JAZIERKO 2.

2009/2010

Foto: Mgr. Klára Kausitz

Rozcvička v škole v prírode

______________________________________________________ ZÁKLADNÁ ŠKOLA, OSTREDKOVÁ UL. 14, BRATISLAVA

2

ĎAKUJEME!

Základná škola SNP na Ostredkovej 14 stojí v prekrásnej časti Ruţinova v blízkosti

BIOPARKU a celý jej areál je obklopený zeleňou, ktorá tu rastie spolu s viac ako 40-ročným

sídliskom. Areál vyuţívajú nielen ţiaci školy, ale aj široká verejnosť. Úprava oku lahodiacej

zelene v celom areáli prináša škole nemalé finančné výdavky. Ţiaľ, tieto škola nenájde

v normatívoch pridelených štátom na ţiaka, z normatívov sa dá zaplatiť drobná údrţba,

najzákladnejšie pomôcky, či mzdy. Z tohto aspektu sa zeleň zdá ako luxus, ktorý si škola

nemôţe dovoliť – pravidelné kosenie, ošetrovanie, odvoz zeleného odpadu, opadaného

lístia...Ale na druhej strane kto iný ak nie škola má cítiť ekologicky? Ako sa s tým popasovať,

aby škola, ktorá nesie titul Zdravie podporujúca škola, túto zeleň zachovala?

Recept sme našli s úţasnými rodičmi ţiakov našej školy. Vyhlásila som brigádu na

poslednú májovú sobotu a poţiadala ich o pomoc pri úprave areálu . Bola sobota – voľný deň

a stalo sa neuveriteľné. V dnešnej dobe, keď sú všetci ľudia vystavení nebezpečenstvám

konzumnej spoločnosti, keď sa kaţdý stará len o zhodnocovanie vlastného majetku, keď ľudia

často zostávajú ľahostajní k potrebám iných ľudí, či k potrebám vecí verejných – v tú sobotu

ukázali rodičia ţiakov našej školy veľkosť svojho umu a srdca. V pracovnom nasadení bez

akéhokoľvek nároku na odmenu prišli aj celé rodiny spolu s deťmi a zapojili sa do práce. Bolo

treba odpíliť nebezpečné konáre, odstrániť spráchnivené časti stromov, ostrihať kríky a najmä

vyčistiť priestor pod nimi, ktorý sa stal pre nedisciplinovaných obyvateľov odpadkovým

košom. Bolo treba odstrániť poškodené oplotenie, ktoré uţ neplnilo svoju funkciu, ale

skorodované kovové stĺpy ohrozovali bezpečnosť detí. Popínavé ruţe rokmi vrástli do

oplotenia a svojou váhou prevalili plot, ktorý tieţ bolo treba odstrániť.

Pomocnú ruku nám poskytla aj MČ Ruţinov Odbor ţivotného prostredia, ktorý

zabezpečil kontajnery. Rodičom sa podarilo naplniť päť veľkokapacitných kontajnerov

vytriedeného zeleného aj zmiešaného odpadu.

Záver prác bol pôvodne naplánovaný na pravé poludnie, ale po dobrom spoločnom

guláši sa nikomu z prítomných nechcelo odísť domov, a tak pokračovali temer do 16-tej

hodiny popoludní.

Tak čo na to poviete? Aj na našom sídlisku sa vedia udiať veľké veci. Ústretovosť, dobrá

nálada a bonus navyše -atypicky slnečný deň – tak to nám teda vyšlo, milí rodičia. Od Vašich

detí Vám patrí veľké ĎAKUJEM.

Osobný príklad Vašim deťom pri konaní dobra nech sa Vám stonásobne vráti!

PaedDr. Erika Drgoňová, riaditeľka školy

3

ROZPRÁVKY ZO ŠKOLY V PRÍRODE

ČERTOV HOTEL

V chatke za potokom býval zlý čert Roţtek. Robil všetkým zle. A takto to išlo 365

v roku, po celé stáročia.

Aţ raz sa vzali silný vzpierač a odváţna, pracovitá a statočná ţena. Po necelom roku

sa im narodil všetkého schopný chlapček. Ako tak rástol, bol stále silnejší a silnejší. Roky sa

míňali a o 35 rokov sa z malého chlapčeka stal veľký a mocný šuhaj. Volal sa Čertíček

Čertov. Odváţny Čertíček sa odhodlal zabiť zlého Roţteka. Vyzbrojil sa a vydal sa na cestu.

Kráčal dňom i nocou a jedol iba lesné plody. Bol vyslabnutý a len tak-tak stál na nohách.

Zrazu objavil jedlo. Najedol sa i napil sa, no pre veľkú slabosť si musel odpočinúť. Na ďalší

deň bol pripravený bojovať. Po päťhodinovej bitke zvíťazil nad Roţtekom. Správa o víťazstve

sa šírila sťa blesk a novina obletela i celú dedinu.

