Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica

Katedra práva a spoločenských vied

Hodnotová orientácia mládeže a niektoré jej

mravné delikty

Value orientation of youth and some of its moral offenses

Bakalárska práca

Autor: Lenka Firmentová

Právní administratíva v podnikatelské sféře

Vedúci práce: doc. PhDr. Andrej Sičák, PhD.

Banská Bystrica apríl, 2011

Vyhlásenie

Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej

literatúry.

Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej

tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať

v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej

databázy elektronických vysokoškolských prác.

V Prešove, 20.04.2011 Lenka Firmentová

Poďakovanie

Ďakujem vedúcemu práce doc. PhDr. Andrejovi Sičákovi, PhD. za odbornú pomoc a cenné

rady pri vypracovaní bakalárskej práce.

ANOTÁCIA

Bakalárska práca sa zaoberá hodnotovou orientáciou mládeže a jej mravnými deliktami.

Práca má dve časti, kde prvá časť poukazuje a zdôrazňuje význam hodnôt v živote

mladých ľudí a rovnako na ich usporiadanie v hodnotovom rebríčku. Práca poukazuje na

vplyv sociálno-patologických javov na formovanie osobnosti mladého človeka, čo vedie

k porušeniu morálneho kódexu – delikvencii.

Druhá časť práce je analytická, prezentuje popis a výsledky výskumu realizovaného na

stredných a vysokých školách v meste Prešov. Cieľom výskumu bolo zistiť hodnotový

systém dnešnej mládeže a jej vnímanie priestupkov voči spoločnosti.

V práci sú zahrnuté hypotézy, ktoré sa výskumom potvrdili, resp. vyvrátili. Práca je

rozdelená do dvoch kapitol, obsahuje 21 tabuliek, 21 grafov a 2 prílohy.

Kľúčové slová: Hodnota. Hodnotová orientácia. Hodnotový systém. Morálny kódex.

Mravný delikt.

ANNOTATION

This bacalara thesis deals with the value orientation of youth and its moral offenses. This

thesis has two parts, where the first part points out and stresses the importance of values

in the lives of today´s youngsters as well as the allocation of individual values within the

so called value chain. It points out the influence of social-patological phenomena to

forming the personality of young man what leads to the breaking of moral kodex –

delinqency.

The second part is analytical, it presents description and results of the research carried out

on high schools and faculties located in the city of Prešov. The aim of research was to find

out the structure of the value system of today´s youth and its understanding of

transgressions towards society.

The thesis includes hypotheses which were confirmed or not confirmed on the basis of this

research. This bacalara thesis is divided into two chapters and it consists of 21 charts, 21

graphs and 2 appendices.

Key words: Value. Value orientation. Value system. Moral kodex. Moral offenses.

5

OBSAH PRÁCE

ÚVOD 6

1. TEORETICKÝ POHĽAD NA HODNOTOVÚ

ORIENTÁCIU MLÁDEŽE 8

1.1 Hodnota – terminologická a pojmová analýza 8

1.2 Druhy hodnôt a hodnotový systém 13

1.2.1 Hodnotová orientácia ako výsledok hodnotového

systému 18

1.3 Hodnotová orientácia a mravné delikty 19

2. VÝSKUM ZAMERANÝ NA ZISTENIE

HODNOTOVÉHO SYSTÉMU ŠTUDENTOV

STREDNÝCH A VYSOKÝCH ŠKÔL 31

2.1 Projekt výskumu 31

2.1.1 Základné ciele výskumu 31

2.1.2 Úlohy výskumu 32

2.1.3 Základná hypotéza výskumu 32

2.1.4 Čiastkové hypotézy výskumu 32

2.2 Metodika výskumu 34

2.2.1 Charakteristika výskumnej vzorky 34

2.2.2 Metodika zisťovania a spracovania údajov – dotazník 35

2.2.3 Vyhodnotenie a štatistické spracovanie údajov 36

2.3 Interpretácia výsledkov výskumu 36

ZÁVER 56

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 58

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK 60

ZOZNAM OBRÁZKOV 61

ZOZNAM TABULIEK A GRAFOV 62

ZOZNAM PRÍLOH 64

Príloha 1 – DOTAZNÍK 65

Príloha 2 – PREHĽAD OTÁZOK A ODPOVEDÍ REPONDENTOV 68

6

ÚVOD

„Hodnota človeka predsa nie je určovaná tým, či dobre vidí, počuje, chodí atď ... ale

predovšetkým tým, aký je to človek, aká je jeho morálka, aké sú jeho vnútorné pohnútky“.

Ladislav POŽÁR

Dôvodom spracovania témy: „Hodnotová orientácia mládeže a niektoré jej mravné

delikty“ bol môj záujem zistiť, aký význam pripisujú mladí ľudia v dnešnej dobe hodnotám

z hľadiska ich hodnotového rebríčka a čo považujú za mravný delikt.

Zisťovali sme, či hodnoty mladých ľudí zodpovedajú všeobecne známej štruktúre

hodnôt, ktorá odráža štandardne usporiadanie hodnôt súčasnej spoločnosti a či mravné

delikty vnímajú ako priestupok v rámci morálneho kódexu.

Súčasná doba veľmi výrazne pôsobí na utváranie hodnotového rebríčka každého

jedinca a taktiež klasifikovanie mravných deliktov je benevolentnejšie oproti minulosti.

Hodnoty predstavujú dôležitú stránku osobnosti. Hodnoty, tie morálne a mravné

zvlášť, nie sú pre každého rovnaké. Až naším vlastným životom a formovaním osobnosti

nadobúdajú tie pravé hodnoty pre každého z nás význam a samozrejme pre každého sú iné.

Každý jedinec si prostredníctvom svojich hodnôt vytvára svoj vlastný hodnotový

rebríček. Sú to hodnoty, ktoré sú preňho bytostne dôležité, menej dôležité a napokon aj tie

nedôležité.

Cieľom našej práce je poukázať na hodnotovú orientáciu mládeže a jej zaradenie do

spoločnosti napriek nástrahám, ktoré to ovplyvňujú.

Bakalárska práca je rozdelená do dvoch častí, ktoré zahŕňajú samostatné kapitoly.

V prvej časti sa oboznámime s pojmom hodnota z viacerých hľadísk a hodnotovým

systémom vo všeobecnosti. Zameriame sa na hodnotovú orientáciu v súčasnosti a jej

vnímanie spoločnosťou. Vysvetlíme si pojem mravný delikt a jeho vnímanie z viacerých

uhlov pohľadu.

7

V druhej časti, ktorá je praktickou časťou vyhodnotíme výskum realizovaný medzi

stredoškolskou a vysokoškolskou mládežou. V úvode tejto časti je prezentovaný postup

výskumu, jeho základné ciele, úlohy a hypotézy a v závere odprezentujem výsledky

získané výskumom.

Cieľom výskumu a jeho otázok je zistiť, čo považujú mladí ľudia za hodnotu významnú

v ich živote a naopak, čo vnímajú ako mravný delikt.

Práca je doplnená dvomi prílohami, z ktorých prvá obsahuje dotazník s kompletnými

výskumnými otázkami. Druhá príloha obsahuje vyhodnotenie dotazníka podľa vzdelania.

8

1. TEORETICKÝ POHĽAD NA HODNOTOVÚ

ORIENTÁCIU MLÁDEŽE

1.1 Hodnota – terminologická a pojmová analýza

Keď uvažujeme o našich hodnotách, uvažujeme o tom, čo je dôležité v našom

živote. Hodnoty predstavujú nevyhnutnú súčasť nášho života, sú výraznou motiváciou

a často aj demotiváciou a zmyslom našej existencie. Človek bez hodnôt nemôže žiť. Preto

sa touto problematikou zaoberajú odborníci takmer všetkých spoločensko – vedných

disciplín.

Pojem hodnota je odvodený z gréckeho pojmu timé (cena, hodnota) alebo axia,

axón (os, vertikála) a latinského pojmu valor (cena, hodnota).

Z hľadiska všeobecného hodnotu vnímame ako interdisciplinárny pojem (skúma sa

z viacerých aspektov rôznych vedných disciplín). Hodnota patrí k ústredným pojmom

axiológie (najmladšia filozofická disciplína), psychológie, sociológie, ekológie, práva

a iných vedných odborov. Vďaka tomuto vývoju dnes rozlišujeme hodnoty etické,

estetické, ekologické, ekonomické, právne, politické, náboženské, úžitkové alebo podľa

iných kritérií duchovné či materiálne, kultúrne či prírodné. A konštruujeme aj rôzne

hybridy ako hodnoty kultúrno – politické, morálno – politické, politicko – právne, atď. Je

predpoklad, že v budúcnosti sa systém hodnôt istotne bude rozvíjať a hodnôt bude

pribúdať, hoci starí Gréci ešte pred Sokratom rozlišovali iba hodnoty pozitívne

a negatívne. (Brožík, 2007, s. 9)

Veda o hodnotách – axiológia – pokladá za prioritnú hodnotu najvlastnejšiu

človeku, život človeka. V širšom slova zmysle sa hodnota vymedzuje ako špecifická

vlastnosť všetkých prírodných a spoločenských javov, v ktorých sa prejavuje ich pozitívny

alebo negatívny význam pre človeka. (Boroš, 1996, s. 257)

Ak hovoríme o hodnotách, máme na mysli buď všetko, čo nám prináša uspokojenie

a uspokojuje naše potreby alebo len hodnoty v užšom slova zmysle, ako základné kultúrne

kategórie, ktoré zodpovedajú ľudským kultúrnym potrebám, zvlášť etickým a estetickým.

Kločovanská hovorí, že: „Hodnoty sú vnímané ako principiálny, primárny,

prvoradý zdroj motivácie, zdroj dynamizujúci človeka.“ (Kločovanská, 2000, s. 76)

9

Osobitným spôsobom rieši otázku hodnôt Rollo, ktorý uvádza, že: „V zhode

s osobnými dispozíciami a doterajšími skúsenosťami si človek vytvára vzťah k inej osobe,

k prírodným výtvorom, javom vo sfére umeleckej, vedeckej, náboženskej, filozofickej,

ideologickej. Pomenúvaním, plným uvedomením, resp. ďalším spracovaním rozumovými

prostriedkami, potom k tomuto vzťahu pristúpi racionálny prvok a vznikne vo vedomí

človeka to, čo sa označuje ako hodnota.“ (Rollo, 1993, s. 57)

Vladimír Brožík definuje hodnotu ako kvalitu funkcie, meranú (zisťovanú)

adekvátnou normou (Brožík, 2007, s. 7)

Hodnoty môžeme vnímať dvojako, buď je to to, čo prináša uspokojenie pre

človeka, to čo uspokojuje jeho potreby, alebo na strane druhej sú to základné kultúrne

kategórie, ktoré odpovedajú na kultúrne ľudské potreby. Základ každej hodnoty

považujeme za schopnosť byť užitočný, uspokojovať niektoré z potrieb, alebo naopak

brániť tomuto uspokojeniu.

Malý slovník filozofie definuje hodnotu takto: „Pôvodný význam nachádzame

v politickej ekonómii, kde označuje vlastnosť predmetu uspokojovať potreby indivídua

(úžitková a výmenná hodnota). Vo filozofii je termín hodnota viac kategóriou, ktorá

interpretuje vzťah medzi človekom a skutočnosťou a je výsledkom tohto vzťahovania sa; je

vyjadrením významu pre človeka a usmerňuje jeho správanie.“ (Bilasová - Geremešová,

2000, s.67)

Podľa etického slovníka je hodnota: „Jedna z foriem prejavu morálnych vzťahov

spoločnosti. Pod hodnotami sa chápe, po prvé, mravný význam, prednosti osobnosti

(skupiny osôb, kolektív) a jej činov, resp. mravné charakteristiky spoločenských

ustanovizní; po druhé, hodnotové predstavy, ktoré sa vzťahujú na oblasť morálneho

vedomia – morálne normy, princípy, ideály, pojmu dobra a zla, spravodlivosti, šťastia“.

Filozofické problémy podstaty hodnôt skúma axiológia.

Iná literatúra vysvetľuje pojem hodnota v tejto podobe: „Hodnota – pojem, ktorý je

zaužívaný vo filozofii, etike, psychológii, pedagogike, etike. Najčastejšie sa chápe ako

všetko to, čo človeku prináša uspokojenie, či uspokojenie jeho potrieb a záujmov

(biologických, civilizačných, osobnostných). Rozlišujeme hodnoty prírodné, civilizačné

(kultúra) a osobnostné, materiálne a duchovné, operatívne a uznanlivé, spoločenské

a osobné a iné. Hodnoty sú spravidla usporiadané v hodnotovom systéme osobnosti,

generácie alebo spoločnosti. Ten odráža významnosť, dôležitosť jednotlivých hodnôt tým,

že ich zaraďuje do hierarchie“. (Klimeková – Sičák, 2002, s. 42)

10

Pojem hodnota má širšie interdisciplinárne vedné zastúpenie, okrem

prírodovedných a matematických odborov je základným pojmom aj vo viacerých

spoločensko – vedných disciplínach. Aj keď sa vzťahuje na tie isté javy, navzájom si

neprotirečí, ani sa neprekrýva, pretože každá vedná disciplína odzrkadľuje pojem hodnoty

z hľadiska svojho metodologického prístupu (napr. filozofia z axiologického, sociológia zo

spoločenského, etika z normatívneho a mravného hľadiska).

Vymedzenie pojmu hodnoty z hľadiska rôznych vedných disciplín ale upozorňuje

a zároveň nabáda, aby sme pri ozrejmovaní a vymedzovaní tohto pojmu nestratili zo

zreteľa jeho širší interdisciplinárny charakter.

Grác pojem hodnoty chápe obšírnejšie:

1. Pojem hodnota súvisí so záujmami, avšak psychologicky hodnota je širší pojem ako

záujem, pretože i z osobného hľadiska hodnota môže existovať bez záujmu, ale

záujem implikuje hodnotu.

2. Pojem hodnota súvisí s postojmi a to tak, že hodnoty sa vyjadrujú v kladných

(priťahujúcich) alebo v záporných (odpudzujúcich) postojoch k veciam alebo

javom vonkajšieho alebo vnútorného sveta, ktorým jedinec pripisuje nejakú cenu

alebo význam. Hodnota je však užší pojem ako postoj, pretože postoje môžu byť

voči vyjadreniu hodnôt indiferentné.

3. Pojem hodnota súvisí s potrebou v tom zmysle, že všetko, čo je pre jedinca

potrebou, je preňho spravidla i hodnotou. Potreba je užší pojem ako hodnota,

pretože nie všetko, čo je hodnota, je i potreba.

4. Niektoré hodnoty súvisia s motiváciou, v motivačnom modeli hodnoty vstupujú

pravdepodobne doplnkovo ako incentívy.

5. Incentívna vlastnosť niektorých javov znamená, že ich môžeme chápať

a rozoznávať podľa toho, že niektoré z nich pre svoje vlastnosti vstupujú ako ciele

a ideály, pričom hodnota je súčasne kritériom výberu cieľov a ideálov. (Grác, 1979,

s. 35)

Hodnoty predstavujú jeden z najdôležitejších komponentov psychického vývinu,

duševnej zrelosti a duševného zdravia človeka. Zohrávajú dôležitú formačnú úlohu pri

rozvoji osobnosti človeka, podieľajú sa na organizovaní štruktúry osobnosti. Participácia

na hodnotách a skúsenosť s nimi prehlbuje a rozširuje životnú spokojnosť jednotlivca,

reguluje jeho postoje i vzťah k úspechom a prehrám a napokon tvorí základný pilier

zmyslu pre človeka.

