ìïáïîàâåäëì ìïèåæòúòíë...
-
Upload
phungkhuong -
Category
Documents
-
view
243 -
download
9
Transcript of ìïáïîàâåäëì ìïèåæòúòíë...
ìïáïîàâåäëì ìïèåæòúòíë
èëïèþå
ìïèåúíòåîë-ðîïáüòêóäò ýóîíïäò ýóîíïäò æïïîìæï 1922 ùåäì
1
ianvari - marti
2005
öïíãòî èïèïäïûå (èàïâïîò îåæïáüëîò) ìïîåæïáúòë êëäåãòï: â. þïõóüïøâòäò, ë. ãåîçèïâï, ê. ãåäïøâòäò, à. æåêïíëìòûå (èàïâïîò îåæïáüëîòì èëïæãòäå), ô. àëæóï, ã. òëìåäòïíò, ð. êòíüîïòï, â. ìïïêïûå, å. áåèåîüåäòûå, ä. áóîúòêïøâòäò, ç. éóéóíòøâòäò, í. ñòôøòûå, î. øïáïîòøâòäò, ä. øåùòîóäò, ì. õå÷òíïøâòäò, î. õåúóîòïíò
Jurnali `saqarTvelos samedicino moambe~ 80 wlisaa
samedicino Jurnalis daarseba qarTvel eqimTa sanukvari ocneba iyo.
pirveli samedicino Jurnali `qarTuli samkurnalo furceli~ qarTul enaze
gamovida 1908 wels eqim v. RambaSiZis redaqtorobiT. Tavisi SinaarsiT igi
samecniero-popularuli xasiaTisa iyo. meore nomris gamosvlis Semdeg,
usaxsrobis gamo, Jurnalma arseboba Sewyvita.
odesaSi myofma qarTvel mecnierTa da studentTa jgufma mSobliur
enaze gamosca samecniero krebuli `cxovreba da mecniereba~, romlis pirveli
nomeri 1914 wels quTaisSi gamovida, magram Semdegi nomeri aRar gamocemula.
1919 wels qarTvel eqimTa da bunebismetyvelTa sazogadoebam daarsa Jurnali
`eqimi~, romlis mxolod 8 nomeri ixila mkiTxvelma.
pirveli regularuli qarTuli samedicino Jurnali, romelic TbilisSi
1922 wlis aprilSi gamovida `janmrTelobis dacvis saxalxo komisariatis
moambe~ iyo. XX saukunis ociani wlebidan moyolebuli qarTuli perioduli
samedicino presa qveynis janmrTelobis dacvis sistemaSi mimdinare procesebis
Tanaziari da aqtiuri monawilea.
Cveni saukunis ocian wlebSi, saqarTveloSi, erTsa da imave dros
ramdenime perioduli samedicino samecniero Jurnali gamodioda, romelTa
Soris aRsaniSnavia: `samkurnalo moambe~, `Tanamedrove medicina~, `tropikuli
medicinis moambe~, `Tanamedrove farmacia~. 30-ian wlebSi yvela dasaxelebuli
gamocemis roli da daniSnuleba `sabWoTa medicinam~ itvirTa.
1941 wels, omis dawyebis gamo, Jurnalis gamocema droebiT Sewyda. 1957
wlis ianvar-TebervalSi gamovida aRdgenili `sabWoTa medicinis~ pirveli
nomeri, maSindeli jandacvis ministris, profesor daviT mamamTavriSvilis
redaqtorobiT.
Jurnals, 1926-1927 wlebSi erqva `samkurnalo moambe~, 1927-1928 wlebSi _
`jansaxkomis moambe~, 1929 wlis oqtombridan Jurnali gamodis `sabWoTa
medicinis~ saxelwodebiT, xolo 1990 wlidan, saredaqcio kolegiis
gadawyvetilebiT, mas `saqarTvelos samedicino moambe~ ewodeba.
Jurnalis arsebobis periodSi, mis furclebze gamoqveynda medicinis
sxvadasxva dargis 45000-ze meti masala. bolo wlebSi, Jurnalis rubrikaTa
raodenobam 50-s miaRwia.
am xnis manZilze qarTuli samedicino periodis furclebze dastambul
Sromebs Soris gansakuTrebiT unda aRiniSnos is fundamenturi gamokvlevebi,
romlebmac saTave daudo avadmyofTa kvlevis, diagnostikis, mkurnalobis,
reabilitaciis, profilaqtikis axal mecnierul da praqtikul mimarTulebebs,
ramac ganapiroba avadobaTa Semcireba, zogierTi maTganis likvidacia
(malaria), medicinis muSakTa profesiuli momzadeba, sakandidato da
sadoqtoro disertaciebis zrda, qarTvel medikosTa samecniero-kvleviT
miRwevaTa sayovelTao aRiareba, ucxoeTis qveynebTan mecnieruli
TanamSromlobis gafarToeba da sxva.
dRes, saqarTveloSi janmrTelobis dacvis mTeli sistemis radikaluri
gardaqmnebis procesSi, gansakuTrebiT sagulisxmoa Jurnalis samarTliani
principuloba da siaxlisadmi swrafva, roli da daniSnuleba erovnuli
medicinis Semdgomi ganviTarebisa da ganmtkicebisaTvis.
!!!!!!
Tjobhboj!tofvmfcfcj
gul-sisxlZarRvTa sistemis reaqcia fizikur da fsiqomotorul datvirTvaze axalgazrdebSi x. ciciaSvili, prof. g. qavTaraZe, doc. T. maxaraZe, i. JorJoliani, T. cxvaraZe, m. tuRuSi, m. gvalia Tbilisis saxelmwifo samedicino universitetis Sinagan sneulebaTa #1 kaTedra
bolo wlebSi organizmis fiziologiuri da fsiqologiuri adaptaciis
SesaZleblobebis Semcireba aRiarebulia rogorc daavadebaTa ganviTarebis erT-erTi
wamyvani riskis faqtori (2,5).
nebismieri, maT Soris gul-sisxlZarRvTa sistemis daavadebaTa saTave, maTi premorbidi,
axalgazrda asakSia saZebneli. farTo adaptaciuri SesaZlebloba, romelic am asaks
axasiaTebs, xSirad Cqmalavs farulad mimdinare paTologiur process. am asakSi mis gamo-
savlenad submaqsimaluri datvirTvis gamoyeneba xdeba saWiro. amasTan, ama Tu im
saadaptacio modelis mqone pirovnebas fizikur Tu fsiqologiur datvirTvaze sxvadasxva
reaqcia SeiZleba hqondes, anu daavadebis `gamSvebad~ sxvadasxva faqtori mogvevlinos.
kvlevis mizans warmoadgens fizikur da fsiqomotorul datvirTvaze gul-sisxlZarRvTa
sistemis reaqciis TaviseburebaTa Seswavla praqtikulad janmrTel, magram sxvadasxva
fiziologiur da fsiqologiur adaptaciur SesaZleblobaTa mqone axalgazrdebSi.
Mmasala da gamokvlevis meTodebi. gamovikvlieT Tbilisis saxelmwifo samedicino
universitetis 72 praqtikulad janmrTeli studenti (saSualo asaki 23,25±1,32) – 36 (50%)
qali da 36 (50%) kaci. monacemebi davamuSaveT statistikuri analizis meTodebis gamoyene-
biT (programaTa sistema SPSS). gul-sisxlZarRvTa sistemaze, rogorc organizmis adaptaciur SesaZleblobaTa
indikatorze, koncefciis Tanaxmad, misi funqcionirebis done (fd) SeiZleba ganvixiloT
rogorc organizmis garemosTan wonasworobis ZiriTadi maCvenebeli (2). sisxlis
mimoqcevis sistemis fd-isa da misi adaptaciuri potencialis Sesafaseblad `.o. aå!“å…å"=-s
mier 1986-91 wlebSi mowodebulia nozologiamdeli diagnostikis martivi algoriTmi _
funqciuri cvlilebebis indeqsi (FCI), romelic isazRvreba pirobiT erTeulebSi _
balebSi. FCI-s gamoTvlisaTvis saWiroa Semdegi monacemebi: pulsis sixSire (P), sistoluri
da diastoluri arteriuli wneva (TAs, TAd), simaRle (H), sxeulis masa (W) da asaki (A).
FCI=0,011 P + 0,014 TAs + 0,008 TAd + 0,014 A + 0,009 W _ 0,009 H _ 0,27
FCI-is mniSvnelobis mixedviT, gamokvleuli pirebi ganawildnen janmrTelobis donis
Sesatyvis sam jgufad: I. damakmayofilebeli adaptaciiT (FCI≤2,10), II. adaptaciis
meqanizmebis zomieri daZabviT (FCI 2,11-2,59), III. adaptaciis meqanizmebis Zlieri daZabviT
(FCI 2,60≤). I jgufi Seadgina 27 (37,5%), II – 39 (54,17%), III – 6 (8,33%) studentma.
statistikurad sarwmuno gansxvaveba iqna miRebuli gamosakvlev pirTa calkeul
jgufSi FCI-is saSualo mniSvnelobebs Soris (p=0,03). organizmis funqciuri rezervis (fr) gansazRvra erT-erTi aucilebeli pirobaa
funqciuri mdgomareobis Sesafaseblad, vinaidan adaptaciuri SesaZleblobebis Semcireba
dakavSirebulia funqciuri rezervebis gamoxatul klebasTan an sulac amowurvasTan.
mTliani organizmis adaptaciuri SesaZleblobebis gamsazRvrel, wamyvan fiziologiur
sistemad ganixileba sisxlis mimoqcevis sistema, Sesabamisad saubaria am sistemis fr-ze (2).
imisaTvis, rom SegveZlos garemo pirobebis cvlilebebze organizmis SesaZlo
reaqciebis prognozireba, mizanSewonilia fr-is Sefaseba pirdapiri gziT. b.b. o=!,…-isa da t.g. låå!“%…-is (10) mixedviT, organos an sistemis fr SeiZleba raodenobrivad ganisaz-
Rvros rogorc mosvenebisas funqciis dones da am funqciis maqsimalurad misawvdom
dones Soris sxvaoba, vinaidan funqciis maqsimumis gazomva SesaZlebelia mxolod
organizmis zRvruli an zezRvruli datvirTvisas, rac SeuZlebelia Cveulebrivi
momzadebis mqone adamianTa, gansakuTrebiT ki im pirTa kvlevisas, romelTa mdgomareoba
normasa da paTologias Soris zRvarzea.
kardiologiur klinikebSi gamoyenebul mravalricxovan datvirTvis testebs Soris Cven
avirCieT Sefildisa da Tanaavtorebis (Sheffild et al.) mier SemuSavebuli, bolo wlebSi
farTod gavrcelebuli fizikuri datvirTvis funqciuri sinji (1). Fam dros datvirTva
TandaTanobiT (yovel 1_2 wuTSi) matulobs gulis ritmis sasurvel gaxSirebamde.
avtorebi gvirCeven gamokvlevis procesSi fizikuri datvirTva TandaTanobiT gavzardoT
gulis ritmis ara kritikul (maqsimalur) gaxSirebamde, aramed asakisaTvis Sesabamis
submaqsimalur donemde (maqsimaluris 85%-mde). amisaTvis maT SeimuSaves specialuri
cxrili. gamoTvla SeiZleba (3) formuliTac: (220 _ asaki) × 0,85. datvirTva SeiZleba
Sesruldes sxvadasxva meTodiT, mxolod savaldebuloa ekg-s Cawera gamokvlevis
procesSi (1). kvlevas vawarmoebdiT ekg holteriT monitorirebis (hm) fonze (6). hm xdeboda
`NIHON KOHDEN~ (iaponia) firmis 2-arxian cifrul ambulatoriul ekg Camwerze RAC – 1202 K gulmkerdis modificirebul ganxrebSi ANASA (jamuri ganxra) da CM5 ( V5-is analogiuri), imave sistemis deSifratorze Semdgomi damuSavebiT.
gamosakvlev pirs mjdomare da mosvenebul mdgomareobaSi (sakvebis miRebidan 2 saaTis
Semdeg) esinjeboda arteriuli wneva da pulsis sixSire. Semdeg is akeTebda buqnebs,
pulsis individurad, winaswar gansazRvrul submaqsimalur doneze, gaxSirebamde. wneva da
pulsis sixSire izomeboda datvirTvis damTavrebidan 1, 3, 5 da 10 wuTis Semdeg. amave
momentSi xdeboda registratorze arsebuli markeris aqtivaciis Rilakis (event recorder) saSualebiT gamosakvlevi piris mier Canaweris operatiuli aqtivacia analizisas ekg-is
Sesabamisi monakveTis zustad gamoyofis mizniT (6).
pulsisa da arteriuli wnevis dinamika asaxavs sisxlis mimoqcevis aparatis
datvirTvasTan adaptaciis xarisxs. wnevis sagrZnobi mateba da maCveneblebis normamde
Camosvlis Segvianeba gulis funqciis darRvevis niSania.
gul-sisxlZarRvTa sistemis kargi funqciuri mdgomareobisas aRiniSneba e.w.
normotonuli, xolo funqciuri mdgomareobis gauaresebisas _ asTeniuri an distoniuri
reaqciebi (3).
hm-is fonze vaxdendiT fsiqomotorul datvirTvaze (venis fsiqotesti) reaqciis
Seswavlas. am saxis datvirTvaze gamoyofen gul- sisxlZarRvTa sistemis individuri
reaqciis sam tips: 1. inertuls, 2. adekvaturs (tipuri reaqcia), 3. araadekvaturs.
Tavisufali aqtivobis dReRamur ciklTan adaptaciisas gul-sisxlZarRvTa sistemis
funqciur rezervebs asaxavs gulis ritmis parametrTa cirkaduli cvalebadoba.
cirkaduli indeqsi (ci) asaxavs cirkadul profils, romelic SesaZloa iyos normaluri
(ci 1,22-1,44), rigiduli (ci<1,2) an gaZlierebuli (ci>1,47) (7,13). Cven mier gamokvleul
kontingentSi rigiduli cirkaduli profilis mqone pirebi ar aRmoCndnen; aRniSnuli
parametri normaSi hqonda 9 students, gaZlierebuli – 24-s.
gamokvleul studentTa fsiqologiuri adaptaciis unaris gansazRvrisaTvis
gamoyenebul iqna d. uznaZis klasikuri fiqsirebuli ganwyobis meTodi (fgm) (11,12,8,9).
imis gaTvaliswinebiT, rom xasiaTisa da temperamentis aqcentuacia warmoadgens fsiqo-
socialuri dezadaptaciis erT-erT mizezs, gamokvleul pirTa Soris aqcentuantebis
dasadgenad gamoviyeneT qaraqterologiuri kiTxvari k. leonhardis mixedviT (SmiSekis
modifikaciiT) (14,15). fsiqo-socialuri dezadaptaciis mizezTa Soris, agreTve, ganixileba
fsiqopaTologiuri sindromebi, romelTa Seswavlac xdeboda Tbilisis saxelmwifo
samedicino universitetis klinikuri fsiqologiis laboratoriaSi SemuSavebuli
fsiqosocialuri anketis (4) meSveobiT.
miRebuli Sedegebi da maTi ganxilva. FCI-is mniSvnelobis mixedviT gamoyofil
jgufebSi fizikur datvirTvaze iyo Semdegi saxis reaqcia: damakmayofilebeli adaptaciis
(FCI≤2,10) mqone pirTagan 62,96% (17) hqonda normotonuli, 7,41% (2) asTeniuri, 29,63% (8)
distoniuri (aqedan, datvirTvis damTavrebidan 3 wuTis Semdeg diastoluri wneva mxolod
or SemTxvevaSi rCeboda nulis toli). adaptaciis meqanizmebis zomieri daZabviT (FCI 2,11-2,59) gamosakvlev pirTagan normotonuli reaqcia aReniSna 53,8% (21), asTeniuri 20,5% (8),
distoniuri 25,6% (10); adaptaciis meqanizmebis Zlieri daZabvisas (FCI 2,60≤) normotonuli
reaqcia dafiqsirda SemTxvevaTa mxolod 33,3% (2), asTeniuri 16,7% (1), 50% (3) ki reaqcia
distoniuri iyo.
hm dros ekg-s analizma aCvena Semdegi suraTi: adaptaciis meqanizmebis daZabvis
matebasTan erTad, matulobs fizikuri datvirTvisas iseTi cvlilebebis sixSire,
rogoricaa paroqsizmuli taqikardia da ST-segmentis depresia (2mm-ze meti). am
cvlilebebidan statistikurad sarwmunoa jgufebs Soris sxvaoba ST-segmentis depresiis sixSiris mixedviT.
fsiqomotorul datvirTvaze analogiuri niSniT gamoyofil jgufebSi miviReT Semdegi
suraTi: studentebSi damakmayofilebeli adaptaciiTa da adaptaciis meqanizmebis zomieri
daZabviT araadekvaturi reaqcia ar dafiqsirebula. I jgufSi inertuli reaqcia hqonda
62,96% (17), II-Si 74,4% (29); adekvaturi _ Sesabamisad 37,04% (10) da 25,6% (10). III jgufSi
suraTi radikalurad icvleba: adekvaturi reaqcia saerTod ar aRiniSneba, 16,7% -Si
adgili aqvs araadekvatur, 83,3% (5) inertul reaqcias.
adaptaciis meqanizmebis daZabvis matebasTan erTad, fsiqomotoruli datvirTvisas,
matulobs iseTi cvlilebebis sixSire, rogoricaa taqikardia, ST-segmentis depresia (2mm-ze meti), supraventrikuri eqstrasistolia, arasunTqviTi sinusuri ariTmia (rac miu-
TiTebs marTvaSi qerqqveSa struqturebis CarTvaze); paralelurad aRiniSneba sunTqviTi
ariTmiis sixSiris kleba. am cvlilebebidan statistikurad sarwmunoa jgufebs Soris
sxvaoba ST-segmentis depresiisa da sinusuri ariTmiis sixSiris mixedviT.
sarwmuno sxvaoba miviReT normaluri da gaZlierebuli cirkaduli indeqsis mqone pirTa
jgufebis Sedarebisas. I jgufSi fizikur datvirTvaze normotonuli reaqcia hqonda 6
(66,67%), distoniuri 3 (33,33%), II jgufSi _ normotonuli 9 (37,5%), asTeniuri 2 (8,3%), dis-
toniuri 13 (54,2%). fsiqomotorul datvirTvaze inertuli reaqciiT upasuxa I jgufis 4
(44,4%), II jgufis 20 (83,33%) gamosakvlevma pirma, adekvaturi reaqciiT ki _ Sesabamisad 5
(55,6%) da 4 (16,67%).
rogorc vxedavT, orive saxis datvirTvaze gul-sisxlZarRvTa sistemis reaqciis is
tipebi, romlebic miuTiTebs am sistemis (da mTliani organizmis) funqciuri mdgomareobis
(adaptaciuri potencialis) gauaresebaze, sarwmunod xSiria im pirebSi, romelTac
aReniSnebaT adaptaciis meqanizmebis Zlieri daZabva da gaZlierebuli cirkaduli
profili.
fizikur da fsiqomotorul datvirTvaze gamokvleul pirTa reaqciis saxeebi fg-is
tipebisa da sxvadasxva parametris mixedviT gamoyofil jgufebSi mocemulia 1, 2 da 3
cxrilebSi.
fiqsirebuli ganwyobis parametrebis mixedviT, gansxvavebuli jgufebisaTvis, fizikuri
da fsiqomotoruli datvirTva sxvadasxva mniSvnelobas iZens: fizikuri datvirTvisadmi
naklebi tolerantoba aRiniSna variabeluri, maRali simtkicisa da stabiluri ganwyobis
mqone studentebSi, fsiqomotorulze ki _ nulovani da metad susti simtkicis, tlanqi
da labiluri ganwyobis SemTxvevebSi.
fizikur da fsiqomotorul datvirTvaze reaqcia fsiqopaTologiuri sindromebis mqone
pirebs, aRniSnuli sindromebis armqone pirebTan SedarebiT, sarwmunod gansxvavebuli ar
aRmoaCndaT. aseve ver miviReT sarwmuno sxvaoba aqcentuantebisa da araaqcentuirebul
pirTa reaqciebs Soris, rac, albaT, orive SemTxvevaSi gamokvleul pirTa arasakmarisi
raodenobiT unda aixsnas.
nqnaemmnqŠh pe`j0hh qepde)mn-qnqrdhqŠni qhqŠel{ m`
thgh)eqjr~ h oqhunlnŠnpmr~ m`cprgjr lnknd{u kh0 u. x. 0h0h`xbhkh, opnt. c.b. j`bŠ`p`dge,
dn0. Š.c. l`u`p`dge, h.P. fnpfnkh`mh,
Š.n. 0ub`p`dge, l.b. Šrcrxh, l.b. cb`kh�“
j=-åä!= "…32!å……,. K%ë僅åL 1 1 ŠK,ë,““*%ã% ã%“3ä=!“2"å……%ã% ìåä,ö,…“*%ã% 3…,"å!“,2å2=
0åëü !=K%2/ - , ƒ3÷å…, å %“%Kå……%“2åL !å=*ö, , “å!äå÷…%-“%“3ä, “2%L “, “2åì/ …= -, ƒ, ÷å“*3þ
, C“, .%ì%2%!…3þ …=ã!3ƒ*3 C!=*2, ÷å“*, ƒä%!%"/., ì%ë%ä/. ë, ö “ !=ƒ…/ì, =ä=C2=ö, %……/ì, "%ƒ-ì%›…%“2 ì, , äë ä, --å!å…ö, =ëü…%L %öå…*, !, “*= !=ƒ", 2, ƒ=K%ëå"=…, L *=!ä, %"=“*3ë !…%L “, “2åì/.
t, ƒ, ÷å“*3þ , C“, .%ì%2%!…3þ …=ã!3ƒ*3 C!%"%ä, ë, …= -%…å X%ë2å!%"“*%ã% ì%…, 2%!, !%"=…, }jc. `!2å!, =ëü…%å ä="ëå…, å , )qq , ƒ3÷=ë, " ä, …=ì, *å " ã!3CC=., %2ë, ÷=þ?, .“ C% , …äå*“3 -3…*ö, %…=ëü…/. , ƒìå…å…, L “å!äå÷…%-“%“3ä, “2%L “, “2åì/, ö, !*=ä…%ì3 , …äå*“3, 2, C=ì -, *“, !%"=……%L 3“2=…%"*, , …=ë, ÷, þ C“, .%C=2%ë%ã, ÷å“*, . “, …ä!%ì%", =*öå…23=ö, , .=!=*2å!= , 2åìCå!=ìå…2=. nK“ëåä%"=…% 72 “23äå…2= Šclr ›å…?, … #36, ì3›÷, … # 36; “!åä…åL "%ƒ!=“2å 23,251,32 ëå2.
o!, -, ƒ, ÷å“*%L , C“, .%ì%2%!…%L …=ã!3ƒ*å 2, C/ !å=*ö, L “å!äå÷…%-“%“3ä, “2%L “, “2åì/, 3*=ƒ/"=þ?, å …= 3.3äøå…, å -3…*ö, %…=ëü…%ã% “%“2% …, (=ä=C2=ö, %……/. "%ƒì%›…%“2åL) “å!äå÷…%-“%“3ä, “2%L “, “2åì/ , %!ã=…, ƒì= " öåë%ì, ä%“2%"å!…% ÷=?å "“2!å÷=þ2“ “!åä, ë, ö “ “, ëü…/ì …=C! ›å…, åì =ä=C2=ö, %……/. ìå.=…, ƒì%" , 3“, ëå……/ì ö, !*=ä…/ì C!%-, ëåì. dë ã!3CC, %2ë, ÷=þ?, .“ C% C=!=ìå2!=ì -, *“, !%"=……%L 3“2=…%"*, , -, ƒ, ÷å“*= , C“, .%ì%2%!…= …=ã!3ƒ*= "/ "ë å2: ìå…üø3þ 2%ëå!=…2…%“2ü * -, ƒ, ÷å“*%L …=ã!3ƒ*å C!, "=!, =Kåëü…%L, “2=K, ëü…%L , "/“%*%L “2%L*%“2, 3“2=…%"*å, = * C“, .%ì%2%!…%L # C!, …3ëå"%L , %÷å…ü “ë=K%L, ã!3K%L , ë=K, ëü…%L 3“2=…%"*å.
RESPONSE OF CARDIOVASCULAR SYSTEM ON PHYSICAL AND PSYCHOMOTOR LOADS IN HEALTHY YOUNG PEOPLE KH. TSITSIASHVILI, G. KAVTARADZE, T. MAKHARADZE, T. TSKHVARADZE, I. ZHORZHOLIANI, M. TUGUSHI, M. GVALIA
Characteristics of the response of cardiovascular system on physical and psychomotor loads in practically
healthy young people with different physiological and psychological adaptation abilities, with the purpose of evaluation of the risks of development of cardiological diseases was studied.
Physical and psychomotor load against the background of Holter monitoring ECG was provided. Arterial pressure and heart rate in dynamics in different groups, categorized according to index of functional changes of cardiovascular system, circadian index, Fixated Set types, psychopathological syndromes, accentuation of character and temperament was studied. 72 students of TSMU (average age 23,251,32) - 36 (50,0%) females and 36 (50,0%) males were subjected to examination.
Types of cardiovascular system responses on both types of loads, which reveal worsening of functional condition (adaptation potential) of this system (and whole organism), are quite frequent in those persons, who are
characterized with strong strain of adaptation mechanisms and increased circadian profile. For the groups with different Fixated Set parameters physical and psychomotor loads have different values: students with variable, high persistance and stable set revealed lower tolerance to physical loads and in case of zero and weakest persistance, rigid and labile set lower tolerance was characteristic for psychomotor loads.
literatura: khŠep`Šrp`:
1. tvildiani d. _ kardiologia, Tbilisi, 2002, gv. 87.
2. a=å"“*,L p.l., aå!“å…å"= `.o. _ nöå…*= =ä=C2=ö, %……/. "%ƒì%›…%“2åL %!ã=…, ƒì= , !, “* !=ƒ", 2, ƒ=K%ëå"=…, L # l., 1997.
3. b,…%ã!=ä%"= Š.q. _ h…“2!3ìå…2=ëü…/å ìå2%ä/ , ““ëåä%"=…, “å!äå÷…%- “%“3ä, “2%L “, “2åì/ # l., 1987.
4. j="2=!=äƒå c.b. “ “%="2. _ j%ìCëå*“ ìå2%ä%" äë "/ "ëå…, C%ä"å!›å……%“2, .ì%ö, %…=ëü…%ì3 “2!å““3,-=*2%!=ì !, “*=, , ƒ3÷å…, K=ƒ, “…/. C“, .%=ä=C2=ö, %……/. ìå.=…, ƒì%" , .=!=*2å!%ë%ã, ÷å“*, . %“%Kå……%“2åL K%ëü…/. haq , ca (C“, .%“%ö, =ëü…= =…*å2=). lå2%ä, ÷å“*, å !å*%ìå…ä=ö, , . ŠK, ë, “, , 1985, 25“.
5. j%ìCüþ2å!…= .ëå*2!%*=!ä, %ã!=-, …= !3Kå›å “2%ëå2, L. Šåƒ. ä%*ë. lå›ä3…=!%ä…%ã% “, ìC%ƒ, 3ì=, 27-30 =C!åë 1999 ã. l., 1999. c. 320.
6. l=*=!%" k.l. _ u%ë2å!%"“*%å ì%…, 2%!, !%"=…, å # l., 2000. 7. l=*=!%" k.l. _ 8 lå›ä3…=!%ä…/L j%…ã!å““ &u%ë2å!%"“*%å ì%…, 2%!, !%"=…, å , …å, …"=ƒ, "…=
.ëå*2!%*=!ä, %ë%ã, [. j=!ä, %ë%ã, . 1999.3: 79. 8. m%!=*,äƒå b.c. _ Š, C/ .=!=*2å!= , -, *“, !%"=……= 3“2=…%"*=. ŠK, ë, “, : låö…, å!åK=, 1966. 9. m%!=*,äƒå b.c. _ lå2%ä/ , ““ëåä%"=…, .=!=*2å!= ë, ÷…%“2, . ŠK, ë, “, : låö…, å!åK=, 1975. 10. o=!,… b.b., låå!“%… t.g. _ m=C! ›å…, å ì, %*=!ä= , -3…*ö, %…=ëü…/L !åƒå!" “å!äö=. l.
(`lm qqqp), 1977. 11. rƒ…=äƒå d.m. _ nK?= C“, .%ë%ã, . 1964. 12. rƒ…=äƒå d.m. _ }*“Cå!, ìå…2=ëü…/å %“…%"/ C“, .%ë%ã, , 3“2=…%"*, . hƒä. `*=ä. …=3* c!. qqp.
1961. 13. Abstr. VIII International Congress “Holter and Noninvasive Electrocardiology” Ulm, Germany, 22-23
May 1998. Annals of Noninvasive Electrocardiology. 1998; V 13, part 2. 14. Leonhard K. _ Akzentuierte Personlichkeiten, Berlin, 1976. 15. Schmieschek H. _ Fragebogen zur Ermittlung akzentuierter Person-lichkeiten. Psychiat. Neurol. Med.
Psychol. 10 (1970), 378.
Ufsbqjb-!qvmnpopmphjb
adgilobrivi imunitetis roli eqsudaciuri plevritis paTogenezisas
l. otiaSvili
saqarTvelos saxelmwifo samedicino akademiis Terapia-pulmonologiis kaTedra
bolo wlebis samecniero miRwevad iTvleba im imunuri da autoimunuri fenomenis
paTogenezuri rolis dadgena, romelic ganapirobebs filtvebis anTebiTi da simsivnuri
daavadebis ganviTarebas. dadgenilia, rom simsivnis sawinaaRmdego imuniteti upirveles
yovlisa aris adgilobrivi imuniteti, risi mkafio gamoxatulebac aris simsivnuri
qsovilis infiltracia imunokompetenturi ujredebiT. igi cnobilia `limfo-plazmur-
ujreduli infiltraciis” saxelwodebiTY(3). sadReisod eWvs ar iwvevs is faqti, rom sasunTq sistemas aqvs organizebuli
avtonomiuri imunuri sistema, romelic zogadi imunitetis Semadgeneli nawilia, romlis
morfo-funqciuri substratia:
1. pariesuli plevris bazaluri membranis qveS ganlagebuli imunuri limfocitebi,
romlebic antigenuri gaRizianebis Sedegad penetrirebs bazalur membaranaSi,
transformirdeba plazmur ujredebad da producirebs IgG da upiratesad IgA –s (4); 2. plevruli siTxis alveoluri makrofagebi, romelTa garkveuli nawili warmoiqmneba
periferiuli mononuklearuli ujredebidan, zogierTi ki plevris mfaravi mezoTeluri
Sris ujredebisagan da aq transformirdeba e.w. `plevrul makrofagebad~.
3. plevris adgilobrivi imunitetis yvelaze specifikur maxasiaTebels warmoadgens IgA , romelic sinTezirdeba alveolur da lorwqveSa Sris limfocitebSi (7).
m. baroni viscerul plevras ganixilavda rogorc egreT wodebul “serozul –
hemolimfur barierul organos~, romlis funqciaa siTxis transudacia, xolo pariesul
plevras, rogorc `reducirebul serozul – limfur barierul~ organos, romlis
funqciaa plevruli siTxis rezorbcia. starlingis transkapilaruli kanonis Tanaxmad,
siTxis rezorbciis absoluturi gradienti metia pariesuli plevriT gamoyofili siTxis
absolutur gradientze, amitom normalur pirobebSi plevris siTxe moZraobs pariesuli
plevris kapilarebidan plevris Rrusken, Semdeg ki adsorbirdeba visceruli plevriT (1).
plevruli eqsudatis warmoqmnis yvelaze xSiri mizezia simsivnuri metastazebis
gavrceleba Suasayaris limfur kvanZebsa da plevraze.
autofsiuri masalebis gamokvlevis safuZvelze dadginda, rom simsivnuri plevritebis
74%-Si ziandeba Suasayaris limfuri kvanZebi da filtvis kari, xolo 29%-Si pariesuli
plevra.
simsivnuri eqsudatis warmoqmnaSi monawileobs ramdenime meqanizmi, rac ganpirobebulia
simsivnis rogorc pirdapiri, ise iribi moqmedebiT (1). es aris: filtvis arteriis
embolia, pnevmonia, limfur sadinarTa blokireba, hipoproteinemia da sxva (1). plevris
metastazireba iwvevs misi ganvladobis momatebas, ris Sedegadac plevris RruSi Sedis
ufro meti raodenobis cila, vidre gamodis. erTi mxriv, pariesul plevraSi
metastazirebam SeiZleba gamoiwvios limfuri stromis blokireba da cilis rezorbciis
Semcireba. pariesuli plevris limfuri sadinarebiT limfa miemarTeba Suasayaris limfur
kvanZebSi. meore mxriv, avTvisebiani procesis Suasayaris limfur kvanZebze gavrceleba
iwvevs plevris Rrudan limfuri gadinebis Semcirebas da siTxis dagrovebas plevris
RruSi.
plevruli eqsudatis warmoqmnas iwvevs simsivnis mier mTavari an wilovani bronqis
obstruqcia, rasac mosdevs dazianebis distalurad filtvis ateleqtazis ganviTareba,
romlis kompensacia xdeba meore filtvis moculobis zrdis an ipsilateraluri
hemoToraqsis moculobis SemcirebiT, rasac mosdevs plevris RruSi wnevis dacema da
siTxis dagroveba (1).
Meyer (1) ikvlevda ra bronqogenuri kiboTi daavadebul 29 avadmyofs, daadgina, rom am
SemTxvevaSi plevris simsivnuri metastazirebis mizezia ipsilateraluri plevris
midamoSi filtvis arteriis ganStoebebis embolia. 29-dan 26 SemTxvevaSi gamovlinda vis-
ceruli da pariesuli plevris erTdrouli dazianeba. dadginda, rom am dros Suasayris
limfuri kvanZebis metastazuri dazianeba (ris safuZvelzec gamoiTqva mosazreba, rom
plevriti, romelic axlavs gulmkerdis Rrus organoebis simsivnur daavadebebs) viTarde-
ba gulmkerdis limfuri sadinarebis simsivniT obstruqciis Sedegad.
visceruli da pariesuli plevra warmoadgens dacvis araimunur sistemas. filtvebis
anTebiTi Tu simsivnuri daavadebebis dros plevris antigenuri gaRizianeba iwvevs
avtonomiuri imunuri sistemis aqtivacias, rac gamoixateba plevris RruSi sxvadasxva
imunokompetenturi ujredis migraciasa da maT ricxobriv zrdaSi.
am mizniT, saintereso aRmoCnda plevris avtonomiuri imunuri Tvisebis maxasiaTebeli
imunologiuri kriteriumis gamovlena filtvebis simsivnuri daavadebebis dros.
Seswavlili da gamokvleuli iyo 35 avadmyofi. mkurnalobis dawyebidan 10 dRis ganmavlo-
baSi. sxva tradiciul gamokvlevebTan erTad, SeviswavleT periferiul sisxlsa da
plevrul siTxeSi imunoglobulinebis (G,A, M-is) koncentracia, B da T limfocitebis
saerTo raodenoba (B da CD3), maTi subpopulaciebi: supresorebi _ CD8, helperebi CD4 da
bunebrivi kilerebis (CD16) procentuli Semcveloba, agreTve, sisxlsa da punqtatSi - kombinaciebis gamoTvla.
limfocitebis populacias da subpopulaciebs vsazRvravdiT monoklonuri
antisxeulebis gamoyenebiT. gamokvlevis Sedegad miRebulia Semdegi monacemebi:
periferiuli sisxli:
IgG=9,43±0,92. IgM=0,95±0,16. IgA=1,6±0,13. CD3=25,79±1,78. CD4=17,79±1.31. CD8=7,56±0,53. B=6,67±0,41, CD16= 2,11±0,3 plevruli siTxe: IgG=8±0,94. IgM=0,64±0,14. IgA=1,43±0.24. CD3=30,78±1.48. CD4=20,67±1.23. CD8=9,56±0,51. B=5,56±0.24. CD16=0,67±0,29
rogorc miRebuli monacemebidan Cans, simsivnur-plevrul eqsudaciaSi (20%-Si) IgA_s
koncentracia metia sisxlSi IgA_s koncentraciaze. agreTve, plevruli siTxis zogierTi
imunuri ujredis raodenoba metia periferiul sisxlSi maT raodenobaze, anu Se-
fardebiTi koeficienti plevruli siTxe / sisxli >1-ze, rac miuTiTebs, rom CD3, CD4, CD8
ujredebis producireba SeiZleba xdebodes adgilze, rac plevris damcvelobiTi reaqciaa
simsivnuri antigenis mimarT.
amrigad, bolodroindeli literaturis monacemebiT, Cven mier pirvelad aris moZiebuli
da kompleqsurad ganxiluli plevris imunur-paTogenezuri meqanizmebi. aRniSnuli monace-
mebis, periferiuli sisxlisa da plevruli siTxis imunologiuri kriteriumis Sefar-
debiTi maCveneblebis detaluri analizis Sedegad pirvelad gamoiTqva mosazreba plevris
avtonomiuri imunuri sistemis Taobaze.
pnk| `bŠnmnlmni hllrmmni qhqŠel{ oph o`Šncemege }jqqrd`Šhbmncn okebphŠ` k. nŠh`xbhkh j=-åä!= 2å!=C,, , C3ëüì%…%ë%ã,, ã%“3ä=!“2"å……%L ìåä,ö,…“*%L =*=äåì,, c!3ƒ,,
`…2, ãå……%å "%ƒK3›äå…, å Cëå"!/ "/ƒ/"=å2 C%"/øå…, å C!%…, ö=åì%“2, Cëå"!/ C!, !=ƒë, ÷…/.
ƒ=K%ëå"=…, . ëåã*, ., ÷2% " “"%þ %÷å!åäü "ëå÷å2 %!ã=…, ƒ=ö, þ “, “2åì/ Cëå"!/ , !=ƒ", 2, å , ìì3……%-K, %ë%ã, ÷å“*, . !å=*ö, L, …åƒ=", “, ì% %2 “%“2% …, %K?åL , ìì3……%L “, “2åì/.
nK“ëåä%"=…% 35 K%ëü…/. .*““3ä=2, "…/ì Cëå"!, 2%ì %C3.%ëå"%L .2, %ë%ã, , . m=, K%ëåå ƒ=*%…%ìå!…/å , ƒìå…å…, "/ "ëå…/ C!, =…=ë, ƒå “%%2…%øå…, %K?åã% *%ë, ÷å“2"= qd3
ë, ì-%ö, 2%", qd4, qd8 " *!%", , C3…*2=2å C!, .*““3ä=2, "…%ì Cëå"!, 2å %C3.%ëå"%L .2, %ë%ã, , . b ÷=“-2…%“2, , qd3 Cëå"!=ëü…%L ›, ä*%“2, ofqd3/*!%", qd3 # %*=ƒ=ë%“ü !="…/ ì 1.19, qd4 of/qd4 *!%", # 1.20, qd8 of/qd8 *!%", # 1.26, “%äå!›=…, å qd3, qd4, qd8 C!, %C3.%ëå"%ì Cëå"!, 2å " Cëå"!=ëü…%L ›, ä*%“2, %*=ƒ=ë%“ü "/ øå " “!="…å…, , “ Cå!, -å!, ÷å“*%L *!%"üþ.
