Kamenicke noviny Kamenican

Ročník 1 číslo 2/2011

Úvodník

Milí Kameničania! Čas beží veľmi rýchlo a po viac ako troch mesiacoch držíte v rukách druhé číslo Kameničana. Nevieme, ako ste prijali premiéro-vé vydanie, či sa vám páčilo, ale-bo nie, čo by ste chceli vylepšiť, prípadne zmeniť, aké problémy v obci vidíte a chceli by ste ich riešiť, čo je dobré a čo je zlé, lebo na avizovanej emailovej adrese sme zaznamenali iba jednu jedinú reakciu. A teší nás, že bola v pozitívnom duchu. Priznám sa, že sme ich očakávali veľa, či už pozitívnych, alebo negatívnych, najmä od vás mladších, teda tých, ktorí ste internetovo zdatnejší. Podľa počtu návštevníkov na we-bovej stránke obce, kde sa nachá-dza elektronická verzia vydania, je však o noviny celkom slušný záujem. Z uvedeného je ťažké ro-biť nejaké závery. Toto mlčanie sa dá vysvetliť rôznymi spôsobmi. Napríklad, že vo svojom súkromí vieme veci pomenovať, kritizo-vať, ale ak treba vyjadriť svoj ná-zor na takomto fóre, tak zlyháva-me. Alebo to môže svedčiť o našej ľahostajnosti k veciam verejným, ktorá odráža pocit: „Veď aj tak nemôžem nič zmeniť, tak načo sa ozývať, či niečo pí-sať.“ Možno že niektorí z vás ne-dôverujú práve nám, ktorí sa sna-žíme, verte že s dobrým úmyslom, vzbudiť konštruktívnu diskusiu o smerovaní diania a života

v našej obci. A možno sa niektorí, naopak, jednoducho spoliehate na zvolených zástupcov obce a pre-nechávate im možnosť realizovať sa. Možno však niektorí popri svojej práci a starostiach nemáte na podobné veci jednoducho čas. Už sa opakujem, ale pripomínam, že hlavným zmyslom existencie Kameničana je v konečnom dô-sledku lepšia Kamenica. Snáď si viacerí z vás dávajú otázku: „Prečo to vlastne robia?“ „Načo sú nám noviny?“ Nuž minimálne preto, aby ste boli informovaní. Lebo bez informácií sa môžu šíriť dezinformácie a potom zbytočné zlo. Chcem ešte raz zdôrazniť a poprosiť vás o spolupatričnosť a angažovanosť v problémoch, ktoré vidíte v našej obci. Tieto noviny môžeme brať ako spoloč-ný priestor na vyjadrenie sa, pre-zentáciu dobrých nápadov a myšlienok a môžu slúžiť naprí-klad ako pomyselná náhrada ve-rejných schôdzí. Tu môžete zasie-lať svoje otázky, pripomienky, nápady (na emailovú adresu [email protected] alebo písomne na obecný úrad). Mohlo by to byť kompetentným nápo-mocné pre lepšie spravovanie ži-vota v obci. Od prvého vydania novín v apríli tohto roku obec naďalej žila svo-j í m ž i v o t o m , r a d o s ťa m i a starosťami. Už na prvý pohľad

pribudlo niekoľko neprehliadnu-teľných stavieb, mali sme sa mož-nosť zúčastniť niekoľkých dôleži-tých udalostí, ktorých prierez pri-nášame na ďalších stranách. Záro-veň nás teší, že na tomto vydaní novín sa podieľalo širšie spektrum autorov. Veríme, že to bude takto pokračovať aj naďalej. V plnom prúde je nemenej zaují-mavé obdobie, obzvlášť pre deti, lebo na čas prázdnin všetci radi spomíname. V mene všetkých au-torov druhého čísla Kameničana vám všetkým prajem zmysluplné prežitie tohto krásneho letného obdobia. Ján Ščecina

Obsah Otázky na starostu................ 2 Výpis z uznesení OZ ............ 3 Udalosti v obraze................... 4 Zo života našej školy ............. 5 Zo života farnosti .................. 7 Rozhovor - naši rodáci .......... 8 Kameničania vo svete............ 9 Kameničania Kameničanom 10 Príroda okolo nás................. 11 O Kamenickom hrade.......... 12 Spoločenská rubrika ............ 13 Pád futbalu.......................... 14 Kameničan pozýva .............. 15 Na zamyslenie aj pobavenie 16

2 číslo 2/2011 www.kamenica.sk

Vážení spoluobčania, dovoľte mi opäť sa vám krátko prihovoriť.

Rýchlo utiekol prvý polrok môjho pô-sobenia vo funkcii starostu obce a ja vám chcem priblížiť plnenie svojich plánov a predsavzatí, s ktorými som kandidoval na tento post. Vo svojom poslednom príhovore v minulom čísle Kameničana som vám predstavil svoje priority, na ktoré by som sa chcel ako starosta obce zamerať. Polrok je síce na bilancovanie krátky čas, ale predsa sa podarilo niektoré úlohy splniť, iné sme už začali realizovať. Vzhľadom na zložitú ekonomickú situáciu v spoločnosti a s tým priamo súvisiacu situáciu v rozpočte obce bude potrebné naďalej zamerať pozornosť na získanie alternatívnych finančných zdrojov z eurofondov, environmentálnych fon-dov a ďalších finančných rezerv štátu.

Mnohí ma oslovujete s otázkami, ktoré vás zaujímajú a týkajú sa fungovania a smerovania obce.

„Čo ma prekvapilo vo funkcii staros-tu?“ Značná byrokracia a množstvo agendy.

„A čo ma potešilo?“ Potešujúcim zistením pre mňa je, že moje predstavy a plány o fungovaní obce sú realizovateľné.

Na otázku: „Čo ma sklamalo?“ odpo-vedám: Dlh obce voči firme Ekoúnia, ktorá realizuje montáž kanalizácie, predsta-vuje sumu 265 551,35 Eur (8 mil. Sk), ktorý obec nie je schopná z vlastných zdrojov financovať. V snahe vyhnúť sa nútenej správe alebo úveru poslanci obecného zastupiteľstva hlasovaním rozhodli o krátkodobom financovaní

dlhu do konca roku 2011 formou splát-kového kalendára vo výške 2 500 Eur (75 315 Sk) mesačne. Pre ďalšie obdo-bie budeme hľadať iné a pre nás prija-teľné formy splácania dlhu. Aj keď sme si vedomí oprávnenosti a naliehavosti žiadostí občanov, s kto-rými sa na nás denne obracajú, vzhľa-dom k vyššie uvedeným finančným záväzkom nie je možné vyhovieť všet-kým podnetom okamžite. V súčasnosti sme naozaj schopní riešiť iba akútne problémy. Plánovaný medzinárodný poľsko–slovenský projekt dobudova-nia kanalizácie bol zamietnutý, preto zo strany našej obce hľadáme nové alternatívne spôsoby dobudovania ka-nalizácie.

„A čo sa v tomto roku urobilo?“ V prvom polroku za významný úspech považujem zabezpečenie finančných zdrojov, z ktorých sa podarilo zaplatiť ďalšiu trasu plánovanej kanalizácie obce a z týchto peňazí sa ešte vykryla aj časť existujúceho dlhu. Súčasne s týmto projektom kanalizácie boli urobené aj práce na spevnení koryta potoka Beskydov od futbalového ihris-ka po Lipiansky potok, bol osadený svetelný spomaľovač rýchlosti na hlav-nej ceste od Starej Ľubovne pre zvýše-nie bezpečnosti občanov na ceste, pre-biehajú práce na čistení koryta obecné-ho potoka. V rámci protipovodňových opatrení sme sa zaradili medzi 200 úspešných obcí, ktoré vo viac ako 800-člennej konkurencii uspeli so svojím protipovodňovým projektom, ktorý v súčasnosti začíname realizovať.

Od 15.07.2011 bol skolaudovaný a uvedený do prevádzky verejný vodo-vod v obci.

Tiež vás zaujímalo, „z čoho bola fi-nancovaná cesta popri MŠ, výstavba chodníkov a zastávok autobusu?“ Financie na asfaltovanie cesty, vybu-dovanie zastávok autobusu a časti chodníka od obecného úradu po ob-chod „Betka“ financujeme z Projektu regenerácie a revitalizácie obce schvá-leného v roku 2010. Druhá časť chod-níka od pani Veroniky Figurovej po pána Jozefa Džačovského bola uhrade-ná z obecných zdrojov.

A čo patrí medzi moje ďalšie priority? Predovšetkým zníženie nezamestna-nosti v obci a vytvorenie ďalších pra-covných miest (k mesiacu júl 2011 obecný úrad zamestnáva 16 pracovní-kov). V rámci budovania budúcich parkovacích plôch sme pristúpili k zbúraniu starej budovy školy v centre obce. V súčasnosti nás tiež páli niekoľ-ko akútnych problémov, ktoré je po-trebné okamžite riešiť - dokončenie kanalizácie, dať do prevádzky obecný vodovod a riešenie nepríjemných divo-kých skládok.

Čo sa v najbližšom čase plánuje? Od 1. júla 2011 sme rozbehli protipo-vodňovú ochranu obce z vyššie spome-nutého úspešného Projektu protipovod-ňovej ochrany, financovanú Úradom vlády Slovenskej republiky.

Ako som spokojný s prácou poslancov obecného zastupiteľstva? Na tomto mieste by som chcel vyjadriť svoju osobnú spokojnosť s prácou pos-lancov obecného zastupiteľstva. Všet-ky vyššie spomenuté aktivity svedčia o ich záujme a zanietenosti na kvalit-nom fungovaní obce.

