HIERARCHICKÉ VZŤAHY V STRATEGICKOM MANAŽMENTE

HIERARCHICKÉ VZŤAHY V STRATEGICKOM MANAŽMENTE

SEMESTRÁLNY PROJEKT

Bc. Milan KMECBc. Peter URBÁN

Školiteia: prof. Ing. Peter Sakál, CSc. Ing. Lucia Božiková

TRNAVA 2011

Tento projekt bol podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. LPP -0384-09„ Koncept HCS modelu

3E vs koncept Corporate Social Responsibility (CSR)“.

TRNAVA 2011


FUNKCIE STRATÉGIÍ PODNIKOVÝCH, PODNIKATEĽSKÝCH (SPJ) A FUNKČNÝCH PRI NÁPLNI STRATEGICKÝCH CIEĽOV

ZODPOVEDNOSŤ ZA STRATEGICKÝ MANAŽMENT

VZŤAH MANAŽÉROV A VLASTNÍKOV V STRATEGICKOM MANAŽMENTE

STRATEGICKÉ MYSLENIE

2Milan KMEC, Peter URBÁN

OBSAH PREZENTÁCIE


1) stratégia na úrovni podniku,

2) stratégia na úrovni podnikateľskej jednotky (určitého predmetu podnikania),

3) funkčné stratégie.

V rámci podniku s viacerými predmetmi podnikania sú zvyčajne tri hlavné úrovne strategického manažmentu, ktorým zodpovedajú tri základné úrovne (hierarchie) stratégie:


Milan KMEC, Peter URBÁN 3

HIERARCHICKÉ VZŤAHY V STRATEGICKOM MANAŽMENTEFUNKCIE STRATÉGIÍ PODNIKOVÝCH, PODNIKATEĽSKÝCH (SPJ) A FUNKČNÝCH PRI NÁPLNI STRATEGICKÝCH CIEĽOV


Obr. č. 1:Jednotlivé stratégie podniku pri napĺňaní strategických cieľov [1]


V čom budeme podnikať, t. j. do ktorého z odvetví budeme orientovať našu aktivitu? Zodpovedanie tejto otázky je predmetom stratégie podniku.

Ako zvládnuť súťaž s konkurenciou v danom odbore? Riešenie tejto otázky je predmetom tzv. podnikateľskej stratégie, resp. stratégie podnikateľskej jednotky.

Ako rozvrhnúť naše zdroje, aby naplnili uvedené stratégie? Riešenie tejto otázky je predmetom funkčných stratégii.

Naplnenie strategických cieľov podniku vyžaduje odpovedať na tieto základné otázky:




Okrem stratégie podniku ako celku, zostavujú i podnikateľské stratégie, ktoré sa odlišujú šírkou svojho záberu:



Obr. č. 2: Úrovne stratégií v podniku [1]


Pohľad na hierarchickú štruktúru stratégií znázorňuje obr. č. 3:



Obr. č. 3: Hierarchia stratégií v podniku [1]


Stratégia podniku je zameraná na rozvoj podniku ako celku, pričom jej hlavnou úlohou je vytvoriť tzv. portfólio podnikových oblastí pôsobnosti, t. j. vymedziť, v ktorých odvetviach výroby alebo služieb na ktorých trhoch bude podnik pôsobiť.



Stratégia podnikateľskej jednotky vychádza zo skutočnosti, že stratégiou podniku je vymedzený priestor pôsobenia v určitom odvetví výroby, služieb alebo na určitom trhu. Pre označenie tejto stratégie sa používajú tiež názvy súťažná stratégia, podnikateľská stratégia, stratégia podnikateľskej jednotky, alebo stratégia divízie.

Funkčné stratégie sú zamerané na hľadanie ciest pre napĺňanie stratégií vyšších úrovní prostredníctvom základných funkčných oblastí, akými sú napríklad: marketing, financie, výskum a vývoj, ekologická výroba, zásobovanie, ľudské zdroje, informačné systémy a pod.


Osobitné postavenie na v hierarchickej štruktúre stratégií má stratégia podnikateľskej jednotky. Pôsobí vo špecifickom podnikateľskom prostredí, má svoj okruh zákazníkov, dodávateľov, konkurentov. V tejto súvislosti sa často používa názov strategická podnikateľská jednotka (SPJ), alebo Strategic Business Unit (SBU).



