INFORMATÍVNY MESAČNÍK INFORMATIVNI MESEČNIK …menutej sch dzi predseda Sabo, nielen ke ide o...

INFORMATÍVNY MESAČNÍKRepublika Srbsko * AP Vojvodina * Obec Báčsky Petrovec

Ročník 2, číslo 2 4 , február 2006Bezplatný exemplár

INFORMATÍVNY MESAČNÍKRepublika Srbsko * AP Vojvodina * Obec Báčsky Petrovec

Ročník 2, číslo 2 4 , február 2006Bezplatný exemplár

( )

INFORMATIVNI MESEČNIKRepublika Srbija * AP Vojvodina * Opština Bački PetrovacGodina II, broj 2 4 , februar 2006.Besplatan primerak

INFORMATIVNI MESEČNIKRepublika Srbija * AP Vojvodina * Opština Bački PetrovacGodina II, broj 2 4 , februar 2006.Besplatan primerak

( )

****

****

2

D a 26. janu ra zasadala Spr vna rada VKP Progres. Na za-sadnut , okrem lenov spr vnej rady a riadite a Progresu

, boli pr tomn : predseda obce , predsedaZhroma denia obce , z stupca predsedu obce

, n eln k pre financie ,predseda Rady MS Petrovec , predseda Rady MS Kulp n

a tajomn ci t chto miestnych spolo enstieva , ako aj predstavitelia m di .

U okolo prv ho bodu, ktor m bolo schva ovanie z pisn c,bolo hodne diskusie. Toti mali sa schv li z pisnice z 5., 6., 7., 8.a 9. zasadnutia, na o lenovia mali pripomienky, e jenepr pustn , aby sa s tak m oneskoren m schva ovali z pisice,ke sa aj pozabudlo, ak priebeh tie zasadnutia mali. Okrem tohosa iadalo, aby z pisnice boli d kladnej ie, lebo sa z nichvonkoncom nevid priebeh diskusie o jednotliv ch bodoch, ktorpredch dzali jednotliv m rozhodnutiam.V takom zmysle sa potomtento bod aj schv lil.

Druh m bodom bola diskusia o z pisnici o vykonanej kontrolemateri lno-finan n ho hospod renia VKP Progres v obdob rokov2003 a 2005. Toti Zhroma denie obce na svojom zasadnut z jla vla aj ieho roka nalo ilo predsedovi obce Dr. J novi Sabovizisti ako je to s hospod ren m Progresu. Predseda Sabo potomnavrhol nieko ko opatren a okrem in ho vymenoval aj komisiu,ktor by zistila skutkov stav okolo hospod renia tohto podniku.Komisiu tvorili: , n eln k pre financie na ejobce ako predseda a lenky , ekon mkaa opr vnen tovn ka a rev zorka z Nov ho Sadu a

, ekon mka a tovn ka v MS Petrovec.Po d kladnej kontrole, ktor komisia urobila (kontrola trvala

od 16. augusta do 5. okt bra vla aj ieho roka), vypracovan bolaobsiahla z pisnica a navrhnut ch bolo osem opatren s cie omodstr ni v etky nedopatrenia a z konn priestupky, ktor bolizisten v hospod ren VKP Progres.

Uv dzame n vrh smich opatren tak, ako ich uv dzaj vz vere viac ako tridsa stranovej z pisnice:

ň á áí č á ľ

í íž á

áč íí

í ý čé í

ž é ý ľ á íž á ť áč č ž

í é ý í ľ áď ý

ž á ô ší ý é

á ýá

ý áá č é á íž ž ž í ú-

ň š ž áť á í

ľ í éá ý á

áč í šč ó

á á úč íč í éó úč íč

ô úó ň š á

á ý í ľá ť š á é éé á íá á ô í á ú

á ť á

OndrejaBenku Dr. J n Sabo

Pavel Mar okRadomir Zotovi Bo ko Bogunovi

J n BrnaJ n La ok SamuelVrbovsk Zlatko Harminc

Bo ko BogunoviLjiljana uki ov

Annairkov

da JKP „Progres“ u skladu sa odredbama Z kona o ra u-novodstvu i reviziji donese Pravilnik o ra unovodstvui Ra unovodstvenu politiku, gde e posebno regulisatisistem internih kontrola;

da se izvr i procena vrednosti imovine JKP „Progres“ sastanjem na dan 01. 01. 2005. godine od strane nezavisnogprocenitelja kako bi se utvrdila prava vrednost imovinea posebno investicija u toku;

da se preispita odnos izme u JKP „Progres“ i Direkcije za gra-evinsko zemlji te, putnu privredu i komunalne delatnosti

sa posebnim osvrtom na cenovnik po kome JKP „Pro-gres“ fakturi e svoje usluge Direkciji;

da se ispita odgovornost za zaklju ivanje ugovora sa SZR

áč

ć š ćá

á čý

š ćĐ ć á

Š á

á čč

č ć

š

đđ š

šč

„Uram“ iz Glo ana kao i anga ovanje nadzornog organa zaradove koje je vr io ovaj izvo a ;

da se utvrdi odgovornost za zaklju ivanje ugovora sa DOO„Tehnomag term“ iz Novog Sada, atestiranost ugra eneopreme, kao i anga ovanje nadzornog organa;

da JKP „Progres“ izvr i povra aj sredstava neosnovano pre-netih AD tampariji „Kultura“ iz Ba kog Petrovca, kao i dase utvrdi odgovornost za nenamensko tro enje sred-stava;

da JKP „Progres“ u poslovnim knjigama za 2005. godinusprovede knji enja za smanjenje dr avnog kapitala za iz-nos 31.043.348 dinara i pove anje odlo enih prihodai primljenih donacija za navedeni iznos i da izvr i ukidanjerevalorizovanih rezervi u visini od 8.155.002 dinara;

da JKP „Progres“ u poslovnim knjigama za 2005. godinuizvr i pove anje prihoda iz ranijih godina za iznosod 9.567.677 dinara, pove anje rashoda za iznosod 1.232.315 dinara i izvr i pokri e gubitka iskazanog poZavr nom ra unu za 2004. godinu.

ž žš đ č

čđ

žš ć

Š čš

ž žć ž

š

š ćć

š ćš č

Diskusia o z pisnici komisie trvala dlho, z astnilo sa v nejve a diskut rov, ozrejmovalo sa, pre o sa robilo niekedy ajbez v etk ch potrebn ch dokumentov, aby sa po dlhej diskusiiz pisnica schv lila s dvoma zdr an mi hlasmi. Po schv len ,z pisnica sa post pi Zhroma deniu obce na prerokovanie a onorozhodne, o a i sa bude podnika alej v s vislosti s nedo-patreniami, ktor sa v hospod ren Progresu zistili. Pravda ajKomun lny podnik Gloakvalis z Hlo ian je povinn splati dlh vo iProgresu vo v ke 557.320 din rov a v etky otvoren probl my samedzi t mito dvoma podnikmi musia dorie i . Ako povedal na spo-menutej sch dzi predseda Sabo, nielen ke ide o Progres, ale ajv ade inde, bude sa zasadzova za z konitos a verejnos pr ce.Ke ide o to, pre o sa so zverejnen m spr vy komisie to ko akalo,akalo sa, k m sa v tomto podniku zvol riadite , aby aj tento bol

obozn men so situ ciou, ak sa v podniku zist . Ke e sa vie, eriadite bol zvolen iba po op tovnom s behu, aj zverejneniespr vy komisie sa odro ilo.

á účľ é č

š ý ýá á ž ý á íá ú ž

č č ť ď úé á í

á ž ý ť čýš á š é é

ý š ťô ď

š ť á ť ť áď č í á ľ č

č ý í ľá ý á á í ďž žľ ý ä ú

á č

ABY SA PROGRES DOSTAL NA CESTU PROGRESU...

15. februára 200615. februára 20063

JKP ''Komunalac'' iz Magli a uspe no je zavr ilo poslovnu 2005.godinu. Od planiranih aktivnosti tokom pro le godine, uspe no jerealizovano pro irenje parcele groblja. Vrednost ove investicijeiznosila je 600.000 dinara. Kupovinom novog traktora ''Belarusa'' i uto-variva a sa ka ikom, pove ana je efikasnost odno enja sme a u Mag-li u. U saradnji sa op tinskim vlastima, zamenjena je javna rasvetau svim ulicama i postavljeno osvetljenje na kolskom igrali tu. Posloviiz redovnih delatnosti, tako e su se obavljali po programu: odr avanjezelenih povr ina, distribucija vode, odlaganje sme a, grobarskeusluge.

Planom za 2006. godinu predvi ene su slede e investicije:zatvaranje kru nog vodotoka u du ini od 2 km, ugradnja noveautomatike u crpnu stanicu, ime bi se pove ao kvalitet isporuke vode.Tako e je planirana kupovina priklju ka za traktor za ko enje zelenihpovr ina i nabavka nekoliko kontejnera. Planirano je i pove anjeodr avanja zelenih povr ina i obnavljanje postoje ih cve njaka.

Do Vidovdana je planirano da Magli ani dobiju eko- esmu.Vrednost ove investicije iznosila bi 2.800.000 dinara, a Pokrajnskisekretarijat za poljoprivredu, vodoprivredu i umarstvo, nov ano bipomogao realizaciju ovoga projekta.

Kako je rekao direktor, , gra ani do sada nisuimali primedbe na rad ''Komunalca'', jedini problem na koji se gra aninaj e e ale je odr avanje smetli ta i pojava divljih deponija, tosvakako kvari sliku sela. I taj problem bi u potpunosti trebao biti re en,izgradnjom nove deponije sme a – istakao je Jovanovi .

ć š šš š

š

č š ć š ćć š

š šđ ž

š ć

đ ćž ž

č ćđ č šš ć

ž š ć ćć č

š č

đđ

č šć ž ž š šš

ć ć

Krsto Jovanović

V posledn janu rov de v malej sieni Zhroma denia obce bolaprezent cia po ta ov ho programu evidovania komun lnychpoplatkov podniku OmniData zo abca. vodom z stupca predseduobce vyzdvihol, e komun lne podniky z na ejobce, ak mi s Komunalac z Magli a, Progres z Petrovca a Gloakvalisz Hlo ian, treba posun na vy iu rove a z rove aj vyu isk senosti obc , ktor komun lne poplatky uberaj prostredn ctvoms asn ho po ta ov ho programu. Ako jedno z mo n ch rie en sazjavilo akur t to z podniku OmniData. Pod a slov z stupcu, predsedaobce sa zhodol financova jednu as hardverov ho a softverov hovybavenia. Ide o syst m, v ktorom sa ka dodenne bude vidie situ ciav komun lnych podnikoch. zo spomenut ho podnikuozrejmil, e sa za pomoci tohto programu vylep ia vz ahy so spotre-bite mi. V r mci programu existuj tri podsyst my, do ktor ch patrevidentovanie spotreby a „govorni automat“.Ako uviedol p n or evireklam cia na prijat ty je ve mi d le it a vz cna inform cia, ktorukazuje na potenci lny probl m a vy aduje si adekv tne prijatiea samozrejme aj reagovanie. Vyzdvihol, e tento po ta ov syst mpodporuje reklam cie, lebo na ten sp sob spres uje a opravuje daje.Netreba zabudn spomen ani to, e si tento program vy adujemesa n ty, o by na ej finan nej situ cii vyhovovalo. Cenapo ta ov ho programu pod n zvom NAPLATA 2005 vyn a okolo250 tis c din rov, v z vislosti od po tu spotrebite ov, po ta ov a pod-syst mov.

ý á ý ň žá čí č é á

Š Ú áž á š

ý ú ćž úť šš ú ň á ň ž ť

ú í é á ú íúč é čí č é ž ý š í

á ľ áť č ť é é

é ž ť áá éž š ť

ľ á ú é ý íá Đ đ ć

á é úč ľ ô ž á á á áá é ž á

ž čí č ý éá ô ň ú

úť úť ž žč é úč č š č á

čí č é á áší á á č ľ čí č

é

Radomir Zotovi

Milan or evi

ć

Đ đ ć

D a 18. janu ra v malej sieni Zhroma denia obce bola prezent ciaideov ho projektu obecnej dep nie smet , ktor viedol z stupcapredsedu obce . Na projekcii boli pr tomn tajomn cimiestnych spolo enstiev Petrovec, Kulp n a Magli , riadite VKPProgres , riadite Direkcie pre stavebn pozemok,cestn hospod rstvo a komun lne innosti , riaditeKomun lneho podniku Komunalac , n eln kpre hospod rstvo , in pektori a

, architektky a .Spred Komp nie Hidroinvest DTD ideov projekt sanitnej dep niesmet predstavili technick mana r Dipl. in . a pro-jektantka .

Sanitn dep nia smet by bola stredn m miestom, kde by savyv al odpad z celej obce a nach dza sa v katastr lnej obci Kulp n

v ahu Bagrenjak. Bola by rozhlohy 3 ha na za iatku a 6,6 haneskor ie. Tak po et obyvate ov, ak m na a obec, pod a dajovro ne m asi 5 700 ton odpadu, i e tie 3 ha by sa poplnili za 20 rokov,ak sa odpad bude usklad ova pod a predpisov. T to plocha by bolapodelen na tri kazety, ka d ve kosti 1 ha a odpad by sa usklad ovaldo v ky tyroch metrov. Hore by pri la z vere n vrstvapozost vaj ca z f lie, pol metra inertn ho materi lu a pol metrahumusu, kde by sa vys dzala tr va. Ka d kazeta je e te n sypmiprehraden na men ie celky. Mechaniz ciou by sa mal odpad nab ja ,aby zaujal m men povrch. V ideovom projekte nie je zapl novanodply ovanie dep nie od met nu, ktor sa vytv ra v d sledkuvyh rania odpadu, o sa m e urobi neskor ie.