A či plánujem tento rok dovolenku? Vzhľadom k tomu, že letné obdobie poskytuje maximálne možnosti pre práce potrebné v obci, čas na svoju dovolenku plánujem v priebehu jesene.

Vážení občania, Kamenica žije aj kul-túrnym životom. Dňa 21. augusta nás čaká veľmi pekná akcia Hradné sláv-nosti na Kamenickom hrade. Srdečne vás pozývam k relaxácii a oddychu a prajem vám krásny kultúrny zážitok.

Vždy som bol a som ústretový voči všetkým záujmovým zložkám v obci a ich aktivity veľmi rád podporím - či sú to už aktivity športové, kultúrne alebo duchovné. Záleží mi na rozvoji obce a tomuto cieľu rád podriadim aj svoje súkromné záujmy.

Všetkým vám, milí spoluobčania, pra-jem krásnu letnú dovolenku, žiakom príjemné prázdniny a po dňoch zaslú-ženého oddychu sa teším opäť na stret-nutie pri spoločných aktivitách.

Ladislav Urda starosta obce

Otázky pre starostu

3 [email protected] júl 2011

Z obecného parlamentu UZNESENIA č. 49 – 61 zo zasadnutia OZ, ktoré sa konalo dňa 27.4.2011 Obecné zastupiteľstvo v Kamenici schvaľu-je − PhDr. Alenu Džačovskú za kontrolórku

obce Kamenica na funkčné obdobie 6 rokov.

− PhDr. Alene Džačovskej - kontrolórke obce vykonávanie aj inej zárobkovej čin-nosti.

− Úpravu rozpočtu Obce Kamenica - Roz-počtové opatrenie číslo 2/2011.

− Žiadosť pána Andreja Kažu, Kamenica č. 448 o opravu priepustu cez cestu pri jeho rodinnom dome.

− Žiadosť pána Miroslava Andraščíka, Ka-menica č. 138 o prenájom priestorov kul-túrneho domu na deň 28.7.2011 a 30.7.2011.

Obecné zastupiteľstvo v Kamenici neschva-ľuje − Žiadosť ZŠ s MŠ Kamenica o zriadenie

novej triedy v materskej škole pre nedos-tatok finančných prostriedkov v rozpočte obce.

− Žiadosť pani Aleny Trojanovičovej, Ka-menica č. 633 o pripojenie na kanalizáciu. Odporúča možnosť riešenia prípojky v rámci susedskej dohody.

− Žiadosť pána Stanislava Dinisa, Kamenica č. 269 o navrátenie pozemku, nakoľko v žiadosti uvádza číslo parcely, ktorej vlast-níkom je pán Vincent Andraščík, Kameni-ca č. 271.

− Žiadosť pani Heleny Urdovej, Kamenica č. 519 o úpravu príjazdovej cesty v súčas-nom období. Obec uvažuje opraviť cestu asfaltom v II. časti programu Regenerácia a revitalizácia obce.

Obecné zastupiteľstvo v Kamenici berie na vedomie − Žiadosť Bc. Lucie Molnárovej, Kamenica č. 323 o ukončenie Dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej 13.2.2009 na vedenie obecnej knižnice k 31.5.2011.

Obecné zastupiteľstvo v Kamenici poveruje − Stavebnú komisiu preveriť žiadosť pána

Alojza Ščecinu a manž. Márie, Kamenica č. 651 o verejné osvetlenie.

− Stavebnú komisiu preveriť žiadosť pána Mariána Čubu, Kamenica č. 607 o opravu priekopy, ktorá sa nachádza pred ich ro-dinným domom.

− Starostu obce upozorniť listom pána Ing. Václava Pribulu, Kamenica č. 377, aby odstránil plechovú garáž, ktorá sa nachá-dza na pozemku p. č. 1410/3, ktorej vlast-níkom je obec do termínu 31.5.2011, na-koľko sa vykonáva stavebná úprava v rámci programu „Regenerácia a revitali-zácia obce“ v tomto úseku.

UZNESENIA zo zasadnutia OZ, ktoré sa konalo dňa 12.5.2011 Obecné zastupiteľstvo v Kamenici berie na vedomie − Plnenie uznesení z 5. zasadnutia Obecné-

ho zastupiteľstva v Kamenici Obecné zastupiteľstvo v Kamenici ruší − Uznesenie č. 54/2011 z 5. zasadnutia

Obecného zastupiteľstva v Kamenici Obecné zastupiteľstvo v Kamenici schvaľu-je − Zriadenie novej triedy materskej školy s

celodennou prevádzkou v Obci Kamenici od 1.9.2011.

− Plán kontrolnej činnosti Hlavného kontro-lóra obce Kamenica na II. polrok 2011.

− Komunitný plán sociálnych služieb obce Kamenica na obdobie rokov 2011 - 2016.

UZNESENIA zo zasadnutia OZ, ktoré sa konalo dňa 30.6.2011 Obecné zastupiteľstvo v Kamenici berie na vedomie − Správu predsedu stavebnej komisie o pl-

není uznesení z predchádzajúcich zasad-nutí obecného zastupiteľstva.

− Stanovisko hlavného kontrolóra k záve-rečnému účtu obce.

− List primátora mesta Lipany Ing. Eduarda Vokála ohľadom znečisťovania Lipian-skeho potoka splaškami z našej obce. Rie-šením je dobudovanie a spustenie kanali-zácie v našej obci.

Obecné zastupiteľstvo v Kamenici schva-ľuje: − Záverečný účet Obce Kamenica za rok

2010 a celoročné hospodárenie bez vý-hrad.

− Vysporiadanie schodku v sume 18.940,15 €, zisteného podľa ustanovenia § 10 odst. 3 písm. a) a b) zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravid-lách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ne-skorších predpisov, z Rezervného fondu vo výške 18.940,15 €.

− Čiastku 44.639,47 € - zostatok FP na ZBÚ obce tvorí časť nevyčerpaných FP, ktoré boli prevedené v roku 2010 z účtu Rezerv-ného fondu na zákl. bežný účet obce na kapitálové výdavky vo výške 44.577,96 € a nevyčerpané FP, ktoré boli vrátené obci z roku 2008 vo výške 61,51 €. Tieto fi-nančné prostriedky je potrebné vrátiť späť na účet Rezervného fondu obce.

− Plat starostu obce v zmysle zákona NR SR č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a pri-mátorov miest v znení neskorších predpi-sov v súlade s § 3, odst. 1) plat starostovi obce, ktorý je súčinom priemernej mesač-nej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok, t.j. 769x1,98 násobok (§3, odst.1)=1.523,00€. V zmysle par. 4 odst. 2 obecné zastupiteľ-stvo rozhodnutím zvyšuje plat starostovi obce o 11%, t.j. 167,53 €. Plat starostu obce s účinnosťou od 1.6.2011 je 1.691,00 €.

− Rozpočtové opatrenie č. 3/2011 v tomto znení:

Presun FP vo výške 39.805,38 € z kapitá-lových výdavkov na kanalizáciu obce – kód zdroja 41 takto: sumu vo výške 1,00 € na zakúpenie starej budovy základnej ško-ly od farského úradu a sumu vo výške 39.804,38 € na bežné výdavky a to na opravu miestnych komunikácii v obci. Čerpanie rezervného fondu obce - finanč-né operácie kód zdroja 46 vo výške 15.000,00 € na kapitálové výdavky a to na výstavbu kanalizácie obce.

− Žiadosť pani Moniky Urdovej, Kamenica 617 o prenájom sály a kuchyne KD na deň 3.7.2011 za účelom usporiadania rodinnej oslavy.

− Žiadosť pána Jána Korbu st., Kamenica č. 218 o prenájom sály a kuchyne KD v dňoch od 2. do 3. septembra 2011 z dôvo-du usporiadania rodinnej oslavy.

− Na návrh stavebnej komisie žiadosť pána Mariána Čubu, Kamenica 607 o opravu cesty medzi rodinným domom pána Čubu a miestnou komunikáciou, aby nedošlo k ďalším škodám na obecnom majetku.

− Žiadosť pána Petra Andraščíka, Kamenica č. 101 o povolenie zrealizovať prístup k rodinnému domu na vlastné náklady od cesty cez priekopu s podmienkou, aby nedošlo k poškodeniu miestnej komuniká-cie.

Obecné zastupiteľstvo v Kamenici neschva-ľuje: − Žiadosť ZŠ s MŠ Kamenica o úpravu roz-

počtu na originálne kompetencie – mater-ská škola a školská jedáleň.

− Žiadosť pána Stanislava Dinisa, Kamenica č. 269 o navrátenie pozemku par. č. 1406/2, ktorý bol prevedený na LV č. 917, ktorého vlastníkom je obec na zá-klade uznesenia OZ č. 2/2003, bod E, čís-lo 1, zo dňa 24.2.2003, v ktorom sa poza-stavuje odpredaj pozemkov vo vlastníctve obce.

− Opätovnú žiadosť pána Štefana Džačov-ského, Kamenica 89 o úpravu cesty, a to uložením asfaltu na miestnu komunikáciu v úseku od čísla domu 90 až po napojenie na cestu okolo potoka. Tento úsek cesty bude vysypaný kamienkami, aby bol zjazdný.

− Žiadosť pani Ireny Homišanovej, Kameni-ca č. 380 a jej susedov o vybudovanie schodov do potoka, ktoré boli odstránené pri výstavbe vodovodu a kanalizácie v obci, nakoľko vstup do potoka je riešený o niekoľko metrov vyššie.

− Žiadosť pána Petra Andraščíka, Kamenica č. 101 o spevnenie brehu.

Obecné zastupiteľstvo v Kamenici poveru-je: − Starostu obce spolu s predsedom staveb-

nej komisie navrhnúť možnosti riešenia prípojky kanalizácie v rámci možností obce pre rodinný dom pani Aleny Troja-novičovej, Kamenica č. 633.