Š=*, ì %K!=ƒ%ì, ìå“2…= , ìì3……= “, “2åì= Cëå"!/ !å=ã, !3å2 …= %C3.%ëå"/ å =…2, ãå…/ C!%ä3ö, !%"=…, åì , ìì3…%*%ìCå2å…2…/ . *ëå2%*, ÷2% “ëåä3å2 !=“öå…, 2ü *=* ƒ=?, 2…3þ !å=*ö, þ %!ã=…, ƒì= " %2"å2 …= "%ƒäåL“2", å %C3.%ëå"/ . =…2, ãå…%", %2!=›=þ?åL , ìì3……3þ -3…*ö, þ Cëå"!/ .
THE ROLE OF AUTONOMIC IMMUNE SYSTEM IN THE PATHOGENESIS OF TUMORAL EXUDATIVE PLEURISY L. OTIASHVILI
Antigenic stimulation of pleura causes hyperpermeability of pleura in the presence of various diseases of the
lungs that in turn results in (leads to) organization of pleura system and development of immuno-biological reactions independent of the state of common immune system.
35 patients suffering from exudative pleurisy of tumoral etiology have been subjected to examination. The most natural changes were revealed on analysis of relation between common amounts of CD3
lymphocytes, CD4, CD8 in the blood and punctate on exudative pleurisy of tumoral etiology. Local immune system of pleura responds to tumoral antigens by producing immunocompetent cells that can
bee regarded as protective reaction of the organism in response to the action of tumoral antigens, reflecting immune function of the pleura.
literatura: khŠep`Šrp`: 1. k=,2 p.u. _ a%ë僅, Cëå"!/ . 1986 ã. 2. c3“*= m.h., t=,2åëüKå!ã b.t. _ aë=…* &t, ƒ, %ë%ã, , C=2%ë%ã, Cëå"!/ [. 1978. 3. t%““,… `.“ . _ &t, ƒ, %ë%ã, ã=“2%ãåì=2, ÷å“*, . K=!üå!%"[. l.: 1977, “. 129-175. 4. jë, …, ÷å“*= ìåä, ö, …=. f. 1991, I, 71-74.
5. A Light and electron microscopy study. Ist T. Med. Sei. 1976, 12, p. 662-673. 6. Acta Cytology. 1994. 18, 20-22. 7. Allen I., Hogg N. _ Immunology. 1985.
ongdp`bkemhe ~ahk“pr! h“C%ë…, ë%“ü 75 ëå2 “% ä… !%›äå…, ä%*2%!= ìåä, ö, …“*, . …=3*, C!%-å““%!= j%!%2*%"= ̀ …=2%ë,
`ëå*“=…ä!%", ÷=, ", ä…%ã% äå 2åë “%"å2“*%L, !%““, L“*%L , ã!3ƒ, …“*%L ìåä, ö, …/ , "!=÷=, 3÷å…%ã% , Cåä=ã%ã=. që%›å… , "Cå÷=2ë, 2åëå… ›, ƒ…å……/ L C32ü þK, ë !=. r!%›å…åö ã. b%!%…å›=, "“2!å÷=å2 “"%L þK, ëåL " ŠK, ë, “, # " c!3ƒ, , , *%2%!%L %2ä=…= K%ëåå 2!å2, ›, ƒ…, .
`…=2%ë, L `ëå*“=…ä!%", ÷ !%ä, ë“ 11 “å…2 K! 1929 ã%ä= " “åìüå “ë3›=?åã%. o%“ëå %*%…÷=…, " 1954 ã%ä3 b%!%…囓*%ã% ìåä, ö, …“*%ã% , …“2, 232= 3“Cåø…% !=K%2=å2 ƒ="åä3þ?, ì 3÷=“2*%"%L K%ëü…, ö/ , !=L%……/ ì ., !3!ã%ì, = ƒ=2åì , …=÷=ëü…, *%ì ., !3!ã, ÷å“*%ã% %2äåëå…, ìå›%Kë=“2…%L K%ëü…, ö/ " ã. b%!%…å›å, , ìå " =*2, "å %Cå!=ö, , …= K!þø…%L C%ë%“2, , "*ëþ÷= “Cëå….*2%ì, þ , !åƒå*ö, , ›åë3ä*=. h "“å .2% # ÷å!åƒ 2.5 ã%ä= C%“ëå %*%…÷=…, , …“2, 232=. 1958-1961 ã%ä/ # *ë, …, ÷å“*= %!ä, …=23!= " h…“2, 232å “å!äå÷…%-“%“3ä, “2%L ., !3!ã, , ̀ lm qqqp. 1964 ã%ä3 - "å“üì= 3“Cåø…= ƒ=?, 2= *=…ä, ä=2“*%L ä, ““å!2=ö, , %2 h…“2, 232= qå!äå÷…%-“%“3ä, “2%L ., !3!ã, , `lm qqqp , mhh *ë, …, ÷å“*%L , .*“Cå!, ìå…2=ëü…%L ., !3!ã, , lg pqtqp. n“%K3þ öå……%“2ü " !=K%2å C!åä“2="ë ë= %!, ã, …=ëü…= *ë=““, -, *=ö, “ "/ äåëå…, åì 2 2, C%" "2%!, ÷…%ã% , …-3…ä, K3ë !…%ã% “2å-…%ƒ= # -3…*ö, %…=ëü…%ã% , -, *“, !%"=……%ã%, *=* %“ë%›…å…, *ë=C=……%ã% “2å…%ƒ= ëåã%÷…%L =!2å!, , . jë=““, -, *=ö, C%ƒ"%ë ë= å?å ä% %Cå!=ö, , %C!åäåë 2ü %C2, ì=ëü…3þ ., !3!ã, ÷å“*3þ 2=*2, *3 äë %K ƒ=2åëü…%ã% 3“2!=…å…, -, *“, !%"=……%ã% “2å…%ƒ= , ë, %ã!=…, ÷å…, %KAåì= %Cå!=ö, , "=ëü"3ë%2%ì, åL C!, -3…*ö, %…=ëü…%ì “2å…%ƒå, ÷2% , ìåë% !åø=þ?åå ƒ…=÷å…, å C!, %Cå!=ö, . " 3“ë%", . ã, C%2å!ì, , . m= %“…%"=…, , ä=……/ . *=2å2å!, ƒ=ö, , “å!äö= , =…ã, %*=!ä, %ã%=-, , ̀ .̀ . j%!%2-*%"/ ì "Cå!"/ å K/ ë= ä%*=ƒ=…= …å.--å*2, "…%“2ü 2!=…“"å…2!, *3ë !…%L "=ëü"3ë%2%ì, , a!%*=. n C%ë…%öå……%“2, Cå!"%ã% .2=C= …=3÷…%-C!=*2, ÷å“*%L !=K%2/ þK, ë != ì%›…% “3ä, 2ü C% …å*%2%!/ ì -!=ãìå…2=ì .=!=*2å!, “2, *, , ä=……%L ̀ . ̀ . j%!%2*%"3 " 1966 ã%ä3 h…“2, 232%ì ., !3!ã, , lg pqtqp, !3*%"%ä, ì%ã% "/ ä=þ?, ì“ ., !3!ã%ì , 3÷å…/ ì “%"!åìå……%“2, , =*=äåì, *%ì a.b. oå2!%"“*, ì: &C!% "ë å2 , …, ö, =2, "3 , , ƒ%K!å2=2åëü…%“2ü. ) 3"“2"% …%"%ã% # …å%2Aåìëåì%å *=÷å“2"% `.̀ . j%-!%2*%"=. n… "ë=äåå2 C!=*2, ÷å“*, "“åì, “%"!åìå……/ ì, ìå2%ä=ì, !å…2ãå…%*%…2!=“2…%ã% , ““ëåä%"=…, “å!äö= , “%“3ä%". Š!3ä%ëþK, å , 2?=2åëü…%“2ü "/ C%ë…å…, …=3÷…/ . !=K%2, C%, “* " , ““ëåä%"=…, . # 2=*%" “2, ëü ̀ .̀ . j%!%2*%"=[. }2, *=÷å“2"% ̀ …=2%ë, L ̀ ëå*“=…ä!%", ÷ C!%…å“ ÷å!åƒ "“þ ›, ƒ…ü, 3ãë3K, " , %K%ã=2, " , . “ ã%ä=ì, . b 1970 ã., 3›å " ä%ë›…%“2, “2=!øåã% …=3÷…%ã% “%2!3ä…, *= h…“2, 232= *=!ä, %-ë%ã, , , ì. ̀ .k.l “…, *%"= ̀ lm qqqp ̀ .̀ . j%!%2*%" 3“Cåø…% ƒ=?, ?=å2 ä%*2%!“*3þ ä, ““å!2=ö, þ, " *%2%!%L K/ ë= "/ ä", …32= …%"= *%…öåCö, C=2%ãå…åƒ= ëåã%÷…%L ã, Cå!2å…ƒ, , “ C!åä“2="ëå…, åì %!, ã, …=ëü…%L “.åì/ äå-å*2%" ìå››åë3ä%÷*%"%L Cå!åã%!%ä*, (dlfo), ë%*=ë, ƒ%"=……/ . …= C32, C%2%*= *!%", , ƒ ëå"%ã% ›åë3ä%÷*= , ë, *=“=2åëü…% * C%2%*3. }2% C%ƒ"%ë, ë% C%-…%"%ì3 %öå…, 2ü ., !3!ã, ÷å“*3þ 2=*2, *3 "åäå…, K%ëü…/ . “ 3ã!%›=þ?, ì !=ƒ", 2, åì “, …ä!%ì= }Lƒå…ìå…ãå!= C!, K%ëüø%ì dlfo, !=“C%ë%›å……%ì *=“=2åëü…% * C%2%*3. `"2%! ä%*=ƒ=ë, ÷2% C!åä%2"!=?å…, å *%ìCëå*“= }Lƒå…ìå…ãå!= , “C=“å…, å C%ä%K…/ . C=ö, å…2%" "%ƒì%›…% ë, øü C!, C!%"åäå…, , %Cå!=ö, , Cë=“2, *, äå-å*2= ìå››åë3ä%÷*%"%L Cå!åã%!%ä*, " ã!3ä…%ì "%ƒ!=“2å ä% "%ƒ…, *…%"å…, "å…僅%-=!2å!, =ëü…%ã% “K!%“=.
m= “ëåä3þ?åì .2=Cå …=3÷…/ . , ““ëåä%"=…, L, C!%"%ä, ì/ . `.̀ . j%!%2*%"/ ì “ 1974 ã%ä= " mhh .*“Cå!, ìå…2=ëü…%L , *ë, …, ÷å“*%L 2å!=C, , lg c!3ƒ, , " ã. ŠK, ë, “, " ä%ë›…%“2, !3*%"%ä, 2åë %2äåë= "…32!, “å!äå÷…/ . , -3…*ö, %…=ëü…/ . ìå2%ä%" , ““ëåä%"=…, L, , ƒ3÷=ë, “ü C=2%-, ƒ, %ë%ã, ÷å“*, å ìå.=…, ƒì/ %“2!%L *%!%…=!…%L …åä%“2=2%÷…%“2, . q3?å“2"å……/ ì ä%“2, ›å…, åì K/ ë , C%äK%! %C2, ì=ëü…%L ä%ƒ/ %*“, -åä!, …=, , “C%ëüƒ%"=…, å åã% *%ìK, …=ö, , “ C!%C!=…%ë%ë%ì C!, .!%…, ÷å“*%L , øåì, ÷å“*%L K%ë僅, “å!äö=, ä%C=ì, …= " “%÷å2=…, , “ , …%ƒ, …%ì C!, *=!ä, %ãå……%ì ø%*å. n“%K/ L , …2å!å“ C!åä“2="ë ë, , ““ëåä%"=…, C!, "/ C%ë…å…, , *ë, …, ÷å“*%ã% -!=ãìå…2= 2åì=2, ÷å“*%ã% ƒ=ä=…, cjmŠ qqqp. &t3…*ö, %…=ëü…= =*2, "…%“2ü ä, =“2%ë/ , åå ƒ…=÷å…, å " %Kå“Cå÷å…, , 3ä%"ëå2"%!, 2åëü…%ã% …=C%ë…å…, “å!äö=, “å!äå÷…%ã% "/ K!%“= , “%*!=2, ì%“2, ì, %*=!ä=[, %2*!/ "=þ?, å “å!ü僅/ å Cå!“Cå*2, "/ " !=ƒ!=K%2*å %C2, ì=ëü…/ ., C=2%ãå…å2, ÷å“*, …=C!="ëå……/ . “C%“%K%" ëå÷å…, K%ëü…/ . haq “ “%C32“2"3þ?åL =!2å!, =ëü…%L ã, Cå!2å…ƒ, åL. b .2%L !=K%2å å?å " 1976 ã%ä3, C% “3?å“2"3, "Cå!"/ å “2=", ë“ "%C!%“ % ÷!åƒ"/ ÷=L…%L %C=“…%“2, ã, Cå!2!%-, , ì, %*=!ä= , …å%K.%ä, ì%“2, åå !åã!å““, , . }2, K%ëü…/ å “ …, ƒ*, ì ä, =“2%ë, ÷å“*, ì !=““ë=Këå…, åì , ìåë, ìå…üø, L “å!äå÷…/ L "/ K!%“, ÷åì C!, “å!äå÷…%L …åä%“2=2%÷…%“2, . nK 3!%"…å C!%"åäå……/ . , ““ëåä%"=…, L “", äå2åëü“2"3å2 , -=*2 C!, ãë=øå…, `.̀ .j%!%2*%"= b“å“%þƒ…/ ì *=!ä, %ë%ã, ÷å“*, ì …=3÷…/ ì öå…2!%ì `lm qqqp " *=÷å“2"å .*“Cå!2= " !=ƒ!=K%2*å …=ö, %…=ëü…%ã% C!%ã…%ƒ= !=ƒ", 2, *%ìCëå*“…%L C!%Këåì/ &qå!äå÷…%-“%“3ä, “2/ å ƒ=K%ëå"=…, ä% 2000 ã%ä=[. m=*%…åö, …= %!, ã, …=ëü…%L ì%äåë, !åCå!-3ƒ, , %“2!%L , øåì, , ì, %*=!ä= C!åä"=!, 2åëü…/ ì !=……, ì ""åäå…, åì , …ã, K, 2%!=
*, …, …%"%L “, “2åì/ *%…2!, *=ë= , ãåC=!, …= `.̀ . j%!%2*%"/ ì “ “%2!3ä…, *=ì 3ä=ë%“ü ä%*=ƒ=2ü "%ƒì%›…%“2ü ì=*“, ì=ëü…%ã% “%.!=…å…, “2!3*23!/ , -3…*ö, , %“2!%, øåì, ƒ, !%"=……%ã% ì, %*=!ä= , 3ë3÷øå…, !å2!%ã!=ä…%ã% *!%"%“…=K›å…, , …-=!*2…%L ƒ%…/ . o%“ëåä3þ?, å *ë, …, ÷å“*, å , ““ëåä%"=-…, “% “!="…, 2åëü…%L %öå…*%L , ƒ%ë, !%"=……%ã% 2!%ìK%ë, ƒ, “= , 2å!=C, , …= -%…å *%…2!=*=ë= , ãåC=!, …= "/ ", ë, %÷å", ä…/ å C!å, ì3?å“2"= C%“ëåä…åL. }--å*2, "…%“2ü ìå2%ä= C%ä2"å!›äå…= " "åä3?, . *ë, …, *=. ŠK, ë, “, , l%“*"/ , Š=ëë, ……= , h!*32“*= , C!, … 2= c%“*%ì, 2å2%ì qqqp C% äåë=ì , ƒ%K!å2å…, L , %2*!/ 2, L “ "/ ä=÷åL ="2%!“*, . “", äå2åëü“2" C% C%"%ä3 2!%ìK%ë, 2, ÷å“*%L 2å!=C, , (`.̀ .j%!%2*%" “ “%="2., 1983; 1985) , ., !3!ã, ÷å“*%L !å"=“*3ë !, ƒ=ö, , %“2!%ã% , …-=!*2= ì, %*=!ä= (m.m.j, Cø, äƒå, `.̀ j%!%2*%" “ “%="2., 1985). `.̀ .j%!%2*%" "ë å2“ ="2%!%ì , “%="2%!%ì 5 , ƒ%K!å2å…, L, “!åä, *%2%!/ . C%“ëåä…åå, *=“=þ?åå“ ëå÷å…, %“2!%L , øåì, , ì, %*=!ä= “ , “C%ëü-ƒ%"=…, åì =…2, %*“, ä=…2%", ƒ=C=2å…2%"=…= " c!3ƒ, , " 2004 ã%ä3. oå!3 3÷å…%ã% C!, …=äëå›, 2 130 C3Kë, *=ö, L " "åä3?, . %2å÷å“2"å……/ . , ƒ=!3Kå›…/ . , ƒä=…, .. o%ä åã% !3*%"%ä“2"%ì "/ C%ë…å…% 7 *=…ä, ä=2“*, . ä, ““å!2=ö, L. h…2å!å“…/ å …=3÷…/ å , ““ëåä%"=…, , , ìåþ?, å K%ëüø%å C!=*2, ÷å“*%å ƒ…=÷å…, å, %C3Kë, *%"=…/ " ì=2å!, =ë=. b“åì, !…/ . , e"!%CåL“*, . *%…ã!å““%", “%“2% "ø, .“ " l%“*"å (1982), k, %…å (2000), të%!å…ö, , (2003) , c!å…=ä= (2004).
a3ä3÷, …= ƒ=“ë3›å……%ì %2ä/ .å, ̀ .̀ . j%!%2*%" , “åã%ä… C!%ä%ë›=å2 ƒ=…, ì=2ü“ =*2, "…%L …=3÷…%L äå 2åëü…%“2üþ, “%2!3ä…, ÷= “ mhh 2å!=C, , lg c!3ƒ, , , *=-åä!=ì, 2å!=C, , ŠK, ë, ““*%ã% ã%“3ä=!-“2"å……%ã% ìåä, ö, …“*%ã% 3…, "å!“, 2å2=.
d%! %ã%L ̀ …=2%ë, L ̀ ëå*“=…ä! %", ÷! qå! äå÷…% C%ƒä! ="ë åì b=“ “ þK, ëååì, …%"/ . 3“Cå.%", *! åC*%ã% ƒä%! %"ü , ä%“2%L…%ã% b=“ ä%ëã%ëå2, .
lå!=K j", 2=ø", ë, , d,!å*2%! …=ö,%…=ëü…%ã% öå…2!= 2å!=C,,, *=…ä. ìåä. …=3*; b=.2=…ã )3ìK3!, äƒå, g=". ä,!å*2%!= …=3÷…%L ÷=“2, öå…2!=, C!%-å““%!; `ëå*“=…ä! j, “2=3!, , g=". *=-åä!%L ã%“C,2=ëü…%L 2å!=C,,, ŠK,ë,““*%ã% ã%“3ä=!“2"å……%ã% ìåä,÷,…“*%ã% 3…,"å!“,2å2=, C!%-å““%!
j`pdhnknch“
gm`)emhe opedb`phŠek|mncn hqonk|gnb`mh“ hmchahŠnpnb jhmhmnbni qhqŠel{ b qnbepxemqŠbnb`mhh qonqnanb bnqqŠ`mnbkemh“ jpnbnqm`afemh“ nqŠpnhxelhghpnb`mmncn lhnj`pd` opnt. ̀ .̀ .jnpnŠjnb mhh 2å!=C,,, ŠK,ë,““*,L ã%“3ä=!“2"å……/L ìåä,ö,…“*,L 3…,"å!“,2å2
bå…ö%ì ."%ëþö, , “C%“%K%" ëå÷å…, %“2! %, øåì, ƒ, ! %"=……%ã% ì, %*=! ä= (nhl) “ Cå! å.%ä%ì %2 “, ìC2%ì=2, ÷å“*%L ä% C=2%ãå…å2, ÷å“*, %K%“…%"=……%L 2å! =C, , "ë å2“ 2! %ìK%ë, 2, ÷å“*= 2å! =C, (ŠkŠ). n…= C% ä%“2%, …“2"3 ƒ=…, ì=å2 "åä3?, å C%ƒ, ö, , , .%2 , …å ë, øå…= …å*%2%! / . …åä%“2=2*%" , …3›ä=å2“ " 3“%"å! øå…“2"%"=…, , . q%"å! øå…“2"%"=…, å .2%ã% “C%“%K= ëå÷å…, øë% C% C32, “%ƒä=…, C! åC=! =2%", %2ë, ÷=þ?, .“ ì%?…/ ì -, K! , …%ë, 2, ÷å“*, ì .--å*2%ì (“2! åC2%*, …=ƒ=), “%ƒä=…, åì 2! %ìK%ë, 2, *%", %Kë=ä=þ?, . C! %ë%…ã, ! %"=……/ ì -, K! , …%ë, 2, ÷å“*, ì äåL“2", åì, “! %ä“2"%ì * -, K! , …3, …% ë, øü 3ìå! å……%L -, K! , …%ë, 2, ÷å“*%L =*2, "…%“2üþ (“2! åC2%äå*=ƒ=) , , …=*%…åö, “, …2åƒ, -! %"=…, åì 2*=…å"/ . =*2, "=2%! %" Cë=ƒì, …%ãå…= (Š`o), %Kå“Cå÷, "=þ?, ., Kë=ã%ä=! -, K! , …%“Cåö, -, ÷…%“2, , %2“32“2", "ë, …, …= “, “2åì…/ L -, K! , …%ãå…%ë, ƒ, …=, K%ëåå .--å*2, "…%å ! =“2"%! å…, å 2! %ìK= , " ƒ…=÷, 2åëü…%L ìå! å C! åä%2"! =?å…, å -, K! , …%ë, 2, ÷å“*, . *! %"%2å÷å…, L. cåì%! ! =ã, ÷å“*, å %“ë%›…å…, , "ë þ?, å“ “å! ü僅%L C! %Këåì%L Š`o, %K?å, ƒ"å“2…/ , , . ÷=“2%2= “%“2="ë å2 " “! åä…åì 0,7%, , ƒ *%2%! / . 0,4% C! , .%ä 2“ …= ãåì%! ! =ã, ÷å“*, å , …“3ëü2/ . dë %ã! =…, ÷å…, ! %“2= 2! %ìK= , “%ƒä=…, =2! %ìK%ãå……%L C%"å! .…%“2, C%“ëå ! =“2"%! å…, åã% %ä…%"! åìå……% “ 2! %ìK%ë, 2, *=ì, …=÷=ë, C! , ìå… 2ü =…2, 2! %ìK%ö, 2=! …/ å C! åC=! =2/ , , …ã, K, 2%! / 2! %ìK, …=.
nC/ 2 *ë, …, ÷å“*%ã% C! , ìå…å…, 2! %ìK%ë, 2, ÷å“*, . C! åC=! =2%" …%"/ . C%*%ëå…, L (=ëü2åCë=ƒ= /=*2, ë, ƒå/, ! å2, Cë=ƒ=, 2å…å*2åCë=ƒ= , ä! .) C%ƒ"%ë, ë, “ K%ëüø, ì .--å*2%ì , ìå…üø, ì, 2! %ìK%ë, 2, -÷å“*, ì, %“ë%›…å…, ì, "%““2=…="ë, "=2ü *! %"%“…=K›å…, å ƒ%…/ , øåì, ÷å“*%ã% C%"! å›äå…, . nä…=*% “%"å! øå…“2"%"=…, å “C%“%K%" ëå÷å…, , …-=! *2= ì, %*=! ä= (hl), C%-“3?å“2"3, …å *%“…3ë%“ü C! %Këåì/ K%! üK/ “ …å ìå…åå ã! %ƒ…/ ì, %“ë%›…å…, ì, # 2=*, ì, , *=* ! åCå! -3ƒ, %……/ å "…32! , ì, %*=! ä, =ëü…/ å ãåì%! ! =ã, , (pobc) , …å! åä*% -=2=ëü…/ å …=! 3øå…, ! , 2ì= “å! äå÷…/ . “%*! =?å…, L, % *%2%! / . …å%ä…%*! =2…% “%%K?=ë%“ü ! =…åå (3, 18, 24).
q%ƒä=…, þ =ëü2å! …=2, "…%ã% “C%“%K= ŠkŠ , ., ! 3! ã, ÷å“*%L ! å"=“*3ë ! , ƒ=ö, , nhl “C%“%K“2"%"=ë 3“Cåø…% C! %"åäå……/ L , …-%! ì=ö, %……/ L C%, “*, C%ƒ"%ë, "ø, L "/ ", 2ü …åã=2, "…%å "%ƒäåL“2", å C=-2%ë%ã, ÷å“*%L =*2, "=ö, , *=ëë, *! å, …-*, …, …%"%L “, “2åì/ (jjq) …= nhl, C! % "ë þ?åå“ " ", äå 3"åë, ÷å…, C! %…, ö=åì%“2, “%“3ä, “2%L “2å…*, , %2å*= ì, %*=! ä, =ëü…%L “2! %ì/ , = 2=*›å C%ë%›, 2åëü…%å "ë, …, å , …ã, K, 2%! %" C! %2å=ƒ …= 3ìå…üøå…, å K%ëå"%ã% “, …ä! %ì= , C! % "ëå…, L *=! ä, %ãå……%ã% ø%*= /25,26,27,31,35/. o%ë3÷å……= , …-%! ì=ö, ëåãë= " %“…%"3 .*“Cå! , ìå…2=ëü…/ . , ““ëåä%"=…, L …= ì%äåë, ., ! 3! ã, ÷å“*%L ! å"=“*3ë ! , ƒ=ö, , , øåì, ƒ, ! %"=……%ã% ì, %*=! ä= C! , 2-4 ÷=“%"%L %**ëþƒ, , *%! %…=! …%L =! 2å! , , , …= -%…å C! åä"=! , 2åëü…%L (…= 30 ì, …32å) , …-3ƒ, , *%…2! , *=ë= 10 2/ “. `2! eä. , ãåC=! , …= 10 2/ “. eä. (6,7). b *%…2! %ëü…%L ã! 3CCå ›, "%2…/ . C! , ! åCå! -3ƒ, , %2ìå÷=ë%“ü “…, ›å…, å “%*! =2, 2åëü…%L , ãåì%ä, …=ì, ÷å“*%L -3…*ö, “å! äö=. b%““2=…%"ëå…, å *! %"%2%*= " 3“ë%", . C! åä"=! , 2åëü…%ã% ""åäå…, *%…2! , *=ë= , ãåC=! , …= (jc) “%C! %"%›ä=ë%“ü 3"åë, ÷å…, åì “å! äå÷…%ã% "/ K! %“= , “%*! =2, ì%“2, ì, %*=! ä=. o! , ã, “2%ì%! -%ë%ã, ÷å“*%ì , ““ëåä%"=…, , " ! åCå! -3ƒ, ! 3åì%L ƒ%…å " *%…2! %ëü…%L ã! 3CCå ›, "%2…/ . %K…=! 3›å…/ …=K3.=…, å , ! =ƒ%K?å…, å ì, %*=! ä, =ëü…/ . "%ë%*%… “ C% "ëå…, åì .*“2! ="=ƒ=2%", “ëåä/ ãë, *%ãå…=; …= -%…å jc # %2“32“2", å "/ .%›äå…, -%! ìå……/ . .ëåìå…2%" *! %", " ì, %*=! ä “ …僅=÷, 2åëü…/ ì %2å*%ì 2*=…, , 3"åë, ÷å…, åì “%äå! ›=…, ãë, *%ãå…=, ìå…åå "/ ! =›å……/ å (C% “! ="…å…, þ “ *%…2! %ëü…%L ã! 3CC%L) .ëå*2! %……%ì, *! %“*%C, ÷å“*, å , ƒìå…å…, ì, %*=! ä, %ö, 2%", ì, 2%.%…ä! , L , “=! *%Cë=ƒì=2, ÷å“*%ã% ! å2, *3ë3ì=. m=*%…åö, 3ìå…üøå…, å , øåì, , …= }jc ,
.ëå*2! %ã! =ììå “", äå2åëü“2"%"=ë% % C! åä%2"! =?å…, , ! åCå! -3ƒ, %……%ã% ãåì%! ! =ã, ÷å“*%ã% , …-=! *2= ì, %*=! ä=. o! %"åäå……/ å .*“Cå! , ìå…2/ “ , “C%ëüƒ%"=…, åì C! ì/ . “%"! åìå……/ . ìå2%ä%" %öå…*, “%*! =2, 2åëü…%L , ãåì%ä, …=ì, ÷å“*%L -3…*ö, , “å! äö=, ä=……/ å ã, “2%ì%! -%ë%ã, ÷å“*%ã% , .ëå*2! %……%-ì, *! %“*%C, ÷å“*%ã% , ““ëåä%"=…, L, “", äå2åëü“2"3þ?, å % "/ “%*%L .--å*2, "…%“2, , …ã, K, 2%! %" jjq " *=÷å“2"å *=! ä, %C! %2å*2%! %", C%ƒ"%ë, ë, 3“Cåø…% C! , ìå…, 2ü , . " *ë, …, ÷å“*%L C! =*2, *å 3 K%ëü…/ . hl C! , ŠkŠ , ., ! 3! ã, ÷å“*%L ! å"=“*3ë ! , ƒ=ö, , . o! åäë%›å……/ å “C%“%K/ ëå÷å…, K/ ë, =C! %-K, ! %"=…/ " ! äå "åä3?, . *ë, …, * ŠK, ë, “, , l%“*"/ , Š=ëë, ……= , h! *32“*= , ƒ=?, ?å…/ *=* , ƒ%K! å2å…, “ "/ ä=÷åL ="2%! “*, . “", äå2åëü“2" c%“*%ì, 2å2%ì qqqp C% äåë=ì , ƒ%K! å2å…, L , %2*! / 2, L (4,7,8). o! , %C! åäåëå…, , %C2, ì=ëü…/ . “! %*%" , …-3ƒ, , jc ì/ , “.%ä, ë, , ƒ 2%ã%, ÷2% "“å “! åä“2"= ƒ=?, 2/ ì, %*=! ä= %2 , øåì, , %ä, …=*%"% .--å*2, "…/ " Cå! "/ å 2 ÷=“= %2 …=÷=ë= %“2! %ã% =…ã, …%ƒ…%ã% C! , “23C= (n`o), *%ãä= å?å “%.! =… å2“ *! %"%“…=K›å…, å , …-=! *2…%L ƒ%…/ , C%“23Cëå…, å " …åå ""%ä, ì/ . C! åC=! =2%". b .2%L “" ƒ, å?å " 1982 ã%ä3 C! , *=ƒ%ì C% l, …, “2å! “2"3 ƒä! ="%%.! =…å…, c ! 3ƒ, , ƒ= 1 362 %2 7 , þë mhh 2å! =C, , K/ ë% C%! 3÷å…% %Kå“Cå÷å…, å "…åä! å…, …= ä%ã%“C, 2=ëü…%ì .2=Cå (dc}) “C%“%K= ëå÷å…, , …-=! *2= ì, %*=! ä= “ , “C%ëüƒ%"=…, åì , …ã, K, 2%! %" jjq. o%“2="ëå……= ƒ=ä=÷= K/ ë= 3“Cåø…% "/ C%ë…å…= …=ì, …= K=ƒå ŠK, ë, ““*%L ã%! %ä“*%L “2=…ö, , “*%! %L ìåä, ö, …“*%L C%ì%?, 5-þ *=! ä, %ë%ã, ÷å“*, ì, K! , ã=ä=ì, . Š=*, 3 156 K%ëü…/ . nhl ""åäå…, åì jc …= dc} …å C%ƒä…åå 2-2,5 ÷=“%" %2 …=÷=ë= n`o ä%“2, ã=ë%“ü %2÷å2ë, "%å 3ë3÷øå…, å *ë, …, ÷å“*%ã% 2å÷å…, ƒ=K%ëå"=…, , 3ìå…üøå…, å , øåì, , , %K3“ë%"ëå……/ å 3"åë, ÷å…, åì ! å2! %ã! =ä-…%ã% *! %"%“…=K›å…, , …-=! *2…%L ƒ%…/ (9,11). a%ëåå 2%ã%. " 33% “ë3÷=å" %2ìå÷å…% , “÷僅%"å…, å ƒ3Kö= Q , …, " %ä…%ì “ë3÷=å …å ƒ=! åã, “2! , ! %"=…% C% "ëå…, å *%ìCëå*“= QS. r"åë, ÷å…, å “%äå! ›=…, " *! %", lc ä%“2, ã=ë% C, *= 3›å ÷å! åƒ 2-3 ÷=“=, = lbjtj # ÷å! åƒ 6 ÷=“%" C%“ëå ! =……åL , …-3ƒ, , jc , ÷2% " 3“ë%", . "…%ã% 3ë3÷øå…, C! å*=! ä, =ëü…%L *=! 2%ã! =ìì/ 3*=ƒ/ "=ë% …= ì=*“, ì=ëü…%å “%.! =…å…, å , 3"åë, ÷å…, å " .2, “! %*, *! %"%“…=K›å…, , øåì, ƒ, ! %"=……%ã% ì, %*=! ä=. b K%ëåå C%ƒä…, å “! %*, .--å*2, "…%“2ü jc , = 2=*›å 2! =ä, ö, %……%L 2å! =C, , 3 K%ëü…/ . *%…2! %ëü…%L ã! 3CC/ “…, ›=ë%“ü " “" ƒ, “ …=“23C, "ø, ì, C%"! å›äå…, ì, " “, “2åìå ì, *! %ö, ! *3ë ö, , , ! =ƒ", 2, åì …å*! %2, ÷å“*, . C! %öå““%" " ƒ%…å , øåì, , . }--å*2, "…%å , “C%ëüƒ%"=…, å , …ã, K, 2%! %" jjq C! , ëå÷å…, , K%ëü…/ . , …-=! *2%ì ì, %*=! ä=, %“%Kå……% " ! =……, å “! %*, %“2! %ã% ƒ=K%ëå"=…, , K/ ë% ƒ=! åã, “2! , ! %"=…% , ä! 3-ã, ì, ="2%! =ì, (4,10, 12,13). på=ë, ƒ=ö, C! %ã! =ìì/ “%.! =…å…, -3…*ö, %…=ëü…%L C! %.%ä, ì%“2, “%“3ä, “2%ã% ! 3“ë=, “2! 3*23! / , -3…*ö, , nhl ""åäå…, åì , …ã, K, 2%! %" jjq “2=…%", 2“ %“%Kå……% =*-23=ëü…%L " …=“2% ?åå "! åì " “" ƒ, “ ø, ! %*, ì "…åä! å…, åì " *ë, …, ÷å“*3þ C! =*2, *3 ŠkŠ, “ C! %"å-äå…, åì %Cå! =ö, L =%! 2%*%! %…=! …%ã% ø3…2, ! %"=…, , …å%K.%ä, ì%“2üþ ì, …, ì, ƒ=ö, , ! åCå! -3ƒ, %……/ . C%"! å›äå…, L. 104 K%ëü…/ ì %“2! / ì *! 3C…%-%÷=ã%"/ ì , …-=! *2%ì ì, %*=! ä= C! %"%ä, ë, “ü ŠkŠ “2! åC-2=ƒ%L (1000000 le) " 3“ë%", . C! åä"=! , 2åëü…%L " Cå! "/ å 2 ÷=“= %“2! %L , øåì, , , …-3ƒ, , *%…2! , *=ë= (50 2/ “. `2! eä) , ãåC=! , …= (10 2/ “. eä) (1 ã! 3CC=), ! =……, L (" Cå! "/ å 2-2.5 ÷=“=) , ƒ%ë, ! %"=……/ L 2! %ìK%ë, ƒ, “ (Š) (2 ã! 3CC=) , C%ƒä…, L Š (3-6 ÷=“%") %2 …=÷=ë= n`o (3 ã! 3CC=) (11). q! ="…, 2åëü…%L %öå…*%L .--å*2, "…%“2, ŠkŠ 3 K%ëü…/ . 1 , 2 ã! 3CC …=ì " %C! åäåëå……%L ìå! å 3ä=ë%“ü 3“2=…%", 2ü , “2, ……/ å C! , ÷, …/ pobc. Š=* %C2, ì=ëü…= *ë, …, ÷å“*= *=! 2, …= 3 K%ëü…/ . “ C! åä"=! , 2åëü…%L , …--3ƒ, åL jc K/ ë= %K3“ë%"ëå…= ì%?…/ ì =…2, =…ã, …=ëü…/ ì , =…2, =! , 2ì, ÷å“*, ì .--å*2=ì, "“ëåä“2", å C%ä="ëå…, C=2%ë%ã, ÷å“*%L =*2, "=ö, , jjq , “"å! 2/ "=þ?åL “, “2åì/ *! %", , 3ë3÷øå…, åì ! å2! %ã! =ä-…%ã% , "%““2=…%"ëå…, åì =…2åã! =ä…%ã% *! %"%2%*%" (21,23). o! , ! =……åì , ƒ%ë, ! %"=……%ì Š %2ìå÷å…= ìå…åå Kë=ã%C! , 2…= *ë, …, ÷å“*= *=! 2, …= “ C% "ëå…, åì …%"/ . .*“2! =“, “2%ë " ì%ìå…2 ! åCå! -3ƒ, , . }2% “", äå2åëü“2"3å2 % "%““2=…%"ëå…, , *! %"%2%*= " %**ëþƒ, ! %"=……%L *%! %…=! …%L =! 2å! , , , "/ .%›äå…, , Cë=ƒì/ , -%! ìå……/ . .ëåìå…2%" *! %", " ì, %*=! ä, %2å*å “2! %ì/ , C%"! å›äå…, , *=! ä, %ì, %ö, 2%" (22). n“%K%ã% "…, ì=…, ƒ=“ë3›, "=å2 “! ="…, 2åëü…= %öå…*= ä, …=ì, *, ƒ3Kö= Q C! , Š …= -%…å jc (1 %“…%"…= ã! 3CC=) , , ƒ%ë, ! %"=……%ì Š (2 ã! 3CC=). b 1 ã! 3CCå ƒ=! åã, “2! , ! %"=…% %2…%-“, 2åëü…% …åK%ëüø%å (" “! åä…åì 11,5%) 3ãë3Këå…, å ƒ3Kö= Q * 6 ÷=“=ì %2 …=÷=ë= ëå÷å…, “ C%“ëåä3þ?åL C%ƒ, 2, "…%L ä, …=ì, *%L, ÷2% %K3“ë%"ëå…% ì, …, ì=ëü…/ ì, ì, *! %ö, ! *3ë 2%! …/ ì, …=! 3øå…, ì, . bìå“2å “ 2åì, C! , ! =……åì , ƒ%ë, ! %"=……%ì Š ƒ3Kåö Q 3"åë, ÷, "=ë“ …= 30% * 6 ÷=“=ì , å?å " K%ëüøåL “2åCå…, * 7 “32*=ì, ÷2% “", äå2åëü“2"%"=ë% % C! %ã! å““, ! %"=…, , …å*! %2, ÷å“*, . C! %öå““%" " ì, %*=! äå. e?å K%ëåå "/ ! =›å……/ å C! %öå““/ , …-=! ö, ! %"=…, ì, %*=! ä= C! , C%ƒä…åì Š , " *%…2! %ëü…%L (4 ã! 3CC=) 3*=ƒ/ "=ë, “*%! åå …= …åöåëå“%%K! =ƒ…%“2ü C%ƒä…åã% Š. d%"%ëü…% K/ “2! %å C! , Kë, ›å…, å ST “åãìå…2= * , ƒ%ë, …, , " Cå! "/ . 3 ã! 3CC=. “", äå2åëü“2"%"=ë% % ì=ë%L åã% , …-%! ì=2, "…%“2, " %öå…*å 2 ›å“2, C%! =›å…, , 2=* *=* "% 2 , 3 ã! 3CC=. C%“ëå ŠkŠ …=Këþä=ë%“ü ƒ…=÷, 2åëü…%å 3"åë, ÷å…, å ƒ3Kö= Q. b%““2=…%"ëå…, å C! %.%ä, ì%“2, %**ëþƒ, ! %"=……%L *%! %…=! …%L =! 2å-! , , å?å …å "ë å2“ %2! =›å…, åì 3“Cåø…%ã% Š “ *%! ! å*ö, åL ì, *! %ö, ! *3ë 2%! …/ . …=! 3øå…, L. nK .2%ì ì%›…% “3ä, 2ü C% ä=……/ ì `.o.c%ë, *%"= “ “%="2. (1986). Š=*, C! , .--å*2, "…%ì "…32! , *%-! %…=! …%ì Š ì=““= …å*! %ƒ= 3"åë, ÷, "=ë=“ü " 1,8 ! =ƒ=, …å.--å*2, "…%ì - " 1,2 ! =ƒ= , C! , 2! =ä, ö, %……%L 2å! =C, , # " 1,4 ! =ƒ=. o! , ÷åì, ŠkŠ C! %"%ä, ë%“ü " “! åä…åì ÷å! åƒ 6,5 ÷=“%" # %2 …=÷=ë= n`o. b “2! åì-ëå…, , ì=*“, ì=ëü…% , ƒKå›=2ü ! åCå! -3ƒ, %……/ . %“ë%›…å…, L , “%*! =?å…, “! %*%" …=÷=ë=
! å"=“*3ë ! , ƒ=ö, , K/ ë, C! åäC! , … 2/ C%C/ 2*, C! %"%ä, 2ü ŠkŠ …= ä%ã%“C, 2=ëü…%ì .2=Cå (dc}) (14,15,19,20,28). h .%2 C! , .2%ì " *=*%L-2% ìå! å K/ ë, C%ë3÷å…/ K%ëåå Kë=ã%C! , 2…/ å ! åƒ3ëü2=2/ , ä%“2%"å! …%ã% ! =ƒë, ÷, C% ÷=“2%2å , .=! =*2å! 3 …=! 3øå…, L ! , 2ì= “å! äå÷…/ . “%*! =?å…, L C! , ŠkŠ …= dc} , " “2=ö, %…=! å ä%“2, ã…32% …å K/ ë% (15). m=“ , …2å! å“%"=ë= …å “2%ëü*% ÷=“2%2= ! åCå! -3ƒ, %……/ . …=! 3øå…, L ! , 2ì=, 3“Cåø…% 3“2! =… åì/ . äå-, K! , ëë ö, åL, “*%ëü*% “! %*, , C! , ÷, …/ , . "%ƒ…, *…%"å…, . Š=*, W.Merx “ “%="2. (ö, 2. C% e .h.) =ƒ%"3 , l.“.p3ä=, 1987) %2ìå÷=þ2, ÷2% &÷åì ! =…üøå …=“23C=å2 ! åCå! -3ƒ, , 2åì "/ øå "å! % 2…%“2ü ! =ƒ", 2, ! åCå! -3ƒ, %……/ . =! , 2ì, L[. }2% %2*! %"å……%å C! , ƒ…=…, å ë, øü C%ä2"å! ›ä=å2 …=ø3 2%÷*3 ƒ! å…, % 2%ì, ÷2% “2! åìëå…, å C! %"å“2, …=, K%ëåå ! =……, L Š ä=›å …= ä%ã%“C, 2=ëü…%ì .2=Cå …å , ƒK="ë å2 %2 ! åCå! -3ƒ, %……/ . =! , 2ì, L “ “%C32“2"3þ?, ì 3"åë, ÷å…, åì , …-=! ö, ! %"=…, ì, %*=! ä=. }2, pobc å“2ü “ëåä“2", å …=ã…å2=…, *! %", C%ä ä="ëå…, åì " ì, %*=! ä, =ëü…3þ “2! %ì3 " 3“ë%", . "%ƒ! =“2=þ?åL C=2%ë%ã, ÷å“*%L =*2, "=ö, , jjq , 3"åë, ÷å…, C! %…, ö=åì%“2, “%“3ä, “2%L “2å…*, C%ä "ë, …, åì "/ “%*%L -, K! , …%ë, 2, ÷å“*%L =*2, "…%“2, "% "! åì ŠkŠ. m=*%…åö, " 3“ë%", . %**ëþƒ, , *%! %…=! …%L =! 2å! , , “ìå?å…, åì =2å! %“-*ëå! %2, ÷å“*%L Kë ø*, C! , …å3ä=÷…%L "…32! , *%! %…=! …%L =…ã, %Cë=“2, *å ìå2%ä%ì "/ K%! = %C 2ü-2=*, K/ ë= , …-3ƒ, jc , C%ƒ"%ë, "ø= C! %-å““%! 3 q. p=K%2…, *%"3 "/ , ã! =2ü "! åì , 3ìå…üø, 2ü , øåì, þ , C! %"å“2, %Cå! =ö, þ ̀ jx (10).
