ŠŠkkoollsskkéé nnoovviinnyy

Ročník: IX. Číslo: 1

November 2008

„Budúcnosť patrí pripraveným“

pre žiakov – učiteľov – rodičov – priateľov školy

Redakčná rada: Mgr. Uhrinová, Mgr. Bartalová, Zrkadielko

Technická úprava a tlač: Mgr. Anna Tomková, Jakub Rosypal,

5.b a žiaci 8.b

Nastala jeseň. Chladná, sychravá, sivá. Ťažké,

tmavé oblaky bránia slnku, aby nás zohrievalo svojím

teplom. Dážď je ničivý a dlhotrvajúci. Husto padá

z ťažkých mrakov. Ľudia schúlení v kabátoch sa každé ráno trasú

od chladnej, prudkej zimy. Radšej si dajú veľmi teplé oblečenie, aby

neprechladli. Deti sa teplo oblečú. Chcú si púšťať šarkany, pretože je

silný vietor. Polia a záhrady sú osirelé a úrodu si schovávajú v pivniciach.

Farebné šuchotavé lístie, ktoré sa už slabo drží na kývajúcich sa

konároch, o chvíľu opadne, pretože vietor silnie a začína byť

dobyvateľom. Kríky, zasadené pri stromoch, sú plné zrelých červených

šípok. Budú skvelé do teplého čaju. Večery bývajú dlhšie a dlhšie, a preto

sa niektorí ľudia chodievajú prechádzať. No pravdaže, hlavné pre nich

budú dáždniky. Jeseň je už taká. Krásna, farebná, ale chladná a daždivá.

Nikola Trautenbergerová, 6.a

Zrkadilelko

Šarkany

Je to vták či oblak? Možno dáky strašiak? Nie deti, je to drak.

Lieta si len tak, sem a tam, Rada sa naň pozerám. Bežím domov plná chuti A už aj môj šarkan letí.

Katarína Ježovicová, 4.a,

Zrkadilelko

Barbora Stachová,6.b

2

Školský časopis

pri ZŠ Tematínska ulica

Nové Mesto nad Váhom

Príroda v jeseni

Každé zvieratko na zemi vie, čo sa stane v jeseni. Slnko sa niekde schová a deň zrazu kratšie trvá.

Stromom je asi veľmi horko, keď zhadzujú lístia toľko. No predtým , než to lístie zhodia, zlatú módu si nahodia.

A keď sa tak v lístí brodím, v lese medzi kríkmi chodím, vrabce zrazu krídlami zatrepocú a ja počujem, čo si stromy šepocú.

Alexandra Smatanová,7.A Lukáš Gelo,6.b

Zrkadielko

Tóny jesene

Na okno klopkajú kvapky – prší.

Ten zvuk hladí moje uši.

Zo stromov padá lístie,

V piatich líniách, to viem iste.

Prvý rytmus - začne liať.

Z listových nôt zvuky vydávať .

Dážď klopká na okno pesničku,

tú melódiu mám už v malíčku.

Ráno nás šteklia lúče slnka,

dážď utíchol, zvuk už na uši nebrnká.

Zato oči si prídu na svoje.

Žltá, červená, hnedá na listoch – aj to

sú tóny jesene.

Janka Sadloňová,7.c Beátka Plaskurová, 4.a

3 Zrkadielko

Nečakaná búrka

Raz, jedného tmavého a sychravého rána, keď hmla

svojím nekonečným závojom pokryla naše malé, od

dažďa doničené mestečko, vybral sa strýko Viliam

na svoju záhradu pozbierať úrodu a schovať ju do

temnej a studenej podzemnej pivnice. Keďže sa dosť

ochladilo, strýkovým plodom sa moc nedarilo a hnili.