Chata však po čase začala chátrať. Po dvoch mesiacoch sa do nej nasťahoval Čertíček.

Keďţe v blízkosti postavili hotel, dali mu meno Čertov. Takto teda dostal hotel meno

Čertov.

Anička, Ivka, Petra, Valika, Lenka, Lenka z 5. B

Foto: Mgr. Klára Kausitz

VRCH KOHÚTKA

Kde bolo, tam bolo, boli raz jedny deti, ktoré sa vybrali do školy v prírode.

Prišli do hotela Čertov v Lazoch pod Makytou. Vybrali sa ony zdolať vrch Kohútka.

A to bez zastávok. Keď uţ boli všetci vyčerpaní, zrazu spoza stromu vynoril drak. Drak bol

hrôzostrašný a povrávalo sa, ţe najradšej má mladé mäsko. Keď sa uţ chystal zjesť prvé

dieťa, z lesa sa vynorila lesná víla, ktorá mala na ramene kohúta. Drak sa nebál ničoho viac

ako škrekľavého kikiríkania. Bolo natoľko prenikavé, ţe znelo v ušiach niekoľko dní. Drak uţ

nechcel viac počuť tento zvuk, radšej sa rozhodol, ţe tento kraj opustí a nikdy sa nevráti.

Odvtedy mohli deti slobodne chodiť na prechádzku do lesa a navštevovať vrch

Kohútka.

Dida, Nika, Viki z 5. B

4

BÚRKA V 3. A

V rámci projektu „Geovedy pre kaţdého“ prišli ţiakom 3. A študentky Gymnázia L. Sáru v

spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK odprezentovať projekt Búrka. Zámerom projektu

bolo zlepšiť informovanosť mladej generácie o fungovaní Zeme a prispieť k poznaniu rizík

vyplývajúcich z konfliktu ľudských aktivít a prírodných procesov. Popularizácia poznatkov o

búrke prebehla prostredníctvom netradičného multiplikátorového modelu: vedec –

popularizátor (učiteľ) – popularizátor ( študent gymnázia ) - ţiak základnej školy.

Deti sa naučili pomocou pútavej prezentácie veľa nového o búrke a jej sprievodných javoch.

Búrku si „zaspievali“, vlastnoručne vytvorili a preverili si novonadobudnuté vedomosti v

pracovných listoch, prekrásnych puzzle a omaľovánkach.

Mgr. Ingrid Simaničová

AJ MY SME BOLI LIEZŤ... ( ŢIACI 3. A )

Ahojte, kamaráti,

najviac sa mi páčilo ako tá stena vyzerala.

A fakt najsmiešnejšie bolo, ako pani

učiteľka liezla na stenu. Nechápem, prečo

stále chcela ísť dolu, čo ju to nebavilo?

Katka Belková

V stredu 24. 3. 2010 sme išli liezť na

umelú stenu. Keď sme tam uţ boli, bála

som sa, ţe spadnem. Ale keď som videla

Kvetku, moju kamarátku, ktorá vyliezla aţ

hore, tak som sa trocha prestala báť. Ja

som nevyliezla aţ hore, lebo sa bojím

výšky. Inštruktor bol najlepší, lebo nás

vyťahoval hore a mne sa najviac páčilo,

keď som išla dole. Odporúčam Vám si to

skúsiť.

Nika Bečvarová

Prezliekli sme sa do telesného úboru. Ujo a

tety nám povedali pravidlá a potom ujo

vybral dobrovoľníkov, ktorí mali svoje

domčeky a rozcvičili sme sa naháňačkou.

Potom sme nasadli do sedačky a liezli.

Naťa Határová

Vo Vertigu na stene bola sranda, mohli sme sa tam aj naháňať na oddelenej ploche a bol tam

aj bufet. Vyliezla som celkom deväťkrát.

Mirka Kusynová

5

Bolo tam výborne a boli tam aj inštruktori,

ktorí nás istili. Bola s nimi veľká sranda,

na lane sme lietali sem a tam.

Jurko Vida

Vertigo je vlastne horolezecká stena.

Veľmi sa mi tam páčilo. Som veľmi rád, ţe

som sa mohol prekonať, ţe som tam bol s

veľmi dobrou pani učiteľkou a ďakujem

rodičom, ţe ma tam vôbec pustili.

Maťko Korienek

Na lezeckej stene Vertigo bola zábava.

Najviac sa mi páčilo, keď naša pani

učiteľka vyliezla aţ hore tak ako my.

