François-Adrien Boieldieu Beňovský alebo Vyhnanci z Kamčatky · 2016. 9. 15. ·...

François-Adrien Boieldieu Beňovský alebo Vyhnanci z Kamčatky

Bratislava 11. november 2014

bulletin nov. 2014_bulletin zal./08 8.11.2014 17:47 Stránka 1

USPORIADATEĽCentrum starej hudby, o. z.

SPOLUUSPORIADATELIAMusica aeterna

Art Agency ESKO s. r. o. Rozhlas a televízia Slovenska

Dni starej hudby 2014 sa uskutočňujú s finančnou podporou MINISTERSTVA KULTÚRY SR

a grantového programu ARS BRATISLAVENSIS

Záštitu nad 19. ročníkom medzinárodného hudobného festivalu Dni starejhudby prevzali primátor Hlavného mesta SR Bratislavy Milan Ftáčnik

a Francúzsky inštitút na Slovensku

K realizácii Dní starej hudby 2014 tiež prispeli

Hudobná a tanečná fakulta VŠMUSlovenská filharmónia

Hudobné centrumSlovenské národné divadlo

Music Forum – predajňa hudobnín a CDHotel Ibis

Tlačiareň Dóša

Mediálni partneriRádio Devín

Hudobný životJe to takVýveska

SMEWebnoviny

ĎAKUJEME!

DNI STAREJ HUDBY

3

Centrum starej hudby, o. z.prof. Ján Albrechtčestný predseda in memoriam

Peter Zajíčekpredseda

Alžbeta RajterováAdrian RajterEva SlaninkováRóbert ŠebestaAndrej Šubačlenovia výboru

Adresa:Centrum starej hudby, o. z.Fándlyho 1SK - 811 03 Bratislava 1Tel.: 0905 966 483 E-mail: [email protected]

DNI STAREJ HUDBY

2


DNI STAREJ HUDBY

5

DNI STAREJ HUDBY 2014DAYS OF EARLY MUSIC 2014

François-Adrien BoieldieuBeňovský alebo Vyhnanci z Kamčatkynovodobá premiéra

„Beňovského zmýšľanie predbiehalo dobu a voči Madagas kar -čanom sa správal osvietenejšie ako iní Európania, ktorí na tentoostrov zavítali.“

William Ellis (1794 – 1872), anglický misionár, ktorý výrazne prispel kukristianizácii Madagaskaru, vo svojej knihe Tri cesty na Madagaskarv rokoch 1853 – 1854 – 1856

4

DNI STAREJ HUDBY

Smiech v opere, hrôza na javisku dejín

„Jeho hudobný jazyk je plynulý, elegantný a prehľadný. Pôvab [Boiel -dieuovej] hudobnej reči, jej zrozumiteľnosť a priateľský duch majú schop-nosť uspokojiť poslucháča a prinášať mu opätovné potešenie. Nie sila, vý-buchy opovážlivosti, (...) delikátne záblesky génia vzbudzujú entuziazmuspri počúvaní, ale hojnosť a rozmanitosť inšpirácie, vždy plodná imagináciaa vskutku poetický sentiment, jednota a dokonalosť štýlu. K Boiel dieuovýmkvalitám patrili melodické bohatstvo, zmysel pre formu a inštrumentáciu,ktorej nechýbali farebnosť, šarm a vkus. V jeho hudbe sa nám dostávapôvabu a nehy, zriedkavého komického sentimentu a inteligencie, z ktorýchopera ťaží.“

Arthur Pougin (1834 – 1921)

François-Adrien Boieldieu, dnes známy takmer výlučne najmä vďaka čas-to uvádzanému Harfovému koncertu, zažil v detstve klamlivý pokoj an cienrégime, ten však už o niekoľko rokov zmietla revolúcia, ktorá do základovotriasla poriadkom vtedajšieho sveta. Boieldieu, ktorého starší francúzskimuzikológovia Paul Landormy a Jules Combarieu neváhali veľkoryso na-zvať „francúzskym Mozartom“, sa narodil ako syn úradníka arcidiecézy vRouene 16. decembra roku 1775. S hudbou sa zoznámil prostredníctvomUrbaina Cordonniera. Tento hudobník pôsobil ako maître de chapelle vCoutances a Evreux, neskôr ako zbormajster detského zboru katedrály vskladateľovom rodnom meste. Ešte skôr ako sa naučil čítať noty, účinkovalBoieldieu vďaka peknému hlasu a dobrému sluchu v motetách a om šiachLalanda, Campru či Jommeliho. Jeho talent upútal tamojšieho organistuCharlesa Brochea (1752–1803), ktorý študoval hru na organe v Paríži,pôsobil v Lyone a istý čas sa učil u známeho Padreho Martiniho vTaliansku. Napriek tomu, že súčasníci Brochea opisovali ako prísneho mu-ža a alkoholika, Boieldieu sa vďaka nemu rýchlo zdokonalil v hre na klaví-ri, organe a prenikol i do tajomstiev harmónie. Od roku 1791 už pôsobil akoorganista v Rouene, vystupoval tiež ako klavirista, uvádzajúc vlastné soná-ty a potpourri. Osudom tohto hudobníka sa však mala stať opéra comique,ktorá bola v meste obľúbená vďaka dielam Grétryho, Méhula a ďalších au-torov, hraných v tamojšom Théâtre des Arts. V krajine navôkol v tom časezúril jakobínsky teror a skladatelia písali propagandistické skladby po vzo-re Gossecovej skladby Le triomphe de la République (1793). V roku vzni-ku tohto diela, keď pod gilotínou padla hlava fran cúzskeho monarchu, sa naverejnosť dostáva prvá Boieldieuova opera La fille coupable (na kritizova-né libreto skladateľovho otca), ktorej hudba sa stretla s priaznivou odozvourouenského publika. Vojna múzy úplne ne umlčala ani keď masaker z


Vendée stál životy tisícov zastrelených a utopených odporcov Republiky akrajinu ohrozovali protifrancúzske koalície. Povzbudený úspechom diela apublikovaním svojich skladieb v Paríži píše Boieldieu v roku 1795 preRouen svoju druhú operu Rosalie et Myrza. Na jeseň o rok neskôr opúšťapokojné rodné mesto a odchádza do Paríža, ktorý sa medzičasom trochuupokojil z revolučného ošiaľu – Danton, Robespierre i Marat už boli mŕtvi,na scénu sa po víťazstvách v Rakúsku a Taliansku dostáva ambicióznyKorzičan –, a kde sa jeho tútorom stal skúsenejší a starší Luigi Cherubini.Hoci sa istý čas musel živiť ako ladič klavírov u Érarda (opera Beňovský jevenovaná „slečnám Érardovým"), počas piatich rokov od svojho príchodudo mesta skomponoval sled úspešných diel ako L’heureuse nouvelle, Le pa-ri, Zoraïme et Zulnar, La dot de Suzette, Béniowski (1800), Le calife deBagdad a Ma tante Aurore, ktoré ho etablovali ako popredného francúzske-ho operného tvorcu. (Rok premiéry opery Beňovský bol súčasne rokom ne-úspešného atentátu na Napoleona.) V roku 1798, na začiatku Bonapartovhoegyptského ťaženia, získal Boieldieu miesto profesora klavíra na novozalo-ženom parížskom konzervatóriu, kde medzi jeho žiakov patril aj známy hu-dobný historik a lexikograf François-Joseph Fétis. Skladateľov súkromnýživot bol menej šťastný. V roku 1802, dva roky predtým, ako sa Napoleonvyhlásil za cisára, sa Boieldieu oženil s krásnou a talentovanou baletkouClotilde Mafleurai (1776–1826), ktorá však aj po svadbe pokračovala v bo-hémskom neviazanom živote a ich manželstvo zanedlho skončilo odlúče-ním. Boieldieu krátko nato opustil Francúzsko a prijal miesto na dvore li-berálneho vnuka Kataríny Veľkej Alexandra I. (1801–1825) v Petro hrade,kde pôsobil ako uctievaný umelec až do dobrovoľného odchodu z cárskychslužieb v roku 1812. Napriek osemročnej absencii skladateľ po návrate dovlasti (de facto z nepriateľskej krajiny, ktorá sa v rovnakom rokuNapoleonovi odmietla poddať) rýchlo nadviazal na predchádzajúce úspe-chy operami Jean de Paris (Robert Schumann sa vyjadril, že ide o jedinédielo, ktoré si zaslúži byť postavené do jedného radu s MozartovouFigarovou svadbou a Rossiniho Barbierom), Le nouveau seigneur de villa-ge a La fête du village voisin, čo mu prinieslo viaceré ocenenia: v roku „vlá-dy 100 dní“ a ukončenia Viedenského kongresu (1815) sa Boieldieu staldvorným skladateľom Bourbonovcov (ktorí sa počas Reštaurácie opäť do-stali na trón) i členom poradnej komisie Académie Royale de Musique. Vroku 1817 získal napokon najvyššie možné umelecké uznanie – členstvo vAcadémie des Beaux-Arts. K vrcholom tohto obdobia patrí partitúra Le pe-tit chaperon rouge (Červená čiapočka) z roku 1818. Po skomponovaní toh-to diela sa Boieldieu načas utiahol do ústrania na vidieku, kde zrevidovalstaršiu operu Les voitures versées a skomponoval niekoľko menej význam-

ných kompozícií. Jeho ďalší úspech bol reakciou na „rossinizmus“, ktorýzachvátil Francúzsko v 20. rokoch 19. storočia. Trojdejstvová opéra comi-que na libreto Eugèna Scribea La dame blanche z roku 1825 (pred nie -koľkými rokmi ju úspešne oživil dirigent Marc Minkowski) na mysterióz-ne libreto Waltera Scotta sa stretla s medzinárodným úspechom a zazname-nala viac než 1500 repríz. Rok po úspešnej premiére zomiera Clo tildeMafleurai a Boieldieu si berie za manželku dlhoročnú partnerku, speváčkuJenny-Philis Bertin. Posledné roky života skladateľa boli poznačené snahouďalej rozvíjať svoj kompozičný štýl a zdravotnými problémami, ktoré na-pokon vyústili do straty hlasu. V tomto období žil na vidieku zo štátnej ren-ty a venoval sa maľovaniu a záhrade. François-Adrien Boieldieu zomrel 8.októbra 1834 v Jarcy, pohreb so štátnymi poctami a hudbou CherubinihoRekviem sa konal v parížskej Invalidovni, jeho srdce však odpočíva v rod-nom meste. Skladateľovi súčasníci Adam, Auber, Cherubini a dokonca ikritický Hector Berlioz obdivovali bohatstvo, prirodzenosť a vkus jeho me-lodickej invencie. Boieldieu, ktorého kompozičná poetika vychádza zGrétryho a neapolskej opernej školy, údajne dokázal komponovať melódietak, že ich spieval. Hoci sa jeho harmonický jazyk väčšinou nevymyká kon-venciám (Beethovenove symfónie ho šokovali a z Berliozovej hudby podľavlastných slov neporozumel ničomu), aj nie ktoré pasáže z opery Beňovský(zriedkavej politickým a vážnym námetom v kontexte skladateľovho diela)ukazujú, že v prípade potreby dokázal siahnuť i po expresívnejších harmo-nických prostriedkoch. Najmä v zrelých die lach možno v Boieldieuovejhudbe (Červená čiapočka, Biela pani) pozorovať typický francúzsky cit preindividuálnu orchestrálnu farebnosť, ktorá jeho dielam prepožičiava špeci-fickú poetickosť. „Jeho opery sú dokonalou fúziou slova, hudby a drámy,no bez ambície prekročiť stereotypnosť spracovania a uhladenosť výrazu,ich výraz je v duchu petite-bour geois, parížskeho ekvivalentu viedenskéhobiedermeieru,“ charakterizoval Boieldieuovu tvorbu v knihe The Age ofBeethoven (Oxford University Press, 1982) Gerald Abraham. Na svet zriedkavo uvádzanej francúzskej opery začiatku 19. storočia možno naze-rať aj menej akademicky: tieto die la nevznikali pre večnosť, nie sú posol-stvami ďalším generáciám ani umeleckými manifestmi, ich cieľom bola zá-bava, možno poučenie, no rozhodne únik do sveta príbehov a emócií, ktorénás dnes dráždia svojou naivnosťou (i nevinnosťou), no presne v tom sú-časne spočíva ich šarm. Bratislavské naštudovanie opery Beňovský aleboVyhnanci z Kamčatky na dobových nástrojoch a v produkcii Centra starejhudby vychádza z dobovej partitúry, ktorá sa zachovala v KnižniciPražského konzervatória.

