hsr.rokovania.sk · Web viewNa strane 8 navrhujeme prvú vetu Vízie hospodárskej stratégie...

VYHODNOTENIE MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA

Návrh Stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030

Spôsob pripomienkového konaniaPočet vznesených pripomienok, z toho zásadných 247 /134Počet vyhodnotených pripomienok 247

Počet akceptovaných pripomienok, z toho zásadných 202/108Počet čiastočne akceptovaných pripomienok, z toho zásadných 31 /16Počet neakceptovaných pripomienok, z toho zásadných 11 /10

Rozporové konanie (s kým, kedy, s akým výsledkom)KLUB500, 14. mája 2018, rozpor odstránenýMPRVSR, 15. mája 2018, rozpor odstránenýMŽP SR, 15. mája 2018, rozpor odstránenýZPS, 15. mája 2018, rozpor neodstránený.Počet odstránených pripomienok 6zPočet neodstránených pripomienok 4z

Sumarizácia vznesených pripomienok podľa subjektov

Č. SubjektPripomienky do termínu

Pripomienky po termíne

Nemali pripomienky

Vôbec nezaslali

1. Asociácia priemyselných zväzov 7 (6o,1z) 0 (0o,0z)

2. Asociácia zamestnávatelských zväzov a združení Slovenskej republiky 1 (0o,1z) 0 (0o,0z)

3. Budovy pre budúcnosť 3 (0o,3z) 0 (0o,0z)

4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z)

1

5. Klub 500 41 (0o,41z) 0 (0o,0z)

6. Ministerstvo financií Slovenskej republiky 5 (2o,3z) 0 (0o,0z)

7. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky 3 (0o,3z) 0 (0o,0z)

8. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky 35 (19o,16z) 0 (0o,0z)

9. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky 8 (8o,0z) 0 (0o,0z)

10. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 9 (9o,0z) 0 (0o,0z)

11. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z)

12. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky 1 (1o,0z) 0 (0o,0z)

13. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky 46 (22o,24z) 0 (0o,0z)

14. Národná banka Slovenska 1 (1o,0z) 0 (0o,0z)

15. Republiková únia zamestnávateľov 9 (0o,9z) 0 (0o,0z)

16. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora 3 (2o,1z) 0 (0o,0z)

17. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre výskum a inovácie 3 (1o,2z) 0 (0o,0z)

18. Slovenský zväz výrobcov tepla 6 (0o,6z) 0 (0o,0z)

19. Štatistický úrad Slovenskej republiky 9 (9o,0z) 0 (0o,0z)

20. Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu 6 (4o,2z) 0 (0o,0z)

21. Úrad pre verejné obstarávanie 0 (0o,0z) 0 (0o,0z)

22. Úrad vlády Slovenskej republiky 25 (16o,9z) 0 (0o,0z)

23. Verejnosť 6 (1o,5z) 0 (0o,0z)

24. Združenie podnikateľov Slovenska 4 (0o,4z) 0 (0o,0z)

2

25. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

26. Národný bezpečnostný úrad 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

27. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

28. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

29. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

30. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

31. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

32. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

33. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

34. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

35. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

36. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

37. Najvyšší súd Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

38. Národná rada Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

39. Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

40. Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

41. Združenie miest a obcí Slovenska 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

42. Splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

43. Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

44. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

3

45. Konferencia biskupov Slovenska 0 (0o,0z) 0 (0o,0z) x

46. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky 0 (0o,0z) 16 (12o,4z)

Spolu 231

(101o/130z )

16 (12o,4z)

Vyhodnotenie vecných pripomienok je uvedené v tabuľkovej časti.

Vysvetlivky k použitým skratkám v tabuľke:O – obyčajná A – akceptovanáZ – zásadná N – neakceptovaná

ČA – čiastočne akceptovaná

4

Subjekt PripomienkaTyp

Vyh. Spôsob vyhodnotenia

APZ

Do záveru dokumentu navrhujeme zaradiť aj zoznam všetkých aktuálnych stratégií EÚ, OSN citovaných v tomto dokumente, prípadne aj vrátane hypertextových odkazov (Implementačný plán RIS3, Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, Európa 2020, Akčný plán inteligentného priemyslu SR, Global Industry 4.0 Survey, Čistá energia pre všetkých európanov, Stratégia vonkajších ekonomických vzťahov...).

O A

Ministerstvo hospodárstva SR v „Oznámení o strategickom dokumente, ktoré bolo zverejnené na webovom sídle www.mhsr.sk a www.enviroportal.sk a v denníku Pravda dňa 06. 07. 2017, zverejnilo vzťah k iným strategickým dokumentom na medzinárodnej úrovni a úrovni EÚ a na národnej úrovni. Uvedené bude premietnuté v záverečnej správe vypracovanej k strategickému dokumentu.

APZNa strane 14 navrhujeme predposledný odstavec preformulovať. Je potrebné zamerať sa na podporu výskumu a vývoja hlavne pre automobilový priemysel a to prostredníctvom vytvorenia vhodných podmienok na takýto výskum a vývoj.

O A Text zapracovaný v zmysle pripomienky.

APZ

Na strane 5 navrhujeme doplniť vetu „Ambíciou dokumentu je prijímať v rámci hospodárstva SR také opatrenia, ktoré majú koncepčný charakter, a ktoré posilňujú udržateľný a inkluzívny hospodársky rozvoj .“ o slová „a sú v súlade s hospodárskou politikou EÚ.“ Ambíciou dokumentu by mala byť snaha o apolitickosť a nadstraníckosť.


APZNa strane 57 navrhujeme doplniť opatrenie O 2.9 s názvom Zvyšovať výdavky na výskum a vývoj tak, aby SR postupne do r. 2030 dosiahla úroveň prvej päťky krajín EÚ z pohľadu podielu výdavkov na výskum a vývoj na HDP.

Z A Text zapracovaný v zmysle pripomienky.

APZ

Na strane 8 navrhujeme prvú vetu Vízie hospodárskej stratégie preformulovať takto: „Víziou hospodárskej politiky je zvýšiť do roku 2030 konkurencieschopnosť hospodárstva umožňujúce flexibilne reagovať na nové globálne trendy a technológie postavené na princípoch udržateľného rozvoja.“ V súčasnosti už máme konkurencieschopné hospodárstvo. Ďalším cieľom má byť zvyšovanie konkurencieschopnosti. Preto víziou by mal byť jasný cieľ napr. dosiahnutie prvého miesta konkurencieschopnosti v rámci krajín V4, alebo dosiahnutie určitého popredného umiestnenia v rámci krajín EÚ do roku 2030.

O A Text upravený v zmysle pripomienky.

APZ Na strane 8 navrhujeme v hlavnom strategickom cieli hospodárskej politiky doplniť informáciu o tom, že tento dokument je v súlade s hospodárskou politikou EÚ, resp. jej


5

konkrétnymi stratégiami.

APZV úvode navrhujeme doplniť a spomenúť skutočnosť, že Slovensko sa nachádza v jednotnom európskom hospodárskom priestore.


AZZZ SR

Na strane 57, časť Regionálny rozvoj – Príležitosti navrhujeme text „Zvýšením podpory elektronicky poháňaných aut, bicyklov a kolobežiek vznikne priestor na novú výrobu i výskum (najmä v oblasti výroby batérií)“ navrhujeme nahradiť nasledovným textom „Zvýšením podpory elektronicky poháňaných aut, bicyklov a kolobežiek a aut na alternatívny pohon (CNG, LNG, biometán) vznikne priestor na novú výrobu i výskum (najmä v oblasti výroby batérií a rozvoj alternatívnych palív na báze biometánu).“ Na strane 58, časť Pôdohospodárstvo – Príležitosti navrhujeme doplniť odrážku s nasledovným textom „Zvýšením podpory aut na alternatívny pohon (CNG, LNG, biometán) vznikne priestor pre sebestačnosť poľnohospodárskej prvovýroby v oblasti výroby paliva na ekologického výrobu tepla a/alebo pohon vozidiel paliva s pozitívnym vplyvom na ovzdušie a klímu.“ Odôvodnenie: Výroba bioplynu a biometánu, resp. konverzia bioplynu na biometán môže prispieť k dosahovaniu cieľom Slovenskej republiky v podiele obnoviteľných zdrojov energie využívaných na výrobu elektriny ale aj v doprave (formou CNG alebo LNG) a tepelnej energetike. Použitie bioplynu a biometánu v doprave a tepelnej energetike pomôže Slovenskej republike tiež s plnením cieľov znižovania emisií skleníkových plynov ako aj s cieľmi znižovania emisií ďalších znečisťujúcich látok, najmä pevných častíc PM2,5.

Z ČA

Vzhľadom na pripomienku, ktorú si uplatnil KLUB500 - odstrániť návrh predmetnej textácie a pripomienku RÚZ SR - upraviť návrh nasledovne: „Zvýšením podpory elektronicky poháňaných aut, bicyklov a kolobežiek a aut poháňaných na alternatívne palivá vznikne priestor na novú výrobu i výskum (najmä v oblasti výroby batérií, či výroby biopalív)“ bola uvedená textácia v rámci regionálneho rozvoja ponechaná v navrhovanom znení.

BPB Pripomienka k „Kľúčová oblasť 3 - ekologická a energetická efektívnosť hospodárstva“, str. 72, ods. 2 Vetu „Pozornosť by sa mala venovať aj podpore obnovy a zatepľovania budov, výstavbe nízkoenergetických a pasívnych budov a podpore rozvoja a využívania inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie, ako aj zvyšovaní informovanosti koncového odberateľa o svojej spotrebe energie vo všetkých sektoroch.“ žiadame upraviť nasledovne: „Pozornosť by sa mala venovať aj podpore obnovy a zatepľovania budov s dôrazom na zdravé a kvalitné vnútorné prostredie, výstavbe ultranízkoenergetických, pasívnych a aktívnych budov a budov s takmer nulovou potrebou energie a podpore rozvoja a využívania inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie, ako aj zvyšovaní informovanosti koncového odberateľa o svojej spotrebe energie vo všetkých sektoroch.“ Zdôvodnenie: Návrh Stratégie veľmi presne identifikuje ako jednu z kľúčových oblastí pre zníženie energetickej náročnosti sektor budov a ide tak správnym smerom. Avšak aj napriek tomu, že sa Stratégia odvoláva na zohľadnení všetkých pripravovaných predpisov (konkrétne na "Čistá energia pre všetkých Európanov"), chýba

Z A Text upravený v zmysle pripomienky.

6

zohľadnenie jedného veľmi dôležitého aspektu novo schválenej smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD), ktorým je zdravé vnútorné prostredie budov. EPBD v schválenej podobe zdôrazňuje na niekoľkých miestach zohľadnenie kvalitného vnútorného prostredia (so všetkými jeho aspektmi, ako je kvalita vnútorného vzduchu a denné osvetlenie). A všetky kroky vedúce k dosiahnutiu vyššej energetickej efektivity musia zohľadňovať práve tieto aspekty. Preto je veľmi dôležité, aby sa toto objavilo takisto v Stratégii ako rámcovom dokumente pre tvorbu iných politík a opatrení. Týmto by sa malo predísť negatívnym dopadom snáh o zlepšovanie energetickej účinnosti na úkor kvality bývania a zdravia obyvateľov. Takýto prístup (energetická efektívnosť a kvalita vnútorného prostredia budova) zároveň podporuje jeden z kľúčových indikátorov hospodárskej politiky, ktorým je produktivita. Ako totiž ukazuje napríklad štúdia Svetovej rady pre zelené budovy „Health, Wellbeing and Productivity in Offices: The Next Chapter for Green Building“ z roku 2014, ľudia v zdravých kancelárskych budovách majú o 8-11 % vyššiu produktivitu práce ako ľudia v bežných kancelárskych budovách. Čo sa týka doplnenia pojmu "aktívny" dom, je tu doplnené pre úplnosť, keďže tento koncept sleduje najnovšie trendy v energetike, kedy sa spotrebiteľ / konzument stáva zároveň výrobcom energie. Celkovo tak obyvateľov budovy spotrebuje menej energie, než vyrobia (táto vyrobená energia pochádza samozrejme z obnoviteľných zdrojov energie) a prispieva tak k plneniu mnohých národných cieľov a rozvoju smart energetických sietí a miest.

BPB Pripomienka k „Kľúčová oblasť 3 - ekologická a energetická efektívnosť hospodárstva“, str. 75, opatrenia O 3.7 Text „Posilňovať obnovu, zatepľovanie a výstavbu nízkoenergetických a pasívnych budov s dôrazom na využívanie inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie.“ žiadame upraviť nasledovne: „Posilňovať obnovu, zatepľovanie a výstavbu ultranízkoenergetických, pasívnych a aktívnych budov a budov s takmer nulovou potrebou energie s dôrazom na zdravé vnútorné prostredie a využívanie inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie“ Zdôvodnenie: Návrh Stratégie veľmi presne identifikuje ako jednu z kľúčových oblastí pre zníženie energetickej náročnosti sektor budov a ide tak správnym smerom. Avšak aj napriek tomu, že sa Stratégia odvoláva na zohľadnení všetkých pripravovaných predpisov (konkrétne na "Čistá energia pre všetkých Európanov"), chýba zohľadnenie jedného veľmi dôležitého aspektu novo schválenej smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD), ktorým je zdravé vnútorné prostredie budov. EPBD v schválenej podobe zdôrazňuje na niekoľkých miestach zohľadnenie kvalitného vnútorného prostredia (so všetkými jeho aspektmi, ako je kvalita vnútorného vzduchu a denné osvetlenie). A všetky kroky vedúce k dosiahnutiu vyššej energetickej efektivity musia zohľadňovať práve tieto aspekty. Preto je veľmi dôležité, aby sa toto objavilo takisto v Stratégii ako rámcovom dokumente pre tvorbu iných politík a

Z ČA Pripomienka a textácia bola zohľadnená aj na základe pripomienky od MDV SR a Rady pre zelené budovy. Nové znenie textu je: „Podporovať obnovu existujúcich budov s cieľom znižovať ich energetickú náročnosť a výstavbu ultranízkoenergetických, pasívnych a aktívnych budov a budov s takmer nulovou potrebou energie s dôrazom na zdravé vnútorné prostredie a využívanie inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie, aby sa zvyšovala informovanosť koncového odberateľa o svojej spotrebe energie vo všetkých sektoroch s cieľom motivovať investorov k výstavbe budov s aktívnou bilanciou potreby energie, t. j. takých budov, ktoré získajú z obnoviteľných zdrojov viac energie, než samé spotrebujú.“

7

opatrení. Týmto by sa malo predísť negatívnym dopadom snáh o zlepšovanie energetickej účinnosti na úkor kvality bývania a zdravia obyvateľov. Takýto prístup (energetická efektívnosť a kvalita vnútorného prostredia budova) zároveň podporuje jeden z kľúčových indikátorov hospodárskej politiky, ktorým je produktivita. Ako totiž ukazuje napríklad štúdia Svetovej rady pre zelené budovy „Health, Wellbeing and Productivity in Offices: The Next Chapter for Green Building“ z roku 2014, ľudia v zdravých kancelárskych budovách majú o 8-11 % vyššiu produktivitu práce ako ľudia v bežných kancelárskych budovách. Čo sa týka doplnenia pojmu "aktívny" dom, je tu doplnené pre úplnosť, keďže tento koncept sleduje najnovšie trendy v energetike, kedy sa spotrebiteľ / konzument stáva zároveň výrobcom energie. Celkovo tak obyvateľov budovy spotrebuje menej energie, než vyrobia (táto vyrobená energia pochádza samozrejme z obnoviteľných zdrojov energie) a prispieva tak k plneniu mnohých národných cieľov a rozvoju smart energetických sietí a miest.

BPB

Pripomienka k zoznamu opatrení v oblasti Regionálneho rozvoja na strane 83 Navrhujeme doplniť nové opatrenie: „O 5.9 - Razantne zvýšiť podiel cenovo dostupného, ale v zásade komerčného nájomného bývania, teda nájomných bytov, ktoré sú dostupné bez ohľadu na príjmovú či sociálnu situáciu nájomcu zavedením verejnej podpory nad rámec existujúcich programov.“ Zdôvodnenie: Stratégia, podobne ako podnikateľská obec a viaceré vládne materiály, v analytickej časti pomenúva absenciu nájomného bývania za jeden z kľúčových problémov hospodárskeho rozvoja. Preto je potrebné túto otázku zapracovať aj medzi opatrenia. Výsledkom rozvoja nájomného bývania by bolo zvýšenie mobility pracovnej sily (a teda zvýšenie miery zamestnanosti a jej stability), zvýšenie produktivity (vďaka skvalitneniu bývania), ale aj ekonomický rozvoj spôsobený výstavbou týchto nových nájomných bytov (zamestnanosť, dane, odvody, HDP). Podrobnejšie zdôvodnenie a návrhy riešení sa nachádzajú na stránke https://www.bpb.sk/wp-content/uploads/2018/04/BPB_najomne_byvanie.pdf. Alternatívne je toto opatrenie možné logicky zaradiť aj medzi opatrenia na podporu podnikateľského prostredia (dostupnosť pracovnej sily) alebo na skvalitnenie trhu práce (mobilita pracovnej sily).

Z ČA

Vzhľadom na problematiku obstarávania nájomného bývania a niektoré odôvodnenia poskytnuté MDV SR bolo navrhované opatrenie zahrnuté do kľúčovej oblasti 1 – Rozvoj ľudských zdrojov v nasledovnom znení: „Zvýšiť podiel cenovo dostupného, komerčného nájomného bývania, bez ohľadu na príjmovú či sociálnu situáciu nájomcu zavedením verejnej podpory nad rámec existujúcich programov spolu so zvýšením angažovanosti samospráv na obstarávaní nájomného bývania.“

Klub 500

Jednou z dôležitých častí hospodárskej politiky by malo byť aj zabezpečenie efektívnosti štátnej a verejnej správy, keďže tieto majú veľký vplyv na konkurencieschopnosť krajiny z pohľadu prístupu k službám štátu, ako aj objemu prostriedkov, ktoré súkromný sektor musí odviesť na zabezpečenie financovania týchto služieb.

Z A

Pripomienka zapracovaná formou nového odseku a nového opatrenia. Opatrenie O4.12 znie „Zabezpečiť efektívne fungovanie štátnej a verejnej správy z pohľadu prístupu k službám štátu, personálnemu, či finančnému zabezpečeniu s cieľom efektívnej a štíhlej štátnej a verejnej správy a efektívnych služieb štátu.“

8

Klub 500

K časti "Strategický cieľ a vízia hospodárskej politiky SR", odsek začínajúci slovami „V tejto súvislosti...“: Slovenská republika vybudovala svoju konkurencieschopnosť najmä vďaka kvalifikovanej pracovnej sile, nie spoľahlivej pracovnej sile, ako uvádza predkladateľ. Vzhľadom na to, že túto základnú konkurenčnú schopnosť Slovenská republika stráca, Klub 500 navrhuje jednoznačné deklarovanie a popis súčasného stavu, ktorým je upadajúca úroveň slovenského školstva spojená s degradáciou vysokoškolského vzdelania. Charakteristickou črtou stredoškolského a vysokoškolského štúdia je nedostatočné previazanie odborov na potreby praxe. Toto je nevyhnutné previazať aj na hlavný strategický cieľ hospodárskej politiky.

Z A

Text upravený v zmysle pripomienky. Strategický cieľ HP bude zmenený aj v nadväznosti na rozšírenie analytickej časti o zdroje a charakter konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

Klub 500

K druhej kapitole "Trendy - hodnotenia a výzvy" k časti "Ekonomika" začínajúcej slovami "Slabší ekonomický rast...": Navrhujeme upraviť tvrdenie „Veľké ekonomiky budú zápasiť s nedostatkom pracovnej sily a produktívnej vrstvy obyvateľstva.“, nakoľko sa to netýka len veľkých krajín, ale aj malých krajín ako je Slovensko.


Klub 500K obrázku 1 "Schéma hospodárskeho rastu" k časť "Podnikateľské prostredie": Žiadame vylúčiť bod „podpora MSP“ a zmeniť na podpora konkurencieschopnosti a zvyšovania pridanej hodnoty.


Klub 500

K šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" k opatreniam O 1.2 a O 1.5: Navrhujeme namiesto pojmu „Skvalitňovať..“ využiť radšej pojmy „Zjednodušiť a zefektívniť...“ tak, aby bol v zmysle medzinárodných odporúčaní prijatý štíhly, transparentný a efektívny systém riadenia odborného vzdelávania, čo je základný prvok efektívnych systémov duálneho vzdelávania.


Klub 500K šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" k časti "Kľúčová oblasť 5 – regionálny rozvoj a pôdohospodárstvo": Klub 500 navrhuje v súlade s uznesením Vlády SR doplniť do dopravnej infraštruktúry nevyhnutnosť prepojenia D1-R1.


Klub 500

K šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" k opatreniu O 4.6 "Rozvíjať a kontinuálne zlepšovať kvalitu služieb štátu": Navrhujeme zahrnúť aj potrebu celkovej reformy štátnej, verejnej moci, ako aj miestnej a územnej samosprávy s cieľom efektívnej a štíhlej verejnej správy a efektívnych služieb štátu.

Z A

Pripomienka zapracovaná vo forme nového opatrenia, ktoré znie: O 4.12 „Zabezpečiť efektívne fungovanie štátnej a verejnej správy z pohľadu prístupu k službám štátu, personálnemu či finančnému zabezpečeniu s cieľom efektívnej a štíhlej verejnej správy a efektívnych služieb štátu.“

Klub 500 Z N Rozpor odstránený na základe výsledku

9

Klub 500 navrhuje celkovo v rámci štruktúry materiálu a jeho častí doplniť scenáre vývoja slovenskej ekonomiky, ako aj posúdenie perspektívy jednotlivých odvetví v rámci štruktúry ekonomiky.

rozporového konania zo dňa 14. mája 2018.

Klub 500

Klub 500 navrhuje posúdiť aj konkurencieschopnosť krajiny z pohľadu výšky daňovo-odvodového zaťaženia, ktoré je podľa Svetovej banky a PWC štvrté najvyššie v EÚ a neustále rastie, čo je v protiklade s trendom priemernej celkovej daňovej sadzby EÚ, ktorá permanentne klesá!

Z NRozpor odstránený na základe výsledku rozporového konania zo dňa 14. mája 2018.

Klub 500

Ku kapitola 2.7 "Výzvy do roku 2030": Nesúhlasíme s tvrdením, že SR má dobré východisko v produktívnej a spoľahlivej pracovnej sile. Práve naopak, je to hlavná slabá stránka, nakoľko každý rok prichádza na trh práce množstvo nepripravených absolventov stredných a vysokých škôl a každoročne odchádza do dôchodku práve tá kvalifikovaná a spoľahlivá pracovná sila. (odrážka 3 nám nedáva zmysel).


Klub 500Ku kapitole 2.1 "Demografia a pracovný trh": Klub 500 navrhuje zdokladovať tvrdenie „Jeho nárast bude určovať aj nový fenomén, ktorým sa postupne stáva environmentálna migrácia.“

Z AFormulácia bola zmenená s dôrazom iba na „environmentálne dôvody“.

Klub 500

Ku kapitole 2.2 "Ekonomické zmeny a hospodársky rozvoj" k časti "Slovenská republika": Vo vete „Budúca politika SR v tejto oblasti by sa mala zamerať predovšetkým na ekologickú efektivitu, ktorá predstavuje súlad medzi faktormi majúcimi vplyv na konkurencieschopnosť priemyselného odvetvia SR a udržateľnosťou vo vzťahu k životnému prostrediu, so zameraním predovšetkým na podporu procesných inovácií a zdrojovej efektivity, znižovanie spotreby energie a zdrojovú efektívnosť.“ navrhujeme vypustiť slovo „procesných“ tak, aby podpora bola smerovaná do podpory inovácií ako takých, nielen procesných.


Klub 500 Ku kapitole 2.4 "Životné prostredie" k časti "Slovenská republika": Nie je pravdou, že by „Slovenskí poľnohospodári upustili od používania závlah a spoliehajú sa na úrodu z prirodzených zrážok...“ Problémom je vysoká finančná náročnosť budovania závlahových systémov a dlhá návratnosť týchto investícií (10-15 rokov). Slovenská republika je charakteristická mimoriadne vysokou rozdrobenosťou vlastníctva pôdy. Nebola realizovaná komasácia, ktorá by tento problém riešila. Slovenské poľnohospodárstvo je teda odkázané na hospodárenie na prenajatej pôde (viac ako 80%). Posledné novely zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy zásadným spôsobom obmedzili doby nájmu poľnohospodárskej pôdy (na 5 rokov). Tým, že nie je garancia dlhodobých nájmov poľnohospodárskej pôdy,

Z A Formulácia bola v zmysle pripomienky zmenená s akcentom na príčiny stavu a jeho dôsledky.

10

nemožno očakávať ani investície s dlhodobou návratnosťou, nakoľko na takéto investície nie je možné získať ani bankové financovanie.

Klub 500

Ku kapitole 2.4 "Životné prostredie": Navrhujme zásadne prepracovať a zjednodušiť teoretické a konštatačné časti materiálu pojednávajúce napríklad o zmenách v oceánoch, biodiverzite, požiaroch, lesných ekosystémoch,... nakoľko tieto časti sú len konštatovaním a nie sú prenesené do scenárov vývoja ekonomiky a opatrení.


Klub 500

Ku kapitole 2.5 "Správa vecí verejných – prístupy k riadeniu, regulácia a podnikateľské prostredie": Záverečné konštatovanie “Neustále zefektívňovanie verejnej správy, znižovanie administratívneho zaťaženia, poskytovanie dostatočného času pre podnikateľskú obec na prispôsobenie sa novým požiadavkám, podpora efektívneho trhu práce, účinná digitalizácia verejnej správy, či snaha o elimináciu korupčného konania ako celospoločenského problému sú témy, ktoré prispievajú k hospodárskemu rozvoju a vďaka svojej aktuálnosti nielen v SR, ale aj v kontexte EÚ, si budú vyžadovať pozornosť aj v nasledujúcej dekáde.“ Vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu a Slovensku žiadame preformulovať nasledovne: „Slovenská republika musí pristúpiť k zefektívneniu štátnej verejnej správy, územnej samosprávy, neustále znižovať administratívne zaťaženie ako aj pristúpiť k znižovaniu daňovo-odvodového zaťaženia. Pri prijímaní novej legislatívy sa musí vyvarovať opakovaným a častým novelizáciám právnych predpisov a poskytovať dostatočný čas pre podnikateľskú obec na prispôsobenie sa novým požiadavkám. Vláda musí podporovať efektívny trh práce, prijímať opatrenia na eliminovanie korupčných konaní.“


Klub 500Ku kapitole 3.2 "Možnosti rozvoja regiónov SR": Chýbajú scenáre rozvoja regiónov a ich SWOT analýza.

Z ČA

Kapitola 3.2 „Možnosti rozvoja regiónov“ bola spracovaná na základe spolupráce a vstupných údajov, ako aj analytických podkladov Sekcie regionálneho rozvoja, Úradu vlády SR na základe pripravovanej Národnej stratégie regionálneho a územného rozvoja do roku 2030, t.j. dáta nadväzujú na vstupnú správu pre tvorbu Národnej stratégie regionálneho a územného rozvoja do roku 2030 z už definovanými scenármi rozvoja regiónov, ako aj reflektujú na vládou SR schválenú Správu o realizácii staršej národnej stratégie do roku 2020 za rok 2015. SWOR analýza regionálneho rozvoja je rozpracovaná v kapitole č. 4.