Strategickú podnikateľskú jednotku definuje C. Pümpin ako: „ucelenú a správne vymedzenú skupinu výrobkov, ktorá je realizovaná na presne definovanom trhu proti spravidla presne definovanej konkurencii“. Rozlišujeme š rôzne prípady:

1) strategická podnikateľská jednotka je zhodná s organizačnou jednotkou v podniku,

2) niekoľko organizačných jednotiek tvorí jednu strategickú podnikateľskú jednotku,

3) jedna organizačná jednotka sa člení na niekoľko strategických podnikateľských jednotiek.


V súvislosti s hierarchickou štruktúrou stratégií podniku podľa T. L. Wheelena a J. D Hungera vystupuje i problém zosúladenia procesu strategického manažmentu na týchto rôznych hierarchických úrovniach:



Obr. č. 4: Proces strategického manažmentu na troch hierarchických úrovniach [1]


Z uvedeného schematického znázornenia vyplýva, že v strategickom manažmente možno postupovať, tromi spôsobmi :



1) Postupom zhora-nadol, tzv. top-down postupom: prioritnou a určujúcou je

stratégia podniku.

2) postupom zdola-nahor, tzv. botton-up postupom: Iniciatíva v tomto prípade

vychádza z funkčných úrovní SPJ.

3) postupom kombinovaným, tzv. iteratívnym postupom: v tomto prípade je

strategický manažment chápaný ako kontinuálny proces a s nepretržitými

komunikačnými vzťahmi.


Strategickým riadením podniku sa zaoberajú tri skupiny ľudí:



1) majitelia podniku sústredení v predstavenstve alebo dozornej rade (valné zhromaždenie)

2) vrcholové vedenie podniku3) útvar strategického riadenia.

hodnotí – je pasívne, formálne skúma, hodnotí a schvaľuje návrhy vrcholových manažérov,

podnecuje – nielen schvaľuje, ale aj samo predkladá návrhy, najmä v oblasti strategického rozvoja,

určuje – rôznou mierou sa podieľa priamo na tvorbe variantov pre strategické rozhodnutia.

Valné zhromaždenie sa môže angažovať v riadení a. s. rôznou mierou:


Keďže plánovanie nedokáže tvoriť stratégie, malo by plniť priliehavejšie úlohy. Keď sú k dispozícii životaschopné stratégie je potrebné ich programovať a operacionalizovať.



Kodifikáciu. Je zameraná na vyjadrenie stratégie v dostatočne jasných pojmoch.

Elaboráciu. Znamená rozpracovanie kodifikovanej stratégie na substratégie, programy a vykonávacie plány.

Konverziu. Znamená skúmanie dôsledkov plánovaných zmien.

Strategické programovanie obsahuje tri kroky:


Za strategický manažment v podniku zodpovedá vrcholový manažment. V strategickom manažmente firmy plní rada riaditeľov niekoľko úloh:



podnecujúcu – rada môže predkladať vrcholovému manažmentu podnety a

návrhy k zdokonaleniu strategického manažmentu, čo sa týka zámerov a cieľov,

tvorby stratégií a poslania firmy;

určujúcu – rada môže využívať právo týkajúce sa vymedzenia priestoru

pôsobnosti vrcholového manažmentu v procese strategického riadenia firmy

hodnotiacu – rada môže prostredníctvom svojich komisií priebežne hodnotiť

strategický manažment.




Obr. č. 5: Zapojenie rady riaditeľov do tvorby stratégie [1]




Obr. č. 6: Štyri základné štýly strategického manažmentu [1]

Tak ako je to v prípade riaditeľov, aj pre vrcholový manažment možno v závislosti od ich stupňa zapojenia rozlíšiť štyri základné štýly strategického manažmentu.




Chaotický manažment, existuje v prípade, ak rada riaditeľov i vrcholový manažment vyvíjajú nízku aktivitu z hľadiska tvorby stratégie. Vrcholový manažment je v takomto prípade zameraný na riešenie otázok krátkodobého a operatívneho charakteru.

