wo r l d l i t e r at u r e S t u d i e S 3 2 ( 19 ) 2 010 ( 1 112 )

K afk a ako problm ke autori t aj K afku

Dr. Roman Halfmann tudoval v Mainzi germanistiku, porovnvaciu literrnu vedu a fi-lozofiu. V sasnosti psob ako DAAD lektor nemeckho jazyka na Katolckej univerzite v Lubline (Posko). V rokoch 20062008 bol lektorom na Univerzite Xiangtan v Pekingu, kde tudoval recepciu Kafkovch diel v ne a na seminroch preberal Kafkove texty. Poznatky z tejto oblasti neskr vyuil v tdii Literature of the Soul. Recepcia Kafku v diele nskej autorky Can Xue (Orbis Litterarium, vol, 64, 2009, . 6, s. 478499.) Systematicky sa venuje problematike umeleckej recepcie diela F. Kafku. Na tto tmu uverejnil samostatn publi-kciu Kafka kann einen Schriftsteller lhmen. Dargestellt an Albert Camus, Philip Roth, Peter Handke und Thomas Bernhard. (Berlin: Lit-Verlag, 2008 = Germanistik; 36) Na Katolckej univerzite v Lubline pripravuje prcu Intertextualita ako indiktor kultrnej ko-munikcie: kultrne vzahy, svislosti v recepcii Kafku. Sasne pracuje aj na projekte Fe-nomenolgia originality. Od jesene 2010 psob op na Univerzite v Pekingu. R. Halfmann pricestoval do Bratislavy na pozvanie stavu svetovej literatry SAV a Goetheho intittu a publikovan prednku predniesol na pde SvL SAV 17. septembra 2009.

abStraKt

Prednka tematizuje recepciu Franza Kafku vo svetovej literatre. Autor sa sstreuje na otzku vplyvu, priom u mnohch sasnch (najm americkch) autorov konta-tuje trivilnos prslunch intertextovch filici. Problematickos recepcie sa jav ovea vypuklejie na pozad aktvnej inpirovanosti u niektorch najm stredoeurpskych spi-sovateov, ktor povauj za potrebn vyrovna sa s Kafkom ako jednm z najkonzek-ventnejch javov modernej literatry. Prekonvanie Kafku sa takto stalo programom tak I. Aichingerovej, ako aj P. Handkeho i P. Rotha, no tvor aj pozadie konfrontcie so sve-tom praskho nemeckho spisovatea u E. Canettiho. Produktvne vyuitie motivickch prvkov Kafkovho diela ako veobecnch a globlnych kultrnych topoi nachdzame u Japonca H. Murakamiho, ktorho prza Kafka na pli priniesla okrem inho nov modelov (autorsk) vzah ku Kafkovmu dielu.

Autorsk lektra bva produktvnym aktom. Psanie je jednoducho rezortom spi-sovatea a tanie je zkladnou surovinou tejto prce: Spisovatelia teda vdy taj produktvne, siahaj po tom, o pretaj a pretan vedome i nevedome vyuvaj vo svojich dielach. V tomto zmysle nie je intertextualita vnimkou, ale pravidlom.

A vina spisovateov ta Kafku, ktor je nepochybne jednm z najvplyvnejch

wo r l d l i t e r at u r e S t u d i e S 3 2 ( 19 ) 2 010 ( 3 16 )

univerzita Peking

Roman Halfmann

n

h

os

/ g

ue

st

le

ct

ur

e

ro m a n H a l f m a n n

umelcov naich ias. Ak vak autori taj Kafku a pokaj sa ho produktvne reci-pova, nedochdza k niomu zvltnemu, pretoe zoi-voi Kafkovej prze spisovate-lia konaj bu mlo originlne, alebo ich Kafka paralyzuje. Ns bude zaujma prve tento druh prpad, najskr vak venujme krtko pozornos tomu prvmu.

Vek mnostvo kafkovskej recepcie je u spisovateov toti prekvapivo bezvz-namn a mlo inovatvne. Vina autorov sa vzahuje na znme Kafkove texty, ak-mi s Premena i Proces, mono ete Zmok. Ako doklad Hartmut Binder, recipuj ich vak zva povrchne a trivilne:

Ak zhrnieme, o vyplynulo pri pohade na texty, predstaven v tejto kapitole, uke sa, e chpanie Kafku sa u uvedench spisovateov v nijakom prpade nevyznauje nijakou zvltnou originlnosou, ako by sme to azda oakvali od umelcov, ktor vo svojom literrnom diele vytvraj alebo chc vytvra nieo nov.1

Binder sumarizuje autorsk recepciu Kafku vemi negatvne, a tto negatvnos je poda vetkho vo svojom jadre opodstatnen:

Ak sa pozrieme na interpretan predlohy, na analytick pohad autora recipujceho dielo praskho kolegu, dostavuje sa sklamanie, pretoe ndej, e by v adaptcich, ktor vznikli na zklade plne odlinch predpokladov jeho vlastnho chpania Premeny, by mohlo djs vaka novm, nezvyajnm uhlom pohadov, naprklad naratvnou technikou, k uritmu obohateniu, je priebene konfrontovan so sklamanm. Na jednej strane sa Premena vnma ako baa pln npadov alebo ako tvoriv podnet, take na pecifiku textu ani neprde, na druhej strane sa interpretan impulzy, pecifick pre urit krajinu alebo dobu, prejavuj bez vnimky ako predpoklady porozumenia, ktor asto prezrdzaj desiv naivitu a kliovitos prstupu.2

Poda Bindera teda autori po prv recipuj Kafku od veci, po druh zotrvvaj vo zvyajnch a u obsoletnch vkladoch. Poksim sa to demontrova na dvoch pomerne aktulnych prkladoch. Tak sa v romne Matthewa Sharpesa The Sleeping Father (z roku 2005, strana 3) nachdza nasledujca vodn veta: Dvka prozaku, o uval otec Chrisa Schwartza, musela by nesprvna, pretoe sa jednho rna pre-budil a zistil, e mu zmeravela prav strana tvre.3

Ide tu o pripomenutie slvnej metamorfzy Gregora Samsu, Sharpe vak rozprva o benej americkej rodine, o skromnch ranch osudu, slovom, stereotypne ide o nezmyselnos bytia v modernej tradcii. Samozrejme, narka na Kafku otvra ete in interpretan rovinu tm, e sa irelnos kafkovskej przy, premena na hmyz a s tm svisiace motvy prenaj do Ameriky na zaiatok novho tiscroia. o teda Kafka kedysi priniesol svetu ako kafkovsk, stva sa teraz definitvne realitou.

David Foster Wallace podva vo svojom romne The Broom of the System (1987) s podobnm myslom premenu Grega Sampsona na rockov hviezdu ako citt,4 kto-r m svedi o populrnosti Kafku.5 Aj tu sa diskutuje vaha, poda ktorej je Kafka a to, o predstavuje topos Kafka, u dvno realitou.

