55XXV. ročník • 2019

Informačník kežmarských katolíkov

Keď kontemplujeme vianočný príbeh, sme pozvaní vydať sa na duchovnú púť, priťa-hovaní pokorou Boha, ktorý sa stal človekom, aby sa stretol s každým mužom a ženou. Prichádzame na to, že jeho láska k nám je taká veľká, že sa stal jedným z nás, aby sme sa my mohli zjednotiť s ním.

Narodením v jasliach sám Boh začína jedinú skutočnú revolúciu, ktorá môže dať nádej a dôstojnosť vydedeným a odvrhnutým: revolúciu lásky, revolúciu nežnosti. Z jaslí Ježiš ohlasuje, miernym, ale mocným spôsobom potrebu zdieľania s chudobnými ako cestu k ľudskejšiemu a čoraz bratskejšiemu svetu, v ktorom nik nie je vylúčený či marginali-zovaný. Svätý Otec František

V mestách a obciach sa v týchto dňoch rozžiarili betlehemy. Snímka: (ton)

fotoreportáž

50

TÝŽDEŇ S MISIONÁRMI

aktuálne

51

V OKTÓBRI A NOVEMBRI 2019

Mysl ime na n ich v mod l i t bách!

Far ská kro ni kaFar ská kro ni kaFar ská kro ni ka

Prijali krst:Ailin Maria Jiang, Mia Mária

Brijová, Tobias Kuzma, Katarína Leskovjanská, Lara Ordzovenská, Ján Stojka, Ján Pompa, Viktor Bačo, Michael Polhoš, Nina Blahovská, Klára Petrasová, Patrik Harabin, Martin Tulej, Michal Potočný, Ema Čudejková, Barbora Bieľa-ková, Lucas Palušák, Liana Mária Wildnerová, Mateo Ilavský, Denis Oračko, Liliana Oračková, Samuel Oračko, Filip Oračko, Mária Mir-gová, Kristián Oračko, Nikolas Pompa, Viktória Figlárová, Marek Polhoš, Sebastián Badžo, Benjamín Olejár.

Zosobášili sa:Tomáš Sudor a Zuzana Barlo-

ková, Martin Smolej a Martina Šilonová, Stanislav Zavacký a Bar-bora Čupková, Martin Kopaničák

a Anna Šperlingová, Michal Polhoš a Silvia Oračková, Maroš Zummer a Patrícia Veselovská, Peter No-vysedlák a Alexandra Juchová, Dušan Tkáčik a Miroslava Cibul-cová, Dominik Orenič a Veronika Benková, Rastislav Jakab a Beáta Senderáková, Jakub Oračko a Jaro-slava Mirgová, Blažej Adam a Júlia Václavová.

Boli pochovaní:Dušan Čech (66), Miroslav

Oračko (53), Daša Kubovčíková (76), Peter Pix (57), Amália Rímska (90), Magdaléna Gašparová (79), Ján Gallik (55), František Irha (56), Anna Valenčíková (83), Anna Dučá-ková (70), František Šoltýs (71), Ján Kalafut (64), František Šarišský (83), Hedviga Olekšaková (79), Stanislav Chlebo (71), Michal Dunka (68), Viera Vnenčáková (66).

Ctení Kežmarčania!

Vianočné obdobie je najkratším li-turgickým obdobím cirkevného

roka. Zároveň je pre mnohých – nie-len pre deti – obdobím jedinečnej radosti. Takto zvestoval Pánov anjel veľkú novinu: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávi-dovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“.

Radosť Vianoc je dôsledkom Bo-žej blízkosti. Táto radosť má patriť všetkým ľuďom. To je Boží zámer s človekom: obdarovať ho veľkou

Vianoce – veľká radosť patriaca všetkýmradosťou. Ak sa v knihe Judit píše: „Zaspievam môjmu Bohu novú pieseň: Veľký si, Pane, a slávny, obdivuhod-ne silný a nepremožiteľný“ (Jdt 16, 13), uvedomujeme si, že pre nás je Božia veľkosť nepredstaviteľná: „Veľký si, Pane, a veľkej chvály hoden, tvoju veľ-kosť nemožno preskúmať“ (Ž 145, 3).

A práve taká – nepredstaviteľne veľká radosť je tá, ktorú anjel zves-tuje pastierom. V pravde môžeme konštatovať, že ak táto radosť bude patriť všetkým ľuďom, je to proroc-ké ohlásenie, že evanjelium radosti bude známe po celom svete. A naozaj

– všade, kde sa ohlasuje evanjelium, je na dosah táto veľká radosť Vianoc, ktorú nám daruje Boh. Veď jeho ne-smierna veľkosť sa prejavila v tom, že svojou Božskou mocou prišiel spasiť ľudstvo (porov. Nedeľná pre-fácia III).

Všetkým – vám i sebe želám, aby sme Bohom darovanú radosť rozdávali všetkým okolo nás! Veď Boh – nesmierne veľký a nepremo-žiteľný – sa dáva do rúk človeka ako maličké dieťa, z ktorého majú radosť všetci, ktorí sú mu nablízko.

Ján KUBOŠ, farár - dekan

Pravé Vianoce

„Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť,

lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás. Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.“ (Mt 10, 19 - 22)

Slová ... nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca... sa u sv. Štefana naplnili „až po okraj“, po obetu života. On sa neprispôsobil životu svojich súčasníkov, nebral ohľady na to, že „pláva“ proti prú-du vtedajšej doby. On zostal verný Kristovi v nádeji, že bude povýše-ný do neba. Plný Ducha Svätého mohol povedať: „Vidím otvorené nebo...“ Bolo by zaujímavé počú-vať odpovede na otázku: Čo si dostal na Vianoce pod stromček? - Počítačové hry, mobil, knihy, kor-čule... Keby sme túto otázku dali hypoteticky Štefanovi, odpovedal by nám: „Otvorené nebo!“ Pán Je-žiš obdaroval Štefana otvoreným nebom! Netúžime aj my po takom dare?

„Pane Ježišu, obdar ma silou, odvahou a túžbou po nebi, akou vynikal svätý Štefan.“

Ľudka FEČKOVÁ

Uzávierka nasledujúceho čísla Cesty bude 14. februára 2020.

O Z N A M Y O Z N A M Y Kríža uskutoční v piatok 27. 12. 2019 o 19.00 h. Organizátori – Združe-nie Baziliky sv. Kríža a Združenie profesora Matulaya – naň srdečne pozývajú. Výťažok bude venovaný detskému oddeleniu Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra Kežmarok.

Ekumenická pobožnosť na zá-ver roku, v ktorom slávime 750. výro-čie udelenia mestských práv, sa bude konať v bazilike sv. Kríža v pondelok 30. januára o 17.30 h. Organizátori všetkých srdečne pozývajú.

3. zbor Aničky a Bořivoja Uhro-vých v Kežmarku vás pozývajú na odpálenie Betlehemského svetla pokoja v utorok 24. decembra na nasledujúcich miestach:

• Bazilika sv. Kríža 8.00 - 12.00 h• ZŠ sv. Kríža 10.00 - 12.00 h• ECAV kostol 10.00 - 12.00 h• Domov dôchodcov 10.00 - 12.00 h

Jubilejný XX. Vianočný be-nefičný koncert sa v Bazilike sv.

52

rozhovor

Ako ste sa na svojej životnej a zároveň kňazskej ceste dostali k sprevádzaniu pútnikov?- Odpoveď zahŕňa časovo dosť

široké obdobie. Pôvodne som chcel študovať biblické vedy, veľmi ma bavilo štúdium Svätého Písma. Jeden z profesorov teológie, ktorý nás v rokoch 1968 až 1969 učil Starý zákon a gréčtinu, zapálil vo mne lásku k Biblii. Už ako kňaz som túžil študovať Sväté Písmo v Ríme a potom v Jeruzaleme, ale pán biskup Baláž mi povedal, že pre pokročilý vek to nie je vhodné. Jeho rozhodnutie som pri-jal, ale cesty Božie sú nevyspytateľné. Nakoniec som sa k svojmu snu dostal cez kolegu Janka Majerníka, ktorý študoval v Svätej zemi. Zoznámili sme sa a začal som do Izraela chodiť najprv ako pútnik, počúval som jeho výklad, nahrával si ho. Pobyt som tu absolvoval vždy len v rámci osobnej dovolenky. Bola to jednoducho moja srdcovka. Tak som sa po čase - naj-prv ako technický sprievodca - začal venovať sprevádzaniu pútnikov. Postupne som sa osamostatnil, a tak som pri tejto činnosti strávil celé roky. Nazbieral som určité skúsenosti, ale mnohé som si musel aj naštudovať. Tohto roku som tu 27. rok.

Prečo sa vašou srdcovkou stala práve Svätá zem?- Lebo je to zem Ježiša Krista, je

to zem Písma svätého – nazýva sa aj piate evanjelium. Štyri sú napísané v Novom zákone a piate je - obraz-ne povedané - napísané v miestach, ktoré štyri evanjeliá opisujú. Ale mám rád aj iné pútnické miesta, či už Fatimu, Lurdy, Guadalupe, Rím, sprevádzam pútnikov po stopách sv. Pavla... Sprievodcu robím aj inde, kam ma cestovná kancelária pošle.

