Kariérne poradenstvo Kompendium metód a techník

Zošit 8

Klarifikácia hodnôt Angela MUSCĂ

Inštitút pedagogiky, Bukurešť

Preložené z originálu Career Counselling, Compendium of Methods and Techniques Edited by Mihai Jigau, Bucharest 2007 ISBN 978-973-7714-34-3

© Institute of Educational Sciences, Euroguidance – Romania © Preklad: Slovenská akademická asociácia pre medzinárodnú spoluprácu, Euroguidance centrum Preložila Mgr. Mária Jaššová Táto publikácia bola vydaná s podporou Európskeju komisie a Ministerstva školstva SR. Jej obsah nemusí vyjadrovať názory Európskej komisie a tá zaň nepreberá žiadnu zodpovednosť.

KLARIFIKÁCIA HODNÔT

Angela MUSCĂ

Inštitút pedagogiky, Bukurešť

História

Hodnoty reprezentujú základ, na ktorom človek buduje uspokojujúcu osobnú existenciu. Hodnoty sa

kryštalizujú prostredníctvom sociálnych modelov a osobných zážitkov.

Koncept hodnoty sa používa v rôznych oblastiach s rôznou dôležitosťou.

V sociológii a antropológii sa kultúry vzťahujúce sa k historickým obdobiam, geografickým oblastiam

alebo generáciám opisujú často prostredníctvom dominantných hodnôt.

Vo filozofii kultúry sa štúdium hodnôt rozvinulo v axiológii, nezávislej disciplíne zameriavajúcej sa na

človeka ako na tvorivú bytosť. V spojení s ľudskými aktivitami sa hodnoty klasifikujú na: ekonomické,

politické, umelecké, morálne.

V psychológii sa dôraz kladie na variabilitu hodnôt v rámci skupiny a na tomto základe existujú snahy

vysvetliť behaviorálne rozdiely. Hodnoty sú vedúce princípy života a ľudia vyhľadávajú profesie

v súlade s ich hodnotami, osobnosťou a záujmami. Preto ocenia isté aspekty práce a budú preferovať

isté profesie pred inými. Pracovná spokojnosť sa spája so zhodou medzi osobnými a profesionálnymi

hodnotami.

V pedagogike hodnoty odrážajú kultúrne modely spoločnosti. Klasická kultúra propagovala ideu

harmonickej osobnosti integrovaním hodnôt dobra, krásy, pravdivosti, svätosti a cti. Moderná kultúra

sa opiera o komplexnú a efektívnu osobnosť a elementárne hodnoty zákonnosti, slobody, rovnosti,

solidarity. Postmoderná kultúra stavia do popredia tvorivú osobnosť, pričom kladie dôraz na osobnú

inováciu a autonómiu.

V kariérovom poradenstve sa hodnoty analyzujú vo vzťahu k iným determinantom profesionálnych

preferencií (záujmom, schopnostiam, osobnostným črtám, atď.), ktorých klarifikácia pripravuje

a podporuje rozhodovanie. Preferencia istých povolaní alebo profesií sa vzťahuje k systému hodnôt

jednotlivca. Keď sa už hodnoty jednotlivca objasnili, zmenšuje sa nerozhodnosť týkajúca sa

budúcnosti a zvyšuje sa zaangažovanosť do rozvoja profesionálnej identity.

Riffault (1993) prezentuje výsledky výskumu uskutočneného v osemdesiatych rokoch minulého

storočia na identifikovanie hlavných trendov v rodine, práci, náboženstve, politike a pozorovateľných

zmien v európskom systéme hodnôt. Čo sa týka práce, do úvahy prichádzali nasledujúce hodnoty:

materiálne podmienky, plat, atmosféra, priaznivý pracovný rozvrh, ale tiež prvky osobného úspechu,

stupeň iniciatívy a zodpovednosť. V Rumunsku Chelcea (1994) prezentoval výskum, ktorý sa

uskutočnil v rokoch 1993-1994 a ktorého cieľom bolo identifikovať profesionálne hodnoty

rumunských univerzitných študentov počas prechodu na trhovú ekonomiku. Inventórium

profesionálnych hodnôt (Super) sa použilo na priekaznej vzorke (602 študentov univerzít v Bukurešti).

