1

Junc

kero

va K

omis

ia

Prejav v Európskom parlamente

„Európa: moja srdcová záležitosť“

Jean-Claude Junckerpredseda Európskej komisieŠtrasburg 22. októbra 2019

2

2014 – 2019 | Junckerova Komisia

Vážený pán predseda,

vážený pán predseda Európskej Rady,

vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

Presne päť rokov uplynulo odvtedy, čo Váš Parlament vyjadril dôveru mojej

Komisii a touto dôverou nikdy nič neotriaslo. Naše vzťahy boli pravdu povediac

niekedy zložité, no vždy sme sa k sebe správali slušne, a hoci aj boli búrlivé, vždy

sme sa pridŕžali pravidiel. Chcem sa Vám za to úprimne poďakovať. Pretože mať

dôveru osadenstva tejto rokovacej sály a môcť sa oprieť o dôveru európskych

poslancov, ktorí zosobňujú európsku demokraciu, je pre kohokoľvek, komu sa

takejto dôvery dostane, trvalou poctou. Vidím tu mnohé známe tváre. Mnohí

z Vás sa stali mojimi priateľmi. Nielen medziinštitucionálnymi, ale priateľmi na

celý život. A tak sa Vám chcem z celého srdca poďakovať.

Rovnako by som sa chcel poďakovať predsedovi Tuskovi. Boli sme bratia-dvojičky.

A dokonca aj dvojičky môžu mať niekedy medzi sebou nezhody. Obaja sme však

boli dostatočne rozumní na to, aby sme naše nezhody neukazovali. Takže pre

Vás je pravdepodobne prekvapením, že sme mali aj nezhody. Chcel by som

sa Donaldovi poďakovať za jeho neochvejnú spolupatričnosť a za priateľstvo,

ktorým ma poctil a ktoré bude trvať i naďalej. Priateľstvo – slovo, ktoré často

používame neuvážene, – je v politike zriedkavé. Ešte zriedkavejšie sú priateľstvá

v tej istej politickej rodine, a práve preto by som bez Donalda nebol dokázal

urobiť to všetko, čo sa mi podarilo uskutočniť.

Európa: moja srdcová záležitosť

3

A keďže sa k Vám v tejto rokovacej sále prihováram poslednýkrát, chcel by som

zaželať veľa šťastia aj pani von der Leyenovej. Je to tá správna osoba na čele

Komisie a potrebuje, aby sme ju povzbudili a zapriali jej veľa úspechov. Ursula,

želám Ti, nech sa Ti darí!

Chcel by som sa poďakovať aj svojim komisárom. Pretože bez nich by som nič

nezmohol. Sú to ženy a muži, ktorí majú tak jednotlivo, ako aj kolektívne veľké

zásluhy na Európe a patrí im za to vďaka. Muchas gracias, obrigado, merci,

vielen Dank !

Keď som sa v roku 2014 ujal svojej funkcie, Európa bola vskutku oslabená,

značne naštrbená a trpela narušenou solidaritou. Európa sa v roku 2014 netešila

obľube, a preto som začal hovoriť o „Komisii poslednej šance“. Nechcel som

tu však rozprávať o Komisii ako takej, ale o Komisii v službách Európy, ktorá

nefungovala, keďže v roku 2014 sme stáli pred rozhodujúcim momentom pre

budúcnosť Európy. Všetci sme teda boli poverení tým, aby sme sa chopili tejto

poslednej šance, ktorá bola na dosah.

Rozhodol som sa spolu s kolegami, že vytvorím politickú Komisiu. Chcel som,

aby boli komisári volení predstavitelia, čo sa nakoniec aj stalo. Okrem britského

komisára, a mal som dvoch britských komisárov, pričom obaja boli vynikajúci,

boli všetci komisári volení buď na vnútroštátnej, alebo na európskej úrovni. Chcel

som, aby sa komisármi stali známe tváre, ktoré ľudia poznajú doma vo svojej

krajine aj v Európe. Komisárov som vyzval, aby sa neuzavreli v Bruseli za múrmi

Berlaymontu, ale chodili von, vysvetľovali, viedli dialógy s ostatnými zvolenými

zástupcami, ako aj s verejnosťou, a teda s občanmi.