Prežili ste vo Svätej zemi aj nejaké Vianoce?- Áno, dvakrát. No nebolo to také

ako u nás. Skôr by z tej reality mohol byť človek sklamaný, nakoľko vo Svätej Zemi žije veľmi málo rímsko-

BETLEHEM SÚ VIANOCE. NONSTOPIzrael je malý štát, rozlohou menší než Slovensko. Napriek tomu pre

kresťanov celého sveta je druhou vlasťou. Už dlhé roky na tomto mieste sprevádza pútnikov zo Slovenska, Čiech a Moravy duchovný otec PaedDr. Martin MOJŽIŠ (na snímke). Okrem kňazského pôsobenia vo viacerých farnostiach Banskobystrickej diecézy sa príležitostne venoval aj pastorácii pútnikov na rôznych miestach Európy a najmä vo Svätej zemi. Od 1. júla 2005 ho Konferencia biskupov Slovenska vyčlenila na duchovné a odborné sprevádzanie pútnikov, čomu sa naplno venuje ako kňaz i odborný sprie-vodca. Tak sme ho oslovili a položili mu pár otázok.

katolíkov. My máme Vianoce 25. de-cembra, no pravoslávni aj tí, ktorí žijú v Betleheme, to slávia neskôr, podľa Juliánskeho kalendára v januári. U nás sú tieto sviatky spojené s ur-čitými zvykmi, tradíciou, ale o to pri sviatkoch Božieho narodenia až tak nejde. Keď som vo Svätej zemi nieke-dy dlhšie obdobie, stáva sa, že neviem, či je piatok, či sviatok. Častokrát ne-vnímam ani to, aký je dátum. Radšej tu prežívam Veľkú noc. Počas Veľkej noci tu rád sprevádzam. Zoženiem si od františkánov program obradov a svätých omší, a tak viem, kedy tam môžem na jednotlivé biblické mies-ta prísť. Ľudia majú potom silnejší zážitok, keď tu prežívajú svoju púť v tých dňoch.

Betlehem sa pre mnohých ľudí spája s Vianocami. Ako ho vní-mate vy, veď poznáte toto mesto toľký čas? - Spočiatku som aj ja bol vyko-

ľajený z poznania, aký Betlehem je. Pred 25 rokmi to bolo celkom iné miesto. Betlehem sa medzitým dosť zmenil, veľa sa tu stavia, je to už ty-pické palestínske mesto. Keď si člo-vek odmyslí vonkajšok a primyslí si, kde sa nachádza a čo sa v Betleheme odohralo, prežíva to vo svojom vnút-ri ináč. V tomto meste je potrebné sa vnútorne sústrediť na to, kde som a čo sa tu stalo.

Kedy sú vlastne Vianoce v Betle-heme?- Raz sme sa v Betleheme stretli

s pátrom Sočufkom, kňazom - jezui-tom, ktorý pracoval v rádiu Vatikán. Opýtal sa ma: Koľko rokov si tu? Uviedol som mu počet rokov – a on odvetil, že toľko rokov mám Vianoce. Betlehem sú Vianoce, nonstop. Stalo sa mi, keď som sprevádzal pútnikov vo Veľkom týždni (teda počas dní medzi Kvetnou nedeľou a Zeleným štvrtkom) na Poli pastierov, keď som trošku zaprotestoval tunajšiemu františkánovi, žeby mi dal fialové rúcho a že budem slúžiť sv. omšu

z Veľkého týždňa, odpovedal: „Nie, nie, tu je privilégium, tu sú Vianoce stále.“

Ľudia v betlehemskom hoteli spomínali, že turisti sú pre nich dôležití, lebo im pomáhajú prežiť. Počas rokov, keď túto krajinu tu-risti nenavštevovali pre politické nepokoje, mali tunajší obyvatelia základné existenčné problémy, chýbali im peniaze na lieky...- Aj preto ubytúvajú naše pútnické

cestovné kancelárie pútnikov v kres-ťanských hoteloch, aby aj takto kres-ťania v Betleheme cítili, že im chceme pomôcť. Lebo z toho majú príjem a z toho žijú. Betlehem sa nachádza na okraji púšte a nie je tam nič, okrem manufaktúr, kde vyrábajú drevené sošky a betlehemky. Nedá sa tam nič dopestovať, lebo je tam čistá skala. V zásobovaní ovocím a zeleninou sú odkázaní na nákup z Jericha, lebo sa tam ničomu nedarí. Keby nemali obchodíky s devocionáliami, museli by odtiaľ odísť preč. Preto sa snažíme tamojším kresťanom pomáhať jednak prostredníctvom turistického ruchu a tiež povedomím - aby cítili, že na nich myslíme. To je niekedy viac, ako keby sme im dali peniaze. Keď cítia, že im chceme pomôcť, že na nich myslíme.

Počuli sme, že mnohí kresťania z Betlehema postupne odchádza-jú...- Áno, najmä mladí kresťania.

Pokiaľ môžu a idú na štúdiá do za-hraničia, tak sa väčšina z nich potom ani nevracia. Povedia si – dobre, vyštudujem a čo budem doma robiť? Uživil by sa tam lekár, možno sta-

53

rozhovor

vebný inžinier, ale iné profesie veľmi ťažko. Tunajší kresťania buď vlastnia obchody s devocionáliami, ktoré ich živia, alebo hotely, ináč sa tam žije veľmi ťažko.

Zažili ste aj nebezpečné chvíle?- V ťažkých rokoch – od septembra

2000 do Veľkej noci 2002 – som šiel aj za svojím biskupom s tým, aby mi dal farnosť, že už tam viac nepôjdem. Trval tam vojnový stav, intifáda, kedy zahynulo vyše 6-tisíc ľudí. Nebohý Šáron, ktorý vtedy kandidoval do parlamentu, vyšiel s 50 ozbrojenými policajtmi na chrámovú plošinu a šiel sa tam akože pomodliť, pričom chcel ukázať Židom, že si to môže dovoliť. Vyvolalo to silnú revoltu, boli to hroz-né časy. Strieľalo sa tam, ponad hlavy lietali guľky. Niekedy sme sa po-chmúrnu situáciu snažili odľahčiť: od Poľa pastierov na druhú stranu ponad Betlehem strieľali. A ráno ženy (také vystrašené) nemohli spať, pričom chlapi spali. Ženy sa pýtali – ako to, chlapi, že môžete spať? Odpovedali sme, že my sami sme boli vojakmi. Ale občas išlo „do tuhého“. Zažil som aj situáciu, kedy ma takmer zastreli-li, nechýbalo k tomu veľa. Keby som nebol rozumel tomu vojakovi, čo na mňa kričí, dnes by som tu jednoducho už nebol. Stalo to na Zelený štvrtok. Vojak skríkol: „Stoj, okamžite sa vráť!“ S pasom som potreboval prejsť aj s pútnikmi na druhé miesto a vtedy na mňa namierili hlaveň. Skríkol: „Ešte krok a strieľam!“ Tak som cúvol a ustúpil. V tom čase sa aj celé mesiace nedalo dostať do Betle-hema, uzavretý bol aj Nazaret. Stalo sa, že sme vošli do Kány Galilejskej autobusom a ohádzali nás kameňmi, museli sme utekať. Horeli pneumati-ky, ktoré zapaľovali po cestách, zablo-kovali cestu, museli sme sa koľkokrát

vrátiť, nemohol som splniť stanovený program. Keby nie toto obdobie, tak by som nemal zlé spomienky na Svätú zem, ani na ľudí.

Takže akí sú tu ľudia? A čo šoféri autobusov?- V Betleheme sú ľudia priateľskí,

dá sa tam prechádzať vonku aj večer, nikto vás nenapadne. Uvedomujú si, že keby sa raz niekomu niečo stalo, prídu o živobytie, už by tam nikto nevkročil. Oni – kresťania aj mosli-movia - si turistov vážia, lebo žijú z turistického ruchu. Šoféri, ktorých vyberá cestovná kancelária – nuž každý je iný, majú aj svoje muchy. Párkrát som poslal šoféra domov, keď nechcel poslúchať. Nie šofér robí púť, ale sprievodca. S niektorými keď sa stretneme, objímeme sa. Iní spo-mínajú na spoločné chvíle aj spred 20 rokov.

Práca s ľuďmi dnes nie je ľahká, ani s pútnikmi – čo vás na tejto práci povzbudzuje?- Nuž niektoré veci si musím aj

odmyslieť, všetci máme svoje vrtochy. Ale povzbudzuje ma, keď na niekto-rých miestach vidím slzy v očiach ľudí, občas ich aj „domordujem“, ale mnohí sa tešia, aj keď spočiatku môžu mať z toľkých informácií „mišung“ v hlavách. Povzbudzuje ma, že ľudia odchádzajú domov šťastní, je to pre mňa taká satisfakcia.

Čaká vás nejaká výzva alebo nové miesto v rámci sprevádzania?- Áno, idem do Libanonu (v čase

uzávierky Cesty už mal duchovný otec túto cestu za sebou). Teraz nie je až taký nebezpečný, je tam pokoj, ale bolo to nebezpečné, najmä v 2006, kedy tam boli veľké straty životov. Skupiny, ktoré tam zavítali s inými cestovkami, vraveli, že je to veľmi

pekná krajina. Aj mňa to láka – hlavne osoba pustovníka sv. Šarbela, ktorý je tam pochovaný a pripisujú mu uzdra-venia cez zvláštnu voňavú tekutinu, ktorá už roky vyteká z jeho rakvy. (Odporúčame pozrieť dokument Svätý Charbel a jeho zázraky na youtube – pozn. redakcie). Prvá cesta bude ťažšia, ale pri opakovanej je to ľahšie, keď dané miesta poznám. V každom takomto štáte okrem Izraela, musím mať domáceho sprievodcu, v Jordánsku, Egypte či kdekoľvek. Autobus, sprie-vodca a šofér je ich. Ja robím tlmoč-níka, tzn. sprevádzam technicky. Na území Svätej zeme som autonómny, pretože Izrael a Vatikán majú dohodu, že dostávame sprievodcovskú kartu, ale len na cirkevné objekty resp. na celý Izrael okrem národných parkov. Tie si osobujú miestni sprievodcovia. Keby som šiel na Masadu či Kumrán, musíme zaplatiť miestneho sprievod-cu, ktorý bude chodiť so mnou a ml-čať, ja budem rozprávať, ale musím ho vziať so sebou a zaplatiť ho.

