FYTOCENOLÓGIA A LESNÍCKA TYPOLÓGIA · 2017. 9. 18. · 2 METODIKA FYTOCENOLOGICKÉHO ZÁPISU Pri...

2012

TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENELESNÍCKA FAKULTA

Katedra fytológie

Eva Križová, Juraj Nič

FYTOCENOLÓGIA A LESNÍCKA TYPOLÓGIANávody na cvičenia

Recenzenti: doc. RNDr. Jaroslav Kontriš, CSc. Ing.Jozef Vladovič,PhD.

Schválené: RektoromTechnickejuniverzityvoZvolenedňa26.1.2011,čísloEP50/2011akoskriptum preLF.

© TechnickáuniverzitavoZvolene© doc.Ing.EvaKrižová,PhD.,doc.Ing.JurajNič,PhD.

Všetkyprávavyhradené.Nijakáčasťtextuaniilustrácienemôžubyťpoužiténaďaľšiešírenieakoukoľ-vekformoubezpredchádzajúcehosúhlasuautorovalebovydavateľa.

ISBN978-80-228-2344-9

OBSAH

3

OBSAH

1 ÚVOD ........................................................................................................................................ 5

2 METODIKA FYTOCENOLOGICKÉHO ZÁPISU ..................................................................... 5 2.1. Výberplochyvspoločenstve ..................................................................................................... 5 2.2.Veľkosťatvarplochy ................................................................................................................. 6 2.3.Fytocenologickýzápis ............................................................................................................... 6 2.3.1. FytocenologickýzápispodľaZMškoly ......................................................................... 7 2.3.2. Fytocenologickýzápispodľametodikylesníckejtypológie ......................................... 7

3 ANALÝZA A ZATRIEĎOVANIE SPOLOČENSTIEV DO TYPOLOGICKÝCH JEDNOTIEK ..................................................................................... 14

3.1.Stručná charakteristikaedaficko-trofickýchradov ................................................................... 14 3.1.1. RadA–oligotrofný ...................................................................................................... 12

3.1.2. RadA/B–hemioligotrofný ......................................................................................... 15 3.1.3. RadB–mezotrofný..................................................................................................... 15

3.1.4. RadB/C–heminitrofilný ............................................................................................ 16 3.1.5. RadC–nitrofilný ........................................................................................................ 16 3.1.6. RadD–alkalofilný ....................................................................................................... 17 3.2.Charakteristikaedaficko-hydrickýchradov(súborov) ............................................................ 18 3.2.1. Súbor„a“–acidofilný ................................................................................................. 18 3.2.2. Súbor„c“–nitrofilný ................................................................................................... 18 3.3.Zastúpenieekologickýchskupíndruhovvedaficko-trofických aedaficko-hydrickýchradochaskupináchlesnýchtypov ....................................................... 19

3.4.Cenoticko-ekologickézhodnoteniefytocenologickéhozápisu ............................................... 25

4 TABELÁRNA SYNTÉZA VEGETAČNÝCH SNÍMKOV ........................................................ 28

5 EKOLOGICKÁ ANALÝZA SPOLOČENASTVA .................................................................... 30

6 SPEKTRUM ŽIVOTNÝCH FORIEM V SPOLOČENSTVE .................................................. 36

7 STANOVENIE STUPŇA HEMERÓBIE VEGETÁCIE ............................................................ 37

8 STANOVENIE STUPŇA SYNANTROPIZÁCIE ....................................................................... 39

9 ANALÝZA BIONOMICKÝCH STRATEGIÍ ............................................................................. 40

10 PRÍLOHYPRÍLOHA 1. Abecednýzoznamlatinskýchnázvovdruhovsčíslomekologickejskupiny ................41PRÍLOHA 2. Ekologickéskupinydruhov ...........................................................................................50PRÍLOHA 3. Prehľaddruhovsuvedenímekologickýchnárokovkzákladnýmfaktorom .................61PRÍLOHA 4. Prehľadsynantropnýchrastlínsuvedenímekologickýchnárokov kzákladnýmfaktorom ...................................................................................................72PRÍLOHA 5. Prehľadgeobiocenologickýchklasifikačnýchjednotiek ajednotiekaplikovanejekológie ...................................................................................80

LITERATÚRA ..................................................................................................................................... 91

NÁVODY NA CVIČENIA

5

1 ÚVOD

PredkladanénávodynacvičeniasúurčenéštudentomLesníckejfakultyaFakultyekológieaenvi-ronmentalistiky.Zodpovedajúučebnýmosnovámpredmetov„Fytocenológiaalesníckatypológia“(preLF)aFytocenológia(preFEE).

Náplňcvičeníjestanovenávsúhlasesoštudijnýmiosnovamitak,abyštudenti(ponadobudnutíteo-retickýchvedomostí)praktickyzvládlianalýzuvegetácie(voľbaazakladanieplochyfytocenologickéhozápisu)azákladysyntézy.Diagnózu(určovanie)vegetačnýchjednotiekpomocouekologickýchskupíndruhovtzn.cenoticko-ekologickýrozborfytocenologickéhozápisu.Výsledkomjezaradenieopísanéhospoločenstvadoedaficko-trofickéhoaleboedaficko-hydrickéhoradu,resp.súboru,lesnéhovegetačnéhostupňa,skupinylesnýchtypov,lesnéhotypu,typufytocenózyahospodárskehosúborulesnýchtypov.

Samostatnoukapitoloujeekologickáanalýzaspoločenstva(spoločenstiev)pomocouEllenbergovýchekočísiel,ktoráumožňujevyužívaťbioindikačnévlastnostivegetácie.

Cvičeniavenovanéanalýzeživotnýchforiem,stanoveniustupňahemeróbieastupňasynantropi-zácie, analýzebionomických stratégií súurčenépredovšetkýmštudentomFEE.Spektrumživotnýchforiemjeurčitým(hrubým)ukazovateľomstanovištnýchpodmienok,najmävovzťahukľudskýmru-šivýmzásahomdovegetácie.Stanoveniestupňahemeróbie,synatropizácievegetácieabionomickýchstratégiímábezprostrednývýznampreochranuprírodyahodnotenieekologickejstabilityvegetačnejzložkyvkrajine.

2 METODIKA FYTOCENOLOGICKÉHO ZÁPISU

Prianalýzefytocenóz(vegetácie)opisujemefytocenózu(predmetskúmania)podľaurčitýchcha-rakteristickýchznakov,výsledkomjefytocenologickýzápis.Bežnesahodnotianasledovnéznaky:flo-ristická skladba (druhová garnitúra), početnosť (abundancia), pokryvnosť (dominancia), príp. socia-bilitaavertikálnaštruktúra(etážovitosť).Jednotlivéznakyhodnotímeokulárnymodhadompomocouzaužívanýchklasifikačnýchstupníc.

Typologický zápis obsahujeokrempopisufytocenózypopispôdnehostavu,príp.ajtaxačno-den-drometrickémerania.

Pri fytocenologickom (itypologickom)zápise je v prvom rade potrebné správne vybrať plo‑chu fytocenologického zápisu.Zápisznesprávnezvolenejplochyjebezcenný,môžezachytávaťnapr.fragmentyrôznychfytocenóz.

2.1 VÝBER PLOCHY V SPOLOČENSTVE

Základnépravidloznie:plocha fytocenologického zápisu musí byť stanovištne a floristicky jed‑notná. Prakticky to znamená, že jednotnýmpodmienkamprostredia (sklon, expozícia, reliéf terénu,horninovýpodklad,pôda)odpovedáurčitédruhovézloženiespoločenstva.Nejednotnosťstanovištnýchpodmienokukážečastosámvegetačnýkryt.Homogenitarastlinnéhospoločenstvanaplochezápisujenutnoupodmienkouprejehoanalýzu.Orientačnejuoverujemezistením,čisadruhysvyššouhustotoupopuláciívyskytujúopakovanenarôznychmiestachvybranejplochy.

Vspoločenstváchshrubozrnnoumozaikovitosťoujeniekedyťažkésarozhodnúť,čiideojedinúfytotocenózushruboznnoumozaikovitosťoualeboomozaikudvochfytocenóz.Akjemozaikovitosťpodmienenámozaikovitoupremenlivosťoustanovišťa(napr.hĺbkoupôdy)amôžemenájsťúsekymoza-ikyoddelenenaodpovedajúcomtypestanovišťa,idesnajväčšoupravdepodobnosťouomozaikudvoch

FYTOCENOLÓGIA A LESNÍCKA TYPOLÓGIA

6

fytocenóz.Vtomprípadezapisujemejednotlivéúsekymozaikynamenšíchplochách.Dodržiavamenasledovnézásady:1.plochamusí reprezentovať jeden typ fytocenózy, resp. jednovekové štádium fytocenózy.Plocha

tedanesmiezahrňovaťdvasegmentyfytocenóz,prípadnefragmentinejfytocenózyaleboinéveko-véštádium(napr.starýzapojenýporastamladinualeborúbaňovéštádium;kosenúlúkuahnojenúpastvinuapod.),

2.plochamusíbyťumiestnenátak,abysavylúčiloinepriameovplyvneniefytocenózy,napr.zvýšenýmsvetelnýmpôžitkompriporastovomokrajiapod.Pretovolímeplochuvdostatočnejvzdialenostiodporastovéhookraja,

3.plochunesmiepretínaťcesta,chodníkapod.Okremzmenysvetelnýchpomerov(vlese)tuhrozíajzavlečeniecudzích,preanalyzovanúfytocenózunepôvodnýchdruhov.

2.2 VEĽKOSŤ A TVAR PLOCHY

Veľkosť plochy: skúmanáplochamusíbyťväčšiaakominimálnyareálspoločenstva(čímbohatšiespoločenstvo,týmväčšiaplocha).Inakpovedané,fytocenologickýzápismôžemevyhotoviťibavseg-mentefytocenózy.

Pre jednotlivé typy spoločenstiev sa uvádza empiricky stanovená veľkosť minimálneho areálu(Križová,1995):napr.prelesnéspoločenstvá200–500m2,spoločenstvákrovínakosodrevinycca100m2,kosenélúky10–25m2,spoločenstvámachorastov1–4m2.Platí:čímjespoločenstvodruhovobohat-šie,aštruktúrnediferencovanejšie,týmjeväčšíjehominimálnyareál.

Pritypologickomzápise,kedysavyžadujenaplocheurčitýpočetstromovýchjedincovpretaxač-no-dendrometrickémerania,trebavoliťplochupodstatneväčšiu,atopodľapestrostidrevinnejzložky,resp.podľaštruktúryporastu.Vporastochs1–2drevinamisaodporúčacca1/4ha,vporastochsväčšímpočtomdrevínaž1/2ha.

Tvar plochy:voveľkoplošnýchspoločenstváchsaodporúčaštvorecaleboobdĺžnik(dlhšoustranoupovrstevnici);plochasabezproblémovvymedzíaurčísajejveľkosť.Kruhováplochasaodporúčanaeliminovanietzv.„rohovéhoefektu“.Vspoločenstváchprirodzenevytvárajúcichúzkepásy(pobrežné,alebolemovéspoločenstvá)jepotrebnépoužiťpretiahlyobdĺžnikalebonepravidelnýtvarplochy.Vprí-pademaloplošnýchspoločenstievjeniekedypotrebnézapísaťsnímkunaniekoľkýchmenšíchplochách.

Vyznačenie trvalej plochy vlesnýchspoločenstváchsarobíoznačenímvybranéhokmeňavstredeplochy5cmširokýmpásomokolokmeňavovýške1,30msosklonomkseveru,číslomplochyvohybepásua4rohovýmistromami,Každýrohovýkmeňjeoznačený2zvislými5cmširokými15cmdlhýmipásmikaždývosmerehraniceplochy.Akostrednýkmeňvolímezdravýkvalitnýstrom,oktoromjereálnypredpoklad,ževydržídorubnéhovekuporastu.

2.3 FYTOCENOLOGICKÝ ZÁPIS

Vlastnýzápis, jehoformaiobsahmôžubyť(podľarôznychsmerovaškôl) rôzne,alesúurčitéúdaje,ktorémusiabyťuvedenévždy.Súto:1.údaje o lokalite fytocenologickej plochy, jej základných prírodných podmienkach, o charaktere

aveľkostianalyzovanéhoporastu,oveľkostiplochy,dátumamenoautorasnímky2.zoznamdruhovzistenýchnaplochezápisusúdajmioichkvantitatívnomzastúpení

Prezachovaniejednotyaurýchlenieprácesapoužívajúprezápispredtlačenéformuláre(záhlavie–všeobecnéúdajeoploche).


7

Súpisdruhovtvorínajdôležitejšiučasťzápisu.Druhysauvádzajúlatinskýminázvamiasúzosku-penépodľaúčastivjednotlivýchetážach(tujerozdielnechápanieetážípodľaZMškolyalesnícko-ty-pologickejškoly).PodľaZMškolysasemenáčikydrevínuvádzajúzadruhybylinnejetážeapodobnemladéexemplárestromovzadruhyetážekrov.Prekaždúetážsaudávacelkovápokryvnosť(pristro-movejetážiajzápoj)avýška;odporúčasauviesťajpočetdruhov.Zoznam druhov má byť úplný, pretojepriniektorýchtypochspoločenstievpotrebnézápisdoplniťvrôznychročnýchobdobiach(napr.zápisyzmezofilnýchopadavýchlesovodruhyjarnéhoaspektu).Druhynájdenévbezprostrednomokolíplochyfytocenologickéhozápisusauvádzajúvzátvorkenakoncizoznamu.

2.3.1 FYTOCENOLOGICKÝ ZÁPIS PODĽA ZM ŠKOLY

Klasickýfytocenologickýzápisobsahujevzáhlavínasledovnéúdaje:číslosnímku,bližšieurčenielokality(názov,horstvoai.),expozícia,nadm.výška,sklon,plocha(veľkosť,tvar),autor,dátumzápisu.

