K PROBLEMATIKE POSADNUTOSTI ZLÝMIDUCHMI

Andrej NIKULINKatedra kresťanskej pedagogiky a psychológiePravoslávny teologický zborník zv. XXXIII (19)

2009

Najväčšou silou démonov je to,že donútili ľudí, aby i popierali.

Predstava dnešného človeka o posadnutosti je ovplyvnená niekoľkými zdroj-mi. Prvým zdrojom, ktorý poskytuje najviac informácií je televízia, filmy, v kto-rých sa prezentuje posadnutosť ako silný dramatický jav, často nezávislý od člo-veka. Ďalším zdrojom sú poznatky modernej vedy, ktorá sa usiluje o vedeckévysvetlenie posadnutosti. Pre veriaceho človeka sa predstavy o posadnutosti naj-častejšie spájajú s vyháňaním zlých duchov v monastieroch a výkrikmi posad-nutých pri bohoslužbách.

Posadnutosť je však veľmi zložitá problematika, ktorá sa nedá opísať jedno-stranne iba na základe jednotlivých prípadov. Vyžaduje si viac informácií najmäz duchovnej literatúry a prostredia. V súčasnosti však informáciu o posadnu-tosti dostávame najviac z médií - televíznych filmov alebo odborných časopisovnapr. psychologických alebo medicínskych, čo v značnej miere skresľuje pravúduchovnú podstatu javu a odvádza nás od príčin a dôsledkov posadnutosti, ateda aj od duchovného života. Svätootcovská tradícia ustupuje alebo zostáva bezpovšimnutia, čím sa vlastne uberá aj na podstate a hĺbke tohto problému.

Diskusia o posadnutosti sa dávno dostáva už aj mimo hraníc cirkvi. Nastávatak, po určitom období skepticizmu, a snahe posunúť ťažisko tohto problémuz teologického na iné antropologické disciplíny - patopsychológiu či psychiat-riu. Ale ani táto snaha nerieši túto problematiku. Práve v psychologických ve-dách dochádza k názoru, že posadnutosť je viacdimenzionálny jav, ktorý je ťažkopopísať výlučne medicínskou terminológiou. Jeho pochopenie vyžaduje kom-plexnú analýzu založenu predovšetkým na duchovných, a tiež psychologických aspoločensko-kultúrnych východiskách a v neposlednom rade v kultúrnom kon-texte dnešnej doby.

1

2

Myslieť si, že žijeme v ateistickej dobe, je podľa Maxa Kašparů, psychiatra akatolíckeho diakona, omylom. Žijeme v dobe silne religióznej, ale čím ďalej, týmmenej kresťanskej¹. Absencia kresťanských hodnôt a duchovného života privá-dza dušu človeka do situácie duchovného hladu a prázdnoty. Zhubné dôsledkytohto stavu sa prejavujú množstvom duševných a duchovných anomálií, ktorésa v posled-пот čase vyskytli. Medzi takéto anomálie bezpochyby patrí aj stavposadnutosti zlým duchom (zlými duchmi).

Prvým a najdôležitejším východiskom, ktoré pomôže pochopiť posadnutosťje otázka existencie zlého ducha. Tu však, podľa Kašparů, môžeme naraziť nadvojaký problém. ”Zo strany kresťanov hrozí, že taký človek bude vnímaný akofundamentalista nepochopivší biblickú terminológiu, zo strany odbornej verej-nosti bude označovaný ako neodborník s rozhľadom stredovekého “pobožníka”,ktorý musí vrátiť škole maturitné vysvedčenie ². Chceme však túto skutočnosťuznať alebo nie, máme minimálne dva presvedčivé zdroje, ktoré nás nútia braťvážne osobnú existenciu zla a to - Sv. Písmo, v ktorom Christos o démonoch ho-vorí, vyháňa ich z ľudí, a tiež dáva moc nad démonmi svojim učeníkom. Ďalšímnemenej dôležitým zdrojom je živá skúsenosť Cirkvi (svätých) ich zápas i víťazs-tvo, ktoré je obsiahnuté v životopisoch a dielach svätých, ale aj v praxi súčasnýchexorcistov.

Skresleniu názorov na osobnú existenciu zla v kresťanstve prispievajú libe-rálne a racionalistické názory, ktoré sa objavujú v protestantskej teológii na za-čiatku 18. storočia. Popredný predstaviteľ liberálnej protestantskej teológie Sch-leiermacher, považoval za zbytočné hovoriť o negatívnych skúsenostiach člo-veka: o vine, hriechu, zle, a teda aj o vykúpení Christa. Dôležité, na čo je treba,podľa neho, upriamiť pozornosť, je dokonalosť Christa, z ktorej sa máme učiť. Ta-juplné a nejasné veci, medzi ktoré patrí aj existencia diabla a s ním spojené zlo,sú podľa neho, pre ľudí zbytočné³. Vnášajúce sa do teológie liberálne a raciona-listické názory, nenápadne menili pohľad na zlo, diabla a posadnutosť. Úlohouracionalizmu bolo pokúsiť sa odpovedať na všetkymenej zrozumiteľné a tajuplnéotázky viery teda aj posadnutosti. Nástrojom na to bola demytologizácia - zba-venie Svätého Písma “mytologických názorov”. Podľa Bultmana bolo hlavnýmcieľom demytologizácie preinterpretovať Sväté Písmo a pokúsiť sa vysvetliť mý-tické príbehy modernou rečou⁴. To znamenalo, že satan a všetko čo s ním súvisísa stali metaforou temnej nepoznanej sily v človeku, ktorej sa človek pomocouBoha potrebuje zbaviť. K otázke posadnutosti bol zaujatý jednoznačný pragma-tický postoj, ktorý poukazoval na to, že biblické príbehy v skutočnosti uvádzajúpsychické ochorenia. Posadnutosť sa začala chápať ako záchvaty hysterického

¹KAŠPARŮ,M.: Základy pastorálni psychiatrie pro spovédníky. Brno: Cesta 2002, s. 133.²Tamtiež, s. 135.³ЛЕЙНД-.: Христианские мыслители. С.-Петербург: Мирт, 1997.⁴BULTMANN, R.: Ježíš Kristus a mytologie. Praha : ΟΙΚΟΥΜΕΝΗ, 1995

POSADNUTOSŤ A SÚČASNÁ PSYCHOLÓGIA 3

a epileptického charakteru, ktoré boli vysvetlené v ponímaní svojej doby. Kýmprejavy posadnutosti boli vysvetlené ako psychické poruchy, problematika zlasa vysvetľovala v kategóriách spoločenských, etických, antropologických.

Stieranie hraníc medzi dobrom a zlom, relativizácia mravných presvedčení apsychologizácia duchovnej skúsenosti posúva problematiku posadnutosti a exis-tencie zlých duchov do paradoxnej roviny. Niektoré psychologické smery napr.analytická psychológia vnímajú diabla symbolicky ako obraz temnej a prirodze-nej súčasti osobnosti človeka. K. G. Jung vo svojej štruktúre osobnosti človekaprideľuje temnej stránke osobnosti (tieňu) dôležité postavenie. Tiež sa snaží vpsychologickej rovine spojiť a zmieriť pojmy diabol a zlo, čim dochádza do kraj-nosti, keď zlu pripisuje akési nevyhnutné miesto pre duševnú rovnováhu. Posad-nutosť pritom chápe psychologicky - ako narušenie rovnováhy medzi vedomíma nevedomím s převládáním nevedomého prvku⁵.

Posadnutosť a súčasná psyológiaOdmietanie duchovnej príčiny posadnutosti nutne vedie ku hľadaniu odpovedípre tento zvláštny stav v zákonitostiach ľudskej psychiky, presnejšie v jej pato-logických javoch. Posadnutosť je preto často zamieňaná s hystériou a inými po-dobnými poruchami osobnosti. V súvislosti s týmto javom treba spomenúť stavy,ktoré sa z hľadiska klinického obrazu na posadnutosť môžu podobať, alebo ktoréniektorí z psychológov prirovnávajú k posadnutosti.

