Život tínedžera

Časopis pre správneho

tínedžera... ½ triedy 1.AQ

Život tínedžera Takmer každý dospelý človek tvrdí, že

najkrajšie obdobie našich životov je

dospievanie. Súhlasíte alebo nie? Myslím

si, že záleží na tom, koho sa pýtame.

Väčšina tínedžerov by s najväčšou

pravdepodobnosťou odpovedala presným

opakom. Z pohľadu adolescenta musím

priznať, že aj napriek tomu, že si naplno

užívam mladosť a nespútanosť, nemôžem

sa dočkať dospelosti. Prečo? Jednoducho,

mať "násť" rokov prináša enormné

množstvo obmedzení a problémov, na

ktoré sa pre mňa z nepochopiteľných

dôvodov so stúpajúcim vekom zabúda.

Z nevinného detstva vstupujeme do divoké

obdobia plného zmien a rôznorodých

pokušení, ktoré sú ako to už býva

poväčšine zakázané. Všetko je zrazu

komplikovanejšie, pochmúrnejšie,

nezmyselné, alebo hlúpe.

Či už je to naše telo – spôsob akým sa na

seba človek díva je nesmierne dôležitý, pre

jeho duševnú pohodu. Všetci sa bláznime

za dokonalou postavou, často krát bez

ohľadu na to ako zdravé alebo nezdravé

veci robíme. Rôzne diéty/poruchy

výživy/športovanie a podobne. Túžba po

krásnom tele je prirodzenou ľudskou

vlastnosťou, avšak kam až sme schopný

zájsť pre povrchnú krásu? Vo svete sa

stretávame s veľkým množstvom prípadov

anorexie, bulímie, ale aj obezity. Podpora

športu a zdravého životného štýlu je preto

veľmi dôležitá. Rovnako by však mala byť

podporovaná individualita jedinca.

Dvadsiate prvé storočie prináša väčšiu

slobodu prejavu a názorov, to je jeden

z dôvodov, prečo sa čím ďalej tým viac

ľudí nebojí priznávať svoju orientáciu, čo

nás dostáva k pomerne známej LGBT(Q)

komunite. Pre nás tínedžerov je veľmi

dôležité cítiť sa rešpektovaní... Keď nás

niekto rešpektuje, omnoho ľahšie ho

dokážeme prijať za autoritu.

Budúcnosť dokáže byť hrôzostrašnou

predstavou, keď bojujeme o svoje

presadenie sa vo svete každý deň, len

ťažko si dokážeme predstaviť kam budeme

patriť o pár rokov. Otázka kým sa staneme,

čo bude našou náplňou a či sa splnia naše

sny je strašidelná sama o sebe. Preto nikto

z nás nepotrebuje, aby mu bola

pripomínaná dôležitosť prítomnosti, bez

ktorej nebude jestvovať budúcnosť.

Móda a hudba vystihujú celú našu

generáciu, len si predstavte tínedžera bez

slúchadiel v ušiach. Vtipné však? Hudba je

únikom pred realitou. Svet bez nej si nikto

z nás nedokáže predstaviť. Rovnako ako

móda, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou

našich životov. Nech si vravíme, čo

chceme, ľudia vždy budú súdiť knihu

podľa obalu a to je jeden z dôvodov, prečo

je móda potrebná. To ako sa obliekame

taktiež odráža našu originalitu, ktorá je

nesmierne dôležitá pri hľadaní samých

seba. Najpodstatnejšou oblasťou života

dospievajúceho človeka je jednoznačne

rodina a priatelia. Priznajme si, že

medziľudské vzťahy bývajú komplikované

aj medzi dospelými, preto treba byť pri

tínedžeroch obzvlášť opatrný pri

komunikácií. Slová majú nesmiernu silu,

možno nimi rozosmiať i rozplakať, možno

nimi zabiť i zachrániť život, preto musíme

komunikovať s ľahkosťou a úprimnosťou.

Keď slová rania srdce, môže to vyvolať

rôzne duševné choroby. Podľa najnovších

zdrojov trpí depresiami až 20% mladých

ľudí. Koľko z nich môže skončiť život

samovraždou? Komunikácia je riešením.

Ľudia potrebujú viac času na komunikáciu

ako na prácu či školu. Poďme sa spoločne

pozrieť na život tínedžera.

Jana Gregušová

Sociálna úzkosť (fóbia) „Sociálna fóbia či sociofóbia je prehnaný strach z určitého sociálneho, medziľudského

kontaktu. Je sprevádzaná úzkosťou, prameniace z vedomých i nevedomých negatívnych

očakávaní vlastného zlyhania.“

Každý z nás prežíva pocity neistoty,

hanblivosti či úzkosti. No v prípade

sociálna úzkosť/fóbia je jemne odlišná.

Ľudia diagnostikovaní s touto poruchou

prežívajú tieto pocty natoľko intenzívne, že

im zasahujú do každodenného života a to

natoľko, že sa m začnú vyhýbať. Sociálna

úzkosť býva spojená s náročnými

situáciami, kedy ľudia bývajú nervózni

z toho, že by mohli byť kritizovaní. Vtedy

človek často kritizuje vnútri sám seba.

Vedci presne nevedia presnú príčinu

úzkosti. No ako iné formy mentálnych

chorôb, sociálna úzkosť pochádza

z kombinácie faktorov ako sú zmeny

v mozgu, všeobecný stres či dokonca gény.

Poruchy sa môžu dediť v rodine a môžu

byť spojené s chybnými okruhmi v mozgu,

ktoré kontrolujú strach a iné emócie. Tejto

poruche nepomáha ani tlak sociálnych

médií a spoločnosti. Hlavnou obeťou sú

tínedžeri, ktorí sú čím ďalej, tím menej

sebavedomí.

Medzi symptómy patria : Panika, strach a nepríjemnosť, problémy so spánkom,

neschopnosť ostať pokojný, studené spotené, necitlivé ruky alebo nohy, problémy

s dýchaním, sucho v ústach, nevoľnosť, napäté svaly, závrat, neschopnosť viezť konverzáciu,

atď.

