Juhovýchodná Ázia Dana Semanová, Lenka Sabolová, Michal...

51
Juhovýchodná Ázia Dana Semanová, Lenka Sabolová, Michal Mako, Richard Bělohlávek

Transcript of Juhovýchodná Ázia Dana Semanová, Lenka Sabolová, Michal...

Juhovýchodná Ázia

Dana Semanová, Lenka Sabolová, Michal Mako,

Richard Bělohlávek

• Severná pologuľa (okrem časti Indonézie a Východného Timoru)

• Zo severu ohraničené Čínou – pevninská hranica

• SZ – India a Bangladéš

• Indický a Tichý oceán

• Austrália – oceánska hranica

• Nová Guinea

Poloha

FYZICKÁ GEOGRAFIA

• Dva regióny:

• Pevninská JV Ázia (Indočína)

• Oceánska JV Ázia (Malajské súostrovie)

• 11 štátov

• 4 500 000 km2

(EU – 10 180 000 km2)

• Viac ako 25 000 ostrovov (ID – 18 000, PH – 7 000)

• Borneo, Jáva, Sumatra, Nová Guinea, Sulawesi, Timor, Mindanao

• Zadná India, Malajský pol.

Horizontálna členitosť

Povrch

• Veľká vulkanická aktivita – kontakt 3 lit. dosiek

• Himaláje, Sudirman r., Barisan m., Annamské vrchy, Sabah, Tamabo

• Hkakabo Razi (5 881 m)

• Puncak Jaya (4 884 m) – jediný ľadovec v JV Ázii

Vodstvo

• Indický oceán, Andamanské m., Juhočínske m., Filipínske m., Sulaweské m., Jávske m.

• Thajský z., Bengálsky z., Bacboský z.

• Mekong, Iravadi, Nan, Salween

• Tonle Sap, Toba, Laguna de Bay

ick

• Toba

• Mekong

• Tonle Sap

Podnebie

• Tropická vlhká klíma

• Obdobie vlhka a sucha

• Periodické monzúny

• Tajfúny

• Na S pri okraji Himalájí subtropická klíma so snehovými zrážkami

HISTÓRIA JV ÁZIE

• PREHISTORICKÉ OBDOBIE

• množstvo archeologických nálezov zo všetkých pravekých dôb

• významné archeologické centrá: Mandalaj, Amarapura (centrálne Mjanmarsko), Mae Hong Son (Thajsko), provincia Stung Treng (Kambodža), provincia Lang Son (Vietnam), Jáva (Indonézia), jaskyne Tabon (Filipíny) a mnohé ďalšie...

Prvé významné štáty na území JV Ázie

• MJANMARSKO

• mestské štáty „Pyu“ (už od 2. stor. p.n.l. mali najdôležitejší význam v centrálnom Mjanmarsku až do 11. stor. n. l.)

• patria tu mestá : Halin, Binnaka, Tagaung a ďalšie

• tieto mestá v povodí rieky Iravadi sa stali základom pre vznik mocného kráľovstva Pugam (Pagan) v 11. – 13. stor.

Mestské štáty Pyu - 8 stor. n. l. Štát Dváravatí v 8 . st. n. l.

Prvé významné štáty na území JV Ázie

THAJSKO viaceré mestské štáty utvárajú samotné kráľovstvá (alebo teritoriálne štáty) – jedným z najvýznamnejších teritoriálnych štátov je Dváravatí (od 3. stor. n. l.; najväčší kultúrny rozmach a prevahu dosahuje v 7 až 10 stor. n. l.)

VIETNAM - je pod nadvládou čínskej dynastie Čchin a neskôr dynastie Chan (202 p.n.l. – 220 n. l.) – dynastii Chan patrilo územie vietnamského pobrežia + sever Vietnamu - na juhu ovláda vietnamské územia kráľovstvo Funan

územie Vietnamu ako súčasť čínskej ríše a dynastie Chan v 2. st. n.l.

• KAMBODŽA

• najvýznamnejšie je kráľovstvo Funan (1. stor. – 6. stor.)

• najdôležitejšie centrum kráľovstva sa nachádza v ústí Mekongu

• kráľovstvo zasahovalo aj do územia dnešného Vietnamu, Thajska a Mjanmarska

kráľovstvo Funan na prelome 2 a 3 . st. n.l..