Okolo celej dep nie je jarok, ktor m funkciu zoskupovaniaatmosferickej vody, ktor odv dza do existuj ceho kan la. Pre de-p niu treba osobitn trafostanica, hromozvod, stud a pre pitn a sa-nitn vodu, parkovisk pre pinav a ist vozidl , parkoviskopre automobily zamestnancov, budova spr vy smetiska, laborat rium,v ha at . Odpad by sa musel separova , o je najlep ie, aby sa robilou v dom cnosti, aby si sami ob ania osve ukladali biogick odpad,sklo, plastiku, papier, kovy at ., hoci u n s je zvykom, e sa to robna dep ni ch ru ne, len e to m e by z rodkom a liah oukadejak ch infekci a n kazliv ch chor b. Cel projekt by st l 111mili nov din rov a mal by sa robi f zovo, o sa tie finan ne vy slido al ej prezent cie projektu. Ke e ide o ve k sumu pe az ,vypracovanie ideov ho projektu sa pos rilo, aby sa s projektom mohlokonkurova na prostriedky z don ci . Cel dep nia by musela byohraden a str en , aby sa odpad na dep nii usklad oval v s lades predpismi.

Ako sa v diskusii podotklo – my sme preva ne po nohospod rskeprostredie, a preto osobitne treba zapl nova ukladanie biologick hoodpadu, ktor by sa kompostoval.

ň á ž áé ó í ú á

í í íč í ć ľ

ľ ýé á á č ľ

á áč íá š

á ý óí ý žé ž

á ó í ú ýáž á á í

ť č žš ý č ľ ý á š ľ ú

č á č žň ť ľ á

á ž á ľ ňýš š š á č áá ú ó é á

á á ž á š áá š á í ťčí ší á é

ň ó á ý á ôá č ôž ť š

ó ý áú á ú á

ó á ň úú á š é č é á

á óá ď ť č šž á č ý

ď á ž íó á č ž ôž ť á ňý í á ý ô ý á

ó á ť á č ž č číď š á ďž ľ ú ň í

é úť á í á ó ť

á áž á ó ň ú

ž ľ áá ť é

ý

Radomir Zotovi

Ondrej BenkaVladim r Turan

Krsta JovanoviJ n Lomiansky J n Mu aji Tatiana

Turanov Milina Sabov Miroslava erven

Goran TrifunovDaniela Mikovi ov

ć

íć

á á čá á Č á

ć á

O RADU ''KOMUNALCA''

PROGRAM EVIDOVANIA KOMUNÁLNYCH POPLATKOV

O S ODPADOM V BUD CNOSTI?Č Ú

3

Samo nekoliko dana bilo je potrebno bagerima Vodoprivrednogpreduze a ''Dunav'' iz Ba ke Palanke da prokopaju i o iste kanaleza odvo enje podzemnih i atmosferskih voda iz nekoliko ve ta kihjezera koliko ih je u Magli u.

Naime, ovi kanali su prokopavani i i eni pre vi e godina, alinemarno u pojedinih gra ana Magli a, oni su zatrpavani, pa od po-etka 2000. godine stanovnici delova sela u neposrednoj blizini jezera,

imali su problema sa estom pojavom podzemnih voda u svojimdoma instvima. Ustajala voda u jezerima, posebno tokom letnjegperioda, irila je neprijatan miris, bila je izvor zaraze i leglo komaraca.

Kako nam je rekao sekterar Mesne zajednice Mile Ni i efekat jeza sada dobar i voda se polako povla i. Problema sa podzemnimvodama Magli ani ne bi trebali imati, ukoliko se i oni sami ne budusavesnije odnosili prema svom okru enju.

ć č čđ š č

ćč šć š

šć đ ćč

čć

šš ć

čć

ž

NAPOKON, SUVI PODRUMI


Mlekara ''Sirela'' iz Magli a ve pet godina uspe no se bavi pre-radom mleka i proizvodnjom mle nih proizvoda. Zapo ljava dvade-setpet radnika, od toga dva tehnologa, a u svom proizvodnomasortimanu ima deset artikala. I sve ovo ne bi bilo neobi no, da na eluove firme nije ena – vlasnica i direktor ''Sirele''

SZR ''Sirela'' jedna je od deset firmi iz op tine Ba ki Petrovac, kojaje krajem pro le godine, dobila kredit iz

. Jedan deo kredita oti ao je na kupovinu junica, time e seostvariti sopstvena proizvodnja mleka, a za drugi deo dobijenog novca,kupljeni su laktofrizi, duplikatori i homogenizatori za skladi tenje i hla-

enje mleka, koji e biti usmereni ka seljacima i njihovim farmama –obja njava . Kredit je odobren na tri godine sa kamatnom stopomod 4,2%. Tako e, ova firma dobila je i nepovratni kredit od Tr i ta radaza zapo ljavanje, a sredstva su usmerena na primanje u stalni radniodnos etrnaest radnika.

Dobijanjem ovog kredita pove ava se produktivnost, a sigurno ese i i i na pro irenje objekata i pove anje proizvodnje. Ovo je prilika dase istakne i dobra saradnja . Uz po-mo direktora Direkcije za gra evinsko zemlji te, Vladimira Turana,kupljena je parcela za izgradnju mini-farme, a za nekoliko godina

ijakovi i planiraju uzgoj od 150 – 200 krava za sopstvenu proizvodnjumleka.

Na tr i tu je, u dana nje vreme, veoma te ko opstati,konkurencija je izuzetno velika, a najve i problem je to kupci nepla aju svoju robu na vreme. Jedini na in kako opstati na tr i tu isti e

jeste kvalitet na prvom mestu i niske cene proizvoda.''Sirela'' ima svoje etiri prodavnice, tri u Novom Sadu i jednu u Kuli i ka-ko ka e Nada, zasada im dobro ide.

I da se na kraju vratimo na po etak pri e. Na pitanje kako jednaena uspeva da vodi uspe no firmu, na a sagovornica obja njava da

ve i deo posla odra uje sama, i da nije nimalo lako, naravno velikupomo i podr ku ima od supruga i k eri, a posao je takav, da zahtevaanga ovanost 24 sata svih 365 dana u godini.

ć ć šč š

č čž

š čš

š ć

šđ ć

šđ ž š

šč

ć ćć š ć

ć đ š

Š ć

ž š š šć š

ć č ž š č

čž

č čž š š š

ć đć š ćž

Nada ijakovi .

Fonda za razvoj AP Voj-vodine

Nada

op tine Ba ki Petrovac i ''Sirele''

Nada ijakovi

Š ć

š č

Š ć

V neblahej situ cii, ekonomickej a soci lnej, sa predsa n jdeniekto, kto etr a to, o chce dosiahnu , dosiahne. Hoci aj za pomoci

verov. V takej situ cii bol aj Petrov an Pavel Varga z Ulice LevaTolst ho, ktor si za pomoci verov z Ministerstva pre po nohos-pod rstvo k pil 105-ko ov traktor zna ky Lamborgini. Spomenutministerstvo mu na tieto ely poskytlo ver, i e prostriedky na pod-necovanie rozvoja po nohospod rstva v hodnote okolo 700 000 dinrov – alebo 30 percent z celkovej hodnoty traktora. Celkov hodnotatejto po nohospod rskej „obludy“ je pribli ne 2 400 000 din rov. Akohovor nov majite , sp al v etky podmienky – je registrovan mpo nohospod rom, m menej ako 40 rokov a o je najd le itej ie, uasi 20 rokov si plat po nohospod rsky d chodok. Ke si chystalpotrebn dokumenty, ani raz si nepomyslel, e by sa mu sen moholsplni . O veroch sa dozvedel z inform tora, ktor dostal pri registr ciisvojho po nohospod rskeho majetku. Pavel Varga obr ba 60 jut rvlastnej p dy a zo 10 „ renduje“. Ako prezradil, registrovan ch m 33ha p dy. Na jeho poliach mo no n js cukrov repu, s ju, p enicu,kukuricu, osivov repu, niekedy aj rascu a vlani mal aj p enicu „beliju“,ktor sa pou va v udskej v ive.

á á áš í č ť

ú á čé ý ú ľ

á ú ň ý č éúč ú č ž

ľ á á-á

ľ á ž áí ý ľ ĺň š ý

ľ á á č ô ž š ží ľ á ô ď

é žť ú á ý á

ľ á á áô á ý á

ô ž á ť ú ó šú š

á ží ľ ýž

Du an Popadi GavraGovor in Tatiana Turanov Vinka Marjanovi ov

Ljubi a Petkovi M ria Kov ov -Kyse ov Katar naKlasi ekov

D a 18. janu ra be n ho roku vo ve kej sieni Zhroma denia obceB sky Petrovec bolo zakladate sk zasadnutie syndik tu Obecnejspr vy obce B sky Petrovec. Pr tomn ch o podmienkach zakladaniasyndik tu informoval inici tor Du an Popadi . Vysvetlil, e sa z me-sa n ho platu jedn ho zamestnanca, toti lena bude 1 % vy le ovanasledovne: 0,5 % obci B sky Petrovec, 0,30 % percent obecn muZv zu syndik tov, 0,10 % pokrajinsk mu Zv zu syndik tov a 0,10 %org nom spr vy a s dnictvu. Na tomto zasadnut bol zvolen ajpredseda syndik tu Obecnej spr vy obce B sky Petrovec a stal san m . Do spr vnej rady sa jednohlasne dostali

, a . Dozorn raduinia , a

. Na sch dzi sa zhodli, e lenmi syndik tu m u bynateraz iba zamestnan na dobu neur it alebo ur it . O zapojen sazmluvne viazan ch zamestnan ch do syndik tu sa bude hovoripo konzult ci ch s predsedn kou Obecnej rady Zv zu syndik tovVlastou Tria kovou. Novozvolen v bor syndik tu m za lohupripravi program a pl n pr ce a aktiv t, aby lenom predostreli pre oje dobre by zapojen do tak hoto druhu organiz cie. Na sch dziodznela aj inform cia o doplnkovom zdravotnom a penzijnom poisten

U sredu 18. januara u velikoj sali Skup tine op tine Ba ki Petrovacodr ana je osniva ka sednica sindikata Op tinske uprave op tineBa ki Petrovac. O uslovima istog je prisutne informisao inicijatorosnivanja ovog tela Du an Popadi . Prisutnima je objasnio da e semese no skidati 1 % od li nog dohotka, od ega 0,5 procenata ostajeu Op tinskoj upravi, 0,30 bi e usmereno Op tinskom ve u sindikata,0,10 Pokrajinskom ve u sindikata a 0,10 organima uprave i pravo-su a. Na sednici je izabran i predsednik sindikata – Du an Popadi .Izvr ni odbor ine Gavra Govor in, Tatiana Turan i Vinka Marjanovi .U nadzornom organu su Ljubi a Petkovi , Marija Kova -Kiseljai Katarina Klasi ek. Dogovoreno je da e lanovi sindikata bitizaposleni u Op tinskoj upravi na neodre eno ili odre eno vreme, aliposle konsultacija sa predsednicom Op tinskog ve a saveza sindikataVlastom Tria ka trebalo bi u lanjenje ponuditi i onima koji su zaposlenina osnovu ugovora o delu. Uloga novog izvr nog odbora bi e da za na-rednu sednicu pripremi program i plan rada i aktivnosti, kao i dalanovima objasni kakve e koristi imati od njega. Na sednici je bila

ukratko prezentovana i informacija o dopunskom zdravstvenom i pen-zijskom osiguranju.

ň á ž é ľ žáč ľ é á

á áč í ýá á š ć ž

č é é ž č č ň ťáč é

ä á é ä áá á ú í ý

á á áčí á

úč

ô ž č á ôž ťí č ú č ú í

ý ý á ťá á íč ä á

š ý ý á á úť á á í č č

ť í é á ôá í.

* * *š š č

ž č š šč

š ć ćč č čš ć š ć

ćđ š ćš č č ć

š ć čč ć č

š đ đš ć

š čš ć

č ć

š ćč á ć á

š ć á áč á ľ á íč á

LAMBORGINI AJ V PETROVCI

KVALITET NA PRVOM MESTU

SYNDIK T OBECNEJ SPR VYÁ Á


S celkovou situ ciou v po nohospod rstve je spokojn a hovor ,e sa opl ca i z tejto oblasti, ale vie sa, o ono nos – lovek mus by

usilovn , zodpovedn , obch dza svoju zem, venova sa jej, pravidel-ne ju hnoji a podobne. O tom, e on je jeden z t ch ud , sved fakt, esa aj v tomto roku pok si z ska nejak kredit. Pravda e z Ministerstvapre po nohospod rstvo.

á ľ á ý íž á ž ť č í č í ť

ý ý á ť ťť ž ý ľ í čí ž

ú í ť ý žľ á

4

5

Izmene i dopune Zakona o PIO stupile su na snagu 14. oktobra2005. godine, a primenjuju se od 1. januara 2006. god. s tim to seneke odredbe primenjuju O reformi penzijskog i invali-dskog sistema, na tribini koja je odr ana tokom januara, govorila je

, ispred Saveza samostalnih sindikata Srbije,upoznaju i gra ane na e op tine sa svim zna ajnijim izmenamaZakona o PIO. Klju ne novine penzijskog sistema koje e se sukce-sivno primenjivati su slede e:

Starosna granica za ostvarivanje prava na penziju pomera seza dve godine, postepeno od 2008 – 2011. godine, to zna i da e2011. god. ena raditi do godina, a mu karac do godina ivotai pri tom treba da ima najmanje godina sta a osiguranja da bi stekaopravo na penziju. S tim to se kod ove odredbe primenjuju sukcesivno,odnosno prelazne i zavr ne odredbe Zakona, koje ka u: do 2008. god.je primenjuje se stari sistem, to zna i godina za enei godine za mu karce i najmanje godina radnog sta a.

to se pak ti e ostvarivanja prava na porodi nu penziju, ena e2011. godine mo i da ostvari pravo na porodi nu penziju, ako u trenut-ku smrti supruga ima godina ivota, a mu karac, ako u trenutkuenine smrti ima godina.

