me-

nil, aj keď pracoval trvalo v jednej inštitúcii. Najprv bol

účtovníkom, potom obchodným úradníkom Zväzu

hospodárskych družstiev, v rokoch 1931 – 1938 druž-

stevným revízorom, redaktorom odborných časopisov

a odborných družstevníckych príručiek. V roku1939 sa

stal prednostom revízneho oddelenia Ústredných druž-

stiev. Potom externým profesorom na vyššej družstev-

nej škole, neskôr riaditeľom družstevnej tlače a výchovy

a napokon aj predsedom družstevného vydavateľstva

a kníhkupectva v Bratislave.

Ako revízor navštívil vyše 600 dedín po Slovensku

a sám to označil za svoju prvú univerzitu psychológie

ľudí. Druhou univerzitou sa pre neho stalo redigovanie

populárnych časopisov Roľníckych novín, Hospodárskeho

obzoru a Knižnice Lichardovho fondu, viacerých druhov

kalendárov a odborných družstevných príručiek. Popri

tom sa aj sám púšťal na krídla poézie – vydal postupne

tri básnické zbierky: Vysťahovalci (vydaná v roku 1931

u Beža v Trnave), Na pravé poludnie (Tranoscius, 1942)

a Slovanské verše (Spolok sv. Vojtecha, 1946). Okrem

toho publikoval v časopisoch Slovenský denník, Sloven-

ská politika, LUK (Literatúra – Umenie – Kritika), Kultúra,

Slovenská nedeľa, Slovák a i. Písal aj pod pseudonymami

Štefan Čulek, Ferus, Elena Rubačová, Rastislav Zvončian-

sky, Zvončiansky-Špirk, –čko a Marek Habdža.

„Keď mi vyšla zbierka veršov Vysťahovalci, povedali mi

moji predstavení, že nemajú nič proti mojim veršíkom, ale

v záujme ústavu a môjho budúceho postavenia v ňom

bolo by rozhodne lepšie, keby som prestal čmárať hlúposti

a venoval sa radšej svojej robote.“

Lenže ako nepísať verše, keď bol celý naplnený poé-

ziou, úžasom z krásy domova, z návratov do rodiska, do

kraja, kde nebo splývalo so zemou, lebo to bola rovina

a jeho duša chvíľami nevedela, či žije na zemi alebo

v nebi… A ako by mohol nepísať, keď hlboko vnímal aj

sociálnu biedu Slovenska, keď býval plný súcitu s chu-

dobnými? Veď v rokoch veľkej hospodárskej krízy vídal

celé vagóny, ktoré odvážali Slovákov s kufríkmi a batôž-

kami do cudziny za lepším živobytím!

„Na slamníku v študentskej nocľahárni napísal som zná-

my verš Vysťahovalci. Priam fyzicky som cítil, že mi ho dik-

tuje srdce – veľmi ma bolelo.“

Tie verše publikoval najprv v časopise stredoškolákov

Svojeť a neskôr si ich vydal na vlastné náklady vo svojej

prvej rovnomennej básnickej zbierke.)

Pole úzke ako stuha,ako pás –

zanechali otec, matimnoho nás…

Drevo v panskej hore rúbaťnedali –

a v chalupe týždne chleba nemali…

Dvaja pošli do Franciena jeseň:

už z nich jeden v diali sníva večný sen –

– a druhý tam v cudzom robíotroka –

zo dňa na deň a od rokado roka…

Ružolíci brat kerujena plti,kým ho žltá voda Váhupohltí –

Najmladšieho, ešte dieťa,vyhnal hladdo šíreho sveta prosiť,drôtovať –

Úbohá je Slovač, biedna,chudobná…Ktorá pieseň našej piesnipodobná…?

V druhej básnickej knižke Na pravé poludnie sa Hečko

odvážil povedať svoje slovo na adresu rozpútanej dru-

hej svetovej vojny a vysloviť svoj žiaľ za časťami južného

a východného Slovenka, ktoré brutálne obsadilo Maďar-

sko. Treťou zbierkou Slovanské verše, napísanou po sve-

tovej kataklizme, oslávil oslobodenie.

„Bolo vtedy so mnou tak, ako s roľníkom na jar: slniečko

začalo prihrievať, zem sa parila a voňala, nuž i mňa vy-

háňalo na pole – naoral som vtedy dvanásť básní – kaž-

dému slovanskému národu jednu – to od radosti, že prvý

raz v histórii sa stalo, že všetky slovanské národy domohli

sa slobody. Všetko to bolo pre mňa také krásne, že som sa

s tým nevedel vyrovnať inak, len vo veršoch – škoda, že nie

lepších…“

Nebol ešte známym spisovateľom, nenašiel si vydavate-

ľa, preto všetky tri básnické zbierky vydal vlastným ná-

kladom.

KONEČNE MANŽELMI

V roku 1931 sa oženil. Bolo to 2. novembra vo Vozoka-

noch pri Nitre. Stromy už pozhadzovali lístie, ale deň bol

vraj prekrásny. Prišla aj časť rodiny z Vlčej Doliny i z „Li-

hôtky“ aj priatelia či kolegovia. Spoločne sa dali odfoto-

grafovať v záhrade vozokanskej školy.

Mladú učiteľku prekladala školská správa podľa potre-

by, pričom jej v miestach zamestnania prideľovala uči-

teľské byty. Tak sa mladí Hečkovci sťahovali z Vozokanov

M Á R I A R A P O Š O V Á / N A J V Ä Č Š O U H O D N O T O U M U B O L A R O D I N A A L I T E R Á R N A T V O R B A

BIO

GR

AF

IST

IKA

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 107K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

do Radošinej, potom do Veľkých Levár, neskôr do Čeklísa

(teraz Bernolákovo) a ďalej… Ak chcel manžel František

bývať s rodinou a nevzdať sa zamestnania, musel z de-

dín do Bratislavy dochádzať. Niekedy precestoval aj šesť

hodín denne, čo bolo úmorné. Aj preto sa manželka, ale

iste ešte viac kvôli chorľavým deťom, vzdala učiteľskej

služby – hoci fi nančne veľa stratili. Presťahovali sa teda

všetci do Bratislavy. Lenže aj v hlavnom meste sa pre ne-

vyhovujúce bývanie viackrát sťahovali.

Choreli nielen deti, ale aj dospelí. I obaja Hečkovi svok-

rovci, ktorí sa prisťahovali k mladomanželom z Oravy,

aby im pomáhali, ochoreli. Zvlášť nebezpečne otec Má-

rie Hečkovej. V januári 1938 umrel. Dcéra vtedy v rodin-

nej kronike zaúpela:

„Dnes pochovávame dedka – otca môjho. Pre svoju veľ-

kú lásku k nám bude ležať v cudzej levárskej zemi. Ale to

miesto, kde bude ležať, nebude cudzie. Otec, otec môj!“

Želel za ním aj zať František, lebo svokra si vážil. Po-

važoval ho po svojej matke za najspravodlivejšieho člo-

veka. Zapísal o ňom, že sa „veľmi natrápil v živote a veľmi

naľúbil svojich blízkych“.

OPAČNÝ VÝVIN DRUHORODENÉHO

Čo ako im bolo ťažko za otcom, ešte ťažšie im prichodi-

lo pozerať sa na druhorodeného syna Miška. Chorľavel

a upadal aj psychicky. Matka musela s ním často chodiť

k lekárom a po nemocniciach, preto sa vzdala pracov-

ného postupu z učiteľky na riaditeľku školy a neskôr

i zamestnania. Jej spočiatku krásne a zdravé chlapiatko

nielenže chorelo, ale odrazu sa začalo aj čudne správať.

Akoby nepočulo, akoby nevnímalo ich prihováranie ani

okolitý svet, žilo si len vo svojom. Aj to, čo už predtým

vedelo (napríklad zo slovnej zásoby) prestalo používať.

„Dnes máme smutný deň. O Miškovi si len zlé myslíme.

Vravieť nechce. Preňho nejestvujeme. Akýsi opačný vývoj

vidíme uňho… Vidíme ho duchovne odchádzať od nás, ne-

reaguje na tisíceré naše zúfalé pokusy, len norí sa do svojej

strašnej, nepochopiteľnej prázdnoty. Pohľad naňho srdce

rozjatrí… Boli sme u doktora. Povedal nám otvorene, so za-

stretými očami, že je – menejcenný… a čím viac chceli sme

ho vyviesť z jeho názoru, tým viac na ňom trval. A odvtedy

sme bezradní… plačeme… A predsa chytáme sa všetkých

príležitostí: mandle, štítna žľaza, hluchota. Ale všetko uka-

zuje sa márne…“, zapísala do kroniky Mária Jančová.

Hoci sa jej zmocňovalo takmer zúfalstvo, žiť bolo tre-

ba ďalej. Veď mali ešte jedného syna. Aj ten býval chorý

– okrem bežných detských chorôb, zápalov priedušiek

a uší, postihla ho aj tuberkulóza pľúc a silná reumatická

horúčka srdca.

Svadobní hostia Hečkovcov(foto zo zbierok LA SNK)

PRIŠLI DETI

V júli 1932 sa im vo Vozokanoch narodil prvý syn Fran-

tišek. V septembri 1935 vo Veľkých Levároch druhý syn

Michal. V roku 1936 im školská správa pridelila vo Veľ-

kých Levároch nezdravý byt po učiteľovi, ktorý tam um-

rel na tuberkulózu. V tom byte začali všetci chorľavieť.

Mladší syn Miško sa už ako ročný ocitol na operačnom

stole pre zápal stredného ucha. Pri zákroku sa mu, prav-

depodobne, dostali do hlavy baktérie tbc. O pol roka

mu lekári potvrdili tuberkulózny zápal mozgových blán.

Rodičia ani lekári spočiatku nevedeli príčinu, až po dl-

hom čase začali šípiť, že to môže byť z nezdravého bytu,

zamoreného tuberkulóznymi bacilmi. Choroby nemali

konca kraja.

Šťastní manželia s prvorodeným synom Ferkom v roku 1932(foto zo zbierok LA SNK)

Druhorodený syn Miško v roku 1936 (foto z rodinného albumu Magdalény Hajnošovej)

Druhorodený syn Miško v roku 1936 (foto z rodinného

M Á R I A R A P O Š O V Á / N A J V Ä Č Š O U H O D N O T O U M U B O L A R O D I N A A L I T E R Á R N A T V O R B A

BIO

GR

AF

IST

IKA

108 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Museli hľadať nový, zdravší byt. Vyskúšali viaceré, ale

nedarilo sa im nájsť vhodný. Časté sťahovania, platby

lekárom, pobyty v nemocniciach, od roku 1942 aj plat-

by za Miškov pobyt v ústave, výpomoc mladším súro-

dencom Františka Hečka, ktorých spisovateľov otec po

smrti manželky a druhej ženbe zanedbával – to všetko

stálo veľa peňazí. Takže mladú rodinu trápili aj fi nančné

problémy.

PREHLBOVANIE LITERÁRNEJ TVORBY

Napriek tomu sa obaja mladí rodičia dokázali venovať aj

literárnej tvorbe. František povzbudzoval manželku do

písania i publikovania. Do roku 1940 nazbierali odvahu

a peniaze na vydanie jej prvej knižky – zbierky subjek-

tívnej lyriky pod názvom Blahoslavení. Krátke básne sú

tematicky viazané hlavne na Máriino detstvo, na jej ro-

dičov a rodnú Oravu, na vzťah k milému, ale objavujú sa

už aj novšie témy – očakávanie a narodenie syna, nové

rodičovské starosti a vďačnosť manželovi za podporu.