Mária Blahová

Keď sme boli na lezeckej stene, bála som

sa. A keď som zliezla, triaslo sa mi celé

telo. Išli sme sa vyšantiť a ponaháňať sa,

ale vtom si ma zavolala pani učiteľka a

spýtala sa ma: „Ty si uţ bola na nejakej

lezeckej stene?“ Ja som sa priznala, ţe nie.

„Inštruktorka Ťa pochválila, ţe lezieš tak,

ako keby si sa na tej stene narodila.“

Takýto sen som nikdy nemala, ale

skutočnosť je lepšia ako len obyčajný sen.

Ivka Pišútová

Na lezeckej stene bola veľká zábava.

Myslela som si, ţe stena bude obrovská,

ale mala len 12 metrov. Najlepšie bolo,

keď som vyliezla celkom hore.

Katka Zváčová

Vo Vertigu sme sa prezliekli, dali sme si

také prístrojčeky okolo pása, aby sme

nespadli a začali sme liezť. Nevyliezla som

ani raz úplne hore, ale to nič. Išla som na

osem stien. Super, nie?

Saška Vanderková

Veľmi sa mi tam páčilo a hore som

vyliezol päťkrát. Páčilo sa mi, ţe nás

inštruktor púšťal prudko dole a ţe sme sa

tam mohli aj hrať. V noci sa mi snívalo, ţe

som úplne hore vyliezol štrnásťkrát.

Marek Riška

Najprv som sa bál, ale bol som statočný a

nakoniec sa mi to podarilo. Páčilo sa mi, ţe

aj pani učiteľka Simaničová sa vyšplhala a

ţe s nami bola aj pani učiteľka Takáčová.

Marko Mifkovič

Ani si neviete predstaviť, aká som bola

šťastná, keď som prvý raz vyliezla úplne

hore. Jeden inštruktor ma vytiahol na

veľmi ťaţkú stenu. Na jednu vyliezla aj

pani učiteľka Simaničová. Keď bola len v

polovičke, chcela zliezť. Všetci sme ju

povzbudzovali nech ide ďalej a ona potom

zliezla celú stenu.

Bolo tam super, radím vám, choďte tam.

Kvetka Švecová

Zázraky lezeckej steny

Mne sa na našej stene veľmi páčilo, bola

obrovská, bola tam aj menšia. Bol som na

seba pyšný, lebo celkom hore som vyliezol

jedenásťkrát. Potom ma boleli ramená a v

noci sa mi snívalo, ţe som padol z veľkej

výšky a lano sa mi odtrhlo.

Riško Opálený

6

EXKURZIA V SLOVENSKEJ TELEVÍZII

Najviac sa mi páčilo, ţe som zistil, ako vyzerá šašo z Minitalent Show. A dozvedel som sa, kedy

začali prvýkrát v televízii vysielať. Bolo to v roku 1956 a to je dosť dávno, keď je teraz 2010. A

odfotil som sa s Kamilou Magálovou a so šašom. Videl som, ako obrazom klamú v televíznych

novinách a ja klamárov nemám rád. A v štúdiu piekli krémeš a ten by som si dal. Odteraz vďaka

Barborinej mame viem, aká je televízia veľká.

Riško Opálený

V STV bolo super. Najprv sme boli v kostymérni. Najviac sa mi tam páčili tenké ruţové šaty. Potom

sme išli do zelenej haly a volala sa virtuálne štúdio. Nakrúcajú sa tam napríklad správy. Nebolo tam

nič, iba stena a stôl. Bolo mi to čudné, ale keď nám pustili niečo ako prednášku v televízore, hneď som

pochopila. Tí, čo sedia za stolom majú stále zelené pozadie. Ale tí, čo sedia za počítačom tam vedia

premietnuť hocičo. Ale nikto to nevidí, len tí , čo pozerajú v telke správy. V inom štúdiu zase natáčala

Kamila Magálová Tajomstvo mojej kuchyne.

Kvetka Švecová

Ahojte kamaráti!

Boli sme sa pozrieť v STV. Sú tam veľmi dobré kamery a teraz Vás neklamem, tie kamery boli

funkčné. Môj spoluţiak Marek Sýkora mohol kamerovať pani učiteľku, ktorá sedela za pultom a

čítala zo stroja, z ktorého čítajú aj herci a moderátori. Boli sme pozrieť aj iné štúdiá a bolo to super!

Katka Belková

V STV sme videli dokonca aj nakrúcanie MINI TALENT SHOW a Tajomstvo mojej kuchyne. Videli

sme aj Petra Marcina a Mariána Čekovského, Ranný magazín, Dámsky magazín, športové štúdio a

zelené štúdio. A za to ďakujem mame Bašky Okatej.

Jurko Vida

Videli sme tam masky, kamery, svetlá a počítače. Marek natáčal pani učiteľku. Najviac sa mi páčili

kostýmy, zelená stena, počítače a to, ţe sme sa mohli odfotografovať s herečkou Kamilou Magálovou.