Osobitnesaspisujúdruhyvjednotlivýchetážach,suvedenímcelkovejpokryvnostietážeahodno-tamiBraun-Blanquetovejstupniceabundancieadominancieprivšetkýchdruhochvovšetkýchetážachrovnako.

Rozlišujemenasledovnéetáže:

stromováetáž E3 (nad5m)krovitáetáž E2 (1–5m)bylinnáetáž E1 (do1m)machová(prízemná)etáž E0

Braun-Blanquetovastupnicepočetnostiapokryvnosti:

r–ojedinele(užívasaajsymbol–)+–roztrúsene,pokryvnosťzanedbateľná1–hojneažroztrúsene,pokryvnosťpod5%2–hojneažveľmihojne,pokryvnosť5–25%3–pokryvnosť25–50%4–pokryvnosť50–75%5–pokryvnosť75–100%

Ďalšípostupprisnímkovaníodpovedápostupuopísanémuvnasledujúcejkapitole.

2.3.2 FYTOCENOLOGICKÝ ZÁPIS PODĽA METODIKY LESNÍCKEJ TYPOLÓGIE

Vlesníckejtypológiisauvádzajúvzáhlavífytocenologickéhozápisunasledovnéúdaje:– číslo plochy:uvádzasavzápisníku,namapeanastrednomkmeni.Jetozvyčajneporadovéčíslo

základnejplochyainiciálkymenaautora,aleboinákombináciapísmen;– dátum:umožňujeidentifikáciuplochyipozmeneLHP(čísladielcaporastu);– údaje o lokalite:lesnýzávod,lesnáspráva,dielec,čiastkováplocha(oddelenie,porast);horstvo,

napr.NízkeTatry, skupina, časť (skupinaPrašivej, časť severná),geografické súradnice,miestnynázov.Tietoúdajeinformujúoumiestneníplochyaumožňujújejidentifikáciuvteréne.


8

– údaje o prírodných podmienkach: materskáhornina(podľageologickejmapy),terénneposúdeniepôdnehotypu;nadmorská výška (určujesapresnepomocouaneroidnéhovýškomeru,alebopodľavrstevnicovejmapy(udávajúsakrajnéhodnotyalebohodnotastredná);expoxícia (stanovísabuzol-kou,alebopodľamapy;sklon (väčšinousaodhadujealebomeriasklonomerom,udávasapriemernýsklonvstupňoch,prípadnerozpätie;slovnýpopis reliéfu terénu:rozlišujesamakro-,mezo-amik-ro-reliéf:makroreliéfsaudávaobvyklevsúvislostisgeografickýmpopisom(napr.svahLatiborskejhole).Mezoreliéfsatýkaeštecelkovejsituácieplochyvteréne(napr.svahovýohyb,bázasvahu,terasaapod.).Mikroreliéfomsarozumejúmaléterénnenerovnostipriamonaploche(napr.kopcepovývratochapod.);

– údaje o poraste: zastúpeniedrevínnaploche(udávasav%),zakmeneniea zápojodhadom,vekporastupodľaporastovejmapy,príp.odhadom;charakteristikaporastuobsahujeposúdeniezdravot-néhostavuporastu,jehopestovnoprodukčnúcharakteristikuapod.:

– celková pokryvnosť bylinnej etáže (v%);odporúčasavzátvorkeuviesťosobitnepokryvnosťby-líntrávovitéhovzhľadu,pokryvnosťostatnýchbylín,pokryvnosťmachorastov;

– posúdenie aspektu (t.j. stavu fytocenózypodľa ročnéhoobdobia)uvádza sa aspekt jarný, letný,jesenný,prípadnepodrobnejšieskorýjarný,neskorýletnýapod.

Informácieoprírodnýchpodmienkach,charakteristikyporastu,pokryvnostijednotlivýchetážíaas-pektesúdôležitéprisyntéze,resp.diagnózetypologickýchjednotiek.

Súpis a klasifikácia drevinovej zložky

DrevinynaplochezatrieďujemedosiedmychvrstievpodľaZlatníka (1953).Rozdeleniedrevínpodľatejtostupnicepredpokladáznalosťtermínuhlavná úroveň –tojemyslenáplocha,ktorásadotýkahlavnejčastikorúnvšetkých,relatívnenajvyššíchdrevín,ktorésúnadanejplochenajviaczastúpené.Potomdreviny,ktorésúvyššieakohlavnáúroveň,alesúmenejzastúpenéakostromyhlavnejúrovne,sútzv.stromynadúrovňové.

Rozlišujemenasledovnévrstvy(obr.1)

1 Stromy nadúrovňové –stromyvyššieakostromyhlavnejúrovne.2 Stromy hlavnej úrovne, úrovňové1,2 Vprípade,keďniejedobremožnérozlíšiťstromynadúrovňovéodstromovúrovňových,spojujeme

tietodrevinydojednejvrstvy,ktorúoznačujemeako1,2.Stýmtoprípadomsanajviacstretnemeprinezmiešanýchjednoetážovýchporastoch,kedyvdôsledkuprirodzenejvariabilitysúniektoréstromyvjednejetáži(vrstve)oniečonižšie,inévyššie.Ichodlíšenie,resp.odhadpokryvnostijed-notlivýchdrevínbyboloproblematické.Oveľajednoduchšieapresnejšiejeodhadnúťpokryvnosťsúborneprejednotlivédrevinyvrámcijednejvrstvy.

3 Stromy podúrovňové, vrastavé –skorunamiodpolovicevýškystromovhlavnejúrovne,poko-runystromovhlavnejúrovne.

4 Stromy a kry s korunami od výšky 1,30 m dopolovicevýškystromovhlavnejúrovne.5 Stromky a kríky do výšky 1,30 m.Tátovrstvasaďalejdelínačiastkovévrstvy.51a –jedincevyššieako25cm51b–jedincenižšieako25cm52–semenáčiky,tzn.uihličnanovjedincebezbočnéhovýhonku,ulistnáčovjedincesozachovalými

klíčnymilístkamiPrisúpisedrevínpodľajednotlivýchvrstievsapoužívajúskratkyslovenskýchnázvovdrevín(pozri

prílohy).Skratkysapíšuzásadnevľavejčastizápisníka,vjednotlivýchvrstváchpodseba.


9

Obr. 1TriedeniedrevíndovrstievpodľaZlatníka


10

Prijednotlivýchvrstváchadrevináchhodnotímeichprojektívnudominanciu(priemetkorúnnaho-rizontálnuplochu,tzn.naplochufytocenologickéhozápisu).Projektívnu dominanciu zisťujeme prenajdôležitejšievrstvy(obvyklepre1.a2.spolu)a pre každú drevinu v každej vrstve osobitne, tzn. koľkopercentplochypokrývakaždádrevinavkaždejvrstve.

Priporastochvertikálnediferencovaných,kdesajednotlivédrevinyvjednotlivýchvrstváchprekrý-vajú,môžebyťsúčetpokryvnosti(projektívnejdominancie)jednotlivýchdruhovvuvedenýchvrstváchvyššíakocelkovýodhadpokryvnosti.Príklad:

celkovýodhad súčet1. sm15%2. sm30% 95% 120% jd25% bk20%3. bk30%

Odhadpokryvnostijednotlivýchdrevínsarobíspresnosťouna5%,pridrevináchspokryvnosťoumenšouako5%používameznamienko„+“.Pridrevináchvovrstve4.a5.saznamienko„+“používapredruhspokryvnosťoumenšouako1%,predruhspokryvnosťou1–5%sapoužívaznamienko1.

Súpis druhov etáže bylín, machorastov a lišajníkov

Prisúpisedruhovetážebylínamachorastovpostupujemetak,žeprechádzamepoplochepovrs-tevniciachvprimeranýchodstupochaspisujemevetážibylínnajskôrdruhytrávovitéhovzhľadu,ďalejostatné byliny, (tento „postup“ je zaužívaný v lesníckej typológii), nakoniecmachorasty a lišajníkyvprízemnejetáži.Prisúpisebylínsaväčšinoupoužívajúskratkylatinskýchnázvovdruhov(štandardnéskratkyÚHÚL),takakoboliuvedenévpredchádzajúcichvydaniachučebnýchtextov.Keďžesavmno-hýchprípadochjednalooskratkystaršíchnázvov,resp.synoným,vtýchtotextochsaodnichupúšťa.PoužívajteplnélatinskénázvypodľaplatnejnomenklatúryMarhold, hindáK,(1998);„vlastné“skratkysaneodporúčajú–okremautorasavnichzvyčajneniktoinýnevyzná.

Odhad početnosti a pokryvnosti

Prevyjadreniekvantitatívnychznakov(početnostiapokryvnosti)druhovsynúziepodrastuvlesníc-kejtypológiipoužívameZlatníkovukombinovanú(zjemnenúBraun-Blanquetovu)stupnicupočetnostiapokryvnosti(abundancieadominancie),zjemnenouZlatníkomnadesaťčlennú.Základnýmprincípomjeodhadpercentickéhopodielupokryvnostizanalyzovanejplochy.

Vbylinnejetážisavšakjednotlivédruhyrôzneuplatňujú,podľaveľkostilistov,usporiadaniaaspô-sobušírenia.Napr.papradinysúčastorozloženéhorizontálne,rastlinytrávovitéhovzhľadumajúpre-važneúzke,vertikálneusporiadanélisty.Prihodnotenísamotnejdominancie,kedyzachytávamehori-zontálnypriemet,môžedôjsťk„nadhodnoteniu“druhovshorizontálnymrozloženímlistov.Naprotitomudruhysdrobnýmijedincamizastúpenépočetneadruhyojedinelesavyskytujúce,alerozmernejšie,budúmaťvstupnicidominancienízkystupeň.Významdruhuvofytocenózesavšaknedáhodnotiťibajehorozmermi,alerovnakodôležitáavýznamnájeipočetnosťjedincov.

Zdoposiaľuvedenéhovyplývapotrebavyrovnaťnepomer,najmäprinižšíchstupňoch,abynedošlok„podhodnoteniu“druhovsúzkymi,dovýškyrozvinutýmilistami.Totopráveumožňujekombinovanástupnicaabundancieadominancie,kdesaprinižšíchstupňoch(aždohodnoty2)okrempokryvnosti,uvažujeipočetnosť(vyjadrenáslovne)aodstupňa3po5,sauvažujeibapokryvnosť.


11

Kombinovaná stupnica abundancie a dominancie

stupeň(znamienko)–druh vzácny (užívasaajsymbolr)1–3exempláre,priemernápokryvnosť0,1%+ druh ojedinelý (riedkosavyskytujúci)spokryvnosťoudo1%,priemernápokryvnosť0,5%1druh hojný s malou pokryvnosťou alebo riedko sa vyskytujúcispokryvnosťou1–5%,vpriemere3%2druh hojný až veľmi hojný spokryvnosťou5–25%plochy, –2 :druhhojný,spokryvnosťou5–15%,vpriemere10% +2 :druhveľmihojný,spokryvnosťou15–25%,vpriemere20%3druh dominantný spokryvnosťou25–50% –3:druhspokryvnosťou25–37%,vpriemere31% +3:druhspokryvnosťou37–50%,vpriemere44%4druh dominantný spokryvnosťou50–75% –4:druhspokryvnosťou50–62%,vpriemere56% +4:druhspokryvnosťou62–75%,vpriemere69%5druh dominantný spokryvnosťou75–100% –5:druhspokryvnosťou75–87%,vpriemere81% +5:druhspokryvnosťou87–100%,vpriemere94%

Postup: stupeňpočetnostiapokryvnostijednotlivýchdruhovsaodhadujeažposkončenísúpisudruhov(pozistenídruhovejgarnitúry).Prekaždýzapísanýdruhnajskôrodhadnemecelýstupeň,podľapercentapokryvnosti(resp.podľapočetnostiprinižšíchstupňoch)apotomsarozhodneme,čiideodol-nú,alebohornú„polovicu“stupňa.Dôležitéjepriodhadeprechádzaťplochouarobiťodhadpripohľadezhora,naviacerýchmiestachplochy.Nazáversaodporúčaurobiťkontroluzastúpeniadruhovtým,žesaplochaznovaprejdea„pridelené“hodnotystupnicesaskontrolujú.

Vprípadenerovnomernéhovýskytudruhunaplochefytocenologickéhozápisu,jepotrebnédruhnakaždejčastiplochy,kdesavyskytujevodlišnom(väčšom)množstveklasifikovaťsamostatne.Prejednotnosťklasifikácie,možnosťzisteniacelkovejpokryvnostidruhunaplocheaprepotrebyďalšiehospracovaniazápisov,používajúsanasledujúcemožnékombinácierôznejpokryvnostiapočetnostidruhunaplochefytocenologickéhozápisu:(obr.2).

1)druh sa vyskytuje rovnomerne na celej ploche: uvedenýdruhsaoznačípríslušnýmstupňomkom-binovanejstupnice,napr.:

Galium odoratum +2(skratkaa) a +2

2)druh sa vyskytuje celkom rovnomerne, ale cca na 1/4 plochy má pokryvnosť väčšiu: uvedenýdruhsaoznačíznamienkomodpovedajúcimjehozastúpeniunaväčšejčastiplochyastupeňpokryv-nostinamenšejčasti(1/4plochy)sanapíšedoexponentu:

a +2–3

čoznamená,žeGalium odoratum savyskytuje3/4plochyspokryvnosťou+2ana1/4plochyspokryv-nosťou–3.Celkovápokryvnosťv%vpriemerenacelejplocheje:

20 + 20 + 20 + 31

4= 22,7 %

( )


12

Obr. 2Grafickéznázorneniekombinovanýchhodnôtabundancieadominancie


13

3) druh sa vyskytuje s odlišnou pokryvnosťou na dvoch (približne rovnakých) častiach plochy (okolo 1/2 plochy). Hodnotypokryvnostidruhusobidvochčastísauvedúvedľaseba:

a +2–3

čoznamená,žeGalium odoratum savyskytuje1/2plochyshodnotoupokryvnosti+2anadruhejpolo-vicishodnotoupokryvnosti-3.Priemernápokryvnosťnacelejplocheje:

4)druh sa vyskytuje v priemere na každej tretine plochy s odlišnou pokryvnosťou. Hodnotypo-

kryvnostizdvochtretínplochyuvediemevedľaseba,tretiuhodnotudoexponentu:

a 1+2+3

čoznamená,žeGalium odoratum savyskytujena1/3plochyspokryvnosťou1,na1/3plochyspo-kryvnosťou+2ana1/3plochyspokryvnosťou+3.Vpriemerenacelejploche:

Poznámka:±2udávapokryvnostina1/2plochy,–2nadruhejpoloviciplochy,+2(čítasamínus,plusdva),+÷1,čítasaplusažjedna,používasaznamienko÷,nakoľkohodnota„1“kombinovanejstupniceabundancieadomi-nancienemáznamienko–ani+.