V hierarchii profesionálnych hodnôt sa na prvých miestach umiestnili: profesia, ktorá by mala

umožniť žiť vytúženým životným štýlom, v príjemnej pracovnej atmosfére a s ekonomickými

výhodami. Štúdia odhalila, že študenti sa vzťahujú k práci externou motiváciou a vnútorné faktory sú

menej dôležité. Výsledky výskumu sa dajú vysvetliť, ak vezmeme do úvahy sociálny kontext po zmene

v politickom režime v 1989.

Rumunský inštitút pre výskum verejnej mienky – IRSOP uskutočnil v roku 2005 štúdiu o hodnotách na

reprezentatívnej národnej vzorke dospelej populácie. Pri tejto príležitosti sa vypracoval osobnostný

profil Rumunov a Európanov na základe nasledujúcich charakteristík: tolerancia/empatia, uvažovanie

o sebe, kognitívne schopnosti, asertivita, morálka, efektívnosť, modernosť/tradícia. Štúdia zdôraznila

mieru, do akej sa rešpektujú isté hodnoty, sociálne práva a princípy v Rumunsku. Na vedúcich

pozíciách sa stretneme s: pluralizmom, právami menšín, rovnosť medzi mužmi a ženami. Navyše

štúdia analyzuje aj pretrvávanie istých ne-hodnôt v rumunskej mentalite ako napríklad: korupcia,

anómia, autoritatívnosť, konzervatívny rodinný model, etnické a sexuálne stereotypy, xenofóbia,

odcudzenie, neznášanlivosť.

Teoretické pozadie

Teórie voľby kariéry pokladajú profesiu za produktívnu a stabilnú, keď:

je slobodne vybraná;

bola vybraná z mnohých možných alternatív;

je v súlade so schopnosťami, záujmami a hodnoty jednotlivca;

má podporu významných ľudí v klientovom živote.

V teórii voľby povolania Ginzberg, Ginsburg, Axelrad a Helma predpokladali, že významné faktory pri

výbere kariéry sú: prostredie, v ktorom človek žije, úroveň vzdelania, individuálne hodnoty,

osobnostné črty. Autori upozorňujú na fakt, že každý typ profesijnej činnosti spočíva na hodnotách,

ktoré môžu a nemusia byť akceptované, môžu a nemusia sa jednotlivcovi hodiť. Výber zamestnania je

ovplyvnený kvalitou volieb, ktoré človek urobil vo vzťahu k hodnotám rôznych profesií.

Super (1996) zahŕňa do svojej teórie o vzniku profesijných volieb a preferencií dve základné dimenzie:

celoživotný vývin a artikuláciu sociálnych rolí. Z ideí, ktoré sú relevantné pre náš subjekt,

spomenieme:

ľudia sa rôznia ohľadom schopností, potrieb, hodnôt, záujmov, osobnostných čŕt

a sebaobrazu;

na vykonávanie akejkoľvek profesie je potrebná kombinácia schopností a osobnostných čŕt,

avšak jeden človek môže vykonávať viacero profesií a samozrejme, rôzni ľudia s rozličnými

charakteristikami môžu robiť tú istú profesiu;

používanie vlastných zdrojov a schopností v maximálnej miere v súlade s osobnými

hodnotami vytvára uspokojenie v práci.

Plant navrhuje etnologický pohľad na profesionálne hodnoty a ich význam pre poradenstvo. Výskum

uskutočnený v Dánsku preukázal tri systémy hodnôt, korešpondujúce s nasledujúcimi typológiami

(Christensen, 1987, 1988, apud Plant, 1998):

Tvorca kariéry prehlasuje:

o „práca je môj život, môj spôsob vyjadrenia“,

o „študujem po celý čas, neustále štúdium – to je moje“,

o „od svojej práce očakávam inšpiráciu a osobný rozvoj“,

o „pokúšam sa kombinovať voľný čas a prácu“.