Marek Riška

Na exkurzii nás sprevádzala veľmi milá teta. Povedala nám, ţe STV začala vysielať v roku 1956.

Najviac sa mi páčilo v kostymérni a ešte ako pani učiteľka sedela za moderátorským stolom a čítala z

čítačky. A ešte sa chichotala, lebo to išlo veľmi rýchlo. Dostali sme podpisy od šaša z MINI TALENT

SHOW. V triede nám pani učiteľka rozdala cukríky a prívesky z STV. Videli sme Petra Marcina ako

stojí pri malom dievčatku, ktoré spievalo. To všetko pre nás zorganizovala Bašina mama a ja jej za to

ďakujem.

Saška Vanderková

V STV sme videli ako sa natáča a strihá. Jedna teta nás sprevádzala po štúdiách a videli sme nakrúcať

relácie. Dozvedeli sme sa, ţe šašo je Marián Čekovský.

Marek Sýkora

Na exkurzii v STV sa mi veľmi páčilo, lebo sme boli v kostymérni, športovom štúdiu, boli sme sa

pozrieť na skúšku MINI TALENT SHOW a videli sme Tajomstvo mojej kuchyne. Najviac sa mi

páčilo virtuálne štúdio.

Mária Blahová

7

Za exkurziu v STV by som sa chcela poďakovať pani Okatej, ţe nám to vybavila.

Mirka Kusynová

Na exkurzii v STV bolo úţasne, boli tam dobrí herci, pekné kostýmy. Herci nám dali podpisy a

odfotografovali sme sa s nimi a dostali sme cukríky. Marián Čekovský je fajn a vie hrať na mnohých

hudobných nástrojoch.

Filipko Tkáč

Ráno som bola napätá a keď som videla ostatných, boli z cesty tieţ poriadne natešení. V kostymérni

sme videli veľa šiat, kabátov, plášťov. Kamila Magálová sa veľmi potešila, keď sme prišli. Ďakujem

za tento super výlet.

Ivka Pišútová

V STV boli maskérne, kostymérne, svetlá, kamery. Videli sme nakrúcanie všelijakých relácií. Mne sa

najviac páčilo v kostymérni.

Nika Bečvarová

V televízii bola skvelá moderátorka, pozreli sme si kostýmy a niektoré relácie, ktoré sa v STV

natáčajú.

Marko Mifkovič

Ďakujem mami, ţe si nás vzala do STV, najviac sa mi páčilo fotenie s Kamilou Magálovou a to, ţe na

kaţdom štúdiu bolo niečo zvláštne.

Baša Okatá

Zázemie TV vysielania S Mariánom Čekovským

S Kamilou Magálovou

8

A TERAZ SOM UŢ PRVÁK

Čas beţí a škôlkarom sa pomaly blíţia posledné letné „predškolské“ prázdniny.

Rodičia sa stále častejšie rozprávajú o svojich pocitoch, ktoré ich prepadajú v súvislosti s

prvou veľkou, nevyhnutnou ţivotnou zmenou, čakajúcou nielen ich dieťa. Musia sa s ňou

vyrovnať a kladú si otázky: „Musíme ešte niečo urobiť? Nezabudli sme dieťa naučiť niečo, čo

by mohlo v škole potrebovať?“ Mnohí známi sa pristavujú a dieťaťa sa vypytujú: „Tešíš sa do

školy? Bude ťa pani učiteľka poslúchať?“ A starostliví rodičia len s obavami sledujú, či dieťa

zareaguje spoločensky primerane, alebo povie : „Prečo sa ma všetci pýtajú na také hlúposti?

Oni nechodili do školy?“

Predškolák ešte nevie celkom presne, načo mu bude taká veľká školská taška, drevom

voňajúce ceruzky, do špica ostrúhané pastelky, neobdraté hrany gumy, nepočmárané zošity...

To, ţe je škola „na dosah“ bolo vidieť uţ v zime, kedy drobní predškoláci cupkali v sprievode

rodičov na zápis do 1.ročníka. Slávnostná nálada, vzorne nacvičené básničky a pesničky... a

cvak, cvak fotoaparátom na pamiatku do albumu. Predškolák začína chápať :

„V škole je to inak, ako doma, keď sa hrám na školu s plyšovými hračkami. Čo to odo mňa

chcú? Nakresli postavu, strom. (Aký? Bezkonárový?) Aká je to farba? Máš v škôlke

kamarátov? Máš súrodencov? (Kto to je? Ţe by to bol aj môj bratranec Filip?) Toto je kruh

alebo štvorec? (A prečo si nemôţem spomenúť na tú peknú básničku zo škôlky?) Jééj, táto

pani učiteľka ju tieţ pozná! A viem narátať aj do tridsať a aj sa podpísať! No, v tejto škole sa

mi tuším bude páčiť. A koľko krásnych darčekov je tu pre nás pripravených! Ešte sa

porozprávam s pani učiteľkou – len tak – o rozprávke v televízii, o kniţke, čo mi číta starká a

prezradím jej aj tajomstvo - veľmi tajné - chcel by som malého psíka. Psst, mame ani muk!