Vietor, veľký dobyvateľ, poničil stromy, polámal konáre a pozhadzoval

farebné šuchotavé lístie. Holé stromy vyvolávali v strýkovi ničivý

a pochmúrny pocit. Spomenul si, ako počas teplého slnečného leta oberal

z tých istých stromov krásne jabĺčka. Prišlo mu smutno. Zrazu sa na

oblohe objavili čierne a husté oblaky, ktoré bránili slnku, aby vystrčilo

svoje teplé lúče. Spustil sa veľký dážď. Strýko Viliam sa musel schovať

do svojej chatky, v ktorej sa vôbec nekúrilo. Poobzeral sa a našiel teplé

oblečenie, ktoré si obliekol, aby nemrzol. Chcel počkať dovtedy, kým

prestane tá hrozná búrka, ale už si necítil prsty na nohách. Rozhodol sa,

že z chatky vybehne a bude utekať domov. Ale okolnosti mu to

nedovolili. Keď sa chcel z chatky dostať von, zistil, že sa vymkol. Skúšal

do dverí kopať, chcel ich vyraziť, ale nešlo to. Potom skúšal kričať na

suseda Waltera, ktorý taktiež nestihol utiecť pred búrkou domov.

Walter ho počul a utekal ho zachrániť. Vyrazil dvere drevom, a tak sa

strýko Viliam mohol dostať domov. Keď naštartoval svoje auto, hneď mu

skapal motor. Skúšal to znova a znova, až sa mu konečne podarilo

naštartovať. Tak si nasadol a bezpečne sa dostal domov do teplúčka.

Pocítil, aké môže byť počasie bezcitné a neprajné. O to viac si potom

vychutnával sálajúce teplo kozuba . Alžbeta Kubová, 6.a Zrkadielko

Lukáš Pavlovič,8.b 4

Poznám jedného pána, ktorý mal veľký sen stať sa lyžiarom. Veľa ľudí bolo uštipačných a nikto mu neveril, že svoj sen splní. Ale jeho to neodradilo.

Vedel, že potrebuje peniaze na výstroj, ako napríklad nylonový oblek. V týždenníku našiel inzerát na prácu v čistiarni. Nelenil a napísal list, aby bol bližšie k svojmu snu. Hneď na druhý deň mu zavolali, že ho prijímajú do práce. Keď mu zazvonil telefón, bolo to, ako keby mu včelička pichla žihadlo, líca mu horeli od nadšenia. Po roku pri pohľade na svietiacu dyňu si uvedomil, že prichádza ten okamih, kedy sa splní jeho sen. Jedného krásneho slnečného dňa stál na kopci a videl zasnežené údolie, ktoré sa rozprestieralo pod ním. Ako divoch sa kĺzal na lyžiach dolu po svahu. Divákom sa zatajoval dych pri pohľade na jeho ohybné telo. Večer bol síce dýchavičný a bolelo ho lýtko, ale hýril všetkými farbami nadšenia. Na druhý deň si išiel oddýchnuť do divadla na pekné predstavenie. Po tomto príbehu viem, že keď niečo veľmi chcem, tak to môžem aj dosiahnuť.