11

„Vytváranie hodnôt prebieha na základe subjektívneho spracovania vzorov, modelov

a očakávaní vo výchove, najmä v prvých rokoch života. Dospelý jedinec disponuje

tisíckami postojov voči jednotlivým špecifickým objektom, situáciám a javom, ale iba

niekoľkými desiatkami inštrumentálnych hodnôt, ktoré tak predstavujú základné princípy,

ktorými sa vo svojom živote riadi. Hodnota tak predstavuje veľmi zhustený, efektívny

prostriedok na popísanie a vysvetlenie podobností a rozdielov medzi jednotlivcami,

skupinami, národmi a kultúrami“. (http://www.stuz.cz/zpravodaje/zpravodaj

002/huba.htm)

Človek v procesoch nekonečného poznania zisťuje, či objavuje to, čo podporuje, či

obmedzuje alebo dokonca ničí životné tendencie. Celá ľudská činnosť je predovšetkým

tvorba hodnôt, ich ochrana, úsilie o ich udržanie, rozmnoženie, rozvíjanie. Byť hodnotou,

mať hodnotu, to je predovšetkým vyjadrenie funkčnosti vecí, vzťahov, procesov, vlastností

vo vzťahu k človeku, k úlohe, ktorú zohrávajú v našom živote javy, ktoré nás obklopujú

a ktorými sa obklopujeme my sami. Pôvod tejto úlohy je výsostne spoločenský, pretože

vyplýva zo špecifického vzťahu človeka k vonkajšiemu prostrediu. Objektívnym základom

každej hodnoty je schopnosť byť prospešným, uspokojovať niektoré potreby človeka alebo

naopak tomuto uspokojeniu brániť. Vytváranie určitej hodnoty vyžaduje určité

predpoklady nielen zo strany samotnej skutočnosti, ale aj zo strany subjektu. Nič nemá

hodnotu samo o sebe, lebo všetko ju nadobúda až pre nás v našej činnosti. (Brožík, 2007, s.

13)

Medzi hodnotami (ich stavom, zložením a pod.) a konaním človeka nie je príčinná,

kauzálna súvislosť, ale funkčný vzťah. A ten je vždy vzájomným vzťahom človeka

a funkčných kvalít, ktoré hodnotením oceňujeme a zaraďujeme medzi celkom určité

hodnoty.

Hodnota nie je totožná s vlastnosťami vecí, ale je výsledkom merania kvality ich

funkcií, daným spôsobom, akým ich ľudia používajú. Tieto funkcie sú teda závislé od ľudí,

presnejšie od ich konkrétnej situácie a od potrieb, ktoré sú touto situáciou podmienené,

a teda aj od ich aktuálnych záujmov. Preto sa hodnoty menia tak rýchlo, preto sa ľudia

časom naučili diferencovať celé skupiny hodnôt podľa povahy rôznych funkcií, ktoré aj

jedna a tá istá vec môže nadobúdať v živote ľudí iný rozmer. Niektoré hodnoty sú príliš

reálne a neraz pôsobia na ľudí ako živel, ako sila, ktorú si jednoducho nemôžeme

odmyslieť, ignorovať, nerešpektovať či obchádzať. Naopak, niektoré hodnoty nám chýbajú

a preto ich vyhľadávame.

12

Hodnota ako slovo je veľmi frekventované. Aj keď má slovo hodnota takú frekvenciu,

to neznamená, že každý človek to chápe totožne s iným človekom. Je to podmienené tým,

že všetci sme rozdielni, jedineční a máme rôzne životné priority. (Grác, 1979, s. 15)

Samotné hodnoty nedeterminujú naše správanie, môžu ho však účinne motivovať,

najmä prostredníctvom našich neuspokojených potrieb. Deficit alebo nadbytok hodnôt, nás

samozrejme môže poškodzovať ako vonkajšia cudzia sila, aj keď ju nepoznáme

a neuvedomujeme si jej vplyv. (Brožík, 2007, s. 17)

Každý človek je však prostredníctvom vlastných potrieb motivovaný hodnotami

prostredia, pričom hodnoty prostredia nepôsobia na všetkých rovnako. Každodenný život

ustavične potvrdzuje, že potreby motivujú naše správanie oveľa diferencovanejšie

a účinnejšie ako poznatky, ako to, čo o svete a jeho hodnotách vieme.

Človek je určitým hodnotám naklonený, iné odmieta, a to na základe toho ako

uspokojujú jeho potreby.

Vzájomné viazanie sa hodnôt je prirodzenou vlastnosťou a potrebou zdravo sa rozvíjajúcej

osobnosti. Vychádza z nevyhnutnosti vzťahovania sa jedných hodnôt k druhým ako

spôsobu vytvárania chápania, realizovania vlastných podmienok. Špecifickosť hodnôt

spočíva v tom, že človek konkrétnu hodnotu musí chápať, prežiť si ju, mať s ňou osobnú

skúsenosť, na základe ktorej hodnotí a nakoniec ju prijme za svoju.

Aj napriek pokrokovosti sveta sa tie najzákladnejšie hodnoty zachovali. Život, láska

a rodina, každý človek má k nim určitý citový vzťah. Pre niekoho môžu byť dôležité

duchovné hodnoty a pre iného materiálne. Dalo by sa predpokladať, že existujúce hodnoty

by mohol narušiť napredujúci technický pokrok, ale sú situácie, keď prežijú len tie

najsilnejšie hodnoty. Napríklad v období vojny padajú všetky hodnoty postavené na

peniazoch a hodnotou ostáva život. Smutným príkladom je druhá svetová vojna, kedy

životy občanov židovského pôvodu nezachránili ani obrovské majetky. Hodnoty sú predsa

len niečo viac ako peniaze, hodnota je život sám a cit, ktorý obsahuje.

13

1.2 Druhy hodnôt a hodnotový systém

Hodnoty, ako také, môžeme skúmať z viacerých hľadísk. Preto rozoznávame viacero

druhov hodnôt.

Pri definovaní pojmu hodnota sme zistili, že tento pojem je interdisciplinárnym

pojmom. Stretli sme sa s rôznym rozdelením hodnôt. Rozlišujeme hodnoty prírodné,

civilizačné a osobnostné, materiálne a duchovné, operatívne a uznanlivé, spoločenské

a osobné a iné.

Morálne hodnoty sú jednou z foriem prejavu morálnych vzťahov v spoločnosti,

subjektívne v človeku samotnom.

Pod morálnymi hodnotami chápeme:

1. Mravný význam, prednosti osobnosti (skupiny, osôb, kolektívu) a jej činov, resp.

mravné charakteristiky spoločenských ustanovizní.

2. Hodnotové predstavy, ktoré sa vzťahujú na oblasť morálneho vedomia – morálne

normy, princípy, ideály, pojmy dobra a zla, spravodlivosti, šťastia. (Klimeková –

Sičák, 2002, s. 42)

Hľadiac na model ľudských hodnôt podľa dimenzií, v ktorých človek prežíva seba

a svet, môžeme hodnoty rozdeliť:

1. Prírodné hodnoty (delia sa do dvoch skupín):

a/ hodnoty vitálne: zodpovedajú potrebám telesnej existencie. Príroda ich v nás

vyvoláva. Sú výrazom tendencie udržať a presadiť, uchovať a rozvinúť život

organizmu. Sú to napr. prírodné podmienky života, zdravia, sviežosti, telesného

blaha,

b/ sociálne hodnoty: sú prejavom vzťahu človeka k iným ľuďom a k sebe samému.

Človek má potrebu asociácie, túži po družnosti, vzájomnosti, citovej odozve, chce

milovať a byť milovaný. Má tendenciu uplatniť sa, presadiť sa, byť uznávaný, mať

prestíž.

2. Civilizačné hodnoty: sú podmienkou i výsledkom spoločenskej výroby

a organizácie, techniky a ekonomiky. Patria medzi ne – úžitok, komfort.

Zbavujú človeka bezprostrednej závislosti na prírode, umožňujú mu vytvárať

materiálnu kultúru.

14

3. Duchovné hodnoty: sú ohniskom, okolo ktorého narastá duchovná kultúra

jedinca a spoločnosti. Patrí sem: tvorivé sebauvedomovanie, úsilie vystihnúť

zmysel vecí, plnosť života, intelektuálny rozvoj, citové bohatstvo, vzdelanosť,

pochopiť, poznať vzťah človeka k svetu a k životu vo svetle pravdivostného,

estetického. (Kučerová, 1992, s. 43-44)

Frankl uvádza a charakterizuje tri druhy hodnôt:

1. Hodnoty kreatívne: zmysel spočíva v tom, čo človek sám vytvára a dáva svetu.

Život človeka sa stáva hodnotným (zmysluplným) tým, že vykonáva čin,

vytvorí dielo.

2. Hodnoty zážitkové: svoj odraz nachádzajú v tom, čo človek prijíma od sveta vo

forme rôznych vzťahov, stretnutí a zážitkov (prežívanie citov lásky, priateľstva,

dobra, pravdy, poznávanie – vnímanie umeleckých diel).

3. Hodnoty postojové: prejavujú sa v tom, ako je človek schopný vyrovnať sa

s utrpením, s ťažkým, nepriaznivým osudom. (Frankl, 1990, s. 63)

Hodnoty možno chápať aj z týchto štyroch hľadísk:

1. hodnoty ako všeobecné ciele, o ktoré sa človek usiluje – cieľové hodnoty,

2. hodnoty ako prostriedky, ktorých využívaním dosahujeme niečo pre seba

významného, napr. vzdelanie – inštrumentálne hodnoty,

3. hodnoty, ako to, kvôli čomu stojí za to usilovať sa o nejaký objekt alebo sa mu

vyhýbať (napr. fajčenie) – smerovacie hodnoty,

4. hodnoty ako kritériá – na základe ktorých oceňujeme, posudzujeme rozličné

predmety, udalosti, ľudí.

Členenie hodnôt podľa Brožíka:

1. Z hľadiska predmetu hodnotenia:

a/ hodnoty reálnych objektov, udalostí, vzťahov: to sú hodnoty, ktoré zvykneme

označovať ako „objektívne“, stretávame sa s nim v prostredí nášho života ako

s podmienkami alebo prekážkami našich činností; ako s okolnosťami, ktoré tieto

činnosti umožňujú, ako s ich nástrojmi a napokon aj s ich výsledkami,

b/ hodnoty konceptuálne, myslené: hodnoty nadobúdajú často podobu imperatívov.

15

2. Z hľadiska subjektu hodnotenia:

a/ hodnoty osobné: také, ktoré „platia“ iba jedinečne, pre jedného človeka.

Najčastejšie sú to hodnoty rôznych znakov, ktoré majú význam iba preňho, bývajú

to najčastejšie hodnoty estetické,

b/ hodnoty spoločenské: spoločné celej pospolitosti, napr. hodnoty právne, etické,

úžitkové, náboženské a pod.

3. Z hľadiska motivácie:

a/ hodnoty východiskové: sme s nimi v reálnom kontakte, ktoré viac či menej

uspokojujú naše potreby a stále pôsobia ako dôležité podnety našej činnosti,

b/ hodnoty inštrumentálne: pomocou ktorých chceme dosiahnuť iné hodnoty

a zmeniť tým vlastnú aktuálnu situáciu,

c/ hodnoty očakávané: o ktoré sa usilujeme, na ktoré ašpirujeme.

4. Z hľadiska polarity:

a/ hodnoty kladné: pozitívne, ktoré vychádzajú v ústrety našim potrebám,

b/ hodnoty záporné: škodia nám, ohrozujú našu existenciu, protirečia našim

zámerom, sú v rozpore s našimi potrebami. (Brožík, 2007, s. 13-14)

Každému jednotlivcovi, sociálnej skupine či mikrosociálnemu systému je vlastná

určitá hierarchia hodnôt, ktorá je základom hodnotového systému.

Hodnotový systém môžeme chápať ako hierarchicky usporiadaný systém vecí, zásad

a ideálov, v ktorých predpokladáme vnútornú súvislosť a ktoré sú v súlade s potrebami

a záujmami konkrétneho indivídua, sociálnej skupiny, či mikrosociálneho systému.

Individuálne hodnoty, ktoré implicitne tvoria individuálne preferenčné systémy sú

základom sociálnych preferenčných hodnotových systémov. Rôzne hodnotové systémy

v rámci rôznych sociálnych skupín vždy korešpondujú s ich štruktúrou a funkciami.

V spojitosti so zmenou štruktúry, poprípade funkcie určitého sociálneho javu, mení sa

hierarchia a poňatie hodnôt, ako aj preferenčný hodnotový systém. (Hudeček, 1997, s.

69-70)

Podľa Kratochvíla, systém hodnôt môže mať charakter pyramídy s jednou

hodnotou na vrchole, alebo obdĺžnika, kde popri sebe stojí viac približne rovnocenných

hodnôt (obr.č.1).

� Obdĺžnikové usporiadanie hodnôt: na jednej úrovni sa nachádza viac

rovnocenných hodnôt. Ak je rozsah hodnôt dostatočne široký, môžu byť i hodnoty

16

nerealizovateľné nahradené inými a vtedy sa zmysel života zachová aj v kritických

stituáciách.

� Pyramídové usporiadanie hodnôt: na vrchole je jedna najdôležitejšia hodnota,

všetky ostatné sú jej podriadené. Najdôležitejšími hodnotami pre každého je niečo

iné. Pre väčšinu z nás je to ľudský život. V prípade straty danej hodnoty sa naruší

celá štruktúra. Pri tomto usporiadaní je výhodnejšie, ak na vrchole je hodnota

nadosobná (napr. „Byť užitočný pre spoločnosť“) pred hodnotou osobnou (napr.

„peniaze, kariéra“). (in Grac, 1979, s. 46)

Obrázok 1 Systém hodnôt –> a/ pyramídový

b/ obdĺžnikový

a b

Zdroj: (Grác, 1979, s. 46)

Štúdium systému hodnôt mládeže vedie k domnienke, že ich hodnoty netvoria

hierarchicky systém, ale miešaný (hodnoty sú v ňom vzájomne hierarchicky vertikálne

a horizontálne pospájané). V hierarchickom systéme jeden druh hodnôt absolútne

dominuje nad ostatnými. Hodnota, ktorá stojí na vrchole, je nadradené vo vzťahu ku

všetkým ostatným a mladý človek jej podriaďuje všetky ostatné hodnoty. V hodnotovom

systéme mladého človeka často chýba hlavná hodnota. Často u mladých ľudí nebádame

veľké rozdiely medzi hodnotami hlavnými a tzv. vedľajšími. Priorita tej-ktorej hodnoty

záleží viac od konkrétnej situácie, než od umiestnenia hodnoty v systéme.

Miešaný systém hodnôt (charakteristický pre mladých ľudí) vyplýva z ich

životných postojov. Pri riešení konkrétnych problémov a rozhodovaní sa mládež neriadi

„raz a navždy“ prijatými hodnotami a zásadami. Pri formulovaní všeobecných zásad

a ich deklarovaní je mládež vo všeobecnosti skôr zdržanlivá.