Novina kod ostvarivanja prava na starosnu penziju, ka e da mo eda se ostvari pravo na starosnu penziju sa god. sta a osiguranja,bez obzira na godine ivota i pol. Ovo se odnosi pre svega na one kojirade pod posebnim uslovima rada.

Menja se na in i dinamika penzija. Postepeno seprelazi sa sada njeg na ina uskla ivanja penzija ( vajcarska formula,to zna i 50 % kretanja tro kova ivota i 50 % kretanja zarada, 4 puta

godi nje) na uskla ivanje samo sa kretanjem tro kova ivota i to dvaputa godi nje.

Usvojen je i Zakon o dobrovoljnim penzijskim fondovima i pen-zijskim planovima, koji predvi a formiranje privatnih penzijskihfondova, kao dopunski vid osiguranja.

U drugom delu tribine o reformi penzijskog sistema, govorili sugosti iz DDOR–a, – predsednik Saveza samostalnihsindikata Vojvodine i – stru ni saradnik Direkcijeza osiguranje lica. Prvi korak u reformi penzijskog osiguranja koji jemogu e uraditi u skladu sa Zakonom o osiguranju jeste uvo enjedobrovoljnog penzijskog osiguranja.

Radi se o novom obliku penzijskog osiguranja koji obezbe ujeli nu, socijalnu sigurnost u budu nosti i unapred planiranu penzijuostvarenu putem pojedina nih doprinosa. Glavne karakteristike ovogna ela su: dobrovoljnost, mogu nost pristupa svih punoletnih lica,ta no utvr eni doprinosi (premija), slobodan na in izbora pla anjapremije/doprinosa, kapitalizacija upla enih doprinosa i akumuliranjesredstava na li nim ra unima.

š

ž

ć đ š š čč ć

ć

š č ćž š ž

žšš ž

š č žš ž

Š č č ž ćć č

ž šž

ž žž

ž

č đš č đ š

š č š žš đ š ž

š

đ

č

ć đ

đč ć

čč ć

č đ č ćć

č č

sukcesivno.

grace period,

uskla ivanja

Jelena Govedarica

60 6515

5862 20

5055

45

Milorad Peri iDobrivoje Markovi

š ćć

V piatok 13. janu ra be n ho roku v malej sieni Zhroma deniaobce B sky Petrovec bolo tvrt zasadnutie Call centra, na ktorombola prezentovan spr va o prijat ch prihl kach v obdob od 23. de-cembra 2005 do 12. janu ra tohto roku. S hrnne bolo 12 prihl ok

a v etky boli dan na vyrie enie. Od kompetentn ch podnikov aslu- ieb bolo prijat ch 5 sp tn ch inform ci a rovnak po et bol ajvyrie- en . Najviac prihl ok bolo doru en ch obecn m in pek n mslu b m – 5, Direkcia pre stavebn majetok, cestn hospod rstvo akomu-n lne innosti a Verejn komun lny podnik Progres na svojeadresy dostali po 3 prihl ky a jedna patrila Stanici pol cie.

Ob ania obce B sky Petrovec sa aj na alej s a uj na probl my,ktor zne is uj a ohrozuj ich okolie a prostredie. Najviac im zava-dzaj rozkopan ulice v d sledku pr c na v stavbe kanaliz cie, jarkypln atmosferick ch v d, stav na uli nej atmosferickej kanaliz ciipred ur it mi stavebn mi objektmi. Ve a sa s a ovali aj na nepre is-ten most ky pred rodinn mi domami, na vysok ty za stroven ,resp. nestroven vodu. Registrovan bola aj iados , aby sa na na ichuliciach opravili okrajov asti vozovky, lebo vidno, e sa voda z ciestnem e vlieva do jarkov a v d sledku toho sa cesty ni ia. RiaditeDirekcie pr tomn ch informoval, e sa ka d rokodrob asi 200 km krajn c (bankin) a ako ka d rok tak aj tohto, t toinvest cia vch dza do ro n ho programu Direkcie. Z stupca predseduobce v s vislosti s t mto sugeroval, aby sa urobilaspr va o tom, o je uroben vlani a na ktor ch lok ci ch. Rozoberanbol aj n vrh jednotlivca, ktor si od VKP Progres iadal, aby mu na tv rimiesta zistili i jeho vodovodn hodiny ur uj re lne mno stvostrovenej vody, lebo sa v d sledku neexistovania kruhov ho tokust va, e najprv vyte ie t. j. vysy plyn, a potom voda. Ako mo nrie enie kompetentn uviedli v stavbu kruhov ho toku alebo pos-tavenie hydrantov v ka dej ulici. Ob an Kulp na sa s a oval na aktivityp eni n ho mlyna. Podal iados , aby sa pri mlyne, ktor je vo vlast-n ctve podniku DEM, zaviedol poriadok, lebo na chodn ku b va tovar,na ceste sa kon n klad – v klad tovaru, tak e ostatn inkuj ci v pre-m vke a pe iaci s n ten obch dza po blate. Obecn komun lnyin pektor pr tomn m ozn mil, e je probl m neporiadku,i e kopy stavebn ho materi lu v Ulici hrobovej v Petrovci pred ne-

ob van m rodinn m domom, rie en . Majite odpad vypratal a plochuupravil. Riadite VKP Progres informoval, e je takistorie en probl m divej dep nie na konci Ulice liptovskej v Petrovci,plocha je upraven a postaven je aj tabu a o z kaze vyv ania smet .

Radomir Zotovi apeloval na riadite ov komun lnych podnikov,aby do 31. janu ra doru ili spr vy o pr ci v minulom roku a programpr c na tento rok. Z verom tvrtej sch dze Call centra predseda obce

e te raz vyzdvihol, e je Call center servisom ob anova uviedol pr klad obce In ija, kde tak to servis funguje na princ pe 48hod n. Teda v tom ase sa dan probl m zoh adn , zmapuje a aj vy-rie i. Takisto vyzdvihol, e treba zoh adni kompletn situ ciu aj v na-ej obci, aby sa vedelo kto je za o kompetentn . Od pr tomn ch

riadite ov a in pektorov iadal, aby ob anom p somne odpovedalina s a nosti. Ke ide o samu obec, ona sa v emo ne postar , abyna la prostriedky pre fungovanie Call centra.

á ž é žáč š é

á á ý áš íá ú áš

š é š ýž ý ä ý á í ý č

š ý áš č ý ý š č ýž- á ý é á

á č ý ááš í

č áč ď ť ž ú éé č ť ú úú é ô á ý á

é ý ô č áč ý ý ľ ť ž č

é í ý é úč úú á ž ť š

é č žôž ť ô č ľ

í ý ž ž ýí í ž ý áí á č é á

ú ýá č é ý á á ý

á ý ž áč é č ú á ž

ô éá ž č čí ž éš í ý é

ž č í ť žš č é ž ť ýí í ý

á á ý ž í úč úá š ú ú í á ť ý áš í ý á ž é

č ž é áý ý ý š ý ľ

ľ žš ý é ó

á á ľ á áž íć ľ á

á č á áá á š ô

š ž čí đ ý í

í č ý é ľ íš ž ľ ť ú á

š č ý í ýľ š ž č í

ť ž ď š ž áš

Vladim r Turan

Radomir Zotovi

J n Mu aji

Ondrej Benka

Dr. J n Sabo

í

ć

á č

á

POMERA SE STAROSNA GRANICA ZA PENZIJU

IV. ZASADNUTIE CALL CENTRA


Dobrovoljno penzijskoosiguranje je na raspola-ganju svakom gra aninuponaosob, to zna i dapremiju/doprinos mo e dapla a – fizi kolice, – u svojstvuugovara a za svoje zaposle-ne, – fizi ko lice ukorist tre eg lica. Cilj ova-kvog na ina osiguranja je k ap i t a l i z a c i j a sredstava naindividualnom ra unu osigu-ranika uz maksimalnu sigur-nost i to ve u efikasnost.

đš č

žć č

čč č

ćč

č

š ć

osiguranikposlodavac

ugovara

6

D a 20. janu ra zasadal Call center, na ktorom boli tajomn cimiestnych spolo enstiev Petrovca, Kulp na a Magli a, n eln civ obecnej spr ve, riaditelia Direkcie, VKP Progres, KP Komunalac,in pektori, fka kabinetu predsedu obce, predseda obce a jehoz stupca, riadite , tajomn ka a f tovn ctva Domu zdravia B skyPetrovec a novin ri.

Prv as Call centra bola venovan sumovaniu pr ce obecnejspr vy na vla aj rok. vodn v klad s grafick m zn zornen m k tomudala n eln ka Obecnej spr vy . Predmetov bolov roku 2005 pribli ne ako aj v roku 2004 a v ina z nich sa dorie ilav z konnej lehote. V Oddelen pre hospod rstvo a urbanizmus bolos hrnne 405 predmetov, z ktor ch sa nedorie ilo 5, lebo boli prijatv decembri a doteraz nie je kompletovan od str nok dokument cia.V oblasti urbanizmu sa z 59 predmetov dorie ilo 50. o sa t ka s k-romn ch podnikate ov, t podali 261 iadost a v etky sa dorie ili.Komun lna in pekcia intervanovala 224-kr t a v etky predmety sarie ili, k m stavebn in pekcia mala 63 intervenci .V oblastispolo enskej starostlivosti o deti bolo 1 257 predmetov, z ktor ch saokrem jedn ho v etky dorie ili a v oblasti bojovn cko-invalidnejochrany 238 predmetov, ktor s v etky dorie en . Matrik rka vydala1 570 dokumentov a urobila 862 zmeny vo volebn ch zoznamoch.Okrem toho v obecnej spr ve sa vypracoval rad n vrhov rozhodnut ,vybavilo mno stvo finan n ch a tovn ckych konov. Obecn spr vav minulom roku nezv ila po et zamestnan ch, iba zlep ila podmienkypr ce, roz rila pracovn priestory, vybavila sa po ta mi, ktor sv jednom syst me a robia sa pr pravy na za iatok pr ce centra

pre poskytovanie slu ieb ob anom, ktor by mal za al fungova odva mesiace.

V druhej asti zasadnutia Call centra sa hovorilo o fungovandomu zdravia, vodn v klad dal riadite DZ . V DZ jetoho asu 83 zamestnancov, z oho 11 pracuj v lek r ach, 19 v spo-lo n ch slu b ch a 53 je zdravotn ckych pracovn kov, z ktor ch15 pracuj v zubnej slu be, 7 je praktick ch lek rov, 7 pecialistov,jeden lek r je na pecializ cii a 23 je zdravotn ch sestier. Okrem tohoanga uj aj siedmich pecialistov – vonkaj ch spolupracovn kov.Potom riadite Rybovi ozrejmil ka d zo segmetov v DZ a statusstomatol gie, ktor je od 1. janu ra na samofinancovan . alej infor-moval aj o tom, o sa pl nuje urobi v DZ v tomto roku, a to je: akciana v asnom odhalen n dorov ho ochorenia hrub ho reva, vybaviDZ apar tmi pre zlo itej ie prehliadky, ukon i zav dzanie doku-ment cie do informa n ho syst mu, k pi nov sanitku, uviesdo ambulancie v Kulp ne, pokl s mre e na DZ kv li zamedzeniul pe , do ordin ci in talova klimatiza n zariadenia, napoji sana kanaliz ciu, otvori e te jedno predajn miesto v lek rni v Petrovci,prisp sobova sa reform m v zdravotn ctve a pravda, aj alejposkytova pacientom m kvalitnej ie slu by. Inak, ke je o kvaliteslu ieb re , n DZ je v Republike Srbsko zo 157 DZ na vysokom27. mieste a ke ide o vakcin ciu na 1. mieste.

f tovn ctva dal preh ad finan n chprostriedkov za posledn tri mesiace vla aj ieho roka, z ktor ch safinancoval DZ. S to tri zdroje: Republikov stav pre zdravotn ctvo,z poskytovania nad tandarn ch slu ieb a z pr jmov lek rne.

Zakladate om n ho DZ je lok lna samospr va od 14. apr la2003 a jeho financovanie prejde na obec pod a Z kona o zdravot-n ctve od 1. janu ra 2007. T to nezrovnalos v regulovan tejto proble-matiky a jej vysvetlenie vo verejnosti bola potom aj predmetomdlhotrvaj cej rozpravy na Call centre, ke e riadite Rybovi dal

ň á íč í ć áč í

áš šé

á ľ íč šé úč í áčá

á č ť á áá ň ší Ú ý ý ý á í

áč íč áž äčš š

á í áú ý š é

á á áš Č ý ú

ý ľ í ž í š šá š á š

š ý á š íč ý

é š š íé ú š š é á

ýá á í

ž č ý úč í ú á áýš č ý š

á ší é čí č é úé í č á

ž č ý č ť

č íú ý ý ľ

č č ú á ňč ý ž á í í ý

ú ž ý á šá š á ý

ž ú š ší íľ č ž ý

ó á á í Ďč á ť

č í á é é č ťá ž š č ť á

á č é é ú ť ú ťí á ť ž ô

ú ží á í š ť č é ťá ť š é á

ô ť á í ďť čí š ž ď

ž č ášď á

Šé úč í ľ č ýé ň š ý

ú ý ú íš ý ž í á

ľ áš á á íľ á

í á á ť í

ú ďž ľ č

Milina Lab thov

Dr. J n Rybovi

Ondrej Tordaji

á á

á č

plyn


vyhl ku pre TV Petrovec, v ktorej sa uv dza, e lok lnasamospr va sa nadosta nestar o DZ a e pod a z kona, je to jejz v zok.