Andrej ŠUBA

DNI STAREJ HUDBY

7

DNI STAREJ HUDBY

6


DNI STAREJ HUDBY

Utorok 11. november 201419.00 hod.Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasuMýtna ulica 1

François-Adrien Boieldieu (1775 – 1834)Beniowsky ou Les exilés du Kamchatka Beňovský alebo Vyhnanci z Kamčatky

Opera s prózou v troch dejstváchLibreto: Alexandre Duval podľa predlohy Augusta von KotzebuePremiéra 1. verzie: Opéra-Comique, Salle Favart 8. 6. 1800

Prestávka po prvom dejstve.

FESTIVALOVÝ ORCHESTER APOLLO PETER ZAJÍČEK umelecký vedúci, koncertný majster

SPEVÁCKY ZBOR LÚČNICAELENA MATUŠOVÁ zbormajsterka

MARIÁN LEJAVA dirigent

Osoby a obsadenie

Bernhard Berchtold (tenor) BeňovskýLinda Ballová (soprán) AfanáziaZoltán Megyesi (tenor) Štefanov Martin Gyimesi (tenor) Guvernér Milov Csaba Kotlár (barytón) ŽeslinOndrej Šaling (tenor) Panov Jiří Zouhar (tenor) KancelárRoman Krško (bas) AtamanMarián Prevendarčík Rozprávač

DNI STAREJ HUDBY

9

Beňovský – stret troch mužov

Svet Boieldieuovej opery je mužským svetom, svetom vojakov. Odohrávasa v krajine, ktorá slúži ako žalár bez stien určený pre politických väzňov.Na strane väzniteľov stoja vojaci, na strane uväznených taktiež vojaci,avšak paradoxne, tieto dve strany sa neocitajú proti sebe preto, že by malivzájomný konflikt. Obe strany konajú v službe niekomu tretiemu – jednina jeho príkaz, druhí proti nemu. Kamčatka je teda akýmsi svetom mimosveta, „ostrovom“, na ktorom sa permanentne bojuje, a to na viacerýchfrontoch: prebieha tu hrdý zápas o česť, vojensko-politický boj o slobodua rivalská bitka o ženské srdce. Muži sa tu stávajú bratmi, sokmi, vodcami,zradcami, milencami, synmi aj otcami. Jadrom príbehu je dramatický strettroch mužských charakterov: Beňovského, Štefanova a Milova. Rozbuš -kou a centrom ich konfliktu je Afanázia, ktorá reprezentuje to, čo každýmiluje, no nikto to na sto percent nemá. Každý z týchto troch hrdinov bymohol byť hlavnou postavou a každý stojí v čele v inom z troch dejstievpríbehu. Táto perspektíva sa stala inšpiráciou pre koncept textovej častikoncertnej premiéry opery, v ktorej figuruje mužský rozprávač stelesňujú-ci v troch rôznych prevlekoch tri hlavné charaktery. Jeho text je vytvorenýz mimohudobnej časti libreta, písanej pôvodne vo forme dialógov.

Zuzana ŠAJGALÍKOVÁ

Dobová tlač diela, z ktorej vychádza naštudovanie, je uložená v KnižniciPražského konzervatória.

Partitúra a orchestrálne party: Michal BabiakKlavírny výťah: Peter HochelKorepetície: Branko LadičPreklad francúzskeho textu: Martina Svoradová

Rozsiahle pôvodné hovorené dialógy opery upravila do podoby rozprávaniatroch mužských protagonistov podľa ich dominancie v jednotlivých dejstvách– Štefanova (1. dejstvo), Guvernéra Milova (2. dejstvo) a Be ňovského (3. dej-stvo) dramaturgička Zuzana Šajgalíková.


Obsah opery Beňovský alebo Vyhnanci z Kamčatky

1. dejstvo

Scéna I – II(Jaskyňa, v pozadí zasnežené hory) Beňovský stojí smutný na skale, uvažuje nad svojím osudom. FrancúzŽeslin a Štefanov sa rozprávajú v jaskyni. Sú vyhnancami v krajine bez ci-vilizácie, kde musia ako nevoľníci loviť medvede a sobole. Prvý to znášaveselo, druhý je smutný. Štefanov podozrieva Beňovského, ktorý sa akobývalý poľský generál teší priazni gubernátora Milova, z možnej zrady.Žeslin, ktorý verí v skorý koniec útrap, výnimočného priateľa obhajuje.

Scéna III – V(Žeslin, Štefanov, Panov, Beňovský, vyhnanci)Beňovský oznamuje priateľom, že sa blíži čas vzbury, bude treba konať,no s rozvahou. Žeslin a Panov sa zmieňujú o svojich nespravodlivých tres-toch. Beňovský, ktorý je uväznený za obranu poľskej vlasti, varuje predzradou.

Scéna V – VI (Žeslin, Štefanov, Panov, Beňovský, vyhnanci)Kozácky dôstojník oznamuje návštevu gubernátora. Beňovský upokojujedruhov, že keby mal gubernátor podozrenie, už dávno by si ho predvolal.Žeslinovi zasa hovorí, že ho bude do hodiny informovať o dôvode guber-nátorovej návštevy. Ten ho uisťuje o lojálnosti vyhnancov.

Scéna VII – VIII (Beňovský sám)Oddychuje a rozmýšľa o príprave vzbury proti Milovovi, ktorý mu ničneurobil. Okrem toho miluje jeho neter. Ako gubernátor je však nástrojomzla pre jeho druhov. Pri stretnutí sa ho pýta, či prišiel za vyhnancom, Milovodpovedá, že za priateľom. Oceňuje jeho pomoc pri udržiavaní pokoja, dá-va mu dary a svoju neter za manželku. Očakáva, že mu pomôže; do krajamieri 300 vzbúrencov.

Scéna IX – X(Štefanov, Žeslin, vyhnanci)Štefanov si celý rozhovor vypočul v úkryte a vychádza nešťastný.

Beňovský je voľný, berie si Afanáziu, ktorú on stráca. Sľubuje mu pomstu.Povie ostatným vyhnancom, že ako gubernátorov priateľ a manžel jeho ne-tere ich plán nepochybne zradí. Žeslin priateľa obhajuje.

Scéna XIBeňovský prichádza za ostatnými s novinkami, tí však už všetko vedia.Žeslin ho vyzýva, aby povedal, čo zamýšľa. Beňovský nabáda druhov kprepadu gubernátorovej pevnosti. Sú stále neistí a návrh zvažujú.Beňovský prizná, že miluje Afanáziu, no vezme si ju len so súhlasom všet-kých.

2. dejstvo

Scéna I – II (Príprava svadby v guvernérovom sídle)Ženy pripravujú Afanáziu, uvažujúcu o tom, čo si o jej budúcom manželo-vi pomyslia vyhnanci a kozáci. Prichádzajú Beňovský a gubernátor, ktorýžiada od mladých prísľub, že ho nenechajú samého. Obaja mu to sľúbia.

Scéna III – IV(Prichádza kozácky dôstojník)Kozák oznamuje gubernátorovi, že s ním chce hovoriť Štefanov. Medzi -časom vrcholia prípravy na svadbu.

Scéna V – VI (Štefanov, Guvernér Milov)Štefanov premýšľa, že čím viac sa Beňovskému darí, tým väčšmi ho nená-vidí. Túži ho zabiť. Gubernátor sa pýta Štefanova, čo ho k nemu priviedlo.Dozvie sa, že nenávisť voči tomu, kto gubernátorovi chystá záhubu.Prezradí meno vodcu vzbury, ktorým je Beňovský.

Scéna VII – VIII (Beňovský, Afanázia, Milov)Gubernátor je takmer presvedčený o Beňovského vierolomnosti. Jeho po-chybnosti strieda slávnostná svadobná scéna.

Scéna IX – X(Milov, Beňovský, Kancelár, Ataman)Gubernátor prezradí prítomným, kto mu prezradil plán sprisahania, no

10

DNI STAREJ HUDBY

11

DNI STAREJ HUDBY


opäť v ňom znovu preváži neistota. Zaumieni si podozrenie vyvrátiť alebopotvrdiť. Prezradený Beňovský osamote uvažuje o svojom smutnom konci.

Scéna XI (Beňovský, Afanázia)Afanázia Beňovskému verí i naďalej, on jej vyjaví starosti, ktoré má sdruhmi. Spolu rozoberajú bezvýchodiskovú situáciu.

3. dejstvo

Scéna I – III(Vyhnanci na love)Vyhnanci už vedia o Beňovského zrade a chcú si zvoliť nového vodcu.Navrhujú Štefanova, ktorý ponuku prijíma. Potom pripomenie Žeslinovijeho úlohu zabiť zradcu. Štefanov plánuje zajať ženy a deti kozákov akorukojemníkov. Osamote zvažuje svoje kroky.

Scéna IV – V(Štefanov, Beňovský, vyhnanci)Štefanov vidí na skalách kohosi v drahých šatách, chce mu pomôcť, noukáže sa, že ide o Beňovského, ktorý ušiel z gubernátorovho sídla. Pohnesa v ňom svedomie a pochopí, že zradcom je on sám. Priznáva sa ostatnýmvyhnancom, žiada zaslúžený trest. Beňovský sa ho zastane a vedie ostat-ných do boja za slobodu.

Scéna VI –XI(Panov, Štefanov, vyhnanci)Panov hlási, že Afanázia a ostatné ženy s deťmi sú v jeho moci.Medzičasom prichádza Žeslin s ďalšími vyhnancami. Beňovský zviera vnáručí Afanáziu, gubernátor sa mu vydáva na milosť či nemilosť.Beňovský mu ponúka priateľstvo a ochranu vo svojej rodine.

DNI STAREJ HUDBY

13

DNI STAREJ HUDBY

12

Dobrodruhom z vôle osudu

Osobnosť grófa Mórica Augusta Beňovského sa u Slovákov najčastej-šie spája s hrdinom televízneho seriálu Vivat Beňovský! (1975), ktorývznikol podľa románovej predlohy spisovateľa Joža Nižnánskeho.Populárny seriál však reálne osudy historického Beňovského zobrazu-je veľmi skreslene. Nové a často prekvapujúce poznatky o ňom priná-ša až historický výskum jeho aktivít, ktorý realizujú poľskí, maďarskíi slovenskí historici. Základom pre poznanie Beňovského osudov užnie je iba text jeho memoárov, vydaných tlačou v Londýne v roku1790, ale najmä jeho listy a pramene úradného charakteru, rozosiatepo archívoch v rôznych krajinách sveta.