Tento nzor je rozren a pri kadej prleitosti sa opakuje, no v skutonosti sa stal u dvno kli. Martin Amis spozoroval u v roku 1983, e vraz kafkovsk6 sa dnes pouva na vyjadrenie mekania vlaku alebo radu na pote.7 Kafka a kafkovsk znamen v tomto zmysle sumu stereotypov, ktor Kafka vytvoril v priereze populr-nej umelej postavy a modernho svtca.8 Prve na tto skutonos reaguj obaja spo-

K a f k a a ko p r o b l m ke a u to r i t a j K a f k u

mnan autori a spjaj ju so svojimi dielami. Odkaz na Kafku sli opisu modernej, predovetkm medilnej spolonosti a ober Kafku o nieo podstatn. Ako alej ho-vor Oliver Jahraus, Kafka nie je viac ne modern Nostradamus, ktor predpovedal nielen holokaust i dokonca celkovo budcnos je to mylienka, ktor sce z Kafku vychdza, napriek tomu ho vak faluje a zanechva ho aleko za sebou.9

Poukzali sme na dvoch autorov mladej genercie, ktor sa vzahuj na Kafku s podobnmi myslami, priom tento vzah je potrebn nasvieti kriticky: preo a nao teda Kafka? Kafka sli autorom na jednej strane urite ako nejak kameo-lom, ako skr ako opora: odkaz naho predstavuje intelektulnu hru, dialg. Tka sa to predovetkm Wallacea, ktor sa do vekej miery kriticky vzahuje na Kafku ako na populrnu figru: Kafka preho tvor as popkultry. Na druhej strane tu mme do inenia s uritou rovinou vznamu, ktor deklaruje Kafku ako predchodcu modernho a postmodernho umenia: Kafkovo dielo sa stalo celkovo paradigmou modernej literatry.10 A nielen literatry, lebo ako ukzal Amis, ku Kafkovi sa mo-no vrti pri kadej prleitosti.

A predsa toto vzahovanie sa na Kafku vinou sklamva, pretoe vyzdvihuje len kli, ktorm sa Kafka nepochybne stal, priom ani to, o je pre Kafku charakteristic-k, neroziruje recepciu diela o nov vznamov roviny: Alzia sa v podstate netka Kafku, ani referennho textu zostva przdna. Ke Matthew Sharpe vo svojom romne pouke na zaiatku na Kafku, neskr vak opisuje tradin ivot jednej ro-diny so vetkmi peripetiami, vytrca sa na tomto mieste zvltne, tajomn naptie, typick pre Kafkovu przu. Strca sa

toti naptie medzi realistickm a fantastickm. Jeho texty a prbehy, ktor sa rozpr-vaj v textoch, psobia jednoducho a jasne, s vak zrove mtco tajupln. Opisuj fantastick udalosti, otcovsk vroky smrti, premeny synov, zatknutia mladch mu-ov, ale postavy vo svete, zobrazenom Kafkom, sa dsledne vyhbaj tomu, aby tieto definitvne fantastick udalosti vnmali ako fantastick. (...) No prve vaka tomuto naptiu nadobdaj jeho texty pecifick charakter paraboly.11

Ak Sharpe alebo Wallace ukotvuj Kafkovu fantastiku v dnenej realite, strca sa dvojzmyselnos Kafkovch textov. Prve tto stratu mohol ma na mysli H. Binder so svojm odkazom na desiv naivitu spisovateskej recepcie Kafku, pretoe tmto spsobom dochdza nanajv k jeho zjednodueniu a k racionalizcii, resp. k strate dvojzmyselnosti. Naopak ani vlenenie kafkovskho naptia do romnovho diania nepredstavuje nijak obohatenie, pretoe romnov dianie sa predstavuje ako plne zbaven akejkovek fantastiky a nemotivovan narka na Kafku je takto jednoducho len trpna a napokon dokonca navn.

Samozrejme, tento druh aluzvnej hry m tie svoj zmysel, hoci v najlepom pr-pade me by inteligentnou zbavou, ak poskytuje nevinn hra, ktor zostva bez dsledkov. Bez dsledkov zostva preto, lebo vina podobnch odkazov, ktor na-pokon tvoria aj drviv as spisovateskej recepcie Kafku, neobstoj zoi-voi hlb-iemu vedeckmu vskumu, a preto nie je takto odkaz ani hoden alch vah: Je przdny a nielen z vedeckho hadiska ubovon, pretoe nenapa ani oakvania, ktor by malo stimulova inteligentn tanie. Spisovatesk recepcia Kafku je teda asto deziluzvna a jednotliv vyrovnvania zriedkavo svedia o samostatnosti a kre-ativite relevantn je tu len pompzny kafkovsk odkaz.

ro m a n H a l f m a n n

Tento spsob prstupu vyznauje prv rove kafkovskej recepcie. Na druhej rovni sa nachdzaj autori, o ktorch mi pjde toti t, ktor tvrou v tvr Kafkovej prze kraj opanm smerom a hroz im, e sa prepadn do mlania. Ilse Aichin-gerov vemi nzorne opisuje blok, ktor jej brnil konfrontova sa s Kafkom:

Existencia Kafku, od ktorho som dodnes takmer ni nepretala, pre ma znamenala od ias, ke som sa o om krtko po vojne dozvedela, ustavine nepominutenos ra-dosti a hrzy, horiace lano nad svetom, ktor rokmi oraz vmi potemnieva.12

ta Kafku by poda jej slov znamenalo presta hra hru,13 a teda presta sa zast-ova na normlnom ivote. Na jednej strane je to teda rados a afirmatvny postoj, na druhej vak hrza tvrou v tvr chladnmu perfekcionizmu tto ambivalencia vedie k tomu, e Aichingerov pred Kafkom napokon uhba. Nie je nijakou vnimkou:

Kafka nemal deti, a preto je ironick, e jeho literrni potomkovia husto zauduj literrno-kultrne priestory 20. storoia. (...) Hoci sa Kafka takmer po cel ivot usi-loval vyrovna so svojou neurotickou zkosou vo vzahu k otcovi, nsledne spsobil zkos z vplyvu v genercich mladch autorov...14

Imre Kertsz v tomto zmysle pe a tm exaktne pomenva vchodiskov poz-ciu nami pomenovanho problmu:

Mojimi zkladnmi literrnymi zitkami boli Albert Camus a Thomas Mann. Ak by som bol ako prvho tal Kafku, neviem, i by som bol vbec mohol psa, i by nebol od zaiatku ohrozil moje psanie. Kafka me spisovatea ochromi.15

Spochybni a oslabi vlastn psanie toto nebezpeenstvo je nsledne vecou, ktor v svislosti s Kafkom uvdzaj niektor autori: Vzah ku Kafkovi sa takto st-va problmom suverenity, ktor akoby bola ohrozen. Ak teda, ako hovor Claudia Liebrand, ta Kafku znamen ui sa ta,16 potom by sme mohli tento vrok aj rozri: pre spisovateov zaha tanie Kafkovch prz aj uenie sa psa.