A čo ak zbadala pani učiteľka nejaké moje nedostatky? Neprepadám panike,

optimisticky verím v silu výchovy a prírody. Ony obidve vedia napraviť viac, ako by ste si

mysleli. Len im v tom netreba prekáţať....“

I. S.

MAMA MOJA NAJDRAHŠIA

Ty si moja mama.

Ty si vţdy pri mne stála,

keď som potrebovala podporiť.

Vţdy si mi vedela poradiť.

Nechávaš ma ţiť môj sen.

Veď vieš, ţe rada tancujem.

Berieš ma takú aká som,

nechceš aby som bola inou.

Si mama, si človek, ktorého ľúbim,

no nedodrţím všetko, čo ti sľúbim.

Mám chyby a ty to vieš,

ale ţe sme podobné, nezaprieš.

Stále čakám, ţe sa na mňa vykašleš,

zato jak chybujem, ale ty bojuješ.

Ja ti zato ďakujem.

Viem, ţe to nemáš ľahké.

Ale ja ti sľubujem,

ţe ti pomôţem ako kamarátke.

Dominika Labancová, 8. B

9

NOVÝ MOST – UFO

Dnes sme boli na „UFE“, aj v „UFE“. Videli sme veľmi ďaleko. Výťah išiel rýchlosťou tri

metre za sekundu. Bol som v ňom prvýkrát. Videli sme Bratislavský hrad, Dóm sv. Martina a

celú Bratislavu. Zaujímavé pre mňa bolo, ţe som sa o Dunaji dozvedel, cez koľko krajín

preteká. Vyšli sme aj po schodoch na vyhliadku a musím sa priznať, ţe som sa tej 95-

metrovej výšky trochu bál. Vydrţal by som tam ale aj celú večnosť! Keby som mal „prachy“

a naši by mi to dovolili, tak by som si tam aj niečo kúpil. Bol to pre mňa veľký záţitok

Fiťo Tkáč

….60 okien, 430 schodov, reštaurácia vo výške 85 metrov, visiaci most, rýchlovýťah, pozor,

pani učiteľke prišlo zle!...

žiaci 3. A

NIELEN V ŠKOLE SA DÁ VEĽA NAUČIŤ

Ţiaci 1. i 2. stupňa mali v máji príleţitosť spoznať krásnu prírodu medzi Bratislavou

a Viedňou. Nadchla ich prehliadka Prírodopisného múzea na Mária Terézia Platz, návšteva

Stefansdómu, ktorý vidíte na obrázku, a pešia prehliadka historickej časti mesta Viedne. Čas

na zábavu prišiel v zábavnom parku Práter. Získané vedomosti pouţili ţiaci v súťaţnom teste.

Najúspešnejší získali sladkú odmenu.

10

MONITOR podľa slovníka cudzích slov - monitor – z latinčiny, označuje:

1. zariadenie na kontrolu vysielaných signálov 2. program, zariadenie, ktoré sleduje, reguluje, riadi, alebo overuje operácie výpočtového

systému

3. prístroj na sledovanie životne dôležitých funkcií 4. otočná prúdnica s prevodovým ovládacím zariadením

MONITOROVANIE – niekoľkostupňový viacúčelový informačný systém, činnosť, ktorá na základe systematického pozorovania, merania

a analýz súčasného stavu objektu predpovedá jeho budúci vývoj

MONITOR 2010 podľa našich deviatakov ... keď som sa ráno zobudil, napadlo mi, ţe dnes je ten veľký deň, na ktorý

som sa pripravoval uţ od septembra. Do školy som kráčal so stiahnutým ţalúdkom. V triede sa mi trochu triasli kolená. Pani učiteľka nám rozdala

testy – neboli aţ také ťaţké. Aj strach zo mňa opadol..

Andrej Krajčovič, IX.B

10. marec 2010 – tento deň je v kalendári všetkých deviatakov na Slovensku vyznačený červenou

farbou. Pre mňa to bol deň veľkej skúšky. Čakal ma test, od ktorého môţe závisieť moja budúcnosť.

Nemohla som sa spoliehať na opravu. Moje pocity boli neusporiadané, zmiešané a vôbec nie príjemné.