Človek trpiaci touto poruchou často

prežíva tieto situácie:

Má problém s vybavovaním

telefonátov

objednávanie jedla v reštaurácií je

nočná mora

10-krát prepočíta peniaze pred

platením

Pocity nepohodlia na verejnosti

Potreba schovať svoju tvár/telo pri

chôdzi medzi ľuďmi

Neustále podozrievanie ľudí,

z toho, že si z neho robia srandu

Vymýšľanie situácií, pri ktorých by

sa mohol strápniť

A iné

Typické situácie vyvolávajúce úzkosť

• byť predstavený neznámej osobe

• vysloviť svoj názor v malej

skupine

• prijať návštevu

• jesť pred druhými

• prednášať pred skupinou ľudí

• stretnúť sa s autoritou

• použiť telefón

• byť sledovaný pri nejakej činnosti

Sociálna úzkosť je porucha, ktorá sa v tejto dobe vyskytuje čoraz častejšie. Ľudia by o nej

preto mali vedieť viac. V tomto skromnom článku som sa Vám pokúsila priblížiť túto

poruchu, jej príznaky či situácie, ktoré ju vyvolávajú. No odporúčam Vám dovzdelať sa

v tejto oblasti, pretože všade okolo nás sú ľudia, ktorí tento teror zvaný „sociálna úzkosť“

prežívajú kžodenne a je len na nás, aby sme im pomohli. Dana Čajkovičová

LGBTQ

Väčšina ľudskej populácie je heterosexuálne orientovaná a ich biologické pohlavie je

totožné s ich pohlavnou identitou. V dnešnej dobe už však vieme, že existujú aj výnimky –

tieto osoby sa označujú ako členovia LGBTQ komunity.

LGBTQ je akronymom pre:

Lesbian (lesba), čiže žena homosexuálnej orientácie.

Gay, čiže muž homosexuálnej orientácie, tento pojem však býva v cudzích jazykoch

používaný aj ako všeobecné označenie pre kohokoľvek, kto nie je heterosexuál.

Bisexual (bisexuál), čiže osoba pociťujúca sexuálnu príťažlivosť k obom pohlaviam.

Transgender (transrodový človek), čiže osoba, ktorej pohlavná identita sa nezhoduje

s jej biologickým pohlavím, túži byť opačným pohlavím.

Queer je súhrnný názov pre všetkých členov LGBTQ komunity. Používajú ho najmä

ľudia, ktorí nechcú svoju sexuálnu orientáciu či pohlavnú identitu bližšie špecifikovať,

ale aj ľudia, čo si ňou nie sú istí, ešte sa len „hľadajú“.

Priznať si svoju sexuálnu orientáciu/pohlavnú identitu je pre mnohých tínedžerov (no

často aj dospelých ľudí) veľmi náročné. Tento proces sa nazýva coming out of the closet,

zjednodušene len coming out. Delí sa na vnútorný a vonkajší. Pri vnútornom coming oute sa

jedinec učí akceptovať svoju odlišnosť, často sa pri tom stretáva s takzvanou internalizovanou

homofóbiou. Náročnosť tohto procesu závisí od mnohých faktorov, napríklad od prostredia,

povahy jednotlivca, rodinných vzťahov či príslušnosti k náboženskej viere. Počas vonkajšieho

coming outu sa už dobrovoľne zdôveruje so svojou orientáciou/sexuálnou identitou ostatným,

či už rodine, kamarátom, internetu alebo celému svetu. Slovo „dobrovoľne“ je tu veľmi

dôležité – ak je jedinec ku coming outu prinútený proti svojej vôli alebo jeho

orientáciu/pohlavnú identitu zverejní nejaká tretia osoba, ide o tzv. outing.

Prečo má však toľko ľudí problém „vyjsť s farbou von“? Dôvodov je viacero. Hoci

súčasná spoločnosť už nie je zďaleka taká úzkoprsá, stále sa nájdu takí, ktorým LGBTQ

komunita vadí. Preto sa homosexuáli často boja diskriminácie a šikany. Taktiež sú tu právne

komplikácie – na Slovensku zatiaľ neboli legalizované homosexuálne manželstvá, dokonca

ani len registrované partnerstvá. Tým pádom, ak sa jeden z páru nejako zraní a skončí

v nemocnici, jeho partner nemá právo na informácie o jeho zdravotnom stave, a v prípade

úmrtia nemá nárok na dedičstvo, a to bez ohľadu na to, ako dlho spolu žili.

S transrodovými ľuďmi je situácia tiež zložitá. Napriek tomu, že zmena pohlavia (či už

operačná alebo len oficiálna) je v našom štáte plne legálna, cesta k nej je zdĺhavá. Je potrebná

oficiálna diagnóza, zmena mena, rodného čísla, hormonálna terapia a chirurgická zmena

genitálií (tá však nie je podmienkou). Navyše, o zmenu rodného čísla treba žiadať až na

Ministerstve vnútra SR, a je k nej nutné doložiť doklad o definitívnom ukončení plodnosti,

ktorá je na Slovensku pri zmene pohlavia povinná. Taktiež transrodových ľudí očakáva veľa

ťažkostí v osobnom živote – okrem predsudkov sa môžu stretnúť aj

s komplikáciami pri hľadaní partnera. Mnoho z nich sa preto radšej

rozhodne nechať si svoju pohlavnú identitu pre seba a radšej žiť „v

nesprávnom tele“, aby sa vyhli nepríjemnostiam. To však často vedie

k depresiám, či dokonca k samovražde.

A ako môžeme týmto ľuďom pomôcť? Je dôležité byť im oporou, rešpektovať ich

odlišnosť a nevyužívať ju ako zámienku k výsmechu či inému ponižovaniu. V prípade

transsexuálov je potrebnú rešpektovať ich novú identitu a vyhnúť sa tomu, aby sme ich

naschvál oslovovali ich pôvodným menom, vnucovali im oblečenie či zvyky pohlavia, ktoré

sú im nepríjemné a podobne. A čo je najhlavnejšie – netlačiť na nich. Nesmieme ich nútiť

k tomu, aby svoje „tajomstvo“ ihneď vytrúbili celému svetu, ani ich presviedčať, aby sa „stali

normálnymi“ – so sexuálnou orientáciou/pohlavnou identitou sa človek rodí a nedá sa zmeniť,

iba potlačiť, hoci niektorí ľudia tvrdia opak.

dúhová vlajka reprezentujúca LGBTQ komunitu

Budúcnosť Ste na strednej škole a rozmýšľate

čo ďalej? Isť na vysokú školu, cestovať,

nájsť si dobrú prácu alebo začať podnikať?

