GYMNÁZIUM JOZEFA GREGORA TAJOVSKÉHO

SME OTROCI SVOJHO MOZGU?

Zuzana Hrablayová III.F

2016/2017

Obsah

Úvod……………………………………………………………………………………….…21 Teoretická časť…………………………………………………………………...…......3 1.1 Prípad Phineasa Gagea…………………………………………………………….3 1.2 Domnienky o súvislosti mozgu a osobnosti v minulosti……………………...….4 1.3 Anatomické štruktúry mozgu, ktoré majú vplyv na osobnosť a emócie…..…..5 1.3.1 Limbický systém…………………………………………………………...…5 1.3.2 Prefrontálny kortex………………………………………………………...…6 1.4 Chemické procesy v mozgu………………………………………………….........7 1.5. Chorý mozog………………………………………………………………………...9 1.5.1 Charles Whitman……………………………………………………………9 1.5.2 Pedofília spôsobená mozgovým nádorom……………………………….10 1.5.3 Ulrike Meinhof………………………………………………………………..11 1.5.4 Vlastné vyjadrenie k prípadom………………………………...…………..122 Praktická časť…………………………………………………………………………...13 2.1 Skúsenosti psychiatra MUDr. R. Slivu………………………………………...…13 2.1.1 Prípad Pána Zrazeného…………………………………………………….13 2.1.2 Prípad Pána AA……………………………………………..………………14 2.1.3 Prípad Pána Nešťastníka…………………………………………………..15 2.2 Pohľad psychológov………………………………………………………………..16 2.2.1 Chlapec, ktorý havaroval na motorke……………………………...…......16Záver…………………………………………………………………………..…………....17Resumé……………………………………………………………………………………..18Summary…………………………………………………………………………………...18Zoznam použitej literatúry………………………………………………………………19Prílohy.......................................................................................................................21

1

Úvod

Otázka, či sme otroci svojho mozgu je relatívna. Každý si osobnosť, správanie a činy ľudí vysvetľuje po svojom. Niektorí veria v osud alebo v Boha, ktorý im určí ich životnú cestu. V dušu, ktorá sa po smrti premiestni do inej telesnej schránky. Iní sa držia viac pri zemi a človeka berú ako telo tvorené z mäsa a kostí riadené mozgom, ktorý po skončení života zhnije spolu s inými telesnými ostatkami ako jablko padnuté zo stromu.

Práve mozgu je venovaná moja práca, v ktorej chcem konkrétne poukázať na funkcie, ktoré ovplyvňujú emócie, charakter a správanie človeka. Túto prácu som si zvolila, pretože si myslím, že ľudský mozog a ľudská osobnosť sú niečo, čo ľudí nikdy neprestane fascinovať a ja nie som výnimka.Cieľom mojej práce je oboznámiť vás a rovnako aj seba s touto problematikou. Chcela by som vás informovať, aké deje sa odohrávajú v mozgu pri prežívaní emócií, rozhodovaní a určovaní čo je správne a čo nie. Ktoré časti mozgu sú zodpovedné za tieto deje a aké následky môže mať čo i len nepatrné poškodenie týchto častí.

V súčasnosti je poznanie týchto dejov len v plienkach, avšak veľmi rýchlo napreduje. Len v minulom storočí vedci odhalili súvis medzi určitými časťami mozgu a správaním človeka. Po prípade Phineasa Gagea nastala rozsiahla vlna výskumov s cieľom zistiť, ktoré oblasti mozgu sú späté s ľudskou osobnosťou. Tento problém zaujal viacerých vedcov a autorov kníh počnúc A. R. Damasion v knihe Descartesov omyl, kde sa vo veľkej miere zaoberá prípadom Phineasa Gagea až po neurológa Jima Fallona, ktorý aj v dnešnej dobe usporaduváva rôzne prednášky, kde sa zaoberá mozgom kriminálnikov.

Pri robení práce bolo veľmi náročné sceliť a zostručniť informácie, hlavne pri opisovaní anatomickej štruktúry mozgu a chemických procesoch, ktoré sa v ňom odohrávajú, kedže obidve oblasti sú veľmi zložité a rozsiahle. Veľa času som teda strávila formuláciou myšlienok tak, aby neboli príliš detailné a odborné, a aby boli zrozumiteľné aj pre laického čitateľa resp. poslucháča.

Na začiatku uvádzam konkrétny príklad zmeny osobnosti človeka pri mechanickom poškodení mozgu z 19. storočia. Ďalej sa v skratke venujem tomu, čo si ľudia o súvislosti ľudského charakteru a tela mysleli v minulosti. Následne rozoberám anatomickú štruktúru nižšieho, vyššieho mozgu a chemické procesy, ktoré sa v ňom prebiehajú. Potom opisujem ľudí, ktorých správanie a činy boli v rozpore s človekom, ktorým boli pred poškodením mozgu. V mojej praktickej časti ponúkam pohľad na túto problematiku z praktického hľadiska, ktorý som nadobudla vďaka rozhovoru s pánom MUDr. Róbertom Slivom, ktorému by som sa chcela touto cestou poďakovať za ochotu spolupracovať a poskytnutie informácií z prvej ruky.

2

1 Teoretická časť

1.1 Prípad Phineasa Gagea

13 september 1848, Cavendish, Vermont. 25 ročný Phineas Gage, majster pracovníkov železničnej stavby, ktorá mala za úlohu uvoľňovanie cesty pre železničnú trať. Táto práca zahŕňala vŕtanie otvorov do hornín, následne vloženie dynamitu a zaistenie pieskom tak, aby bola sila explózie smerovaná do vnútra horniny. Súčasťou tejto techniky bola železná tyč, takzvané podbíjajúce železo. Tento úkon nebol pre Phineasa ničím novým ani riskantným. Počas vykonávania tejto práce železo vyvolalo iskru, ktorá zapálila pušný prach predtým, ako bol do otvoru naliaty piesok, čo spôsobilo okamžitú explóziu. Tyč s priemerom 3,2 cm, dlhá 1,1 m, vážiaca 6 kg v obrovskej rýchlosti prerazila Gageovu lebku smerom spod ľavej lícnej kosti po čelnú kosť. Pokrytá krvou a mozgovou hmotou pristála cca 27 m od miesta nehody. Akoby zázrakom bol Gage po tomto príšernom úraze nielen pri vedomí, ale dokonca bol schopný chodiť za pomoci asistencie. Pracovníci odviezli Gagea na vlečke do najbližsieho hotela, kde ho vyšetril mestský lekár Dr. John Harlow.,,1Doctor, here is business for you.'', znela prvá jeho veta adresovaná doktorovi. Vzhľadom na Gageov dobrý fyzický stav a schopnosť komunikovať doktor neveril jeho verzii o tom, čo sa stalo, no Gage trval na svojom. Potom vstal a zvracal. Snaha zvracať z neho vytlačila asi polovicu šálky mozgu, ktorá padla na podlahu. Doktor ranu vyčistil a odstránil drobné úlomky lebky. Rany neboli chirurgicky ošetrené, ale nechané otvorené, previazané obväzom. Prognózy doktorov boli striedavo dobré aj zlé. O pár dní bol Gageov mozog napadnutý infekciou a upadal do polokomatózneho stavu. Jeho rodina už mala pripravenú rakvu, avšak Dr. Harlowi sa podarilo Gagea zachrániť a jeho stav sa začal zlepšovať. O dva mesiace neskôr bol Gage vyliečený. Až na stratu ľavého oka bol napriek tomu, že mal v mozgu dieru, v poriadku. Ako sa však časom ukázalo, len fyzicky. Predtým svedomitý, spoľahlivý a racionálny majster, ktorého si podriadení vážili sa stal neohrabaný, vulgárny človek neuvedomujúci si akékoľvek spoločenské konvekcie. Vlastní priatelia ani rodina ho nespoznávali, vyjadrili sa, že Gage je ''2no longer Gage''. Aj keď jeho motorické, zmyslové a pamäťové a schopnosti ostali neporušené, nebol schopný udržat si prácu medzi pracovníkmi železničnej stavby. Nedokázal si vytvoriť akýkoľvek plán, robil rozhodnutia, ktoré boli v rozpore s jeho vlastným záujmom. Dr. Harlow povedal, že je to akoby stratil rovnováhu medzi svojimi intelektovými schopnosťami a sklonom správať sa ako zviera. Snažil sa mu veľakrát dohovoriť, no po niekoľkých rokoch sám priznal, že aj keď jeho najslávnejší pacient prežil, nikdy sa celkom nezotavil. Jeho život po návrate medzi ľudí zahŕňal mnoho účastí na lekárskych konferenciách, napríklad na Harvardsej Lekárskej Fakulte. Posledné roky

