Hlas a rezonancie ˇcloveka, uzdravujú? Ladislav Bittó - Bratislava

7/30/2019 Hlas a rezonancie cloveka, uzdravuj? Ladislav Bitt - Bratislava

1/35

Hlas a rezonancie cloveka,uzdravuj?

Ladislav Bitt

Bratislava, oktber, 2010


2/35

Na napsanie nasledujcich niekolko strn som sa odhodlal na poiadanie plne neznmehocloveka z internetovho fra. Priznm sa, vbec som nemal na to chut. Ale ked ma aj druh krt

prosil, tak som zacal o tom rozmlat, e by moje sksenosti v tomto smere niekedy niekomu mubyt na osoh. Pravda, vedel som, e ked sa do toho pustm, tak to nebudem vediet napsat na dvochstranch, ako to dotycn myslel. Snail som sa jednotliv veci napsat co najkratie, ale aj tak sa

tento mal shrn roztiahol na 35 strn.Nie som lekr a nikdy nebudem. Nikoho nechcem naviest na in cestu, kad je kovcom vlast-nho ivota. V iadnom prpade nechcem rozdvat rozum, len som napsal svoje sksenosti a vy-svetlenia, ako to myslm ja. Veci som napsal tak, ako som sa na nich rozpamtal. Ked si niektonjde cas a precta moje riadky, mono e si vimne, e toto je jedna z monch ciest, na ktorej ja poviacrocnch sksenostiach pokojne krcam. Mono, e ivot nie je tak zloit, ne ako vyzer. Alehovor sa, e ivot je tak, velmi tak. Je pln bojom, zpasom so sebou a s okolitm svetom. K to-muto boju som sa snail ukzat jednu cestu, s ktorou meme bojovat proti svojim zlm nvykom,co me pomct potom aj na neduhy okolitho sveta.

Text som psal volne, ludovo, ako keby som s niekm rozprval na ulici. Takmer v nicom somnehladal detaily, napsal som to, co bolo vo mne a chcel som to napsat s to moje sksenosti.Clovek cta, uc sa, ver v tom, v inom alebo prve never. Mono nie je lepia vec na to, aby clovek

v niecom veril, ne vlastn sksenosti. Na zklade nich meme zistit, ci je to tak, alebo nie.


3/35

Obsah

1. vod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42. Nie je to dnen vmysel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43. Zaciatky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4

4. Hladanie zvukov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55. renie zvuku v naom tele . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56. Rezonancie cloveka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67. Pro a kontra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 68. Vntorn a vonkaj hlas, rezonancia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7

8.1. Den . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78.2. Tden a mesiac . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88.3. Rok a cca 11 rokov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

9. tvorzprah . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 910. tyri sily . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1011. Jednoduch svet . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1012. Na vetko in, alebo jedno na vetko . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1013. Tajomstvo dlhovekosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1114. Ako dlho, ak kmitanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1215. Ako to (mono) funguje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1216. Srdce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1317. Plca, krv, ily . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1418. Imunitn systm . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 151 9 . S t r e s . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1 520. Oci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

20.4. Rozmazan videnie, duchovia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

20.5. Moje oci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1820.6. Prv dni bez okuliarov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1820.7. Zima a teplo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1920.8. Tma a svetlo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1920.9. Ctanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

20.10. Aj vlastn zvuk pomha . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2020.11. murkanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2020.12. Ako dalej . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2120.13. Zlepenie mjho zraku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

21. Ui . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21

22. Kosti, zuby, kl b y . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 423. Modriny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2624. Bolesti chrbtice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2725. Prostata . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2726. Bolenie hrdla . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 292 7 . P r e c h l a d n u t i e . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 92 8 . N d c h a . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3 029. Brucho, crev . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3130. Rany . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3331. Spnok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33

32. Zverom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34


4/35

Hlas a rezonancie cloveka, uzdravuj?

1. vodNa nasledujcich stranch mete ctat moje sksenosti a vysvetlenia v svislosti s vlast-nm hlasom a rezonanciami, ktor sa snam vyuvat pre zachovanie svojho zdravia,

alebo pri jeho prinavrten. Zkladom vetkho vo svete je rezonancia, pohyb. Teda ajivota, co sa prejavuje v nepredstavitelne vela malch kmitoctoch na pomerne malompriestore v tele. Pribline mme 75 milird buniek a len pocas jedinej sekundy sa udejev kadej z nich cca 7000 chemickch reakci. Scin tch dvoch csiel je obrovsk, potomkde je hodina, alebo den, rok. Harmnia tchto kmitoctov, pohybov je asn. Kad ltkakmit a kad fakticky inc. Cie aj vetky ltky v ns kmitaj inc. Ked urcit orgnmme zdrav, tak reaguje na kmitocty urcitm spsobom. Ale ked sa v nom udiali zmeny,vznikn tam usadeniny a u inc bude reagovat na kmitocty. Na hraniciach rznych l-tok bude vcie trenie kvli kmitoctom, tm pdom tam bude teplejie. Zrchli sa ltkovvmena, zoslabia sa vzby, co nakoniec me spsobit, e usadenina sa doslova vytrasie

z miesta.

2. Nie je to dnen vmyseliv tvory to u pouvaj velmi dvno. Zvierat vydvaj rzne zvuky. Pouvaj hlasyna straenie, ukludnenie medzi inm. Vyspelejie tvory s u schopn vydvat a interpre-tovat celkom zloit zvuky na komunikciu. Pocas vvinu cloveka sa paralelne vyvjala ajschopnost vydvat zvuky. Prejavoval s nimi svoje pocity, strach, smtok, radost atd. Ne-skr po dlhom vvine sa formovala aj rec, jazyky, spev. S tymito vymoenostami u moholpredat efektvnejie svoje sksenosti. A potom po vynjden psma tieto veci u mohli ajzachovat pre budce genercie. Mono dvno ludia boli omnoho viac zit s prrodou,

nebola elektrina a tak pri vecernom ohnku sa rozprvali a spievali si. Mono zklady hla-sovch, zvukovch technk starch nrodov dakde tu meme hladat. Bola jedna dlhdoba, ked u bola rec, ale nebolo psmo. Mono si vimli, e ked sa zdu a rozprvali si,spievali si lepie sa ctia. Toto mohol byt zklad. Akonhle clovek objavil psmo a neskraj tlac, na tieto sksenosti sa pomaly zabudlo.

Dnen clovek to poklad za pln nezmysel, hovdinu, za necinn vec, za mistikumatd. Ale aj do dnenho casu zostalo pr pradvnych reflexov. Novorodeniatko reve akopavin - jeho zdrav hlas nm pripomna, e tu som. Matka zdvihne svoje dieta, ked sa bojalebo place a zacne ho hojdat (rezonovat), rozprva mu, alebo aj zaspieva aby prekonalastrach svojej ratolesti. To sa jej aj najcastejie podar. Dieta cti, ako keby prilo domov, hlasmatkinho srdca je znmy prenho, vak 9 mesiacov tieto kmitocty ctil a pocval a spoznho a tm pdom sa hned ukludn. Ked sa udrieme alebo sa poplime, tak dobre padne

jeden obrovsk krik, ktor nm plne automaticky vyjde z hrdla. Deti plac (aj eny casto),ked nieco bol, alebo dajak bl tlac duu mui skr nadvaj. A eny takmer vdy chcklebetit, mono aj to je jedna z prcin, preco ij priemerne o pr rokov dlhie.

3. Zaciatkyplne nhodou som zacal skat cinky vlastnho hlasu koncom roku 2002. Pocas najkraj-ch sviatkov sa mi strane rozbolel zub pod plombou. Hovorm si, e po sviatkoch pjdemk zubnmu, dovtedy dajak vydrm. Ale nic nepomhalo (alkohol, kvapkanie, teplo, zimaatd). Ale potom som iiel na tru, ako to mm vo zvyku. Ukrutne to trhalo, hovorm si

tak to bol, e by som revat chcel. Kilometre nebol nikto odo mna, tak som aj zacal. Vbecsa vak bolest neutila od kricania. Potom som sa ukludnil, hovorm si, s frekvencie,

4


5/35

nzke a vysok tny, kratie, dlhie atd. Cuduj sa svet, na urcitej frekvencie, pri urcitej sile,ako keby to odrezali. Bolest ustpila. Pravda ete som pr mint skal tak vydvat zvuk.Asi po troch tdnoch sa vak bolesti vrtili, lebo spod plomby nie je cesta von. Teraz somvak u bolest dokzal utlmit raz dva. Ale nakoniec som iiel k zubnmu, aby mi to vytia-hol, lebo tam bola velk plomba a tak tako tam u vrtat. Tto sksenost mi vak udrela

do hlavy poriadny klinec, nenechala ma na pokoji t vec. Hovorm si, ako je to mon? Aked to naozaj pomohlo, pome aj na in veci?

4. Hladanie zvukovClovek je schopn vydvat zvuk v rozmedz 1003000 Hz. Na tto frekvencn oblast na-vykol pocas milinov rokov a tak zrejme mu nevad vlastn zvuk. Keby no, tak by zrejmeu ludstvo dvno vymrelo. No ale druh strana mince me tento zvuk pomhat pri

bolestiach a neduhoch, alebo im predst? Zacal som vydvat velijak zvuky a snail somsa vyctit, e ktor, kde kmitaj najviac. Pretoe od narodenia prakticky nepocujem, cel-kom dobre vnmam rezonanciu aj v tele. V tch rokoch som chodil do prce s osobnmvlakom (dnes u stoj aj u ns pr rchlikov), ktor boli coraz przdnejie, cie aj tam sommohol skat. Pamtm sa, dospel som a k tomu, e som sa iba raz za mintu nadchal atento cyklus som mohol udrat v pohode aj cel hodinu. 1520 seknd pomal ndych apotom 3540 seknd ete pomal vdych v sprievode slabho zvuku. Z tohto sa mi dostzlepila kondcia a celkov stav organizmu, co som aj hned zbadal na futbale. Pri vyd-van zvuku s dleitejie samohlsky, lebo tie meme vydvat aj samostatne (pravda ajniektor spoluhlsky). Vimol som si, e iiiiii rezonuje v ns najvyie, teda na rovni oc,u, zubov, nosa atd. Zvuk eeee u troku niie, niekde v oblasti krku, pliec. Hlas aaaa jehlasom srdca, v tej oblasti som ctil kmit najsilnejie, teda pribline na rovni plc. Hlasoooo je zvukom aldka, teda najcinnejie by mal spsobit na orgny v tch oblastiach.Ostva hlas uuuu, ktor doke rozkmitat aj najdalej poloen oblasti od hlasiviek, teda

chrbt, crev, prostatu, nohy atd. V rznych jazykoch existuj aj in samohlsky, ale sodvoden z tchto 5.

Zo spoluhlsok si zaslia pozornost psmen mmmm a nnnn. Tieto (aj) meme vy-dvat samostatne. Prv iba so zavretmi stami, druh aj s otvorenmi (samohlsky nor-mlne nememe vydvat so zavretmi stami). Toto znamen, e tieto zvuky v ns kmi-taj ete vyie. Z nich nnn vyie rezonuje, lebo jazyk musme pritlacit k podnebiu a pretoete aj ono odraz kmitocty do vych miest. O tom sa mme velmi lahko presvedcit, kedpolome svoju dlan na celo. Teraz vydvajme eeeee a potom sksme mmm a nnn. Rozdiel

bude rukolapn, od mmm a nnnn nm doslova rozkmit temeno hlavy.

5. renie zvuku v naom teleLudsk telo je cca 80% tekutina, voda. Vzduch dchame a v podobe kost a zubov mmeaj pr tvrdch vec, v malom mnostve s vade. Okrem toho kmitaj v ns aj elektro-magnetick vlny. Vzduchom sa zvuk ri rchlostou cca 360 m/s, vo vode u cca 1500 apovedzme v eleze u cca 5000m/s. Okrem toho inc kmit tvrd a inc mk materilz tej istej frekvencie. Mk bude mat vc vkyv a pomal, tvrd zase men vkyv alerchlej. Preto potom na hranici rznych materilov vznik vcie trenie, preto tam budevcia teplota v dsledku coho sa usadeniny lahie uvolnia, potom ich u me lymfa-tick systm, krv, plca etc odstrnit z organizmu. Cm vyia je frekvencia, tm niia

je vlnov dlka. Toto psob, e vyie zvuky, tny sa skr absorbuj, ne niie. Meme

to znzornit nasledovne. Zoberme si 2 m dlh a 2 cm irok plech, rovn plech teda mpresne 2 m. Ked teraz spravme na nom jednu 2 cm vysok vlnu, tak u bude o mlickokrat. Pri 10tych takchto vlnch bude mat mono u iba metrov dlku. Teda, aby vy

5


6/35

tn rozkmital telo dalej alebo hlbie, musme ho silnejie produkovat. Preto aj v ns savyie tny skr absorbuj, ale nzky hlas me rozkmitat ete aj nohy.