11

Klub 500

Ku kapitole 3.2. "Možnosti rozvoja regiónov SR" k záverečnému boxu začínajúcemu slovami "Na základe uvedeného je možné konštatovať...": Nie je jasné, z akej analýzy vyšla ako perspektívna podpora rýchlorastúcich drevín. Zároveň navrhujeme zmeniť formuláciu „Z tohto pohľadu je smerovanie dotácií do poľnohospodárskej produkcie nevyhnutnou podmienkou uchovania prírodného dedičstva.“ nasledovne: „Z tohto pohľadu je smerovanie dotácií do poľnohospodárskej produkcie nevyhnutnou podmienkou pre zvyšovanie potravinovej sebestačnosti SR.“

Z ČAText upravený už na základe pripomienok č. 20 a č. 21 MPRV SR.

Klub 500

Ku štvrtej kapitole "SWOT ANALÝZA" k časti "Energetika": Diverzifikácia dopravných trás je uvedená v aj v silných stránkach aj príležitostiach - žiadame spresniť. Bod "Zdokonalenie technológií a plošný rozvoj alternatívnych pohonov v doprave" z časti "Príležitosti" podľa nás nepatrí do časti energetika. Pri bode "Využitie existujúcej distribučnej siete zemného plynu na dekarbonizáciu energetiky prostredníctvom zvyšovania podielu biometánu alebo vodíka v sieti" nie je uvedený zdroj, na základe čoho je to deklarované. Žiadame preformulovať slabú stránku „Vyššie koncové ceny elektriny pre energeticky náročný priemysel“ na „Vysoké koncové ceny elektriny pre energeticky náročný priemysel“ Do slabých stránok navrhujeme uviesť vysoké distribučné a prepravné poplatky.

Z ČA

Pripomienka čiastočne zapracovaná. Diverzifikácia bola upresnená. Doprava v tomto zmysle pod energetiku patrí, preto formuláciu ponechávame. Konštatovanie ohľadom využívania existujúcej distribučnej siete zemného plynu bolo zaradené v rámci pripomienok od SPP. Konštatovanie ohľadom cien elektriny ponechávame nezmenené.

Klub 500

Ku štvrtej kapitole "SWOT analýza" k časti "Podnikateľské prostredie": Medzi "Slabé stránky" navrhujeme doplniť nasledujúce body: - neustále sa zvyšujúce daňovo-odvodové zaťaženie, - byrokracia, - nerealizovaná reforma školstva, - neefektívna štátna, verejná správa a územná samospráva. Medzi "Príležitosti" navrhujeme doplniť nasledujúce body: - realizovanie reformy školstva podľa potrieb praxe, - reforma štátnej a verejnej správy a územnej samosprávy a zavedenie efektívnych služieb štátu.

Z ČA

Pripomienka čiastočne zapracovaná. SWOT v tejto časti obsahuje vysoké daňovo-odvodové zaťaženie aj byrokraciu opísanú v bodoch venujúcich sa administratívnej a regulačnej záťaži. Zvyšok bol zapracovaný.

Klub 500

Ku štvrtej kapitole "SWOT ANALÝZA" k časti "Pôdohospodárstvo": Do časti "Ohrozenia" navrhujeme doplniť nasledujúce body: - neriešenie rozdrobenosti vlastníctva pôdy, - zavádzanie selektívnych opatrení namierených proti veľkým poľnohospodárskym podnikom, V časti "Príležitosti" navrhujeme preformulovať bod „Udržanie existujúcich stredne veľkých poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú efektívnejšie, šetria zdroje a zabezpečujú potravinovú sebestačnosť krajiny a dávajú SR konkurenčnú výhodu nielen v súčasnej dobe, ale aj do budúcnosti.“ nasledovne: „Udržanie existujúcich stredných a veľkých poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú efektívnejšie, šetria zdroje a zabezpečujú potravinovú sebestačnosť krajiny a dávajú SR konkurenčnú výhodu nielen v súčasnej dobe, ale aj do budúcnosti.

Z ČA

Text upravený v zmysle pripomienky okrem bodu „zavádzanie selektívnych opatrení namierených proti veľkým poľnohospodárskym podnikom“.

Klub 500 Ku štvrtej kapitole "SWOT ANALÝZA" k časti "Regionálny rozvoj": Navrhujeme vypustiť Z A Text upravený v zmysle pripomienky.

12

zo "Silných stránok" nasledujúce body: - napĺňanie cieľov z Národného programu reforiem - ide o nejasnú silnú stránku, - príprava Národného Generelu Dopravy – navrhujeme tento bod presunúť do príležitostí - ak bude dobrý a schválený, potom bude silnou stránkou. Navrhujeme zmeniť slabú stránku "Nedokončená reforma verejnej správy, najmä na úrovniach NUTS 3 a LAU1" nasledovne: „Nerealizovaná reforma miestnej a územnej samosprávy“. Navrhujeme vypustiť z "Príležitostí" nasledujúce body: - Zvýšením podpory elektronicky poháňaných áut, bicyklov a kolobežiek vznikne priestor na novú výrobu i výskum (najmä v oblasti výroby batérií). – prečo práve tento jeden sektor?, - Podpora miest ako centier inovácii a rozvoja. – tento bod vnímame ako názov bez náplne - Medzinárodné záväzky ako Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, Parížska dohoda, a budúca stratégia Európa 2030, pričom tieto nadnárodné zmluvy sú orientované na kvalitu života a na prierezové ciele, a realizované podľa komplexného strategického plánovania. – toto je materiál k hospodárskej politike SR, nie sveta ani EÚ.

Klub 500Ku štvrtej kapitole "SWOT ANALÝZA" k časti "Rozvoj ľudských zdrojov (trh práce, zamestnanosť, vzdelávanie): Navrhujeme bod " Individualizované programy odbornej prípravy" preložiť zo "Silných stránok" do "Príležitostí".


Klub 500

Ku štvrtej kapitole "SWOT ANALÝZA" k časti "Veda, výskum a inovácie": Otázka znie, či SR má skutočne dobré výsledky (a čo sú to "dobré výsledky"?) v princípe vo všetkých oblastiach vedných a technologických disciplín, s koncentrovanými výskumnými tímami a pracoviskami (materiály a nanotechnológie; IKT; biomedicína a biotechnológie; priemyselné technológie; energetika a energie; životné prostredie a pôdohospodárstvo; spoločenské a humanitné vedy). Navrhujeme konkretizovať, čo sú to „Vedecké tímy s dobrým medzinárodným ohlasom“. Do slabých stránok navrhujeme doplniť nasledujúce body: - nízky podiel zahraničných investícií do výskumu, - neefektívne využívanie EŠIF na podporu VaI.


Klub 500

Ku štvrtej kapitole "SWOT ANALÝZA" k časti "Verejné financie": Žiadame vypustiť bod "Zavedenie environmentálnych daní a teda zvýšenie ich podielu na celkovom výbere daní, taxing bad not good." z časti "Príležitosti". Žiadame vypustiť bod „Nízka úroveň zdaňovania externalít (environmentálne dane).“ zo slabých stránok. SR má štvrtú najvyššiu celkovú daňovú sadzbu v rámci EÚ a stále rastie. Naviac jedná sa o materiál o hospodárskej politike, konkurencieschopnosti,... a de facto sa navrhujú opatrenia na ďalšie zhoršovanie konkurencieschopnosti.


Klub 500 Navrhujeme vypustiť posledné dva odseky kapitoly 1. "Strategický cieľ a vízia hospodárskej politiky" začínajúce slovami „Významnú úlohu v rozvoji ekonomiky...“ a „V


13

rámci diskusie o budúcnosti EÚ“), nakoľko tieto pojednávajú o návrhoch EÚ, ktoré nie sú schválené, a ktoré sú predmetom diskusie, bez ich previazania na opatrenia hospodárskej politiky, resp. posúdenia vplyvov na slovenskú ekonomiku.

Klub 500V celom materiáli navrhujeme vypustenie teoretických definícií a častí. (napríklad v časti 2.5. definícia, čo je to regulácia a podobne).


Klub 500V piatej kapitole "Kľúčové oblasti hospodárskej politiky SR" navrhujeme v prvej vete doplniť, že medzi kľúčové faktory hospodárskeho rastu SR patrila kvalifikovaná a kvalitná pracovná sila.


Klub 500V siedmej kapitole "Monitoring" navrhuje Klub 500 vypustenie ukazovateľa "Emisná náročnosť hospodárstva", nakoľko ho nepovažuje za objektívny a porovnateľný ukazovateľ, ale ukazovateľ závislý na štruktúre ekonomiky ako takej.


Klub 500

V šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky " v časti "Kľúčová oblasť 5 – regionálny rozvoj a pôdohospodárstvo" navrhujeme do opatrení zapracovať opatrenie zintenzívnenia podpory komasácie s cieľom eliminovať rozdrobenosť vlastníctva poľnohospodárskej pôdy


Klub 500

V šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" k časti "Kľúčová oblasť 4 - rozvoj podnikateľského prostredia": Nesúhlasíme s tvrdením, že „Základným kvantitatívnym ukazovateľom, ktorý odzrkadľuje aj celkovú kvalitu podmienok na podnikanie, je početnosť malých a stredných podnikov.“ Žiadame vypustiť uvedené tvrdenie. Zároveň žiadame doplniť odsek aj o dôležitosť veľkých podnikov pre ekonomiku vzhľadom na ich previazanie na MSP v pozícii odberateľa alebo dodávateľa. Navrhujeme prevziať kapitolu o spolupráci z OP VaI a zároveň zostručniť časť o MSP.


Klub 500

V šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" k časti „Kľúčová oblasť 3 - ekologická a energetická efektívnosť hospodárstva“ k odseku začínajúcom slovami „V oblasti vývoja cien elektriny a plynu ...“: Nesúhlasíme s tvrdením, že v oblasti vývoja cien elektriny a plynu nastal v roku 2013 trend poklesu regulovaných poplatkov za elektrinu..., nakoľko aj samotná TPS, ktorá rastie, je súčasťou regulovaných poplatkov. Vysoké koncové ceny energií tak zostávajú konkurenčnou nevýhodou slovenskej ekonomiky. Problémom sú aj ceny, resp. regulované poplatky za prepravy a distribúciu plynu, ktoré znevýhodňujú najväčších odberateľov.

Z ČATPS a faktory majúce vplyv na jej rast sa spomínajú v poslednej vete odseku.

Klub 500 V šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" k časti Z A Text zapracovaný v zmysle pripomienky.

14

„Kľúčová oblasť 3 - ekologická a energetická efektívnosť hospodárstva“ k poslednému odseku (ekologické dane) a k opatreniu 3.8 "Prehodnotiť možnosti a realizáciu zavedenia zelenej daňovej reformy" žiadame doplniť, že daňová reforma však musí viesť k zníženiu celkového daňovo-odvodového zaťaženia.

Klub 500

V šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" k opatreniam O 1.3 a O 1.4: Navrhujeme zmeniť opatrenia tak, aby bol prijatý záväzok prijatia reformy financovania stredných a vysokých škôl založený na uplatniteľnosti absolventov v odbore.


Klub 500

V šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" k opatreniu O 4.1 "Podporovať export, internacionalizáciu a zapojenie malých a stredných podnikov do globálnych hodnotových reťazcov": Navrhujeme zmeniť znenie nasledovne: „Podporovať export, internacionalizáciu a zapojenie slovenských podnikov do globálnych hodnotových reťazcov.“ Z pohľadu Klubu 500 je nevyhnutné vytvárať predpoklady pre zapájanie všetkých typov podnikov do globálnych reťazcov.


Klub 500

V šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" k opatreniu O 4.4 "Podporovať stimulačný charakter daňovej politiky, zefektívňovať výber daní, zamedzovať daňovým únikom a posilňovať dobrovoľné plnenie daňovej povinnosti.": Navrhujeme zmeniť znenie tak, aby zahŕňalo úlohu zvýšiť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky reformou systému daňovo-odvodového zaťaženia tak, aby sa celková daňová sadzba približovala priemeru EU. Za týmto účelom budú prijímané opatrenia, ktoré zabezpečia postupné znižovanie celkovej daňovej sadzby na Slovensku o 2 p.b. ročne.

Z ČAPripomienka čiastočne zapracovaná. V znení opatrenia bolo potrebné zohľadniť aj pripomienku MF SR.

Klub 500

V šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" v časti "Cieľ: Kvalitne vzdelaná a flexibilná pracovná sila uplatniteľná na modernom trhu práce. V oblasti rozvoja ľudského kapitálu navrhuje stratégia hospodárskej politiky nasledovné opatrenia" Žiadame k opatreniu O1.1 (reforma školstva) v rámci reformy uviesť záväzok prijať reformu mimo iného zohľadňujúcu demografický vývoj.


Klub 500

V šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" v časti "Kľúčová oblasť 5 – regionálny rozvoj a pôdohospodárstvo" navrhujeme do opatrení zapracovať opatrenie s cieľom vytvárania predpokladov na podporu uzatvárania dlhodobých nájomných zmlúv na poľnohospodársku pôdu s poľnohospodárskymi producentami.


Klub 500 V šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" v časti Z A Text zapracovaný v zmysle pripomienky.

15

Kľúčová oblasť 5 – regionálny rozvoj a pôdohospodárstvo" navrhujeme do opatrení zapracovať prijatie podpory domáceho cestovného ruchu formou rekreačných poukážok.

Klub 500

V šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" v opatrení O 2.7 "Pripraviť priemyselnú politiku SR s podporou procesných inovácií a zdrojovej a energetickej efektívnosti" navrhujeme vypustiť slovo „procesných“ a ponechať podporu inovácií ako takých.


Klub 500

V šiestej kapitole "Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky" v rámci "Kľúčovej oblasti 1 - rozvoj ľudského kapiálu" navrhujeme zmeniť tvrdenie „Bez kvalitného vzdelávania bude Slovensko pociťovať nedostatok kvalitných ľudí a s nedostatkom kvalitných ľudí sa prejavia problémy so samotným hospodárskym rozvojom.“ Konštatujeme, že Slovensko už pociťuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a tento problém sa stal prekážkou ďalšieho ekonomického rastu.


Klub 500

V šiestej kapitole v "Kľúčovej oblasti 1 - rozvoj ľudského kapitálu": K časti prepojenia trhu práce so školami a akademickou sférou „Pre naplnenie tohto cieľa je potrebné okrem iného využiť všetky dostupné údaje o malých a stredných podnikoch pre lepšie formulovanie potrieb vzdelávania pre potreby trhu práce“ žiadame vypustiť slová „malých a stredných“ a ponechať len podniky.


MFSR

Beriem na vedomie, že vzhľadom na koncepčný charakter predmetného materiálu nie je možné v súčasnosti kvantifikovať vplyv na rozpočet verejnej správy a dopad na verejné financie bude možné určiť až pri predkladaní konkrétnych akčných plánov za všetky navrhované kľúčové oblasti. V nadväznosti na uvedené upozorňujem, že dôsledky na rozpočet verejnej správy, ktoré vyplynú z akčných plánov žiadam zásadne zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

Z A Pripomienka akceptovaná.

MFSR Súčasne žiadam prepísať aj formuláciu opatrenia 4.5 na strane 80 z pôvodného textu „Prehodnotiť nastavenie daňovej politiky štátu s orientáciou na podporu progresívnych štruktúrnych zmien v hospodárstve SR s cieľom podpory pridanej hodnoty, inovácií ekologických riešení a vzdelávania“ na „Zvážiť prehodnotenie nastavenia daňovej politiky štátu s orientáciou na podporu progresívnych štruktúrnych zmien v hospodárstve SR s cieľom podpory pridanej hodnoty, inovácií ekologických riešení a vzdelávania v závislosti od fiškálnych cieľov a možností rozpočtu“. Obdobne ako pri opatrení 4.4 je potrebné pri zvažovaní možných úprav daňovej a odvodovej politiky štátu zohľadniť fiškálne ciele a


16

možnosti štátneho rozpočtu.

MFSR

V časti „4 SWOT analýza“ žiadam na str. 59 v oblasti verejných financií, časť „ohrozenia“ prehodnotiť znenie prvej zarážky „Reforma tzv. dlhovej brzdy (kredibilita SR ako dlžníka)“. Podľa môjho názoru reforma a priori nemusí byť ohrozením. Zároveň žiadam z tejto časti vypustiť tretiu zarážku „Hospodárenie obcí a samosprávy pri dosahovaní rozpočtových cieľov“, pretože rozpočtové hospodárenie územnej samosprávy je v ostatných rokoch prebytkové, resp. vyrovnané, čím sa prispieva k dosiahnutiu dlhodobého rozpočtového cieľa verejných financií.


MFSRV časti „Kľúčová oblasť 1 – rozvoj ľudského kapitálu“ na str. 66 odporúčam pri formulácii opatrenia 1.11 namiesto termínu „podpora mladých rodín“ použiť termín „podpora rodín s deťmi“, nakoľko ho po vecnej stránke považujeme za presnejší a adresnejší.


MFSR

V časti „Kľúčová oblasť 4 – rozvoj podnikateľského prostredia“ žiadam na str. 80 prepísať formuláciu opatrenia 4.4 nasledovne: „Podporovať stimulačný charakter daňovej politiky, zefektívňovať výber daní, zamedzovať daňovým únikom a posilňovať dobrovoľné plnenie daňovej povinnosti. Zvážiť možnosti úpravy daní a odvodov v dlhodobom horizonte tak z hľadiska zvyšovania ich prehľadnosti, ako aj znižovania ich výšky a početnosti v závislosti od fiškálnych cieľov a možností rozpočtu“. Dôvodom tejto zmeny je snaha o zvyšovanie prehľadnosti daní a nie jej znižovanie ako to indikuje pôvodná formulácia. Pri zvažovaní možných úprav daňovej a odvodovej politiky štátu je potrebné zohľadniť fiškálne ciele a možnosti štátneho rozpočtu.


MKSR 1.Návrh opatrení na plnenie strategických cieľov pre kľúčovú oblasť 4 – rozvoj podnikateľského prostredia žiadame do opatrenia O 4.8 (str. 80) za slovo „ekonomikou“ vložiť slová „a kultúrnym a kreatívnym priemyslom,“. 2. Návrh opatrení na plnenie strategických cieľov pre kľúčovú oblasť 4 – rozvoj podnikateľského prostredia žiadame do opatrenia O. 4. 9 pripojiť túto vetu: „Rozvoj klastrových organizácií, sietí a kooperačných platforiem aj v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu.“. Cieľ opatrení 1 a 2: Umožniť rozvoj podnikateľského prostredia v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Odôvodnenie k bodom 1 a 2: Pripomienky boli Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky v rámci procesu tvorby Stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 zasielaná v rámci pracovného procesu na tomto dokumente prostredníctvom e-mailu 07.08.207, následne opätovne 06.09.2017 a tiež 15.01.2018 na adresy: [email protected] a [email protected]. Pripomienky neboli zapracované a taktiež ich nezapracovanie nebolo zdôvodnené. Vzhľadom na uvedené uplatňujeme

Z A Pripomienka bola zapracovaná spôsobom nového opatrenia v kľúčovej oblasti 4 v znení: O 4.10 Stimulovať rozvoj podnikateľského prostredia v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu s podporou rozvoja klastrových organizácií, sietí a kooperačných platforiem v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu.

17

pripomienky ako zásadné.

MKSR

K vlastnému materiálu k časti 6 Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky: Návrh opatrení na plnenie strategických cieľov pre kľúčovú oblasť 1 – rozvoj ľudského kapitálu (str. 66) žiadam doplniť o opatrenie O 1.12, ktoré znie: „O.1.12 Ďalšie vzdelávanie v oblasti kreatívnych činností so zameraním na podnikateľské zručnosti.“. Cieľ opatrenia: Zvýšiť potenciál ľudských zdrojov pri tvorbe, šírení a ekonomickom zhodnocovaní kreatívnych činností a vytvoriť špecializované tréningové a poradenské programy, postupne ich certifikovať a zabezpečiť tak požadovanú kvalitu a jednotný štandard získaných zručností Odôvodnenie: Pripomienka bola Ministerstvu hospodárstva SR v rámci procesu tvorby Stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 zasielaná v rámci pracovného procesu na tomto dokumente prostredníctvom e-mailu 07.08.2017, následne opätovne 06.09.2017 a tiež 15.01.2018 na adresy: [email protected] a [email protected]. Pripomienka nebola zapracované a taktiež jej nezapracovanie nebolo zdôvodnené. Vzhľadom na uvedené uplatňujem pripomienku ako zásadnú.

Z A

V kľúčovej oblasti 1 doplnené opatrenie v znení: O 1.12 Stimulovať vzdelávanie v oblasti kreatívnych činností so zameraním na podnikateľské zručnosti, s cieľom zvýšiť potenciál ľudských zdrojov pri tvorbe, šírení a ekonomickom zhodnocovaní kreatívnych činností a vytvoriť špecializované tréningové a poradenské programy, postupne ich certifikovať a zabezpečiť tak požadovanú kvalitu a jednotný štandard získaných zručností.

MKSR

Návrh opatrení na plnenie strategických cieľov pre kľúčovú oblasť 2 - technologické zmeny a podpora inovatívneho potenciálu SR (str. 70) žiadam doplniť o opatrenia O.2.9 a O.2.10 ktoré znejú: „O. 2. 9 Rozvoj spolupráce kreatívnych podnikov v oblasti tvorby inovatívnych produktov. O. 2. 10 Rozvoj spolupráce kreatívnych podnikov s technologickým sektorom ako aj tradičným priemyslom.“. Cieľ opatrenia: Podpora činnosti kreatívnych klastrov, sietí a ďalších kooperačných platforiem za účelom umožniť spoluprácu inovatívnych podnikov v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu naprieč hodnotovým reťazcom a umožniť spoluprácu inovatívnych podnikov v sektore kultúrneho kreatívneho priemyslu s vývojovými inštitúciami a technologickými podnikmi a so spoločnosťami z prostredia tradičného priemyslu. Odôvodnenie: Pripomienky boli Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky v rámci procesu tvorby Stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 zasielaná v rámci pracovného procesu na tomto dokumente prostredníctvom e-mailu 07.08.207, následne opätovne 06.09.2017 a tiež 15.01.2018 na adresy: [email protected] a [email protected]. Pripomienky neboli zapracované a taktiež ich nezapracovanie nebolo zdôvodnené. Vzhľadom na uvedené uplatňujem pripomienku ako zásadnú.

Z A

Pripomienka bola zapracovaná doplnením opatrenia O 2.9 do kľúčovej oblasti 2 v znení: O 2.9 Rozvoj spolupráce kreatívnych podnikov s technologickým sektorom a tradičným priemyslom, ako aj v oblasti tvorby inovatívnych produktov, za účelom umožniť spoluprácu inovatívnych podnikov v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu naprieč hodnotovým reťazcom.

MPRVSR Do časti SWOT analýza – Pôdohospodárstvo – časť Ohrozenia (str. 58) odporúčame pridať: Nedostatočná pozornosť venovaná negatívnym zmenám kvalitatívnych parametrov pre pôdu a následne nápravným opatreniam, ktoré v značnej miere môžu zmierniť aj negatívne


18

vplyvy zmien klimatických podmienok (obsah organickej hmoty v pôde, pôdna reakcia).

MPRVSR

Do kapitoly 2.7 Výzvy do roku 2030 strana 27-28 navrhujeme doplniť text: Strategickým cieľom energetickej politiky SR je vybudovať konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu spoľahlivú, efektívnu a bezpečnú dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu spotrebiteľa a udržateľný rozvoj a v maximálnej miere s integráciou obnoviteľných zdrojov energie. Zdôvodnenie: Je to veľmi významná oblasť pre stratégiu hospodárskej politiky do roku 2030, ktorá by vo výzvach nemala chýbať.


MPRVSR

Graf 5, názov grafu „Podiel jednotlivých odvetví na HDP b.c. (bez daní z produktov mínus subvencie na produkty)“ nie je správny. Názov by mal byť „ Podiel jednotlivých odvetví na pridanej hodnote b.c. (bez daní z produktov mínus subvencie na produkty)“. Zdôvodnenie: Zo Štatistického úradu SR odporúčané, aby sa ukazovateľ HDP za odvetvia používal len pre účely jeho interpretácie v absolútnom vyjadrení, a nie ako podielový ukazovateľ, nakoľko za odvetvia v rámci ukazovateľa HDP uvádza ŠÚ SR hodnoty len za pridanú hodnotu, kým za SR (ako súčet) je vykázaný HDP. Pre účely podielu odvetví na ekonomike SR je vhodné preto zvoliť skôr ukazovateľ (hrubá) pridaná hodnota.


MPRVSR Pojem „ekologická efektivita, efektívnosť “ nahradiť v texte pojmom „environmentálna“ O A Text upravený v zmysle pripomienky.

MPRVSRSlovné spojenie „udržateľný rozvoj“ (str. 10) a ďalej v texte nahradiť spojením „trvalo udržateľný rozvoj“


MPRVSRStr. 21, kap. 2.4, druhý odsek; v texte „v sociálnych, ekonomických, bezpečnostných a politických otázkach“ odporúčame za text „ekonomických“ doplniť text „environmentálnych“


MPRVSR

Str. 24, v poslednom odseku kap. 2.4 text „environmentálnej lesníckej výroby“ nahradiť textom „environmentálne priaznivej lesníckej výroby“ Zdôvodnenie: Upresnenie termínu vzhľadom na priaznivé dopady obhospodarovania lesov na jednotlivé zložky životného prostredia.


MPRVSR Str. 28, kap. 2.7, tretia odrážka od konca žiadame slová „ako aj zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov“ nahradiť slovami „ako aj uplatňovanie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov podľa programov starostlivosti o lesy“. Zdôvodnenie: Z pôvodného znenia nepriamo vyplýva, že predkladateľ považuje súčasný spôsob hospodárenia v lesoch za spôsob, ktorým sa v súčasnej dobe nezabezpečuje trvalo


19

udržateľné obhospodarovanie lesov. Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov sa v súčasnosti (a dlhodobo) zabezpečuje podľa programov starostlivosti o lesy a zabezpečovaním odborného hospodárenia v lesoch prostredníctvom odborných lesných hospodárov, zároveň treba podotknúť, že celkový objem ťažby dreva, vrátane objemu náhodnej ťažby v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov v lesoch je výrazne nižší ako celkový bežný prírastok, čo potvrdzuje aj dlhodobo rastúci objem zásoby dreva na lesných pozemkoch, čo sú základné ukazovatele udržateľnosti hospodárenia v lesoch.

MPRVSRStr. 51, v druhej odrážke slovo “poľnohospodárstva“ nahradiť slovom „pôdohospodárstva“. Zdôvodnenie: Potenciál zvýšenia zamestnanosti vo vidieckom priestore poskytuje aj lesné hospodárstvo, nielen poľnohospodárstvo.


MPRVSR

Str. 51, v tretej odrážke vetu „Zachovať poľnohospodársky ráz vidieka a vidieckej krajiny prostredníctvom podpory poľnohospodárskej činnosti, ktorá prispieva k rozvoju vidieckeho prostredia. Z tohto pohľadu je smerovanie dotácií do poľnohospodárskej produkcie nevyhnutnou podmienkou uchovania prírodného dedičstva“ nahradiť vetou „Prostredníctvom efektívneho nastavenia podporných mechanizmov poľnohospodárstva a trvalo udržateľného obhospodarovanie lesov pre nasledujúce programovacie obdobie prispieť k zachovaniu vidieckeho rázu regiónov a k uchovaniu prírodného dedičstva . Zdôvodnenie: K zachovaniu a rozvoju vidieckeho rázu krajiny neprispieva len podpora poľnohospodárskej činnosti , ale aj podpora trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.


