William Shakespeare

William Shakespeare (1564 1616)

The Tradegy of Hamlet, Prince of Dennmark

Hamlet

(1601)

(preklad zr. 1977; Jozef Kot; vydavatestvo Tatran)

Lit. druh: drmaLit. tvar: tragdia Idea: iaden in neostane nepotrestan; odsdenie udskej ctiiadosti po bohatstveas amiesto deja: 12. storoie na starobylom hrade Elsinor v DnskuVznamovo-dejov lenenie: 5 dejstiev (5 obrazov / 2 obrazy / 3 obrazy / 7 obrazov / 2 obrazy)Postavy:

Claudius (dnsky kr)

Hamlet (dnsky princ, syn zosnulho kra asynovec terajieho kra)

Polonius (hlavn krovsk radca)

Horatio (Hamletov priate)

Laertes (Poloniov syn)

Valtemand (posol do Nrska)

Cornelius (posol do Nrska)

Rosencrantz (bval Hamletov spoluiak)

Guildenstern (bval Hamletov spoluiak)

Osric (vstredn vihk)

achtic

Kaz

lenovia stre Marcellus, Barnardo aFrancisco

Reynaldo (Poloniov sluha)

tyria alebo piati herci

Dvaja hrobri

Fortinbras (nrsky princ)

Nrsky stotnk

Anglick poslovia

Gertrda (dnska krovn, Hamletova matka)

Oflia (Poloniova dcra)

achtici, dvorn dmy, vojaci, nmornci, posol asprievod

Duch Hamletovho otca

Obsah (dej):

Prv dejstvo

Na zkej ploine na hradbch hradu Elsinor vDnsku sa za hviezdnatej noci prechdzaj stre. Prichdza Barnardo, ktor m vystrieda Francisca, zrove prichdzaj Marcellus sHamletovm priateom Horatiom, ktor chc zisti, i sa aj tto noc zjav przrak vpodobe mtveho kra dnskej re, tak ako aj dvakrt predtm. i sa objav Duch odet od hlavy po pty vpancieri smaralskou palikou vruke. Napokon sa po polnoci predsa len zjav a Horatio ho aj oslov asna sa zisti, kto to je, no Duch bez slova shlasom kohta odchdza. Horatio sa domnieva, e sa Duch sna upozorni na nebezpeenstvo, ktor hroz krajine, kee mlad, sebavedom Fortinbras na hraniciach verbuje druinu jednoduchch vojakov proti Dnsku. Rno sa vporadnej sieni na hrade zhromauj dnsky kr Claudius, jeho manelka krovn Gertrda advorania. Kr im oznamuje, e aj ke smtia za bvalm krom teda za otcom dnskeho princa Hamleta azrove za bratom Claudia, od ktorho smrti uplynuli ani nie dva mesiace, aktor bol Gertrdinm manelom, vzujme vetkch si ju teraz vzal za manelku. Len princ Hamlet je neustle skormten, odet do iernych iat asmtiaci za svojm otcom. Vbec sa mu nepi, e sa Gertrda, jeho matka, tak rchlo vydala po smrti otca. Prpomna jej, ako ju otec bil, ani vnok nesmel ofknu jej tvr .... uduje sa, ako rchlo naho krovn zabudla. Kr Claudius, jeho strko, mu vak vyjadr pln podporu azopakuje mu, e prve on je nslednkom trnu. Vtch chvach u prichdzaj kHamletovi strcovia Marcellus aBarnardo atie Hamletov vern priate Horatio ete zo tdi vo Wittenbergu, ktor chc zvestova sprvu ozjavujcom sa Duchovi na hradbch. Hamlet sa rozhodol, e strvi noc so strcami asm sa presved, i je Duch duchom jeho zosnulho otca. Medzitm sa vizbe hlavnho krovskho poradcu Polonia stretvaj on ajeho dve deti Laertes aOflia. Laertes Ofliu vystrha pred prejavmi lsky zo strany Hamleta avo vstrahch nezvisle na om pokrauje aj Polonius, ke sa mu Oflia zver, e jej princ Hamlet vyznal lsku. iada ju, aby mu vetko oznamovala alisty od princa dvala hne jemu. Prv dejstvo sa zavruje optovnm zjavenm Ducha na pt hradnho mru nasledujcu noc, pri ktorom je u prtomn aj Hamlet. Hamlet sa vskutku presveduje, e Duch je duchom jeho otca. Duch naho mva, akoby ho volal, no strcovia ism Horatio maj oho strach. Napokon predsa len Hamlet prehovor sDuchom. Rozprva mu pravdu osvojej smrti. Dovtedy sa chyrovalo, e dnsky kr zaspal vsade autipol ho tam had. Avak duch Hamletovho otca vrav, e zomrel otrvenm. e knemu prikroil Claudius ado u mu nalial prudk jed. Tak sa zmocnil trnu aobratnm vyuitm ialu acitov Gertrdy sa sou mohol rchlo zbli natoko, aby sa oskoro vzali. Duch ho vyzva na pomstu; chce, aby pomstil jeho smr, aaby vak neublil svojej matke. Otec Hamleta ete aj po smrti prejavuje vrcnu lsku ksvojej milovanej Gertrde. Strcovia aHoratio nakoniec dejstva prisahaj na Hamletov me, e neprezradia, o na mieste videli apouli. Druh dejstvo