Druhy,ktorémajúnaplochenajväčšiezastúpenie,označujemeakodominanty,vprípade,žeichjeviacej,akospoludominanty. Dominantnédruhyurčujúfyziognómiuspoločenstvaasúdôležitéprejehodynamiku.

Správnepoužívaniekombinovanejstupniceabudancieadominanciejeotázkoucviku,ľahšiesaod-hadujepokryvnosťnamenšíchplocháchavspoločenstváchsmenšímpočtomdruhov.Presnosťodhadujemožnékontrolovaťsčítanímpercentpokryvnostipopuláciíjednotlivýchdruhov.Vspoločenstvekdesajednotlivépopulácieneprekrývajú,sasúčetblížipercentucelkovejpokryvnosti.Vďakavzájomné-muprekrývaniupopulácií,najmävhustozapojenomspoločenstve,môžetentosúčetvysokoprekročiť100%.

Prisúpisebylinnejsynúziepodrastutrebazachytiťakvantifikovaťvšetky druhy,tedaajtie,ktoréniejemožnémomentálnezakejkoľvekpríčinyurčiť(identifikovať),aleboktorýchurčenímsiniesmeistí.Tzv.„kritické“druhytrebazobraťdoigelitovéhovrecka(vyberiesavyvinutý,nepoškodený,typic-kýjedinecispodzemnoučasťou-koreňmi,hľuzou)stonkubylinyprelepímelepiacoupáskou,naktorúoznačímečísloplochy,zktorejdruhpochádzaaporadovéčíslo,podktorýmjedruhuvedenývzápisní-ku,kdemáuvedenúipríslušnúhodnotupokryvnosti.Pourčenídruhunahradísajehočíslovzápisníkupríslušnýmlatinskýmnázvom.

Kritickédruhyherbárujeme.Najprvsarastlinaočistíodzvyškovzeminyapod.,uložísatak,abybolividiteľnéjejcharakteristickéznaky(kvety,listyapod.)azaložísamedzisavépapiere(príp.novi-ny),ktorésaprekladajútvrdoulepenkouazlisujesa.Nadruhýdeňjenutnérastlinypreložiťdosuchýchpapierov,abyneplesniveli,príp.nesčerneli.Druhysdužinatýmilistamiavysokýmobsahomvodyjetre-bapredkladaťviackrát.Preloženýmateriálsušímenateplomavzdušnommieste.Prilepeníherbárovýchpoložieksaukaždéhodruhuudávaokremlatinskéhonázvu,údajolokalite,dátumamenozberateľa.

20 + 31

2= 25,5 %

( )

3+ 20 + 44

3= 22,3 %

( )


14

3 ANALÝZA A ZATRIEĎOVANIE SPOLOČENSTIEV DO TYPOLOGICKÝCH JEDNOTIEK

Cieľomcvičeniajeoboznámiťštudentovsfytocenologickýmzápisomajehovyhodnotenímpou-žívanýmvtypologickejvpraxi.Študentisanaučiapoužívaťekologickéskupinydruhovkurčovaniutypologickýchjednotiek:edaficko-trofickýchradov,resp.súborov,vegetačnýchstupňov,skupínlesnýchtypov.

Nazákladeznalostiodiferenciálnychdruhoch,resp.diferenciálnychekologickýchskupináchdru-hovmávýznamporovnávaniezápisovzfloristicky„podobných“spoločenstiev,resp.skupínlesnýchtypovnasebanadväzujúcichalebovradealebovovegetačnomstupni:napr.sltktorésaodlišujúibarôznymzastúpením(dominanciou)druhovrovnakýchekologickýchskupín.

Cieľomjenaučiťštudentovurčiťpríslušnosťspoločenstvakvegetačnejjednotkenazákladenie-koľkýchvybranýchdominantnýchadiferenciálnychdruhov,takakosarobívtypologickejpraxi.

Ktomutoslúžinasledovnácharakteristikaedaficko-trofickýchaedaficko-hydrickýchradov(súbo-rov).TujepodanávporovnanísučebnýmitextamiFytocenológialesníckatypológia(Križová et al, 2010)vstručnejforme.

Určujúcim faktorom pre zatriedenie lesných spoločenstiev do edaficko‑trofických radov, je povaha pôdneho prostredia (edatopu),indikovanáúčasťouaždominancioudruhovsurčitýmekolo-gickýmcharakterom.Odlišnéekologicképodmienky,vdôsledkupôsobeniatrvalevyššejhladinypod-zemnejvody,podmienilinutnosťzaradeniaspoločenstievmimoekologickýchradovdoedaficko‑hyd‑rických radov, tzv. súborov. SkupinylesnýchtypovbolizoradenédoštyrochradovA,B,C,D,dvochmedziradovA/B,B/C,dvochsúborov„a“,„c“.

Rozdielnosť klimatických ekologických podmienok (klimatopu) podmienila vertikálne roz‑členenie vegetácie do vegetačných stupňov (vs). Určujúcimfaktoromprevegetačnéstupnejevýškováainverznáklíma,tedamezoklímamodifikovanáreliéfomterénu.Lesnévegetačnéstupneboliodvodenéinduktívne, ako stupne skupín lesných typov, podľa vegetácie, vo vzťahu k reliéfu terénu (nadmor-skávýška,expozícia).Preurčenielesnéhovegetačnéhostupňajerozhodujúcedruhovézloženiecelejgeobiocenózy,nielenzastúpenie jednotlivýchdrevín.Vegetačnéstupnepredstavujúzmenyvskladbeprírodnýchspoločenstievpodmienenézmenamiklimatickýchpodmienok.Lesnéspoločenstváboliroz-delenédoôsmich(lesných)vegetačnýchstupňov,deviatystupeň(alpínsky)jenelesný.

Pôsobenietrvalevyššejhladinypodzemnejvodyjepríčinouodlišnýchpodmienokpôdnychimik-roklimatických(ovplyvňuješpecifickúlokálnuklímuresp.fytoklímu).Tentovplyvsavýznamneuplat-ňujeaniejekonformnýsvplyvommakroklímyavýškovejklímy,ktorýbolrozhodujúcipreutvore-nievegetačnýchlesnýchstupňov.Bolipretovylíšenéedaficko‑hydrické rady, tzv. súbory „a“a„c“(nadväzujúcenaradyAaC)podmienenésvojráznosťoupríslušnýchbiocenóz(vdrevinovejibylinnejzložke).

Tieslt,ktorémajúpodobnýcharaktervrozpätídvochvegetačnýchstupňov,súrozdelenénatzv.nižšíavyššístupeň,podľavýskytukorešpondujúcichdruhov(napr.,dubinových,podhorských,subal-pínskych).

3.1 STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA EDAFICKO‑TROFICKÝCH RADOV

3.1.1 RAD A – OLIGOTROFNÝ

Spoločenstvátohtoradusúviazanénapôdyminerálnechudobné(oligotrofné),spravidlasilnekyslé(pHdo3,9),sospomalenouhumifikáciou,shromadenímnadložnéhohumusu.Pôdy(najčastejšiepod-zoly)vzniklizminerálnechudobných,kyslejšíchhorninovýchpodkladov.


15

Spoločenstvásúdruhovochudobné,charakteristickájeprevahadruhovacidofilnýcholigotrofných,znášajúcichhromadenienadložného,kysléhohumusu.Praktickyneexistujúdruhyprísneviazané lennaradA,môžemevšakhovoriťodruhoch,ktorétumajúťažiskovýskytu.MôžusavšakvyskytovaťimimoraduA,vradochA/B,B,B/CiD,najmävovyššíchvegetačnýchstupňoch,kdevplyvomchlad-nejšejavlhkejšejklímydochádzapomiestnekhromadeniunadložnéhohumusuinaplocháchminerálnebohatších.

Podľavegetačnýchstupňovsamenízastúpenieacidofilnýcholigotrofnýchdruhovsrôznyminárok-minavlhkosť,odxerofilnýchdruhovsťažiskomvýskytuv1.vs,dubinové(1.–2.,ojedineleaj3.a4.vs),mezofilné(2.–8.vs),podhorskéacidofilnéieuryekné(od5.vs),ažposubalpínske(od6.vs).Vovyššíchvssamôžuuplatňovaťajniektoréhygrofilné,v7.a8.vsajhumikolnédruhy.

Hojná je účasť rôznych acidotolerantnýchdruhov, ktoré nie sú viazané na vyslovene kyslé oli-gotrofnépôdy,alezvýšenúacidituznášajú(napr.mnohépapradiny).

Preprevažnúčasťspoločenstievtohtoradu(od1.po8.vs)jecharakteristickáúčasť(aždominan-cia)acidofilnýcholigotrofnýchmachorastovališajníkov.

3.1.2 RAD A/B – HEMIOLIGOTROFNÝ

Spoločenstvá tohto radu zaberajú pomerne rozsiahle plochy vo vyšších polohách (5. a 6. vs),prevažnenaseverodhlavnejklimatickejčiarySlovenska,naúzemípodvplyvomchladnejklímyodBaltického,resp.SevernéhomoraEdafickysúviazanénaminerálnemenejbohaté,spravidlazrnitostneľahšiepôdy(vporovnaníspôdamiostatnýchslt5.a6.vs).Prevažujúkambizemedystrické,kyslé(pH3,9–4,9)nenasýtené,vovyššíchpolohách(6.vs)ajandozemeapodzolykambizemné.

Charakteristické je spoločné zastúpenie druhov acidofilných oligotrofných,mezo- a eutrofných(pozricharakteristikuraduAaB).Vniektorýchlesnýchtypochajdruhynitrofilnéakalcifyty.

NarozdielodspoločenstievraduBsúvofytocenózachraduA/Bdominantnénízkebyliny(fytoce-nózymajúnápadnýnízkobylinnývzhľad).Vysokébylinyapapradinysavyskytujúojedinele,význačnájedominanciadruhovpodhorských.V6.vspristupujúdruhysubalpínske(acidofilnéieutrofné).

3.1.3 RAD B – MEZOTROFNÝ

SpoločenstváraduBsavyskytujúnanajbežnejšíchlesnýchpôdach,luvizemiachakambizemiachrôznychsubtypovavariet;zriedkavejšienarendzináchkambizemnýcharubefikovaných.Reakciapôdjemierneažstrednekyslá(pH4,9–6,0).Voblastihlavnejrizosféry,t.j.do40cm,sútoslaboažstredneskeletnatépôdy(obsahskeletudo40–50%).Horninovýpodkladjerozmanitý,prevládajúvšakmine-rálnestrednesilnéhorniny.Skupinylesnýchtypovsanevyskytujúnavysloveneminerálnechudobnýchhorninách,akpôdynanichvzniknuténiesúobohacovanéživinamiinak,napr.vdôsledkupriaznivéhoterénnehouloženia.Navápencochlenvtedy,keďsú tuvyvinutéhlbšiepôdy,prípadnekeďpokročilprocesodvápňovaniavrchnýchvrstiev.

Spoločenstvá tohto radusúdruhovebohaté,prevažujúdruhymezo-ažeutrofné, indikátorypôdsdobreprebiehajúcouhumifikáciou,srôznymvzťahomkvlhkosti,väčšinoumezofilné.V1.–3.vstohtoraduprevažujúdruhytrávovitéhovzhľadu(podrastmá„trávovitývzhľad“).V1.vssútonajmäxerofil-néúzkolistétrávovitédruhy,od2.vsdruhymezofilné.

V1.–2vs je charakteristickáúčasťdubinovýchmezo–a eutrofnýchdruhov (od3.vsdubinovédruhychýbajú).Od2.vszačínajúpristupovaťdruhybučinové(od4.–6.vssúdominantné),v4.vsfyto-cenózynadobúdajúbylinnývzhľad.


16

Od5.vs,vzhľadomnatrvalúvzdušnúapôdnuvlhkosťadobrúzásobuživín,súfytocenózytoh-toradutypickydvojetážovitéscharakteristickýmdominantnýmvýskytomvysokýchbylínapapradín(mezo–aeutrofných,resp.euryekných)ktorétumajúvhodnépodmienkypreplnýrozvoj.Vspodnejetážiokremspomínanýchdruhovbučinovýchgradujúdruhypodhorské(eutrofnéieuryekné).Spoločenstvá6.vsdiferencujúsubalpínskeeutrofnéimezotrofnédruhy.PrefytocenózyraduB(najmä4.–6.vs)jetypickézastúpenienitrofilnýchdruhovccado15%,tzn.,žesútuojedineléažhojné,aleniedominantné.

Vzhľadomnato,žefytocenózyraduBsavyskytujúnarelatívnenajbohatších,dobrevyvinutýchpôdach,vykazujúmaximumdruhovpríslušnýchvs,predstavujúzonálnuvegetáciuodpovedajúcuklímepríslušnýchvegetačnýchstupňov.

LesnéspoločenstváraduBsúvlesochSlovenskanajrozšírenejšie,najproduktívnejšie,atedahos-podárskynajvýznamnejšie.

3.1.4 RAD B/C – HEMINITROFILNÝ

Spoločenstváchtohtoradusavyskytujúnaminerálnestrednebohatýchažbohatýchpôdach,hlbo-kých,sobsahomskeletuvhlavnejrizosféreod40do70%.Prevažujúkambizemepsefitickéaandozem-né,skeletnatejšierendzinyrubefikované(terraecalcisrendziny),aleajandozeme.