„Spolu s bratom Petrom bozkávame pánovi otcovi ruku a úprimne prosí-me, aby nám kúpil dve pušky. Veľmi ich potrebujeme, lebo s nimi chcemerobiť cvičenia, aby sme v budúcnosti mohli pomáhať vznešenej kráľovnej,a aby sme jej mohli obetovať naše životy. S tým ostávam cteného otca ne-hodný a pokorný syn, Benyovszky Mauritius.“

Z listu M. Beňovského otcovi, nedatované, pravdepodobne 1. polovica 50. rokov 18. storočia.

Budúci slávny cestovateľ a svojský dobrodruh, za akého býva často vodbornej literatúre označovaný, sa narodil dňa 20. septembra roku 1746 vmalom mestečku Vrbové pri Novom Meste nad Váhom. Narodil sa vUhorskom kráľovstve, a keďže sa sám nikdy za Slováka neprehlasoval,správnejšie je označovať ho za Uhra, za obyvateľa Uhorska. Jeho otecSamuel bol rodákom z Trnavy a slúžil ako husár v kráľovskej armáde, kdedosiahol hodnosť plukovníka. Matka Anna Rozália Révajová pochádzala zvýznamného turčianskeho šľachtického rodu. Pre oboch z nich to bolo uždruhé manželstvo, pričom Anna Rozália do prvého vstúpila krátko po svo-jich pätnástych narodeninách. Obaja rodičia patrili svojím pôvodom a ma-jetkom do stavu nižšej šľachty a honosili sa titulom barón a barónka.Samuelovi predkovia však žili ako mešťania v Trnave, kde sa venovalidosť ordinárnemu remeslu – mäsiarstvu (barónsky titul získal len Móricovstarý otec). Hoci Anna Rozália porodila Samuelovi jedenásť detí, napokondetstvo prežili len štyri z nich. Móric vyrastal v zmiešanom jazykovomprostredí, jeho rodičia boli multilingválni, ovládali nemčinu, maďarčinu,slovenčinu, ale najčastejšie medzi sebou komunikovali po maďarsky.Móric však určite vedel po slovensky, lebo sa neskôr rýchlo naučil po poľ -sky a rusky. Zdá sa, že bol bystrým a sebavedomým chlapcom. Neskôr ho


Benjamin Franklin označil za smelého, rozhodného a podnikavého muža.Po domácom vzdelávaní ho rodičia dali na výchovu do piaristického gym-názia vo Svätom Jure, ale jeho ďalšie štúdium prerušila smrť matky v ro-ku 1760. Keďže o dva roky stratil aj otca, dostal sa so súrodencami do ťaž-kej životnej situácie. Práve jeho skromný pôvod a skorá strata rodičov hopriviedli na dráhu dobrodruha. Dá sa povedať, že bol dobrodruhom „z vôleosudu“.

O jeho chlapčenských rokoch veľa nevieme z dôvodu malej početnos-ti dochovaných prameňov. Určite však nebojoval za kráľovnú MáriuTeréziu v tzv. Sedemročnej vojne, ako to prehlasuje vo svojich memoároch(v čase jej začiatku mal desať rokov). Zaujímavé je, že pred rokom 1764prestúpil z katolíckej viery na protestantskú, hoci sa zdá, že náboženstvuvo svojom živote neprikladal väčšiu váhu. V roku 1765 uskutočnil s po-mocou sedliakov známy útok na majetok po matke v Hrušovom (priBzinciach pod Javorinou), ktorý ovládli jeho švagrovia. Za tento skutokmal byť súdený v Nitre, ale pred vyhlásením rozsudku utie kol na územieSpiša, v tom čase pod správou Poľského kráľovstva. V Spišskej Sobote sazoznámil s dcérou nemeckého mäsiara Zuzanou Hönschovou a na jar roku1768 si ju zobral za manželku. Koncom roku sa mu narodil aj prvý syn,ktorý neskôr zomrel ako štvorročný.

Keďže Móric Beňovský bol v postavení utečenca z rodnej krajiny a ne-mal dostatočné finančné zdroje na zabezpečenie rodiny, snažil sa uchytiť,ako sa dalo. V lete roku 1768 sa odobral do Krakova, kde sa chcel pridaťna stranu povstalcov bojujúcich proti kráľovskej poľskej a ruskej armáde.Ruská cárovná Katarína II. totiž dosadila na poľský trón svojho niekdaj -šieho milenca Stanislava Augusta Poniatovského, ktorý bol len bábkou vjej rukách. Konzervatívna katolícka šľachta sa snahám o ovládanie Poľskazačala brániť aj so zbraňou v ruke. Beňovský bol ale v Krakove ako pro-testant zajatý a uväznený na zámku Wawel. Po prepustení sa snažil naver-bovať pre potreby povstalcov mužov na území Spiša, ale v tom mu zabrá-nil kapitán hradu Stará Ľubovňa, ktorý ho nechal uvrhnúť do väzenia.Beňovský bol prepustený až koncom roku 1768 a v nasledujúcom roku sauž opäť pohyboval v Poľsku. Tentoraz sa aktívne zapojil do bojov poľskejšľachty proti Rusom, hoci jeho kariéra vojaka nebola až taká oslnivá, akoju opisuje v pamätiach.

Exil na Kamčatke„Keď ma uvideli pani Nilovová a jej deti, úpenlivo ma žiadali o ochranu azaprisahali ma, aby som zachoval život manžela a otca. Bežal som do gu-bernátorovho bytu a zaprisahal som ho, aby išiel do izby svojich detí, a tak

si zachránil život; ale povedal mi, že najprv ma chce zniesť zo sveta, a od-razu na mňa vystrelil z pištole a zranil ma. Napriek tomu som sa snažil za-chrániť mu život a naďalej som mu vysvetľoval, že akýkoľvek odpor jemárny a má sa stiahnuť. Jeho žena a deti mu padli k nohám, no zbytočne.Vrhol sa na mňa, chytil ma za krk a nenechal mi inú voľbu, ako zomrieť,alebo mu do tela vraziť meč. Vtom vybuchla nálož a ja som zbadal oddielna čele s pánom Panovom. Vyzval gubernátora, aby ma pustil, ale nič ne-dosiahol. Preto ma vyslobodil strelou do gubernátorovej hlavy. V tejtoosudnej chvíli mi pani Nilovová padla k nohám, jej dcéry omdleli a mňapomaly opúšťali všetky sily. Už som strácal vedomie, keď ma pán Panovdonútil opustiť byt a uistil ma, že sa postará o pani Nilovovú a celú jej ro-dinu. Naliehal, aby som sa spojil s časťou našich priateľov, ktorí ešte bo-jovali.“

Opis smrti plukovníka Nilova pri vzbure v Boľšerecku vedenej M. Beňovským.

M. Beňovský: Pamäti a cesty, I. zv., s. 157.

V apríli 1769 Beňovský padol do ruského zajatia, a tým sa začína jehodobrodružná púť. Najprv bol internovaný v Kazani, odkiaľ sa mu podariloujsť v prestrojení za poštového kuriéra do Petrohradu. Tu sa zradou ho-landského kapitána, na ktorého lodi sa chcel prepraviť späť domov, dostalopäť do rúk ruskej polície. Odsúdený bol napokon na doživotné vyhnan-stvo na polostrove Kamčatka. Beňovský prešiel vzdialenosť približne3000 kilometrov z Petrohradu do sibírskeho mesta Ochotsk na voze a koň-mo za necelý polrok a bol asi prvým rodákom zo Slovenska, ktorý túto tra-su absolvoval. Z mesta Ochotsk bol spolu s ďalšími odsúdencami loďoudopravený do pevnosti Boľšereck (aj Boľšereckij Ostrog). Tu krátko popríchode založil tajný spolok, ktorého cieľom malo byť pripravenie úteku.Prostriedkom k nemu mala byť ukradnutá loď. Je veľmi pravdepodobné,že Beňovský si svojou kultivovanosťou a vzdelanosťou získal priazeň ve-liteľa pevnosti plukovníka Nilova (v jeho pamätiach vystupuje ako guver-nér; v librete Boieldieuovej opery = guvernér Milov, pozn. red) a jeho ro-diny. Je tiež pravdepodobné, že sa do neho mohla zaľúbiť jedna zNilovových dcér s menom Afanázia, hoci detaily o rodine plukovníkaNilova nepoznáme. Niektorí bádatelia o existencii Afanázie pochybujú acelú historku o jej láske k Beňovskému pokladajú iba za výmysel, ktorýmal dodať jeho pamätiam „trochu romantiky“. Pravdou však je, žeBeňovský napokon v máji 1771 vyvolal úspešnú vzburu ruských trestan-cov, pri ktorom bol zabitý aj plukovník Nilov. Počas vzbury sa trestancizmocnili pevnosti, zbraní, zásob potravín, ako aj drahých kožušín a cen-

14

DNI STAREJ HUDBY

15

DNI STAREJ HUDBY


ných máp, ktoré zobrazovali oblasť severného Pacifiku. Neohrozený do-brodruh sa nalodil so svojimi priateľmi a niekoľkými ženami na loď SvätýPeter a Pavol, ktorou bol kedysi dopravený do pevnosti Boľšereck, a od-plával do málo známych vôd severného Tichého oceánu. Beňovský sa stalprvým Západoeurópanom, ktorý sa tu plavil, a to sedem rokov predJamesom Cookom. O jeho poznatky a najmä mapy, nákresy a poznámkyvypracovávané počas plavby, mali veľký záujem zástupcovia námornýchveľmocí a neskôr mu uľahčili vstup do francúzskych služieb.

Osudný ostrov„A ja som mu len odprisahal, že okrem Boha, Stvoriteľa všetkého, neverímv nič iné; a že celá moja viera spočíva v tom, že som činil toľko dobra vprospech svojich blížnych, ako sa len dalo, a nečinil som nikomu nik dy zle.Keď sa rozhovor skončil, kráľ ma objal a povedal mi: „Sindaulla, sin-daulla“, veľmi dobre, veľmi dobre.“

M. Beňovský: Pamäti a cesty, I. zv., s. 257.

Spočiatku zamieril na západ a plával až k Beringovmu ostrovu, odtiaľvplával cez Beringovu úžinu do Severného ľadového oceánu. Kvôli ľado-vým kryhám sa však loď musela vrátiť späť a zakotvila na Aleutských ost-rovoch. Potom s pomocou Aljašského prúdu Beňovský zamieril kuKurilským ostrovom, odtiaľ sa plavil južným smerom okolo japonskýchbrehov až na severné pobrežie ostrova Taiwan, kde pobudol takmer me -siac. Koncom septembra loď zakotvila v prístave Macao na juhu Číny, kdevšak časť posádky zachvátila epidémia žltej horúčky. Podľahli jej mnohíutečenci, medzi nimi aj obetavá Afanázia. Beňovský sa rozhodol začiat-kom januára 1772 predať náklad vzácnych kožušín i samotnú loď a týmdruhom, ktorí o to prejavili záujem, zaplatil cestu do Európy na francúz-skych lodiach. Počas plavby Indickým oceánom sa lode zastavili aj na ost-rovoch Maurícius a Madagaskar, čo bol prvý kontakt Beňovského s ostro-vom, ktorý sa mal stať jeho osudom. Na bretónske pobrežie Francúzska saBeňovský so svojimi spoločníkmi dostal v polovici júla 1772. Hneď popríchode požiadal francúzsku vládu o možnosť vstúpiť do jej služieb.Nezabudol ani na svoju manželku, ktorej napísal, aby sa k nemu pripojilaaj so synom (ten však začiatkom roku 1772 zomrel). Zuzana Beňovská zaním skutočne prišla a sprevádzala ho v dobrom i zlom takmer do konca je-ho života.