Na Vianoce 1940 mu venovala báseň Druhovi:

NAJMOCNEJŠOU SILOU NA SVETE JE MAMA

V novom, konečne vyhovujúcom dome s dvorom a zá-

hradou vo Svätom Jure pri Bratislave žili spolu s druho-

rodeným duševne ochrnutým synčekom Miškom len

krátko. Veľké trápenie s ním i nad ním nedokázali každo-

denne znášať, preto Miška zverili do opatery rádovým

sestričkám Ústavu sv. Jozefa v Turzovke. Po trýznivom

žiali z odlúčenia, ktorý prežívala hlavne matka, ohlási-

lo sa však v ich živote čosi nové, krásne a povzbudivé,

čo ich oslobodilo od iných súžení a požehnalo novým

šťastím. Nazvali to poeticky najprv hráškom a neskôr

Magdalénkou. Ozvala sa v mame krátko pred jedenás-

tym výročím sobáša. Otec František to v novembri 1942

zaznamenal do kroniky s novým úžasom nad zázrakom

života:

„Ešte si len hraštek… a už pôsobíš, vyslobodzuješ, sní-

maš hriechy. Drsné zjemňuješ, čierne prejasnievaš, bez-

božné privádzaš k Bohu. A tie dva stromčeky – ten rovný

so zatvorenými púčkami i ten nalomený bez kvetov, ale

s koreňmi hlbokými – aké sú oba milé a potrebné v tejto

našej spoločnej záhradke… pri pomyslení na nové napl-

nenie sa našej lásky.“

Manželia Hečkovci na svätojurskej tráve(foto zo zbierok LA SNK)

Manželia Hečkovci na svätojurskej tráve

VOJNA

Pre súkromné problémy vnímali obaja rodičia udalosti

druhej svetovej vojny len tak, ako stíhali a vládali – len

okrajovo. Aj keď vojnový nedostatok životných potrieb,

napäté vzťahy, vyplývajúce z vojnových ťažkostí a úzkosť

z budúcnosti kvárili neustále aj ich. Našťastie, František

Hečko nemusel rukovať, lebo ako vedúci úradník bol

od toho oslobodený. A tak ofenzívy, letectvá, problémy

frontov ostávali u Hečkovcov kdesi v úzadí. Manželia ve-

rili, že raz sa vojnové živly musia vyzúriť a že hlavným

zmyslom ľudskej existencie je čosi celkom iné.

„Veď čože tu (ľudia*) potrebujú na tých pár rokov? Tro-

cha pekného prostredia, teplé šťastie a kus chleba. Nijaké

bohatstvá! Nijaké vojny, poníženia a tragédie. Radšej hraš-

teky dva-tri, aby sa ich mysle nerozutekali do neplodnosti

a do mravnej úbohosti a neľudskosti.“

Cez smútky kráčal mlčky so mnou sám,(aká to cesta pred nami a v nás?)v tých horkých chvíľach ladil tiché strunyna najčistejší hlas.

Pálčivým tŕňom v ceste boľavejulomil zavše najostrejší kraj,do rúk mi vložil struny naladenéa povedal mi: hraj!

POKUS O VINOHRADNÍČENIE

V tom istom roku, keď vyšla zbierka Márie Jančovej, po-

darilo sa im získať do prenájmu konečne vhodný dom so

záhradou v Jure pri Bratislave, v susedstve domu Petra

Jilemnického. Od spisovateľského suseda si Hečko pre-

najal vinohrad a po dlhých rokoch mohol odrazu uplat-

ňovať popri úradníckom zamestnaní aj svoje vinohrad-

nícke skúsenosti.

„Obrali sme hrozno. Natlačil som skoro štyridsať litrov.

Ale kvasiť nechce. Museli sme zakúriť… Mama sa na to

všetko díva len zvrchu, nedôveruje vinohradníctvu, ale

predsa pod kotol podkúrila…“

Chlad však trápil aj domácich v celom dome aj ich náv-

števy. František o tom v rodinnej kronike zanechal sprá-

vu z 22. januára 1942:

„V nedeľu prišli Zúbkovci na návštevu. Nevládali sme

vykúriť viac než na 14°C. Utiekli. Nie sú zvyknutí na také

sibírske spoločenské prostredie. Neprídu tí k nám, kým sa

neohlásia letné horúčavy…!“

V nasledujúcom roku sklamala spisovateľa-gazdu

slabá úroda hrozna a rozhorčila ho drzosť zlodejov.

Uprostred októbra 1942 napísal do rodinnej kroniky

pevné sedliacke rozhodnutie:

„Už viac Jilemnického vinohrad nechcem ani za nič na sve-

te. Toľko sa človek narobí ako somár, a nič z toho nemá.“

M Á R I A R A P O Š O V Á / N A J V Ä Č Š O U H O D N O T O U M U B O L A R O D I N A A L I T E R Á R N A T V O R B A

BIO

GR

AF

IST

IKA

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 109K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

VYZNANIE MANŽELKE

Tak sa jeho hlas zodvihol a on písal akoby hymny v próze.

Dva dni pred narodením dcéry zaspieval do kroniky, slo-

vá adresované milovanej manželke:

„… najkrajšie zo všetkého je žena čakajúca dieťatko.

Pretože je to mama. Je najmocnejšou silou na svete, to

nie je znak ani symbol, to je najvnútornejší obsah, pravý

život. … Kresťanstvo má svoj advent. Ľudstvo svoje túž-

by po pokoji. A my tu – pod týmto svätojurským slnkom

– úctu pred stvoreniatkom, ktorému srdiečko klopká. Azda

na lepšie časy?!“

vojsk, no toto naháňanie, jeho význam a zmysel, nám uni-

ká,“ priznával F. Hečko.

Krásna mama s ešte krajšou dcérkou Magduškou a s pr-vorodeným synom Ferkom (foto z rodinného albumu

Magdalény Hajnošovej)

Krásna mama s ešte krajšou dcérkou Magduškou a s pr-

Rodný dom Márie Jančovej na Orave (murovaný), kde Hečkovci prežili posledný rok vojny

(foto zo zbierok LA SNK)

LEPŠIE ČASY V NEDOHĽADNE

Tie lepšie časy sa však neukazovali. Rok a pár dní po

Magduškinom narodení 16. júna 1944 zaútočili americké

bombardéry leteckým nájazdom na strategické miesta

Bratislavy – na bratislavskú Rafi nériu Apollo, na Zimný

prístav a dunajský most. Zhodili na ne 370 ton bômb,

a tak bratislavské objekty s horľavinami vybuchovali

a horeli ešte dlho po nálete. Okolo 300 mŕtvych a vyše

700 ranených. Aj mnohé vojensky nestrategické domy

boli zrútené či poškodené (napr. Slovenské národné mú-

zeum, mestská plynáreň, obytné domy). Hlavné mesto

sa ocitlo bez vody, elektriny, plynu… Kto mohol, utekal

z neho, a tak sa aj Hečkovci pobrali na Oravu. Predbežne

len „na dovolenku“. Lenže pobyt v Dolnej Lehote sa im od

30. júna 1944 s neúspešnými pokusmi o návrat predĺžil

na vyše ročný.

„Sme tu na Orave odrezaní. Cestovať sa nedá, ani niet

kam... Ľudia sa boja Rusov, požiaru, vojny, hladu… za ho-

rami počuť strieľať… leteli nepriateľské lietadlá, do dve-

sto. Na píle vytrúbili poplach… u nás partizáni… tunely

a mosty až tak »stŕpajú«, včera som šútovský tunel obchá-

dzal pešo… Vieme dobre, že rozlúštenie krvavej hádanky

na Slovensku závisí len od veľkých armád na Východe a na

Západe. U nás – zdá sa – naháňajú sa len akési zvyšky

BLIŽŠIE KU KULTÚRE

Po vojne sa Hečkovci vrátili do Bratislavy. František ďalej

pracoval v Ústrednom družstve, kde bol vedúcim druž-

stevného vydavateľstva. Koncom roka 1945 ho vymeno-

vali za prednostu plánovacieho oddelenia. Vedenia ústa-

vu sa však zmocnili demokrati, s ktorými mával Hečko

prudké výstupy.

„Statkára Stanislava Plicu nazval som pre jeho neľudské

zaobchádzanie s podriadenými zamestnancami – psom.

Bolo z toho disciplinárne vyšetrovanie a pokračovanie. Zá-

sahom Fedora Houdka, ktorý stranil mne, asi preto, že som

sa za celú družstevnú činnosť nijako nezababril a nikdy

som sa neusiloval zbohatnúť a prísť lacno k peniazom, sa

disciplinárka zastavila. Onen Plica bol človekom neobyčaj-

ne pažravým, ziskuchtivým a velikášskym. V rokoch 1919

– 1938 nadobudol si dokonca dva veľkostatky – Sebeslav-

ce a Hochštetno…,“ napísal Hečko do životopisu, ktorý

opatruje Literárny archív Slovenskej národnej knižnice.

Pre podobné konfl ikty na pracovisku a preto, že cez

vojnu odobrali majitelia domu vo Svätom Jure Hečkov-

com možnosť bývať v prenajatom byte, no Hečkovci

adekvátnu náhradu nenašli, hľadal František iné zamest-

nanie. Od roku 1932 bol členom Matice slovenskej. Ale

až koncom roka 1945 sa uchádzal o miesto v nej. Do

Matice nastúpil 1. marca 1946. Veľa tým stratil na plate

a nedostal žiaden prísľub ubytovania. Začas žil s rodinou

v podnájmoch, až neskôr dostal byt v práve postavenom

matičnom dome na Hviezdoslavovej ulici.

VEDÚCI ĽUDOVÝCHOVNEJ TLAČE

V Matici slovenskej bol Hečko zaradený do tlačového

oddelenia, kde sa stal vedúcim odboru ľudovýchovnej

tlače. Mal byť výkonným redaktorom časopisu Slovensko.

M Á R I A R A P O Š O V Á / N A J V Ä Č Š O U H O D N O T O U M U B O L A R O D I N A A L I T E R Á R N A T V O R B A

BIO

GR

AF

IST

IKA

110 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Stal sa však zakladateľom a redaktorom Matičného číta-

nia, zostavovateľom matičných kalendárov, redaktorom

edícií (Matičné čítanie, Praktická knižnica MS a Ľudový-

chovná knižnica MS). Okrem toho pomáhal začínajúcim

autorom. Práce bolo veľa. Aby ju stíhal a nemrhal silami

na nepodstatné veci alebo na urazenosť autorov či ko-

rektorov a z toho vyplývajúce konfl ikty, musel upúšťať

zo svojich niekdajších vysokých literárnych nárokov na

cudzie texty. Okrem toho sa časom menili aj požiadavky.

Čoraz viac pociťoval „tlaky a usmerňovanie“. Hoci to od

mlada neznášal, v súkromných záznamoch, ktoré neboli

určené na uverejnenie, sa priznal:

„Veľmi som za tie tri roky, čo som v Martine, zanechal

svojej bývalej náramnosti v niekdajšom svojom velikáš-

stve. Vidím to najlepšie na svojom Matičnom čítaní a na

Matičnom kalendári. Ešte vlani nebol by som si dal pove-

dať od nikoho, predsedu Martáka nevynímajúc, ako mám

a nemám redigovať. Bol by som sa bil za každé slovo, za

každú myšlienku, za slobodu slova. Dnes? Do Matičného

čítania dali mi – Dr. Rampáka a – slovkom som mu neod-

vrkol! Zora Jesenská rozširuje vtip, že mi nedovolí uverejniť

ani slovo »pánbožkova kravička«. Nie je to síce tak, ale keby

to aj tak bolo – nepoviem slova!

Tak som sa prispôsobil…“

Ale túto poznámku treba chápať v širšom zmysle.