V konn moc – preseda obce a jeho z stupcaboli mienky, e je to pau lne docenenie, e z kon-

n z v zok lok lna samospr va financova DZ nem , ale m ochotu,lebo aj n vrhom rozpo tu pl novala vy leni mili n din rov, pl nujepom c plynofik ciu ambulancie v Kulp ne, anga ovala sa na zadoven novej sanitky z pokrajiny a e sa to v DZ ve mi dobre vie, e to nie

je z konn z v zok obce, lebo ani vo finan nom pl ne DZ takpolo ka vlastne nie je. Spolo ne sa dorie il aj probl m zaplavenejpivnice pod detskou ambulanciou, tak e by sa voda z DZ viac nemalasteka Sv toplukovou ulicou, lebo s umpy vy isten a achta, ktorsa zahrabala pri kopan jarkov pre kanaliz ciu je tie o isten . Hoci saobec stala zakladate om DZ e te roku 2003, republikov stav si vo in mu DZ sp al v etky z v zky ako aj vo i in m DZ, kde je e te st lezakladate om republika.

Dohodlo sa, e v DZ bud sledova vlastn pr jmy a vynach dzasp soby ako aj z don ci a ministerstva z skaj prostriedky, v om budma podporu lok lnej samospr vy, aby sme ako prostredie 1. janu ra2007, ke financovanie prejde na obec, do kali pripraven .

áš á ž áá č á ž ľ á

á äý á á

ž šá ž áý á ä á á ť á á

á č á č ť ó á áô ť á í ž á-

ž í ž ľ žá ý á ä č á áž č š é

žť ä ú ž č é š á

í á ž č áľ š ý ú č

áš ĺň š á ä č ý š áľ

ž ú ť é í á ťô á í í ú č úť á á á

ď č í

Dr. J n SaboRadomir Zotovi

áć

PRETRIASLI OBECN SPR VU A DOM ZDRAVIAÚ Á

Cenovnik stomatolo kih uslugašusvojen na Upravnom odboru DZ 18. januara 2006. godine

Stomatolo ki pregledšDavanje anestezijeVa enje zubađKomplikovano va enje zubađDrena a zubažLokalna aplikacija lekaPrekrivanje pulpePunjenje jednokorenog zubaAmputacija zubaAmalganska plombaHelio plombaHelio plomba bo ni zubičPulparni ko i .č ćUklanjanje zubnog kamenca po viliciLe enje alveolitačLe enje mekih tkivačRtg zuba – jedan snimakTotalna proteza obi načTotalna proteza – titanijumTotalna proteza – kvalitetniji zubiTotalna proteza – titanijumska + kvalitetniji zubiParcijalna proteza obi načParcijalna proteza – titanijumParcijalna proteza – kvalitetniji zubiParcijalna proteza (titanijum, kvalit.)Podlaganje protezaSkidanje krunicaLivena nadogradnjaKerami ka krunicač

100 din.100 din.300 din.500 din.100 din.100 din.100 din.100 din.100 din.400 din.400 din.500 din.200 din.300 din.100 din.100 din.270 din.

5.000 din.7.000 din.7.000 din.9.000 din.5.000 din.7.000 din.7.000 din.9.000 din.1.500 din.

200 din.2.500 din.3.500 din.


D a 27. janu ra zasadal po iestykr t Call Center, na ktorom saozrejmilo 14 prihl ok, ktor na adresu Call Centra pri li od 13.do 26. janu ra. Na dorie enie sa post pilo 12, lebo dve neboli z prslu nosti Call Centra. Sedem sa post pili Direkcii pre stavebn poze-mok, cestn hospod rstvo a komun lne innosti, po dve VKP Progresa in pek n m slu b m a jedna Slovensk mu vojvodinsk mu divadlu.

Ob anov zauj malo: i existuje mo nos , aby sa na k blovej TVuviedlo nieko ko ma arsk ch kan lov, lebo pr slu n kov tejto n rod-nosti v Petrovci je zo 20, o, ako sa zistilo, by nebolo ekonomickyopodstatnen ; majite ovi firmy Sejke in pekcia vydala z kazparkovania na zelen ch ploch ch a ke sa to bude da , tieto m upra-vi . o sa t ka t lav ch psov, e te st le nie je zadov en peci lnapu ka na ich ni enie a do bud ceho zasadnutia Call Centra sa mzisti term n kedy k pen pu ka bude aj doru en do VKP Progres.

al ia prihl ka sa t kala smet okolo mostu cez kan l DTD, ktor jev oprave a ktor sa upratali. Z Hlo ian pri la po iadavka, aby sa tabu ana region lnej ceste na vchode do Hlo ian zo smeru Nov ho Sadupostavila tak, aby nezak ala preh ad vodi om, ktor na t to cestuvych dzaj , o om riadite Direkcie kontaktoval s republikovouDirekciou. al ia ot zka sa vz ahovala na z jazd jednotlivcov z Hlo-ian do Austr lie – toti i tento z jazd podporilo MS Hlo any, na o sa

dostala kladn odpove . al ia ot zka znela, i ke niekto platdobrovo ne predplatn na k blov TV, i mus plati aj predplatnna RTV Srbska, za o nie je pr slu n Call Center, ani obecn slu bya podniky. Parkovanie vozidiel po v etk ch tr vnikoch na n dvor SVDa budovy starej obce zo soboty na nede u 21. a 22. janu ra bolopredmetom al ej prihl ky. Nalo ilo sa n eln kovi

, aby so SVD dorie il probl m zatvorenia tohto n dvoria tak,ako to bolo sk r. V al ej prihl ke sa iadalo upravi priestor na za-iatku Ul. kulp nskej, kde je hodne stavebn ho a odpadov ho mate-

ri lu, na o in pektor upozornil a toto sa m da do poriadku hne , keto teploty dovolia. Podobne sa m post pi aj pri b valej lek rniAgropetrovca, kde treba osadi aj dopravn znak, ktor je opret o ste-nu odkedy sa kopali jarky. al ia po iadavka sa t kala uprataniazlomen ho elektrick ho st pa na Ul. prvom jovej v Petrovci, na o tiem reagova in pek n slu ba. Posledn prihl ka sa t kala san ciediery na parkovisku pred Tla iar ou Kult ra, ktor na automobilochm e sp sobi kody a m e by pr inou aj neh d, o maj dorie iin pekcia a Tla iare Kult ra, ke e ide o ich parkovisko.

Z stupca predsedu obce vyjadril svoju nespo-kojnos , e niektor predmety sa dorie uj pomaly, alebo sa nerie uja nevie sa abi dokedy sa rie ia. Pod a neho takto fungova Call Centerv bud cnosti nesmie, a riaditelia podnikov, in pek n slu by a v etciostatn , na ktor ch adresy pr du prihl ky, musia pohotovej ie reago-va .

V pokra ovan riadite Direkcie prezentoval, o saurobilo vla aj ieho roka na odv dzan atmosferickej vody po na ichosad ch, na o sa s hrnne minulo 3.852.621 din rov, z oho v Pet-rovci 3.643.436 din rov, v Hlo anoch 76.194 din rov a v Magli i68.161 din rov. Tieto prostriedky sa vy lenili z rozpo tovej rezervyobce vo v ke 1,5 mili na din rov, 700.000 din rov vy lenilo MSPetrovec a ostatn Direkcia.

V Magli i sa robilo v Ulici Milo a Obili a, v Hlo anoch v Ul.partiz nskej a af rikovej, v Petrovci v Ul. kulp nskej, af rikovej,detvanskej, Maxima Gork ho, kosovskej, Kub nyovej, jarmo nej,Janka Jesensk ho, Leninovej, Leva Tolst ho, Komensk ho at .

V tomto roku v Magli i by sa mala v tomto zmysle upravi UlicaSimeho olaju a Boru Prodanovi a, v Kulp ne spojen m kan lu s Jeg-ri kou by sa mala odvodni as Ledine, k m v Petrovci riaditeDirekcie Vladim r Turan ozna il niektor kritick body, ktor zostalodorie i v tomto roku a s toABC tvr , ulice pri autobusovej stanici at .Ako z stupca predsedu obce Zotovi povedal, nesmieme viac dovoli ,aby sa jarky a odv dzanie vody rie ilo a na ten el sa minulo hodnepe az , a aby sa tieto znovu zahrabali, alebo neadekv tne udr iavali.

ň á š ááš é š

á š ú í-š ú ý

é á á čš č ý ž á é é

č í č ž ť áľ ď ý á í š í á

čé ľ š á

ý á ď ť áť Č ý ú ý š á áž á š áš č ú á

ť í ú á š č áĎ š áš ý í á ý

é ž š ž ľá ž é

ľáň ľ č í úá ú č ľ

Ď š á ť áž á ž č á ž č

á ď Ď š á č ď íľ é á ú č í ť é

č í š ý é žš ý á á í

ľ áď š áš ž áč í

š é áô ď š áš ž ť

č í é éá č š á ť ď ď

á ú ť ý áť ý ý ý

Ď š ž ýé é ĺ á č ž

á ť š č á ž á áš ý áč ň ú á

ôž ô ť š ôž ť íč ô č ú š ťš č ň ú ďž

áť ž é š ú š ú

š ľ ťú š č é ž ší ý í áš š

ťč í ľ č

ň š á í šá č ú á č

á ž á ćá č čýš ó á á č

éć š ć ž

á Š á í Š áé á č

é é é ďć ť

Š ć í í áč ť č ť ý ľ

í č é é éš ť ú š ť ďá ć ť

á š účň í á ž

Du anovi Go-vor inovi

Radomir Zotovi

Vladim r Turan

šč

ć

í

782-197...HAL , CALL CENTER?Ó

ANKETA: STE S NIMI (NE)SPOKOJN ?Í

Ob ank m, lenk m Spolku kulp nskych ien sme polo ili dveot zky: ste spokojn s pr cou lok lnej samospr vy a s t m, o sa vlaniurobilo v Kulp ne a o by ste si priali, aby sa vo Va ej dedine urobilotohto roku?

, dom ca:– M em poveda , e som ve mi nespokojn s t m, o sa urobilo

alebo neurobilo v Kulp ne. Ve mi m lo toho sa dostalo do Kulp na, akokeby sme boli zanedban . V tejto chv li si m em spomenu iba na ply-nofik ciu Zvolena, kde to bolo naozaj prepotrebn a nevyhnutn , lebotam sa predsa pracuje akt vne. P i sa mi aj to, e je cesta Kulp n –Petrovec osvetlen . S rne treba upravi centrum v Kulp ne, opravidom kult ry, ale aj vyrie i mu status, aby bol kone ne dedinsk . Tieby bolo iaduce, aby sa park ozaj podobal na park, ch baj tam lavi ky,odpadov ko e, osvetlenie... Tie treba zriadi aj star obecn domv strede dediny, u ve a rokov t to budova pat centrum. A v r mcitoho treba upravi aj priestor pre trhovisko. Star udia u viackr tvyslovili potrebu ma banku v Kulp ne. To, o by si mali zodpovednudia v obci alebo v dedine uvedomi a nie o na tom podnikn , je

katastrof lna kvalita pitnej vody. O pr ci v lok lnom parlamente by somsa zmienila iba takto: t , o tam sedia, by mali by m drej ...

, zamestnan :– Mysl m si, e sa vlani ve mi m lo investovalo do Kulp na.To, o si

h dam ka d v imne, je detsk ihrisko v parku a osvetlen cesta z Kul-p na do Petrovca. E te len keby ten k sok cesty ku mostu osvietili,efekt by bol vynikaj ci. Ke ide o pr cu lok lnych „poslancov“ v na omparlamente, t by mali menej rozpr va a viacej robi . Nep i sa mi, eVKP Progres pravidelne nevyn a smeti. Bolo by dobre, aby sa upravilstred dediny, zriadil priestor pre trhovisko, aby sa v ka d sobotunezastavovala prem vka v centre. U roky n s tr pi ot zna kvalitapitnej vody. Kompetentn by t to problematiku mali u kone ne rie i .Aby sa centrum podobalo na opravdov centrum, potrebn je upravia zrekon truova pravosl vny kostol.

, penzistka:

č á č á í ž žá í á á á ý č

í č š

áôž ť ž ľ á ý č

í ľ á íí í ôž ť

á é éí áč ž í

á ú ť í ťú š ť č ý ž

ž ý ú čé š ž ť ý ý

ž ľ á š í áť ší ľ ž á

ť í č íľ ť č úť

á á áí č ť ú ší

áí ž ľ á í č

á ž ý š é áí š ú

ú ď á á ší á ť ť áč ž

ášž ú

á ž á á áí ú ž č š ť

é é ťš ť á

Anna Zimov

Verona Ninkovi ov

Zuzana Raki ov

á )

ć á

ć á

(65

(36)

(64)– Prespokojn som s t m, e si hlavn udia uvedomili, e je

osvetlenie cesty Petrovec – Kulp n ve mi potrebn . P i sa mi aj to, ena e deti maj aj svoje miesto – detsk ihrisko v kulp nskom parku,ktor si samozrejme vy aduje al iu pravu. Nep ia sa mi tie astro-nomick ty za vodu, na to nem m slova... Inak, Kulp n je doszanedban , ale viac zo strany sam ch Kulp n anov ako zo strany„obecn ch otcov“. U som viackr t hovorila, e by bolo dobre, aby sav Kulp ne urobila tzv. eko-stud a, ver m, e by to vy lo lacnej ie, maliby sme istej iu a zdrav iu vodu, ke e t to na a „pitn voda“ jepodozrivej kvality. Ver m, e by udia boli spokojnej s lok ciounov ho smetiska, ale potom treba dba na okolit polia, aby sanezne is ovali, lebo teraz sa to rob . V tomto na om Kulp ne v eli otreba, ale ot zne je, i s na to mo nosti.Aj ja by som sa chcela zmienio pr ci v Zhroma den obci. Na i v born ci by si mali uvedomi , e tamsedia kv li n m a nie kv li im sam m. Dobre hovor m, e sedia, h dajsa a v etko to sa odr a na na ich chrbtoch.