Barbora Bruštíková, 5.b, Zrkadielko

Neubližujeme bezbranným

Mám kamarátku, ktorá má od narodenia detskú mozgovú obrnu. Volá sa Klaudia a má 14 rokov. Nemôže dobre chodiť, ale s pomocou oporného vozíka prejde niekoľko metrov. Raz mi povedala, že má veľmi ťažký život. Nemôže prejsť po ulici bez toho, že by na ňu niekto nepozrel. Už sa stalo, že išla po ulici a nejaký chlapec sa začal na nej smiať. ,,Raz som bola v škole a cez prestávku som sedela v lavici. Prišiel za mnou jeden chlapec. Bol ôsmak. Ja som bola vtedy ešte len šiestačka. Začali sme sa spolu rozprávať. Ja som bola rada, že sa o mňa zaujíma starší chlapec. Zrazu mi ale začal nadávať. Zdvihol z mojej lavice učebnicu a začal ma ňou biť. Kričala som naňho, prečo to robí, čo som mu urobila. To akoby ho nazúrilo ešte viac. Potom ma udrel päsťou. Spadla som. Nemohla som utiecť, tak som tam len ležala a plakala. Pomaly odložil knihu a odišiel z triedy“, povedala mi Klaudia. Mne jej prišlo veľmi ľúto. Podľa mňa by sa nemalo ubližovať ľuďom, ktorí sa nemôžu brániť. Ako sú napríklad handicapovaní ľudia. Takže sa pýtam: „Komu môžu títo ľudia vadiť?“ A sám si na ňu odpovedám: „Nikomu.“ Tak prečo im ubližovať? Niekto si povie, že len tak. Tak ten človek je podľa mňa hlupák. Takýmto ľuďom by som doprial prežiť aspoň jeden deň v koži handicapovaného človeka. Lukáš Kolník,9.c 5

Elektronická žiacka knižka Od tohto roku má naša škola elektronickú žiacku knižku. Tak ako má palica dva konce aj táto knižka

má dve stránky - dobrú aj zlú. Jedna z tých dobrých stránok je, že si rodičia môžu pravidelne pozerať známky, keď ich dieťa tají. Z tých zlých stránok to je napríklad to, že tam učitelia tie známky musia dávať každému žiakovi, ktorého učia. Rodičia sú s ňou väčšinou spokojní, ale všetci žiaci nie. Niektorí ju takpovediac neznášajú. Zatiaľ nám zostala aj klasická žiacka knižka, pretože nie všetky rodiny majú prístup k internetu. Myslím si, že v budúcnosti táto elektronická žiacka knižka nahradí klasickú. Samuel Ďuračka,7.c

Dáša Wernerová,7.c

Jedného dňa nám pani učiteľka povedala, že pôjdeme do divadla na pantomímu. Pokladníčky hneď na druhý deň začali vyberať poukazy. Naša reakcia bola taká, že sme si všetci mysleli, že to bude nuda. Ale nuda to nebola. Už nadišiel ten deň. Keď sme prišli do divadla, všetci sme sa usadili. Na javisku sa objavil jeden mím a jeden hudobník. Príbeh bol o tom, že si smetiar priniesol smetiak. Z toho smetiaka vyliezol bezdomovec. Ten bezdomovec všeličo vymýšľal a volal si k sebe deti. Bola tam aj Nina z 5.A a moja spolužiačka Domča z 5.B. Všetci sme mali veľakrát výbuchy smiechu, najmä keď tam hrali aj deti. Záverečná scéna bola veľmi smiešna, bol to orchester. Všetci nakoniec búrlivo tlieskali. V divadle zavládla veselá nálada, ktorá nám vydržala celý deň. Lucia Kyšková, 5.b, Zrkadielko

6

Pani učiteľka nám oznámila, že 2.10.2008 ideme do hvezdárne v Partizánskom. Všetci sme boli šťastní, že sa nebudeme učiť, ale pôjdeme na výlet.