Keď vysoká škola, tak aká?

Ak ste na strednej škole s nejakým

oborom, ktorý sa vám páči, výhra pre vás.

Po skončení odbornej školy máte lepšiu

šancu na dobré zamestnanie, ak už ste

počas školy brigádovali a získali nejaké

zručnosti a skúsenosti z praxe. Myslite

nato, že väčšinu dňa budete v práci a preto

je veľmi dôležité, aby ste z nej mali radosť.

Na druhej strane, oproti vysokoškolákom

budete mať peniaze

skôr a nebudete tak závislí na rodičoch.

Môžete si plánovať konkrétnejšiu

budúcnosť.

Gymnazisti, vy máte štyri roky

nato, aby ste zistili, čo vás v živote baví, ak

to ešte neviete. Je len malé percento

študentov, ktorí majú svoju konkrétnu

predstavu, alebo aspoň sen, čím sa chcú

v živote zaoberať, čo bude ich povolanie.

Gymnázium je prípravou na štúdium na

vysokej škole.

Prečo chcem študovať na vysokej škole?

Túto otázku by si mal každý úprimne

zodpovedať. Ak chcete

Iba získať nejaký titul alebo diplom, potom

je lepšie na vysokú zabudnúť. Dobrý plat

vám len za titul nikto nedá. Od

vysokoškoláka absolventa sa očakáva

veľká samostatnosť, zodpovedný prístup

a samozrejme vzdelanie. Neočakávajte, že

s čerstvým diplomom v ruke sa

zamestnávatelia o vás pobijú. Je dobré mať

aspoň malé skúsenosti z letných brigád.

V súčasnosti je celkom bežné, že niektorí

z vás sa po strednej škole rozhodnú pre

cestovanie.

Najčastejšie je to pre zdokonalenie v

cudzom jazyku . Je to veľká výzva.

Spočiatku je to ťažké, môžete sa spoľahnúť

len sami na seba, ale na koniec získanie

skúseností a aj priateľov, spoznanie života

v iných krajinách je veľký bonus, ktorý

vám už nikto v živote nevezme.

Odvážnejší z vás majú skvelé nápady

a pustia sa do podnikania. V „západných

krajinách“ je to dokonca oveľa častejšie

ako ísť do zamestnania do nejakej firmy.

U nás je v tomto smere dosť

opatrnosti. Hoci podnikanie má tiež

niektoré výhody, napríklad nezávislosť ,

samostatné organizovanie času, žiadny šéf

a kolegovia, čo vám lezú občas na nery.

Ak premýšľate o svojej budúcnosti, pýtajte

sa samých seba, čo by som mohol

v budúcnosti robiť, čo by ma bavilo a ako

by som svojou prácou pomohol ostatným.

Potom si máte šancu aj vy vybudovať

šťastný a naplnený život po strednej škole.

Nikola Ondrášová

Depresia Kto z nás sa v živote nestretol so situáciou,

v ktorej si povedal, že má depku? Cítil sa

smutný, osamelý, nešťastný, nič sa mu

nechcelo. Pocit vyhorenia, nezmyselnosti

žitia, pocit, že nič nemá zmysel, to je to, čo

sa občas stane každému z nás.

Depka

Keď nás opustí láska, umrie nám blízky

človek, rozvedú sa nám rodičia – to sú

chvíle, v ktorých máme plné právo smútiť

a dať priestor svojej depke. Ale tento

občasný smútok alebo depresívne ladenie

má v skutočnosti ďaleko od naozajstnej

depresie. Depresia je choroba.

Depresia

Depresia je vážna choroba. Je to duševné

ochorenie, ktoré potrebuje odbornú pomoc.

Keď človek cíti depku, je to stav, ktorý má

príčinu. Niekto mi umrel, niekto ma

opustil, niekto ma nechce, niečoho sa

bojím. Na rozdiel od toho je depresia stav,

ktorý vzniká bez zjavného dôvodu, bez

príčiny. Trpia ňou ľudia, ktorí sú inak

zdraví, nič ich nebolí, majú partnerov,

majú deti, majú prácu a majú v podstate

„skvelý“ život.

Čo sa deje

Napriek tomu pociťujú pocity úzkosti,

beznádeje. Nechce sa im ráno vstávať,

netešia sa z dobrého jedla, netešia sa

z dobrého filmu, netešia sa do práce, do

školy, netešia sa zo športu, z rodiny, detí.

Netešia sa z ničoho. Nechce sa im ani

pohnúť. Nechce sa im nič. Najradšej by

svoj život prespali a ani to sa im nechce.

A vtedy nastáva veľmi ťažká chvíľa,

v ktorej prvý a najťažší krok je priznať si

problém a začať hľadať riešenie.

Čo spraviť

Depresia nie je hanba. Depresia je

ochorenie, ktoré sa dá vyliečiť len

pomocou psychoterapie a antidepresív. Je

dôležité vyhľadať odpornú pomoc. Na

Slovensku sa na depresiu lieči okolo dvoch

percent populácie. Avšak ľudí, ktorí týmto

ochorením trpia, je podstatne viac. Mnohí

z nich sa hanbia, mnohí z nich si myslia, že

si poradia sami, ale nie je to tak. Depresia

je liečiteľná choroba, avšak môže skončiť

aj smrťou. Päť až 15 percent spácha

samovraždu.

Prečo

Depresiou trpia ženy dvakrát častejšie ako

muži. Je to vďaka hormonálnym zmenám:

menštruácia, tehotenstvo, popôrodná

depresia. Častejšie trpia depresiami ľudia,

ktorí mali ťažké detstvo, problémy

v mladosti, ale na vznik depresie majú

vplyv aj genetické faktory. To že depresia

môže byť geneticky zdedená, neznamená,

že sa musí vždy aj prejaviť. Každý z nás

reaguje na ťažké situácie inak. Dôležité je

včas odhadnúť, kedy je potrebné vyhľadať

lekára, respektíve odborníka. V tomto

prípade, radšej zájsť ku psychológovi

„zbytočne“, pretože každý z nás má nejaký

problém, ktorý potrebuje riešiť, ako

zanedbať vážnu chorobu, ktorá môže

skončiť veľmi nešťastne. Keď má človek

skutočnú depresiu, nepomôže mu žiadna

amatérska rada, aby sa tešil zo života, aby

išiel na koncert, aby viac pracoval

v záhradke. Skutočná depresia potrebuje

lekára.