Pre JV štáty nachádzajúce sa na ázijskom kontinente je typické prenikanie indických vplyvov

MALAJZIA - na ostrovoch vzniklo viacero

kráľovstiev a štátov - v priebehu 2. až 14. stor. boli

významné napr. : - Gangga Negara,

Langkasuka, Kedah Tua

INDONÉZIA - na indonézskych ostrovoch

vzniklo ešte viac kráľovstiev, a štátov, ako v prípade Malajzie

- za prvé významné kráľovstvo v Indonézii sa považuje „Kutai Martadipura“ (od 2. stor. n.l.)

FILIPÍNY - rovnaký prípad ako u

predchádzajúcich ázijských krajín, mnoho menších štátov a kráľovstiev (významné napr. kráľovstvo Tondo od 9. st. n.l.)

Spoločný znak týchto ostrovných štátov : - na ostrovy prenikali prostredníctvom obchodu (strategická poloha) hlavne indické ale aj čínske vplyvy, ktoré bezprostredne ovplyvňovali charakter osídlenia, kultúry a štátov samotných

rozmanitosť historických filipínskych štátov a kráľovstiev

VRCHOLNÝ A NESKORÝ STREDOVEK V JV ÁZII (10. – 15. stor.)

MJANMARSKO - 1. mocný teritoriálny štát –

Pugam (11. stor.), vzniká spojením významných mjanmarských mestských štátov v povodí rieky Iravadi

- rozvrátený bol po vpáde Mongolov do JV Ázie (1215-1219 – 13. stor.)

KAMBODŽA - z pôvodného kráľovstva Funan a štátu Čenula - vzniká zjednotením KHMÉRSKA RÍŠA (ríšu zjednotil - kráľ Džajavarman I. v roku 802 ) - KHMÉRSKA RÍŠA zasahovala do územia Laosu, Vietnamu a

Thajska - centrom ríše sa stalo mesto ANGKOR THOM, vybudovaný

bol svetoznámy chrámový komplex ANGKOR VAT (vybudoval kráľ Súrjavarman II. v 12. stor.)

- KHMÉRI boli porazení a ich ríša rozvrátená v 15. stor. vojskami Vietnamcov a Thajčanov – mesto a chrám ANGKOR boli vyľudnené a spustli až do objavenia Francúzmi v 1863

Sever JV Ázie a Vietnam pod nadvládou Mongolskej ríše (13. stor.) Khmérska ríša v 12. stor.

VIETNAM - Vo Vietname bola založená na juhu a v centrálnej

časti Čamská ríša (7. stor.) = hinduistické kráľovstvo

- sever patril etnickým Vietnamcom (dynastia Ly) - v priebehu storočí trvali vojny a spory medzi

oboma časťami Vietnamu, až kým Sever definitívne neobsadil aj celú južnú časť (19. stor.)

LAOS - v Laose vzniká prvý významný štát Lan Xang v 14. stor.

THAJSKO - na S vznikli štáty Lan Na a Sukhothai (13. stor.) - v 14. stor. bol založený na území Thajska aj mocný

štát Ayutthaya , ktorý konkuroval aj silnej Khmérskej ríši

- Ayutthaya sa snaží o ovládnutie Sukhothaiu

INDONÉZIA / MALAJZIA - vytvorené bolo hinduistické Madžapahitské

kráľovstvo (13. stor.) – najväčší rozsah ríše na indonézskych ostrovoch dosiahlo za panovníka Gajaha Mady = „zlatá éra indonézskych dejín“

FILIPÍNY - Brunejská ríša (14. st.) rozvrátila kráľovstvo Tondo a ustanovila na Filipínach kráľovstvo Maynila ako jej satelitný štát

JV Ázia na začiatku 15. stor. Založené bolo Singapurské kráľovstvo (13. stor.)

KOLONIZÁCIA JV ÁZIE THAJSKO - Ayutthaya definitívne zničená v 18.

stor. barmskou inváziou - moc obnovila vojenská dynastia

Rattanakosin – hlavné mesto bolo prenesené do Bangkoku

- záujem o Thajsko má Británia a Francúzsko = reakcia Thajska – vytvorenie centralizovaného štátu – dokázali zabrániť intervencii

MJANMARSKO (BARMA) - po zániku kráľovstva Pugam Barmánci

zjednotili Mjanmarsko a stabilizovali politickú situáciu až v 18. stor.