1 Phineas Gage,1848 Zdroj: http://www.smithsonianmag.com/history/phineas-gage-neurosciences-most-famous-patient-11390067/2 Phineasovi blízki po nehode Zdroj: https://www.theguardian.com/science/blog/2010/nov/05/phineas-gage-head-personality

3

svojho života pracoval ako šofér kamiónu v Čile. Podľa istých hypotéz chcel na základe svojho úrazu pôsobiť ako atrakcia v cirkuse, toto tvrdenie však nie je ničím podložené. 21 mája 1860 ako 36 ročný, 12 rokov po nehode, zomrel v San Franciscu na následky komplikácii spôsobených epileptickým záchvatom. Jeho telo bolo exhumované a hlava sa stala predmetom výskumov. Dnes je legendárna deravá lebka Phineasa Gagea spolu s osudnou železnou tyčou uložená vo Warrenskom Anatomickom Múzeu na Harvardsej Lekárskej Fakulte a dodnes nedáva vedcom spávať. Teórie mnohých odborníkov, že ľudská duša a mozog nemajú nič spoločné padli a začali sa vynárať ďalšie otázky. Naozaj sme len otroci svojho mozgu?

1.2 Domnienky o súvislosti mozgu a osobnosti v minulosti

Mozog je stále najzáhadnejší, najzložitejší a najmenej prebádáný orgán v ľudskom tele. To, že ľudská duša a mozog sú úzko späté, sa vedcom podarilo zistiť pomerne neskoro. V 16. storočí založil známy francúzsky filozof René Descartes karteziánstvo, novovekú formu dualizmu. Tvrdil, že vec telesná (rez extensa), čiže telo ako hmota, a vec duchovná (res cogitans) teda mysliace vedomie, sú dve odlišné veci a nijakým spôsobom na seba nepôsobia. Telo s dušou spojil Boh, čím odlíšil ľudí od zvierat. Bol toho názoru, že tieto vtedy dva odlišné svety sú schopné interakcie. Deje sa tak v epifýze (žľaza v malom mozgu, vylučuje hormón melatonín), ktorá podľa dobových predstáv nezohrávala v ľudskom tele žiadnu rolu. Ešte v 18. storočí bol ľudský mozog vnímaný ako materiálny základ zložený z troch komôr obsahujúcich základné schopnosti. Orgán vnímania a obrazotvornosti (cellula phantastica), orgán myslenia (cellula rationalis) a orgán pamäti (cellula memorialis). Postupom času sa vedci pohrávali s myšlienkou, že týchto komôr v mozgu je oveľa viac. V 20. storoči vytvoril nemecký psychiater Karl Kleist celú mapu zobrazujúcu jednotlivé časti mozgu, ktoré mali na starosti určité činnosti, kde boli zahrnuté už aj zložitejšie psychické deje. V polovici 20. storočia známy elektrofyziológ Eccles zhodnotil psychické deje v ľudskom mozgu na základe dualizmu tela a ducha. Zhodnotil, že duch vchádza do mozgu a detektorom duševných síl môžu byť len synaptické spoje. prostredníctvom ktorých pôsobí na jednotlivé nervové bunky. Mnoho ľudí nepredpokladalo, že ľudské emócie sa odvíjajú od funkcií istých častí ľudského mozgu, avšak fakty vyplývajúce zo zmien správania ľudí, ktorí utrpeli poranenie mozgu nepustili. V roku 1981 americký neurológ Karl Pribram zhrnul 3 časti ľudského mozgu podieľajúce sa na prežívanie emócii:

1. Niektoré štruktúry mozgového kmeňa, ktorých činnosť zodpovedá za schopnosť rozlíšenia emočného signálu.

2.Limbický systém a bazálne gangliá, ktorých činnosť zodpovedá za afektívny a efektívny rozmer emócií, teda za schopnosť dodať emočnému signálu príslušný obsah.

3. Mozgová kôra, ktorá na tento obsah nejakým spôsobom odpovedá a jej činnosť je podkladom etického a estetického rozmeru emócii.

4

V dnešnej dobe sú už ľudské poznatky o mozgu o mnoho ďalej a s určitosťou vieme povedať, že ľudskú osobnosť ovplyvňujú 3 faktory:

1. Fyziologická štruktúra mozgu2. Chemické procesy v mozgu 3. Vplyv vonkajšieho prostredia 4. Genetické predispozície.

V nasledujúcej časti sa budem venovať prvým dvom faktorom.

1.3 Anatomickické štruktúry mozgu, ktoré majú vplyv na osobnosť a emócie

1.3.1 Limbický systém

Limbický systém má veľký podiel na emóciách odohrávajúcich sa u človeka, pomocou nervových vláken je pevne spojený s časťami zmyslového systému, ale aj s ďalšími časťami mozgu, predovšetkým k dolnej čelovej kôre. Medzi podkôrové oblasti limbického systému patria napr. hypothalamus, hipokampus, epithalamus, amygdala. Práve amygdala má na starosti výlučne emócie. Je to párový orgán, skladá sa z jadier, nachádza sa v strednom spánkovom laloku a je bohato poprepájaná s ostatnými tkanivami mozgu pomocou množstva vstupných a výstupných dráh. Pripisuje udalostiam emocionálny význam, ale aj spomienkam, ktoré sú zakódované v hipokampe. Emóciu zachytenú v amygdale si neuvedomujeme, umožňuje telu vykonať okamžitý úkon na základe zachytenej emócie. Amygdala vysiela signály do hypothalamu, ktorý spustí hormonálne zmeny a prispôsobí telo danej situácii, napr. vyvolá svalovú kontrakciu alebo zvýšenú frekvenciu búšenia srdca. Význam amygdaly vedci objavili v roku 1939, keď bol šimpanzom tento orgán chirurgicky odstránený, následne sa stali agresívnymi, necítili strach, boli hypersexuálni atď. Lézia amygdaly sa nazýva Kluver-Bucy syndróm. Ukázalo sa, že nesprávna činnosť amygdaly bola zistená u pacientov s psychickými poruchami. Výskumy dokázali, že ľudia s poruchou osobnosti a depresiami majú zvýšenú činnosť ľavej amygdaly alebo v prípade menšieho objemu amygdaly a hipokampu trpia ľudia bipolárnou poruchou. Zmyslové vnemy sa zachytia taktiež v senzitívnej kôre, kde si situáciu uvedomíme, trvá to však oveľa dlhšie ako spracovanie v amygdale. Následne sa informácie presunú z hypothalamu cez styčnú plochu - bradavkovité teleso do hipokampu, kde sa premenia na spomienky a získané skúsenosti. Naša osobnosť, správanie a rozhodnutia sú však závislé od činnosti mozgovej prefrontálnej kôry, kde sa dejú procesy ako uváženie situácie a následnej reakcie na emócie, ktoré prežívame, rozpoznávanie tvári a emócii, ktoré vyjadrujú, uvedomovanie si vlastného ''ja'', uvedomovanie si následkov svojich rozhodnutí, racionálne zhodnotenie situácii, do ktorých sa dostávame, schopnosti plánovať a držať sa určitého cieľa, schopnosť vcítiť sa do pocitov iných. Za tieto deje zodpovedá tzv. ''asociačná oblasť'' mozgovej kôry (neocortex). Do