6. Rezonancie clovekaNielen od zvuku sa me rozkmitat clovek. Kad krok je jeden velk kmit a prejde ce-

lm telom. Beh je u troku rchlejie kmitanie. Potom meme aj klopkat s prstami rznemiesta na tele tak, aby kad prst inokedy udrel. Tieto s u rchlejie frekvencie, tak okolo2030 za sekundu. Meme hbat aj s prstami na nohch, bubnovat ptami. Dalej memepotom zavretmi pstami udierat rzne miesta na tele. Tieto dery u prinaj do telaporiadnu dvku energie (nzkej frekvencie). Meme sksit triast sa, ako keby ns triaslazima.Niekrcovito, ale uvolnene, aby sa nm rozkmitalo hrdlo a hlava. D sa to sksit tichoale aj s jemnm hlasovm sprievodom, prpadne meme sksit takto podobne rozkmi-tat aj in partie tela. Je to podobn proces, ako v prrode zemetrasenie. Pomal ale silnkmity Zeme maj stran silu, ete aj domy padaj (bchanie na telo u cloveka), potomprdu dozvuky, ktor s u menie (ako klopkanie a trasenie u cloveka), nakoniec sa obja-via preiv a zchranri v hojnom pocte (hlas cloveka) a neustlym kmitanm, pohybomodstrnia velk mnostvo zrcann.

V neposlednom rade treba spoment aj elektromagnetick kmitanie. Je to kmitanie n-ho vedomia, due, nho programtora etc, podla teri. Mozog je len aksi sklad, ktorskladuje informcie (nepredstaviteln mnostvo), ktor vedomie, dua etc pouije na fun-govanie nho tela. Toto elektromagnetick pole kmit s obrovskou frekvenciou, ved onosa ri zhruba svetelnou rchlostou. Tieto kmity nes informciu do mozgu a po spraco-van ide signl spt do orgnu, e co treba robit. Ked toto spojenie sa preru, alebo sazni jeho intenzita zacnaj problmy.

7. Pro a kontraKede hovorme o kmitoctoch, prirodzene mu byt aj kodliv. Aj toto, ako kad invec, je dvojsecn zbran. Ludsk hlas (1003000Hz) daleko nem tak silu, ako ultrazvukalebo infrazvuk. Prv m od ludskho daleko vciu frekvenciu a tak sa rchlo absorbuje.V ceste stojace tkaniv tak netastne dostan prli velk dvku, co u me nicit. Priinfrazvuku je to opacne, pretoe je velk vlnov dlka a tak takmer bez odporu prejdetelom (clovek to ani necti), ale pr velkch impulzov vygeneruje v tele, co tie nie je dobrak to sstavne psob. Clovek s hlasivkami nie je schopn vydat ani jeden z nich, tedavlastn zvuk by mu a tak nemal vadit. Ludia prve tomu neveria, ci to vbec m dajakcinok, lebo nevidiet nikde jeho vplyv. Tolko vak kad uznva, e pocvanie hudbyme byt aj prospen a v neposlednom rade je to aj zitok.

Klopkanie s prstami tie by nemalo ublit, lebo rchle dery s prstami nemaj velksilu. Ale aj tieto dery rozkmitaj casti tela, dokonca aj tak, kde vlastn hlas sa dostaneiba zoslaben. Vlastnou rukou meme siahnut a klopkat hociak bod na tele, prinajmenejtomu sa to podar, kto nem dajak klbov takosti, problmy. Ale aj ked je tak problm,postupne sa d v tomto smere zlepovat. Aj klopkanie je zvuk, je to pocut, d sa dosiahnut2030 derov za sekundu (kad prst inokedy udrie).

der uzavretou pstou u generuje slun silu a ked je moc siln (der), tak u menicit tkaniv. Ale treba zacat jemne, neskr meme skmat svoje hranice. Tento dermeme troku porovnat so zemetrasenm, ktor vyvol v tele aksi tsunami (lebo telo jecca 80% tekutina). Vlna vzniknut po dere prejde celm telom na druh stranu, kde sa

odraz spt. Striedanm oboch rk sa d generovat stle a stle nov tsunami. dery apli-kujeme s mkkm tkanivom dolnej casti dlane, prpadne dozadu tkanivom medzi palcoma ukazovkom. Je to akoby infrazvuk, lebo len pr sme schopn vydat za sekundu. der

6


7/35

je pocuteln, teda tie clovekom vydan zvuk.Naprklad, ked nieco ns velmi bol a ete to aj udrieme, tak skoro vdy to bude boliet

ete viac. Teda mali by sme zacat okolo bolavho miesta, potom aj klopkat a aj s hlasommeme experimentovat. Ked nedosiahneme stami na miesto, tak to sprav za ns aj oby-cajn gumen hadica, ktor prinesie na miesto kmitanie vzduchu. Chrbt rob casto prob-

lmy mnohm so svojimi velkmi bolestami, jeho oetrovanie by sme mali zacat z druhejstrany (od aldka). Ked sa podar zlepit stav, meme postupne pokracovat dozadu ana predtm velmi bolav miesto.

8. Vntorn a vonkaj hlas, rezonanciaZ hladiska cloveka je vntorn (co sm vyd) a vonkaj zvuk, ktor rezonuje donho z oko-litho sveta. Pri vydvan vntornho hlasu sa treba sstredit, co si vyaduje znacn shrudchania, prcu svalov, cinnost mozgu etc. Vdaka tomuto hned budeme kludnej, lebopre vedomie, duu takto zostva menej energie sstredit sa na nieco in. Takto vydan re-zonancia prenesie vetku energiu do tela, ako keby to absorbovalo z vntra von. Z vonkaprichdzajca rezonancia sa u tlm, vela krt ani nevieme, ci prichdza vbec. Nae atyabsorbuj znacn cast energie. Ked pocvame hudbu, tak na elektromagnetick signlysa premenia iba v bubienku vytvoren vibrcie, ktor potom s pomocou mozgu vedomiespracuje a my vnmame zvuk. Teda s uchom nepocujeme, ten funguje ako antna, ktorsa rozkmit kvli rchlo sa meniacemu tlaku vzduchu. Mus byt velmi siln zvuk, aby sanm rozochvelo cel telo, to by u pre ucho bola katastrofa. Naopak, aj od nho slabhohlasu sa rozochveje cel telo.

Ked zapchme ui (naprklad ukazovkom), tak sa vntorn hlasy, kmity zosilnia, lebood ukazovku sa ete odrazia spt na bubienok. Na tto skutocnost som ja dva krt dopla-til, ked som pouval naslchac apart, potom o 20 rokov neskr sluchtka na obidve ui(viac v casti o uiach). Od narodenia prakticky nepocujem a lekri doporucili naslchac

apart. Potom zase po 20tych rokoch sm som chcel vyskat sluchtka, na co som velmikaredo doplatil v roku 2004.

8.1. DenJe to velmi dleit rezonancia v naom ivote. Pretoe ijeme na povrchu Zeme, priamurcuje n ivot. V dsledku otcania Zeme okolo svojej osi jeden den trv 24 hodn, pocastohto casu sa Zem otoc raz. Za miliny rokov ivot sa prispsobil k tomuto kmitoctu,pohybu. Nie je jedno teda, kedy jeme, kedy spme etc. Slnko je stle na svojom mieste aodkial vysiela ivotodarn a kodliv lce. V noci teda ns obdu sveteln lce, in szloky magnetickho pola etc, ne pocas dna. Naa Zem m magnetick pole, ktor ns

chrni od kodlivch lcov, castc. To je mon kvli eleznmu zemskmu jadru. Sever ajuh magnetickho pola pomaly sa premiestnuje a sem tam sa aj otoc, pricom na urcit caspole bude nulov. Pocas uplynulch 200 rokov jeho intenzita klesla, co me znamenat, esa bli preplovanie. Ked toto zniovanie sa drasticky nezrchli, tak my to nedoijeme.

D sa povedat, e aj pocas dna sa men magnetick pole, co psob na cloveka a ostatnivocchy. Pravda nikto si to neuvedomuje. Ked nie s slnecn erupcie, ktor vyprovokujmenie alebo vcie geomagnetick brky, tak na kad den je charakteristick jeho kolsa-nie a teda aj jeho vplyv. Na preukzanie vplyvu geomagnetickch brok u vznikol slunpocet vedeckch prc. Naprklad pocas tchto brok sa zvyuje pocet dopravnch nehd,urcitm chorm sa rapdne zhoruje stav etc.

Clovek si naplnuje dni, e co bude robit alebo nerobit, alebo skr co treba robit. Vie,e v noci je studenie, vie, e vtedy by mal spat etc. Aj telo vie, e co a kedy treba robitz vonkajch znakov. Do tohto procesu vak clovek v poslednej dobe velmi zasahuje a tak

7


8/35

naru prirodzen fungovanie svojho tela.Den m vzrastajcu a aj klesajcu fzu. Prv je povedzme od polnoci do obeda. Polnoc

je obrat, odkedy sa pribliujeme k Slnku, co chce upozornovat telo, e za chvlu je koniecoddychu a cm skr treba vstvat a oit. Pretoe cm dalej tm viac sa tocme k Slnku,dva nm viac a viac energie. Mali by sme vyuit, aby sme sa do obeda nasiakli energiou.

Obed je druh obrat, odkedy sa vzdialujeme od Slnka, teda jeho sila bude klesat. Telovyuije dobit energiu a pomaly sa nalad na pokoj a oddych, aby do polnoci si oddchlo.Vtedy teda prroda u dva coraz menej energie, aj my by sme mali brat len co najmenej(jedlo, voda etc). Ale clovek sa velmi sna tento poriadok naruovat, potom sa cuduje.

8.2. Tden a mesiacPre cloveka kalendrny tden znamen tden. Pondelok, utorok etc a tak si urcil, e vktor dni, co bude robit, alebo prve co nerobit. V prrode neexistuje pondelok, utoroketc. Prastar nrody, ludia sledovali pozorne pohyb Mesiaca a prispsobovali sa aj jehofzam. V lepch kalendroch aj dnes vidiet vyznacen mesacn fzy, tvrte. Tie aj dnesovplyvnuj stav cloveka, aj ked si to vbec neuvedomuje.

V dvnych casoch bol vplyv Mesiaca obrovsk, lebo bol omnoho bliie k Zemi. V tchcasoch pevnina vykazovala mono a metrov vchylku, v ocenoch vznikali a 34 kmvysok vlny a vzduch dokzal rozhbat zrejme nepredstavitelnm spsobom. Vzdiale-nost postupne rstla a stle sa vzdialuje od Zeme. Tieto vplyvy sa zakdovali do ivo-cchov a ete aj dnes by sa to dalo preukzat napriek tomu, e pevnina ukazuje u lencentimetrov vkyv, oceny 610 metrov (najviac na urcitom mieste na Zemi, viac ne 30metrov) a vzduch zdvha niekolko sto metrov a rozhbe ho.

Pri jednotlivch mesacnch tvrtiach sa men vztah Zem Mesiac vzhladom k Slnku. Jeznmy fakt, e pocas tchto noc nae srdiecko udiera pomalie (cca o 10%), pravda toto jetak preukzat a ete ani vysvetlenie nie je na to, ale je to fakt. Niekde u aj v nemocni-

ciach sleduj pohyb Mesiaca a v urcitch dnoch nerobia urcit opercie. Priemerne jednamesacn fza trv 7.38 dn, ale medzi jednotlivmi fzami me byt rozdiel aj 20 hodn,lebo drha Mesiaca ukazuje velk vkyvy. Clovek tieto vplyvy nevma na sebe, ale aj totosvis s kadodennm ivotom.

Pre cloveka kalendrny mesiac znamen mesiac. Ale v prrode aj toto je skr jeden me-sacn den. Teda km Mesiac raz obehne okolo Zeme meran vzhladom k Slnku, co je 29.5dn, vocihviezdamjeto27.3dna. Tento mesacnden si clovek tie neuvedomuje, len kalen-drny mesiac sa mu toc v hlave (janur, februr etc). Mlo tdi vzniklo o vplyve Mesiacana cloveka, radej sa skma vplyv Slnka. Toto sa vak v budcnosti me aj zmenit, kedsa podar dokzat jeho vplyv na ivocchov (a tak veobecne na Zem). S vak aj dnes

prklady, kde ber do vahy postavenie Mesiaca na dosiahnutie vcej rody. Osobne tievmam, e kde je Mesiac, ked idem nieco sadit. Ete aj teraz m vplyv na pocasie, neviem,ci predpovede kalkuluj s jeho vplyvom.

Tak tri roky si u len tak vmam, e v naich koncinch okolo splnu, ako keby sa zme-nilo k studeniemu a pri nove zase opacne. Pravda pocasie sa aj tak stle men, ale do tohostle kec svojm podielom aj Mesiac. Jeho velkost sa pocas rokov nemenila velmi, takeso svojm cca 3500km priemerom zachyt a rozptli slnecn vietor, za nm tak vznikneaksi vkuum slnecnho vetra. Tak na okolozemskej drhe ovplyvnuje medziplanetrnypriestor, co napokon vyvol urcit zmeny aj v magnetosfre Zeme, co nakoniec vplva ajna Zem a tvorov na nom.

