Hodnotenie kvantitatívneho stavu vôd v povodí (povodne, suchá, nedostatok vody, klimatické...
-
Upload
christopher-wolf -
Category
Documents
-
view
49 -
download
3
description
Transcript of Hodnotenie kvantitatívneho stavu vôd v povodí (povodne, suchá, nedostatok vody, klimatické...
SLOVENSKÝ HYDROMETEOROLOGICKÝ ÚSTAV
Hodnotenie kvantitatívneho stavu vôd v povodí (povodne,
suchá, nedostatok vody, klimatické zmeny)
Ing. Jana Poórová, PhD.
RNDr. Peter Škoda
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Smernica Európskeho parlamentu Rady č. 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík
Cieľ:
ustanoviť rámec na hodnotenie a manažment povodňových rizík s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky spojené s povodňami na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť.
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Smernica Európskeho parlamentu Rady č. 2000/60/ES, tzv. Rámcová smernica o vode (RSV)
Dlhodobé udržateľné riadenie vodných zdrojov na základe vysokej ochrany vodného prostredia
Dosiahnuť vôd do roku 2015 – environmentálne ciele vrátane dobrého stavu vôd v útvaroch povrchových vôd
Čl. 4 smernice – environmentálne ciele Ustanovenie - výnimky pre nedosiahnutie (lokálna
mierka)
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Článok 4.6 (RSV)
Dovoľuje dočasné zhoršenie stavu vôd ako výsledok dlhotrvajúceho sucha, resp. povodní
Hodnotenie stavu vôd Kvantitatívne hodnotenie PV
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Smernica Európskeho parlamentu Rady č. 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík (1)
Predbežné hodnotenie povodňového rizika (Mapy správneho územia, opis povodní, opis významných povodní, posúdenie potenciálnych nepriaznivých následkov)
Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika (pokrývajú geografické oblasti, ktoré by mohli byť zaplavené podľa scenárov: povodne s nízkou pravdepodobnosťou opakovania alebo scenáre výnimočných udalostí, povodne so strednou pravdepodobnosťou opakovania (pravdepodobná doba opakovania 100 rokov), prípadne povodne s vysokou pravdepodobnosťou opakovania)
Plány manažmentu povodňového rizika (koordinované na úrovni správneho územia povodia alebo správnej jednotky, so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť vrátane predpovedí povodní a systémov včasného varovania a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí)
do 22. decembra 2011do 22. decembra 2011aktualizácia každých 6 rokovaktualizácia každých 6 rokov
do 22. decembra 2013do 22. decembra 2013aktualizácia každých 6 rokovaktualizácia každých 6 rokov
do 22. decembra 2015do 22. decembra 2015aktualizácia každých 6 rokovaktualizácia každých 6 rokov
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Implementácia ES (povodne) do legislatívy SR (2)
Novelizácia zákona o ochrane pred povodňami Riešenie pilotného územia v povodí Myjavy v zmysle
transponovanej legislatívy (SVP, SHMÚ, VÚVH, STU,...)