17

Výber hodnôt u mladého človeka je výrazne podmienený výchovou najmä v rodine,

v skole, v prostredí, v ktorom sa pohybuje a trávi čas. Je tiež podmienený spoločenskými

vplyvmi. Na základe týchto vplyvov si konkrétny jednotlivec vytvára vlastné hodnotové

systémy, ktoré sú špecifické a odzrkadľuje sa v nich preferencia jeho hodnôt.

Hodnoty mládeže by sa dali rozdeliť:

1. hodnoty nepoznané, ktoré existujú, ale človek si ich zatiaľ neosvojil,

2. hodnoty poznané, ale neuznávané, ktoré človek už síce pozná, ale ich odmieta,

3. hodnoty uznávané, ale neželané, človek si ich cení u druhých, ale sám ich odmieta,

4. hodnoty želané, ktoré pre človeka majú motivačnú silu a stávajú sa cieľom.

Hodnotový systém mladého človeka je ovplyvňovaný a determinovaný mnohými

faktormi. Rodina je prvým prostredím, v ktorom sa formujú hodnoty človeka.

Podmienky (determinanty) vplývajúce na tvorbu hodnôt:

� exogénne (vonkajšie): výchova a prostredie (sociálne, materiálne a kultúrne.

Čáp uvádza, že prostredie zohráva veľkú úlohu pri formovaní osobnosti

mladého človeka, čiže i jeho hodnôt. (Čáp, 1996, s. 39-40)

� endogénne (vnútorné): podobne ako vonkajšie činitele utvárania osobnosti

a teda aj hodnotového systému sú navzájom späté. Hodnotový systém človeka

je obrazom jeho vnútornej štruktúry. Hlavnými vnútornými činiteľmi sú

dedičnosť a vrodenosť, s čím súvisia potreby, ale hlavne talent, schopnosti,

záujmy a temperament.

Obrázok 2 Endogénne a exogénne determinanty vzniku hodnôt

Zdroj: (Čáp, 1996, s. 39-40)

Každý človek, skupina ľudí a aj spoločnosť má hodnotový systém. Individuálny

hodnotový systém sa môže viac alebo menej približovať hodnotovému systému skupiny

alebo spoločnosti, v ktorej človek žije.

Interakcia osobnosti s prostredím:

- Informácie, ponuky možnosť ich

výberu,

- Činnosti – pracovné, záujmové, osobné,

- Sociálne siete a prostredie,

- Výchova ako špecifická komunikácia a

integrácia

Osobnosť mladého človeka:

- Biologické podmienky,

- Potreby, návyky,

- Postoje, role, hodnoty,

- Ja, sebahodnotenie, autoregulácia,

- Vlastnosti, charakter, rysy,

- Motivácia

Determinácia

18

1.2.1 Hodnotová orientácia ako výsledok hodnotového systému

Pristúpime teraz k odpovedi na otázku, ako vzniknuté hodnoty a hodnotový systém

ovplyvňujú správanie človeka. Hodnotová orientácia človeka vychádza z hodnotového

systému človeka. Ako teda vplýva hodnotový systém na hodnotovú orientáciu človeka?

Na hodnotovú orientáciu človeka predovšetkým vplýva obsahové zameranie jeho

hodnotového systému. Preto sa aj mnohé empirické výskumy snažia odhaliť, aké

hodnoty vlastne človek uznáva. Hodnoty sa však realizujú v čase. Každá obsahová

sústava hodnotového systému je trojrozmerná. Objektívne ide tu o hodnoty:

� minulé (preteriálne), čo už bolo,

� prítomné (aktuálne), čo už je,

� budúce (futurálne), čo má byť.

K takémuto časovému rozloženiu hodnôt však možno pristúpiť aj zo subjektívneho

hľadiska. Zo subjektívneho hľadiska preteriálne hodnoty sú také, ktoré už subjekt

niekedy mal, napr. majetok alebo spoločenské postavenie, a môže tento pôvodný status

uznávať alebo sa oň usilovať. Na druhej strane subjektívne aktuálne hodnoty sú zasa

také, ktoré jedinec má a usiluje sa o ich udržanie, kým subjektívne futurálne hodnoty sú

také, ktoré ešte nemá a o ich dosiahnutie sa usiluje.

Keďže hodnotový systém je po obsahovej stránke takmer u každého človeka iný,

interpretátor empirických meraní sa orientuje na tzv. dominantné hodnoty v danej

štruktúre. Sú to spravidla tie, ktoré sú uvedené na prvých miestach. Žiadna hodnota však

práve preto, že je súčasťou systému, nie je izolovaná od ostatných hodnôt, a aj

terminologicky dve totožné dominantné hodnoty, ale z rozdielnych hodnotových

systémov, môžu mať často značne odlišný pojmový obsah. (Grác, 1979, s. 52-53)

19

1.3 Hodnotová orientácia a mravné delikty

Človek spravidla hodnotí všetky predmety a javy skutočnosti z hľadiska svojich

potrieb a záujmov. V závislosti od hodnotových predstáv a názorov sa vytvára určité

zameranie záujmov a konania človeka. Tak vzniká hodnotová orientácia, hodnotový

systém.

Hodnotiť znamená nielen diferencovať a porovnávať, ale zároveň uprednostňovať,

to znamená voliť hodnoty, ktoré sú pre nás prijateľné. Hodnotiť môžeme iba to, čo

poznáme a naopak, poznávame najmä také javy, ktoré svojou hodnotou prebúdzajú náš

záujem a tak orientujú našu pozornosť. Hodnotenie je podmienené poznávaním

a poznávanie je orientované hodnotením.

Hodnotová orientácia je zrkadlom života jednotlivca aj rodiny. Výchova sa tiež

chápe ako pokus o ovplyvnenie usmernenia hodnôt. Človek hodnoty poznáva, vyberá,

ignoruje, akceptuje alebo ich odmieta.

Identifikácia hodnôt patrí medzi najdôležitejšie činnosti, podľa ktorých konáme

a vďaka ktorým je táto činnosť produktívna. (Brožík, 2004, s. 112)

Pojem hodnota, rovnako ako iné pojmy vyvoláva v každom človeku množstvo

asociácií, ktoré sa u jednotlivcov môžu líšiť. Každopádne sa hodnoty považujú za veľmi

cenné, pretože majú vplyv na rozhodovanie a správanie človeka, na jeho vnímanie ľudí,

okolností a udalostí. Práve z tohto dôvodu je dôležité zistenie hodnotovej orientácie

jednotlivcov, ale aj sociálnych skupín. Potom by sa do istej miery dalo predpovedať ich

správanie smerom do budúcnosti.

Vlastný hodnotový systém predstavuje u človeka vzájomné (hierarchické)

usporiadanie, štruktúr uznávaných a želaných hodnôt. Často v tejto súvislosti hovoríme

o hierarchii hodnôt. Hodnotovou orientáciou sa rozumie zameranie osobnosti na určité

hodnoty materiálnej a duchovnej kultúry spoločnosti. Hodnotové orientácie sú

najdôležitejšou súčasťou štruktúry osobnosti. Predstavujú určitú „os vedomia“, s ktorou

úzko súvisia myšlienky a city človeka a z hľadiska ktorej sa rozhodujú mnohé životné

otázky.

Systém hodnotových orientácii človeka predstavuje najvyššiu úroveň dispozičnej

hierarchie, regulujúcej správanie človeka. Preto sa hovorí, že ak poznáme hodnotový

systém toho ktorého človeka, získavame nielen obraz o jeho osobnosti, ale na jeho

základe vieme do vysokej miery predpovedať aj jeho správanie.

20

Človek a jeho hodnotový systém je neustále konfrontovaný s alternatívami,

vonkajšími tlakmi a vplyvmi, vývojovými zmenami. Aj preto problémy s hodnotami

spočívajú ani nie tak v správnom výbere, ako skôr v odolnosti jednotlivca vyrovnať sa

s dvojakosťou pocitov a frustráciou, ktoré z týchto hodnôt vyplývajú.

Posun hodnotových orientácií pozitívnym smerom môžu vyprovokovať minimálne

tri faktory:

1. strach – reálny strach z dôsledkov nášho spôsobu života môže so sebou priniesť

zmenu ľudského správania. Ide však o vynútené, nedobrovoľné prijatie zmeny

(napr. obmedzenie fajčenia),

2. osobná skúsenosť – až vlastná skúsenosť s negatívnym pôsobením určitého faktora

môže viesť k zmene správania (napr. ak to preženiem s fajčením, bude mi zle),

3. vízia pozitívneho riešenia – je opakom pôsobenia strachu, dáva nádej, z ktorej môže

prameniť vôľa pričiniť sa o dobrovoľnú zmenu správania (prestanem fajčiť, nebude

mi zle, ušetrím).

Hodnotová orientácia bezprostredne súvisí s tým, na čo sa mladý človek zameriava pri

vzniku svojho hodnotového systému a ako potom vzniknutý hodnotový systém ďalej

orientuje jeho osobnosť a jeho správanie (Hudeček, 1986, s. 68).

Nás, ale zaujímajú hodnoty ako predmety hodnotovoorientačnej činnosti, hodnoty,

ktorým človek dáva prednosť pred ostatnými, hodnoty, po ktorých túži a ktoré chce

dosiahnuť. Alebo aj naopak, hodnoty, ktorým sa vyhýba, ktoré ho odpudzujú, ktorých sa

obáva.

Život človeka a celá jeho činnosť je tvorbou hodnôt a zároveň ich ochranou či úsilím

o ich udržanie a rozvíjanie. Hodnotou sa zvyčajne nazýva všetko, čo je predmetom našich

potrieb. Môžeme povedať, že hodnota je odvodená zo vzťahu medzi našou potrebou a tým,

čo ju uspokojuje. Počas života človeka sa menia potreby a tým sa mení aj hierarchia

hodnôt. Niekedy máme celkom osobné, jedinečné potreby, ktoré sú podmienené našou

jedinečnosťou. Potreby a hodnoty však nie sú charakteristické len pre jednotlivca. Rôzne

skupiny ľudí v našej spoločnosti majú vlastné hodnotové štruktúry.

Hodnotový rebríček si jedinec alebo sociálna skupina ľudí vytvára na základe vnímania

a poznania seba samého ako odlišného do všetkých ostatných ľudí a vôbec od všetkého

iného a na základe prístupu k sebe samému a následného zaujatého postoja.

Funkcia hodnotových veličín sa mení nielen činnosťou ľudí a premenami ich situácie,

mení sa aj vekom, skúsenosťami, ktorých časom pribúda, ale vďaka ktorej v tom istom

čase všeličo aj zovšednieva. Každodenne máme do činenia aj s takými hodnotami, ktoré

21

nielenže nehodnotíme, ale vôbec si ich neuvedomujeme, hoci sú funkčné a neraz veľmi

významne podmieňujú náš vlastný život. Pritom našu hodnotovú slepotu zavše zapríčiňuje

práve samozrejmosť, s akou tieto „hodnoty“ pôsobia. Vďaka nej si na ne zvykáme ako na

vzduch, ktorý bez hodnotenia a rozmýšľania, celkom samozrejme dýchame. (Brožík, 2004,

s. 103)

Činy ľudí majú určitý morálny význam preto, že majú vplyv na spoločenský život,

týkajú sa záujmov ľudí, upevňujú alebo narušujú chod existujúcej spoločnosti, urýchľujú

alebo spomaľujú spoločenský pokrok. Práve preto, že konanie ľudí má spoločenský

význam, spoločnosť reguluje ich správanie prostredníctvom morálnych vzťahov, kladie na

ľudí morálne požiadavky, stavia pred nich určité ciele, ktorými sa musia riadiť. Takto

vzniká v činoch morálna hodnota (kladná alebo záporná). Konanie, ktoré zodpovedá

morálnym požiadavkám je dobro a ktoré im protirečí je zlo. Hodnotové charakteristiky

konania ľudí majú historicky konkrétny charakter, sú podmienené spoločenským životom.

Morálna hodnota môže charakterizovať len spoločenské javy.

Hodnotové orientácie sú predovšetkým predpokladom tvorby a osvojovania si celkom

určitých hodnôt, procesom výberu, selekcie, voľby, ale predovšetkým tvorby funkčných

vzťahov, ktorých kvalitu potom opäť oceňujeme (kontrolujeme) použitou normou, aby sme

tak identifikovali jej hodnotu. (Brožík, 2007, s. 92)

Hodnotová orientácia je tvorivá činnosť svojho druhu, činnosť, ktorou sa človek

orientuje. Hodnotové orientácie sa formujú v praktickom styku osobnosti s hodnotami

a vyúsťujú opäť do tvorby týchto hodnôt. Je to komplementárny proces, kde sa prelínajú

a navzájom podmieňujú orientácia hodnotami a orientácia na hodnoty.

Hodnotové orientácie ako celok môžeme deliť na orientácie hodnotami a orientácie na

hodnoty. Tie prvé sú viac-menej dané jestvujúcim stavom. Preto bývajú stabilnejšie

a zvyčajne aj menej náročné ako orientácie na hodnoty ešte len očakávané, najmä ak tie

jestvujú zatiaľ iba v našich predstavách, teda konceptuálne. Vo všeobecnosti ale bývajú

očakávané hodnoty príťažlivejšie ako hodnoty východiskové, a to bez ohľadu na to, či sa

usilujeme o tie, ktoré už reálne jestvujú, ale nám sú zatiaľ nedostupné, alebo sa pokúšame

o realizáciu hodnôt ešte len konceptuálnych. V každom prípade je orientácia hodnotami

oveľa produktívnejšia a z hľadiska rozvoja osobnosti i celej ľudskej pospolitosti oveľa

perspektívnejšia ako jej „kompenzácia“ príkazmi.

Nízka úroveň hodnotových orientácií môže byť aj následkom podceňovania vlastných

skúseností alebo nedostatočného poznania jestvujúcich možností.

22

Správanie človeka, ktorý si nie je istý vlastnou identitou, pripomína Reismannov

„zvonka riadený typ“, ktorý veľmi ľahko podlieha aj takým autoritám, ktoré si rešpekt

nezaslúžia, a stáva sa často obeťou rôznych hnutí, nielen politických, ktorých jedinou

„prednosťou“ býva ich masovosť a agresívnosť. (Brožík, 2004, s. 218)

Napríklad ašpirácia ľudí, ktorých Riesmann označuje za „zvonka riadených“ veľmi

často smerujú k tomu, čo títo ľudia vôbec nepovažujú za optimálne. Počínajú si tak preto,

lebo iba napodobňujú ašpirácie cudzích ľudí a podriaďujú sa diktátu verejnej mienky

v presvedčení, že „tak sa to robí“. Pritom jestvujú prinajmenej tri príčiny, ktoré sa v rôznej

miere (ale zvyčajne spoločne) podieľajú na imitovaní alebo akceptovaní ašpirácií, ktoré im

osobnostne ostávajú cudzie.

Prvou príčinou býva bezradnosť, nerozvinutosť vlastných predstáv o hodnotách

žiaduceho života, a preto aj neschopnosť orientovať sa naozaj samostatne. Dospievajúce

deti túto neschopnosť často kompenzujú a maskujú radikálnym odmietaním ponúkaných,

ale podľa ich názoru konvenčných vzorov a vzorcov správania a nekritickou akceptáciou

všetkého, čo ponúka najnovšia móda. Ale aj dospelý človek, ktorý nemá dostatočne

rozvinuté vlastné predstavy o tom, „čo by malo byť“ a „čo by chcel“ musí kopírovať aj

také ciele, ktorých zmysel je mu cudzí, napodobňovať ašpirácie, ktoré sám nevie

zdôvodniť. Napodobňuje ich zavše v dobrej viere, že autorita, ktorú napodobňuje ich

istotne zdôvodniť vie. Taký človek, buď ešte vôbec nedospel k poznaniu svojich vlastných

potrieb, alebo na ne, resp. na ich predmety už rezignoval.