8


9/35

8.3. Rok a cca 11 rokovRytmy roka ovplyvnuj aj ivocchov. V naich koncinch ijeme plne inc v zime, nepovedzme v lete. Tu meme silnejie ctit stpajcu a klesajcu fzu, ne v prpade jedi-nhodna. V zime prroda oddychuje, na jar vetko ova, v lete vidme vetko v plnej krse,na jesen sa prroda pripravuje na oddych, aby cez zimu mohla oddychovat a nabrat sily

na dal cyklus. Tieto rytmy sa clovek sna ignorovat. Aj v zime si svieti a neoddychujeviac, ako prroda. Aby sa nemusel prispsobit zime, kri si a je cinn nezvisle na rocnomobdob.

A pribline 11 rocn cyklus znamen zmenu magnetickho plu Slnka. Teda po 11tychrokoch magnetick pole Slnka sa prepluje a po dalch cca 11 rokov sa vrti do pvodnhostavu. 11 rokov je priemer, kole sa to medzi 912 rokov. Tto zmena mono ovplyvnujeaj cloveka dlhodobo. Mono v zvislosti, e v ktorom roku toho ktorho slnecnho cyklusa narodil (a kde), natartuj sa v nom urcit ivotn procesy. Tak okolo 11 rokov sa zacnapuberta, cca 22 rokoch je clovek dospel, v 33 rokoch ako keby bol na vrchole fyzickch apsychickch sl, po 44 rokoch ako keby vetko v nom zacalo pomaly vypovedat slubu. Pridalom cykle ctime, e zuby a kosti akoby zmkli, po dalom cykle sa zacna vysuovat,potom aj dchanie bude taie a taie a nakoniec po 8 cykle aj vedomie a dua zacneraplovat. Pravda tieto postrehy nie s pokusmi a dtami podloen (asi sa s tm ani niktonebabral), ale napriek tomu me byt v nich nieco. Clovek proti nim me bojovat sosvojm ivotnm tlom, stravovanm, pohybom dchanm etc a mono by mohol it ajdlhie.

Je ete aj cca 80 rocn slnecn cyklus. Posledn sa zacal v roku 1928 plne minimlnouaktivitou, co nasledovala velmi siln aktivita. Vlanaj, predvlanaj minimum bol ete ajod tohto men a maximum sa ocakva v roku 2013. Niektor maj obavy, e toto maximum

bude obrovsk. Dfajme, e tto skutocnost nezmen a tak lud, aby sme museli celitkatastrofe, ako v tom case.

9. tvorzprahV podstate rozliujeme 4 typy ltok. Pevn, kvapaln, plynn a elementrne castice, mate-rily. Tvrd ltky zaname do tela formou stravy a tieto by sme mali poriadne pouvata dost dlho potrv ich strvenie a vstrebvanie. Telo vydr bez nich velmi dlho, akobynaznacovalo, e nie s a tak dleit. S tekutinou u nemusme tolko babrat, iba si tonalejeme do hrdla a ide to priamo do aldka a jej strvenie a vstrebvanie je omnohorchlejie, ale dlho bez vody (tekutiny) nevydrme. Pr dn bez vody a mohli by sme sapozriet. Vzduch u musme skoro plynule doplnovat, lebo jeho vmena v organizme jevelmi rchla. Toto je u tak dleit, e bez dchania vydrme iba pr mint. Prroda sa

postarala o to, aby sme na to nezabudli a dchame aj bez svojho vedomia. Teda vzduch jevelmi dleit z hladiska ivota. D sa vak aj vedome dchat, alebo nedchat.A elementrne castice v ns kmitaj vo forme elektromagnetickho pola (alebo nieco

tak). Zastavit alebo vypnt ich kmitanie nie je v naich silch. Podla teri by to malobyt vedomie. Mozog funguje ako zsobnk (pamt), z co potom vedomie vyber a dopl-nuje informcie a podla urcitho programu potom usmernuje cinnost organizmu. Na tietovelmi slab impulzy (ale velmi rchle) vplva magnetick pole Zeme, magnetick poleSlnka, slnecnm vetrom vyvolan zmeny v magnetosfre Zeme etc. Na tieto zmeny sa i-vocchy prispsobili pocas milinov rokov. Dalej vplvaj na ne kmity samotnho cloveka,

jeho hlas, dchanie, pohyb, kmity strvenej stravy aj toto je s nami miliny rokov.

V poslednom case vak clovek vymla nov a nov mechanizmy, stroje, prstroje, ktorho bombarduj s vcm polom, ne je magnetick pole Zeme. Pretoe tieto kmity s ne-znme pre organizmus, me sa naruit tako nadobudnut rovnovha, u aj preto je

9


10/35

nelahk njst prav prcinu naich takost.

10. tyri silyVeda pozn 4 sily. Gravitciu, elektromagnetick a slab a siln interakciu. S kadou jemalick problm nevieme, ako to presne funguje. Naprklad o gravitcii vieme vetko,

okrem toho, e ako to presne funguje. Nikto ete nespozoroval gravitacn vlny. S terie,ktor presne opacne vysvetluj jeho fungovanie. Teda, e nie nieco ns tah dole, ale pr-vee ns nieco tlac dole. Magnetick sila je ovela vcia, ne gravitcia, ale omnoho skrstrca silu (psob na meniu vzdialenost). Kvantov a klasick fyzika zase s stle na voj-novej nohe kvli prijatiu jedinej terie. Ako keby sme mali dva svety. Mikro a makrosvet nechpeme ete plne, e ako funguj.

Avak toto vbec nie je prekkou pre prrodu. T neme inc fungovat, ne presnetak, ako jednotliv sily na seba psobia na rovni elementrnych castc a potom na zkladetoho aj na z nich poskladanch vcch objektoch vidiet vplyv. Teda, ked na nieco smepsobili v ns, tak tento vplyv plat aj na najmenie castice, ktor s v ns. Prrode sa u

dar zhruba 13.7 milird rokov, nezvisle na tom, ci poznme alebo nie, e ako funguje.11. Jednoduch svetLudstvo meme rozdelit zhruba na dva protichodn tbory. Jedna cast ver v evolcii adruh zase na stvorenie. Mono existuje aj mal skupinka, ktor nedoke verit ani v jed-nom, alebo v oboch monostiach vid ancu. Ani ja neviem, v ktorom mm viac verit.V oboch s monosti. Pretoe n svet sa zaklad na protikladoch a kmitoctoch, hladalsom si pre seba najvc protiklad, co dovol najvcie, najvolnejie kmitanie. Veda tvrd,e n svet je aksi casopriestor. Teda tri rozmery a cas urcuj n svet. Ja som si tentomodel zjednoduil len na 2 na materilpriestor. Predstavujem si to tak, e je priestor a jemateril nic in nie je. Cas ako tak neexistuje. Je iba, existuje iba scasnost, minulostneexistuje, t bola, budcnost zase neexistuje, t iba bude. Priestor a materil predstavujepre mna najvc protiklad. Obidva pojmy s vak tako definovateln. Priestor je neko-necn velk nic, co sa nehbe, ned sa chytit, je nematerilov teda. V tomto nekonecnompriestore sa pohybuje, kmit nepredstavitelne mal materil. Me byt, ete sme dalekood toho, aby sme videli, e co je materil. U len predstavit to je tak, co to me byt,ak m tvar, ak je velk vlastne. Je mon, e od doteraz najmenieho, ktor sa zistil, jeomnoho men. Teda naozaj nieco tak (ked u me byt vbec tak nieco), co sa u da-lej ned rozbit. Z tohto najmenieho materilu sa potom zloia coraz vcie a zloitejietruktry.

Teda priestor je aksi stvoritel. Vytvoril podmienky pohybu, kmitania pre malick ma-

terily. Materil je plne voln, ide tam kde ho prve odrazil druh materil a ked n-hodou m nasmerovan k druhmu materilu, tak sa zrazia. Priestor sa neme vyvjat,ten je vdy dokonal a nemenn. Ale materil sa me urcitm spsobom spojit do velmizloitch truktr, alebo prve rozpadnt na jednoduchie. Teda materil predstavuje premna evolciu. S tmto jednoduchm modelom skam sebe vysvetlovat zloito vyzera-

jce fungovanie nho sveta.

12. Na vetko in, alebo jedno na vetkoKad je in, kad inc reaguje na doktora, na lieky, na lieciv caje, na homeo prpravkyetc. Farmaceutick priemysel vydva obrovsk peniaze na vskum, testovanie a potom aj

na distribciu. A predsa, dajak to vyzer tak, e zzraky sa nedej. Aj ked raz dva krtniektor liek zaberie poriadne, po urcitej dobe jeho cinok skoro rozplynie. Ani nepria-tel nesed (baktrie, vry, jedy etc) na jednom mieste a aj vlastn imunitn systm cloveka

10


11/35

ska bojovat proti nim, lebo aj lieky s prenho plne neznme cudzie ltky. Preto s-stavne treba experimentovat, akoby v akomsi certovskom kruhu. Krvopotne zostavenliek po case strca svoj cinok.

Avcina homeo prpravkov psob presne opacne, vlastne ani nie ono psob. Ludia ajtieto kupuj za drah peniaze, ale vcina z nich neobsahuje iadnu cinn ltku, alebo iba

strane mlo, co podla scasnho stavu vedy neme v iadnom prpade cinkovat. Prvepreto je povolen ich distribcia lebo vraj aspon nekodia a nemaj vedlajie cinky. Tuteda ani netreba vyvjat, skat, experimentovat za drah peniaze, ale na takmer hocico sad hocico napsat a teda skoro iadnou investciou sa d prst k velkm peniazom. Avakexistuje vela lud, ktor s spokojn s ich cinkami. Tak potom, co do pekla cinkuje, kedv nich nie je nic cinn? Snd nie vlastn sily cloveka, jeho schopnosti, imunitn systm siporadia nakoniec s problmami? Ked je to tak, tak meme pit aj cist vodu, t je asponomnoho lacnejia.

S vak veci, ktor sa nemenia. Prrodn a fyziklne zkony sa nemenia. Tie u dob-rch 13.7 milird rokov funguj (aspon vedci to tvrdia), nezvisle na tom, ci vieme alebonevieme, e na akch zkladoch funguj. Medzi ne patria aj kmity. Kad ltka kmit apriam kad inc, ale v urcitch podmienkach t ist ltka rovnako reaguje. Ked tietovplyvy pozorujeme a odskame na svojom tele, tak sa nm to bude hodit v boji protinaim neduhom. Nakoniec vetko vplva na zklade kmitania, nech je to liek, homeo prp-ravok, alebo hocico in. Meme bohato kmitat aj bez nich, len tomu musme venovattrocha casu, vlu, ivotn energiu, co nakoniec po case me byt plne rutinn zleitost,ako naprklad dchanie. Nikto sa nestauje, e mus dchat. Ani srdce sa nestauje, ecel ivot mus nenavne pulzovat, kmitat v zujme nho ivota. Kmitanm, rezonan-ciou dodvame pokoj ale zroven aj ivot do zmorenho tela a due.

13. Tajomstvo dlhovekostiNajdlhie ijci clovek Ching-Yuen Li, cnsky majster bojovho umenia, prrodn liecitela vojnov poradca il dajne viac ne 250 rokov. Tako tomu verit, ale nalo sa pr doku-mentov, medzi nimi jeden cisrsky, v ktorom mu gratuluj k 150tym narodeninm v roku1827. Po dlhoknskom ivote zomrel iesteho mja 1928 (niekde sa uvdza e a v roku1933).

Majster Li vcinu svojho ivota strvil v horch, kde sa zaoberal liecivmi rastlinamia vyucoval Chi-qong. Vo svojich 130 rokoch sa stretol so starm pustovnkom od ktorhosa naucil pecilne zvukov a dchacie techniky s urcitmi stravovacmi nvykmi. Podlavpovede majstra Liho, svoju dlhovekost vdacil tmto cviceniam, ktor kad den pravi-delne, primne a presne vykonval poslednch 120 rokov.

Ked niekto chce dlho it, tak by mal byt zdrav. S mnostvom chorb a neduhmizrejme sa ned bohvieako dlho it, avak nikdy sa to ned vylcit. Najdlhie ijce ivoc-chy s tie, ktor sa hbu najpomalie. Povedzme stromy sa ani nehbu (s stle na jednommieste), predsa sekvoje mu it aj 2000 rokov. Ani obrovsk korytnacka sa nehbe dajakrchlo, predsa aj 250 rokov je schopn it.

Ale najvciu zhadu v scasnosti poskytuj velryby (tie ktor nemaj zuby). U prmeran potvrdzuje, e ij velmi dlho, co je celkom ohromujce, ked si uvedomme, evlcia so sebou vo vode 5080 ton. e vraj aj 200 rokov mu v pohode doit. A vedcipripomnaj, e ked prdu na to, e preco mu tak dlho it pomohlo by to aj cloveku.

Ja zase myslm (aj) na zvuk, ako pri tom Cnanovi (ten to aj povedal). Tieto velryby velmi

vela doslova spievaj. Dlh hodiny s schopn nehybne stt pod vodou dole hlavou aspievat si. Ete stle sa nevie, e za co vetko spievaj. Tieto zvuky nie s velijak ge-buziny. Spozorovali, e niekedy aj viacer spievaj t ist piesen, akoby v akomsi zbore.