Teraz ns bud zaujma tri otzky. Po prv, ako je uspsoben takto problema-tizujca autorsk recepcia; po druh, preo Kafka predstavuje ohrozenie, a nakoniec sa budeme venova otzke monho zvldnutia Kafku: Mono Kafku zvldnu a spo-mnan ohrozenie odvrti?

Hoci Philip Roth a Peter Handke pu odlinm spsobom, pokia ide o recepciu Kafku, maj k sebe vemi blzko. Philip Roth sa v istom interview v roku 1969 priznal, e k napsaniu jeho diela Portnoys Complaint mu dodal sl a Kafkov vplyv: Za-nam sa oslobodzova od mojej poslednej knihy a starch problmov.17 Tto krza vy-plynula u Rotha z poznania, e Flaubertova realistick metda u neme adekvtne zobrazi situciu moderny. Tak skontatoval roku 1961:

Americk spisovate je uprostred 20. storoia v nezvideniahodnej situcii, ke sa usi-luje pochopi a vierohodne opsa americk skutonos. Je to skutonos, ktor spi-sovatea privdza do asu, je mu z nej zle, je z nej rozzren, a napokon zahanbuje aj jeho skromn predstavivos. Kadodenn skutonos je neuveritenejia ako naj-bujnejia fantzia, a spolonos denno-denne vyvrhuje fakty, ktor jej zvid kad romnopisec.18

Realita dvno predbehla autorsk imaginciu, a Kafka pomohol Rothovi dospie k novmu poetologickmu modelu, priom pre Portnoys Complaint prebral predo-

K a f k a a ko p r o b l m ke a u to r i t a j K a f k u

vetkm rozprvask perspektvu a prepojenie reality s irealitou. Skutone tu ide o inteligentn intertextulne vzahovanie sa, ktor je afirmatvne zameran.19

Aj Peter Handke nachdza v Kafkovom diele svoj poetologick vzor:

Franz Kafka bol pre ma po cel as mojej spisovateskej existencie smerodajn; ale pri vetkej vli sa mi nedar k nemu ni poveda, nedar sa mi v mysli prkladne a usporia-dane si vybavi jeho slvnu spisovatesk osobu.20

Ako napsal, mj svet bol svetom Kafku a mojm hrdinom bol dr. Franz Kaf-ka,21 a takto vyzdvihol praskho spisovatea ako vzor, ktor formoval aj jeho przu.

Handkeho najranejie odkazy na Kafku vidie v jeho rznych krtkych przach z rokov 19631969, vydanch v zbierke Begrung des Aufsichtsrates. Kritici si vimli typicky kafkovsk zauzlenia a absurdn zvery niektorch jeho poviedok.22

Ide tu o afirmatvny vzah, pretoe Kafka sa stva pevnm bodom. Kafka love-ku predsa len dodva odvahy, aby sa priznal k vlastnej neschopnosti.23 V posilnen vlastnej umeleckej existencie sa Handkeho prklon k idelu, akm je Franz Kafka, jav podobne ako u Philipa Rotha, ktor v konfrontcii s Kafkom spoznva, ako a preo vznik umenie, portrt umelca v celej jeho originalite, zkosti, izolcii, nespokojnos-ti, neprosnosti, posadnutosti, tajnostkrstve, paranoji a chorobnom egoizme.24 Av-ak tento intenzvny a v zsade afirmatvny vzah sa pre oboch autorov asom stva praou. Handke pe:

Boli asy, ke som tal Kafkove Dennky, jeho listy a aj to, o o om napsali jeho priatelia tal som to len z toho dvodu, aby som zistil, i nhodou nemal na tvri vyrky.25

Sm idel psob zaaujco, pretoe je zasaden do nedosiahnutench vok. Vchodisko z tejto dilemy me spova len v detrukcii pociovanej dokonalosti: Mono preto som ako skromn detektv asto snoril po dkazoch, i Kafka predsa len nespval so enami.26 Vidie Kafku ako normlneho loveka tto poiadavka enie Handkeho do konfrontcie, priom terom toku sa tu stva tak skromn, ako aj umeleck biografia. Handke diskutuje svoje nzory a umeleck stanovisk asto na zklade Kafkovch poetologickch predlh:

Nevyhol sa azda Kafka pri psan tomu najaiemu, toti predstavi prirodzenos vo svojej sslednosti? Namiesto prirodzenosti chcie stle vidie len jej snov zjav, kto-rho sslednos vyplynie sama zo seba. Chcel by som si raz u Kafku preta nieo o dennej krajine, o jej energickom z jednho vyplva druh!27

Cieom sa tu jav tak psanie, ktor sce prena Kafkovu intenzitu psobenia, nesti vak do jeho bezndeje:

A jeho veselos nikdy nie je veselosou o sebe, ale je vdy fyziklnym vsledkom dlhej bolesti akoby bola aoba smrti tak siln, e by sa mohla zmeni na nebesk beztia-ov stav. Tto veselos (in hovoria o Kafkovom humore) sa mi ako dsledok bolesti stala cudzou, dokonca odpornou...28

To, ak existencilny vznam maj pre Handkeho tieto vahy, prezrdza jeho v-rok z roku 1985 teda desa rokov po uvedenom citte vzahujci sa na posledn strnky romnu Der Chinese des Schmerzes (1983) a vysloven v rozhovore s Herber-tom Gamperom:

ro m a n H a l f m a n n

Pri prepisovan som mal aj presn fyzick predstavu, e tieto vety, tchto desa strn tvor antiprojekt k poslednm desiatim stranm Kafkovho Procesu tak som si to vtedy uvedomil, e ide o nvrh inej truktry sveta, ale ten je pritom celkom konkrtny...29

Handkeho pohad na svet akoby protireil Kafkovmu, preto aj navrhuje aksi opan program. Strach z vplyvu je tu evidentn a vrchol v Handkeho vroku: Nenvidm Kafku, toho Venho syna.30 Afirmatvny postoj sa neskr zmen na otvoren nenvis, ktor je vak takisto postojom zvislosti: Nenvis ako opak lsky nevyznauje pochopitene nezvisl postoj, o ktor Handkemu predsa len ide. Je pritom pozoruhodn, akm spsobom sa Handke usiluje presadi svoju nezvislos:

Kad dlhie mystick dobrodrustvo akm je psanie ma prejasuje, spresuje, rob ma rozumnejm a posva ma ako itatea oraz alej od era Kafku k Vergi-liovmu jasnmu dennmu dielu.31

Prve tto recepciu u Handkeho, postupujcu od afirmcie cez kritiku k pohybu, ktor znamen odklon od Kafku smerom k Vergiliovi, mono zaregistrova aj u Ro-tha. Skutone je udivujce, ako sa u obidvoch na seba pona priebeh vzahov.

Philip Roth problematizuje Kafku a jeho vplyv predovetkm v eseji Looking at Kafka z roku 1973, a to pomocou fikcie: o by bolo, keby bol Kafka preil svoju choro-bu a holokaust a keby bol uiel do Ameriky? Nezanechal by iadne knihy: nijak Pro-ces, nijak Zmok, nijak Dennky. Na jeho rukopisy by si nikto nenrokoval, zmizli by bez stopy...32 Avak rok smrti jeho fiktvneho Kafku je rokom, ke mlad Roth zana psa krtke prbehy.33 Iste tu nejde o nhodu, pretoe Kafkova smr znamen zrove koniec vplyvu: ochromenie je zdanlivo odstrnen. Ale v om spovalo?