Mala som strach z neúspechu. Veronika Galbavá, IX.B

... vstávam o šiestej, dnes o hodinu skôr. Mala som stiahnutý ţalúdok, srdce mi bilo ako zvon. Po rýchlych raňajkách som beţala von na čerstvý vzduch a za kamarátkami. V škole nám čas prešiel

veľmi rýchlo. Zrazu som bola opäť v šatni a bolo po MONITORE. Ráno som fakt nemusela byť taká

nervózna.

Denisa Lacková, IX.B

... nervy, stres, nervozita, strach, očakávanie. Po chvíli sa situácia mení, strach sa vytráca, hovorím si,

ţe je to len písomka . Po skončení som usmiata a spokojná. Petra Cibulková, IX.

... vstúpila som do školy a oblial ma studený pot. Bola som si istá, ţe to nedokáţem, ţe tú matematiku fakt nezvládnem. Našťastie bola ľahšia, ako som si myslela a slovenčina bola ľahučká.

Mária Kerényiová, IX.B

... uţ som šťastný, ţe nemusím chodiť na ţiadne doučovanie a z celého MONITORU mám dobrý pocit.

Richard Maron, IX.B

... to boli nervy a teraz len dúfam, ţe všetko to testovanie dopadne dobre . Lucia Poźgayová, IX.B

... večer pred MONITOROM som mal hrozivý pocit. Uţ som sa neučil, nemalo by to význam. Snaţil som sa uvoľniť a nestresovať sa. Matematika bola asi ľahšia. Snáď mám nejaké %.

Peter Tahotný, IX.B

... ráno mi bolo divne, keď som si pomyslel na celoslovenské testovanie ţiakov 9. ročníka a čakal som, kedy to budem mať za sebou. Mário Sopúch, IX.B

11

ÚSPECH NAŠICH ŢIAKOV V LITERÁRNEJ SÚŤAŢI

23. apríla 2010 sa naši ţiaci v priestoroch Starej

radnice v centre mesta zúčastnili na slávnostnom

vyhodnotení výsledkov literárnej a výtvarnej

súťaţe Bratislava, moje mesto. Súťaţ

organizovala Mestská kniţnica pre ţiakov 1. – 9.

ročníka ZŠ. Prihlásených literárnych prác bolo

vyše 300.

V silnej konkurencii získali ţiaci 8. A triedy Peter

Botta, Petra Kukučová, Michaela Škultétyová a

Vladimír Vlčák Čestné uznanie. Do súťaţe ţiakov

prihlásila a pripravila učiteľka slovenského

jazyka PhDr. Eva Cesnaková.

BRATISLAVA MOJE MESTO

Do Bratislavy som sa prisťahoval keď som

mal päť rokov, ale cítim sa tu naozaj

doma. S kamarátmi zo školy zaţívam

dobrodruţstvá, ktoré nás spájajú

spoločnými záţitkami. Náš príbeh sa udial

na konci leta, keď boli ešte slnečné dni

a bolo dosť času na zábavu.

Paťo, Robo a ja (Vlado) sme sa jeden

krásny slnečný deň rozhodli, ţe si urobíme

výlet na bicykloch. Ako prvé nás napadlo,

ţe opäť pôjdeme do Vrakunského lesíka.

Ale Robo protestoval: ,,Veď tam chodíme

kaţdý deň, čo tam budeme robiť ? “. Keď

v tom som si spomenul, ţe by sme sa

mohli isť pozrieť na pomník Milana

Rastislava Štefánika. Návrh sa kamarátom

zapáčil, tak sme sa vypýtali od rodičov

a naše dobrodruţstvo sa mohlo začať.

Nabalili sme si do ruksakov nápoje

a nejaké jedlo a vyrazili sme na túru. Cesta

nám rýchlo ubiehala, pozorovali sme

prírodu okolo Malého Dunaja. Keď sme

prechádzali okolo letiska, práve štartovalo

lietadlo - ten rachot bol ohromný.

Ale nebolo všetko ideálne. Robo sa stále

sťaţoval: „ Nemôţem si ani sadnúť,

pretoţe mám zlomené sedadlo a ani rýchlo

šliapať, lebo mám prasknuté koleso

a nemôţem......“ - a toto sme počúvali celú

cestu. Paťovi sa zlomil pedál a musel

vymyslieť spôsob, ako sa ďalej pohybovať.

Nuţ a keď sme išli okolo letiska

rozvoniavala tam čerstvo pokosená tráva,

ja som alergik :o( tak som okamţite začal

smrkať a kýchať.