11


12/35

Tieto zvuky s pocuteln aj zo 160 km vzdialenosti, lebo voda velmi dobre vedie zvuk (cca4.5 krt sa rchlejie ri ne vo vzduchu).

14. Ako dlho, ak kmitanieNu na toto je tako odpovedat. Ked rieime dajak problm, tak evidentne by sme s tm

mali viac babrat, viac vydvat aj zvuk, alebo pouit aj ostatn druhy kmitania.Cm viacsa sstredme, myslme na to, budeme to aj robit a mono aj skr a lahie sa z toho do-

staneme telo to prekon aj s menou energiou. Ked akurt nectime iadny problm, ajvtedy sa oplat na to mysliet a pospevovat si troku kad den preventvne, alebo kmitattolko, kolko nm dobre padne. Vlastn hlas ns vdy ukludn, pravda ak to pocuje aj in,tak ten z toho me mat mrkoty. Ja si tichucko pospevujem aj vo vlaku, v elektricke, ces-tou do prce a aj cestou domov. Kad den som vonku v prrode aspon 23 hodiny. Rnovstvam o 4 hodine, stanica je od ns na 5 mint cesty peo, ale u 40 mint som vonkupred odchodom vlaku a po stanicu si relaxujem. Cestou domov tie prejdem pr metrov.A aj v prci kad 2 hodiny sa prejdem vonku pr mint, aby som sa osvieil vonkajmvzduchom. Takto kad den mm v nohch tak 56 km.

Tento cas strven vonku sa zvi kad tvrtok na futbale na 5 hodn (1517km).Kad nedelu zhruba tie tolko, lebo v ten den chodm len tak do prrody na rzne akcie.No a od aprla do konca oktbra mm stle prcu v zhrade, co zvi pobyt vonku asponna 4 hodiny skoro kad den. Teda kmitm dost, kad pohyb je kmitanie. V zime omnohoviac si skam hlasov, zvukov varicie a rozmlam o tchto veciach, od jari do neskorej

jesene zhrada mi zobere vela mylienok, vtedy omnoho menej skam tieto veci.

15. Ako to (mono) fungujeU predchdzajce riadky dvaj tuit mon princp. Dvojakm spsobom mu cin-kovat tieto kmity. Prv je to, e na hranici rznych ltok sa tieto preto pohn rznou rch-

lostou a tak tam vznikne vcie trenie. Naprklad, ked si rchlo chame dlane, za chvlubud plne horce. Presne toto sa deje od zvuku a ostatnch kmitoctoch. Teda po urci-tom case sa uvoln malick usadenina, neskr ju mu nasledovat dalie, ked budemevytrval. Velk mnostvo malho trenia je schopn ohromnch vec. Naprklad zoberme si

jeden jedin vlsok a urobme do jeho stredu uzol, ale nie tak silno, aby sa vlsok roztrhal.Nebudeme schopn to rozmotat dvoma rukami. S pomocou kmitania sa to vak me po-darit. Jazykom navlhcme ryhu pod malckom (je zhruba 2cm pod nm) a dajme donhouzol. Stisneme ruku a bchajme rchlo, pomalie, s rznym uhlom k druhej ruke, na stletc po pr mintach sa to rozuzluje samo.

Tieto trenia a kmitocty mu generovat aj slab elektromagnetick pole, co potom me

pomhat prdeniu informci medzi orgnom a mozgom. V dsledku tohto a v dsledkuuvolnenia usadenn potom sa me napravit funkcia pokodenho orgnu, alebo asponrapdne sa zlepit. Pravda nemme cakat zzraky od hlasu a kmitoctov, ale vytrvalouprcou, kadodennou pozornostou, castejm vydvanm zvuku, kludnejm ivotom m-eme dosiahnut pekn vsledky pri prinavrten nho zdravia alebo prve pri jeho ucho-van. Je to len jedin ohnivko v mnostve bludsk ivota, je len na ns, ci vyuijeme jehonevycerpateln silu.

Pri psan tohto clnku som mal zhruba 7 rocn sksenosti s aplikciou vlastnho hlasua kmitania. Trvalo mi takmer 2 roky, km som vbec uvedomil, e z coho mi odili tievelk bolesti, ktor ma elementrnou silou zacali trpit rokoch 19972002. Pred tm a aj

pocas tch rokov som sa dost hbal, v tomto smere sa nezmenilo nic, to ist som jedola pil. Napriek tomu, bliac sa k 50ke, ako keby po dajakch zmench ma zacalo takmervetko boliet, hlavne po futbale to bolo krut. Sm pohyb nestacil na vykompenzovanie

12


13/35

tchto zmien. U som rozmlal, e musm skoncit s futbalom, lebo sa plne odrovnm,hlavne po futbale v zime, v chlade a v snehu to bolo doslova drastick. Ale potom minhoda pomohla a teraz bliac sa k 60ke mm dojem, e sa lepie ctim, ne za mlada.V poslednch rokoch v tom u tak verm, e som sksil iba zvukom a rezonanciami avlastnmi ltkami (hlavne slinami a v rezerve je ete aj moc pln protiltkami) oetrit svoje

kadodenn neduhy. Po tolkch vysvetleniach pozrime sa teraz, e ak sksenosti somzskal spomnanmi vibrciami.

16. SrdceTento orgn je n motor, ktor nenavne pumpuje krv do l. Je to prv orgn, ktor savytvor v lone. Nepamtm sa, e by som mal s nm niekedy dajak problmy, ale po 50kesom si vimol, e troku rchlejie pulzuje. Je to u takmer 11 rokov, co prakticky kad nocalebo nadrnom si odmeriam, e ako pulzuje, casto aj viac krt. Oproti mm s cervenmsvetlom svietiace hodiny, teda len musm otvorit oci. Srdce prezrad velico, pocas dlhchrokov u mm v kostiach, e ako pulzuje. Ako som sa zacal zaoberat vlastnm zvukomna zaciatku 2003, vimol som si, e sa zacna vracat pod 55 derov za mintu. Vlastne nicsa nezmenilo v mojom ivote, iba ten zvuk som skal ostoest, z coho zrejme fungovanietela sa pohlo dobrm smerom.

V jednej bakalrskej prci som v roku 2007 ctal, e pri tvrt mesiacoch (pocas tch noc)nm srdce bije tak o 10% pomalie. Tomuto javu som poriadne pozrel na klb. Pocas 40 nocsom neprestajne dval pozor, aby som jedol zhruba rovnak veci na veceru, v rovnakomcase etc a meral som kad noc pulz aj viackrt v 20 mintovch intervaloch. Nu tiemi vylo, e je to pravda. Je to znmy fakt, len nevediet, preco je to tak. Ale nenechalsom to tak, nazbieral som cca 20 rznych velicn, celorocn daje v hodinovom rozlen(teplota, parametre slnecnho vetra, parametre geomagnetickho pola, tlak vzduchu etc).Postavenie Mesiaca som tahal z vojenskch serverov. Nu, aj v tch dajoch s zreteln 7

9 dnov zmeny, ak som hodnoty spriemeroval na cca 170 hodn. Pri kadej mesacnej tvrtesa zmen vztah medzi Slnkom, Zemou a Mesiacom, co mono zmen aj lnie magnetickhopola, aspon si to myslm. Mono na toto reaguje srdce. Teda, ked v tchto dnoch klesnepulz, tak iadny strach, je to prirodzen a zakalkulujem to. Skr to vyzer tak, e v tchtodnoch je telo v lepej kondcii.

Aj slnecn aktivita vplva vo velkom na srdce a tak na celho cloveka. Po slnecncherupcich, ked slnecn vietor dosiahne Zem, vyvol magnetick brky. Tieto necakanmagnetick kolsania vplvaj aj na cloveka. Pri tchto brkach treba viac pozornosti ve-novat pri pacientoch chorch na srdce.

Srdce pulzuje nenavne. Povel k tomuto prichdza k srdcovm svalom vo forme elek-

trickho impulzu. Clovek si casto polo otzku, ako to, e tak dlho me pracovat bezprestvky? Mono odpoved je prve v tom nenavnom pohybe, vibrcie. Tto vibrcia ne-dovol, aby sa na nom tak skoro vytvorili usadeniny. Rakovina srdca je plne mimoriadnaudalost. Pretoe je to n najdleitej orgn, oplat sa troku sledovat jeho cinnost, abysme vedeli, kedy ako reaguje. Tak si mme vimnt zmenu.

Na rovni srdca mono najviac vibruje hlska aaaa. Mohutn hahahaha-hotanie (ciesmiech, rehotanie) je dobr pre srdce a tak aj pre telo. Ked sa smejeme, aj telo a dua budvesel a aspon vtedy ich nezataujeme zbytocne negatvnymi mylienkami. Dvnejie somctal, e pri srdcovej slabosti aj lekri doporucuj kalanie. Tieto vibrcie dodaj viac kys-lka (aj) srdcu. Daj sa skat velijak zvukov kombincie, kombincie zo spoluhlsok a

samohlsok. Alebo si len tak pospevovat znmu piesen, co tie rozkmit telo.Zchranri sa pokaj tie vibrciami oivit zastaven, vypnut srdce. V urcitch in-tervaloch zatras hrudnk. Ked ete neprili na miesto cinu, me pomct cloveku, ak ho

13


14/35

potras alebo mu jemne bchaj na hrudnk aj toto je pradvny reflex. Aj vyvinutejiezvierat potras alebo jemne bchaj, kop svojich druhov, mldat, ak sa nehbu, alebonechc st dalej. Teda preventvne nezakod srdcu hlbok, kludn hlas (aaa, ooo, uuu -zavretmi stami niektor samohlsky) okorenen sem tam jemnm benm zavretmipstami.

Pred niekolkmi rokmi pocas futbalu som v tej vke, na rovni srdca, nhodou dostalsiln der. Beali sme oproti pre loptu a chalan 34 krokov predo mnou stratil rovnovhu(mykol sa a kopol do vlastnej nohy) a takmer s plnou silou ma trafil s hlavou do oblastisrdca. Myslel som, e mi spadlo srdce, tak ma v tej oblasti pichalo, myslm e rebro takkruto bolelo. Iiel som troku vedla a mrmlal som si popod nos, km sa to neupokojilo,potom som hned hral dalej. Ale po futbale to zacalo zase kruto pichat. Zase som zacal touteovat zvukmi, ktor za chvlu zabrali. Kludn, dlh a hlbok zvuky som vydval kedsom mohol. Nasledujci tden som kludne iiel hrat futbal.

17. Plca, krv, ilylohou plc je, aby sa v nom vymenil opotrebovan vzduch na cerstv. Priemerne cloveksa nadychuje kadch cca 4 seknd a len tak povrchne dcha. S tmto sa vak vzduchvymiena s menou cinnostou a tak daleko nie je vyuit kapacita plc. Ked rozprvame,spievame, tak nevedomky dlhie vyfukujeme zo seba vzduch, lebo sa sname dokoncitvetu alebo riadok pesnicky. S tmto dlhm vdychom sa zvi v krvi obsah kyslicnkauhlicitho, z coho sa stva vmena vzduchu cinnejia a tak k bunkm prichdza viackyslka. Ked kad den budeme vedome spievat, viac rozprvat, alebo skat zvukovkombincie tak, e sa poksime cm dlhie vydvat zvuk po jednom ndychu (pravda nienasilu), tak potom tto vibrcia pomalicky ocist nae plca, krv a aj ily, z coho budememat badatelne lepiu kondciu. K bunkm sa takto dostane viac kyslka, co vedie k ichlepiemu fungovaniu. Vela lud dcha aj za dvoch, a predsa akoby trpeli na nedostatok

kyslka. Darmo dchaj rchlo, ked sa ten vzduch nevie vymenit v plcach. Pomaly trebadchat a drazom na vydchanie. Ked ten je dostatocne dlh, tak po nom sa vzduch skorodoslova nasaje do organizmu.

Nedostatok kyslka me natartovat rozkladov procesy, co neustle zatauje imu-nitn systm. V ludskom tele ije cca 2000 rznych ivocchov a kad bojuje o svoj ivot.S medzi nimi tak, co nm pomhaj, ale in len cakaj na to, aby sa oili v nedostatkukyslka.

Od vcieho mnostva hlasu, zvuku aj telo sa viac chveje, vibruje a tak na ily usadennepotrebn a zavadzajce ltky po case sa mu uvolnit, co tie zvyuje predvan mno-stvo kyslka k bunkm. Od usadenn odlahcen ily mu znova zskat svoju prunost,

co nakoniec je dobr aj pre srdce a me sa stat, e aj vysok krvn tlak sa zni do starch,lepch kolaj.Ja som mal dost problmov s plcami. Asi 4 krt som mal zpal plc, posledn v roku

1973 ma skoro zobral na ten on svet. Museli mi plca dokonca dezinfikovat s vpnom.Bol som alergick na prach, vpno, cement a na in ltky. Casto som mal zchvaty dusenia.Stav sa troku zlepil, ked som sa oenil a prestahoval sa. In klmu lepie znalo telo,ale aj tak som bol kad rok 23 krt vypsan na PN. Zlepenie nastalo v roku 1979, kedsom sa rozhodol sksit it bez liekov a plne nhodou v tom istom roku aj bez mlieka,co bol tie velmi dobr tah, co som a omnoho neskr dozvedel (ctal vysvetlenia).