Nehanbiť sa vyhľadať pomoc

Takže ak budete cítiť dlhodobý smútok,

bezmocnosť, beznádej, nebudú vás

zaujímať bežné denné činnosti, dlhodobo

budete trpieť poruchami spánku, budete

cítiť stratu energie a únavu, nebudete sa

vedieť sústrediť, nič si pamätať a často

budete myslieť na smrť, odhoďte všetky

predsudky, a čo najrýchlejšie sa dohodnite

s odborníkom! Môžete tým sebe zachrániť

život a svojim blízkym nespôsobiť

nenapraviteľné škody.

Šport Šport. Prečo je šport v živote teenagera taký dôležitý? Čo vedie mladých ľudí, ktorí majú svoje vlastné problémy, k tomu, aby športovali? Podľa mňa je šport ľubovoľná fyzická aktivita, ktorú môže človek vykonávať z rôznych dôvodov: pre vlastné potešenie, pre potrebu porovnávať sa s ostatnými a súťažiť s nimi, zo zdravotných dôvodov... Akákoľvek forma športu prináša človeku rôzne výhody a skúsenosti do reálneho života. Pri športe sa rozvíjajú okrem fyzických zdatností aj tie psychické, ktoré sú veľmi dôležité najmä pre teenagerov, ktorí trpia hormonálnymi zmenami, častými zmenami nálad, problémami s rodinou, jedlom, partnerom... Pre športovcov, či už tých, čo praktizujú šport výkonnostne alebo tých, čo sa mu venujú rekreačne platí, že sa psychicky rozvíjajú a sú psychicky stabilnejší, nedokáže ich len tak niečo rozhodiť. Medzi výhody, ktoré prináša šport teenagerovi, patria napríklad: väčšia odolnosť proti tlaku okolia, väčšia priebojnosť v živote (či už v pracovnom alebo súkromnom), lepšie zvládanie prehier a neúspechov v reálnom živote, spoznávanie

nových ľudí a nadväzovanie nových kamarátstiev napr. na pretekoch / v tíme, lepšia schopnosť správne si zadeliť čas, aby človek stihol všetko, čo plánuje... Týchto výhod je ešte oveľa viac, ale toto sú podľa mňa tie, ktoré pre človeka a obzvlášť teenagera majú veľký význam, pretože mu pomôžu v budúcom živote, kde môžu nájsť vďaka týmto faktorom lepšie uplatnenie. Ďalej by som sa venovala rozdeleniu športu, pretože nie každému vyhovujú všetky športové odvetvia, preto je dôležité, aby si každý našiel to, čo ho bude baviť a napĺňať. Základným rozdelením je delenie na športy kolektívne a individuálne. Kolektívne športy,

napr. futbal, hokej, volejbal, rugby, hádzaná..., sú vhodné pre tých, ktorí radi spolupracujú, sú komunikatívni a radi pracujú v tíme. Naopak individuálne športy, napr. atletika, cyklistika, alpské lyžovanie, plávanie, triatlon, biatlon, rýchlokorčuľovanie a i., sú viac vhodné pre osoby, ktoré chcú pretekať sami za seba, porovnávať sa s ostatnými a nespoliehať sa na ostatných. Ďalším zásadným delením športu je rozdelenie na zimné športy a letné športy. V tejto kategórii sa osoba rozhoduje väčšinou na základe toho, ktoré ročné obdobie preferuje, resp. ktorému športu je naklonená. V princípe však všetci vrcholoví športovci trénujú celoročne a v tom ročnom období, ktoré je nevyhovujúce pre konkrétny šport, hľadajú rôzne náhrady a ekvivalenty pre udržanie formy a kondície. Posledné hlavné delenie z môjho pohľadu je rozdelenie športu na rekreačný a vrcholový. Tu je na každom z nás, či chceme všetok svoj voľný čas obetovať vrcholovému športu alebo sa môžeme rozhodnúť, aká športová aktivita sa nám kedy chce vykonávať. Podľa môjho názoru je šport veľmi účinný pre teenagerov, ktorí dospievajú a prechádzajú hormonálnymi zmenami a rôznymi stresovými situáciami. Viem to potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti, sama sa venujem dvom športom, plávaniu a triatlonu, vďaka ktorým som získala veľa nových skúseností a známostí, pričom mi pomáhajú na chvíľku zabudnúť na realitu a problémy, ktoré ma trápia. Okrem iného šport tiež predstavuje zmysluplné využitie voľného času je prospešný pre zdravie človeka.

Ema Podhorná

Jednoduché fitnes cviky V dnešnej dobe veľa mladých ľudí trápi

ich postava . V tomto článku si ukážeme

cviky , ktoré môžete vykonávať aj

v pohodlí domova. Nielenže tým ušetríme

peniaze, ale aj zlepšíme silu celého tela,

stabilitu, flexibilitu a rozvoj svalov.

Horná časť tela:

Najvýznamnejší a zároveň najúčinnejší

cvik sú kliky. Ľahneme si na zem alebo

podložku na brucho, ruky si dáme na

úroveň ramien a pomaly sa zdvíhame

pokiaľ sme začiatočníci môžeme si pokrčiť

nohy a zdvíhať sa na kolenách. Týmto

cvikom si veľmi pekne vyformujeme ruky,

ramená a prsia.

Tricepsové kľuky na lavičke

K tomuto cviku potrebujeme stoličku.

Dáme si ruky na stoličku, ostatok tela bude

mimo stoličky nohy si buď pokrčíme alebo

pre ťažšiu variantu si nohy vystrieme

a pomaly sa zdvíhame nad stoličku. Pri

tomto cviku si formujeme tricepsy ale aj

brucho.

Brucho:

S touto partiou má veľa ľudí problém a preto

vám prinášam pár jednoduchých cvikov.

Plank-doska

Opäť si ľahneme na brucho, ruky si dáme na

šírku ramien, zdvihneme sa so zeme a držíme,

musíme si ale dať pozor na to, aby sme mali

vystreté ruky, chrbát a neprehýbať sa

v bedrách a panve. Držíme niekoľko minút.

Môžete sa stretnúť aj s iným druhom, kedy sa

nedržíme na rukách, ale na predlaktiach.