4

číslo 2/2011 www.kamenica.sk

Udalosti v obraze

Nová cesta okolo ZŠ

Rozostavané zastávky autobusu

Budova starej ZŠ pri kostole minulosťou Čistenie potoka

Nové parkovisko

Merač rýchlosti

Letný tábor žiakov základnej školy, jún 2011

Protipovodňové hrádze

5 Zo života našej školy

[email protected] júl 2011

Aktivity našich škôlkarov

Predškolské zariadenie je po rodine najdôležitejším sociálnym prostredím dieťaťa predškolského veku. V tomto prostredí dieťa získava najviac skúse-ností v kontakte s rovesníckou skupi-

nou. Adaptuje sa na nové prostredie a učí sa podria-ďovať a prispôsobovať svoje vzťahy na základe do-hodnutých pravidiel. Výchova a vzdelávanie je cieľavedomý a plánovitý proces spoluutvárania osobitosti dieťaťa. Je to prí-prava novej generácie prevziať kultúrne dedičstvo spoločnosti dospelých. V našej materskej škole sa snažíme, aby bolo stále veselo a rušno. Svedčia o tom rôznorodé akcie, ktoré usporadúvame pre deti. Viem, že si teraz kladiete otázku: „Čo len také úžas-né robia?“ Možno nie úžasné, ale určite zaujímavé, pripravované s láskou a zanechávajúce tie najkrajšie pocity. Zdá sa Vám, že školský rok ubieha pomaly ? Dovoľujeme si predložiť niektoré aktivity prebieha-júce v našej materskej škole popri bežnej edukačnej činnosti. Niektoré vychádzajú z plnenia úloh, iné sú samozrejmosťou: − zábavné podujatie „Šarkaniáda“ − posedenie so starými rodičmi − návšteva Mikuláša v obci − posedenie pri stromčeku s rodičmi – pečenie a zdo-

benie vianočných perníkov a vianočného stromčeka − vianočné vystúpenie v kultúrnom dome − fašiangový karneval − slávnostný zápis deti do ZŠ s kultúrnym progra-

mom − školské kolá: „Sláviček“, „Meduška“, „Viacboj

všestrannosti“, „Deň matiek“, „Deň detí – týždeň detskej radosti“, „Športovo – branné vychádzky“, „Deň bez tabaku – vychádzka na Kamenický hrad, názorné ukážky práce polície a psovodov, hasičov a rôzne športové súťaže, spoločný výlet s rodičmi do ZOO – Kavečany,

− všetci sa tešíme na pravidelné vystúpenie bábkové-ho divadla – „Gašparko“,

− pravidelne sa zapájame do prehliadok tvorivosti hornotoryského regiónu: • Dňa 6. apríla sa zúčastnili regionálnej recitačnej

prehliadky v prednese poézie a prózy deti pred-školského veku „Meduška“ Oliver Andraščík.

Prednesom básne „Ako pochodil neskúsený vrabček“ od Eleny Čepčekovej, získal veľký potlesk, pochvalu, ako aj diplom a vecný dar-ček,

• tanečnej prehliadky pod názvom: „Tancujúce májové srdiečko“ sa zúčastnilo 6 detí: Šalamon Sebastián, Hovančíková Sofia, Sabatula Peter, Gladišová Natália, Andraščík Oliver a Džačovská Simona,

• 25.5.2011 sa v Lipanoch konal 12. ročník „Viacboja všestrannosti“ 15 škôl. Ani my sme tam nechýbali. Bolo nám ľúto, že sme neobháji-li minuloročné druhé miesto. Boli sme štvrtý. Zaslúžil sa o to najmä Miroslav Andraščík, kto-rý bol prvý v skupine mladších chlapcov. Dobré výsledky dosiahli aj Sofia Hovančíková, Barba-ra Drobňáková a Sebastian Šalamon.

A čo nás koncom júna ešte čaká? Rozlúčková noc s predškolákmi: „Noc škriatkov“ – na ktorú sa detí najviac tešia. Spokojnosť, dobrý pocit a radosť sprevádzali všetky tieto akcie a súťaže. Veríme, že i naďalej sa budeme zapájať do týchto podujatí, ktoré rozvíjajú u deti ich tvorivosť a talent.

kolektív učiteliek z MŠ (20.6.2011)

6


Aktivity ZŠ

Pytagoriáda Dňa 18. apríla 2011 sa uskutočnilo obvo-dové kolo matematickej súťaže Pytagoriády na ZŠ K o m e n s k é h o 1 1 3 v Lipanoch. Svoje sily si zmerali matematici z okresu Sabinov. Našu školu repre-zentovali víťazi školských kôl: Terézia Prevužňáková (4.roč.) a Jakub Trudič (3.roč.). Obidvaja sa umies-tnili medzi úspešnými rieši-teľmi Pytagoriády. 28.4.2011 – turnaj vo vybí-janej na ZŠ Hviezdoslavova 1, Lipany (3. miesto) Slávik Slovenska 2011 Aj tento rok ožila koncert-ná sála Základnej umeleckej školy v Lipanoch sloven-skými ľudovými piesňami. V stredu 11.5.2011 sa us-kutočnilo okresné kolo spe-váckej súťaže „Slávik Slo-venska“. Stretlo sa tu 5O detí z rôz-nych ZŠ v okrese Sabinov. Súťažilo sa v troch kategó-riách, pričom v každej kate-górii boli udelené tri miesta. Našu školu reprezentovala v prvej kategórii druháčka Miroslava Halčišáková. Za bezchybný spev a prejav sa umiestnila na peknom druhom mieste tesne za víťazkou . Srdečne jej blahoželáme. 17.5.2011 – turnaj vo floor-balle na ZŠ Hviezdoslavova 1, Lipany (4. miesto) 20.5.2011 – turnaj vo futba-le žiakov 3. a 4. ročníka – Lipany - predbežný výber do športových tried Zdravotnícka súťaž Vedieť poskytnúť prvú pomoc je veľmi dôležité. Svoje poznatky a skúsenosti si žiaci overili 26. mája 2011 na okresnej súťaži Hliadok mladých zdravotní-kov 1.stupňa. Súťaž organi-zovala ZŠ Komenského 113 v Lipanoch. Okrem teoretic-kej časti zdravotníci ošetro-vali skoro „reálne“ porane-nia, ktoré priplavila pani maskérka. Každý súťažiaci predviedol na figurínach ako postupovať pri umelom

dýchaní a masáži srdca. Naši zdravotníci sa umies-tnili na 5.mieste. 31.máj 2011 preventívna aktivita pre žiakov 1. stupňa Základných škôl regiónu Hornej Torysy na hradnom kopci nad obcou Kamenica zameranú na výchovu k zdravému životnému štýlu. Deň detí 1. júna majú všetky deti na celom svete sviatok. Tak tomu bolo aj na našej škole. Aj keď sme boli po nároč-nom výstupe na hradný kopec z predchádzajúceho dňa príjemne unavení, 1. júna 2011 to vôbec nebolo poznať. Všetci žiaci našej školy trávili dopoludnie na viacúčelovom ihrisku, kde s ú ť a ž i l i , š p o r t o v a l i a pohybom oslavovali svoj sviatok. Na záver celého športového dopoludnia im boli odovzdané sladkosti, ktoré im pripravili rodičia. Základný plavecký výcvik V čase od 6.6.2011 do 10.6.2011 žiaci 2. a 3. roč-níka našej školy absolvovali základný plavecký výcvik v bazéne Strednej priemy-selnej školy strojníckej v Prešove. Žiaci počas pla-veckého výcviku zvládli základné činnosti, ktoré sú podmienkou správneho nácviku plaveckých spôso-bov – kraul, prsia a znak. Zo začiatku bojazliví ne-plavci a v závere kurzu odvážni a nebojácni už aj plavci dokázali, že sú schopní a ochotní zvládnuť prekážky, ktoré im bazén a samotná voda v ňom po-čas výcviku pripravila. V posledný deň žiaci dostali M o k r é v y s v e d č e n i e s údajom o tom, či plávajú ako delfín, kapor alebo korytnačka. Čo nás všet-kých teší je skutočnosť, že všetci naši žiaci boli vo vode, splývali a osvojovali si základné plavecké zruč-nosti, každý podľa svojich možností a schopností. 17.6.2011 – turnaj vo futba-le žiakov 1. a 2. ročníka, Lipany (3. miesto)