Nešlo len o drobné redaktorské veci. Obmedzovanie,

usmerňovanie a čoskoro aj prenasledovanie bolo oveľa

závažnejšie a prichádzalo z direktív najvyšších kruhov:

z Povereníctva informácií, Ministerstva kultúry a najmä

z komunistického ústredia. Dňa 26. júla 1948 zapísal

Hečko do rodinnej kroniky:

„Dnes idú brať z Matice slovenskej vedecké odbory do Bra-

tislavy, Neografi u zoštátnili… Dr. Marták (predseda Matice

slovenskej) mi dokonca tvrdil, že referentský zbor musí sa

ohlásiť, povedať svoje, aby sa Matica chránila… a ja sa

dívam na všetko tak, akoby som sedel v divadle – nezú-

častnene!… možno sa nehodím do tohto sveta. Stávam sa

samotárom. Čoraz viac ma znechucujú aj rozhovory s kole-

gami. Sú také strašne prázdne. Krútia sa len kdesi pri zemi.“

Dňa 29. septembra 1951 zapísal:

„Matica je od zajtrajška štátna. Aj v tej je plno všelijakých

somárstiev. Kádrových i nekádrových. Platy dolu i hore.

Obavy. Strach. Plazenie sa. Vystatovanie. Závisť. Čerti!

A v Bratislave doteraz ani trochu uznania… som zvedavý,

kto obstojí a kto padne. Z miestnosti ma vydurili – sedím

s Telgárskym… Tuto každú chvíľu niekto príde a drkoce, vy-

rušuje, jeduje…“

POÉZIA MU BOLA ŠKOLOU, V KTOREJ SA VYUČIL ZA PROZAIKA

Spisovateľ Hečko žil vtedy naozaj v inom svete. Písal nie-

len pracovné veci v zamestnaní, ale tvoril aj súkromne po

nociach v horúčkovitom pracovnom nasadení. Bolestne

i radostne sa rodilo jeho prvé románové dielo Červené

víno. V roku 1943 plánoval autor iba krátku prózu o svo-

jej matke, ktorú si vyžiadal rozhlasový redaktor, básnik

Ján Kostra. Hečko spomína:

„Opísal som skutočnú príhodu, ako starostlivo ma matka

vypravila ako študenta po vianočných prázdninách späť

do internátu. Všetko čo mala a mohla, povkladala do ba-

toha, iba malý bochník chleba zabudla na polici. A potom

s tým pecníkom-postruhníkom bežala za mnou cez veľmi

široké a hrudnaté pole a na prostriedku toho poľa ma do-

honila. Totiž, keď som začul jej volanie, splývajúce do na-

liehavého óóóóó! – rozbehol som sa proti nej a tak sme sa

tam aj stretli – nezabudnuteľne a nevypovedateľne.“

František Hečko – matičný samotár(foto zo zbierok LA SNK)

RODÍ SA ČERVENÉ VÍNO

Keď však bola próza do rozhlasu hotová, Hečkovi sa

nepáčila, lebo v nej nevystihol svoju „mamenku“. Nedo-

kázal vypísať o nej všetko, čo mu napĺňalo srdce. Preto

„rozprávku“ ďalej rozvíjal, pridával text pred ňu i za ňu.

Najprv len riadky, potom stránky a napokon kapitoly…

Nevedel sa zastaviť. Za päť rokov sa mu rozrástla na ob-

jemný trojzväzkový román. Keď si Kostra prečítal z neho

dve či tri kapitoly, prežrel vraj slinu v suchom hrdle a na-

vrhol, že by sa to malo volať – Červené víno. A pri tom aj

ostalo. Hoci nie víno je podstatou toho diela. Podstat-

nou bola spomenutá Hečkova „mamenka“.

S matkou súviseli, pravdaže, aj Františkove spomienky

na detstvo, na múdru prababičku, na ľudomilne zmýš-

ľajúceho „tatenka“, ktorý bol aj ľudovým literátom a ro-

dinným kronikárom. Syn František dobre využil otcove

kronikárske záznamy pri písaní svojho prvého románu,

hoci sa z nich zachovala sotva tretina. Raz vyslovil pre-

svedčenie: „Myslím si, že román bez zápisníka nie je možný.“

Tak nečakane „presedlal“ z Pegasa poézie na koňa pró-

zy. Neskôr tento prechod sám okomentoval:

„Verše už nepíšem. Poézia bola pre mňa veľmi uzulinká

v páse, vzdušná, páperová. Vždy, keď som písal verš, hneval

som sa, že sa mi do riadka zmestilo len niekoľko slov, a mne

sa ich tislo prinajmenšom dvadsať. Myslím si, že poézia je

vec mladosti. Kým je človek mladý a telesne tenký, postačí

mu aj verš. Ale keď zošedivie a telesne sa zaokrúhli, potre-

buje sa rozhovoriť v širokej románovej kapitole.

Lenže poézia mi bola školou, v ktorej som sa vyučil za

prozaika. Bola to dobrá škola, lebo ma naučila vážiť si slo-

vá a kresať vety.“

M Á R I A R A P O Š O V Á / N A J V Ä Č Š O U H O D N O T O U M U B O L A R O D I N A A L I T E R Á R N A T V O R B A

BIO

GR

AF

IST

IKA

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 111K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

Prvý diel Červeného vína tvoril koncom vojny na Orave.

Ďalšie dva v Martine. Keď bol v roku 1948 s celým dielom

hotový, svitlo vraj ráno.

„Slnko práve vychádzalo… Mohol som sa tešiť, že som

po päťročnej robote dokončil knihu, ktorá mala 1 157

rukopisných strán (60 kapitol*), ale pozrel som sa do zr-

kadla: šedivá hlava, žltá tvár, krvavé oči, strhaný výraz…

A predstavte si – vonku spievali vtáci, rosa sa blyšťala na

tráve, vzduch voňal medom a včelami a ja – spisovateľ –

takto doriadený…“

Rukopis odovzdal matičnej edícii Knižnica slovenských

pohľadov. Ihneď ho dali tlačiť do Neografi e, pričom

o návrhy na obálky všetkých troch dielov a o vstupné

ilustrácie do knihy požiadali najvyššiu kapacitu – čer-

stvo menovaného národného umelca žijúceho už

v Martine – Martina Benku. Kniha vyšla ešte v tom is-

tom roku. Veľmi rýchlo si získala čitateľov, prekvapila

literárnych teoretikov a našla prekladateľov. Čoskoro ju

vydali v češtine, ruštine, slovinčine, bulharčine, nemči-

ne, maďarčine, litovčine… A neskôr – v roku 1973 – die-

lo príťažlivo sfi lmoval slovenský režisér Andrej Lettrich

s hercami Emíliou Vášáryovou a Štefanom Kvietikom

v hlavných úlohách.

spisovateľ sa dal do štúdia Marxa, Engelsa, Lenina i Stali-

na, ktorých spisy dovtedy nepoznal. Našiel v nich krásne

idey a uveril im. Veď na vlastnej koži zažil biedu a vyko-

risťovanie roľníkov. Úprimne chcel slovenskej dedine po-

môcť načrtnutím iného spôsobu života. Z presvedčenia

vstúpil 10. marca 1948 do komunistickej strany a dal si

záväzok napísať román o kolektivizácii na dedine. Téma

ho lákala, lebo slovenské dediny a mnohé ich problémy

poznal z cestovania po nich a z vlastnej sedemnásťroč-

nej práce v ústredí úverových družstiev. Nevedel však,

že to nestačí.

OD HLINENÝCH DOMCOV K DREVENÝM CHALUPÁM

Prostredie druhého románu umiestnil na Oravu. Pretože

po rodnej západoslovenskej Suchej nad Parnou poznal

najlepšie zo všetkých slovenských dedín rodisko svojej

manželky Dolnú Lehotu, dej románu umiestnil práve

tam. Cez načrtnutie vymyslenej socialistickej premeny

tejto dediny chcel učiť Slovákov, ako zlepšiť život zakla-

daním roľníckych družstiev. Dielo nazval Drevená dedi-

na. Prvé vydanie vyšlo v roku 1951 v Matici slovenskej.

Komunistami a verejnými činiteľmi bolo prijaté s nadše-

ním. Opäť sa sypali ocenenia, preklady do cudzích jazy-

kov a neuveriteľne rýchlo aj fi lmovanie – už v roku 1954,

teda tri roky po vydaní románu. Filmového spracovania

sa ujal režisér Andrej Lettrich.

Obálka Hečkovho najúspešnejšieho románu Červené víno, ilustrovaná Martinom Benkom

(zo zbierok LM SNK)

KRITIKA

Viacerí označovali dielo za najlepší slovenský román

z prostredia dediny. Po čase však začali mať niektorí in-

telektuáli a kritici voči Hečkovi výhrady. Niektorí opráv-

nené, iní podfarbené pýchou a závisťou.

Hečka to veľmi trápilo. Pretože viacerí kritizujúci vy-

chádzali z komunistických pozícií, dotknutý „dedinský“

František Hečko pri fi lmovaní Drevenej dediny(foto zo zbierok LA SNK)

F tiš k H čk i fil í D j d di

Ešte prv než fi lmovanie (dva roky po vydaní knihy) sa

uskutočnila veľká celoštátna čitateľská konferencia

o Drevenej dedine. Bolo to 27. septembra 1953 v sále

Kultúrneho domu mesta Ružomberok – s obrovským

počtom účastníkov z celého štátu. Diskusné príspevky

predniesli aj českí spisovatelia: J. Pilař, B. Říha, J. Otče-

nášek a vtedy najvýznamnejší slovenskí literárni vedci.

Sám Hečko sa cítil z toľkej veľkoleposti nesvoj. Autorský

prejav začal slovami: „Osobne by mi bolo milšie, keby som

tu mohol niekde v kútiku ticho sedieť. Počúval by som dis-

kusné príspevky, zavše by som si niečo poznačil do zápisní-

ka… Rozhodne by som sa cítil lepšie, než na tomto vyvý-

šenom mieste…“ Aj na štýle a obsahu celého príspevku

bolo poznať, že nie je vo svojej koži.

M Á R I A R A P O Š O V Á / N A J V Ä Č Š O U H O D N O T O U M U B O L A R O D I N A A L I T E R Á R N A T V O R B A

BIO

GR

AF

IST

IKA

112 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ĎALŠIE NEČAKANÉ ODMENY

Za úspešný román Drevená dedina ponúkli autorovi zá-

jazd s výpravou českých a slovenských spisovateľov do

Sovietskeho zväzu. Nechcelo sa mu. Aj sa bál cesty lie-

tadlom. Spolupracovník Telgársky, s ktorým Hečko sedel

v pracovni, mu referoval, že v Bratislave na Ústrednom

výbore sa vraj strašne čudujú i jedujú, že nechce ísť. Iní

by sa z toho tešili a on nie.

Nikdy predtým však nebol v zahraničí. A teraz až na

päť týždňov z domu! A prerušiť robotu, písanie! V októb-

ri však predsa letel a v priebehu novembra 1951 putoval

po prvej krajine, ktorá už skúšala zavádzať novú marxis-

ticko-leninskú ideológiu do praxe. Videl len to, čo mu

sprístupnili, a tým si potvrdil naštudované teórie. Prinie-

sol domov šesť husto popísaných zápisníkov, z ktorých

čerpal materiál na knihu cestopisných reportáží Moskva

– Leningrad – Jasná Poľana.

Aj za to prichádzali ďalšie odmeny. Novej spisova-

teľskej hviezde doma ponúkli dokonca predsedníctvo

v slovenskej sekcii Zväzu česko-slovenských spisovate-

ľov. Prijal. Veď v Matici slovenskej v Martine bola vtedy

hrozná situácia. Politickí ideológovia chceli zlikvidovať

hniezdo slovenskej inteligencie. F. Hečko dostal v Bra-

tislave s funkciou aj byt. Opustil dobrý matičný činžiak

a presťahoval sa do oveľa menej vyhovujúceho bytu

v hlavnom meste.