Zamestnanec hovorí:

o „život nie je len práca, je to aj voľný čas“,

o „práca nezaberá môj celý čas“,

o „práca a voľný čas sú dva rôzne aspekty“.

● Podnikateľ tvrdí:

o „som sám sebe šéfom“,

o „môžem si organizovať sám svoj voľný čas“,

o „z času na čas idem na nejaký kurz“,

o „súčasne pracujem na viacerých projektoch“.

Analýza týchto troch pohľadov preukázala ich koncept:

práce – osobný rozvoj, pracovné miesto alebo úloha

voľný čas – kombinovaný s prácou, úplne oddelený, alebo ich striedanie;

celoživotné učenie – chápané ako proces osobného rastu alebo jednoduchý nástroj.

Každý pohľad zahŕňa pozitívne prvky: nadšenie pre prácu v prípade karieristu, rovnováha v prípade

zamestnanca, flexibilita pre podnikateľa, ale tiež odlišné reakcie na nezamestnanosť. Karierista sa

bude cítiť stratený, zamestnanec stratí svoj príjem a sociálne vzťahy a podnikateľ rozbehne svoju

firmu alebo spoločnosť.

Všetko toto má dopad na poradenstvo a zameriava sa na aspekty ako:

poradcovu aktivitu ovplyvňujúcu jeho/jej systém hodnôt a spôsob, akým sa odrážajú

v každodennej praxi alebo pri používaní metód a nástrojov, ktoré pomáhajú klientom

uvedomiť si vlastné hodnoty;

súťaživé prostredie trhovej ekonomiky, kde hodnoty sústredené na kariéru a podnikateľstvo

sú obzvlášť preferované, avšak zamestnanecké hodnoty sú pod tlakom;

veľké zmeny v živote môžu určovať zmeny alebo úpravy v profesijných hodnotách; poradca

hrá dôležitú rolu v podpore klienta pri objasňovaní istých rozporov v systéme osobných

a profesijných hodnôt;

súbor komplementárnych hodnôt, z ktorých každá má čo ponúknuť, a poradca môže pomôcť

klientovi nájsť rovnováhu medzi týmito tromi pohľadmi.

Prezentácia metódy

Hodnoty sú elementárne presvedčenia alebo motivácie sprevádzajúce ľudské aktivity. Vo svojej práci

„Counselling and Values“ (Poradenstvo a hodnoty) Peterson (apud Gibson, Mitchell, 1981) analyzuje

hodnoty porovnávaním s potrebami, zámermi, presvedčeniami, postojmi, preferenciami. Hodnoty sú

motivačné sily, kritériá, na základe ktorých sa stanovujú ciele. Skladajú sa z poznatkov, schválenia,

výberu. Peterson potvrdzuje, že hodnoty sú „hypotetické konštrukty“, predstavujú to, čo je „žiaduce“

v zmysle toho, čo „sa musí urobiť“ alebo čo daná osoba pokladá za správne urobiť za určitých

okolností.

Nespočetné definície sa zameriavajú na vzťah medzi hodnotami a osobnosťou alebo zdôrazňujú

prepojenie medzi hodnotami a spoločnosťou:

„hodnoty, záujmy a postoje sú dôležité dimenzie osobnosti organicky interkorelované“

(Chelcea, 1994);

„preferencie a hodnoty socializovaného jednotlivca zahŕňajú afektívne, kognitívne

a konatívne prvky, odhaľujúce akčný potenciál ľudského jednotlivca, skupín a komunít“

(McLauglin, 1965, apud Chelcea, 1994);

hodnotový systém jednotlivca je „multifaktoriálna špirála behaviorálneho vplyvu

formujúceho a ovládajúceho schopnosť rozhodovania“ (Smith, apud Gibson, Mitchell, 1981);

„hodnoty neexistujú v izolácii, ale sú štruktúrované v usporiadaných, komplexných

a protikladných dynamických systémoch, ktoré odrážajú sociálne podmienky“ (Chelcea,

1994);

hodnoty sú „stavy a spôsoby, akými konáme, ktoré pokladáme za žiaduce a ktoré odhaľujú

esenciálnu rolu pri orientovaní ľudského konania, stanovovania cieľov a zámerov, stratégií,

metód a činných ciest“ (Zamfir, 1998).