- Británia mala záujem o toto územie = tri britsko-barmské vojny (1852-1885)

- 1866 = pripojenie Barmy ako provincie k Britskej Indii

- 1937 = Barma sa stáva Britskou korunnou kolóniou

KAMBODŽA - po zániku Khmérskej ríše absolútne závislá

od Thajska a Vietnamu (veľká neznášanlivosť Kambodžanov voči nadvláde hlavne Vietnamcov)

- kambodžský kráľ Norodom otvorene žiada o francúzsku ochranu – 1863

- stáva sa súčasťou Francúzskej Indočíny v 1887

LAOS - po rozpade štátu Lan Xang (18. st.) je Laos

rozdelený na viacero malých kráľovstiev - 1893 – pripojený k Francúzskej Indočíne

VIETNAM - Juh Vietnamu (dynastia Nguyen )

spolupracuje s Francúzskom - 1854 – pod nadvládou Francúzov - 1887 sa stáva súčasťou Francúzskej

Indočíny

INDONÉZIA - prvotne sa do krajiny dostávajú portugalskí

obchodníci (snahy o obsadenie Molúk) - výrazne však zasiahlo Holandsko =

obsadené Moluky, ostrov Jáva, vých. Timor, Malé Sundy a ostatné ostrovy na V od Jávy

- 1599 = súčasť Holandskej východnej Indie - 1602 = založená Holandská Východoindická

spoločnosť (obchodná) - vplyvy Holandska sa dostali aj do

vnútrozemia indonézskych ostrovov až v 20. stor.

MALAJZIA - 1509 bol J Malajského polostrova (územie

dnešnej Malajzie) obsadený Portugalcami - 1614 = nadvláda Holanďanov - 1795 = britská nadvláda - 1824 = „Britské Malajsko“

FILIPÍNY - 1565 – pod nadvládou Španielska =

Španielska východná India - 1898 = španielsko-americká vojna –

dôsledkom bolo prevzatie Filipín do správy USA v roku 1901 (americká kolónia)

BRUNEJ - 1847 = uzavretá spojenecká zmluva medzi

brunejským sultanátom a Veľkou Britániou (proti pirátom)

- 1888 = britský protektorát

SINGAPUR - 1867 = stáva sa britskou korunnou

kolóniou

POČAS DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY sa všetky štáty JV Ázie dostali pod kontrolu Japonska

OBDOBIE REVOLÚCIÍ A BOJA ZA NEZÁVISLOSŤ

- po druhej svetovej vojne sa krajiny JV Ázie dostali opätovne pod nadvládu koloniálnych mocností

- už však počas druhej svetovej vojny (ako aj pred ňou) rástol odpor domáceho obyvateľstva a vznikali prvé vzbury a snahy o získanie nezávislosti = po druhej svetovej vojne boli aj úspešné (Mjanmarsko 1948, Laos 1949, Kambodža 1953, Malajzia 1957, Vietnam 1945, Indonézia 1945), čo bol aj dôsledok oslabenia európskych mocností a v mnohých prípadoch aj strata ich záujmu o JV Áziu

(Brunej získal nezávislosť od britskej koruny až v 1984, Singapur bol v roku 1963 pripojený k Malajzii od ktorej získal nezávislosť o 2 roky neskôr, a teda 1965)

THAJSKO sa pred druhou svetovou vojnou stalo konštitučnou monarchiou, po oslobodený od

japonskej nadvlády výrazne spolupracovalo s USA (antikomunisti) PO ZÍSKANÍ NEZÁVISLOSTI : V MNOHÝCH KRAJINÁCH prebiehalo prebratie moci komunistami – mnohé občianske vojny a

vojenské prevraty (vojenský režim v Mjanmarsku, vojenský režim v Thajsku (podpora USA), komunistický prevrat v Kambodži (červení Khméri - Pol Pot), komunistický prevrat v Laose, nástup komunistov v Malajzii – potlačený antikomunistami, vojenský režim na Filipínach (podpora USA), pokus o komunistický puč v Indonézii atď.) Vojna vo Vietname (1955-1975)

Obyvateľstvo Juhovýchodnej Ázie

• Počet obyvateľov v regióne:

– 637,7 miliónov (rok 2014)

– 14,1% obyvateľstva Ázie

• Najväčší podiel počtu obyv.:

– INDONÉZIA

• 253,6 mil. obyvateľov

• 40% obyv. regiónu

• 4. miesto v celosvet. rebríčku

krajín podľa počtu obyvateľov

– FILIPÍNY

• 12.miesto vo svete počtom obyv.; 107,7 mil.obyvateľov

– VIETNAM

• 14. miesto vo svete počtom obyv.; 92 mil. obyvateľov

• Málo ľudnaté štáty

– Brunej (423 tis.obyv. – 174.miesto)

– Východný Timor (1,2 mil.obyv. – 159. miesto)

Európa: 742,5 mil. obyv.