Druhou príčinou môže byť snaha o nenápadnosť, túžba stratiť sa medzi ostatnými.

„Pozorujú ma“, uvedomuje si človek žijúci medzi ľuďmi, ktorí sú mu cudzí, ku ktorým

nemá žiadny bližší vzťah, ale s ktorými sa ustavične stretáva. Najmä takéto subjekty

dokážu veľmi agresívne propagovať oficiálnu módnu alebo inak unifikovanú mienku,

ktorá vnucuje všetkým rovnaké ašpirácie. Ľudia ich prijímajú nielen v dôsledku

sugestívnosti masových médií, ale aj v snahe neodlišovať sa od ostatných, neriskovať tak

možné konflikty a demonštrovať: „ že aj my vieme, čo sa patrí a ako sa to robí“.

Aj tretia skupina možných príčin akceptácie prevzatých ašpirácií tkvie v zložitosti

vzťahov jednotlivca a spoločnosti, indivíduá a pospolitosti. Každý človek zohľadňuje

v rôznej miere aj potreby a záujmy iných ľudí, najmä tých, ktorí sú mu blízki. Inými

slovami: ašpiruje na hodnoty, ktoré potrebujú napr. jeho deti, jeho priatelia alebo vôbec

ľudia, ktorí sú v tiesni alebo v núdzi. To je činnosť, ktorou človek potvrdzuje aj sám sebe

vlastnú užitočnosť, ba dokonca v širšom slova zmysle, aj svoju ľudskosť.

23

Často sa však sami usilujeme aj o to, čo vôbec nepotrebujeme a až neskôr, ba dokonca

neskoro sa pýtame sami seba, či nám to bolo treba.

Zámena hodnôt za významy znehodnocuje nielen skutočnosť, v ktorej človek žije ale

devastuje aj jeho život, ktorý zbavuje zmyslu, ale aj zážitkov z uspokojovania jeho

vlastných potrieb. (Brožík, 2007, s. 122)

Hodnotový systém individua je súčasťou jeho vzťahového interpersonálneho

a intrapersonálneho rámca, ktorý silne ovplyvňuje spojenie človeka so sociálnym

prostredím, aj jeho pohľad na seba samého. Preto je hodnotový systém jedným

z dôležitých individuálne špecifických charakteristík osobnosti jedinca. Do tvorby

hodnotového systému jedinca sa premietajú určité faktory jeho príslušnosti k populačnej

minorite, prípadne etnické charakteristiky. (Turček, 2003, s. 17)

Hodnotovoorientačná činnosť je navyše oveľa komplikovanejšia ako hodnotenie

a ďaleko to presahuje. Nikdy sa predsa neorientujeme na všetko, čo pozitívne oceňujeme.

Hodnotové orientácie sú záležitosťou výberu, pri ktorom berieme do úvahy nielen

ocenenie žiaducej hodnoty, ale napríklad aj stav našich potrieb, schopností a možností.

A ten nás zavše vedie aj k výberu takých hodnôt, ktoré sami nepovažujeme za optimálne,

tobôž ideálne. V kritických situáciách nemáme ďaleko ani k uprednostňovaniu takých

hodnôt, ktoré za normálnych okolností vnímame negatívne, no vo výnimočnej situácii ich

používame ako núdzové prostriedky jej žiaducej zmeny.

Obrovským problémom slovenskej spoločnosti a jej hodnotových orientácií (či skôr

dezorientácií) a následných postojov, je pretrvávajúci mravný relativizmus, schizoidné

protirečenie medzi slovami a skutkami, alibizmus, pokrytectvo, farizejstvo, ako aj

závislosť na štáte a moci, prerastajúca do „stádovitosti“.

Spoločenské problémy a negatívne javy zasahujú najmä mládež, ktorá citlivo reaguje

na každú zmenu. Pravé hodnoty jej často unikajú a upína sa na „pseudohodnoty“

konzumnej spoločnosti. Môže to byť pseudohodnota (nepravá, falošná hodnota) zisku za

každú cenu, sex, alkohol, drogy ako ústredné hodnoty v nesprávne zvolenom rebríčku

hodnôt. Práve preto je potrebné zamyslieť sa nad pôsobením deštrukčných kultov a siekt

na psychický vývoj mládeže vo voľnom čase a metodickým a odborným zabezpečením

pomoci obetiam takto zmanipulovaného života.

Celosvetový trend konzumného životného štýlu zvyšuje spoločenskú toleranciu

k porušovaniu základných etických princípov. Túto skutočnosť umocňuje i prudký rozvoj

technológie výroby drog a módnosť drogového životného štýlu. V poslednom období

zaznamenávame zníženie priemerného veku závislého a znižovanie rozdielu medzi počtom

24

mužov a žien závislých na drogách. Drogové závislosti predstavujú jeden

z najzávažnejších celospoločenských problémov dneška.

Absencia konkrétnych a motivačne účinných potrieb v živote človeka odkázaného

výlučne na napodobňovanie a nahrádzanie reálnych, funkčných potrieb dopytom máva aj

ďalšie nepríjemné následky. Neurčitá túžba bezpredmetná, t.j. taká potreba, ktorá nenašla

svoju účinnosť sa potom veľmi často realizuje negatívne, napr. ako závisť, ako xenofóbia,

ako paranoidný postoj k iným ľuďom, ktorí sa postihnutému javia ako šťastnejší,

schopnejší, bohatší. Nositeľ takýchto postojov síce cíti svoj hendikep (preto trpí pocitom

menejcennosti), ale keďže ho nevie (príp. nechce) identifikovať, nemôže ho ani

prekonávať a tak ho premieňa na zlobu, zavše až nenávisť k šťastnejším ľuďom a k ich

svetu, z ktorého sám seba vylučuje. Človek, ktorý svoj hendikep nevie identifikovať alebo

si ho dokonca pestuje ako neurčitú alebo osudovú krivdu, sám seba nenapraviteľne

poškodzuje. (Brožík, 2007, s. 117-121)

Medzi ďalšie negatívne vplyvy, ktoré pôsobia na formovanie mladých ľudí a tým aj na

ich hodnotovú orientáciu patrí alkohol, zvýšená kriminalita, vandalizmus.

V dnešnej zložitej dobe má mnoho ľudí ťažkosti správne rozoznať trvalé

a najdôležitejšie hodnoty a zároveň ich uviesť do súladu so svojím konaním. Spoločnosť

toleruje aj niektoré mravné delikty, najmä mládeži. Ak sa zamyslíme nad pojmom delikt

(z latinského delictum – priestupok, vina, zločin alebo delinquere – previniť sa), ide

o menšie porušenie istých noriem alebo zásad, spoločenský morálny priestupok, poklesok,

spoločenské morálne prehrešenie. V práve sa označuje delikt ako porušenie právne

stanovenej povinnosti alebo iného práva. Delikt je výsledkom protiprávneho jednania

a výrazne zasahuje do oblasti základných ľudských práv a slobôd a tým nepriaznivo pôsobí

na rozvoj spoločnosti. Delikvenciu mládeže, nech má akúkoľvek formu, možno definovať

ako psychologickú inadaptáciu. Ak delikt dáme do spojitosti s morálkou (z latinského mos

– vôľa, predpisy, mravy), zistíme, že morálka je systémom hodnôt, noriem, cieľov a ideí,

ktoré triedia konania a predpisy podľa dobra a zla.

V sociológii je morálka definovaná ako systém noriem, ktorý reguluje správanie ľudí,

najmä ich vzájomné vzťahy. Je to sústava regulátorov správania sa človeka vo všetkých

sférach jeho spoločenského života, ktorých účinnosť sa opiera o moc verejnej mienky.

Z filozofického hľadiska je morálka definovaná ako súhrn hodnotiacich súdov, zvykov,

názorov, ideálov, pravidiel a noriem, ktorými sa ľudia viac alebo menej riadia vo svojom

praktickom mravnom konaní. Morálka ako normatívny systém spočíva na vnútornej

sankcii – svedomí. Morálne dobré alebo zlé znamená zhodu alebo nezhodu konania

25

s vlastným svedomím a práve platnými morálnymi pravidlami. Svedomie aplikuje mravné

a priori človeka na jednotlivé situácie. Meradlom morality jedinca je jeho svedomie, ktoré

sa prejavuje, „ozýva“ sa ako vzťah medzi vedomým konaním a morálnymi pravidlami

danej kultúry. (Bilasová – Geremešová, 2000, s. 120)

Základné elementy morálky tvoria morálne vedomie, morálne vzťahy a morálna

činnosť. Tradičné pravidlá správania sa, vžité postupy a nepísané zákony riadili spoločnosť

ľudí žijúcich pospolu od prvopočiatkov. Každá spoločnosť považuje určité formy

správania sa za dobré, správne, spravodlivé, inak povedané cnostné, a iné formy za zlé,

mrzké a nesprávne, iným slovom nemorálne. Tieto morálne postoje sú hlboko zakorenené

a starostlivo sa vštepujú všetkým členom spoločnosti už v mladosti. Princípy mravnosti

preberajú deti predovšetkým od rodičov a učiteľov, ktorí odovzdávajú ďalej svoj morálny

kódex prevzatý od predchádzajúcich generácií.

Naša spoločnosť prechádza rôznymi náročnými transformačnými zmenami (uvoľnenie

mravných a právnych noriem, nedokonalá legislatíva, mylné chápanie demokracie, rýchle

osvojovanie si konzumného štýlu života, pokles životnej úrovne atď.), ktoré často pôsobia

negatívne na vývoj a vývin našej mládeže a narastanie sociálno-patologických javov.

V súčasnosti je orientácia mladých ľudí častokrát zameraná na to ako „niečo mať“ a

„niekým byť“. Do popredia sa dostávajú hodnoty konzumného charakteru a hodnoty na

vyššej úrovni sú utláčané do úzadia. Mladí ľudia sú zo všetkých strán zavaľovaní vlnou

rozličných reklám sľubujúcich recept na šťastný a bezstarostný život, sľubujúcich

uspokojenie našich potrieb, ponúkajúcich návod ako sa stať úspešným veľmi jednoducho

a bez námahy. V snahe uveriť týmto klamstvám spadnú do pasce, z ktorej často niet

návratu.

Aj pomocou týchto faktorov stúpla kriminalita a delikvencia mladých a maloletých

detí. Príčiny vzniku delikventného správania mládeže nie sú jednoznačne identifikované.

Neexistuje jedna teória, ktorá by plne vystihovala dynamiku príčin delikvencie. Je zložité

presne určiť, ktoré faktory sú príčinami a ktoré už iba dôsledkami nežiaduceho vývinu

jednotlivca. Často možno vidieť mylný únik do delikvencie ako prostriedok sebapresadenia

a získania dôstojnosti.

26

Adolescentovi, ktorý sa cíti ignorovaný alebo neuznaný môže delikventné správanie

slúžiť ako prostriedok na posilnenie pocitu vlastnej identitiy, na pripútanie pozornosti

rovesníkov alebo rodičov, prípadne na ich potrestanie za ich predchádzajúcu nevšímavosť.

Pokračuje proces tvorby hodnôt a postojov. Vnútorný zápas o pocit samostatnosti

a nezávislosti vedie často ku kritickému postoju k autoritám, názorom a azda k celému

svetu dospelých. (Turček, 2003, s. 77, 31)

Hovoríme aj o nástupe sociálno–patologických javov. Sú to nežiaduce spoločenské

javy, ktoré sa odchyľujú od všeobecne platných noriem. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa

sociálne – patologické javy mládeže patria: poruchy správania, záškoláctvo, šikanovanie,

agresia, agresivita, týranie, vandalizmus, alkoholizmus, drogové závislosti a iné závislosti,

kriminalita.

Poruchy správania: na ich vzniku sa podieľajú vonkajšie činitele (patologické

prostredie, negatívne výchovné ovplyvňovanie, negatívne vzory) a vnútorné činitele

(genetická výbava, poruchy centrálneho nervového systému, dispozície k neurózam,

psychické poruchy rôznej etiológie), ktoré na základe vonkajších podnetov môžu vyvolať

poruchy správania rôznej závažnosti, pričom je podstatná ich vzájomná interakcia.

Záškoláctvo: sociálno-patologický problém, ktorého základom je vážne narušený

osobnostný vzťah žiaka ku škole a učeniu. Na vznik záškoláctva sa podieľajú vonkajšie

príčiny (rodinné prostredie, školské prostredie a rovesnícke skupiny) a vnútorné príčiny

(osobnostné charakteristiky jednotlivca – labilita nervovej sústavy, psychosociálna

nezrelosť, znížená adaptabilita, emočná labilita, poruchy správania, zvýšená agresivita).

Šikanovanie: zlomyseľné obťažovanie, prenasledovanie je spojené so vzťahom

k rovesníckej skupine, napr. neschopnosť nájsť si priateľov, pocity osamelosti,

nepochopenia a na druhej strane nadmerne silná väzba na partiu, najmä s delikventnou

náplňou činnosti.

Agresia a agresivita: predstavujú najčastejšie reakciu na frustráciu, nefunkčné rodinné

zázemie. Hranicu medzi dovoleným a zakázaným narúša aj násilie na televíznej obrazovke.

Týranie: súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach sociálneho

a psychického vývinu dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti a rodine. Príznaky sú

výsledkom najmä úmyselného ubližovania dieťaťu spôsobené najčastejšie jeho najbližšími

rovesníkmi, vychovávateľmi a rodičmi. Medzi neurotické prejavy patria neurotické zmeny

citového prežívania, neurotické vegetatívne poruchy, neurotické poruchy reči, tiky

a neurotické návyky.

27

Vandalizmus: je svojvoľné poškodzovanie a ničenie verejného alebo súkromného

majetku a podobných statkov, väčšinou kvôli vlastnému potešeniu alebo sebarealizácii. Pre

takýto čin väčšinou chýba jasný motív.

Alkoholizmus: alebo závislosť na alkohole je chronické recidívne ochorenie postihujúce

nielen celú osobnosť postihnutého jedinca po stránke psychickej a fyzickej, ale aj jeho

blízkych, najmä rodinných príslušníkov. Patrí medzi najzávažnejšie a najrozšírenejšie

formy závislosti.

Drogová závislosť: je psychický a fyzický stav vyplývajúci z užívania návykovej látky,

charakterizovaný nutkavou potrebou užívať návykovú látku (sústavne alebo periodicky)

s cieľom prežívať jej psychické účinky, alebo utlmovať nepríjemný pocit z nedostatku

látky. Psychoaktívne látky (prírodné a syntetické) vyvolávajúce závislosť, členíme do troch

skupín:

a/ pôsobiace psychostimulačne – vyvolávajúce stavy eufórie, zrýchľujú

psychomotoriku,

b/ pôsobiace psychoinhibične – potláčajú úzkosť a depresiu, znižujú motoriku,

c/ pôsobiace dezintegračne – vyvolávajú ilúzie a halucinácie.