Francúzska vláda napokon Beňovského poverila vytvorením obchod-ného postu (faktórie) na ostrove Madagaskar, kde už niekoľko desaťročížili a podnikali francúzski kupci. Beňovský bol vymenovaný kráľom Ľu-

16

DNI STAREJ HUDBY

17

DNI STAREJ HUDBY

dovítom XV. za plukovníka a bolo mu umožnené naverbovať dobrovoľní-kov do oddielu, s ktorým mal odísť na Madagaskar. Na jar 1773 Beňovskýopustil spolu s manželkou francúzske brehy a s časťou svojho dobrovoľ -níckeho regimentu sa prepravil na ostrov Maurícius, kde sídlila francúzskakoloniálna správa. Väčšia časť jeho regimentu sa mala prepraviť naMadagaskar neskôr. Na Mauríciu sa Beňovskému narodil druhý syn, ale užo necelý rok zomrel na Madagaskare. Neprajní francúzski úradníci zámer-ne spomaľovali prepravenie Beňovského s jeho oddielom na Madagaskar,azda preto, že Beňovský bol v ich očiach nedôveryhodný dobrodruh, kto-rý sa k svojmu postaveniu a poslaniu dostal len zhodou šťastných náhod.Napokon sa Beňovský vylodil aj so svojím regimentom v zátoke Antongilna Madagaskare a hneď sa pustil do budovania opevnenej osady s názvomLouisbourg. Bohužiaľ, vlhká klíma, nedostatočná hygiena a epidemickéchoroby postupne preriedili počet členov jeho regimentu. Beňovský sa na-vyše zapojil aj do prebiehajúcich bojov medzi jednotlivými kmeňmi naMadagaskare, čím prekročil svoje kompetencie a ohrozil misiu. Koloniálniúradníci o jeho aktivitách informovali vládu v Paríži tendenčne aBeňovského vykresľovali ako neschopného realizovať stanovené úlohy. Vseptembri roku 1776 bola na základe kritických správ na Madagaskar vlá-dou vyslaná vyšetrovacia komisia, ktorá po prešetrení stavu osadyLouisbourg dala vo svojej neskoršej správe za pravdu úradníkom zMaurícia. Beňovský sa rozhodol osobne brániť priamo v Paríži a koncomroku 1776 odplával spolu s manželkou späť do Francúzska. Ešte predtýmho podľa jeho slov náčelníci (alebo králi) jednotlivých malgašských kme-ňov prehlásili za „kráľa kráľov“. Tento fakt je však zaznamenaný iba v je-ho vlastných memoároch, takže jeho pravdivosť je do veľkej miery sporná.

Nechcený„Má príjemný výraz v tvári, odráža sa v nej inteligencia, ale je aj prefíka-ný a opatrný. Rád rozpráva, ale nikdy nehovorí o tom, čo by nechcel pre-zradiť. Myslím si, že je z povahy hrdý a panovačný, ale komu raz dôveru-je, ten si môže byť istý jeho lojálnosťou.“

Opis M. Beňovského guvernérom ostrova Maurícius des Rochesom zo začiatku roku 1772.

Po návrate do Paríža sa bránil voči vzneseným obvineniam a domáhalsa aj vyplatenia vlastných výdavkov, ktoré s budovaním faktórie mal. Azdaaj s podporou mladej kráľovnej Márie Antónie Habsburskej sa mu podari-lo nielen získať veľké finančné prostriedky, prestížny rad Svätého Ľudoví-ta, hodnosť brigádneho generála, ale aj omilostenie v rodnom Uhorsku.


Keďže francúzska vláda s jeho ďalším pôsobením v kolonizačných služ-bách nepočítala, Beňovský sa vrátil do Uhorska. Na zakúpenom statku vBeckovskej Vieske ale dlho nevydržal. Nepokojná krv ho vyhnala najprvdo vojny medzi habsburskou monarchiou a Pruskom, kde bojoval ako hu-sár podľa príkladu svojho otca, potom sa snažil podnikať s prepravou to-varu medzi jadranským pobrežím a vnútrozemím, aby nakoniec skončil vSpojených štátoch amerických, kde sa uchádzal o miesto v armáde novéhoštátu. Keď mu samotný generál Washington napísal, že voľné miesto preneho nemá, v roku 1783 sa vrátil späť do Francúzska. Tu sa znovu pokúšaluspieť ako kolonizátor na Madagaskare, ale keď o jeho služby neprejavilazáujem ani francúzska, ani britská vláda, rozhodol sa napokon založiťúčastinnú spoločnosť, a s financiami získanými z nej chcel rozbehnúť naMadagaskare vlastné obchodné podnikanie. Po príchode na ostrov v júli1785 sa mu však francúzski úradníci snažili brániť v jeho aktivitách, keď-že ich vnímali ako ohrozenie francúzskych hospodárskych záujmov.Napokon v máji 1786 na vystopovanie Beňovského povolali trestný od -diel, ktorý v pralese objavil jeho osadu s názvom Mauretania. PrekvapenýBeňovský sa so svojimi mužmi snažil pred útočníkmi brániť, ale počaskrátkej prestrelky bol usmrtený guľkou do pŕs. Pochovali ho neďaleko miesta, kde padol.

Manželka Zuzana sa o jeho smrti dozvedela len o niekoľko týždňov ne-skôr a s dvomi dcérami potom žila v Beckovskej Vieske, kde aj zomrela poštyridsiatich rokoch vdovského života v roku 1826. Tak sa skončil dobro-družný osud uhorského cestovateľa, objaviteľa a kolonizátora, ktorý v na-šich dejinách nemá rovného. Približuje sa mu azda len Milan RastislavŠtefánik, ktorý navyše tragicky zahynul v rovnakom veku ako Beňovský(39 rokov). Našťastie pre nás si Beňovský už od cesty do vyhnanstva vie-dol denník, ktorý neskôr prepísal do podoby memoárov. Rukopis zverilpred poslednou cestou na Madagaskar londýnskemu priateľovi a ten sa po-staral o jeho vydanie. Na prelome 18. a 19. storočia boli určite najčítanej-ším dielom z pera uhorského rodáka a stali sa inšpiráciou pre populárnu di-vadelnú hru Augusta von Kotzebue, niekoľko románov, ale aj preBoieldieuovu operu Béniowski ou Les exilés du Kamchatka. Po vyše dves-to rokoch od premiéry môžu vypočuť aj slovenskí poslucháči, ktorýmBeňovského osudy nie sú neznáme.

Patrik KUNECAutor je historik, vyučuje na Univerzite Mateja Bela v B. Bystrici, venuje sa

výskumu osobnosti a aktivít M. Beňovského.

18

DNI STAREJ HUDBY

19

DNI STAREJ HUDBY

„Rettungsoper“ a parížska Opéra Comique

Na začiatku 19. storočia bol Paríž nielen politickou, ale aj kultúrnou aumeleckou veľmocou. V prevratnom ovzduší plnom nových politických aspoločenských trendov sa mimoriadne darilo aj opere. Hudobné divadlonebolo viac výsadou šľachtických stavov, predstavenia operných diel za-čala s obľubou navštevovať i novoformujúca sa mestská buržoázia.Operné námety sa museli prispôsobiť vzdelanostnému i záujmovému hori-zontu tohto publika. Impulzy, ktoré tieto zmeny v opere so sebou priniesli,mali pre jej dejiny podobný revolučný význam ako ideály, ktoré do politi-ky priniesla Francúzska revolúcia. Už počas revolučných rokov sa uvá -dzanie opery v Paríži striktne rozdeľovalo. Kým Parížsku operu (Opéra) vRue Le Peletier charakterizovala dramaturgia orientujúca sa na finančnenáročné a veľkolepo inscenované veľkoformátové historické príbehy,Opéra Comique (Komická opera) v Salle Favart a neskôr v Salle Feydeausa stala adresou pre diela s prístupnejšou dramaturgiou. Publikum, ktoré sinemohlo dovoliť predstavenia Veľkej opery, a často ani vhodný odev prenávštevu prvej opernej ustanovizne mesta, holdovalo v Komickej operedie lam na aktuálne alebo komické námety, ktorých špecifikom boli hovo-rené dialógy namiesto spievaných recitatívov. Tieto dramaturgické pravi-dlá sa počas vlády Napoleona v roku 1807 dokonca uzákonili a ich dodrži-avanie sa až do roku 1860 prísne sledovalo. Pre úplnosť treba dodať, že vroku 1840 pribudol k spomínaným operným domom Théâtre Italien vdnešnej Rue Méhul, v ktorom sa – ako napovedá už i jeho názov – hrali diela talianskych skladateľov v ich rodnej reči. Talianske opery sa v Parížitešili veľkej obľube a ich autori zasa uvedeniu svojich diel v mekke eu-rópskej opery. V tomto divadle oslavoval vrchol kariéry aj GioachinoRossini, ktorý tu bol dlhoročným riaditeľom a neskôr obávanou šedoueminenciou. Skladatelia komponujúci pre jednotlivé operné domy označi-li svoje diela veľmi často podľa miesta uvedenia. Vďaka prísnemudodržia vaniu dramaturgie sa vo Veľkej opere názov inštitúcie čoskoro staloznačením nového operného druhu. Zriedkavo uvádzanú grand opéru (ve-ľkú francúzsku operu), vyznačujúcu sa grandióznymi a finančne náročný-mi inscenáciami, komponovali skladatelia ako Gaspare Spontini(Vestálka), Franc,ois Auber (Nemá z Portici), Jacques Fromental Halévy(Židovka), no najmä Giacomo Meyerbeer (Prorok, Robert Diabol,Hugenoti), ktorého opusy vznikali v spolupráci s geniálnym libretistomEugènom Scribeom. Veľké francúzske opery však vzišli aj z peraGioacchina Rossiniho (Guillaume Tell), Richarda Wagnera (Rienzi) čiGiuseppeho Verdiho (Sicílske nešpory, Don Carlos). Tieto opery boli spra-

Dvojzväzkové Beňovského Pamäti z ciest vyšli v roku 2006 v slovenskom preklade vo vy-davateľstve Lúč.