5

prefrontálnej mozgovej kôry sa vďaka aferentným asociačným spojom dostávajú impulzy z nižších častí mozgu, lymbického systému. Práve v tejto časti spočíva rozdiel medzi spracovaním emócií u mužov a u žien. Zatiaľ čo aktivita amygdaly a prvotné zachytenie emócií je u oboch pohlaví rovnaké, vplyv má práve anatomická štruktúra vyšších častí mozgu, ktoré majú na starosti tlmenie emócií. Činnosť týchto častí mozgu bola pri pri pokuse zaznamenaná vyššia u mužov ako u žien.

1.3.2 Prefrontálny kortex Práve prefrontálna mozgová kôra nás vzhľadom na vysoký stupeň jej

vyvinutosti odlišuje od zvierat. Prefrontálna kôra je bohato poprepájaná s inými časťami mozgu, vďaka čomu príjma sluchové, somatosenzitívne a zrakové vnemy. Taktiež je prepojená s časťami limbického systému. Môže byť rozdelená na 4 obvody, ktoré majú na starosti jednotlivé časti exekutívnych (riadiacich) funkcií.

1. Dorzolaterálny prefrontálny subkortikálny obvod - Začína na zadnej ploche čelných lalokov a jeho poškodenie môže u ľudí viesť k ťažkostiam so znovuvybavením si informácií čerstvo uložených do pamäti, aj keď po opätovnom predložení si na ne spomínajú bez problémov. Pacienti majú problém s plánovaním pohybov a s tlmením nežiaducich pohybov. Nie sú schopní vytvárať domnienky, tvoriť a presúvať myšlienkové zostavy. Nastáva u nich myšlienkový chaos. Stávajú sa apatickí.

2. Orbitofrontálny - subkortikálny obvod - poškodenie tejto časti mozgovej kôry má za následok výraznú zmenu osobnosti človeka, jeho socializáciu a zaradenie sa do normálneho života. F. Koukolík vo svojej knihe uvádza ako typický príklad takéhoto správania muža, ktorý prekonal prasknutie cievy a následnú operáciu, ktorej nevyhnutnou súčasťou bolo ďalšie poškodenie mozgu. Pár týždňov po prepustení z nemocnice vzal cudzie auto, ktoré malo kľúče v zapaľovaní a zaparkoval ho pred svojim domom. V priebehu niekoľkých týždňov takýmto spôsobom pokračoval a odcudzil niekoľko áut. Bol zatknutý a umiestnený do väzby. Bol si vedomý toho, že jeho správanie bolo v rozpore so zákonom, nemohol si však pomôcť. Po jazde v ''požičanom aute'' cítil úľavu. Vyšetrenia ukázali poškodenie a zníženú prekrvenosť spodnej čelnej kôry.

3. Mediálny subkortikálny obvod - Začína na vnútornej ploche čelných lalokov, jeho súčasťou je aj hypothalamus a mozgový kmeň. Poškodenie vedie k poruche orientovanej pozornosti, tzn. schopnosti upriamiť pozornosť na dôležité veci, tým pádom nastáva chaos. Môže dôjsť k poruchám citového života, k apatií, strate motivácie. Pri výraznom obojstrannom poškodení pacienti pasívne ležia, potrebujú byť kŕmení, neudržia moč a stolicu. 4. Polárny obvod - Nezapadá úplne do schémy prvých troch obvodov, jeho zapojenie je odlišné, bol popísaný len nedávno. Jeho hlavnou funkciou je udržať si v mysli hlavný cieľ, zároveň sa však venovať iným aktivitám resp. druhotným cieľom.

U pacientov, ktorí utrpeli poškodenie prefrontálnej mozgovej kôry v detstve boli v dospelom veku zaznamenané podobné príznaky ako u ľudí, ktorí poškodenie

6

utrpeli v dospelosti, to znamená neschopnosť socializácie, uvedomovanie si následkov svojich činov, nerešpektovanie sociálnych konvekcií, správanie v rozpore so všeobecnou morálkou atď. Takéto správanie bolo zaznamenané aj u Phineasa Gagea, ktorému železná tyč prerazila prefrontálnu oblasť mozgovej kôry.

1.4 Chemické procesy v mozgu

Okrem anatomickej štruktúry mozgu ovplyvňujú ľudské správanie aj chemické procesy. Hlavnú úlohu v chemických procesoch odohrávajúcich sa v mozgu zohrávajú neurotransmitery, chemické látky, ktoré sa tvoria v neuróne a na podnet nervového vzruchu sa uvoľnia do synaptickej štrbiny, miesta kde jeden neurón končí a druhý začína. Cieľom uvoľnenia určitého neurotransmitera do synaptickej štrbiny je naviazanie na receptor, ktorý vyvolá reakciu na tento podnet. Informácia sa cez receptor dostane do jadra neurónu a tam vyvolá prislušnú rekaciu, zmenu produkcie bielkoviny neurónom. Patria sem: Dopamín: Zohráva zrejme navýznamnejšiu rolu pri regulácií emócií. Tvorí sa v hypothalame. Je vyplavovaný pri prjíme potravy, po sexe alebo po fyzickej aktivite a spôsobuje potešenie. Zohráva úlohu aj pri vzniku motivácie, pričom je dôležitá prenosná dráha zo stredného mozgu do prefrontálnej mozgovej kôry. Pôsobí v tzv. procese odmeňovania, keď nám po vykonaní určitej činnosti spôsobuje pocit zadozučinenia. K zvýšeniu hladiny dopamínu prispieva aj užiívanie návykových látok, pričom pri vytvorení závislosti je droga nevyhnutná na jeho vyplavenie. Tým pádom zohráva rolu aj pri závislosti. Nedostatok dopamínu vedie k depresiám, apatii, nízkej fyzickej al. psychickej aktivite atď. Serotonín: Je tiež hormónom šťastia. Je obsiahnutý v krvných doštičkách, pôsobí na dobrú prekrvenosť ciev, ale taktiež pôsobí na ľudské emócie. Je potrebný na kvalitný spánok a dobrú náladu. Nedostatok serotonínu spôsobuje depresie. Syntézu serotonínu ovplyvňuje slnečné žiarenie, vzhľadom na to majú ľudia v zime väčšie sklony k depresiám ako v letných mesiacoch. GABA - kyselina gamaaminomaslová - Má vplyv na produkciu rastového hormónu, je potrebná pre najdôležitejšiu fázu spánku - hlboký spánok. Prispieva k pocitu šťastia a pohody, pomáha zmierniť nervové napätie, stres a pocity úzkosti. Jej nedostatok môže viesť k úzkostiam, nervovému napätiu, stresu, neplnohodnotnému spánku, ale aj k alkoholizmu a k užívaniu iných návykových látok. Acetylcholín - Je nevyhnutný pre aktiváciu receptorov, ktoré podmieňujú komunikáciu medzi hipkomapom a predný mozgom, čo je dôležité pre učenie a pamäť. Taktiež zlepšuje koncentráciu a kódovanie spomienok v mozgovej kôre a vyvoláva zdravý rast synapsií v celom mozgu. Glutaman - Je v mozgu veľmi dôležitý. Zúčastňuje sa na funkciách mozgu ako je napr. poznanie, učenie a pamäť. Sprostredkúva v mozgu informácie, ktoré regulujú jeho vývoj, určuje bunkové prežitie a tvorbu, ale aj elimináciu synapsií. Nadmerná prítomnosť glutamanu v mozgu je toxická a nebezpečná.

