jún - snd.sk · Mnohí vedia, že Družstvo SND, toho roku 1920, angažovalo zájazdovú...

Slovenskénárodnédivadlo

99.sezónaISSN 1339-5122 jú

n —

20

19

Slovenské národné divadlo

ďakuje svojim partnerom!

Hlavní mediálni partneri SND

Oficiálna minerálnavoda SND

Mediálny partnerpremiér

Partneri premiér

Partneri

Generálny partner Generálny mediálny partner

Generálny partnerBaletu SND

Zriaďovateľ SND

Mediálni partneri SND

TM

1

edit

oriá

l — o

bsah

editoriál — obsah

Portál Slovenského národného divadla (vychádza od septembra 2012) — 99. divadelná sezóna 2018/2019 — SND je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR — generálny riaditeľ SND Vladimír Antala — riaditeľ Činohry SND Michal Vajdička — riaditeľ Opery SND Rastislav Štúr — riaditeľ Baletu SND Jozef Dolinský ml.riaditeľ ka Centra marketingu SND Henrieta Borowiecka Redakcia Peter Škorňa (editor) — Izabela Pažítková (tlačová tajomníčka) — Darina Abrahámová, Miriam Kičiňová, Miro Dacho, Daniel Majling (činohra) — Martin Bendik, Pavol Smolík (opera) — Eva Gajdošová (balet) — Zuzana Barysz (marketing) — Inzercia Branislav Stanček tel. 02/204 72 252 Jazyková úprava Zuzana Konečná — Layout Barbora Šajgalíková — Grafická úprava Dana Michlíková — Foto na obálke Radovan Dranga, — Tlač Róbert Jurových – NIKARA — Náklad — 5 000 ks — Uzávierka tohto čísla 30. 5. 2019 — Nepredajné — ISSN 1339-5122Adresa redakcie Portál SND, Pribinova 17, 819 01 Bratislava, tel. 02/204 72 107, e-mail [email protected]

Akoby tu bolo odjakživa alebo Storočnica ante portasNa bakalárskej štátnici jedna adeptka herectva tvrdila, že Slovenské národné divadlo vzniklo v siedmom storočí pred naším letopočtom. Nuž, pomýlila sa o pekných pár storočí. Ale o čomsi táto humorná historka svedčí – o tom, že SND akoby tu bolo odjak-živa, že je stálicou na kultúrnom nebi Slo-venska (veľakrát hodne zamračenom). Ten pocit „odjakživa“ je príjemný i pozitívny, ale nie je celkom pravdivý. K dnešnému SND viedla ťažká a tŕnistá cesta. Keď ho v roku

1920 zakladali, naša divadelná kultúra bola veľmi, ale veľmi skromná. Pre nepriazeň politic-kých, národnostných i hospodárskych pomerov mali sme len pár ochotníckych krúžkov, ten najvýznamnejší, Slovenský spevokol v Martine, sa ani nesmel nazvať divadelným spolkom a jeho sídlo Národný dom sa musel nazvať iba Dom.

SND vzniklo až po ére zakladania národných divadiel, teda úsilí, ktoré završovali eman-cipáciu národa ako vrchol aj kultúrnych snáh. SND nevzniklo z pretlaku občanov novej republiky, ale z presvedčenia hŕstky vlastencov, že národ takúto vrcholnú umeleckú inšti-túciu potrebuje. Domáca pospolitosť vnímala divadlo až do polovice tridsiatych rokov ako komediantstvo. Byť ochotníkom, to bola ctená kultúrna činnosť, ale komediantom?! SND si muselo získať aj to, bez čoho nemá zmysel – publikum. Trojjazyčná, dokonca príchodom Čechov, štvorjazyčná Bratislava predstavovala aj takýto problém.

Mnohí vedia, že Družstvo SND, toho roku 1920, angažovalo zájazdovú divadelnú spo-ločnosť riaditeľa Bedřicha Jeřábka z Pardubíc, ktorá na tie časy mala všetko potrebné... Ale vývin sa nezastavil a s pribúdajúcimi rokmi mladé slovenské divadelníctvo začalo vyrov-návať historický hendikep. Boli to však roky zápasov. Začiatkom tridsiatych rokov divadlu dokonca hrozil zánik, a tak ho zverili do rúk súkromného podnikateľa Antonína Drašara. Ten drastickými opatreniami divadlo zratoval a vytvoril v roku 1932 samostatný slovenský súbor pod vedením Jána Borodáča. Príchod mladej generácie potom akceleroval a už v štyridsia-tych rokoch SND začalo byť plnohodnotnou umeleckou inštitúciou, paradoxne v čase vojny a fašistického slovenského štátu. K jeho režimu zaujalo divadlo kritický postoj. A ešte veľa-krát muselo divadlo bojovať s najrozličnejšími politickými tlakmi, napríklad vo februári 1948 či za čias normalizácie. Od štyridsiatych rokov, najmä však po roku 1945, už SND na planši umenia nebolo osihotené. Vzniklo mnoho divadiel aj mimo centra, ktoré vytvárali pre našu prvú scénu žičlivé zázemie.

Dnes už vnímame Slovenské národné divadlo ako sebavedomú umeleckú ustanovizeň, ktorú budovalo viacero generácií, mnohé z nich nezabudnuteľného významu. Popri všetkých starostiach a problémoch, ktoré prinášal život, je SND stálicou na slovenskom umeleckom nebi (občas aj zamračenom). Vari odtiaľ pochádza ten pocit, že je tu odjakživa. Storočni-ca je pred bránami, takže vari nezaškodí si pripomenúť, že cesta takmer od nuly k tomu „odjakživa“ nebola ľahká!

prof. PhDr. Vladimír Štefko, CSc. teatrológ

1 EDITORIÁL2 AKTUALITY3 EUROKONTEXT.SK

Program4 EUROKONTEXT.SK

Predstavujeme hosťujúce súbory6 PREMIÉRA V ČINOHRE

Bakchantky8 Fyzici10 JUBILEUM

Zdena Studenková, členka Činohry SND

14 PREMIÉRA V MODROM SALÓNE Šmátranie v širočine

15 OCENENIA Cena ministerky kultúry SR

Slovenka roka16 PREMIÉRA V OPERE

Hoffmannove poviedky20 DRAMATURGICKÝ

PLÁN 2019 – 202023 OPERNÉ ŠTÚDIO SND24 JUBILEUM

Pavel Procházka, hlavný zbormajster

26 VEČER MLADÝCH TALENTOV Spolupráca Baletu SND a VŠMU

28 ROZHOVOR Igor Holováč, baletný majster

30 DUŠA TANCA Konstantin Korotkov, sólista Baletu SND

32 100 ROKOV SND Z histórie opery od roku 1948

35 AKO ICH NEPOZNÁTE Juraj Žilinčár, Rastislav Štúr, Ľudovít Ludha

2 3

7. 6.18.00 h 21.00 h (Štúdio)Rakúsky perfomer

FEED.XKurt HentschlägerFEED.X je performanciou, ktorá sa odohráva v umelo vytvorenom prostredí bez ľudských protagonistov poukazujúca na hranice ľudského vnímania.

10. 6. 19.00 h (Sála činohry)

TR Varšava/Poľsko

Kalifornia/Grace SlickRené PolleschHra je pokusom porozumieť, kam doviedla koloniálna expanzia a hľadanie nových území západnú civilizáciu. Našou sprievodkyňou je Grace Slick, rokenrolová hviezda 60. rokov a ikona hnutia hippies v USA.

8. 6.19.00 h(Sála činohry)

Národné divadlo Praha

Krvavá svadbaFederico García LorcaLáska, nenávisť, život, smrť. Klasická rovnica s dvoma neznámymi a s legendárnou herečkou a opernou speváčkou Soňou Červenou.

10. 6.11. 6. 19.00 h (Štúdio)Radnóti Színház/Maďarsko

Deň na trhuPál ZávadaDramatizácia jednej z najdôležitejších próz súčasnej maďarskej literatúry spisovateľa oceneného Kossuthovou cenou. Východiskom je séria desivých, brutálnych udalostí z maďarskej histórie - pogromov proti Židom v obci Kunmadaras. Príbeh o historických traumách a kolektívnej zodpovednosti.

9. 6.19.00 h(Štúdio)

Štátne divadlo Košice

Mária StuartováFriedrich SchillerStrhujúca dráma Friedricha Schillera o osudovom stretnutí v živote dvoch veľ kých vládkyň, o politike, láske, viere, o zložitosti nášho vnútra v réžii slovinského režiséra Diega de Brea.

12. 6. 19.00 h (Štúdio)

Fortebraccio Teatro/Taliansko

Pieseň piesníRoberto LatiniAk Pieseň piesní čítame bez náboženských odkazov a interpretácií a vnoríme sa do jej vnútorného pohybu, môže sa nám náhle objaviť snová vízia sveta so všetkými jeho vôňami, paralelného a možno niekdajšieho sveta, v ktorom si nás sny a slová vyberajú a sprevádzajú nás.

13. 6.19.00 h

14. 6.11.00 h, 16.00 h(Višňový sad)

VOSTO5/Česko

Spoločenstvo vlastníkovJiří Havelka a kol.

Neľútostný boj rozvášnených eg o pozície a dominanciu na výslní spoločenského javiska - autorský projekt Divadla Vosto5, postavený na pôdoryse bežnej schôdze spoločenstva vlastníkov.

14. 6.19.00 h (Sála činohry)

Staatsschauspiel Dresden/Nemecko

OdyseaRoland SchimmelpfennigHomérova ODYSEA - „spomienka na dejiny, keď usadlíctvo, predpoklad pre každý domov, nasledovalo po nomádskej ére.“ Bájny príbeh antického Grécka. Čo má spoločné s príbehom súčasných utečencov?

Predstavenia na Festivale európskeho divadla Eurokontext.skuvedieme v pôvodnom jazyku so slovenskými titulkami.

aktuality

aktualit

Rozlúčka s najlepším hercom

Shakespearova dráma o politických machináciách a zrode tyrana či diktátora Richard III. v modernej réžii Martina Čičváka a v sugestívnej scénografii Toma Cillera a kostýmoch Georgesa Vafiasa bude mať derniéru. Svet kráľovskej rodiny, ktorú začnú „kosiť“ mocenské ambície, túžba po moci rodiaca sa z blokov, hendikepov sa na javisku množí, dekonštruuje a triešti.

Richard hrá mnoho úloh, je to najlepší herec zo všetkých zúčastnených, prekračuje hranice dovoleného, skúša hranice ostatných: „Keď nemôžem sa v láske prejaviť / a opájať sa slasťou týchto dní,/ zahrám si teda rolu podliaka,/ nenávisť vlejem do stojatých vôd.“. Čo sa mu koniec koncov stáva osudným. Jeho vlastná ambícia, jeho hnev, neláska, neprijatie ho nakoniec uzavrú do hrobky svojich vidín, medzi svoje obete.Matka Richarda III. (Anna Javorková), kráľovná Elizabeth (Zuzana Fialová), kráľovná Margaret (Táňa Pauhofová) a Lady Anne (Dominika Kavaschová) ako povestné kráľovné vyslovia svoje prekliatie nad najlepším hercom dramatickej literatúry Richardom III. (Tomášom Maštalírom) poslednýkrát 18. júna 2019. mk

100 rokov SND

Na centrálnej dvojstrane aktuálneho vydania Portálu prinášame podrobnejšie informácie o dramaturgickom pláne všetkých troch umeleckých súborov v divadelnej sezóne 2019 – 2020. Okrem premiér každý súbor pripravuje mnoho sprievodných podujatí a zaujímavých programov. Jubilejnú 100. divadelnú sezónu otvoríme 14. septembra 2019 v historickej budove SND.

Prvým predstavením, ktorým sa prihlásilo SND a začalo písať svoju históriu, bolo 1. marca 1920 uvedenie Smetanovej opery Hubička. Sto rokov SND si pripomenieme Galavečerom 1. marca 2020 v novej budove. Činoherný súbor uviedol prvé predstavenie 2. marca 1920 – hru bratov Mrštíkovcov Maryša. Po sto rokoch uvedieme rovnaký titul v podaní Národného divadla Praha.

Činoherný súbor SND okrem premiér v Sále činohry a Štúdiu pripravuje inšpiratívne komorné tituly a podnetné diskusie v Modrom salóne. Operný súbor, okrem iného, vás pozve na Mikulášske koncerty i Silvestrovské gala a bude pokračovať v tradícii veselého Prvoaprílového koncertu.

Veľ kú pozornosť budeme venovať mladým divákom tematicky orientovanými edukatívnými programami, tvorivými diskusiami, dramaturgickými besedami pred alebo po operných predstaveniach. Baletný súbor bude pokračovať v práci s malými tanečníkmi v baletnej prípravke. Mladých divákov radi pozveme na návštevu historickej i novej budovy, aby sme im priblížili históriu SND.

Kým sa začne divadelná sezóna, sme na koniec leta pripravili v novej budove SND koncerty 30. a 31. augusta 2019 – osviežene pri filmovej hudbe.

Bližšie informácie www.snd.sk

Divadelné dotyky a spojenia

Od 17. do 22. júna 2019 sa v Slovenskom komornom divadle (SKD) v Martine uskutoční 15. ročník divadelného festivalu Dotyky a spojenia. Jeho patrónkou bude tento rok herečka Emília Vášáryová. Na festivale vystúpi v dvojúlohe, pretože Činohra Slovenského národného divadla hosťuje v Martine s hrou Gerharta Hauptmanna Pred západom slnka v réžii Michala Vajdičku.Dotyky a spojenia sú výberovou, nesúťažnou prehliadkou inscenácií, ktoré mali premiéru v slovenských divadlách v uplynulej sezóne od apríla 2018 do apríla 2019. Festival má svoje meno podľa inscenácie SKD Dotyky a spojenia (1988) režiséra Romana Poláka.Ako uviedla programová riaditeľ ka festivalu Dotyky a spojenia Monika Michnová, dôležitou súčasťou festivalového programu sú aj diskusie o divadle. „Je dôležité poskytnúť tvorcom spätnú väzbu a pomenovať stav, v ktorom sa súčasné divadlo na Slovensku aktuálne nachádza. Martin sa tak na konci sezóny aj tento rok stane hlavným mestom divadla.“ Festival Dotyky a spojenia dáva priestor aj inscenáciám študentov Vysokej školy múzických umení. cm

Pred západom slnka,Mária Schumerová, Martin Huba

Foto Collavino

Richard III., Tomáš MaštalírFoto Vladimír Kiva Novotný

xyyxxy

4 5

Ako sa zrodil festival Eurokontext.sk? Z čoho povstal? Aké boli jeho zámery a ciele? Ako sa pripravoval prvý ročník?Ak si dobre spomínam, pri zrode festivalu stál vtedajší generálny riaditeľ Marián Chudovský, ktorý mal jeho vznik ako jeden z bodov v koncepcii riaditeľa SND. Rozdiel medzi prvým ročníkom a ďalšími bol v tom, že zahŕňal všetky tri súbory. Následne sa stal festival bienálnym a každý súbor ho pripravoval individuálne. V zásade nadväzoval na skúsenosť s festivalom, ktorý sa organizoval v roku 2002, volal sa Eurothalia a konal sa po vstupe Činohry SND do Európskej divadelnej konvencie (ETC). Festival – jeho činoherná časť – by sa nedal organizovať bez zdatných ľudí, ako boli Roman Polák, vtedajší riaditeľ Činohry SND, a celý tím dramaturgie i prevádzky – Darina Abrahámová, Peter Kováč, Daniel Majling, Kristína Letenayo-vá, Radana Lukáčiková Hromníková, Alena Humajová, Zuzana Kizáková a, samozrej-me, bez perfektného technického zázemia pod vedením Viliama Švardu i trpezlivej podpory marketingu divadla pod vedením

Daniela Rabinu. Vymýšľali sme, kreovali, hľadali a ponúkali divákom iné zážitky.

Ako sa v rámci jednotlivých ročníkov festival vyvíjal? Čo považuješ za najzau-jímavejšie alebo najpodnetnejšie – či už z hľadiska programu, hostí, alebo pracovných stretnutí?Na festivale sa Činohra SND snažila vytvárať nové divadelné partnerstvá, zin-tenzívnila sa spolupráca s ETC pozývaním členských divadiel, vytvárala sa platforma pre workshopy, diskusie a výstavy. Práve skúsenosť z hosťovania umožnila Činohre SND spolupracovať s takými režijnými menami ako Tilmann Köhler či Jan Klata. Zdá sa, že možnosť spoznať SND práve cez festival je pri nadväzovaní nových divadelných väzieb strategická. Zároveň sa na Slovensko privážali inscenácie, ktoré istým spôsobom dopĺňali dramatur-giu našej činohry. Myslím, že pre mno-hých divákov bol zážitok vidieť napríklad Burgtheater z Viedne a Elisabeth Orth v inscenácii hry Ewalda Palmetshofera Celibát či exotický Island s Othellom,

v ktorom postavu Jaga stvárňovala žena, alebo aj provokatívnych Slovincov z Dra-ma Ľubľana s Jarryho Kráľom Ubu.

Čo ťa zaujíma, na čo si zvedavá z tohto ročníka festivalu? A prečo?Z tohto ročníka som zvedavá na všetko, čo bude súvisieť so Soňou Červenou, nie-len na inscenáciu režijného dua SKUTR Krvavá svadba, ale aj na sprievodný program s ňou spojený. Myslím, že každý, kto si v Divadle Astorka pozrel Lásky jednej plavovlásky v réžii tejto čes-ko-slovenskej dvojice, by mohol byť plný očakávania a mal by prísť aj na predsta-venie Národného divadla Praha. Prirodze-ne sa teším aj na autorskú inscenáciu Jiřího Havelku a zoskupenia VOSTOP5 Spoločenstvo vlastníkov. Kto by sa rád nepozrel na spracovanie zasadnutia bytového osadenstva so všetkými jeho bizarnosťami. A myslím, že veľ kým obo-hatením by mala byť inscenácia FEED.X. Nemáme vždy šancu ponoriť sa do dymu, svetla a zvuku a vytvárať si predstavenie podľa seba a svojej nálady. To si zaslúži

každý poctivý divadelný divák. A rada by som sa pozrela aj na Grace Slik, loď Apol-lo a na Zem z odstupu, z vesmíru. Poľská inscenácia analyzuje, kam sme v tzv. západnej spoločnosti dospeli. Uvidíme to v inscenácii TR Warszawa Kalifornia/Grace slik. A ísť na predstavenie maďar-ského Radnóti Színház považujem za povinnosť. Nie preto, že sú to naši suse-dia a korene autora sú na Slovensku, alebo že tu hosťujú po prvý raz, ale preto, lebo prinášajú pálčivú tému, týkajúcu sa extrémizmu. Deň na trhu Pála Závadu je totiž pohľad na židovský pogrom už po skončení 2. svetovej vojny. Zobra-zuje, ako ľahko sa rodí nenávisť a ako sa nakoniec stáva nástrojom zabíjania, to si dnes, bohužiaľ, musíme razantne pripomínať. Ale uzavriem to pozitív-ne – pozvánkou na taliansku inscenáciu Pieseň piesní. Tá ponúkne emocionálnu úľavu i zmyslenú poéziu.

Súčasťou tohtoročného programu je aj predstavenie inscenácie hry Friedricha Schillera Mária Stuartová Štátneho divadla Košice, na ktorej si spolu-

pracovala ako dramaturgička. Ako sa zrodil tento titul? Čo predchádzalo jeho voľ be?V Činohre Štátneho divadla Košice sme hľadali pre režiséra Diega de Breu vhodný titul. Jeho doménou je inscenovanie klasiky a Schiller bol preňho jednoznačná výzva, s ktorou sa ešte na javisku nestre-tol. Myslím, že téma politickej moci, jej zneužívania, nadužívania i strachu elít zo zodpovednosti je nanajvýš aktuálna. Je kolíziou svetov spirituality a profánnosti. Ale aj pohľadom na komplementaritu dvoch žien, dvoch podôb ženy a ich vnú-tornej sily a moci.