Hodnoty sa opisujú s ohľadom na štandardy a správanie (Mace, 1972, apud Gibson, Mitchell, 1981).

Štandardy sú pokusom ľudských komunít a skupín stanoviť pravidlá, ktoré by zaistili dodržiavanie

a vyjadrenie hodnôt. Správanie je spôsob interakcie podľa istých štandardov a za účelom uchovania

hodnôt.

Oddelenú kategóriu predstavujú profesionálne hodnoty, definované ako „subsystém v rámci

axiologického systému, ktorý odkazuje na určité aspekty profesionálnej aktivity, viac či menej

žiadúce“ (Super, 1970, apud Chelcea, 1994).

Raths, Harmin, Simon (1966, apud Gibson a Mitchell, 1981) navrhli nasledujúce kritériá, ktoré

hodnoty napĺňajú:

výber – slobodný, medzi alternatívami, na základe pozornej analýzy každej možnosti;

uchovávanie, hodnotenie – starostlivo sa pridržiavať, nachádzať uspokojenie vo výbere a vôľa

verejne deklarovať svoje hodnoty;

konanie – transpozícia do modelu správania prostredníctvom uskutočnenia výberu viackrát

za život.

Podľa schopnosti určovať správanie môžu byť hodnoty operatívne, s vysokou pravdepodobnosťou

generovania manifestného správania, a intencionálne, s nízkou pravdepodobnosťou, že sa premenia

do manifestného spávania (Chelcea, 1994).

Guichard a Huteau (2001) rozlišujú medzi všeobecnými hodnotami, ktoré korešpondujú s účelmi

existencie, a špecifickými hodnotami, cieliacimi na konkrétne oblasti. Prijatie nejakej hodnoty

znamená, že človek uskutočnil voľbu týkajúcu sa cieľov a správania, ktoré uprednostňuje pred inými

a pokladá ich za nadradené. Hodnoty, záujmy a potreby odkazujú na rozličné aspekty motivácie.

Hodnoty sú všeobecnejšie, abstraktnejšie a elementárnejšie ako záujmy. Hodnoty sa ustália neskôr

ako záujmy, v adolescencii, kým potreby sú stavmi napätia. Záujmy sa môžu prejaviť prostredníctvom

výberu hodnôt, do miery, do akej sú preferencie určitých situácií alebo aktivít prostriedkami na

dosiahnutie istých cieľov. Komplexný vzťah medzi hodnotami a záujmami sa dá ilustrovať na tomto

príklade: altruistické hodnoty môžu byť uspokojené v lekárskej profesii vďaka starostlivosti o chorých

v nemocnici (sociálny typ, v Hollandovej teórii) alebo v profesii bankového manažéra (podnikateľský

typ).

Harmin a Kirschenbaum (apud Gibson a Mitchell, 1981) navrhli „hodnotovú pyramídu“ zahŕňajúcu

nasledujúce úrovne:

úroveň informácií: fakty, informácie, schopnosti;

úroveň aplikácií: fakty, informácie a učenie sa tomu, ako ich aplikovať v rôznych situáciách;

úroveň hodnôt: použitie faktov v živote jednotlivca a porozumenie tomu, čo pre neho/ňu

znamenajú.

Nasleduje prehľad hodnôt v literatúre.

Rokeach (1973) rozlišuje kategóriu „základných“ hodnôt (18), určujúcich osobné ciele (napr. „viesť

pokojný život“) alebo sociálne ciele (napr. rovnosť, sloboda) a „inštrumentálnych“ hodnôt (16)

spojených so súborom správaní, ktoré majú pozitívnu morálnu konotáciu dokazujúcu isté kvality

(ambície, čestnosť, zodpovednosť).