Ale nás nič nezastaví! Ešte sme pár minút

šliapali aţ sme sa dostali ku Štefánikovmu

pomníku. Sadli sme si na do tieňa stromov,

kde bola príjemne chladná kamenná

lavička. Ako sme tak oddychovali, Paťa

napadla myšlienka, ţe by sme sa mohli

odfotiť na pamiatku nášho výletu. Potom

sme sa najedli a získali silu na ďalšiu

cestu. Ešte sme si obzreli okolitú prírodu

smerom na Senec a potom celí unavení

sme sa pobrali domov. Cesta späť nám

rýchlo ubehla, nikomu sa nič zlého nestalo

a mali sme pekné záţitky. Ráno sme sa

v škole pochválili našim výletom, ale

nikto nám nechcel uveriť. Keď Paťo ukázal

fotku v mobile, bolo jasné, ţe sme si

nevymýšľali a naše dobrodruţstvo sa

naozaj stalo. Dúfam, ţe toho s chalanmi

zaţijeme ešte oveľa viac, teším sa na to...

Vladimír Vlčák, 8. A

12

MÔJ NAJVÄČŠÍ ZÁŢITOK Z BRATISLAVY

V to ráno som sa zobudil plný zmiešaných pocitov. Ihneď som začal premýšľať, či sa tá

ohromná stavebná operácia podarí. Bolo to otáčanie mosta Apollo a jeho následné

dokončenie. Celá akcia sa začínala presne o 12:00. Narýchlo som sa pozrel na internet, kedy

mi pôjde autobus. Keď som zistil, ţe odchádza za tri minúty, tak som v rýchlosti na seba hodil

bundu, obul sa a beţal na zástavku. Popravde som sa ani nerozlúčil s rodičmi. V autobuse som

si označil lístok a sadol si na miesto pri dverách, aby som mohol rýchlo vystúpiť spomedzi

mnoţstva ľudí. Hneď na ďalšej zástavke nastúpil podivný chlapík s nejakým prístrojom

v ruke a začal sa motať okolo označovačov lístkov. Ihneď som vedel, ţe je to revízor. Dvaja

muţi hneď na ďalšej zástavke vybehli von a on za nimi. Uţ sme všetci vedeli, ţe sa pokute

nevyhnú. Na zástavke pri podujatí vystúpila väčšina autobusu. Keď som tam došiel bolo

11:45. Na všetkých ľuďoch bolo vidieť očakávanie na spustenie akcie a napätie. Konečne

nastala veľmi očakávaná dvanásta hodina. Najprv nás privítali premiér vlády SR a samotný

riaditeľ stavby. Všetci sme sa prisunuli ku brehu ako to len išlo. Najprv sme započuli silné

zabratie motoru ťaţnej lode a potom tiché zaškrípanie kovu. Niekto spomedzi ľudí povedal

veselým hlasom „už pláva!“. Ťaţná loď pravdepodobne plávala naplno, lebo bolo počuť

veľký hluk motora. Pribliţne v troch štvrtinách otáčania ťaţná loď spomalila, lebo začal fúkať

silnejší vietor. Ale po chvíľke sa vietor ustálil a loď mohla pokračovať, ale nie nadlho,

pretoţe sa priblíţila ku pilierom nového mostu. A teraz nastala dlhá chvíľka ticha. Dlhšiu

chvíľu tam manévrovali s loďou. Ale na koniec sa to podarilo, spustil sa nádherný ohňostroj

a robotníci začali otvárať šampanské a tieţ si gratulovať navzájom. A všade naokolo sa

ozývalo radostné“ Hurá, Jupí, Super, Gratulujem!“. Keď sa skončil ohňostroj, veľké skupiny

ľudí sa pobrali na zástavky, aj ja som bol medzi nimi. Nasadol som na prvý autobus a išiel

domov na chutný obed a počul som z rádia „a teraz radostná informácia pre poslucháčov.

Práve pred pár minútami sa po polročnej príprave podarilo dokončiť most Apollo a ako sa

hovorí, všetko dobré, koniec dobrý.“

Peter Botta, 8. A

13

OLYMPIÁDA V ANGLICKOM JAZYKU

Školské kolo 14. 12. 2010

Skupina A1: 1. miesto: Andrej Kalász 7.B

2. miesto Matej Potočár 7.B

3. miesto Adrian Conev 7.B

Skupina B1: 1.miesto Róbert Baláţ 9.A

2.miesto Alan Mikuláš 9.A

3. miesto Juraj Masár 9.A

Supina C: 1. miesto Niamh Mc Cullough 9.A

Krajské kolo 15. 2. 2010 Bratislava

Skupina A1: 2.miesto: Andrej Kalász 7.B

Supina C: 1. miesto : Niamh Mc Cullough 9.A

Celoslovenské kolo 9. 4. 2010 Bratislava

2. miesto: NIAMH MC CULLOUGH

Niamh Mc Cullough Andrej Kalász

GRATULUJEME!!!

