Žilinská univerzita v Žilinediplom.utc.sk/wan/3744.pdf · Žilinská univerzita v Žiline,...
Transcript of Žilinská univerzita v Žilinediplom.utc.sk/wan/3744.pdf · Žilinská univerzita v Žiline,...
2009
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií a multimédií
Analýza možnosti prechodu z komerčného softvérového
vybavenia a OS Windows na open-source produkty pod
OS Linux
Peter Vereš
Analýza možnosti prechodu z komerčného softvérového
vybavenia a OS Windows na open-source produkty pod OS
Linux
BAKALÁRSKA PRÁCA
PETER VEREŠ
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií a multimédií
Študijný odbor: TELEKOMUNIKÁCIE
Študijný program: Telekomunikácie
Vedúci bakalárskej práce: Ing. Martin Paralič, PhD.
Stupeň kvalifikácie: bakalár (Bc.)
Dátum odovzdania bakalárskej práce:
12.6.2009
ŽILINA 2009
AbstraktCieľom práce je predstaviť open source softvér a operačný systém Linux. Taktiež
oboznámiť s problematikou open source licencovania softvérových produktov a posúdiť
možnosti vybraných otvorených aplikácií pre použitie v praxi s prezentovaním
demonštračných ukážok týchto aplikácií. Cieľom je tiež posúdiť ekonomické aspekty
vyplývajúce z nasadenia open source softvéru.
Žilinská univerzita v Žiline, Elektrotechnická fakulta,
Katedra telekomunikácií a multimédií
ANOTAČNÝ ZÁZNAM - BAKALÁRSKA PRÁCA
Priezvisko, meno: Vereš, Peter akademický rok: 2008/2009
Názov práce: Analýza možnosti prechodu z komerčného softvérového vybavenia a OS
Windows na open-source produkty pod OS Linux
Počet strán: 50 Počet obrázkov: 12 Počet tabuliek: 9
Počet grafov: 0 Počet príloh: 2 Použitá literatúra: 11
Anotácia (slov. resp. český jazyk):
Cieľom práce je predstaviť open source softvér a operačný systém Linux, oboznámiť
s problematikou open source licencovania a posúdiť možnosti vybraných otvorených
aplikácií pre použitie v praxi. Cieľom je tiež posúdiť ekonomické aspekty vyplývajúce
z nasadenia open source softvéru.
Anotácia v cudzom jazyku (anglický resp. nemecký):
The aim of this work is to introduce open source software and the Linux operating
system. It also describes open source licensing issues and assesses possibilities of selected
open applications for practical use. It also assesses economical aspects arising from
the use of open source software.
Kľúčové slová: Linux, open source, analýza, distribúcia, softvér, licencia
Vedúci práce: Ing. Martin Paralič, PhD.
Recenzent práce:
Dátum odovzdania práce: 12.6.2009
Obsah 1 Úvod.................................................................................................................................1
2 Definícia otvoreného diela.............................................................................................2
3 Linux a licencia GNU GPL............................................................................................4
3.1 Distribúcie.................................................................................................................4
3.1.1 Debian..............................................................................................................5
3.1.2 Fedora..............................................................................................................7
3.1.3 Ubuntu..............................................................................................................8
3.1.4 Slackware..........................................................................................................8
3.2 Licencia GNU GPL..................................................................................................9
3.2.1 Licencia LGPL................................................................................................10
4 Náhrady komerčných produktov................................................................................11
4.1 Kancelárske aplikácie.............................................................................................11
4.1.1 Balík OpenOffice.org......................................................................................13
4.1.2 Balík KOffice..................................................................................................14
4.1.3 Gnome Office..................................................................................................16
4.2 Aplikácie pre Internet.............................................................................................17
4.2.1 Internetový prehliadač....................................................................................17
4.2.2 Poštový klient..................................................................................................18
4.2.3 Klient okamžitých správ..................................................................................20
4.2.4 Sieťové servery................................................................................................22
4.3 Výpočtové aplikácie...............................................................................................23
4.4 Simulátory elektrických obvodov...........................................................................25
4.5 Vývojové prostredia................................................................................................26
5 Podpora vybraných zariadení v systéme Linux.........................................................29
5.1 Grafické karty.........................................................................................................29
5.2 Sieťové karty..........................................................................................................30
5.3 Tlačiarne.................................................................................................................31
5.4 Zvukové karty.........................................................................................................32
5.5 Strihové karty.........................................................................................................32
6 Ekonomická analýza....................................................................................................34
6.1 Náklady na vybavenie jedného počítača.................................................................36
6.2 Náklady na vybavenie viacerých počítačov...........................................................38
7 Demonštračné ukážky aplikácií..................................................................................40
7.1 Kancelárske aplikácie.............................................................................................40
7.2 Aplikácie pre Internet.............................................................................................43
7.3 Výpočtové aplikácie...............................................................................................45
7.4 Simulátory elektrických obvodov...........................................................................46
7.5 Vývojové prostredia................................................................................................47
8 Záver..............................................................................................................................48
Zoznam obrázkov a tabuliekObrázok 7.1: Dokument zobrazený v programe OpenOffice.org Writer...........................41
Obrázok 7.2: Prostredie a zobrazenie hárku v programe Gnumeric..................................42
Obrázok 7.3: Testovacia prezentácia zobrazená v OpenOffice.Org Impress po úprave....42
Obrázok 7.4: Prehliadač Konqueror zobrazujúci stránku s priehľadným obrázkom a
JavaScript-om.....................................................................................................................43
Obrázok 7.5: Program Kontact zobrazujúci poštu v komponente KMail..........................44
Obrázok 7.6: Klienti okamžitých správ: a) Pidgin, b) Kopete s účtami Jabber, ICQ a
MSN, c) aMSN...................................................................................................................44
Obrázok 7.7: Výsup z programu GNU Octave..................................................................45
Obrázok 7.8: Nástroj Scicos zobrazujúci grafický výstup z modelu.................................45
Obrázok 7.9: Simulácia na logických obvodoch v programe KTechlab............................46
Obrázok 7.10: Výsledok simulácie jednostupňového zosilňovača v Qucs........................46
Obrázok 7.11: Eclipse a skript v jazyku PHP.....................................................................47
Obrázok 7.12: Tvorba grafického rozhrania v prostredí NetBeans....................................47
Tabuľka 4.1: Prehľad základných funkcií kancelárskych aplikácií....................................11
Tabuľka 4.2: Prehľad funkcií prehliadačov........................................................................17
Tabuľka 4.3: Funkcie poštových klientov..........................................................................19
Tabuľka 4.4: Prehľad funkcií výpočtových aplikácií.........................................................23
Tabuľka 4.5: Prehľad funkcií simulátorov elektrických obvodov......................................25
Tabuľka 4.6: Prehľad vlastností vývojových prostredí pre jazyky Java, PHP a C/C++.....27
Tabuľka 6.1: Prehľad cien pre jednu stanicu pri štandardnom cenníku.............................37
Tabuľka 6.2: Prehľad cien pre jednu stanicu pri uplatnení študentských zliav..................37
Tabuľka 6.3: Prehľad cien pre 10 počítačov......................................................................39
Zoznam skratiekAPT Advanced Packaging Tool - rozšírený balíčkovací nástroj
ALSA Advanced Linux Sound Architecture - pokročilá linuxová zvuková
architektúra
ASP Active Server Pages – aktívne serverové stránky – skriptovací jazyk
CSS Cascading Style Sheets – kaskádovacie štýly
CUPS Common Unix Printing System - obecný unixový tlačový systém
FEL Fedora Electronics Lab - elektronické laboratórium Fedora
GNU GPL GNU General Public License – všeobecná zverejňovacia (verejná) licencia
GNU
GNU LGPL GNU Lesser (Library) General Public License – obmedzená (knižničná)
všeobecná zverejňovacia licencia GNU
HTML Hypertext Markup Language – hypertextový zvýrazňovací jazyk
IIS Internet Information Services – internetové informačné služby
IMAP Internet Message Access Protocol – internetový protokol pre prístup
k správam
IRC Internet Relay Chat – protokol pre rozhovor v reálnom čase
ISO International Organization for Standardization – medzinárodná organizácia
pre štandardizáciu
KDE K Desktop Environment – prostredie plochy K
LPD Line Printer Daemon - démon pre riadkové tlačiarne
OEM Original Equipment Manufacturer - výrobca počítačového vybavenia
PDF Portable Document Format – prenositeľný formát dokumentu
PGP Pretty Good Privacy – šifrovací program
POP3 Post Office Protocol version 3 – poštový protokol verzie 3
POSIX Portable Operating System Interface for UNIX – prenositeľné rozhranie
operačného systému pre UNIX
PPD PostScript Printer Description - PostScript popis tlačiarne
RPM RPM Package Manager / Red Hat Package Manager – správca balíkov
RPM
RSS Really Simple Syndication – formát pre informovanie o novinkách
SQL Structured Query Language – štrukturovaný dopytovací jazyk
SVG Scalable Vector Graphics – škálovateľná vektorová grafika
VESA Video Electronics Standards Association – štandardizačná asociácia
pre počítačovú grafiku
WWW World Wide Web – celosvetová sieť
XMPP Extensible Messaging and Presence Protocol – rozšíriteľný protokol
pre správy a stavy
Poďakovanie
Na tomto mieste by som sa chcel poďakovať vedúcemu bakalárskej práce
Ing. Martinovi Paraličovi, PhD. za cenné rady pri jej tvorbe. Osobitné poďakovanie patrí
mojim rodičom za ich podporu počas celého štúdia.
1 ÚvodPočítače tvoria súčasť denného života mnohých ľudí či už v práci, v škole
alebo doma. Náklady na zaobstaranie počítača pozostávajú z dvoch častí, a to z ceny
hardvéru počítača a z ceny softvérového vybavenia. Tá môže byť niekedy dokonca
mnohonásobne vyššia ako cena samotného hardvéru, zvlášť pokiaľ sa jedná
o špecializované druhy softvéru ako sú napríklad rôzne pokročilé výpočtové aplikácie.
Alternatívu ku komerčnému proprietárnemu softvéru tvoria open source aplikácie,
použitím ktorých je možné obstarávacie náklady na programové vybavenie počítača
značne znížiť.
Práca oboznamuje s pojmom open source softvéru a filozofiou vývoja otvorených
aplikácií. V ďalšej časti predstavuje operačný systém Linux a tiež jeho vybrané
distribúcie, ktoré v súčasnosti patria k najpoužívanejším. Okrem toho stručne popisuje
dôvody vzniku licencie GNU GPL, ktorá je v súčasnosti jednou z najčastejšie
používaných pri vývoji open source softvéru, a taktiež popisuje jej hlavné znaky.
V nasledujúcej kapitole popisuje jednotlivé vybrané aplikácie, ktoré môžu slúžiť
ako náhrady v súčasnosti používaných komerčných aplikácií. Medzi programy,
ktoré sú v tejto časti popisované patria kancelárske aplikácie, aplikácie pre komunikáciu
prostredníctvom siete Internet a prehliadače internetových stránok, vývojové prostredia
pre programovanie, simulátory elektronických zapojení a programy na vedecké výpočty.
V ďalšej časti pojednáva o formách podpory vybraných hardvérových
komponentov počítača. Jedná sa o grafické, sieťové a zvukové karty, karty
pre spracovanie videa a tlačiarne.
V predposlednej časti sú zhrnuté ekonomické aspekty týkajúce sa obstarávania
open source softvéru a tiež náklady spojené s prechodom z uzavretých programových
riešení na otvorené alternatívy.
Posledná kapitola zachytáva výstupy z reálneho používania aplikácií
popisovaných v predchádzajúcich kapitolách.
- 1 -
2 Definícia otvoreného dielaOtvorené dielo (open source) je akýkoľvek výsledok tvorivej práce, ktorého
výsledná forma bola sprístupnená širokej verejnosti pre ďalšie spracovanie. Pokiaľ
sa jedná o oblasť softvéru, jedná sa o také počítačové programy, ktorých zdrojové kódy
boli verejne sprístupnené a sú voľne dostupné pre ďalších záujemcov. Takéto programy
sa potom označujú open source softvér. Títo potom majú možnosť zverejnené zdrojové
kódy ďalej rozširovať k ďalším osobám, pracovať s nimi a študovať ich. Môžu s ich
pomocou upravovať, opravovať a vytvárať nové funkcie pre pôvodnú aplikáciu. Toto
v praxi často umožňuje rýchlejšie a flexibilnejšie vytvárať bezpečnostné záplaty a opravy
na chyby, ktoré ostatní používatelia v týchto programoch nachádzajú počas
ich používania. Na základe zdrojových kódov, ktoré sú voľne dostupné, môžu ďalší
programátori taktiež vytvárať úplne nové programy, ktoré nie sú závislé na pôvodnom
softvéri alebo majú úplne iné použitie ako pôvodná aplikácia.
Každý počítačový program je distribuovaný pod určitou licenciou. Táto licencia
určuje, ako sa má so softvérom zaobchádzať a sú v nej sú uvedené práva a povinnosti
zmluvných strán. Podľa druhu licencie, pod ktorou je program rozširovaný, možno
rozdeliť počítačové programy na open source, bezplatný softvér, proprietárny softvér
a iné (1). Aby sa daný softvérový produkt mohol označovať za softvér s otvoreným
kódom (open source), musí licencia, pod ktorou sú tento softvér a jeho zdrojové kódy
šírené, spĺňať podmienky, ktoré predstavuje definícia open source, ktorá bola
vypracovaná organizáciou Open Source Initiative. Táto definícia obsahuje desať
základných bodov a bola vytvorená podľa vzoru Spoločenskej zmluvy vydanej vývojármi
Debian-u:
1. Právo na slobodné šírenie - mala by umožňovať ďalšie šírenie tohto softvéru
a to bez nároku na odmenu.
2. Zdrojový kód - zdrojové kódy softvéru by mali byť voľne dostupné ďalším
záujemcom.
3. Odvodené práce - musí umožňovať vytvárať nové programy na základe
pôvodného a jeho zmeny.
4. Integrita autorovho zdrojového kódu - autor má právo určiť, akým spôsobom
môže byť jeho zdrojový kód pozmeňovaný.
- 2 -
5. Diskriminácia osôb - program nesmie byť určený len vyhradenej skupine osôb.
6. Diskriminácia v oblasti použitia - licencia nesmie určovať, akým spôsobom
a v akom prostredí by sa mal softvér používať.
7. Zabezpečenie rovnakých práv - pre všetkých, ku ktorým je program šírený,
musia platiť rovnaké podmienky.
8. Nezávislosť licencie - licencia nemá určovať, s akými ďalšími programami sa má
daný softvér šíriť.
9. Vzťah k ďalším programom - podmienky nesmú určovať, s akými programami
sa softvér môže šíriť.
10. Neutrálnosť licencie vzhľadom na technológiu - licencia nesmie určovať
použité rozhranie, napríklad že ju je možné akceptovať len kliknutím myši.(2)
- 3 -
3 Linux a licencia GNU GPL Základom pre vytvorenie operačného systému Linux bol systém UNIX. Ten bol prvým
systémom, ktorý bol vytvorený tak, že ho bolo možné používať na rôznych systémoch.
Všetky systémy dovtedy boli totiž vytvárané pre určité konkrétne počítačové systémy
a nebolo možné ich prenášať na iné počítače. Navyše bol vytvorený v programovacom
jazyku C, čo umožňovalo vytvárať preň programy omnoho jednoduchšie, ako keď museli
byť programované v assembleri (3).
UNIX bol vytváraný pre použitie najmä na univerzitách, vo veľkých finančných
korporáciách a pre vládne účely. Na jeho beh boli potrebné výkonné počítače ako sú
servery a počítačové klastre (computer clusters) a počítače dostupné pre domáce použitie
tento výkon nedokázali poskytnúť. Až v 90-tych rokoch boli domáce počítače dostatočne
výkonné na to, aby aj na nich mohol byť prevádzkovaný systém UNIX.