Roth naznail vo svojej eseji problmy zanajceho autora, spovajce najm v tom, e sa chce ditancova od tradcie a rozvin svoju vlastn re. Toto gesto sym-bolizuje odluka od rodiovskho domu, ktorej podstata je opan ako u Kafku.

Inch paternalistick kritika rozmliadi ma jeho (otcova R. H.) vysok mienka o mne ubja! Me to by pravda (a mem to vbec prizna), e ho zanam nenvi-die za to, e ma tak miluje? e ma tak vychvauje? Ale to predsa nedva zmysel ak nevanos! Ak hlpos! Ak protiklad!34

Roth vrav, e km Kafka sa musel vzoprie otcovskej autorite, on sm zail lsky-plnho, milujceho a v konenom dsledku slabho otca, voi ktormu by bola kad revolta nezmyseln. Rozprva zisuje, e jeho problmy s in ne Kafkove.

Ke neskoro v noci povam, o moji kamarti pu v literrnych asopisoch a o roz-prvaj v dramatickch sboroch rozprvaj hororov prbehy o rodinnom ivote (...), z przdnin sa do koly vracaj otrasen, akoby boli v zkopovom oku. o by dali za to, keby boli na mojom mieste!35

Spisovate op chpe Kafkov ivot ako prli strhujci. Tak ako Handke, aj Roth sa usiluje o to, aby pochopil Kafku ako loveka, a nie v rovine idelu a stroskot pri tom z dvoch prin: Po prv, Kafka je tvorcom prelomovho typu przy, take fikci-onalizovan smr zostva len fikciou. Po druh, Kafkov vplyv je prli vek na to, aby ho bolo mon jednoducho rozpusti v reflexii: Roth trp na Kafku aj alej.

V romne The Professor of Desire (1977) sa tto vzba na Kafku explicitne diskutu-je v okamihu, ke protagonista David Kepesh tematizuje Kafkov asketizmus:

K a f k a a ko p r o b l m ke a u to r i t a j K a f k u

Na zastvke elektriky vravm Claire: Vie, o povedal Kafka muovi, s ktorm sedel spolu v kancelrii v poisovni? Ke si poas obedajej prestvky jeho kolega vytiahol klobsu, Kafka sa vraj otriasol a povedal: Jedin vhodn jedlo pre loveka je polovica citrna.Vzdychla a smutne povedala: Chudk. Nzory vekho spisovatea na stravovanie a jeho opovrhovanie nekodnm apettom sa zdali zdravmu dievau z Schenectady v tte New York plne hlpe.36

Nzory eny, ktor je tuoznaen ako normlna, sa stavaj proti Kafkovi, proti jeho obludnosti, ktor dostatone zretene vystupuje na povrch v odkaze na askzu: Kafka predstavuje vymedzenie, znamen opak normality a napokon bytie v zmysle idelu. Tak teda plat aj pre Kafku, o hovor Kepesh o Gogoovi v protiklade k e-chovovi:

Nie som iaden familirny, ben trpite z echovovho prbehu o normlnych ud-skch utrpeniach. Nie, som omnoho ohavnej, ete viac ako ten Gogoov pomten a vydesen mu s amputovanm nosom, ktor sa rozbehne do vydavatestva novn, aby tam umiestnil inzert, e had svoj nos, ktor sa rozhodol opusti jeho tvr.37

Toto hodnotenie vyznauje protiklad, ktor vytvra Kepesh medzi Kafkom a e-chovom:

Kompulzvnos Kafkovho umenia u echova neexistuje. echov m naplno vyvinut zmysel pre udsk obmedzenia, ale akceptuje ich, pretoe ich nemono zmeni. U e-chova necti boj: pe o udskom obmedzen s nadhadom, sympatiou a pobavenm.38

Tak ako Handke, ktor v Kafkovej biografii sliedi za jeho vyrkami, poka sa aj Roth o naruenie Kafkovho vzoru. A podobne ako Handke, aj Roth nachdza tois-ko v inom poetologickom modeli: ak Handke postuloval proti Kafkovi Vergilia, Roth siaha po echovovi.

Meme poveda, e obaja autori vidia v Kafkovi najprv vzor, ktor im sli na to, aby rozvinuli nov poetologick koncepcie. Afirmatvny vzah sa vak aj napriek tomu postupne oraz vmi men na kritick, stupuje sa do nenvisti alebo aspo sti do nzoru, e s Kafkom sa ako so vzorom ned ani i, ani psa.

Dvodom je, samozrejme, Kafkov ivotopis, pretoe ako hovor Claudia Liebrand, sotva sa njde biografia inho umelca, ktor by sa dala vanejie trivializova ako inscenovanie genilnej existencie.39 ivot Franza Kafku, ktor sa sm seba pokal definova ako umeleck existenciu, mus pre kadho umelca predstavova problm. Elias Canetti to nzorne zhrnul a pomenoval pritom aj to, oho sa spisovatelia boja:

To sstavn sebaponiovanie sa pred Kafkom: / pretoe jem bez vberu? (nikdy pred-tm som si nelmal hlavu nad tm, o jem), / pretoe sa usiluje o presnos, ktorej ja nie som schopn? (ja poznm len presnos vlastnej premrtenosti), / pretoe sa ukzalo, e mem by astn, a e sa tomu nevyhbam, / pretoe sa viem ahko a bez zbran vyjadri a ctim, ak by sa mu to zdalo odporn? pretoe jemu nebolo dovolen necha na sebe jedin such nitku? (Ja ijem v hustej kouine, utkanej zo samch soldnych a suchch nit), / pretoe som nm nakazen a mj vlastn spsob sebanenvisti som teraz zamenil za ten jeho?40

Ak Kafkov ivot psob v zmysle idelnej existencie umelca ako aiv vzor, me by signifikantnm motvom pociovanho ochromenia sekundrne aj jeho dielo

ro m a n H a l f m a n n

10

ve napokon ho recipovali ako dokonal, autonmne, a teda genilne.

Bola to erupcia, ktor nem vo svetovej literatre obdoby: s jedinm derom, zdanlivo bez akejkovek predhistrie alebo bez akchkovek predpokladov sa tu zjavil Kafkov kozmos, ktor u bol kompletne zariaden tm kafkovskm inventrom, ktor vtl-a dielu nezameniten sriov jednotu.41

Kafka vytvoril v oblasti motvov, tlu a tm originlne dielo, kafkovsk svet, ktor psob bezchybne a jav sa autonmnym.