4

2014 – 2019 | Junckerova Komisia

Počas týchto piatich rokov sme zorganizovali 1815 dialógov s občanmi. Komisári

zavítali na pôdu národných a regionálnych parlamentov 911 krát.

Na začiatku svojho mandátu som Vám sľúbil, že Komisia sa bude zameriavať

na to, čo je podstatné, a bude zohrávať zásadnú úlohu v zásadných otázkach

(„to be big on big“). Okrem toho som chcel ukončiť, resp. sme chceli ukončiť tzv.

legislatívnu infláciu, ktorá bola dovtedy typická pre prácu Komisie. To sa nám

podarilo, keďže sme predložili o 83 % legislatívnych iniciatív menej v porovnaní

s predošlými Komisiami. Stiahli sme 142 legislatívnych návrhov a zmodernizovali

sme 162 existujúcich právnych predpisov. Kto by toho dokázal viac? Urobili

sme všetko pre to, aby sme zrealizovali to, čo sme sľúbili. Niektorých to však

neodrádza od toho, aby Komisii naďalej vyčítali prílišnú rozpínavosť a to, že sa

do všetkého mieša. Predsudky sú v Európe silno zakorenené. Hoci sa všetko

zmenilo, tvárime sa, akoby sa nezmenilo vôbec nič.

Keď som sa Vám predstavoval, opakoval som tri kľúčové slová a chcel som, aby

sa práve nimi riadila činnosť Komisie. Týmito slovami boli: rast, zamestnanosť

a investície.

Momentálne zaznamenávame 25. kvartál nepretržitého rastu. Zažili sme sedem

rokov rastu v Európskej únii. Vytvorili sme 14 miliónov pracovných miest.

Nezamestnanosť je na najnižšej úrovni od roku 2000. 241 miliónov Európanov

pracuje, čo zodpovedá miere zamestnanosti na úrovni 73,9 %.

Junckerov plán zabezpečil investície vo výške približne 439 miliárd eur. Zo

začiatku, kým si všetci mysleli, že tento plán bude neúspešný a že ide iba

o prázdne slová, hovorilo sa o tzv. Junckerovom pláne. Zrazu, keď je to úspech,

hovorí sa o Európskom fonde pre strategické investície. Tak už to chodí. Vďaka

tomuto plánu sa vytvorilo vyše 1 milióna pracovných miest.

Európa: moja srdcová záležitosť

5

Okrem toho sme zaviedli nový výklad Paktu stability a rastu tak, že sme do

uplatňovania niektorých jeho ustanovení vniesli viac pružnosti. Urobili sme tak

napriek nevôli mnohých členských štátov, ktoré nikdy oficiálne neschválili tento

pružnejší prístup, o ktorý sme obohatili Pakt stability a rastu. Výsledky sa však

dostavili. Deficity klesli zo 6,6 % na 0,7 %.

Vďaka tomuto rozumnému, rozvážnemu a inteligentnému spružneniu Paktu

stability a rastu sa nám podarilo vhodne zareagovať, keď Španielsko, Portugalsko,

Taliansko a Grécko žiadali, aby sme im pomohli.

Počas svojho mandátu som zažil, milí moji priatelia, sklamania i úspechy.

Sklamania, pretože napriek vynaloženému úsiliu sa nám nepodarilo postúpiť

v riešení otázky zjednotenia Cypru. Aj v tomto prípade sme len strácali čas.

Neboli sme schopní uzavrieť dohodu so Švajčiarskom ani napriek všemožnému

a intenzívnemu úsiliu.