SHMÚ – predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Správa expertov pre EK (2006) - RSVWater Scarcity and Droughts Expert Network
Definícia sucha a nedostatku vody – rozdiely v EU
Sucho - prírodná abnormalita Nedostatok vody – spojené s aktivitami
človeka Odporučenie – vytvoriť vhodný indikačný
systém
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Základný technický dokument (WG)
„Drought Management Plan Report, Including Agricultural, Drought Indicators, and Climate Change Aspects” – schválený EU vodnými riaditeľmi, Nov. 2007
Základ pre prípravu plánov manažmentu povodí pre „riadenie“ sucha ako doplnok do PMP
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Rastúce vplyvy nedostatku vody a sucha v EU a očakávané zhoršovanie tohto problému v dôsledku zmeny klímy
V roku 2007 prijala Európska komisia Oznámenie o nedostatku vody a suchu v Európskej únii KOM(2007) 414
preskúmať pokrok a predložiť o tom Správu Zač. 2008 – dotazník čl. krajinám – odpovedalo 20 krajín Fórum zainteresovaných strán, 5. septembra 2008 v Zaragoze
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
POSÚDENIE POKROKU – 7 zákl. okruhov
Cena vody - Členské štáty sú povinné do konca roku 2010 predložiť cenové politiky v súvislosti s vodou - motivácia
Prerozdelenie vodných zdrojov a finančných prostriedkov - Zlepšenie územného plánovania, financovanie účinného využívania vody
Manažment sucha - plánovanie Hodnotenie infraštruktúr zásobovania vodou – jasná hierarchia v
prioritách užívania vody Technológie a postupy účinného využívania vody- nevyhnutné
podstatné zmeny v spôsobe distribuovania a využívania vody Rozvoj kultúry šetrenia vodou v Európe Lepšie znalosti a zhromažďovanie údajov - iniciatíva Globálne
monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť GMES
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Súčasné aktivity EK – sucho, klim. zmeny
Spoločné výskumné centrum Komisie pracuje na systéme monitorovania a včasného varovania pred suchom. Bude slúžiť ako platforma na predpovedanie, zisťovanie a monitorovanie a na výmenu informácií. Je založený na univerzálnom prístupe, je v súlade so zásadou subsidiarity a poskytne konzistentné informácie na európskej úrovni. V súčasnosti prebieha rozsiahle testovanie prvého prototypu.
Európska environmentálna agentúra (EEA) v spolupráci s členskými štátmi prispieva k určeniu ukazovateľov nedostatku vody a sucha. V súčasnosti sa vypracováva počiatočný súbor parametrov.
Od obdobia rokov 2009 – 2010 zhromažďovanie údajov na národnej úrovni na základe týchto parametrov umožní uverejniť výročné európske posúdenie vývoja rozsahu a vplyvov nedostatku vody a sucha v celej Európe.
Tento vývoj umožní dodržať konečný termín 2012 stanovený v oznámení o vývoji prototypov a vypracovaní vykonávacích predpisov pre funkčný systém monitorovania a včasného varovania pred suchom.
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Kvantitatívne hodnotenie
Zmeny ročných úhrnov zrážok (1961-2006)
Modelované zmeny ročného odtoku,
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Kvantitatívne hodnotenie (2) – nedostatok vody
Index využívania vody - Water Exploitation Index – WEI
Index nad hodnotou 20 % obvykle znamená nedostatok vody
koľko vody v regióne je k dispozícii, odkiaľ pochádza a kto ju využíva, budeme vedieť vypracovať efektívne miestne stratégie na prispôsobenie sa klimatickej zmene
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Možné dôsledky klimatických zmien na vodné hospodárstvo v Slovenskej republike (2007)
Všeobecný pokles potenciálu prirodzených vodných zdrojov (povrchových aj podzemných), pričom pokles môže byť výraznejší vo vzdialenejších časových horizontoch.
Predpokladá sa zvýšená extrémnosť a vyššia frekvencia vo výskyte mimoriadnych meteorologických situácií, a teda aj zvýšená frekvencia a extrémnosť vo výskyte hydrologických situácií, t.j. povodní (vrátane prívalových povodní (flash floods)) a sucha.