Pôdymajúvyššíobsahkvalitnéhohumusu.Priaznivúhumifikáciupodmieňujedobráprevzdušne-nosťpôd(skelet),miernekysláažneutrálnareakcia(pH6,0–7,2),dostatoksvetlaazrýchlenýkolobehživín.Okremtohojeprehumóznenosťpodmienenáajtvorboukoluviálnehomateriálu(zvievanieopadu,namývaniejemnozeme).PretosavspoločenstváchraduB/C,okremdruhovcharakteristickýchpreradB,uplatňujúv rovnakomzastúpení (často spoludominantné)druhynitrofilnéaheminitrofilnédruhy,charakteristicképreradC.

NázvyskupínlesnýchtypovtohtoradusúodvodenéodnázvovsltraduBamajúprívlastok„ace‑rosum“ (v1.a2.vs)alebo„tiliosum“ v3.a4.vs.

Vzhľadom na priaznivejšiu vlhkosť pôd tohto radu sa ani v 1. vs neuplatňujú xerofilné druhy.OkremnitrofilnýchspoludominántsavovšetkýchvsuplatňujúdruhypríslušnýchsltraduB,tzn.druhymezo–aeutrofnémezofilné,dubinovéabučinové.

V4.až6.vsdruhovágarnitúraodpovedáfytocenózamraduBstým,žepoprijednotlivýcheko-logickýchskupináchdruhovsavždyspoludominantneuplatňujúdruhynitrofilné.V5.vssaakový-znamnédiferenciályuplatňujúokrempodhorských(eutrofnýchieuryekných)ajnavlhkosťnáročnejšienitrofilnédruhy.Vysokobylinnývzhľadspoločenstvámudávajúo.i.ajpapradiny.Od6.pristupujúdruhysubalpínske.

V7.vssapopridruhochbučinových,nitrofilnýchadominantnýchsubalpínskycheutrofných,uplat-ňujú idruhyacidofilnévdôsledku lokálnehohromadenia surovéhohumusu (napr.nakopčekochpovývratochapod.).Naopak,vterénnychzníženináchnájdemeniektoré chladnomilnéhygrofyty alebodruhyprameniskové.

V8.vspopridominantnýchsubalpínskychdruhochstúpaúčasťdruhovacidofilných,charakteris-tickájeúčasťniektorýchdruhovprameniskových.Vovšetkýchspoločenstváchtohtoradujenápadnýjarnýaspektsdominancioujarnýchlesnýchheliofytov.

3.1.5 RAD C – NITROFILNÝ

Spoločenstvátohtoradusaviažunastrednehlbokéahlbokéskeletnatéažbalvanitépôdy(skon-venčnýmobsahomskeletu70–100%)vytvorenézminerálnestrednebohatýchažbohatýchhornín,akosúsilneskeletnatékambizeme,hlbšierankre,skeletnatéasutinovérendzinyvylúhovanéaregozeme.


17

Charakteristickájepriazniváreakcia(pH6,0–7,2),koncentráciaživínaprevzdušnenosťpôd,umožňu-júcadobrúhumifikáciuopadu.Vytvárajúsapriaznivéformyhumusu(mull),ktorýinfiltrujedoznačnejhĺbkypôdnehoprofilu.Keďžepôdytohtoradusanajčastejšievyskytujúnaskeletnatýchbázachsvahovavsvahovýchúžľabinách,súobohacovanésvahovouvodouikondenzačnouvodou,ktorásazrážanaj-mävsutináchanabalvanoch.

VdôsledkuuvedenýchekologickýchpodmienokjeprespoločenstváraduCcharakteristickávýz-načnáúčasťnáročnýchlistnáčov,akosújavory,lipy,jaseň,bresty,ktorésamôžuuplatniťprotidetermi-nantompríslušnýchvegetačnýchstupňov–dubu,buku,jedliasmreku,ktorésúprivysokejskeletnatostipôdmenejexpanzívne.

SpoločenstváraduCsavyznačujúdruhovoubohatosťoubylinnejzložky.Význačnéjedominantnézastúpenieheminitrofilnýchanitrofilnýchdruhov,viazanýchnapôdysdokonaleprebiehajúcouhumi-fikáciou,tedadruhovindikujúcichpriaznivúformuhumusuaznačnýobsahdusíkavpôdnomzvršku.Popridominantnýchnitrofilnýchaheminitrofilnýchdruhochsavpríslušnýchvsuplatňujúdruhydubi-nové,bučinové,podhorskéasubalpínske,atoprevažneeutrofné,príp.mezotrofnéaleboeuryekné.Ichzastúpeniespravidlanepresahuje15–20%.

3.1.6 RAD D – ALKALOFILNÝ

SpoločenstváraduDsaviažunakarbonátovépôdy,svysokýmobsahombáz,sneutrálnouažalka-lickoureakciou(pH7,2–8,6).Tietopôdyvzniklinasprašiach,vápencoch,dolomitochainýchkarbo-nátovýchhorninách.Sútoprevažnerendziny,pararendziny,menejčastésúčernozemealebolitozeme(karbonátové).Súrôznehlboké,odlitozemíshumusomvskalnýchštrbinách,cezrôznespevnenésutinyaplytkévysychavérendzinyažpočernozemenaspraši.Prevažnemajúvysokýobsahskeletu,súslabovododržné(preschýnajúce)amiernealkalické.Dekompozíciaopadujerýchla,môžemaťcharaktermi-neralizácie,alebohumifikáciestvorboumoderovýchforiemhumusu.

Keďževäčšinalokalítmávzhľadomnareliéfapôdnepodmienkyextrémnycharakter,porastysúčastonezapojenéamajúprechodnýrázmedziprirodzenýmilesnýmianelesnýmigeobiocenózami.

RadDmá najviac druhov „vlastných“, ktoré sa v ostatných radoch nenachádzajú, sú to druhykalcifilnéažbazifilné,náročnénavyššíobsahvápnika,nadusíknenáročné.Okremkalcifilnýchažba-zifilnýchdruhovsrôznymvzťahomksvetlu,teploteavlhkosti(stepné,lesostepné,ostatnékalcifyty,dealpínskeaprealpínskedruhy)satumôžuvyskytovaťajinésuchomilnéateplomilnédruhykreakciisubstrátuindiferentné.

Extrémne podmienky – strmé bralnaté svahy, plytké skeletnaté a suchémierne alkalické pôdy,zvýšenáinsoláciavdôsledkuuvoľnenéhozápoja–majúunifikujúcivplyvadiferenciáciajednotlivýchvsjevtomtoradeobtiažna.Napr.teplomilnédruhytuvystupujúaždo4.vs,vnajextrémnejšíchspolo-čenstváchaždo5.vs.

Akodiferenciályjednotlivýchsltslúžiadruhyužspomínanýchekologickýchskupín,ktorésavspo-ločenstváchraduDvyskytujú,akonapr.dubinovédruhyeutrofné(ioligotrofné),bučinové,nitrofilné,acidofilné,podhorskéasubalpínskemezo-aeutrofné,príp.euryekné.Výskytniektorýchhygrofilnýchaprameniskovýchdruhovjecharakteristickýpreniektoréslt6.–8.vstohtoradu.Do8.vszostupujúajniektorédruhyalpínske.


18

3.2 CHARAKTERISTIKA EDAFICKO–HYDRICKÝCH RADOV (SÚBOROV)

3.2.1 SÚBOR „a“ – ACIDOFILNÝ

Spoločenstvá tohto súboru súvýrazneovplyvnenévysokopoloženouhladinoupodzemnejvody(prevažnestagnujúcej),ktoráspôsobujeprechodnéažtrvalézamokreniepôdnehoprofilu,atýmajjehonedostatočnéprevzdušnenie.Vplyvzamokreniaachladusaprejavujehromadenímnadložnéhohumusuažrašelinením,tvorbourôznehrubejvrstvyrašeliny.

Zhornínchudobnýchnaživinysavytvoriliprevažnehydromorfnépôdy,organozemeaglejerôz-nychsubtypov.

Druhovézloženiefytocenózjepestré,vzávislostiodvýškyhladinypodzemnejvody,trvalostiza-mokrenia,hrúbkyrašelinyapod.Vbylinnejzložkesauplatňujúakodominantypredovšetkýmhygrofil-nédruhyacidofilnéresp.oligotrofné,alebokobsahuživínindiferentné(čiužindikátorytrvalemokrýchpôdalebostriedaniastupňavlhkosti),vniektorýchsltajhumikolnédruhy.Charakteristickýjevýskythygrofilných,príp.mezofilnýchmachorastov.Na relatívnesuchšíchmiestachsauplatňujúacidofilnéoligotrofnémezofytyraduA.

Diferenciálnymznakomjednotlivýchslttohtosúborujerôznezastúpenieuvedenýchekologickýchskupíndruhov,akoiúčasť,alebochýbanieinýchekologickýchskupín,akonapr.subalpínskychacido-filných,podhorských,apod.

Zdrevín sa s ohľadomnanedostatočnéprevzdušneniepôdnehoprofiluuplatňuje jelša lepkavá,vŕby,brezy,dubletný,borovicamočiarnaismrek.Ostatnédrevinysamôžuuplatňovaťnapodmáčanýchpôdachtam,kdejeaspoňdo30cmpôdavovegetačnejdobetrvaleprevzdušnená.

3.2.2 SÚBOR „c“ – NITROFILNÝ

Spoločenstvátohtosúborusúviazanénaalúviápotokovarieksvysokopoloženouhladinoupod-zemnejvody(okysličenej,prúdiacej),niekedysperiodickýmizáplavami,kdenedochádzakhromade-niunadložnéhohumusu.

Naaluviálnychnaplavenináchbohatýchnaživinysavytvorilihydromorfnépôdy(gleje,čiernice,fluvizemerôznychsubtypov,prípadneajsolončaky),minerálneveľmibohaté,častosvysokýmobsa-hombáz,spriaznivouhumifikáciouopadu(prebiehaprivyššejvlhkostipriaznivo),príp.súobohacova-nékalomzozáplav.

Prebylinnúsynúziujecharakteristickézastúpeniedruhovpôdvlhkýchažzamokrených,tzn.hyg-rofytov(eutrofnýchažnitrofilnýchalebokobsahuživínindiferentných),druhovvodných,pramenisko-vých,potočnýchavodných.Spoludominantamisúnavlhkosťnáročnejšiedruhynitrofilné,uplatňujúsaajvlhkomilnejšielesnémezotrofnédruhy.Nazasolenýchpôdachajniektoréobligátnealebofakultatív-nehalofytyakonapr:Inula salicina, Alkana tinctoria, Bromus tectorum a i.

Pre spoločenstvápripotokochvzáverochhorskýchdolín súcharakteristickédruhysubalpínskemezo–aeutrofné.

V synúzii drevín sa význačne uplatňujú druhy znášajúce uvedené ekologické podmienky: jelšalepkavá,jelšasivá,jaseňštíhlyiúzkolistý,dubletný,domácetopole,vŕby,brestyainédreviny,ktorésavzonálnychspoločenstváchdominantneneuplatňujú.

Vofytocenózachsdominancioujelšípristupujúvmenšejmiereidrevinyzokolitýchlesnýchporas-tov–buk,jedľa,smrek,javorhorskýabohatábývaetážkrovín.


19

3.3 ZASTÚPENIE EKOLOGICKÝCH SKUPÍN DRUHOV V EDAFICKO‑TROFICKÝCH A EDAFICKO‑HYDRICKÝCH RADOCH A V SKUPINÁCH LESNÝCH TYPOV

Poznámka:Vprehľadesúuvedenéibazákladnéskupinylesnýchtypov,bezgeografickýchvariantov.

Rad Ekologickéskupinydruhov

A

dominanciaacidofilnýcholigotrofnýchbylín,častoajmachorastovališajníkov;ojedinelemezotrofnédruhy;chýbajú:nitrofilné,eutrofnéakalcifilnédruhy

A/B

Rovnakézastúpenie(spoludominancia)acidofilných,mezo–aeutrofnýchdruhov;dominancianízkychbylín(Oxalis acetosella);ai.druhovkreakciipôdyindiferentnýchcharakteristicky:podhorskéeuryeknédruhy;vniektorýchltojedinele:vysokébylinyapapradiny,nitrofilnéakalcifilné

Bdominanciamezo–aeutrofnýchdruhov,väčšinouchýbajú:acidofilnéoligotrofnéakalcifilnécharakteristicky:nitrofilnédo15–20%

B/C spoludominancianitrofilných,mezo-aeutrofnýchdruhov;v6.–8.vsajacidofilnédruhy

Cdominancianitrofilnýchaheminitrofilnýchdruhov,charakteristickymezo–aeutrofnédo15–20%chýbajúacidofilnéoligotrofnédruhy

D dominanciakalcifilnýchažbazifilnýchdruhov,spoluúčasťmezo–aeutrofných,nitrofilnýchioligotrofných

„a“

dominanciahygrofilnýchacidofilnýcholigotrofných,mezotrofnýchalebokobsahuživínindiferentnýchhojnéažspoludominantnéacidofilnéoligotrofnémezofytypríp.humikolnédruhychýbajú:nitrofilnéaeutrofnédruhy(okremslt Bal)

„c“dominanciahygrofilnýchnitrofilnýchaeutrofných,(vrátanehygrofytovkobsahuživínindiferentných);hojnéažspoludominantnémezo–,eutrofnéanitrofilnédruhy

Pozn:vďalšejtabuľkesúpoužiténasledovnéskratky: dom.–dominantnédruhy(vyznačenétučnýmpísmom) char.–charakteristickédruhysútypicképrevegetačnújednotku,ajkeďniesúdominantné ojed.–ojedinele(môžusavyskytovať,aleajchýbať) dif.–diferenciálne(prítomnosťoualeboabsencioudiferencujútypologickéjednotky) pristupujú–druhyzostupujúcezvyššíchvs(smaloupokryvnosťou);napr.podhorskév4.vs ustupujú–druhynižšíchvssaojedinelemôžuvyskytovaťvovyššomvs


20

sltvs RADA

PiQ1.vs

dom.acidofilné oligotrofné xerofilné machorasty, lišajníky a byliny,dubinovéacidofilnéchar.adif.psamofyty→ostatnésltraduA

Q 1.vs

dom.acidofilné oligotrofné xerofilné druhy –dif.→Fq nsthojné(aždominantné)dubinovéacidofilnéoligotrofné,acidofilnéoligotrofnémezofilnémachorastychýbajúpsamofyty–dif.→PiQ,chýbaLuzula luzuloides –dif.→Fqvzhľad:trávovitý

Fq nst2.vs

dom.acidofilné oligotrofné mezofilné druhyLuzula luzuloides –dif.→Q, PiQ,char.dubinovéacidofilnéoligotrofné(hojné),chýbajúacidofilnéoligotrofnéxerofyty–dif.→Q (ibavnajextrémnejšíchtypochdom.Calluna vulgarisaacidofilnémachorastyališajníky)

Fq vst3.vs

dom.akoFq nst,teplomilnédubinovéustupujú(dif.→Fq nst)chýbajúpodhorskédif.→Fqa.