7

Endorfín - V našom mozgu fungujú podobne ako opiáty. Blokujú prenos signálov spôsobujúcich bolesť, no tiež sa vyplavujú pri vykonávaní činností, ktoré nám spôsobujú radosť, eufóriu a dobrý pocit. Endorfíny môžu byť takisto zodpovedné za mnohé duševné poruchy ako napríklad obsedantná porucha alebo sebapoškodzo- vanie. Adrenalín - Vylučuje sa predovšetkým v stresových a akčných resp. adrenalínových situáciach. Adrenalín pripraví telo rýchlo na akciu, zvyšuje prísun kyslíka a glukózy v mozgu a svaloch, pričom potláča iné bežné procesy v tele, predovšetkým trávenie. zvyšuje tepovú frekvenciu a obsah cukru v krvi. Noradrenalín - V synaptickom nervovom systéme vysiela správy kedy sa jedná o záťažovú situáciu a telo sa má pripraviť na tzv. režim boja, tiež pripravuje mozog na reakciu na podnety zo životného prostredia čím uľahčuje ostražitosť. Glukóza v mozgu - Aj keď mozog tvorí len 2% celkovej hmotnosti človeka, využíva až 20% celkového príjmu glukózy, ktorá je dôležitá na správne fungovanie neurotransmiterov. Mozog si nedokáže vytvárať zásoby glukózy, preto je nevyhnutný jej prívod z krvi. V prípade, že je hladina glukózy v mozgu nízka dochádza k eliminácií tvorby neurotransmiterov a tým pádom sa komunikácia medzi neurónmi rozpadá. Dochádza k poruchám sústredenosti, učenia sa, pamäti atď. Hladina glukózy je v mozgu znížená aj pod vplyvom alkoholu, keďže mozog využíva cukor získaný z alkoholu namiesto glukózy. Znížené využitie glukózy v čelových lalokoch bolo dokázané u vrahov, ktorých správanie neovplyvnil nepriaznivý vplyv prostredia ako napr. disharmonická rodina alebo životné situácie. Avšak priamy súvis medzi nesúmernému využitiu glukózy v mozgu a násilnými činmi nebol ničím dokázaný.

Pri nedostatku alebo naopak zvýšenému počtu neurotransmiterov v mozgu vznikajú duševné poruchy. Väčšinou je to depresia alebo naopak manické správanie alebo môže ísť o poruchy koncentrácie, pamäti atď. Tieto nedostatky sa na rozdiel od mechanického poškodenia mozgu môžu riešiť pomocou medikamentov, kedy je možné vrátenie chemických procesov v mozgu do relatívneho normálu.

1.5 Chorý mozog

Porušenie mozgových štruktúr či už mechanické alebo vplyvom vytvorenia nádoru, znížená alebo zvýšená tvorba neurotransmiterov v mozgu, znížená hladina glukózy, nedokysličenie mozgu. To všetko vedie k liečiteľným alebo nenávratným poruchám osobnosti. Počnúc depresiami, problémami s pamäťou až po absolútnu stratu kontroly nad svojím správaním, ktoré môže niekedy viesť až k porušeniu zákonov. Uvediem tri príklady takýchto prípadov, kde zohralo úlohu poškodenie mozgu. Nie všetky mali šťastný koniec.

8

1.5.1 Prípad Charlesa Whitmana

Charles Whitman - Narodil sa v roku 1941 na Floride. Bol najstarší z troch synov kresťansky založenej submisívnej matky a otca, ktorý viedol rodinu tvrdou rukou a manželku aj deti psychicky a fyzicky týral. Charles bol aj napriek tomu považovaný za slušného, cieľavedomého a nadpriemerne inteligentného chlapca s množstvom koníčkov. Jeho otec viedol synov k zbraniam a lovu. Charles vynikal v streľbe, čo sa preukázalo v armáde, kde nastúpil ako 18 ročný. Po roku a pol sa vrátil, oženil sa, nastúpil na univerzitu a neskôr začal pracovať v banke. V roku 1965 začal pociťovať úzkosti a strach samého pred sebou. Tieto pocity ho doviedli k psychiatrovi.Charles:,,3Raz som hovoril s doktorom asi dve hodiny a snažil som sa s ním zdieľať svoje obavy, že som cítil, ako sa ma zmocňuje nesmierne silné nutkanie správať sa násilne. Po jednom sedení som ho už nikdy nevidel a od tej doby som s tým duševným zmätkom bojoval sám a zrejme márne.''Psychiater:,,4Mohutný a svalnatý mladík, ktorému sa zdá, že sa s ním niečo deje a prestáva byť sám sebou, keď bojuje s náhlymi prívalmi nepriateľstva, ktoré nie sú ničím vyprovokované. Opakované pokusy v snahe dozvedieť sa niečo o jeho predošlých skúsenostiach neboli úspešné. Jedinou výnimkou bolo zverenie, že niekoľkokrát premýšľal, že vezme pušku na jelene, vylezie na nejakú vežu a začne strieľať na ľudí.''

V lete roku 1966 prežívala rodina Whitmanovcov ťažké obdobie. Charlesova matka sa rozhodla odísť od otca a Charles následne čelil citovému vydieraniu zo strany otca. Začal užívať amfetamíny a bojoval s nesmiernymi bolesťami hlavy. 1 augusta 1966 Charles zavraždil svoju matku a manželku a zavolal do ich práce, aby ospravedlnil ich neprítomnosť. Pri ich telách zanechal listy, v ktorých ospravedlňoval svoje konanie. Zavraždenie žien, ktoré ako sa sám v liste vyjadril nesmierne miloval, odôvodňoval tým, že ich nechcel nechať vo svete samé, zažívať hanbu za jeho činy. V liste napísal, že nechápe čo sa s ním deje, prečo ho prepadajú také iracionálne myšlienky a praje si, aby bola po jeho smrti vykonaná pitva kvôli určeniu príčiny zmeny jeho správania. Peniaze, ktoré po ňom ostali odkázal nadáciám, ktoré sa venujú starostlivosti o duševne chorých. Psíka Schoocieho odkázal príbuzných s tým, aby im povedali, že jeho žena, Kathy, ho veľmi ľúbila. Následne si to namieril na vežu - Texaskú univerzitu v Austine, kde vyšiel na 28. poschodie, skadiaľ začal strieľať na ľudí. Počas 96 hodín krvavého masakru zabil 14 ľudí a 31 zranil. Číslo by možno bolo väčšie, keby nebol zastrelený príslušníkmi policajného zboru. Útok sa zapísal do histórie ako najhorší školský masový útok do roku 2007.Pitva ukázala, že Whitman mal v mozgu zhubný nádor v priemere 2x1.5x1 cm, zasahujúci do troch oblastí stredného mozgu. Thalamu, hypothalamu a tlačil na amygdalu. Patológ v tom čase v poznatku uviedol, že tumor nemal nič spoločné s

3 Denník Charlesa Whitmana,1965. Zdroj: A. Drbohlav: Psychologie masových vrahů. Praha: Grada Publishing a.s., 2015. s. 2084 Záznam psychiatra, ktorý vyšetril Ch. Whitmana,1965. Zdroj: A. Drbohlav: Psychologie masových vrahů. Praha: Grada Publishing a.s., 2015. s. 208

9

Whitmanovou psychózou a bolesťami hlavy. V neskorších výskumoch vedci poukazovali na to, že práve tlačenie tumoru na amygdalu spôsobilo Whitmanove nekontrolovateľné správanie. Toto tvrdenie však nie je ničím podložené a dodnes ostávajú teórie len hypotetické.