n÷å", ä…%å ! =ƒë, ÷, å " ä, …=ì, *å ƒ3Kö= Q " 1 , 2 ã! 3CC=. " ƒ…=÷, 2åëü…%L ìå! å K%ëåå Kë=ã%C! , 2…%å äë Š …= -%…å jc ì/ “%÷ë, "%ƒì%›…/ ì %KA “…, 2ü ! åƒ3ëü2=2=ì, …=Këþäå…, L c.b.̀ …ä! åå…*% (1976), “%ãë=“…% *%2%! / ì 3"åë, ÷å…, å -, K! , …%ë, 2, ÷å“*%L =*2, "…%“2, C! , Š “%C! %"%›ä=å2“ ä=ëü…åLø, ì "%ƒ! =“2=…, åì C=2%ë%ã, ÷å“*%L =*2, "=ö, , *, …, …%"%L “, “2åì/ , =, “ëåä%"=2åëü…%, , 3"åë, ÷å…, åì C! %-…, ö=åì%“2, “%“3ä, “2%L “2å…*, , pobc. p=……åå C! %"åäå…, å Š , ë, ƒ, ! %"=…, å 2! %ìK= " , …-=! *2-“" ƒ=……%L *%! %…=! …%L =! 2å! , , %K3“ë="ë, "=å2 …=ã…å2=…, å *! %", C%ä ä="ëå…, åì " ì, %*=! ä, =ëü…3þ “2! %ì3 , ! =ƒ", 2, å pobc C! , %2“32“2", , , …ã, K, 2%! %" jjq , , . C%ƒ, 2, "…%ã% "ë, …, . nä…=*% .2, ì ä%“2%, …“2"= ! =……åã% , “C%ëüƒ%"=…, jc …å , “÷å! C/ "=þ2“ . o! , ìå…å…, å , …ã, K, 2%! %" jjq C! , "…32! , K%ëü…, ÷…%ì hl C%ƒ"%ë å2 ä%“2, ÷ü ë3÷ø, . ! åƒ3ëü2=2%" “ C%“ëåä3þ?, ì, " ƒ=", “, ì%“2, %2 C%*=ƒ=…, L, "/ K%! %ì %C2, ì=ëü…%ã% “C%“%K= ìåä, *=ìå…2%ƒ…%ã% , ë, ., ! 3! ã, ÷å“*%ã% ëå÷å…, . o! , ! åö, ä, "å , …-=! *2= ì, %*=! ä= …å2 ä! 3ã%L =ëü2å! …=2, "/ ÷åì , “C%ëüƒ%"=…, å , …ã, K, 2%! %" jjq. ŠkŠ " .2, . 3“ë%", ., ë, ƒ, ! 3 2! %ìK/ %2 C! åäøå“2"3þ?åã% , …-=! *2=, 2%ëü*% 3"åë, ÷, "=å2 C! %öå““/ …å*! %2, ƒ=ö, , , ÷2% %2÷å2ë, "% C! % ", ë%“ü C! , %ä…%ì %ø, K%÷…% C! %"åäå……%ì Š. b %ä…%ì , ƒ 2 ›åë/ . “ë3÷=å" …å“2=K, ëü…%L “2å…%*=! ä, , C! , …, ÷åì …å *3C, ! 3þ?, .“ 24-25 =…ã, …%ƒ…/ . C! , “23C=. " “32*, ä"3*! =2…%å " 2å÷å…, å “32%* , C%"2%! …%å " 2å÷å…, å 3 ä…åL ""åäå…, å 30 2/ “. ̀ Š! e ä. *%…2! , *=ë= , 10 2/ “. e ä. ãåC=! , …= C! , "åë% * ! åƒ*%ì3 3ìå…üøå…, þ n`o, 3ë3÷øå…, þ *ë, …, ÷å“*%ã% 2å÷å…, ƒ=K%ëå"=…, , * "/ C, “*å K%ëü…%ã% ÷å! åƒ …åäåëþ.
b/ "ëå……= " .*“Cå! , ìå…2å “C%“%K…%“2ü , …ã, K, 2%! %" jjq C%"2%! …/ ì ""åäå…, åì jc %2ä=ë 2ü “! %*, ! =ƒ", 2, …å%K! =2, ì/ . , ƒìå…å…, L " , …-=! *2…%L ƒ%…å C%ƒ"%ë, ë= ! å=K, ë, 2, ! %"=2ü , "…32! , -*%! %…=! …/ L 2! %ìK%ë, ƒ, “, *%2%! / L "Cå! "/ å " ì, ! å " 1976 ã%ä3 K/ ë 3“Cåø…% , “C%ëüƒ%"=… e .h.) =ƒ%"/ ì, C%ë%›, "ø, ì …=÷=ë% ø, ! %*%ì3 C! , ìå…å…, þ ŠkŠ " *ë, …, *å. b…32! , *%! %…=! …/ L 2! %ìK%ë, ƒ, “, K/ “2! % ë, ƒ, ! 3þ?, L 2! %ìK “ ƒ=2! =2%L …åK%ëüø, . ä%ƒ 2! %ìK%ë, 2, *= , , ƒK="ëå…, åì %2 ì…%ã, . 2! %ìK%ë, 2, ÷å“*, . %“ë%›…å…, L, * “%›=ëå…, þ, K/ ë " ä=ëü…åLøåì ƒ=ìå…å… “, “2åì…/ ì 2! %ìK%ë, ƒ, “%ì " “" ƒ, “ C%2å! ì, "! åìå…, …= %“3?å“2"ëå…, å *%! %…=! %ã! =-, , , “ 2! 3ä…%“2 ì, %! ã=…, ƒ=ö, %……%ã% , ì=2å! , =ëü…%ã% C%! ä*=. aå“öåL2…%2…= , Kë=ã%ä=! C! åä"=! , 2åëü…%L , …-3ƒ, , jc , *%! %…=! %ã! =-, C%ƒ"%ë å2 %“3?å“2"ë 2ü "…32! , *%! %…=! …/ L 2! %ìK%ë, ƒ, “ , =…ã, %Cë=“2, *3, *%! -! å*ö, þ ! åƒ, ä3=ëü…%ã% “2å…%ƒ=, = C! , …å%K.%ä, ì%“2, , %Cå! =ö, þ =%! 2%*%! %…=! …%ã% ø3…2, ! %"=…, .
b %Kå“Cå÷å…, , .--å*2, "…%ã% C! åä%2"! =?å…, ì, *! %ö, ! *3ë 2%! …/ . …=! 3øå…, L , øåì, ƒ, ! %"=……%ã% ì, %*=! ä= ì/ …å “2=", ë, C%ä “%ì…å…, å ö, 2%C! %2å*2%! …%å äåL“2", å 2! , ìå2=ƒ, ä, …=, ì, ëä! %…=2=, “3ëü-=2= ì=ã…, , ä! . bìå“2å “ 2åì, , ƒ"å“2…/ å ìå.=…, ƒì/ ! åCå! -3-ƒ, %……/ . C%"! å›äå…, L , =! , 2ì, L ì%ã32 K/ 2ü 3“Cåø…% Kë%*, ! %"=…/ ! =……, ì C! åä"=! , 2åëü…/ ì ""åäå…, åì , …ã, K, 2%! %" jjq. Š=*, " .*“Cå! , ìå…2å C! , “%.! =…å…, , *%ëë=2å! =ëü…%ã% *! %"%“…=K›å…, ƒ%…/ , øåì, , , “2, ì3ë ö, , ! å2! %ã! =ä…%ã% *! %"%2%*= C%ä "ë, …, åì jc , C! , "%ä ?, . * 3ìå…üøå…, þ , øåì, , ì, %*=! ä=, %K! =ƒ%"=…, å “"%K%ä…/ . ! =ä, *=ë%" C! , ! åCå! -3ƒ, , C%÷2, “"%ä 2“ …= …å2. hìå……% .2, ì , ì%›…% %KA “…, 2ü Kë=ã%C! , 2…/ å ! åƒ3ëü2=2/ %Cå! =ö, , `jx , ŠkŠ C! , …=ë, ÷, , .%! %ø% ! =ƒ", 2/ . *%ëë=2å! =ëü…/ . “%“3ä%". n2“32“2", å , ë, ƒ…=÷, 2åëü…%å 3ìå…üøå…, å .*“2! ="=ƒ=ö, , -%! ìå……/ . .ëåìå…2%" *! %", …= -%…å jc C! , "%““2=…%"ëå…, , =…2åã! =ä…%ã% *! %"%2%*= “", äå2åëü-“2"3å2 % …åä%“2=2%÷…%L =*23=ëü…%“2, "%ƒì%›…%ã% ìå.=…, ÷å“*%ã% C%"! å›äå…, *=! ä, %ì, %ö, 2%" (jl0 ). m=*%…åö, "/ "ëå……%å " .*“Cå! , ìå…2å C! , , ƒ%ë, ! %"=……%ì Š nhl ƒ=C%ë…å…, å ì, 2%.%…ä! , L *=ëüö, åì “ C%“ëåä3þ?, ì …=! 3øå…, åì , . -3…*ö, , , 3ìå…üøå…, åì “%äå! ›=…, `Št, %K! =ƒ%"=…, åì *%…2! =*23! / jl0 , , . ã, Kåëüþ, …= -%…å jc , “%C! %"%›ä=å2“ ë, øü …å*%2%! / ì …=K3.=…, åì ì, 2%.%…ä! , L C! , “%.! =…å…, , , . “2! 3*23! / , -3…*ö, , .
b ƒ=*ëþ÷å…, å å?‘ ! =ƒ “ëåä3å2 %2ìå2, 2ü, ÷2% 2! %ìK%ë, 2, *, C%“ëåä…, . C%*%ëå…, L, %Kå“Cå÷, "=þ?, å K/ “2! %å ë, ƒ, ! %"=…, å 2! %ìK= , ìå…üø, å -, K! , …%ë, 2, ÷å“*, å ãåì%! ! =ã, , , …å , ƒK="ë þ2 %2 ! åCå! -3-ƒ, %……/ . C%"! å›äå…, L, 2=* *=* , . "/ “%*= -, K! , …%ë, 2, ÷å“*= =*2, "…%“2ü " ì%ìå…2 Š å?‘ K%ëüøå C%"/ ø=å2 C=2%ë%ã, ÷å“*3þ =*2, "=ö, þ jjq , "%ƒ…, *…%"å…, å ƒ…=÷, 2åëü…/ . pobc. b/ .%ä, *=ƒ=ë%“ü K/ , , ƒ Kåƒ/ “.%ä…%ã% C%ë%›å…, , “3?å“2"3þøåã% “ ì%ìå…2= "…åä! å…, " *ë, …, ÷å“*3þ C! =*2, *3 Š, “%“2%, 2 " …=, K%ëåå ! =……åì …= dc} , “C%ëüƒ%"=…, , , …ã, K, 2%! %" jjq, *%2%! / å …å 2%ëü*% C%ä="ë þ2 C=2%ë%ã, ÷å“*3þ =*2, "=ö, þ jjq , "%ƒ…, *…%"å…, å po (, .2% ãë="…%å), …% , ƒ…=÷, 2åëü…% 3ìå…üø=þ2 =*2, "…%“2ü “"å! 2/ "=þ?åL “, “2åì/ , , 2åì “=ì/ ì, C! åC 2“2"3þ2 -%! ì, ! %"=…, þ 2! %ìK= , %Këåã÷=þ2 åã% ë, ƒ, “. }2%ì3 ›å “C%“%K“2"3å2 …å! åä*% %2ìå÷=þ?åå“ " Cå! "/ å 2 ÷=“= %“2! %L , øåì, , ì, %*=! ä=, “%“2% …, å …%! ì%- , ä=›å *%ìCå…“=2%! …%L ã, C%*%=ã3ë ö, , . b%2 C%÷åì3 …=ì, …= -%…å , …ã, K, 2%! %" jjq K/ ë% ƒ=! åã, “2! , ! %"=…% , .--å*2, "…%å , “C%ëüƒ%"=…, å “2! åC2%äå*=ƒ/ .
m=*%…åö, C! åäøå“2"3þ?, å .*“Cå! , ìå…2=ëü…/ å , ““ëåä%"=…, , “%C%“2="ëå…, å ! åƒ3ëü2=2%" ŠkŠ …= -%…å , …ã, K, 2%! %" jjq , C! , ! =……åì , ƒ%ë, ! %"=……%ì Š “", äå2åëü“2"3þ2 % 2%ì, ÷2% "=›…åLø, ì " ä%“2, ›å…, , %C2, ì=ëü…%ã% *ë, …, ÷å“*%ã% .--å*2= ŠkŠ "ë þ2“ …å ì=*“, ì=ëü…% ! =……, å “! %*, C! %"åäå…, Š, = …=, K%ëåå ! =…… …= dc} , …-3ƒ, , …ã, K, 2%! %" jjq, ãë="…/ ì ƒ=?, 2…/ ì “"%L“2"%ì *%2%! / . "ë å2“ 3ìå…üøå…, å , ä=›å C! åä%2"! =?å…, å 3"åë, ÷å…, C! %…, ö=åì%“2, “%“3ä, “2%L “2å…*, , "%ƒ…, *=þ?åL C%ä "ë, …, åì C=2%ë%ã, ÷å“*%L =*2, "=ö, , jjq “ "/ .%›äå…, åì Cë=ƒì/ , -%! ìå……/ . .ëåìå…2%" *! %", " ì, %*=! ä. o! åä"=! , 2åëü…%å …= dc} , “C%ëüƒ%"=…, å , …ã, K, 2%! %" jjq " *=÷å“2"å K=ƒ, “…%L 2å! =C, , “ ì=*“, ì=ëü…/ ì C! åä%2"! =?å…, åì ì, *! %ö, ! *3ë 2%! …/ . …=! 3øå…, L, “2, ì3ë ö, åL ! å2! %ã! =ä…%ã% *! %"%“…=K›å…, , “%.! =…å…, åì -3…*ö, %…=ëü…%L C! %.%ä, ì%“2, “%“3ä, “2%ã% ! 3“ë= " ƒ%…å , øåì, , %Kå“Cå÷, "=þ2 C%“ëåä3þ?3þ .--å*2, "…3þ ŠkŠ C! , C%“23Cëå…, , K%ëü…%ã% " “2=ö, %…=! . b “" ƒ, “ , ƒë%›å……/ ì, 3“Cåø…/ L Š , ƒ…=÷, 2åëü…%å 3ë3÷øå…, å *=÷å“2"= %*=ƒ=…, …å%2ë%›…%L C%ì%?, K%ëü…/ ì %“2! / ì , …-=! *2%ì ì, %*=! ä= …=.%ä 2“ " C! ì%L ƒ=", “, ì%“2, %2 ! å%! ã=…, ƒ=ö, , “ë3›K/ “*%! %L ìåä, ö, …“*%L C%ì%?, , ""åäå…, , …ã, K, 2%! %" jjq …= dc}.
kininuri sistemis inhibitorebis winaswari gamoyenebis mniSvneloba mwvave
iSemiuri miokardis sisxlmomaragebis aRdgenis
meTodebis srulyofisaTvis
prof. a. korotkovi
Terapiis erovnuli centri, Tbilisis saxelmwifo
samedicino universiteti
SromaSi aRwerilia miokardiis infarqtis mkurnalobis meTodebis srulyofis etapebi _
dawyebuli mwvave iSemiuri miokardiumis reperfuziidan _ jer eqsperimentSi, xolo
Semdgom klinikaSi _ Trombolituri Terapiis saxiT. eqsperimentiT damtkicda kontri-
kalisa da heparinis maRali efeqturoba reperfuziuli, Sigamiokardiuli hemoragiis
Tavidan asacileblad, funqciuri kapilarebis raodenobis gazrdiTa da eqstravazatebis
ararsebobiT miokardSi.
inhibitorebis ganmeorebiTi infuziis Sedegad viTardeba Sigakoronaruli
Trombolizisi, romlis drosac saWiroa operaciuli Careva _ angioplastika.
THE IMPORTANCE OF PREVIOUSLY USE OF INHIBITORS IN PERFECTION OF THE WAYS OF RESTORATION OF BLOOD SUPPLY OF ACUTE ISCHEMIC MYOCARDIUM
A. KOROTKOV The stages of perfection of the ways of myocardial infarction treatment beginning from acute ischemic
myocardium reperfusion (AIMR) firstly in experiment and after by thrombolitic therapy in the clinic are descriged.
High efficiency of contrical and heparin (CH) in prevention of reperfusial intercardial hemorrhages ( RICH ) with increase of the number of functioning capillary vessels and absence of extravasals in myocardiumn is proved in the experiment. On the prehospital stage during infusion of KKS inhibitors in 156 patients within first 2 – 2.5 hours from beginning of acute angial attack the improvement of clinical picture and decrease of ischemia caused by improvement of retrograde blood supply in infarcted zone with maximal raising of MG,KFK and MB concentration was noted.
Within first 2 hours after beginning of acute angial attack during the thrombotic therapy in 104 patients on the phone of CH maximal antiangial and antiarythmic effects, caused by suppress of pathologic activation of KKS and blood coagulation system and, as well, the RICH were noted. In conditions of early isolated thrombogenesis ( T) less favorable clinical picture with new extra systoles as a result of extension of KKS pathological activation and increase of vessel walls permeability under influence of increased fibrinolitic activity of infused thrombolitics is followed. Optimal effects on the prehospital stage with the use of KKS inhibitors and following TT in the hospital were achieved. With repeated KKS inhibitors infusion and removal of irreversible changes terms the effective intercoronar thrombolysis, angioplastics and operations on anticoronar shunts are possible.
literatura: khŠep`Šrp`:
1. `…ä!åå…*% c.b., kþ2%"= k.b. $ j=! ä, %ë%ã, , 1977, 1 7, “. 114-118. 2. c%ë,*%" `.o., g,…ãå!ì=… b.~., o%ë3ì,“*%" `.̀ . , “%="2. $ j=! ä, %ë%ã, , 1986, 1 21, “. 12-17. 3. j=2åëü…,ö*= k.h. $ j! %"%%K! =?å…, å, 1983, 1 2, “. 6-10. 4. j,Cø,äƒå m.m., j%!%2*%" `.̀ ., l=!“=ã,ø",ë, k.̀ . , ä!. $ qC%“%K ëå÷å…, %“2! %L , øåì, ,
ì, %*=! ä=. ̀ "2%! “*%å “", äå2åëü“2"% 11186213, c%“*%ì, 2å2 qqqp C% äåë=ì , ƒ%K! å2å…, L , %2*! / 2, L, Kþë. 139, 1985.
5. j,Cø,äƒå m.m., j%!%2*%" ̀ .̀ ., )3ìK3!,äƒå h.Š., Š=".åë,äƒå Š.d. , ä!. $ j=! ä, %ë%ã, , 1986, 1 9, “. 37-41.
6. j%!%2*%" ̀ .̀ ., Š=".åë,äƒå Š.d., a%.3= l.p. , “%="2. $ j=! ä, %ë%ã, , 1984, 3, “. 119-121. 7. j%!%2*%" `.̀ ., l=!“=ã,ø",ë, k.̀ ., a%.3= l.p. , ä!. $ `"2%! “*%å “", äå2åëü“2"% 1 1045250,
aþëëå2å…ü c%“*%ì, 2å2= qqqp C% äåë=ì , ƒ%K! å2å…, L , %2*! / 2, L 1 36, 1983. 8. j%!%2*%" `.̀ ., j,Cø,äƒå m.m., )3ìK3!,äƒå h.Š. , ä!. $ `"2%! “*%å “", äå2åëü“2"% 1 1183112,
aþëëå2å…ü c%“*%ì, 2å2= C% äåë=ì , ƒ%K! å2å…, L , %2*! / 2, L 1 37, 1985. 9. j%!%2*%" ̀ .̀ ., h!åì=äƒå h.h., f%!›%ë,=…, Š.d. , ä!. $ j=! ä, %ë%ã, , 1991, 1 4, “. 59-62. 10. j%!%2*%" `.̀ ., låã!åë=äƒå h.h., jëåìK%"“*,L `.̀ . , ä!. $ b:h…-=! *2 ì, %*=! ä=. l=2å! , =ë/
“, ìC%ƒ, 3ì=. ŠK, ë, “, , 1989, “. 436-438. 11. j%!%2*%" `.̀ ., j,“2=3!, `.c., h!åì=äƒå c.c. $ låäë, …*“, ! =ƒäåë/ *=! ä, %ë%ã, ,
*=! ä, %., ! 3! ã, , 13.11.2004, http://www.medlinks. ru/article.php?sid=18471. 12. k=ƒ32,… b.j., qìå2…å" ̀ .q., g=Cå"=ë%" l.b. , ä!. $ j=! ä, %ë%ã, , 1981, 1 1, “.21-27. 13. kå?,…“*,L k.̀ . b=ëåå"= p.l., }L.ì=… k.k. $ j=! ä, %ë%ã, , 1981, 1 4, “. 53-56. 14. p3ä= l.“ ., ),*"=,ø",ë, d.h., q2=!%"å!%" h.h. , ä!. $ b“åì, ! …/ L *%…ã! å““ *=! ä, %ë%ã%". 11-
L, 1990. 15. q2=!%"å!%" h.h., d3…ä3= d.o., oë%2…,*%" ̀ .m. , ä!. $ j=! ä, %ë%ã, , 1993, 1 3, “. 28-32. 16. )=ƒ%" e.h., p3ä= l.“ . $ j=! ä, %ë%ã, , 1987, 1 2, “. 5-12.
17. Chambles L., Keil U., Dobson A. et al. $ For the WHO MONICA Project. Population versus clinical view of case fatality from acute coronary heart disease: Results from the WHO MONICA Project 1985-1990. Circulation, 1997; 96; 3849-59.
18. Garz W., Ninomuya K., Hishida J. et al. $ Amer.Heart J., 1981, vol. 102, p. 1145-1149. 19. Herve C., Gaillard M., Dubouis-Rande J.L. et al $ Presse med., 1988, vol. 17, p.1143-1146. 20. Koren G., Weiss A.T., Hasin Y. et al. $ New Engl.J.Med, 1985, vol. 313, p. 1384-1389. 21. Korotkov A.A. Tabidze Z.Sh., Kistauri A.G., Chkhaidze M.V. $ In 3RD international congress on
coronary artery disease/Lyon, France, Octomer 2-5, 2000, p.146. 22. Korotkov A., Kistauri A. et al. $ XXIV World Kongress of Internal Medicine. Kioto, 2002. 23. Korotkov A., Kistauri A., Sagaradze D., Zinzadze A. et al. $ J. of Coronary Artery Disease, 2003, vol.
5, N 1, p. 23. 24. Kuebler W., Schwarz F., Schuler G. $ In: World Congress of Cardiology. 9th. Abstracts. Moskow,
1982, vol. 1, N 0069. 25. Palmeri M. $ Minerva cardiologico, 1967, v. 15, p. 481-483. 26. Puddi P. Fontana G., Azzaroli P. $ Arch. clinica med., 1967, v. 43, p. 312-320. 27. Rosa L. $ Trasylol. In: Hypotensive Peptides, Berlin, 1966, 14, p.644-650. 28. Roth A., Brabash G.I., Hold H. et al. $ J. Amer. Coll. Cardiol, 1988, vol. 11, p. 187-191. 29. Schwarz F., Schuler G., Katus H. et al. $ Amer. J. Cardiol., 1982, vol. 50, p. 933-937. 30. Sobel B.F., Bergmann S.R. $ Amer. J. Med., 1982, vol. 72, p. 1-4. 31. Sotgin P., Artuso P. $ Mol. Cardiovaze, 1965, v.6, p. 283-285. 32. Tschirkov F. $ In Neq Aspects of TrasyLoL Therapy, 7, p. 139-150, 1967.
!
!
!
!
!
!
!
!
!
qspgftjvmj!ebbwbefcfcj!
saqarTveloSi eTerzeTebis warmoebis muSaTa Sromis higienis zogierTi sakiTxi
med. mecn. kand. a. kraveiSvili, prof. r. kverenCxilaZe
Tbilisis fizikuri aRzrdisa da sportis saxelmwifo akademia, n. maxvilaZis
saxelobis Sromis medicinisa da ekologiis samecniero-kvleviTi instituti
Sromis medicinis TvalsazrisiT, erovnuli meurneobis metad saintereso dargs
warmoadgens eTerzeTovani kulturis warmoeba, ramdenadac misi sawarmoebi
gavrcelebulia mxolod gansazRvrul klimatur-geografiul pirobebSi. amdenad, misi
gavrcelebis areali SezRudulia, xolo saqarTveloSi misi warmoeba sakmaodaa
ganviTarebuli. 10-15 wlis win es dargi 75 milioni maneTis produqcias awarmoebda, 90
eTerovan da 500 tonamde tungos zeTs amzadebda. eTerovani zeTebi ZviradRirebuli
produqciaa – erTi kilogrami geranis zeTis fasi msoflio bazarze 170-200 dolars aR-
wevs. aqedan gamomdinare, eTerzeTebis warmoeba erT-erTi unikaluri da perspeqtiuli
dargia, romlis bunebrivi da teqnikuri potencialis amoqmedeba mniSvnelovnad Seuwyobs
xels qveynis ekonomikis ganviTarebasa da winsvlas (1,2,3).
miznad davisaxeT saqarTvelos eTerzeTebis warmoebis ZiriTad obieqtebze Sromis
pirobebis formirebis meqanizmebis gamovlena da saTanado profilaqtikuri RonisZiebebis
SemuSaveba.
kompleqsuri gamokvlevebi Catarda saqarTvelos eTerzeTebis warmoebis 5 ZiriTad
meurneoba–qarxnis bazaze (marneuli, lagodexi, yvareli, Telavi, abaSa). Seswavlili iyo
warmoebis teqnologiuri procesis sruli cikli.
eTerzeTebis warmoeba or ZiriTad teqnologiur etaps moicavs – kulturis moyvana da
nedleulis gadamuSaveba. warmoebis pirveli etapi sruldeba saTburisa da plantaciis
pirobebSi da misi teqnologiuri procesi xasiaTdeba arameqanizebuli, xeliT Sromis
mniSvnelovani moculobiT, sxeulis iZulebiTi mdgomareobiT, muSaTa organizmze
araxelsayreli meteorologiuri faqtorebis moqmedebiT da sxv. eTerzeTebis kulturis
gadamuSavebis teqnologiuri procesi mimdinareobs mniSvnelovani fizikuri datvirTviT
garemos araxelsayreli faqtorebis moqmedebis pirobebSi.
Catarebuli gamokvlevebiT dadginda, rom warmoebis yvela etapze aRiniSneba sawarmoo-
profesiul faqtorTa specifikuri kompleqsebis arseboba, romelic ganpirobebulia
sxvadasxva sawarmoo da arasawarmoo faqtoriT. araxelsayrel faqtorTa kompleqsSi gan-
sakuTrebul yuradRebas iqcevs sawarmoo mtveri, romelic sxvadasxva intensiurobiT
gvxvdeba warmoebis yvela etapze.
eTerzeTebis warmoebis mtveri warmoadgens wvrildispersiul unipolarulad damuxtul
nawilakebs, romelSic Tavisufali siliciumis dioqsidis Semcveloba 2,0-6,8%-is
farglebSi meryeobs.
samuSao zonis haeris damtverianebis gansakuTrebiT maRali parametrebi aRiniSneba
gadamamuSavebel qarxnebSi nedleulis meqanikuri gadmotvirTvis procesis dros.
damtverianebis sidideze garkveul gavlenas axdens nedleulis tenianobis xarisxi, ris
Sesabamisadac mtverwarmoqmnis intensiuroba mniSvnelovanad meryeobs.
mtvris koncentraciis maqsimaluri sidide nedleulis gadmotvirTvis dros 31 mg/m3–mde
aRwevs, xolo saSualo maCveneblebi 2,9-5,7-jer aRemateba zRvrulad dasaSveb
koncentracias. samuSao zonis haerSi mtvris warmoqmnis ZiriTadi mizezia sawarmoo
operaciebis arahermetuloba, ris gamoc mtveri garemoSi intensiurad vrceldeba.
vinaidan ar arsebobda eTerzeTebis orTqlis gansazRvris aprobirebuli meTodi, Cven
mier saTanado gamoTvlebis safuZvelze moxda Sesabamisi meTodis SemuSaveba. Catarebuli
gamokvlevebis safuZvelze dadginda, rom samuSao zonis haerSi eTerzeTebis orTqlis
Semcvelobis sidide garkveul kavSirSia teqnologiuri operaciebis xasiaTTan. kerZod,
misi minimaluri sidide aRiniSneba nedleulis damWrel manqanasTan – 2,7 mg/m3, xolo
maqsimaluri – zeTis mimReb kokobatorTan da zeTis mimReb macivarTan – 8,3 mg/m3. Tu
mxedvelobaSi miviRebT eTerzeTebis orTqlis Cven mier dadgenil zRvrulad dasaSveb
koncentracias – 2 mg/m3, romlis koncentracia umetes SemTxvevaSi aRemateba am
maCvenebels.
rogorc aRvniSneT, eTerzeTebis warmoebis teqnologiuri procesis pirveli etapi
ZiriTadad sruldeba Ria atmosferoSi – plantaciis pirobebSi. amis gamo, momuSaveni
ganicdian atmosferos cvladi meteorologiuri pirobebis moqmedebas. kerZod, pirdapiri
radiaciis sidide Seadgens 508-933 vt/m2-s, xolo gafantuli – 77-425 vt/m2-s.
teqnologiuri moTxovnebidan gamomdinare, saTburis pirobebSi muSaoba xasiaTdeba
haeris maRali tenianobiT, rac saSualod 92%-s Seadgens. aRsaniSnavia, rom TiTqmis yvela
SemTxvevaSi, da gansakuTrebiT mzian dReebSi, saTburis haeris tenianobis sidide mniSvne-
lovnad aRemateba gare atmosferuli haeris maCvenebels. aseve unda aRiniSnos, rom
saTburebSi haeris temperatura 3-jer maRalia gare atmosferulTan SedarebiT.
eTerzeTebis kulturis sawarmoo gadamuSavebis etapze (qarxnis pirobebSi), sawarmoo
mikroklimatis mdgomareobis formireba ganpirobebulia rogorc teqnologiuri
procesebis TaviseburebebiT, ise sawarmoo nagebobebis samSeneblo arqiteqturuli
gadawyvetiT.
mikroklimatis kompleqsidan yuradRebas iqcevs haeris SefardebiTi tenianobis
momatebuli sidideebi. misi maqsimaluri maCvenebeli, yvela SemTxvevaSi, aRemateba
dasaSvebs, xolo saSualo maCvenebeli zogierT samuSao adgilze normis farglebSia da
aRemateba optimalurs. haeris tenianobis momateba ZiriTad samuSao adgilebze aixsneba
teqnologiuri operaciebis Sesrulebis Sedegad garemoSi orTqlis intensiuri gamoyofiT.
haeris temperatura dasaSvebi sididis farglebSia. eqstraqciis saaparato ganyofilebaSi
misi maqsimaluri maCvenebelia 26,40C. haeris moZraobis siCqare meryeobs sakmaod did farglebSi da ganpirobebulia sawarmoo
nagebobebis TaviseburebebiT.
sawarmoo danadgarebis muSaobis Sedegad, xmauri umetes SemTxvevaSi aRemateba dasaSveb
dones. kerZod, wisqvilebTan misi done zRvrulad dasaSvebze 12-15 db-iT maRalia.
amrigad, eTerzeTebis warmoebis yvela etapi xasiaTdeba Sromis araxelsayreli
faqtorebis arsebobiT, romelic yovel konkretul SemTxvevaSi xasiaTdeba garkveuli
kompleqsiT. sawarmoo garemosa da SromiTi procesis araxelsayreli faqtorebi gavlenas
axdens muSaTa organizmis funqciur mdgomareobaze. kerZod, gansakuTrebiT mniSvnelovani
Zvrebi gamovlinda fizikuri Termoregulaciis sistemaSi.
Catarebuli higienuri, fiziologiuri, ergonomiuli da profesiografiuli
gamokvlevebis Sedegebis kompleqsuri analizisa da saTanado normatiuli aqtebis
safuZvelze Sefasda Seswavlili warmoebis ZiriTadi profesiis muSaTa Sromis pirobebis
mavneobis, Sromis pirobebis simZimisa da daZabulobis sidide.
Sefasebis umaRlesi saboloo quliT (mavneobis, simZimis da daZabulobis III klasis, III
xarisxi) Sefasda mtvirTav-mWrelis Sromis pirobebi. profesiaTa umetesoba Sefasda,
rogorc III klasis II xarisxi.
Catarebuli kompleqsuri gamokvlevis safuZvelze SemuSavda Sromis pirobebis
gaumjobesebis RonisZiebebi, romelic moicavs teqnologiurs, sanitariul-teqnikurs,
sanitariul-higienursa da samedicino reabilitaciurs. maTi realizacia, samedicino
efeqtTan erTad, garkveul socialur efeqtsac mogvcems.
mejn Šn p{e b n o pn q{ ch ch e m{ Špr d ` p`a n )h u }t h pn l `qk h )mn i o pn l {xk e mmn qŠh cpr gh h j `md . l e d . m`r j ̀ .f. jp`b e h xb h k h , o pn t . p.c. jb e pe m)u h k `d ge c%“3ä=!“2"å……= ̀ *=äåì, -,ƒ,÷å“*%ã% "%“C,2=…, , “C%!2= ŠK,ë,“,, mh h ìåä,ö,…/ , .*%ë%ã,, 2!3ä= ,ì. m.h . l =.",ë=äƒå j %ìCëå*“…%å , ““ëåä%"=…, å 3“ë%", L 2! 3ä= C! %"åäå…% …= K=ƒå 5 %“…%"…/ . .%ƒ L“2"-ƒ="%ä%"
C! %, ƒ"%ä“2"= .-, ! …/ . ì=“åë c ! 3ƒ, , . h ƒ3÷=ë“ C%ë…/ L ö, *ë 2å.…%ë%ã, ÷å“*%ã% C! %öå““= C! %, ƒ"%ä“2"=. m= %“…%"å *%ìCëå*“…%ã% =…=ë, ƒ= ! åƒ3ëü2=2%" ã, ã, å…, ÷å“*, ., -, ƒ, %ë%ã, ÷å“*, .,
.! ã%…%ì, ÷å“*, . , C! %-å““, %ã! =-, ÷å“*, . , ““ëåä%"=…, L "/ "ëå…%, ÷2% …= "“å. .2=C=. 2å.…%ë%ã, ÷å“*%ã% C! %öå““= "“2! å÷=þ2“ "! åä…/ å C! %-å““, %…=ëü…/ å -=*2%! / , “! åä, *%2%! / . ƒ…=÷, 2åëü…%å ìå“2% ƒ=…, ì=å2 C/ ëå"%L. b C! %K=. C/ ë, “%äå! ›=…, å “"%K%ä…%ã% ä, %*“, ä= *! åì…, *%ëåKëå2“ %2 2,0 ä% 6,8 %. j %…öå…2! =ö, C/ ë, " "%ƒä3.å ! =K%÷åL ƒ%…/ " “! åä…åì " 2,9-5,7 ! =ƒ "/ øå o d j . j %…öå…2! =ö, C=! %" .-, ! …/ . ì=“åë " %C! åäåëå……%L “2åCå…, “" ƒ=…= “ .=! =*2å! %ì
2å.…%ë%ã, ÷å“*%ã% C! %öå““=. j %…öå…2! =ö, , C=! %" .-, ! …/ . ì “åë " 1,2 ! =ƒ C! å"/ ø=þ2 ! å*%ìå…ä%"=……3þ …=ì, o d j . j %ìCëå*“ …åKë=ã%C! , 2…/ . -=*2%! %" C! %, ƒ"%ä“2"å……%L “! åä/ %*=ƒ/ "=å2 "ë, …, å …= -3…*ö, %…=ëü…%å “%“2% …, å %! ã=…, ƒì= ! =K%÷, ., %“%Kå……% …= 2å! ì%! åã3ë ö, þ. Š! 3ä ! =K%÷, . %“…%"…/ . C! %-å““, L .=! =*2å! , ƒ3å2“ "! åä…/ ì, , 2 ›åë/ ì, , …=C! ›å……/ ì, 3“ë%", ì, ! =ƒë, ÷…%L “2åCå…, . p=ƒ! =K%2=… *%ìCëå*“ ìå! %C! , 2, L C% 3ë3÷øå…, þ 3“ë%", L 2! 3ä=.