MPRVSR

SWOT analýza, časť Pôdohospodárstvo; v časti ohrozenia žiadame doplniť odrážku „neudeľovanie výnimiek orgánmi ochrany prírody a životného prostredia na spracovanie náhodných ťažieb v chránených územiach, s následným rozvojom biotických škodcov a poškodzovaním doteraz nepostihnutých lesných porastov“. Zdôvodnenie: Neudelením výnimiek na spracovanie náhodných ťažieb v chránených územiach dochádza často k nadmernému rozvoju biotických škodcov a ich šíreniu do okolitých, ešte nepoškodených lesných porastov a ich následnej degradácii a rozvratu so súvisiacimi javmi (napr. erózia pôdy); v konečnom dôsledku môže dôjsť k zániku predmetu ochrany viazanému na existenciu doterajších lesných spoločenstiev.


MPRVSR SWOT analýza, časť Pôdohospodárstvo; v časti ohrozenia žiadame doplniť odrážku „Viaczdrojové financovanie vyhotovenie programov starostlivosti o lesy (PSoL)“ Zdôvodnenie: Novelou zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov bol PSoL definovaný ako nástroj štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch. Aplikačná prax financovania vyhotovenia PSoL prostredníctvom PRV SR 2014 -2020, pričom existuje možnosť, v závislosti od funkčného typu, financovania z dvoch


20

podopatrení s rôznou intenzitou podpory a zároveň aj zo štátneho rozpočtu, potvrdzuje, že financovanie vyhotovenia PSoL doterajším spôsobom je administratívne nadmerne zložitým procesom.

MPRVSR

SWOT analýza, časť Pôdohospodárstvo; v časti ohrozenia žiadame vypustiť text v poslednej odrážke „Podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (využívanie lesov) dlhodobo prekračuje odporúčaný podiel (60%).“ Zdôvodnenie: Úroveň celkovej ťažby, vrátane náhodnej ťažby, je dlhodobo výrazne nižší ako celkový bežný prírastok. Z hľadiska udržateľnosti ťažby dreva je dôležité, aby celkový objem ťažby neprekračoval CBP. Z toho vyplýva, že neexistuje v menežmente lesov na Slovensku , ani v medzinárodnom meradle, stanovený „odporúčaný podiel“ ťažby na úrovni 60 % CBP.


MPRVSR

SWOT analýza, časť Pôdohospodárstvo; žiadame v časti príležitosti doplniť odrážku „podpora výskumu v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva z dôvodu prispôsobovania sa odvetvia účinkom klimatickej zmeny“. Zdôvodnenie: Stratégia deklaruje, že súčasťou hospodárskej politiky by tak mali byť vhodné stimulačné opatrenia na rozvoj potravinovej sebestačnosti s efektívnou podporou výskumu a inovácií a zabezpečením kvalifikovanej pracovnej sily pre agrosektor.


MPRVSR

V cieli „Vyvážený regionálny rozvoj...“ na str. 83, opatrení 5.7. žiadame slová na konci opatrenia „pre životné prostredie“ nahradiť slovami pre ekonomický, sociálny a environmentálny aspekt rozvoja na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni.“. Zdôvodnenie: Efektívne rozvíjať lesohospodársku politiku len s „významom pre životné prostredie“ by znamenalo potláčanie ostatných aspektov rozvoja spoločnosti. Lesohospodársku politiku je potrebné rozvíjať rovnovážne „s významom “ na sociálny, ekonomický a environmentálny aspekt rozvoja na všetkých úrovniach.


MPRVSR V časti „Doložka vybraných vplyvov“ žiadame v bode 4. Dotknuté subjekty doplniť k vymenovaným dotknutým subjektom aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zdôvodnenie: Dôvodom je skutočnosť, že jednou z piatich kľúčových oblastí hospodárskej politiky SR, pre ktoré sú navrhované opatrenia v rámci stratégie do roku 2030, je regionálny rozvoj a pôdohospodárstvo (podrobne rozoberané v kapitolách 4, 5 a 6 vlastného materiálu). Opatrenia č. O 5.5 až O 5.8, ktoré sa týkajú podpory domácej regionálnej produkcie potravín a podielu slovenských potravín, podpory a rozvoja kvalifikovanej zamestnanosti v pôdohospodárskych odvetviach, efektívneho rozvoja domácej lesohospodárskej politiky a efektívneho rozvíjania stimulačného charakteru hospodárskej politiky vo vzťahu k agrosektoru, sú priamo v kompetencii (alebo v úzkej


21

spolupráci) Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

MPRVSR

V časti „Kľúčová oblasť 5 na str. 83 žiadame slová v treťom odseku „Na mieru a efektívnosť domáceho spracovania dreva, ako najvýznamnejšej domácej obnoviteľnej suroviny negatívne vplýva dlhodobá ekonomická nestabilita drevospracujúceho priemyslu, prejavujúca sa zníženou konkurenčnou schopnosťou na domácom a zahraničných trhoch z nízkou mierou tvorby pridanej hodnoty.“ riešiť v samostatnom odseku „Kľúčovej oblasti 5“. Zdôvodnenie: Ide o samostatnú aktivitu, ktorá nie je riešená osobitne ani v lesnom hospodárstve, ani v poľnohospodárstve alebo starostlivosti o životné prostredie. Je potrebné ju riešiť osobitne v „Kľúčovej oblasti 5“.


MPRVSR

V časti „Kľúčová oblasť 5 na str. 83 žiadame slová v treťom odseku „Postupne vzrastá výmera nevyužívaných poľnohospodárskych pozemkov, z ktorých významnú časť možno využiť na produkciu dreva.“ riešiť v samostatnom odseku „Kľúčovej oblasti 5“. Zdôvodnenie: Problematika „nevyužívaných poľnohospodárskych pozemkov“, na ktorých rastú dreviny, nie je problematikou patriacou do lesného hospodárstva. Dreviny na týchto pozemkoch (tzv. biele plochy) patria do jurisdikcie zákona o ochrane prírody a krajiny, potenciálnu produkciu dreva na nich nie je možné riešiť v rámci problematiky lesného hospodárstva, ale osobitne v „Kľúčovej oblasti 5“.


MPRVSR

V časti „Kľúčová oblasť 5 na str. 83 žiadame slová v treťom odseku „V lesnom hospodárstve v posledných rokoch dochádza k zhoršovaniu situácie v dôsledku veľkého podielu kalamitných ťažieb, prejavujúcich sa vplyvov klimatickej zmeny, znižovaniu ekonomickej efektívnosti vedúcej k nižšej intenzite výchovných zásahov a používaniu zastaraných výrobných technológií čo negatívne vplýva na stabilitu a produkčnosť lesných porastov“ nahradiť slovami „V lesnom hospodárstve od roku 2002 dochádza k zhoršovaniu situácie v dôsledku vysokého podielu náhodných ťažieb, ako dôsledku vplyvu klimatických zmien (abiotické škodlivé činitele v lesoch) a v dôsledku zákazov, predovšetkým zo strany ochrany prírody, na spracovanie takto poškodených lesných porastov, čo má za následok poškodenie lesov sekundárnymi škodlivými činiteľmi (biotické škodlivé činitele v lesoch). Tieto skutočnosti spôsobujú znižovanie ekonomickej efektívnosti obhospodarovania lesov a následne výkony lesného hospodárstva v oblasti výchovy a ochrany lesných porastov, čo, i napriek zvyšovaniu zásoby dreva v lesoch, negatívne ovplyvňuje odolnostný potenciál a stabilitu lesných porastov.“ Zdôvodnenie: Ide o spresnenie textu a jeho jednoznačnú formuláciu.


MPRVSR V časti 3.2 na str. 51 (rámček, tretia odrážka) zároveň navrhujeme nahradiť slová „agro-environmentálnych programov“ slovami „jednotlivých opatrení Spoločnej


22

poľnohospodárskej politiky“.

MPRVSRV časti 3.2 na str. 51 (rámček, tretia odrážka) žiadame nahradiť slovo „dotácií“ slovným spojením „finančnej podpory“.

O ČA

Čiastočne akceptované, keďže slovo dotácií bolo súčasťou textu, ktorý bol nahradený na základe pripomienky č. 10 MPRVSR navrhovanou textáciou v zmysle pripomienky.

MPRVSRV časti 6, kľúčová oblasť 5., na str. 81 navrhujeme na konci prvej vety štvrtého odseku doplniť slová „a znižovania emisnej stopy (napr. spotrebou lokálnych potravín)“.


MPRVSRV časti 6, kľúčová oblasť 5., na str. 81 navrhujeme v štvrtom odseku vypustiť vetu „Z hľadiska hospodárstva spočíva potenciál pôdohospodárstva v jeho imunite voči cyklickým výkyvom ekonomiky.“.


MPRVSR

V časti 6, kľúčová oblasť 5., na str. 82 navrhujeme doplniť na koniec prvého odseku vetu „Kľúčovým nástrojom EÚ na podporu poľnohospodárstva je Spoločná poľnohospodárska politika, ktorá v sedemročných cykloch predstavuje základný rámec pre podporu poľnohospodárstva – vnútroštátne nástroje podpory sektora tak musia do veľkej miery rešpektovať pravidlá EÚ.“


MPRVSRV časti 6, kľúčová oblasť 5., na str. 82 žiadame v poslednej vete predposledného odseku upraviť slovo „Podpora“ na slovo „Podporu“ a pred slovo „hmotné“ doplniť slová „podporu prvovýroby a“.


MPRVSRV slovnom spojení „efektívneho hospodárskeho rastu „ (str. 10) odporúčame za slovo „efektívneho“ doplniť slová „a udržateľného“


MPRVSRV SWOT analýze k časti Pôdohospodárstvo na str. 58 navrhujeme vypustiť poslednú odrážku v časti Silné stránky, nakoľko je duplicitne uvedená.


MPRVSRVlastný materiál - odporúčame v celom texte, kde je to možné, zjednotiť terminológiu v súvislosti s nasledovnými slovnými spojeniami: - „najmenej rozvinuté okresy“, „menej rozvinuté okresy“, „menej rozvinuté kraje“, „menej rozvinuté regióny“.


MPRVSR Vlastný materiál – „Kľúčová oblasť 5 – regionálny rozvoj a pôdohospodárstvo – žiadame preformulovať poslednú vetu prvého odseku na str. 81 nasledovne: „Rozvoj pôdohospodárstva, ktorý prispieva k rozvoju vidieka a zlepšovaniu životných podmienok a zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva, by sa mal uskutočňovať predovšetkým


23

prostredníctvom podpory sektorov, ktoré sú potenciálnymi zdrojmi zamestnanosti“.

MPRVSRVlastný materiál – prvú vetu na str.82 žiadame preformulovať nasledovne: „V spojitosti s existujúcim regionálnym potenciálom by tak pôdohospodárstvo bezpochyby malo byť nosným štátnym záujmom pri presadzovaní hospodárskej politiky SR.


MPRVSR

Vlastný materiál – str. 45 – druhý odsek – odporúčame preformulovať nasledovnú vetu: „Tento gradient sociálno-ekonomického rozvoja má výrazné ekonomické jadro, ktoré je tvorené Bratislavským krajom a jeho susediacimi krajmi.“ Bratislavský kraj susedí len s jedným krajom.


MPRVSRVlastný materiál – str. 82 - žiadame vypustiť 3. vetu vo 4. odseku v nasledovnom znení: „V tejto súvislosti je taktiež potrebné podporiť generačnú obnovu v poľnohospodárstve, teda podporovať najmä mladých farmárov“.


MPRVSR

Vlastný materiál – str. 93 - podkapitola „Návrh implementácie“ – žiadame zosúladiť cyklus akčných plánov s programovacím obdobím EÚ, ktoré je 7 ročné s tým, že 1. akčný plán by sa týkal obdobia 2021-2027. Zdôvodnenie: Základným rámcom podpory poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v SR sú podporné nástroje v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Uvedená politika sa viaže k 7. ročným programovacím obdobiam, pričom nové programovacie obdobie začína rokom 2021.

Z NRozpor bol odstránený na základe konzultácie s predkladateľom pripomienky.

MPRVSRVlastný materiál – str.58 – SWOT analýza – Pôdohospodárstvo – Príležitosti – odporúčame úpravu 3. odrážky nasledovne: „Vyvážený rozvoj vidieka a zlepšovanie životných podmienok vidieckeho obyvateľstva“


MPRVSR

Vlastný materiál, str. 22, 1. ods., 3. riadok. veta: „V tomto zmysle sa ako kľúčový javí prístup k zdrojom potravín spolu s potravinovou bezpečnosťou a sebestačnosťou populácie“ Nie je jasný zmysel vety, hlavne prepojení slovných spojení „potravinovou bezpečnosťou“ a „sebestačnosťou populácie“ Potravinová bezpečnosť je zabezpečenie potravín. Ak sa v materiáli spojením „potravinová bezpečnosť“ myslí „mať bezpečné potraviny“, potom je potrebné použiť spojenie „...spolu s bezpečnosťou potravín...“, nie „spolu s potravinovou bezpečnosťou“


MPSVRSR kapitola 2. 1 . Demografia a pracovný trh -str.15, 1. ods. - upozorňujeme na skutočnosť, že študenti pracujúci počas štúdia sú v prevažnej miere zamestnaní na dohodu o brigádnickej práci študenta (platia poistné len na dôchodkové poistenie, úrazové poistenie a garančné poistenie) a väčšina z nich si uplatňuje na tento typ pracovného vzťahu odvodovú

O A Vzhľadom na vysvetlenie MPSVR SR bola veta z materiálu vypustená a relevantná časť mierne preformulovaná.

24

odpočítateľnú položku. To znamená, že z príjmu do 200 eur neplatia poistné na dôchodkové poistenie. Z uvedeného vyplýva, že príjmy sociálneho poistenia z brigádnickej práce študentov sú veľmi limitované, a preto odporúčame zjemniť formuláciu vety „Na druhej strane je však potrebné upriamiť pozornosť aj na fakt, že stále viac študentov pracuje a prispieva počas štúdia do sociálnych a zdravotných fondov.“ resp. neprisudzovať tomuto trendu taký podstatný význam.

MPSVRSR kapitola 2. 1 . Demografia a pracovný trh -str.15, 2. ods. - žiadame vypustiť text „Odmietanie kvalifikovanej pracovnej sily najmä keď SR pociťuje jej nedostatok, v súvislosti aj s reálnou a nie nominálnou nezamestnanosťou, by mohlo predstavovať bezprostrednú bariéru pre jej hospodársky rozvoj. Preto je dôležité, aby na tieto skutočnosti reflektovala riadená imigračná politika štátu ustanovením spôsobov a podmienok vyhovujúcich hospodárskemu záujmu SR a jej obyvateľstvu.“ Odôvodnenie: V oblasti manažovania ľudského kapitálu sa MPSVR SR vzhľadom na socioekonomické zmeny a situáciu na trhu práce v prípade akútneho nedostatku pracovnej sily orientuje na zamestnávanie migrantov z tretích krajín v súlade s potrebami hospodárstva a trhu práce, s dôrazom na prijímanie a zamestnávanie vysokokvalifikovaných migrantov, ktorí prispejú k celkovej konkurencieschopnosti Slovenska, a to najmä na vedeckých a výskumných pracovníkov, študentov, podnikateľov, pričom sa taktiež zameriava aj na skupiny zahraničných Slovákov, žijúcich v rôznych krajinách v rámci diaspór. Ďalšou skupinou sú migranti s adekvátnou kvalifikáciou pokrývajúci dopyt po nedostatkových profesiách na národnom trhu práce. Zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, t.j. krajiny, ktorá nie je členským štátom EÚ, upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), ktorý je v súlade s legislatívou EÚ a nevytvára žiadnu bariéru pre hospodársky rozvoj SR. Zákonom č. 64/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti a ktorým sa menia niektoré zákony s účinnosťou od 1. mája 2018 sa zjednodušili podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny pre zamestnania, kde pretrváva nedostatok pracovnej sily v okresoch s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. za účelom riešenia nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily prostredníctvom štátnych príslušníkov tretej krajiny. Zároveň poznamenávame, že občan členského štátu Európskej únie (členský štát Európskej únie, iný štát, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska konfederácia) a jeho rodinní príslušníci a štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má v Slovenskej republike udelený pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie majú rovnaké právne postavenie v právnych vzťahoch vznikajúcich podľa zákona o službách zamestnanosti, ako občan Slovenskej republiky, ak zákon neustanovuje inak.

O A Text bol vzhľadom na existujúce aktivity MPSVR SR v tejto oblasti vypustený. Doplnený bol text v súlade s odôvodnením MPSVR SR. Vzhľadom na to, že politika manažovania ľudských zdrojov vo vzťahu k riadenej imigrácií bude aktuálnou témou určite až do roku 2030, domnievame sa, že ako taká bude musieť byť preto naďalej sledovaná a flexibilne upravovaná tak, aby efektívne podporovala hospodárske záujmy SR a jej obyvateľstva. Nový text znie: „Už v súčasnosti sa v oblasti riadenej imigračnej politiky a manažovania ľudského kapitálu MPSVR SR, v prípade akútneho nedostatku pracovnej sily, orientuje na zamestnávanie migrantov z tretích krajín, a to v súlade s potrebami hospodárstva SR a trhu práce. Dôraz sa pritom kladie na prijímanie a zamestnávanie vysokokvalifikovaných migrantov, ktorí prispejú k celkovej konkurencieschopnosti Slovenska, a to najmä na vedeckých a výskumných pracovníkov, študentov, podnikateľov, pričom sa taktiež zameriava aj na skupiny zahraničných Slovákov, žijúcich v rôznych krajinách v rámci diaspór. Ďalšou skupinou sú migranti s adekvátnou kvalifikáciou pokrývajúci dopyt po nedostatkových profesiách na národnom trhu práce. V nadväznosti na už existujúce kroky MPSVR SR je preto dôležité do nasledovného obdobia vyhodnocovať efektívnosť pravidiel imigračnej politiky SR a vhodne ich upravovať tak, aby nepredstavovali bariéru hospodárskeho

25

rozvoja SR.“

MPSVRSR

kapitola 2. 1 . Demografia a pracovný trh -str.16,, 1. ods. - žiadame vypustiť text „Vzhľadom na uvedené je tak potrebné vytvoriť právny rámec umožňujúci riadený vstup migrantov na trh práce najmä formou opatrení umožňujúcich ich komplexnú integráciu do spoločnosti, so zameraním sa na kvalifikovaných pracovníkov do moderných a perspektívnych odvetví.“ Odôvodnenie: Právnym rámcom, ktorý upravuje vstup na slovenský trh práce občanov členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretej krajiny je zákon o službách zamestnanosti. Základným programovým dokumentom v oblasti integrácie cudzincov na Slovensku je Integračná politika Slovenskej republiky, ktorá je postavená na ľudskoprávnom princípe. Dokument vo svojich princípoch vychádza zo Spoločných základných princípov integrácie prisťahovalcov v krajinách EÚ. Ide o prierezovú tému v rámci viacerých rezortov. V rámci cieľov a opatrení Integračnej politiky SR sú identifikované preventívne nástroje pri predchádzaní rizík vzniku ekonomicky, sociálne a kultúrne rozdelenej spoločnosti, ako aj vzniku uzatvorených a exkludovaných komunít migrantov za predpokladu dodržiavania právnych predpisov Slovenskej republiky, Európskej únie a medzinárodnoprávnych noriem.


MPSVRSR

kapitola 2.8.2. Vnútorná rovnováha -str. 38, graf 15 Vývoj minimálnej a priemernej mzdy (v EUR) odporúčame aktualizovať údaj o priemernej mesačnej mzde v národnom hospodárstve za kalendárny rok 2017 na hodnotu 954 eur, Odôvodnenie: Údaj je už zverejnený Štatistickým úradom SR.


MPSVRSRkapitola 4 SWOT ANALÝZA -str. 54, v tabuľke Rozvoj ľudských zdrojov (trh práce, zamestnanosť, vzdelávanie), časť Slabé stránky je potrebné v 3. odrážke za slovo obyvateľstva doplniť text „predovšetkým dlhodobo nezamestnaných a mladých“.


MPSVRSR

kapitola 5 Kľúčové oblasti hospodárskej politiky -str. 62, štvrtý odsek, žiadame za znením prvej vety vložiť nový odkaz a v poznámke pod čiarou uviesť Koncepciu inteligentného priemyslu pre Slovensko s príslušnou informatívnou hodnotou o príslušnom uznesení vlády SR. Odôvodnenie Poskytnúť rozšírenú informáciu tak, aby užívateľovi stratégie hospodárskej politiky bolo zrejmé, že zmeny súvisiace napríklad so zavádzaním konceptu Priemysel 4.0 predstavujú celospoločenské zmeny, zasahujúce celý rad oblastí počnúc priemyslom, bezpečnosťou, technickou štandardizáciou, vedou a výskumom, trhom práce, systémom vzdelávania až po právny rámec, ktorých koncepcia bola schválená uznesením vlády SR v roku 2016.

O A

Do textu bol doplnený priamo nový odsek informujúci o Koncepcii inteligentného priemyslu pre Slovensko s odkazom pod čiarou na príslušné uznesenie vlády.

MPSVRSR kapitola 6 Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky -str. 64, 5 ods. Trh O A Text upravený v zmysle pripomienky.

26

práce, žiadame vypustiť slová „flexibilné nové formy pracovných úväzkov“ Odôvodnenie Flexibilné formy pracovných úväzkov sú v Zákonníku práce ustanovené, (napr. konto pracovného času, delené pracovné miesto, domácka práca, telepráca, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru atď.).

MPSVRSR

kapitola 6 Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky -str. 66, opatrenie „O 1.10 Nastaviť podmienky pre riadenú imigráciu pracovnej sily zo zahraničia spôsobom vyhovujúcim obyvateľstvu SR v profesiách s jej akútnym nedostatkom“ žiadame vypustiť. Odôvodnenie Zákonom č. 64/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti a ktorým sa menia niektoré zákony s účinnosťou od 1. mája 2018 sa zjednodušili podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny pre zamestnania, kde pretrváva nedostatok pracovnej sily v okresoch s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. za účelom riešenia nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily prostredníctvom štátnych príslušníkov tretej krajiny.

O ČA

Čiastočne zapracované. V zmysle zapracovania pripomienky č. 2 MPSVR SR bolo opatrenie preformulované na nasledovné znenie: „Prehodnotiť efektívnosť podmienok pre riadenú imigráciu pracovnej sily zo zahraničia s ich následnou úpravou do nasledovného obdobia a to spôsobom vyhovujúcim hospodárskemu záujmu SR a jej obyvateľstvu.“ Primárne opatrenia sledujú časové obdobie až do roku 2030 a v tomto horizonte treba vyhodnocovať aj aktuálnu efektívnosť politiky riadenej imigrácie pracovnej sily vzhľadom na aktuálne potreby trhu práce, či socioekonomický vývoj.

MŠVVaŠSR

Časť 5, KĽÚČOVÉ OBLASTI HOSPODÁRSKEJ POLITIKY SR V časti 5. KĽÚČOVÉ OBLASTI HOSPODÁRSKEJ POLITIKY SR navrhujeme doplniť pomenovanie reálnych problémov v tejto oblasti. Celá táto časť je zameraná na určitú neschopnosť s odvolaním sa na socialistickú éru, so všeobecnými nič nehovoriacimi frázami. Okrem iného nepomenúva skutočnú podstatu problémov napr. vlastníkov či už ornej alebo inej pôdy, ku ktorej sa ani nemôžu dostať a využívať pre rôzne zvláštne „právne vzťahy“.

O ČA

Časť 5. Kľúčové oblasti hospodárskej politiky bude viac previazaná s novou časťou venujúcou sa konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, jej charakteru a zdrojom. Spolu s touto kapitolou potom poskytne čitateľovi doplňujúce pozadie pre výber daných kľúčových oblastí. K poľnohospodárskemu problému uvádzame, že dokument sa mu venuje na viacerých miestach napr. v časti týkajúcej sa obtiažnej finančnej realizácie dlhodobých investičných projektov ako budovanie závlahových systémov a to napr. pre rozdrobenosť pôdy či pre nerealizovanú komasáciu.

MŠVVaŠSR

Časť 6. NÁVRH OPATRENÍ V KĽÚČOVÝCH OBLASTIACH HOSPODÁRSKEJ POLITIKY V časti 6. NÁVRH OPATRENÍ V KĽÚČOVÝCH OBLASTIACH HOSPODÁRSKEJ POLITIKY navrhujeme konkrétnejšie formulovanie hospodárskeho smerovania SR. Štát nevie ako a akým hospodárskym smerom sa bude uberať, ale očakáva od školstva, že to za hospodárstvo vyrieši a pripraví odborníkov.

O ČA V nadväznosti na novú časť venujúcu sa konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, jej charakteru a zdrojom bude 5. časť Kľúčové oblasti hospodárskej politiky doplnená aj o priorizáciu vybraných okruhov hospodárskej

27

politiky do roku 2030 tak, aby boli previazané s vybranými kľúčovými oblasťami ako aj pripravovanou priemyselnou politikou.

MŠVVaŠSR

Predkladacia správa V predkladacej správe navrhujeme znenie posledného odseku nasledovne: Z dôvodu, že ide o koncepčný materiál, jeho vplyv na štátny rozpočet a verejné financie sa nedá vyčísliť, dopad na verejné financie bude možné určiť až pri predkladaní konkrétnych akčných plánov. Taktiež v predloženom materiáli sa nedá vyčísliť vplyv na podnikateľské prostredie, na sociálne vplyvy, na vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Odôvodnenie: Navrhujeme upraviť nemožnosť vyčíslenia štátneho rozpočtu a toho, že nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a na vplyvy na služby verejnej správy pre občana.


MŠVVaŠSR

Vlastný materiál V kapitole 2 v časti 2.3 Technológie v odseku 2 je potrebné nahradiť pojem Koncept „Industrie 4.0.“ pojmom „Priemysel 4.0“, ktorý sa uvádza na začiatku dokumentu a je vhodné ho používať aj v ďalších častiach dokumentu.


MŠVVaŠSR

Vlastný materiál Navrhujeme doplniť jasný a zrozumiteľný hospodársky rozvoj SR, t. j. v akej konkrétnej hospodárskej oblasti sa bude SR do roku 2030 strategicky rozvíjať. Toto je dôležité pre nastavenie priorít školstva hlavne v odbornom a vysokoškolskom vzdelávaní.

O ČA Viď zdôvodnenie k pripomienkam č. 1 a č. 2

MŠVVaŠSR

Vlastný materiál Navrhujeme doplniť taktiež riešenie potravinovej sebestačnosti. Za vážny problém považujem to, že už teraz má SR problém, že nie je potravinovo pre svoje obyvateľstvo sebestačné, t. j. nedokáže uživiť vlastných občanov.

O ČANa otázku potravinovej sebestačnosti reflektuje Kľúčová oblasť 5, ako aj opatrenia v nej uvedené.

MŠVVaŠSR

Vlastný materiál V kapitole 2 v časti 2.3 Technológie na strane 20, v odseku 1 v prvej vete opraviť názov správy „PwC Global Industrie 4.0 Survey“ na názov „PwC Glubal Industry 4.0. Survay“.

O ČA Správny názov je uvedený v texte.