Čím je Schillerova dráma príťažlivá dnes? Ako sa s ňou popasovali výrazné ženské interpretky košickej činohry?Je to hra o slobode. Naozajstnej slobode a o cene, ktorá sa za takúto slobodu pla-tí… väčšinou konečná. Nie je to historická freska, hoci Zweigov životopis Márie Stuartovej nám bol v mnohom inšpiráciou. Pátranie po duši človeka v zajatí samého seba je vzrušujúce. A myslím, že také sú aj obe interpretky. Alena Ďuránová ako

Alžbeta a Tatiana Poláková ako Mária Stuartová. Silné, krehké, bojujúce, živočíšne, živelné, zničené, psychicky i fyzicky. Ženy obklopené neschopnými mužmi, ktoré musia ísť, ísť, ísť. A aj naše interpretky idú a s presnosťou váh dávku-jú silné emócie.

S režisérom Diegom de Breom spolupracuješ pravidelne od roku 2011. Ako sa vyvíja vaša spolupráca? V čom boli odlišné stretnutie a práca v Košiciach v porovnaní s predošlými skúsenosťami na pôde SND?S Diegom je spolupráca vždy unikátna, špecifická a náročná. Ale plná inšpirácie a opätovného pripomínania toho, čo je zmyslom divadla, a čo znamená skutočná práca v divadle.

A napokon, načo nám sú vlastne festivaly?Minimálne na to, aby sme vedeli, aké divadlo robiť nechceme.

Miro Dacho,dramaturg Činohry SND

Nadväzovať novédivadelné väzbyAj to je jedna z dôležitých funkcií festivalu, hovorí lektorka dramaturgie Činohry SND Miriam Kičiňová, ktorá bola súčasťou všetkých ročníkov medzinárodného divadelného festivalu Eurokontext.sk. V tomto roku ho organizuje Činohra SND (v uplynulom roku bol Eurokontext.sk venovaný hudobno-dramatickému divadlu). Významné kultúrne podujatie s medzinárodným presahom si za sedem rokov svojej existencie vydobylo nezastupiteľné miesto v programe každej sezóny SND. V tomto roku sa na ňom po prvýkrát predstaví okrem tradičných hostí zo zahraničia aj slovenský súbor – Štátne divadlo Košice. Krvavá svadba, Národné divadlo Praha Foto Martin Špelda

6

Relax prišťavnatejtragédii„Najlepším spôsobom, ako relaxovať a vyprázdniť si hlavu alebo sa aj zabaviť, je pozrieť si šťavnatú tragédiu plnú ľudského nešťastia a utrpenia," povedal o inscenácii Euripidových Bakchantiek režisér Rastislav Ballek. Autor v tejto hre zobrazuje rozpor medzi autoritatívnou vládou na jednej strane a bezuzdným hedonizmom na strane druhej. Nastoľuje tak zásadnú otázku o podobách a možnosti či nemožnosti usporiadania a fungovania ľudskej spoločnosti.

Na Slovensku takmer neznáma hra najmladšieho z trojice klasikov antickej tragédie. Uvedená bola rok po jeho smrti Euripidom mladším a získala prvú cenu na Veľ kých dionýziách – slávnostiach na počesť gréckeho boha Dionýza. Ten je súčasne jednou z hlavných postáv tejto hry. Príbeh sa začína, keď Dionýzos inkognito prichádza do rodných Téb, ktoré chce zasvätiť svojmu kultu. Jeho súčasťou sú aj bakchantky – Dionýzove sprievodkyne vykonávajúce divoké orgie, počas ktorých upadajú do stavu podobného nekontrolovateľnému šialenstvu. Zavedeniu kultu v Tébach Dionýzovi bráni autoritatívny kráľ Pentheus, ktorý – netušiac, že sa konfrontuje so samotným bohom – sa s ním dostáva do sporu. V nerovnom zápase človeka a boha ostáva tébsky kráľ napokon celkom osamotený. Dovŕšením jeho tragédie je Dionýzom zosnovaná vražda, ktorú v bakchickom ošiali vykoná ničnetušiaca Pentheova matka.

Na objednávku Činohry SND pripravil prvý preklad tejto bezmála 2 500-ročnej hry do slovenčiny Peter Lomnický.

Osobitú réžiu Rastislava Balleka dopĺňa výrazné výtvarné riešenie – kostýmy Kataríny Holkovej, scéna a objekty Markéty Plachej a masky a objekty Ivana Martinku, ktorí strávili počas skúšobného obdobia nemálo hodín v divadelných dielňach. Autorom scénickej hudby je významný skladateľ vážnej a experimentálnej hudby Marián Lejava. Estetike a štylizácii pohybu sa venovala choreografka, tanečníka a herečka Petra Fornayová. Na javisku štúdia sa stretávajú viaceré herecké generácie – skúsení bardi a interpreti veršovaného slova Anna Javorková, Dušan Jamrich a v alternácii Štefan Bučko a Ľubomír Paulovič s výraznými reprezentantmi mladej generácie – s Dominikou Kavaschovou, Milanom Ondríkom a Danielom Fischerom. Dopĺňajú ich hosťujúci umelci – Martin Hronský a čerství absolventi Divadelnej fakulty VŠMU, Michal Kinik a Michal Noga.

Miro Dacho,dramaturg Činohry SNDFoto Barbora Dolinajová

Euripides Bakchantky

Preklad Peter LomnickýRéžia Rastislav BallekDramaturgia Miro DachoScéna, masky Ivan Martinka, Markéta PlacháKostýmy Katarína HolkováHudba Marián LejavaPohybová spolupráca Petra FornayováÚčinkujú Daniel Fischer, Milan Ondrík, Dušan Jamrich, Štefan Bučko, Anna Javorková, Dominika Kavaschová, Martin Hronský,* Michal Kinik,* Michal Noga* * ako hosť

Premiéry 25. a 26. mája 2019 o 19.00 hnová budova SND | Štúdio

činohra

činohra

Martin Hronský

Milan Ondrík, Daniel Fischer

Dušan Jamrich, Anna Javorková

Milan Ondrík, Dominika Kavaschová

8 9

Na čo nesmie tvorca zabudnúť pri vy-tváraní inscenácie?Povedal by som, že rytmus je tá naj-dôležitejšia vec v divadle. Ak nemáte správny rytmus scény alebo inscenácie, ste stratený. Ľudí to prestane zaujímať. Hercov to prestane zaujímať. Všetkým bude ukradnuté, čo sa deje na javisku. Čo je dobrá vec, v divadle existuje nespo-četné množstvo rytmov, a preto to nie je len prvý, druhý, tretí, štvrtý. Je veľmi veľ ké množstvo rytmov, s ktorými môže-te pracovať a tak užívať rôzne. Nenazval by som to však muzikálnosť. Povedal by som však, že herectvo a to, čo sa deje na javisku, má svoj kľúč a ten vždy treba nájsť. Je iný pre Dürrenmatta a pre Euri-pida. Nemám ten správny kľúč, nemám zlatú formulku, ako spraviť čokoľ vek na javisku. Je to o rytme a to platí o všet-kom, čo robíte. Rovnako je to aj v športe, živote.

Ako vnímate politickú či spoločen-skú angažovanosť divadla? Ako s ňou pracovať?Považujem divadlo ako nástroj zmeny, zmeny v spoločnosti k lepšiemu, nie k horšiemu. Divadlo od svojich koreňov je nástroj pre vyrovnávanie sa s témami rezonujúcimi v spoločnosti a bolo vytvo-rené a podporované múdrymi pánmi v Grécku, aby sa práve cezeň mohli veci meniť k lepšiemu.

V čom sú Fyzici dnes aktuálni pre Slo-vensko?Myslím si, že posolstvo je celkom univer-zálne. Mohli by sme ich, samozrejme, spra-viť v Japonsku, tiež na Ukrajine, ale toto nie je o nukleárnej energii, je to o zodpo-vednosti každého, kto má možnosti zme-niť realitu, v ktorej žijeme, a to absolútne. Poznanie je zbraň. Čo robíme s touto zbra-ňou, je niečo základné, a otázka týkajúca sa zodpovednosti ľudských bytostí by mala byť čoraz viac a viac dôležitá podľa toho, ako sa vyvíja tento svet. Máme oveľa viac možností zmeniť celý tento svet, ako sme mali pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi, či v 60. rokoch 20. storočia, keď bola táto hra napísaná.

My v strednej Európe, všimol som si v Poľ-sku, neviem, či je to rovnako aj na Sloven-sku, máme tendenciu skrývania sa pred veľ kými otázkami. Nie sme zodpovední za to či ono, lebo sme v strednej Európe, mali sme tu komunistický režim, nie sme preto zodpovední za klimatické zmeny či čokoľ vek ďalšie. My sme obete. Je veľmi príjemné byť obeťou. Je veľmi príjemné byť tými na okraji. Ak ste na okraji spoloč-nosti, nezávisle od toho, či vás je 5 milió-nov alebo 38 ako v Poľsku, stále sme príliš malý národ oproti Nemecku, Francúzsku či Spojenému kráľovstvu. Nemali sme žiadne kolónie, my sme boli tí utlačovaní. Radi sami seba považujeme za tých nevin-

Po dvoch intenzívnych

mesiacoch skúšania a počúvania

prichádzajú na javisko Činohry

SND Fyzici. Ironickí, vtipní,

ale aj groteskne drsní vo

svojom posolstve. Priamočiari,

dynamickí, plní rytmu, ale

aj prekvapivej hudobnej

dramaturgie a v konečnom

dôsledku najmä veľmi aktuálni.

Hra Friedricha Dürrenmatta sa

vracia na javisko Činohry SND

po päťdesiatich rokoch, tentoraz

v réžii európskej divadelnej

hviezdy Jana Klatu. Aký by teda

mohli byť slovenskí Fyzici a aké

sú vzťahy k fyzike, prezradil

samotný režisér. Ale najmä to,

v akom priestorovom kontexte

žijeme a aká dôležitá je úloha

vedy v našom bežnom živote.

ných a príliš malých na aké-koľ vek podstatné rozhodnutia týkajúce sa väčších tém. Ako je napríklad klimatická zme-na. Alebo situácia na Blízkom východe. Alebo niekde inde. Alebo utečenecká kríza. Už stačilo, my „ich“ nechceme, lebo my za to nie sme zodpo-vední. Nechajme politikov robiť rozhodnutia. Nechajte nás na pokoji. Z tohto uhla pohľadu by bolo pomerne zaujímavé začať dialóg týkajúci sa veľ kých tém. Týkajúci sa zodpovednosti.

Aký je váš vzťah k fyzike?Mám niekoľ ko priateľov, ktorí sa v nej pohybujú, sú veľmi talentovaní a akoby z iného sveta. Majú radi fyziku, majú rôzne tituly až po profesorov, skú-majú napríklad v švajčiarskom Cerne Higgsov bozón a ja nerozumiem ničomu, o čom rozprávajú. Tak som teraz využil príležitosť prečítať nejaké knihy o fyzike, napríklad od Carla Rovelliho. Život reži-séra je zaujímavý, lebo sa učíte. Stále sa učíte. Naučíte sa viac o starovekej histó-rii, o vede, o vojenských záležitostiach, môžete sa toho veľa naučiť o poézii a jaz-de na koni, dueloch a mnoho iného. Stále sa učím a vďaka Fyzikom som si uvedo-mil, aká zlomová môže byť veda. Samo-zrejme, nebezpečne zlomová.

Friedrich Dürrenmatt FyziciPreklad Eduard V. TvarožekRéžia Jan KlataDramaturgia Miriam KičiňováScéna a kostýmy Justyna ŁagowskaVýber hudby - adaptácia Jan KlataChoreografia Maćko PrusakÚčinkujú Jana Oľ hová, Gabriela Dzuríková,Monika Potokárová, Dano Heriban,Roman Poláčik, Robert Roth, Martin Šalacha, Ľuboš Kostelný, Monika Horváthová* | *ako hosť

Premiéry 1. a 2. júna 2019 o 19.00 hnová budova SND | Sála činohry

Divadloje nástrojzmeny

Premiéra je 1. júna. Prezradíte nám, čo môžeme očakávať?Očakávajte neočakávateľné.

Jan Klata, režisérv rozhovore s Matejom Synakom,

asistentom réžieFoto Radovan Dranga

Kompletný rozhovor nájdete v bulletine k inscenácii Fyzici.

Jana Oľ hová, Roman Poláčik

Robert Roth, Monika Potokárová

čino

hra

činohračinohra

činohra

Foto Martin Črep

11

Vaša najaktuálnejšia premiéra v SND sú Ruské denníky Ale Rachma-novovej. Hráte v nich aristokratku, ktorá sa prepadne až na úplné spoločenské dno a tam zošalie.Keď som si prečítala adaptáciu a zistila som, že moja postava začína v prvom obraze ako najsilnejšia osobnosť, čo sa postavenia, vplyvu a možností týka, a končí ako žena, ktorá vylizuje taniere, okamžite to vo mne vzbudilo nádej, že tá úloha ma bude zaujímať. Nie je nič lep-šie, ako hrať rolu, ktorá má veľ ký vývoj a ktorej príbeh je zasadený do takého dramatického obdobia. Najsilnejšie príbehy sa odohrajú, keď sa lámu režimy. Preto som veľmi šťastná, že som zažila rok 1989. Človek prežije všeličo v živote – lásky, straty, smútky, radosti, vášne, ale pocit spolupatričnosti, pocit, že niekam patríš, to možno niekto nepocíti po celý život. Ja som to zažila v tom 89. Mala som z toho veľmi silný dojem – akí k sebe ľudia dokážu byť dobrí, ako sa dokáže národ spojiť. Bez toho prelomového obdobia by som to nikdy nezažila.

Váš otec bol politický väzeň. Vnímali ste tému Ruských denníkov – počiatky a nástup totality – aj cez svoj osobný príbeh alebo je to pre vás už minulosť?Nemám problém hovoriť o svojom detstve a o veciach, cez ktoré som si musela prejsť, keď sa ma na ne niekto opýta, ale nerada o tom sama začínam. Na druhej strane, to, čím som si prešla, ma určite ovplyvnilo. Bola som veľmi schopné decko, jednotkárka, mala som mnohé zruč-nosti a talenty, ale musela som sedieť v poslednej lavici. Riaditeľ ka školy mi dávala patrične najavo, kam patrím a že môj otec bol politický väzeň. Niečo vo mne vtedy zatvrdlo a sprevádza ma to dodnes. Nie som ochotná slúžiť žiadnemu režimu za žiadne peniaze, som nekom-promisná v názoroch aj postojoch. Som trochu ako buldog, hoci sa hovorí, že schopnosť robiť kompromisy je znakom inteligencie.

Pre herca môže byť niekedy až zničujúce, keď hrá v divadle postavu, ktorá sa príliš bytostne dotýka jeho osobného života. Mali ste nie-kedy pocit, že nejakú postavu nemôžete hrať? Nie preto, lebo je zle napísaná, ale preto, lebo vám to ľudsky nerobí dobre?Mávam to so vzťahovými hrami. Napríklad s hrou Večera. Bola to pre mňa veľmi zaujímavá úloha, ale riešila aj niektoré svoje osobné otáz-ky a zároveň mi aj kládla otázky, čo v živote ešte má zmysel. Keď som sa vracala po predstavení tejto hry domov, šla som autom vždy veľmi pomaly a hovorila som si: „Ešte šťastie, že nie som majiteľ kou revolve-ra, lebo dnes by som to dala.“ Ženy vnímajú vzťahy oveľa intenzívnej-šie. Muži asi podobne vnímajú stratu postavenia, práce, moci, ženy sú citlivejšie na otázky vzťahov, rodiny, premárnených životov, obetovania sa niekomu… Keď som si to niekedy po predstavení zosumarizovala, povedala som si, že som možno mala niektoré veci v živote riešiť inak.

Tešiť sa na predstavenie, to je najviac, čo môže

herec zažiť

Nie somochotná slúžiť žiadnemurežimu za žiadnepeniaze, somnekompromisná v názorochaj postojoch

Zdena Studenková vyštudovala fotografiu na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave.

Po ukončení herectva na VŠMU dostala angažmán na Novej scéne. Od roku 1978 členka Činohry

SND, kde stvárnila takmer 60 divadelných postáv. V aktuálnom repertoári činohry ju môžete vidieť

v inscenáciách Leni, Bál, Apartmán v hoteli Bristol, Projekt 1918 a Ruské denníky.

jubi

leum

ubile

um

ubileum

12 13

Z toho, že v sebe nesiem na predstavení aj ťarchu mnohých iných žien – ich účelových vzťahov a povrchných priateľstiev –, bolo mi ťažko. Preto som veľmi rada, že som vstúpila do vzťahu s Braňom, ktorý je síce o 17 rokov mladší, ale za 26 rokov, ktoré sme spolu, som nikdy nezapochybovala o správnosti tohto rozhodnutia. Pre mňa ako pre ženu je nesmierne dôležitý pocit, že som milovaná. Starnutie pre ženu je čosi strašidelné. Pochopiteľne, sú ženy, ktoré sú nastavené inak – sú matky, obe-tujú sa rodine, kašlú na to, ako vyzerajú ráno v zrkadle… Ja som nastavená inak. Možno som trochu pyšná, ale mne zále-ží na tom, ako vyzerám. Takéto ženy sa potom ťažšie zmierujú so starnutím. Keď niekedy začujem v divadelnej hre repliku: „Vy, taká stará…,“ poviem si, dočerta, veď som stará, hoci sa tak vnútorne necítim. Žena inak vníma, že prestáva byť pôvabná, žiaduca, že nemá už toľ ko príležitostí… To vidím často aj okolo seba – keď žena v mojom veku ostane sama, nádej na neja-ký pravdivý vzťah je jedno percento. Preto som veľmi vďačná, že je vedľa mňa niekto, kto ma miluje, pretože bez toho by som nevedela žiť ani hodinu.

Je pre herca dôležité striedať komické a dramatické postavy? Už len kvôli psy-chickej hygiene? Alebo je komická posta-va psychicky ešte vyčerpávajúcejšia než tragická?Je to vyčerpávajúce, ak herec nemá pre-dispozíciu na komediálne postavy. Ale to je iná otázka. Ja mám rada toto striedanie a rada hrám v komédiách, pokiaľ nie sú úpl-ne tupé. Preto nemôžem hrať v súčasných komických seriáloch, pretože pre mňa je to len také pitvorenie sa. Milujem strie-danie komického a tragického aj v rámci jednej postavy. Preto hrám rada Bál, pre-tože moja postava je tragikomická. Veľmi sa teším z toho, keď sa ľudia na našom výstupe s Jožkom Vajdom smejú, no na konci vidia, ako nám všetkým tečú slzy a preciťujú to s nami. Nechcela by som hrať v divadle, kde by som celé roky hrala len jednu postavu – hoci by to bola najlep-šia komédia na svete, asi by som sa časom obesila. Nedokázala by som sa tešiť na predstavenie. A tešiť sa na predstavenie, to je najviac, čo môže herec zažiť.

Ste dnes na režisérov prísnejšia alebo zhovievavejšia než na začiatku kariéry?Chcem, aby bol režisér vždy múdrejší a tvorivejší ako ja. Ale najmä si ho musím

vážiť. Boli režiséri, voči ktorým som ni-kdy žiadnu úctu necítila a s tými som nemala ani ako mladá problém odmietnuť spoluprácu. Myslím, že viem odhadnúť, keď režiséri hrajú formu. To je niečo, čo z duše nenávidím. Nenávidím, keď sa reži-sér tvári, že je neomylný a, naopak, mám rada, keď vidím, že aj on hľadá. Potom mu odpustím na skúškach čokoľ vek – môže si zahrešiť, môže piť, ale musím vidieť, že jeho ambíciou je spraviť najlepšiu insce-náciu, akú vie.