SOME PROBLEMS OF THE WORKING HYGIENE OF VOLATILE OILS PRODUCTION IN GEORGIA A. KRAVEISHVILI, R. KVERENCHKHILADZE
Complex investigation has been carried out on the basis of 5 main volatile ails farms-factories. A complete
technologic cycle of production has been studied. Resulting from the complex hygienic, physiologic, ergonomic and professiographic investigations the availability of
a specific complex of production-professional factors at all production levels has been established. The production dust which contained 2,0-6,8% silicium dioxide is worth noting. The dust concentration in working area was marked 2,9-5,7 times as much as the boundary permissible value.
The volatile oils steam confent has a specific connection with the nature of technologic processes, its concentration being fourfold as much as the boundary permissible concentration established by the authors.
Some unfavourable factors of the production medium and working processes affect on the functional state of the workers’ organism, especially on thermoregulation.
The working conditions for loaders-engravers were estimated by the biggest last point (III group III class of harmness, heaviness and tension) and most of profession was estimated as II degree of III class.
Same actions for improving the working conditions have been developed.
literatura: k h Še p`Šr p`: 1. cqitiSvili T. – sWirdeba Tu ara saqarTvelos eTerzeTebi, Jurnali `ekonomika~, 1999,
#4-5, gv. 158-163.
2. j!="åLø",ë, `.f. $ c , ã, å…, ÷å“*= .=! =*2å! , “2, *= ƒ=C/ ëå……%“2, "%ƒä3ø…%L “! åä/ …= C! åäC! , 2, . .-, ! %ì=“ë, ÷…%L C! %ì/ øëå……%“2, c ! 3ƒ, , . Georgian Medical News, 13 (60), 2000, c. 41-43. 3. l %!=!ü l .h . $ c , ã, å…= 2! 3ä= C! , "%ƒäåë/ "=…, , .-, ! %ì=“ë, ÷…/ . *3ëü23! . `"2%! å-å! =2
ä, ““. *=…ä. ìåä. …=3*., j , å", 1983, 29 “.
natriumis cianidis warmoebis muSaTa Sromis pirobebis sakiTxebi
g. kverenCxilaZe
n. maxvilaZis saxelobis Sromis medicinisa da ekologiis
samecniero-kvleviTi instituti
janmrTeloba sazogadoebrivi progresis integrirebul maCvenebels, sazogadoebis
socialur faseulobas warmoadgens. amdenad, konkretul warmoebaSi arsebuli Sromis
pirobebi da, Sesabamisad, muSaTa janmrTelobis mdgomareoba garkveulad ganpirobebulia
sazogadoebis ganviTarebis doniT. misi yovelmxrivi Seswavla SesaZleblobas mogvcems,
garkveulwilad, vimsjeloT warmoebis teqnikuri ganviTarebis doneze da Sromis
pirobebis garkveuli kompleqsis ganmapirobebel faqtorebze.
konkretuli sawarmos Sromis pirobebis Seswavla muSaTa janmrTelobis pirobebis
gaumjobesebisaken mimarTuli RonisZiebebis SemuSavebis safuZvelia [2], rac ara marto
samedicino, aramed mniSvnelovani socialuri da ekonomikuri problemacaa [3].
sazogadoebis mecnierul-teqnikuri ganviTarebis dones, mis socialur-higienur aspeqtebs
gansakuTrebuli roli eniWeba medicinisaTvis, ramdenadac misi done mniSvnelovnad
ganapirobebs warmoebis konkretuli Sromis pirobebs da, Sesabamisad, muSaTa janmrTe-
lobis mdgomareobis Taviseburebebs.
erovnuli meurneobis dargebs Soris, Sromis medicinis TvalsazrisiT, metad
mniSvnelovania qimiuri mrewveloba [1], romelic xasiaTdeba sawarmoo garemosa da
SromiTi procesis faqtorebis mravalferovnebiT [5].
saqarTvelos qimiuri mrewvelobis obieqtebs Soris mniSvnelovania natriumis cianidis
warmoeba, romelic rusTavis s/g `azotis~ SemadgenlobaSi funqcionirebs. Sromis
medicinis TvalsazrisiT, aRniSnuli warmoeba faqtiurad Seuswavlelia.
Seswavlil warmoebaSi teqnologiuri procesebi, ZiriTadad, daxuruli sqemiT
mimdinareobs, zogierTi operacia _ vakuumis pirobebSi, SesaZleblobis SemTxvevaSi –
vertikaluri sqemiT. amdenad, warmoebis teqnologiuri gadawyveta higienuri
TvalsazrisiT, misaRebia. amasTan, aRiniSneba calkeuli naklovaneba, rac xels uwyobs
Sromis pirobebis araxelsayreli mdgomareobis formirebas.
Seswavlili warmoeba xasiaTdeba sawarmoo garemosa da SromiTi procesis saSiSroebis
maRali klasiT, rac ganpirobebulia teqnologiuri procesis da, saerTod, warmoebis
specifikiT. sawarmoo mowyobilobisa da danadgarebis muSaobis Taviseburebebis gamo,
iqmneba adamianis sicocxlisa da janmrTelobisaTvis saSiSi mTeli rigi pirobebi:
intoqsikaciis, qimiuri da Termuli damwvrobis, meqanikuri travmisa da eleqtruli
dazianebis.
warmoebis teqnologiur procesSi sawarmoo mowyobilobis eqspluataciisas warmoebis
teqnologiuri reglamentiT gaTvaliswinebulia mTeli rigi pirobebis Sesruleba, rac
Tavidan agvacilebs momuSaveTa janmrTelobaze arasasurvel zemoqmedebas.
warmoebis ZiriTadi profesiebia: meaparate, SemfuTveli, laboranti, zeinkali. maT
organizmze moqmedebs sawarmoo garemos araxelsayrel faqtorTa kompleqsi.
kompleqsuri higienuri gamokvlevebis safuZvelze dadginda, rom saqarTvelos qimiuri
mrewvelobis aRniSnuli obieqtis sawarmoo garemo xasiaTdeba araxelsayrel profesiul
faqtorTa kompleqsis arsebobiT, romelTa Soris, higienuri TvalsazrisiT, wamyvania
sawarmoo zonis haeris toqsikuri airebiT dabinZureba.
sawarmoo garemoSi gamoyofili nedleulis, Sualeduri da saboloo produqtebis
(amiakis, cianmJavas, natriumis cianidis) orTqlis koncentracia mniSvnelovnad _ 1,5-5,2-jer
aRemateba zRvrulad dasaSveb sidides. sawarmoo garemoSi maRaltoqsikuri qimiuri
naerTebis orTqlis gamoyofas xels uwyobs sawarmoo aRWurvilobis Hhermetulobisa da
teqnologiuri reJimis darRveva.
wlis Tbil periodSi sawarmoo saTavsebSi aRiniSneba haeris temperaturis momatebuli
parametrebi, rasac ganapirobebs rogorc regionis klimaturi pirobebi (mSrali subtro-
pikuli klimati), ise teqnologiuri procesebis egzoTermuli xasiaTis gamo sawarmoo
garemoSi siTbos gamoyofa da danadgarebis zedapirebis momatebuli temperatura. kerZod,
qimiuri reaqciebis normaluri mimdinareobisTvis, reaqciaSi monawile ingredientebisTvis,
optimaluri temperaturaa 35±5°C, xolo dasaSvebia 40-45°C. naxevarfabrikatis SrobisaTvis
optimaluri temperaturaa 60-65°C. aRniSnuli garemoebis gamo, sawarmoo saTavsebis
umravles samuSao adgilze haeris temperatura 32-34°C-s aRwevs, haeris moZraobis dabali
siCqaris fonze.
sawarmoo danadgarebis muSaobis Sedegad generirdeba farTozoliani mudmivi xasiaTis
xmauri, romlis done umetes SemTxvevaSi aRemateba zRvrulad dasaSvebs. kerZod, samanqano
darbazSi bgeris done 92 dba-mde aRwevs, xolo marTvis pultTan _ meryeobs 70 dba-dan
(saTavsis izolirebis SemTxvevaSi) 81 dba-mde (saTavsSi sxva samuSao zonebidan xmauris
gavrcelebis gamo, Ria karis SemTxvevaSi). saventilacio danadgarebis muSaobis procesSi
da cianmJavas warmoebis samanqano darbazSi generirebuli xmauri 92 dba donezea. sxva
samuSao adgilebze bgeris done 76-80 dba farglebSi meryeobs. mocemuli sawarmoo
saTavsebi xmauris aseTi mdgomareobiT xasiaTdeba mTeli samuSao dRis ganmavlobaSi,
ramac muSaTa organizmze garkveuli arasasurveli zemoqmedeba SeiZleba gamoiwvios.
samuSao adgilis (zogadi) vibracia gvxvdeba samanqano darbazSi da mza produqciis
Camoclisa da SefuTvis ubanze. misi parametrebi zdd-s aRemateba mxolod am ukanasknel
SemTxvevaSi da faqtiuri sidide normas yvela sixSireze 2-5 db-iT aRemateba.
sawarmoo procesebis operatoruli xasiaTis gamo, samuSao adgilTa umetesoba
xasiaTdeba mxedvelobiTi analizatoris intensiuri daZabviT (marTvis pultebi,
xelsawyoTa Cvenebebze dakvirveba da sxva) da, amdenad, racionaluri sawarmoo ganaTebis
Seqmna mniSvnelovani higienuri amocanaa. rogorc Catarebulma gamokvlevebma gviCvena,
zogierT samuSao adgilze sawarmoo ganaTebis done ver akmayofilebs higienur
moTxovnebs. kerZod, marTvis pultTan, samanqano darbazSi bunebrivi ganaTebis
koeficienti normirebulis 68,7-93,4%-s Seadgens.
amrigad, natriumis cianidis warmoebis muSaTa Sromis pirobebi, teqnologiuri
reglamentiT gaTvaliswinebuli mravali RonisZiebis miuxedavad, xasiaTdeba
araxelsayreli faqtoriT, romelic uaryofiT zemoqmedebas axdens muSaTa organizmze. Tu
gaviTvaliswinebT im garemoebas, rom Seswavlil warmoebaSi teqnologiuri operaciebis
umravlesoba operatoruli xasiaTisaa da sawarmoo procesebis Sesrulebaze ZiriTadad
dasaqmebuli arian qalebi, Sromis pirobebis araxelsayreli parametrebi, kerZod, toqsi-
kuri airebis mniSvnelovnad momatebuli koncentracia, samedicino-higienurTan erTad, gar-
kveul socialur problemasac warmoadgens [4], ramdenadac momuSave qalTa Sromisa da
janmrTelobis dacva mWidrodaa dakavSirebuli demografiul problemasTan.
Catarebuli gamokvlevebis safuZvelze SemuSavda Seswavlili warmoebis muSaTa Sromis
pirobebis Semdgomi racionalizaciis RonisZiebebi, romelic etapobrivi realizaciisaTvis
gadaeca warmoebis administracias.
b n o pn q{ r qk n b h i Špr d ` p`a n )h u o pn h gb n d qŠb ` 0 h `mh d ` m`Šph “ c.p. jb e pe m)u h k `d ge mh h ìåä,ö,…/ , .*%ë%ã,, 2!3ä= ,ì. m.h . l =.",ë=äƒå m= %“…%"=…, , *%ìCëå*“…%ã% , ƒ3÷å…, 3“ë%", L 2! 3ä= ! =K%÷, . C! %, ƒ"%ä“2"= ö, =…, ä= …=2! ,
c ! 3ƒ, , 3“2=…%"ëå…%, ÷2% " C! %, ƒ"%ä“2"å , “C%ëüƒ3þ2“ ., ì, ÷å“*, å “%åä, …å…, C%"/ øå……%L %C=“…%“2, . q / ! üå"/ ì, ì=2å! , =ë=ì, "ë þ2“ =ìì, =*, ìå2=…, “, …, ëü…= *, “ë%2=, ÷2% %C! åäåë å2 .=! =*2å! 2! åK%"=…, L * 2å.…%ë%ã, ÷å“*, ì C! %öå““=ì. r “ë%", 2! 3ä= .=! =*2å! , ƒ3þ2“ …åKë=ã%C! , 2…/ ì “%“2% …, åì, "åä3? , ì “! åä, *%2%! / . "ë å2“ ƒ=ã! ƒ…å…, å "%ƒä3ø…%L “! åä/ 2%*“, ÷å“*, ì, ã=ƒ=ì, . måKë=ã%C! , 2…%å “%“2% …, å "%ƒä3ø…%L “! åä/ %K3“ë%"ëå…%, ãë="…/ ì %K! =ƒ%ì, …=! 3øå…, åì ãå! ìå2, ÷…%“2, , %2äåëü…/ ì, …åC%ë=ä*=ì, C! %, ƒ"%ä“2"å……%ã% %K%! 3ä%-"=…, . b 2åCë/ L Cå! , %ä ã%ä= ì, *! %*ë, ì=2 "ë å2“ …åKë=ã%C! , 2…/ ì (C%"/ øå……= 2åìCå! =23! = "%ƒä3.= , …, ƒ*= åå C%ä", ›…%“2ü). x3ì , %K? = ", K! =ö, …= K%ëüø, …“2"å ! =K%÷, . ìå“2 C! å-"/ ø=þ2 o d r . r ! %"å…ü C! %, ƒ"%ä“2"å……%ã% %“"å? å…, …, ›å ã, ã, å…, ÷å“*%L …%! ì/ .
p=ƒ! =K%2=… *%ìCëå*“ %ƒä%! %", 2åëü…/ . ìå! %C! , 2, L C% 3ë3÷øå…, þ 3“ë%", L 2! 3ä= , “%“2% …, ƒä%! %"ü ! =K%÷, . , ƒ3÷å……%ã% C! %, ƒ"%ä“2"=.
THE PROBLEMS OF LABOR CONDITIONS OF KEY PROFESSION OF WORKERS AT ENTERPRISES PRODUCING SODIUM CYANIDE IN GEORGIA G. KVERENCHKHILADZE
A complex study of workers’ labor conditions at enterprises producing sodium cyanide has been performed. It was stated that chemical compounds of high risk used in the industry determine special requirements of technological processes. Labor conditions of investigated industry is characterized by unfavourable state. Among unfavourable factors leading one is air pollution with toxic gazes. The atmosphere at the enterprises producing sodium cyanide is significantly polluted by the ammonia, hydrocyanic acid and sodium cyanide gases. Concentration of toxic substances depends on the character of the technological process. Unfavourable state of air environment is mainly determined by deterioration of hermeticity and specific defects of industrial equipments. Air temperature is rather high in warm periods of the year. It reaches 32-340C at the most working places. Noise factor and general industrial vibration exceed acceptable level in the majority of working area. The level of industrial lighting is lower than the standardized value.
On the basis of carefully performed study a complex of recreation measures has been worked out for improvement of conditions of work, life and health of the workers of the studied industry.
literatura: k h Še p`Šr p`:
1. baqraZe l. _ dariSxanis warmoebis muSaTa Sromis higiena da janmrTelobis
mdgomareoba. avtoref. med.mecn.kand. Tbilisi, 1994, 23 gv.
2. ̀ !.,C%" ̀ .q., l =!÷å…*% e .m. _ må*%2%! / å "%C! %“/ , ƒ=ä=÷, %2! =“ëå"%L ã, ã, å…/ 2! 3ä=.c , ã. 2! 3ä=. 1988, 13 c.4-6 3. j=!=ì%"= k .l . _ m=3÷…%-2å.…, ÷å“*, L C! %ã! å““ " …å-2åCå! å! =K=2/ "=þ? åL
C! %ì/ øëå……%“2, , "ë, …, å åã% …= ƒä%! %"üå ! =K%2=þ? , .: `"2%! å-å! =2 ä, ““. ä%*2. ìåä. …=3*. r -=: 1986, 42“.
4. q,äå…*% `.Š. _ c , ã, å…= 2! 3ä= ›å…? , … " C! %, ƒ"%ä“2"å “2å*ë ……%ã% "%ë%*…=: `"2%! å-å! =2 ä, ““ ä%*2. ìåä. …=3*. k .: 1982. 30 “.
5. Jappinen P., Tenhunen R. _ Hydrogen sulphide poisoning. Blood sulphide concentration and changes in haem metabolism. Brit. J. industr. Med. 1990, V.47, N4, P. 283-285 .
uprtjlpmphjb.frtqfsjnfouvmj!nfejdjob!
spilenZis qlorJangis mwvave toqsikurobis Taviseburebebi eqsperimentSi
med. mecn. kand. i. Rvineria, biol. mecn. doqt. j. oniani, v.saakaZe, x. SiSniaSvili
n. maxvilaZis saxelobis Sromis medicinisa da ekologiis samecniero-kvleviTi
instituti, Tbilisis ivane javaxiSvilis saxelobis saxelmwifo universitetis
hidrobiologiisa da toqsikologiis kaTedra
spilenZis qlorJangi miekuTvneba spilenZis Semcveli fungicidebis jgufs, romelic
farTod gamoiyeneba mcenareTa dacvis mizniT. preparati ZiriTadad Sedgeba spilenZis
qlorJangisagan (90%-mde). igi momwvano, mocisfro, usuno fxvnilia. teqnikuri preparati
minarevebis saxiT SeiZleba Seicavdes tyvias, dariSxansa da kadmiums 250 ppm, 350 ppm, 2ppm
Sesabamisad. spilenZis qlorJangis empiriuli formulaa 3Cu(OH2)xCuCl2, molekuluri masa _ 427,1, IUPAC-is sistemaSi misi saxelwodebaa - 2kuprum qlor trihidroqsidi, sare-
gistracio moxmarebis (CAS) nomeri - 1332-40-7 (1). spilenZis Semcveli fungicidebis moxmareba saqarTveloSi yovelwliurad izrdeba. igi
gamoiyeneba vazis, kartofilis, bostneulis, xilis, samkurnalo mcenareebis, dekoratiuli
kulturebisa da yvavilebis Sesawamlad vegetaciis periodSi (0,3-0,4%samuSao xsnaris sa-
xiT) (2). aseTi intensiuri gamoyeneba iwvevs spilenZis dagrovebas garemos obieqtebSi
(wyali, niadagi, haeri, mcenare), sakveb produqciaSi da, bunebrivia, garkveul gavlenas
axdens adamianis janmrTelobaze.
spilenZisa da misi naerTebis organizmze moqmedebis biologiuri Taviseburebebis
monacemebi araerTgvarovania, radgan spilenZi, rogorc biologiurad aqtiuri
mikroelementi mniSvnelovan gavlenas axdens organizmSi sasicocxlo procesebis
mimdinareobaze. misTvis damaxasiaTebelia kompleqsebis warmoqmna radikalebTan, maT
Soris ujredis komponentebTan, cilasTan, aminomJavebTan. is warmoSobs myar kavSirs
sulfhidrilur jgufebTan, iwvevs zogierTi fermentis inaqtivacias (tute fosfataza,
nerwyvis amilaza, lipaza), urTierTmoqmedebs hormonTan (adrenalini), gavlenas axdens
zogierTi vitaminis (C,A,B) koncentraciaze (3). biologiuri aqtiurobisa da organizmSi
mravalmxrivi funqciis gamo, spilenZis rogorc deficitma, ise didi raodenobiT
dagrovebam SeiZleba gamoiwvios organizmze mavne gavlena. bunebrivia, garkveulwilad
garTulebulia spilenZis zemoqmedebis riskis xarisxis Sefasebac.
Sromis mizans Seadgenda spilenZis qlorJangis ZuZumwovarTa organizmze biologiuri
moqmedebis Taviseburebebis - toqsikurobis parametrebis, zezRurblovani (Limac) da
umoqmedo doneebis (NOEL) dadgena mwvave cdaSi. spilenZis qlorJangis toqsikuri moqmedebis modeli iqmneboda preparatis erTjeradi
SeyvaniT TeTri virTagvebis organizmSi kuW-nawlavis traqtiT, wyliani suspenziis saxiT,
doziT 5000-dan 700 mg/kg.
erTjeradi zemoqmedebis efeqti fasdeboda cxovelis qcevis, gareSe gamRizianebelze
reaqciis, gadarCenisa da dacemis maCveneblebis, periferiuli sisxlis morfologiuri
Semadgenlobis (hemoglobini, meThemoglobini, eriTrocitebi, leikocitebi, sisxlis for-
mula, eds) Saqris Semcvelobis cvlilebebis mixedviT (4,5).
eqsperimentuli gamokvlevebis cifruli monacemebi damuSavebulia statistikurad.
Catarebuli kvlevis Sedegad dadginda, rom spilenZis qlorJangis erTjeradi Seyvana
kuW-nawlavis traqtSi doziT 5000, 4000mg/kg iwvevda mwvave intoqsikaciis ganviTarebas.
zemoqmedebidan ramdenime saaTSi cxovelebs aReniSnebodaT centraluri nervuli sistemis
daTrgunvis simptomebi _ moduneba, kunTebis sisuste, daqveiTebuli reaqcia gareSe
gamRizianeblebze, sunTqvis gaZneleba, diarea. sacdeli cxovelebis nawils, 2-3 dRis
Semdeg, uviTardeboda ukana kidurebis dambla, iRebda gverdiT mdgomareobas da
iRupeboda. danarCenebi, 3-4 dRis Semdeg, gamodiodnen mdgomareobidan da dakvirvebis
bolomde (15 dRe) ar gamoirCeodnen sakontrolo cxovelebisagan.
preparatis dozis SemcirebasTan erTad (3000-2000 mg/kg), intoqsikaciis niSnebi naklebad
iyo gamoxatuli da, Sesabamisad, cxovelebis dacema ar aRniSnula.
miRebuli monacemebis mixedviT, saSualo sasikvdilo doza DL50 aRemateba 5000 mg/kg,
amasTan, preparatis zemoqmedebis me-5 dRes aRiniSneboda (1500 mg/kg) hemoglobinis
Semcvelobisa 187,3 ±4,4 g/l (sakontrolo _ 139,3 ±0,8 g/l) da eriTrocitebis raodenobis
mateba 5.56±0.1·1012l (sakontrolo _ 4.48±0.16·1012l), izrdeboda Trombocitebis ricxvic
229±7.1·109/l (sakontrolo _ 184±0.3·109/l), viTardeboda zomieri leikocitozi 7.75±0.3·109/l
(sakontrolo _ 5.8±0.3·109/l), agreTve, neitrofilebis _ CxirbirTviani _ 5.33±0.6% (sakontrolo 1.16±0.16%), segmentbirTviani _ 66.8±1.1% (sakontrolo _ 46.8±4.1%) momateba da limfocitebis Semcireba 25.1±1.3% (sakontrolo 38.6±1.4%). aRiniSneboda eriTrocitebis
daleqvis siCqaris Semcirebac 2.5±0.3mm/sT (sakontrolo _ 7.16±0.47mm/sT), sagrZnoblad
matulobda Saqris Semcveloba sisxlSi _ 9.26±0.1mmol/l (sakontrolo _ 5.6±0.2mmol/l).
dozis SemcirebasTan erTad, 900-700mg/kg zemoqmedebis efeqti naklebad iyo
warmodgenili.
amrigad, miRebuli eqsperimentuli monacemebis mixedviT, spilenZis qlorJangi
miekuTvneba naklebad toqsikur nivTierebaTa jgufs, saSiSroebis III klasi (WHO/janmo)
(6,7).
mwvave cdaSi intoqsikaciis malimitirebel maCveneblad SeiZleba CaiTvalos
zogadtoqsikuri moqmedeba. mkveTrad aris gamoxatuli damokidebuleba `doza-efeqti~,
xolo spilenZis qlorJangis erTjeradi zemoqmedebis zRurblovan dozad Limac _ 1500mg/kg, umoqmedo doned _ NOEL - 900 mg/kg.
n qn a e mmn qŠh n qŠpn i Šn jqh )mn qŠh u k n pn jh qh l e d h b }jqo e ph l e mŠe j `md . l e d . m`r j h .q cb h meph “ �, d n j Š. a h n k . m`r j d .̀ . n mh `mh , b .u . q``j`d ge , u .h . xh xmh `xb h k h
mh h ìåä,ö,…/ , .*%ë%ã,, 2!3ä= ,ì. m.h . l =.",ë=äƒå, *=-åä!= ã,ä!%K,%ë%ã,, , 2%*“,*%ë%ã,, ŠK,ë,““*%ã% ã%“3ä=!“2"å……%ã% 3…,"å!“,2å2= ,ì. h . ̀ . d ›="=.,ø",ë, o ! , ìå…å…, å ìåäü“%äå! ›=? , . -3…ã, ö, ä%" “ *=›ä/ ì ã%ä%ì "%ƒ! =“2=å2, ÷2% " “"%þ %÷å! åäü,
“%ƒä=å2 ! å=ëü…3þ %C=“…%“2ü ƒ=ã! ƒ…å…, %*! 3›=þ? åL “! åä/ , , å“2å“2"å……%, %*=ƒ/ "=å2 %C! åäåëå……%å "ë, …, å …= %! ã=…, ƒì ëþäåL. 0 åëüþ ! =K%2/ "ë ë=“ü %öå…*= %“2! %L 2%*“, ÷…%“2, , 3“2=…%"ëå…, å C%! %ã%ã%"/ . 3! %"…åL
"%ƒäåL“2", ìåäü“%äå! ›=? åã% -3…ã, ö, ä= .ë%! %*, “, ìåä, C! , åã% Cå! %! =ëü…%ì C%“23Cëå…, , " %! ã=…, ƒì .*“Cå! , ìå…2=ëü…/ . ›, "%2…/ .. b ! åƒ3ëü2=2å C! %"åäå……/ . , ““ëåä%"=…, L 3“2=…%"ëå…%, ÷2% “! åä…å“ìå! 2åëü…= ä%ƒ= DL50
.ë%! %*, “, ìåä, äë Kåë/ . *! / “ >500ìã/*ã , , “ëåä%"=2åëü…%, -3…ã, ö, ä %2…%“, 2“ * ì=ë%2%*“, ÷…/ ì "å? å“2"=ì, III *ë=““3 %C=“…%“2, (C% *ë=““, -, *=ö, , WHO). k , ì, 2, ! 3þ? , ì C%*=ƒ=2åëåì , …2%*“, *=ö, , "ë å2“ %K? å2%*“, ÷å“*%å äåL“2", å.
o ! %“ëå›, "=å2“ ƒ=", “, ì%“2ü “%%2…%øå…, &ä%ƒ/ -.--å*2[, C%! %ã%"= ä%ƒ= %ä…%*! =2…%ã% "%ƒäåL“2", (Limac integr) …=.%ä, 2“ …= 3! %"…å 1500ìã/*ã, …åäåL“2"3þ? = (NOEL) - 900 ìã/*ã.
PECULIARITIES OF COPPER OXYCHLORIDE ACUTE TOXICITY IN EXPERIMENT I. GVINERIA, D. ONIANI, V. SAAKADZE, K. SHISHNIASHVILI
Utilization of Copper-contained Fungicides is increasing annually in Georgia, that in turn presents real threat to environmental pollution and naturally impacts human health.
The aim of this study was to assess acute toxicity of oral copper - containing fungicide - Copper Oxychloride in experimental animals.
As a result of conducted investigations, it was identified that average lethal dose (LD50) of Copper Oxychloride for white mice is over 500 mg/kg and subsequently, the fungicide is a substance with low toxcity, belonging to the III class of hazard (WHO classification).
Limiting marker of intoxication is a general toxic effect. The study of “Dose-effect” relationship identified that threshold dosage of single exposure (Limac integr) is 1500 mg/kg, while 900 mg/kg have no toxic effect (NOEL).
literatura: k h Še p`Šr p`:
1. q C! ="%÷…, * C% Cå“2, ö, ä=ì. l %“*"=.: u , ì, . 1985, “. 296-297. 2. saqarTveloSi 1999-2003 wlebSi gamosayeneblad nebadarTuli pesticidebis, mcenareTa
dacvis saSualebebisa da zrdis regulatorebis sia, Tbilisi, 1999, gv. 57-59, 61, 149,158. 3. `…2,…%",÷ e .̀ ., o %ä!3ø… * `.e ., x3ö*= Š.̀ . _ Š%*“, ÷…%“2ü ìåä, , å‘ “%åä, …å…, L.
q %%K? å…, å Cå! "%å (%Kƒ%! ë, 2å! =23! / ) , …“2, 232 .*%ã, ã, å…/ , 2%*“, *%ë%ã, , , ì. k .h . l åä"åä , j , å", r *! =, …=. http://www/.medved.kiev.ua/arhiv_mg/stat_99/99_3_ 1.htm (C! %"å! å…% 04.12.2004) r d j 616.6:615.9:621.002.3.669.2
4. Š%*“, *%ìå2! , ., ì, ÷å“*, . "å? å“2", ƒ=ã! ƒ… þ? , . %*! 3›=þ? 3þ “! åä3. l %“*"=: 1986, l po Šu b , “. 65
5. Š%ä%" h . - j ë, …, ÷å“*, å ë=K%! =2%! …/ å , ““ëåä%"=…, " Cåä, =2! , , . q %-, , 1962, “. 239, 500. 6. The who recommended classification of pesticides by hazard and guidelines to classification,
199801999, p. 23. 7. d , ! å*2, "/ b n g C% *ë=““, -, *=ö, , Cå“2, ö, ä%" C% “2åCå…, %C=“…%“2, . b n g, “. 1996.
ifnbupmphjb!
CD95 antigenis eqspresiis xarisxis prognozireba qronikuli limfoiduri leikemiis dros
prof. m. zodelava,
med. mecn. kand. m. vaSaymaZe,
i. daTikaSvili-davidi
saqarTvelos saxelmwifo samedicino akademiis
hematologiisa da transfuziologiis kaTedra
sakiTxis aqtualoba: onkohematologiur daavadebaTa mkurnalobis saqmeSi arsebuli
warmatebebis miuxedavad, dRemde erT-erT umTavres problemad rCeba hemoblastozebis
qimiaTerapiisadmi mgrZnobelobis winaswari gansazRvra, rac mkurnalobis diferenciuli
taqtikis SemuSavebis saSualebas iZleva. cnobilia, rom ujredTa programuli kvdoma,
erTi mxriv, gansazRvravs mravali daavadebis paTogenezs da medikamentebis samkurnalo
efeqtic swored darRveuli apoptozis aRdgenazea damyarebuli, romelic xorcieldeba
rogorc pirdapiri, ise CD95 damokidebuli citotoqsikurobis gziT.
kvlevis mizani: kvleva miznad isaxavda erT-erTi apoptozuri markeris _ CD95/Fas/Apo-1 prognozuli mniSvnelobis dadgenas qronikuli limfoiduri leikemiis mimdinareobasa da
qimiaTerapiisadmi mgrZnobelobis winaswar SefasebaSi.
sakvlevi masala da gamoyenebuli meTodebi: pacientebi 2001-2004 wlebSi mkurnalobdnen
saqarTvelos saxelmwifo samedicino akademiisHhematologiisa da transfuziologiis
kaTedris klinikaSi.
CD95/FAS/APO-1 antigenis gansazRvra xdeboda Tbilisis saxelmwifo samedicino
universitetis imunologiis kaTedris laboratoriaSi.
dakvirvebis qveS imyofeboda 26 pacienti, romelTac CautardaT mkurnaloba leikeraniT,
fludarabiniT da `ACOP~, `CHOP~, `CHOEP~ qimiaTerapiuli sqemebis gamoyenebiT. gamokvleulTa asaki meryeobda 45-dan 80 wlamde.
daavadebis stadia ganisazRvreboda Rai klasifikaciis (1975) mixedviT. avadmyofebis
riskis jgufebad dayofa xdeboba `Rai riskis jgufebis~ Sesabamisad.
sawyis etapze, klinikur-hematologiur monacemebTan erTad, yvela pacients Cautarda
gamdinare fluorometriT (`Becton& Dickinson~) periferiuli limfocitebis CD95/FAS/APO-1 antigenis eqspresiis gansazRvra anti-Fas fluorescin-izocianatTan (FITC)-koniugirebul
Tagvis monoklonur antisxeulebis (mka) (`Dako~) gamoyenebiT.
daavadebulTa saerTo gadrCenadobis gamoTvla warmoebul iqna aqtuarialuri meTodiT
(a å! ‘ƒ*, … d .o . 1982).
miRebuli Sedegebi da maTi gansja: Fas antigenis mixedviT, avadmyofTa gadarCenadobis
Sefasebis Sedegad aRmoCnda, rom CD95 uaryofiT pacientTa (CD95<25%) saerTo
gadarCenadoba iyo 62,5%, xolo antigenis pozitiuri eqspresiisas (CD95>25%) _ 85%
(diagrama 1).
prognozuli jgufebisa da APO-1 antigenis eqspresiis mixedviT, avadmyofTa saerTo
gadarCenadobis analiziT naTeli gaxda, rom saSualo riskis jgufSi CD95 uaryofiT da
dadebiT pacientTa gadarCenadobam orive qvejgufSi Seadgina 100%, maRali riskis mqone
CD95- uaryofiT jgufSi _ 56,5%, xolo dadebiTi eqspresia metad iSviaTi iyo, ris gamoc
statistikuri analizi ver moxerxda (diagrama 2).
amrigad, Catarebuli kvlevis safuZvelze SegviZlia rekomendacia gavuwioT CD95 antigenis raodenobrivi Sefasebis gamoyenebas qronikuli limfoiduri leikemiis
mimdinareobis gansasazRvrad rogorc damoukidebeli prognozuli faqtoris, ise `Rai riskis jgufebis~ damatebiTi kriteriumis saxiT, gansakuTrebiT maRali riskis jgufis
pacientTaTvis.
o pn cmn gh pn b `mh e }jqo peqqh h `mŠh ce m` CD95 o ph upn mh )eqjn i k h l t n 0 h Š`pmn i k e i je l h h o pn t . l .l . gn d e k `b `, j `md .l e d .m`r j l . b `x`jl `d ge , h .c. d `Šh j`xb h k h -d `b h d j=-åä!= ãåì=2%ë%ã,, , 2!=…“-3ƒ,%ë%ã,, ã%“3ä=!“2"å……%L ìåä,ö,…“*%L =*=äåì, c!3ƒ,, `C%C2%“2, ÷å“*, å =…2, ãå…/ , ã! =þ2 "åä3? 3þ ! %ëü *=* " C=2%ãå…åƒå, 2=* , " %öå…*å
÷3"“2", 2åëü…%“2, * ö, 2%“2=2, ÷å“*, ì, C! åC=! =2=ì, K%ëü…/ . u k k . 0 åëüþ ! =K%2/ "ë ë%“ü "/ "ëå…, å "%ƒì%›…%L *%! ! åë ö, , ìå›ä3 .*“C! å““, åL CD95/Fas/Apo-1 =…2, ãå…= , 2å÷å…, åì u k k . l å2%ä%ì C! %2%÷…%L ö, 2%ìå2! , , “Cåö, -, ÷å“*, ì, =…2, - CD95 ì/ ø, …/ ì, =…2, ãå…=ì, C! %"%ä, ë%“ü , ƒìå! å…, å 24-÷=“%"%ã% “C%…2=……%ã% =C%C2%ƒ= Cå! , -å! , ÷å“*, . ë, ì-%ö, 2%" 26 K%ëü…/ . u k k " "%ƒ! =“2å %2 45 ä% 80 ëå2.n K? = "/ ›, "=åì%“2ü (n b ) CD95-…åã=2, "…/ . (25%) K/ ë= ! ="…= 62,5%, = C! , C%ë%›, 2åëü…%L .*“C! å““, , =…2, ãå…= - 85%. o ! , =…=ë, ƒå n b " %2äåëü…/ . Rai C! %ã…%“2, ÷å“*, . ã! 3CC=. %*=ƒ=ë%“ü, ÷2% " ã! 3CCå "/ “%*%ã% ! , “*= C! , CD95(-) n b ! ="… ë=“ü 56,5%, = C! , CD95(+) - 100%, .%2 " ã! 3CCå C! %ìå›32%÷…%ã% ! , “*= 2=*%å ! =ƒë, ÷, å …å …=Këþä=ë%“ü (100% " %Kå, . C%äã! 3CC=.). o %ë3÷å……/ å ä=……/ å “", äå2åëü“2"3þ2 % 2%ì, ÷2% C! , u k k C%ƒ, 2, "…= .*“C! å““, CD95 =…2, ãå…= "ë å2“ Kë=-ã%C! , 2…/ ì C! %ã…%“2, ÷å“*, ì -=*2%! %ì *=* “=ì%“2% 2åëü…%, 2=* , " =““%ö, =ö, , “ Rai *! , 2å! , ì, .
THE PROGNOSTIC SIGNIFICANCE OF APOPTOSIS-RELATED CD95 ANTIGEN EXPRESSION IN PATIENTS WITH CHRONIC LYMPHOCYTIC LEUKEMIA
M. ZODELAVA, M. VASHAKMADZE, I. DATIKASHVILI-DAVID
Apoptosis-related proteins might play an important role in pathogenesis as wel as in estimation of sensibility to the
chemotherapeutical drugs in patients with Chronic Lymphocytic Leukemia. In the study the authors tried to find out the relation between the expression of CD95/Fas/Apo-1 antigen and clinical outcome of CLL. 24hour spontaneous apoptosis of peripherial lymphocytes on flow cytometer using specific monoclonal anti-CD95 mouse antibodies in 26 patients aged 45-80yy was measured. Fas expression proved to be a significant prognostic factor in predicting overall survival (OS) because in CD95 “-“ (<25%) pts. OS was 62,5% vs. CD95”+” _ 85%. After grouping pts. by Rai risk groups in intermediate risk-group there was no difference in Fas negative and positive cases OS (100% both), although in high risk-group the OS values differed according to the CD95 expression 56% vs. 100%. So, Apo-1 positive expression appears to be predictive of good overall survival as an independent prognostic parameter, as in association with Rai risk-groups.
literatura: k h Še p`Šr p`:
1. Astar Winoto _ Cell death in the regulation of immune responses Current Opinion in Immunology 1997, 9:365-370.
2. S. Stilgenbauer and H. Dohner _ Campath-1H-Induced Complete Remission of Chronic Lymphocytic Leukemia despite p53 Gene Mutation and Resistance to Chemotherapy~ N. Engl. J. Med., August 8, 2002; 347(6): 452 - 453.