MŠVVaŠSR

Vlastný materiál V kapitole 8 Záver, odporúčame na str. 94 odporúčame preformulovať v 2. odseku 2. vetu Z dlhodobého hľadiska, po zmene v nastavení čerpania prostriedkov z ÉU po roku 2020, keď v európskom rozpočte budú väčšie prostriedky vyčleňované na migráciu, otázky bezpečnosti a obrany, či na oblasť inovácií, je tiež prioritou zohľadnenie skutočnosti, že hospodársky rast, ktorý je podmienený zvyšovaním konkurenčnej schopnosti. Takisto tejto vete je potrebné opraviť skratku EU na EÚ. Odporúčame tiež preformulovať odsek 3. v predmetnej kapitole.


28

MŠVVaŠSR

Vlastný materiál, str. 65, bod O 1.1 Navrhujeme v bode O 1.1 nahradiť slovo „realizovať“ slovom „predložiť“. Odôvodnenie: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR plánuje v krátkom časovom horizonte predložiť na medzirezortné pripomienkové konanie Akčný plán Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý má predostrieť reformné kroky v oblasti výchovy a vzdelávania v krátkodobom horizonte dvoch rokov aj s finančným krytím.

O ČA

Čiastočne zapracované. Formulácia bola zmenená na „predložiť a následne efektívne realizovať“, keďže predpokladáme, že praktická stránka implementácie reformy školstva sa jej predložením len začína.

MZVaEZSR

V rámci návrhov opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky odporúčame kreatívne využívanie potenciálu ekonomickej diplomacie pri internacionalizácii podnikov so slovenskou kapitálovou účasťou. Dávame do pozornosti možnosť využitia zastupiteľských úradov SR na prezentačné aktivity v oblasti incomingového cestovného ruchu. Pri Analýze regionálnych rozdiel by bolo zaujímavé vyčíslenie podielu marginalizovaných skupín na prírastkoch obyvateľstva v jednotlivých krajoch SR. Poznámky pod čiarou č. 40 a č. 41 sú identické.

O A

Duplicita poznámok pod čiarou bola odstránená a odporúčanie k podpore internacionalizácie podnikov bolo obsahovo zahrnuté pod opatrenie O 4.1.

MŽPSRNa strane 13: - Pripomienka č.48: V časti „Ekonomika“ doplniť tretiu vetu o „obehové“ na „zelené a obehové hospodárstvo“. A poslednú vetu doplniť o „občianskej spoločnosti“ na „...súkromného, akademického sektora a občianskej spoločnosti“.


MŽPSR

Na strane 13: - Pripomienka č.12: Časť „Životné prostredie“ zmeniť nasledovne: „Rozsah globálneho nebezpečenstva zmeny klímy a zlej kvality ovzdušia bude vyžadovať okamžitú a kolektívnu reakciu štátov. Verejné politiky reagujúce na zmenu klímy a zlú kvalitu ovzdušia sa musia zamerať na znižovanie emisií skleníkových plynov a nízkouhlíkový rozvoj, vrátane adaptácie na zmenu klímy, zdravie a kvalitu života. S tým musia súvisieť synergie ekonomického rastu, zamestnanosti a životného prostredia. Požiadavky na hospodárstvo musia byť plnené s ohľadom na udržateľnosť a konkurencieschopnosť kľúčových hospodárskych odvetví, znižovanie energetickej náročnosti hospodárstva a znižovanie znečisťovania životného prostredia.“


MŽPSR

Na strane 18: - Pripomienka č.49: V časti „Slovenská republika“ poslednú vetu prvého odstavca doplniť nasledovne: „Budúca politika SR v tejto oblasti by sa mala zamerať predovšetkým na ekologickú efektivitu, ktorá predstavuje súlad medzi faktormi majúcimi vplyv na konkurencieschopnosť priemyselného odvetvia SR a udržateľnosťou vo vzťahu k životnému prostrediu, so zameraním predovšetkým na obehový podnikateľský model, podporu procesných inovácií, zvyšovanie energetickej a zdrojovej efektívnosti a dosiahnutie rozvoja zeleného hospodárstva."


MŽPSR Na strane 19: - Pripomienka č.50: V časti „Slovenská republika“ žiadame v poslednom O A Text zapracovaný v zmysle pripomienky.

29

odstavci v prvej vete doplniť „obehovému“ na „...k obehovému a nízkouhlíkovému hospodárstvu...“ a na koniec doplniť „..., ako aj tretím sektorom“.

MŽPSR

Na strane 21: - Pripomienka č.14: Časť „2.4 Životné prostredie“ chýbajú ostatné oblasti životného prostredia. Žiadame dopracovať. - Pripomienka č.15: Prvý odstavec, prvá veta žiadame zmeniť termín „zmeny klímy“ na „klimatické zmeny“. - Pripomienka č.16: Druhý odstavec, prvá veta žiadame slovo „zmeny“ opraviť na „prejavy“. - Pripomienka č.17: V treťom odstavci žiadame opraviť poslednú vetu nasledovne: „Na základe uvedeného môžeme identifikovať hlavné problémy súvisiace so zmenou klímy:“ - Pripomienka č.18: V treťom odstavci, prvú zarážku „- Znečisťovanie ovzdušia bude vzhľadom na urbanizáciu priamou a najčastejšou príčinou úmrtí zapríčinených zhoršujúcou sa kvalitou životného prostredia.“ žiadame odstrániť. Nepatrí do to tejto časti. - Pripomienka č.19: Žiadame preformulovať vetu „Naliehavosť riešenia týchto problémov bude zo strany vlád súvisieť s ich intenzitou a geografickými podmienkami.“ nakoľko je v rozpore s princípom proaktívnej adaptácie, ktorý hovorí o povinnosti včas identifikovať a v predstihu realizovať preventívne adaptačné opatrenia.


MŽPSRNa strane 21: - Pripomienka č.51: Časť „2.4 Životné prostredie“ prvý odsek žiadame doplniť nasledovnou formuláciou: „Medzi najaktuálnejšie problémy životného prostredia, ktoré majú priamy dopad na kvalitu života a zdravie obyvateľov a ekosystémov, patria zmena klímy a zlá kvalita ovzdušia.“ - Pripomienka č.52: Kapitolu „2.4 Životné prostredie“ žiadame doplniť nasledujúcou časťou: „Okrem zmeny klímy sa v súčasnosti do popredia záujmu na úrovni jednotlivých štátov ale aj verejnosti dostáva problém zlej kvality ovzdušia. Znečistenie ovzdušia má významne negatívny vplyv na zdravie obyvateľov, kvalitu ich života a životného prostredia. Zlá kvalita ovzdušia má ročne za následok predčasné úmrtia až 400 tisíc obyvateľov EÚ a v dôsledku znečistenia ovzdušia stúpa počet ochorení dýchacieho a kardiovaskulárneho systému, ale aj rakoviny. Nezanedbateľné sú tiež ekonomické dopady súvisiace s nákladmi na zdravotnú starostlivosť a straty spôsobené práceneschopnosťou. Problematika kvality ovzdušia sa stala dôležitou prioritou EÚ a jej politík a musí byť riešená aj na úrovni jednotlivých členských štátov. Okrem riešenie kvality ovzdušia cieľom Európskej politiky je celková redukcia emisií vybraných znečisťujúcich látok tak, aby sa do roku 2030 znížili negatívne dopady na zdravie ľudí o takmer 50 % a znížila acidifikácia, eutrofizácia a poškodzovanie ekosystémov prízemným ozónom o 35 %. Z tohto vyplývajú pre Slovenskú republiku záväzky redukcie emisií SO2, NOx, VOC, NH3 a PM2,5 do roku 2030. Potrebná je ďalšia regulácia znečisťovania ovzdušia, stanovenie ambicióznejších cieľov v oblasti kvality ovzdušia, dôslednejšie monitorovanie a efektívne financovanie opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia. Nevyhnutná

O ČA Pripomienky č. 51, 52, 53, 55 a 56 zapracované. Pripomienka č. 54, nezapracovaná, keďže vzhľadom na zohľadnenie pripomienky č. 19 veta nezapadá vhodne do kontextu daného odstavca, a preto bola odstránená.

30

je účinná implementácia opatrení a medzisektorová spolupráca. - Pripomienka č.53: V časti „2.4 Životné prostredie“ žiadame zmeniť v druhom odstavci prvú vetu nasledovne: „Extrémne prejavy počasia, zmena v oceánoch, voda, vplyvy a tlaky na biodiverzitu a využívanie prírodných zdrojov ostatné klimatické faktory , spolu s globálnou súťažou o tieto zdroje, budú mať dôsledky v sociálnych, ekonomických, bezpečnostných a politických otázkach.“ - Pripomienka č.54: Žiadame preformulovať vetu „Už dnes je však možné pozorovať rastúci globálny tlak verejnosti na prípravu na tieto problémy (adaptácia).“ Navrhované znenie: „Už dnes je však možné pozorovať rastúci tlak na predchádzanie a zmiernenie nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy (adaptácia).“ Odôvodnenie: Nie iba verejnosť sa zaoberá adaptáciou. Táto téma sa čoskoro stane veľmi aktuálnou, až prioritnou na technickej aj politickej úrovni. - Pripomienka č.55: V tej istej podkapitole na tejto strane v treťom odstavci požadujeme doplniť nasledovný bod: - Horninové prostredie bude mať vplyv na morfológiu krajiny (intenzívne zvetrávanie, erózia, presuny horninového materiálu v dôsledku svahových deformácií) a jej využitie (roznos materiálu environmentálnych záťaží a úložísk ťažobného odpadu). - Pripomienka č.56: Pred blokom „Slovenská republika“ žiadame medzi strategické prírodné zdroje zaradiť aj nerastné bohatstvo.

MŽPSR Na strane 22: - Pripomienka č.20: V prvom odstavci v poslednej vete zmeniť výraz „klimatických zmien“ na „zmeny klímy“. - Pripomienka č.21: V druhom odstavci doplniť na koniec prvej vety „..., inovatívnom a ekologickom dizajne produktov, predchádzaní tvorby odpadov.“ - Pripomienka č.22: V druhom odstavci, prvej vete odstrániť na konci výraz „s nízkymi emisiami“. - Pripomienka č.23: Žiadame preformulovať nasledujúci text: „Zmena klímy sa podľa SHMÚ na Slovensku prejavila za posledné storočie v poklese snehovej pokrývky na celom území, v poklese objemu atmosférických zrážok (na juhu o 10 %, na severe o 5 %) a v náraste hodnôt priemernej ročnej teploty o 1,1 ̊C.“ Zmena klímy sa na SR neprejavuje iba poklesom snehovej pokrývky, ale suchom, bleskovými povodňami, vlnami horúčav v letmom období a pod. Priemerná ročná teplota narástla o 1,7 ̊C. Žiadame opravu uvedených údajov, nakoľko sú nepresné. Ako zdroj odporúčame čerpať zo Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (aktualizácia 2018). - Pripomienka č. 24: „Slovenská republika“, tretí odstavec zmeniť nasledovne: „Cieľom globálnych environmentálnych politík je plnenie dlhodobých cieľov Parížskej dohody , a to udržať globálne rast globálnej teploty pod hranicou 2 ̊C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami pred priemyselnou revolúciou. Slovensko sa bude musieť v danej oblasti sústrediť najmä na plnenie cieľov klimaticko-energetického rámca 2030 a výhľadovo vytvárať podmienky aj pre obdobie 2050. Pre energetickú a hospodársku politiku štátu to znamená predovšetkým znižovanie emisií skleníkových plynov, znižovanie spotreby fosílnych palív, zlepšenie manažmentu využívania prírodných zdrojov v zmysle princípov a


31

zásad Zelenej ekonomiky a predchádzania vzniku odpadov a zlepšenie odpadového manažmentu, implementáciu princípov obehového hospodárstva a zvyšovanie podielu výroby energie zo zdrojov, ktoré znižujú emisie CO2 a prispievajú k optimalizácii energetického mixu nielen na Slovensku, ale aj v regióne.“ - Pripomienka č.25: V treťom odseku žiadame spresniť teplotnú hranicu podľa Parížskej dohody, ktorá presadzuje aj 1,5 C. Ako zdroj odporúčame čerpať z Parížskej dohody.

MŽPSR

Na strane 22: - Pripomienka č.57: Kapitola 2.4 „Životné prostredie“, časť „Slovenská republika“, v treťom odseku žiadame v poslednej vete za „emisie CO2“ doplniť „ako aj emisie znečisťujúcich látok“, obdobne v poslednom odseku v prvej vete za text „emisií skleníkových plynov“ doplniť text „a emisie znečisťujúcich látok“ a za text „znižujúcich CO2“ doplniť text „a emisie znečisťujúcich látok“


MŽPSR

Na strane 23: - Pripomienka č.58: Žiadame spresniť tvrdenie „V oblasti vodných zdrojov má Slovensko k dispozícii dostatok disponibilných zdrojov s predpokladom zachovania tohto stavu aj do budúcnosti.“ Zdroje podzemnej alebo povrchovej vody nie sú rovnomerne rozložené, východ SR v budúcnosti môže mať problémy s vodou. Túto problematiku rieši Akčný plán pre riešenie dôsledkov sucha – Hodnota je voda. Žiadame preformulovať.

O ČA

Pripomienka čiastočne zapracovaná s akcentom na súčasný stav; text doplnený o ohrozenie stavu vodných zdrojov v dôsledku zmeny klímy, tak ako to uvádza Stratégia adaptácie.

MŽPSR

Na strane 24: - Pripomienka č.26: V poslednom odstavci, prvú vetu žiadame doplniť do nasledovného znenia: „Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov tvorí základ zabezpečenia ochrany prírody a biodiverzity a rovnako prispieva k rozvoju zelenej ekonomiky, znižovaniu emisií skleníkových plynov, posilňovaniu zvyšovania podielu výroby energie zo zdrojov znižujúcich CO2 a zabezpečuje rozvoj energetického mixu.“ - Pripomienka č.27: Do kapitoly 2.4 Životné prostredie žiadame vložiť nasledujúci text: „Spolu s mitigačnými opatreniami je nevyhnutné zamerať pozornosť aj na adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, čím sa zníži zraniteľnosť a zaistí sa zvýšená odolnosť prírodných, ako aj človekom vytvorených systémov. S tým súvisí aj zvyšovanie odolnosti podnikateľských subjektov a ich firemných aktív voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy. V sektore energetiky to znamená zvyšovanie spôsobilosti energetických systémov reagovať na zmenu klímy spôsobom, pri ktorom si zachovajú svoje základné funkcie, identitu a štruktúru.“ Odôvodnenie: Zosúladenie so Stratégiou adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.


MŽPSRNa strane 24: - Pripomienka č.59: V prvom odstavci žiadame doplniť poslednú vetu o nasledovný text „...alebo tradičných a lokálne lepšie prispôsobených druhov rastlín a zvierat.


32

MŽPSRNa strane 25: - Pripomienka č.60: V časti „2.5 Správa vecí verejných – prístupy k riadeniu, regulácia a podnikateľské prostredie“, „Slovenská republika“ žiadame zmeniť v druhom odstavci prvú vetu na konci doplniť o „...alebo mimovládneho sektoru.“


MŽPSR

Na strane 26: - Pripomienka č.28: V časti „2.5 Správa vecí verejných...“ posledný odstavec doplniť nasledovne: „Vo vzťahu k environmentálnym cieľom bude nevyhnutné posilniť uplatňovanie princípov zeleného verejného obstarávania, čím sa zvýši záujem hospodárskych subjektov o environmentálne manažérstvo a zavedenie systémového prístupu riešenia problémov v oblasti starostlivosti o životné prostredie a neustále zlepšovanie správania sa organizácií.“


MŽPSR

Na strane 27: - Pripomienka č.61: V časti „2.7 Výzvy do roku 2030“ vo štvrtom odseku prvom odstavci doplniť predposlednú vetu do nasledovného znenia: „S tým súvisia napr. koncové ceny energií, kvalita a dostupnosť ľudských a prírodných zdrojov, zníženie energetickej náročnosti, kvalitná infraštruktúra, podpora ekologických a sociálnych inovácií a pod.“


MŽPSRNa strane 53: - Pripomienka č.62: V časti „Podnikateľské prostredie“, „Silné stránky“ doplniť bod „+ Vnímanie SR ako krajiny so vzácnou a nedotknutou prírodou.“


MŽPSRNa strane 56: - Pripomienka č.63: V časti „Regionálny rozvoj“, „Silné stránky“ doplniť druhý bod nasledovne: „+ Zdroje pitnej podzemných vôd a nerastných surovín ako aj ďalších prírodných zdrojov.“


MŽPSR

Na strane 57: - Pripomienka č.29: V časti „Regionálny rozvoj“, „Príležitosti“ doplniť jedenásty bod nasledovne: „+ Medzinárodné záväzky ako Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, Parížska dohoda, Európsky dohovor o krajine a budúca stratégia Európa 2030, pričom tieto nadnárodné zmluvy sú orientované na kvalitu života a na prierezové ciele, a realizované podľa komplexného strategického plánovania.“


MŽPSR Na strane 59: - Pripomienka č.64: Časť „Pôdohospodárstvo“ zmeniť na „Pôdohospodárstvo a lesníctvo“. - Pripomienka č.65: Časť „Silné stránky“ doplniť o bod „+ Stále relevantne zdravá pôda a vhodné manažovanie pôdy a poľnohospodárskej výroby.“ - Pripomienka č.66: Časť „Príležitosti“, prvý bod zmeniť nasledovne: „+ Potenciál lepšieho využitia poľnohospodárskej pôdy, zvlášť ornej pôdy, lúk a pasienkov.“ - Pripomienka č.67: Časť „Ohrozenia“, druhý bod zmeniť nasledovne: „- Neriešenie zmeny klimatických podmienok a ich vplyv na poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo (sucho, nedostatok vetrolamov a iných krajinných prvkov, erózia pôdy, strata biodiverzity na poľnohospodárskej pôde).“ -

O ČA Pripomienky čiastočne zapracované. Názov nebol zmenený, keďže pojem pôdohospodárstvo zahŕňa aj lesnícku politiku a lesné hospodárstvo. Pripomienky č. 65 a č. 66 si z nášho pohľadu odporujú nakoľko predkladateľ neposkytol odôvodnenie ani k jednej. Pripomienka č. 67 bola zapracovaná a pripomienky č. 68 a č. 69 sú zapracované na základe znenia pripomienok

33

Pripomienka č.68: Časť „Ohrozenia“ doplniť o bod: „- Nedostatočná podpora diverzifikovaných poľnohospodárskych systémov.“ - Pripomienka č.69: Časť „Ohrozenia“ doplniť o nasledovný bod: „- Nedodržiavanie podmienok trvaloudržateľného využívania lesov s negatívnym dopadom na ochranu biodiverzity.“

iných subjektov.

MŽPSR

Na strane 60, časť „Životné prostredie“: - Pripomienka č.30: V časti “Silné stránky”, druhý bod zmeniť nasledovne: “Významné zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990. Pokračujúci decoupling emisií skleníkových plynov na hrubom domácom produkte.” - Pripomienka č.31: V časti “Príležitosti” doplniť: “, napr. v oblasti predchádzania vzniku odpadu“ nasledovne: „Dobrovoľné dohody s podnikateľským sektorom, napr. v oblasti predchádzania vzniku odpadu.“ - Pripomienka č.32: V časti “Príležitosti doplniť”: “a dodržiavanie hierarchie odpadového hospodárstva” nasledovne: “Rozvoj obehového hospodárstva, zameranie sa na celý životný cyklus výrobku a dodržiavanie hierarchie odpadového hospodárstva.“ - Pripomienka č.33: V časti Príležitosti doplniť novú odrážku: “Výzvy a úlohy vyplývajúce z prijatého Akčného plánu pre obehové hospodárstvo „Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo“ týkajúce sa najmä ekodizajnu a výrobných procesov. - Pripomienka č.34: V časti „Slabé stránky“ doplniť druhý bod o text „používanie chemických látok v poľnohospodárstve a ich nadmerný únik do vody).“ - Pripomienka č.35: V časti “Slabé stránky”, v piatom bode zmeniť “zmierňovania” na “prispôsobenia sa dopadom”.


MŽPSR Na strane 60: - Pripomienka č.70: „Verejné financie“ v časti “Príležitosti” doplniť novú odrážku: “+ Uplatňovanie princípov zeleného verejného obstarávania.” - Pripomienka č.71: Pre úpravu SWOT analýzy „Životné prostredie“ a pre doplnenie adaptačných opatrení odporúčame čerpať z návrhu aktualizovanej Stratégie adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (http://www.minzp.sk/o-nas/uradna-tabula/posudzovanie-vplyvov-zivotne-prostredie/oznamenie-vypracovani-spravy-hodnoteni-strategickeho-dokumentu.html), ktorá v kapitole Energetika a priemysel poskytuje informácie o dôsledkoch zmeny klímy a možnostiach adaptácie v sektore priemyslu a energetiky. - Pripomienka č.72: V časti “Príležitosti” doplniť novú odrážku: “+ Podpora a rozvoj environmentálneho povedomia a popularizácia princípov udržateľnosti v každodennom živote.” - Pripomienka č.73: V časti „Príležitosti“, prvý bod zmeniť nasledovne: „+ Správne a trvaloudržateľné využívanie ekosystémov a ekosystémových služieb.“ - Pripomienka č.74: V časti „Slabé stránky“ zmeniť posledný bod nasledovne: „- Koherencia environmentálnej politiky s inými politikami v SR, vymáhanie práva v oblasti ochrany životného prostredia.“ - Pripomienka č.75: V časti „Ohrozenia“, štvrtý bod zmeniť nasledovne: „- Slabá pripravenosť na dôsledky zmeny klímy a stratu biodiverzity a prírodných zdrojov.“ - Pripomienka č.76: V časti „Ohrozenia“ doplniť nasledovný bod: „- Nenapraviteľné škody v zmene rázu a charakteru

O ČA Pripomienky čiastočne zapracované. SWOT analýza bola tvorená na základe vstupov a pripomienok vecne príslušných rezortov k jednotlivým oblastiam. Tvorbu a realizáciu adaptačných opatrení na dôsledky zmeny klímy ponechávame v kompetencií MŽP SR v súvislosti s pripravovanou Envirostratégiou.

34

krajiny.“

MŽPSR

Na strane 64: - Pripomienka č.36: Kapitola 6 „Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky, Kľúčová oblasť 3 – ekologická a energetická efektívnosť hospodárenia“ V 2. odseku k uvádzaným dokumentom žiadame doplniť „Stratégiu ochrany ovzdušia“. Stratégia ochrany ovzdušia bude zahŕňať Národný program znižovania emisií (potreba vypracovať ho vyplýva zo smernice 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie) a Stratégiu na zlepšenie kvality ovzdušia (potreba vypracovať ju súvisí s infringementom pre neplnenie požiadaviek smernice 2008/50/EC o kvalite ovzdušia a nevyhnutnosťou prijať opatrenia na riešenie zlej kvality ovzdušia na Slovensku)


MŽPSRNa strane 66: - Pripomienka č.77: V časti „Kľúčová oblasť 2 - technologické zmeny a podpora inovatívneho potenciálu SR“ doplniť odstavec textom: „... ako aj v rade aspektov týkajúcich sa ochrany životného prostredia.“


MŽPSRNa strane 68: - Pripomienka č.78: Štvrtý odstavec doplniť textom: „...ako aj na rozvíjanie podpory ekologických investícií.“


MŽPSR

Na strane 71: - Pripomienka č.37: Kapitola 6 „Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky, Kľúčová oblasť 3 – ekologická a energetická efektívnosť hospodárenia“, v 7. odseku navrhujeme za „CO2 emisie“ doplniť „a emisie znečisťujúcich látok“.


MŽPSR

Na strane 71: - Pripomienka č.79: Kapitola 6 „Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky, Kľúčová oblasť 3 – ekologická a energetická efektívnosť hospodárenia“, v 3. odseku navrhujeme spojenie „ekologických požiadaviek“ nahradiť spojením „požiadaviek na ochranu životného prostredia“ a za pojem „emisie“ doplniť „emisie skleníkových plynov a znečisťujúcich látok“. - Pripomienka č.80: Vo štvrtom odstavci poslednú vetu zmeniť nasledovne: „Na príprave stratégie by mali participovať všetky dotknuté rezorty a sektory hospodárstva SR, vrátane podnikateľskej sféry, miest a obcí a občianskej spoločnosti.“


MŽPSR Na strane 72: - Pripomienka č.38: Prvý odstavec, poslednú vetu zmeniť nasledovne: „Pre domácnosti, služby a podniky znamená znižovanie energetickej náročnosti nižšie náklady na zabezpečenie energetických potrieb, a tým aj zvýšenie konkurencieschopnosti, ako aj kvality života a životného prostredia občanov.“ - Pripomienka č.39: Tretí odstavec zmeniť nasledovne: „Jedným z nástrojov pre dosiahnutie ekologickej a ekologickej efektívnosti by


35

malo byť prijatie dokumentu implementujúceho obehové hospodárstvo SR s cieľom podpory zeleného hospodárstva, postavenom na vzájomne sa podporujúcich aspektoch hospodárskej, environmentálnej a energetickej politiky, podpore inovácií a znižujúcom energetickú, materiálovú a emisnú náročnosť hospodárstva SR. Obehové hospodárstvo udáva smerovanie fungovania celej spoločnosti k udržateľnému rastu.“ Odôvodnenie: MŽP SR plánuje v spolupráci s ostatnými dotknutými stranami prípravu takéhoto dokumentu, ale jeho forma je ešte otázkou diskusie, preto neodporúčame, aby hospodárska stratégia určovala jeho formu.

MŽPSRNa strane 73: - Pripomienka č.40: V prvom odstavci na konci doplniť: „vrátane využívania zdrojov odpadového tepla, ktoré vzniká počas technologických procesov v priemysle.“

Z A

Pripomienka zapracovaná v podobe širšie formulovanej pripomienky od Rady pre zelene budovy. Odsek znie: „V súvislosti so znižovaním energetickej náročnosti by mala dominovať aj snaha o implementáciu energeticky efektívnych opatrení v priemysle a riešení zodpovedajúcich obehovému hospodárstvu. Pozornosť by sa mala venovať najmä využívaniu zbytkovej energie z technologických procesov na pokrytie potreby energie, a to obzvlášť tepla z výroby chladu a z výroby stlačeného vzduchu a tepla z výrobných technológií, ktoré sa v súčasnosti odovzdáva do okolitého prostredia.“

MŽPSRNa strane 75: - Pripomienka č.41: Cieľ doplniť o „nízkouhlíkové“ nasledovne: „Cieľ: Ekologicky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo postavené na zdrojovej a energetickej efektívnosti“.


MŽPSR

Na strane 75: - Pripomienka č.81: Bod O 3.1 zmeniť nasledovne: „O 3.1 Prijať dokument pre implementáciu obehového hospodárstva SR s jeho následnou realizáciou s cieľom rozvoja zeleného hospodárstva rastu, postavenom na vzájomne sa podporujúcich aspektoch hospodárskej, environmentálnej a energetickej politiky, podpore inovácií a znižujúcom energetickú, materiálovú a emisnú náročnosť hospodárstva SR.“ Odôvodnenie: Nie je jasné, akú formu tento dokument bude mať (navyše predkladateľ na str. 71 hovorí o stratégii, na str. 75 o koncepcii), preto odporúčame použiť všeobecný výraz „dokument“. Máme za to, že cieľom je budovanie zeleného hospodárstva, nielen zabezpečovanie zeleného rastu.