Nepodarilo sa nám dokončiť bankovú úniu. Nie preto, že by chýbali návrhy zo

strany Komisie, ale vďaka členským štátom, resp. vinou členských štátov, a pre

nedostatok úsilia z ich strany. Ak však nedokončíme bankovú úniu tak, ako treba,

t. j. ak z hospodárskej a menovej únie nevytvoríme bankovú úniu, ktorá je všade

vo svete charakteristická pre menové únie, nebudeme pripravení reagovať na

budúce otrasy, či už prídu zvnútra alebo zvonka.

Na zozname úloh, ktoré musíme nevyhnutne vykonať, je aj povinnosť zaviesť

systém garancie vkladov. Bez garancie vkladov neexistuje žiadna banková únia

a bez dokončenej bankovej únie neexistuje už žiadna hospodárska a menová

únia. Na tieto výzvy musíme vedieť zareagovať.

6

2014 – 2019 | Junckerova Komisia

Napriek mnohostrannej kríze, ktorú sme zažívali za posledných päť rokov, sa

nám však isté veci aj podarili. Neodvažujem sa hovoriť o úspechoch, pretože by

som nerád skĺzol do samoľúbosti, hoci je to samozrejme lákavé. No isté veci sa

nám naozaj podarili.

Chcel by som sa najskôr zmieniť o sociálnom rozmere Európskej únie. Podarilo

sa nám prijať Európsky pilier sociálnych práv, ktorý bol v uplynulých desaťročiach

zatracovaný. Spomínam si, že som o tejto téme hovoril už vtedy, keď som

ako mladý minister práce prvýkrát vystúpil pred týmto Parlamentom počas

luxemburského predsedníctva Rady EÚ.

Ešte pred samotným schválením Európskeho piliera sociálnych práv sme

prepracovali smernicu o vysielaní pracovníkov. A hoci sme to nečakali, podarilo

na nám dosiahnuť dohodu medzi Parlamentom a Radou. Myslím si, že je to

každopádne úspech tejto Komisie, že zaviedla zásadu, podľa ktorej by sa za

rovnaké zamestnanie a za rovnakú prácu mal dostávať rovnaký plat. Bola to

cena, ktorá sa musela zaplatiť za dôstojnosť pracujúcich.

Mimochodom, ak si myslíme, že môžeme budovať Európu a zabezpečovať jej

prosperitu bez súhlasu tých, ktorí pracujú, veľmi sa mýlime. Európa musí slúžiť

aj pracujúcim.

Európa: moja srdcová záležitosť

7

Myslím si, že ďalšia vec, ktorú sa nám podarilo vyriešiť, je situácia Grécka.

Spomínam to preto, že som sa touto otázkou veľa zaoberal a robil som si veľa

starostí. Grécku sme prinavrátili jeho dôstojnosť, ktorú si zasluhuje. Veľmi často

a príliš dlho sa šliapalo po dôstojnosti gréckeho ľudu. Chcel som dať veci do

poriadku a prinavrátiť tomuto národu všetku úctu, ktorú si zasluhuje.

Bola tu istá snaha zabrániť Komisii v tom, aby Grécku pomohla. Spomínam si

na dlhé noci s vládami Samarasa, Tsiprasa a teraz Mitsotakisa, ktorý v tom

čase ešte nebol vo funkcii, keď sme sa snažili vyriešiť grécky problém. Mnohé

vlády nechceli, aby sa Komisia v tejto veci angažovala. Nikdy nezabudnem

na telefonáty viacerých predsedov vlád, ktorí mi vraveli: „Nestaraj sa do toho.

Grécky problém majú riešiť členské štáty.“ Zatiaľ čo ja som mal naivnú predstavu,

ktorá však bola správna, že musíme dodržiavať Zmluvu. V Zmluve sa hovorí, že

Komisia je povinná sledovať všeobecný záujem Európy. Bolo vo všeobecnom

záujme zabrániť rozpadu eurozóny, a preto bolo to, čo sme urobili, správne.

Afrika – áno. Ako Európania nesmieme zabudnúť na našich najbližších susedov:

Afričanov. Je to kontinent, ktorý potrebuje našu solidaritu. A nielen našu charitu.