V tejto dobe sa Linus Trovalds, ktorý bol študentom na Helsinskej univerzite,
rozhodol vytvoriť operačný systém, ktorý by poskytoval funkcie tohto systému a pritom
by bol dostupný bezplatne. Vytváral ho na základe POSIX-ových štandardov, podľa
ktorých bol vytváraný aj UNIX, aby zabezpečil kompatibilitu s ním. Postupom času
sa okolo tohoto nového operačného systému začala vytvárať komunita programátorov,
ktorí postupne pridávali nové funkcie a vytvárali ovládače pre rôzny hardvér.
Postupným vývojom sa dostal Linux až do štádia, kedy je schopný konkurovať
operačným systémom ako sú Microsoft Windows alebo MacOS. Boli preň vytvorené
aplikácie, ktoré nahrádzajú tie, ktoré sú používané v iných systémoch. V súčasnej dobe
sa Linux používa ako na stolných počítačoch, tak na rôznych špecializovaných
zariadeniach, ako sú napríklad set-top-boxy či mobilné zariadenia. Taktiež sa používa
na výkonných serveroch a superpočítačoch.
3.1 DistribúcieKaždý linuxový operačný systém sa skladá z jadra operačného systému (kernel)
a ďalších programov, ktoré fungujú nad týmto jadrom. Produkt, ktorý je výsledkom
spojenia týchto častí sa nazýva distribúcia. Jadro poskytuje základné funkcie, ktoré sú
nutné k tomu, aby sa s počítačom dalo ďalej pracovať, zabezpečuje spoluprácu medzi
jednotlivými časťami počítača. Medzi programy, ktoré k svojej vlastnej funkcii vyžadujú
jadro, patria rôzne grafické prostredia, kancelárske aplikácie, príkazové riadky (shells)
- 4 -
a mnoho ďalších programov. Tieto aplikácie sú vo väčšine distribúcií dostupné vo forme
takzvaných balíčkov (software packages), ktoré je možné stiahnuť z oficiálnych
repozitárov danej distribúcie, alebo zo stránok jednotlivých projektov. Balíčky
predstavujú binárne formy daných programov, spolu so skriptami zabezpečujúcimi ich
inštaláciu a následnú dodatočnú konfiguráciu celého systému. Pokiaľ pre daný program
prípadne distribúciu nie je vytvorený binárny balíček, je zväčša nutné pristúpiť
ku kompilácii zo zdrojových kódov.
Existujú rôzne typy linuxových distribúcií a tieto je možné rozdeliť podľa
viacerých kritérií:
• preferované používateľské prostredie – textové alebo grafické,
• nasadenie distribúcie – servery, stolné počítače, špecializované zariadenia,
• účel – jednoúčelové, ako sú napríklad multimediálne distribúcie, záchranné
distribúcie, smerovače, alebo viacúčelové, ktoré obsahujú balíčky rôznorodého
zamerania.
Textové používateľské prostredie sa presadzuje najmä na systémoch, ako sú servery,
kde sa pracuje zväčša s textovými informáciami ako sú záznamy či konfiguračné súbory.
V ďalšej časti budú popísané jednotlivé distribúcie z hľadiska ich funkcií, zamerania,
vlastností a vývoja. Na popis boli vybrané jedny zo známejších distribúcií, nakoľko je
pre ne omnoho jednoduchšie získať potrebné informácie a podporu. Menej známe
distribúcie sú navyše často založené práve na niektorej z týchto známejších distribúcií.
3.1.1 Debian
Táto distribúcia vznikla v roku 1993 a spolu s Red Hat a Slackware patrí medzi
prvé distribúcie, ktorých vývoj pokračuje od počiatku až dodnes. Cieľom je ponúkať
úplný operačný systém. Distribúcia sa zameriava na využívanie výhradne slobodného
softvéru, k čomu sa zaviazala aj vydaním dokumentu nazvaného Spoločenská zmluva. (2)
Tento dokument obsahuje pravidlá, ktoré sa komunita stojaca za vývojom distribúcie,
zaviazala dodržiavať. Podľa týchto pravidiel bude Debian vždy používať len slobodný
softvér, jeho programy budú prístupné aj iným distribúciám, odhalené chyby budú
oznamované komunite, a nebude zabraňovať inštalácii komerčného softvéru.
Na rozdiel od mnohých iných distribúcií, ktoré sú síce vyvíjané komunitou, ale ich
vývoj je aspoň čiastočne zastrešovaný nejakou organizáciou, táto distribúcia si udržala
- 5 -
svoju nezávislosť (4).
Stal sa základom mnohých iných distribúcií, spomedzi ktorých je významná napríklad
distribúcia Knoppix, ktorá funguje z CD bez zásahu do údajov na pevnom disku počítača.
Ďalším známym systémom ktorého základom sa stal Debian je Ubuntu, ktoré sa
v posledných rokoch stalo jednou z najrozšírenejších distribúcií vo svete – podľa
prieskumov počet jeho inštalácií z celkového počtu linuxových systémov predstavuje
30%.
Debian má oproti iným distribúciám pomalší vývojový cyklus, distribúcia
od prípravy až do finálneho vydania prechádza tromi fázami (5):
• nestabilná (unstable) – v tejto fáze je systém určený hlavne pre vývojárov, ktorí
sa chcú podieľať na jeho vývoji, pretože práve tu je vykonávaný aktívny vývoj.
V tomto štádiu systém nie je vhodný na bežné používanie, nakoľko obsahuje
neotestované verzie programov, ktoré môžu spôsobiť aj pád systému
• testovacia (testing) – obsahuje balíky, pri ktorých sa už nevyskytuje toľko chýb
a sú kandidátmi na zaradenie do stabilnej verzie. Táto fáza obsahuje aktuálnejšie
verzie programov ako tie, ktoré sa nachádzajú vo finálnej verzii
• stabilná (stable) – do tejto poslednej vývojovej fázy sa systém dostane po procese
testovania v prvých dvoch fázach. Systém, ktorý sa nachádza na tejto úrovni
je prednostne odporúčaný na používanie v bežnom nasadení
Rozdelenie do týchto fáz je spôsobené najmä tým, že vývojári si dávajú za cieľ
poskytovať čo najspoľahlivejší systém.
Na správu balíčkov sa v Debian-e využíva balíčkovací systém APT,
ktorý zabezpečuje automatizované inštalovanie, odstraňovanie a aktualizáciu jednotlivých
programov. Pre systém existuje v jeho repozitároch v súčasnosti viac ako 18 000 balíčkov.
Inštaláciu systému možno vykonať na rozličné počítačové architektúry a jeho
systémové nároky závisia najmä od balíkov zvolených na inštaláciu. Minimálne
požiadavky na systém predstavujú procesor 486 a pamäť RAM 32 MB. Samotná
inštalácia môže byť vykonaná z inštalačného CD alebo DVD, prípadne prostredníctvom
siete. Systém pre inštaláciu poskytuje grafického sprievodcu, v ktorom sa nastavujú
všetky potrebné parametre, ako je rozloženie disku, jazyk, časová zóna a informácie
o používateľoch.
Systém nie je vhodný pre úplných začiatočníkov, nakoľko neobsahuje
- 6 -
prepracované utility na spravovanie systému, ako je to u niektorých iných distribúcií.
Napriek tomu sa však využíva ako na serveroch, tak aj na stolných počítačoch.
Nainštalovať ho možno aj na rôzne mobilné zariadenia.
3.1.2 Fedora
Distribúcia vznikla zo staršej distribúcie nazývanej Red Hat, ktorá podobne
ako Debian je jednou z 3 najdlhšie vyvíjaných. Jej vývoj podporuje rovnomenná firma
Red Hat. Táto firma je jednou z najvýznamnejších firiem v oblasti linuxových operačných
systémov. Tá z pôvodného systému Red Hat Linux vytvorila svoj komerčný produkt Red
Hat Enterprise Linuxa Fedora je jeho alternatíva, ktorá je vyvíjaná komunitou. Firma
ju používa na testovanie svojich nových programov a po tomto procese ich začleňuje
aj do svojej komerčnej verzie (6).
Systém je považovaný za veľmi pokrokový, nakoľko v svojich vydaniach často
používa softvér, ktorý v iných distribúciách ešte nasadený nebol. Toto je možné často
dosiahnuť aj vďaka tomu, že Fedora má pomerne krátky vývojový cyklus oproti
distribúcii ako je napríklad Debian. Nové vydanie býva uvoľňované približne
v 6 mesačnom cykle. Toto môže byť považované za výhodu, pretože používatelia majú
väčšinou prístup k najnovším verziám všetkých programov, avšak na druhej strane
nevýhodou je to, že tieto nové súčasti niekedy nie sú dostatočne otestované (4). Ďalšou
nevýhodou je to, že pokiaľ má používateľ záujem používať tento nový softvér, musí
nanovo nainštalovať celý systém.
Distribúcia ako jedna z mála implementuje vlastnosť nazývanú „Linux so
zvýšeným zabezpečením“ (Security Enhanced Linux). Tá umožňuje oveľa cielenejšie
a presnejšie možnosti zabezpečenia, ako je to možné s použitím bežných prostriedkov
dostupných pre linuxové systémy. Táto funkcionalita je začlenená priamo do jadra
systému. Umožňuje ochranu pred neoprávneným prístupom používateľov, ale chráni
systém aj pred zásahom škodlivých alebo chybných programov.
Z pôvodného systému Red Hat Linux zostali vo Fedore zachované, okrem iných,
inštalátor Anaconda a systém na správu balíčkov RPM.
Inštalácia systému môže byť vykonaná z CD, DVD alebo možno využiť Live CD.
Existujú navyše aj upravené verzie distribúcie (spins), napríklad FEL, zameraná
na použitie v elektrotechnike. Proces opakovanej inštalácie môže byť zjednodušený
a automatizovaný konfiguračnými súbormi pre inštalátor. Samotný inštalačný program
- 7 -
dokáže pracovať v textovom ako aj grafickom režime, avšak neposkytuje v oboch
rovnaké funkcie. Táto distribúcia je vhodná na použitie na serveroch aj domácich
počítačoch, využívaná je aj na superpočítačoch. Ovládanie by mal zvládnuť aj bežný
používateľ.
3.1.3 Ubuntu
Ubuntu sa stalo od svojho vzniku v roku 2004 jednou z najpoužívanejších
distribúcií. V súčasnosti sa odhaduje, že 30% všetkých nainštalovaných distribúcií
predstavuje práve Ubuntu. Tento systém je založený na distribúcii Debian, na rozdiel
od nej však ponúka častejšie vydávanie nových verzií (4). Vývoj je zastrešovaný firmou
Canonical, avšak naďalej ostáva komunitnou distribúciou. Zárobky firmy pochádzajú
najmä zo služieb zákazníckej podpory, ktorú poskytujú komerčným používateľom
tejto distribúcie. Na rozdiel od Debianu však Ubuntu navyše priamo na inštalačnom CD
zahŕňa proprietárne ovládače zariadení, ak pre ne neexistuje dostatočná náhrada. Toto je
robené za účelom priblížiť distribúciu aj laickým používateľom. S touto distribúciou
sú úzko späté aj ďalšie distribúcie ako Kubuntu, Xubuntu a Edubuntu. Prvé dve z týchto
distribúcií sa líšia hlavne zvoleným grafickým prostredím systému, tretia je zameraná
najmä na použitie vo vzdelávaní.
Existujú dve verzie tejto distribúcie, jedna pre použitie na stolných počítačoch,
druhá pre servery. Najmä verzia pre stolné počítače sa snaží byť používateľsky veľmi
prívetivá, má inštalačného sprievodcu, ktorý je na rozdiel od predchádzajúcich dvoch
distribúcií značne zjednodušený. Navyše umožňuje vyskúšať si, ako systém pracuje aj bez
inštalácie na pevný disk, pretože sa spúšťa najprv ako Live CD. Poskytuje aj nástroje,
ktoré majú uľahčiť prechod z operačného systému Windows – dokážu napríklad preniesť
údaje z e-mailových klientov.
3.1.4 Slackware
Slackware je najstaršia zo všetkých distribúcií, ktorej vývoj pretrváva až dodnes.
Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich spomenutých distribúcii neposkytuje grafický
inštalátor ani grafické nástroje určené na zjednodušenú správu systému. Aj napriek
absencii týchto funkcií je však Slackware obľúbenou distribúciou mnohých používateľov.
Navyše, pokiaľ sa záujemca naučí pracovať s touto distribúciou, prípadný prechod na inú
distribúciu by mal byť podľa politiky tvorcov tejto distribúcie značne zjednodušený (4).
- 8 -
Je to práve preto, že používateľ sa naučí používať práve konfiguračné súbory a nie len
nástroje, ktoré tieto súbory len upravujú. Takto by mal byť s minimálnym úsilím schopný
používať akúkoľvek inú distribúciu.
Distribúcia je vhodná aj pre použitie na staršom počítačovom vybavení,
minimálne požiadavky pre ňu udávané sú procesor 386 a 4 MB operačnej pamäte.
Pri vydávaní novej verzie systému neobsahuje najnovšie verzie balíkov, pretože
sa zameriava hlavne na to, aby všetky boli pokiaľ možno čo najstabilnejšie. Navyše
sa vyhýba pridávaniu vlastných označení (logá, ikony) do softvérových balíkov,
takže systém vyzerá síce rozdrobene, na druhej strane však dodržiava originálny vzhľad
od jeho tvorcov.
Ako už bolo spomenuté, inštalácia prebieha v textovom režime, v ktorom
sa nastavuje jazyk, systémový čas, vyberajú sa balíčky určené na inštalovanie a určuje
sa rozdelenie pevného disku. Systém je určený najmä pre skúsených používateľov,
pre použitie na stolných počítačoch rovnako ako aj na serveroch. Vďaka tomu,
že obsahuje nepozmenené verzie programov od ich originálnych tvorcov, často je
používaný aj na vývojárske účely.
3.2 Licencia GNU GPLLicencie určujú, ako sa môže s programom pracovať. Väčšina proprietárnych
licencií nedovoľuje programy žiadnym spôsobom upravovať a takisto ich väčšinou
nedovoľuje slobodne ani rozširovať. Všeobecná verejná licencia (GNU GPL) je jednou
z najpoužívanejších licencií pre otvorený a slobodný softvér. Odhaduje sa, že v súčasnosti
je pod ňou licencovaných viac ako 50% zdrojových kódov považovaných za open source.
Cieľom tejto licencie, na rozdiel od tých proprietárnych, je garantovať používateľom
možnosť slobodne rozširovať a upravovať programy licencované pod touto licenciou.
Táto licencia navyše vyžaduje, aby akýkoľvek softvér, ktorý je založený na softvéri,
ktorý bol v originále licencovaný pod GPL licenciou, bol tiež licencovaný pod touto
licenciou. Tým sa ochraňujú záujmy a úmysly pôvodných autorov programov, ktorí
sa rozhodli sprístupniť svoje programy širokej verejnosti (3). Bez týchto podmienok
by totiž cudzie firmy i jednotlivci mohli upravovať softvér licencovaný pod GPL a ďalej
ho šíriť, ale pri tom by nemuseli zverejňovať svoje úpravy. Aj napriek tomu licencia
ale nezakazuje vytvárať finančný zisk z takéhoto softvéru. Táto licencia tiež obsahuje
- 9 -
uznesenie, že softvér je vytváraný vo viere, aby priniesol požadovaný úžitok, ale autor
žiadnym spôsobom nezodpovedá za škody, ktoré používateľovi použitie takéhoto
programu môže spôsobiť. Vybrané časti slovenského prekladu tejto licencie sa nachádzajú
v prílohe 2.