Máte nejakú obľúbenú dramatiku? Alebo dramatika?Mám. Tennesseeho Williamsa a Neila Simona. Sú to hry o vzťahoch, niečo, čo sa dnes veľmi nenosí, ale je tam veľ ký priestor pre hercov. Sú to všetko veľ ké šance. Herečka v istom veku prechá-dza od postáv femme fatale k postavám babičiek. Medzitým je veľ ká fuga a vtedy herečkám často povedia: „Nie je pre teba práca.“ Ja si myslím, že je, že sú vo svete autorky, napríklad Shelagh Stephenso-nová, ktorá napísala Pamäť vody, ktoré vypovedajú aj o tomto veku. Sú dobré, lebo o ňom vypovedajú zo svojej vlastnej životnej skúsenosti, ktorú ešte tridsať-ročná autorka nemôže mať. V takých hrách by som si ešte chcela zahrať.

Sama ste nemali ambície písať? Napísali ste knihu pre deti…Jednu…

Väčšina ľudí nenapísala ani jednu. Bola to len jednorazová záležitosť alebo bude mať pokračovanie? Herectvo je veľmi závislé povolanie, človek musí čakať, či ho obsadia, kto ho obsadí a ak áno, či do vysnívanej postavy. Nie je písanie kníh istou kompenzáciou? Človek tu má pri tvorbe všetko vo vlastných rukách…Mám veľ ký rešpekt pred niečím, čo veľ-mi uznávam, ale mám veľ ké pochybnosti o tom, či by som to sama dokázala. Milu-jem knihy a veľmi by som chcela vedieť písať. Dokonca som sa zaujímala o to, či existujú nejaké kurzy tvorivého písa-nia, ale… Keď som na javisku, som tam spontánna – zrazu mi niečo napadne a spravím to. Na predposlednej generálke Ruských denníkov mi v poslednej scéne napadlo, že moja postava už musí mať aj blchy a musí sa neuroticky škrabať. Sú to automatické, podvedomé podnety… Takto spontánna a nápaditá neviem byť pri písaní.

A čo výtvarné umenie? Študovali ste na ŠUP-ke fotografiu, vraciate sa niekedy k tomu?Áno, študovala som na ŠUP-ke a milujem obrazy. Viac ma vzruší krásny obraz ako najväčší briliant na svete. Ale nikdy som nebola dosť slobodná a tvorivá, preto som od toho odišla.

Máte obľúbených maliarov? Zbierate obrazy?Zbieram. Kupovala som si ich ešte v Diele na splátky. Keby som mala doma ešte neja-ké steny, kupovala by som obrazy aj ďalej. Moja obľúbená grafička je Katka Vavrová. Fascinujúce sú nielen jej práce, ale aj ona sama ako človek. Zoznámili sme sa tak, že som k nej šla kupovať obraz. Viezol ma jej brat a hovoril mi, že ona sa vydrží rozprávať s cudzím človekom maximálne tak polho-dinku a potom dovidenia. Strávila som tam celé popoludnie a odvtedy sme s Katkou priateľ ky. Nemá televízor, nikoho nepozná, ale je veľmi čistá vo svojom snovom vide-ní vecí. Milujem ju. Mám doma aj obraz od Jozefa Vyleťala. To je výtvarník, ktorý robil výpravu pre film Panna a netvor, ale bol to aj fantastický maliar, o ktorom Salvador Dalí povedal: „Môžem zomrieť, žije Jozef Vyleťal.“ Bol to disident, zakázaný ume-lec, mal problémy s alkoholom, zavreli ho a v base ho nútili maľovať jeden obraz za druhým. Už za „socíku“ viseli jeho práce vo viacerých galériách na západe.

Študovali ste výtvarnú školu, ale nech-celi ste byť výtvarníčka. Museli ste zme-niť svoje plány…Ešte počas ŠUP-ky som robila u Alberta Leixnera, čo bol jeden z najlepších reštau-rátorov na Slovensku. Robila som s ním napríklad na reštaurovaní barokových fre-siek v Klasirskách. Keďže mám istú zruč-nosť aj trpezlivosť, hovoril mi: „Zdenička, ty musíš byť reštaurátorka.“ Ale na to musí človek vedieť aj maľovať a ja by som talentovky nespravila. Preto som chcela ísť študovať dejiny umenia a estetiku na filozofickú fakultu, ale kvôli otcovej minu-losti to bolo nemožné.

Je zvláštne, že na filozofickú fakultu nechceli pustiť dieťa politického väzňa, ale na herectvo áno, hoci je to povolanie, pri ktorom človek každý večer predstu-puje pred dav ľudí s nejakým postojom…Mala som šťastie, že šéfom komisie bol Josef Budský, ktorý si vyberal ročník a hneď som vedela, že som ho zaujala. V tre-

ťom ročníku mi dal alternovať v Národnom divadle postavu Nele v Ullenspieglovi. V hereckom súbore to vyvolalo nevôľu – že nejaká tretiačka zo školy tam hrá hlavnú úlohu. Mala som vtedy niekoľ ko konflik-tov, chcela som odísť z divadla a skončiť s herectvom. Povedala som mame, že sa to nedá vydržať, že neviem, respektíve viem, čo si o mne niektorí ľudia myslia, a to bolo pre mňa silné kafé.

Ako ste sa cez to dokázali preniesť?Pomáhali mi Zdena Grúberová a Marína Kráľovičová. „Čo tu robíš? Čo tu reveš? Ty patríš na javisko, utri si slzy a padaj tam!“ takto ma Marína sekala a Zdena bola môj veľ ký vzor. Vždy som stála v por-táli a hovorila som si: „Keby som raz ja takto vedela hrať!“ No a k tomu som mala šťastie, že som od prvého ročníka začala točiť. Vďaka tomu, že som študovala fot-ku, veľmi rýchlo som sa naučila spolupra-covať s kamerou. Mám schopnosť vidieť sa cez kameru, cítiť záber a vždy som vedela, či hrám práve rukou, hlavou, celým telom… Filmový herec nemôže pracovať systémom: ja tu hrám a vy si ma nejako natočte, ale musí hrať na kameru. Kamera je jeho divák.

Dokáže vás v divadle ešte niečo nadchnúť?Priznám sa, že nechodím na všetko. Mož-no to vyplýva z toho, čo všetko som už v divadle videla, ale keď už na niečo idem, nikdy nie som negatívne predpojatá a vždy sa na to teším. Keď to dobre dopadne, som taká pyšná, akoby som tam hrala aj ja. Hovorím si, nie je to divadlo márne, má to účinok, treba divadlo robiť ďalej, treba byť náročný. Viem v divadle plakať ako koryt-načka, viem sa smiať ako blázon, lebo na to divadlo je, a preto ho mám rada. Divadlo má obrovský význam v tom, aby sa človek duševne neotupil, aby sa niekde vyplakal a vysmial. Normálne prostredie ľuďom nedáva túto možnosť, žije sa veľmi rýchlo, vzťahy sú veľmi komplikované. A navyše, divadlo poskytuje človeku nielen emócie. Videla som teraz pekný televízny portrét divadelného kritika Vladimíra Štefka a on povedal jednu dôležitú vec – dnes je doba, v ktorej ľudia chcú len informácie, ale nechcú vzdelanie. Myslím si, že divadlo okrem zážitku človeka aj edukuje.

Zdena Studenkováv rozhovore s Danielom Majlingom,

dramaturgom Činohry SND

jubileum

ubileum

Foto Jakub Klimo pre Madam Eva, 2013

Ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková udelila Ceny ministerky kultúry v oblastiach profesionálneho umenia za rok 2018. V siedmich kategóriách boli celkovo ocenení dvanásti laureáti. Spomedzi nich aj štyria umelci, ktorých umelecký osud je úzko spätý so SND.

Cenu za výnimočný prínos v oblasti divadla a tanca si z rúk ministerky prevzala sólistka Opery SND Ľubica Vargicová za stvárnenie postavy Donny Anny v opere W. A. Mozarta Don Giovanni s pri-hliadnutím na doterajšie výnimočné umelecké výsledky v oblasti slovenského operného a koncertného umenia doma a v zahraničí.

Laureátom ceny za výnimočný prínos v oblasti hudby sa stal zbormajster Ladislav Holásek za mimoriadny celoživotný prínos. Prof. Holásek bol zbormajstrom Opery SND v rokoch 1970 – 1991.

Laureátkou ceny za celoživotný prínos v oblasti umenia sa stala kostymérka a scénická návrhárka Helena Bezáková a libretistka a dramaturgička Jela Krčméry-Vrteľová za dlhoročnú tvorivú činnosť v Opere SND a výnimočný prínos v oblasti prekladov libriet svetovej opernej tvorby, prekladov piesňovej a oratoriálnej tvorby.

V novej budove SND sa jeden májový večer niesol v znamení žien. Na 11. ročníku populárnej a obľúbenej čitateľskej ankety SLOVENKA ROKA, ktorú organizuje týždenník Slovenka v spolupráci s RTVS a SND, ocenili deväť výnimočných Sloveniek.

V kategórii Umenie a kultúra dostala najviac hlasov očarujúca Diana Mórová. Jedna z najvýznamnejších slovenských herečiek pôsobí na našej prvej scéne od roku 1992, vytvorila celý rad dramatických aj komediálnych postáv a ako sa zdôverila, jej najväčšou radosťou je rozdávať šťastie.

V kategórii Podpora mladých talentov si najväčšiu priazeň v hlasovaní získala Magdaléna Rovňáková, zakladateľ ka, dirigentka a manažérka Bratislavského chlapčenského zboru, ktorý vedie od vzniku v roku 1982. Nadaní speváčikovia účinkujú aj v mnohých inscenáciách Opery SND.

Ani tento rok nechýbalo udelenie mimoriadneho ocenenia redakcie týždenníka Slovenka trom výnimočným osobnostiam, ktoré svoju prácu povýšili na poslanie a zmysel života. Získali ho Marína Kráľovičová, Gabriela Belopotocká a Darina Laščiaková.

Vznešená, elegantná dáma Marína Kráľovičová, prekypujúca energiou, vitalitou a závideniahodným temperamentom opäť potvrdila, že má rada ľudí a tento svet – divadlo a poéziu.

Cena ministerky kultúry

Slovenka roka

14 15

blah

ožel

áme

blahoželáme

A práve preto je Šmátranie v širočine také príťažlivé vstupovanie do neznáma, do nového sveta kontrastov a vábivého jazyka. A zmyslov. Bude to inscenácia, v ktorej do nepoznaného alebo za neznámym budú putovať muži. Bude to cesta rozpolteným svetom otcov, synov, milencov, ale aj fajčiarov či zurvalcov, i tých, ktorí hľadajú spiritualitu alebo absolútnu senzualitu. Šmátranie v širočine tak môže byť zážitok nevšedný, lebo Stachove slová vibrujú. Rezonujú s dušou i telom a ponúkajú ponoriť sa do poézie inak. Lebo je to akási provokácia vnemov, ponuka metafor, dynamiky a prekvapení.

Do tohto hľadania podstaty nás bude vťahovať Ján Gallovič a Juraj Hrčka v kompozícii plnej kontrastov a živej hudby Kamila Mikulčíka a v réžii Sone Ferancovej, ktorej inscenáciu Ksicht mohli diváci našej činohry vidieť pred niekoľ kými sezónami v Štúdiu. Nebude to mentorský výklad o hĺbke jeho básní, ale divadelný pohľad na to, ako pretaviť takýto svet hry a jazyka do divadla.

Blíži saprepaddo širočiny

činohra

činohraKompozícia z niektorých básní z diel: Svadobná cesta, Dvojramenné čisté telo, Zážehy, Apokryfy, Z prežitého dňa, dovolí divákom ošmátrať si neznáme a plne ho skúsiť chápať. Nie priamo mysľou, ale zmyslami.

Už 16. júna bude možné vydať sa so Stachom na cestu priamo k podstate v Šmátraní v širočine v Modrom salóne. Bude to poetická bodka za projektmi tejto sezóny v Modrom salóne.

Miriam Kičiňová, lektorka dramaturgie Činohry SND

Foto návrh vizuálu Jakub Gulyás

Šmátranie v širočineRéžia Soňa FerancováHudba Kamil MikulčíkÚčinkujú Ján Gallovič, Juraj HrčkaPremiéra 16. 6. 2019 19.30 hnová budova SND | Modrý salón

Aká je cesta človeka pri ponáraní sa do poézie?

Ale nemýkráča človek, sám z rodu štvancov, navracia sas rukami dopredua šmátra. Pokoja však nietov jeho stopách, niet koncasliedeniu a kľučkovaniu ohňov,ba vlastne ani únikov už niet.

Stacho je autor turbulentných životných osudov. Ako tínedžer pokusne pakto-val s kompozíciou, dokonca u Mikuláša Schneidera Trnavského. Nakoniec sa roz-hodol pre lekársku fakultu. Stal sa z neho skutočný lekár, ktorý sa nakoniec po životných peripetiách stal kultúrnym redaktorom a potom i atašé v Indii. Litera-túra si ho však získala naplno a kompletne a dôsledne. Tak ako v medi cíne i v nej chcel odhaľovať to neznáme. Prešiel hektickými životnými obd o biami, v kto-rých zažil rozpad manželstiev, dopravnú nehodu aj pobyt v nápravnovýchovnom zariadení, potom i autonehodu, ktorá ho celoživotne pripútala na lôžko a nakoniec izolovala od okolia.

Foto MK SR

Foto Pavol Urbánek

Línia dobrodružnej dramaturgie v Činohre SND

pokračuje ďalším projektom, v ktorom dostávajú

priestor nezávislí tvorcovia. Po autorskej Artaudii,

Morene, Sme medzi vami a potom tRipe poľského

autora Radoslava Paczochu, prichádza na rad poézia.

A to nie hocijaká. Ale jedného z najvýraznejších

konkretistov Trnavskej skupiny – Jána Stacha.

Aktuálnu sezónu v Činohre SND tak v júnovej

premiére zavŕši Šmátranie v širočine.

16 17

Čo pre teba znamená realizácia kos-týmov k takej zvláštnej opere, akou sú Hoffmannove poviedky?Najskôr som si musela odpovedať na otáz-ku, či je na mieste výtvarná bohatosť, kto-rá sa v tomto diele ponúka, pretože hudba i libreto sú plné rozprávačských, až roz-právkových konštrukcií. Alebo prísť s kon-ceptom, ktorý bude hľadať zobrazenie prí-behu v súčasnom svete s jeho estetikou. Snažiť sa aktualizovať príbeh opery.

Spolupracovala si s Jozefom Bednári-kom – aký je rozdiel v ponímaní a reali-zácii teraz a vtedy?Začiatkom 90. rokov, keď predchádzajúca inscenácia vznikla, sme sa domnievali, že naše obecenstvo túži vidieť človeka v spo-ločnosti odľahčeným, romantizujúcim pohľadom. Dnes žijeme viac-menej bez ilúzií, takže naše reflektovanie sveta je prozaickejšie s naliehavejšou dávkou rea-lizmu, ba až sarkazmu.

Ako vyložil operu Beďo (Jozef Bedná-rik) a ako Pavol Smolík?Režisér Jozef Bednárik v inscenácii nasta-vil zrkadlo svetu umelcov. Fantazíroval, dal postavám krídla, nemoralizoval, ale ako skvelý pozorovateľ sa dotýkal mnohých tém života a jeho hodnôt. Prostriedkom mu bolo aj bravúrne využívanie výtvarných prostriedkov. Pavol Smolík apeluje na rôz-ne aspekty sociálnej manipulácie, akými je napríklad túžba po univerzálnej kráse, citové vyprázdnenie, mediálna posad-nutosť a s tým súvisiaca strata osobnej identity.

Aký ste hľadali inscenačný kľúč, keď-že pripravujete inscenáciu pomerne za krátky čas?Zodpovedajúci zrýchlenému času, ktorý žijeme. A naostro! Naša komunita je vzor-kou divadelného sveta – je to kaleidoskop ľudí, ktorý nachádzame v zákulisí, vo foye-ri, v bufete, medzi divákmi. Kde každý z nich túži byť aspoň na chvíľu súčasťou fantazijných, vtipných, osudových či váš-ňou naplnených Hoffmannových príbehov. Zostanú v ľuďoch nejaké ilúzie? V obna-

ženom technickom zákulisí, ktoré v jed-notlivých epizódach dostane sofistikova-nejšie podoby, budeme napĺňať ich príbehy v súčasnej estetike.

Je Hoffmann skrachovanec z vlastnej viny?Ani jeden z nás si nedokáže presne nastaviť svoj život, hoci sa o to urputne snaží, lebo život je koktailom ľudskej túžby, vôle, vášne, dávky empatie, je formovaný prostredím, náhodou, šťastím – skrátka osudom… Pre divadlo je zobrazenie hrdinu vo víre živo-ta lákavejšie ako počúvanie lamentovania napravených starých hriešnikov.

Odohráva sa dej teraz alebo v minulosti?Takéto životné príbehy sa budú odohrávať aj v budúcnosti…

Ľudmila Várossová, kostýmová výtvarníčka

v rozhovore s Martinom Bendikom,dramaturgom Opery SND

Kaleidoskop ľudív kostýmoch výtvarníčkyĽudmily Várossovej

Uvedenie Offenbachových

Hoffmannových poviedok je v divadle

vždy udalosťou. Je to dielo, ktoré

umožňuje vyložiť fantastické rozprávanie

vo svojej subjektívnej zaujatosti, kde

sa prikrášľuje, preháňa, ospravedlňuje,

sníva, nahovára a deje sa ešte všeličo

možné. Pre mňa je toto zaujaté

rozprávanie predovšetkým prehliadkou

dejinných súvislostí, v ktorých sa

predstavia temné figúrky minulosti vždy

v inom politickom prestrojení a maľujú

nám variabilné ružové budúcnosti. To,

že im uveríme, že ich argumenty často

preberáme, je našou tragédiou, ktorá

vedie k spoločenskému, ale i osobnému

krachu, ako to vidíme v prípade básnika

Hoffmanna.

Opera Hoffmannove poviedky patrí

k najospevovanejším, najžiadanejším

dielam opernej literatúry, súčasne je

však aj najzamotanejším inscenačným

rébusom, preto to boli znamenití režiséri

na celom svete. V Slovenskom národnom

divadle ju inscenovali také osobnosti ako

Viktor Šulc (1935), Kornel Hájek (1963),

a ako to máme ešte v živej pamäti,

Jozef Bednárik (1992).