2120

DNI STAREJ HUDBY DNI STAREJ HUDBY

vidla päťdejstvové a ich súčasť tvorilo rozsiahle baletné číslo uvádzanéväčšinou po piatom obraze. Zatiaľčo sa pred očareným publikom Veľkejopery s využitím zložitej javiskovej techniky rúcali chrámy (MeyerbeerovProrok) a vybuchovali sopky (Auberova Nemá z Portici), Opéra Comiquelen o pár blokov ďalej pestovala vo svojom repertoári menší formát diel,ktoré mali istým spôsobom bližšie k realite. Nielen svojou pitoresknosťou,ale aj historickou autentickosťou. Ich témou bol zápas o (politickú) slobo-du a rovnosť, teda ideály, ktoré vyrástli na ruinách Bastily. Tieto príbehyboli okorenené pikantným milostným príbehom rozohraným v milostnomtrojuholníku poväčšine dvoch tenorov a jedného sopránu. Opery s týmtonámetom sa napriek už spomenutým druhovým označeniam v podtituloch(opéra comique) začali s odstupom času súhrnne nazývať „opery záchra-ny“ (v nemčine Rettungsoper, v angličtine rescue-opera). Ich námety (čas-to s pôvodným sujetom) sa preberali neskôr aj do iných operných druhovnielen mimo parížskej Opéra Comique, ale aj Francúzska a teatrológoviastále nie sú jednotní vo vymedzení druhových zvláštností opusov tohtooperného žánru. Diela Mayra, Paera, Morlacchiho, Wintera, a v neposled-nej miere i Beethovenov Fidelio, sú najprominentnejšími príkladmi mi-mofrancúzskej existencie „opery záchrany“. Napriek nesporným kvalitámtýchto diel však ide „len“ o odnože „opery záchrany“, ktorej vznik je úzkopreviazaný s javiskom parížskej Opéra Comique. Práve tu vznikali na pre-lome 18. a 19. storočia diela, vytvárajúce svojou dramaturgiou charakteri-zovanou striedaním hovorených a hudobných pasáží základ pre ďalší vý-voj tohto operného žánru. Vrchol „oslobodzujúcej opery“ spadá do obdo-bia Francúzskej revolúcie. Jej vznik ovplyvnila v tom čase nesmierne po-pulárna činohra, najmä diela označené ako fait historique a mélodrame.Námet ich sujetov tvorili nedávne historické udalosti a domnelé historickéudalosti, pričom adjektív „historique“ treba chápať skôr v zmysle „auten-tický“. Tieto diela mali počas Francúzskej revolúcie charakter tendenčné-ho politického divadla a výrazne ovplyvnili aj mnohé libretá dobovej opé-ra comique. Cherubiniho Lodoïska (1791), Les deux journées (1800),Grétryho Richard Cœur de Lion (1784) či Monsignyho Le déserteur(1769) patria k typickým opusom tohto žánru. Politické názory sa v opéracomique prezentovali bez straty zrozumiteľnosti textu vo forme hovore-ných dialógov, hudba zasa sprostredkovala emocionálne a scénické vrcho-ly partitúry, ktoré dodali príbehu na rozdiel od činohry doposiaľ nevídanúsilu výrazu. Z melodrámy si zase opéra comique vypožičala dramaturgic-ké schémy ako vášnivé, i keď často len šablónovité charaktery postáv, pi-toreskné scenérie, či dojímavé a napínavé situácie.

Všetky tieto vplyvy sa preniesli nielen na žáner „opery záchrany“, ale aj

na celý druh opéra comique. Opera Béniowsky ou Les exilés du KamchatkaAdriena Boieldieua spadá práve do vrcholného obdobia „oslobodzujúcejopery“ v Opéra Comique. V jej prvej verzii z roku 1800 ju publikum prija-lo nadšene. Úspech parížskych predstavení ju už čoskoro vynie sol aj mimoFrancúzska. V roku 1802 sa opera o Beňovskom hrala v Liège, o rok neskôrv Bruseli a Braunschweigu, nasledovali predstavenia vo Viedni (1804) a voVaršave (1813), a pre Boieldieuovu kariéru znamenala rozhodujúci zlom.Druhá verzia z roku 1824 už taká úspešná nebola. Zmeny v partitúre vo for-me pridanej veľkej árie Beňovského Je suis perdu v 2. dejstve, kompletnevymenená ária Štefanova v 1. dejstve, nová ouvertúra a záver v prekompo-novanej veľkej forme spolu s množstvom prepracovaných menších detailovspôsobili, že v roku 1828 zmizla táto opera z repertoáru nadobro.Kompozičnými korektúrami v opere o Móricovi Beňovskom reagovalBoieldieu na prenesenie estetických ťažísk žánru „opery záchrany“ po roku1800. Previazanosť na aktuálnu dobu sa posunula do utopickej roviny, ale-bo ustúpila úplne do úzadia (Beethoven historizoval Fidelia situovaním prí-behu do prostredia Sevilly 18. storočia), hudobnodramatické prostriedky sav rukách medzičasom etablovaných skladateľov stali samoúčelnými. Žáner„opery záchrany“ zostal aj napriek niekoľkým mimofrancúzskym odnoži-am typovo uväznený v dobovej fran cúzskej revolučnej opere. Avšak vďakasvojej otvorenosti hlavne smerom k populárnemu divadlu a finálnej drama-turgii ako katalyzátora pre hudobné scénické a textové inovácie sa staladôležitým odrazovým mostíkom pre ďalší vývin operného druhu smerom knovej, divadelnejšej estetike opery.

Robert BAYERAutor je teatrológ, pôsobí v Mníchove.

Svet v roku 1800 – pokus o stručný náčrt doby

Kto vládol okolo roku 1800Vo Francúzsku Napoleon, ktorý nadlho poznačil osud Európy, podniká

druhé ťaženie do Talianska, po bitke pri Marengu obsadzuje HornéRakúsko, prehlasuje sa za prvého konzula Francúzska.

V Rakúsku a Uhorsku František II. – ako posledný cisár Svätej ríšeRímskej do roku 1806, od roku 1806 ako František I. – prvý cisár Rakúska,kráľ Uhorska, Čiech a Chorvátska. Vytvoril prvý Všeobecný občiansky zá-konník, zriadil Národnú banku a Dunajskú paroplavebnú spoločnosť. Hocibol zástancom zachovania feudálneho spoločenského systému, priniesolpod tlakom uhorskej šľachty a žúp dôležité zmeny aj pre Uhorsko smerom


k zrovnoprávneniu napríklad v oblasti armády či školstva. Poľsko neexistovalo ako samostatný štát v rokoch 1795 – 1918.

Vnútorné nepokoje, neustále vojny a napokon zasahovanie veľkých moc-ností – Ruska, Pruska a Rakúska viedli najprv k rozdeleniu krajiny na tričasti a napokon, v roku 1795 k zániku poľského štátu.

Na čele Pruského kráľovstva, najmocnejšieho nemeckého štátu doby,stál od roku 1797 kráľ Friedrich Wilhelm III., ktorý po neúspechu miero-vých vyjednávaní s Francúzskom musel čeliť Napoleonovým nájazdom aprizerať sa dlhotrvajúcemu vplyvu Francúzska ako aj strate rozsiahlych te-ritórií.

V Rusku vládol v rokoch 1796 – 1801 syn Kataríny II., ktorý spočiat-ku vydal nariadenia v prospech poddaných a zákon o práve priameho pr-vorodeného mužského potomka na následníctvo trónu, neskôr z obáv zvplyvu Francúzskej revolúcie zakázal štúdium na zahraničných univerzi-tách. S koaličnými partnermi viedol vojnu proti Francúzsku.

Vo Veľkej Británii panoval v rokoch 1760 – 1820 Juraj III., z toho doroku 1801 ako kráľ Veľkej Británie a Írska, od roku 1801, po vzniku únieAnglicko-Írsko ako kráľ Zjednoteného kráľovstva Veľkej Británie a Írska.

Vo Vatikáne v roku 1800 po trojmesačnom konkláve, pod ktorého dl-hé trvanie boli podpísané nezhody medzi Francúzskom a Rakúskom, na-pokon zvolili politicky neutrálneho grófa Luigiho Barnabu Chiaramontihoako Pia VII. Ten exkomunikoval Napoleona, ktorý ho na oplátku väznil vzámku vo Fontainebleau.

V Spojených štátoch amerických sa v roku 1795 prezident John Adamsso svojou vládou sťahuje do sídla vo Washingtone, ktoré sa neskôr staneznáme ako Biely dom. Po prvý raz zasadal Kongres US v Kapitole. Po voľ -bách roku 1801 Adamsa porazil Thomas Jefferson.

Hudba okolo roku 1800Vo viedenskom Dvornom divadle (Hoftheater) mala premiéru

Beethovenova 1. symfónia, skladateľ získal od šľachtických podporovate-ľov rentu, ktorá mu umožnila nezávislosť. Pracuje na 3. klavírnom kon-certe a na kvartetách op. 18, na balete Prométeove stvorenia, dokončujeSepteto Es dur, píše klavírne sonáty pre vlastnú prezentáciu na koncertoch,na ktorých udivuje novým štýlom klavírnej hry. – V Lipsku vzniklo hu-dobné vydavateľstvo Bureau de musique, neskôr Hoffmeister & Kühnel(1814 odkúpené firmou C. F. Peters). – V Paríži mali premiéry

DNI STAREJ HUDBY

23

DNI STAREJ HUDBY

22

Cherubiniho opera Les deux journées ou Le porteur d éau a BoieldieuovKalif z Bagdadu. Roku 1799 zomrel skladateľ Karl Ditters z Dittersdorfu.– V roku 1800 zomiera taliansky operný skladateľ Niccolò Picinni zástup-ca tzv. buffonistov proti Gluckovi.

Veda, kultúra, spoločnosťV Nemecku sa rozvíja literárny romantizmus. – V Prahe bola založená

Akadémia výtvarného umenia. – William Herschel objavil ultračervenéžia renie. – Taliansky fyzik Alessandro Volta predviedol na pôde RoyalSociety v Londýne princíp elektrickej batérie. – Nález zmrznutého mamu-ta na Sibíri. – Zavedenie listovej pošty v Berlíne. – Značne odhaľujúcadámska móda tuník a sandálov. – Londýn a Paríž boli miliónové mestá,New York mal ca 60 000 obyvateľov.

Beňovského život post mortemSvoje zápisy v denníkoch zhrnul Beňovský do rozsiahlych memoárov,

ktoré v anglickom preklade vyšli po prvý raz v Londýne a Dubline v roku1790 a stali sa bestsellerom konca 18. storočia, vychádzajúc v krátkych ča-sových odstupoch v ďalších prekladoch – v nemeckom, francúzskom, ho-landskom, švédskom, poľskom i slovenskom (1808) jazyku. Ospevovali hobásnici – Juliusz Słowacki a Wacław Sieroszewski; významný nemeckýdramatik August von Kotzebue napísal v roku 1791 drámu Sprisahanie naKamčatke, dvojdejstvová opera Beniowski na libreto Gaetana Rossiho shudbou Pietra Generaliho vyšla v roku 1831 v Benátkach. Kotzebueova drá-ma sa stala podkladom opery Benyovszky rakúsko-uhorského skladateľaFranza Dopplera (1821 – 1883), ktorú pre sólový klavír prepísal MihályMosonyi (1815 – 1870). Ten istý zdroj bol aj podkladom libreta AlexandraDuvala, ktorý zhudobnil v opere Beňovský alebo Vyhnanci z KamčatkyFrançois-Adrien Boieldieu. V roku 1865 vydala autorka populárnych romá-nov Luise Mühlbach historický životopisný román o Beňovskom. JozefNižnánsky napísal román Dobrodružstvá Mórica Beňovského v roku 1933 av roku 1975 vznikol československo-maďarský seriál Vivat Beňovský. V tom istom roku vysielala televízna stanica ZDF štvordielny filmNedobrovoľné cesty Mórica Augusta Beňovského. Na Slovensku vyšla v ro-ku 2006 strieborná pamätná minca pri príležitosti 250. výročia narodeniagrófa Beňovského. Vrbovská kúria – rodný dom grófa Beňovského slúži porekonštrukcii pre kultúrne podujatia. Vo viacerých európskych mestách súulice pomenované po Beňovskom: vo Viedni, v Budapešti, v Bratislave, vpoľskej Gdyni (nábrežie) i v hlavnom meste Madagaskaru (Antananarywa).A efektný „Beňovského mat“ si dávajú šachisti na celom svete. AR


Trvalý a silný ohlas dosiahli jeho piesňové recitály s dielami FranzaSchuberta v rámci Klavírneho festivalu v Porúrii. Uvedené koncerty bolivysielané rozhlasovými stanicami WDR a ORF; Zimná cesta, Labutia pieseň i Pekná Mlynárka vyšli aj na CD, s posledným z uvedených cyklovpiesní vystúpil aj v rámci festivalu Schubertiade Schwarzenberg.V tomto roku účinkuje Bernhard Berchtold v role Tamina v Teatro Liricodi Cagliari, ako aj v Deutsche Oper am Rhein v Düsseldorfe, kde sa pred-staví aj ako Don Ottavio a Edwin (Čardášová princezná), ako Idomeneo vrámci Mozartovského festivalu v Schwetzingene. Taktiež opakovane účin-koval v rámci festivalu Styriarte v Grazi – v tomto roku ako Max v opereČarostrelec, a pod vedením Masaakiho Suzuki sa pripravuje na koncert-né turné po Mexiku a Japonsku, kde prevezme úlohu Evanjelistu vMatúšových pašiách Johanna Sebastiana Bacha.