3.2.1 Licencia LGPL
Cieľom Obmedzenej všeobecnej verejnej licencie (GNU LGPL) je, aby bolo
možné na základe slobodného softvéru vytvárať proprietárny softvér. Programy samotné,
ktoré využívajú programové knižnice zverejnené pod touto obmedzenou licenciou, môžu
byť šírené aj pod proprietárnou licenciou. Pod LGPL licenciou môžu byť šírené aj celé
programy, nie len knižnice – tak je to napríklad aj u kancelárskeho balíka OpenOffice.org.
Toto umožňuje na základe balíka vytvárať aj uzavreté programové produkty (7).
LGPL umožňuje programátorovi vybrať, či jeho odvodené dielo bude i naďalej
uverejnené pod licenciou LGPL, alebo bude licencia zmenená na GPL licenciu.
- 10 -
4 Náhrady komerčných produktovV tejto časti bude budú popísané jednotlivé open source aplikácie, ktoré by mali
slúžiť ako náhrada doposiaľ používaných komerčných softvérových produktov. Budú
predstavené vlastnosti, funkcie a výhody a nevýhody týchto aplikácií a porovnané
s funkciami tých, ktoré majú nahradiť. Prieskum je zameraný hlavne na kancelárske
aplikácie, aplikácie používané pri práci s Internetom, vedecké výpočtové aplikácie,
vývojové prostredia pre programovacie jazyky C/C++, Java, Pascal a PHP a taktiež
programy využívané na simuláciu elektronických zapojení.
4.1 Kancelárske aplikácieNajrozšírenejším komerčne používaným kancelárskym balíkom je Microsoft
Office. V základnej inštalácii poskytuje programy na editáciu textov (Word) a tvorbu
tabuliek (Excel) a prezentácií (PowerPoint). Tieto tri programy sú z celého balíka zrejme
aj najčastie využívané, a preto práve pre ne je nutné vyhľadať vhodné náhrady.
Pre porovnanie s kancelárskym balíkom boli vybrané 2 kompletné balíky a to
OpenOffice.org a KOffice a taktiež dve aplikácie, AbiWord a Gnumeric, ktoré sa niekedy
spoločným názvom označujú Gnome Office. Prehľad základných funkcií je uvedený
v tabuľke 4.1.
Tabuľka 4.1: Prehľad základných funkcií kancelárskych aplikácií
Balík / Funkcia Microsoft Office 2003
Open Office KOffice Gnome Office
Podpora formátu Microsoft Office
áno áno áno áno
Podpora formátu OpenDocument
nie áno áno áno
Export do PDF áno áno áno áno
Základné formátovacie funkcie
áno áno áno áno
Kontrola pravopisu áno áno áno čiastočne – len AbiWord
Prvým z programov – textový editor, by mal umožňovať základné formátovanie
a rozmiestňovanie textu, kontrolu pravopisu, vkladanie grafiky, obrázkov a tabuliek,
- 11 -
hlavičky a päty. Medzi doplnkové funkcie patria vkladanie rôznych špeciálnych polí
(číslovanie strán a pod.), automatické generovanie rôznych registrov a zoznamov, funkcie
na tvorbu matematických vzorcov a export do formátu PDF. U aplikácií, ktoré by mali
slúžiť ako náhrada aplikácie Microsoft Word je tiež dôležitou vlastnosťou otváranie
a ukladanie jej formátu súborov. Z open source aplikácií boli pre porovnanie vybraté
nasledovné aplikácie:
• Writer z balíka OpenOffice.org
• Kword z balíka KOffice
• Abiword
Všetky z uvedených aplikácií podporujú otváranie a ukladanie súborov vo formátoch
Microsoft Office aj OpenDocument, umožňujú základné formátovanie textu, vkladanie
hlavičky a päty do dokumentu a kontrolu pravopisu. Tieto funkcie patria k tým
najvýznamnejším pri tomto type aplikácie.
Ďalšou z aplikácií bežne patriacich do kancelárskeho balíka je tabuľkový
kalkulátor. Tento by mal, podobne ako textový editor, umožňovať formátovanie textu
a tabuliek, kontrolu pravopisu, nastavenie hlavičky a päty dokumentu. Medzi ďalšie
funkcie tabuľkového kalkulátora patria používanie vzorcov a funkcií, automatické
vytváranie grafov z dát v tabuľkách a taktiež vkladanie grafiky a obrázkov.
Pre porovnanie s aplikáciou Excel z balíka Microsoft Office boli vybraté nasledovné
aplikácie:
• Calc z balíka OpenOffice.org
• Kspread z Koffice
• Gnumeric
Podobne ako u textových editorov, aj všetky spomenuté tabuľkové kalkulátory podporujú
formáty Microsoft Office aj OpenDocument. Takisto umožňujú formátovanie, výpočty
pomocou vzorcov a funkcií a vkladanie grafov.
Poslednou z najčastejšie používaných aplikácií z kancelárskeho balíka je program
na tvorbu prezentácií. Rovnako ako predchádzajúce dve aplikácie by mal podporovať
rozmiestňovanie a formátovanie textu, kontrolu pravopisu, vkladanie vlastnej grafiky,
tabuliek a obrázkov. U prezentácie by mala byť tiež možnosť nastavenia vzhľadu
a spôsobu prechodov medzi snímkami.
- 12 -
Pre porovnanie s aplikáciou Microsoft PowerPoint boli zvolené nasledovné aplikácie:
• Impress - balík OpenOffice.org
• KPresenter – balík Koffice
Obe podporujú formáty Microsoft Office aj OpenDocument, formátovanie a vkladanie
rôznej grafiky, čím spĺňajú aspoň základné požiadavky kladené na prezentačný program.
Tabuľkový prehľad funkcií jednotlivých textových editorov, tabuľkových kalkulátorov
a prezentačných programov je uvedený v prílohe č. 1.
4.1.1 Balík OpenOffice.org
Cieľom pri vývoji tohto balíka bolo vytvoriť sadu aplikácií, ktorá by bola schopná
konkurovať bežne používaným kancelárskym balíkom. Založený je na pôvodnom
produkte spoločnosti Sun Microsystems, StarOffice, ktorá uvoľnila zdrojové kódy svojho
balíka za účelom vytvorenia open source vývojovej komunity okolo tohto softvéru. Vývoj
balíka je sponzorovaný touto spoločnosťou a táto je aj najväčším prispievateľom
zdrojového kódu. Spoločnosť naďalej vyvíja aj svoj komerčný balík StarOffice, ten je
však založený na open source verzii – spoločnosť do neho pridáva svoje proprietárne
funkcie. Balík OpenOffice.org je dostupný pre softvérové platformy Windows, Linux,
Solaris a Mac OS X (8).
V tejto práci je analyzovaný balík vo verzii 3.0. Sada aplikácií pozostáva
z textového editora Writer, tabuľkového kalkulátora Calc, prezentačného programu
Impress, aplikácie na kreslenie vektorovej grafiky Draw a databázovej aplikácie Base.
Doplnkovou aplikáciou je program Math, ktorý umožňuje tvorbu matematických rovníc.
Všetky programy z balíka podporujú ukladanie a otváranie súborových formátov sady
Microsoft Office. Štandardne na ukladanie súborov však využíva organizáciou ISO
štandardizovaný formát OpenDocument. Všetky časti tohto balíka podporujú export
svojich dokumentov do formátu PDF. Takisto je v nich možnosť pridávať rozšírenia
a nové funkcie prostredníctvom zásuvných modulov a spolupráca viacerých používateľov
prostredníctvom funkcií zdieľania.
Writer
Program slúži na editovanie textov podobne ako program Word z Microsoft
Office. Používateľským prostredím sa približuje vzhľadu tejto aplikácie pred verziou
2007. Podporuje štandardné funkcie textových editorov ako sú formátovanie a rozloženie
- 13 -
textu, odstavcov a strán, upravovanie súborov pre použitie na Internete (formát HTML),
vkladanie polí do dokumentov a kontrola pravopisu. Z pokročilých funkcií podporuje
automatické generovanie obsahu dokumentu, zoznamov tabuliek a obrázkov a taktiež
zoznamov použitej literatúry z vytvorenej databázy.
Calc
Používa sa na prácu s rôznymi tabuľkovými údajmi. Podporuje bežné
formátovacie funkcie, prácu s viacerými hárkami, tvorbu grafov z dát obsiahnutých
v tabuľkách, filtrovanie a zoraďovanie dát podľa rôznych kritérií. Pre výpočet hodnôt
buniek možno využiť vstavané funkcie podobne ako v programe Microsoft Excel.
Impress
Táto aplikácia slúži na vytváranie prezentácií. Podporuje nastavenie rozloženia
snímkov podľa preddefinovaných šablón, prezentáciu v režime na celú obrazovku,
časovaný alebo manuálny prechod medzi jednotlivými snímkami, kreslenie do snímok
počas prezentácie a skrytie nežiadúcich snímok. Prezentácie v ňom vytvorené je možné
exportovať do formátu Flash.
Base
Program používaný na vytváranie databáz. Podporuje prácu s tabuľkami, dotazmi,
formulármi a zostavami. Program sa neustále vyvíja a v súčasnej verzii obsahuje len
základné funkcie v porovnaní s aplikáciou Microsoft Access.
Draw
Časť balíka slúžiaca na kreslenie vektorovej grafiky. Program možno použiť
na kreslenie vývojových diagramov, schém i trojrozmerných objektov. Umožňuje
vkladanie kótovacích čiar a vytváranie zložitejších tvarov z jednoduchších
prostredníctvom funkcií zlúčenia, prieniku a rozdielu.
Math
Podporná aplikácia pre vyššie uvedené časti balíka. Umožňuje tvorbu
matematických rovníc. Na rozdiel od programu používaného v Microsoft Office
umožňuje vytváranie rovníc zápisom v jazyku podobnom LaTex-u.
4.1.2 Balík KOffice
Tento balík bol vytvorený ako súčasť grafického prostredia KDE používaného
v operačných systémoch Linux a niektorých ďalších systémoch. Obsahuje aplikáciu
pre tvorbu textov KWord, tabuľkový kalkulátor KSpread, prezentačný program
- 14 -
KPresenter, rastrový kresliaci nástroj Krita, vektorový grafický editor Karbon14, program
na tvorbu diagramov Kivio a databázovú aplikáciu Kexi.
KWord
Aplikácia poskytuje v porovnaní s Microsoft Word len základné editovacie
funkcie ako je formátovanie a rozloženie textu, vkladanie grafiky, kontrola pravopisu.
Z funkcií automatického generovania zoznamov poskytuje len možnosť vytvorenia
obsahu. Princíp práce v editore je založený na práci s rámcami, pričom každý z rámcov
môže obsahovať odlišný typ obsahu, ako sú obrázky, tabuľky, vzorce alebo text.
Prostredníctvom rámcov umožňuje prepojenie aj s ostatnými aplikáciami tohoto balíka,
do textu tak možno vkladať vektorovú grafiku alebo gafy.
KSpread
Táto súčasť balíka poskytuje základné funkcie na prácu s tabuľkami. Umožňuje
základné formátovanie tabuliek ako písmo, tvar, veľkosť, používanie funkcií a vzorcov
na výpočet hodnôt jednotlivých buniek, vytváranie grafov z údajov v tabuľkách.
Neposkytuje funkcie ako je napríklad vytváranie filtrov. Rovnako ako predchádzajúca
aplikácia je prepojená s ostatnými časťami tohto balíka a umožňuje vkladať dokumenty
z nich ako objekty.
KPresenter
Časť balíka zodpovedná za tvorbu prezentácií. Ako jediná z aplikácií umožňuje
kreslenie vlastnej grafiky bez využitia ďalšieho komponentu. Neumožňuje vytváranie
podkladov pre prezentácie ako sú osnovy či poznámky. Z bežných funkcií podporuje
animácie a časovanie, nedovoľuje však nastaviť pre rozličné snímky rozličný typ
prechodu – všetky musia byť časované, alebo manuálne.
Kexi
Aplikácia na vytváranie databáz, umožňuje vytváranie tabuliek, dotazov a
formulárov a prácu s nimi. Neposkytuje sprievodcov pre zjednodušenie práce,
pre vytváranie dotazov umožňuje použit jazyk SQL.
Karbon 14
Program slúži na vytváranie vektorovej grafiky. Umožňuje používanie vrstiev,
výplň objektov farebnými gradientami, vkladanie rôznych grafických útvarov a textu.
Využíva sa na kreslenie vektorovej grafiky, ktorá sa potom cez rámy vkladá do ostatných
aplikácií.
- 15 -
Krita
Táto súčasť balíka sa využíva na kreslenie rastrovej grafiky. Podporuje aplikáciu
grafických filtrov, kreslenie útvarov a pokročilé výbery oblastí a tiež používanie
viacerých vrstiev.
Kivio
Tento program sa používa na kreslenie rôznych vývojových a organizačných
diagramov a schém. Poskytuje sadu rôznych značiek pre použitie pre nákresy
počítačových sietí, elektrotechnických schém a logických obvodov. Umožňuje kreslenie
rôznych prepojení medzi týmito útvarmi a pridávanie textových popisov.
KChart a KFormula
Tieto dve aplikácie slúžia hlavne ako podpora pre ostatné programy. KChart slúži
na tvorbu grafov z údajov, ktoré sa zadajú priamo do tohto programu. KFormula
umožňuje vytváranie matematických vzorcov v grafickom režime.
4.1.3 Gnome Office
Do tohto balíka sa zaraďujú dve samostatné aplikácie a to AbiWord, slúžiaca
na úpravu textov a Gnumeric, tabuľkový kalkulátor. Gnome Office okrem toho ešte
obsahuje prehliadač dokumentov vo formáte PDF a PostScript Evince a program na prácu
s elektronickou poštou a kalendárom Evolution.
AbiWord
Program ponúka základné funkcie pre formátovanie textu, používanie
preddefinovaných štýlov, vytváranie tabuliek priamo v programe, pre zlepšenie možností
rozloženia umožňuje využiť rámce. Program neumožňuje kreslenie vlastnej grafiky,
ale len vkladanie obrázkov nakreslených v externých programoch. Medzi doplnkové
funkcie patrí integrácia s programom Latex, čo umožňuje priamo vkladať vzorce napísané
v jeho jazyku. Ďalšou funkciou je integrácia protokolu Jabber, prostredníctvom ktorého
potom umožňuje spoluprácu viacerých používateľov na jednom dokumente.
Gnumeric
Obsahuje základné formátovacie funkcie, umožňuje kreslenie len niektorých
grafických prvkov (čiara, šípka, kruh, obdĺžnik), vkladanie obrázkov a taktiež neobsahuje
funkciu na kontrolu pravopisu. Umožňuje používanie automatických filtrov na vybrané
údaje a vytváranie grafov. Poskytuje funkcie pre štatistické a finančné výpočty, prácu
s komplexnými číslami, logické a inžinierske funkcie.
- 16 -
4.2 Aplikácie pre InternetĎalšou bežnou súčasťou počítačového softvéru sú programy využívané
pre prehliadanie internetových stránok, prácu s elektronickou poštou a klienti
na odosielanie a prijímanie rýchlych správ (instant messaging). V tejto časti budú tiež
predstavené niektoré zo serverov, ktoré je možné pre prostredie internetu využiť – jedná
sa hlavne o WWW a databázový server.
4.2.1 Internetový prehliadač
Prvou z nahradzovaných aplikácií je internetový prehliadač, ktorý v tejto oblasti
predstavuje zrejme najdôležitejšiu aplikáciu z hľadiska používateľa. V prostredí systému
Microsoft Windows je v súčasnosti ešte stále najpoužívanejšou aplikáciou program
Internet Explorer. Medzi funkcie ktoré by mal prehliadač poskytovať patrí používanie
kariet pre prehliadanie, podpora rozšírení, JavaScript-u, kaskádových štýlov (CSS)
a bezpečnostných certifikátov. Pre porovnanie s prehliadačom Internet Explorer boli
vybrané aplikácie Mozilla Firefox, Konqueror, Epiphany a Galeon. Zhrnutie ich vlastností
je v tabuľke 4.2.