QPi nst3.vs

dom.acidofilné oligotrofné xerofilné machorasty, lišajníkya byliny (častoajCalluna vulgaris)dif.→Fq,niekedyacidofilnémezofyty: Luzula luzuloides, Vaccinium myrtillusa V. vitis‑idaea dif. → QSteris viscaria, Silene vulgaris, Campanula rotundifolia – dif.→QPi vst

QPi vst4.vs

akoQPi nstchýbajúpsamofytydif.→PiQchýbajúpodhorské–dif.→Fqa,

Fqa4.vs

dom.acidofilné oligotrofné mezofilné druhyhojnéacidofilnémachorasty,ojed.papradinyteplomilné dubinové + podhorské sa vyskytujú (s malou pokryvnosťou) spolu, aleboobidvoje chýbajú–dif.→Fq vst a Fap nst.

Fap nst5.vs

dom.acidofilné oligotrofné mezofilné až hygrofilné druhyčastodom.euryeknépapradinychar.(hojneaždom.)podhorské acidofilné oligotrofné i euryekné,chýbajúdubinové–dif. →Fqa

Fap vst6.vs

dom. a char. druhy ako v Fap nstpristupujúsubalpínskeacidofilné(imezotrofné)–dif.→Fap nstdobrévzrastovépodmienkysmreka–dif. →SP

SP7.vs

dom.acidofilné oligotrofné mezofilné až hygrofilné druhy (akoFapvst)hojneaždom.podhorské acidofilné oligotrofné i euryeknéhojneaždom.subalpínske acidofilné a mezotrofné,ojed.isubalpínskeeutrofné–dif.→Fap vstzníženávzrastavosťsmreka–dif. → Fap vst

Macid8.vs

dom.achar.druhyakovSPvnútrikosodrevinyacidofilné machorasty a lišajníkyniekedyhojnéaždom.rašelinníky,príp.niektoréhumikolnéEmpetrum hermaphroditum a Vaccinium uliginosumdominancia kosodreviny –dif. → SPchýbajúeutrofnéaprameniskovédruhydif.→RMchýbajúkalcifyty–dif.→Mc


21

sltvs RADA/B

FA nst5.vs

zmiešanie acidofilných a bučinových druhov –dif.→Fap,hojne(aždom.)podhorskéeuryekné(dom.Oxalis acetosella)ojed.(vniektorýchlt)vysoképapradiny,nitrofilné,kalcifyty,niekedymachorastychýbajúsubalpínske–dif.→FA vstvzhľad: výrazne nízkobylinný –dif.→AF, FAc,

FA vst6.vs

dom.achar.druhyakovFA nstpristupujúsubalpínske(prevažne)acidofilné→FA nst

sltvs RADB

CQ1.vs

dom.trávovité (úzkolisté) druhy mezotrofné xerofilné (dif.→FQ)char.dubinovéeutrofné,mezotrofné(ojed.oligotrofné)ojed.lesostepné–dif.→CoQchýbaLuzula luzuloides –dif.→FQ (inémezofytyojedinele)vzhľad:trávovitý

FQ2.vs

dom.mezotrofné mezofilné trávovité druhy (častoajLuzula luzuloides)–dif.→CQ,char.hojnedubinovémezo–aeutrofné–dif.→QFojed.ažhojnemôžupristupovaťbučinové–dif. Qnitrofilnédo15–20%–dif.→FQ ac, QF til, CAc nstvzhľad:trávovitý

QF3.vs

dom.mezotrofné mezofilné trávovité (najmäCarex pilosa)hojneažspoludominantnebučinovéchýbajúteplomilnédubinové–dif. → FQnitrofilnédo15–20%–dif.→QF til, TAc nstvysokápokryvnosťbylinnejetáže–dif. → Fpojed.papradiny,kalcifyty,vzhľad:trávovitý–dif.→Fp, Ft,

Fp nst3.vs

nízka pokryvnosť bylinnej synúzie (do 15 %) –dif. → QF, Ft,char. trávovitémezotrofnémezofilné(častoajLuzula luzuloides)char.bučinové(najarDentaria bulbifera)vzhľad:nudálny–dif.→QF,

Fp vst4.vs

charakteristickédruhyakoFp nstojed.pristupujúpapradinyapodhorskédruhy–dif. Fp nst,ojed.acidofilnémachorasty.vzhľad:nudálny–dif.Ft,

Ft4.vs

bučinové –dominantné,nitrofilnédo15–20%,dif. → F til, TAc nstvysokápokryvnosťbylinnejsynúzie–dif.→Fp,pristupujúvysokébyliny,papradinyapodhorskédruhyvzhľad:bylinný–dif.→AF nst, Fp,

AF nst5.vs

dom.bučinové –dif. → FA,char.nitrofilnédo15–20%,dif. → FAc nst a FrAc nst,dom.vysoké byliny a papradiny – dif.→FA, Ft,veľmihojnepodhorskéeuryeknéieutrofné(gradujú)–dif. → Ft,chýbajúsubalpínske–dif. → AF vst,vzhľad:vysokobylinný– dif. Ft, FA nst,

AF vstdom.achar.druhyakoAF nst6.vspristupujúsubalpínske(hlavne)eutrofné–dif. → AF nst,vzhľad:vysokobylinný

sltvs RADB/C

CQ ac1.vs

spoludominantne: nitrofilné, heminitrofilné, mezotrofné trávovité,dubinové eutrofné (dif.→CQ, CAc nst)chýbajúbučinové–dif.→FQac,


22

FQ ac2.vs

spoludominantne mezotrofné trávovité (char.preFQ)a nitrofilné ‑ heminitrofilné –dif.→FQ, CAc vst,char.dubinovéeutrofné–dif.→QF til,pristupujúbučinové–dif.→CQac,

QF til3.vs

spoludominantne mezotrofné trávovité (char.preQF),nitrofilné a bučinové,dif.→QF,chýbajúdubinovéeutrofné–dif.→FQ ac,

F til4.vs

spoludominantne bučinové a nitrofilné (dif.→TAc, Ft)ojedinelepodhorskéapapradiny(alebochýbajú)–dif.→FAc nst,ojed.trávovité–dif.QF til,

FAc nst5.vs

spoludominantne bučinové a nitrofilné (mezo-hygrofilné),hojneeutrofnéhygrofilnéchladnomilnébyliny–dif.→AF, FA, FrAc)veľmihojnepodhorskéeutrofnéieuryekné–dif.→Ftil,chýbajúsubalpínske–dif.→FAc vst,vzhľad:vysokobylinný(vysokébylinyapapradinyhojneaždominantne),dif.→F til, FA,

FAc vst6.vs

dom. a char. druhy ako FAc nst,pristupujúsubalpínskeeutrofné–dif.→FAc nst,

FAc hum6.vs

dom. a char. druhy ako FAc vstzvýšenáúčasťacidofilnýchdruhov–dif.→FAc vst,

AcP7.vs

dom.subalpínske eutrofné (iacidofilné)–dif.→FAc vst,dom.eutrofnéhygrofilnéchladnomilnéchar.niektoréprameniskové–dif.→FAc vst,hojnepodhorskéeutrofnéieuryeknébučinové–lenvnižšíchpoloháchchar.acidofilnémezofyty(mozaikovite)vzhľad: vysokobylinný(subalpínskeeutrofnéapapradiny)

RM8.vs

dom.subalpínske eutrofné (iacidofilné)–dif.→Macid, Mc,char.acidofilnédruhy–vovnútrikosodrevinynasurovomhumusechar.alpínskeaniektoréhygrofyty(prameniskovédruhy)

sltvs RADC

CAc nst1.vs

dom.nitrofilné, heminitrofilné –dif.CQ, CQactrávovité mezotrofné mezofyty – ostrovčekovitodom.–dif.→CQ, CQacchar.dubinovéeutrofnéchýbajúbučinové,dif. → CAc vst,

CAc vst2.vs

dom. a char. druhy ako CAc nst–dif.→FQ, FQac,pristupujeMercurialis perennis –dif.→CAc nst,char.dubinovéeutrofné–dif.→TAc,char.bučinovédo15–20%–dif.→CAc nst,

TAc nst3.vs

dom.nitrofilné (najmäMercurialis perennis)–dif.→QF,char.trávovitémezotrofnémezofyty–dif.→QF,char.bučinovédo15–20%chýbajúdubinovéeutrofné–dif.→CAc vst,

TAc vst4.vs

dom. a char. druhy ako TAc nst–dif.→Ft, trávovitémezotrofnémezofytyustupujúbučinovédo15–20%pristupujúpodhorskéeutrofnéieuryekné–dif.→TAc nst,hojnepapradiny–dif.→TAc nst,

FrAc nst5.vs

dom.nitrofilné (častoLunaria rediviva)–dif.→AF, FAc, FA,hojnepodhorskéeutrofnéieuryekné,aniektoréhygrofilnédruhybučinovédo15–20%,dif.→FAc, AF,chýbajúsubalpínskeeutrofné–dif.FrAc vst,vzhľad:vysokobylinný(papradinyaždominantné)–dif. → TAc,


23

FrAc vst6.vs

dom. a char. druhy ako FrAc nstpristupujúsubalpínskeeutrofné–dif.→FrAc nst,

sltvs RADD

CoQ nst1.vs

char.až.dom.kalcifilné ažbazifilné stepné a lesostepnéxerofilné (najmätrávovité)druhy –dif.→ostatnésltraduDchar.dubinovémezo–,eutrofné(ioligotrofné)chýbajúdealpínskeaprealpínske–dif.→FQ de, Pide, QF de,vzhľad:trávovitý

CoQ vst2.vs

dom. a char. druhy ako CoQ nstpristupujúmezotrofnémezofilnéanitrofilné–dif.→CoQ nstojed.bučinové–dif.→CoQ nst,chýbajúdealpínskeaprealpínske–dif.→FQ de, Pide, QF de

FQ de2.vs

dom.dealpínske najmätrávovité –dif.→CoQ vst,dom.kalcifilné ažbazifilné ostatné (najmätrávovité)veľmihojneažspoludom.trávovitémezofytysltFQ –dif.→Pideveľmihojnedubinovéeutrofné–dif.→QF de,ojed.bučinové–dif.→QF de,ojed.lesostepnéai.xerofyty–dif.→CoQ, Pide,vzhľad:trávovitý

Pide2.–4.vs

dom.dealpínske (najmätrávovité)dif.CoQ, CoF,hojneažspoludom.ostatnékalcifilné ažbazifilné druhychar.veľmihojnelesostepné –dif.FQ de, QF de, Fde,char.hemioligotrofnéažoligotrofnédubinové(ojed.eutrofné)chýbajútrávovitémezotrofnémezofilnéabučinové–dif.FQ de, QF de,

CoF3.(4)vs

dom.trávovité mezotrofné mezofyty a ostatné kalcifilné druhyhojnédubinovéeutrofnépristupujúbučinovéanitrofilné(vzapojenýchporastoch)niekedylesostepné(vpresvetlenýchporastoch)chýbajústepné–dif.→CoQ,chýbajúdealpínske–dif.→Pide, Fde,

QF de3.vs

dom.dealpínske (najmätrávovité),dif.→CoQ, CoF,spoludom.mezotrofnétrávovité(dominantyQF)–dif.→Fdeustupujúdubinové,hojnebučinové–dif.→FQ devzácnelesostepné,prímesnitrofilnýchvzhľad:trávovitý

Fde nst4.vs

dom.dealpínske aostatnékalcifilné ažbazifilné druhy-(najmätrávovité)char.bučinovéanitrofilné–dif.→Pide,ojed.dubinové(extrémnetypy)vzácnelesostepné–dif.→Pide,vzhľad:väčšinoutrávovitý

Fde vst5.vs

dom. a char. druhy ako Fde nst,char.pristupujúpodhorské(kalcifilné,eutrofné,euryekné)–dif.→Pide, Fde nst,mozaikoviteacidofilnémezofyty–dif.→Fde nst, Pide,chýbajúsubalpínske–dif.→FP,

FP nst6.vs

dom.dealpínske aostatnékalcifilné ažbazifilné druhychar.bučinovéanitrofilné–dif.PiL (vovstustupujú)mozaikovitehojnéhygrofilnéažprameniskové–dif.Fde,PiL,spoludom.acidofilné mezofytyhojnepodhorské(kalcifilné,eutrofné,euryeknéiacidofilné)pristupujúsubalpínske acidofilnéieutrofné–dif.Fde,


24

FP vst7.vs

dom.achar.druhyakovoFP nst,ustupujúbučinovéanitrofilné–dif.FP nst,dom.subalpínske acidofilné,eutrofné–dif.FP nst,