1.5.2 Pedofília spôsobená mozgovým nádorom

40 ročný učiteľ z USA žil usporiadaným životom so svojou druhou manželkou a nevlastnou dcérou. Nikdy nevykazoval známky akéjkoľvek sexuálnej deviácie alebo sexuálnej preferencie voči deťom. Zo dňa na deň sa však zmenilo. Po prvýkrát navštívil prostitútky v bordeloch, neskôr začal sledovať a zhromažďovať detskú pornografiu. Po čase už nedokázal ovládať svoje túžby a sexuálne obťažoval svoju nevlastnú dcéru v predpubertálnom veku. Dcéra sa posťažovala svojej matke, ktorá medzičasom objavila zhromaždenú detskú pornografiu jej manžela. Pán učiteľ bol vyhodený z domu, obvinený z pedofílie a bol mu predpísaný liek na potláčanie sexuálnych úchyliek. Neskôr bol obvinený z obťažovania detí a dostal na výber. Odpykať si trest alebo podstúpiť 12 stupňovú liečbu sexuálnej závislosti. Nastúpil teda na liečebný program, ale ani tam mu s jeho zvrátenými chúťkami nevedeli pomôcť. Z programu bol vyhodený a jedinou možnosťou ostávalo väzenie. Deň pred nástupom na výkon trestu bol prevezený na pohotovosť pre veľkú bolesť hlavy a stratu rovnováhy. Tam sa lekárom posťažoval, že v poslednom čase zažíval samovražedné myšlienky a obával sa, že znásilní svoju domácu. V nemocnici obťažoval ženský personál, pomočoval sa, boli u neho pozorované problémy s chôdzou, pri ktorej krútil hlavou a strata schopnosti písať. Pri vyšetrení lekári objavili v hlave nádor vo veľkosti vajca v oblasti prefrontálnej mozgovej kôry. Nádor mu bol vyoperovaný a schopnosť písať, chodiť a udržať kontrolu nad svojim močovým mechúrom sa vrátili do normálu. Opäť nastúpil do programu na liečenie sexuálnych závislostí. Po 7 mesiacoch program dokončil a vrátil sa späť k svojej manželke a nevlastnej dcére. Po roku sa sťažoval na návrat bolestí hlavy a znovu začal zhromažďovať detskú pornografiu. Navštívil lekára, ktorý objavil ďalší nádor na tom istom mieste. Nádor bol odstránený a život pána učiteľa sa vrátil do starých koľají. Lekári dospeli k záverom, že nádor zasahoval oblasti mozgu, ktoré majú na starosti sociálne správanie a schopnosti tlmiť nutkanie. Domnievajú sa, že pacient mal už predtým záujem o detskú pornografiu a sklony k neprimeranému sexuálnemu správaniu. Nádor ho však priviedol do situácie, keď stratil kontrolu nad svojimi sexuálnymi impulzmi aj keď si bol vedomý, že koná nesprávne.

1.5.3 Ulrike Meinhof

10

Ulrike Meinhof sa narodila v roku 1934 v Nemecku. Jej rodičia umreli na rakovinu keď bola ešte dieťa a staral sa o ňu jej nevlastný otec. Nastúpila na univerzitu, kde študovala sociológiu, filozofiu a nemčinu. Neskôr prestúpila na inú univerzitu. Tam vstúpila do Socialistického nemeckého študentského zväzu. Počas štúdia sa zúčastňovala mnohých protestov proti znovuvyzbrojeniu nemeckej armády a nukleárnym zbraniam. Potom vstúpila do zakázanej Komunistickej strany Nemecka a začala písať články pre časopis konkret. Za jeho zakladateľa sa neskôr vydala a mala s ním dvojčatá. V roku 1967 sa manželia rozviedli a Ulrike sa začala aktivizovať v nemeckej ľavicovej teroristickej skupine Frakcia Červenej armády. K atentátu na istého pravicového vodcu študentského odboru sa v článku vyjadrila: ,,5Protest je, keď poviem:''Toto sa mi nepáči.'' Odboj znamená zaistiť, aby k tomu čo sa mi nepáči, už nikdy nedošlo.'' Prestala pracovať pre časopis z dôvodu, že sa podľa nej stal komerčný. V tom času Ulrike oslovila priateľka leadera Frakcie Červenej armády, aby jej ho pomohla vyslobodiť z väzenia pod zámienkou, že píše knihu a chce s ním urobiť rozhovor. Pri tejto akcii nemalo byť použité násilie, avšak jeden muž bol zabitý. Odvtedy bola Ulrike na úteku spolu s členmi Frakcie Červenej armády. Skupina utiekla do Jordánska, kde absolvovala dvojmesačný vojenský výcvik. Ulrike spolu s niekoľkými ďalšími členmi skupiny sa pokúsila o únos svojich detí, ktoré chcela umiestniť do tábora pre palestínske siroty, no deti boli zachytené v Sicílií a vrátené späť k otcovi. Počas nasledujúcich dvoch rokov sa Ulrike zúčastnila niekoľkých bankových lúpeži, bombových útokov, pomedzi to písala rôzne manifestácie a články, ktoré obhajovali ideológiu skupiny. V júni 1972 vzbudila aj s iným členom skupiny podozrenie u muža, ktorého žiadali o nocľah a bola zatknutá. Ulrike bola odsúdená na 8 rokov väzenia. O niečo neskôr bola spolu s ďalšími členmi skupiny obvinená zo 4 vrážd, 54 pokusov a z tvorenia kriminálnej skupiny. Ulrike by bola odsúdená na doživotie, avšak v máji 1967 bola nájdená obesená vo svojej cele.Po jej smrti bola vykonaná pitva kvôli určeniu príčiny smrti. Bolo objavené, že Ulrike mala poškodený mozog v blízkosti amygdaly, k čomu došlo počas operácie vydutej krvnej cievy v roku 1962. Do mozgu jej bola vložená kovová cievka. Ulrike sa po operácií často sťažovala na pocity, akoby jej išla vybuchnúť hlava, no vedci, ktorí jej mozog skúmali sa domnievajú, že poškodenie mozgu bola pravdepodobná príčina náhlej premeny Ulriky z neškodnej, možno trochu provokatívnej novinárky na členku teroristickej skupiny. Mozog Ulriky Meinhof bol dlho predmetom výskumov. novodobé výskumy taktiež potvrdili, že nebola tak úplne zodpovedná za svoje činy. V roku 2002 na žiadosť Ulrikinej dcéry mozog jej matky taktiež našiel svoj pokoj.