Do prijmacej dvorany vstpil kr skrovnou, ich sluhovia asprievod. Rozprvaj sa osvojich obavch oHamleta, ktor zaal by vpriebehu niekokch tdov od udalosti na hradbch aksi privemi udn, uzavret aneastn. Kra aj krovn trpi, o zatemuje jeho myse. Preto si pozvali bvalch Hamletovch spoluiakov zWittenbergu, ktor by sa mali so svojm starm priateom po rokoch zvta vndeji, e im prezrad, o ho naozaj trpi. Tmito spoluiakmi s Rosencrantz aGuildestern. Kobavm oHamleta prispeje aj poradca Polonius, ktorho dcra Oflia sa mu zverila, e Hamlet akoby zlsky knej zaal alie, ukazuje aj krovskho pru jeho listy svemi trfalm obsahom. Polonius sa zrove pochvlil krovi, ako zakzal Oflii sa sHamleto stretva avetko mu oich prpadnch stretnutiach vdy porozprva. Vemon nklonnos kra si snaili zabezpei aj Rosencrantz aGuildenstern, ktor iba pre vhody boli ochotn dona na svojho bvalho spoluiaka Hamleta. Do dvorany prichdza napokon sm Hamlet avetci sa rozchdzaj. Jedin, kto ostva, je Polonius. Zana sa snm zhovra, no m alej, tm viac sa presvieda, e Hamlet je jednoducho ialen. Jeho rei s vak iba zmerne zmten, naral asto na neestnos, chamtivos aintrigy. Dokonca prehlsil, e Dnsko je vzenie. spene tak vytvra dojem, e nie je plne zodpovedn sm za seba. o chva au sa rozprva aj sRosencrantzom aGuildensternom. Op sa Hamlet vyjadruje vemi udne, ba sm osebe vrav, e mu preskakuje iba vtedy, ke vietor fka od severo-severo-zpadu, ake fka jun vietor, je vporiadku. Druh dejstvo kon prchodom potulnch hercov do hradu, ktor sa vdanej chvli Hamletovi vemi hod. Princ si toti nie je ist, i Duch zhradieb nebol diabol, ktor ho balamutil, aby nenvidel svojho strka, i aby pozdvihol me proti vlastnmu krovi. Najprv sa poriadne pred zrakom Polonia, pred ktorm ete vdy hral ialenho, presvedil okvalitch hercov, pretoe im zveril lohu zahra hru Gonzagovo zavradenie. Predstavenie vak pozmenil tak, aby bola na javisku zahran obdobn vrada, ak mal dajne spcha kr Claudius na svojom bratovi, Hamletovom otcovi. Hamlet spolu spriateom Horatiom u bud len sledova, ako kr zareaguje. Tretie dejstvo

Tretie dejstvo sa otvra vpredsieni pred prijmacou dvoranou. Krovsk pr aPolonius sa chc presvedi oHamletovom ialenstve, pretoe, ako vrav kr Claudius, ialen princ je nebezpen pre tt. Chc sa tie dozvedie, i jeho ialenstvo m svis slskou kOflii. Medzitm ete Rosencrantz aGuildenstern vyjadruj obavu, e Hamlet je jednoducho ialen aurite sa im dvom nebude snim zdverova.