Blíži sa nám čas Vianoc ...- Betlehem za čias narodenia Pána

nebol veľký, tvorilo ho len niekoľko domov. Božie Dieťa sa narodilo za mestom v jaskyni prispôsobenej na maštaľku. Hoci v tom skutočnom Betleheme necítiť idylu ako na Sloven-sku počas Vianoc, atmosféra je tu iná, namiesto snehu púšť, niet vianočných stromčekov. Ale práve tu sa nachádza pravé miesto, kde sa skutočne a ne-odškriepiteľne narodilo Božie dieťa. Všetky naše vianočné zvyky sú dobré, milé a príjemné, ale zostať pri nich by bolo prázdnym zmyslom kresťanské-ho života. Prajem vám všetkým, aby ste mohli vidieť mesto Betlehem na vlastné oči, ale najmä aby ste vo svo-jich rodinách vedeli skutočne prežívať posolstvo, ktoré na zem priniesol Boží Syn. Jana VÍZNEROVÁ

• Dominantou Betlehema je Bazilika Božieho narodenia, ktorá má svoje čaro aj v noci. Snímky: Anton Vízner

refl exie

54

Príchod Ježiša Krista predchádzali Jánove výzvy na pokánie. Hlásal: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo

nebeské kráľovstvo.“ Hlas volajúceho na púšti: „Pri-pravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky.“

Duch Svätý v nás spaľuje hriech a napĺňa človeka Bohom. Človek pokáním zanecháva zlo a vzniknutý priestor vypĺňa konaním dobra. Bola som svedkom, keď dvaja malí chlapci odmietli mikulášsku nádiel-ku. Priznali sa, že boli zlí a bili sa. Sami sa potrestali a pritom majú len 7 rokov. Priznanie a pokánie má aj praktické dôsledky: zbaviť sa zlých skutkov. V podsta-te je človek dobrý. Prejavuje sa to práve v tejto dobe: charita, rozdávanie aj z mála, súcitnosť, pochopenie, nezištnosť... Z hriechu nás usvedčuje duch pokánia tým, že nám prináša Lásku. Lýdia NAVRÁTILOVÁ

Priestor pre dobro

Na spoločnom pracovnom stret-nutí spoločenstva priateľ ospra-

vedlnil manželku, ktorá nemohla prísť, pretože mala úraz, pri ktorom si zlomila pravú ruku. Zároveň hneď dodal, že mu veľmi chýbala, keď ju nemal doma. A teraz je šťastný, že jej môže odkrojiť chlieb a pripraviť raňajky, ktoré mu ona roky pripravo-vala. Aká obyčajná a zároveň neoby-čajná situácia a krásne vyznanie.

Priviedlo ma to k mnohým úva-hám. Spoločné stolovanie sa v mno-hých rodinách vytráca. Môžem to konštatovať aj z vlastnej skúsenosti. Taký obyčajný a zároveň neobyčajný okamih dňa, ktorý zbližuje človeka s človekom. Spoločné stolovanie, spoločný rozhovor, spoločné zdie-ľanie - manželov navzájom, rodičov s ich ratolesťami, na svadbách, stuž-kových, pohreboch, pracovných stretnutiach. Vraví sa, že najviac

sa dohodne práve na spoločnom obede... Aj v evanjeliách je veľa príkladov stolovania, kde sa Ježiš zbližoval s ľuďmi. Stoloval so svo-jimi učeníkmi, priateľmi: s Máriou a Martou, s Matúšom a Zachejom. S mýtnikmi a hriešnikmi. Na svad-be v Káne a s celým zástupom ľudí, ktorých nasýtil. Ježiš rád stoloval, pretože vedel, aké je to dôležité byť spolu pre rozvoj vzájomných vzťa-hov. Pri poslednej večeri ešte prehĺbil význam spoločného stolovania, keď sa nám odovzdáva celý, svoje Telo a svoju Krv. Celý sa obetuje za nás... Ježiš je náš Hostiteľ aj dnes pri kaž-dej svätej omši. Vraví nám „Vezmite a jedzte z neho všetci... Vezmite a pite z neho všetci...“

V katechéze v septembri 2019 pá-pež František vysvetľoval evanjelium v ktorom Ježiša kritizovali za to, že prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.

„Táto veta je v skutočnosti znameni-tou správou. Ježiš prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. To sa deje s nami na každej svätej omši v každom kostole: Ježiš nás rád prijíma pri svojom sto-le, kde za nás obetoval seba samého. Mohli by sme napísať na brány svo-jich kostolov vetu: Tu Ježiš prijíma hriešnikov a stoluje s nimi.“

Nie sme dokonalí a Ježiš to vie, na-priek tomu nás volá k stolu, lebo len s Ním dokážeme bojovať so svojimi slabosťami...

Ježiš, s Tebou chceme stolovať v Tvojom chráme a privítať Ťa v na-šich príbytkoch, keď zasadneme k štedrovečernému stolu osláviť Tvo-je narodeniny... Ďakujeme, že si...

„A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slá-vu, slávu akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“(Jn 1, 14)

Miriam KLEINOVÁ

„Tu Ježiš prijíma hriešnikov a stoluje s nimi“

17. júla tohto roku sa začalo reštaurovanie Oltára sv. Salvátora, ktorý je niekedy nazývaný aj Oltárom

sv. apoštolov či sv. mučeníkov. Oltár zo severnej lode na-šej baziliky bol v havarijnom stave a už niekoľko rokov „zdobili“ ústrižky hodvábneho papiera, ktoré fixovali odpadávajúcu maľbu... Je teda zrejmé, že jeho reštauro-vanie prišlo takmer v hodine dvanástej.

Po rozobraní neogotickej architektúry z roku 1879 z dielne kežmarského rezbára Gustáva Adolfa Weissa nastalo dlho očakávané odhalenie tajomstva, čo sa nachá-dza na zadnej strane pohyblivých krídel. Podobne, ako pri Oltári sv. Kataríny, sme aj tu očakávali aspoň zvyšky pôvodnej maľby, ale prekvapením bolo takmer úplné za-chovanie pôvodnej maľby. Na povrchovo silne znečiste-ných tabuliach sa nachádzajú postavy Bolestného Krista a Bolestnej Panny Márie, sv. Kozmu a sv. Damiána, sv.

Reštaurátorské práce v bazilikePetra a sv. Pavla, dve zatiaľ nečitateľné postavy svätého biskupa a mužského svätca. Rovnako, ako pri Oltári sv. Kataríny aj tieto maľby budú viditeľné po zavretí oltára v čase Veľkého pôstu. Oltár bol po rozobraní podrobený reštaurátorskému prieskumu, ktorý sa stal podkladom pre vypracovanie zámeru na reštaurovanie a podanie žiadosti o dotáciu v grantovom programe Obnovme si svoj dom 2020.

Počas uplynulého roka pokračovali aj práce na rešta-urovaní tzv. Senátorskej lavice. V súčasnosti sa reštau-ruje dekoratívna maliarska výzdoba parapetu lavice a na zreštaurovanie stále čakajú maľby hudobníčok. Na opravu lavice ste prispeli aj svojimi 2 % z dane pre Združenie Baziliky sv. Kríža v Kežmarku. Vo forme daru na reštaurovanie bola prevedená suma 5 494,44 eur na účet farnosti. Jaroslav GROCHOLA

• Na sv. Mikuláša sa deti po sv. omši v bazilike potešili z drobných dar-čekov. Snímka: (ton)

55

refl exie

„Pastieri sa poponáhľali do Bet-lehema a našli Máriu a Jozefa

i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2, 16 - 19)

Cirkev nám ponúka Pannu Máriu za „sprievodkyňu“ počas celého no-vého roka. Ak počúvame aj my hlas „anjelov“ vo svojom každodennom živote a budeme sa ponáhľať hľadať

Desaťtisíc je ideálne číslo. Pre zveľadenie zdravia každý deň

odkráčaných 10-tisíc krokov urobí svoje. Ale ak to náhodou nevyjde takto ideálne, aj 4 400 krokov po-stačí (tvrdia vedci) a pomôže. Dnes mnohí sledujú svoje kroky, či ich je dosť, lebo všeobecne ich dosť nie je. Chýba nám pohyb. Čoraz viac áut, čoraz viac ľudí v nich, čo absolvujú aj malú vzdialenosť radšej povozom, než by vykročili pešo. Dôsledkom je nielen viac chorôb a užívaných lie-kov, ale aj menej trpezlivosti, viac nervozity, nepokoja a sváru. Pohyb je základom života. V jeho rôznych podobách.

Keď sme sa viezli vo Svätej zemi – či už do Jeruzalema alebo Betlehema, trvalo to autobusom celkom dosť. Uvedomili sme si, akú vzdialenosť každoročne absol-voval pešo Ježiš s Matkou a Jozefom a zatočilo sa nám pri tom v hlave. Toľko neprejdeme ani na našich

Sprievodkyňa do nového rokaPána Ježiša, zaručene sa nám dá po-znať v Eucharistii, v blížnom a my budeme každý deň nového roka s Bohom a naplno pre Neho.

Nad čím najčastejšie premýšľame? K čomu a ku komu smerujú naše myš-lienky najčastejšie? – O bezstarostnom živote, o pohodlnom bývaní, športo-vom aute, bezproblémovom štúdiu, o výnosnom zamestnaní, exotickej dovolenke? Niekto o kúsku chleba, teple domova... Každý o inom. Koľkí z nás dokážu nájsť si čas a premýšľať o Bohu v ich živote, o Jeho pôsobení,

daroch, ako to robila Panna Mária? Že nemáme na to v tej uponáhľanej dobe čas? Nie je to skôr o chuti a ne-chuti ku všetkému, čo sa týka Boha, náboženstva...? ☺

Je čas novoročných predsavzatí. Čo keby sa jedno týkalo „zlepšenia“ nášho vzťahu k Božiemu Slovu, ku svätej omši, k Eucharistii...?

„Nebeský Otče, aj ja túžim podobne ako Panna Mária, uvažovať nad uda-losťami, vniesť svetlo Tvojho Slova do života, aby som bol veriacim nielen na papieri.“ Ľudka FEČKOVÁ

KROKY K LÁSKEpútiach! Možno na Svätojakubskej, ale aj tam to býva zväčša až pri tých náročnejších variantoch. Nie-len z medicínskeho, ale aj z úplne jednoduchého ľudského dôvodu je pohyb dôležitý: lebo sa pri ňom prebúdza telo a čistí myseľ. Ešte väčší význam, okrem biologického, nadobúda v rozmere psychickom a najväčšia miera sa dosahuje v ro-vine duchovnej. Pohnúť sa, vykročiť – putovať k človeku a najmä k Bohu! Či už priamo, alebo aj cez aktivity, ktoré napĺňajú Kristovu výzvu mi-lovať svojho blížneho...