LINDA BALLOVÁ sa spevu venujeod najútlejšieho detstva. VyštudovalaEvanjelické bilingválne lýceum, počasktorého pravidelne študovala u sveto -známej pedagogičky Ruthilde Boescho - vej vo Viedni. Už ako študentka Kon -zervatória v Bratislave (v triede Dag marLivorovej) nenechávala nikoho na po-chybách, že sa pripravuje na kariéruopernej sólistky. V druhom ročníkukonzervatória debutovala na doskáchSND ako II. Génius v Mozartovej opereČarovná flauta (2003). Štúdium naVŠMU začala ako mezzosoprán v triede Zlatice Livorovej. V prvom roč-níku VŠMU debutovala v Štátnom divadle Košice v úlohe Siebela vGounodovej opere Faust a Margaréta (2006 – 2007) a v úlohe Gianetty vDonizettiho opere Nápoj lásky (2006 – 2007). Na doskách Národného di-vadla Moravsko sliezskeho prvýkrát účinkovala v úlohe Dryady vStraussovej opere Ariadna na Naxe (2006 – 2007), neskôr opäť ako Siebel(2008 – 2009) a ako Cherubino v Mozartovej opere Figarova svadba(2008 – 2009). V tej istej sezóne bola obsadená ako Zelatrice v Puccinihoopere Sestra Angelika v Štátnej opere Banská Bystrica (2006 – 2007). DoSND sa vrátila ako Fiodor v Mussorgského opere Boris Godunov (2007 –2008). Zásadným obratom v Ballovej umeleckom vývoji bola zmena obo-ru na soprán. Správnosť tohto kroku a bravúrny prechod k novému oborupotvrdzuje obsadenie do úlohy Milady v Smetanovej opere Dalibor (2009

Rakúsky tenorista BERNHARD BER CH TOLD študoval na UniverziteMo zar teum v Salzburgu u Horiany Bra -nisteanu a navštevoval piesňovú trieduHartmuta Hölla. Je nositeľom viacerýchvýznamných ocenení z medzinárodnýchspeváckych súťaží (v neposlednom radespomenieme hlavnú cenu poroty naMedzinárodnom festivale koncertnéhoumenia v Žiline 2002). Jedným z jeho pr-vých angažmán bolo účinkovanie v rám-ci Festivalu Georga Friedricha Händela vKarlsruhe. V rokoch 2003 až 2011 boloŠtátne Divadlo Karlsruhe aj stálym oper-

ným pódiom Bernharda Berchtolda, kde mal možnosť vytvoriť si a pesto-vať rozsiahly repertoár predovšetkým Mozartových opier – Belmonte,Ferrando, Idomeneo, Don Ottavio a Tamino, ale aj Lenskij (Čajkovskij:Eugen Onegin), Alfredo (Verdi: La Traviata), Max (Weber: Čarostrelec),Werther (Massenet: Werther), Aschenbach (Britten: Smrť v Benátkach),Spevák (Richard Strauß: Gavalier s ružou) a Erik (Wagner: BlúdiaciHolanďan). Roku 2013 debutoval ako Luzio (Wagner: Das Liebesverbot)na Bayreuthskom Festivale. Ďalšie hosťujúce účinkovania ho zaviedli domnohých významných operných domov Európy, z ktorých spomenieme:Štátna opera Budapešť, Semperoper Drážďany, Deutsche Oper am RheinDüsseldorf, Aaltotheater Essen, Teatro Carlo Felice Genova, Teatro VerdiTrieste, Teatro Comunale di Bologna, Opéra Lyon, Opéra de Nice,Milánska La Scala, Bavorská štátna opera v Mníchove, Teatro de laMaestranza Sevilla, Theater an der Wien, Salzburský Veľkonočný ako ajLetný Festival a ď.Bernhard Berchtold sa predstavil na koncertoch takmer vo všetkých kraji-nách Európy, v Hong Kongu, Južnej Kórei, Japonsku, Libanone, v USA,ako aj v Južnej a Strednej Amerike. Slovenskému poslucháčovi je známyokrem spomínaného Festivalu v Žiline aj opakovaným účinkovaním vrámci festivalu Dni starej hudby.Už počas svojich štúdií v Salzburgu sa presadil ako vyhľadávaný interpretpiesňovej a oratoriálnej literatúry. Medzičasom spolupracuje s dirigentmiako Semyon Bychkov, Nikolaus Harnoncourt, Ton Koopman, SimonRattle, Helmuth Rilling, Masaaki Suzuki, György Vashegyi, SebastianWeigle a Michael Hofstetter. Od roku 2006 sa zúčastňuje na kompletnejnahrávke Bachových kantát pre Bachovu Nadáciu v St. Gallen.

24

DNI STAREJ HUDBY

25

DNI STAREJ HUDBY


Mníchove v roku 2011. V tom istom roku spieval aj Dona Ottavia vMozartovej opere Don Giovanni v New Yorku pod taktovkou IvánaFischera.

MARTIN GYIMESI absolvoval prvé hu-dobné štúdium na základnej hudobnej škole(zobcová flauta, altový saxofón), v rokoch1989 – 2001 bol členom Bratislavskéhochlap čenského zboru pod vedením Magda -lény Rovňá kovej. Spev študoval na bratislav-skom Kon zervatóriu u Gurgena Ovsepiana ana VŠMU u Ľubice Rybárskej.V roku 2001 získal 3. miesto na medzinárod-nej súťaži Chanson Francaise v historickej bu-dove opery v chorvátskom Splite, v rokoch2001 – 2003 bol frontmanom rockovej kapely Marquee (Queen-revival,SR, ČR) a v rokoch 2009 – 2011 účinkoval v muzikáli František z Assisina Novej scéne v Bratislave. Od roku 2009 je členom operného zboruSND, kde spieval aj sólové party v operách Aida , Manon Lescaut, MisterScrooge, Barbier zo Sevilly, Veľká doktorská rozprávka, Čarovná flauta.Od roku 2009 pravidelne hosťuje ako sólista v Štátnej opere v BanskejBystrici (v operetách Indigo a Cigánska láska a v operách Fedora a EugenOnegin). Od roku 2011 je členom koncertného zoskupenia Ovsepianovci.V roku 2012 sa zúčastnil na koncertnom predvedení slovenskej opery 66sezón od Mareka Piačeka. Od roku 2013 je sólistom Opery SND, kde vtom istom roku spieval v živom vysielaní koncertného uvedenia Verdihoopery Ernani postavu Dona Riccarda pod taktovkou Friedricha Haidera.Ďalej tu spieva postavu Nemorina v opere Nápoj lásky (Donizetti), Taminav opere Čarovná flauta (Mozart), Dona Ottavia v oper Don Giovanni(Mozart), Malcolma v opere Macbeth (Verdi), Edmonda v opere ManonLescaut (Puccini), Alana Campbella v opere Dorian Gray (Čekovská),Ismaela v opere Nabucco (Verdi), Bruna v opere Puritáni (Bellini).V roku 2014 účinkoval na bratislavskom open air festivale Viva Verdi vpostave Delila vo Verdiho opere Giovanna d´Arco.

CSABA KOTLÁR študoval na Konzervatóriu Bratislave a v súčasnostipokračuje v štúdiu na Vysokej škole múzických umení u DagmarPodkamenskej-Bezačinskej. Zúčastnil sa na niekoľkých medzinárodnýchspeváckych súťažiach. Je laureátom medzinárodnej speváckej súťažeJuventus canti, kde mu bola udelená druhá cena v roku 2005 a prvá v roku

– 2010), s ktorou zaznamenala veľký osobný úspech už na festivaleSmetanova Litomyšl a neskôr aj v Národnom divadle Moravskosliezskomv Ostrave. Na niekoľko sezón je tu obsadená do úlohy Mařenky vSmetanovej Predanej neveste (2010 – trvá). S kolektívom Moravského di-vadla Olomouc zožala v úlohe Predanej nevesty mimoriadny úspech natohtoročnom festivale Smetanova Litomyšl. V sopránovom obore na pôdeSND debutovala ako Donna Anna v Mozartovej opere Don Giovanni (odroku 2011 dodnes) a pokračovala ako Mařenka v Smetanovej operePredaná nevesta (od roku 2011 dodnes) a ako Jenufa v Janáčkovej rovno-mennej opere (od roku 2012 dodnes).S Lindou Ballovou sme sa mohli stretnúť v sezóne 2012 – 2013 aj na do-skách činohry SND v predstavení Oblaky od Aristofana. Ako Nedda účin-kovala v rovnakej sezóne vo Vroclavskej opere v LeoncavallovýchKomediantoch. V sezóne 2012 – 2013 vyhrala konkurz na naštudovanieúlohy Rusalky v rovnomennej opere Antonína Dvořáka v Aachenskom di-vadle, kde zožala veľký úspech u divákov aj kritiky, na základe ktorého jejponúkli na sezónu 2014 – 2015 rolu Jenufy v rovnomennej opere LeošaJanáčka. V marci 2014 spievala dva koncerty s José Curom, ktorý si jusám vyžiadal ako svojho hosťa. Dirigentom koncertu bol Mario De Rose.V sezóne 2013 – 2014 účinkuje v SND ako Vitellia v Mozartovej opere Laclemenza di Tito. Aktuálne účinkuje ako Donna Anna v belgickom AldenBiezen.

ZOLTÁN MEGYESI bol jedným z víťazovsúťaže, ktorú organizovali vo Verone pre úlo-hy Monteverdiho opery Orfeo v roku 2007 aMedzinárodnej súťaže sakrálnej hudby v Rímev roku 2011. Jeho rozsiahly repertoár zahŕňasakrálnu hudbu a opery obdobia baroka, klasi-ky a raného romantizmu, ako aj piesňové cyk-ly Schuberta, Schu manna a Brittena. V ostat-ných rokoch spolupracoval na koncertnom pó-diu s dirigentmi počnúc Hel muthomRillingom, cez Zoltána Kocsisa až po ÁdámaFischera a Ivána Fischera. V Ma ďarskej štát-nej opere spieva Ferranda (Mozart: Così fan

tutte), Dona Ramira (Rossini: La Cene rentola), Almavivu (Rossini: Il bar-biere di Siviglia), Orfea (Haydn: Orfeo ed Euridice), Acesta (Mozart:Ascanio in Alba) and Pylada (Gluck: Iphigenia auf Tauris). Spieval úlohuAdama na premiére opery – kolektívneho diela – Undankbare Biester v

26

DNI STAREJ HUDBY

27

DNI STAREJ HUDBY


opery Dcéra pluku, Carla z Lindy di Chamounix od Gaetana Donizettiho,ďalej sa predstavil ako Arturo a Elvino v Belliniho Puritánoch aNámesačnej, Boris, Blankytný, Mazal, Živný v Janáčkových operáchKáťa Kabanová, Výlet pana Broučka na Měsíc a Osud a v ďalších. Medzikoncertným repertoárom figurujú koncertné predvedenia tenorových par-tov v Carmine Burane od Carla Orffa, Mozartovho Requiem, RossinihoStabat Mater a Petite messe solennelle, Mendelssohnov Lobgesang ako ajDvorákovho Stabat Mater.