á ý ž í ľ ží ľ é áč ž

š ú é íý ž ď š ú áč

é úč á í ťý ý í č

ý ž á ží ň í ž š š

č š š ďž á š áí ž ľ ší á

é ť éč ť í š í š č

á č ú ž ťá ž í š ý í ť ž

ô á ô ý í ž á úš áž š

Číslo pripravili:

Katarína Melegová - Melichová

Viera Dorčová - Babiaková

Mirjana Krajinović

Andrej Varga

Ján Černákčin

Gavro Govor

Číslo pripravili:

Katarína Melegová - Melichová

Viera Dorčová - Babiaková

Mirjana Krajinović

Andrej Varga

Ján Černákčin

Gavro Govor

8

Tribina za poljoprivrednike na temu

odr ana je po etkom januara u prosto-rijama Kluba poljoprivrednika u Ba kom Petrovcu. Pored predsednikaOp tine , tribini su prisustvovali i –lan resornog odbora G17+ za poljoprivredu i predsednik skup ti-

nskog odbora za poljoprivredu SO Sombor i – lan pok-rajinskog odbora za poljoprivredu G17+ i lan op tinskog ve a u Som-boru, kao i mnogobrojni poljoprivredni proizvo a i iz op tine.

U 2006. godini Ministarstvo za poljoprivredu predvidelo je nizmera koje e biti zastupljene u proizvodnji, odnosno na in na koji e sepomagati proizvodnja.

Prva mera koja je planirana, odnosi se na podsticaj izvoza.Podstica e se izvoz: june eg mesa, planirana subvencija je 20 %, kon-centrovana sto na hrana (5 %), mleko i mle ni proizvodi, osimsladoleda (20 %), konzervisano i su eno vo e i povr e i sokovi (7 %),rafinisano ulje (10 %), vino i prirodne rakije (10 %).

to se ti e subvencija za industrijsko bilje, premija za soju i sun-cokret ove godine ne e biti. Osta e premija za duvan, hmelj i tikvicu,a uvodi se premija za uljanu repicu – rekao je Aleksandar Bo njak. Onsmatra da e cene soje i suncokreta nastaviti da rastu, pa e i prera-

iva i imati interesa da ih otkupljuju.I ove godine bi e nastavljeno regresiranje goriva, s tim to e ove

godine biti regresirano u odnosu na pro lo-godi njih 60 l/ha.

Ove godine predvi eno je i podsticanje podizanja vi egodi njihzasada (vo a, vinove loze i hmelja) kao i subvencije na skladi tenup enicu.

Jedna od mera koja je u 2005. godini dala dobre rezultate, bi eprimenjivana i tokom ove godine, je podr ka tr i tu zakupa zemlji ta.

Osim mera u poljoprivredi, Ministarstvo e tokom 2006. godinepodsticati i mere u sto arskoj proizvodnji. Ostale su premije za mlekoi one za ravni arske krajeve (Vojvodinu) iznose . U tokuove godine done e se i novi sistem pla anja i to po osnovu kvaliteta,tako da e kvalitetnije mleko biti trenirano vi e.

Regres za priplodnu stoku ostaje isti kao i pro le godine.Regresira e se: priplodne junice, krave prvotelke, priplodni bikovi,ovnovi, jar evi, priplodne ovce, koze i selekcionisane matice.

Podr ka ruralnom razvoju, jedna je od interesantnijih mera, kojae se podsticati u poljoprivredi. Naime, radi se o kori enju sredstava

u sufinansiranju za poljoprivrednike mla e od 40 godina. Da bi sepojavili na konkursu, neophodno je da budu registrovani nosioci

Raspodele i kori enjasredstava subvencije u oblasti poljoprivrede, umarstva i vodo-privrede za 2006. godinu,

dr Jana Saba Aleksandar Bo njak

Edvard erko

100 litara po hektaru

3 din. po litru

šćš

š

Š

ž čč

šč š

čč š ć

đ č š

ć č ć

ć ćč č

š ć ć

Š čć ć

šć ć

đ čć š ć

šš

đ š šć š

šć

š ž š šć

čč

ć ćć š

šćč

šć šć

đ

poljoprivrednog gazdinstva, da su poljoprivredni osiguranici najmanje1. godinu, da imaju manje od 40 godina i da imaju dobar program.Ministarstvo finansira 30 – 50 % investicije (i to daje bespovratno),a 50 – 70 % investicije sredstava mora da bude va e.

Od ove godine prvi put se pokre e mera podr ke nekomercijalnimgazdinstvima. Registrovano poljoprivredno gazdinstvo, iji je nosilacstariji od 55 godina, ukoliko se izjasni da eli da bude nekomercijalnogazdinstvo ima pravo na 40.000,00 dinara godi nje, jednu apana u oddr ave, s tim da nema pravo na druge mere, izuzev na premiju za mle-ko i na mere podsticanja zakupa zemlje. Kao uslov da bi ostvario ovaprimanja, nosilac mora da je barem 10 godina poljoprivredni osigu-ranik ili da je poljoprivredni penzioner.

Na predlog resornog Ministarstva poljoprivrede, umarstva i vo-doprivrede, Vlada je usvojila uredbu kojom se utvr uje Program meraza podsticanje razvoja poljoprivredne proizvodnje za 2006. godinu,kroz registrovanih poljopriv-rednih gazdinstava.

Kratkoro ni krediti namenjeni su kupovini sredstava za pripremusetve i za kupovinu neophodnih inputa za poljoprivrednu proizvodnjui iznose prema veli ini registrovanog poljoprivrednog zemlji ta upisa-nog u Registar: do 1 ha daju se krediti od 12.000 din., od 1 – 5 ha60.000 din., od 5 – 10 ha 120.000 din.,preko 10 ha 240.000 din.

Odobravaju se sa rokom vra anja od i kamatnomstopom i provizijom na godi njem nivou bez valutne klauzule.

Dugoro ni krediti se mogu koristiti za izgradnju i kupovinu sistemaza navodnjavanje, kao i opreme za navodnjavanje; kupovinu poljopri-vredne mehanizacije; podizanje vi egodi njih zasada; podizanjeplastenika i staklenika i kreditiranje sto arske proizvodnje. Odobravajuse sa rokom otplate od , kamatnom stopom od na godinjem nivou i od .

Najmanji iznos sredstava za dugoro ni kredit je 5.000 evra, a naj-ve i 200.000 evra u dinarskoj protivvrednosti, s tim to je uz zahtevza kredite preko 15.000 evra potrebno podneti i biznis – plan.

šć š

čž

š žž

šđ

č

č š

ćš

č

š šč

š-

čć š

KRATKORO NO I DUGORO NO KREDITIRANJE POLJOPRIVREDNIKAČ Č

kratkoro no i dugoro no kreditiranje

12 meseci5% 1%

5 godina 3%1 – 3 godine

Za kori enje svih mera iz agrarnog bud eta Ministarstvapoljoprivrede, podse amo registrovana poljoprivredna gazdin-stva da su du na da obave obnovu registracije u Upravama za jav-na pla anja, gde su se i registrovali.

č č

šć žć

žć

grace periodom

Druh zasadnutie Komisie pre sledovanie procesu privatiz ciev obci B sky Petrovec bolo 19. janu ra be n ho roku, kde sa naj-v ia pozornos venovala druh mu bodu rokovacieho programu –situ cii v s vislosti s privatiz ciou v jednotliv ch podnikoch na zemna ej obce.Av ak treba podotkn , e lohou tejto komisie je sledovasitu ciu v obecnom hospod rstve a podnikn opatrenia na zlep enstavu, ke ide o privatiz ciu podnikov a ochranu pr v robotn kov.Predsedom spomenutej komisie je Pavel Sever ni a lenmi s Dr. J nSabo, Dr. J n Rybovi , J n Lomiansky, n eln k Oddelenia pre hospo-d rstvo, urbanizmus, komun lno-stavebn a in pek n kony a Vlas-ta Tria kov , predsedn ka Obecnej rady Zv zu syndik tov.

Ke ide o druh zasadnutie Komisie pre sledovanie procesuprivatiz cie v na ej obci, predseda Sever ni pr tomn ch lenovinformoval, e je od Agent ry pre privatiz ciu v Novom Sade iadan ,aby obci doru ila soci lne programy pre podniky, ktor s privati-zovan v na ej obci. Rozhlasov stanice, ktor ch zakladate om jeZhroma denie obce by mali by privatizovan do 31. j na 2007. V tejs vislosti Oddelenie pre v eobecn spr vu, spolo ensk innostia v eobecn spolo n slu by si od riadite ky Informa n ho strediskabude iada inform ciu o podniknut ch krokoch, ke ide o privatiz ciur dia. Taktie by sa mala iada aj inform cia od N rodnostnej radyslovenskej n rodnostnej men iny, presnej ie V boru pre informo-vanie, o je s privatiz ciou ostatn ch lok lnych rozhlasov ch stan cna zem Vojvodiny.

é ááč á ž é

äčš ť éá ú á ý ú í

š š úť ž ú ťá á úť š í

ď á á íí č ú á

á č á áč íá á é š č é ú

š á íč ä áď éá š í í ý č

ž ú á ž éč á é ú

é š é ý ľž ť é ú

ú š ú á č é čš é č é ž ľ č é

ž ť á ý ď áá ž ž ť á á

á š š ýč á ý á ý í

ú í

POLJOPRIVREDNICI BEZ PREMIJE ZA SOJU I SUNCOKRET

PRIVATIZ CIA V NA EJ OBCIÁ Š


Ď ž á č ýú ú í á á í

ý á óí á ž á á

é ú áč í úť í ý ú ô

č ťú á é

ó á é š ť ľ é ťé ž á ž é

í á ášť ť íí á š á ž

š š é á á á ňí š á á ž í í ý

é ô ň úé é á

á ô íč ä áš á

á š úč ť áďž á á ľ á á äčš

áž ú á

alej sa hovorilo o tom, e je proces privatiz cie ukon en v Ino-xe, Kult re, 7. j li a SP Kulp n, privatiz cia je zastaven v Kooperat ve,Jednote, k m je Teleoptik – prev dzka 10. okt bra v konkurznomkonan . V r mci toho, e sa Tatran nach dza pred privatiz ciou, bolopovedan , aby sa Agent re pre privatiz ciu sugerovalo, aby odpo-ru ila Kooperat ve poskytn Tatranu p somn s hlas, v d sledkuoho by sa tento podnik mohol privatizova . Hovorilo sa aj o mimo-

s dnej pokon vke s Tehnomag- termom, ktor mu Obnova dlhuje 7,5mili nov din rov. Potrebn je rie i majite sk vz ahy a v tom zmysle jenevyhnutn , aby Zhroma denie obce schv lilo ka d mu podniku 300tis c din rov. Toto sa zvl vz ahuje na Jednotu, Kooperat vu a Ob-novu. Pri analyzovan situ cie v Obnove, do lo sa k z veru, e jenajlep ie rie enie konkurzn konanie. Obecn pr vna z stupky aKatar na Ra etov , ktor bola tie na zasadnut , pr tomn chinformovala o predpisoch, ktor platia v tejto oblasti zd raz uj cpritom ingerencie obecn ho verejn ho z stupcu.

Z verom sch dze predsedn ka Obecnej rady Zv zu syndik tovVlasta Tria kov navrhla, aby sa Komisia pre sledovanie procesuprivatiz cie v na ej obci stala s as ou Soci lno-ekonomickej rady,ke e je t to rada formovan pod a z kona a m v ie ingerenciea jej slovo viac zav i predAgent rou pre privatiz ciu.

9foto: M&B

Dana 8. februara 2006. godine u velikoj sali Op tine Ba kiPetrovac, odr ana je prezentacija, odnosno upoznavanje gra ana sapoljoprivrednim programom koji se odnosi se na sva izbegla i prog-nana lica sa mestom boravka u op tini Ba ki Petrovac, a koji e bitirealizovan tokom ove godine. O poljoprivrednom programu, koji sepored na e op tine, sprovodi jo u pet op tina u Vojvodini, govorili su:

, socijalni radnik, ispred INTERSOS agencije,, koordinator projekta INTERSOS-a i

, ispred UNHCR .Naime, radi se o donaciji bezpovratne pomo i, a poljoprivredni

program podrazumeva podr ku slede ih grana: (tovnaprasad, suprasne krma e, ovce, koze ...), (oprema, ko ni-ce, mati na jata), (sistemi za navodnjavanje, plas-tenici, pumpe..) (kultivatori, traktorski priklju ci ...)

Da bi se u estvovalo u ovom programu, neophodno je da lice/po-rodica zadovoljava odre ene kriterijume. Jedan od kriterijuma je: dalice ima priznat izbegli ki/prognani ki status, da podnosilac molbe kaoni lanovi njegove porodice nisu koristili donaciju za integraciju u SCG.

Po kriterijumu ugro enosti, pravo na u e e u ovom programuimaju: vi e lane porodice i vezana doma instva, lice bez stalnogzaposlenja ili sa primanjima koja ne zadovoljavaju potrebe porodice,porodice koje ive kao podstanari kao i porodice u vlastitom, neuslov-nom objektu ...

Posebni uslovi koje lice treba da zadovoljava su slede i: neop-hodno je da lice/porodica ima zemlji te u zakupu ili vlasni tvu,adekvatne pomo ne objekte i poljoprivrednu mehanizaciju.

Podnosilac u e a u poljoprivrednom programu potrebno je daobezbedi: prijavu/molbu, fotokopiju izbegli ke legitimacije, potvrdu ovlasni tvu, zakupu ili kori enju zemlji ta, fotokopiju lekarske doku-mentacije. Rok za prijavu je 24. februar 2006. god.