Vyberte si pre vás lepší variant, nezáleží na

tom aký. Pre obmieňanie cviku sa môžete aj

pretočiť na pravú a potom ľavú stranu a držať

s rukou nad hlavou. Opäť pozor na to, aby ste

sa neprehýbali v panve. Tento cvik je veľmi

dobrý hlavne na brušné svalstvo ale zapájate

pri tom aj ruky.

Zdvíhanie panvy do ,,sviečky“

Ľahneme si na chrbát, zdvihneme nohy do

pravého uhlu a snažíme sa zdvíhať nohy do

tzv. Sviečky. Pokiaľ by ste chceli ťažšiu verziu

môžete si dať medzi nohy nejakú loptu. Pri

tomto cviku zapájame

brušne svalstvo, najmä šikmé a horné.

Spodná časť tela- nohy :

Najúčinnejší cvik sú dobre známe drepy.

Nohy si dáme na šírku ramien a pomaly

s vystretým chrbtom snažíme ísť čo najviac

k zemi, dávajte si pozor, aby ste mali celé

chodidlá na zemi. O tomto cviky sa vraví, že

pri drepovaní sa spaľuje najviac kalórií. Tento

cvik je samozrejme najlepší na stehná

a sedacie svaly, ale naučí nás aj ako správne

držať telo

Posledný cvik sú výpady. Postavíme sa na

šírku ramien, urobíme veľký krok dopredu

a zadnú nohu pokrčíme tak, aby nám koleno

smerovalo na zem. Dávajte si pozor ,aby vám

predná noha nepresiahla úroveň kolien. Tento

cvik je veľmi dobrý na stehná, lýtka ale aj na

sedacie svaly.

Toto boli moje jednoduché cviky na základné

časti tela, ktoré môžete cvičiť aj doma. Veľa

ľudí hľadá inšpiráciu pre cvičenie doma a preto

som si pre vás na záver pripravila 2 tréningy

z týchto jednoduchých cvikov. Nezabudnite, že

cvičiť sa dá vždy a všade a preto nehľadajte

výhovorky, ale začnite na sebe pracovať!

Nadia Podmaníková

Tréning 1 (3 kolá)

20 klikov

20 drepov

10 sviečok

15 výpadov

1-2 min doska

Tréning2 - čas na

tréning je 15 minút

skúste urobiť , čo

najviac kôl

1-2min bočná doska

15 kľukov na

stoličke

20 výpadov

10-15 klikov

20 drepov

je kolektívna loptová hra , ktorá je

považovaná za najpopulárnejší šport na

svete.

Podľa prieskumu, medzinárodnou

futbalovou federáciou FIFA, hrá

pravidelne futbal najmenej 300 miliónov

ľudí vo viac ako 220 krajinách sveta.

Dôvodom jeho popularity sú jednoduché

pravidlá a minimálna náročnosť na

vybavenie.

Okrem futbalu existujú aj jeho mutácie

ako: futsal , sálový futbal, mini futbal,

plážový futbal a iné.

Futbal sa hrá na hracej ploche v tvare

obdĺžnika. Dĺžka musí byť v rozmedzí 90-

120 m, šírka 45-90 m (pre medzinárodné

stretnutie 100-110 x 64-75 m). Hracia

plocha je zvyčajne vyznačená bielymi

čiarami (max. šírka čiary - 12 cm).

Hraničné čiary vymedzujú dlhšie okraje

hracej plochy, kratšie sa nazývajú

bránkové čiary. Hracia plocha je rozdelená

na dve polovice stredovou čiarou. V jej

strede je stredová značka, okolo ktorej je

vyznačený stredový kruh. Ďalej sú na

každej polovici hracej plochy pri príslušnej

bránke vyznačené pokutové územia a

menšie bránkové územie. Vo vnútri

každého pokutového územia je vyznačená

pokutová značka. Ďalej je v pokutovom

území vyznačená časť kruhového oblúka

so stredom v pokutovej značke a

polomerom 9,15 m

Hrajú dve družstvá, v každom je

maximálne 11 hráčov, z ktorých je jeden

brankár. Ak počas hry klesne počet hráčov

kvôli zraneniam alebo vylúčeniam pod 7

hráčov, je predčasne ukončená. Na

striedanie má tréner k dispozícii ďalších

hráčov. V priebehu hry môže vystriedať

najviac 3 hráčov. V prípravných zápasoch

sa môžu družstvá dohodnúť aj na striedaní

viacerých hráčov (aby si tréneri mohli

otestovať viacerých hráčov, prípadne viac

štýlov hry). Počet náhradných hráčov,

ktorých má tréner k dispozícii na lavičke,

je často limitovaný – 5 až 7 hráčov.

Peter Majerčák

Pohlavný život tínedžerov Všetci sa určite zhodneme na tom, že

súčasťou dospievania je pohlavný život,

ktorý okúsime po prvýkrát. Dospievanie je

vývinové štádium, ktorým si prešiel každý

z nás alebo práve prechádza.

S dospievaním sa spájajú prvé lásky, prvé

tajomstvá a objavovanie odlišností medzi

mužmi a ženami.

Čoraz viac mladých ľudí má nechránený

sex, čím veľmi riskujú. Veď ide

o zodpovednosť nielen za seba, svoje telo,

zdravie, ale aj za potenciálneho partnera či

prípadné následky.

Pohlavné choroby či chceme alebo

nechceme, sa bohužiaľ stávajú súčasťou

životov mladých ľudí.

Pohlavné choroby

-AIDS a HIV sú skratky najobávanejšej a

dalo by sa povedať, aj najzávažnejšej

sexuálne prenosnej choroby.

AIDS je sexuálne prenosná

choroba, ktorá v slovenskom

preklade znemená syndróm

získanej imunitnej nedostatočnosti.

Vírus zodpovedný za AIDS

označujeme skratkou HIV. HIV v

preklade znamená ľudský vírus

imunitnej nedostatočnosti. Tento

vírus preniká do organizmu a

infikuje bunky imunitného

systému, skôr než organizmus

dokáže na tento fakt zareagovať.

Postupné šírenie sa vírusu likviduje

imunitný systém, ktorý zlyháva a

infikovanému človeku tým môže

vyvolať až smrť.

K prenosu vírusu HIV najčastejšie

dochádza akýmkoľvek pohlavným

stykom.