Rast počtu obyvateľov v regióne

• Celkovo populácia rastie rovnomerne

• Pokles PP spôsobený poklesom natality

• Mortalita nenadobúda výrazné zmeny

• Najstabilnejší vývoj počtu obyvateľov:

– Thajsko

• Vysoké hodnoty fertility

– Východný Timor 5,1 a Filipíny 3,1 dieťaťa na ženu

Hustota zaľudnenia

• Najvyššia hustota

– Singapur

• 8 000 obyv./km2

• Najnižšia hustota

– Laos

30 obyv./km2

– Brunej

73 obyv./km2

• Priemerná hustota zaľudnenia v regióne

– 142 obyv./km2

Európa: 73 obyv./ km2 SR: 113 obyv./ km2

Jazyková štruktúra obyvateľstva

• Jazykové rodiny:

– Austronézske jazyky

• Indonézčina, malajčina, jávčina...

– Thajské jazyky

(v širšom zmysle)

• Tzv. thajsko-kadajské

– Thai-Kadai

– Thajský a laoský jazyk

– Austroázijské jazyky

• Vietnamčina, khmérčina...

– Sinotibetské jazyky

• Západ pevninskej JV Ázie

• Hlavne Mjanmarsko

• Tibeto-barmské jazyky

– Barmský, čínsky, kačinský..

Národnostná štruktúra obyvateľstva • Rovnako ako jazyková štruktúra – veľmi pestrá.

• Na niektorých územiach –

prapôvodní obyvatelia - Negritovia.

• najväčšie národy:

• Indonézia – Jávanci, Sundovia, Malajci, Madurania, Bugijci, Batakovia..

• Filipíny – Talagovia, Cebuovia, Ilokovia, Panayovia...

• Pevninská časť – Východ - Vietnam a Kambodža - Vietnamci a Khméri

• Pevninská časť – Centrálna - Thajsko a Laos – Thajovia, Monovia, etnickí Číňania, Khméri, Kanerovia..

• Pevninská časť – Západ - predovšetkým Mjanmarsko - Barmánci, Šanovia, Kačinovia, Činovia, Karenovia, Monovia.

Národnostná štruktúra obyvateľstva

Náboženská štruktúra • Dominantné náboženstvo regiónu – ISLAM

– Predovšetkým ostrovná juhovýchodná Ázia

• Indonézia, Brunej, Malajzia – dominantné náboženstvo v krajine (Indonézia viac ako 87%)

– Ostatné náboženstvá lokálne:

• Hinduizmus – Bali

• Kresťanstvo – dominantne vo Filipínach (takmer 83%), Východný Timor (takmer 97%), zastúpenie aj v: Moluky, Sulawesi,...

• Pôvodné kulty – centrálne vyššie položené územia Sumatry, Kalimantanu, Nová Guinea

• Budhizmus (theravádový) – prevaha v Mjanmarsku (89%),Thajsko (93%)

• Konfucianizmus a taoizmus – Vietnam

Náboženská štruktúra

Urbanizácia a sídla • 20. storočie – rozvoj a výstavby veľkých miest

– Kuala Lumpur, Jakarta, Rangún

• Najvyššia miera urbanizácie:

– Singapur (100 %), Brunej (76 %), Indonézia (51 %), Filipíny (49 %)

• Najnižšia miera urbanizácie:

– Kambodža (20 %), Laos (35 %)

• Najväčšie mestá

Hlavné mestá – Manila, Bangkok, Jakarta

– V prípade Vietnamu – Hočiminovo mesto

• Zaujímavé vidiecke sídla

– Napr. na malajskom vidieku tzv. kampungy

• typické obydlie Malajcov

Urbanizácia a sídla

Hospodárstvo

Veľmi rozmanité

Bohatšie krajiny : Singapur, Brunej

Veľmi chudobné krajiny: Mjanmarsko, Kambodža, Laos

Prepojenie s morom (Laos – vnútrozemský)