Večer, deň pred návštevou hvezdárne, mi mama povedala, že mi zabudla kúpiť dobroty na výlet. Najprv som sa na ňu nahnevala, no potom som povedala, že si dobroty zaobstarám sama. Ráno som sa zobudila a tešila som sa, že prišiel deň návštevy hvezdárne. Ráno som musela vstávať skôr, aby som si stihla kúpiť dobroty a prísť načas pred školu, kde sme sa mali všetci stretnúť. Keď sme sa všetci stretli, išli sme k autobusu, kde na nás čakal vodič. Povedal nám, že batohy si máme dať do batožinového priestoru. Všetkých nás to sklamalo, lebo sme nemohli počas jazdy v autobuse vyjedať dobroty. Po hodine cesty sme dorazili na miesto. Museli sme však stúpať do kopca, lebo hvezdáreň je až na samom kopci. Keď sme vchádzali do hvezdárne, privítal nás príjemný pán. Bundy a batohy sme si zavesili na vešiaky. Išli sme do miestnosti, kde sme sa usadili na stoličky. Potom nás ten pán zoznámil s vesmírom a planétami. Medzi prednášaním nám pustil film o vesmíre. Po filme nám dával otázky, a tým nás preskúšal, či sme dávali pozor. Pred ukončením exkurzie sme sa išli pozrieť ďalekohľadom na Slnko. Bohužiaľ, Slnko bolo schované za mrakmi, a preto sme ho nemohli pozorovať. To bola radosť, keď sme konečne mohli vybrať naše dobroty a začať jesť. Najviac sme sa tešili na rozchod na námestí v Partizánskom. Zamierili sme do Prioru, kde sme si pokupovali veci, čo nás zaujali. Po hodine nakupovania sme sa ustatí vrátili k autobusu. Cestou autobusom domov sme sa poriadne nasmiali a pozabávali. Po príchode do Nového Mesta nad Váhom sme sa vybrali každý svojou cestičkou domov. Ustatá, ale šťastná, že som doma, som s nadšením rozprávala mame a babine zážitky.

Barbora Bruštíková, 5.b,

Zrkadielko

7

Deň 14.10.2008 nebol taký deň ako všetky ostatné. Pretože

sme ho nestrávili ako obyčajne v triede, ale v Piešťanoch.

Boli sme tam triedy 9.A, 9.B, 8.A a my 9.C. Prvá naša

zastávka bola v Pamätnej izbe Ivana Krasku. Navonok

nebola ničím zaujímavá ani bytovka, ale keď sme prišli

dovnútra, videli sme veľa zaujímavých vecí. Všetci sme si

museli zobrať návleky, aby sme neušpinili koberec, a potom sme si

posadali na zem. Hneď sa nás ujala stará pani sprievodkyňa, ktorá nás

privítala a začala nám rozprávať o Ivanovi Kraskovi, o jeho živote,

tvorbe, dielach, rodine, aké mal vysvedčenie, kde študoval. Vlastným

menom sa volal Ján Botto, ale v dielach sa podpisoval J.C. akože Janko

Cigáň. Bolo to jeho básnické meno. Na fotkách, ktoré nám pani

sprievodkyňa ukazovala sa väčšinou neusmieval, ale na tej poslednej, kde

už ani zuby nemal, spravil výnimku. Po skončení výkladu sme si mohli

poprezerať všelijaké predmety v jeho izbe a všetci sme sa presunuli von.

Pani učiteľky nám dali asi jeden a polhodinový rozchod v Piešťanoch.

Ten čas rýchle ubehol a naša druhá a posledná zastávka bola na výstave

v Dome umenia v Piešťanoch. Prvá časť výstavy bola výstava študentov

vysokých škôl výtvarného umenia. Boli tam zaujímavé obrázky, kresby,

sošky. Keď sme si to všetci prezreli, presunuli sme sa do druhej časti

výstavy. Tam sme videli šperky od Martiny Minárikovej. Výstava sa

volala Vlákno. Po tejto druhej výstave sme nastúpili do autobusov

a pobrali sa domov. Určite si každý z nás odniesol niečo pekné

a zaujímavé, na čo nezabudne. Už sa tešíme na ďalší výlet. Kristíny z 9.c

Kliment Henrich,8.b

8

Od útleho detstva ma viedli rodičia i starí rodičia k úcte ku knihe.

Najskôr mi kupovali iba obrázkové knižky, ktoré som veľmi rada

prezerávala. Neskôr to boli knižky s krátkymi riekankami a básničkami.