Na infekciu sú náchylnejší viac

muži ako ženy, takže pomerne dosť

veľkou skupinou infikovanou

vírusom HIV sú aj homosexuáli.

Ako predísť AIDS? Kto žije

v trvalom, vzájomne vernom

vzťahu a neberie drogy, nemá sa

čoho obávať. Kto nevie alebo

nechce žiť v stabilnom vzťahu, mal

by v každom prípade používať

kondóm.

-SYFILIS - táto pohlavne prenosná

choroba, je veľmi životunebezpečná.

Infikovať sa človek môže

predovšetkým nechráneným

pohlavným stykom, (používajte

kondómy).. K nákaze je možné

dôjsť aj pri kontakte so syfilitickou

vyrážkou na tele postihnutého.

Je veľmi zaujímavé, že v prevažnej

väčšine postihuje viac mužov ako

žien. Šíri sa hlavne medzi mladými,

sexuálne veľmi aktívnymi ľuďmi,

ktorým slovo monogamia veľa

nehovorí.

-KVAPAVKA - táto choroba je

považovaná za veľmi nákazlivé bakteriálne

ochorenie.

Prenáša sa výlučne pohlavným

stykom. Infekcia sa môže objaviť v

krčku maternice u ženy, vo vagíne,

v močovej trubici, konečníku alebo

v hrdle. Zákernosť tejto choroby je

v tom, že takmer u väčšiny

prípadov prebieha nepoznane, bez

výraznejších problémov.

Infikovaná osoba len veľmi ťažko

zistí, že má nejaké zdravotné

problémy.

Typy ochrany

Prezervatív

Ochrana, ktorú používa muž. Sú

voľne dostupné v lekárňach,

drogériách alebo supermarketoch.

Pre mladých je to ľahko dostupný

a lacný ochranný prostriedok.

Spermicídne gély, krémy, peny, čapíky

Sú to ochranné prostriedky, ktoré

ničia spermie. Je nutné ich ale

zaviesť hlboko do pošvy ešte pred

začiatkom styku.

Hormonálna antikoncepcia

Patrí k najúčinnejším

antikoncepčným metódam.

Spočíva v pravidelnom užívaní

tabletiek, ktoré obsahujú rôzne

kombinácie a rôzne množstvo

hormónov. Tabletky sú iba na

predpis, predpíš ich gynekológ.

Hormonálna teliesko

Vnútromaternicové teliesko sa

odporúča skôr ženám, ktoré už

rodili. Do maternice sa vloží

teliesko, ktoré zabraňuje

uhniezdenie vajíčka v sliznici

maternice. Teliesko musí predpísať

a zaviesť lekár a v maternici môže

zostať aj niekoľko rokov.

Hudba

Je jeden jazyk, ktorému rozumejú všetci.

Nezáleží na tom, či si muž alebo žena,

mladý alebo starý, chudobný alebo bohatý.

Existuje jeden jazyk, ktorý všetkých spája.

Tým jazykom je hudba.

Definovať hudbu, vysvetliť, čo znamená

slovo hudba, je veľmi zložité. Veď pre

každého je niečím iným.

Na svete pravdepodobne neexistuje človek,

ktorý nepodľahol kúzlu hudby. Dokáže nás

rozveseliť, vyčariť nám na tvári úsmev,

povzbudiť nás, pozitívne naladiť, upokojiť,

ale aj dojať či dokonca rozplakať. Má

pozitívne účinky na našu psychickú

i fyzickú stránku. Vedci pripúšťajú, že pri

počúvaní obľúbených piesní sa v mozgu

vylučujú endorfíny, ktoré vyvolávajú pocit

šťastia alebo dokonca eufórie a zmenšujú

vnímanie bolesti. Zahĺbenie sa do hudby

znižuje hladinu stresového hormónu v krvi

a pôsobí utišujúco na tú časť mozgu, ktorá

zodpovedá za emócie. Hudba tiež môže

zlepšovať pamäť a zvyšovať rozumové

schopnosti, najmä schopnosť sústrediť sa

a kreatívnosť.

Na svete je v súčasnosti veľa vecí, ktoré nás

rozdeľujú – hranice, jazyky, náboženstvo,

farba pleti, predsudky. Našťastie je tu

hudba. Hudba, ktorá je mostom spájajúcim

ľudí z rôznych brehov, prístavom

zabíjajúcim smútok a mažúcim starosti,

loďou, ktorá kolíše srdce a dušu.

Najznámejší interpreti našej

generácie

Harry Styles

Lana del Rey

Selena Gomez

Martin Sečasnský

Móda

Čo je to móda?

Móda je sociálno-psychologický fenomén,

ktorý vplýva na rôzne ľudské aktivity a

myslenie. Aplikuje sa predovšetkým na

oblečenie a iné aspekty ľudského výzoru,

ale tiež zasahuje do hudby, umenia,

politiky, filozofie, dokonca aj do

matematiky. My by sme sa chceli ale

zamerať práve na tému Teenagerské štýly

obliekania a trendy ktoré nám svetová

móda ponúka.

Tu sú aktuálne trendy mládeže:

ANOREXIA

Mentálna anorexia je vážna psychická porucha. V

súčasnosti výskyt tohto ochorenia stúpa. Anorexia je charakterizovaná veľkým úbytkom

hmotnosti dosiahnutým dodržiavaním extrémnych redukčných diét. Mnohé dievčatá a ženy, v

poslednom čase aj chlapci a muži, sú hnaní túžbou byť štíhli a strachom z „tučnoty“.

Anorektičky vidia sami seba tučné, nezávisle na tom, koľko skutočne vážia. Samy svoju

podváhu a podvýživu nepriznajú. Aj v extrémnych prípadoch sa stále snažia schudnúť. V tejto

snahe odmietajú akúkoľvek výživu, dokonca aj nápoje, čo môže spôsobiť smrť. Avšak vo

väčšine prípadov bývajú príčinou smrti sprievodné depresie, zlyhanie srdca či iné choroby,

ktorým sa oslabený organizmus nevie ubrániť. Anorektičky sú zvyčajne perfekcionistky a

kladú sami na seba veľmi vysoké nároky. Páči sa im pocit mať svoje telo „pod kontrolou“ a v

neustálom chudnutí vidia potvrdenie svojich schopností.