PiL(5)6.–7.vs

dom.dealpínske aostatnékalcifilné ažbazifilné druhychar.lesostepnédruhyskalnýchštrbín,dif.→FP,char.acidofilnémezofilné(najmärodVaccinium)apodhorské–dif.→PidecharakteristickýmdruhomjeArctostaphyllos uva‑ursichar.subalpínskeacidofilné(subalpínskeeutrofnéchýbajú),chýbajúhygrofilné,prameniskové,bučinovéanitrofilné–dif.→FP,

Mc8.vs

dom.dealpínske aostatnékalcifilné ažbazifilné –dif. → Macid, RMdom.acidofilnémezofilnémachorastyabylinyveľmihojnesubalpínskeacidofilnéieutrofnéhygrofilnéaprameniskovépristupujúalpínskedruhy

sltvs SÚBOR„a“

BQ(1.–4.vs)

dom.hygrofyty – indikátory striedania stupňa vlhkosti ‑acidofilné i k obsahu živín indiferentné – dif.→Q, PiQchar.acidofilnémezofytyiacidotolerantnédruhychar.acidofilnémachorastychar.mezofilnémezotrofnélesnédruhy,niekedypodhorské(Oxalis acetosella)ojedineleajdubinovéacidofilnéchýbajúindikátorytrvaléhozamokrenia–dif.→BAl

BAl(1.–6.vs)

dom.hygrofyty – indikátory striedania stupňa vlhkosti aindikátory trvale mokrých pôd oligotrofné, mezotrofné, k ikobsahu živín indiferentnéchar.acidofilné machorasty (mezo–ažhygrofilné)char.acidofilnémezofyty–nízkaúčasťchar.eutrofnéažnitrofilnédruhy(nasuchšíchmiestach)–dif.→BQ, AP,ojed.humikolnéojed.podhorské,papradiny;v6.vssubalpínskedruhyvzhľad:trávovitý

AP(4.–7.vs)

dom.acidofilné mezofyty a podhorské acidofilné dif.→BAldom.acidofilné machorasty,najmädruhy rodu Sphagnum,char.hojnesubalpínskeacidofilné–dif.→BQ, Pil,char.hygrofyty,indik.trvalemokrýchpôdoligotrofnéi kobsahuživínindiferentné–dif.→SP,

Pil(4.–8.vs)

dom.humikolné druhy–dif.→ostatnésltsúboru„a“dom.acidofilné hygrofilné machorasty,najmärodSphagnum,char.oligotrofnéhygrofyty(indikátorytrvaléhozamokreniaistriedaniastupňavlhkosti)char.rôzneacidofilnédruhy,zpodhorskýchCalamagrostis villosa

sltvs SÚBOR„c“

SAl

dom.hygrofyty trvale mokrých pôd eutrofné až nitrofilné, (1.–4.vs)i k obsahu živín indiferentné (teplomilné) tzv.„močiarne“char.aždom.vodné –dif.→ostatnésltsúboru„c“char.hygrofyty–indikátorystriedaniastupňavlhkostieutrofné,nitrofilné,kobsahuživínindiferentné,teplomilnéaleboeurytermné(ojed.–hojne)vzhľad:určujútrávyavysokéostrice


25

QFr(1.–2.vs)

dom.hygrofyty – indikátory striedania stupňa vlhkosti nitrofilné,(ikobsahuživínindiferentné)teplomilné –dif.→FrAlostrovčekovitodom.ostatné hygrofyty, indik. trvalého zamokrenia teplomilné tzv. „močiarne“ojed.halofytyčastoneofyty(monokultúryšľachtenýchtopoľov)chýbajúvodné–dif.→SAlvzhľad:vysokobylinný(vysokéostrice)

UFr‑p(1.–3.vs)

dom.hygrofyty ‑ indik. striedania stupňa vlhkosti nitrofilné(teplomilné i k teplote indiferentné)ojed.hygrofytyindikátorytrvaléhozamokrenia–dif.→UFr–c, QFrspoludom.lesné nitrofilné a mezotrofné mezofyty –dif.→QFrvzhľad:vysokobylinný

UFr‑c(1.–3.vs)

dom.mezotrofné a nitrofilné lesnémezofytyspoludom.hygrofyty ‑ indikátory striedania stupňa vlhkosti nitrofilnéi k obsahu živín indiferentné (teplomilné i k teplote indiferentné)char.bučinovéchýbajú„močiarne“–dif.→UFr–p,chýbajúalkalofilnédruhy–dif.→U,vzhľad:bylinný–vysokobylinný

U (1.vs)dominantnédruhy alkalofilné ažbazofilnéchar.xerofilnélesostepnédruhy(presychaniepôdnehopovrchu)aalkalofyty–dif.→UFr‑c,char.ažspoludom.hygrofyty–indikátorystriedaniastupňa vlhkostinitrofilné(Rubus caesius),vzhľad:trávovitýažbylinný

FrAl(3.–6.vs)

dom.nitrofilné (i k obs. živín indiferentné) mezo– a hygrofyty(indikátory str. vlhkosti i trvalého zamokrenia)–dif.→BAlchar.lesnémezotrofnéanitrofilnémezofilnédruhychar.bučinovéipodhorské–dif.→UFr–c, UFr–p,vzhľad:bylinnýažvysokobylinný

Ali(5.–7.vs)

dom.hygrofyty ‑ indikátory trvale mokrých pôd, eutrofné ažnitrofilné, chladnomilné a k teplote indiferentné,(najmädruhyroduPetasites.)char.lesnémezofyty–nižšiaúčasťchar.pristupujúsubalpínskeacidofilnéieutrofné–dif.→FrAlchar.podhorskéeuryekné,papradinychar.mezo–ahygrofilnémachorastyvzhľad:udávajúširokolistédruhyroduPetasites

3.4 CENOTICKO‑EKOLOGICKÉ VYHODNOTENIE FYTOCENOLOGICKÉHO ZÁPISU

Vzadaníprogramovsúnázvydruhovuvedenéplnýminázvami,bezrozdelenianatrávovitédruhy,ostatnébyliny,machorastyališajníky.

Prevypracovanieprogramujepotrebné:

a) roztriediť druhy fytocenologického zápisu podľa príslušnosti k ekologickým skupinám – ako po-môcka slúžia prílohy 1. a 2. „Abecedný zoznam druhov a ich príslušnosť k ekologickým skupinám“ a „Ekologické skupiny druhov“.

Druhy,ktorévtomtozoznameniesúzaradené,súdruhyeuryekné,soširokouamplitúdouvýskytunarôznychstanovištiach,ktoréniesúzaradenédoekologickýchskupín,uvádzamenakoniec,ako„ostatné“,príp.„sprievodné“.Sútodruhytypologickymálovýznamné.


26

b) vyhodnotenie zastúpenia ekologických skupín druhov – hodnotí sa nielen „prítomnosť“ ekologic-kých skupín, ale aj kvantitatívne zastúpenie druhov v nich, najmä druhov dominantných, príp. veľmi hojných.

c) zaradenie spoločenstva do radu (súboru), vegetačného stupňa a skupiny lesných typov. Nazá-kladepredchádzajúcehovyhodnoteniazaradímeanonymnéspoločenstvo(reprezentovanéfytoceno-logickýmzápisom)dotypologickéhosystému,spríslušnýmstručnýmalogickýmzdôvodnením.Toznamená,ženazákladeúčasti(akvantitatívnehozastúpenia)alebochýbaniaekologickýchskupíndruhovusudzujemenapríslušnosťspoločenstvadourčitéhoedaficko-trofickéhoaleboedafickohyd-rickéhoradu,vegetačnéhostupňa,skupinylesnýchtypov.Ktomuslúžiprehľadvkap.3.2.Osobitnetrebavymenovaťdruhydominantné,uviesťidruhydiferenciálne,t.zn.druhy,ktoréurčitékonkrétnespoločenstvodiferencujú(umožňujúodlíšenie)odspoločenstievtohoistéhoradu,alebopredchádza-júcehoalebonasledujúcehovegetačnéhostupňa,akoajdiferenciáciuoprotisltnadväzujúcichradovtohoistéhovegetačnéhostupňa.

Príklad vypracovania programu:

Zadanie:

LZPredajná(1967),NízkeTatrygranodiorit,kambizem,1055mn.m.,JV,20–25,svahbočnejsuchejúžľabinyodzbiehajúcehohrebeňa,vspodnejčastiplochymiernepreliačený,vhornejvypuklý,hojnékamenenapovrchu.sm20,jd40,bk40,jvh+,vek80–120r.,zakmenenie09,zápoj90%.Rôznovekýzmiešanýporaststvárnymiihličnanmi(najmäjedľa),bukpriemernýsojedinelemimoriad-netvárnymikmeňmi,pomiestnestojacesucháre.

Aspektletný,70–80%1 jd10 fs+ Festuca altissima + sm20 vermont+ Veronica montana +2 bk40 a+2+3 Galium odoratum +2+3 jd+ stelnem1–2 Stellaria nemorum 1–2 sm+ pren1 Prenanthes purpurea 13 bth+ i+ Impatiens noli‑tangere + jvh+ o+2+3+4 Oxalis acetosella +2+3+4 bk40 me++2 Mercurialis perennis ++2 jd+ ll-2 Galeobdolon luteum –2 sm+ nef+2+3s Dryopteris filix‑mas +2+3s4 jd+ deb+2 Dentaria bulbifera +2 bk10–20 atf+3 Athyrium filix‑femina +351a jvh+ polver1 Polygonatum verticillatum 151b js+ senem–2 Senecio nemorensis –2 bk+–1 jvh1 jd+52 jvh1 bk+


27

Zápis zoradený podľa ekologických skupín

Bučinovédruhy: Galium odoratum +2+4

Dentaria bulbifera +2 Galeobdolon luteum–2

Nitrofilnéaheminitrofilnédruhy: Impatiens noli‑tangere + Stellaria nemorum 1–2

Podhorskéeuryeknédruhy: Oxalis acetosella +2+3+4

Polygonatum verticillatum 1 Prenanthes purpurea +2 Festuca altissima +

Podhorskéeutrofnédruhy: Veronica montana +

Vysokébylinyapapradiny: Athyrium filix‑femina +3 Dryopteris filix‑mas +2+3S

Senecio nemorensis–2

Slovné vyhodnotenie

Na základe dominantnej účasti bučinových druhov (Galium odoratum, Dentaria bulbifera, Galeobdolon luteum) a malej účasti nitrofilných a heminitrofilných druhov (Mercurialis perennis, Impatiens noli‑tangere, Stellaria nemorum),patríspoločenstvodoraduB.

Dominantnézastúpenievysokýchbylínavysokáúčasťpodhorskýchdruhovakoineúčasťdruhovsubalpínskychradíspoločenstvodo5.vs.

Dominantná účasťmezo- a eutrofných druhov bučinových, gradácia (hojné až dominantné za-stúpenie) podhorských druhov (Oxalis acetosella, Prenanthes purpurea, Polygonatum verticillatum, Festuca altissima, Veronica montana),potvrdzujúpríslušnosťspoločenstvakusltAbieto‑Fagetum nst.OdsltAbieto‑Fagetum vyššístupeňdiferencujetotospoločenstvoneúčasťsubalpínskychdruhov,odsltFageto‑Aceretum nst(radB/C,5.vs)maláúčasťnitrofilnýchaheminitrofilnýchdruhov(voFAc sútietovýraznedominantné).OdsltFagetum typicum (4.vsraduB)diferencujespoločenstvovysokáúčasťpodhorskýchdruhovavysokobylinnývzhľad,ktorýudávajúpapradinyavysokébyliny.


28

4. TABELÁRNA SYNTÉZA VEGETAČNÝCH SNÍMKOV

Cieľomtabelárnejsyntézyjeroztriediťfytocenologickézápisypodľapodobnostidruhovejskladby,rozdeliťichnaskupinyatietoopísaťanavzájomdiferencovať.Idetedaoklasifikáciufytocenóz–od-delenievegetačnýchjednotiekaichzaradeniedosyntaxonomickéhosystému.CelkovýpostupsyntézyjeuvedenývskriptáchFytocenológiaalesníckatypológia(Križováetal.2010).

Celkovýpostupsaužväčšinouvykonávapomocoušpeciálnychpočítačovýchprogramov(numeric-káklasifikácia).Cieľomprogramupretobudeužlendokončeniesyntézyainterpretáciajejvýsledkov.

Zadanímjediferencovanátabuľka,vktorejbolirozlíšenédvevegetačnéjednotky.Okremúdajovovýskytedruhovsúkzápisomkdispozíciitzv.hlavičkovéúdaje,ktoréobsahujúinformácieolokaliteastanovišti.Ďalšímpodkladomjezoznamdiagnostickýchdruhovpresyntaxonomickéjednotky,ktoréprichádzajúvúvahupriklasifikácii.

Postupriešenia:

1)výpočetstálosti(C)–preobejednotkypodľavzorca

na

C ii ⋅= 100 ,

kdeai=početzápisovsvýskytomdanéhodruhu,n=celkovýpočetzápisovvjednotke;2) charakteristikapomocouanalytickýchasyntetickýchznakov–každújednotkuosobitne,atonazá-

kladedruhovvšetkýchprítomnýchetážía. dominanty–druhyspokryvnosťou>25%,b. stáledruhy–druhysostálosťou≥80%,c. vertikálnaštruktúra–podielprítomnýchetáží(E0,E1,...)podľacelkovejpokryvnostietážeuve-

denejvhlavičkealebopodľasúčtupokryvnostídruhovdanýchetáží,d. druhovábohatosť–priemernýpočetdruhov(osobitnepoetážachaspolu)vzápisochjednotky

acelkovýpočetdruhov(zaznamenanýchaspoňrazvovšetkýchzápisochjednotky);3) ekologickácharakteristika–podľa„hlavičkových“údajovolokaliteastanovišti,ktorésúkdispo-

zícii.Numerickéúdajemôžemecharakterizovaťrozpätím(min.–max.)hodnôtapriemerom(napr.nadmorskávýška,sklonsvahu)inélenslovne(pôdnetypy,typyreliéfu);

4) vzájomnéporovnanieadiferenciáciajednotieka. stanoveniediferenciálnychdruhov–výberdruhovktorésvojímvýskytomodlišujúobejednotky

(najlepšiediferenciálnedruhymajústálosť≥60%vdanejjednotkea≤20%vdruhej),b. porovnaniehodnôtzistenýchznakov(vbode2),c. porovnaniestanovištnýchpodmienok(podľabodu3),

5) zaradeniedosyntaxónuZ-Msystému–nazákladepodieludiagnostickýchdruhov(trebazohľadniťpočetdiagnostickýchdruhovasociácieavšetkýchjejnadradenýchsyntaxónov).