Zo života našej školy

31. máj 2011 – Svetový deň bez tabaku 31. máj 2011 vyhlásila WHO za Sve-tový deň bez tabaku. V rámci primár-nej prevencie problémov s návykovými látkami v mladšom školskom veku v regióne Hornej To-rysy pripravila naša Základná škola s materskou školou v Kamenici pre-ventívnu aktivitu pre žiakov 1. stupňa základných škôl regiónu Hornej Tory-sy na hradnom kopci nad obcou Ka-menica zameranú na výchovu k zdravému životnému štýlu. V uvedený deň sa 450 žiakov so svo-jimi triednymi učiteľmi zo základných škôl Kamenica, Lúčka, Lipany, Rož-kovany, Dubovica, Ďačov, Krivany, Torysa, Brezovica, Poloma a Tichý Potok vydalo na cestu do krajiny zdravia – na hradný kopec nad obcou Kamenica. Trasa začínala od Kostola Všetkých svätých a viedla po náuč-nom chodníku až na hradnú lúku. Obdivuhodný výkon predviedli naši najmladší kamaráti – predškoláci, ktorí cestu do Krajiny zdravia – vý-stup na hradný kopec zvládli bez problémov. Na hradnej lúke všetkých prítomných slávnostne privítal Filip – p. riad. Mgr. M. Halčišák so svojimi priateľmi. Starosta obce p. Ladislav Urda vo svojom príhovore porozprá-val všetkým prítomným o histórii hradu Kamenica. Potom žiaci prijali pozvanie klokana Zambiho a športovali, cvičili, behali a skákali ako klokan Zambi. Slon Herkul ich pozval k autám HAZZ SR z Hasičskej stanice Lipany, kde im páni hasiči ukázali hasič-skú a záchranársku

techniku. Na záver celej ukážky prišla príjemná a osviežujúca sprcha z hasičskej cisterny, ktorá nám rozprúdila krv a krvný obeh v celom tele. Medveď Dudo predstavil žiakom príslušníkov PZ SR z Kynologickej stanice Veľ-ký Šariš so svojimi štvorno-hými miláčikmi Zenom

a Aresom, ktorí ukázali ako vedia zadržať páchateľa a nájsť nezvestné osoby alebo stratené a hľadané veci. Po obede sme si trošku oddýchli a neskôr sme celý náš pobyt v Krajine zdravia spoločne vyhodnotili. Všetky zúčastnené školy a všetci ktorí po-mohli pri príprave a realizácii tohto podujatia dostali Ďakovný list od Fili-pa a jeho priateľov a od pána starostu reklamné darčeky o obci Kamenica. Z celého podujatia bol urobený zá-znam, ktorý odvysielala STV 31. mája 2011 o 16.00 hodine v relácii Krátke správy. Aby sme boli v boji proti drogám úspešní, musíme začať s primárnou prevenciou drogových závislostí na školách a v mimoškolských zariade-niach, viesť deti k prosociálnemu správaniu a chrániť mladú generáciu pred prvým kontaktom s drogou moti-váciou k zdravému spôsobu života. Alkohol a cigarety sa stali neodmysli-teľnou súčasťou osláv a stretnutí mla-dých ľudí, často ešte detí. Sú to drogy s ktorými sa stretávame v každodennom živote. Deťom nemôžeme povedať, ktorou cestou života by mali ísť, ale môžeme im ukázať, aké úskalia na ne číhajú, čo všetko alkohol a fajčenie na nich pri ich užívaní nastražil.

Mgr. Martin Halčišák riaditeľ školy

„Kniha je záhrada, ktorú môžeš nosiť vo

vrecku.“ (príslovie)

O b e c n ý ú r a d K a m e n i c a v spolupráci s ZŠ s MŠ zorganizo-vali ešte v marci súťaž - Čítanie s Dankou a Jankou pre deti 1.- 4.

ročníka základnej školy. Bola za-meraná na čitateľskú gramotnosť a poznanie knihy Márie Ďuríčkovej Danka a Janka. Výhercovia súťaže: Literárna časť: 1. roč.:1. Marián Zreľák 2. Nikola Angelovičová 3. Lívia Halčišáková

Výtvarná časť: 1. roč.:1. Ivo Piskura 2. Laura Belišová 3. Viktória Daráková 2. roč.:1. Ondrej Sabatula 2. Miroslava Halčišáková 3. Emma Trudičová 3. roč.:1. Jakub Trudič 2. Lívia Laceková

3. Kristína Rakašová 4. roč.:1. Terézia Prevužňáková 2. Sarah Pavlinská 3. Aneta Andraščíková

Výhercom srdečne blahoželáme.

„Ten, kto nemiluje knihu, nemi-luje múdrosť. Ten, kto nemiluje múdrosť, stáva sa hlupákom.“

(Ján Amos Komenský) Jana Sabatulová

7 [email protected] júl 2011

Zo života farnosti

Birmovka

Dňa 21. mája 2011 v našej obci konala sviatosť birmovania. V úvode omše sta-rosta obce pán Ladislav Urda v mene všetkých občanov privítal jeho excelenciu emeritného arcibiskupa Alojza Tkáča. Predstavil našu obec, v ktorej „takmer 1900 duší“ prežíva svoje radosti, starosti, poukázal na snahu všet-kých občanov zachová-vať vieru a tradície pred-kov s dôrazom na zacho-vávanie najväčšieho prikázania: Milovať Bo-ha nadovšetko a svojho blížneho ako seba samé-ho. Zároveň poukázal na snahu o uplatňovanie „zlatého pravidla“ – Čo nechceš, aby tebe druhí robili, nerob ani ty dru-hým.“ V mene všetkých rodi-čov arcibiskupa následne privítal Mgr. Martin Halčišák a ubezpečil ho o pripra-venosti všetkých birmovancov na prijatie tejto sviatosti. Pred homíliou náš duchovný otec Štefan Vaňo pripomenul, že naposledy bola bir-movka v Kamenici pred štyrmi rokmi, ale od návštevy arcibiskupa Alojza Tkáča už uplynulo šesť rokov. Predstavil pánovi arcibiskupovi birmovancov, ktorých po-čet bol 83. S prípravou začali v marci 2010. Prebrali náuku viery, sviatosti, uvá-dzanie Božích a cirkevných prikázaní do života. Pán farár dával pri príprave dôraz na pravidelnú modlitbu, pristupovanie k sviatostiam a na slušné správanie. Pod-ľa duchovného otca nie všetci to zvládli rovnako. „Každý podľa svojich schopnos-tí a podľa výchovy od rodičov, ktorú do-stal alebo nedostal.“ V závere vyjadril

nádej, že z týchto mladých ľudí sa nikto nestratí pre večnosť. V príhovore pána arcibiskupa zaznela stále aktuálna evanjeliová výzva pre bir-movancov a pre nás všetkých: „Iďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium. Ni-kdy neurobte hanbu Pánu Ježišovi. Nikdy neurobte hanbu svätej Cirkvi. Za Pána Ježiša, za katolícku Cirkev sa v škole,

v mestách, na pracovi-sku, nikdy nehanbite. Naopak, buďte pokor-ne hrdí“, vyzval pán arcibiskup. Mladých poprosil, aby svojej rodnej obci vo svete robili iba dobré meno. A zopakoval: „Buďte na svoje rodné miesto pokorne hrdí. Som Kameničan, som veriaci kamenickej far-nosti.“ Ale v závere pre všetkých podo-tkol, že to nemôžeme dokázať iba vlast-nými silami bez opory v evanjeliu, v Ježi-šovi. Chlapcom a dievčatám poprial, aby sa obsah krásnej modlitby: Bože žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol Tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh, na nich naplnil. Na záver sa predstavitelia birmovancov

poďakovali arcibiskupovi za vykonanie sviatosti birmovania. Lucia Mizeráková vyzdvihla význam svätosti aj v dnešných časoch a podotkla, že birmovanci si za svoj vzor vybrali blahoslaveného pápeža Jána Pavla II. Veľkého. Stanislav Pella vyzdvihol rozhodnutie žiť v svätosti. „Svätosť, to je rozhodnutie kráčať za Kristom. Môže to byť v manželstve, kňazstve či v rehoľnom živote. Svätosť, to je zamilovať si Boha celým životom a vždy sa k nemu vracať. Naše sily však k tomu nestačia. Nech nám k tomu pomáhajú vaše povzbudivé slová, ktorými ste sa k nám prihovorili v homílii a dar Ducha Svätého, ktorého sme dnes od vás, nástupcu apoštolov, prijali.“ A na záver Nikola Andraščíková, ďaku-júc nášmu duchovnému otcovi, sa snažila

vyvrátiť dojem nezáujmu mladých o vydávanie svedectva o svojej viere. Poďakovala sa za čas, stretká, za „zlatú trpezlivosť“, za prísnosť aj láskavosť, ako aj za vedenie k pravidelnej modlitbe, spo-vedi a k adorácii pred oltárnou sviatos-ťou. „Ale aj za to, čo sa slovami nedá vysloviť.“

Ján Ščecina

Medzi novými diakonmi aj náš rodák

Pekný, slnečný už takmer letný 17. jún 2011 sa zapísal zlatými písmenami do histórie nielen Košickej arcidiecézy, ale aj do histórie farnosti a obce Kamenica. Spolu s ďalšími jedenástimi kandidátmi bol v tento deň vysvätený za diakona Mons. Bernardom Boberom, košickým arci-biskupom aj náš farník a rodák Matúš POREMBA. Slávnosť začala o 10.00 hod. v Dome sv. Alžbety v Košiciach. V homílii otec arcibiskup pou-kázal na službu diakona v dnešnej dobe, na ohlasovanie Božieho Slova a vernosť záväzkom prijatým pri diakonskej vysviacke. Taktiež poďakoval rodičom nových diakonov, ako aj far-nostiam, z ktorých pochádzajú a všetkých povzbudil, aby sme boli hrdí na svoju vieru, na prí-slušnosť ku katolíckej Cirkvi, ako aj na nových diakonov a novokňazov. Do liturgického rúcha - dalmatky, ktoré pri liturgických úkonoch a sláveniach užíva diakon, obliekol diakona Matúša náš duchovný otec Štefan, ako principál. Na slávnosti bolo prítomných aj mnoho veriacich našej farnosti, ktorí sa po skončení slávnosti mohli potešiť s novým diakonom a tiež zvečniť tieto radostné chvíle spoločnou fotografiou. Pán diakon Matúš Poremba bude diakonskú prax vykonávať vo farnosti Bardejov - mesto. Pra-jeme mu a vyprosujeme v modlitbách požehnané účinkovanie a vytrvalosť v službe diakona.

Štefan Vaňo - duchovný

8


Rozhovor - naši rodáci Táto rubrika vám bude predstavovať našich rodákov. V tomto vydaní prinášame výpis z rozhovoru s najstarším obča-nom našej obce – pánom Andrejom Jabconom, ktorý sa v máji dožil 96 rokov. Pán Jabcon, kedy a kde ste sa narodi-li ? 15. mája 1915 v Lúčke.