Divadelný orbis pictuspodľa scénografa Jaroslava ValekaPracovať na titule, ktorý patrí tematicky k najzaujímavejším a z pohľadu potreby vkladu inscenačného kumštu, je mimoriadnou výzvou. História vzniku a inscenačná tradícia „Hoffmanniek“ takou výzvou určite je. Už pôvodná literárna predloha a jej dramatické spracovanie svojou pikantnou témou v atraktívnom prostredí divadla dokázala vyvolať mimoriadny záujem po bulvárnych príbehoch bažiaceho a zároveň prudérneho dobového meštiactva. Offenbachova hudba svojou podstatou bizarnú atmosféru zásadne umocňuje. Hlavný hrdina – Hoffmann sa projektuje ako osoba nevšedných zážitkov, a až na hranici šialenstva sa oddáva divadelnej imaginácii. To je presne to, čo vzrušuje aj súčasnú globalizáciou vykŕmenú spoločnosť. Všetci by chceli mať zázračné „coppéliovské“ okuliare, ktoré umožňujú vidieť to, čo si ich majiteľ praje a nie všednú nezaujímavú realitu. Divadelný orbis pictus alebo hry divadla na divadle, multimetaforickosť príbehu, možnosť rôznorodých výkladov, ako aj tvorbu skutočne „autorsky správneho“ umiestnenia prostredí, je pre výtvarníka scény tým najvzrušujúcejším podnetom. Na takúto prácu však treba primerané tvorivé obdobie, ktoré sa v tomto prípade nepodarilo z rôznych dôvodov, vytvoriť. A tak, aj s vedomím pominuteľnosti ponuky na tvorbe atraktívneho diela, dobrovoľne a profesionálne kladiem svoju hlavu na pomyselný klát umenia a pred prvým uvedením tohto výnimočného diela skoro s určitosťou očakávam omilostenie divadelných múz.

oper

a

operaopera

opera

Odkrývanie rébusu

Čakanie na Hoffmanna

Ú'19 N

J


ProgramJún 2019

WW

W.SN

D.SK

NAVS

TEVNIK

. SKrezervacie@

snd.sk | +421 2 204 72 289

99.sezóna

Slovenské národné divadlo je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Dizajn Barbora Šajgalíková

Vstupenky na všetky predstavenia Slovenského národného divadla si môžete kúpiť a rezervovať: v pokladnici v novej budove SN

D, Pribinova 17, (vchod

z Olejkárskej ulice), Po – Pi: 8.00 – 19.00 hod., So – N

e: 9.00 – 12.00 a 14.00 – 19.00 hod. a v pokladnici v historickej budove SND, (vchod z Jesenského

ul.), Po – Ne: 2 hodiny pred každým

predstavením hraným

v historickej budove SND

— U

závierka programu 30. 4. 2019. —

Zmena program

u je vyhradená.

— Vysvetlivky —

* Detské predstavenie —

Festival európskeho divadla

NNNNN

Činohra

Sobota1. 6.

Fyzici Friedrich D

ürrenmatt

Príbeh o tajných agentoch s poslaním vydávajúcich sa za

fyzikov v psychiatrickej liečebni19.00 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Premiéra

Popol a vášeňC

hristopher Ham

ptonStrhujúca rekonštrukcia o zrade, priateľstve, poľovačke a vášni19.00 – 21.30 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Nedeľa

2. 6.FyziciFriedrich D

ürrenmatt



D | Sála činohry

Premiéra

séria NČ

3

Bakchantky

EuripidesPríbeh o rozpore m

edzi autoritatívnou vládou a bezuzdným

hedonizmom

19.00 – 21.30 hod. | nová budova SND

| Štúdio

séria NČ

2

Pondelok3. 6.

Hosťovanie Č

inohry SND

v Rabčiciach s inscenáciou Tichý bič

Utorok


ürrenmatt

Príbeh o tajných agentoch s poslaním vydávajúcich sa za fyzikov

v psychiatrickej liečebni10.00 – 13:00 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Bakchantky


edzi autoritatívnou vládou a bezuzdným hedonizm

om10.00 – 12.30 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Streda5. 6.

Apartmán v hoteli B

ristolRoald D

ahlČierna kom

édia na motívy poviedok Roalda D

ahla10.00 – 13.00 | 19.00 – 22.00 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Morena

Dom

inika Kavaschová, Andrea Bučková, Matúš Kvietik, M

artin O

ndriskaAutorská inscenácia ako sonda do vnútorného sveta ženy na prelom

e tridsiatky10.00 – 11.00 hod. | nová budova SN

D | Štúdio


| Modrý salón

Štvrtok6. 6.


ristolRoald D

ahlČierna kom



D | Sála činohry

Piatok7. 6.

FEED.XKurt H

entschlägerSilná perform

ancia rakúskeho autora poukazujúca na hranice ľudského vním

ania18.00 – 19.00 | 21.00 – 22.00 hod. | nová budova SN

D |

Štúdio

Leni Valeria Schulczová, Rom

an Olekšák

Slovenská hra o kontroverznej režisérke Tretej ríše Leni Riefenstahlovej19.30 – 21.00 hod. | nová budova SN

D | M

odrý salón

Sobota8. 6.

Krvavá svadba

Federico García Lorca

Je láska doménou len m

ladosti? Predstavenie Národného

divadla Praha19.00 – 21.15 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Nedeľa

9. 6.M

ária Stuartová Friedrich SchillerStrhujúca drám

a Štátneho divadla Košice o politike, láske, viere, o zložitosti nášho vnútra19.00 – 20.35 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Pondelok10. 6.

Kalifornia/Grace SlickRené PolleschH

ra varšavského divadla je pokusom porozum

ieť, kam

doviedlo hľadanie nových území západnú civilizáciu


| Sála činohry

Deň na trhu

Pál ZávadaĽudský príbeh m

aďarského divadla o našich historických traum

ách a o kolektívnej zodpovednosti19.00 – 21.25 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Utorok

11. 6.H

edda Gablerová

Henrik Ibsen

Hra o večnej nespokojnosti, o balansovaní na okraji

tragédie a šialenstva19.00 – 21.30 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Deň na trhu




D | Štúdio

Slovensko 2043D

iskusie M. Strižinca o budúcnosti Slovenska s odborníkm

i doplnené pohľadom

umelca


| Modrý salón

Streda12. 6.

Rivers of Babylon

Peter PišťanekKultový rom

án Petra Pišťanka na doskách SND


| Sála činohry

Pieseň piesníRoberto LatiniPieseň piesní v podaní Fortebraccio Teatro je vystúpením

, pri ktorom

zabudnete, že sedíte v divadle a ocitnete sa akoby celkom

inde19.00 – 19.50 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Štvrtok13. 6.

Láskavé bohyneJonathan LittellTem

ná freska o komprom

isoch so svedomím


| Štúdio

Spoločenstvo vlastníkov Jiří H

avelkaAutorská inscenácia postavená na pôdoryse bežnej schôdze spoločenstva vlastníkov19.00 – 20.25 hod. | nová budova SN

D | M

odrý salón

Piatok14. 6.

Odysea

Roland Schimm

elpfennigB

ájny príbeh antického Grécka. Čo má spoločné s príbehom

súčasných utečencov?19.00 – 20.45 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Mercedes B

enzPéter EsterházyTurbulentné dejiny strednej Európy v osudoch jednej rodiny19.00 – 22.00 hod. | nová budova SN

D |Štúdio


avelkaAutorská inscenácia postavená na pôdoryse bežnej schôdze spoločenstva vlastníkov11.00 – 12.25 | 16.00 – 17.25 hod. | nová budova SN

D |

Modrý salón

Sobota15. 6.

Bál

Božena Slančíková-Tim

rava/Daniel M

ajlingN

a motívy poviedok B

oženy Slančíkovej-Timravy


| Sála činohry

IlúzieIvan VyrypajevSúčasná hra ruského autora o (ne)naplnených láskach na púti do večnosti19.00 – 20.30 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Kabaret Norm

alizácia alebo Modlitba pre M

artuM

atúš Bachynec

Hra písaná na telo o výnim

očnej speváčke i osobnosti Marte Kubišovej


| Modrý salón

Nedeľa


ürrenmatt



D | Sála činohry

séria NČ

1

Bačova žena

Ivan StodolaIkonická drám

a o žene medzi dvom

i mužm

i19.00 – 20.40 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Šmátranie v širočine

Na m

otívy poézie Jána Stacha19.30 – 20.30 hod. | nová budova SN

D | M

odrý salón

Premiéra

Utorok

18. 6.Richard III.W

illiam Shakespeare

Shakespearova politická dráma o antihrdinovi, m

anipulácii a intrigách19.00 – 22.00 hod.| nová budova SN

D | Sála činohry

Derniéra

Zjavenie (hrobárova dcéra)Viliam

Klim

áčekIronická groteska o tradičnej rodine, o slovenskej duši a o strachu19.00 – 21.10 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Derniéra

Ste medzi nam

iAutorská inscenácia divadla Zrakáč19.30 – 21.00 hod. | nová budova SN

D | M

odrý salón

Veselé paničky windsorské

William

ShakespeareKlasická shakespearovská kom

édia o záletnom rytierovi Falstaffovi

19.00 – 22.00 hod. | historická budova SND

Streda19. 6.

Ruské denníkyAľa Rachm

anovová, Roman Polák

Príbeh dievčaťa z kultúrnej rodiny počas revolúcie a občianskej vojny v Rusku19.00 – 22.30 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

séria NČ

1

Pohreb alebo svadba – čo skôr?C

hanoch LevinM

agická komédia o neobvyklých prípravách na svadbu


| Štúdio

KorenePoetický večer s hudbou M

artina Geišberga


| Modrý salón

Štvrtok20. 6.

FyziciFriedrich D

ürrenmatt



D | Sála činohry

séria NČ

2

LeniValeria Schulczová, Rom

an Olekšák


D | M

odrý salón

Piatok21. 6.

Zmierenie alebo D

obrodružstvo pri obžinkochJán PalárikVeselohra o zm

ierení, dobrodružstve, hrách lásky a náhody19.00 – 21.50 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Pastierska symfónia

Hosťovanie D

ivadla Pôtoň 19.00 – 20.30 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Hosťovanie Č

inohry SND

v Martine

s inscenáciou Pred západom slnka

Sobota22. 6.

ŠtvorecRuben Ö

stlundPrvá divadelná adaptácia m

edzinárodne oceňovaného filmu (Zlatá palm

a v Cannes)19.00 – 21.30 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Nedeľa

23. 6.Tak sa na m

ňa prilepilaG

eorges FeydeauBláznivá kom

édia o tom, čo sa m

ôže stať, ak sa muž rozhodne opustiť ženu


| Sála činohry

Je úžasná!Peter Q

uilterKom

édia o najhoršej speváčke na svete19.00 – 21.25 hod. | nová budova SN

D | Štúdio


Na m


D | M

odrý salón

Pondelok24. 6.

tRIPRadosław

PaczochaČierna kom

édia o troch kamarátoch v zlom

čase na zlom m

ieste- či skôr v zlom

„stave“ a za zlých okolností19.30 – 21.00 hod. | nová budova SN

D | M

odrý salón

Utorok

25. 6.Vojna a m

ierLev N

ikolajevič TolstojRuská epopeja o spletitých cestách lásky v súkolí historických osudov19.00 – 22.00 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Utorok

25. 6.N

ad našu siluB

jørnstjerne Bjørnson

Báseň o slobode, rovnosti a odpustení?


| Štúdio

Streda26. 6.


William




Opera

Sobota1. 6.

La traviataG

iuseppe VerdiO

pera v troch dejstvách v talianskom jazyku


Derniéra

Streda5. 6.

Carmen

Georges B

izetO

pera v štyroch dejstvách vo francúzskom jazyku


Štvrtok6. 6.

Così fan tutte

Wolfgang Am

adeus Mozart

Komická opera v dvoch dejstvách v talianskom

jazyku19.00 – 21.35 hod. | historická budova SN

D

Nedeľa

9. 6.M

atinék prem

iére opery Hoffm

annove poviedky10.30 – 12.00 hod. | nová budova SN

D | M

odrý salón

Utorok

11. 6.M

acbethG

iuseppe VerdiO

pera v štyroch dejstvách v talianskom jazyku


Piatok14. 6.

Hoff m

annove poviedkyJacques O

ffenbachO

pera v troch dejstvách s prológom a epilógom

vo francúzskom

jazyku19.00 – 21.45 hod. | nová budova SN

D

Premiéra

séria Y-VIP

Sobota15. 6.

Hoff m


ffenbachO


vo francúzskom


D

Premiéra

Utorok

18. 6.H

off mannove poviedky

Jacques Offenbach

Opera v troch dejstvách s prológom

a epilógom vo francúzskom


D

Sobota22. 6.

Rozprávka o šťastnom konci*

Peter ZagarRozprávková opera pre deti a ich rodičov v slovenskom


D

Utorok

25. 6.Rozprávka o šťastnom

konci*Peter ZagarRozprávková opera pre deti a ich rodičov v slovenskom


D

Hoff m


ffenbachO


vo francúzskom jazyku


Štvrtok27. 6.

Nabucco

Giuseppe Verdi

Opera v štyroch dejstvách v talianskom


D

Balet

Sobota1. 6.

Snehulienka a sedem pretekárov*

Václav Patejdl, Libor Vaculík, Boris Filan

Tanečný muzikál pre m

alých aj veľkých11.00 – 12.55 | 17.00 – 18.55 hod. | historická budova SN

D

Derniéra

Sobota8. 6.

Giselle

Adolphe Charles Adam

, Rafael AvnikjanRom

antický balet v dvoch dejstvách19.00 – 21.30 hod. | historická budova SN

D

Streda12. 6.

Beatles G

o Baroque

Peter Breiner, Reona Sato, Andrej Petrovič, G

len Lambrecht,

Adrian Ducin, Igor H

olováčVečer pôvodnej choreografie19.00 – 21.00 hod. | historická budova SN

D

Sobota15. 6.

Fragile & B

aletH

udobno-tanečný večer19.00 – 21.20 hod. | historická budova SN

D

Štvrtok20. 6.

Esmeralda

Cesare Pugni, Vasilij M

edvedev, Stanislav Fečo/podľa M

ariusa PetipuB

aletný epos na motívy rom

ánu Victora Huga


Inscenáciu uvádzame v spolupráci s Petipa H

eritage Fund St. Petersburg.

Sobota22. 6.

Za hranicami hriechu/

Bratia Karam

azovovciB

oris Eifman

Prvé naštudovanie diela Borisa Eifm

ana na Slovensku19.00 – 21.00 hod. | nová budova SN

D

séria OM

Sobota29. 6.

Beatles G

o Baroque


len Lambrecht,



D

Portal A3 06_2019_99 sez 7_dm.indd 1

30.5.19 14:24

18

Pre mňa Hoffmann, sklamaný životom, postupne stráca rozum. Zamiloval sa do nesprávnej ženy.Fascinuje ho Stella svojou odlišnosťou, ale aj komplexnosťou svojej osobnosti, inklináciou k umeniu, či jednoducho bytosťou ako takou.Ak chcete dobre interpretovať Hoffmanna musíte sa vyzbrojiť širokou škálou psy-chologických daností, aby ste boli schopní obsiahnuť celý jeho manicko-depresív-ny potenciál. Výrazne to platí pre dnešok, keď trend udáva v našom živote internet, mobilné telefóny a tablety a mnohí z nás žijú vo virtuálnom svete tak, ako žil v akomsi fiktívnom svete Hoffmann.Z vokálnej stránky si Hoffmann vyžaduje tri flexibilné typy hlasu – „ľahký“, lyrický a spinto. Interpretácia je náročná, musíte disponovať flexibilitou hlasu. Pre mňa boli v histórii ideálnymi interpretmi Alfredo Kraus, Neil Shicoff a mojím najobľúbe-nejším bol v tejto úlohe Plácido Domingo. Ja som spieval Hoffmanna v niekoľ kých inscenáciách v rôznych divadlách. Verím, že si získame divákov aj touto skvelou produkciou, ktorú pripravujeme v SND.

Mexičan Rafael Alvarez absolvoval konzervatórium v rodnom Mexico City. Ako sólista začal svoju kariéru v mexickej Národnej opere. Po troch rokoch získal štipendium na Musikhochschule vo Viedni (1995 – 1996), kde začal účinkovať v Neue Oper Wien. Následne absolvoval majstrovské kurzy u Ramóna Vargasa a kurz piesne a oratória v Linzi. V roku 2006 sa pred-stavil v Schlosstheateri Schönbrunn. V roku 2008 debutoval ako Faust v Edinburg Grand Opera.Od roku 2007 účinkuje v mnohých divadlách v Česku a v roku 2009 začal pravidelne spolupracovať so Štátnou operou Praha (Princ v Dvořákovej Rusalke, Vojvoda z Mantovy v Rigolettovi, Pinkerton v Madama Butter-fly atď.). So sólistami tohto operného súboru sa predstavil ako Don José v Carmen v rámci 1. kórejského operného festivalu v Seoul Arts Center (2010).Od sezóny 2012 – 2013 je sólistom Janáčkovej opery Národného divadla Brno. V SND sme Rafaela Alvareza privítali ako Jacopa Foscariho v insce-nácii Verdiho opery Dvaja Foscariovci.

Martin Bendik,dramaturg Opery SND

„Moja metresa? Vôbec nie. Lepšie povedané tri milenky – umelkyňa, mladé dievča a kurtizána.“ Hoffmann, básnik a hudobník, nám rozpráva svoje fantastické príbehy. Márne sa pokúša spoznať lásku, vášeň, slasť, lebo zákonite vždy zlyhá. Útechu nachádza iba v alkohole, aby zabudol na strasti života. Ako to spieva, citujem; „Nám ostáva len božské opojenie duchom piva a vína… opitosť a bláznovstvo.“ Ničota, na ktorú chceme zabudnúť. Náš básnik váha, nevie nájsť cestu a súčasne sám seba ničí svojimi neuveri-teľnými príbehmi. Jediné, čo ho zachráni, je jeho múza v podobe poézie, je to vlastne víťazstvo ducha nad telom.

Belgický tenorista s talianskymi koreňmi Mickael Spadaccini študoval na konzer-vatóriu v Liège a na Universita del bel canto u Mirelly Freni, neskôr na Accademii Verdiana v Bologni v triede Carla Bergon-ziho. Už ako devätnásťročný získal Cenu Nicolaia Ghiaurova. Na profesionálnej scé-ne debutoval v Teatro Municipale Reggio Emilia (2008) v postave Ismaela (Nabuc-co). Odvtedy stvárnil veľ ké množstvo postáv, prevažne lyrických a dramatických partov talianskej proveniencie: Radames (Aida), Alfréd (La traviata), Des Grieux (Manon Lescaut), Rudolf (Bohéma), Cava-radossi (Tosca), Vojvoda (Rigoletto), Don Carlo (Don Carlo), Foresto (Attila), Edgar (Edgar) a tiež aj Hoffmanna… Predsta-vil sa na operných scénach v Neapole, Benátkach, Miláne, Ríme, Turíne, Talline, Rige, Paríži, Gente, Bombaji, Drážďanoch, Moskve, Buenos Aires a ďalších. V roku 2015 debutoval v Salzburgu na Osterfest-spiele ako záskok za Jonasa Kaufmanna v role Turrida (Sedliacka česť) pod tak-tovkou Christiana Thielemanna. Od roku 2018 je sólistom v opere v Darmstadte.

v interpretácii Rafaela Alvareza

Hoffmanna jeho fiktívny svet

Hoffmann, to je víťazstvo ducha nad telomv interpretácii Mickaela Spadacciniho

opera

opera

Mickael Spadaccini

Rafael Alvarez

Mickael Spadaccini Rafael Alvarez

PREMIÉRY ČINOHRYJiří Havelka a kolektív

Dnes večer nehrámeRéžia Jiří Havelka Premiéra 26. a 27. 10. 2019 Sála činohryAutorská inscenácia Jiřího Havelku vychádzajúca z reálií slovenského a českého divadla sa tematicky opiera o 30. výročie nežnej revolúcie a osobnosti, ktoré s ňou úzko súvisia. Prináša dvojitú optiku na novembrové udalosti, skúma ich ako akt divadelný i politický. Divadelnosť revolúcie ako podstata a princíp, ale zároveň ako rekonštrukcia udalosti samotnej.

Henry Lewis, Jonathan Sayer, Henry Shields

Celé zleRéžia Michal Vajdička Premiéra 9. a 10. 11. 2019 ŠtúdioNie práve najprofesionálnejšia divadelná skupina naštudovala novú hru. Počas predstavenia sa pokazí naozaj všetko, čo sa pokaziť môže – herci si text takmer vôbec nepamätajú, hlavnú ženskú hrdinku takmer prizabijú, a aby toho nebolo málo, celú scénu počas predstavenia doslova zdemolujú. Súčasná britská

PREMIÉRY OPERYAntonín Dvořák

RusalkaHudobné naštudovanie Ondrej Lenárd Réžia Magdaléna Švecová Premiéra 20. a 22. 2. 2020 nová budova SNDRusalka nie je zďaleka iba romantickou rozprávkou. Odkrýva množstvo na prvý pohľad nebadateľných symbolických a psychologických významov, zobrazuje nielen súboj úprimnosti s pokrytectvom a zradou, ale tiež večný súboj svetla a tmy, sna o večnosti a reality smrteľnosti. Dvořákova opera je plná oslnivej hudobnej krásy a súčasne patrí medzi diela, ktoré oslovia diváka hľadajúceho odpoveď na tie najzložitejšie životné otázky.