Charita je síce odvekým reflexom Európanov, no dnes potrebujeme medzi Afrikou

a Európou nadviazať skutočný rovnocenný partnerský vzťah. Investovať v Afrike

či vytvárať pracovné miesta v Afrike je to hlavné, čo by nás malo motivovať.

Afriku by sme nemali vnímať iba cez prizmu utečeneckej krízy. Keď pri budovaní

vzťahov s Afrikou myslíme iba na otázku utečencov, je to voči Afričanom

znevažujúce. Poďme však priamo na mieste urobiť to, čo je nevyhnutné, aby sa

nešťastníci nevrhali do mora.

8

2014 – 2019 | Junckerova Komisia

Utečenci, áno – je to úspech alebo nie? Bilancia je lepšia, ako sme si mysleli,

ale mohla by byť ešte lepšia, keby sa bola Rada, podobne ako to urobil

Parlament, stotožnila so všetkými návrhmi, ktoré Komisia predložila na zváženie

spoluzákonodarcovi. Konkrétne ide o prvý návrh o premiestňovaní predložený

v marci 2015 a ďalší návrh o reforme dublinského systému predložený v apríli

2016. Nezabúdajme však, že vďaka Európe sa nám podarilo zachrániť 760 000

životov v Stredozemnom mori. Je to o 760 000 mŕtvych menej vďaka tomu, že

Európa zakročila.

V marci 2015 som vysvetli, aké kroky podnikneme v utečeneckej otázke.

A Parlament mi postojačky tlieskal. Vtedy som povedal: dnes mi tlieskate, no ste

si istí, že mi budete tlieskať aj o dva roky? Po rokoch potlesky oslabli, pretože

v mnohých krajinách vnútorná politika prevážila nad elementárnou solidaritou,

ktorú by sme mali prejavovať.

Keď som sa stal predsedom Komisie, nemyslel som si, že sa budem toľko venovať

medzinárodnému obchodu. Je to zložitá a veľmi kontroverzná téma vo všetkých

našich krajinách, pričom sa často prirýchlo siaha po dobrých argumentoch proti

obchodným dohodám.

No zmenili sme to. Uzavreli sme 15 medzinárodných obchodných dohôd.

V súčasnosti máme uzavreté obchodné dohody so 72 krajinami, čo predstavuje

40 % celosvetového bohatstva. Tieto obchodné dohody nám pomáhajú

zabezpečiť našu prítomnosť na medzinárodnej scéne v časoch, keď sa Spojené

štáty obracajú chrbtom multilateralizmu, a teda aj organizovanej solidarite voči

ostatným.

Európa: moja srdcová záležitosť

9

Musíme hovoriť aj o úlohe Európy vo svete. Najväčším európskym úspechom,

najväčším výdobytkom je to, že sme zachovali mier v Európe.

Toto všetko znie tak samozrejme – ale nie je to tak. Na celom svete je v súčasnosti

60 vojen. Na území Európskej únie sa neodohráva ani jeden konflikt vojenskej

povahy – na území, ktoré bolo v minulých storočiach dejiskom najkrvavejších

bojových stretnutí, ba dokonca ešte v minulom storočí.

Mier nie je samozrejmosťou. A na tento výdobytok by sme mali byť hrdí!

Viem, že mladých ľudí nemožno nadchnúť tým, že v Európe vládne mier – toto

je naša domnienka. Počas rozhovorov s mladými ľuďmi však musíme hovoriť

aj o tejto večnej európskej kontinentálnej dileme medzi vojnou a mierom.

Stačí sa pozrieť len do priameho susedstva Európskej únie, aby sme videli, aká

nebezpečná je medzinárodná situácia, a tým aj aká labilná je situácia Európskej

únie.

Mladým ľuďom treba o vojne a mieri hovoriť. O 20 rokov už nebudú žiť nijakí

Európania, ktorých starí otcovia alebo praotcovia zažili vojnu. Takže – o tomto

treba hovoriť, inak upadne do zabudnutia, čo vlastne vojna znamená. A aj preto

neustále hovorím s mladými ľuďmi o vojne a mieri.