Tabuľka 4.2: Prehľad funkcií prehliadačov
Program / Funkcia Microsoft Internet Explorer
Mozilla Firefox Konqueror Epiphany
Prehliadanie v záložkách
áno áno áno áno
Podpora rozšírení (Flash, Java)
áno áno áno áno
Skriptovací jazyk JavaScript
áno áno áno áno
Kaskádové štýly áno áno áno áno
Zabezpečenie áno áno áno áno
Integrácia vyhľadávania
áno áno áno nie
Záložky áno áno áno áno
Blokovanie vyskakovacích okien
áno áno áno áno
Čítačka RSS správ áno áno nie nie
- 17 -
Firefox
Vývoj tohto prehliadača zastrešuje organizácia Mozilla Foundation. Používať ho
možno okrem platformy Linux aj v systémoch Windows či Mac OS. V súčasnosti sa mu
taktiež úspešne darí nahradzovať prehliadač Internet Explorer, najmä kvôli lepšej podpore
štandardov a vyššej úrovni bezpečnosti, napríklad vďaka systému automatických
aktualizácií. Prehliadač umožňuje zmenu svojho vzhľadu použitím grafických tém,
pridávanie nových funkcií a prispôsobenie prehliadača používateľovým potrebám
prostredníctvom inštalovateľných doplnkov. Program v sebe tiež integruje funkcie
na čítanie RSS správ, prácu so záložkami, umožňuje vyhľadávanie v obsahu predtým
navštívených stránok. Pre zjednodušenie prehliadania stránok poskytuje možnosť
využívať karty. Obsahuje tiež možnosť blokovania nevyžiadaných vyskakovacích okien
a správcu sťahovania, ktorý umožňuje pokračovať v sťahovaní súborov aj po ukončení
a opätovnom otvorení prehliadača.
Konqueror
Program je vytváraný ako súčasť pre prostredie KDE. V minulosti bol používaný
aj ako súborový manažér, v súčasnosti je už zaradený len ako internetový prehliadač,
aj keď funkcie správcu mu boli zachované. Podporuje prehliadanie na viacerých kartách,
blokovanie nežiadúcich reklám a vyskakovacích okien, spracovanie JavaScript-u.
Dovoľuje rozšírenie funkcií prostredníctvom zásuvných modulov, napríklad
pre prehliadanie Flash animácií alebo videa. Pre zjednodušenie práce poskytuje možnosť
využitia takzvaných kľúčových slov, pomocou ktorých je potom z adresného riadku
možno pristupovať k vyhľadávaniu.
Epiphany
Tento prehliadač používa pre zobrazovanie internetových stránok zobrazovacie
jadro prehliadača Mozilla. Umožňuje podobne ako predchádzajúce prehliadače
zobrazovanie stránok v kartách, taktiež blokovanie nevyžiadaných vyskakovacích okien.
Vytvorený bol za účelom lepšej integrácie s prostredím GNOME.
4.2.2 Poštový klient
V prostredí systému Windows sú najčastejšie používanými poštovými klientmi
programy Outlook Express, Mozilla Thunderbird a program Outlook z balíka Office.
Posledný menovaný poskytuje aj funkcie osobného organizátora. U týchto prehliadačov
nás zaujímajú najmä protokoly pre prácu s elektronickou poštou, ktoré podporujú, funkcie
- 18 -
poskytované pri tvorbe správ a tiež možnosti pre prácu so správami. Pre operačný systém
Linux sú dostupné viaceré programy vhodné na prácu s poštou, pre porovnanie boli
vybrané nasledovné aplikácie:
• Mozilla Thunderbird
• Evolution
• Kontact
Prehľad vybraných funkcií jednotlivých poštových klientov je uvedený v tabuľke 4.3.
Tabuľka 4.3: Funkcie poštových klientov
Funkcia / Program Outlook Express
Mozilla Thunderbird
Evolution Kontact
Podpora protokolov POP3, IMAP
áno áno áno áno
Správy v HTML formáte
áno áno áno áno
Filtrovanie správ áno áno áno áno
Kontrola nevyžiadanej pošty (SPAM)
nie áno áno áno
Zabezpečenie správ podpisom
áno áno áno áno
Kontrola pravopisu áno áno áno áno
Integrovaný adresár áno áno áno áno
Mozilla Thunderbird
Vývoj tohto poštového klienta, podobne ako prehliadača Mozilla Firefox,
je zastrešovaný nadáciou Mozilla. Dostupný je pre operačné systémy Linux aj Windows.
Program podporuje protokoly IMAP aj POP3 pre sťahovanie pošty a prácu s ňou,
pristupovanie k viacerým poštovým účtom, má integrovaný vlastný adresár kontaktov
uchovávajúci ako e-mailovú adresu, tak aj ďalšie kontaktné údaje ako telefón či adresu.
Umožňuje posielať aj prijímať správy vo formáte HTML, má integrované funkcie
na kontrolu nevyžiadanej pošty a filtrovanie správ podľa zvolených kritérií. Pri písaní
správ možno využiť automatickú kontrolu pravopisu a funkcie na podpisovanie
a šifrovanie správ. Program možno rozšíriť cez doplnky, ktoré možno získať z internetu.
Takto možno doplniť napríklad rozšírenie na prácu s kalendárom či zmeniť vzhľad
aplikácie.
- 19 -
Evolution
Táto aplikácia okrem poštového klienta integruje aj funkcie kalendára,
manažmentu úloh a zaznamenávania poznámok. Program je vytváraný ako súčasť
grafického prostredia GNOME, možno ho však používať aj v iných prostrediach.
Obsahuje vlastný adresár s možnosťou uchovávania adresných informácií, telefónnych
kontaktov a iných osobných údajov. Program umožňuje písanie aj prijímanie správ
s HTML formátovaním a prílohami a kontrolu pravopisu počas písania správy. Rovnako
tiež umožňuje podpisovanie a šifrovanie odosielaných správ a kontrolu nevyžiadaných
e-mailov v prichádzajúcej pošte.
Kontact
Tento program je vytváraný ako súčasť grafického prostredia KDE. Zastrešuje
niekoľko samostatných aplikácií, medzi ktoré patrí poštový klient, adresár, kalendár,
program na čítanie RSS správ a niekoľko ďalších súčastí na prácu s poznámkami
a manažovanie osobného času. Poštový program rovnako ako predchádzajúce aplikácie
podporuje IMAP aj POP3 protokoly, písanie a prijímanie HTML správ s prílohami,
šifrovanie a podpisovanie správ elektronickým podpisom a kontrolu pravopisu pri písaní
správ. Takisto umožňuje kontrolu nevyžiadanej pošty a filtrovanie jednotlivých správ
podľa zvolených kritérií. Adresár z tohto balíka tiež umožňuje ukladať rôzne informácie
o jednotlivých kontaktoch, navyše v poštovom klientovi potom možno využiť aj funkciu
distribučných zoznamov vytvorených z jednotlivých položiek v adresári.
Ďalšie aplikácie
Okrem vyššie spomenutých aplikácií patria medzi grafické poštové klienty aj programy
Balsa a Sylpheed. Ani jeden z nich nepodporuje správy vo formáte HTML, podporujú
filtrovanie správ, podpisovanie a šifrovanie odosielaných správ. Oba obsahujú adresár
so základnými údajmi, v programe Sylpheed možno pridať ďalšie polia. Sylpheed tiež
podporuje kontrolu nevyžiadanej pošty.
4.2.3 Klient okamžitých správ
Pre komunikáciu prebiehajúcu v reálnom čase sa na počítačoch používajú
programy na posielanie okamžitých správ (instant messaging). Medzi najrozšírenejšie
protokoly patria IRC, ICQ, MSN, Google Talk a Skype. Niektoré z nich umožňujú
aj hlasové hovory alebo komunikáciu prostredníctvom videa. Z uvedených protokolov
je priamo na platforme Linux použiteľný len Skype a IRC, nakoľko Skype poskytuje
- 20 -
aj vlastného klienta pre tento operačný systém a protokol IRC je otvorený, takže preň
možno iných klientov aj slobodne vytvárať. U protokolov ICQ, MSN i Google Talk
je možné využiť len ich náhrady bežiace z prostredia internetového prehliadača alebo
použiť niektorý z alternatívnych klientov. Dôležitým faktom, ktorý je nutné spomenúť
pri využívaní alternatívnych klientov je to, že v používateľských podmienkach protokolov
je často uvedené, že pre prácu s nimi možno využívať len oficiálnych klientov. Takto je
to napríklad aj u protokolu ICQ, u ktorého je však napríklad porušením týchto podmienok
aj použitie protokolu na firemnú komunikáciu.
Tu sa otvára možnosť vytvorenia nezávislej komunikačnej siete na základe
protokolu XMPP (tiež označovaný Jabber), alebo začlenenia do inej, už existujúcej siete.
Z prostredia tejto site je možno pristupovať aj do iných sietí, ako je napríklad ICQ,
prostredníctvom podpornej služby. Členovia rôznych sietí založených na protokole XMPP
môžu tiež komunikovať navzájom. Medzi výhody tohto protokolu patria decentralizácia,
otvorenosť, možnosť využitia zabezpečenia a rozšíriteľnosť.
V prostredí operačného systému Linux je dostupných niekoľko programov, ktoré
dokážu používať jeden, alebo aj viacero zo spomenutých protokolov súčasne. Medzi
klientov vybraných pre prezentovanie patria:
• Kopete
• Pidgin
• aMSN
• LICQ
Kopete
Je to klient, ktorý dokáže súčasne využívať viacero protokolov. Medzi
podporované protokoly patria AIM, ICQ, Jabber, MSN, a Yahoo. Program umožňuje
zasielanie súborov prostredníctvom jednotlivých protokolov pokiaľ ho podporujú
a komunikáciu cez webkameru. Kontakty z jednotlivých účtov sa zobrazujú v spoločnom
okne. Vzhľad okna so správami je možné meniť použitím tém a rôznych druhov
emotikon. Nové funkcie možno do programu pridať pomocou zásuvných modulov -
napríklad uchovávanie histórie správ, filtrovanie a zvýrazňovanie. Nevýhodou je,
že u väčšiny proprietárnych protokolov podporuje len základné funkcie, u protokolu ICQ
napríklad nepodporuje animované obrázky používateľov.
- 21 -
Pidgin
Tento program je okrem systému Linux dostupný aj pre systémy Windows a Mac
OS. Zo známych protokolov podporuje napríklad ICQ, MSN, AIM, Yahoo, XMPP aj IRC.
Oproti Kopete nepodporuje využívanie webkamery pre komunikáciu, ale len posielanie
súborov. Takisto je možné rozšíriť funkcie tohto programu prostredníctvom zásuvných
modulov, napríklad na zvýrazňovanie LaTeX syntaxe v správach alebo podpora ďalších
protokolov.
aMSN
Program slúži len na používanie s protokolom MSN. Podporuje hlasovú
komunikáciu a komunikáciu prostredníctvom webovej kamery, zasielanie súborov,
otváranie kontaktov v záložkách, súčasné rozhovory viacerých používateľov, ukladanie
správ aj záznamov z kamery do histórie. Umožňuje zmenu vzhľadu a pridanie funkcií
prostredníctvom modulov.
LICQ
Aplikácia je určená na prácu s protokolom ICQ. Podporuje zasielanie súborov,
skupinové rozhovory, zmenu vzhľadu, zabezpečenie komunikácie prostredníctvom
šifrovania, automatické odpovede na prijaté správy. Dokáže taktiež zaznamenávať
históriu správ, rozširovať funkcie prostredníctvom modulov a umožňuje vyhľadávanie
v databáze používateľov.
4.2.4 Sieťové servery
Servery sú dôležitou súčasťou sieťového prostredia rovnako ako klientské
aplikácie, ktoré by bez nich boli bezúčelné. Slúžia na generovanie, spracovávanie,
uchovávanie a poskytovanie informácií koncovým používateľom a takisto
im sprostredkúvajú vzájomnú komunikáciu. Jedná sa o WWW, databázové, poštové
servery a rôzne iné. Medzi najpoužívanejšie otvorené WWW servery patria Apache
a lighthttpd. Z týchto serverov dokážu všetky pracovať so skriptovacím jazykom PHP,
ktorý je v súčasnosti jedným z najrozšírenejších jazykov používaných pre tvorbu
internetových stránok. V systéme Windows je používaným taktiež jazyk ASP,
ktorý je možné čiastočne využívať aj prostredníctvom modulu pre server Apache.
Z databázových serverov je to napríklad MySQL či PostgreSQL, ktoré oba môžu
fungovať na systémoch Linux aj Windows. V prostredí operačného systému Microsoft
Windows je tiež veľmi rozšírený komerčný databázový systém Microsoft SQL Server
- 22 -
alebo Oracle. Všetky spomenuté databázové systémy sú relačné a v súčasnosti sa všetky
používajú v rozličných profesionálnych nasadeniach. Servery Apache, lighthttpd, MySQL
a PostgreSQL sú priamou súčasťou väčšiny distribúcií systému Linux.
Výhodou prevádzkovania servera bežiaceho v prostredí operačného systému
Linux je aj fakt, že pri operačnom systéme Microsoft Windows XP vo verziách Home
aj Professional je pevne stanovený limit súčasných pripojení na 5 (resp. 10 u verzie
Professional), ktoré prakticky znemožňujú ich použitie ako plnohodnotných sieťových
serverov. Pre využitie ako serverového systému je takto nutné zakúpiť licenciu
na operačný systém, ktorého cena je omnoho vyššia ako u verzií Home a Professional (9).
U operačného systému Linux je tiež možné nastaviť limit súčasných pripojení,
toto nastavenie je však výhradne na samotnom používateľovi.
4.3 Výpočtové aplikácieV tejto časti budú popísané aplikácie určené na vedecké a technické výpočty
dostupné pre operačný systém Linux. Jedným z najpoužívanejších programov v prostredí
systému Windows je MATLAB. Tento je dostupný aj pre operačný systém Linux.
Je to aplikácia na vykonávanie numerických výpočtov, zároveň obsahuje svoj vlastný
programovací jazyk, ktorý možno využiť na vytvorenie rozsiahlejších výpočtových
aplikácií. Názov MATLAB je odvodený od spojenia maticové laboratórium
(matrix laboratory), čo vyjadruje jeho vlastnosť, že všetky jeho údajové typy považuje
za matice. Rozšírenie programu MATLAB nazývané Simulink poskytuje možnosti
grafického návrhu dynamických modelov, na ktorých je následne možné vykonávať
výpočtové operácie. Ako náhrady aplikácie MATLAB možno v systéme Linux využiť
programy GNU Octave a Scilab, ktoré používajú syntax príkazov podobnú tej používanej
v programe MATLAB. Zoznam niektorých základných funkcií je uvedený v nasledujúcej
tabuľke.