1.5.4 Vlastné vyjadrenie k prípadom

5 Ulrike Meinhof v článku pre konkret,1968. Zdroj: https://www.mtholyoke.edu/~schen20m/classweb/ulrikemeinhof/UMRAF.htm

11

Tieto prípady opisujú ľudí, ktorých mozog bol poškodený a dopustili sa skutkov v rozpore so zákonom. Žiaľ, v dvoch z týchto prípadov ľudom nebola poskytnutá pomoc včas a ich životy skončili tragicky. Tu sa naskytujú otázky. Boli títo ľudia k svojmu konaniu donútení abnormalitami, ktoré sa vyskytli v ich mozgu? Naozaj bolo poškodenie ich mozgu také vážne, že nedokázali zabrániť tomu, čo vykonali? Boli vôbec zodpovední za svoje činy? Boli by odsúdení, keby predčasne neopustili svet a ich problémy by boli odhalené? Ak nie, aký je rozdiel medzi trestným činom spáchaným pod vplyvom poškodenia mozgu a trestným činom spáchaným človekom, ktorého ovplyvnilo vonkajšie prostredie, v živote zažil hrozné veci? Keby Charles Whitman nemal v mozgu nádor a Ulrike Meinhof poškodený mozog po operácií, nedopustili by sa tých istých činov? Na tieto otázky zrejme nebudeme nikdy poznať odpoveď. No možno jedného dňa v budúcnosti, sa ľudia odpovedí dočkajú. Predsa len, veda napreduje veľmi rýchlo.

12

2 Praktická časť

2.1 Skúsenosti psychiatra MUDr. R. Slivu

Z rozhovoru s MUDr. Róbertom Slivom psychiatrom v psychiatrickej ambu- lancii PSYCHOLINE s.r.o. v Rimavskej Sobote som sa dozvedela, že čo a týka zmeny osobností najčastejšie sa stretáva s pacientmi, ktorí začnú trpieť depresiami alebo naopak, sú manickí čiže sa na niečo príliš upnú a sú hyperaktívni. Oba stavy sa liečia medikamentmi. Tieto lieky sú však po väčšine na celý život. Čo sa týka zmeny osobnosti z dôvodu poškodenia mozgu, najčastejšie sa s tymito prípadmi stretáva u alkoholikov. Poukazuje na dôležitosť toho, z akých pomerov pacienti pochádzajú, či s vyhovujúcich podmienok a harmonickej rodiny alebo naopak, z konfliktných, disharmonických resp. zo sociálne nepodnetného prostredia. Keď človek vyrastá v takýchto podmienkach často sa dostane aj do zlého kolektívu a následne sa uchyľuje k užívaniu návykových látok ako napr. alkohol. Práve pod vplyvom alkoholu dochádza k úrazom a to často i k úrazom hlavy, pri ktorých sa im nenávratne poškodí už dovtedy dosť alkoholom poškodený mozog. Táto kombinácia väčšinou vedie k zmene osobnosti natoľko, že človek nie je schopný viesť usporiadaný život a dochádza ku kriminálnej činnosti alebo k žiadosti zo strany príbuzných o zbavenie spôsobilosti na právne úkony. Takáto závažná degenerácia mozgu spôsobená či už nadmerným užívaním omamných látok alebo mechanickým poškodením nie je liečiteľná. Následky sa dajú len utlmiť pomocou liekov, tento jedinec však už nikdy nebude schopný vrátiť sa späť do normálnych koľají a fungovať v živote tak, ako predtým. Najväčší problém v týchto prípadoch je to, že pacienti si často odmietajú priznať, že majú problém a odmietajú príjmať liečbu alebo ich psychický stav je natoľko závažný, že jednoducho nie sú schopní uvedomiť si svoje ochorenie. Najbližší postihnutých tieto prípady znášajú veľmi tažko, nechcú prijať krutý fakt, že človek, ktorého mali radi už viac neexistuje, ale je tu niekto iný v jeho tele s kým sa budú musieť naučiť žiť, znášať jeho stavy a narušenú osobnosť, starať sa o neho, zmieriť sa s tým, že tento stav je trvalý a neliečiteľný.

2.1.2 Prípad Pána Zrazeného

Pán Zrazený bol závislý od alkoholu. Popíjať začal už od svojich 15 rokov. Vyrastal v prostej rodine, nedokončil ani stredoškolské vzdelanie. Na vojenskom výcviku si žiletkou porezal ruky a bol hospitalizovaný na psychiatrii. Po návrate z vojny striedal rôzne zamestnania, vykonával manuálne práce. Bol introvertný, málovravný, no keď si vypil stával sa smelým a mal sklony k agresivite. Následky dlhodobého užívania alkoholu boli pozorovateľné v podobe zníženej schopnosti prejavovania vyšších citov, oslabeného intelektu a sféry záujmov redukovanej na základné životné potreby. Jedného dňa sa potuloval po ceste pod vplyvom alkoholu a zrazila ho sanitka, následkom čoho utrpel úraz hlavy so zlomeninou lebky a vnútrolebečným krvácaním. Po prebratí z bezvedomia bol pacient v spolupôsobení

13

poškodenia mozgových štruktúr následkom úrazu a náhlou abstinenciou alkoholu zmätený, neschopný vnímať realitu, trpel výpadkami pamäti a halucináciami, hovoril z cesty. Odmietal brať lieky, v kombinácií s alkoholom mu z nich bolo zle. Dva dni po prepustení z nemocnice sa vybral sám do dediny, kde sa v skorých ranných hodinách vkradol do domu staršej panej, ktorá ho poznala. Dnu vošiel cez sklenené dvere, ktoré rozbil črepníkom. Vošiel do izby ženy, ktorá sa na hluk zobudila a zasvietil na ňu baterkou. Pán Zrazený na výzvu staršej pani z jej domu odišiel. Nič neukradol, uviedol, že chcel v dome len prespať. V druhom prípade preskočil plot na dvore a búchal kameňom na dvere rodinného domu, čím spôsobil škodu. Otvorili mu muž a žena. Začal hovoriť niečo o piatich miliónoch, ktoré má pod vankúšom. Následne preskočil plot a stratil sa v tme. Po tomto konaní nebola u pacienta zistená prítomnosť alkoholu, svoje konanie veľmi ľutuje, na mnoho vecí si nespomína. Pán Zrazený bol obvinený z trestného činu porušenia domovej slobody. Vzhľadom na jeho trvalé poškodenie mozgu spôsobené alkoholizmom a úrazom hlavy mu bola nariadená psychiatrická liečba.

2.1.3 Prípad Pána AA

Pán AA pochádzal z piatich súrodencov, mal otca alkoholika. Kým neutrpel úraz hlavy pracoval ako cestár a vodič. Bol vyšetrený kvôli podaniu návrhu na zbavenie svojprávnosti. S návrhom prišla jeho 82 ročná matka, ktorá sa sťažovala, že jej syn je alkoholik, bije ju, vyhráža sa jej, vzal si úver a prepil ho. Niekoľko rokov predtým bol nájdený v bezvedomí a podchladený na dvore, následne prevezený vrtuľníkom do BB, kde bol zistený závažný úraz hlavy s krvácaním do mozgu. Pán AA bol podrobený zložitej operácií hlavy. Po prepustení z nemocnice absolvoval pravidelné vyšetrenia. Tam bola zistená porucha osobnosti, emočná sploštenosť, ťažkosti s reguláciou pohybov, porucha kriticko-úsudkových schopností, bol neschopný sústrediť sa, reč bola nezrozumiteľná, trpel výpadkami pamäte a intelektové schopnosti boli výrazne podpriemerné. Podľa tvrdení matky zmeny osobnosti a výpadky pamäte jej syna nastali už pred úrazom kvôli častej konzumácií alkoholu predovšetkým vo forme piva, no po úraze sa všetko len zhoršilo. Pán AA ostal na invalidnom dôchodku, väčšinu peňazí prepil a pil dovtedy kým nebol schopný chodiť. Často chcel pod vplyvom alkoholu píliť drevo na cirkulárke, jeho matka mu v tom bránila, aby si neublížil. Spôsob jeho života je pasívny. Celý deň leží, sleduje televíziu, občas vyjde do záhrady porozprávať sa so susedmi, niečo si prečíta, ale po polhodine si nedokáže spomenúť o čom čítal. Jeho primárnou záľubou je konzumácia alkoholu. Raz pred krčmou si vzal pôžičku 500 eur a všetky peniaze prepil a postrácal. Matka už nevie ako ďalej, s pomocou starostky dediny, kde žijú, chce zbaviť svojho syna spôsobilosti na právne úkony z dôvodu, že nie je schopný viesť usporiadaný život kvôli nenávratnému poškodeniu mozgu vplyvom alkoholu a prekonaného úrazu hlavy.