Cilj ovog poljoprivrednog programa, koji radi u saradnji saItalijanskom humanitarnom organizacijom je:

š čž đ

š č ć

š š š š

ćš ć

č šč

čč

đč č

čž č šć

š č ć

ž

ćš š

ćč šć

čš šć š

Slavica ArsenovPredrag Popovi AleksandraKragi

ćć

sto arstva

p elarstva

i mehanizacije

podr ati izbegla i prog-

nana lica u ekonomskom osamostaljivanju i pobolj anju uslova ivota,

kao i pomo i unapre enju postoje e i zapo injanju nove poljo-

privredne proizvodnje.

č

č

ž

š ž

ć đ ć č

biljne proizvodnje

Miestny odbor Matice slovenskej v Hlo anoch je u roky akt vnya svojr zne sa sna rozh ba kult rny ivot v tejto na ej dedine. O totosa usiluje aj KOS Jednota. lenovia hlo ianskeho MOMS sa s a uj ,e ich programy s m lo medi lne sledovan a oraz viac sa im vyh

baj aj lok lne prostriedky verejn ho informovania.V jesennej asti svojej innosti MOMS usporiadal dva koncerty

a jednu premi ru kni ky. 30. okt bra v hlo ianskom dome kult ryprebiehal tradi n ve ierok popul rnych pesni iek pod n zvom

. Na i renomovan spev ci a hudobn ci – Jarmila Zimo-v , Rastislav Struh r, Miroslav Hemela, Anna Struh rov , JasminaGrexov a mlad Hlo an anky – Iveta Dor ov a Jasna Maki ovinterpretovali piesne lyrick . Sprev dzal ich orchester pod veden mOndreja Maglovsk ho a Rastislava Struh ra. Scen r a r iu malna starosti Mr. Samuel Fekete.

D a 24. novembra v Caf Nova bol usporiadan liter rny ve ie-

ž ž íá ží ý ť ú ž š

Č ž ť ž úž ú á á é č ý-

ú á éč č

é ž ó ž úč ý č á č á

š í á íá á á á

á é ž č č á š áé á í

é á á éž

ň é ý á č

Jesenn l stieé í

POLJOPRIVREDNI PROGRAMza pomo izbeglim licimać

ZMENY V AS KULT RAÚ

AKT VNI HLO IANSKI MATI IARIÍ Ž Č

Na zasadnut zhroma denia AS Tla iarne Kult ra 16. janu rabe n ho roku, ktor bolo vo ve kej sieni Zhroma denia obce,zamestnanci boli informovan , e nov m v inov m majite om jeNeografia z Martina zo Slovenskej republiky. Martinsk tla iarevlastn 77,84 % kapit lu, teraj m a b val m zamestnancom patr22,16 % akci . Aukcia petrovskej tla iarne bola 26. decembra 2005a k pna zmluva bola podp san vlani 29. decembra.

Po vodn ch slov ch riadite a , pracovnzasadnutie viedol , inak dlhoro n len spr vnej radyKult ry. Ako uviedol, potrebn je zladi v etky akty s k pnou zmluvous Agent rou pre privatiz ciu z Belehradu a zoh adni teraj iumajetkov trukt ru. Nastolen bol rokovac program s troma bodmi:vynesenie rozhodnutia o doplnkoch a zmen ch tat tu, vymenovanienov ch lenov do spr vnej a dozornej rady a vynesenie uzneseniao zmene tvaru p sobenia subjektu.

V r mci prv ho bodu bolo vyzdvihnut , e na z klade privatiz cieu neexistuje spolo ensk majetok a e Neografia a zamestnancitvoria stopercentn akciov kapit l. Zmeny a doplnky v tat te sat kaj hlavne spr vnej rady, v ktorej namiesto doteraj ch 10 lenovbud piati – 4 z Neografie a jeden z radov petrovsk ch zamestnancova zmeny s aj oh adom dozornej rady, kde namiesto doteraj ch 6 le-nov, bud 4 – traja z Neografie a jeden z radov robotn kov. N vrhyzmien tat tu boli jednohlasne schv len .

V druhom bode, kde sa vymen vali nov lenovia do org novin tit cie, najprv odvolali doteraj iu desa lenn spr vnu a es lenndozorn radu. Gener lny riadite martinskej Neografie

navrhol do spr vnej rady z radov Neografie nasledovn ch:a Pavla

Sever niho. Z radov zamestnan ch v AS Kult ra bola hlasovan mzvolen . Do dozornej rady gener lny riaditeLilge navrhol a .Z robotn kov petrovskej tla iarne sa hlasovan m do tohto telesa dostal

.V tre om bode sa pr tomn jednohlasne vyjadril, e ke ide o zme-

nu tvaru p sobenia, Tla iare Kult ra aj na alej zost va akciovouspolo nos ou.

Na z ver sa pr tomn m zamestnancom prihovoril aj gener lnyriadite Neografie Alexander Lilge, ktor vyzdvihol, e je privatiz ciaKult ry historick m okamihom a e v Neografii s si plne vedomzodpovednosti, ktor z skali. Okrem toho povedal, e je dobre, e szamestnanci aspo s asti majite mi podniku a v kr tkosti hovoril ajo al om smerovan podniku. Riadite Lilge hovoril kr tko aj o histo-ri te Neografie, ktor bola zalo en v roku 1869. S d veryhodn mpartnerom pre banky a ich cie om je by medzi najlep mipolygrafick mi podnikmi v Eur pskej nii. Vyzdvihol aj ich motto:

O sebe povedal, e je vlast-n kom pragmatick m a n ro n m. Z rove poveril doteraj ieho riadi-te a J na Kri ana, aby viedol podnik.

í ž č ú áž é é ľ ž

í ž ý äčš ý ľá č ň

í á ší ý ý íí č

ú í áú ý á ľ é

č ý č áú é ť š ú

ú á ľ ť šú š ú ý í

á š úý č á

ôá é é ž á á

ž č ý žý ý á š ú

ý ú á ší čú ý

ú ľ ší čú í á

š ú á éú í č á

š ú š ťč ú á š ťč úú á ľ

á ý

í ý ú íá á ľ

í č í

ť í í ž ďô č ň ú ď á

č ťá í ý á

ľ ý ž áú ý ž ú ú í

ú í ž ž úň č ľ á

ď š í ľ áá á ž á ú ô ý

ľ ť šíý ó ú

ží ý á č ý á ň šľ á ž

J na Kri anaPavel Sever ni

AlexanderLilgeVladim ra rob ra, Helenu Kov ov , tefana ervenku

Viera Stojanovi ovMilana Sporku, Pala Boro a Jozefa Beli ku

Nemanja Ka ikovi

KVALITA, POHOTOVOS , TRAD CIA.

á ží

í Š á áč ú Š Č

ć áň č

š ć

Ť Í


rok, na ktorom boli zaznamenan 85. narodeniny ,n ho zn meho b snika a lek ra. V r mci ve ierka bol aj rozbor jehoposlednej b snickej zbierky pod n zvom Vodop d, ktor vydala AStla iare Kult ra.

U sa stal trad ciou aj , ktor v dy b vamedzi viano n mi a novoro n mi sviatkami. Tohto roku to bolo 29.decembra a ako hovoria organiz tori bol dos dobre nav t ven .Odzneli slovensk udov a tane n piesne a publiku sa predstaviliJ n Kme , Olinka Gabr niov , Miroslav Juraj B la, Mar na Zahorcov ,Anna Dudkov , Iveta Dor ov , Jasna Maki ov , Mariena Hrub kov ,Martina Barto ov , Zuzana Kuku kov a in . Orchester hral v zlo enRastislav Struh r, Ivan Galambo a Miroslav Hemela. V programe sapredstavili aj iaci hlo ianskej z kladnej koly, ktor prednieslipr le itostn b sne Milana R fusa. O humor sa na sc ne postaralOndrej Stupavsk – Endy, ktor predviedol humoristick t my na t muprivatiz cie v na ej obci.

Z verom spomenieme aj to, e MOMS Hlo any na jednomzo svojich posledn ch zasadnut hovoril aj o oslav ch 250. v ro iapr chodu Slov kov do tejto osady, ktor bud prebieha po as cel horoka – tradi n koncerty, ve ierky, v stavy a chystaj aj knihu Hlo any1756 – 2006. Do monografie prispej na i eminentn a v znamnob ania, ako z Hlo ian, tak aj z celej obce.

éáš á á á á č

á á á úč ň ú

ž í ý ž ýč ý č ý

á ť š í ýé ľ é č é

á ť í á é í áá č á š á í áš á č á í ž í

á šž ž á š í

í ž é á ú éý ý é é é

á šá ž ž

ý í á ý čí á é ú ť č é

č é č ý ú žú š í ý í

č ž

Andreja Ferku

Prednovoro n koncertč ý

10

Dana 27. januara u u Magli u, priredbomu ast prvog srpskog arhiepiskopa, u itelja i prosvetitelja, sve ano jeobele ena kolska slava . Sve anost je po ela oko 13asova, odlaskom dece ni ih razreda u crkvu, gde su uz prigodne

paketi e, koje je obezbedila Srpska pravoslavna crkva, pevali i reci-tovali pesme posve ene Svetom Savi. U esnaest asovasvetosavska priredba nastavljena je u Sportskoj hali, se enjemslavskog kola a i kulturno- umetni kim programom koji su uz pomosvojih nastavnika, pripremili u enici ove kole. Sve anosti su poredpredsednika op tine i zamenika predsednika

, prisustvovali brojni gosti i prijatelji Osnovne kole “ arkoZrenjanin”.

Postala je ve tradicija da kolski odbor O “ arko Zrenjanin”svake godine bira kuma na slavi. Dosada nji kumovi na kolskoj slavibili su uspe ni ljudi iz poslovnog sveta. Tako je za kuma ove godineizabran , uspe ni privatnik iz Magli a.

Ovogodi nja sve anost, kako to i prili i zavr ena je Svetosavskimbalom, koji je po prvi put u organizaciji DPPD Magli , uprili io kolektivO “ arko Zrenjanin”.

Jo na samom po etku, dok su se gosti polako okupljali, bilo jeo igledno da e ovaj bal biti ne to posebno. Goste su do ekalidoma in i direktor kole i predsednik op tinedr Jan Sabo sa suprugama.

Po elev i dobrodo licu svim prisutnima, direktor koleBogdanovi , istakao je zadovoljstvo to su se na jednom mestu okupilisvi radnici osnovnih kola, Gimnazije i obdani ta koji sve ove godineizuzetno dobro funkcioni u i sara uju. Po asni gosti Svetosavskog

O “ arko Zrenjanin”

Sveti Sava

dr Jana Saba RadomiraZotovi a

ijakovi Slobodan

Radoslav Bogdanovi

Š Ž

ć

Š ć

ć

ćč č č

ž š č čč ž

ćć š č

čč č ć

č š čš

š Ž

ć Š Š Žš š

šš ć

š č č šć č

Š Žš č

č ć š čć š š

ž š š šć š

š šš đ č

V Pivnici v d och 27. a 29. janu ra prebiehalo 41. tretnutiev pivnickom poli, na ktorom sa z astnilo 33 astn kov z na ichprostred a jedna astn ka z Chorv tska, tak e si aj v tomto rokufestival zachoval medzin rodn r z. Festival prebiehal v trochkoncertoch: v piatok a sobotu astn ci vyspievali ahav , respekt ver chlu pesni ku, k m nede aj koncert patril pochv len m a odmenen m spev kom. Podujatie sledovali tri poroty: porotaobecenstva, porota, ktor hodnotila udov odev v zlo en :

, a a odborn porotaako predseda a lenovia a .

Obecenstvo svoje ceny udelilo z Pivnicea z Arad a. Porota najvy ie vyhodnotilaudov odev, ktor zo Selen e priniesla a

z Hlo ian.o sa t ka odbornej poroty, t to pochv lila ako perspekt vnych

spev kov z Pivnice, z Lugu,z Hlo ian, zo Selen e,

zArad a a z Nov ho Sadu.Odborn porota udelila aj dve peci lne ceny:

z J no ka za prec ten prednes a duetu a

ň ž á Súč úč í š

í úč íč á žá ý á

úč í ť ú íý č ý ľň ší á ý -

ý áá ľ ý ž í

áč

áč ššľ ý ý č

žČ ý á á íá

ž čáč é

á š áá ší í ý

MartaT rov Vlasta Vinkovi ov Katar na T rovJuraj Fer k Milina Sklabinsk Juraj S di

Tatjane Mirkovi ovejMilu ke Bolehradskej

Bla enka Bla ekov AdamVladislav Stupavsk

Mar nu Prkosavcov Elenu Hrub kovAnnu Dudkov Moniku Zol anov Milu kuBolehradsk Vladim ra Zoriana

Martine Zr niovejAndrej Meleg Miroslav

ý á č á í ý áí á ú

ćš

ž ž áý

í ú í úú ň ú š

ú íí

NA BALU SVE ANO I VESELOČ

ZO STRETNUTIA V PIVNICKOM POLI


Mac k

Elena Kro l kov J n agoIvana Omastov

Anna Moln rovAdam Vladislav Stupavsk

Anna Kuku kovViera Dor ov -Babiakov

Branislav U iak

Dragana Bozalu

Slovensk hudbavo Vojvodine Spolkografie

MilinySklabinskej Alice Oskara Elschekovcov Martina Kme a AnnyMedve ovej Kvetoslavy Benkovej Juraja S diho NicehoFracileho Mar ny im kovej

Katar na Melegov -Melichov AnnaFrancistyov Katar na Vere ov M ria Kotv ov -Jon ov

Pavel Mat ch Miroslav Dobroovsk Jozef Kl tik

Pavla niho

á

š á á á Šá

á áý

č áč á á

š

á

ťď ú

í Š áí á á

á í š á á áš á áš áú -

ň ý áČá

-

z Petrovca za pestovanie tejto formy spevu.Nosite mi dvoch rovnopr vnych cien za autentickos piesne s

z B skej Palanky a zo Starej Pazovy.Dve tretie rovnopr vne ceny za prednes z skali

z Kova ice a z Kys a, druh cenu za prednes sivyspieval Hlo an an a v azkou 41. stretnutia v pivnickom poli sa stala z Bo oviec.