Perron (1981) písal o piatich kategóriách: status (túžba po obdive, náležitej pozícii, značnom

zárobku), výkon (túžba vykonávať tvorivé aktivity, ktoré umožňujú sebavyjadrenie), klíma (túžba po

organizovanom a príjemnom prostredí), riziko (túžba po súťažení a nepredvídateľných situáciách),

sloboda (túžba po nezávislosti).

Schwartz (1992) nasledujúc Rokeacha rozvinul zoznam 56 hodnôt, ktoré sa dajú zoskupiť do desiatich

kategórií a usporiadať na základe kruhového modelu. Na jednej strane nájdeme hodnoty, ktoré

odkazujú na presahovanie samého/samej seba (láskavosť, univerzálnosť), ktoré sú v protiklade

s hodnotami odkazujúcimi na sebapotvrdenie (sila, sebadôvera). Na druhej strane sú hodnoty

zameriavajúce sa na zmenu (autonómia, stimulácia, hedonizmus) v protiklade s hodnotami kontinuity

(konformizmus, istota, tradícia).

Super (1991) vytvoril Inventórium profesionálnych hodnôt zložené z 15 kategórií:

altruizmus („možnosť prispieť k dobru iných“);

estetické hodnoty („prejavujú sa v aktivitách umožňujúcich realizáciu estetických objektov

a prispievajú k skrášľovaniu sveta, v ktorom žijeme“);

intelektuálna stimulácia („je spojená s profesiami poskytujúcimi autonómnu reflexiu

a neustále učenie“);

profesionálny úspech („odráža ocenenie profesie, ktoré dodáva satisfakciu z dobre vykonanej

práce“);

nezávislosť (v prípade, že profesia umožňuje človeku pracovať „podľa osobného plánu

a vlastným tempom“);

prestíž (v profesiách, ktoré „dodávajú dôležitosť tým, ktorí ich vykonávajú, a získavajú pre

nich rešpekt ostatných“);

vedenie ostatných (v profesiách „umožňujúcich možnosť plánovania a organizovania práce

iných“);

ekonomické výhody („odráža orientáciu na dobre platené profesie“);

profesijná istota (v prípade profesií, kde „má jednotlivec istotu, že si prácu podrží“);

pracovná atmosféra („odkazuje na uspokojivé pracovné podmienky“);

vzťahy s nadriadenými („práca kontrolovaná spravodlivým šéfom, s ktorým sa dobre

vychádza“);

vzťahy s kolegami („aktivity ponúkajúce príležitosť dobrých sociálnych vzťahov s kolegami“);

životný štýl („je spojený s profesiami, v ktorých si zamestnanci môžu „usporiadať svoj život

tak, ako chcú“);

rozmanitosť (v prípade aktivít „s rozličnými výkonmi“);

kreativita (spojená s profesiami, ktoré zahŕňajú „vytváranie nových vecí alebo produktov“).

Sagiv (1999, apud Guichard a Huteau, 2001) navrhli koreláciu záujmov, podľa Hollanda a teórie

hodnôt Schwartza. Napríklad umelecké a intelektuálne záujmy sa pozitívne spájajú s univerzálnosťou,

ktoré preskupujú hodnoty ako: starosť o životné prostredie, krása, tolerancia, spravodlivosť, rovnosť,

pokoj, a negatívnym spôsobom s konformizom. Navyše autor ustanovuje pozitívnu koreláciu medzi

sociálnymi záujmami a láskavosťou. Konvenčné záujmy sú pozitívne prepojené s istotou

a konformizmom, kým negatívne s univerzálnosťou, autonómiou a stimuláciou.

Klarifikačné techniky

Keď osoba adekvátne využíva techniky klarifikácie hodnôt, pravdepodobnosť transponovania

konfliktov alebo diskrepancií do pozitívneho rozhodnutia sa zvyšuje a život sa stáva uspokojujúcejším

pre človeka a konštruktívnejším zo spoločenského pohľadu.