Aké ste mali detstvo? Bolo nás päť detí, štyria bratia a jedna sestra. Otca som nepoznal, odišiel za prácou do Ameriky a viac sa nevrátil. O mňa a o mojich súrodencov sa starala moja matka. V roku 1928 sme sa pre-sťahovali do Kamenice. Mal som vtedy 13 rokov. Hneď som išiel do služby do Pr ibul ika , kde som sa s ta ra l o hospodárstvo a dobytok. Asi ako 15 -16 ročný som pomáhal u farára Matiju, ktorý mal tiež veľké hospodár-stvo, kravy, kone, dokonca mal aj kočiša, ľudia pracovali aj na jeho poliach. V Kamenici bol 40 rokov. Vtedy kňazov nepre-kladali tak ako dnes. Neskôr som slúžil v Lipanoch u Bedloviča a odtiaľ som odi-šiel na jedno gazdovstvo do Ďačova. Roboty vtedy veľa nebolo, bola to „psota“. Ľudia chodili do lesa na maliny, jaho-dy a potom ich v Lipanoch predávali Židom.

Pamätáte sa, ako vyzerala de-dina v čase vášho detstva? Odkedy sa pamätám, prvé do-my na začiatku dediny boli „Suchojanka“ Miška, a „Mačojaňa a Cigáni na konci. Na „Pomykale“ bola stará krč-ma, niekedy tam bola vozáreň s nocľahárňou – niekedy chodili kupci za tovarom na vozoch.

Ako spomínate na obdobie II. svetovej vojny? V roku 1937 som narukoval k vojsku do Opavy, kde som si urobil kurz zdravot-níka. Z Opavy ma preložili do Nového Jičína, kde bol náhradný prápor. Boli tam sklady s vojenským materiálom a šatstvom. Tam ma zastihla mobilizá-cia – začiatok vojny. Bol som na rôz-nych miestach - raz ma prevelili k „financmajstrom na Maďare“, potom sme kopali zákopy pre Nemcov v Poľsku, ku koncu vojny veľa ľudí prešlo k Rusom, bojovali v Povstaní v okolí Banskej Bystrice. Z bojov pri Strečne mi v pamäti utkvela jedna smut-ná príhoda s mojím rodákom, volal sa Tarasovič. Keďže všade okolo nás bola oblasť plná mín, dohodli sme sa, že ak

niekto z nás dvoch zahynie, ten druhý to dá domov rodine vedieť. Len čo sme sa rozišli, za krátku chvíľu na to prišla správa, že výbuch Tarasovičovi odtrhol pravú nohu, zdevastoval brucho a on na mieste zomrel. Pamätám sa, ako v medzi Kamenicou a Pustým Poľom vybuchol vlak. Zahy-nulo tam vtedy viacero mladých ľudí. Nemci boli vypočítaví, do predných vagónov vlaku nahnali civilné domáce obyvateľstvo a v zadných vagónoch boli oni, čiže ak vlak nabehol na mínu, výbuch poško-dil iba predné vagóny.

Raz, v čase Povstania, bola nedeľa, ľu-dia išli z kostola a zhora od Kežmarku prišli naši vojaci a hneď smerovali na zámok, kde si vytvorili opevnenie. Doz-vedeli sa to Nemci a prišli do dediny. Tam , kde má teraz Miro Sabatula ob-chod, si postavili taký kanónik a ostreľovali našich vojakov na zámku. Tí streľbu opätovali a zabili niekoľkých Nemcov. Potom do dediny prišlo veľa Nemcov a za svojich zabitých vojakov mali v úmysle pozabíjať všetkých mu-žov v dedine. U „Samka“ zhorela maš-taľ, kravy, horelo aj u „ Karoľa“ za kos-tolom, dobytok z horiacich maštalí po-behoval po dedine, v „Ščepniku“ sa strieľalo. A vtedy na fare u farára Benku bola gazdiná Máša, ktorá sa u Nemcov prihovorila a vysvetlila im, že za zabitie nemeckých vojakov obyvatelia dediny nemôžu a jej orodovanie vtedy zachrá-nilo veľa ľudských životov.

Aká udalosť vám ešte utkvela v pamäti ? Vtedy mali vojaci veľa vší, ktoré sa ničili vo výparovni. Raz, bolo to už koncom vojny, som sa vracal z výparovne, kde som zaviezol niekoľ-kých vojakov. Stretol som niekoľkých Východniarov. Zašli sme spolu na pivo, kde sme sa rozprávali o útrapách vojny, čo všetko musí človek prežiť. Vtedy si k nám prisadol jeden chlap, bol to Čech, ktorý sám, bez vyzvania povedal: „Víte

co? Ja vám něco řeknu. Je ra-dost, válka se skončila a Slováci pojedou domu.“ A potom sa ob-rátil na mňa a povedal: „ Ale vy budete mít smutek. Neboť za mě-síc, možná dříve, vám zemře vaše žena.“ A my všetci sme sa naňho obori-li, aby „neľapal bludy“, lebo ostatným nehovoril nič, hovoril to iba mne. Pokračoval: „Vy budete žít devadesát let.“ A zopakoval: „Za měsíc vám zemře žena. Po-

tom se oženíte a o 16 let vám zemře vaše druhá žena.“ A naozaj, po prícho-de domov moja prvá manželka zomrela, mala vodu v pľúcach, ostal som sám s asi dvojročnou dcérou. Život išiel ďalej. Zrazu som sa asi po roku dozvedel, že v kostole boli ohlášky – mal som sa oženiť. Ani som nevedel s kým. Dostal som pozvanie od pána farára na faru a tam mi bolo oznámené, že sa ožením – so sestrou mojej nebohej manželky. Vtedy bola totiž taká doba. A, bohužiaľ, aj druhá časť predpovede veštca z Čiech sa po 16 – tich rokoch naplnila.

Aký sa vám zdá dnešný svet? No, dnes a mi zdá dobrý, už sú aj koru-ny, dnes je už všetkého, nemôžeme po-vedať, že niet, len peňazí aby bolo viac-ej (úsmev). Niekedy však boli k sebe ľudia úctivejší, navštevovali sa, pomá-hali si navzájom, boli k sebe priateľskí... Vtedy si mladí spolu pekne zaspievali… Ľudia nemali veľa, žili skromne, museli si vystačiť sami, každý mal kravu, vy-pestovali si kapustu, zemiaky, namútili si masla a muselo im to vystačiť. Teraz „je šicko take napaňete“, „naveľo“, dnes, keď niekto niečo má viacej, po-tom mu iný človek nestojí za nič. Pán Jabcon, ďakujeme za rozhovor a prajeme Vám, aby sa „veštec z Čiech“ vo svojej predpovedi ohľadom dĺžky vášho života pomýlil o veľa, veľa ro-kov. Veľa zdravia!

9


Kameničania vo svete

91 jedinečných dní v Afrike Mary. Keby bola Slovenka, tipovala by som jej osemdesiat rokov. Keďže však žije v ťažkých podmienkach v Keni, môže mať aj menej. Veľmi dobre sa pamätám na naše prvé stret-nutie. Prišli sme autom so sr. Jane k miestnosti, kde sa stretávali ženy zo slumov. Mary sedela na šatke pod blízkym stromom. Aj ona je členkou svojpomocnej skupiny žien, ktorú za-ložili sestričky z kongregácie Sestier Dobrého Pastiera. V Keni táto kongregácia pracuje v štyroch mestách. Ja som počas svojho dobrovoľníc-keho pobytu pracovala v dvoch z nich – v hlavnom meste Nairobi a v ďalšom väčšom meste Embu. Projekty sestier v týchto mestách sú finan-cované aj z prostriedkov Dobrej noviny. A práve v Embu sestry pred troma rokmi rozbehli svojpo-mocnú skupinu žien. Táto skupina najprv vznikla ako modlitebná a podporná skupina. Vyše tridsať žien prichádza každý týždeň do prenajatej miestnosti, aby sa podelili s novinkami, spolu sa pomodlili, rozjí-mali nad Sv. Písmom, ale aj posúvali ďalej svoje „podnikanie“. Ich životné príbehy sú rôzne: matky, ktorých opustili manželia. Slobodné matky bez širšej rodiny, ktorá by sa o ne po-starala. Bývajúce v slume (drevených jednoduchých domoch s hlinenou dlážkou, kameňmi na varenie a pretekajúcou strechou), za ktoré mu-sia platiť vysoký nájom, keďže ani pozemok pod domom nie je ich. S príjmom niekedy menej ako 1 euro na deň. Ale taktiež ich spája jedna vec: rozhodli sa svoj život zobrať do vlastných rúk a postarať sa o svoje rodiny. Dostali šancu a ony ju využili.