Traja králi síce (kráľovsky) - na ťavách, pastieri pešo – a všetci sa stretli na jednom mieste, keď zbadali na oblohe Betlehemskú hviezdu. Aj Herodes započal pohyb pod vply-vom zvesti o narodení Kráľa, no úmysel bol celkom iný – nie poklo-niť sa a chváliť, ale zabiť. Aby nebolo konkurencie. Možno počas Vianoc uvidíme hviezdu. Alebo o nej aspoň

Chcem svedčiť o veľkej sile dl-horočných modlitieb a zmien,

ktoré sa udiali počas misijných dní. Ťažké je nachádzať slová, keď sa dejú zázraky. S vďačnosťou Bohu prežívam vnútornú radosť a úžas.

V našej domácnosti som po de-siatkach rokov mohla zavesiť kríž – misijný kríž. Pred mnohými rokmi mi manžel všetky symboly viery za-kázal, niektoré schoval, iné vyhodil.

Manžel sa dal nahovoriť na kate-chézu pre mužov, ale keďže v ponde-lok nemohol, bol ochotný ísť v utorok do Ľubice, kde táto katechéza bola.

Misie priniesli svoje ovociePo 37 rokoch manželstva sme si

v bazilike obnovili manželské sľuby. Nevedela som, že prenos bude sní-mať KTV, traja ľudia z nášho okolia, nezávisle na sebe, mi povedali, že to nevedia nazvať ináč, ako zázrak, keď nás spolu v kostole videli.

Modlíme sa spoločne ráno i večer a chválime Boha. V minulosti som sa pri modlitbe zatvárala s deťmi v det-skej izbe, spoločná modlitba bola iba snom.

Smelo môžem prvýkrát nahlásiť našu domácnosť na posvätenie prí-bytku kňazom. Doteraz to nebolo

možné. Pán uzdravuje naše manžel-stvo a má pre nás pripravené krásne veci. Dlhé roky sme sa nechali klamať zlým.

„Bože, od ktorého pochádza každé otcovstvo na nebi aj na zemi, daj, aby sa každá ľudská rodina stala pravým chrámom života a lásky. Daj, aby láska posilnená milosťou sviatosti manželstva, sa ukázala silnejšia ako akákoľvek slabosť a kríza, ktorou prechádzajú dnešné rodiny. Daj aby Cirkev medzi všetkými národmi sve-ta plnila svoju misiu v rodine.“ (sv. Ján Pavol II.) milovaná Božia dcéra

začujeme. Dáva nám v tomto vianoč-nom čase veľa podnetov: ponajprv k pohybu. Vykročiť. Vyjsť zo seba, so správnym úmyslom, prípadne sa pred vykročením očistiť, prelúskať úmysly. Vykročiť k Bohu v iných ľu-ďoch. Často to vôbec nie je ľahké, ba priam nemožné. Ale každý krok sa ráta. Aj ten v mysli, aj ten reálny, ak je sprevádzaný správnym úmyslom. Vrcholom Vianoc tohto roku nebu-de pre všetkých spoločenstvo pri jednom stole, spoločenstvo lásky. Ale určite ním môže byť v rôznych okolnostiach života pohyb pre blíž-nych. V službe alebo možno niekde v samote, so spomienkami a modlit-bou za svojich drahých... Hľadajme na oblohe hviezdu a vykročme. 10-ti-síc? Či len 4 400 krokov? A možno aj podstatne nižšie číslo nám rozhýbe krv v žilách a naplní srdcia láskou. Dáva sa zadarmo každému, kto po nej zatúži a pohne sa.

Jana VÍZNEROVÁ

56

relikvie

Svätý Vincent de Paul - veľký svä-tec Katolíckej cirkvi, otec chudob-

ných, o ktorom povedal sv. Ján Pavol II. (1982), že to bol geniálny iniciátor sociálnej a charitatívnej činnosti – v sobotu až nedeľu 7. až 8. decem-bra - pobudol medzi nami. Do bazili-ky vstúpil v spoločenstve rehoľných sestier a tiež provinciála Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv.

Svätý Vincent bol medzi nami

Vincenta de Paul P. Jaroslava Jašša, CM, ktorý sa počas dopoludňajšej svätej omše prihovoril prítomným. Relikviár svätca noc strávil v Kláš-tore redemptoristiek, odkiaľ putoval do Ľubice a potom na Oravu. Sloven-sko opustil 15. decembra.

Po štyroch storočiach od jeho života zavítal patrón množstva cha-ritatívnych diel na celom svete aj

do Kežmarku. Cez relikviár s pod-statnou časťou jeho srdca, pobudol medzi nami. Páter Jaroslav ocenil, že sme sa zišli v hojnom počte, čo je svedectvom našej viery. V príhovore nám priblížil svätca. „Sv. Vincent si uvedomoval, že jeho poslanie má byť pokračovaním poslania Ježiša Krista. Láska k Bohu pomohla Vincentovi, aby videl konkrétneho núdzneho a prejavil mu lásku v konkrétnej službe.“ Vincent sa denne modlil, meditoval o Božích tajomstvách, pre-pájal sa s Pánom a prejavoval dobro-činné skutky milosrdnej lásky. Dnes je v spoločenstvách po celom svete roztrúsených 2 milióny ľudí, ktorí sú nadchnutí charizmou sv. Vin-centa a v kontexte Katolíckej cirkvi zmierňujú duchovnú aj materiálnu biedu.

Na konci príhovoru kazateľ polo-žil otázku: „Čo by sme mohli urobiť pre chudobných? Aké môžu byť uzávery z tejto návštevy? Vincent by sa potešil, keby sme povedali, že chcem viac žiť vieru a mať viac otvorené oči pre druhých, nechcem žiť len pre seba. Viac sa modliť, robiť si spytovanie svedomia, obetovať niečo za misie, za misionárov, či ich materiálne podporiť. A možno aj z tohoto spoločenstva pôjde niekto za laického misionára do Hondurasu alebo sa stane kňazom či rehoľnou sestrou,“ dodal otec Jaroslav.

• Misijná spoločnosť Congregatio missionis bola založená svätým Vincentom de Paul v roku 1625. Dnes má okolo 4 000 členov pôsobiacich v 49 krajinách sveta. Misijní kňazi známi pod menom „la-zaristi“ alebo „vincentíni“ konajú ľudové misie, pôsobia v pastorácii, starajú sa o formáciu budúcich kňazov a duchovné vedenie sestier vincentiek, organizujú exercičné kurzy. Slúžia Božiemu ľudu nielen vo svojej vlasti, ale sú ochotní podľa priania Cirkvi ísť aj do blízkych či ďalekých misijných území (V súčasnoti sa slovenskí vincentíni zameriavajú predovšetkým na štáty bývalého Sovietskeho zväzu, Čiech a najnovšie Hondurasu). • Páter Jaroslav Jaššo.

Zo života sv. Vincenta (z príhovoru):Vincent bol za kňaza vysvätený veľmi mladý. Sníval, že dostane bohatú faru

a získa prostriedky na pomoc rodine. Boh si ho viedol kľukatými cestičkami, ne-dostal faru, ale dostal sa do zajatia. Tam ho obvinili, že ukradol peniaze. 6 rokov Vincent trpezlivo znášal na sebe pečať zlodeja, až sa vinník priznal. Životná cesta Vincenta prechádzala tiež cez noc temna, kedy sa stretal so svojím blízkym pria-teľom, profesorom teológie, ktorý bol vo veľkej duchovnej biede. Vincent sa bál, že jeho priateľ zomrie ako neverec a preto sa obetoval a Bohu ponúkol, že príjme ťažkosti za svojho priateľa. A Vincent zažíval niekoľkoročnú noc temna. Boh si ho pritom formoval. Po 20 rokoch cesty v púšti pochopil, že jediným zmyslom života je Boh a začal nádherné dobrodružstvo s Pánom Ježišom.

Vykonal veľmi veľa pre chudobných. Žil v 17. storočí, počas hrôz vojen, hla-domoru, kedy deti ostávali opustené pri kostoloch a pod mostami žili žobráci. Aj vo väzniciach bola katastrofálna situácia. Vincent burcoval bratov a sestry, aby pomohli zmierňovať materiálnu aj duchovnú biedu. Zakladal prvé sirotince, bol aktívny pri reforme väzníc – väzni žili prikovaní v bahne, v blate, potkany im ožierali nohy, nemali prístup k duchovným veciam. Vincent na kráľovskom dvore docielil, že sa ich podmienky značne zlepšili. Galejníci, lacná pracovná sila, boli často odsúdení za nič. Aj tu docielil zlepšenie ich životných podmienok.

Posielal kňazov na misie. Keď prví misionári prišli na Madagaskar, hoci cestou niektorí zomreli, poslal tam aj ďalších. Vincent si uvedomoval dôležitosť dobrých a svätých kňazov. Za svojho života založil asi 20 seminárov. Formácia duchovenstva bola jeho veľkou srdcovou záležitosťou.

stalo sa

57

Aj v našej farnosti existuje Spolok kresťanskej lásky od roku 2008. Za-kladateľmi našej skupiny boli dcéry kresťanskej lásky sv. Vincenta de

Paul z Nitry. Naším poslaním je pomáhať ľuďom chudobným a núdznym na Slovensku i vo svete.

Mnohí nás poznajú podľa zbierky Boj proti hladu. Je to len jedna z našich akcií, ktorú vidieť. V skutočnosti máme aj iné aktivity: finančná pomoc pri zbierke šatstva pre Ukrajinu ktorú pripravovala Ľ. Víznerová, pre misie v Afrike pletú detské svetríky, papučky, deky Ľudka Fečková s mamkou hoci nie sú našimi členkami.

Deň 7. 12. 2019 bol pre našu farnosť významným dňom. Mali sme možnosť uctiť si relikvie sv. Vincenta de Paul, velikána kresťanskej lásky. Je tu ešte aj rozširovanie Podomovej kaplnky P. Márie v Kežmarku. Kaplniek máme desať. Účelom je aby sa počas návštevy P. Márie rodina modlila spolu. Kaplnka sa pomaly rozširuje aj do okolitých obcí.