Hystéria - pod týmto pojmom sa chápe ochorenie, ktoré je spôsobené vply-vom psychickej traumy a mechanizmom kompenzácie je úniková reakcia -”únikdo choroby”prostredníctvom toho sa chorý zbavuje zaťažujúcej situácie. Ešte po-čas prvej svetovej vojny bolo zistene množstvo prípadov ochrnutia, hluchoty,ktoré sa vyskytovali u tých pacientov, ktorí sa mali vrátiť späť na front. Potomkeď nebezpečenstvo návratu pominulo, príznaky ochorenia ustúpili. V súvislostis tým bol Freudom odhalený mechanizmus konverzie, ktorý zbavoval psychickénapätie jeho prenosom na telesné symptómy. Človek v takých stavoch pôsobilnepríčetne, akoby vykonával skutky (väčšinou nezmyselné) bez ich vedomej re-gulácie, neustále sa smial, rozprával detskou rečou, bezo zmyslu sa pohyboval,alebo nehybne ležal atď. Neskôr sa zistilo, že v pozadí hysterických reakcií exis-tuje špecifická osobnostná dispozícia - egocentrizmus, sugestívnosť, afektívne la-denie myslenia, patologická klamlivosť, fantazírovanie, impulzivita. Hysterickézáchvaty alebo stavy mizli vtedy, keď prestaval byť dôvod na ich existenciu.

Disociácia - je proces, ktorý rozdeľuje psychické funkcie osobnosti na oso-bitne existujúce prvky. Pri tomto stave automatické funkcie vypadávajú spod

⁵MOORE, Т.: C. G.jung a kresťanská spiritualita. Praha : Portál 1998.

POSADNUTOSŤ A SÚČASNÁ PSYCHOLÓGIA 4

kontroly vedomia, emancipujú a začínajú riadiť správanie človeka⁶. Tento stav,pri ktorom sú časté poruchy vlastnej identity sa prejavuje psychogénnou am-néziou alebo mrákotným stavom, a to pri porušenom stave vedomia. Správanieje však primerané a takmer пероrušené. Môže sa prejavovať tranzom alebo ajviacnásobnou osobnosťou (alternáciou), čo je zvláštny stav vedomia, pri ktoromexistujú najmenej dve odlišné osobnosti realizujúce sa po sebe, pričom chýbajednotná evidencia. Taký človek vystupuje raz v jednej, raz v druhej osobnosti,a pritom si neuvedomuje, že žije vo dvoch osobách⁷.

Disociáciu treba odlišovať od kvalitatívne inej formy rozštiepenia psychiky -schizofrénie, pri ktorej nastáva fragmentácia všetkých psychických funkcií. Schi-zofrénia spôsobuje nielen dezintegráciu Ja, ale súčasne spôsobuje koexistenciuprotichodných tendencií vo všetkých oblastiach psychiky⁸.

Porucha zmnoženej osobnosti analógia posadnutosti, alebo posadnutosť zhľadiska medicíny v súčasnej západnej kultúre. Táto porucha sa charakterizujenáhlym prechodom medzi rôznymi konfiguráciami osobnosti - subosobnosťami,ktoré sú vnímané ako ucelená osobnosť - dvojník. Takých osobností môže byťjeden až sto aj viac, osoby môžu vedieť o existencii ostatných a medzi nimi môžebyť aj určitá väzba, ale prejavovať sa môže iba jedna z osobnosti. Každá z osob-ností má vlastnú pamäť aj charakteristický prejav v správaní, ktorým sa kontro-luje. Po ukončení epizódy zväčša nastáva amnézia vo vzťahu k osobe a epizódeKvôli tomu človek vôbec nemusí tušiť o prítomnosti inej osobnosti a najčastej-šie sa o nej dozvedá z kontaktu s inými ľuďmi, keď tí upozornia na to, že člo-vek vystupuje aj ako niekto iný. Posadnutosť - z psychologického hľadiska sajedná o stav, ktorý súvisí s presvedčením v tom, že osoba sa nachádza pod vply-vom inej osoby, obvykle nadelenej magickou silou. Keď žena za pomoci mágiezískava späť manžela, ten sa stáva zamilovaný mimo vlastnej vôle, teda posad-nutý. Podľa Ellenbergera, súčasná dynamická psychiatria svojimi koreňmi siahaku starým exorcistickým praktikám, ktoré sa používali na vyháňanie démonov.Posadnutosti podľa autora sú determinované kultúrou, podľa ktorej sa mení ichformálny prejav, ale spoločné, čo patrí všetkým posadnutostiam je, že vznikajúv kontexte náboženských a magických prežívaní, pre ktoré je charakteristicképredstavovať všetky životné udalosti, také ako je smrť, choroba, nehoda, neús-pech ako tesne spojených. Psychologicky to znamená, že príčina je spôsobenávôľou akýchsi personifikovaných bytostí⁹.

Psychológia sa snaží vysvetliť posadnutosť prirovnávajúc ju k prežitkom mi-nulosti, porovnávajúc ju so sakrálnou chorobou staréhoGrécka. V podstate vzniku

⁶ПАТНЕМ, Φ .:Диагностика и лечение рассстройства мнсжественой личности. Москва: Коги то-Центр 2004, s. 10.

⁷KAFKA, J. a kol.: Psychiatria. Martin : Osveta 1998, s. 136.⁸ПАТНЕМ, Φ., cit. dielo, s. 10.⁹ПАТНЕМ, Ф., cit. dielo, s. 11.

POHĽAD CIRKVI NA OSOBU DIABLA 5

tohto ochorenia sú podľa psychológov zväčša prežité traumatické situácie, spra-vidla násilia páchaného v detskom veku. Podľa priebehu sa posadnutosť rozlišujeako somnambuliá -hysterická, alebo vedomá - obsesivná. V somnambulickomstave posadnutosti osoba stráca vedomie vlastného Ja, a stáva sa “bábkou” v cu-dzích rukách. Tento typ posadnutosti sa končí plnou alebo čiastkovou stratoupamäte, na to, čo s dotyčnou osobou v stave záchvatu bolo. Pri vedomej posad-nutosti človek zachováva vedomie, prežíva však akési cudzie vniknutie do svojhovnútorného sveta. Je tu vedomá snaha ovládať kontrolu nad svojím správaním.Pri tomto type posadnutosti dotyčná osoba dobre pamätá na stavy posadnutosti.

Priebeh posadnutosti býva náhly, intenzívny, nečakaný, niekedy môže maťnásilnícky priebeh. Môže dochádzať ku stavom závrate, straty rovnováhy, nie-kedy sú aj konvúlzie. Mení sa aj mimický prejav, poloha tela, vo verbálnom pre-jave sa mení výška hlasu, stavba vety, prítomnosť špecifických defektov výslov-nosti.

Zo strany posadnutého sú možné násilnícke prejavy vo vzťahu k sebe alebo kiným ľuďom. Aj keď sú skôr demonštratívneho charakte-ru, málokedy spôsobujúskutočnú ujmu sebe alebo blížnym. Veľmi často sprevádza posadnutosť infantilnéaregresívne správanie, ktoré spôsobuje stratu kontroly nad fyziologickými fun-kciami a neporiadnosť.

Psychologické ponímanie posadnutosti inklinuje viac k teórii sociál-nej traumy,ktorú dieťa prežilo v detstve, môže to byť násilie a týranie. Nadmerná psycholo-gizácia problému, problém posadnutosti nerieši, a vnáša do tohto javu ešte viacotázok, napr. ako vysvetliť posadnutosť u ľudí, ktorí v anamnéze nemajú spomí-nanú traumu?

Pohľad Cirkvi na osobu diablaZ teologického hľadiska príčinou posadnutosti je priamy vplyv osobnej sily dé-mona na človeka. Aj keď cirkev nikdy nevenovala démonológii špeciálnu pozor-nosť, postoj k tejto problematike mala vždy jednoznačný a nemenný, vychádza-júci zo Svätého Písma a živej praxe Cirkvi.