29

Tab. 1VýsledoktabelárnejsyntézyspoločenstievvlhkýchlúkavysokobylinnýchporastovzväzuCalthion pa‑lustrisTüxen1937.Zápisy1–5bolizaradenédoasociácieScirpetum sylvaticiRalski1931azápisy6–10do as. Lysimachio‑FilipenduletumBal.-Tul.1978.Uvedenésúlendruhybylinnejetáže;použitájeBraun-Blanquetova7člennástupnicaaprekaždújednotkujevypočítanástálosť(C).

zápisč. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 plochazápisu(m2) 15 16 16 16 16 16 12 12 12 12nadm.výška(m) 410 410 400 440 440 470 545 510 595 520celk.pokryvnosť(%) 100 99 97 99 100 100 100 98 99 98pokryvnosťE1(%) 95 98 95 98 100 100 100 98 98 98pokryvnosťE0(%) 10 3 5 1 1 0 1 1 2 0

početdruhovE1 13 15 13 19 20 14 15 17 14 11

spoločné stále druhy: C CScirpus sylvaticus 4 4 5 5 5 100 1 + 1 1 1 100Alopecurus pratensis 1 1 1 1 1 100 + + + + + 100Poa trivialis 1 + + 3 + 100 r + r r . 80Caltha palustris 2 2 + 2 + 100 . + 1 2 2 80Equisetum palustre 2 3 . . 1 60 . + + + + 80Angelica sylvestris . + + + r 80 + r r + . 80Juncus effusus . . + 1 2 60 + r . + r 80Ranunculus auricomus . 1 + r . 60 + . r + + 80diferenciálne druhy as. Scirpetum sylvatici:Eleocharis palustris + + . . . 40 . . . . . 0Agrostis stolonifera 2 2 . . . 40 . . . . . 0Ranunculus repens 1 + . . + 60 . . . . . 0Myosotis laxiflora + 1 + 2 r 100 . . + . . 20Carex acuta 3 3 2 2 2 100 . . . . . 0Galium palustre 1 + + 2 + 100 . . . . . 0Rumex obtusifolius + . . + . 40 . . . . . 0Mentha verticilllata . . + + . 40 . . . . . 0Cirsium oleraceum . . + 1 + 60 . 1 . . . 20Lycopus europaeus . . . r + 40 . . . . . 0Cardamine amara . . . + + 40 . . . . . 0diferenciálne druhy as. Lysimachio-Filipenduletum:Galium uliginosum . . . . . 0 + + . . . 40Lythrum salicaria . . . . . 0 1 + r . . 60Deschampsia caespitosa . . . . . 0 r . + . . 40

Lysimachia vulgaris . . . . + 20 1 2 2 1 2 100Carex vesicaria . . . . + 20 1 2 2 1 + 100Filipendula ulmaria . r + . . 40 5 5 5 5 4 100Carex brizoides . . . . . 0 . . 1 1 + 60ostatné druhyPoa pratensis + + . . . 40 . + . . . 20Senecio rivularis . . . + . 20 . . . . . 0Lychnis flos‑cuculi . . . + . 20 . . . . . 0Mentha longifolia . . . . + 20 . . . . . 0Lathyrus pratensis . . . . + 20 . r + . . 40Galium aparine . . . . r 20 . . . + . 20Cirsium palustre . . . 1 + 40 . . + r + 60Carex nigra . . . . . 0 r . . . . 20Equisetum fluviatile . . . r . 20 + . . . . 20Scutellaria galericula . . . . . 0 . . + . . 20


30

5. EKOLOGICKÁ ANALÝZA SPOLOČENSTVA

Ekologickáanalýza,ktorejvýsledkomjeekologickýprofilspoločenstvavychádzazkvalitatívnychakvantitatívnychznakovfytocenózy(druhovádiverzita,abundanciaadominancia),ktoréjevýsledni-couvzájomnýchpôsobenífaktorovprostrediaajepodľaZlatníka(1963)vždyrozhodujúcimindikáto-romvlastnostíprostredia.Vniektorýchprípadochurčitédruhydávajúdobrúekologickúodpoveď,aleekologickýprofilspoločenstvaakocelkujespoľahlivejší.

Mnohíautorivypracovalirozsiahlezoznamyrastlinnýchtaxónovshodnotenímichvzťahuksvetlu,teplote,kontinentalite,vlhkostiareakciipôdy,obsahudusíka,aleajkobsahuaformehumusu,disper-zitepôdy,ťažkýmkovom,zasoleniupôdyapod.Sútonapr.EllEnbErg(1974,1992),Zlatník(1970),landolt(1977),ZólyoMy, et al (1967),aMbros(1986),JurKo(1990)aďalší.

Hodnotynimiuvádzanésúväčšinouplatnépretúktorúoblasť,prektorúbolivypracované.Inak,povedané,preurčitúčasťareálukonkrétnehodruhu,zčohopotomvyplývajúajrozdielyvhodnoteníjednotlivýchdruhov.Poskytujútedaurčité(hrubé)informácieopovahestanovišťaindikovanejbylin-nouzložkou.

VEurópesúnajpoužívanejšietzv.Ellenbergoveekočísla.Toumožňujeporovnanievýsledkovziste-nýchrôznymiautormi,ajsvedomímmožnýchnedostatkovpripoužitíunás,nakoľkobolivypracovanéprezápadnúEurópu.TátometódapodľaEllEnbErga(1974,1978,1992)umožňuještatistickévyhod-notenieapresnejšiucharakteristikuspoločenstievvovzťahukfaktoromsvetlo,teplota,kontinentalita,vlhkosť, reakciapôdy,obsahdusíka.Autorpoužívapre jednotlivé faktorydesaťčlennústupnicu,prevlhkosťtrinásťčlennú(stupne10–12súprevodnédruhy).Znamienko„x“vstupniciznačí,žedruhjekdanémufaktoruindiferentný.

Prehľaddruhovsuvedenímekoindexovjevprílohe3(osobitnecievnatérastlinyamachorasty),presynantropnédruhyvprílohe4.

Charakteristika číselných indexov pre jednotlivé faktory(podľaEllEnbErga etal,1992)

Svetlo (S)Indexysvetlacharakterizujúintenzituosvetlenia,ktorájeprerastlinypočasvegetačnéhoobdobia

optimálna.Toznamenárelatívnasvetelnáintenzita,ktorájenastanovištivdobeplnéhoolisteniastro-movccavdobeodpolovicejúnadopoloviceoktóbra,vporovnanísholouplochou.

1. druhy plnotieňomilné (plne vitálne ešte pri menej ako 1% relatívne svetelnej intenzite, zriedka pri viac ako 30 %)

2. druhy plnotieňomilné až tieňomilné3. druhy tieňomilné (často pri menej ako 5 % relatívnej svetelnej intenzite, na svetlejších miestach so

slabšou konkurenčnou schopnosťou)4. druhy tieňomilné až polotieňomilné5. druhy polotieňomilné (len zriedka pri plnom osvetlení, často ale pri viac ako 10 % relatívnej svetel-

nej intenzite)6. druhy polotieňomilné až polosvetlomilné7. druhy polosvetlomilné (často pri plnom svetle, ale aj v tieni)8. druhy polosvetlomilné až svetlomilné (lenvýnimočneprirelatívnejsvetelnejintenzitemenšejako

40%)9. druhy plnosvetlomilné (len na plnom svetle, zriedka pri menšej ako 50 % relatívnej svetelnej inten-

zite)


31

Teplota (T)Tentoindexcharakterizujestrednéteploty,ktorémárastlinakdispozíciipočasvegetačnéhoobdo-

bia.Doznačnejmieryjepodmienenývýškovýmrozšírenímrastlín(nižšiečíslamajúdruhysťažiskomrozšíreniavovyššíchpoloháchanaopak,akoajsrozšírenímrastlínpodľageograficko-klimatickýchzón,odmediteránnejpoarktickúzónu.

1. indikátory zimy,druhysťažiskomvýskytuvovysokohorskýchpolohách(alpínskyažniválnystu-peň)

2. indikátory zimy až chladu (alpínske druhy)3. indikátory chladu,druhyhorských,subalpínskychpolôh,4. indikátory chladu až mierneho tepla (vysokohorskéažhorskédruhy),5. indikátory mierneho tepla, druhy s rozšírením od nížinných po horské polohy, 6. indikátory mierneho tepla až tepla (druhy pahorkatín až nižších horských polôh)7. indikátory tepla prevažnevpahorkatináchnavýslnnýchmiestach;vsevernejčastistrednejEurópy

lenvnižšíchpolohách8. indikátory tepla až extrémneho tepla, často zväčša s ťažiskom v submediteránnej zóne9. indikátory extrémneho tepla, druhymediteránnejzóny,vstrednejEurópelennateplejšíchmiestach

Kontinentalita (K)Indexkontinentalityoznačujerozdielyteplotyavzdušnejvlhkostipočasdňaaroka,resp.výskyt

vsmererastukontinentalityodatlantickéhopobrežiaaždostrednejEuroázie.

1. druhy euoceanické, v strednej Európe len vzácne2. druhy oceanické, mierne zimy, vysoká vzdušná vlhkosť, teplomilné druhy sú citlivé namrazy,

chladnomilnévyžadujúdlhšietrvajúcusnehovúpokrývku,ťažiskovýskytuvzápadnejčastistrednejEurópy

3. druhy oceanické až suboceanické, vyskytujú sa v prevažnej časti strednej Európy,4. druhy suboceanické , neznášajúmrazyavysokéextrémneteploty,vkontinentálnejklímesanevy-

skytujú,aleboibanalokálnepriaznivýchmiestach.MajúťažiskovýskytuvstrednejEurópe,zasahu-júnavýchod,

5. druhy intermediárne, slabo suboceanické, až slabo subkontinentálne,6. druhy subkontinentálne, znášajú teplotné rozdiely,nízkezimné teploty,nízkuvzdušnúvlhkosť,

chýbajúnamiestachsdlhotrvajúcousnehovoupokrývkou.SťažiskomvýskytuvovýchodnejčastistrednejEurópyahraničnejčastivýchodnejEurópy

7. druhy subkontinentálne až kontinentálne8. druhy kontinentálne, prevažnevkontinentálnychúzemiachsnízkymizrážkami,inaklennaexpo-

novanýchmiestach(výslnných,veterných),odvýchodupostrednúEurópu.9. druhy eukontinentálne, chýbajú v strednej Európe, do zasahujú východnej Európy .

Vlhkosť (V)Indexoznačujevlhkosťpôdyvkritickomobdobívrámcivegetačnéhoobdobia,odextrémnesu-

chýchpôd (bralnatých svahov) ažpopôdyzbahnené.Zvláštnymsymbolomsúoznačenédruhypôds kolísavou vlhkosťou „+“ adruhypôdobčasne zaplavovaných „=“

1. druhy znášajúce silné sucho, splnouvitalitounamiestachčastovyprahnutých,prevládajúnasu-chýchpôdach,namokrýchpôdachsanevyskytujú

2. druhy silne sucho – až suchomilné,3. druhy znášajúce sucho, nasuchýchpôdachčastejšieakonačerstvovlhkých,chýbajúnaveľmi

suchých,alebonavlhkýchpôdach,4. druhy suchých až čerstvo vlhkých pôd,


32

5. druhy čerstvo vlhkých pôd, chýbajúnavlhkých,akoajnačastovysychavýchpôdach,6. druhy čerstvo vlhkých až vlhkých pôd,7. druhy pôd vlhkých, nadobreprevlhčených,aleniemokrýchpôdach,8. druhy pôd vlhkých až mokrých,9 druhy pôd mokrých, sťažiskomvýskytunapôdachpremokrených,nedostatočneprevzdušnených,10. druhy vodné, znášajú dlhšie obdobie bez vodnej vrstvy nad pôdnym povrchom,11. druhy vodné – pod vodou zakorenené,aleobčasnadhladinousavznášajúce,alebonahladine

plávajúce,12. druhy rastúce pod vodnou hladinou,

Reakcia (R)Indexcharakterizujevýskytdruhovvzávislostiodpôdnejreakcieaobsahuvápnika.

1. druhy veľmi kyslých pôd –sťažiskomrozšírenianapôdachspH3–4,5;nikdynienapôdachslabokyslýchažalkalických,

2. druhy veľmi kyslých až kyslých pôd,3. druhy kyslých pôd (pH4,5–5,5),sťažiskomnapôdachkyslých,môžusavyskytovaťajnapôdach

neutrálnych,4. druhy kyslých až mierne kyslých pôd,5. druhy mierne kyslých pôd, sťažiskomvýskytuna slabokyslýchažneutrálnychpôdach(pH5,5–

7,5),naveľmikyslýchpôdachsanevyskytujú,6. druhy mierne kyslých až neutrálnych pôd,7. druhy neutrálnych pôd, častonavápencovýchpôdach(pH6,5–8),nikdynienapôdachveľmikys-

lých,8. druhy neutrálnych až bázických pôd,9. druhy bázických až vápnitých pôd, prevažnenapôdachbohatýchnavápnik(pHnad6,5),nikdy

nienapôdachkyslých,

Dusík (N)Tentoindexoznačujevýskytdruhovvzávislostiodobsahu(zásoby)minerálnehodusíkavpôde

počasvegetačnejdoby.