Iné závislosti: táto skupina sa každým dňom rozširuje o nové predmety závislosti.

Spomedzi mnohých môžeme uviesť najšastejšie:

� gambling – neodolateľné nutkanie hrať hry (i počítačové), spojená so snahou

vyhrávať

� kleptománia – neschopnosť odolať nutkaniu kradnúť

� erotománia - chorobná pohlavná dráždivosť, túžba po nadmernom sexuálnom

ukojení

� workoholizmus – závislosť od prác

� internetová závislosť

� závislosť na televízii

� konanie v závislosti na sektách, hnutiach a extrémistických skupinách

Kriminalita mladistvých (juvenilná kriminalita): táto skupina zahŕňa mladistvých vo

veku 15. – 18. roku, ktoré páchajú trestné činy. Táto skupina sa dopúšťa rovnakých

trestných činov ako dospelí, aj počty ich výskytu sú väčšie ako u detí, aj sú častejšie

recidívy. (PhDr. Sejčová, CSc, 1997, s. 9)

Kriminalita: súhrn všetkých trestných činov, ktoré spáchali (úmyselne alebo

z nedbanlivosti) trestnoprávne zodpovední jedinci. Druhy kriminality podľa povahy

trestnej činnosti:

28

a/ násilná (vraždy, lúpeže, úmyselné ublíženie na zdraví, trestné činy s rasovým

motívom),

b/ mravnostná (znásilnenie, sexuálne zneužívanie),

c/ majetková (krádeže),

d/ ekonomická,

e/ ostatná (výtržníctvo, požiare a výbuchy, marenie úradného rozhodnutia, šírenie

toxikománie, nedovolené ozbrojovanie),

f/ zostávajúca (dopravné nehody, ohrozovanie pod vplyvom návykových látok, týranie

zvierat).

Považujeme za potrebné konštatovať, že v posledných rokoch výrazne narastá brutalita

násilných činov, páchaných deťmi a mladistvými, a to vrátane najzávažnejších trestných

činov – vrážd (aj blízkych rodinných príslušníkov). Domnievame sa, že na tom majú svoj

podiel aj média – film a televízia, ktoré prakticky denne masírujú psychiku divákov

násilím, brutalitou, zabíjaním a deštrukciou. Tak sa ponúka jedincom s nízkym

sebahodnotením identifikácia s niektorým hrdinom, čo môže viesť k snahe priblížiť sa

k svojmu idolu činom, tiež hodným povšimnutia. (Turček, 2003, s. 83)

Niektoré štúdie o delikvencii mládeže tvrdia, že medzi faktory, ktoré ovplyvňujú

delikventov patria predovšetkým:

� Osobnostné faktory: nesprávny prístup dospelých k dieťaťu môže viesť ku

konfliktom a prehnanej agresii, najmä v období puberty „kríza originálnosti“ –

ide o silne prejavený pocit vlastnej individuálnosti a odlišnosti.

� Biologické faktory: zakladajú sa na predpoklade, že niektorí jedinci majú

predispozíciu k zločinnosti takú veľkú, že ju nemožno nijakým normálnymi

výchovnými zásahmi zvládnuť.

� Psychologické faktory: ako dôsledok všeobecného prekračovania optimálnej

hranice zaťaženia nervovej sústavy.

� Sociologické faktory: delikvenciu považujú za jeden z nevyhnutných dôsledkov

technického rozvoja a rastu civilizácie.

� Ekonomické faktory: zdôrazňujú, že príčinou delikvencie mládeže je

nespravodlivé rozdeľovanie materiálnych statkov.

� Sociálne faktory: vyplývajúce z výchovného pôsobenia. Patrí sem nekvalitné

rodinné a problémové školské prostredie.

29

� Kultúrne faktory: ovplyvňujúce určitý systém životných hodnôt a ich

preferencia. Patrí sem celý systém spoločenských inštitúcií, princípy

spoločenskej morálky a ich praktické uplatňovanie.

� Politické faktory: ovplyvňujúce spoločenský život, právne normy, ekonomické

podmienky života spoločnosti, výchovný systém.

Výsledky analýz priviedli autorov k záverom, že pre delikventného mladého človeka

vo veku 10-18 rokov je charakteristické:

Rodinné zázemie: delikvent môže pochádzať z neúplnej rodiny, či s veľkým počtom

súrodencov, s nedostatkom finančných prostriedkov, často s výskytom trestanosti alebo

s nedostatkom otcovskej či materinskej lásky a častejším používaním telesných trestov

rodičov. Rodičia si často neuvedomujú svoj nedostatočný vplyv na výchovu detí. Pri

meniacom sa životnom štýle v súčasnosti na deti nemajú čas, alebo ich jednoducho

zanedbávajú .

Školské prostredie: jeho pobyt v škole má problémový charakter (prejavuje sa

častejším odmietaním zo stany spolužiakov, šikanovaním), nežiaduco sa správa v škole

(prejavujú sa konflikty s učiteľmi, agresivita, záškoláctvo, nezáujem o učenie, strach

z trestov za známky) a často aj nedostatočný prospech (zlé známky z hlavných predmetov

i zlý celkový priemer známok, prepadávanie v jednotlivých ročníkoch).

Životná spokojnosť: prežíva nespokojnosť so svojím životom, má vysokú potrebu

zmeny vlastného správania, vyššiu viktimizáciu (väčší pocit krivdy, že mu niekto v živote

ublížil), častejšie sa stal obeťou sexuálneho obťažovania a má menšiu schopnosť odpustiť

človeku, ktorý mu ublížil.

Hodnotová orientácia: dominujú u neho isté hodnoty a úsilie nedostať sa do väzenia,

pričom sa viac zameriava na materiálne hodnoty v živote (mať auto, peniaze, chatu atď.),

čo by vysvetľovalo tak častú majetkovú trestnú činnosť delikventnej mládeže. Do tvorby

hodnotového systému jedinca sa premietajú aj určité faktory jeho príslušnosti k populačnej

minorite, prípadne etnické charakteristiky. (Turček K. – Danko J., 1987, s. 83-87)

Výber vzorov a ideálov: delikvent sa dištancuje najmä od rodičovských vzorov, ktoré

sú pre neho nežiaduce (nebyť ako otec atď.) a prejavuje väčšie sympatie k záporným

vzorom, z čoho plynie nebezpečie ovplyvnenia nežiaducimi modelmi správania.

Náplň voľného času: mladistvý prežíva voľný čas pasívne alebo nežiaduco (fajčenie,

pitie alkoholu), akceptuje násilie zobrazované v médiách a má väčší sklon imitovať tieto

násilné scény aj v bežnom živote.

30

Výkonová motivácia: vyznačuje sa zníženou výkonovou motiváciou s viacerými

negatívnymi znakmi, pri výkone prevláda očakávanie neúspechu, neprimeraná reakcia na

úspech, preferuje hodnotiteľov výkonu a širšieho prostredia (nie rodičov), prevláda

vonkajšia motivácia výkonu (dosahovať dobré výkony nie kvôli sebe).

Postoje k asociálnym a antisociálnym činom: prejavuje tolerantnejšie postoje voči

závažnejším činom (vražde, znásilneniu), má častejšiu skúsenosť s asociálnymi činmi vo

svojom živote a okolí, čiže bol častejšie konfrontovaný aj s trestnou činnosťou. Viac

akceptuje niektoré druhy asociálneho správania (alkoholizmus, užívanie drog, telesné

trestanie detí) v prípade núdze a má vyššie očakávania svojej ďalšej „kriminálnej kariéry“.

Postoje k drogám: delikvent má väčšie skúsenosti s fajčením, používaním alkoholu aj

nealkoholových drog, začína užívať drogy vo veľmi nízkom veku, spektrum užívania drog

má oveľa širšie, má menšiu skúsenosť s informáciami o prevencii závislosti na drogách

a škodlivosti drog.

„To, čo zabíja človeka je skôr náhla strata životnej perspektívy ako strata zamestnania,

skôr nedostatok optimizmu a viery v budúcnosť ako nedostatok hmotných prostriedkov,

skôr bankrot celoživotných plánov ako bankrot v obchode a podnikaní“. Teda v stručnosti

strata hodnôt. V dobách silných kolektívnych hodnôt bol takýto stav neznámy. (Rollo,

1993, s. 175).

V súčasnosti sa delikvencia mládeže najčastejšie chápe ako komplexný jav, na vzniku

ktorej sa viac či menej podieľajú rôzne činitele, pričom ich účel môže byť rôzny.

31

2. VÝSKUM ZAMERANÝ NA ZISTENIE

HODNOTOVÉHO SYSTÉMU ŠTUDENTOV

STREDNÝCH A VYSOKÝCH ŠKÔL

2.1 Projekt výskumu

Dnešná moderná doba má veľký vplyv na formovanie a utváranie hodnotového

rebríčka mladých ľudí, preto je projekt nášho výskumu zameraný na zistenie aktuálneho

hodnotového systému u dnešnej mládeže stredných a vysokých škôl. Predmetom výskumu

bolo zisťovanie postojov a názorov študentov stredných a vysokých škôl v meste Prešov na

základné hodnoty a vnímanie delikvencie ako priestupku voči spoločnosti.

2.1.1 Základné ciele výskumu

� Zistiť aké hodnoty sú vo všeobecnosti u mládeže dnešnej doby na prvých

priečkach ich hodnotového rebríčka a ktoré z hodnôt naopak na tých

posledných.

� Zistiť akú úlohu v živote študentov zohráva rodina, láska, kariéra, viera v Boha,

vzdelanie, peniaze, priateľstvo a aké sú rozdiely v postojoch týchto mladých

ľudí k hodnotám.

� Zistiť aký majú postoj študenti k mravným deliktom a ako ich vnímajú, zistiť

čo vnímajú ako delikvenciu a ako by ju riešili.

� Zistiť ako respondenti vnímajú drogy a iné závislosti a aké majú s nimi

skúsenosti.

� Zistiť či demografické rozdiely ovplyvňujú mladých ľudí.

� Porovnaním výsledkov zistiť, či sú rozdiely v skúmaných hodnotách podľa

stupňa vzdelania.

32

2.1.2 Úlohy výskumu

� Uskutočniť výskum na vzorke 300 študentov, z toho 100 študentov stredných

škôl bez maturity, 100 študentov stredných škôl s maturitou a 100 študentov

vysokých škôl.

� Analyzovať zozbierané údaje.

� Vyhodnotiť získané údaje.

2.1.3 Základná hypotéza výskumu

Predpokladáme, že študenti jednotlivých škôl už majú vytvorené priority medzi

jednotlivými hodnotami, teda už majú vedieť prezentovať svoje postoje k niektorým

oblastiam ich života.

Dá sa predpokladať, že výsledky výskumu sa budú na jednotlivých stupňoch

vzdelania rôzniť, výsledky budú rozdielne nielen medzi jednotlivými typmi stredných škôl,

ale aj medzi študentmi vysokých škôl. Očakávame rozdielny postoj k hodnotám aj na

základe demografických podmienok. Očakávame, že s vekom sa bude formovať aj

hodnotový systém mladých ľudí a tým nastáva aj posun v postojoch k mravným deliktom

a postihom za porušenie morálneho kódexu.

2.1.4 Čiastkové hypotézy výskumu

H1

Predpokladáme, že najdôležitejšou hodnotu v živote mladých ľudí bude zdravie, rodina

a priateľstvo (ot. č. 1) a naopak, že najmenej dôležitou hodnotou budú peniaze a úspech

(ot. č. 5), pričom u študentov stredných škôl bez maturity sa dá predpokladať, že peniaze

budú zohrávať v ich živote dosť dôležitú úlohu. Na základe výskumnej otázky. č. 20

predpokladáme, že pre moderných mladých ľudí bude zdravie prioritou, pretože len zdravý

človek má elán a predpoklady pre úspech v budúcnosti

33

H2

Táto hypotéza je zameraná na rodinu, priateľov a ich hodnotu pre študentov. Na základe

výskumnej otázky č. 2 predpokladáme, že vzorom z kruhu rodiny budú pre respondentov

najmä rodičia (matka, otec), pričom za svoj vzor nebudú považovať starých rodičov, resp.

nikoho. Predpokladáme, že väčšina mladých ľudí bude od svojho životného partnera

očakávať najmä rodinné zázemie a istotu (ot. č. 9). Domnievame sa, že mladí ľudia si na

priateľoch najviac vážia úprimnosť a čestnosť (ot. č. 4). Predpokladáme, že väčšina

študentov si pravdepodobne priateľov vyberá podľa charakterových vlastností, resp. podľa

spoločných záujmov a názorov na svet (ot. č. 8) a naopak, že peniaze nezohrávajú žiadnu

úlohu pri výbere priateľov.

H3

Predpokladáme, že väčšina študentov stredných a vysokých škôl pre dosiahnutie svojho

sna bude ochotná urobiť čokoľvek, ale neporušia zákon (ot. č. 3). Domnievame sa, že

konanie mladých ľudí najviac ovplyvňuje vlastná skúsenosť, resp. rodina (ot. č. 7).

H4

Pri problematike viery v Boha bude zohrávať výraznú úlohu religiozita (vidiek, mesto).

Študenti pochádzajúci z vidieka budú považovať vieru v Boha za dôležitú. U mestskej

mládeže študujúcej na iných typoch škôl ako cirkevných nebude viera v Boha zohrávať

takú dôležitú úlohu (ot. č. 10). Predpokladáme, že pre všetkých mladých ľudí je hodnota

ľudského života dôležitá (ot. č. 6).

H5

Výskumná otázka č. 11 je zameraná na vnímanie delikvencie. Predpokladáme, že študenti

vysokých škôl a stredných škôl s maturitou delikvenciu vnímajú a uvedú, že sa s ňou stretli

(ot. č. 13). U študentov stredných škôl bez maturity je predpoklad, že delikvenciu

nevnímajú ako priestupok voči spoločnosti a taktiež medzi delikty zaradia len vandalizmus

34

(ot. č. 12). Predpokladáme, že grafity budú stredoškoláci vnímať pozitívnejšie ako študenti

vysokých škôl (ot. č. 14).

H6

Táto hypotéza je zameraná na skúsenosti s alkoholom (ot. č. 15) a jeho užívania (ot. č. 16).

Predpokladáme, že najčastejšie sa mladí ľudia stretli s alkoholom medzi 15. – 18. rokom

života a užívajú ho príležitostne, pričom študenti stredných škôl bez maturity ho užívajú

častejšie.

H7

Táto hypotéza je zameraná na drogy, postoj k drogám a potrestanie za porušenie

morálneho kódexu. Predpokladáme, že študenti za drogu budú považovať omamné

a návykové látky (ot. č. 17) a väčšina študentov sa už s drogami stretla. Predpokladáme, že

niektorí študenti drogy aj vyskúšali (ot. č. 18). Domnievame sa, že študenti vysokých škôl

budú trestať porušenie morálneho kódexu prísnejšie ako študenti stredných škôl (ot. č. 19).

2.2 Metodika výskumu

2.2.1 Charakteristika výskumnej vzorky

Dotazník vyplnilo 300 respondentov (resp. študentov) z 3 typov škôl v Prešove.

Výskum sa realizoval na stredných odborných učilištiach v Prešove (ďalej SOU), na

stredných školách s maturitou a 4-ročných gymnáziách a na dennom štúdiu vysokých škôl.