Polonius sa skrom dohodn, e sa schovaj za zvesy abud pova Hamleta sOfliou vpredsieni, kde sa nachdzaj. Hlboko sken Hamlet prichdza, zbad na kaadle modliacu sa Ofliu avtedy prednesie znmu vahu omonostiach vysporiadania sa sutrpenm vivote. Kladie si otzku: By, ai neby? avyjadruje zrmutok nad tm, e len nae svedomie an strach ztrestu nm brni neby, teda brni vrozhodnut sa pre smr. By, ai neby kto mi odpovie,

o acht ducha viac: i trpne zna

strely apy zlostnej asteny,

i pozdvihn zbra proti moru bied

ansilne ho zdola? Umrie, spa

ni viac, anama si, e tm spnkom

sa kon srdca b astovky hrz,

o s nm sden; tak umrie, spa

i vtom je mta naich ten?

Spa azda snva to ns zara,

o prisni sa nm me vspnku smrti,

ke unikli sme svetskm krtavm.

Alovek zavha tie obavy

nm predluj strasti ivota.

Ve kto by znal bi aposmech ias,

bezprvie tyranov aspupnos pynch,

ihadl ohrdnutej lsky, krivdu,

svojvu radov astrky,

o schopn od neschopnch ut,

ke poahky je mon pokoj njs

jedinm bodnutm; kto by sa vlil

vpote tvre sbremenom ivota?

Len hrza ztoho, o je po smrti,

zneznmych konn, odkia nijak

ptnik sa nevracia, nm mar vu

ake radej zna znme zl,

ne unikn ktm, ktor nepoznme.

Tak svedomie zns rob zbabelcov

aprirodzen udsk rozhodnos

chorobne bledne vtieni dohadov;

aj smel, vekolep predsavzatia

vzpt spasn ako bublina

anemono ich inmi nazva.

Oflia sa mu prihovra tak, e chce, aby si vzal sp svoje dary svenovanm. Hamlet pochop, e ide oles, apreto sa op sprva ako ialen. Vysmieva sa kek cnosti aposiela ju svsmechom do kltora. Tak sa aj ostatn napevno presvedia oprincovej chorobe akr sa ho rozhodne posla pre zDnska do Anglicka. Vhradnej sieni sa potom vetko pripravuje pre zaiatok predstavenia, hry Gonzagovo zavradenie. Hamlet dva ete posledn intrukcie hlavnmu hercovi, aby dobre zvldol svoju Hamletom pozmenen lohu. Vsieni sa usad krovsk pr, bval dvaja princovi spoluiaci, Polonius i jeho dcra Oflia. Horatio bez prestania sleduje kra, priom Hamlet sa usadzuje pri Oflii. Op nevynech vyvolanie dojmu, e je ialen. Herci zanaj hra, predstavuj spoiatku Nemohru. Na scne leal spiaci mu, ktorho in mu usmrtil nakvapkanm jedu do ucha. ena mtveho plae, vrah ju uteuje, a nakoniec prijma jeho lsku. Herci po tomto prolgu zopakovali hru vo veroch. Poas hry krovi aj krovnej rozprva Hamlet bohat komentr khre. Kr sa vak odrazu cel bled postavil atackavo opustil miestnos, stm, e treba Hamleta m skr vysla do Anglicka azbavi sa ho. Hamlet je spokojn, slov Ducha boli pravdiv; strko Claudius zavradil jeho otca, aby sa stal krom, aaby zskal Gertrdu iba pre seba. Hamletove zvery potvrdil aj priate Horatio. Hamlet je vspolonosti svojich priateov normlny, ialenstvo predstiera iba pred strkom, matkou aich blzkymi. Zatia kr podlieha vitkm svedomia zo spchanej bratovrady:Mj ohavn hriech vol do neba!

Je na om starodvne prekliatie

za bratovradu! Nemem sa modli,

br po tom tim, br by som to chcel.

Hriech je mocnej ako mysel a

ako lovek, o dvom pnom slil,

len vham, komu prv mm vyhovie,

aoboch zanedbvam. Keby tto

prekliata ruka od bratovej krvi

zhrubla, niet toko daa na nebi,

o zmije ju. Aomu sli milos?