Významný svetový producent viacerých surovín

Rast: export, technické zmeny, nárast produktivity, domáci trh,

Pokles: význam poľnohospodárstva

Lacná ale kvalifikovaná pracovná sila

Ekonomika – nadnárodné spoločnosti

zahraničné investície - Samsung, Daewoo (Chevrolet)

Vysoký objem úspor v bankách

2x vyšší objem prostriedkov na vzdelávanie ako v J Amerike

Nízka miera inflácie

Proexportná politika

Negatívum: vysoký stupeň urbanizácie -> znečisťovanie životného prostredia

Miera inflácie

Ázijské tigre = Novoindustrializované krajiny (Malajzia, Thajsko, Singapur)

Pomoc:

USA – otvorenie trhov, odbúranie colných bariér

Japonsko – dodanie najmodernejšej techniky a investícií

ASEAN Asociation of Southeast Asian Nations (od r. 1967) = Združenie

krajín JV Ázie = Zóna voľného obchodu

3 piliere:

politicko-bezpečnostné,

hospodárske,

soc.-kultúrne spoločenstvo

APSC, AEC, ASCC

Mjanmarsko (v minulosti Barma)

Zadlžená krajina

Farebné kovy, rubíny, ropa, zemný plyn

Ryža, kukurica, bavlník, čaj, cukrová trstina, jutovník, pestovanie maku – ópium

Ťažba vzácneho teakového dreva

Thajsko

Ekonomický rast – 80. roky

Lacná pracovná sila (1,2 % miera nezamestnanosti), tradícia v remeselnej zručnosti, prílev zahraničného kapitálu

Klenotnícka výroba: modré zafíry a rubíny - 6% exportu, thajské diamanty, spracovanie zlata

Strojárstvo, textilný priem., elektrotechnický a petrochem. priem., farmaceutický priem.

Ryža (1. miesto vo svetovom exporte), kokosové orechy (6) kukurica, kaučuk, ananás (1. miesto v produkcii), sója, bavlník

Vzácne pralesy – teakové drevo a bambus, orchidea

½ obrábanej pôdy = ryžové polia

Rybolov, lov krabov, mušle, perlorodky, koraly

CR

Laos

Priemysel málo rozvinutý

Od r. 1990 sa obchod presúva do súkromného sektoru

Rýchly nárast zahraničných investícií

Miera nezamestnanosti = 2,5 %

Ťažba: cín, zinok, nikel, železná ruda

Spracovanie: ryža, káva, bavlník, maniok

Ilegálne vyvážanie: zlato a ópium

Vietnam Rozvojová krajina

Podiel PHP sa zmenšil (2000 = 25 % -> 2014 = 18 %)

Podiel priemyslu vzrástol (36 % -> 38 %)

Štátne podniky tvoria asi 40 % HDP

2010 – Trans-Pacific Partnership free trade (TPP)

= pomoc pre zvýšenie rastu americkej ekonomiky

Chudoba sa výrazne znižuje – vytváranie prac. miest (viac ako o 1 mil. ľudí/rok -> 2,9 % nezamestnanosť)

Ekonomika – nedostatočne kapitalizovaný bankový sektor (nesplácanie úverov)

Ryža, káva, kaučuk, čaje, korenie, kešu, arašidy, banány

Ryby a morské plody

Kambodža Veľmi chudobná krajina

Hospodárska pomoc zo zahraničia (ASEAN, USA, EÚ)

Hlavný zdroj vývozu: drevo a produkty z neho (tempo odlesňovania 1969 – 70 % -> 2007 – 3,1 %)

¾ ekonomicky aktívneho obyv. pracuje v PHP (17 % miera nezamestnanosti)

Textilný priemysel

Malajzia 80. roky -> ekonomický rast

(podiel priemyslu nad PHP)

Priemysel:

40 % HDP

Vývoz mikroprocesorov (top)

Významné miesto – potravinárstvo

Montáž automobilov

Poľnohospodárstvo:

20 % HDP

Kaučukovník, palma olejná (¾ PHP pôdy)

Tabak, bavlník, kakaovník,

Plantáže – čaj a ananás

Singapur Najväčší obrat tovaru (prístav)

Obchodné, finančné a dopravné stredisko sveta

Vysokotechnologická elektronika, výroba robotov, sprac. ropy,výroba lodí, hútnictvo cínu

Moderná ekonomika (priemysel, vzdelávanie, plánovaná výstavba mesta)