Brown a Brooks (1991) stanovili sled štádií pri klarifikácii klientových hodnôt s podporou poradcu:

uvedomenie si dôležitosti hodnôt pri rozhodovaní, motivácii a spokojnosti vzťahujúcej sa

k práci;

použitie formálnych a neformálnych techník klarifikácie hodnôt;

spravenie zoznamu hodnôt jednotlivca;

diskusia o diskrepanciách v prípade protikladných hodnôt;

analýzy dopadov hodnôt na profesijné voľby alebo zmeny v klientovom živote.

Zoznam hodnôt sa porovná so záujmami, schopnosti, spôsobilosti a rolami v klientovom živote. Ak by

sa vyskytli nejaké kontradikcie, treba o nich diskutovať s poradcom, aby sa identifikovali adekvátne

prostriedky na ich zladenie. Napríklad, ak si klient hľadá prácu, poradca mu navrhne alternatívy

možných zamestnaní, ktoré môžu byť kompatibilné s klientovými hodnotami.

Kinnier a Krumboltz (1986, apud Brown a Brooks, 1991) sformulovali nasledujúce kroky v procese

klarifikácie hodnôt:

klient identifikuje hodnoty spočívajúce v základoch každej voľby a hodnotiace účel života

(„Môj život by sa uberal týmto smerom, len keby...“);

identifikujú sa podobné ťažkosti v minulosti a spôsob, akým sa s nimi klient konfrontoval („V

minulosti som s takto správal, pretože...“);

konzultovanie situácie a zapojených hodnôt s priateľmi („Keby som bol tebou, potom by

som...“);

analýza možností, polemika o nich („Viem, čo si myslíš, ale, prosím, zváž...“);

čas na reflexiu („Musím sa od toho oddeliť a reflektovať...“);

rozhodnutie založené na posúdení osobných hodnôt („Analyzoval som situáciu z každého

uhla. Moje hodnoty sú...takže som sa rozhodol/a...“).

Techniky klarifikácie hodnôt sa používajú ako v individuálnom, tak i v skupinovom poradenstve. Sú

cvičenia, ktoré, keď sa robia individuálne alebo s poradcom, môžu určiť adekvátne správanie na

strane klienta. V individuálnom poradenstve je obzvlášť dôležité nasledujúce:

vytvorenie a zachovanie vzťahu s klientom;

identifikovanie a skúmanie konzekvencií možností;

rozhodovanie klienta;

rozpoznanie dôležitosti proaktívnosti pri rozhodovaní.

Techniky klarifikácie hodnôt majú veľký potenciál v skupinovom poradenstve. Početné techniky

klarifikácie hodnôt sa používajú na informovanie klientov a rozvoj ich komunikačných schopností

a schopností v interpersonálnych vzťahoch. Cvičenia používané v skupinách klientov napomáhajú

sebapoznaniu a podporujú adekvátne správanie klientov. Obzvlášť efektívne sú techniky, ktoré

umožňujú klientom porovnávať, skúšať a argumentovať v prospech ich vlastných hodnôt, záujmov

a správania napriek pravidlám, ktoré na nich kedykoľvek uvalili iní ľudia.

Gibson a Mitchell (1981) nachádzajú podobnosti medzi procesom klarifikácie hodnôt a štádiami

poradenstva:

Klarifikácia hodnôt Poradenstvo

1. Oboznámenie sa: vytvorenie atmosféry

dôvery, akceptácie a otvorenej komunikácie.

1. Vytvorenie vzťahu: rozvíjanie vzťahu podpory,

ktorý by mal napomôcť klientovej komunikácii

o dôvodoch pre vyhľadanie poradenstva.

2. Rozvoj sebaobrazu. 2. Identifikovanie a skúmanie klientových

starostí.

3. Uvedomenie si individuálnych hodnôt. 3. Uvedomenie a skúmanie potenciálnych

možností pre klientov.

4. Pomoc jednotlivcom pri výbere medzi

alternatívami a slobodnom potvrdení svojich

hodnôt po zvážení dôsledkov.

4. Rozhodovanie klientov na základe analýzy

alternatív každej možnosti.

5. Podpora jednotlivcov pri stanovovaní cieľov

a s nimi súvisiaceho konania.

5. Implementácia rozhodnutia: ciele sú

stanovené a klient sa posúva smerom k akcii.