Len hriechu podva sa do o.

Amodlitba m dvojnsobn moc:

Bu chrni ns pred pdom, aak sme padli,

vykupuje ns. Nesmiem vea hlavu ...

Zhreil som. Boe, ak modlitba

ma spas? Odpus, e som podlo vradil.

To nie je mon. Dosia tem sa

tm vdobytkom, pre ktor som vradil,

korune, splnenm snom, krovnej.

Dostanem milos, ak sa nevzdm hriechu?

Do miestnosti, vktorej sed zamyslen Claudius, vstpil Hamlet. Vytasil svoj me aje vpokuen bodn ni netuiaceho kra, aby tak pomstil smr svojho otca. Zavhal, apotom potichu odiiel. Nechcel sa sta vrahom. Rozhodol sa navtvi matku, ktor poho poslala. Krovn sa dohodla sPoloniom, e mu dovol schova sa za zvesom, aby sa stal svedkom jej rozhovoru so synom. Rozhodla sa dohovori princovi apresvedi ho, aby sa zmenil. Hamlet si pamtal slov Ducha, aby matku uetril aneublioval jej. Rozhodol sa, e jej neubli meom, ale bude ju trpi slovami areami. Krovn vak bola pohoren Hamletovm sprvanm ajeho vitkami. Zrazu sa pohol zves, Hamlet zvolal ako keby bol presveden, e je za nm potkan, bodol meom skrz azabil Polonia. Matka sa zhrozila: Ak to nerozvny in! AHamlet odpoved: Tak ako zabi kra, mil ma, ajeho brata za mua si vzia. Hamlet jej nsledne rozpovedal prbeh oDuchovi svojho otca ao sa od neho dozvedel. Vytal jej tie sob sClaudiom. Krovn nemohla veri vlastnm uiam. Bola definitvne presveden, e jej syn zoalel. Hamlet napokon odiiel aahal so sebou aj mtvolu Polonia, ktor skryl. tvrt dejstvo

Vtomto dejstve postupuje dej pomerne rchlo. Stupuje sa naptie asitucia vrchol. Krovn oznamuje krovi, e Hamlet zabil Polonia, ae jej syn u celkom besnie. Hamlet sa neskrval so svojm konanm azhadne vysvetoval, kde dal mtve telo. Kr synovca okamite vysiela do Anglicka, poaduje, aby ho odviedli ihne na lo. Chcel by sa Hamleta zbavi u vDnsku, avak jeho matka stle na om lipne apredovetkm dnsky ud m princa Hamleta vlske. ud by mu dokzal odpusti okovek anaopak, proti tomu, kto by mu ublil, by bol ochotn sa vzbri. Lo sHamletom napokon odplvala. Ete cestou do prstavu vak princ stretol vojsk nrskeho princa Fortinbrasa, ktor sa rozhodol bojova sPoskom omalik zemie am zujem prejs cez Dnsko. Ku krovnej sa vtom ase dobja Oflia. Je akoby zmyslov zbaven, vrukch m lutnu, vlasy rozpusten a na plecia. Spieva nezmyseln piese. Zoalela, ke sa dozvedela ootcovej smrti. Potajomky sa vrtil zo tdi vo Franczsku aj jej brat Laertes. Obvinil krovsk dvor zvrady apriviedol na hrad aj pobren ud. Claudius ho vak presvieda, e vrahom jeho otca Polonia je Hamlet anavrhol mu, aby vyzval Hamleta na sboj. Inak priatesk sboj, ktor sa m vak sta pre princa osudnm. Laertes sa toti rozhodol namoi hrot kordu do jedu, atak poisti pomstu za svojho otca. Vtvrtom dejstve sa tie Horatiovi dostvaj do rk aksi listiny pre kra, vktorch Hamlet oznamuje svoj nvrat. Vyzva Horiatia, aby priiel za nm. Princ priateovi vliste vysvetuje, e po dvoch doch na mori na ceste do Anglicka ich prepadli pirti aon sa dostal do ich zajatia. Napokon ho vraj vak prepustili. Dejstvo je zaven rozruchom, ktor vyvolali listy od vracajceho sa Hamleta atakisto neakan smr Oflie. Oflia sa utopila vrieke, ke veala veneky na strom nad riekou. Vtedy sa konr zlomil, spadla do rieky, avak cel zfal apomten sa nesnaila si zachrni ivot. Km jej nenavlhli ak aty, spievala si piese. Nakoniec ju voda celkom pohltila. Piate dejstvo