Tabuľka 4.4: Prehľad funkcií výpočtových aplikácií
Program / Funkcia MATLAB GNU Octave Scilab
Práca s maticami áno áno áno
Grafické prostredie áno áno – cez nadstavbu áno
Grafické modelovanie áno nie áno
Zobrazovanie grafov áno áno áno
- 23 -
Program / Funkcia MATLAB GNU Octave Scilab
Spúšťanie predpripravených programov
áno áno áno
Práca so súbormi áno áno áno
Podpora komplexných čísel
áno áno áno
Derivácie a integrály áno áno áno
Formáty pre export grafiky (PostScript, PDF, EMF, JPG, GIF, PNG, SVG)
PostScript, PDF, JPG, SVG
PostScript, PDF, EMF, JPG, GIF, PNG, SVG
PostScript, PDF, JPG, GIF, PNG, SVG
GNU Octave
Je to aplikácia na vykonávanie zložitých numerických výpočtov. Poskytuje
programovací jazyk, ktorý je z veľkej časti kompatibilný s jazykom používaným
v programe MATLAB, existujú tu však aj odlišnosti. Program pracuje s maticami
a komplexnými číslami, umožňuje hodnoty zobrazovať pomocou dvoj- a trojrozmerných
grafov a tieto následne exportovať do súborov. V rámci programov je možné definovať
vlastné funkcie. Program samotný funguje len ako aplikácia v textovom režime
v konzolovom okne, pre využitie grafického prostredia je nutné použiť nadstavbu –
napríklad QtOctave. Táto nadstavba potom umožňuje upravovanie zdrojových kódov,
prezeranie premenných, používanie skrátených príkazov z menu na vytváranie grafov,
definovanie matíc či prezeranie súborov. Program neumožňuje grafické navrhovanie
výpočtových modelov ako je to u programu MATLAB prostredníctvom nadstavby
Simulink. Doplniť ďalšie funkcie do programu je možné prostredníctvom doplňujúcich
balíčkov, obsahujúcich nové funkcie, podobne ako je to možné u aplikácie MATLAB
prostredníctvom nástrojových balíkov (toolboxes). Program môže pracovať
v interaktívnom režime, kde sú mu postupne zadávané jednotlivé príkazy, alebo
v dávkovom, kedy naraz spracuje zvolený súbor so zdrojovým kódom. Odlišnosti
spočívajú v spôsobe označovania komentárov, ukončovania definícií funkcií a cyklov
a tiež v niektorých funkciách.
Scilab
Tento program, podobne ako GNU Octave a MATLAB slúži na vykonávanie
- 24 -
numerických výpočtov. Takisto používa matice na reprezentovanie jednotlivých dátových
typov. Obsahuje programovací jazyk, ktorý je svojou syntaxou a príkazmi podobný tomu
z MATLAB-u, ale nie sú vzájomne kompatibilné. Poskytuje však funkciu, pomocou
je možná konverzia zo zdrojových kódov vo formáte pre MATLAB na kódy pre Scilab.
Scilab obsahuje grafické prostredie, ktoré obsahuje konzolu a umožňuje prístup
k niektorým funkciám programu ako je napríklad vstavaný editor zdrojových kódov
alebo ukladanie pracovného prostredia. Program neumožňuje grafické upravovanie
a zobrazovanie premenných ako je to u MATLAB-u alebo QtOctave. Podporuje prácu
s komplexnými číslami, disponuje funkciami na zobrazovanie 2D a 3D grafov. Podobne
ako Simulink v MATLAB-e, Scilab poskytuje možnosť grafického návrhu modelu
na výpočty prostredníctvom aplikácie Scicos. Scilab taktiež môže pracovať v
interaktívnom alebo dávkovom režime. Program rovnako umožňuje rozšírenie funkcií
prostredníctvom nástrojových balíkov.
4.4 Simulátory elektrických obvodovV tejto časti budú preskúmané možnosti vybraných programov slúžiacich
na simulovanie elektrických obvodov v prostredí operačného systému Linux. Ako
aplikácia slúžiaca pre porovnanie z programov z prostredia Windows bol vybraný
simulačný program NI Multisim. Tento poskytuje možnosti pre simuláciu obvodov
v reálnom čase, pričom je možné jednotlivým komponentom nastaviť rôzne vlastnosti
a meniť ich niekedy aj priamo počas prebiehajúcej simulácie. Výsledné hodnoty program
zobrazuje vo forme podobnej akú poskytujú skutočné meracie prístroje – či už ide
o výstupy z osciloskopu, voltmetra alebo logického analyzátora. Pre porovnanie boli
vybrané programy Ktechlab a Qucs (tabuľka 4.5).
Tabuľka 4.5: Prehľad funkcií simulátorov elektrických obvodov
Program / Funkcia NI Multisim KTechlab Qucs
Digitálna a analógová simulácia áno áno áno
Jednosmerné aj striedavé obvody áno áno áno
Simulácia v reálnom čase áno áno nie
Simulácia reálnych meracích prístrojov áno nie nie
Nastavenie rozšírených fyzikálnych parametrov
áno nie áno
Databáza reálnych súčiastok áno nie áno
- 25 -
KTechlab
Aplikácia slúži na simuláciu obvodov prebiehajúcu v reálnom čase. Vlastnosti
obvodu možno priebežne meniť a sledovať odozvu na vykonané zmeny na výstupných
hodnotách. Simuláciu možno vykonávať na analógových aj digitálnych zapojeniach,
veličiny v obvode môžu byť jednosmerné aj striedavé. Program výstupné hodnoty
zobrazuje číselne alebo na grafe (osciloskope), jeho vzhľad však možno ovplyvniť len
minimálne a odčítanie hodnôt z neho je len orientačné. Problémom programu
je aj občasná nestabilita. Jednotlivým komponentom obvodu možno nastaviť len základné
parametre, pri rezistoroch napríklad len odpor. Program neobsahuje databázu reálnych
komponentov, takže všetky hodnoty je nutné zadávať manuálne. V programe je tiež
možné vytvárať programy pre procesory PIC.
Qucs
Tento program slúži takisto na simuláciu elektrických obvodov, túto však
nedokáže vykonávať v reálnom čase a požadované zmeny v obvode musia byť
preddefinované pred tým, ako dôjde k vykonaniu samotnej simulácie. Po vykonaní
simulácie možno potom vypočítané hodnoty zobraziť prostredníctvom grafov, diagramov
a tabuliek. Možno vykonávať pre jednosmerné aj striedavé obvodové veličiny.
Obvodovým prvkom možno nastaviť aj rozličné doplnkové vlastnosti ako sú napríklad
teplotné závislosti alebo rôzne parametre tranzistorov. Program obsahuje databázu
reálnych komponentov, takže hodnoty nie je vždy nutné zadávať manuálne. Program
obsahuje vstavané nástroje na návrh frekvenčných filtrov, výpočet a návrh prenosových
vedení a návrh útlmových článkov (attenuator synthesis).
4.5 Vývojové prostrediaVývojové prostredia predstavujú sadu nástrojov, ktoré by mali uľahčovať
vytváranie počítačových programov či rôznych internetových aplikácií. Môžu byť
orientované na jeden programovací jazyk, alebo niekoľko jazykov súčasne. Použiteľnosť
a užitočnosť daného prostredia možno posudzovať v závislosti od šírky spektra funkcií,
ktoré pri vývoji poskytujú – či už sú to možnosti pre prácu so zdrojovým kódom, nástroje
na návrh grafického prostredia aplikácií alebo rôzne funkcie na spoluprácu pri vývoji.
Pre programovací jazyk Pascal bolo zrejme najrozšírenejším prostredím TurboPascal,
pre jazyk C/C++ sú to Turbo C++ či Visual Studio. Existuje takisto množstvo voľne
- 26 -
dostupných vývojových prostredí, ktoré sú dostupné pre operačný systém Windows
aj Linux, a práve tieto budú v tejto časti popísané. Pre porovnanie boli vybrané prostredia
Eclipse, NetBeans a KDevelop (tabuľka 4.6) a špeciálne pre jazyk Pascal aj vývojové
prostredie FreePascal.
Tabuľka 4.6: Prehľad vlastností vývojových prostredí pre jazyky Java, PHP a C/C++
Program / Funkcia Eclipse NetBeans KDevelop
Podpora jazykov Java, C/C++, PHP áno áno áno
Nástroje pre návrh grafického prostredia áno áno áno
Rozšíriteľnosť prostredníctvom modulov áno áno áno
Práca s verziami áno áno áno
Automatické doplňovanie áno áno áno
Prezeranie zdrojového kódu áno áno áno
FreePascal
Integrované vývojové prostredie FreePascal umožňuje vytvárať programy
využitím jazyka Pascal. Oproti pôvodnému jazyku podporuje tiež objektovo-orientované
programovanie a vytváranie aplikácií s grafickým užívateľským prostredím. Prostredie
je možné používať na platformách systémov Windows aj Linux i niektorých iných.
Programy v ňom napísané by malo byť tiež možné skompilovať pod všetkými
podporovanými platformami bez toho, aby bolo nutné vykonávať zmeny v zdrojovom
kóde. Prostredie vzhľadom pripomína posledné verzie prostredia TurboPascal, funguje
v textovom režime. Program nepodporuje prácu s verziami ani vytváranie projektov
z jednotlivých súborov so zdrojovými kódmi.
Eclipse
Toto prostredie bolo vytvorené v jazyku Java a je prvotne určené na vývoj
aplikácií v tomto jazyku. Podpora ostatných jazykov je zabezpečená prostredníctvom
zásuvných modulov, vďaka ktorým možno vytvárať aplikácie aj v jazykoch ako C/C++,
PHP či iných. Program poskytuje funkcie na prezeranie zdrojového kódu, dizajn
grafického prostredia aplikácií, prácu s verziami zdrojových kódov a rôzne iné, ktoré
je podobne ako podporu jazykov možné pridať prostredníctvom zásuvných modulov.
Prostredie využíva perspektívy (perspectives) na oddelenie jednotlivých aktivít pri vývoji
programu ako je napríklad tvorba zdrojového kódu, verzie, odstraňovanie chýb a iné.
- 27 -
NetBeans
Toto vývojové prostredie je takisto vytvorené v programovacom jazyku Java
a rovnako je pre programovanie v tomto jazyku aj určené. Okrem neho ale podporuje
aj jazyky C/C++, PHP, Ruby a ďalšie. Používať ho možno pod operačným systémom
Linux aj Windows. Užívateľské prostredie Java aplikácií je možné navrhovať v grafickom
režime použitím na to určených nástrojov, pri písaní zdrojového kódu program poskytuje
funkcie na prezeranie a automatické dopĺňanie. Doplniť nové funkcie do prostredia
je možné prostredníctvom zásuvných modulov. Prácu je možné organizovať
prostredníctvom projektov, spoluprácu viacerých vývojárov taktiež podporuje
prostredníctvom systému verzií.
KDevelop
Vývojové prostredie určené primárne pre grafické prostredie KDE. Podobne
ako predchádzajúce prostredia je vhodné na tvorbu aplikácií v rozličných programovacích
jazykoch, okrem C/C++ aj PHP, Java či Pascal. Poskytuje možnosti pre grafický návrh
používateľských prostredí, rozšíriteľnosť možností prostredníctvom modulov,
automatické dokončovanie pri písaní kódu a nástroje pre zjednodušenie prechádzania
zdrojovým kódom. Dokáže spolupracovať so systémami pre správu verzií zdrojových
kódov. Vyvíjané aplikácie pre zjednodušenie práce umožňuje ukladať do jednotlivých
projektov.
- 28 -
5 Podpora vybraných zariadení v systéme LinuxCieľom tejto časti práce je hlavne popísať spôsoby, akými je zabezpečená
spolupráca niektorých druhov rozširujúcich kariet a periférnych zariadení s operačným
systémom a používateľskými aplikáciami. Patria sem napríklad ovládače grafických,
sieťových a zvukových kariet, tlačiarní, polohovacích zariadení, webových kamier
ale aj rôznych iných zariadení. V stručnosti budú spomenuté aj niektoré aplikácie
pre prácu s videom, zvukom a grafikou.
V minulosti boli ovládače pre operačný systém Linux vytvárané takmer výhradne
dobrovoľníkmi, ktorí ich väčšinou vytvárali rôznymi metódami reverzného inžinierstva,
nakoľko výrobcovia sa zameriavali prevažne na tvorbu ovládačov pre operačný systém
Windows a často neboli ani ochotní podporovať vývoj ovládačov pre systém Linux.
V súčasnosti sa už situácia začala postupne meniť a čoraz viac výrobcov podporuje vývoj
otvorených ovládačov, prípadne dokonca vyvíja vlastné ovládače svojich produktov
pre tento systém. Týmto spôsobom sa postupne rozširuje zoznam zariadení,
ktoré je možné s operačným systémom Linux využívať, stále však existujú aj zariadenia,
pre ktoré ovládače nie sú dostupné. Preto je vhodné si pred kúpou samotného zariadenia
overiť, či výrobca deklaruje podporu aj v operačnom systéme Linux, prípadne či je preň
dostupný ovládač vytvorený komunitou.
V tejto časti bude zhodnotená podpora vybraných typov hardvéru v operačnom
systéme Linux. Jedná sa o tieto zariadenia:
• grafické karty
• sieťové karty
• tlačiarne
• zvukové karty
• strihové karty
5.1 Grafické kartyProstredníctvom grafickej karty je sprostredkované zobrazovanie informácií
z počítača na výstupnom zariadení ako je napríklad monitor. Pre jej správnu funkciu
a využitie všetkých možností je potrebný ovládač. Ten je výrobcom poskytovaný
na osobitnom nosiči distribuovanom zväčša spolu so samotnou kartou. Ovládače kariet
- 29 -
sú väčšinou poskytované najmä pre operačný systém Windows. V operačnom systéme
Linux takéto ovládače nemožno použiť. Pre tento systém existujú tri dostupné druhy
ovládačov:
• proprietárne
• komunitné
• všeobecný
Proprietárne ovládače pre svoje grafické karty vytvárajú a poskytujú samotní
výrobcovia. U tohto druhu ovládačov možno počítať s lepšou podporou kariet, pre ktoré
sú určené. Výrobca totiž pozná presné technické špecifikácie, a môže preto ovládač lepšie
optimalizovať. Nevýhodou je používateľova závislosť na danom výrobcovi, nakoľko
od neho závisí oprava nájdených chýb, rozširovanie funkcií a vydávanie aktualizácií.
Tieto ovládače pre operačný systém poskytujú napríklad spoločnosti nVidia, ATI
alebo Matrox .
Komunitné ovládače môžu vznikať s podporou výrobcu daného grafického
adaptéra, ale aj bez nej. Od úrovne podpory od výrobcu zväčša potom závisí aj kvalita
takéhoto ovládača. Výhodou je, že používateľ má väčšie možnosti, ako ovplyvniť vývoj
daného ovládača. Vývoj takýchto ovládačov podporuje napríklad firma Intel.
Treťou a zároveň najmenej výhodnou možnosťou je využitie všeobecného
ovládača. Ten poskytuje len základné funkcie pre zobrazovanie zvyčajne bez podpory
trojrozmernej grafiky. Umožňuje tak však používanie väčšiny grafických kariet
podporujúcich štandard VESA. Pre mnohých používateľov však môže byť postačujúca
aj dostupnosť len týchto základných funkcií (10).
Aplikácie pre prácu s grafikou
Na prácu s rastrovou grafikou na profesionálnejšej úrovni je dostupný program
GIMP, ktorý podporuje širokú škálu formátov, umožňuje aplikáciu rôznych filtrov, prácu
s viacerými vrstvami a rozširovanie prostredníctvom skriptov a zásuvných modulov.
Pre prácu s vektorovou grafikou možno využiť aplikácie z kancelárskych balíkov
spomínaných v predchádzajúcej kapitole. Často používanou samostatnou aplikáciou
je Inkscape. Tá podporuje taktiež prácu s vrstvami a cestami, umožňuje aplikáciu efektov,
export do formátu SVG a automatizáciu úloh prostredníctvom skriptov.
- 30 -
5.2 Sieťové kartyRovnako ako pre grafické karty, aj pre sieťové karty je potrebný ovládač,
aby mohli plniť svoje funkcie. Sieťová karta slúži na pripojenie počítača do počítačovej
siete, a to prostredníctvom metalických, optických i bezdrôtových médií. Pripojenie
do počítačovej siete je pri operačnom systéme Linux dosť významné, nakoľko toto
je potrebné pre získavanie aktualizácií a veľmi často je využívané aj pri inštalácií
softvéru. Väčšina funkcií v systéme môže byť vykonávaná lokálne, ale aj po sieti –
napríklad zobrazovanie grafických informácií alebo prehrávanie zvuku. Veľké množstvo
linuxových systémov je prevádzkovaných ako servery, pre ktoré je sieťové pripojenie
nevyhnutné (3).