3.Lin K., Sherrington P. D., Dennis M. et al. _ Relationship between p53 dysfunction, CD38 expression, and IgVH mutation in chronic lymphocytic leukemia Blood, August 15, 2002; 100(4): 1404 - 1409.
4. Oscier D.G., Gardiner A.C. et al. _ Multivariate analysis of prognostic factors in CLL: clinical stage, IGVH gene mutational status, and loss or mutation of the p53 gene are independent prognostic factors Blood, August 15, 2002; 100(4): 1177 - 1184.
5. Peter H Krammer, Iris Behrmann et al. _ Regulation of apoptosis in the immune system Current Opinion in Immunology 1994, 6:279-289.
!
qspgjmbrujlvsj!nfejdjob
iodizebuli da vitaminizebuli Cais profilaqtikuri moqmedeba ioddeficituri mdgomareobisas
n. Wanturia, med.mecn.kand. n. filia,
biol.mecn.doqt. g.grigoraSvili
g. naTaZis saxelobis sanitariisa da higienis
samecniero-kvleviTi instituti
iodis ukmarisobis koreqciisaTvis ori aRiarebuli meTodi arsebobs: yvelaze
gavrcelebuli kvebis produqtebis iodizeba (marili, puri, rZe da a.S.) da medikamentebis
gamoyeneba (kaliumis iodidi, antistrumini, lugolis xsnari, iodizebuli zeTi).
saqarTveloSi lokaluri ioddeficitis profilaqtikisaTvis mizanSewonilia iodis
Semcveli iodizebuli Cais gamoyeneba. am produqts iodis ukmarisobis dros zogierTi
upiratesoba gaaCnia: Cais moxmareba erT sul mosaxleze SedarebiT stabiluria. Cais
miwodeba SesaZlebelia yvelaze Soreul dasaxlebul punqtebSi. iodizebuli Cais
gamoSveba ar moiTxovs warmoebis gadawyobas da finansur xarjebs. Cven mier SemuSavebuli
iodizebuli da vitaminizebuli Cais `kolxis~ (patenti #442, saqarTvelo, 1997w.)
yoveldRiuri moxmareba adamianis organizmisaTvis iodis sadReRamiso normis miRebas
uzrunvelyofs. moxaliseebze dakvirvebis Catarebis Sedegad dadgenilia iodis
koncentraciis mniSvnelovani zrda SardSi iodizebuli da vitaminizebuli Cais
moxmarebisas (2).
winamdebare samuSaos mizans Seadgenda Cven mier SemuSavebuli iodizebuli da
vitaminizebuli Cais moqmedebis efeqturobis Seswavla studentebSi ioddeficituri
mdgomareobisas.
gamokvlevebi Catarda organizebul koleqtivSi _ universitet `iverias~ samedicino
fakultetis 30 studentis monawileobiT. studentebi, yoveldRiurad, 25 dRis
ganmavlobaSi, diliT da saRamos (2-jer dReSi), moixmardnen iodizebuli Cais _ `kolxs~,
romelic iodis miRebis ZiriTad wyaros warmoadgenda. paralelurad, SeviswavleT
studentebis faqtiuri kveba anketuri gamokiTxvis meTodiT (3,4). kvebis racionis Sefasebas
qimiuri Semadgenlobis maCveneblebis Sesabamisi cxrilebis gamoyenebiT vawarmoebdiT (1).
miRebuli monacemebi SevadareT studentebze ZiriTad nivTierebebsa da energiaze
moTxovnilebebis fiziologiur normebs.
pirveladi informaciis damuSavebasa da analizs vaxorcielebdiT kompiuteruli programis saSualebiT. avtomatur reJimSi warmoebda racionebis raodenobrivi da
Tvisobrivi Semadgenlobis gaangariSeba, aseve kvebis reJimis Sefaseba.
dakvirvebis dasawyissa da dasasrulSi yvela gamokvleuls organizmis iodiT
dakmayofilebis bioqimiuri Sefaseba Cautarda. Sefasebis kriteriums SardSi iodis
eqskreciis done warmoadgenda (5).
studentebis faqtiuri kvebis Seswavlam aCvena, rom maTi energetikuli Rirebuleba
saSualod 2014,0 kkaloriaa, rac fiziologiuri moTxovnilebis 74,6%-s Seadgens.
studentebis racionSi cilebis Semcveloba sadReRamiso normis 81,5%-s Seadgenda. amasTan,
aRiniSneboda rogorc mcenareuli, ise cxoveluri cilebis ukmarisoba. cximebisa da
naxSirwylebis raodenoba aseve daqveiTebuli iyo (Sesabamisad _ 79,8 da 68,9%). kvebis
miTiTebulma Taviseburebam, racionSi ZiriTadi sakvebi nivTierebebis disbalansi
ganapiroba: cilebis, cximebisa da naxSirwylebis Sefardebam Seadgina 1:0,92:3,4, nacvlad
rekomendebuli 1:1:4-isa. aRiniSneboda iodis ukmarisobac (44,7% fiziologiuri normidan).
studentebis racionSi ZiriTadi sakvebi nivTierebebis arabalansebuli Semcveloba,
cxoveluri cilebis ukmarisoba, mikro- da makroelementebis (upirveles yovlisa iodis)
nakleboba xels uwyobs maT organizmSi ioddeficituri mdgomareobis ganviTarebas. aRniS-
nulis sawinaaRmdegod, Cven mier studentTa sakvebad, dakvirvebis periodSi, profilaqti-
kuri saSualebis saxiT gamoyenebul iyo iodizebuli da vitaminizebuli Cai `kolxi~.
dakvirvebis Sedegebi warmodgenilia cxrilSi.
dakvirvebis dasawyisSi, studentebis Sardis gamokvlevis Sedegad, sxvadasxva xarisxiT
iodis deficiti iqna dadgenili. es ukanaskneli 30 studentidan gamovlinebuli iyo 21-Si
(70%), amasTan, 9-Si (30%) saSualo simZimis (iodis eqskreciis doniT 4,0-4,5 mkg%). iodis
normaluri eqskrecia (10,0 mkg %-ze meti) aRniSnulia mxolod 9-studentSi (30%).
rogorc cxrilidan Cans, iodizebuli da vitaminizebuli Cais moqmedebis Sedegad dakvirvebis dasasruls, sawyis monacemebTan SedarebiT, iodis Semcveloba SardSi
mniSvnelovnad (1,5-jer) izrdeboda da Seadgenda 12,0 1,25, nacvlad 7,8 0,85 mkg%-isa. amasTan, am maCveneblis zrda yvela SemTxvevaSi, deficitis simZimis sawyis xasiaTze damoukideblad aRiniSneboda.
amrigad, iodizebuli da vitaminizebuli Cais moqmedebis efeqturobis Seswavlis
Sedegebi studentebSi iodis eqskreciis statistikurad sarwmuno zrdaze miuTiTebs.
aRniSnuli, mocemuli produqtis ioddeficituri mdgomareobis koreqciisaTvis gamoye-
nebis efeqturobaze miuTiTebs. Catarebuli gamokvlevebis safuZvelze rekomendebulia
iodizebuli da vitaminizebuli Cais `kolxis~ gamoyeneba studentTa kvebaSi
ioddeficituri mdgomareobisas.
o pn t h k `jŠh )eqjn e d e i qŠb h e h n d h gh pn b `mmn cn h b h Š`l h mh gh pn b `mmn cn )`“ o ph h n d d e t h 0 h Šm{u qn qŠn �“ mh �“ u m.Š.)`mŠr ph “ , j `md .l e d .m`r j m.l .o h k h “ , d n j Š. a h n k n c. m`r j c.g.cph cn p`xb h k h mh h “=…, 2=! , , , ã, ã, å…/ , ì.c.l .m=2=äƒå r 30 “23äå…2%" , ƒ3÷å…= .--å*2, "…%“2ü , %ä, ! %"=……%ã% , ", 2=ì, …, ƒ, ! %"=……%ã% ÷= `j %ë., œ
C! , , %ääå-, ö, 2…/ . “%“2% …, .. p=“÷‘2…/ å ä=……/ å -=*2, ÷å“*%ã% C, 2=…, C%*=ƒ=ë, , ÷2% .…å! ãå2, ÷å“*= öå……%“2ü 3 “23äå…2%" "
“! åä…åì “%“2="ë å2 2014,0 **=ë, ÷2% “%%2"å2“2"3å2 74,6% -, ƒ, %ë%ã, ÷å“*%L C%2! åK…%“2, . q %äå! -›=…, å Kåë*%" " ! =ö, %…=. “23äå…2%" ä%“2, ã=ë% 81,5% %2 …%! ì/ , C! , .2%ì …=Këþä=ë“ …åä%“2=2%* Kåë*%" *=* ! =“2, 2åëü…%ã%, 2=* , ›, "%2…%ã% C! %, “.%›äå…, . j %ë, ÷å“2"% ›, ! %" , 3ãëå"%ä%" 2=*›å K/ ë% “…, ›å…% (“%%2"å2“2"å……% 79,8% , 68,9%). r *=ƒ=……/ å %“%Kå……%“2, C, 2=…, %C! åäåë ë, ä, “K=ë=…“ %“…%"…/ . C, ? å"/ . "å? å“2" " ! =ö, %…=.. må“K=ë=…“, ! %"=……%å “%äå! ›=…, å %“…%"…/ . C, ? å"/ . "å? å“2" " ! =ö, %…=., …åä%“2=2%* Kåë*=
›, "%2…%ã% C! %, “.%›äå…, , ", 2=ì, …%", ì=*! %- , ì, *! %.ëåìå…2%" (C! å›äå "“åã% , %ä=) “C%“%K“2"3å2 ! =ƒ", 2, þ L%ääå-, ö, 2…/ . “%“2% …, L. b *=÷å“2"å C! %-, ë=*2, ÷å“*%ã% “! åä“2"= K/ ë , “C%ëüƒ%"=… , %ä, ! %"=……/ L , ", 2=ì, …, ƒ, ! %"=……/ L ÷=L ̀ j %ë., œ. b …=÷=ëå …=Këþäå…, 3 “23äå…2%" %2ìå÷=ë“ äå-, ö, 2 , %ä= ! =ƒë, ÷…%L “2åCå…, . o %“ëåä…, L K/ ë
"/ "ëå… 3 21 “23äå…2= (70%), C! , ÷‘ì 3 9 (30%) “! åä…åL 2 ›å“2, “ 3! %"…åì .*“*! åö, , 4,0-4,5 ì*ã%. m%! ì=ëü…= .*“*! åö, (K%ëüøå 10 ì*ã%) %2ìå÷=ë=“ü 3 9 “23äå…2%". b *%…öå …=Këþäå…, L “%äå! ›=…, å , %ä= " ì%÷å ƒ…=÷, 2åëü…% "%ƒ! %“ë%, “%“2=", " 12,0@1,25ì*ã%,
C! %2, " 7,8@0,85 ì*ã%, C! , ÷‘ì ! %“2 …=Këþä=ë“ …åƒ=", “, ì% %2 …=÷=ëü…%L “2åCå…, äå-, ö, 2=. påƒ3ëü2=2/ , ƒ3÷å…, .--å*2, "…%“2, , %ä, ! %"=……%ã% , ", 2=ì, …, ƒ, ! %"=……%ã% ÷= `j %ë., œ
3*=ƒ/ "=þ2 …= ä%“2%"å! …%å 3"åë, ÷å…, å .*“*! åö, , , %ä= 3 “23äå…2%" , “", äå2åëü“2"3å2 %K .--å*2, "…%“2, C! , ìå…å…, ä=……%ã% C! %ä3*2= äë *%! ! å*ö, , , %ääå-, ö, 2…/ . “%“2% …, L, ÷2% C%ƒ"%ë å2 ! å*%ìå…ä%"=2ü .2%2 ÷=L " ! =ö, %…å C, 2=…, “23äå…2%" “ , %ääå-, ö, 2…/ ì “%“2% …, åì.
PROFILACTIC EFFECT OF IODIZED AND VITAMINIZED TEA IN CASE OF IODINE DEFICIENCY N.CHANTURAIA, N.PILIA, G.GRIGORASHVILI
Efficiency of iodized and vitaminized tea “Kolkhi“ in cases of iodine deficiency in 30 students was studied. Observation of actual nutrition shoved, that energetic value among the students makes 2014,0 kkal in averege, that
makes 74,6% of physiological need. Ration of the students contained 81,5% of daily norm proteins, at the same time deficiency of both, vegetable and animal proteins was observed.The levels of fets and carbohydrates were also lowered (79,8 and 68,9% respectively). These peculiarities caused disbalance of basic nutritional substances in rations.
Unbalanced content of basic nutritional substances in rations, deficiency of animal proteins, vitamins, macro- and microelements (first of all iodine) promote the development of iodine deficiency. As a preventive means the iodized and vitaminized tea “Kolkhi“ was used.
In the beginning of the research different levels of iodine deficiency was observed in 21 students (70%), 9(30%) of them had moderete level with 4,0-4,5 mkg% of exretion. Normal exretion (more than 10 mkg%) was observed in 9 students. At the end of observation period iodine level in urine significatly increased and made up 12,0±1,25 mkg%, against 7,8±0,85mkg%, that didn’t depend on the initial level of deficiency.
Thus, the study of efficiency of iodized and vitaminized tea “Kolkhi“ indicate to statistically reliable increase of iodine excretion in students and confirm successful application of the given product for correction of iodine deficiency. All above mentioned makes it possible to recommend iodized and vitaminized tea “Kolkhi“ for application in nutrition of students with iodine deficiency.
literatura: k h Še p`Šr p`:
1. b %ëã=!‘" M.H., q*3!,.,… h ,l . _ Š=Kë, ö/ ., ì, ÷å“*%ã% “%“2="= C, ? å"/ . C! %ä3*2%" l . 1987, 2. 1,537“.
2. c!,ã%!=ø",ë, c.g., o =ã="= j.h ., o ,ë, m.l ., )=…23!= m.Š. _ h ƒ3÷å…, å K%ë%ã, ÷å“*%L .--å*2, "…%“2, , “C%ëüƒ%"=…, , %ä“%äå! ›=? åã% C! %ä3*2= " C, 2=…, , ÷åë%"å*= Georgian Medical News, 2004 N1(106), c.94-98.
3. qì,!…%" b .l . _ h ƒ3÷å…, å C, 2=…, *%ëëå*2, "%". j =ƒ=…ü, 1994, 123 “. 4. Achenson Ê., Gambel J., Edholm G. _ The measurement of food and energy intake in men evolution of some
techniggues. Emer. J. Clin. Nutr., 1980, v.33,p.H47-l 151. 5. Methods for measuring iodine in urine. International council for control of iodine deficiency disorders. World
Health Organization. 1993, Prented in Netherlands, 71 P.
Ubobnfespwf!ufropmphjfcj!nfejdjobTj
mwvave apendicitis laparoskopiuli diagnostika
o. kviciani, prof. g. fifia, med.mecn.kand. d. abulaZe, T. CarTolani, med.mecn.kand. j. fxalaZe, prof. m. kilaZe
saqarTvelos saxelmwifo samedicino akademiis Torakoabdominuri qirurgiis kaTedra,
Tbilisis meriis akademikos z. cxakaias saxelobis Torakoabdominuri klinika
Sromis mizani. mwvave apendiciti yvelaze gavrcelebuli mwvave muclis Rrus
qirurgiuli paTologiaa. am fonze Zalian xSiria diagnostikuri Secdomebi, ris
Sedegadac matulobs arasaWiro apendeqtomiebis ricxvi, operaciis travmatizmi, intra- da
postoperaciuli garTulebebi. Sromis mizania laparoskopiuli diagnostikis (ld)
teqnikuri aspeqtebis, Cvenebebisa da ukuCvenebebis, efeqturobis ganxilva mwvave
apendicitis mkurnalobis meTodebis optimizaciisTvis.
masala da meTodebi: Sromis masalas warmoadgens sankt-peterburgis (ruseTi)
``ëå*“=…ä! %"“*= K%ëü…, ö=-s~ gadaudebel endovideoqirurgiul ganyofilebaSi mwvave
apendicitis diagnoziT moTavsebuli 332 avadmyofi, romelTagan 311-s (93,67%) Cautarda
laparoskopiuli diagnostika da mkurnaloba, maT Soris qalebs 200-s (64,30%) da kacebs 111
(35,70%). yvela manipulacia Catarebul iqna R.Wolf-is, Karl Storz-is, Stryker-is, Aksioma-s firmebis mier warmoebuli aparaturisa da qirurgiuli instrumentebis gamoyenebiT,
zogadi endotraqeuli, venuri narkozis epiduraluri da adgilobrivi anesTeziis qveS.
pirveli Troakari muclis RruSi idgmeboda Wipis zeda an qveda ganakveTebidan
hassonis gamartivebuli modifikaciiT, rac Tavidan gvacilebda muclis Rrus ormag brma
punqcias. pnevmoperitoneumi myardeboda CO2-iT 12_14 mm (6 mm adgilobrivi anesTeziis
dros) vercxliswylis svetiT. pirvelad tardeba zogadi revizia, muclis RruSi
gamonadenis arsebobis SemTxvevaSi misi maqsimaluri aspiracia, raTa ar moxdes anTebiTi
eqsudatis sxva areebSi gadanacvleba. Semdgom etapze avadmyofis gadayvana trendelburgis
poziciaSi da gadabruneba marcxena gverdze, raTa bunebrivad momxdariyo nawlavTa
maryuJebis gadmonacvleba ileocekaluri aridan da mcire menjis Rrudan. umetes
SemTxvevaSi sasurvelia Caidgas damatebiTi 5 mm-iani Troakari marcxena TeZos fosos
areSi `rbili~ manipulatoris gamosayeneblad. damatebiTi iaraRis moxmareba aadvilebs
`dainteresebuli aris~ ukeTes vizualizacias. pirvel rigSi fasdeba peritoneumis
anTebiTi cvlilebebi, gamonadenis raodenoba da xasiaTi, Sexorcebebis ganviTareba da
gavrceleba. amis Semdeg xdeba marjvena TeZos fosos aris da mcire menjis Rrus
principuli daTvaliereba. zog SemTxvevaSi avadmyofis poziciis Secvla sakmarisia
apendeqsis dasaTvaliereblad (tipuri mdebareobisas), magram sakmaod xSirad saWiro
xdeba misi gamoTavisufleba Sexorcebebidan. Wiisebri nawlavis destruqciuli
cvlilebebisas, misi diagnostireba ar warmoadgens did sirTules da maSinve wydeba
apendeqtomiis sakiTxi laparoskopiuli an tradiciuli meTodis gamoyenebiT.
gaZlierebuli sisxlZarRvovani suraTi da mcire gamonadeni ar SeiZleba CaiTvalos
apendeqtomiis Catarebis kriteriumad. aucilebelia Sefasdes apendiqsis Rrma Sreebis
anTebiT-infiltraciuli cvlilebebi: Wiisebri nawlavis Sua nawilis iaraRiT aweviT
ganisazRvreba misi rigiduloba, apendiqsis `Camokideba~ miuTiTebs mis Rrma SreebSi
anTebiT-infiltraciuli cvlilebebis ararsebobas. Tu es ver xerxdeba SegviZlia
apdaqtiluri palpaciiT SevamowmoT misi elastikuroba. TviTon apendiqsis
rbilkbilebiani iaraRis frTxili palpaciiT SevafasoT kedlis elastikuroba, anTebiTi
cvlilebebisas SevigrZnobT kedlis momatebul simkvrives da naklebelastikurobas,
agreTve, subserozulad Cndeba wvrili sisxlCaqcevebi, rac Cveulebriv ar aRiniSneba.
Wiisebri nawlavis atipuri (retrocekaluri, retroperitoniuli) mdebareobisa da
Sexorcebebis dros. rodesac ver xerxdeba misi vizualizacia mniSvnelovania anTebis
iribi niSnebi: gaZlierebuli sisxlZarRvovani suraTi ileocekalur areSi, gamonadenis
xasiaTi da raodenoba, fibrinis arseboba; brma nawlavis, apendiqsis fuZis cvlilebebi,
klinikur-laboratoriuli monacemebi, muclis Rrus organoTa sxva paTologiis
ararseboba. saeWvo SemTxvevaSi SesaZlebelia cekumis mobilizacia, Sexorcebebis da
infiltraciis daSla diagnozis verifikaciisTvis, magram es manipulaciebi unda
Sesruldes endovideoqirurgiaSi maRalkvalificiuri da sakmao gamocdilebis mqone
qirurgis mier an gatardes tradiciuli apendeqtomia.
mwvave apendicitis diagnozis gamoricxvis Semdgom, ufro dakvirvebiT Tvalierdeboda
muclis Rrus, xolo qalebSi gansakuTrebiT mcire menjis organoebi. sxva paTologiisas
Sesabamisi mkurnaloba tardeboda profilirebul specialistTa CarTviT. sxva
paTologiisas Careva Semoifargleboda muclis Rrus (duglasis fosos) drenirebiT,
simptomaturi mkurnalobiTa da Semdgomi dakvirvebiT erTidan 2 dRemde.
Sedegebi. mwvave apendicitis diagnozi qalebSi daudasturda 93-s (46,5%). danarCen 107
avadmyofze diagnozi gadanawilda Semdegnairad: ginekologiuri paTologia 42 (39,25%),
mezadeniti serozuli gamonadeniT 46 (42,99%), sxva paTologia 10 (9,35%). paTologia ver
iqna nanaxi 8 (7.48%); erT (0.93%) SemTxvevaSi informatiuli ar iyo. mamakacebidan 72-s
(64,86%) daudasturda mwvave apendicitis diagnozi. darCenili 39-dan 15-s (38,46%)
mezadeniti, 14-s (35,90%) sxva paTologia, 8(20,51%) SemTxvevaSi paTologia ver iqna nanaxi, 2
(5,13%) SemTxvevaSi informatiuli ar iyo. `sxva paTologiebSi~ orive sqesis 24
avadmyofisTvis diagnostirebulia Semdegi: mwvave pankreatiti 9 (37,5%), 12-goja nawlavis
wylulis mifarebuli perforacia 2 (8,33%), badeqonis abscedirebuli hematoma 2 (8,33%);
mwvave qolecistiti 4 (16,67%), SexorcebiTi daavadeba erTi (4.17%); urologiuri
paTologia 4 (16,67%): msxvili nawlavis kibo 2 (8,33%).
orive jgufis 165 avadmyofs, romelTac daesvaT mwvave apendicitis diagnozi, histo-
morfologiuri gamokvleviT daudasturda 4 (2,42%) (hiper- da hipodiagnostika) Secdoma.
amaTgan, erT SemTxvevaSi dadginda qr. apendicitis diagnozi. Secdomebs arsebiTi gavlena
ar mouxdenia mkurnalobis taqtikasa da gamosavalze.
Cven mier moyvanil magaliTebSi ld-is xangrZlivoba meryeobda 5-dan 30 wuTamde.
mwvave qirurgiuli paTologiis gamoricxvis SemTxvevaSi avadmyofTa gawera
ganyofilebidan meore-mesame dRes iyo SesaZlebeli.
intraoperaciuli garTuleba diagnostirebis dros aRiniSna 3 SemTxvevaSi, sisxldena
anTebiTi qsovilebidan da gaTiSuli Sexorcebebidan (2 avadmyofi). maTi koregireba
moxda laparoskopiuladve, zedmeti Carevis gareSe. erT SemTxvevaSi aRiniSna sisxldena
damatebiTi Troakaridan _ gaikera videoasistirebiT.
gansja. ld-s CatarebisTvis arsebobs garkveuli kriteriumi da Cveneba: Tu avadmyofs
Semosvlis momentSi ar aReniSneba peritoneumis gaRizianebis simptomebi an sustadaa
gamoxatuli, amasTan dinamikuri dakvirvebis pirvel saaTebSi moexsneba an mniSvnelovnad
Seumcirdeba tkivilze Civilebi, Cveni azriT, SesaZlebelia Tavi SevikavoT ld-s
Catarebisgan. winaswar diagnostirebuli muclis Rrus abscecebis dros ld-is Catareba
aucileblobas ar warmoadgens. gul-sisxlZarRvTa mZime paTologiebis dros sasurvelia
ld gatardes mxolod sasicocxlo Cvenebebis fonze, rodesac sxva gamokvlevebi
mkurnalobis swori taqtikis gansazRvrisTvis ara efeqturia. agreTve, gavrcelebuli
peritonitisa da gadaberil nawlavTa maryuJebis fonze ld mcired informatiulia.
mraval avtorTa monacemebiT, diagnostikuri Secdomebi meryeobs 3,4% dan 6,.3%-mde
[borisovi, levinikrigeri, Surkalini, Heinzelmann-I). Cvens SemTxvevaSi SecdomaTa naklebi
raodenoba qirurgTa kvalifikaciisa da gamocdilebis matebiT unda aixsnas.
Sesadareblad SegviZlia moviyvanoT diagnostikuri Secdomebi tradiciuli
apendeqtomiebisTvis, romelic saSualod Seadgens 34-35%-s (1).
daskvna. Cveni da sxva avtorTa monacemebis SejerebiT naTelia laparoskopiis maRali
diagnostikuri Rirebuleba, rac saSualebas gvaZlevs Tavidan aviciloT arasaWiro
operaciebi, droulad davsvaT da gavataroT diferenciuli diagnozi, ganvsazRvroT paTo-
logiis xasiaTi da davgegmoT mkurnalobis optimaluri meTodi, SevamciroT operaciuli
travmatizmi da avadmyofTa medikur-socialuri reabilitaciis periodi, rac saerTo jamSi
mniSvnelovan ekonomikur efeqts iZleva.
k `o `pn qjn o h )eqj`“ d h `cmn qŠh j` n qŠpn cn ̀ o o e md h 0 h Š`
n .k . jb h 0 h `mh , o pn t . c.b . o h o h “ ,
j `md .l e d .m`r j d .Š. ̀ a r k `d ge , Š.̀ . )`pŠn k `mh , j `md .l e d .m`r j d f.o . o u`k `d ge , o pn t . l .jh k `d ge j=-åä!= 2%!=*%=Kä%ì,…=ëü…%L .,!3!ã,, ã%“3ä=!“2"å……%L ìåä,ö,…“*%L =*=äåì,, c!3ƒ,,, Š%!=*%=Kä%ì,…=ëü…= *ë,…,*= ,ì. g. 0 .=*= ìå!,, ã. ŠK,ë,“, n C, “=…= 2å.…, *= , 2=*2, *= ë=C=! %“*%C, ÷å“*%L ä, =ã…%“2, *, C=ö, å…2%" “ Cå! ", ÷…/ ì
ä, =ã…%ƒ%ì %“2! %ã% =CCå…ä, ö, 2=. o ! , "åäå… ! å2! %“Cå*2, "…/ L =…=ë, ƒ ! åƒ3ëü2=2%" 332 ä, =ã…%“2, ÷å“*, . ë=C=! %“*%C, L C=ö, å…2%" “ Cå! ", ÷…/ ì ä, =ã…%ƒ%ì %“2! %ã% =CCå…ä, ö, 2=. d , =ã…%“2, ÷å“*, å *! , 2å! , , "*ëþ÷=ë, ì=*! %“*%C, ÷å“*, å ä=……/ å "/ äåëå…, L " K! þø…%L C%ë%“2ü, "%“C=ë, 2åëü…/ å , ƒìå…å…, “2å…*, ÷å! "å%K! =ƒ…%ã% %2! %“2*= , ä! . påƒ3ëü2=2/ =…=ë, ƒ= C%*=ƒ=ë, , ÷2% 3 46% C=ö, å…2%" ›å…“*%ã% C%ë=, , ìå"ø, å =…=ë%ã, ÷…3þ “ %“2! / ì =CCå…ä, ö, 2%ì *ë, …, ÷å“*3þ *=! 2, …3 “2! =ä=ë, ä! 3ã, ì, ƒ=K%ëå"=…, ì, K! þø…%L C%ë%“2, , ì=ë%ã% 2=ƒ=. h “.%ä , ƒ .2%ã%, ä, =ã…%“2, ÷å“*= öå……%“2ü ë=C=! %“*%C, , "å“üì= ƒ…=÷, 2åëü…= , , C% ì…å…, þ ="2%! %", ìå2%ä ì%›…% Kåƒ %“%K/ . -, …=…“%"/ . ƒ=2! =2 “"%K%ä…% "…åä! , 2ü " %K? å., ! 3! ã, ÷å“*3þ *ë, …, *3, , ìåþ? åL .ëåìå…2=! …%å 2å.…, ÷å“*%å %“…=? å…, å äë C! %"åäå…, ë=C=! %“*%C, ÷å“*, . C! %öåä3! .
LAPAROSCOPIC DIAGNOSTICS OF ACUTE APPENDICITIS O. KVITSIANI, G. PIPIA, D. ABULADZE, M. CHARTOLANI, J. PKHALADZE, M. KILADZE
Techniques and tactical management of laparoscopic diagnostics for patients having primary diagnosis of acute appendicitis are described. Retrospective analysis of the results of 332 cases of laparoscopic diagnostic procedures on patients with primary diagnosis of acute appendicitis are given. Diagnostic meausremets include macroscopic evaluation of abdoinal effusion, apendix wall inflammatory changes and etc. The results have shown that in 46% of female patients different than appendicitis pathology occurred, with strong resemblance of clinical picture with appendicitis. Therefore, laparoscopic diagnostic method has very high evaluating capability and it can be easily implemented and carried out in any general surgical facility that is equipped with basic logistics for laparoscopy.
literatura: k h Še p`Šr p`:
1. dixaminjia k., fifia e., maWavariani S. _ Secdomebi da garTulebani qirurgiaSi,
praqtikuli saxelmZRvanelo, 1974w. 2. c=ëë,…ãå! ~.h ., Š,ì%ø,… `.d . _ k =C=! %“*%C, ÷å“*= =CCå…ä.*2%ì, (C! =*2, ÷å“*%å
! 3*%"%ä“2"%). l .: l åä, ö, …=, 1993. “.16 3. j!,ãå! ̀ .c., x3!*=ë,… a .j., x%ãå…%" ̀ .̀ ., p›åK=å" j.e . _ k =C=! %“*%C, = " ä, =ã…%“2, *å %“2! %ã%
=CCå…ä, ö, 2=. u , ! 3! ã, , 18, 2000 “.14 4. a %!,“%" `.e , k å",… k .b . _ b , äå%.å…ä%“*%C, ÷å“*, å "ìåø=2åëü“2"= …= %! ã=…=. ›, "%2= ,
ƒ=K! þø, ……%L C%ë%“2, , p3*%"%ä“2"% äë "! =÷åL, 2002 5. Heinnzelmann M. Simmen H.P. Cummins A.S. _ Laparoscopic appendectomy the new “gold standart”–
Arch.surgery 1995. 6. Yao C.C. Lin C.S. Yang C.C. _ lapar. appendectomy; Surg. Lapar. Endosc. Percut. Tech. 1999.
laparoskopiuli apendeqtomia _ teqnikuri aspeqtebi
prof. g. fifia, o. kviciani, med.mecn.kand. d. abulaZe, prof. m. kilaZe, T. CarTolani, med.mecn.kand. j. fxalaZe
saqarTvelos saxelmwifo samedicino akademiis Torakoabdominuri qirurgiis kaTedra,
Tbilisis meriis akademikos
z. cxakaias saxelobis Torakoabdominuri klinika
Sromis mizani. mwvave apendiciti garTulebebis maRali maCvenebliT Tanamedrove
qirurgiis aqtualur problemad rCeba. Sromis mizania laparoskopiuli apendeqtomiis
teqnikuri aspeqtebis ganxilva operaciis etapebis Sesrulebis taqtikuri da teqnikuri
aspeqtebis optimizaciis, operaciis usafrTxod Catarebis, operaciisSemdgomi uaxlesi da
Soreuli Sedegebis gaumjobesebisa da mkurnalobis TviTRirebulebis Semcirebis mizniT.
masala da meTodebi. sakvlev masalas warmoadgens Tbilisis #1 klinikuri
saavadmyofos akad. z. cxakaias saxelobis Torakoabdominur klinikaSi 1999 wlidan 2004
wlamde da sankt-peterburgis (ruseTi) ``ëå*“=…ä! %"“*= K%ëü…, ö=-s~ gadaudebel
endovideoqirurgiul ganyofilebaSi mwvave apendicitis diagnoziT laparoskopiulad
operirebuli 180 avadmyofi. yvela operacia Sesrulda R.Wolf-is, Karl Storz-is, Stryker-is, Aksioma-s firmebis mier warmoebuli aparaturisa da qirurgiuli instrumentebis
gamoyenebiT, endotraqeuli da spinaluri anesTeziis qveS.
pirveli Troakaris Cadgmis teqnika da pnevmoperitoniumis damyareba xdeboda hassonis
meTodis modifikaciiT 8-dan (epiduruli anesTeziisas) 14 mm vercxliswylis svetiT.
Troakarebis ganlageba pirobiTad warmodgenilia 2 meTodad: 1. Troakarebi (10 mm marjvniv
da 5mm marcxniv) ganlagebulia orive TeZos fosoSi, upiratesad boqvenis mxares, 10 mm-
iani videokamerisTvis Wipis areSi. kosmetikuri efeqtis gasaZliereblad, SesaZlebelia
samuSao Troakarebi Tmis zrdis doneze Caidgas. 2. meTodSi videokameris ganlageba
identuria, marcxena TeZos fosoSi da marjvena mezogastriumSi _ 5 mm-iani Troakarebi.
orive meTodiT uzrunvelyofilia Wiisebri nawlavis sruli vizualizacia da operaciuli
midgoma. jorjlisa da takvis mobilizacia da gadakveTa Cven mier moyvanil
magaliTebidan 3 SemTxvevaSi moxda ENDO-GIA-Ti. es meTodi, mravali avtoris azriT,
yvelaze usafrTxoa, magram instrumentis erTjeradoba da misi maRali Rirebuleba
mniSvnelovnad zrdis apendeqtomiis Rirebulebas. erT SemTxvevaSi moxda takvis
klipireba, 11 SemTxvevaSi ENDO-LOOP-is meSveobiT. Cven mier moyvanil 165 SemTxvevevaSi
gamoyenebulia takvis ligirebis meTodi. yvela am SemTxvevaSi jorjlis damuSaveba
ganxorcielda mono- da bipolaruli koagulaciiT, arteriis damatebiTi klipirebiT.
gadaudebel endovideo qirurgiul ganyofilebaSi moyvanili magaliTebidan yvela SemT-
xvevaSi takvis ligireba xdeboda intrakorporuli kvanZis gamoyenebiT. aseve SesaZlebelia
jorjlis ligireba (40 avadmyofi) an jorjlis bi- da monopolaruli koagulaciiT
damuSaveba. 5 SemTxvevaSi gamoyenebul iqna eqstra- da intrakorporuli kvanZebis SerwymiT
rederis maryuJis modifikacia. orive manipulaciis saSualo xangrZlivoba ar aRemateba
erT wuTs, maTi gamoyeneba damokidebulia qirurgis arCevanze. amave dros, sasurvelia
takvis `Cayursva~ brmanawlavsa da peritoniumis pariesul furcels Soris, rac
uzrunvelyofs lokaluri Sexorcebis ganviTarebas da Tavidan gvacilebs takvTan muclis
Rrus organoebis Sexorcebas. rogorc wesi, apendiqsis gadakveTa (kvanZidan ara uSores 5
mm da ara uaxloes 3 mm) xorcieldeboda makratliT da lorwovani muSavdeboda
koagulaciiT, alternatiulad SesaZlebelia takvis iodiT damuSaveba. takvis koagula-
ciiT damuSavebisas, ar unda moxdes misi hiperkoagulacia (`dawva~), ramac SeiZleba kvanZis
moZroba gamoiwvios (intraoperaciulad, ukeTes SemTxvevaSi, an postoperaciulad), rac
mZime garTulebebis mizezi SeiZleba gaxdes. antegraduli apendeqtomiebis intrakorpo-
ruli kvanZebiT Sesrulebisas, arc erT SemTxvevaSi Wiisebri nawlavis distalur nawilze
meore kvanZi ar iqna dadebuli. igi gadakveTisTanave Tavsdeboda konteinerSi, rasac
saoperacio aris dabinZureba minimumamde dahyavda. meore kvanZis dadeba gamoiyeneboda
retrograduli apendeqtomiebis Sesrulebis dros.
pirvel meTodSi konteineris gamotana xorcieldeboda marjvena TeZos fosos aridan 10
mm-iani Troakaris gamoyenebiT an Wrilobis mcired gafarToebiT. meore meTodisas,
marcxena TeZos fosos aredan 5 mm-iani Troakaris Wrilobis gafarToebiT. sanacia srul-
deboda mxolod destruqciuli apendicitebis dros mniSvnelovani Cirqovani
gamonadenisas. yvela sxva SemTxvevaSi siTxis aspiracia sakmarisad iyo miCneuli, sanaciis
dros inficirebuli gamonadenis muclis Rrus sxva areebSi gauvrceleblobis
TvalsazrisiT. mcire raodenobis siTxis aspiraciisTvis eleqtrosaqaCi ar gamoiyeneboda,
pnevmoperitoniumi uzrunvelyofda drenaJidan siTxis aqtiur TviTdinebas, es manipulacia
xorcieldeboda videokontroliTa da drenaJis mizanmimarTuli gadaadgilebiT.
Sedegebi. laparoskopiuli diagnostikiT (ld) mwvave apendicitis diagnozis
dadasturebis Semdeg, laparoskopiulad gakeTebulia 175 apendeqtomia. maT Soris
kataruli apendicitis diagnoziT 3 (1.71%), flegmonuriT _ adgilobrivi peritonitis
gareSe 78 (44.57%), adgilobrivi peritonitiT 69 (39.42%), gangrenozuliT _ 14 (8%),
gangrenozul-perforaciuli formiT _ 4 (2.29%). destruqciuli formebis garkveul
nawilSi 116 (67.05%) aRiniSnebida rbili infiltracia an Sexorcebebi, romelTa
koregireba SesaZlebeli iyo laparoskopiuli meTodiT. 4 (2,29%) laparoskopiuli apendi-
citis (lap) dros moxda konversia tradiciul meTodze sisxldenis, muclis Rrus
organoebis dazianebis (eleqtrodamwvroba, sxva meqanikuri dazianeba), teqnikuri
sirTuleebis gamo. saerTo jamSi, laparoskopiuli apendeqtomia mwvave apendicitis gamo,
Sesrulebul iqna 164 (93.71%); maT Soris 6 (3,66%) avadmyofs apendeqtomiasTan erTad,
Cautarda ginekologiuri operaciebi.
ld-s Sedegad 7 (4%) avadmyofs Cautarda tradiciuli apendeqtomia, am SemTxvevebSi
sazardulis Tiaqris transabdominaluri plastikis ZiriTad Cvenebebad CaiTvala
ileocekalur areSi mravlobiTi Sexorcebebis da infiltraciis arseboba, apendiqsis
mdebareoba (retroperitoniuli, retrocekaluri, intramuraluri), mkvrivi apendikuluri
infiltratebi, apendikuluri da paraapendikuluri abscesebi, destruqculi apendiciti
perforaciiT, fuZesTan difuzuri Cirqovani peritonitiT. apendeqtomiaTa absolituri
umravlesoba Catarda makburneis ganakveTiT, zog SemTxvevaSi laparoskopiuli asis-
tirebiT, muclis Rrus sanacia-irigaciisa da drenirebis ukeTesi SesaZleblobebis gamo.