PRÍČINY VZNIKU ANOREXIE

psychologické faktory (vnútorná neistota, atmosféra v rodine, puberta, snaha o

kontrolu nad vlastným telom, pocit úspechu pri znižovaní hmotnosti),

genetické predpoklady

PRÍZNAKY

strach z priberania, snaha o schudnutie napriek viditeľnej podváhe, neprimerane prísna

diéta,

vypadávanie vlasov,

hustejšie ochlpenie,

lámavé nechty,

suchá, šupinatá pokožka,

opuchnuté nohy,

rednutie kostí,

poruchy nervového systému,

diabetici môžu vynechávať liečbu

inzulínom,

nepravidelná (príp. žiadna)

menštruácia.

LIEČBA

liečba je náročná a dlhodobá kvôli nespolupráci a odmietaniu liečby zo strany

pacienta/ky

vysokokalorická strava

Karolína Kubáčková

Nezdravý životný štýl

Sedavý spôsob života, dlhé hodiny strávené pri počítači alebo televízore....... Často krát

sa k tomu pridá sladený nápoj, čipsy, chrumky.... Toto a ešte omnoho viac faktorov nás vedie

k nezdravému spôsobu života. Každý z nás sa snaží

čo najrýchlejšie najesť a pritom si neuvedomuje

následky. Mali by sme sa preto zamyslieť nad tým,

čo a kedy jeme. A či vôbec jeme vtedy, kedy máme.

Veľa z nás zabúda na dôležitosť plnohodnotného

obeda, ale ešte viac sa stretávam s podceňovaním

raňajok, ktoré sú najdôležitejším jedlom dňa.

„V stravovaní detí a mládeže sa objavujú

už roky rovnaké chyby - priveľa sladkostí,

údenín a slaného pečiva, na druhej strane málo mlieka, celozrnných výrobkov, strukovín,

ovocia a zeleniny" povedala Katarína Babinská, lekárka z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty

Univerzity Komenského v Bratislave.

Hlavne v tínedžerskom veku nás začne trápiť mastná pleť a vlasy, vyrážky, či nepekná

postava. Možno si neuvedomujeme, že to všetko ovplyvňuje aj strava. Mastné hamburgery by

sme mali sem tam vymeniť za čerstvú zeleninu a Coca Colu za minerálku. Nemyslím si, že ak si

raz za čas dáme kúsok čokolády, že nám to hneď ublíži, no niekedy aj pomôže. Ak teda máte

chuť na sladké, pripravte si napríklad:

Banánový koláč s chia semienkami bez múky a cukru: Budete potrebovať:

6 ks banánov

6 PL kokosového oleja

120 ml ryžového mlieka

8 ks vajec

1 hrnček mletého kokosu

1/2 hrnček chia semienok

100 g hrozienok

4 KL kypriaceho prášku do pečiva

2 KL mletej škorice

Ako postupovať:

1. Kokos, chia semienka, kypriaci prášok do pečiva

a škoricu premiešame v miske.

2. Do mixéra vložíme banány, vajcia a roztopený

kokosový olej a rozmixujeme.

3. Do misy dáme ryžové mlieko, prisypeme sypkú

zmes a hrozienka. Premiešame a vložíme do

formy vystlanej papierom na pečenie.

4. Pečieme pri 150 stupňoch 50-60 min.

Nezdravý spôsob života spôsobuje srdcovo-cievne choroby, zvyšuje riziko infarktu,

cukrovku, nadváhu, ktorá poškodzuje chrbticu a ešte oveľa viac. Preto by sme sa mali

zamyslieť nad svojim spôsobom života čo najskôr.

Viktória Véghová

Bulímia

Tak ako k životu tínedžera patrí

radosť, užívanie si života, skúšanie nových

vecí, rovnako k tomu patrí aj pocit

nechcenosti, obavy zo života, či strachu, čo

všetko sa môže pokaziť. Veľa z nás,

tínedžerov, trpí mnohými poruchami, a to

napríklad spomínanou bulímiou. Je

dokázané, že na bulímiu trpí viac žien ako

mužov. V období dospievania je to

približne 1 % ženskej populácie. Je

potrebné oboznámiť svet, koľko ľudí touto

chorobou trpí a nedokáže si pomôcť a to

iba kvôli takej povrchnej veci ako je

„dokonalá postava“... Ale kedy by to

všetko skončilo? Kedy by mali pocit, že je

to dobré, dokonalé? Nikdy... A práve

preto, je táto porucha v prijímaní potravy

veľkou hrozbou. Čím ďalej, tým je to

horšie a horšie. Nemá to konca. Stále

pretrváva pocit nespokojnosti, nenávisti k

vlastnému telu, lebo nie je dokonalé, aj

napriek tomu, že budete vyzerať veľmi

vychudnuto, až nezdravo. Táto porucha

vedie k osamelosti, úzkosti,

strachu, depresii a taktiež aj k zúfalstvu,

ktoré niektorí riešia samovraždou. Bulímia

vás dostane až na dno. V tomto prípade,

by mali zakročiť vaši rodičia, či doktori,

ktorí by vám dokázali pomôcť. Avšak len

málo pacientov vyhľadá lekársku pomoc.

Čo je to vlastne bulímia? Čo sú jej

príčiny a ako sa z nej dostať? Je to porucha

príjmu potravy, pri ktorej sa ľudia

nadmerne prejedajú a následne sa ju

snažia úmyselne vyvrátiť. Práve preto ich

váha často kolíše. Najčastejšie sa vyskytuje

vo veku od 14 do 18 rokov, ale nie je to

zväčša pravidlom. Dôvody, prečo tejto

poruche podľahnú, je snaha o štíhlu

postavu, či riešenie osobných problémov.

Mnoho neistých, perfekcionistických ľudí

si myslí, že dosiahnutie chudej postavy je

cestou k popularite, láske, úspechu,

obdivu okolia a šťastiu. Ako si teda

pomôcť, vyliečiť sa a odhodiť bulímiu

navždy preč? Zásadné je vyhľadať lekára

a rozprávať sa o svojich pocitoch

s kamarátmi, rodinou a začať im

dôverovať. Bulímiu nie je možné vyliečiť

cez noc, ale je to dlhší proces za pomoci

lekára a pozitívneho myslenia.