Sú nás dve desiatky schádzame sa jedenkrát v mesiaci na duchovnej ob-nove a radi privítame v našich radoch rozširovateľky odkazu sv. Vincenta de Paul. Jana GROCHOLOVÁ

Pomáhajú chudobným a núdznym

Pri Ružomberku, na Škutovkách sme posledný októbrový víkend

prežili nádherný duchovno-formač-ný víkend. Zúčastnilo sa ho 27 párov s rodinami, ktoré pôsobia v piatich dekanátnych tímoch v Spišskej die-céze - na Orave, na Liptove, v Popra-de, v Spišskej Novej Vsi a posledný rok už aj v Kežmarku. Účastníci mali

Na Škutovkách sa stretli manželské párymožnosť podeliť sa o svoje skúse-nosti z kurzov prípravy snúbencov (KPM) a súčasne absolvovať duchov-ný program. Počas víkendu vystú-pili manželia Kucharčíkovci z Košíc, ktorí sa s nami podelili vlastným ži-votným svedectvom v prednáškach na tému manželskej spirituality. V sobotu popoludní nás navštívil

spišský biskup Mons. Štefan Sečka - poďakoval sa nám za našu službu a udelil nám požehnanie.

Za myšlienkou formačného víken-du stojí Róbert Neupauer, kňaz po-verený pastoráciou rodín v Spišskej diecéze. Podľa jeho slov je dôležité, aby manželia, ktorí sa rozhodli slú-žiť snúbencom, boli tiež formovaní a duchovne vedení. „Kto chce svedčiť o Kristovi a sile jeho lásky, musí z nej sám čerpať,“ doplnil Neupauer. Toto podujatie v malebnej prírode Nebes-ký Otec požehnal úžasným počasím a silným spoločenstvom, časom strá-veným s Kristom počas sv. omše, na adorácii i pri dobrej káve.

Monika SOKÁČOVÁ

V Ď A K A VÁ M V Ď A K A VÁ MMožno si mnohí z vás všimli, že

v posledných novembrových dňoch tohto roku Spišská katolícka charita spravila zbierku trvanlivých potra-vín. Zamestnanci charity a dobro-voľníci prejavujú milosrdnú lásku ľuďom v núdzi aj takouto formou, že následne tieto potraviny poroz-

vážali do rodín, ktoré to najviac potrebujú.

Touto cestou sa chceme poďa-kovať všetkým, ktorí ste svojou štedrosťou a vnímavosťou prejavili svoju solidaritu k ľuďom v núdzi a že ste tieto košíky neprešli v Tescu bez povšimnutia. Takto ste prispeli troškou zmierniť núdzu v niektorých rodinách našej diecézy.

S P O M Í N A M E S P O M Í N A M E

Roky ubiehajú a stále chýba svo-jím najbližším. 9 rokov uplynulo od poslednej rozlúčky s Gitkou Ordzovenskou, ktorú si mnohí pamätajú aj v rámci aktivít spo-jených s Podomovou Pannou Máriou. Pani Gitka stála pri po-čiatkoch Máriinho putovania po rodinách našej farnosti.

Na svoju mamku spomínajú dcéry Veronika, Gabika a syn Vladimír s rodinami.

program

58

KežmarokBazilika sv. Kríža

Malý SlavkovStráne pod

TatramiDomov pre seniorov

Kláštor Redemptoristiek

22. 12. 2019 NedeľaŠtvrtá adventná nedeľa

6.00, 8.00, 10.00, 16.00, 18.30

8.00 9.00 10.00 9.00 sv. omša

23. 12. 2019 Pondelok 6.00, 16.30 17.30 sv. omša

24. 12. 2019 UtorokŠtedrý deň

6.0016.00 vigília

24.00 polnočná

24.00 Polnočná

22.00 Polnočná

7.00 sv. omša + RCH23.20 bdenie

24.00 sv. omša

25. 12. 2019 StredaNarodenie Pána, slávnosť

6.00, 8.00, 10.30, 16.00, 18.30

10.00 9.00 10.008.30 ranné chvály

9.00 sv. omša

26. 12. 2019 ŠtvrtokSv. Štefan, prvý mučeník, sviatok

6.00, 8.00, 10.00, 16.00, 18.30

8.00 9.00 10.008.30 ranné chvály

9.00 sv. omša17.30 adorácia + VE

27. 12. 2019 PiatokSv. Ján, apoštol a evanjelista, sviatok

9.00, 18.00 18.00 18.0017.00 ruženec17.30 sv. omša

28. 12. 2019 SobotaSv. Neviniatka, mučeníci, sviatok

6.00, 18.00 8.008.00 sv. omša + RCH17.30 adorácia + VE

29. 12. 2019 NedeľaSvätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa, sviatok

6.00, 8.00, 10.00, 16.00, 18.30

8.00 9.00 10.008.30 ranné chvály

9.00 sv. omša

30. 12. 2019 PondelokŠiesty deň v oktáve narodenia Pána

9.00, 16.3017.30 ekumenická

pobožnosť18.00

17.00 ruženec17.30 sv. omša

31. 12. 2019 UtorokSv. Silvester I., pápež

9.00, 16.00 16.00 16.008.00 sv. omša + RCH

22.20 vigília23.15 sv. omša

1. 1. 2020 StredaSlávnosť Panny Márie Bohorodičky, prikázaný sviatok

6.00, 8.00, 10.30, 16.00, 18.30

10.00 9.00 10.008.30 ranné chvály

9.00 sv. omša17.30 adorácia + VE

2. 1. 2020 ŠtvrtokSv. Bazil Veľký a Gregor Naziánsky, biskupi a učitelia Cirkvi, spomienka

9.00, 18.008.00 sv. omša + RCH17.30 adorácia + VE

3. 1. 2020 PiatokNajsvätejšie meno Ježiš, ľubovoľná spomienka, Prvý piatok

9.00, 16.30, 18.00 18.00 18.0017.00 ruženec17.30 sv. omša

4. 1. 2020 SobotaPrvá sobota v mesiaci

6.00, 18.008.00 sv. omša + RCH17.30 adorácia + VE

5. 1. 2020 NedeľaDruhá nedeľa po narodení Pána

6.00, 8.00, 10.00, 16.00, 18.30

8.00 9.00 10.008.30 ranné chvály

9.00 sv. omša17.30 adorácia + VE

6. 1. 2020 PondelokZjavenie Pána, slávnosť, prikázaný sviatok

6.00, 8.00, 10.00, 16.00, 18.30

8.00 9.00 10.008.30 ranné chvály

9.00 sv. omša17.30 adorácia + VE

12. 1. 2020 NedeľaKrst Krista Pána, sviatok

6.00, 8.00, 10.00, 16.00, 18.30

8.00 9.00 10.00 9.00 sv. omša

Program bohoslužieb na sviatky

stalo sa

59

Mladých prispievateľov do farského časopisu Cesta v roku 2019 tradične odmeníme. Pán dekan Ján Kuboš a zástupcovia redakcie pozývajú na stretnutie na fare. Kedy? V piatok 10. 1. 2020 po detskej sv. omši o 17.30 h.

Odmenení budú: Karolínka Kruľová (3 r.), Jakubko Stupák (4 r.), Stelka Mareková (4 r.), Sára Smreková (4 r.), Tadeáš Šimonov, Hanka Serafínová, Lucas Kruľ (5 r.), Zuzka Jerdoneková (5 r.), Katarína Šmigová (5,5 r.), Rebeka Sokáčová, Miška Dudová (6 r.), Lukáško Kočemba (6 r.), Sofia Hajosteková (6 r.), Natália Kalafutová (6 r.), Dominika Stupáková (6 r.), Tomáš

Šurek (6 r.), Ema Trajčíková (6 r.), Veronika Sokáčová (6 r.), Teodor Navrátil (7 r.), Samka Mareková (7 r.), Patrik Tomas (7 r.), Andreas Braviak (7 r.), Martin Pavlík (7 r.), Ľuboš Pavlík (7 r.), Dominik Kočemba (7 r.), Matias Ronner (7 r.), Emka Slaninová (7 r.), Ninka Šoltésová (7 r.), Jozef Šmiga (7,5 r.), Tomáš Gallik (8 r.), Samko Gemza (8 r.), Marianka Jerdoneková (8 r.), Timea Kruľová (8 r.), Sebastián Smrek (8 r.), Marek Derner (9 r.), Zuzka Justhová (9 r.), Ester Volná (8 r.), Eliška Volná (9 r.), Alexandra Dernerová (11 r.), Nina Gemzová (13 r.), Jožko Jerdonek (9 r.), Damian Fečko, Zuzka Maňaková, Terezka Zoričáková.

Odmeny mladým prispievateľom

Pápež František vyhlásil 17. novem-ber za Svetový deň chudobných.

Keďže tento deň pripadal na nedeľu a nedeľa je dňom, kedy má tráviť rodi-na svoj voľný čas spolu, preto sme sa spolu s deťmi z našej farnosti a rehoľ-nými sestrami - sestrou Vlastou a ses-trou Vojtechou - vybrali 16. novembra do Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakov-ciach pomôcť a potešiť deti. Reagovali

Kežmarské deti pomáhali chudobným

sme tým na výzvu Svätého Otca, kto-rý začínal posolstvo týmito slovami: „Nádej úbožiakov navždy márna nebude“ (Ž 9, 19). Slová žalmu ukazujú jednu neuveriteľnú aktualitu. Vyjadrujú hlbokú pravdu, ktorú viera dokáže vtlačiť predovšetkým do srdca tých biednejších: prinavrátiť nádej stratenú zoči-voči nespravodlivostiam, utrpe-niam a ťažkostiam života.“

Spoločne sme prišli k deťom do Domčeka, kde sme sa predstavili, zahrali sme scénku z prvého tajom-stva radostného ruženca, ktorou sme povzbudili deti k spoločnej modlitbe. Po nej nasledovali spevy a hry, kto-rými sme deti chceli priviesť na iné myšlienky, aby sme im pripomenu-li, že aj oni sú v očiach Pána Boha veľmi dôležité. Nie len my sme pre nich mali pripravený program, ale aj oni si pre nás pripravili prekvapenie v podobe hier a sladkých maškŕt. Na záver sme ich obdarovali zbierkou hračiek, vlastnoručne vyrobenými zápisníkmi, ružencami a zázračnou medailou Nepoškvrnenej Panny Márie. Našim deťom sa spoločné stretnutia a akcie veľmi páčia, a preto chcú pokračovať v týchto aktivitách, kde by rozvíjali svoju vieru a lásku k Pánu Bohu a Panne Márii. Ak si žiakom základnej školy a chceš zažiť s nami túto atmosféru, tak ťa pozývame na prvé novoročné stretnutie detí, ktoré sa uskutoční dňa 11. 1. 2020 o 14.00 h v priestoroch charity (pri bazilike).