Poradcova rola

Poradcove porozumenie klientovým hodnotám podporuje objasnenie správania, účelov a toho, čo je

v klientovom živote dôležité.

Zodpovednosťou poradcu v prípade techník klarifikácie hodnôt je (Gibson a Mitchell, 1981):

porozumieť jeho/jej vlastným hodnotám a tomu, ako sa tieto odlišujú od hodnôt kolegov

a klientov;

akceptovať klientove právo na odlišné hodnoty;

vzdať sa moralizujúceho tónu alebo tendencie zaangažovať sa do konania, ktoré by mohlo

odradiť klientov od skúmania vlastných hodnôt a uvažovania nad nimi;

vyhýbať sa súdeniu klientov a vytvárať ovzdušie prijatia a otvorenosti, ktoré by malo podporiť

techniky klarifikácie hodnôt;

uvedomiť si dopad, ktorý by mohli jeho/jej vlastné implicitné hodnoty mať na klienta.

Cieľová populácia

Techniky klarifikácie hodnôt sú obzvlášť užitočné, keď ide o:

starších študentov (adolescentov), ktorých poradca podporuje pri rozhodovaní sa

a stanovovaní realistických osobných / profesionálnych projektov analýzou interakcií medzi

osobnostnými faktormi (hodnoty, ašpirácie, záujmy, osobné kvality, kompetencie,

schopnosti) a environmentálnymi faktormi (očakávania rodiny, názor učiteľov, kultúrny,

ekonomický a sociálny kontext);

mladých ľudí a dospelých pri hľadaní zamestnania, ktoré bude v súlade s ich hodnotami,

osobnosťou a záujmami. O zoznamoch profesionálnych hodnôt a záujmov sa diskutuje

a porovnávajú sa so záujmami, schopnosťami, kompetenciami a rolami v klientovom živote.

Príklady, prípadové štúdie, cvičenia

Cvičenie reflexie hodnôt

Vyberte zo zoznamu uvedeného nižšie tri aspekty, ktoré pokladáte za najdôležitejšie pre svoju

budúcu profesionálnu činnosť. Argumentujte.

1. Isté zamestnanie 10. Vyrábanie vecí

2. Služobné cesty 11. Práca vonku

3. Početné interpersonálne vzťahy 12. Pokračujúci tréning a vzdelávanie

4. Vedenie iných ľudí 13. Riziko

5. Rozmanité činnosti 14. Práca v obmedzenom priestore (kancelárie,

dielne)

6. Pracovné hodiny kompatibilné s rodinným

životom

15. Koncipovanie, organizovanie a plánovanie

aktivít

7. Iniciatíva 16. Propagácia príležitostí

8. Sedavé zamestnanie, fixné hodiny 17. Potešenie z práce

9. Nezávislosť 18. Veľké zárobky

Cvičenie klasifikácie hodnôt (adaptované z Browna a Brooksa, 1991).

Verzia 1

V tabuľke uvedenej nižšie označte znamienkom „+“dôležité hodnoty a znamienkom „-“ nedôležité:

Číslo Hodnoty Osobné hodnotenie

1. Rozmanitosť v živote

2. Rutinné činnosti

3. Pomáhanie iným ľuďom

4. Nezávislosť (autonómia na pracovisku)

5. Priateľstvo

6. Morálne naplnenie

7. Afiliácia

8. Istota

9. Moc a autorita

10. Vyvážené role

11. Umelecká tvorivosť

12. Stabilita

13. Riziko, vzrušenie

14. Materiálny zisk

15. Príjemné prostredie, atmosféra

16. Sociálny status

17. Intelektuálne postavenie

18. Konkurencia

19. Vplyv na iných ľudí

20. Altruizmus

Z hodnôt označených „+“ vyberte päť

najdôležitejších:

Napíšte päť hodnôt označených „-“.