Toto však nestačí ako vysvetlenie. Mladým ľudom treba vysvetliť Európu aj

z perspektívneho hľadiska, z hľadiska budúcnosti.

Čo to znamená – budúcnosť Európy? Sme najmenším kontinentom. Väčšina

Európanov toto vôbec nevie. Ako európsky kontinent sme veľmi malí. Politika je

téma, v ktorej sa musí dať dokopy demografia a geografia. Nejestvuje politika,

ktorá by nezohľadňovala geografiu a demografiu.

10

2014 – 2019 | Junckerova Komisia

Vymierame. Nezmizneme z povrchu zemského, lež bude nás čím ďalej, tým

menej. Na začiatku 20. storočia predstavovali Európania 20 % ľudstva. Na

konci tohto storočia bude na našej planéte 10 miliárd ľudí, z toho iba 4 % budú

Európania.

Stratíme hospodársky na sile. O niekoľko rokov nebude už ani jeden európsky

členský štát členom skupiny G7.

Kto si ešte na základe tohto nezvratného vývoja myslí, že by teraz nastala chvíľa

postaviť na program dňa menej Európy, aby sme sa znovu rozdelili na národné

jednotlivé čiastky, ten sa nachádza vo fundamentálnom omyle.

Európa znamená mier. Európa však znamená aj silu, zoči-voči klesajúcemu

vplyvu, ktorý máme vo svete.

Preto musíme aj v zahranično-politických otázkach nájsť silné a odolné pravidlá

a spôsoby rozhodovania. Znovu sa zasadzujem za to, aby sme v zahranično-

politických otázkach rozhodovali v Rade kvalifikovanou väčšinou. Európa musí

priznať farbu – nie vo všetkých otázkach, ale v tých oblastiach, ktoré sú dôležité.

Vo Washingtone som mal mimoriadny zážitok. Vlani 25. júla som sa stretol

s prezidentom Trumpom, aby sme hovorili o možnostiach, ako sa vyhnúť

rysujúcej sa obchodnej vojne, čo sa nám aj podarilo. Prečo sa nám to podarilo?

Trump mi počas svojho dlhého úvodného slova – toto má on rád – opisoval, kto

všetko v tejto miestnosti už sedel, a čo on svojim partnerom v rozhovore riekol:

kancelárom – existuje ich viacero –, ministerským predsedom, prezidentom.

Európa: moja srdcová záležitosť

11

Povedal: „Už som im predsa všetko vysvetlil.“

Ja som odvetil: „To nestačí. Musíš to vysvetliť aj Európe.“

A na to on: „Prečo?“

A ja som mu objasnil: „Lebo v otázkach obchodu má výlučné právomoci jedine

Komisia. Všetko, čo ostatní povedia – hocako správne to môže byť – neplatí. Tu,

v tejto oblasti platí len to, čo prednesie predseda Komisie v mene Európskej únie.“

Toto na neho spravilo veľký dojem – a na mňa ešte väčší. Pretože keď človek

sedí ako Luxemburčan vo Washingtone a povie: „A tým človekom som ja!“ – to

teda ešte svet nevidel.

12

2014 – 2019 | Junckerova Komisia

Záver

Nuž, závery.

Odchádzam z tohto postu – nie skormútený, ale ani nie nadmieru šťastný

– s pocitom, že som sa poctivo snažil.

A keby sme sa my všetci poctivo snažili, potom by v mnohých ohľadoch bolo

lepšie.

Som hrdý na to, že som bol – najmä v posledných piatich rokoch – malou časťou

väčšieho celku, ktorý je dôležitejší, než sme my všetci dovedna.

Dávajte pozor na Európu. A zo všetkých svojich síl bojujte proti hlúpemu

a obmedzenému nacionalizmu!

Nech žije Európa!

32