O diablovi sa Sväté Písmo zmieňuje hneď v úvode príbehu o stvorení, akoo pokušitelovi, ktorý zviedol na hriech prvých ľudí. sv. Otcovia nám vysvetľujúdiablov pôvod. Svätý Vasilij Veľký hovorí, že satan je anjel, ktorý sa sprotivilBohu a stratil svoje poslanie slúžiť. Podľa svätého Cyrila Alexandrijského preddiablom ešte nikto nezhrešil a on je prvýmpôvodcomhriechu. Podľa svätého JánaDamaskina bol satan stvorený ako svetlý anjel, ale postavil sa proti Bohu a stratilsvoje duchovné svetlo¹⁰. Diabol v ponímaní Cirkvi je anjelská, teda (duchovná)

¹⁰Pozri священник РОДИОН: Люди и демоны. Киев 2008.

POSADNUTOSŤ - BIBLICKÝ POHĽAD 6

bytosť, ktorá sa slobodne rozhodla pre zlo, a prostredníctvom ktorej vošlo zlo doviditeľného sveta medzi ľudí.

V StaromZákone sa stretávame nielen so všeobecnýmpojmomdémon (δαιμόνιον)duch zloby, ničiteľ, (Ž 105, 3) diabol (διάβολος) klebetník, satana - protivník, zlýduch, ale aj s osobnými názvami niektorých démonov, čo vlastne poukazuje na to,že sa jedná o reálnu konkrétnu bytosť. Asmodej zlý duch, ktorý zabraňoval man-želským zväzkom, ničil ich, a ktorým bola posadnutá Sára, Raguelova dcéra (Tob3, 7). Azázél púštny démon, ktorému Izraeliti posielali kozia s hriechmi, ktoré spá-chali (3Mjž 16, 7-10). V Novej Zmluve je spomínaný Abaddon, zlý duch zúfalstvaa skazy, vládca ríše smrti (Zj 9,11). V Novej Zmluve Christos vyháňa zlých duchovz posadnutých, tu sa stretávame aj s pomenovaním Légia, väčším množstvo zlýchduchov v jednom človeku (Mk 5,9; Lk 8,30).

Púštni otcovia a démoni

Najväčšiu priamu skúsenosť s útokmi diabla majú púštni otcovia. Kvôli tomu, žeopustili tento svet, a odpútali sa od zmyselnosti, upria-mili svoje oči do duchov-ného sveta, mohli vidieť diabla a všetky jeho nástrahy, ktoré chystá ľuďom. Životypúštnych otcov Antona Veľkého, Makária, Pachomija, Onufria atď., sú poznačenételesným a duchovným zápasom so zlými duchmi. Podľa nich je diabol bytosť,ktorá sa snaží oklamať, odviesť človeka od spásy. Z ich životov sa dozvedáme otom, že diabol nemusí útočiť len na dušu človeka, ale môže útočiť aj na telo spôso-bujúc početné zranenia a choroby. Podobné svedectva sú aj vo Svätom Písme napr.spravodlivý Jób : "Nato satan odišiel spred Hospodina a Jóba ranil zhubným vre-dom od päty do temä"(Job 2, 7) alebo apoštol Pavol: ,Aty som sa nepovyšoval, bolmi daný osteň do tela, anjel - satan, deptal ma"(2Kor 12, 7).

Posadnutosť - bibliý pohľad

Vo Svätom Písme sa stav posadnutosti popisuje štyrmi termínmi. Prvé tri sa vzťa-hujú na samotnú posadnutosť:

• človek, ktorý má démona (Mt 11,18),

• človek so zlým duchom,

• posadnutý ("бесноватый"),

• posledným pojmom sa popisuje stav určitej duchovnej zaťaženosti, nevoľ-nosti, závislosti (Lk 5, 16; Sk 6, 18).

POSADNUTOSŤ AKO HRIECH. 7

Apoštol Lukáš píše: "...ktorí prišli, aby Ho počúvali a vyliečili sa z neduhov. Uzdra-vovaní boli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia". V tomto prípade sa dá hovoriťo menšej, ľahšej forme posadnutosti, ktorá sa u niektorých západných autorov na-zýva ako okultná zaťaženosť. TomMarshal rozlišuje dve formy démonskej tyranie -vnútornú, samotnú posadnutosť a vonkajšiu závislosť - otroctvo pred démonom¹¹.Podobné rozlíšenie obsessia (одержимость) a pasesia (бесноватость) uvádza ajruský psychiater Melechov. Pod pojmom ``бесноватость'' (pasesia) sa chápe stavplného ovládania osobnosti človeka démonom.Človek stráca sebauvedomenie, vô-ľové konanie je od neho úplne nezávislé. Satan akoby bol vo vnútri človeka, ria-dil jeho vôľu, rozum, emócie, telo. Je to ako druhá osoba alebo niekoľko osôb včloveku. Človek si spravidla neuvedomuje svoj stav nesnaží sa oslobodiť sa od dé-monskej závislosti¹². Pod pojmom одержимость (obsessia) alebo okultná závislosťrozumie Melechov stav, keď je človek čiastočne ovládaný démonom. Človek za-chováva plné sebauvedomenie, možnosť mravného hodnotenia svojho správania,ale nedokáže sa brániť pred ovládaním démona vlastnou silou. Pri tomto druhuposadnutosti sa démoni nezmocňujú človeka úplne ale čiastočne (obklopujú hozvonku). Takúto formu posadnutosti môžu mať tak tí, čo Christa prijali (pokrs-tili sa) ako aj tí, čo Ho neprijali. Človek v takom stave je schopný nielen vnímaťto, čo sa s ním deje, ale sa aj snažiť z tohto stavu oslobodiť. V slovenskom pre-klade sa slovom posadnutosť označujú aj ťažšie aj ľahšie formy závislosti od diabla.Vo Svätom Písme má posadnutosť veľa podôb a rôznorodú povahu a priebeh, súťažšie a ľahšie, s postihnutím čiastočným aj úplným. Zo všetkých prípadov spo-menutých v Biblii sa posadnutosť najčastejšie prejavuje agresivitou zameranou navlastné telo, agresívnym bezdôvodným krikom, nadmernou, neprirodzenou silou,tendenciami uzatvárať sa a vyhýbať sa spoločenským kontaktom, utrpením z prí-tomnosti Christa (Mk 5, 3-7), obscénnosťou a nahotou (Lk 8, 27), neschopnosťouhovoriť, vidieť (Mt 9, 32), schopnosťou veštiť (Sk 16, 16), padaním do vody a ohňas cieľom ublížiť si (Mt 17,15).

Posadnutosť ako hrie.

Človek bol stvorený Bohom ako bezhriešny pre život v Bohu. Diabol človeka všakklamstvom zviedol na hriech a človek od toho okamihu nie je jednoznačne s Bo-hom, ale akoby medzi Bohom a diablom. Dôsledky pádu sú také, že človek sa oci-tol v zajatí diabla, stratil milosť, nemôže priamo poznávať Boha, riadi sa hriešnymimyšlienkami a túžbami tela. Podľa ctihodného Justína Popoviča, je človek vždy

¹¹ДЕМЬЯНЕНКО, Б.: Одержимость и психические заболевания. Dostupné па: http://www.reshma.nov.ru/psycology/hristianska/oderzimost.htm

¹²МЕЛЕХОВ, Д.: Психиатрия и проблема духовной жизни. Dostupné nа: http://www.koob.ru/melehov_d_m/

POSADNUTOSŤ AKO MODLOSLUŽOBNÍCTVO A VÁŠEŇ 8

spriatelený buď s Bohom alebo s diablom, žije alebo v jednom, alebo v druhom¹³.Apoštol Pavol hovorí o sebe že: "nežijem už ja, ale žije vo mne Christos"(Gal 2, 20).Pre tento stav Cirkev používa pojem zbožštenie, čiže prepojenie, zblíženie sa s Bo-hom. Žiť s Bohom, hovorí ďalej otec Justín, znamená chodiť v jeho prikázaniach,byť v Cirkvi, v ktorej sú všetky blahá Boha¹⁴. Pochopiteľne, čím je človek bližšie kBohu, čím duchovnejší je jeho život, tým je vzdialenejší od diabla. Žiť s diablomznamená chodiť v hriechu a vo vášňach, lebo vášne sú dušou diabla. Sv. ap. Pavolprirovnáva život človeka ku prijímaniu. "Nemôžete piť z kalicha Hospodinovho ajz kalicha démonov: nemôžete mať podiel pri stole Hospodinovom aj pri stole dé-monov"(1. Kor 10, 21). Medzi životom s Bohom a diablom existuje priestor, ktorýčlovek vypĺňa svojimi skutkami, svätosť alebo posadnutosť sa tak stávajú stupňompriblíženia sa k Bohu alebo k diablovi.