Zuzka MAŇAKOVÁ a Ľudka SEDLÁKOVÁ

Známa poviedka Charlesa Dic-kensa hovorí o necitlivom, mrzu-

tom, chladnom, ale hlavne lakomom pánovi Scroogovi, ktorému sa museli pred Vianocami zjaviť traja ducho-via, aby sa zmenil, uvedomil si svoje chyby, nesprávny postoj k najbližším i k svojmu okoliu.

My, kresťania, nepotrebujeme žiadnych zjavujúcich sa duchov, aby sme tak urobili. Máme tu advent, čas očakávania príchodu Pána. Nájdime

Vianočná koledasi pre seba trochu ticha v tom zhone a v tichu sa započúvajme, ako sa nám prihovára Pán! Snažme sa čo najlepšie spytovať si svoje svedomie, upratať si nielen svoje príbytky, ale hlavne poupratovať si vo svojom vnútri a tým sa pripraviť na spoveď. Vianočná radosť bude o to väčšia, ak narodeného Ježiška privítame s čis-tým a otvoreným srdcom. A k tomu nech zaznejú tie najkrajšie vianočné koledy. Marcela BEŠENEJOVÁ

Jasličková pobožnosť v MALOM

SLAVKOVE bude 25. 12. 2019

o 15.30 h s Dobrou novinou budeme

koledovať na sviatok sv. Štefana po rannej sv. omši o 10.00 h.

z fi liálky

60

• Ľudové misie boli duchovným impulzom pre celú farnosť, bol to čas pre všetkých pokrstených, aby obno-vili svoj vzťah s Bohom. Keďže nie každý mal možnosť odísť z domu, od rodiny, povinností a zúčastniť sa celého hlavného misijného progra-mu vo farskom kostole, veriaci našej filiálky sa potešili, že pátri redemp-toristi z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa navštívili aj nás.

Na začiatku misií, v nedeľu 20. ok-tóbra nás navštívil páter Michal Zam-kovský, ktorý sa počas svätej omše s misijnou kázňou zameral na Božiu lásku v živote kresťana. Na konci svätej omše požehnal obrazy Mat-ky ustavičnej pomoci a sv. Alfonza Mária Liguori, zakladateľa rehole Redemptoristov, ktoré, ako sme pri ich obnove pred misiami zistili, venoval cirkvi v júli 1936 pán kostolník Alojz Pitoňák s rodinou. Aj ďalšie stretnutia boli značným povzbudením vo viere, či to bolo stretnutie s deťmi v stredu, alebo s chorými, ktorí v piatok počas svätej omše, ktorú celebroval pá-

Z filiálky Z filiálky Stráne p. TatramiStráne p. Tatrami

ter Peter Slobodník, mohli prijať sviatosť zmierenia a pomazania chorých. V ne-deľu páter Martin Zanovit požehnal misijné krížiky a obrazy Panny Márie, ktoré sú pre veriacich pripomien-kou misií. Po skončení svätej omše bolo pre veriacich pri-pravené malé agapé, počas ktorého sa mohli s pátrom porozprávať. Ľudové misie sa v našej farnosti konali v mimoriadnom misijnom roku, mottom ktorého bolo heslo: Pokrstení a poslaní. Kiežby sme si jeho hĺbku ako pokrstení kresťania, patriaci Kristovi, vpísali do svojich sŕdc a denne sa pýtali svojho Učiteľa, kam nás posiela. Naše poďakovanie patrí Pánu Bohu za milostivý čas a krásne po-časie počas celých misií, pát-rom redemptoristom za ich misijné odhodlanie a službu a do tretice aj pánovi de-kanovi Jánovi Kubošovi za pozvanie a prípravu misií v našej farnosti. • Počas svätej omše na prvú ad-

ventnú nedeľu pán kaplán Šimon Bocko požehnal adventné vence (na snímke). Tie nám v kostole i v našich domovoch pripomínajú zmysel oča-kávania a svetlo horiacich sviec nás zjednocuje v spoločných modlitbách i čítaní Božieho slova.

• Deti, ktoré prišli v stredu 4. de-cembra na sv. omšu a na detské stretko potešil Mikuláš svojím prí-chodom a košom plným sladkostí. Po počiatočných rozpakoch jeho prí-tomnosť vystriedala ozajstná radosť detí spojená s peknými piesňami, básňami a spoločnou modlitbou. Štedrý Mikuláš odmenil šťastné deti sladkosťami. Ľ. PITOŇÁKOVÁ

Tak ako každý rok, aj tento k nám do školy a škôlky zavítal sv. Mikuláš. Deti ho srdečne privítali vianočným programom. Po privítaní sa Mikuláš

dozvedel z Múdrej knihy, ktoré deti boli veľmi dobré a taktiež si tam prečítal aj o tých, ktoré nepočúvali. Dobré deti boli pred všetkými pochválené a tie, ktoré boli neposlušné, Mikulášovi sľúbili, že sa už polepšia a budú sa snažiť robiť dobré skutky. Všetky deti zaspievali pesničku Dobrý dedko, čím vyjadrili poďakovanie za balíčky plné sladkostí a ovocia. Všetky deti i zamestnanci školy si ich zaslúžili. Na záver milého stretnutia sa deti postupne odfotili s Mikulášom, aby mali na tento deň peknú spomienku. Týmto chceme veľmi pekne poďakovať i Združeniu Domov v Kežmarku, ktoré nám prispelo na sladké odmeny pre všetkých. Zuzana FIGLÁROVÁ

Mikuláš zavítal aj do školy

• Na sviatok Všetkých svätých sme mali pobožnosť na cintoríne, pri ktorej sme spomínali na zosnulých.

z fi liálky

61

• Pri príležitosti ľudových misií v Kežmarku chceme poďakovať pánu dekánovi Jánovi Kubošovi ako aj všetkým pátrom redemptoristom, za to, že mysleli aj na filiálky a prišli k nám, aby sme ich mohli zažiť aj my. Hlavne pre starších a chorých, to bolo niečo vzácne a výnimočné. Kto mohol a našiel si čas, využil túto možnosť a zašiel aj do baziliky. My ostatní sme vďační Bohu za všetky sväté omše, na ktorých sme v tento požehnaný čas misií mohli byť. Každá doba má v sebe niečo pekné

a niečo aj ťažké, aj tá naša. Uvedomiť si vlastnú hodnotu, to ako nás Boh má veľmi rád, ako máme žiť, čoho sa strániť a ako sa máme nechať Ním viesť. Vedieť sa na chvíľu zastaviť, prehodnotiť hodnoty svojho života a porozmýšľať nad radostnou zves-ťou Evanjelia, to je ten dar, ktorý sme počas misií mohli pre seba získať.

Zároveň pri tejto príležitosti nám nedá si nespomenúť misionárov, kto-rí pochádzali a pochádzajú z našej dedinky. Tým prvým je páter Jakub Longa zo Spoločnosti Ježišovej - mi-sionár, rehoľník, ktorý pôsobil na misiách v Afrike pri rieke Zambezi (narodil sa 21. 10. 1856 v Malom Slav-

kove a zomrel 10. 6. 1937 v Lusake, Severnej Rhodézii). Druhým, ktorý patrí už k našim súčasníkom, je pá-ter Rastislav Dluhý z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa – redemp-torista, ktorý po skončení štúdia pôsobil v Bratislave, dlhé roky bol šéfredaktorom časopisu Slovo medzi nami a niekoľko mesiacov strávil aj v Afrike. Momentálne od augusta 2018 je v Litve v meste Kaunas, kde ho vyslala rehoľa. Sme šťastní a hrdí na to, že Boh si aj z nášho slavkov-ského ľudu vyvolil tých, ktorí horlia pre jeho veci a majú túžbu zvestovať Evanjelium mimo svojej vlasti.

• Blíži sa koniec roka a je čas na bilanciu. Chceme sa poďakovať Pánu Bohu za našich kňazov, ktorí nám cez sviatosti prinášajú Krista. Naša vďa-ka patrí všetkým, ale predsa o čosi viac pánu kaplánovi Martinovi Ko-váčovi, ktorý sa venuje nielen deťom, ale nám všetkým. Po celý tento rok hoc nepravidelne, sme mávali vo štvrtky sväté omše spojené s adorá-ciou. Počas októbra to bola modlitba svätého ruženca a teraz v adventnom období nám pridal rorátnu sv. omšu v sobotu ráno. To, čo niekedy sa u nás tradovalo dlhé roky, (časom však za-niklo pre nedostatok kňazov), teraz obnovil. Je to nádherný zážitok byť na liturgii len pri svetle sviec.