2.1.4 Prípad Pána Nešťastníka

14

Pán Nešťastník vyrastal v harmonickej robotníckej rodine, mal dvoch bratov. Vychodil dvojročnú učňovku, neskôr narukoval, kde pracoval u tankistov. Po návrate z vojny sa zamestnal ako vodič, našiel si manželku, s ktorou mali dvoch synov. Po 40 rokoch práce išiel na dôchodok a keďže už ako vodič nepracoval, mohol si aj vypiť. S manželkou žili v dome na dedine, chovali hospodárske zvieratá, deti ich pravidelne navštevovali. Dostali sa ale do situácie, keď vnučka Pána Nešťastníka podala na súd žiadosť o zbavenie spôsobilosti na právne úkony jej starého otca. Ako dôvody uviedla, že jej starký je závislý na alkohole, v priebehu posledných troch rokov sa stále viac prejavujú poruchy pamäte, pozornosti a koordinácie. Je nevyspytateľný a agresívny voči svojej manželke a niekoľkokrát ohrozoval ju , seba aj psa. Je naivný a niekoľkokrát bol obeťou finančného podvodu. Z týchto dôvodov nie je schopný starať sa sám o seba a robiť právne úkony. Ako mohlo k takejto situácií dôjsť? Pán Nešťastník po nástupe na dôchodok nemal veľa koníčkov, robil okolo domu a popri tom si rád vypil. Táto kombinácia viedla k mnohým zraneniam následkom pádu. Utrpel zlomeninu rebier, pomliaždenie hrudníka, keď sa pri chôdzi potkol a spadol na kameň, pád z rebríka a opätovné zlomenie rebier, medzitým problémy s pečeňou, znovu spadnutie z rebríka keď opiloval konáre. posledný z uvedených úraz viedol k vážnemu poraneniu hlavy. Neurologické vyšetrenie ukázalo poškodenie mozgovej bielej hmoty, ale aj artrofiu mozgu, čiže scvrkávanie. Po tomto úraze to išlo s pánom nešťastníkom už len dolu vodou. Vlastná manželka sa ho bála, každý deň mu nalievala 3-4 poháriky, aby nebol nervózny. Pomedzi to si denne doprial niekoľko pív a výsledkom bolo, že bol každodenne pod vplyvom alkoholu. Mal problémy s pamäťou, ale aj veľké problémy s priestorovou orientáciou. Tým pádom sa mnohokrát sám stratil a bývalý šofér viac nebol schopný viesť vozidlo bez manželky po boku. Bol veľmi agresívny, psa bil sekerou aj pred deťmi, vyhrážal sa aj manželke. Prefíkaní susedia raz využili príležitosť a keď bol pod vplyvom alkoholu prišli za ním s nejakými papiermi, ktorých podpisom im predal hodnotné pozemky za smiešnu cenu. Voči rodine je emočne chladný, nezdieľa radosť spolu s rodinou, neteší sa z vnúčat a správa sa pred nimi neprimerane. Rodina je bezradná, boja sa, že sa situácia bude už len zhoršovať a hlavne vzhľadom na finančné straty, ktoré rodine spôsobil , žiadajú súd, aby zbavil Pána Nešťastného svojprávnosti.

2.2 Pohľad psychológov

15

Zamestnankyne Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Rimavskej Sobote sú s touto problematikou oboznámené, nestretávajú sa s ňou však často. Skôr ako zmeny osobnosti riešia prevažne zmeny intelektových schopností a schopností písať, čítať, počítať atď. Spomínajú si ale na jeden prípad chlapca, ktorý utrpel poškodenie mozgu následkom havárie na motorke. Centrum navštevoval kvôli testovaniu schopností rozmýšľať, písať, čítať, počítať atď. po nehode, no jeho mama sa zmienila aj o badateľných zmenách v jeho správaní.

2.2.1 Chlapec, ktorý havaroval na motorke

18 ročný chlapec bol jedináčik z usporiadanej rodiny. Mama pracuje v zdravotníckom centre a otec je súkromný podnikateľ. Navštevoval 3 ročník gymnázia. Bol normálny, priemerne inteligentný 18 ročný chlapec, až kým jedného osudného dňa nehavaroval na motorke. Nemal na hlave prilbu a výsledkom bol vážny úraz hlavy s poškodením mozgu a trojdňovým bezvedomím. Po prebratí z kómy chlapec 2 mesiace vôbec nerozprával, nebol schopný písať ani chodiť. Bolo zistené rozsiahle poškodenie mozgu v pamäťových, motorických, rečových oblastiach, ale aj čelových lalokov. Chlapec absolvoval rehabilitáciu v Kováčovej, ktorá mu výrazne pomohla. Začal opäť chodiť, rozprávať a písať, aj keď písmo bolo úplne zmenené. Milujúci rodičia svojmu synovi pomáhali rehabilitovať doma, navštevovali s ním psychológov a logopédov a jeho stav sa zlepšoval. Jeho sen ísť na policajnú akadémiu sa však rozplynul, zostal na PN a rodičia podali žiadosť o individuálne štúdium. Jeho intelektové schopnosti ostali neporušené, no schopnosti sústrediť sa a zapamätávania si nových udalostí i napriek pamätaniu si udalostí a učiva pred nehodou, ostali poškodené. Jeho matka si však všimla aj zmenu v prežívaní emócií a správaní jej syna. Začal byť pedantný, čo u neho nebolo nikdy zvykom. Činnosť, ktorú vykonával chcel vždy vykonať čo najlepšie, veci musel mať usporiadané podľa určitého poriadku, akákoľvek odchýlka ho vyladila z miery. Svoje emócie naopak nedokázal kontrolovať, ľahko sa rozčúlil. Po rozhovore sa dokázal na chvíľu upokojiť, no po čase ho opäť rozladila nejaká malichernosť. Predtým pokojný a spoločenský chlapec sa zmenil na samotárskeho a výbušného pedanta. Čo mu však ostalo, bola vášeň k motorkám, ktorá napriek všetkému stále pretrváva. Nehoda mu zmenila jeho doterajší život aj plány ísť na vysokú školu, no aj navzdory nepriaznivým prognózam je dnes pracujúci, samostatný a životaschopný muž. Aj keď trochu iný ako predtým.

Záver

16

V mojej práci som sa snažila stručne obsiahnuť faktory, konkrétne anatomickú štruktúru mozgu a chemické procesy t.j. význam neurotransmiterov v ňom, ovplyvňujúce ľudské správanie a emócie. Podrobnejšie som sa venovala dvom raritným a zaujímavým prípadom z tejto oblasti.

V praktickej časti som priblížila vyjadrenia psychiatra a prípady, s ktorými sa psychiatri a psychológovia bežne stretávajú v praxi a predstavila s kazuistiky štyroch z nich.