Giuseppe Verdi

AidaHudobné naštudovanie Ondrej Lenárd Réžia Pavol Smolík Premiéra 13. a 14. 3. 2020 nová budova SNDNevšedné dielo majstra Verdiho patrí medzi najpopulárnejšie diela svetovej opernej literatúry. V hudbe Aidy sa stretáva okázalý lesk štátnych a vojenských ceremónií s vypätými okamihmi citových konfliktov ústredných protagonistov a vonkajšková nádhera masových scén so zbormi a baletnými číslami s intímne ladenými pasážami lyrických osobných vyznaní. Aida je výpravnou monumentálnou freskou

komédia prináša ironický pohľad na svet divadla, no zároveň je aj obrovskou poctou tomuto svetu.

Jozef Gegor Tajovský/ Gabriela Preissová

Hriech/ Jej pastorkyňaRéžia Matúš Bachynec Premiéra 25. a 26. 1. 2019 ŠtúdioDva klenoty slovenskej a českej realistickej drámy. Spoločné uvedenie týchto klasických hier ponúka viacero zaujímavých konfrontácií. Konfrontácia základného príbehu v dvoch verziách – jednej komickej a druhej tragickej, konfrontácia dvoch bratských národných dramatík, dvoch prístupov k životu, dvoch národných pováh...

Michail Afanasievič Bulgakov, SKUTR

Divadelný románRéžia SKUTR Premiéra 1. a 2. 2. 2020 Sála činohryM. A. Bulgakov čerpá zo svojich bohatých skúseností s divadlom v období pred druhou svetovou vojnou. Groteskný pohľad do divadelného zákulisia poodhaľuje vášnivý svet umenia, pozoruhodné životy jeho tvorcov, ale aj každodennú prevádzku, závisť, intrigy – teda všetko to, čo k divadlu neodmysliteľne patrí. Pričom nad všetkým neúnavne bdie pozorné oko J. V. Stalina.

Johann Wolfgang von Goethe

Torquato TassoRéžia Jan Antonín Pitínský Premiéra 28. a 29. 3. 2020 ŠtúdioKomorný príbeh o kontroverznom talianskom básnikovi – o komplikovanom životnom príbehu umelca vo vzťahu k sebe samému, ale aj k societe, ktorá ho obklopuje. Goetheho hra veľmi výstižne analyzuje vzťah spoločnosti a umelcov – excentrických osôb obostretých tajomstvom, stíhaných zvýšenou pozornosťou, obdivovaných i zatracovaných, považovaných za géniov, ale aj egocentrikov či narcisov.

Jozef Hollý

Kuboréžia: Lukáš Brutovský premiéra: 4. a 5. 4. 2020 Sála činohry„Anča, aha, ja mám nožík“, je najznámejšia replika z populárnej veselohry, ktorú jej autor, Jozef Hollý nikdy nenapísal. Preslávil ju Jozef Kroner. Dedinský obmedzenec Kubo sa stal vďaka nemu prototypom komickej figúry, na ktorej sa nesmejú len ostatné postavy, ale predovšetkým diváci. Činohra SND v jubilejnej sezóne siahla po tomto diele slovenskej klasiky, ktoré sa prekvapivo na doskách našej prvej scény doposiaľ nikdy neinscenovalo.

Heiner Müller

Stroj HamletRéžia Sláva Daubnerová Premiéra 30. a 31. 5. 2020 ŠtúdioPrenikavý pohľad na zmysel samotného umenia, divadla a kultúrnej identity národa i postavenie umelca v spoločnosti. Európa a jej trosky sa tu konfrontujú s pocitmi malého národa, Hamlet ako „prototyp“ racionálneho mužského princípu s Oféliou ako emocionálnym ženským princípom. Müller otvára otázky identity a cesty k zjednoteniu dvoch svetov, dokonca niekoľ kých svetov, ktoré umelec svojím „ja“ obýva, naplňuje a zahŕňa.

Ingmar Bergman

Scény zo života (Ingmara Bergmana)/pracovný názov/ Réžia Roman Polák Premiéra 6. a 7. 6. 2020 Sála činohryHra vychádzajúca nielen zo spomienok a scenárov Ingmara Bergmana, ale aj zo spomienok jeho spolupracovníkov zachytáva umelca pri divadelnej inscenácie. Príbeh sa dotýka samotnej podstaty umeleckej práce a divadla, podstaty povolania režiséra, ktorý sa vymetaním vlastných démonov snaží pomenovať démonov celej spoločnosti.

a pútavým romantickým príbehom so strhujúcou hudbou.

Wolfgang Amadeus Mozart

Figarova svadbaHudobné naštudovanie Ondrej Olos Réžia Jiří Heřman Premiéra 13. 6. 2020 nová budova SNDHra o drzom barbierovi, ktorý trvá na tom, že si je rovný s každým bez ohľadu na spoločenské postavenie či majetok, poznačila obdobie osvietenstva. Mozarta vzrušovalo zobrazovanie charakterov bežných ľudí a tak sa polovážna komédia priam hemží intrigami, zábavnými nedorozumeniami, malými i veľ kými hrdinstvami, ale i trpkými skúsenosťami bezohľadných záletníkov.

Operné štúdio SNDAktivity Opery SND obohatí v jubilejnej divadelnej sezóne projekt, ktorého ambíciou je ponúknuť mladým umelcom ďalší profesionálny rast priamo na pôde SND pod vedením a v tvorivej spolupráci s výnimočnými osobnosťami. Od novembra do konca sezóny sa budú mladí stretávať na workshopoch a seminári, pripravia Koncert (23. 4. 2020) a premiéry opier

Henry PurcellDido a AeneasJozef GrešákZuzanka HraškoviePremiéry 22. a 23. 5. 2020

PREMIÉRY BALETULudwig Minkus

Don QuijoteChoreografia Vasilij Medvedev, Stanislav Fečo/ podľa M. Petipu Hudobné naštudovanie Dušan Štefánek Premiéry 22. a 23. 11. 2019 nová budova SNDDielo na motívy románu španielskeho spisovateľa Miguela de Cervantesa a hudbu Ludwiga Minkusa predstavil pred 150 rokmi (1869) Marius Petipa v Cárskom Veľ kom divadle v Moskve. Balet ako synonymum večného boja s veternými mlynmi uvádzame v naštudovaní znalcov klasických diel Vasilija Medvedeva a Stanislava Feča. Veľ kolepá výprava s atmosférou slnečného Španielska, temperamentná hudba a dynamická choreografia je zvýraznená virtuozitou sólistov i baletného zboru.

Sergej Prokofiev, Michael Corder

PopoluškaChoreografia a réžia Michael Corder Hudobné naštudovanie Dušan Štefánek Premiéra 24. 4. 2020 nová budova SNDPopoluška je majstrovským opusom odkazu 20. storočia – zvukovo a melodicky bohaté dielo plné emócií, krehkosti aj melanchólie, ale najmä nád-herných tanečných obrazov. Významný európsky tvorca Michael Corder, ktorý spolu-pracoval so svetovými súbormi,

akými sú napríklad Royal Bal-let, Sadler’s Wells Royal Ballet v Londýne, prináša moderné choreografické videnie a origi-nálny režijný koncept.

AteliérMaurice Ravel, Reona Sato, Adrian Ducin

RAVELPremiéra máj 2020Impresionista Maurice Ravel inšpiroval svojimi dielami Dafnis a Chloé a Bolero vý-znamných svetových chore-ografov na čele s Michailom Fokinom či Mauriceom Béjartom. Dvaja tvorcovia z najmladšej choreografickej generácie Reona Sato a Adrian Ducin, absolventi choreografie na VŠMU, chcú predstaviť tieto diela v novom inscenačnom tvare v kontexte divadelného výrazu 21. storočia.

Gala 100 SNDVznik SND si pripomenieme dielami zo zlatého fondu čino-hry, opery i baletu v rámci ich vzájomných presahov. Histo-rické momenty prepojí súčasná tvorba troch umeleckých súbo-rov v interpretácií popredných umelcov našej prvej scény a režijnom koncepte v kontex-te európskeho divadelného diania 21. storočia. V progra-me nebudú chýbať ani autori prelomových diel pôvodnej tvorby. Večer ozvláštni svetová premiéra nedávno objaveného baletného divertissementu slovenského skladateľa Bélu Kelera s názvom La Chasse aux papillons, Opus 133, ktorý dokončil vo Wiesbadene v roku 1872. Súčasťou večera budú aj vrcholné tanečné a operné čísla v podaní slovenských umelcov pôsobiacich v zahraničí.

DRAMATURGICKÝ PLÁN2019 2020

100 ROKOV UMENIA 100 ROKOV SND

Č

Č

O

O

B

B

Ú'19 N

J


ProgramJún 2019

WW

W.SN

D.SK

NAVS

TEVNIK

. SKrezervacie@

snd.sk | +421 2 204 72 289

99.sezóna

Slovenské národné divadlo je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry SR. Dizajn Barbora Šajgalíková

Vstupenky na všetky predstavenia Slovenského národného divadla si môžete kúpiť a rezervovať: v pokladnici v novej budove SN

D, Pribinova 17, (vchod

z Olejkárskej ulice), Po – Pi: 8.00 – 19.00 hod., So – N

e: 9.00 – 12.00 a 14.00 – 19.00 hod. a v pokladnici v historickej budove SND, (vchod z Jesenského

ul.), Po – Ne: 2 hodiny pred každým

predstavením hraným

v historickej budove SND

— U

závierka programu 30. 4. 2019. —

Zmena program

u je vyhradená.

— Vysvetlivky —

* Detské predstavenie —

Festival európskeho divadla

NNNNN

Činohra

Sobota1. 6.

Fyzici Friedrich D

ürrenmatt



D | Sála činohry

Premiéra

Popol a vášeňC

hristopher Ham

ptonStrhujúca rekonštrukcia o zrade, priateľstve, poľovačke a vášni19.00 – 21.30 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Nedeľa


ürrenmatt



D | Sála činohry

Premiéra

séria NČ

3

Bakchantky


edzi autoritatívnou vládou a bezuzdným

hedonizmom


| Štúdio

séria NČ

2

Pondelok3. 6.

Hosťovanie Č

inohry SND

v Rabčiciach s inscenáciou Tichý bič

Utorok


ürrenmatt

Príbeh o tajných agentoch s poslaním vydávajúcich sa za fyzikov

v psychiatrickej liečebni10.00 – 13:00 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Bakchantky


edzi autoritatívnou vládou a bezuzdným hedonizm

om10.00 – 12.30 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Streda5. 6.


ristolRoald D

ahlČierna kom



D | Sála činohry

Morena

Dom

inika Kavaschová, Andrea Bučková, Matúš Kvietik, M

artin O

ndriskaAutorská inscenácia ako sonda do vnútorného sveta ženy na prelom

e tridsiatky10.00 – 11.00 hod. | nová budova SN

D | Štúdio


| Modrý salón

Štvrtok6. 6.


ristolRoald D

ahlČierna kom



D | Sála činohry

Piatok7. 6.

FEED.XKurt H

entschlägerSilná perform

ancia rakúskeho autora poukazujúca na hranice ľudského vním

ania18.00 – 19.00 | 21.00 – 22.00 hod. | nová budova SN

D |

Štúdio

Leni Valeria Schulczová, Rom

an Olekšák


D | M

odrý salón

Sobota8. 6.

Krvavá svadba

Federico García Lorca

Je láska doménou len m

ladosti? Predstavenie Národného

divadla Praha19.00 – 21.15 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Nedeľa

9. 6.M

ária Stuartová Friedrich SchillerStrhujúca drám

a Štátneho divadla Košice o politike, láske, viere, o zložitosti nášho vnútra19.00 – 20.35 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Pondelok10. 6.

Kalifornia/Grace SlickRené PolleschH

ra varšavského divadla je pokusom porozum

ieť, kam

doviedlo hľadanie nových území západnú civilizáciu


| Sála činohry

Deň na trhu




D | Štúdio

Utorok

11. 6.H

edda Gablerová

Henrik Ibsen

Hra o večnej nespokojnosti, o balansovaní na okraji

tragédie a šialenstva19.00 – 21.30 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Deň na trhu




D | Štúdio

Slovensko 2043D

iskusie M. Strižinca o budúcnosti Slovenska s odborníkm

i doplnené pohľadom

umelca


| Modrý salón

Streda12. 6.

Rivers of Babylon

Peter PišťanekKultový rom

án Petra Pišťanka na doskách SND


| Sála činohry

Pieseň piesníRoberto LatiniPieseň piesní v podaní Fortebraccio Teatro je vystúpením

, pri ktorom

zabudnete, že sedíte v divadle a ocitnete sa akoby celkom

inde19.00 – 19.50 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Štvrtok13. 6.

Láskavé bohyneJonathan LittellTem

ná freska o komprom

isoch so svedomím


| Štúdio


avelkaAutorská inscenácia postavená na pôdoryse bežnej schôdze spoločenstva vlastníkov19.00 – 20.25 hod. | nová budova SN

D | M

odrý salón

Piatok14. 6.

Odysea

Roland Schimm

elpfennigB

ájny príbeh antického Grécka. Čo má spoločné s príbehom

súčasných utečencov?19.00 – 20.45 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Mercedes B

enzPéter EsterházyTurbulentné dejiny strednej Európy v osudoch jednej rodiny19.00 – 22.00 hod. | nová budova SN

D |Štúdio


avelkaAutorská inscenácia postavená na pôdoryse bežnej schôdze spoločenstva vlastníkov11.00 – 12.25 | 16.00 – 17.25 hod. | nová budova SN

D |

Modrý salón

Sobota15. 6.

Bál

Božena Slančíková-Tim

rava/Daniel M

ajlingN

a motívy poviedok B

oženy Slančíkovej-Timravy


| Sála činohry

IlúzieIvan VyrypajevSúčasná hra ruského autora o (ne)naplnených láskach na púti do večnosti19.00 – 20.30 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Kabaret Norm

alizácia alebo Modlitba pre M

artuM

atúš Bachynec

Hra písaná na telo o výnim

očnej speváčke i osobnosti Marte Kubišovej


| Modrý salón

Nedeľa


ürrenmatt



D | Sála činohry

séria NČ

1

Bačova žena

Ivan StodolaIkonická drám

a o žene medzi dvom

i mužm

i19.00 – 20.40 hod. | nová budova SN

D | Štúdio


Na m


D | M

odrý salón

Premiéra

Utorok

18. 6.Richard III.W

illiam Shakespeare

Shakespearova politická dráma o antihrdinovi, m

anipulácii a intrigách19.00 – 22.00 hod.| nová budova SN

D | Sála činohry

Derniéra

Zjavenie (hrobárova dcéra)Viliam

Klim

áčekIronická groteska o tradičnej rodine, o slovenskej duši a o strachu19.00 – 21.10 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Derniéra

Ste medzi nam

iAutorská inscenácia divadla Zrakáč19.30 – 21.00 hod. | nová budova SN

D | M

odrý salón


William




Streda19. 6.

Ruské denníkyAľa Rachm

anovová, Roman Polák

Príbeh dievčaťa z kultúrnej rodiny počas revolúcie a občianskej vojny v Rusku19.00 – 22.30 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

séria NČ

1

Pohreb alebo svadba – čo skôr?C

hanoch LevinM

agická komédia o neobvyklých prípravách na svadbu


| Štúdio

KorenePoetický večer s hudbou M

artina Geišberga


| Modrý salón

Štvrtok20. 6.

FyziciFriedrich D

ürrenmatt



D | Sála činohry

séria NČ

2

LeniValeria Schulczová, Rom

an Olekšák


D | M

odrý salón

Piatok21. 6.

Zmierenie alebo D

obrodružstvo pri obžinkochJán PalárikVeselohra o zm

ierení, dobrodružstve, hrách lásky a náhody19.00 – 21.50 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Pastierska symfónia

Hosťovanie D

ivadla Pôtoň 19.00 – 20.30 hod. | nová budova SN

D | Štúdio

Hosťovanie Č

inohry SND

v Martine

s inscenáciou Pred západom slnka

Sobota22. 6.

ŠtvorecRuben Ö

stlundPrvá divadelná adaptácia m

edzinárodne oceňovaného filmu (Zlatá palm

a v Cannes)19.00 – 21.30 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Nedeľa

23. 6.Tak sa na m

ňa prilepilaG

eorges FeydeauBláznivá kom

édia o tom, čo sa m

ôže stať, ak sa muž rozhodne opustiť ženu


| Sála činohry

Je úžasná!Peter Q

uilterKom

édia o najhoršej speváčke na svete19.00 – 21.25 hod. | nová budova SN

D | Štúdio


Na m


D | M

odrý salón

Pondelok24. 6.

tRIPRadosław

PaczochaČierna kom

édia o troch kamarátoch v zlom

čase na zlom m

ieste- či skôr v zlom

„stave“ a za zlých okolností19.30 – 21.00 hod. | nová budova SN

D | M

odrý salón

Utorok

25. 6.Vojna a m

ierLev N

ikolajevič TolstojRuská epopeja o spletitých cestách lásky v súkolí historických osudov19.00 – 22.00 hod. | nová budova SN

D | Sála činohry

Utorok

25. 6.N

ad našu siluB

jørnstjerne Bjørnson

Báseň o slobode, rovnosti a odpustení?


| Štúdio

Streda26. 6.


William




Opera

Sobota1. 6.

La traviataG

iuseppe VerdiO

pera v troch dejstvách v talianskom jazyku


Derniéra

Streda5. 6.

Carmen

Georges B

izetO

pera v štyroch dejstvách vo francúzskom jazyku


Štvrtok6. 6.

Così fan tutte

Wolfgang Am

adeus Mozart

Komická opera v dvoch dejstvách v talianskom


D

Nedeľa

9. 6.M

atinék prem

iére opery Hoffm

annove poviedky10.30 – 12.00 hod. | nová budova SN

D | M

odrý salón

Utorok

11. 6.M

acbethG

iuseppe VerdiO

pera v štyroch dejstvách v talianskom jazyku


Piatok14. 6.

Hoff m


ffenbachO


vo francúzskom


D

Premiéra

séria Y-VIP

Sobota15. 6.

Hoff m


ffenbachO


vo francúzskom


D

Premiéra

Utorok

18. 6.H

off mannove poviedky

Jacques Offenbach

Opera v troch dejstvách s prológom

a epilógom vo francúzskom


D

Sobota22. 6.

Rozprávka o šťastnom konci*

Peter ZagarRozprávková opera pre deti a ich rodičov v slovenskom


D

Utorok

25. 6.Rozprávka o šťastnom

konci*Peter ZagarRozprávková opera pre deti a ich rodičov v slovenskom


D

Hoff m


ffenbachO


vo francúzskom jazyku


Štvrtok27. 6.

Nabucco

Giuseppe Verdi

Opera v štyroch dejstvách v talianskom


D

Balet

Sobota1. 6.

Snehulienka a sedem pretekárov*

Václav Patejdl, Libor Vaculík, Boris Filan

Tanečný muzikál pre m

alých aj veľkých11.00 – 12.55 | 17.00 – 18.55 hod. | historická budova SN

D

Derniéra

Sobota8. 6.

Giselle

Adolphe Charles Adam

, Rafael AvnikjanRom

antický balet v dvoch dejstvách19.00 – 21.30 hod. | historická budova SN

D

Streda12. 6.

Beatles G

o Baroque


len Lambrecht,



D

Sobota15. 6.

Fragile & B

aletH

udobno-tanečný večer19.00 – 21.20 hod. | historická budova SN

D

Štvrtok20. 6.