zraniteľnosť a citlivosť vodných zdrojov na klimatické zmeny
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Vývoj hydrologickej bilancie SR
odtok z územia Slovenska (1990 – 2005) neznižoval len absolútne, ale aj relatívne, t.j. podiel odtoku zo zrážok bol menší ako dlhodobom priemere 1931 – 80,
nedochádzalo v hodnotenom období 1990 - 2005 k významným stratám vody (z odtoku) z územia Slovenska,
v rokoch, v ktorých je najväčší rozdiel odtokového koeficienta vzhľadom na dlhodobú hodnotu môžeme predpokladať, že časť tretej bilančnej zložky v skutočnosti sa nevyparila, ale dopĺňala zásoby podzemných vôd,
Odtokový koeficient SR
0
0,05
0,1
0,15
0,2
0,25
0,3
0,35
0,4
1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005
mm
φ odtokovýkoeficient
φ odtokovýkoeficient31-80
Lineárny (φodtokovýkoeficient)
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Hydrologický režim
Územie Slovenska 49 051 km2
Povodie Moravy 2 282 km2
Povodie Dunaja 1 138 km2
Povodie Váhu 14 268 km2
Povodie Nitry 4 501km2
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Monitorovacia sieť povrchových vôd
Slovensko 416 vodomerných staníc
Povodie Moravy 27 vodomerných staníc
Povodie Dunaja 20 vodomerných staníc
Povodie Váhu 118 vodomerných staníc
Povodie Nitry 28 vodomerných staníc
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Každoročné výstupy
Ročenka povrchových vôd
Vodohospodárska bilancia
ČMS Voda
(Hydrologický bulletin- každých 5 rokov)
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Dlhodobé hodnotenie
Priemerné ročné prietoky a úhrny zrážok na povodie
Priemerné mesačné prietoky
M – denné prietoky
N – ročné maximálne prietoky
Hydrologické limity - malá vodnosť
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Priemerné ročné prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica 1931-1980 1961-200
Myjava – Šaštín Stráže 2,750 2,710
Morava – Moravský Ján 111,800 106,370
Dunaj - Bratislava 2044 2061
Vydrica - Spariská 0,075 0,062
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Priemerné ročné prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica 1931-1980 1961-2000
Biely Váh – Východná 1,640 1,493
Belá - Podbanské 3,540 3,481
Váh – Liptovský Mikuláš 21,640 20,134
Biela Orava - Lokca 6,770 6,751
Kysuca - Čadca 8,490 8,552
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Priemerné ročné prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica 1931-1980 1961-200
Handlovka - Handlová 0,583 0,578
Nitrica - Liešťany 1,770 1,908
Nitra – Nitrianska Streda 15,330 15,427
Žitava – Vieska nad Žitavou 2,057 1,601
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Morava – Moravský Ján
0
50
100
150
200
250
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
m3.s
-1
61-00 Qma
31-80 Qma
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
% W
a
61-00 %Wa
31-80 %Wa
Priemerné mesačné prietoky
Rozdelenie odtoku v roku
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Dunaj - Bratislava
0
500
1000
1500
2000
2500
3000
3500
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
m3.s
-1
61-00 Qma
31-80 Qma
0
2
4
6
8
10
12
14
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
% W
a
61-00 %Wa
31-80 %Wa
Priemerné mesačné prietoky
Rozdelenie odtoku v roku
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
0
5
10
15
20
25
30
35
40
45
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
m3.s
-1
61-00 Qma
31-80 Qma
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
% W
a
61-00 %Wa
31-80 %Wa
Váh - Liptovský MilulášPriemerné mesačné prietoky
Rozdelenie odtoku v roku
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
0
2
4
6
8
10
12
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
m3.s
-1
61-00 Qma
31-80 Qma
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
% W
a
31-80 %Wa
61-00 %Wa
Revúca - PodsuchaPriemerné mesačné prietoky
Rozdelenie odtoku v roku
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Kysuca - ČadcaPriemerné mesačné prietoky
Rozdelenie odtoku v roku
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
m3.s
-1
61-00
31-80
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
% W
a
61-00 %Wa
31-80 %Wa
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
0
0,5
1
1,5
2
2,5
3
3,5
4
4,5
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
m3.s
-1
61-00 Qma
31-80 Qma
0
2
4
6
8
10
12
14
16
18
20
XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
% W
a
61-00 %Wa
31-80 %Wa
Nitrica - LiešťanyPriemerné mesačné prietoky
Rozdelenie odtoku v roku
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
M – denné prietoky – m3 .s-1
Vodomerná stanica
1931-1980 1961-2000
Q355 Q364 Q355 Q364
Myjava – Šaštín-Stráže 0,413 0,326 0,320 0,177
Morava-Moravský Ján 20,700 13,200 23,740 15,500
Vydrica - Spariská0,005 0,002 0,005 0,001
Dunaja - Bratislava 850 660 913 800
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
M – denné prietoky – m3 .s-1
Vodomerná stanica
1931-1980 1961-2000
Q355 Q364 Q355 Q364
Biely Váh- Východná0,554 0,446 0,492 0,350
Belá - Podbanské0,637 0,460 0,665 0,544
Váh – Liptovský Mikuláš5,950 4,890 24,52 20,134
Biela Orava- Lokca0,948 0,603 0,970 0,560
Kysuca - Čadca0,764 0,484 0,840 0,438
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
M – denné prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica
1931-1980 1961-2000
Q355 Q364 Q355 Q364
Handlovka -Handlová 0,105 0,070 0,135 0,090
Nitrica - Liešťany 0,280 0,180 0,284 0,147
Nitra- Nitrianska. Streda 2,943 2,070 3,879 2,848
Žitava -Vieska nad Žitavou
0,185 0,105 0,210 0,115
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Minimálne prietoky – Morava, Dunaj
Morava - Moravský Ján
0
10
20
30
40
50
60
70
1922
1928
1934
1940
1946
1952
1958
1964
1970
1976
1982
1988
1994
2000
2006
m3 .