Posadnutosť ako modloslužobníctvo a vášeň

Vo Svätom Písme Novej zmluvy sv. ap. Pavol rozdeľuje ľudí na telesných a duchov-ných (IKor 2, 14-15), nových a starých (Ef 4, 17-24). Nový človek je ten, ktorýprijal Christa, má duchovné zmýšľanie. Starý človek žije v hriechu, nosí vášnivételo a riadi sa zlými, klamlivými žiadosťami. Prostredníctvom vášní satan rozpa-luje ľudské telo a dušu. Vášeň je, podľa svätých Otcov, duševným sobášom medzičlovekom a satanom. Keď duša človeka podľahne beztelesnej zlobe satana, človekprijíma myšlienky satana, súhlasí s nimi, a tak sa stávajú jedným telom (1.Kor 6,16). Podľa svätého Antona Veľkého: "Každý človek, ktorý si vychutnáva hriešnemyšlienky, klesá, a najmä, keď svoje správanie vedome ospravedlňuje a zakrýva ibavidinou dobrých skutkov, je chrámom zlého ducha, ktorý poučuje takého človekaku hriechu. Telo takého je naplnené nehanebnosťami, lebo kto je taký toho ovlá-dajú démonské vášne, ktoré on od seba neodháňa. Démoni nemajú viditeľné telá,ale človek sa pre nich stáva telom, keď naše duše prijímajú od nich temné myš-lienky. Lebo keď prijímame také myšlienky, my prijímame samotných démonovsprítomňujúc ich v našom tele"¹⁵.

Svätí Otcovia podotýkajú, že satan a duša sa spolu nezlievajú, iba sa prelínajú.Aj keď sa počas hriechov duša a satan stavajú jedno, nikdy duša nestráca svoju ne-závislosť, a to jej umožňuje pokánie. Hriech je spojením dvoch princípov ľudskéhoa satanského, a preto je hriech posadnutosťou zlýmduchom¹⁶. V podstate každá vá-šeň je vlastnosťou, ktorá nás spája s diablom, a podľa toho, do akej miery je človekovládnutý vášňou, sa dá hovoriť aj o stupni posadnutosti. Ako hovorí Abba Eulo-

¹³ПОПОВИЧ, И.: Еклесиоложа. Москва : ИСРПЦ 2005, s. 131.¹⁴Tamtiež, s. 132.¹⁵Св. АНТОШЙ ВЕЛИКИЙ.: Витяг з Фiлокалii. Львiв : Micioнap 1997, s. 47.¹⁶ФЛОРОВСКИЙ, Г.: Восточные отцы V-VIII веков. Москва: Паломник 1992, s. 153.

PRÍČINY VZNIKU POSADNUTOSTI 9

gia: "Koľko je v duši vášní, toľko je v nej diablov"¹⁷. Podľa Justína Popoviča, ľudstvov tomto svete hynie buď od пероznania alebo od nepriznania jediného skutočnéhoBoha Isusa Christa, inými slovami, od pohanstva a modloslužobníctva. Také ne-poznanie Christa nesie so sebou neznalosť Evanjelia. Človek potom žije v nečistote,vášni, opilstve, bohuprotivnom modloslúžení¹⁸. Človek, ktorý podľa neho, nepriz-náva Boha, chce či nechce, priznáva množstvo iných malých falošných božstiev,modiel. Atribútmi božstiev sú spomínané vášne, ktorých je nespočetné množstvo.Keď sa človek dá uniesť jedným z tých bohov, ten ho vťahuje aj do ostatných vášní,ktoré trhajú i pohlcujú človeka¹⁹. Je to ako v podobenstve o dome, do ktorého vchá-dza zlý duch, a ktorý so sebou privedie ďalších (Mt 12, 45). Človek nie je schopnýsám seba zachrániť od zvodných pokušení. Malá vášeň skôr, či neskôr vedie kuväčšej vášni, z ktorej je čoraz ťažšie sa dostať. Modly sú ako oheň, v ktorom zháraduša, svedomie i vôľa človeka. Ku modloslužobníctvu patrí aj nespočetné množ-stvo moderných ezoterických praktík, ktoré dnes ponúkajú alternatívny duchovnýzážitok.

Príčiny vzniku posadnutosti

Posadnutosť, ako bolo spomínané vyššie, je stavomčiastočného alebo plnéhoovlád-nutia démonom. Jednou z príčin je stav dedičného hriechu, v ktorom je človekprirodzene v zajatí démonov. O tom nasvedčujú aj liturgické texty, presnejšie textymodlitieb pri krste o zrieknutí sa satana, v ktorých sa hovorí o démonovi skrytom ahniezdiacom vo vnútri človeka. Samotnému aktu krstu (prosviščenija) predchádzaakt exorcizmu, vyhnania zlého ducha. Vo Svätom Písme sa stretávame s prípadmi,keď Hospodin posiela zlého ducha. "Ked' Abimelech panoval tri roky nad Izrae-lom, zoslal Hospodin zlého ducha medzi Abimelecha a občanov Síchemu"(Sud 9,22-23). "Keď saDuchHospodinov vzdialil od Saula, posadol ho zlý duch odHospo-dina"(lS 16, 14). "Nasledujúceho dňa prišiel na Saula zlý duch od Hospodina"(1S18,10). Niekedy je to ako potrestanie, či napomenutie od Boha za hriechy, ino-kedy to môže byť ako skúška viery, ako to bolo v prípade trpezlivého Jóba. SvätýIgnatij Briančaninov píše o jednom starovekom egyptskom spise, v ktorom je po-pisovaný príbeh púštneho otca, ktorý bol od Boha obdarený takými duchovnýmidarmi, že sám začal pozorovať na sebe, že upadá do pýchy. Začal sa modliť o to, abybol posadnutý démonom.Ďalších osemmesiacov strávil v hrôzostrašnom stave. Počase ho démon opustil a starec sa vrátil k normálnemu duchovnému životu²⁰. Ďal-šou príčinou je hriešny život človeka, neprítomnosť mravnosti v individuálnom

¹⁷Moudrost pouštních otců, s. 46.¹⁸ПОПОВИЧ, И.: Еклесиологиа. Москва : ИСРПЦ 2005, s. 133.¹⁹Tamtiež, s. 133.²⁰Pozri АВДЕЕВ ,Д.: Душевные болезни. Москва: Даръ 2005.