Každá z týchto žien má svoje vlastné „podnikanie“ – chov 2-3 kôz, predaj zeleniny na miestnom trhu, šitie šat-stva, predaj bielizne. Všetko na prvý pohľad malé veci, ale ženám pomáha-jú uživiť rodinu, platiť poplatky na školské pomôcky, kúpiť lieky,... Ok-rem toho si v rámci skupiny aj sporia. Každý týždeň si odkladajú 20 centov, aby po troch – štyroch rokoch mohli odísť zo slumu a kúpiť vlastný, hoci malý, pozemok. Mary. Ona nevedela anglicky, ja zas zo swahilčiny ovládam len základné

frázy. Napriek tomu sme sa však do-hovorili. Aj kvôli nej som sa naučila pozdrav „Olamoega“ (Ako sa máš?) v miestnom kmeňovom jazyku Kiem-bu. Aby vedela, že chcem byť s ňou aspoň na krátky čas v jej životnom príbehu. Vždy sa potešila, keď som sa jej prihovorila v jej jazyku alebo keď som neodmietla od nej „poridž“ (tekutú prosovú kašu, ktorú Európania veľmi nemusia J). Celkovo na nej obdivujem jej vždy pozitívnu náladu a úsmev. A silnú a úprimnú vieru, hoci to nemá v živote ľahké. Vychováva tri vnúčatá po tom, čo jej v apríli minulého roku zomreli dve deti, syn a dcéra. Býva v prenajatom dome s pocitom, že každé ráno ju mô-

žu odtiaľ vyhodiť. Ale i tak, keď sa jej zahľadíte do očí, vidíte životnú skúse-nosť a silu žiť, bojovať a tešiť sa z jednoduchých vecí. Takýchto životných príbehov som počas leta 2010 stretla mnoho. Každý jedinečný, v niečom ťažký a zložitý, no zároveň obohacujúci a provokujúci myšlienky - o tom, ako si v našej kra-jine nevieme vážiť pre nás všedné veci (napr. pitná voda), o tom, z akých zázračných jednoduchých momentov sa skladá náš život (napr. večer stráve-ný v kruhu svojej rodiny), o tom, ako

plytváme svojim časom (paradoxne preto, aby sme ho mali viac), posudzuje-me sa a naháňame za ve-cami, ktoré nás v konečnom dôsledku neu-robia šťastnými... Je naozaj pravda, že dob-rovoľník v rozvojových krajinách viac získa, ako je schopný odovzdať. Chcela by som vám spro-stredkovať ešte mnoho zážitkov, no to by bolo nadlho J. Ešte vám však musím odovzdať pozdra-vy. Kade som chodila, tam

som počúvala: „A pozdravuj svojich ľudí, keď prídeš domov. Že ďakujeme za ich pomoc a myslime na nich v modlitbách.“ Tak aj v ich mene ďa-kujem všetkým vám, koledníkom Dobrej noviny i tým, ktorí ich prijíma-te. Mohla som zažiť na vlastnej „koži“, že Dobrá novina je mostom, ktorý spája a mení dva na prvý pohľad vzdialené svety. Slovensko a Keňa sú si však blízke otvorenosťou srdca, ktorá umožňuje vzájomné obohacova-nie ľudí v nich žijúcich.

Lucia Molnárová (dobrovoľnícky pobyt bol financovaný z prostriedkov Slovak UNDP Trust Fund

z programu Slovak Aid, viac info na www.dobranovina.sk)

Predstavujeme Vám Mgr. Luciu Molnárovú, manažérku vzdelávania, ktorá pracuje pre eRko - Hnutie kresťanských spo-ločenstiev detí, teraz už na regionálnej a celoslovenskej úrovni.

Lucia v Keni

Ja som kresťan – kto je viac ???

Minule som stretol jedného kamaráta. Bol nejaký nesvoj, zamyslený. „Čo si taký chrobačný?“ pýtam sa. „Ale,“ zamračil sa ešte viac „Minule bol za mnou sused, aby som mu šiel pomôcť – prerába dom. Jasné, že som šiel. Pracovali sme až do večera, mákli sme si kvalitne. Večer sa ma pýtal, čo je dlžný. Však nič, čo by si bol dlžný – sme susedia, patrí sa pomôcť jeden druhému – vravím. Usmial sa „No jasné!“ Predvčerom som potreboval pomôcť ja! Betónoval som plot. Skočil som za susedom, reku či pomôže? Prisľúbil sa. Skončili sme na obed a po kvalitnom jedle, hojne prekladanom domácou slivovicou a pivom som sa, tak ako sa patrí, pýtal, čo som dlžný. Poškrabal sa za uchom a vraví: „Vieš, ako sused, iba 20 Eur.“ Ostal som ako obarený. Bez slova som vytiahol 20 Eur a položil na stôl,“ dokončil kamarát príbeh, smutne potriasol hlavou a odišiel domov. Áno, je to tak. Doba sa mení. Pred revolúciou, keď sa staval dom, pozháňala sa partia 15-20 ľudí. Celý deň sa poriadne makalo, neboli také možnosti ako teraz - betonárka a pod. Ale bola to veselá robota. Vtipy, prekáranie, rehot a keď prišla gazdiná, všetci chlapi sa vystreli a robili ešte viac, aby ich pochválila. Večer zába-va, spev, dobrá nálada. Nikto ani nepomyslel na to, aby pýtal za svoju pomoc neja-ké peniaze. Veď je to samozrejmé, že si pomáhajú. Časy sa menia. Máme demokraciu, máme slobodu. Zo západu k nám prišiel nový trend. „Vycicaj každého, ako sa dá.“ Dnes už nikto nechce pomôcť druhému len tak „zadarmo“, nie je predsa blbý!!! Súrodenec nepozná súrodenca, kamarát kama-ráta. Všade ide len o prachy!! A ak sa náhodou nájdu jedinci ochotní urobiť niečo nezištne, zadarmo, okamžite sú označení za blázna. V nedeľu však sú všetci v kostole. A najlepšie v prvých radoch. Nech nás všetci vidia, akí sme dobrí kresťa-nia. Žehnáme sa a búchame do pŕs. Sme kresťania!!! Pýtam sa: „Kde je to kres-ťanstvo?? Kde je láska k blížnemu??? V tom, že závidíme jeden druhému ešte aj krajšiu trávu na dvore? V tom, že žaluje sused suseda, že mu zo stromu navialo tro-chu lístia do záhrady??? Alebo v tom, že suseda nahádže na cestu klince, aby sused dostal defekt na novom aute???“ Zamyslime sa nad sebou. Nie nad druhými – nad sebou!!! Neboli sme šťastnejší niekedy, keď sme sa stretli na dedine, pokecali, po-bavili sa??? Boli sme k sebe úprimnejší, otvorenejší. Nešlo nám len o peniaze, išlo nám hlavne o človeka. Miluj blížneho svojho...! Možno som naivný, ale stále dú-fam, že ak budeme chcieť, zase raz bude platiť krásna veta: Ja som kresťan! Kto je viac ???

M P

10


Kameničania Kameničanom – Váš názor

Prvý autobus v obci ČSAD - Československá autobusová doprava – krajová správa Prešov ozná-mila MNV v Kamenici, že chce zapojiť tunajšiu obec do autobusovej siete ČSAD, ak obec opraví z vlastných prostriedkov príjazdovú cestu do obce. MNV usporiadal preto brigádu občanov. Práca trvala 1 týždeň v apríli a cesta bola opravená. 30. apríla 1950 sa uskutočňuje túžba občanov - zavedenie autobusovej dopravy z Kamenice do Lipian. Popoludní o 14.30 hod. do obce prichádza veľký autobus ČSAD, ktorým na slávnosť zahájenia prichádzajú mnohí hostia. Pri dome Andreja Pavlinského, v ktorom je umiestnený hostinec, je postavená slávnostná brána s nápisom „Dopravou ku kultúre“. Pred touto bránou stoja obča-nia i školská mládež. Po slávnostných prejavoch, ktoré sa ukončili Piesňou práce, sa zišli hostia i občania do vyzdobenej miestnosti národnej školy na pohostenie. Takéto slávnosti a pohostenie ešte v Kamenici nebolo a každý z pohostinskej miestnosti odchádzal s usmiatou tvárou a so slovami na perách: „Kameničania sa vytiahli“.

Zdroj: Kronika obce, Milan Gladiš st.

Otázky

Pýtaš sa, čím to je? kto ti odpovie?

rád hľadáš otázky, sny, slzy a nádeje. Návod na život, ostrý ako strach,

si každý musí prečítať na vlastnej tvári,

ale až potom, keď sa to nepodarí,

potom odpustiť musíš najviac sebe, tak akosi to stále je,

ale predsa sa znovu pýtaš, čím to je?

a znovu sú tu slzy, sny, prosby, starosti, klamy, pravdy, nádeje, a ty sa, vracajúc do spomienok,

pýtaš, čím to je? lámanie sŕdc, skál, zaľúbenosť i galeje,

no prosto PANTA REI, ale čím to je?

„život je zázrak“ povedal múdry starý básnik

ale prečo? načo? a vôbec, čím to je???

Keď zomieraš, tak už nespievaš, ale ešte vzdycháš,

kontrolovane sa už nekontroluješ, veď prečo aj,

tak si ešte zavzdychaj, čo ostane, to malo zmysel,

každého to čaká mať na to správny úmysel,

aby neostala len mláka, kúsky vzdychov zanechajú vôňu,

všetko čo už bolo, malo pevnú vôľu „okamžiku“,

ten sa už neopakuje, ale ak niekomu pomohol

tak „tu je“, kontúrou toho, čo zanecháš

je pohľad späť na tých, ktorí to tiež čakajú, no oni ešte spievajú

žeby aj o tebe? a ako v dobrom či zlom?

keď zomieraš, tak už nespievaš

no o čom ešte vzdycháš???

František Darák

Talenty medzi nami

Z Kroniky obce

11


16. apríla sa uskutočnila akcia „Čistá Kamenica“. Je potešujúce, že sa našlo dostatok ľudí, ktorým záleží na čistote prostredia, v ktorom žijeme. Vďaka

patrí mladým športovcom, ich trénerovi, eRkárom, členom

združenia Kamenná veža, nechýbal ani starosta obce. Upratali cestu od kostola k cintorínu, okolie kontajnera pri starom cintoríne a smetisko pod hradom pri

poľnej ceste do Lúčky. Škoda však, že táto „čierna skládka“ pod hradom zmiz-la iba dočasne. A čo ostatné nelegálne skládky? Podobné akcie by sa asi mali konať častejšie.