5 avadmyofze Catarda laparoskopiuli apendeqtomia (lap) rogorc simultanuri
operacia, damatebiTi Troakarebis gamoyenebis gareSe (qolecisteqtomia 4; TAAP-I 1), yvela
SemTxvevaSi diagnozi iyo qronikuli apendiciti. operacia ganpirobebuli iyo avadmyofis
surviliT da xSiri tkivilebiT ileocekalur areSi. lap-isas intraoperaciuli
garTulebebidan or SemTxvevaSi aRiniSna nawlavTa Termuli dazianeba, erT SemTxvevaSi
_ wvrili nawlavis travmuli uxeSi dazianeba konteineris evakuaciis dros. Wiisebri
nawlavis perforacia misi mobilizaciisas aRiniSna 4 SemTxvevaSi, intraoperaciuli
sisxldena _ 2 SemTxvevaSi. intraoperaciuli garTulebebis saerTo raodenoba Seadgens
5.49%-s.
mosalodnel intraoperaciul garTulebebs SegviZlia mivceT Semdegi klasifikaciis
saxe:
1. nawlavis kedlis dazianeba:
a) Termuli dazianeba,
b) perforacia iaraRis wveriT,
g) kbiliani iaraRiT uxeSi nafleTovani dazianeba.
2. sisxldena:
a) apendiqsis jorjlidan,
b) anTebiTi infiltrirebuli qsovilebidan,
g) peritoniumis kedlidan.
3. Wiisebri nawlavis fragmentacia;
4. Wiisebri nawlavis mowyveta fuZidan;
5. takvis hiperkoagulacia;
6. infeqciis moTesva mTel muclis RruSi.
saerTo fonze sakmaod sainteresoa 15 avadmyofze Catarebuli dakvirveba. yvela maTgans
erTidan 6 wlamde intervalSi Cautarda laparotomia. Cveni dakvirvebis periodSi, imave
ganyofilebaSi, maT gaukeTdaT ganmeorebiTi laparoskopiuli operacia sxva diagnozebis
(qronikuli da mwvave kalkulozuri qolecistiti _ 14, sazardulis Tiaqari _ erTi).
postoperaciul Sexorcebebs pirobiTad SeiZleba mivceT Semdegi klasifikacia:
1. lokaluri _ brmanawlavsa da peritoniumis pariesul furcels Soris (moicavda
mxolod takvis ares).
2. adgilobrivi: I xarisxis _ brmanawlavsa da muclis Rrus erT organos Soris. ar
scildeba marjvena TeZos fosos ares;
II xarisxis _ brmanawlavsa da muclis Rrus erT an or (mcire menjis) organos Soris
peritoniumis pariesul furcelTan erTad.
3. totaluri: I xarisxis _ moicavs mTeli muclis Rrus qveda naxevars,
II xarisxi _ moicavs mTel muclis Rrus.
am klasifikaciis mixedviT, lokalurSi ganTavsda 9 avadmyofi, adgilobrivis I xarisxSi
_ 5, II xarisxSi _ erTi avdmyofi. Tu am pirobiTi klasifikaciiT ganvsjiT, Soreuli
SedegebiT postoperaciul areSi ganviTarebuli Sexorcebebi friad mcirea.
operaciebis saSualo xangrZlivobam laparoskopiuli apendeqtomiisTvis Seadgina 45
wuTi, mkurnalobis saSualo xangrZlivobam 2,5 _ 3 sawoldRe.
mravali ucxoeli avtori gvTavazobs apendicitis eqstraperitoniul meTods, rodesac
apendiqsis da cekumis gamotana muclis Rrudan xdeba 12 mm-iani Troakaris an
minilaparotomiuli Wrilobidan. es meTodi mimarTulia apendeqtomiis gasaiafeblad. zogi
avtori 2 TroakariT operaciis Sesrulebis SesaZleblobasac aRniSnavs, magram es meTodi
gansakuTrebiT SezRudulia fiqsirebuli cekumisa da Sexorcebebis SemTxvevaSi. aseve
videoasistirebiT Sesrulebuli apendeqtomiebisas ikargeba is efeqti, rac zogadad
laparoskopiuli operaciebisTvisaa damaxasiaTebeli.
daskvna. Cveni azriT, mowodebuli taqtikuri da teqnikuri aspeqtebis gaTvaliswinebiT,
meTodi SeiZleba zogadqirurgiul klinikaSi didi finansuri danaxarjebis gareSe
dainergos, sadac ukve arsebobs laparoskopiuli qirurgiis Tundac SedarebiT mcire
gamocdileba da elementaruli materialur-teqnikuri baza.
Še umh )eqjh e ̀ qo ejŠ{ k `o `pn qjn o h )eqjn i d h `cmn qŠh jh n qŠpn cn ̀ o o e md h 0 h Š` o pn t . c.b .o h o h “ , n .k . jb h 0 h `mh , j `md .l e d .m`r j d .Š. ̀ a r k `d ge , o pn t . l .jh k `d ge Š.̀ . )`pŠn k `mh , j `md .l e d .m`r j d f.o . o u`k `d ge j=-åä!= 2%!=*%=Kä%ì,…=ëü…%L .,!3!ã,, ã%“3ä=!“2"å……%L ìåä,ö,…“*%L =*=äåì,, c!3ƒ,,, Š%!=*%=Kä%ì,…=ëü…= *ë,…,*= ,ì. g. 0 .=*= ìå!,, ã. ŠK,ë,“, o ! , "åäå… ! å2! %“Cå*2, "…/ L =…=ë, ƒ ! åƒ3ëü2=2%" ëå÷å…, 332 C=ö, å…2%" “ Cå! ", ÷…/ ì ä, =ã…%ƒ%ì
%“2! %ã% =CCå…ä, ö, 2=, C%ä"å! ãø, .“ ë=C=! %“*%C, ÷å“*%ì3 ìå2%ä3 ä, =ã…%“2, *, , ëå÷å…, " 2%ì ÷, “ëå 180 “ë3÷=å" ë=C=! %“*%C, ÷å“*%L =CCå…ä.*2%ì, , . n C, “=…= 2å.…, *= , 2=*2, *= ë=C=! %“*%C, ÷å“*%L =CCå…ä.*2%ì, , , "*ëþ÷= %“%Kå……%“2, ë, ã, ! %"=…, K! / ›å, *, , *3ëü2, ÷å! "å%K! =ƒ…%ã% %2! %“2*=, “=…=ö, , K! þø…%L C%ë%“2, , ä! . d , =ã…%“2, ÷å“*= 2%÷…%“2ü, %“ë%-›…å…, , äë, 2åëü…%“2ü …=.%›äå…, " “2=ö, %…=! å, %K? , L .*%…%ì, ÷å“*, L .--å*2 C! , ë=C=! %“*%C, ÷å“*%ì ìå2%äå ëå÷å…, , ìåå2 “3? å“2"å……/ å C! å, ì3? å“2"=. o ! , "åäå…= %! , ã, …=ëü…= *ë=““, -, *=ö, %“ë%›…å…, , C! , ë=C=! %“*%C, ÷å“*%L =CCå…ä.*2%ì, , , %C, “=…/ C32, , . C! åä3C! å›äå…, . l å2%ä ì%›…% Kåƒ %“%K/ . -, …=…“%"/ . ƒ=2! =2 ø, ! %*% "…åä! , 2ü " %K? å., ! 3! ã, ÷å“*3þ *ë, …*3 “ .ëåìå…2=! …/ ì 2å.…, ÷å“*, ì %“…=? å…, åì äë ë=C=! %“*%C, ÷å“*%L ., ! 3! ã, , .
LAPAROSCOPIC APPENDECTOMY – TECHNICAL ASPECTS G.PIPIA, O. KVITSIANI, D. ABULADZE, M. KILADZE M. CHARTOLANI, J. PKHALADZE
Retrospective analisis of the results of treatment of 332 patients with primary diagnosis of acute appendicitis submitted to laparoscopic method of diagnosis and treatment including 180 cases of laparoscopic appendectomyare presented. Different techniques and tactics for laparoscopic appendectomy including peculiar techniques for mezoappendix control and apendicular stump ligationa, abdominal cavity washings and etc.are described. Diagnostic accuracy, complications, hospital stay, economic efficiancy in case of laparoscopic method of treatment has real advantage. Unique classifications of complications peculiar to laparoscopic appendectomy and ways for their prevention are presented.
The authors propose that laparoscopy should be considered as the method of choice in the treatment of patients with primary diagnosis of acute appendicitis. The method can be easily installed in any general surgical facility that is equipped with basic logistics for laparoscopy.
literatura: k h Še p`Šr p`:
1. dixaminjia k., fifia e., maWavariani S. _ Secdomebi da garTulebani qirurgiaSi.
praqtikuli saxelmZRvanelo, 1974w. 2. c=ëë,…ãå! ~.h ., Š,ì%ø,… `.d . _ k =C=! %“*%C, ÷å“*= =CCå…ä.*2%ì, (C! =*2, ÷å“*%å
! 3*%"%ä“2"%). l .: l åä, ö, …=, 1993. “.16 3. j!,ãå! ̀ .c., x3!*=ë,… a .j., x%ãå…%" ̀ .̀ ., p›åK=å" j.e . _ k =C=! %“*%C, = " ä, =ã…%“2, *å %“2! %ã%
=CCå…ä, ö, 2=. u , ! 3! ã, , 18, 2000 “.14 4. a %!,“%" `.e , k å",… k .b . _ b , äå%.å…ä%“*%C, ÷å“*, å "ìåø=2åëü“2"= …= %! ã=…=. ›, "%2= ,
ƒ=K! þø, ……%L C%ë%“2, , p3*%"%ä“2"% äë "! =÷åL, 2002. 5. Heinnzelmann M. Simmen H.P. Cummins A.S. _ Laparoscopic appendectomy the new “gold standart”
– Arch.surgery 1995. 6. Yao C.C. Lin C.S. Yang C.C. _ lapar. appendectomy; Surg. Lapar. Endosc. Percut. Tech. 1999.
bcepnjobmvsj!rjsvshjb
ozonTerapia abdominalur qirurgiaSi
g. lomsaZe, prof. b. arCvaZe, v. lomsaZe, g. saCaleli
goris qirurgiuli klinika `imedi~, Tbilisis saxelmwifo samedicino universitetis
#1 klinikuri saavadmyofo
ozonTerapia _ Tanamedrove aramedikamenturi mkurnalobis meTodia, romelic efeqturad
gamoiyeneba medicinis sxvadasxva dargSi. mas axasiaTebs gamoyenebis simartive, maRali
efeqturoba, ekonomikuri mizanSewoniloba. amasTan, ozonTerapias praqtikulad ar gaaCnia
gverdiTi movlenebi. misi gamoyeneba SesaZlebelia rogorc damoukideblad, ise
medikamentebTan erTad, romelTan kombinaciaSi axdens am medikamentebis moqmedebis
potencirebas.
ozonis, rogorc Jangbadis izotopis aRmoCena XVIII saukunis bolos moxda. 1785 wels,
holandielma fizikosma, Van Marum, JangbadSi eleqtruli muxtis gatarebis dros,
yuradReba miaqcia uCveulo suns, romelic Tan axlda eleqtrul manqanaSi warmoSobil
naperwklebs da mas `eleqtruli nivTierebis suni~ daarqva. 1840 wels, Sveicarielma
mecnierma, Schonbein aRmoaCina, rom wylis eleqtrolizis dros gamoyofili Jangbadi da
Jangbadi, romelSic eleqtrul muxtebs atarebda, icvlida Tvisebebs. Schonbein es movlena
gansakuTrebuli airis gamoyofas daukavSira da mas ozoni daarqva (berZnulidan `ozein~ _ `suniani~). mogvianebiT Delarive-m da Mariniak-ma daamtkices, rom ozoni Jangbadis
alotropuli formaa. 1848 wels, Hant-ma gamoTqva mosazreba, rom ozoni samatomian
Jangbads warmoadgenda. 1873 wels, Foke-m SeamCnia mikroorganizmebis daRupva ozonis
zemoqmedebis Sedegad. 1896 wels, gamomgonebelma Tesla-m ozonis pirveli generatori
daapatenta.
1911 wels M. Eberhart iyenebda ozons tuberkulozis, anemiis, pnevmoniis, diabetisa da sxva
daavadebebis samkurnalod. pirveli msoflio omis dros, Wolff iyenebda Jangbad-ozonis
narevs rogorc adgilobriv samkurnalo saSualebas rTuli motexilobebis, Cirqovani
Wrilobebis, nawolebis, abscesebis, flegmonebisa da osteomielitebis dros. meore
msoflio omis Semdeg, ozonis samkurnalo Tvisebebis Seswavla ramdenime aTwleuliT
SeCerda, rac aixsneba antibiotikebis aRmoCeniT, kompaqturi ozonis generatorebisa da
ozongamZle masalebis ararsebobiT.
70-ni wlebis dasawyisSi naTeli gaxda, rom antibiotikebi srulad ver wyveten Cirqovan-
septikuri daavadebebis problemas. am faqtis aRiarebam biZgi misca ozonTerapiis
meTodebis daxvewas axal samecniero-teqnikur doneze.
amJamad, ozonTerapia farTod gamoiyeneba mTel msoflioSi, gansakuTrebiT germaniaSi,
SveicariaSi, safrangeTSi, italiaSi, ruseTsa da kubaSi. 1979 wels daarsda
ozonTerapevtebis saerTaSoriso samedicino sazogadoeba. Catarda 12 saerTaSoriso
kongresi ozonTerapiaSi, gamocemulia praqtikuli saxelmZRvaneloebi [4]. sadReisod, ozonTerapia gamoiyeneba qirurgiaSi, TerapiaSi, ginekologiaSi,
dermatologiaSi, stomatologiaSi, reanimatologiaSi, onkologiaSi, kosmetologiaSi,
infeqciuri da veneruli daavadebebis samkurnalod.
ras warmoadgens ozoni?
ozoni _ O3 Jangbadis alotropuli formaa. is bevrad ufro Zlieri damJangavia, vidre
TviTon Jangbadi da warmoadgens mZafr, damaxasiaTebeli sunis mqone airs. ozonis
gamoyeneba dafuZnebulia mis damJangav, madezinficirebel da baqtericidul Tvisebebze [2]. ozonTerapiis paTogenetikuri efeqti ganpirobebulia ozonis maRali damJangav-aRdgeniTi
potencialiT, rac uzrunvelyofs misi moqmedebis ormag meqanizms:
I. lokaluri: dezinfeqciuri aqtivoba baqteriebis, virusebisa da sokoebis mimarT, rac
dakavSirebulia maTi garsis mTlianobis darRvevasTan fosfolipidebis da
lipoproteidebis daJangvis, polipeptidebis jaWvebisa da proteinebis dazianebis Sedegad.
II. sistemuri: metaboluri moqmedeba plazmis cilovan-lipiduri kompleqsebis mimarT,
rac iwvevs PO2-is momatebas, biologiurad aqtiuri nivTierebebis stimulirebas, imunur-
kompetenturi ujredebis aqtiurobis gaZlierebas, sisxlis reologiuri Tvisebebisa da
Jangbadis transportirebis funqciis gaumjobesebas.
Terapiul dozebSi ozoni moqmedebs rogorc imunomastimulebeli, anTebis
sawinaaRmdego, baqtericiduli, fungiciduri, antivirusuli, citostatikuri,
antistresuli da analgetikuri saSualeba [3,5]. aRniSnuli garemoeba saSualebas gvaZlevs warmatebulad gamoviyenoT ozonTerapia
muclis Rrus infeqciur-Cirqovani procesebis dros.
dReisaTvis arsebobs ozonis gamoyenebis Semdegi meTodebi:
ozonis airis saxiT garegani gamoyeneba.
ozon-Jangbadis narevis airis saxiT reqtaluri insuflacia.
ozonirebuli zeTebis adgilobrivi gamoyeneba.
ozonirebuli wylis enteraluri gamoyeneba.
didi da mcire autohemoTerapia ozon-Jangbadis narevis gamoyenebiT.
muclis Rrus intraoperaciuli sanacia ozonSemcveli xsnarebiT.
peritoneuli lavaJi da dializi ozonSemcveli xsnarebiT.
ozonirebuli fiziologiuri xsnaris intravenuri infuziebi.
ozonis toqsikuroba ZiriTadad ganpirobebulia misi zemoqmedebiT sasunTq gzebze.
amitomac, ozonTerapiis inhalaciuri meTodebi, romlebic 60-70 ww. gamoiyeneboda, amJamad
praqtikidan amoRebulia [1]. ozonTerapiisaTvis ukuCvenebebs warmoadgens: 1) hiperTireozi; 2) sisxlis Sededebis
unaris daqveiTeba; 3) mwvave pankreatiti; 4) miokardiumis mwvave infarqti; 5) hemoragiuli
insulti; 6) sisxldena; 7) mwvave alkoholuri fsiqozi; 8) individuri hiper-mgrZnobeloba
ozonis mimarT.
ozonTerapiaSi ZiriTadad gamoiyeneba ozon-Jangbadis narevi. ozonis koncentraciis
maCveneblebi ozon-Jangbadis narevSi, rogorc wesi, miTiTebulia Semdeg sazom
erTeulebSi: 1 mkg/ml=1 mg/l=1000 mkg/l=1g/m³=1 g (gamma). goris qirurgiuli klinikis `imedis~ bazaze arsebuli rusuli warmoebis ozonator
“j "=ƒ=! B-is meSveobiT ozonTerapia gamoiyeneba Cirqovan-septikuri procesebis
profilaqtikasa da mkurnalobaSi, Semdegi meTodebiT:
1. ozonirebuli fiziologiuri xsnaris intravenuri infuziebi;
2. muclis Rrus intraoperaciuli sanacia furacilinis ozonirebuli xsnariT;
3. operaciisSemdgomi peritoneuli lavaJi da dializi ozonirebuli xsnarebiT;
4. mcire da didi autohemoTerapia ozon-Jangbadis narevis gamoyenebiT.
gavrcelebuli peritonitebis dros gamoiyeneba oTxive meTodis kombinacia. muclis
Rrus sanaciisaTvis Cven viyenebT 5-10 l. furacilinis ozonirebul xsnars (ozonis
koncentracia _ 4000-6000 mkg/l). muclis Rrus gamorecxva xorcieldeba 20-40 wuTis ganmav-
lobaSi, uSualod peritonitis mizezis likvidaciisTanave. intraoperaciuli sanacia
tardeba erTjeradad. laparotomias vasrulebT muclis Rrus drenirebiT,
operaciisSemdgomi peritoneuli lavaJisa da dializis Casatareblad. peritoneuli
lavaJis pirveli seansi tardeba operaciis dasrulebidan 4-6 saaTis Semdeg, risTvisac
viyenebT 500-1000 ml furacilinis ozonirebul Tbil xsnars. peritoneuli lavaJi
sruldeba muclis RruSi 2 l. ozon-Jangbadis narevis SeyvaniT, airis saxiT (ozonis
koncentracia _ 1000-2000 mkg/l). amis Semdeg, 3-5 saaTis ganmavlobaSi, muclis RruSi
wveTovnad Segvyavs ozonirebuli fiziologiuri xsnari. yovel 1000 ml ozonirebul
fiziologiur xsnars vumatebT 5, 6 g. natriumis laqtats, 0, 26 g. kalciumis qlorids da
0, 15 g. magniumis qlorids. mkurnalobis cikls vimeorebT kidev 2-jer, 4-6 saaTis da 10-12
saaTis Semdeg. peritoneuli lavaJi da peritoneuli dializi saSualod 72 saaTs
grZeldeba.
intravenur infuziebs vatarebT 200 ml ozonirebuli fiziologiuri xsnariT, ozonis
koncentraciiT 25 mkg/kg wonaze. ori gadasxma keTdeba zedized, dReSi erTxel, Semdeg ki
_ dRegamoSvebiT, sisxlis Sededebis drois kontrolis qveS (saSualod _ 5-8 infuzia).
ozonTerapiis efeqturobis gamosavlenad, CavatareT klinikuri dakvirveba pacientTa 2
jgufze. pirvel jgufSi CavrTeT pacientebi, operirebulebi sxvadasxva genezis
gavrcelebuli peritonitis gamo, mkurnalobis tradiciuli meTodebiT: infeqciis keris
likvidacia, muclis Rrus sanacia da drenireba, masiuri antibiotikTerapia, wyal-
eleqtrolituri balansis koreqcia, imunomastimulebeli Terapia. meore jgufs
Seadgendnen analogiuri daavadebebisa da simZimis paTologiuri procesebis mqone
pacientebi, romlebsac, tradiciuli mkurnalobis garda, ozonTerapiac utardebodaT.
kerZod: muclis Rrus intraoperaciuli sanacia da peritoneuli lavaJi furacilinis
ozonirebuli xsnariT, peritoneuli dializi ozonirebuli fiziologiuri xsnariT,
autohemoTerapia ozon-Jangbadis narevis gamoyenebiT, ozonirebuli fiziologiuri
xsnaris intravenuri infuziebi.
aRsaniSnavia, rom klinikuri dakvirvebisaTvis orive jgufSi avarCieT is pacientebi,
romlebsac CautardaT laparotomia ukvearsebuli gavrcelebuli peritonotis pirobebSi,
e. i. operaciis Semdgomi Cirqovani garTulebebis maRali albaTobiT.
ozonTerapiis gamoyenebisas ukeTesi Sedegebi miviReT, vidre peritonitis tradiciuli
meTodebiT mkurnalobisas, rogorc calke aRebuli daavadebebis SemTxvevaSi, ise
Semajamebel maCveneblebSi.
106 pacientisagan Semdgar pirvel jgufSi, peritonitis movlenebis gagrZelebisa da
nawlavTaSorisi abscesebis Camoyalibebis gamo, 18 pacients Cautarda 22 relaparotomia
(20, 7%).
meore jgufSi, romelic 119 pacientisagan Sedgeboda, amave garTulebebis gamo,
Catarebulia 9 relaparotomia, Tanac rerelaparotomia arc erT pacients ar dasWirvebia
(ix. cxrili).
amrigad, Cirqovan-septikuri procesebis mkurnalobisas ufro efeqturia ozonTerapiisa
da tradiciuli meTodebis kombinirebuli gamoyeneba. ozonTerapia mniSvnelovnad amcirebs
operaciisSemdgomi Cirqovani garTulebebis ganviTarebis risks, aferxebs paTologiuri
procesis generalizaciasa da xels uwyobs relaparotomiebis ricxvisa da sikvdilianobis
Semcirebas.
n gn mn Še p`o h “ b ̀ a d n l h m`k |mn i u h pr pch h c. k n l q`d ge , o pn t . a . ̀ p)b `d ge , b . k n l q`d ge , c. q`)`k e k h jë,…,*= &h ìåä,[, c%!,; *ë,…,÷å“*= K%ëü…,ö= Šc l r 1 1, ã. ŠK,ë,“, n ƒ%…%2å! =C, "ë å2“ …%"/ ì …åìåä, *=ìå…2%ƒ…/ ì ìå2%ä%ì ëå÷å…, . n …= %2ë, ÷=å2“
C! %“2%2%L C! , ìå…å…, , "/ “%*%L .--å*2, "…%“2üþ, .*%…%ì, ÷å“*%L öåëå“%%K! =ƒ…%“2üþ, C! =*2, ÷å“*, %2“32“2", åì C%K%÷…/ . .--å*2%"; ì%›å2 , “C%ëüƒ%"=2ü“ *=* “=ì%“2% 2åëü…%, 2=* , " *%ìK, …=ö, , “ ìåä, *=ìå…2=ì, , C%2å…ö, ! 3 , . äåL“2", å. b 2å! =Cå"2, ÷å“*, . ä%ƒ=. %ƒ%… äåL“2"3å2
*=* , ìì3…%“2, ì3ë, ! 3þ? åå, C! %2, "%"%“C=ë, 2åëü…%å, K=*2å! , ö, ä…%å, -3…ã, ö, ä…%å, C! %2, "%", ! 3“…%å, ö, 2%“2=2, ÷å“*%å, =…2, “2! å““%"%å , =…=ëüãåƒ, ! 3þ? åå “! åä“2"%. b ., ! 3! ã, ÷å“*%L *ë, …, *å &h ìåä, [ ã. c%! , äë %ƒ%…%2å! =C, , , “C%ëüƒ3å2“ %ƒ%…=2%!
! %““, L“*%ã% C! %, ƒ"%ä“2"= &j "=ƒ=! [. n ƒ%… C! , ìå… ë“ " “ëåä3þ? , . "=! , =…2=.: 1) äë “=…=ö, , K! þø…%L C%ë%“2, ; 2) äë "…32! , "å……/ . , …-3ƒ, L; 3) C! , C! %"åäå…, , =32%ãåì%2å! =C, , . j ë, …, ÷å“*, å …=Këþäå…, …=ä 225 C=ö, å…2=ì, C%*=ƒ=ë, , ÷2% C! , ëå÷å…, , Cå! , 2%…, 2%"
*%ìK, …, ! %"=……%å C! , ìå…å…, å %ƒ%…%2å! =C, , , 2! =ä, ö, %……/ . ìå2%ä%" ƒ…=÷, 2åëü…% 3ìå…üø=å2 ! , “* ! =ƒ", 2, C%“ëå%Cå! =ö, %……/ . ã…%L…/ . %“ë%›…å…, L, C! åä%2"! =? =å2 ãå…å! =ë, ƒ=ö, þ C=2%ë%ã, ÷å“*%ã% C! %öå““= , , “ëåä%"=2åëü…%, “C%“%K“2"3å2 “%*! =? å…, þ ÷, “ë= ! åë=C=! %2%ì, L , “…, ›å…, þ “ìå! 2…%“2, .
OZONTHERAPY IN THE ABDOMINAL SURGERY G. LOMSADZE, B. ARCHVADZE, V. LOMSADZE, G. SACHALELI
Ozontherapy is up-to-date nonmedicamental method of treatments distinguished by simplicity of application,
high efficiency, economic expediency and practically by the absence of side effects. Ozontherapy can be used independently, as well as in combination with medicines, in case of which it stimulates better action of applied medicines.
Ozone, the gas with typical smell, is an alotropic form of oxygen and is much more oxidizer, than oxygen. Application of ozone is based on its oxidizer, disinfectant and bactericide properties.
For the prophylaxis of post-operation purulent complications the authors suggest to use ozone in the following forms: 1) ozonated solution of phuracilinis for the sanation of the abdominal cavity; 2) ozonated physiological solution for the internal infusions; 3) autohemotherapy with the use of ozone.
The clinical research carried out on 225 patients has proved that combined use of ozontherapy with the traditional methods of peritonitis treatment significantly diminishes the risk of post-operation purulent complications and hence assists reduction of the number of relaparotomy.
literatura: k h Še p`Šr p`: 1. e -,ìå…*% m. ̀ . )å!…å.%"“*= m. e . _ n ƒ%…%2å! =C, " ., ! 3! ã, ÷å“*%L *ë, …, *å. l .: p%““, L“*=
ìåä. =*=äåì, C%“ëåä, Cë%ì…%ã% %K! =ƒ%"=…, . 2001. 160 “. 2. j%…2%!?,*%"= j. m. _ a , %., ì, ÷å“*, å %“…%"/ .--å*2, "…%“2, %ƒ%…%2å! =C, , . n ƒ%…%2å! =C, "
*ë, …, ÷å“*%L ìåä, ö, …å. l .: l åä, ö, …=, 1995. 260 “. 3. j%ëå“%"= n . e . b %ë.%"“*= m. a . t !%ë%"= Š. l . _ l å2=K%ë, ÷å“*, å .--å*2/ , …-3ƒ, ,
%ƒ%…, ! %"=……%ã% -, ƒ, %ë%ã, ÷å“*%ã% ! =“2"%! =. n ƒ%… " K, %ë%ã, , , ìåä, ö, …å. Šåƒ, “/ ä%*ë=ä%" I b“å! %“-“, L“*%L …=3÷…%-C! =*2, ÷å“*%L *%…-å! å…ö, , . m. m%"ã%! %ä. 1992. “. 12-13
4. Rilling. S. H. _ 30 years of ozone-oxygen therapy a historical perspective. Ozone in medicine. Proceedings Eleventh Ozone World Congress. San Francisco. 1993. P. 1-14.
5. Smith A. _ Effect of Ozone Concentration on Human Blood Cells. OzoneLab. 2004. ¹ 4. p. 38-43.
u h pr pch “ , ̀ meqŠe gh n k n ch “
Še umh )eqjn e n a eqo e)e mh e , l e Šn d h jh h o ph l e me mh e mh gjn o n Šn )mn i ̀ meqŠe gh h b ̀ a d n l h m`k |mn i u h pr pch h j.~. mr p`k h d ge , a .b . pe b `gh xb h k h 367 ã%“C,2=ëü, l ,…,“2å!“2"% n K%!%…/ p%““,“*%L t åäå!=ö,,, ã. ŠK,ë,“,
b "åäå…,å. o å! "/ å C%C/ 2*, “…, ƒ, 2ü ã=ƒ%2%* " *%…23! å K/ ë, C! åäC! , … 2/ “ …=÷=ë%ì " =…å“2åƒ, %ë%ã, , .! / ö, *ë%C! %C=…= (1933) “ öåëüþ C! åä%2"! =øå…, 32å÷*, .2%ã% "ƒ! / "%%C=“…%ã% ã=ƒ= " C%ìå? å…, å %Cå! =ö, %……%L. l å2%ä …å …=øåë ø, ! %*%ã% ! =“C! %“2! =…å…, , C%“*%ëü*3 Kåƒ …=äå›…/ . *%…2! %ë, ! 3þ? , . 3“2! %L“2" K/ ë% "å“üì= 2! 3ä…% *%…2! %ë, ! %"=2ü *%…öå…2! =ö, þ *, “ë%! %ä= , ëå23÷, . =…å“2å2, *%" " *%…23! å. n ? 32, 2ü ! å=ëü…/ å ä%“2%, …“2"= =…å“2åƒ, , “ …, ƒ*, ì ã=ƒ%2%*%ì 3ä=ë%“ü 2%ëü*% " *%…öå XX "å*=, *%ãä= K/ ë, “, …2åƒ, ! %"=…/ …%"/ å ä%! %ã%“2% ? , å , …ã=ë ö, %……/ å =…å“2å2, *, , C% ", ë, “ü 2å.…, ÷å“*, K%ëåå “%"å! øå……/ å …=! *%ƒ…/ å =CC=! =2/ , ì…%ã%-3…*ö, %…=ëü…/ å “, “2åì/ ì%…, 2%! , …ã=.
n Kå“Cå÷å…, å =…å“2åƒ, , …, ƒ*, ì C%2%*%ì “"å›åã% ã=ƒ= C! åäA "ë å2 %“%K/ å 2! åK%"=…, * =…å“2åƒ, %ë%ã, ÷å“*%L ä/ .=2åëü…%L =CC=! =23! å , ì%…, 2%! , …ã3. n “…%"…/ ì 3“ë%", åì "ë å2“ =K“%ëþ2…% ãå! ìå2, ÷…/ L =…å“2åƒ, %ë%ã, ÷å“*, L *%…23! . n ä…=*% ä%“2, ›å…, å …3›…%L *%…öå…2! =ö, , =…å“2å2, *= , =äå*"=2…%ã% 3! %"… =…å“2åƒ, , ƒ= *%! %2*, L C! %ìå›32%* "! åìå…, C! , …, ƒ*%ì C%2%*å %“2=å2“ “ë%›…%L C! %Këåì%L. b ö, ! *3ë ö, %……/ . “, “2åì=. “"å›, L ã=ƒ “ìåø, "=å2“ “ "/ ä/ .=åì/ ì. b“ëåä“2", å "/ “%*%L ! =“2"%! , ì%“2, ëå23÷, . =…å“2å2, *%" " *! %", …å%K.%ä, ì= C%ä=÷= K%ëüø%ã% %KAåì= =…å“2å2, *=. o ! , , “C%ëüƒ%"=…, , K%ëüø, …“2"= …=! *%ƒ…/ . =CC=! =2%" (Drager, Engstrom-Datex, Ohmeda) "%ƒ…, *=å2 …å%K.%ä, ì%“2ü …=÷, …=2ü =…å“2åƒ, þ "/ “%*, ì C%2%*%ì ã=ƒ%…=! *%2, ÷å“*%L “ìå“, - K%ëüøå 6 ë/ì, … , "/ “2="ë 2ü ƒ…=÷å…, å *%…öå…2! =ö, , =…å“2å2, *= …= , “C=! , 2åëå, " 3-4 ! =ƒ= C! å"/ ø=þ? åå 2! å-K3åì%å * *%…ö3 "/ ä%.=. o ! , ä%“2, ›å…, , …å%K.%ä, ì%L *%…öå…2! =ö, , C%“2åCå……% “…, ›=þ2“ C%*=ƒ=2åë, …= , “C=! , 2åëå , C%2%* “"å›åã% ã=ƒ=. }2% ƒ=…, ì=å2 ƒ…=÷, 2åëü…%å "! åì , 2! åK3å2 %“3? å“-2"ëå…, 2? =2åëü…%ã% *%…2! %ë , ! åã3ë, ! %"*, C=! =ìå2! %" , “C=! , 2åë " “%%2"å2“2", , “ , ƒìå! åì%L *%…öå…2! =ö, åL =…å“2å2, *= [Erdmann W., 1994].
}2, C! %Këåì/ C! =*2, ÷å“*, C%ë…%“2üþ C! å%ä%ëå…/ C%“ëå “%ƒä=…, *%…2! %ë, ! 3þ? , . “, “2åì, ! =K%2=þ? , . C% C! , …ö, C3 %K! =2…%L “" ƒ, . b C%“ëåä…åå "! åì " *ë, …, ÷å“*3þ C! =*2, *3 "…åä! þ2“ "å…2, ë 2%! / (œPhisioFlex Rotterdam VentilatorB) “ C%ë…%“2üþ ƒ=*! / 2/ ì *%…23! %ì, C%“2% ……/ ì %C! åäåëå…, åì C%2! åKëå…, *, “ë%! %ä= , , …ã=ë ö, %……%ã% =…å“2å2, *= , *%…2! %ë, ! 3åì%L *%ìCüþ2å! %ì C%ä=÷åL " *%…23! …å%K.%ä, ì%ã% *%ë, ÷å“2"= *, “ë%! %ä= , =…å“2å2, *= [Hargasser S. et al., 1994; Erdmann W., 1996].
q “å! åä, …/ 70-. ã%ä%", *%ãä= C! , ìå…å…, å …, ƒ*%C%2%÷…%L 2å.…, *, , =…å“2åƒ, , " ƒ=*! / 2%ì *%…23! å C%ë3÷, ë% ø, ! %*%å ! =“C! %“2! =…å…, å "% "“åì ì, ! å, K/ ë, C! åäë%›å…/ ! =ƒë, ÷…/ å "=! , =…2/ .2%L ìå2%ä, *, . m=, K%ëüøåå ! =“C! %“2! =…å…, å C%ë3÷, ë= ìå2%ä, *= “…, ›å…, C%2%*= “"å›åã% ã=ƒ=, " “! åä…åì …= 50 % %2 , “.%ä…%ã%, 2.å. ä% 2,5-3,0 ë/ì, … ("å…2, ë ö, “ ! åö, ! *3ë ö, åL ã=ƒ%…=! *%2, ÷å“*%L “ìå“, ), ÷2% "ë å2“ K%ëåå Kåƒ%C=“…/ ì, …å 2! åK3å2 C%“2% ……%ã% ! =“÷å2= C%2! åKëå…, *, “ë%! %ä=, %Kå“Cå÷, "=å2 ëåã*%“2ü 3C! ="ëå…, *%…öå…2! =ö, åL =…å“2å2, *= , “…, ›å…, å “2%, ì%“2, =…å“2åƒ, , …= 55 % [Cotter S.M. et al., 1991; Virtue R.W., 1981].
l å2%ä *%ë, ÷å“2"å……%ã% 3C! ="ëå…, , …ã=ë ö, %……%L =…å“2åƒ, åL " ƒ=*! / 2%ì *%…23! å, ! =ƒ! =K%2=……/ L Lowe J.H. , Ernst E.A. (1981) , C! åä3“ì=2! , "=þ? , L ""åäå…, å =…å“2å2, *= " ›, ä*%L -%! ìå " *%…23!