s-1
Dunaj - Bratislava
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
19
01
19
07
19
13
19
19
19
25
19
31
19
37
19
43
19
49
19
55
19
61
19
67
19
73
19
79
19
85
19
91
19
97
20
03
m3 .
s-1
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Minimálne prietoky - povodie Váhu
Biely Váh - Východná
0
0,2
0,4
0,6
0,8
1
1,2
1923
1928
1933
1938
1943
1948
1953
1958
1963
1968
1973
1978
1983
1988
1993
1998
2003
m3.s
-1
Belá - Podbanské
0
0,5
1
1,5
2
2,5
1928
1934
1940
1946
1952
1958
1964
1970
1976
1982
1988
1994
2000
2006
m3.s
-1
Váh - Liptovský Mikuláš
0
2
4
6
8
10
12
1921
1928
1935
1942
1949
1956
1963
1970
1977
1984
1991
1998
2005
m3 .
s-1
Ľubochnianka - Ľubochňa
0
0,2
0,4
0,6
0,8
1
1,2
1,4
1,6
19
31
19
37
19
43
19
49
19
55
19
61
19
67
19
73
19
79
19
85
19
91
19
97
20
03
m3 .
s-1
Kysuca - Kysucké Nové Mesto
0
0,5
1
1,5
2
2,5
3
3,5
4
4,5
5
19
31
19
37
19
43
19
49
19
55
19
61
19
67
19
73
19
79
19
85
19
91
19
97
20
03
m3 .
s-1
Rajčianka - Poluvsie
0
0,2
0,4
0,6
0,8
1
1,2
1,4
1,6
1,8
2
19
31
19
37
19
43
19
49
19
55
19
61
19
67
19
73
19
79
19
85
19
91
19
97
20
03
m3 .
s-1
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Minimálne prietoky - povodie Nitry
Handlovka-Handlová
0
0,05
0,1
0,15
0,2
0,25
0,31
93
1
19
37
19
43
19
49
19
55
19
61
19
67
19
73
19
79
19
85
19
91
19
97
20
03
m3 .
s-1
Nitra - Nitrianska Streda
0,00
2,00
4,00
6,00
8,00
10,00
12,00
14,00
19
31
19
37
19
43
19
49
19
55
19
61
19
67
19
73
19
79
19
85
19
91
19
97
20
03
m3 .