Hrobri kop hrob. Hamlet, ktor ete nevie oOflii ani onvrate Laerta, ich pozoruje spolu sHoriatiom. Hrobr vykopal lebku aodhodil ju. Hamlet sa pri pohade na lebku zane zama nad osudom loveka, nad udskm telom, i zmyslom udskho silia. Pri rozhovore shrobrom sa dozved, e hrob je pre mlad enu, ktor sa utopila. Vrei sa hrobr zmienil aj oialenom princovi Hamletovi, ktor je vAnglicku, lebo tam vraj nikomu nezavadzia; vraj vAnglicku s vetci blzni. Lebka, ktor vyhodil, patrila Yorickovi, aovi Hamletovho otca. Ochvku sa do cintorna bli pohrebn sprievod sotvorenou truhlou mtvej Oflie. Laerted od iau skoil za sestrou do hrobu, aby sa sou ete raz rozlil. Krovn hde do hrobu kvety. Hamlet, zhrozen, o sa deje, vyiel zkrytu, odkia pozoroval sprievod, askoil rovno za Laertom, ktor snm zana hne zpasi. Laertes princa Hamleta obviuje ztrojnsobnej vrady, omu sa Hamlet uduje. Nerozumie, ako Laertovi ublil. Znaptej situcie vyplynulo, e Hamlet naozaj Ofliu miloval ateraz za ou primne bude iali. Sluhovia rozbroje medzi Laertom aHamletom ukonili akr Claudius vrav Laertovi snarkou na ich dohodu oosudnom sboji sprincom, e ete nenadiiel ten sprvny as.

Na druh de Hamlet Horatiovi konene vysvetlil, preo sa vrtil. Pred prepadom pirtmi sa toti dostal klistinm od kra, ktor mali by odovzdan vAnglicku. Stlo vnich vpodstate, e maj Hamleta okamite zabi. Kr si svojou autoritou jednoducho chcel vynti Hamletovu smr. Ku koncu piateho dejstva dochdza knhlemu tragickmu rozuzleniu. Na hradnom dvore sa stretaj Horatio aprinc Hamlet svstrednm vihkom Osricom, ktor m pokyny vzbudi princov zujem opriatesk sboj sLaertom. Princ shlas sokamitm zaatm boja. Prichdza aj krovsk pr advorania sleduj, o sa ide dia. Hamlet si priznva, e zrejme nevyhr, ale kee sa ilo ostvku medzi Laertom akrom, chcel im stvku umoni zrealizova. dajne sa stavili oes berberskch kon ku iestim franczskym meom.

Zpasnc si skaj kordy, a napokon spoinie vruke Laerta jeden ostr shrotom namoenm vprudkom jede. Kr dva ete na stl vna, aby si mohli vetci pripi. Do pohra pre Hamleta vak vhodil jedovat perlu, aby bola jeho smr ist aj vprpade vhry vsboji. Hamletovi sa vboji skutone dar, atak si matka pripja na jeho zdravie aodvahu. Avak pripila si zpohra urenho pre jej syna, omu kr u nestihol zabrni. oskoro pad na zem mtva.Vtch chvach vak je u ahko poranen aj Hamlet, ato prve otrvenm kordom. Vytrvalo spolu bojuj, a si vbitke vymenia kordy. Napokon Hamlet Laerta ako zran aten sa prizn, e obaja zomr kvli jedu. Hamlet sa vtej naptej chvli, vktorej el nevyhnutnosti vlastnej smrti, si uvedom zmatkinch poslednch slov, e je svedkom sprisahania amatka vlastne zomiera kvli otrvenmu vnu, nemilosrdne bodne otrvenm hrotom kra aete ho aj nti vypi vetko jedovat vno. Zomiera kr, Laertes, matka aako posledn neodvratitene zomiera princ Hamlet. Jeho poslednm elanm je, aby jeho priate Horatio rozpovedal Dnsku, novmu krovi, ba aj svetu, o sa stalo, preo sa to stalo ao vetko bolo za tm.