JIŘÍ ZOUHAR pochádza z Olomouca.Spev študoval na konzervatóriu vKroměříži v triede prof. Karla Škopa. Užpočas štúdia hosťoval v Moravskom diva-dle v Olomouci, kde po ukončení školypôsobil ešte tri roky a stvárnil niekoľkosólových postáv, ako napríklad Fiorello aKapitán v Barbierovi zo Sevilly, Borsa vRigolettovi, Vidiečan v opere Halka, Harryv Albertovi Herringovi, Komár v LíškeBystrouške a ďalšie. Od roku 2004 je čle-nom operného zboru SND v Bratislave,kde sa na niektorých tituloch podieľa ajsólisticky, ako napríklad v operách Aida, Bohéma, Salome, Romeo a Júlia,Eugen Onegin. Venuje sa aj koncertnej činnosti; spolupracoval s filharmo-nickými orchestrami v Zlíne, Olo mouci, vystupoval aj vo ViedenskomMusikvereine.

Prvé kontakty MARIÁNAPRE VENDARČÍKA s herec-tvom súvisia s recitačnými súťažami, v ktorých získalmnožstvo cien. Ako materiálpre prednes si však už ako tí-nedžer volil svoje vlastné tex-ty. V poslednom ročníku naVŠMU vytvoril s režiséromEduardom Kudláčom monodrámu Jsem absolutní vůle podľa textuLadislava Klímu, za ktorú bol kolektív tvorcov ocenený cenou Dosky. Jeho prvou rolou na profesionálnej scéne bol Vladimír v Beckettovom Ča-kaní na Godota v roku 1999. Tu sa začala jeho dlhoročná spolupráca s re-

DNI STAREJ HUDBY

28

DNI STAREJ HUDBY

2006. Prvú cenu získal aj v speváckej sú-ťaži slovenských konzervatórií. Csaba Kotlár je členom Schleswig-Holsteinskeho festivalového zboru vLübecku a spolupracoval na projektochBamberských symfonikov.Spieval na mnohých hudobných festiva-loch v celej Európe, o. i. v Salzburgu a vnemeckom Baden-Badene, v Istanbule,Granade, ďalej v Tokiu, Šanghaji a vPekingu. Na hudobnom festivale SunMoon Lake v Taiwane spieval roluPrvého väzňa v Beethovenovej opere

Fidelio s národným symfonickým orchestrom pod taktovkou Lana Shuiho.Medzi jeho koncertné vstúpenia patrí aj sólový part BeethovenovejZborovej fantázie pod taktovkou Christopha Eschenbacha. V júni 2014 sapredstavil v rámci operného štúdia VŠMU v titulnej úlohe Grófa Almavivuv Mozartovej opere Figarova svadba. Od septembra 2014 je hosťujúcimsólistom Štátnej opery v Banskej Bystrici.

ONDREJ ŠALING si pro fesio nálnyvzťah k opernému spevu začal budovaťpočas štúdia na Peda gogickej fakulteUniverzity Komen ského v Bratislave.V rokoch 1998 až 2001 študoval naKonzervatóriu v Bratislave a v rokoch2002 až 2010 pokračoval v štúdiu oper-ného a koncertného spevu u MagdalényBlahušiakovej na Vysokej škole múzic-kých umení, ktoré ukončil interným dok-torandským štúdiom. Počas štúdia na VŠMU spolupracoval vrámci operného štúdia s prominentným

slovenským dirigentom Ondrejom Lenárdom, ale i s renomovanými sólis-tami – tenoristami Petrom Dvor ským a Michalom Lehotským. V súčasnosti Ondrej Šaling hosťuje na domácich i zahraničných scénach.Stvárnil postavy ako Don Ottavio, Ferrando, Tamino v Mozartových ope-rách Don Giovanni, Così fan tutte, Čarovná flauta; grófa Almavivu,Gianetta, Ramira v Rossiniho operných dielach Barbier zo Sevilly, Strakazlodejka a Popoluška; vytvoril kreácie Nemorina z Nápoja lásky, Tonia z

29


vých, orchestrálnych (symfonické ikoncertantné) i scénických (opera,balet) diel slovenských a svetovýchskladateľov. Pravidelne účinkuje nafestivaloch doma (ISCM WNMD,Melos Etos, NSH, VNH, BHS, DSHa i.) i v zahraničí (ISCM WNMD,Maerz musik, Maraton soudobé hud-by, Ostravské dny a i.). Často hosťu-je v európskych operných domoch aorchestroch (Nemecko, Maďarsko,Francúzsko, Česká republika a i.).Dirigoval taktiež v Číne (Šanghaj,Nanjing) a Japonsku (Tokio).Podieľal sa na 13 CD nahrávkach(domáce labely, Naxos). Je ideovým tvorcom, spoluautorom a dirigentomprojektu VENI Academy, ktorý rozvíja potenciál najmladšej generácie hu-dobníkov v oblasti súčasnej hudby. Od roku 2007 je interným pedagógom na VŠMU v Bratislave, kde viedolOperné štúdio (2000 – 2014) a učí na Katedre skladby a dirigovania kom-pozíciu a orchestrálne dirigovanie. Na pôde školy inicioval niekoľko pro-jektov, z nich Orchestrálna akadémia a Dirigentský maratón vytvárajú pri-estor pre najmladšiu generáciu dirigentov. Opakovane prednášal na FFUKv Bratislave, na Akadémii v Aveire (Portugalsko) a na AMU v Prahe. Akoskladateľ získal niekoľko ocenení doma i v zahraničí (Česká republika,USA). V roku 2009 bol nominovaný na Cenu Ľudovíta Rajtera.V októbri uviedlo divadlo vo švajčiarskom meste Biel/Solothurn Lejavovukomornú verziu opery Rusalka od Antonína Dvořáka (op. 24) a v novem-bri zaznie svetová premiéra jeho skladby PHEW (The Wrath Sessions II)op. 25 v rámci festivalu CONTEMPULS v Prahe v podaní súboru PHACEensemble Wien. V decembri bude premiérované jeho PRINCIPIUM op.16pre violu (Milan Paľa) a ansámbel, Lost Sonata op. 23 (pre husle a klavír)a The Wrath Sessions I (maďarská premiéra) spolu s Milanom Paľom a bu-dapeštianskym súborom Qaartsiluni, s ktorým Lejava spolupracuje už odroku 2012 (spolu 11 premiér vlastných diel, z toho 5 svetových). V apríli2015 Milan Paľa uvedie vo svetovej premiére Lejavovo dielo Ciaccona(sonata no.1) op.14 na ISCM WNMD 2015 v Záhrebe.

30

DNI STAREJ HUDBY

žisérom Martinom Čičvákom, ktorý ešte ako študent réžie dokázal uňhoodhaliť precíznosť verbálneho prejavu a expresivitu výrazu, základné cha-rakteristiky jeho herectva. Po úlohe v Čakaní na Godota prijal ešte akoštudent angažmán v Štátnom divadle Košice, počas ktorého vytvoril za 6 sezón 22 divadelných postáv a spolupracoval s režisérmi DušanomBajinom, Patrikom Lančaričom, Romanom Polákom a mnohými ďalšími.Za postavu Helvera vo Vilqvistovej Helverovej noci v réžii Dušana Bajinadostal v roku 2003 Cenu Literárneho fondu. Po odchode z Košíc vytvoril s troma ďalšími protagonistami pod vedenímMartina Čičváka v Mestskom divadle Žilina úspešné inscenácie Slovenskáklasika za 120 minút a Kompletný Shakespeare zhltnutý za 120 minút, sktorými precestoval takmer celé Slovensko. Pri väčšine divadelných titulov, v ktorých účinkuje, sa u hereckého prota-gonistu vyžaduje suverenita v rečovom prejave, schopnosť racionálnehoodstupu, ostré kontúry poínt a chápanie divadelnej metafory. Tieto reme-selné zručnosti, ktorými disponuje Marián Prevendarčík, využíva mnohorežisérov, ktorí s ním spolupracujú v divadle. Pravidelne sa o tom môžupresvedčiť diváci Divadla Aréna, v ktorom vytvoril doteraz 7 výraznýchjaviskových postáv. Medzi najdôležitejšie patrí postava Husáka v inscená-cii Dr. Gustáv Husák – väzeň prezidentov, prezident väzňov podľa hryViliama Klimáčka, za ktorú dostal v roku 2007 Prémiu Literárneho fondu,či inscenácia Kukura (2011) v réžii Rastislava Balleka, kde stvárnil jednuzo štyroch tvárí titulnej postavy. Medzi posledné výrazné kreácie tohto ne-všedného herca patrí účinkovanie v inscenácii Kapitál autora PetraLomnického a režiséra Martina Čičváka (2014).Vzhľadom na schopnosť sprostredkovať obsah náročnejších umeleckýchtextov Marián Prevendarčík pravidelne spolupracuje so Slovenským roz-hlasom ako interpret poetických pásem. Momentálne pripravuje inscená-ciu s tanečným súborom Debris Company, v ktorej vystúpi v činohernommonológu vychádzajúcom z filozofie Reného Descartesa, ktorý priamopreňho napísal dramatik a lingvista Peter Lomnický.

Dirigent a skladateľ MARIÁN LEJAVA je poprednou osobnosťou svojejgenerácie s vyše 15-ročnou pôsobnosťou na hudobnej scéne. Od roku 2000je hlavným dirigentom VENI ensemble, od roku 2006 hosťujúcim dirigen-tom v SND, od roku hosťuje 2007 v Slovenskej filharmónii a od roku2010 v Štátnej filharmónii v Košiciach. Od roku 2014 zastáva post hlav-ného dirigenta Prague Modern, prominentného českého ansámblu pre sú-časnú hudbu. Počas uplynulých 15 rokov premiéroval vyše 80 komorných, ansámblo-

31

DNI STAREJ HUDBY

foto: P. Benyovszky


Ján Hrubovčák trombónPeter Zajíček, Veronika Manová, Vladimíra Grenerová, JánKružliak, Jana Černá 1. husleGabriel Szathmáry, Ingrid Janikovičová, Adam Szendrei, PeterZelenka 2. husleJán Gréner, Peter Vrbinčík, Elżbieta Sajka viola Libor Mašek, Tomáš Kardoš, Michaela Čibová violončeloJán Prievozník, Michal Vavro kontrabasPeter Kosorín tympany