Použili sme metódu náhodného výberu respondentov. Výskum prebiehal u študentov

všetkých ročníkov. Takto zvolená vzorka sa ďalej delila do jednotlivých kategórií

(pohlavie, typ školy, bydlisko).

V SOU sa výskumu zúčastnilo 100 študentov. Na stredných školách s maturitou sa

výskumu zúčastnilo 100 študentov a taktiež 100 študentov vysokých škôl. Výskumnú

35

vzorku tvorilo 123 mužov a 177 žien, z toho 142 respondentov žije v meste a 158

respondentov žije na vidieku.

Prehľad presného počtu študentov v jednotlivých školách podľa pohlavia a bydliska

uvádzame v tabuľke č. 1.

Tabuľka 1 Prehľad počtu študentov

SOU SŠ s maturitou VŠ Spolu

Muži 61 40 22 123

Ženy 39 60 78 177

Mesto 27 56 59 142

Vidiek 73 44 41 158

2.2.2 Metodika zisťovania a spracovania údajov - dotazník

Na získanie empirických údajov sme použili dotazníkovú metódu. Dotazník patrí

k špecifickým metódam používaných v spoločenských vedách. Je to metóda, ktorá

zhromažďovanie dát zakladá na dotazovaní osôb. Je charakteristická tým, že je určená na

hromadné získavanie údajov. Základnú úlohu plní formulácia otázok, ktoré musia byť

jasné a konkrétne, musia mať vhodné poradie a zostavenie tak, aby vyvolali ochotu

a záujem dotazník čo najobjektívnejšie vyplniť a nie odradiť.

Dotazník je pre nami navrhovanú tematiku výskumu najvhodnejšou metódou, najmä

pre jeho anonymnosť. Problematika hodnotového systému a mravnej delikvencie sa

v súčasnosti stáva čoraz viac diskutovanou oblasťou. Dôvodom toho je fakt, že súčasná

moderná civilizácia má výrazný vplyv na motiváciu správania sa ľudí, čo sa najvýraznejšie

prejavuje najmä na formovaní hodnotového rebríčka mládeže.

Výskum je zameraný na študentov stredných a vysokých škôl z dôvodu, že sa u nich

dá predpokladať, že v tomto veku už mladí ľudia majú vyformované isté základné priority

a názory v rámci skúmanej problematiky a zároveň aj základné praktické skúsenosti.

Ďalšími výhodami dotazníka je jeho efektívnosť, čím sa zaručuje získanie informácií

od pomerne veľkého počtu respondentov pri relatívne nízkych nákladoch. Dotazník je tiež

formou dobrovoľnou.

36

Hlavnou nevýhodou dotazníka pri skúmaní uvedenej problematiky by mohla byť

jeho nízka návratnosť. Túto nevýhodu sme eliminovali spoluprácou s pedagógmi na

jednotlivých školách, ktorí sa nám za návratnosť dotazníkov v plnom počte zaručili.

Štruktúra dotazníka vychádzala z parciálnych cieľov výskumu. Dotazník obsahuje

základné údaje o respondentovi (pohlavie, typ školy, bydlisko) a 20 výskumných otázok.

2.2.3 Vyhodnotenie a štatistické spracovanie údajov

Vyhodnotenie a štatistické spracovanie údajov sme uskutočnili trojakým spôsobom:

� písomne

� v tabuľkách

� pomocou grafov

2.3 Interpretácia výsledkov výskumu

Vyhodnotenie hypotézy H1

Potvrdilo sa nám, že najdôležitejšou hodnotou v živote mladých ľudí je zdravie, potom

nasleduje rodina a priateľstvo. Tieto možností odpovedí sa najčastejšie vyskytovali

u všetkých typov vybraných škôl. Taktiež sa nám potvrdilo, že najmenej dôležitou

hodnotou v živote respondentov sú peniaze. Táto možnosť odpovede prevládala

u študentov stredných škôl s maturitou a študentov vysokých škôl. Podľa očakávania

vysoké percento študentov stredných škôl bez maturity tvrdilo, že peniaze sú pre nich

dôležité. Na základe výskumom potvrdených výsledkov teda môžeme konštatovať, že

vzdelanostná úroveň ovplyvňuje aj postoj mládeže k hodnotám (graf 1).

Vyhodnotenie tejto hypotézy nám umožní bližšie priblížiť, odhaliť a spoznať charakterové

vlastnosti opýtaných respondentov, ich životné priority a tiež hodnoty, ktoré figurujú na

posledných miestach ich hodnotového rebríčka (graf 2).

37

Graf 1 - Zoraďte hodnoty podľa dôležitosti vo vašom živote.

0

5

10

15

20

25

30

35

40

A B C D E F G

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) rodina b) vzdelanie c) zdravie

d) peniaze e) láska f) kariéra

g) priateľstvo

Graf 2 - Ktorá z týchto hodnôt zastáva vo vašom živote

posledné miesto?

0

10

20

30

40

50

60

A B C D E F

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) rodina b) zdravie c) priateľstvo

d) láska e) peniaze f) úspech

38

Pri problematike priorít v životoch mladých ľudí nedochádza k výraznejším rozdielom

v odpovediach na jednotlivých typoch škôl. Výrazne na prvom mieste sa umiestnila

hodnota zdravia, za ňou nasleduje rodina a priateľstvo. Vzdelaniu neprikladajú dôležitosť

len študenti stredných škôl bez maturity. Peniaze v živote mládeže figurujú najvýraznejšie

len u študentov stredných škôl bez maturity. Posledné miesta hodnotového rebríčka

zaberala hodnota peňazí a úspechu u študentov stredných a vysokých škôl (graf 3).

Graf 3 - Vyberte hodnotu, ktorá je na vrchole vášho

hodnotového rebríčka.

0

5

10

15

20

25

30

35

40

A B C D E F G H

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) zdravie b) mať rodinu c) mať priateľov, na ktorých sa dá spoľahnúť

d) mať prácu, ktorá ma baví a napĺňa e) láska f) šťastie

g) peniaze h) zdravé životné prostredie

Vyhodnotenie hypotézy H2

Táto hypotéza sa nám potvrdila v plnom rozsahu, nakoľko sme predpokladali, že vzorom

z kruhu rodiny budú pre respondentov najmä rodičia. Pre študentov SOU prevládala

odpoveď, že vzorom pre nich je mama a menšie percento uviedlo, že ich vzorom je otec.

Taktiež uvádzali možnosť, že to nie je nikto z rodiny. Respondenti SŠ uviedli za svoj vzor

rovnako otca a matku. U týchto študentov sme sa nestretli s odpoveďou, aby nikto z rodiny

nebol pre nich vzorom. Pre študentov VŠ je jednoznačne vzorom matka a na druhom

mieste otec. Taktiež sme sa nestretli s odpoveďou, že nikto z rodiny nie je ich vzorom.

39

Vo všeobecnosti študenti SŠ a VŠ nemajú vzory vo vzdialenejších príbuzných. Táto

tendencia je typická pre západnú kultúru, čo potvrdzujú aj mnohé sociologické výskumy,

kde prevláda model základnej rodiny a vzťahy s rozšírenou rodinou sú oslabené. Výsledky

uvádzame v grafe 4.

Graf 4 - Kto z vašej rodiny je pre vás vzorom?

0

10

20

30

40

50

60

A B C D E F

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) mama b) otec c) súrodenec

d) starí rodičia e) strýko, teta f) nikto

Nepotvrdilo sa nám v tejto hypotéze, že väčšina mladých ľudí očakáva od svojho

životného partnera rodinné zázemie a istotu. Výsledky výskumu potvrdili, že študenti SOU

očakávajú od budúceho životného partnera najmä finančné zabezpečenie, na druhom

mieste rodinné zázemie a istotu, na treťom mieste rovnocennosť. Len malé percento

respondentov SOU uviedlo, že od svojho budúceho životného partnera očakáva dôveru,

príp. slobodu a priestor pre osobný rast a kariéru.

Naopak, študenti SŠ uviedli, že na prvom mieste od svojho budúceho životného partnera

očakávajú dôveru, na druhom mieste rovnocennosť a rodinné zázemie a istotu uviedlo

rovnaké percento respondentov ako finančné zabezpečenie. Slobodu a priestor pre osobný

rast a kariéru očakáva väčšie percento študentov ako u študentov SOU.

40

Respondenti VŠ taktiež očakávajú na prvom mieste dôveru, na druhom mieste je rodinné

zázemie a istota spolu s rovnocennosťou. Najmenšie percento študentov uviedlo finančné

zabezpečenie.

Táto časť hypotézy nebola potvrdená, o čom svedčí graf 5.

Graf 5 - Čo očakávate od budúceho životného partnera?

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

A B C D E

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) slobodu a priestor pre osobný rast a kariéru b) dôveru

c) rodinné zázemie a istotu d) finančné zabezp.

e) rovnocennosť

Mladí ľudia si na priateľoch najviac cenia povahové vlastnosti ako úprimnosť, čestnosť

a pravdovravnosť. Málo dôležité sú pre nich vlastnosti ako cieľavedomosť a svedomitosť.

Táto časť hypotézy bola výskumom úplne potvrdená. Výsledky tejto výskumnej otázky sú

znázornené v grafe 6.

41

Graf 6 - Ktorú vlastnosť si na priateľoch najviac vážite?

0

10

20

30

40

50

60

70

A B C D E F

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) úprimnosť b) čestnosť c) zodpovednosť

d) cieľavedomosť e) svedomitosť f) pravdovravnosť

Kritérium, podľa ktorého si mladí ľudia vyberajú priateľov sú spoločné záujmy, ale

dôležitosť prikladajú aj charakterovým vlastnostiam a spoločným názorom na svet. Za

zanedbateľné považujú rodinný pôvod a zázemie, taktiež vzdelanostnú úroveň a finančné

zabezpečenie, okrem študentov SOU, kde väčšie percento uviedlo, že priateľov si vyberajú

aj podľa toho, koľko majú peňazí. Táto časť hypotézy bola čiastočne potvrdená a detailné

výsledky sú zhrnuté v grafe 7.

42

Graf 7 - Priateľov si vyberáte podľa:

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

A B C D E F

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) spoločných záujmov b) toho, aké majú vzdelanie

c) spoločných názorov na svet d) toho, koľko majú peňazí

d) toho, z akej rodiny pochádzajú f) charakterových vlastností

Vyhodnotenie hypotézy H3

Predpokladali sme, že väčšina respondentov bude schopná pre dosiahnutie svojho sna

vzdať sa rodiny a priateľov, čo sa nám potvrdilo, výnimku tvorili študenti SOU, ktorí

uviedli, že pre dosiahnutie svojho sna sú schopní urobiť všetko, k tejto skupine sa pripojilo

aj malé percento respondentov spomedzi študentov SŠ a VŠ. Táto časť hypotézy sa nám

len čiastočne potvrdila. Výsledky sú zhrnuté v grafe 8.

43

Graf 8 - Čo ste schopný/á urobiť pre dosiahnutie svojho sna?

0

10

20

30

40

50

60

70

A B C D E

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) všetko b) čokoľvek, ale neporuším zákon c) čokoľvek, ale neublížim okoliu

d) vzdať sa rodiny, priateľov e) minimum

V druhej časti hypotézy sme sa domnievali, že konanie mladých ľudí najviac ovplyvňuje

vlastná skúsenosť, resp. rodina, čo sa nám čiastočne potvrdilo. Výnimku tvorili študenti

SOU, kde ich konanie najviac ovplyvňoval strach, peniaze a až na treťom mieste rodina.

U študentov SŠ a VŠ len malé percento opýtaných ovplyvňuje okolie. Väčšie percento

ovplyvňuje vízia úspechu a peniaze. Táto hypotéza je vyhodnotená v grafe 9.

44

Graf 9 - Ktorý z týchto faktorov najviac ovplyvňuje vaše

konanie?

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

A B C D E F

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) strach b) okolie c) peniaze

d) rodina e) vízia úspechu f) vlast. skúsenosť

Vyhodnotenie hypotézy H4

Viera v Boha zohráva rolu pri formovaní rebríčka mladých ľudí. Najvýraznejšie sa to

prejavuje u študentov SŠ a SOU. Tu však najdôležitejšiu úlohu zohráva bydlisko

jednotlivých respondentov a typ školy, na ktorej študujú (cirkevné školy). Len malé

percento respondentov uviedlo, že viera v Boha nie je pre nich veľmi dôležitá a o niečo

väčšie percento uviedlo, že je čiastočne dôležitá. Táto časť hypotézy sa nám úplne

potvrdila. Výsledky sú uvedené v grafoch 10 a 10a.

45

Graf 10 - Viera v Boha je pre vás:

0

10

20

30

40

50

60

70

80

A B C D E

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) nepodstatná b) nie veľmi dôležitá c) čiastočne dôležitá

d) dôležitá e) veľmi dôležitá

Graf 10a - Viera v Boha je pre vás (podľa religiozity):

0

10

20

30

40

50

60

70

80

A B C D E

Dedina

Město

a) nepodstatná b) nie veľmi dôležitá c) čiastočne dôležitá

d) dôležitá e) veľmi dôležitá

46

Pri problematike hodnoty ľudského života sa názory študentov SŠ a VŠ skôr prikláňali

k odpovedi, že ľudský život je veľmi dôležitou hodnotou. Len malá časť respondentov sa

prikláňala k odpovedi, že hodnota ľudského života je pre nich skôr a čiastočne dôležitá.

Opäť sme sa stretli s výnimkou, ktorú v malom množstve zastrešujú študenti SOU, ktorí

hodnote ľudského života neprikladajú veľký význam. U týchto respondentov na druhom

mieste bola odpoveď skôr áno a na treťom mieste čiastočne áno. Tieto fakty potvrdzuje

graf 11.

Graf 11 - Je pre vás dôležitá hodnota ľudského života?

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

A B C D E

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) áno b) skôr áno c) čiastočne áno

d) skôr nie e) nie

Vyhodnotenie hypotézy H5

Táto hypotéza je zamerané na vnímanie delikvencie očami mládeže. Predpoklad, že

študenti SŠ a VŠ uvedú, že s delikvenciou sa stretli vo svojom okolí sa nám nepotvrdil.

Potvrdila sa nám časť hypotézy, kde sme predpokladali, že študenti SOU delikvenciu

nevnímajú ako priestupok voči spoločnosti. Vyhodnotenie uvádzame v grafe 12.

47

Graf 12 - Stretávate sa vo vašom okolí s delikvenciou?

0

10

20

30

40

50

60

70

A B

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) áno b) nie

Predpoklad, že mladí ľudia vnímajú vandalizmus ako priestupok voči spoločnosti sa nám

potvrdil a potvrdila sa nám aj čiastočná hypotéza, že študenti SOU spomedzi uvedených

možností vyberú vandalizmus. Naopak študenti SŠ a VŠ aj ostatné možnosti vnímali ako

delikty. Túto skutočnosť dokazuje graf 13.

48

Graf 13 - Čo by ste zaradili medzi delikty?

0

10

20

30

40

50

60

70

80

A B C D E F

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) vandalizmus b) šikanovanie c) gambling

d) závislosť e) agresivita f) neúcta

Všetci respondenti uviedli, že vo svojom okolí prišli do priameho kontaktu s delikvenciou.

U študentov SOU išlo najčastejšie o odpovede vandalizmus a šikanovanie, v menšej miere

závislosť a agresivita. Nikto nezvolil možnosť neúcta a gambling.