PRÍČINY VZNIKU POSADNUTOSTI 10

duchovnom živote a vášne, ktoré človek prehlbuje � alkoholizmus, narkománia,prostitúcia, vraždy. Veľmi výstižne o tom hovorí veľký ruský svätý XX. storočia JánKrondštatský: "Teraz je veľmi veľa besných ľudí, dobre poznáme besných opilcov,sú aj iné typy posadnutosti, to sú zlí ľudia, nervózni, vznetliví, nahnevaní, sú po-sadnutí démonom skúposti, telesných vášní, rovnako ako veľmi veľa iných typovposadnutosti".²¹ Príčinou posadnutosti môžu byť vášne, ktoré človek môže dlhšíčas v sebe rozvíjať. Príkladom toho je Judáš. Neresť, ktorú mal v sebe - lakomosť,sa v konečnom dôsledku stala príčinou jeho vlastného odsúdenia a smrti. "Natoomočiac skyvu, vzal ju a podal Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. A hneď potej skyve vstúpil satan do neho"(Jn 13, 26-27). Podobný príklad vidíme aj v Kniheskutkov apoštolských o Ananiášovi. (Sk 5,1-3). Podľa archiepiskopa Luki posadnu-tosti výrazne prispieva prostredie, v ktorom sa človek nachádza a žije. Myšlienkyčloveka, želania, skutky, svetonázory, sú v značnej miere podmienené prostredím,v ktorom sa nachádza. Je to tak, ako keď sa zdravý človek pohybuje medzi cho-rými, ktorí majú nejaké ochorenie, dýcha s nimi ten istý vzduch, skôr alebo neskôrsa nakazí rovnakou chorobou. Rovnako je to aj v živote duchovnom. Keď človekžije v atmosfére duchovnej skazy, medzi pokušením, ťažkými prípadmi nečistoty,zvrátenosti, všetko toto nakazuje dušu človeka, ktorá sa stáva osídlenímdémonov1.Na sociálno-kultúrny kontext posadnutosti poukazuje aj Sväté Písmo. Vyháňamedémonov bolo v miestach, kde bol veľký vplyv pohanstva. Sú to prípady z Gali-ley, ku Isusovi prichádzali zo Sýrie, Dekapolisu, Týru a Sydónu, Zajordánska. Ajdnes misionári, ktorí sú na cestách v Indii a Cíne, v afrických štátoch, kde je veľapohanských kultov, poukazujú na zväčšený výskyt posadnutosti. Príznačným fak-torom pre dnešnú dobu sú okultné praktiky. Sem patrí zaoberanie sa astrológiou,mágiou, špiritizmom, veštením. Doležíte je spomenúť špeci cké faktory vplyvu navznik posadnutosti vlastné našej dobe:

• duchovné vákuum, ktoré sa vytvorilo v bývalých štátoch sovietskeho bloku,

• na Západe silná tendencia sekularizácie, ktorá je vyplnená senzibilmi, astro-lógmi, bioterapeutmi, bosorkami a inými ezoterickými služobníkmi,

• kino, televízia, tlač presýtená sadizmom, astrológiou, sexuálnou zvrátenos-ťou,

• agresívna rocková hudba a počítačové hry,

• rozšírenie kvázi náboženských hnutí, siekt, orientálnych praktík, ktoré sa po-stupne dostávajú do škôl,

• nárast satanistických hnutí,

²¹Архиепископ ЛУКА: О духе, душе, теле. Dostupné na internete: http://www.vehi.net/luka/oduhe.html

PRÍZNAKY POSADNUTOSTÍ 11

• zvýšená alkoholická a narkotická závislosť,

• ezoterické praktiky, ktoré navádzajú stavy tranzu a pod.²²

Príznaky posadnutostí

Príznaky posadnutosti sú najzahmlenejšou oblasťou tohto javu, a vyvolávajú veľapochybností a otázok. Keď sa obrátime na Sväté Písmo, a presnejšie pôsobenieChrista a jeho stretnutia s posadnutými, uvidíme, že prejavy posadnutosti sú veľmirôznorodé. Nájdeme príznaky, ktoré sa týkajú všetkých stránok ľudskej prirodze-nosti, telesnej, psychickej a duchovnej. Práve pri psychických a telesných symptó-moch nastáva najviac pochybností a nejasností. Názor, ktorý dnes čoraz častejšieprevláda, považuje posadnutosti uvádzané vo Svätom Písme za isté druhy psychic-kých ochorení, ktoré v čase keď sa Písmo písalo, ešte neboli známe. Také tvrdenieje príliš jednostranné podobné tvrdeniu, že každé psychické ochorenie je posadnu-tosťou. Sv. Písmo veľmi zreteľne rozlišuje ochorenia telesné, psychické a posadnu-tosti. Pri popise týchto ochorení sa stretávame s popisom posadnutých s telesnýmiochoreniami, popisom posadnutosti s príznakmi duševných ochorení, stretávamesa s posadnutosťami bez symptómov telesných aj duchovných.Na príklade jednéhoEvanjelia vidíme príbeh o rôznych slepých. Prví boli slepí z dôvodu telesnej chyby(Mt 9,27-31) a na inom mieste sa hovorí o slepom, ktorý mal v sebe zlého ducha(Mt 12, 22). Sväté Písmo sa nezameriava na popis telesných ochorení a neskúmachoroby z lekárskeho hľadiska, vie však, a odlišuje ochorenie zapríčinené telesnoudispozíciou od choroby zapríčinenej zlým duchom. V Biblii sú teda posadnutosti,ktoré sú sprevádzané telesnými neduhmi. Spomínaní: slepý posadnutý, hluchý po-sadnutý, nemý posadnutý, sú prípady, keď ich duševné poruchy sprevádzajú sebaz-ničujúce tendencie, záchvaty podobné epileptickým, námesačnosť, agresivita, aso-ciálne správanie, obscénnost', stavy zúženého vedomia. Je tu však skupina posad-nutých, o ktorých je napísané, že preukazovali výlučne duchovné známky posad-nutosti, ktoré sú vlastné všetkým skupinám: strach, vyhýbanie sa, neznášanlivosťChrista. Posadnutosť vo Svätom Písme sa neprejavuje len ako duchovné ochorenie,ale aj ako psychosomatické ochorenie. Vzťah psychických ochorení a duchovnýchpochopíme vychádzajúc z princípu psychosomaticky²³. Pre akékoľvek ochorenieje príznačné to, že nikdy nepostihuje časť prirodzenosti izolovane. To znamená,že telesné ochorenia poznačujú psychiku človeka, a naopak problémy psychickejpovahy, sa odzrkadľujú na telesnom zdraví. Poznáme skúpinu tzv. psychosoma-tických ochorení, podstatou ktorých sú telesné ťažkosti zapríčinené psychickými

²²ДЕМЬЯНЕНКО, Б.: Одержимость и психические заболевания. Dostupné na internete:http://www.reshma.nov.ru/psycology/hristianska/oderzhimost.htm

²³Základom tohto princípu je vzájomné prepojenie telesnej a psychických vlastností.

PRÍZNAKY POSADNUTOSTÍ 12

kon iktami. Psychický faktor pri takých ochoreniach vystupuje vo forme osob-nostných predispozícií pri volte špeci ckých spôsobov spracovania kon iktov aťažkostí alebo štýlu správania pri frustráciách. Problém v psychickej oblasti sa tedaprejavuje aj v telesnej.

V prostredí kresťansky orientovaných lekárov sa zdôrazňuje duchovný faktor,ktorý ovplyvňuje náš zdravotný stav. Tátomyšlienka sa nachádza vo SvätomPísme.Christos uzdravil porazeného slovami: Ödpúšťajú sa ti hriechy"(Mt 9, 2). Na inommieste vo Svätom Písme uzdravuje 38 rokov ťažko chorého človeka, hovoriac mu:Äjhľa, ozdravel si, nehreš viac, aby sa ti nestalo horšieho"(Jn 5, 19). Tieto aj iné prí-pady ukazujú na choroby duše ako príčiny chorôb tela. Kresťanský prístup k životu,najmä pokora, ktorá v živote človeku chýba je, podľa pravoslávneho psychiatra Av-dejeva, najlepšou prevenciou proti rôznym formám psychických kon iktov²⁴. Du-chovné príznaky sú nielen príznačné pre posadnutosť, ale aj rozhodujúce pre diag-nostiku. K nim bezpochyby patrí negatívny vzťah ku všetkému posvätnému, všet-kému čo súvisí s vierou v Boha (Cirkev, svätí, bohoslužby). Správanie posadnutýchje dobre vidieť na príkladoch zo Svätého Písma, keď sa posadnutí stretávajú s Chris-tom a v zúfalstve sa mu snažia vyhnúť, prosia, aby odišiel preč (Lk 4, 34). Podobnesa to prejavuje, keď sa posadnutí nachádzajú v Božom chráme, alebo sa nachádzajúpri pozostatkoch svätých, liturgických daroch, svätenej vode, ale aj v prítomnostikňaza. Nielen otvorené averzné správanie je znakom posadnutosti, môže sa jednaťo tzv. skrytú formu negativizmu. Tá sa prejavuje formálnou návštevou chrámu, člo-vekmôže byť nesústredený a nepokojný, opozične reaguje najmä na výzvy duchov-nej premeny, ignoruje a spochybňuje spoveď, kázeň, niekedy sú stavy ambivalen-tnosti a striedania nálady nechuť samodliť, odkladanie pokánia. Dalším znakom jestrata bázně pred Bohom. "Bázeň pred Hospodinom znamená nenávidieť zlo, pý-chu, namyslenosť, zlý spôsob života nenávidím"²⁵. Človek simôže byť vedomý toho,že stráca strach Boží, ale je bezmocný, aby to sám akokoľvek zmenil, je tiež zúfalýa ľahostajný к tomu, čo ho čaká. Príznakom je aj strata morálnych zásad, morálnaneviazanosť, používanie vulgárnych slov, neúcta k svätým. Psychické príznaky priposadnutostiach sa prejavujú širokou paletou príznakov podobných psychickýmochoreniam. Neznalosť problému môže spôsobovať jednostranný pohľad ako zostrany lekárov, tak aj zo strany kňazov. Zo strany kňazov je to niekedy prehnanéúsilie považovať prejavy psychických ochorení za posadnutosti, a na strane lekárovje to tendencia zaraďovať duchovné symptómy ku psychiatrickým. Pri psychickýchsymptómoch treba zvlášť prihliadať na to, či sa vyskytujú v kombinácii s duchov-nými symptómami, a za akých okolností k ochoreniu došlo.