Nebolo to jednoduch, lebo clovek sa boj, e ked nezoberie lieky, tak bude velk prob-

lm. Ete aj mamicka mi hovorievala, e zomriem, ak nebudem brat lieky, co mi predpulekri. Pomaly, velmi pomalicky som odvykol od nich. Zacal som slabmi, s takmi, cobolo dostat aj bez receptu, lebo som u nechcel st k lekrovi. Neskr som zacal skat

14


15/35

aj velijak caje. Toto nakoniec zosilnilo mj imunitn systm a tak jednotliv neduhy sadali omnoho lahie prekonat. Dokonca tak, e odvtedy som nebol ani vypsan napo-sledy to bolo v oktbri 1979. V poslednch rokoch som dosiahol dokonca aj to, e vbecnic neberiem, nepijem na svoje neduhy so svojim hlasom a vibrciami ich v pohode oet-rm, vlastne u pr rokov ani nie je co rieit. Nezvisle na tom vak u zajtra sa mem

prevrtit nikdy nevieme, co prinesie druh den.18. Imunitn systmNa cloveka cha stle nebezpecenstvo. Pocas milinov rokov sa naucil brnit sa proti nim.V tele mme cca 2000 rznych ivocchov. Niektor vymr, in prdu a oddu. Telo musrozpoznat nepriatela, ked to nedoke, tak neme s nm cinne bojovat. V poslednejdobe clovek velmi vycnieva nad ostatnmi ivocchmi s tm, e sa poka okolie pris-psobit svojim potrebm. Skoro mono povedat, e urob vetko preto, aby nic nemuselrobit. Toto na jednej strane ho stoj vela energie a na druhej strane s tmto skoro plneodrovn svoju prispsobovaciu schopnost. Takto to je aj s neduhmi, s chorobami. Ked clo-veku nieco zl je, tak okamite nieco vypije, zje, ide k lekrovi etc. Teda telu nedoprajeancu, aby samo bojovalo proti malm votrelcom, zpalom etc. Telo sa zbav bolesti, cho-rb s vonkajou pomocou, ale prakticky nevie, e ako to treba robit lebo vonkajia pomoc

bola velk.Dajak to tak vyzer, e lieky ete nikomu nezlepili imunitn systm. Ja som bral v pr-

vch 27 rokoch dost liekov, imunitn systm som vak mal velmi slab preto mi neustlenieco bolo. Ked som odvykol od liekov, imunitn systm sa mi zacal zlepovat. Pretoeete stle som pil caje a uval sem tam lieky bez receptu imunitn systm ete stle ne-

bol dostatocne siln. A do roku 2005 som sa neodvil nic nebrat na jednotliv neduhy.Potom som to sksil a vyzer, e je to ete lepie, lebo takto telo to mus plne samostatnerieit a zapamt si to. Zvukom a vibrciami tak isto cinne meme ukludnit telo, ako

to robia lieky a tak me kludne zacat vytvrat protiltky a v pohode odnat uvolnenusadeniny, produkty ltkovej vmeny. Takto odpadn vedlajie cinky liekov a telo budesilnejie. Pretoe lieky s pre telo plne cudzie ltky, bojuje ostoest aj proti nim, covnepo-slednom rade tie oslabuje imunitn systm. Je tak ludov mdrost, e povedzme dajakchoroba prejde za tden, ked to liecime s liekmi a sedem dn to trv, ked nepouijemena to nic.

Nepamtm sa, e by medzi rokmi 19762007 sa vyskytlo co len raz, ked som nemalzpal hrdla 2 roky po sebe. Dokonca, stalo sa iba raz dva krt, ked som nemal ani jedenpocas jednho roka. No a teraz akoby to utalo, posledn som mal v decembri 2007, tietoriadky pem v septembri 2010. Priznm sa, som velmi zvedav, e kedy ma to chyt znova.

Viem ako sa mem v pohode z toho dostat je mon, e s tm istm sa to d aj predst,lebo to mem aplikovat kolko chcem, bez vedlajch cinkov.Teda neustle, cast vydvanie zvuku, vibrcie, pohyb v pozad posilnuje imunitn sys-

tm a tm zvyuje jeho cinnost. Casto ani nebadat, e telo s niecm bojovalo alebo bojuje.Ked clovek neprestajne, aspon raz dva krt denne bude vmat stav srdca, plc a niekto-rch orgnov, tak asi omnoho skr si vimne bliace sa nebezpecenstvo. Tto starostlivostpo urcitom case bude plne rutinn zleitost a clovek akosi podvedome vma, e akotelo reaguje na urcit veci. Ked toto reagovanie je troku in od ocakvanho, d sa tovimnt omnoho skr a potom vystupnujeme svoje silie ete pred tm, ne situcia budevnejia.

19. StresHovor sa, e telo je zrkadlom due vlastne prejavom due. Ako sa ctime, tak je n

15


16/35

stav. Ked bol nieco, tak sa ctime zle, ked sa nieco nepodar, tie sa ctime zle etc. Dnenclovek sa ani nestar o to, e ako sa cti, ale o to, e co m nahrabat krajie auto, dom,cm viac penaz etc. Uveril tomu, e z toho mu bude lepie, bude tastnej etc. tastie adobr pocit vak je pocitom tela, teda co mme v koi a nie mimo nej. Clovek nie z toho jetastn, co je mimo neho, ale z toho, co je v nom. Teda jednoducho, nie z toho som tastn,

e co vetko mm, ale z toho ako sa ctim. K tomuto predsa netreba vlastnit pol sveta.Dnen clovek by vak chcel pre seba aj pol sveta, pohne vetkmi kamenmi, aby malvetko. Nahna seba, aby mal v co najkratom case co najviac na cte. Viacer kvli tomunahnaj aj inch. Len mlo lud me povedat, e rob to, co chce, alebo nerob to, conechce. Ani si nevimne, e skoro vetko mus robit z toho alebo onoho dvodu. Tentoneustly zhon, stresujce pevn termny, je jedno kedy jem, pijem, je jedno kedy spm, kedysom hore etc nadobdaj tak rozmery, e telo pomaly zacna protestovat. Najprv malickimpulzy upozornuj, e nieco nie je v poriadku, ale uhnajci clovek si to ani nevimne,alebo to ignoruje. Ked nenastane zmena, bude horie, co sa u ned nevimnt.

Ked nie sme schopn znit zhon, tak sa velmi ned cakat zlepenie. D sa aj tak it, ejednu vec budeme robit co najpomalie a najdlhie. Tak aj telo m cas na regenerciu. Kedsa naucme aj pri prci troku pospevovat sem tam, alebo poudierat casti tela, alebo len takhbat sa, vibrovat s castami tela s malou energiou, tak aj telo sa nm hbe. Toto je dleithlavne tm, ktor maj sedav zamestnanie. Pohyb, vibrcie uvolnuj stres, lebo mozogu mus mysliet na viac vec a ostane mu tak menej energie na zl a muciv mylienky.

Musme mat stle na mysli, e fungovanie mozgu spotrebuje cca 20% energie celhotela napriek tomu, e jeho vha je len cca 2% z tela. Teda fungovanie mozgu velmi ovplyv-nuje fungovanie tela. U aj zl mylienky odklonia reakcie tela zlm smerom. Teda ked smeschopn vypnt mozog, alebo jeho cinnost znacne znit, alebo rozvetvit, tak to blaho-darne spsob aj na telo. Dnen clovek zatauje svoje telo hlavne duevne, intelektulne,lebo vdaka technike sa velmi zrchlilo prdenie informci v mozgu. Pretoe je pohybu

tm pdom menej, urcit oblasti mozgu sa pretaia a zacnaj sa problmy. Preto, ked pri-dme viac vlastnho zvuku, pohybu, vibrcie znovu zapriahneme do prce aj in oblastimozgu. Tak obidve casti si rozdelia lohy a ani jedna cast nebude pretaen.

Kad sa me rozhodnt, e chce rchlo it ale menej, alebo pomaly ale dlhie. Ajznma povrvka nm hovor, e pomaly dalej zjde. Mme sa snait aj tak, aby smespravili co najviac za najmenej casu, aby sme mali co najskr co najviac. Keby sa zhonomznicen clovek zamyslel v kludnch chvlach, mono by si aj uvedomil, e mono a 90%vec ani velmi nepotrebuje a pokojne by mohol existovat aj bez nich. Keby nerobil skoroz kadej veci (dokonca aj neexistujcej) problm, mono by bol omnoho kludnej a po-kojnej a aj telo mu lepie fungovalo. Niektor s schopn spravit obrovsk problm aj

z neexistujcich vec, e doslova ochorej zo svojich mylienok.Pretoe ja od narodenia prakticky nepocujem, ticho na mna psobilo ukludnujco. Bololen velmi mlo vec, co ma znervznovalo, alebo ma rozladilo, ale bolo pr. Naprkladv tme som sa nectil dobre, nevedel som, co mem cakat od lud, casto krt som sa sklamalv nich, dvnejie mi posmievali kvli tomu, e nepocujem (hlavne v mladosti). Od roku2003 som ete kludnej, neponhlam sa nikde, radej robm veci pomalie, napriek tomusa viac tem kadmu dnu, ktor tu mem ete strvit.

20. OciZ hladiska vytvorenia obrazu sveta clovekom oci znamenaj najdleitej orgn 80%

vetkch informci sa dostane k nmu vedomiu cez oci. Preto o nich pem troku roz-siahlejie. V poslednch rokoch, desatrociach sa alarmujco zvil pocet lud bojujcichs dajakm ocnm problmom. Velmi smutn je, e ani plne mlad ludia nie s vnimka

16


17/35

z tohto trendu. To velk mnostvo zlch nvykov, co sa na ns lep kvli vyspelej technikeneetr ani zrak. Oci sa vvjali miliny rokov od neustleho pohybu, chodenm v prrode,hodnotenm celho zornho pola, od zimy, od teploty, od svetla, od tmy etc. Tto vytvo-ren schopnost sa sna modern clovek vytrvalo znicit.

Zl proces sa zacna u v kole (teraz mono u aj v klke). Deti u vtedy dost vela

vyvaluj oci na blzkych predmetoch knihy, zoity, dnes u aj poctace etc. Oci u tam sdoslova prikovan na jedno miesto. Dvnejie to nebol tak problm, lebo po kole sa detivela hbali vonku, co dnes u neplat, alebo len vo velmi malej miere. TV, PC, auto a os-tatn technick vymoenosti velmi obmedzuj mladm prrodn a v prrode vykonvanpohyb.

Tento trend potvrdzuje aj to, e ked niekto vela cta, pe, pozer TV, pracuje na PCete aj v dospelosti, ba ete aj v starobe tak skoro urcite bude mat problmy s ocami.Pravda len vtedy, ked nezmen nic na svojich zlch zvyklostiach pri pozeran. Lebo sa-motn kniha, zoit, TV, PC etc neme zato, e sa nm zhoruje zrak. Ten sa zhoruje preto,lebo zabdame murkat, hbat sa pri tom, pozriet sa inde sem tam, vdy sme len v osvet-lenej miestnosti etc. Velmi velk problm je samotn ctanie, lebo je stle jednosmern,

jednofarebn a navye text je furt na jednej ploche. Takto pri ctan je zta oc a mozguvelmi jednotvrna. Nie je potom zzrak, e po case maj toho dost a ostr obraz sa nmrozpadne.

Clovek zvycajne vol jednoduchiu monost, aby videl lepie. Ide k ocnmu, kde mupredpu okuliare, alebo kontaktn oovku, alebo si zvol nie prve lacn operciu lase-rom. Po krtkom case, ale bez vlastnho pricinenia, vid dobre a medzitm si ani nevimne,e zrak sa mu nezlepil, ale vonkajia pomoc zariadila zaostrovanie svetla namiesto neho.Ked ani nadalej nezmen svoje zl nvyky, po case bude treba silnejch okuliarov, kon-taktnch ooviek. Druh opercia laserom vak u je rizikovejia od prvej o tretej aninehovoriac.

Ani si len nespomenie, e nie ocami vid, ale mozgom. Mono oci m v poriadku, alepredsa chce im zvonka pomhat. Oko je len antna, ktor zachytva vibrcie svetla a fa-rieb a tie sa potom premenia na elektromagnetick signl v na to urcench bunkch, odkialputuj do mozgu na spracovanie. Obraz sa vytvra v mozgu. S okuliarmi clovek dosiahnelen to, e schopnost oc prijmat a prekdovat signl sa dostane do uch dimenzi, v kto-rch vid naozaj lepie, ale scasne sa zvcuje t cast, v ktorej u nevid dobre. Toto sivak nevimne a casto ani vtedy nereaguje na to, ked u potrebuje silnejie okuliare, s cmsi videnie zi ete do uch dimenzi.