Pre sieťové karty neexistuje univerzálny ovládač, ktorý by zabezpečoval aspoň
základné funkcie podobne ako je to u grafických kariet. Vďaka veľkej naviazanosti
systému na prácu so sieťou je však pre väčšinu kariet dostupný komunitou vytvorený
ovládač. V niektorých prípadoch poskytujú ovládače aj samotní výrobcovia, prípadne
podporujú vývoj komunitných ovládačov. Problémy s dostupnosťou ovládačov bývajú
zväčša skôr u bezdrôtových kariet.
5.3 TlačiarneVo väčšine súčasne používaných linuxových systémov je používaný tlačový
systém skrátene nazývaný CUPS. Ten zabezpečuje správu tlačových úloh, zmenu
nastavení tlačiarne, podporu šifrovania či ovládanie prostredníctvom webového rozhrania.
Štandardne je dodávaný so sadou ovládačov pre niektoré tlačiarne, tieto však niekedy
nepodporujú špecifické funkcie niektorých tlačiarní. Ďalšou možnosťou je využitie PPD
súborov tlačiarní, ktoré sú výrobcami dodávané pre systém Windows, ovládačov
od výrobcov pre systém Linux a tiež rôzne ovládače vytvárané komunitou používateľov.
Okrem systému CUPS existujú aj ďalšie, avšak menej rozšírené tlačové systémy
dostupné pre systém Linux. Medzi tieto systémy patrí napríklad LPD, ktorý však
vyžaduje dodatočné nadstavbové aplikácie pre využitie moderných tlačiarní. Ďalšou
možnosťou je LPRng, novšia implementácia pôvodného LPD. Tento podporuje
autentifikáciu prostredníctvom PGP a Kerberos, čím poskytuje lepšie bezpečnostné
vlastnosti (3).
Pre použitie v systéme Linux sú vhodné najmä tlačiarne s podporou štandardu
- 31 -
PostScript, nakoľko väčšina aplikácií v systéme Linux vytvára tlačové výstupy práve
v tomto jazyku. Druhou možnosťou je využitie interpreta Ghostscript, ktorý zabezpečuje
možnosť tlače dát vo formáte PostScript na tlačiarňach, ktoré ho nepodporujú.
5.4 Zvukové kartyPre reprodukciu zvuku z počítača a rovnako pre jeho nahrávanie je potrebná
zvuková karta. Tie sa rozlišujú počtom vstupov a výstupov a taktiež druhom výstupného
signálu. Podpora zvukovej karty môže byť v systéme Linux zabezpečená viacerými
spôsobmi – ovládačmi zakomponovanými priamo v jadre, ovládačmi ALSA, prípadne
ovládačmi zameranými na konkrétne zvukové karty vytvárané komunitou
alebo samotným výrobcom. Tvorcovia každej z alternatívy udržiavajú vlastné zoznamy
podporovaných zvukových kariet (3).
Vo vyšších verziách jadra (2.6 a vyššie) sú ovládače zakomponované priamo
v jadre nahradené ovládačmi ALSA, ktoré sú v súčasnosti najčastejšie používanými
ovládačmi v systéme Linux. Táto architektúra podporuje dopĺňanie prostredníctvom
modulov, podpora aplikačného rozhrania (API) pôvodného systému ovládačov v jadre
a taktiež poskytuje vlastné API pre nadradené aplikácie.
V súčasnosti sa začína presadzovať používanie zvukového servera PulseAudio,
ktorý tvorí medzivrstvu medzi používateľskými aplikáciami a samotnými ovládačmi
ALSA. Tento umožňuje prenášanie zvuku z viacerých vstupov do viacerých výstupov,
lokálne i prostredníctvom siete. PulseAudio taktiež umožňuje ovládanie hlasitosti
v závislosti od jednotlivých aplikácií (11).
Aplikácie pre prácu so zvukom
Pre úpravu zvukových súborov možno použiť program Audacity, dostupný tiež
pre prostredie Microsoft Windows. Podporuje viacero zvukových formátov, prácu
s viacerými súbormi a zvukovými kanálmi naraz a taktiež aplikáciu zvukových efektov
a filtrov.
Pre prehrávanie zvukových súborov poskytuje väčšina grafických prostredí svoje
vlastné programy, medzi najznámejšie patria napríklad Amarok z prostredia KDE
a Rhythmbox pre prostredie Gnome. Obe umožňujú prácu so zoznamami skladieb
a využívanie on-line rádií.
- 32 -
5.5 Strihové kartyPodpora jednotlivých strihových kariet je závislá od rozhrania, ktorým sa pripájajú
k počítaču a čipom, ktorý zabezpečuje ich funkciu. Limitovaná je taktiež samotnými
programami, ktoré dokážu s jednotlivými typmi kariet pracovať. Väčšina výrobcov
sa zameriava najmä na zabezpečenie podpory v operačnom systéme Windows prípadne
Mac OS, nakoľko aj softvér pre prácu s videom je vytváraný najmä pre tieto platformy.
Pre prácu so zdrojmi videa ako sú práve strihové karty alebo kamery je v systéme Linux
najrozšírenejšie rozhranie Video4Linux, cez ktoré potom k zariadeniu pristupujú samotné
aplikácie na prácu s videom. Toto obsahuje vlastné ovládače pre niektoré karty, prípadne
využíva služby iných ovládačov, napríklad pre pripojenie prostredníctvom rozhrania
FireWire. Medzi výrobcov, ktorí deklarujú podporu Linuxu u niektorých svojich
produktov patrí napríklad spoločnosť ViewCast.
Aplikácie pre prácu s videom
Pre strih videa možno využiť program Cinelerra, ktorý umožňuje aplikáciu audio
a video filtrov a efektov, prácu so zvukovými stopami a výstupy vo vysokom rozlíšení.
Podporuje viacero formátov súborov. Ďalšou aplikáciu pre prácu s videom je Kino,
ktorá ponúka jednoduchšie používateľské rozhranie a menší počet funkcií ako Cinelerra.
Podobne ako pri prehrávačoch zvuku, aj pre prehrávanie videa poskytuje každé
grafické prostredie vlastnú aplikáciu. V poslednej dobe sa dostáva do popredia tiež
program VLC, ktorý poskytuje možnosti prehrávania širokého spektra audio a video
formátov, konverziu a taktiež funkcie pre vysielanie po sieti.
- 33 -
6 Ekonomická analýzaSo zmenou operačného systému a používaných aplikácií sú spojené rôzne
ekonomické aspekty, ktoré je nutné pred samotným prechodom zvážiť a pripraviť
sa na ne. Tieto predstavujú finančné úspory, ale aj dodatočné náklady. Finančné úspory
možno rozdeliť do niekoľkých bodov:
• technické vybavenie,
• úspora na aktualizáciách,
• úspora pri nových inštaláciách.
Náklady, spojené s prechodom na nový softvér predstavujú najmä:
• zmena technického vybavenia,
• vzdelávanie používateľov,
• náklady vynaložené na pôvodný softvér,
• obstaranie nového softvéru a jeho inštalácia.
Ceny uvedené v tomto prehľade boli platné k 27.5.2009.
Technické vybavenie
Pri technickom vybavení počítača je možné finančné prostriedky ušetriť, môžu sa
však vyskytnúť aj dodatočné náklady. Pre plynulý beh aplikácií v grafickom prostredí
je odporúčaná operačná pamäť o veľkosti aspoň 512 MB, pri operačných systémoch
Windows pred systémom Windows Vista je postačujúca pre väčšinu aplikácií aj pamäť
o veľkosti 256 MB prípadne menej. Toto predstavuje vyššie finančné náklady vzhľadom
na nutnosť výmeny staršieho technického vybavenia. Na druhej strane však umožňuje
finančnú úsporu pri zaobstarávaní nového vybavenia, nakoľko pri vývoji aplikácií
v systéme Linux je často snaha o udržanie rovnakých systémových nárokov v nových
verziách aplikácií, či dokonca ich zníženie.
Aktualizácie a podpora
Aktualizácie pre väčšinu otvorených aplikácií sú dostupné bezplatne. V systéme
Linux je ich najčastejšie možné inštalovať prostredníctvom správcu balíkov daného
systému. U komerčných aplikácií sú aktualizácie a nové verzie naopak zväčša predmetom
ďalších investícií, nakoľko výrobcovia ich väčšinou poskytujú bezplatne len na určité
krátke časové obdobie, po uplynutí ktorého je nutné predplatenie ďalších aktualizácií.
Situácia je rovnaká aj pri získavaní nových verzií, kedy je tieto nutné zakúpiť nanovo,
- 34 -
prípadne je používateľovi odpustená len časť kúpnej ceny vzhľadom na vlastníctvo
predchádzajúcej verzie. Súčasťou komerčných aplikácií býva aj podpora používateľov
zo strany výrobcu programu, prípadne tiež tlačená dokumentácia, ktorá je súčasťou
balenia zakúpenej aplikácie. Podporu pri open source aplikáciách získať len štúdiom
elektronickej dokumentácie danej aplikácie, vyhľadávaním a dotazovaním v rôznych
diskusných fórach a poštových skupinách (mailing lists) či predplatením u firiem
poskytujúcich podporu. Pre niektoré otvorené aplikácie tiež existuje možnosť zakúpenia
tlačenej dokumentácie, ako je to napríklad u kancelárskeho balíka OpenOffice.org.
Nové inštalácie
Pri nových inštaláciách možno značné finančné prostriedky ušetriť vzhľadom
na to, že už raz získané kópie inštalačných médií aplikácií či operačného systému možno
legálne využívať pre inštaláciu na ďalších počítačoch bez nutnosti zakupovania ďalšieho
média či licencie. Pri komerčných produktoch je toto možné len v obmedzenom množstve
prípadov, zväčša za podmienky, že má zákazník zakúpenú mnohonásobnú licenciu,
ktorá ho však taktiež limituje len na použitie v rámci určitej organizácie, prípadne
na určitý počet možných vykonaných inštalácií.
Vzdelávanie používateľov
Toto predstavuje dodatočné finančné náklady na používateľov, ktorí prechádzajú
z jedného balíka aplikácií a operačného systému na druhý. Školenia pre používanie
a taktiež spravovanie operačného systému Linux môžu byť finančne oveľa náročnejšie
ako je to u systému Windows a to najmä z dôvodu jeho menšieho rozšírenia,
kvôli ktorému je aj menšia konkurencia medzi firmami poskytujúcimi školenia, a tým
aj menší tlak na zníženie cien. Jednou z firiem poskytujúcich školenia v oblasti
používania operačného systému Linux a aplikácií v ňom je IT LEARNING SLOVAKIA,
s.r.o.. Cena školenia pre jedného používateľa je 118,50 €. Toto školenie je zamerané
na základné oboznámenie s operačným systémom Linux, používanie jeho grafických
prostredí, inštaláciu softvéru, základné nastavenia a prácu s vybranými aplikáciami –
kancelárske balíky, práca s internetom a elektronickou poštou, programátorské nástroje.
Dôležitým faktom je aj skutočnosť, že pre veľké percento open source aplikácií školenia
ani neexistujú, preto sú samotní používatelia odkázaní na rôzne formy samoštúdia. Takéto
náklady je potom možné len ťažko vyčísliť.
- 35 -
Náklady na pôvodný softvér
Pri prechode na nové aplikácie a operačný systém treba prehodnotiť
už vynaložené finančné prostriedky na zaobstaranie pôvodného softvéru. Väčšina
komerčného softvéru má len určité časové obdobie, v ktorom sa výrobca zameriava
na poskytovanie podpory k tomuto produktu a vydáva preň opravné aktualizácie.
Po tomto období, kedy už výrobca daného softvéru neponúka nové verzie v rámci
pôvodných obstarávacích nákladov, ale poskytuje len možnosť zakúpenia novej verzie
programu, nastáva obdobie, kedy je vhodné začať zvažovať prechod na iný softvér.
Náklady na nový softvér
Tieto sa odvíjajú od spôsobu zaobstarania inštalačných médií, ktoré je možné
získať stiahnutím z internetu, zakúpením prostredníctvom rôznych elektronických alebo
kamenných obchodov, získať bezplatne v rámci bezplatných distribučných programov,
prípadne zakúpením od distribútora niektorých komerčných distribúcií. Do týchto
nákladov spadajú aj samostatné finančné a časové náklady spojené s vykonaním
inštalácie systému a aplikácií správcom alebo používateľom samotným, prípadne túto
inštaláciu možno zabezpečiť aj prostredníctvom profesionálnych firiem poskytujúcich
tieto inštalačné služby.
6.1 Náklady na vybavenie jedného počítačaV nasledujúcej časti budú porovnané náklady na vybavenie jedného počítača operačným
systémom a kompletnou sadou aplikácií, ktoré boli rozoberané v kapitole 4 . Jedna verzia
bude založená na operačnom systéme Windows a komerčných aplikáciách, druhá
na systéme Linux a open source produktoch. Porovnané budú náklady pre bežného
používateľa aj pre používateľa, ktorý má možnosť využiť študentské verzie produktov.
Ceny pre porovnanie sú priemerné a boli určené z cenníkov troch spoločností
zaoberajúcich sa predajom počítačového vybavenia (Alza.sk, CMC Data a Shark
Computers), ďalej spoločnosti poskytujúcej predaj produktu Matlab pre oblasť
Slovenskej republiky Humusoft s.r.o a z cenníka spoločnosti National Instruments
pre Slovenskú republiku. Informácia o cene inštalačného média systému Linux bola
získaná z cenníka firmy JPD Development, s.r.o, toto je však tiež možné získať
stiahnutím z internetu prípadne cez bezplatný distribučný program niektorých výrobcov
jednotlivých distribúcií. Takúto možnosť poskytuje napríklad distribúcia Ubuntu. Väčšina
- 36 -
ostatných open source aplikácií je súčasťou inštalačného média operačného systému
Linux, alebo je ich možné získať len stiahnutím z internetu. Pre tieto bola spoločná
obstarávacia cena odhadom stanovená na 10 €, čo zahrňuje cenu nosiča, vypaľovania
a pripojenia na internet.
Prehľad cien pre zaobstaranie softvéru pre jednu stanicu pri platnosti štandardných
cien jednotlivých produktov je zhrnutý v tabuľke 6.1.
Tabuľka 6.1: Prehľad cien pre jednu stanicu pri štandardnom cenníku
Produkt Komerčná verzia (cena v €) Open source verzia (cena v €)
Operačný systém
Windows Vista Home Basic OEM
86,6 OS Linux 6,99
Kancelársky balík
Microsoft Office 2007 Small Business OEM
225,71OpenOffice.org, KOffice, GnomeOffice
10
Výpočtová aplikácia
Matlab – základná verzia bez Simulink
2815,56 Octave, Scilab
Simulačná aplikácia
Multisim Base Edition 1449 Qucs, KTechLab
Vývojové prostredie
Eclipse, NetBeans, FreePascal
10Eclipse, NetBeans, FreePascal, KDevelop
Spolu 4586,88 16,99
Pre používateľov, ktorí majú možnosť využiť študentské zľavy na niektoré
produkty, prípadne si môžu zabezpečiť ich študentské verzie, sa cena komerčných
produktov zníži. Cena za zaobstaranie otvorených aplikácií v tomto prípade zostáva
nezmenená. Prehľad cien je uvedený v tabuľke 6.2.