Spracovanie bolo náročné. Ako som zistila počas práce, táto problematika je jedna z najzložitejších a najmenej prebádaných oblastí psychiatrie a neurológie. Sám psychiater mi povedal, že takúto tému na spracovanie by si nikdy žiadny psychiater nevybral. Ja som už ale bola za väčšinou mojej práce a aj keď som si plne uvedomovala, že to bude ťažké, už nebolo cesty späť. V teoretickej časti bolo pre oboznámenie s problematikou potrebné obsiahnuť veľa informácií čo najstručnejšie a tak, aby boli zrozumiteľné aj pre laického čitateľa resp. poslucháča. V praktickej časti bol problém nájsť nejaké konkrétne prípady, podobné príkladom z teoretickej časti. Okolnosti ma donútili sčasti sa venovať aj alkoholizmu, čo spočiatku vôbec nebol môj zámer. Posudky pacientov, ktoré som obdržala boli veľmi rozsiahle plné odborných názvov a zabralo veľa času zostručniť ich do zrozumiteľnej formy.

Aj keď spracovanie tohto projektu bolo časovo náročné vzhľadom na množstvo informácií, ktoré som si musela naštudovať, myslím, že je to pre mňa veľký prínos do budúcna. Dozvedela som množstvo zaujímavých a nových informácií, zistila som ako prebieha vyšetrovanie psychicky chorých pacientov v praxi. Verím, že moja práca je prínosná nielen pre mňa a moja snaha padla na úrodnú pôdu.

Resumé

17

V mojej práci som na úvod opísala najznámejší prípad poškodenia mozgu a následnej zmeny osobnosti Phineasa Gagea, aby som zhruba načrtla, čomu sa budem venovať. Následne som v skratke opísala domnienky ľudí o tejto problematike v minulosti. Vysvetlila som, ktoré časti mozgu a chemické procesy v ňom ovplyvňujú ľudské správanie a emócie a vymenovala som základné neurotransmitery a ich funkcie v mozgu. Uviedla som 3 príklady na zmenenú osobnosť ľudí po poškodení mozgu. V dvoch išlo o nádor, v treťom o poškodenie mozgu po operácií. V prvom prípade masového vraha nádor zasahoval limbický systém. Druhý prípad sa zaoberal pánom XY, u ktorého sa objavili sklony k pedofílií po vytvorení nádoru v prefrontálnej oblasti mozgu a v treťom sa po poškodení mozgu v oblasti limbického systému počas operácie z novinárky stala teroristka. Ako praktickú časť som si zvolila rozhovor so psychiatrom z môjho rodného mesta, zistenie jeho pohľadu na problematiku a uviedla som 3 kazuistiky pacientov, ktorých osobnosti sa zmenili následkom alkoholizmu a mechanického poškodenia mozgu a kazuistiku chlapca, ktorého plány do budúcna zmaril pád z motorky.

Summary

In the introduction of my work I described the most known case of brain damage and the following personality of Phineas Gage, so that I could outline what will my work be about. In the next step I described in a nutshell the assumption of people about this problem in the past. I explained, which parts of brain and chemical procceses in it affect the human behaviour and emotions and I appointed the basic neurotransmiters and their functions in brain. I gave 3 examples on changed personality of people after the brain damage. In two cases it was caused by tumor, in third by brain damage after an operation. In the first case of mass murdered limbic system intervened. The second case was about Mr. XY, at whom pedophilia inclinations appeared after the creating of a tumor in prefrontal part of brain and in the third after the brain damage in the limbic system part, during an operation a journalist turned into a terrorist. As my practical part I chose an interview with a psychiatrist from my hometown, discovering his point of view on this issues and I mentioned three patients’ case reports, whose personalities changed because of alcoholism and mechanic brain damage and a case report of a boy, whose plans to future were changed by a fall from motorbike.

Zdroje

Knihy:CARTER R.: Mozog. Londýn: Dorling Kindersley Limited, 2009.

18

ISBN 978-80-551-2194-9

DRBOHLAV A.: Psychologie masových vrahů. Praha: Grada Publishing a.s., 2015. ISBN 978-80-247-5599-1

KOUKOLÍK F.: Mozek a jeho duše, 4. vydanie. Praha: Galén, 2014. ISBN 978-80-7492-069-1

LURIJA A.R.: Ľudský mozog a psychické procesy. Moskva: Izdateľstvo Akademii pedagogičeskich nauk RSFSR, 1963. ISBN 612-82-616-8-092

ONDRÁŠIOVÁ M.: Psychiatria. Martin: Osveta, 2005. ISBN 80-8063-199-9

Internet:Brain Case Study: phineas Gage. In: bigpistureeducation.com [online]. 2014. [cit: 2017-05-18] Dostupné na internete: ‹https://bigpictureeducation.com/brain-case-study-phineas-gage›

Brain tumour causes uncontrollable paedophilia. In: newscientist.com. [online]. 2002. [cit: 2017-05-18] Dostupné na internete: ‹https://www.newscientist.com/article/dn2943-brain-tumour-causes-uncontrollable-paedophilia/›

GABA. In: Stillmass.eu [online]. 2016. [cit: 2017-05-16] Dostupné na internete: ‹http://www.stillmass.eu/gaba/›

Glutamane as a Neurotensmiter : An overview In:neurotransporter.org [online]. 2001. [cit: 2017-05-16] Dostupné na internete: ‹http://neurotransporter.org/glutamate.html›

Milena Krchníková, diplomová práca, Exekutívne funkcie. In: theses.cz [online]. 2009. [cit:2017-05-16] Dostupné na internete: ‹https://theses.cz/id/d97p5z/55762-329046478.pdf›

Neurotransmitters - an Introduction In: http://mybrainnotes.com [online]. 2002. [cit: 2017-05-16] Dostupné na interenete: http://mybrainnotes.com/serotonin-dopamine-epinephrine.html

Phineas Gage and the effect of an iron bar through the head on personality. In: theguardian.com [online]. 2008. [cit: 2017-05-08] Dostupné na internete:

19

‹https://www.theguardian.com/science/blog/2010/nov/05/phineas-gage-head-personality›

Phineas Gage: Neuroscience’s Most Famous Patient. In: smithsonianmag.com [online]. 2010. [cit: 2017-05-08] Dostupné na internete: ‹http://www.smithsonianmag.com/history/phineas-gage-neurosciences-most-famous-patient-11390067/›

Serotonin: Facts, What Does Serotonin Do? In: medicalnewstoday.com [online]. 2016. [cit: 2017-05-16] Dostupné na internete: ‹http://www.medicalnewstoday.com/kc/serotonin-facts-232248›

The brain on trial. In: yumpu.com [online]. 2013. [cit: 2017-05-18] Dostupné na internete: ‹https://www.yumpu.com/en/document/view/7167580/the-brain-on-trial-david-eagleman›

The incredible case of phineas Gage. In: neurophilosophy.wordpress.com [online]. 2006. [cit: 2017-05-08] Dostupné na interenete: ‹https://neurophilosophy.wordpress.com/2006/12/04/the-incredible-case-of-phineas-gage/›

Ulrike Meinhof and the RAF. In: www.mtholyoke.edu [online]. 2002. [cit: 2017-05-19] Dostupné na internete: ‹https://www.mtholyoke.edu/~schen20m/classweb/ulrikemeinhof/UMRAF.htm›

Why acetylcholine is important. In: nootriment.com [online]. 2013. [cit: 2017-05-16] Dostupné na internete: ‹https://nootriment.com/acetylcholine/›

Prílohy

20

Obrázok č.1 - Písmo chlapca Obrázok č. 2 - Písmo chlapca po úraze pred úrazom

Obrázok č.3 - Sken mozgu muža, z ktorého mozgový nádor urobil pedofila

21