Do ďalšej práce všetkým kňazom vyprosujeme Božie požehnanie, plnosť darov Ducha Svätého, a to na príhovor našej nebeskej Matky - pomocnice kresťanov ako aj nášho patróna sv. Michala. Anka

Zo života Zo života v Malom Slavkovev Malom Slavkove

Bola nedeľa. Kráčali sme spolu ve-čer z kostola, mali sme spoločnú

cestu. Opýtal sa ma, kde teraz býva naša dcéra, lebo ju videl ráno v kos-tole. Odpovedala som, ale vzápätí mi napadlo, že musel byť i ráno v kostole, keď ju videl. Keď som sa na to opý-tala, povedal: „Áno, odhalili ste ma! V živote som urobil mnohé chyby...“ Na viac som sa nepýtala. Akurát som povedala, že jedného takého človeka som poznala. Bol to môj brat, ktorý v čase, keď sa len rodilo jeho povola-nie do služby Bohu, chodil v nedeľu na sv. omšu dvakrát, nie kvôli svoj-mu, ale kvôli môjmu hriechu. Ja som vtedy neúčasti na sv. omši v nedeľu nepripisovala takú dôležitosť. On bol v tom čase duchovne už omnoho ďalej. Išiel na sv. omšu za mňa, aby

Pre Božie kráľovstvo sa oplatí namáhaťodčinil môj hriech. 19. januára to bude už 15 rokov, ako odišiel do domu Otca môj brat, kňaz – františkán p. Eliáš Eduard Šoltés, mnohým Kežmarča-nom dobre známy, ktorý bol v roku 2001 vysvätený v našej bazilike. Po troch rokoch kňazskej služby si ho Pán povolal. To stretnutie, ktoré som v úvode opísala mi pripomenulo mnohé situácie, ktorými mi brat „pomáhal“ na duchovnej ceste. Spomínam si na tichú prítomnosť, sedenie pri jeho nohách, keď bol u nás na návšteve, a držali sme sa za ruku. Jeho myšlienky a príhovory nás sprevádzajú doteraz a pomáhajú kráčať k Bohu. Bol podobný Ježišovi. Žil v ňom. Veľmi ďakujem Bohu, že nám dal takýto dar. Nedávno som zatúžila počuť jeho hlas a nejaké

posolstvo, tak som si pustila z ka-zety (prvýkrát) primičnú sv. omšu. Primiciant tam toho veľa nenahovorí, ale dočkala som sa. Úplne na konci povedal zážitok z pobytu v Izraeli, keď si v jednej jaskynke pustovníka prečítal na skale: Pre Božie kráľov-stvo sa oplatí namáhať! Potrebovala som to počuť. Keď je toho veľa, ne-vládzem, je mi ťažko, spomeniem si na to, a tiež na slová sv. Pavla... „Kto vytrvá do konca, bude spasený.“

Drahý Eliáš, prihováraj sa za nás u nebeského Otca, aby sme vytrvali v dobrom až do konca.

Prosím o modlitbu všetkých, kto-rí ste ho poznali. Spomienková sv. omša s poďakovaním bude v nedeľu 19. 1. 2020 o 18.30 h.

Drahomíra JURÁŠKOVÁ

62

rekolekcie

Tohtoročné manželské rekolekcie Hnutia Equipes Notre-Dame sa

konali v dňoch 29. 11. - 1. 12. a pred-nášal nám Mons. Marián Gavenda. Pätnásť manželských párov (členov, aj nečlenov) sa stretlo symbolicky hore na Mariánskej hore, aby zanechalo všetko to svetské, čo nás pohlcuje a oberá o pokoj, dole, pod sebou.

Nielen samotné pútnické miesto, ale aj poučné a povzbudivé slo-vá o. Mariána Gavendu nás opäť naštartovali a zaktivizovali práve v tomto adventnom čase, aby sme sa čo najlepšie pripravili na Pánov príchod. Nanovo sme si uvedomili, že sme od krstu neustále prepojení s Najsvätejšou Trojicou. Dozvedeli sme sa, že po krste dostávame tro-jité pomazanie: kňazské, kráľovské a prorocké. Našou úlohou je prinášať

obetu a oslavovať Boha. Nato sme pomazaní, aby sme oslavovali Boha, zvlášť, keď vidíme, čo všetko pre nás robí... Treba sa nastaviť na vďaku – až ďakovaním si všimnem, za čo všetko môžem ďakovať. Ak príde prekážka a prirodzene nás ťahá znervóznieť, nadávať, je lepšie pýtať sa: Nie je na tom niečo dobré, nie je za tým nejaký iný dôvod? Zamerajme sa na to, aby sme aj v tom negatívnom hľadali nie-čo pozitívne. „Aj proti vetru sa dá ísť, ak nastavíme správne plachty.“

Všetko, čo môžeme, obetujme za druhých – konkrétnu situáciu za konkrétneho človeka, alebo na konkrétny úmysel. Robme všetko primerane! Aj spánok, jedenie sú plnením Božej vôle a následne posväcovaním – ak sú primerané. Vďaka pomazaniu môžeme vidieť

duchovné súvislosti. Niekedy nestačí len dobrý úmysel, ale aj správne pre-vedenie. Aj antikrist ponúka dobré veci, ale bez Krista; vtiahne človeka do zbožšťovania tých materiálnych vecí – vtedy prestávame to dobré vy-užívať a začneme to zneužívať, začnú nás meniť na zlé, nie na dobré. Všetko dáme na pravú mieru len vtedy, keď dáme duši to, čo potrebuje. Avšak bez milostí sa nedá byť dobrými! Túžby po blahobyte nenaplníme blahoby-tom – krivka nespokojnosti ide rých-lejšie ako krivka rastu majetku.

Na to, aby sme mohli žiť s Bohom a naša duša dostala to, čo potrebuje, máme Cirkev, ktorá nám to umož-ňuje. Mnohí však namietajú – načo chodiť do kostola, veď Boh je všade! Otec Marián to prirovnal k tomu, ako keď človek pozerá na fotku mamy a povie, že je to mama – áno, je tam jej podoba, ale nie je to ona ako živá osoba. Alebo keď je niekto fanúšik futbalu, nestačí mu predsa vidieť zápas v televízii, chce byť na tom zápase fyzicky, aby mohol zažiť tú pravú atmosféru. Boh si vybral, že prichádza sviatostne v chráme – tam Ho môžeme zažiť, počuť, stretnúť sa s Ním aj fyzicky, prijať Ho skrze Eucharistiu. A aby náš vzťah bol stále živým vzťahom s Bohom, po-trebujeme sa očisťovať v častej svätej spovedi. Nestačí len vianočná a veľ-konočná sv. spoveď. Veď aj medzi mužom a ženou by ochladol vzťah, keby sa stretli len dvakrát v roku. Tak aj vzťah s Bohom je stále viac a viac vlažnejší, tým menej si vyčí-tame a tým menej cítime potrebu sv. spovede, a následne sa vytráca aj to ostatné...

Najviac nás oslovili slová: Hneď, nie potom... – tak, ako sa mýtnik Ma-túš rozhodol hneď napraviť všetko zlé, čo vykonal, nehovoril si, že ešte to a to a potom sa zmení, tak aj my sa máme rozhodnúť pre to HNEĎ! Ináč si nájdeme vždy „tisíc dôvodov urobiť radšej niečo iné, zdanlivo dôležitejšie, a najmä ospravedlnené: Najskôr si upracem stôl, aby som mal na čítanie Písma pokoj, najskôr vybavím odkaz, aby som naň nemusel myslieť .́ Napo-kon stihneme všetko možné, len na Písmo nám nezostane čas.“ Duchovný život má byť harmonický – má mať presný rytmus (duchovné pravdy), ale aj peknú melódiu (nie skostnatené prežívanie viery).

Chvála Ti, Pane, za tento požehna-ný čas, za všetky milosti aj ľudí, ktorí sa na tom všetkom podieľali!

Jana P.

HNEĎ, nie POTOM...

Týmto heslom sme v nedeľu 29. 9. 2019 v kláštore redemptoristiek začali nový formačný rok Hnutia manželov Equipes Notre-Dame. Pred svä-

tou omšou sme mali formačné stretnutie so zodpovedným manželským párom pre celé Slovensko, ktorý nás oboznámil nielen s novým heslom, ale pripomenul nám aj naše poslanie kráčať spoločne na ceste svätosti a pomáhať aj iným manželom na tejto ceste, nebáť sa a vykročiť. Ostatné je už na Duchu Svätom.

Po sv. omši a agapé sme sa zdieľali v skupinkách. Bolo to opäť prí-jemné stretnutie po prázdninách, ktoré nás „nakoplo“ do aktívnejšieho prežívania nášho duchovného poslania nielen v našich manželstvách, ale aj mimo nich.

Chvála Ti, Pane, za tento požehnaný čas a všetkých manželov!manželia Petrulákovci

Buďte svätí!

63

CZŠ s MŠ sv. Kríža

Prvom adventnou nedeľou sa za-čína čas čakania... na ten najväčší

a najzázračnejší dar, ktorý nám Boh mohol darovať - na narodenie Jeho jediného syna a nášho Pána Ježiša. Aby sme si to viac uvedomovali a aby nám ten milostivý čas neutie-

Pripravujeme sa na najkrajšie sviat-ky v roku. Vianoce, sa bytostne

dotýkajú každého a jedného človeka. Malý, nevinný Ježiš, ktorý sám je lás-kou, sa chce narodiť v našich srdciach, prichádza ako dar. Všetci túžime byť obdarovaní a preto netreba zabúdať na tých, ktorí tieto sviatky netrávia v kruhu svojich najbližších.

Vďaka veľkému nápadu mladej mamičky, Janky Galatovej, budú už druhý rok Vianoce plné lásky aj v slovenských domovoch dôchod-cov. Iniciátorka projekt nazvala Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?, v rámci ktorého ľudia na-pĺňajú krabice od topánok darčekmi

Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?pre seniorov z domovov dôchodcov. Krabicu následne zabalia do vianoč-ného baliaceho papiera a označia, či je balíček určený pre babičku alebo deduška. Krabice sa zbierajú po celom Slovensku a môžu obsahovať drogériu, papuče, ponožky, rukavi-ce, čiapku, šál, uteráčik, krížovky, ale aj sladkosti, medovníčky, kávu alebo čaj.