s-1
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Aplikácia Rsw (WEI) do VHB
W reprezentovali požiadavky na vodu s ohľadom na maximálne povolené množstvá – suma povolených odberov povrchových vôd a minimálneho bilančného prietoku
Q reprezentovalo ročné využiteľné množstvo - očistené prietoky
PoO + MQRws = ---------------------- C
Pričom Rws sa testovalo v troch scenároch MQ: MQ používané vo VHB a Q355 za dve referenčné obdobia
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Rsw (WEI) vo VHB SR
index VHB index VHB index VHB5440N0 HANDLOVA POD 54.40km2 HANDLOVKAMQ = VHBMQ = Q355 61-20005660N0 HANDLOVKA USTIE 160.24km2 HANDLOVKAMQ = VHBMQ = Q355 61-20005760N0 NOVAKY NAD 450.96km2 NITRAMQ = VHBMQ = Q355 61-20005940N0 CHALMOVA 601.08km2 NITRAMQ = VHBMQ = Q355 61-20006040N0 NITRIAN.RUDNO POD VN 160.25km2 NITRICAMQ = VHBMQ = Q355 61-20006140N0 NITRICA USTIE 319.07km2 NITRICAMQ = VHBMQ = Q355 61-20006160N0 NITRA POD NITRICOU 1100.73km2 NITRAMQ = VHBMQ = Q355 61-20006500N0 BEBRAVA USTIE 630.54km2 BEBRAVA 1MQ = VHBMQ = Q355 61-20006730N0 NITRIANSKA STREDA 2093.71km2 NITRAMQ = VHBMQ = Q355 61-20007145N0 NITRA NAD M.NITROU 2876.70km2 NITRAMQ = VHBMQ = Q355 61-20007430N0 VIESKA NAD ZITAVOU 295.46km2 ZITAVAMQ = VHBMQ = Q355 61-20007580N0 DOL.OHAJ NAD PRELOZK 906.75km2 ZITAVAMQ = VHBMQ = Q355 61-20007800N0 NOVE ZAMKY NITRAMQ = VHBMQ = Q355 61-2000
2005 2003 1993index VHB index VHB index VHB
1480R0 BREZNO 582.08km2 HRONMQ = VHBMQ = Q355 61-20002360R0 NEMECKA 1249.81km2 HRONMQ = VHBMQ = Q355 61-20002640R0 SALKOVA 1540.82km2 HRONMQ = VHBMQ = Q355 61-20003200R0 Bystrica Bystrica MQ = VHBMQ = Q355 61-20003240R0 Hron pod BystricouMQ = VHBMQ = Q355 61-20003920R0 HRON NAD SLATINOU 1999.10km2 HRONMQ = VHBMQ = Q355 61-20004040R0 HRINOVA POD VN 70.82km2 SLATINAMQ = VHBMQ = Q355 61-20004240R0 MOTOVA NAD VN 411.02km2 SLATINAMQ = VHBMQ = Q355 61-20004440R0 ZOLNA USTIE 200.92km2 ZOLNAMQ = VHBMQ = Q355 61-20004720R0 SLATINA USTIE 792.56km2 SLATINAMQ = VHBMQ = Q355 61-20005080R0 BUDCA 2844.57km2 HRONMQ = VHBMQ = Q355 61-20005600R0 ZIAR NAD HRONOM 3310.62km2 HRONMQ = VHBMQ = Q355 61-20006425R0 TEKOVSKA BREZNICA 3900.62km2 HRONMQ = VHBMQ = Q355 61-20006950R0 KOZMALOVCE POD VN 4015.67km2 HRONMQ = VHBMQ = Q355 61-20008880R0 KAMENIN 5149.80km2 HRONMQ = VHBMQ = Q355 61-20009800R0 HRON USTIE 5464.56km2 HRONMQ = VHBMQ = Q355 61-2000
2005 2003 1993
NITRA HRON
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
N – ročné maximálne prietoky spracované na SHMÚ
Povodie Moravy - 42 profilov
Povodie Dunaja - 14 profilov
Povodie Váhu - 140 profilov
Povodie Nitry- 61 profilov
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
100-ročné maximálne prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica 1931-1980 1961-2000
Myjava – Šaštín - Stráže 105 145
Morava – Moravský Ján1500
1600
Vydrica - Spariská10 10
Dunaj - Bratislava11 000 11 000
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
100-ročné maximálne prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica 1931-1980 1961-2000
Biely Váh – Východná 140 140
Belá – Podbanské230
208
Váh – Liptovský Mikuláš500 500
Biela Orava- Lokca 550 550
Kysuca - Čadca560 555
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
100-ročné maximálne prietoky - m3.s-1
Vodomerná stanica 1931-1980 1961-2000
Handlovka– Handlová 55 55
Nitrica – Liešťany 80 70
Nitra – Nitrianska Streda 370 370
Žitava – Vieska nad Žitavou 80 80
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Citlivosť územia SR na povodne
SLO
VE
NS
KÝ
HY
DR
OM
ET
EO
RO
LO
GIC
KÝ
ÚS
TA
V
SLO
VA
K H
YD
RO
ME
TE
OR
OL
OG
ICA
L I
NS
TIT
UT
E
Ďakujeme za pozornosť