ö, ! *3ë ö, , ä/ .=2åëü…%L “ìå“, , %“…%"=… …= ! =“÷å2å Cå! ", ÷…%L ä%ƒ/ ""%ä, ì%L "% "! åì , …ä3*ö, , %ä…%*! =2…% äë ä%“2, ›å…, …å%K.%ä, ì%L =! 2å! , =ëü…%L *%…öå…2! =ö, , "å? å“2"=. d ë ! =“÷å2= , “C%ëü-ƒ3þ2“ : %KAåì ã=ƒ=, , “C=! þ? , L“ , ƒ 1 “ì3 ›, ä*%“2, , %KAåì ä/ .=2åëü…%ã% *%…23! =, *%.--, ö, å…2 ! =“C! åäåëå…, ã=ƒ/*! %"ü , “å! äå÷…/ L "/ K! %“. r ÷, 2/ "= , ÷2% "% "! åìå……%ì =“Cå*2å …=“/ ? å…, å 2*=…åL ã%ë%"…%ã% ì%ƒã= , ìåå2 ë%ã=! , -ì, ÷å“*3þ C! %ã! å““, þ, = ƒ= åä, …, ö3 "! åìå…, C! , …, ì=å2“ 1 ì, …, “%%2"å2“2"å……% %C! åäåëå…/ , …2å! "=ë/ ""åäå…, ! =““÷, 2=……%L ä%ƒ/ =…å“2å2, *=, 2.å. 4, 9, 16 ì, …. , 2.ä. h “.%ä , ƒ .2%ã%, ìå2%ä …=ƒ"=… œ*"=ä! =2…/ L *%! å…ü "! åìå…, B. n ä…=*% %ã! %ì…%å ÷, “ë% %ø, K%* " ! =“÷å2å C! =", ëü…%L ä%ƒ, ! %"*, äë C%"2%! …/ . ""åäå…, L " “%%2"å2“2", , “ åä, …, öåL "! åìå…, ", ë%“ü C! åC 2“2", åì * ø, ! %*%ì3 ! =“C! %“2! =…å…, þ .2%ã% ìå2%ä= [7, Erdmann W., 1994].
b “%%2"å2“2", , “ ìå›ä3…=! %ä…/ ì “2=…ä=! 2%ì Kåƒ%C=“…%“2, , 3÷, 2/ "= ø, ! %*%å ! =“C! %“2! =…å…, å “%"! åìå……/ . “, “2åì ì%…, 2%! , …ã=, “ëåä3å2 C! , … 2ü ƒ= C! =", ë% %Kå“Cå÷å…, å ëþK%ã% =…å“2åƒ, %ë%ã, ÷å“-*%ã% C%“%K, “ C%2%*%ì “"å›åã% ã=ƒ= ìå…åå 3 ë/ì, … C%“2% ……/ ì *%…2! %ëåì *%…öå…2! =ö, , *, “ë%! %ä= "% "ä/ .=åì%L “ìå“, , *%…öå…2! =ö, , 3ãëå*, “ë%ã% ã=ƒ= , ëå23÷åã% =…å“2å2, *= - " "/ ä/ .=åì%L, “ …=ë, ÷, åì Kë%*= 2! å"%ã [8, Cooper J.B ., 1984; London M.J., 1995]. Šåì …å ìå…åå, …å*%2%! / å ="2%! / “÷, 2=þ2, ÷2% =…å“2åƒ, " ƒ=*! / 2%ì *%…23! å ä%“2=2%÷…% Kåƒ%C=“…= äë C=ö, å…2= , %2“32“2", å …å%K.%ä, ì%L “ëåä ? åL =CC=! =23! / …å "ë å2“ C! åC 2“2", åì äë åå C! , ìå…å…, [Couto da Silva J.M., 1996]. q Cåö, =ëü…= 2å.…, *= =…å“2åƒ, , " ƒ=*! / 2%ì *%…23! å “ ÷, “2/ ì *, “ë%! %ä%ì , øC! , öå"/ ì ""åäå…, åì , …ã=ë ö, %……%ã% =…å“2å2, *= C! åäë%›å…= äë “2! =… 2! å2üåã% ì, ! =, ãäå äë %öå…*, ãë3K, …/ =…å“2åƒ, , , …å%K.%ä, ì%“2, ä%C%ë…, 2åëü…/ . , …Aå*ö, L ëå23÷åã% =…å“2å2, *= ! å*%ìå…ä3å2“ ë, øü ì%…, 2%! , …ã “, “2%ë, ÷å“*%ã% =! 2å! , =ëü…%ã% ä="ëå…, [Couto da Silva J.M., 1990, 1996].
j C! å, ì3? å“2"=ì …, ƒ*%C%2%÷…%L =…å“2åƒ, , %2…%“ 2: ƒ…=÷, 2åëü…3þ .*%…%ì, þ ìåä, ö, …“*, . ã=ƒ%" , , …ã=ë ö, %……/ . =…å“2å2, *%"; C! åä%2"! =? å…, å C%2å! ü 2åCë= , "ë=ã, , “%ƒä=þ? åå “…, ›å…, å ! =ƒä! =›å…, ä/ .=2åëü…/ . C32åL ,
"%ƒì%›…%“2, ã, C%2å! ì, , ; %2“32“2", å ƒ=ã! ƒ…å…, "%ƒä3.= %Cå! =ö, %……%L , ƒ=? , 2= Cå! “%…=ë= %2 "! åä…%ã% "%ƒäåL“2",
=…å“2å2, *%"; "%ƒì%›…%“2ü 2? =2åëü…%ã% ì%…, 2%! , …ã= C%2! åKëå…, *, “ë%! %ä= , =…å“2å2, *= 2*=… ì, ; "%ƒì%›…%“2ü 2%÷…%L ä%ƒ, ! %"*, , *%ë, ÷å“2"å……%ã% ! =“÷å2= , …ã=ë ö, %……%L =…å“2åƒ, , ; %2“32“2", å ƒ=ã! ƒ…å…, %*! 3›=þ? åL “! åä/ .
m=! ä3 “ C! å, ì3? å“2"=ì, , “3? å“2"3å2 , ! ä …åä%“2=2*%" ìå2%ä= , C! %2, "%C%*=ƒ=…, L * åã% , “C%ëüƒ%"=…, þ. j ÷, “ë3 …åä%“2=2*%" %2…%“ 2“ C%"/ øå……/ L ! , “* "%ƒ…, *…%"å…, ã, C%*“, , , ã, Cå! *=C…, , , "%ƒì%›…%“2ü …=*%Cëå…, " *%…23! å C%2å…ö, =ëü…% 2%*“, ÷å“*, . “%åä, …å…, L (=öå2%… C! , “=.=! …%ì ä, =Kå2å, =ë*%ã%ëü C! , %“2! %L , …2%*“, *=ö, , ), …å%K.%ä, ì%“2ü …=ë, ÷, ä%! %ã%“2% ? åL “ëåä ? åL =CC=! =23! / .
n K? , ì, C! %2, "%C%*=ƒ=…, ì, "ë þ2“ =…å“2åƒ, äë, 2åëü…%“2üþ ìå…åå 15 ì, …, ì=“%÷…=
=…å“2åƒ, , =…å“2åƒ, C! , K! %….%“*%C, , , C! , ìå…å…, å “å"%-ëþ! =…= (…=*%Cëå…, å 2%*“, ÷…%L
“3K“2=…ö, , `, %K! =ƒ3þ? åL“ C! , äë, 2åëü…%ì *%…2=*2å “ =K“%! Kå…2%ì). j ìåä, ö, …“*, ì
C! %2, "%C%*=ƒ=…, ì %2…%“ 2“ : "/ ! =›å……/ å …=! 3øå…, -3…*ö, , "…åø…åã% ä/ .=…, (%“2! / L
K! %….%“C=ƒì, .! %…, ÷å“*, L %K“2! 3*2, "…/ L K! %…., 2, K! %…., =ëü…= =“2ì=), …=! 3øå…, ä, --3ƒ, %……%L
“C%“%K…%“2, =ëü"å%ë%-*=C, ëë ! …%L ìåìK! =…/ (2%*“, ÷å“*, å C%! =›å…, ëåã*, ., C…å"ì%“*ëå! %ƒ),
äå*%ìCå…“, ! %"=……/ L “=.=! …/ L ä, =Kå2 “ *å2%=ö, ä%ƒ%ì, .! %…, ÷å“*, L =ë*%ã%ë, ƒì, “%“2% …, “ …åC! åä-
“*=ƒ3åì% "/ “%*, ì 3! %"…åì C%2! åKëå…, *, “ë%! %ä= - “åC“, “, ƒë%*=÷å“2"å……= ã, Cå! 2å! ì,
(d=! K, … … Š.l . , “%="2., 1986; k , ."=…öå" b .b ., 1997; Eger E.I., 1996; Grogono A.W., 1996; Rucklidge
M.A., 1996; Bonome C. et al., 1997; Kriesmer T.P., 1997; Moriwaki G. Et al., 1997; Aitkenhead A.R., 1998).
dabalnakadovani anesTeziis gamoyenebis
meTodebi da teqnikuri uzrunvelyofa
abdominalur qirurgiaSi
b. revaziSvili, k. nuraliZe
367-e hospitali, ruseTis federaciis Tavdacvis saministro, q. Tbilisi
dabalnakadovani anesTeziis warmarTvisaTvis aucilebelia maRali klasis
Tanamedrove sanarkoze aparatura da monitoringi. ZiriTadi moTxovnaa absoluturad
hermetuli sasunTqi konturi, Tumca, drois mcire monakveTSi, saanesTezio saSua-
lebebis adekvaturi koncentraciis miReba da anesTeziis saWiro siRrmis miRweva jer
kidev rCeba rTul problemad. usafrTxoebis saerTaSoriso standartebis Sesabamisad
da monitoringis Tanamedrove sistemebis SesaZleblobaTa gaTvaliswinebiT,
nebismieri dabalnakadovani anesTeziis mimdinareobis dros, roca sasunTq airTa
nakadi naklebia 3 l\wT-ze, aucilebelia ganisazRvros CasunTqul airSi Jangbadis,
xolo amosunTqulSi - naxSirorJangisa da sainhalacio saanesTezio saSualebebis
koncentracia.
mocemuli meTodis gamoyenebis ukuCvenebebia: sasunTqi funqciebis gamoxatuli
darRveva, alveolur–kapilarul membranaSi difuziis moSla, Saqriani diabeti
ketoacidoziT, mdgomareobebi, rodesac adgili aqvs Jangbadis didi raodenobiT
moxmarebas.
TECHNICAL PROVISION, METHODICS AND USAGE OF LOW FLOW ANAESTHESIA IN ABDOMINAL SURGERY B. REVAZISHVILI, R. NURALIDZE
Providing anaesthesia by low flow of fresh gas places the special requirements on anaesthesiological
respiratory equipment and monitoring. The basic condition is absolutely hermetic anaesthesiological contour. However, the achievement of the necessary concentration of anaesthetic and adequate level of anaesthesia for a short interval of time at a low flow is still a difficult problem. According to the international standard of safety and taking into account wide circulation of modern systems of monitoring, in the presence of any anaesthesia with low flow when flow of fresh gas is less than 3 l/min by the constant control of concentration of oxygen in an inhaled mixture and concentration of carbonic gas and flying anaesthetic in exhaled with presence of the block of alarms is necessary.
Contraindications of the given method are: expressed deterioration of respiratory function, infringement diffusion of ability of alveolar-capillary membrane, diabetes mellitus with ketoacidosis, conditions with unpredictable high level of consumption of oxygen.
literatura: k h Še p`Šr p`:
1. Aitkenhead A.R. _ Advatages and disadvantages of low flow techniques. - In: Abstracts 10th European Congress of Anaesthesiology., June 30th - July 4th 1998, Frankfurt, Germany, ECA-432.3.
2. Aldrete J., Cubillos P., Sherrill D. _ Humidity and temperature changes during low flow and closed system anaesthesia. - Acta Anaesth.Scand., 1981, vol. 25, p. 312-314.
3. Baum J.A. _ Clinical applications of low flow and closed circuit anesthesia. - Acta Anaesth. Belg., 1990, vol. 41, p. 239-347.
4. Baum J.A. _ History and Future of the Circle System. - Hospital Supplies, February 1995, p. 18. 5. Baum J., Legat M., Sachs G., Stanke H.G. _ Carbon monoxide accumulation in low flow anaesthesia. -
In: Abstract Book. 11th World Congress of Anaesthesiologists., 14-20 April 1996, Sydney, Australia, F. 162.
6. Boemke W. _ Low flow anaesthesia - the practice. - In: Abstracts 10th European Congress of Anaesthesiology., June 30th - July 4th 1998, Frankfurt, Germany, ECA-432.2.
7. Giunta F. _ Low flow anaesthesia - the theory. - In: Abstracts 10th European Congress of Anaesthesiology., June 30th - July 4th 1998, Frankfurt, Germany, ECA-432.1. Ray D.C.,
8. k ,."=…öå" b .b ., q,2…,*%" `.b ., q3KK%2,… b .b . , ä!. _ q %"! åìå……= %K? = =…å“2åƒ, “ , “C%ëüƒ%"=…, åì C=! %%K! =ƒ3þ? , . =…å“2å2, *%". b å“2…, * , …2å…“, "…%L 2å! =C, , . 1997, 1 1-2, “. 51-57.
9. k ,."=…öå" b .b ., q,2…,*%" ̀ .b ., q3KK%2,… b .b . , ä!. _ b / K%! ìå2%ä= =…å“2åƒ, , C! , äë, 2åëü…/ . , 2! ="ì=2, ÷…/ . %Cå! =ö, .-̀ …å“2. , ! å=…, ì=2%ë. 1997, 1 1, “.53.
u h pr pch “
Šp`mqo e)e mn )mn e d pe mh pn b `mh e o ph l e u`mh )eqjn i fe k Šr u e , n a r qk n b k e mmn i qŠph jŠr p`l h b me o e)e mn )m{u o pn jqh l `k |m{u fe k )m{u o pn Šn jn b
a .b .pe b `gh xb h k h
367 ã%“C,2=ëü, l ,…,“2å!“2"% n K%!%…/ p%““,“*%L t åäå!=ö,,, ã. ŠK,ë,“,
b "åäå…,å. n K23! =ö, %……= ›åë23.= %2ìå÷å2“ " 70-92,5% “ë3÷= . C! , ! 3Kö%"/ . “2! , *23! =. ›åë÷…/ . C! %2%*%". a%ëüø%L C! %öå…2 …å3ä%"ëå2"%! , 2åëü…/ . …åC%“! åä“2"å……/ . (ä% 35 # 40%) , %2ä=ëå……/ . (ä% 50%) ! åƒ3ëü2=2%" ëå÷å…, K%ëü…/ . “% “2! , *23! =ì, ›åë÷…/ . C! %2%*%" “ ! , “*%ì ! åö, ä, "= “2! , *23! (3,5 # 50%) , "/ “%*%L ëå2=ëü…%“2üþ (15-50%) C%ƒ"%ë å2 “äå-ë=2ü "/ "%ä, ÷2% ä=……= C! %Këåì= "“‘ å? å …å ! åøå…= , %“2=å2“ =*23=ëü…%L [1, 2, 3, 4, 5].
l =2å!,=ë , %K“3›äå…,å. r 54 K%ëü…/ ., …=.%ä ? , .“ …= ëå÷å…, , " cb j c , ìå…, m. m. a 3! äå…*% , 367 ã%“C, 2=ëå l n pt ŠK, ë, “, ä, =ã…%“2, ! %"=ë, ! 3Kö%"/ å “2! , *23! / "…åCå÷å…%÷…/ . C! %*“, ì=ëü…/ . ›åë÷…/ . C! %2%*%", %“ë%›…å……/ å ìå.=…, ÷å“*%L ›åë23.%L. b%ƒ! =“2 K%ëü…/ . - %2 20 ä% 80 ëå2. l 3›÷, … - 35, ›å…? , … # 19. 20(37%) K%ëü…/ . K/ ë, “2=! øå 60 ëå2. r "“å. C=ö, å…2%" ! 3Kö%"/ å “2! , *23! / %K! =ƒ%"=ë, “ü "“ëåä“2", å Cå! å…å“å……/ . %Cå! =2, "…/ . "ìåø=2åëü“2" …= ›åë÷å"/ "%ä ? , . C! %2%*=., " 2%ì ÷, “ëå: 3 24(44,4%) - C%“ëå %2*! / 2%L .%ëåö, “2.*2%ì, , , 3 3 (5,6%) - C%“ëå ë=C=! %“*%C, ÷å“*%L .%ëåö, “2.*2%ì, L, 3 27(50%) - C%“ëå %2*! / 2%L .%ëåö, “2.*2%ì, , , ä! å…, ! %"=…, %K? åã% Cå÷å…%÷…%ã% , ë, %K? åã% ›åë÷…%ã% C! %2%*=. r 37 (68,5%) K%ëü…/ . ä, =ã…%“2, ! %"=ë, ! åö, ä, ", ! 3þ? , L .! %…, -÷å“*, L .%ë=…ã, 2.
r gh C! %"åë, "“åì C=ö, å…2=ì: " 100% “ë3÷=å" ä, =ã…%“2, ! %"=ë, "…32! , Cå÷å…%÷…3þ K, ë, =! …3þ ã, Cå! 2å…ƒ, þ, " 14(25,9%) - *=* "…32! , - 2=* "…åCå÷å…%÷…%å ! =“ø, ! å…, å ›åë÷…/ . C! %2%*%". bìå“2å “ 2åì, 3 40 (74,1%) C=ö, å…2%" C! , r gh …å 3ä=ë%“ü ", ƒ3=ë, ƒ, ! %"=2ü "…åCå÷å…%÷…/ å ›åë÷…/ å C! %2%*, (ãåC=2, *%.%ëåä%.). j Š C! %"åäå…% 43 (79,6%) K%ëü…/ ì: "% "“å. “ë3÷= . 3“2=…%"ëå…% ! =“ø, ! å…, å "…32! , Cå÷å…%÷…/ . ›åë÷…/ . C! %2%*%", %ä…=*% ", ƒ3=ë, ƒ, ! %"=2ü ä=……/ ì ìå2%ä%ì “2! , *23! 3 , åå 3! %"å…ü …å 3ä=ë%“ü. b “" ƒ, “ .2, ì
ä=……%ì3 *%…2, …ãå…23 K%ëü…/ . (43 ÷åë%"å*=) C! %"åë, }po u cK " ! åƒ3ëü2=2å 3 36(83,7%) C=ö, å…2%" "/ ", ë, C%ë…3þ %K23! =ö, þ ãåC=2, *%.%ëåä%.=. j %…2! =“2…%å "å? å“2"% ƒ=C%ë… ë% 2%ëü*% =ìC3ë3 K%ëüø%ã% ä3%äå…=ëü…%ã% “%“%÷*= , %K? , L Cå÷å…%÷…%-›åë÷…/ L C! %2%*. r 7 (16,3%) K%ëü…/ . "/ ", ë, …å! ="…%ìå! …/ L “2å…%ƒ ãåC=2, *%.%ëåä%.=: *%…2! =“2…%å "å? å“2"% “ 2! 3ä%ì C%“23C=ë% " "…32! , Cå÷å…%÷…/ å C! %2%*, , ! ="…%ìå! …% ƒ=C%ë… ë% K, ë, =! …%å äå! å"%. o ! åä%Cå! =ö, %……3þ ÷! å“*%›…3þ ÷! å“Cå÷å…%÷…3þ .%ë=…ã, %“2%ì, þ “ C%“ëåä3þ? åL .%ë=…ã, %ã! =-, åL C%ä *%…2! %ëåì r gh C! %"åë, 23 (42,6%) K%ëü…/ ì. o ! , C%ë…%L %K23! =ö, , Cå÷å…%÷…%ã% C! %2%*=, %K3“ë%"ëå……%L “2! , *23! %L, *%…2! =“2…%å "å? å“2"% " ãåC=2, *%.%ëåä%. , ä"å…=äö=2, Cå! “2…3þ *, ø*3 …å C%“23C=ë%, "“ëåä“2", å ÷åã% 3“2=…%", 2ü C! %2 ›å……%“2ü C%! =›å…, ›åë÷…/ . C! %2%*%" …å 3ä=ë%“ü. Šåì …å ìå…åå, “ C%ì%? üþ ) ) u c " 95,5% “ë3÷=å" 3ä=ë%“ü %C! åäåë, 2ü .=! =*2å! C=2%ë%ã, , (“2! , *23! =), 3! %"å…ü %K23! =ö, , , C%“2=", 2ü 2%÷…/ L ä, =ã…%ƒ, = " “%÷å2=…, , “ }po u c - , C! %2 ›å……%“2ü C%! =›å…, C! %2%*%".
b %“…%"…%L ã! 3CCå (28 C=ö, å…2%") K, ë, %ä, ãå“2, "…/ å “%3“2ü K/ ë, …=ë%›å…/ …= 2! =…“Cå÷å…%÷…/ . ä! å…=›=.: 3 14 (50%) K%ëü…/ . - K, ãåC=2, *%åþ…%=…=“2%ì%ƒ, 3 14 (42,9%) # ãåC=2, *%åþ…%=…=“2%ì%ƒ , 3 2 (7,1%) # .%ë=…ã, %åþ…%=…=“2%ì%ƒ C! , “2! , *23! å =2, C, ÷…% ! =“C%ë%›å……%ã% C! ="%ã% Cå÷å…%÷…%ã% C! %2%*=. b *%…2! %ëü…%L ã! 3CCå (26 K%ëü…/ .) 3 19 (73,1%) “-%! ì, ! %"=ë, ãåC=2, *%åþ…%=…=“2%ì%ƒ, = 3 7(26,9%) # K, ãåC=2, *%åþ…%=…=“2%ì%ƒ Kåƒ ä! å…, ! %"=…, .
b ä, …=ì, *å %C! åäåë ë, (Cå! åä %Cå! =ö, åL = 2=*›å " I, III, VII, XIV “32*, C%“ëå%Cå! =ö, %……%ã% Cå! , %ä= , Cå! åä "/ C, “*%L) C%*=ƒ=2åë, ãåì%ãë%K, …=, ãåì=2%*! , 2=, *%ë, ÷å“2"= .! , 2! %ö, 2%", ëåL*%ö, 2%", K, ë, ! 3K, …= , åã% -! =*ö, , , k h h , l q l , ÷2% C%ƒ"%-ë, ë% “! ="…, 2ü .--å*2, "…%“2ü ! =ƒë, ÷…/ . ìå2%ä%" ä! å…, ! %"=…, " ! =ƒ! åøå…, , ›åë23., , ã…%L…%L , …2%*“, *=ö, , , Cå÷å…%÷…%-C%÷å÷…%L …åä%“2=2%÷…%“2, . q 2=2, “2, ÷å“*, %K! =K%2=……/ å ìåä, =…/ C%*=ƒ=2åëåL K, ë, ! 3K, …= %2! =›å…/ " 2=Kë. 1, 2.
o å! åä %Cå! =ö, åL 3 K%ëü…/ . %Kå, . ã! 3CC 3! %"å…ü %K? åã% K, ë, ! 3K, …= K/ ë C%"/ øå…: " %“…%"…%L # " 3,1 ! =ƒ=, " *%…2! %ëü…%L - " 2,8 ! =ƒ=. ) å! åƒ I “32*, C%“ëå %Cå! =2, "…%ã% "ìåø=2åëü“2"= %K…=! 3›, ë, “…, ›å…, å C%*=ƒ=2åë K, ë, ! 3K, …= " %“…%"…%L ã! 3CCå (…= 16,1%), " *%…2! %ëü…%L # C%"/ øå…, å (…= 5,3%). j *%…ö3 III “32%* C%“ëå %Cå! =ö, , 3! %"å…ü K, ë, ! 3K, …= " “! ="…å…, , “ , “.%ä…/ ì 3! %"…åì “…, ƒ, ë“ *=* " %“…%"…%L, 2=* , " *%…2! %ëü…%L ã! 3CC=., “%%2"å2“2"å……% …= 43,5% , 28,5%. q %äå! ›=…, å K, ë, ! 3K, …= * , “.%ä3 Cå! "%L …åäåë, " %“…%"…%L ã! 3CCå K%ëü…/ . C! å"/ “, ë% …%! ì3 " 1,2 ! =ƒ=, = " *%…2! %ëü…%L # " 1,4 ! =ƒ=.
o %"/ øå…, å 3! %"… *%…Aþã, ! %"=……%ã% K, ë, ! 3K, …= %K…=! 3›, ë%“ü ä% %Cå! =2, "…%ã% "ìåø=2åëü“2"= 3 K%ëü…/ . %Kå, . ã! 3CC: " %“…%"…%L - " 6,8 ! =ƒ "/ øå …%! ì/ , " *%…2! %ëü…%L # " 7,2 ! =ƒ=. ) å! åƒ I “32*, C%“ëå äå*%ìC! å““, , ›åë÷…/ . C32åL 3! %"å…ü C! ì%ã% K, ë, ! 3K, …= “…, ƒ, ë“ …= 41,2% " %“…%"…%L ã! 3CCå, 2%ãä= *=* " *%…2! %ëü…%L # …= 16,7%. j *%…ö3 III “32%* “%äå! ›=…, å C! ì%ã% K, ë, ! 3K, …= " %“…%"…%L ã! 3CCå “%“2=", ë% 67,6% %2 , “.%ä…%L "åë, ÷, …/ , " *%…2! %ëü…%L # 44,4%. j *%…ö3 …åäåë, ä%“2%"å! …%ã% ! =ƒë, ÷, " “2åCå…, “…, ›å…, 3! %"… K, ë, ! 3K, …= " %K“ëåä%"=……/ . ã! 3CC=. …å "/ "ëå…%.
b ! =……åì C%“ëå%Cå! =ö, %……%ì Cå! , %äå %“ë%›…å…, ! =ƒ", ë, “ü 3 12(22,2%) K%ëü…/ .: " %“…%"…%L ã! 3CCå # 3 6(21,4%), " *%…2! %ëü…%L # 3 6(23%). b %“…%"…%L ã! 3CCå 3 %ä…%ã% K%ëü…%ã% …=Këþä=ë=“ü ã, C%“2=2, ÷å“*= C…å"ì%…, , 3 2 # K, ë%ì/ 3“2! =…, ë, C3…*ö, åL C%ä *%…2! %ëåì r gh . 2 K%ëü…/ ì C! %"åë, C%"2%! …/ å %Cå! =ö, , : 3 %ä…%ã% # C% C%"%ä3 %“2! %L “C=å÷…%L *, øå÷…%L …åC! %.%ä, ì%“2, , 3 "2%! %ã% # C% C%"%ä3 2%…*%*, øå÷…%ã% “", ? = " %Kë=“2, "/ .%ä= 2! =…“Cå÷å…%÷…%ã% ä! å…=›= …= Cå! åä…þþ K! þø…3þ “2å…*3. b *%…2! %ëü…%L ã! 3CCå " C%“ëå%Cå! =ö, %……%ì Cå! , %äå 3 %ä…%ã% K%ëü…%ã% ä, =ã…%“2, ! %"=ë, C…å"ì%…, þ, 3 2 # K, ë%ì3 3“2! =…, ë, C3…*ö, åL C%ä *%…2! %ëåì r gh . o %"2%! …/ å %Cå! =ö, , C! %"åë, 2 K%ëü…/ ì: 3 %ä…%ã% - “ öåëüþ %“2=…%"*, "…32! , K! þø…%ã% *! %"%2å÷å…, , 3 "2%! %ã% # C% C%"%ä3 “C=å÷-…%L *, øå÷…%L …åC! %.%ä, ì%“2, .
b Kë, ›=Løåì C%“ëå%Cå! =ö, %……%ì Cå! , %äå 3ìå! ë, %ä, … (3,5%) C=ö, å…2 %“…%"…%L ã! 3CC/ , %ä, … (3,8%) - *%…2! %ëü…%L. o ! , ÷, …%L “ìå! 2, K%ëü…%ã% " %“…%"…%L ã! 3CCå K/ ë= ã…%L…= , …2%*“, *=ö, , %K3“ë%"ëå……= =K“öåä, ! 3þ? , ì .%ë=…ã, 2%ì, " *%…2! %ëü…%L # …=! =“2=þ? = Cå÷å…%÷…= …åä%“2=2%÷…%“2ü.
g=*ëþ÷å…,å. o ! , -%! ì, ! %"=…, , K, ë, %ä, ãå“2, "…%ã% =…=“2%ì%ƒ= “ %ä…%"! åìå……/ ì 2! =…“Cå÷å…%÷…/ ì ä! å…, ! %"=…, åì 3“2! =…å…, å ìå.=…, ÷å“*%L ›å23., , "%““2=…%"ëå…, å
-3…*ö, , Cå÷å…, ä%“2, ã=å2“ " K%ëåå *%! %2*, å “! %*, " “! ="…å…, , “ %Cå! =ö, åL …=ë%›å…, ›åë÷…%-*, øå÷…%ã% “%3“2ü Kåƒ äå*%ìC! å““, , K, ë, =! …%ã% äå! å"=.
transhepaturi drenireba RviZlgare
proqsimaluri sanaRvle gzebis striqturiT gamowveuli meqanikuri
siyviTlisas
b. revaziSvili
367-e hospitali, ruseTis federaciis Tavdacvis saministro,
q. Tbilisi
SeviswavleT 54 pacienti meqanikuri siyviTliT, rac RviZlgare proqsimaluri
sanaRvle gzebis striqturiT iyo gamowveuli. ZiriTad jgufSi (28 pacienti)
bilidigestiuri anastomozi formirebul iqna transhepatur drenaJze, sakontrolo
jgufSi (26 pacienti) – drenaJis gareSe. RviZlgare proqsimaluri sanaRvle gzebis
striqturiT gamowveuli meqanikuri siyviTlisas biliaruli hipertenziis likvidacia
SedarebiT mokle vadebSi xdeba transhepatur drenaJze bilidigestiuri anastomozis
formirebisas, vidre drenirebis gareSe.
TRANSHEPATIC DRAINAGE AT MECHANICAL JAUNDICE, CAUSED BY STRICTURES OF EXTRAHEPATIC PROXIMAL BILIARY DUCT B. REVAZISHVILI
54 patients with mechanical jaundice, caused by strictures of extrahepatic proximal biliary duct were subjected to investigation. In the basic group (28 patients) biliodigestive anastomosis was formed with transhepatic drainage, in control one (26 patients) # without drainage. While formation of biliodigestive anastomosis with simultanious transhepatic drainage removal of mechanical jaundice and restoration of the function of liver is achieved in more short space of time than in case of application of choleintestinal anastomosis without drainage.
literatura: k h Še p`Šr p`:
1. a %!,“%" ̀ .e ., a %!,“%"= m.̀ ., j=!=å" ̀ .b ., p/›*%" b .j., måC%ì… ?= q.d . _ ) ! å“*%›…/ å .…ä%K, ë, =! …/ å "ìåø=2åëü“2"= " ëå÷å…, , ! 3Kö%"/ . “2! , *23! ›åë÷…/ . C! %2%*%" , K, ë, %ä, -ãå“2, "…/ . =…=“2%ì%ƒ%"//`……=ë/ ., ! 3! ã, ÷å“*%L ãåC=2%ë%ã, , . 2003. Š. 8. 1 2. c. 83-84.
2. c=ëüCå!,… }. h ., b %ë*%"= m. b . _ g=K%ëå"=…, ›åë÷…/ . C32åL C%“ëå .%ëåö, “2.*2%ì, , // l . l åä. 1988. c. 245-260.
3. c=ëüCå!,… }.h ., )å"%*,… ̀ .~., d þ›å"= Š.c., c=!ì=å" a .c. _ b / K%! ìå2%ä= " ƒ=", “, ì%“2, %2 2, C= "/ “%*%L ! 3Kö%"%L “2! , *23! / Cå÷å…%÷…/ . C! %2%*%" // `……=ë/ ., ! 3! ã, ÷å“*%L ãåC=2%-ë%ã, , . 2003. Š. 8. 1 2. c. 86-87.
4. l =ë !÷3* b .h ., jë,ì%" `.e ., o =32*,… ~.t ., h "=…%" b .̀ ., a =ƒ,ëå",÷ t .b ., o ë="3…%" m.t . _ d , =ã…%“2, ÷å“*= , ëå÷åK…= 2=*2, *= C! , ä%K! %*=÷å“2"å……/ . “2! , *23! =. ›åë÷…/ . C! %2%*%" // ̀ ……=ë/ ., ! 3! ã, ÷å“*%L ãåC=2%ë%ã, , .
5. qåä%" `.o ., o =!-å…%" h .o ., fä=…%"“*,L n .l ., k 3öå…*% b .d ., l ,ø3“2,… `.l . _ m=ø %C/ 2 ., ! 3! ã, ÷å“*%ã% ëå÷å…, “2! , *23! , C%"! å›äå…, L "…åCå÷å…%÷…/ . ›åë÷…/ . C! %2%*%"//`…-…=ë/ ., ! 3! ã, ÷å“*%L ãåC=2%ë%ã, , . 2003.Š. 8. 1 2. c.113-114.
`meqŠe gh n k n ch “ Še n pe Šh )eqjh e ̀ qo ejŠ{ h Še pl h mn k n ch “ qn b pe l e mmn i mh gjn o n Šn )mn i ̀ meqŠe gh h j. ~. mr p`k h d ge 367 ã%“C,2=ëü, l ,…,“2å!“2"% n K%!%…/ p%““,“*%L t åäå!=ö,, ã. ŠK,ë,“,
b "åäå…,å. n ä…% , ƒ C! å, ì3? å“2" , …ã=ë ö, %……%L =…å“2åƒ, , - "%ƒì%›…%“2ü K/ “2! %ã% 3C! ="ëå…, =ëü"å%ë ! …%L *%…öå…2! =ö, åL =…å“2å2, *= (ãë3K, …%L =…å“2åƒ, , ). Š=*= "%ƒì%›…%“2ü ÷=? å "“åã% ! å=ë, -ƒ3å2“ C32åì C%ä=÷, " *%…23! K%ëüø%ã% *%ë, ÷å“2"= ëå23÷, . =…å“2å2, *%" ƒ= *%! %2*, L C! %ìå›32%* "! åìå…, , 2% å“2ü C! , "/ “%*%ì C%2%*å “"å›åã% ã=ƒ=. bìå“2å “ 2åì, 2! =ä, ö, %……= =…å“2åƒ, “ "/ “%*, ì ã=ƒ%2%*%ì , ìåå2 , “"%, “å! ü僅/ å …åä%“2=2*, , *%2%! / å “%“2% 2 " K%ëüø%ì ! =“.%äå =…å“2å2, *=, ƒ…=÷, -2åëü…/ . C%2å! . 2åCë= , "ë=ã, , ƒ ä/ .=2åëü…/ . C32åL ! åKå…*=, ƒ=ã! ƒ…å…, , %*! 3›=þ? åL “! åä/ , "%ƒä3.= " %Cå! =ö, %……%L. q …, ›å…, å ã=ƒ%2%*= " ä/ .=2åëü…%ì *%…23! å C%ƒ"%ë å2 , ƒKå›=2ü "“å. .2, . …åã=2, "…/ . "ëå…, L, ÷2% %C! åäåë å2 ƒ…=÷, 2åëü…/ L , …2å! å“ =…å“2åƒ, %ë%ã%" * ìå2%ä=ì , …ã=ë ö, %……%L =…å“2åƒ, , …= %“…%"å …, ƒ*, . C%2%*%" “"å›åã% ã=ƒ= [1,2].
d ë …, ƒ*%C%2%÷…%L =…å“2åƒ, , , “C%ëüƒ3þ2 ! åö, ! *3ë ö, %……/ L ä/ .=2åëü…/ L *%…23! . o %.2%ì3 C! å›äå "“åã% %“2=…%", ì“ …= *ë=““, -, *=ö, , =…å“2åƒ, %ë%ã, ÷å“*, . “, “2åì. q öåëüþ *ë=““, -, *=ö, , =…å“2åƒ, %ë%ã, ÷å“*, . “, “2åì C! åäë%›å…/ ! =ƒë, ÷…/ å C=! =ìå2! / , 2=*, å *=* “*%! %“2ü C%2%*=, “" ƒü “ =2ì%“-å! %L "% "! åì "ä%.= , "/ ä%.=, C! , “32“2", å , ë, %2“32“2", å =K“%! Kå! = 3ãëå*, “ë%2/ . o ! %“2åLø= *ë=““, -, *=ö, C! åäë%›å…= J.Moyers (1953), *%2%! = %“…%"=…= …= …=ë, ÷, , ã=ƒ%"%ã% ! åƒå! "3=! = , "%ƒ"! =2= "/ ä/ .=åì%ã% ã=ƒ=: %2*! / 2/ å “, “2åì/ …å , ìåþ2 …, ! åƒå! "3=! = …, "%ƒì%›…%“2, "%ƒ"! =2= "/ ä/ .=åì/ . ã=ƒ%"; C%ë3%2*! / 2/ å “, “2åì/ , ìåþ2 ! åƒå! "3=! …/ L ìåø%* , %Kå“Cå÷, "=þ2 ÷=“2, ÷…/ L "%ƒ"! =2; 3 ƒ=*! / 2/ . “, “2åì å“2ü ! åƒå! "3=! , *%2%! / L %Kå“Cå÷, "=å2 C%ë…/ L "%ƒ"! =2.
Kriesmer T.P. (1997) C! åäë%›, ë *ë=““, -, *=ö, þ “, “2åì äë , …ã=ë ö, %……%L =…å“2åƒ, , , %“…%"=……3þ …= %2…%øå…, , ! åö, ! *3ë, ! 3þ? , . , “"å›, . ã=ƒ%": %2*! / 2= - 0/100; "/ “%*%C%2%÷…= (C%ë3ƒ=*! / 2= ) - 20/80; …, ƒ*%C%2%÷…= (C%ë3ƒ=*! / 2= ) - 80/20; ƒ=*! / 2= - 100/0. b “%%2"å2“2", , “ “%"! åìå……%L *ë=““, -, *=ö, åL ä/ .=2åëü…/ . *%…23! %", " ƒ=", “, ì%“2, %2 "åë, ÷, …/ ã=ƒ%2%*= C% ä=……/ ì l å›ä3…=! %ä…%L j %ì, ““, , C% “2=…ä=! 2, ƒ=ö, , (ISO), C! , … 2% ! =ƒë, ÷=2ü “ëåä3þ? , å *%…23! / :
“ %K/ ÷…/ ì C%2%*%ì K%ëåå 3 ë/ì, …
…, ƒ*%C%2%÷…/ L - ìå…åå 3 ë/ ì, … “ ì, …, ì=ëü…/ ì C%2%*%ì - ìå…åå 1 ë/ì, … ƒ=*! / 2/ L *%…23! - C%2%* “"å›åã% ã=ƒ= ! ="å… åã% C%ãë%? å…, þ C=ö, å…2%ì.