MŽPSR Na strane 76: - Pripomienka č.42: V kapitole 4. Rozvoj podnikateľského prostredia žiadame doplniť slovo “environmentálnej”, viď nižšie v texte: „...komplexné rozvíjanie


36

podnikateľského prostredia, nielen často deklarovaným znižovaním administratívneho zaťaženia, ale aj po environmentálnej, ekonomickej, inovatívnej, technologickej a právnej stránke.“ - Pripomienka č.43: Kapitola 6 „Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky, Kľúčová oblasť 3 – ekologická a energetická efektívnosť hospodárenia“, v časti „Cieľ: Ekologicky efektívne hospodárstvo postavené na zdrojovej a energetickej efektívnosti“ navrhujeme: o do bodu „O 3.3 Podporovať využívanie domácich obnoviteľných zdrojov energií, biomasy a hydroenergetického potenciálu SR“ doplniť text „so zohľadnením požiadaviek kvality ovzdušia (najmä v prípade využívania biomasy)“, o do bodu „O 3.4 Podporovať dosiahnutie optimálneho energetického mixu“ za „CO2 emisie“ doplniť „ako aj emisie znečisťujúcich látok“, o do bodu „O 3.5 Posilňovať výstavbu, rozvoj a efektívnosť dopravnej infraštruktúry, verejnej osobnej dopravy, nemotorovej dopravy a elektrifikovanej hromadnej dopravy“ na záver doplniť „a zlepšovania kvality ovzdušia“, o znenie bodu O 3.9 preformulovať nasledovne: Podporovať energeticky efektívne opatrenia zohľadňujúce požiadavky na ochranu životného prostredia vo všetkých sektoroch národného hospodárstva.

MŽPSR

Na strane 7: „Východiská a dôvody pre spracovanie dokumentu“: - - Pripomienka č.9: V prvom odstavci žiadame doplniť na koniec „...a ochrany životného prostredia.“ - - Pripomienka č.10: Do druhého odstavca žiadame doplniť „Stratégia je vypracovaná v súlade s princípmi udržateľného rozvoja, čím zabezpečuje súlad hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky a vytvára rámec pre dosiahnutie prosperity spoločnosti vytvorením podmienok pre zabezpečenie hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti.“ Bez ochrany životného prostredia a trvaloudržateľného využívania prírodných zdrojov totiž nie je možné dosiahnuť ani ciele hospodárskej politiky. Hospodársky rozvoj bez ochrany prírodných zdrojov nie je možný, vo väčšine prípadov sú totiž práve prírodné zdroje jedným z hlavných podkladov pre rozvoj určitého priemyslu, či podnikateľskej aktivity. V predchádzajúcej verzii bol tento text uvedený.


MŽPSRNa strane 83: - Pripomienka č.44: V druhom odstavci v prvej vete zmeniť výraz „klimatickej zmeny“ na „zmeny klímy“.


MŽPSR Na strane 83: - Pripomienka č.82: Druhý odstavec doplniť nasledovne: „V oblasti lesníctva a jeho prepojenia na ochranu prírody negatívne vplýva aj nesúlad v rámci pohľadu na manažovanie a trvaloudržateľné využívanie lesných porastov a lesníctvo ako také; do budúcna bude preto potrebné sa na oba sektory pozrieť z dlhodobého hľadiska tak, aby boli lesnícke ciele v súlade s ochranou prírody a naopak.“ - Pripomienka č.83: Doplniť bod: „O 5.9. Podporovať a chrániť tradičné a lokálne druhy rastlín a zvierat, kt. sú vzácne z historického hľadiska a zároveň sa vedia najlepšie adaptovať na naše lokálne prírodné


37

podmienky, čím najlepšie prispievajú k ochrane zmeny klímy ako aj k ochrane biodiverzity.“

MŽPSR

Na strane 84: - Pripomienka č.84: „7 Monitoring“ doplniť nasledovný bod: "V nadväznosti na Oznámenie Európskej komisie o monitorovacom rámci prechodu na obehové hospodárstvo z januára 2018 bude SR spolupracovať s európskymi inštitúciami a členskými štátmi v záujme prijatia jednotného súboru indikátorov a následného vyhodnocovania na národnej úrovni."

O ČA

Kapitola 7 Monitoring je konzistentná vo svojom znení a toto doplnenie by do jej znenia vhodne nezapadalo. Dokument implementujúci obehové hospodárstvo by bol vhodnejším kandidátom pre navrhované znenie.

MŽPSR

Na strane 8: odsek „Nadväznosť na strategické environmentálne posudzovanie“: - Pripomienka č.45: V predchádzajúcej verzii bol detailnejšie popísaný proces SEA, ktorý z tejto verzie vypadol. Žiadame doplniť resp. upraviť: „Hlavným cieľom uplatňovania procesu SEA je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania stratégie hospodárskej politiky so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja. Proces odborného a verejného posudzovania vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie, kde vo všetkých fázach má verejnosť zabezpečený prístup k dokumentu a prebiehajú verejné konzultácie, je zameraný na zistenie, opísanie a vyhodnotenie priamych a nepriamych vplyvov na životné prostredie. Súčasťou procesu posudzovania je porovnanie výhod a nevýhod nulového variantu, t.j. stavu, ktorý by nastal, ak by sa strategický dokument nerealizoval a navrhovaného variantu strategického dokumentu z hľadiska vplyvu na životné prostredie v určenom rozsahu určenom podľa zákona o posudzovaní vplyvov. V procese posudzovania sa zároveň na základe identifikovaných a zhodnotených predpokladaných vplyvov určia opatrenia na ich minimalizáciu, prípadne na úplnú elimináciu. Celý proces umožňuje získať odborný podklad pre rozhodovací proces týkajúci sa prijatia alebo schválenia tohto návrhu strategického dokumentu vládou SR.“


MŽPSR

Na strane 94: - Pripomienka č.85 „Záver“: Prvý odstavec, druhú vetu doplniť nasledovne: „Hlavnou prioritou hospodárskeho rozvoja Slovenska s víziou do roku 2030 je preto zabezpečenie hospodárskeho rastu, čo umožní rýchlejšiu konvergenciu a odstránenie rozdielov v kvalite života a životného prostredia obyvateľov Slovenska v porovnaní s krajinami západnej Európy. Uvedené potvrdzuje záujem Slovenska zaradiť sa do „jadra“ EÚ.


MŽPSR Na strane 9: - Pripomienka č.46: v časti „Hlavný strategický cieľ hospodárskej politiky“ žiadame doplniť vetu: „Udržateľnosť rastu sa prejavuje konkurencieschopným hospodárstvom s efektívnym využívaním všetkých zdrojov, vrátane prírodných.


38

“Pripomienka č.47: Schému na strane 10 žiadame v časti „Rozvoj ľudských zdrojov“ doplniť boj s chudobou a sociálnu ochranu, v súlade s vyššie spomínaným inkluzívnym rastom. V časti „Energetika“ doplniť podpora obnoviteľných zdrojov energie.

MŽPSRNa strane 9: - Pripomienka č.11: V časti „Hlavný strategický cieľ hospodárskej politiky“ žiadame prvú vetu doplniť nasledovne: „Zabezpečiť inteligentný, udržateľný, inkluzívny a nízkouhlíkový rast hospodárstva s výhľadom do roku 2030.“


MŽPSR

Pripomienka č.1: K „Návrhu stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030“ (ďalej len „SHP 2030“) absentuje doložka vplyvov strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na životné prostredie vypracovaná podľa prílohy č. 7 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K predmetnému strategickému dokumentu prebieha v súčasnosti proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Proces je v štádiu pripomienkovania správy o hodnotení strategického dokumentu. Posudzovanie vplyvu strategických dokumentov s celoštátnym dosahom zabezpečuje rezortný orgán Ministerstvo hospodárstva Slovenskej Republiky (ďalej len „MH SR“) v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“).

Z ČAAktuálne prebieha proces SEA, absentujúca doložka bude súčasťou materiálu pred jeho predložením na rokovanie vlády SR.

MŽPSR Pripomienka č.2: K materiálu ako celku: Chýba informácia o participatívnom procese, účasti odbornej aj laickej verejnosti. Návrh SHP 2030 je dôležitý dokument pre viaceré oblasti a sektory hospodárstva preto považujeme za dôležité v priložených dokumentoch informovať akým spôsobom bola SHP 2030 pripravené, či boli vytvorené pracovné skupiny a ako fungovali, ako bola do procesu zapojená odborná a laická verejnosť. MŽP SR bolo zastúpené v pracovnej skupine pre tvorbu SHP 2030. K „nultému draftu“ zasielalo MŽP SR pripomienky, návrhy a doplnky, ktoré neboli ani zďaleka zapracované. Keďže pracovná skupina sa ani raz nestretla, žiadame o písomné vysporiadanie sa s týmito pripomienkami a zdôvodnením nezapracovaných častí.

Z ČA Aj na základe odporúčaní a konzultácií s Odborom posudzovania vplyvov na životné prostredie, MŽP SR (RNDr. Nižňanský) prebiehal participatívny proces nasledovne:

Z dôvodu nadrezortnosti a prierezového obsahu dokumentu bola v roku 2016 (pod vedením štátneho tajomníka pána I - Vojtecha Ferencza) vytvorená koordinačná skupina pre prípravu strategického dokumentu, ktorá bola zložená okrem zástupcov z vecne príslušných ústredných orgánov štátnej správy aj zo zástupcov z akademickej obce (univerzity, výskumné inštitúcie) a zamestnávateľských zväzov. (. Rezort hospodárstva pri príprave dokumentu vychádzal okrem iných dokumentov, aj z dokumentu „Metodika a inštitucionálny rámec tvorby verejných stratégií“, ktorý vláda SR schválila uznesením vlády SR č. 197 z 26. apríla

39

2017. Vzhľadom na strategický charakter a celoštátny dosah dokumentu podliehal tento materiál strategickému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí (SEA) podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Odborná a laická verejnosť bola zapojená do pripomienkovania dokumentu v rámci procesu SEA ako aj v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Oznámenie o strategickom dokumente bolo zverejnené na webovom sídle www.mhsr.sk a www.enviroportal.sk a v denníku Pravda dňa 06. 07. 2017. Rozsah hodnotenia strategického dokumentu určený podľa § 17 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z. bol s prihliadnutím na stanoviská doručené k oznámeniu o strategickom dokumente zverejnený na webovom sídle www.mhsr.sk a www.enviroportal.sk a v denníku Pravda dňa www.enviroportal.sk dňa 17. 08. 2017. „Oznámenie o zverejnení návrhu strategického dokumentu s celoštátnym dosahom a správy o hodnotení strategického dokumentu s celoštátnym dosahom“ a dokument „Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030“, boli zverejnené na webovom sídle www.mhsr.sk a www.enviroportal.sk dňa 03. apríla 2018. Takisto 03. apríla 2018 v denníku PRAVDA MH SR informovalo verejnosť o zverejnení uvedených dokumentov na svojom webovom sídle www.mhrs.sk (v časti Priemysel), ako aj na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR www.enviroportal.sk. Písomné stanoviská k strategickému dokumentu a k správe o hodnotení strategického dokumentu bolo možné predkladať do 21 dní od zverejnenia tohto oznámenia na

40

Ministerstvo hospodárstva SR a Ministerstvo životného prostredia SR (do 24. apríla 2018). Verejné prerokovanie uvedených dokumentov sa uskutočnilo dňa 19. apríla 2018 na Ministerstve hospodárstva SR. Zároveň bolo možné počas celého procesu posudzovania vplyvov zúčastniť sa na konzultáciách v zmysle § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré zabezpečovalo Ministerstvo hospodárstva SR. V rámci medzirezortného pripomienkového konania k návrhu „Stratégie hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030“ bolo možné prostredníctvom portálu Slov-Lex zasielať pripomienky v termíne od 04.04.2018 do 17.04.2018. Doložka vplyvov strategického dokumentu s celoštátnym dosahom na životné prostredie je súčasťou dokumentu predkladaného na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR a na rokovanie vlády SR.

MŽPSRPripomienka č.3: Žiadame v celom texte návrhu Stratégie hospodárskej politiky SR zohľadniť Európsku stratégiu pre plasty v obehovom hospodárstve zo 16.01.2018 (http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52018DC0028).

Z NRozpor bol odstránený na základe konzultácie s predkladateľom pripomienky.

MŽPSRPripomienka č.4: V celom dokumente odporúčame zosúladiť pojmy so zákon č. 555/2005 v znení neskorších predpisov §2 ods. 8 – miesto pasívnych budov – používať pojem budovy s takmer nulovou potrebou energie.


MŽPSR Pripomienka č.5: V celom dokumente žiadame zjednotenie terminológie z oblasti zmeny klímy, nahradiť pojmy „klimatické zmeny“, „zmeny klímy“ a pod. pojmom „zmena klímy“. Odôvodnenie: Zosúladenie terminológie s Parížskou dohodou a Stratégiou adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Pod pojmom klimatická/é zmena/y rozumieme zmenu klímy prirodzeného charakteru (napr. v minulých geologických dobách Zeme, Milankovičove cykly, ale napr. aj zmenu klímy spôsobenú sopečnou činnosťou), pojem zmena klímy označuje zmenu spôsobenú intenzívnym spaľovaním fosílnych palív a inými


41

aktivitami človeka.

MŽPSRPripomienka č.6: V predkladacej správe v 4. odseku navrhujeme doplniť prvú vetu o nasledujúce: "...povedie ku konkurencieschopnému, udržateľnému a zelenému hospodárskemu rastu..." a v súlade s tým navrhujeme úpravy aj vo vlastnom materiáli.


MŽPSRPripomienka č.7: V texte odporúčame zmenu pojmu „ekologická efektívnosť“ na „environmentálna efektívnosť“ (kap. 6-kľúčová oblasť 3).


MŽPSR

Pripomienka č.8: Materiál sa v súvislosti s témou „životné prostredie“ zaoberá najmä problematikou zmeny klímy a znižovania emisií skleníkových plynov, resp. CO2, pričom pod pojmom „emisie“ sa rozumejú najmä emisie skleníkových plynov, resp. CO2. Je však potrebné zohľadniť aj problematiku ochrany ovzdušia (znečisťovanie, kvalita ovzdušia) a tieto dve témy rozlišovať. V rámci materiálu žiadame osobitne zohľadniť význam problematiky znečistenia ovzdušia a zlej kvality ovzdušia, ktorá je na úrovni EÚ v súčasnosti akcentovaná ako jedna z nových priorít, a nie je už vnímaná len ako vedľajšia téma v rámci iných politík (napr. politiky zmeny klímy). V súvislosti so zmenou klímy hovoríme o potrebe znižovania emisií skleníkových plynov, pričom tieto emisie nemajú priamy dopad na kvalitu ovzdušia v nižších vrstvách atmosféry („dýchateľná časť“), ktorá je spôsobená koncentráciami znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia (ide najmä o znečistenie jemnými prachovými časticami PM10 a PM2,5, oxidy dusíka, síry, prchavé organické látky a amoniak). Niektoré opatrenia síce môžu priniesť synergické efekty v znižovaní emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok, niekedy však môže nastať aj neželaný opačný efekt. Opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia si vyžadujú individuálny prístup.

Z A

Pripomienka zapracovaná vo forme doplnenia časti 2.4 Životné prostredie o problematiku ochrany ovzdušia. Opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia ponechávame vo vecne príslušnej kompetencií MŽP SR a pripravovaných stratégií tohto rezortu na ktoré odkazuje aj Stratégia hospodárskej politiky.

NBSNBS dáva v rámci SWOT analýzy na zváženie doplniť do „Podnikateľského prostredia“ medzi „Ohrozenia“ položku týkajúcu sa vysokej miery koncentrácie priemyslu v automobilovom odvetví. V časti „Príležitosti“ sa ďalej navrhuje doplniť možnosť využívania prostriedkov EÚ z investičného fondu Slovak Investment Holding, a.s. určených okrem iného aj na podporu MaSP. Ďalej sa navrhuje v analýze SWOT v oblasti „Verejné financie“ upraviť formulácie položiek tak, aby reflektovali ich zaradenie. Preto, ak boli v materiáli položky zaradené do slabých stránok, sa javí vhodné preformulovať “Záväznosť strednodobého fiškálneho rámca.” na “Nezáväznosť strednodobého fiškálneho rámca.” a “Zavedenie záväzných výdavkových stropov.” na “Nezavedenie záväzných výdavkových stropov.” Medzi „príležitosti“ verejných financií sa ďalej navrhuje doplniť položka

O A SWOT analýza bola v navrhovaných častiach doplnená v zmysle pripomienky.

42

„Zefektívnenie alokácie verejných investícií financovaných z prostriedkov EÚ“.

RÚZSR

1. Zásadná pripomienka k návrhu všeobecne V celom dokumente sa často používajú pojmy zelená ekonomika a zelené technológie. Vzhľadom na to žiadame doplniť definíciu, čo majú tieto pojmy označovať, nakoľko za súčasného stavu dokumentu v zásade nie je jasné, čo bude SR podporovať, resp. kam smerovať, keď referuje k vyššie uvedeným pojmom. Odôvodnenie: Nie je zrejmé, čo tieto pojmy presne označujú, nakoľko nemáme vedomosť o tom, že by išlo o pojmy definované legislatívou, či o štandardizované definície (stretávame sa s pojmom zelené hospodárstvo).

Z AUvedené zdôvodnenie bolo v rámci dokumentu doplnené poznámkou pod čiarou.

RÚZSR

2. Zásadná pripomienka k návrhu všeobecne Považujeme za potrebné v návrhu dôraznejšie popísať a zohľadniť prepojenie na ďalšie či už prijaté, alebo pripravované dokumenty prijaté na národnej ako aj európskej úrovni (napr. Surovinová politika SR, Zelené Slovensko - stratégia do roku 2030, dokumenty EÚ v oblasti priemyselnej politiky napr. EU Industrial Policy Strategy for Competitiveness, Growth and Innovation). Návrh sa taktiež nedostatočne zaoberá pripravovaným Programovacím obdobím po roku 2020 pre Európske štrukturálne a investičné fondy. Odporúčame navrhnúť mechanizmus ako sa bude Stratégia meniť v závislosti od prijatých zmien v dokumentoch tohto typu v budúcnosti.

Z ČA

Prepojenosť na uvedené dokumenty bude zosumarizovaná v rámci Doložky vplyvov na životné prostredie, vypracovanou podľa prílohy č. 7 zákona 24/2006 Z. z. Doložka bude zahŕňať vzťah stratégie k iným strategickým dokumentom spracovanými na medzinárodnej, národnej a regionálnej úrovni. Z dôvodu, že problematika rozpočtu EÚ ako takého, nie je na obdobie rokov 2021 ustanovená a je predmetom diskusií, uvedeným sa budeme zaoberať až v pripravovaných akčných plánoch, a to pri financovaní jednotlivých úloh.

RÚZSR

3. Zásadná pripomienka ku kapitole 2.3 Technológie Navrhujeme doplniť text o dokončenie digitalizácie v rámci e-government-u tak, aby všetky orgány verejnej moci komunikovali s podnikateľskou sférou elektronicky a požadovali od nej len také údaje, ku ktorým sa nevedia dostať zo žiadnej databázy iného orgánu (čo samozrejme predpokladá ich vzájomné prepojenie).


RÚZSR 4. Zásadná pripomienka ku kapitole 2.4 Životné prostredie Str. 22 – nasledovný odsek navrhujeme doplniť nasledovne: Odpoveďou hospodárskej politiky na zmeny v oblasti životného prostredia by mala byť orientácia na ekologickú a energetickú efektívnosť hospodárstva, ktorá spočíva v zlepšení efektívnosti procesných postupov vo výrobe, znížení energetickej náročnosti priemyslu a spotreby energie v priemyselných odvetviach, podpora používania energie z obnoviteľných zdrojov energie a efektívnosti zdrojov vo vzťahu k obehovému a nízkouhlíkovému hospodárstvu s nízkymi emisiami. Podpora akéhokoľvek zdroja energie by mala zohľadňovať jeho celkový vplyv na životné prostredie a mala by zabezpečiť adekvátnu ochranu strategických prírodných zdrojov ako vody, lesov,

Z ČA Odsek upravený aj na základe pripomienok MŽP SR nasledovne: „Odpoveďou hospodárskej politiky na zmeny v oblasti životného prostredia by mala byť orientácia na environmentálnu a energetickú efektívnosť hospodárstva, ktorá spočíva v zlepšení efektívnosti procesných postupov vo výrobe, znížení energetickej náročnosti priemyslu a spotreby energie v priemyselných odvetviach, inovatívnom a

43

poľnohospodárskej pôdy, ovzdušia či biodiverzity. Odôvodnenie: V kapitole 2.4 Životné prostredie absentuje zmienka o potrebe podpory energií z obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú kľúčovým elementom pre dekarbonizáciu, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a zvyšovania energetickej bezpečnosti.

ekologickom dizajne produktov, predchádzaní tvorby odpadov a efektívnosti zdrojov vo vzťahu k obehovému a nízkouhlíkovému hospodárstvu s nízkymi emisiami. K tomu by sa mala pridať adekvátna ochrana strategických prírodných zdrojov ako vody, lesov, poľnohospodárskej pôdy, ovzdušia, biodiverzity či nerastného bohatstva. Podpora akéhokoľvek zdroja energie by mala zohľadňovať jeho celkový vplyv na životné prostredie a mala by zabezpečiť adekvátnu ochranu strategických prírodných zdrojov ako vody, lesov, poľnohospodárskej pôdy, ovzdušia či biodiverzity.“

RÚZSR

5. Zásadná pripomienka ku kapitole 2.4 Životné prostredie Návrh hovorí sa o „postupnom“ odklone od uhlia smerom k zemnému plynu pri výrobe energie – čo si ale vyžaduje konverziu výroby a stabilné dodávky zemného plynu. Materiál nerieši, otázku nákladov na prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu. Navrhujeme doplniť text o otázku financovania tohto prechodu či už prostredníctvom európskych fondov, výnosov z aukcii emisných kvót, alebo iných potenciálnych stimulov

Z ČA

Uvedenú problematiku bude MH SR implementovať v pripravovaných Akčných plánoch s tým, že za potrebné považujeme úzko spolupracovať s rezortom financií a životného prostredia, ako aj so zástupcami podnikateľskej obce. Problematika zelenej daňovej reformy bola v rámci dokumentu konkretizovaná tak, aby neviedla k zvyšovaniu celkového daňového zaťaženia.

RÚZSR

6. Zásadná pripomienka ku kapitole 2.4 Životné prostredie V tejto kapitole v súvislosti s oblasťou poľnohospodárstva absentuje požiadavka na modernizáciu a zavádzanie inovácií do farmárskej praxe, preto navrhujeme doplniť požiadavku na modernizáciu a zavádzanie inovácií do farmárskej praxe. Odôvodnenie: Práve podporou a rozvojom týchto činností je možné významne emisne zefektívniť prvovýrobu. Z oficiálnych správ je zrejmé, že poľnohospodárska výroba v SR je veľmi emisne náročná, s okolitých krajín žiaľ vykazuje jedny z najvyšších emisií z prvovýroby. Preto navrhujeme doplniť do dokumentu aj potrebu zlepšenia fungovania v tejto oblasti.


RÚZSR7. Zásadná pripomienka k SWOT analýze, tabuľka Regionálny rozvoj, časť Príležitosti na strane 57 V poradí ôsmy bod v tabuľke Regionálny rozvoj, časť príležitosti na str. 58 navrhujeme upraviť nasledovne: + Zvýšením podpory elektronicky poháňaných aut,


44

bicyklov a kolobežiek a aut poháňaných na alternatívne palivá vznikne priestor na novú výrobu i výskum (najmä v oblasti výroby batérií, či výroby biopalív). Odôvodnenie: Z pohľadu regionálneho rozvoja je nepochybne príležitosťou nielen elektromobilita, ale aj podpora alternatívnych palív, ktorých výroba môže byť umiestnená aj v menej konkurencie schopných, či rozvinutých regiónoch. Zároveň z nich plynúci dopyt po najmä poľnohospodárskych komoditách vedie k rozvoju menej rozvinutých regiónov. Vzhľadom na to navrhujeme doplniť príslušný bod tak, ako je uvedené vyššie. Zvýšenie výroby biopalív prispeje k dosahovaniu cieľov Slovenskej republiky v podiele obnoviteľných zdrojov energie využívaných na výrobu elektriny ale aj v doprave (napríklad formou CNG alebo LNG) a aj tepelnej energetike. Použitie bioplynu a biometánu v doprave a tepelnej energetike pomôže Slovenskej republike tiež s plnením cieľov znižovania emisií skleníkových plynov ako aj s cieľmi znižovania emisií ďalších znečisťujúcich látok v ovzduší a vytvorí priestor pre zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva Slovenskej republiky

RÚZSR

8. Zásadná pripomienka k cieľu Inovatívne hospodárstvo s predpokladmi pre zavádzanie moderných výrobných procesov, strana 70 RÚZ navrhuje doplniť navrhované opatrenia o ďalšie opatrenie takto: O 2.9 Presadzovať odstránenie administratívnych prekážok pružného využívania verejných zdrojov /najmä prostriedkov ŠF/ na podporu výskumu, vývoja a inovácií. Odôvodnenie: Administratívne prekážky v súčasnosti výrazne obmedzujú podnikateľský sektor pri čerpaní prostriedkov štrukturálnych fondov. Presadzovať je potrebné najmä odstránenie diskriminácie podnikateľského sektora pri poskytovaní zálohového financovania projektov VaV a prehodnotenie realizácie záruk na poskytnuté NFP.

Z ANávrh opatrenia upravený v zmysle textácie pripomienky. Doplnené ako opatrenie č. 2.11.

RÚZSR9. Zásadná pripomienka K opatreniam k cieľu: Ekologicky efektívne hospodárstvo postavené na zdrojovej a energetickej efektívnosti, na strane 76 RÚZ navrhuje formulovať uvedený cieľ nasledovne: O 3.2 Diverzifikovať zdroje a prepravné cesty pre zemný plyn, ropu a elektrinu tam, kde je to nevyhnutné z hľadiska energetickej bezpečnosti, ekonomickej efektivity a konkurencieschopnosti odberateľov energie. Odôvodnenie: Opatrenie O 3.2 Diverzifikovať zdroje a prepravné cesty pre zemný plyn, ropu a elektrinu z dôvodu energetickej bezpečnosti a stability dodávok energií nebolo konzultované so zástupcami príslušných odvetví a je nevhodne naformulované. Tým že nie je analyzovaný stav diverzifikácie, ktorý je rôzny pre jednotlivé nosiče energie, opatrenie nezohľadňuje ekonomickú efektívnosť, ekologické dopady a dopady na odberateľov energií ktoré by mali

Z A Text opatrenia č. 3.2 upravený v zmysle pripomienky.

45

byť prioritou tejto kapitoly.

SPPK

Navrhujeme názov Grafu č. 5 v znení: „Podiel jednotlivých odvetví na HDP (bez daní z produktov mínus subvencie na produkty)“ nahradiť znením: „Podiel jednotlivých odvetví na pridanej hodnote b.c. (bez daní z produktov mínus subvencie na produkty)“. Odôvodnenie: VÚEPP bolo zo ŠÚ SR odporúčané, aby sa ukazovateľ HDP za odvetvia používal len pre účely jeho interpretácie v absolútnom vyjadrení, a nie ako podielový ukazovateľ, nakoľko za odvetvia v rámci ukazovateľa HDP uvádza ŠÚ SR hodnoty len za pridanú hodnotu, kým za SR (ako súčet) je vykázaný HDP. Pre účely podielu odvetví na ekonomike SR je vhodné preto zvoliť skôr ukazovateľ (hrubá) pridaná hodnota.