Vzvere tragdie prichdza na hrad zvaznho aenia do Poska nrsky princ Fortinbras, ktor, napriek tomu, e spoiatku chcel tiahnu na Dnsko, aby mu odal zemia, ktor Nrsko stratilo vo vojne sHamletovm otcom, nepreva pocit vazstva. Vydva rozkaz, aby Hamleta vyniesli za dunenia slv. Dejov kompozcia

Hamlet m typick kompozciu klasickej tragdie.

1. expozcia (vodn as) cel prv aj druh dejstvo je vpodstate uvdzanm divka do deja, do konkrtnych motvov postv; predstavuj sa osudy postv, vykresuje sa prostredie hradu, zauvan spsoby na krovskom dvore i charaktery jednotlivch postv; divkovi je predstaven ako zkladn motv konania postv vcelej tragdii motv pomsty; vvodnej asti predovetkch motv pomsty Hamleta, priom sa pripravuj podmienky pre dleitos postavy Polonia ako ajeho det Oflie aLaerta2. kolzia (zauzovanie deja) dej sa typicky zauzuje prve vtreom dejstve, kde sa motv pomstvy jednej postavy (Hamleta) zraz so vznikajcim motvom pomstvy vtomto dejstve ete neprtomnho Laerta, ktormu otec Polonius zomiera meom princa Hamleta; dej sa komplikuje Hamlet sa presveduje osprvnosti slov Ducha ovine kra Claudia za smr jeho otca aje postaven pred rozhodnutie pomstu vykona alebo nie3. krza (vyvrcholenie) vtejto asti tragdie dochdza ku konfliktu srozhodujcou zrkou medzi hlavnmi postavami; vtomto prpade s nimi postavy motivovan svojm zujmom opomstu svojho otca ie Hamlet voi krovi Claudiovi aLaertes voi Hamletovi; kich zrke dochdza vtvrtom dejstve na pohrebe Oflie, kde sa takmer pobij vjej hrobe4. peripetia (neakan dejov obrat) peripetia vinou sli ako retardujci prvok pre kritick nahromadenie naptia; Hamlet svoju pomstu odauje u vtreom dejstve, ke sa nechce sta vrahom, aj ke m skvel prleitos kra zabi; katastrofa je vak odvrten na ist as na pohrebe Oflie, ke rozbroje medzi Hamletom aLaertom ukonia na prkaz krovskho pru sluhovia; dej sa alej vyhrocuje aak na svoje rieenie i rozuzlenie vo forme tragickej udalosti, ktor sa ned u odvrti5. katastrofa (rieenie konfliktu) nastva na konci piateho dejstva, kedy dochdza knefrovmu sboju medzi Hamletom aLaertom; matka Hamleta zomiera absurdne po vypit otrvenho vna urenho pre Hamleta; Laertes zomiera kvli svojmu vlastnmu otrvenmu kordu; kr sa stva obeou nahnevanho Hamleta, o spoznva okolo seba sprisahanie, ao mu umouje zavi svoj motv pomsty; motv pomsty je napokon zaven aj uLaerta, ktor stihol vsboji Hamleta zrani; princ Hamlet zomiera ako ostatn Charakteristika najdleitejch postv

Hamlet

Uenec, dvoran, vojak, zrak, re, me, ndej avkvet naej drahej vlasti, zrkadlo mdy avzor nad vzory, najvmi cten medzi ctenmi (opis Hamleta poda Oflie, s. 95)

estn achtic svekm srdcom pre vec, pre ktor sa zapli; milujci Ofliu primnou aistou lskou, tragick hrdina aodvny bojovnk za lep svet

Oflia

Opatrn, jemn, inteligentn mlad dcra Polonia, poslun anajm mravn, vrcne milujca svojho otca a kialenstvu astrate zmyslu ivota pri jeho mrt

Laertes

tudent vo Franczsku; typick mladk uvajci si ivota; doke hra aj vherch, pi, hrei, hda sa abi; na tdich chodieva za enami; je charakterovo vemi odlin od svojej sestry Oflie, avak m ju primne rd, rovnako isvojho otcaGertrda

Milujca matka, starostliv acitliv ena, do poslednej chvle (km Hamlet nezabije Polonia) verila, e jej syn nie je ialen; je dobroprajn, primn avbec nie panovan, skr prjemn a vdna

PAGE 3