OPOVÁŽIL SA ZLOŽIŤ FUNKCIU

Život vo funkcii ho však poriadne zaskočil. Zdalo sa mu,

že sa na neho sypú samé sklamania a ťažkosti. Znechu-

covali ho neustále schôdzovania, rezolúcie plné fráz,

bohémsky život kolegov spisovateľov, ich nezriadený

rodinný život, míňanie peňazí Slovenského literárneho

fondu na „pijatikové“ stretnutia, na výlety, zájazdy a za-

hraničné málo efektívne spisovateľské cesty… Tak sa

rozčuľoval, až mu začalo zlyhávať srdce. Prispel k tomu

aj nezdravý životný štýl: mnohoročné sedavé zamestna-

nie, málo pohybu, nočné písanie, časté povzbudzovanie

srdca aj mysle silnou čiernou kávou a cigaretami.

Propagačný leták k čitateľskej konferencii o Drevenej dedine v Ružomberku

(zo zbierok LA SNK)

Po preliečení v sanatóriu sa rozhodol riešiť vec radikálne:

Zložil funkciu predsedu Zväzu spisovateľov, ba onedlho

vystúpil aj z členstva.

Bratislavské návštevy mu však ďalej strpčovali život,

aj keď už nebol vo funkcii a nepatril do Zväzu. A on tak

veľmi potreboval čas na písanie tretieho románu o prob-

lémoch Slovenskej republiky v čase druhej svetovej voj-

ny. Dielo nazval metaforicky Svätá tma. Časť z neho aj

publikoval.

Pretože návštevy sa nedali zakázať, „zutekal“. Kúpil

dom v Martine a z hlavného mesta sa aj s rodinou od-

sťahoval. Bolo však už neskoro. Hoci mal len 54 rokov,

v marci 1960 mu v Martine jeho preťažené srdce vypo-

vedalo službu. A je zvláštne, že to bolo presne na deň, čo

pred štrnástimi rokmi nastúpil do zamestnania v Matici

slovenskej.

POSLEDNÁ CESTA NA NÁRODNÝ CINTORÍN

Po návrate do Martina sa už nestal matičným zamest-

nancom, ani nebýval v matičnom činžiaku, ale napriek

tomu Matica organizovala jeho pohreb.

Posledná rozlúčka s ním sa začala na jej pôde 4. marca

1960. Bol to jeden z najhonosnejších štátnych pohrebov

v Martine. Čestnú stráž pri truhle v druhej matičnej bu-

dove držali Hečkovi bývalí kolegovia zo Zväzu spisova-

teľov, medzi nimi aj tí, čo ho kritizovali. Jedného z nich

vlastný nespravodlivý „súd“ voči Hečkovi rozplakal

rovno nad otvoreným hrobom. Nahlas – tak, že to blíz-

ko stojaci vrátane rodiny počuli – prosil mŕtveho „Fera“

o odpustenie.

Na pohreb pricestovalo aj vedenie Ústredného výbo-

ru Komunistickej strany Slovenska, zástupcovia inštitúcií

Šéf slovenských spisovateľov na bratislavskom trhu(foto zo zbierok LA SNK)

Šéf slovenských spisovateľov na bratislavskom trhu

M Á R I A R A P O Š O V Á / N A J V Ä Č Š O U H O D N O T O U M U B O L A R O D I N A A L I T E R Á R N A T V O R B A

BIO

GR

AF

IST

IKA

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 113K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

a veľa umelcov zo Slovenska i z Čiech. V dlhom pohreb-

nom sprievode od Matice až po cintorín pochodovali

okrem Martinčanov a hostí aj vojenské jednotky s hrajú-

cou mnohopočetnou dychovkou, ba aj desiatky zväzá-

kov a pionierov v tenkých košeliach rovnošiat, hoci bol

studený marec.

Z pohrebu Františka Hečka pred Maticou slovenskou(foto zo zbierok LA SNK)

Z pohrebu Františka Hečka pred Maticou slovenskou

široký obdiv aj v zahraničí a že bol jedným z prvých spi-

sovateľov, ktorí sa podujali poskytnúť obraz prerodu slo-

venskej dediny. Za hlavného rečníka nad hrobom určili

prvého tajomníka Zväzu slovenských spisovateľov a sú-

časne člena Ústredného výboru Komunistickej strany

Slovenska – básnika Andreja Plávku.

Bezprostredne po Hečkovej smrti aj v neskorších de-

saťročiach sa časť slovenskej verejnosti vyhýbala pro-

pagovaniu diela spisovateľa pre jeho komunistické pre-

svedčenie, ku ktorému sa dostal pod psychickým tlakom

zvonku. Lenže treba zdôrazniť, že podstatnejšie hodnoty

jeho života a tvorby treba hľadať inde, než v ideológii.

* poznámky autorky článku

HLAVNÉ PRAMENE

Knižný, obrazový a fi lmový fond pod heslom F. Hečko z Literárneho

múzea Slovenskej národnej knižnice v Martine

Biografi cké dokumenty, dotazníky, životopisy a fotografi e z Literárne-

ho archívu Slovenskej národnej knižnice v Martine

Výstrižky a dokumenty z Národného biografi ckého ústavu Slovenskej

národnej knižnice v Martine

Informácie a fotografi e od dcéry Františka Hečka Magdalény Hajno-

šovej

PhDr. Mária Rapošová

V mene Zväzu česko-slovenských spisovateľov sa so

slovenským druhom pred matičnou budovou lúčil prvý

tajomník ústredia česko-slovenského spisovateľského

zväzu Ivan Skála. Vyzdvihol, že Hečkovo dielo si získalo

SVETLOSLAV VEIGL A SLOVENSKÁ KATOLÍCKA MODERNA

V rokoch 2013 – 2016

uplynulo, resp. uplynie

sto rokov od narodenia

viacerých protagonis-

tov Slovenskej katolíc-

kej moderny. Najbližšie,

počas vianočných sviat-

kov, si pripomenieme

jubileum Svetloslava

Veigla (24. 12. 1915 Hor-

ňany), ktorý patrí medzi

jej profi lové osobnosti.

Katolícka moderna

sa ako osobitná bás-

nická skupina sformo-

vala v priebehu 30. rokov minulého storočia. Išlo skôr

o spontánny než programový krok, pretože jej členov

nespájal nijaký organizačný pohyb či podujatie, ale

istá generačná, umelecká a svetonázorová príslušnosť.

V tom znamenala pravý opak takmer paralelného nad-

realistického zoskupenia, ktoré malo svojich uvedo-

melých ideológov, teoretikov a propagátorov. Hlavní

protagonisti katolíckej moderny nevystupovali, a ani

nemohli vystupovať s nijakým štítom „moderny“. Platilo

to natrvalo v dôsledku ich kňazského stavu a cirkevnej

viazanosti osobitnou encyklikou pápeža Pia X., zamieta-

júcou akýkoľvek „modernizmus“, akýkoľvek kompromis

s „modernizmom“. Mohli síce písať „modernú poéziu“,

nesmeli však propagovať, obhajovať a vyznávať „mo-

dernizmus“ či „modernu“. Tieto slová sa v plnej miere

vzťahujú aj na Svetloslava Veigla.

Veigl pochádzal z mnohopočetnej roľníckej rodiny

a pôvodne sa volal Ferdinand. Vyrastal v skromných

existenčných pomeroch. Ako sedemnásťročný vstúpil

8. septembra 1932 v Trnave do františkánskeho rádu

a prijal rehoľné meno Klárus (Clarus), ktoré po celý ži-

vot vo svojej literárnej činnosti užíval v poslovenčenej

podobe: Svetloslav – oslavovateľ Svetla. Po maturite na

lýceu v Malackách (1936) študoval teológiu v Salzbur-

gu a v Bratislave, kde na tamojšej fi lozofi ckej fakulte

pokračoval v štúdiu slovenčiny a fi lozofi e. V roku 1946

získal doktorát na základe obhájenia dizertačnej práce

V

u

s

v

t

j

V

ň

j

s

P E T E R C A B A D A J / S V E T L O S L A V V E I G L A S L O V E N S K Á K A T O L Í C K A M O D E R N A

BIO

GR

AF

IST

IKA

(Venované storočnici básnikovho narodenia)

114 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

o poézii Emila Boleslava Lukáča. Ako pedagóg pôsobil

na gymnáziách v Malackách a Bardejove; kňazskú pasto-

račnú činnosť vykonával v Trnave, Abraháme a od roku

1975 v Kráľovej pri Senci.

SLUŽBA VYŠŠIEMU NADOSOBNÉMU POSLANIU

Do sveta poézie ho ako františkánskeho novica zasvä-

coval Rudolf Dilong. Začínajúceho básnika výrazným

spôsobom ovplyvnili práve Dilongove zbierky Hviezdy

a smútok a Helena nosí ľaliu. Popri tom sa mladý Veigl

často odvolával i na známy výrok Otokara Březinu, pod-

ľa ktorého je úsilím básnikov urobiť svet krajším než bol,

keď po prvý raz otvorili oči. V takomto ponímaní pred-

stavuje ideál poézie krása. Na uvedený postulát nadvia-

zal Veigl aj po roku 1938, keď sa pokúsil sformulovať svoj

estetický postoj k umeniu. Poeta je podľa neho „vlastne

básnikom krásy Bohom stvoreného sveta“, pričom „ume-

nie slúži na vyjadrovanie krásy“ a zároveň „má tiež krásu

tvoriť“. Veigl vnímal poéziu ako „sestru modlitby“, ktorej

prostredníctvom sa „priamo ponárame do tajomstiev

Božích“. Aj keď ide primárne o esteticko-spiritualistický

náhľad, autor sa nezriekal vzťahu k životu a každoden-

nej realite. Tvrdil, že básnik by sa mal svojou tvorbou

„ponárať do otázok všeľudských“. Na druhej strane „naj-

vyšším cieľom nemá byť nikdy jeho osoba“, pretože „po-

eti – ako umelci a spisovatelia vôbec – majú byť vodcami

svojho národa, čiže majú slúžiť vyššiemu nadosobnému

poslaniu“.

Prvé zbierky vydal Veigl už počas teologických štúdií

(Cestami vetrov, 1938; Výstup na horu Tábor, 1939; Menom

ťa neviem osloviť, 1941). V konečnom dôsledku vyznieva-

jú ako pokus o moderné zobrazenie náboženskej poézie

prostredníctvom postupov a smerov, využívajúcich voľ-

nú obrazotvornosť a dômyselné spojenie symbolizmu,

poetizmu a meditatívnosti. Neskôr sa tvorca vo svojich

knihách čoraz evidentnejšie odkláňal od predtým dekla-

rovanej ideovej orientácie. V jeho poetike nastala zmena;

píše jednoduché, zväčša krátke básne, s pevným strofi c-

kým tvarom. Zámerne sa vyjadruje prostým spôsobom,

aby bol myšlienkový obsah výpovede zjavný a zreteľný

(Kvety na troskách, 1945; Volanie diaľky, Láska smrť, obe

1946). Posledne spomenutú zbierku označil popredný li-

terárny kritik Jozef Bžoch za klenot slovenskej ľúbostnej

lyriky. Z niekoľkých básní dokonca vyžaruje jemný ero-

tický nádych, s čím korešpondujú aj zmyselné ilustrácie

výtvarníka Štefana Cpina. Najprovokatívnejšie z nich vy-

davateľ do diela radšej ani nezaradil…

Na otázku, či kňaz môže tvoriť ľúbostnú poéziu, Veigl

pred vyše 70 rokmi reagoval v nepublikovanom rozho-

vore s literárnym kritikom Jánom E. Borom takto: „Ktosi

povedal, že kňaz nemá písať básne. A opačne zase – ho-

vorí sa o príbuznosti poézie a mystiky. Každý má v niečom

pravdu. Umenie svojím jemným pradivom a prenikavo

hlbokým základom priamo strhuje i svet lásky a ženy, ako

Bohom daný objekt krásy, tajomnosti a obdivu. Teda písať

aj o žene ako o stvorení Božom, jednom z najkrajších a naj-

vzácnejších (popri všetkých slabostiach a nedokonalos-

tiach), znamená neraz ojedinelým spôsobom hlásať slávu

a velebnosť Božiu. Nemyslím tu poéziu erotickú. Je predsa

veľký rozdiel medzi láskou a láskou: charitas, amor, eros.