Kafkovo dielo a jeho biografia ako je znme, v prepojen tchto dvoch sfr mme doinenia s umelcom, ktorho oznaovali za exemplrneho spisovatea klasickej moderny42 a tm sa stal pre autorov problmovm prpadom. Nie je to ni nov a nie je to nijak prekvapenie. Novotou a prekvapenm naproti tomu je, e problematizo-vanie vzahu ku Kafkovi vystpilo do popredia prve v ase takzvanej postmoderny, o zodpoved tretiemu dvodu, preo sa Kafka jav ako problm. Povedzme ete E. Canetti, ktorho dlh citt podstatne zvrazuje strach z vplyvu, sa tmto strachom ned umla, prve naopak:

smu kapitolu svojho Zaslepenia (Die Blendung), ktor m dnes nzov Smr, som ukonil v okamihu, ke mi do rk padla Kafkova Premena. Ni astnejie sa mi v tej chvli nemohlo prihodi. Naiel som tam do najvyej dokonalosti doveden nproti-vok literrnej nezvislosti, ktor som tak nenvidel, bola tam prsnos, po ktorej som til. Tam u bol dosiahnut vsledok silia, ktor som chcel njs sm pre seba. Sklo-nil som sa pred tmto najistejm zo vetkch vzorov a bol som si dobre vedom, e je nedosiahnuten, no dodvalo mi to silu.43

Celkom inak je to naopak u Rotha alebo Handkeho, ktorch vyrovnvanie sa s Kafkom nastva a v esdesiatych, resp. v sedemdesiatych rokoch, v asoch, ke Harold Bloom definuje svoje Anxiety of Influence (1973) toto vetko sa pritom ne-odohrva nhodne v asoch rozkvetu postmoderny.

Postmodern literatra, ktor sa ako definuje, istotne problematizuje intertex-tualitu a teda aj vzah k tradcii ovea astejie a zsadnejie ne sa tak dialo pred-tm: v postmoderne sa stala urujcim problmom samotn tradcia, o, samozrej-me, kontituuje aj intertrextulne vzahy. Tak naprklad nemono zmies zo stola, ak Berndt Schulte-Middelich zdrazuje:

Intertextualita je, hoci sa to vzhadom na provokujcu inakos a neitatenos mno-hch postmodernch textov vytrca zo zornho poa, v umen a v literatre u dlho znmy a vedome uplatovan postup vytvrania zmyslu.44

Napriek tomu bije do o, e postmodern literatra nerovnomerne reflektuje tieto vzahy, ako aj vedomie tradovanch vzieb, a mnohonsobne ich tematizuje: Intertextualita prestala by tak ako u Fieldinga poehnanm, ale je kliatbou, ktor paralyzuje produktvnu individulnu tvorbu.45 Prve tejto diskurzvnej rovine post-moderny zodpoved naa defincia intertextuality ako zpasu o svojbytnos, pri-om aj tu meme situova Harolda Blooma a jeho koncepciu strachu z vplyvu.

Spomnan tri dvody, teda Kafkov ivot, jeho dielo a k tomu zvltna postmoder-n situcia, kontituuj tzv. kafkovsk problm, ktor sa stal veobecnm problmom recepcie klasikov u sasnch spisovateov a v tomto zmysle ho meme spoji aj s autorskou recepciou Goetheho alebo Joycea. S tm rozdielom, e Kafka predstavuje

K a f k a a ko p r o b l m ke a u to r i t a j K a f k u

11

zrejme pre druh polovicu dvadsiateho storoia autora, ktorho recepcia sa jav naj-problematickejia. Peter Handke a Philip Roth tu takto zastupuj mnohch spisova-teov, reflektujcich v konfrontcii s Kafkom problematiku, v ktorej ide o svojbytnos a v neposlednom rade o vlastn hlas a originlny tl. Ako sme vak ukzali, obaja sa v priebehu konfrontcie od Kafku odvrtili a nali svoju poetologick spsu u Vergi-lia alebo echova. Kafku akoby obili, no vlastne ho nezvldli.

Ostva vyriei otzku, i je mon zvldnu vplyv. H. Bloom definuje naprklad strach z vplyvu ako zklad umeleckej produkcie. Text je potom v zsade tmto stra-chom z vplyvu, priom ovldnutie strachu nie je zmern:

Musme presta rozma o bsnikovi ako o autonmnom egu, aj ke najsilnej bsni-ci mu by hocako svojsk. Kad bsnik je zapleten v dialektickom vzahu (transfe-rencia, opakovanie, chyba, komunikcia) s inm bsnikom alebo bsnikmi.46

Ak vak skmame Kafkovu recepciu klasikov, tak aspo vytume, e ovldnu-tie strachu je mon. V skutonosti sa v Kafkovom diele sotva njde intertextulny vzah, ktor by bol odvoden z nejakej recepcie. Kafkovo zaobchdzanie s tradovan-mi ltkami je vemi svojbytn, na o poukazuje aj Bernd Nagel:

Skutone je vetko, o napsal Kafka, originlnou literatrou, hoci toho v jednotlivos-tiach aj nemlo prebral od inch autorov. Pretoe to, o je prebrat, bola preho len ltka, stavebn materil, z ktorho vytvaroval nieo vlastn. Tam, kde vak prebral hotov komplexy, ilo mu a priori o spolon znaky, o genunnu prslunos, priom akoby erpal zo spolonho rodinnho majetku a tm sa stva vitka plagitu bez-predmetn, alebo sa aspo oslabuje.47

U Kafku teda chba, ako neskr uvdza Nagel, priamy odkaz na nejak pretext alebo na prevzatie pecifickho motvu:

Preberanie bolo u Kafku vdy osvojovanm, vpoika bola vdy zrove obmenou. V zsade preberal len ltku. Dokonca aj vopred vytvarovan motvy a motvov re-azce, ktor vyuva, alebo ich hotov preber, s len stavebnmi kamemi, ktor sa ukladaj do tvaru vlastnho razenia. Kompilovanie, ktor je mon dokza, patr teda ete k predbsnickmu statusu jeho silia.48

Kafka bol zjavne spisovateom, ktor pracoval vemi vedome a podobne sprac-val aj to, o pretal, uzatvra Dieter Lamping, zrove vak k tomu dodva:

Vzahy k textom inch autorov nie s priebene v jeho vlastnom diele vyznaen, pre-to sa nedaj hladko identifikova. Predstavuj komplikciu pre jeho interpretov, ktor s takto postaven pred ako rieiten metodologick problm. Pretoe Kafkove pro-duktvne lektry s skrytmi alebo zakrytmi recepciami.49

Azda ns to udivuje zoi-voi Kafkovej recepcii Goetheho, ktor smieme inter-pretova ako krajne problematick. Kafkove itatesk zitky z Goetheho predstavu-j skutone intenzvnu zmenu od afirmatvneho ku kritickmu postoju, ktor sme sledovali u v prpade kafkovskej recepcie u Rotha a Handkeho. Nagel poukazuje na Kafkov repekt voi Goethemu, zrove vak vysvetuje, e Kafka disponoval takmer nepochopitenou genialitou, ktor ho chrnila pred epignstvom alebo problemati-zujcou konfrontciou:

ro m a n H a l f m a n n

12

Takisto nemono pochybova o tom, e Kafka pri vetkom obdive voi spisovateskmu umeniu starho majstra pocioval aj typov protiklad, ktor ho od Goetheho odlioval. (...) Kafka sm bol zrove prli svojhlav a svojbytn na to, aby sa kedykovek mohol sta Goetheho napodobiteom. Ako spisovate mohol kra len svojou cestou.50