SPPK Odporúčame doplniť SWOT analýzu na str. 58 v časti "ohrozenia" o : „postupné starnutie a pokles počtu kvalifikovaných pracovných síl v poľnohospodárstve“.


SPPKOdporúčame doplniť SWOT analýzu na str. 58 v časti "slabé stránky" o : „nedostatočne rozvinutý odbytový systém agropotravinárskych komodít a absencia spracovateľských kapacít“


SVSRVIK celému vlastnému materiálu: Návrh stratégie hospodárskej politiky SR do roku 2030 je veľmi všeobecne formulovaný, a nie je dostatočne špecifický pre potreby Slovenskej republiky.

O A

Pripomienku berieme na vedomie. Upozorňujeme však, že materiál je všeobecným koncepčným základom pre následnú konkretizáciu prostredníctvom úloh v rámci pripravovaných akčných plánov. Akčné plány podstatným spôsobom dotvoria plán a realizáciu stratégie na obdobie do roku 2030 vďaka jednotlivým úlohám pre vecne príslušné orgány štátnej správy s ich finančným rámcom a termínom plnenia.

SVSRVIVlastný materiál - na str. 67 je chyba v texte a nesúlad z grafom 24. Návrh správneho znenia textu: „Vo financovaní slovenského výskumu a vývoja v roku 2016 bol zaznamenaný pokles celkových výdavkov - dosiahli hodnotu 640 835 tis. EUR, teda 0,79 % HDP (v roku 2015 predstavovali výdavky na výskum a vývoj 927 272 tis. EUR, teda 1,18


46

% HDP)“.

SVSRVI

Vlastný materiál - SWOT analýza Veda, výskum a inovácie, str. 55. 56 Z metodického hľadiska analýza nie je správne spracovaná a nedostatočne je spracovaná aj z obsahového hľadiska. Silné a slabé stránky by mali hodnotiť postavenie SR vzhľadom k stavu v iných krajinách. Príležitosti a hrozby by mali hodnotiť vplyv globálneho externého prostredia a jeho trendov na jednotlivé štáty. Preto ak je nízka úroveň spolupráce medzi akademickou a podnikovou sférou uvedená medzi slabými stránkami, potom prehĺbenie tejto spolupráce uvedené v príležitostiach nie je v skutočnosti príležitosťou, ale odstránením slabej stránky. Samotná existencia RIS3 SK nemôže byť silnou stránkou, pretože takúto stratégiu majú vypracované skoro všetky krajiny EÚ. Medzi slabými stránkami chýba napr. nízka inovačná výkonnosť SR (hoci je spomínaná v kapitole 6), nedostatočné súťažné financovanie výskumu a vývoja a taktiež nízky podiel financovania výskumu a vývoja zo súkromných zdrojov. Medzi príležitosťami chýba napr. implementácia koncepcie Priemyslu 4.0, ktorá je typickým príkladom príležitostí plynúcich z globálneho externého prostredia, hoci v Kapitole 6, v časti 2 je jej venovaná významná časť.

Z A

V zmysle pripomienky bola SWOT analýza doplnená a prípadné rozpory medzi príležitosťami a slabými stránkami boli odstránené.

SZVT

Časť 4. SWOT Analýza (Životné prostredie) navrhujeme doplniť text nasledovne: Emisie znečisťujúcich látok a hluku v niektorých sektoroch (napr. doprava, a tým zhoršujúca sa celková kvalita ovzdušia alebo vykurovanie domácností tuhými palivami – tzv. lokálne kúreniská) Odôvodnenie : Znečistenie, ktoré spôsobuje individuálne vykurovanie domácnosti tuhými (nekvalitnými) palivami spôsobuje znečistenie ovzdušia a vážne ohrozenie zdravia obyvateľstva najmä vidieckych oblastí. Tieto zdroje znečistenia navyše nepodliehajú kontrole emisií ani povinnostiam v oblasti zvyšovania energetickej účinnosti, tak ako napr. centrálne systémy zásobovania teplom.


SZVTNa strane 10 - Oblasť "Zivotne prostredie" a strane 28 : navrhujeme vypustit slovo "zelené" a ponechať iba "nizkouhlikove hospodárstvo". Odôvodnenie: "Zelené" evokuje prechod na obnoviteľné zdroje. Pokiaľ sa pod označením “zelené” rozumie prechod na využívanie obnoviteľných zdrojov vo významnej miere, upozorňujeme, že Slovensko nemá taký potenciál v oblasti OZE. Požiadavku, aby v perspektíve dlhodobého horizontu bola všetka (alebo významná) potreba energie pokrytá výlučne obnoviteľnými zdrojmi energie by nebolo možné ani technicky zabezpečiť. Takýto stav nie je z pohľadu bezpečnosti dodávok ani z pohľadu technickej realizovateľnosti želateľný. Z pohľadu bezpečnosti dodávok a pokrytia celej energetickej potreby slovenského hospodárstva v našich klimatických


47

podmienkach, a aj pokrytia výpadkov výroby energie z OZE s nepredikovateľnou formou výroby je potrebné zachovať a naďalej modernizovať súčasnú energetickú infraštruktúru (plynovú a teplárenskú). Dôrazne upozorňujeme na to, že výrazným zvyšovaním podielu OZE spotrebiteľom hrozí zvýšenie nákladov za energie (domácnostiam aj priemyslu), teda prehlbovanie energetickej chudoby. Na Slovensku sú už dnes všetkými spotrebiteľmi podporované OZE cez cenu elektriny vo výške takmer 400 mil. €/rok.

SZVT

Navrhujeme doplniť text na strane 73 nasledovne : Energetická bezpečnosť sa tak musí sústrediť na diverzifikáciu zdrojov a prepravných ciest pre zemný plyn, ropu a elektrinu a využívanie domácich OZE, biomasy a hydroenergetického potenciálu a využitie vybudovanej a modernizovanej teplárenskej infraštruktúry. Nemenej dôležitým je dosiahnutie optimálneho energetického mixu s prevahou zdrojov neprodukujúcich CO2 emisie pri uprednostňovaní jadrovej energie a zemného plynu ako nástroja prechodu k nízko-uhlíkovej energetike pri postupnom nahradzovaní uhlia. Odôvodnenie : viď pripomienka k textu na strane 22-23, kapitola 2.4. Životné prostredie


SZVTNavrhujeme doplniť text na strane 78 nasledovne : O 3.10 Posilňovať modernizáciu a efektívne využívanie existujúcej teplárenskej infraštruktúry na zvyšovanie podielu využitia obnoviteľných zdrojov, odpadového tepla a nízkoemisných technológií Odôvodnenie : viď pripomienka k textu na strane 22-23, kapitola 2.4. Životné prostredie


SZVT

Pripomienka č. 4 Časť 4. SWOT Analýza (Energetika) navrhujeme doplniť text nasledovne: + Využívanie domácich obnoviteľných zdrojov energie, klesajúca spotreba tuhých fosílnych palív, dekarbonizácia ekonomiky. + Využitie existujúcej teplárenskej infraštruktúry na zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov, zachytávanie a využívanie odpadového tepla a využívanie ekologických a vysoko úsporných zariadení a technológií šetriacich primárnu energiu Odôvodnenie : viď pripomienka k Textu na strane 22-23, kapitola 2.4. Životné prostredie


SZVTV text na strane 22-23, kapitola 2.4. Životné prostredie navrhujeme vypustiť slovo „zelených“ a doplniť text nasledovne : Cieľom globálnych environmentálnych politík je udržať globálne otepľovanie pod hranicou 2 ̊C, ktorá sa ešte pokladá za riešiteľnú z pohľadu dopadov na životné prostredie a človeka. Slovensko sa bude musieť v danej oblasti sústrediť najmä na plnenie cieľov Európa 2030 a výhľadovo vytvárať podmienky aj pre

Z A Uvedená pripomienka bola zohľadnená v kapitole 2.4 Životné prostredie aj na základe pripomienky od MŽP SR a časť pripomienky začínajúcej slovami „Prechod na nízkouhlíkové technológie...“ bol prevzatý do kľúčovej oblasti 3 „environmentálna a energetická efektívnosť

48

obdobie 2050. Pre energetickú a hospodársku politiku štátu to znamená predovšetkým znižovanie skleníkových plynov, znižovanie spotreby tuhých fosílnych palív, zlepšenie manažmentu využívania prírodných zdrojov v zmysle princípov a zásad Zelenej ekonomiky (napr. využívanie potenciálu lesov v rámci produkcie surového dreva ako obnoviteľného zdroja) a odpadov, implementáciu obehovej ekonomiky a zvyšovanie podielu výroby energie zo zdrojov, ktoré znižujú emisie CO2 a ostatné znečisťujúce látky (SOx, NOx, TZL, ...) a prispievajú k optimalizácii energetického mixu nielen na Slovensku, ale aj v regióne. Prechod na nízkouhlíkové technológie by mal zároveň posilniť rozvoj technológií využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, ekologické, nízkoemisné a vysoko úsporné zariadenia šetriace primárnu energiu s prioritným využitím vybudovanej energetickej infraštruktúry (plynárenskej a teplárenskej) a poskytnúť pracovné miesta v tomto perspektívnom segmente a z dlhodobého hľadiska posilniť energetickú bezpečnosť SR a konkurencieschopnosť jej podnikov. V neposlednom rade treba relevantné politiky v tejto oblasti implementovať aj s ohľadom na koncovú cenu energie pre odberateľov, ako jeden z faktorov priamo vplývajúci na ich konkurencieschopnosť. Odôvodnenie: Systémy CZT sú nástrojom na rýchlu, nákladovo efektívnu, spoľahlivú a flexibilnú integráciu obnoviteľných zdrojov energie a iných vysoko účinných technológií šetriacich primárnu energiu a teda nástrojom prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Vytvárajú inteligentný energetický systém. Charakter OZE, nepredikovateľný charakter výroby energie z OZE, nerovnováha medzi okamžitou výrobou a potrebou energie, potreba záložných zdrojov a pod. si vyžaduje flexibilnú infraštruktúru. A práve systémy CZT, ktoré dokážu efektívnejšie implementovať OZE alebo kombinovanú výrobu elektriny a tepla, plnia úlohu integrátora / nástroja / infraštruktúry, ktorá dokáže efektívne prepájať výrobu a spotrebu, umožňuje skladovať energiu v podobe tepla v čase jej prebytku, využiť rôzne formy energie, ktoré v meste vznikajú, využiť „odpadové“ teplo, ktoré inak uniká v podobe emisií do ovzdušia. Rozvoj a modernizácia systémov centrálneho zásobovania teplom môže tiež efektívne prispieť k zlepšovaniu energetickej hospodárnosti budov a k zlepšovaniu celkovej energetickej hospodárnosti okresov (sídlisk, mestských štvrtí, aglomerácii). Je preto efektívnejšie podporiť koncepčný prístup v znižovaní emisií spôsobených budovami, radšej ako individuálny - na úrovni budov, zo všetkých uhlov pohľadu (technický, ekonomický, environmentálny).

hospodárstva“.

ŠÚSRK vlastnému materiálu K textu na strane 30 „Konečná spotreba vlády rástla po roku 2010 rýchlejším tempom ako spotreba domácností, čo bolo ovplyvnené snahou vlády o oživenie hospodárstva a realizácia investičných projektov (najmä infraštruktúrnych).“ V našich časových radoch je to až od roku 2013 . A iba v bežných cenách. V stálych cenách nastáva v roku 2016 zvrat t. j. KSVS rastie pomalším tempom ako KSD a to „vďaka“ vyššiemu


49

cenovému deflátoru.

ŠÚSR

K vlastnému materiálu Na strane 36 tretia veta 1. odseku „Zároveň, nezamestnaných je 44 % ľudí vo veku od 20 do 24 rokov a 32 % všetkých nezamestnaných dosiahlo iba základné vzdelanie.“ nie je správne formulovaná – ide o mieru nezamestnanosti. Okrem toho je tam uvedený zlý vek vyplývajúci pravdepodobne z posunu riadkov v tabuľke, z ktorej autor vychádzal (z toho plynú aj chyby v grafe pod textom). Odporúčame uviesť vetu: „Zároveň, miera nezamestnanosti osôb vo veku od 15 do 19 rokov je 44 % a miera nezamestnanosti osôb, ktoré dosiahli iba základné vzdelanie je až 32 %.“. Graf 12 má zle uvedené hodnoty. Pravdepodobne autor vychádzal z rovnakej tabuľky ako v texte nad grafom a mal v nej poposúvané čísla (príklad: hodnota, ktorá je pri 20-24 ročných patrí k 15-19 ročným ...). Veta v poslednom odseku: „Nasledujúca tabuľka predstavuje prehľad zamestnancov podľa vzdelania“ – slovo „zamestnancov“ odporúčame nahradiť slovom „pracujúcich“. Rovnako má byť aj v nadpise tabuľky: „Tab.1 Pracujúci podľa vzdelania za rok 2016“.


ŠÚSRK vlastnému materiálu Odporúčame na strane 28 - graf 1 a na strane 29 - graf 2 v grafoch opraviť legendu. Sú tam vymenené vysvetlivky pri farbách čiary t. j. podľa hodnôt by modrá farba mal byť „Hrubý domáci produkt v mil. EUR b. c.“ a žltá farba by mal byť „Hrubý domáci produkt v mil. EUR s. c.“ (databáza DATAcube. 2018).


ŠÚSR K vlastnému materiálu Odporúčame na strane 15 odsek, ktorý začína slovami “Pri sledovaní ďalšieho determinantu – emigrácie…” nahradiť textom, ktorý znie: “Pri sledovaní ďalšieho determinantu – emigrácie , je vývoj v tejto oblasti, založený na odhlasovaní z trvalého pobytu skresľujúci, nakoľko tento indikátor nezachytáva časť osôb, ktoré si nesplnia odhlasovaciu povinnosť. Ukazovateľ odhlásenia z platenia zdravotných odvodov na Slovensku, na rozdiel od oficiálnej štatistiky trvalých pobytov zohľadňuje finančný aspekt, ktorý motivuje nahlasovať dlhšie pracovné a študijné pobyty mimo krajiny. Počet registrovaných v centrálnom registri poistencov nemusí však úplne presne reflektovať počet osôb pracujúcich a žijúcich na Slovensku. Výsledky analýzy môžu naďalej mierne podhodnocovať počet pracujúcich v zahraničí, ak si občania napriek životu v zahraničí naďalej platia zdravotné poistenie v SR ako samoplatcovia. Uvažované čísla taktiež abstrahujú napríklad od poistencov v SR samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí pracujú väčšinu roka v zahraničí. Naopak, osoby pracujúce v SR, ale so zdravotným poistením v zahraničí nie sú zahrnuté. Na základe obmedzení treba brať prezentované výpočty z centrálneho registra poistencov o počte emigrantov na základe registrácie zdravotného poistenia len orientačne. Zvyšnú časť uvedeného odseku „Podľa Inštitútu finančnej


50

politiky...“ odporúčame vypustiť.

ŠÚSRK vlastnému materiálu Odporúčame na strane 67 v prvom odseku v druhej vete uviesť údaje nasledovne: slová „1,18 % HDP“ sa nahrádzajú slovami „0,79 % HDP“ a slová „1,19 % HDP“ sa nahrádzajú slovami 1,18 % HDP“.


ŠÚSR

K vlastnému materiálu Odporúčame na strane 67-68 upraviť názov tabuľky č.4, keďže nezodpovedá údajom v tabuľke. Údaje sú za bežné výdavky na výskum a vývoj a nie za výdavky na výskum a vývoj spolu. Odporúčame opraviť názov tabuľky na „Bežné výdavky na VV .....“ alebo použiť údaje z databázy ŠÚ SR za výdavky na VV spolu. V tabuľke č. 4, ktorá obsahuje údaje za bežné výdavky na VV, odporúčame údaj - aplikovaný výskum za rok 2016 – „135 078,97“ nahradiť údajom „135 078,87“ a údaj - vývoj za rok 2013 – 184 736,81“ nahradiť údajom „184 736,54“.


ŠÚSR

K vlastnému materiálu Odporúčame na strane 9, upraviť poznámku pod čiarou k odkazu 2. Podiely sú z podkladov MH SR, tie sú však ešte spred revízie, ktorá bola zverejnená v októbri 2017 (ročné údaje) a v novembri 2017 (štvrťročné údaje). V súčasnosti sú už za rok 2016 iné podiely aj iné údaje t. j. revidované.

O ČAMH SR sa opiera o oficiálny dokument platný v období spracovania dokumentu.

ŠÚSR

K vlastnému materiálu V grafe 15 na strane 38 je nesprávne uvedená hodnota priemernej mzdy za rok 2017. Správna hodnota je 954 EUR. Adekvátne treba v nadväzujúcom odseku opraviť text nasledovne: „Za obdobie rokov 2008 až 2017 sa hodnota priemernej mzdy zvýšila o 230,97 EUR (o 31,9 %)“.


ŠÚSRK vlastnému materiálu V grafe č. 14 na strane 37 odporúčame uviesť správny údaj o počte absolventov v roku 2012 za Stredné školy-denné 45 912 absolventov (databáza DATAcube. 2018).


ÚPPVIIDo uznesenia odporúčame doplniť aj ďalšie termíny. Odôvodnenie: V návrhu uznesenia je len termín predloženia 1. akčného plánu, pričom v texte sa hovorí o pravidelných cykloch aktualizácie.

O N

Pri predkladaní 1. akčného plánu bude návrhom uznesenia uložená úloha ministrovi hospodárstva -predložiť 2. akčný plán a následne podľa harmonogramu uvedeného v časti monitoring sa bude postupovať rovnakým spôsobom pri ďalších Akčných plánoch, reflektujúc i na aktualizáciu strategického dokumentu, ktorá sa predpokladá v roku 2024.

ÚPPVII Z A Text upravený v zmysle pripomienky -

51

Navrhujeme preformulovať – lepšie špecifikovať hlavný cieľ stratégie. Odôvodnenie: Aktuálne definovaný hlavný cieľ - zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu ... - je formulovaný príliš obecne, zhoduje sa prioritami stratégie Európa 2020 či s piliermi udržateľného rozvoja. Za vhodnejšie by sme považovali napr. zabezpečovanie hospodárskej stability, dynamiky hospodárskeho rastu, adaptácie v medzinárodnom prostredí, sociálneho zmieru pri rešpektovaní princípov udržateľného rozvoja. Alebo vychádzať z nástrojov hospodárskej politiky štátu, napr. fiškálnej politiky, daňovej politiky, monetárnej politiky, dôchodkovej politiky, sociálnej politiky, ekologickej politiky, zahraničnoobchodnej politiky, pri rešpektovaní princípov udržateľného rozvoja. Polemizovať by sa dalo aj o výbere oblastí zahrnutých do návrhu stratégie hospodárskej politiky. Je nám jasné, že výber oblastí do prierezových stratégií nie je jednoduchý a v tomto prípade je zrejme výsledkom dohody subjektov zainteresovaných na príprave dokumentu. Ale práve široký záber návrhu v nás vzbudzuje pochybnosti o pridanej hodnote tejto stratégie.

formulácia cieľa bola upravená, takisto v rámci materiálu bola doplnená kapitola analyzujúca charakter a zdroje konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, ktorá tiež reflektuje na vznesenú pripomienku.

ÚPPVIIOdporúčame doplniť aspoň rámcový harmonogram a zdroje (finančné, materiálne, ľudské, organizačné ap.). Odôvodnenie: Stratégia by mala obsahovať vecný, časový aj finančný plán (čo je aj súčasťou „Metodiky a inštitucionálneho rámca tvorby verejných stratégií“, na ktorú sa pripomienkovaný materiál odvoláva).

O ČA

Rámcový harmonogram a zdroje, reflektujúc „Metodiku inštitucionálneho rámca tvorby verejných stratégií“ budú vyčíslené až pri spracovaní Akčných plánov. Čo sa týka vplyvov na rozpočet verejnej správy, vzhľadom k tomu, že ide o koncepčný materiál, sa tieto vplyvy v tejto fáze materiálu nedajú vyčísliť, dopad na verejné financie bude možné určiť až pri predkladaní konkrétnych akčných plánov za všetky navrhované kľúčové oblasti č.1 – č.5. Dá sa však očakávať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a negatívne vplyvy budú predstavovať výdavky štátneho rozpočtu súvisiace s plnením navrhnutých rámcových opatrení v uvedených kľúčových oblastiach. Uvedené je doplnené do Doložky vplyvov v poznámkovej časti č. 10.

ÚPPVIIV kap. 1.1, s. 11 na konci navrhujeme upraviť text: „Komisia v rámci EÚ semestra pripravuje program stability a konvergenčný program“ na „Členské štáty EÚ v rámci semestra každý rok pripravujú program stability (členovia eurozóny), resp. konvergenčný


52

program.“. Odôvodnenie: Spresnenie textu.

ÚPPVIIV kap. 1.1, s. 11 odporúčame zvážiť výber cieľov Agendy 2030. Odôvodnenie: V texte sú uvedené štyri ciele, pričom Agenda 2030 ich má celkovo 17. Nie je jasné, prečo autori uviedli práve vybrané štyri ciele. Riešením by mohol byť aj link na Agendu 2030.

O APripomienka zapracovaná doplnením odkazu na Agendu 2030 a poznámkou pod čiarou č. 6, ktorá dopĺňa ciele Agendy 2030.

ÚPPVII

V oblastiach, ktoré v zmysle kompetenčného zákona patria do pôsobnosti iných rezortov, navrhujeme preveriť, či boli zohľadnené SWOT analýzy a najmä ciele už schválených stratégií. Odôvodnenie: Nie je potrebné rozširovať ciele a opatrenia nad rámec už schválených stratégií, ktoré sú v kompetencii iných subjektov. Vo SWOT analýze odporúčame konkrétne napr. v časti Regionálny rozvoj zosúladiť slabú – silnú stránku v oblasti dopravy: ako silná stránka je uvedená „Modernizácia železničných tratí a zrýchlenie vlakovej dopravy na prioritných trasách“ a súčasne ako slabá stránka „Pomalé tempo výstavby a modernizácie základnej cestnej, ako aj elektrifikácie železničnej infraštruktúry na juhu Slovenska, v úseku Zvolen – Košice“. V tej istej časti zvážiť širší kontext v súvislosti so slabou stránkou „Nesprávne rozdelenie regiónov NUTS2 (Bratislavský kraj nespĺňa kritérium o minimálnom počte obyvateľov) a teda jeho súčasťou by mal byť aj Trnavský kraj)“, v príležitostiach uvedený bod „Zefektívnenie správy obcí prostredníctvom dobrovoľného nástroja municipalizácie, ktorá by mala ušetriť prostriedky na iné aktivity zvyšujúce kvalitu života v obciach“ prepracovať vo väzbe na systémovú reformu verejnej správy a samosprávy na všetkých úrovniach, atď.

Z ČA

SWOT analýza bola spracovaná na základe vstupov vecne príslušných rezortov, návrh na úpravu a zosúladenie slabej a silnej stránky v oblasti dopravy v časti Regionálny rozvoj je upravené.

ÚVSR Na konci časti 3.2 text v odrážkach začínajúci slovami „dostupnej dopravnej infraštruktúry“ žiadame zmeniť takto: - posilnenia ekonomickej dimenzie politiky rozvoja v jednotlivých regiónoch a v komunálnej politike a transpozície makroekonomickej politiky do politiky regionálnej ekonomiky, - dostupnej, výkonnej a environmentálne prijateľnej dopravnej a technickej infraštruktúry vrátane IKT vo všetkých regiónoch ako predpokladu pre zhodnotenie špecifických potenciálov jednotlivých regiónov a udržateľnosť ekonomických aktivít a ich rozvoja. V rámci modernizácie a rozvoja dopravnej a technickej infraštruktúry uprednostňovať podporu vzniku a rozvoja produkčných zón a klastrov umožňujúcich efektívne využívanie regionálnych zdrojov a vysokú mieru pridanej hodnoty regionálnych produktov vrátane projektov podporujúcich rozvoj cestovného ruchu, - zamestnanosti ľudí s akcentom na efektívne využitie špecifického ľudského potenciálu regiónov, - udržateľného využitia vnútorného prírodného a kultúrneho potenciálu regiónov Slovenska v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, priemysle a v oblasti cestovného ruchu s cieľom posilnenia regionálneho ekonomického a sociálneho rozvoja a kvality života v regiónoch vrátane dostupnosti pracovných príležitostí. Odôvodnenie: Infraštruktúra musí byť adekvátne budovaná aj v dynamicky sa rozvíjajúcich regiónoch, inak bude ich rast


53

spomalený, ak nie zastavený. Tiež je potrebné zabezpečiť dopravné prepojenie na seba nadväzujúcich produkcií - poľnohospodárstvo na priemysel, priemysel na služby atď.... Záverečné vety od „Zachovať poľnohospodársky ráz..“ po „dopadom na ochranu prírody a krajiny“ navrhujeme vynechať vzhľadom na to, že táto úroveň riešenia akým spôsobom má byť zabezpečený rozvoj je predmetom iných strategických dokumentov

ÚVSR

V časti 2.7 Výzvy do roku 2030 navrhujeme doplniť text: „Jednou z kľúčových výziev pre slovenskú ekonomiku do roku 2030 je zvýšenie jej odolnosti diverzifikáciou ekonomiky jednotlivých regiónov, intenzívnejšom a efektívnejšom využití vnútorných zdrojov jednotlivých regiónov, vyššej pridanej hodnote produkcie a vyššej miere uspokojenia regionálneho dopytu vlastnou produkciou.“ Odôvodnenie: Dopady krízy v roku 2008 boli oveľa väčšie v SR ako napr. v Poľsku s regionálnou ekonomikou orientovanou na vnútorný dopyt a využitie vnútorných potenciálov, v oveľa menšej miere na rozvoj derivovaný zahraničným kapitálom. Tiež je evidentný problém v priemete pozitívnych makroekonomických ukazovateľov do kvality života v jednotlivých regiónoch a vyrovnávania negatívne pôsobiacich disparít.


ÚVSR

V časti 2.7 Výzvy do roku 2030 navrhujeme preformulovať štvrtú odrážku začínajúcu slovami „Do budúceho obdobia bude kľúčové zamerať sa“ nasledovne: „Do budúceho obdobia bude kľúčové zamerať sa na udržateľnosť a konkurencieschopnosť hospodárstva SR. Udržateľnosť bude spočívať v správnej lokalizácii podnikov vzhľadom na existujúcu kapacitu ľudských síl, možnosti využitia endogénnych zdrojov, ako aj na rešpektovaní environmentálnych požiadaviek a potrebe prejsť na zelené hospodárstvo, ktoré bude musieť dostatočne reagovať na nové trendy pre zachovanie jej konkurencieschopnosti. S tým súvisia napr. koncové ceny energií, kvalita a dostupnosť ľudských zdrojov, zníženie energetickej náročnosti, kvalitná infraštruktúra, podpora inovácií a pod. Cieľom verejných politík by tak v tejto oblasti mala byť premena protirečení na synergie.“ Odôvodnenie: Využívanie vnútorného potenciálu regiónov je jedným zo základných princípov hospodárskeho rozvoja, a udržateľná konkurencieschopnosť môže byť založená iba na sledovaní aktuálnych trendov a prostredníctvom zavádzania inovácii vo väzbe na vlastný výskum a vývoj v podnikoch.