Nie je všetko o dokonalosti, ale

o tom, byť prirodzený a prijať samého

seba takého akí sme. Postava nie je

dôležitá a skutoční priatelia vás budú mať

radi pre iné hodnoty. O koľko by bol náš

život krajší bez predsudkov, keby sa ľudia

neporovnávali a svet by nekládol taký

dôraz na dokonalosť a štíhlu líniu?

Sandra Jankovicsová

Samovražda

Samovražda je úmyselné zakončenie vlastného života samovoľným aktom, ktorý privodí smrť.

Myšlienky na samovraždu sa objavujú v ťažších formách depresie. Odhaduje sa, že pri ťažkej depresii

ju naozaj spácha asi pätnásť percent. Nielen depresia býva dôvodom na samovraždu. Často sú za ňou

aj iné psychické poruchy, napríklad schizofrénia alebo závislosť.

Počet samovrážd s vekom stúpa. Pomer mužov a žien v dokonaných samovraždách sa udáva zhruba 2

: 1, na Slovensku a v Čechách 3 : 1. Pri samovražedných pokusoch je tento pomer opačný. Celkovo sa

udáva, že samovražedných pokusov je 15 – 20-krát viac než dokonaných samovrážd. Najohrozenejšou

skupinou sú však adolescenti a mladé ženy.

Rizikové skupiny pre zvýšený výskyt samovrážd:

duševne chorí, najmä depresívni ľudia,

osoby závislé na psychotropných látkach,

osoby staršie, osamelé, opustené,

subjekty, ktoré sa už v minulosti o samovraždu pokúsili,

chronicky chorí pacienti,

nezamestnaní,

osoby v čase životnej krízy – úmrtie partnera, rozchod, rozvod,

šikanované deti, týrané či zneužívané deti.

Motívy samovrážd

Väčšinou ide o spojitosť vzťahových, pracovných aj ekonomických faktorov.

a) biické samovraždy: motívom je vyriešiť neriešiteľný problém, subjekt sa domnieva, že sa prebudí v

novom, lepšom svete, kde nie je problém, ktorý ho tak trápi,

b) bilančné samovraždy: motívom je ukončiť napríklad neznesiteľnú bolesť, nevyliečiteľné ochorenie,

neriešiteľnú životnú situáciu a pod.,

b) pseudobilančné samovraždy: človek sa pre samovraždu rozhodne v dôsledku tzv. „tunelového

videnia“ – vníma len svoj neriešiteľný problém (napríklad nezamestnanosť, dlhy, bankrot, atď.), ale

nevníma, že má aj dôvody žiť, má svojho partnera, nezaopatrené deti, ktoré má rád a na ktorých mu

záleží,

c) patické samovraždy: vyskytujú sa pri duševných ochoreniach, napríklad pri ťažkej depresii, keď je

samovražda dôsledkom masívnych, ale potláčaných, nevedomých agresívnych fantázií zameraných

napríklad na stratený objekt, ku ktorému mala depresívna osoba ambivalentný vzťah (láska aj nenávisť

súčasne

Vývoj a varovné signály

Osoba, ktorá rozmýšľa nad samovraždou, prechádza akousi cestou, ktorú nazývame suicidálny vývoj.

Suicidálny vývoj pozostáva z troch štádií:

1.štádium: samovražda ako možnosť úniku z neriešiteľných a pritom veľmi zaťažujúcich problémov,

2.štádium ambivalencie: v tomto štádiu sa môžu objaviť aj samovražedné vyhrážky, volanie o

pomoc, kontakty s lekárom alebo s krízovým zariadením, volanie na tiesňové linky a pod.; ak prevážia

sebazničujúce tendencie, končí sa konfrontácia s rozhodnutím, že netreba zostávať medzi živými,

3.štádium upokojenia: buď je samovražda úplne vylúčená, alebo aspoň na nejaké obdobie odložená,

prípadne je upokojenie len zdanlivé a subjekt je rozhodnutý ukončiť svoj život.

Osoba, ktorá rozmýšľa nad samovraždou, prechádza akousi cestou, ktorú nazývame suicidálny vývoj.

Pri psychických krízach a skratovom konaní prebieha veľmi rýchlo.

Lucia Pešková

Martial arts Bojové umenie je každý systém, ktorý formalizuje zručnosti a techniky telesného konfliktu s

protivníkom.

Bojové umenie je staré ako samotné ľudstvo. Vznikali vtedy, keď sa človek potreboval pred

niečim brániť alebo niečo dosiahnuť. Napríklad:

• lukostreľba vznikla, aby trénovaný strelec dokázal rýchlejšie a bezpečnejšie skoliť zver

alebo aby bol vo vojnách účinnejším bojovníkom.

• box, zápasenie a orientálne bojové umenia vznikli preto, aby sa človek mohol lepšie ubrániť

útokom iného človeka.

V podstate je bojové umenie to, čo nám pomáha zlepšiť sa v nejakej činnosti, ktorá súvisí s

bojom, lovom, silou, alebo prežitím.

Kde sa využívajú bojové umenia dnes?

• Lukostreľba sa dnes už využíva veľmi zriedka pretože ľudia v minulosti potrebovali prežiť a

preto sa dnes už nepoužíva na prežitie ale iba ako rekreačný šport.

• Box, Thay box, Karate atď. Boli vytvorené na obranu pred nepriateľom alebo útočníkom no

robia sa aj rôzne zápasi na pobavenie publika

Tento krát by som sa rád zameral konkrétne na jeden bojový šport a to na Thajský box

Thajský box

(muay thai) Thajský box alebo thaibox alebo thajbox je bojový šport pochádzajúci z Thajska. Thajský box

je známy aj ako umenie ôsmich končatín, pretože v zápase sa využívajú údery päsťami, údery

lakťami, kopy nohou a kolená. Thajský box má pôvod vo vojenskom výcviku, ktorý Thajská

armáda vykonáva už niekoľko storočí, pretože tento bojový štýl vznikol vo vojnách v boji

muža proti mužovi. Thajský box má bohatú kultúru a tradície, vychádzajúce z budhizmu a

animizmu. Samuel Ondrušek

Dúfam, že ste sa niečo nové dozvedeli, no ak máte

vážnejšie problémy, hľadajte pomoc na

nasledovných stránkach:

https://cpppapba2.sk/

https://www.7cups.com/

V ďalšom vydaní sa nechajte prekvapiť novými

témami a veľkonočnými receptami.