Esmeralda

Cesare Pugni, Vasilij M

edvedev, Stanislav Fečo/podľa M

ariusa PetipuB

aletný epos na motívy rom

ánu Victora Huga


Inscenáciu uvádzame v spolupráci s Petipa H

eritage Fund St. Petersburg.

Sobota22. 6.

Za hranicami hriechu/

Bratia Karam

azovovciB

oris Eifman

Prvé naštudovanie diela Borisa Eifm

ana na Slovensku19.00 – 21.00 hod. | nová budova SN

D

séria OM

Sobota29. 6.

Beatles G

o Baroque


len Lambrecht,



D

Portal A3 06_2019_99 sez 7_dm.indd 1

30.5.19 14:24

Kalendár podujatí Operného štúdia SND

Barok, ako čas zrodu opery, otvára dvere do

Operného štúdia SND

Konkurz8. jún a 1. júl 2019

Podrobné informácie nájdete na www.snd.sk, e-mail [email protected]

November 2019Slávnostné otvorenieOperného štúdia SND

Prvý workshopPráca na opernej postave, práca so slovom21. – 24. 11. 2019

December 2019Druhý workshopTanečno-pohybová práca12. – 15. 12. 2019

JaNuár 2020Tretí workshopSpev a interpretácia8. – 11. 1. 2020

Február 2020Štvrtý workshopHerectvo, partnerská práca, práca s kostýmom27. 2.–1. 3. 2020

marec 2020Piaty workshopSpev a interpretácia

apríl 2020Šiesty workshopSpev a interpretácia20. 4.–23. 4. 2020

máJ 2020Začiatok štúdia operných titulovHenry Purcell Dido a AeneasJozef Grešák Zuzanka Hraškovie

Siedmy workshopInterpretačné kurzy starej hudbyKurz vedie Peter Zajíček

Operný seminárRozhovor/diskusia členov Operného štúdia SND s opernými osobnosťami

24 25

Pavel Procházka je všestrannou umeleckou osobnosťou,

patrí k najvýznamnejším zbormajstrom na Slovensku. Absolvoval štúdium

na Konzervatóriu v Žiline a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Dlhé roky pôsobil ako vedúci zbormajster speváckych zborov Lúčnice, Technika

a SĽUK-u. Päť rokov bol hlavným zbormajstrom Slovenského filharmonického

zboru (1985 – 1990). V Opere SND zastáva túto funkciu od roku 2007.

Koncertná činnosť Pavla Procházku sa neobmedzuje len na Slovensko. S veľ kým úspechom hosťoval v prestížnych koncert-ných sálach od Ázie a Afriky až po Južnú Ameriku.Jedným z jeho vrcholných úspechov bolo vystúpenie v Accademii Nazionale di Santa Cecilia v Ríme, kde uviedol Monteverdiho Vesprae della Beata Vergine. Na talian-skych koncertných pódiách sa predstavil mnohokrát – na Musica Contemporanea v Perugii a na medzinárodnom hudobnom festivale Valle d’Itria v Martine Franca. Nemôžeme opomenúť ani jeho víťazstvá na zborových súťažiach so súborom Tech-nik v Spittali (1975), Arezze (1978), Tours (1982), Cantonigrose (1983).Okrem umeleckej činnosti bol aktívny aj ako pedagóg na VŠMU v Bratislave, na Univer-zite Konštantína Filozofa v Nitre a pôsobí od jej vzniku dodnes na Akadémii umení v Banskej Bystrici.

V čom sa prejavuje hlavný rozdiel v práci so speváckymi zbormi, s ktorými ste pra-covali, či ešte pracujete, a práci v SND?So zbormi ako Lúčnica, Technik, ale aj Kysuca, či Nitria som väčšinou pripravoval „a capellové“ diela. S Technikom Akade-mikom realizujem už niekoľ ko rokov okrem a cappella aj vokálno-inštrumentálne sklad-by. A v takýchto prípadoch som v úlohe zbo-rového dirigenta. Operný zbor – to je úplne iná „parketa“. Zbormajster pripravuje zbor naštudovaním vokálnej stránky a má v rám-ci opery čiastkové úlohy až do fázy, keď zbor v rámci „preberačky“ odovzdá dirigentovi. Podobne som postupoval ako šéf Sloven-ského filharmonického zboru. Práca zbor-majstra je teda sústredená akoby v zákulisí, ale často sa stáva – ako napr. teraz v Hoff-mannových poviedkach, že zbor má výstup za scénou, ja ho dirigujem sledujúc na moni-tore dirigenta pred orchestrom.A to je jedna z najťažších úloh.

Hoffmannove poviedky nie sú prvou ope-rou, ktorá prináša takého „úskalia“…… ani zďaleka. V pamäti mi navždy ostane produkcia v talianskych Pompejách a spo-lupráca s americkým hviezdnym dirigentom Lorinom Maazelom. Prvou časťou ním diri-govaného baletu Dafnis a Chloé Mauricea Ravela, druhou Vták ohnivák od Igora Stra-vinského. Hlavné pódium bolo situované v amfiteátri historických Pompejí. Keďže zbor nemohol byť z technického hľadiska na scéne, boli sme niekoľ ko sto metrov mimo scény, kde sme pomocou monitora, odpo-sluchu a technického zázemia interpreto-vali svoju zborovú časť. Podobne náročné boli aj niektoré realizácie opier či baletov, v ktorých zbor účinkoval za scénou, či to bol operno-baletný večer Dafnis a Chloé, alebo balet Nižinskij – Boh tanca. Toto trojhodinové predstavenie bolo pre mňa jedno z najnáročnejších na realizáciu. So zborom sme boli na 6. poschodí vzdialení od

hlavného pódia, pričom v určitom okamihu musel zbor zbehnúť aj na pódium, odspie-vať si svoj part a krátko nato byť opäť na 6. poschodí a pokračovať v speve…

Váš profil dotvára aj kompozičná čin-nosť. Dominujúce sú v nej vokálne a vo-kálno-inštrumentálne diela. Spomeňme aspoň tie najdôležitejšie Omša sv. Mar-tina, Pastorale, Stabat mater, Ecce lignus Crucis a slávnostná kantáta na počesť sv. Cyrila a Metoda pre veľ ký orchester, miešaný zbor a recitátora. V čom spočíva pridaná hodnota tohto komplexnejšieho umeleckého záberu?Výrazne to pomáha a zjednodušuje, najmä z pohľadu zborovej sadzby, prácu sklada-teľa. Pre mňa je vokálna polyfónia zákla-dom zborového spievania. Skladateľ, ktorý je aj dirigentom a aj zbormajstrom, dokáže optimálne vsadiť vokálny part do partitúry z hľadiska jej rozsahu a farebnosti.

Počas kariéry ste spolupracovali s množ-stvom svetovo renomovaných a rešpek-tovaných dirigentov – Abbadom, Ben-zim, Lombardom, Lenárdom, Maazelom, Peškom, Rajterom, či Nellom Santim. Čo ste si z nich pre seba odniesli do ďalšej umeleckej kariéry?Poznanie, že k jednému a tomu istému dielu má každý z týchto svetových dirigen-tov úplne iný prístup, no finálny výsledok je vždy famózny. Vami spomínaní majstri ma fascinovali tým, že okrem toho, že boli obdarení muzikalitou, nasadením, prístu-pom k štúdiu, disponovali aj obdivuhodnou znalosťou cudzích jazykov. Nebol pre nich problém komunikovať v piatich, či niekedy až siedmich jazykoch. Taktiež som si vší-mal, ako tí najväčší majstri dokážu mať aj pri tých najťažších dielach absolútny nadhľad nad dielom a jeho interpretáciou. Dokázali byť prirodzenou autoritou a tým dostať z umelcov ich maximum. Práve to z nich robilo a robí ozajstných majstrov.

Ktorý z koncertov bol akýmsi vaším „majsterštikom“, na ktorý len tak ľahko nezabudnete?

Na to je ťažká odpoveď. Mám za sebou vyše 150 naštudovaných a aj realizova-ných operných titulov, vyše 80 uvedených kantát a oratórií, teda vokálno-inštrumen-tálnych diel. Ale ak mám byť konkrétny, tak to bola napr. spolupráca s Kentom Naganom vo Wiener Konzerthaus alebo nahrávka opery Šperky Madony od E. Wol-fa-Ferrariho s dirigentom Friedrichom Hai-derom na CD.

Zborovému spevu sa venujete niekoľ ko desaťročí a aj preto ma zaujíma, aká je podľa vás jeho kvalita a či má na Sloven-sku „ustlané na ružiach“…Možno si poviete, že som „stará štruktú-ra“, no chýba mi niekdajšia symbióza spo-lupráce s bývalým Osvetovým ústavom, s mnohými súčasnými skladateľmi a zbo-rovým hnutím. Vďaka nej existovala konti-nuita, postupne sa zvyšovala aj náročnosť skladieb a kvalita zborov.Dnes už neexistuje veľmi úspešná súťaž zborového spevu Zlatý veniec, v rámci ktorej sa prezentovali špičky zborové-ho spevu z celého Slovenska. Existova-lo množstvo vysoko kvalitných súborov v Bratislave, Levoči, Trnave, Ružomberku, v Zlatých Moravciach, Košiciach a aj inde. V súčasnosti takéto hodnotenie spĺňa-jú maximálne štyri súbory – aspoň podľa mojich kritérií. Žiaľ, dnes sú na Slovensku aj v zborovom speve všetci väčšinou len „dobrí“. Absentuje mi akákoľ vek väčšia ambícia byť najlepšími.

Čím je to spôsobené?To je zložitejší problém. Jednou z príčin môže byť aj dramaturgická programová povrchnosť alebo jednotvárnosť, ku ktorej sa utiekajú mnohé zbory. Robia program určený skôr na krátkodobý efekt. Naprí-klad, keď ho postavia na spirituáloch, ktoré sú podľa mňa pre naše zbory nepri-rodzené. Povedzme, prijateľné je, keď zbor do programu zaradí jeden-dva černoš-ské spirituály a brilantne autenticky ich zaspieva. Nie však ak, v snahe o prípadné „nadbiehanie“ masovému vkusu, postaví na tomto žánri celý program. Vyzerá to

potom tak, ako keby si postavil černošský zbor program na Moyzesových Trávni-ciach. Bolo by to síce zaspievané kvalitne, no neprirodzene – bez potrebných „ingre-diencií a atmosféry“…

Existuje pomyslené „desatoro“ zbormaj-stra a ak áno, aké je to vaše?Nemám problém pracovať s akýmkoľ-vek zborom, pokiaľ vidím, že ma ambície a potenciál. Bazírujem na svojom rokmi vypestovanom zvukovom ideáli zboru. Mnohí sa na mňa hnevajú, keď tvrdím, že zbor, ktorý nevie zaspievať „a capella“, nie je dobrý zbor, ale len záujmové združenie. Žiaľ, je to tak, pretože zbor, ktorý dokáže spievať len s orchestrom, je v podstate ako človek, ktorý „dokáže“ stáť na vlast-ných len pomocou bariel. Nemenej dôle-žitou zásadou u mňa je základný nácvik titulu – precízne, po jednotlivých hlasoch, s každým zvlášť a až ich následné spájanie do celku.

Máte ešte nesplnený umelecký sen?V podstate som šťastný človek. Veci, kto-ré som napísal, mi hrávajú a majú pozitívne ohlasy publika. Verím, že sa mi ešte podarí dokončiť rozpísané kompozície a najmä dobudovať v rámci Slovenského národné-ho divadla zbor do počtu a podoby, akú by mal súbor v takejto inštitúcii mať. Zname-ná to vybojovať aj zlepšené finančné pod-mienky pre zboristov, aby sme okamžite po tom, ako im oznámime výšku nástupného platu, o nich neprichádzali. V minulos-ti existovali mecenáši, ktorí podporovali umenie. Také, ktoré má určitú hodnotu a pretrvá. Dnes mi to príde tak, akoby bola väčšou prestížou namiesto podpory ume-nia podpora hoci aj regionálnej súťaže krásy. Žijeme časy značne zvrátených „podenkových“ hodnôt…

Pavel Procházka, hlavný zbormajster Opery SND v rozhovore s Petrom Škorňom, publicistom, editorom Portálu Foto Peter Škorňa

Zbor,ktorý kvalitnenezaspieva „a capella“,nie je dobrý zbor

jubi

leum

ubile

um

ubileum

jubileum

ubileum

DANUBIANA MEULENSTEEN ART MUSEUM

Bratislava-Čunovo, Vodné dieloP.O.BOX 9, 810 00 Bratislava, Slovakia

GPS | GPS N 48.034237, E 17.232605telefón | phone +421/2/62 52 85 01e-mail | e-mail [email protected]

OTVÁRACIE HODINY 10:00 − 18:00OPENING HOURS

v pondelok zatvorené | closed on Mondays

www.danubiana.sk

26 27

Máj v Balete SND už tradične patrí mladým tanečníkom a tvorcom. K tradícii absol-ventských koncertov Konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave pred šiestimi rokmi pribudol nový projekt, ktorý prepája Balet SND a Katedru tanečnej tvorby VŠMU.

Impulzom k založeniu tradície spoločného večera dvoch vrcholných tanečných inšti-túcií bol Choreografický ateliér Baletu SND ako platforma na vznik pôvodných choreografických prác mladých tvorcov a objavovanie nových talentov. Tanečné večery sú pre študentov VŠMU, ako aj pre tanečníkov Baletu SND jedinečnou príle-žitosťou uviesť svoje choreografické diela na doskách prvej scény.

Vysoká škola múzických umení je jedinou inštitúciou na Slovensku, ktorá poskytuje umelecké vysokoškolské vzdelanie v troch stupňoch. Od svojho založenia vychovala niekoľ ko generácií pedagógov, choreogra-fov, niekoľ ko tanečných kritikov a zásad-ným spôsobom ovplyvnila vývoj slovenskej tanečnej tvorby. Každému z období zane-chali výraznú pečať osobnosti z oblasti choreografie, pedagogiky a teórie tanca, ktoré stáli na čele katedry v jednotlivých obdobiach: Štefan Tóth, Jan Reimoser, Štefan Tóth, Marilena Halászová, Dorothea Tóthová, prof. Štefan Nosáľ, Dagmar Hubová, Irina Čierniková. Súčasná vedúca katedry Miroslava Kovářová hovorí na mar-go večera VŠMU a Baletu SND: „Ceníme si, že Balet SND otvoril dvere mladým talen-tom z VŠMU a môžeme len veriť, že cez

ne bude prúdiť na obe strany osviežujúci vietor poznania, inšpirácie a inovácie, ale aj úcty k tradícii a hodnotám.“

Tanečný večer bol prezentáciou závereč-ných prác choreografov a umeleckých výkonov študentov katedry tanečnej tvor-by. V tomto akademickom roku Vysoká škola múzických umení oslavuje 70. výro-čie založenia. O niečo slávnostnejší večer teda priniesol okrem študentských prác aj vystúpenia inšpiratívnych hostí z domova a zo zahraničia.

Sólista Baletu SND Adrian Ducin (okrem iných autor choreografie Osem dní v týždni z produkcie Baletu SND Beatles Go Baroque) sa predstavil duetom Meer na hudbu Mauricea Ravela v pôsobivej inter-pretácii demi-sólistky Baletu SND Ilince Ducin a člena Baletu SND Adriana Szel-leho. Baletný majster a choreograf nášho baletného súboru, ktorý sa v aktuálnej sezóne podieľal na predstavení Beatles Go Baroque, Igor Holováč, vytvoril choreo-grafiu pre šiestich tanečníkov na hudbu skupiny Čechomor Ach Bože z nebe. Hra-vé a iskrivé dielko vzniklo v spolupráci so Súkromným tanečným konzervatóriom v Liptovskom Hrádku. Študenti choreo-grafie Hana Vidová a Marek Grega uviedli v rámci semestrálnych prác svoje originál-ne svieže choreografie, stierajúce hrani-ce medzi súčasným tancom a folklórom. Gregove dve práce Na vojne a Vráť sa mi zatancovali s espritom a technickou isto-tou členovia SĽUK-u. Sólo Prédateurs

Hany Vidovej vzniklo pod vedením Šárky Ondrišovej v interpretácii Márie Vitekovej. Študenti bakalárskeho ročníka zamerané-ho na tanečné divadlo a performanciu sa predstavili s fragmentom z diela Dôvera Andreja Petroviča (tiež jedného z auto-rov Beatles Go Baroque). Henrich Gibala, študent odboru tanečné umenie, priniesol na javisko humor a temperament v podobe mužského dueta v štýle argentínskeho tan-ga, ktoré zatancoval so študentom Luká-šom Záhorákom v hudobnom sprievode Maria Richtera. Matúš Szeghö, študent štvrtého ročníka, ponúkol zaujímavú chore-ografiu Tripartite, ktorú vytvoril pre dvoch tanečníkov a jednu klaviristku počas študij-ného pobytu vo Viedni.

K vrcholom večera patrilo vystúpenie čle-nov Hamburg Ballett Johna Neumeiera v duete Eros a psyché na hudbu Sergeja Rachmaninova. Bolo príkladom spoje-nia tanečnej virtuozity a choreografickej invencie mladej choreograficky, študentky externého štúdia na katedre tanečnej tvor-by Kristíny Borbélyovej. Večer, ktorý bol súčasne príspevkom k oslavám 70. výročia založenia VŠMU, uzavrelo legendárne die-lo jedného z najvýznamnejších absolven-tov VŠMU Juraja Kubánku Tatranskí orli, v strhujúcej interpretácii súčasnej generá-cie tanečníkov SĽUK-u.

Eva Gajdošová, dramaturgička Baletu SND

Foto Peter Brenkus

Večer tanečného umenia ako oslava výročia VŠMU

Večermladýchtalentov

bale

t

baletbalet

baletAch Bože z nebe, choreografia Igor Holováč

Eros a Psyché, choreografia Kristína Borbélyová

Dôvera, choreografia Andrej Petrovič

MEER, choreografia Adrian Ducin

Prédateurs, choreografia Hana Vidová

28 29

VŠMU v Bratislave (2004) sa Igor Holováč prejavuje aj ako invenčný choreograf, kto-rý na scéne SND inscenoval niekoľ ko zau-jímavých diel prevažne na hudbu sloven-ských skladateľov. V poslednom období spolupracuje aj s Činohrou a Operou SND a tvorí aj pre mimobratislavské divadlá.Spomedzi cien za interpretačnú a cho-reografickú tvorbu sú najvýznamnejšie: 3. cena na Československej interpretačnej baletnej súťaži v Brne (1984), 2. cena za dielo Diskrepancie na Celoštátnej choreo-grafickej súťaži v Bratislave (1988), Cena Slovenského literárneho fondu (v oblasti baletu za rok 1993 a za celoživotné dielo v roku 2004) a účasť vo finále medzinárod-nej choreografickej súťaže v holandskom Gröningene (1992). Igor Holováč je nosite-ľom Ceny The Philip Morris Flower Award (1998).

V aktuálnej sezóne ste boli aktívny nielen na tréningoch s naším baletným súborom, ale aj ako choreograf ste naštudovali niekoľ ko zaujímavých pro-jektov, napríklad pripravili ste našich tanečníkov na Gala do Ostravy a na tanečnú súťaž do Plzne. Ako s odstu-pom času hodnotíte ich účinkovanie?Tanečníci, ktorí sa prihlásia na baletnú interpretačnú súťaž, musia prejsť nes-mierne náročnou prípravou. Nepatrí to medzi ich pracovné povinnosti, takže tejto činnosti musia obetovať svoj voľný čas. Je to obrovské množstvo hodín práce navyše, ale práve to vidím ako jednu z najpozitív-nejších stránok súťaženia. Zdokonaľujú sa v tanečných technikách spôsobom, akým to v bežnej prevádzke baletného súboru nie je možné. Výrazným bonusom je, ak sa tanečníkovi podarí uspieť a prebojovať sa v súťaži do finále a prípadne získať niekto-ré z ocenení. Práve to sa nedávno podarilo členovi nášho súboru Seiru Nagahorimu, keď získal tretiu cenu na Medzinárod-nej baletnej súťaži v Plzni. Jednoznačne pozitívny vplyv má takáto príprava aj pre samotný baletný súbor. Technický a inter-pretačný rast tanečníkov nepochybne zvy-šuje úroveň našich predstavení.