Ploty medzi nami

Každý v sebe nosíme mnoho ideálov. Dosiahnuť niektoré z nich je z rôznych príčin takmer nemožné. Ale sú aj také, ktoré svojím konaním, snažením, môžeme ovplyvniť. Jed-ným z takých cieľov je aj život v peknom životnom prostredí, kde je čistý vzduch, voda, pôda, cesty, polia, lúky a lesy, pekne upravené záhrady, trávniky, dvory a okolie domov. Môže byť aj naša Kamenica v tomto zmysle krajšia? Verím, že všetci v kútiku duše cítime, že áno. Svedčí o tom veľa príkladov v podobe pekne upravených trávnikov, nádherných kvetov v kvetináčoch na balkónoch, v záhradách, pestrofarebná scenéria fasád domov, radostne oživujúca cel-kový obraz obce. Všetko ohraničujú rôzne fajnové ploty, ktoré akoby chce-li tú krásu prísne strážiť a nedovoliť jej zničenie, poškodenie. Iste, je to prirodzené, dokazuje to, že je v nás veľa estetiky, vynaliezavosti, tvori-vosti, snahy ukázať sa v tom pozitív-nom slova zmysle. Zároveň však vy-jadruje potrebu naše pekné výtvory chrániť. Ale pred kým? Pred nami samými? V ideálnej predstave by sme mohli vidieť svet bez plotov, ohrani-čujúcich dvory, bez plotov, za ktorými sa možno radi skrývame, bez plotov medzi nami. Čo vlastne ohraničujú ploty? Naše dobré a horšie Ja? Podľa

toho, čo môžeme vo svojom okolí po-zorovať, by skutočnosť možno chcela povedať, že áno. Vo svojich dvoroch sa o krásu snažíme a za plotom už nie?

A teraz fikcia? Vyjdúc zo svojich dvorných kráľovstiev sa môžeme po-tknúť na prvom výtlku na ceste a pritom spadnúť do priekopy, kde nás chce porezať rozbitá fľaša, či otvorená plechovka. Ak toto zvládneme, vietor priveje zápach spálených pneumatík, plastových fliaš, v lepšom prípade iba štipľavý dym spálenej vňate zo zemia-kov. Blížiac sa v noci (ale občas už aj cez deň) k potoku, môžeme niekedy doslova zacítiť nepríjemnú stránku vlastného Ja – toho, čo naše telo už nepotrebovalo. Pri pohľade do potoka sa musíme rýchlo vrátiť k pomysel-nému ideálu, ktorý nám ukazuje prie-zračnú vodu, ryby, možno raky a aj spomienky z detstva, kedy potok býval v lete plný detského džavotu, špliechajúcej vody (teraz, po jeho vy-čistení, to bude snáď vyzerať lepšie). Ale je tu jedno riešenie. Z dnešnej, občas veľmi nepríjemnej reality, sa dá celkom úspešne uniknúť na okraj de-diny, na lúky, polia, do blízkych le-sov, kde je možné na zlé zážitky rých-lo zabudnúť. Ale niekedy len preto, že vás môže vyrušiť nechcený pohľad na použité práčky, chladničky, pneumati-

ky, second - hand odevov bez plate-nia, pre detektívne povahy dostatok kostí na úvahu, kde a prečo sa vlastne tento rozklad začal.

Verím, drahí Kameničania, že medzi nami je veľa takých, ktorých vyššie uvedené a možno ani nie celkom vy-myslené negatíva mrzia a niečo by s tým chceli robiť. Zároveň verím, že načrtnuté pozitíva vás budú nabádať k zdravej súťaživosti o pekný vzhľad svojho najbližšieho okolia. Skúsme všetci začať tam, kde to máme celkom blízko, teda hneď za plotom, v blízkom okolí svojich dvorov a potom možno aj ďalej... Verím, že je nás dosť na to, aby sa v našej obci začalo v tomto smere niečo diať. Aj ten zdvihnutý papier, na zem neodho-dená žuvačka, dobre zaseparovaná fľaša, pneumatika v odpade pneuser-visu, možno prečítaná kniha o kompostovaní, ... sú tými pomysel-nými vykročeniami správnym sme-rom s dobrým cieľom. A tým by mala byť krajšia, zdravšia Kamenica, v ktorej my a naši potomkovia budú radi a dobre žiť. Ale nielen to. Chci-me, aby to bola Kamenica, ktorá bude mať iba jedinú, a to krásnu tvár. Chcime, aby tento jej pekný obraz bol zrkadlom nás samých, ľudí, ktorí raz nebudú potrebovať žiadne ploty.

Ján Ščecina

Príroda okolo nás

Nezaháľali ani športovci eRkári v akcii Starosta ide príkladom

Ministerstvo kultúry plánuje pokračovať v projekte záchrany a obnovy hradov Slovenska. Na túto prácu zamestnávajú ľudí, ktorých evidujú miestne úrady práce. Už sa uskutočňujú dva pilotné projekty, a to obnova hradu v Uhrovci a Šariši. Pri nich našlo prácu 50 ľudí, ministerstvo ráta do budúcna v rámci ďalších projektov so stovkou ďalších. „Do budúceho roka to určite budú stovky a možno časom sa dostaneme aj k iným číslam,“ uviedol minis-ter kultúry Daniel Krajcer. Dúfajme, že sa na budúci rok k projektu pridá aj hrad v Kamenici. Podľa Krajcera by moh-li počas obnovy hradov nezamestnaní nadobudnúť aj ďalšie zručností, ktoré tak zvýšia ich kvalifikáciu na trhu práce. „Je to projekt, ktorý je prospešný vo vzťahu k obnove tejto úžasnej pamiatky, ale je tu aj príležitosť pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí momentálne získajú prácu a do budúcna aj isté zručnosti,“ povedal. V súčasnosti našlo prácu pri obnove hradov 50 ľudí, z toho 20 z okresu Partizánske pracuje na hrade Uhrovec a 30 z okresu Prešov na hrade Šariš. Realizáciu projektu zabezpečuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu s 15-percentným spolufinancovaním zo štátneho rozpočtu. Celkové náklady na projekt sú viac ako 196-tis. eur. Zdroj: Obnova

Milan Gladiš st.

12


Ministerstvo chce pokračovať v obnove hradov nezamestnanými

Takto sa stavalo v stredoveku.

Aj tento rok do našej obce zavítajú zahraniční dobrovoľníci. Po úspešnej minuloročnej akcii na našom hrade sa Združe-nie Kamenná veža v spolupráci s OZ INEX Slovakia rozhodli opäť zorganizovať letný tábor za podpory medzinárod-ných účastníkov. V dňoch od 8.augusta do 21. augusta 2011 očakávame na hrade dobrovoľníkov s rôznych kútov sveta. Účasť nám zatiaľ potvrdili dvaja Dáni, Francúzka, Kó-rejka a slečna spoza rieky Moravy. V dňoch 17. a 18. augusta sa na hrade objavia dve dievčatá pochádzajúce zo Španielska a Talianska. Keďže rok 2011 je Európ-skym rokom dobrovoľníctva, úlohou týchto dievčat bude zorganizovať workshop zameraný na dobrovoľ-níctvo a jeho propagáciu. Opäť, tak ako minulý rok, zahraniční dobrovoľníci pripravia pohostenie pre účastníkov podujatia „Hody kultúr“, o ktorom vás budeme bližšie informovať pro-stredníctvom obecného rozhlasu. Účastníci predstavia svoje krajiny, ich kultúru a v improvizovaných pod-mienkach sa na Kamenickom hrade posnažia aj niečo uvariť. Toto podujatie je organizované predovšetkým pre lokálnych obyvateľov, to znamená predovšetkým Kameničanov. Pevne verím, že tam uvidíme čo naj-viac obyvateľov obce. Letná brigáda bude poznačená ešte jednou významnou akciou. 9. augusta 2011 sa na našom hrade objaví pu-tovná vlajka dobrovoľníkov pod názvom „Flag Tour“ Táto vlajka putuje do 23 krajín a 45 organizácií, ktoré sa zapojili do tejto kampane. Počas účasti vlajky na tábore sa uskutoční viacero aktivít. Zúčastnení sa mô-žu zapojiť aj do kvízu a vyhrať nejaké ceny. Verím, že zahraničným dobrovoľníkom prídete po-môcť aj vy, Kameničania! Každú pomoc spojenú s hradom a jeho záchranou a propagáciou vítame. O aktivitách OZ Kamenná veža viac na www.kamennaveza.sk.

Peter Andraščík

Zahraniční dobrovoľníci na Kamenickom hrade

13


Spoločenská rubrika (apríl - jún 2011)

Ak budete mať záujem uverejniť fotografie svojich

zomrelých príbuzných, pošlite ich na emailovú adresu

[email protected], alebo ich doručte

na Obecný úrad. Uľahčite nám tým prácu.

14


Šport - futbal Súťaže oblast-ného futbalo-vého zväzu v sezóne 2010/2011 sú dobojované.