U študentov SŠ a VŠ boli uvedené všetky možnosti odpovedí. Prehľad odpovedí je zhrnutý

v grafe 14.

49

Graf 14 - S ktorou z uvedených možností v otázke č. 12 ste

prišli do priameho kontaktu?

0

10

20

30

40

50

60

70

A B C D E F G

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) vandalizmus b) šikanovanie c) gambling

d) závislosť e) agresivita f) neúcta

g) žiadne

Vyhodnotením otázky „odsudzujete grafity“ sme dospeli k názoru, že nadpolovičná

väčšina respondentov niekedy grafity toleruje a naopak niekedy nie. Len malé percento

opýtaných uviedlo, že odsudzuje grafity, výnimku tvorili študenti VŠ, kde skoro polovica

opýtaných grafity odsudzuje a len menej ako desatina nie. Táto časť hypotézy sa nám

čiastočne potvrdila, čo dokazuje graf 15.

50

Graf 15 - Odsudzujete grafity?

0

10

20

30

40

50

60

70

A B C

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) áno b) nie c) niekedy áno, niekedy nie

Vyhodnotenie hypotézy H6

Väčšina mladých ľudí prvý krát pila alkohol medzi 15. – 18. rokom života, čo sme aj

predpokladali v našej hypotéze.

Tretina študentov SOU uviedla, že prvý krát pili alkohol pred 15. rokom života a ani jeden

respondent neuviedol, že nikdy nepil alkohol.

Medzi študentmi SŠ a VŠ sme našli respondentov, ktorí nikdy nepili alkohol.

Vyhodnotenie uvádza graf 16.

51

Graf 16 - Kedy ste prvý krát pili alkohol?

0

10

20

30

40

50

60

70

80

A B C D

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) pred 15. rokom života b) medzi 15. a 18. rokom života

c) po 18.roku života d) nikdy som nepil alkohol

Čo sa týka alkoholu, situácia je viac než zlá. Skoro polovica respondentov na všetkých

troch typoch škôl uviedla, že alkohol užíva jedenkrát v týždni.

U študentov SŠ a VŠ tvorili druhú skupinu tí, ktorí alkohol užívajú príležitostne. Výnimku

tvorili študenti SOU, kde cca jedna tretina opýtaných užíva alkohol každý deň. Táto časť

hypotézy sa nám potvrdila len čiastočne a presné vyhodnotenie uvádza graf 17.

52

Graf 17 - Alkohol (pivo, destiláty) užívate:

0

10

20

30

40

50

60

A B C D E

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) každý deň b) 2-3 krát v týždni c) 1 krát v týždni

d) príležitostne e) nikdy som nepil alkohol

Vyhodnotenie hypotézy H7

Pri vyhodnocovaní tejto hypotézy sme dospeli k zisteniu, že väčšina mladých ľudí vníma

drogy ako súčasť dnešnej doby. Podľa predpokladu sa nám potvrdilo, že za drogu

najčastejšie považovali omamné a návykové látky a naopak za drogu nepovažovali

cigarety, televíziu a internet. Výsledky výskumu sú zhrnuté v grafe 18.

53

Graf 18 - Čo považujete za drogu?

0

10

20

30

40

50

60

70

A B C D E

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) cigarety b) alkohol c) omamné látky

d) návykové látky e) televízia, internet

Taktiež sa nám potvrdila domnienka, že vysoké percento mladých ľudí vyskúšalo drogu,

ale neužíva ju. Je zamyslenia hodné, že len 8 respondentov z 300 opýtaných sa zatiaľ

s drogami a ani s ľuďmi, ktorí ich užívajú, nestretli. Na základe tohto zistenia sa dá

predpokladať, že mladí ľudia vnímajú drogy ako samozrejmú súčasť života. Presnejší

prehľad uvádza graf 19.

54

Graf 19 - Aký je váš postoj k drogám?

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

A B C D E F

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) pravidelne ich užívam b) príležitostne ich užívam

c) už som ich vyskúšal, ale neužívam ich

d) neužívam ich, ale neodsudzujem ľudí, ktorí ich užívajú

e) neužívam ich a odsudzujem ľudí, ktorí ich užívajú

f) zatiaľ som s drogami ani s ľuďmi, ktorí ich užívajú, neprišiel do kontaktu

Potvrdil sa predpoklad, že študenti VŠ budú prísnejšie trestať porušenie morálneho kódexu

ako študenti SŠ a SOU. Najväčšie percento opýtaných by mladistvých, ktorí porušujú

morálny kódex odsúdili na určitý trest (väzenie), alebo by ich zapojili do

verejnoprospešných prác. Len málo z opýtaných by takýchto mladých ľudí netrestalo, resp.

by im navrhli reedukáciu. Vyhodnotenie prináša graf 20.

55

Graf 20 - Ak by ste mali určiť trest pre mladistvých, ktorí porušujú

morálny kódex, vybrali by ste:

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

A B C D E

SOU %

SŠ %

VŠ %

a) reedukáciu b) psychologické príp. psychiatrické liečenie

c) odsúdenie na určitý trest (väzenie) d) verejnoprospešné práce

e) nepotrestal by som ich

56

ZÁVER

V našej bakalárskej práci sme riešili problematiku hodnôt, hodnotovej orientácie

a mravných deliktov mládeže.

Pri výbere témy nás ovplyvňovala snaha poznať aké hodnoty uznávajú súčasní

mladí ľudia, čo je prioritou v ich živote, na čo kladú dôraz a naopak, čo vo svojom živote

považujú za bezpredmetné. Taktiež ma zaujímalo ako súčasná doba ovplyvňuje správanie

a pohľad na život u dnešnej mládeže.

V prvej časti bakalárskej práce sme sa snažili načrtnúť a vysvetliť problematiku,

hodnôt, hodnotových orientácií, hodnotového systému a mravných deliktov. Uviedli sme

viacero názorov na danú problematiku. Snažili sme sa vysvetliť pojem mravný delikt ako

taký z viacerých hľadísk a vymenovať, čo všetko dnešná spoločnosť považuje za

priestupok voči morálnemu kódexu. Ozrejmili sme najčastejšie mravné delikty mládeže,

ktoré sú spoločnosťou vnímané ako patologické javy.

V analytickej časti, prostredníctvom dotazníka, ktorého otázky boli zamerané na

hodnotovú orientáciu, preferencie hodnôt a vnímanie mravných deliktov sme zisťovali

ktorej oblasti hodnotových orientácií kladú naši respondenti najväčší význam, či je to

oblasť vzdelávacia, estetická, mravná, ekonomická alebo sociálna.

Ďalej sme zisťovali, ktorú z predložených hodnôt najviac preferujú, či už ide o hodnoty

konzumného charakteru, prejavujúce sa v povahových črtách, sociálneho charakteru,

hodnoty sebarealizácie alebo iné hodnoty.

Zaujímalo nás aj ako vnímajú respondenti svojich rovesníkov, ich správanie v spoločnosti,

ako vnímajú priestupok voči morálke, čo považujú za mravný delikt a ako by trestali

delikventov.

Túto časť sme rozdelili do troch podkapitol. Prvú podkapitolu sme venovali

hypotézam – základnej hypotéze a čiastkovým hypotézam. Po vyhodnotení dotazníka sme

interpretovali výsledky a vyhodnotili jednotlivé hypotézy. Môžeme skonštatovať, že

väčšina hypotéz sa nám potvrdila a niektoré sa nám čiastočne potvrdili. Len v málo

otázkach sa naše predpoklady líšili s odpoveďami respondentov. Naším výskumom sa

čiastočne potvrdili teórie, ktoré sa uvádzajú v odbornej literatúre o správaní sa dnešnej

mládeže, o deliktoch dnešných mladých ľudí a ich hodnotových orientáciách.

Výsledky výskumu sme spracovali a uviedli vo výsledných grafoch a tabuľkách.

57

Celý náš výskum môžeme zhodnotiť ako pozitívny, pretože sme zistili čo všetko

ovplyvňuje vývin a vývoj mladých ľudí. Dospeli sme k záveru, že dnešná mládež často nie

je správne motivovaná a následne si nesprávne volí rebríček hodnôt. Unikajú jej skutočné

hodnoty a do popredia sa dostávajú tzv. pseudohodnoty. Môžeme povedať, že zmenou

režimu nastala aj zmena myslenia a vnímania života ako takého. Otvorením hraníc sa

otvorili aj možnosti, ktoré negatívne ovplyvňujú mladých ľudí, najmä masmédiá a zvýšená

kriminalita. Myslíme si, že najväčším negatívom je, že dnešný mladý človek nemá

dostatočne vyplnený svoj voľný čas, nie je vedený k zodpovednosti a zodpovedaniu sa za

svoje činy. Často chyba nastáva už v rodine pri výchove, keď rodičia nemajú čas na svoje

deti a kompenzujú to materiálnymi statkami. Chybou je tiež, že často sa o svoje dieťa

začínajú zaujímať až keď je neskoro. Nepoznajú jeho názory, nevedia s kým sa stýka,

nevenujú pozornosť jeho predstavám a túžbam. Ak zistia, že dieťa sa im vzďaľuje a že mu

prestávajú rozumieť, reagujú prchko, vyhrotene. Neuvedomia si, že niekedy práve oni, ich

autoritatívnosť, ich nesloboda, ktorú v rodine deti pociťujú sú príčinou, prečo si ich dieťa

hľadá náhradný svet. Preto je dôležité, aby sa rodičia s deťmi častejšie zhovárali aj

o vážnych veciach, aby poznali ich názory a predstavy a aby im dali priestor pre ich

vlastné vyjadrenie. Tým podporia samostatné myslenie dieťaťa a vývoj jeho osobnosti.

Nápravu by sme videli v zmene životného štýlu, v spomalení života, vo vnímaní okolia

a človeka ako jedinečnej osobnosti. V každom z nás je dostatok pozitív, len je potrebné ich

zviditeľniť.

Žijeme v období globalizácie a postmoderny. Svet sa pričinením moderných

informačných technológií stáva čoraz „menším“. Človeku sa technickými vymoženosťami

nesmierne zväčšili jeho možnosti ale súčasne vzrástla jeho závislosť a zraniteľnosť.

Hodnoty, ktoré boli po stáročia stabilné, stávajú sa relatívnymi.

Počas spracovania bakalárskej práce sme splnili cieľ, ktorým bolo poukázať na

hodnotovú orientáciu mládeže a jej zaradenie do spoločnosti napriek nástrahám súčasnej

doby, ktoré to ovplyvňujú.

58

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

1. BILASOVÁ, V. – GERMEŠOVÁ, G. Malý slovník filozofie. Košice: Pezolt

PVD, 2000, 320 s. ISBN 80-88797-13-6.

2. BOROŠ, J. K problematike hodnôt adolescentov (stredoškolákov

a vysokoškolákov). In Pedagogická revue, 1996, ročník 48, č.5-6.

3. BROŽÍK, V. Hodnotenie a hodnoty. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška,

2004, 250 s. ISBN 80-8050-680-9.

4. BROŽÍK, V. Hodnotové orientácie. Nitra: Polianka, 2007, 150 s.

ISBN 80-8050-958-1.

5. ČÁP, J. Rozvíjení osobnosti a zpusob výchovy. Praha: ISV, 1996, 302 s.

ISBN 80-85866-15-3.

6. FRANKL, V.E. Dynamika a hodnoty. Čsl. Psychol., 1990, č.6.

7. GRÁC, J. Pohľady do psychológie hodnotovej orientácie mládeže. Bratislava:

SPN, 1979, 340 s. 67-015-79.

8. HUDEČEK, J. Hodnoty a hodnotové orientácie. Čsl. Psychol., 1981, ročník 25,

č.3

9. HUDEČEK, J. Psychologické prístupy k výskumu a formování vědomí

osobnosti. Čsl. Psychol., 1986, č.6.

10. HUDEČEK, T. Spoločnosť a občan v horizonte 21. storočia (zborník) I. Prešov:

Manacon, 1997, 92 s. ISBN 80-85668-56-4.

11. KLIMEKOVÁ, A – SIČÁK, A. Základy filozofie, etiky, andragogiky. Banská

Bystrica: Trian, 2002, 218 s. ISBN 80-88945-62-3.

12. KLOČOVANSKÁ, E. Noetický rozmer osobnosti ako mravný fenomén vo

výskumných analýzach. Psychoregulácia mravného konania a niektoré výsledky

jej analýz. 2000, č.4.

13. KUČEROVÁ, S. Úvod do pedagogické antropologie a axiologie. Brno: Ediční

středisko MU, 1992, 49 s. ISBN 80-210-0141-0.

14. ROLLO, V. Emocionalita a racionalita aneb jak ďábel na svět přišel. Praha:

SLON, 1993, 194 s. ISBN 80-901059-8-X.

15. PhDr. SEJČOVÁ, Ľ. Kriminalita mládeže a preventívno-výchovné pôsobenie.

Národné osvetové centrum Bratislava, 1997, 76 s. ISBN 80-7121-128-1.

16. TURČEK, K. Psychopatologické a sociálno-patologické prejavy detí a mládeže.

Iris, 2003, 168 s ISBN 80-88778-99-9.

59

17. TURČEK, K – DANKO, J. Výskyt alkoholických psychóz u cigánskeho etnika.

In: Protialkohol Obz 22, 1987, 2

18. VÁROSS, M. Úvod do axiológie. Bratislava: Epocha, 1970, 356 s. 75-061-70-

02/05

19. http: //www.stuz.cz/zpravodaje/zpravodaj002/huba.htm.

60

ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK

a pod. a podobné

atď a tak ďalej

č. číslo

napr. napríklad

odp. odpoveď

ot. otázka

poč. počet

resp. respektíve

s. strana

SOU stredné odborné učilište

SŠ stredná škola

t.j. to je

tzv. takzvane

vlast. vlastná

VŠ vysoká škola

61

ZOZNAM OBRÁZKOV

Obrázok 1 Systém hodnôt.

Obrázok 2 Endogénne a exogénne determinanty vzniku hodnôt.

62

ZOZNAM TABULIEK A GRAFOV

Tabuľka 1 Prehľad počtu študentov.

Tabuľka 2 Výsledky odpovedí na otázku č. 1.

Tabuľka 3 Výsledky odpovedí na otázku č. 2.

Tabuľka 4 Výsledky odpovedí na otázku č. 3.

Tabuľka 5 Výsledky odpovedí na otázku č. 4.

Tabuľka 6 Výsledky odpovedí na otázku č. 5.

Tabuľka 7 Výsledky odpovedí na otázku č. 6.

Tabuľka 8 Výsledky odpovedí na otázku č. 7.

Tabuľka 9 Výsledky odpovedí na otázku č. 8.

Tabuľka 10 Výsledky odpovedí na otázku č. 9.

Tabuľka 11 Výsledky odpovedí na otázku č. 10.

Tabuľka 12 Výsledky odpovedí na otázku č. 11.

Tabuľka 13 Výsledky odpovedí na otázku č. 12.

Tabuľka 14 Výsledky odpovedí na otázku č. 13.

Tabuľka 15 Výsledky odpovedí na otázku č. 14.

Tabuľka 16 Výsledky odpovedí na otázku č. 15.

Tabuľka 17 Výsledky odpovedí na otázku č. 16.

Tabuľka 18 Výsledky odpovedí na otázku č. 17.

Tabuľka 19 Výsledky odpovedí na otázku č. 18.