Baletné galapredstavenie vnímam skôr ako spoločenskú udalosť. Technická úro-veň tanečníkov, ktorí sú na takéto pred-stavenie pozvaní, je nadštandardná a ich účinkovanie nevyžaduje zďaleka takú náročnú prípravu. Samotné gala okrem zážitku z tanečných výkonov ponúka napríklad aj možnosť spoznať nových ľudí, či získať kontakty pre ďalšiu spoluprácu. Komunikácia medzi divadlami, riaditeľmi súborov, tanečníkmi či baletnými majstra-mi kdekoľ vek na takomto predstavení je mimoriadne prospešná pre všetky zúčast-nené strany.

Na Večere Katedry tanečnej tvorby VŠMU a Baletu SND sme mohli vidieť aj výsledok vašej práce v Súkromnom tanečnom konzervatóriu Liptovský Hrádok (choreografia Ach Bože z nebe). Chystáte aj ďalšiu spoluprácu?Do školy v Liptovskom Hrádku chodím veľmi rád. Po dokončení choreografie Ach bože z nebe som tam vytvoril ešte jednu kratšiu choreografiu pre tanečný pár Petruška na hudbu Igora Stravinské-ho. Tanečníci z tohto konzervatória sa v nej koncom minulého roka predstavili na medzinárodnej baletnej súťaži priamo

balet

balet

v Liptovskom Hrádku. No a mne sa za toto dielko ušla cena za najlepšiu choreografiu. Možno sa časom podarí uviesť toto dueto-aj na niektorej z našich scén.S pani riaditeľ kou Ohraďanovou sme o ďal-šej konkrétnej spolupráci zatiaľ nedisku-tovali, ale myslím, že táto možnosť je stále otvorená. Ak dostanem ponuku a pracov-né povinnosti mi to umožnia, prijmem ju veľmi rád. Práca so študentmi aj s celým pedagogickým tímom v Liptovskom Hrád-ku bola a je veľmi príjemná.

Aké máte plány do budúcna?Z času na čas vediem tréningy a pracujem so sólistami v baletnom súbore Národné-ho Divadla moravsko-sliezskeho Ostrava. Dúfam, že táto spolupráca bude pokračo-vať. Prijal som pozvanie aj od šéfa baletu menšieho rakúskeho divadla, takže urči-te zavítam aj tam. Počas nasledujúcich prázdnin budem ako pedagóg a choreo-graf pôsobiť v letnej tanečnej škole Danza Mea tu v Bratislave. Črtá sa aj mimoriadne zaujímavá možnosť choreografickej práce väčšieho rozsahu, ale o tom je ešte privčas niečo konkrétne hovoriť.

V čom vidíte ako baletný majster posla-nie svojej práce?Na takúto otázku sa neodpovedá ľahko. Vždy robím túto naozaj nie jednoduchú prácu s plným nasadením a otvoreným srdcom. Spolu s mojimi kolegyňami pri-pravujeme tanečníkov na ich po každej stránke čo najkvalitnejšie účinkovanie vo všetkých našich predstaveniach. Staráme sa o ich technický aj interpretačný rozvoj. Tento „servis“ sa začína každé ráno tré-ningom a následne pokračuje skúškami repertoáru, prípadne prípravami novej pre-miéry. Ako baletný majster pôsobím už veľa rokov, ale táto práca ma stále ne smierne napĺňa. Mám to šťastie, že motivácia mi nikdy nechýba. A keď aj možno troška áno, tak ju vždy zasa rýchlo nájdem.Pokúsim sa vyjadriť aj všeobecnejšie a dúfam, že to nebude znieť príliš patetic-ky. Poslaním mojej práce (práce baletných majstrov) je maximálna snaha zvyšovať úroveň baletu a tým ho udržať v popredí záujmu našich divákov. Pretože sú to pre-dovšetkým diváci, pre ktorých naše taneč-né umenie tvoríme. Igor Holováč, baletný majster Baletu SND v rozhovore s Marekom Peričkom, manažérom marketingových aktivít Baletu SND

Dvaja poprední sólisti Baletu SND Erina Akatsuka a Yuki Kaminaka sa zúčastnili na prestížnom Galavečere Národ-ného divadla moravsko-sliez-skeho v Ostrave. Šiesty ročník medzinárodného baletného galakoncertu sa konal za účas-ti hostí zo zahraničných diva-diel aj domácej tanečnej scény. Vystúpenia Eriny Akatsuka a Yukiho Kaminaku naštudoval baletný majster Igor Holováč. Predstavili sa v Pas de deux Medory a Aliho z baletu Korzár v choreografii Vasilija Medve-deva (podľa Máriusa Petipu) a variáciou Basila z Pas de deux z baletu Don Quijote.Základ večera tvorili ukážky z kultových klasických baletov, akými sú: Labutie jazero, Spiaca krásavica, Korzár, Esmeralda v interpretácii prvých sólistov národných divadiel z Česka, Poľska a Slovenska. Okrem klasiky Gala ponúklo aj neoklasické diela významných európskych choreografov,

Balet Gala Ostrava 2019

reprezentovaných tvorbou Krysztofa Pastora a Yuriho Vamosa. Najprogresívnejšie choreografické trendy priniesli interpreti slávneho španielskeho súboru Compaňía Nacional de Danza, ktorí zatancovali dueto Nacha Duata. V podobnom duchu sa niesli ukážky z nedávnej premiéry ostravského baletu Vzlety a pády, zloženého z choreografie Jiřího Kyliána Krídla z vosku a Jiřího Pokorného Útek obra.Mimoriadne výrazný predstaviteľ špič-

kovej interpretačnej školy klasického tanca Igor Holováč je herecky tvár-ny so širokou paletou postáv balet-ného repertoáru. Od roku 2004 je v našom súbore baletným majstrom. Igor Holováč začal študovať klasic-ký tanec na Konzervatóriu v Košiciach (1980). O rok neskôr prestúpil na Hudob-nú a tanečnú školu v Prahe. V tom istom roku nastúpil do Baletu SND, kde sa stal v roku 1988 sólistom a v roku 1993 vedú-cim sólistom. V rokoch 1997-1998 pôsobil ako sólista Laterny magiky v Prahe a hos-ťujúci sólista Baletu Štátneho divadla v Košiciach. Spolupracoval s významnými choreografmi doma aj v zahraničí a stvár-nil množstvo postáv klasického aj súčas-ného repertoáru nielen v SND.Ako absolvent štúdia choreografie na

Warhol, Igor Holováč, Lucia MacíkováFoto Ctibor Bachratý

Warhol, Igor HolováčFoto Ctibor Bachratý

Yuki Kaminaka, Erina AkatsukaFoto Peter Brankus

bale

t

baletTanec vnímam

s otvoreným srdcoma s plným nasadením

30 31

Prvý sólista Baletu SND Konstantin Korotkov získal prestížne ocenenie Duša tanca v kategórii Hviezda. Ceny v kategóriách Hviezda, Vychádzajúca hviezda, Hviezda súčasného tanca, Majster tanca, Pedagóg, Rytier tanca, PR tanca a ďalších odovzdali počas slávnostného Galavačera významným ruským interpretom, pedagógom a tanečným publicistom, pôsobiacim na významných baletných scénach v Rusku i vo svete. Slávnostné odovzdávanie cien bolo 28. apríla súčasťou Galavečera v Divadle Nemiroviča Dančenka v Moskve.

Cesta Konstantina Korotkova za baletom sa začala v jeho desiatich rokoch na Moskovskom akademickom choreografickom učilišti (GITIS) pod vedením Valentiny Okulovej a Vladimira Šabalina. Rozhodnutie, že sa balet stane jeho životnou profesiou, padlo až v prvom ročníku choreografickej katedry

Akadémie kulturológie a umenia I. S. Palantaja v rodnej Joškar-Ole, kde ho najväčšmi ovplyvnil vynikajúci tanečník a pedagóg Konstantin Ivanov. Pod jeho vedením účinkoval v predstaveniach národného baletu, akými sú napríklad: Luskáčik, Márna opatrnosť a ďalšie. V šestnástich prijal angažmán do zboru baletu Národnej opery Joškar- –Ole a čoskoro tancoval hlavné postavy, akými sú Colas v balete Márna opatrnosť a Šašo v balete Labutie jazero.Po absolvovaní štúdia sa pred Korotkovom otvorilo veľa možností hosťovania v rôznych divadlách po celom Rusku, rozhodujúcim faktorom však bol vzťah k domovu a takmer otcovský vzťah so svojim pedagógom. „Konstantin Ivanov s jeho ohromnou skúsenosťou práce v národnom divadle sa s nami delil o svoje vedomosti. Naučil nás prežívať to, čo tancujeme, čo chceme odovzdať divákovi. Spolupráca s ním bola pre mňa nesmierne zaujímavou.“

Kosťa v národnom balete napredoval každou novou postavou. Nasledovali víťazstvá v štátnych a medzinárodných súťažiach v Perme, Krasnojarsku, Soči, Soule, vo Viedni. Na medzinárodnej súťaži Svetový mladý balet sa predstavil v Pas de deux z Bajadéry, ktorý zatancoval s jeho partnerkou Olgou Chelpanovou. Ich výkon prekonal všetky očakávania poroty a divákov a súčasne im predurčil ich spo-ločnú cestu tancom aj životom. Ten je aj po rokoch harmonický, najmä vďaka pocho-peniu náročnosti tanečnej profesie. Práve ich silné prepojenie robí ich tanec takým zázračným. Obaja sa vyznačujú skutočnou otvorenosťou pri vyjadrovaní emócií, pre-žívaním toho, čo stvárňujú, príkladom je na scéne Baletu SND ich partnerská práca v Esmeralde, Labuťom jazere, Korzárovi, Luskáčikovi, Chaplinovi, atď.

O jeho prelomových postavách v rám-ci bohatého repertoáru napísal ruský tanečný publicista Roman Volodčekov:

„Konstantin Korotkov je schopný prejaviť na scéne skutočné city, tem-perament. Je emotívny, ale nie príliš. Možno práve typická pre tanečníka špecifická sebareflexná zdržanlivosť definovala jeho úspech v balete Majster a Margaréta od Maj-Estera Murdmaa na hudbu E. Lazareva. Zaslúžene získal za túto postavu Národnú divadelnú cenu Yvana Kyrlya, ktorá doplnila jeho zoznám rôznych odmien, titulov a iných uznaní. Konstantin ustavične zdokona-ľuje svoje majstrovstvo, ale nestráca v sebe aj umelca remeselníka. Možno práve z toho pramení akademická čistota násobená technickou slobodou. Arzenál technických prvkov tanečníka je veľmi široký. Má veľ ký krok, stabilné piruety, ľahký a dynamický skok. Jeho Siegfried v Labuťom jazere a Princ v Luskáčikovi spĺňajú klasické kánony, s dôrazom na lyrickosť tanečníka. V postave Albrechta v Giselle už cítiť dramatické intonácie, ktoré v postave Romeo z baletu Romeo

a Júlia nadobúdajú absolútnu tragickosť. Zoznam jeho úloh dopĺňa postava Basila v Donovi Quijotovi s jeho bezstarostným pohľadom na svet a interpretáciu lásky ako príťažlivej kapitoly nášho života. Šľachtický a nebojácny Konrád v Korzá-rovi, elegantný Déziré v Spiacej krása-vici, otvorený a starostlivý Gringoire v Esmeralde sú ako slávnostné žánrové obrazy z chodieb Versailles. Diametrálne odlišnou je postava Spartaka.

V predstavení Konstantina Ivanova sa tanečníkovi podarilo vyjadriť to najdôležitejšie – mužný heroický tanec protagonistu. Jeho výrazné tanečné repliky nevyjadrujú hnev a nenávisť, ale cítiť v nich duševné napätie, povzbudzujúce veľ ké srdce na hrdinské činy. Je to osobnosť, ktorá cenou krvi zachraňuje svoju česť, lásku, slobodu. Tá postava mala neuveriteľné vnútorné vyžarovanie, vyvolávala slzy na očiach rozcítených divákov.“

Všetky jeho predchádzajúce práce akoby Korotkova pripravili na úspech v posta-ve Alexeja z inscenácie Za hranicami hriechu/Bratia Karamazovovci. „Táto postava je mi obsahovo a tanečne veľmi blízka. Som rád, že Boris Eifman insce-noval balet Za hranicami hriechu/Bratia Karamazovovci na scéne Baletu SND, kde súčasne aj s Olgou Chelpanovou pracu-jeme. Priviedla nás sem túžba po zmene a odhodlanie ísť stále ďalej.“

Takýmto posunom bola pre tanečníka – podľa ohlasov a kritík – postava Chaplina v novom pôvodnom diele Daniela de Andradeho a Carla Davisa, kde stvárňuje geniálneho komika po boku svojej manželky, sólistky Baletu SND Olgy Chelpanovej, ktorá si cenu Duša tanca v kategórii Hviezda prevzala minulý rok.

Eva Gajdošová, dramaturgička Baletu SND Foto Peter Brenkus

bale

t

baletbalet

balet

Duša tancapre Konstantina

KorotkovaZa hranicami hriechu/Bratia Karamazovovci, Konstantin Korotkov

Esmeralda, Konstantin Korotkov, Olga Chelpanova

Tulák Chaplin, Konstantin Korotkov, Olga Chelpanova

Tulák Chaplin, Konstantin Korotkov

32 33

História Blaho História Blaho

Zmena politického systému v roku 1948 nezasiahla operný súbor SND tak výraz-ne, ako to bolo v činohre. Českí režiséri i výtvarníci povojnových sezón sa síce viac priklonili k opisnému realizmu, v repertoá-ri sa nemohli objaviť diela dvoch veľ kých Richardov (Wagnera a Straussa), niekoľ ko sovietskych opier tiež nebolo prínosom, no ozajstnou ranou bola len kritika prvej národnej opery Suchoňovej Krútňavy, kto-rú v roku 1952 museli uvádzať v pozmene-nej tzv. Chalabalovej verzii. Okrem Krútňa-vy s veľ kým počtom repríz (na repertoári

od 1952 do 1961 sto uvedení) medzi ume-lecké vrcholy prvej polovice 50. rokov patrila inscenácia Eugena Onegina v réžii N. S. Dombrovského. Tá bola neskôr neprá vom odsudzovaná za príliš dôsledný realizmus, ale ako konštatoval Jaroslav Blaho, nebol to realizmus ždanovovskej estetiky, ale realizmus veľ kých ruských tvorcov Turgeneva a Čechova.V ére šéfovania Šimona Jurovského (1956 – 1963) sa situácia začala meniť. Režisér Miloš Wasserbauer spolu so scénografmi Josefom Svobodom, Zbyňkom Kolářom,

Františkom Trösterom a Ladislavom Vychodilom sa prepracoval k modernej-šiemu divadelnému tvaru najmä v insce-náciách Dona Carlosa, Dalibora a Líšky Bystroušky, v ktorých bola podčiarknu-tá poézia a myšlienkové posolstvo oper-ných príbehov. Zároveň došlo k perso-nálnej konsolidácii na režisérskom poste nástupom Miroslava Fischera a Júliusa Gyermeka, ktorých od polovice 60. rokov doplnil predtým v Košiciach preslávený Branislav Kriška. Títo traja so striedavý-mi úspechmi určovali javiskovú podobu

O cestách hľadaniai úspechochOpera SND od roku 1948V májovom vydaní nášho Portálu sme písali o Opere SND od jej prvých aktivít do roku 1948. Dnes pokračujeme v úvahách o úspechoch a hľadaní nášho operného súboru od päťdesiatych rokov až po súčasnosť.

inscenovaných opier aj v nasledujúcich desaťročiach. V prvom období svojho pôsobenia v SND Július Gyermek zau-jal inscenáciami moderných opier (Eckov Revízor, Brittenov Albert Herring) a spolu s výtvarníkom P. M. Gáborom preniesol do Bratislavy bayreuthský model svetelného divadla vo Verdiho Trubadúrovi a Maškar-nom bále. Diváckym hitom sa však stala rozporne hodnotená inscenácia Verdi-ho Nabucca, ktorá sa dožila 420 repríz (na scéne Opery SND od 1966 do 1995). Z Fischerových inscenácií sa žiada pochvá-liť réžiu Debussyho Pelléasa a Mélisandy, Menottiho Konzula a Gréckych pašií od Bohuslava Martinů. Branislav Kriška sa ukázal ako režisér s bohatým výtvarným cítením a dôrazom na myšlienku, čo naprí-klad demonštroval v naštudovaní Glucko-vej opery Orfeus a Eurydika či Pucciniho Turandot. Popri týchto inscenačných víťazstvách však operná kritika zazname-nala aj viaceré umelecké prehry.Po odchode Zdenka Chalabalu (1952 - 1953) sa postupne sformovala kvalitná zostava dirigentov tvorená Gerhardom Auerom, Tiborom Frešom, Ladislavom Holoubkom a neskôr Viktorom Málekom. Koncom 50. rokov nastala mimoriadne

priaznivá situácia aj v sólistickom ansám-bli pretrvávajúca takmer do konca nasle-dujúceho desaťročia a nazývaná ako zlatý vek sólistickej éry v SND. Staršiu generáciu (s vynikajúcim „figúrkarom“ Jankom Blahom), postupne rozširova-nú absolventmi konzervatória a sólista-mi z Česka a opery v Košiciach, doplnila plejáda absolventov VŠMU. V tenorovom odbore dominovali popri Gustávovi Pappo-vi, Andrej Kucharský, Imrich Jakubek, Jiří Zahradníček, medzi barytonistami Bohuš Hanák a Juraj Marvoň, mimoriadnou posi-lou bol basista Ondrej Malachovský, ktorý vytvoril historické kreácie najmä v slo-venských operách. Sopránovému odboru vládla so svojím dramatickým sopránom Margita Česányiová (Milada, Senta, Aida, Amelia, Židovka), Mária Kišonová Hubová (ako napríklad skvelá Lutomíra), zo zbo-ristky sa medzi výborné predstaviteľ ky lyrických úloh prepracovala Anna Hor-nungová-Martvoňová (Butterfly, Mimi, Bystrouška), v mezzo odbore sa k Nine Hazuchovej a Oľge Hanákovej pridali Ľuba Baricová (Concepción, Končakovna) a Jaromíra Sedlářová (nedostižná Azuce-na). O skvelú spevácku úroveň niektorých inscenácií sa pričinili aj neskoršie hviezdy

svetových operných festivalov Ludmila Dvořáková a Hana Svobodová-Janků.Ani kvalitní speváci však nezabránili náv-števníckej kríze, ktorá vyvrcholila pri núte-nom prechode prevádzky operného súboru do Divadla P. O. Hviezdoslava (1969 – 72). Jednou z príčin bola (a dodnes je) nepri-pravenosť publika percipovať skladateľsky moderné a neznáme partitúry, čo sa jasne prejavilo už v sezóne 1961 – 1962, keď bol dramaturgom Ján Szelepcsényi. Následne sa dramaturgia vrátila k relatívne konzer-vatívnemu repertoáru, kvôli ktorému kritik Ladislav Čavojský označil bratislavskú operu za taliansku staggionu.K dramaturgickým pozitívam súboru pat-rila orientácia na domácu opernú tvorbu, predovšetkým na diela Eugena Suchoňa (Krútňava, monumentálny Svätopluk) a Jána Cikkera (popri starších inscená-ciách Jánošíka a Bega Bajazida aj veľ-kolepé Vzkriesenie a Mister Scrooge). Nový skladateľský rukopis priniesla opera Mira Bázlika Peter a Lucia v interpretácii hodnotená ako generačná výpoveď a naj-mä experimentálna opera Juraja Beneša Cisárove nové šaty kombinujúca spev s pantomímou, prózou a pohybujúca sa medzi groteskou a tragifraškou s výraz-ným spoločenským apelom v pohnutej politickej situácii Československa.