1,9 % miera nezamestnanosti

Krajina nad svetovým priemerom podľa HDP per capita

2009 – označené za najdrahšie mesto na svete podľa životných nákladov

Ázijský tiger

Indonézia Najväčšia ekonomika JV Ázie,

člen G-20

Japonský kapitál – meď

Ropa, zemný plyn, cín, bauxit, zlato, striebro, nikel

Palmový olej (1), ryža, juta, sója, maniok, kokosové orechy, kaučuk, káva (4), tabak, kakao (2), cukrová trstina, guma

Ťažba a vývoz ropy – rýchly rozvoj štátu

Výrub stromov, rybolov

Exportné trhy: Japonsko 22,3 %, Spojené štáty 13,9 %

Importné trhy: Japonsko 18 %, Čína 16,1 %

Miera nezamestnanosti 7 %

Filipíny

PHP krajina (vyše 10 % celkového HDP)

Rozvoj ľahkého priemyslu a služieb

80. roky pokles ekonomiky

(strata pribl. 1 % HDP – korupcia a klientelizmus – čo je ale zrejme menej ako u nás)

Vysoký dlh (verejný dlh je 77 % HDP)

Hlavní obchodní partneri: USA, Japonsko

Elektrotech. priem.: 1/3 produkcie

Tvorba pracovných miest (call centrá, podniky)

Ťažba medi a uhľohydrátov, vzácne kovy

Ryža, kukurica, kokosové orechy,

cukrová trstina, tabak, ovocie

Východný Timor

HDP/obyv. (5 400 USD)

Typická rozvojová krajina

Ropné ťažobné spoločnosti

2/3 obyv. - PHP

Hlavné produkty: kukurica, guma, káva, vanilka

Santalové a ebenové drevo, chlebovníky, bambusy a eukalypty

Spracovanie bavlny, cukru a soli

Brunej Malý ale bohatý štát

Ropa a zemný plyn – nad ½ HDP, viac než 90 % vývoz

HDP na obyv. (8. miesto - 2008)= medzi najvyššie v Ázii

Plány do budúcna: zníženie nezamestnanosti, posilnenie bankového sektoru a CR, rozširovanie hospod. základne mimo ropu a zemný plyn

Export: Japonsko, Indonézia, Austrália

Import: VB, Singapur, Malajzia

Spoločné znaky krajín JV Ázie

- PHP: pestovanie a spracovanie ryže, ópia

-> ryžové polia (vysoké percento obrábanej pôdy)

- Priemysel: ťažba ropy a zemného plynu, medi, klenotnícka výroba

- výrub stromov

- rybolov

- výhodná poloha

- vysoký význam exportnej politiky

Cestovný ruch • 2014 – 108 mil.

návštevníkov

• Thajsko, Kambodža, Mjanmarsko, Vietnam – pútnicky CR

• Thajsko, Vietnam, Malajzia, Indonézia – rekreačný CR

• Thajsko – „sexturizmus“

Globálna ekologická katastrofa

• Viac ako 120 000 požiarov

• Rašeliniská

• El Nino

• Dymový oblak – 5000 km

• 60 mil. ton CO₂ (za október viac ako nemecká eko-nomika za rok)

Informačné zdroje

• DANIELOVÁ K., TOLMÁČI L. 2014. Juhovýchodná Ázia. In: Gurňák, D. a kol. 2014. Geografia Ázie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, s.236-244 ,ISBN 978-80-223-3770-0.

• PEČÍRKA, J. Dějiny pravěku a starověku – II. diel. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1979, 1083 s

• CHANDLER, F. Dejiny sveta – Starovek. Bratislava: Tigra, 2001, s. 64 – 65. ISBN 80-88869-31-5.

• WILLIAMS, B. a kol. Encyklopédia svetových dejín – od kamennej doby po 21. storočie. Bratislava: Slovart, 2005, s.76 – 133 ISBN 80-7145-975-5.

• https://en.wikipedia.org/wiki/Southeast_Asia

• http://www.asean.org/news/item/tourism-statistics

• http://www.lonelyplanet.com/myanmar-burma/history

• http://www.celysvet.cz/poradi-statu-hdp---na-obyvatele

• https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/vm.html

• http://filipiny-info.blog.cz/1501/filipiny-vseobecna-charakteristika

• http://www.celysvet.cz/brunej-statistika-info-stat-zeme-zemepis-cestovani

ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