²⁴Pozri АВДЕЕВ,Д.: Душевные болезни. Москва : Даръ 2005.²⁵Рr. 8, 13.

PRÍZNAKY POSADNUTOSTÍ 13

Ktoré teda najčastejšie psyié príznaky sprevádzajú stavy po-sadnutosti?

Hypobúlia (zníženie až úplná strata vôľovej regulácie) tento stav popisuje ap. Pa-vol v liste ku Rímskym kresťanom "Veď čo konám, tomu nerozumiem, lebo nieto robím, čo chcem, ale konám to, čo nenávidím"²⁶. Hypobúlia sa pri posadnu-tostiach vzťahuje najmä na duchovnú oblasť, (apatia a duchovná nečinnosť, človekpociťuje potrebu zmeniť svoj duchovný stav, ale nemôže, nemá sily) Najpríznač-nejším pre posadnútosť duševným symptómom je syndróm psychických automa-tizmov, stav, keď človek má sluchové halucinácie, ozvučovanie myšlienok, človekje presvedčený, že ho niekto sleduje a riadi jeho myslenie. Takíto ľudia pociťujúnásilníckosť myšlienok, ktoré ich často nútia robiť nepríjemné a zvlášť bohorú-hačské veci. Tento symptóm je typickým aj pre mnohé psychické ochorenia (prischizofréniách, epilepsiách, alkoholických psychózach, organických postihnutiachmozgu, involučných ochoreniach). Rovnako aj pri týchto príznakoch je potrebnévedieť za akých okolností vznikli, a ako to zapadá do celkovej diagnózy.Halucináciesú typickým symptómom pri psychických ochoreniach. Pri posadnutostiach častomávajú špeci cké obsahy (zjavuje sa samotný satan alebo aj iné postavy). Medziďalšie príznaky patrí námesačnosť, hororové sny, v ktorých človek pociťuje cudziupritomnosť, pyrotomanické sklony s nutkaním si ublížiť. Veľmi častými sú bludy(názory nezodpovedajúce skutočnosti), ktoré majú charakter paranoickosti, nie-kedy sú bludy pseudonáboženské (prorocké, reformátorské). Hovorenie iným hla-som, zámená hlasov mužských ženskými a opačne, hovorenie detí hlasmi dospe-lých. Ku častým prejavom posadnutosti sa vzťahujú aj kvázi psychické symptómy(schopnosť veštiť budúcnosť, vidieť veci na diaľku, zázračné liečiteľské schopnosti),často sú tieto prejavy u ľudí pre iných lákavou atrakciou a obdivom. Obzvlášť je tonebezpečné, keď v kombinácii s takouto schopnosťou, guruje formálne kresťan-stvo. Veľké množstvo věštíc a "liečiteľov"pri svojej praxi používa kresťanské mod-litby alebo ikony a iné symboly vytvárajúc tým kladný duchovný dojem. Vo SvätomPísme je v Skutkoch apoštolských príbeh veštiacej služobníčky, ktorá mala veštia-ceho ducha, a z ktorej ap. Pavol napriek jej zdanlivo kladnému vzťahu k Bohu,ducha vyhnal: "...Táto nasledovala Pavla a volajúc za ním, hovorila: Títo ľudia súslužobníci najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia. Ale Pavel sa mrzela obrátiac sa, povedal tomu duchu: Prikazujem ti v mene Isusa Christa, aby si vy-šiel z nej. A vyšiel z nej v tú hodinu."²⁷ S telesnými príznakmi sa tiež stretávame voSv. Písme. Sú to prípady posadnutých hluchých a nemých. U posadnutých sa obja-vuje výskyt nádorov, niektorí autori hovoria aj o bolestiach srdca chrbtice, silnomtlaku v oblasti hrudníka, ktoré nie sú fyziologicky podložené. Posadnutí niekedy

²⁶Rim 7,15.²⁷Sk 16,17-18.

VZNIK A PRIEBEH POSADNUTOSTI 14

disponujú veľkou silou a vytrvalosťou. Sú známe prípady bulímie (nekontrolovanéjedenie), koprofágie (pojedanie nečistôt)²⁸.

Vznik a priebeh posadnutosti

Ako každé ochorenie telesné, duševné, tak aj duchovné nenastáva hneď, väčšinoutomu predchádza skryté obdobie, ktoré nie je pozorovateľné ani priamo pociťo-vané. Niekedy taký stav trvá roky. Posadnutosť je stav, ktorý je do istej miery zá-vislý od samotného človeka. Moc démonov nad človekom je podľa Svätého Písmaobmedzená Bohom ,Ajhľa v tvojich rukách je všetko, čo má, len na neho rukoune siahaj!"(Job 1,12) a jednak podľa svätých Otcov aj vôľou človeka. Nikto nemôžebyť podľa svätého apoštola Jakuba oklamaný diablom, ak mu nezachce sám dať sú-hlas svojej vôle: "Vzoprite sa diablovi, - a utečie od vás"(Jak 4, 7). Násilne proti vôličloveka diabol nemôže urobiť nič, potrebuje na to súhlas, ktorý človek mu môžedať vedome alebo nevedome. O tom, že posadnutosť nenastáva hneď, a niekedysa prehlbuje s časom, hovorí Spasiteľ: "Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi pomiestach bez vody, a hľadá odpočinok a nenachádza. J povie si: Vrátim sa do svojhodomu, odkiaľ som vyšiel..."²⁹O vzájomnom prepojení telesných a duševných vlast-ností človeka hovoria niektorí otcovia Cirkvi. Podľa apoštola Pavla, sú telo a dušačloveka pevnosťou alebo chrámom, v ktorom sídli jeho duch (1КогЗ:16). Tým sazdôrazňuje najmä duchovná sila tela. Podľa Teofana Zatvornika, sú ľudské telo aduša iba vtedy skutočne zdravé a silné, keď sa riadia zákonmi ducha a sú mu pod-riadené. Hybnou silou našej prirodzenosti je vôľa. Je slobodná, a jej úlohou je orga-nizovať náš život. "V spojení s Duchom ovláda úspešne našu činnosť a súlad pros-triedkov a cieľov, činností a okolností"³⁰. Preto nielen duchovné ochorenie môžezabrániť správnemu fungovaniu duševných a telesných funkcií, ale aj opak, poru-chy psychických funkcií môžu ovplyvniť alebo obmedziť duchovný vývin. PodľaKohúta, je treba byť v tejto oblasti veľmi opatrný pri určovaní hraníc vzájomnéhovplyvu³¹. Sú ľahšie stavy psychických ochorení, pri ktorých duchovný život môžebyť ochromený alebo neprítomný (neurózy). Ale napríklad pri ťažších stavoch psy-chóz, človek si môže byť v stave ústupu ochorenia vedomý svojich ťažkosti a poci-ťovať duchovnú potrebu modlitby a prijímania. Pri vzniku posadnutosti teda veľkúúlohu zohrávajú aj psychické ochorenia. Nie sú teda priamou príčinou posadnu-tosti, ale dispozíciou pre ich vznik. Inokentij Chersonský je presvedčený, že v po-

²⁸АВДЕЕВ, Д.: Духовная сущность психических расстройств. Dostupné na internete:http://hramnagorke.ru/psychiatry/74/

²⁹Mt 12,43-45.³⁰ŠPIDLÍK, Т.: Ruská idea. Velehrad: Refugium 1996, s. 14.³¹KOHÚT, V.: Zákony lidské psychiky v duchovním životě. In: Teologické texty, ročník 9,1998,

č. 3.