Pravda, je to ťažký problém.“ (1944)

Okrem náboženskej a ľúbostnej tematiky nestrácal

básnik zo zreteľa ani národné, resp. vlastenecké motí-

vy. Túto líniu potvrdzuje cyklus Sedem pozdravení vlasti,

ktorý napísal v januári 1945. Prosí Boha, aby chránil Slo-

vensko „v blízkosti smrtonosných krídel“, aby sa po vojne

mohlo vrátiť k „živým vodám“. Zároveň vyjadril obavu

o hmotné, ale najmä duchovné škody, ktoré spôsobuje

vojnový požiar.

PRERÁŽANIE PAVUČINY VŠEDNOSTI

Na roky 1947 – 1948 avizoval Veigl vydanie až troch kníh

veršov (Za každý malý kvet, Na dlani zeme, Piesne v sa-

motách). Čas bol však nemilosrdne krutý a spomínané

zbierky nakoniec svetlo sveta neuzreli. Básnik, šokovaný

z vývoja pofebruárovej reality, osobitne z násilnej likvi-

dácie kláštorov a rehoľných spoločenstiev, sa rozhodol

dlhodobo mlčať.

„Až zákerná a otrasná vražda prezidenta USA J. F. Ken-

nedyho spôsobila, že som musel uvoľniť ten zadrhnutý

vzdych a začal som písať.“ Výsledkom bola pozoruhodná

kniha, ktorá mohla vyjsť až v období dubčekovského

politického odmäku (Mesto na návrší,1968). Text na zá-

ložke ju propaguje ako dielo s „humanistickým a pacifi s-

tickým podtónom“, čo ešte v danom čase predstavovalo

pre autora dostatočné krytie… Valentín Beniak zbier-

ku v lektorskom posudku zhodnotil ako vrelý ľudský

hlas, ktorý sa nenatíska, nekričí, ale „glorifi kuje človeka,

ktorého túžba po veľkom a večnom preráža pavučinu

všednosti“. V epicentre básnikovho záujmu stojí človek,

ktorý stratil svoju ľudskú identitu, ktorý hľadá, ale ne-

nachádza vlastnú bytostnú podstatu, pretože je onto-

logicky vyprázdnený. Prostredníctvom surrealizujúcej

poetiky, resp. metaforiky – avšak v duchu kresťanského

svetonázoru – autor „zašifroval“ do svojich textov via-

cero naliehavých myšlienkových apelov, duchovných či

univerzálnych posolstiev. Tie sa týkajú najmä búrlivého

rozvoja techniky a civilizácie, ohrozovania životného

prostredia, nebezpečenstva násilia a záhuby ľudstva.

Odvážna aj varovná súčasne bola napríklad diagnóza

„zamoreného mesta“. Ide akoby o vizionársky pohľad

z opačnej strany“, javiaci sa podľa Júliusa Pašteku ako

„nepriama kritika sveta nielen dehumanizovaného, lež

i desakralizovaného“.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa

v auguste 1968 nemohla nechať ľahostajného ani Svetlo-

slava Veigla. Okupáciu rezolútne odsúdil troma kratšími

básňami, uverejnenými 6. septembra 1968 v časopise

Kultúrny život (Ľudská tvár, Pripútaný som, Reťaz rúk). Na-

sledujúci vývoj udalostí spôsobil, že básnik sa musel ne-

dobrovoľne odmlčať na ďalšie dve desaťročia…

V poradí siedma kniha mu vyšla až v roku 1988 (Pred

ružou stojím nemý). Išlo o výber z tvorby, ktorý sa stretol

P E T E R C A B A D A J / S V E T L O S L A V V E I G L A S L O V E N S K Á K A T O L Í C K A M O D E R N A

BIO

GR

AF

IST

IKA

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 115K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

s veľkým ohlasom i napriek tomu, že v ňom nemohla byť

zastúpená spirituálna poézia. Veigl zaujal vnímavého či-

tateľa nielen fi lozofi ckou, všeľudskou hĺbavosťou, ale aj

formálnou priebojnosťou. Knižku uzatvára rozsiahly cyk-

lus nových veršov Slnečný spev, charakteristický gnómic-

kou zovretosťou, myšlienkovou prenikavosťou i silnou

citovou pôsobivosťou. Ako kňazský básnik sa však mo-

hol Veigl opätovne plnohodnotne prejaviť až po páde

totalitného režimu v novembri 1989.

TVORCA HARMONIZUJÚCEJ POÉZIE

Od konca 80. rokov naplno vytryskla básnikova tvori-

vosť, pretavená do mnohých zbierok a výberov z poézie

(Jemu Jedinému, 1990; Hľadanie svetla, 1991; Zlatý kľúč,

1992; Rodinné rondely, 1994; Nebo na Zemi, 1995; Klo-

pem a volám, 1996; Doma pod oknami, 1997; Plnosť času,

2000; Nerušte túto ružu, 2000; Svetelný periskop, 2004;

Keď anjel v tebe spieva, 2006 a i.).

Súhlasne s niektorými literárnymi vedcami možno

konštatovať, že Veigl sa ani v diametrálne odlišných spo-

ločenských pomeroch neodklonil od spirituálnej línie

katolíckej moderny. Naopak, prirodzene na ňu nadviazal,

kreatívne ju predlžoval a nanovo rozozvučal.

Básnikova predchádzajúca tvorba bola najmä v prvej

polovici 90. rokov dôkladne analyzovaná, interpreto-

vaná a hodnotená z nových uhlov pohľadu. Mária Bá-

torová v jej kontexte kládla osobitý dôraz na tematic-

kú líniu lásky a smrti ako dvoch entít s ontologickým

a existen ciálnym rozmerom, ktoré majú v živote kňaza

iný význam. Podľa nej „Svetloslav Veigl je jediný spome-

dzi kňazov – básnikov, ktorý postupne, koncentrovane,

rapsodicko- romanticky, s realistickým videním premeny

vzťahu, s vnútorným klasicistickým sklonom k povinnosti,

zachytil večnú tému básnikov – lásku k žene. Zachytil ces-

tu kňaza – človeka k hlbšiemu vnútornému, duchovnému

životu.“ (1995)

Aj v pokročilejšom veku pripisoval básnik poézii hľa-

dačskú funkciu – odlišnú od racionálneho uchopenia

životných faktov a javov. Mystérium bytia vnímal ako

permanentné hľadanie, ako sústavné predieranie sa cez

húštiny a tŕne k svetlu a pravde. V takomto chápaní je

práve poézia podľa slov samotného autora „jedným z le-

gitímnych detí pudu pravdy“, pretože „pokúša sa vysloviť

to, čo človek diskurzívnym spôsobom objaviť nemôže“.

Do epicentra svojej „neskorej“ poézie ešte výraznejšie

premietol duchovnosť a akcentovanie života, obracajú-

ceho sa od rozorvanosti k pokoju – k Bohu. Zároveň čo-

raz intenzívnejšie pociťoval a refl ektoval hĺbkovú prepo-

jenosť kňaza s básnikom, prevahu kňaza nad básnikom.

Nevyhýbal sa však ani naliehavým aktuálnym témam.

Chladným a indiferentným ho nenechala devalvácia

univerzálnych kresťanských princípov, eskalácia poli-

tického napätia, zneužívanie moci či kult mamony. Ako

vitalisticky založený človek a tvorca harmonizujúcej po-

ézie, vždy odvážne vzdorujúci ranám osudu, pôsobivo

ponúkal a obhajoval osvedčené hodnoty – pevne záze-

mie domova, vlastenectvo, lásku k blížnemu, pocit po-

treby tradičnej rodiny.

EPILÓG

So Svetloslavom Veiglom odišiel 17. februára 2010 (zo-

mrel v Kráľovej pri Senci) spoluzakladateľ a „posledný

mohykán“ Slovenskej katolíckej moderny, ktorá mala do

roku 1945 devätnásť príslušníkov. Tí celkovo vydali 67

zbierok poézie. Po roku 1945 pribudli ďalší štyria autori,

čo v reči čísel znamená, že katolícka moderna dispono-

vala až 23 predstaviteľmi. Povojnovú produkciu – doma

i v exile – možno vyčísliť len približne.

Na Slovensku uzrelo svetlo sveta vyše 50 zbierok od

kňazských aj laických básnikov, v zahraničí (najmä vďa-

ka „nadproduktívnemu“ R. Dilongovi) to bolo takmer 60

titulov.

Od roku 1932 čiže od vydania debutovej zbierky Za-

čarovaný kruh Pavla Gašparoviča Hlbinu, považovanej za

prvé dielo moderny, vyšlo do dnešných čias okolo 180

básnických knižiek. V tejto súvislosti platí konštatácia, že

katolícka moderna nebola striktne iba literárnym javom.

Bezpochyby tiež predstavuje „fenomén duchovných de-

jín Slovenska“, pričom „zaručovala i zaručuje prepotrebný

dialóg umenia s náboženstvom aj v treťom tisícročí“. Kato-

lícku modernu tak možno oprávnene vnímať nielen ako

„vzácne dedičstvo z predchádzajúceho storočia, ale i ako

živý umelecko-ideový kvas najsúčasnejšej domácej litera-

túry, ktorý by ju vedel obrodiť svojou životnou pozitívnos-

ťou a duchovnou pôsobivosťou“. (J. Pašteka).

Citované slová sa v plnej miere vzťahujú aj na osob-

nosť Svetloslava Veigla. Hoci takmer štyri decéniá nemo-

hol slobodne publikovať, zanechal po sebe úctyhodné

básnické dielo so silným nadčasovým presahom a po-

solstvom.

Mgr. Peter Cabadaj

P E T E R C A B A D A J / S V E T L O S L A V V E I G L A S L O V E N S K Á K A T O L Í C K A M O D E R N A

BIO

GR

AF

IST

IKA

116 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Tohto roku pripomínalo Literárne múzeum Slovenskej

národnej knižnice verejnosti dve jubileá spisovateľa

Františka Hečka – 110. výročie jeho narodenia a 55. vý-

ročie úmrtia.

vé melódie z Hečkovho vinohradníckeho kraja a pieseň

o matke zahral na husliach a zaspieval koncertný huslista

Marián Kramár. V závere podujatia pristúpila k mikrofó-

nu aj dcéra Františka Hečka Magdaléna Hajnošová, ktorá

sa prítomným i organizátorom poďakovala za slávnosť

a predniesla niekoľko vlastných spomienok na otca.

LITERÁRNE MÚZEJNÍCTVOPODUJATIA NA POČESŤ FRANTIŠKA HEČKA

Podobizeň Františka Hečka (foto zo zbierok LA SNK)

Magdaléna Hajnošová, dcéra Františka Hečka, v závere pietnej slávnosti pri otcovom hrobe

(foto Radoslav Ondrašovič)

František Hečko sa narodil 10. júna 1905 vo vinohradníc-

kej dedine Suchá nad Parnou. Žil vo viacerých mestách

a dedinách najmä na západnom Slovensku. V roku 1946

sa stal ľudovýchovným referentom Matice slovenskej

v Martine, kde vytvoril a vydal svoje dve najznámejšie

diela – románovú trilógiu Červené víno a román Dreve-

ná dedina. Po krátkom účinkovaní v Bratislave vo funkcii

predsedu Zväzu slovenských spisovateľov (1954 – 1956)

sa vrátil do Martina, kde 1. marca 1960 nečakane umrel.

Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice pri-

pravilo 10. júna 2015 pri príležitosti 110. výročia narode-

nia Františka Hečka pietnu slávnosť na Národnom cinto-

ríne pri jeho hrobe i hrobe jeho manželky, spisovateľky

Márie Jančovej-Hečkovej. Za krásneho slnečného poča-

sia sa pod rozkvitnutými stromami cintorína zišli nielen

Martinčania, ale aj rodina Hečkovcov z Bratislavy (dcé-

ra spisovateľa Magdaléna Hajnošová so svojou dcérou

a vnučkou), ako aj dcéry spisovateľovho už nežijúceho

syna Ferka z Martina (Viera Jurovcová, Zuzana Verešová

a Žofi a Kučerová s ďalšími príbuznými). Zastúpení však

boli aj rodáci spisovateľa zo Suchej nad Parnou z rodu

Hečkovcov (Anna Šourková, rod. Hečková).

V programe komponovanom ako pásmo spomienok,

hudby a spevu účinkovali profesionálni umelci. Spomien-

ky Františka Hečka na detstvo, mladosť a najmä na ľudí,

ktorí sa podieľali na prebudení jeho záujmu o literatúru

a spisovateľstvo, predniesol herec Ivan Giač, bývalý člen

činohry Slovenského komorného divadla v Martine. Cli-

O týždeň neskôr Literárne múzeum Slovenskej národnej

knižnice pripravilo na svojej pôde ďalší program o tom-

to spisovateľovi, a to pre študentov Gymnázia Viliama

Paulinyho-Tótha. Uskutočnil sa 17. júna v kinosále Lite-

rárneho múzea. Prítomní si vypočuli informácie o živote

a diele spisovateľa, dokumentované priebežne počas

prednášky historickými fotografi ami z Literárneho ar-

chívu Slovenskej národnej knižnice. Potom nasledovali

spomienky spisovateľa interpretované hercom Ivanom

Giačom. Jeho prednes sprevádzalo takisto premietanie

historických fotografi í a zvuková nahrávka západoslo-

venskej ľudovej piesne. A napokon prítomní sledovali

ukážky z prvého dielu Hečkovej trilógie Červené víno,

sfi lmovanej režisérom Andrejom Lettrichom, v hlavných

úlohách so Štefanom Kvietikom a s Emíliou Vášáryovou.

V priebehu podujatia bola v kinosále Literárneho mú-

zea inštalovaná výstavka dvanástich knižných vydaní

trilógie Červené víno, ako aj preklady tohto románu do

češtiny, nemčiny, maďarčiny, slovinčiny a ruštiny.

Literárne múzeum okrem toho pripravilo scénické

predstavenie Niesť syna na krídlach našich o vrúcnom

vzťahu manželov Hečkovcov, ktoré sa konalo 2. decem-

bra 2015.

PhDr. Mária Rapošová

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 117K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

JUBILEÁMILOŠ KOVAČKA JUBILUJE

Doc. PaedDr. Miloša Kovačku, PhD.

– literárneho vedca, bibliografa, cir-

kevného a kultúrneho historika,

emeritného riaditeľa Národného

bibliografi ckého ústavu a univer-

zitného pedagóga, spolupodneco-

vateľa kultúrneho života v Martine

i duchovných podujatí na Sloven-

sku – charakterizuje zvlášť viacod-

borovosť a koncepčnosť v rieše-

niach úloh. Štúdiom a domýšľaním.

Osvojovaním i hĺbaním o nado-

budnutom. Nielen pre seba, ale

rozdávaním sa. To mu vo všetkých

zreteľoch umožnila práca v oblasti

bibliografi e, ktorú vykonával štyri

a pol desaťročia v Matici slovenskej

(MS) ako národnej knižnici a po ich

odčlenení aj v samostatnej Slovenskej národnej knižnici

(SNK). Vyvíjal sa postupne – od pracovníka v retrospek-

tívnej bibliografi i až po jej kľúčového programátora i ob-

rancu. Prirodzenou cestou vývinu. To potvrdzuje, že aj tím

pracovníkov ustanovizne, akou je SNK, má osobnostný

rozmer. Tvoria ju ľudia. Odborne pripravení a zaujatí pre

plnenie jej zmysluplných úloh.

Po príchode do MS v roku 1966 sa zaradil do druhej „vlny“

tvorivých osobností, ktoré zviedli zápas o modernizáciu

slovenských knižníc a bibliografi e. Nadviazali tak na prvých

vysokoškolsky pripravených a pre túto prácu zaujatých od-

borníkov, ako boli Michal Fedor, Peter Liba, Jozef Špetko

a ďalší. Tí prišli do Martina priamo z vysokej školy, hoci po-

chádzali z východu a zo západu Slovenska. Miloš Kovačka

patril k tým pracovníkom MS, ktorí do nej prichádzali už

aj z Turca (Dušan Katuščák, Pavol Parenička, Ľubomír Jan-

kovič, Jozef Beňovský) alebo z jeho okolia (Jaroslav Rezník

z Liptova, Tomáš Winkler od Žiliny, Blažej Belák a Štefan Ba-

ranovič z Prievidze, ďalší z Oravy a pod.). Aj tieto miestne či

územné ukotvenia majú svoje dôsledky – v podobe zauja-

tia pre rozvoj kultúrnych podmienok a istého ustálenia na

rodnej základni. Zotrvanie v jednej ustanovizni a v rodnom

prostredí najzreteľnejšie reprezentuje práve Miloš Kovačka.

Jeho tvorivý zástoj pri rozvoji i obrane Slovenskej národnej

knižnice a národnej kultúry možno sledovať z viacerých

hľadísk: čomu sa venoval, v akých vývinových obdobiach

a v akých miestnych a územných vzťahoch, akými námet-

mi a osobnostnými prínosmi sa zaoberal a v akých ustano-

vizniach pôsobil. V každom ohľade prinášal nové pohľady

a riešenia.

Miloš Kovačka sa narodil 30. októbra 1940 v turčianskej

obci Sklabiňa. Základnú školu vychodil v Hornom Jase-

ne a v Martine, Jedenásťročnú strednú školu absolvoval

v Martine (1957). Študovať začal medicínu v Olomouci, pre

zdravotné ťažkosti však štúdium zanechal a v Martine vy-

študoval Pedagogický inštitút, odbor slovenčina, dejepis

(1965). Už ako pracovník MS si urobil rigoróznu skúšku na

Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (1981) a o rok ne-

skôr obhájil dizertačnú prácu v SAV

a stal sa kandidátom vied o umení.

Vo vzdelávaní pokračoval aj dru-

hým atestačným stupňom (1989).

Na Filozofi ckej fakulte Prešovskej

univerzity obhájil habilitačnú prácu

a získal docentúru za prácu z teórie

a dejín slovenskej literatúry (2004).

Po skončení vysokoškolského štú-

dia pôsobil jeden vyučovací rok ako

učiteľ na Základnej škole v Martine

(1965/66), no potom sa natrvalo

„upísal“ súpisom literatúry a jej usú-

stavňovaniu i komunikovaniu čiže

bibliografi i. Začínal v Bibliografi c-

kom odbore MS. Matica po oslavách

storočnice prestala byť pre komu-

nistických politikov „retrográdnou,

zastaralou, buržoáznou a nacionalistickou inštitúciou“, za

akú ju považovali v 50. rokoch vtedajší mocipáci, a začala

prijímať nových, vzdelaných pracovníkov a zároveň vytvá-

rať nové pracoviská. Medzi prvými boli Pamätník sloven-

skej literatúry a Útvar pre strojové spracovanie zbierok (čo

bola prvá základňa pre kybernetizáciu pracoviska) a do

ich činnosti sa zapojil aj Miloš Kovačka. V rámci Pamätníka

najprv spoluúčasťou na Večeri pri Vajanskom a veršami do

zborníka mladých martinských autorov Stretnutie. V rámci

pracoviska pre strojové spracovanie zbierok už trvale v sú-

vislosti so všetkými následnými bibliografi ckými činnosťa-

mi, na ktorých sa zúčastňoval.

Do bibliografi ckej praxe sa dostal v čase prudkých dis-

kusií o jej vedeckosti a špecifi ckom uvedomovaní sa voči

rodiacej sa vedeckej informatike. Ich otázky sa sprvu zdali

protirečivé, akoby sa vylučovali, alebo nahrádzali. Postup-

ným pričinením aj Miloša Kovačku sa tieto zjednodušova-

nia odstránili a kooperácia oboch disciplín pokračovala vo

vzájomnej súčinnosti.

RETROSPEKTÍVNY BIBLIOGRAF

Prvou úlohou Miloša Kovačku bolo spracovávanie člán-

kov zo slovenských novín a časopisov za roky 1919 – 1944

v retrospektívnej bibliografi i v rokoch 1966 – 1970. Tá

bola, spolu so súčasnou či súbežnou bibliografi ou, jednou

z kľúčových úloh vtedajšej MS. Realizoval sa zámer, ktorý

bol prijatý a schválený po poštátnení SNK ako národnej

knižnice (1954) a mal dobehnúť zaostávanie poznávania

slovenskej knižnej a časopiseckej publicistiky prostred-

níctvom jej súpisov i rozpisov, čo slovenskej kultúre v 20.

storočí chýbalo. Bolo potrebné pokračoval v Riznerovi,

v celej šírke i hĺbke úlohy. Prienik do prudko sa diferencu-

júceho kultúrneho života v podmienkach prvého obdobia

Česko-Slovenska a následne i Slovenskej republiky do SNP

znamenal pre Miloša Kovačk nielen osvojenie si biblio-

grafi ckých postupov, ale aj široké obohatenie poznatkov

každodennou prácou s nimi. Bola to všestranná a kvalitná

teoreticko-heuristická príprava praxou.

JUB

ILE

Á

„

118 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

ŠPECIÁLNY BIBLIOGRAF

Druhým štádiom tvorivého prispievania k rozvoju slo-

venskej bibliografi e boli Kovačkove práce na špeciálnych

bibliografi ách. Od roku 1971 do 1982 sa podieľal na spra-

cúvaní a vydávaní Bibliografi e literárnej vedy a umeleckej li-

teratúry na Slovensku. Zo šírky retrospektívy sa sústreďoval

na sledovanie naoko užšej odbornej oblasti, ale pritom už

tiež bohato rozvinutej publicistiky z vedeckého i kritické-

ho myslenia o staršej aj súčasnej slovenskej literatúre. Táto

fáza obohatila Miloša Kovačku aj pre budúcu pedagogickú

činnosť v oblasti literárnej vedy a prispela k jeho argumen-

tačnému zázemiu o potrebe systémového a materiálovo

nasýteného bádania i v špeciálnych disciplínach.

SÚBEŽNÝ BIBLIOGRAF

Následne sa Miloš Kovačka dostal v celej šírke publikačnej

produkcie na Slovensku od roku 1982 k spracovávaniu

a vydávaniu Slovenskej národnej súbežnej bibliografi e. Dialo

sa to v čase, keď sa postupne začala spracúvať pomocou

moderných informačných techník, čo si vyžadovalo nové

poznatky i nové technické riešenia. Reprezentácia sloven-

skej bibliografi e sa takto zapojila do celosvetových trendov

a umožnila jej širšie využívanie. Už nešlo iba o súpis a roz-

pis prác iných, ale o tvorivé systematizovanie potrebné

pre rozvíjajúci sa výskum slovenskej vedy, ale aj techniky

a hospodárstva. Informatika sa dostala do centra pozor-

nosti z hľadiska teoretického poznávania i aplikovania.