Začnite s najmenej dôležitou:

Cvičenie analýzy vzťahov medzi hodnotami a profesiami

Uveďte oblasti profesie / zamestnania / činnosti, kde hrajú profesionálne hodnoty z nižšie uvedeného

zoznamu dôležitú rolu:

vodcovstvo, estetika, materiálne výhody, rôznorodosť, istota, intelektuálna stimulácia, prestíž,

altruizmus, príjemná atmosféra, spolupráca, nezávislosť, sebanaplnenie.

Pridajte kompetencie, osobné kvality a schopnosti potrebné v profesiách, ktoré ste spomenuli.

Argumentuje.

Hodnoty sa dajú tiež posúdiť prostredníctvom zoznamu otázok (Brown a Brooks, 1991):

Aké voliteľné predmety ste navštevovali v škole? Prečo?

S akými ľuďmi preferujete trávenie svojho času? Prečo?

Aké typy práce ste si vybrali? Prečo?

Aké voľnočasové aktivity preferujete? Prečo?

Keď ste navštevovali školu, strednú školu, alebo univerzitu, aké boli vaše preferencie? Ako to

dopadlo?

Aké kritériá držíte na pamäti, keď vyberáte osobné auto?

Aké kvality máte radi na svojich priateľoch?

Aké kritériá máte na pamäti, keď si kupujete šaty?

Radi sa obliekate a konáte inak ako ostatní, alebo vyzeráte a ste ako oni? Prečo?

Aké najdôležitejšie rozhodnutie ste kedy urobili? Čo vás viedlo?

Aké bolo najhoršie rozhodnutie, ktoré ste urobili? Prečo?

Aké bolo najlepšie rozhodnutie, ktoré ste kedy urobili? Prečo?

Cvičenie na posúdenie osobných hodnôt

Opíšte pôsobivý zážitok vo vašom živote a odôvodnite vašu voľbu.

Opíšte, čo radi robíte vo svojom voľnom čase. V prípade klientov, ktorí voľný čas nemajú: „ak

by ste mali jednu hodinu voľna každý deň, čo by ste robili?“

Vymenujte troch slávnych ľudí, ktorí sú vašimi rolovými modelmi a stručne vysvetlite váš

výber.

Zhodnotenie metódy

Výhody:

techniky klarifikácie hodnôt podporujú sebapoznanie;

umožňujú maximálne využitie dobrého potenciálu rozhodovania a hladkú adaptáciu na

požiadavky každodenného života;

prispievajú k vypracovaniu osobných a profesionálnych projektov;

pomáhajú identifikovať dôvody profesionálnej nespokojnosti;

určujú príčiny nízkej sebamotivácie a rolového konfliktu (napr. medzi profesiou a rodinou);

techniky klarifikácie hodnôt sú vnímané ako menej ohrozujúce než tradičné metódy

(štandardizované testy);

klienti odpovedajú a spontánne sa zapájajú do cvičení klarifikácie hodnôt.

Nevýhody:

neformálne nástroje klarifikácie hodnôt neposkytujú vždy relevantné informácie;

identifikácia istej korelácie medzi hodnotami, záujmami a schopnosťami klientov

a požiadavkami istých profesií s pomocou poradcu si vyžaduje veľa času.

Bibliografia

Brown, D.; Brooks, L. (1991). Career Counselling Techniques. Allyn & Bacon.

Chelcea, S. (1994). Personalitate si societate în tranzitie. Bucuresti, Societatea Stiinta si

Tehnica.

Gibson, R. L.; Mitchell, M. H. (1981). Introduction to guidance. New York, Mac Millan

Publishing Co. Inc.

Guichard, J.; Huteau, M. (2001). Psychologie de l’orientation. Paris, Dunod.

Plant, P. (1998). Work Values and Counselling. In: International Journal for Educational

and Vocational Guidance, no. 61.

Riffault, H. (1993). L’évolution des valeurs en Europe. In: Futuribles, nr. 182.

Sollazi, R. (1997). Apprendre a s’orienter – Livret de l’élève. Saint Foy, Les Editions

Septembre.

Valori românesti, valori europene (2005). Bucuresti, IRSOP.

Zamfir, C.; Vlasceanu, L. (1998). Dictionar de sociologie. Bucuresti, Editura Babel.