VZNIK A PRIEBEH POSADNUTOSTI 15

zadí psychických ochorení sa v duši vytvára priestor, cez ktorý sa do nej démonimôžu dostať. Psychická choroba narúša integritu duše, robí ju viac zraniteľnou.Preto sa, podľa neho, niektoré psychické ochorenia a posadnutosti veľmi podo-bajú³². Príkladom môže byť príbeh pacientky Centra psychologickej a duchovnejpomoci v Kyjeve na Ukrajine, ktorý je zameraný na liečbu duševných a duchov-ných ochorení. Išlo o ženu vo veku 54 rokov, u ktorej sa na pozadí involučnýchzmien objavili neurotické príznaky. Žena najprv išla za psychoterapeutom (hyp-notizérom), neskôr za vešticou. Po poslednej návšteve u pacientky sa spozorovalazmena nálady, začala byť depresívna, neskôr sa objavili aj manické záchvaty nut-kavého smiechu. Žena začala mať pocit, že do jej bytu niečo vlieta, počula búcha-nie nábytku, premiestňovanie predmetov v dome. Neskôr sa objavil nepríjemnýmužský hlas, ktorý pociťovala akoby zo svojho brucha. Keď pochopila, že sa s ňouniečo deje, rozhodla sa vzhliadať pomoc kňaza. Podľa jej slov nemohla v milióno-vom meste dlho nájsť chrám, a keď ho našla nemala odvahy tam vojsť, no napokonsa odhodlala. Celá jej cesta do chrámu za kňazom bola plná protichodných ten-dencií, na jednej strane potreba duchovnej pomoci na druhej strane nepochopi-teľná averzia a vyhýbanie všetkému, čo sa nachádza v chráme: krížu, svätenej vode,ikonám, prijímaniu. Napokon po dlhodobej medikamentóznej a duchovnej liečbebol stav stabilizovaný. Tento príbeh je príkladom toho, ako duševné problémy (vtomto prípade sa jednalo o involučné zmeny, ktoré boli sprevádzané depresivnýmistavmi, neskôr psychickými automatizmami, zvukovými halucináciami) v kom-binácii s duchovnými (návšteva a seansy alternatívnej liečby) spôsobili duchovnéťažkosti, ktoré sa prejavovali typickými príznakmi duchovnej obsesie - averzia vočicirkvi, posvätným veciam a cirkevným tajinám.

Podobné príklady uvádza aj známy ruský psychiater Melechov, ktorý ku svo-jim pacientom pristupoval z lekárskeho aj duchovného hľadiska. Niektorí jeho pa-cienti cítili nielen v stave ústupu ochorenia potrebu modlitby a prijímania, ale ajv akútnom stave zachovali úctivý vzťah k Bohu. Iní zase nielen v stave záchvatovhanobili Boha a vyhýbali sa duchovným vplyvom, ale aj po úspešnej medikamen-tóznej liečbe, keď príznaky ustúpili, vyhýbali sa a bránili duchovným kontaktom³³.Súčasné pozorovanie ľudí, ktorí vykazujú prejavy posadnutosti zlými duchmi prikompletnomvyšetrení osobnosti poukazujú na prítomnosť nielen symptómov psy-chických ochorení, ale aj prítomnosť čŕt osobnosti, ktoré určité prejavy môžu vy-ostrovať. Napríklad u osôb s hysterickými alebo paranoickými črtami osobnosti jeväčší predpoklad objavenia príznakov posadnutosti. V Rusku sú známe celé epi-démie ''кликушества'' - (ženy, ktoré vydávali neprirodzené hlasy, najmä v chrámealebo neprirodzene čkali). Podobné príklady uvádzaMelechov o pacientovi s para-

³²Pozri ДЕМЬЯНЕНКО, Б., cit. dielo.³³МЕЛЕХОВ, Д.: Психиатрия и проблема духовной жизни. Dostupné na internete: http:

//www.koob.ru/melehov_d_m/

VZNIK A PRIEBEH POSADNUTOSTI 16

noickou nadstavbou osobnosti, ktorého sa po pozeraní lmu o duchoch zmocnilanajprv obava, že sa to môže stať jemu a neskôr počúval hlasy, ktoré ho otravo-vali, prikazovali, nútili vykonávať nemravnú činnosť. Vzápätí sa objavili haluciná-cie, pacient bol v nemocnici prispôsobivý, ale keď sa stretol s kňazom, ktorý tamprišiel, znepokojil sa, a keď mu bola navrhnutá duchovná pomoc usedavo sa jejbránil³⁴. Citlivým pre vznik posadnutosti sú niektoré vývinové obdobia napríkladdetský vek. Nesprávny spôsob výchovy, časté psychické traumy, okultné praktikymôžu vážne ohroziť duchovný život dieťaťa. Tiež citlivým obdobím je puberta aadolescencia, najmä kvôli zvýšenému záujmu o ezoterickú skúsenosť v tomto ob-dobí. Podobná zákonitosť pri posadnutostiach existuje aj vo vzťahu k duchovnémuživotu jednotlivca. Absencia kresťanskej duchovnosti, ezoterické praktiky, okul-tizmus a mágia, členstvo v sektách a náboženských hnutiach môžu vážne narušiťvnútornú integráciu a spôsobovať nielen psychické poruchy, ale aj vážne duchovnéochorenia, medzi ktoré patrí aj posadnutosť.

V čom spočíva duchovné a psychické nebezpečenstvo okultných praktík? Zpsychologického hľadiska nebezpečenstvo spočíva v tom, že okultné praktiky súzamerané na takú oblasť ľudskej existencie, v ktorej je človek najviac zraniteľný abezmocný, oblasť, ktorá sa vymyká bežným podmienkam skúsenosti a vyžadujepre svojfe objasnenie mimoriadne schopnosti, ale aj potrebu nadľudského "zasvä-tenia". V psychológii sa tejto oblasti hovorí nevedomie človeka.

V duchovnom zmysle nebezpečenstvo takých praktík spočíva v tom, že odvá-dza pozornosť od pravého zjavenia a stavia človeka tvarou v tvár skutočnosti pre-vyšujúcej bežné hranice psychickej reality, pred silami ktoré nepoznáme a neviemevlastnými silami ovládať. Preto ešte v Starom Zákone boli podobné praktiky prísnezakázané: "Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, neuč sa konaťpodľa ohavností tamojších národov. Nech sa nenájde u teba taký, čo by syna alebodcéru prevádzal ohňom, ani veštec, ani vykladač znamení, ani hádač, ani čarodej-ník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani vedomec, ani kto by sa vypytoval mŕt-vych. Lebo je Hospodinu ohavný každý, kto činí tieto veci. Pre tieto ohavnosti ichvyháňa Hospodin tvoj Boh, spred teba"(5Mjž 18, 9-12). Často záujem o tieto prak-tiky pramení z absencie duchovnej skúsenosti, vákua spôsobeného nepoznanímpravého Boha, a výchovou, ktorá chýba od útleho detstva. Veľký nárast záujmu otento druh náboženskej skúsenosti je zaznamenaný u adolescentov a ľudí v obdobímladšej dospelosti. Spôsobuje to psychickými zvláštnosťami spomínaných obdobía to najmä vytváraním individuálneho náboženského vedomia založeného na ig-norovaní tradičnej kresťanskej skúsenosti, a tiež silnej potrebe mystického zážitkuv tomto veku. Veľa mladých ľudí často pristupuje k podobným praktikám zo zve-davosti, ktorá v konečnom dôsledku môže zapríčiniť vážne zdravotné problémy.Príčinou prečo sa ľudia obracajú ku okultizmu sú zložité životné situácie, problémy

³⁴Tamtiež.