Orkin F.K. (1987) %C! åäåë, ë ƒ=*! / 23þ “, “2åì3, *=* “, “2åì3, ãäå C%2%* “"å›åã% ã=ƒ= “…, ›å… ä% 3! %"… , ä%“2=2%÷…%ã% äë 3ä%"ëå2"%! å…, ìå2=K%ë, ÷å“*, . C%2! åK…%“2åL C=ö, å…2= (…=C! , ìå! 4 ìë/*ã/ì, …) , "%ƒäåL“2", =…å“2å2, ÷å“*, . =ãå…2%", " 2% "! åì *=* *ë=C=… , ƒK/ 2%÷…%ã% C%2%*= %“2=å2“ ƒ=*! / 2/ ì. g=*! / 2/ å “, “2åì/ , å“2å“2"å……%, C%ä! =ƒ3ìå"=þ2, ÷2% " …, . C! , ìå… þ2 …, ƒ*, å C%2%*, “"å›, . ìåä, ö, …“*, . ã=ƒ%". n ä…=*% ! =“÷å2 …å%K.%ä, ì%L "åë, ÷, …/ ã=ƒ%2%*= ä% …=“2% ? åã% "! åìå…, "ë å2“ C! åäìå2%ì ä, “*3““, L.
x, ! %*%å ! =“C! %“2! =…å…, å C%ë3÷, ë% 3! ="…å…, å B rody [Lowe J.H. et al., 1981]: V=10 kg3/4 , ãäå V - C%2%* *, “ë%! %ä=, …å%K.%ä, ì/ L äë %Kå“Cå÷å…, C%2! åK…%“2åL %! ã=…, ƒì=. b “%%2"å2“2", , “ .2, ì 3! ="…å…, åì, C=ö, å…2 "å“%ì 70 *ã …3›ä=å2“ " 242 ìë/ì, … n 2, ÷2% ! ="…% 3,4 ìë/*ã/ì, …; ! åKå…%* "å“%ì 10 *ã - " 56 ìë n 2, , ë, 5,6 ìë/*ã. j %ãä= , “C%ëüƒ3å2“ ƒ=*, “ü =ƒ%2= " ƒ=*! / 2%L “, “2åìå, 3“2=…="ë, "=å2“ C%“2% ……/ L C%2%* *, “ë%! %ä=, ! =““÷, 2=……/ L " “%%2"å2“2", , “ 3! ="…å…, åì B rody, …% C%2%* N2O “…, ›=å2“ "", ä3 …=*%Cëå…, =…å“2å2, *= " “, “2åìå =CC=! =2-C=ö, å…2 [Lowe J.H. et al., 1981]. d% …=“2% ? åã% "! åìå…, …å2 , %K? åC! , … 2%ã% ìå2%ä= %C! åäåëå…, "åë, ÷, …/ C%2%*=. Spence `.̀ . , “%="2. (1981) ƒ=ìå2, ë, : œKë=ã%ä=! “%ãë=øå…, þ, ÷2% C%2%* “"å›åã% ã=ƒ= " …, ƒ*%C%2%÷…%L “, “2åìå “%“2="ë å2 %K/ ÷…% 3 ë/ì, … , ë, ìå…ååB, “-%! ì, ! %"=ë%“ü C! åä“2="ëå…, å, ƒ=“2=", "øåå ì…%ã, . =…å“2åƒ, %ë%ã%" C%"å! , 2ü, ÷2% ƒ=*! / 2= “, “2åì= "ë å2“ “, …%…, ì%ì …, ƒ*%ã% C%2%*=. j =* C! =", ë%, …å ä, --å! å…ö, ! 3þ2 C%2! åK…%“2, C! , 2%*= ã=ƒ%" äë "ƒ! %“ë/ . , äå2åL. Aldrete J.A. , Romo-Salas F. (1979) %C! åäåë þ2 “! åä…, L C%2%*, *=* C! , 2%* ã=ƒ= C%! ä*= 2 ë/ì, … , …, ƒ*, L C%2%* - 1 ë/ì, …. Grogono A.W., et al. (1995) %C! åäåë þ2 "/ “%*, L C%2%* (œHigh flowB), *=* ëþK%L C! , 2%* ã=ƒ%", C! å-"/ ø=þ? , L 5 ë/ì, …; …, ƒ*, L C%2%* (œLow flowB), *=* C! , 2%* ã=ƒ%" - 1 ë/ì, …; ì, …, ì=ëü…/ L C%2%* (œMinimal flowB), *=* C! , 2%*, ! ="…/ L 600 ìë/ì, … , ƒ=*! / 2/ L *%…23! (œClosed circuitB), *=* C! , 2%* ã=ƒ%", *%2%! / å ƒ=ìå? =þ2 , “C%ëüƒ%"=……/ å. Kriesmer T.P. (1997) “÷, 2=å2 "/ “%*, ì C%2%* K%ëåå 1 ë/ì, …, …, ƒ*, ì - %2 1 ä% 0,5 ë/ì, … , ì, …, ì=ëü…/ ì - C%2%* 0,5-0,3 ë/ì, …. }2, 2å! ì, …/ - œHigh FlowB, œLow FlowB, œMinimal FlowB , œClosed SystemB %C! åäåëå…/ …å2"å! ä% , …3›ä=þ2“ " ä=ëü…åLøåL äå2=ë, ƒ=ö, , . j “%›=ëå…, þ, C! , 2%* ã=ƒ%" ìå›ä3 1 , 5 ë/ì, … "%"“å …å %C! åäåëå… [B aum J.A., 1993; Couto da Silva J.M., 1996]. r ÷, 2/ "= , ÷2% " “%"! åìå……%L , …ã=ë ö, %……%L =…å“2åƒ, , , “C%ëüƒ3þ2“ …å 2%ëü*% n 2 , N2O, …% , , “C=! þ? , L“ =…å“2å2, *, “, 23=ö, “ %C! åäåëå…, åì "åë, ÷, …/ …å%K.%ä, ì%ã% ã=ƒ%2%*= å? å K%ëåå 3“ë%›… å2“ . Simonescu R. (1986) C! åäë%›, ë ! =““÷, 2/ "=2ü …å%K.%ä, ì/ L C! , 2%* "“å. ã=ƒ%", *=* ! =“.%ä (ìë/*ã) " “%%2"å2“2", , “ 3! ="…å…, åì B rody.
m, ƒ*, L, “! åä…, L , "/ “%*, L C%2%*, ì%›…% 2=*›å %C! åäåë 2ü “ C%ì%? üþ *%ë, ÷å“2"= B rody œkg3/4B. b ƒ " 3! ="…å…, å B rody (V=10 kg3/4), , “C%ëüƒ3þ? åå ! =“÷å2 C%2! åKëå…, *, “ë%! %ä=, , 3ì…%›, " …= C! %-, ƒ"%ëü…/ L -=*2%! &2,5[ , C%ë3÷å……/ L ! åƒ3ëü2=2 K3äå2 25 kg3/4, "å! .…, L C! åäåë ã=ƒ%" (n 2, N2O , , “C=! þ? , L“ =…å“2å2, *) C! , =…å“2åƒ, , C% ƒ=*! / 2%ì3 *%…23! 3 K3äå2 2=*, ì ›å, *=* …, ›…, L C! åäåë C! , …, ƒ*%ì C%2%*å. b å! .…, L C! åäåë …, ƒ*%ã% C%2%*= K3äå2 C%ë3÷å… C% 2%ì3 ›å C32, , *=* 3*=ƒ=…% "/ øå (25 kg3/4. 2,5 ! =ƒ= =62,5), …% äë %Këåã÷å…, ! =“÷å2= .2% ì%›…% C! , … 2ü ƒ= 60 kg3/4, *%2%! / å "ë þ2“ …, ›…, ì C! åäåë%ì “! åä…åã% C%2%*=. b å! .…, L C! åäåë “! åä…åã% C%2%*= ì%›å2 K/ 2ü C%ë3÷å… 3ì…%›å…, åì 60 …= 2,5 ( 60kg3/4. 2,5 ! =ƒ= = 150 kg3/4), ÷2% "ë å2“ …, ›…, ì C! åäåë%ì "/ “%*, . C%2%*%".
n “…%"/ "= “ü …= .2%L *%…öåCö, , , 3 C=ö, å…2= "å“%ì 70 *ã, *%ãä= , “C%ëüƒ3å2“ %K? , L %KAåì ã=ƒ%" 605 ìë. (n 2, N2O , =…å“2å2, *), “, “2åì= ì%›å2 K/ 2ü ! =“öå…å…=, *=* ƒ=*! / 2= . m, ƒ*, L C%2%* K3äå2 C! , ìå…å…, *%ãä= K3äå2 3“2=…%"ëå… %KAåì ìå›ä3 605 , 1452 ìë, “! åä…, L C%2%*, *%ãä= , “C%ëüƒ3þ2“ C%2%*, ìå›ä3 1452 , 3630 ìë , "/ “%*, L C%2%*, *%ãä= C! å"/ ø=þ? , å .2, %KAåì/ …=ƒ…=÷=þ2“ C=ö, å…2=ì. r ! åKå…*= "å“%ì 10 *ã =…å“2åƒ, %ë%ã K3äå2 , “C%ëüƒ%"=2ü "/ “%*, L C%2%* “ C! , 2%*%ì ã=ƒ%", C! å"/ ø=þ? , ì 840 ìë/ì, ….
må“*%ëü*% K%ëåå 2! 3ä…/ L äë ! =“÷å2%" .2%2 C32ü %C! åäåëå…, C! , 2%*= ã=ƒ%" *=›å2“ K%ëåå …=3÷…/ ì [Couto da Silva J.M. et al, 1990], %ä…=*% , %… ä=ëå* %2 “%"å! øå…“2"=.
Tanamedrove dabalnakadovani anesTeziis Teoriuli aspeqtebi da terminologia
k. nuraliZe
376-e hospitali, ruseTis federaciis Tavdacvis saministro, q. Tbilisi
dabalnakadovani anesTeziis principi emyareba airTa recirkulacias sasunTq konturSi.
standartizaciis saerTaSoriso komisiis (ISO) monacemebiT, airTa mowodebuli nakadis
sidididan gamomdinare, arCeven Semdegi saxis konturebs: Cveulebrivi nakadiT – 3 l\wT–ze
meti, dabali nakadiT – 3 l\wT-ze naklebi, minimaluri nakadiT – 1 l\wT-ze naklebi da
daxuruli konturi, rodesac mowodebuli airis moculoba utoldeba pacientis mier mox-
marebul moculobas. terminebi “High Flow”, “Low Flow”, “Minimal Flow” da “Closed System” ar
aris mkafiod gansazRvruli da saWiroebs Semdgom detalizacias. inhalaciuri anesTeziis
dros gamoiyeneba ara marto O2 da N2O, aramed aqroladi saanesTezio saSualebebic, ris
gamoc airTa nakadis saWiro sididis gamoTvla kidev ufro rTuldeba. R. Simonescu (1986) miuTiTebs, rom mowodebuli sasunTqi nakadis aucilebeli sidide da xarjvis maCve-
neblebi (ml\kg) umjobesia gamoTvlil iqnas Brody–is formuliT; aRniSnuli meTodi sad-
Reisod yvelaze mecnierulad iTvleba, Tumca isic saWiroebs Semdgom srulyofas.
THEORETICAL ASPECTS AND TERMINOLOGY OF MODERN LOW FLOW ANAESTHESIA K. NURALIDZE
For low flow anaesthesia recirculatory a respiratory contour is used. Based on the data of the International
Commission on Standartisation (ISO), it is accepted to distinguish the following contours: With a usual flow - more than 3 l/min, low flow - less than 3 l/min, with the minimal flow - less than 1 l/min, the closed contour - flow of fresh gas is equal to its absorption by the patient. These terms - “High Flow”, “Low Flow”, “Minimal Flow” and “Closed System” are not firmly determined and require the further detailed elaboration. That in modern inhalation anaesthesia is used not only O2 and N2O, but evaporating anaesthetic as well, the situation with definition of size necessary flow becomes even more complicated. Simonescu R. (1986) has offered to expect necessary inflow of all gases, as the charge (ml/kg) according to the equation Brody. This way of definition of inflow of gases seems to be the most scientific, however, it needs further perfection.
literatura: k h Še p`Šr p`:
1. Baum J. _ Low Flow Anesthesia. // Butterworth-Heinemann, 1996. 2. International Organisation for Standards (ISO): ISO 4135: 199X, Revision of ISO 4135:1979. // Anaesthesiology,
Vocabulary. British Standards Institution. 1993. 3. White D. C. _ Closed and Low Flow System Anaesthesia.//Curr. Anaesth. Crit. Care. 1992. V. 3. p. 98-107. 4. Davison J.K.,Eckhardt III W.F., Perese D.A. _ Clinical Anaesthesia Procedures of the Massachusetts General
Hospital. 4-th Edition. 1993. 711 p. 5. Barash PG., Cullen BF., Stoelting RK. _ Handbook of Clinical Anesthesia. J. B. Lippincott Company,
Philadelphia, 1991, pð. 32-39, 40-45. 6. k ,."=…öå" b .b . “ “%="2. _ ̀ ëüì=…=. l mn `p. 2000, “. 57. 7. k ,."=…öå" b .b . “ “%="2. _ ̀ …å“2åƒ, %ë. , ! å=…, ì=2%ë.1996, N 3.- q .68. 8. m,*%ë=å…*% }.l . “ “%="2. _ b å“2…, * , …2å…“, "…%L 2å! =C, , . 1994, 3, “.12-16. 9. m,*%ë=å…*% }.l . “ “%="2. _ b å“2…, * , …2å…“, "…%L 2å! =C, , . 2000, 2, “. 37-40. 10. o å÷å!,ö= b .b . _ `"2%! å-. ä, ““. *=…ä. ìåä. …=3*., l ., 1998, 27 “.
!!
vspmphjb-!qbsb{jupmphjb
Sard-sasqeso organoebis inficireba enterobiozis dros
med.mecn.kand. m.bregvaZe
s. virsalaZis saxelobis samedicino parazitologiisa da tropikuli medicinis
samecniero-kvleviTi instituti
enterobiozi msoflioSi gavrcelebuli helminTozia, rac, ZiriTadad, ganpirobebulia
invaziis gadacemis simartiviT. saqarTveloSi mis masobriv gavrcelebas bolo wlebSi
adasturebs samedicino parazitologiisa da tropikuli medicinis samecniero-kvleviT
institutSi mopovebuli masala (ambulatoriuli gamokvlevebi) _ nawlavTa parazitozebis
70%-i am helminTozze modis. enterobiozi kontaqturi helminTozia, advilad
xorcieldeba rogorc avtoinvazia, ise heteroinvazia. is farTodaa gavrcelebuli
bavSvebSi, gansakuTrebiT bavSvTa organizebul koleqtivebSi, sadac sakmaod Znelia
profilaqtikuri RonisZiebebis gatareba.
parazitis moqmedeba organizmze meqanikuri da toqsikur-alergiuli xasiaTisaa, riTac
ganpirobebulia enterobiozis klinikuri simptomkompleqsi da gamowveuli garTulebebi.
gansakuTrebiT sayuradReboa enterobiozis garTuleba mdedrobiT sqesSi, sadac am
daavadebas gansxvavebuli klinikuri mimdinareoba aqvs. mdedri parazitebi, swori
nawlavidan gamosvlis Semdeg, pirvel rigSi kvercxebs deben anusisa da Sorisis
midamoebSi da Semdeg gadaadgildebian Sard-sasqeso organoebisaken. Tavisi sxeuliT maT
gadaaqvT nawlavis baqteriebi. literaturis monacemebiT, enterobiozi SeiZleba
garTuldes vaginitiTa da vulvovaginitiT (1), zogjer kudmaxvila gvxvdeba SardSic (2),
rac qmnis saSarde gzebis inficirebis saSiSroebas.
urologiasa da nefrologiaSi gamokvlevebis Sedegad cnobilia, rom cistitebisa da
pielonefritebis gamomwvevi yvelaze xSirad nawlavis Cxiria. zogierTi avtoris (3) azriT,
saSarde gzebis inficirebis etiologiaSi nawlavis Cxiris xvedriTi wona 80%-s Seadgens.
sayuradReboa, agreTve, rom rogorc cistiti, ise pielonefriti upiratesad gvxvdeba ara
marto gaTxovil qalebSi, aramed gogonebSic da inficirebis ZiriTadi gza aRmavalia (3,
4).
zemoaRniSnulidan gamomdinare, mozanSewonilad miviCnieT enterobiozis dros Sard-
sasqeso organoebis inficirebis Seswavla gogonebSi, sadac am organoebis inficirebis
sxva gzebi naklebad savaraudoa. Sard-sasqeso gzebis inficirebis sakiTxs vswavlobdiT
baqteriologiuri meTodiT SardSi da gareTa sasqeso organoebze nawlavis Cxiris
amoTesviT. gamokvlevas vawarmoebdiT 3-dan 12 wlamde asakis gogonaTa 2 jgufze. I jgufSi
Sediodnen enterobioziT daavadebulebi (sacdeli jgufi), II jgufSi _ janmrTelebi
(sakontrolo jgufi) TiToeul jgufSi iyo 70 bavSvi. gareTa sasqeso organoebidan
aRebuli nacxis baqteriologiuri gamokvleva CautareT 70 bavSvs, xolo Sardis
gamokvleva mxolod 50-s. Sesabamisad, igive raodenobis gogonebs CautareT nacxisa da
Sardis sakontrolo baqteriologiuri gamokvleva.
gogonebs steriluri tamponiT vuRebdiT nacxs gareTa sasqeso organoebidan da mas
vTesavdiT endos niadagze. Sardis aRebis win gogonebs utardeboda Cabana kalium-
permanganatis xsnariT. Semdeg Sardis pirvel ulufas vRvridiT da meore ulufas
vagrovebdiT sterilur WurWelSi. CaTesvas vawarmoebdiT endos niadagze petris
finjnebSi 0,1 ml-is raodenobiT minis Spadelis saSualebiT. TermostatSi 18-24 saaTis
inkubaciis Semdeg finjnebze vTvlidiT nawlavis CxirisTvis damaxasiaTebel koloniebs,
romlebsac, saxeobis dadgenis mizniT, vswavlobdiT morfologiur-tinqtorialuri,
bioqimiuri da serologiuri niSnis mixedviT (am ukanasknels enteropaTogenuri serotipis
gamosavlenad). nawlavis Cxiris amoTesvis SemTxvevaSi, gamokvlevas vimeorebdiT me-2 an me-3
dRes. aRebul Sardis naleqs vikvlevdiT mikroskopiulad. gamosakvlev kontingentSi
aRvricxavdiT subieqtur monacemebs da detalurad vswavlobdiT avadmyofobis anamnezs.
gamokvlevis Sedegad dadgenil iqna, rom enterobioziT daavadebuli 70 bavSvidan
umetesoba (62) uCioda qavils ukana tanis midamoSi. 17 avadmyofs hqonda vulvo-
vaginitisaTvis damaxasiaTebeli klinikuri suraTi (hiperemia, qavili, wva da gamonadeni
saSodan). isini aRniSnavdnen, rom enterobioziT daavadebis niSnebi daewyoT daaxloebiT
ramdenime Tvis win (gamoricxuli ar aris reinvazia). am avadmyofebs gareTa sasqeso
organodan amoeTesaT nawlavis Cxiri. garda amisa, nawlavis Cxiri damatebiT amoeTesa 6
gogonas. amgvarad, enterobioziT 70 daavadebulebs Soris gareTa sasqeso organodan
nawlavis Cxiri amoeTesa 23-s (32,8%). sakontrolo jgufSi, gareTa sasqeso organodan
nawlavis Cxiri amoeTesa 2 gogonas (2,8%).
Sardis gamokvleva warmoebulia 50 avadmyofze, romelTagan 17 avadmyofs hqonda vulvo-
vaginitisaTvis damaxasiaTebeli klinikuri suraTi da gareTa sasqeso organodan
amoeTesaT nawlavis Cxiri. am 17 avadmyofidan 8-s SardSiac amoeTesa nawlavis Cxiri. ko-
loniebis raodenoba 1 ml-Si iyo 110-dan 320-mde. 6 avadmyofs Sardis naleqSi mcire
raodenobiT aRmoaCnda leikocitebi (2-4-6 mxedvelobis areSi). sakontrolo jgufidan
nawlavis Cxiri SardSi amoeTesa erT bavSvs (160 kolonia erT ml-Si). enteropaTogenuri
nawlavis Cxiris amoTesvas adgili ar hqonia. sacdeli da sakontrolo jgufebis
Sedarebam gviCvena, rom sacdel jgufSi saSarde gzebis inficireba gacilebiT ufro
xSiria (16%), vidre sakontroloSi (2%), xolo im avadmyofebSi, romlebsac enterobiozi
xangrZlivad hqondaT da gaurTuldaT, Sardis inficireba maRalia _ 47%.
amrigad, warmoebuli samuSao gviCvenebs, rom enterobioziT daavadebul gogonebSi
(xangrZlivi invaziis pirobebSi) aRiniSneba Sard-sasqeso organoebis inficireba.
gansakuTrebiT sayuradRebod migvaCnia, rom Cven mier pirvelad iyo Seswavlili Sardis
inficirebis sakiTxi. sakontrolo jgufTan Sedarebam gviCvena, rom enterobiozis dros
gogonebSi adgili aqvs saSarde gzebis inficirebas nawlavis CxiriT. am garemoebis
gaTvaliswinebiT, metad mniSvnelovania enterobiozis drouli gamovlena da mkurnaloba,
vinaidan am helminTozma SesaZloa saSarde gzebis mZime aRmavali infeqciis ganviTareba
gamoiwvios.
h mt h 0 h pn b `mh e l n )e -o n k n b{u n pc`mn b o ph }mŠe pn a h n ge
j `md .l e d .m`r j l .c. ape cb `d ge
mh h ìåä,ö,…“*%L C=!=ƒ,2%ë%ã,, , 2!%C,÷å“*%L ìåä,ö,…/ ,ì. q. b ,!“=ë=äƒå
b ä"3. ã! 3CC=. äå"%÷å*, , …"=ƒ, ! %"=……/ . %“2! , ö=ì, (%C/ 2…= ã! 3CC=) , ƒä%! %"/ .
(*%…2! %ëü…= ) C! %"åäå…% K=*2å! , %ë%ã, ÷å“*%å , ““ëåä%"=…, å ì=ƒ*= , ƒ …=! 3›…/ . C%ë%"/ . %! ã=…%" , ì%÷, …= …=ë, ÷, å *, øå÷…%L C=ë%÷*, . h …-, ö, ! %"=……%“2ü C%ë%"/ . %! ã=…%" "/ "ëå…= 3 32,8%, = ì%÷, 3 16% , …"=ƒ, ! %"=……/ .. b *%…2! %ëü…%L ã! 3CCå , …-, ö, ! %"=…, å C%ë%"/ . %! ã=…%" %2ìå÷=ë%“ü 3 2,8%, ì%÷, 3 2%. q ! åä, , …"=ƒ, ! %"=……/ . %“2! , ö=ì, , %“ë%›…å……/ ì, "3ë"%"=ã, -…, 2=ì, , , …-, ö, ! %"=……%“2ü ì%÷, "/ “%*= # 47%. bCå! "/ å 3“2=…%"ëå…= "%ƒì%›…%“2ü , …-, ö, ! %"=…, ì%÷å"/ . C32åL C! , äë, 2åëü…%
C! %2å*=þ? åL , …"=ƒ, , %“2! , ö=ì, .
CONTAMINATION OF URINOGENITAL ORGANS IN CASE OF ENTEROBIOSIS M. BREGVADZE
Urine and smear from external genital organs were examined on E. coli in two groups of girls – suffering from
Enterobiosis (experimental group) and healthy ones (control group). contamination of genital organs was revealed in 32,8% of patients from experimental group and in 2,8% of
those from control group. Infections of urine were revealed in 16% of experimental group and in 2% of control group. But patients who had been diseased with Enterobiosis for a long time and whose condition became complicated with vulvovaginitis, frequency of urine infections is higher – 47%.
literatura: k h Še p`Šr p`:
1. miqaZe i., Wkadua l., lomiZe i. _ enterobiozis paTogenuri kavSiri vulvitTan da
vulvovaginatTan. saqarTvelos ssr janmrTelobis dacvis saministros s. virsalaZis sax.
samedicino parazitologiisa da tropikuli medicinis samecniero-kvleviTi institutis
SromaTa krebuli _ parazituli sneulebani da maT winaaRmdeg brZola respublikaSi _
Tbilisi, 1985, gv. 92-95. 2. j!=å"“*,L b .c. $ ̀ 2ë=“ ì, *! %“*%C, , %“=ä*%" ì%÷, . l %“*"=, 1976, “2! .110-112. 3. k %!=… n .a ., g=Löå" ̀ .b ., c%ä3…%" a .m., j=C!,… ̀ .d ., d =",ä …ö ̀ .̀ $ q %"! åìå……/ å =“Cå*2/
ä, =ã…%“2, *, , ëå÷å…, .! %…, ÷å“*%ã% ö, “2, 2= 3 ›å…? , … # ›3! …. r ! %ë%ã, , …å-! %ë%ã, , l .: 1997, “. 7-11.
4. a =!ë/K=å"= m.̀ ., h “ì=,ë%"= `.Š. $ d , =ã…%“2, *= , ëå÷å…, å C, åë%…å-! , 2= 3 äå2åL # q K. 2! 3ä%" ̀ ëì=-̀ 2, …“*%ã% ìåä, …“2, 232= # må-! %ë%ã, äå2“*%ã% "%ƒ! =“2=. ̀ ëì=-̀ 2=, 1975, “. 3-8.
tupnbupmphjb-!njlspcjpmphjb
kbilis eqstraqciis Semdgomi alveolaruli Rrus mikrobuli flora
d. mamamTavriSvili, prof. g. menabde, prof. k. afridoniZe
saqarTvelos saxelmwifo samedicino akademia
kbilis eqstraqciis Semdgom zeda da qveda ybaze rCeba sagrZnoblad didi defeqti
rogorc Tavisi diametriT, ise siRrmiT, romelic mogvianebiT ganicdis reparacias da
regeneracias sxvadasxva xarisxiT. aRniSnuli defeqti problemas qmnis Semdgomi
rekonstruqciis TvalsazrisiT, vinaidan aq Cndeba didi zomis niSa, rac kbilis sayrdenis
- bazisis TvalsazrisiT saWiroebs raRac kompozitiT Sevsebas. sasurvelia, es kompoziti
akmayofilebdes mraval Tanamedrove moTxovnas, ar gaaCndes antigenuri, toqsikuri da
alergiuli Tvisebebi da sxva. amave dros sasurvelia aseTi kompozituri nivTierebebi
iyos myife, kargad emagrebodes zeda da qveda ybis Zvlovan struqturebs, gaaCndes Zlier
adheziuri, antimikrobuli Tvisebebi, iyos advilad gamosayenebeli da iafi sxva arsebul
analogebTan SedarebiT.
zemoaRniSnulTan dakavSirebiT, Cven mier SemuSavebulia axali kompozituri saSualeba
zeda da qveda ybis posteqstraqciuli travmuli, anTebiTi, kistozur-destruqciuli da
sxva etiologiis Zvlovani defeqtebis Sesavsebad.
axali kompoziciuri masalis teqnologiuri Taviseburebebi iqneba asaxuli specialur
publikaciaSi. miznad davisaxeT kompozitis SemadgenlobaSi Segvetana antimikribuli
preparatebi, romelTa seleqciisaTvis diminirebuli etiologiuri agentebis gamovlenisa
da maTi antimikrobuli preparatebisa da baqteriofagebis mimarT mgrZnobeloba
rezistentobis gansazRvris mizniT, gadavwyviteT Segveswavla ybis didi defeqtebis
granulebuli qsovilebis mikrobuli flora, romelic saSualebas mogvcemda Segveswavla
piris Rrus mikroekologia da SegverCia optimaluri antimikrobuli saSualebebi axali
kompozitisaTvis.
masala da meTodebi. masalis Segroveba xdeboda steriluri tamponis saSualebiT.
Seswavlil iqna 20 avadmyofi zeda da qveda ybis defeqtiT. kbilis eqstraqcia xdeboda
saxelmwifo samedicino akademiis qirurgiuli stomatologiis kaTedris bazaze, xolo
mikrobiologiuri gamokvleva amave akademiis mikrobiologiisa da epidemiologiis
kaTedris samecniero analitikur centrSi da qarTul-Sveicarul diagnostikur centrSi
`cito~.
mikrobiologiuri kvlevebi tardeboda standartuli meTodebis gamoyenebiT (1, 2, 3).
masalis CaTesva xdeboda seleqciur sakveb niadagze, xolo inkubacia _ 370 temperaturis
pirobebSi 24-48 saaTis ganmavlobaSi. kulturebis identificirebis Semdeg, vawarmoebdiT
mikrobebis mgrZnobeloba-rezistentobis Seswavlas antibiotikebisa da baqteriofagebis
mimarT. baqteriologiuri kulturebis mgrZnobelobas vsazRvravdiT 52 antimikrobuli
preparatis, xolo fagebis _ stafilo-, streptokokuri, pio- da koli baqteriofagebis
mimarT.
kvlevis Sedegebi. anaerobuli flora arc erT SemTxvevaSi gamovlenili ar iyo.
rogorc moyvanili monacemebi gviCvenebs (cxrili), eqstraqciis Semdeg Rrudan, ZiriTadad,
gamoiyo S. epidermidis. momdevno adgili daikava safuarisebrma soko Candida albicans-ma, S. aureus-ma da iSviaT SemTxvevaSi gamoiyofoda S. saprophiticus, M. Catarralis, E. coli, Ps. aeruginoza.
monokultura izolirebuli iyo 10 SemTxvevaSi da ZiriTadad warmodgenili _ Sp. epidermidis-iT, danarCen 10 SemTxvevaSi identificirebulia Sereuli infeqciebi, romelic,
ZiriTadad, warmodgenilia kokebisa da safuara sokoebis asociaciebiT.
baqteriologiuri kvlevis mimdinareobaSi yvela SemTxvevaSi tardeboda gamoyofili
kulturebis mgrZnobeloba-rezistentobis gansazRvra antimikrobuli preparatebis mimarT.
Cvens SemTxvevaSi dominirebuli baqteria S. epidermidis karg mgrZnobelobas iCenda
penicilin G-s, retarpenis, ampioqsis, doqsiciklinis, tetraciklinis, metaciklinis,
kefzolis, cefaleqsinis, cefazolinis, cefamezinis, klaforanis, rocefinis, rifampicinis,
ciprofloqsalinis, levomicitinis mimarT, xolo rezistentuli iyo norfloqsinis,
sumetrolimis, abaqtalis, uropimidis, sumamedis, rinacefis, kanamicinis, gentamicinis,
linkomitozis mimarT.
stafilokoki S. epidermidis maRal mgrZnobelobas iCenda stafilokokuri fagebisa
(kulturebis 42%) da 32%-Si piofagebis mimarT. S. aureus maRal mgrZnobelobas iCenda
ampicilinis, amikacinis, 5-nokis, klaforanis, zinacefis, rocefinis, levomicetinis,
rifampicinis, oflotazis, xolo rezistentuli iyo penicilinis, penicinil G-s,
oqsacilinis, tetraciklinis, doqsociklinis, gentamicinis, biseptolis, abaqtalis,
sumetrolimis mimarT. S. aureus maRal mgrZnobelobas iCenda homologiuri
baqteriofagebisa da piofagebis mimarT (47% da 34%, Sesabamisad).
Candida albicans maRal mgrZnobelobas iCenda nistatinTan, flunolTan, diflukanTan,
xolo rezistentuli iyo atrikan-250, mikosistisa da amfotericin-B-s mimarT.
daskvna. kvlevis Sedegad aRmoCnda, rom kbilis eqstraqciis Semdeg defeqtebis
mikroflora ZiriTadad warmodgenilia gramdadebiTi kokovani floriT. S. epidermidis, S. aureus, S. saprophiticus-i, Stomatococcus muculgenosis iSviaTad iTeseba. gramuaryofiTi flora,
aseve Moraxella cataralis da Ps. aeruginoza. gansakuTrebul yuradRebas imsaxurebs anaerobuli
floris ararseboba aRniSnuli paTologiis dros, kvlevis Tanamedrove meTodebis
gamoyenebis miuxedavad (safrangeTi, Biomelio, genbak, API da ATI sistemebi). gansakuTrebul
yuradRebas imsaxurebs kokovani floris maRali mgrZnobeloba baqteriofagebis mimarT.
Tu gaviTvaliswinebT im faqts, rom saqarTvelo baqteriofagebis meore samSoblod
iTvleba da TbilisSi arsebobs msoflioSi erTaderTi baqteriofagis instituti,
romelic uSvebs maRali xarisxisa da aqtivobis preparatebs, mizanSewonilad migvaCnia
maTi farTo gamoyeneba stomatologiur praqtikaSi, xolo Cvens konkretul SemTxvevaSi
perspeqtiulia maTi CarTva kompoziciuri preparatis SemadgenlobaSi.
l h jpn t k n p` ̀ k |b e n k “ pmn i o n k n qŠh o n qk e }jqŠp`j0 h h gr a n b d . l `l `l Š`b ph xb h k h , o pn t . c. l e m`a d e , o pn t . j. ̀ o ph d n mh d ge c%“3ä=!“2"å……= ìåä,ö,…“*= =*=äåì, , c!3ƒ,, p=ƒ! =K%2=… …%"/ L *%ìC%ƒ, ö, %……/ L ì=2å! , =ë äë ! åC=! =ö, , =ëü"å%ë ! …/ . äå-å*2%". q öåëüþ
%C! åäåëå…, %C2, ì=ëü…/ . =…2, K, %2, *%" , K=*2å! , %-=ã%" äë "*ëþ÷å…, " “%“2=" *%ìC%ƒ, 2=, C! %"åäå…% ì, *! %K, %ë%ã, ÷å“*%å , ““ëåä%"=…, å ì, *! %-ë%! / =ëü"å%ë ! …/ . C%ë%“2åL C%“ëå .*“2! =*ö, , ƒ3K%". n K…=! 3›å…% ä%ì, …, ! %"=…, å S. epidermidis , C. albicans, 2%ãä= *=* S. saprophiticans , Stomatoccocus mucilagenoza, M. katarralis , Ps. aeruginosa "/ "ëå…/ “! ="…, 2åëü% ! åä*%. må“ì%2! …= C! , ìå…å…, å “%"! åìå……%L 2å.…%ë%ã, , (t ! =…ö, , B iomelio) =…=.! %K…= ì, *! %-ë%! = …å %K…=! 3›å…=. j %**%"a -ë%! = C! % "ë ë= "/ “%*3þ ÷3"“2", 2åëü…%“2ü * Ka*-2å! , %-=ã3 , ! ä3 =…2, K, %2, *%", " ÷=“2…%“2, * öå-=ëå*“, …3, öå-=ƒ%ë, …3, öå-=ìåƒ, …3, *ë=-%! =…3, öå-2! , =*“%…3, ö, C! %-ë%*“=ö, ëë, …3, %-ë%*“=ö, ëë, …3, “3ìå2! %ë, …3 , …%! -ë%*“=ö, …3.
MICROFLORA OF ALVEOLAR CAVITY AFTER TEETH EXTRACTION D. MAMAMTAVRISHVILI, G. MENABDE, K. APRIDONIDZE
A new composition material for the reparation of alveolar defects was developed. For determination of optimal
antibiotics and bacteriophages in order to include them into the composition, microbiological investigation of the microflora of alveolar cavity after teeth extraction was carried out. A prevalence of S. epidermidis and C. albicans was observed, whereas S. saprophiticans and Stomatococcus mucilagenoza, M. katarralis and Ps. aeruginosa were noted relatively rarely. Anaerobic microflora was not revealed in spite of the usage of modern technology (France, Biomelio). Coccal flora showed a high sensitivity to bacteriophage and some antibiotics, particularly to cephalexin, cephazolin, cephamezin, Klaforan, cephtriaxon, Ciprofloxacin, Ofloxacin, sumetrolin, norfloxacin and others.
literatura: k h Še p`Šr p`:
1. a ,!ãå! l .n . _ q C! ="%÷…, * C% ì, *! %K, %ë%ã, ÷å“*, ì , ", ! 3“%ë%ã, ÷å“*, ì ìå2%ä=ì , ““ëåä%"=…, . l .: 1982, 464 “. 2. o %*!%"“*,L b .̀ . _ l åä, ö, …“*= ì, *! %K, %ë%ã, . l .: 1998, 1000 “. 3. Šåö b .p. _ q C! ="%÷…, * C% *ë, …, ÷å“*%L ì, *! %K, %ë%ã, , . l .: l åä, ö, …=, 1994, 462 “.
!
!
!
!
!
!
!
!
!
!
hbytfofcb!
sityva maswavlebelze
90 weli emsaxura profilaqtikur medicinas Rvawlmosili mecnieri, uxucesi higienisti,
Tbilisis saxelmwifo samedicino universitetis Sromis higienisa da profesiul daavadebaTa
kaTedris damaarsebeli, mecnierebis damsaxurebuli moRvawe, saqarTvelos profilaqtikuri
medicinis mecnierebaTa da samedicino-biologiur mecnierebaTa akademiebis akademikosi, medicinis
mecnierebaTa doqtori, profesori melenti yuraSvili. qveyanas, ers, qarTul samecniero sazogadoebas, inteligencias, profilaqtikuri medicinis
dargs gamoaklda bolomde valmoxdili didi mamuliSvili, SesaniSnavi mecnieri, gulisxmieri
pedagogi da qarTvel eqimTa mravali Taobis aRmzrdeli, yovelmxriv samagaliTo pirovneba.
batoni melenti yuraSvili daibada 1915 wlis 12 Tebervals martvilis raionis sofel
jolevSi, pedagogisa da sasuliero piris ojaxSi. Tbilisis saxelmwifo samedicino institu-
tis damTavrebisTanave (1940 w.), gaiwvies savaldebulo samxedro samsaxurSi, sadac muSaobda
sxvadasxva samxedro SenaerTis ufrosi eqimis Tanamdebobaze. aqve mouswro omma faSistur
germaniasTan. omis dawyebis pirveli dReebidan, mis damTavrebamde, imyofeboda moqmed armiaSi da
ibrZoda yvela frontze _ kavkasiidan baltiispireTamde. gaiara leningradis blokadis
urTulesi periodi. demobilizaciis Semdeg, igi muSaobas iwyebs prof. n. maxvilaZis saxelobis
Sromis higienisa da profesiul daavadebaTa samecniero-kvleviT institutSi, sadac 25 wlis
ganmavlobaSi (1948-1973 w.w.) ucvlelad xelmZRvanelobda institutis wamyvan _ Sromis
higienis samecniero ganyofilebas.
Tbilisis saxelmwifo samedicino institutSi, misi iniciativiT, 1973 wels Camoyalibda
Sromis higienisa da profesiul daavadebaTa kaTedra, romelsac warmatebiT ganagebda 18 wlis
ganmavlobaSi da kaTedris profesoris Tanamdebobaze muSaoda sicocxlis bolomde.
xangrZlivi samecniero-pedagogiuri moRvaweobis manZilze batoni melenti student-
axalgazrdobas da Cven _ mis mowafeebs, pirvel rigSi gvaswavlida _ adamianur urTierTobaTa
mecnierebas da mxolod amis Semdeg specialobas _ Sromis higienas.
mdidari da mravalferovania batoni melentis samecniero moRvaweoba. mas nebismieri
sakiTxisadmi novatoruli midgoma axasiaTebda, erTi SexedviT, banalur sakiTxSic ki SeeZlo
moenaxa siaxle.
batonma melentim, Tavis ukrainel da somex kolegebTan erTad, pirvelad dasva sakiTxi
samrewvelo mikroklimatis normirebisas klimatur-geografiuli zonebis gaTvaliswinebis
aucileblobis Sesaxeb da qveynis (ssr kavSiris) samxreTi regionebisaTvis samuSao dRis
yvelaze cxel periodad, 13-is nacvlad, 16 saaTis dawesebis Sesaxeb.
wlebis ganmavlobaSi Tbilisis saxelmwifo samedicino universitetSi profesiuli
paTologiis swavleba ver idga saTanado doneze, ris erT-erTi mizezi am disciplinis swav-
lebis sxvadasxva kaTedraze danawileba iyo. batonma melentim fundamenturad daasabuTa da
warmatebiT gadaWra es mniSvnelovani sakiTxi _ misi aqtiurobis Sedegad, 1973 wels, Seiqmna
Sromis higienisa da profesiul daavadebaTa kaTedra, riTac Tvisobrivad axal doneze avida
saswavlo-meToduri da samecniero-kvleviTi muSaoba, romlis kompleqsuroba da
urTierTganpirobebuloba cxovrebis Semdgomma ganviTarebam dagvanaxa: dRes es ori disciplina
mTel msoflioSi kompleqsuri samedicino mimarTulebis _ Sromis medicinis saxeliTaa
aRiarebuli.
m. yuraSvilis uSualo xelmZRvanelobiTa da konsultaciiT Sesrulebulia mravali
sakandidato da sadoqtoro disertacia. mas gamoqveynebuli hqonda 140-ze meti samecniero naS-
romi, maT Soris 6 monografia da meToduri saxelmZRvanelo Sromis higienaSi samedicino
institutis studentebisaTvis. gansakuTrebiT didi interesi gamoiwvia misi xelmZRvanelobiT
amierkavkasiis metalurgiuli sawarmoebis bazaze sawarmoo eqsperimentis pirobebSi Catarebuli
gamokvlevebis Sedegad damuSavebulma cxeli saamqroebis muSaTa axalma sasmelma reJimma
(`vitaminizebuli mwvane baixaos Cais nayeni~), romelic 1964 wlidan dainerga saqarTveloSi _
zestafonis feroSenadnob da rusTavis metalurgiul qarxnebSi, sumgaiTis milsaglinav
qarxanaSi, ruseTis 27 metalurgiul warmoebaSi didi ekonomikuri efeqtiT.
usazRvrod keTilSobili, umwikvlo, gansakuTrebuli SromismoyvareobiT dajildovebuli,
axalgazrdebis dauRalavi aRmzrdeli da moamage, mSobliur qveyanasa da tradiciebze Tav-
daviwyebiT Seyvarebuli batoni melenti Tavisi xangrZlivi da patiosani cxovrebiT marad
darCeba WeSmariti erisSvilobisa da adamianurobis saucxoo magaliTad. mis naTel saxels
misi saqmis gamgrZeleblebisa da mowafeebis xsovnaSi daviwyeba ar uweria.
prof. r. kverenCxilaZe
oflspmphj
suliko falavandiSvili
qarTul samedicino sazogadoebas gamoaklda gulmxurvale patrioti, brwyinvale profesio-
nali, keTilSobili adamiani, batoni suliko vasilis Ze falavandiSvili.
batoni suliko Tbilisis saxelmwifo samedicino institutis damTavrebis Semdeg, 1964
wlidan, muSaobda moskovis a.n. bakulevis saxelobis gul-sisxlZarRvTa qirurgiis institutSi,
iqve daicva sakandidato disertacia da Camoyalibda erT-erT wamyvan kardioqirurgad (im
periodSi Ria gulze 500-mde operacia qonda Catarebuli).
1971 wlidan batoni suliko dabrunda TbilisSi da moRvaweoba gaagrZela qirurgiis
institutSi. 80-iani wlebis meore naxevarSi igi muSaobda saqarTvelos janmrTelobis dacvis
saministroSi, Semdeg infeqciuri daavadebebis respublikuri klinikuri saavadmyofos mTavari
eqimis moadgiled.
1991 wels batoni suliko arCeuli iqna Tbilisis sakrebulos Tavmjdomaris pirvel
moadgiled.
batoni suliko Tavis garSemo qmnida im keTilSobilur da patriotul ganwyobas, romliTac
igi yovelTvis gamoirCeoda.
megobrebi da kolegebi