SPEVÁCKY ZBOR LÚČNICA je súčasťou Umeleckého súboruLúčnica od jeho vzniku v roku 1948. Prezentuje sa vyspelou speváckoutechnikou, hlasovou kultúrou a charakteristickým zvukovým prejavom, je-ho výkony sú vysoko hodnotené odbornou kritikou a stretávajú sa s veľ -kým úspechom aj u širokého publika. Lúčnica získala najprestížnejšie oce-nenia na mnohých speváckych súťažiach doma i v zahraničí (Llangollen aMiddlesbrough – Veľká Británia, Arezzo a Gorizia – Taliansko, Montreux– Švajčiarsko, Tours –Francúzsko, Oskarshamn – Švédsko, La Valetta –Malta, Maribor – Slovinsko, Bergen – Nórsko). Svoju umeleckú kariéru tuzačínali i budúce hviezdy operného neba – Edita Gruberová, LuciaPoppová, Magdaléna Blahušiaková, Marta Beňačková, Ľubica Orgo -nášová, Štefan Babjak a Ondrej Malachovský a mnohí ďalší. Lúčničiari sa pravidelne stávajú miláčikom publika na medzinárodnýchzborových festivaloch i koncertných zájazdoch (USA, Južná Kórea,Argentína, Jordánsko, Izrael, Venezuela, Taiwan, Mexico a väčšina štátovEurópy). K najúspešnejším zahraničným aktivitám zboru v ostatnej dobepatrí umelecké turné po Spojených štátoch amerických (Columbia, KansasCity a St. Louis v júni 2009), ako aj účinkovanie v svetoznámejDvořákovej sieni pražského Rudolfina v decembri 2010.Bohatý repertoár lúčničiarskeho speváckeho zboru zahŕňa a cappella tvor-bu všetkých štýlových období od renesancie cez barok, klasicizmus a ro-mantizmus až po súčasnú slovenskú tvorbu, interpretuje skladby rôznychžánrov - sakrálne diela, svetskú tvorbu, úpravy slovenských ľudových pi-esní ako aj zborové úpravy populárnych skladieb. Okrem toho neustálerozširuje svoj repertoár aj o vokálno-inštrumentálne diela komornejšiehocharakteru, pričom spolupracuje s významnými slovenskými a českýmihudobnými telesami, dirigentmi a sólistami. Okrem koncertnej činnosti zbor pravidelne realizuje zvukové nahrávkypre slovenské a zahraničné spoločnosti (OPUS, Musica, Supraphon,

FESTIVALOVÝ ORCHESTER APOLLO je orchester zostavený z vy-nikajúcich domácich a zahraničných inštrumentalistov špecializujúcich sana interpretáciu hudby minulosti; spravidla účinkuje na veľkých projek-toch v rámci Dní starej hudby.

PETER ZAJÍČEK, umelecký vedúci a koncertný majster tohto orchest-ra, je absolventom VŠMU Bratislave v odbore hry na husliach. Po účastina viacerých majstrovských kurzoch zameraných na historicky poučenú,resp. kontextuálnu interpretáciu starej hudby sa aj vo vlastnej praxi začalšpecializovať na dobové hudobno-interpretačné ideály. Od roku 1990 jeumeleckým vedúcim súboru Musica aeterna, s ktorým získal rad oceneníza CD nahrávky, napríklad Diapason d´Or za kompletnú nahrávkuMuffatových Concerti grossi. Zároveň je koncertným majstrom súboruHaydn Sinfonietta Wien, s ktorým absolvuje vystúpenia po Európe a na-hral niekoľko CD. Pôsobí ako odborný pedagóg komornej hudby naVŠMU v Bratislave. Je spoluzakladateľom a predsedom Centra starejhudby, ktoré každoročne usporadúva medzinárodný festival Dni starejhudby. Jeho bádateľská a prednášková činnosť je oceňovaná doma i v za-hraničí ( Paríž, Norimberg, Viedeň, Münster, Granada, Praha, Brno...).Spolupracuje s významnými interpretmi ako sú Andrew Parrott, JohnHolloway, Simon Standage a s radom ďalších osobností.

Ildikó Kertész, Vera Balogh 1. a 2. flauta Péter Tábori, Rastislav Kozoň 1. a 2. hoboj Róbert Šebesta, Ronald Šebesta 1. a 2. klarinetKatherine Mandl, László Feriencsik 1. a 2. fagot László Borsódy, Gábor Komlóssy 1. a 2. trúbkaStephan Katte, Dominika Stencel 1. a 2. roh

32

DNI STAREJ HUDBY

33

DNI STAREJ HUDBY


34

DNI STAREJ HUDBY

35

DNI STAREJ HUDBY

Gustávom Beláčkom, Petrom Mikulášom, Martinom Malachovským,Pavlom Bršlíkom, Otokarom Kleinom a i.Naštudovala a nahrala zbory do muzikálov a často spolupracuje pri na-hrávkach zborov do filmov pre slovenské i zahraničné spoločnosti.

Soprán Linda Berlinová, Dominika Hanko (1. žena), Viera Karabínošová,Monika Lukáčová, Eva Planková, Jana Polnischová, BarboraSásková, Zuzana Weiserová (2. žena)

Alt Lenka Deáková, Nina Foltánová, Eva Kováčová, ZuzanaMartinkovýchová, Ingrid Simaničová, Beáta Štorcelová, BibiánaValentová

Tenor Roman Bajzík, Pavol Dvoran, Ladislav Gunda, Miroslav Janáč,Tomáš Klempár, Peter Kováč, František Machats, Peter Mikula,Valter Mikuš, Július Trenčanský, Koloman Zúrik

Bas Marián Brejka, Alfréd Doboš, Pavol Dudík (Vyhnanec), RomanKnapec, Peter Kosť, Ivan Minárik, Juraj Miškovič, Ján Moják, DavidŠarkezi, Andrej Turan

SONY BMG a Naxos) a úspešne sa etabloval i v oblasti nahrávok filmovejhudby pre významné domáce i medzinárodné produkcie.Po umeleckom šéfovi a dirigentovi Dr. Štefanovi Klimovi, ktorý dirigovalspevácky zbor Lúčnica v rokoch 1951 – 1983, pôsobili na tomto posteprof. Peter Hradil (1983 – 1998) a dirigent Marián Vach (1998 – 2003). Odsezóny 2003/2004 je umeleckou vedúcou a dirigentkou zboru ElenaMatušová.

ELENA MATUŠOVÁ, umelecká vedúca adirigentka zboru, je absolventkou Vysokejškoly múzických umení v Bratislave, odborzborové dirigovanie v triede Petra Hradila(1993). Už počas štúdií pracovala ako asi-stentka dirigenta, od roku 1998 ako dirigentkaa od sezóny 2003/2004 ako umelecká vedúcaa dirigentka speváckeho zboru Lúčnica. Stýmto telesom absolvovala stovky koncertovna mnohých medzinárodných súťažiach a fes-tivaloch na Slovensku a v zahraničí (Soul,Pyongyang, Tours, Middlesbrough, Mar delPlata, Jeruzalem, Mexico City, Barcelona,

Maribor, Bergen, Isla de Margarita, Sardínia, Petrohrad a i.). Ako zbormajsterka pravidelne spoluúčinkuje na podujatiach významnýchslovenských hudobných festivalov (Bratislavské hudobné slávnosti,Zámocké hry zvolenské, Melos Étos, Musica Sacra v Nitre, Bansko -bystrické hudobné dni). Spolupracovala s významnými slovenskými a za-hraničnými orchestrálnymi telesami (Komorná opera Bratislava, Štátnaopera v Banskej Bystrici, Capella Istropolitana, Symfonický orchesterSlovenského rozhlasu, Solamente naturali, Slovenský komorný orchester,Virtuosi di Praga, Jihočeská komorní filharmonie, Plzenská filharmónia,Filharmónia Bohuslava Martinů Zlín, Junge Philharmonie Wien, FranzLehár Orchestra) pri uvádzaní vokálno-inštrumentálnych diel a opier podtaktovkou dirigentov Ondreja Lenárda, Róberta Stankovského, MariánaVacha, Igora Bullu, Adriána Kokoša, Maria Košika, Zdeňka Macháčka,Martina Leginusa, Ewalda Danela, Oldřicha Vlčeka, Jaroslava Kyzlinka,Jaromíra Krygela, Kirka Trevora, Allana Wilsona, Dalie Atlas, FlaviaColussa, Didiera Talpaina, Waltera Attanasiho, so sólistami KatiouRicciarelli, Ľubicou Vargicovou, Teréziou Kružliakovou, Miroslavom aPetrom Dvorskými, Adrianou Kučerovou, Adrianou Kohútkovou, JánomGallom, Martou Beňačkovou, Ľudovítom Ludhom, Tomášom Juhásom,


PREDAJ VSTUPENIEKMusic Forum, predajňa hudobnín a CD, Bratislava, Na vŕšku 1Otváracie hodiny pondelok – piatok 10.00 – 18.00.Rezervácie na tel. č. 02 54430998.

a hodinu pred začiatkom koncertu na mieste jeho konania

CENY VSTUPENIEK: € 10,- 5,- pre mládež, seniorov, ZŤP

INFORMÁCIECentrum starej hudby, o.z.tel. 0905 966483; 0903411558; 0905 439541

DNI STAREJ HUDBY 2014Programový bulletin koncertu 11. novembra 2014Vydáva: Centrum starej hudbyRedakcia bulletinu, redakčné texty: Alžbeta Rajterová a Andrej ŠubaJazyková korektúra: Eva PlankováLayout a tlač: Tlačiareň Dóša, s. r. o.

36

DNI STAREJ HUDBY


/ColorImageDict > /JPEG2000ColorACSImageDict > /JPEG2000ColorImageDict > /AntiAliasGrayImages false /CropGrayImages true /GrayImageMinResolution 300 /GrayImageMinResolutionPolicy /OK /DownsampleGrayImages true /GrayImageDownsampleType /Bicubic /GrayImageResolution 300 /GrayImageDepth -1 /GrayImageMinDownsampleDepth 2 /GrayImageDownsampleThreshold 1.50000 /EncodeGrayImages true /GrayImageFilter /DCTEncode /AutoFilterGrayImages true /GrayImageAutoFilterStrategy /JPEG /GrayACSImageDict > /GrayImageDict > /JPEG2000GrayACSImageDict > /JPEG2000GrayImageDict > /AntiAliasMonoImages false /CropMonoImages true /MonoImageMinResolution 1200 /MonoImageMinResolutionPolicy /OK /DownsampleMonoImages true /MonoImageDownsampleType /Bicubic /MonoImageResolution 1200 /MonoImageDepth -1 /MonoImageDownsampleThreshold 1.50000 /EncodeMonoImages true /MonoImageFilter /CCITTFaxEncode /MonoImageDict > /AllowPSXObjects false /CheckCompliance [ /None ] /PDFX1aCheck false /PDFX3Check false /PDFXCompliantPDFOnly false /PDFXNoTrimBoxError true /PDFXTrimBoxToMediaBoxOffset [ 0.00000 0.00000 0.00000 0.00000 ] /PDFXSetBleedBoxToMediaBox true /PDFXBleedBoxToTrimBoxOffset [ 0.00000 0.00000 0.00000 0.00000 ] /PDFXOutputIntentProfile () /PDFXOutputConditionIdentifier () /PDFXOutputCondition () /PDFXRegistryName () /PDFXTrapped /False

/CreateJDFFile false /Description > /Namespace [ (Adobe) (Common) (1.0) ] /OtherNamespaces [ > /FormElements false /GenerateStructure false /IncludeBookmarks false /IncludeHyperlinks false /IncludeInteractive false /IncludeLayers false /IncludeProfiles false /MultimediaHandling /UseObjectSettings /Namespace [ (Adobe) (CreativeSuite) (2.0) ] /PDFXOutputIntentProfileSelector /DocumentCMYK /PreserveEditing true /UntaggedCMYKHandling /LeaveUntagged /UntaggedRGBHandling /UseDocumentProfile /UseDocumentBleed false >> ]>> setdistillerparams> setpagedevice

François-Adrien Boieldieu Beňovský alebo Vyhnanci z Kamčatky · 2016. 9. 15. ·...

Documents

Transcript of François-Adrien Boieldieu Beňovský alebo Vyhnanci z Kamčatky · 2016. 9. 15. ·...