ÚVSR V časti 3 ANALÝZA REGIONÁLNYCH ROZDIELOV v druhom odseku za slová „v snahe o rozvoj,“ navrhujeme doplniť text: „či ako základ konkurencieschopnosti založenej na jedinečnosti regionálneho produktu resp. podmienok pre produkciu“ Odôvodnenie: navrhované znenie reflektuje ekonomické aspekty vo vzťahu k dokumentu prijatému na úrovni EÚ - Territorial Agenda of the European Union 2020 - Towards an Inclusive, Smart and Sustainable Europe of Diverse Regions


54

http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/policy/what/territorial-cohesion/territorial_agenda_2020.pdf

ÚVSR

V časti 3 ANALÝZA REGIONÁLNYCH ROZDIELOV v piatom odseku slová „vznikli doteraz dva“ navrhujeme nahradiť textom: „sú v súčasnosti kľúčové dva celoštátne“ Odôvodnenie: Relevantných strategických dokumentov je viac, dva uvedené sú pre regionálny rozvoj kľúčové.


ÚVSR

V časti 3 ANALÝZA REGIONÁLNYCH ROZDIELOV v treťom odseku za slová „K riešeniu“ navrhujeme doplniť text: „negatívne pôsobiacich“ Odôvodnenie: Nie všetky regionálne disparity sú negatívne a nie všetky negatívne disparity je možné eliminovať efektívnou regionálnou politikou. Preto ani EÚ v súčasnosti už nehovorí o odstraňovaní regionálnych disparít ale o využívaní rôznorodého územného kapitálu – pozri Territorial Agenda EU 2020. Podobne navrhujeme upraviť aj na ďalších miestach výskytu v materiáli (časť 3.2 atď.)


ÚVSR

V časti 3.2 Možnosti rozvoja regiónov SR na konci prvej vety za slová „rozvoj podnikateľských aktivít“ doplniť slová: „a využitie vnútorného potenciálu regiónov.“ Odôvodnenie: Využívanie vnútorného potenciálu regiónov je jedným zo základných princípov hospodárskeho rozvoja.


ÚVSR

V časti 3.2 navrhujeme vynechať text v troch odsekoch začínajúci slovami „Pre identifikovanie potenciálu“ a končiaci slovami „vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov má Prešovský kraj.“ Odôvodnenie: Navrhujeme vynechať, keďže v tomto materiáli nie je dostatočný priestor na problematizáciu kľúčových faktorov regionálnej typologizácie.


ÚVSR

V časti 3.2 v odseku začínajúcom slovami „Na základe uvedeného je možné konštatovať, že“ žiadame zmeniť text druhej vety takto: „Zvýšenie konkurencieschopnosti SR v rámci geografického potenciálu jej regiónov, otvorenosti a integrovanosti ekonomiky SR v rámci EU vyžaduje zvýšiť do roku 2030 výkonnosť, odolnosť a udržateľnosť ekonomiky regiónov a slovenskej ekonomiky zabezpečením:“ Odôvodnenie: Navrhované znenie je zrozumiteľnejšie a spresňuje regionálny aspekt zvyšovania konkurencieschopnosti a charakter ekonomiky, čo je potrebné pre adresné formulovanie opatrení.


ÚVSR V časti 3.2 žiadame nahradiť text v odrážkach nasledujúci za slovami „možno aplikovať nasledovné komponenty:“ textom: - Efektívne a intenzívne využitie potenciálu regiónov a diverzifikácia regionálnych ekonomík; - Budovanie infraštruktúry; - Zvyšovanie pridanej hodnoty regionálneho produktu; - Zvyšovanie miery pokrytia regionálneho dopytu


55

regionálnou ponukou; - Opatrenia na zvýšenie odolnosti regionálnej ekonomiky a konkurencieschopnosti; - Budovanie flexibility trhu práce a flexibility pracovnej sily; - Budovanie rezidenčnej mobility; - Podpora vedy a výskumu a inovácií v kľúčových odvetviach regiónu a budovanie regionálnych ekonomických klastrov prepájaním regionálnych vedeckovýskumných kapacít s regionálnou ekonomikou.21 Odôvodnenie: Navrhovaný text je presnejší než pôvodný v zmysle exaktnej identifikácie faktorov rozvoja a následnej formulácie adresných cieľov a opatrení.

ÚVSR

V časti 3.2 žiadame nahradiť text v odrážkach nasledujúci za slovami „Vzhľadom na prebiehajúci vývoj a trendy z uvedeného vyplýva:“ textom: - v strednodobom a dlhodobom horizonte existuje na úrovni regiónov veľký potenciál na vytváranie pracovných miest založených na využití vnútorného potenciálu regiónov pre rozvoj ekonomických činností vrátane poľnohospodárskej výroby, lesohospodárskej produkcie, zdrojov nerastných surovín, disponibilného know-how, ľudských zdrojov vrátane špecifických zručností a tradícií výroby, - v strednodobom horizonte aj v kontexte uvoľňovania pracovných síl procesom automatizácie a robotizácie významnú úlohu bude zohrávať sociálna ekonomika komplementárna k trhovo orientovanej ekonomike regiónov, - pri rastúcej expozícii regionálnych ekonomík vonkajším stresovým faktorom bude významným fenoménom ich odolnosť založená na ich diverzifikácii, miere pridanej hodnoty regionálneho produktu a na miere pokrytia regionálneho dopytu regionálnou produkciou, - požiadavky na zručnosti, schopnosti a kvalifikáciu značne vzrastú pri všetkých typoch a úrovniach zamestnaní, čo si bude vyžadovať zásadnú reformu systému vzdelávania, - bude potrebné lepšie zosúladenie ponuky zručností a dopytu na trhu práce, ktorému budú čoraz viac dominovať služby aj prostredníctvom systému monitorovania a hodnotenia potrieb trhu práce a spolupráce všetkých zainteresovaných subjektov. Odôvodnenie: Navrhovaný text zohľadňuje vývoj trendov definovaných v dokumentoch Teritorial Agenda EU 2020 (pozri hore), Agenda OSN 2030 a jej implementácia na úrovni EU http://ec.europa.eu/environment/sustainable-development/SDGs/implementation/index_en.htm


ÚVSR V časti 3.2 žiadame nahradiť text v odrážkach po medzinadpise „Hlavné komponenty rýchlo rastúcich regiónov“ textom: - Efektívne využívanie vnútorných potenciálov regiónov – kvalitná a flexibilná pracovná sila, súlad ponuky ľudských zdrojov s trhom práce a jeho vývojom, podiel ekonomicky aktívnych osôb v produktívnom veku, - Podnikateľské prostredie – kvalitná a postačujúca dopravná a technická infraštruktúra, moderné a dostupné služby pre podnikateľov; dobre nastavená sociálna ekonomiky komplementárna s trhovo orientovanou ekonomikou regiónu - Posilnenie významu inovácií a technologického rozvoja v regióne; - Skvalitnenie prostredia regiónu pre investorov vrátane tzv. mäkkých faktorov atraktivity zahŕňajúcich kvalitné a dostupné služby obyvateľstvu, kvalitné sociálne


56

a prírodné prostredie. Odôvodnenie: Navrhovaný text je presnejší než pôvodný v zmysle exaktnej identifikácie komponentov rozvoja a následnej formulácie adresných cieľov a opatrení.

ÚVSR

V časti 3.2 žiadame nahradiť text v odrážkach po medzinadpise „Vplyvné faktory“ textom: - Zväčšujúci sa vplyv globalizácie sveta (zvyšovanie expozície regionálnych ekonomík volatilite trhu a šokom zvonku, zvyšovanie prepojenia krajín a trhov a silnejúca globálna konkurencia, kvalitná a moderná dopravná a technická infraštruktúra vrátane IKT ako základný predpoklad rozvoja regionálnej ekonomiky); - Rýchlo rastúci svet technológií a inovácií (poznatkovo a technologicky orientovaná ekonomika); - Demografický vývoj – podiel obyvateľov v poproduktívnom veku, vzdelanostná úroveň, motivácia k práci. Odôvodnenie: Navrhovaný text je presnejší než pôvodný v zmysle exaktnej identifikácie faktorov rozvoja a následnej formulácie adresných cieľov a opatrení.


ÚVSR V časti 4 SWOT ANALÝZA v kapitole REGIONÁLNY ROZVOJ žiadame zmeniť text nasledovne: „Silné stránky: + Prírodné a kultúrno-historické bohatstvo ako zdroje pre turistický ruch + Zdroje pitnej vody a nerastných surovín + Polycentrické usporiadanie osídlenia a z neho vyplývajúce predpoklady pre vyvážený rozvoj funkčných mestských území a dostupnosť služieb obyvateľstvu a podnikateľskému sektoru. + Vyvážené zabezpečenie rôznych sektorov na tvorbe HDP (takmer 30 % zamestnancov v SR pracuje v priemysle). + Kritická masa vedeckovýskumných kapacít v centre (takmer 50 % vedeckých zamestnancov Slovenska je koncentrovaných v Bratislavskom kraji). + Existencia systému štátnej podpory najmenej rozvinutých okresov. + Zapojenie SR do globálnych procesov, smerujúcich k udržateľnému rozvoju miest. + Sledovanie prierezových cieľov u pripravovaných strategických dokumentoch na národnej úrovni. + dostupnosť vzdelávania v širokej škále študijných odborov na vysokých školách, + Vznik občianskych fór pre inteligentnú špecializáciu regiónov, i pre rozvoj miest. + Vytvorenie lokálnych autorít mestskej a prímestskej integrovanej dopravy. + Napĺňanie cieľov z Národného programu reforiem. Slabé stránky: - Nedostatočne koordinované sektorálne politiky, absencia integrovaných prístupov v regionálnom rozvoji. Absencia integrovaných stratégií pre konverzné regióny (napr. banské). - Nesprávne rozdelenie regiónov NUTS2 a NUTS3, nerešpektujúce hranice prirodzených ekonomických regiónov(Bratislavský kraj nespĺňa kritérium o minimálnom počte obyvateľov) a teda jeho súčasťou by mal byť aj Trnavský kraj. - Disparity v dostupnosti zdrojov naprieč regiónmi. - Nevhodne sú zvolené cieľa a ukazovatele v oblasti regionálnej politiky. ( - Neudržateľný modálny split dopravných výkonov a pomalé tempo výstavby a modernizácie cestnej, a železničnej infraštruktúry - Nízka atraktívnosť verejnej dopravy z dôvodu technickej a morálnej zastaranosti parku a pomalé alebo neefektívne čerpanie fondov EÚ. - Absencia nájomných bytov a slabá


57

angažovanosť samospráv v oblasti výstavby nájomného bývania. - Nedokončená reforma verejnej správy, najmä na úrovniach NUTS 3 a LAU1. - Slabá úroveň infraštruktúry. Príležitosti: + Napojenie všetkých regiónov SR na rýchlostné železničné a cestné koridory Zefektívnenie verejnej správy a posilnenie ekonomickej dimenzie politík regionálneho rozvoja a komunálnych politík. + Lepšia koordinácia a integrácia sektorálnych politík v rámci politiky regionálneho rozvoja + Podstatné zlepšenie dostupnosti efektívnej a kvalitnej dopravnej a technickej infraštruktúry podporujúcej využitie špecifického regionálneho potenciálu, zmenu modálneho splitu dopravných výkonov medzi druhmi dopravy a medzi individuálnou a hromadnou dopravou + Otvorenie regionálnych ekonomík cezhraničným väzbám a vznik cezhraničných ekonomických ekosystémov + Špecializácia miest a regiónov podporujúca konkurencieschopnosť regionálnej ekonomiky založenej na efektívnom využití špecifických potenciálov, + Podpora rozvoja obehovej ekonomiky na regionálnej úrovni + Podpora kompletizácie produkčných cyklov v regióne (od poľnohospodárskej prvovýroby cez spracovanie, distribúciu až po spotrebiteľa) tak, aby sa maximalizovala pridaná hodnota regionálneho produktu + Podpora maximalizácie pokrytia regionálneho dopytu regionálnou produkciou vrátane energií na báze obnoviteľných zdrojov + Využitie princípu Hodnoty za peniaze v oblasti podpory regionálneho rozvoja. + Posilnenie endogénneho prístupu v regionálnej politike na základe poznatkov programu podpory najmenej rozvinutých okresov. + Medzinárodné záväzky ako Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj, Parížska dohoda, a budúca stratégia Európa 2030, pričom tieto nadnárodné zmluvy sú orientované na kvalitu života a na prierezové ciele, a realizované podľa komplexného strategického plánovania. + Podpora miest ako centier inovácii a rozvoja. + Podpora transformácie regiónov (napr. banských). Ohrozenia: - Absencia koordinačných štruktúr a medzisektorálnej koordinácie na národnej i regionálnej úrovni - Zlá dostupnosť dát nevyhnutných pre objektivizáciu a efektívnosť procesov rozhodovania vo verejnej správe - Vysoká citlivosť regionálnych ekonomík voči vonkajším vplyvom podporovaná neúmernou dominanciou jedného sektra v národnej a regionálnych ekonomikách, vysokým podielom zahraničného kapitálu na budovaní regionálnej ekonomík a ich neviazanosťou na špecifický územný kapitál jednotlivých regiónov vrátane väzby na využitie prírodných zdrojov a na regionálne centrá vedy a výskumu - Nízka miera využitia disponibilnej pracovnej sily a zvyšovanie produktivity regionálnej ekonomiky selektívnym presunom menej kvalifikovanej pracovnej sily z ekonomiky do sociálnej siete - Absentujúca sieť environmentálnej infraštruktúry v obciach, a strata kontroly verejného sektora v tejto oblasti - Dlhodobo neriešené environmentálne záťaže (napríklad skládka vo Vajnoroch, ktorá môže ohroziť zdroje pitnej vody). - Malé rozdiely medzi životným minimom a zárobkom, privysoké tempo zadlženosti obyvateľstva a demotivácia k aktívnemu vstupu na trh práce - Nízka flexibilita pracovných síl aj kvôli nedostatočnej dostupnosti cenovo dostupného bývania a osobitne nájomného bývania - Nedostatok kapacít sociálnych a

58

zdravotných služieb - Nízka konkurencieschopnosť firiem v zastaranej odvetvovej a sektorovej štruktúre, nedostatočne rozvinutej infraštruktúre, nízkej kvalite a už aj kvôli nedostatku pracujúcich ľudských zdrojov. - Nízka informovanosť, nerozvinutá občianska spoločnosť a schopnosť reflektovania výziev - neefektívnosť verejných investícií - Dlhodobý odchod vzdelaných, ako aj mladých ľudí zo SR a predovšetkým menej rozvinutých okresov. - Dlhodobé starnutie obyvateľstva kvôli nesprávne nastavenej sociálnej politike a politike zamestnanosti na regionálnej úrovni“ Odôvodnenie: Navrhované znenie SWOT analýzy v oblasti regionálneho rozvoja zodpovedá aktuálnej situácii a potrebám stratégie hospodárskej politiky.

ÚVSR

V časti Demografia a pracovný trh navrhujeme v prvom odseku na strane 16. zmeniť text prvej vety nasledovne: „Vzhľadom na uvedené je tak potrebné vytvoriť podmienky pre podporu integrity rodín, ktorá by sa mala prejaviť v podobe vybudovania potrebnej infraštruktúry pre lokalizáciu nových podnikov najmä v menej rozvinutých okresoch.“ Odôvodnenie: Táto požiadavka je v súlade so závermi uvedenými v poslednom odstavci na strane 14. Veľké množstvo pracujúceho obyvateľstva pôsobí v zahraničí kvôli nedostatočnej ponuke voľných pracovných miest za primeranú mzdu. Takýmto opatrením podpory lokalizácie nových investícii najmä v menej rozvinutých okresoch by sa vytvorili podmienky pre návrat pracovnej sily zo zahraničia.


ÚVSRVo vlastnom materiáli v časti 2.8 Makroekonomická analýza, str. 28 odporúčame do grafu Graf 1 HDP 1995 – 2016 v stálych a bežných cenách doplniť údaje za rok 2017.


ÚVSR

Vo vlastnom materiáli v časti 2.8 Makroekonomická analýza, str. 33 sa v druhom odseku uvádza, že na grafe č.8 a č.9 je zobrazený index reálnej produktivity práce, pričom v označení grafov je uvedené Graf 8 Nominálna produktivita práce na osobu – EÚ 28, Graf 9 Nominálna produktivita práce na odpracovanú hodinu – EÚ 28. Odporúčame zosúladiť text s označením grafov.


ÚVSR

Vo vlastnom materiáli v časti 2.8 Makroekonomická analýza, str. 34 je znázornený graf Graf 10 Energetická náročnosť slovenskej ekonomiky v porovnaní s EÚ-28. K tomuto grafu sa nevzťahuje žiaden text a zároveň nie je v texte spomenutý. Odporúčame doplniť relevantný komentár, prípadne graf odstrániť.


ÚVSRVo vlastnom materiáli v časti 2.8.2 Vnútorná rovnováha, Trh práce odporúčame aktualizovať a doplniť text, grafy a tabuľky o údaje za rok 2017.


ÚVSR Vo vlastnom materiáli v časti 2.8.2 Vnútorná rovnováha, Trh práce, str. 35, prvý odsek O A Text upravený v zmysle pripomienky.

59

odporúčame vynechať vetu „Nie je teda súvislosť medzi ekonomickým rastom a zamestnanosťou“. To, že sa rozdiel medzi tempami zväčšoval neznamená, že nie je medzi danými premennými súvislosť. Je potrebné v tomto prípade skúmať kauzalitu a na základe výsledkov kauzality je možné použiť toto tvrdenie.

ÚVSR

Vo vlastnom materiáli v časti 2.8.2 Vnútorná rovnováha, Trh práce, str. 36, druhý odsek, vo vete: V roku 2016 na Slovensku pracovalo 2,492 mil. osôb. Odporúčame použiť vhodnejší ukazovateľ s väčšou vypovedacou schopnosťou napr. percentuálny podiel zamestnaného obyvateľstva na celkom počte aktívnej populácie.


ÚVSRVo vlastnom materiáli v časti 2.8.2 Vnútorná rovnováha, Trh práce, str. 36, odporúčame v grafe Graf 12 Miera nezamestnanosti podľa veku za rok 2016 (v %) vynechať názov grafu „2016“.


ÚVSRVo vlastnom materiáli v časti 2.8.2 Vnútorná rovnováha, Trh práce, str. 37, prvý odsek odporúčame aktualizovať údaje a doplniť informáciu v údajoch o výške mesačnej mzdy, či ide o hrubú alebo čistú priemernú mesačnú mzdu.


ÚVSR

Vo vlastnom materiáli v časti 2.8.2 Vnútorná rovnováha, Trh práce, str. 38, v prvom odseku je uvedená tá istá veta ako na str. 37, prvý odsek. Ide o nasledujúcu vetu: Úroveň vzdelania sa priamo úmerne odzrkadľuje v priemernej mesačnej mzde, kde zamestnanci s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním II. a III. stupňa zarábajú mesačne najlepšie (1 448, resp. 1 444 EUR, rok 2015, údaje ŠÚ SR). Odporúčame predmetnú vetu na str. 38 vynechať.


ÚVSR

Vo vlastnom materiáli v časti 3.1 Ekonomická výkonnosť regiónov SR, str. 45v druhom odseku je zle uvedený odkaz na graf. V texte je uvedený odkaz na graf č. 21, pričom predmetný odsek pojednáva o grafe č.22. O A Text upravený v zmysle pripomienky.

Verejnosť Pripomienka k „Kľúčová oblasť 3 - ekologická a energetická efektívnosť hospodárstva“, str. 72, odst. 2 Vetu „Pozornosť by sa mala venovať aj podpore obnovy a zatepľovania budov, výstavbe nízkoenergetických a pasívnych budov a podpore rozvoja a využívania inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie, ako aj zvyšovaní informovanosti koncového odberateľa o svojej spotrebe energie vo všetkých sektoroch.“ žiadame upraviť nasledovne: „Pozornosť by sa mala venovať aj podpore obnovy a zatepľovania budov s dôrazom na zdravé a kvalitné vnútorné prostredie, výstavbe ultranízkoenergetických, pasívnych a aktívnych budov a budov s takmer nulovou potrebou


60

energie a podpore rozvoja a využívania inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie, ako aj zvyšovaní informovanosti koncového odberateľa o svojej spotrebe energie vo všetkých sektoroch.“ Zdôvodnenie: Návrh Stratégie veľmi presne identifikuje ako jednu z kľúčových oblastí pre zníženie energetickej náročnosti sektor budov a ide tak správnym smerom. Avšak aj napriek tomu, že sa Stratégia odvoláva na zohľadnení všetkých pripravovaných predpisov (konkrétne na "Čistá energia pre všetkých Európanov"), chýba zohľadnenie jedného veľmi dôležitého aspektu novo schválenej smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD), ktorým je zdravé vnútorné prostredie budov. EPBD v schválenej podobe zdôrazňuje na niekoľkých miestach zohľadnenie kvalitného vnútorného prostredia (so všetkými jeho aspektmi, ako je kvalita vnútorného vzduchu a denné osvetlenie). A všetky kroky vedúce k dosiahnutiu vyššej energetickej efektivity musia zohľadňovať práve tieto aspekty. Preto je veľmi dôležité, aby sa toto objavilo takisto v Stratégii ako rámcovom dokumente pre tvorbu iných politík a opatrení. Týmto by sa malo predísť negatívnym dopadom snáh o zlepšovanie energetickej účinnosti na úkor kvality bývania a zdravia obyvateľov. Takýto prístup (energetická efektívnosť a kvalita vnútorného prostredia budova) zároveň podporuje jeden z kľúčových indikátorov hospodárskej politiky, ktorým je produktivita. Ako totiž ukazuje napríklad štúdia Svetovej rady pre zelené budovy „Health, Wellbeing and Productivity in Offices: The Next Chapter for Green Building“ z roku 2014, ľudia v zdravých kancelárskych budovách majú o 8-11 % vyššiu produktivitu práce ako ľudia v bežných kancelárskych budovách. Čo sa týka doplnenia pojmu "aktívny" dom, je tu doplnené pre úplnosť, keďže tento koncept sleduje najnovšie trendy v energetike, kedy sa spotrebiteľ / konzument stáva zároveň výrobcom energie. Celkovo tak obyvateľov budovy spotrebuje menej energie, než vyrobia (táto vyrobená energia pochádza samozrejme z obnoviteľných zdrojov energie) a prispieva tak k plneniu mnohých národných cieľov a rozvoju smart energetických sietí a miest.

Verejnosť Pripomienka k „Kľúčová oblasť 3 - ekologická a energetická efektívnosť hospodárstva“, str. 75, opatrenia O 3.7 Text „Posilňovať obnovu, zatepľovanie a výstavbu nízkoenergetických a pasívnych budov s dôrazom na využívanie inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie.“ žiadame upraviť nasledovne: „Posilňovať obnovu, zatepľovanie a výstavbu ultranízkoenergetických, pasívnych a aktívnych budov a budov s takmer nulovou potrebou energie s dôrazom na zdravé vnútorné prostredie a využívanie inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie“ Zdôvodnenie: Návrh Stratégie veľmi presne identifikuje ako jednu z kľúčových oblastí pre zníženie energetickej náročnosti sektor budov a ide tak správnym smerom. Avšak aj napriek tomu, že sa Stratégia odvoláva na zohľadnení všetkých pripravovaných predpisov (konkrétne na "Čistá energia pre všetkých Európanov"), chýba zohľadnenie jedného veľmi dôležitého aspektu novo schválenej smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD), ktorým je zdravé


61

vnútorné prostredie budov. EPBD v schválenej podobe zdôrazňuje na niekoľkých miestach zohľadnenie kvalitného vnútorného prostredia (so všetkými jeho aspektmi, ako je kvalita vnútorného vzduchu a denné osvetlenie). A všetky kroky vedúce k dosiahnutiu vyššej energetickej efektivity musia zohľadňovať práve tieto aspekty. Preto je veľmi dôležité, aby sa toto objavilo takisto v Stratégii ako rámcovom dokumente pre tvorbu iných politík a opatrení. Týmto by sa malo predísť negatívnym dopadom snáh o zlepšovanie energetickej účinnosti na úkor kvality bývania a zdravia obyvateľov. Takýto prístup (energetická efektívnosť a kvalita vnútorného prostredia budova) zároveň podporuje jeden z kľúčových indikátorov hospodárskej politiky, ktorým je produktivita. Ako totiž ukazuje napríklad štúdia Svetovej rady pre zelené budovy „Health, Wellbeing and Productivity in Offices: The Next Chapter for Green Building“ z roku 2014, ľudia v zdravých kancelárskych budovách majú o 8-11 % vyššiu produktivitu práce ako ľudia v bežných kancelárskych budovách. Čo sa týka doplnenia pojmu "aktívny" dom, je tu doplnené pre úplnosť, keďže tento koncept sleduje najnovšie trendy v energetike, kedy sa spotrebiteľ / konzument stáva zároveň výrobcom energie. Celkovo tak obyvateľov budovy spotrebuje menej energie, než vyrobia (táto vyrobená energia pochádza samozrejme z obnoviteľných zdrojov energie) a prispieva tak k plneniu mnohých národných cieľov a rozvoju smart energetických sietí a miest.

Verejnosť

Pripomienka k zoznamu opatrení v oblasti Regionálneho rozvoja na strane 83 Navrhujeme doplniť nové opatrenie: „O 5.9 - Razantne zvýšiť podiel cenovo dostupného, ale v zásade komerčného nájomného bývania, teda nájomných bytov, ktoré sú dostupné bez ohľadu na príjmovú či sociálnu situáciu nájomcu zavedením verejnej podpory nad rámec existujúcich programov.“ Zdôvodnenie: Stratégia, podobne ako podnikateľská obec a viaceré vládne materiály, v analytickej časti pomenúva absenciu nájomného bývania za jeden z kľúčových problémov hospodárskeho rozvoja. Preto je potrebné túto otázku zapracovať aj medzi opatrenia. Výsledkom rozvoja nájomného bývania by bolo zvýšenie mobility pracovnej sily (a teda zvýšenie miery zamestnanosti a jej stability), zvýšenie produktivity (vďaka skvalitneniu bývania), ale aj ekonomický rozvoj spôsobený výstavbou týchto nových nájomných bytov (zamestnanosť, dane, odvody, HDP). Podrobnejšie zdôvodnenie a návrhy riešení sa nachádzajú na stránke https://www.bpb.sk/wp-content/uploads/2018/04/BPB_najomne_byvanie.pdf. Alternatívne je toto opatrenie možné logicky zaradiť aj medzi opatrenia na podporu podnikateľského prostredia (dostupnosť pracovnej sily) alebo na skvalitnenie trhu práce (mobilita pracovnej sily).


Verejnosť Za Slovenskú radu pre zelené budovy podávame ku "Kľúčovej oblasti 3 - ekologická a energetická efektívnosť hospodárstva", str. 73 nasledovnú pripomienku: Za vetou "V súvislosti so znižovaním energetickej náročnosti by mala dominovať aj snaha o


62

implementáciu energeticky efektívnych opatrení v priemysle." pokračovať takto: "Pozornosť by sa mala venovať najmä využívaniu zbytkovej energie z technologických procesov na pokrytie potreby energie, a to obzvlášť tepla z výroby chladu a z výroby stlačeného vzduchu a tepla z výrobných technológií, ktoré sa v súčasnosti odovzdáva do okolitého prostredia." Odôvodnenie: V slovenskom priemysle sa pokrytie potrieb infraštruktúry riešilo izolovane a nehľadali sa riešenia zodpovedajúce obehovému hospodárstvu. Pre pokrytie potreby chladu sa navrhovali samostatné systémy, ktoré odvádzajú odobraté teplo bez úžitku do okolitého prostredia. Rovnako to je aj v prípade výroby stlačeného vzduchu, pričom pri výrobe stlačeného vzduchu sa viac než 90% vloženej elektrickej energie premení na teplo. Pre pokrytie potreby tepla sa navrhovali samostatné zdroje tepla a teplo odvádzané z výroby chladu a/alebo z výroby stlačeného vzduchu a/alebo zbytkové teplo z výrobných technológií sa odvádza do okolitého prostredia bez úžitku.