Výsledky si môžete podrobnejšie pozrieť na internetovej stránke školy v sekcii Predmety

(https://spreadsheets.google.com/ccc?key=0Ar0nTksauE1IdDhseFU0N2M3SlB3TEF6Y3psVnV1NWc&

hl=sk#gid=0)

https://spreadsheets.google.com/ccc?key=0Ar0nTksauE1IdDhseFU0N2M3SlB3TEF6Y3psVnV1NWc&hl=sk#gid=0https://spreadsheets.google.com/ccc?key=0Ar0nTksauE1IdDhseFU0N2M3SlB3TEF6Y3psVnV1NWc&hl=sk#gid=0

14

Hrami a súťaţami sme oslávili Medzinárodný deň detí

Foto: Mgr. Renáta Truchlá

15

POZNÁVAME ĎALŠIE RUŢINOVSKÉ PAMÄTIHODNOSTI

KAŠTIEĽ V PRIEVOZE – národná kultúrna pamiatka

Kaštieľ v Prievoze dal

postaviť v blízkosti Bratislavy ako

svoje letné sídlo gróf Eugen Čáki,

pravdepodobne v roku 1902.

Bol inšpirovaný francúzskym

romantizmom.

Ku kaštieľu patrila aj rozsiahla

francúzska záhrada Pavla Ţolnaja.

V roku 1933 stavbu spolu s

malou časťou parku kúpili rádové

sestry kongregácie Dcér svätého

Františka z Assisi, zriadili v

kaštieli kláštor a v budove

pôvodne slúţiacej ako koniareň zriadili nemocnicu.

Kaštieľ bol znárodnený v roku 1954 a v roku 1956 prebudovaný na geriatrické sanatórium.

V roku 1989 štát objekt vrátil cirkvi a kaštieľ bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Rádové sestry v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave a Ing. arch.

Eduardom Šutekom vykonali v rokoch 2003-2006 rekonštrukciu. V roku 2005 vyhral kaštieľ

po rekonštrukcii strechy 1. cenu v kategórii Šikmá strecha na Slovensku a 2. miesto v

kategórii Remeselná práca. V roku 2006 vyhral súťaţ Kultúrna pamiatka roka.

EVANJELICKÝ KOSTOL V PRIEVOZE

Bol postavený v r. 1924 podľa projektov architekta Siegfrieda Theissa.

Prievozskému kostolu dominuje mohutná veţa

zvonice,

nad ktorou je štvorboká obdĺţniková ihlanová

veţa so zaujímavým horizontálnym členením.

Nachádza sa v nej niekoľko miestností,

v ktorých je uloţený cirkevný archív.

Na čelnej strane nad vstupom je veľký kríţ. Na

opačnej strane mohutná apsida uzatvára hlavnú

loď.

Kostol je dnes obklopený bohatou zeleňou.

Dobrá rada na voľné chvíle:

Obe pamiatky si môžete pozrieť, keď sa prejdete cez

Pošeň do Prievozu, alebo sa odveziete autobusom

číslo 66 a vystúpite rovno pri kaštieli.

http://sk.wikipedia.org/wiki/Prievozhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Prievozhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Bratislavahttp://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eugen_%C4%8C%C3%A1ki&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/1902http://sk.wikipedia.org/wiki/Romantizmushttp://sk.wikipedia.org/wiki/1933http://sk.wikipedia.org/wiki/Kl%C3%A1%C5%A1torhttp://sk.wikipedia.org/wiki/Nemocnicahttp://sk.wikipedia.org/wiki/Zn%C3%A1rodneniehttp://sk.wikipedia.org/wiki/1956http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Geriatria&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sanat%C3%B3rium&action=edit&redlink=1http://sk.wikipedia.org/wiki/1989http://sk.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1rodn%C3%A1_kult%C3%BArna_pamiatkahttp://sk.wikipedia.org/wiki/2005

16

Foto: Mgr. Renáta Truchlá

Dňa 3. mája sa na školskom dvore uskutočnil ekovýchovný program

Dravce a sovy.

Cieľom bolo spoznať jednotlivé druhy dravých vtákov, ich význam pre biologickú rovnováhu

v prírode. Program predviedla sokolnícka skupina, ktorá so svojimi zverencami predvádzala

letové ukáţky dravcov a vtipnou formou informovala o ich ţivote. Deti boli zapojené do

programu prostredníctvom súťaţí o pexesá, fotografie a prílety dravcov na ich ruku. Malí i

veľkí diváci videli naše i cudzokrajné druhy sov, orlov, supov, sokolov, nadchli ich strmhlavé

útoky na atrapu koristi a prelety nad ich hlavami.

_______________________________________________________________

Redakčná rada: Peter Botta, Vladimír Vlčák, Dominika Labancová, žiaci 3. A triedy. Pedagogické

vedenie: PhDr. Eva Cesnaková ,Mgr. Zlatica Hajduová, Mgr.Ingrid Simaničová, f otografie prevzaté

z www stránky školy