Bábkový manažment je taký, pri ktorom zodpovednosť a iniciatívu za strategický manažment preberá rada riaditeľov. Tento štýl manažmentu sa vyskytuje vtedy, keď je rada riaditeľov zložená z významných akcionárov, ktorí odmietajú delegovať zodpovednosť za strategický manažment.

Podnikateľský manažment je štýlom manažmentu, v ktorom preberá aktivitu a zodpovednosť za stratégiu firmy vrcholový manažment, pričom rada riaditeľov vyvíja nižšiu aktivitu.

Partnerský manažment sa vyznačuje spoločnou účasťou rady riaditeľov a vrcholového manažmentu firmy na tvorbe stratégie i kontrole jej realizácie.




Strategické myslenie je reakciou na často, prudko a nepredvídateľne sa meniace vonkajšie prostredie podniku. Celistvý pohľad na spôsoby myslenia vrcholových manažérov a stratégov zaujal K. Ohmae, ktorý identifikoval „tri druhy procesu myslenia“:

1) Mechanické myslenie - sa vyznačuje priamočiarym uvažovaním. Nevedie k novým, originálnym či prevratným riešeniam.

2) Intuitívne myslenie - pracuje metódou hlavného článku. Prijímajú sa rýchle a jednoznačné riešenia, je tu ale riziko, či bude odhalený skutočný strategický problém.

3) Strategické myslenie - je kombináciou racionálnej analýzy vychádzajúcej z prirodzeného usporiadania pôvodného stavu veci a dôvtipnej syntézy založenej na opätovnom poskladaní jednotlivých rozdielnych častí do nového tvaru.




Podľa Z. Součka možno rozdeliť princípy strategického manažmentu nasledovne:

Princíp variantnosti: stratégia podniku musí byť vypracovaná vo viacerých

variantoch.

Princíp permanentnosti: neustále treba sledovať, či skutočný vývoj faktorov

ovplyvňujúcich stratégiu podniku prebieha v súlade s predpokladmi.

Princíp celosvetového systémového prístupu: vychádza zo skutočnosti, že

súčasný svet je vzájomne a úzko prepojený a doslova v ňom „všetko súvisí so

všetkým“.

Princíp tvorivého prístupu: vychádza z poznania, že v súčasnom svete sa na trhu

nepresadil žiadny podnik, ktorý neprináša niečo nové.




Princíp interdisciplinarity: znamená využívanie poznatkov a metód viacerých

vedných odborov pri vytváraní stratégie.

Princíp vedomia práce s rizikom: vychádza zo spomenutej neistoty o rozvoji

faktorov ovplyvňujúcich stratégiu podniku a zo zložitosti strategického

rozhodovania.

Princíp koncentrácie zdrojov: vychádza z poznatkov, že každé strategické

rozhodnutie vyžaduje určité, často značné zdroje. Ich rozptýlenie vedie k

neúspechu.

Princíp vedomia práce s časom: Radikálne skrátenie lehôt výskumu, vývoja,

výstavby, výroby i obehu je preto samozrejmou súčasťou stratégie úspešného

podniku.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV


[1] SAKÁL, P., et al.: Strategický manažment v praxi manažéra, 1. vydanie, ISBN 978-80-89291-04-5.

[2] SLÁVIK, Š. Stratégia riadenia podniku. Bratislava: SPRINT, 1999. ISBN 80-88848-41-5

[3] MAJTÁN, M. a kol. Manažment. Bratislava: SPRINT, 2007. ISBN 978-80-89085-72-9

[4] ŠTEFÁNIK, J. Strategický manažment. Ţilina: Edičné stredisko VŠDS, 1994. 160 s. ISBN 80-7100-223-2. [5] PAPULA, J. Strategický manažment, Výzva pre manažérov. Bratislava: ELITA, 1993. 160 s. ISBN 80-85323-41-9.

ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ.

Milan KMEC, Peter URBÁN Trnava 2011

HIERARCHICKÉ VZŤAHY V STRATEGICKOM MANAŽMENTE

Documents

Transcript of HIERARCHICKÉ VZŤAHY V STRATEGICKOM MANAŽMENTE