1. druhy najchudobnejších pôd, nevyskytujú sa na pôdach na dusík bohatých,2. druhy najchudobnejších až chudobných pôd,3. druhy chudobných pôd, častejšie na pôdach chudobných ako bohatých a stredne bohatých,4. druhy chudobných až stredne bohatých pôd5. druhy stredne bohatých pôd, zriedkavejšie sa vyskytujú na pôdach chudobných alebo bohatých, 6. druhy stredne bohatých až bohatých pôd, 7. druhy bohatých pôd, častejšie ako na pôdach chudobných alebo stredne bohatých,8. druhy bohatých až veľmi bohatých pôd, vyslovenéindikátorydusíkanitrofyty,9. druhy pôd na veľmi bohatých (vysoká koncentrácia dusíka) – lokality po bývalých salašoch, košia-

roch a stádlach, rumoviská, indikátory prehnojenia.

Cieľom programu je vypracovanie ekologického profilu dvoch spoločenstiev pomocou ekolo-gickej analýzya ichporovnanie.Východiskovýmmateriálom je fytocenologická tabuľka, alebodvafytocenologickézápisy.Výsledkomjeekologickýprofil(ekospektrum)spoločenstva,ktorépredstavujepercentuálnevyjadreniepodielujednotlivýchtried–ekočísiel.


33

Postup:a) vo fytocenologickej tabuľke stanovíme koeficient významnosti pre každý druh (t.j priemerná pokryv-

nosť krát stálosť) a všetky hodnoty významnosti spočítame.b) do hrubej tabuľky sa pre každý druh vyhľadajú a vpíšu hodnoty ekoindexov z prílohy č.3 (príp.4)c) spočítajúsakoeficientyvýznamnostiprekaždýekoindexazosúčtuvšetkýchkoeficientovvýznam-

nostisavypočítapercentuálnypodielkaždéhoekoindexu, tzn.podieldruhovktorémajúrovnakývzťahkurčitémufaktoru).

d) percentuálne podiely pre jednotlivé ekoindexy sa uvedú do tabuľky ekospektra spoločenstva, ktorá je jedným z výsledkov.

Priemernáhodnota(priemernéekologickéčíslo)prekaždýfaktorsavypočítaakováženýaritme-tickýpriemernasledovne:a) zosúčtukoeficientovvýznamnostispoločenstvaodpočítamepodielindiferentnýchdruhovb) koeficient významnosti každej triedy vynásobíme príslušným ekočíslomc) tietonásobkyzovšetkýchekoindexovspočítamed) súčet násobkov všetkých tried (krok „c“) vydelíme súčtom všetkých koeficientov významnosti (krok

„a“) – teda bez podielu indiferentných druhov. Výsledkom je priemerné ekologické číslo (ekočíslo) pre daný faktor, v rozpätí od 1 po 9 (pri vlhkosti 1–12), s desatinnými (stotinovými) medzihodno-tami, ktoré sa označuje ako (x). Hodnota tohto čísla je blízka tzv. ťažiskovým druhom, to je druhom toho ekoindexu ktoré majú najväčšie zastúpenie.

e) grafické znázornenie: ekospektrum i priemerné ekočísla jemožné na porovnanie viacerých spo-ločenstiev tiež inštruktívnevyjadriťgrafickyakohistogramy.Naosix sauvedú jednotlivé triedyfaktorov,naosiysavynesúpercentuálnepodielypríslušnýchtriedekočísiel.

Poznámka:Kvantitatívny rozbor lesných a krovinných spoločenstiev sa má robiť osobitne pre každú etáž.Väčšinoupostačílenrozborbylinnejvrstvy,pretožetátosamaosebemávysokúbioindikačnúvý-poveď.Napokondrevinyvjednotlivýchvývinovýchfázachmajúmenlivépožiadavkynasvetlo,vlh-kosť,živiny(rozličnáhĺbkakoreňov)apod.

Okremkoeficientovvýznamnostidruhumôžemeprevýpočetpoužiťnapr.ibapriemernúpokryv-nosťdruhu(akporovnávamenapr.zmenynaplochejednohozápisuvčase,aleboprimenšomsúborezápisov(2–4)kedyjestanoveniestálostiviac-menejbezpredmetné.

Vsúčasnejdobejevýpočetekologickéhoprofiluspoločenstievisgrafickýmvyjadrenímsúčasťoumnohýchsoftwarovýchproduktov,ktorésúdostupnédiplomantomKatedryfytológie.

Interpretácia a vyhodnotenie:Výsledkyprezentovanév tabuľkejepotrebnéinterpretovať.Ekospektrumdávaprehľadovaria-

bilitenárokovdruhovvspoločenstvesavyskytujúcich,prípadneohomogenitestanovišťa.Pritomsúrozhodujúce ťažiskové druhy smaximálnym percentuálnym podielom v určitom ekoindexe príp. ajdruhysvedľajším,submaximálnymzastúpením.Dôležitéje,všimnúťsi,čiobidvaekoindexysúblízke,aleboodsebavzdialené.Hodnotímeajšírkuspektra–nižšípočettriedekoindexovjecharakteristickýprespoločenstváextrémnychstanovíšť(vodné,skalné,viatychpieskovapod.).Priemernéekočíslacha-rakterizujústanovište.Väčšinouinterpretujemevšetkyfaktory,niekedypriporovnávanízmienzaurčitýčasovýúsekpracujemeibasvybranýmifaktormi(napr.posúdenievplyvuodvodnenia,záplav,hnojenia,presvetleniaporastuapod.).

Priporovnávaníekologickéhospektradvochspoločenstiev,alebo(častejšie)priporovnávanízme-nyzaurčitéčasovéobdobie,zasignifikantnú zmenu faktora považujemetakú,kedyrozdielvpriemer-nomekočísleje0,5aviac.


34

Príklad vypracovania.

Fytocenologickátabuľka(skrátená)slt Sorbeto‑Piceetum

Tab.2

číslozápisu 5K 8C 9B pp ts indexyekologickýchfaktorovnadmorskávýška 1280 1320 1370expozícia SZ S SV

sklon 5° 10° 25°

hornina Ž R Žpôdnytyp PZ PZ PZvek 90 100 100zakmenenie 05 05 04zápoj% 70 60 40Picea abies 100 100 95Sorbus aucuparia + + 5Fagus sylvatica + + +Acer pseudoplatanus + . .

Celkovýkryt%

Calamagrostis arundinaceaCalamagrostis villosaAvenella flexuosaLuzula luzuloidesLuzula sylvaticaAthyrium distentifoliumAthyrium filix‑feminaCicerbita alpinaHomogyne alpinaMaianthemum bifoliumOxalis acetosellaPrenanthes purpureaSenecio nemorensisVaccinium myrtillus

Dicranum scopariumHypnum cupressiformeSphagnum girgensohnii

70

1-2+21-2+2-3 +:11.1-2+111-21+2-3

+1.1-2

80100

+-3++1-41.++2.1-21++2

+.1+3

80-90

1-2+:11-21+2-3..+1-2+3+1.+1-2

.1+1

3,9217,583,334.7034,751,581,000,3315,160,544,163,161,3317,33

0,540,336.37

VVVVVIVIIIVVIVVIVVV

IVIIV

S

67644536631475

554

T

54004303400440

002

K

44242332263475

556

V

57055676655560

447

R

42244606434502

441

N

52344768036583

311

Vysvetlivky:pp–priemernápokryvnosťdruhuv%(počítasaakocelkovásumapokryvnostídruhudelenápočtom zápisov)ts –triedastálosti


35

PríkladprevýpočetpriemernéhoekologickéhočíslapreekologickýfaktorteplotaTab.3

ekočíslo x 1 2 3 4 5 6

3,334,701,000,544,1617,330,540,33

–––––––––

6,37 1,580,33

17,5834,7515,163,161,33

3,92

riadokč.1 31,93 – 6,37 1,91 71,98 3,92 – suma116,11=100%riadokč.2 27,49 – 5,49 1,65 61,99 3,38 – suma=100%riadokč.3 – 10,98 4,95 247,96 16,90 – suma280,79

priemerné ekologické číslo,(x)=280,79:(100-27,49)=287,79:72,5=3,87

EkologickéspektrumspoločenstvasltSorbeto‑Piceetumvovzťahukjednotlivýmekologickýmfakto-rom

Tab.4.ekoindex

x 1 2 3 4 5 6 7 8 priem.ekoč.faktorsvetlo . 7,88 0,20 5,42 19,84 15,59 47,95 2,91 0,20 4,92teplota 27,49 . 5,49 1,65 61,99 3,38 . . . 3,87kontinent 1,19 . 27,45 18,70 36,86 12,89 2,87 0,63 . 3,45vlhkosť 10,39 . . . 0,20 9,36 50,03 29,72 0,29 6,23reakcia 29,72 . 42,12 5,86 15,46 3,66 0,53 2,64 . 2,90dusík 13,47 . 30,52 14,97 . 8,18 4,04 17,38 11,43 4,44

Príklad interpretácie:Teplotnéspektrumspoločenstvajepomerneúzke,sťažiskompriindikáto-rochchladuažmiernehotepla(61,99%–ekoindex4).Vysokosúzastúpenédruhy,ktorésúktomutofaktoruindiferentné(27,49%),čolenpotvrdzujeskutočnosť,žerastlinysúschopnéregulovaťsvoježivotnéprocesyvširšomrozpätíteplôt.Zastúpeniedruhovvostatnýchekoindexoch(2,3,5)jenízke.

Nazákladehodnotypriemernéhoekologickéhočísla(3,87)môžmekonštatovať,žeekotopanaly-zovanéhospoločenstvajechladnýažmierneteplý.


36

6 SPEKTRUM ŽIVOTNÝCH FORIEM RASTLÍN V SPOLOČENSTVE

Jednýmzoznakovfytocenózyjezastúpenieživotnýchforiemrastlín,ktoréjeodrazomstanovišt-nýchpodmienok,využitiapriestoruavzájomnýchvzťahovmedzirastlinnýmipopuláciami.Nasveteexistujeviacerosystémovhlavnýchživotnýchforiemrastlín,unásjezaužívanáklasifikáciaživotnýchforiemPodľa raunKiaEra(1921),ktorývymedziljednotlivétypyživotnýchforiempodľaumiestnenia(ochrany) obnovovacích orgánov (púčikov, semien) na rastline, ako adaptáciu na nepriaznivé ročnéobdobie.Pôvodnáklasifikáciapozostávalazpiatichkategórií,ktorébolizostavenépodľazvyšujúce-hosaspôsobuochranyobnovovacíchorgánovaneskôrbolarozšírenáajovodnéavýtrusnérastliny.PodrobnesúopísanévučebnýchtextochZákladyekológie(Križová et al,2007).

Spektrumživotnýchforiemmôže(okremstanovištnýchpodmienok)poukázaťajnarušivéantro-pickézásahydovegetácie,môžepoukázaťnasynantropizáciu–inváziujednoročnýchruderálov,pod-mieňovaťbiologickústabilituspoločenstiev,napr.odolnosťvočizošliapávaniu,silnýmvetromapod.

PodľaEllEnbErga Et al(1992)súvprílohe3a4uvedenéživotnéformysnasledovnýmoznačením(podľanemeckéhooriginálu):A – hydrofyty(aquafyty)C – chamaefytybylinnéG – geofytyH – hemikryptofytyN – nanofanerofyty(kryamaléstromyovýške0.5–5m)P – fanerofytystromyovýškeviacako5mT – terofyty(krátkožijúcejedno-alebodvojročnérastliny)Z – chamaefytydrevnatéli – lianyep – epifyty(stromovéepifytyalebopríležitostnéepifyty)hp – hemiparazity(poloparazity)sozelenýmilistami,alepriživujúcesanazelenýchrastlináchvp – cudzopasnérastlinybezzelenýchlistov

Percentuálne zastúpenie životných foriem sa vypočíta z celkového počtu druhov spoločenstva,zpriemernejpokryvnosti,alenajlepšiezpodieluichkoeficientovvýznamnosti.Postupjerovnakýakoprivýpočteekologickéhospektra.Výsledkyvyjadrímetabuľkovouformouagraficky.

Pomernečastésúajkombinácieživotnýchforiem,napr.hydro-terofyty(A,T),hydro-geofyty(G,A),hydro-hemikryptofyty(H,A)apod.Niektorédruhymeniaživotnúformupodľaveku(semenáčiky,kry,dospeléstromy),alebopodľatohovakýchpodmienkachžijú.Typickýpríkladjebrečtan(Hedera helix –Z,P,li),nalesnejpôdeakodrevnatýchamaefyt,inokedyakovždyzelenýlianovýfanerofytsavyšplháaždokorúnstromov;najčastejšiekvitneaplodíakokrovinnýfanerofyt.Vtakomtoprípadevspektre(vtabuľke,grafe)uvediemeobidveformy,alebohodnotímeibaprvú(prevažujúcu)životnúformu.

Vyhodnotenie:Slovnehodnotímepercentuálnezastúpenie,resp.vzájomnýpomerjednotlivýchživotnýchforiem

vovzťahukstanovištnýmpodmienkam.Prihodnoteníživotnýchforiemvovzťahukichstabilizačnýmúčinkomsapraktickyposudzujerelatívnypomerzastúpeniajedno-advojročných,trvácichrastlínadre-vínakopriemerzovšetkýchvegetačnýchvrstievpodľaškály:1.prevahaterofytov2.prevahaterofytovalezvýšenýpodieltrvácichrastlín3.prevahahemikryptofytov4.prevahahemikryptofytov,alezvýšenýpodielchamaefytov,geofytovakrovinnýchfanerofytov5.prevahafanerofytov

NÁVODY N

FYTOCENOLÓGIA A LESNÍCKA TYPOLÓGIA · 2017. 9. 18. · 2 METODIKA FYTOCENOLOGICKÉHO ZÁPISU Pri...

Documents

Transcript of FYTOCENOLÓGIA A LESNÍCKA TYPOLÓGIA · 2017. 9. 18. · 2 METODIKA FYTOCENOLOGICKÉHO ZÁPISU Pri...