Kafka nezachdza vo svojom obdive nikdy tak aleko, aby napodoboval texty, a pokia je znme, nikdy sa nepoksil ani o cudziu rtoriku. Vzah je tu na jednej strane afirmatvny, ale ostva stle ditancovan v zmysle vedomia vlastnch silnch a slabch strnok. Tento odstup vzbudzuje repekt, no zrove ukazuje, e ovld-nutie vplyvu je celkovo mon a pri dosiahnut spechu azda rob zo spisovateov klasikov, ktor zdanlivo svojbytne a ako monolity genilne vynievaj v dejinch li-teratry. Zd sa, e Handke i Roth sa vyhli takmuto zvldnutiu, aj ke hodnotenie nespenosti alebo spenosti recepcie mus by nanajv ak, pretoe spen re-cepcia znamen zruenie vzahu, ktor potom, samozrejme, u nie je mon dokza. To sa vak podar len mloktormu spisovateovi. Vina spisovateov sa v priebehu recepcie vyhne Kafkovmu vplyvu prve preto, e ivot a dielo praskho autora sa ako vzor daj (alebo dali) sotva vydra, ako sa poksime dokza na zver, a odvime sa vyslovi aj aksi prognzu vzhadom na rolu, ak zohrva Kafka ete pre autorov tohto storoia, resp. ak bude zohrva v budcnosti.

Romn Japonca Harukiho Murakamiho Kafka na pli (2002) predstavuje al prklad autorskej recepcie Kafku. Takto predpoklad naznauje u sm titul. Znalci Kafku sa momentlne horkovito pokaj o zaradenie tohto diela; stredn tza znie, e referennm bodom tu m by predovetkm Kafkov Nezvestn:

Tento romn je o ptnsronom chlapcovi, ktor sa vydva za sedemnsronho (tak ako Kafkov Karl Rossmann) a ten je, podobne ako Karl Rossmann, vyhnan z nsil-nho rodinnho alra, z vkua akejsi klietky; zahnali ho do vchodiska, do exilu napoly je vyhnancom, napoly uteencom, napoly stratenm a tm, kto nos meno Kafka Tamura.51

Protagonisti sa musia presadi vo svete, ktorho hodnoty s povrchn a v kone-nom dsledku sa javia ako opotrebovan; z tohto dvodu s nten njs symbolic-kejie vznamov truktry, ktor zas maj snov podobu. Takto fantastick hyper-bolizciu zdvoduje Murakami poetologicky:

Pre ma je psanie romnu ako snvanie. Psanie romnu mi umouje snva pri pl-nom vedom. (...) Je to aj spsob, ako zostpi hlboko do svojho vedomia. Take hoci je to sniv, nejde o fantziu. To, o je sniv, je pre ma vemi relne.52

U z tohto cittu sa d odvodi mon referenn vzah ku Kafkovi, pretoe aj on odvjal psanie najm od predstavy sna a psanie oznaoval za snov opis vntor-nch postupov. V tomto zmysle sa prekrvaj poetiky oboch spisovateov, o mo-no vyta napokon aj zo slov protagonistu Kafku Tamuru, ktor vyhlasuje o Kafko-vej poviedke V trestaneckej kolnii:

Namiesto pokusu vysvetli nae ivotn situcie, vysvetuje Kafka len mechanick sp-sob fungovania tohto komplikovanho stroja. (...) Tmto spsobom me nau situciu vysvetli precznejie ako hocikto in. Nevykresuje situcie, ale jednotliv asti stroja.53

Fantastika Kafkovej przy sli teda idelnym spsobom predstaveniu fantastic-kho sveta, ktor sa ned zachyti prostriedkami realizmu. Tto argumentciu po-

K a f k a a ko p r o b l m ke a u to r i t a j K a f k u

1

znme u od Sharpesa, aj ke Murakami ide ete alej. Kafka Tamura toti vysvetuje alej: V mojej realite jestvuje tento zloit muiaci stroj s nepochopitenm cieom naozaj. Nie je metaforou ani alegriou.54

Kafkovsk fantastika sa tu poda vetkho berie doslovne. Obmedzuje sa vak na nadraden etablovanos vzahu: Tm, e sa Kafka usiloval opsa samozrejmos ab-surdity,55 zobrazuj sa tieto iracionlne udalosti v Murakamiho diele u ako relne a odkazuj skr na poetiku rozprvky. V dsledku toho sa vak op vytrca zvltne naptie, kontitutvne pre Kafkove diela. Tento rozdiel naznauje aj Grner vo svo-jom vskume, nachdza vak aj odchlku:

Hlavn postava romnu Kafka Tamura vak nechva za sebou ako n sasnk utrpe-nie z absurdity; tam, kde Karl Rossmann stroskotal, on si uva. U Murakamiho chba prve naptie medzi dajnm zmyslom a zdanlivm alebo skutonm protizmyslom, ktor je charakteristick pre Kafku.56

Toto hodnotenie je iste vstin a optovne odkazuje na kafkovsk recepciu u Sharpeho, naznauje vak zrove, e Murakami sce Kafku recipuje, no nepova-uje ho za problm, a preto mu ani Kafka nespsobuje utrpenie tak ako spsoboval utrpenie ete Philipovi Rothovi. Kafka je pre Murakamiho kli, znamen to vak, e Kafkova poetika je len ifrou a tm sasou naej kultry: Ak sa dnes u v kole u, e Kafka je, povedzme, v zsade neinterpretovaten, potom sa tto neinterpretovate-nos stva nebadane sasou Kafkovho toposu, a tm aj kli. Tmto spsobom tre-ba vnma aj recepciu Kafku u Murakamiho, ktor, ako sme u naznaili, sa vbec ne-usiluje o priamy vzah, ale reaguje len na topos, ktor Kafka symbolizuje v dnenom kultrnom svete. Murakami recipuje teda autora, ktorho poda vetkho premohla kultra, zaradila ho, takpovediac si ho zakatukovala; Kafka sa vak pritom rozhod-ne stal veobecnm vlastnctvom, pevnou sasou vyuovania, a tm aj veobecnho vzdelania. Je synonymom a tm aj kli: poznme Kafku a nie sme hnan do priamej konfrontcie s nm, netrpme na neho a u tento vzah neproblematizujeme.

Recepcia Kafku sa vak teraz a tmto neuzatvra. Kafka u len prestal by objek-tom podobnch problematizujcich vyrovnvan sa, ktor boli predmetom naich vah, pretoe problm Kafku sa v tomto zmysle jav ako vyrieen umiestnenm Kafku, ktor chcel psa mal literatru, do hlavnho prdu. Mme tu teda doi-nenia s istm ironickm zlomom, s ktorm sa konfrontujeme pomerne asto, ke sa zaoberme Kafkom.