20.4. Rozmazan videnie, duchovia

Ked vieme, e preco a ako sa nm zhoruje zrak, mono lahie mme zakrocit protitomu a mme lepiu monost zapnt procesy npravy. Skoro kad sa narod s dobrmzrakom, predsa casom sa mu to zhoruje. Najprv zacna vidiet matne, rozmazane, neskrsa objavia aj duchovia. Clovek aj nevedomky stiahne viac obocie a bliie k sebe pritiahneocn viecka, aby videl ostrejie. Vtedy skutocne lepie vid, lebo je menia plocha cez ktorme st dnu svetlo, tm pdom je men rozptyl. Ale paralelne s tm je mnostvo svetlatie menie a preto casom je stle taie rozoznat objekty ostro, lebo tm pdom je stlemen kontrast. Clovek si toto neuvedom a aj ocn svaly s tm viac a viac zataen, lebostle viac a viac s v neprirodzenej polohe. Pod ocnmi vieckami s in podmienky, netam, kde je cast oka priamo na vzduchu. Pretoe rohovku zakrva tenk vrstva mkkhomaterilu tto vrstva sa me casom pod vieckami inc deformovat, take odtial sa incnalom svetlo. Preto asi vidme hore a dole duchov, ked poriadne otvorme oci myslmsi.

17


18/35

Pretoe ocn viecka sa uzavieraj z hora a z dola, bocn duchovia sa utvraj (aj) z inchprcin. Myslm si, e hlavne z ctania. To je nieco velmi jednotvrne pre oci a preto velminamhav. Ctanie je stle jednosmern, je na jednej ploche, navye takmer vdy jednofa-rebn (vcinou s psmen stle cierne). Pretoe mme dve oci ale ctame jedinm smeromlav oko vtedy ide smerom dovntra (k nosu) avak prav presne opacne, smerom von.

Takto po urcitom case pri jednom oku budeme mat ducha na jednej strane od dominant-nho obrazu a v druhom oku zase na druhej strane. Pravda ete viac faktorov me kazitn ostr zrak. Ja vychdzam hlavne z tchto zisten a snam sa tieto negatvne vplyvykompenzovat.

20.5. Moje ociMal som orl zrak a do svojho 45 roku. Pretoe od narodenia prakticky nepocujem, oci tomono troku snaili kompenzovat. V roku 1997 som zbadal prv krt (programujem odroku 1975), e dajak nevidm dobre psmen na monitore. Dal som monitor troku dalej aodtial som to znovu videl ostro. Ale po urcitom case zase som nevidel ostro. V roku 2000som mal monitor u cca 160170cm daleko a u odtial bol problm ctat mal psmen na

monitore. Dalej som ho u nemohol dat. Iiel som teda k ocnmu a hned som dostal 2.5 Dokuliare, vlastne som ich kpil za drah peniaze. Coskoro som si vak kpil 1.5 D okuliare,ktor mi stacili a do konca roku 2006. Od toho casu sa mi zase zhoroval zrak a na zaciatkuroku 2009 u aj 2.5ky boli slab. Navye sa mi u tak vysuili oci za monitorom, lebo som asivelmi mlo murkal, e som mal tak dojem, ako keby som mal v ociach piesok. V stredezornho pola som u videl zretelne tmaviu, dost velk kruhov plochu. Vtedy som uvelmi zacal mysliet na svoje oci a mal som vcitky svedomia, e som ich trestuhodnenechal napospas osudu. Nestaral som sa o nich, iba som ich neprestajne zle zataoval.

Na zaciatku roka 2009 mi pomohla sprost mylienka, ktor potom natartovala mojustarostlivost o svoje oci. Ani nie oci som chcel (ete) napravovat, ale krk. Na futbale som

utrpel (tam sa casto stva dajak galiba) kared zranenie na krku. Ete aj po siedmych me-siacoch ma to trpilo, na bicykli som dozadu len tak vedel pozriet, e som pustil kormidlo.Potom, na zaciatku roku 2009, idem na svojej obvyklej nedelnej tre v okol a v hlave miprebleskla mylienka, e budem chodit dozadu, vtedy budem musiet furt otcat krkomz coho mono sa zlep jeho stav. Pamtm sa, e preiel som vtedy 45km dozadu nacestch necestch a pr km aj bokom. Krk ma strane bolel od pretaenia, tum dostal ajsvalov horcku alebo co, cca 7 hodn som bol vonku vo velkom mraze. Ale doma macakalo obrovsk prekvapenie. Po kecan s manelkou sprcha a potom som zapol TV. Skorosa mi mozog zastavil, tak rozprvkovo som videl obraz a mohol perfektne ctat titulky.

20.6. Prv dni bez okuliarovHovorm si, e zajtra v prci sksim ctat na monitore bez okuliarov. Rozhodnutie bolopevn, ale vydral som iba 20 mint ctat text, programov kd etc. Viac som nedokzal,mal som dojem, e mi niekto tah von mozog a oci mi vylez z jamk, nasadil som si oku-liare. Po prci som zase iiel dozadu kde som mohol a velmi vela som murkal, vecer somzase videl perfektne TV aj titulky dole a aj velijak drobn texty na obrazovke. Druh densom u vydral 40 mint, tret u cel dve hodiny no a tvrtok som u zvldol cel pra-covn den za monitorom bez okuliarov. Odvtedy som nemal na sebe okuliare, odhliadnucod toho, e som pr krt sksil ich nasadit na pr seknd, e ako v nich vidm (iba zo zve-davosti). Bolesti hlavy preli za pr tdnov a stle lepie a lepie som videl bez okuliarov.Neskr som pozistoval co to o ocnch cviceniach a sm som vymyslel pr a dost som ich

skal pred a po prci. Tu spomeniem, e som vtedy aj so zvukom skal co to intenzv-nejie, ako kad zimu od roku 2003. Vcinou vyie rezonujce zvuky a velmi casto so

18


19/35

zavretmi stami, co ukludnilo oci a zroven ich aj cistilo.V aprli na kontrole mi namerali dobr hodnoty. Jedno oko 0.75D, druh 1.25D. Ale

tento vsledok ma dost prekvapil, lebo na pravom oku namerali lepiu hodnotu. Vdysom si vimol, e lavm okom vidm lepie (pravda v prci som to nesledoval). Na papierivak to bolo opacne. Chcel som sa aj vrtit, ci to nie je omyl. Neiel som, ale radej som

skal zistovat, ci sa men alebo nemen zrakov schopnost v priebehu dna. Doma (tedaaj rno) vdy bolo lav oko lepie. V prci ale u okolo 10 hodine zacnalo byt prav okolepie a poobede pri odchode domov u prevalcovalo lav oko. Pravda nevedel som, epreco. Dlh tdne som myslel na to, e sa na ten problm pozriem bliie.

20.7. Zima a teploNakoniec podozrievam vplyv teploty za zisten vkyvy pocas pracovnho dna. V prcimm okno z pravej strany, navye aj sever je tm smerom a okno je otvoren cel den,tmto je prav oko pocas pracovnho dna chladnejie, pretoe z tej strany prichdza cerstvchladnej vzduch. Doma je to vak presne opacne. Okno je z lavej strany a aj sever je natej strane. Tak z tej strany prichdza chladnej vzduch a tak doma mm takmer furt lav

oko chladnejie. Tento malick rozdiel teploty mono stac na to, aby chladnejie oko vi-delo ostrejie. Clovek m dve nosn dierky a takmer ich nikdy nem rovnako priechodn.Mono studenia cast je priechodnejia o troku a tak aj z tohto dvodu me byt jednooko chladnejie. Tento jav som zacal sledovat aj vonku a v prrode, kde obidve oci s lepiechladen, lebo v prrode clovek obycajne sa hbe, pravda ak nesed v aute, vo vlaku, v elek-tricke etc. Zo zaciatku som sa snail oci a cast tvre chladit s vodou. Neskr ma napadlo,e pouijem vlastn sliny na tento cel. Toto bolo celkom dobr rozhodnutie z viacerchprcin. Za prv chlad, za druh je okolo oc vlh vzduch, za tretie vyhladzuje pokoku, zatvrt chrni proti malm votrelcom, za piate je vdy pri ruke. U mna aj za ieste, ked sami s tmto spsobom podarilo zbavit 37 rocnej alergie (pri ndche detailnejie o tom).

20.8. Tma a svetloU bol skoro september a dni sa skracovali. Som si spomenul, e od roku 2000 som dostchodil s kamartom na ryby v noci, mono aj toto pomhalo vtedy nevediac, lebo rybr-cenie som koncil na konci roku 2006 a odvtedy sa mi postupne znovu zhoroval zrak. Te-raz som si to dal dokopy a zacal som uvaovat, e co sa stane, ked ani nebudem cvicitvelijak ocn cviky, ale budem len chladit oci, budem sa snait viac si pospevovat sozavretmi stami (aby to cm vyie rezonovalo) a budem sa snait co najviac existovatv tme s otvorenmi ocami. Aj tie cviky som sa snail robit tak, aby mi nebrali cas navye,teda akosi za pochodu. Teraz prakticky vypustm tieto veci a len chladom, tmou a zvukomsksim zlepovat alebo udrovat zrak v dobrom stave. Najprv sa mi zhoril zrak, ale kukoncu oktbra sa to zacalo badatelne zlepovat. Pretoe vstvam u o 4 rno, v zimnchmesiacoch existencia v tme u mna len rno cinila cca 4 hodiny. Nezapnam nikde svetloa tak oci sa znovu museli dobre prispsobovat k videniu v tme. Dnen modern clovekvade svieti a tak mu postupne velmi klesne schopnost vidiet v tme.

Avpriebehudna zase snam sa byt vonku cm viac, co je v letnch mesiacoch omnohoviac ne v zime a oci tak navykn aj na postupne silnejie slnecn svetlo. Velk mnostvoumelho svetla, velijak lampy mono nie s vhodn pre oci (u aj preto, e sa oducme odtmy). Prirodzen svetlo je cloveku k dispozcii pocas celho roka. Ked sa budeme snait

byt viac vonku za kadho rocnho obdobia, tak potom aj oci si zvykn na stle silnejie adlhie trvajce svetlo, potom aj opacne, aj na stle slabie a menej trvajce.

19


20/35

20.9. CtaniePritom vetkom som stle myslel na ctanie. To je asi najtaie pre oci. Rozmlal som,co by som mohol spravit, aby oci lepie a dlhie zvldli ctanie. Hovorm si, co je zl nactan a co by som mohol kompenzovat? Nu, zl je asi to, e psmen s na jednej ploche,dalej e text sa cta stle jedinm smerom a v neposlednom rade psmen s takmer vdy

jednofarebn. Tieto faktory poriadne jednotvrne zatauj oci a mozog. Nakoniec som sivymyslel pre seba farebn ctanie, kde kad psmeno m svoju vlastn farbu a navyesamohlsky s psan hrubo. Text sa cta v kadom smere variabilne, jeden riadok zlavadoprava, druh zhora dole, tret zprava dolava a tvrt zdola hore. Dovntra sa psmenpostupne zmenuj. Aby oci boli donten k omnoho vciemu pohybu, jednotliv slovs otocen voci smeru textu a tak oci prejd tri krt vciu vzdialenost ne pri normlnomctan. Tento spsob ctania je plne in a zaplav oci mnohofarebnmi vibrciami. Taktoctam denn sprvy, niektor dlhie e-maily. Pravda na prv pohlad je to priam okujcepre cloveka a potrv pr dn (mono aj tdnov), km sa to nauc ctat a zvykne si nato. Neskr som podobne zafarbil aj svoje vlastn editory (pre Fortran a pre TeX) a taktovlastne u v prci cel den mem ctat a psat farebne (pravda v editoroch len jednmsmerom). Dnen monitory s u lahk, take nie je problm pocas dna menit vzdialenostod oc, aby nenavykli na stle rovnak vzdialenost od monitora. Ja si ete aj na bok otocmmonitor tak zhruba o 1525 stupnov a tak pri kadom riadku oci id aj do hlbky. Asponraz denne to otocm aj na druh stranu

20.10. Aj vlastn zvuk pomhaPretoe oci s pri ctan velmi zataen, vytvor sa v nich troku viac usadenn ne ob-vykle a nakoniec bud u krcovit, ostr obraz sa rozpadne. Je to pribline podobn, akopri behu. Urcit cas clovek zvlda rchle tempo, ale za chvlu bude vo svaloch vela usa-denn, lebo telo ich nedoke scasne odnat. Nakoniec a tak brnia ltkov vmenu,

e mme kyslkov dlh a musme zvolnit tempo. Zvuk pomocou vibrcie ukludnuje ajoci a usadeniny tak mu cinnejie odplvat. Zvcit vplyv zvuku na oci sa d dosiah-nut s vydvanm zvuku zavretmi stami. Pretoe vtedy vzduch ide von len nosnmidierkami, lepie vibruj horn partie hlavy, teda aj oci. Pravda nielen pri ctan si mmepospevovat, ale hocikde, kde si spomenieme a nie je prekkou pre inch. Telo bude cis-tejie a tak dlhie a lahie zna zataenie. Nemme ale cakat zzraky za niekolko dn,ked sme dlh roky patne zataovali oci, ale vytrvalou pozornostou mme dosiahnutslun vsledky.