Mnohé z nich som sa učila naspamäť. Po nich nasledovali knižky

rozprávkové. Pokiaľ som nevedela čítať, čakala som, aby mi niekto

prečítal rozprávku pred spaním. Keď som sa v škole

naučila, už som si čítala sama. Veľmi ma potešila kniha

pod stromčekom alebo ako darček za vysvedčenie. Keď

mám prečítané svoje knihy, chodím si požičiavať

z miestnej knižnice. Nachádza sa tam veľké

množstvo kníh s rôznou tematikou. Je tam aj odborná

literatúra a tiež literatúra v cudzích jazykoch. Kniha je ozajstným

priateľom človeka. Nech sme kdekoľvek, doma či na cestách,

dovolenkách alebo na prázdninách. Dobrá kniha nás poteší, poučí, ba

často nám pomôže aj z ťažkej situácie. Mojím dobrým priateľom sú aj

školské učebnice, z ktorých čerpám vedomosti. Je však potrebné dobre sa

o ne starať. Treba ich obaliť, nepísať do nich, netrhať, aby poslúžili

i ďalším žiakom. Moja mama má záľubu v kuchárskych knihách, čo často

ocením i ja, keď na stôl položí nejaké dobré jedlo alebo chutný koláč. Ja

si rada prečítam niečo veselé o deťoch alebo o zvieratách. Nikola Slaninová5.b

Zrkadielko

Janka Sadloňová,7c

9

Aj tento rok sme sa zapojili do projektu Detský čin roka

ako porota.

Na hodinách etickej výchovy a občianskej náuky sme čítali

príbehy ľudí, ktorí svojím činom podporili dobro. Najlepším

a najodvážnejším sme dali svoj hlas. Hlasovali všetci žiaci

druhého stupňa. Páčili sa mi všetky listy, lebo je dobré vedieť,

že sú ešte deti, ktoré dokážu pomôcť dobrej veci. Najviac ma

oslovil list z 5. kategórie Pomoc v prírode. Lucia Endreszová

zachránila netopiera a spolu s rodinou sa o neho starali.

Z týchto príbehov som zistila, že je dobré pomáhať tým,

ktorí našu pomoc potrebujú, a to sú ľudia, zvieratá a príroda.

A čo z toho mám ja? Zamýšľam sa nad tým, komu by som mohla

pomôcť. A vy? Barbora Bruštíková, 5.b

Zrkadielko

Sedláčková Kristína,5.a

10

1. Matesko

Príde Matesko domov zo školy a mamička sa ho pýta :

Mamička : Matesko, čo ste dnes robili v škole ?

Matesko : Počítali sme od 1 po 10.

Mamička : Tak ťa vyskúšam.

Mamička : Začni!

Matesko : 1,2,3,4,6,7,8,9,10.

Mamička : A kde si nechal 5-ku ???

Matesko : 5-ku som dostal do žiackej knižky. Napísala : Barbora Bruštíková, 5.b, Zrkadielko

2. Príde chlapík do obchodu a chce kúpiť dcére bábiku Barbie

Chlapík : Koľko stojí tá Barbie vo výklade ??

Predavačka: Barbie na pláži stojí 355 Sk

Barbie a bazén stojí 355 Sk

A Barbie rozvedená 250 000 Sk

Chlapík : Prečo stojí Barbie rozvedená 250 000 Sk ???

Predavačka : Lebo k nej patrí Kenov dom, čln, auto, nábytok . . . . . . Napísal : Kamil Prokop, 5.b, Zrkadielko

3. Mami, spolužiaci sa mi vysmievajú že mám dlhý krk! Nekecaj a pozri

sa na komín, či už tatko ide . Napísal : Jakub Šelepák, 5.b, Zrkadielko

Marián Macháč,8.b

11

Lenka Atalovičová,9.c

OBSAH:

☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺ ☺☺☺

1. Jeseň – vlastná tvorba.............................2

2. Zo života školy .....................................6

3. Detský čin roka....................................10

4. Vtipy................................................11

5. Výtvarné práce

Miroslav Motyčka,7.c 12