TEORETIK A METODOLÓG

Miloš Kovačka po „prechode“ praxou vo všetkých troch

„prúdoch“ či súčastiach bibliografi e (retrospektívnej, sú-

bežnej i špeciálnej) dostal v roku 1989 úlohu zostavovať

a redigovať aj Bibliografi cký zborník. Už predtým do neho

prispieval a jeho obsah obohatil novými témami súvisiaci-

mi so spracovávaním bibliografi e modernými technikami.

Tak ako predchádzajúce ročníky od konca 50. rokov minu-

lého storočia pripravovali celú škálu nových bibliografov

na riešenie úloh a presadzovali povedomie o bibliografi i

ako samostatnej heuristickej disciplíne.

Kovačkom redigovaný bibliografi cký zborník tieto úsilia

„ukotvuje“ historicky, teoreticky i metodologicky. Metodo-

lógia dáva do určitého systému to, čo je ustavične „živé“,

v pohybe, vývine, premenách. Sústredenia a zverejnenia

poznatkov a diel, ktoré opatrujú pracoviská, ako je SNK

a jej špecifi kované súčasti (literárny archív, biografi cký

ústav a literárne múzeum), majú v predmete nielen ucho-

vané zbierky, ale aj vývoj sledovaných odborov a dejiny

ich komplementovania, čím sa stávajú zároveň aj dejina-

mi spracovaných odborov.

Všetky spomínané aktivity sa diali v čase tzv. normali-

zácie. Dnes tí, čo ten čas komunistickej totality, ktorá za-

vládla po auguste 1968, neprežili, asi ani nepochopia, čo

museli pretrpieť schopní riešitelia úloh pod (ne)vedením

(v obidvoch zmysloch slova) stranou dosadených riadia-

cich pracovníkov. Ich odbornosťou bola stranícka knižka

a náplňou úloha strážiť tvorivých ľudí. Takých sa vystrie-

dalo viac, ale všetci rovnako spochybňovali to, čo nebolo

„marxistickým“ myslením. Teória informácií prirodzene ta-

kou nebola. Pre Miloša Kovačku však bola spolu s komuni-

kačnými technikami kľúčom k rozvoju. Uvedomoval si úlo-

hy bibliografi e v širšom chápaní i v praktickom uplatnení;

najprv si osvojoval praktické riešenia a následne vnikal do

jej vnútorných zákonitostí.

Prvým samostatne publikovaným dielom Miloša Kovač-

ku bola Bibliografi a článkov zo slovenských novín a časopi-

sov za r. 1919 – 1944. Metodická príručka (1969), následne

zborník K niektorým aspektom regionálnej a personálnej

bibliografi e (1974) a práce Funkcie súčasnej národnej bib-

liografi e a K niektorým východiskovým aspektom vymedze-

nia pojmu predmet národnej bibliografi e (1975), K otázkam

vzájomných vzťahov regionálnej a retrospektívnej bibliogra-

fi e (1976), Systém špeciálnej bibliografi e na Slovensku (1976)

a Typológia dokumentu IKIS KZK (1989).

Popri týchto samostatných vydaniach spracoval a zve-

rejnil množstvo čiastkových riešení a príspevkov publiko-

vaných v rozličných zborníkoch a časopisoch, v ktorých

sa venoval teoretickým i praktickým otázkam modernej

bibliografi e: Formálno-typologické zvláštnosti dokumentov

a funkcie národnej bibliografi e (1978), Základné otázky sys-

témovej výstavby a optimalizácie slovenskej národnej biblio-

grafi e (1979), Hlavné línie a výsledky riešenia čiastkovej vý-

skumnej úlohy – systém špeciálnej bibliografi e na Slovensku

(1981), Problematika špecializovaných bibliografi ckých diel

automatizovaného typu (1981), Rozvoj automatizovaného

systému súbežnej národnej bibliografi e (1983), Spoločná

bibliografi a ako produkt medzinárodnej bibliografi ckej prá-

ce (1983), Súbežná slovenská článková bibliografi a – vývoj,

stav a perspektívy (1986), Príspevok súbežnej slovenskej

národnej bibliografi e k rozvoju kooperačných vzťahov v bib-

liografi ckom systéme (1986), Rozvoj bibliografi ckej činnosti

na Slovensku do r. 2000 (1999), Problematika všeobecného

modelu personálnej bibliografi e, Národný program retro-

konverzie (1994). Všetky spomenuté práce mali vplyv na

prax tvorby a využitie bibliografi e.

MANAŽÉR

V roku 1991 sa stal Miloš Kovačka riaditeľom Národného

bibliografi ckého ústavu SNK, čím dostal do náplne celý

komplex bibliografi ckej činnosti nielen v rámci SNK, ale

celého Slovenska. Toto špecifi cké pracovisko viedol až do

odchodu na dôchodok v januári 2011.

Vo svojej činnosti využíval všetky skúsenosti dovtedaj-

šej praxe i teórie, ktoré naďalej rozvíjal. Nezabúdal ani na

to, čo súčasnej bibliografi ckej činnosti predchádzalo, teda

na dejiny. Venoval sa otázkam histórie bibliografi e, prípra-

ve konferencií o jednotlivých stránkach jej dejín a najmä

portrétnym analýzam jej tvorcov (Ľudovít V. Rizner, Ján

Vladimír Ormis, Juraj Ribay, Michal Rešetka, Pavol Doležal,

Michal Chrástek, Michal Fedor, Štefan Ďurovčík, Ján Agnet,

Ján Čaplovič a ďalší). Sprítomnil dejiny bibliografi e.

Na tomto mieste treba zdôrazniť aj ďalší kľúčový zre-

teľ riadenia bibliografi ckej činnosti Miloša Kovačku, a to

v celoslovenských súvislostiach i v rámci pracoviska, kto-

ré viedol. Na jednej strane išlo o cieľavedomé sebauve-

domovanie bibliografi e, presnejšie bibliografov, že majú

svojich predchodcov, na druhej strane o zdokonaľovanie

bibliografi ckých činností prostredníctvom informačných

JUB

ILE

ÁM I Š O A . K O V Á Č / M I L O Š K O V A Č K A J U B I L U J E

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 119K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 )

techník, ale aj o uchovávanie „klasických“ bibliografi ckých

postupov, publikovanie bibliografi ckých prác. V tomto

ohľade nadviazal na prvé koncepčné úlohy nastoľované

Jánom Štefánikom a jeho spolupracovníkmi od zrodu pra-

coviska v spore s ideologickými oponentmi.

Miloš Kovačka, už ako riaditeľ, dotkol sa i viacerých li-

terárno-bibliografi ckých aspektov národnej, regionálnej

i personálnej produkcie a informatiky, otázok falza a pod.

Obsiahol tak pracovné postupy i dejiny. Zároveň sám

prispel do riešení nielen programovaním národnej biblio-

grafi e a manažovaním jej podujatí, ale aj spoluúčasťou na

tvorbe Personálnej bibliografi e Pavla Jozefa Šafárika (2004)

a už spomínanej Bibliografi e literárnej vedy. V týchto prá-

cach sa prejavil ako kontinuitný programátor, nadväzujúci

na prácu i nenaplnené zámery predchodcov, ale hľadajúci

aj nové prístupy k riešeniam. A ešte viac ako skupinový

usústavňovateľ, zapájajúci do nich celú škálu riešiteľov.

Ujal sa aj viacerých občianskych združení. Bol vedúcim

či predsedajúcim mnohých odborných konferencií a po-

pularizujúcich seminárov ako predseda Spolku sloven-

ských knihovníkov a jeho bibliografi ckej sekcie.

LITERÁRNY VEDEC

Obrazne môžeme povedať, že Milošovi Kovačkovi poznat-

ky „tiekli“ priamo na pracovný stôl. Prirodzene, najviac

z nich využíval tie, ktoré súviseli s jeho predchádzajúcou

prípravou čiže literatúrou, históriou a kultúrou. To bola už

jeho osobná zaujatosť pre hodnoty utajené v „zaležaných“

vydaniach. Sprístupnil ich vo viacerých príspevkoch. Vzťa-

hovali sa najmä na národné obrodenie. Samostatne kniž-

ne vydal Janka Matušku (1970) a jeho Piesne a báje (1971),

Petra Kellnera-Hostinského a Hymny a žalmy P. O. Hviez-

doslava (1996). Patrí k nim aj dizertačná práca Slovenské

študentské rukopisné časopisy v 19. storočí (1989) a habili-

tačná práca Duchovné princípy, literárne vzdelanie, knižná

kultúra a bibliografi a v dejinách slovenskej literatúry (2004).

Ide teda o syntézu toho, čo získal štúdiom i bibliografi c-

kou prácou. Tá potom prestupovala do ďalších odborov.

BIOGRAFISTA

Na literárnu vedu priamo nadväzuje biografi stika Miloša

Kovačku. Vo svojich personálnych profi loch predstavil

mnoho významných osobností, ktoré publikoval v rozlič-

ných, aj ním redigovaných zborníkoch (bibliografi ckom,

biografi ckom a i.) a časopisoch (Čitateľ, Knižnice a vedec-

ké informácie, Knižnica, Tvorba T, Cirkevné listy, Sloven-

ské národné noviny a mnohé ďalšie). Zaoberal sa Jánom

Franciscim, Antológiou levočských študentov, Samom

Kuchtom, Jozefom Horákom, Jozefom Škultétym, Pavlom

Dobšinským, Štefanom Krčmérym, Jánom Hollým, Jánom

Pavlom Tomášikom, Čajakovcami, Kolomanom Banšelom,

Gustávom Lojkom, Svetozárom Hurbanom Vajanským,

Teréziou Vansovou, Osobnou knižnicou Milana Rastisla-

va Štefánika, Tiborom Zochom, vydavateľskou činnosťou

Tatrín, Jozefom Cígerom Hronským, Jánom Smrekom,

Júliusom Bottom, Emilom Boleslavom Lukáčom, Petrom

Kellnerom-Hostinským, Doležalovcami, Samuelom God-

rom. Pozornosť venoval aj blízkym spolupracovníkom

– Julovi Vanovičovi, Michalovi Fedorovi, Petrovi Libovi, Au-

gustínovi Maťovčíkovi a ďalším. Prínosné sú aj jeho recen-

zie prác iných bádateľov.

Podieľa sa aj na spracovaní hesiel viacerých biografi c-

kých slovníkov (Biografi cký lexikón Slovenska, Evanjelici

v dejinách slovenskej kultúry a i.).

LITERÁRNY MÚZEJNÍK A MEDIALIZÁTOR

Na publikačné formy literárneho bádania zasa nadväzujú

literárnomúzejné realizácie. Prispieval do Literárnomúzej-

ného letopisu a pripravoval literárnopamiatkárske scenáre

Pamätnej izby M. M. Hodžu v Rakši, Jána Jesénia a rodu

Jesenských v Turčianskom Jasene, pamätného domu J. Ľ.

Holubyho a Ľ. V. Riznera v Zemianskom Podhradí a výsta-

vy Biblia v dejinách Slovenska.

Na vecnú a pracovnú prezentáciu sa viažu aj Kovačkove

literárne a religionistické scenáre pre televíziu: Slovenský

žalmista P. O. Hviezdoslav, Turčianske pamätníky, Jur Já-

noška, Karol Kuzmány, Elena Maróthy-Šoltésová, Archívnic-

tvo v evanjelickej cirkvi a Významné evanjelické jubileá.

KULTÚRNY HISTORIK A MATIČIAR

Zúčastňoval sa aj na širších kultúrnych aktivitách, o ktoré

sa usilovala MS, obnovujúca v rokoch 1968 – 1973 svoju,

dovtedy rozpustenú členskú základňu. Tak sa jej pracov-

níci stali vlastne „dvojdomými“. Mali svoje odborné pra-

covné úväzky a zároveň sa zapájali do vzdelávacích úsilí

matičného hnutia a obnovy Martina ako kultúrneho cen-

tra, zámerne likvidovaného komunistami. Túto činnosť

významne reprezentuje ním zostavená pamätnica Z vôle

ľudu obnovená (Martin, 1969, 197 s.) i ponovembrové či-

novníctvo v Rade národnej kultúry ako jej podpredseda,

ako dejepisec martinských kultúrnych snáh, trvalý prispie-

vateľ do Života Turca a Turčianskych novín.