Tabuľka 6.2: Prehľad cien pre jednu stanicu pri uplatnení študentských zliav
Produkt Komerčná verzia (cena v €) Open source verzia (cena v €)
Operačný systém
Windows Vista Home Basic OEM
86,6 OS Linux 6,99
Kancelársky balík
Microsoft Office 2007 SK pre študentov a domácnosti
57,34OpenOffice.org, KOffice, GnomeOffice
10
Výpočtová aplikácia
MATLAB & Simulink Student Version
54,3 Octave, Scilab
Simulačná aplikácia
Multisim Base Edition - študentská verzia
39,95 Qucs, KTechLab
- 37 -
Produkt Komerčná verzia (cena v €) Open source verzia (cena v €)
Vývojové prostredie
Eclipse, NetBeans, FreePascal
10Eclipse, NetBeans, FreePascal, KDevelop
Spolu 248,19 16,99
Z výsledkov v oboch tabuľkách vyplýva, že úspora sa pohybuje od stoviek
až po tisícky eur v závislosti od verzie komerčných produktov. Pri tejto úspore však treba
zvážiť aj spektrum funkcií a možností jednotlivých programov. Toto je širšie najmä pri
komerčných simulačných a výpočtových aplikáciách, čo sa však odráža aj na výrazne
vyššej cene. Súčasťou býva aj tlačená dokumentácia a podpora od výrobcu.
6.2 Náklady na vybavenie viacerých počítačovVýrobcovia aplikácií poskytujú rôzne zľavy z ceny produktov v závislosti
od počtu ich používateľov, ktorí ich používajú v rámci organizácie a takisto od počtu
počítačov, na ktorých sú nainštalované. Vykonávanie takýchto inštalácií je v takýchto
prípadoch zvyčajne viazané zmluvou. Táto určuje, na ktoré počítače sa môže inštalácia
vykonávať a aké osoby a aký počet osôb môže s takto nainštalovaným softvérom
následne pracovať. V prípade niektorých licencií býva v zmluve tiež určené, na aký účel
môžu byť nainštalované aplikácie používané (napríklad výhradne nekomerčné použitie,
obmedzenie len na vzdelávanie študentov a pod.). Niekedy takisto zmluvy umožňujú,
aby si takto zakúpený softvér nainštalovali používatelia (zamestnanci, študenti) aj na ich
domáce počítače.
Pri open source softvéri je situácia zjednodušená samotnou definíciou
open source. Tá predpisuje, že licencia nesmie určovať spôsob, akým sa softvér používa,
ani osoby, ktoré s ním pracujú. Takisto predpisuje právo na slobodu šírenia takéhoto
softvéru. Raz získané inštalačné médium je tak možné voľne kopírovať a požičiavať
ďalším záujemcom, ako sú zamestnanci či študenti škôl, a použiť ho na neobmedzený
počet inštalácií.
V nasledujúcej časti budú zhodnotené obstarávacie náklady softvéru
pre 10 počítačov s využitím možností multilicencií. Operačný systém Windows Vista nie
je možné zakúpiť v rámci multilicencie, preto bola do porovnania zahrnutá OEM verzia.
Pre kancelársky balík Microsoft Office 2007 je cena OEM licencie nižšia ako cena
v rámci multilicencie. Softvér možno zaobstarať v rámci multilicencie aj za nižšie ceny,
- 38 -
avšak toto je možné len pri väčších objemoch objednávaných licencií. Pre aplikáciu
Matlab je možné zakúpiť individuálne licencie určené pre konkrétnu platformu
(Windows, Linux, MacOS), alebo multiplatformnú licenciu. Cenovo najvýhodnejšou
možnosťou je zakúpenie viacerých individuálnych licencií. Podobná situácia
je pri aplikácii Multisim, kde je tiež možné len zakúpenie samostatných licencií. Prehľad
cien je uvedený v tabuľke 6.3.
Tabuľka 6.3: Prehľad cien pre 10 počítačov
Produkt Komerčná verzia (cena v €) Open source verzia (cena v €)
Operačný systém
Windows Vista Home Basic OEM
866 OS Linux 6,99
Kancelársky balík
Microsoft Office 2007 Small Business OEM
2257,1OpenOffice.org, KOffice, GnomeOffice
10
Výpočtová aplikácia
Matlab – základná verzia bez Simulink
28155,64 Octave, Scilab
Simulačná aplikácia
Multisim Base Edition 14490 Qucs, KTechLab
Vývojové prostredie
Eclipse, NetBeans, FreePascal
10Eclipse, NetBeans, FreePascal, KDevelop
Spolu 45778,74 11,99
Pre použitie v akademickom prostredí je možné taktiež využiť školské verzie
kancelárskeho balíka, pričom jeho ceny sú nižšie oproti bežnej verzii. Podobne je to
u aplikácie Matlab, pri ktorom je cena jednej inštalácie 750.04 €. Takúto verziu možno
využiť len na výskumnú a vzdelávaciu činnosť študentov a zamestnancov školy. Cena
prostredia Multisim pre použitie vo vzdelávaní je 2 542.64 € pre 10 používateľov.
- 39 -
7 Demonštračné ukážky aplikáciíV tejto časti budú predvedené ukážky z práce s jednotlivými open source
aplikáciami prostredníctvom snímkov obrazoviek. U kancelárskych aplikácií bude tiež
zhodnotená podpora dokumentov vytvorených pomocou kancelárskeho balíka Microsoft
Office a pri výpočtových aplikáciách podpora skriptov vytvorených v aplikácii Matlab.
Je však nutné spomenúť, že aj keď väčšina spomenutých otvorených programov sa snaží
zabezpečiť podporu formátov komerčných aplikácií, táto podpora nikdy nie je
stopercentná. To je často spôsobené uzavretosťou týchto formátov, ale tiež snahou
o odlišnosť od týchto aplikácií.
7.1 Kancelárske aplikácieVšetky spomínané textové editory podporujú import dokumentov z programu Microsoft
Word. Len aplikácia OpenOffice.org Writer však dokázala importovať daný dokument
úplne správne (obrázok 7.1). Program AbiWord nedokázal zobraziť vložený automaticky
vygenerovaný obsah, použil nesprávne štýly pre jednotlivé nadpisy, nedokázal vertikálne
zlúčiť bunky tabuľky. Taktiež nepoužil správny formát dátumu v hlavičke a nedokázal
zobraziť vložený vzorec ani vektorový obrázok. Úpravami dokumentu však bolo možné
zabezpečiť vzhľad dokumentu rovnaký ako je to u originálu vytvoreného v programe
Microsoft Word, avšak nie je možné nakresliť v ňom vektorový obrázok priamo. KWord
nezobrazil rastrový ani vektorový obrázok. Nezobrazil tiež rovnicu a tabuľku zobrazil bez
orámovania. Dátum aj text bol vložený len ako text, nadpisy mali použitý nesprávny štýl
a okraje stránky boli nastavené inak ako v pôvodnom dokumente, čo spôsobilo posunutie
rozloženia dokumentu. Rovnako ako v programe AbiWord, aj v KWord je bolo možné
požadovaného vzhľadu dokumentu dosiahnúť úpravami a zmenou nastavení programu.
Nakreslenie vektorového obrázka bolo dosiahnuté komponentom na kreslenie z balíka
KOffice.
- 40 -
Všetky spomínané tabuľkové kalkulátory tiež podporujú import z formátu
Microsoft Excel. Všetky dokázali vykonať výpočty prostredníctvom vzorcov. Program
Openoffice.org Calc zobrazil správne všetky grafické prvky, problém sa vyskytol iba
u poľa s dátumom, kedy použil nesprávny formátovací reťazec a u buniek, ktoré nemali
pevne nastavený počet desatinných miest, nakoľko čísla zobrazil zaokrúhlené na dve
desatinné miesta. Všetky spomenuté závady však bolo možné napraviť jednoduchou
zmenou formátovania. Program Gnumeric použil správne formátovanie u všetkých
buniek, problém nastal u zobrazenia vektorovej grafiky a rovnice (obrázok 7.2). Program
KSpread nezlúčil bunky u ktorých bolo zlúčenie nastavené, text v bunkách bol zarovnaný
na ľavú stranu, čo je však štandardnou vlastnosťou programu. Komplikácie nastali
u buniek, ktoré mali nastavený formát dát iný ako číslo a tiež nezobrazil žiadny
z grafických prvkov z pôvodného dokumentu. Úpravami dokumentu bolo možné
dosiahnuť vzhľad ako je to u pôvodného, až na filtrovanie buniek, ktoré tento program
- 41 -
Obrázok 7.1: Dokument zobrazený v programe OpenOffice.org Writer
nepodporuje.
Skúšobnú prezentáciu program OpenOffice.org Impress (obrázok 7.2) zobrazil
takmer správne. Jedinou pozorovanou závadou bolo ignorovanie zmenenej farby textu
a nezobrazenie jednej z čiar tabuľky. Úpravou bolo dosiahnutého rovnakého vzhľadu
ako v pôvodnom dokumente. Program KPresenter síce súbor otvoril, nezobrazil však
tabuľku, obrázky ani vektorovú grafiku. Nezobrazilo sa ani pozadie a päta snímku
a v texte nesprávne zobrazil znaky s diakritikou. Napriek týmto nedostatkom bolo však
možné v tomto programe vytvoriť rovnako vyzerajúcu prezentáciu.
- 42 -
Obrázok 7.3: Testovacia prezentácia zobrazená v OpenOffice.Org Impress po úprave
Obrázok 7.2: Prostredie a zobrazenie hárku v programe Gnumeric
7.2 Aplikácie pre InternetVšetky spomínané internetové prehliadače boli testované zobrazením stránky
http://the-linux.tym.sk/?page=overenie-funkcionality. Na tejto stránke sa nachádza
väčšina bežne používaných internetových technológií ako HTML, CSS, JavaScript, Flash
animácia, JAVA applet a obrázky. Stránka sa vykreslila korektne vo všetkých
prehliadačoch, problém nastal len u animácie vo formáte SVG, kedy prehliadač
Konqueror (obrázok 7.4) vykreslil len zaoblený obdĺžnik a Mozilla Firefox a Epiphany
len výsledný vzhľad bez animácie.
Pre otestovanie funkcií poštových klientov bol v každom nastavený poštový účet
s podporou protokolu POP3, na ktorý bola zaslaná správa napísaná vo formáte HTML
a s priloženou prílohou. Všetky spomínané programy pre prácu s poštou sa pripojili
k serveru a stiahli danú e-mailovú správu. Pri zobrazovaní neboli problémy s diakritikou
a správne bolo zobrazené aj HTML formátovanie. Programy taktiež správne identifikovali
priložený súbor a stiahli ho. Program KMail (obrázok 7.5) zároveň zobrazil tiež správu
v rýdzo textovom formáte. Tento program je súčasťou aplikácie Kontact, ktorá združuje
tiež adresár, čítačku správ a organizátor.
- 43 -
Obrázok 7.4: Prehliadač Konqueror zobrazujúci stránku s priehľadným obrázkom a JavaScript-om
Klienti okamžitých správ Pidgin (obrázok 7.6a) a Kopete (obrázok 7.6b)
poskytujú možnosť súčasne používať viacero kont od rôznych poskytovateľov. Program
aMSN (obrázok 7.6c) sa dokáže momentálne pripájať len do siete MSN (Windows Live)
a program LICQ len do siete ICQ.
- 44 -
a) b) c)
Obrázok 7.6: Klienti okamžitých správ: a) Pidgin, b) Kopete s účtami Jabber, ICQ a MSN, c) aMSN
Obrázok 7.5: Program Kontact zobrazujúci poštu v komponente KMail
7.3 Výpočtové aplikácieOba spomínané programy čiastočne podporujú syntax a funkcie používané
v programe MATLAB. Scilab okrem toho ponúka aj možnosť konverzie z MATLAB-u
do vlastného formátu. Tá prebehla v poriadku, program však štandardne používa inú
farebnú schému, tú je však možné zmeniť aby výstup vyzeral ako v MATLAB-e.
Grafický výstup z výpočtu hyperbolického paraboloidu z programu GNU Octave je na
obrázku 7.7. Program samotný beží len v terminálovom okne, je tiež možné použiť
nadstavbu QtOctave.
Program Scilab obsahuje tiež súčasť Scicos, ktorá sa svojimi funkciami podobá
na nástroj Simulink. Neposkytuje však možnosti na konverziu zo Simulink-u, nakoľko
neobsahuje ani také množstvo blokov, aké sú obsiahnuté v Simulink-u. Jednoduchý
model a jeho grafický výstup je na obrázku 7.8.
- 45 -
Obrázok 7.8: Nástroj Scicos zobrazujúci grafický výstup z modelu
Obrázok 7.7: Výsup z programu GNU Octave
7.4 Simulátory elektrických obvodovProgram KTechlab umožňuje simulovať len jednoduchšie elektrické obvody,
nakoľko je ešte stále vo vývoji a simulácie v ňom takto slúžia skôr len na demonštračné
účely než na hodnovernú simuláciu obvodu, nakoľko aj jeho správanie je niekedy
nevypočítateľné. Program môže simulovať aj logické obvody (obrázok 7.8).
Program Qucs dokáže takisto simulovať analógové aj číslicové obvody a výstupné
dáta umožňuje zobraziť vo viacerých formách. Na obrázku 7.9 vidieť schému zapojenia
simulovaného obvodu a výsledné zobrazenie grafu vstupného napätia pripojeného
na zosilňovač a výstupnej hodnoty napätia.
- 46 -
Obrázok 7.9: Simulácia na logických obvodoch v programe KTechlab
Obrázok 7.10: Výsledok simulácie jednostupňového zosilňovača v Qucs
7.5 Vývojové prostrediaVývojové prostredia KDevelop, Eclipse i NetBeans ponúkajú podobné funkcie
aj používateľské rozhranie a umožňujú prácu v programovacích jazykoch Java, C/C++
a PHP. Prostredie FreePascal je určené hlavne pre jazyk Pascal. Úpravu skriptu v jazyku
PHP v prostredí Eclipse je vidieť na obrázku 7.11. Na ľavej strane vidieť, ako program
pre zlepšenie navigácie v kóde zobrazuje triedu aj s jej členskými funkciami
a premennými.
Prostredie NetBeans v režime návrhu grafického vzhľadu aplikácie je možné
vidieť na obrázku 7.12. Jednotlivé grafické prvky je možné vybrať z panela a v ďalšom
paneli je potom možné vlastnosti týchto prvkov meniť. Program tiež v stromovej
štruktúre zobrazuje jednotlivé časti projektu ako sú zdrojové kódy či iné zdroje.
- 47 -
Obrázok 7.12: Tvorba grafického rozhrania v prostredí NetBeans
Obrázok 7.11: Eclipse a skript v jazyku PHP
8 ZáverV práci boli popísané jednotlivé linuxové distribúcie z hľadiska ich vzniku,
filozofie vývoja, použiteľnosti a cieľovej skupiny používateľov. Každá z distribúcií má
svoje pre aj proti, ktoré sa odvíjajú od zariadenia, na ktorom je nainštalovaná a je vhodná
pre inú cieľovú skupinu používateľov. Zo spomínaných distribúcií je v súčasnosti jednou
z najčastejšie v bežnej praxi používaná distribúcia Ubuntu, ktorá býva predinštalovaná
aj na niektorých predávaných počítačoch.
Pri skúmaní vlastností vybraných alternatívnych open source programov
sa z kancelárskych balíkov javil ako najlepšie riešenie balík OpenOffice.org,
ktorý sa už aj v súčasnosti často používa namiesto balíka Microsoft Office, najmä kvôli
dobrej podpore jeho formátov a podobnosti používateľského rozhrania a spôsobu
ovládania. Z internetových prehliadačov je aj v prostredí operačného systému Microsoft
Windows najväčším konkurentom prehliadača Internet Explorer aplikácia Mozilla
Firefox. Tá poskytuje dobrú podporu štandardov a formátov v súčasnosti používaných
v prostredí Internetu. Všetky programy na prácu s elektronickou poštou poskytujú
možnosti porovnateľné s aplikáciou Microsoft Outlook Express. Programy na zasielanie
okamžitých správ poskytujú navzájom podobné funkcie, avšak väčšinou len na základnej
úrovni pokrývajúcej prijímanie a zasielanie správ a súborov a prácu s kontaktami.
V niektorých prípadoch podporujú tiež komunikáciu prostredníctvom webovej kamery.