Koncerty stretnutia moderovalia .

V nede u popoludn v Z 15.okt bra v Pivnici bolo prijatiepredsedu B skopalanskej obce a z rove ajpremi ra prv ch dvoch vydan NRSNM: zborn ka pr c z I. konferenciemuzikol gov a hudobn ch odborn kov, ktor sa uskuto nila v NovomSade 16. apr la vla aj ieho roka pod n zvom

a , ktor sprac va dejiny kult rno-umeleck ch spolkov alebo spolkov, ktor sa pri inili o kult rny ivotPetrovca, Pivnice, Kova ice, Nov ho Sadu a Starej Pazovy.

V prvom predstavenom zborn ku s zverejnen pr ce, a , ,, , ,

a .Do Spolkografie prispeli: ,

, ,a . Technick m redaktorom bol

, grafick pravu mal na starosti a na titulnejstrane je zverejnen grafika . Inak toto vydanie budema svoju premi ru aj v Starej Pazove, v Novom Sade, Petrovci a Kova ici.

ľ á ť úáčá í

č áč úž č íť -

ľ

ľ í Š óáč á ň

é ý í í áó ý í á č

í ň š áá ú ú

ý é č ú žč é

í ú é á

ýú ú

áť é

č

bala bili su, njegova ekselencija ambasador i sekretarambasade Slova ke u Srbiji i Crnoj Gori , zatim brojniugledni ljudi iz na e op tine, ali i svi oni koji na bilo koji na in poma ureformu kolstva. Balu je prisustvovao i direktor Gimnazije iz Ba kePalanke i direktor O iz Silba a.

Tokom itave ve eri atmosfera je bila izuzetno prijatna i vesela,a za to su se pobrinuli grupa , tambura ki orkestar, glumacSNP koji je govorio odlomak iz itija Svetog Savei u enica . ini se da su te ve eri muzi ki ukusi biliisti, jer su svi prisutni igrali uz be ki valcer, srpsko kolo, slova ku polkui uskali uz stari dobri pop-rok. Sti e se utisak kao da upravo vi eovakvih doga aja i dru enja fali svima nama.

Organizatorima ove manifestacije treba odati priznanje, jer je svete ve eri bilo na vrhunskom nivou. Manifestacija je protekla bez i jednerazbijene a e, bez i jednog incidenta. Nadamo se da e Svetosavskibal postati tradicija i jo jedan u nizu doga aja po kome e Maglii njegovi gra ani biti prepoznatljivi.

Igor FurdikToma Ferko

TandemAleksandar Gajin

Nata a Pavlovi

čš š č ž

š čŠ š

č čš

Žč Č č č

č čđ č š

đ ž

čč š ć

š đ ć ćđ

š

š ć

Organiz tori 41. tretnutiav pivnickom poli pri tej pr leitosti v etk m astn kom

udelili diplomy za as a daryKUS Pivnica, predsedn kaNRSNM

udelila vydaniazostavovate om a pr tomn mautorom ako aj v etk m spevkom – astn kom festivalu.

V predsieni koly, kde sakonala premi ra spomenut chkn h, bola in talovan v stavaudov ho odevu.

á Sí -

ž š ý úč íúč ť

íč

ľ í ýš ý á-

úč íš

é ýí š á ý

ľ é

Anna TomanovMakanov

áá

Ad

am

Vla

dis

lav

Stu

pavský

11

Pri pr le itosti kolskej sl vnosti – D a sv t ho Savu, na Z J naajaka v Petrovci iacky parlament z iniciat vy psychologi ky

a profesorky sloven iny realizovalprojekt . Toti iacia u itelia a vedenie koly si vymenili lohy: iaci boli upratova ky,vedenie koly, tovn ci, kuch rky a u itelia.Takto zaznamenali Desv t ho Savu vy ie ro n ky Z J na ajaka. V tento de ich nav t vilaj predseda obce , n eln k a fkakabinetu predsedu obce . Prijali ich: riadite ka

, tajomn ka ,psychologi ka , pedagogi ka

í ž š á ň ä é Š áČ ž í č

čž ž

č š ú ž čš úč í á č ň

ä é šš č í Š á Č ň š íáč í šé

ľíč

č č

BiljanyDrakuli ovej M rie Andr ikovej

Dr. J n Sabo Du an Govor inudmila ramkov

Miroslava Dud ov Miroslava Kriv kovAndrea U iakov Mar na Tria kov

ć á áš

á š čĽ Š á

áš á á áš á í š á

Vyme me si lohy, aby sme sa lep ie poznaliň ú š

...ABY SME SA LEP IE POZNALIŠ

Spolok petrovsk ch ien vlani mal evidovan ch 127 lenov,z ktor ch 9 s estn a 85 si zaplatili lensk . Lansk ho rokuspolok mal 35 pondelkov ch sch dz , v r mci ktor ch bolo sedemodborn ch predn ok, realizovali tyri v lety (Dobanovce,Bo ovce a A a a, Biele Blato, Slankamensk Vinohrady,Belehrad), nav t vili kova ick spolok ien, ktor vlani oslavoval85. v ro ie a prijali medzi sebou po etn ch host a deleg cie.Spolok vyvinul aj humanitn innos .

Spolk rky vlani nain talovali aj tyri v stavy: v stavu tort a go-bel nov, v stavu gobel nov a servisov na pod vanie kol ov,Krstiny a Viano n v stavu. Zorganizovali aj pracovn akcie:upravovali dom a n dvorie, kde sa stret vaj , ale napr. aj najstardom v Petrovci. Na svojich stretnutiach osl vili narodeniny a me-niny svojich lenov. Spolupracovali s Radou MS Petrovec,obecnou spr vou, s kult rnymi a vzdel vac mi ustanoviz ami,spolkami ien na rovni obce ale aj ir ie, in mi zdru eniami,SEAVC a ob anmi, ktor ochotne vypo i iavali veci pre v stavy.

Spolok viedla spr va v ele s predsedn kou, tajomn kou , pokladn kou

a lenkami ,, , ,

a .Od 16. janu ra 2006 v ele Spolku pod a schv len ho nov ho

tat tu je 9- lenn spr vna rada, v ele ktorej je predsedn ka, jej z stupky ou je ,

tajomn kou , pokladn koua lenmi , ,

, a . Dozorn rada budepracova v zlo en : ako predsedn ka a lenky

a .Nov predsedn ka K. Ar a ov sa doj mav mi slovami

po akovala doteraj ej predsedn ke D. Dor ovej, pri om vyz-dvihla:

ý ž ý čý ú č í č é é

ý ô í á ýý áš š ý

ľ š ň éš í č ý ž ý

ý č č ý í áú č ť

á š š ý ýí ý í á áč

č ú ý éá á ú ší

áč

á ú á í ňž ú š š ý ž

č í ž č ýá č íč

íč íčč

á č ľ á é éš ú č á á č íč

á ňíč íč

čá

ť ž í íč č

á íč ň š á í ýď š íč č č

Drahot nouDor ovou Annou Dud ovouNadou Cerovskou Katar nou Hlav ovou Katarnou Bal ovou Katar nou Ar a ovou Annou SalajiovouAnnou Tordajiovou Marienou Ha kovou

Katar na Ar a ov Zuzana KopestinskM ria Ga parovsk M ria Bud kov

Zuzana V ziov Katar na Horv tov Zuzanarankov M ria Diviakov Ondrej Bohu

Mariena Ha kovDrahot na Dor ov Katar na Kevensk

íč áš

í áč í-áž í ň š

š

í ň š á áá š á á í á

í á í á áŠ á á á š

š áí č á í á

“K sok zo svojho ivota darovala spolku. Ako predsedn ka

sa nikdy ne anovala a bolo to aj na kor jej rodiny. Vedela vypo u ,

pochopi , poradi , pote i . Bola tolerantn vo i v etk m. Nikoho

neurazila, nikoho nepodcenila, nikoho nevyzvihovala. V ila si pr

cu v etk ch ien... Preto je tento spolok tak spe n ... Ale my poz-

n me aj in stranu mince – bez na ich hlavn ch sotva by sa o na-

om spolku po ulo iroko- aleko, a preto jej, i e im hlavn m , patr

primn v aka.

Drahu ka nikdy nemyslela na seba. Spolok a vn at d vala

do popredia. Mil eni ka, s ve k m srdcom, pln m l sky a pocho-

penia. Zabudla, e je na d chodku a e je to as pre oddych

po mnoh ch rokoch nam havej a trpezlivej pr ce s de mi. Pr ca

v spolku ju pohltila cel . Hoci teraz odch dza z kormidla tohto

spolku, ona nav dy zostane na ou predsedn kou. Ver me, e jej

milostiv Hospodin dopraje e te mnoho zdravia a mnoho rokov

ivota, aby aj na alej bola hybnou silou tohto spolku a na ou

oporou a poradky ou.“

ú ž íč

š ú č ť

ť ť š ť á č š ý

áž á-

š ý ž ý ú š ý

á ú š ý

š č š ď č ž ý í

ú á ď

š úč á á

á ž č ľ ý ý á

ž ô ž č

ý á á ť á

ú á

ž š íč í ž

ý š

ž ď š

ň

SPOLOK IEN S NOV M VEDEN MŽ Ý Í

Spolok kulp nskych ien 23. janu ra, prv kr t tohto roku,usporiadal predn ku na t mu Osteopor za, na ktorej predn ala

, pecialistka farmakol gie a profesorka na Le-k rskej fakulte v Novom Sade. O tejto chorobe, ktor je pr zna nako pre eny, tak aj pre mu ov, povedala, e je celkom norm lnyzjav, ktor sa z skava s prib dan m rokov. Je to vlastne chorobakost – krehkos kost . Osteopor za m e by nevidite n a vidi-te n , ke v kostiach c ti tr pne bolesti. Po etn m kulp nskymen m spr tomnila rast kost – kosti rast do 20 rokov ivota a ich

rast napom haj bunky nazvan osteoplasty, i e „mur ri“.V 40. roku ivota po et osteoplastov kles a zvy uje sa po etbuniek, ktor kosti rozkladaj . A v tej s vislosti sa kosti st vajkrehkej mi a l mu sa. Ako bolo vyzdvihnut , osteopor za savyv ja s vekom, zvl u ud , ktor sa nadosta nepohybuj .V opa nom pr pade, tlak na kosti je v a osteopor za saspoma uje. Ako najlep liek, Dr. Sabov vyzdvihla aspo 30-mi-n tov r chlej iu prech dzku denne a dolo ila, e sa na tensp sob spoma uje aj art rioskler za. al m ve mi v znamn mliekom, okrem spr vnej ivotospr vy, je spr vna v iva – pre-dov etk m vn anie kalcia do organizmu. V pr pade, e simno stvo kalcia neudr iavame na rovnakej rovni, organizmus si„ ah “ potrebn mno stvo z kost a tak ich ochudob uje.Nevyhnutn je spolu s kalciom do organizmu vn a aj D vitam n,bu v podobe perli iek alebo kvapiek. Okrem toho, denne trebavypi pol litra mlieka alebo in ch mlie nych v robkov – jogurt,smotana, syr. Pripom name, e uveden v iva osteopor zunezastav , iba ju spomal . Ke ide o adekv tne lieky, spomenutboli estrog ny – ensk horm ny, vn anie ktor ch zachov vahustotu kost , alej je tu aj horm n t tnej azy, ktor sa do orga-nizmu vn a smrkan m a nakoniec aj bifosfon ty, ktornapom haj hustnutie kost . Spomenut bifosfon ty mo nou va ako inf ziu alebo jednu tabletku t denne.

Po predn ke pani doktorka Sabov ikovne odpovedalalenk m na po etn ot zky a z rove podotkla, e je dobre denne

bra najviac 100 mg Andolu, Aspir nu alebo Acetisalu, lebozamedzuje zr anlivos krvi.

í ž á ý ááš é ó áš

š óá á í č á

ž ž ž áý í ú í

í ť í ó ôž ť ľ áľ á ď í ť á č ý í

ž á í í ú žá ú é č ž áž č á š č

é ú ú á úší á é ó

í ášť ľ í í č úč í äčší óľ ší á ň

ú ú ý š á ž žô ľ é ó Ď ší ľ ý ý

á ž á á ýžš ý áš í žž ž ú

ť á é ž í ňé áš ť í

ď čť ý č ý

í ž á ýž óí í ď á é

é ž é ó áš ý áí ď ó š í žľ ý

áš í á éá ú í é á ž

ží ť ú ýžáš á š

č á č é á á ň žť í

áž ť

Dr. Anna Sabová

OSTEOPOR ZAÓ


a tovn k a svoje dojmy im zdelila aj u . ch mie.

N v teva sa realizovala po as v u by. V kole vl dlo pln ticho.Nov „vedenie“ koly uznalo, e v dy je ahko poradi si so v etk miprobl mami, ale mienili, e by sa museli astej ie organizovastretnutia s rodi mi, e to v zna nej miere pom e rie i probl myiakov, treba viac dieln usporad va so iakmi a predsedu Sabu

po iadali, aby im pomohol rie i probl m izol cie dolnej asti budovy,kde po as mraziv ch dn bolo ve mi chladno. Predseda pochv lil koluako najpr kladnej iu v obci a v konn moc aj alej bude kol mpom ha vytvori m optim lnej ie podmienky pre pr cu, na om saintenz vne robilo u vlani.