Z neminy preloili Mria Btorov a Adam Boch Anglick citty preloila Dobrota Pucherov

literatra

AICHINGER, Ilse: Die Zumutung des Atmens. Zu Franz Kafka. In: AICHINGER, Ilse: Kleist, Moos, Fasane. Frankfurt am Main: Fischer 1991 (= Aichinger, Ilse: Werke. Taschenbuchausgabe in acht Bn-den. (Ed.) Richard Reichensperger; Zv. 5. S. 102107.

AMIS, Martin: Nothing is Deserved and Everything is Accepted. In: AMIS, Martin: The War Against Clich. Essays and Reviews 19712000. London: Vintage, 2001. S. 399402.

BARRY, Thomas F.: Kafka and Handke: Poetics From Gregor to the Gregors. In: The Legacy of Kafka in Contemporary Austrian Literature. Edited by Frank Pilipp. Riverside: Ariadne Press, 1997 (= Studies in Austrian Literature, Culture, and Thought). S. 6190.

ro m a n H a l f m a n n

1

BINDER, Hartmut: Kafkas Verwandlung. Entstehung. Deutung. Wirkung. Frankfurt am Main; Basel: Stroemfeld, 2004.

BLOOM, Harold: The Anxiety of Influence. A Theory of Poetry. Second Edition. New York: Oxford Uni-versity Press ,1997.

CANETTI, Elias: Das erste Buch: Die Blendung. In: Canetti, Elias: Das Gewissen der Worte. Essays. Frankfurt am Main: Fischer, 1981. S. 235246.

CANETTI, Elias: Nachtrge aus Hampstead. Aus den Aufzeichnungen. 19541971. Frankfurt am Main: Fischer, 1995.

CUSHMAN, Keith: Looking at Philip Roth Looking at Kafka. In: Yiddish 4:4 (1982). S. 1231.GRNER, Rdiger: Nach dem Sinn. Amerika oder das Selbstverstndliche im Absurden. In: Franz

Kafka und die Weltliteratur. (Ed.) Manfred Engel und Dieter Lamping. Gttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 2006. S. 291304.

HANDKE, Peter: Aber ich lebe nur von den Zwischenrumen. Ein Gesprch, gefhrt von Herbert Gamper. Zrich: Ammann, 1987.

HANDKE, Peter: Phantasien der Wiederholung. Frankfurt: Suhrkamp, 1983.HANDKE, Peter: Rede zur Verleihung des Franz-Kafka-Preises. In: Handke, Peter: Das Ende des Flanie-

rens. Frankfurt: Suhrkamp, 1980. S. 156159.HANDKE, Peter: Zu Franz Kafka. In: Handke, Peter: Das Ende des Flanierens. Frankfurt: Suhrkamp,

1980. S. 153155.JAHRAUS, Oliver: Kafka. Leben, Schreiben, Machtapparate. Stuttgart: Reclam, 2006.KERTSZ, Imre: Kafka kann einen Schriftsteller lhmen. In: Literaturen. Das Journal fr Bcher und

Themen. Zoit janur/februr 2003, s. 41.LAMPING, Dieter: Franz Kafka als Autor der Weltliteratur. Einfhrung. In: Franz Kafka und die Weltlite-

ratur. (Ed.) Manfred Engel und Dieter Lamping. Gttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 2006. S. 923.LIEBRAND, Claudia: Einleitung. In: Franz Kafka. Neue Wege der Forschung. (Ed.) Claudia Liebrand.

Darmstadt: WBG, 2006. S. 720.MURAKAMI, Haruki: Kafka am Strand. Aus dem Japanischen von Ursula Grf. Kln: DuMont 2006.MURAKAMI, Haruki: Questions for Haruki Murakami about Kafka on the shore. www.randomhouse.

com/features/murakami/site.php?id=. NAGEL, Bert: Kafka und die Weltliteratur. Zusammenhnge und Wechselwirkungen. Mnchen: Win-

kler 1983 (= Winkler Literaturwissenschaft).NEUMANN, Gerhard: Kafka und Goethe. In: Franz Kafka und die Weltliteratur. (Ed.) Manfred Engel /

Dieter Lamping. Gttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 2006. S. 4865. NCHTERN, Klaus: Der Held der Schreibschule. Nur bedingt geniebar: Das kalorienreiche Frhwerk

des David Foster Wallace. In: Die Zeit, Nr. 42, Literaturbeilage, 07. 10. 2004. S. 2324.PILIPP, Frank: In Defense of Kafka: The Case of Peter Handke. In: The Legacy of Kafka in Contemporary

Austrian Literature. Edited by Frank Pilipp. Riverside: Ariadne Press 1997 (= Studies in Austrian Lite-rature, Culture, and Thought). S. 117149.

ROTH, Philip: I Always Wanted You to Admire My Fasting; or, Looking at Kafka. In: ROTH, Philip: Reading Myself and Others. London: Vintage, 2001. S. 281302.

ROTH, Philip: On Portnoys Complaint. In: Roth, Philip: Reading Myself and Others. London: Vintage, 2001. S. 1320.

ROTH, Philip: The Professor of Desire. London: Vintage, 2000.ROTH, Philip: Writing American Fiction. In: Roth, Philip: Reading Myself and Others. London: Vintage,

2001. S. 165182.SCHULTE-MIDDELICH, Bernd: Funktionen intertextueller Textkonstitution. In: Intertextualitt: For-

men, Funktionen, anglistische Fallstudien. (Ed.) Ulrich Broich / Manfred Pfister. Tbingen: Niemeyer, 1985 (= Konzepte der Sprach- und Literaturwissenschaft; Bd. 35). S. 197242.

SHARPE, Matthew: The Sleeping Father. London: Sceptre, 2005. STACH, Rainer: Franz Kafka. Die Jahre der Entscheidung. Frankfurt am Main: Fischer, 2002.WALLACE, David Foster: The Broom of the System. New York: Penguin, 2004. S. 254.

K a f k a a ko p r o b l m ke a u to r i t a j K a f k u

1

PoznmKy 1 BINDER, Hartmut: Kafkas Verwandlung. Entstehung, Deutung, Wirkung. Frankfurt am Main Basel;

Stroemfeld, 2004, s. 585. 2 Tamtie, s. 588. 3 Sharpe, Matthew: The Sleeping Father. London: Sceptre, 2005, S. 3. 4 WALLACE, David Foster: The Boom of the System. New York: Penguin, 2004, s. 254. 5 NCHTERN, Klaus: Der Held der Schreibschule. Nur bedingt geniebar: Das kalorienreiche Frh-

werk des David Foster Wallace. In: Die Zeit, . 42, 07. 10. 2004, s. 2324, tu s. 23. 6 Preto radej rezignujeme na toto prdavn meno a pouvame (zatia) neutrlny vraz: Kafkovo dielo. 7 AMIS, Martin: Nothing is Deserved and Everything is Accepted. In: ten ist: The War Against Clich.