VZNIK A PRIEBEH POSADNUTOSTI 17

v osobnom živote, problémy so zdravím. Niekedy ľudia ani netušia nakoľko takátopomoc môže byť škodlivou. Max Kašparů hovorí o príklade chlapca, ktorý trpelkožným ochorením neznámeho pôvodu. Keďže medicína nemohla v krátkom časeposkytnúť uspokojivé riešenie problému, rodičia chlapca sa obrátili za pomocoumága. Po niekoľkých dňoch príznaky ochorenia u dieťaťa ustúpili, lenže v krát-kom časovom období i sa objavili príznaky iného druhu. Dieťa večerami začínalobyť veľmi nepokojné, agresívne, ničilo veci v byte. Tresty rodičov boli neefektívne.Psychiater vyšetrujúci dieťa dospel k negatívnemunálezu. Rodičia sa obrátili za po-mocou kňaza, po ktorej sa situácia výrazne zlepšila.³⁵ Ďalší prípad je z rozprávaniakňaza - exorcistu. Príbeh mladého dievčaťa, ktoré sa od šestnástich rokov zaobe-ralo čítaním časopisov o nadprirodzených javoch. Neskôr sa u nej objavil bezpred-metný strach a smútok, pocit cudzej prítomnosti, myšlienky na samovraždu, ne-skôr sa objavili aj psychiatrické symptómy halucinácie, našepkávanie myšlienok.V tom stave dievča bolo hospitalizované na psychiatrické oddelenie. Po dlhodo-bom pozorovaní a liečbe bola prepustená domov bez presnej diagnózy s odporú-čaním si vyhľadať pomoc kňaza. Po prečítaní modlitieb, ktoré boli sprevádzané,silným krikom a agresiou, vyhrážkami, príznaky ochorenia ustúpili. Dievča bolostabilizované a na radu kňaza mala prestať s čítaním a zaoberaním sa nadpriro-dzenými javmi a čítaním podobnej literatúry. Rovnaké duchovné nebezpečenstvosa môže stať ľudom, ktorí sa obracajú na pomocou liečiteľov a extrasensov. Mo-tiváciou ľudí pre také rozhodnutie je vízia rýchleho a nezáväzného uzdravenia. Vseansách podobného druhu ide vždy o rýchle, a keď sa odmysli nančný honorár,tak aj nenáročné riešenie problému. Pri alternatívnej liečbe sa však nedodržujú zá-kladné princípy kresťanského uzdravenia a pohľadu na chorobu. Takmer vždy, keďChristos liečil akékoľvek ochorenie, začínal slovami odpúšťajú sa ti hriechy. Týmpoukázal že príčinou, aj keď možno nie vždy priamou, sú ľudské hriechy. Často sadĺžka uzdravenia rovná dĺžke nášho pokánia a duchovného zvratu. Ako hovorianiektorí svätí: v chorobe sa skúša nielen naša trpezlivosť, ale najmä viera a láska kuChristovi. Pri rôznych alternatívnych praktikách je cieľ a dôvod uzdravenia úplneodlišný. Je tu však niečo oveľa nebezpečnejšie, o čom sa málokedy dozvieme, a todôsledky takejto liečby. V Rusku po páde totalitného režimu bolo zaznamenanéveľké množstvo "liečiteľov", ktorí poskytovali svoje služby verejne aj prostredníc-tvom televízie. Po prvých seansách vystupovalo v televízii množstvo ľudí, ktorí sauzdravili zo dňa na deň. O rok neskôr bola v televízii relácia, v ktorej vystupovalkňaz a lekár. Hovorilo sa o ľuďoch, ktorí takým uzdravením prešli, a o tom v akejpodobe sa ochorenia vrátili späť. Mnohým z ľudí sa pridružili aj spomínané du-chovné príznaky. Pravoslávny kňaz Rodion sa snaží vysvetliť efekt rýchleho uzdra-venia a návratu choroby citujúc svätého Teo lakta. Svätý použil biblický príbehŠimona Mága, ktorý podľa svätého Teo lakta vyháňal z ľudí démonov takým spô-

³⁵KAŠPARŮ, M.: Základy pastorální psychiatrie pro zpovědníky. Brno : Cesta 2002, s. 140. 262

ZÁVER. 18

sobom, že ich prosil, aby na nejaký okamih človeka pustili a potom sa môžu vrátiťspäť³⁶. Podobným princípom funguje podľa neho aj dnešné liečiteľstvo.

Záver.

Život veriaceho kresťana je podľa apoštola Pavla zápasom, ktorý nie je síce zame-raný proti človeku, ale proti zlým duchom (Ef 6, 12), je teda každodennou realitouveriaceho človeka odolávať týmto silám. Úlohou duchovníkov je učiť veriacich du-chovnému zápasu a upozorňovať na úskalia, ktoré tento zápas prináša. Zároveňich učiť žiť v cirkvi a viesť veriacich ku Christovi, ktorý je jediným útočiskom vovšetkých zložitých a nepredvídaných životných situáciách.

Literatúra

[1] BIBLIA. Písmo Sväté Starej a Novej Zmluvy. Slovenská Biblická spoločnosť,Banská Bystrica, 1991.

[2] BULTMANN, R. Ježíš Kristus a mytologie. Praha : ΟΙΚΟΥΜΕΝΗ 1995.

[3] KAFKA, J. a kol. Psychiatria. Martin : Osveta 1998. ISBN 80-88824-66-4.

[4] KAŠPARŮ,M.Základy pastorálni psychiatrie pro zpovědníky.Brno :Cesta 2002.ISBN 80-7295-031-2.

[5] KOHÚT, V. Zákony lidskí psychiky v duchovním živote. In: Teologické texty,ročník 9,1998, č. 3, s. 87-90.

[6] MOORE, R. C.G. Jung a kresťanská spiritualita. Praha : Portál 1998. ISBN 80-7178-195-9.

[7] Moudrost pouštních Otců. Jihlava : Elijáš 1997.

[8] ŠPIDLÍK, Т. Ruská idea. Velehrad : Refugium 1995. ISBN 80-86045-02-1.

[9] АВДЕЕВ, Д. Душевные болезни. Москва: Даръ 2005. ISBN 5-485-00017-7.

[10] АВДЕЕВ, Д. Духовная сущность психических расстройств.Dostupné nainternete: http://hramnagorke.ru/psychiatry/74/

[11] ДЕМЬЯНЕНКО,Б. Одержимость и психические заболевания. Dostupnénа internete: http://www.reshma.nov.ru/psymlog

³⁶Pozri Священник РОДИОН.: Люди и демоны. Киев 2008.

LITERATÚRA 19

[12] ФЛОРОВСКИЙ, Г. Восточные отцы V-VIII веков. Москва : Паломник1992. ISBN 5-87468-055-5.

[13] ЛАРШЕ, Ж. Исцеление психических болезней. Москва : Сретенскиймонастыр 2007. ISBN 978-5-7533-0112-3.

[14] ЛЕЙН, Т. Христианские мыслители. С.-Петербург: Мирт 1997. ISBN 5-88869-016-3.

[15] ЛУКА, архиепископ: О духе, душе, теле. Dostupné na internete: http://www.vehi.net/luka/oduhe.html

[16] МЕЛЕХОВ, Д. Психиатрия и проблема духовной жизни. Dostupné na in-ternete: http://www.koob.ru/melehov_d_m/

[17] ПАТНЕМ, Φ. Диагностика и лечение рассстройства множественойличности. Москва : Когито-Центр 2004. ISBN 5-89353-106-Х.

[18] ПОПОВИЧ (ИУСТИН). Экклесиология. Москва : ИСРПЦ 2005. ISBN 5-94625-125-2.

[19] РОДИОН, священник: Люди и демоны. Киев 2008.

[20] СВ. АНТОНИЙ ВЕЛИКИЙ. Витяг з Фiлокалii. Львiв : Micioнap 1997.ISBN 966-7086-12-7.