PEDAGÓG

Významná je aj pedagogická činnosť Miloša Kovačku, naj-

prv na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, na Žilin-

skej univerzite (dejiny knižníc a bibliografi e) i v Biblickej

školy v Martine (duchovné dejiny na Slovensku). S tým

súvisí aj jeho vynikajúce rétorstvo. Vie pracovať so slovom

a jeho prejav nemá len odbornú úroveň, ale je aj istým

estetickým zážitkom. Tak sa dostáva vzdelávanie i pô-

sobenie Kovačku do oblúka, keď najprv začal ako učiteľ

na základnej škole, aj pripravovaný vzdelávaním na túto

úlohu, ale profesnými aktivitami vyrástol na všestranné-

ho kultúrneho vzdelanca, schopného reagovať tvorivo na

celú množinu historických, personálnych, literárnych i in-

formaticko-metodologických otázok.

KULTÚRNY AKTIVISTA

Popri členstve a vedení profesných knihovníckych a bib-

liografi ckých spoločenstiev bol aj podpredsedom Rady

národnej kultúry, ktorá mala podiel na uchovaní konti-

nuity snáh o kultúrnu obnovu Martina, zlikvidovaného

zámerne po roku 1948. Mal podiel na vzniku Dní Milana

Hodžu v Sučanoch a Martine a bol spoluzostavovateľom

zborníkov z ich vedeckých konferencií a z ďalších ním

JUB

ILE

Á

M I Š O A . K O V Á Č / M I L O Š K O V A Č K A J U B I L U J EM I Š O A . K O V Á Č / M I L O Š K O V A Č K A J U B I L U J E

120 K N I Ž N I C A – R O Č . 1 6 , Č . 0 4 ( 2 0 1 5 ). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

organizovaných odborných podujatí, ako boli Memoria-

lis (2007) a dva zborníky Zemianstvo na Slovensku (2009).

K posledným projektom, do ktorého zapojil príbuzné

osobnosti, boli Pramene k duchovným dejinám Slovenska

(2010). Úloha zostáva trvale otvorená pre všetkých záu-

jemcov prostredníctvom internetu.

Aj ako dôchodca je členom predstavenstva Spoločnosti

pre Tvorbu T a jej redakčnej rady a podieľal sa na organi-

zovaní pätnástich ročníkov podujatia Duchovné hodnoty

pre dnešok. Podujatie sa koná na rozličných miestach Slo-

venska v snahe obnoviť pretrhnuté tradície slovenskej du-

chovnej kultúry.

BIBLISTA A CIRKEVNÝ HISTORIK

Súčasťou vnútornej orientácie i výskumnej práce Miloša

Kovačku boli a sú aj príspevky presahujúce do kultúrno-

historických otázok a cirkevných dejín. Patrí k tým sloven-

ským intelektuálom, ktorí sa hlásia k svojmu vierovyznaniu

a svojou činnosťou objasňujú aj duchovné a ekumenické

otázky kresťanstva na Slovensku. Zvlášť treba oceniť jeho

štúdie Cithara Sanctorum a Biblia v dejinách Slovenska (obi-

dve 2006). Publikuje i v náboženských periodikách. Úzko

spolupracuje s martinským evanjelickým zborom (redi-

guje jeho časopis Evanjelik) a spracúva osobnosti, ktoré

v ňom pôsobili (Jozef Horváth, Karol Kuzmány, Ľudovít

Šenšel, Jozef Bučko, Ján Bohdan Hroboň a i.).

V týchto aktivitách pokračuje aj ako dôchodca. Hoci ho

neraz ohrozujú zdravotné neduhy, premáha ich tvorivými

činnosťami. Neprestáva sa zaoberať otázkami ľudského

vedomia a svedomia, pretože ľudskosť, charakter a mrav-

nosť ho „poznamenávajú“ tiež. V tvorbe i v osobnom živo-

te. Píše, prednáša a koná priam ako personálna ustanovi-

zeň. Tak sa na neho aj obracia široká duchovná či kultúrna

verejnosť. Zúčastnil sa na spracovaní kazateľského diela

významných evanjelických kňazov, ktorí pôsobili v Marti-

ne – Jozefa Bučku, ktorý zahynul v koncentračnom tábore,

a Jána Bohdana Hroboňa, dediča hroboňovskej tradície

a iniciátora obnovy cirkevného života a založenia Biblickej

školy v Martine. Nadviazal aj na práce o Žilinskej synode

z roku 2010 digitálnym sprístupnením novoobjavenej

originálnej listiny Zákonov a ustanovení Žilinskej synody

z roku 1610. Dielo Bardejovský katechizmus z roku 1581 –

najstaršia slovenská kniha, zostavené s vedeckým tímom

ešte na pracovisku, vyšlo koncom roku 2013. Spracoval

v ňom rozsiahlu štúdiu o dejinách vydávania Malého ka-

techizmu Dr. Martina Luthera na Slovensku a pre Slovákov

(vyšlo viac ako 313 vydaní za posledných 430 rokov).

Pokračuje tiež v poznávaní významných osobností, kto-

rých život a dielo sa viažu na jednej strane na SNK a na

druhej strane aj na dejiny evanjelickej cirkvi. Výsledkom

je monografi a venovaná významnému evanjelickému

biskupovi, zástancovi Turčianskeho Sv. Martina ako centra

národného a kultúrneho života Slovákov a prvému bib-

liotekárovi SNK pod názvom Fedor Ruppeldt. Život a die-

lo (2011). Ďalšou publikáciou je Večný nepokoj po-etika

(2011), v ktorej sa zaoberá dielom svojho priateľa Júliusa

Vanoviča. Podobne písal o živote a diele významného slo-

venského matematika a dekana Matematicko-fyzikálnej

fakulty UK Bela Riečana. Publikácia vyšla pod názvom Ale

najväčšia z nich je láska (2013).

Neprestáva pokračovať ani v bádateľskom programe o de-

jinách knižnej kultúry na Slovensku, ktorý rozvinul ešte

počas pracovného úväzku v SNK. Napísal rozsiahle štúdie

o Samuelovi Tešedíkovi (o jeho Knižečke k čítaní určenej pre

mládež) a Jurovi Jánoškovi (o koncepcii slovenskej kníh-

kupeckej siete), ktoré vyšli v zborníku Kniha 2011. Štúdia

o Jánovi Baltazárovi Jesenskom-Gašparé, významnom po-

dielnikovi na rozvoji Turčianskeho Sv. Martina v memoran-

dovom období, vyšla v zborníku Slováci na panovníckych

dvoroch (2012). Pre webovú stránku SNK vytvoril základy

elektronickej knižnice memorialistiky.

REGIONALISTA

Život Miloša Kovačku „vyteká“ z turčianskej dediny a vo

svojich článkoch pre regionálne denníky sa často vracia

do jej minulosti. Prirodzene, „pretiekli“ aj do kníh. Patrí

medzi ne Sklabiňa 770, kniha o rodnej obci, ktorú napísal

pri príležitosti 770. výročia prvej písomnej zmienky o obci

(2012). Rovnako prispel do publikácie Vzácne ženy rodu Ré-

vai, ktoré preslávili duchovné dejiny Turca (2013). Napísal

tiež príspevky o Onódskom sneme, na ktorom popravili

dvoch turčianskych zástupcov, o Memorande slovenské-

ho národa a podiele Martina na vzniku Česko-Slovenska.

Má významnú účasť na výskume slovenských zemanov

a vydaní o nich v dvoch zväzkoch.

RÉTOR

Miloš Kovačka vyzrel na významnú tvorivú osobnosť, hý-

bajúcu kultúrou a duchovným životom v celoslovenských

súvislostiach. Je človekom slova. V zmysle duchovnom

i výrazovom. Jeho prijatím v biblickom zvestovaní i pra-

covným sprostredkovávaním cez zaznamenávané poznat-

ky. Tie v jeho osvojení uplatňuje aj osobným slovesným

podaním. Ako rečník, snažiaci sa nielen o zrozumiteľný vý-

klad toho, čo hovorí, ale aj o jeho osobitné vycizelovanie.

O také príspevky ho žiadajú už roky cirkevné i kultúrne

spoločenstvá. Chodí medzi ľudí, prednáša, rozdáva, čo po-

znal, a so svojím podaním má mimoriadne úspechy. Na-

šťastie nespyšnel. Píše i rozpráva. Delí sa, odovzdáva. Ako

mu, aspoň pri jubileu, za všetko neďakovať?

Miloša Kovačku charakterizuje dvojvýznam zrenia – vyspie-

vanie a rozhľadenie. Jeho postupnosťou vyrástol rozhľade-

ný odborník nielen v bibliografi cko-informačnom komu-

nikovaní zaznamenaných i zverejnených poznatkov a diel,

ale aj všestranne vzdelaná, interdisciplinárna osobnosť.

S rozsiahlymi, univerzálnymi poznatkami a skúsenosťami

v rozličných činnostiach v oblasti knižnej kultúry. Odprvoti

pracovného pôsobenia išlo o dvojdomosť v knižničných

úlohách a riešeniach spojených s obnovou i obranou matič-

nej myšlienky, vyrastajúcej z demokratického spolčovania

a kultúrneho účinkovania našich predkov, ktoré aplikoval

na súčasné potreby. To všetko obsahoval s optikou hlboko

osvojenej Biblie a bibliografi ckých i kulturologických me-

tód a činností, s vyústením aj do účasti na obnove komu-

nistami potláčanej evanjelickej cirkvi, nielen v miestnom

pôsobení – v Martine, ale všade, kde to bolo potrebné…

Mišo A. Kováč

JUB

ILE

ÁM I Š O A . K O V Á Č / M I L O Š K O V A Č K A J U B I L U J E

František Hečko s manželkou – spisovateľkou Máriou Jančovou(foto zo zbierok LA SNK)

Spisovateľ F. Hečko pochádzal z trnavského vinohradníckeho kraja. Vinohrad po otcovi síce nezdedil, naopak, v perzekúcii o otcovský majetok prišiel, ale prenajal si vinohrad

od suseda P. Jilemnického v Jure pri Bratislave. Ochutnávačov hrozna bývalo dosť, ale robotníkom vo vinici bol len Hečko sám (prvý vpredu).

(foto zo zbierok LA SNK)

Dve výročia významného slovenského spisovateľa Františka Hečka – 110. výročie narodenia a 55. výročie úmrtia – si pripomenula Slovenská národná knižnica kultúrnymi programami v Literárnom múzeu SNK, ako aj pietnou spomienkou na Národnom cintoríne v Martine. Pri tejto príležitosti uvádzame na s. 102 – 113 biografický príspevok o F. Hečkovi z pera

PhDr. Márie Rapošovej.

2015ISSN 1335 – 7026 04

Miloš Kovačka, popredný slovenský bibliograf, literárny vedec, historik knižnej kultúry a cirkevných dejín, pedagóg, autor početných vedeckých štúdií i popularizačných príspevkov o osobnostiach z dejín slovenskej literatúry, kultúry a ev. náboženského života, oslávil 30. októbra 2015 jubileum sedemdesiatpäť rokov. Príspevok Miša A. Kováča venovaný tejto významnej osobnosti slovenskej kultúry uvádzame na s. 117 – 120. Redakcia časopisu Knižnica sa pripája k početným gratulantom a doc. Kovačkovi želá do

ďalších rokov veľa zdravia a tvorivých síl. (foto zo zbierok LA SNK)