V tejto sezóne sa mužstvám nášho futbalového klubu veľmi nedarilo, okrem muž-stva dorastu. Družstvo žiakov skončilo po jesennej časti na predposled-nom 13. mieste v 1. triede. Túto pozíciu sa nepodarilo vylepšiť, a tak družstvo zos-túpilo do 2. triedy. Príčiny podľa trénera Jána Šomjáka boli v prístupe k tréningom, ktoré boli dvakrát týždenne. Problémom bola účasť na tréningoch hlavne starších chlapcov z našej obce. Naj-starší chlapci v jarnej časti dokonca absentovali na väč-šine zápasov. Mnohokrát si hľadali iné menej fyzicky náročné, ale drahšie formy trávenia voľného času. Našli sa aj výnimky, ktorí vyne-chali iba minimum zápasov. „V jarnej časti som bol núte-ný dať priestor mladším a neskúseným chlapcom, ktorí sa odvďačili hlavne prístupom a tým, že chceli hrať. Za tento prístup im ďa-kujem a verím, že v ďalšej sezóne sa to nezmení a pri-budnú ďalšie nové tváre“, uzavrel Ján Šomják. Najväčšiu radosť nám urobili dorastenci, ktorí v najvyššej oblastnej súťaži obsadili 4. miesto spomedzi 16 druž-stiev. Výsledok mohol byť ešte lepší, pokiaľ by boli hra-li v najsilnejšej zostave (4-5 hráči dorastu hrávali za muž-stvo dospelých). Potvrdzova-li to u súperov v sobotňajších zápasoch, kedy nastupovali v najsilnejšej zostave. Tak ako vo všetkých šport-och tak aj vo futbale je veľká radosť víťaza a smútok pora-zených. V posledných 4 se-

zónach výsledky naznačovali nepriaznivý stav mužstva dospelých. Cieľ udržať sa v aktuálnej súťaži sa teda ne-podarilo splniť. V novej se-zóne 2011/2012 bude mať preto nových súperov v 3. B triede. Kde hľadať príčiny neúspe-chu? Vyhovárať sa na chyby niekoho iného je na nespráv-nom mieste. Napriek tomu, že v kolónke prehier figuruje číslo 13 ako v predchádzajúcich 3 sezó-nach, jednou z príčin zostupu bolo najmä veľa remíz v celkovom počte 9 a ťaž-kosti pri skladaní mužstva pred zápasom, čo sa vykrý-valo veľkým počtom doras-tencov v zostave. Je potrebné zmeniť prístup hráčov nielen k zápasom, ale aj k tréningovému procesu. Pravdou je, že pracovné po-vinnosti nie vždy dovoľujú zúčastniť sa tréningov, avšak aj ľahostajnosť niektorých jednotlivcov podráža nohy celému kolektívu. Každému je jasné, že futbal je kolek-tívna hra, čo doslova vyža-duje KOLEKTÍV, a to nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Jeden či dvaja jednotlivci nemôžu dosiahnuť úspech. Kvalita futbalu už v oblast-ných súťažiach je na dobrej úrovni, preto ak chceme dr-žať krok so súpermi, je po-trebné toho veľa zmeniť. Dôležitou súčasťou futbalu je práca s mládežou už v út-lom veku, ktorá by mala byť podporovaná nielen tréne-rom, školou, ale najmä rodič-mi. Výsledok môže prísť jedine spoločnými silami. Súťaže 2011/2012 začínajú už v júli, 31.7. dorast v Pet-rovanoch, žiaci 6.8. v Rož-kovanoch, dospelí 7.8. tiež cestujú k súperovi do Ovčie-ho.

Marek Bakoň

DOSPELÍ PC M PZ V R P SG - OG B 1. Dubovica 26 18 3 5 78 : 33 57 2. Haniska 26 17 6 3 61 : 24 57 3. Kapušany 26 14 9 3 61 : 20 51 4. Š.Sokolovce 26 14 3 9 52 : 43 45 5. Chmin.N.Ves 26 13 2 11 53 : 60 41 6. I.Ostrovany 26 10 5 11 57 : 62 35 7. Žehňa 26 10 4 12 51 : 46 34 8. Poloma 26 10 4 12 38 : 54 34 9. Lipníky 26 10 3 13 46 : 53 33

10. Lipany B 26 7 7 12 40 : 52 28 11. Jarovnice 26 7 5 14 42 : 73 26 12. Jakubovany 26 7 4 15 52 : 55 25 13. Sedlice 26 7 4 15 41 : 66 25 14. Kamenica 26 4 9 13 34 : 65 21

Konečné tabuľky futbalistov v sezóne 2010/2011

DORAST PC M PZ V R P SG - OG B 1. Peč.N.Ves 30 22 2 6 107 : 55 68 2. Kendice 30 19 4 7 119 : 46 61 3. Š.Dravce 30 18 3 9 92 : 53 57 4. Kamenica 30 14 4 12 64 : 65 46 5. Fričovce 30 14 2 14 72 : 74 44 6. M.Šariš 30 13 4 13 74 : 65 43 7. Chmin.N.Ves 30 12 5 13 68 : 52 41 8. Záborské 30 11 8 11 65 : 67 41 9. Rožkovany 30 13 2 15 70 : 91 41

10. Dubovica 30 12 4 14 66 : 65 40 11. Hermanovce 30 12 4 14 66 : 79 40 12. Jarovnice 30 11 6 13 58 : 79 39 13. Brezovica 30 12 2 16 58 : 84 38 14. Demjata 30 11 4 15 66 : 75 37 15. V.Šebastová 30 11 2 17 44 : 69 35 16. Kojatice 30 4 6 20 33 : 103 18

ŽIACI PC M PZ V R P SG - OG B 1. Chmin.N.Ves 26 24 2 0 150 : 15 74 2. Dulova Ves 26 19 3 4 106 : 36 60 3. Peč.N.Ves 26 14 2 10 48 : 54 44 4. N.Šebastová 26 12 5 9 65 : 54 41 5. Hermanovce 26 12 5 9 61 : 52 41 6. Dubovica 26 12 3 11 58 : 53 39 7. Š.Michaľany 26 12 2 12 53 : 50 38 8. Fintice 26 11 3 12 58 : 53 36 9. Záhradné 26 9 6 11 20 : 32 33 10. Pušovce 26 9 5 12 39 : 64 32 11. Župčany 26 9 3 14 52 : 73 30 12. Kapušany 26 7 5 14 35 : 64 26 13. Kamenica 26 3 5 18 25 : 85 14 14. Kendice 26 3 3 20 25 : 110 12

15


Kameničan pozýva


Zamyslime sa

Na tomto čísle Kameničana sa spolupodieľali: Andraščík Peter, Bakoň Marek, Darák František, Gladiš Milan st., Halčišák Mar-tin, Molnárová Lucia, Sabatulová Jana, Ščecina Ján, Urda Ladislav, Vaňo Štefan - duchovný Grafická úprava hlavičky novín: Gladiš Milan ml. – zdroj: rytina z roku 1864 Textová a grafická úprava: Čubová Anna Grafická úprava spoločenskej rubriky: Gladiš Vladimír Grafika letáku a pozvánky (Hradné slávnosti): Kuchár Vladimír Jazyková úprava: Urdová Viera Finančná podpora a distribúcia: Obecný úrad Kamenica

śi mudri jak sto

šaľenich

zapuśčila baba bajuzi - chce rozkazovať

Maš povoľeňe na perdoľeňe?...........ironicky sa pýtame toho, kto chce z mladou ženou spať.

Chvala bohu, že naš pľeban katolik! (to keď dakto povedal mudru taku vec, co už druhim davno jasna bula, t. j. že

„objavil Ameriku druhiras“)

Oznam kamenického rozhlasu: „Ľudze, švine nepušťajce na poľo ric, bo chtora budze pri rici prichicena, budze zaśtreľena.“

Slovensko-maďarský preklad včela – seremed

osa – neseremed

čmeliak – nesere-medturbo

sršeň– neseremed-turbo agresiv

Do šatne futbalového mužstva v Kamenici vstúpi tréner a hovorí: Chlapi, už som prišiel na to, čo urobíme, aby sme vyhrávali. Čo tréner? Spravím z vás dychovku!

Viete ako sa povie po japonsky futbalista? Ťan

A viete ako sa povie priemerný futbalista? Kameni-Ťan :o)

Direk šarišské

Srandovisko

Somár príkladom Somár je jedno z mála domácich zvierat, ktoré sa slepo nepod-riaďuje príkazom človeka. Preto jeho meno ľudia používajú na označenie hlupáka. Ale neoprávnene. Kde bolo tam bolo, bol jeden dedko, a ten mal starého somára. Zviera mu dlhé roky slúžilo, keď tu jedného dňa padlo do studne. Chudák dedko zúfalo plakal a snažil sa niečo vymys-lieť, aby ho odtiaľ dostal. Ale nech hútal celé hodiny, nič nevy-hútal. Rozhodol sa teda, že studňu zakope. „Somár je už aj tak starý a vyschnutú studňu som chcel zakopať už dávno,“ povedal si. Zavolal si na pomoc susedov. Spolu sa chopili lopaty a začali hádzať hlinu do studne. Starý somár rýchlo pochopil, čo sa deje, a začal hrozne híkať. Na prekvapenie každého sa však po chvíli upokojil. Keď dedo nakukol do studne, videl, že somár po kaž-

dej hodenej lopate hliny robí niečo fantastické. Otriasa hlinu zo seba, zadupáva ju, a tak sa dostáva stále vyššie a vyššie. Ded-ko a susedia ďalej hádzali hlinu, a somár sa otriasal a postupoval nahor. Keď napokon vykročil zo studne a spokojne odkráčal, každý sa len udivene pozeral. Aj na nás sú hádzané rôzne smeti a bremená, keď v našom živote padneme a klesneme na dno. Trik ako sa dostať z toho von je v našom vlastnom úsilí otriasť zo seba staré a nesprávne, a urobiť krok hore. Každý problém je príležitosť, ktorá je nám milostivo podsunutá ako možnosť dostať sa z nepríjemnej situá-cie. Z každého problému je nejaké východisko, pokiaľ to nevzdáš a nezastavíš sa. Keď Ti bude ťažko, nenadávaj druhým do somárov, ale spomeň si na tento príbeh o múdrom zvierati a nevzdávaj to!

Kameničani, ta to znace, co to toto? Poznace tote šarišske slova?

Agnušek, bagoľar, cakomprask, dzar, egzecirovac? Ked znace, ta napišce na emajl, abo pošlice v kopertke na urad.

Odmena budze ista.

Kamenicke noviny Kamenican

Documents

Transcript of Kamenicke noviny Kamenican