20.11. murkanieTto cinnost je nevyhnutn pre ostr zrak. Nemme ho nazvat ocnm cvicenm, ani da-

jakm inm cvikom, co by sme mali robit. Je to n najrchlej reflex, chyba je len t, ezabdame ho pouvat. Na okamih sa upokoja napnut svaly, slza sa rozotre na plocheoc a tak zamedzuje ich vysueniu. Ale pri ctan, pri TV, pri PC etc clovek je ponoren dovyhodnotenia na jedinej nehbajcej sa ploche nachdzajcich obrazov pretoe sa okoa hlava prakticky nehbu, aj murkac reflex sa utlm. To me djst a tak daleko, eclovek murkne iba raz za mintu, co je cca 10 krt menej ne je potrebn. murkanie jevelmi tak obnovit pri programovan, ctan, psan etc. Ale musme to sksit. Preto jelen dobr, ak clovek si sem tam navlhc zavret oci a okolie pri tchto cinnostiach, lebo as-pon odparovanie udruje vlhkejie prostredie okolo oc. Ked nie sme schopn dostatocnemurkat, tak aspon po spomenutch cinnostiach to sname dohnat rchlejm murka-

nm.Pri schdzi, bicyklovan, alebo pri inej jednoduchej cinnosti meme skat aj pomal

20


21/35

murkanie. Pomaly zavrieme oci, vetko zabudneme, ako by sme ili spat. Ale po 23 se-kundch ich rchlo otvorme a dokorn, ako keby sme sa zlakli a po pr sekundch ichznovu zavrieme. Pri tom meme kludne existovat a co to robit, ale scasne zacname na-prvat nie prli hladk vrstvu na povrchu naej rohovky, co sa nm vytvorila nesprvnymzataenm pocas dlhch rokov. Aj tmto zlepujeme n zrak.

D sa experimentovat aj s opacnm murkanm. Vtedy len na okamih otvorme oci (prdesatn seknd) a okamite ich zavrieme. Aj takto sa d existovat, lebo mozog si zapamtokolit svet a niekolko seknd sme schopn pohodlne existovat takmer vade. Toto zvy-uje pamt a vizualizacn schopnost mozgu.

20.12. Ako dalejTeda nakoniec nerobm ocn cviky, iba sa snam sstavne zabezpecovat podmienky, priktorch sa zrak zlepuje. Zvuk vibrciou cist a zroven aj ukludnuje oci. Videnie v tmepomha zvyovat citlivost svetlo registrujcich receptorov a pamt a vizualizacn schop-nost mozgu. V zime sa vetko cvrkne a tak asi aj toto vytlac usadeniny a aspon vtedyvidme ostro okamite. Zo zaciatku som iiel k vode, otocil kohtikom a tak som ich navlh-

cil, ale za pr tdnov ma to prestalo bavit (klrovan voda tie nie je ono). Pomyslel somsi, mm vlastn sliny, tie urcite nebud vadit a tak teda s nimi navlhcujem zavret oci a ichokolie odparovanie potom chlad a udruje tam vciu vlhkost. M to ete aj jednu velkvhodu, vdy je pri ruke. Farebn ctanie zase dodva centrlnej casti videnia rzne farby ateda rzne kmitocty, lebo kad farba m in vlnov dlku. Navye na mieste centrlnehovidenia mme iba na farbu citliv receptory. Teda za n ostrozrak s zodpovedn farebnreceptory, my vak ctame skoro cel ivot jednofarebn text. Toto som si teraz zmenil. Noa snam sa murkat, sem tam aj velmi rchlo, aby sa mi ete raz nevysuili oci a tak, abysom ctil ako keby v nich bol piesok.

20.13. Zlepenie mjho zrakuKed som sa zacal zaoberat svojimi ocami mal som cca 40% zrak. Zhruba zo 7580 cm somrozoznal tie psmen, ktor bolo treba z dvoch metrov (co je na 100%). Dnes ich rozoznm(pravda nie vdy) z cca troch metrov (co je 150%). To neznamen, e je vetko OK. Niekedy

je to horie, niekedy lepie, mono ale po case budem mct byt pred monitorom cel denbez zhorenia zraku. Teraz ku koncu pracovnej doby sa troku unavia, ale kde je to odtoho, ked som po pr mintach musel oddychovat, lebo som nic nevidel. Casto u a po34 hodinch ma napadne, e by som mal troku oddchnut od monitora, aby mi oddchlioci. Priznm sa, neveril som, e tak velmi mem zlepit svoj zrak. Zzraky nie s, zostvakadodenn starostlivost o oci. Ked monotnne, jednostrann zataenie vymenme zamnohotvrne vibrcie zvuku, farieb, svetla a tmy, zimy a tepla oci mu oit ete ajv pokrocilom veku. Velmi som v tom neveril, e aj ja mem cakat tak velk zlepenie potolkch rokoch nicenia zraku. Dosiahnut 200% sa mi zdalo plne bezndejn, ale pred prmesiacmi tak bolo aj 150%. Teraz som vak u rozoznal jedno dve psmen aj zo 4 metrovz tch, co treba rozoznat z dvoch metrov (mono jednho krsneho dna rozoznm vetky).

21. UiTento orgn vo velkom urcil moju ivotn cestu, toti od narodenia prakticky nepocujem,aspon to tvrdila mamicka a potom lekri. Samotn orgn nem vadu, ale dajako impulzynedjdu a do mozgu s dostatocnou intenzitou, aby sa tam vytvoril plnohodnotn zvu-kov zitok. Pravda pocujem zvuky, cca 6570dB je mj prah pocutelnosti. V dsledku

tohto som preval casto duevn traumy, co prispelo asi velkou mierou k castm cho-robm. Mamicka bola so mnou casto krt u unch lekroch a pr krt som bol s tm aj

21


22/35

v nemocnici. Ale mj sluch sa vbec nezlepil od tchto procedr, liekov a injekci. Malsom tak 1516 rokov, ked som si povedal stacilo, s tmto u k lekrovi nepjdem. Musmprijat, toto mm a basta. Pravda malo to aj vhodu. Naucil som sa ctat z st, a tak somvidel co hovor ucitel, profesor. Pretoe tto cinnost si vyaduje siln koncentrciu, dajaksom si zapamtal vetko, co povedali a tak nikdy som sa nemusel ucit, lebo to zostalo

dajak vo mne. Druh vhoda bola, e som nemusel na vojnu.V 80tych rokoch minulho storocia som nosil cca 4 roky naslchac apart. Iba pr ro-kov som sa snail existovat bez lekrov, ale tento apart zase zariadil, e som bol castejiechor, pravda nevedel som, e ten je na vine. Vbec nezlep sluch cloveku (pravda pomo-cou neho pocuje viac) a mne len robil problmy. Ked som si to uvedomil, okamite som ichodloil a nikdy viac som ich nenosil. Ete som z toho mal aj benie v uiach a skoro vdymi tiekli ui. V jednom viac, lebo som na jednej strane pouval viac (mal som iba jedenapart). Akonhle som naslchac apart prestal nosit, stav sa zlepil a za niekolko mesia-cov benie v uiach prestalo plne a aj cast zpaly pomalicky zmizli. V prvch dnoch,tdnoch bez neho som mal obrovsk problm, lebo za 45 rokov nosenia telo zabudlo

bez neho pocvat. Takmer s nikm som nevedel rozprvat, ale znovu som sa naucil akotak. A potom, po 22 rokoch zase prila jedna omnoho vcia katastrofa. Zase som zatilpocut a ked sa ma manelka a syn ptali, e co chcem na Vianoce 2004, odvetil som, esluchtka na obidve ui. Dostal som a vynikajcej kvality. Bolo to rozprvkov, ak zvukysom s ich pomocou pocul, nikdy na to nezabudnem ale za 12 dn ma to skoro odrovnalo,myslel som, e mi vybuchne hlava. Km som si uvedomil, e z coho mi je tak patne, bolou neskoro - me byt, e troku som s nm viac pocval, ne bolo treba, ale ani vo snema nenapadlo, e to bude tak krtko, tak zl. Preiel som aj dve dvky antibiotickej kry,ale nepomohlo to. Vonkaj zvuk ukrutne chvel celou hlavou a pretoe som mal vzducho-tesne zakryt ui, sstavne sa odral smerom dovntra. Vetko zatarasil a vntorn tlaksa zvyoval a s nm aj zpal etc.

Musel som do nemocnice a primr hovoril, e druh den okamite CT a opercia, leboto me byt ivotu nebezpecn. Pre mna to bolo velmi vysok. Pred pr dnami mi nicnebolo a teraz je to tak zl. Hovorm mu, e z coho to mm asi, ale neveril tomu a ctilsom z neho, aby som zavrel radej sta. Ale vecer som dostal npad, e si vyptam dajakkvapky do ucha. Sestricka mi hovorila, e mi dala najlepie kvapky, co maj a nech si d-vam pozor, lebo s siln. Bol som sm v 4postelovej izbe, lebo v ten den prve odili dvaja.Nespal som cel noc. Hovorm si, vonkaj hlas ma sem dostal, co urob teraz vntorn mj vlastn. Nakvapkal som si do ucha (ani neviem, co to bolo). Naklonil som sa na bok a

jemne som zacal udierat rzne casti hlavy, scasne som skal hlbokmi hlasmi tie rozk-mitat oblasti pri uchu, aby ltka nala cestu dovntra. Na moju najvciu lavu za menej

ako 2 hodiny sa to dostalo dnu. Potom som to ist spravil s druhm uchom a tm pdomhnis mal otvoren cestu von a hned som sa ctil lepie. Do rna to bolo celkom dobr achcel som st domov, ale nepustil ma a nadalej hovoril, e CT a potom sa uvid (slovoopercia u nespomenul). Videl som vak na nom, e bol prekvapen zrejme clovek incvyzer, ked mu je lepie, to asi zbadal.

No, CT spravili dopoludnia a potom ma zavolal, e bohuial nemu daje dostat naPC. Hovorm mu, iadny problm, som u v poriadku, mem st domov. Ete dva krt sidal t nmahu, e ma zavolal tam, kde sme boli len dvaja a vysvetloval, e ete stle nie jevsledok. Ale tretkrt som u zacal mat zl pocit, lebo som si dajak uvedomil, e precomaasi vol. Nenapem to, mono si to domyslte. Aj ja mm len domnienku, ale priznm sa,

stuhla mi krv v ilch, ked som si to uvedomil. Aj tak som bol na kadorocne v tom casestrvenej dovolenke, ale teraz som to ete musel o 2 dni predlit, lebo ma nepustil domov.Aj z tohto dobrodrustva mi zostalo siln benie v uiach. Uplynulo dobrch 7 t-

22


23/35

dnov, km som sa toho zbavil. Velmi zl to bolo v noci, casto som sa zobudil a potom somu nedokzal zaspat. Mal som iba tak tuenie, e dajak usadeniny s tam stle a dajakoete ruia impulzy na ceste do mozgu a urcitm spsobom ich zosilnia, co potom pocujem.Skal som rzne zvuky, pohyb, vibrcie, zrchlenia, spomalenia etc. Pretoe benie somvmal viac menej iba v noci, napadlo ma, e nebudem spat, ale budem cakat, e ako sa

objavia. Dokem nespat a rno vstvat cerstv a st tak do prce. Asi 4 dni som takto ve-getoval v noci a cakal na benie v uiach, ale nic sa nestalo. U som z nespania mal po krk,hovorm si, ked to nebi tak nebi a zaspal som ale za chvlu som bol u hore. No avtedy som si uvedomil, e ked som nespal, tak clovek si dva podvedome vc pozor, abynebol dlhie v jednej polohe zrejme som sa viac hbal v posteli pri nespan a tak kolobehltok v celom tele bol plynulej. Ked som potom zaspal ako zabit, dlho bolo telo v jednejpolohe a sem tam sa zmenil kolobeh ltok, co znovu zaprcinilo, e mi bilo v uiach.S tmto poznanm som to pomalicky prekonal.

Aj tretkrt som dostal benie v uiach, ked som si chcel naprvat zranen krk. Akosom u psal pri ociach, na zaciatku roku 2009 som vela chodieval dozadu a tak som muselkrk otcat (nakoniec sa jeho stav velmi zlepil). Aby som v noci mohol spat, urobil somsi z vanka chuchvalec a tak som nanho poloil hlavu, aby bol co najkludnejej polohe.Pretoe z tch opacnch schdz som bol celkom unaven (a krk zvlt), spal som akozabit bez pohybu a na tom tvrdom chuchvalci sa mi zase nieco usadilo tam, kde nebolotreba a zase som sa zobudil na hlasn benie v uiach. Najprv som si myslel, e man-elka rozprva s niekm v obvacke, ale nebol tam nikto (potom som si uvedomil, e to

by som ani nepocul). Ale optal som sa jej, ci nepocula nieco e vraj nic nepocula. Tak midolo, e hlas zrejme priiel k mozgu zvntra. Ale velmi rchlo to zmizlo. Km som doielk manelke, u som nic nepocul. Teda znovu som myslel na to, e nieco tam vntri strploz menieho prdenia a znovu sa to prejavilo v zosilnen vntornho hlasu. Hovorm si, etoto musm teraz hned vyskat. Spravil som nov chuchvalec a hlavu som poloil tak,

aby to viac tlacilo ne obycajne. Za relatvne krtku dobu som zacal slabo pocut beniev uiach, co sa postupne zosilnovalo. Zariadil som, aby bolo prdenie dobr a za chvlu

benie prestalo. Tak som si povedal, e z vanka u nebudem robit chuchvalec a z tohtosom u benie u nedostal.