Tabuľka 20 Výsledky odpovedí na otázku č. 19.

Tabuľka 21 Výsledky odpovedí na otázku č. 20.

Graf 1 Zoraďte hodnoty podľa dôležitosti vo vašom živote.

Graf 2 Ktorá z týchto hodnôt zastáva vo vašom živote posledné miesto?

Graf 3 Vyberte hodnotu, ktorá je na vrchole vášho hodnotového rebríčka.

Graf 4 Kto z vašej rodiny je pre vás vzorom?

Graf 5 Čo očakávate od budúceho životného partnera?

Graf 6 Ktorú vlastnosť si na priateľoch najviac vážite?

Graf 7 Priateľov si vyberáte podľa:

Graf 8 Čo ste schopný/á urobiť pre dosiahnutie svojho sna?

Graf 9 Ktorý z týchto faktorov najviac ovplyvňuje vaše konanie?

Graf 10 Viera v Boha je pre vás:

63

Graf 10a Viera v Boha je pre vás (podľa religiozity):

Graf 11 Je pre vás dôležitá hodnota ľudského života?

Graf 12 Stretávate sa vo vašom okolí s delikvenciou?

Graf 13 Čo by ste zaradili medzi delikty?

Graf 14 S ktorou z uvedených možností v otázke č. 12 ste prišli do priameho

kontaktu?

Graf 15 Odsudzujete grafity?

Graf 16 Kedy ste prvýkrát pili alkohol?

Graf 17 Alkohol (pivo, destiláty) užívate:

Graf 18 Čo považujete za drogu?

Graf 19 Aký je váš postoj k drogám?

Graf 20 Ak by ste mali určiť trest pre mladistvých, ktorí porušujú morálny

kódex, vybrali by ste:

(Zdroj: dotazníky)

64

ZOZNAM PRÍLOH

Príloha 1 Dotazník

Príloha 2 Prehľad otázok a odpovedí respondentov

65

Príloha 1 – DOTAZNÍK

Pohlavie Muž Žena Vzdelanie Stredné odborné učilište bez maturity Stredná škola s maturitou

Vysoká škola Bydlisko Mesto Vidiek

1. Zoraďte hodnoty podľa dôležitosti vo vašom živote.

a) rodina b) vzdelanie c) zdravie d) peniaze e) láska f) kariéra g) priateľstvo

2. Kto z vašej rodiny je pre vás vzorom? a) mama b) otec c) súrodenec d) starí rodičia e) strýko, teta f) nikto

3. Čo ste schopný/á urobiť pre dosiahnutie svojho sna? a) všetko b) čokoľvek, ale neporuším zákon c) čokoľvek, ale neublížim okoliu d) vzdať sa rodiny, priateľov e) minimum

4. Ktorú vlastnosť si na priateľoch najviac vážite? a) úprimnosť b) čestnosť c) zodpovednosť d) cieľavedomosť e) svedomitosť f) pravdovravnosť

5. Ktorá z týchto hodnôt zastáva vo vašom živote posledné miesto? a) rodina b) zdravie c) priateľstvo d) láska e) peniaze f) úspech

66

6. Je pre vás dôležitá hodnota ľudského života? a) áno b) skôr áno c) čiastočne áno d) skôr nie e) nie

7. Ktorý z faktorov najviac ovplyvňuje vaše konanie? a) strach b) okolie c) peniaze d) rodina e) vízia úspechu f) vlastná skúsenosť

8. Priateľov si vyberáte podľa: a) spoločných záujmov b) toho, aké majú vzdelanie c) spoločných názorov na svet d) toho, koľko majú peňazí e) toho, z akej rodiny pochádzajú f) charakterových vlastností

9. Čo očakávate od budúceho životného partnera? a) slobodu a priestor pre osobný rast a kariéru b) dôveru c) rodinné zázemie a istotu d) finančné zabezpečenie e) rovnocennosť

10. Viera v Boha je pre vás: a) nepodstatná b) nie veľmi dôležitá c) čiastočne dôležitá d) dôležitá e) veľmi dôležitá

11. Stretávate sa vo vašom okolí s delikvenciou? a) áno b) nie

12. Čo by ste zaradili medzi delikty? a) vandalizmus b) šikanovanie c) gamgling d) závislosť e) agresivita f) neúcta

13. S ktorou z uvedených možností v otázke č. 12 ste prišli do priameho kontaktu? a) vandalizmus b) šikanovanie c) gambling d) závislosť e) agresivita f) neúcta

67

g) žiadne 14. Odsudzujete grafity?

a) áno b) nie c) niekedy áno, niekedy nie

15. Kedy ste prvý krát pili alkohol? a) pred 15. rokom života b) medzi 15. a 18. rokom života c) po 18. roku života d) nikdy som nepil alkohol

16. Alkohol (pivo, destiláty) užívate: a) každý deň b) 2-3 krát v týždni c) 1 krát v týždni d) príležitostne e) nikdy som nepil alkohol

17. Čo považujete za drogu? a) cigarety b) alkohol c) omamné látky d) návykové látky e) televízia, internet

18. Aký je váš postoj k drogám? a) pravidelne ich užívam b) príležitostne ich užívam c) už som ich vyskúšal, ale neužívam ich d) neužívam ich, ale neodsudzujem ľudí, ktoré ich užívajú e) neužívam ich a odsudzujem ľudí, ktorí ich užívajú f) zatiaľ som s drogami ani s ľuďmi, ktorí ich užívajú, neprišiel do kontaktu

19. Ak by ste mali určiť trest pre mladistvých, ktorí porušujú morálny kódex, vybrali by ste: a) reedukácu b) psychologické prípadne psychiatrické liečenie c) odsúdenie na určitý trest (väzenie) d) verejnoprospešné práce e) netrestal by som ich

20. Vyberte jednu hodnotu, ktorá je na vrchole vášho hodnotového rebríčka. a) zdravie b) mať rodinu c) mať priateľov, na ktorých sa dá spoľahnúť d) mať prácu, ktorá ma baví a napĺňa e) láska f) šťastie g) peniaze h) zdravé životné prostredie

68

Príloha 2

PREHĽAD OTÁZOK A ODPOVEDÍ RESPONDENTOV

1. Zoraďte hodnoty podľa dôležitosti vo vašom živote.

a) rodina b) vzdelanie c) zdravie

d) peniaze e) láska f) kariéra

g) priateľstvo

Tabuľka 2 – Výsledky odpovedí na otázku č. 1

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 24 24 31 31 25 25

B 10 10 11 11 5 5

C 35 35 24 24 26 26

D 19 19 2 2 4 4

E 2 2 7 7 9 9

F 1 1 5 5 9 9

G 9 9 20 20 22 22

2. Kto z vašej rodiny je pre vás vzorom?

a) mama b) otec c) súrodenec

d) starí rodičia e) strýko, teta f) nikto

Tabuľka 3 – Výsledky odpovedí na otázku č. 2

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 49 49 37 37 41 41

B 25 25 38 38 36 36

C 7 7 12 12 16 16

D 11 11 5 5 5 5

E 3 3 8 8 2 2

F 5 5 0 0 0 0

69

3. Čo ste schopný/a urobiť pre dosiahnutie svojho sna?

a) všetko b) čokoľvek, ale neporuším zákon

c) čokoľvek, ale neublížim okoliu d) vzdať sa rodiny, priateľov

e) minimum

Tabuľka 4 – Výsledky odpovedí na otázku č. 3

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 61 61 24 24 20 20

B 2 2 14 14 17 17

C 7 7 14 14 14 14

D 13 13 35 35 42 42

E 17 17 13 13 7 7

4. Ktorú vlastnosť si na priateľoch najviac vážite?

a) úprimnosť b) čestnosť c) zodpovednosť

d) cieľavedomosť e) svedomitosť f) pravdovravnosť

Tabuľka 5 – Výsledky odpovedí na otázku č. 4

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 37 37 38 38 61 61

B 42 42 59 59 27 27

C 7 7 0 0 5 5

D 2 2 0 0 0 0

E 4 4 0 0 2 2

F 8 8 3 3 5 5

70

5. Ktorá z týchto hodnôt zastáva vo vašom živote posledné miesto?

a) rodina b) zdravie c) priateľstvo

d) láska e) peniaze f) úspech

Tabuľka 6 – Výsledky odpovedí na otázku č. 5

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 21 21 29 29 31 31

B 33 33 47 47 52 52

C 6 6 8 8 3 3

D 10 10 6 6 9 9

E 21 21 5 5 2 2

F 9 9 5 5 3 3

6. Je pre vás dôležitá hodnota ľudského života?

a) áno b) skôr áno c) čiastočne áno

d) skôr nie e) nie

Tabuľka 7 – Výsledky odpovedí na otázku č. 6

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 42 42 89 89 91 91

B 28 28 8 8 8 8

C 26 26 3 3 1 1

D 1 1 0 0 0 0

E 3 3 0 0 0 0

71

7. Ktorý z faktorov najviac ovplyvňuje vaše konanie?

a) strach b) okolie c) peniaze

d) rodina e) vízia úspechu f) vlast. Skúsenosť

Tabuľka 8 – Výsledky odpovedí na otázku č. 7

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 36 36 11 11 9 9

B 7 7 5 5 3 3

C 28 28 13 13 15 15

D 26 26 41 41 30 30

E 1 1 7 7 12 12

F 2 2 23 23 31 31

8. Priateľov si vyberáte podľa:

a) spoločných záujmov b) toho, aké majú vzdelanie

c) spoločných názorov na svet d) toho, koľko majú peňazí

d) toho, z akej rodiny pochádzajú f) charakterových vlastností

Tabuľka 9 – Výsledky odpovedí na otázku č. 8

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 30 30 43 43 47 47

B 2 2 1 1 2 2

C 14 14 8 8 8 8

D 19 19 2 2 0 0

E 7 7 12 12 4 4

F 28 28 34 34 39 39

72

9. Čo očakávate od budúceho životného partnera?

a) slobodu a priestor pre osobný rast a kariéru b) dôveru

c) rodinné zázemie a istotu d) finančné zabezp.

e) rovnocennosť

Tabuľka 10 – Výsledky odpovedí na otázku č. 9

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 2 2 14 14 17 17

B 8 8 29 29 32 32

C 27 27 16 16 20 20

D 42 42 16 16 11 11

E 21 21 25 25 20 20

10. Viera v Boha je pre vás:

a) nepodstatná b) nie veľmi dôležitá c) čiastočne dôležitá

d) dôležitá e) veľmi dôležitá

Tabuľka 11 – Výsledky odpovedí na otázku č. 10

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 19 19 12 12 32 32

B 9 9 8 8 3 3

C 15 15 2 2 12 12

D 6 6 10 10 6 6

E 51 51 68 68 47 47

73

11. Stretávate sa vo vašom okolí s delikvenciou?

a) áno b) nie

Tabuľka 12 – Výsledky odpovedí na otázku č. 11

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 38 38 46 46 51 51

B 62 62 54 54 49 49

12. Čo by ste zaradili medzi delikty?

a) vandalizmus b) šikanovanie c) gambling

d) závislosť e) agresivita f) neúcta

Tabuľka 13 – Výsledky odpovedí na otázku č. 12

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 72 72 20 20 18 18

B 8 8 15 15 18 18

C 0 0 15 15 19 19

D 12 12 28 28 23 23

E 8 8 15 15 17 17

F 0 0 7 7 5 5

13. S ktorou z uvedených možností v otázke č. 12 ste prišli do priameho

kontaktu?

a) vandalizmus b) šikanovanie c) gambling

d) závislosť e) agresivita f) neúcta

g) žiadne

74

Tabuľka 14 – Výsledky odpovedí na otázku č. 13

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 63 63 24 24 30 30

B 17 17 20 20 13 13

C 0 0 15 15 19 19

D 12 12 24 24 19 19

E 8 8 15 15 17 17

F 0 0 2 2 2 2

G 0 0 0 0 0 0

14. Odsudzujete grafity?

a) áno b) nie c) niekedy áno, niekedy nie

Tabuľka 15 – Výsledky odpovedí na otázku č. 14

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 13 13 13 13 49 49

B 36 36 28 28 9 9

C 51 51 59 59 42 42

15. Kedy ste prvý krát pili alkohol?

a) pred 15. rokom života b) medzi 15. a 18. rokom života

c) po 18.roku života d) nikdy som nepil alkohol

Tabuľka 16 – Výsledky odpovedí na otázku č. 15

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 29 29 13 13 18 18

B 62 62 71 71 75 75

C 9 9 8 8 5 5

D 0 0 8 8 2 2

75

16. Alkohol (pivo, destiláty) užívate:

a) každý deň b) 2-3 krát v týždni c) 1 krát v týždni

d) príležitostne e) nikdy som nepil alkohol

Tabuľka 17 – Výsledky odpovedí na otázku č. 16

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 27 27 5 5 11 11

B 24 24 8 8 13 13

C 48 48 42 42 52 52

D 1 1 37 37 22 22

E 0 0 8 8 2 2

17. Čo považujete za drogu?

a) cigarety b) alkohol c) omamné látky

d) návykové látky e) televízia, internet

Tabuľka 18 – Výsledky odpovedí na otázku č. 17

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 0 0 8 8 12 12

B 2 2 26 26 32 32

C 59 59 59 59 31 31

D 39 39 4 4 18 18

E 0 0 3 3 7 7

18. Aký je váš postoj k drogám?

a) pravidelne ich užívam b) príležitostne ich užívam

c) už som ich vyskúšal, ale neužívam ich

d) neužívam ich, ale neodsudzujem ľudí, ktorí ich užívajú

e) neužívam ich a odsudzujem ľudí, ktorí ich užívajú

f) zatiaľ som s drogami ani s ľuďmi, ktorí ich užívajú, neprišiel do kontaktu

76

Tabuľka 19 – Výsledky odpovedí na otázku č. 18

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 0 0 0 0 0 0

B 19 19 4 4 7 7

C 32 32 19 19 27 27

D 39 39 34 34 28 28

E 9 9 38 38 35 35

F 1 1 5 5 3 3

19. Ak by ste mali určiť trest pre mladistvých, ktorí porušujú morálny kódex,

vybrali by ste:

a) reedukáciu b) psychologické príp. psychiatrické liečenie

c) odsúdenie na určitý trest (väzenie) d) verejnoprospešné práce

e) nepotrestal by som ich

Tabuľka 20 – Výsledky odpovedí na otázku č. 19

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 0 0 10 10 15 15

B 33 33 16 16 12 12

C 35 35 42 42 39 39

D 20 20 25 25 29 29

E 12 12 7 7 5 5

20. Vyberte jednu hodnotu, ktorá je na vrchole vášho hodnotového rebríčka.

a) zdravie b) mať rodinu

c) mať priateľov, na ktorých sa dá spoľahnúť

d) mať prácu, ktorá ma baví a napĺňa

e) láska f) šťastie g) peniaze

h) zdravé životné prostredie

77

Tabuľka 21 – Výsledky odpovedí na otázku č. 20

SOU SŠ VŠ Možnosť

odpovede Poč. odp % Poč. odp % Poč.odp %

A 4 4 37 37 30 30

B 24 24 14 14 5 5

C 8 8 9 9 11 11

D 10 10 9 9 12 12

E 5 5 11 11 14 14

F 12 12 7 7 11 11

G 37 37 11 11 13 13

H 0 0 2 2 4 4