Po ukončení rekonštrukcie historic-kej budovy prišla éra šéfa opery Pavla Bagina (1971 - 1983), ktorú v prvej fáze spoluvytváral významný český dirigent Zdeněk Košler s vycibreným zmyslom pre inscenovanie Mozartových opier i oper-nej moderny. Spolu s režisérom Kriškom, výtvarníkom Vychodilom a sopranist-kou Elenou Kittnarovou pripravil jednu z najlepších inscenácii modernej histórie SND – Janáčkovu Vec Makropulos. Hoci aj v tomto období sa súbor postupne dopl-ňoval mladými sólistami, spevácku úroveň predchádzajúceho desaťročia sa v glo-bále nepodarilo udržať. Zato sa tu zrodili spevácke hviezdy, ktoré nás potom pre-slávili vo svete – Peter Dvorský a Sergej Kopčák. Vďaka tenoristovi Petrovi Dvor-skému sme neskôr v SND mohli privítať aj svetové hviezdy Mirellu Freni a Piera Cappuccilliho.Špecifikom sedemdesiatych rokov bol prvý pokus o zrod komornej opery na Slo-vensku. Z iniciatívy Viktora Málka a jeho súboru Camerata Slovacca na javisku SND uviedli diela Telemanna, Dibáka, Pai-siella atď.

100

roko

v S

ND

100 rokov SND

100 rokov SN

D

100 rokov SND

Svätopluk (1960) Foto Gejza Podhorský Nabucoo (1996), Bohuš Hanák, Ivetta Czihalová, Imrich Jakubek

34 35

z inej strany

Dlh voči svetovej moderne Opera SND následne splácala inscenáciami Stravin-ského Osudu zhýralca, Bergovho Wozzec-ka, Šostakovičovej Kataríny Izmajlovovej, voči slovenskej opere uvedeniami ďalších opusov Jána Cikkera, opier Bartolomeja Urbanca, Tibora Freša a Juraja Beneša (Hostina, neskôr The Players).Od konca 80. rokov sa pomyselné napätie medzi opernou klasikou a modernou pre-nieslo do konfrontácie tradičnej a moder-nej režijnej interpretácie opernej klasiky. Začalo sa to už Chudovského Rigolettom

(1987) a Bednárikovým Faustom (1989, Cena kritiky na významnom medziná-rodnom festivale v škótskom Edinbur-gu) a režisérske divadlo dosiahlo vrchol v Konwitschného inscenácii Eugena Onegina (2005). Neskôr Marián Chudov-ský prešiel k tradičnejším réžiám, Jozef Bednárik až priveľmi priblížil operu šou a muzikálu a slávny nemecký režisér popri umiernenejších výkladoch sa až tvrdo-šijne pokúšal na opernom javisku nasta-viť zrkadlo problémom dnešného sveta. Menej kontroverzne pôsobilo prenesenie

antického príbehu Orfea (v Gluckovej ope-re) do súčasnosti v skvelej réžii Mariusza Trelinského (2008). Odraz snahy o adek-vátnu podobu opernej inscenácie sa so striedaním úspechov a prehier zrkadlí aj v prístupe slovenských režisérov.Z hľadiska hudobných naštudovaní od konca Baginovej éry po súčasnosť vrchol-né naštudovania sa spájajú s menom Ondreja Lenárda, ktorý rovnako dobre rozumel Cikkerovi ako Verdimu (Simon Boccanegra) a Puccinimu (Turandot). Zo zahraničných šéfdirigentov najvyššie treba hodnotiť prínos Friedricha Haidera. Pozitívom posledných dvoch desaťročí bol čoraz častejší návrat v zahraničí úspeš-ných slovenských spevákov na materskú scénu, skvelé spevácke výkony v inscená-cii Ariadny na Naxe (Sergej Larin, Maida Hundeling, Ľubica Vargicová) i v Turan-dot, trvalo skvelá forma Petra Mikuláša a výkony Jolany Fogašovej v sopránových úlohách (Salome, Tosca). V deväťdesia-tych rokoch za šéfovanie Juraja Hrubanta (1989 – 2002) sa operný súbor predstavil v Japonsku, na niekoľ kých európskych scénach, za najprestížnejšie však možno považovať hosťovanie v Opéra Comique v Paríži, kde v roku 1996 uviedol osem vypredaných predstavení Hoffmannových poviedok.Odvrátenou tvárou týchto úspechov bola absencia jasnej koncepcia stále sa meniaceho vedenia súboru odzrkadľujúca sa najmä v málo invenčnej dramaturgii, lavírovaním medzi snahou o „modernosť“ a rešpektovaním skôr konzervatívneho diváka a nie vždy uvážené medzinárodné koprodukcie. Doriešenie týchto problémov Operu SND ešte len čaká.

Vladimír Blaho,hudobný publicista

100 rokov SN

D

100 rokov SND

Vec Makropulos (1973), Elena Kittnárová Foto Jozef Vavro

Eugen Onegin (1952) František Zvarík,

Margita Česányiová Foto Gejza Podhorský

Eugen Onegin (2005) Pavol Remenar,

Natalia Ushakova Foto Alena Klenková

Krútňava (1952) Štefan Hoza,

Margita ČesányiováFoto Gejza Podhroský

Svätopluk(1960) Mária Kišonová-Hubová,

Gustáv PappFoto Gejza Podhorský

Ako ich nepoznáteOd aktuálneho čísla otvárame rubriku, ktorú sme pracovne nazvali Z inej strany. Radi by sme vám v nej postupne predstavovali hercov, operných sólistov, tanečníkov, jednoducho mnohých umelcov, členov SND, ktorí majú poprisvojej profesii vo svetlách rámp aj zaujímavé záľuby.

Čo priviedlo k motorkám sólistu Baletu SND Juraja Žilinčára?„K rýchlym strojom som mal blízko už od detstva. Vodičák som si urobil už v šestnástich a kúpil som si prvú motorku pioniera. Presne ten, ktorý dnes ako keby znova ľudia objavili a podnikajú na ňom rôzne dobrodružné cesty po Afrike, Ázii. Starému otcovi vďačím za to, že ma naučil, ako sa o motor motorky starať, opraviť ich, čiže som si aj sám sebe mecha-nikom. Na to som aj patrične hrdý! A potom som na istý čas na túto záľubu zanevrel. Pred piatimi rokmi som si však spravil vodičák na veľ kú motorku. Kúpil som si maxiskúter 300 kubických centimetrov – teraz sa mi to už máli… investujem však viac do fotoaparátu.“Na javisku sa musí umelec plne sústrediť na svoj výkon, nerozptyľovať sa. Aké pocity sprevádzajú jazdu na motorke?„Sloboda, sloboda, sloboda! Sadnem na motorku, naštartujem a idem. Ani neviem kam, udám si len smer a idem. Objavujem pri tom také krásne miesta blízko Bratislavy, že sa na ne aj rád vraciam, či už cielene, alebo ma tam cesty zavedú len tak. Možno je to zvlášt-ne, ale teším sa aj na cestu do práce! Keďže som „celoročný jazdec“, v zime sú tréningy trošku náročnejšie, jazda je dosť vyčerpávajúca, nedokážem sa však toho vzdať. Možno sa mi na začiatku tréningov ťažšie rozcvičuje, ale dá sa to prekonať a vôbec mi neprekáža-jú ani náročné dni v práci, pretože sa teším aj na cestu domov. Dôvod asi poznáte.“

Marek Perička, manažér marketingových aktivít Baletu SND

Juraj Žilinčár absolvoval klasický tanec pod vedením pedagóga Mikuláša Vojteka na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave (2002) a vzápätí nastúpil do Baletu SND. Od roku 2007 je sólistom. Medzi jeho najvýraznejšie postavy patrí Šašo v Labuťom jazere, Puk v Sne noci svätojánskej, Warhol v rovnomennom balete, Zlatý bôžik v Bajadére a ďalšie. Talent Juraja Žilinčára sme mohli obdivovať aj v baletoch súčasných choreografov Paula Lightfoota (Susto), Lukáša Timuláka (Real time), Jiřího Kyliána (Šesť tancov), Jána Ševčíka (Povolať!) a Igora Holováča (Anjeli nad mestom).

S Baletom SND sa predstavil v Rakúsku, Kanade, Maďarsku, Nemecku, vo Francúzsku, v Česku i v Číne. K jeho najväčším záľubám patrí fotografovanie a jazda na motocykli.

Labutie jazero, Juraj ŽilinčárFoto Peter Brenkus

Jura

j Žili

nčár

Očarený motorkou a fotoaparátom

z in

ej s

tran

y

36 37

Milujem pocit slobody Rastislav Štúr vyrastal v SND (jeho mama bola opernou sólistkou), s ktorým spojil aj svoju profesionálnu kariéru. A práve tu ho kolegovia „namotali“ na motocykle.

Desať rokov jazdil na koni, potom presedlal na motocykel. „Boli to moje najkrajšie zážitky. Tá sloboda na koňoch a neskôr na motorke.“ Inšpiroval ho Ľudo Ľudha, ktorý s ním na začiatku jazdil a dal mu základy, a tiež kolega z baletu. „Tiež si chcel kúpiť motorku a na každú skúšku nosil katalóg a ukazoval mi, aké je to úžasné. Ten krásny dizajn, tomu človek ľahko podľahne.“Rastislav Štúr vlastnil dve motorky – Ducati. „Najprv som si kúpil 600, to bol vtedy úplne nový typ. Na nej som mal veľmi vážnu ‚havárku‘, ktorú som však nespôsobil. Zažil som klinickú smrť, mal som päť zlomenín, zranenú chrbticu, otras mozgu.“ Lekári sa vtedy obávali najhoršieho, že náš úspešný dirigent sa už viac nepostaví na vlastné nohy. Našťastie sa ich predpovede nena-plnili. „V nemocnici som bol prvé dva dni presvedčený, že už si motorku nekúpim, ale na tretí deň mi bolo jasné, že si musím zaobstarať novú, že bez nej nevydržím.“ Kúpil si opäť Ducati, ale tentoraz 1000. „Na nej som zažil krásne výlety po jednej z najkrajších a najvyššie polože-ných alpských ciest na vrch Grossglockner v Rakúsku. Jeden rok som šiel zo severu, druhý rok z juhu. Popri ceste boli dva metre snehu, krásne výhľady, vodopády, hory, svište. Nádhera.“Žiaľ, aj osud druhého motocykla spečatila havária v chorvátskom Omiši. „Mal som len zlomenú kľúčnu kosť. Mladá vodička mi z vedľajšej cesty vbehla do jazdného pruhu. Urobil som myšičku, ale šmyklo sa mi zadné koleso.“Rasťo si pred rokom kúpil kvalitný fotoaparát a dnes relaxuje v pokojnejšom tempe za objektí-vom. Priznáva, že motocykel mu chýba. „Psychológovia hovoria, že keď ide človek v aute, berie to ako dve veci: auto a ja. Na motorke má človek pocit jednoty, pocit splynutia so strojom, znásobenie svojich schopností.“ A tak som aj - čo sa týka rýchlosti - trochu riskoval. „Je to veľmi zaujímavý pocit. Keď človek na motorke pridáva, je to, akoby mu tisíc čertov hovorilo: rýchlejšie, rýchlejšie. Ale už som z toho vyrástol. Dnes už nemám takú odvahu.“

Ľudovít Ludha študoval spev na VŠMU v Bratislave. Od roku 1987 je sólistom Opery SND a odštartoval aj zaujímavú medzinárodnú kariéru. K jeho najúspešnejším operným postavám patria napríklad Gounodov Faust, Pinkerton (Madama Butterfly), Alfredo (La traviata) či Lenskij (Eugen Onegin), ale tiež dramatickejšie roly, ako je Verdiho Don Carlos. Má tiež bohaté skúsenosti s operou 20. storočia. Ľudovít Ludha je stálym hosťom Národného divadla v Prahe. Má za sebou úspechy na Salzburskom festivale, v newyorskej Carnegie Hall, vo viedenskom Konzerthause aj Musikvereine, v Mníchove, Ríme, Lisabone, Berlíne, Taipei aj Buenos Aires. Vystupuje pod taktovkou takých dirigentských osobností, ako sú sir Neville Mariner, James Levine, Vladimír Ashkenazy a Charles Dutoit. Hosťoval v parížskej Opéra Bastille, v opere v Amsterdame, v Neapole aj v Štátnej opere vo Viedni, aby sme uviedli len niektoré z prestížnych divadelných scén či koncertných pódií.

Rastislav Štúr, riaditeľ a šéfdirigent Opery SND, absolvoval štúdium orchestrálneho dirigovania na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, kde dnes pôsobí aj ako pedagóg. V roku 1996 debutoval v Opere SND v Boitovom Mefistofelovi. Ako dirigent hosťuje na zahraničných scénach v USA, v Nemecku. Rakúsku, vo Francúzsku, v Taliansku, Španielsku, Brazílii, Egypte, Japonsku a v ďalších krajinách. V Pekingu naštudoval Dvořákovu Rusalku (2016). Bolo to historicky prvé uvedenie českej opery v Číne a prvé predvedenie opery s použitím 3D technológie na svete. Na koncertných pódiách vystupoval s výnimočnými umelcami, spomeňme aspoň Peter Dvorský, Montserrat Caballé, Edita Gruberová, Gabriela Beňačková, Simon Keenlyside, Peter Bršlík, Štefan Kocán a s ďalšími. Je držiteľom Krištáľového krídla za rok 2017 v kategórii hudba. Je stálym hosťujúcim dirigentom Slovenskej filharmónie. Od aktuálnej divadelnej sezóny je Rastislav Štúr riaditeľom Opery SND.

Cítim, že skončím ako zberateľTenorista Ľudovít Ľudha spieva vďaka svojmu hlasu najmä roly milovníkov. Kto by nepoznal áriu prelietavého vojvodu z Rigoletta La donna e mobile, či príbeh nešťastnej lásky Alfreda z opery La traviata. Opera je jeho láskou od vysokej školy, prvenstvo medzi jeho láskami má však aj motorka.

Motocykle miloval už ako malý chlapec. Dokonca mal aj strúhadlo v tvare moto-cykla. „Keď som uvidel motorku, celý som sa roztriasol. Bol som úplne fascinovaný. Nikdy pre mňa nijaké hoby neznamenalo viac ako motorka. Vždy to bola u mňa záľu-ba číslo jeden,“ vyznáva sa náš popredný operný sólista. „Ako 15-ročný som kvôli motorke takmer prišiel o nohu. Otec prišiel za mnou do nemocnice s tým, že motorku predáme. Veľmi som sa rozplakal a prosil som ho, aby ju nepredával. Hneď po ope-rácii, keď ma sanitka doviezla domov, som šiel o barlách cez celé sídlisko do garáže skontrolovať, či tam tá moja motorka je.“Športové motocykle ho vraj nikdy neláka-li, naopak, páčili sa mu choppry či veľ ké cestné motocykle, doslova krížniky ciest, aké majú napríklad policajti v Amerike. „Motorku som mal, len aby som ju mal. Vôbec by mi neprekážalo voziť sa len okolo domu. Fascinoval ma stroj ako taký, vše-tok ten chróm a koža, zvuk motora a vôňa. Miloval som pozerať sa naň. Neskôr, keď som už mal nejaké prostriedky a mož-nosti, chodil som aj na výlety napríklad do Francúzska do Álp, ale to už bola taká nadstavba.“Obľúbený spevák je aj veľmi zručný mecha-

nik, na svojich motocykloch si všetko robí sám. Ako pravý milovník motocyklov cho-dil aj na zrazy motorkárov. „V 90. rokoch sa začali aj u nás organizovať zrazy motorká-rov, na ktoré som začal chodiť. Veľmi skoro som si však uvedomil, že toto nie je môj štýl zábavy. Necítil som sa tam dobre.“Ľudovít Ľudha priznáva, že bol klasický síd-liskový chalan. Bavili ho motorky a gitara, mal frajerku, ktorá je dnes už jeho manžel-kou, a fajčil cigarety. Na cestu speváka ho na smeroval otec, zakladajúci člen Sloven-ského filharmonického zboru. „Šiel som študovať spev a myslel som si, že budem spievať v zbore ako otec. Operný spev ma chytil až na vysokej škole, dovtedy som sa o spev nejako zvlášť nezaujímal,“ priznáva spevák, ktorý okrem domácej scény pravi-delne hosťuje na divadelných, ale aj kon-certných pódiách vo svete.Hovorí sa, aký otec, taký syn. „Môj syn prišiel za mnou, keď mal 26 rokov, že chce motorku, ale priznám sa, že som zásadne proti tomu. Našťastie som mu to vyhovo-ril,“ priznáva sa spevák, ktorý si uvedomu-je, že ide o veľmi riskantnú záľubu. Dnes vlastní tri motorky, ale možno v budúcnos-ti tento počet narastie. „Cítim, že skončím ako zberateľ,“ dodáva s úsmevom.

Rastislav Štúr

Ľudo

vít L

udha

La traviata, Ľudovít Ludha, Dalibor Jenis

Foto Alena Klenková

Foto Alena Klenková Katarína Korecká,publicistka

z inej strany

z in

ej s

tran

yz inej strany

z inej strany

xyyxxy

38

Abonentky

01 portal 210 x148 KL 2019 240 cmyk

16. mája 2019 11:43:15

NOVÝ PEUGEOT 508A ČO POHÁŇA VÁS?

Kombinovaná spotreba 3,7 – 5,7 l/100 km, emisie CO2 98 – 131 g/km.

18612 - COTY 2019 PEUGEOT 508_210x148+3.indd 1 28.03.2019 12:34:52

Slov

ensk

é ná

rodn

é di

vadl

o je

štá

tna

prís

pevk

ová

orga

nizá

cia

Min

iste

rstv

a ku

ltúry

SR.

Fot

o ar

chív

SN

D

Viz

uál B

arbo

ra Š

ajga

líkov

á

Abonentky na jubilejnú 100. sezónu SND v predaji do 15. 8. 2019

+421 2 204 72 296 | [email protected] www.snd.sk

A B ON E NT K A 2 0 1 9


99.sezóna

Rezervácie+421 2 204 72 289 alebo [email protected]ácie vstupeniek v pracovných dňoch od 8.00 do 16.00 hVstupenky na predstavenia SND si môžete zakúpiť v pokladniciach SND a on-line na www.snd.sk a www. navstevnik.sk Pokladnica v novej budove SND Pribinova 17 (vchod z Olejkárskej ulice) tel.: 02/204 72 298, 02/204 72 299 Po – Pi 8.00 – 19.00 h So – Ne 9.00 – 12.00 h, 14.00 – 19.00 h Pre návštevníkov pokladníc sú k dispozícii dve krátkodobé parkovacie miesta zo strany Olejkárskej ulice.

Pokladnica v historickej budove SND Gorkého 2 (vchod z Jesenského ulice) Po – Ne dve hodiny pred každým predstavením konaným v historickej budove V prípade neskorších začiatkov predstavení sú pokladnice otvorené až do začiatku predstavenia. Počas štátnych sviatkov sú pokladnice zatvorené. Akékoľ vek zľavy sa dajú uplatniť len osobne v pokladniciach SND. 30 minút pred začiatkom predstavenia v pokladniciach predávame vstupenky výlučne na predstavenia hrané v daný deň.

www.snd.sk

jún - snd.sk · Mnohí vedia, že Družstvo SND, toho roku 1920, angažovalo zájazdovú...

Documents

Transcript of jún - snd.sk · Mnohí vedia, že Družstvo SND, toho roku 1920, angažovalo zájazdovú...