Verejnosť Za Slovenskú radu pre zelené budovy prekladáme ku "Kľúčovej oblasti 3 - ekologická a energetická efektívnosť hospodárstva“, str. 75, opatrenia O 3.7 nasledovnú pripomienku: Opatrenia „Posilňovať obnovu, zatepľovanie a výstavbu nízkoenergetických a pasívnych budov s dôrazom na využívanie inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie.“ odporúčame upraviť nasledovne: „Posilňovať obnovu, zatepľovanie a výstavbu ultranízkoenergetických budov a budov s takmer nulovou potrebou energie s dôrazom na zdravé vnútorné prostredie a využívanie inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie, aby sa zvyšovala informovanosť koncového odberateľa o svojej spotrebe energie vo všetkých sektoroch s cieľom motivovať k investorov výstavbe budov s aktívnou bilanciou potreby energie, t.j. takých budov, ktoré získajú z obnoviteľných zdrojov viac energie, než samé spotrebujú.“ Odôvodnenie: Návrh Stratégie veľmi presne identifikuje ako jednu z kľúčových oblastí pre zníženie energetickej náročnosti sektor budov a ide tak správnym smerom. Avšak aj napriek tomu, že sa Stratégia odvoláva na zohľadnení všetkých pripravovaných predpisov (konkrétne na "Čistá energia pre všetkých Európanov"), chýba zohľadnenie jedného veľmi dôležitého aspektu novo schválenej smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD), ktorým je zdravé vnútorné prostredie budov. EPBD v schválenej podobe zdôrazňuje na niekoľkých miestach zohľadnenie kvalitného vnútorného prostredia (so všetkými jeho aspektmi, ako je kvalita vnútorného vzduchu a denné osvetlenie). A všetky kroky vedúce k dosiahnutiu vyššej energetickej efektivity musí zohľadňovať práve tieto aspekty. Preto je veľmi dôležité, aby sa toto objavilo takisto v Stratégii ako rámcovom dokumente pre tvorbu iných politík a opatrení. Týmto by sa malo predísť negatívnym dopadom snáh o zlepšovanie energetickej účinnosti na kvalitu bývania a zdravie obyvateľov, ktoré sa prejavujú v mnohých krajinách, ktoré zaviedli podporu zatepľovania budov bez zohľadnenia týchto aspektov. Čo sa týka doplnenia nahradenia

Z A Text zapracovaný v zmysle pripomienky. Nové znenie: „Podporovať obnovu existujúcich budov s cieľom znižovať ich energetickú náročnosť a výstavbu ultranízkoenergetických, pasívnych a aktívnych budov a budov s takmer nulovou potrebou energie s dôrazom na zdravé vnútorné prostredie a využívanie inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie, aby sa zvyšovala informovanosť koncového odberateľa o svojej spotrebe energie vo všetkých sektoroch s cieľom motivovať investorov k výstavbe budov s aktívnou bilanciou potreby energie, t. j. takých budov, ktoré získajú z obnoviteľných zdrojov viac energie, než samé spotrebujú.“

63

pojmov "nízkoenergetické a pasívne budovy" navrhujeme ich nahradiť pojmami "ultranízkoenergetické budovy a budovy s takmer nulovou potrebou energie", ktoré sú zavedené v platných predpisoch SR (napr. Zákon č. 555/2005 o energetickej hospodárnosti budov v platnom znení a vykonávacie vyhlášky k zákonu) a v slovenských normách (napr. STN 73 0540-2/Z1). Podľa platných predpisov sa do konca r. 2018 (verejné budovy) resp. do konca 2020 (súkromné budovy) majú stavať ultranízkoenergetické budovy a po tomto termíne budovy s takmer nulovou potrebou energie. Nízkoenergetické budovy sa mohli stavať len do konca r. 2015. Odvolávať sa v materiáli pripravovanom v r. 2018 na nízkoenergieticé budovy považujeme za nepatričné. Cieľ motivovať investorov k výstavbe budov s aktívnou bilanciou potreby energie, je tu doplnený pre úplnosť, keďže tento koncept sleduje najnovšie trendy v energetike, kedy sa spotrebiteľ/konzument stáva zároveň poskytovateľom energie do verejnej siete. Celkovo tak užívatelia budovy spotrebujú menej energie, než získajú z obnoviteľných zdrojov energie a prispievajú tak k plneniu národných cieľov.

Verejnosť Za Slovenskú radu pre zelené budovy Pripomienka ku "Kľúčová oblasť 3 - ekologická a energetická efektívnosť hospodárstva" str. 72 ods. 2: Vetu „Pozornosť by sa mala venovať aj podpore obnovy a zatepľovania budov, výstavbe nízkoenergetických a pasívnych budov a podpore rozvoja a využívania inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie, ako aj zvyšovaní informovanosti koncového odberateľa o svojej spotrebe energie vo všetkých sektoroch.“ odporúčame upraviť nasledovne: „Pozornosť by sa mala venovať aj podpore obnovy a zatepľovania budov, ktoré budú zároveň prispievať k zdravému vnútornému prostrediu, výstavbe ultranízkoenergetických budov a budov s takmer nulovou potrebou energie a podpore rozvoja a využívania inteligentných meracích systémov pri dosahovaní úspor energie, ako aj zvyšovaní informovanosti koncového odberateľa o svojej spotrebe energie vo všetkých sektoroch s cieľom motivovať k investorov výstavbe budov s aktívnou bilanciou potreby energie, t.j. takých budov, ktoré získajú z obnoviteľných zdrojov viac energie, než samé spotrebujú.“ Odôvodnenie: Návrh Stratégie veľmi presne identifikuje ako jednu z kľúčových oblastí pre zníženie energetickej náročnosti sektor budov a ide tak správnym smerom. Avšak aj napriek tomu, že sa Stratégia odvoláva na zohľadnenie všetkých pripravovaných predpisov (konkrétne na "Čistá energia pre všetkých Európanov"), chýba zohľadnenie jedného veľmi dôležitého aspektu novo schválenej smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD), ktorým je zdravé vnútorné prostredie budov. EPBD v schválenej podobe zdôrazňuje na niekoľkých miestach zohľadnenie kvalitného vnútorného prostredia (so všetkými jeho aspektmi, ako je kvalita vnútorného vzduchu a denné osvetlenie). A všetky kroky vedúce k dosiahnutiu vyššej energetickej efektivity musí zohľadňovať práve tieto aspekty. Preto je veľmi dôležité, aby sa toto objavilo takisto v Stratégii ako rámcovom dokumente pre tvorbu iných politík a opatrení.


64

Týmto by sa malo predísť negatívnym dopadom snáh o zlepšovanie energetickej účinnosti na kvalitu bývania a zdravie obyvateľov, ktoré sa prejavujú v mnohých krajinách, ktoré zaviedli podporu zatepľovania budov bez zohľadnenia týchto aspektov. Čo sa týka náhrady pojmov "nízkoenergetické a pasívne budovy" navrhujeme ich nahradiť pojmami, ktoré sú zavedené v platných predpisoch SR (napr. Zákon. č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov v platnom znení a k nemu vydaných vykonávacích vyhlášok) a technických normách (napr. STN 73 0540-2/Z1). Podľa týchto predpisov sa majú do konca r. 2018 (verejné budovy) resp. r. 2020 (súkromné budovy) stavať budovy ultranízkoenergetické a po týchto termínoch stavať budovy s takmer nulovou potrebou energie. Budovy nízkoenergetické sa mohli stavať do konca r. 2015, a teda odvolávka v materiáli pripravovanom v r. 2018 je, podľa nášho názoru, nepatričná. Čo sa týka doplnenia cieľa motivovať investorov k výstavbe budov s aktívnou bilanciou potreby energie, navrhujeme ho doplniť pre úplnosť, keďže tento koncept sleduje najnovšie trendy v energetike, kedy sa spotrebiteľ/konzument stáva zároveň poskytovateľom energie do verejnej siete a prispieva tak k plneniu národných cieľov.

ZPSR

K vlastnému materiálu všeobecne: Pre ZPS je sklamaním prílišná vágnosť kľúčových častí dokumentu – časti 5 (Kľúčové oblasti hospodárskej politiky SR) a časti 6 (Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky SR). V súvislosti s rozvojom podnikateľského prostredia sa v nich napríklad správne poukazuje na veľmi zlý stav právneho rámca, tomu však absolútne nezodpovedajú ciele v tejto oblasti: „formou vhodných nástrojov kontinuálne a systémovo znižovať administratívne zaťaženie s dôrazom na stabilitu kľúčových právnych predpisov determinujúcich podnikateľské prostredie v SR.“ Alebo: „rozvíjať a pravidelne prehodnocovať v dlhodobom horizonte spôsoby implementácie princípov lepšej regulácie v podmienkach SR“. ZPS je presvedčené, že takto formulované ciele svojou všeobecnosťou nepredstavujú ani najmenšiu nádej na zlepšenie. Práve preto, že ide o strategický dokument, s ktorým majú pracovať vlády SR aj v budúcnosti, ZPS žiada skonkretizovať ciele nielen pre oblasť podnikateľského prostredia, ale aj pre ostatné oblasti. Táto pripomienka je zásadná.

Z N

Dňa 15. mája 2018 sa uskutočnilo rozporové konanie s prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska. Prezident ZPS bol informovaný o preformulovaní cieľa strategického dokumentu a doplnenia novej kapitoly zameranej na charakter a zdroje konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Napriek tomu, že boli objasnené stanoviská, ako aj možnosti riešenia pripomienok, rozpor nebol odstránený.

ZPSR K vlastnému materiálu všeobecne: ZPS konštatuje, že v strategickom dokumente chýba najzásadnejšia výzva, ktorá pred Slovenskom stojí. SR ešte nikdy nečelila toľkým existenciálnym výzvam/hrozbám ako dnes. SR je súčasťou stagnujúcej EÚ. Konkurencieschopnosť EÚ klesá, konkurencieschopnosť iných častí sveta (Čína, Ázia) rastie. Hlavným cieľom zodpovedných vlád SR aj v budúcnosti by preto mala byť „rastová stratégia SR v nerastúcom prostredí EÚ“. Táto pripomienka je zásadná.

Z N Dňa 15. mája 2018 sa uskutočnilo rozporové konanie s prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska. Prezident ZPS bol informovaný o preformulovaní cieľa strategického dokumentu a doplnenia novej kapitoly zameranej na charakter a zdroje konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. MH SR takisto informovalo, že vychádzalo pri

65

príprave strategického dokumentu, okrem iných dokumentov, aj z dokumentu „Metodika a inštitucionálny rámec tvorby verejných stratégií“, ktorý vláda SR schválila uznesením vlády SR č. 197 z 26. apríla 2017. Rozpor neodstránený.

ZPSR

K vlastnému materiálu všeobecne: ZPS navrhuje doplnenie stratégie o nasledujúci cieľ: ešte v priebehu roku 2018 vláda SR prijme uznesenie, ktoré by inštitucionalizovalo diskusiu o budúcnosti Slovenska na pôde NR SR návrhom na vytvorenie parlamentného výboru pre budúcnosť Slovenska (na spôsob obdobného výboru existujúceho od roku 1993 vo Fínsku), ktorý by účinnejšie napomáhal hľadaniu konsenzu o kľúčových otázkach naprieč celým politickým spektrom. Táto pripomienka je zásadná.

Z N

Dňa 15. mája 2018 sa uskutočnilo rozporové konanie s prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska. Prezident ZPS bol informovaný o preformulovaní cieľa strategického dokumentu a doplnenia novej kapitoly zameranej na charakter a zdroje konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. V zmysle textácie pripomienky je možné na uvedené reflektovať v pripravovaných akčných plánoch. Rozpor neodstránený.

ZPSR

K vlastnému materiálu všeobecne: ZPS navrhuje posilniť dlhodobé uvažovanie pri dnešnom politickom rozhodovaní doplnením povinnosti pre predkladateľov zvažovať dlhodobé dôsledky ich návrhov a povinnosť doplniť doložku vplyvov aj o výpočet dopadov prijímanej legislatívy/prijímaných opatrení na budúce generácie. Zároveň so zavedením tejto povinnosti je potrebné od predkladateľov legislatívnych zmien účinne vynucovať jej plnenie. Táto pripomienka je zásadná.

Z N

Dňa 15. mája 2018 sa uskutočnilo rozporové konanie s prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska. Prezident ZPS bol informovaný o doplnení opatrenia v rámci strategického materiálu s číslom 4.3 Rozvíjať a pravidelne prehodnocovať v dlhodobom horizonte spôsoby implementácie princípov lepšej regulácie v podmienkach SR s prehodnotením možností uplatnenia Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov poslaneckých návrhov, keďže každý materiál môže mať vplyvy na vybrané oblasti, ktorým musí byť venovaná náležitá pozornosť. Rozpor neodstránený.

MDV SR1.V texte vlastného materiálu v časti 2.1 Demografia a pracovný trh na str. 16 v druhom odseku v druhej zarážke navrhujeme za slovami „akými sú napr.“ nahradiť slová „nájomné byty“ slovami „zvýšenie dostupnosti nájomných bytov“.

Odôvodnenie: Spresnenie formulácie podporného opatrenia.


66

MDV SR 2.V texte vlastného materiálu v časti 3. Analýza regionálnych rozdielov v treťom odseku na str. 45 v poslednej vete navrhujeme slová „výstavby nájomného bývania“ nahradiť slovami „obstarávania nájomných bytov“.

Odôvodnenie: Spresnenie formulácie textu použitím všeobecnejšieho pojmu z dôvodu, že samosprávy, ako aj právnické osoby môžu obstarávať nájomné byty nielen formou výstavby, resp. stavebnými úpravami budov na bývanie alebo nebytových priestorov, ale aj kúpou.


MDV SR 3. V texte vlastného materiálu v časti 4. SWOT analýza v tab. Regionálny rozvoj na str. 56 v časti Slabé stránky navrhujeme znenie textu v poslednej zarážke „Absencia nájomných bytov a slabá angažovanosť samospráv v oblasti výstavby nájomného bývania“ nahradiť textom „Nerozvinutosť súkromného nájomného sektora, pomalý rast počtu nájomných bytov vo verejnom sektore, ako aj slabá angažovanosť miest v oblasti obstarávania nájomných bytov.“.

Odôvodnenie: Spresnenie formulácie textu. Bytový fond na Slovensku okrem iného rozlišuje nájomné byty vo verejnom sektore, ako aj v súkromnom sektore. Vzhľadom na skutočnosť, že verejný nájomný sektor predstavuje približne 3 % z celkového bytového fondu na Slovensku a ročne samosprávy obstarajú s podporou štátu približne 2 000 nájomných bytov, považujeme tempo rastu počtu týchto nájomných bytov za pomalé. Na uvedenom počte nájomných bytov majú obce prevažný podiel, preto je žiaduce zvýšiť angažovanosť miest, ktoré sú hnacou silou hospodárstva v oblasti obstarávania nájomného bývania.


MDV SR 4.V texte vlastného materiálu v časti 4. SWOT analýza v tab. Regionálny rozvoj na str. 57 v časti Ohrozenia navrhujeme znenie textu v tretej zarážke „Privysoké tempo zadlženosti obyvateľstva kvôli nedostatočným kapacitám existujúcich bytových jednotiek na celom Slovensku, a najmä v krajských mestách“ nahradiť textom „Rast zadlženosti obyvateľstva kvôli cenovej nedostupnosti bytov na Slovensku a najmä v mestách.“.

Odôvodnenie: Spresnenie formulácie textu. Vyjadrenie, že nedostatočné kapacity existujúcich bytových jednotiek sú dôvodom pre privysoké tempo zadlženosti obyvateľov, nie je presné. Výstižnejšie je uviesť, že dôvodom takéhoto vývoja sú vysoké ceny bytov, ktoré v súvislosti s nízkymi príjmami obyvateľstva vedú k nízkej cenovej dostupnosti bytov. Táto skutočnosť je


67

typická pre väčšinu miest na Slovensku, nielen v krajských mestách.

MDV SR 5.V texte vlastného materiálu v časti 4. SWOT analýza v tab. Energetika na str. 61 v časti Príležitosti vo štvrtej zarážke navrhujeme nahradiť slovo „Rekonštrukcia“ slovami „Obnova existujúcich“ a slovo „budovanie“ nahradiť slovom „výstavba“.

Odôvodnenie: Spresnenie a preformulovanie textu. Pojem „rekonštrukcia“ nie je zaužívaný v súvislosti so stavebnými úpravami budov, ktorými sa dosiahne zníženie energetickej náročnosti budovy.


MDV SR 6.V texte vlastného materiálu v časti 6. Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky v časti Kľúčová oblasť 1 – rozvoj ľudského kapitálu v tabuľke opatrení na str. 66 žiadame vypustiť opatrenie O 1.11 „Prehodnotiť existujúce nástroje a koncepčne nastaviť efektívny systém podpory mladých rodín po stránke vecnej a inštitucionálnej.“

Pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

Odôvodnenie: Navrhované znenie opatrenia vyvoláva presvedčenie o neexistencii koncepčného nastavenia systému podpory pre mladých, resp. mladé rodiny. Systémy podpory sú zo strany rezortov koncepčne nastavené a taktiež prehodnocované. Napr. v oblasti podpory rozvoja bývania je v súlade s Koncepciou štátnej bytovej politiky do roku 2020, schválenej uznesením vlády SR č. 13 zo 7.1.2015, zo strany štátu na podporu rozvoja bývania vytvorený systém finančných nástrojov, a to aj pre mladých občanov, resp. mladé rodiny na zaobstaranie si bývania (štátny príspevok k hypotekárnym úverom, resp. daňový bonus za zaplatené úroky za úvery na bývanie, štátna prémia k stavebnému sporeniu, podpora štartovacích nájomných bytov, výhodné úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre mladé rodiny).


MDV SR 7.V texte vlastného materiálu v časti 6. Návrh opatrení v kľúčových oblastiach hospodárskej politiky v časti Kľúčová oblasť 3 – ekologicky efektívne hospodárstvo postavené na zdrojovej a energetickej efektívnosti – v tabuľke opatrení na str. 76 navrhujeme upraviť znenie textu v prvej časti opatrenia O 3.7 „Posilňovať obnovu, zatepľovanie“ na text „Podporovať obnovu existujúcich budov s cieľom znižovať ich energetickú náročnosť“.


68

Odôvodnenie: Spresnenie formulácie textu.

MDV SR 8.V texte vlastného materiálu na strane č. 5 odporúčame vypustiť zo zoznamu skratiek OPII z dôvodu, že nikde v materiáli nie je zmienka ani odkaz na Operačný program Integrovaná infraštruktúra.


MDV SR 9.V texte vlastného materiálu na strane č. 51 odporúčame text „dostupnej dopravnej infraštruktúry s prepojením na menej rozvinuté regióny. V rámci modernizácie a rozvoja dopravnej infraštruktúry uprednostňovať trasy podporujúce vznik a rozvoj priemyselných zón a klastrov a uprednostňovať projekty podporujúce rozvoj cestovného ruchu.“ doplniť o dodržiavanie princípov štátnej pomoci a výsledkov štúdií uskutočniteľnosti a CBA analýz.

Pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.


MDV SR 10.V texte vlastného materiálu na strane č. 56 žiadame vypustiť text: „Pomalé tempo výstavby a modernizácie základnej cestnej, ako aj elektrifikácie železničnej infraštruktúry na juhu Slovenska, v úseku Zvolen – Košice.“ a „Nízka atraktívnosť verejnej dopravy z dôvodu technickej a morálnej zastaranosti parku a pomalé alebo neefektívne čerpanie fondov EÚ.“ Pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

Odôvodnenie: Tempo výstavby a modernizácie infraštruktúry je spôsobené o. i. aj náročným povoľovacím procesom v príprave projektov a finančnými možnosťami MDV SR, ktoré alokuje zdroje Operačného programu Integrovaná infraštruktúra aj na budovanie a prípravu cestných úsekov R2 a na elektrifikáciu vybraných železničných regionálnych tratí ako napr. Haniská pri Košiciach – Moldava. Taktiež zásadne nesúhlasíme s tvrdením o pomalom, resp. neefektívnom čerpaní fondov EÚ. OPII má jednu z najvyšších mier čerpania medzi operačnými programami v SR a miera zazmluvnenia projektov je taktiež nad priemerom SR. MDV SR vyčlenil značné prostriedky na modernizáciu vozového parku železničných koľajových vozidiel v rámci ukončeného Operačného programu Doprava 2007 – 2013 a aktuálne implementuje pokračovanie projektu obnovy železničných koľajových vozidiel v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra. Vďaka podpore z EÚ je takmer 60 % regionálnych vlakových výkonov realizovaných prostredníctvom nových moderných nízkopodlažných klimatizovaných vlakov. V rámci prioritnej osi 1 sa modernizujú železničné trate TEN-T a pre Banskobystrický kraj bude dodaných 21 dieselmotorových


69

vlakov, ktoré budú postupne nasadzované do prevádzky od mája 2019. V prioritnej osi 3 sa realizujú projekty mestskej hromadnej verejnej dopravy v Bratislave a okolí, Košiciach a okolí, Prešove, Žiline a Banskej Bystrici a výstavba terminálov integrovanej osobnej prepravy. V Košiciach sa uskutočňuje projekt modernizácie električkových tratí v Košiciach v dĺžke 7,9 km a v rámci obnovy prostriedkov dráhovej MHD prebieha nákup 13 ks moderných električiek. V Prešove sa realizuje nákup 5 ks nových sólo trolejbusov a 10 ks kĺbových trolejbusov. Na nákup trolejbusov je zameraný aj projekt v Žiline, kde ide o nákup 12 kĺbových nízkopodlažných trolejbusov a 3 nízkopodlažných sólo trolejbusov. V hlavnom meste Bratislava prebieha nákup 15 ks jednosmerných električiek.

MDV SR 11.V texte vlastného materiálu na strane č. 58 odporúčame vypustiť text „Chýbajúca metodika posudzovania výstavby diaľničných a železničných úsekov.“ Odôvodnenie: MDV SR aplikuje množstvo metodických postupov na posudzovanie projektov diaľničných a železničných projektov, o. i. Príručku k tvorbe analýz výdavkov a príjmov v rámci predkladania investičných projektov v oblasti dopravy pre programové obdobie 2014 – 2020. Predmetná príručka bola vytvorená na základe celoeurópskej metodiky generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku Európskej komisie a v spolupráci s technickými poradcami EK: JASPERS a v spolupráci s MF SR – Útvar hodnoty za peniaze.


MDV SR 12.V texte vlastného materiálu na strane č. 81 „Zásadným problémom sú aj cesty II. a III. triedy a ich zlý stavebno-technický stav, ktorý má vplyv na zhoršenie dostupnosti regiónov a bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.“ odporúčame doplniť zmienku o skutočnosti, že cesty II. a III. triedy nie sú v kompetencii štátu, ale VÚC.


MDV SR 13.V texte vlastného materiálu na strane č. 81 „Posilňovať a rozvíjať kvalitnú, dostupnú a integrovanú dopravnú infraštruktúru s prepojením na menej rozvinuté regióny s dostavbou prioritných úsekov diaľnic a rýchlostných ciest a s rozvojom a údržbou ciest I., II. a III. triedy.“ odporúčame doplniť zmienku o skutočnosti, že cesty II. a III. triedy nie sú v kompetencii štátu, ale VÚC. Z uvedeného dôvodu odporúčame špecifikovať text, aby bolo jednoznačné, že za predmetné opatrenie sú zodpovedné aj VÚC, resp. vymazať zmienku o cestách II. a III. triedy.


70

MDV SR 14.V texte vlastného materiálu na strane č. 57 v SWOT v časti silné stránky navrhujeme upraviť text „Vytvorenie lokálnych autorít mestskej a prímestskej integrovanej dopravy“ nasledovne: „Zapojenie lokálnych autorít do procesu vytvárania systému na zabezpečenie koordinovaného objednávania a financovania dopravných služieb vo verejnom záujme a vytvárania integrovaných dopravných systémov“. Pripomienku uplatňujeme ako zásadnú.

Odôvodnenie: V súlade s programovým vyhlásením vlády SR pracuje MDV SR na vytvorení systému harmonizácie dopravy s cieľom odstrániť najmä nedostatky vyplývajúce z nesúladu v objednávaní a realizácii dopravných služieb vo verejnom záujme. Rozličné zdroje objednávania výkonov v železničnej doprave (ministerstvo) a cestnej doprave (vyšší územný celok, mesto) spôsobujú značnú disharmóniu dopravného systému a z pohľadu cestujúceho neefektívne, nespoľahlivé a neatraktívne nastavenie systému verejnej osobnej dopravy.


MDV SR 15.Navrhujeme v kľúčovej oblasti 3 – ekologická a energetická efektívnosť hospodárstva vytvoriť nové opatrenie v znení: „Vytvoriť sieť stimulačných, ale i obmedzujúcich nástrojov zabezpečujúcich presun tovaru z cestnej na železničnú dopravu pri preprave nad 250 km.“

Odôvodnenie: Presunúť prepravu z ciest na železnice je zámerom Európskej únie, ktorý je deklarovaný v Bielej knihe dopravy. Okrem ostatných cieľov sa v nej uvádza, že do roku 2030 by sa malo 30 % cestnej nákladnej dopravy nad 300 km previesť na iné druhy dopravy, napríklad na železničnú či vodnú dopravu, pričom do roku 2050 by mal tento presun predstavovať viac ako 50 %. Stimulačné nástroje podporujúce zabezpečenie tejto úlohy by mali ísť ruka v ruke s nástrojmi obmedzujúcimi cestnú dopravu nad určité vzdialenosti, čo by v spojitosti napomohlo naplniť uvedenú stratégiu EÚ.


MDV SR 16.Navrhujeme v kľúčovej oblasti 5 – regionálny rozvoj a pôdohospodárstvo – vytvoriť nové opatrenie v znení: „Vytvoriť dlhodobý systém financovania dopravnej infraštruktúry zriadením Fondu pre financovanie dopravnej infraštruktúry (napr. podľa systému v ČR, Švajčiarsku a pod.)“

Odôvodnenie: V súčasnosti sa dopravná infraštruktúra hradí prioritne z prostriedkov EÚ, čo má za následok jej pomalý rozvoj a vynútenú viazanosť na objem takto využiteľných prostriedkov. V prípade obmedzenia operačných


71

programov hrozí riziko úplného zastavenia modernizácie dopravnej infraštruktúry, a preto je vyslovene žiaduce hľadať spôsob financovania týchto aktivít aj mimo fondov EÚ a v pozitívnom smere využiť skúsenosti iných krajín, ktoré majú už vlastný systém financovania nastavený.

72

hsr.rokovania.sk · Web viewNa strane 8 navrhujeme prvú vetu Vízie hospodárskej stratégie...

Documents

Transcript of hsr.rokovania.sk · Web viewNa strane 8 navrhujeme prvú vetu Vízie hospodárskej stratégie...