Programy Pidgin a Kopete tiež podporujú protokol Jabber, pri ktorom umožňujú
využívanie rôznych doplnkových služieb, ktoré tento protokol poskytuje. Servery Apache
aj MySQL už v súčasnosti majú rozsiahlu používateľskú základňu z radov firemných
ako aj privátnych používateľov. V oblasti výpočtových a simulačných aplikácií
je posúdenie funkcií skôr na samotnom používateľovi a závisí od jeho osobných
požiadaviek. Veľké rezervy má najmä aplikácia KTechlab, ktorá sa často prejavuje
nestabilitou a nepredvídateľným správaním. Vývojové prostredia NetBeans i Eclipse
sa javia ako dostatočne zrelé na bežné použitie v praxi.
V oblasti podpory hardvéru má systém Linux často nedostatky, tie sú však spojené
hlavne s nezáujmom výrobcov o tento systém. Situácia sa však začína postupne meniť,
čo je vidieť najmä na zvyšujúcom sa počte počítačov predávaných s predinštalovaným
operačným systémom Linux. Podpora a záujem výrobcov je lepšia najmä u bežne
- 48 -
používaných zariadení ako sú sieťové či grafické karty, horšie je to u zariadení
ako sú napríklad strihové karty, ktoré majú aj menšiu používateľskú základňu.
Z hľadiska nákladov vynaložených na obstaranie open source softvéru sa tento
javí výrazne výhodnejší než komerčný softvér. Výrazne úspory je možné dosiahnuť
aj v oblasti aktualizácií a získavania nových verzií. Dodatočné náklady tvorí preškolenie
používateľov. Tieto však závisia aj od používateľov samotných. S mnohými
zo spomínaných aplikácií sa používatelia stretávajú i v prostredí systému Microsoft
Windows, takže nie sú pre nich neznáme. Technické požiadavky skúmaných aplikácií
sú porovnateľné, niekedy dokonca v i nižšie ako u komerčných.
Pri písaní práce som sám získal cenné skúsenosti a znalosti pri práci
s popisovanými aplikáciami ako v oblasti používania rôznych editorov a realizácie
výpočtov pomocou počítača, tak pri využívaní vývojových prostredí.
- 49 -
Zoznam použitej literatúry[1] Kolektív autorov: Čo je to OSS?. [citované 5.12.2008]. Dostupné z
http://web.archive.org/web/20080109122349/http://skosi.org/?
qwiki_page=skosi:aboutoss:sk
[2] PERENS, Bruce: Spoločenská zmluva. [citované 1.2.2009]. Dostupné z
http://www.debian.org/social_contract
[3] Kolektív autorov: Linux - Dokumentační projekt. Brno: Computer Press, 2003. ISBN
8072267612.
[4] NEGUS, Christopher: Linux Bible: Boot Up to Ubuntu, Fedora, KNOPPIX, Debian,
OpenSUSE, and 11 Other Distributions. Hoboken, N.J.: John Wiley and Sons, 2008.
ISBN 9780470230190.
[5] Kolektív autorov: Verzie Debianu. [citované 1.2.2009]. Dostupné z
http://www.debian.org/releases/
[6] PETERSEN, Richard: Fedora Core 7 & Red Hat Enterprise Linux. : McGraw - Hill
Professional, 2007. ISBN 9780071486422.
[7] JONES, M. Tim: GNU/Linux Application Programming. London: Charles River
Media, 2008. ISBN 1584503718.
[8] Kolektív autorov: OpenOffice.org. [citované 4.2.2009]. Dostupné z
http://en.wikipedia.org/wiki/Openoffice
[9] Kolektív autorov: Inbound connections limit in Windows XP. [citované 1.3.2009].
Dostupné z http://support.microsoft.com/kb/314882
[10] LARABEL, Michael: ATI Has Open-Source Drivers Too. [citované 26.3.2009].
Dostupné z http://www.phoronix.com/scan.php?page=article&item=700&num=1
[11] WILLIS, Nathan: Why you should care about PulseAudio. [citované 31.3.2009].
Dostupné z http://www.linux.com/feature/119926
- 50 -
ČESTNÉ VYHLÁSENIEVyhlasujem, že som zadanú bakalársku prácu vypracoval samostatne,
pod odborným vedením vedúceho bakalárskej práce Ing. Martina Paraliča, PhD.
a používal som len literatúru uvedenú v práci.
Súhlasím so zapožičiavaním bakalárskej práce.
V Žiline dňa .......................... .............................................
podpis študenta
Žilinská univerzita v Žiline
Elektrotechnická fakulta
Katedra telekomunikácií a multimédií
Analýza možnosti prechodu z komerčného softvérového
vybavenia a OS Windows na open-source produkty pod
OS Linux
P R Í L O H O V Á Č A S Ť
Peter Vereš
2009
Zoznam príloh1. Prehľad funkcií textových editorov, tabuľkových kalkulátorov a prezentačných
programov
2. Vybrané časti z prekladu licencie GNU GPL
Príloha č. 1.: Prehľad funkcií kancelárskych aplikácií
Tabuľka: Funkcie textových editorov
Program / funkcia Microsoft Word 2003
Writer KWord Abiword
Formátovanie textu áno áno áno áno
Definovanie vlastných štýlov áno áno áno áno
Priame kreslenie grafiky v programe
áno áno áno – cez komponent
nie
Vkladanie obrázkov (JPG,PNG,GIF,BMP,WMF,EPS)
áno áno áno áno – JPG,PNG,BMP,WMF
Vkladanie tabuliek áno áno áno áno
Hlavička a päta áno áno áno áno
Pridávanie poznámok áno áno áno áno
Automatické generovanie zoznamov (obsah, obrázky, tabuľky, bibliografia)
áno – obsah, obrázky, tabuľky
áno áno - obsah áno - obsah
Vkladanie matematických vzorcov
áno áno áno áno
Export do PDF nie áno áno áno
Otváranie a ukladanie MS Word
áno áno áno áno
Kontrola pravopisu áno áno áno áno
Tabuľka: Funkcie tabuľkových kalkulátorov
Program / funkcia Microsoft Excel 2003
Calc KSpread Gnumeric
Formátovanie áno áno áno áno
Kontrola pravopisu
áno áno áno nie
Hlavička a päta áno áno áno áno
Pridávanie komentárov
áno áno áno áno
Vzorce a funkcie áno áno áno áno
Vkladanie grafov áno áno áno áno
- 1 -
Program / funkcia Microsoft Excel 2003
Calc KSpread Gnumeric
Filtre údajov áno áno nie áno
Automatické vypĺňanie radov
áno áno áno áno
Vkladanie obrázkov
áno áno áno áno
Kreslenie vlastnej grafiky
áno áno áno – cez komponent nie
PDF export nie áno áno áno
Podpora formátu MS Excel
áno áno áno áno
Tabuľka: Funkcie prezentačných programov
Program / funkcia Microsoft PowerPoint Impress KPresenter
Základné formátovanie
áno áno áno
Kontrola pravopisu áno áno áno
Kreslenie vlastnej grafiky
áno áno áno
Vkladanie tabuliek áno áno áno – cez komponent
Animácia prechodov medzi snímkami
áno áno áno
Animácia objektov áno áno áno
Pero v prezentácii áno áno áno
PDF export nie áno áno
Podpora MS PowerPoint
áno áno áno
Export do Flash nie áno - čiastočne nie
- 2 -
Príloha č. 2.: Vybrané časti slovenského prekladu GNU GPL
Preambula
Väčšina licencií pre softvér je navrhnutých tak, aby vám obmedzovali slobodu
jeho zdieľania a upravovania. Naopak ,,Všeobecná zverejňovacia licencia GNU“ vám
zaručuje slobodu zdieľania a upravovania ,,slobodného softvéru“ - zaisťuje že softvér je
slobodný pre všetkých jeho užívateľov. Táto ,,Všeobecná zverejňovacia licencia“ sa
vzťahuje na väčšinu softvéru nadácie Free Software Foundation a na akýkoľvek iný
program, ktorého autor ju príjme (iný softvér Free Software Foundation je namiesto toho
pokrytý ,,Knižnou všeobecnou zverejňovacou licenciou GNU“). Aj vy ju môžete použiť
pre svoje programy.
Ak hovoríme o ,,slobodnom softvéri“, máme na mysli slobodu používania, nie
cenu. (...)
Napríklad, ak šírite kópie takéhoto programu, či už zdarma alebo za poplatok,
musíte poskytnúť príjemcovi všetky práva, ktoré máte sami. Musíte zaručiť, že
príjemcovia tiež dostanú, alebo môžu získať, zdrojový kód. A musíte im ukázať tieto
podmienky, aby aj oni poznali svoje práva. (...)
Kvôli ochrane každého autora, vrátane nás samotných, chceme zaručiť, aby každý
chápal skutočnosť, že na tento slobodný softvér neexistuje žiadna záruka. Ak je softvér
niekým iným modifikovaný a poslaný ďalej, chceme, aby príjemcovia vedeli, že to, čo
majú, nie je originál. Preto sa akékoľvek problémy vnesené inými neodrazia na reputácii
pôvodných autorov. (...)
Ustanovenia a podmienky pre kopírovanie, šírenie a modifikáciu
Táto licencia (ďalej len Licencia) sa vzťahuje na počítačový program alebo iné
dielo, ktoré obsahuje zmienku umiestnenú v ňom autorom o tom, že môže byť šírené
podľa ustanovení ,,Všeobecnej zverejňovacej licencie GNU“. Ďalej je takýto počítačový
program alebo dielo označované pojmom ,,Program“ a ,,dielo založené Programe“
znamená buď Program samotný, alebo každé iné dielo z neho odvodené, čo znamená
dielo obsahujúce Program alebo jeho časti doslovne alebo s modifikáciami, prípadne v
preklade do iného jazyka. (ďalej je preklad zahrňovaný pod pojmom ,,modifikácia“)
Každý užívateľ Licencie je označovaný ako ,,Vy“.
- 3 -
Iné činnosti ako kopírovanie, šírenie a modifikácia Programu nie sú Licenciou pokryté;
siahajú mimo jej rámec. (...)
Môžete kopírovať a šíriť doslovné kópie zdrojového kódu Programu tak, ako ste
ho obdržali, na ľubovoľnom médiu za predpokladu, že na každej kópii viditeľne uvediete
zmienku o autorovi a absencii záruky. Necháte nedotknuté všetky zmienky odkazujúce na
Licenciu a zmienky o absencii záruky, a dáte každému príjemcovi spolu s Programom
kópiu Licencie.
Za fyzický akt prenesenia kópie môžete žiadať poplatok a podľa vlastného
uváženia môžete ponúknuť za poplatok záručnú ochranu.
Môžete modifikovať vašu kópiu alebo kópie Programu alebo ktorejkoľvek jeho časti, a
tak vytvoriť dielo založené na Programe, a kopírovať a šíriť takéto modifikácie či dielo
podľa platných podmienok odseku 1, uvedeného vyššie, za predpokladu, že splníte aj
všetky tu vymenované podmienky:
a) Modifikované súbory musíte doplniť zreteľnou zmienkou uvádzajúcou, že ste súbory
zmenil a dátum každej zmeny.
b) Musíte umožniť, aby akékoľvek vami zverejnené alebo rozširované dielo, ktoré ako
celok alebo v častiach obsahuje Program alebo jeho časti, alebo je z Programu alebo jeho
časti odvodené, mohlo byť ako celok bezplatne poskytnuté každej tretej osobe v súlade s
ustanoveniami Licencie. (...)
Tieto požiadavky sa vzťahujú k modifikovanému dielu ako celku. Pokiaľ je možné
identifikovať časti takéhoto diela, ktoré zrejme nie sú odvodené z Programu a môžu byť
samé o sebe považované za nezávislé a samostatné diela, potom sa táto licencia a jej
ustanovenia nevzťahujú na tieto časti, ak sú šírené ako nezávislé diela. Ak však tieto časti
rozširujete ako časti celku, ktorým je dielo založené na Programe, musí byť rozširovanie
tohoto celku podriadené ustanoveniam Licencie tak, že sa povolenia poskytnuté ďalším
užívateľom Licencie rozšíria na celé dielo, teda na všetky jeho časti bez ohľadu na to, kto
ktorú časť napísal. (...)
Iba pri spojení iného diela, ktoré nie je založené na Programe, s Programom (alebo
dielom založeným na Programe) na pamäťovom alebo distribučnom médiu, nespadá
takéto iné dielo do pôsobnosti Licencie.
Môžete kopírovať a rozširovať Program (alebo dielo založené na Programe podľa
ustanovení odseku 2) prostredníctvom strojového kódu podľa ustanovení odsekov 1 a 2,
- 4 -
uvedených vyššie, ak splníte aspoň jednu z tu vymenovaných podmienok:
a) Doplníte strojový kód úplným strojovo čitateľným zdrojovým kódom(...)
b) Doplníte strojový kód písomnou ponukou, platnou najmenej tri roky, podľa ktorej
poskytnete akejkoľvek tretej strane kópiu úplného strojovo čitateľného zdrojového
kódu(...)
c) Doplníte ho informáciou, ktorú ste dostal ohľadom ponuky na poskytnutie úplného
zdrojového kódu(...)
Zdrojový kód je najvhodnejšou formou diela pre jeho prípadné modifikácie. Pre Program
šírený prostredníctvom strojového kódu, znamená úplný zdrojový kód všetok zdrojový
kód pre všetky moduly, ktoré obsahuje, vrátane akýchkoľvek ďalších súborov pre
definíciu rozhrania a dávkových súborov potrebných pre kompiláciu, inštaláciu a
spustenie Programu vo forme strojového kódu. (...)
Nesmiete kopírovať, modifikovať, poskytovať sublicencie, alebo šíriť Program iným
spôsobom, ako vyslovene uvedeným v Licencii. (...)
Keďže ste Licenciu nepodpísali, nie je vašou povinnosťou ju prijať. (...)
Modifikáciou alebo šírením Programu (alebo každého diela založeného na Programe)
vyjadrujete súhlas s Licenciou a prijímate všetky jej ustanovenia a podmienky pre
kopírovanie, modifikovanie alebo šírenie Programu alebo diel na ňom založených.
Vždy, keď ďalej šírite Program (alebo dielo založené na Programe), získava príjemca od
autora, právo kopírovať, modifikovať alebo šíriť Program v súlade s ustanoveniami
Licencie. Nesmiete klásť žiadne prekážky výkonu tu zaručených práv príjemcu. Nie ste
zodpovedný za dodržiavanie tejto licencie tretími stranami. (...)
Pokiaľ by sa javila za istých okolností niektorá časť tohoto odseku ako neplatná alebo
nevynútiteľná, ostáva okrem tejto časti v platnosti celý zvyšok tohoto odseku, a za
všetkých iných ako týchto okolností ostáva platný odsek ako celok. (...)
Ak je šírenie či použitie Programu v niektorých krajinách obmedzené, buď patentmi,
alebo autorským zákonom, môže autor, ktorý zveruje Program do pôsobnosti Licencie,
pridať výslovné geografické obmedzenie vylučujúce takéto krajiny, takže šírenie je
povolené len v tých krajinách, ktoré nie sú týmto spôsobom vylúčené. Potom Licencia
zahŕňa takéto geografické obmedzenia ako svoju súčasť. (...)
ZÁRUKA SA NEPOSKYTUJE
PRETOŽE PROGRAM JE POSKYTOVANÝ TOUTO LICENCIOU BEZPLATNE,
- 5 -
NEVZŤAHUJE SA NA PROGRAM ŽIADNA ZÁRUKA, V MIERE POVOLENEJ
ZÁKONOM. POKIAĽ NIE JE PÍSOMNE UVEDENÉ INAK, POSKYTUJÚ
DRŽITELIA AUTORSKÝCH PRÁV ALEBO INÉ STRANY PROGRAM ,,TAK, AKO
JE''. (...)
- 6 -