Essays and Reviews 19712000. London: Vintage, 2001, s. 399402, tu s. 399. 8 JAHRAUS, Oliver: Kafka. Leben, Schreiben, Machtapparate. Stuttgart: Reclam, 2006, s. 21. 9 Tamtie, s. 24.10 Tamtie, s. 458.11 Tamtie, s. 456 a alej.12 AICHINGER, Ilse: Die Zumutung des Atmens. Zu Franz Kafka. In: t ist: Kleist, Moos, Fasane. Frank-

furt am Main: Fischer, 1991 (= Aichinger, Ilse: Werke. Zv. 5, s. 102107, tu s. 102.13 Tamtie, s. 106.14 BARRY, Thomas F.: Kafka and Handke: Poetics from Gregor to Gregors. In: The Legacy of Kafka in

Contemporary Austrian Literature. (Ed.) Frank Philipp. Riverside: Ariadne Press, 1997 (= Studies in Austrian Literature, Culture and Thought), s. 6190, tu s. 61.

15 KERTSZ, Imre: Kafka kann einen Schriftsteller lhmen. In: Literaturen, Janur/februr 2003, s. 41.16 LIEBRAND, Claudia: Einleitung. In: Franz Kafka. Neue Wege der Forschung. (Ed.) Claudia Liebrand.

Darmstadt: WBG, 2006, s. 220, tu s. 10.17 ROTH, Philip: On Portnoys Complaint. In: ten ist: Reading Myself and Others. London: Vintage,

2001, s. 1320, tu s. 20.18 ROTH, Philip: Writing American Fiction. Ako v poznmke 17, s. 167 a alej.19 JAHRAUS, Oliver: Kafka, s. 28.20 HANDKE, Peter: Rede zur Verleihung des Franz-Kafka-Preises. In: ten ist: Das Ende des Flanierens.

Frankfurt am Main: Suhrkamp, 1980, s. 156159, tu s. 156.21 HANDKE, Peter: Zu Franz Kafka. In: ako v poznmke 20, s. 153.22 PHILIPP, Frank: In Defense of Kafka: The Case of Peter Handke. In: ako v poznmke 14, s. 122.23 HANDKE, Peter: Phantasien der Wiederholung. Frankfurt am Main: Suhrkamp, 1983, s. 70.24 Ako v poznmke 17, s. 290.25 HANDKE, Peter: Zu Franz Kafka, s. 153.26 Tamtie, s. 154.27 HANDKE, Peter, ako v poznmke 23, s. 89.28 HANDKE, Peter, ako v poznmke 25, s. 154.29 HANDKE, Peter: Aber ich lebe nur von den Zwischenrumen. Ein Gesprch, gefhrt von Herbert Gam-

per. Zrich: Ammann, 1987, s. 55.30 HANDKE, Peter, ako v poznmke 23, s. 94.31 Tamtie.32 ROTH, Philip: Looking at Kafka, s. 301 a alej.33 Tamtie, s. 300.34 Tamtie, s. 301. 35 Tamtie.36 ROTH, Philip: The Professor of Desire. London: Vintage, 2000, S. 178.37 Tamtie, s. 262.38 CUSHMAN, Keith: Looking at Philip Roth Looking at Kafka, s. 30.39 LIEBRAND, Claudia, ako v poznmke 16, s. 8.40 CANETTI, Elias: Nachtrge aus Hampstead. Aus den Aufzeichnungen 19541971. Frankfurt am Main,

Fischer, 1981, s. 146.41 STACH, Rainer: Franz Kafka. Die Jahre der Entscheidung. Frankfurt am Main, Fischer, 2002, s. 117.

ro m a n H a l f m a n n

1

42 LIEBRAND, Claudia, ako v poznmke 16, s. 7.43 CANETTI, Elias: Das erste Buch: Die Blendung. In: ten ist, Das Gewissen der Worte. Essays. Frankfurt

am Main: Fischer ,1981, s. 235246, s. 244.44 SCHULTE-MIDDELICH, Berndt: Funktionen intertextueller Textkonstitution. In: Intertextualitt:

Formen, Funktionen, anglistische Fallstudien. (Ed.) Ulrich Broich und Manfred Pfister. Tbingen: Nie-meyer, 1985 (= Konzepte der Sprach- und Literaturwissenschaft; Zv. 35), s. 197242, tu s. 198.

45 Tamtie, s. 232.46 BLOOM, Harold: The Anxiety of Influence. A Theory of Poetry. Second Edition. New York: Oxford

University Press, 1997, s. 91.47 NAGEL, Bert: Kafka und die Weltliteratur. Zusammenhnge und Wechselwirkungen. Mnchen: Wink-

ler, 1983 (= Winkler Literaturwissenschaft), s. 12.48 Tamtie, s. 24 a alej.49 LAMPING, Dieter: Franz Kafka als Autor der Weltliteratur. Einfhrung. In: Franz Kafka und die

Weltliteratur. Hg. v. Manfred Engel und Dieter Lamping. Gttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 2006. S. 923, hier: S. 15.

50 NAGEL, Bert: Kafka und die Weltliteratur, s. 171.51 NEUMANN, Gerhard: Kafka und Goethe. In: Franz Kafka und die Weltliteratur. (Ed.) Manfred Engel

und Dieter Lamping. Gttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 2006, s. 4865, tu s. 64.52 MURAKAMI, Haruki: Questions for Haruki Murakami about Kafka on the shore. Dieses Interview

findet sich auf der offiziellen Internet-Seite des Autors unter: www.randomhouse.com/features/mu-rakami/site.php?id=.

53 MURAKAMI, Haruki: Kafka am Strand. Aus dem Japanischen von Ursula Grf. Kln: DuMont 2006, S. 82.54 Tamtie.55 GRNER, Rdiger: Nach dem Sinn. Amerika oder das Selbstverstndliche im Absurden. In: Franz

Kafka und die Weltliteratur. (Ed.) Manfred Engel und Dieter Lamping. Gttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 2006, s. 291304, tu s. 291.

56 Tamtie, s. 301.

KafKa aS a Problem wHen autHorS read KafKa

Franz Kafka. Austrian and American Literature. Influence. Topoi.

The lecture thematizes the authorial reception of Franz Kafka in world literature. The aut-hor concentrates on the question of influence while noting a triviality of intertextual filiati-ons among many contemporary (esp. American) authors. The problem of authorial reception appears much more seriously in the context of active authorial reception among some Central European writers, who find it necessary to come to terms with Kafka as one of the most symp-tomatic phenomena of modern literature. Going beyond Kafka has thus become the program of I. Aichinger, as well as P. Handke or P. Roth, but it also forms the background of the con-frontation with Kafka in E. Cantetti. Productive employment of motifs from Kafkas work as universal and global cultural topoi can be found in the Japanese writer H. Murakami, whose prose work Kafka on the shore has brought a new model of authorial relationship to Kafkas work, among others.

Dr. Roman HalfmannDAAD-LektorBeijing University Institut fr GermanistikMinzhu LouBeijing 100871mail@romanhalfmann.de