Hostia nav t vili aj hodinu dejepisu, na ktorej predn ala u .dejepisu . Hodina bola p tav a iaci saakt vne na nej podie ali.

Mo no sa iba pochvalne zmieni o invencii zaznamena tento detak mto tvoriv m a nanajv u ito n m sp sobom, lebo bola tovz cna sk senos tak pre iakov ako aj pre u ite ov.

úč í č é

á š č ý č š á ú éé š ž ž ľ ť š ýé ž č š ť

č ž č ôž š ť éž í ú ť ž

ž š ť é á čč ý í ľ á š

í š ý á ď š áá ť ť čí á š á č

í žš í áš č

ú á ží ľ

ž ť ť ňý ý ýš ž č ý ô

á ú ť ž č ľ

J n Pucovsk JanaZorianov

Stanislava Sl de ekov

á ýá

á č á

Učiteľka dejepisu Stanislava Sládečeková

Svoju pr cu a aktivity v roku 2005 v nede u 5. febru ra sumovalidve v znamn kulp nske organiz cie: MOMS a KUS Zvolen. V ro na volebn zasadnutie sa za alo min tkou ticha, ktorou pr tomnlenovia vyjadrili ctu tragicky zosnul m lenom KUS Zvolen.

Ke ide o innos kulp nskej Matice v minulom roku, odznelaspr va o tom, e MOMS svoju innos rozv jal na svojichzasadnutiach, zorganizoval tradi n Predsl vnos ov dni v Kulp nea v r mci PDvK odznela aj prv as tril gie venovan pris ahovaniuSlov kov do Kulp na. Druh as odznela v r mci tradi n ho

tefansk ho programu. MOMS vlani vyslal kulp nskych futbalistovna Mati n turnaj do Padiny. Ke ide o pl ny na tento rok, pl nuje sadokon enie monografie na t mu 100 rokov divadla v Kulp ne, do pries-torov Po nohospod rskeho m zea v m ji pribudne v stava zo Slo-venska – Dolnozemsk svadba, samozrejme tu s aj ka doro nPredsl vnos ov dni v Kulp ne, ktor sa stali, ako tomu hovorpredseda MOMS Kulp n a predseda MSJ , trademark Kulp na. Kulp nsky MOMS v roku 2005 hospod ril pozit vne.

KUS Zvolen m za sebou bohat rok. Spr vu o folkl rnychaktivit ch pre tal , o divadeln ch vyst peniach sazmienila a o innosti enskej spev ckej skupiny

. Sle na Miti ov osobitne vyzdvihla predstaveniePle iv spev ka, s ktor m Kulp n ania vyst pili v belehradskomStredisku pre kult rnu dekontamin ciu, potom strieborn medailuJ na Pal rika za spont nny komick prejav v predstaven PaniRafikov a t druh , ktor sa tomuto divadeln mu s boru dostalana festivale Pal rikov Rakov v adci. Herci kulp nskeho Zvolenasa z astnili aj na D och humoru a na semin ri pre re is rov v Kys i,tie na Festivale Zuzany Kardelisovej, kde obsadili prv miesto s PaniRafikovou a tak si vybojovali as na festivale Ani ky Jurkovi ovejv Novom Meste nad V hom.

Choreograf iliak vo svojej spr ve vyzdvihol as troch tanen ch skup n na obecn ch a z nov ch prehliadkach, na festivalochZlat br na a Tancuj, tancuj..., v stupy v osad ch a mest ch, asna Medzin rodnom festivale Myjava 2005 na Slovensku, as na kul-p nskej Torti de, tie tradi n tefansk program. Ako uviedla paniKoruniakov , innos enskej spev ckej skupiny bola v minulom rokutesne sp t s tane n kmi, ke e ml de n cky folkl rny s borspracoval oby ajov tanec Oblieva ky, do ktor ch boli zapojen ajspev ky. Novinkou je, e od decembra minul ho roka so spev ckouskupinou pracuje Ondrej Maglovsk namiesto Samuela Kov a ml.

Doteraj predseda KUS Zvolen hovoril o finan nejstr nke. Zvolenovci ili z prostriedkov obecn ho rozpo tu, miestnehosamozdanenia, sponzorov a z grantov. Ke ide o tie v ie invest cie,vykonan je kompletn plynofik cia budovy spolku, k pen je kom-pletn ozvu ovacie vybavenie, tie fax, TV prij ma ... V aka spolku,miestne vedenie vybavilo dom kult ry nov mi reflektormi a reostatom.

Nasledovali vo by do nov ho predsedn ctva KUS Zvolen. Ke esa piati lenovia z minul ho vedenia vyjadrili, e vystupuj z tohtoorg nu, zvolen s nov . Tak okrem „star ch“ lenov –

a , sa do ve-denia dostali

a . Nov vedenie KUSZvolen by sa malo kon tituova , teda vybra si svojho predsedu,podpredsedu, tajomn ka, pokladn ka a lenov r znych komisi .

á ľ áý é í á ý č é

é č ú í íč ú ý č

ď č ť íá ž č ť í

č é á ť é íá á č ť ó á ťá í á č ť á č é

Š é íč ý ď á á

č é íľ á ú á ý

á ú ž č éá ť é í é í

íí í á í

á ý á óá čí ý ú

č ž áč ć á

š á áč ý í č úú á ú

á á á ý íá í í á é ú

á á á Č íúč ň á ž é áč

ž éúč ť č č

áČ á úč ť č-

ý í ý ó ýá á ý á á úč ť

á úč ťí á ž č ý Š ý

á č ť ž áä á č í ďž á ž í ó ú

č ý č ý éáč ž é á

ý áčší č

á ž é čď äčš í

á á á ú éé č ž í č ď

ú ýľ é í ďž

č é ž úá í ú í ý č

éš ť ť

í í č ô í

DrSc. J n Babiak

Michal iliakTatiana Miti ov

M ria Koruniakov

Pavel Ga a

J na La oka,Viery Dor ovej-Babiakovej, J na Kol ra Zlatka Ki i u

Vladim ra Dor ov , Hana Zelen kov , J n Babiak(ml.), Miroslav Benka Vladislav Medovarsk

á

Čć á

á á

ž

á čč á á č ň

í č á á á áý

NOV VEDENIE KUS ZVOLENÉ

Svoju v ro n konferenciu 15. janu ra v miestnostiach Loveck hospolku Ba ant mal Pred za iatkom zasadnutia pr tomnmin tkou ticha vzdali poctu lenom klubu, ktor zahynuli v dopravnejnehode 8. okt bra minul ho roku.

Na rokovacom programe bola spr va o innosti klubu a finan nspr va v roku 2005. V spr ve bolo vyzdvihnut , e v roku zaznamen vania75 rokov jestvovania FK Kulp n, sa tento klub znova dostal do spolo nostivojvodinsk ch ligistov. Teraj ie umiestnenie na rebr ku v tejto ligevyvol va v ak ur it obavu, i klub m e obst na takto vysokopostavenej latke. Podotknut bolo aj to, e za pomoci obce B skyPetrovec a MS Kulp n boli vybudovan e te dve atne so sprchami a sa-nitn m uzlom. Takto objekt ved a kan la z skal pln podmienky na rozvojportu v Kulp ne. V diskusii, ktor po pre tan spr v odznela, bolo

povedan , e treba v iu pozornos venova mlad m kateg ri m, abysvoj vo n as rad ej tr vili na zelenom ihrisku ako v st vkov chkancel ri ch i kaviar ach. Na tomto zasadnut bol zvolen aj v bor futba-lov ho klubu. Po nieko k ch zasadnutiach a diskusi ch o mo n chkandid toch v nede u 15. janu ra za predsedu bol navrhnut a jednohlas-ne podporen , o ktorom netreba ve a hovori . Jeho dote-raj ia pr ca v klube a v in ch dedinsk ch sf rach d va n dej, e novfunkciu bude vykon va spe ne. Predseda Koruniak si navrhol aj svojichspolupracovn kov. Tajomn kom sa stal , pokladn kom

a nov mi lenmi Spr vnej rady FK Kulp n s, , , ,

a . Po vymenovan nov ch lenov predostret bol ajpl n pr ce na rok 2006, kde sa okrem in ho hovor o dvoch najv chcie och – o konsolidovan mu stva a o stabiliz cii finan nej situ cie. Na vro nej a volebnej konferencii FK Kulp n sa okrem po etn ch lenov a mi-lovn kov futbalu z astnili aj predseda obce , predseda Zhro-ma denia obce , predseda Obecnej komisie pre port

, predseda MS Kulp n , tie predstavitelia KUSZvolen a achov ho klubu Kulp n.

ý č ú á éž č í í

ú č íó é

á č č áá á é ž á

í čý š íč

á š č ú č ôž áťé ž áč

í é š šý ľ á í ú é

š í á čí í áé ž äčš ť ť ší ó á

ľ ý č š á á ýá á č ň í ý ý

é ľ ý á ž ýá ľ á ý

ý ľ ťš á ý ý é á á ž ú

á ť ú ší í í

ý č á í ú

í ý č ýá á é í äčšíľ í ž á č á ý-

č í č ý čí úč

ž ší ž

Š é í

FK Kulp n.

Michal Koruniak

Miroslav Zor anZlatko Harminc Miroslav

ni Daniel elovsk Pavel Danko Gust v Ha ka Nenad Milen-kovi Jaroslav irka

Dr. J n SaboPavel Mar ok J n

Hansman J n La ok

í

ň

Čá Č ý á šć Š

áč á

á č

V RO N KONFERENCIA FK KULP NÝ Č Á Í

Na pozvanie Iniciat vneho v boru pre organizovanie zakladate sk hozhroma denia portov ho zv zu obce B sky Petrovec ( lenovia sSini a Stanivuk, Pavel ni, Milo Krstovski, J n Bohu a SvetoslavMajera) 30. janu ra v malej sieni Zhroma denia obce bolo spolo nstretnutie s predstavite mi portov ch klubov z zemia na ej obce.Odozvalo sa 12 portov ch klubov. Na zasadnut boli aj n eln ka Obec-nej spr vy obce B Darija ajinov a tajomn ka portov ho zv zu BSne ana ulibrkov . Detailne predstavili fungovanie a v znam obecn hoportov ho zv zu, pouk zali na jeho prednosti, vyslovili ciele a lohy.

Sini a Stanivuk, inak predseda Iniciat vneho v boru, pr tomn m predstavilpracovn verziu tat tu portov ho zv zu, z ktor ho okrem in ho pre talstate, e je obecn portov zv z pr vnickou osobou so statusomzdru enia ob anov, ktor inkuje v zabezpe ovan podmienok na rozvojportu, organizuje a d va odborn rady portovcom, nadv zuje portov

spolupr cu v t te a v zahrani , organizuje a omasovuje portovs a e... Po trojhodinovej debate pri lo sa k jednohlasn mu z veru, e jezalo enie portov ho zv zu obce B sky Petrovec potrebn . V tej s vis-losti Zhroma deniu obce doru ia z ver, e potreba zalo enia tak hotozv zu ako zdru enia ob anov jestvuje a z rove aj iniciat vny n vrh, abysa na z klade rebalancie obecn ho rozpo tu za rok 2006 zabezpe ilipotrebn prostriedky pre pr cu zv zu.

í ý ľ éž š é ä áč č ú

š Čá š á šá ž č é

ľ š ý ú šš ý í áč íč

á áč Š á íč Š é ä áčž Ć á ý é

š é ä á úš í ý í ý

ú š ú š é ä é é číž ý š ý ä á

ž č é úč č íš á é š ä š ú

á š á čí š éúť ž š é á ž

ž š é ä áč é úž č á ž ž é

ä ž č á ň í áá é č čé á ä

BUDEME MA OBECN PORTOV ZV Z?Ť Ý Š Ý Ä


Informatívny mesačník Obce Báčsky PetrovecInformatívny mesačník Obce Báčsky Petrovec

Zodpovedná redaktorka: Katarína Melegová-Melichová,Zodpovedná redaktorka: Katarína Melegová-Melichová,

jazyková redaktorka: Jarmila Stojimirovićová a Mirjana Krajnovićová

jazyková redaktorka: Jarmila Stojimirovićová a Mirjana Krajnovićová

technická redaktorka: Olgica Tordajiová,technická redaktorka: Olgica Tordajiová,

vydavateľ: Obec Báčsky Petrovecvydavateľ: Obec Báčsky Petrovec

21 470 Báčsky Petrovec, Kollárova 6, telefón/fax: 021/780-247

21 470 Báčsky Petrovec, Kollárova 6, telefón/fax: 021/780-247

e-mail: [email protected]: [email protected]

Tlačí: Pol Báčsky PetrovecTlačí: Pol Báčsky Petrovec

* * ** * *

Informativni mesečnik Opštine Bački PetrovacInformativni mesečnik Opštine Bački Petrovac

Odgovorni urednik: Katarina Melegova-Melihova,Odgovorni urednik: Katarina Melegova-Melihova,

jezički urednik: Jarmila Stojimirović i Mirjana Krajnovićjezički urednik: Jarmila Stojimirović i Mirjana Krajnović

tehnički urednik: Olgica Tordaji,tehnički urednik: Olgica Tordaji,

izdavač: Opština Bački Petrovacizdavač: Opština Bački Petrovac

21 470 Bački Petrovac, Kolarova 6, telefon/faks: 021/780-247

21 470 Bački Petrovac, Kolarova 6, telefon/faks: 021/780-247

e-mail: [email protected]: [email protected]

Štampa: Pol B. Petrovac" "Štampa: Pol B. Petrovac" "

INFORMATÍVNY MESAČNÍK INFORMATIVNI MESEČNIK …menutej sch dzi predseda Sabo, nielen ke ide o...

Documents

Transcript of INFORMATÍVNY MESAČNÍK INFORMATIVNI MESEČNIK …menutej sch dzi predseda Sabo, nielen ke ide o...