Naša Základná škola s materskou školou sv. Kríža taktiež nezaháľala. Pani učiteľku Katarínu Zavadskú tento projekt veľmi oslovil. Rozhod-la sa preto hromadnou správou žiakov vyzvať, aby sa taktiež za-pojili. Stačilo ak donesú jednu vec

z navrhnutého zoznamu. Na naše obrovské prekvapenie žiaci prvého stupňa sa zmobilizovali v priebehu jedného popoludnia a na druhý deň sa naše triedy ráno napĺňali nielen žiakmi, ale aj prinesenými darmi. Množstvo vecí nás samotných veľ-mi prekvapilo a dojalo. Stále viac sa presviedčame, že v nezištnosti sú tí najmenší najbezprostrednejší. Pred našou školskou kaplnkou sa zhro-maždila obrovská kopa darčekov zo zoznamu. Žiaci sami uvideli, aká je spolupráca dôležitá. Každý prispeje jednou vecou a spoločne pripravia veľké prekvapenie pre starších ľudí. Veľmi sa chceme poďakovať rodi-čom, ktorí sa zapojili a priniesli veci za celú rodinu. Zároveň ďakujeme a veľmi si vážim spoluprácu s Jankou Barnášovou a Žanetkou Bloščicovou Vaverčákovou, ktoré ochotne prišli po všetky veci. Následne v Klubov-ni priateľstva krabičky dokončili a upravili podľa potreby babičke alebo deduškovi. Nakoľko sa do projektu zapojili aj iné školy v mes-te Kežmarok, spoločne sme vytvorili 219 krabičiek plných lásky. Veríme, že táto eufória z obdarovávania, len tak nevyprší a ostatne v nás žiť ešte veľmi dlho. Všetkým vyprosujeme milostiplný adventný čas a aby sa vianočná Láska narodila v každom srdci. Zuzana SLAMENÁ

Organizátorom súťaže bol Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy. Tohtoročná téma bola Oslava

Boha Stvoriteľa v stvorenstve. V súťažných textoch mu-sela byť obsiahnutá téma prírody, radosť človeka z nej. Vďaka Bohu za tento neoceniteľný dar v tvorbe sloven-ských autorov katolíckej moderny v 20. storočí. Cieľom bolo poukázať na dôležitosť tejto témy v súčasnej dobe ekologickej krízy vo svete i na Slovensku. Do tejto súťaže sa zapojila aj ZŠ Dr. D. Fischera v Kežmarku. Soňa Kur-tá, žiačka 9. ročníka získala 1. miesto na oblastnom kole v Spišskej Novej Vsi 7. novembra a 2. miesto na diecéznom kole v Spišskej Kapitule 13. novembra. Sr. Priska

Adventný – radostný čas v očakávaní...kol medzi prstami, pripomíname si ho aj zapaľovaním sviec na advent-ných vencoch.

Aj tento rok prišiel p. dekan Kuboš s p. kaplánom Martinom do MŠ a spolu v spoločenstve detí a za-mestnancov MŠ posvätil v krátkej

pobožnosti adventné vence, ktoré si deti nachystali na toto obdobie. Tak každý pondelok ráno postup-ne zapaľujeme sviečku po sviečke a v modlitbe očakávame Jeho prí-chod. Príchod najväčšieho Daru.

Michaela MAREKOVÁ

Recitačná súťaž Piráti krásy Recitačná súťaž Piráti krásy

Ako občasník vydáva: Rím.-kat. cirkev, farnosť Kežmarok, Kostolné námestie 22, Kežmarok, IČO: 31999701, t. č. 0903 012 489. Odborný konzultant: ThDr. ICLic. Ján Kuboš, PhD., e-mail: dekankezmarok@gmail.com..Zodpovedná redaktorka: MUDr. Mgr. Jana Víznerová. Redaktori: Ľudka Fečková, Mgr. Angela Slebodová, Lýdia Navrátilová, Miriam Kleinová, Mária Galdunová, Mgr. Anna Kleinová, Ing. Ľuboslava Pitoňáková. Grafická úprava: Mgr. Anton Vízner. e-mail: jana.viz-nerova@gmail.com. Tlač: Tlačiareň Kežmarok. Imprimatur: Mons. prof. ThDr. F. Tondra, spišský diecézny biskup, BÚ Sp. Podhradie, 25. 6. 1999 pod č. ŠK 1300/99. S povolením Okresného úradu - odbor školstva a kultúry v Kežmarku, reg. č. 4/1999. Od roku 2008 evidované na MK SR pod č. EV 866/08. Príspevky môžete vhodiť do schránky v bazilike, poslať na e-mailovú adresu. Redakcia si vyhradzuje právo úpravy a krátenia príspevkov. Náklad: 2 600 výtlačkov. Dátum vydania: 22. 12. 2019 • Uzávierka nasledujúceho čísla: 14. 2. 2020 • Použité snímky a reprodukcie sú z archívu redakcie, resp. z internetu, pokiaľ nie je uvedené inak. • www.fara-kezmarok.sk

V týždni, keď sa v našej farnosti konali misie, misijný tím zavítal jeden deň aj k nám do škôlky. O Božej

láske, dobrote, ale i nebezpečenstve hriechu sme počúvali, ale i spievali detské pesničky – ukazovačky. Potom na-sledovala svätá omša v školskej jedálni, ktorú celebroval páter Zamkovský. V homílii sme boli vyzvaní nasledovať Pána Ježiša a nebáť sa mu dôverovať. sr. Marcelína

Koncom októbra navštívil už po druhýkrát našu školu Matej Tóth, olympijský víťaz v chôdzi na 50 kilo-

metrov z RIA 2016. Prišiel nám osobne odovzdať výhru v celoslovenskej súťaži Dobrá vec, vďaka ktorej trénujú naši mladší žiaci v Športovej akadémii celý rok zadarmo. Okrem toho nám daroval svoju knihu a taktiež sadrový odliatok svojej víťaznej „chodeckej“ stopy. Sme jedinou školou v okrese Kežmarok, ktorá je v školskom roku 2019/

Na začiatku nového liturgického roka, čiže v adven-te 2019, si Základná škola s materskou školou sv.

Kríža v Kežmarku zvolila duchovnú prípravu podľa hesla: Príď, Pane Ježišu! Inšpiráciou bola ponuka krát-kych katechéz – adventných zamyslení z Diecézneho katechetického úradu Spišskej diecézy. Kľúčovou témou adventnej prípravy bol PRÍCHOD. Jednotlivé katechézy sa upriamili na prichádzajúcu slávnosť Božieho narode-nia, taktiež príchod Pána Ježiša počas každej sv. omše či zamyslenia nad slávnym druhým príchodom Pána Ježiša. Vybraní žiaci čítali zamyslenia na príslušný deň prostredníctvom školského rozhlasu. Vo vestibule školy sa nachádza veľký banner s logom adventnej prípravy a obrazom, ktorý vystihuje úryvok z Božieho slova na každý deň. Zamyslenia boli taktiež zamerané na jednot-livé časti svätej omše a na jej hodnotu. Podobná adventná príprava prebiehala aj v materskej škole. V každej triede MŠ sa nachádzal tematický obraz, do ktorého si deti lepili farebné nálepky. Sme presvedčení, že aj táto forma prípra-vy prispela k požehnanému prežitiu Adventného obdobia a k duchovnej príprave našich detí na sviatky narodenia Pána. Marieta SAPANČÍKOVÁ – sr. Vojtecha

V piatok, v čase ,,dušičkovej“ oktávy, sme mali my, učiteľky a deti z MŠ sv. Kríža v Kežmarku, jasný

cieľ vychádzky. Bol ním miestny cintorín. Tešili sme sa na chvíľu, kedy zapálime svetielka sviečok a pomodlíme sa za našich blízkych, príbuzných, priateľov i za tých, na ktorých si už nik nespomína. Prečo? Lebo veríme v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov i v život večný. Lebo ten, kto verí, miluje. Kto miluje, je činný. Preto modlitba. Z lásky. Adriana ZORIČÁKOVÁ

Opäť k nám zavítal Matej Tóth2020 zaradená do akadémie. Do tréningového procesu je zapojených 20 žiakov pod vedením trénerky – pani uči-teľky Eriky Sýkorovej.

Keď do veľkej telocvične vkročil olympionik Matej Tóth, privítali sme ho obrovským potleskom. Vo svojom prího-vore nám priblížil podstatu činnosti Športovej akadémie, ktorá nesie jeho meno. Jej cieľom je poskytnúť tisíckam detí na Slovensku možnosť systematicky trénovať a správne športovať. Základom tréningu v akomkoľvek športe je všeobecná športová príprava. V akadémii je realizovaná aj formou hier a súťaží. Inšpiroval nás svojim životným príbehom, chuťou bojovať a nevzdávať sa ani v najťažších situáciách. Upozornil aj na to, že pohyb a športovanie robí ľudí šťastnejšími a hlavne zdravšími. Po príhovore prišiel čas na zvedavé otázky od žiakov, ktorých Matej zaujal nielen svojimi odpoveďami, ale hlavne svojim prístu-pom, pokorou a nadšením. Veľkú pozornosť upútala zlatá olympijská medaila, ktorú Matej získal v Rio de Janeiro. Po skončení besedy nasledovala autogramiáda, natáčanie a fotografovanie a tiež osobné rozhovory s úspešným športovcom. Bol to opäť nezabudnuteľný zážitok.

Mária BOČKAYOVÁ

Adventná príprava Misie v škôlke

Spomienka na zosnulých

CZŠ s MŠ sv. Kríža

64

pre deti

65

• Natália Kalafutová, 6 rokov

• Ja

kubk

o St

upák

, 4 ro

ky

• K

arol

ínka

Kruľo

vá, 3

roky

Vianočná mozaika

Neb

eský

Jeru

zale

m•

Teod

or N

avrá

til, 7

roko

v

• Pa

trik

Tom

as, 7

roko

v

• Lu

cas K

ruľ,

5 ro

kov

• H

anka

Ser

afín

ová

• M

atia

s Ron

ner,

7 ro

kov

• Z

uzka

Jerd

onek

ová,

5 ro

kov

pre deti

66

• A

lexa

ndra

Der

nero

vá, 1

2 ro

kov

• Lu

káš K

očem

ba, 6

roko

v

• R

ebek

a So

káčo

vá, 5

roko

v

• Samka Mareková, 7 rokov

• Marianka Jerdoneková, 8 rokov

• Zuzka Justhová, 9 rokovZvestovanie Pána

• Marek Derner, 10 rokov

• Ti

mea

Kruľo

vá, 9

roko

v

• St

elka

Mar

ekov

á, 5

roko

v