Spomnam si, e od mja 2009, po piatych rokoch som sa odvil nasadit sluchtkapri PC tak, e kad den budem pocvat jednu jedin piesen. Co predstavuje zhruba 3minty 5 krt tdenne. Pribline po 4 mesiacoch som zbadal zase, e slabo mi zacna

bit v uiach. Okamite som prestal pocvat sluchtkami aj t jedin pesnicku denne.Po pr tdnoch som u nezaznamenal iadne benie v uiach. Radej budem rozmlato tom, e ako si mm prirodzene zlepit alebo udrovat ten zbytkov sluch. Ked sa mi

oci tak zlepili, mono aj ui by sa dali dat do stavu, ako boli aspon pred 20 rokmi. Naposlednom meran v jni 2009 mi namerali u 92.9%n pokodenie sluchu. Dostal som utak preukaz, e ma u nebud volat, lebo trend je jasn a ned sa s tm pohnt. Predtmsom musel kadch 5 rokov absolvovat rzne vyetrenia kvli ciastocnmu invalidnmuprspevku. Mm pr npadov a kvli ociam som ich aj zacal skat, aj ui z nich profituj,lebo s blzko k ociam. Pospevovanie so zavretmi stami lepie rozkmit horn partietela, hlavu a tak tieto troku lepie sa cistia od usadenn, ne pri otvorench stach. Vimolsom si urcit zlepenie. Je to podobn, ako pri ociach. Celkom rchlo (12 mesiacov) je

badateln zlepenie, potom vak je coraz taie a taie dosiahnut badateln zlepenie.Ale u aj to je spech, ked sa to dalej nezhoruje. Zlepenie sluchu ma a tak netah,

ako zlepenie zraku, lebo prakticky takto ijem od narodenia. Ale mm velmi dobr pocit,e aspon troku som si zlepil u skoro nulov sluch. Neviem kolko sa to zlepilo, ibazo sksenosti si myslm a ctim, e je to lepie o nieco. O svoje oci sa vak starm teraz

23


24/35

u ostoest a to sa asi troku prejavuje aj na uiach, lebo s velmi blzko a tak tie zvuky,vibrcie, dery, klopkania, ktor sem tam aplikujem na oci zrejme dajak psobia aj na ui.

22. Kosti, zuby, klbyOd mladosti som sa vela hbal, portoval. Skal som pribline 20 portovch odvetv,

pretekrsky iba jedno dlhodobo. Pretoe som sa nemusel nikdy ucit, po kole som bolstle vonku a hbal som sa, behal som, skkal, liezol na stromy etc, nie z dontenia, ale zozbavy. Tomuto pripisujem, e som mal a stle asi mm tvrd kosti. Velk mnostvo vibr-cie a pohybu zrejme zariadilo tto tvrdost, ktor ma pri plvan doslova tahala pod vodu.Nemal som ani jednu zlomeninu, napriek tomu, e prleitosti bolo habadej. Aj v roku 1974,ked som spadol zo tyrchoch metrov v tme vyrovnanmi nohami na betn, som ako takostal cel. Ale vtedy sa mi velmi poranilo lav koleno, lebo sa natiahlo dovntra, pretoe

blzka prekka mu nedovolila pohyb dopredu. Po dopade som mal dojem, e chrbt sami cvrkol na polovicu, ako colstok. Praskli mi tri zuby. Ale asi najvcia galiba sa stalas ptami. Druh den rntgen ukzal, e na obidvoch ptovch kostiach je velmi tenk

prasklina. Bol som mlad a co najskr som sa u hbal, u druh den som bicykloval a za12 dn som u hral volejbal.iadny problm som nemal s kostami, klbmi a do roku 1997. Vtedy sa mi zacal zhoro-

vat zrak, zacali ma boliet klby po futbale a tak veobecne akoby cel telo prevalo dajakzmenu. Akoby vetko zacalo dajak horie fungovat. Nu, hovorm si, Boe mj, vak str-nem a nech prestanem behat na futbale s mladmi chalanmi. Po futbale som sa ctil corazslabie a silneli bolesti chrbtice ale hlavne na obidvoch ptch. Najprv to zacalo boliet na

jednej nohe po jednom zpase. Myslel som si, e ma niekto kopol a za pr dn, tdnovto prejde ako u vela krt pred tm rzne kopance. Neprelo to vak, ale sa to dokoncazhorovalo. Po dvoch troch mesiacoch zacala boliet aj druh pta. V tch casoch som utolko neportoval, iba som hral futbal pravidelne kad tden, sem tam som bicykloval,hral som stoln tenis a pr krt do roka aj volejbal. Zacal som vak omnoho viac zaoberatprcami v zhrade co je tie zdrav pohyb. Pretoe futbal je pravideln (kad tvrtok),

bolesti v ptch ustpili pocas tdna do tej miery, e dal tden som iiel znovu a znovusom dokalicil pty. Je mon, e keby som prestal s futbalom bolesti by ustali po case, alezrejme aj tak by som ich nevedel zataovat a znovu by som bol tam, kde som prestal.

Takto to ilo viac ne 5 rokov. Nakoniec to bolo u velmi krut, po 20 mint behaniana futbale som musel dost zvolnit tempo a len sebazaprenm som dokoncoval zpasy. Pofutbale mi 40 mint trvalo prejst 800 metrov do svojej kancelrie. Tri dni som v bolestiachiiel dole a hore schodmi. V zime v snehu alebo v dadi to bolo lepie, lebo vtedy je mkpodklad. Na zaciatku roku 2003 som zacal nhodou vehementnejie zaoberat cinkami

vlastnho zvuku, ako som psal vyie. Po pr mesiacoch sa chytm za hlavu (tak v ap-rli), e ma nebolia pty. Bolo to nieco neuveriteln po tolkch rokoch trpenia. Vetkosom zacal podozrievat, iba vlastn zvuk nie. Co som jedol, co som pil ale potom somsi uvedomil, vak pijem a jem tak isto stle. Jedin velk zmena bola vlastn zvuk. Aleneveril som v tom ani napriek tomu, e nhodou som s nm zastavil bolesti zubu. Aj bolestichrbtice sa zmiernovali, ale tie nie tak drasticky. Bolo to pre mna nepochopiteln. Postupnesom vak naiel vysvetlenia (aspon pre seba) tak po dvoch rokoch.

Ctal som v jednch novinch prpad Sergeja Bubku. K vkonom ukrajinskho rdkradodnes sa nikto ani nepriblil napriek tomu, e u dobrch pr rokov nesta. Kvliniecomu podobnmu musel ukoncit portov kariru. Po jednom skoku dopadol vedla tl-

micov nrazu a aj jemu troku praskla kost na pte. Po terapich zacal s trningom, ale za-taenie mu spsobovalo krut bolest. Nakolko m dost penaz, ujali sa ho najlep lekri.Operovali ho pecialisti, ktor mu odstrnili usadeniny okolo praskliny, lebo tie spsobuj

24


25/35

bolesti pri zataen (v tch miestach je mlo svaloviny, ale vela liach). Po rehabilitcii za-cal znovu s elnom trnovat, ale krut bolesti sa vrtili po pr mesiacoch a preto ukoncilkariru. Mna nikto neoperoval, ale zd sa, e usadeniny okolo tch praskln sa dajak odpla-vili. Medzitm u prelo skoro osem rokov a stle nemm ani najmenie bolesti v ptch.Ked sme v roku 2006 preli na umel trvu, myslel som, e to bude pre mna koniec, lebo

ten povrch je furt velmi tvrd, ci pr ci nie, cel rok. Ale ani takto sa neobjavuj bolesti,aspon do dnench dn.Po dvoch rokoch mozog konecne spojil zvuk a pohyb. Samotn pohyb nestacil, ale po

pohybe potom zrazu bol vdy zvuk kad den a ten efektvnejie odnal potom usade-niny. Pochopil som, e preco sa mi a tak nezlepil chrbt. Popem to pri casti o chrbte.Pocas tch viac ne 7 rokov som utrpel na futbale pr kopancov, hlavne do holennej kosti.

Jeden tak velk kopanec aj tento rok, ked sme nedokzali rozbit lad v jednom rohu ih-riska a tam sme padali. Jeden chalan sa pomykol a na moju smolu mi pri tom presne trafilt nohu, na ktorej som akurt stl zhruba 15 cm nad kotnkom. Pocas zpasu to ete animoc nebolelo, lebo bola zima. Ete ani vo vlaku som to velmi nectil, ale po vystupovansom zacal ctit stle silnejiu bolest pri schdzi domov. Tam som si zanadval troku, malsom obrovsk hrcu na kosti. Ukazoval som to manelke, pozri sa, co spravili so mnou.Hovorila mi, e nie som normlny, preto chodm na futbal, aby ma dokalicili. Iiel som dodruhej miestnosti a tam som zacal klopkat okolo rany a aj z druhej strany som to udieral,pricom som si hundral hlbokm hlasom pod nosom, to som poriadne dostal. Hrca bola pri-

bline 8 cm dlh, 6 cm irok a 2 cm vysok. Po desiatych mintach sa to tak stiahlo, e somu nectil tlak a nemusel som krvat. Iiel som k nej spt, aby videla ten rozdiel. Kad densom sa s tm zaoberal a prekvapujco rchlo sa to zlepovalo. Druh tden (a ete dvatri krt) som vak nasadil chrnice, lebo by ma asi lak trafil, keby som presne tam dostalzase poriadny kopanec. Pribline pred 25 rokmi som mal podobn zranenie (troku niie).Pamtm sa, vtedy som u myslel, e dostanem z toho rakovinu, lebo ete ani po dvoch

rokoch sa nedalo klopkat alebo udierat to miesto bez bolesti. Teraz som to vak moholklopkat a udierat po 34 tdnoch, akoby sa nic nestalo.

Mal som aj jedno zranenie pleca ete z konca 90tych rokov. Pretoe ruky a tak na do-raz nezataujem, nebol to a tak problm. Ale nevedel som kvli tomu poriadne hdzatnaprklad, lebo vtedy to strane pichalo. Niekedy v roku 2005 idem na ceste domov popri

jazere. Nikto nebol vtedy vonku, lebo husto pralo, neviem ani preco, ziiel som a na brehjazera, zdvihol som jeden kamen a snail som ho hodit daleko. Ale neletelo to moc daleko,lebo podvedome som nedal do toho vetko, aby to nezacalo pichat. Na prekvapenie somvak nic nectil. Tak som zdvihol dal kamen a potom dal a dal, hdzal som ako malchlapec ako som len vldal. Po pr hodoch som sa do toho dostal a hravo som prehodil

jazero, ako za mlada bolo to dobrch 120 metrov. Hovorm si, tak nie je u tak problm,aj toto sa dajak z toho zvuku zlepilo.Moje lav koleno nie je dobr od toho zranenia z roku 1974. Od vtedy neviem vbec

cupnt, s ptou sa mem priblit k zadku maximlne na 25 cm. Medzi rokmi 19972007bolo vyskocen pribline 20 krt. Pred tm zhruba kad tret rok. Vdy to vyskocilo pocasfutbalovho zpasu, ked do mna drcli netastne z boku a tak noha krivo dopadne na zem,alebo na snehu ked sa pomyknem a noha sa potom prudko netastne zastav. Viem si torchlo napravit a mem pokracovat v zpase. Bolesti potom uteujem svojim zvukom,vibrciami, klopkanm a dermi. No a teraz akoby tieto vyskocenia ustali. Naposledy mito vyskocilo v aprli 2008. Myslm si, e u to nikdy nebude dobr, ale aspon nech to ne-

vyskakuje, u vtedy budem spokojn. Nu neviem, dokedy to bude trvat. V tchto dnochto je u skoro dva a pol roka, kedy mi to naposledy vyskocilo.Pocas ivota som mal 5 vronov na kotnkoch, 2 na lavej a 3 na pravej nohe. Posledn

25


26/35

bol na pravej nohe v roku 1994 a ten bol najkared. Na kost sa usadilo velk mnostvotvrdho materilu. Aj toto ma velmi bolelo v rokoch 19972002 a troku som sa obval,e dal vron by bol velmi kared a bolestiv. Ale u v roku 2005 som si vimol, etie tvrd usadeniny sa dajakm spsobom zmenili. Do dnenho dna tam zostala menejne tretina ostatn dakde zmizlo. U dobr tri roky nie je iadna bolest, ani po takom

futbale, vbec ma neobmedzuje, mono raz ete ten kotnk bude plnohodnotn.Myslm, e od narodenia mm na obidvoch nohch, na

Hlas a rezonancie ˇcloveka, uzdravujú? Ladislav Bittó - Bratislava

Documents

Transcript of Hlas a rezonancie ˇcloveka, uzdravujú? Ladislav Bittó - Bratislava